• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram pokračovanie 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadala pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nasleduje teraz prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1019).

    Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 1022.

    Dávam teraz slovo poslancovi Šulajovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa môjho názoru Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje o zákonoch, ktoré môžem ja osobne rozdeliť do dvoch kategórií. Prvá kategória zákonov sú zákony, ktoré vyplývajú z určitej politickej platformy alebo myšlienkového prúdu či už politickej strany alebo koalície, ktoré sú napr. zoskupené, alebo vychádzajú z programového vyhlásenia vlády. Druhá kategória zákonov sú zákony, ktoré sú pragmatické, a pri ktorých je potrebné, aby ich Národná rada Slovenskej republiky schválila. K takýmto zákonom patrí aj novela, ktorú chcem momentálne teraz predniesť a s ktorou by som chcel oboznámiť toto ctené plénum. Nie je to teda novela, ktorá by hovorila o pravicovej, stredovej alebo ľavicovej politike. Je to zákon, ktorý má pragmatický cieľ. A týmto pragmatickým cieľom je zrušenie nejasností, ktoré Národná rada Slovenskej republiky v predchádzajúcom období prijala. Preto by som vás chcel požiadať, aby ste pri posudzovaní tohto zákona, pri hlasovaní o ňom postupovali aj v týchto intenciách, čo sa vlastne v predchádzajúcom období pri dani z príjmov stalo.

    A prečo predkladám tento návrh zákona.

    Najprv si dovolím predniesť zmenu, ktorú by som chcel uviesť v § 52 ods. 40 zákona o dani z príjmov. Navrhujem, aby znel takto: „Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 15, 18, 19 a 26, § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 3 písm. o), § 20 ods. 9 písm. a), § 23 ods. 1 písm. e), § 25 ods. 6, § 26 ods. 8, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. 12. 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2004.“

    Čo sa vlastne stalo novelou zákona č. 695/2004 Z. z., ktorá začala platiť od 1. januára 2005, a prečo pristupujem k zmene § 52. Stala sa jedna veľmi podstatná dôležitá vec. Zákonom č. 695/2004 Z. z. sa zrušil v bode 60 § 24 ods. 1 písm. a) s tým, že doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená a) až d). Ak ste trochu pozorne počúvali o tej mojej novele návrhu zákona, tak ste počuli, že v § 52 ods. 40 oproti pôvodnému paragrafu je vypustený § 24 ods. 1 písm. a), ktorý sa mal použiť už pre daňové priznania platné od 1. januára 2005. Čo obsahoval § 24 ods. 1 písm. a)? Nasledovnú citáciu: „Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o majetok štátu, obce alebo vyššieho územného celku. Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá k tomuto majetku vlastnícke právo,“ čo je veľmi dôležité, „alebo právo správy, ak účtuje alebo eviduje, alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 1 o prenajatom nehnuteľnom majetku s výnimkou majetku podľa písmena e) využívanom na zabezpečenie zdaniteľného príjmu počas celého zdaňovacieho obdobia ako celku, pričom nájomca ho môže odpisovať na základe písomnej zmluvy len počas trvania nájomnej zmluvy. Toto ustanovenie môže využiť aj vtedy, ak nájomca má prenajatý majetok vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov.“ To znamená...

  • Ruch v sále.

  • Možnože vás to niektorých nudí, to sú pragmatické veci, ktoré tlačia našich podnikateľov, a možnože kvôli nim sa nebude dať spraviť daňová účtovná uzávierka. Ospravedlňujem sa, že nie je to o pocitoch, vnemoch, predstavách, ktoré možnože vládnu tu v tejto Národnej rade. Je to o reálnom živote.

    Takže ešte raz. Čo sa vlastne stalo? K 31. 12. 2004, keď sa bude zostavovať účtovná uzávierka, tí podnikatelia, ktorí mali prenajatý nehnuteľný majetok a v zmysle zmluvy o nájme sa dohodli, že nájomca bude odpisovať tento majetok, nebudú môcť uznať odpisy investičného majetku do daňových nákladov. Nebude ich môcť uznať ani prenajímateľ a nebude ich môcť uznať ani nájomca. Predpokladám, že takto jednoducho suchú vetu, ktorú som povedal, vie pochopiť aj môj syn, trojročný školák na základnej škole, ktorý asi by chápal tieto súvislosti a vedel by, že ak nejaký štát vylúči odpisy nehnuteľného majetku z daňových výdavkov, ktoré súvisia s príjmami, tak je to minimálne zvláštne.

    Preto by som vás chcel požiadať, aby ste v zmysle mojej novely napravili tú skutočnosť, o ktorej som hovoril, a pretože si uvedomujem, že je tu plénum, ktoré tu je, a pretože si uvedomujem to, že som z opozičnej strany, prekladám tento návrh v rôznych variantoch.

    Po prvé. Predkladám návrh ako samostatný návrh zákona o dani z príjmov, ale dovolil som si tento istý návrh dať aj do zákona o cenách, a to možnože z pragmatického dôvodu, že ak niekto nebude vedieť pochopiť že dva a dva sú štyri a neschváli tento zákon, aby sme mali aspoň druhú možnosť, schváliť to v zákone o cenách, pretože je táto zmena nevyhnutná. Ak by náhodou ešte vznikli nejaké ďalšie možnosti predkladania zákona o dani z príjmov, nebudem sa vzdávať ani tejto možnosti, aby som vystupoval s pozmeňujúcim návrhom.

    A teraz možnože jedna pragmatická pripomienka. Nechajme si do 31. 3. otvorenú novelu zákona o dani z príjmov. Prečo? Pretože sa môžeme baviť ešte o kurzových rozdieloch, ktoré sú otvorené na rok 2005, pretože sa môžeme baviť o preddavkoch na dani z príjmov, kde preddavky v prvom kvartáli sa platia z 25-percentnej sadzby dane a platí 19-percentná sadzba dane, pretože sa môžeme baviť o ďalších nejasnostiach, ktoré môžeme v záujme podnikateľskej sféry a v záujme čistoty našich osôb tu schváliť, aby nás ľudia neposudzovali za jednoduché osobnosti. Ak neschválime tento zákon, tak podnikatelia sa na nás budú pozerať ako na jednoduché osoby. Prosím vás preto, dajme si možnosť ďalšieho čítania tohto návrhu zákona.

    Ešte raz. Je to pragmatický návrh, ktorý nesúvisí ani s ľavicovým, ani s pravicovým, ani so stredoľavým alebo stredopravým ponímaním politiky, je to o tom, či vieme napraviť veci, ktoré sme spravili zle. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Vladimírovi Horákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, pán predsedajúci. Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1019), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Preto sa Národná rada môže uzniesť na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa či, sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1014).

    Dávam slovo pánovi poslancovi Opaternému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, tento zákon je v podstate veľmi jednoduchý. Navrhuje zníženie sadzby daní z príjmu fyzických aj právnických osôb z 19 na 15 %.

    Vychádzame z jednoduchého faktu. Ministerstvo financií predpokladalo, že pri sadzbe 19 % vyberie na daniach z príjmu zhruba 40 mld. korún. Aj keď nemáme ešte záverečné účty pred sebou, už teraz je zjavné, že výber daní bude vyšší, resp. výber daní bude predstavovať viac ako 50 mld. korún. Znamená to, že na pôvodne plánovaný výber 40 mld. by určite stačila sadzba aj 15 %.

    Svedectvo o tom, že znižovanie daní a verejných výdavkov je správny krok, môžeme nájsť ako v ekonomickej teórii, tak i v nespočetnom počte praktických príkladov. Znižovanie celkového daňového zaťaženia má totiž niekoľko pozitívnych efektov. Prvým je to, že čoraz viac kapitálu je využívaného efektívne, prostredníctvom podnikateľov, jednotlivcov, a nie prerozdeľovaného štátnou byrokraciou. Výsledkom je viac pracovných miest, menej nezamestnaných, bohatší jednotlivci a i celá spoločnosť. Druhým pozitívnym efektom je to, že štátna byrokracia má menej finančných prostriedkov, nemôže sa tak intenzívne rozrastať, čoho výsledkom je menej regulácií, bohatých lobistických skupín a menej obmedzení obchodovania. Preto znižovanie celkového daňového zaťaženia je pre slušných občanov, ktorí chcú pracovať, zarábať si a nežiť na úkor ostatných, vždy prospešné. Priame dane nás prakticky oberajú o tú časť mzdy, ktorá patrí len a len občanom. A potom s týmito peniazmi hospodária politici, úradníci, ktorí rozhodujú o peniazoch za ľudí a bez ľudí, podľa svojho mnohokrát mylného úsudku a v prospech záujmových skupín. Menej daní a menej verejných výdavkov vôbec neznamená koniec poskytovania istých služieb zo strany štátu. Znamená ale viac peňazí vo vreckách daňových poplatníkov a odštátnenie týchto služieb. Viac peňazí vo vreckách daňových poplatníkov bude použitých na tie statky, ktoré budú jednotlivcami preferované, zdravotníctvo i školstvo. Peniaze sa nikdy nikam nestratia a dosiahne sa ešte i pozitívny výsledok. Na trhu vieme totižto zhodnotiť požiadavky a prianie jednotlivcov lepšie, efektívnejšie, ako to robia politici, a priamo, bez pôsobenia neefektívnej byrokracie. Nebojme sa, že by ľuďom zostalo viacej zo zarobených peňazí, s ktorými by nakladali podľa vlastnej potreby a uváženia, bez rozhodovania štátu a úradníkov, v duchu hesla Keď ľudia nemôžu vedieť lepšie ako my úradníci, čo je pre nich dobré. Niekto vždy platí účty, ale väčšina ľudí si chce nechať zarobené peniaze a sama sa rozhodnúť, čo z nich zaplatia a čo nie, chcú si svoj účet vyrovnať sami podľa vlastného rozhodnutia a bez prostredníkov.

    Iný pohľad je, ak účty platí niekto iný a ten niekto rozhoduje o tom, čo sa bude platiť. Na to je potrebná armáda sprostredkovateľov. A na jednej strane potom vzniká skupina ľudí, ktorá nie je spokojná s tým, čo v ich mene bolo objednané, na druhej strane sú ľudia, ktorí sú nespokojní s tým, čo ako dodávatelia, napr. učitelia či zdravotníci, za takúto objednávku dostali vo forme mzdy zaplatené. A, samozrejme, sú tu sprostredkovatelia, byrokracia, ktorá tiež pýta svoje.

    Medzinárodné údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj z rokov 1975 až 2001 hovoria jasne. V roku 1982 bol hrubý domáci produkt na hlavu meraný pomocou parity kúpnej sily vo Francúzska na 82 % úrovne Spojených štátov amerických. Francúzske dane dosahovali 46 % HDP, v USA to bolo iba 29,4 %. Výsledkom bol pokles úrovne francúzskeho HDP na hlavu na úroveň 71 % amerického. Podobná situácia nastala aj v Nemecku či v Kanade. Daňové kvóty v Austrálii, Južnej Kórei a Írsku sú v porovnaní s americkými len nepatrne nižšie a ich rast bol preto po celé sledované obdobie relatívne vysoký.

    Čo Slovensko? V roku 2002 pred voľbami u nás dominovala téma tzv. menšieho zla. Až v druhom slede bola pravicová idea zníženia daní a rovnej dane, ktorú z dnešných koaličných strán presadzovalo práve Kresťanskodemokratické hnutie. Pán Mikloš vtedy odkázal voličom, že rovná daň je z hľadiska udržateľnosti verejných financií problematická. O pár mesiacov sa táto téza práve vďaka KDH dostala do vládneho programu. Sadzba mohla byť aj nižšia, ale opäť od pána Mikloša, tentoraz už ministra financií, počujeme, že by to bolo problematické. Ďalšie znižovanie daní podmieňoval pozitívnym vývojom verejných financií. Stalo sa. Dnes ten istý minister hlási, že príjmy štátneho rozpočtu sú aj oproti opatrnejším odhadom vyššie. Ako teda pravicovo naložiť s príjmami v rozpočte? Vráťme ich ľuďom, znížme dane.

    Na záver treba povedať, že jedna z príčin, prečo Slovensko nezažíva ešte väčší a rýchlejší ekonomický rozmach je stále vysoké daňové a odvodové zaťaženie, ktoré je udržiavané sčasti pre negatívne direktívy Európskej únie, sčasti pre nedôsledné reformy v oblasti výdavkov rozpočtov jednotlivých ministerstiev, dôchodkového zabezpečenia či zdravotníctva. A ako hovorí Milton Friedman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, tá z ekonomicky vyspelejších krajín, ktorá bude výrazne znižovať dane z príjmu, ako prvá zažije nevídaný rozmach. Preto znižovať dane a daňové zaťaženie sa oplatí. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Zsoltovi Komlósymu. Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, zaradil ho na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného ponechávam na Národnej rade posúdenie toho, či treba riešiť túto problematiku v takom zmysle, ako je navrhované, alebo nie.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa či sa hlási niekto do rozpravy, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1015).

    Dávam slovo znovu poslancovi Opaternému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela tohto zákona navrhuje, aby odmena prislúchajúca správcom konkurznej podstaty nepodliehala plateniu daní z pridanej hodnoty.

    K tomuto návrhu ma vedie niekoľko dôvodov.

    Po prvé. Zákon o dani z pridanej hodnoty priamo v texte ani pod čiarou neurčuje správcov konkurznej podstaty za osoby, ktorých príjem v činnosti správcu podlieha zdaneniu daní z pridanej hodnoty, a preto nie je možné prijať taký výklad zákona o dani z pridanej hodnoty, že odmena priznaná za jeho správcovskú činnosť podlieha zdaniteľnému plneniu a správca by bol osobou z daňovníkov.

    Po druhé. K podstate daňovej povinnosti týkajúcej sa DPH je podľa § 15 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie daňový doklad, a to v prospech toho, v prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje. Konkurzný správca však neuskutočňuje žiadne zdaniteľné plnenie v prospech nikoho. Je to súdom poverený úradník, ktorý vyrovnáva pohľadávky a záväzky firmy. Dostáva zákonnú odmenu, inými slovami, plat za prácu správcu podľa § 8 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní. Pretože neexistuje žiaden daňový doklad, lebo správca by si ho musel nelogicky sám pre seba vyrobiť, niet ani daňovej povinnosti. Tu je i rozdiel medzi notárom, exekútorom a znalcom, ktorí môžu vystaviť daňový doklad, vyúčtovanie, faktúru, pokladničný príjmový doklad a pod., a správcom, ktorý jednoducho nemá komu fakturovať, t. j. ani dlžníkovi, v prospech ktorého pod dohľadom súdu vykonáva svoju činnosť.

    Po tretie. Každý príjem, to isté zdaniteľné plnenie môže byť zdanené daňou z pridanej hodnoty iba raz. Ak to prvýkrát správca odvedie správcovi dane z pridanej hodnoty za speňažený majetok patriaci do konkurznej podstaty podľa § 40a zákona o dani z pridanej hodnoty, nemal by z toho istého príjmu, z ktorého mu súd schválil isté percento podielu, ešte raz ten istý príjem, zdaniteľné plnenie znovu podrobiť dani z pridanej hodnoty, navyše, neexistuje podľa zákona o dani z pridanej hodnoty žiadna daň na výstupe, ktorú je povinný uplatniť pri vzniku daňovej povinnosti, pretože táto daň už bola raz odvedená po speňažení konkurznej podstaty po častiach alebo v celku.

    Po ďalšie. Správca nemôže a nesmie krátiť svoju zákonom stanovenú odmenu o daň z pridanej hodnoty, pretože táto odmena v plnej výške podlieha zdaneniu dane z príjmov, podľa § 7 ods. 2 a § 23 zákona o dani z pridanej hodnoty. A zároveň nie je možné krátiť ani čistý výťažok konkurzu určený podľa rozvrhu pre veriteľov o takto vypočítanú daň z pridanej hodnoty z odmeny správcu podľa judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda aj možný nárok toho istého či iného správcu dane.

    Preto som navrhol túto novelu a prosím vás, aby ste pomohli odstrániť tieto nelogické ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu poslancovi Imrichovi Hamarčákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1015), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že ide o závažnú problematiku, ktorej je potrebné sa venovať.

    Budem odporúčať, aby sa tento návrh zákona prerokoval v druhom čítaní a aby bol pridelený na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, ale aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som, pán podpredseda.

  • Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán kolega, vždy som hovoril vecne, pretože táto Národná rada podľa môjho názoru by mala posudzovať len vecné problémy. Ale ešte raz odhliadnuc od pocitov predstav, ktoré tu v tejto Národnej rade sú, tak poviem aj vecné pripomienky. Som rád, že sa rozprávame na odbornú tému, som rád, že znova vystupuje do popredia problematika správcov konkurzných podstát, potom budeme musieť takisto posudzovať v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty aj notárov, aj exekútorov, pretože majú podobné problémy a asi viem, o čom hovorím.

    Možnože pragmaticky a vecne, by som povedal, nesúhlasím s jednou vecou, ktorá tu bola povedaná. A to je vystavovanie daňových dokladov, pretože daňové doklady sa vystavujú len pre ďalších platiteľov dane z pridanej hodnoty a vtedy tam potrebujete aj IČO, aj meno alebo sídlo toho podniku, alebo fyzickej osoby, ktorá prijíma toto zdaniteľné plnenie. Pri ostatných plneniach to nie je tak. Napr. keď si idem kúpiť rohlík do obchodu, tak mi nevystavia daňový doklad.

    I napriek tomu ja osobne budem podporovať novelu tohto zákona, doporučujem však navrhovateľovi, aby do druhého čítania vyriešil aj problematiku medzinárodného práva alebo prístupových zmlúv, ktoré sme mali uzavreté s Európskou úniou, pretože predpokladám, že správcov konkurzných podstát, exekútorov a notárov rieši aj toto medzinárodné právo a bude potrebné zosúladiť medzinárodné právo potom s naším právom.

    Z tohto dôvodu pre súčasný stav poznania doporučujem, aby to išlo do druhého čítania, a doporučím to aj nášmu klubu, ale potrebujeme potom v druhom čítaní vyjasniť aj túto otázku. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno, nech sa páči.

  • Súhlasím s pánom poslancom Šulajom. Som rád, že sa toto berie ako odborná problematika. Nestaviam sa do pozície, že by tento návrh zákona pokrýval alebo riešil všetky problémy, ktoré v zákone o dani z pridanej hodnoty sú. Takže vítam akúkoľvek spoluprácu. A dúfam, že sa tento zákon dostane do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011).

    Dávam slovo poslancovi Petrovi Muránskemu, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov predniesol predmetný návrh zákona. V krátkom čase sa už po druhýkrát vraciame k danému návrhu zákona, ktorý má riešiť reštitúciu, resp. opätovné lehoty možnosti na reštitúciu cirkevného majetku pre cirkvi registrované na Slovensku a náboženské spoločnosti, preto sa aj v odôvodnení obmedzím na niekoľko len konštatovaní, nakoľko táto predmetná téma je ctenej snemovni už známa.

    Predkladaný návrh vychádza z čl. 11 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. Listiny základných práv a slobôd a z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckych práv pre všetkých. Nakoľko existujúci právny stav najmä zákonom č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, k fyzickým osobám preukazuje, že vlastníckemu právu k pôde fyzických osôb a náprave krívd spáchaných na tomto majetku fyzickým osobám v rozhodnom období poskytuje štát vyššiu v súčasnosti právnu ochranu ako zmierneniu krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských spoločností podľa zákona č. 282/1993 Z. z. v platnom znení, sa domnievame, že sú porušené ústavné práva týchto právnych subjektov a ústavná rovnosť ochrany vlastníctva.

    Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je umožniť, aby oprávnené osoby, t. j. registrované cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku mohli opätovne v stanovenej lehote požiadať o vrátenie tohto vlastníctva a uplatniť svoj nárok a aby sa tak poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzickým osobám, ako aj vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam.

    Verím, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako v predošlom čítaní alebo v predošlom roku, keď sa táto téma pertraktovala v tomto parlamente, rovnako vo vašu spravodlivosť pri presadzovaní proste tejto spravodlivosti pre cirkvi a náboženské spoločnosti. A verím, že tento návrh podporíte bez akýchkoľvek politických podtónov alebo nejakých vystúpení, ktoré by mohli naznačiť, že ide o nejakú politickú tému. Nejde o politickú tému, nakoľko aj poslanecký návrh podpísala rozsiahla skupina poslancov. Verím, že podporíme tento zákon do druhého čítania a že teda potom ho aj schválime. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Andrejovi Hajdukovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, v čl. 6 Zmluvy o založení Európskej únie (ochrana vlastníckeho práva), ktorý odkazuje na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh skupiny poslancov prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali určené výbory do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem vás len povzbudiť, aby ste prijali tento zákon do druhého čítania. Chcem povedať, že v druhom čítaní som pripravený vystúpiť a navrhnúť uznesenie, ktorého obsah by mal byť taký, že Národná rada považuje reštitúcie všetkých cirkevných majetkov za ukončené. Považujem to za jednu kapitolu ponovembrovej politiky, keď 15 rokov po tejto zmene spoločenského systému by mal mať už každý majetok svojho vlastníka, aby sa mohol zveľaďovať, aby život mohol ísť ďalej. Čiže osobne si myslím, že takéto niečo by sme mali prijať, aby aj táto kapitola bola uzavretá. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ nechcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz ďalšie prvé čítanie, a to o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona o prechode niektorého nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva Matice slovenskej (tlač 1018).

    Pán poslanec Mikloško, nech páči, máte slovo.

  • Dámy a páni pán predsedajúci, uchádzam sa o podporu pre návrh zákona, ktorého autorom som jediný ja. Ide o prechod istého nehnuteľného majetku do vlastníctva Matice slovenskej. Pokúsim si sa veľmi stručne povedať, o čo ide.

    Dňa 1. júla 2000 vošiel do platnosti tzv. Knižničný zákon, ktorým bola zriadená o. i. Slovenská národná knižnica ako vrcholná inštitúcia Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že dovtedy Národná knižnica patrila pod Maticu slovenskú, bolo treba majetkovo sa vysporiadať s celým problémom, čo sa v prechodných ustanoveniach teda ustanovuje ako výzva k podpísaniu tzv. delimitačného protokolu medzi ministerstvom kultúry a Maticou slovenskou a neskôr medzi ministerstvom kultúry a Slovenskou národnou knižnicou. Musíme skonštatovať, že po takmer 5 rokoch nedošlo k podpísaniu žiadneho delimitačného protokolu, pretože jednoducho k takémuto voľačomu treba vždy dve strany a nenašiel sa spôsob, aby tieto dve strany sa zhodli na tom, ako tento delimitačný proces previesť. Preto po niekoľkotýždňovom, možno až mesačnom rokovaní ministra kultúry, Národnej knižnice, Matice slovenskej, k čomu som bol pozvaný aj ja od začiatku, sme sa dohodli na postupe, že sústredíme sa najprv na nehnuteľný majetok.

    Ten postup by mal byť taký, že ja dnes predkladám návrh zákona v ktorom žiadam, aby 5 budov v majetku štátu, ale v správe Matice slovenskej v Martine prešlo do vlastníctva majetku Matice slovenskej. Ak toto postúpi do druhého čítania, Matica slovenská sa zaviazala, že do začiatku budúcej schôdze, keby sa to malo prerokovať v druhom a treťom čítaní, to znamená do 15 marca, podpíše delimitačný protokol, ktorým tri základné budovy Slovenskej národnej knižnice v Martine, teda Hostihora, tzv. prvá budova a kaštieľ v Diviakoch prejdú už do majetku Národnej knižnice. Samozrejme, očakáva sa, že vzápätí my dáme tieto budovy, ktoré tu spomínam, do majetku Matice slovenskej, to je budova na Mudroňovej, kde ona dnes vlastne sídli, tzv. Beňuškov dom, budova v priechode, ktorá patrí Neografii, tzv. Thurzov dom, ešte kaštieľ v Necpaloch. Matica slovenská má zrejme vo svojom ideovom pláne sa sústrediť a urobiť svoj stánok v prvom rade v Martine.

    Preto by som vás vyzval, aby sme skúsili celý tento zauzlený problém riešiť tak, že sa dohodneme najprv na riešení tohto prvého kroku riešenia nehnuteľností a potom vyjadríme vôľu, že budeme ďalej rokovať o druhom, nie ľahkom probléme, a to sú zbierkové predmety, kde by tiež malo, dúfajme, dôjsť k takej dohode, aby boli obidve strany spokojné a aby to bolo na dobro, teraz skončím básnicky, tejto krajiny. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona o prechode niektorého nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva Matice slovenskej, ktorý máme pod tlačou 1018, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, končím, môžete otvoriť rozpravu.

  • Áno, otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som písomnú prihlášku pána poslanca Murgaša. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poznáme z histórie vývoj Matice slovenskej. Nedlho po jej vzniku vtedajší uhorský štát zakázal jej činnosť, poštátnil jej majetok a neskôr, keď prichádzali iné štáty, robili niečo podobné. Myslím si, že Matica slovenská aj v súčasnosti plní svoje významné poslanie, aj keď možno názor niektorých z vás môže byť iný, nechcem teraz s tým názorom polemizovať.

    Domnievam sa, že tento návrh, ktorý tu bol predložený, je správnym návrhom. Napokon isté budovy, ktoré by mali prejsť do majetku Matice slovenskej, sú nie využívané, sú v havarijnom stave. Žiaľ, ministerstvo kultúry, resp. konkrétni štátni úradníci na ministerstve kultúry aj týmto ukázali, ako sa vedia starať o štátny majetok spôsobom, že tento štátny majetok je devastovaný.

    Považujem preto za správne, ak tento majetok, ktorý je v súčasnosti v užívaní Matice slovenskej, ale nemôže byť z hľadiska vlastníckych vzťahov aj dostatočne sanovaný Maticou slovenskou, aby prešiel do majetku Matice slovenskej, podporujem preto tento návrh a budem hlasovať za to, aby prešiel návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Štrofová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Štrofová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa chcem len veľmi krátko vyjadriť ako k predkladateľovi a jeho reči, tak aj, samozrejme, k predrečníkovi. Myslím si tiež, že tento návrh je veľmi potrebný. A prichádza, myslím si, už v poslednú chvíľu, kedy možno pomôcť Matici slovenskej. Mňa len trošku mrzí, že práve pomáhame len týmto okrajovým spôsobom, čo vidno práve, keď sa prerokúva rozpočet koncoročný, teda na ďalší rok, keď Matica je jedna z posledných, ktorej máme záujem tuná navýšiť v kapitole trošku prostriedky na jej fungovanie a prevádzkovanie práve aj takýchto budov. Takže verím, že ako im pomôžeme tento raz s budovami a s majetkom, tak im pomôžeme aj pri zostavovaní štátneho rozpočtu, ktorý aj tieto zhodou okolností zohľadní, tak aby vedeli a mohli spravovať svoj majetok dosť dôstojným spôsobom. Ďakujem.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Do rozpravy sa hlási ako jediný pán poslanec Cuper. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. A, samozrejme, pán navrhovateľ má hocikedy možnosť vystúpiť v rozprave. Takže, pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, chcem povedať pár slov pri tejto dosť, i keď sa mnohým nebude to zdať, historickej príležitosti, pretože ešte v tomto parlamente som sedel vlastne, keď sme istým spôsobom likvidovali Maticu slovenskú, keď sme ju pripravili o všetky zbierkové fondy a budovy a keď bola taká eufória, že Matica slovenská je zbytočná.

    Som rád, že môj priateľ Fero Mikloško sa podujal na to, aby predložil návrh zákona, ktorý by istým spôsobom napravil túto historickú krivdu tak, že táto najstaršia slovenská inštitúcia, kultúrna ustanovizeň, ktorá má za sebou boje politické, ale predovšetkým si myslím, že je to kultúrna inštitúcia slovenského národa, si zaslúži, aby vkročila do 21. storočia v dôstojných podmienkach.

    Chcem povedať, že právo samo osebe je imanentná spravodlivosť. Tak hovorí Hegel. Spravodlivosť je vlastne rozdeľovanie spoločenského dobra a spoločenského zla. Budeme dnes pripravovať podmienky pre rozdeľovanie spoločenského zla, keď budeme hlasovať o Trestnom zákone.

    Reštitúcie sú vlastne naprávaním historických krívd, teda riešením toho, čo sa tu nespravodlivo rozdeľovalo v minulosti ako spoločenské dobrá. Samotné reštitúcie sú vždy zásahom do existujúcich spoločenských pomerov a snahou spoločnosti urobiť akúsi historickú nápravu. Podľa jedných to bude vždy spravodlivé, podľa druhých to bude nespravodlivé. Nespravodlivé to bude najmä pre tých, ktorí v súčasnosti sú trebárs vlastníkmi majetkov, alebo zasiahne to do ich majetkových pomerov. Za spravodlivé to pokladajú tí, ktorým sa krivda v minulosti udiala. Ale už to tak chodí. Civilizované národy sú len tie, tvrdia učené knihy, ktoré sa starajú nielen o budúcnosť, nielen o prítomnosť, ale aj tie, ktoré nesú aj starostlivosť o hroby predkov a pamäť národa. Matica bola takou inštitúciou, je takou inštitúciou. A je teda našou historickou povinnosťou jej vrátiť to kultúrne postavenie, ktoré pri zachovávaní alebo uchovávaní historických hodnôt slovenského povedomia ona mala.

    V tomto smere sa prihováram za to, aby sa vyriešil tento problém, aby sme túto krivdu negúľali pred sebou ako niečo, čo ťaží naše svedomie, pretože som presvedčený, že pred 4 rokmi sa Matici udiala krivda, i keď, podotýkam, nie som zásadne proti tomu, aby aj na poli toho zhromažďovania knižného bohatstva, ktoré na Slovensku existuje, a nie je to malé knižné bohatstvo, fungovalo množstvo inštitúcií. Nakoniec, dnes ich funguje veľa, pretože aj tie zbierkové fondy Matice, ktoré boli pôvodné, sa rozdelili opätovne najmä cirkevným inštitúciám, ktoré si reštituovali svoje historické knižnice. Ale cez to všetko má tu svoje miesto aj Národná knižnica, nie som proti tomu, ale, samozrejme, má tu svoje miesto aj Matica slovenská, ktorá neuchováva iba knižné fondy, ale aj odkaz, dedičstvo veľkých synov slovenského národa, kde teda spravuje Národný cintorín. To sú tiež hodnoty, ktoré si každý národ uchováva, pretože robia ho jedinečným v danom historickom aj geografickom prostredí.

    Keďže som sa tu neskoro prihlásil, prihováram sa aj za to, aby sme reštituovali aj cirkevné majetky, i keď mnohí sú proti tomu. Ak sa udiali historické krivdy, treba ich napraviť, ak sa poštátnili budovy, na ktoré sa evanjelici poskladali. A za tieto zbierkové peniaze sa postavili budovy, neskôr si ich štát privlastnil. Ja chápem aj tých, ktorí v nich dnes učia deti hrať na hudobných nástrojoch, že pociťujú ako krivdu, keď sa im tá budova zoberie. Ale je na štáte, aby tieto problémy riešil a aby sa aj tieto historické krivdy napravili, nielen teda evanjelickej cirkvi, nielen cirkvi katolíckej. Ale pristúpili sme k tomu, že teda za podmienok, ktoré sú upravené, aby sa teda aj cirkvi maďarskej kalvínskej dali budovy na výkon kultu, ktorý potrebuje, samozrejme, s tým, že nejde v danom prípade o reštitúcie, ale o prevod majetku štátu, pretože išlo o budovy štátu na maďarskú kalvínsku cirkev.

    Ja si myslím, že to bude dobrý počin, ak tento parlament tieto dva zákony schváli a vysporiada sa s historickými skrivodlivosťami, ktoré sa na Slovensku počas 50 rokov alebo 40 rokov minulého storočia za komunistickej vlády udiali. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ja by som to chcel ešte doplniť, nechcel som byť príliš obšírny. Súčasťou tejto dohody je aj niekoľko tzv. gentleman‘s agreements. Ako prvý z nich je, že v týchto dňoch ministerstvo kultúry uvoľní milión korún na to, aby sa dokončil archív na Mudroňovej. Zároveň minister kultúry dal prísľub, že urobí všetko preto, aby z fondu „Obnovme si svoj dom“ išli investície na opravu aspoň niektorých týchto budov, samozrejme, niektoré si budú žiadať dlhoročné investície. Zároveň tým, že do 15. marca pán predseda Markuš, teda dal znovu slovo, teda nerobili sme nič písomné, podpíše delimitačný protokol o tých troch budovách Národnej knižnice, tak sa dohodli, že do 20. marca urobia zmluvu o spoločnom užívaní tzv. prvej budovy, ktorá bude patriť už Národnej knižnici, ale kde je tzv. slávnostná dvorana, ktorú by uvoľnili pri príležitostiach, pri ktorých to bude žiadať Matica. Zároveň riaditeľ Národnej knižnice povedal, že Matica slovenská bude mať osobitnú študovňu na Hostihore, ktorá sa bude volať Študovňa Matice slovenskej. Zároveň povedal, že vráti všetky základné erbové pamiatky. Už v tejto chvíli to patrí Matici, to znamená napr. Stanovy Matice, ktoré vyšívala Francisciho manželka, a podobne, je ich asi 17. Čiže bolo tam urobených veľa ústretových krokov. Práve preto malo význam v tomto jednom kroku uvoľniť ten problém a potom, samozrejme, kontinuálne pokračovať v doriešení toho problému, ktorý sa už týka zbierkových produktov. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013).

    Dávam slovo poslancovi Kaliňákovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovolil som si vám predložiť zákon, ktorý má určitú originalitu na Slovensku, avšak v ostatných krajinách okolitých nie je takou výnimočnosťou.

    Na prvý pohľad, keď sa povie o tomto zákone, že ide o zbraňovú amnestiu, vyvoláva rôzne pocity. V každom prípade jeho hlavným mottom je, aby medzi občanmi bolo menej nelegálnych zbraní, a tým sa nám podarilo zabezpečiť väčšiu bezpečnosť občanov. Pre každú spoločnosť je to najdôležitejšie práve bezpečnosť občanov, a to hlavne v takom období, keď fenomén organizovaného zločinu a medzinárodného terorizmu je veľmi silný.

    Základným princípom tohto zákona je, aby každý, kto v tejto chvíli drží nelegálnu zbraň, mohol beztrestne prísť na príslušné policajné oddelenie a zbraň odovzdať. Tým pádom by sme mohli získať pod kontrolu odhadom aspoň niekoľko stoviek nelegálnych zbraní. Podľa všeobecných prieskumov sa na Slovensku nachádzajú tisícky nelegálnych zbraní pochádzajúcich z rôznych období, či už je to z obdobia druhej svetovej vojny, či už je to z obdobia roku 1968, keď bol prístup k zbraniam o niečo jednoduchší, alebo či je to z obdobia po revolúcii v roku 1989, keď kontrola nad bezpečnosťou tiež nebola dostatočná.

    V niektorých médiách sa už objavili rôzne reakcie na túto iniciatívu. Môžem preto v úvode povedať, že často sa tam objavovalo, čo má motivovať ľudí, aby nelegálne zbrane, ktoré dnes držia, odovzdali policajnému orgánu. Nuž motivácia je predovšetkým tá, že v prípade, ak sa po expertíze tejto zbrane nepotvrdí, že ňou bol spáchaný trestný čin, môže si ju tento občan prihlásiť na svoj zbrojný preukaz. V prípade, že zbrojný preukaz nemá, môže túto zbraň predať inému občanovi, ktorý tento zbrojný preukaz má, to znamená, môže mať aj finančnú výhodu z takéhoto prihlásenia zbrane.

    Pre nás je však najdôležitejšie, aby sme získali kontrolu nad zbraňami. V blízkom období bude nasledovať iniciatíva týkajúca sa balistického registra, ktorý by sme na Slovensku zaviedli práve tým, aby sme mali od každej zbrane, ktorá je legálne registrovaná, vzorku jej výstrelu, ktorá by sa dala vždy posúdiť pri neobjasnenom trestnom čine.

    A čo je dôležité. Očakávam, že v niektorých prípadoch sa môžu nájsť aj zbrane, ktoré boli použité pri trestnom čine. Isteže, neočakávam, že príde páchateľ trestného činu s touto zbraňou, aby ju odovzdal. Ale v 90 % prípadov sa páchatelia po spáchaní trestného činu svojej zbrane zbavia. A práve tá zbraň môže byť predmetom nálezu iného občana, ktorý vôbec nemusí tušiť, či tou zbraňou spáchaný trestný čin bol alebo nie. V Českej republike bolo pri poslednej zbraňovej amnestii, ktorá nebola jediná a ktorá trvala pol roka, odovzdaných 4 600 zbraní, pri 16 prípadoch sa potvrdilo, že bol v súvislosti s touto zbraňou spáchaný trestný čin. Myslím si, že to bol výsledok, ktorý je hodný nasledovania. Máme šancu podstatne znížiť počet nelegálnych zbraní medzi obyvateľstvom. A to hovorím hlavne z toho dôvodu, že keď porovnáme násilné trestné činy so zbraňou, predovšetkým strelnou, tak v 90 % prípadov ide o nelegálne zbrane a v 10 % prípadov ide o zbrane legálne držané, kde ešte polovička je väčšinou trestný čin z nedbanlivosti, teda trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti. Poznáme klasické poľovné prípady, keď omylom bol postrelený a následne zabitý človek. Čiže z tohto dôvodu, keďže trestné činy sú páchané prevažne zbraňami nelegálnymi, a práve z dôvodu, keď registrácie zbraní legálne zbrane sú vo výraznej miere menej používané, takýmto zákonom dokážeme zabrániť ďalšiemu predaju v rámci podsvetia týchto zbraní a ďalšiemu obehu týchto zbraní v nelegálnom prostredí pri nekontrolovanom čiernom obchode so zbraňami.

    Tento zákon, vážené dámy a páni, nebude mať žiadny ďalší vplyv na štátny rozpočet, nebude zvyšovať ani personálne potreby Policajného zboru, keďže oddelenia Policajného zboru, ktoré budú v konečnom dôsledku v tejto veci vystupovať, teda oddelenia správnej služby dokážu takúto amnestiu zvládnuť v rámci vlastných síl.

    Dúfam, že keď budeme o rok hodnotiť tento zákon, že budeme môcť tiež konštatovať, že bol úspešný. A v prípade, že tento zákon podporíte, dovolím si potom po skončení tejto zbraňovej amnestie predložiť aj tomuto plénu výsledky tohto zákona. Uchádzam sa teda o vašu podporu a dúfam, že zákon podporíte. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 326 z 1. februára 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2005 č. 1012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Štrofová ako prvá.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vzhľadom na to, že je to prvé čítanie, a vzhľadom na rýchly priebeh dnešného rokovania nebudem veľmi zdržiavať, chcem sa len vyjadriť veľmi stručne k tomuto predloženému návrhu vzhľadom na to, že sa mi zdá byť tiež veľmi pragmatický. A myslím si, že ho možno privítať, aj keď iste aj ja patrím medzi istých skeptikov vzhľadom na to, že skúsenosti v niektorých štátoch, kde takáto amnestia sa uskutočnila, napr. v Českej republike sú možno pozitívnejšie, ale v iných boli možno trošku negatívnejšie, vzhľadom na to, že pri takejto amnestii, keď si to predstavíme, tak zrejme ide o dva typy zbraní nelegálnym spôsobom nadobudnuté.

    Je to teda cestou náhodnou, že človek naozaj našiel nejakú raritnú staršiu zbraň, a teda väčšinou aj nefunkčnú zbraň a mal nejaký problém s tým, bál sa ju odovzdať, ale pritom mu bolo sympatické si nechať nejakú takúto raritu doma. Čiže možno u týchto ľudí predpokladať, že budú mať záujem legalizovať takýto typ zbrane, aj keď zas na druhej strane si myslím, pri trošku poznaní slovenskej mentality mám pocit, že predsa len nebudú mať záujem tieto zbrane odovzdať, lebo vedia, že keď nemajú zbrojný preukaz, nebudú si ju môcť prihlásiť, a zas aj keď sa preukáže, že táto zbraň nebola použitá neviem na nejakú trestnú činnosť, tak predsa len ten návrat späť k človeku, ktorý nemá zbrojný preukaz, je zložitý na to, aby ju mohol ďalej predať. Čiže tento moment je tam taký jeden, ktorý nebude veľmi motivovať vracať rarity.

    Druhá vec. Pri zbraniach, ktoré sú z trestnej činnosti, pochádzajú z trestnej činnosti alebo boli na ňu použité, tiež mám pocit, že malým spôsobom bude záujem tieto zbrane odovzdať. Ale treba celkom určite povedať, že je to ďalší krok aspoň k tomu, aby sme dostali pod kontrolu tie zbrane, ktoré v štáte sa v súčasnosti nachádzajú, a tým pomohli zvýšiť bezpečnosť, a nejaké náhodné trestné činy, ktoré by sa mohli stať práve nedopatrením pri použití alebo nešťastných náhodách.

    Takže ešte raz. Chcem to uzavrieť tým, že podporujem návrh, ale trošku som skeptická, či efekt práve takejto formy právnej normy bude taký, ako je očakávaný. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, tiež by som chcel povedať pár poznámok k tomuto návrhu zákona pána poslanca. Pán poslanec ako navrhovateľ si zobral príklad z Českej republiky, avšak si myslím, že je potrebné, aby takýto návrh zákona bol aj v súlade so slovenskou legislatívou.

    Tu by som chcel upozorniť, že inštitút tzv. zbraňovej hromadnej amnestie možno považovať za nepriamu novelizáciu Trestného zákona. Inštitút zániku trestnosti upravuje Trestný zákon v prvej časti piatej hlavy, kde sa ako dôvody zániku trestnosti uvádzajú zánik nebezpečnosti činu pre spoločnosť, účinná ľútosť a premlčanie trestného stíhania. Osobitné prípady účinnej ľútosti sú uvedené aj v osobitnej časti Trestného zákona. A čo považujem za najdôležitejšie, to je to, že Inštitút zániku trestnosti nie je inštitútom správneho práva, ale trestného práva.

    Takisto mám poznámku k navrhovanému zneniu v § 72 ods. 2, ktorý, zdá sa mi, je v rozpore so zákonom, ktorý sme novelizovali už v tomto volebnom období, teda zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, kde sa hovorí, že osoba, ktorá má v ilegálnej držbe strelnú zbraň, môže vlastniť zbrojný preukaz, no len súčasne s preukazom zbrane môže konkrétnu zbraň držať alebo nosiť, v konaní o evidovaní zbrane a o vydanie preukazu zbrane sa skúma spôsob zákonného nadobudnutia zbrane.

    A tretia poznámka. Tu je teda navrhnutá lehota dvoch mesiacov, teda je to určitá úloha pre oddelenie balistiky na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru. Čiže to ozaj treba možno tiež takisto si rozmyslieť, či ponechanie takejto krátkej lehoty, ktorá je určená navrhovateľom, by si, povedzme, možno nevyžiadalo zvýšenie počtu pracovníkov na oddelení balistiky.

    Nepoužijem v tomto prvom čítaní procedurálny návrh k tomuto návrhu zákona, ale chcem dať do pozornosti pánovi navrhovateľovi aj tieto pripomienky. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    K rozprave sa chce vyjadriť pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem za obidva príspevky v rozprave, ktoré boli, ktoré sú mimoriadne podnetné. Aj si dovolím na ne odpovedať.

    Môžeme, samozrejme, neurobiť nič a môže ostať ten stav, ktorý je dnes, môžeme nenájsť ani jednu nelegálne držanú zbraň. A vieme, aké problémy s tým sú spojené. Nedávno som videl v televízii, že polícia zadržala určitú organizovanú skupinu a podarilo sa jej nájsť 7 alebo 10 nelegálnych zbraní. My dávame šancu a chcem dať šancu, aby sme vedeli nájsť podstatne väčší počet nelegálne držaných zbraní, ktoré by sme vedeli stiahnuť z obehu. Nerobím si ašpiráciu na to, že vrah mi príde odovzdať pištoľ, ktorou spôsobil trestný čin, to naozaj nie, ale vieme, a tie prípady sa stali, je to v policajných štatistikách, keď už niekoľkokrát odovzdali občania zbrane, ktoré našli napr. pri hubárčení v lese. Očakávam, že niektorí ju neodovzdali. A práve vo finančnom efekte, v ktorom je to vyjadrené, že majú šancu si tú zbraň prihlásiť, a tu je odpoveď na jednu z otázok, ktorú položila pani poslankyňa Štrofová, aj tá finančná motivácia, že ak on nemá zbrojný preukaz a po dvoch mesiacoch sa ukáže, že tá zbraň je teda, ako sa hovorí, čistá, má šancu ju predať inému bez ďalších komplikovaných technických procedúr, inému, kto má zbrojný preukaz. To znamená, že polícia drží tú zbraň do poslednej chvíle, tak ako je to dnes bežné, ak niekto stratí oprávnenie. Tu sa priznám, to je aj môj prípad, keďže som si zanedbal povinnosť obnovy zbrojného preukazu, musel som zbraň odovzdať do policajnej držby, ktorá ju dodnes má. A keby som si už nechcel obnoviť zbrojný preukaz, mám právo ju predať komukoľvek, kto zbrojný preukaz má.

  • Reakcia z pléna.

  • Športová zbraň to bola, pán poslanec Mikloško.

    Rád by som povedal ešte niečo k tomu, čo hovoril pán poslanec Šimko. Zánik trestnosti, ktorý je upravený v Trestnom zákone, je generálna úprava pre všeobecnú platnosť všetkých trestných činov v rámci Trestného zákona. Podľa tohto zákona v žiadnom prípade nezaniká trestnosť ilegálnej držby zbrane, v žiadnom prípade. Tá trestnosť je preto motivovaním iba v tomto zákone, že jej zánik je spôsobený, ak niekto stojí pred policajtom a odovzdáva mu, samozrejme, svoju zbraň. Ale ak sa u niekoho zbrane nájdu, tak, pochopiteľne, naďalej platí trestný čin nedovoleného ozbrojovania, a tak sa bude aj podľa Trestného zákona k nemu postupovať.

    Čo sa týka dvojmesačnej lehoty, kiež by ste mali pravdu, pán poslanec. V prípade, že by Kriminalistický a expertízny ústav nestíhal v priebehu dvoch mesiacov vyhodnocovať zbrane, znamenalo by to, že je ich taký obrovský počet. A veľmi rád by som vtedy aj prispel, aby sa nelegálne zbrane vyzbierali, bolo by to výborné.

    V každom prípade v druhom čítaní je absolútny priestor na to, aby sme spoločnými silami zákon doladili do podoby, ktorá je podľa nás vyhovujúca. A absolútne sa nebránim žiadnym úpravám, ktoré by zákon vylepšili. Dnes už o niektorých veciach dokonca viem z kuloárnych diskusií s pánmi poslancami, ktoré v druhom čítaní veľmi rád upravím. Ide mi predovšetkým o to, aby sme naozaj z toho okruhu nelegálnych zbraní čo najväčší počet stiahli do legálnej držby a tým pádom získali kontrolu nad týmito zbraňami. Uvediem iba príklad. Podľa predbežných informácií včerajší pokus o vraždu taxikára v Košiciach bol práve takouto zbraňou spôsobený, zbraňou, ktorá bola starého dáta výroby. Ešte to bol nejaký starý Mauser, ak som dobre počul. A je to presne tento prípad. Mladí chlapci 15-roční našli u deda na povale zbraň, ktorá už dávno mohla byť kontrolovaná a registrovaná, to znamená, aj inak by s ňou bolo v danej situácii manipulované. Garantujem vám, že 60 % slovenských poľovníkov často už diskutovalo o tom, či majú dve svoje guľovnice na zbrojnom preukaze a tretiu brokovnicu majú niekde schovanú na povale. Minule bol zadržaný poľovník, ktorý mal tri zbrane legálne a ďalších 15 zbraní nelegálne prihlásených. Ide tu práve o ten princíp, že týmto spôsobom ak nezareagujeme a neurobíme nič, umožníme, aby naďalej prekvital obchod nie vždy v podsvetí, nie vždy spojený s mafiou, ale so zbraňou, ktorá kedykoľvek môže byť použitá tak, ako to bolo napr. vo včerajšom prípade útoku na košického taxikára.

    Takže ak sa zákon podporí a prejde do druhého čítania, budem veľmi rád, ak budeme môcť urobiť také úpravy, aby došlo k všeobecnej spokojnosti tohto pléna. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1012).

    Pán poslanec Kaliňák, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento zákon je trochu iného druhu, je to skôr snaha o úpravu súčasného postavenia Vojenskej polície.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poslanecký návrh novely zákona Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z roku 1992 o Vojenskej polícii, ktorý predkladám spolu s kolegom podpredsedom výboru pre obranu a bezpečnosť Romanom Vavríkom, je predkladaný predovšetkým v záujme skvalitnenia a zefektívnenia činností Vojenskej polície, ktorá plní úlohy podľa tohto zákona. Súčasný zákon o Vojenskej polícii totiž nepostihuje zmeny právnej úpravy Slovenskej republiky za posledných 12 rokov, nereflektuje na inštitucionálne, organizačné a ďalšie zmeny, ktoré sa uskutočňujú v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky po roku 2004, po vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie, nepostihuje ani výkon služby Vojenskej polície pri ochrane života a zdravia vojakov, zamestnancov a vojenského majetku, upevňovaní vojenskej disciplíny a poriadku s celospoločenskou pôsobnosťou. V súčasnosti platný federálny zákon o Vojenskej polícii bol poplatný dobe svojho vzniku, a to v čase, keď sme ešte nemali presnú predstavu o tom, akým spôsobom chceme, aby fungovala vtedy ešte armáda v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Od tých čias sme prešli naozaj mnohými zmenami. Návrh novely zákona bol vypracovaný práve na základe objektívnej potreby zákonnou formou upraviť a stanoviť činnosť a oprávnenia Vojenskej polície s ohľadom na vývoj bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike po roku 1993 a určite aj po roku 2001.

    Obsahom návrhu novely sú predovšetkým nové ustanovenia, ktoré stanovujú a upravujú rozsah pôsobnosti a úlohy Vojenskej polície. Upravujú jej organizáciu, v rámci ktorej sa riaditeľ Vojenskej polície priamo podriaďuje ministrovi obrany Slovenskej republiky. Rozširuje sa oprávnenie vojenského policajta pri prehliadke osôb, objektov, batožiny a vecí, ako aj použitie špeciálneho streliva a zbrane. Odstraňuje chybu, ktorá v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov spôsobovala, že vojenskí policajti mohli predviesť iba páchateľa priestupku, a nie páchateľa trestného činu. Taktiež sa naďalej a bližšie špecifikujú objekty spolupráce.

    Vážené dámy a páni, slovenské Ozbrojené sily vstúpili v roku 2004 spolu so Slovenskou republikou ako celkom do Severoatlantickej aliancie. Úlohy, ktoré sú dnes kladené na Vojenskú políciu, sa principiálne odlišujú od tých, ktoré boli kladené na Vojenskú políciu pred 13 rokmi, v čase Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Dnes už tie pôsobnosti, ktoré Vojenská polícia má, nestíhajú kryť potreby a požiadavky, ktoré na nás kladie Severoatlantická aliancia, či už pri zabezpečovaní ochrany osôb v rámci návštev zahraničných vojenských predstaviteľov, ako aj spoluprácu s cudzími vojenskými políciami, keďže naša Vojenská polícia má výrazne oklieštené právomoci.

    Podriadenie Vojenskej polícii a velenia Vojenskej polície priamo pod ministra obrany Slovenskej republiky považujeme za správne predovšetkým z toho dôvodu, aby nedochádzalo k skrývaniu a, ako sa hovorí ľudovo, zatĺkaniu rôznych trestných činov v rámci profesionálnej armády práve z toho dôvodu, že práve vojenskí velitelia by boli tí, ktorí by velili vojakom vo Vojenskej polícii. Civilná kontrola, ktorú predstavuje ministerstvo, zosobnené v osobe ministra obrany, je zárukou, že Vojenská polícia má šancu lepšie bojovať proti trestnej činnosti v rámci Ozbrojených síl.

    Dámy a páni, predložený návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, nezakladá ani nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Bol vypracovaný v úzkej súčinnosti s odborníkmi z Vojenskej polície a v nadväznosti na uvedené vás láskavo žiadam o jeho podporu. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 333 z 1. februára 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1012). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2005 č. 1011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem aj pánovi navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade, v ktorom jedna zmluvná strana zneužíva sociálny a duševný stav druhej zmluvnej strany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o úžere).

    Návrh ste dostali ako tlač 1016.

    Dávam slovo poslancovi Ondriašovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona o úžere, je to tlač 1016.

    V poslednom období jedným z vážnych spoločenských neduhov na Slovensku je úžera. Mnohé fyzické, ale aj právnické osoby už roky ponúkajú občanom nachádzajúcim sa v zlej sociálnej situácii prostredníctvom rôznych reklám rýchle pôžičky so 4-percentným a aj viacpercentným týždenným úrokom. V skutočnosti títo veritelia ponúkajú úver s ročným úrokom viac ako 200-percentným, pričom priemerná ročná úroková miera v kategórii úrokov poskytovaných komerčnými bankami občanom podľa odporúčanej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska je ani nie desatina z týchto úrokov. Veritelia zároveň poskytnuté pôžičky zabezpečujú vysokou zmluvnou pokutou a prevodom vlastníckeho práva, a to najmä k pozemkom, k rodinným domom a k bytom, ktoré vlastnia dlžníci. To znamená, že keď dlžník nezaplatí pôžičku načas, často príde o pozemok, rodinný dom alebo byt. Väčšina veriteľov je obchodnými spoločnosťami. Poskytujú úžernícke pôžičky bez akejkoľvek spoločenskej kontroly, nepodliehajú bankovému dozoru a zdanlivo konajú v súlade so zákonom.

    V Trestnom zákone je aj trestný čin úžery. Orgány činné v trestnom konaní a aj súdy majú však problém preukázať páchateľovi, že naplnil skutkovú podstatu tohto trestného činu, keďže Občiansky zákonník a Obchodný zákonník páchať túto trestnú činnosť v podstate umožňujú.

    Aby sme napravili tento stav, opätovne predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o úžere, ktorým tento stav riešim. Návrh zákona vypúšťa z Občianskeho zákonníka zabezpečenie záväzku prevodom práva. Obmedzuje maximálnu výšku úrokovej sadzby pre veriteľov, ktorí nepodliehajú bankovému dozoru. Stanovuje ju na dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby odporúčanej Národnou bankou Slovenska. Vypúšťa z Obchodného zákonníka ustanovenie, že Obchodný zákonník je možné aplikovať aj na občianskoprávne vzťahy medzi fyzickou osobou podnikateľa a podnikateľským subjektom. Navrhovaný zákon sprehľadní a zjednoduší riešenie predmetných záväzkových vzťahov v praxi a vo väzbe na Trestný zákon umožní ľahšie stanoviť skutkovú podstatu trestných činov spáchaných proti majetku, najmä trestného činu úžery.

    Často sa argumentuje, že takýto zákon negatívne ovplyvní podnikateľské aktivity. Myslím si, že s týmto tvrdením nemôžeme súhlasiť, pretože štát má vytvárať podmienky na podnikanie, ale na podnikanie čestné, a nie úžernícke. Z denného života vieme, že úžera je špekulatívnym, nemorálnym získavaním majetku veriteľmi na úkor sociálne slabých dlžníkov. Mnoho občanov stratilo následkom činnosti úžerníkov byt alebo iný majetok. Výsledkom činnosti úžerníkov sú aj tragické prípady.

    Dvakrát som už predložil v Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o úžere, a to raz ako novelu Občianskeho zákonníka a raz ako samotný zákon. Doteraz sa k predloženým návrhom zákonov o úžere neuskutočnila ani rozprava, pretože odporcovia tohto návrhu to nepodporili, je možné že zastupujú v Národnej rade Slovenskej republiky úžerníkov.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, zabráňme ďalším neprávostiam na občanoch a prispejme k tomu, aby sa čestnosť viac vyplácala ako nečestnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Vladimírovi Ondrejkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, páni poslanci, panie poslankyne, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade, v ktorom jedna zmluvná strana zneužíva sociálny a duševný stav druhej zmluvnej strany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o úžere), ktorý máte ako tlač 1016. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia z návrhu zákona j zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa sa nevyjadruje ku všetkým skutočnostiam, tak ako to ustanovuje § 68 ods. 3, nehovorí o súlade navrhovaného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Podľa vyjadrenia navrhovateľa predmetná právna úprava nebude mať dopad na verejné financie, na životné prostredie ani vplyv na zamestnanosť. Predpokladá pozitívny vplyv na obyvateľov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. V pripojenej doložke zlučiteľnosti je uvedené, že návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    V danej súvislosti si dovolím dať zákonodarnému zboru do pozornosti, že v roku 2004 Národná rada o podobnom, resp. takmer rovnakom návrhu poslanca Ondriaša rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša a Dagmar Bollovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (tlač 1017).

    Dávam slovo poslancovi Ondriašovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pamäti národa č. 553/2002 Z. z., je to tlač 1017.

    Podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

    Zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa je vo viacerých článkoch v rozpore s niektorými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Podľa súčasne platného zákona o pamäti národa občania nie sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky, niektorí občania sú kolektívne označení ako vinné osoby, niektorí sú kolektívne označení ako nie bezúhonné osoby, pretože boli členmi politickej organizácie, aj keď neboli členom bezpečnostných orgánov ani spolupracovníkom bezpečnostných zložiek. Tým sa niektorým občanom neoprávnene odopiera právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí. Osoba, ktorá bola podľa súčasne platného zákona obvinená na základe nepravdivých dokumentov, má síce možnosť domáhať sa na súde, aby súd vyslovil, že sprístupnené alebo zverejnené výstupy sú sporné, pochybné alebo boli vyvolané lesťou, ale má obmedzené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena pred neoprávneným zasahovaním do jej súkromného a rodinného života. Takáto osoba taktiež nemá právo na uplatnenie majetkovej a nemajetkovej ujmy. Okrem toho podľa platného zákona štát, ústav a členovia orgánov ústavu nie sú povinní overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok sú evidované presne a pravdivo. Tým občan nemôže uplatniť tento svoj právny nárok, pretože nemá oporu v zákone. Ústav môže zverejňovať nepresné, nepravdivé a pochybné dokumenty a členovia orgánov ústavu môžu tak konať aj úmyselne. Zverejnenie takýchto pochybných a nepravdivých údajov môže mať na dotknutých osobách aj tragické následky.

    Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa, zabezpečuje právnu ochranu tým občanom, ktorí zverejnením nepresných, nepravdivých a pochybných dokumentov utrpeli majetkovú a nemajetkovú ujmu. Predkladaný návrh zákona zároveň ustanovuje občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť pre subjekty, ktoré sú za sprístupňovanie a zverejňovanie týchto dokumentov zodpovedné. Predkladaný návrh zákona vypúšťa z pôvodného znenia bezúhonnosti osoby, ktoré boli členmi politických subjektov Národného frontu, ale neboli členmi ani príslušníkmi a zamestnancami bezpečnostných orgánov, ktorých dokumenty sa zverejňujú podľa zákona o pamäti národa. Týmto osobám platné znenie zákona upiera ústavné právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Nami navrhovaná novela toto ustanovenie dáva do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona ustanovuje aj zodpovednosť pre štát, zodpovednosť pre Ústav pamäti národa a zodpovednosť členov jeho orgánov v rovine občianskoprávnej a trestnoprávnej. Napr. § 26 ods. 8 v navrhovanej novele zákona hovorí: „Za presnosť a pravdivosť,“ opakujem, za presnosť a pravdivosť „sprístupnených a zverejnených údajov obsiahnutých v dokumente a údajov získaných do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok členovia orgánov ústavu zodpovedajú občianskoprávne a trestnoprávne.“ Predkladaný návrh zákona zároveň ukladá povinnosť Ústavu pamäti národa viesť evidenciu v informačnom systéme v súvislosti s vyslovením nepravdivosti o dokumentoch a uchovávať aj údaje a dokumenty o vedených a rozhodnutých súdnych sporoch a výške náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy a údaje o trestných konaniach, ku ktorým došlo. Predkladaný návrh zákona vkladá do platného znenia zákona nový § 26a. V jeho ustanoveniach rieši nedostatok legislatívnej úpravy, ktorá neumožňuje v rozsahu ústavných práv dotknutej osobe, ktorá je protiprávne uvedená ako spolupracovník bezpečnostnej zložky pod nepravým krycím menom a bola oznámená žiadateľovi aj pravým menom, domáhať sa odstrániť nepresnosti a nepravdivosti zverejneného dokumentu a má obmedzené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena pred neoprávneným zasahovaním do jej súkromného a rodinného života. A je spochybnené a znemožnené aj jej uplatnenie nároku na vyplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy.

    Záverom ešte raz zdôrazňujem, že predkladaná novela zákona o pamäti národa odstraňuje nedostatky súčasne platného zákona, ktoré nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pretože jednou zo základných povinností poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, predpokladám, že budeme súhlasiť s postúpením navrhovanej novely zákona o pamäti národa do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslancovi Lászlóovi Nagyovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Karola Ondriaša a Dagmar Bollovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa v znení neskorších predpisov. Materiál máte ako tlač 1017.

    Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky zhruba spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách a že bol predložený v lehote určenej rokovacím poriadkom.

    Navrhovatelia novely tohto zákona vychádzajú z premisy, že zákon č, 553/2002 Z. z. je protiústavný. Je nepochybné, že Národná rada pri schvaľovaní zákona zvažovala možný konflikt dvoch ústavných práv, práva na informácie a práva na ochranu súkromia, pričom vyše 90 hlasmi sa uzniesla, že v tomto konkrétnom prípade právo na informácie, právo na poznanie minulosti má prednosť pred právom na ochranu súkromia. Navrhovatelia vo všeobecnej časti dôvodovej správy, aj keď to nesprávne označujú, citujú čl. 19 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Ale aká inštitúcia sa zaoberala neoprávneným zhromažďovaním údajov, ktoré sú teraz predmetom sporu? Nebol to Ústav pamäti národa, ale bezpečnostné zložky totalitného štátu. Napriek tomu navrhovatelia nechcú brať na zodpovednosť za eventuálne falšovanie údajov príslušníkov týchto zložiek, ale chcú zaviesť trestnú zodpovednosť Národnou radou zvolených, prezidentom alebo vládou menovaných členov Správnej a Dozornej rady Ústavu pamäti národa. Pritom tieto osoby, ako ani zamestnanci ústavu nemajú podľa platného zákona nijaké oprávnenie robiť vyšetrovacie úkony, ani sa v tejto novele nenavrhuje, aby takéto práva dostali. Dôsledkom prijatia tejto novely by preto bolo úplné znemožnenie práce ústavu.

    Na základe uvedených skutočností, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ak Národná rada napriek môjmu odporúčaniu posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1015 zo 17. januára tohto roku a v zmysle § 74 rokovacieho poriadku navrhovať, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Návrh by mali prerokovať výbory do 10. marca, gestorský výbor do 11. marca 2005.

    Vážený pán podpredseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že na poslednú chvíľku sú to pani poslankyňa Bollová a pán poslanec Kaliňák, takže dvaja. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia moji tuná najbližší a všetci ostatní, dámy a páni, dovoľte, aby som sa k predkladanému návrhu ako jeden z predkladateľov veľmi stručne vyjadrila.

    Prosím, aby ste nechápali náš návrh ako ohrozenie činnosti Ústavu pamäti národa, aby ste nechápali náš návrh ako zastavenie uverejňovania spisov pracovníkov a spolupracovníkov ŠtB. Podali sme tento návrh preto, že nejde o ohrozenie práva na informácie ani o ohrozenie práva na súkromie, ale preto, že pôvodný návrh chcel napraviť chyby minulosti a pácha nové.

    Ústav pamäti národa eviduje a vydáva dokumenty o pracovníkoch a spolupracovníkoch bývalej Štátnej bezpečnosti. Už pri vzniku úradu sme navrhovali, že evidovať a uschovávať, resp. i vydávať na požiadanie dané spisy by mohol i jeden z útvarov ministerstva vnútra, napr. archív. Pracovníci Ústavu pamäti národa sú za slušné honorovanie vlastne iba skladníkmi, resp. pracovníkmi archívu bez akejkoľvek zodpovednosti za následky svojich „svedectiev“.

    Vážení, nikto sa z evidencie nedozvie, ako sa občania mylne domnievajú, kto na koho donášal, kto komu ubližoval, kto koho neprávom obvinil a podobne. Ústav pamäti národa vydáva spisy evidovaným na ich žiadosť. Teda každý z nás, každý z občanov môže zájsť a vypýtať si svoj spis. Nedozvie sa, kto bol udavačom, kto bol komplicom toho udavača, kto koho posadil a podobne. Dozvie sa len o sebe, či je evidovaný alebo nie. To je jeden z dôvodov, prečo je predložený predmetný návrh.

    Ďalším dôvodom je, že vieme, a vy to viete tiež, že zo spisov pôvodnej evidencie boli v rokoch 1989 až 1991 mnohé zničené, skartované. Je podozrenie, že so spismi sa manipulovalo i neskôr. Zoznamy teda nie sú úplné a hlavne nie sú pôvodné.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, keby ste mi venovali pozornosť. Iste viete, že dokumenty z Ústavu pamäti národa sa využívajú pri bezpečnostných previerkach, keď viacerí občania, voči ktorým bola vyslovená nespoľahlivosť pri narábaní s materiálmi rôzneho stupňa utajenia, odmietajú pravdivosť záznamov.

  • Neustály ruch v sále.

  • Ja viem, že vás to veľmi nezaujíma, pretože návrh podáva opozičná Komunistická strana. Prosím vás, ten návrh je o ľuďoch a nechcite, aby som povedala, že je možno aj o mnohých z vás, lebo ja v tom zozname určite nie som. Takže tí, ktorí dostávajú svedectvá, odmietajú pravdivosť záznamov, pretože sa stávajú podľa nich príčinou nespravodlivých postihov. Uvoľňujú ich zo zamestnania. Dopad má toto rozhodnutie i na ich rodiny. Na základe otáznej pravdivosti dokumentov z Ústavu pamäti národa sa postihnutí domáhajú práva na odvolacích orgánoch a súdoch, čo zbytočne zaťažuje rôzne ustanovizne, pretože ich rozhodnutie, resp. správnosť toho rozhodnutia je tiež otázna. Dôkazný materiál, ktorý je predmetom konfliktu, je sporný.

    Myslím, že viacerí z vás si všimli, že v médiách prebehla reakcia našich vrcholných predstaviteľov, ako sa pozerajú na evidované, na zverejňované zložky zo spisov ŠtB. Viacerí politici povedali, že ak sa tam niekto nachádza, tak je to vecou jeho osoby, ako sa s tým vyrovná. Nemienia, aspoň sa tak vyjadrili, postihovať napr. členov parlamentu, členov vlády za to, že sa náhodne možno vyskytnú v týchto zoznamoch. Prečo teda majú byť postihovaní radoví pracovníci na rôznych stupňoch pracovného zaradenia? Prosím vás, porozmýšľajte nad tým, či nepomáhame ďalším krivdám.

    Tento návrh podávame preto, že v žiadnom prípade nechceme prekážať spravodlivému postihu tých i trestu tých, ktorí sa previnili. Usilujeme sa iba o to, aby neboli páchané ďalšie nespravodlivosti a krivdy. Verím, že i mnohí z vás sa priklonia k tejto našej snahe. Vopred vám ďakujem.

  • V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Kaliňák. Nech sa páči.

  • Nebudem preťahovať situáciu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy, páni, chcem iba povedať dve také drobnosti, ktoré súvisia s tým, že pôsobím ako aj predseda osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, ktorý práve s materiálmi Ústavu pamäti národa veľmi intenzívne pracuje, a rovnako aj ako člen komisie pre odvolanie v prípade Národného bezpečnostného úradu.

    Musím konštatovať, že sa viem zhodnúť a stotožniť s pani Bollovou iba v jednej veci. A to je tá, že materiály asi nie sú pravdepodobne úplne najkompletnejšie.

    To, s čím zásadne nemôžem súhlasiť, je, že sú materiály pozmeňované úmyselne, poškodzované ľuďom, ktorí v tom čase boli slušní. Všetky materiály, ktoré Ústav pamäti národa má, sú poznačené svojou určitou historickou hodnotou. To znamená, ich vznik je datovaný do času, keď Štátna bezpečnosť nemala v pláne ubližovať komukoľvek v domnienke, že v roku 2005 bude akýmsi spôsobom hodnotený pred celým národom. Keby ŠtB v roku 1975 alebo roku 1985 predpokladala, že raz sa skončí socialistický režim, akiste by sa zachovala inak. Z tohto dôvodu je možné považovať v 99,9 % všetky materiály za absolútne autentické a za materiály, ktoré nemajú záujem komukoľvek poškodiť, ale iba akýmsi spôsobom hodnotiť situáciu, aká v tom čase bola, a popisovať reálny stav.

    Byť naivný a myslieť si, že úmyselne chcel niekto niekomu poškodiť len preto, že vedel, že o 15 rokov, keď padne komunistický režim, bude mať ten človek z toho problémy, je naozaj nezakladajúce sa na základe racionálneho uvažovania. Z tohto dôvodu tento zákon nemôže mať ani moju podporu. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia do faktických poznámok traja poslanci, pani poslankyňa Bollová, páni poslanci Ďaďo a Cuper. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, pristúpime teraz k hlasovaniam o jednotlivých prerokovaných bodoch 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím teraz pani poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, ktorú poveril výbor pre sociálne veci a bývanie, aby uviedla hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z.,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1005.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 117 za návrh, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1008 z 13. januára 2005 prerokovali vládny návrh zákona tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Brocku, predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie, aby z poverenia výboru predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh prerokúvame ako tlač 1004.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, ďakujem pekne. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 140 za návrh, 3 sa zdržali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, odporúčam prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie s tým, že za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie s nasledovnými lehotami, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Patakyho, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 994.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 130 za návrh, 13 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím, pán poslanec, ďalší návrh.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom a určení lehoty na jeho prerokovanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za návrh, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím teraz pána predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1006.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Polka a pani poslankyňa Tkáčová. Pán poslanec Polka podal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Páni poslanci, hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 35 za, 68 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, predložte ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 117 za, 26 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že ho prerokujú určené výbory v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 137 za, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Galbavého, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1009.

    Pán poslanec Galbavý.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Prosím pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že ho prerokujú určené výbory v lehote do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Galbavý.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec, môžete odísť.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Máte absenciu na dnešnom rokovaní.

  • Smiech v sále.

  • Teraz prosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo predložila Národnej rade návrhy k

    vládnemu návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti,

    ktorý prerokúvame ako 1008.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Džupa, ktorý navrhol prideliť predmetný návrh zákona na prerokovanie aj výboru pre zdravotníctvo. O tomto návrhu v zmysle rokovacieho poriadku rozhoduje Národná rada bez rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 144 za návrh.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že vládny návrh zákona prerokujú uvedené výbory v termíne do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Hlasujeme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 140 za.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu Národnej rade predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1019.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto, preto dávam priamo návrh, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 69 za, 2 proti, 69 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz prosím pána poslanca Komlósyho, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1014.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam vzhľadom na to, že v rozprave nikto nevystúpil a nepodal žiaden procedurálny návrh, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 53 za, 31 proti, 56 za zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Prosím teraz pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu, predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1015.

    Nech sa páči, pán poslanec Hamarčák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 55 za, 40 proti, 47 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Prosím pána poslanca Hajduka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo predniesol návrhy hlasovaní k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1011.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 93 za, 27 proti, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh skupiny poslancov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s tým, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 10. marca a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Pán poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 117 za, 8 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona o prechode niektorého nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva Matice slovenskej,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1018 a ktorého predkladateľom je pán poslanec František Mikloško.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí nepredložili pozmeňujúci návrh, preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za, 1 proti, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1016 zo 17. januára 2005 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona vo výboroch, určiť gestorský výbor ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 za, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Bučeka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokúvanému

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1012.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 139 za, 3 sa zdržali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2005 č. 1011 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorého predkladateľom je pán poslanec Kaliňák a ktorý prerokúvame ako tlač 1013.

    Nech sa páči, pán poslanec, prosím o návrhy.

  • Ďakujem pekne. Keďže v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nikto nedal pozmeňujúci návrh, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 121 za návrh, 1 proti, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, dajte hlasovať, pán predseda, o pridelení návrhu zákona výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 133 za, 1 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Ondrejku, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol Národnej rade návrhy uznesení k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade, v ktorom jedna zmluvná strana zneužíva sociálny a duševný stav druhej zmluvnej strany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o úžere),

    ktorý prerokúvame ako tlač 1016.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 84 za návrh, 14 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh nepokračovať v prerokúvaní návrhu zákona.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pred hlasovaním o ďalšom prerokovanom bode programu sa ešte s faktickými poznámkami prihlásili traja poslanci na vystúpenie pána poslanca Kaliňáka v rozprave k

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša a Dagmar Bollovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamätí národa) v znení neskorších predpisov.

    Najskôr udelím faktické poznámky pani poslankyni Bollovej, pánom poslancom Ďaďovi a Cuperovi, uzavriem rozpravu k tomuto bodu programu, udelím možnosť vyjadriť sa k rozprave navrhovateľovi a spravodajcovi a potom by sme pristúpili k hlasovaniu o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Ondriaš, navrhovateľ, pán poslanec Nagy, spravodajca, zaujmite, prosím, svoje miesta pre navrhovateľov a spravodajcov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová. Zapnite pani poslankyňu Bollovú.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Moja poznámka vychádza z toho, že nie vždy sa tuná počúvame, resp. veľmi málokedy počúva Národná rada to, čo tu hovoria predkladatelia, ak sú náhodou z Komunistickej strany.

    Chcem hovoriť k pánu Kaliňákovi na základe toho, čo som povedala na začiatku, že my nespochybňujeme, že to, čo je v tých zoznamoch, bola pravda kedysi. Spochybňujeme iba, že dnešný stav v porovnaní s pôvodným nie je porovnateľný, lebo v rokoch 1989 až 1991 sa mnohé zo spisov stratili. My nehovoríme, že niekto vedome z eštebákov písal nepravdivé údaje do zoznamov, ale to, že po roku 1989 veľké ryby zo zoznamu zmizli a dnes za to, že sa nachádzajú v zoznamoch, pykajú iba drobní ľudia. Toto sme mali my na mysli, pán kolega Kaliňák. Mnohé spisy boli odstránené, a preto dnešné zoznamy nie sú pôvodné. Ich dôkaznosť je sporná, prinajmenšom otázna. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ ma informoval, že ešte chce vystúpiť ako navrhovateľ na konci rozpravy. Pýtam sa teda, či budeme hlasovať alebo necháme hlasovanie na 17.00 hodinu.

  • Odpoveď z pléna.

  • Na 17.00 hodinu. Takže budeme hlasovať o 17.00 hodine o tomto návrhu.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale dostanete, pani poslankyňa.

    A teraz bude mať faktickú poznámku pán poslanec Ďaďo a potom pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, predovšetkým by som chcel skonštatovať jednu vec, ktorá väčšine tohto auditória odišla alebo ktorú ste nezachytili. A to je to, že ten zákon má zdôrazňovať postavenie, že je o ľuďoch, a nie proti ľuďom. To tu bolo zdôraznené.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať. Tento zákon je o tom, aby sme zabránili, aby o ľuďoch, ktorí sú verejne aj médiami škandalizovaní, obžalovaní z toho, čo nerobili, takejto situácii. Zoberte si štátneho tajomníka, ktorý využije možnosť a bude podávať na súd obžalobu za obhajobu svojej osoby. Ak súd rozhodne a nedokáže mu túto vinu, tak to bude stáť a môže to stáť daňových poplatníkov Slovenskej republiky značné poplatky. Ide tu ani nie tak o finančné ako o morálne záležitosti, ktoré dokážu médiá v niektorých prípadoch veľmi a veľmi zneužiť u ľudí, ktorí ani nemajú potuchy o tom, že niekedy so Štátnou bezpečnosťou spolupracovali, resp. že boli nejakí donášači alebo tí, ktorí by boli ubližovali niekomu ďalšiemu. O to ide v podstate v návrhu tohto zákona.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem povedať pánovi Kaliňákovi, že s ním hlboko nesúhlasím, a to z niekoľkých dôvodov. Pán kolega Kaliňák, ja som bol vtedy z opozície hádam jeden z mála, kto zahlasoval môjmu priateľovi Langošovi za jeho zákon o pamäti národa. Takže mám právo k tomu aj hovoriť. V každom prípade si ale myslím a súhlasím, že je to o ničom, je to naháňanie čarodejníc. Nikdy v živote tajné služby nerobili na informáciách, ktoré by boli jednoznačné a pravdivé, viď pred nedávnom irackú krízu a informácie, koľko sa tam vyrába atómových a ja neviem bakteriologických alebo iných zbraní. Nakoniec sa zistilo, že to bol hon na čarodejnice, nič viacej, nič menej. Sám z vlastnej praxe viem, aká pravdivosť bola v Mitrovej správe, ktorú tu prednášal o Slovenskej informačnej službe počas pôsobenia Ing. Ivana Lexu. Je v nej iba bľabotanie a výmysly, ktoré mali poslúžiť na politické diskreditácie. Takisto tieto zoznamy ŠtB sa môžu donekonečna zneužívať a budú zneužívať najmä pred voľbami. Zoberme si prípad. Ak jeden predstaviteľ politickej strany je ministrom a je v zoznamoch ŠtB vedený ako agent niekoľko razy a štátny tajomník, ktorý je sporný, musí z funkcie odísť, tak ani tu nie je rovnaký meter, pán Kaliňák, narábania s informáciami. Ďakujem za pozornosť.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, nevyrušujte. Pán poslanec, Jasovský, pani poslankyňa Plháková, prosím vás, aby ste nerušili pánov poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Možnože si v niektorých veciach nerozumieme úplne dostatočne dobre. Jedna vec sú spravodajské informácie, pán poslanec, druhá vec sú zoznamy spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, kde si musíme uvedomiť, že v tom čase boli zostavované na základe objektívnej skutočnosti a potreby registrovať ľudí, ktorí so Štátnou bezpečnosťou spolupracovali.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Cagala, prosím vás.

  • To znamená, že nie v tej súvislosti boli, že by chceli niektorých očierniť po roku 2005, v čase, keď vedia, že socializmus existovať nebude. To znamená, poďme ešte raz odvolávať sa na neobjektivitu tamtých zoznamov. Nie je úplne vhodná argumentácia.

    Súhlasím s tým, že tie zoznamy nemusia byť kompletné. Ale ak hovoríme o veľkých rybách, pani poslankyňa Bollová Dagmar, chcem povedať, že veľké ryby sú na zozname ministerstva vnútra ako dôstojníci ŠtB, nie ako spolupracovníci. Tu sa bavíme o spolupracovníkoch.

    To, čo mne chýba v Ústave pamäti národa ako posledná kompletizačná zložka, sú zoznamy spolupracovníkov vojenskej kontrarozviedky, ktorých bol rovnaký počet ako spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, a preto ten obraz ešte nemáme objektívny. Čiže ja som, naopak, skôr za pritvrdzovanie tejto časti ako umožňovanie toho, že sa budeme vyviňovať z historického dátumu.

    No môžeme spochybňovať rovnako všetky historické údaje, aj ľudí, ktorí dnes už nežijú. Toto je čistá náhoda, že dnes ešte teda ľudia z týchto zoznamov existujú a žijú, pretože sme sa veľmi skoro vrátili k svojej histórii. A báť sa zhodnotiť svoju históriu, si myslím, tak to je ten návrat, ktorý práve nechceme.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Dámy a páni, ja by som veľmi krátko v troch bodoch reagoval na rozpravu.

    V prvom bode by som chcel povedať niečo o zločinoch ŠtB, o ktorých sa tu veľa hovorí. Socialistická ŠtB bola rozdelená na tri zložky. Zhruba každá zložka mala jednu tretinu. Prvá zložka sa starala o ochranu socialistickej ekonomiky. Táto zložka ŠtB svoju prácu si konala vynikajúco. Keď si pozrieme úspechy socialistickej ekonomiky v priemysle, stavebníctve, poľnohospodárstve, tak môžem povedať že zložka ŠtB, ktorá sa starala o ekonomiku, svoju úlohu splnila. Ja neviem, či niekoho pri tom zastrelila, zabila a tak ďalej. Keď toto porovnám so súčasnou štátnou bezpečnosťou po roku 1989, ktorá sa mala starať o ekonomiku Slovenska, môžem len povedať, že získala nulové ohodnotenie. Nestarala sa o nič. Dovolila, aby Slovensko rozkradli. Tak toto je jedna zložka ŠtB. A aj týchto členov socialistickej ŠtB ideme súdiť, obviňovať a hádzať ich do jedného koša s inými členmi ŠtB. Druhá zložka ŠtB ochraňovala štát proti cudzím rozviedkam. Neviem posúdiť, či to robila dobre alebo zle, ale skôr si myslím, že to robila úplne štandardne, ako to robili všetky štáty. Všetky štáty to robia doteraz, len my si musíme aj o tejto zložke povedať negatívum. Bola tu tretia zložka ŠtB, a to je tá najdôležitejšia, ktorá chránila štát proti vnútornému nepriateľovi a mala na starosti vnútorné spravodajstvo. Vlastne tam je ten pes zakopaný, že mnohí členovia tejto zložky ŠtB, ktorých môže byť len 30 % z celého počtu pracovníkov ŠtB, sa dopustili neprávosti. A ja som za to, aby sme našli tie neprávosti a jednotlivo ich odsúdili.

    V druhom bode by som chcel povedať, že socialistická ŠtB mala podobné právomoci a podobné metódy ako mnohé štátne bezpečnosti v iných štátoch sveta. Dovolím si povedať, že pracovníci socialistickej ŠtB mali menšie právomoci, ako v súčasnosti majú pracovníci bezpečnostných zložiek v Spojených štátoch amerických. V súčasnosti legislatíva Spojených štátov amerických povoľuje bezpečnostným zložkám v Spojených štátoch amerických kohokoľvek vo svete, neviem nájsť to správne slovo, fyzicky zlikvidovať alebo uniesť a držať v koncentračnom tábore bez vznesenia obvinenia, bez oznámenia o tom rodine a tak ďalej. Toto je súčasný stav ŠtB v Spojených štátoch amerických, ktorá chráni ekonomiku, politický systém v Spojených štátoch amerických.

    V treťom bode by som chcel povedať, prečo tu vlastne máme Ústav pamäti národa. Poviem to veľmi jednoducho a veľmi krátko. Po roku 1989 Slovensko je politicky, ekonomicky a duchovne kolonizované a súčasť tohto kolonizačného štandardu je Ústav pamäti národa. My si musíme, neviem nájsť to správne slovo, ale prepáčte mi za výraz, okydať všetko, čo sme do roku 1989 spravili, to je súčasť nášho kolonizačného štandardu. Aj našu štátnu bezpečnosť, neviem nájsť vhodnejšie slovo, aj naše školstvo, aj náš priemysel, aj naše poľnohospodárstvo, aj naše právo, ktoré sme tu mali, si musíme očierniť. Význam Ústavu pamäti národa je jediný, aby sme už nikdy si nepomysleli mať vlastné továrne, vlastnú ekonomiku, vlastné banky, vlastné poisťovne. Je to vlastne už tak zapísané v učebniciach a deti sa to tak učia v školách. Nemáme sa vrátiť do systému, kde sme ozaj samostatne si vedeli budovať svoju vlasť. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, táto krátka rozprava ma utvrdila v tom, že som urobil správne rozhodnutie, keď som navrhoval, aby táto novela zákona nepostúpila do druhého čítania. Mám na to dva dôvody.

    Ukázalo sa, že nič takého neodznelo, čo by v rozprave potvrdilo to, že nešlo v prípade Štátnej bezpečnosti o zločineckú organizáciu, ktorá bola zameraná proti civilnému obyvateľstvu. Nič nenasvedčovalo tomu, že by zodpovední pracovníci a Správna rada alebo Dozorná rada Ústavu pamäti národa za pravdivosť mali niesť trestnoprávnu zodpovednosť za hodnovernosť týchto dokumentov.

    Po druhé si myslím, že preto som navrhoval správne riešenie, lebo potvrdilo sa to, že keď sme schvaľovali pôvodný zákon ústavnou väčšinou a sme sa rozhodli, že dáme prednosť ústavnému právu na informácie v tomto prípade pred ústavným právom ochrany súkromia, sme urobili správne.

    Jednu poznámku dovoľte ešte na adresu pána predkladateľa pána poslanca Ondriaša. Ja vôbec si nemyslím a myslím si, že málokto si myslí o Ústave pamäti národa, že by bol súčasťou nejakého kolonizačného záujmu alebo nejakého iného záujmu. Naopak, ja som presvedčený, že Ústav pamäti národa je zrkadlom našich dejín, ktoré niekedy boli aj smutné. A myslím si, že je správne nastaviť správne zrkadlo, že prišiel čas už na to. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Odporúčam, aby sme prerušili teraz rokovanie schôdze na obedňajšiu prestávku.

    Ďakujem pánom poslancom Ondriašovi, Nagyovi.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

    Prosím pánov predsedov osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, výboru pre obranu a bezpečnosť, aby sa dostavili na krátku poradu.

  • Prerušenie rokovania o 11.51 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, členovia vlády Slovenskej republiky, prosím, aby ste sa dostavili, páni poslanci, do rokovacej sály.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu

    hodina otázok

    na členov vlády, generálneho prokurátora.

    V prvej časti tohto bodu programu bude pán premiér vlády Slovenskej republiky odpovedať na otázky, ktoré poslanci položili jemu a členom vlády Slovenskej republiky.

    Poprosím pána premiéra, aby informoval Národnú radu o tom, kto za neprítomných členov vlády bude odpovedať na položené otázky.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Dobrý deň.

    Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, chýbať by mali iba dvaja ministri, ktorí sú chorí, a to je pán minister Palko a pán minister Liška, siloví ministri ochoreli, ale nemajú otázky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Pristúpime teraz k odpovediam na otázky, ktoré položili páni poslanci vám.

    Máme iba jednu otázku, ktorú položila pani poslankyňa Tóthová, ktorá sa vás pýta: „Kedy vláda SR vypracuje a do NR SR predloží trestnú politiku SR, keďže ministerstvo spravodlivosti zužuje túto otázku len na trestnú represiu a domnieva sa, že svoju trestnú politiku vláda vyjadrila a do NR SR predložila v trestných kódexoch.“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážená pani poslankyňa, zásady trestnej politiky si vláda stanovila vo vládnom programe, ktorý, ako iste si pamätáte...

  • Prepáčte, pán premiér. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, páni ministri, pán minister Mikloš.

  • Smiech v sále.

  • Ministri sú disciplinovaní, to len poslanci.

  • Páni poslanci. Nech sa páči, pán premiér.

  • Teda vláda svoju trestnú politiku vyjadruje a vyjadrila predovšetkým prostredníctvom legislatívnych návrhov, ktoré predkladá na prerokovanie a schválenie do Národnej rady Slovenskej republiky. Tak to bolo napríklad v súvislosti s predložením vládneho návrhu zákona, ktorým sa novelizoval Trestný zákon a ktorým bola do nášho trestného systému zakotvená zásada trikrát a dosť. Vláda Slovenskej republiky predložením napríklad tohto zákona jednoznačne dala najavo, že nemieni tolerovať opakované páchanie násilných trestných činov zo strany páchateľov, a preto bolo navrhnuté a Národnou radou napokon aj schválené, aby zákon umožnil pre takýchto páchateľov potrestanie dostatočne prísnymi trestami.

    Vláda Slovenskej republiky svoju trestnú politiku vyjadrila aj predložením vládnych návrhov nových rekodifikovaných trestných kódexov, Trestného zákona a Trestného poriadku. Ich cieľom bolo reagovať na nové skutočnosti trestnej politiky, ktorými bolo nevyhnutné sa zaoberať. Vypracovaním návrhov poveril podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister spravodlivosti pán Lipšic Komisiu pre rekodifikáciu trestného práva. Členmi tejto komisie boli okrem predstaviteľov ministerstva spravodlivosti aj zástupcovia ministerstva vnútra a Policajného zboru. Jej úlohou bolo spracovanie nových návrhov trestných kódexov, ktoré zohľadnia najnovšie poznatky a budú reagovať na vývoj kriminality, najmä prejavy terorizmu, organizovaného zločinu, vznik organizovaných skupín napojených na zahraničie, stav korupcie, rozširovanie obchodu s drogami aj s ľuďmi.

    Výsledkom práce komisie sú návrhy nových trestných kódexov predložené na rokovanie Národnej rady. Je to téma výsostne aktuálna. Návrhy týchto zákonov úplne novým spôsobom upravujú trestné konanie a reagujú na zmenenú spoločensko-politickú situáciu zavedením nových skutkových podstát alebo aj vypustením niektorých skutkových podstát.

    Nemôžem súhlasiť s tým, že vláda vyjadrila svoju trestnú politiku iba úpravou kódexov. Myslím si, že nie je celkom pravdou, že trestná politika je reprezentovaná iba trestnou represiou. Môžem a chcem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že vláda nezužuje trestnú politiku iba na oblasť trestnej represie. Súbežne s rekodifikáciou trestných kódexov sa realizuje aj druhá časť trestnej politiky, ktorá sa týka prevencie kriminality, o ktorú sa aj vy zaujímate. Chcel by som vás upozorniť, že pri ministerstve vnútra je zriadená Rada vlády pre prevenciu kriminality ako poradný, iniciatívny a koordinačný orgán vlády Slovenskej republiky pre oblasť prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti.

    Na základe jej činnosti minister vnútra ako predseda rady ešte v júni v roku 1999 nadväzne na programové vyhlásenie vlády predložil Stratégiu prevencie kriminality v Slovenskej republike. Jej schválením vláda nadviazala na vyššej kvalitatívnej úrovni na celospoločenskú koncepciu prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti z roku 1997. Pripomínam, že následne bola v apríli v roku 2003 vo vláde schválená aktualizácia tejto stratégie na roky 2003 – 2006, najmä úlohami uznesenia v tejto stratégii sa v praxi realizuje tá časť trestnej politiky, na absenciu ktorej vo svojej otázke, myslím, narážate.

    V oblasti prevencie kriminality pôsobí na Slovensku niekoľko úrovní koordinačných orgánov. Na národnej úrovni rada vlády, na úrovni ministerstiev tzv. pracoviská prevencie, na úrovni miestnej štátnej správy a miestnej úrovni špecializované komisie. Na všetkých týchto úrovniach sa realizujú úlohy stratégie prevencie prispôsobené špecifickým podmienkam. V spolupráci s občianskym združením Pomoc obetiam násilia zastúpeným v rade pre prevenciu boli vo všetkých krajských mestách v koordinácii s krajskými úradmi a samosprávami zriadené poradne pre obete trestných činov. A napokon uznesenie k aktualizácii stratégie navyše zaviazalo ministra vnútra zabezpečiť vypracovanie návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a predložiť ho na rokovanie vlády do 30. júna tohto roku.

    Návrh tohto zákona je vypracovaný, ako ma informovali, má už podobu paragrafovaného znenia. Je reálny predpoklad, že týmto návrhom zákona sa bude Národná rada zaoberať v druhom polroku tohto roku. Jeho schválením a schválením trestných kódexov bude komplexne vyjadrená trestná politika Slovenskej republiky v právnych normách. Práve príprava tohto návrhu zákona, o ktorom som sa zmienil, nakoniec je dôkazom, že vláda Slovenskej republiky nezužuje otázku trestnej politiky iba na trestnú represiu, ale aj na zákonnú úpravu prevencie kriminality.

    Takže toľko z mojej strany, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Pani poslankyňa, nech sa páči. Prosím pánov poslancov, ktorí nie sú členmi vlády, aby sedeli na miestach, ktoré im patria v rokovacej sále. Páni poslanci.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda vlády, ja som si rada vypočula to, čo ste hovorili, ale zrejme vo vláde nemáte ujednotené stanoviská medzi tými členmi vlády, ktorým tieto otázky patria. Pán minister Lipšic viackrát pre tlač uviedol, a jeho hovorca to zopakoval, že vlastne trestná politika je zahrnutá v dvoch kódexoch, ktoré boli dané do parlamentu. Jednoznačne, podľa môjho názoru, tam je zahrnutá len trestná represia. Som rada, že ste povedali, že sa pripravuje návrh zákona o prevencii kriminality.

    Len som veľmi smutná, že tie orgány, ktoré ste menovali a ktoré majú prevenčnú kompetenciu, že ich nie je vôbec cítiť v praxi. Totiž nemôžeme ísť cestou len znižovania trestnej zodpovednosti mladistvých, na tomto úseku to budem akosi ilustrovať, a nič nerobiť pre to, aby sme eliminovali kriminalizujúce prvky v našej spoločnosti. Psychológovia už dávno poukázali na to, že vysielanie programov v televízii s násilím, poprípade filmy, kazety, nechcem sa rozširovať, aký majú vplyv na mladú generáciu. Je preto veľmi smutné, keď som dala otázku dvom ministrom, len jeden z nich povedal, že sa touto otázkou bude zaoberať. Druhý mi odpovedal, že sa tým zaoberať nebude, lebo treba vypnúť televízor. Takže si myslím, asi moja interpelácia bude aj smerovať v tom smere, že požiadam vládu, aby prezentovala, čo tie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Myslím si, že aj vaša doplňujúca otázka svedčí o tom, že som sa pridŕžal obsahu vašej otázky, že som dokumentoval na konkrétnych skutočnostiach, že vskutku nám nejde iba o represiu, ale máme záujem aj o prevenciu. Teraz ste, samozrejme, ten záber rozšírili aj na konkrétne dosahy, ak sa budete touto témou naďalej zaoberať akoukoľvek formou alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane interpelácií, tak, samozrejme, ja alebo vecne príslušní ministri budeme na to radi reagovať a vždy si vaše príspevky aj radi prečítame, alebo vypočujeme. Ja osobne som tiež prestal všetky tieto násilnosti pozerať okrem Winnetoua. Verím, že blahodarný vplyv môjho rozhodnutia v parlamente ste si už časom aj všimli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi premiérovi vlády za odpovede na otázky a doplňujúcu otázku, ktorú položila pani poslankyňa Tóthová, ktorá bola jediná poslankyňa, čo využila možnosť položiť v pravidelnom bode programu hodina otázok premiérovi vlády svoju požiadavku.

    Teraz pristúpime k odpovediam na otázky poslancov členom vlády Slovenskej republiky.

    Znovu pani poslankyňa Tóthová ako jediná využila možnosť položiť otázku jednému členovi vlády, a to pánovi ministrovi Zajacovi, ktorého zároveň prosím, aby odpovedal na prvú z dvoch položených otázok pani poslankyne Tóthovej: „Pán minister“, pani poslankyňa Tóthová sa vás pýta, či „ste spokojný s tým, že v Bratislave pôsobí jediná pohotovostná služba pre deti a v čakárni sa tiesnia mamičky aj 2 – 3 hodiny s detičkami vo vysokých teplotách?“

    Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať na otázku.

  • Nie som spokojný, ale neviem to veľmi ovplyvniť, pretože zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, nákup zdravotnej starostlivosti vo dne i v noci, teda 24 hodín je úlohou zdravotnej poisťovne a nakupuje ich pre svojich poistencov u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Lekárska služba prvej pomoci bola významným spôsobom zneužívaná, pretože v Bratislave ešte do októbra minulého roku pôsobili 4 detské pohotovosti, kde častokrát chodili mamičky s deťmi, pretože to bolo pre ne výhodnejšie ako chodiť cez deň k svojim pediatrom. V tejto chvíli v Bratislave funguje iba alebo je v prevádzkyschopnom stave jedna súkromná detská pohotovosť v Detskej nemocnici na Kramároch, podľa mojich informácií, s tým, že príslušný cenový výmer, ktorý je vydaný a ktorý je v kompetencii môjho rezortu, ako aj práva a povinnosti poskytovateľa poisťovne, hovorí, že ak vznikne potreba väčšieho počtu pohotovostí, musí ich zabezpečiť zdravotná poisťovňa.

    Budem citovať riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Svätopluka Hlavačku, ktorý povedal, keď mu príde prvý podnet, aby mohol konať, začne konať a viem o tom podľa vyjadrenia predsedníčky Úradu pre dohľad, že takýto podnet už majú a konať budú.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister, z vašej odpovede ma len jedna veta uspokojila. A síce, že nie ste s tým spokojný. Všetko ostatné nemôžem brať. Ak hovoríte, že to neviete ovplyvniť, vy ste minister, ktorý má v rukách legislatívu v odvetví zdravotníctva. Tak urobím takú legislatívu, aby takéto spoločensky neúnosné veci bolo možné riešiť. Veď čo je to za situáciu, keď minister zdravotníctva nad takouto škandalóznou situáciou krčí plecami. Tak potom zrušme ministerstvo zdravotníctva, nech to riadia len poisťovne a Úrad pre dohľad nad zdravotnou službou a nepotrebujeme ministerstvo zdravotníctva.

    A že sa zneužívalo? Vy nepoznáte malé deti, ktorým prevažne zvyšuje sa teplota po 17.00 hodine? Kde nájdete lekára, keď po 17.00 hodine sa začne zvyšovať prudko, čo je u detí bežné, teplota? A matka, ktorá má ísť na druhý deň do roboty, predsa musí vedieť, v akom stave je dieťa, tak teda sa obráti na pohotovostnú službu. Občania si podľa ústavy platia zdravotné poistenie a majú plný nárok na to, aby zdravotná starostlivosť bola aj pre deti. Je to hanba, opakujem, pán minister, je to hanba národa a vaša tiež, keď Bratislava má jednu ordináciu, kde skutočne tie matky s chorými deťmi sú v zúfalom stave. Choďte sa tam, prosím vás, pozrieť, ja som tam bola.

  • Pani poslankyňa povedala svoj názor, súhlasím s jej názorom, treba zrušiť ministerstvo zdravotníctva a robíme všetko pre to, aby sme to stihli ešte počas tejto vlády, pretože post ministerstva sme postavili na zodpovednosti poisťovní, pani poslankyňa, zodpovednosti poskytovateľov a zodpovednosti občanov. Ministerstvo zdravotníctva vytvorilo všetky legislatívne podmienky, aby bola zabezpečená zdravotná starostlivosť v zmysle čl. 40 ústavy. Súhlasím s vami a neprekvapuje ma to. Na druhej strane vaše znalosti o tom, o ktorej hodine stúpa teplota detičkám, sú veľmi zaujímavé a rád som si ich vypočul, ale myslím si, že mám iný názor a dovolím si s vaším názorom o čase, kedy deťom stúpa teplota, láskavo nesúhlasiť.

  • Pán minister, pani poslankyňa Tóthová položila aj druhú otázku vám a chce od vás, aby ste jej odpovedali na otázku: „Pán minister, ste spokojný s tým, že sa rušia protialkoholické záchytné izby, keď bola rozbehnutá akcia Piata žena ako boj proti domácemu násiliu, že samosprávy nemajú na ich prevádzku financie?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ako ja oceňujem, že pani poslankyňa sa zaujíma, s čím som spokojný, ale úprimne povedané, izby opilcov ma nijakým spôsobom nevzrušujú, pretože si nemyslím, že práve verejné zdroje z verejného zdravotného poistenia by sme mali dávať na to, aby sme zbierali opitých ľudí.

    Samozrejme, uvedomujem si, že existuje tu istý legislatívny problém a ten problém je daný tým, že v zákone č. 219/1996 Z. z. je uvedená povinnosť v § 6 a 7 pre rezort zdravotníctva, aby v spolupráci s obcami zriaďoval izby opilcov a súčasne, aby si potom náklady na izby opilcov od obce vyúčtoval. Ako pani poslankyňa správne konštatovala, obce na to nie sú ochotné uvoľňovať prostriedky, preto rezort zdravotníctva má len dve možnosti, alebo budeme za peniaze daňových poplatníkov a za peniaze poistencov zbierať opitých a ukladať ich do izby opilcov, alebo fiskálna decentralizácia a daňová politika miest a obcí umožní, aby financovali, následne aby financovali izby opilcov. Ale úprimne povedané, gestorom tohto zákona je ministerstvo vnútra. Ten zákon hlavne hovorí, za akých podmienok, kedy a ako môžu byť títo ľudia tam deportovaní a čo robiť, keď sú v takom stave. A musím povedať, že rezort zdravotníctva v tejto chvíli nemá možnosti ovplyvniť túto spoločenskú situáciu. Ja si uvedomujem aj to, čo dodatočne doložil pán poslanec Mikloško, ale ja som presvedčený, keď on skončil v izbe opilcov, vždy si tento pobyt zaplatil z vlastného poslaneckého platu.

  • Skončili ste s odpoveďou, pán minister.

    Nech sa páči pani poslankyňa Tóthová, chcete položiť, áno, doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister, áno, vy ste to pekne postavili, čo budeme financovať, či spoločensky nutnejšie aktivity, alebo tú, na ktorú som poukázala, povinnosť. Ale nedá sa nič robiť, podľa § 6 spomínaného zákona nie je formulované, že ministerstvo môže zriaďovať, ale zriaďuje, a to je zákonná povinnosť, pán minister. Či sa vám to ľúbi, alebo nie, ja uznávam gradáciu spoločenských záujmov, ale aj na túto aktivitu treba nájsť určité financie tam, kde je nevymožiteľné a realizovať ten systém, ktorý je v zákone, pretože od týchto osôb možno vymáhať zaplatenie pobytu v izbe opilcov. Je to len otázka lenivosti príslušných orgánov, že nevymáhajú to, čo im zákon dáva a systémová súvislosť zákona s ochranou pred domácim násilím vlastne potom je anulovaná aktivita, ktorá je tam zakotvená a určité oprávnenie ženám, keď takáto inštitúcia nefunguje. Potom ustanovenia zákona o boji proti domácemu násiliu sú obsolétne, lebo sa to v praxi nedá riešiť, pán minister. Takže treba vidieť právny poriadok aj v týchto súvislostiach a treba nájsť systém ako sčasti prifinancovať a ako sčasti vymôcť od toho, kto to má platiť, pretože pobyt si musí zaplatiť ten, kto je daný do izby.

  • Áno, pani poslankyňa, budem presne citovať § 6, lebo myslím si, že právo je exaktné: „Protialkoholickú záchytnú izbu (ďalej len "záchytná izba") zriaďuje a jej spádové územie určuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s obcou, pre ktoré územie je určená.“

    V tom nie je žiadny problém, my máme zriadené, určili sme a máme zriadené, ale v § 7 sa hovorí: „Prevádzku záchytnej izby zabezpečuje riaditeľ tohto zdravotného zariadenia“, čo je v poriadku. A ďalej sa hovorí v § 11 ods. 1: „Náklady na prevádzku záchytnej izby uhrádza zdravotníckemu zariadeniu tá obec“.

    Problém je, že neuhrádza, problém je, že sa nevieme dohodnúť s obcami a ak nesplníme zákonnú podmienku, aby sme sa podľa § 6 dohodli na nových, pretože obce ich nechcú, my ich chceme a, žiaľbohu, zákon, ktorý vznikol počas vašej éry, dáva podmienku splnenia, ministerstvo zriaďuje, ak sa dohodne s obcami. Pani poslankyňa, čo ak sa nedohodne s obcami, ako budeme interpretovať § 6? No že ho nemôže zriadiť, pretože to musí byť, je to zákonná podmienka.

    Ale ja by som tú otázku dal do širšieho kontextu. Častokrát sa stretávam s veľmi vážnou otázkou. Je v poriadku, že platíme liečbu cirhózy pečene alkoholikom? To stojí rádovo 200 – 300 tisíc, tá liečba je neúspešná. Je v poriadku, že z verejného zdravotného poistenia financujeme napríklad liečbu toxikomanov, a to len substitučnú? Pretože už sú takí závislí, že ich nevieme zbaviť tohto návyku. Je v priadku, že sme nezvýšili poplatky za zdravotnú starostlivosť fajčiarom, ktorí si s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou privodia rakovinu pľúc? A správna odpoveď je, lebo ľudia žijú takýmto spôsobom života, a teda my financujeme liečbu. A teda, či už chceme, alebo nechceme, nemáme potom na iné ochorenia, nemáme na detičky, lebo musíme platiť aj liečbu cirhózy alkoholikom, aj liečbu rakoviny pľúc fajčiarom, musíme dokonca platiť aj spoločenské škody, ktoré spáchajú ľudia, mladí ľudia pod vplyvom omamných látok.

    Ale už nebudeme platiť z verejného zdravotného poistenia, aby sme zbierali opilcov a ukladali ich v zdravotníckych zariadeniach, na to už peniaze určite nemáme. A my sme opakovane požiadali ministerstvo vnútra, ktoré je gestorom tohto zákona, aby sme túto pasáž v spolupráci s obcami uviedli do príslušného stavu, to znamená, aby zodpovednosť bola tak, ako určuje zákon, na obciach, ktoré sú motivované. Obce majú svojich voličov, primátorov, a nevidím žiadny problém, prečo by si izby opilcov, keď už to mám takto nazvať, nemali zriaďovať. Takže si myslím, že ja radšej budem bojovať za zrušenie ministerstva zdravotníctva a za liečbu rakoviny ako za opilcov.

  • Vážené panie poslankyne... Skončili ste, pán minister?

  • Ďakujem pekne. Pán minister, mimo rokovacej sály si to môžete vybaviť s pani poslankyňou.

  • Bod programu sa skončil o 14.30 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, viac otázok na členov vlády poslanci nepredložili, preto sa chcem opýtať, keďže v zmysle rokovacieho poriadku je od 14.00 do 15.00 hodiny každý štvrtok vyhradený na odpovede na otázky poslancov na predsedu vlády, členov vlády a generálneho prokurátora, sme čas nevyčerpali, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní Národnej rady ďalším bodom programu, ktorým sú... Je všeobecný súhlas, páni poslanci?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. ... ktorým sú, ďakujem pekne, interpelácie poslancov a písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov.

    Otváram bod rokovania

    interpelácie poslancov.

    Chcem informovať pánov poslancov, ktorí chcú interpelovať členov vlády, aby v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nepovažovali v zmysle zákona za predloženú interpeláciu, ktorá ich nezbavuje povinnosti predložiť túto interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. Chcem vás informovať, že som dostal písomne dve prihlášky do tohto bodu programu: pán poslanec Fajnor za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska a pán poslanec Kolesár za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko – Ľudová strana.

    Nech sa páči, pán poslanec Kolesár, Fajnor, nie je prítomný. Nech sa páči, pán poslanec Kolesár, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra zdravotníctva vlády Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca takéhoto znenia:

    Podľa platného zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 11. 2004, sa môžu doterajšie zdravotné poisťovne v zákonom stanovených termínoch transformovať na akciové spoločnosti. Pri tých zdravotných poisťovniach, ktoré sa rozhodli transformovať, mali podľa zákona (§ 68) v termíne do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona, teda do 30. novembra 2004, rozhodnúť zhromaždenia zriaďovateľov o vypracovaní transformačného projektu. V zákone je stanovená povinnosť vypracovať transformačný projekt do 30 dní od schváleného rozhodnutia o jeho vypracovaní, to znamená najneskôr do 30. decembra 2004.

    V tejto súvislosti sa pýtam, pán minister, aký je súčasný stav, ktoré zdravotné poisťovne už majú schválený transformačný projekt a ako postupujú práce na ďalších krokoch transformácie? Ďalej, či už bola založená akciová spoločnosť niektorou doterajšou zdravotnou poisťovňou. A ďalej, či už bola niektorou zdravotnou poisťovňou predložená na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť žiadosť o vydanie povolenia na výkon verejného zdravotného poistenia.

    Na internetovej stránke Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sú predložené na medzirezortné pripomienkové konanie návrhy materiálov súvisiace s transformáciou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, teda návrh zakladateľskej listiny i návrh stanov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, s tým, že podľa návrhu uznesenia ich má schváliť vláda Slovenskej republiky. Zákon č. 581/2004 však v žiadnom ustanovení nepredpokladá takýto postup. Transformáciu zdravotnej poisťovne podľa zákona zabezpečuje zhromaždenie zriaďovateľov a doterajšia zdravotná poisťovňa.

    Pýtam sa vás teda, pán minister, z akých právnych noriem ste vychádzali, resp. aké ste mali dôvody na to, že ste zvolili postup schvaľovania základných materiálov transformácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorej zriaďovateľom je podľa § 68 ods. 6 zákona ministerstvo zdravotníctva, vládou Slovenskej republiky?

    Za odpovede na otázky vám vopred ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec bol prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu písomne. Teraz sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto k tomuto bodu programu prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Tóthová, Zubo, Hamarčák, pán poslanec Vážny. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, kolegyne, ja som vlastne dnes nechcela vystúpiť v interpeláciách, keď som už mala také šťastie pri otázkach, že som mohla položiť tri na hodine otázok, ale pán minister zdravotníctva svojou odpoveďou na moju otázku mi dal vlastne dôvod na interpeláciu.

    Pán minister zdravotníctva tu zriaďovanie izieb opilcov veľmi emotívne uviedol, či budeme na to dávať peniaze, veď máme iné dôležitejšie diagnózy, cirhózy, neviem presne, ktoré diagnózy ďalšie uviedol, aby som mu niečo nepripisovala, čo nepovedal, ale ja si myslím, že pán minister neporozmýšľal o odpovedi v širokom komplexe. Predovšetkým zabudol, že z alkoholických nápojov sa platia spotrebné dane. A ja si myslím, že tie spotrebné dane nie sú malé, a ďalej si myslím, že z týchto daní je možné financovať, resp. prispieť obciam na financovanie príslušných, nazvime to v krátkosti, izieb opilcov.

    Pán minister, ja sa vás pýtam, koľko – a to vám pán podpredseda vlády Mikloš presne určite poskytne – koľko financií dostáva štátny rozpočet zo spotrebných daní z alkoholických nápojov? Veď aj spotrebné dane z cigariet idú do štátneho rozpočtu a prečo by práve aj z týchto daní nemohli byť špeciálne liečení ľudia s tuberkulózou pľúc a podobne? Ale táto otázka ma natoľko nezaujíma ako tá, ktorá bola predmetom mojej otázky na hodine otázok a na ktorú nadväzujem svojou interpeláciou. Navyše, pán minister, ak si dobre pamätám, tak obce mohli dávať ďalšie príplatky na predaj alkoholických nápojov a vy ste, teda vláda túto možnosť obciam v súčasnosti odňala. Znovu sa pýtam, nemohli byť tieto peniaze účelovo určené na financovanie izieb opilcov? Ako sa má realizovať ochrana pred domácim násilím, keď násilník pod vplyvom, pod silným vplyvom alkoholických nápojov príde domov a nie je možné ho nikam odviesť? Tu trpia rodiny, tu trpia deti, tu trpí psychika ľudí, ktorá sa odráža na ich zdravotnom stave a opätovne znamená väčšie náklady pre zdravotníctvo.

    Preto prosím, pán minister, aby ste mi odpovedali na otázku v tejto súvislosti a jasne mi odpovedali, či nie je možné časť spotrebných daní z alkoholických nápojov, ktorá nie je malá, využiť práve na financovanie týchto záchytných izieb opilcov?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zubo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, v zmysle platných právnych predpisov a rokovacieho poriadku Národnej rady predkladám dve interpelácie.

    Prvá interpelácia na ministra zdravotníctva pána Zajaca.

    Vážený pán minister, z viacerých zdrojov som získal informácie, že ministerstvo zdravotníctva predložilo vláde na prerokovanie vyhlášku a vláda tento návrh aj schválila, podľa ktorej sa 1. januára 2005 rušia doteraz priznané výhody nositeľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihom pri poskytovaní zdravotnej pomoci.

    Pán minister, mám na vás dve otázky:

    1. Sú tieto informácie pravdivé?

    2. Čo ministerstvo zdravotníctva tým sleduje? A ak sú pravdivé, ako chce kompenzovať stratu určitých výhod v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov zdravotne postihnutých?

    Druhá interpelácia na ministra spravodlivosti pána Lipšica.

    Vážený pán minister, pri konštituovaní Úradu pamäti národa bolo zákonom určené sprístupnenie a zverejnenie zväzkov Štátnej bezpečnosti od roku 1938. Pán minister, prečo sa to tak nestalo k dnešnému dňu a kedy môžu občania Slovenska postihnutí orgánmi Štátnej bezpečnosti v období rokov 1938 až 1945 takéto zverejnenie očakávať?

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpeloval ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela.

    Vážený pán minister, rozpredaj majetku, ktorý bol vytvorený občanmi tohto štátu v minulom zriadení, sa z dôvodu vyrabovania hospodárskej sféry preniesol už aj do oblasti kultúry. Rovnako ako Slovenský rozhlas, aj Slovenská televízia ako verejnoprávna kultúrna a vzdelávacia inštitúcia sa rozhodla predávať svoj majetok. Namiesto toho, aby riešila vážny problém, keď sa stupňuje zo strany verejnosti kritika na obsah vysielania, rozhodla sa správa takzvane trhovo a urvať ďalšie stovky miliónov tentoraz z predaja výškovej budovy, v ktorej sídli.

    Vážený pán predseda, poprosím...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, rešpektujme sa navzájom. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Generálny riaditeľ pán Rybníček priam trestuhodne dopredu vydláždil cestu na zníženie ceny, keď vyhlásil, že budova je v katastrofálnom stave. Ja sa pýtam: Kto ju do tohto katastrofálneho stavu dostal a kto je za tento stav zodpovedný...

  • Ruch v sále.

  • ... keď ešte v roku 1989 bola budova výkladnou skriňou televízie? Overený scenár ponovembrových žralokov dostať fungujúci majetok na dno, predať stratovo a zisk krátkodobo premrhať na svoje záujmy platí, žiaľ, aj v tomto prípade.

    Pred niekoľkými dňami bol schválený vyrovnaný návrh rozpočtu STV na rok 2005 s nákladmi a výnosmi vo výške zhruba 2 235 mil. Sk. V tomto megarozpočte sa už ráta nielen s odpredajom spomenutej výškovej budovy Slovenskej televízie, ale aj výnosom z predaja ďalšieho nepotrebného majetku v hodnote 335 mil. Sk. O akú časť areálu ide, ešte vedenie Slovenskej televízie nešpecifikovalo. Generálny riaditeľ Rybníček nemá problémy zaplatiť niekoľko desaťtisíc na objednávku vyrobeným rýchlokvaseným tzv. celebritám za pár hodín účinkovania v komerčných aktivitách Slovenskej televízie, ktoré nespĺňajú kritériá verejnoprávnosti a predstavujú nulovú umeleckú hodnotu. Ako to má vnímať občan, ktorý za celý mesiac driny dostane za svoju prácu sotva desatinu?

    Vážený pán minister, žiadam vás, aby ste ma informovali, aké opatrenia urobíte, aby ste zachránili majetok Slovenskej televízie, ktorý slúži vo verejnom záujme, a aké kroky urobíte, aby Slovenská televízia zabezpečovala úlohy v súlade so zákonom. Čakám vaše meritórne a zásadné vyjadrenie z pozície ministra kultúry. Nezaujíma ma argument, že STV je nezávislá verejnoprávna inštitúcia. Je financovaná občanmi formou koncesionárskych poplatkov, a preto občania majú nárok vedieť pravdu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, druhá interpelácia. A druhú interpeláciu smerujem na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Prokopoviča.

    Vážený pán minister, interpelujem vás:

    1. V uplynulých dňoch ste podpísali zakladateľskú listinu Národnej diaľničnej spoločnosti. Týmto ste dali priechod vzorovému ožobračovaniu tejto spoločnosti. Výška základného imania Národnej diaľničnej spoločnosti je viac ako 90 mld. Sk, výška nepeňažného vkladu je viac ako 100 mld. Sk a prioritný infraštrukturálny majetok je takmer 53 mld. korún. Je to skutočne najväčší socializmus vytvorený pre pár osôb. Ministerstvo dopravy pripravuje zmluvu medzi štátom a spoločnosťou, ktorá jej bude kompenzovať to, že sa stará o údržbu a opravy zverených ciest. Transfer by sa mal ročne pohybovať okolo 1 mld. Sk. Spoločnosť sa bude podieľať aj na zabezpečovaní výstavby diaľnic zo súkromných zdrojov a splácať investorom stavebné náklady. V prípade, že by spoločnosť skrachovala, tak cesty a infraštruktúra sa vrátia späť do rúk štátu, ako pre masmédiá potvrdil generálny riaditeľ sekcie cestnej infraštruktúry ministerstva dopravy pán Peter Barek. Musím konštatovať, že toto je vrchol nehanebnosti. Aj podpredseda vlády a minister hospodárstva Pavol Rusko musí pri vás blednúť závisťou a cítiť sa urazený. Doteraz si myslel, že je najväčší odborník na okrádanie tohto štátu. Dopredu kalkulujete, ako majetok po krachu prevezme štát.

    Vážený pán minister, ďakujem vám aspoň za to, že týmto krokom ste potvrdili, že štát môže byť dobrým vlastníkom. Som presvedčený, že vaše experimenty vám občania už skoro spočítajú. Žiadam vaše záruky, že štát vytvorením a prevádzkovaním Národnej diaľničnej spoločnosti zhodnotí svoj doterajší majetkový a finančný podiel, ktorý má v rezorte dopravy.

    2. V súvislosti so spôsobom, akým rakúska letecká spoločnosť Austrien Airlines získala majoritu v Slovenských aerolíniách, vás žiadam, aby ste mi predložili vaše zásadné vyjadrenie k týmto otázkam:

    - Po prvé, prečo sa znížilo základné imanie Slovenských aerolínií koncom roka 2004, keď sa majetok po rozhodnutí valného zhromaždenia zredukoval a znížil o 693 mil. Sk, aby vzápätí došlo k zvýšeniu imania Slovenských aerolínií tak, že Austrien Airlines získala 62-percentný podiel v tejto spoločnosti?

    - Po druhé, ako bola vyčíslená cena majetku a na akom základné zaplatila rakúska letecká skupina v prepočte 114 mil. Sk za uvedený 62-percentný balík akcií?

    - Po tretie, prečo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky umožnilo získať Austrien Airlines rozhodujúcu majoritu v Slovenských aerolíniách bez výberového konania?

    - Po štvrté, ako bude štát realizovať svoje vlastnícke práva v Slovenských aerolíniách, keď sa podiel rezortu dopravy znížil na 34 %, a aký postup ďalej prijme k Slovenským aerolíniám?

    - Prečo nebolo zrealizované výberové konanie, ktoré ste vy osobne ako minister dopravy avizovali ešte v roku 2004?

    - Prečo rezort dopravy umožnil skrytú privatizáciu Slovenských aerolínií bez výberového konania a informovania verejnosti?

    - Či ako minister vôbec riadite svoj rezort a či viete, čo riadite, keď listom zo 17. januára tohto roku ma informujete, že ministerstvo navrhuje privatizovať majetkový podiel štátu spoločnosti Slovenské aerolínie, pričom v tom čase z médií už boli známe horeuvedené fakty?

    - Aká je vaša záruka, že cez vstup Austrien Airlines do Slovenských aerolínií neprídeme o ďalší majetok, ktorý sa týka aj lukratívneho letiska vo Vajnoroch?

    Vážený pán minister, v prípade, že na tieto otázky mi nedokážete uspokojivo a zodpovedne odpovedať, žiadam vašu odpoveď aspoň na jednu jedinú otázku: Kedy odstúpite z funkcie ministra, pretože vám zverený rezort nie ste schopný profesionálne a hlavne v záujme občanov tohto štátu riadiť?

    Ďakujem všetkým pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hamarčák. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa obraciam s interpeláciou na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ing. Lászlóa Gyurovszkého.

    Vážený pán minister, v rámci úspešného projektu Clean water river bed Poprad & Dunajec z alokovaných finančných prostriedkov vo výške 2 400-tisíc EUR neboli vyčerpané prostriedky vo výške 402 835 EUR, z toho podiel prostriedkov PHARE 75 %, t. j. 302 126 EUR. Dôvodom nevyčerpania bola nižšia ponuka úspešného uchádzača vo výberovom konaní.

    Hodnotiaca komisia pre Projekt SR 0101.02 listom č. 389/2003 požiadala Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Agentúru na podporu regionálneho rozvoja zo dňa 7. 11. 2003 o povolenie použiť ušetrenú sumu na realizáciu a financovanie stavieb kanalizácií, ktoré sú pokračovaním projektu a na ktoré existujú vydané stavebné povolenia, pričom celkový náklad na realizáciu uvedených stavieb bol vyšší ako disponibilný rozpočet projektu. Následne sa na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja obrátilo aj Združenie obcí rieky Dolný Poprad, ktoré listom SR 0101.02/393 z roku 2003 zo dňa 21. novembra 2003 žiadalo o súhlas na použitie rozdielu medzi maximálnym a disponibilným rozpočtom Projektu SR 0101.2 Clean water river bed Poprad & Dunajec. Na túto žiadosť podľa mojich informácií ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja dodnes neodpovedalo.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás s otázkami, z akých dôvodov nebolo vyhovené týmto odôvodneným žiadostiam, pričom hodnotiaca komisia objektívne vyhodnotila opodstatnenie a aj potrebu pokračovať v uvedenom projekte, ktorý bol projekčne a aj stavebne pripravený. A taktiež ako sa naložilo a na aký účel boli použité prostriedky, ktoré sa na uvedený úspešný a potrebný projekt nevyčerpali. Ďakujem za odpoveď.

    A interpeláciu včítane dvoch príloh, kópie listu hodnotiacej komisie a kópie listu združenia, odovzdávam pánovi predsedovi Národnej rady. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda vlády, páni ministri, dovoľte mi, aby som sa v zmysle § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu na predsedu vlády, ktorú máte pred sebou v tlači 1002.

    Spracovateľ odpovedí k nim pristúpil podľa môjho názoru tendenčne, zahmlieva skutočnosť, tvrdí polopravdy, a čo je najhoršie, zavádza aj predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorému takéto podklady pripravil a predkladá mu na podpis texty, ktoré v zásade nie sú odpoveďami na položené otázky.

    K vlastnej otázke. Doterajšia činnosť Telekomunikačného úradu viedla k tomu, že na Slovensku neexistuje v oblasti poskytovania telefónnej služby na pevnej sieti konkurencia, ktorá by viedla k tlaku na znižovanie cien a k vyššej dostupnosti služieb pre obyvateľstvo Slovenskej republiky vo všetkých regiónoch Slovenska. To je princípom regulačného rámca Európskej únie. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky v minulosti neplnil ustanovenia zákona č. 195/2000 o telekomunikáciách a neplní ustanovenia ani zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách. Jednotlivé body boli uvedené v interpelácii.

    Vedenie Telekomunikačného úradu v dnešnej podobe existuje od konca roku 2000. Jeho základnou úlohou bolo zabezpečiť reguláciu telekomunikačného prostredia smerom k ukončeniu monopolu Slovak Telecomu a vytvoreniu podmienok na podnikanie, čo sa vôbec nestalo. Preto je potrebné, aby bola vyvodená zodpovednosť, určený vinník a prijaté opatrenia na vykonanie nápravy. Napriek výpočtu aktivít Telekomunikačného úradu, uvedených v odpovedi, tieto neboli účinné a nezabezpečili vytvorenie podmienok na podnikanie. Analýzy relevantných trhov neviedli k určeniu podnikov s významným vplyvom na trhu.

    Predseda Telekomunikačného úradu v týchto dňoch na svoju obhajobu vytiahol novú zbraň, ktorou je strach z rozhodovania, pretože štátny úradník ručí celým majetkom. Štátny úradník však dostáva od štátu mzdu, ktorá by mala byť adekvátna všetkým rizikám spojeným s výkonom funkcie. Preto by sme mali použiť a držať sa slovenského príslovia, starého dobrého slovenského príslovia, „ak nechceš oberať, tak z hrušky dolu“. Preto by mal takýto úradník zvážiť svoje pôsobenie vo funkcii a odovzdať ju tomu, kto sa nebojí. Na základe uvedeného nepovažujem odpoveď za dostatočnú.

    Tiež je potrebné uviesť, že informácia o 7. mieste Slovenska v počte notifikácií v rámci celej Európskej únie je správna, len autor zabudol uviesť tie rebríčky, v ktorých je Slovensko na poslednom mieste a ešte dlho bude. Slovensko je jediná krajina Európskej únie, v ktorej nie je prepojovacia zmluva. Neexistuje služba výberu operátora, prenositeľnosti čísla a máme najvyššie navrhované ceny za prepojenie sietí a najnižšiu penetráciu širokopásmových služieb, a to v rozhodujúcej miere vďaka tomu, že neexistuje konkurenčné prostredie, ktoré má zabezpečiť štát prostredníctvom svojho Telekomunikačného úradu.

    Z odpovede ďalej vyplýva, že zodpovedným funkcionárom na riešení tohto stavu nezáleží a zakrývajú lajdáctvo, nerozhodnosť, diskrimináciu a hrajú neférovú hru v prospech monopolu, za ktorým stojí štátna firma inej krajiny. Telekomunikačná politika na roky 2000 až 2002 a národná politika elektronických komunikácií – hodnotiace správy Európskej komisie konštatujú, že je potrebné zabezpečiť úplnú, teda aj finančnú nezávislosť Telekomunikačného úradu. Túto úlohu viackrát schválila vláda Slovenskej republiky a úspešne ju viackrát neplní. Vami uvádzaný materiál o spoločnom regulačnom orgáne pre oblasť elektronických komunikácií nie je schválený preto, lebo odborníci ho nepovažovali za vhodný z pohľadu krátkodobých riešení. Azda v budúcnosti v horizonte 5 až 10 rokov je možné takýto model uplatniť. Z krátkodobého hľadiska je však potrebné postaviť Telekomunikačný úrad na nohy, zabezpečiť dostatok zdrojov na jeho činnosť, dostatok odborníkov, zdroje na our sourcing, fungujúce štruktúry a finančná a celková nezávislosť. To sú nástroje na riešenie problematiky a nie vymýšľanie nezmyselných nových molochov, ktoré nikdy nebudú fungovať. Terajší stav len potvrdzuje neochotu problémy riešiť a snahu zabrániť transparentnosti a vyplávaniu na povrch špiny z minulosti.

    Z odpovede vyplýva, že ministerstvo dopravy mieni, alternatíva I – vyňať zamestnancov spod štátnej služby, alternatíva II – zlúčiť Telekomunikačný a Poštový úrad, alternatíva III – zahrňuje aj regulátorov z ministerstva kultúry, alternatíva IV – komplexne riešiť s ministerstvom spravodlivosti. Len v tejto odpovedi sú štyri koncepcie, ktoré rezonujú už jeden rok, a čas uteká a problémy sa hromadia a neriešia. Ak vieme riešiť menej závažné problémy, resp. nepodstatné veci, prečo neriešime rázne tento problém? Alebo je to len naschvál a chceme naďalej nechať bezzubý Telekomunikačný úrad pod vplyvom štátneho akcionára? Prečo vláda neprijme jednoznačné a razantné kroky?

    Po tretie. V tej odpovedi na moju interpeláciu takisto musím konštatovať, že odpoveď je nedostatočná. Štát iba deklaruje prioritu riešenia, v skutočnosti však doteraz v tomto smere nič neurobil. Máme zákon o elektronických komunikáciách, ktorý sa neplní. Máme telekomunikačnú politiku štátu, ktorá sa tiež neplní. Prijali sme projekty Europe 2003 a Europe plus i Europe 2005, ktoré tiež neplníme.

    Podľa analýzy denníka SME, ktorému dávam veľa za pravdu, teda tým analýzam, nie denníku SME, ale v tomto prípade tým analýzam áno, bolo minulý rok skutočne naplnených len 13 zo 42 úloh, ktoré si táto vláda predsavzala splniť. To je splnenie na 32 %. Tieto úlohy boli definované dostatočne konkrétne a možno ich plnenie hodnotiť. Nesplnených zostalo 55 % úloh s plánovaným termínom dokončenia najneskôr v decembri 2004. Za čiastočne splnené možno považovať 14 % úloh. Z úst ministra dopravy sme sa viackrát dozvedeli, že štát zabezpečil prijatie zákona o elektronických komunikáciách a tým sa to skončilo. Ostatné musí zabezpečiť trh. To je hlboký omyl! Pretože štát prostredníctvom ministerstva dopravy má regulačnú povinnosť v oblasti určovania telekomunikačnej politiky štátu. Údaje v odpovedi nie sú odpoveďou na predloženú otázku. Najvýznamnejšia podpora konkurencie – zákon č. 610, ale dodnes nemáme žiadnu zmluvu o prepojení, t. j. zároveň je bezzubý a treba urýchlene riešiť v týchto dvoch okruhoch: prvý okruh legislatívne, je to nový zákon, na ktorom sa pracuje, a druhý okruh účinným využívaním toho, čo máme. A tu je na neriešený problém namierená moja kritika, pretože odpoveď je nedostatočná. Povolenie síce alternatívni operátori majú, ale ak nemajú zmluvu o prepojení, tak je to o ničom. Keď si dovolím povedať paralelu, nejaký príklad, predstavte si, že štát vám dá možnosť prevádzkovať železničnú osobnú dopravu, dá vám oprávnenie na prevádzkovanie železničnej osobnej dopravy, ale zmluvu o tom, že máte prístup na koľajnice, vám nedá. To znamená, na čo vám je takéto oprávnenie? A na to práve narážam.

    Po ďalšie. Musím zareagovať na časť odpovede ohľadne konfliktu záujmov. Konflikt záujmov na ministerstve je jednoznačný a zrejmý. Sedí na dvoch stoličkách. Jedna je v Slovak Telecome, kde spravuje 49 % majetku a je v jeho záujme zachovanie monopolu, a druhé je v jeho úlohe tvorcu telekomunikačnej politiky v záujme otvorenia trhu, čo je v rozpore so záujmami Slovak Telecomu. Tento stav vytrvalo kritizuje Európska únia a napriek tomu vláda súhlasí so zachovaním status quo. Európska komisia viackrát uviedla, naposledy 10. správa o implementácii regulačného rámca, že nepovažuje existujúcu úpravu inštitucionálnej závislosti výkonu akcionárskych práv od výkonu regulácie ako za dostačujúcu. Otázka znela, ako sa odstráni konflikt záujmov a nie, ako sa to nedá. Zatiaľ nám vláda odpovedala, iba ako sa to nedá.

    Ďalším problémom je utajenie privatizačnej zmluvy a to je možno koreň celého problému. Slovensko sa zaviazalo splniť podmienky Deutsche Telekomu, a preto dnes nemôže otvorene priznať dôvody kladenia prekážok vytvorenia konkurenčného prostredia. Preto dnes Telekomunikačný úrad je taký, aký je, to je bezzubý, a preto sa nenapĺňa ani regulačný rámec. Preto nebola ochota novelizácie legislatívy v roku 2002, 2003, a preto nemožno pustiť Telekomunikačný úrad z uzdy ministerstva dopravy. Otázka znela, prečo nie je možno zmluvu odtajniť a nie, prečo je tajná? Odpoveď bola, prečo je tajná.

    Záverom musím vyjadriť hlboké sklamanie v tejto oblasti aj hlboké sklamanie z odpovede na moju interpeláciu na adresu predsedu vlády. Znovu ste potvrdili snahu o neriešenie, o odloženie tohto problému, pán predseda vlády, čo si myslím, že nie je správny prístup. Telekomunikačný trh a informatizácia spoločnosti a tržby z neho predstavujú 10 až 12 % HDP tejto krajiny. To je suma, ktorú si musíme všímať aj z hospodárskeho, aj z ekonomického hľadiska. Preto vás vyzývam, pán premiér, vyzývam aj vládu Slovenskej republiky, aby ste začali razantne riešiť uvedené problémy, pretože zanedbávaním tejto oblasti úmyselne dehonestujete vaše reformy a pomerne dobré meno Slovenska v Európskej únii, v oblasti telekomunikačného trhu a informatizácie už nestagnujeme, už kráčame možno dva kroky dozadu pred vyspelou Európou. Ďakujem.

    Ešte mi dovoľte, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, reagovať takisto v zmysle § 130 rokovacieho poriadku na moju interpeláciu na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Prokopoviča, ktorú takisto máte pred sebou v tlači 1002.

    V uvedenej interpelácii som sa vás, pán minister, pýtal na problém kontroly nápravových tlakov nákladných vozidiel na našom území. Vaša odpoveď ma ešte viac utvrdila v presvedčení, že tejto problematike ministerstvo nevenuje dostatočnú pozornosť. Potvrdzujú to aj čísla, ktoré v nej uvádzate. Ak zoberieme do úvahy fakt, že ročne cez naše územie tranzituje cca 700-tisíc nákladných vozidiel a na vnútroštátnych úsekoch bola v roku 2004 za 46 dní vykonaná kontrola 315 vozidiel, nedá mi, aby som takéto konanie v štátnych orgánoch nenazval inak ako diletantstvo. Jednoduchou matematikou je možné si vypočítať, že na jeden deň výkonu kontroly tak v roku 2004 pripadlo len 6,8 kontrolovaného vozidla. Nebudem sa teraz zaoberať efektívnosťou práce kontrolórov, ktorí tieto kontroly vykonali. Zo štatistiky je zrejmé, že preťažených bolo skoro 10 % kontrolovaných vozidiel. Pri počte 700-tisíc tranzitujúcich vozidiel dostávame hrozivé číslo nákladných vozidiel, ktoré pravdepodobne prechádzajú cez naše územie preťažené, nehovoriac už o ich technickom stave, ktorý sa nekontroluje vôbec. Na moju otázku, aké dôsledky boli voči vodičom, resp. majiteľom preťažených nákladných vozidiel vyvodené, ste mi odpovedali, že tieto prípady boli postúpené na ďalšie riešenie na príslušné krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.

    Pokiaľ viem, tieto úrady sú priamo riadené vaším ministerstvom, a preto pre vás nemôže byť problém poskytnúť mi konkrétne údaje spolu s vyčíslením sumy vybraných pokút, resp. sumár iných dôsledkov, ktoré tieto úrady voči vodičom vyvodili. Alebo je pravdou fakt, že takýmto vodičom sa nič nestalo a aj naďalej beztrestne porušujú predpisy? Asi aj preto sa o Slovensku medzi prepravcami z rôznych krajín hovorí ako o Eldoráde, kde možno bez postihu jazdiť s preťaženými kamiónmi v zlom technickom stave z dôvodu, že tento stav a jeho neriešenie pretrváva už neúnosnú dobu. Ak však pred nimi spomenieme napr. Rakúsko, každý z nich vám potvrdí, že tam by si to dovoliť nemohol. Je faktom, že turecké kamióny cez rakúske územie idú dva, na rakúsko-slovenských hraniciach preložia náklad na jeden a jeden pokračuje v tranzitovaní cez Slovenskú republiku. Dôsledok takéhoto konania je zrejmý. Na našich cestách, kde sú aj tak vyjazdené válovy a pri daždi všetci vodiči, čo myslím si, že všetci zažívajú, čo je to aquaplaining. Nie je problém prejsť... Takýto laxný prístup, žiaľ, svedčí o tom, že vám je pravdepodobne ľahostajné, aj ministerstvu, riešenie tohto problému.

    Na záver musím konštatovať, že doterajší výkon kontroly nápravových tlakov nákladných vozidiel vo vnútrozemí, ako aj následný postih tých, ktorí predpisy porušujú, je absolútne nedostatočný a v plnej nahote odkrýva skutočnosť, že medzi ministerstvom dopravy a ministerstvom vnútra neexistuje koordinovaná súčinnosť. Aj preto v najbližšom čase zvolám na pôde komisie pre transformáciu dopravy, pôšt a telekomunikácií pri výbore pre hospodárstvo rokovanie, na ktorom by sa mali zúčastniť zástupcovia oboch ministerstiev a na ktorom sa budeme zaoberať ďalším postupom, ktorý by viedol k razantnejšiemu riešeniu tejto problematiky.

    Na záver, pán minister, mi dovoľte požiadať vás, aby ste mi v budúcnosti na moje otázky odpovedali nie všeobecne, ale konkrétne, hlavne ak vás žiadam o údaje o skutočnostiach, ktoré sú v priamej kompetencii a právomoci vášho ministerstva.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Vážny bol posledný prihlásený do bodu programu interpelácie na členov vlády Slovenskej republiky. Vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za skončené.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov, ktoré boli podané do 5. januára 2005 a ktoré ste dostali ako tlač 1002.

  • Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 5. januára 2005, tlač 1002.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chce sa niekto k odpovediam na interpelácie vyjadriť? Nie. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú a konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať ďalšími bodmi programu 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým vás chcem informovať, panie poslankyne, páni poslanci, že rokovanie o vládnom návrhu zákona Trestného poriadku a Trestného zákona, hlasovanie o týchto bodoch programu bude na budúci týždeň v utorok ráno o 9.00 hodine z toho dôvodu, že prebiehajú politické rokovania medzi navrhovateľom a poslaneckými klubmi. Chceme, aby sme odstránili isté nedorozumenia, resp. rozdielne názory na predkladaný vládny návrh Trestného zákona, ale aj Trestného poriadku, preto považujem tento čas do utorka za dostatočne dlhý na to, aby sme všetky rozpory, resp. rozdielne názory si mohli prekonzultovať.

    Päťminútová prestávka, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán podpredseda Národnej rady Veteška, prosím, aby ste zaujali svoje miesto za predsedníckym stolom. Páni poslanci, chcem vás informovať, že došlo k istému problému pri návrhu uznesenia, ktorým by sme mali určiť výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý by mal vykonávať kontrolnú činnosť nad dodržiavaním informačno-technických prostriedkov spravodajských služieb. Navrhovateľ tohto uznesenia výbor pre obranu a bezpečnosť, ale aj predseda výboru pre kontrolu spravodajských služieb a vojenského obranného spravodajstva ma požiadali, aby sme odložili rokovanie o tomto návrhu uznesenia. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme prerokovali neskôr tento bod programu.

  • Reakcia pléna.

  • Ďalej ma poprosil pán minister životného prostredia Miklós po dohode s pánom ministrom financií...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenách č. 18/1996, ktorý ste dostali ako tlač 905, a aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 905.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v predloženom návrhu zákona sa ustanovuje vypustenie kompetencií ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja v oblasti regulácie a kontroly cien za nájom bytov. Súčasne bude s účinnosťou od 1. februára 2005 zrušená regulácia cien v uvedenej oblasti, aj keď tu dodávam, že zároveň bude predložený pozmeňujúci návrh na základe dohody, ku ktorej došlo po koaličnej rade, aby to bolo ešte časovo posunuté s tým, že medzitým by sa ten problém mal vyriešiť v pôsobnosti najmä jednotlivých miest.

    Novelou zákona o cenách sa zužuje pôsobnosť orgánov v oblasti cien za účelom zabezpečenia jednotnosti riešenia cenovej problematiky a tiež za účelom nezvyšovania počtu pracovníkov pre cenovú oblasť v ďalšom rezorte. Súčasťou navrhovanej novely zákona o cenách je ďalej rozšírenie kompetencií ministerstva zdravotníctva v regulácii a kontrole cien v oblasti služieb a ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. V čl. II. sa navrhuje novela zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov a zrušenie vyhlášky ministerstva financií o odmenách daňových poradcov. V čl. III sa navrhovanou novelou zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov spresňuje doteraz platné ustanovenie o zneužití dominantného postavenia, podľa ktorého zneužitím dominantného postavenia podnikateľa je vynucovanie neprimeraných obchodných podmienok, čím sa rozumie aj vynucovanie neprimeraných cien. Táto zmena je dodaná aj v súvislosti s potrebou zvýšiť efektívnosť zamedzovania a sankcionovania zneužívania dominantného postavenia, pretože cena je určite jednou z obchodných podmienok, len doteraz nebola explicitne v zákone pomenovaná tak, aby aj Protimonopolný úrad mohol v tejto oblasti konať a zamedzovať zneužívaniu dominantného postavenia, ako sme toho, obávam sa, svedkami v jednom prípade jedného dominantného subjektu.

    Ďakujem pekne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie návrhu.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Horákovi, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, ako aj o návrhoch výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, pán predseda, ďakujem za slovo. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1409 zo 14. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, takisto neprijal platné uznesenie ani Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Z uznesení týchto výborov vyplynulo celkom 16 pozmeňujúcich návrhov. V spoločnej správe je uvedené, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, ktoré neschváliť, pred hlasovaním konkrétne uvediem tieto konkrétne návrhy, ako odporúča gestorský výbor hlasovať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň ma určil ako spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a o predmetnom vládnom návrhu zákona hlasovať ihneď po ukončení rozpravy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Murgaš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky prijala v roku 1996 zákon o cenách, ktorý postupne prešiel rôznymi zmenami. Dnes prerokúvame návrh na ďalšie zmeny tohto zákona, dovoľte mi preto uviesť stanovisko poslaneckého klubu strany Smer k predloženému návrhu.

    Predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, citujem: „Novelou zákona sa zužuje pôsobnosť orgánov v oblasti cien za účelom zabezpečenia jednotnosti riešenia cenovej problematiky v uvedených oblastiach a tiež za účelom nenavyšovania počtu pracovníkov pre cenovú oblasť v iných rezortoch.“ Koniec citátu. Z hľadiska riadenia a efektívneho vynakladania verejných prostriedkov je tento dôvod korektný. Ďalej sa v dôvodovej správe konštatuje, citujem: „Ukázalo sa, že po presune kompetencií v oblasti regulácie a kontroly cien na ďalšie rezorty zostalo problematické vybudovanie orgánov cenovej kontroly najmä v rezorte Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.“ Koniec citátu.

    Dozvedáme sa teda nepriamo, že pán minister Gyurovszky nezvládol svoju úlohu v danej oblasti výkonu štátnej správy, preto je potrebné mu odňať určité kompetencie a priradiť ich inému ministrovi. Z hľadiska riadenia správny krok, ale neúplný. Po nezvládnutí časti kompetencií totiž neboli vyvodené žiadne personálne konzekvencie. Navyše v dôvodovej správe sa nedočítame, o koľko sa z titulu odňatia časti výkonu štátnej správy zníži počet pracovníkov dotknutého ministerstva. No ale na tieto praktiky si už občan za súčasnej vlády musel zvyknúť.

    Vládny návrh zákona bol na rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený dňa 6. októbra 2004. Tento pôvodný návrh nepočítal s rozšírením kompetencií Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti regulácie a kontroly cien služieb a ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Až na žiadosť ministra zdravotníctva sa do aktuálneho návrhu dostalo rozšírenie kompetencií ministerstva zdravotníctva v uvedenej oblasti. Takže jednému ministerstvu kompetencie odoberáme, lebo ich nevie uplatniť, a druhému ich prideľujeme bez toho, že by existovali záruky o efektívnom výkone štátnej správy ministerstva zdravotníctva v oblasti cien. A pritom jedným dychom hovoríme o potrebe jednotnosti riešenia cenovej problematiky. Nuž toto sa v lepšom prípade dá nazvať nesystémový prístup a v horšom prípade schizofrénia. „Zaujímavé“ je aj riešenie, prostredníctvom ktorého sa novelizuje zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Zdá sa mi logická snaha vlády o riešenie problému cenového zneužívania monopolného výrobcu na trhu s pohonnými hmotami. Prečo to však navrhovateľ narieši priamo novelou zákona o ochrane hospodárskej súťaže?

    Dámy a páni, z uvedených dôvodov poslanecký klub strany Smer predložený vládny návrh zákona nepodporí. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy? Áno, takže ústne sa hlásia štyria. Pani poslankyňa Demeterová, tiež do rozpravy? Ústne sa hlásia piati do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová, s faktickou poznámkou, nie do rozpravy?

    Takže, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej. Zároveň končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Murgaš poukázal na presun kompetencie z hľadiska neplnenia určitých úloh, ja s ním plne súhlasím, pretože v súčasnom volebnom období dochádza k rôznym posunom kompetencií, v tomto prípade aspoň je tu zákon, ale veľakrát je to vládne uznesenie. Táto vláda si neuvedomuje, že stanovenie kompetencie orgánov štátnej správy možno len zákonom a len zákonom možno zmeniť kompetenciu. A skutočne nie je metódou riadenia a metódou plnenia úloh, keď ten, kto si neplní kompetenciu, je to riešené tým, že sa kompetencia presunie na iný subjekt. Vedela by som tu dať viacero príkladov, keď napríklad aj otázka územného usporiadania, ktorá bola zo zákona kompetenciou ministerstva vnútra, sa presunula na pána Nižňanského, ktorý mal vypracovať celú koncepciu, a ešte za situácie, že ani neuplynula lehota, ktorú malo ministerstvo vnútra.

    Vážení, keď sa takýmto chaosom rieši kompetencia, jej presuny na úrovni vlády, tak potom ako to má vyzerať v miestnej správe? Preto súhlasím, že takto to riešiť nemožno a najmä nemožno už jedným zákonom nesystematicky vstupovať do iných, čo sa stalo obvyklou legislatívnou praxou.

  • Takže pristúpime k ústnym prihláškam. Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hurban.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, možnože teraz začnem trošku komplikovanejšie, uvedomujem si, že novelou zákona o cenách vstupujeme aj do iných zákonných noriem a je to problematické z hľadiska metodiky tvorby zákona. I napriek tomu by som chcel poprosiť a požiadať všetkých poslancov, aby zvážili dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe:

    Prvý sa týka Slovenskej komory daňových poradcov a vyhlášky o odmeňovaní. Sám som istého času zakladal túto komoru daňových poradcov, poznám celú tú vyhlášku, preto odporúčam, aby tento pozmeňujúci návrh prešiel.

    Druhý sa týka novely zákona o dani z príjmov. Možnože tí niektorí, ktorí ste tu boli o deviatej ráno, asi viete, že som vystupoval so samotnou novelou zákona o dani z príjmov, kde som vysvetľoval problematiku odpisovania nehmotného investičného majetku, ktorý má v prenájme nájomca a nemôže si odpis uplatniť ani prenajímateľ, ani nájomca. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýva z obsahového znenia mojej novely, sa dostal aj do spoločnej správy, myslím si, že má svoje opodstatnenie, má svoju logiku.

    Ak sme neprijali novelu zákona v prvom čítaní, s ktorou som vystupoval, chcem vás pragmaticky požiadať, aby ste zvážili odsúhlasenie aj tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože je v súlade s podnikateľskou logikou a je vôbec v súlade so zdravou logikou všetkých poslancov, ktorí tu momentálne sedia. Takže ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hurban.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže prostredníctvom rokovania výborov aj prostredníctvom gestorského výboru dochádza k nepriamej novelizácii zákona o dani z príjmov, dovoľujem si znovu predložiť pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh, ktorý sa týka Vysokých Tatier.

    Samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV v tomto znení.

    Čl. IV – zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov v znení zákona č. 43/2004 Z. z. a zákona č. 177/2004 Z. z., č. 191/2004 Z. z., č. 391/2004 Z. z., č. 538/2004 Z. z., č. 539/2004 Z. z. a č. 650/2004 Z. z. sa mení takto:

    1. V § 11 nezdaniteľné časti základu dane v odseku 1 sa za písm. b) vkladá nové písm. c) v tomto znení: „c) suma zodpovedajúca výške peňažných darov alebo vecných darov poskytovaných mestu Vysoké Tatry na odstránenie následkov živelnej pohromy z 19. novembra 2004 a na obnovu postihnutých oblastí Vysokých Tatier najviac vo výške 2 % zo základu dane dosiahnutého v zdaňovacom období“.

    2. Za § 14 sa vkladá nový § 14a, ktorý znie:

    „§ 14a Nezdaniteľná časť základu dane

    Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť, ktorou je suma zodpovedajúca výške peňažných darov alebo vecných darov poskytovaných mestu Vysoké Tatry na odstránenie následkov živelnej pohromy z 19. novembra 2004 a na obnovu postihnutých oblastí Vysokých Tatier najviac vo výške 2 % zo základu dane dosiahnutého v zdaňovacom období.“

    Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.

    Odôvodnenie: Predložený návrh zákona rieši problém finančných a vecných darov poskytovaných mestu Vysoké Tatry na obnovu flóry a fauny v zničených oblastiach Vysokých Tatier v dôsledku prírodnej katastrofy zo dňa 19. novembra 2004. Nie je možné očakávať príliš veľkú iniciatívu zo strany daňových poplatníkov, pokiaľ ich dary, ktoré poskytujú aj na obnovu alebo chceli by poskytnúť na obnovu Vysokých Tatier, podliehajú 19-percentnej dani z príjmu.

    Chcem znovu zdôrazniť, že hoci to nie je celkom systémové opatrenie, táto iniciatíva je mimoriadna, vzťahuje sa na konkrétnu udalosť z 19. novembra 2004 a je časovo obmedzená do odstránenia následkov živelnej pohromy. Zdôrazňujem, že tento návrh zákona zabezpečuje využite darov len pre Vysoké Tatry, a preto sa vzťahuje iba na dary poskytované mestu Vysoké Tatry a nie ďalším podnikateľským subjektom či neziskovým organizáciám.

    Predložený návrh zákona môže mať určitý vplyv na štátny rozpočet, ťažko je však možné vyčísliť presne tento vplyv, pretože sa nedá predpokladať, koľko daňových subjektov túto možnosť využije a v akej výške. Na druhej strane z poskytnutých darov budú realizované a financované projekty na obnovu postihnutých oblastí, čo sa následne prejaví zvýšením príjmov do štátneho rozpočtu vo forme priamych i nepriamych daní. Zároveň je možné očakávať zníženie nezamestnanosti v oblasti Vysokých Tatier.

    Na porovnanie: tento návrh je odlišný od samostatného návrhu, ktorý som predkladal nedávno na schôdzi Národnej rady, v tom, že táto sadzba je zmenená z 5 % na 2 %. K takémuto riešeniu som dospel z toho dôvodu, že aj súčasné legislatívne znenie hovorí o 2 %, aby teda tie možnosti boli vyrovnané, hoci toto je špecifické pre Vysoké Tatry.

    Chcem poprosiť kolegov, ktorí, minule chýbalo na to, aby prešiel zákon do druhého čítania, 5 hlasov, chcem poprosiť tých kolegov, ktorí hovorili aj o tom, že nemohli tu byť alebo že celkom presne nevedeli, o čom hlasujú, alebo že chceli podporiť a nepodporili, chcem ich teda poprosiť o podporu. A tu, kolegovia, máme vlastne možnosť túto svoju chybu napraviť. Ďakujem vám pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horák. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol k tomuto návrhu zákona i ja pozmeňujúci návrh a je to k čl. I, bod 3 znie:

    3. V § 12 ods. 1 znie:

    „(1) Neprimeranú cenu nesmie dohodnúť

    a) predávajúci a kupujúci pri predaji alebo nákupe tovaru, pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na ktorý sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky štátnych fondov,

    b) predávajúci v dominantnom postavení podnikateľa10) pri predaji tovaru.“

    Odôvodnenie: Posudzovanie uplatňovania neprimeraných cien podľa § 12 zákona o cenách sa navrhuje ponechať z dôvodu zachovania postavenia Ministerstva financií Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti cien v kompetencii tohto orgánu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa pristaviť pri deregulácii nájomného, čo je podstatná náležitosť tejto novely zákona. Programové vyhlásenie vlády uvádza v časti Bytová politika nasledujúci zámer: „Vláda prijme opatrenia na dereguláciu nájomného do času predpokladaného vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Regulačné opatrenia v oblasti nájomného sa po tomto termíne budú sústreďovať iba na nevyhnutné zmeny súvisiace s reálnym vývojom nákladov.“

    Predloženou novelou zákona č. 18 o cenách chce vláda Slovenskej republiky naplniť svoje programové vyhlásenie zrušením výnosu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja z 22. 12. 2003, ktoré má číslo V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov. Zároveň sa problematika regulácie a kontroly cien v oblasti nájomného presúva z kompetencie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    Dôvodová správa k návrhu novely zákona č. 18 uvádza, že „presunom kompetencií sa zjednoduší správne konanie za porušenie cenovej disciplíny pri dohadovaní cien nájmu“. Podotýkam „porušenie cenovej disciplíny“. V § 17, ktorý určuje, čo je porušením cenovej disciplíny, je v podmienkach deregulácie nájomného relevantný len ods. 4, v ktorom sa uvádza, že porušením cenovej disciplíny je „aj nedodržanie ustanovenia § 3 ods. 2 a 3 a dohodnutie neprimeranej ceny podľa § 12“. Paragraf 3 ods. 2 sa týka záväzného vymedzenia tovaru názvom, vymedzením tovaru dohodnutými podmienkami a vo vzťahu k výške nájomného nie sú relevantné. Neprimeraná cena podľa § 12 sa týka vývozu a spätného dovozu tovaru, na ktorý sa poskytuje dotácia zo štátneho rozpočtu, a pri dominantnom postavení podnikateľa. Pri tomto sa ešte neskoršie zastavím.

    Mne z toho vyplýva, že správne konanie o nedodržaní cenovej disciplíny v podmienkach deregulovaného nájomného nemôže vzniknúť. Preto kladiem prvú otázku pánovi ministrovi, o aké správne konanie pôjde v podmienkach deregulovaného nájomného? Pokiaľ to správne chápem, Ministerstvo financií Slovenskej republiky nebude po zrušení výnosu č. V-1/2003 vykonávať žiadne regulačné opatrenia a nebude mať žiadne kompetencie vstupovať do vzťahov prenajímateľov bytov a nájomcov.

    Problém regulácie nájomných vzťahov nie je novým problémom. Základným problémom modernej štátnej bytovej politiky je hľadanie rovnováhy medzi princípom ochrany vlastníctva a princípom ochrany nájomníkov. Ochrana nájomníkov bola prítomná už v prvej Česko-slovenskej republike a kontinuálne prešla aj do súčasnej slovenskej legislatívy. Bola zahrnutá v zákone č. 275/1920, č. 130/1922, nebudem menovať ďalšie normy, a v podstate je zahrnutá v dnešnom Občianskom zákonníku.

    Podstatou cenovej regulácie v oblasti nájomného je obmedzenie istej skupiny vlastníkov bytov zo strany štátu voľne dohodovať cenu nájmu. Štát obmedzoval voľnú dohodu prenajímateľa v situácii, keď trh s nájomnými bytmi nevytváral tlak na znižovanie cien nájmov, naopak, umožňoval vlastníkom bytov dohodovať excesívne ceny. Hľadanie rovnováhy medzi ochranou vlastníctva a ochranou nájomníkov teda nie je nový problém a nie je to problém slovenský. Sú však situácie, keď existujú po určitý čas pri hľadaní takéhoto riešenia, takejto rovnováhy, len samé zlé riešenia a podľa mňa slovenská exekutíva je v tejto situácii.

    Pokúsim sa opísať zložitosť slovenskej situácie. Štát dvakrát zlyhal v bytovej politike.

    Katastrofálne v roku 1948, keď vo väčších mestách znárodnil časť bytového fondu spôsobom, ktorý civilizovaný svet môže len odsúdiť. Do znárodnených bytov nasťahoval nových občanov a začal uplatňovať novú paradigmu v oblasti bytovej politiky. Nešlo o vzťah nájomný, ale zaviedlo sa užívanie bytu. Poznáme ho z tzv. dohôd o užívaní bytu. Nízke nájomné nebolo súčasťou bytovej politiky, ale bolo súčasťou sociálnej politiky štátu. Dá sa povedať, že trh nájomných bytov bol úplne zlikvidovaný. Z toho vznikol pocit občanov, že majú nárok na byt so sociálnym nájomným bez ohľadu na príjem a tento pocit je prítomný aj v súčasnosti.

    Druhé zlyhanie štátu, i keď nie až také katastrofálne, bolo pri privatizácii štátnych podnikov, keď bola časť bývalých podnikových bytov odpredaná takpovediac aj s nájomníkmi súkromným subjektom za smiešne ceny a nájomníci v týchto bytoch nemali možnosť prevodu vlastníctva bytov v režime zákona č. 182.

    Kým do roku 1945 bola vykonávaná regulácia cien nájomného v trhovom prostredí, nájomné bolo trhové, regulovalo sa najmä zvyšovanie nájomného, po roku 1989 sa reguluje netrhové nájomné, a to len pre časť nájomných bytov. Najväčším porušením, tak ako to ja vnímam, rovnováhy medzi ochranou vlastníctva a ochranou nájomníkov je to, že dotácie na nízke ceny nájmov nedáva štát, ale vlastníci reštituovaných domov. Teda paradoxne dnes socialistickú sociálnu politiku prostredníctvom nízkeho nájmu štátu núti štát vykonávať vlastníkov bytov. Bez dlhých rečí možno konštatovať, že dnešný právny stav je nevýhodný pre vlastníkov a vytvára dve kategórie vlastníkov bytov: vlastníkov bytov, ktorých vlastnícke práva sú štátom obmedzené, a vlastníkov bytov, ktorých štát neobmedzuje. Ale zároveň vytvára aj dve kategórie nájomníkov: nájomníkov s regulovaným nájmom a nájomníkov s trhovým nájmom. Som presvedčená, že tento stav je na hrane ústavnosti.

    Súčasný stav deformuje trh s bytmi a vytvára podmienky na vznik čierneho trhu s bytmi. To, čo som doteraz uviedla, podporuje snahu Ministerstva financií Slovenskej republiky o zrušenie regulácie nájomného.

    Existujú však aj zásadné argumenty proti. Uvediem tri.

    Prvým je podiel nákladov na bývanie nízkopríjmových skupín obyvateľstva na ich celkových príjmoch. Odhaduje sa, že vo veľkých mestách tvoria náklady na bývanie až 40 %. Ministerstvo práce, sociálnych vecí Českej republiky pri riešení podobného problému vykonalo prepočet a analýzu, podľa ktorej by úplnou dereguláciou nájomného stúpli náklady na bývanie v nájomných bytoch na 77 % všetkých príjmov. Pripomínam, že v slovenských domácnostiach dôchodcov potraviny tvoria 31,1 %, to znamená, že nájomné na bývanie by ohrozovalo kúpu potravín u dôchodcov. Reguláciou ceny nájomného sa teda sleduje najmä sociálna ochrana skupín nájomníkov, ktoré si vzhľadom na svoju kúpyschopnosť nemôžu dohodnúť cenu nájmu na úrovni trhových cien nájmov bytov. Dereguláciou nájomného môže vzniknúť sociálne napätie, ktorého veľkosť neviem odhadnúť.

    Druhým argumentom je trh s nájomnými bytmi. V súčasnej situácii trh s nájomnými bytmi takmer neexistuje a prenajímatelia nájomných bytov majú isté monopolné postavenie. Obmedzený je najmä nájomný sektor s cenovo dostupnými bytmi a spravidla nájomník v byte s regulovaným nájomným nenachádza na trhu iné nájomné bývanie zodpovedajúce jeho možnostiam.

    Tretí argument. V existujúcom trhovom prostredí s charakteristickým nedostatkom nájomného bývania vznikne tendencia k excesívnym cenám nájomného bývania v bytoch s dnešným regulovaným nájomným. Obávam sa, že súčasní nájomníci, najmä dôchodcovia, budú z týchto bytov postupne vytlačení a môžeme mať novú kategóriu bezdomovcov. Stanú sa nimi len preto, že mali smolu v živote, ktorá spočíva v tom, že im za socializmu bol pridelený byt v reštituovanom dome alebo bývali v podnikovom byte, ktorý bol predaný vo veľkej privatizácii.

    Pre mňa teda otázka je: zrušiť alebo nezrušiť reguláciu nájomného? Zdá sa mi alibistické odsunúť účinnosť zákona, tak ako viem, že sa chystá účinnosť zákona v časti Regulácie na rok 2007 bez toho, aby boli zrejmé opatrenia do času účinnosti regulácie. Riešenie bytových potrieb občanov je záujmom súkromným, ale aj verejným. A nie som presvedčená, že je ho v súčasnosti možné ponechať pôsobeniu nerozvinutého trhu s nájomnými bytmi. Dereguláciu nájomného je potrebné spojiť s realizáciou celkovej koncepcie bytovej politiky štátu, ktorej prvým krokom by podľa mňa malo byť odstránenie nespravodlivosti, ktorá na trhu s bytmi je.

    Preto si dovoľujem predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby na septembrové rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh opatrení na dereguláciu nájomného s kvantifikáciou počtu rodín bývajúcich v nájomných bytoch a analýzu zvýšenia nákladov na bývanie po deregulácii nájomného.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Demeterová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, môj pozmeňujúci návrh sa týka, podávam ho v mene skupiny poslancov, ktorí sú zväčša členmi sociálneho výboru. Tak ako moja predrečníčka avizovala, tento pozmeňujúci návrh sa týka deregulácie nájomného.

    Pani poslankyňa Navrátilová, kolegyňa z výboru, pomerne podrobne analyzovala túto problematiku. Ja sa možno s ňou nestotožňujem iba v tom, že náš výbor sa ujal akejsi funkcie gestora nad pracovnou skupinou, ktorá by, skôr ako sa nájomné dereguluje, našla riešenie, ktoré by bolo vyhovujúce pre ohrozené skupiny občanov najmä z bytov, ktoré sú z reštitučných domov, pretože predovšetkým tohto problému sa táto deregulácia týka. Preto navrhujem v mene skupiny poslancov nové znenie článku VI. Znenie by bolo:

    „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2005 okrem 9. bodu v článku I, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2007“, s tým, že do tohto termínu by mal byť konštruktívne vyriešený ten problém, o ktorom sme tu hovorili. A tá pracovná skupina, ktorú som spomínala, sa už aj stretla so zástupcom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstva financií a zástupcom nášho výboru. Ďalšie stretnutie navrhujeme so zástupcami samosprávy spolu s touto skupinou a dúfame, že sa nám podarí nájsť priliehavé riešenie, teda gestorovať zistenie pripraveného riešenia. Odôvodnenie tohto môjho pozmeňujúceho návrhu máte v laviciach, čiže to nebudem opakovať, ani tú analýzu, ktorú pani poslankyňa Navrátilová predniesla.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Otázka deregulácie nájomného je nesmierne citlivá sociálna otázka. Myslím, že na tom sa zhodneme. Keď si pozrieme stanovisko Eurostatu, ktoré nedávno bolo odpublikované, kde sa hovorí, že Slovensko má slabú sociálnu ochranu, tak ak prijmeme dereguláciu hneď teraz, tak ako je to navrhované, tak ju budeme mať ešte slabšiu. Vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že tu nebol trh s bytmi, že nie každý má také bytové zabezpečenie, aké je primerané jeho finančným možnostiam, nie je možné urobiť dereguláciu bez toho, že by sme neprijali prechodné obdobie a nejaké opatrenia, ktoré by zmiernili túto dereguláciu. Pretože veľká časť sociálne slabých občanov sa nám ocitne v situácii, že ich situácia bude sociálne neúnosná. Preto opakujem, upozorňujem na stanovisko Eurostatu, ktoré robilo porovnanie sociálnej ochrany v jednotlivých štátoch a konštatovalo, že na Slovensku je najslabšia sociálna ochrana. My nemôžeme ísť touto cestou, vážení, pretože nie sú ani preukázané dosahy na konkrétne prípady v praxi. Už netlačme našich občanov pod neúnosnú situáciu, do ktorej by sa mohli vzhľadom na toto dostať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem reagovať na pani Demeterovú. Jedno nevylučuje druhé. Podľa mňa konečné slovo bude mať exekutíva. To, že bude existovať nejaká pracovná skupina a začne sa rozprávať o tom, že dereguláciu nájomného treba urobiť. Ja tvrdím, že ju treba urobiť. Len treba urobiť nejaké opatrenie a zásadný postoj je tam ministerstva financií, lebo podľa mňa táto deregulácia bude mať nejaký dosah na štátny rozpočet. A zato som navrhla septembrové rokovanie, aby sme ešte do zostavovania štátneho rozpočtu mohli nejakým spôsobom kvantifikovať, najprv vecne povedať a potom kvantifikovať dosahy z dôsledkov deregulácie na štátny rozpočet. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani poslankyňa, procedurálny? Procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa spýtať, prečo rokujeme o tejto otázke, keď včera v médiách prebehla informácia, že vláda zastavila na dva roky dereguláciu cien nájomného? Neviem, či mám...

  • No toto nie je procedurálna otázka. Takže, pán minister, pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ja na ňu odpoviem hneď na začiatku, pani poslankyňa, keby ste boli počúvali pani poslankyňu Demeterovú, tak by ste tú otázku nepoložili, pretože vláda nerozhodla o ničom, vláda predložila vládny návrh, ale zároveň koaličná rada, čiže koalícia rokovala o tom, že je to problém, to, čo zaznelo z úst pani poslankyne Navrátilovej, pani poslankyne Demeterovej, a preto sme sa politicky dohodli, že poslanci vládnej koalície podporia ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Demeterová, že účinnosť deregulácie zrušenia regulácie nájomného sa posunie na 1. júla 2007.

    Dovoľte mi teraz reagovať na vystúpenia pani poslankýň a pánov poslancov. Pán poslanec Šulaj požiadal o podporu dvoch návrhov, ktoré sú zahrnuté aj v spoločnej správe gestorského výboru s odporúčaním odsúhlasiť, čiže chcem podporiť tieto dva návrhy, ako aj všetky návrhy, s ktorými gestorský výbor odporúča súhlasiť. A zároveň chcem podporiť aj pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Horák, a ten, ktorý predniesla pani poslankyňa Demeterová.

    Veľmi stručne. Návrh pána poslanca Horáka vlastne posilní kompetenciu alebo ponechá kompetenciu z hľadiska možnej regulácie cien proti zneužitiu dominantného postavenia aj na ministerstve financií, aj na Protimonopolnom úrade. Čiže ide o posilnenie oproti pôvodne navrhovanému stavu, čo si myslím, že tá situácia, ktorú máme najmä na trhu s pohonnými látkami, odôvodňuje, prečo je dôležité neoslabovať, ale posilňovať kompetencie v tejto oblasti.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Hurban. Pán poslanec Hurban povedal, že je to trochu nesystémové, no musím povedať, že je to úplne a absolútne nesystémové. Chcem vás preto poprosiť naopak, ako poprosil on, on poprosil tých, ktorí to nepodporili a mohli by, aby to podporili, ja chcem poprosiť aj tých, ktorí to podporili predtým, aby to nepodporili. Je to nesystémové v tom zmysle, že to naozaj zakladá deformácie v daňovom systéme. Podarilo sa nám daňový systém zjednodušiť, stransparentniť, zneutrálniť. Máme ho dnes taký, že naozaj nám ho závidí celý svet. A toto by bol veľmi nebezpečný precedens. Pretože nesystémovým spôsobom by sme zaviedli daňovú úľavu bez ohľadu na to, o aký dobrý účel ide. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami a ja nespochybňujem tento úmysel ako taký, len hovorím, ak chceme pomôcť viac, tak hľadajme priame verejné výdavky. Neriešme to deformovaním daňového systému. Navyše chcem povedať, že tento návrh pána poslanca Hurbana je nad rámec tých zmien, ktoré predkladateľ v tomto navrhuje. Takže vznášam aj túto námietku predkladateľa ohľadom toho, že tento pozmeňujúci návrh je nad rámec pôvodného návrhu zo všetkého, čo z toho vyplýva.

    S analýzou pani poslankyne Navrátilovej súhlasím, je to naozaj problém a chcem, aby zaznel aj hlas druhej strany, lebo všetko, čo ste povedali, aj čo povedala pani poslankyňa Tóthová ohľadom toho, že by to mohol byť problém, je v zásade pravda. Aj preto sme znovu otvorili tento problém a snažíme sa ho riešiť pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Demeterovej. Ale zároveň je pravda, že vlastníci domov, v ktorých tieto byty sú, už 12 alebo 13 rokov, odkedy dostali tieto domy reštituované často aj v zlom stave, vlastne doplácajú na túto reguláciu tak, že nájomné, ktoré dostávajú od nájomníkov, im nepokrýva náklady ani na jednoduchú reprodukciu a ich majetok sa znehodnocuje. Čo, celkom určite uznáte, je problematické, pretože tým je minimálne narušené právo na vlastníctvo a na slobodné užívanie súkromného vlastníctva. Takže je to problém, ktorý má viacero dimenzií a je celkom určite potrebné ho riešiť.

    Tá dohoda je taká, to by som rád zdôraznil, ja si nemyslím, súhlasím s takmer všetkým, čo povedala pani poslankyňa Navrátilová, ale nemyslím si, že potrebujeme nejaké aktívne opatrenia zo strany štátu. Po prvé si to nemyslím preto, že bytová politika prešla aj v súvislosti s fiškálnou decentralizáciou, myslím teraz sociálne byty a sociálne bývanie, do kompetencií územných a regionálnych samospráv, najmä územných samospráv. Štát má isté nástroje cez Štátny fond rozvoja bývania, ktorými, samozrejme, môže pomáhať aj samosprávam, ale aj jednotlivcom, aby si bytovú problematiku riešili. Čiže, a zároveň fiškálna decentralizácia posilňuje, najmä výhľadovo posilňuje postavenie najmä veľkých sídel. Asi sa zhodneme na tom, že toto nebude problém obcí, ale bude to problém miest, najmä veľkých miest, že tam sa budú vyskytovať takéto reštituované domy. Pretože aj z hľadiska počtu, chcem povedať, dnes na Slovensku máme 5 % zhruba bytov s regulovaným nájomným, pričom však absolútna väčšina týchto bytov je v obecnom vlastníctve, kde zrušenie regulácie nevytvára tento problém, lebo tam už dnes si výšku nájomného určuje obec a obec ju väčšinou neurčuje na trhovej úrovni, pretože ide o verejný subjekt. Tých bytov alebo obytných domov, ktorých by sa ten problém týkal, je len zlomok, neviem presne koľko, ale zlomok z tých 5 %. Čím nechcem povedať, že to nie je problém, len to nie je problém takého rozmeru, ako sa niekedy uvádza. A aj preto si myslíme, že to riešenie je v tom, že sme vytvorili priestor tým posunutím deregulácie od 1. 7. 2007 a že teda samosprávy majú dostatočný priestor, aby postavili sociálne byty pre tých, ktorí naozaj by sa jednoducho dostali do neriešiteľnej situácie, aby im mohli ponúknuť iné bývanie. Pričom existuje možnosť, a minister výstavby to potvrdil, že prednostne budú takéto domy samosprávy na riešenie tejto situácie riešené z hľadiska Štátneho fondu rozvoja bývania. Aj preto sme ten termín dali až na 1. 7. 2007, aby sa stihlo toto vyriešiť.

    Čiže nechceme sa dostať do situácie, že len posunieme problém o rok a pol a o rok a pol budeme stáť presne v tej istej situácii, v ktorej sme, ale chceme vytvoriť, chceme jasne povedať, že vytvárame priestor, počas ktorého samosprávy, zdôrazňujem samosprávy, najmä mestá aj s pomocou štátu cez prostriedky zo štátneho fondu by mali tento problém vyriešiť vybudovaním dostatočných náhradných bytových kapacít, ale zase nie nadštandardných, ale štandardných alebo podštandardných tak, aby tí, lebo aj v tých nájomných súkromných domoch býva len časť ľudí, ktorá býva, by sa dostala do problému pri trhovom nájomnom.

    Takže toto je riešenie, preto podporujem aj ten návrh pani poslankyne Demeterovej, aj návrh pána poslanca Horáka. A napriek súhlasu teda s takmer všetkým, čo pani poslankyňa Navrátilová povedala, si nemyslím, že je potrebné k tomu prijímať nejaké špeciálne analýzy alebo nejaké opatrenia, pretože si myslím, že v tej lehote rok a pol, ktorá vznikne, samosprávy budú schopné tento problém vyriešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o zmene Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovej vlády Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 963).

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o zmene Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Táto dohoda je významný medzinárodný zmluvný dokument a predstavuje jednu zo štandardných dohôd. Za účelom vytvorenia prostredia, ktoré bude podporovať zakladanie spoločných podnikov, priame zahraničné aj portfóliové investície, bola dňa 30. januára 1996 v Belehrade podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Ide o prezidentskú medzinárodnú zmluvu. Táto dohoda nadobudla platnosť 16. júla 1998 a je uverejnená v Zbierke zákonov.

    Jednou z priorít prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bolo splnenie záväzku týkajúceho sa zosúladenia medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Z tohto dôvodu bolo potrebné modifikovať bilaterálnu investičnú dohodu so Srbskom a Čiernou Horou.

    Táto dohoda je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Keďže ide o zmenu bilaterálnej medzinárodnej zmluvy prezidentskej povahy, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky pre oblasť medzinárodných zmlúv sa pri zmene takejto zmluvy postupuje rovnako ako pri uzatváraní, a teda vyžaduje to súhlas Národnej rady a ratifikáciu prezidentom Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Eduarda Kolesára, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o zmene Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovej vlády Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 972 z 26. novembra 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou dohodou týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh dohody. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou dohodou stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, podané v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnej dohode zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 547 z 25. januára a ústavnoprávny výbor uznesením č. 736 z 25. januára. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s predmetnou dohodou vysloviť súhlas.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou bola schválená uznesením gestorského výboru č. 551 z 27. januára. Týmto uznesením ma výbor určil za spoločného spravodajcu výborov. Návrh uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s predmetnou dohodou, je prílohou spoločnej správy a poslanci ho dostali do lavíc.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov (tlač 929).

    Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom právnej úpravy tohto zákona je zosúladiť právny stav v tejto oblasti, ktorý sa vytvoril po prijatí Kartágenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady príslušného čísla a zákona č. 527/2003 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o správnom konaní, čiže Správny poriadok.

    Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá finančné, ekonomické ani environmentálne vplyvy, ani vplyv na zamestnanosť. Dúfam, že navrhovaný zákon po prerokovaní schválite.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Viliamovi Soboňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov (tlač 929), informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona, o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k uvedenému vládnemu návrhu zákona, uvedenej ako tlač 929a. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 187 dňa 1. februára 2005.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1396 z 10. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

    Uvedený vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, uznesenie č. 284 z 25. januára 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, uznesenie č. 190 z 20. januára 2005, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, uznesenie č. 182 z 20. januára 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokoval 25. januára 2005, ale neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 21 v časti IV spoločnej správy 929a. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, stanovisko gestorského výboru je však uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne o bodoch 1 až 21 s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením č. 187 z 1. februára 2005 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Toto oprávnenie prípadne bude použité, ak by bolo potrebné zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Pán poslanec Hajduk ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh k čl. I. Za bod 8 sa vkladá nový bod 9, ktorý znie:

    V § 7 ods. 1 písm. b) sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová „pestovanie poľných plodín nie je zámerným uvoľňovaním, ak obsah geneticky modifikovaných organizmov je menší ako 1 %“.

    Doterajšie body 9 až 50 sa označujú ako body 10 až 51.

    Krátke odôvodnenie: V problematike čistoty osív sa akceptuje, že 100-percentná čistota nie je možná. Dôvodom je to, že rastliny sú pestované v otvorených priestoroch na poliach, cudzoopelenie je prirodzeným fenoménom, k čomu prispieva vietor, pohyb hmyzu a podobne. Napríklad certifikované osivo jednej odrody sóje môže obsahovať až 1 % semien inej odrody sóje. Podobné limity existujú aj na prítomnosť napríklad nebezpečných organizmov. Tieto nečistoty sú následkom cudzoopelenia, rozmnoženia inej odrody pri zbere, transporte a skladovaní. Prijatím predloženého návrhu sa predíde porušovaniu zákona č. 151/2002 Z. z. o sankciách vyplývajúcich pre porušenie pestovateľov poľných plodín.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chce sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať

    informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2005 (tlač 1027).

    Informáciu uvedie podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády upravuje v súlade s čl. 120 ods. 2 ústavy zákon č. 19/2002 Z. z., ktorý tiež vymedzuje oblasti, v ktorých je možné takéto nariadenia vlády vydávať. Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku minulého roku a o zámere ich prijímania...

  • Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.

  • ... v roku 2005 na rokovanie Národnej rady predkladám na základe § 4 citovaného zákona.

    Tento zákon ukladá vláde povinnosť informovať polročne Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach za uplynulý polrok a o ďalšom zámere ich prijímania. Súčasťou tejto informácie sú dve prílohy, v ktorých sú tabuľkovo spracované prehľady o požadovaných údajoch. V prílohe č. 1 sú uvedené aproximačné nariadenia vlády vydané v II. polroku minulého roku v počte 15 aproximačných nariadení. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadením, ktoré vláda predpokladá vydať v I. polroku 2005 v počte 8 návrhov.

    Pokiaľ ide o zámer prijímania aproximačných nariadení vlády v tomto roku, treba uviesť, že vláda okrem uvedeného počíta aj s prijatím veľkého počtu aproximačných nariadení vlády v oblasti dopravy, asi 103 návrhov, z ktorých prevažná časť bude prijatá pravdepodobne už v I. polroku 2005.

    Toľko veľmi stručný úvod k informácii. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz poverenú členku ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister a podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1029 z 28. januára tohto roku pridelil informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2005, ktoré máte ako tlač 1027, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Povinnosť vlády Slovenskej republiky v polročných intervaloch písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a zároveň o zámere na najbližší polrok vyplýva z ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona. Predložená informácia obsahuje údaje o počte vydaných aproximačných nariadeniach v II. polroku 2004, ktorých bolo 15, a o zámere na I. polrok tohto roku. V danej súvislosti treba povedať, že vláda Slovenskej republiky podľa predmetnej informácie počíta prijať v roku 2005 oveľa väčší počet aproximačných nariadení vlády.

    Výbor prerokoval predmetnú informáciu 2. februára tohto roku na svojej 86. schôdzi a uznesením č. 742 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Pán predsedajúci, prosím, skončila som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 918).

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, novela tzv. kompetenčného zákona, ktorú vám predkladám v mene vlády, bola vypracovaná na základe zmien a doplnení jednotlivých zákonov upravujúcich pôsobnosť a kompetencie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

    Vzhľadom na to, že sa niektoré kompetencie menili a dopĺňali, bolo potrebné na tieto zmeny reagovať aj v tzv. kompetenčnom zákone. Podklady na vypracovanie tejto novely predložili samotné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Okrem zmeny a doplnení kompetencií obsahuje predložený návrh aj niektoré legislatívno-technické upresnenia a doplnenia predmetného zákona.

    Vzhľadom na to, že nebola v gestorskom výbore schválená spoločná správa, rád by som skonštatoval, nemôžem sa tým pádom vyjadriť k žiadnym pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, len chcem upozorniť, že v návrhu zákona je potrebné vykonať jednak zmenu účinnosti a takisto zmeny v štyroch bodoch v súvislosti so schválenou zdravotnou reformou, ktorá bola schválená po predložení tohto návrhu na rokovanie Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1410 zo 14. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúča schváliť s pripomienkou Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, uznesenie č. 285 z 25. januára 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, keďže podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplýva nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh. V čl. III slová „1. február 2005“ nahradiť slovami „1. apríl 2005“. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, gestorský výbor, neprerokoval, gestorský výbor nebol uznášaniaschopný, a preto o spoločnej správe nerokoval. Počet členov výboru 13 poslancov, prítomní 4 poslanci.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, vo svojom úvodnom slove som už spomenul problematiku zdravotnej reformy a potreby predloženia pozmeňujúceho návrhu, preto by som chcel predložiť tieto štyri pozmeňujúce návrhy plus piaty, ktorý sa týka zmeny účinnosti.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V bode 6 (§ 7 ods. 2 písm. c)) sa vypúšťajú slová „zdravotným poistením“.

    Podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov dohľad nad verejným zdravotným poistením je vo výlučnej pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Za bod 20 sa dopĺňa nový bod 21, ktorý znie:

    V § 19 písm. c) sa slová „zdravotné poistenie“ nahrádzajú slovami „verejné zdravotné poistenie“.

    Body 21 až 28 sa označujú ako body 22 až 29.

    Ide o zosúladenie so zákonom č. 580 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V novooznačenom bode 22 (§ 19 písm. f)) sa vypúšťajú slová „vrátane oblasti ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov“.

    V tomto pozmeňujúcom návrhu ide o zosúladenie pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v oblasti ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je premietnutá v § 19 písm. d).

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. Novooznačený bod 23 (navrhovaný § 19 ods. 2) sa vypúšťa.

    Body 24 až 29 sa označujú ako body 23 až 28.

    Podľa zákona č. 581 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov dohľad nad verejným zdravotným poistením je vo výlučnej pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    A posledný, piaty pozmeňujúci návrh. V čl. III navrhujem slová „1. február 2005“ nahradiť slovami „1. apríl 2005“.

    Vzhľadom na termín prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky je potrebné zmeniť túto účinnosť zákona.

    Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. (tlač 874).

    Prosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Csákyho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, predmetom dnešného rokovania je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. a zákona č. 576/2004 Z. z., ktorý v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 pripravil Úrad na ochranu osobných údajov.

    Ide o novelu zákona, ktorá rešpektuje poslednú hodnotiacu správu Európskej komisie z novembra 2003, kde sa v oblasti ochrany osobných údajov požaduje úplné zosúladenie zákona o ochrane osobných údajov so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Návrh sa dotýka aj Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a jeho Dodatkového protokolu, ktoré sú pre Slovensko záväzné. V tejto súvislosti sa zákon dopĺňa o nové pojmy v súlade s textom smernice. Upresňuje sa aj vymedzenie už použitých pojmov a ide o požiadavku experta Európskej komisie, aby sa nové členské krajiny dôsledne vysporiadali so všetkými článkami smernice č. 95/46 vo svojich národných zákonoch.

    Novela prináša aj prehľadnosť a účelnosť vymedzenia základných povinností prevádzkovateľa v rámci jedného paragrafu, čo umožní ľahšiu aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona v praxi. Boli zapracované aj špeciálne ustanovenia týkajúce sa ďalšieho spracúvania osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu na historické, vedecké a štatistické účely. Ustanovenia zákona o cezhraničnom toku osobných údajov boli upresnené vzhľadom na ich voľný pohyb medzi členskými štátmi Európskej únie. Významne boli doplnené ustanovenia o dohľade nad ochranou osobných údajov u prevádzkovateľov, ktoré vykoná tzv. zodpovedná osoba, referent vymedzený v zákone v súlade s čl. 18 ods. 2 smernice č. 95/46.

    Z uvedeného je zrejmé, že základným poslaním predkladanej novely zákona o ochrane osobných údajov nie je iný cieľ ako ešte väčšie zblíženie nášho právneho poriadku v oblasti ochrany osobných údajov s právom platným v členských štátoch Európskej únie, čo si vyžiadalo prvý významnejší zásah do obsahu zákona. Odborná verejnosť si je tejto skutočnosti vedomá.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, predkladaný návrh zákona mení a dopĺňa zákon, ktorého hlavným poslaním je chrániť základné práva a slobody občanov pri spracúvaní ich osobných údajov. Za rovnako dôležité považujem upozorniť na to, že v tomto prípade ide o všeobecný zákon platný pre celú legislatívu Slovenskej republiky pre oblasť ochrany osobných údajov, ktorý nemôže zohľadňovať parciálne záujmy niektorých skupín prevádzkovateľov. Ak sa ukáže, že je nevyhnutné takéto požiadavky právne upraviť, potom riešenie môže byť právna úprava prostredníctvom osobitných zákonov, čo zákon o ochrane osobných údajov umožňuje.

    V nadväznosti aj na vyhodnotenie dosiahnutého stavu aproximačného procesu v Slovenskej republike si vás dovoľujem, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, požiadať o schválenie návrhu zmeny zákona v takom znení, ako ho predkladá gestorský výbor.

    Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Lászlóa Nagya, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť vám spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Návrh novely zákona ste dostali ako tlač 874.

    Predmetný návrh zákona Národná rada svojím uznesením č. 1254 z 20. októbra 2004 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre európske záležitosti a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Uvedené výbory návrh prerokovali v určenej lehote. Výbor pre európske záležitosti odporúčal návrh zákona schváliť bez pripomienok. Ústavnoprávny výbor odporúčal návrh vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúčal návrh schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.

    Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne o pripomienkach, ktoré odporúča schváliť, a spoločne o pripomienkach, ktoré odporúča neschváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 282 z 27. januára 2005.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, ešte pred otvorením rozpravy mi dovoľte ako spoločnému spravodajcovi podať krátke vysvetlenie k počtu a štruktúre pripomienok uvedených k časti IV spoločnej správy. Akiste neuniklo vašej pozornosti, že všetky pripomienky boli prijaté na rokovaní výboru pre ľudské práva. Okrem vyslovene legislatívnotechnických pripomienok ide v podstate o dva okruhy pozmeňujúcich návrhov:

    - Jedna skupina týchto návrhov reaguje na výhrady legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady; tie odporúčame schváliť.

    - Druhá skupina návrhov pochádza z dielne Asociácie finančných spoločností. Asociácia týchto spoločností prezentovala svoje výhrady k návrhu zákona pred poslancami na úplnom konci legislatívneho procesu na úrovni výborov, keď už nebolo možné zo strany navrhovateľa sa k nim kvalifikovane vyjadriť.

    Väčšina členov výboru napriek tejto situácii považovala stanovisko asociácie za také významné, že ňou sformulované pripomienky boli schválené bez porovnania s prvou skupinou pripomienok. Výbor pre ľudské práva a národnosti túto situáciu potom riešil pri schvaľovaní spoločnej správy tak, že prostredníctvom svojich odporúčaní vyselektoval vzájomne sa vylučujúce pripomienky. Toľko na vysvetlenie.

    Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov, prosím.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že písomné prihlášky k tomuto bodu programu som nedostal žiadne. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Plháková. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

  • Reakcia z pléna.

  • Á, tak sa prihláste, pán Heriban. Pán Heriban. Dobre.

    Pani poslankyňa Plháková vystúpi ako prvá. Pripraví sa pán poslanec Heriban. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona o ochrane osobných údajov v rámci harmonizácie s legislatívou Európskej únie mení a dopĺňa viaceré ustanovenia. Chcem poukázať na skutočnosť, že v určitých prípadoch by uplatnenie zákona spôsobovalo v praxi problémy.

    V obchodnej praxi je totiž celkom bežné, že pri poskytovaní úverov, poistiek a splátkového predaja, finančného prenájmu, spotrebiteľských úverov viaceré činnosti vykonávajú osoby so živnostenským oprávnením pre spoločnosti finančného sektora, samozrejme, na základe zmluvy a písomného splnomocnenia. Vykonávajú aj určité úkony pri zbere údajov pre prevádzkovateľa, avšak dikcia zákona toto neumožňuje, hoci to umožní napríklad osobám, ktoré sú v pracovnom pomere s prevádzkovateľom. Aby sa toto mohlo vykonávať rovnakým spôsobom pri porovnateľnej činnosti, ktorú živnostenský zákon umožňuje, navrhujem dať možnosť výkonu niektorých povinností sprostredkovateľa aj tretím osobám pri zachovaní plnej zodpovednosti, samozrejme, prevádzkovateľa za dodržanie zákona.

    Zákon nemôže priznávať predsa väčšiu právnu ochranu porušovateľom zákonov než tým, ktorí zákony tohto štátu rešpektujú a dodržiavajú. Ide o osoby, ktoré individuálne alebo v organizovaných skupinách pripravujú a páchajú trestnú činnosť namierenú proti majetku občanov a spoločností. Preto navrhujem zo spoločnej správy vyňať bod 15 na osobitné hlasovanie a zároveň podávam pozmeňujúce návrhy a navrhujem o nich hlasovať spoločne.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 5 ods. 2, na konci sa pripája táto veta: „Sprostredkovateľ je oprávnený spracovať osobné údaje len v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom alebo so súhlasom prevádzkovateľa aj so sprostredkovateľom v písomnej zmluve alebo v písomnom poverení.“

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 7 ods. 4 písm. g), ktoré znie: „spracovanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany za predpokladu, že pri takomto spracovaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje zákonné práva a právom chránené záujmy dotknutej osoby“.

    Návrh novely terminologicky a právne nepresne implementuje smernicu do slovenského právneho poriadku, pričom nereflektuje terajšiu ústavnoprávnu ochranu základných práv a slobôd v Slovenskej republike. Návrh hovorí o základných právach a slobodách, pričom na iných miestach návrh hovorí už o právach alebo o právom chránených záujmoch. Požiadavka smernice uvedená v čl. 7 bod 7 písm. f) je splnená tým, že naše súdnictvo dohliada na zachovávanie základných práv a slobôd jednotlivca a nie je z ústavného hľadiska potrebné rozširovať kompetenciu patriacu do súdnictva aj na exekutívny orgán.

    Tretí pozmeňujúci návrh sa týka § 17 odsek 1, v prvej, druhej a tretej vete sa za slovo „prevádzkovateľ“ pripájajú slová „alebo sprostredkovateľ“ a vypúšťa sa § 17 ods. 2.

    Pôvodné ustanovenie by spôsobilo nadbytočnú duplicitu v povinnosti poučiť oprávnené osoby o právach a povinnostiach ustanovených týmto zákonom a o zodpovednosti za ich porušenie, ako aj duplicitu v povinnosti viesť záznam o poučení.

    Prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov sa odstránia nejasnosti, zjednodušia sa požadované administratívne úkony a udelia sa práva a povinnosti pre všetky zúčastnené strany v rovnakej a plne vyváženej miere. V rámci preventívnych opatrení sa zároveň zníži možnosť páchania podvodov a kriminálnej činnosti, čím sa zníži aj značná preťaženosť orgánov činných v trestnom konaní. V roku 2004 bolo podaných cca 7 000 trestných oznámení za podvody, spreneveru a podobne, a to len v oblasti lízingu a splátkového predaja. A poctiví občania získajú lepší prístup k ponúkaným finančným a iným službám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi Nagyovi, ktorý požiadal o vystúpenie. Pán spravodajca môže vystúpiť v súlade s rokovacím poriadkom, kedykoľvek o to požiada, a potom vystúpi pán poslanec Heriban.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil veľmi krátky legislatívnotechnický pozmeňujúci návrh. Jeden odkaz vypadol pri prepisovaní textu. Návrh znie takto: K čl. II. V čl. II sa za slová „č. 602/2003 Z. z.“ vkladá čiarka a doplňujú sa slová „zákonom č. 576/2004 Z. z.“.

    Teda chcem zopakovať, ide o legislatívnotechnickú pripomienku, a preto vás prosím, aby ste podporili zákon. Ďakujem.

  • Pán poslanec Heriban, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vyňal na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 39 a 40. A chcel by som váženej snemovni navrhnúť, aby sme pri týchto bodoch, aj keď výbor odporúčal, aby sme tieto body schválili, aby sme ich neschválili. Krátko by som chcel vysvetliť, o čo ide.

    Vo vládnom návrhu sa uvádza, že predseda úradu alebo vrchný inšpektor môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi povinnosť zverejniť skutočnosti v rozsahu podľa ods. 1 písm. c) v hromadných informačných prostriedkoch. Situácia je taká, že ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ poruší zákon, tak predseda úradu týmto spoločnostiam uloží povinnosť, aby informovali vo verejných hromadných informačných prostriedkoch, že porušili zákon, aby sa mohli ľudia brániť alebo aby mohli reagovať. Ak prevádzkovateľ túto povinnosť nesplní, tak môže dostať pokutu až do výšky jedného milióna korún. Toto bola konštrukcia vo vládnom návrhu zákona.

    V spoločnej správe vzniká iná konštrukcia, kde sa hovorí, že predseda úradu alebo vrchný inšpektor môže požiadať o zverejnenie skutočnosti šéfredaktora hromadného informačného prostriedku. A šéfredaktor musí túto požiadavku splniť. To znamená, aby vznikla situácia, že predseda úradu by priamo komunikoval so šéfredaktormi denníkov a televízií a rozhlasov, aby im dával vlastne za úlohu, aby oni museli takúto skutočnosť zverejňovať. Ja si myslím, že pôvodný návrh, ktorý bol vo vládnom návrhu, bol presný. Takto sa to deje aj pri iných príležitostiach, napríklad, keď televízia Markíza poruší zákon, tak rada jej uloží, aby zverejnila porušenie zákona. A ak akákoľvek televízia nedodrží túto povinnosť, tak dostáva pokutu.

    To znamená, chcem vás poprosiť, aby sme v hlasovaní túto zmenu, ktorá bola navrhnutá vo výbore, opravili a aby prešiel pôvodný návrh, ktorý je vo vládnom návrhu. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel podporiť to, čo hovoril pred chvíľou pán poslanec Heriban, aj z pohľadu mojej predchádzajúcej praxe. Myslím si, že pôvodná dikcia vo vládnom návrhu bola veľmi správna a je správna. Vlastne hovorí o istej sankcii, ktorá je naplňovaná ešte tým, že si dotknutý alebo prevádzkovateľ musí objednať, samozrejme, priestor v masmédiu a aj ho finančne hradiť. Takto, ako to prešlo v tej spoločnej správe a ako to prešlo vo výbore, je to dikcia, ktorá hovorí o tom, alebo ukladá povinnosť šéfredaktorom a tá, myslím si, nie je celkom správna. Preto podporujem návrh, ktorý vyslovil pán poslanec Heriban.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ak dovolíte, veľmi stručne. Som si plne vedomý toho, že ide o veľmi citlivý návrh zákona. Osobné údaje sú údaje, ktoré sa týkajú života každého z nás, a, samozrejme, na túto problematiku môžeme mať rôzne názory, ako aj niektoré inštitúcie majú rôzne názory.

    My sme sa snažili dodržiavať všetky zásadné prvky smernice Európskej únie, a preto tá novela je taká, aká je, pričom nevylučujem, že v prípade potreby v budúcnosti ešte môžeme pristúpiť k ďalším možno opravám v tejto oblasti.

    Čo sa týka troch návrhov pani poslankyne Plhákovej, dal som analyzovať z odborného hľadiska tieto návrhy. Zdá sa, že by boli v rozpore s príslušnými európskymi smernicami, takže sa prikláňam k tomu, aby sme ich nepodporili. A za seba, vlastne nemôžem sa stotožniť s týmito návrhmi.

    Čo sa týka technickej požiadavky pána predsedu výboru, tam, samozrejme, súhlasím.

    A čo sa týka návrhu pána Heribana, tak nebudem to rozporovať. Myslím si, že je dobré, že budete o tom hlasovať zvlášť, a viem akceptovať návrh pána poslanca Heribana.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, tiež sa vyjadrím len krátko.

    Ukázalo sa, že nakoniec sa nám podarilo vypracovať spoločnú a spracovať spoločnú správu, ktorá skvalitní predlohu vládneho návrhu zákona. Neprichodí mi ako spoločnému spravodajcovi hodnotiť to, čo bolo z vecného hľadiska povedané v rozprave, takže nebudem môcť sa vyjadrovať k tomu, čo povedal pán poslanec Heriban, ako spravodajca.

    Ale z hľadiska legislatívno-právneho musím zaujať stanovisko k tomu, čo povedala pani kolegyňa Plháková. Žiaľ, musím povedať, že jej prvé dva návrhy nie sú takým spôsobom spracované, že sú v súlade so smernicou Európskej únie č. 95/46. Z hľadiska legislatívneho ide o nedokončené a nedobre spracované návrhy. A tretí návrh je z hľadiska legislatívneho tiež zmätočný.

    Ak budete hlasovať tak, ako je to odporúčané v spoločnej správe, s malou výnimkou, myslím si, dokážeme vyhovieť nie iba Európskej únii, Európskej komisii, ale v prvom rade skvalitníme úroveň obhajoby a chránenia osobných údajov našich občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o, pardon, pardon, pardon, dobre, môžeme, druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 906. Spoločnú správu máte ako tlač 906a.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o politických stranách a hnutiach.

    Návrh reaguje na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky i odporúčanie Rady Európy a jeho hlavným cieľom je zabezpečiť prehľadnosť a legálnosť príjmov a výdavkov politických strán a hnutí. Navrhovaný zákon o politických stranách a politických hnutiach nahradí doterajší zákon o združovaní v politických stranách a hnutiach. Predmetom úpravy návrhu zákona je vznik a zánik strán a hnutí, ich hospodárenie a financovanie zo štátneho rozpočtu.

    Politické strany a hnutia sú právnické osoby a vznikajú zápisom do registra strán. Zákon ustanovuje registračné konanie, ako aj konanie o zmene údajov zapísaných v registri. Registrovým orgánom bude naďalej ministerstvo vnútra a politickým stranám a hnutiam sa zabezpečuje súdna ochrana. Samozrejme, stranám sa ustanovujú práva a zároveň sa ukladajú povinnosti, ktorých nesplnenie je sankcionované pokutami a môže byť ustanovená aj sankcia najvyššia, a to rozpustenie strany Najvyšším súdom. Politické strany a hnutia zanikajú výmazom z registra strán, ktorému predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Aj v súvislosti so zrušením a zánikom sú zákonom ustanovené práva a povinnosti.

    Navrhovaným zákonom sa upravuje aj hospodárenie a financovanie strán a hnutí. V súčasnosti máme zaregistrovaných 120 politických strán a hnutí, z ktorých mnohé si neplnia zákonom stanovené povinnosti týkajúce sa hospodárenia. Podpora strán a hnutí zo strany štátu je výlučne v podobe peňažných prostriedkov. Ide o príspevky na činnosť a príspevky na mandáty podľa navrhovaného zákona, ako aj príspevky za hlasy získané vo voľbách do Národnej rady, ktoré však ustanovuje iný zákon a to je zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto príspevky do štátneho rozpočtu bude naďalej vyplácať ministerstvo financií, a to za podmienok ustanovených zákonom. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevkov zo štátneho rozpočtu budú kontrolovať správy finančnej kontroly. Správy politických strán a hnutí týkajúce sa finančnej problematiky a hospodárenia budú sprístupňované na internetovej stránke, čím sa zabezpečí aj kontrola zo strany verejnosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste tento návrh zákona podporili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Jozefovi Miklušičákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach (tlač 906) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky z 15. decembra 2004 uznesením č. 1415 pridelila vládny návrh zákona o politických stranách a politických hnutiach (tlač 906) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona o politických stranách a politických hnutiach odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 549 z 27. januára 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 263 z 26. januára 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 276 z 25. januára 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva celkom 15 pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 2 až 7 a 10 až 14 s návrhom gestorského výboru schváliť; spoločne o bodoch 1, 9, 15 s návrhom gestorského výboru neschváliť a bez odporúčania gestorského výboru o bode 8.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach vyjadrených v ich uznesení pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o politických stranách a politických hnutiach schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Chcem otvoriť rozpravu a aj otváram rozpravu, ale prosím administrátora z rokovacej sály, nedoniesol mi písomné prihlášky do rozpravy. Ak neboli písomné prihlášky žiadne, tak otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Brocka, ďalej pán poslanec Madej, poslanec Hopta, Federič. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, mám dva pozmeňujúce návrhy.

    Ten prvý – vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 1 a 9.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka výdavkov politických strán na volebnú kampaň. Navrhujem v § 21 za odsek 6 vložiť nový odsek 7, ktorý znie: „Strana môže na účely volieb vynaložiť najviac 50 miliónov korún vrátane dane z pridanej hodnoty. Do tejto sumy sa započítavajú čiastky, ktoré strana uhradila alebo má uhradiť vrátane čiastok, ktoré uhradili alebo sa zaviazali za stranu uhradiť tretie osoby. Ak sa reklama, inzerát alebo sponzorovaná relácia zverejnili alebo odvysielali bezplatne alebo za zníženú cenu, započítava sa do uvedenej sumy ich obvyklá cena.“

    Poznámka pod čiarou znie k odkazu: „Zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“

    Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.

    S týmto pozmeňujúcim návrhom súvisí legislatívnotechnická úprava, a to v § 31 ods. 2 písm. a) v treťom bode sa slová „§ 21 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 21 ods. 8“.

    Dámy a páni, dnes v platnej legislatíve je limit výdavkov politických strán na volebnú kampaň 12 mil. korún. Vo vládnom návrhu zákona žiaden limit neexistuje. Tento limit vypadol zo zákona zo známych dôvodov. Ten jeden, že v praxi sa zákon aj tak nedodržiaval, a ten druhý, že sa veľmi ťažko dalo preukázať porušenie zákona. Myslím si, že keď to príslušné štátne orgány majú problém preukázať, tak verejnosť tento problém nemá a vie veľmi ľahko posúdiť, kto zákon v tomto ohľade dodržiava alebo nedodržiava. A druhý argument, takisto neberiem, že v praxi sa to aj tak dalo veľmi ťažko preukázať, resp. že sa tento zákon aj tak nedodržiaval, no ak by sme tento prístup uplatnili aj v iných oblastiach, tak neviem, kam by sme prišli, napríklad v polícii, ich by možno potešilo, keby sme z Trestného zákona niektoré paragrafy vyhodili. A ja si vôbec myslím, že porušovanie zákonov sa všeobecne ťažko preukazuje.

    Dámy a páni, dnes sa volebná kampaň aj tak výrazne liberalizuje. A myslím si, že určité hranice v kampani by mali byť najmä v oblasti výdavkov na kampaň. Vyžaduje si to požiadavka určitej regulárnosti politickej súťaže, ale aj zmyslu pre zodpovednosť politických strán a istú mieru pri používaní prostriedkov daňových poplatníkov. Ak tento pozmeňujúci návrh schválime, určite nám to nebudú mať za zlé.

    Ďakujem za vašu podporu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k hlasovaniam. Takže žiadam, aby ste sa vrátili do rokovacej sály a budeme hlasovať.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša a pani poslankyne Bollovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa (tlač 1017).

    Prosím teraz predsedu výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien pána poslanca Nagya ako spravodajcu, aby uvádzal hlasovania. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša a Dagmar Bollovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 1017.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže v rozprave nebol predložený žiadny iný návrh na uznesenie, ako som navrhol ja ako spoločný spravodajca, v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku dajte, pán podpredseda, o tom hlasovať, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 72, proti 21, zdržalo sa 36 a nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada tento návrh uznesenia schválila, to znamená, nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

    Teraz prosím pána poslanca Horáka, ktorého určil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách (tlač 905).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 905.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Takže najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o pokoj, lebo nepočuť, čo hovorí pán spravodajca.

  • ... ktoré vzišli zo spoločnej správy, a to budeme teraz hlasovať o návrhoch 1 až 10, 12, 14 a 15. Budeme hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 125, zdržalo sa 12, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že body 1 až 10, 12, 14 a 15 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Dobre. Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 11, 13 a 16 spoločne s návrhom gestorského výboru body neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 2, proti 74, zdržalo sa 62, nehlasovali 2.

    Tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • A teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Ako prvý predniesol dva pozmeňujúce návrhy pán poslanec Hurban, ale v záverečnom slove pán minister a podpredseda vlády Mikloš dal námietku, že tieto pozmeňujúce návrhy sú nad rámec zákona, a treba hlasovať najprv o tej námietke.

  • Pán poslanec, podávate námietku?

  • Reakcia poslanca.

  • Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Hurbana. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 52, proti 50, zdržalo sa 37, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že námietku pána poslanca Hurbana sme neschválili.

    Nech sa páči ďalšie návrhy.

  • Ďakujem. Tým pádom o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Hurbana nebudeme hlasovať. Ako ďalší pozmeňujúci návrh som podal ja, takže teraz budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horáka.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, pán poslanec, vy ste spravodajca, takže nemali by ste komentovať.

  • Však práve preto spravodajcujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 85, proti 7, zdržalo sa 43, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Horáka sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ako ďalšia vystúpila v rozprave pani poslankyňa Navrátilová, ktorá podala návrh na uznesenie, ale to nemá priamy súvis so zákonom, takže o ňom budeme hlasovať až ako o poslednom. A teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu pani poslankyne Demeterovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Demeterovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 102, proti 1, zdržali sa 34, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Demeterovej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o uznesení, ktoré navrhla pani poslankyňa Navrátilová. Ja ho pre istotu prečítam.

  • Pán poslanec, pán spravodajca, o uznesení by sme mali hlasovať až po prijatí.

  • Dobre, dobre, máte ho na stole, dobre, nebudem ho čítať. Takže hlasujme o ňom.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže máte splnomocnenie výboru, aby sme prerokovali ihneď tento návrh zákona v treťom čítaní?

  • Áno, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 99, proti 8, zdržalo sa 32.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči záverečné hlasovanie.

  • Môžeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku aj s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 85, proti 9, zdržalo sa 45.

    Konštatujem, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Nech sa páči hlasovanie o uznesení.

  • A teraz budeme hlasovať o uznesení, ktoré predložila pani poslankyňa Navrátilová.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia pani poslankyne Navrátilovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 61, proti 11, zdržalo sa 63, nehlasovali 6.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme neschválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz prosím pána poslanca Kolesára, ktorého určil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o zmene Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovej vlády Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 963).

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, teda nezaznel žiaden návrh, preto, prosím, môžeme dať hlasovať o návrhu uznesenia, kde Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje s predmetnou dohodou súhlas.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Chcem vás upozorniť, že v tomto prípade je potrebný nadpolovičný súhlas všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 138, proti 1, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, ktorá bola určená gestorským ústavnoprávnym výborom k

    informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2005 (tlač 1027).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán podpredseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2005.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 114, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh tohto uznesenia.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov (tlač 929).

    Prosím teraz pána poslanca Soboňu, ktorého určil gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody za spravodajcu, prosím vás, aby ste jednotlivé hlasovania uvádzali.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o väčší pokoj, lebo preruším rokovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, o bodoch 1 až 21 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 138, proti 1, nehlasoval 1.

    Konštatoval, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • V rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, predniesol ho pán poslanec Andrej Hajduk. Po konzultácii ho poprosím, aby sa vyjadril k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.

  • Prosím vás, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Hajdukovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Po zistení ďalších skutočností beriem naspäť svoj pozmeňujúci návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 138, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o zákone ako o celku aj s prijatými návrhmi zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 135, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona č. 151/2002.

    Ďakujem, pán spravodajca. Teraz prosím pána poslanca Abrhana, ktorého určil gestorský výbor pre verejnú správu k vládnemu návrhu...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Pardon.

    Procedurálny návrh – pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som v mene troch klubov SMK, KDH, ANO požiadať, aby sa o tomto bode hlasovalo zajtra o 11.00 hodine.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom.

  • Reakcia pléna.

  • Áno? Nie. Počujem nie, takže hlasujeme o tomto návrhu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 71, proti 15, zdržalo sa 52, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol odsúhlasený, to znamená, že o tomto návrhu budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine.

    Takže pristúpime k poslednému hlasovaniu, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. (tlač 874).

    Pán predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanec Nagy, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci, z nich dvaja predložili pozmeňujúce návrhy. Pani poslankyňa Plháková predložila tri pozmeňujúce návrhy, ja som predložil jeden pozmeňujúci návrh. Okrem toho pani poslankyňa Plháková navrhla vyňať na osobitné hlasovanie bod 15 spoločnej správy. Pán poslanec Heriban navrhol tiež vyňatie dvoch bodov 39 a 40 zo spoločnej správy zo spoločného hlasovania. Dovoľte, aby som vás oboznámil so spôsobom hlasovania. Spolu budeme hlasovať...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, väčší pokoj prosím.

  • ... o pripomienkach 1, 2, 3, 4, 10, 13, 14, 17, 19, 20, 21, 22, 25, 27, 29, 30, 31, 33, 35, 37, 41, 42, 46, 47 a 48 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán spravodajca, ja som zopakoval odporúčanie gestorského výboru, ak poslanci nedávajú pozor, to už je ich vec.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 132, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že spomenuté body pánom poslancom, spoločným spravodajcom boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme, vážený pán predsedajúci, hlasovať o pripomienkach č. 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 16, 18, 23, 24, 26, 28, 32, 34, 36, 38, 43, 44, 45. Tieto body gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 2, proti 88, zdržalo sa 50, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pripomienke č. 15, to je bod 15 spoločnej správy, ktorý pani poslankyňa Plháková vyňala na osobitné hlasovanie.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 78, proti 34, zdržalo sa 29, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že pripomienku č. 15 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Heriban vyňal body 39 a 40, ktoré spolu súvisia, a preto budeme hlasovať spolu, na osobitné hlasovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto dvoch bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 5, proti 91, zdržalo sa 44.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči pozmeňujúce návrhy poslancov.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré navrhla pani poslankyňa Plháková. Budeme najprv hlasovať o bode č. 1.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 1.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 74, proti 30, zdržalo sa 36.

    Konštatujem, že prvý návrh pani poslankyne Plhákovej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • O 2. bode nemôžeme hlasovať, lebo je v rozpore s bodom č. 15 spoločnej správy, ktorý sme už schválili, čiže nemôžeme hlasovať o druhej pripomienke pani poslankyne Plhákovej.

  • Pani poslankyňa súhlasí? Áno. Ďakujem pekne. Takže bod č. 3.

  • Teraz budeme hlasovať o treťom návrhu pani poslankyne Plhákovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o treťom návrhu pani poslankyne Plhákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 84, proti 8, zdržali sa 50.

    Konštatujem, že tretí návrh pani poslankyne Plhákovej sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pripomienkach uvedených v spoločnej správe a prednesených, pardon...

  • A ešte budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý má legislatívnotechnický charakter.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 135, zdržali sa 6, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj návrh pána poslanca Nagya sme schválili.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Teraz sme už naozaj hlasovali o všetkých pripomienkach z rozpravy i zo spoločnej správy. Gestorský výbor, pán predsedajúci, ma oprávnil navrhnúť hlasovanie o tom, že Národná rada pristúpi k rokovaniu o návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme prerokovali návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 103, proti 2, zdržalo sa 34.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Takže, pán poslanec, nech sa páči, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok. Gestorský výbor odporúča zákon schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 111, proti 1, zdržalo sa 32.

    Konštatujem, že sme schválili aj s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte máme hlasovať o jednom návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto uznesením Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané predsedovi Národnej rady (tlač 1002). Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    (Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 5. januára 2005, tlač 1002).

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 86, proti 9, zdržalo sa 40, nehlasovali 2.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie. Zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať rozpravou.

  • Prerušenie rokovania o 17.33 hodine.