• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Tak ako sme sa dohodli na poslaneckom grémiu, rokovanie dnešného dňa začneme hlasovaním o vládnych návrhoch zákonov trestných kódexov, Trestného zákona a Trestného poriadku.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Anton Blajsko a Ľudmila Mušková.

    O krátke vystúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky požiadal pán Jozef Stahl. Nech sa páči, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby v súvislosti s ukončením mojej funkcie som sa s vami rozlúčil, poďakoval vám za podporu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý vlastne slúžil vám a hlavne občanom Slovenskej republiky. Som presvedčený, že aj pod novým vedením to bude tak naďalej.

    Prajem aj novému predsedovi pánu Jasovskému veľa zdravia, šťastia, úspechov v jeho náročnej práci. Vám prajem takisto hlavne zdravie, aby ste rozhodovali v prospech celej spoločnosti. Ďakujem vám a všetko dobré vám prajem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále.

    Prosím pána navrhovateľa, podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Lipšica, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána spoločného spravodajcu Abelovského, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás poprosiť o osobitnú pozornosť a disciplínu pri hlasovaní o prerokúvaných vládnych návrhoch zákonov. Spolu so spravodajcami sme pripravili spôsob hlasovania tak, že máte v lavici rozdané spoločné správy, ale aj pozmeňujúce návrhy poslancov, ktoré predložili v rámci rozpravy k jednotlivým prerokúvaným návrhom, očíslované v poradí, tak ako boli predložené. Spolu s pánmi poslancami Abelovským aj Gálom sme pripravili spôsob hlasovania. Cítime, že hlasovanie môže byť v niektorých chvíľach veľmi komplikované a zložité. Preto vás chcem poprosiť, že ak počas hlasovania vzniknú prípadné nejasnosti pri niektorých schválených pozmeňujúcich návrhoch, aby sme umožnili predsedajúcemu, spravodajcovi, ale aj navrhovateľovi, poprípade navrhovateľom pozmeňujúcich návrhov posúdiť počas hlasovania schválené pozmeňujúce návrhy. A nevylučujem, že v priebehu hlasovania bude nutné prerušiť rokovanie na krátku prestávku alebo poradu predkladateľa a spravodajcu, aby sme naozaj pri hlasovaní nespravili chybu, ktorá by sa nedala už v rámci procesu schvaľovania odstrániť.

    Prosím teda pána poslanca Abelovského, aby ako poverený spravodajca ústavnoprávneho výboru k

    vládnemu návrhu Trestného zákona

    informoval poslancov o spôsobe hlasovania o návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k rekodifikácii Trestného zákona (tlač 656). Konštatujem, že v rozprave vystúpilo 14 poslancov, 9 poslancov v poradí Robert Fico, Katarína Tóthová, Tomáš Galbavý, Jozef Miklušičák, Ján Drgonec, Roman Vavrík, Vladimír Horák, Peter Miššík a Ľudmila Mušková predložilo rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pán poslanec Miklušičák navrhol vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 1, 22, 29, 34, 48, 49, 50, 51, 60, 61, 67, 143, 146, 190, 203, 229 a 234. Dovolím si poukázať na súvislosť bodu 22, ktorý je vyňatý na osobitné hlasovanie, pre vašu pozornosť, mení ustanovenie § 58 ods. 2 týkajúce sa trestu prepadnutia majetku, a bodu 24, v ktorom navrhovaná zmena je v protiklade. Bod 24 vyňatý na osobitné hlasovanie nebol a zostal v skupine návrhov, ktoré sa navrhujú na spoločné hlasovanie. Z uvedeného dôvodu vzájomnej súvislosti týchto bodov treba vyňať na osobitné hlasovanie aj bod 24.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie, nasledovne, teraz budem čítať dosť dlho...

  • Prosím aj, páni poslanci, aby ste si zobrali spoločnú správu, ktorú máte pod tlačou 656a, otvorili si ju na strane 76 a pozorne sledovali odporúčania spravodajcu a zakrúžkovali si body zo spoločnej správy, o ktorých navrhuje pán spoločný spravodajca hlasovať spoločne. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem, pán predseda. Keďže však nikto v rozprave nepožiadal vyňať bod 24 na samostatné hlasovanie, spravodajca teraz nemôže dať o ňom samostatne hlasovať. A priamo nesúvisí s bodom 22. Práve preto, že ak prejde bod 24, bod 22 nemôže prejsť, bol vyňatý na samostatné hlasovanie. Čiže bod 24 nemožno samostatne vyňať na samostatné hlasovanie.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste rešpektovali stanovisko predkladateľa pozmeňujúceho návrhu. Nech sa páči.

  • Takže budeme spoločne hlasovať o bodoch 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23...

  • Hlasy v pléne.

  • Páni poslanci, prosím vás o pokoj. Páni poslanci, je pravdou, že počas rozpravy ani gestorský výbor nenavrhol vyňať na samostatné hlasovanie bod 24. Ja som predpokladal, že je dohoda medzi predkladateľom, spravodajcom a navrhovateľom.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Čiže, ďalej, 24, 25, 26, 27, 28, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 44, 45, 46, 47, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 62, 63, 64, 65, 66, 68, 69, 71, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 90, 91, 92, 93, 94, 95, 96, 97, 98, 99, 100, 101, 102, 103, 104, 105, 106, 107, 108, 109, 110, 111, 112, 114, 115, 116, 117, 118, 119, 120, 122, 123, 124, 125, 126, 127, 128, 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 136, 137, 138, 139, 140, 141, 142, 144, 145, 147, 148, 149, 150, 151, 152, 153, 154, 155, 156, 157, 158, 159, 160, 161, 162, 163, 164, 165, 166, 167, 168, 169, 170, 171, 172, 173, 174, 175, 176, 177, 178, 179, 180, 181, 182, 183, 184, 185, 186, 187, 188, 189, 191, 192, 193, 194, 195, 196, 197, 200, 202, 204, 205, 206, 208, 209, 210, 211, 212, 213, 214, 215, 217, 219, 220, 221, 222, 223, 224, 225, 226, 227, 228, 232, 235, 236, 237, 238, 239, 241 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, teraz vyhlasujem 5-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, mali ste tu byť na začiatku schôdze, povedal som na čo.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v záujme vyššieho cieľa a vyššieho princípu, ako neschváliť dobré pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, tak ako ich predniesol pán spoločný spravodajca a schválil gestorský výbor, pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády požiadal o vystúpenie.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, práve z dôvodu umožniť osobitné hlasovanie o bode 24 chcem týmto umožniť podanie takéhoto návrhu, aby tie návrhy, ktoré gestorský výbor navrhol schváliť, o ktorých navrhol pán spravodajca hlasovať spoločne, mali šancu v snemovni na úspech. Ďakujem, pán predseda.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu. Pán poslanec Cabaj, Minárik sa hlásia do rozpravy. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, aby sme sa mohli pohnúť ďalej, predkladám návrh vyňať bod 24 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú, pán poslanec Minárik sa nehlási do rozpravy.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem. Takže, pán predseda, dajte hlasovať... Mám to znova čítať teraz?

  • Páni poslanci, môžeme rešpektovať návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, s tým, že pán poslanec Cabaj navrhol bod 24 z bodov zo spoločnej správy, ktoré predniesol pán poslanec Abelovský, vyňať na samostatné hlasovanie. O ostatných bodoch budeme hlasovať spoločne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 130 za návrh.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy, pán poslanec.

  • Vzhľadom na to, že body spoločnej správy 42, 112, 120, 197, 200, 215, 232, 239 boli schválené, nebudeme hlasovať o bodoch 43, 113, 121, 198, 201, 216, 233 a 240.

    Ďalej navrhujem hlasovať, pán predseda, spoločne o bodoch 3, 70, 199, 218 a 230 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich. Dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 58 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Budeme hlasovať osobitne o bode 207 bez odporúčania gestorského výboru.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 207 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 62 za, 23 proti, 47 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme bod 207 zo spoločnej správy.

    Budeme hlasovať o bode 231.

  • Bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 109 za, 9 proti, 17 sa zdržalo.

    Bod 231 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré poslanec Miklušičák navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, s tým, že budeme o každom bode hlasovať osobitne.

  • Teda o bode 1 zo spoločnej správy hlasujeme, páni poslanci.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 78 za návrh, 22 proti, 35 sa zdržalo.

    Bod 1 zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej hlasujeme o bode 22.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 101 za, 25 proti, 9 sa zdržalo.

    Bod 22 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • O bode 24 nebudeme hlasovať, lebo sme schválili bod 22.

    Budeme hlasovať o bode 29 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • O bode 29 hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 86 za návrh, 20 proti, 26 sa zdržalo.

    Bod 29 zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 34 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Páni poslanci, hlasujeme. K tomuto návrhu je podaný iný pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 79 za návrh, 15 proti, 41 sa zdržalo.

    Bod 34 zo spoločnej správy sme schválili.

    Budeme teraz hlasovať o bode 48.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť ho. To sú právnické osoby.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 98 za návrh, 18 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme bod 48 zo spoločnej správy.

    Prosím ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bodoch 49, 50, 51 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich. Vlastne nebudeme o nich hlasovať, lebo...

  • Pán poslanec, ak sme schválili bod 48, nemôžeme hlasovať o týchto bodoch 49, 50, 51.

  • Áno. Budeme hlasovať o bodoch 60, 61 a 67 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 54 za, 29 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme body 60, 61 a 67 zo spoločnej správy.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 143, ide o tzv. podvodný úpadok, s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 143.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 108 za, 17 proti, 11 sa zdržalo.

    Bod 143 zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh sa týka bodu 146.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 146.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 108 za návrh, 16 proti, 12 sa zdržalo.

    Bod 146 sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 190.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 107 za, 16 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh na samostatné hlasovanie sa týka bodu 203.

  • Ide o vypustenie § 305, čo je založenie, zosnovanie, podpora zločineckej skupiny, s návrhom gestorského výboru schváliť návrh v bode 203 s tým, že pozmeňujúce návrhy podali pán poslanec Miklušičák a pán poslanec Miššík.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 47 za, 48 proti, 41 sa zdržalo.

    Bod 203 sme neschválili.

    Budeme hlasovať teraz o bode 229 zo spoločnej správy.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť ho, ide o tzv. osvienčimskú lož.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 108 za, 1 proti, 19 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Bod 229 zo spoločnej správy sme schválili.

    Budeme hlasovať teraz o bode 234.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 125 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme uvedený bod zo spoločnej správy.

    Tým sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré poslanci podali v rozprave. Máte ich, páni poslanci, predložené a zoradené v tlači, ktorú sme rozdali každému poslancovi.

    Ako o prvom návrhu budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica.

  • Najprv budeme hlasovať o bode 1, teda o formulácii krajnej núdze.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 56 za, 79 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za návrh, 1 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej. Chcem upozorniť, že sme schválili bod 231 zo spoločnej správy. O tomto návrhu teda nie je možné hlasovať.

    Prosím pána poslanca Abelovského, aby predložil ďalší návrh, ktorý predložil pán poslanec Galbavý.

  • Ešte o bode 2 musíme hlasovať.

  • Áno, musíme hlasovať o tomto bode 2, zrejme na tom trvá, však, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • Pani poslankyňa Tóthová, toto hlasovanie, prosím, vyhlasujem za neplatné.

    Dávam slovo pani navrhovateľke pozmeňujúceho návrhu. Zapnite pani poslankyňu Tóthovú.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, odsek 1 sa zhoduje s návrhom, ktorý bol v spoločnej správe, ale môj návrh má ešte aj odsek 2. A o tom sa nehlasovalo. Preto prosím o odseku 2 dať hlasovať. Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Reakcia z pléna.

  • Ak som dobre rozumel, teraz sme hlasovali o bode 1 o tom druhom odseku.

  • Áno. A teraz budeme ešte hlasovať o bode 2.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, keď som uvádzal hlasovanie, pán spoločný spravodajca upozornil na to, keďže sme schválili bod 231 zo spoločnej správy, nie je možné hlasovať o vašom prvom návrhu uvedenom pod bodom 1 ako o celku, teda nebudeme hlasovať o tej časti vášho prvého pozmeňujúceho návrhu, lebo ten je komplexný, ten súvisí. Vy ste podali ešte ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený pod bodom 2, týkajúci sa sprejerov. Takže ideme teraz hlasovať len o sprejeroch, nie o tej druhej časti pozmeňujúceho návrhu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 231 spoločnej správy.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ten sme odhlasovali, pani kolegyňa.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Čiže dajte hlasovať o bode 2 (sprejeri).

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za návrh, 4 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Galbavého.

  • Chcem sa opýtať pána poslanca, či trvá na...

  • Páni poslanci, prosím, ešte pani poslankyňa Tóthová sa hlási o slovo. Nech sa páči.

  • Pán predseda, vy ste čítali § 254, ale môj návrh bol k § 257. Takže týka sa to sprejerov, § 257.

  • Ruch v sále.

  • No ale zle bol z môjho návrhu citovaný paragraf. Tam mohli byť zavedení poslanci ktorísi podľa paragrafu.

  • Pani poslankyňa, ja dám zopakovať toto hlasovanie ešte raz, len vás chcem upozorniť, že sprejeri sú upravení v § 254 návrhu zákona.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Hlasujeme o návrhu pozmeňujúcom pani poslankyne Tóthovej, nie o námietke.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 12 proti, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som len oznámiť, že som omylom hlasoval pri bode 229, hlasovania som sa zdržal, samozrejme, môj zámer bol hlasovať za návrh. Ide o tzv. osvienčimskú lož. Ďakujem pekne.

  • Berieme to na vedomie.

    Pán poslanec Galbavý, nech sa páči, pred hlasovaním o jeho pozmeňujúcich návrhoch.

  • Áno. Ďakujem za slovo. Keďže môj zámer v dostatočnej miere rieši bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu, žiadam bod 1 vypustiť. Ďakujem za porozumenie.

  • Nie je ho možné vypustiť, ale netrváte na hlasovaní o ňom.

  • Netrvám na hlasovaní o ňom.

  • Čiže budeme hlasovať len o bode 2. Dajte, pán predseda, hlasovať o bode 2.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Galbavého.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za návrh, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúci návrh pod bodom 2 pána poslanca Galbavého sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Miklušičáka.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Jeho pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli označené číslicami 1, 2, 3.

    Najprv budeme hlasovať o 1. časti.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale však musím to najprv uviesť.

  • O bodoch 1, 2, 3, 4, 5 nebudeme hlasovať, lebo sme schválili bod 48 spoločnej správy.

  • Pán navrhovateľ pozmeňujúcich návrhov sa chce vyjadriť. Zapnite pána poslanca Miklušičáka.

  • Súhlasím, chcel som stiahnuť tieto návrhy, keďže sú irelevantné, keďže prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý pustil celú piatu hlavu.

  • Teda o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 nebudeme hlasovať?

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, ďalší návrh.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, ja som sa tiež len chcela vyjadriť k hlasovaniu o osvienčimskej lži, že ja som nehlasovala, ja som chcela hlasovať za. Chcela som zmeniť toto.

  • Berieme na vedomie tiež vašu zmenu postoja.

    Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

  • Budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 10 a 11 spoločne preto, že spolu súvisia a že sme neschválili bod 203, teda bol schválený § 305, teda ostal trestný čin zosnovania zločineckej skupiny.

  • Spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 10 a 11, páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 za, 79 sa zdržalo.

    Neschválili sme pozmeňujúce návrhy pod bodmi 1, 2, 3, 4, 10 a 11 pána poslanca Miklušičáka.

    Budeme hlasovať, pán spoločný spravodajca,...?

  • Ešte teraz, pán predseda, zrejme žiadam o 2-minútovú prestávku, musím si urobiť evidenciu.

  • Áno, pán spoločný spravodajca požiadal o krátku 2-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v hlasovaní.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovania.

    Ospravedlňujem sa za dlhšiu prestávku, ako sme predpokladali, že bude.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Čiže, pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, o bode 5 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Miklušičáka nebudeme hlasovať, lebo sme schválili bod 34 spoločnej správy, o bode 6 nebudeme hlasovať, lebo sme schválili bod 143 spoločnej správy, o bodoch 7 a 8, ktoré spolu súvisia, nebudeme hlasovať, lebo sme schválili bod 146 spoločnej správy, a o bode 9 nebudeme hlasovať, pretože sme schválili bod 190 spoločnej správy.

    Teraz dajte hlasovať...

  • Pán predkladateľ, súhlasíte s názorom spoločného spravodajcu?

  • Odpoveď z pléna.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o 3. časti, najprv o bodoch 1, 2 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 67 za, 3 proti, 69 sa zdržalo.

    Neodsúhlasili sme body 1, 2 pána poslanca Miklušičáka.

    Budeme hlasovať o bodoch 5 a 23 zo spoločnej správy.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán spoločný spravodajca, uveďte ich ešte raz.

  • Budeme hlasovať o bode 3 k bodu 5 a bodu 23 spoločnej správy, ktorý ich precizuje.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 102 za, 22 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz hlasujeme o bode 4.

  • Nie, hlasujeme o bode 6. Pardon, hlasujeme o bode 4.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 11 proti, 67 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 120 za návrh, 20 sa zdržalo.

    Bod 5 sme schválili.

    Budeme hlasovať o bode 6.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 139 za návrh.

    Bod 6 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Miklušičáka sme schválili.

    Budeme hlasovať o bode 7.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 za návrh, 1 sa zdržal.

    Bod 7 sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 123 za, 1 proti, 17 sa zdržalo.

    Bod 9 sme schválili.

    O bode 10 hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za návrh, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Bod 10 sme schválili.

    O bode 11 hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za návrh, 1 proti.

    Bod 11 sme schválili.

    Hlasujeme o bode 12.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 za návrh, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz...

  • Budeme hlasovať o bodoch 13 a 14 spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Tieto body spolu súvisia, takže...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za návrh, 1 proti.

    Body 13 a 14 z pozmeňujúcich návrhov poslanca Miklušičáka sme schválili.

    Teraz hlasujeme o bodoch...

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 27 za návrh, 8 proti, 106 sa zdržalo.

    Body 15, 16, 17 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 18.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 proti.

    Bod 18 sme schválili.

    O bode 19 nám zostáva hlasovať.

  • To je tu posledný bod. Budeme hlasovať o bode 19.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za návrh, 6 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali...

  • Teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Drgonca, ale keďže sme schválili bod 48 spoločnej správy, tak nemôžeme o tomto hlasovať.

    Ďalší v poradí bol pán poslanec Vavrík, ktorý predniesol dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  • Reakcia z pléna.

  • Jeden? Vlastne, áno, jeden. Čiže dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vavríka.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 87 za návrh, 1 proti, 52 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavríka sme schválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Horák.

    Najprv budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2.

  • Budeme hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 14 za, 44 proti, 79 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • O bode 3 nebudeme hlasovať, lebo sme schválili bod 34 spoločnej správy.

    Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miššíka.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vzhľadom na to, že neprešli návrhy pána poslanca Miklušičáka, ktoré túto otázku riešili lepšie, myslím si, že lepšie to v tejto chvíli rieši základný návrh, preto ja sťahujem svoj podpis spod tohto návrhu.

  • Páni poslanci, pred hlasovaním môže pán poslanec ktorýkoľvek stiahnuť svoj podpis.

  • Reakcia z pléna.

  • Veď, pani poslankyňa, nikto nenamieta. Čo sa rozčuľujete? Zostalo 15 podpisov, čo stačí na hlasovanie o tomto pozmeňujúcom návrhu.

    Nech sa páči, uveďte ten návrh, pán spoločný spravodajca.

  • Čiže budeme hlasovať o bode 1, hej, pán navrhovateľ?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pán navrhovateľ pozmeňujúceho návrhu nenavrhol hlasovať...

  • Takže budeme o obidvoch bodoch hlasovať spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 73 za návrh, 18 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • No a posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Mušková. Dajte hlasovať o jej návrhu.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 62 za návrh, 7 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, navrhujem, aby sme medzi hlasovaním o vládnom návrhu Trestného zákona a vládnom návrhu Trestného poriadku aspoň polhodinu mohli porovnávať to, čo sme schválili, s pôvodnými návrhmi, aby sme mohli potom vzápätí pristúpiť k hlasovaniu o Trestnom poriadku.

  • Ďakujem, pán predseda. Som spravodajcom k vládnemu návrhu Trestného poriadku. Ja by som tiež prosil, aby sme spravili minimálne polhodinovú prestávku medzi hlasovaním o vládnom návrhu Trestného zákona a vládnom návrhu Trestného poriadku. Ale vzhľadom na to, že už bude 11.00 hodín a za hodinu vládny návrh Trestného poriadku nestihneme celý schváliť, navrhujem, aby sme hlasovali o vládnom návrhu Trestného poriadku od 14.00 hodiny.

  • Páni poslanci, treba posúdiť naozaj pozmeňujúce návrhy, ktoré bezprostredne súvisia s vládnym návrhom Trestného zákona, vo vládnom návrhu Trestného poriadku, o ktorých budeme hlasovať. Umožníme spoločnému spravodajcovi vládneho návrhu Trestného poriadku, aby posúdil rozsah schválených zmien vo vládnom návrhu Trestného zákona a v nadväznosti na to pripravil aj návrhy hlasovaní o vládnom návrhu Trestného poriadku. O 14.00 hodine odporúčam hlasovať o vládnom návrhu Trestného poriadku.

    Páni poslanci, teraz prerušujem rokovanie o vládnom návrhu Trestného zákona.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Máme dve možnosti, buď...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? O vládnom návrhu Trestného zákona zajtra, páni poslanci. Taká bola dohoda, že potrebujeme minimálne deň aj na vládny návrh Trestného zákona, aj na vládny návrh Trestného poriadku.

    Páni poslanci, dohodnime sa tak, že budeme teraz pokračovať v rokovaní dvomi prerušenými bodmi programu, to je vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vládny návrh zákona, ktorého predkladateľom bol pán minister Kaník, o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz však prosím členov poslaneckého grémia, aby sme na 10 minút sa zišli na rokovaní poslaneckého grémia. Zvolávam rokovanie poslaneckého grémia.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní o prerušenom

    vládnom návrhu zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 908.

    Prosím pána ministra Pavla Prokopoviča, pána poslanca Istvána Harnu, ktorého poveril gestorský výbor ako spravodajcu, aby zaujali svoje miesta pre navrhovateľov a spravodajcu.

    Do rozpravy o tomto návrhu sú prihlásení ešte pán poslanec Blanár, pani poslankyňa Štrofová, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Madej.

  • Hlasy v sále.

  • Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k niektorým súvislostiam predkladaného návrhu zákona.

    Nechcem tu opakovať mnoho faktov, ktoré tu boli už spomenuté mojimi predrečníkmi ešte pred prerušením rokovania k tomuto bodu. Myslím si, že by to už bolo zbytočné opakovanie, všetko sa ukáže pri samotnom hlasovaní. Preto by som sa priamo chcel vyjadriť k mojim pozmeňujúcim návrhom, ktoré chcem predložiť.

    Bod 1. V § 4 ods. 1 písm. a) bude nové znenie nasledovné: „a) vysokoškolské vzdelanie alebo úplné stredoškolské vzdelanie“.

    Navrhujem, aby táto oblasť bola formulovaná v tomto znení „úplné stredoškolské vzdelanie“ z toho dôvodu, lebo si myslím, že nie je dôležité, aby pre získanie spôsobilosti na vykonávanie autoškoly bolo nutné mať odborné vzdelanie technického zamerania, príp. ďalšie veci s tým súvisiace, pretože dnes už nie je posudzovanie jazdenia na technickom základe založené, ale predovšetkým na ovládaní motorového vozidla. Určite mi dáte za pravdu, že dnes nie je potrebné, aby frekventant, ktorý si robí autoškolu, teda ten, presnejšie povedané, ktorý vykonáva tú autoškolu, sa zaoberal práve vecami súvisiacimi s nejakými špeciálne technickými, pretože dnešné automobily už sú na takej úrovni, že pomaly nikto si nedokáže na diaľnici opraviť nebodaj motor alebo niečo podobné, tak ako to niekto predpokladá v návrhu tohto zákona. Preto si myslíme, že úplné stredoškolské vzdelanie na získanie spôsobilosti je u neho postačujúce na intelektuálnej úrovni, aby bol schopný vykonávať túto činnosť.

    S tým priamo súvisí aj bod 2. V § 9 ods. 2 písmeno a) znie: „a) má najmenej úplné stredoškolské vzdelanie“.

    Toto súvisí so získaním inštruktorského oprávnenia. Rovnako si myslíme, že inštruktora môže robiť každý, kto ukončil úplné stredoškolské vzdelanie, lebo ak si myslíme, že ak takýto človek, ktorý má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie hocijakého smeru, môže vlastniť vodičský preukaz, tak potom si kladieme otázku, prečo nemôže si spraviť inštruktorské oprávnenie, keď prejde skúškami, ktoré sú na to stanovené. A nie je dôvod, aby bol obmedzovaný tým, že nebude mať, povedzme, vzdelanie technického zamerania. Hovorím o pedagogických zameraniach, hovorím o gymnáziách a ďalších úplných stredoškolských vzdelaniach, o úplnom stredoškolskom vzdelaní nielen technického smeru.

    Tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka § 25 ods. 5. Namiesto slov „5 rokov“ sa vkladajú slová „1 rok“.

    Súčasné znenie neodôvodnene kladie podmienku vlastnenia inštruktorského oprávnenia na 5 rokov. Navrhovaná úprava skracuje toto obdobie s úmyslom plynulo pokračovať v činnosti inštruktora bez návalu žiadostí o oprávnenie z dôvodu legislatívnej zmeny pre tých, ktorí by nespĺňali podmienky tohto zákona. Myslíme si, že 5 rokov je príliš dlhá doba na to, aby títo, ktorí dodnes už majú toto oprávnenie, si museli žiadať o ďalšie nové oprávnenie v zmysle tohto zákona. Jeden rok je postačujúca doba a zároveň rieši aj problém prípadného návalu, ktorý by mohol nastať účinnosťou tohto zákona ak bude schválený v tejto Národnej rade.

    Chcel by som vás požiadať, aby ste sa zamysleli nad týmito pozmeňujúcimi návrhmi, a chcel by som, aby sa hlasovalo o 1. a 2. bode spoločne, pretože spolu súvisia, a o 3. bode samostatne. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Štrofová. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja budem vcelku stručná. Chcem sa vyjadriť k predkladanému návrhu zákona.

    Treba povedať, že ako v celej spoločnosti, tak aj v tejto našej ctenej poslaneckej snemovni a, myslím si, v každom jednom klube vyvolal návrh istú diskusiu, ktorá zrejme rozdelila poslancov a ľudí na dva tábory, tých, ktorí sú v prospech, a tých, ktorí sú v neprospech tohto predkladaného návrhu zákona.

    Mám pocit, že predkladateľ naozaj prichádza s niečím, čo v súčasnej dobe je už nevyhnutné začať riešiť, začať riešiť razantnejším spôsobom vzhľadom na to, koľko dopravných nehôd na našich cestách je a pribúda, s tým, že ešte majú veľakrát fatálne následky. Preto ja som aj keď po dlhej dileme a po dlhom uvažovaní a čítaní si ako tohto materiálu tak ďalších sa skôr priklonila na stránku vážok, ktoré sú na strane ministerstva, vzhľadom na to, že nevidím za týmto návrhom zákona nejaké lobistické alebo iné zámery, ale skvalitnenie podmienok pri výučbe, ktorá vlastne môže zachrániť život každému jednému z nás. Nezodpovedné správanie sa ľudí v našej cestnej premávke veľakrát môže byť príčinou zapríčiniť nehody nielen im samým, ale aj tým, ktorí sú nevinní, ktorí sa zúčastňujú, ktorí sú účastníkmi takýchto nehôd vyslovene v rámci tých daných okolností.

    Rozhodla som sa tiež predložiť pozmeňujúce návrhy. Niektoré korešpondujú práve s tými, ktoré tu už boli predložené. Myslím si, že podporujem aj väčšinu tých, ktoré predložil pán poslanec Malchárek, ktoré práve tento zákon len vylepšujú. Ale zároveň si myslím, že ešte sú tu niektoré drobné doplnky. Niektorí kolegovia aj predo mnou sa venovali istým častiam, a to častiam, kde sa hovorí o skrátení času pri znovu nadobúdaní licencie. Myslím si tiež, že ten čas je príliš dlhý. Aj ten 1 rok je ešte stále dlhý. Ak príp. niekto stratil finančnú spôsobilosť, behom 6 mesiacov by mohol znovu nadobudnúť licenciu.

    Čiže ak by ste dovolili, ja by som teda najprv predniesla svoj pozmeňujúci návrhu k návrhu zákona.

    Takže po prvé. V § 4 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „odborné vzdelanie dopravného, strojníckeho, elektronického alebo poľnohospodársko-mechanizačného zamerania“.

    To už vlastne predniesol kolega poslanec Blanár zo Smeru. Myslím si, že naozaj táto záležitosť je zbytočná. Je úplne dostačujúce, človek, ktorý je inštruktorom, ak má minimálne dosiahnuté stredoškolské vzdelanie. Nemusí byť definované, že má byť odborné. Prečo by to nemohol byť gymnazista alebo niekto iný. Prečo by mal byť diskriminovaný svojím spôsobom?

    Po druhé. V § 8 ods. 5 po slove „uplynutí“ sa nahrádzajú slová „5 rokov“ slovami „6 mesiacov“.

    Táto úprava vlastne znamená to, že ak prevádzkovateľ stratí licenciu, aby nemusel čakať 5 rokov, aby sa skrátila táto doba na pol roka, čo naozaj úplne stačí. Dokonca by som možno išla aj nižšie a ten polrok je dostačujúci. A myslím si, že netreba ísť ani na tú úroveň jedného roka. Je to príliš dlho pre človeka, pre ktorého toto znamená živobytie.

    Po tretie. V § 9 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „odborné vzdelanie dopravného, strojníckeho, elektronického alebo poľnohospodársko-mechanizačného zamerania“ a nahrádzajú sa slovom „vzdelanie“.

    To znamená, že len vypúšťame to odborné vzdelanie, aby naozaj nedošlo k žiadnej diskriminácii.

    Po štvrté. V § 13 ods. 1 písm. f) za slová „na trenažéri“ sa dopĺňajú slová „alebo normy cvičiska a pokračuje a schvaľuje“.

    V tomto prípade toto doplnenie má znamenať toľko, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií má kontrolovať technické normy a ďalšie stanovené normy, ktoré sú tu menované, nielen na trenažér, ale aj na cvičisko. Vzhľadom na to, že trenažér a cvičisko sa vo viacerých paragrafoch a odsekoch uvádzajú spoločne, myslím si, že aj v tomto prípade by táto časť mala byť doplnená.

    Po piate. V § 17 ods. 4 písm. f) sa za slová „inej návykovej látky“ vkladajú slová „alebo koná amorálne“. Veta končí potom bodkou.

    Je to záležitosť, pri ktorej vlastne chcem vziať do úvahy, že ak inštruktorovi, ktorý vykonáva výcvik a príde ku štátnej kontrole, kontrolór zistí, že je pod vplyvom návykovej látky alebo pod vplyvom alkoholu, že môže mu byť zadržaná licencia. Podľa môjho názoru nielen v týchto dvoch prípadoch, ale aj v prípade, ak koná amorálne, by mu mala byť táto licencia zadržaná alebo pozastavená. Mnohokrát ľudia sú ľudia a stávajú sa aj takéto prípady. Myslím si, že aj v tomto vzdelávacom procese by malo byť právo občana na ochranu zachované.

    Po šieste. V § 18 ods. 1 písm. g) sa za slová „vo výcvikovom vozidle“ vkladajú slová „počas výučby“.

    Chcem v tomto prípade povedať, že ak je tzv. kufríkový školiteľ autoškoly a svoje auto, toto vozidlo, používa na výučbu, ale v inom čase ho používa na svoje súkromné účely, aby sa vlastne tieto dve veci nevylučovali a aby v prípade ak počas výučby je samozrejmé, že by nemala byť žiadna iná osoba v tomto vozidle, v čase mimo výučby toto bolo umožnené.

    V § 20 písm. e) sa za slová „na trenažér“ vkladajú slová „alebo cvičisko“.

    To je opäť ten istý prípad ako v štvrtom bode, teda v § 13, kde nielen mi ide o technické údaje k trenažéru, ale aj zároveň k cvičisku, ktoré by malo spĺňať isté parametre, isté normy.

    Takže toľko v kocke. Ja som v princípe teda podporovateľom tohto zákona. Sprísňuje totiž podmienky pre výučbu. A myslím si, že pre nás všetkých je prínosný vzhľadom na bezpečnosť na cestách, ktorá je stále čím ďalej, tým horšia. A možno len prispieť k jej vylepšeniu. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová bude pokračovať v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že tu pani poslankyňou Štrofovou boli povedané viaceré otázky, ktoré som snáď aj ja chcela navrhnúť a na ktoré som chcela upozorniť. Preto by som chcela povedať v krátkosti len veľmi pár poznámok.

    Skutočnosťou je, že poslanci parlamentu nie sú ujednotení na názoroch. Stáva sa to a bude veľmi zaujímavé, ako dopadne hlasovanie. Osobne patrím medzi poslancov, ktorí chcú podporiť predložený legislatívny návrh, pretože považujem otázku bezpečnosti cestnej dopravy a hlavne výchovu k tejto bezpečnosti za veľmi dôležité. Netajím sa, že nedávno som bola medzi tými, ktorí sa pripravovali na vedenie motorového vozidla. A mala som možnosť mať kontakt s cvičiteľom, ktorý patril do skupiny tzv. autoškoly kufríkovej, a s cvičiteľom, ktorý mi mohol ponúknuť cvičné priestory, na ktorých som si mohla zdokonaliť niektoré technické znalosti a technickú zručnosť. Nepovažujem za prijateľné, aby adepti vodičského preukazu sa cvičili napr. v Bratislave a v iných mestách v plnej prevádzke, kde si nemôžu precvičiť napr. zvládnutie motorového vozidla v zatáčkach vo väčšej rýchlosti, pretože za plnej premávky by mohli vyvolať situáciu, ktorá by ohrozila bezpečnosť cestnej premávky, ďalej, cúvanie, parkovanie a podobne. Pokiaľ sa to učíte v Bratislave, tak zablokujete plynulosť cestnej premávky a podobne. Preto si myslím, že tu netreba len preukázať, že viem držať volant, viem pohnúť vozidlo, viem prejsť križovatkou, ale že tu treba vedieť niečo viac. A to niečo viac môže poskytnúť ten, kto má cvičisko, kto má na to priestory a podobne.

    Po prednesení pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Malchárka sa zdá, že vôbec nie sú akceptabilné tie pripomienky tzv. tých kufríkových cvičiteľov, pretože nejde o vlastníctvo, ale ide o prenájom priestorov možný a ďalšie formy spoluvlastníctva a podobne. Čiže pripomienka, ktorá bola, že dané ustanovenie je v rozpore s ústavou a že by znemožnilo vykonávanie určitej profesie, určitej živnosti, tu neobstojí, a myslím, že vládny návrh je plne prijateľný. Ja zdôrazňujem, že ide o školu, čiže nejde len o manuálnu zdatnosť. Osobne by som bola veľmi za to, aby aj do školského systému sa to, čo bolo v minulosti, cvičenie detí v predpisoch cestnej premávky a pod., dostalo, čo môžu skutočne zabezpečiť len subjekty, ktoré majú na to materiálne a aj iné predpoklady. Preto jednoznačne chcem vyjadriť stanovisko, že predložený legislatívny návrh v zmysle pozmeňujúcich návrhov, ak prejdú pozmeňujúce návrhy pána poslanca Malchárka, nemám žiadny problém podporiť a považujem ho za prínosnú legislatívnu úpravu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán Přidal, s faktickou poznámkou ste boli prihlásený? Áno? Zapnite, prosím, mikrofón pánovi Přidalovi. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

  • Ja som chcel len reagovať na pani kolegyňu, lebo ona najprv povedala, že vládny návrh je prijateľný a potom teda povedala, že je prijateľný Malchárkov pozmeňujúci návrh. A to sú dve úplne odlišné veci. A ja súhlasím s tým, že Malchárkov pozmeňujúci návrh vylepšuje tento zákon, ale nerobí ho ešte dostatočným a akceptovateľným.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak taký návrh už bol podaný, pripájam sa. Ale v zmysle zákona o rokovacom poriadku podávam procedurálny návrh podľa § 83, že sa Národná rada uznesie nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, ešte raz, do zápisu, nepokračovať v rokovaní.

    Tento návrh zákona je naozaj výsledkom, dá sa povedať, tak ako prišiel do Národnej rady, absolútnych nezmyslov. Je výsledkom toho, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v rozprave, tak len čiastočne zmierňujú tie veľmi negatívne dopady, a rozporu aj s dobrými mravmi a so zdravým rozumom. Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré vypúšťajú povinnosti alebo zákazy, aby prevádzkovateľ autoškoly nemohol využívať miestnosť na iné účely ako na autoškolu, aby nemohol využívať motorové vozidlá na iné účely ako autoškolu, nemožno nazvať nijako inak ako nezmyselné.

    Ide o druhé čítanie, preto len na úvod k tomu. Napriek tomu, že akékoľvek pozmeňujúce návrhy budú schválené, už ten princíp, zmysel zákona nie je dobrý a nerieši tú problematiku, ktorá na Slovensku naozaj problematikou je. Nerieši skúšky, ktoré vykonáva Policajný zbor, a nerieši kontrolu tak cestnej premávky, ktorá je úplne, ale úplne niekde inde. Na druhej strane ale tento návrh zákona absolútne diskriminuje rôzne subjekty a zvýhodňuje istú skupinu jednotlivcov oproti druhej.

    Aby som ale nehovoril dlho k veciam, ktoré patria do prvého čítania, len som si dovolil zopakovať niekoľko poznámok, ktoré sme prednášali už v ústavnoprávnom výbore. Ja ešte môžem povedať, a naozaj to myslím smrteľne vážne, že v ústavnoprávnom výbore, pán minister, pán štátny tajomník bol sprevádzaný vašimi pracovníkmi z odborov. A keď som sa ja opýtal, aký je dôvod na to, že priestory, ktoré sú určené pre autoškolu, nesmú byť využité na nič iné, pán minister, tak vám to poviem, ak vám to vaši pracovníci nezopakovali, váš pracovník povedal, že taký, aby sa nevyužívali na rôzne činnosti, napr. ako sú erotické služby a v erotickom salóne. Toto povedal váš pracovník ministerstva na rokovaní ústavnoprávneho výboru. A ja sa veľmi čudujem, že máte také zastúpenie potom a takých ľudí, ktorí navrhujú zákony. Ústavnoprávny výbor aj z týchto dôvodov odporúčal návrh zákona neschváliť, resp. vrátiť predkladateľovi na dopracovanie, nakoľko naozaj ide o množstvo veľmi tak právne zlých vecí, ktoré nie je možné jednoducho vyčistiť.

    Ale aj vzhľadom na to chápajúc politickú realitu, ktorá je taká, aká je, si dovolím predložiť aj ja pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali do istej miery nezmieriteľný zákon, absolútne nezmieriteľný a neprijateľný, tak ako už odznelo v rozprave, zmierniť na neprijateľný. A pevne verím, že aspoň tieto pozmeňujúce návrhy budú prijaté napriek tomu, pán minister, že naozaj si úprimne želám, aby tento návrh zákona neuzrel svetlo sveta.

    Dovolím si predniesť pozmeňujúce návrhy v časti A.

    Po prvé. V § 3 ods. 4 písm. d) sa vypúšťajú slová „a ich pracovné zmluvy“.

    Po druhé. V § 3 sa za odsek 4 vkladá nový odsek, ktorý znie:

    Odsek 5: „Ak bude žiadateľ zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere, prílohou žiadosti sú pracovné zmluvy inštruktorov autoškoly. Ak bude žiadateľ zabezpečovať činnosť autoškoly inštruktormi, ktorí prevádzkujú živnosť podľa osobitného predpisu, prílohou žiadosti sú zmluvy uzavreté s inštruktormi.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie: „4) § 25 zákona č. 455/1991 Zb.“

    Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8.

    Po tretie. V § 5 ods. 2 sa slová „tvoria učebne a ich príslušenstvo“ nahrádzajú slovami „tvorí učebňa a jej príslušenstvo“.

    Po štvrté. V § 5 sa vypúšťa odsek 5.

    Po piate. V čl. II sa vypúšťa 1. bod. Označenie bodu 2 sa zrušuje.

    Navrhujem v týchto pozmeňujúcich návrhoch vypustiť povinnosť pracovať u inštruktorov autoškoly v rámci iba pracovných zmlúv. Tento pozmeňujúci návrh je predložený za tým účelom, aby v prípade, ak bude zákon schválený, tak umožnil inštruktorom autoškoly pracovať aj na živnosť, tak ako to bolo doteraz praxou a tak ako ste vy v rozpore tak s ústavou vydali vyhlášku, ktorá im to už aj v súčasnosti, žiaľ, zakazuje.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu v časti B.

    Po prvé. V § 7 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f).

    Po druhé. V § 24 ods. 1 písmeno a) znie: „a) podrobnosti o označovaní výcvikových vozidiel“.

    Pán minister, vzhľadom na to, že sme mali s vami veľmi negatívne skúsenosti pri vydávaní normatívnych právnych aktov, podzákonných, teda vyhlášky, ktorá v súčasnosti je platná, neveriac, že tomu bude v budúcnosti inak, predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorým vám zoberieme v tej časti možnosť vydať vyhlášku, ktorá bude hovoriť o technickej základni autoškôl. A je to z toho dôvodu, že zákon má upravovať všetky práva a povinnosti dotknutých subjektov. V tomto prípade považujem za nadbytočné, aby sme vyhláškou upravovali ďalšie ustanovenia, navyše ak máme skúsenosti, že vyhláška v poslednom období išla nad rámec zákona.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov aj z toho dôvodu, že argumentácia, ktorá zaznela tak v pléne Národnej rady, ale naozaj aj počas rokovaní výborov, bola veľmi často nezmyselná. A dovolím si povedať, že to, čo som zažil ja, naozaj bolo do smiechu, niekedy až do plaču, čo človek počul. Preto odporúčam, nech dopadne hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch akokoľvek, nepodporiť predmetný návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal spravodajca, pán poslanec Harna.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol svoje pozmeňujúce návrhy.

    Dovoľte, aby som aj predniesol pozmeňujúci návrh, k § 4 a k § 9, čo sa týka vzdelania predpísaného pre inštruktorov autoškôl. Síce tu odzneli dva návrhy, a to od pána poslanca Madeja aj od pani poslankyne Štrofovej, ale obidva návrhy nie sú legislatívne presné, pretože akonáhle stanovíme, že stačí úplné stredoškolské vzdelanie, tak je nadbytočné legislatívne, aby predtým bolo uvedené vysokoškolské vzdelanie.

    Takže dovoľte, aby som teda predniesol svoj návrh, kde v § 4 ods. 1 písmeno a) znie: „a) úplné stredoškolské vzdelanie“.

    A v § 9 ods. 2 písmeno a) znie: „a) má najmenej úplné stredoškolské vzdelanie“.

    Čo sa týka zdôvodnenia týchto mojich dvoch návrhov, sa už nebudem tým zaoberať, nebudem vás oberať o čas, pretože dostatočne to zdôvodnila pani poslankyňa Štrofová aj pán poslanec Blanár.

    Dovoľte predniesť ďalší pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákonu o autoškolách, a to nasledovného znenia. Za čl. IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: „Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 72/1969 Zb., zákona č. 139/1982 Zb., zákona č. 27/1984 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 395/1998 Z. z., zákona č. 343/1999 Z. z., zákona č. 388/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 439/2001 Z. z., zákona č. 524/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 639/2004 Z. z. a zákona č. 725/2004 Z. z. sa mení takto:

    V § 22c odsek 3 znie: „Za priestupok podľa ods. 1 písm. g) možno uložiť vodičovi pokutu do výšky 10-násobku úhrady na kalendárny rok uvedený v nariadení vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidla a ciest I. triedy, a v blokovom konaní do výšky 3-násobku tejto úhrady.“.“

    Čl. V sa označuje ako čl. VI.

    Uvedená zmena je vyvolaná nadobudnutím účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 730/2004 Z. z. z 8. 12. 2004, ktorým sa ustanovuje výška úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy. Dňom 1. 1. 2005 zostala nezmenená piata časť Sankcie v § 22c Priestupky, ods. 3 v spojitosti s § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, čím by bol nerealizovateľný výkon ukladania sankcie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rusnák. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keďže rokovací poriadok mi už neumožnil vystúpiť, chcem reagovať na spravodajcu v tom duchu, že chcem vás požiadať o podporu týchto návrhov, ktoré boli uvedené, pretože našou snahou je, aby slová autoškôl, ľudí, ktorí sa tomu rozumejú, sa dostali do zákona, aby zákon bol vykonateľný, aby bol v prospech niečoho. Preto vás chcem poprosiť, aby všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú tento zákon, boli prijaté, a aby sme podporili návrh zákona ako celok. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči, teraz je čas pre vás.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, využívam možnosť záverečného vystúpenia po ukončení rozpravy, aby som sa vyjadril, pretože bola tu obsiahla diskusia, obsiahla rozprava. Možno je dobré, že bola prerušená na niekoľko dní, pretože v tej prvej časti bolo podstatne viac emócií, ako je tomu dnes. Ale aj dnes niektoré vystúpenia trošku dvíhajú adrenalín, pretože mám dojem, že aj v takomto veľmi dôležitom zákone, ktorý skutočne môže výrazným spôsobom ovplyvniť nehodovosť a záchranu ľudských životov, na našich telách prevláda v niektorých prípadoch, v niektorých postojoch politikum, snaha zapáčiť sa istej skupine ľudí bez toho, aby bola obsiahnutá znalosť problematiky a aby mali dobre preštudovaný zákon.

    Nebudem sa vyjadrovať menovite ku všetkým, ktorí tu vystúpili, pretože mnohí by to mohli brať osobne. Niektoré sa opakujú podobné vystúpenia pri mojich zákonoch už pravidelne. Škoda, že nie sú podložené skúsenosťou, znalosťou problematiky, ale skôr politickým zafarbením. Napriek tomu si dovolím niekoľko poznámok všeobecne, tak ako vo viacerých vystúpeniach boli povedané.

    Hovorilo sa tu o likvidácii konkurencie. Ja sa chcem spýtať: Akej konkurencie? V tom, že chceme zaviesť rovnaké pravidlá pre všetkých? A súhlasím s tým, že budú trošku sprísnením podmienok výučby, a teda aj zvýšením kvality. Toto voláme likvidácia konkurencie? Je to konkurencia vtedy, keď jeden má jedny kritériá a druhý má druhé kritériá? Alebo dovolíme si povedať, že učebňa a trenažéry nebudú prínosom pre skvalitnenie výučby? Dovolíme si povedať, že vyučovanie, a to nemusím už opakovať ja, čo som povedal pri prvom čítaní, povedali to viacerí aj z opozičných, aj z koaličných poslancov, ktorí vystúpili, že to vyučovanie v obývačkách funguje? A práve to my chceme, aby nefungovalo, ale aby fungovalo v učebniach. A sme kritizovaní, že je to likvidácia konkurencie?

    Kontrolný mechanizmus. Prosím vás, páni poslanci, ktorí ste to použili, práve tým, že chceme zaviesť pracovný pomer medzi učiteľom a majiteľom autoškoly, chceme posilniť kontrolný mechanizmus, práve my dnes nemôžeme kontrolovať tých, ktorí sú na dohodu. Môžeme kontrolovať majiteľa autoškoly, ale už nie tých, s ktorými má vzťah ako podnikateľ na základe dohody. Práve my to chceme. A dneska Zákonník práce, je tu minister práce, sociálnych vecí, pred chvíľou som ho videl, potvrdí, že dnes je možná akákoľvek pracovná doba na akýkoľvek počet hodín a akýkoľvek počet dní. Takže nevidíme problém v tom, v uzatvorení. A je tam potom zabezpečená kontrola. Čiže je to práve opačne. Takže myslím si, že treba pozerať trošku širšie na tento zákon. To nie je zákon o politike, toto nie je zákon o podnikateľoch, toto je zákon o bezpečnosti cestnej premávky.

    Zhodou okolností včera sme mali prvé zasadnutie Rady vlády pre bezpečnosť cestnej premávky. Jednohlasne, podotýkam, jednohlasne, ktorí sme tam boli, členovia rady sme konštatovali, že tento zákon je veľmi potrebný. Dokonca boli pripomienky od ľudí, ktorí priamo v tomto sektore robia, či sa to týka Policajného zboru, ministerstva vnútra, ministerstva zdravotníctva, školstva a pod., že je to veľmi mäkké, že ešte by to bolo potrebné sprísniť to, za chvíľu poviem prečo.

    Som tu pri ďalšom kritizovanom bode, že žiadne štatistiky neexistujú. Ale existujú, ale existujú štatistiky a ja ich za chvíľu poviem a budú to štatistiky veľavravné. Dovoľte mi teda úplne na záver niekoľko slov, do ktorých vložím aj tie štatistiky. Vypočuli sme si viaceré reakcie na náš návrh o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľte mi však len pripomenúť, že jeho cieľom je hlavne zosúladiť obsah výcviku žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia s problematikou udeľovania vodičských preukazov a predovšetkým komplexne upraviť problematiku autoškôl bez toho, aby zasahoval do súčasného rozdelenia kompetencií medzi ministerstvom vnútra a ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Tu chcem pripomenúť ešte jednu pripomienku, že neriešime tam otázku skúšok. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, ale to je záležitosť ministerstva vnútra, ktoré zabezpečuje ich vykonanie, a príslušnej komory autoškôl, to nerobí ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Chcem taktiež skonštatovať, že mnohé pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli, sú veľmi prínosné, veľmi pozitívne. A som osobne presvedčený, že aj v praxi veľmi pozitívne budú vplývať na uplatňovanie, ale hlavne realizáciu tohto zákona v praxi smerom k znižovaniu počtu dopravných nehôd a hlavne nehôd so smrteľnými následkami. Myslím si, že môžeme kľudne bez akýchkoľvek pripomienok akceptovať pozmeňujúce návrhy pána poslanca Malchárka, ktoré vznikli aj po obsiahlej dvojkolovej diskusii vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Akceptujeme takisto bez výhrad pozmeňujúce návrhy takisto pána poslanca Vážneho, podpredsedu hospodárskeho výboru, pani poslankyne Štrofovej takisto, pani poslankyne Tóthovej. Myslím si, že ani k pripomienkam pána poslanca Blanára nemám nejaké výhradné pripomienky. Nestihol som to ešte do detailov posúdiť, ale, tak ako som to hneď stihol posúdiť, myslím si, že to nebude žiadny problém. Ale, prosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, ktorí navrhujete zastaviť konanie o tomto zákone, aby sa nepokračovalo, a chcete ponechať súčasný stav, zoberte, prosím, do pozornosti aj tieto čísla, ktoré teraz tu odznejú. A sú to čísla, ktoré som dostal priamo z Policajného zboru, čiže sú to autentické štatistiky.

    Vládny návrh zákona má ambíciu zvýšiť úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov vodičských kurzov a zvrátiť tak nepriaznivý trend, keďže v roku 1998, a to dávam do pozornosti, v roku 1998 bolo vyskúšaných celkom 77 870 absolventov s celkovou prepadovosťou 16,11 %, to bolo v roku 1998, ale v roku 2003 už neuspelo na skúškach z celkového počtu 98 865 absolventov až 25,3 %. To teda jedna štvrtina absolventov v roku 2003 neuspela.

    Tento vývoj sa odráža priamo v cestnej premávke a dotýka sa nás všetkých vo forme dopravných nehôd a ich následkov. Napr. v roku 2004 bolo na Slovensku evidovaných 61 228 dopravných nehôd, čo je oproti roku 2003 nárast o 924. Vodiči motorových vozidiel spôsobili 54 189 nehôd, čo predstavuje 89 % z celkového počtu nehôd, tých 11 % spôsobili cyklisti a chodci. A teraz sú veľmi dôležité tie štatistiky, o ktoré ste žiadali. Ak sústredíme našu pozornosť na vodičov začiatočníkov, tak zistíme nasledovné. Vodiči s vodičskou praxou do jedného roka zavinili 4 606 dopravných nehôd, t. j. 8,5 % z nehôd zavinených vodičmi motorových vozidiel. Vodiči s vodičskou praxou do dvoch rokov zavinili 3 717 dopravných nehôd, t. j. 6,86 % z nehôd zavinených vodičmi motorových vozidiel, čiže dohromady prvý a druhý rok viac ako 15 % všetkých nehôd, ktoré boli zavinené. Uvediem teraz aj údaje z pohľadu veku vodičov. Pritom vybrané vekové kategórie môžeme chápať ako veľmi blízke veku väčšiny začiatočníkov, aj keď to nie sú všetci. Niektorí sú v pokročilejšom veku, ale drvivá väčšina začína v mladom veku. Teda štatistika uvádza, že vodiči do 17 rokov, teda tí motorkári, malí motorkári zapríčinili 148 dopravných nehôd, t. j. 0,3 % celkove z nehôd, ale vodiči vo veku 18 až 20 rokov zapríčinili 2 649 dopravných nehôd, 4,9 %, teda necelých 5 % z nehôd zavinených všetkými vodičmi motorových vozidiel a vodiči vo veku 21 až 24 rokov zapríčinili 6 464 dopravných nehôd, t. j. 11,93 % z nehôd zavinených vodičmi motorových vozidiel. Teda takisto je to veľmi alarmujúce číslo práve u tých začiatočníkov. A to, myslím si, malo by byť mementom pre každého, kto bude o tomto zákone hlasovať. Najčastejšími príčinami dopravných nehôd zavinených vodičmi motorových vozidiel je predovšetkým nesprávny spôsob jazdy, porušenie základných povinností vodiča, prekročenie povolenej rýchlosti jazdy, nedanie prednosti v jazde a nesprávne predchádzanie.

    Myslím si, že práve všetky uvedené nedostatky sa dajú eliminovať práve kvalitným výcvikom v autoškolách a náš vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na to vytvára všetky predpoklady.

    Nakoniec, úplne na záver mi dovoľte uviesť, že predkladaný vládny návrh absolútne nezhorší podnikateľské prostredie, pretože nezavádza nijaké nové obmedzenia ani nové povinnosti podnikania oproti doteraz platnej právnej úpravy. Upresnením povinnosti podnikateľov a jednoznačnosťou vzťahov sa utvoria práve rovnaké podmienky podnikania pre všetkých, a tým sa aj prispeje k čistote právnych vzťahov v tejto oblasti podnikania, čo podľa nášho názoru bude jednoznačne prínosom. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť na záver? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 960 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 960a.

    Dávam slovo poslancovi Imrichovi Hamarčákovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v druhom čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Pred tromi rokmi došlo k zrušeniu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a k jeho nahradeniu povinne zmluvným poistením. Trh povinne zmluvného poistenia sa postupne musel vysporiadať s chybami minulosti. Ako príklad možno uviesť veľmi nízke poistné motorových vozidiel pred rokom 2001 alebo ignorovanie zásad obozretného podnikania do polovice minulého desaťročia a nevytváranie potrebných rezerv. Fungovanie povinného zmluvného poistenia, ako je zmapované po uvoľnení monopolu, vyžadovalo značné zvýšenie cien vo všetkých kategóriách motorových vozidiel. Rýchly nárast, ako aj absolútna výška poistného sa postupne stali spoločenskou témou a predstavujú citlivý problém celej spoločnosti.

    Populistické riešenia násilným znížením ceny sú v rozpore s princípmi slobodného podnikania, sú nesystémové a problém, samozrejme, dlhodobo neriešia. Navyše sú prejavom ignorovania snahy celej spoločnosti o presadenie zásad slobodného podnikania a ostatných princípov trhovej ekonomiky. Len dôkladná analýza tohto problému vrátane všetkých súvislostí v spolupráci s celým poistným odvetím môže viesť k zreálneniu krokov, ktoré budú viesť k zníženiu tempa rastu cien povinne zmluvného poistenia.

    Analýzy ukazujú, že sme doteraz neriešili dostatočným spôsobom niekoľko oblastí fungovania poistenia zodpovednosti. V prvom rade je to legislatívna pomoc pri potláčaní poisťovacích podvodov, ktoré neúmerne zvyšujú plnenia z poistenia zodpovednosti a ovplyvňujú tým aj cenu.

    To, čo poisťovne potrebujú, je povinný register všetkých dopravných nehôd a škôd spôsobených motorovými vozidlami. Do okamihu, dokedy ho nebudú povinne napĺňať všetky zainteresované subjekty, nebude reálna možnosť odhaľovať fingované havárie alebo dvojmo poistené vozidlá. Podobne na princípe solidarity musia dnešní poctiví vodiči prispievať na škody spôsobené nepoistenými vozidlami. V Slovenskej republike stále jazdí okolo 120 000 nepoistených vozidiel. Zvyšujúcim sa výplatám z poistenia zodpovednosti pomôže vytváranie fungujúceho registra, ktorého súčasťou budú údaje o škodách a nehodách spôsobených motorovými vozidlami. Slovenská kancelária poisťovateľov v súčasnosti vedie centrálny register motorových vozidiel a centrálny register poistných zodpovedností. Na to, aby celý systém odhaľovania neoprávnených poistných plnení mohol efektívne fungovať, je potrebné dobudovať register o údaje o dopravných nehodách a o škodách, poistných udalostiach, ktoré vznikli v súvislosti s poistením motorového vozidla. Zavedením povinného registra, centrálneho registra škôd a havárií spôsobených motorovými vozidlami nastane redukcia neodhalených poistných podvodov a celková čiastka vyplatená na škodách poisťovňami podstatným spôsobom poklesne, predpoklad je, cirka o 600 mil. korún.

    Zredukovaním počtu nepoistených vozidiel na polovicu sa zvýši výber poistného cirka o 75 mil. korún. Tieto čiastky môžu byť ušetrené a môžu viesť k zníženiu rastu cien povinne zmluvného poistenia v najbližšom období.

    Návrh tohto zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí a VÚC.

    Po otvorení rozpravy vystúpim aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý reaguje na niektoré výhrady k tomuto zákonu, ktoré odzneli pred jeho prerokúvaním v druhom čítaní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, hlásim sa potom do rozpravy ako prvý. Ďakujem za pozornosť.

  • Áno, ďakujem.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1420 z 15. decembra 2004 pridelila návrh poslancov Národnej rady Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu tohto zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    A takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady tiež neprijal platné uznesenie z tých istých dôvodov, nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov výboru.

    Vzhľadom na to, že ani jeden výbor neprijal platné uznesenie, z uznesení výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto do rozpravy neprihlásil. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvý vystúpi v rozprave navrhovateľ pán poslanec Hamarčák. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Blanár, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    A pán poslanec Hamarčák má slovo ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako som už avizoval, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré prednesiem, vyplývajú z rokovaní, ktoré sa udiali pred druhým čítaním. Prednesiem tie pozmeňujúce návrhy.

    Po prvé. V čl. I v úvodnej vete sa slová „a zákona č. 186/2004 Z. z.“ nahrádzajú slovami „zákona č. 595/2003 Z. z. a zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 645/2004 Z. z. a zákona č. 747/2004 Z. z.“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu, doplnenie niektorých noviel do úvodnej vety čl. I návrhu zákona.

    Po druhé. V čl. I v bode 1 v § 11 ods. 9 sa za slová „alebo kancelárií“ vkladajú slová „na požiadanie“.

    Ide o spresnenie ustanovenia, o stanovenie povinnosti predkladať údaje podľa § 11 ods. 9 na požiadanie poisťovateľa alebo kancelárie v súlade s pripomienkou vlády Slovenskej republiky.

    Po tretie. V čl. I sa za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie: „V § 11 sa dopĺňa odsek 11, ktorý znie: „Ak je poistným obdobím kalendárny rok, poisťovateľ je povinný zverejniť výšku poistného a všeobecné poistné podmienky podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie najneskôr do 31. októbra.“.“

    Ďalšie body 2 až 5 sa označujú ako body 3 až 6.

    Účelom tohto návrhu je zabrániť, aby pred koncom poistného obdobia, ktoré je jeden kalendárny rok, dochádzalo k zmätočným a neprehľadným situáciám, a aby poistení mali aspoň dva mesiace čas na prípadnú zmenu poisťovne.

    Po štvrté. V čl. I v bode 5 v § 25 ods. 1 sa slová „§ 11“ nahrádzajú slovami „podľa § 11“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súlade so stanoviskom odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady.

    Po piate. V čl. I v bode 5 v § 25 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo prevádzkovateľa“.

    Na základe vyjadrenia zástupcov odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru nebude možné z ich strany poskytovať podľa § 11 ods. 9 v spojení s § 25 ods. 1 a 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení údaje o prevádzkovateľoch motorových vozidiel, pretože týmito údajmi nedisponujú.

    Po šieste. V čl. II v úvodnej vete sa za slová „zákona č. 534/2003 Z. z.“ vkladá čiarka a slová „a zákona č. 121/2004 Z. z.“ sa nahrádzajú slovami „zákona č. 121/2004 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 579/2004 Z. z. a zákona č. 725/2004 Z. z.“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu, doplnenie ďalších noviel do úvodnej vety v čl. II návrhu zákona.

    Po siedme. V čl. II v bode 1 v § 86 ods. 10 sa slová „v elektronickej forme“ nahrádzajú slovami „aj bez predchádzajúcej písomnej žiadosti podľa odseku 3 na dátových nosičoch údajov (v elektronickej forme)“.

    Ide o zjednotenie terminológie s terminológiou zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Po ôsme. V čl. II v bode 3 v § 86 ods. 12 písm. e) sa na konci pripájajú slová „a ich fotodokumentácia“.

    Zmysel a obsah textu sa nemení, len sa legislatívnotechnicky upravuje, pretože v písmene e) sa iba na konci pripájajú ďalšie slová a nie je preto potrebné uvádzať celé jeho znenie.

    Po deviate. Posledný doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh je v čl. III, kde sa slová „1. februára“ nahrádzajú slovami „1. apríla“.

    Je to úprava účinnosti zákona vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je reagovať na pripomienky, ktoré boli k predloženému návrhu zákona uplatnené zo strany vlády Slovenskej republiky, parlamentnej legislatívy a zo strany zástupcov odboru dopravnej polície Policajného zboru.

    Výhrady boli vznesené najmä k § 11 ods. 9 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Jeho účelom je vytvoriť prepojený informačný systém medzi Policajným zborom a obvodnými úradmi, poisťovateľmi a Slovenskou kanceláriou poisťovateľov tak, aby sa zabránilo a predišlo poistným podvodom pri povinnom zmluvnom poistení v prípade poistnej udalosti vo forme dopravnej nehody. Aj keď z hľadiska legislatívnej techniky môže ísť o nepriamu novelu Trestného poriadku, domnievam sa, že takéto riešenie je najvhodnejšie práve preto, že ide o údaje s priamym vzťahom k poisteniu. V opačnom prípade by sa muselo formou priamej novelizácie vstúpiť do ďalších dvoch zákonov. Na základe stretnutia so zástupcami odboru dopravnej polície Policajného zboru sa navrhuje doplnenie tohto ustanovenia o údaj, že Policajný zbor a orgán prejednávajúci priestupok bude poskytovať údaje na základe požiadania poisťovateľa alebo kancelárie. Výhrady vlády Slovenskej republiky a parlamentnej legislatívy smerovali k tomu, že nebudú dostatočne ochránené osobné údaje, ktoré sa budú podľa tohto návrhu zákona poskytovať. V tejto súvislosti je potrebné jednoznačne povedať, že ochrana osobných údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov je a bude zabezpečovaná, pretože túto ochranu zabezpečuje zákon o povinnom zmluvnom poistení aj dnes prostredníctvom § 25 ods. 12, ktorý je v tomto zákone aj dnes. A predloženým návrhom zákona sa do tohto ustanovenia nezasahuje, a teda by sa táto ochrana vzťahovala aj na údaje, ktoré by sa poskytovali podľa navrhovaného § 11 ods. 9.

    Vzhľadom na to, že spoločná správa neobsahuje pripomienky parlamentnej legislatívy, súčasťou predloženého pozmeňujúceho návrhu sú aj legislatívnotechnické pripomienky, ktoré korešpondujú s ostatnými navrhovanými zmenami v predloženom návrhu zákona.

    Predložený pozmeňujúci návrh reaguje aj na novoprijatý zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zosúlaďuje terminológiu predloženého návrhu zákona s týmto zákonom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať aj o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, čo v konečnom dôsledku...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci Rusnák, Cuper, pani poslankyňa Tkáčová, slušnejšie, tichšie, nemôže kolega Hamarčák hovoriť.

  • Ďakujem pekne. To v konečnom dôsledku naozaj prispeje k jeho skvalitneniu. A, samozrejme, chcem vás požiadať aj o podporu celého návrhu zákona. Ďakujem vám pekne.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, chcel by som len krátko okomentovať samotnú podstatu predkladanej novely.

    Už v prvom čítaní som sa vyjadril, že všetko, čo bude viesť k znižovaniu cien povinného zmluvného poistenia, sme pripravení podporiť. Podľa toho, čo som si vypočul a tiež prekonzultoval, zdá sa, že tento predkladaný návrh môže viesť, ak celý systém nabehne, tak ako sa predpokladá, k zníženiu cien povinného zmluvného poistenia, čo je určite cieľom všetkých nás, pretože povinné zmluvné poistenie, cena tohto poistenia za obdobie od 1. 1. 2002 neúmerne narástla, to mi dá určite predkladateľ za pravdu, tak neúmerne, že mnoho majiteľov motorových vozidiel na určité obdobie, sezónne predovšetkým, v zime, je nútených odhlásiť motorové vozidlo z cestnej premávky, aby ušetrili určité peniaze, pretože veľakrát tá poistka už je v takej výške, že sa blíži možno k polovičke hodnoty motorového vozidla, pretože ak zoberieme do úvahy dôchodcov, ktorí ešte vlastnia škodovky, tak cena tých škodoviek je dnes už naozaj v porovnaní s cenou povinného zmluvného poistenia veľmi nízka. Čiže chcem vyjadriť presvedčenie, že toto môže viesť k tomu, na čom nám všetkým záleží.

    Azda jednu poznámočku by som chcel len priložiť k tomu, že mrzí ma, že ešte stále ostáva nedoriešený dlh po Slovenskej poisťovni v tomto segmente. Tento dlh je odhadovaný zhruba na 10 mld. Čiastočne niektoré veci sa už vyriešili, ale tento dlh ešte naďalej parazituje v tomto prostredí. A myslíme si, že z tohto dôvodu to prostredie ešte nie je stále trhové, tak ako ministerstvo financií doposiaľ tvrdí. Bolo by dobré, keby sa ešte s týmto problémom vysporiadalo ministerstvo a skúsilo nájsť riešenie, ako dlh spasiť zo sveta tak, aby nenarastal. Určité opatrenia, chcem byť objektívny, sa predsa len urobili novelou zákona o odškodnení, aj keď si myslíme, že ten zákon prišiel neskoro.

    Dovolil by som si, ale ešte predložiť jeden pozmeňujúci návrh k predkladanej novele, ktorý sa týka § 11 ods. 9. Celý odsek by mal nové znenie nasledovné: „Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, kedy poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne čiastku 50 Sk.“

    Podľa odhadov, ktoré sme si urobili vzhľadom na pohyb v zrušovaní zmlúv a obnovovaní zmlúv, odhadujeme, že bezdôvodne takýmto spôsobom ostáva poisťovniam v rozsahu možno od 20 mil. až 50 mil. Sk. Technicky vysvetlím, o čo asi ide. Ak zrušíte povinné zmluvné poistenie k 1. v mesiaci, tak poisťovňa si započíta celý mesiac do úvahy. A potom ten zvyšok ak je do konca poistného obdobia ešte ďalší mesiac, tak až ten ďalší mesiac alebo ten zvyšok tých ďalších mesiacov ku koncu poistného obdobia vám poisťovňa vyplatí. Ale za ten mesiac, povedzme, napr. 30 dní, ak ste odhlásili vozidlo k 1., si poisťovňa ponechá túto čiastku, o čom si myslíme, že je absolútne bezdôvodné. Ak zoberieme do úvahy, že v segmente poistenia do 1 300 kubíkov je to mesačne 421 korún, tak si zoberte, že v podstate poisťovňa si nechá takmer 90 % z tejto sumy. A keď pôjdem ešte do vyšších kubatúr, už nad 2,5 litra, 2 500 kubíkov, je to 1730 korún, čo sú nemalé čiastky, ktoré si bezdôvodne poisťovňa ponechá. Myslím si, že s týmto nemôže byť žiaden problém, aby takýto pozmeňujúci návrh prešiel, pretože len prostredie vyčisťuje a rovnako dáva aj priestor poisťovniam v tom, že je nezmysel, aby sa vyplácali čiastky, ktoré sú menšie ako 50 korún, pretože tie by nepokryli ani, povedzme, nejaké manipulačné poplatky, ktoré má s tým poisťovňa spojené, či už ide o zasielanie nejakej upomienky a tak ďalej. Preto je to ohraničené na 50 korún. Každá vyššia čiastka z tohto dôvodu by bola vyplatená.

    Verím, že prijmete tento pozmeňujúci návrh pozitívne pri hlasovaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Malchárek. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som chcel oceniť vystúpenie pána kolegu Blanára, pretože my sa už roky venujeme spoločne tejto téme zákonného poistného, a teda nielen tomu, ale všetkému, čo súvisí s autami a problematikou okolo cestnej dopravy. Podporujem jeho pozmeňujúci návrh.

    Snáď k tým 10 mld. by som chcel len povedať toľko, že nikto vlastne nevie, či je to 10 mld. alebo či je to 5 mld. a postupne tie poistné udalosti, ktoré by mali vyplynúť práve z tohto balíka 5 mld. až 10 mld., budú zlikvidované v priebehu ďalších dvoch, troch rokov tak, že bude zrejmé, aký naozaj bude musieť byť tento stále trvajúci dlh premietnutý do ceny zákonného poistného. Veríme, že v priebehu tých dvoch, troch rokov sa to zákonné poistenie zreálni a nebudeme musieť stále doplácať na regulované ceny z minulosti. Takže snáď aj toto je cesta.

    A nakoniec v tom našom zákone pri veľmi pesimistickom zhodnotení je úspora 600 mil. korún, keď len o 10 % výplat bude menej v tých podvodných výplatách, ako je to doteraz. Takže keď to bude viac, tak, samozrejme, viac sa to premietne na znížení ceny zákonného poistného. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Len veľmi krátko, pán predsedajúci. Chcem poďakovať kolegovi Blanárovi za konštruktívny príspevok a, samozrejme, aj za pozmeňujúci návrh, ktorý, si myslím, je akceptovateľný a je aj logický, pretože ak teda netrvá zmluvný vzťah ďalšie obdobie, tak nie je dôvod, aby si poisťovňa nechávala tie prostriedky, ktoré sú zaplatené. Takže s kolegom Malchárkom s týmto súhlasíme. A myslím si, že to vylepšuje tento zákon. Takže ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Stihneme tento nasledujúci návrh, pani Tkáčová?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 937 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 937a.

    Dávam slovo poslankyni Jarmile Tkáčovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem skutočne stručná, pretože poslanecká novela je stručná.

    A keďže v prvom čítaní aj vo výboroch sme predkladatelia podrobne uviedli dôvody, teraz zhrniem iba cieľ tejto novely. Cieľom je zriadenie dozornej rady v podnikoch, ktorých zriaďovateľom je štát a ktoré majú charakter prirodzeného monopolu v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. V súčasnosti ide iba o dva podniky, o Štátne lesy Slovenskej republiky a o Slovenský vodohospodársky podnik. Týmto chceme umožniť zvýšiť kontrolu a transparentnosť v týchto podnikoch, ktoré významne vplývajú na podnikateľské prostredie v Slovenskej republike.

    S návrhom poslancov súhlasila vláda.

    Vo výboroch sme zapracovali pripomienky legislatívcov z vlády aj z Národnej rady a odporúčam hlasovať podľa spoločnej správy.

    Dovoľujem si vás, dámy poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu tohto návrhu poslaneckej novely. Ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslankyni Beáte Brestenskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi oboznámiť vás so závermi spoločnej správy k predloženému návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1999 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1422 z 15. decembra 2004 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1999 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 937), na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 27. januára 2005 a v gestorskom výbore 28. januára 2005. Prerokovali tento návrh zákona ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory návrh neprerokovali.

    Z uvedených výborov ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 25. januára a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 19. januára 2005 a uznesením č. 501 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona 25. januára 2005 a uznesením č. 289 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v uznesení.

    Z uznesení výborov Národnej rady vznikli pripomienky a návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, je ich 10. Gestorský výbor odporúča Národnej rade o bodoch 1 až 5, 9 a 10 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bodoch 6, 7, 8 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a s § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Nikto sa neprihlásil písomne do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A zároveň prerušujem rokovanie Národnej rady. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať v rokovaní budeme o 14.00 hodine hlasovaním o vládnom návrhu Trestného poriadku. Potom budeme hlasovať o prerokovaných návrhoch zákonov.

    Takže do 14.00 hodiny dovidenia a teraz dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prepáčte za zmeškanie, ale ešte žiadam, aby ste chvíľku vydržali, pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium teraz ihneď. Takže takých 10 minút keby ste chvíľku vydržali.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám oznámiť dohodu, ktorá bola pred chvíľočkou na poslaneckom grémiu uzavretá.

    Budeme pokračovať v rokovaní s tým, že zajtra ráno o 9.00 hodine začneme hlasovať najprv o vládnom návrhu Trestného zákona, to znamená, že bude jeho tretie čítanie. Potom by sme hlasovali o vládnom návrhu Trestného poriadku a o ďalších prerokovaných veciach, ktoré dnes prerokujeme.

  • Hlasy v sále.

  • Ešte raz. Budeme pokračovať v rokovaní. Prerokujeme všetky body, ktoré ešte máme v programe, a hlasovať sa bude zajtra od rána od 9.00 hodiny, najprv o vládnom návrhu Trestného zákona, potom o vládnom návrhu Trestného poriadku a ostatných veciach, ktoré sme už prerokovali alebo ešte prerokujeme do tej doby.

    Takže v rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o spôsobe vymenovávania a odvolávania vedúcich predstaviteľov štátnej správy (tlač 894).

    Dávam slovo Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že ide o tému, ktorá už je dostatočne známa, obmedzím sa len na niekoľko komentárov.

    Čo sa týka odpolitizovania štátnej správy, naša novela navrhuje, aby sa na vedúcich predstaviteľov štátnej správy na úrovni krajských a obvodných úradov vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe v plnom rozsahu.

    Dôvodom na túto úpravu je, že jedným zo základných princípov štátnej služby je princíp politickej nezávislosti, čo možno aspoň čiastočne dosiahnuť len v režime výberových konaní podľa zákona č. 312/2001 Z. z.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, prosím o väčšie porozumenie aj smerom k rečníkovi. Ten nehovorí pre seba, ale hlavne smerom k nám, poslancom, aby sme pochopili, prečo dal takýto návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Obávam sa, že väčšinou hovoria ľudia kvôli sebe, no ale nevadí.

    Touto zmenou sa zároveň odstráni nepriama novelizácia zákona o štátnej službe, ktorá v § 10 ustanovuje funkcie vedúcich služobných úradov. Akákoľvek iná úprava postavenia vedúceho služobného úradu je teda v rozpore so zákonom o štátnej službe.

    Zároveň touto novelou odstraňujeme dvojkoľajnosť vo vymenovávaní vedúcich predstaviteľov štátnej správy, ktorá vznikla v minulom roku po schválení podobnej novely pre predstaviteľov obvodných lesných úradov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, odstrániť politický cyklus, ktorý platí pre týchto vedúcich predstaviteľov od volieb k voľbám a položiť základy profesionálnej od politických nominácií nezávislej štátnej správy by malo byť skutočne jednou z našich priorít, pretože to je dnes jeden z tých prvkov, ktoré bude naša krajina potrebovať pre ďalší rozvoj. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, výbor pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o spôsobe vymenovávania a odvolávania vedúcich predstaviteľov štátnej správy podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov.

    Národná rada pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určenej lehote.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov.

    Predmetný návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor pre pôdohospodárstvo takisto neprijal platné uznesenie, nakoľko tento návrh zákona nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov.

    Výbor pre verejnú správu takisto neprijal platné uznesenie, nakoľko uvedený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor pre sociálne veci a bývanie takisto prerokoval predmetný návrh zákona a neprijal platné uznesenie, nakoľko tiež nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh zákona, ale nehlasoval o ňom, nakoľko nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina jeho členov.

    Výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá neprijal platné uznesenie. Takisto tento návrh nezískal ani v tomto výbore podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor pre životné prostredie tiež neprijal platné uznesenie z toho istého dôvodu, keďže nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh uvedeného zákona a nesúhlasí s týmto návrhom a odporúča Národnej rade nepokračovať v rokovaní o ňom.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona odporúča Národnej rade nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Gestorský výbor ma súčasne poveril ako spravodajcu predložiť uvedený návrh v zmysle rokovacieho poriadku.

    Spoločná správa bola schválená uznesením výboru pre verejnú správu pod č. 256 z 30. novembra 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ešte do rozpravy. Dostal som len jedinú písomnú prihlášku, pána poslanca Hurbana, ktorému dávam slovo. A zároveň otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že ústne sa nikto nehlási do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Hurban, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o spôsobe vymenovávania a odvolávania vedúcich predstaviteľov štátnej správy, ktorý je uvedený v tlači 894.

    Po prvé. Za čl. IX sa vkladá nový čl. X, ktorý znie: „Funkčné obdobie vedúcich predstaviteľov štátnej správy vymenovaných do funkcie pred účinnosťou tohto zákona sa končí najneskôr 31. 12. 2006. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tých vedúcich obvodných lesných úradov, ktorí už boli vymenovaní do funkcie podľa osobitného predpisu.“

    Po druhé. Doterajší čl. X sa označí ako čl. XI.

    Po tretie. Pôvodný čl. X sa mení takto: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2005.“

    Odôvodnenie. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou je potrebné vyriešiť funkčné obdobie vedúcich predstaviteľov štátnej správy, ktorí boli vymenovaní do funkcie podľa doteraz platnej právnej úpravy. Zároveň je potrebné posunúť dátum účinnosti zákona z dôvodu legislatívnych pravidiel. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Ďakujem pekne.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie dodatkov a zmien k článkom 7, 24, 25 a 74 Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie (tlač 983).

    Akurát nám chýba pán minister Zajac, ktorý pred chvíľočkou, viem, už bol na ceste. Ešte prosím o chvíľku strpenia.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja sa vám ospravedlňujem, ale musím vyhlásiť 10-minútovú prestávku, ani jeden z volaných ministrov zatiaľ nedorazil do Národnej rady. Takže...

  • Hlasy z pléna.

  • No, pardon, ešteže som to nevyhlásil. Pán minister Zajac je tu ako prvý. Takže ďakujem za vašu trpezlivosť.

    Pán minister, budeme rokovať o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie dodatkov a zmien k článkom 7, 24, 25 a 74 Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie (tlač 983). Nech sa páči, máte slovo a prosím, aby ste odôvodnili tento návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť materiál týkajúci sa dodatkov a zmien k článkom 7, 24, 25 a 74 Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie.

    Podstatou týchto dodatkov a zmien je. V čl. 7 je doplnený odsek pojednávajúci o sankciách proti členskému štátu, ktorý zámerne podporuje rasovú diskrimináciu. Podstatou zmien čl. 24 a čl. 25 je zvýšenie počtu členov Výkonnej rady Svetovej zdravotníckej organizácie zo súčasných 32 na 34, pričom jedno z doplnených miest pripadne Európe a zvýši ich zo 7 na 8 a druhé pridané miesto pripadá regiónu západného Tichomoria. Účelom zmeny čl. 74 je postaviť arabské znenie ústavy na identickú úroveň so znením čínskym, francúzskym, ruským, španielskym a anglickým.

    Zmeny týchto článkov sú v súlade so zásadami medzinárodného práva a s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky, nie sú v rozpore s inými medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazaná Slovenská republika.

    Pred vstupom týchto dodatkov a zmien do platnosti je podľa Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie nevyhnutné, aby súhlas s nimi vyjadrili dve tretiny členských krajín Svetovej zdravotníckej organizácie.

    Tieto dodatky a zmeny nevyvolávajú potrebu prijatia nových zákonných úprav, ale patria k medzinárodným zmluvám vyžadujúcim súhlas Národnej rady.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu prijatia týchto dodatkov a zmien Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo poslanca Jána Bielika, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som vystúpil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie dodatkov a zmien k článkom 7, 24, 25 a 74 Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie (tlač 983).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 984 zo 16. decembra 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie dodatkov a zmien k článkom 7, 24, 25 a 74 Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie (tlač 983) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s termínom do 28. januára 2005.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie dodatkov a zmien k článkom 7, 24, 25 a 74 Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie dňa 13. januára 2005. Súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dodatkami a zmenami článkov 7, 24, 25 a 74 Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie dodatkov a zmien k článkom 7, 24, 25 a 74 Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie dňa 20. januára 2005. Vyslovil súhlas s návrhom a vo svojom uznesení č. 194 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dodatkami a zmenami článkov 7, 24, 25 a 74 Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy vysloviť súhlas s dodatkami a zmenami článkov 7, 24, 25 a 74 Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie.

    Výbor ako gestorský schválil správu výborov svojím uznesením č. 195 z 20. januára 2005, v ktorej určil za spravodajcu výboru predsedu výboru Jána Bielika.

    Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, týkajúcim sa biomedicínskeho výskumu (tlač 1007).

    Návrh vlády odôvodní znovu minister zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolf Zajac. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika ratifikovala Dohovor o ľudských právach a biomedicíne a Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny o zákaze klonovania ľudských bytostí už v roku 1997.

    Dodatkový protokol k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, týkajúci sa biomedicínskeho výskumu, rozpracúva princípy prijaté v rámci Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne. Ustanovenia tohto protokolu sú z väčšej časti zahrnuté do nového zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento protokol je na účely čl. 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky možno charakterizovať ako medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, a súčasne je ako medzinárodná zmluva, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

    Týmto protokolom sa upravujú ľudské práva a základné slobody, ochrana života a ochrana zdravia osôb.

    Dodatkový protokol k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, týkajúci sa biomedicínskeho výskumu, dňa 25. januára 2005 za Slovenskú republiku v Štrasburgu podpísala mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Slovenskej republiky pri Rade Európy Anna Lamperová.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že na základe uvedených informácií vyslovíte súhlas s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, týkajúcim sa biomedicínskeho výskumu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Karola Džupu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, členovia vlády, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, týkajúcim sa biomedicínskeho výskumu (tlač 1007).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1017 zo 17. januára 2005 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, týkajúcim sa biomedicínskeho výskumu (tlač 1007), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s lehotou na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru do 31. januára 2005.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh dňa 25. januára 2005. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 64 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh dňa 27. januára 2005. Súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas s Dodatkovým protokolom, 2. rozhodnúť o tom, že Dodatkový protokol k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, týkajúci sa biomedicínskeho výskumu, je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh dňa 2. februára 2005. Výbor súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky 1. podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkovým protokolom, 2. rozhodnúť o tom, že Dodatkový protokol k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, týkajúci sa biomedicínskeho výskumu, je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky A. podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkovým protokolom, B. rozhodnúť o tom, že Dodatkový protokol k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, týkajúci sa biomedicínskeho výskumu, je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor ako gestorský schválil správu výborov svojím uznesením č. 199 z 2. februára, v ktorej určil za spravodajcu výboru poslanca Karola Džupu.

    Súčasťou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    To je všetko, pán predsedajúci. Skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán minister aj pán spravodajca.

    V rokovaní pokračujeme

    Správou o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých (dopracovanie),

    ktorú máte ako tlač 985.

    Správu uvedie pán minister školstva Martin Fronc. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v krátkom časovom slede si vám dovoľujem druhýkrát predložiť na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky materiál, ktorým je Správa o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1209/2004 a uznesenia vlády č. 890/2004. Správa je doplnená v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1332 z 2. 11. 2004 o návrh na komplexný finančný model športu a na sprehľadnenie finančných tokov a o Strednodobú stratégiu rozvoja športu a informáciu o stave kauzy súdneho sporu Športka, akciová spoločnosť, verzus Tipos, akciová spoločnosť. Vzhľadom na to, že ide o obsiahly materiál, dovoľujem si vás ešte raz informovať o obsahu celého materiálu už s uvedenými úpravami.

    Cieľom správy je informovať poslancov Národnej rady o plnení úloh Národného programu rozvoja športu a o súčasnom stave a východiskách v športe.

    Predložená správa je hodnotením súčasného stavu a priebežným odpočtom prijatých úloh a opatrení v jednotlivých oblastiach telesnej kultúry z Národného programu rozvoja športu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 838. Materiál obsahuje odpočet úloh, hodnotenie súčasného stavu a navrhované východiská v oblasti športu a školskej telesnej výchovy, športu pre všetkých, vo výkonnostnom a vrcholovom športe a v štátnej športovej reprezentácii.

    Napriek limitovaným finančným možnostiam a počtu obyvateľov výsledky slovenských športovcov na medzinárodnej úrovni sú relatívne uspokojivé. Musím však konštatovať, že podmienky na prípravu slovenských športovcov na významné medzinárodné podujatia zaostávajú za výsledkami slovenských športovcov na olympijských, paralympijských hrách a iných významných športových podujatiach.

    Napriek relatívne úspešnému účinkovaniu našich špičkových športovcov, resp. tímov na olympijských či paralympijských hrách a majstrovstvách sveta je celkom iste potrebné sa zamyslieť nad tým, kam smeruje slovenský šport, aké podmienky máme vytvorené pre zdravý vývoj mládeže strednej, ale i staršej generácie a takisto ako máme vytvorené legislatívne, finančné a materiálno-technické podmienky pre rozvoj športu.

    V oblasti financovania športu sme vykonali celkom iste celý rad opatrení na sprehľadnenie a zjednodušenie finančných tokov. Ukazuje sa však, že financovanie športu, to nie sú iba dotácie zo štátneho rozpočtu a ich efektívne rozdelenie a použitie. Ako vyplýva z analýzy, ktorú sme vykonali, na financovanie športu vplýva viac faktorov. My sme pomenovali dvanásť najvýznamnejších a z uvedenej analýzy je zrejmé, že financovanie športu ako takého presahuje i rámec kompetencií ministerstva školstva. Napriek tomu sme navrhli schému tzv. komplexného modelu financovania športu a predkladáme variant, s ktorým sa stotožnila aj vláda Slovenskej republiky. Pomenovali sme pritom aj základné piliere financovania športu a tiež konkrétne oblasti.

    Treba priznať, že problematickou oblasťou je stále organizačná štruktúra športu a prenos kompetencií na regióny, kde vznikli regionálne združenia, no zatiaľ bez strešnej organizácie. Z celospoločenského hľadiska však význam športu vnímame ako významný fenomén a za posledných desať rokov ako jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví, možno však hodnotiť, že v oblasti športu napriek finančným ťažkostiam, ktoré nesporne vyplývajú jednak z hospodárskej situácie Slovenska v poslednom období, ale aj z celkovej situácie slovenského školstva, sme na poli športovom po odbornej a legislatívnej stránke sa oproti roku 2002 posunuli.

    Ministerstvo školstva venuje v rámci realizácie Národného programu rozvoja športu pozornosť oblasti financovania športových aktivít. Zúžili sme programovú štruktúru v rámci financovania športu štátom s dôrazom na prípravu športovo talentovanej mládeže a zabezpečenie športovej reprezentácie Slovenska, predovšetkým so zameraním na úspešnú reprezentáciu v rámci olympijských hier v Aténach a paralympijských hier. V rámci novovzniknutých krajských školských úradov sme vytvorili osobitnú kapitolu na financovanie krajských a okresných športových súťaží.

    Súčasne so zmenou financovania pracujeme na príprave nového zákona o športe, keď už bol schválený legislatívny zámer zákona o športe vládou Slovenskej republiky a v týchto dňoch sa pripravuje paragrafové znenie návrhu takéhoto zákona. Domnievam sa, že pôjde v ňom o moderný zákon, ktorý reaguje na zmeny v oblasti športu. Slovensko podpísaním Dodatkového protokolu k Dohovoru proti dopingu Rady Európy sa pripojilo ku krajinám, ktorým záleží na čistote športu.

    Osobne za veľmi dôležitý považujem rozvoj športu na školách, i keď, a to treba priznať, sa niekedy ťažko buduje mimoškolská činnosť bez dostatočnej ekonomickej podpory. Je potom veľmi zložité konkurovať športom mládeži, ktorá je zaujatá počítačovou technikou, čo je ešte dobré, televíziou, pasívnym trávením voľného času, čo už je menej dobré, ale čo už je zlé, to sú drogy, alkoholizmus u mladých ľudí. Napriek uvedeným problémom sa ministerstvu školstva v spolupráci so samosprávnymi krajmi a občianskymi združeniami podarilo realizovať už druhý rok významný, ja si myslím, projekt Otvorená škola. V rámci realizácie tohto projektu sa škola musí stať v regióne kultúrnym, športovým a spoločenským centrom obecnej komunity. Práve v rámci tohto podporujeme projekty škôl, ktoré smerujú k odbúraniu pomyselnej bariéry medzi školou a okolím, medzi školou a rodinou, ide predovšetkým o využitie športovísk a telocviční v mimovyučovacom čase. Takisto v roku 2004 sa nám na tento projekt podarilo získať finančné prostriedky z projektu EYES 2004 v rámci Roka vzdelávania prostredníctvom športu, ktorý bol vyhlásený Európskou úniou. V minulom roku sa podarilo v úzkej spolupráci štátu a príslušných športových zväzov dokončiť a otvoriť Národné tréningové centrum pre futbal, Národné tenisové centrum a Tréningové centrum rýchlostnej kanoistiky. Za rozumný krok považujem tiež zriadenie Národného športového centra. Táto priamo riadená organizácia ministerstva školstva má za úlohu zabezpečovať starostlivosť o zdravotné zabezpečenie športovcov, diagnostiku, informačný systém a vzdelávanie v športe. Všetky tieto kroky sme robili s jediným cieľom, zlepšiť podmienky pre rozvoj telovýchovných a športových aktivít občanov, počnúc športom na školách, rekreačným športom, športom pre všetkých, ale aj pre výkonnostných a vrcholových športovcov.

    Celkom iste treba dnes priznať, že zaostávame oproti vyspelým krajinám vo svete najmä v investičnej výstavbe a v materiálnom vybavení pre šport. Slovenská republika však musí zachytiť a aktívne riešiť súčasný celosvetový trend tvorby kvalitných diel, obnovy a tvorby nových športových stavieb a komplexov, ktoré, a o tom som presvedčený, reprezentujú aj kultúrnu a spoločenskú úroveň krajiny. Z tohto pohľadu je potrebné konštatovať, že vyplývajúce ciele v rozvoji a vybavenosti športu v rámci Národného programu rozvoja športu sa v rezorte podarilo k dnešnému dňu realizovať len čiastočne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Tomáša Galbavého, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých (dopracovanie).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. decembra 2004 č. 987 pridelil Správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých (dopracovanie) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Súčasne uložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Určené výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprijal uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný, z celkového počtu 14 poslancov výboru bolo prítomných 7 poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky Správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých (dopracovanie) vziať na vedomie.

    Predmetná správa o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, gestorského výboru, z 1. februára 2005 č. 333.

    Pán predsedajúci, z mojej strany je to zatiaľ všetko. Ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku do rozpravy, pána poslanca Čaploviča, za klub poslancov Smeru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, až vtedy, keď skončí so svojím vystúpením pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán minister zahraničných vecí, keď ste prítomný, takisto, samozrejme, kolegyne a kolegovia, vážená Národná rada, pozorne som si prečítal predloženú, resp. doplnenú správu, najmä časti, ktoré v zmysle uznesenia na novembrovej schôdzi vrátili sa na dopracovanie, osobitne tie časti, ktoré sa týkajú Strednodobej stratégie rozvoja športu, zvlášť financovania športu, komplexnej informácie o stave kauzy súdneho sporu Športka verzus Tipos, ktorej vyriešenie je, žiaľ, stále v nedohľadne, návrhy na komplexný finančný model športu a na sprehľadnenie finančných tokov v oblasti športu a ich krokov k objektivizácii systému financovania športu v Slovenskej republike.

    Treba povedať, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky doplnilo požadované materiály, a tak vytvorilo podmienky pre hlbšie poznanie prítomného stavu o budúcnosti športu Slovenskej republiky najmä s očakávaním predloženia nového zákona o športe, o ktorom sme boli aj v našom výbore gestorskom informovaní. Ale tak je to, ako je to vede, keď poznanie posúva, niečo nové objavíme, tak, samozrejme, kladieme si ďalšie a ďalšie otázky, pretože aj v tejto oblasti na základe poznatkov, ktoré pripravilo ministerstvo školstva, ďalšie otázky z tohto materiálu pre mňa osobne, ale, myslím si, aj pre poslancov vyplývajú. Samozrejme, rešpektujem ten rôzny uhol pohľadu na riešenie súčasných problémov v športe v Slovenskej republike. Iste by som podporoval výraznejšie inovovaný pohľad, a nie doterajší, ktorý sa snaží bojovať s minulosťou. Ale mnohé navrhované prvky sú stále ukotvené, poviem to v úvodzovkách, ale cítim to tam, „v centralistickom ponímaní organizovania športu v našej republike“.

    Nebudem sa opakovať, keďže náš pohľad na organizáciu, metodické usmerňovanie a, samozrejme, aj na decentralizáciu a financovanie športu som už vyslovil v novembrovej rozprave minulého roku. Naďalej však v správe dominuje len pohľad a úlohy ministerstva školstva na šport. Všetka česť, ministerstvo školstva sa zhostilo svojej úlohy. A je to, samozrejme, v silnom duchu teda, nazvem to, istom športového rezortizmu, ako by sa nechceli vidieť interferencie športu a iných sektorov spoločnosti. Ale to už nie je vina ministerstva školstva, to je vina už ďalších ministerstiev, ktoré v tejto oblasti by mali v podstate zapracovať a urobiť isté úlohy, ktoré spoločnosť v oblasti športu od týchto ministerstiev očakáva. Či je to kultúra, či je to cestovný ruch, či je to priemysel, zdravotníctvo, zamestnanosť a iné veci, tie vlastne v značnej miere sú previazané medzi istými športovými aktivitami v Slovenskej republike. Pripomínam, ak šport nebude agendou celej vlády, teda aj ďalších rezortov, regionálnych a mestských a obecných samospráv, ktoré už teraz naberajú, poviem to rovno, už nový dych v tejto oblasti, zlepšenie súčasného stavu nenastane len prijatím nového zákona o športe či vytvorením, samozrejme, pozitívne hodnoteného Národného športového centra či krajských, či regionálnych športových centier.

    V správe, samozrejme, ctené dámy, vážení páni, chýba v doplnených materiáloch ekonomické vyhodnotenie športu s dopadom na, teraz to poviem, je tu aj prítomný pán minister zdravotníctva, prevenciu v zdravotníckej oblasti, prevenciu proti nespoločenským javom (drogy), prepojenie na cestovný ruch, ktorý som už spomínal, na zamestnanosť, športový obchod, priemysel zábavy, konkrétne aj vo vzťahu, čo mi tam veľmi chýba, ale tu musí zapracovať predovšetkým verejnoprávna televízia, k verejnoprávnej televízii, Slovenskej televízii, najmä jej druhému programu, aby viacej vychovávala a vplývala na myslenie našich občanov, čo sa týka športových aktivít a športových problémov našej spoločnosti. Väčšiu pozornosť by si zaslúžili vzťahy štátnych orgánov a občianskych združení, nový zákon o športe a najmä ekonomika aj manažment športu, i keď hovorím a podčiarkujem to, že to, že sa na ministerstve veľmi vážne v poslednom roku pripravuje nový návrh zákona o športe, je veľmi pozitívne. A, myslím si, že od tohto zákona, od jeho prijatia budeme môcť ďalej postupovať v oblasti športových a telovýchovných aktivít Slovenskej republiky.

    Čo sa týka vzťahov štátnych orgánov a občianskych združení. Vzťahy štátnych orgánov, najmä ministerstva školstva a občianskych združení sa mi nezdajú tie najlepšie. Nepovedal by som, že sú až také zlé, ale videl by som v nich rád v podstate trošku viacej obojstranných aktivít vo vzťahu k sebe navzájom, viacej vzájomného sa vnímania ako hľadania toho negatívneho na jednej a na druhej strane. Nemôžu sa však vyvíjať na základe osobných antipatií, animozít medzi vedúcimi pracovníkmi, či už zo strany Sekcie pre šport na ministerstve školstva, alebo funkcionármi, ktorí boli zvolení v rámci občianskych združení. Viete veľmi dobre, že túto problematiku dostatočne ovládam, lebo som sa zúčastnil niekoľkých zasadnutí, valných zhromaždení aj Slovenského zväzu telesnej kultúry aj ďalších podujatí. A, samozrejme, zdá sa mi tam, ako keby boli naozaj problémové tie rôzne animozity, ktoré tuná vznikajú, tá neexistencia dialógu, a to aj na jednej, aj na druhej strane, nikoho nevyzdvihujem, u nikoho nič nepopieram, ktorý je veľmi dôležitý pre skvalitnenie tých komunikatívnych možností a zlepšenie činnosti v tejto oblasti. Nie vždy sa dodržiava zákon o združovaní občanov, a to v tom, že štátne orgány môžu vstupovať do vzťahov s občianskymi združeniami len v zmysle zákona, nie nad rámec zákona, niekedy doslovne direktívne. To sa objavilo predovšetkým v priebehu minulého roka. Našťastie zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa k tomu prijalo isté opatrenie. A myslím si, že rezort ministerstva vnútra v tom nesklamal a nedovolil tieto zásahy. A rešpektoval teda skutočne občianske združenia a ich evidenciu v zmysle toho, ako hovorí nielen zákon, ale aj naše predpisy. Prežívajú tu, samozrejme, stále silné prvky u niektorých funkcionárov centralizmu bez rešpektovania zásadných spoločenských zmien v našom štáte.

    Stále som presvedčený o tom, že slovenský šport nevyhnutne potrebuje silnú strešnú organizáciu, a nazvem to, európskeho typu, ktorá musí, samozrejme, nie vznikať z vrchu, ale, samozrejme, odspodu, čo považujem za správny prístup, v ktorej naplno sa uplatnia samosprávne prvky, a nie akúsi vábnu a manipulovateľnú Komoru športu zriadenú zákonom cez jej tvorcov či predstaviteľov tzv. tretieho sektora, ktorí nevymyslia nič nového, len ako dostať finančné zdroje na doterajšiu činnosť len pre seba. V demokratických krajinách nie je obvyklé, aby regionálne články športu vytvárali štátne orgány a priamo ich financovali. To je, samozrejme, otázka do diskusie, keď budeme hovoriť aj o zákone.

    Oceňujem, že vznikli, a to som podčiarkol, krajské a oblastné športové centrá s volenými orgánmi, ale nechápem, že stoja mimo existujúcich športových organizácií. Tá komunikácia, žiaľ, nie je najlepšia. Pri ich vytváraní Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nepochopiteľne uprednostňovalo vyššie územné celky pred centrálnymi športovými organizáciami, pre ktoré majú pracovať. Takýto systém nemôže, samozrejme, vytvárať stabilitu. Ale tu sa očakáva naozaj dialóg, vzájomné vysvetľovanie, a nie vzájomná tá existujúca animozita medzi niektorými predstaviteľmi či už štátu alebo organizácií športu. Pre šport je dôležité, aby boli vybudované životaschopné štruktúry, v ktorých štát vytvorí podmienky umožňujúce prevziať zodpovednosť za jeho rozvoj. Šport je dynamicky sa rozvíjajúcim odvetvím, čo kladie vysoké nároky aj na tie športové štruktúry, ktoré ho usmerňujú, metodicky usmerňujú. A, samozrejme, má to veľké veľmi významné impulzy aj do kvality práce, povedzme, v Sekcii športu, ktorá funguje pri ministerstve školstva. Mám stále pocit, že súčasné športové organizácie sa nedostatočne prispôsobujú meniacim sa podmienkam a nechávajú sa unášať tým, čo každodenný život prináša. Často sa pracuje tým systémom ad hoc. Teda hovorím o rôznych športových organizáciách, ktoré vlastne nemôžu potom, samozrejme, priniesť ten výsledok, o ktorý sa snažíme.

    Oslabuje sa úloha občianskych združení v športe na centrálnej, regionálnej i miestnej úrovni, samozrejme, v niektorých oblastiach. Štát by mal zaujať stanovisko, akým spôsobom bude vykonávať svoje úlohy, tento vzťah či bude liberálny alebo bude intervenčný alebo, nazvem to, kombinovaný. Bez vyriešenia tohto vzťahu sa nedá pripraviť ani dobrý zákon o športe. História ukazuje, že v slovenských podmienkach všetky zásahy štátu do športu boli neúspešné, priniesli oslabenie aktivity dobrovoľných pracovníkov a po čase ustúpili iným riešeniam. Naozaj by som poprosil vás a, pán minister, vás osobne, vážiť si tých ľudí, ktorí robia v oblasti športu, lebo máme čoraz menej takých aktívnych, ktorí to často robia, tá staršia generácia, ale, samozrejme, aj mladá generácia sa objavuje, ktorí to robia bez nároku často na finančné prostriedky, lebo ich to baví aj vo vzťahu k školám, aj vo vzťahu k tej mladej generácii, ale, samozrejme, aj v tom regionálnom či komunálnom športe.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, šport je stále vnímaný súčasnými športovými funkcionármi po stránke ekonomickej výhradne ako predmet spotreby, subjekt dotačnej politiky a financovanie sa zužuje len na rezort školstva. Stále chýba, a preto sa v budúcnosti bude potrebné na danú vec sústrediť. Analýzu dopadu, a to je dôležité a to som ani nemohol požadovať od pána ministra, resp. od rezortu ministerstva školstva, transformačných zmien, ktoré súčasná vláda postupne aplikuje konkrétne na šport a na jeho rozvoj, musíme, samozrejme, v priebehu zhruba dvoch rokov takisto urobiť, aby nám vytvorila pohľad, akým spôsobom sa, povedzme, môžeme pohybovať a ktorým spôsobom treba tie veci nasmerovať. Daňová reforma, reforma verejnej správy, decentralizácia, zdravotnícka reforma, sociálna reforma a podobne vymedzujú, žiaľ, ja to tak niekedy cítim, čoraz menší manévrovací priestor pre kvalitnú reformu športu Slovenskej republiky. Môžeme sa v tejto oblasti zhodnúť alebo nezhodnúť, ale myslím si, že často tieto zákony ako keby neakceptovali, že tu máme šport na Slovensku a že by sme mali v tejto oblasti vytvoriť isté podporné mechanizmy preto, aby sa ten šport hlavne v tých regiónoch, v obciach, v mestách, ale, samozrejme, aj na tej najvyššej úrovni mohol kvalitne rozvíjať.

    Nebudem sa ďalej zmieňovať o zákone o športe, pretože o tom som hovoril. Ale myslím si, že aj som to povedal, že si to nesmierne cením, že ministerstvo školstva pristúpilo v poslednom roku k tejto aktivite, že veci sa konzultujú a že sa snaží pripraviť kvalitný zákon o športe, nazvime ho takto, európskeho rozmeru aj v duchu tých dikcií, ktoré sú v oblasti športu, by som povedal, prezentované v Európskej únii a v oblasti športu, aby sme skutočne v tejto oblasti mohli napredovať.

    Problematika, samozrejme, na ktorú by som chcel zvlášť upozorniť, je ekonomika športu. Tejto problematike sa mienim najviac venovať, pretože predložený doplnený materiál obsahuje už mnohé porovnateľné, a to chcem zvlášť pochváliť, zdroje a aj návrhy, ako postupovať v oblasti financovania. Na Slovensku máme veľa talentovaných ľudí pre šport a od vytvorenia podmienok závisí, ako dokážu svoj talent rozvinúť. Zo správy však vyplýva, že objem prostriedkov plynúcich do športu v nasledujúcich rokoch bude klesať, to znamená zo strany štátu, ale nebude narastať, samozrejme, opačne, čo by sme zase požadovali z neštátnych zdrojov, napr. z Tiposu, ktorý sa má „dostať do štátneho rozpočtu“, čo všade v zahraničí práve je naopak, že veľká časť finančných prostriedkov ide práve z Tiposu a z iných lotérií do športu a športových aktivít, resp. akým spôsobom budú tie peniaze plynúť do športu aj zo zdrojov v samosprávach. To je vlastne podstatné a to je tá budúcnosť, akým spôsobom dokážeme tieto veci na Slovensku aplikovať. Nepovažujem to za správne, že nemôžeme k tomu zaujať zásadné stanovisko, sme naozaj v tom krátkodobom transformačnom procese, ale musíme tieto veci vyhodnotiť a nájsť isté legislatívne prvky, ktoré pomôžu kvalitne sa rozvíjať v oblasti športu od tých najnižších úrovní až po ten, by som to nazval, reprezentačný, reprezentatívny šport.

    V športovom hnutí prevláda názor, že štát neoprávnene odobral športovcom lotérie. Prebieha súdny spor Športka verzus Tipos, to som už spomínal, o vlastníctvo k ochranným značkám známych hier. Chápem, že tento príbeh je viac ako zamotaný, aj tak sme to konštatovali v našom výbore. Nuž a takýchto príbehov však, žiaľ, je okolo ministerstva financií viac ako dosť. A viete, že sa množia geometrickým radom. Ja tu nebudem vás informovať o celej správe o tom, aký sme uskutočnili spolu s kolegom Galbavým, spravodajcom, prieskum na ministerstve financií ešte pred rokom v rámci tejto kauzy. A, samozrejme, mnohé veci sme si nevedeli ujasniť ani sme ich nevedeli rozmotať. A dokonca aj pán minister na základe tej analýzy to povedal, aj v našom výbore, hovoril to aj v pléne, mnohé veci sa nedajú rozlíšiť a rozmotať. A zrejme asi bude platiť to, čo povedal pán Žiačik, teraz nedávno som to čítal v novinách, že vlastne táto kauza sa podarí riešiť asi až po voľbách. Teda až takto to bolo konštatované.

    No ja si myslím, že vzniká tu skutočne veľmi vážny problém, čo bude s niektorými športovými zariadeniami v Slovenskej republike. Viete, že je tu pred nami exekúcia alebo druhá exekúcia, alebo druhé konanie exekučné týkajúce sa hotela FIS. Poznám protest športovcov, žiaľ, už to nemá len náš domáci rámec, ale aj rámec zo zahraničia, z Českej republiky, ktorí skutočne poukázali na to, toto zariadenie aké bolo v prospech športu vybudované v oblasti Vysokých Tatier, aké vytváralo podmienky v minulosti pre ten kvalitný šport, ktorý reprezentoval vtedajšiu Česko-slovenskú republiku a, samozrejme, po rok 1993 aj Slovenskú republiku. Negatívne stanovisko predložilo aj nové vedenie Slovenského zväzu telesnej kultúry, osobitne jeho nového predsedu pána Mariána Kukumberga.

    A, samozrejme, trápi ma ten problém, ktorý som tu spomenul aj v tej kauze Tipos verzus Športka, keď viete, že rozhodnutie súdu je také, aké je, že z krajského súdu dostali zaplatiť Športke z Tiposu takmer 170 mil. Sk. Je tu odvolanie. Otázka nie je uzavretá, pričom tieto nároky zo sporov sa vyšplhali spolu približne až do výšky 1,4 mld. Sk. To sú už čísla, o ktorých sa nemlčí, chvalabohu, aj naše noviny o tom informujú. A týmito vecami sa bude potrebné zaoberať. Ten problém vzťahu SZTK a Športky verzus Tipos, tento trojuholník rozlúsknuť vznikol, samozrejme, že často politici vstupovali nezodpovedne do rôznych športových aktivít. A mali by sme sa do budúcnosti toho vyvarovať. Tí, čo istým spôsobom nesú aspoň morálnu politickú zodpovednosť za to, čo sa udialo vo vzťahu k SZTK, sú podpredsedovia vlády pán Kalman a pán Fogaš, ktorí v podstate prevzali gesciu. A potom tieto veci nijako neboli vyriešené, zostalo to v takom latentnom stave. A, samozrejme, ako vidíte, potom to vyvoláva takéto turbulencie v športe, aké sú, ktoré hraničia s tým totálnym prepadom financovania športových aktivít a dosť negatívnym pohľadom verejnosti na športových funkcionárov. Samozrejme, sú tam veci, ktoré sú odsúdeniahodné, ktoré musí šetriť aj finančná polícia, ktoré sa musia šetriť dokonca aj na základe trestného oznámenia ako okolo pána Dubovského. Ale nechcem tu teda hovoriť o tom, je tu prezumpcia, ktorá tu existuje, a nemôžem o týchto veciach hovoriť. Ale sú tu veci, ktoré sa snažili mnohí športoví funkcionári kvalitne zabezpečovať. Ale boli v podstate obviazaní ako keby reťazou tých minulých príbehov, za ktoré niesli predovšetkým najmenej politickú zodpovednosť politici, vtedajší podpredsedovia vlády, do roku 1998 pán Kalman a potom pán Fogaš. To treba otvorene povedať.

    Problém nastáva aj v tom, že sa v novom zákone o lotériách, a my to budeme mať teraz v druhom čítaní, ja by som vás na to veľmi rád upozornil, kolegyne a kolegovia, a o iných podobných hrách zavádza ustanovenie, že 50 % z výťažku poukazovaných na šport priamo sa zruší. V podstate, nazvem to istým spôsobom, dostane sa to do štátneho rozpočtu a potom cez štátny rozpočet to bude vyplácané. A potom, samozrejme, môžeme kritizovať, že sme štátom takým, ktorý platí zo štátneho rozpočtu ďaleko viacej ako iné štáty, a že ide o znižovanie, aby bol z neštátnych zdrojov dofinancovaný náš šport. Ale keď to volíme takouto formou, že Tipos dostávame v podstate do rozpočtu, tak potom, samozrejme, z takýchto fondov, aké poznáme, povedzme, v Českej republike, v Anglicku, vo Švédsku, vo Fínsku, ktoré sú predovšetkým na financovanie športových aktivít, a to sú výnosy z lotérií a z rôznych hier, žiaľ, to my, samozrejme, obmedzujeme. V praxi to, samozrejme, znamená, že sa zníži objem prostriedkov určených pre šport. Ja sa naozaj obávam, či sa to naozaj neodrazí v rozpočte na budúci rok, pokiaľ takýto návrh zákona prijmeme, a, samozrejme, šport bude zasa trošku postavený mimo hry.

    Navrhujem, aby sme v súvislosti s prerokúvaním tohto návrhu zákona v druhom čítaní umožnili, že výťažky z hier budú priamo prerozdeľované na účely vo verejnom záujme, predovšetkým na šport, tak ako je to obvykle v iných vyspelých krajinách alebo v štátoch Európskej únie. Komparatívna štúdia je vypracovaná, každý ju pozná, ako to funguje v Európskej únii. A, samozrejme, myslím si, že takýmto spôsobom by sme mali postupovať aj v tej diskusii, aby sme toto zabezpečili.

    Štátnych prostriedkov v športe nikdy nebude dosť, preto je potrebné venovať väčšiu pozornosť transparentnému rozdeľovaniu a kontrole. Po zrušení Štátneho fondu telesnej kultúry, v ktorom boli zastúpení predstavitelia štátu i občianskych združení, sa nenašiel či nepredložil žiadny adekvátny model, teraz sa už pripravuje, chvalabohu, ale doteraz ho nemáme. Síce existujú kritériá na prerozdeľovanie disponibilných zdrojov, ale často ich rozdelenie a výška závisí od rozhodnutia osôb. A je tam veľmi silný lobing. A veľmi často ťažko môžeme posúdiť, či nieže ide o transparentné zdroje, ale či si ten dotyčný alebo ten subjekt tie finančné zdroje aj zaslúži. Štátne prostriedky, ale aj prostriedky zo samospráv by sa aj do oblasti športu mali dostať pod väčšiu verejnú kontrolu a pod to sa, myslím si, všetci poslanci môžeme podpísať.

    Závery.

    Skutočnosť, že sa problematika športu dostala na program Národnej rady, považujem za významný počin. A chcem aj poďakovať pánu ministrovi školstva, že dvakrát po sebe, samozrejme, predložil tú správu, že akceptoval stanovisko Národnej rady a skutočne sme po dlhom čase dostali takú analýzu, ja si myslím, hĺbkovú stavu nášho športu a jeho istých krokov do budúcnosti, akú sme doteraz nemali. Obávam sa však, či dnešné rokovanie prinesie konkrétny výsledok, ktorý športové hnutia očakávajú. Samozrejme, nemožno očakávať od tohto rokovania, že tu prijmeme nejaké opatrenia, ktoré všetko čarovným prútikom zo dňa na deň zmenia. Výsledky na olympijských a paralympijských hrách v Aténach či výsledky futbalistov v kvalifikácii na majstrovstvá sveta alebo aj športovcov v iných športových disciplínách môžu pre mnohých znamenať, že to s naším športom nie je také zlé, ako sa veľmi často hovorí. Ak chceme športu skutočne pomôcť, nehodnoťme ho len z pohľadu súčasných výsledkov, ale myslime predovšetkým na jeho perspektívu. Naďalej nám chýba kvalitná práca, vytváranie podmienok v školskom, resp. akademickom športe. Ale tu sa zhodujem s pánom ministrom, že treba vytvárať ich a možnože začať znovu uvažovať, možnože to tu poviem verejne, ale pán minister to tiež párkrát zopakoval, o tom, či sa nevrátiť k tomu projektu, ktorý sme tu mali, Vráťme šport do našich škôl. A naozaj to je veľmi dôležité, pretože aký bude šport na našich školách a aký bude šport, povedzme, v našich regiónoch, taký bude aj náš, povedzme, ten finálny produkt, naša športová reprezentácia, budúcnosť nášho športu.

    A ešte by som chcel na jeden problém poukázať. A musíme sa, samozrejme, raz k tomu znovu vrátiť, pretože to bolí nielen ministerstvo školstva, ale zrejme to bude veľmi vážny i oriešok na rozlúsknutie aj pre náš parlament. V rokoch 2001 až 2002 sa do Národného tenisového centa z celkových nákladov 590 mil. korún zo štátneho rozpočtu a z Fondu národného majetku investovala suma vo výške 330 mil. Sk. V nadväznosti na to bola vyvolaná reakcia, že sme mali ten projekt Vráťme šport do našich škôl. A ten trval vlastne v priebehu rokov 2001, 2002. A potom, samozrejme, išiel dostratena, pretože sa zabudlo na to, že tam boli prísľuby aj na ďalší rok, že tie peniaze budú vyčlenené pre túto aktivitu. Ďalšia čiastka, a to je veľmi dôležité, vo výške 280 mil. korún bola cez združenie Národného tenisového centra požičaná s tým, že bola taktiež zaručená jej splátka novou nehnuteľnosťou, teda novostavbou Národného tenisového centra v OTP Banke. Zaujímavé je, a o tom sa pred verejnosťou mlčí, že výstavbu Národného tenisového centra realizovala firma SIBAMAC, ktorej spoluvlastníkmi boli blízki príbuzní, hovorí sa o manželkách podpredsedu vlády a terajšieho ministra financií Ivana Mikloša a vtedajšieho guvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska. Ešte v priebehu výstavby sa pristúpilo na preprojektovanie tenisovej haly na multifunkčnú halu, čo zvýšilo rozpočtové náklady. Reakciou na takéto netradičné a sčasti aj netransparentné postupy bol projekt „Vráťme šport do našich škôl“, ktorý bol ako clona pre nespokojných, predovšetkým v oblasti školstva, len v roku 2002, ako som tu už raz povedal. Potom sa už druhej Dzurindovej vláde na sľuby jej prvého pontifikátu zabudlo.

    Vráťme sa však k Národnému tenisovému centru. Samozrejme, projekt neštátneho financovania Národného tenisového centra nie je zaujímavý ani pre bankový sektor, zatiaľ zo strany manažmentu Národného tenisového centra neboli požadované prostriedky na prevádzku, pokiaľ sumy, ja som sa zúčastnil toho prieskumu, boli ročne okolo 18 mil. Sk. Tým sa hala skomercionalizovala, menej plní úlohy pre mladých športovcov, tak ako to bolo zdôvodnené pred verejnosťou počas jej výstavby. Prevládajú biznisové akcie, ktoré z veľkej časti nemajú nič spoločné so športom. Avšak tohto roku bude situácia ešte kritickejšia, pretože od roku 2005 bude potrebné okrem prevádzky, o ktorej som hovoril, to je okolo tých 18 mil. až 19 mil. korún, ročne platiť 17 mil. korún za istinu a 12 mil. korún za úroky. Hrozí aj to, že ak sa to nebude splácať, tak môže OTP Banka nielen prevziať tento objekt, ale, samozrejme, zobrať tú istinu, pretože sa nespláca. A ja si neviem predstaviť, že by ministerstvo školstva tento, by som povedal, v minulosti chybný krok bolo schopné saturovať svojimi finančnými prostriedkami. A považujem to za závažné až neprípustné. V tichosti sa o tom mlčí, že do tohto projektu mohli sa dostať a zrejme aj preto sa nedostali prostriedky, ktoré sa mali dostať, mohlo by to byť čistejšie, že to mohlo ísť zo štátnych prostriedkov, nemuseli sme byť teraz v takejto situácii. Samozrejme, zmluva medzi Národným tenisovým centrom, resp. tenisovou organizáciou a ministerstvom školstva zabezpečuje, že nie je možné s touto halou hýbať alebo ju odpredať, ale viete, čo sa na Slovensku je schopné uskutočniť a realizovať, pokiaľ tí naši, by som povedal, správcovia rôznych aktivít niečo vymyslia také, o čom sa vlastne ani nám teraz momentálne v Národnej rade nesníva.

    Čiže, samozrejme, myslím si, že v slovenskom športe sa spustila mohutná lavína, musím zdôrazniť, aj výrazným, ak nie najväčším pričinením ústredných štátnych orgánov, ktorá sa nezadržateľne rúti a môže priniesť značné škody. Máme veľmi málo času, aby sme tento proces zastavili. Už teraz bude potrebné prijať kontrolné opatrenia zo strany Národnej rady Slovenskej republiky najsamprv na úrovni gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky, nechcem nič predbiehať, chcem ísť formálne ad legis, postupne, aby problémy napr. okolo Národného tenisového centra z minulosti i z prítomnosti neprerástli do ďalšej alebo terajšej kauzy s novostavbou Slovenského národného divadla. Len pravidelnou kontrolnou činnosťou, ktorú umožňuje aj § 61 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, možno tejto situácii predísť.

    Preto navrhnem, a to je len pre vašu informáciu, vytvoriť pri Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá komisiu pre šport zloženú z poslancov, predstaviteľov rezortov školstva, financií, obrany a vnútra, najväčších občianskych združení, tak ako to umožňuje tento § 61, ktorý to umožňuje, kde by bol priestor na komplexnejšie posudzovanie jednotlivých problémov, najmä, teraz to podčiarkujem, vo vzťahu k situácii v Národnom tenisovom centre, ale aj, a tu máme ústretové kroky zo strany ministerstva školstva, vo vzťahu k príprave zákona o športe a transparentnom financovaní športu v Slovenskej republike. Viem, že sme dosť alergickí ku komisiám, ale treba ju nejakým spôsobom zriadiť, aby sme tieto veci mohli aspoň na úrovni výboru sledovať, aby sme mohli zamedziť rôznym kauzám a nebezpečenstvám, ktoré tu hrozia. Ak táto komisia nebude vytvorená, tak požiadam o to plénum Národnej rady. Ak sa vytvorí, tak vám kolegyne a kolegovia, budem iste môcť predložiť najneskôr o rok kontrolnú správu o súčasnom vývoji, predovšetkým čo sa týka Národného tenisového centra, a, samozrejme, vďaka aktivitám ministerstva školstva aj nový zákon o športe, ktorý je veľmi potrebný a ktorý pomôže Slovensku mnohé veci riešiť. Ďakujem vám za pozornosť a všetko dobré.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že dvaja sa hlásia do rozpravy ústne. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy.

    Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Džupa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť k tejto správe.

    Chcem oceniť jednak kvalitu správy, samozrejme, vrátane nej aj kvantitu, z ktorej sa dali vyčítať mnohé dôležité otázky, na ktoré dávali dôraz najmä poslanci gestorského výboru počas prerokovania tejto správy.

    Jednou zo zaujímavostí bolo, že sme si konečne mohli prečítať, v akom vzťahu je podpora športu zo štátneho rozpočtu, z miestnych rozpočtov, z verejných zdrojov, ale aj zo súkromných zdrojov. Môžeme povedať, že zákon, ktorý ministerstvo školstva pripravuje o športe, by mal mať niekoľko vážnych ustanovení, ktoré budú riešiť financovanie najmä z iných zdrojov ako zo štátnych.

    Je možné povedať, že niektoré krajiny viac ako Slovensko podporujú šport zo štátneho rozpočtu alebo dokonca ho podporujú menej. A sú to krajiny, ktoré dosahujú lepšie výsledky v športovej reprezentácii aj v rámci olympijského hnutia. Krajiny, ktoré dávajú zo štátneho rozpočtu menej ako SR, napr. Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Švédsko, Veľká Británia, riešia podporu športu najmä zo zdrojov miestnych a súkromných. Práve preto si myslím, že ak dôjde k zmene v zákone o lotériách, bude potrebné alternatívne zvážiť buď alternatívu, o ktorej už hovoril predo mnou pán poslanec Čaplovič, ak sa zruší výťažok z lotérií pre šport, treba hovoriť o tom, že bude potrebná vyššia podpora zo štátneho rozpočtu, alebo iné alternatívne názory, napr. o možnosti pristúpiť k decentralizácii výťažkov z lotérií a tie v súlade s fiškálnou samosprávnou decentralizáciou presunúť do rozpočtov samospráv, príp. na regionálne centrá športu v samosprávnych krajoch. Aj toto je jedna z alternatív, o ktorej hovoria tí, ktorí sa športom zaoberajú.

    Samozrejme, na to, aby sme mohli povedať, že vytvárame legislatívne možnosti na podporu športu zo súkromných zdrojov a z miestnych rozpočtov, je potrebné aj spraviť samostatný zákon o sponzoringu alebo v zákone o športe veľmi presne povedať, čo budeme rozumieť pod sponzoringom. V minulom volebnom období bolo niekoľko zistení NKÚ, ktoré upozorňovali na to, že vrátane Olympijského výboru, vrátane jednotlivých športových zväzov to nakladanie s finančnými prostriedkami nie je vždy najlepšie a že mnohokrát sponzorské peniaze sa používajú nie na priamu podporu športovcov a nie na priame aktivity, ktoré súvisia s ich činnosťou, ale na činnosti, o ktorých môžeme povedať, že sú len sprievodnými akciami pri športových podujatiach. Práve preto sa niektorým z nás poslancov z výboru pre vzdelanie, šport, kultúru a médiá zdá, že ak teda máme dávať podporu zo štátneho rozpočtu, štátnu dotáciu, mali by sme presne vymedziť, na čo by sa sponzorské peniaze mali využívať, pretože ak sa neužívajú kvalitne a priamo na podporu športovcov, potom nie je možné prísť do parlamentu a žiadať od poslancov, aby pomohli, a žiadať vyššie štátne dotácie. Čiže snaha ministerstva školstva upraviť aj otázky sponzoringu bude podľa mňa veľmi dôležitá a veľmi potrebná.

    Dovoľte mi súčasne povedať, že považujem za veľmi dobré, že ministerstvo školstva chce po ročnej podpore projektu „Vráťme šport do škôl“ pokračovať v tejto aktivite, ktorá v podstate po roku prestala, a to z toho dôvodu, že ďalšie peniaze určené na tento projekt sa použili na iné účely, odhliadnuc od toho teraz, či budeme diskutovať o tom, či tento účel bol alebo nebol vhodný. Myslím si, že je k tomuto projektu potrebné sa vrátiť a podporiť dostavbu a rekonštrukciu telocviční. Dovoľujem si podporiť aj ďalší zámer ministerstva školstva a to je dostavba alebo zastrešenie zimných štadiónov. Je možné povedať, že zimné športy sú masovejšieho rozsahu, majú medzi mladými ľuďmi veľkú podporu a je o ne veľký záujem.

    Na záver mi dovoľte povedať, že správu považujem za veľmi kvalitnú. Dáva východisko k mnohým legislatívnym zámerom, ktoré ministerstvo školstva predpokladá predložiť. A v jednotlivých svojich konkrétnych úlohách nadväzuje na projekty, ktoré boli v minulosti úspešné a v ktorých treba pokračovať.

    Na úplný záver mi dovoľte povedať, že otvorenou ostáva diskusia o ďalšej otázke. A to je financovanie toptímu. Treba sa však podľa mňa, pán minister, rozhodnúť, či toptím budeme financovať z viacerých zdrojov, teda aj cez Slovenský olympijský výbor, aj cez jednotlivé športové združenia, alebo sa dohodneme kvôli priehľadnosti podpory, že to bude z jedného zdroja a budeme všetci vedieť, akým spôsobom je toptím financovaný. Potom aj jednotlivé kritériá na podporu jednotlivých športovcov budú určite priehľadnejšie a určite ich ministerstvo školstva bude vedieť aj ľahšie kontrolovať. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ďaďo ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja by som chcel len podporiť vaše vystúpenie. A podporujem to z toho dôvodu, že bolo v ňom mnoho logickosti. A naopak, chcel by som ho ešte doplniť. Som bývalý aktívny športovec aj predseda okresného výboru ČSZTV bývalého, takže viem, čo je telovýchova. A dovolím si o tej situácii i dnes konštatovať, že vaše slová, ktoré zneli smerom k lotériám a k štátnemu rozpočtu, majú plné opodstatnenie.

    Trošku by som snáď polemizoval s tým, či sa máme zaoberať viacej vrcholovým športom alebo aj tým športom smerom k mládeži a k tomu, čo hovorí samotný zámer ministra školstva, vrátiť šport do škôl, pretože práve tu nám chýba tá výchova tých talentov, práve tu nám chýba to, čo by sme chceli a mali doplniť v našom programe. Poviem skúsenosť z nášho výjazdu vo Východoslovenskom kraji. Vo Vranove deti behajú miesto kdesi po telocvični, po chodbe, po chodbe, kde sú dlaždice a je medzi nimi jeden centimeter rozdiel. To je predstava o tom, že chceme tieto deti dostať tam, aby telovýchova sa stala pre nich niečím, čo im priťažuje? Asi nie. Hovorím to aj z toho dôvodu, že masová telesná výchova mládeže, hovorím o mládeži, značne poklesla a nebyť tých štadiónov, ktoré boli vybudované, nebudem hovoriť kedy, vy viete kedy, pán minister, tak dnes by sme asi nemali kde hrať na dedine ani futbal a nemali by sme ani to, čo existuje na Slovane, ani ten jeden zimný štadión, pretože, žiaľ, telovýchove sa momentálne venuje veľmi málo prostriedkov a ak sa získajú, tak sa získajú len od sponzorov.

    Takže plná podpora, pán minister. Šport treba vrátiť do škôl.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Džupa. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, pri posudzovaní predkladanej správy treba podľa môjho názoru si odpovedať na niekoľko otázok.

    Správa si dala za cieľ alebo mala úlohu informovať o plnení úloh, o súčasnom stave v športe, o pripravovaných opatreniach, čo sa týka kvality finančných tokov, a o legislatívnych aktivitách. Všetky tieto oblasti správa zahrnuté má. Môžeme diskutovať, polemizovať o tom, do akej miery sa tie alebo oné predstavy v tejto správe objavili, do akej hĺbky boli rozpracované, akým spôsobom bolo pristupované k ich pretaveniu do konkrétnych textov či návrhov, a táto debata, polemika či diskusia by mohla trvať nie hodiny a dni, ale mesiace a roky.

    Preto, ak by som to mal zhrnúť, ten prístup by mohol byť, či správa mala pomôcť, posunúť problematiku športu a všetkého, čo s ním súvisí, dopredu alebo či je príležitosťou na konto správy povedať kde čo sa deje v športe, aj čo sa športu možno netýka či s ním priamo nesúvisí. Je na každom z nás, ako sa zhostíme tejto úlohy. Za seba a náš politický subjekt chcem prezentovať, že sme toho názoru, že správa má byť impulzom na to, aby sa posunula problematika riešenia športu či komplexného riešenia športu na ďalší kvalitatívny stupeň.

    Z týchto dôvodov sa domnievame, že treba ukončiť diskusiu na túto tému, aby skutočne prišiel čas realizácie a aby skutočne došlo k tomu, aby sa v športe začali diať také činnosti, ktoré by naozaj posunuli kvalitatívne šport v každej oblasti, aj tie, ktoré tu predkladateľ rozdelil do niekoľkých kapitol proporcionálne a komplexne, ako si správa dáva za ambíciu, na ďalšie stupne.

    Preto ani nebudem teraz rozoberať tieto kapitoly, lebo každá jedna by sa dala posudzovať z dvoch hľadísk.

    Mohli by sme správe vytknúť, že odhaľuje, koľko a akých problémov na jednotlivých úsekoch, ktoré si tu zobrala za svoje pomenovať, je, a hľadať vinníka, poukazovať z historického hľadiska rok, dva roky, desať, pätnásť, sto rokov dozadu, aby sme sa preukázali, akí sme sčítaní, a svojím spôsobom takto pozitívne ovplyvnili aj našich voličov cez televízne obrazovky.

    Z druhého pohľadu by sme mohli spomenúť pozitívny prístup a povedať teda, je chvályhodné, keď správa obsahuje taký kritický pohľad do vlastných radov, do vlastného rezortu a do jeho jednej dôležitej časti. Zase je na zvážení toho-ktorého diskutéra, aký uhol pohľadu zvolí a čo bude používať.

    Viete to, rovnako ako ja, ale nemohol som nepripomenúť tieto dva základné prístupy k hodnoteniu tejto či akejkoľvek správy.

    Preto z hľadiska môjho pohľadu na prednesenú správu poviem, nebudem diskutovať o jednotlivých oblastiach, lebo to urobil za nás a po našich pripomienkach predkladateľ, poviem iba dva postrehy.

    Som toho názoru a stotožňujem sa s časťou správy, ktorá to tam načrtáva, že pohnúť sa ďalej nie je možné mimo iného ani bez toho, aby sa jasným spôsobom nedefinovali kontrolné mechanizmy účelovosti vynakladaných prostriedkov hlavne verejných financií, a to hlavne v tej oblasti, na ktorej participuje, kooperuje štát či ktorá priamo podlieha štátu. Za tie sme my zodpovední. A to by mala byť úloha ako zákonodarcu, tak exekutívy.

    Druhý postreh je a vyplýva z toho, keď tu niekto povedal, že bol niekedy aktívnym športovcom, tiež som mal tú možnosť a bol som taký, že je jasne vidieť, že na správe o športe organizačne, podotýkam, organizačne, nie odborne, kooperovali, zastrešovali a finalizovali ju do záverečného tvaru nešportovci, teda, keď je to ministerstvo školstva, tak, ak sa, pán minister, neurazíte, učitelia.

    A tu je jedno moje tiež celkom jasné stanovisko. Potvrdzuje sa to, čo náš politický subjekt hovorí už dlhšiu dobu, že riadiť šport by mali športovci. A preto sa my prihovárame za to, aby boli dve samostatné ministerstvá, lebo na každom úseku, či je to školstvo alebo šport, je toľko dielčích problémov, dennodenných, strednodobých, odvetví, oblastí, aj koncepčných, vnútorných aj zahraničných, že toto zavzať do jedného celku a ešte to spravodlivo „rozdeľovať“ medzi školstvo, šport, vedu, kultúru a tak ďalej je úloha nie jednoduchá. Som toho názoru, že aj u nás máme dostatok vynikajúcich športovcov, ktorí sú patrične vzdelaní a aj skúsenými manažérmi na to, aby vedeli zásadným spôsobom práve tieto priority určiť. To je môj názor, ja nechcem vyvolať polemiku ani diskusiu, aby som pretavil tento názor do určitého návrhu. Inšpirovala ma tabuľka na strane 4, tabuľka 1, kde je chronológia určitých výdavkov na šport, a následné tabuľky v ďalšej časti tejto správy, z ktorých, žiaľbohu, vyplýva, že do roku 2012 nemôžeme očakávať prevratné vysoké prostriedky, ktoré prídu do športu. A či to bude táto alebo iná vláda, pravdepodobne analýzy a závery týchto vlád budú plus-mínus rovnaké. A keď som teda vo svojom diskusnom príspevku poukazoval na dva faktory, teda kontrolu účelnosti a účelovosti vynakladaných prostriedkov hlavne zo štátneho rozpočtu a z verejných financií, tak myslím si, že keď sme „prinútili“ vládu vypracovať takúto správu, svojím spôsobom je ona záväzná ako pre exekutívu, tak aj pre zákonodarcov, tak by bolo snáď vhodné a korektné, aby sme poskytli možnosť ministerstvu, aby urobilo odpočet plnenia záverov tejto správy, aby ukázalo, akým spôsobom s materiálom pracuje ako s koncepčným.

    A dovolím si navrhnúť v časti uznesenia tohto bodu rozšíriť ho o text, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky urobiť odpočet rozpracovania plnenia cieľov a záverov Správy o plnení úloh a tak ďalej (tlač 985) na septembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prečo tento termín a prečo takáto požiadavka? Práve s ohľadom, že budeme finalizovať prípravy, prepočty a tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2006, a práve s ohľadom na tú skutočnosť, ktorá správa priznáva, že nemožno očakávať prevratne vyššie finančné prostriedky uvoľnené zo štátneho rozpočtu, z verejných financií do športu. Z tohto mi logicky vyplýva jediná možná alebo jedna z možných ciest, ako zabezpečiť efektívnu dotáciu či efektívne financovanie športu cez kontrolné mechanizmy a cez také legislatívne a iné zabezpečenie, ktoré by naozaj garantovalo účelnosť aj účelovosť vynakladaných prostriedkov v športe. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za rozpravu aj nakoniec za ocenenie tej práce, ktorú môj rezort urobil. Rád by som reagoval na vaše vystúpenia niekoľkými krátkymi vysvetľujúcimi poznámkami.

    Pani poslankyňa Rusnáková, áno, viem o probléme financovania toptímu. Rozbehla sa veľmi horúca diskusia. Záverečné rozhodnutie urobím na základe diskusie v Rade ministra pre šport, ktorá je zložená naozaj zo špičkových odborníkov. A tu by som rád reagoval na pána poslanca Džupu. Kľúčoví ľudia, ktorí kľúčové rozhodnutia navrhujú pre ministra školstva, sú absolútne známe špičkové osobnosti, ktoré pôsobili v športe, v tejto rade, ako je pán Filc, pán Vengloš, pani Mračnová a podobne. Čiže v prvom rade sa opieram o takéto osobnosti. A, samozrejme, za výslednú réžiu je zodpovedný minister, ale myslím si, že tí športovci majú kľúčové slovo.

    A ešte k tomu, čo hovoril pán poslanec Čaplovič, tri krátke poznámky.

    Čo sa týka SZTK, naozaj si myslím, že to, čo sme urobili, bolo v poriadku. SZTK v tomto období už fungoval ako brzda rozvoja športu. A nemám nič proti tomu, aby v budúcnosti na základe dobrovoľnosti jednotlivých športových zväzov sa vytvorila organizácia, ktorú si tieto športové zväzy budú z peňazí, ktoré dostanú, financovať a ktorá bude poskytovať tie služby spoločne, ktoré treba, aby poskytovala. Ale myslím, že naozaj treba, aby to vzniklo na základe záujmu a potrieb samotných zväzov.

    Druhá vec, čo sa týka financovania športu. Je naozaj pravdou, že v porovnaní, tak ako aj pani poslankyňa Rusnáková uviedla, s inými krajinami na Slovensku ide značná časť prostriedkov na podporu športu zo štátneho rozpočtu. Je to, keby sme hovorili percentuálne, na jednom z popredných miest. Ale treba povedať, myslím, že tomu pomôže aj nový návrh zákona, o ktorom, verím, budeme tuná rokovať, diskutovať, čo sa týka zákona o športe, pretože do športu sa dostávajú aj iné prostriedky, ktoré dnes možno, ani to, ako sa s nimi nakladá, nie celkom dobre vieme identifikovať. A v tej súvislosti by som rád povedal aj to, že často zaznievajú kauzy. Ja nemám chuť zakrývať žiadnu kauzu, čo sa týka financovania športu, ale tie mnohé veci sú aj preto, že športové zväzy fungujú ako občianske združenia. Nemajú povinnosť nejako zvláštnu, aby financovanie, ekonomiku zabezpečovali profesionálni ľudia. A ak takéto veci v tom športovom zväze zabezpečujú ľudia, ktorí nie sú profesionáli, nemajú na to príslušné vzdelanie, tak sa stáva, že robia mnohé chyby neúmyselne. Ale je to potom, samozrejme, vynakladanie finančných prostriedkov, ktoré nie je v súlade s určením danej dotácie. Čiže to je nielen o tom, že je to nejaký zlý úmysel, ale je to aj neznalosť. Ale aj tento moment sme zachytili a chceme ho ošetriť v zákone o športe.

    Posledná poznámka, pretože tu musím povedať, že mi istým spôsobom pán poslanec Čaplovič prehovoril z duše. Vnímam ten problém, ktorý on spomenul, v súvislosti s prezentáciou týchto vecí vo verejnoprávnej televízii. Pokladám naozaj za potrebné, aby verejnoprávna televízia sa v oveľa väčšej miere zaoberala problémami športu, kultúry, vzdelávania, vecami, ktoré sú dôležité pre spoločnosť, pre fungovanie, a aby aj zabezpečovala práve istú osvetu, isté vzdelávanie aj istú, nazvem to ako pedagóg, výchovu občanov k mnohým hodnotám. Myslím si, že v tomto smere aj ja teda vnímam, že sú veľké nedostatky, ktoré už začínam pociťovať vážne. A vnímam teda, že aj tuná vy, páni poslanci, asi si toto už uvedomujete. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu pomoci Slovenskej republiky pri výcviku irackých bezpečnostných síl (tlač 1021).

    Dávam slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi a prosím ho, aby z poverenia vlády návrh odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, napriek nedávnym, možno povedať, úspešným parlamentným voľbám v Iraku stojí medzinárodné spoločenstvo pred naliehavou úlohou vycvičiť a vyzbrojiť iracké bezpečnostné sily do plánovaného nadobudnutia plnej suverenity Iraku koncom tohto roku. Zaväzuje k tomu aj rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1546 z 8. júna 2004, ako aj záväzky prijaté na istanbulskom summite NATO 28. júna minulého roku.

    Predkladaný materiál je odpoveďou Slovenskej republiky na naše záväzky, konajúc tak v súlade s našou zahraničnou i bezpečnostnou politikou.

    Vláda Slovenskej republiky vám, vážené dámy a páni, predkladá návrh pomoci Slovenskej republiky pri výcviku irackých bezpečnostných síl. Navrhované sú viaceré formy pomoci Slovenska pri budovaní nových irackých bezpečnostných síl. Uvažuje sa predovšetkým so školeniami a výcvikom na území Slovenskej republiky (v školiacich zariadeniach Ozbrojených síl Slovenskej republiky) aj na území Iraku (v rámci novej Výcvikovej misie NATO), ako aj s vyzbrojením irackej armády.

    Osobitný význam z navrhovanej pomoci má návrh na rozšírenie mandátu súčasnej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacej v Iraku tak, aby sa najviac piati jej príslušníci mohli zapojiť do novovytváranej Výcvikovej misie NATO v Iraku.

    Dovoľte mi zdôrazniť, že priama účasť Slovenskej republiky v tejto misii je v našom bezprostrednom záujme, to preto, že pomoc pri tvorbe podmienok na postupné odovzdávanie zodpovednosti za bezpečnostnú situáciu v Iraku jeho vlastným bezpečnostným silám umožní budúce postupné sťahovanie koaličných, teda aj našich síl z krajiny.

    Som presvedčený, že vojenská angažovanosť medzinárodného spoločenstva v Iraku je naďalej nevyhnutná. Vyjadril sa tak aj iracký premiér Allávi po voľbách.

    Navrhované rozšírenie mandátu našej súčasnej jednotky v Iraku, ktorý ste schválili, nenavyšuje počty príslušníkov Ozbrojených síl pôsobiacich v Iraku. Rozširuje však našu pomoc v Iraku na jeho ceste k stabilite a bezpečnosti.

    Cieľom návrhu vlády Slovenskej republiky je prispieť k medzinárodnému úsiliu konkrétnymi formami našej pomoci. Odporúčam preto vysloviť súhlas s rozšírením mandátu súčasnej jednotky pôsobiacej v zostave mnohonárodných síl v Iraku a so zaradením najviac piatich jej príslušníkov do Výcvikovej misie NATO v Iraku.

    Pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem.

    Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Romana Vavríka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, pán minister zahraničných vecí, dovoľte, aby som stručne uviedol správu výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničného výboru k tlači 1021.

    Predseda Národnej rady pridelil tento materiál výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a taktiež Zahraničnému výboru Národnej rady na prerokovanie. Oba tieto výbory ho prerokovali a súhlasili s týmto materiálom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby 1. zobrala na vedomie formy možnej pomoci Slovenskej republiky pri výcviku irackých bezpečnostných síl tak, ako boli predložené v návrhu pomoci Slovenskej republiky pri výcviku irackých bezpečnostných síl, a 2. vyslovila súhlas s rozšírením mandátu súčasnej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacej v zostave mnohonárodných síl v Iraku na základe uznesení Národnej rady Slovenskej republiky č. 332 z 19. júna 2003 a č. 722 z 22. januára 2004 a so zaradením najviac jej piatich príslušníkov do Výcvikovej misie NATO v Iraku v zmysle čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky. To je všetko zo správy výboru pre obranu a bezpečnosť k tlači 1021. Materiál má tiež vo svojej prílohe návrh uznesenia, ktorý prakticky mapuje to, čo som povedal v tých prvých dvoch bodoch.

    To je všetko. Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, pána poslanca Ondriaša.

    Ešte pred jeho vystúpením o slovo sa hlási pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ospravedlňujem sa, že je to v tejto rozprave, ale potrebujem vystúpiť a zaujať stanovisko, aj procedurálne k Trestnému zákonu.

    Trestný zákon sa tvoril šesť rokov, tvorili ho naši najlepší sudcovia a prokurátori. A jeho cieľom bolo, aby sme prísnejšie postihovali tých, ktorí konajú protizákonne, ktorí porušujú zákon, a chránili viac tých, ktorí zákony rešpektujú.

    Dnes v tejto snemovni prešli pozmeňujúce návrhy, ktoré umožňujú väčšie pôsobenie organizovaného zločinu a ktoré sú v prospech mafie v tomto štáte. V takomto znení Trestný zákon nie je krokom vpred, ale je krokom naspäť. Pre mňa takáto cesta je neakceptovateľná.

    Kvôli tomu, aby som vytvoril priestor pre vládnu koalíciu na marcovej a májovej schôdzi prerokovať a schváliť Trestný zákon, ktorý bude razantný a efektívny, ktorý bude chrániť občanov, ktorí si ctia zákon, a postihovať tých, ktorí ho porušujú, využívam svoje právo podľa § 95 zákona o rokovacom poriadku a beriem späť návrh Trestného zákona.

  • Teraz sa vrátime k rozprave. Takže ako prvý a jediný písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, predkladám návrh uznesenia k tlači 1021, o ktorom žiadam hlasovať. Návrh uznesenia znie:

    Uznesenie k pomoci Slovenskej republiky pri výcviku irackých bezpečnostných síl.

    „Národná rada Slovenskej republiky berúc do úvahy zvýšenú aktivitu odporcov okupačnej politiky USA a ich spojencov v Iraku a z toho plynúce nebezpečenstvo, ktorému sú tam vystavené životy vojakov Slovenskej republiky, a úprimný záujem pomôcť Iraku vybudovať vyspelú a spravodlivú spoločnosť prijala toto uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby A. do 60 dní stiahla z Iraku všetky slovenské vojenské jednotky, B. v rámci pomoci Iraku poskytla vysokoškolské štipendiá pre 100 irackých študentov pre štúdium medicíny alebo technických vied na Slovensku, C. v rámci pomoci Iraku poskytla finančné prostriedky na stavbu základnej školy v Iraku, ktorá by mala názov Škola iracko-slovenského priateľstva.“ Koniec znenia uznesenia.

    Odôvodnenie. Bezpečnostná situácia v Iraku je stále komplikovaná. Neustále dochádza k teroristickým útokom, pri ktorých zomierajú vojaci aj civilisti. Nebezpečenstvu v Iraku sú vystavení aj vojaci protichemickej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky pri odmínovacích prácach. Pretože ich nechcem zbytočne vystavovať nebezpečenstvu, žiadame stiahnutie našich vojakov z Iraku. Ukončenie prítomnosti príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na tomto konflikte je v záujme predchádzania nepredvídateľným bezpečnostným rizikám voči obyvateľom Slovenskej republiky. Irak bude potrebovať pri svojej obnove lekárov a technikov. V záujme udržiavania dobrých vzťahov a pomoci Slovenskej republiky Iraku navrhujeme podporiť študentov v Iraku pri štúdiu na vysokých školách na Slovensku a poskytnúť finančné prostriedky na výstavbu základnej školy v Iraku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie, samozrejme, o tomto bode.

    Ďalším bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím predstaviteľov vlád členských štátov, stretávajúcich sa v rámci Rady, vo veci privilégií a imunít udelených pre Európsku obrannú agentúru a jej pracovníkov (tlač 953).

    Tento návrh znovu odôvodní pán minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne a páni poslanci, Európska obranná agentúra bola zriadená právnym aktom, Jednotnou akciou Rady Európskej únie 12. júla 2004. Vstup Slovenskej republiky do tejto agentúry schválila vláda 7. júla 2004.

    Cieľom agentúry je rozvoj obranných spôsobilostí v oblasti krízového riadenia, podpora a posilňovanie európskej spolupráce v oblasti výskumu a vyzbrojovania, posilňovanie európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne a vytvorenie konkurencieschopného európskeho trhu v oblasti obranných zariadení.

    Podľa čl. 26 uvedenej Jednotnej akcie Rady pripravili členské štáty návrh dohody, v ktorej sa ustanovujú výsady a imunity potrebné na plnenie úloh agentúry, jej pracovníkov a výkonného riaditeľa, a označili ho ako rozhodnutie. Vláda schválila predložené rozhodnutie svojím uznesením č. 1041 z 3. novembra 2004. Predstavitelia členských štátov Európskej únie podpísali rozhodnutie na zasadnutí Rady Európskej únie 10. novembra 2004 v Bruseli. Za Slovenskú republiku toto rozhodnutie podpísal veľvyslanec, vedúci Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii.

    Rozhodnutie pozostáva z 18 článkov, ktoré podľa charakteru možno rozdeliť do dvoch častí. Prvú časť tvoria články 1 až 11, ktoré obsahujú výpočet výsad a imunít agentúry a jej pracovníkov (napr. štandardné imunity priznávané medzinárodnými organizáciami, ako je imunita vo vzťahu k súdnemu konaniu, domovej prehliadke, rekvirovaniu, konfiškácii, zabaveniu či vyvlastneniu nehnuteľnosti, archívu či oslobodenie od daní a poplatkov). Druhú časť tvoria články 12 až 18 a sú vykonávacími ustanoveniami tohto rozhodnutia.

    Rozhodnutie má charakter multilaterálnej medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 ústavy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Preto po jej podpise je potrebné vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou a ratifikácia prezidentom. Na jej vykonanie nie je potrebný zákon. A vláda navrhuje, aby ste rozhodli, že pôjde o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá bude mať prednosť pred zákonmi.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s predloženým rozhodnutím.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Istvána Pásztora, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážená Národná rada, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k predmetnému návrhu podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 964 z 19. októbra 2004 pridelil predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas s Rozhodnutím predstaviteľov vlád členských štátov, stretávajúcich sa v rámci Rady, vo veci privilégií a imunít udelených pre Európsku obrannú agentúru a jej pracovníkov, 2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky som k tomuto bodu programu nedostal žiadne. Ústne kto sa hlási do rozpravy, prosím, k tomuto bodu programu? Nikto. Teda končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať nasledujúcim bodom programu a tým je

    Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 990.

    Materiál vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, je mi potešením vystúpiť na pôde orgánu stelesňujúceho suverenitu Slovenskej republiky s prezentáciou materiálu Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005.

    Ako isto viete, ide o každoročný materiál ministerstva zahraničných vecí. Tento rok dochádza k zmene. Pôvodne jeden materiál „Správa o plnení zahraničnej politiky a zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005“ je rozdelený na dva samostatné dokumenty. Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na tento rok je prvým z nich. Vyhodnotenie zahraničnej politiky za minulý rok vám predložím ku koncu prvého štvrťroka.

    Panie poslankyne a páni poslanci, Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005 rozpracúva Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Reaguje tiež na diskusiu, ktorú tento zákonodarný zbor viedol o Strednodobej stratégii zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015. Materiál indikuje hlavné smerovanie, aktuálne výzvy a konkrétne úlohy v oblasti zahraničnej politiky, s ktorými sa bude Slovenská republika potýkať tento rok.

    Hneď na úvod by som však chcel upozorniť na špecifickú povahu diplomacie a zahraničných vzťahov, akými sú flexibilita, rozvážnosť a diskrétnosť. V ich dôsledku preto v zameraní nehľadajte kvantitatívne alebo kvalitatívne ukazovatele, akými sa môže prezentovať napr. štátny rozpočet na príslušný rok. Dovoľte mi jeden príklad, ktorý bude dokladovať dynamiku rozvoja zahraničných vzťahov. V čase, keď sme koncipovali tento materiál, Ukrajina prechádzala takpovediac turbulentným zahraničnopolitickým aj vnútropolitickým vývojom. Nehľadajte preto v predkladanom materiáli výpočet našich aktivít voči novej Juščenkovej administratíve. V decembri totiž nielenže nebolo jasné, či Juščenko zvíťazí, ale ani sme nemali chvíľami istotu, či budeme mať v roku 2005 do činenia s jednou alebo s dvomi Ukrajinami.

    Obdobne, a dúfam, že o tom nebudete pochybovať, slovenská diplomacia nemá nikdy dlhé odpočinkové obdobia. Preto už dnes môžem uviesť dve významné podujatia, ktoré nestihli nájsť odraz v tomto materiáli, v Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005. Prvou z nich je summit Bush – Putin, čo, myslím si, nepotrebuje ďalší komentár. Druhá udalosť je viac interného charakteru, pôjde o seminár, ktorý zrealizujeme 10. februára a ktorý sa bude venovať jednej z našich hlavných priorít, kandidatúre na členstvo v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov.

    Dovoľte mi ale, aby som sa v ďalšej časti môjho vystúpenia už venoval tomu, čo materiál obsahuje.

    Materiál v prvom rade zohľadňuje a kontinuálne vychádza zo skutočností, čo Slovenskej republike priniesol rok 2004. Vstup do Európskej únie a do NATO zásadným spôsobom mení postavenie Slovenska na zahraničnopolitickej scéne. Zavŕšenie integrácie sa súčasne premieta aj do vnútornej politiky Slovenskej republiky, keďže značná časť euroagendy sa z ministerstva zahraničných vecí prenáša aj na iné rezorty. Spoločnú poľnohospodársku politiku, Schengen alebo menovú úniu tu môžem uviesť ako príklad. Do tretice sa táto zmena odrazí aj v novej internej štruktúre, teda organizačnej štruktúre ministerstva zahraničných vecí, ktorá začne platiť od 1. marca tohto roku. Na túto skutočnosť reaguje materiál predovšetkým zohľadnením dôležitého faktu, že z integrácie ako doterajšej kľúčovej priority zahraničnej politiky sa stal jeden z kľúčových nástrojov presadzovania našich záujmov.

    Keďže vás nechcem unúvať podrobným výpočtom zahraničnopolitických aktivít, ktoré si nakoniec môžete prečítať aj v samotnom materiáli, dovolím si načrtnúť len naše hlavné priority.

    Tým menej viditeľným, ale o to dôležitejším cieľom Slovenskej republiky v oblasti európskej integrácie v roku 2005 bude zefektívnenie činnosti ústredných orgánov štátnej správy zastupujúcich Slovenskú republiku pri každodennom rozhodovaní orgánov Európskej únie. V tomto smere chceme naďalej rozvíjať spoluprácu s Národnou radou Slovenskej republiky v rámci mechanizmu spolupráce pri tvorbe stanovísk k legislatívnym návrhom Európskej únie. Našu mimoriadnu pozornosť bude pútať takpovediac trojkombinácia veľkých tém budúceho roka, reforma Paktu stability, Strednodobé hodnotenie Lisabonskej stratégie a rokovania o novej Finančnej perspektíve. Z ďalších európskych priorít uvediem ratifikáciu Ústavnej zmluvy, budovanie Schengenu a približovanie sa k Eurozóne. Slovenská republika bude aktívna aj v procese rozširovania Európskej únie s dôrazom na tie štáty, ktoré preukážu pripravenosť na začatie rokovaní o vstupe do Európskej únie. V rámci NATO bude Slovenská republika aj naďalej podporovať silnú transatlantickú väzbu s prioritným záujmom o angažovanie sa NATO na Balkáne a o podporu rozvoja našich vzťahov s Ukrajinou. Máme osobitný záujem aj na zachovaní dobrých vzťahov so Spojenými štátmi. Súčasne by sme radi boli komunikačným kanálom medzi transatlantickým a európskym priestorom na strane jednej a priestorom SNŠ a Balkánu na strane druhej. Lepší dôkaz tejto pozície ako blížiace sa stretnutie prezidentov Busha a Putina na Slovensku vám dať neviem. Táto udalosť však neznamená vyvrcholenie nášho úsilia, ale silný impulz pre jeho pokračovanie. Je pritom podľa mňa veľmi dôležité vnímať ju nielen cez optiku summitu alebo vrcholného stretnutia dvoch čelných predstaviteľov súčasnej globálnej politiky, ale zo slovenského hľadiska predovšetkým ako dve mimoriadne významné dvojstranné návštevy Slovenskej republiky. Západný Balkán spolu s východnou Európou predstavujú dva kľúčové vektory nášho zahraničnopolitického pôsobenia. Tu chceme zamerať všetky úrovne nášho zahraničnopolitického pôsobenia, bilaterálnu, ale aj multilaterálnu, európsku i tansatlantickú úroveň. Popri nemateriálnych príspevkoch, akými sú poskytovanie nášho know-how z európskej integrácie či sprostredkovanie komunikácie s Bruselom, pôsobíme v uvedených oblastiach aj hmatateľnou materiálnou pomocou. Konkrétne myslím teraz na oficiálnu rozvojovú pomoc Slovenskej republiky. Po zmenách na Ukrajine sa sem pokúšame nasmerovať tiež potenciál Vyšehradskej spolupráce. Aj v tomto kontexte naďalej pripisujeme význam Vyšehradskej spolupráci, ktorá môže multiplikovať vplyv stredoeurópskeho regiónu na medzinárodnú politiku, osobitne v rámci Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Osobitný význam bude mať počas roku 2005 aj naše predsedníctvo v Stredoeurópskej iniciatíve. V októbri 2005 bude vrcholiť úsilie o členstvo Slovenskej republiky v Bezpečnostnej rade OSN. Snaha Slovenska o členstvo v Bezpečnostnej rade OSN by mala v zahraničnej politike Slovenskej republiky prehĺbiť vedomie zodpovednosti a angažovanosti v otázkach globálneho charakteru. V problémových oblastiach sveta bude dôležité zamerať sa na presadzovanie demokracie, budovanie právneho štátu a občianskej spoločnosti, dodržiavanie ľudských práv a medzinárodných záväzkov. Rovnako bude potrebné zamerať sa na boj proti terorizmu, kontrolu zbrojenia a jadrových programov a na nešírenie zbraní hromadného ničenia.

    Panie poslankyne a páni poslanci, po prvýkrát sme vstúpili do nového roku ako plnoprávny člen Európskej únie a NATO. Bude to rok plný výziev, rok, na začiatku ktorého privítame mimoriadne významnú návštevu a na konci ktorého zasa s najväčšou pravdepodobnosťou privítajú nás v ústrednom orgáne Organizácie Spojených národov. Bude to rok náročný. Pre zvládnutie všetkých jeho výziev bude vláda Slovenskej republiky potrebovať vašu plnú podporu. Chcel by som teda apelovať na to, aby naša dnešná rozprava o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005 bola vedená v tomto smere.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím predsedu zahraničného výboru pána poslanca Pavla Pašku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania materiálu Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005 (tlač 990a).

    Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 988 zo dňa 22. decembra 2005 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetný materiál v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č. 50 z 25. januára 2005, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 153 z 27. januára 2005.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005.

    Skončil som, pán predsedajúci. Otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Ako prvý sa prihlásil pán predseda zahraničného výboru, pán poslanec Paška. Okrem neho kto sa ešte hlási do rozpravy? Nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Paška, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že materiál bol veľmi dobre uvedený pánom ministrom, chcem v úvode oceniť, že na rozdiel od materiálu Strednodobá koncepcia zahraničnej politiky, ktorý sme prerokovali minulý rok, naozaj tento materiál obsahuje sumu konkrétnych aktov a postupov ministerstva zahraničných vecí a slovenskej diplomacie.

    Chcem hneď v úvode poznamenať, že si viem predstaviť, že nie je jednoduché robiť diplomaciu a zahraničnú politiku, a teraz sa pán minister ani nikto z nás neurazí, v malej krajine, ktorá sa snaží v tom veľkom európskom a svetovom priestore aj v rámci globálnych tendencií zachovať si svoju primeranú mieru národnej suverenity, identity, ale aj to, čo je vlastné každému, tú snahu presadiť niektoré parciálne záujmy, ktoré táto krajina ako každá iná legitímne má.

    Preto sa v tomto svojom vystúpení dotknem len troch takých momentov, niektoré naznačil už aj pán minister zahraničných vecí.

    Azda tým najvýznamnejším medzníkom alebo takým symptomatickým prejavom schopnosti slovenskej diplomacie, ale nielen slovenskej diplomacie, ale aj slovenskej politickej scény na ceste za demokratizáciou priestoru je stretnutie prezidentov pána Busha a pána Putina.

    V tejto súvislosti by som ale chcel naznačiť určitý rozmer, ktorý vnímam z titulu postavenia predsedu zahraničného výboru na základe informácií získaných v poslednom období. A možno to nie je len otázka na pána ministra, ale pre každého z nás. Zhruba pred dvoma týždňami alebo troma týždňami na verejnom hearingu na pôde Zahraničného výboru Európskeho parlamentu prezentovali stanoviská v oblasti vonkajších vzťahov alebo, nazvime to, Spoločnej zahraničnej politiky Európskej únie vysoký predstaviteľ pán Solana a komisárka Európskej únie pani Ferrero-Waldnerová. Zazneli postoje vo vzťahu k mocnostiam, a pán minister ma opraví, ak som náhodou mierne nepresný, ktoré by sme mohli zhrnúť zjednodušene asi, vo vzťahu k Spojeným štátom výrazná miera pri zachovaní priority usporiadania vzťahu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, určitého pragmatizmu bez nejakých komplikovaných schém a koncepcií vzťahu tak, aby naozaj to prepojenie transatlantické, na ktorom už desaťročia stoja vzťahy USA a Európy, fungovalo, a na druhej strane vo vzťahu voči Rusku určitá miera realizmu. A myslím, že to bola komisárka Ferrero-Waldnerová, ktorá používa doslova výraz „dostať Rusko z defenzívy“, to znamená vrátiť Rusko do hry v rámci globálnych vzťahov, z ktorých určite, a história to potvrdzuje, môžu vzniknúť alebo vznikali aj určité napätia. Nie je žiadnym tajomstvom, akým spôsobom Slovensko realizovalo postoje voči týmto dvom mocnostiam. Možno aj z materiálu samotného vidieť, že vo vzťahu k Rusku je tento rozmer, a na môj vkus budem teraz subjektívny, až príliš ekonomizujúci bez ohľadu na určitú mieru tradície a kultúry a hodnôt, ktoré nás s týmto národom spájajú, a na druhej strane určitú predsa len prioritu vzťahov Slovenska voči Spojeným štátom americkým. Ak zoberieme do úvahy, a nielen na základe posledného vývoja udalostí, ale aj na základe posledných informácií zo stretnutia ministerky zahraničných vecí pani Riceovej a pána Lavrova, vidíme, že je minimálne priestor na to, aby aj summit prezidentov oboch krajín nemusel vyznievať len úplne najoptimistickejšie, a že minimálne existujú niektoré nevyjasnené témy, ktoré medzi obidvoma veľmocami sú. Teda nepôjde o nič iné z pohľadu Slovenska, len zachovať si primeranú úroveň vzťahov ako k Rusku, tak ku Spojeným štátom a ako člen Európskej únie v prípade, niežeby som po tom túžil, akéhokoľvek sporu mať dopredu sofistikovaný postoj.

    Hovorím to aj preto, že ten druhý významný medzník, a už to spomínal pán minister, je práve naša ambícia byť zvolený na októbrovom Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov za nestáleho člena Bezpečnostnej rady na roky 2006 a 2007, čo je, ak sa tak stane, a ja dúfam, že už slovenská diplomacia urobila naozaj veľa, že by sa to malo vydariť, potvrdením postavenia Slovenska. Na druhej strane pôjdeme do obdobia fungovania vážneho orgánu Organizácie Spojených národov, keď, ja použijem výraz, svet bude spieť do čoraz väčšieho stresu a môže sa stať, že ako člen Bezpečnostnej rady Slovensko bude musieť zaujímať veľmi závažné stanoviská k určitým globálnym tendenciám alebo problémom, ktoré na svete vzniknú. Som presvedčený, že suma skúseností, ale aj profesionalita našej zahraničnej politiky aj diplomatického zboru je schopná tieto problémy zvládnuť.

    Na záver chcem sa vrátiť dva mesiace dozadu, keď sme v tejto Národnej rade diskutovali o návrhu uznesenia, ktorým sme chceli vysloviť aj sme nakoniec vyslovili podporu procesu demokratizačnému, procesu na Ukrajine. Vtedy sa niektorí kolegovia pýtali, na základe akého mandátu a prečo to vlastne robíme. Chcem nielen za seba, ale určite aj za ostatných kolegov vysloviť presvedčenie, že sme činili správne. Možno sme malým spôsobom, ale takým, ktorý je demokratickému svetu vlastný, pomohli zmenám na Ukrajine. A dnes môžem naozaj s radosťou konštatovať, že to, z čoho som mal aj ako človek obavy, aby sme nemuseli na našej východnej hranici budovať drahé zabezpečenia proti nelegálnej migrácii, sa nenaplnilo. Akčný plán práve vo vzťahu k Ukrajine prijala Európska únia a som veľmi rád, že nakoniec sa Slovensko v rámci priorít svojej zahraničnej politiky určite účinne doň zapojí. Ďakujem vám pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Džupa. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dovolím si mierne nesúhlasiť s jednou pasážou pána poslanca Pašku a vyjadriť svoje osobné, verím, aj stanovisko nášho politického subjektu. Sme malá krajina, sme mladá demokracia a sme krátko suverénnou krajinou na to, aby sme si mali, museli, nielen mohli uvedomiť, aký reálny pohľad môžeme mať na okolitý i vzdialený svet a aj na skutočnosť, že tento okolitý i vzdialený svet nás stále a permanentne monitoruje. Tento proces ešte nejaký čas bude trvať. Preto som toho názoru, že triezvym spôsobom tvoriť zahraničnú politiku proporcionálne a vyvážene k rozloženiu ekonomickej a politickej sily vo svete je nanajvýš správne.

    A ak by som to mal ešte doplniť druhou tézou, mne je mimoriadne sympatické, že je stále otvorený priestor pre zmysluplnú komunikáciu s tretími krajinami, pretože napriek tomu, čo som hovoril o tom, že sme mladá, malá a krátko trvajúca suverénna demokracia, týmto krajinám máme čo ponúknuť a rovnako aj máme možnosť pochopiť a prijať to, čo vedia ponúkať iní. Takže to je z tohto pohľadu.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie.

    Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predtým ako začneme rokovanie o nasledujúcich dvoch bodoch programu, ktoré sa týkajú transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, navrhujem, aby sme rozpravu o týchto bodoch zlúčili. Je s tým všeobecný súhlas, prosím? Ďakujem.

    Takže pristúpime k rokovaniu o týchto bodoch. Materiál

    Analýza súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky

    ste dostali ako tlač 977 a

    projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky

    máte ako tlač 992.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby uviedol obidva materiály vlády. Pán minister, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky pri prerokovaní správy o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky roku 2004 (stav za rok 2003) prijala uznesenie č. 1330 z 2. novembra 2004, ktorým požiadala vládu o predloženie analýzy stavov prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Analýza stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky bola vládou Slovenskej republiky schválená uznesením č. 1225 z 15. decembra 2004.

    Na základe úloh definovaných v programovom vyhlásení vlády a Plánom práce vlády ministerstvo pôdohospodárstva začalo s postupnou prípravou a vykonalo kroky potrebné na uskutočnenie transformácie, ktorej strategickým cieľom je zabezpečenie racionálneho využívania jedinečného prírodného bohatstva lesov vo vlastníctve štátu v prospech celej spoločnosti. Všetky tieto činnosti sú podrobne zhodnotené v Analýze prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorá poukazuje na veľkú časovú aj obsahovú náročnosť celého procesu prípravy transformácie, najmä na rozsiahle analytické časti (viac ako 1 100 strán), ktorá slúžila ako podklad na rozhodovanie o ďalšom postupe pri transformácii štátneho podniku, ktorá sa zameriavala na vytvorenie modernej prosperujúcej spoločnosti, ktorej hlavnou úlohou je efektívne spravovanie zvereného, ako aj spravovaného majetku, racionálne využívanie všetkých zdrojov a prostriedkov a zabezpečenie požiadaviek spoločnosti pri dodržiavaní, rozvíjaní zásad trvalo udržateľného rozvoja.

    Analýza stavu prác na transformácii tohto štátneho podniku má len informatívny charakter. Obsahuje faktografické údaje o jednotlivých krokoch vykonaných s cieľom splnenia programového vyhlásenia vlády schváleného Národnou radou Slovenskej republiky.

    Projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky tiež je predkladaný na základe požiadavky Národnej rady, ktorá vzišla zo správy o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky roku 2004 (stav za rok 2003), taktiež uznesením č. 1330 z 2. novembra 2004. Projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky bol vládou Slovenskej republiky schválený uznesením č. 1234 z 15. decembra 2004.

    Strategickým cieľom tejto transformácie je zabezpečenie racionálneho využívania jedinečného prírodného bohatstva lesov vo vlastníctve štátu v prospech celej spoločnosti.

    Transformácia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky sa zameriava na vytvorenie modernej a prosperujúcej spoločnosti, ktorej hlavnou úlohou je efektívne spravovanie zvereného, ako aj spravovaného majetku, racionálne využívanie všetkých zdrojov a prostriedkov a zabezpečenie požiadaviek spoločnosti pri dodržiavaní a rozvíjaní zásad trvalo udržateľného rozvoja. Poslaním transformovaného podniku na ich základe, ako aj na základe vykonaných analýz externého a interného prostredia je stanoviť postupnosť jednotlivých fáz a krokov smerujúcich k splneniu týchto cieľov. Tieto sú zhrnuté v projekte transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý bude po prerokovaní Národnou radou Slovenskej republiky východiskovým materiálom pre spracovanie legislatívneho zámeru návrhu zákona o založení spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, akciová spoločnosť.

    Projekt zároveň hodnotí predpokladané dosahy na ekonomiku podniku, štátny rozpočet, ako aj životné prostredie a na zamestnanosť. Ďakujem za pozornosť.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Dúfam, že len s prednesením týchto návrhov dvoch budeme pokračovať v rokovaní.

    Teraz žiadam predsedu výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledku prerokovania týchto materiálov vo výbore. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo predkladá správu o výsledkoch prerokovania Analýzy súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (tlač 977a).

    Analýzu súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 992 z 27. decembra 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval predmetnú správu 25. januára. Uznesením č. 287 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky konštatovať, že nebolo naplnené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1330 z 2. novembra 2004 v bodoch 3, 4, 5 a 6. Schválil aj túto správu o výsledkoch prerokovania správy vo výbore uznesením č. 294.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo poveril predsedu výboru Ing. Miroslava Maxona predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, návrh uznesenia máte ako prílohu tlače 977a.

    Projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 993 z 29. decembra 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval uvedenú správu 25. januára 2005. Uznesením č. 288 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky konštatovať, že nebolo naplnené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1330 z 2. novembra 2004 v bodoch 3, 4, 5 a 6. Schválil aj správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy vo výbore uznesením č. 295.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo rovnako poveril predsedu výboru predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Za klub písomne sa do rozpravy k obom bodom programu, tak ako sme schválili, že budeme o nich rokovať spoločne, prihlásil pán poslanec Ľubomír Vážny, za klub strany Smer. Nech sa páči, máte slovo ako prvý, potom pôjdu písomne prihlásení a potom umožníme ústne sa prihlásiť do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v rozprave pár slovami vystúpil k predloženému materiálu. Tak ako sú obidva materiály stručné, tak sa pokúsim byť aj ja stručný.

    Pár slov k prvému materiálu (tlač 977) Analýza súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.

    Materiál vyčerpávajúco opisuje počet stretnutí riadiaceho výboru, vedúcich tímov, tréningu, analyzuje stratégiu polí, obchodných polí, definuje väzby medzi strategickými obchodnými poliami, opisuje tréning, zvládanie zmien vo firme a tak ďalej. Ale vzadu alebo ku koncu materiálu sa materiál veľmi stručne zmienil o tom, čo je podstatné. A to, čo chcem dať teraz do pozornosti, je majetkovoprávne nevysporiadanie majetku v správe Lesov Slovenskej republiky, š. p., keď materiál dáva len údaje za rok 2003, resp. ku koncu roku 2003. A citujem: „Nevysporiadaných stavieb je 34 % z celkového majetku Lesov Slovenskej republiky, š. p., a lesných pozemkov je 280 000 hektárov, čo je cirka 30 %, a predpokladané náklady na majetkovoprávne vysporiadanie sú 1,3 mld. Sk.“ Toto sú obrovské čísla, ktorými by sme sa mali vážnejšie zaoberať. A, samozrejme, predkladateľ nám mohol dať aktuálnejšie informácie, nie ku koncu roku 2003, teraz keď sme vo februári 2005.

    Samozrejme, takisto mi v materiáli chýba nejaká analýza toho kroku, ktorý sa stal, keď sa odovzdalo vedenie podniku tzv. krízovému manažmentu, a posúdenie v porovnaní so súčasným obdobím.

    Preto mi dovoľte predložiť procedurálny návrh k materiálu, ktorý máme ako tlač 977, vrátiť materiál (tlač 977) Analýza súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky predkladateľovi na dopracovanie a doplnenie s tým, že navrhujem A. doplniť ho o analýzu stavu lesov Slovenskej republiky, š. p., v období odovzdania vedenia podniku tzv. krízovému manažmentu a v súčasnom období, ako aj o porovnanie a zdôvodnenie rozdielov z tohto kroku vyplývajúcich, B. doplniť materiál o stav nevysporiadaného majetku, t. j. o aktuálny stav, stav k 31. 12., ktorý nám bol deklarovaný v materiáli, je podľa môjho názoru nedostatočný, t. j. zhodnotiť aktuálny stav a najmä upresniť rozsah nevysporiadaného majetku.

    Veľmi stručne sa zmienim o druhom materiáli, to je tlač 992.

    K tomuto materiálu takisto musím vyjadriť svoj názor, že je obsahovo chudobný a nespĺňa kritériá projektu, kritériá projektu, ktorý má ambíciu transformovať 34 mld. účtovnej hodnoty majetku, čo môže byť v trhových cenách ja neviem, odhadujem, 100 mld. Čiže je to významný balík peňazí, ale ešte významnejší balík dedičstva Slovenskej republiky, ktoré sa v lesoch nachádza. Ťažko sa dá k nemu vyjadriť, keďže je veľmi stručný. A len narážam, že by mal byť podstatne rozsiahlejší a mal by rozviesť tie témy, ktoré nás bytostne všetkých zaujímajú.

    Chcem len upozorniť veľmi stručne, že ocenenie nepeňažného vkladu bez znaleckých posudkov, len z účtovníctva by bolo možné len v tom prípade, ak sa v súčasnej časovej hladine vykonalo precenenie majetku na súčasné cenové relácie, lebo napr. účtovná hodnota mnohých stavieb môže byť nulová, ale ich trhová hodnota môže predstavovať státisíce korún, resp. majetok, ktorý je deklarovaný v tomto materiáli na 34 mld., v účtovnej hodnote môže byť, ako som pred chvíľou spomenul, 100 mld. korún.

    Ak by predsa malo dôjsť k transformácii Štátnych lesov Slovenskej republiky na akciovú spoločnosť, potom tu musí byť najprv celý postup legislatívne jasný, nie tak ako je v tomto materiáli deklarované, že sa najprv ustanoví akciová spoločnosť a potom si budeme tvoriť zákony a predpisy na fungovanie podľa svojich predstáv alebo podľa predstáv, ktoré nám z tohto procesu vyplynú, ale, samozrejme, pod rúškom faktu, že Národná rada Slovenskej republiky takýto postup schválila dnešným konaním.

    Takisto je zavádzajúca kapitola 4.3. v materiáli, že v lesnom hospodárstve nedôjde vznikom akciovej spoločnosti k poklesu zamestnanosti, pretože tých 3 500 zamestnancov, čo sa súčasné vedenie podniku chystá prepustiť, sa nemôže v žiadnom prípade umiestniť alebo uplatniť v lesnom hospodárstve, keď sa redukuje počet odštepných závodov, mení sa štruktúra a vlastne celé je to cielené, tak aby sa znížila aj zamestnanosť.

    Preto taktiež predkladám druhý procedurálny návrh k tlači 992, k projektu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, vrátiť tento materiál na dopracovanie predkladateľovi a konkrétne doplniť ho o A. časový a vecný harmonogram navrhovaného postupu transformácie štátneho podniku, B. analýzu vyvolaných legislatívnych zmien, aby sme potom nechytali legislatívu za chvost, C. trhové ocenenie majetku s rozdelením na vysporiadaný a nevysporiadaný majetok, aby sme aspoň ako-tak jasne vedeli, čo nás v tomto procese čaká, D. analýzu sociálneho dopadu zapríčineného uvoľnením 3 500 zamestnancov a E. špecifikáciu výkonu vo verejnom záujme a návrh postupu, ako sa vlastne tie výkony vo verejnom záujme vysporiadajú voči štátu.

    To je všetko zatiaľ, ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, plne podporujem návrh pána poslanca a jeho vystúpenie, ten procedurálny návrh jeho, aby sa vrátili materiály predkladateľovi na prepracovanie. Naozaj po podrobnom preštudovaní predložených materiálov môžem konštatovať, že sú nedostatočne vypracované a v niektorých častiach zavádzajúce. Hlavne poukážem už na tú spomínanú zamestnanosť. Myslím si, že bola tomu nedostatočne venovaná pozornosť.

    A moje pripomienky vlastne smerujú k celému postupu premeny štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Skutočne ide o veľké hodnoty, ktoré vlastnil štát. A naozaj je potrebné tomuto venovať aj patričnú pozornosť.

    A fakt tieto materiály nie sú dobre vypracované, a preto budeme podporovať návrh, procedurálny návrh pána poslanca, aby boli vrátené predkladateľovi späť na dopracovanie. Ďakujem pekne.

  • Písomne sa do rozpravy prihlásil jediný poslanec, pán Miroslav Číž. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, nie som, prirodzene, odborník na lesníctvo ani na problematiku hospodárenia s lesmi, ale napriek tomu vystúpim, vzhľadom na to, že prerokúvame veľmi závažné materiály. A osobitne formy transformácie, je fakt, predstavujú pre mňa istú výzvu. A mám vždycky veľmi problém akceptovať návrhy, ktoré tam sú, pretože často z nich dýcha nesmierne neporozumenie a nechápanie verejného majetku, osobitne v tak citlivej otázke, ako sú lesy a ich užívanie. Ale ani to by nebol hlavný dôvod, hlavný dôvod, pre ktorý vystupujem, je ten, že sa obracajú na mňa občania, teda osobitne tí, ktorí sú zainteresovaní, ktorí pracujú vo sfére lesníctva. A posielajú mi, samozrejme, jednak vecné údaje k problematike, o časti z nich hovoril pán môj kolega vo vecnom stanovisku nášho klubu, no ale zároveň dávajú iné otázky, resp. iné informácie, ktoré, samozrejme, neviem overiť. A uznávam aj to, že nemá sa vystupovať s vecami, ktoré niekoho obviňujú, a pritom sa nedajú stopercentne verifikovať, pán minister, a to aj z toho dôvodu, že teraz nedávno som čítal, a to v obvykle nie radikálnom denníku Sme, že teda ministri, vláda alebo možno aj poslanci chápu svoju funkciu v štáte ako korisť, ktorú treba nejakým spôsobom ukoristiť.

    Tak aby sme odstránili akékoľvek nedorozumenia v tomto smere, dovoľte mi, aby som vám položil v zmysle informácií, ktoré som dostal, 6 otázok. Bolo by dôležité, dobré, pán minister, keby ste mi na ne džentlmensky odpovedali, budú zaznamenané v písomnej správe o rokovaní v Národnej rade a je možné potom teda usúdiť z tých odpovedí, či sa tým treba alebo netreba zaoberať nejakým iným spôsobom.

    Prvá otázka, pán minister: Ako je použitých 20 mil. Sk navýšených Národnou radou Slovenskej republiky účelovo na tvorbu lesných, hospodárskych plánov?

    Druhá otázka, pán minister: Prečo podľa informácií, ktoré mám, porušujete zákon o štátnej službe, keď ste doteraz nevymenovali prednostov obvodných lesných úradov v Lučenci a v Bardejove, hoci títo úspešne zvládli výberové konanie a vy podľa zákona by ste mali byť povinný ich vymenovať?

    Tretia otázka, pán minister. Obrátili sa na mňa ľudia z okolia Zvolena, odkiaľ pochádzam s otázkou, prečo ste zrušili uzavretú súťaž na predaj nepotrebných budov Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene, ktoré sa nepodarilo predať za posledných 5 rokov, čo je jasné porušenie zákona o verejnej súťaži. Citujem z listu: „Údajne ich má dostať s vami spriaznená skupina podnikateľov.“

    Štvrtá otázka. Zo zadania podmienok obchodnej verejnej súťaže na dodávku informačného systému a služieb súvisiacich s jeho implementáciou, údržbou a rozvojom pre štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vyplýva, že proces transformácie štátneho podniku na akciovú spoločnosť by mal prebiehať podľa projektu, ktorý zatiaľ Národná rada, ale aj vláda zastavila. V predloženom projekte však tvrdíte, že až novovytvorená správna a dozorná rada rozhodne o tom, ako bude nový podnik fungovať, aké budú kompetencie organizačnej štruktúry a pod., k čomu, samozrejme, potom vyvstáva otázka: Načo ideme vynakladať viac ako 130 mil. korún na nový informačný systém, keď zadanie by malo byť známe až po rozhodnutí budúcej správnej a dozornej rady? Otázka je opäť: Nie je náhodou tento tzv. projekt iba hmlou slúžiacou na obídenie Národnej rady a tiché presadenie pôvodného scenára, ktorý ste ako predstaviteľ Strany maďarskej koalície predložili?

    Piata otázka. Problém, ktorý mal odstrániť nerovnoprávnosť v obchode s drevom, a to jednotné normy pre meranie a zatrieďovanie surového dreva pre domácich a zahraničných odberateľov, ste za 28 mesiacov, čo ste vo funkcii, nedokázali vyriešiť. Ide pritom o vec, ktorá poškodzuje lesníctvo ročne o miliardovú sumu v cene dreva a drevospracujúci priemysel na Slovensku činí nekonkurencieschopným vo vzťahu k zahraničnej konkurencii, ktorá presadením si svojho merania a najmä zatrieďovania dreva nakupuje drevo u nás o 800 až 1 000 korún za 1 m3 lacnejšie. Otázky sú: Ako chcete v súčasnej situácii po kalamite v TANAP-e a v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky zabezpečiť, aby sa dodržiavali platné zákony označovania a merania dreva, keď sa státisíce metrov kubických valia do Maďarska, Česka, Rakúska, a aby nedochádzalo k rozkrádaniu a podhodnocovaniu dreva? Kedy budú k dispozícii spomínané jednotné normy a kedy sa bude drevo elektronicky označovať a evidovať hneď po ťažbe a pri preprave, ako je to bežné napr. aj v už spomínaných krajinách, teda v Maďarsku, Česku a Rakúsku? Za peniaze, ktoré sa nemilobohu doteraz vyhodili na neúspešný transformačný projekt, bolo možné kúpiť potrebný softvér, hardvér a označujúce štítky možno aj dvakrát.

    A posledná otázka, pán minister, vo väzbe na transformáciu štátnych lesov, poľovníctvo. Bez výberového konania podľa mne doručených informácií bolo doteraz prenajatých 95 štátnych revírov väčšinou rodinným príslušníkom pána ministra a ľuďom z poslaneckého klubu SMK. Ide o predaj práva 100-percentného odstrelu, a nie prenájom revírov. Citujem opäť z listu: „Brat pána zodpovedného ministra a jeho bratranec majú 6 revírov.“ Pán minister, toto sú informácie, ktoré som dostal. Neviem ich verifikovať. Ak dovolíte, by som vás požiadal, aby ste na ne odpovedali. Ak sa mýlim, veľmi rád zoberiem tú otázku, samozrejme, späť. Doteraz bolo prenajatých 95 štátnych revírov väčšinou rodinným príslušníkom pána ministra a ľuďom z poslaneckého klubu SMK. A brat váš aj jeho bratranec už majú 6 revírov. Tak len keby ste sa k tomu vyjadrili. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som nebola až taká ostrá ako pán poslanec Číž, ale predsa by som doplnila pána poslanca Číža dvoma otázkami na pána ministra.

    Ja som sa tieto veci vás pýtala, pán minister, už aj vo výbore, dostala som odpoveď, akú som dostala, a preto sa vás chcem opýtať, ako je to možné, že v súčasnosti vznikajú divízie podľa projektu, o ktorom sme diskutovali minulý rok vo výbore, ale ktorý schválený nebol, pričom v predloženom materiáli (tlač 992) takéto návrhy nie sú. To je moja prvá otázka.

    A druhá otázka. Rakúski odborníci odporučili postup projektu – najprv zákon, potom transformácia. To je prvá zásadná výhrada SDKÚ k tomu, že podľa Plánu legislatívnych úloh vlády už v decembri 2003 tento návrh zákona o transformácii na akciovú spoločnosť mal byť predložený do vlády, stále ešte sa tak nestalo, a vy ste nám predložili návrh uznesenia, kde tento návrh zákona bude predložený až po schválení návrhu projektu.

    Tak si prosím odpoveď aj na tieto dve otázky. Ďakujem.

  • Prosím, teraz otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Do rozpravy ústne sa prihlásili pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Maxon ako spravodajca, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Maxon, ako spravodajca nevyužívate možnosť prioritne vystúpiť v rozprave? Nie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte prednosť a slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vám predložila dva návrhy uznesenia.

    Prvý návrh: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Analýzu súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (tlač 977).“

    A druhé uznesenie: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.“

    Tieto dva návrhy uznesenia predkladám kvôli tomu, že výbor tieto návrhy uznesení si neosvojil. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si aj ja vám predložiť návrh na uznesenie, resp. teda návrh na doplnenie uznesenia k projektu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (tlač 992) a k analýze súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (tlač 977), v ktorom Národná rada Slovenskej republiky A. súhlasí s prerušením rokovania o uvedených bodoch s tým, že sa prerokujú na marcovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a B. upozorňuje vládu Slovenskej republiky, osobitne však ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na platnosť uznesenia č. 1330 z 2. novembra 2004, a to predovšetkým v bodoch 5 a 6 tohto uvedeného uznesenia. Súčasne ako spravodajca vás informujem, že o týchto dvoch bodoch návrhu uznesenia budem navrhovať, aby sa hlasovalo o nich osobitne.

    Dovoľte mi teda ale povedať niekoľko slov k samotným dokumentom. Predovšetkým si dovolím zareagovať na tie 2 návrhy uznesenia, ktoré predniesla pani poslankyňa Sárközy. Je mi ľúto, že k návrhu projektu a k samotnej analýze sa pristupuje takto čisto politicky. Pani poslankyňa, ja nemám v žiadnom prípade právo sa vás pýtať, či ste tieto dokumenty čítali, ale pokiaľ by ste tieto dokumenty čítali, tak by som povedal, že vaša profesionálna česť musí byť v rozpore s politickou požiadavkou a takýto návrh na uznesenie by ste predložiť nemohli. Aj mi dovoľte povedať pár slov prečo.

    Analýza súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky je súbor aktivít, ktoré podnikli jednotliví zainteresovaní na celom tom procese počnúc teda analýzou stavu v Lesoch Slovenskej republiky až po formulovanie východísk procesu transformácie. Ale je tam teda len popísaný ten postup, ako tieto skupiny pracovali, koľkokrát sa zišli, v akom personálnom zložení fungovali. Z tohto pohľadu si myslím, že došlo k dosť vážnemu nepochopeniu tej požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky formulovanej v uznesení č. 1330. My sme naozaj mali záujem, a už to tu spomenul kolega, pán poslanec Vážny, aby sme dostali východiskovú analýzu aktuálneho stavu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a na základe teda toho posúdili tú ďalšiu časť. A to je teda celá problematika projektu.

    Okrem toho teda s poľutovaním musím konštatovať, že v tomto dokumente sa uvádzajú polopravdy alebo nepravdy. Ak si nalistujeme napr. prílohu č. 2 Zloženie riadiaceho výboru, tak ako prvý je napísaný štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva pán Golian. A podľa textovej časti mal byť aj predsedom tohto riadiaceho výboru. Pán štátny tajomník Golian vydal menovacie dekréty všetkým nižšie menovaným a menovací dekrét on sám od ministra pôdohospodárstva dostal niekedy koncom minulého roka. Takže vlastne rokovania riadiaceho výboru sa buďto nezúčastňoval, alebo sa zúčastňoval len úplne pasívne.

    Ak my sme kritizovali v pôdohospodárskom výbore, že do toho procesu jednak analýzy a jednak prípravy projektu nebola dostatočne zaangažovaná odborná verejnosť alebo teda externí spolupracovníci, tak v prílohe č. 3 sú vymenovaní všetci tí, ktorí sa teda mali podieľať na tom procese. Vážené dámy a páni, je tam zopár mien tých, ktorí sa na rokovaní ani riadiaceho výboru, ani žiadnej inej expertnej skupiny nezúčastnili. Sú tam potom mená tých, ktorí externe dodali nejaké podklady, ale sú tam aj mená takých, ktorí o procese transformácie alebo o projekte transformácie Lesov Slovenskej republiky nič nevedia.

    Ale, ešte raz zdôrazňujem, nám nešlo o to, aby sa vymenovali aktivity, nám nešlo o to, aby sme vedeli, koľkokrát expertná skupina alebo odborníci boli v Rakúsku, to sú technicko-organizačné veci, nám naozaj išlo o analýzu východiskového stavu, na základe ktorého by sa potom realizoval projekt, a viac-menej nám možno išlo o to, aby sme v tejto analýze dostali skutočnosti, ktoré robili Rakúšania pre Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Oni teda mali sa pôvodne zúčastňovať na celom projekte, ale v konečnom dôsledku spravili len tú základnú analýzu a potom z tohto procesu odišli.

    Pokiaľ sa týka tlače 992, projektu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, dámy a páni, tí, ktorí sa tejto problematike venujeme, tak máme, samozrejme, informácie, že projekt transformácie existuje. Možno máme k nemu odborné výhrady, možnože niektorým veciam nerozumieme, ale tlač 992 nazvať projektom transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, nuž tak na to treba naozaj veľkú dávku odvahy. Ak by na základe tohto projektu akýkoľvek skúsený manažér mal realizovať transformáciu Lesov Slovenskej republiky na akciovú spoločnosť, tak jednoducho ja som presvedčený, že je to nemožné podľa tohto projektu, ktorý my sme obdržali.

    Dovoľte mi teraz, aby som vás informoval ešte o niektorých organizačných veciach. Aj vo väzbe na to, aké dokumenty sme dostali, aj vo väzbe predovšetkým na to, čo tu už bolo povedané, že ide o transformáciu naozaj mimoriadne veľkého majetku, že Lesy Slovenskej republiky naozaj významným spôsobom musia plniť aj verejnoprospešnú činnosť, aj vo väzbe na tieto skutočnosti navrhujem teda uznesenie, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu.

    A to prerušenie zdôvodňujem, dámy a páni, tým, že konečne teda po istých organizačných problémoch, mám na mysli ale teraz problémy zo strany zaťaženia poslancov, sme dohodli výjazdové rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo priamo teda v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky Banská Bystrica. Programom nášho rokovania má byť teda prezentácia procesu transformácie a prezentácia celého projektu. A výbor pre pôdohospodárstvo na základe tam získaných informácií a, samozrejme, po dohode so spracovateľmi má tú ambíciu, že o tomto výjazdovom rokovaní vás budeme v pléne Národnej rady Slovenskej republiky informovať. To je teda tá organizačná stránka, ktorú my navrhujeme. Navrhujeme to aj preto, že naozaj sa potrebujeme zoznámiť s reálnym projektom, nie tým, ktorý sme obdržali v tlači 992. A chcel by som teda zdôrazniť, že vzniká veľmi vážna diskusia aj o tom postupe, o ktorom tu už hovoril, myslím, aj kolega, pán poslanec Vážny.

    Dámy a páni, pre mňa je naozaj technicky nepochopiteľné, že najskôr by sme mali posúdiť a vyjadriť sa k projektu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a až následne by sme mali rokovať o osobitnom zákone, ktorým sa zriadi akciová spoločnosť Lesy Slovenskej republiky. Veď ten postup je absolútne neakceptovateľný. My sme predovšetkým požadovali minimálne legislatívny zámer tohto zákona. Ale ak my máme posúdiť objektívne projekt, tak už musíme poznať aj paragrafové znenie zákona, ktorým sa zriadi osobitná akciová spoločnosť. Okrem toho som presvedčený a máme informácie, myslím, že tento týždeň alebo v krátkom čase by mal ísť na rokovanie vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona o lesoch. Dámy a páni, to je predsa absolútne základná norma, podľa ktorej sa v lesnom hospodárstve všeobecne na Slovensku bude postupovať. A, prirodzene, tomu sa má prispôsobiť potom aj osobitný zákon, ktorým bude zriadená akciová spoločnosť. A tomu sa musí, samozrejme, prispôsobiť aj projekt transformácie štátneho podniku.

    Dovoľte mi povedať ešte pár závažných vecí. A to je dôvod, prečo teda navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky upozornila vládu Slovenskej republiky, osobitne však Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na platnosť uznesenia č. 1330 z 2. novembra 2004, predovšetkým v bodoch 5 a 6 tohto uvedeného uznesenia.

    Dámy a páni, toto predmetné uznesenie v bode 5 ukladá vláde Slovenskej republiky alebo žiada od vlády Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky legislatívny zámer osobitného zákona, ktorým sa zriadi štátna akciová spoločnosť Lesy Slovenskej republiky. A v tom bode 6 žiadame vládu do prerokovania a schválenia uvedeného zákona okamžite zastaviť prebiehajúci proces transformácie a reštrukturalizácie Lesov Slovenskej republiky, š. p.

    K tomu bodu 5 som už povedal svoje stanovisko, dovoľte mi teda povedať niekoľko poznámok k bodu 6. V tomto období vedieme diskusiu o tom, myslím si, že ju vedieme korektne a bez emócií, že to, čo sa v Lesoch Slovenskej republiky, š. p., deje, či je v súlade so zákonom, a že tie reštrukturalizačné zmeny, ktoré sú tam, alebo zmeny, ktoré sa nazývajú ako cesta k efektívnejšiemu hospodáreniu Lesov Slovenskej republiky, či sú v kompetencii generálneho riaditeľa Lesov Slovenskej republiky. Tie diskusie sú úplne jednoznačné. Áno, sú v kompetencii generálneho riaditeľa. Vzniká však špecifická situácia v tom, že tieto kroky smerujú už k naplneniu procesu transformácie Lesov Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky k tomu prijala konzekventné stanovisko, že do toho obdobia, kým Národná rada neprerokuje tie relevantné dokumenty, aby sa v tomto procese nepokračovalo. Mohol by som vymenovať desiatky organizačných vecí, ktoré sa udiali a ktoré môžeme nazvať ako zefektívnenie činnosti štátneho podniku. Ale, vážené dámy a páni, v tomto období sa diskutuje o obstaraní hardvéru a softvéru pre budúcu akciovú spoločnosť. A ja si naozaj neviem predstaviť, ako môže vedenie Lesov Slovenskej republiky teraz dať kvalifikované zadanie pre spracovateľov softvéru, čo naozaj nie sú malé peniaze, keď Národná rada sa definitívne nevyjadrila k tomu procesu transformácie, keď nepoznáme zákon, ktorým sa zriadi osobitná akciová spoločnosť, a keď nepoznáme nakoniec ani zákon o lesoch. Veľmi dobre vieme, a to už som spomenul, že lesy majú aj svoju verejnoprospešnú činnosť a toto všetko sa musí odraziť potom v tých záverečných dokumentoch.

    Dovoľte mi možno ešte niekoľko politických poznámok. Myslím si, že celkom v úvode začala celkom korektná spolupráca vo Výbore pre pôdohospodárstvo Národnej rady Slovenskej republiky. A boli aj isté dohody, ako budeme postupovať. Tie dohody sa datujú niekde k začiatku minulého roka. Poviem vám teda, akú som ja ako predseda mal predstavu. A nakoniec táto predstava bola akceptovaná aj členmi výboru pre pôdohospodárstvo. A výsledok tejto dohody smeroval k tomu, aby sme sa postupne oboznamovali s tými dokumentmi, ktoré by mali ísť jednak na rokovanie vlády Slovenskej republiky a ako tá legislatívna oblasť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Dohoda je jedna vec, reálna skutočnosť je vec druhá. Už som vás informoval, že ideme sa teda s týmto projektom oboznámiť 22. februára. Možnože keby sme sa postupne s tými dokumentmi oboznamovali, tak by sme pochopili aj stratégiu a filozofiu tých, ktorí tento projekt spracúvajú, a možnože by sme sa vyhli potom tým politickým prestrelkám, ktoré v súčasnom období v súvislosti s transformáciou existujú.

    Ak by som sa mal ešte vyjadriť k niektorým vecným problémom, ktoré ja vidím v tom samotnom dokumente, ktorý vy, pán minister, nazývate a vláda Slovenskej republiky nazýva projekt transformácie, tak uvediem, že, po prvé, je tam v tom dokumente mnoho vecí, ktoré si navzájom odporujú. Jedna z takých vecí je, a spomínal to aj pán poslanec Vážny, v súvislosti s počtom pracovníkov, ktorí by perspektívne mali pracovať. Na jednej strane teda sa deklaruje v tom dokumente, že celá táto oblasť služieb, a mám na mysli predovšetkým ťažbu, by sa mala presunúť do externého prostredia. Na druhej strane sa uvažuje s pomerne masívnymi investíciami. A predpokladám, že tie investície by mali smerovať do technológií.

    Ale vzhľadom na to, že nechcem zdržovať, ako celkom taká šľahačka na tej pomyslenej torte je záver projektu. Nebudem hovoriť o tých ďalších disproporciách, resp. dovoľte mi povedať ešte jednu vec a to tiež nemáme predebatované. Akciová spoločnosť podľa tohto projektu by v budúcnosti mala dostať pôdu, ktorá je vo vlastníctve štátu, do nájmu. Ak má vzniknúť akciová spoločnosť, ktorá podľa osobitného zákona bude garantovať verejnoprospešnú činnosť hospodárenia v tomto lese, ktorá bude garantovať dosahovanie efektívneho hospodárenia a dobrých ekonomických výsledkov, tak potom naozaj nechápem, prečo by mala mať túto pôdu, ktorá súvisí s lesným fondom, v nájme. Ja som presvedčený, že pokiaľ legislatívne sme pripravení všetky veci spraviť tak, aby tam bola garancia, že sa s tým majetkom bude riadnym spôsobom nakladať, že to bude perfektne fungovať, aspoň teda v predstavách, tak ja naozaj nevidím dôvod, prečo by tento fond mal mať Slovenský pozemkový fond v správe a štátna akciová spoločnosť v nájme. Podľa môjho názoru to naozaj nemá logiku. A Slovenský pozemkový fond, ja nehovorím, že v súčasnosti, ale v budúcnosti môže mať celkom iné záujmy, ako nakladať s týmto lesným pôdnym fondom, ako sú záujmy štátu možno a akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky ako takej. Nechcem otvárať ten problém, o ktorom sme pred chvíľočkou hovorili, s ľuďmi, ktorí na tomto projekte pracovali, o tom príslušnom ustanovení, že k 31. 12. 2006 pôda neznámych vlastníkov prejde do vlastníctva miest a obcí. To je ďalšia vec, ktorá vyvolá podľa môjho názoru dosť vážne problémy. Ale, ešte raz, pokiaľ sa chceme rozhodnúť, že pôjdeme cestou rakúskeho modelu, ktorý sa osvedčil, tak zdôrazňujem, samozrejme, pracuje v iných podmienkach, ako sú Lesy Slovenskej republiky, Lesy Slovenskej republiky majú okolo 60 % výmery a v Rakúsku je to podstatne menej. Ale napr. tá akciová spoločnosť môže za presne zákonom stanovených podmienok aj lesy predávať a jedna z tých podmienok je, že výmera v žiadnom prípade nemôže poklesnúť, to znamená, že môže s týmto majetkom nakladať, môže z hľadiska sceľovania parciel niektorú časť predať, ale súčasne musí mať v zmluve, že takúto a takúto výmeru v takejto a v takejto kvalite nakupuje.

    No a už som spomenul k tomu verejnoprospešnému poslaniu Lesov Slovenskej republiky, a tá verejnoprospešnosť sa, samozrejme, netýka len budúcej špeciálnej akciovej spoločnosti, ale všetkých lesomajiteľov, že o tom sme si v podstate nič v projekte neprečítali.

    A ten kľúčový záver tohto projektu spracovatelia zhrnuli do viacerých viet. Ale tá, ktorá teda mňa osobitne zaujímala, ale v tom negatívnom slova zmysle, je: „Akciová spoločnosť nebude zaťažovať verejné financie, ale naopak, umožní dodatočné príjmy štátu, a tak prispeje k plneniu maastrichtských kritérií.“ Takže, dámy a páni, ak lesné hospodárstvo máme transformovať na tom princípe, že chceme plniť maastrichtské kritériá, tak, prepáčte, ale tým je povedané naozaj všetko.

    Dámy a páni, ja predpokladám, že aj to stanovisko výboru prezentované v uznesení je objektívne a aj tá požiadavka, ktorú ja navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode, je podľa môjho názoru legitímna a mala by smerovať k tomu, aby sme sa pohli, by som povedal, z tej politickej diskusie do tej vecnej diskusie, a o výsledkoch toho rokovania Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo vás ja aj moji kolegovia budeme radi na marcovej schôdzi informovať. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, ja by som vás doplnila troška v tej časti, kde ste hovorili o prechode pôdy na obce. Prvé delimitačné protokoly môžu byť podpisované podľa našej právnej analýzy už po 1. septembri 2005, tam, kde sú ROEP-y skončené a kde vlastníctvo nezistených vlastníkov je zapísané viac ako 1 rok. Ďakujem.

  • Pán poslanec Číž sa ešte hlási faktickou poznámkou? Končím možnosť prihlásiť sa do ďalších faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ešte by som zdôraznil tú skutočnosť, ktorá vyplýva aj z vystúpenia spravodajcu pána Maxona, že gestorský výbor, ktorý nie je rovno s prevahou opozície, konštatuje, že ani jeden z materiálov, tak pod 992 a tak pod tou 997, nesplnil uznesenie Národnej rady v bodoch B. 2., 3., 4., 5. a 6. Pán minister, nie je to tu zvykom, tak keby ste sa vo svojej záverečnej reči vyjadrili aj k tomuto momentu, ako mohlo dôjsť k takémuto zásadnému rozporu, že uznesenie Národnej rady ostalo v takomto rozsahu nesplnené. Ďakujem.

  • Tým sme vyčerpali všetky prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, je čas pre vás.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Som veľmi rád, že tá diskusia sa otvorila do tej širokej pozície. A možnože bude jednoduchšie, keď začnem odpovedať na tie otázky od konca od poslednej faktickej pripomienky pána poslanca Číža.

    Chcel by som upriamiť pozornosť na uznesenie č. 1330, kde Národná rada žiada vládu v postupnosti krokov predkladať materiály tak, aby sme dospeli k zdarnému koncu. To znamená predložiť analýzu súčasného stavu, analýzu toho, čo sa vykonalo na prípravnej práci, potom predložiť projekt transformácie, ktorý je tu zároveň predložený, ku ktorému som očakával konkrétne návrhy a námety na ich doplnenie alebo zmenu, podľa ktorého, ako som uviedol vo svojej úvodnej reči, bude vychádzať legislatívny zámer návrhu zákona o transformácii na akciovú spoločnosť, ktorá príde tiež po absolvovaní legislatívneho procesu na pôdu Národnej rady, a po jeho schválení bude predložený návrh zákona o založení akciovej spoločnosti. Pochopila to tak aj vláda, a preto prijala uznesenie č. 1234 z 15. decembra 2004 k tomuto materiálu. Podľa tohto harmonogramu by sme mali postupovať. To znamená, že tento základný materiál bude ako základný kameň na vypracovanie legislatívneho zámeru. A až keď bude zákon schválený, vtedy fakticky dôjde k transformovaniu na akciovú spoločnosť, pretože tá transformácia, skutočne tá premena zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť a základné fungovanie sú dané, myslím si, Obchodným zákonníkom, z ktorého by sme mali vychádzať a tie špecifiká upriamiť v tomto zákone.

    Do tých špecifík bezpochyby patrí aj skutočnosť, akým spôsobom sa má oceňovať tento majetok. Vychádzali sme zo skutočnosti. Pokiaľ by sme ho oceňovali na základe znaleckých posudkov, tak zaplatili by sme niekoľko desiatok miliónov korún len za to, aby sme ocenili majetok, ktorý nemá slúžiť na privatizáciu. Preto navrhujeme v projekte vydať len jednu akciu, t. j. správcom, vykonávateľom akcionárskych práv v mene Slovenskej republiky bude ministerstvo pôdohospodárstva. Aj toto je krok, ktorým deklarujeme, že nechceme, aby štátna akciová spoločnosť mohla byť sprivatizovaná. Dôvod, prečo nezahrnúť do majetku pozemky, je ten, že ešte v súčasnosti prebiehajú niektoré reštitúcie z roku 1992. Pokiaľ ich tam dáme, kto bude usporadúvať a uspokojovať tieto nájmy? Treba nájsť nejaký priechodník a ten sme našli práve v tom, že táto pôda bude poskytnutá len do nájmu a v prípade, keď tam bude nejaké usporiadanie vlastníckeho práva, tak tam ešte štát môže vstúpiť. Nevylučujem, že za pár rokov po usporiadaní vlastníckych vzťahov a vysporiadaní pozemkového vlastníctva na území Slovenskej republiky môže dôjsť aj k tomu, že, tak ako je to v Rakúsku, sa zahrnú do majetku tejto akciovej spoločnosti. Ale v projekte je zadokumentované, čo má byť predmetom majetku a čo má byť len predmetom správy, resp. nájmu. Skutočne akciová spoločnosť by mala fungovať na základe ekonomických princípov. To znamená vyprodukovať zisk. A štátny podnik za hospodárenie za rok 2004 ukázal, že dokáže produkovať kladný hospodársky výsledok cirka v objeme 200 mil. korún. Je schopný tento štátny podnik zaplatiť dane a zaplatiť aj dividendy, príp. nejaký odvod, povinný odvod do štátneho rozpočtu. A pre sprehľadnenie tokov štát verejný záujem by mal objednávať na základe verejnej objednávky. A tá by mala byť hradená z prostriedkov štátu. Tým sa sprehľadní a zjednoduší postup vnímania celého fungovania akciovej spoločnosti, pričom bude každému ľahko čitateľný.

    Dovoľte, aby som sa vyjadril k tým niektorým otázkam, ktoré boli vznesené priamo na moju osobu.

    No prečo štátna služba nie je vymenovaná. V niektorých tých prípadoch je dôvod nevydania rozhodnutia zo strany Úradu pre štátnu službu. A v jednom prípade je to prebiehajúce disciplinárne konanie, pri ktorom čakám na koniec, akým spôsobom sa skončí, pretože bolo tam podanie zo strany občanov a pokladám to za vhodné, aby som predtým, než človeka vymenujem, vedel, či tento človek sa dopustil priestupku alebo sa nedopustil priestupku na tom úseku, ktorý má zastávať. Iný dôvod tu nie je.

    Čo sa týka Lesníckeho výskumného ústavu a predávania toho majetku, ktorý tam bol. Pokiaľ si dobre pamätám, minulý rok sa dostal tento materiál ku mne na stôl, aby som ho potvrdil a posunul na ministerstvo financií na ďalšie schvaľovanie. Pokiaľ sa dobre pamätám, tá predajná cena podľa znaleckého posudku bola 1,6 mil. až 1,8 mil. korún, predajná cena zodpovedala sotva 50 %. Preto som nepodpísal tento materiál a požiadal o vypísanie opätovného konania, aby skutočne bola dosiahnutá maximálna cena, pretože sa nazdávam, že žiadna budova v Nitre, resp. vo Zvolene by za túto cenu dneska už realizovaná nemala byť. Je na to dôvod prostý.

    Čo sa týka tých poľovných revírov, no ťažké je mi predstaviť si, že ktokoľvek by mohol mať v 95 revíroch odkúpený odstrel, keď Štátne lesy majú okolo 220 – 230 týchto režijných revírov. Je skutočnosť, že štátny podnik predáva odstrel a jednotlivú trofejovú zver komukoľvek, kto príde teraz, aj vám. A myslím si, že mnoho poslancov využíva aj túto možnosť holdovať svojmu koníčku.

    Obchod s drevom a prijatie normy, tej normy, ktorej sa tak vehementne každý dožaduje. Je pre mňa ťažko pochopiteľné, prečo od roku 1992 nebolo možné presadiť v Slovenskej republike zjednotenie týchto noriem. Je skutočnosť, že dneska Legislatívna rada túto normu schválila a do 10 dní pôjde aj na rokovanie vlády a bude vydaná ako nariadenie vlády, ale chcem každého upozorniť, že automaticky okamžite do platnosti nevstúpi, pretože nie je možné ho vykonať, pretože treba niekoľko tisíc lesníkov preškoliť na ich aplikovanie v živote. Ale o týchto skutočnostiach som informoval aj drevospracujúci priemysel, aj odbornú, aj laickú verejnosť, že takýmto spôsobom sa postupuje, aby sme sa dopracovali k jednotnému zharmonizovaniu týchto krokov, pretože s vami úplne súhlasím, že na jednotnom trhu, kde máme hranice otvorené a priestor obchodný uvoľnený, by sme mali postupovať rovnako.

    Čo sa týka prepúšťania pracovníkov, chcel by som len upozorniť, že štátny podnik už prepustil viac ako 5 000 pracovníkov a nikde to žiadny problém nespôsobilo. Štátny podnik osobitne sa zoberá každým pracovníkom, ktorého ide prepúšťať, aby mu našiel inú prácu alebo aby vytvoril priestor, aby sa mohol realizovať v oblasti lesníctva.

    Pani poslankyňa Tkáčová, myslím si, že k postupnosti krokov, teda – analýza, projekt, legislatívny zámer a až potom tá transformácia – som sa v dostatočnej miere vyjadril.

    A k tomu vzniku divízii. Nemám vedomosti o tom, že by vznikali nejaké divízie v rámci štátneho podniku. Táto informácia je pre mňa absolútne nová, nechám si ju preveriť a dám vám o tom vedieť. Nemám o tom vedomosti.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Pán podpredseda Národnej rady, asi pred 2 hodinami pán podpredseda Bugár hovoril, že ani nevyplníme čas do tej deviatej, teda do zajtra. A neviem, či zajtra budeme o vôbec o niečom hlasovať. Ale nechcem využívať vašu trpezlivosť, ale musím teda povedať niekoľko vecí k tomu, čo prezentoval pán minister.

    Pán minister, prepáčte, pokiaľ by ste povedali, že ten dokument, ktorý sme dostali ako tlač 992, naozaj nie je projektom a že budeme teda v tej odbornej diskusii pokračovať najskôr na pôde výboru a potom ďalej v pléne Národnej rady, tak by som to bral ako návrh na korektnú diskusiu. Ale vy ste, pán minister, povedali, že ste očakávali, že tento projekt konkrétne spripomienkujeme a že predložíme k nemu výhrady. Pán minister, ja vám to musím teraz úplne otvorene povedať. Toto je dokument, ktorý sa ako projekt transformácie pripomienkovať nedá. Ak niekto je schopný tento dokument spripomienkovať ako projekt transformácie Lesov Slovenskej republiky, tak ho veľmi pekne prosím, nech to spraví. Ale myslím si, že to je nad sily každého a predovšetkým nad sily odborníkov. A že teda naozaj to hovorím úplne vážne, tak mi dovoľte, aby som to zopakoval. Tento návrh projektu obsahuje úvod, obsahuje východiská a princípy transformácie, obsahuje vízie a poslanie podniku, obsahuje určenie okruhov transformácie a obsahuje dosahy projektu a jeho implementáciu, to znamená všetko, čo sa tohto projektu týka, by som povedal, takpovediac navonok, len samotný projekt tu nemáme. Takže, pán minister, už sme si to povedali vo výbore, keď dostaneme návrh projektu, a ja verím, že teda sa k nemu dopracujeme na tom pracovnom rokovaní výboru v Banskej Bystrici, tak vás ubezpečujem, že ho budeme z hľadiska toho vecného pripomienkovať.

    A dve-tri vety k postupnosti krokov. Tak to naozaj považujem za úplne smiešne, že teraz si zoberieme to uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1330 a že začnete hovoriť, že ale veď teraz sme splnili štvorku, potom plníme päťku a potom splníme šestku. No tak, pán minister, to už akože na takéto zdôvodňovanie a na takéto srandičky sa tu nehrajme. A ak to teda aj vláda nie celkom dobre pochopila a formulovala potom to uznesenie nie celkom tak, ako to bolo myslené, tak je to záležitosť, aby sme si tie problémy vydiskutovali.

    Ale ešte raz opakujem, že ak teda sme v bode 4 požadovali predložiť Národnej rade Slovenskej republiky projekt transformácie Lesov Slovenskej republiky a konštatujeme, že sme to dostali ako tlač, ale že z hľadiska obsahu to nezodpovedá tej našej požiadavke, tak, samozrejme, ten bod 5 je v úplnej harmónii, keď sme požadovali, že súčasne, keď definitívne budeme rokovať o projekte, aby sme mali minimálne legislatívny zámer, ak nie teda paragrafové znenie osobitného zákona, ktorým sa zriadi štátna akciová spoločnosť Lesy Slovenskej republiky. A zaklincované je to všetko tým bodom 6, kde z objektívnych dôvodov a úplne legitímne Národná rada Slovenskej republiky žiada okamžite zastaviť prebiehajúci proces transformácie a reštrukturalizácie, takže nielen transformácie, ale aj reštrukturalizácie Lesov Slovenskej republiky, š. p.

    Ak som povedal, že v tomto dokumente je množstvo rozporov, pán minister, tak základný rozpor je aj v tom, čo ste v jednej časti svojho vystúpenia povedali. Ja nikde v tom dokumente ani v analýze, ani v návrhu projektu som sa nedočítal, ani to tam nie je, ako sa definuje verejný záujem. A vy ste povedali, že tento verejný záujem si bude Slovenská republika alebo vláda Slovenskej republiky v Lesoch Slovenskej republiky objednávať a že za výkon tohto verejného záujmu musí platiť. Veď to, čo sme dostali, je napísané celkom naopak. Ešte bude táto akciová spoločnosť do štátneho rozpočtu odvádzať, aby sme efektívnejšie plnili maastrichtské kritériá. O tom, aký bude ten mechanizmus ekonomického vyrovnávania realizácie verejného záujmu a ekonomických podmienok tej osobitnej akciovej spoločnosti, tam nie ani reč. A nakoniec o niektorých ekonomických výsledkoch, ktoré súvisia s hospodárením Lesov Slovenskej republiky za rok 2004, ktoré nakoniec nikto nespochybňuje, sme si už niečo predsa povedali vo výbore. A vieme teda, kde je skrytý ten ekonomický úspech pretavený do hospodárskeho výsledku a zisku ako takého. A minimálne 250 mil. až 300 mil. korún je nerealizované zalesňovanie alebo obnova lesov v Slovenskej republike za rok 2004. Je tam teda mimoriadne veľký ekonomický rozdiel medzi jednotlivými závodmi a podnikmi. Ale nebudem teda snemovňu tým zaťažovať.

    A ešte raz by som chcel zdôrazniť, a to opakujem po tretíkrát, pán minister, keď dostaneme projekt, tak vás ubezpečím, že ho spripomienkujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán poslanec Maxon.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k určeniu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na účely zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh uznesenia vám bol rozdaný ako tlač 1026.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Robertovi Kaliňákovi, aby návrh uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené tri kolegyne, štyria kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k určeniu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na účely zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Na základe požiadavky predsedu Národnej rady, nakoľko dlhšiu dobu sme nemali možnosť nejasným výkladovým pravidlom v rámci zákona stanoviť, akým spôsobom má Národná rada postupovať v tomto zmysle, sme prijali návrh uznesenia Národnej rady, ktorý si vám v tejto chvíli dovoľujem predkladať v tomto znení.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k určeniu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na účely zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    „Národná rada Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako výbor, ktorý bude plniť úlohy a vykonávať kontrolnú činnosť vyplývajúcu zo zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

    Toľko návrh. Vážený pán predsedajúci, prosím vás, môžete otvoriť rozpravu.

  • Dobre. Ďakujem. Otvorím rozpravu. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a súčasne vás prosím, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu k tomuto bodu programu.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, ústne kto sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Vavrík, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Vavrík, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som k tomuto bodu vystúpil tak netradične a povedal genézu, ktorá sa vyskytla na pôde Národnej rady po zverejnení návrhu, ktorý predložil predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý pred chvíľou uviedol kolega Kaliňák.

    Hneď po zverejnení tejto tlače sa ozvali naši kolegovia, ctení poslanci z osobitného kontrolného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby. Odborne namietali, že veci týkajúce sa odposluchov, ktoré realizuje SIS, by nemal kontrolovať výbor pre obranu a bezpečnosť, lebo nemá na to žiadnu kompetenciu. Istým spôsobom nastal taký malý, povedzme, minikompetenčný spor medzi dvomi výbormi v Národnej rade, že ktorý z nich by mal realizovať ustanovenia zo zákonov, ktoré spomínal v úvodnej reči pán poslanec Kaliňák.

    Tento spor riešil aj za okrúhlym stolom predseda Národnej rady, celkom, myslím, správne. A napokon ma požiadal, aby som našiel kompromis, aby sme koalícia a opozícia spolu rokovali dovtedy, kým nenájdeme medzi týmito dvomi stanoviskami dvoch výborov rozumné východisko z tejto situácie, ktoré teda po včerajších rokovaniach sa naozaj aj našlo.

    A v tejto súvislosti si chcem dovoliť navrhnúť iné uznesenie, ako navrhol kolega Kaliňák, ktoré by bolo v tom zmysle, ako je kompromisná dohoda medzi týmito dvomi výbormi. Teda kompromis by vyzeral asi takto. Národná rada by zriadila ad hoc nový výbor, ktorý by kontroloval, resp. mal by na starosti správy, ktoré predkladajú ústredné orgány štátnej správy, ktoré majú k dispozícii odposluchy, ako to v tejto oblasti vyzerá. A tento výbor by bol zložený zo všetkých poslaneckých klubov po jednom svojom poslancovi, a to tak, že štyria v ňom by boli koaliční poslanci a traja z opozičných strán a jeden za nezávislých poslancov, úhrnom osemčlenný výbor.

    Tak v túto chvíľu mi dovoľte, pán predseda, aby som predložil protinávrh uznesenia. Je to návrh uznesenia Národnej rady o zriadení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov.

    „Národná rada A. zriaďuje podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona o Národnej rade Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov Výbor Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov, B. poveruje Výbor Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov plniť úlohy a vykonávať kontrolnú činnosť vyplývajúcu zo zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).“

    To je všetko z môjho protinávrhu na uznesenie k prerokúvanému materiálu. Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

  • Ďakujem.

    Ešte slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Lintner. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja oceňujem iniciatívny prístup pána poslanca Vavríka k tejto záležitosti. A som rád, že sa teda nachádza na pôde parlamentu kompromis. Ale chcel by som sa ubezpečiť, že ten kompromis je aj z pohľadu tých počtov v tom výbore, aby som to vedel pred hlasovaním. Ostatné výbory sú pomerným zložením tvorené a teraz som počul, že každý poslanecký klub aj skupina nezávislých by mali mať po jednom, či je dohoda aj v tomto smere. Ďakujem pekne.

  • Ešte pán Vavrík chce reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči. A potom vyhlásim rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Patrí sa odpovedať kolegovi Lintnerovi na otázku. Áno, vo všetkých smeroch, čo som predniesol, existuje dohoda. Teda návrh predloží buď predseda výboru pre obranu a bezpečnosť pán Kaliňák, alebo predseda výboru pre kontrolu Slovenskej informačnej služby pán Soboňa. Nemôžem to tak v túto chvíľu urobiť, pokiaľ nie je výbor zriadený, nie je možné predkladať návrhy na personálne obsadenie. Ten krok by nasledoval až potom, ak by tento návrh uznesenia zajtra Národná rada schválila. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V súvislosti s prerokovaným týmto bodom treba predložiť aj návrh v mene všetkých poslaneckých klubov, pretože k tej zhode došlo, aby ešte na tejto schôdzi prebehla voľba predsedu a členov tohto výboru ako samostatné body tejto schôdze.

  • Tieto voľby budú centrálne organizované zajtra na tejto 40. schôdzi Národnej rady.

    Uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú.

    A záverečné slovo má navrhovateľ pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne. V zásade som chcel len reagovať na to iba, čo povedal pán poslanec Lintner. V rámci dohôd, ktoré boli robené medzi oboma výbormi, medzi jednotlivými zástupcami politických strán, sme sa dohodli, že vzhľadom na citlivosť tejto témy, otázky kontroly nasadzovania informačno-technických prostriedkov by sme vytvorili výbor, kde by de facto bolo zastúpenie pol na pol, štyria zástupcovia koalície, štyria zástupcovia opozície alebo teda traja plus jeden nezávislý prípadne. Myslím si, že je to vhodný návrh práve z pohľadu vyváženosti tejto komisie, pretože sama nebude prijímať rozhodnutia ohľadne zákonov, ale bude to skôr naozaj čistá kontrolná činnosť parlamentu ustanovená zákonom o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde predbežne dokonca je dohoda asi v takej diaľke, že by sme sa mohli baviť o tom, aby bolo vedenie v rukách koalície a podpredsedníctvo v rukách opozície.

    Dobre, toľko iba k zhrnutiu. Hlasovať budeme zrejme o tom zajtra. Ak prejde tento návrh uznesenia, tým pádom o návrhu uznesenia, ktorý som predkladal ako prvý, sa hlasovať nebude. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Len upozorňujem na to, že zajtra musí byť predložený návrh troch poslaneckých klubov, aby v prípade úspešného odhlasovania predloženého návrhu na uznesenie vášho aj pána poslanca Vavríka sa to potom naplnilo v rámci ďalšieho hlasovania. Dobre?

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Návrh ste dostali ako tlač 978.

    Prosím poverenú členku výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyňu Erzsébet Dolník, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu (tlač 978).

    Predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu listom č. 1747/2004 zo 16. novembra 2004 oznámila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách uplynutím funkčného obdobia zaniká členstvo v Rade pre vysielanie a retransmisiu jej trom členom: Márii Hradiskej, RSDr. Antonovi Kubischovi a JUDr. Ernestovi Valkovi. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada pre vysielanie a retransmisiu má 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Na uprázdnené miesta je potrebné zvoliť troch nových členov na šesťročné funkčné obdobie podľa § 8 ods. 3 príslušného zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 30. novembra 2004 č. 2244/2004 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá návrh kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Výbor obdržal návrhy kandidátov na doplnenie členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorými sú: Ing. Peter Abrahám za Radu pre vysielanie a retransmisiu, JUDr. Milan Galanda za občianske združenie Vec verejná, RSDr. Anton Kubisch, poslanci Národnej rady páni Čaplovič a Muňko, JUDr. Mojmír Mamojka za Združenie literátov Svojpomoc, JUDr. Jozef Michtalík za Maticu slovenskú, doc. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc., za klub poslancov Národnej rady za HZDS a JUDr. Ernest Valko za Radu pre vysielanie a retransmisiu.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. A konštatoval, že kandidáti uvedení pod poradovými číslami 1 až 4, 6 a 7 spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, kde u kandidáta pod poradovým č. 5 pána Michtalíka zistil možnú kolíziu s § 7 ods. 3, v Obchodnom registri je uvedená u neho reklamná činnosť. Tento kandidát predložil čestné prehlásenie o tom, že sa vzdá členstva v predstavenstve družstva, ktoré uvádza v predmete činnosti o. i. reklamnú činnosť.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 327 zo 17. januára 2005 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu (tlač 978) a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby 1. konštatovala, že podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách a v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1999 č. 172 dňom 16. februára 2005 končí funkčné obdobie trom členom Rady pre vysielanie a retransmisiu Márii Hradiskej, RSDr. Antonovi Kubischovi, JUDr. Ernestovi Valkovi, 2. zvolila podľa § 6 ods. 1, § 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách troch členov na obdobie šesť rokov, ktoré začne dňom 17. februára 2005, 3. voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, 4. uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole voľby nebude zvolený potrebný počet členov (teda traja) z navrhovaných kandidátov, do druhého kola voľby postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole voľby nezískali potrebný počet hlasov, 5. uskutočnila ďalšie, tretie kolo voľby v prípade, že ani v druhom kole voľby nebude zvolený potrebný počet členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, do ktorého postupujú tí kandidáti, ktorí v druhom kole voľby získali najvyšší počet hlasov, počet kandidátov tretieho kola voľby je dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť, pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Konečné znenie uznesenia Národnej rady máte v tlači, o ktorom som hovorila.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky žiadne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, ústne kto sa hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyčerpali sme dnešný program 40. schôdze Národnej rady. Prerušujem dnešné rokovanie schôdze Národnej rady do zajtra rána. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine hlasovaním.

  • Prerušenie rokovania o 18.04 hodine.