• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na začatie rokovania 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále (ruch v sále), takisto aj pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Pán predseda, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu! Pán predseda NKÚ, prosím, aby ste zaujali svoje miesto, ktoré je vám určené v rokovacej sále. Už nie ste poslancom.

    Otváram rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa prezentovali, aby som mohol zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

  • Prezentácia.

  • 83 poslancov je prítomných. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

    Na 41. schôdzi Národnej rady overovateľmi budú pán poslanec Milan Urbáni a poslanec Zoltán Horváth, ich náhradníkmi budú poslanci Gábor Gál a Igor Federič.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime..., páni poslanci, ku schvaľovaniu programu 41. schôdze Národnej rady.

    Ešte predtým vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Danko, Drgonec, Karlin a pán poslanec Vojtech Tkáč. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Arvay, Kiňo a pán poslanec Šulaj.

    Ešte predtým, ako dám slovo poslancom, ktorí chcú doplniť návrh programu 41. schôdze, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia, ktoré sa uskutočnilo krátko pred začatím 41. schôdze, kde sme sa dohodli na tom, že bod 13 navrhnutého programu schôdze, to je vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov budeme prerokúvať v piatok v poradí ako tretí bod programu, pred ním prerokujeme bod 12, ktorým je pozícia Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady, po ktorej Národná rada prerokuje bod pôvodne zaradený ako 62., to je správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004 s tým, že vládny návrh zákona o študentských pôžičkách bude prerokovaný, tak ako som spomenul, ako tretí bod a hlasovať budeme o ňom v pondelok o 17.00 hodine.

    Ďalej poslanecký klub strany Smer požiadal, že ak by v stredu popoludní a vo štvrtok dopoludnia boli prerokúvané body pod poradovými číslami 59 a 60, budeme o týchto bodoch rokovať až na budúci týždeň.

    Ďalej vás chcem informovať, že pani poslankyňa Bollová mi oznámila, že sťahuje z rokovania 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, ktorý bol zaradený ako tlač 1040 pod bodom programu 23.

    Nech sa páči, páni poslanci, máte slovo. Pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, navrhujem doplniť program o nový bod - uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu o sociálnej a ekonomickej situácii na Slovensku, keďže nie je uvedený termín, má sa na mysli zákonný termín 30 dní. Mám to tu aj v písomnej podobe. Prosím, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som predložil návrh - rozšíriť program schôdze Národnej rady, a to na utorok 22. marca ako bod č. 1 rokovacieho dňa všeobecná rozprava o vnútropolitickej a sociálno-ekonomickej situácii v Slovenskej republike.

  • O vnútropolitickej a sociálno-ekonomickej situácii v Slovenskej republike.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, navrhujem ako bod č. 52 zaradiť správu Rady pre vysielanie a retransmisiu o aplikácii § 20 zákona o retransmisii, ktorý vlastne uložila dať do parlamentu Národná rada uznesením č. 1460. Mám písomnú správu predsedníčky tejto rady, že budúci týždeň táto správa bude v parlamente. Preto ešte raz prosím zaradiť ju samostatne ako bod č. 52. Je to správa za rok 2003.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem zaradiť do programu návrh uznesenia na prijatie informácie vlády Slovenskej republiky o príprave 60. výročia oslobodenia Slovenskej republiky.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Poprosil by som zaradiť nový bod 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a síce je to informácia ministra kultúry o práci komisie na dostavbu novostavby Národného divadla, ktorá mala byť predložená na marcovú schôdzu Národnej rady. Je to priebežná správa ministra kultúry. Takéto uznesenie sme prijali aj na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa zaoberala stavom kultúry a novostavbou budovy Slovenského národného divadla. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, ja by som prosila zaradiť za bod 60 nový bod pod názvom Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmluve o Ústave pre Európu, tlač 1022.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím doplniť návrh programu o bod správa vlády Slovenskej republiky o dopadoch vládneho návrhu zákona o študentských pôžičkách na študentov vysokých škôl.

    Vážený pán predseda, svoj návrh odôvodňujem tým, že vládny návrh zákona nám pripravil množstvo úskalia, množstvo mín. A keď si prepočítame, koľko budú dostávať študenti štipendií podľa jednotlivých príjmových skupín, vyjdú nám naozaj veľmi zlé čísla. A počítam, že s touto správou, ktorú vláda už mala predložiť dávno počas šiestich mesiacov, by mala presvedčiť parlament, že tomu nie je tak. Napriek tomu takáto správa by mala už dávno byť súčasťou tlače, ktorú predložil pán minister školstva do parlamentu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím doplniť do programu 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia k preskúmaniu vzniku a podstaty sporu medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou. Text uznesenia obsahuje 21 bodov a ja ich tu nebudem čítať. Poslanci dostali text uznesenia v pošte. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, na základe uznesenia výboru pre sociálne veci a bývanie navrhujem, aby sme o bode 46, to je vládny návrh zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1004) nerokovali v pléne skôr ako v utorok 22. marca, t. j. na budúci týždeň z dôvodu množstva pozmeňujúcich návrhov a preto, že gestorský výbor dodnes ešte neprerokoval spoločnú správu k tomuto bodu, čiže v utorok 22. marca.

  • Vážený pán predseda, ja navrhujem, aby z rokovania tejto schôdze Národnej rady bol stiahnutý bod 5 - vládny návrh zákona o premávke na pozemných komunikáciách a bod 13 - vládny návrh zákona o študentských pôžičkách. Podľa môjho názoru obidva návrhy zákonov veľmi negatívne zasiahnu do života občanov Slovenskej republiky a nie sú pozitívne prijímané ani odbornou, ani laickou verejnosťou. Žiadam, aby sa o obidvoch mojich návrhoch hlasovalo osobitne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda, navrhujem, aby sme ako bod 33 prerokovali návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Poslanci tento návrh zákona podali v zákonnej lehote, ale nebol zaradený do programu tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Preto žiadam, aby sme hlasovali o jeho zaradení teraz. Chcem povedať, že v roku 2004 fyzické a právnické osoby zaplatili za benzín a naftu o 4 miliardy korún viacej, ako bolo treba a pri pomere k mzdám na Slovensku máme najvyššie spotrebné dane v Európe. Je povinnosťou Národnej rady urobiť všetko preto, aby sa spotrebná daň z minerálneho oleja znížila, a tak došlo aj k zníženiu ceny pohonných hmôt na Slovensku. Žiadam teda bod 33. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch na doplnenie a zmeny programu 41. schôdze. Ako prvá vystúpila pani poslankyňa Angyalová, ktorá žiada, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým požiadame vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o sociálnej a ekonomickej situácii na Slovensku. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 67 za návrh, 2 proti, 34 sa zdržalo, 36 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Cabaj navrhol, aby sme v utorok 22. 3. prerokovali ako prvý bod programu 41. schôdze všeobecnú rozpravu o vnútropolitickej a sociálno-ekonomickej situácii v Slovenskej republike. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 62 za návrh, 43 sa zdržalo, 32 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Tóthová navrhuje, aby sme ako bod 52 prerokovali správu Rady pre vysielanie a retransmisiu o aplikácii § 20 zákona o vysielaní a retransmisii za rok 2003, ktorý Národná rada prijala ako úlohu z uznesenia č. 1460. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 99 za návrh, 13 sa zdržalo, 26 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Ševc navrhol, aby sme prijali uznesenie, ktorým požiadame vládu o predloženie informácie o príprave osláv 60. výročia oslobodenia Československej republiky. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 66 za návrh, 38 sa zdržalo, 34 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Jarjabek žiada informáciu ministra kultúry o práci komisie na dostavbu Národného divadla, o ktorú Národná rada požiadala uznesením pri prerokúvaní tohto bodu programu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 84 za návrh, 27 sa zdržalo, 28 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Demeterová žiada, aby sme do programu 41. schôdze zaradili za bod 60 návrh uznesenia k zmluve o Ústave Európskej únie. Páni poslanci, hlasujeme.

    (Hlasovanie) 138 prítomných, 34 za návrh, 19 proti, 62 sa zdržalo, 23 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Madej žiada doplniť program schôdze o návrh uznesenia, ktorým Národná rada požiada vládu o vypracovanie správy o dopadoch zákona o študentských pôžičkách na študentov vysokých škôl. Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 68 za návrh, 8 proti, 28 sa zdržalo, 33 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Ondriaš predložil návrh uznesenia, ktoré máte všetci v laviciach, respektíve vám bolo doručené. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uznesení k preskúmaniu vzniku a podstaty sporu medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou, akciová spoločnosť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 66 za návrh, 5 proti, 38 sa zdržalo, 27 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Brocka navrhuje, aby sme bod 46 prerokovali až budúci týždeň najskôr v utorok. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 za návrh, 2 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Hopta navrhuje vypustiť bod 5 z programu rokovania schôdze. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 50 za návrh, 59 proti, 26 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalej pán poslanec Hopta navrhol vypustiť z rokovania schôdze bod 12. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 65 za návrh, 61 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Posledný návrh predložil pán poslanec Fico, ktorý žiada, aby sme doplnili rokovanie 41. schôdze o novelu zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Chcem vás informovať, páni poslanci, že po tom, ako som dostal tento návrh na zaradenie do programu schôdze, som požiadal ústavnoprávny výbor o zaujatie stanoviska k predloženému návrhu skupiny poslancov. Ústavnoprávny výbor skonštatoval, že návrh nie je podaný v súlade s § 96 zákona o rokovacom poriadku, nakoľko Národná rada v tej istej veci rozhodla 22. októbra 2004, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, lebo neuplynula šesťmesačná lehota stanovená zákonom o rokovacom poriadku.

    Pán poslanec Fico. Zapnite pána poslanca Fica.

  • Ďakujem, pán predseda, samozrejme, toto nie je priestor na vedenie polemiky. Ja vás žiadam, aby sme dali o tom hlasovať, pretože podľa nášho názoru je to nový návrh zákona.

  • Páni poslanci, hlasujeme. Hlasujeme o návrhu zaradiť nový bod programu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 66 za návrh, 45 proti, 26 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime ku schvaľovaniu návrhu programu 41. schôdze Národnej rady. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 85 za návrh, 4 proti, 51 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme program 41. schôdze Národnej rady schválili.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o

    Správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Ľubomíra Lintnera, aby podal správu výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky nasledujúcu správu.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Jasovský, ktorý kandidoval za Ľudovú stranu - Hnutia za demokratické Slovensko, sa po svojom zvolení za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky písomne dňom 9. februára 2005 vzdal svojho mandátu poslanca.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky František Tóth, ktorý kandidoval za Alianciu nového občana, bol uznesením vlády Slovenskej republiky č. 162/2005 vymenovaný dňom 2. marca 2005 do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Podľa čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uvedeným dňom sa jeho poslanecký mandát neuplatňuje.

    Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát poslanca, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidačnej listine.

    Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko listom predsedu Vladimíra Mečiara zo dňa 22. februára 2005 určila, že na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Jasovského nastupuje náhradník Vladimír Pavelka.

    Ing. Vladimír Pavelka sa narodil 13. októbra 1959. Pracuje ako riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Námestove. Býva v Dolnom Kubíne, je ženatý, má dve deti.

    Aliancia nového občana listom predsedu Pavla Ruska zo dňa 1. marca 2005 určila, že na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha nastupuje náhradník Stanislav Kropilák, ktorý je uvedený na 18. mieste kandidačnej listiny Aliancie nového občana.

    Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 bolo zvolených za Alianciu nového občana 15 poslancov. Ďalší v poradí na kandidačnej listine je na 16. mieste Michal Horváth, bytom Smiková 1 Bratislava, na 17. mieste kandidačnej listiny Aliancie nového občana nasleduje doktorka Marta Dachová, bytom Horný Smokovec. Obaja náhradníci sa vzdali svojho miesta a poradia na kandidačnej listine Aliancie nového občana podľa výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 písomným vyhlásením zo dňa 14. a 16. februára 2005, pričom pravosť podpisov obidvoch vymenovaných je overená osvedčením notára. Na základe uvedeného Aliancia nového občana listom predsedu Pavla Ruska oznámila, že na neuplatňovaný mandát poslanca Františka Tótha nastupuje náhradník Stanislav Kropilák.

    Ing. Stanislav Kropilák sa narodil 10. júna 1955. Pracuje ako generálny manažér AŠK Inter Slovnaft Bratislava. Býva v Bratislave, je ženatý, má jedno dieťa.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 20. schôdzi 15. marca 2005 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnili 20. a 21. septembra 2002...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, pán predseda, o chvíľočku, keby ste sa zdržali. Kolegyne, kolegovia, správa mandátového a imunitného výboru vytvára predpoklady na ďalšie rokovanie Národnej rady a dôstojné prostredie na skladanie sľubu nových poslancov. Prosím vás o pokoj v rokovacej sále. Pokračujte, prosím, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 20. schôdzi 15. marca zistil, že podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnili 20. a 21. septembra 2002, určený náhradník na zaniknutý mandát poslanca Jána Jasovského je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu a rovnako Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zistil, že určený náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha je vedený v prehľade kandidátov na 18. mieste a že kandidáti vedení v prehľade na 16. a 17. mieste sa písomne vzdali svojho miesta a poradia na kandidačnej listine Aliancie nového občana podľa výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných pre nástup náhradníkov, platnosť ich nastúpenia a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných s funkciou poslanca podľa čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave schválila uznesenie v tomto znení: „Národná rada Slovenskej republiky na základe skutočnosti, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Jasovský sa v súvislosti so zvolením za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vzdal dňom 9. februára 2005 svojho mandátu a že poslanec František Tóth v súvislosti s vymenovaním do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva školstva Slovenskej republiky dňom 2. marca neuplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky berie na vedomie po prvé, že dňom 9. februára 2005 zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Jasovského a dňom 2. marca 2005 sa neuplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie po druhé, že podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky na zaniknutý mandát poslanca Jána Jasovského nastupuje 15. marca 2005 podľa určenia Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko náhradník Vladimír Pavelka a na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha nastupuje dňa 15. marca 2005 podľa určenia Aliancie nového občana náhradník Stanislav Kropilák.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie po tretie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, prečítaním uznesenia som skončil správu mandátového a imunitného výboru.

  • Ďakujem, pán predseda mandátového a imunitného výboru, za podanie správy a žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vás prosím, aby ste pred otvorením rozpravy zaujali svoje miesta. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Cabaj? Nech sa páči, pán poslanec Cabaj. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa v stručnosti vyjadril k niektorým veciam predloženej správy mandátového a imunitného výboru, pretože táto správa je veľmi zaujímavá z týchto dvoch hľadísk.

    Po prvé, že správu predkladal predseda mandátového a imunitného výboru, čo je v súlade s rokovacím poriadkom, ale ten istý pán poslanec, ktorý nie tak dávno vytýkal nášmu kolegovi poslancovi Národnej rady, akým spôsobom Národná rada prijala uznesenie, keď z Národnej rady odišiel alebo ukončil pôsobnosť pán František Gaulieder. Tým, ktorí ste tu neboli a ktorí ste nepoznali problematiku, musím sa k tejto veci vyjadriť, pretože vtedy bol predložený návrh na ukončenie mandátu, ktorý pán František Gaulieder podpísal. Národná rada toto zobrala na vedomie a na základe toho mu zanikol mandát. Nastala polemika o tom, či odovzdaním vzdania sa mandátu je toto právoplatné alebo až prijatím uznesenia Národnej rady. Dokonca to bolo na Ústavnom súde a Ústavný súd povedal, že poslanec má možnosť kedykoľvek ešte toto svoje oznámenie stiahnuť a že rozhodne o tom až Národná rada.

    Len pre poriadok pripomínam, že v roku 2001 sa prijala novela ústavy a v novele ústavy presne takisto, ako rozhodla Národná rada, je to upravené, to znamená, doručením oznámenia predsedovi Národnej rady mandát poslanca zaniká. Prečo to spomínam? No, z jednoduchého dôvodu. Ak predseda mandátového a imunitného výboru moralizuje voči niekomu inému, chcem sa spýtať, v čom je morálka, keď neposlušný poslanec, ktorý začal štrajkovať v klube ANO, bol takýmto spôsobom poslaný domov, že vláda odvolala štátneho tajomníka z funkcie, ten si zasadol do parlamentu, náhradník na jeho miesto, ktorý pôsobil tu v parlamente, Viktor Béreš odišiel domov, o pár dní tá istá vláda toho istého poslanca, pána Františka Tótha vymenovala do funkcie štátneho tajomníka, ale už sa rozhoduje o tom, že nastupuje iný náhradník. Tiež je to o morálke.

    Na druhej strane treba aj povedať, že keď som tu predkladal návrh zákona, novelu zákona o voľbách, práve vo vládnej koalícii nastalo veľké hašterenie, kto to podporuje, kto to nepodporuje a práve ten môj návrh riešil problematiku, s ktorou sme sa stretli aj teraz, pretože nebolo v doterajšej histórii zaznamenané, že by tí kandidáti, ktorí sú v poradí a ktorí majú nastúpiť do parlamentu, sa vzdali a prepustili miesto niekomu ďalšiemu, ja neviem či v záujme strany, alebo niekoho iného, ale tak to bolo v správe podané, že dvaja kandidáti, ktorí boli v poradí, sa notárskym zápisom tohto poradia vzdali a nastupuje až ďalší v poradí, tak ako ho navrhla politická strana.

    Mňa by len tak pre zaujímavosť zaujímalo, koľko asi činí to odstupné, keď jednotliví kandidáti, ktorí sú v poradí, nenastúpia do parlamentu, alebo mám to chápať tak, že je to o tej novej politickej kultúre? Alebo platí to, že na Slovensku je to tak. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Šimko Ivan. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Navrátilovej.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Cabaj, ja oceňujem vašu snahu, aby sa urobil poriadok na uvoľnených miestach v poslaneckej snemovni, ale chcem vám pripomenúť jeden okamih, keď ste hlasovali úplne opačne. My sme podávali návrh, aby sa váha preferenčných hlasov zvyšovala. Vy ste vtedy, pokiaľ si dobre pamätám, povedali, že strany musia mať dostatočný priestor na to, aby dosadzovali odborníkov do parlamentu. A preto dnes, keď hovoríte o tom, že my sme postupovali morálne a druhý postupuje nemorálne, tak ma to veľmi prekvapuje. A chcem vás vyzvať, aby ste pri budúcom hlasovaní o tom, aké silné majú byť preferenčné hlasy v mene tohto vystúpenia hlasovali za. Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko. Šimko Ivan, áno.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, som rád, že si otvoril túto tému. Ja si myslím, že to nie je ani tak o morálke ako skôr o inštitúte slobodného mandátu, a ja si myslím, že je dobré, aby sme o tomto inštitúte diskutovali.

    Pokiaľ išlo o prípad Gauliedera, tam bol problém v tom, že pán poslanec Gaulieder to nepodpísal vtedy, keď to bolo podané, že sa vlastne vytváral akýsi inštitút podpisovania, záväzkov alebo teda odstúpenia ešte pred voľbami, takže nešlo v skutočnosti o slobodné rozhodnutie sa. No, už kto to odovzdal do podateľne, o tom nebudeme diskutovať, ale je pravda a ja si myslím, že je správne, keď sa zamyslíme aj nad tým, že aj mandát tých poslancov, ktorí sú tu ako zástupcovia, nie je vlastne celkom slobodný, hoci to ústava takto upravuje. A to si myslím, že je na úvahu o prípadnej zmene ústavy do budúcnosti. Nie je veľa štátov, ktoré majú tento inštitút zastupovania počas výkonu iných funkcií. Ja sa nazdávam, že možno vedení dobrou snahou a dobrým úsilím, aby boli ministri odľahčení od poslaneckej práce, sme ale vytvorili skupinu poslancov, ktorí nemajú celkom slobodný mandát. Je možné ich v podstate kedykoľvek odstrániť z parlamentu rozhodnutím niekoho iného. To nie je dobré, teda s tým súhlasím.

  • Ďakujem pekne. Čo sa týka pani poslankyne Navrátilovej, mám taký dojem, že hovoríme každý o niečom inom, ale rád si s ňou podebatujem, aj keď si myslím, že skôr je odborníčka v inej oblasti ako vo volebných zákonoch, ale nič nebráni tomu, aby sme si na tú tému podebatovali, pretože bol som to ja, ktorý hovoril o návrhu zmeny volebného systému, kde by sa išlo na jednomandátové volebné obvody, a tam už je to potom o niečom inom, či sa o tom bavíme tak, alebo onak, a v minulosti, ak sa riešila táto otázka v parlamente, vôbec som sa nebránil tomu a práve že som podporoval ten návrh, aby sa 3 percentá spriechodnili v parlamente, aby to nebolo tak ako doteraz 10 percent , ale aby zostali 3 percentá preferenčných hlasov, aby sa zmenili poradia na straníckej kandidatúre, to znamená, aby bolo zaujímavé aj pre voličov sa na tomto podieľať.

    Ale ak ste nepostrehli tento návrh, už sa objavil ako vládny návrh. Vo vládnom návrhu to bolo zapracované a tam sa takýmto spôsobom pokračovalo. Samozrejme, ak tu otvárate otázku váhy preferenčných alebo akýchkoľvek iných hlasov, ak by došlo k zmene systému, musí nasledovať to, čo hovoril kolega Šimko, zmena novely ústavy, pretože ak by víťaz jedného obvodu bol, tí ostatní nie sú náhradníci, tí vypadávajú z hry, ale to je otázka diskusie, prečo sme túto tému otvárali a prečo sme aj hovorili, že treba otvoriť všeobecnú politickú rozpravu, kde je priestor hovoriť aj o ústavnom systéme, o zmenách, ako to nasmerovať, a viete, že sa veľa hovorí aj v kuloároch, či sa hľadá druhá komora, či sa hľadá také postavenie, onaké, aké je to postavenie takzvaných nezávislých, nezaradených poslancov a všetky tieto súvislosti, ale to bol priestor na diskusiu. Ja sa rád pozriem, ako ste hlasovali, či máte vôbec záujem o diskusiu, alebo si budeme len takýmto pingpongovým spôsobom odkazovať, kto čo hovoril a kedy ako hovoril. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán navrhovateľ, chce? Nech sa páči, má slovo. Predseda mandátového a imunitného výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Cabaj, hodili ste rukavicu, ale chcem vám povedať, že ju zdvihnem len tak do úrovne desiatich centimetrov. Nebudem teraz polemizovať o morálke, lebo som v noci z 3. na 4. novembra presedel na tom balkóne a poslanecký klub a vládna koalícia vtedy nastavili latku morálky. Mrzí ma jediné, že istým spôsobom ste nepovedali ani slovo v mandátovom výbore, ale dobre, treba sa možno prezentovať pred plénom, v poriadku, ja to beriem. Nerozumiem vôbec vášmu postoju, lebo porovnávať to, čo bolo s Gauliederom, a to, ako sme riešili situáciu s pánom Bérešom, je teda diametrálny rozdiel. Len sme riešili niečo, čo sme zistili o správaní sa pána poslanca Béreša z hľadiska možného brania úplatkov, no vy ste to s pánom poslancom Gauliederom riešili neústavným spôsobom, čo skonštatoval aj Ústavný súd, napokon aj Súd pre ľudské práva v Štrasburgu, názorový rozpor. No my sme s pánom Bérešom názorový rozpor týmto neriešili. Viacej k tomu nemienim čo dodať.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať v súvislosti s nástupom náhradníkov na neuplatňovaný a zaniknutý mandát.

  • Ďakujem, pán predseda mandátového a imunitného výboru. Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady. Dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120, za návrh 117, proti 1, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím náhradníkov, pánov Stanislava Kropiláka a Vladimíra Pavelku, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Teraz pristúpime k

    sľubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo sľubujem a podaním ruky predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Prosím náhradníkov, aby pristúpili pred rečnícke miesto a zložili Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Bélu Bugára, aby prečítal text sľubu. Zároveň prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.

  • Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

  • Ďakujem. Želám novým poslancom veľa úspechov v práci Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov.

    Vyhlasujem krátku prestávku, aby mohli pracovníci výpočtovej techniky zapracovať meno nového poslanca do hlasovacieho systému. Prosím poslancov, aby počas tejto krátkej prestávky si z hlasovacieho zariadenia vybrali hlasovaciu kartu a zároveň upozorňujem poslancov, že podľa programu Národnej rady Slovenskej republiky budeme schvaľovať návrh na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov. A preto prosím, aby sa vzápätí dostavili do rokovacej sály.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po krátkej prestávke budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Prosím, aby ste zaujali miesta, pretože budeme pokračovať

    návrhom na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov a na zmeny v zložení výborov.

    Návrh, ktorý bol vypracovaný na základe návrhov príslušných poslaneckých klubov ste dostali ako tlač č. 1074.

    Vážené dámy a páni, musím ešte raz vyzvať poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, pretože v tejto chvíli je rokovacia sála čo do obsadenia poslancami neuznášaniaschopná. Pán Minárik, pán Kolesár, pán predseda Mečiar.

  • Ešte raz upozorňujem poslancov, bude prebiehať hlasovanie o návrhu na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov a na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sa dostavili do rokovacej sály všetky panie poslankyne a páni poslanci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na návrh predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Hrušovského prerušíme rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať o tomto bode programu o 17.00 hodine. Dúfam, že je všeobecný súhlas.

  • Všeobecný súhlas.

  • Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1029. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1042. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, predložený návrh predstavuje tretiu, a to najvýznamnejšiu novelu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

    Cieľom návrhu je predovšetkým naplniť ústavnú požiadavku ukladania povinností zákonom, ktorú návrh novely zákona realizuje najmä úpravou konania o udelenie štátneho občianstva. V súvislosti s úpravou tohto konania treba spomenúť zakotvenie nových lehôt konania, ktoré rieši najakútnejší problém súčasnej praxe.

    Ďalej treba spomenúť riešenie situácie, keď sfalšovanie dokladov bolo zistené až po udelení štátneho občianstva. Rovnako dôležité je i doplnenie podmienok preukazujúcich bezúhonnosť žiadateľa o neexistenciu prebiehajúceho trestného stíhania, vydávacieho konania, konania o administratívnom vyhostení a konania o odňatí azylu proti žiadateľovi.

    Návrh dopĺňa aj niektoré kategórie žiadateľov, ktorým sa uľahčuje nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Nadväzuje tým na záväzok vyplývajúci z Európskeho dohovoru o občianstve.

    Na záver by som chcel vyjadriť presvedčenie, že prijatie predloženej novely zákona napomôže nielen štátnym orgánom konajúcim podľa tohto zákona, ale aj účastníkom týchto konaní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás preto o podporu predloženého návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu vlády. Teraz poprosím pána poslanca Abrhana, aby z poverenia výboru pre verejnú správu informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády a o odporúčaní výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1029).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, dôvode potreby novej právnej úpravy, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa netýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. februára 2005 č. 1042 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu, páni poslanci. Nikto z prítomných poslancov sa do rozpravy nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Abrhanovi za uvedenie návrhu zákona o štátnom občianstve a poprosím vás, pán minister, aby ste predniesli stanovisko vlády k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1046).

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, cieľom predloženej novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách je pozitívne ovplyvniť vývoj dopravno-bezpečnostnej situácie na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa navrhuje rozšíriť okruh dôvodov na zadržanie vodičského preukazu, konkrétne v prípade prekročenia rýchlosti jazdy, prejazdu cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané a predchádzania v mieste, kde je to zakázané.

    Porušovanie pravidiel cestnej premávky upravujúcich správanie sa vodičov motorových vozidiel v týchto dopravných situáciách má spravidla za následok vznik dopravných nehôd s vážnymi následkami na živote a zdraví. Navrhuje sa tiež vyslovene ustanoviť zákaz viesť motorové vozidlo odo dňa zadržania vodičského preukazu, až kým vodičský preukaz nebude vrátený, alebo nebude vydaný nový vodičský preukaz.

    S cieľom zabezpečenia prísnejšieho postihu nedisciplinovaných vodičov motorových vozidiel, ktorí sa opakovane dopúšťajú porušovania pravidiel cestnej premávky, sa navrhuje ustanoviť oprávnenie rozhodnúť o vykonaní skúšky z odbornej spôsobilosti pre týchto vodičov.

    Návrh zákona ďalej zakotvuje povinnosť používať prvky pasívnej bezpečnosti niektorým účastníkom cestnej premávky, predovšetkým deťom pohybujúcim sa na kolieskových korčuliach a na bicykli, ktoré patria k najzraniteľnejšej skupine účastníkov cestnej premávky.

    Predložený návrh obsahuje aj nové obmedzenia týkajúce sa prihlasovaní vozidiel do evidencie, ak boli na vozidle neoprávnene pozmenené identifikačné znaky. Ak sú identifikátory motorových vozidiel zmenené, podľa návrhu nemožno žiadať o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel, nemožno tejto žiadosti vyhovieť, prípadne takéto vozidlo nesmie byť zaevidované.

    V súvislosti s pripravovanou novelizáciou priestupkového zákona súvisiacou s rekodifikáciou Trestného zákona sa navrhuje presun niektorých skutkových podstát priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z osobitnej časti priestupkového zákona do zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Navrhovaná novelizácia zákona o obecnej polícii súvisí so zmenou zákona o premávke na pozemných komunikáciách, kde sa bližšie vymedzuje okruh priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré môže obec prejednávať v blokovom konaní.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Ladányiho, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 343 z 8. marca 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1046).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. februára 2005 č. 1063 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Prihlášky nie sú. Končím rozpravu. Pardon, prepáč, pani poslankyňa, musí to ísť, technici..., vraj to nefunguje, dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Mitrík a pani poslankyňa Sárközy.

    Pán poslanec Mitrík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol malú úvahu k predkladanej novele zákona. V poslednom čase sa veľmi medializuje vo všetkých elektronických médiách pripravovaná novela zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, dá sa povedať, že z dielne ministerstva vnútra. Táto snaha je prezentovaná úsilím ministerstva vnútra reagovať na značný nárast priestupkov na úseku dopravy, na nerešpektovanie ustanovení spomínaného zákona v doterajšom znení a aj na agresivitu a aroganciu vodičov. Pritom sa poukazuje aj na konkrétne výsledky z celoštátnej dopravnej akcie Jastrab. Nezabúda sa pritom pripomenúť, že je to len reakcia na súčasný stav a je to v podstate spoločenská objednávka a priblíženie sa k zákonným normám susedných krajín v oblasti dopravy.

    Poukazuje sa na pripravený návrh, na základe ktorého sa s účinnosťou od 1. marca zvýšia pokuty v blokovom konaní za niektoré priestupky. Zvýši sa tiež oprávnenie príslušníkov Policajného zboru pri zadržaní vodičského oprávnenia. Skúške z odbornej spôsobilosti je povinný podrobiť sa aj ten, kto sa v období po sebe nasledujúcich dvanástich mesiacov dopustí piatich a viacerých porušení pravidiel cestnej premávky alebo spácha dva a viac trestných činov v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky, alebo spôsobí dve a viac dopravných nehôd. Každý orgán oprávnený prejednávať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je povinný bezodkladne zaslať do evidencie vodičov údaje o osobe páchateľa priestupku a o spáchanom priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke.

    Chcem však pripomenúť, že v tejto dôvodovej správe a v tomto zákone nie je ani jedna zmienka o tom, že pripravovanou novelou sa obmedzujú právomoci obecných a mestských polícií týkajúcich sa objasňovania a prejednávania dopravných priestupkov. Pritom na základe mojich znalostí existuje takisto spoločenská objednávka na objasňovanie priestupkov prekročenia stanovenej rýchlosti napríklad značkou B27a - najvyššia povolená rýchlosť. Je to problém takmer vo všetkých mestách a obciach Slovenskej republiky.

    V doterajšom ustanovení v § 3 ods. 1 písm. f) zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov sa umožňovalo obecnej polícii ukladať blokové pokuty tiež za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z miestnej úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami.

    V pripravovanej novele je táto právomoc obecných polícií obmedzovaná na možnosť ukladať blokové pokuty len za priestupky proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky podľa § 122 ods. 1 písm. g) a p) spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami.

    V súčasnosti v platnej právnej norme majú príslušníci obecných polícií právomoc objasňovať všetky priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z miestnej úpravy cestnej premávky.

    Preto sa chcem opýtať aj pána ministra, nechápem, prečo sa chce znížiť právomoc obecných polícií oproti súčasnému stavu, keď dovolím si tvrdiť, že v súčasnej dobe aj napriek pozitívnym aktivitám vrátane akcie Jastrab dopravná polícia nie je schopná kontrolovať pravidelne dodržiavanie ustanovení zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Už vôbec nemôžeme hovoriť o denných kontrolách a o kontrolách na miestnych komunikáciách, ktorých sú správcami obce. Na jednej strane štát v mnohých prípadoch odovzdáva svoje kompetencie do rúk samosprávy, na druhej strane jej zároveň tie právomoci odoberá. Za miestne komunikácie sú zodpovedné obce, ale priestupky na nich spôsobené vodičmi motorových vozidiel nemôže riešiť.

    Ak má ministerstvo vnútra naozaj úprimnú snahu riešiť problém dopravných priestupkov, potom to tak nemôže byť na základe pripravovanej novely. Obe sa boria s problémom prekračovania povolenej rýchlosti ustanovenej dopravnou značkou, ktorú som už spomínal, no dopravná polícia buď to nerieši, alebo rieši len sporadicky. Treba však konštatovať však, že v mnohých prípadoch z objektívnych príčin.

    Som presvedčený, že za posledné roky spolupráca mestských a obecných polícií s Policajným zborom sa výrazne zlepšila. Treba povedať aj tú skutočnosť, že v mestských a obecných políciách pracuje vyše 2 200 policajtov. Spoločenská objednávka platí aj pre mestské a obecné polície, preto si myslím, že nie je celkom spravodlivé a nie je mi ani celkom jasné, prečo má dôjsť k obmedzeniu, ktoré platí od roku 1999, ktorú prijal tento parlament, a ani v zdôvodnení mi nie je celkom jasné, v ktorom sa píše, že článok III sa vypúšťa z dôvodu toho, že sa upresňuje pôsobnosť obecných polícií vo vzťahu k prejednávaniu priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v blokovom konaní.

    Verím, pán minister, že sa nájde východisko a že ešte bude čas v druhom čítaní predebatovať túto problematiku a nájsť všeobecné prijateľné východisko tak, aby odhaľovanie priestupkov bolo čo najjasnejšie, najtransparentnejšie, ale aj vybavovanie priestupkov, s ktorými má určite aj štátna polícia, Policajný zbor dosť problémov, že bude rovnomerne rozdelené tak, aby sme jednoducho vychádzali v ústrety spoločenskej objednávke a našim občanom. Ďakujem pekne.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, pán minister, ja viem, že prvé čítanie je všeobecná rozprava, ale dovoľte mi vyjadriť sa krátko k predkladanému návrhu zákona.

    Vy ste vo svojej dôvodovej správe uviedli, že cieľom návrhu je pozitívne ovplyvnenie vývoja dopravno-bezpečnostnej situácie na území Slovenskej republiky, a k tomu by som sa chcela vyjadriť. Ja by som vás poprosila, keby to bolo možné a keby ste s tým súhlasili, aby vaši právnici do druhého čítania pre výbor pre zdravotníctvo, a potom to zdôvodním, pripravili novelu, ktorá by sa týkala § 54, a ja si myslím, že by to mohlo ísť za bod 2, preto to hovorím, aby bolo dostatok času na to, aby sa to pripravilo, a v tom zmysle, že podobne ako tento návrh novely uvádza povinnosť nosiť ochrannú prilbu pri pohybe na kolieskových korčuliach, ja by som to rozšírila na povinnosť nosiť ochrannú prilbu pre cyklistov do 12 rokov. Možno, že sa to bude zdať, že je to šikanovanie, ale počúvala som vyjadrenie traumatológov z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, ktorí hovorili, že ročne zomiera 280 až 300 detí práve pre poranenia hlavy, a keby bola povinnosť nosiť ochrannú prilbu pre cyklistov, tieto deti by mohli byť zachránené. Aby to bolo dobre pochopené hlavne zo strany našich voličov, nie je to proti niekomu, nie je to šikanovanie, ale je to na ochranu našich detí. A my sme v okolitých krajinách a mám taký dojem, že aj v Európskej únii jediná krajina, ktorá to nemá zakotvené v zákone. Takisto veľkej väčšine dopravných nehôd by sa dalo predísť, keby bola povinnosť používania detských sedačiek v aute. A preto som povedala, že by to mal prerokovať výbor pre zdravotníctvo, pretože jeho členovia sa môžu vyjadriť k tomu, že od koľkého roku, alebo či stačí prilba, alebo či by to bolo treba rozšíriť ešte ďalej.

    A len teoreticky. Do budúcnosti by som bola rada, keby sme dali hlavy dohromady a porozmýšľali aj nad tým, že by bola takisto povinnosť používania aj detských sedadiel v osobných autách. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa bola posledná v rozprave k tomuto bodu programu. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv k vystúpeniu pána poslanca Mitríka. Úplne chápem záujem poslancov, ktorí zastávali významnú funkciu v komunálnej politike, že sa starajú o právomoci obecných polícií. Pán poslanec Mitrík už aj navrhol riešenie z tých rozporov, ktoré spomenul, áno, sme v prvom čítaní, bude čas v druhom čítaní vo výbore alebo potom tu v pléne, aby sa našlo nejaké riešenie. Ja sa tomu naozaj nebránim, pokiaľ len to by malo byť na prekážku schválenia zákona, tak sa určite dohodneme. A napokon, keď sa už ten policajný štát rozrastá do takej miery, že treba iniciatívy na stop policajnému štátu, tak nech nie som jediný, ktorý nesie za ten policajný štát zodpovednosť, ale nech aj tí primátori majú svoj podiel viny na tom. Takže si myslím, že sa určite dohodneme.

    Čo sa týka návrhu pani poslankyne Sárközy, tak sa do zákona už dostal pozmeňujúci návrh, ktorý navrhlo ministerstvo zdravotníctva, ktorý hovoril o potrebe povinnosti nosiť chrániče na zápästiach, na kolenách aj prilby u tých, ktorí jazdia na kolieskových korčuliach. Ak by bolo ministerstvo zdravotníctva navrhlo aj povinnosť nosiť prilby aj u detí, keď jazdia na bicykli, tak ja by som sa tomu nebránil. Ani teraz sa tomu nebránim, ja si myslím, že nebude problém poslancov, aby nejaký pozmeňujúci návrh spracovali a prípadne, keby to konzultovali s ministerstvom zdravotníctva, s pánom ministrom Zajacom, ja by som, samozrejme, podporil taký návrh. Nemám s tým žiadny problém. Takže toľko. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu Trestného zákona.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1061. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1072.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21. 4. 2004 návrh Trestného zákona, ktorý bol predložený na rokovanie Národnej rady. Spolu s vládnym návrhom Trestného poriadku, ktorý bol schválený vo vláde v máji 2004, išlo o výsledok práce komisie pre rekodifikáciu trestného práva, ktorej začiatok činnosti sa datuje v polovici roku 1999.

    V záujme schválenia oboch vládnych návrhoch zákonov ešte na februárovej schôdzi som sa spolu s kolegami z rekodifikačnej komisie zúčastnil v období niekoľkých mesiacov na mnohých rokovaniach výborov, ale aj na neformálnych rokovaniach.

    Napriek snahám o to, aby boli návrhy nových trestných kódexov schválené v takom znení, aby vytvárali dostatočné legislatívne predpoklady na účinný boj s kriminalitou, počas prerokovania vládneho návrhu Trestného zákona v Národnej rade boli schválené v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy, ktoré by tento boj značne oslabili, a to najmä vo vzťahu k organizovaným formám zločinu. Preto som na základe § 95 zákona o rokovacom poriadku zobral 8. februára vládny návrh Trestného zákona späť.

    Spomeniem dve základné výhrady, ktoré ma k môjmu postupu viedli. Po prvé, bol schválený pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by bola trestná príprava iba v prípade obzvlášť závažného zločinu, t. j. trestného činu s dolnou hranicou trestnej sadzby aspoň osem rokov. To by malo za následok, že trestné stíhanie sa bude môcť začať až vtedy, keď dôjde k pokusu trestného činu aj v prípade takých trestných činov, ako je lúpež, hrubý nátlak, vydieračský únos, znásilnenie, sexuálne násilie, výroba detskej pornografie, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, nedovolené obchodovanie so zbraňami a tak ďalej. Pritom taká úprava by bola v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní. Napríklad príprava musí byť trestná podľa Dohovoru o potlačovaní financovania terorizmu Druhého protokolu k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych dohôd, Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ako aj Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

    Druhý problém bol, že bola schválená definícia zločineckej skupiny v znení rozpornom s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, keďže neobsahovala korupčné trestné činy.

    Tretím problémom, o ktorom už bolo diskutované, je, že by podpora zločineckej a teroristickej skupiny nebola trestným činom. Opäť by išlo o rozpor s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

    Diskusie, ktoré boli v parlamente, že je to možné riešiť cez účastníctvo, vyplývali zrejme z neznalosti konceptu účastníctva v Trestnom zákone. Účastníctvo je možné len do dokonania trestného činu. Po ňom už nie, myslím si, že to bolo vysvetlené aj trestnými právnikmi veľmi jasne.

    Z vládneho návrhu zákona bola taktiež vypustená trestná zodpovednosť právnických osôb, pričom povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednosť právnických osôb za vymedzené trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach, sa týka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. U nás právnické osoby zodpovednosť za tieto delikty nenesú, Slovensko v tomto neplní záväzky, ktoré máme vo vzťahu k Európskym spoločenstvám.

    Vláda sa stotožnila 23. 2. s novým návrhom Trestného zákona, v ktorom boli tieto štyri základné výhrady upravené tak, aby bol návrh zákona v súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na rokovanie Národnej rady je teda predložený návrh Trestného zákona so zapracovaním pozmeňujúcich návrhov uplatnených na rokovaní Národnej rady, ktoré podľa komisie pre rekodifikáciu trestného práva ministerstva spravodlivosti a vlády nenarušil celkovú koncepciu nových trestných kódexov a legislatívne predpoklady na účinný boj proti kriminalite. Pre lepšiu prehľadnosť je v prílohe pripojený aj text návrhu zákona s vyznačením jednotlivých zmien oproti vládnemu návrhu Trestného zákona, ktorý som pred viac ako mesiacom vzal späť z rokovania Národnej rady.

    Spomeniem telegraficky základné zmeny, ku ktorým dochádza oproti v súčasnosti platnému Trestnému zákonu. Jednak prichádza ku kategorizácii trestných činov na prečiny a zločiny. Zároveň sa mení v prípade zločinov materiálne ponímanie trestného činu na ponímanie výlučne formálne. Upravujú sa nové druhy sankcií, najmä alternatívne tresty, ako je trest povinnej práce, domáce väzenie a detencia, ako aj nová forma odkladu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, takzvaný probačný dohľad. V prípade mladistvých sa upravuje aj nový inštitút takzvaného podmienečného upustenia od potrestania. Tieto nové druhy sankcií sú výrazom depenalizácie v prípadoch menej závažných trestných činov. V súlade s legislatívnym zámerom trestnej rekodifikácie dochádza k zníženiu vekovej hranice trestnej zodpovednosti fyzických osôb z 15 na 14 rokov.

    V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva EÚ sa zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb, ale len na presne určené trestné činy, kde sme povinní zodpovednosť právnických osôb zaviesť. Ide o oblasť terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami.

    Z čiastkových zmien by som upriamil vašu pozornosť najmä na rozšírenie zákonných podmienok pre možnosť širšieho uplatňovania ustanovení o nutnej obrane, ako aj nový inštitút, ktorý vylučuje trestnosť, ktorým je oprávnené použitie zbrane vo vlastnom obydlí ako výraz ochrany ústavou garantovaného základného práva nedotknuteľnosti obydlia.

    Novo sa vymedzuje účel trestu, do popredia sa dostáva ochrana spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti a zároveň je výslovne vyjadrená zásada morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou za spáchaný trestný čin.

    Väčší dôraz by sa mal klásť na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, keďže zákon upravuje presný postup súdu v otázke výmery trestu pri ich zohľadnení. Cieľom je objektivizovať výšku trestu za konkrétny trestný čin. Zákon upravuje už iba jeden výnimočný trest - trest odňatia slobody na doživotie. Páchateľovi bude možné uložiť bez splnenia osobitných podmienok na uloženie výnimočného trestu trest odňatia slobody až na dvadsaťpäť rokov, ak to zákon v osobitnej časti umožní. Ide o výraz sprísnenia postihovania závažnej trestnej činnosti ako protiklad depenalizácie ohľadom menej závažných trestných činov, ktorú som spomínal v prípade nových druhov sankcií.

    V súvislosti so zmenou systematiky osobitnej časti Trestného zákona a najmä so zmenou na formálne ponímanie trestného činu dávam tiež do popredia precíznejšie formulovanie jednotlivých skutkových podstát trestných činov. Napríklad oproti súčasnej úprave trestných činov vraždy a ublíženia na zdraví vládny návrh Trestného zákona upravuje ako osobitné trestné činy aj úkladnú vraždu, zabite a usmrtenie.

    Vzhľadom na už spomenuté diskusie ohľadom trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny sa v zákone definuje činnosť a podpora pre zločineckú a teroristickú skupinu tak, ako bola definovaná doposiaľ aj v právnej doktríne a nikdy v nej nevyvolávala žiadne problémy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pán minister, zaujmite miesto, prosím, pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miroslavovi Abelovskému. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor uznesením z 9. marca 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu Trestného zákona (tlač 1061). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh Trestného zákona sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003 a 2004 po tom, čo minister spravodlivosti na základe § 95 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku zobral dňa 8. 2. 2005 vládny návrh Trestného zákona späť.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody podľa zákona o tripartite.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nemá priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť, je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky, nemá priamy vplyv na životné prostredie a nemá priamy vplyv na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučiť uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1072 z 28. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru a Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu spravodajských služieb a Vojenského spravodajstva.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. 5. 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán spravodajca pán Abelovský, môžete zároveň ako písomne prihlásený vystúpiť v rozprave. Potom otvorím možnosť prihlášok ústne do rozpravy.

  • Pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci de iure je rozprava o Trestnom zákone v prvom čítaní, čiže mali by sme sa zamerať na tie otázky, ktoré prislúchajú prvému čítaniu, ale de facto je tu určitá história tohto zákona, by som povedal, nie celkom nedávna, a nedá mi, aby sme na ňu nenadviazali, pretože všetci ju ešte máme v čerstvej pamäti a len konštatujem, že prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona sa prerokovalo v máji minulého roku a odvtedy prakticky uplynulo skoro desať mesiacov.

    Pán minister vo svojom vystúpení povedal, že predkladá Národnej rade návrh Trestného zákona, ktorý v podstate reflektuje tie zmeny, ktoré boli dosiahnuté, musím povedať, v nespočetných rokovaniach, ktoré sa jednak uskutočnili v ústavnoprávnom výbore, ale aj oddelene vo všelijakých komisiách a subkomisiách na ministerstve, znova v ústavnoprávnom výbore za prítomnosti alebo bez prítomnosti rekodifikačnej komisie a podobne.

    Len konštatujem, že oproti vládnemu návrhu zákona, ktorý bol v prvom čítaní v máji 2004, tento predložený návrh Trestného zákona obsahuje 230 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Niektoré sú objektívne vynútené zmenou legislatívy, ktorá nadväzuje na Trestný zákon, ako sú novoprijaté zákony napríklad o znalcoch a tlmočníkoch, o sudcoch a podobne, no niektoré sú výsledkom rokovaní, o ktorých som hovoril a ktoré zamestnávali ústavnoprávny výbor prakticky celé minulé obdobie.

    Už pri prvom čítaní v máji 2004 som ako jediný z poslancov v Národnej rade vystúpil k tejto právnej norme a konštatoval som, že takto predložený Trestný zákon, najmä čo sa týka sankcií, ktoré obsahuje v jednotlivých skutkových podstatách trestného činu, zaraďuje tento Trestný zákon k jedným z najprísnejších trestných kódexov v strednej, ale dovolím si povedať aj v kontinentálnej Európe.

    Je pravda, že pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi niektoré trestné sadzby z Trestného zákona boli zmiernené a počítam, že ešte v priebehu druhého čítania minimálne bude čas na to, aby niektoré skutkové podstaty trestného činu dostali akýsi európsky charakter, aby trestná sankcia ako dôsledok spáchania trestného činu nebola dominantným prvkom pri schvaľovaní tejto právnej normy.

    Všeobecne je možné povedať, a to snáď každý právnik, ktorý sa zaoberá trestným právom, vie, že sprísňovanie trestnej represie k ničomu nevedie. Z histórie štátov vyplýva, či už to boli štáty demokratické, alebo štáty, kde vládla diktatúra, sprísnenie trestnej sadzby nikdy neviedlo ani nebude viesť k zníženiu trestnej činnosti. Je to akási kriminologická abeceda. Predpokladám, že je známa aj predkladateľovi. Nakoniec aj sám predkladateľ teraz, pokiaľ uvádzal návrh zákona, zdôraznil, že dominuje práve trestná sankcia, teda donútenie a zabránenie páchania páchateľov trestnej činnosti dominuje nad prevenciou, prípadne nad tým, aby boli a Trestný zákon obsahoval inštitúty, ktoré by iným spôsobom odrádzali občanov od páchania trestnej činnosti.

    Pán minister ako predkladateľ tu hovoril o dvoch prípadoch, ktoré ho z jeho rozhodnutia viedli k tomu, aby túto normu vzal späť, keďže pozmeňujúcimi návrhmi Národná rada v hlasovaní ich schválila. Jedna z nich bola posunutie alebo obmedzenie prípravy na spáchanie trestných činov, tak ako bol schválený pozmeňujúci návrh, ktorý som pripravil v druhom čítaní s tým, že takáto zmena je preň neprípustná.

    Chcem len konštatovať, že medzitým, ako vláda rokovala o tomto návrhu vládneho návrhu zákona a bol predložený znova do Národnej rady, som si zabezpečil podklady o tom, akým spôsobom príprava na trestný čin bola v minulosti orgánmi činnými v trestnom konaní stíhaná.

    Z podkladov, ktoré som dostal z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, vyplýva, že v roku 2001, 2002 a 2003 nikto z občanov Slovenskej republiky nebol za takúto prípravu trestného činu obvinený. To znamená, keď nebol obvinený, nemohol byť ani odsúdený. Osemdesiatjeden, respektíve osemdesiatšesť páchateľov bolo odsúdených za prípravu na trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona, ale tá by bola trestná aj podľa zmeneného a doplňujúceho návrhu, teda ako obzvlášť závažného trestného činu. Čiže trestnosť prípravy trestného činu vraždy by zostala zachovaná.

    Jediným kritériom preto, aby prostriedkami trestného práva boli chránené spoločenské vzťahy, je, že tieto sa v masovom meradle v spoločnosti vyskytujú. Ak sa nevyskytujú, nevidím žiaden dôvod na to, aby boli prostriedkami trestného práva chránené. Z minimálne tejto krátkej histórie, ktorú viem doložiť rozborom z Generálnej prokuratúry, vyplýva, že nie je potrebné, aby takéto spoločenské vzťahy boli zakotvené v Trestnom zákone a dokonca mali vyvolať búrku v poslaneckej snemovni.

    O trestnom čine podpory a založenia a zosnovania zločineckej skupiny hovoriť nebudem, pretože svoj postoj som vyjadril v rozprave v druhom čítaní, a vzhľadom na to, že od roku 1999, respektíve roku 2002, keď bola táto skutková podstata trestného činu upravená, nikto nebol za tento trestný čin odsúdený, hoci podľa tvrdenia ministerstva spravodlivosti bolo dvanásť alebo štrnásť občanov obžalovaných z tohto trestného činu, neodôvodňuje podľa mňa opodstatnenosť znovu zaradenia tejto skutkovej podstaty trestného činu do existujúceho trestného kódexu.

    Už pri prvom čítaní v roku 2004 som z tohto miesta povedal, že Slovensko potrebuje nový Trestný zákon a trestné kódexy. Nemôžeme sa riadiť normami, ktoré poznamenala prakticky niekoľko desaťnásobná novelizácia, ktorá úplne zneprehľadňuje už uplatňovanie a používanie tejto právnej normy. Myslím si však, že musíme prijať skutočne právnu normu, a Trestný zákon k nej určite patrí, ktorá bude zodpovedať právnym tradíciám stredoeurópskeho regiónu, v ktorom sa nachádzame, a bude zodpovedať kritériám, ktoré na takúto právnu normu vyžaduje 21. storočie. Na podobu predloženého Trestného zákona zrejme bude mať rozhodujúci vplyv druhé čítanie a potom aj prednesené pozmeňujúce návrhy. Preto si myslím, že v rámci prvého čítania to, čo som uviedol, postačí pre vaše rozhodnutie k tomu, ako máte hlasovať za tento alebo prípadne proti tomu zákonu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Abelovský bol ako jediný prihlásený písomne do rozpravy. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvá pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac sa neprihlásil do rozpravy. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, pravdepodobne tento legislatívny návrh bude mať širšiu diskusiu v druhom čítaní, pretože už o tomto kódexe sme si všeobecné otázky v predchádzajúcom prerokúvaní uviedli, vysvetlili, prípadne si otupili svoje niektoré vzájomné názory. Podľa mňa však ešte stále ostáva niečo, čo si bude treba vyjasniť skôr, ako v druhom čítaní pôjdeme do jednotlivých výborov a budeme sa zaoberať paragrafovaným znením.

    Predovšetkým by som chcela povedať, že som rada, že sa vydefinoval pojem podpora zločineckej a teroristickej skupiny, čím vlastne pán minister uznal, že naozaj pripomienky, ktoré dávala predovšetkým opozícia a aj časť vládnej koalície, boli opodstatnené. Jeho úvahy, respektíve pred chvíľou uvedená myšlienka, že príslušné skutkové podstaty trestných činov, ktoré sme uvádzali, môžu suplovať príslušnú otázku, čiže určitá podpora môže byť trestne postihnuteľná, bola pravdou, pretože osobne si myslím, že nič nie je nebezpečnejšie v Trestnom zákone ako ustanovenie, ktoré priamo nie je vydefinované a pod ktoré sa môže pod vplyvom aj určitých tlakov subsumovať niečo, čo tam nepatrí. Trestný zákon je vážna vec, a preto pojmy, ktoré sa tam používajú, musia byť definované a nemožno uvádzať pojmy, ktoré by mohli byť v praxi vágne. Trestný zákon, respektíve všetky zákony nie sú beletriou. Tam každý pojem musí mať svoj obsah.

    Ďalej by som chcela uviesť, že zrejme v druhom čítaní bude pozornosť venovaná aj trestnému činu hanobenia, pretože ide o dôležitú otázku vrátane hanobenia pre politické názory.

    Ďalej by som sa chcela stručne zmieniť o otázke trestnej zodpovednosti právnických osôb. S touto otázkou sa naša tlač viackrát zaoberala, a najmä Hospodárske noviny jasne z centra advokátskej poradne signalizovali, a ja som tiež toho názoru a tiež som v tomto denníku vyjadrila svoj názor, že vôbec nie je pravda, že Európska únia od nás požaduje, opakujem, požaduje zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Ja som si pozrela aj články, ktoré pán minister uviedol, že v právnickej literatúre podporujú trestnú zodpovednosť právnických osôb, konečne sme osobne o tom diskutovali. Ja som si ich podrobne preštudovala a z tohto miesta môžem povedať, že nejde o podporu trestnej zodpovednosti právnických osôb. Je na štáte, aby si zodpovednosť právnických osôb upravil sám. Tam prichádza do úvahy, kde rozvoj správneho práva, jeho zodpovednostných štruktúr, respektíve právna úprava individuálnej rozhodovacej činnosti nie je dostatočne právne reglementovaná a potom, samozrejme, je možná voľba riešenia týchto otázok cez trestnú zodpovednosť v trestnom práve.

    Pre náš právny systém naďalej zrejme budeme viacerí zastávať stanovisko aj v prípade zúženého okruhu týchto právnických osôb, že je to možné riešiť aj v administratívnom, t. j. správnom práve.

    Posledná otázka, ku ktorej by som sa chcela zmieniť, je otázka sexuálneho zneužívania osôb mladších ako 14 rokov. Patrím medzi tých poslancov, ktorí sa stotožňujú so znížením trestnej zodpovednosti na 14 rokov. To by som chcela podčiarknuť. Sledovanie porušovania, respektíve sledovanie zvýšeného nárastu brutality mladistvých i zvýšeným podielom na spáchaných trestných činoch dávajú plne spoločenskú akceptáciu na to, aby táto trestná zodpovednosť bola znížená.

    Nesúhlasím však s tým, čo pán minister uvádzal, že je samozrejmý sprievodný znak, že treba znížiť sexuálne zneužívanie, teda hranicu v trestnosti pohlavného života týchto detí. Používam pojem detí, pretože Dohovor o právach dieťaťa, ku ktorému pristúpil náš štát, je jednoznačne v terminológii nasmerovaný tak, že osoby do 18 rokov sú považované za deti. Myslím si, že zníženie hranice povoleného sexu, to znamená spoločnosťou akceptovaného sexu, nič nemá spoločného v súvislosti so znížením trestnej zodpovednosti. Pán minister to zdôvodňoval tým, že vlastne treba riešiť, respektíve akoby sme riešili, dovolím si citovať, „konsenzuálny pohlavný styk týchto osôb“. Nuž ja som si dala prácu a navštívila som viacerých odborníkov trestného práva, a to nielen na vysokých školách v Bratislave, a s počudovaním vlastne nevedeli pochopiť, o čo tu ide. Ani ja to nechápem. Totiž nemá to žiadnu nutnú nadväznosť, keď ja znižujem trestnú zodpovednosť, aby som znížila aj spoločenskú hladinu akceptácie pohlavného styku.

    V Českej republike rozmýšľajú znížiť trestnú zodpovednosť osôb pre niektoré obzvlášť brutálne uskutočnené trestné činy na 12 rokov. Pán minister, podľa vašej logiky by sme museli teda, znovu to idem citovať, „pre konsenzuálny pohlavný styk“ znížiť hranicu na 12 rokov. Krútite hlavou, ale z toho jasne vyplýva, že niet nadväznosti medzi trestnou hranicou, trestnou zodpovednosťou a povoleným pohlavným stykom. Vôbec nemôžem ako žena, matka, babka súhlasiť s tým, aby bolo povolené beztrestne zvádzať 14-ročné dievčatá na pohlavný styk. Ja si myslím, že 15 rokov je hranica, na ktorú si zvykla táto spoločnosť a ktorá morálke a našim zvyklostiam plne vyhovuje. Som veľmi prekvapená, pán minister, že vy ako kresťan, ctiac si Božie prikázania, znižujete túto hranicu. Kresťania, ktorí hovoria o morálke, by nemali podľa môjho názoru znižovať túto hranicu trestnosti. Poznám viacero 14-ročných dievčat, ktoré skutočne nemôžu byť objektom výzvy starších na pohlavný styk, prípadne aj z výzvy rovesníka. Nič nepokazíte, a ani tento parlament nepokazí, keď ponecháme 15-ročnú hranicu. Je síce pravda, že niektorí psychológovia, mám tu aj citáciu, nejaká pani doktorka psychologička Caisová argumentuje, že sú na to podmienky, len by som bola veľmi rada, keby tlač publikovala aj názory toho veľkého počtu psychológov, ktorí s takýmto znížením nesúhlasia.

    Ja si myslím, že niekoľko poznámok, ktoré som uviedla, by mali byť ešte predmetom aj diskusie, pretože o otázke naposledy spomínanej sa vôbec nediskutovalo pri prvom predložení na rokovanie parlamentu, až neskôr sa začalo o tomto diskutovať a viacero nesúhlasných stanovísk sa prezentovalo. Preto si myslím, že tento legislatívny návrh sa dostane do druhého čítania, kde budeme o jednotlivých otázkach diskutovať podrobnejšie, a mám dojem, že ešte bude o čom diskutovať a hlavne bude treba diskutovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa bola ako jediná do rozpravy prihlásená. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, budem veľmi stručne reagovať na vystúpenie aj pána spravodajcu, aj pani poslankyne. To, že ide o prísny Trestný zákon, počúvam už dlhšiu dobu. Je to taká floskula. Nikdy to nebolo ničím preukázané. My sme si totiž zvykli, že slovenský Trestný zákon je mierny, že aj za závažné delikty ukladá mierne tresty.

    Je úplne bežné v kontinentálnej Európe, že za najzávažnejšie delikty proti životu je stanovené obligatórne doživotné väzenie. To je v Nemecku, v Rakúsku, v Taliansku. My sme sa práve naopak akosi stali benevolentní voči násiliu. Nielen násiliu v televízii, pani poslankyňa, ktoré vás trápi, ale aj reálnemu násiliu. A do stredobodu pozornosti prišla nie obeť, poškodený a spoločnosť, ale páchateľ trestného činu. Voči tomu sme sa stávali čoraz humánnejšími.

    Nedávno bol jeden prípad závažných teroristických deliktov v Španielsku, kde aplikujú kumulačnú zásadu pre výpočet trestu. To by som si ani nedovolil v tomto parlamente navrhnúť, aby sa zaviedla sčítacia zásada pri reálnom súbehu. To by bolo bitie na poplach, aký drakonický zákon ideme prijímať. A to je Španielsko, kontinentálna krajina. Takže keď budeme hovoriť o zvyšovaní represie, tak by to nemala byť len taká floskula ničím nepreukázaná, ničím nezdokumentovateľná, malo by to byť na niečom konkrétne dokumentované.

    Takisto je veľká výhrada, ktorá dlho znie, že tu chýba prevencia. Ale Trestný zákon nie je o prevencii. Trest má aj generálno-preventívny účinok, ale Trestný zákon prichádza do hry, keď je spáchaný trestný čin, nie predtým, keď je spáchaný. Keď už je spáchaný. Čiže je to represívny nástroj. Samozrejme, že je úlohou parlamentu vytvárať aj legislatívne podmienky, aby bolo čo najmenej trestných činov páchaných. Ale to nie je vec trestnej kodifikácie. Tá prichádza do hry v okamihu, keď je trestný čin spáchaný.

    Vyjadrím sa veľmi stručne aj k tým dvom pripomienkam, ktoré boli dôvodom späťvzatia návrhu zákona. Jednak otázka prípravy. Pán spravodajca spomínal, že tri roky, iné roky už nespomenul, ale tri vybraté roky nebol za prípravu zločinu nikto trestne stíhaný. Neviem, čo ten argument má povedať? Dnes máme vo výkone trestu, myslím jednu jedinú ženu, ktorá je odsúdená pre trestný čin vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Zrušíme tento delikt, keď za posledné roky preň nikto nebol odsúdený na nepodmienečný trest? Asi nie. Ja sa opýtam všeobecne. Ak bude mať polícia informáciu, že niekto pripravuje ozbrojenú lúpež, zhromažďuje zbrane, má plán akcie, zadovážil si motorové prostriedky, je správne, aby mohla zasiahnuť, alebo musí počkať, ak kým vbehnú páchatelia do banky? Ja si myslím, že je to veľmi jasná odpoveď. Chceme, aby takéto konanie bolo beztrestné? Aby polícia nemohla zasiahnuť a musela by čakať, až kým vbehnú s „devínami“ v ruke do banky? Asi nie. Ja si myslím, že je to veľmi jednoduchá úvaha.

    Čo sa týka otázky podpory zločineckej a teroristickej skupiny. Definícia zločineckej skupiny v znení, ako je dnes v Trestnom zákone, je v trestnom práve od roku 2002. Teda dva roky aj niečo. Odvtedy je už vedených niekoľko trestných stíhaní, z ktorých sa absolútna väčšina skončila podaním obžaloby. Mnohým hrozí rozhodnutie o vine a treste. A my ideme zrušiť túto skutkovú podstatu, pretože ešte nebolo o vine a treste rozhodnuté? Tu bol návrh na vypustenie § 305 Trestného zákona. Hovorme si pravdu, tá oslobodzuje.

    Ešte by som chcel povedať k definícii zločineckej skupiny jednu vec. Pani poslankyňa Tóthová to kvitovala. Musím povedať, že doteraz „podpora“ v Trestnom zákone bola tiež nielen pri zločineckej skupine, bola dlhé roky v Trestnom zákone v § 260 podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov. Nikomu definícia podpory nechýbala. V právnej praxi otázka podpory bola veľmi rozumne riešená. Názory, ktoré boli publikované po späťvzatí návrhu Trestného zákona, že môže ísť aj o neúmyselnú podporu, že keď niekto príde do kvetinárstva, ktoré vlastnia miestni „podsveťáci“, že môže byť trestne stíhaný, to boli názory, ktoré považujem za prejavy nie príliš prenikavého intelektu. Ide aj pôjde v budúcnosti o úmyselný trestný čin. Na to by som chcel upozorniť. To znamená, že úmysel musí pokryť aj určenie zločineckej skupiny a jej podporu. Ak niekto šíril, že je to možné aj z nevedomosti, tak nehovoril pravdu. Nehovoril pravdu ani v tejto snemovni a nehovoril pravdu ani pred médiami na chodbách tohto parlamentu.

    Štatistika je veľmi ošemetná vec. Spomínal ju pán spravodajca v obidvoch prípadoch. Ja si pamätám, keď som pred dvomi rokmi v tejto snemovni predložil návrh novely Trestného zákona, ktorej obsahom bolo zavedenie zásady trikrát a dosť, bol som často tými istými poslancami napádaný, že táto zásada zvýši brutalitu trestných činov a budeme mať na Slovensku viac vrážd. V minulom roku, v prvom roku účinnosti tejto zásady sme mali najnižší počet vrážd za posledné roky. Bol by som ale ďaleko od toho, ak by som to považoval za výsledok prijatia tejto zásady. Zďaleka nie. Štatistika sa naozaj dá využívať veľmi rôznym spôsobom a ja ju takýmto spôsobom využívať nebudem a nechcem.

    K pani poslankyni Tóthovej. Taktiež ocenila definíciu podpory, len by som pripomenul, že v tomto parlamente nezaznel pozmeňujúci návrh definovať podporu. Zaznel pozmeňujúci návrh ju vypustiť. Jednak podporu a v tom horšom variante aj založenie a zosnovanie. Takže tiež sa držme toho, ako to bolo, keď sme rokovali pred mesiacom o návrhu Trestného zákona. Pani poslankyňa spomenula, že by bolo dobré do hanobenia národa, rasy a presvedčenia doplniť aj hanobenie pre politické názory. Ak sloboda prejavu niečo v tejto republike chráni, tak chráni politickú diskusiu. Ak budeme môcť stíhať, ak štát bude môcť stíhať osobu, ktorá niekoho hanobí, pretože je „kadehák“ alebo „hazedesák“, tak sa skončila sloboda prejavu v tomto štáte. Jednoducho si to neviem predstaviť, ako by to mohlo byť akceptovateľné. Keď nič iné sloboda prejavu nechráni, tak chráni slobodu politického prejavu.

    Právnické osoby. Ja tu mám dva listy od našich veľvyslancov. Jedného z Európskej únie, jedného z OECD. Zacitujem z jedného z listov, kde nás upozorňuje veľvyslanec pri OECD a citujem: „V tejto súvislosti bolo osobitne poukázané na absenciu zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorú OECD pokladá za jednu zo základných podmienok plnenia medzinárodných záväzkov signatárskych krajín dohovoru.“ My sme sa, ako som v úvodnom slove spomenul, snažili zúžiť trestnú zodpovednosť právnických osôb len na delikty, ktoré komunitárne právo vyžaduje. A skúsim ich znovu len vymenovať. Terorizmus, falšovanie peňazí, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie so zbraňami, prevádzačstvo, životné prostredie, korupcia, detská pornografia, pranie špinavých peňazí a obchodovanie s drogami. Môžeme diskutovať, veď to nemusí byť v Trestnom zákone, môže to byť v inom zákone. Asi môže. Ale dnes je pravdou, že zodpovednosť za tieto delikty právnické osoby v žiadnom právnom odvetví nenesú. V žiadnom. Proste nie sme v súlade s komunitárnym právom. A preto je logické, že návrh takto zúženú zodpovednosť právnických osôb obsahuje.

    Sexuálne zneužívanie. Posledná vážna téma, ktorá leží pani poslankyni na srdci. No, poviem, kde je tá logika. Logika je v tom, že ak sa znižuje veková hranica trestnej zodpovednosti na 14 rokov, pani poslankyňa tvrdí, že môžu byť potom zvádzané 14-ročné dievčatá. To sú asi aj dnes. Áno, a v budúcnosti budú tiež, len ak neznížime aj vekovú hranicu pre konsenzuálny pohlavný styk, tak to bude znamenať, že aj tie dievčatá potom budú trestne stíhané. Dvaja štrnásťroční budú mať pohlavný styk, budú trestne zodpovední, obidvoch ich odstíhame. Aj toho chlapca, aj to dievča. To je problém. A tam podľa mňa logika je. Mne sa zdá, že celkom jednoznačná.

    Pani poslankyňa spomínala Českú republiku, kde navrhujú znížiť vekovú hranicu zodpovednosti fyzických osôb na 12 rokov, ale pre obzvlášť závažné trestné činy, čo nie je sexuálne zneužívanie. Takže nehrozí takáto alternatíva. Viem si predstaviť riešenie, ktoré je trochu legislatívne ťažkopádne - že by sme neznížili vek legálneho pohlavného styku, ale by sme mali osobitné ustanovenie, ktoré by zabezpečilo beztrestnosť v situácii, keď obidvaja majú pod 15 rokov, majú 14. Lebo tých asi nechceme stíhať obidvoch.

    Pani poslankyňa si zrejme neuvedomila následky toho, čo hovorí. My by sme aj to zvedené dievča stíhali. Ja si myslím, že je to veľmi jednoznačné. Ale nepovažujem túto otázku za kľúčovú v rekodifikácii, a pokiaľ navrhne pani poslankyňa Tóthová pozmeňujúci návrh, ktorý ide v tomto smere, ktorý som načrtol, bude trošku ťažkopádny, musím povedať, ale tá logika tu je.

    Takže toľko, pán predsedajúci, veľmi stručne k návrhu a k rozprave a chcel by som požiadať pani poslankyne a pánov poslancov o podporu návrhu Trestného zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem.

  • Vážení prítomní, veľmi stručne. V prvom rade ma prekvapuje, že úmyslom predkladateľa je rezignovať pôsobenie Trestného zákona preventívne. Treba povedať, že prvotrestaných ľudí, ktorí po prvýkrát prichádzajú do rozporu so zákonom, je drvivá väčšina oproti tým, ktorí sa opätovne dopúšťajú, teda takzvaných recidivistov, či už špeciálnych, alebo iných recidivistov. Ak by nemala pôsobiť prevencia na týchto páchateľov, tak potom skutočne asi na ponímanie výkonu spravodlivosti máme iné názory.

    Čo sa týka tej prípravy. Samozrejme, že údaje za rok 2004 nemohli byť, pretože ešte nie sú urobené výkazy, ale možno do druhého čítania také výkazy budú hotové. Ale ja môžem a nechcem byť prorokom a znova konštatovať, že aj za rok 2004 nikto nebol obvinený z prípravy na takýto trestný čin a nebolo voči nemu vznesené obvinenie.

    Pokiaľ tu bolo argumentované vraždou novonarodeného dieťaťa, neviem, odkiaľ je ten údaj. Ja ho zadovážim. Ja sám viem minimálne len v našom kraji o piatich právoplatne odsúdených ženách za tento trestný čin, na Slovensku je to možno aj viac ako 10 takýchto právoplatných odsúdení. Čiže porovnávať, keď za štyri roky nikto nebol, ani mu nebolo vznesené obvinenie oproti možno desiatim odsúdeným, no, každý si urobí vlastný obraz.

    Čo sa týka podpory zločineckej skupiny. Ono predsa určité ustanovenie tu už bolo od roku 1999. A znova, keď by sme zadovážili čísla, pretože tie sú určitým ukazovateľom, či sa nám to páči, alebo nie, ja uznávam, že dá sa s týmito číslami aj manipulovať, dajú sa vykladať tak aj onak, ale ak teda je pravdou, že možno v niekoľkých desiatkach, ak nie v stovkách prípadoch bolo vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania zločineckej skupiny a nikto nebol odsúdený za tento trestný čin, alebo to bolo neskôr prekvalifikované na obyčajné spolupáchateľstvo, pre mňa to veľa znamená, pretože voči tým ľuďom boli prakticky použité prostriedky trestného práva, hoci takéto prostriedky trestného práva voči nim použité nemali byť. Boli nasadené na nich napríklad ITP. Mnohí títo ľudia boli vzatí do väzby. To, že sa to potom prekvalifikovalo na len spolupáchateľstvo, to im nikto tie odsúdené dni a mesiace, možno u niektorých aj roky vo väzbe nenavráti.

    Čiže to je ten odlišný možno pohľad na výkon spravodlivosti a na masovosť výskytu takýchto protispoločenských javov. Trikrát a dosť. Ja som pri prerokúvaní tohto inštitútu predložil komparatistiku, ktorá je v Spojených štátoch a má určitú históriu. Uplatňuje sa už viac ako desať rokov a jasne som na číslach konštatoval, že práve tam, kde bola zavedená zásada trikrát a dosť, brutálne trestné činy vzrástli, a tam, kde v jednotlivých spolkových štátoch nebola uplatnená, trestná činnosť poklesla. Minimálne zavedením tohto inštitútu na páchané trestné činy mal indiferentný dosah. Preto som považoval za potrebné ešte k vystúpeniu predkladateľa takto vystúpiť. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív, takzvaný krmivársky zákon.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1030. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 1044.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o krmivách vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zosúladiť inšpekčné postupy s postupmi pre úradnú kontrolu krmív v Európskej únii, upraviť oznamovacie riziká z krmív systémom rýchlej výmeny informácií a jeho prepojenie na systém rýchlej výmeny informácií pre potraviny a upraviť podmienky schvaľovania a registrácie krmovinárskych podnikov.

    Predloženým návrhom zákona sa odstraňujú v porovnaní s Európskou úniou nadštandardné povinnosti výrobných a obchodných subjektov, upravuje sa zodpovednosť krmovinárskych podnikov za bezpečnosť krmív uvádzaných na trh, vedenie evidencie a vysledovateľnosť na všetkých stupňoch výroby spracovania a distribúcie.

    Účelom zákona je vytvoriť podmienky na zachovanie a zlepšenie úžitkovosti chovaných zvierat, ich zdravia a akosti výrobkov z ich chovu použitím vhodných krmív, ako aj ochranu zdravia ľudí a životného prostredia pred zdravotnou „závadnosťou“ a inými nepriaznivými účinkami používaných krmív.

    V predloženom vládnom návrhu zákona sa predovšetkým upravuje schvaľovanie a registrácia výrobcov a sprostredkovateľov krmív, vystopovateľnosť krmív, vytvorenie jednotného kontrolného systému v rámci Európskej únie a vytvorenie podmienok na zaistenie bezpečnosti krmív.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na potrebu predmetnej právnej úpravy, na ciele, ktoré si vládny návrh zákona kladie, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Richárdovi Hamerlikovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 311 z 8. marca 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a dotýka sa prílohy č. 2 aktu o podmienkach pristúpenia bod 6 Poľnohospodárstvo.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. februára tohto roku č. 1044 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy k tomuto bodu programu. Ústne sa kto hlási? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o lesoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1047. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1057.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Simona, aby návrh zákona uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o lesoch bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

    Predkladaný vládny návrh zákona o lesoch vychádza zo zmenených spoločensko-politických a ekonomických podmienok, keď súčasná právna úprava z roku 1977 po jej viacerých čiastočných novelizáciách sa stala neprehľadnou.

    Z dôvodu nárastu požiadaviek na mimoprodukčné funkcie lesov vytvára predpoklady na zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov. Po prvé, postupy odborného a diferencovaného hospodárenia v lesoch, jeho finančného zabezpečenia odstraňuje súčasnú legislatívnu roztrieštenosť lesníckej problematiky a upravuje jej oblasť štátnej správy lesného hospodárstva so zameraním na skvalitnenie jej činnosti.

    Navrhovaný zákon okrem iného umožňuje lepšie reagovať na mimoriadne situácie v lesoch ako napríklad pri všetkým známej veternej smršti z 19. novembra 2004 a jej dôsledkami najmä na území Vysokých Tatier.

    Vládny návrh zákona rieši ústavnú povinnosť uhrádzať majetkovú ujmu z obmedzenia vlastníckeho práva a súčasť štátu na zveľadenie lesného hospodárstva, ktorá je potrebná z hľadiska zabezpečenia funkcie lesov v celospoločenskom záujme.

    Z uvedených dôvodov návrh zákona ustanovuje možnosť poskytnutia podpory z verejných zdrojov. Týmto sa okrem iného zabezpečí ústavné právo každého na priaznivé životné prostredie. Vládny návrh zákona o lesoch je zosúladený s vecne príslušnou legislatívou Európskej únie.

    Z hľadiska pozornosti, ktorú venuje požiadavkám na zachovanie biologickej diverzity produkčnej a obnovnej schopnosti a funkčnej účinnosti lesov, je v úplnej zhode s celosvetovo presadzovanou koncepciou trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, ako aj medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon je v súlade s ústavou a s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predložený vládny návrh zákona je svojím zameraním a rozsahom porovnateľný so zákonmi vyspelých európskych krajín v danej oblasti, prispieva k zosúladeniu práva Slovenskej republiky s Európskou úniou a vzhľadom na akútnu potrebu jeho zavedenia do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a jeho odporučenie na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre pôdohospodárstvo pánovi poslancovi Miroslavovi Maxonovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 312 z 8. marca 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o lesoch. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitostí uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie v primárnom práve, a to v zmluve o založení Európskeho spoločenstva hlava XIV. Životné prostredie v čl. 174 i v sekundárnom práve, a to monitorovanie lesov a environmentálne interakcie v spoločenstve a lesnícke opatrenia v poľnohospodárstve.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. februára 2005 č. 1057 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

    Pán podpredseda Národnej rady, skončil som. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda poľnohospodárskeho výboru pán Maxon. Otváram všeobecnú rozpravu. Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1031. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1049.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom na vypracovanie návrhu zákona bola povinnosť prebrať ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo dňa 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky, novela takzvanej smernice SEVESO II do slovenského právneho poriadku.

    Pri novelizácii sme zároveň zohľadnili námety na úpravu, ktoré vyplynuli z viac ako dvojročného uplatňovania zákona v praxi. Dôvodom na prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES boli závažné priemyselné havárie s rozsiahlymi následkami na život a zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj majetok, najmä havárie ako pretrhnutie hrádze banského odkaliska v Baia Mare v Rumunsku s únikom kyanidov do rieky Tisa v januári 2000, výbuch v podniku na výrobu pyrotechnických výrobkov v Holandsku v máji 2000, výbuch v podniku na výrobu hnojív v Toulouse vo Francúzsku v septembri 2001 a ďalšie.

    Aj z uvedených udalostí je nám zrejmé, že je potrebné transponovať do nášho právneho poriadku podľa čl. 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES, a tak sa musí stať najneskôr do 1. 7. 2005, čím sa súčasne plní aj záväzok Slovenskej republiky pri preberaní európskej legislatívy v oblasti životného prostredia. Predložený návrh zákona zabezpečuje úplné prebratie tejto smernice.

    Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, z hľadiska zabezpečenia ochrany životného prostredia bude významným prínosom najmä z hľadiska uplatňovania princípu prevencie v ochrane životného prostredia.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona v prvom čítaní schválite a posuniete do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Oremusovi. Pán poslanec, prosím, keby ste uviedli vaše stanovisko za výbor.

  • Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1031) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1049 z 21. februára 2005 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor v lehote do 6. mája 2005.

    Pán podpredseda, skončil som, nech sa páči otvoriť rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne, kto sa hlási do rozpravy, prosím? Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a prerušujeme rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1044, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1052. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh a jeho zámerom je plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady č. 90/619 EHS.

    Medzi najdôležitejšie ciele tohto návrhu zákona patrí najmä vytvorenie právneho rámca na posilnenie ochrany spotrebiteľa pri predaji finančných služieb na diaľku, zvýšenie informovanosti spotrebiteľov poskytovanej finančnej službe na diaľku pred uzavretím zmluvy na diaľku a vytvorenie reklamačných postupov pri poskytovaní finančných služieb na diaľku, zabezpečenie, aby spotrebitelia mali prístup bez diskriminácie k čo najširšiemu možnému sortimentu dostupných finančných služieb, ktoré sú obzvlášť vhodné pre diaľkový predaj, a aby si mohli vybrať tie, ktoré najviac zodpovedajú ich potrebám, a ďalej zabezpečenie ochrany spotrebiteľa pred poskytovaním nevyžiadaných finančných služieb a obmedzenie ponuky nevyžiadaných finančných služieb.

    Súčasťou návrhu sú aj novelizácie vecne súvisiacich zákonov o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou 16. 2. 2005 a žiadam Národnú radu o jeho schválenie. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslankyni Beáte Brestenskej. Pani poslankyňa, poďte predniesť správu gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 525 z 9. marca 2005 ma určil za spravodajkyňu k predloženému návrhu vládneho zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1044). Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené podľa § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predkladaného zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na zamestnanosť a nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Zákon nemá ani vplyv na životné prostredie. Problematika navrhovaného zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona je úplne zlúčený so smernicou č. 2002/65/ES, ktorej cieľom je harmonizovať právne predpisy členských štátov v oblasti marketingu, spotrebiteľských finančných služieb na diaľku.

    Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň dávam návrh, aby uvedený návrh zákona bol prerokovaný výbormi: ústavnoprávnym výborom, výborom pre financie, rozpočet a menu, výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výborom pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali do 4. mája a gestorský výbor do 6. mája.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa kto hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1037. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1056. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v právnom poriadku Slovenskej republiky je v súčasnosti štátna služba colníkov, právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a ukončením štátnej služby upravené v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1998. Zákon bol viackrát novelizovaný. Potreba vypracovať ďalšiu novelu vyplynula z uznesenia vlády k návrhu východísk z rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 a z nevyhnutnosti upraviť niektoré ustanovenia zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

    Predkladaným návrhom zákona sa vypúšťa zo záväznosti systemizácie zaradenie colníkov do platových tried. Počty miest colníkov zaradených do platových tried služobných úradov bude v rámci systemizácie na návrh generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky určovať minister financií Slovenskej republiky. Súčasne sa zjednodušuje odvolanie nadriadených zo všetkých funkcií.

    Návrhom zákona sa ruší jedna zo zložiek služobného príjmu, ďalší služobný plat a zavádza sa nový inštitút, odmena za kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností.

    Navrhuje sa zvýšenie funkčných platov colníkov pre jednotlivé platové triedy a zvýšenie hodnostných príplatkov. Zároveň sa príslušné ustanovenia predkladaného návrhu zákona zosúlaďujú so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a vykonávajú sa zmeny, ktorých potreba vyplynula zo zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve, ktorý ste schválili pred niekoľkými mesiacmi. Na základe uvedeného odporúčam prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Vladimírovi Horákovi.

  • Pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k už citovanému vládnemu návrhu zákona (tlač 1037) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, preto sa môže Národná rada Slovenskej republiky uzniesť na tom, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Odporúčania pre jednotlivé hlasovania budem čítať pred samotným hlasovaním, preto môžete teraz otvoriť rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne? Teraz je príležitosť sa prihlásiť do rozpravy. Nikto sa nehlási okrem spravodajcu. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Prosím. Nie? Ja som si myslel, že chcete ako prvý. Ďakujem. Ukončujem rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dovoľte mi, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby som požiadal poslancov, ktorí o chvíľu budú predkladať poslanecké návrhy zákonov, pána poslanca Mikuša, Roberta Madeja, Opaterného, Miššíka, Cabaja, Ivanka, Abelovského, aby sa dostavili do rokovacej sály, pretože nasleduje prvé čítanie o zákonoch, ktoré predkladajú poslanci Národnej rady, a aby bol plynulý priebeh rokovaní.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1035. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1039.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre európske záležitosti pánovi poslancovi Tiborovi Mikušovi, aby z poverenia výboru návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor pre európske záležitosti prerokoval návrh výboru na vydanie uvedeného zákona na svojej 12. schôdzi konanej dňa 3. februára 2005 a uznesením č. 54 vyslovil súhlas s návrhom výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je obsahovo zhodný s § 58a novely rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá nebola opätovne schválená po jej vrátení prezidentom Slovenskej republiky v Národnej rade.

    Ústavným základom na vydanie tohto zákona je čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 394/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, podľa ktorého Národného rada Slovenskej republiky môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa ods. 1 vyjadrovať sa k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie jej výbor.

    Predložený návrh zákona upravuje postavenie a kompetencie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Tento zákon upravuje členstvo vo výbore, hovorí sa o kľúči, ktorý predstavuje pomerné zastúpenie politických strán a hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období. Zároveň stanovuje náhradných členov výboru, ktorí sa môžu zúčastňovať na schôdzi výboru, za riadneho člena výboru na základe oznámenia člena výboru predsedovi alebo podpredsedovi výboru, že nebudú prítomní. V tomto prípade sa náhradný člen započítava do počtu prítomných a má právo na schôdzi hlasovať.

    Ďalšie dôvody na zavedenie inštitútu náhradných členov sú aj dôvody odborné. Je to potreba prepojenia s vecne príslušnými výbormi, je to potreba zabezpečenia odborného gestorstva jednotlivých politík Európskej únie. Má aj procedurálne dôvody, ako napríklad potreba zabezpečenia uznášaniaschopnosti výboru z dôvodov častých, respektíve ad hoc zvolávaných schôdzí. Ďalej je to otázka harmonogramu rokovania výboru, ktorý sa musí prispôsobiť priebehu a časovým horizontom legislatívneho procesu v Európskej únii.

    Ďalej tento návrh zákona sa zaoberá vzťahom k ostatným výborom Národnej rady. Je potrebné, aby z dôvodu odborného posúdenia jednotlivých legislatívnych návrhov Európskej únie vecne príslušný výbor dával výboru pre európske záležitosti stanovisko, ktoré bude brať do úvahy pri schvaľovaní stanoviska Slovenskej republiky k danému problému.

    Ďalej tento návrh upravuje vzťah výboru k poslancom Európskeho parlamentu. Podľa tohto návrhu sa slovenskí europoslanci môžu zúčastniť na rokovaniach a majú právo vyjadrovať sa k prerokovaným záležitostiam.

    Ďalej sa tento zákon týka vzťahu výboru a vládnej exekutívy, stanovuje, že poverený člen vlády je povinný zúčastňovať sa na rokovaní výboru, informovať ho o návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, odôvodňovať tieto návrhy a podávať bezodkladné informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom.

    Vláda je povinná predkladať výboru, po prvé, bez zbytočného odkladu po doručení všetky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Po druhé, najneskôr tri týždne po ich získaní predbežné stanovisko k výborom vláda dodáva, ktoré bude obsahovať stručnú informáciu o obsahu, cieľoch návrhu a jeho dopadoch na Slovenskú republiku.

    Ďalej stanovuje, že v dostatočnom časovom predstihu návrh stanoviska Slovenskej republiky, t. j. v zmysle ústavného zákona aspoň v takej lehote, aby mal výbor, respektíve Národná rada dva týždne na jeho prerokovanie a schválenie, respektíve na schválenie iného stanoviska Slovenskej republiky. Ak člen vlády uplatní iné stanovisko, ako bolo schválené výborom, musí výboru bezodkladne podať vysvetlenie a odôvodniť svoj postup.

    Ďalej sa tento návrh zákona zaoberá aj vytvorením pracoviska Národnej rady Slovenskej republiky v zahraničí. Samozrejme, na rokovanie výboru pre európske záležitosti sa inak budú vzťahovať všetky príslušné ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ak tento zákon neustanoví v budúcnosti inak. V súlade s ustanovením § 3 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. navrhujem nadobudnutie účinnosti tohto zákona dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Naliehavý všeobecný záujem je odôvodnený viac než polročným členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii, existenciou ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ktorý je účinný od 1. augusta 2004, ako aj skutočnosťou, že výbor pre európske záležitosti, ktorý bol zriadený v apríli minulého roku a začal fungovať od augusta minulého roku, nemôže plnoprávne vykonávať svoje úlohy, ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a zodpovedajú novým kompetenciám Národnej rady.

    Z tohto dôvodu vás prosím, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu k predkladanému návrhu zákona a o jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Róbertovi Madejovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. marca 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie umožňuje, aby Národná rada zákonom poverila určený výbor schvaľovaním stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Navrhovaný zákon zabezpečuje, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti vykonával pôsobnosť Národnej rady, ktorá jej vyplýva z ústavného zákona.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet a nezakladá nároky na verejné financie. Výdavky vzniknuté z titulu vytvorenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre Európske záležitosti a pracovísk v zahraničí budú zabezpečené v rámci limitu výdavky schválených pre kapitolu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona teda nebude mať dopad ani na zamestnanosť a ani vplyv na životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, ale možno k nej uviesť článok 6 zmluvy o Európskej únii.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1039 z 9. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. mája roku 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa kto hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za..., á, ospravedlňujem sa, mal som to zakryté druhým dokumentom. Ďakujem pekne. Vraciam to naspäť do pozície písomne prihlásených. Pani poslankyňa Masácová bola písomne prihlásená za poslanecký klub SDKÚ. Máte slovo, pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ vyjadrila k predkladanému návrhu.

    Diskusia o tom, akým spôsobom má byť upravený vzťah parlamentu a vlády ako aktívneho člena Európskej únie prebieha už takmer rok. Ja nespochybňujem význam a dôležitosť každého jedného parlamentu, ten náš nevynímajúc, veď návrh ústavy pre Európu posilňuje právomoci národných parlamentov v oblasti kontroly legislatívnych návrhov EÚ, napríklad pri posudzovaní princípu subsidiarity.

    V súčasnosti prebieha prvý takýto test dodržiavania subsidiarity, takzvaný železničný balíček. Je len prirodzené, že sa chceme aktívne vyjadrovať k politike Európskej únie a spolupodieľať sa na tvorbe a schvaľovaní jej legislatívnych aktov.

    Otázkou však ostáva, aký spôsob spolupráce medzi vládou a parlamentom je najvhodnejší a najefektívnejší. A tu sa názory predkladateľov a názor nášho poslaneckého klubu značne líšia. Vzťah medzi slovenským parlamentom a vládou by mal podľa nášho názoru vychádzať z dôsledného rozdelenia kompetencií zodpovednosti, no musí sa zakladať aj na dôvere a flexibilite, ktorá je nevyhnutná pri presadzovaní záujmov Slovenska v štruktúrach EÚ. Rovnako dôležitá je efektívna komunikácia medzi exekutívou a legislatívou. To, že parlament musí byť zahrnutý do celkového systému prípravy dokumentov, vyplýva z prirodzeného vývoja, keď sa záležitosti EÚ stávajú de facto vnútornými záležitosťami každého členského štátu. Tri piliere moci - exekutíva, legislatíva a súdnictvo majú svoje kompetencie a zodpovednosť jasne rozdelené. Obávam sa, že prílišné posilňovanie právomocí jedného výboru, a tu chcem upozorniť, že nie celej Národnej rady, ale jedného výboru, keďže svoje právomoci bude môcť preniesť právo na eurovýbor, podľa nášho názoru zavedie nerovnovážny stav.

    Poďme však k samotnému návrhu, ktorý vychádza z ústavného zákona o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach Európskej únie. V čase schvaľovania ústavného zákona sme vyjadrili odlišný názor na to, ako by mala prebiehať spolupráca medzi parlamentom a vládou. Už vtedy sme sa vyjadrovali v tom zmysle, že návrh stanoviska výboru pre európske záležitosti by mal v prvom rade slúžiť ako podporný politický inštrument pre člena vlády pri obhajobe pozície Slovenska. Úlohu Národnej rady, respektíve výboru pre európske záležitosti vidíme nie v zaväzovaní vlády, ale v spoluformovaní pozícií Slovenskej republiky od samého počiatku legislatívneho procesu. Tento názor sme nezmenili a zastávame ho i dnes.

    Spomedzi pätnástich minister obrany USA Donald Rumsfeld by povedal starých členských krajín EÚ, ktoré boli slovenskou inšpiráciou pri hľadaní riešenia spolupráce medzi vládou a parlamentom, len v piatich z nich je parlament v otázkach európskych záležitostí tzv. policy making, to znamená, že jeho vplyv je mimoriadne veľký, tvorí politiku. Sú to tri škandinávske krajiny, Rakúsko a Nemecko. Ostatné parlamenty majú vplyv buď slabý, alebo ovplyvňujú rozhodnutia len čiastočne.

    Keďže náš eurovýbor má právomoci porovnateľné, dokonca ešte väčšie ako niektoré eurovýbory v týchto krajinách, poprosím vás o chvíľku trpezlivosti na krátke porovnanie, ako funguje a ako by podľa tohto návrhu mal fungovať výbor pre európske záležitosti u nás a ako fungujú takéto výbory v uvedených piatich krajinách.

    Takže pozrime sa, ako je to vo Fínsku, kde výbor pre európske záležitosti má 25 plnoprávnych členov a 13 náhradníkov, pričom predseda parlamentu postúpi návrhy tomuto výboru, ktorý sa u nich volá grand commitee a je špecializovaným výborom. Tieto špecializované výbory pripravujú správy a podklady pre grand commitee.

    Vo Švédsku má eurovýbor 17 členov a 29 náhradníkov, pričom jeho hlavná náplň je konzultačná a poradná. A v prípade prerokúvania európskej legislatívy ostáva návrh v gescii niektorého z vecných, teda špecializovaných výborov, ktorý je za jeho prerokúvanie aj komplexne zodpovedný.

    V Rakúsku má eurovýbor 15 členov a 15 náhradníkov a v Nemecku má eurovýbor 36 členov Bundestagu a 36 náhradníkov. Takisto je prierezovým výborom a pôsobí ako iniciačný a koordinačný orgán. Jeho hlavné rozhodovanie v euroagende je zverené dvom výborom, teda nie eurovýboru, ale výboru pre hospodárstvo a výboru pre výživu, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo.

    No a na záver Dánsko, v ktorého parlamente niektorí z vás boli a mali možnosť naživo vidieť, ako funguje ich eurovýbor a ktoré bolo azda najväčšou inšpiráciou aj pri predkladaní a zavádzaní fungovania nášho eurovýboru. Takže v Dánsku má eurovýbor 17 členov a 11 náhradníkov, pritom každý jeden z výborov Folketingu, ako sa volá dánsky parlament, má aj náhradníkov, ktorí však okrem eurovýboru nie sú oprávnení hlasovať ani nemôžu zasahovať do uznesení týchto výborov. Dánsko má ako jediné zavedené aj takzvané negatívne hlasovanie, keď vláda požiada výbor o schválenie mandátu na rokovanie a väčšina členov výboru nie je proti tomuto mandátu, vláda na jeho základe koná. Tu by som si dovolila upozorniť, že takáto snaha bola i u nás, ale nestretla sa s pozitívnym ohlasom väčšiny poslancov.

    Ďalej majú pevne stanovený termín rokovaní výboru na piatok tak, aby sa mohli členovia vlády na rokovaní tohto výboru zúčastňovať. A posledná vec. Minister často aj telefonicky konzultuje svoje stanovisko s výborom pre európske záležitosti priamo v priebehu rokovaní v rade. Ako by to mohlo fungovať u nás, to si dosť dobre neviem predstaviť.

    Čo sa týka podporných mechanizmov v Dánsku, tam má odbor pre záležitosti EÚ 20 zamestnancov, a keď bude prijatá ústava pre Európu, tak ešte budú tento počet navyšovať o ďalších zhruba 7 špecialistov. Oni sami priznávajú, že ich model nie je dokonalý práve tým, že slabinu vidia v nízkom prepojení eurovýboru s ostatnými špecializovanými výbormi, a to si myslím, že bude problém aj u nás.

    Podľa tohto návrhu si výbor môže, ale nemusí vyžiadať stanoviská k návrhom od ostatných výborov Národnej rady. V konečnom dôsledku sú to však práve špecializované výbory, ktoré budú implementovať schválenú smernicu do nášho právneho poriadku. V budúcnosti sa tak môže veľmi ľahko stať, že budeme mať problémy s implementáciou smernice aj napriek tomu, že už ju raz výbor pre európske záležitosti schválil.

    Ďalší problém, a ten je podľa mňa ešte dôležitejší, vidím v tom, že jeden parlamentný výbor bude povýšený nad všetky ostatné. V návrhu sa píše, že výbor pre európske záležitosti je výbor osobitý, že potreba jeho rokovaní je permanentná, že sa bude zaoberať veľkým množstvom návrhov s časovo obmedzenými možnosťami na ich prerokovanie a z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby vykonával pôsobnosť Národnej rady. Prax však ukazuje, že aj iné výbory rokujú rovnako intenzívne a majú porovnateľný, ak nie aj vyšší počet agendy a nemajú žiadne osobité postavenie ani žiadny špeciálny režim práce.

    Uvediem niekoľko príkladov. Od začiatku tohto roka napríklad ústavnoprávny výbor prerokoval spolu 37 zákonov a prijal 40 uznesení, školský výbor prijal 24 uznesení, výbor pre financie, rozpočet a menu 18 a eurovýbor ich prijal 20. Takže tu vidíte porovnanie o koľko viac, teda agendy má náš eurovýbor oproti všetkým. Nie, nie, to je od začiatku tohto roka, ja porovnávam rovnaký časový úsek práve preto, aby tam nemohli vznikať problémy s tým, že eurovýbor funguje omnoho kratšie ako ostatné výbory, takže porovnávam jeden časový úsek vo všetkých výboroch.

    Ďalej § 53 ods. 2 sa upravuje v zmysle, že člen vlády je povinný sa zúčastňovať na rokovaní výboru pre európske záležitosti a nemôže sa dať zastúpiť štátnym tajomníkom, pričom v ostatných výboroch nášho parlamentu zastupiteľnosť možná je. Aj tu zakladá návrh nerovnovážne postavenie výborov. Kompromisným riešením by mohla byť nezastupiteľnosť ministra v prípadoch, keď podáva výboru pre európske záležitosti vysvetlenie o dôvodoch, pre ktoré sa pri hlasovaní v Rade EÚ odchýlil od stanoviska Slovenskej republiky.

    Ďalej návrh hovorí o možnosti zriaďovať zastupiteľskú kanceláriu v Bruseli. V materiáli, ktorý vypracoval parlamentný inštitút o pozícii takejto kancelárii v dánskom parlamente, sa píše, že jeho pozícia sa dá prirovnať, a teraz citujem „k role vnímavého diplomata či žurnalistu, ktorý je politicky senzitívny, nechýbajú mu komunikatívne schopnosti a tieto mu spolu s pozorovateľským talentom nerobia problém vystopovať, kde sa niečo deje“. No, dobre. Prozaickejšie povedané, v zásade ide o monitorovanie dodržiavania princípu subsidiarity, rýchlu výmenu informácií z vnútroštátnych parlamentov a zistenie ich pozície. K tomuto by som chcela povedať, že Slovensko má svoje stále zastúpenie pri Európskych spoločenstvách, kde teraz pracuje 44 diplomatov a 20 administratívno-technických pracovníkov, ktorých úlohou je okrem odborných tém aj nepochybne uvedené monitorovanie, a určite sú aj politicky senzitívni, sú vnímaví diplomati, o tom som presvedčená.

    Z 25 členských krajín Európskej únie má zahraničné pracoviská podľa mojich informácií zatiaľ len 8, a to Litva, Lotyšsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia.

    Vážené dámy a páni, navrhovaný spôsob úpravy rokovacieho poriadku zakladá niekoľko precedensov, s ktorými sa nemôžeme stotožniť. V celom návrhu mi absentuje základná dôvera v schopnosti našich ministrov a našej exekutívy. Vzájomná dôvera exekutívy a legislatívy je podľa mňa a nášho poslaneckého klubu jedným zo základných kameňov dobrej efektívnej a trvalej spolupráce pri príprave kvalitnej legislatívy.

    Prijatie tejto novely môže viesť k administratívno-procedurálnym prekážkam, k nerovnovážnemu postaveniu výborov v rámci nášho parlamentu a v tom najhoršom prípade aj k znemožneniu efektívneho a racionálneho dialógu medzi vládou a parlamentom pri formovaní stanovísk Slovenska v európskych záležitostiach. Z týchto dôvodov predloženú novelu nebudeme môcť podporiť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Blanár. Uzatváram možnosť prihlášok do rozpravy. O slovo požiadal spravodajca pán Madej. Môžete vystúpiť. Keď faktickú poznámku, tak dve minúty.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, len krátkou faktickou poznámkou ma zaujalo porovnanie, čo sa týka uznesení práce výboru pre európske záležitosti a napríklad Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Už len z tých čísiel 40 a 20 za to krátke časové obdobie je asi zrejmé, že je to dvojnásobok, ale poďme už do hĺbky problému a vecného riešenia.

    Ja by som navrhol, aby ste možno toto svoje tvrdenie ešte doplnili počtom strán, problémom a ďalej, pretože uznesení môžeme naprijímať, koľko chceme, ale na druhej strane musíme hovoriť aj o tom, aké vážne problémy tie uznesenia riešia a koľko to dá práce, takže aj čo sa týka tejto veci. Ďakujem pekne.

  • Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, a to je azda všetko.

  • Chcel by som sa v krátkosti pripojiť k tej diskusii, ktorá tu bola začatá, pretože toto je druhý pokus, ktorým sa pokúšame vyriešiť súčasné status quo. Pretože nemôžeme sa tváriť, že výbor pre európske záležitosti neexistuje. Ten tu existuje a je potrebné jeho postavenie nejakým spôsobom upraviť a iniciatíva, ktorá tu je druhýkrát, bola spôsobená tým, že sa nám zdalo, že je potrebné to robiť čistejšie legislatívne, to znamená, aby to nebol samostatný zákon, ktorý sa bude týkať práve tohto výboru, lebo nemyslíme si, že by sa mal týkať len tohto výboru, prečo by tento výbor mal mať samostatný zákon, ale malo by to byť riešené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz k tomu došlo, je to súčasťou novely rokovacieho poriadku, a môžeme povedať, že nie je to ešte úplne ideálne, čo by sme chceli, ako by to malo vyzerať, ale sme pripravení o tom diskutovať, pretože, ako som povedal, výbor tu existuje a nemá definované jednotlivé veci, ktoré je potrebné v súvislosti s jeho postavením mať zadefinované, čo sa týka postavenia voči iným výborom, aj keď práve táto oblasť, čo sa týka postavenia k iným výborom Národnej rady Slovenskej republiky, sa nám zdá byť možno až príliš silná a o tom by sme chceli diskutovať v druhom čítaní.

    Chcel by som zároveň povedať, že nedávno som bol v Bruseli v ministerskej rade pre životné prostredie a zhodou okolnosti sa tam konalo stretnutie na veľvyslanectve, na našom zastupiteľstve pri Európskej únii, stretnutie všetkých, nazvem to tak zjednodušene, Slovákov, ktorí pracujú v európskych inštitúciách a mal som možnosť diskutovať na viaceré témy a jedna z tých tém bola napríklad aj zastúpenie Národnej rady pri Európskom parlamente. Z toho mi vyšlo, že v podstate z krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie, posledné rozšírenie o desať krajín, znamená, že jedine Slovensko a ešte dva pobaltské štáty nemajú svojho reprezentanta v Európskom parlamente. Ťažko teraz možno znevažovať alebo nejakým spôsobom trošičku znižovať postavenie tohto človeka, prosto je to fakt. A o tom treba tiež diskutovať, či chceme uplatňovať parlamentnú demokraciu, ktorá je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky, alebo to všetko ponecháme na vládu Slovenskej republiky.

    Preto si myslíme, že tento zákon je potrebné, aby prešiel do druhého čítania, kde bude priestor na to, aby sme diskutovali o veciach či už z toho pohľadu, či to má byť silnejší, alebo slabší mandát Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, ale diskutovať tak, aby sme dospeli ku konsenzu a mali sme zákon, ktorý upraví činnosť výboru pre európske záležitosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, pokiaľ sme diskutovali v pléne Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení výboru, o ktorého kompetenciách sa teraz v súvislosti s týmto návrhom diskutuje a o ktorého kompetenciách sa bavíme, tak ja som vtedy poukázal na viaceré problémy, ktoré môžu s implementáciou našich predstáv, ktoré by mal tento výbor plniť, nastať. Rovnako som vtedy jasne a zrozumiteľne bez ohľadu na to, kto je dnes súčasťou vládnej koalície alebo nie je definoval, čo je otázka exekutívy a pokiaľ by mal zasahovať parlament. Nakoniec sme našli spoločné riešenie, to riešenie bolo potvrdené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky, treba teda skonštatovať aj hlasovaním poslaneckého klubu SDKÚ. Na jednej strane ste prejavili dobrú vôľu, aby sa to tak stalo, na druhej strane teraz v tejto chvíli hľadáte technické bariéry, ako sa to uskutočniť nedá.

  • Ako ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper a končím možnosť s ďalšími faktickými poznámkami. Ešte sa chcete prihlásiť? Nech sa páči, dám vám slovo. Tak končím možnosť a teraz zapnite mikrofón pánovi Cuperovi.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja sa tiež prihováram za to, aby ste tento návrh zákona podporili. Je to netradičné riešenie, ale nemôže Národná rada trpieť stav, keď tu existuje alebo bolo zriadené nejaké inštitucionálne odvetvie v jej rámci, ktoré má veľmi dôležité postavenie a je akýmsi prevodovým mechanizmom medzi parlamentom a vládou a zároveň, samozrejme, prevodovým mechanizmom tým pádom aj vo vzťahu k inštitúciám Európskej únie. A táto inštitúcia alebo výbor Národnej rady, ktorý má fungovať a má teda kontrolovať vládu, ktorá vykonáva zákony tohto štátu smerom alebo sa má vyjadrovať, alebo záväzne vyjadrovať a schvaľovať v Bruseli nariadenia, aby jednoducho tento výbor fungoval na základe nejakého modus vivendi, ktoré podpísal s vládou Slovenskej republiky, a ja vám musím povedať, že ja takýto právny stav v rámci kompetencií alebo vymedzenia kompetencií a právomocí a vzťahy medzi jednotlivými štátnymi orgánmi nepoznám a bolo by hanbou pre tento parlament, aby jeho vzťah k vláde Slovenskej republiky bol založený na tom, čo predložil pán podpredseda Csáky ako istú gentleman´s agreement vo vzťahu výboru pre európske záležitosti a vlády Slovenskej republiky. Takže prosím vás, aby ste podporili tento návrh. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán navrhovateľ, teraz je priestor na vystúpenie navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj bolo pre mňa veľmi poučné počúvať stanovisko našej kolegyne k výboru pre európske záležitosti a veľmi poučné bolo počúvať to, čo sme prebrali pred rokom a na základe čoho sa parlament Slovenskej republiky rozhodol ustanoviť výbor pre európske záležitosti ako takzvaný silný výbor, tak ako to má zhruba polovica členov Európskej únie. Naozaj bolo zaujímavé pre mňa počúvať o kompetenciách, flexibilite, komunikácii a hlavne o tom, že záležitosti EÚ a smernice, ktoré teda schvaľuje Rada EÚ, alebo právne normy sa stávajú aj právnymi normami Slovenska.

    Ale čo ma nepotešilo, bolo to, že nebola zďaleka povedaná celá pravda. Naopak. Bola zamlčaná tá najpodstatnejšia časť pravdy. A tá najpodstatnejšia časť pravdy podľa mojej mienky spočíva v tom, že existuje takzvaný demokratický deficit v rámci Európskej únie. Kto nevie, o čom hovorím, tak prosím, nebudem zdržiavať, ale pozrite sa na to, kto má zákonodarnú iniciatívu v EÚ a kto pôsobí v úlohe zákonodarcu. A pozrite sa na to, akým spôsobom, pokiaľ by sme nemali výbor pre európske záležitosti, akým spôsobom by sa národný parlament zúčastňoval na tvorbe noriem, ktoré sa stávajú súčasťou národného zákonodarstva. Nuž poviem takmer nijakým spôsobom. A práve preto, aby deficit demokracie, existujúci deficit bol odstraňovaný, práve preto boli ustanovené výbory pre európske záležitosti a práve preto zo všetkých národných parlamentov zdá sa, že s výnimkou slovenského, z určitej časti politického spektra slovenského parlamentu nie, ale z ostatných zaznieva hlas, ktorý hovorí o tom, že treba zvýšiť podiel národných parlamentov na tvorbe spoločnej legislatívy, spoločných noriem. Že, naopak, treba ich úlohu posilňovať, nie utláčať ich do pozadia. A toto si myslím, že sme aj urobili.

    Minulý rok sme prijali ústavný zákon č. 397/2004 Z. z., ktorý jasne vyjadril vôľu slovenského parlamentu, ako sa má slovenský parlament zúčastňovať na tvorbe legislatívy. To, čo tu pani kolegyňa povedala, znovu opakujem, je časť pravdy, ktorá sa dá použiť len preto, aby zaargumentovala proti snahe naplniť literu ústavného zákona. Nič iné v tom nevidím. Takisto aj to, čo povedala ďalej a čím nepriamo spochybňovala činnosť výboru, odmietam, pani kolegyňa, je to veľmi nekorektné. Ani vy, ani nikto iný, ani člen exekutívy ešte nevyjadril výhrady voči činnosti výboru. Ocenil by som, ak by ste vo výbore povedali, kde je skrat v komunikácii, alebo kedy sme komunikovali komplikovane. Naopak, ja teda môžem povedať, že som počul iba súhlasné stanoviská či už od podpredsedov vlády, alebo jednotlivých ministrov.

    Ďalšia vec. Koľko prijal výbor uznesení a čo prerokúval. Vážené dámy a páni, to záleží na tom, čo je považované jednotlivými šéfmi rezortov za prioritu pre Slovensko. Keď sme sa zaoberali mechanizmom spolupráce vlády a Národnej rady Slovenskej republiky, ja osobne som prispel k tomu, aby sme prijali princíp takzvaných priorít. To znamená, aby členovia exekutívy na základe ročného plánu práce a legislatívnych úloh, ktoré schvaľuje Európska komisia, aby na základe tohto plánu definovali priority. Vo výbore sme si rozdelili gestorstvo za jednotlivé rezorty. To znamená, že členovia výboru sa zaoberajú jednotlivými rezortmi a v komunikácii s rezortom, s rezortnými koordinačnými skupinami a odborným personálom Národnej rady sa snažia zúčastňovať na spoluformovaní priorít. Prioritou je to, čo má podľa exekutívy mimoriadny význam pre Slovensko, alebo môže mať mimoriadny dopad na Slovensko. Tu zatiaľ jeden jedinýkrát nezaznela žiadna disonancia. Naopak, bol tu vždy iba súlad a súzvuk, aj keď, samozrejme, mnohí prorokovali, že to tak nebude a že budeme vláde strpčovať život.

    Ja môžem s uspokojením konštatovať, že zatiaľ výbor pre európske záležitosti funguje nie v prospech vlády ani v prospech koalície, ani v prospech opozície, ale funguje v prospech Slovenska. Nič iné. Akékoľvek snahy a akékoľvek slová, ktoré spochybňujú činnosť tohto výboru, smerujú podľa mojej mienky len a len k tomu, aby nebol naplnený ústavný zákon.

    Naozaj ocením akékoľvek konštruktívne pripomienky vo výbore, ale to, čo tu bolo povedané, osobne nepokladám za konštruktívne pripomienky. Ale prosím, každý možno niekedy urobí nejakú nadprácu. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hurbana a Branislava Opaterného na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač č. 1032. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1036. Dávam slovo poslancovi Opaternému, aby návrh ústavného zákona uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rámci svojich právomocí verejní funkcionári rozhodujú o dôležitých otázkach verejného záujmu, pričom sú veľmi často vystavovaní tlakom rôznych lobistických skupín jednotlivcov, ktoré, samozrejme, sledujú svoje skupinové alebo individuálne záujmy na úkor záujmu verejného. Verejný funkcionár sa preto veľakrát môže dostať do situácie, keď môže svojím rozhodnutím zabezpečiť sebe, svojim blízkym alebo určitej skupine ľudí majetkový alebo iný prospech na úkor verejného záujmu.

    Platný ústavný zákon je súčasťou systému osobitných povinností a obmedzení ustanovených verejným funkcionárom vrátane zákazu výkonu niektorých funkcií, zamestnaní a činností paralelne s výkonom verejnej funkcie, ktorých účelom je zabrániť alebo aspoň obmedziť vznik situácie, keď môže verejný činiteľ zneužiť svoju funkciu v prospech seba a svojich blízkych.

    Predkladaný návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rieši problematiku nezlučiteľnosti funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s funkciou starostu obce a predsedu vyššieho územného celku, ako aj nezlučiteľnosti funkcie starostu obce s funkciou predsedu vyššieho územného celku. Táto nezlučiteľnosť sa navrhuje zaviesť nielen z dôvodu možného vzniku rozporu záujmov pri výkone uvedených funkcií, ale aj v skutočnosti, že ak verejný funkcionár vykonáva súbežne viaceré funkcie, zamestnania alebo činnosti definované týmto ústavným zákonom, ako z časového i vecného hľadiska je nemožné, aby ich vykonával zodpovedne a s plným nasadením. Nakoniec aj v našom parlamente sú toho svedectvom časté absencie niektorých poslancov. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 9. marca určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hurbana a Branislava Opaterného na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Podľa rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Môže mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, ako aj rozpočty obecných a regionálnych samospráv, pretože môže viesť k úspore finančných prostriedkov. Nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a negatívny vplyv na obyvateľstvo a podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti vyplýva, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie a návrh svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1036 zo 4. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní do 4. mája a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto ústavnému zákonu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač č. 1059. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1066.

    Napriek tomu, kolegyne, kolegovia, že som včas vyhlásil a požiadal, aby príslušní poslanci, ktorí predkladajú zákony, zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pán Cabaj nie je prítomný. Ak budete súhlasiť, aby sme racionálne mohli pokračovať, sú to poslanecké zákony, ja pristúpim k prerokovaniu ďalšieho zákona, preruším toto rokovanie a budeme pokračovať ďalším zákonom. Pán Cabaj sa určite dostaví.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1060, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1061.

    Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru Miroslavovi Abelovskému, aby z poverenia výboru návrh zákona uviedol. Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z poverenia ústavnoprávneho výboru predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým sa menila a dopĺňala Ústava Slovenskej republiky, sa zriadil nový orgán súdnej moci - Súdna rada Slovenskej republiky s poslaním a postavením reprezentanta súdnej moci.

    Následne zákonodarný orgán realizoval splnomocnenie z čl. 141a citovaného ústavného zákona a prijal zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade. Tento zákon ustanovil ďalšiu pôsobnosť Súdnej rady a upresnil podrobnosti a spôsoby ustanovení členov Súdnej rady, jej pôsobnosti organizácie a vo vzťahu k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy.

    Pôsobnosť Súdnej rady upravujú aj ďalšie osobitné zákony z oblasti súdnictva, postavenia súdov a sudcov. Preto dynamika legislatívnych zmien v zákonoch upravujúcich uvedené oblasti má svoju reflexiu v zákonoch o Súdnej rade. Niektoré zmeny a doplnenia zákonov odstraňujú niektoré nedostatky, ktoré boli zapríčinené absenciou ústavnej praxe, respektívne fungovania Súdnej rady ako nového orgánu verejnej moci.

    Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už citovaný zákon, sa týka v podstate dvoch okruhov otázok. Je to jednak úprava odmeňovania členov Súdnej rady, ktorá by mala byť porovnateľná s postavením verejných funkcionárov iných ústavných orgánov verejnej moci, a jednak jej upresnenie niektorých ustanovení zákona, čím sa zosúlaďujú s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky a sú kombinované s niektorými osobitnými zákonmi, napríklad zákonom o štátnej službe a Zákonníkom práce.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Z dôvodu navrhovaných zmien a doplnení nepredpokladá návrh zákona zvýšenie počtu zamestnancov a nebude mať dopad ani na životné prostredie. Pokiaľ ide o zvýšenie nároku na štátny rozpočet, návrh zákona si bude vyžadovať zvýšenie štátneho rozpočtu o 3,25 milióna Sk na rok 2005 a na ďalší rok zhruba 6,5 milióna Sk. Výdavok za rok 2005 sa uhradí z rezerv štátneho rozpočtu na riešenie nových zákonných úprav a iných rozpočtových vplyvov v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Skončil som, ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor.

    Pán poslanec Peter Miššík, prosím.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv musím povedať, že sa veľmi teším, že môžeme v takejto dobrej spoločnosti predkladať tento návrh zákona. Musím povedať, že ústavnoprávny výbor ma uznesením z 9. marca určil za spravodajcu k návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku prednášam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v príslušných ustanoveniach zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, bude vyžadovať zvýšenie štátneho rozpočtu o 3,25 milióna Sk v roku 2005 a každý ďalší rok 6,5 milióna Sk. Výdavok za rok 2005 sa uhradí z rezerv štátneho rozpočtu na riešenie nových zákonných úprav a iných vplyvov rozpočtovaných v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Nepredpokladá zvýšenie počtu zamestnancov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti vyplýva, že v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie nie je problematika návrhu priamo upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1061 z 23. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. mája 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nie sú. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím všeobecnú rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prerokovaniu predtým už avizovaného návrhu zákona v prvom čítaní, ktorý predkladá pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Tibor Cabaj. Týka sa vydania ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh je tlač 1059, pridelený výborom tlač 1066.

    Pán poslanec Cabaj, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol veľmi stručný návrh ústavného zákona o skrátení funkčného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Je to paradoxná situácia, ale podľa ústavy žiaden iný inštitút nepoznáme, preto sa aj hovorí o skrátení funkčného obdobia vzhľadom na skutočnosť, že iným spôsobom nie je možné toto riešiť, preto som aj predložil návrh ústavného zákona, podľa ktorého volebné obdobie, tretie funkčné obdobie tejto Národnej rady by sa skončilo dňa 10. júna 2006, to znamená na jar budúceho roku.

    Vedú ma k tomu niektoré momenty, a to ten základný, že vo voľbách v roku 1994, keď sa konali predčasné voľby do Národnej rady, z pôvodne zaužívaného júnového termínu sa prikročilo k jesennému termínu, bola to zhoda 149 poslancov Národnej rady, ktorí zahlasovali za tento jesenný termín a po týchto voľbách sa vlastne odvíjalo vždy štvorročné obdobie od tohto jesenného termínu. Samozrejme, všetci vieme čítať, odôvodnenie je v dôvodovej správe v tej všeobecnej časti, len pripomínam, že ma k tomu vedú jednak argumenty, ktoré sú uvedené v tomto návrhu, ale aj všetky rokovania, ktoré boli, a rozhovory, ktoré v minulosti už prebehli, pretože nie je toto nový návrh.

    Už v roku 1998 v čase, keď sme boli ako vládna koalícia, tento návrh sme predkladali, nebol prijatý. Predložili sme ho v roku 2002, takisto nebol prijatý a viacerí poslanci zvažujú situáciu, že skutočne ten jarný termín bol optimálny na termín konania volieb, pretože počas dvoch, troch týždňov sa uskutoční ustanovujú schôdza Národnej rady, následne na to podáva vláda demisiu, nastupuje nová vláda a pripraví programové vyhlásenie vlády a počas letných prázdnin vláda môže intenzívne pracovať tak, aby pripravila cez legislatívne konania návrhy zákonov a v jesennom období už Národná rada má o čom rokovať.

    Ak sa voľby konajú v septembri, prázdniny sú tak či tak počas júla, augusta a potom na konci augusta obyčajne sa zíde Národná rada na slávnostné ukončenie svojho zasadnutia, následne voľby sa konajú v septembri a postupne, keď to zoberieme, do konca roka sa nič iné neudeje, iba všetky tieto procedurálne a personálne návrhy.

    Toto bol aj jeden z hlavných dôvodov, ktorý ma k tomu viedol, ďalej aj ten, že zmenou termínu z júnového na jesenný zostalo veľmi krátke obdobie na prípravu komunálnych volieb, volieb starostov, primátorov a poslancov miestnych, mestských zastupiteľstiev, dokonca už sme mali jedno obdobie také, že týždeň pred voľbami do Národnej rady sa predkladali kandidátky na starostov a primátorov tak, aby sa tieto voľby zvládli.

    Ďalšia záležitosť, aj keď tento rok bol výnimočný tým, že pri prijímaní zákona o rozpočte na rok 2005 sa prijal aj zákon o verejných rozpočtoch, ktorý bol výhľadový na roky 2006 a 2007. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách len pripomínam, že je potrebné, aby vláda predložila návrh do parlamentu do 15. októbra, tu v tejto Národnej rade sme o tom rozhodli. Ak by sa to posunulo niekde inde, nie je možné.

    Špeciálny dôvod, ktorý je ten budúcoročný. Podľa všetkých prepočtov voľby sa môžu konať 16. septembra. Viete, že sme prijali zákon o voľbách do Národnej rady, ktorý hovorí, že voľby sa konajú iba jeden deň v sobotu a tá sobota pripadá na termín 16. septembra. Tento istý parlament rozhodol aj o tom, že 15. septembra je sviatok v Slovenskej republike - Sedembolestnej Panny Márie, to znamená, ak sú tri dni súvislého voľna, je veľmi malá pravdepodobnosť, že práve v sobotu ľudia zostanú z tohto dôvodu doma, aby prišli do volieb. Ak chceme vytvoriť všetky predpoklady na to, aby sa čo najviac ľudí zúčastnilo a rozhodlo o týchto veciach verejných, je na nás poslancoch, aby sme sa rozhodli, či vytvárame tieto podmienky, alebo iba v diskusiách budeme na túto tému hovoriť.

    Dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu ústavného zákona, o posunutie do druhého čítania, kde, samozrejme, je priestor, aby sme hľadali aj politicky priechodné termíny. Nikto sa nebráni ani tomu, aby sme hľadali možno iný termín, nie ten, ktorý je bezprostredne uvedený ako 10. jún v tomto zákone. Pripomínam len, aby sme dvakrát zvažovali toto rozhodnutie, už dnes sme riešili problém, podľa ktorého nebol prijatý návrh zákona, ktorý som predkladal, a to je novela volebného zákona. Mnohé poslanecké kluby teraz s týmto problémom zápasia. Takže dvakrát zvažujme, kým sa rozhodneme. Ďakujem pekne za podporu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Ivanka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu ústavného zákona pánom poslancom Cabajom.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivanko.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 9. marca 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Tibora Cabaja na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1059).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že realizácia navrhnutého ústavného zákona nie je spojená so vznikom mimoriadnych výdavkov zo štátneho rozpočtu v roku 2006, nakoľko na tento rok sú voľby plánované. Návrh ústavného zákona nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1066 z 24. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6.mája 2005.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o návrhu na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Ďakujem pánovi poslancovi Cabajovi, Ivankovi.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch. Páni poslanci, najskôr budeme hlasovať o

    návrhu na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov a na zmeny v zložení výborov, ktorý máte ako tlač 1074.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, upokojte sa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Návrh vychádza z dohody, ktorá bola prijatá v poslaneckom grémiu, odsúhlasená všetkými zástupcami poslaneckých klubov. Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia 1074. Odporúčam, aby sme hlasovali o časti A a B spoločne, pretože spolu súvisia. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci. Hlasujeme. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 122 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada uznesenie o voľbe poslancov a zmeny v zložení parlamentných výborov schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Abrhana, aby z poverenia výboru uviedol hlasovania k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1029.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 105 za návrh, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Ladányiho, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol hlasovania k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1046 pod poradovým číslom 5. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. A prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 96 za návrh, 6 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda, teraz dajte hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona výborom a o určení lehoty na prerokovanie.

  • Dobre, prečítam. Takže v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky... Čítal som to už pri predkladaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 114 za návrh, 1 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu Trestného zákona.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, keďže v rozprave neodzneli žiadne procedurálne návrhy, dajte hlasovať o postúpení Trestného zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 111 za návrh, 24 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona výborom Národnej rady, teda všetkým okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov. Ďalej, aby za gestorský výbor bol určený hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 4. mája a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 112 za návrh, 8 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Hamerlika, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo predniesol návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o výrobe, o uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon), tlač 1030.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo, a prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 131 za návrh, 1 proti, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 4. mája tohto roku a gestorský výbor do 6. mája 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za návrh hlasovalo 132, proti bol 1, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, aby uviedol hlasovanie k

    vládnemu návrhu zákona o lesoch (tlač 1047).

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujte za, ak nemáte náhodou výhrady svedomia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za návrh 113, proti bol 1, zdržalo sa 26, nehlasoval 1.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 4. mája a gestorský výbor do 5. mája tohto roku.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za návrh 125, proti bol 1, zdržalo sa 13, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Oremusa, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1031.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za návrh 133, zdržal sa 1, nehlasovali 3.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1049 z 21. februára 2005 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor v lehote do 6. mája 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za návrh 136, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím pani poslankyňu Brestenskú, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uviedla návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1044.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za návrh 139, proti 1, nehlasovali 1.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie do výborov: ústavnoprávneho, do výboru pre financie, rozpočet a menu, do výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a do výboru pre pôdohospodárstvo. Ďalej, prosím, dajte hlasovať o tom, že pridelené výbory prerokujú daný návrh zákona do 4. mája a gestorský výbor do 6. mája. Gestorským výborom bude výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za návrh 138.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Horák, poprosím vás, aby ste uviedli návrhy k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1037.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Nechajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 113, proti 1, zdržalo sa 27.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1056 z 22. februára 2005 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 129, proti 1, zdržalo sa 10.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím, pána poslanca Madeja, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru uviedol návrhy hlasovaní k

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1035.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 101, proti 1, zdržalo sa 36, nehlasoval 1.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor odporučila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 118, proti 1, zdržalo sa 15, nehlasovalo 6.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím podpredsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Miššíka, aby uviedol hlasovanie k

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hurbana a Branislava Opaterného na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 1032).

    Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 56, proti 7, zdržalo sa 66, nehlasovalo 10.

    Návrh ústavného zákona sme neschválili do druhého čítania.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím teraz pána poslanca Ivanka, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho predniesol návrh hlasovania k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1059).

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, páni poslanci, prosím o pokoj.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom...,

  • ... že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, za návrh 57, proti 29, zdržalo sa 48, nehlasovali 3.

    Návrh ústavného zákona sme neschválili do druhého čítania.

    Ďakujem, pán poslanec Ivanko. Pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ďalej nebudeme.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o ďalšom prerokovanom

    návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1060.

    Nech sa páči, pán podpredseda výboru a poslanec Miššík, aby ste uviedli zákon.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, za návrh 81, zdržalo sa 36, nehlasovalo 19.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 4. mája 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, za návrh 119, proti 1, zdržalo sa 16, nehlasovali 4.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu. Poprosím pána poslanca Heribana, aby uviedol

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Heribana a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1051.

    Nech sa páči, pán poslanec Heriban.

  • Páni poslanci, prosím, upokojte sa, vyhlasujem päťminútovú prestávku. Prepáčte, pán poslanec, a potom budeme pokračovať po päťminútovej prestávke.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili. Tí, ktorí nemajú o prerokúvanie tohto bodu záujem, nech si svoje veci vybavia mimo rokovacej sály.

    Nech sa páči, pán poslanec Heriban.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a ktorým sa dopĺňa zákon o notároch a notárskej činnosti, ktorý predkladáme spolu s kolegom Jirkom Malchárkom.

    Na Slovensku sa momentálne každý rok rozvádza 40 percent manželstiev. Tento stav je všeobecne známy a všetci, ktorí majú skúsenosť s rozvodom, vedia, aký frustrujúci je tento zážitok pre tých, ktorí sa rozvádzajú, ale hlavne aký frustrujúci zážitok je tento proces pre deti.

    Aj keď veľmi veľa manželstiev sa rozpadá na Slovensku, tak na Slovensku nie je možné upraviť svoj majetkový vzťah pred manželstvom. Napriek tomu, že aj advokáti, aj sudcovia, aj psychológovia, ktorí sa tejto problematike venujú, tvrdia, že by mali partneri, ktorí chcú uzavrieť manželstvo a ktorí chcú uzavrieť manželskú alebo predmanželskú zmluvu, aby si mohli upraviť svoj vzťah počas manželstva a potom v prípade rozvodu, tak takýto právny inštitút na Slovensku neexistuje a partneri a snúbenci si nemôžu pred manželstvom upraviť svoje majetkové vzťahy.

    Tento právny inštitút je v Európe úplne štandardný a väčšina európskych štátov umožňuje partnerom upraviť si ešte pred uzavretím manželstva svoje majetkové vzťahy. Rovnako takto si môžu upraviť svoje vzťahy aj v Amerike, v Austrálii a v iných krajinách sveta.

    Aká je teda situácia na Slovensku. Na Slovensku, ak partneri vstúpia do manželstva, tak vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a toto bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže počas manželstva zmeniť a partneri si môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rovnako v prípade, že jeden z partnerov podniká, tak partner, ktorý nepodniká, môže požiadať súd, aby BSM sa zrušilo alebo určitým spôsobom sa zmenilo.

    Tento náš návrh zákona by zásadne zmenil situáciu pred manželstvom a umožnil by partnerom, ktorí vstupujú do manželstva, aby si mohli svoje vzťahy takouto zmluvou upraviť.

    Vážení poslanci, vážené poslankyne, chcem vás požiadať, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania, ak budete mať potrebu zmeniť niektoré paragrafy, rozšíriť, upresniť znenie tohto zákona, aby sme mohli v druhom čítaní vaše návrhy realizovať a chcel by som v mene tých, ktorí pociťujú potrebu takýmto spôsobom upraviť si vzťahy. V mene detí, ktoré najviac trpia rozvodom, aby sme dokázali a umožnili tým, ktorí si chcú pred manželstvom upraviť svoje majetkové vzťahy, aby mohli takéto zmluvy uzavrieť. Aby sme umožnili ľuďom použiť tento právny inštitút, ktorý je úplne samozrejmý a štandardný skoro v celej Európe. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Laššákovej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Heribana a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Z. z. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 1051.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. marca 2005 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Heribana a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, Notársky poriadok v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nevyžiada si nároky na pracovné miesta.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1058 z 22. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. mája 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nie sú prihlášky, ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1064. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1067.

    Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Budem maximálne stručný. Predkladaný návrh zákona má zaplniť medzeru v právnom systéme Slovenskej republiky a vytvoriť právny rámec účinného postupu proti osobám, ktoré nevedia hodnoverne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojho majetku.

    Ak sa pozrieme do iných právnych odvetví, môžeme síce nájsť rôzne sankcie, ako je trest prepadnutia veci, vec prepadnutia majetku a podobne, ale keďže dôkazné bremeno v takýchto prípadoch je na strane štátu, tieto inštitúcie sa prakticky nevyužívajú. Návrh zákona vychádza z predpokladu, že každý občan Slovenskej republiky vie preukázať pôvod svojich majetkových prírastkov. Ak tomu tak nie, štát bude mať právo iniciovať konanie na civilnom súde a žiadať od žalovanej osoby, aby vyvrátila dôvodné pochybnosti o nepoctivom pôvode svojho majetku.

    Základné piliere tohto návrhu sú už dostatočne známe. Minimálna suma majetku, ktorý bude môcť byť preskúmaný na základe tohto zákona, je tisícnásobok minimálnej mzdy, teda niečo viac ako 6 miliónov korún. Dôkazné bremeno by bolo na osobe, ktorá nevie preukázať pôvod svojho majetku. O prípadnom odňatí majetku by rozhodoval súd v civilnom konaní, čiže nešlo by v žiadnom prípade o trestnoprávnu sankciu a návrh na takéto konanie by mohol dať len generálny prokurátor alebo ním poverený prokurátor slovenskej prokuratúry.

    Treba upozorniť aj na záverečné ustanovenia tohto zákona, ktoré hovoria, že pokiaľ by osoba mala preukazovať pôvod svojho majetku a v taktom konaní by jej vznikli určité škody a nakoniec by sa jej predsa len podarilo hodnoverne preukázať spôsob nadobudnutia podozrivého majetku, štát by dokonca musel uhradiť škody, ktoré by v takomto konaní osobe mohli vzniknúť. To je podstata návrhu.

    Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby ho posunuli do druhého čítania, kde sme pripravení, hovorím za predkladateľov, robiť kompromisy, pretože som počul viaceré alternatívy znižovať tú hranicu napríklad zo 6 miliónov na 4 alebo 3 milióny korún, že by to nemal byť iba generálny prokurátor, ale mal by to byť hociktorý prokurátor na okresnej úrovni, že treba ešte upraviť niektoré iné aktíva, ktoré by mali spadať do okruhu majetku, ktorý sa bude preskúmavať a podobne.

    Chcem však upozorniť, že je jedna vec, kde nemôžeme urobiť kompromis, a to je vec dôkazného bremena. Pokiaľ nebude dôkazné bremeno na osobe, ktorá má odpovedať na otázku, kde vzala majetok, takýto zákon nemá žiadny význam. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. marca 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať žiadny dopad na rozpočet Slovenskej republiky a na rozpočty miest a obcí. Nevyžaduje ani osobitné personálne či organizačné zabezpečenie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhov zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v článku III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1067 z 24. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre obranu a bezpečnosť, pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. mája 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

    Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil za klub SMK pán poslanec Gábor Gál, potom otvorím možnosť ústnych prihlášok.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Strana maďarskej koalície sleduje a aj podporuje všetky legislatívne iniciatívy, ktoré smerujú k potláčaniu kriminality, šedej ekonomiky a jej sprievodných javov. Postih osôb, ktoré nadobudli svoj majetok z nelegálnych príjmov, patrí tiež medzi tie zámery, ktoré vieme podporiť za určitých podmienok. Musí to byť zabezpečené procesom, prostriedkami a spôsobom, ktoré majú oporu v ústave, v zákonoch a ktoré zároveň nenarúšajú podstatu právneho štátu a pokojné spolunažívanie občanov.

    Návrh zákona, ktorý prerokúvame teraz v prvom čítaní, má úmysel postihovať práve osoby, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, s čím je možné súhlasiť. Možno aj podporiť, ale až vtedy, ak bude zabezpečený spravodlivý proces, jasné pravidlá a hlavne právne princípy, na ktorom stojí náš právny poriadok, a to prezumpcia neviny, právo na spravodlivý proces a tiež právo na slobodu súkromia. A tu už tento návrh pokrivkáva. Nejasné formulácie, presne nevymedzený proces, prenesené dôkazné bremeno sú pre nás problematické body, ktoré je nutné doriešiť, zmeniť, prípadne odstrániť. V tom je podmienená naša podpora v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy? Pardon, pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Milé dámy, vážení páni, v podstate by k takýmto zákonom nebolo potrebné ani vystupovať, len predsa. Keďže prvé čítanie je o politickom zdôvodňovaní, zastavím sa trocha pri histórii toho, ako sa v revolúciách odnímali majetky. Áno, v nežnej revolúcii okrem iného išlo aj o to, že niektorí k majetkom prišli, iní o ne prišli. Aj vo Francúzskej revolúcii výbor pre verejné blaho láskavo odnímal majetky, pokiaľ bolo aké.

    Pán Fico, dnes už je ťažko odnímať niekomu majetky preto, že väčšina tých rozumnejších ich niekde prevelila do daňových rajov, niekde na Kajmanské ostrovy, alebo možno do niektorých ďalších, ako je Luxembursko, alebo ja neviem kde. Takže odňať týmto ľuďom majetky by bolo asi ťažké.

    Samozrejme, je tu aj ďalší problém, že tie ostatné štátne majetky sú v zahraničných rukách a znárodňovať, lebo aj toto, čo navrhujete, je istá forma znárodňovania, ale súkromného majetku, tie sú tiež už takmer všetky v zahraničí. Takže neviem, prečo by mali doplatiť na túto právnu normu lepšie povedané tí, ktorí ich možno nadobudli aj z poctivých zdrojov, ale jednoducho neboli takí zodpovední, že by si odkladali všetky doklady, ako jednoducho prišli k tomu majetku, či ho kúpili, alebo jednoducho neodkladali faktúry, ako si postavili dom a teraz príde podľa vášho zákona nejaký komisár a povie, že majetok im platiť nebude. Je to odvážne, je to dokonca možno tak odvážne, ako keď Putin jednoducho znárodnil majetok Jukosu, ale Slovenská republika aj prokurátori nie je ruský štát, ktorý je, samozrejme, mocnosťou minimálne ešte stále druhej kategórie, takže ja by som týmto smerom nešiel, samozrejme.

    Chápem, že majetky štátu chýbajú, a najmä na vzdelanie, zdravotníctvo a sociálne služby. A chápem aj to, že nemôžeme ísť tou cestou, ako išiel Napoleon, že keď už nebolo doma čo brať, tak išiel brať do zahraničia, lebo tiež nie sme mocnosťou a aj pomery a doba je iná. Takže z tohto dôvodu nech mi bude odpustené, jednoducho túto právnu normu musím vyhlásiť, že je čisto politickým procesom, ako sa zviditeľniť alebo ako zviditeľniť stranu, ktorú prezentujeme, alebo aspoň, samozrejme, vystrašiť možno niekoľkých neveriacich Tomášov, že aj opätovné znárodňovanie majetku tu môže byť.

    Pokiaľ ide o právny problém, iste tebe nebudem hovoriť, lebo sa zaoberáš vedou trestného práva, že tu bolo v päťdesiatych rokoch takéto zákonodarstvo, ktoré bolo založené na tom, že občan štátu má dokazovať, že sa ničoho nedopustil alebo že nadobudol majetok nejakým spôsobom a rozpracoval to niekto iný ako Alexander Višinskij, známy to prokurátor, ktorý zomrel na infarkt v Organizácii Spojených národov a ktorý narobil veľmi veľa zla v takzvanej marxistickej sovietskej právnej vede. Alexander Višinskij sa opieral vo svojej teórii súdny dokazateľ a rozpracoval ideu, že nie teda štát má dokazovať niekomu vinu, že prečo nadobudol majetok z nepoctivých zdrojov, ale naopak, občan sa má obhájiť, alebo občan má dokazovať svoju nevinu. Je to celé postavené podľa môjho názoru na hlavu.

    Nikde v nijakom štáte občan nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu. Je vecou štátu, samozrejme, ak neberieme inkvizičný proces, ale to nebol proces štátny, ale cirkevný. Jednoducho štát musí dokázať občanovi, že je vinný. A na tom celom tento zákon nestojí. Takže ani z právnej stránky podľa môjho názoru to jednoducho neobstojí. Je to návrat do päťdesiatych rokov, a toto nie je najlepšia cesta, ako skvalitňovať právny poriadok v Slovenskej republike.

    Preto musím povedať, je to jednoducho politická norma. Norma, ktorá má zviditeľniť politický subjekt, možno vniesť do medziľudských vzťahov v Slovenskej republike ešte väčšie zmätky. Ja by som ju prirovnal asi k snahe pána Lipšica presadiť agenta provokatéra. Keď za štátne peniaze má provokovať štátny úradník alebo štátom najatý agent ľudí k páchaniu trestnej činnosti. Nehnevajte sa, ani z morálneho hľadiska to nie je celkom dobrý postup, ako zmorálniť spoločnosť. Ja vám ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Muňko aj Paška, faktická poznámka? Áno. Budeme tak registrovať, len treba stlačiť asi správnejšie tlačidlo. Pán poslanec Muňko, pán poslanec Paška, pán poslanec Číž, pán poslanec Čaplovič, Husár, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kaliňák. Pani Tóthová je posledná? Tak je to, ešte máme pána Paška. Prosím vás, opravte to, ako prvý bude hovoriť pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Číž bude hovoriť prvý.

  • Ďakujem pekne. Tak prejav pána kolegu Cupera je nesmierne prekvapivý a svojím spôsobom teda možno aj zábavný.

    Janko, máš nejakú minulosť politickú, parlamentnú, chodil si po Slovensku, presviedčal si ľudí o kadečom. S mnohými vecami som sympatizoval v minulosti. A máš tu kopu kolegov, možno najnovších, s ktorými si kedysi bol označovaný v polohách, ktoré ma vždy trápili a považoval som ten moment za nekorektný. No a zákon o preukazovaní pôvodu majetku, iste ti neušlo, je v parlamente asi siedmykrát a šesťkrát až do súčasnej doby som počul dramaticky odlišné stanoviská tvojich kolegov a poslancov. A teraz zrazu vidíme tvoje osvietenie ako svätého Jána, že zrazu si zistil a vyprávaš o Višinskom a o všetkom možnom, čo je, samozrejme, nezmysel a ďalej to ani nechcem komentovať. Možno len skúsiť pochopiť tvoju motiváciu. Si teraz úspešným advokátom a advokátska práca stojí aj na tom, že za peniaze iných hájime ich záujmy.

    Mám taký pocit, že si zabudol, že si bol aj filozofom a bol si človekom, ktorého sme mnohí považovali za nositeľa aj nejakých hodnôt. Dávaj si pozor do budúcnosti. A keď, aspoň urob taký menej dramatický oblúk. Daj nám pol roka času, aby sme si zvykli na to, že momentálne si prešiel procesom osvietenia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, Janko, škoda. Dnes si ma presvedčil, že si skvelý manipulátor a demagóg. Dobre, že nepíšeš dejiny. Ďakujem.

  • Smiech z rokovacej sály.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem vôbec zakrývať, že tento návrh zákona, šiesty, ako hovoril pán kolega Číž, ma urazil, pretože v § 1, ktorý hovorí o tom, že sa bude odnímať majetok osobám, tento návrh pokračuje tým, že nie predovšetkým obchodníkom s drogami, obchodníkom s bielym mäsom, podvodníkom a švindlerom, ale ústavným činiteľom.

    Takýto návrh zákona sa v tejto republike pravdepodobne od jej vzniku ešte doposiaľ neobjavil.

    Vážení, ale vecná časť je omnoho dôležitejšia. Zistil som s pobavením, že dokonca ministerstvo financií sa stotožnilo so stanoviskom predkladateľa, že tento zákon nevyvolá žiadne nároky na štátny rozpočet. Pritom v § 5 predkladatelia navrhujú zodpovednosť, čo je úplne v poriadku. Zodpovednosť štátu v prípadoch, keď dotknutej osobe v dôsledku postupu podľa tohto zákona vznikne škoda. Vy sa domnievate, že škoda nevznikne? A že nevzniknú dokonca veľké škody? Ak súd zablokuje účty, teda ako ste ich nazvali - peňažné vklady živnostníka, ktorý nebude môcť zaplatiť odvody, ktorý nebude môcť zaplatiť dane, ktorý nebude môcť zaplatiť...

  • Ďakujem. Veľmi rada by som pokračovala dlhým vymenovaním ako pán doktor Husár, ale nemôžem, pretože musím reagovať na vystúpenie.

    No, s tým preukazovaním už boli určité historické skúsenosti. Napríklad pri privatizácii v zákone bola povinnosť preukázať existenciu finančných zdrojov na privatizáciu. To bola tiež určitá povinnosť preukazovacia, ale čo som aj v tlači akosi vytýkala, je časová neobmedzenosť dozadu. Čiže určitá daná povinnosť, ktorú môžem plniť jedine s minulosťou, teda určitá retroaktivita. Keby sa snáď hovorilo o určitej primeranosti, čo je voľnejšie posúdenie, ale žiadať preukázať pôvod presne finančných prostriedkov je niekedy nemožné. Predáte nejakú hodnotnú historickú alebo starožitnú vec, no, kde nájdem to starožitníctvo, kde nájdem tú knihu, kde môžem preukázať, že k takému predaju došlo. Nemala som a nevedela som, že si mám určité účty a príjmy ponechať. Áno. Čiže je to určitým spôsobom možnosť, prosím, pán kolega, cez daňové priznania je možné spraviť určitú kontrolu, ale tam musia byť dané povinnosti príslušným orgánom štátu, aby silno spolupracovali a aby som ja mala možnosť doplniť alebo vyvrátiť, ale nie vždy...

  • Vážené dámy, vážení páni, prekvapujú ma niektoré veci, pretože či už berieme rok 1989 medzník, alebo rok 1992, keď vznikla samostatná Slovenská republika. Predsa všetok majetok, ktoré nadobudli, legálnym spôsobom zdanili, nevidím žiaden problém.

    Ja by som vás chcel, pán Cuper aj pani poslankyňa Tóthová, upozorniť na pár vecí. Sú tu finančné skupiny, ktoré nezdanili dohromady možno 1 miliardu a dnes majú majetok za 10 miliárd, či to bola prvá vlna kupónovej privatizácie. Sú tu skupiny, ktoré dovážajú zdravotnícky materiál, techniku, doviezli zhruba za 60 miliárd, zdanili necelých 1,4 miliardy.

    A vymenujem vám ďalšie veci, ktoré sú. Každý slušný človek, ktorý prišiel seriózne pri podnikaní k majetkom, nemusí mať obavy. Ale tie prírastky, ktoré sú, a tie vieme predsa dokázať zo súvahy, z výsledovky, aké boli v tých podnikateľských subjektoch, ktoré sú, tí sa skutočne nemusia báť. Budú sa báť iste tí, ktorí nadobudli majetok a ktorí nezdaňovali. O nič iné nejde. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž ja by som sa vyjadril k jednotlivým výčitkám v smere zákona. Pán poslanec Cuper aj pani poslankyňa Tóthová, keby ste si prečítali zákon, vedeli by ste, že nie je potrebné žiadne účty, žiadne faktúry od vášho majetku, ale váš majetok sa má rovnať vašim príjmom. To je princíp, ktorý má byť. To znamená, váš majetok má byť v súlade s vašimi daňovými priznaniami, o žiadnych bločkoch, účtoch, faktúrach tu reč nie je. Takže ak chceme kritizovať, najprv sa oboznámme s predloženou legislatívnou normou.

    Vina či nevina, tu sa vôbec nedokazuje vina, pán poslanec Cuper, ale ide iba o to, či niekto je spôsobilý, alebo nie je spôsobilý preukázať svoj majetok. Všetky majetky, ktoré už majú v zahraničí, nás možno až tak netrápia, pretože tak či onak by sme ich nevedeli postihnúť, ale je problém a do očí bijúca drzosť, aby niektorí, ktorí sú nezamestnaní sedem rokov, mali na konci dediny najväčšiu vilu v obci a tvárili sa, že nikdy nezarobili ani korunu. To je vec, ktorá nám prekáža.

    Tento zákon je podaný ako dôvod, keby ste si ho preštudovali, pán poslanec, to je jeden z dôvodov, že Trestný zákon nestíha v tejto oblasti, pretože má krátke ruky. Preto je tu tento zákon. To je jeho dôvod. Sami ste si odpovedali.

    Čiže ďalšia vec, čo sa týka živnostníka s holou existenciou. Pochopiteľne, takýto živnostník s holou existenciou nebude mať majetok, ktorý by sa pod tento zákon vzťahoval. A časové obdobie je stanovené od roku 1990, pani poslankyňa Tóthová, to znamená, je ten zákon obmedzený a má aj presnú časovú os. A nejde o retroaktivitu, pretože ide o stav, nie o konanie, ktoré bolo spôsobené v minulosti, ale stav ku dnešnému dňu a majetkové vlastníctvo od roku 1990. Takže v žiadnom prípade ani o pravú, ani o nepravú retroaktivitu nemôže ísť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška. Prosím mikrofón pre pána poslanca. Ešte chvíľočku vydržte, pán poslanec, už to asi technici riešia.

  • Ďakujem pekne. Možno toto technické riešenie bolo dlhšie ako môj príhovor. Pán kolega, povedali ste, a to napriek tomu, že som očakával trošku vyššiu explicitu vášho právneho postoja, že toto je prvé čítanie a budete trošku politicky povrchný, nuž, dovoľte mi reagovať podobným spôsobom.

    Našťastie nežijeme v období Francúzskej revolúcie, sme súčasťou civilizovaného európskeho priestoru, priestoru, ktorý veľmi jasne explicitne formuluje všetky svoje citlivé témy, využíva na to inštitúty, za ktoré bojoval desiatky rokov. Pred chvíľou sme tu viedli taký drobný zápas o tom, ako bude fungovať európsky výbor, aby sme precizovali, akým spôsobom budeme zaujímať stanoviská v Európe, ktorej súčasťou sme sa stali, aj k takýmto problémom, preto ma udivuje váš spôsob formulácie a strašenia občana právnou normou, ktorá ide len k podstate veci, s ktorou sa už civilizovaná Európa vyrovnala, ako keby ste poslali občanom odkaz, že neveríte v právny systém, že neveríte vo vymožiteľnosť práva, že neveríte v občianske inštitúty kontroly, všetko to, čo dnes je Európe vlastné a dúfam, že aj Slovensku.

    Preto chcem týmto spôsobom požiadať občanov, aby skutočne verili, že náš jediný záujem je vyrovnať sa tak trošku s minulosťou, ktorej sme všetci súčasťou, ale aby sme do tej budúcnosti, o ktorej tak radi hovoríme, dali to pozitívne, o čo sa snažíme občanov presvedčiť. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Cuper v reakcii na faktické poznámky.

  • Ja sa hlásim, ale však stále mi to nenaskakuje. Ďakujem, pán predsedajúci. Na milionárov explicitné dokazovania nebudem reagovať, lebo tí tu budú mať problém sami. Ale budem reagovať na súdruha Číža a súdruha Čaploviča.

    Súdruh Číž. Na primitívny populizmus musí nasledovať inteligentná odpoveď. Jednoducho chcel som vám ukázať, na akých hlúpych myšlienkach stojí váš zákon, ktorým chcete získať popularitu v tejto spoločnosti a vraciate sa kdesi do minulosti, nie do budúcnosti. Nie je pravda, že by zákon nebol retroaktívny. Nie je pravda, že by zákon, ako to tvrdí pán či súdruh, neviem, Kaliňák, lebo teraz ste sa už spojili, alebo ste sa vrátili tam, kde ste boli predtým...

  • Pán poslanec, poprosím vás, pán poslanec...

  • ... takže samozrejme. Pán predsedajúci, neboli ste tu...

  • ... tak sa držte toho, že nebudete do toho zasahovať. Samozrejme, že nie je pravdou, že to nie je o vine, pán Kaliňák. Práve preto, že je to zákon, ktorý je zákonom, ktorý patrí do kategórie takzvaných zákonov, ktorý rieši hraničnú oblasť medzi oblasťou trestnou a nejakou zodpovednosťou inou, ja neviem či občianskou, alebo ako ju chcete nazvať. Práve preto nie je nijakým ani exaktným, ani čistým riešením, je to proste jednoducho populizmus a mňa udivuje, že súdruh Čaplovič a súdruh Číž z vecnej roviny skĺzli do osobného urážania. Nie, nebojte sa, nebudem vás žiadať, aby ste sa mi ospravedlnili.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Chcem zareagovať na niekoľko podnetov, ale predtým jeden odkaz pánovi Cuperovi. Pán poslanec, pán poslanec, v tomto parlamente...

  • Poslanec Cuper hovoril z miesta.

  • Pán poslanec, pán navrhovateľ. Pán poslanec, pán poslanec Fico je predkladateľom

  • Poslanec Cuper vykrikoval z miesta. Smiech.

  • Vážené dámy a páni, v tomto parlamente naozaj sedia páni poslanci a panie poslankyne, ktorí majú právo používať v minulosti ako argument, keď argumentujú proti niekomu, ale pán poslanec Cuper naozaj medzi týchto poslancov nepatrí, pretože to, čo robil do roku 1989, ho ani len trošku neoprávňuje na výroky podobného charakteru. Takže prosím o trošku objektívnosti pri vyjadreniach.

  • Reakcie z pléna a potlesk.

  • Pokiaľ ide o podstatu veci. Chcem naozaj ubezpečiť poslancov, najmä som pozorne počúval stanovisko pána poslanca z klubu SMK, že sme pripravení v druhom čítaní ísť na zmeny tohto zákona, ktoré môžu vylepšiť aj proces, môžu vylepšiť aj ďalšie veci, o ktorých ste hovorili, pretože nepovažujeme návrh zákona za čosi, čo sa nedá zmeniť.

    Chcel by som povedať aj to, že nepríde žiadny komisár, ktorý by mal odňať nejaký majetok, ale je to rozhodnutie súdu, civilného súdu, kde je možné preniesť dôkazné bremeno na iné osoby. Môžeme to ilustrovať aj určitými prípadmi zo zahraničia, aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva.

    Chcem dodať aj to, že tento zákon sa zdá byť natoľko dôležitý, že dokonca sa stal súčasťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. O to viacej treba, aby sme o ňom vážne tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky bez nejakých pocitov alebo emócií diskutovali. Inak je zaujímavé v tomto parlamente, že keď sa hovorí o platoch poslancov a o ich majetkoch, tak je vždy najbúrlivejšia diskusia, ale keď sa diskutuje o iných veciach, tak je tu ticho a nikto nemá o veciach záujem vôbec hovoriť.

    Takže ja ďakujem za tie konštruktívne pripomienky a budem sa tešiť, ak prejde zákon do druhého čítania a že ho upravíme tak, aby naozaj zodpovedal predstavám každého, kto chce tento návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ondrejka? Nie. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1038).

    Poprosím povereného poslanca Jána Patakyho, aby za skupinu navrhovateľov uviedol a odôvodnil návrh novely zákona o obecnom zriadení.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Vychádzajúc z uvedeného sa v predloženom návrhu zákona navrhuje ustanoviť osobitný postup rozdelenia obce pre prípad, ak ide o obnovenie pôvodne samostatnej obce, ktorá bola v minulosti pričlenená k inej obci. Tento osobitný postup liberalizuje všeobecne zákonné podmienky na rozdelenie obce len o dve fakticky nesplniteľné podmienky, a to podmienku počtu obyvateľov novo vznikajúcich obcí a súhlas obce vyjadrený prostredníctvom výsledku hlasovania obyvateľov celej obce, pričom druhá z nich je nahradená predložením petície požadujúcej rozdelenie obce, respektíve obnovenie pôvodne samostatnej obce, ktorú podporí najmenej 75 percent obyvateľov obce s trvalým pobytom na území pôvodnej obce. Navrhovaná zákonná úprava rešpektuje a napĺňa právo na výkon územnej samosprávy vyjadrený v Ústave Slovenskej republiky, ako aj v Európskej charte miestnej samosprávy. Schválenie návrhu zákona bude mať len minimálny dopad na štátny rozpočet v súvislosti s nákladmi potrebnými na prípravu príslušného rozhodnutia vlády a následne na vykonanie príslušných zmien v katastri. Schválenie zákona a...

  • Páni poslanci, prosím, choďte si vybaviť svoje nedorozumenia mimo rokovacej sály.

  • Schválenie zákona a jeho následné uplatňovanie v praxi by malo byť v rekreačnej oblasti Domaša, pozitívny dopad na zamestnanosť, tvorbu pracovných síl, ako aj životné prostredie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu navrhovaného zákona. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, všetko zaznamenávajú mikrofóny medzi lavicami, tak... Nech sa páči, pán poslanec Mitrík ako poverený spravodajca výboru pre verejnú správu.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predseda výboru pre verejnú správu ma určil ako spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie, preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a rozpravu vyhlasujem za skončenú.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Máriu Sabolovú, navrhovateľku, aby odôvodnila

    návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1062.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, krátko uvediem predkladaný návrh novely zákona. Do systému sociálnych dávok patrí aj kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

    Cieľom predkladanej novely je poskytnúť adresnú pomoc pri vážnom ochorení, a to je cystická fibróza, kde sa ju snažíme zadefinovať podľa súčasne platnej diagnózy. Cystická fibróza s pankreatickou insuficienciou, je to ochorenie, ktoré je doživotné, ktoré sa nedá liečiť. Ide o vážnu poruchu pankreasu a vlastne títo pacienti potrebujú zvýšenú starostlivosť, teda starostlivosť, hlavne čo sa týka výživy. Ide možno až o 50-percentné lepšie stravovacie zabezpečenie ako pre ich rovesníkov, či sú v detskom, alebo v dospelom veku.

    Pri odborných výskumoch sa zistilo, že práve ak sa dodržiavajú aj tieto stravovacie návyky plus iná liečba aj enzýmami, zvýšil sa vek týchto pacientov z nejakých 5 až 10 rokov, ktorí sa dožívali, možno dnes až veku 40 rokov.

    Keďže v zákone bol dodnes zadefinovaný v prílohe č. 13 tento príspevok alebo táto diagnóza obmedzená hranicou 35 gramov albumínu, znamenalo by to, že ak dieťa nie je podvyživené, to je tých 35 gramov, nemôže dostať príspevok, je to tisíc korún mesačne na zlepšenie stravovania. A keďže dochádzalo veľmi často k problémom pri posudzovaní odbornými zástupcami úradov práce a sociálnych vecí tejto jednotky, pokúsila som sa alebo predkladám tento návrh zákona po konzultácii s odborníkmi - klubom pre cystickú fibrózu, aby sme odstránili toto jednotkové posudzovanie, ktoré je subjektívne a dieťa, ktoré je dobre živené, o ktoré je dobre postarané, vykazuje tie jednotky trebárs 36, 37 gramov, už vlastne nemá nárok na poskytovanie tohto príspevku.

    Keďže nejde o veľkú skupinu ľudí, ide možno o nejakých 300, možno 400 pacientov na Slovensku, je aj nárok na zvýšenie na štátny rozpočet veľmi minimálny a tých pacientov nepribúda v takom množstve, aby bolo ohrozené aj rozpočtovanie týchto prostriedkov v roku 2005, prípadne v tom výhľadovom období 2005, 2006 a 2007.

    A z tohto dôvodu som si dovolila aj v dôvodovej správe uviesť, že ten nárok na štátny rozpočet je minimálny. Preto vás prosím o podporu tejto malej novely, ale myslím si, že vo významnej miere prispeje rodinám, ktoré majú takto postihnutých svojich rodinných príslušníkov a je to ochorenie, tak ako som povedala, neliečiteľné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Sabolovej. Teraz poprosím pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia výboru Národnú radu informovala o stanovisku výboru. Nech sa páči, Klárika.

  • Vážený pán predseda, ctená snemovňa, k vystúpeniu na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 52. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. okrem náležitostí určených legislatívnymi pravidlami. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ide o krátku novelu zákona o sociálnej pomoci, ktorá má za cieľ zmeniť sociálne dôsledky zdravotného postihnutia, obmedzené skupiny občanov, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc už aj v súčasnosti.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím teraz pani poslankyňu Bollovú, aby z poverenia skupiny poslancov predniesla

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollovej a Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1039.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som veľmi stručne uviedla návrh zákona, ktorý ste dostali pod tlačou 1039, o zvýšení minimálnej mzdy.

    V súčasnosti platný zákon určil pravidelné zvyšovanie minimálne mzdy na mesiac október, ale vzhľadom na liberalizáciu, t. j. zvyšovanie cien energií, miestnych daní a poplatkov i neustále rastúce ceny za služby a tovary dennej potreby prezentujeme návrh na zvýšenie minimálnych miezd od 1. 7., čo je i tak polročné oneskorenie valorizácie miezd v porovnaní s rastom cien od 1. 1. 2005.

    V dôvodovej správe sú konkrétne uvedené cifrové hodnoty, respektíve percentuálne hodnoty zvyšovania životných nákladov. K rozhodnutiu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh nás viedli i ďalšie dôvody.

    Po prvé. Ak porovnáme minimálnu mzdu v krajinách Európy, keď napríklad v Luxembursku predstavuje sumu 54 717 korún, čo je 1 403 eur, v Belgicku, v Holandsku, v Írsku, beriem do úvahy krajiny, ktoré sú rozlohou podobné Slovensku, je táto mzda o málo menšia, slovenská minimálna mzda predstavuje 163 eur, čo je asi takmer desaťkrát menej ako v tých skôr vymenovaných krajinách a z krajín V4 je najnižšia. Náš návrh zaradiť v porovnávacej tabuľke Slovensko z tejto V4 na tretie miesta za Maďarsko, ktoré má minimálnu mzdu 212 eur, Česko 211, Slovensko by malo 188, na štvrtom mieste zostane Poľsko so mzdou minimálnou 183 eur.

    Po druhé. Ak zoberieme do úvahy, že na polovici územia Slovenskej republiky, ktoré predstavuje 28 okresov južného a východného Slovenska, je veľmi nepriaznivá sociálna situácia, čo znamená, že v nich žije prevažná väčšina obyvateľov v hmotnej núdzi, respektíve na hranici chudoby, takže chceme aspoň minimálne zmierniť dopad zvýšenia životných nákladov na toto obyvateľstvo.

    Po tretie. Medziročné porovnanie priemerných nominálnych mesačných miezd vykazuje vo všetkých odvetviach nárast až 22,9 percenta. Najnižší nárast priemerných nominálnych miezd je 7,5 percenta, pričom rast minimálnych miezd je neporovnateľne nižší.

    Po štvrté. Minimálnu mzdu dostávajú väčšinou pri nástupe do zamestnania mladí ľudia s nižším vzdelaním, ktorým ale neslobodno upierať možnosť založiť si rodinu a zabezpečiť financie na jej existenciu. Ak by sme si pozreli tabuľku o poklese reprodukcie v Slovenskej republike, z 15,2 narodených detí v roku 1988 na 1 000 obyvateľov na 9,5 v roku 1998, teda za desať rokov klesla reprodukcia takmer na polovicu. Plodnosť slovenských žien je s českými na poslednom mieste v Európe. Tabuľky uvádzajú, že optimálne číslo je 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Češky rodia 1,19, Slovenky 1,17.

    Po piate, piaty dôvod. Ďalšia skupina, ktorá veľmi nutne potrebuje zvýšiť minimálnu mzdu, sú ľudia krátko pred dôchodkom, ktorí sú z rôznych, často irelevantných dôvodov prepúšťaní zo zamestnania, sú nútení zamestnávať sa za minimálnu mzdu, z ktorej sa im potom vyratúva nízky dôchodok, a tak celá staršia populácia stráca možnosť na slušný život.

    Záver. Nízke mzdy sú logickým dôsledkom nedostatku pracovných miest. O týchto súvislostiach vláda nehovorí. Zapína však všetky obranné a brzdiace mechanizmy pri pokusoch, žiadostiach zvýšiť aspoň nepatrne minimálnu mzdu dôvodiac, že tým budú poškodení podnikatelia. Ak by dopyt po práci prevyšoval ponuku, problém so mzdami by bol vyriešený. Desaťtisíce zrušených pracovných miest následkom nepremyslenej a živelnej privatizácie sú hlavnou príčinou, že Slovensko je zásobárňou lacnej pracovnej sily pre západných investorov. Ani v tejto oblasti si štát neplní svoju úlohu, zriekol sa povinnosti vážiť si svojich občanov a poskytovať im aspoň aké také podmienky pre život. Preto prichádzame s návrhom čiastočnej pomoci občanom na finančné zabezpečenie rodín, o ktoré sa usilujú vlastnou prácou.

    Prosíme vás preto o podporu nášho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby aj v stave, v akom sa nachádza, predniesla svoju spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 52. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Navrhovatelia navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu, a to mesačne na 7 150 korún a hodinovú minimálnu mzdu na 41,10 korún.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Vážený pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani poslankyni Bollovej a poslankyni Sárközy.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1050.

    Poprosím teraz pána poslanca Opaterného, aby za skupinu poslancov uviedol návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nami navrhovaný zákon sa skladá zo štyroch bodov. Prvé dva body hovoria o odvodoch na zdravotné poistenie pre komplementárov komanitnej spoločnosti, spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a konateľov spoločností s ručením obmedzeným.

    Z právneho hľadiska spoločník verejnej obchodnej spoločnosti komanditista alebo komplementár komanditnej spoločnosti, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným i akcionár akciovej spoločnosti sú len rôzne formy účasti v obchodných spoločnostiach, ktoré sa principiálne líšia iba spôsobom ručenia. Len spoločenská zmluva a konkrétna obchodná činnosť určuje, či a aký podiel na zisku pripadne na jednotlivých spoločníkov. Preto je nezmyselné z hľadiska zdravotného poisťovania rozlišovať tieto kategórie a jednej skupine podnikateľov predpisovať zo zákona odvody na zdravotné poistenie, kým na druhú skupinu - spoločníci spoločností s ručením obmedzeným a akcionári akciových spoločností - sa takáto povinnosť nevzťahuje.

    Podobne je potrebné podľa nášho názoru zrušiť aj odvodovú povinnosť pre konateľov spoločností s ručením obmedzeným. Konateľ s. r. o. je štatutárom spoločnosti, môže ich byť v rámci jednej eseročky v podstate koľkokoľvek a postavenie konateľa je obdobné ako postavenie členov predstavenstva akciových spoločností, lenže na týchto sa povinnosť zdravotných odvodov nevzťahuje.

    Konateľ má právo, nie povinnosť konať v mene spoločnosti a je zodpovedný za vedenie účtovníctva. Žiadna z uvedených skutočností nemôže byť dôvodom na uloženie povinností konateľom platiť odvody na zdravotné poistenie, pokiaľ v tejto činnosti nemajú iné príjmy. Tento prípad však zákon rieši na inom mieste.

    Bod 3 navrhovanej novely sa zaoberá osobami, za ktoré platí povinné poistenie štát. Navrhujeme, aby z povinností platiť poistné vypadla povinnosť za osoby, ktoré sú takzvane dobrovoľne nezamestnané. Osoby uvedené v nami uvádzanom odseku, takzvané dobrovoľne nezamestnané osoby, boli do konca roku 2004 zo zákona povinné platiť odvody na zdravotné poistenie sami. Od nového roka túto povinnosť na seba prevzal štát, ale ak sa niekto dobrovoľne rozhodne nepracovať a zároveň nehlásiť sa ako nezamestnaný, čiže vybral si sám dobrovoľne štatút nezamestnaného, je neprípustné, aby mu na zdravotné poistenie prispievali ostatní zo svojich odvodov. Zvyšuje to záťaž na výšku odvodov, čo sa aj prejavilo zvýšením odvodovej povinnosti napríklad u živnostníkov, a zvyšuje to teda aj mieru prerozdelenia.

    Bod 4 sa zaoberá tými poistencami, za ktorých takisto platí štát poistenie a ktorí eventuálne poberajú dôchodky. V tomto bode nie je prípustné, aby dôchodcovia, ktorí sú schopní a ochotní si prostredníctvom životnosti či čiastočného úväzku niečo k dôchodku zarobiť, a teda aspoň sčasti sa postarať o seba, boli penalizovaní za svoju aktivitu až do tej miery, že v niektorých prípadoch ich príjem z takejto činnosti nie je schopný pokryť ani vyrubené odvody. A tak sú nútení zostať odkázaní výhradne na dôchodok.

    Konkrétny príklad. Bez ohľadu na to, či dôchodca pracuje na čiastočný, alebo plný úväzok a aký má príjem z tejto činnosti. Ak zo zákona najnižšie odvody, ktoré musí povinne odvádzať, sa vypočítavajú z minimálnej mzdy, je jasné, že ak robí na štvrtinový úväzok a má príjem asi 2 000 korún, nie je možné, aby z tých 2 000 korún zaplatil povinne 910 korún len na zdravotné odvody. Túto nespravodlivosť si myslím, že by sme mali odstrániť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu... (Porucha zvuku).

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Branislava Opaterného a Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Realizácia navrhovanej právnej úpravy zníži príjmy zdravotných poisťovní, ktoré sú súčasťou rozpočtu verejnej správy, a znížia sa výdavky štátneho rozpočtu na poistné platené štátom.

    Navrhuje sa zrušenie odvodovej povinnosti na zdravotné poistenie pre niektoré kategórie osôb. Súčasne sa navrhuje znovu zaviesť povinnosť platiť tieto odvody pre takzvane dobrovoľne nezamestnané osoby.

    Keďže vo vystúpení spravodajcu v prvom čítaní väčšinou teraz prichádza priestor pre vlastnú úvahu, dovolím si len kvantifikovať to, čo som asi pred dvoma vetami povedal, teda, že sa znížia príjmy zdravotných poisťovní. Tá kvantifikácia znamená, že vypadne príjem v celkovom objeme asi 1,2 miliardy Sk, čo považujem po zistení reformy zdravotníctva za dosť nebezpečný pokus, ako destabilizovať transformujúce sa poisťovne na akciové spoločnosti.

    Ako pravicový poslanec nemám problém podporovať zníženie odvodov, len aj znižovanie odvodov a znižovanie daňového zaťaženia musí reflektovať na stabilitu každého systému, v ktorom to chceme urobiť. Nechcem teraz hovoriť prázdnemu auditóriu, myslím si, že v druhom čítaní budeme mať dosť priestoru, ak sa teda tento návrh dostane do druhého čítania, ja jeho posunutie do druhého čítania nepodporím.

    Pokračujem teda ďalej v správe spravodajcu. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 21. februára 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 4. mája a gestorský výbor do 6. mája 2005. Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť? Nech sa páči, pán poslanec Opaterný, navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ubezpečujem zostatok poslancov, ktorí tu ešte zostali až do konca, že nemáme v úmysle určite ani rozvracať, ani ohrozovať stabilitu žiadnych poisťovní, či už zdravotných, sociálnych, alebo akýchkoľvek iných. Vychádzame z názoru, že ak tieto nejakým spôsobom fungovali minulý rok, keď novo zavedené povinnosti v zákone neboli, tak by mohli fungovať aj naďalej. A myslím si, že ak sú v nejakých deficitoch, nemôže sa to riešiť tak, že jednoducho si zákonom vyhlásia, že zderú z peňazí ďalších ľudí.

    Deficit sa rieši tak, že si riešime výdavkové strany úspory. A ako príklad, nehovorím o zdravotných poisťovniach, ale ako odstrašujúci príklad nám môžu napríklad slúžiť udalosti zo Sociálnej poisťovne, kde sa státisíce rozhadzujú na odmeny, pričom evidentne Sociálna poisťovňa nefunguje tak, ako by mala.

    Druhá vec, o ktorej sa pán spravodajca nezmienil, je, vieme, že aj ministerstvo zdravotníctva údajne pripravuje nejaký návrh zákona, ktorý by možno sčasti, možno úplne riešil problematiku, o ktorej sa tu zmieňujeme. Samozrejme predpokladám, že aj tam by mali teda odznieť podobné námietky, ale môžem zodpovedne vyhlásiť, že ak dostaneme na májovej schôdzi tento návrh ministerstva zdravotníctva na stôl a budú tam uspokojivo vyriešené body, ktoré som tu vymenoval v novele, v tom prípade vieme sa dohodnúť o tom, že ďalej pôjde len jeden návrh, nemá zmysel, aby sme tu riešili v parlamente dva rovnaké návrhy. Ďakujem.

  • Porucha zvuku.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Jarjabek by mal byť predkladateľom ďalšieho návrhu zákona. Nie je prítomný. Pán poslanec Ondriaš utiekol z rokovacej sály, pretože by bol mal predložiť návrh zákona, dáme ho na posledný bod rokovania schôdze na budúci týždeň. Sú to prvé čítania, tak predpokladám, že zajtra dopoludnia vzhľadom na počet predložených návrhov, ale poprosím pána poslanca Opaterného, aby sme využili jeho prítomnosť v rokovacej sále a prerokovali

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 1049).

    Nech sa páči, pán poslanec, áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia a kolegyne, navrhovaná úprava novely zákona o dani z pridanej hodnoty má opäť niekoľko bodov. Prvé dva body zrovnoprávňujú možnosť odpočtu DPH pre podnikateľov, platiteľov dane bez ohľadu na to, či ide o motorové vozidlo kategórie N1, alebo M1. Ak totiž pripúšťame možnosť odpočtu DPH pri nákupe tovarov a služieb slúžiacich na dosiahnutie a udržanie zisku, nemôžeme zároveň určovať, že prevoz osôb pri podnikaní, napríklad jazdenie ku klientom v prípade poradcov či technikov neslúži aspoň v takej miere k dosiahnutiu zisku ako prevoz rôznych tovarov.

    Navyše, súčasná právna úprava vytvára priestor pre korupciu pri zaraďovaní vozidiel do kategórií a je veľmi často zneužívaná aj v praxi, keď takzvané firemné úžitkové vozidlá v hodnote niekoľko miliónov slúžia úplne iným účelom, než zamýšľal zákonodarca.

    V bode 3 riešime prenos povinnosti platiť dane za zdaniteľnú osobu v prípade cezhraničných služieb uvedených v čl. IX šiestej smernice Európskej únie. Zoznam týchto služieb korešponduje so zoznamom služieb uvedených v § 15 ods. 8 zákona o dani z pridanej hodnoty s miestom dodania v tuzemsku.

    V prípade cezhraničných služieb v zmysle § 15 ods. 4, ktorých dodávateľom je zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a ktorých miesto dodania je v štáte príjemcu služby, teda v Slovenskej republike, šiesta smernica neukladá prenos, povinnosť platiť daň za zdaniteľnú osobu príjemcu služby. Preto by zdaniteľná osoba mala byť osobou povinnou platiť daň len v prípade, ak je platiteľom dane. V opačnom prípade by mal byť osobou povinnou platiť daň dodávateľ služby.

    V zmysle uvedeného návrhu novely bude zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane odbremenená od administratívnych povinností, ako je samozdanenie, podávanie daňového priznania, ktoré bude povinne vykonávať zahraničný subjekt, dodávateľ služby.

    Konkrétny príklad. Ak si objednávate službu zo zahraničia a nie ste platcom DPH, zákon vám v tomto prípade ukladá povinnosť zaplatiť túto daň bez ohľadu na to, či o tom viete, alebo neviete. Je to vaša povinnosť.

    Bod 4. V súlade so všeobecnými pravidlami podpory vedeckovýskumnej a vzdelávacej činnosti z fondov Európskej únie zakotvenými do zmlúv o riešení projektov nie je možné z dotačných prostriedkov Európskej únie hradiť daň z pridanej hodnoty.

    Zákonom o dani z pridanej hodnoty z roku 2004 sa zrušila možnosť vrátenia DPH na základe žiadosti vysokých škôl podieľajúcich sa na riešení vedeckovýskumných a vzdelávacích projektov. Týka sa to predovšetkým nákupu laboratórnej techniky, softvérového a hardvérového vybavenia pracovísk, ktorý bol často jediným spôsobom, ako mohli tieto pracoviská zabezpečiť pre vzdelávanie svojich študentov aspoň základné štandardy vybavenosti.

    Vysoké školy nedisponujú zdrojmi na úhradu DPH ani legislatívnymi možnosťami na ich získanie. Príjem do štátneho rozpočtu z takto získanej DPH je bezvýznamný, pretože pre chýbajúce zdroje nebudú môcť vysoké školy v niektorých prípadoch nákupy realizovať, naopak, budú musieť Európskej komisii vrátiť plánované prostriedky, čím sa zníži čerpanie dotačných prostriedkov z EÚ Slovenskej republike.

    Ak sa ponechá v platnosti súčasné znenie zákona o DPH, dôjde k nasledovným efektom. Nastane útlm v podávaní a realizácii programov EÚ na Slovensku, vysoké školy sa dostanú do prakticky neriešiteľnej situácie pri riešení projektov, ktoré sú už kontrahované a riešené a neboli ukončené do leta 2004, teda do doby stanovenej pre možnosť vrátenia DPH v zmysle prechodných ustanovení zákona, a zníži sa možnosť medzinárodnej spolupráce vysokých škôl, zapojenie do spoločného európskeho vedeckovýskumného priestoru, výmena študentov a pedagógov, spoločný vývoj a transfer know-how na Slovensko.

    V bode 5 riešime povinnosť odovzdať príslušný hmotný majetok do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto dodania nie je osobná spotreba, ale jeho ďalšie využitie na podnikateľské účely platiteľa dane. V prípade uplatnenia dane pri predaji tohto hmotného majetku by mal kupujúci nárok na odpočítanie dane. Neuplatnenie dane v prípade povinného bezodplatného odovzdania nemá vplyv na štátny rozpočet a tu konkrétne ide o stavby typu elektrickej siete, vodovodné siete a tak ďalej, ktoré musí napríklad obec odovzdať do správy príslušnej firme.

    A bod 6 je veľmi jednoduchý. Navrhuje zníženie sadzby DPH z 19 na 17 percent. Podľa nášho názoru je súčasná sadzba príliš vysoká. Nakoniec aj daň, výber dane bol vyšší oproti predpokladom. Aj keď pri znížení sadzby nemožno očakávať adekvátne zníženie cien tovarov a služieb, dôjde k významnému zníženiu prerozdeľovania, čím zostane viac prostriedkov priamo v podnikateľskej sfére, a to má jednoznačne pozitívny vplyv na rozvoj ekonomiky. Ako príklad môže slúžiť Ruská federácia, kde vláda veľmi vážne uvažuje o znížení DPH z 18 na 13, opakujem na 13 percent, pretože podľa ich výpočtov by to malo spôsobiť zvýšenie rastu HDP o 1,5 až 2 percentá ročne. To je neuveriteľne vysoké číslo. Predpokladané zníženie výberu dane z pridanej hodnoty teda môže mierne spomaliť znižovanie deficitu, ale výrazne prispeje k budúcemu rastu ekonomiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 1049) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Páni poslanci, poprosili ma dvaja navrhovatelia dvoch návrhov zákonov, a to pani poslankyňa Brestenská a pán poslanec Lintner, či by sme mohli teraz ešte prerokovať dva návrhy zákonov v prvom čítaní, kde nepredpokladám, že bude, pretože sú pomerne stručné, obsiahla diskusia. Je súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Poprosím pána poslanca Lintnera, aby uviedol

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Lintnera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 1056).

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ide mi len skutočne vo vás vyvolať dôveru v malú novelu, ktorá sa týka spomínaného zákona, je to legislatívna zmena, ktorá sleduje zosúladenie s európskou legislatívou, ale predovšetkým to vnímam ako návrat k zámerom, ktorý sledoval zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, to znamená výmena elektronických dokumentov v celej potrebnej šírke. Došlo pri prerokovaní tohto zákona vlani v októbri k tomu, že vypadla jedna veta, takže táto novela vracia stav tak, aby bol zosúladený zákon o dani z pridanej hodnoty so zákonom o elektronickom podpise. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Poprosím pána poslanca Hamarčáka, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu pána poslanca Lintnera. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Ľubomíra Lintnera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 1056) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách a z hľadiska vecného ide o vážnu problematiku, ktorú je potrebné riešiť zákonom. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem za informáciu gestorského výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Posledný bod, ktorý prerokujeme, je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1068).

    Poprosím pani poslankyňu Brestenskú, aby z poverenia skupiny navrhovateľov návrh zákona uviedla a odôvodnila.

  • Vážený pán predseda, vážení priatelia, ktorí vydržali do konca, dovoľte mi len veľmi stručne uviesť, že zákon č. 5502 Z. z. bol novelizovaný 1. februára 2005 práve zákonom o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto novelou sa okrem iného vložil § 108a s názvom sankcie. Tie sme dostali do tohto zákona sankcionovaním škôl, ktoré nemajú akreditáciu na pôsobenie na Slovensku v rámci poskytovania vzdelávania.

    Žiaľ, v súvislosti s kompatibilitou s Európskou úniou a európskym právom sa práve vyskytli už niektoré prípady súdov, kde vyhrali absolventi takéhoto štúdia, ktoré absolvovali na inom území, vlastne vzdelávanie iného štátu, ale ktorý mal akreditáciu európsku, a boli uznané tieto súdy, takže návrh tohto zákona má práve odstrániť tie možnosti, ktoré sú u nás sankcionované, to znamená, zahraničné vysoké školy, ktoré pôsobia na našom území a majú akreditáciu Európskej únie by nemali byť stíhané alebo sankcionované za to, že budú poskytovať vzdelávanie a udeľovať svoje diplomy.

    Žiaľ, v tomto našom návrhu zákona sa vyskytlo aj vynechanie právnických osôb, alebo navrhujeme vynechanie právnických osôb, ktoré poskytujú vzdelávanie. V súvislosti s tým zase musíme povedať otvorene, že na slovenskom území, kde nie sú akreditované vysoké školy, nemali by udeľovať vzdelávanie, to znamená, že chceme práve týmto návrhom zákona upraviť to v zmysle európskeho práva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo predsedovi výboru pánovi poslancovi Devínskemu, aby uviedol informáciu o stanovisku výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. februára na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda určil výbor pre vzdelanie. Vystúpiť na dnešnej schôdzi k uvedenému návrhu ma určil výbor Národnej rady svojím uznesením z 8. marca 2005 č. 344. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam túto správu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu dôvodov potreby novej právnej úpravy hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. Avšak musím konštatovať, že zo znenia návrhu nie je zrejmé, čo sa ním mám dosiahnuť. Odôvodnenie návrhu totiž smeruje k odstráneniu diskriminácie pobočiek zahraničných vysokých škôl, ale vlastný návrh smeruje k zrušeniu postihovania nevysokoškolských inštitúcií, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelanie v rozpore so zákonom č. 131/2002 Z. z.

    Pokladám to za technickú chybu, a preto s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona vrátiť jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň aj rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine prerokúvaním ďalších návrhov zákonov, ktorých predkladateľmi sú pán poslanec Šulaj a pán poslanec Ondriaš, a ďalej vládnymi a poslaneckými návrhmi zákonov, ktoré prerokúvame v druhom čítaní.

    Prerušujem rokovanie a prajem vám príjemnú dobrú noc. Dovidenia zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.