• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Blajsko, Danko a pani poslankyňa Mušková. Poprosím pána ministra vnútra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov a pána poslanca Miklušičáka pre spravodajcov a pána Federiča, aby vystúpil ako poslanec prihlásený do rozpravy. Nie je prítomný? Je prítomný. Nech sa páči, pán poslanec Federič.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach, tlač 906. Po prvé, v § 9 ods. 2 sa slová: „všetkými členmi štatutárneho orgánu“ nahrádzajú slovami: „takým počtom členov štatutárneho orgánu, akým je potrebné toto rozhodnutie podľa stanov prijať“. Rovnaká úprava sa vykoná aj v § 10 ods. 2 druhá veta, v § 11 ods. 1 písm. a), v § 12 ods. 2 písm. a), v § 15 ods. 3 písm. a) a b) a v § 15 ods. 4 písm. a) a v § 15 ods. 5. Odôvodnenie: V návrhu zákona je uvedené, že určité rozhodnutia, ktoré súvisia so zmenou v registri politických strán, ktoré vedie ministerstvo vnútra, je potrebné prijať všetkými členmi štatutárneho orgánu, stanovy politickej strany však môžu upravovať rôznym spôsobom prijatie rozhodnutia, ktoré sa týka takejto zmeny. Napríklad v tom § 9 ide o zmenu sídla strany, ktoré podľa stanov politickej strany môže prijať napríklad nadpolovičná väčšina členov štatutárneho orgánu, pre zápis sa však vyžaduje podpísanie dokonca, myslím, notársky overené všetkých členov štatutárneho orgánu. Čiže môže sa stať, že z 20-členného orgánu 19 zahlasuje za, jeden bude proti a odmietne podpísať návrh na túto zmenu pre ministerstvo vnútra a tým pádom, hoci podľa stanov takéto rozhodnutie bolo platne prijaté, tak nebude môcť ministerstvo vnútra vykonať zápis, lebo to nebude spĺňať zákonné predpoklady, čo nie je úplne logické.

    Ďalej navrhujem, aby v § 30 ods. 2 písm. a) sa slová: „Slovenskou komorou audítorov žrebom zo zoznamu audítorov“, nahradili slovami: „podľa ods. 3“, pričom v § 30 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: „Ods. 3. Overenie účtovnej závierky strán sa vykonáva prostredníctvom povereného audítora, ktorého určí Slovenská komora audítorov žrebom zo zoznamu audítorov, najneskôr do 31. januára kalendárneho roka, za ktorý bude vykonaný audit. Na tento účel zašle ministerstvo Slovenskej komore audítorov zoznam registrovaných politických strán a hnutí najneskôr do 10. januára kalendárneho roka, za ktorý bude vykonaný audit“. Doterajšie odseky 3 až 6 sa označia ako odseky 4 až 7. Ide len o to, že dnes neexistuje termín, do ktorého musí Slovenská komora audítorov vyžrebovať nezávislého audítora pre overenie účtovnej závierky politickým stranám a väčšinou sa to koná niekedy v januári, dokonca nám sa stalo, konkrétne minulý rok vo februári, že bol vylosovaný až audítor, pričom politická strana má povinnosti do 31. marca týkajúce sa aj odovzdania daňového priznania ako aj výročnej finančnej správy a ďalších náležitostí. Tento čas je veľmi krátky, preto som navrhol, že audítor bude losovaný Slovenskou komorou audítorov tak ako doteraz, aby bola zaručená jeho nezávislosť, ale s tým, že bude vylosovaný na začiatku toho obdobia, za ktoré bude vykonávať audit. Čiže politická strana môže priebežne konzultovať veci s audítorom, ktorý bude robiť overenie účtovnej závierky za príslušný kalendárny rok. Dnes to nevie robiť, pretože nevie, kto bude jej audítor po skončení kalendárneho roka, za ktorý vedie účtovníctvo, lebo sa losuje vlastne až v nasledujúcom roku. Takže preto tá dikcia, že budeme v januári vedieť, sledovaného roka, kto je náš audítor, pretože touto novelou ho bude musieť Slovenská komora audítorov vylosovať do 31. januára už sledovaného roka a budeme mať dostatočný časový predstih, aj bude teda zrejmé, kto to robí, a vieme sa dohodnúť na priebežnom audite aj na konzultovaní vecí týkajúcich sa ročnej účtovnej závierky. Ďakujem pekne, to je všetko.

  • Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach.

    1., v § 30 sa vkladá nový ods. 5, ktorý znie: Ods. 5. Národná rada kontroluje dodržiavanie tohto zákona prostredníctvom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu hospodárenia a financovania politických strán a hnutí, výbor Národnej rady v konaní vo veci hospodárenia a financovania strany kontrolu vecnú a formálnu správnosť výročnej správy a súlad hospodárenia strany s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Doterajšie odseky 5 a 6 sa označia ako odseky 6 a 7.

    2., v § 30 ods. 5 sa za slovo „rady“ vkladajú slová: „alebo výbor národnej rady“.

    3., v § 30 ods. 6 prvá a druhá veta znie: „Splnenie alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 1 v rozsahu odsekov 2 a 3 oznámi výbor Národnej rady ministerstvu financií do 31. mája kalendárneho roka. Ak výročná správa podľa oznámenia výboru Národnej rady neobsahuje všetky údaje alebo ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé, ministerstvo financií pozastaví vyplácanie príspevku na činnosť a príspevku na mandát až do oznámenia výboru Národnej rady o odstránení nedostatkov v určenom termíne.“

    4. V § 30 sa na konci pripájajú odseky 8 až 12, ktoré znejú: Ods. 8. Výbor Národnej rady, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 5, začne konanie:

    a) do 30 dní po doručení výročných správ,

    b) z vlastnej iniciatívy, ak zistenia nasvedčujú tomu, že strana uviedla vo výročnej správe neúplné alebo nepravdivé údaje, alebo ak strana nesplnila alebo porušila povinnosti alebo obmedzenia ustanovené týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo,

    c) na základe riadne odôvodneného podnetu, z ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorej strany sa týka a čo sa namieta.

    Ods. 9. Ak sa konanie začína na podnet, dňom začatia konania je deň doručenia podnetu výboru Národnej rady. Ak sa konanie začína z vlastnej iniciatívy výboru Národnej rady, konanie je začaté dňom prijatia uznesenia.

    Ods. 10. Výbor Národnej rady vo veci hospodárenia a financovania strany alebo kontroly výročnej správy rozhodne do 60 dní od začatia konania. Rozhodnutie doručí strane, proti ktorej konanie smeruje, a ak išlo o konanie na základe podnetu, rozhodnutie sa doručí aj tomu, kto podnet podal.

    Ods. 11. Ak výbor v konaní podľa ods. 5 zistil, že strana nesplnila alebo porušila povinnosť alebo obmedzenie ustanovené zákonom, oznámi svoje rozhodnutie bezodkladne ministerstvu financií, ktoré začne konanie podľa § 31. Ak výbor Národnej rady v konaní zistil aj porušenie iných všeobecne záväzných právnych predpisov, bezodkladne upovedomí o týchto skutočnostiach príslušné orgány verejnej moci.

    Ods. 12 Výbor Národnej rady zverejní na internetovej stránke Národnej rady správy o kontrole strán podľa ods. 5 a rozhodnutia o podnetoch na začatie konania podľa odseku 8 písm. c).

    5.V § 31 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová: „v sume“.

    6. V § 31 ods. 2 sa vkladá nové písm. b), ktoré znie: „300 000 Sk, ak výbor Národnej rady v konaní podľa § 20 ods. 5 zistil, že strana nesplnila alebo porušila povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Doterajšie písm. b) sa preznačí ako písm. c).

    7., v § 31 ods. 2 v doterajšom písm. b) sa slová: „v sume“ nahrádzajú slovami: „vo výške“.

    8. § 36 sa vypúšťa.

    9. Dopĺňa sa nový čl. II, ktorý znie: „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z. a zákona č. 360/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 45 ods. 2 sa za slová: „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“ dopĺňa čiarka a slová: „výbor pre kontrolu hospodárenia a financovania politických strán a hnutí“.

    2. Za § 58 sa dopĺňa nový § 58a, ktorý znie: „výbor pre kontrolu hospodárenia a financovania politických strán a hnutí“.

    Ods. 1. Výbor pre kontrolu hospodárenia a financovania politických strán a hnutí:

    a) skúma, kontroluje vecnú a formálnu správnosť výročných správ politických strán a hnutí podľa osobitného predpisu,

    b) kontroluje, či hospodárenie a financovanie politickej strany a hnutia je v súlade s osobitným predpisom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

    c) informuje o výsledkoch svojich zistení Ministerstvo financií Slovenskej republiky,

    d) podáva Národnej rade každoročne správu o svojej činnosti.

    Ods. 2. Rokovanie výboru pre kontrolu hospodárenia a financovania politických strán a hnutí je vždy verejné.

    Ods. 3. Výbor pre kontrolu hospodárenia a financovania politických strán a hnutí v správe podľa odseku 1 písm. d) uvedie počet konaní, zistenia a uložené opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Správu za predchádzajúci kalendárny rok predkladá Národnej rade najneskôr do 31. marca.

    10. Dopĺňa sa čl. III. ktorý znie: „Čl. III – Účinnosť.“ Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2005. V nadväznosti na to sa upravia lehoty v § 34 takto:

    V ods. 2 sa slová: „31. decembra 2004“ nahrádzajú slovami: „31. mája 2005“.

    V ods. 3 sa slová: „30. júna 2005“ nahrádzajú slovami: „30. septembra 2005“.

    V ods. 4 sa slová: „k 1. júlu 2005“ nahrádzajú slovami: „k 1. októbru 2005“, slová: „15. augusta 2005“ sa nahrádzajú slovami: „15. októbra 2006“.

    V ods. 5 sa za č. 2004 vkladajú slová: „a 2005“.

    V ods. 6 sa slová „31. decembra 2005“ nahrádzajú slovami: „31. mája 2006“.

    11. Názov zákona znie: „Zákon o politických stranách a hnutiach sa o zmene a doplnení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov“.

    Dovoľujem si tento pozmeňujúci návrh odôvodniť. Ide o návrh, ktorý zavádza, ustanovuje zo zákona nový výbor a to výbor pre kontrolu hospodárenia a financovania politických strán a hnutí. Novinkou nie je len tento výbor, ale hlavne vecné riešenie, ktoré znamená to, že tento výbor v konaní bude skúmať nielen formálne náležitosti výročných správ, čo sa dialo doteraz, ale bude hľadať a skúmať aj vecnú stránku týchto výročných správ, teda či jednotlivé údaje, ktoré poskytli politické strany a hnutia tomuto výboru, sú vecne správne. Ďalej sa obligatórne zavádza povinnosť začať konanie, respektíve povinnosť vysporiadať sa s každým podnetom, ktorý príde tomuto výboru, a súčasne aj informovať verejnosť o prijatých uzneseniach a nápravách, ktoré v zmysle tohto boli uskutočnené. To znamená, že výbor bude musieť obligatórne konať do 30 dní od podania výročných správ zo strany politických strán. Bude môcť konať z vlastnej iniciatívy, ale aj na základe riadne odôvodneného podnetu. Osobne si myslím, že nielen čo sa týka formálnej stránky, teda či zriadime výbor, alebo či to bude súčasne existujúci výbor, ale hlavne čo sa týka procesu, ktorý sa do tohto vnáša, povinnosti, ktoré bude mať tento výbor, si myslím, že sa určite stransparentní aj financovanie politických strán, nakoľko sa dávajú zákonné povinnosti a možnosti tohto výboru kontrolovať aj vecnú stránku výročných správ a kontrolovať hospodárenie, financovanie politických strán a hnutí.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, prerokúvame v tejto chvíli azda jeden z najdôležitejších zákonov v tomto volebnom období, preto je pre mňa svojím spôsobom zarážajúce a absolútne nepochopiteľné, že členovia nášho najvyššieho zákonodarného zboru tomuto zákonu nevenujú prakticky žiadnu pozornosť. Očakával som, že o tomto zákone budeme viesť rozsiahle diskusie, pretože práve od tohto zákona v mnohom bude závisieť politický život na Slovensku. Keďže prakticky v parlamente neprebehla takmer žiadna diskusia, kladiem si otázku, prečo je to tak. Na výber sa mi natískajú len dve možnosti. Buď je to práve preto, že ministerstvo vnútra pripravilo perfektný zákon a niet k nemu čo dodať, alebo je to preto, že takýto zákon vyhovuje súčasným parlamentným stranám. Aj keď objektívne musím priznať, že zákon v určitých záležitostiach vylepšuje doteraz platný zákon o politických stranách, predsa len musím prikloniť sa ku mnou spomenutej druhej možnosti, že takto navrhnutý zákon zrejme aj schválený zákon o politických stranách vyhovuje súčasným politickým parlamentným stranám. A vyhovuje im preto, lebo prakticky likviduje ich mimoparlamentnú konkurenciu.

    Vážené dámy, vážení páni, po tom, čo sme nedávno schválili volebný zákon, ktorý zavádza nezmyselnú päťstotisícovú kauciu pre účasť v parlamentných voľbách, ale ktorý takmer o 300 % zvýšil príspevky za hlasy v parlamentných voľbách, aj zákon o politických stranách prichádza s určitými normami, ktoré majú likvidačný charakter pre malé strany. Je preto pre mňa absolútne neprípustné, keď ústavní činitelia našej krajiny tvrdia, že cieľom tohto zákona je aj sprehľadniť politickú scénu na Slovensku. Inými slovami povedané cieľom zákona je zlikvidovať všetky malé strany, aby tie veľké v parlamente už nemali žiadnu konkurenciu. A tak nastáva paradoxná situácia, že ja ako komunista zdvíham svoj hlas na ochranu demokracie v našej krajine, kým predstavitelia strán, ktoré sa pýšia svojou údajnou demokraciou, alebo dokonca majú demokraciu vo svojom názve, ju vedome potláčajú a ešte sa aj tým chvália. Ale aby som bol konkrétny. Politická strana, ktorá chce vzniknúť a následne sa aj zúčastniť parlamentných volieb, na základe tohto zákona a zákona o voľbách bude musieť splniť okrem iného aj tieto podmienky:

    1. Nový zákon o politických stranách požaduje pre vznik politickej strany až desaťnásobne viac podpisov, než to bolo doteraz. Ich počet sa z 1 000 zvyšuje na 10 000.

    2. Ešte začiatkom 90. rokov bol správny poplatok pri zakladaní strany 1 000 korún. Dnes je to už dvadsaťnásobne viac, teda 20 000 Sk, a nie je vylúčené, že sa v budúcnosti ento poplatok ešte nezvýši.

    3. Každá politická strana bez rozdielu musí každoročne zaplatiť audítorovi nemalé peniaze, v súčasnosti približne 50 000 - v budúcnosti to bude určite i viac -, za audit svojej výročnej finančnej správy. Ja sa pýtam, prečo to majú robiť aj politické strany, ktoré zo štátneho rozpočtu nedostanú na svoju činnosť žiadne finančné prostriedky, lebo štát dáva peniaze za volebné hlasy a peniaze na ich činnosť len tým stranám, ktoré vo voľbách prekročili 3 %. Z toho mi logicky vychádza, že ak chce štát robiť audity všetkým politickým stranám, tak by mal potom prispievať na činnosť všetkým politickým stranám, ktoré sa zúčastnia parlamentných volieb bez ohľadu na ich výsledok.

    4. Zákon zavádza rôzne finančné sankcie za jeho nedodržanie. Napríklad ak strana odovzdá svoju finančnú správu neskôr, zaplatí 100 000 korún pokutu. A opäť to podľa môjho názoru nemá logiku, pretože ak stotisícová pokuta pre stranu, ktorá zo štátneho rozpočtu dostane milióny, je smiešna, tak tých istých 100 000 korún pre stranu, ktorá napríklad robí iba komunálnu politiku, nežije zo štátneho príspevku, môže byť svojím spôsobom likvidačná.

    5. Príspevky na činnosť politickým stranám sa značne zvyšujú. Je to paradoxné, že v čase, keď nám chýbajú peniaze na školstvo, zdravotníctvo, kultúru, sociálnu sféru a iné oblasti politického života, my vynakladáme oveľa viac finančných prostriedkov ako doposiaľ na činnosť politickým stranám. Ešte väčším paradoxom je, že ani jedna z parlamentných strán proti vyšším štátnym dotáciám neprotestuje, aj keď predstavitelia takzvaných ľavicových strán často majú plno rečí o sociálnom strádaní našich občanov. Teraz, keď ide o ich pokladnice, zaryto mlčia a mlčia všetci bez rozdielu. Strany, ktoré budú mať milióny zo štátneho rozpočtu, budú mať z čoho zaplatiť volebnú kauciu 500 000 korún. Kto zaplatí kauciu ostatným politickým stranám, to už nikoho nezaujíma. Ostatné strany sú prakticky vďaka tomuto i volebnému zákonu odsúdené na likvidáciu. V zákone o politických stranách sú aj ďalšie ustanovenia, ku ktorým mám vážne výhrady.

    Po prvé, myslím si, že nie je šťastné, ak do života politických strán sme zatiahli súdne orgány, konkrétne krajské súdy, ktoré majú na základe sťažností členov rozhodovať o tom, či rozhodnutie straníckych orgánov je zákonné, respektíve či boli, alebo neboli porušené stanovy strany.

    Po druhé, zákon ukladá stranám prijímať dary vo výške 5 000 korún len na základe prísnej darovacej zmluvy, ale už nič nehovorí o výške členských príspevkov. Ja si myslím, že ak nebudú obmedzené členské príspevky, tak potom jednoducho tie darovacie zmluvy sú jednoducho nanič.

    Po tretie, neviem, či je šťastné, že zavádzame dvojaké nerovnoprávne členstvo v politických stranách. Prečo to hovorím? Zákon hovorí o tom, že do orgánov strany môžu voliť a byť volení len ľudia starší ako 18 rokov a majú trvalé bydlisko na území Slovenska. Ale už zákon nezakazuje, aby členmi politickej strany mohli byť ľudia mladší ako 18 rokov. Pýtam sa, môžu byť členmi politickej strany aj trojročné deti? Podľa tohto zákona vychádza, že áno.

    Po štvrté. Ďalším paradoxom tohto zákona je § 24, ktorý zakazuje obciam, mestám a vyšším územným celkom dávať politickým stranám dary alebo poskytovať iné bezodplatné služby. Napríklad ak strany budú chcieť v obci uskutočniť nejaké predvolebné zhromaždenie alebo stretnutie s občanmi, nemôžu dostať od obce, mesta a vyššieho územného celku zdarma ani zasadačku.

    Po piate. Výročná správa musí podľa tohto zákona obsahovať aj niektoré údaje, ktoré by podľa mňa tam nemali byť. Napríklad. Načo je vedieť Národnej rade, ktorá strana má koľko členov, respektíve iné údaje.

    Po šieste. Najproblematickejší bod tohto zákona je § 2, ktorý doslova hovorí: „Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.“ Koniec citátu. Ak to strana poruší, generálny prokurátor musí dať Najvyššiemu súdu návrh na jej rozpustenie. Pýtam sa: Budú na základe tohto zákona rozpustené politické strany, ktoré majú vo svojom programe zmenu spoločenského systému v našej krajine, ktoré sa otvorene hlásia k socializmu, respektíve strany, ktoré protestujú proti medzinárodným zmluvám, napríklad proti zmluve o pristúpeniu k EÚ alebo NATO? Myslím si, že na túto otázku by sme mali sa dozvedieť dnes od pána ministra odpoveď.

    Vážené dámy, vážení páni, z dôvodov, ktoré som uviedol, nemôžem podporiť takýto zákon o politických stranách. Ja osobne som presvedčený, že takto prijatý zákon bude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ako aj v rozpore so všeobecnou deklaráciou ľudských práv. Tento i volebný zákon síce bude po formálnej stránke umožňovať účasť na politickom živote všetkým občanom, ale v skutočnosti drvivá väčšina ľudí stratí jedno z najdemokratickejších práv a to právo byť volený. Áno, právo byť volený stratia ľudia preto, lebo tento ich volebný zákon de facto zavádza akýsi finančný cenzus pre ľudí, ktorí sa budú chcieť podieľať na správe našej krajiny. A tak nám naši demokrati síce ponechali ešte právo voliť a voliť budeme všetci, chudobní i bohatí, ale právo byť volený už chudobní zrejme nebudú mať. Vážené dámy, vážení páni, tento zákon je prakticky svojím spôsobom akýsi menší štátny prevrat v našej krajine, ktorý v tichosti zrealizovali všetky parlamentné strany. Deje sa to vo februári a nebojím sa povedať, že je to nový február 1948, len v inom prevedení. Vedúcu úlohu už nebudú mať len komunisti, ale všetky ostatné parlamentné strany. A tak na Slovensku vzniká paradoxne akýsi národný front, ja ako komunista mohol by som síce jasať, ale je mi z toho smutno. Smutno preto, lebo som očakával, že zákon o politických stranách bude ľuďom rozväzovať ruky, aby sa mohli ešte viac podieľať na politickom živote. Ale on im opačne zväzuje a fakticky na dlhé roky zakonzervuje na Slovensku stav, ktorý tu dnes existuje. Je mi smutno aj z toho, že Aliancia fair play síce tento zákon kritizovala a kritizovala ho najmä z dôvodu, že dáva viac peňazí politickým stranám, respektíve že je málo prísny na ich kontrolu, ale už akosi mlčala, keď berieme ľuďom jedno zo základných ľudských práv a to právo byť volený. Vážené dámy, vážení páni, zhasnime svetlo, zapáľme sviečky. Demokracia na Slovensku dnes vo svojom mladom veku skončila. Česť jej pamiatke. Pohreb bude 24. februára za účasti Busha a Putina. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, faktickú poznámku pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vás som si už vypočula čiastočne na výbore a keďže sa nám, dá sa povedať, na výbore nepáčili vaše názory, tak ste odišli aj z výboru. Však čo ďalej rokovať na výbore, ale chcem vám povedať, že vám by vyhovovalo podľa tohto vášho vystúpenia, keby bola len jedna strana, keby všetky zdroje išli len pre jednu stranu, keby nebolo treba nič kontrolovať, keby bolo všetko tak, ako bolo v tom čase, v tom 48., ktorý ste tu práve spomínali. Takže je mi veľmi ľúto, že sa neviete odosobniť, a ešte sa chcem spýtať, ktorej politickej strany ste dnes členom, aby ste tu tak vehementne obhajovali, či zatracovali politické strany.

  • Vážená pani kolegyňa, vy ste ma asi zrejme zle počúvali, lebo ste ma absolútne nepochopili. Ja chcem, aby mali šancu všetky politické strany na Slovensku, aj tie mimoparlamentné. Žiaľ, vy to robíte všetko preto, aby šancu mali len tie, ktoré sedia v parlamente a ktoré dostávajú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Takže som pevne presvedčený, že tento zákon nie je dobrý, pretože naozaj tým veľkým veľa dáva a tým malým veľa berie. Čiže ja absolútne nechcem, aby tu bolo to, čo do roku 89, práve vy sa vraciate pred rok 89, lebo ako som to povedal vo svojom vystúpení, ste tu vytvorili akýsi národný front, ktorého členmi sú súčasné politické parlamentné strany a iba tie si budú rozdeľovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, kým všetky ostatné strany prakticky zlikvidujete. Nie som v súčasnom období členom žiadnej politickej strany, ale keď ste mi dali takú otázku, môžem vás ubezpečiť, že mám dostatok podpisov na to, aby som založil novú politickú stranu a sa to stane v krátko období. Strana bude mať názov Úsvit, budem vás informovať o tomto programe a možno sa vám bude páčiť a stanete sa aj vy členkou tejto politickej strany. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Federiča. Prvý návrh, ktorý sa týka štatutárnych orgánov politických strán, má skutočne racionálny základ, súhlasím s ním a prosím, aby ste ho podporili. Čo sa týka jeho ďalšieho návrhu týkajúceho sa auditu, tak s tým si dovolím vysloviť nesúhlas, pretože to, čo navrhuje pán poslanec, by znamenalo, že kontrola audítora v politickej strane by sa vlastne zmenila, nebola by to kontrola, ale bola by to istá kontinuálna spolupráca počas toho kontrolovaného roka a vlastne už by to ani nebola kontrola, ale mohla by z toho byť nežiadúca spolupráca. Nechcem ísť do nejakých ďalších detailov, takže prosil by som, keby ste nepodporili tento ďalší pozmeňujúci návrh.

    Nesúhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Madeja, pretože tento znamená vytvorenie osobitného výboru Národnej rady so zameraním na kontrolu. Návrh pán poslanec Madej už predniesol na rokovaní ústavnoprávneho výboru, kde podporu nezískal, a problém s týmto návrhom je najmä v tom, že, po prvé, vytvorenie nového výboru Národnej rady má samozrejme nemalé dopady na štátny rozpočet. Štátna pokladnica nie je bezodná. A, po druhé, návrh nerešpektuje delenie moci v štáte, trojdelenie moci, keď navrhuje, aby výbor vykonával kontrolnú funkciu a vydával rozhodnutia. Národná rada je zákonodarný orgán, nie správny orgán, prijíma zákony, nemôže vydávať rozhodnutia, pričom v návrhu pána poslanca Madeja sa to navrhuje v bode 4.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Hoptu, trošku sa ho musím zastať. Tak skutočne, napriek tomu, že kedysi bol zástancom vlády jednej strany, tak teraz aj 120 strán mu je asi málo pre demokraciu. My si nemyslíme, že treba to množstvo stále zvyšovať, a najmä, že treba financovať úplne akúkoľvek virtuálnu stranu, ktorá de facto politickou stranou nie je. Traja ľudia keď sa zídu a povedia si, že sú strana, to ešte neznamená, že sú naozaj politickou stranou. Strana má isté atribúty, ktoré by mala spĺňať, a to vlastne predložený návrh zákona o politických stranách takto poníma. Takže nemyslím si, že kritika pána poslanca Hoptu voči zákonu je opodstatnená. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa vyjadriť krátko iba k rozprave. Vystúpili celkom štyria poslanci. Traja z toho podali pozmeňujúce návrhy, čo si myslím, že je zmyslom druhého čítania, v pléne predniesť pozmeňujúce návrhy. A preto sa chcem pristaviť trošku pri pánu kolegovi Hoptovi, ktorý napriek tomu, že je poslancom Národnej rady už viac ako dva roky, dodnes si zrejme neprečítal dobre rokovací poriadok, ktorý hovorí o tom, na čo slúži druhé čítanie a na čo slúži prvé čítanie. Celý ten svoj politický prejav, ktorý tu dnes predniesol, nechcem polemizovať s obsahom, patril do prvého čítania a patrilo sa v takom prípade navrhnúť nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím cteného kolegu, keby ten svoj malý nedostatok do budúcnosti si odstránil a doplnil. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi vnútra, pánovi poslancovi Miklušičákovi a poprosím teraz pána ministra, aby uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 938),

    ktorý prerokúvame ako tlač 938. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Policajnom zbore, bol vypracovaný s cieľom zapracovať do platného zákona odporúčania európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, týkajúce sa poskytovania stravy osobám, ktorým bola obmedzená osobná sloboda. Takýmto osobám sa podľa návrhu zákona poskytne strava, spravidla ak obmedzenie osobnej slobody prekročí 6 hodín s tým, že podrobnosti súvisiace s poskytovaním stravy budú upravené vyhláškou ministerstva vnútra. Návrh zákona ďalej reaguje na zmenu v trestnoprávnych predpisoch v súvislosti so zavedením inštitútu skráteného vyšetrovania. V tejto súvislosti sa v osobitnom článku novelizuje zákon č. 73/1998, ktorý upravuje podmienky vykonávania funkcie vyšetrovateľa.

    Na základe poznatkov z praxe boli ďalej upravené ustanovenia o využívaní služobných psov Policajného zboru na vyhľadávanie osôb a vecí, novo zavedené ustanovenia o blokovaní osobných údajov chránených osôb v informačných systémoch a o používaní donucovacích prostriedkov. Navrhuje sa vykonať aj zmeny a doplnenia ustanovení niektorých zákonov, ktoré sú priamo previazané na oprávnenia Policajného zboru. V zákone o bankách sa napríklad navrhuje zakotviť povinnosť banky zaviesť účinnejšie bezpečnostné opatrenia.

    K pozmeňujúcim návrhom výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, zaujímam súhlasné stanovisko, tak ako to navrhuje gestorský výbor, odporúčam schváliť všetky pozmeňujúce návrhy uvedené pod bodmi 1 až 8 spoločnej správy.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, poprosím vás, aby ste predložený návrh zákona po zohľadnení pripomienok schválili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím povereného spravodajcu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1416 z 15. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 7 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasoval 1 poslanec, nikto z poslancov nehlasoval proti návrhu a 6 poslanci sa zdržali hlasovania. Ostatné výbory, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, súhlasili s ním a odporučili Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami, máte ich uvedené v spoločnej správe, celkovo ide o 8 pripomienok.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 325 na svojej 49. schôdzi. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Otváram rozpravu. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy som dostal dve prihlášky pani poslankyne Angyalovej a Vážneho. Nech sa páči, pán poslanec Vážny. Páni poslanci sťahujú svoje prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Ústne sa nehlási do rozpravy z prítomných poslancov žiaden, preto prerušujem rokovanie, ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spoločnému spravodajcovi. Poprosím teraz pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 951),

    ktorý prerokúvame ako tlač 951. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, cieľom navrhovanej právnej úpravy je eliminovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie a tak chrániť nielen spoločnosť pred porušovaním finančnej disciplíny, ale aj fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Účelom vládneho návrhu zákona je predovšetkým ustanoviť, kedy sa fyzickou osobou vykonávaná práca považuje za nelegálnu; čo sa považuje za nelegálne zamestnávanie; zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania; ktoré kontrolné orgány budú vykonávať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania; postih za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. V súvislosti s predkladanou právnou úpravou navrhujeme článkami novelizovať ďalšie zákony, najmä tie, ktorých predmet úpravy sa dotýka návrhu zákona. To znamená zákon o inšpekcii práce, v ktorom sa navrhuje predovšetkým precizovať kompetencie orgánov inšpekcie práce, čo sa týka doterajšej kontroly nelegálneho zamestnávania, ďalej zákon o službách v zamestnanosti, kde sa navrhuje viesť evidenciu a rozhodovať o pokute a evidencii údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania a tiež o výške pokút, ktorá môže byť uložená za porušenie ustanovení zákona o službách v zamestnanosti.

    Ďalším zákonom je zákon o sociálnom poistení, ktorý sa navrhuje zmeniť a doplniť tak, aby kontrolné orgány podľa navrhovanej právnej úpravy mohli pri svojej kontrolnej činnosti rýchlejšie overovať a to prostredníctvom údajov z registra zamestnávateľov a registra poistencov, či zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa nedošlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci. Ustanovuje sa povinnosť nahlasovať, odhlasovať zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov a z neho ako aj oznamovať zmeny v zákonom požadovaných údajoch a to v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom. V nadväznosti na vymedzenie nelegálnej práce sa navrhuje ustanoviť, že priestupku sa dopustí aj ten, kto nelegálne vykonáva závislú prácu. Vládny návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady, vo výbore pre zdravotníctvo, verejnú správu, financie, rozpočet a menu, sociálne veci a bývanie, ľudské práva a postavenie žien, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Horvátha, ktorého poveril gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o spôsobe odporúčaní výborov, ktoré návrh zákona prerokovali ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1418 z 15. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť a to výbor pre zdravotníctvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo. Vládny návrh zákona odporúča neschváliť ústavnoprávny výbor. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať, po prvé o bodoch 1, 2 a 4 až 19 uvedených vo štvrtej časti spoločnej správy spoločne s návrhom schváliť, o bode 3 uvedenom vo štvrtej časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť. Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy, ústne, pardon, písomne tu mám ešte, pán poslanec Ján Pataky za klub SDKÚ a potom pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Vážny.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Aha. Áno, pán poslanec Vážny za klub tiež. Takže ako prvý najprv vystúpi pán poslanec Vážny, potom pán poslanec Pataky a pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa kolegovi, ale mám nejaké povinnosti na desiatu, preto dovoľte mi, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste všetci dostali ako tlač 951.

    Po prvé, v článku 1 v § 2 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú, odsek 3, nelegálna práca je aj práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený právny vzťah podľa osobitného predpisu, odkaz na osobitný predpis, štvrtý odsek, nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený právny vzťah podľa osobitných predpisov, zase odkaz na poznámku, doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5, poznámka pod čiarou k odkazu znie, napríklad Obchodný zákonník, respektíve môže byť aj Občiansky zákonník. Odôvodnenie tohto bodu je to, že vzhľadom na to, že navrhovaná právna úprava nepokrýva prípadnú nelegálnu prácu vykonávanú mimo pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných právnych vzťahov, sa navrhuje, aby sa právna úprava rozšírila aj o iné právne vzťahy uzatvorené na základe iných právnych noriem ako len Zákonníka práca, menovite tým myslíme dohody o vykonaní práce, takisto nelegálna práca vykonávaná formou služby na základe mandátnej zmluvy alebo na základe zmluvy o dielo a rôzne iné, iné uzatvorené alebo neuzatvorené nelegálne vzťahy.

    Po druhé, k článku 5, v článku 5 sa za bod 2 dopĺňa nový bod 3, ktorý znie: bod 3, v § 29, odsek 2 sa za písmeno f) dopĺňa nové písmeno g), ktoré znie: g) písmeno, i potvrdením príslušného inšpektorátu prácu alebo rovnocenným dokladom vydaným správnym orgánom v krajine svojho sídla. Odôvodnenie. Doplnenie preukazovania podmienky zákazu nelegálnej práce v dikcii platného zákona o verejnom obstarávaní, dikcia zákona o verejnom obstarávaní je taká, že keď sa podnikateľ uchádza o verejnú zákazku či už formou verejnej súťaže, užšej súťaže alebo inej formy verejného obstarávania, musí preukázať, že nemá nedoplatky voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a tak ďalej a to, že nemá takéto nedoplatky, sa v ďalšom preukazuje potvrdením príslušného daňového úradu, potvrdením príslušného úradu Sociálnej poisťovne a tým, že zavedieme tam podľa predkladanej novely ustanovenie, že podnikateľ je vtedy prijateľný na získanie verejnej zákazky, je to jedna z podmienok účasti tohto podnikateľa iba vtedy, ak nevykonáva nelegálnu prácu, respektíve nezamestnáva v rozpore so zákonom o nelegálnej práci, a nemáme tam riešené, ako sa táto skutočnosť preukazuje, čiže ambíciou tohto bodu 2 je doriešenie aj tohto chýbajúceho ustanovenia, to znamená, že príslušný inšpektorát práce by mal vydať podnikateľovi potvrdenie o tom, že nevykonáva nelegálnu prácu. Je tam, trošku s pánom predkladateľom, s pánom ministrom sme sa teraz bavili, že je tam trošku problém, pretože inú evidenciu má daňový úrad, inú evidencie má Sociálna poisťovňa k určitému času a, samozrejme, inšpektorát nemôže plošne kontrolovať nelegálnu prácu u všetkých, to znamená, ak sa prijme toto ustanovenie, bude musieť inšpektorát vydávať potvrdenie o tom, že neeviduje u takéhoto uchádzača, u podnikateľa nelegálnu prácu, a minimálne však prijatím takéhoto ustanovenia postihneme jednoznačne tých, u ktorých inšpektor práce zistil, že vykonávajú nelegálnu prácu a nebude mu môcť vydané byť potvrdenie, o tom že spĺňa podmienky účasti vo verejnej súťaži. Žiadam pána spravodajcu, aby sme o týchto dvoch bodoch, ktoré som predložil, hlasovali osobitne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Madej. Procedurálny? Faktická? Do rozpravy. Takže páni technici, prosím vás, okrem pána poslanca Patakyho a pani poslankyne Angyalovej ostatných vymažte. Ešte som neotvoril možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, takže to neexistuje. Vystúpi v rozprave pán poslanec Pataky a pani poslankyňa Angyalová bola ešte písomne prihlásená, ostatní nie. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, podávam pozmeňujúci, doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V čl. 6 v bode 5 sa na konci pripája veta: „Lehota na splnenie povinností podľa predchádzajúcej vety je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odoslalo v ustanovenej lehote faxom alebo elektronickou poštou“. Odôvodnenie: Cieľom návrhu je ustanoviť možnosť zaslania tlačiva nielen poštou, ale aj faxom alebo elektronickou poštou a tým splniť svoju povinnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako posledná písomne prihlásená vystúpi v rozprave pani poslankyňa Angyalová a po nej otvorím možnosť sa prihlásiť ústne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, aj keď sme v druhom čítaní, chcela by som predsa len pár myšlienok povedať, ale súčasne aj predložiť jeden procedurálny a jeden pozmeňujúci návrh.

    Takže najprv tých pár myšlienok. Tento návrh zákona podľa toho, čo evidujem medzi svojimi kolegami, sa do veľkej miery nepáči právnikom a legislatívcom, a zdôvodňujú to tým, že je neštandardný, pretože obsahuje iba sedem vlastných paragrafov, ale otvára až sedem ďalších zákonov a v poznámkach sa odvoláva na ešte väčší počet. Treba povedať, že z hľadiska legislatívnych pravidiel to naozaj nie je úplne štandardné a že ja sama som vyjadrila v tomto zmysle isté výhrady aj na zasadnutí sociálneho výboru. Viem si predstaviť, že tento zákon by mal viac paragrafov, je, samozrejme, dobré, že sa snaží túto vec naozaj ošetriť samostatný zákon, ale viem si predstaviť, že by to mohlo byť naozaj návrh, ktorý by bol istým spôsobom rekodifikačný a naozaj by niektoré kompetencie a niektoré odvolávky na iné zákony riešil iným spôsobom. Práve preto, naozaj aj v zmysle toho, že som hovorila so svojimi kolegami z klubu, dovolím si predložiť procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie a vravím, robím to najmä preto, lebo považujem tieto výhrady za opodstatnené, ale keďže viem, že aká je vôľa tohto parlamentu, tak by som súčasne, pretože predpokladám, že je možné, že tento návrh prejde aj druhým čítaním, úplne, a tretím čítaním, chcela by som prispieť aj niekoľkými myšlienkami a aj pozmeňujúcim návrhom.

    Možno by som vám otvorila jednu analýzu, ktorá je podľa môjho názoru najčerstvejšia z hľadiska toho, čo som hľadala o tom, ako sa vyvíja situácia okolo nelegálneho zamestnávania v krajinách európskej dvadsaťpäťky, je to analýza, ktorú pre Európsku komisiu pripravili poradenské firmy, v júni 2004 bola prezentovaná a oni mapovali vo všetkých krajinách Európskej únie, vrátane teda nových desiatich, situáciu, podľa tejto analýzy najviac nelegálneho zamestnávania z hľadiska objemu je v krajinách Lotyšsko, Taliansko, Slovinsko, Litva, Maďarsko a Grécko. Najúspešnejší v boji s nelegálnym zamestnávaním sú Rakúsko, Holandsko, Veľká Británia, Švédsko, Belgicko a na poslednom mieste Fínsko a Cyprus z hľadiska posledného medzi najlepšími. Slovensko sa nachádza v tej skupine, ktorá s tým má väčšie problémy, ale nie je úplne na špici tých najhorších, ale priblížila sa tá situácia napríklad situácii v Maďarsku. Tak som teda skúšala ďalej čítať túto analýzu a hľadať aj nejaké možnosti, ako sa v krajinách, kde je tento boj úspešnejší povedzme ako u nás, aké nástroje používajú, a našla som mnoho vecí, ktoré by som na záver rada prečítala ako inšpiráciu, pretože si myslím, že tento zákon, tak ako je nový, bude musieť potom, ako bude aplikovaný, doznať ďalších zmien a možno aj nových nejakých iniciatívnych návrhov, ako by sa dalo ďalej bojovať s nelegálnou prácou. Podľa tejto analýzy práce bez riadnych odvodov, bez riadneho aj širšieho legislatívneho rámca, nie je to len otázka odvodov, sa dejú najmä v stavebníctve, v poľnohospodárstve, v službách ako reštaurácie a hotely a v službách, ako je napríklad upratovanie domácností, a „je to krížom“ úniou, týka sa to tak vyspelých krajín ako menej vyspelých a podľa tejto správy pritom v bohatých štátoch pracujú nelegálne hlavne prisťahovalci, zatiaľ čo v krajinách, ktoré sa, kam sa zaraďujeme napríklad aj my, v nových členských krajinách sú to väčšinou normálni občania, ktorých buď k tomu tlačí zamestnávateľ, čo má širšie pozadie, málo pružný trh práce alebo vysoká nezamestnanosť, alebo snaha toho konkrétneho jedinca vyhnúť sa najmä plateniu daní a odvodov prostredníctvom toho, že si založia živnosť, ale chcem povedať, pretože som už spomínala, že sa to netýka len odvodov, že tá nelegálna práca je v krajinách, naozaj, ktoré som spomínala v tom pozitívnom rebríčku, chápaná oveľa širšie, ako je napríklad vymedzená u nás, zatiaľ, aj v tomto návrhu zákona, napríklad vo Francúzsku úprava nelegálneho zamestnania sleduje tri ciele: vyhovovať podmienkam riadnej hospodárskej súťaže, zaisťovať ochranu základných ľudských práv pracovníkov a zabraňovať akejkoľvek diskriminácii a súčasne garantovať financovanie systému sociálnej ochrany a finančnú rovnováhu príslušných správ sociálneho zabezpečenia. Toto sú formulácie, z ktorých v pozadí sa dá čítať, že naozaj to nelegálne zamestnanie sa chápe oveľa širšie a obdobne široko to vníma napríklad Nemecko, Rakúsko, ale krajiny aj ako Belgicko, Švédsko, Veľká Británia a Európska únia vôbec vo všeobecnosti venuje nelegálnemu zamestnávaniu značnú pozornosť, chápe to ako akúsi integrálnu súčasť celkového riešenia problémov emigrácie, sociálnej kohézie, trhu práce a v konečnom dôsledku aj celkovej konkurencieschopnosti únie.

    Takže som sa naozaj vynasnažila vytiahnuť z opatrení tých krajín, ktoré sú úspešné v boji, najúspešnejšie v únii, niekoľko bodov, ktoré si, myslím, stoja minimálne za úvahu, pretože by mohli byť inšpiratívne. Čo sa týka pobytov cudzincov, sú to, budem najmä hovoriť o opatreniach, ktoré sú v Rakúsku, vo Švédsku, v Belgicku, jedno, myslím, je z Veľkej Británie, približne takto. Čo sa týka pobytov cudzincov, v jednej z týchto krajín alebo možno vo viacerých, je určený ako dôvod vyhostenia cudzinca nielen to, že je nelegálne zamestnaný a že je pri tom pristihnutý, ale aj to, keď vykonáva zamestnanie v rozpore s vydaným povolením v akomkoľvek meradle, v akomkoľvek bode. Potom je v jednej krajine, myslím, dokonca, že vo viacerých, je naozaj odoprené cudzincovi vycestovať v prípade, že si nesplní záväzky voči štátu akéhokoľvek druhu. Tretia vec, čo sa týka pobytov cudzincov, tak pobyt na území republiky je vlastne umožňovaný iba za jedným účelom, s tým, že zákon taxatívne vymedzuje možnosti, kedy sa dajú zlučovať účely, a týka sa to najmä povoľovania pobytov v prípade, že sa tieto pobyty predlžujú, teda sú dlhšie ako 90 dní, a poslednú vec, ktorú som našla, ktorá je tiež podľa mňa zaujímavá, je, že u cudzincov sa žiada, teda musia žiadosť podať, podať žiadosť o povolenie pracovnej činnosti aj vtedy, keď nebudú vykonávať štandardný pracovný pomer, ale budú spoločníkmi. Napríklad v Česku sa ukazuje, že sa niektorí stavebníci

  • So smiechom.

  • snažia riešiť situáciu už tak, že zakladajú fiktívne obchodné spoločnosti, kde sa títo ľudia stávajú kvázi spoločníkmi, spoločníkov je X a v skutočnosti sú naozaj ako nelegálne zamestnaní ľudia. Takže to je to, čo sa týka pobytov cudzincov.

    To, čo som našla v súvislosti s tým, ako fungujú zamestnávateľské zväzy a vôbec jednotlivé odvetvia vzájomne, smerom firmy k sebe, tak myslím, že to bolo v Belgicku, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu všetkých cudzincov, ktorých zamestnáva, ale aj tých, ktorí k nemu boli vyslaní od zahraničného zamestnávateľa, a myslím, že to aj pravidelne nejakou formou predkladajú inšpektorátu práce. Ďalej, medzi sebou v cechu, hlavne išlo o stavebníkov a o cestárov, sa dohodli, že si vzájomne budú vydávať, teda, že budú sa uchádzať o takzvaný certifikát o dodržiavaní pracovných podmienok, o zaplatení daní a odvodov a deje sa to vlastne stále v rámci cechu a komory, to znamená, že keď má raz firma takýto certifikát, tak vedia tí ostatní partneri, že je korektné, že je to korektný partner, že sa s ním oplatí spolupracovať, a v Belgicku dokonca zaviedli, pretože v stavebníctve mali najväčší problém s tým, že sa tam objavili nelegálni zamestnanci, investovali spoločne do toho, že zaviedli jednotný systém čipových kariet, to znamená, že sú úplne, ten systém rovnaký a v tej chvíli sa naozaj ten človek môže nachádzať iba na jednom mieste, lebo oni si ich vzájomne zapožičiavajú, keďže tá práca je toho druhu. Okrem toho, to čo my máme nakoniec v Zákonníku práce, ale nemyslím si, že je to úplne kvalitne vymedzené, je, sa nachádza v mnohých zákonníkoch práce týchto krajín, že minimálne 50 % práce musí byť vykonávaných pracovníkmi v riadnom pomere a teda nielenže vedľajšími pomermi by to nemalo byť, ale je to tam definované presne, že to nesmie byť ani dočasným pridelením a ani zneužitím alebo použitím mechanizmov pracovnej cesty, takže keď je to presne vymedzené, potom sa to lepšie kontroluje, no a plus sú tam zavedené veľmi tvrdé sadzby, ak sa nepreukáže ten zamestnávateľ odpracovaným fondom, z ktorého je jasne viditeľné, akú časť vlastne práce vykonávajú tí zamestnanci v riadnom pomere.

    No a súčasne zákony, myslím v dvoch krajinách definujú povinnosť zabezpečiť rovnaké pracovné podmienky pre dočasne pridelených zamestnancov ako pre ostatných zamestnancov, sú tam dokonca taxatívne vymedzené, myslím, že to je tiež istá forma ako spresniť, ako sa pozerať na to, či ten zamestnávateľ to využíva, najmä pracovníkov v riadnom pomere.

    No a čo sa týka opatrení, ktoré sa dajú z legislatívneho hľadiska urobiť, alebo z hľadiska toho čo, by mohol urobiť štát alebo vláda, tak to, čo mne sa zdá, že bolo v návrhu tohto zákona, a keď sme diskutovali s kolegyňou zo sociálneho výboru pani Navrátilovou, prišli sme na to, že to možno vypadlo, je dramatické zvyšovanie pokút v momente, ako je násobné nelegálne zamestnávanie, to znamená nielen prvýkrát, až na druhýkrát je vlastne zvýšená pokuta, ale aj vtedy ak, povedzme, sa nájdu dvaja alebo traja. Takže myslím, že o tomto by sme ešte mohli hovoriť a naozaj urobiť tvrdé sankcie, lebo sa zdá, že to môže byť účinné. V Čechách inak, kde je väčšia kúpna sila a naozaj tie podmienky sú trošku iné ako na Slovensku, je tá najvyššia pokuta, hranica určená na 2 milióny korún, u nás sa to určuje na milión zatiaľ, možno aj tadeto vedie cesta, aj keď stále je lepšia prevencia ako represia.

    Ďalšie opatrenie zo strany vlády, ktoré sa dajú urobiť, sú, boli naznačené na viacerých miestach, znižovanie takzvaných neplatených pracovných nákladov, alebo ja som to preložila, ono je to „non payment“, čiže vlastne ide najmä o tie veci, ktoré sa týkajú úradných povolení, styku s úradmi, skrátka zjednodušovanie celej tej administratívnej záťaže, čo sa týka správy vlastných zamestnancov, potom, samozrejme, cesta vedie aj tým, že sa budú sprísňovať kritériá pre zakladanie právnických osôb všetkých typov a mám na mysli najmä tú situáciu, ktorú som spomínala, že spoločníkom sa môže stať aj takto nelegálny zamestnanec.

    No. Osobitná vec, ktorá bola tiež na začiatku v návrhu otvorená, potom sa stiahla, lebo, žiaľ, zdá sa mi, že nebola celkom mediálne dobre „predaná“, sú pracovné karty. A to som sa chcela aj pána ministra spýtať, aby, možno sa ešte k tomu spätne vyjadrím, lebo chvíľku to rezonovalo v médiách, že by to malo byť, zdá sa, že to nebolo verejnosťou úplne korektne prijaté, možno aj odbornou verejnosťou, ale ja si myslím a naozaj aj táto analýza ukazuje, ktorá je z júna 2004, že naozaj, krajiny, ktoré kvalitne bojujú s nelegálnou prácou, majú zavedený systém pracovných kariet, chcela som sa spýtať, keďže som tu dokonca stretla, som to našla aj v pripomienkovom konaní, že prečo vlastne sa ustúpilo od toho, aby pracovná karta bola zlúčená s európskou kartou poistenca, že tu máme povinnosť z hľadiska regúl prijať, teda aj adoptovať a myslím, že aj keď sa tam nachádzajú všetky dôležité osobné údaje plus zdravotný stav, tak už veľmi málo treba dodať k tomu, aby tam mohli byť aj údaje pracovné. V tom momente by bolo možno aj jednoduchšie to „predať“ aj médiám, lebo, samozrejme, ten systém stojí dosť veľa peňazí, ale ak budeme sa snažiť nachádzať lepšiu cestu na ušetrenie prostriedkov tým, že vlastne na jednej karte bude to množstvo údajov, tak si myslím, že by to mohlo byť dobré, takže bola by som rada, keby sa pán minister k tomu vyjadril.

    Ďalšie zaujímavé opatrenie, „ktoré som stretla“ vo Švédsku a aj vo Francúzsku, zaviedli, keďže sa snažia jednou cestou ako vyriešiť istú časť nelegálneho zamestnávania, je zlegálňovať tie práce, ktoré väčšinou si robia ľudia, ja neviem, v malých komunitách medzi sebou, takzvané susedské a trošku viac ako len susedské výpomoci, a predávajú na miestnych úradoch takzvané „voucher“ sa to volá, neviem, ako to presne preložiť, ale sú to skrátka poukážky, ktoré sú dotované štátom a do nejakej miery si ich treba, samozrejme, zakúpiť a slúžia na to, aby mohli byť použité v prípade, že chcete využiť niekoho pre prácu v domácnosti, na doučovanie, na upratovanie, skrátka tie veci, ktoré sú naozaj tou susedskou výpomocou a takto sa vlastne dostanú k pracovníkovi, ktorý ako v sume stojí viac, ale ich to stojí menej, pretože zaplatia len tú časť, ktorá nie je dotovaná a je to výhodné aj preto, lebo tým pádom je jasné, že štát registruje týchto ľudí a platia sa dane, platia sa dlhy, je to korektné. Zlegálňujeme, a nie kriminalizujeme ekonomiku.

    No a, samozrejme, si myslím, že je veľmi dôležitá v neposlednom rade aj cielená informačná činnosť zo strany štátu a pozitíva zdanenia a o pozitívach odvodových povinností, lebo to že je také, musím to povedať, klišé, v ostatnom čase tvrdiť, že dane sú zlé, odvody sú zlé. Vždy je veľký tlak na to, aby sa znižovali a, samozrejme, je to dobre, lebo to podporuje ekonomiku, ale proste tie dane a odvody majú vždy tú druhú stránku. Sú príjmom toho konkrétneho miesta, kde potom sa využívajú a možno by bolo dobré, keby, už keď je taký veľmi silný tlak z jednej strany, aby existoval aj akýsi protitlak, aby ľudia začali chápať. Tak ako napríklad roky priniesli v Amerike, že dnes, keď niekto v Amerike neplatí dane, tak nemá žiadnu, ako naozaj je niekto, kto je považovaný za nemorálneho „od ostatných občanov“. A myslím, že cesta k tomu je veľmi dlhá, ale bolo by dobré, keby ľudia chápali, že platiť dane je čosi, čo proste má aj tú pozitívnu stránku. Ale to naozaj sa nedá inak ako cielenou činnosťou, propagačnou, zo strany vlády. Takže toto som ja považovala za zaujímavé, akési inšpirácie a chcela som teda takýmto spôsobom dať o nich vedieť. Verím, že sa budeme môcť o tom ešte rozprávať v sociálnom výbore a že možno aj pán minister prijme niektoré z nich. A dovoľte mi teda predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka článku III, v článku III návrhu zákona sa otvára zákon o inšpekcii práce. Tento návrh má ukladať Národnému inšpektorátu práce viesť centrálnu a verejne dostupnú evidenciu fyzických a právnických osôb, ktorým už bola udelená pokuta za nelegálne zamestnávanie, v praxi ide o akúsi, poviem to, verejnú tabuľu, ktorá by možno do nejakej miery bránila, alebo by minimálne bola takým zdvihnutým prstom pre zamestnávateľov, ktorí už len uvažujú ísť takýmto smerom. Musím povedať, že tento návrh, tak, ako tu sú podpísaní poslanci, našiel podporu u všetkých klubov, takže verím, že má šancu prejsť. Samozrejme, musí byť vykonateľný, v súlade, teda pri rešpektovaní príslušných ustanovení zákona o ochrane osobných údajov, lebo verím, že toto je možné dosiahnuť, a navyše, je to vykonateľné bez vážnejších zásahov do úradu, do práce inšpektorátu, pretože on už takúto internú evidenciu vedie a bude viesť.

    Takže prečítam ten návrh. V článku III sa dopĺňa nový bod 3, ktorý znie: 3. V § 5 ods. 3 písm. s) sa bodka na konci odseku nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno t), ktoré znie: t) vedie centrálnu, verejne prístupnú evidenciu fyzických a právnických osôb, ktorým bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Doterajšie body 3 až 7 sa označujú ako body 4 až 8. Toľko môj pozmeňujúci návrh, ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyňa, ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými, pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som chcela povedať, že som si veľmi pozorne vypočula vystúpenie pani poslankyne, a bolo vidieť z toho, že rezort práce a sociálnych vecí mal z čoho čerpať, zo skúseností v zahraničí a dosť dlho akosi otáľal s právnou úpravou napriek tomu, že sa lamentovalo na rôznych fórach, koľko máme čiernej práce a podobne, aké negatívne dôsledky to má.

    Pokiaľ ide o pracovné karty, určitý čas bola diskusia aj o pracovných knižkách. Určite pán minister vie o tejto diskusii v minulosti, bolo v našej tlači veľa pozitívnych ohlasov. Takže riešenie aj touto cestou, teda tými pracovnými kartami je možné.

    Po tretie, a to je otázka na pána ministra, pán minister, zákon je krátky, ale vstupuje sa do množstva zákonov. Okrem iného aj do zákona, ktorý znie: Čl. 8 o službách v zamestnanosti, kde sa vkladá § 20a, ktorý hovorí, že sa vystavuje potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Pán minister, toto je jediné ustanovenie, na základe ktorého lekár na právnom podklade môže vystaviť potvrdenku o práceneschopnosti. Kedy sa už konečne dohodnete s pánom ministrom zdravotníctva, ktorý rezort zakotví právny podklad pre potvrdenku o práceneschopnosti. Vy musíte vedieť, že to je ambivalentný právny úkon, ktorý má aj štátno-správny charakter a ten musí mať právny základ.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, do rozpravy sa hlásia štyria, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, krátke vystúpenie, také vecné, bez podania pozmeňujúceho návrhu, nakoľko na výbore som s touto problematikou vystúpila, má širší záber do niektorých právnych noriem a myslím si, že treba ju doriešiť. Poviem, o čo ide, ide o tie správne delikty a sankcie v zákone o zamestnanosti a chcela by som sa vyjadriť k § 68a. Ak chceme týmto zákonom dosiahnuť to, aby sa znižovala nelegálna práca a aby sme tlačili aj zamestnávateľov k istému postoju dodržiavať zákon a dodržiavať pravidlá, ktoré sme stanovili Národnou radou alebo týmto zákonodarným zborom, bolo by dobré, aby sme po účinnosti zákona, ak zistíme, akým spôsobom sa začne napĺňať, sa jasnejšie zaoberali práve tým novým paragrafom 68a, pretože u mnohých podnikateľov a u mnohých zamestnávateľov sa stáva, že radi zaplatia pokutu, pretože tá pokuta má pomerne veľkú disproporciu, od nuly po milión, radi zaplatia pokutu, pretože je to pre nich výhodnejšie ako zamestnať legálne pracovníkov, čiže záleží na tom, aký postup zaujmú jednotlivé správne inštitúcie, ktoré budú o tejto pokute rozhodovať, či to bude tá nižšia sadzba, ona tak, ako je postavený tento paragraf, dáva istú možnosť a nevylučuje korupciu. Pretože ak mne uloží sankciu správny orgán prvýkrát, možno sa dohodneme, druhýkrát možno sa nedohodneme, ale bude to možno vyššia sadzba, tretíkrát sa možno zase nejako dohodneme a preto ja navrhujem, aj na výbore som predložila návrh, len nebol dobre urobený po tej legislatívnej stránke a preto ho nenavrhujem. Chcem s vami diskutovať, možno aj do budúcnosti, aby pri treťom porušení zákona bol zamestnávateľ sankcionovaný tak, aby sa mu siahlo a teraz poviem zjednodušene, na licenciu, či to je v rámci Obchodného zákonníka, či to je v rámci Zákonníka práce, čiže je tu istý sankčný postih, kedy si rozmyslí, že budem legálne alebo nelegálne zamestnávať. Poznáme reálnu situáciu a ona nie je jednoduchá a možno práve z regiónu, z ktorého pochádzam, nie je jednoduchá, kde tá nezamestnanosť je vysoká a treba to možno vidieť v súvislostiach ako podporovať tých, ktorí chcú legálne zamestnávať, ako tí, ktorí chcú skutočne poskytovať pracovnú príležitosť, ale je pre nich odvodová a tá daňová povinnosť veľmi náročná a preto hľadajú všelijaké únikové cesty, ale myslím si, že tak, ako to funguje, tak ako hovorila kolegyňa predo mnou, v okolitých krajinách, ako to fungovalo dávno v systéme, kde ekonomika šla istým pozitívnym smerom, myslím si, že treba zvažovať v tom ďalšom kroku, že siahneme aj na podnikateľskú aktivitu dotyčného, ktorý po dvoch porušeniach zákona nie je schopný sa ďalej správať ako občan, ktorý má dodržiavať právne predpisy.

    Dotknem sa ešte § 7 zákona, kde ide o priestupky zamestnanca. My im chceme uložiť pokutu. U mnohých týchto zamestnancov, aj keď tá pokuta bude minimálna, je nevymožiteľná mnohokrát. A bolo by dobré uvažovať do budúcnosti tak, ako aj možno v iných legislatívnych normách, uložiť pokutu na práce vo verejnom záujme. A myslím si, že práve u tých, ktorí najviac pracujú v nelegálnom pracovnom pomere, pritom potrebujú mať príjem, pretože potrebujú mať zdroj na obživu, ale nie sú schopní zaplatiť tie sankčné postihy. Myslím si, že v obciach, v mestách a možno aj v mnohých inštitúciách, ktoré potrebujú pomoc, vidíme to možno dnes v zime, kde je automaticky kalamita, ak nasneží trošku, ale nevidíte jedného človeka, ktorý by zobral lopatu a odpratal možno na neprístupných miestach sneh, to je úplne, veľmi jednoduchá vec. Ja si myslím, že toto je možné, aby bola vymožiteľná práca od toho človeka, keď nie sú vymožiteľné peniaze.

    A možno ešte jedna krátka poznámka. Napriek tomu, že som Košičanka, vôbec si nemyslím, že by sídlo inšpekcie, ak bude v Košiciach, riešilo nejakú veľmi vážnu vec, ani zamestnanosť. A ešte si dovolím povedať tu pred vami, že si myslím skôr, že čím je ďalej inšpektorát, z oblasti, kde je veľká nezamestnanosť, aj keď hovorím, s tým akože nesúhlasím, lebo tá inšpekcia musí prebiehať všade rovnako, je vždy lepšie, ako keď je blízko. Je tam možno pár desiatok pracovníkov, čiže žiadnu zamestnanosť nevyriešime. Možno vytvoríme len zbytočný chaos pri tom presune. Myslím si, že ak sa chceme regionálne zasadiť, biť o nejakú pozíciu, tak sa bime o lepší úrad, či už o ústredie, či o ministerstvo, ak cítime, že tam je taká náročná situácia, ale nemyslím si, že ten bod 3 zo spoločnej správy, ktorý je vyňatý na samostatné hlasovanie, že by bolo dobre, aby sme ho podporili takýmto spôsobom. A možno tak s humorom poviem, ak by bol inšpektorát v Bruseli, bolo by to možno pre všetkých zamestnávateľov a zamestnancov pri takomto zákone to najlepšie.

  • So smiechom.

  • Takže ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko ku Košiciam, lebo musím. Ja som študovala manažment okrem iného a chcem vám povedať, pani kolegyňa, že japonský manažment pozná iný postup ako napríklad americký a hovorí o tom, že krok po kroku sa lepšie dostanete k výsledku ako veľmi prudko. A ja si nemyslím, že je, žiaľ, akákoľvek politická vôľa, aby ktorékoľvek ministerstvo alebo vážnejší úrad sa dostal do Košíc, a toto je pre mňa cesta, stále si myslím, že by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako trochu viac rozvrstviť tie úrady, pretože sú iné krajiny, kde to v pohode funguje a nemusí byť všetko koncentrované v hlavnom meste.

    Ale iné som chcela. Myslím si, že je veľmi, veľmi dobré, lebo povedali ste ďalšie tri návrhy ako zlepšiť tento zákon. Jednak, čo sa týka pokút, aby boli vykonané práce vo verejnom záujme, ak nie sú vymožiteľné, potom ste hovorili o tom, že by mohla existovať akási možnosť trikrát a dosť. Aj v tomto zmysle, že by bolo, jednoducho, pristúpilo sa ku vzatiu až licencie a potom ste hovorilo o riešení stavu, čo sa týka zamestnávania invalidných občanov, kde radšej firmy platia. Ja si myslím, že toto sú momenty, naozaj, o ktorých treba hovoriť, a že naozaj si môžeme už dnes povedať, že je priestor na to, aby sme uvažovali aj o ďalších zmenách, ktoré by sme možno v spoločnej budúcnosti v spolupráci s ministerstvom priniesli. Takže vyjadrujem veľkú radosť, že je snaha naozaj posúvať to ďalej, aby sme naozaj efektívne čelili „voči“ nelegálnemu zamestnávaniu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež chcel zareagovať tak ako moja predrečníčka na tú časť vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa týkala presťahovania Národného inšpektorátu práce do Košíc. Treba trošku ten zákon zobrať komplexne, lebo naozaj v ňom dochádza k zásadným zmenám v riadení a výkone inšpekcie práce. Značná časť kompetencií v špeciálnych oblastiach sa prenáša na jednotlivé inšpektoráty práce, ktoré budú mať svojím spôsobom špeciálne zameranie, čiže dochádza k významnej zmene celej organizácie. Národný inšpektorát práce bude naozaj veľmi slabý orgán, ktorý bude mať úlohu koordinovať výkon inšpekcie práce jednotlivých silných inšpektorátov špeciálne zameraných a komunikovať s nimi. Na druhej strane treba povedať, že presťahovanie niektorých útvarov do Košíc je i strategická úloha, ktorá súvisí aj s potrebou decentralizácie. Uvediem ilustračný príklad, v súčasnosti na približne rovnakom území Bratislavský, Trnavský, Nitriansky kraj majú spolu 12 544 km2 a 1 860 000 obyvateľov, pôsobia tri inšpektoráty práce a Národný inšpektorát práce s počtom 212 zamestnancov, kým na území Košického a Prešovského kraja, ktorá je naozaj problémová oblasť z hľadiska nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, pôsobia na 15 746 km2 pre 1 558 000 obyvateľov len dva inšpektoráty práce s celkovým počtom 102 zamestnancov na východe. Takže je otázka, či ten východ treba alebo netreba posilniť, keď je o polovicu „podkompenzovaný“ voči západu Slovenska a keď je tam minimálne dvakrát väčšia nezamestnanosť. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sabolová, môžete reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Krátko na pani kolegyňu Angyalovú. Nie je to o mieste, o sídle inštitúcií, ale je to o práci tých inštitúcií veľakrát. A nad tým sa treba zamyslieť, či ten boj o miesto a pozíciu je dostatočne dobrý, či nie o tom, čo by mali tie inštitúcie robiť.

    A druhá vec. Pán kolega Novotný, ste mi nahrali na smeč, veľmi jasne. Hovoríte o decentralizácii a o tom, ako treba presúvať inštitúcie. Ja sa vás opýtam, prečo potom dochádza k centralizácii v daňovej správe, kde Daňové riaditeľstvo chce centralizovať všetku svoju rozhodovaciu, odvolaciu moc do Bystrice a chce rušiť pracoviská, jednotlivé. Myslím si, že o tom ešte budeme hovoriť, lebo toto bude téma. Zákon sme zablokovali, ale začína tu iná záležitosť a všade sa píše v materiáloch o centralizácii. Tak si potom povedzme a vysvetlime, čo chceme centralizovať, čo chceme decentralizovať. Ak dnes funguje daňová správa a začala možno lepšie robiť výber daní, prečo chceme centralizovať. Ak tu vytvárame úrady do regiónov, ktoré budú robiť inšpekciu, tak potom zmena sídla tomu nepomôže. Čiže dohodnime sa potom, čo je centralizácia a čo je decentralizácia a ako to chápete, jednotliví poslanci.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Juhász.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh na doplnenie vládneho návrhu zákona o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní, o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 951. Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v článku 8 mení a dopĺňa takto. Prvý bod. Za novelizačný bod 12 sa vkladá novelizačný bod 13, ktorý znie. V § 19 odsek 3 sa za slovo „činnosti“ vkladajú slová „alebo neskončil účasť na aktívnych opatreniach na trhu práce a na aktivačnej činnosti“. Doterajšie novelizačné body 13 až 28 sa označujú ako novelizačné body 14 až 29. Po odôvodnení uvádzam, že lekárska posudková činnosť sa podľa § 19 odsek 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. vykonáva nielen v tom prípade, ak uchádzač o zamestnanie sa odmietol zúčastniť na programe aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti, ale aj vtedy, keď uchádzač o zamestnanie neskončil účasť na aktívnych opatreniach na trhu práce na aktivačnej činnosti. V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 5/2004 sa lekárska posudková činnosť podľa ods. 1 písm. b) vzťahuje len na odmietnutie, chýba tam pojem neskončenie.

    Druhý bod, za novelizačný bod 20 sa vkladá novelizačný bod 21, ktorý znie: V § 36 odsek 4 úvodná veta znie: „Za vážny dôvod podľa odseku 2 písm. b) a odseku 5 písm. b) až d) sa považuje“, doterajšie novelizačné body 21 až 29 sa označujú ako novelizačné body 22 až 30.

    Tretí môj návrh je, že za novelizačný bod 22 sa vkladá novelizačný bod 23, ktorý znie: „V § 36 ods. 5 písm. b) a c) sa na konci pripájajú tieto slová: „bez vážnych dôvodov“. Doterajšie novelizačné body 23 až 30 sa označujú ako novelizačné body 24 až 31. Odôvodnenie k týmto dvom bodom, uvádzam, že účelom navrhovanej právnej úpravy je vyprecizovanie príslušných ustanovení zákona. V praxi sa vyskytujú prípady odmietnutia účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce a na aktivačnej činnosti podľa § 36 ods. 5 písm. b) zákona č. 5/2004 a odmietnutia účasti na projekte zameranom na udržovanie pracovných návykov formou menších obecných služieb, keď matky s deťmi do 10 rokov nemôžu spolupracovať s úradom práce a sociálnych vecí práve z vážneho dôvodu uvedeného v § 36 ods. 4 písm. a), čo predmetný zákon 5/2004 nerieši, nakoľko v § 36 ods. 4 v prvej vete chýbajú slová „až d)“ a taktiež v ods. 5 písm. b) a c) chýbajú na konci slová „bez vážnych dôvodov“. Vážená Národná rada, dovolil by som vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. Musím sa priznať, že nie celkom som rozumela argumentom, pre ktoré má odísť Národný inšpektorát práce do Košíc, ale konečne som to pochopila. Ono je to totiž protiteroristické opatrenie a pokiaľ si myslíte, že mám slabší deň, nie je to pravda. Autorom tohoto nápadu totiž je inžinier Gabriel Hrabovský, generálny inšpektor, ktorý na webovej stránke TASR, originálnej textovej službe uvádza: „Potreba decentralizácie má aj bezpečnostný charakter. V období terorizmu lokalizáciou dôležitých orgánov v štátnej správe na jednom mieste sa maximálne zvyšuje riziko znefunkčnenia jej činnosti“. Takže je to naozaj je to naozaj bezpečnostné opatrenie a rozhodne si myslím, že teroristi, prvé, na čo zaútočia, bude Národný inšpektorát práce na Slovensku.

  • No ale ja chcem poukázať aj na právnu stránku celého tohto problému, na ktorú som upozornila už aj na výbore. Totiž celé to presťahovanie nie je možné. A nie je možné kvôli tomu, že máme zákon o štátnej službe, ktorý, mimochodom, by bolo potrebné novelizovať v tejto súvislosti a do požiadaviek na výkon funkcie štátneho úradníka zaradiť aj psychiatrické potvrdenie. Takže upozorňujem na niektoré veci.

    Podľa zákona o štátnej službe a zamestnanci Národného inšpektorátu práce sú štátnymi zamestnancami, ktorých pracovný pomer vzniká podľa § 16 zákona č. 312 vymenovaním na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby, § 17 ods. 1 zákona č. 312/2001 obsahuje zoznam údajov, ktoré musia byť uvedené v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej služby. Pod bodom e) a f) sú to služobný úrad vrátane sídla služobného úradu a f) pravidelné miesto výkonu štátnej služby. Pri zmene sídla Národného inšpektorátu práce z Bratislavy do Košíc bude musieť časť štátnych zamestnancov, pokiaľ úrad nemá byť paralyzovaný, premiestnený do Košíc. Problém, ktorý v tejto súvislosti treba riešiť, je v otázke, či zákon č. 312 o štátnej službe umožňuje preloženie štátneho zamestnanca na iné pravidelné miesto výkonu štátnej služby.

    Takže poďme k § 29 ods. 1 zákona č. 312, ktorý pojednáva o dočasnom preložení. Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby najdlhšie na dobu šesť mesiacov a s jeho súhlasom maximálne na dobu päť rokov a) do iného odboru štátnej služby, toto nie je náš prípad, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby, nie je tento prípad. Do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby, zase nie je tento prípad. A teraz relevantný môže byť bod d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, len to má ešte jednu chybu, ak sú splnené dve podmienky. Mení sa opis štátnozamestnaneckého miesta, to nie je náš prípad. Mení sa pravidelné miesto výkonu štátnej služby, čiže toto by mohol byť dôvod, pre ktorý by bolo možné štátneho zamestnanca dočasne preložiť z Bratislavy do Košíc. Teraz sa pozrime na trvalé preloženie. Nebudem citovať trvalé preloženie, ale štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom, podotýkam, trvalo preložiť na vykonávanie štátnej služby - a opäť upozorňujem -, v tom istom odbore toho istého služobného úradu, ak sa mu mení opis štátnozamestnaneckého miesta, čo nie je tento prípad. Rezumé, jednoducho štátneho zamestnanca nemôžete preložiť trvale z Bratislavy do Košíc. Ak ho dočasne preložíte, v tom okamihu má právo na náhrady, ako keby bol na služobnej ceste. To znamená ubytovanie, príspevky na stravovanie. To, myslím, že si treba rozmyslieť, či tadiaľto vedie cesta. Ale aby som ešte popísala zložitosť celej tej situácie, požiadala som o vyjadrenie Úrad pre štátnu službu, ktorý mi oznámil nasledovné: „Z hľadiska zákona o štátnej službe je preto potrebné túto zmenu považovať za zrušenie služobného úradu a zriadenie nového služobného úradu.“ V prechodných ustanoveniach zákona o inšpekcii práce je potrebné preto upraviť prechod práv a povinností štátnozamestnaneckých vzťahov z Národného inšpektorátu v Bratislave na Národný inšpektorát Košice tak, ako to požaduje § 124 zákona o štátnej službe.

    Možným rizikom je špekulatívny postup štátnych úradníkov, ktorí po skončení práce v Bratislave podľa § 4 ods. 2 s náhradou vo výške dvoch funkčných platov sa prihlásia do výberového konania na Inšpektoráte práce v Košiciach. Kolegovia, kolegyne, týmto by som vás chcela poprosiť, už aj z vecných argumentov, ale aj z legislatívneho hľadiska, aby ste podporili bod č. 2 zo spoločnej správy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Madej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa pridal k diskusii k predmetnému návrhu zákona. Chcel by som sa pripojiť k argumentácii, ktorú vyslovila pani poslankyňa Angyalová a k procedurálnemu návrhu vrátiť predmetný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Takýto názor vyslovil aj ústavnoprávny výbor pri prerokovávaní predmetného návrhu zákona a dovolil by som si argumentovať aj prečo. Jedným zo základných princípov právneho štátu je to, aby na jednej strane zákonodarný orgán dynamicky vedel reagovať na všetky zmenené podmienky spoločnosti, ale na druhej strane aby právny štát zabezpečil aj istú stabilitu právnych noriem, aby sa právny poriadok vyvíjal určitým smerom, homogénne, a aby sa právne normy vytvárali v súlade s potrebami, ale aj pri zabezpečení určitej stability. Na toto reagujú aj legislatívne pravidlá, ktoré určujú základné pravidlá ako vytvárať zákony, ako vytvárať právne normy a v tom zmysle považujem tento návrh zákona po formálnej stránke, napriek tomu, že na jednej strane niektoré ustanovenia zákona nám môžu byť sympatické, ale po formálnej stránke tento návrh zákona za nie dobrý. Je to najmä z toho dôvodu, že návrh zákona podľa legislatívnych pravidiel má obsahovať všetky vzťahy, alebo návrhom zákona je upraviť všetky vzťahy, spoločenské vzťahy danej oblasti, na ktorú sa vzťahuje predmet úpravy, čo v tomto prípade určite nie je pravda. Dovolím si podotknúť alebo zopakovať, že ide o návrh zákona v siedmich paragrafoch. V siedmich paragrafoch chce teda pán predkladateľ upraviť všetky právne vzťahy. Hovorím, aj keď sú nám možno niektoré návrhy v tomto prípade... Práve som sa aj prekvapil, že namiesto pána ministra Kaníka je tu pán minister dopravy. Tak ale nevadí, tak dúfam, že na rokovaní vlády to bude pán minister Prokopovič pánovi Kaníkovi tlmočiť. Ale budem pokračovať.

    To znamená, že všetky právne vzťahy by mali byť upravené v zákone a v tomto zákone to tak nie je. Ja chápem novelizácie v siedmych článkoch a možno aj v niektorých tých prípadoch je to sympatické, ale predmet úpravy zákona má byť obsahom tých právnych predpisov, ktoré sa novelizujú, inak povedané, navrhovateľ mal zvoliť inú formu, mal novelizovať už existujúce právne predpisy, či je to Zákonník práce, zákon o zamestnanosti a ďalšie zákony, ale nemal vytvárať nový zákon, zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pôjde teda o zákon, ktorý bude definovať nelegálnu prácu a bude zakazovať alebo vyslovovať zákaz nelegálnej práce. Ale predsa máme ustanovenia, najmä v Zákonníku práce, ktoré definujú, čo je to závislá činnosť pre iného a môžu definovať aj priamy zákaz vykonávania tejto činnosti a nepotrebujeme na to osobitný zákon. Po formálnej stránke preto tento návrh zákona by sa stal ďalším zákonom, ktorý by bol veľmi čiastkový, parciálny a nezodpovedal by potrebe právneho štátu a právnej istoty občanov, navyše ak ešte tvrdíme, že podľa legislatívnych pravidiel návrh zákona má byť taký, aby sa stal súčasťou, riadnou súčasťou právneho poriadku v Slovenskej republike. To znamená, že, nechcem diskutovať, pán minister, o obsahu, naozaj, niektoré veci v tomto sú sympatické, možno by som povedal, že mali by ste viacej dbať na prevenciu ako na represiu, že niekedy je naozaj nevyhnutnosťou pre niektorých zamestnávateľov, aby zamestnávali takýmto spôsobom, alebo sú zamestnanci v tiesni. Sú vydieraní, snažia sa získať živobytie, treba dbať aj na prevenciu, aby k takýmto skutkom nedochádzalo, možno aj zlepšením legislatívneho prostredia. Ale návrh zákona o nelegálnej práci nie je po formálnej stránke určite dobrý, pretože je veľmi parciálny, dokazuje to aj 7 paragrafov a 7 novelizácií ďalších predpisov. Nič by som nenamietal, ak by šlo o novelizácie jednotlivých zákonov, tam by sme sa mohli rozprávať o obsahu a navyše tento zákon pomaly ani nič nedefinuje. Okrem nelegálnej práce, nič nedefinuje. V štrnástich odkazoch pod čiarou odkazuje na iné právne predpisy. Takže ak to má byť zákon, ten zákon musí byť predsa o niečom, nie o definícii nelegálnej práce a jednoducho o jej zákaze. Toto môže byť obsahom iných právnych predpisov. Preto sa pripájam k procedurálnemu návrhu, ktorý navrhla pani poslankyňa Angyalová, a súčasne k názoru, ktorý vyslovil Ústavnoprávny výbor - vrátiť uvedený návrh zákona na dopracovanie. A tu nejde naozaj o nejakú snahu, pán minister, zabrániť vašej legislatívnej iniciatíve, veď tá je v poslednom období naozaj veľmi búrlivá, ale na druhej strane je to len snaha, aby sa do parlamentu dostávali dobré návrhy zákonov. A nič nebráni tomu, aby ste predložili návrh zákona ktorý by novelizoval jednotlivé právne predpisy s vecným obsahom, takým, ako je v tomto zákone. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Sabolová s faktickou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, toto vaše vystúpenie a tento návrh bola by som očakávala pri prvom čítaní. Tu je vlastne zjavné, ako ste aj vy možno aj váš poslanecký klub prešli nad prvým čítaním tak veľmi jednoducho. Postúpili sme to do druhého čítania a dnes by som bola očakávala možno od vás, práve ktorý ste tým, ktorý podávate pozmeňujúce návrhy, skôr takéto vystúpenie, ale chcem povedať, že toto je nový zákon a k novému zákonu treba priložiť články, ktorých sa dotýkajú tie ostatné a preto si myslím, že táto vaša výhrada nie je celkom objektívna, pokiaľ dobre poznáte legislatívny proces. A s mnohými vašimi ideovými návrhmi je možné súhlasiť, ale myslím si, že postup, ktorý sme zvolili, a postúpili sme myslím si, že dosť s veľkým počtom tento návrh zákona do druhého čítania, by bolo neseriózne dnes ho zniesť zo stola a myslím si, že je lepšie ho prijať a po jeho naplnení a napĺňaní ho upraviť tak, aby bol na základe skúsenosti z praxe dopracovaný. Preto si myslím, že by ho bolo dobre podporiť a verím, že aj vy tento návrh zákona podporíte v prípade, že vám neprejde váš procedurálny návrh.

  • Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, môžem sa vám naozaj vyznať z toho, že v tomto zmysle určite poznám legislatívny proces, a ak ho poznáte aj vy, tak je v tom prípade jasné, že ústavnoprávny výbor prerokúva predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Moje vystúpenie bolo reakciou a do istej miery aj prednesením názoru, o ktorom rozhodol ústavnoprávny výbor väčšinou hlasov pri prerokovaní predmetného návrhu zákona v druhom čítaní. V druhom čítaní je návrh zákona vo výbore a v ústavnoprávnom výbore prevládol tento názor, že po formálnej stránke predmetný návrh zákona nie je dobre vypracovaný, to znamená, že moje vystúpenie v druhom čítaní bolo reakciou na rozhodnutie ústavnoprávneho výboru a bolo aj do istej miery reakciou na prerokúvanie zákona v našom výbore. Takže po tejto stránke si myslím, že to vystúpenie bolo korektné a nie je to vecou žiadnej politiky, ale je to vecou rozhodnutia výboru a väčšiny jeho hlasov.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada. Musím konštatovať, že táto rozprava bola veľmi konštruktívna a plodná. Cítim, že potreba upraviť lepšie právne túto problematiku je všeobecná a, samozrejme, dá sa diskutovať o tom, akým spôsobom, ale hlavné podľa mňa je posunúť vec dopredu. Nie zastaviť, zabrzdiť, ale jednoducho posunúť nejakým spôsobom dopredu, že k tým niektorým veciam, ktoré tu zazneli, by som sa stručne vyjadril. Tie predložené pozmeňujúce návrhy sú napospol akceptovateľné, s jednou výhradou pri pozmeňujúcom návrhu pána Vážneho, ako on sám uviedol v tej druhej časti, tak ako je to teraz naformulované, by to mohlo robiť problémy inšpektorátom práce. Možno by to bolo treba riešiť, ale už len pre budúcnosť, už dnes sa to nedá vo väzbe na pozmeňujúci návrh pani Angyalovej. Pretože tým, že bude vedený register, tak potom stačí, aby inšpektorát práce uviedol, či sa daný žiadateľ o potvrdenie nachádza, alebo nenachádza v tomto registri. Ale už sa to teda nesmie, takže v budúcnosti viem si predstaviť takéto riešenie, ale tá dikcia, ktorá je navrhnutá, by asi bola trošku problematická. V tom prvom bode je to síce také dosť značné rozšírenie pôsobnosti tohto zákona a možno, že to bude spôsobovať v praxi aj problémy, no ale skúsme, viem si predstaviť, že by sme sa s tým nejako v praxi pokúsili vysporiadať. Aj pani Angyalová, aj pani poslankyňa Tóthová sa tu dotkli otázky kariet a prečo nie sú, aj keď pôvodný zámer bol. No, k tomu poviem len tak, tuto ukazuje prax možno na to, aké zhubné je niekedy podliehať tlaku médií, aké zhubné je, keď sa politická scéna riadi tým, čo napíšu niektoré médiá v snahe byť plné senzácií. Riešime to cez občiansky preukaz, momentálne cez rodné číslo, ale uvažujeme presne tým spôsobom, že keď bude Európska karta poistenca, tak presne tento nosič by mohol obsahovať aj tieto informácie a mohol by byť univerzálny. Že keď... Ale tam je tá úloha aj pre Ministerstvo zdravotníctva, my budeme len spolupracujúci v tomto, takže budeme sa snažiť v tom procese to vyriešiť tak, aby to tam bolo.

    Pani poslankyňa Sabolová sa dotkla postihov. Ja súhlasím, nemal by som s tým problém, keby to bolo už riešené aj pozmeňujúcim návrhom, zrejme by som nenamietal, ale sme na začiatku nejakého procesu, takže myslím si, že naozaj uvidíme, ako sa nám to v praxi bude dariť, a aj tie práce vo verejnom záujme si myslím, že je veľmi dobrý podnet.

    Už len posledná poznámka. Ťažko možno súhlasiť z môjho pohľadu s tým, čo pán poslanec Madej navrhol. Jednoducho, zabrzdilo by nás to. Aj keď právnici po odbornej stránke môžu zvádzať diskusie o právnych čistotách a spôsoboch, ale pre mňa je dôležitá vecná náplň a posunutie tejto problematiky dopredu. Takže, samozrejme, s týmto návrhom sa nedá súhlasiť. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 (tlač 952).

    Pán minister práce a sociálnych vecí a rodiny, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada. Vládnym návrhom sa v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k dohovoru, ktorým sa definuje Štatút európskych škôl, navrhuje upraviť v zákone o cestovných náhradách poskytovanie náhrad, výdavkov učiteľom Európskej školy v obmedzenom rozsahu a vylúčiť učiteľov Európskej školy z uplatňovania § 22 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ďalšie úpravy najmä vo štvrtej časti zákona si vyžiadala potreba riešiť aplikačné problémy, požiadavky praxe a požiadavky ministerstva zahraničných vecí týkajúce sa poskytovania niektorých náhrad výdavkov štátnych zamestnancov.

  • Páni poslanci, väčší kľud v rokovacej sále!

  • Vládnym návrhom sa ďalej v článku 3 navrhuje jednoznačne ustanoviť v zákone Národnej rady o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, nárok prezidenta Slovenskej republiky na náhradu výdavkov pri zahraničnej ceste, ktorá súvisí s výkonom funkcie. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Kláre Sárközyovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, ctená snemovňa. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z. podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením 1419 z 15. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, kultúru a médiá. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona...

  • Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, mám prerušiť rokovanie? Nepočuť, čo hovorí pani spravodajkyňa. Nech sa páči.

  • Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona do 25. januára 2005, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy spolu v štyroch bodoch, máte to rozdané na stoloch. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Najprv budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach, tlač 906. Prosím pána spravodajcu, pána poslanca Jozefa Miklušičáka, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. V rozprave, ako som už spomínal, vystúpili celkom 4 poslanci, ale iba 3 z nich podali pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Body 1 a 9 na rozdiel od gestorského výboru požiadal pán poslanec Brocka na samostatné hlasovanie. čiže, teraz budeme hlasovať o bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13 a 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, 111 za návrh, 13 sa zdržali hlasovania, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 15 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 15 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 1, proti 75, zdržalo sa 52 poslancov, 1 nehlasoval.

    Bod č. 15 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 8, ku ktorému gestorský výbor neprijal žiadne odporúčanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 8. Bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 34, proti 4, zdržalo sa 95 poslancov, 1 nehlasoval.

    Bod č. 8 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bode 1, ktorý gestorský výbor odporúčal neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 1.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 98, proti 1, zdržalo sa 35 poslancov.

    Bod č. 1 zo spoločnej správy sme schválili.

  • A napokon budeme hlasovať o bode 9 zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúčal neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 9.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, 127 za, 2 proti, 9 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že aj tento bod zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pozmeňujúce návrhy.

  • Tým sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Brocka, o obidvoch budeme hlasovať spoločne, keďže spolu súvisia.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 68, proti 1, zdržalo sa 69 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Brocku sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Federič.

    Najskôr budeme hlasovať o bode č. 1. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Federiča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 114, 25 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Federiča sme prijali, schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 2 a 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Federiča. Nakoľko spolu súvisia, budeme o nich hlasovať spolu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 2 a 3 z návrhu pána poslanca Federiča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 47, proti 5, zdržalo sa 84 poslancov, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy pána poslanca sme neschválili.

  • A napokon budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Madej. Je to komplex návrhov, ktoré spolu súvisia, a preto budeme o nich hlasovať spoločne. Pán predsedajúci, prosím dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 42, proti 27, zdržalo sa 69 poslancov, 1 nehlasoval.

    Návrhy pána poslanca Madeja neboli schválené.

    Nech sa páči.

  • Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli v spoločnej správe alebo zazneli v rozprave. Keďže mám splnomocnenie gestorského výboru pokračovať ihneď ďalej, poprosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že parlament postúpi tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 91, proti 7, zdržalo sa 39 poslancov.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to trak. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uznáša, že zákon o politických stranách a politických hnutiach schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 108, proti 18, zdržali sa hlasovania 12, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o politických stranách a politických hnutiach s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Zb. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tlač 918. Pán poslanec Abrhan, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v rozprave som vystúpil ja. Predniesol som päť pozmeňujúcich návrhov. Prosím, aby ste o týchto pozmeňujúcich návrhoch dali hlasovať spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, 93 za, 41 sa zdržalo hlasovaní, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, ako spravodajca predkladám návrh, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu, ihneď. Dajte o tomto návrhu, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, 103 za, 35 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že páni poslanci Ladányi a Gál, nie? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči pán spravodajca, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 78, zdržalo sa 60 poslancov a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tento vládny návrh zákona schválili.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, tlač 938. Pán poslanec Jozef Šimko, nech sa páči, máte slovo a môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy 1 až 8. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 135, zdržali sa hlasovania 2.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 129, zdržalo sa 11 poslancov.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 133, zdržali sa hlasovania 7.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore aj s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 951. Pán poslanec Horváth, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo 7 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a boli predložené 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a 1 procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní. Takže, prosím, dajte hlasovať najprv o procedurálnom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 51, proti 68, zdržalo sa 16 poslancov, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Takže budeme ďalej hlasovať a to o bodoch spoločnej správy, v prvom rade o bodoch 1, 2, 4 až 19 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 130, zdržalo sa hlasovania9.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bode č. 3 zo spoločnej správy, kde gestorský výbor navrhuje schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, kľud. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 52, proti 52, zdržalo sa 28 poslancov, 3 nehlasovali.

    Tento bod zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Takže ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Vážneho. Samostatne, teda najprv o bode č. 1.

  • Páni poslanci, prosím o väčší kľud. Takže budeme hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Vážneho. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, 120 za, 11 sa zdržalo hlasovania, 4 nehlasovali.

    Prvý návrh pána poslanca Vážneho sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o druhom bode pána Vážneho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 53, proti 25, zdržalo sa 53 poslancov, 3 nehlasovali.

    Bod č. 2 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložil pán poslanec Pataky, ale o tomto návrhu hlasovať nedám, nakoľko identický návrh bol aj v spoločnej správe a je schválený. Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložila pani poslankyňa Angyalová. Dajte, prosím, o ňom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Angyalovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, 135 za, 4 sa zdržali hlasovania.

    Návrh pani poslankyne Angyalovej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Posledný pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Juhász, o ktorom dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Juhásza.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 125, zdržalo sa 8 poslancov, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Juhásza sme schválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy ako i o všetkých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, teda dajte, prosím, hlasovať, aby sme predmetný návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

  • Ešte predtým pán poslanec Hort procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície žiadam pred týmto hlasovaním päťminútovú prestávku.

  • Pred hlasovaním do tretieho čítania?

  • Takže vyhlasujem prestávku do 11.20. Pardon,

  • So smiechom.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať. Pán poslanec Maxon, procedurálny? Nie. Ďakujem.

    Vzhľadom na to, že pri tomto zákone je jeden väčší problém, takže navrhujem, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali až budúci týždeň v utorok. Pán poslanec, váš predseda poslaneckého klubu s tým súhlasil. Nech sa páči, môžete sa ho opýtať. Ak nie je súhlas, samozrejme, dám o tom hlasovať. Pýtam sa ešte raz: Je všeobecný súhlas s tým, aby sme o tomto návrhu hlasovali?

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Nie je. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o mojom procedurálnom návrhu, že o tomto návrhu zákona budeme hlasovať budúci týždeň v utorok. Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118, za 55, proti 37, zdržali sa 14, nehlasovali 12.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu o tom, že postupujeme tento návrh zákona do tretieho čítania. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

    Prerušujem toto hlasovanie. Vyhlasujem výsledok za neplatný, ktorý príde o 5 sekúnd. Pán minister sa hlási do rozpravy.

    To znamená, že pán minister tým, že sa hlási, žiada o slovo, otvára rozpravu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ospravedlňujem sa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ale sami uznáte, že trošku vznikla neprehľadná situácia a treba sa na to pozrieť ešte raz. Bola by veľká škoda, keby zákon, ktorý je naozaj po vecnej stránke veľmi potrebný a má veci, ktoré rieši podstatným spôsobom, zlepšiť, keby kvôli nedorozumeniam alebo nedorozumeniu nemohol byť prijatý, takže myslím, že by sme sa k tej otázke, ktorá je sporná, k otázke sídla ústredia mali vrátiť. Ďakujem za pochopenie.

  • Týmto pán minister otvoril rozpravu. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že... Pán poslanec Hort?

  • Nevidím tam žiadny procedurálny.

  • Ale od samého začiatku to mám zapnuté. Vzhľadom na to, že pán minister...

  • Pán poslanec, ešte ste nedostali slovo. Najprv uzavriem tých, ktorí sa prihlásili, teda možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Hlásia sa šiesti do rozpravy? Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Procedurálny návrh pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predsedajúci, na základe žiadosti štyroch poslaneckých klubov, po tom, čo otvoril pán minister rozpravu, žiadam o desaťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním bodu programu, ktorý predkladá za vládu Slovenskej republiky minister práce, sociálnych vecí a rodiny,

    vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

    Vznikli isté procedurálne problémy. Vzhľadom na to, že rokovanie Národnej rady bude pokračovať aj budúci týždeň, pýtam sa, či by nebolo lepšie, keby sme prerušili teraz rokovanie o tomto bode programu a pokračovali v rokovaní ďalšími bodmi a budúci týždeň sa vrátili k rokovaniu rozpravou o tomto bode programu, pretože mám taký pocit, že vznikli isté názorové, rozdielne pohľady na predložený návrh zákona. Tak ako povedal pán minister Kaník, zákon je potrebný a bolo by zlé, keby sme kvôli len tomu, kde bude sídlo tohto úradu, mali dobrú vec odmietnuť, takže poprosím vás, páni poslanci, či je s takýmto návrhom súhlas?

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu. Ešte máme jeden prerokovaný bod programu. Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím poslanecký klub SDKÚ, aby sa dostavil do rokovacej sály. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o cestovných náhradách. Poprosím pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby ako poverená spravodajkyňa výboru predniesla návrhy hlasovaní. Pani poslankyňa, ešte chvíľku by som poprosil, keby... Prosím poslanecký klub SDKÚ okrem pána poslanca Mitríka, Rusnáka a Devínskeho, ospravedlňujem sa, ktorí sú za Košice...

    Páni poslanci, odporúčam, aby sme dnešné rokovanie prerušili o 13.00 hodine na obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v utorok ráno o 9.00 budúci týždeň hlasovaním o trestných kódexoch. Po hlasovaní o nich by sme pokračovali v rokovaní 40. schôdze prerokúvaním ďalších bodov programu tak, ako sme predbežne dohodli na poslaneckom grémiu. Panie poslankyne, páni poslanci, je súhlas s takýmto ďalším postupom rokovania 40. schôdze? Pani poslankyňa, nech sa páči, prosím vás, uveďte návrhy hlasovaní.

  • Budeme hlasovať o bodoch 1 až 4 uvedených v IV. časti spoločnej správy spolu s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť. Cestovné náhrady.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Ide, páni poslanci. Nech sa páči, páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 100 prítomných, 98 za návrh, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. V rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci návrh. Mám oprávnenie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 111 prítomných, 111 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o cestovných náhradách. Konštatujem, že nie. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. a zákon č. 530/2004 Z. z. ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pani spoločná spravodajkyňa...

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 129 za návrh, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh zákona schválila.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 164/1996 Z. z. o dráhach a zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 934),

    ktorý prerokúvame ako tlač 934. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister pôšt a telekomunikácií a dopravy pán Prokopovič. Ešte, pán minister, krátku chvíľku. Páni poslanci, prosím, upokojte sa. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni podpredsedovia, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli určené v prvom čítaní, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na druhé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Účelom predloženého návrhu zákona je v súlade so smernicami Rady Európskej únie, regulačnými opatreniami vytvoriť a rozvíjať modernú a kvalitnú železničnú infraštruktúru, dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní železničnej dopravy a služieb s tým spojených a podporiť záujem užívateľov o železničnú dopravu. Návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach v znení skorších predpisov vytvára právny rámec podmienok prístupu na železničné dráhy, a to celoštátne aj regionálne, upravuje reguláciu železničnej dopravy a bezpečnosti v železničnej doprave, práva a povinnosti vlastníka železničnej dráhy, prevádzkovateľa dráhy a prevádzkovateľa dopravy na dráhe železničnej, vznik, postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu železničnej dopravy.

    Navrhovaná právna úprava preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky požiadavky Smernice 2001/16/ES Európskeho parlamentu a Rady o interoperabilite systému transeurópskych konvenčných železníc, čím sa zabezpečuje prevádzková prepojenosť železníc členských štátov spoločenstva...

  • Pán minister, ja vás musím prerušiť. Prepáčte. Prosím kolegov, kolegyne, keby ste zaujali miesta v rokovacej sále a vytvorili podmienky pre reálnu prácu tohto parlamentu, pretože skupinky sú tu malé, ale veľmi rušia.

    Pán minister, nemôžem dovoliť ešte pokračovať ďalej. Ešte raz prosím, keby ste tie rokovania, ktoré máte mimo oficiálneho rokovania parlamentu, urobili za dverami. Pán Vážny, pán Urbáni, pán Vavrík! Nech sa páči, pán minister, pokračujte, prosím.

  • Ďakujem pekne. Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1389 z 9. decembra 2004 bol vládny návrh zákona prerokovaný v 6 výboroch. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi poslancov uvedenými v spoločnej správe v bodoch 2 až 29 sa stotožňujem. Zároveň vás, vážení páni poslanci, prosím o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda, spoločná správa výborov Národnej rady k výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona č. 164/1996 a zmene zákona 455/1991, tlač 934. Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch - ústavnoprávnom, pre financie, rozpočet a menu, hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému, výboru pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie a výboru pre životné prostredie. Iné výbory návrh zákona neprerokovali. Vládny návrh zákona výbory, ktorým bol pridelený, prerokovali nasledovne: ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v tejto spoločnej správe, výbor pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, výbor pre sociálne veci a bývanie odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a výbor pre životné prostredie odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, tak ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Toľko k zákonu výbory.

    Gestorský výbor v zmysle rokovacieho poriadku odporúča o bodoch 2 až 29 hlasovať s odporúčaním schváliť, o bodoch 1, 30 a 31 s odporúčaním neschváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť. Súčasne ma gestorský výbor poveril, aby som túto správu predložil Národnej rade a poveril ma súčasne aj právomocami podľa § 81, § 83, § 84 a § 86 rokovacieho poriadku. Toľko, pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, ústne sa do rozpravy hlási pán Vážny, Madej, Blanár... Pán Mečiar - do rozpravy alebo procedurálny návrh? Procedurálny návrh. Zapnite mikrofón pánovi Mečiarovi na procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, chcem upozorniť na procedurálny postup. Vzhľadom na to, že v tomto parlamente štyrikrát neprešiel návrh pre zbabelosť veľkej časti parlamentu na otvorenú demokratickú diskusiu, oznamujem procedurálny postup, ktorý bude spočívať v tom, že témy sa rozdelia na bloky, podľa príslušnosti k stranám bude vyslovovaná nedôvera jednotlivým členom vlády a diskutovať budeme. Ďakujem, pán predseda, netreba o tom hlasovať, je to iba procedurálny oznam postupu pre budúce obdobie a dovolím si upozorniť, že všetky návrhy pôjdu v období v prestávkach zasadnutí národných rád. Teším sa na stretnutie potom, keď nechcete teraz.

  • Sám ste povedali, pán poslanec, že nemám dať hlasovať o vašom procedurálnom oznámení, prosím, keby zobrali poslanci na vedomie, a budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu programu. Prvý vystúpi pán poslanec Vážny, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová, uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 934.

    Po prvé, v článku 1, bod 2, § 4a ods. 4 sa slová: „príslušný dráhový správny úrad“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“. Odôvodnenie. Vzhľadom na úpravu v bode 70 navrhovanej novely, ktorou sa medzi kompetencie ministerstva zahŕňa aj rozhodovanie o zaradení železničnej dráhy do európskeho železničného systému a o zmenách tohto zaradenia a nakoľko § 4 a ods. 4 sa odvoláva na túto úpravu, je potrebné zmeniť znenie odseku 4 tak, aby bolo v súlade s § 65 písm. f), to znamená, že príslušný dráhový úrad nebude rozhodovať o týchto záležitostiach, ale priamo ministerstvo. Samozrejme, po spolupráci s dráhovým správnym úradom.

    Po druhé, v článku 1 bod 7, v § 20 písmeno h) sa slovo „cien“ nahrádza slovami „tržieb za výkony“. Úprava terminológie, pretože ceny nevyjadrujú to, čo vyjadrujú tržby za výkony v kontexte zákona.

    Po tretie, k článku 1 bod 13, § 28 písmeno d) sa za slovo „zabezpečiť“ dopĺňajú slová „na žiadosť cestujúceho“. Mám názor ten, že dikcia predkladateľa je veľmi tvrdá, pretože v tom odôvodnení hovoríme o tom, že keby sme museli vybaviť všetky vlakové súpravy a všetky nástupištia tak, aby bez kolízie mohli cestujúci s telesným postihnutím nastupovať, stálo by to obrovské prostriedky odhadované na desiatky miliárd korún a je to jednoducho nesplniteľná úloha pri všetkej úcte a pri všetkom systéme, ktorý chceme zabezpečiť. Chceme zaviesť teda taký spôsob, aby na žiadosť cestujúceho bola železnica povinná, ale nie globálne, zaviesť sprístupnenie či už súprav, tak aj nástupísk.

    Po štvrté, k článku 1 bod 26, § 31 ods. 1 znie: „Prevádzkovať celoštátnu dráhu môže právnická osoba a prevádzkovať regionálnu dráhu môže právnická osoba alebo fyzická osoba len na základe povolenia na prevádzkovanie dráhy“. Ustanovuje sa, aby tie drobné, najmä tie drobné lokálky, ja neviem, tie železničky, malé, Čierny Balog - Brezno, napríklad mohli prevádzkovať okrem právnických osôb aj fyzické osoby.

    Po piate, článok 1 bod 26, v § 31 odsek 4 sa za slovo „trolejbusovej“ vkladá slovo „lanovej“. Zjednocujú sa týmto návrhom podmienky prevádzkovania dopravy na lanovej dráhe s podmienkami prevádzkovania dopravy na ostatných druhoch dráh.

    Po šieste, § 33 písmeno b) sa slovo „dráhe“ nahrádza slovom „dráhu“,. je to len gramatická chyba alebo oprava gramatickej chyby.

    Po siedme, v § 38a v ods. 2 písmeno a) sa slovo „výpis“ nahrádza slovom „odpis“. Navrhuje sa, aby sa bezúhonnosť preukazovala odpisom, teda prísnejším spôsobom.

    Po ôsme, v článku 1 bod 43, § 46a ods. 1 sa vypúšťajú slová „celoštátnej alebo regionálnej“. Navrhuje sa, aby povinnosť mať ku dňu začatia prevádzkovania dopravy bezpečnostné osvedčenie, platila na prevádzkovanie dopravy na dráhe ako takej, to znamená aj na električkovej, trolejbusovej a aj lanovej. Body 9, 10 a 11 po dohode s predkladateľom s pánom ministrom Prokopovičom vypúšťam, pretože po jeho vysvetlení sa mi zdá, že by sme sprísnili a odobrali by sme vláde kompetenciu vymenúvať a odvolávať predsedu úradu ako aj tie ďalšie náležitosti, čo sú riešené bodmi 9, 10 a 11. Bol 12, k článku 1 bod 78 § 68 ods. 3 sa slovo „podnikatelia“ nahrádza slovami „podnikateľské subjekty“, taktiež je to len oprava terminológie.

    Na záver zdôrazňujem, že teda aj pre spravodajcu, že vypúšťam body 9, 10 a 11 tohto pozmeňujúceho návrhu, ostatné návrhy predkladám tak, ako sú predložené. Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte bola prihlásená pani Tóthová. Nie, zrušila to. Pán poslanec Vážny bol jediný prihlásený do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďalej nasleduje

    druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 908).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 908, spoločnú správu máte ako tlač č. 908a. Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je zosúladiť obsah výcviku žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia s problematikou udeľovania vodičských preukazov a predovšetkým komplexne upraviť problematiku autoškôl bez toho, aby zasahoval do súčasného rozdelenia kompetencií medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona reaguje na viaceré nedostatky zistené v praxi. Základným poznatkom je, že od liberalizácie požiadaviek na získanie vodičského oprávnenia sa citeľne znižuje úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov vodičského výcviku a v celoslovenskom meradle sa výrazne zvýšil počet neúspešných absolventov vodičských kurzov.

    Vládny návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty územnej samosprávy. Zároveň dávam do pozornosti, že predkladaný návrh zákona nezhorší podnikateľské prostredie, nezavádza nijaké nové obmedzenia ani nové povinnosti podnikania. Upresnením povinnosti podnikateľov a jednoznačnosťou právnej reglementácie vzťahov sa utvoria rovnaké podmienky pre podnikanie pre všetkých, čím sa čiastočne prispeje k čistote právnych vzťahov v tejto oblasti podnikania, čo podľa nášho názoru bude jednoznačne prínosom.

    Uvedený vládny návrh zákona bol 9. decembra 2004 prerokovaný v prvom čítaní, následne bol prerokovaný v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Počas rokovaní bolo vznesených viacero pozmeňujúcich návrhov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a tu chcem konštatovať, že vo väčšine, drvivej väčšine boli „progresívnym prínosom“. Zároveň si dovoľujem vás požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o prerokovanie a schválenie tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi Istvánovi Harnovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil spoločnou správou Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1390 z 9. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 908, na prerokovanie v druhom čítaní nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciou a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 908, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 25. januára 2005 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 1. februára 2005 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 26. januára 2005 a uznesením č. 262 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Tieto doplňujúce a pozmeňujúce návrhy sú uvedené v spoločnej správe výborov v bodoch 1 až 24. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v bodoch 1 až 3, 5 až 24 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 4 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť.

    Ďalej gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov po prijatí pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu programu prihlásil pán poslanec Blajsko, potom otvorím, on je jediný písomne prihlásený, potom otvorím možnosť ústnych prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, poslankyne, poslanci, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som predniesol niekoľko námietok k návrhu zákona o autoškolách. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v návrhu zákona o autoškolách uvádza ako nutnosť zmeniť súčasný stav v prevádzkovaní autoškôl v dôsledku zníženia kvality výučby a prispievania uchádzačov o vodičské oprávnenie a znižovanie počtu nehôd. Svojím návrhom však táto právna norma má evidentný záujem, podľa môjho názoru, o likvidáciu konkurencie v tejto oblasti a tendenčne smeruje k uprednostňovaniu záujmov úzkej skupiny majiteľov autoškôl, ktorí nie celkom svojím pričinením získali majetky a technickú základňu bývalých zväzarmovských zariadení, odkúpených za symbolické ceny, a k vráteniu vykonávania tejto činnosti pred rokom 1990, kedy neexistovala žiadna konkurencia a títo majitelia profitovali na štátnej zákazke pri výcviku brancov pre slovenskú armádu. Stratením tejto pozície majú snahu nahradiť značné príjmy odstránením konkurencie podľa zásady: Väčší berie. V dôvodovej správe je verejnosť zavádzaná, žiaľ, na autoškole, ktorá vlastní budovy, trenažér a podobne, je záruka kvalitného výcviku vodičov a že len tieto autoškoly sú zárukou toho, že na našich cestách sa situácia v nehodovosti razom obráti o 180 stupňov. Pritom však v tomto návrhu nie je zmienka o tom, ako by sa mala skvalitniť výučba, či už zmenou tematických plánov, alebo zvýšenou dotáciou praktických jázd, alebo použitím iných prvkov, ktoré môžu skvalitniť výučbu žiadateľov o vodičský preukaz. Zámerom tejto novely je však len nasmerovať uchádzačov o získanie vodičského preukazu k týmto subjektom, bez možnosti výberu a formou zákonného ustanovenia zlikvidovať existujúcu konkurenciu. Nie je pravda, že len bývalé socialistické zariadenia - k čomu smeruje táto právna úprava -, dokážu tým, že sú vlastníkmi technickej základne, bezproblémovo pripraviť vodičov, ktorí budú elitou v dodržiavaní pravidiel cestnej premávky a bravúrnymi vodičmi ihneď, ako opustia brány týchto zariadení.

    V stručnej štatistike uvedenej v dôvodovej správe, kde sa porovnáva počet neprospievajúcich absolventov za obdobie rokov 1998 až 2003, je zjavné, že nárast neprospievajúcich sa výrazne nevymyká bežnému trendu a je úmerný nárastu odskúšaných žiakov. Neexistuje žiadna štatistika, ktorá by diferencovala neprospievajúcich žiakov, z ktorej autoškoly títo žiaci vyšli. Neobstojí ani pripomienka, že existujú autoškoly, ako sú uvádzané v dôvodovej správe, ako takzvané kufríkové autoškoly, ktoré majú pendlujúcich inštruktorov, nevlastnia alebo nemajú v prenájme učebné pomôcky, výcvikové vozidlá a ktoré vykonávajú výučbu v bytových priestoroch, nedôsledne, krátením vyučovania a podobne. Každé takéto zariadenie je priamo kontrolované každým uchádzačom o získanie vodičského preukazu a je len malý predpoklad, že by nedodržaním stanovených dotácií, hodín, by takáto autoškola získala čo len jedného záujemcu. Doteraz platné podmienky pre prevádzkovanie autoškôl jednoznačne takéto tvrdenia vyvracajú. Ak chce fyzická či právnická osoba podnikať v tejto oblasti, musí spĺňať podmienky stanovené zákonom, to jest pred začatím činnosti musí dokladovať splnenie podmienok pre predmetnú činnosť, musí mať vo vlastníctve alebo v prenájme učebné priestory, ku ktorým sa vyjadruje Štátny zdravotný ústav, či sú vhodné pre vyučovanie, či spĺňajú podmienky z hľadiska hygieny vyučovania, musí mať schválené učebné pomôcky, cvičné vozidlá, prenájom autotrenažéra, inštruktorský preukaz a na splnenie týchto podmienok, aby mohol v tejto oblasti podnikať, predsa dozerá ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií cez svoje satelity obvodných úradov. Tak sa pýtam, odkiaľ má ministerstvo takéto informácie o existencii takýchto autoškôl, kde je kontrolná činnosť aj samotného ministerstva, respektíve daných úradov. Z toho mi vyplýva, že celý tento problém je nelogický, podľa mňa vymyslený pracovníkmi aj ministerstva, ktorí sa podieľajú na príprave nového zákona. Zaujímalo by ma, aké majú títo pracovníci odborné skúsenosti, či sa prakticky naučili viesť motorové vozidlo, či sú empatickí voči ľuďom, ktorí chcú získať odborné vedomosti a návyky vo vedení motorového vozidla, lebo je podstatný rozdiel dávať zásadné rozhodnutia zo stoličky úradníka bez životných skúseností pri absencii dlhoročných skúseností ľudí, ktorí sa tejto činnosti venujú celoživotne a sú kompetentní do tejto oblasti aj odborne hovoriť. Poukazujem na prípad, keď Združenie autoškôl Slovenska sa dožadovalo účasti napríklad na pripomienkovaní navrhovaného zákona a odborníci z tohoto združenia chceli aj prispieť svojimi odbornými, dlhodobými poznatkami v tejto oblasti, ktoré by mohli byť prínosom pre vypracovanie návrhu nového zákona. Jednoducho táto iniciatíva zo strany ministerstva bola hrubo negovaná, také mám doteraz informácie. Z toho vyplýva, že ministerstvo nemá úprimný záujem na skvalitňovaní výučby v autoškolách, na znižovaní nákladov na výcvik, ale háji záujmy lobistických skupín na navrátenie výcviku pred rok 1990, k zabráneniu voľnému podnikaniu, odbúraniu konkurencie a dovolím si aj tvrdiť, že môže to byť vyvolané tu potom aj prostredie nejakej korupcie.

    Dovolil by som si predniesť návrh na preverenie skutočností, kto sa podieľa na tvorbe návrhu zákona. Totižto čítali sme, vážené poslankyne a poslanci, mnoho informácií v článkoch, v denníkoch, kde sa práve títo ministerskí úradníci, teda boli inkriminovaní s týmito rôznymi lobistickými záujmami. Ak teda chceme vychovať človeka, vodiča, ktorý dokáže rýchle, bezproblémovo a zodpovedne riešiť zložité situácie v cestnej premávke, prečo ho nútime absolvovať simulovanie jazdy vozidla na umelých prostriedkoch. Neviem, že by existoval nejaký umelý spôsob navodenia dopravných situácií v širokej variabilite. Aj to najlepšie trenažérové zariadenie dokáže nasimulovať len štandardné situácie, ktoré sa dookola opakujú, a nie sú schopné naučiť žiaka riešiť situácie v celej premávke, ktoré sú v každom okamihu iné a vodič na ne musí byť pripravený a reagovať na každú vzniknutú situáciu iným spôsobom. Len tým, že vodič bude nútený vnímať a riešiť nové situácie v premávke, ktoré na rozdiel od simulátora sú autentické a v každom okamihu iné, nie je možné pri získavaní praktických skúseností toto dosiahnuť v stále sa opakujúcich štandardných situáciách. Ak človek pri získaní praktických skúseností pri vedení motorového vozidla nie je v priamom kontakte s vozovkou a nemôže získať vestibulárny pocit, je celé snaženie vo výcviku rovné nule. Z praktických skúseností môžem zodpovedne potvrdiť, že po absolvovaní výcviku na autotrenažéri príde na prvú praktickú jazdu žiak nepripravený, ba priam dezorientovaný a robí mu veľké problémy prispôsobiť sa skutočnému vozidlu, na ktoré celé snaženie po získaní akýchkoľvek praktických návykov na trenažéri nemá žiadny efekt. Pritom treba brať ohľad aj na pocity žiaka pri absolvovaní trenažéra, keď v prevažnej väčšine u žiakov dochádza k nevoľnosti a k skôr získaniu odporu k týmto zariadeniam. Preto by som ponechal na voľbe žiakov či chcú, alebo nechcú absolvovať výcvik na trenažéri, a nevnucovať to. Z toho vyplýva, že podmienka vlastniť autotrenažér má podľa môjho názoru jedine komerčný záujem. Chcem sa opýtať, či si vieme predstaviť akúkoľvek profesiu, ktorú chceme naučiť človeka vykonávať, aby sa ju učil umelým spôsobom. Dá sa naučiť variť kuchára chutné jedlá, ak mu na prípravu jedla poskytneme namiesto múky piesok, namiesto soli granuly z polystyrénu, ak človeka chceme naučiť obsluhovať strojné zariadenia, posadíme ho pred obrazovku a budeme mu ukazovať rôzne operácie a potom od neho požadovať, aby sa postavil k stroju a vyrobil súčiastku, ktorá bude funkčná? Ak chceme dosiahnuť dokonalosť alebo sa priblížiť dokonalosti pri zvládnutí problematiky aj pri výcviku vodičov, hľadajme reálne možnosti na dosiahnutie cieľa. Veď nie je logické tvrdenie, že ak autoškola bude vlastniť priestory, technické zariadenia, že len simulovaním sa dá dosiahnuť stopercentný úspech a vychovať dokonalého vodiča. Je to podľa môjho názoru zvrátené.

    Chcem sa vrátiť ešte späť k vlastníctvu priestorov pre výcvik vodičov. Existuje v našej republike množstvo súkromných, ale aj štátnych vysokých či stredných škôl, kde svoju vzdelávaciu činnosť vykonávajú v prenajatých priestoroch. Tieto inštitúcie pripravujú svojich žiakov na výkon rôznych profesií a funkcií vydaním certifikátu, maturitné vysvedčenia, diplom, s názvom vzdelávacej inštitúcie, ktorý má platnosť pre absolventa doživotne a dá sa povedať aj celosvetovo. Pýtam sa: Ak tieto inštitúcie pôsobia v prenajatých priestoroch, je ich odbornosť znížená alebo vydaný certifikát takouto inštitúciou je menej hodnotný? Celý tento proces tvorenia nového zákona, ktorý podľa tvrdenia pána ministra, teda skôr ministerských úradníkov, to čo som si vedel doteraz prečítať, má priniesť skvalitnenie výučby v autoškolách, vidím len ako snahu zo strany ministerstva podľahnúť lobistickému tlaku bývalých autoškôl, boli aj tu v Národnej rade, rozprával som s nimi, aby si cestou zákona zabezpečili dostatočnú klientelu na zníženie existujúcej konkurencie a riešenie podnikateľského prostredia. Je smutné, že štátna inštitúcia sa v takomto rozsahu snaží vytvoriť podmienky len pre úzku skupinu vyvolených a hrubým spôsobom takto znížiť konkurenčné prostredie. Obzrime sa po okolitých štátoch Európskej únie, či niečo také vôbec existuje. Určite nie. Prosím o triezve zhodnotenie predkladaného návrhu a jeho úplné zamietnutie. Nech sa vytvorí záväzná právna norma, ktorá bude v súlade s hospodárskou súťažou a ďalšími zákonnými normami tohto štátu v oblasti podnikania. Pokiaľ som sa zaoberal touto problematikou z oblasti sociálnej, chcem vás, vážené poslankyne a poslanci upovedomiť, že ak by došlo k schváleniu takto pripravenej normy, dotýka sa zhruba tritisíc živnostníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú, a dotkne sa to ich životnej úrovne a viete, že mám na mysli aj tie regióny, kde to je jediný zdroj príjmu pre týchto ľudí. Samozrejme, nechcem poprieť, aby autoškoly pracovali kvalitne, zodpovedne, s dodržaním všetkých kritérií, ktoré im zákonné normy pripravujú, ale nie aby ich obmedzovali, aby ich reštrikciou zničili.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som dal procedurálny návrh, aby sme v tomto návrhu právnej normy o autoškolách ďalej nepokračovali. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Bielik, pani poslankyňa Gabániová, končím možnosť s faktickými poznámkami...

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, dovoľujem si nadviazať na tú pasáž pána poslanca Blajska, keď hovoril o možnosti nevoľnosti, vzniku nevoľnosti pri výcviku v simulovaných situáciách na trenažéri. Z medicínskeho hľadiska skutočne určitá časť populácie, možno až vo výške 3 až 5 % trpí takzvanou obrazovou kinetózou, to znamená, že pri rýchlom menení znázornenia obrazu na obrazovke prichádza k nevoľnosti a k závratu. Takže tento stav skutočne by som chcel z medicínskeho hľadiska potvrdiť a prakticky títo ľudia by nezavinene museli byť riešení ako osobitná časť, skupina ľudí, ktorí z lekárskeho hľadiska, zo zdravotného hľadiska nie sú schopní absolvovať príslušný výcvik na trenažéri. Ďakujem pekne.

  • Ak dovolíte, ja by som sa tiež vyjadrila k simulátorom. V zákone, ktorý hovorí o prenajatí, teda v tej časti, ktorá hovorí o prenajatí alebo vlastnení dokonca simulátorov alebo autocvičísk, spomínal pán poslanec, že simulátory, teda môžem povedať a súhlasím s ním, že simulátory, ktoré sú dostupné teraz, nesimulujú verne a dostatočne situáciu pre adepta, aby boli používané na to, na čo simulátor používaný má byť. Simulátor, ak má byť zmysluplný, má podporiť vytváranie podmienených reflexov a zlepšenie a zladenie psycho-motoriky, aby teda adept bez stresu mohol nastúpiť už do reálnej situácie a teda viesť motorové vozidlo. Ak simulátor nebude verne simulovať podmienky pre vodiča, tak úplne stačí, aby sa čas, keď je tomuto simulátoru študent alebo adept vystavený, skrátil na jednu hodinu alebo na dve hodiny, maximálne dve hodiny, len na zorientovanie sa, čo všetko, aké súčasti v aute sú. Ale nie na to, aby sa uňho vytvárali podmienené reflexy. To znamená, že oveľa lepšie je, ak autoškola disponuje autocvičiskom, ale podľa mňa stačí, keď ho nevlastní, ale len si ho prenajíma.

  • Pán poslanec Blajsko, k vášmu procedurálnemu návrhu nemôžem dať hlasovať, pretože zjavne nie je uznášaniaschopná.

  • Reakcia z pléna.

  • Samozrejme, ale o procedurálnom návrhu sa hlasuje hneď bez rozpravy, takže nemôžem dať hlasovať, nie sme zjavne uznášaniaschopní, budeme pokračovať v programe. Vystúpi... Najskôr sa musím opýtať, aby sme to preklopili, tam tie označenia. Teraz kto sa hlási ústne do rozpravy, prosím?

  • Reakcia z pléna: Toto je do rozpravy.

  • Ja viem, len musí sa to preklopiť, lebo až vtedy sa to označí takýmto spôsobom, teraz musím naplniť program. Poprosím ešte o trochu trpezlivosti, pán poslanec Malchárek.

  • Oznámim, že do rozpravy sa hlásia ešte poslanci Přidal, Vážny, Madej, Blanár, Štrofová, pani poslankyňa Tóthová,

  • Reakcia z pléna.

  • áno, ja to potvrdzujem. Zaraďte, prosím, pani poslankyňu Tóthovú pred pána poslanca Madeja, ale ten teraz vyskočil na siedme miesto.

  • So smiechom.

  • Zostaneme už pri tomto poradí, pretože, pozerám sa na čas, ešte aj ako to bude vyzerať. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a slovo má pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som rozdelil svoje vystúpenie do dvoch takých základných bodov. Rád by som sa vyjadril všeobecnejšie k tomuto zákonu a trošku aj zareagoval na to, čo už tu bolo povedané, a potom mám pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na mnohé veci, ktoré boli povedané, ale hlavne boli povedané pred niekoľkými mesiacmi, využili sme tento čas aj pred prvým čítaním aj po prvom čítaní na to, aby sme sa stretli so zástupcami ministerstva dopravy, aby sme hľadali naozaj to, čo spoločne hľadáme, a to znamená prijatie zákona, ktorý by ucelene riešil problematiku autoškôl a vzniku autoškôl a ktorý by smeroval ku skvalitneniu výučby, ktorý by nikoho nediskriminoval, ktorý by nikoho nevťahoval do povinností, majetkových, ako tu bolo povedané v súvislosti s trenažérmi, ale aby sa, samozrejme, zabezpečila alebo uchovala alebo umocnila kvalita trebárs v preškoľovaní inštruktorov, či už cez komoru autoškôl, to znamená aby nezanikla komora autoškôl. Mnohé, mnohé veci sme si povedali z hľadiska vzdelania a podobne. Vypadli veci, týkajúce sa, alebo navrhujem, aby sa napríklad nehovorilo o nejakých finančných zárukách alebo majetkových, iných zárukách, ktoré by mali byť naviazané na počet motorových vozidiel, ktoré vlastní autoškola a podobne.

    Cez všetky výhrady, ktoré tu boli povedané, no podľa mňa nie všetky teda sú naozaj vecne správne. Na jednej strane aj preto, že sa tento čas nie všetci využili na to, aby s predkladateľom komunikovali a hľadali túto spoločnú cestu, ale to je nakoniec slobodná vôľa každého poslanca, aký postup zvolí. A druhá stránka, tiež sa tu trošku kombinuje ten európsky a americký model, americký je vlastne smerujúci iba ku skúškam a prakticky sa štát nezaoberá tým, ako sa kto naučí jazdiť, ale hlavne, že je schopný spraviť skúšky. Ten európsky je trošku, by som povedal, taký sofistikovanejší, že sa kladie dôraz aj na tú výučbu, kladie sa dôraz aj na metodiku v autoškolách, kladie sa dôraz aj na náuku o tej technike, samotnej, ktorú má ten budúci vodič k dispozícii. Nie je to úplne bezúčelné. Nie je to celkom tak, že na aute netreba vedieť ani otvoriť kapotu a možnože si len doliať vodu do ostrekovača, tá znalosť tej základnej techniky je potrebná aj z hľadiska toho, ako sa to vozidlo optimálne využíva z hľadiska jeho opotrebovania a to nakoniec šetrí peniaze aj majiteľov týchto motorových vozidiel, z hľadiska spotreby, z hľadiska toho, ako bezpečne narábať s plynom, s brzdou, v zákrutách, čo má bezprostredný vplyv, samozrejme, na bezpečnosť.

    K tomu trenažéru, či vôbec mať ho, alebo nemať ho, bolo tu povedané. Jeden pán poslanec hovoril, že on vlastne na trenažéri ani nejazdil alebo ho neskúšal. Ja som ho skúšal a myslím si, že mi dáte snáď zapravdu, že som to možno ani nepotreboval, lebo jazdím od dvanástich rokov, za volantom, a jednoducho som to nemal veľmi zapotreby, ale skúsil som si to, ale to je dané tým, že niekto má k tomu motorizmu bližšie, niekto menej blízko. Jednoducho, niekto je šikovnejší, niekto je menej šikovný, ale všetci chcú jazdiť a všetci chcú mať vodičský preukaz. A naozaj taká tá základná „klaviatúra“, točenie volantom, odhad povedzme toho samotného „rejdu“ toho motorového vozidla, „klaviatúra“ z hľadiska používania plynu, brzdy a spojky, to sa dá urobiť na tom trenažéri, z ktorého nás všetkých môže bolieť hlava a niektorým je z toho zle, ale to samotné točenie a „klaviatúra“, jednoducho, trošku si zvyknúť na to, že keď zatočím tým volantom o 30 stupňov, že nám to urobí takú a takú zákrutu, tak tieto základné parametre, tieto základné polomery a to, čo to vlastne má priniesť v rámci tých možností, ktoré dnes technicky, ktorými dnes technicky disponujú autoškoly, toto naozaj to prinesie tým autoškolám. A tuto súhlasím s pánom ministrom, že naozaj, nepúšťajme tých, ktorí sú povedzme menej šikovní, na cesty, aby sme ich rovno pustili ako možno tých, ktorí potenciálne môžu povedzme aj zabíjať na cestách. Lebo auto je zbraň v rukách nepovolaných ľudí, o tom snáď nikto so mnou polemizovať, dúfam, nebude. Bolo by veľmi zle, keby tento návrh zákona len preto, ako sme ho tu povedzmeže čítali pred prvým čítaním, a v prvom čítaní bol zásadne odmietnutý, pretože aj autoškoly, jedny, druhé, tretie chcú mať ucelený zákon, kde sa bude hovoriť o podmienkach ako zriadiť autoškolu, čo vlastne je autoškola, aké technické vybavenie má mať autoškola, aké vzdelanie, aké veci v súvislosti s inštruktorskými povinnosťami treba splniť. Dnes naozaj to musia hľadať vo viacerých zákonoch a je to škoda, poďme tou cestou, že urobíme jeden špeciálny zákon a ten špeciálny zákon, si myslím, že by mohol byť kvalitný, a možno aj preto, že výsledkom tých dlhých rokovaní, ktoré sme mali aj s pánom poslancom Robom Madejom aj s kolegami z iných politických strán, ale predovšetkým so zástupcami ministerstva dopravy, sme dospeli k niečomu, čo nevnímam ako kompromis, ale vnímam to ako naozaj dospetie k dohode, aby sa prijal zákon, ktorý môže byť kvalitný.

    Ja si teraz dovolím prečítať tie pozmeňujúce návrhy. Žiaľ, musím ich prečítať všetky, čiže ospravedlňujem sa, že to možno chvíľočku bude trvať, ale, žiaľ, výbor nebol uznášaniaschopný, tak nebol schopný prijať teda okrem iného ani tento návrh, kvôli neschopnosti uznášať sa.

    Takže po prvé, v § 3 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e). Účelom tohto návrhu je vypustenie podmienky práve tej finančnej spoľahlivosti z podmienok pre registrácie autoškoly,

    po druhé, v § 3 ods. 3 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) až f) sa označujú ako písmená c) až e). Návrh súvisí s navrhovaným bodom jeden,

    po tretie, v § 3 ods. 4 písmeno g) znie: „g) osvedčenie o technickej spôsobilosti trenažéra a doklad o vlastníctve, spoluvlastníctve alebo nájme trenažéra alebo autocvičiska“. Navrhuje sa zjednotenie úpravy trenažéra a autocvičiska z hľadiska ich vlastníctva.

    Po štvrté, v § 4 ods. 1 písmeno e) znie: „e) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo úplné stredoškolské odborné vzdelanie technického zamerania“. Navrhuje sa, aby výpočet zameraní stredoškolského odborného vzdelania bol uvedený len demonštratívne, aby tam mohli patriť aj napríklad absolventi mechanizátori v stavebníctve a podobne.

    Pri tomto bode sa na sekundu zastavím. Asi by nebolo dobre, keby na tomto bode ten zákon padol. Je to na navrhovateľoch, ktorí prídu zrejme so zmenou ešte do konca tohto ustanovenia. Osobne si myslím, že pokiaľ tu presadzujeme európsky model a nie sme v Amerike, že jednoducho je dobré, keď z tých dôvodov, ktoré som povedal, sa nevyučuje len to krútenie volantom a brzdenie a pridávanie plynu, že ten absolvent má mať základné znalosti aj technického charakteru o tom vozidle, z tých dôvodov, ktoré som povedal. To znamená, aj že si bude šetriť vlastne peniaze, keď bude vedieť správne s tým vozidlom narábať, aj preto, že to skvalitní potenciál bezpečnosti na cestách, že by bolo dosť problematické, keby lekár alebo niekto, kto je, povedzme vyštudoval telovýchovu, proste vyučoval problematiku spaľovania motora, prevodovky a podobne. Lebo bez toho sa to jednoducho nedá a ja som za to, aby to ešte zostalo súčasťou metodiky, ktorá je dnes v autoškolách. Takže to je na zváženie parlamentu, ale naozaj by to na tomto nemalo padnúť, lebo ostatné ustanovenia výrazným spôsobom posúvajú veci dopredu.

    Po piate, v § 5 ods. 5 znie: „Prevádzkovateľ autoškoly vedie o technickom a technologickom zariadení autoškoly účtovníctvo podľa predpisov o účtovníctve“.

    Po šieste, § 6 sa vypúšťa. Doterajšie § 7 až 26 sa označujú ako § 6 až 25.

    Po siedme, v § 8 odstavec 3 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c). Všetko to súvisí s tým bodom č. 1.

    V § 8 odstavec 4 sa vypúšťa druhá veta. Ide o súkromnoprávny vzťah medzi autoškolou a žiadateľom o vodičské oprávnenie, ktoré je potrebné riešiť v civilnom konaní bez zásahu obvodného úradu.

    Po deviate, v § 9 odstavec 2 písm. e) znie: „Má najmenej úplné stredoškolské odborné vzdelanie technického zamerania“. To je to, čo som hovoril. V § 10, lebo so spolu súvisí s bodom 4, v § 10 ods. 1 znie: „Inštruktorská skúška sa vykonáva po skončení inštruktorského kurzu“. Inštruktorské kurzy vykonáva Slovenská komora výcvikových zariadení, autoškôl, (ďalej len komora) podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: „§ 5 ods. 1 zákona č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách. Predloženým návrhom sa sleduje, aby komora tak ako doteraz vykonávala v súlade so zákonom, ktorým bola zriadená, inštruktorské kurzy. Tu by som chcel naozaj poďakovať za ústretovosť ministerstva dopravy, pretože sa ukazuje životaschopnosť práve tejto komory práve kvôli tomu, že môže a teda má vykonávať tento dozor nad inštruktorskými kurzami. Zhodou okolností tento návrh zákona o komore som predkladal ja v minulom volebnom období a bolo by mi to trošku aj osobne ľúto, keby toto dieťa muselo odísť z nášho zákona.

    V § 12 ods. 2 prvá veta znie: „Doškoľovacie kurzy inštruktorov autoškôl zabezpečuje komora“. V § 13 ods. 1 sa vypúšťa písm. e). Doterajšie písmená f) až h) sa označujú ako písmená e) až g). Návrh súvisí s bodmi 10 až 11.

    Trinásty bod, v § 17 ods. 4 písm. b) sa vypúšťajú slová: „...a či je vedený v účtovníctve ako hmotný majetok“. § 14 vypúšťam zo svojho návrhu a nie preto, že by som sa s ním nevedel stotožniť, ale už sa nám ho podarilo zaradiť do spoločnej správy, to je otázka pokutovania v paragrafe. Čiže v spoločnej správe je tento paragraf uvedený a budeme o ňom hlasovať. V § 18 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h). V § 21 a 22 sa vypúšťajú doterajšie § 23 a ž 26. Označujú sa ako 21 až 24. V § 23 sa vypúšťa ods. 2. Doterajší ods. 3 sa označuje ako ods. 2. V § 25 sa vypúšťa ods. 3. Doterajšie ods. 4 až 5 sa označujú ako ods. 3 až 4. To sú všetko technické dolaďovačky v súvislosti s tými pozmeňujúcimi návrhmi. V § 26 sa vypúšťa bod 1. značenie doterajšieho bodu 2 sa ruší.

    V čl. IV v úvodnej vete sa dopĺňajú slová: „Zákon č. 534/2003, zákon č. 121/2004, zákon č. 174/2004, zákon č. 579/2004, zákon č. 725/2004 Z. z.“. Sú to legislatívno-technické úpravy. V čl. 4 bod 3 znie: „V § 120 ods. 2 písm. f) znie. f) poruší povinnosť ustanovená v § 125. Rozširuje sa právomoc obvodného úradu o možnosť uloženia pokuty v prípade porušenia osobitnej povinnosti ustanovenia v § 125. V čl. IV sa vypúšťajú body 4 a 5. Článok IV bod 6 číslica 4, nahradiť číslicou 3. Tak isto ide o vec, ktorá už je upravená v spoločnej správe. Takže z tohto môjho pozmeňujúceho návrhu, ja ju vypúšťam.

    V čl. IV, 5 sa slová 1. marca 2005 nahrádzajú slovami 1. júla 2005. Tu by som poprosil, to je otázka účinnosti, ktorá nie je v spoločnej správe upravená dosť exaktne, presne, a tým pádom prakticky z hľadiska hlasovania nepoužiteľne, takže to je posledný bod.

    Teraz k tomu spravodajcovi si dovolím prečítať, ako by som chcel niektoré body vyňať práve v súvislosti s tým zo spoločnej správy. Navrhujem, aby body 6, 14, 22, 24 boli vyňaté na osobitné hlasovanie s návrhom neschváliť, pretože kolidujú s mojimi návrhmi, a to je tak, že bod 6 spoločnej správy koliduje s bodom 11 môjho pozmeňujúceho návrhu, bod 14 spoločnej správy koliduje s bodom 16 môjho pozmeňujúceho návrhu, bod 22 spoločnej správy koliduje s bodom 22 môjho pozmeňujúceho návrhu a bod 24 spoločnej správy koliduje s bodom 24 môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Úplne na záver, pred pár dňami sme predstavili nový program Aliancie Nie policajný štát, hovorilo sa tam aj o dôvodoch, prečo nie sme za zvýšenie sankcií vodičom v porovnaní so súčasným stavom. Práve cesta prevencie, výchovy, kvality motorových vozidiel, ciest, v tomto prípade ide o tú výchovu, ktorá vyústi vo výraznejšiu, väčšiu prevenciu výchovy nových vodičov, nových ľudí s oprávnením, vodičským. Myslím si, že to je gro toho, prečo vznikajú podľa mňa u nás nehody, že táto výučba pretavená v prevenciu nie je ešte na takej úrovni, aby sme mohli dnes pristúpiť k tomu, aby sme vodičov naviac trestali, a preto zvlášť aj z týchto dôvodov by som ctenú snemovňu požiadať aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, aby podporili tento návrh zákona.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Do rozpravy sa potom pripraví pán poslanec Přidal.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem sa pripojiť k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Malchárka hlavne k bodu 3, kde rieši otázku vlastníctva trenažérov a autocvičiska. Myslím si, že je to skutočne pozmeňujúci návrh, ktorý by sme mali prijať, pretože v opačnom prípade by predložený legislatívny návrh nebol v súlade s ústavou. Milo ma prekvapilo aj stanovisko pána poslanca Malchárka, kde hovoril, že paragrafy zákona posúvajú veci dopredu. Myslím si, že skutočne áno, pretože to je výchova a nielen získanie vodičského preukazu a že ten kontinentálny systém skutočne ide na výchovu a nielen na tú finálnu vec - získať vodičský preukaz. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som rád, že to vyšlo tak, že vystupujem po pánovi kolegovi Malchárkovi, a chcem povedať, že chcem podporiť jeho pozmeňujúci návrh. Aj keď nie so všetkými bodmi tohto pozmeňujúceho návrhu súhlasím a vo výbore som nezahlasoval za tento pozmeňujúci návrh, som presvedčený, že tento pozmeňujúci návrh vylepšuje návrh zákona o autoškolách, ale podľa môjho názoru, žiaľ, len do tej miery, že zo zákona absolútne neprijateľného robí zákon neprijateľný. Moje pôvodné presvedčenie bolo, že tento návrh zákona o autoškolách sa dá pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi upraviť tak, že bude akceptovateľný pre verejnosť, pre prevádzkovateľov malých aj veľkých autoškôl a nebude rušiť konkurenciu. Dospel som však k presvedčeniu, že takto sa to urobiť nedá, alebo aby som bol presnejší, dá, ale z pôvodného návrhu a zámerov predkladateľa, keď prejdú tie pozmeňujúce návrhy, neostane vôbec nič. Je pravda, že pán kolega Malchárek rieši vo svojom návrhu ničím neodôvodnenú podmienku finančnej spôsobilosti v rozsahu 100 000 korún na jedno výcvikové vozidlo, bude tiež vypustená protiústavná, podľa môjho názoru protiústavná nemožnosť používania výcvikového vozidla v cestnej premávke na iné účely a bude vypustená povinnosť vlastníctva alebo spoluvlastníctva trenažéra, ale zákon nebude stále dobrý ani v tejto podobe. Ja osobne nevidím žiadny dôvod na to, aby podmienkou registrácie autoškoly, aby táto obsahovala určitý typ stredoškolského vzdelania žiadateľa, a obdobne nevidím túto nutnosť ani v prípade inštruktora. Viem si celkom dobre predstaviť inštruktora, ktorý absolvoval napríklad gymnázium a podľa tohto zákona, podľa môjho názoru ani prezident Gašparovič, ktorý je dobrý šofér, ak nemá teda priemyslovku, by nemohol byť inštruktorom autoškoly. Nevidím žiadny dôvod na to, aby inštruktori v autoškolách museli mať uzavretú pracovnú zmluvu a inak nemohli pracovať pre autoškolu. Táto požiadavka je, mimochodom, nad rámec Zákonníka práce. Mám výhrady i k návrhu vyhlášky k predkladanému návrhu, jednak to, že poslancom nebola doručená včas a bola nám doručená až v deň, keď sa začínalo vo výboroch druhé čítanie, takže prakticky sme na ňu nemohli v tom druhom čítaní reagovať, ale tá podstatná výhrada je v tom, že v návrhu vyhlášky sa nedočítate, kedy bude trenažér overený ako trenažér spôsobilého typu pre výučbu. Zjednodušene povedané, o aký typ trenažéra ide. Chcel by som sa spýtať úplne jednoducho, bude to trenažér za stotisíc korún, za štyristotisíc korún, za dva milióny alebo za päť miliónov a chcem povedať, že podľa mojich informácií v žiadnej krajine Európskej únie tá požiadavka trenažéra nie je striktne predpísaná. Musel som sa tiež pousmiať nad tým, že vyhláška stanovuje plochu učebne na účastníka kurzu 1m2 a plochu učebne na inštruktora praktickej výučby 8 m2, teda teoretickej 8 m2, praktickej výučby 12 m2 a stanovuje aj takzvané učebné pomôcky. A základnými učebnými pomôckami je model dvojtaktného motora a štvortaktného motora, model palivovej sústavy, elektrickej sústavy a brzdovej sústavy, model zážihového a vznetového motora, model prevodovky a spojky. Bol by som zvedavý, či tento model elektrickej sústavy sa má blížiť k modelu elektrickej sústavy trabanta alebo mercedesa a som rád, chvalabohu, že sú preč tie časy, keď na našich cestách jazdilo päť - šesť druhov áut, trabant, wartburg, škodovka, žiguli, moskvič, poprípade dacia a to bolo všetko. Chvalabohu, sú už preč tie časy, keď šofér musel byť sčasti aj automechanik, a myslím si, že jednoducho toto je náplň nejakých automobilových učilísk. Osobne si myslím, že na praktickej výučbe stačí absolventa úplne naučiť, kde sa dopĺňa palivo, kde sa dopĺňa kvapalina do odstrekovača, dobré je, keď si vie dohustiť pneumatiky a vymeniť koleso v prípade defektu, a mal by mať pri sebe mobil, aby v prípade nejakej nehody vedel privolať pomoc. Zákon nemôžem podporiť ani preto, že legislatívny odbor Národnej rady na dvoch stranách, chcem upozorniť, na dvoch stranách upozorňuje na jeho resty voči právu Európskych spoločenstiev a Európskej únie a konštatuje, že návrh zákona je s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie zlučiteľný len čiastočne. Chcem ctených kolegov tiež upozorniť i na tú skutočnosť, že ústavnoprávny výbor sa správal inak pri prerokúvaní tohto zákona, ako sa správa štandardne, to jest štandardne neprijíma platné uznesenia, ale návrh tohto zákona prerokoval a odporučil ho vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. Návrh zákona tiež predpokladá vydanie všeobecne záväzného predpisu, v ktorom sa ustanoví zameranie psychologických vyšetrení inštruktorov autoškôl a ich rozsah a tento návrh tiež nie je k zákonu priložený. Okrem toho, keď prejde pozmeňujúci návrh poslanca Malchárka, zostane zachovaná Slovenská komora výcvikových zariadení, ktorú chcel predkladateľ pôvodne zrušiť. Takže v závere len opakujem to, keď prejdú pozmeňujúce návrhy, tak zo zámerov predkladateľa, tých pôvodných, neostane vôbec nič. Ja nenavrhujem vrátiť ten zákon na dopracovanie, ale keby som bol minister, tak v prípade, že prejdú tie pozmeňujúce návrhy, tak ho stiahnem sám. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Veľmi stručne, lebo je piatok, jedna hodina, ako som začul. Veľmi stručný môj komentár, sám som prekvapený, ako veľa emócii doniesla novela tohto zákona, respektíve tento zákon. Mám dojem stále, že v zápale boja medzi malými a veľkými autoškolami, medzi slovenskou komorou, či môže byť inštruktor na živnosť, o skutočnosť, či má vlastný trenažér, ako majú byť označené autá, čiže v zápale tohto boja sme zabudli na výsledok činnosti autoškôl a to je kvalitný absolvent autoškoly. Jednoducho, nezamerali sme sa a dali sme sa „zahnať do stresu“ a zabudli sme na tú základnú filozofiu, že kvalitný absolvent autoškoly, ktorý bude na ceste plnohodnotne pôsobiť pri svojom. Čiže toto sa mi zdá, že nám nejako ušlo a tu by sme sa mali najmä zamerať, ja to s obľubou hovorím, že nevyriešili sme v tomto zákone dve základné roviny, a to je ten kvalitný absolvent a ďalej sme sa nezaoberali s fungujúcou aj korupciou v tejto oblasti, pretože môj syn, ktorý absolvoval výcvik autoškoly, dostal od inštruktora autoškoly, zároveň vlastníka autoškoly ponuku, po ôsmich jazdách mu povedal, hoci je povinných šestnásť jázd, mu povedal, si dobrý, už nemusíš a jednoducho nezvládol to riadenie. Na skúškach ho vyhodili, musel znovu si platiť a tak ďalej, samozrejme, nikto mu to nepreukáže, pretože je to tvrdenie proti tvrdeniu. Takisto sa stalo: Nemusíš ísť na skúšku s policajtom, ak máš trému, daj 10 000 a vyriešime to. Toto sa deje a to sa deje aj v malých aj vo veľkých autoškolách. Na toto sme sa takisto v tej legislatíve mali zamerať, na zvýšenie kontroly v tejto legislatíve. Toto sú problémy, ktoré nám stále unikajú a opakujem, v zápale boja medzi malými a veľkými sme na tieto zabudli. Napriek tomu všetkému si myslím, že, keď prejdú tie pozmeňujúce návrhy, na ktorých som aj ja participoval, si myslím, že dostaneme ten zákon do určitej podoby a že je to určitá pridaná hodnota, je to krok dopredu, že nezachováme ten súčasný status quo a že ten zákon sa nám pohne, že zavádza nejaké prísnejšie pravidlá hry a zavádza aj nejaký systém do výcviku autoškôl.

    Keď veľmi stručne predložím ešte môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého ambíciou je, aby aj budúci absolventi autoškôl, ktorí budú chcieť autoškolu absolvovať, aby si vedeli na webovej stránke ministerstva veľmi jednoducho pozrieť, aký úspech ktorá autoškola dosahuje, aké výsledky má, to je ten register, ktorý by mal byť aspoň tým základným prehľadom pre toho budúceho uchádzača, aby sa vedel zorientovať v tých autoškolách v tom regióne, v ktorom je, a, samozrejme, v celom Slovensku.

    Preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslanca Vážneho k návrhu zákona o autoškolách, tlač. 908. V čl. 1 § 13 sa vkladá nový ods. 3, ktorý znie: „Ministerstvo je povinné polročne uverejňovať na svojej webovej stránke autoškoly a výsledok nimi vyškolených žiadateľov o vodičské oprávnenie v tomto rozsahu: a) celoštátne počty vyskúšaných žiadateľov o vodičské oprávnenie a ich percentuálny podiel neúspešnosti pri jednotlivých častiach skúšky, b) názov, obchodné meno a adresu sídla, alebo adresu prevádzky autoškoly a počty vyskúšaných žiadateľov o vodičské oprávnenie a ich percentuálny podiel neúspešnosti pri jednotlivých častiach skúšky. Čl. 4, musíme vstúpiť zároveň aj do toho, aby policajné orgány kooperovali s ministerstvom dopravy, keď ho zaviažeme robiť takúto informačnú webovú stránku, samozrejme na webovej stránke ministerstva dopravy. V čl. 4 sa za bod 2 dopĺňa nový bod 3 ktorý znie: „v § 86 sa za ods. 13 dopĺňa nový ods. 14, ktorý znie: ministerstvo je povinné predložiť ministerstvu dopravy informáciu o autoškolách, ktoré prihlásili žiadateľa o vodičské oprávnenie na skúšky z odbornej spôsobilosti a informáciu o výsledku jednotlivých častí skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie na elektronických nosičoch polročne vždy do 15 dňa nasledujúceho polroka v tomto rozsahu: a) identifikačné údaje o prevádzkovateľovi autoškoly a ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu bydliska alebo adresu prevádzky autoškoly, po druhé, ak ide o právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo alebo adresu prevádzky autoškoly. B) počty vyskúšaných žiadateľov o vodičské oprávnenie a ich percentuálny podiel neúspešnosti pri jednotlivých častiach skúšky za každú autoškolu osobitne. Ostatné body sa prečíslujú. Odôvodnenie som už uviedol v tom úvode, ktorý som povedal. Ďakujem vám za pozornosť a príjemný víkend.

  • Pán poslanec, prečo príjemný víkend, ešte pokračujeme, nie?

  • So smiechom.

  • Prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady na obednú prestávku do 14.00 hodiny a po 14. hodine preruším rokovanie Národnej rady, pokračovať v rokovaní budeme v utorok ráno o 9.00 hodine, ako prvý bude v rozprave pokračovať pán poslanec Blanár. Teraz vám môžem ja zaželať príjemný víkend.

    Budeme pokračovať v utorok ráno v súlade s dohodami, ktoré boli uzatvorené na poslaneckom grémiu. Tak v utorok ráno o 9.00 hodine. Príjemný víkend a dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.07 hodine.