• Po skončení 39. schôdze NR SR pokračovala 40. schôdza NR SR.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú som včera prerušil pred hlasovaním o návrhu programu 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz dávam hlasovať o návrhu programu 40. schôdze Národnej rady.

    Ešte pred hlasovaním chcem informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Hanzel a pani poslankyňa Mušková. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Tibor Mikuš.

    Operátori techniky hlasovacieho zariadenia ma poprosili o dvojminútovú technickú prestávku, aby mohli zmeniť schôdze Národnej rady v poradí tak, ako boli zvolané. Prosím o dvojminútovú prestávku.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, technici hlasovacieho zariadenia oznámili, že je pripravené na hlasovanie o návrhu programu 40. schôdze Národnej rady.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. O návrhu programu 40. schôdze!

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku. Po 15 minútach zopakujeme hlasovanie o programe 40. schôdze Národnej rady. Pätnásťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Páni poslanci, poslankyne...

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, čas na prestávku uplynul, pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu 40. schôdze Národnej rady so schválenými zmenami tak, ako ich Národná rada odsúhlasila pri bode programu zmeny a doplnenie programu 40. schôdze. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Národná rada program 40. schôdze schválila.

    Páni poslanci, dávam procedurálny návrh, aby sme o jednotlivých prerokovaných bodoch programu každý deň hlasovali vždy o 11.00 a o 17.00 odpoludnia. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 99 za návrh, 12 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu 40. schôdze Národnej rady, poprosím teraz pána ministra Kaníka, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 369/2004 Z. z. (tlač 1005).

    Návrh prerokúvame ako tlač 1005, návrh na pridelenie a na prerokovanie výboru má tlač 1008. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, účelom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, je zmeniť doterajší spôsob určovania tarifných platov pedagogických zamestnancov. Touto zmenou sa má posilniť odmeňovanie predovšetkým mladých pedagogických zamestnancov tak, aby ich to motivovalo vykonávať prácu, na ktorú získali kvalifikáciu a aby neodchádzali vykonávať iné práce, ktoré sú pre nich finančne zaujímavejšie. Navrhuje sa nový spôsob určenia tarifného platu pedagogickým zamestnancom, ktorý by mal byť dvojzložkový, má ho tvoriť platová tarifa a zvýšenie platovej triedy. Platové tarify pre platové triedy 6 až 12 sú uvedené v novej prílohe č. 8.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj! Páni poslanci!

  • Platová tarifa sa zamestnancovi zvýši vždy k 1. júlu kalendárneho roku o navrhované percento za každý celý rok započítanej praxe, ktorú pedagogický zamestnanec dosiahol k 30. júnu bežného kalendárneho roka. Navrhuje sa ustanoviť dve rôzne percentuálne zvýšenia platovej tarify v závislosti od dĺžky započítanej praxe, ktorú pedagogický zamestnanec dosiahol. Za každý celý rok započítanej praxe do 16 rokov započítanej praxe sa platová tarifa zvýši o 1%, za každý ďalší rok až do 32 rokov praxe vrátane sa platová tarifa zvýši o pol percenta. Pri započítanej praxi 33 rokov a viac sa už platová tarifa nebude ďalej zvyšovať. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informovala o stanovisku výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Pani poslankyňa Ľubica Navrátilová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona má určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 50. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho vplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zmeniť spôsob určovania tarifných platov pedagogickým zamestnancom. Dopady návrhu zákona na štátny rozpočet rozpočty vyšších územných celkov a obcí sú vyčíslené v doložke finančných ekonomických vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1008 z 13. januára 2005 prideliť návrh zákona, ktorý máme ako tlač 1005, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, prerokovať ho v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005. Ďakujem za slovo, pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Páni poslanci, poslankyne, poprosím vás, naozaj, páni poslanci, ktorí, páni poslanci, poprosím vás, aby ste boli trošku zhovievaví voči kolegom a kolegyniam, poslancom, ktorí vystupujú, pretože naozaj v takomto prostredí sa potom veľmi ťažko rokuje. Otváram rozpravu o tomto bode programu, do rozpravy som nedostal písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy hlási pani poslankyňa Angyalová, končím možnosť ďalších prihlášok, nech sa páči, pani poslankyňa máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, väčšinou si tieto veci zvykneme povedať najmä na sociálnom výbore, ale keďže som na poslednom zasadnutí nemohla byť, lebo som bola na pracovnej ceste, tak som sa rozhodla využiť aj tento priestor a nie príliš dlho, ale trošku širšie poňať túto novelu. Na začiatok chcem povedať, že my sme sa rozhodli túto novelu podporiť, samozrejme, ale chcela by som predsa len uviesť niekoľko argumentov, ktoré, si myslím, stoja za zamyslenie.

    Táto novela prináša podstatné zlepšenie vzhľadom k aktuálnemu vzťahu, ktorý máme v odmeňovaní učiteľov, dopad sa, samozrejme, znižuje vekom, pretože nosnou ideou tejto novely je zvýhodniť mladých učiteľov a umožniť mladým absolventom, aby naozaj nastúpili na povolanie, na ktoré sa pripravujú, dokonca v 11. platovej triede, tam, kde sa nachádza väčšina učiteľov, približne 40 000 pedagógom tejto krajiny sa navrhuje zvýšenie tarifného platu o vyše 12 %. Je to veľmi pozitívne z hľadiska percent, keď sa na to dívame, keď sa na to pozrieme z hľadiska reálnych čísel, tak to už, žiaľ, nie je také ružové. V 9. platovej triede to znamená zvýšenie o 560 korún, v 10. o 1 040 a v 11. o 1 390 približne. Keby sme urobili priemer z hľadiska toho, ak medzi mladých učiteľov zaradíme tých, ktorí majú do 5 rokov praxe, tak potom ide o priemerné zvýšenie platov okolo 1 100 korún, u starších pedagógov, nad 25 rokov praxe je to približne o 600 korún. Vravím, je to pomerne slušné zvýšenie vzhľadom na to, čo je dnes, ale keď si zoberieme základný plat bez nárokovateľných zložiek platu v najvyššej platovej triede po 25 rokoch praxe, tak ešte stále - a to hovoríme o hrubom plate -, je to menej ako 18 000 korún, čosi pod 18 000 korún. Pritom, ako som povedala, väčšina učiteľov sa nachádza v 11. platovej triede, kde je teda hrubý plat navrhovaný vo výške 13 970 korún, aj keď si vezmeme štandardného učiteľa povedzme s 10 rokmi praxe, tento plat, samozrejme, bez nárokovateľných zložiek nedosahuje ani priemer v národnom hospodárstve.

    Pri tomto by som sa trošku chcela zastaviť, ak si totižto zoberieme štatistiku a pozrieme sa na to, ako sa vyvíjal priemerný plat v národnom hospodárstve a ako sa vyvíjal priemerný plat v tomto odvetví školstva, tak prídeme na to, že približne od roku 1997 vždy tam boli isté nožnice roztvorené, ale približne v roku 1997 sa tie nožnice rozvárajú pomerne vážnym spôsobom. Zhodnocujú to napríklad analýzy ústavu informácie a prognóz školstva, ale niektoré analýzy OECD, ktoré hovoria o tom, že v roku 2002 v 11 odvetviach národného hospodárstva, kde bola meraná priemerná mzda, bola v školstve druhá najnižšia priemerná mzda. Pritom percentuálne v tomto odvetví pracuje najviac ľudí, vysokoškolsky vzdelaných.

    Keď si pozrieme dnešný stav, žiaľ, napriek niektorým zmenám napríklad v roku 2003, v súvislosti s vysokoškolskými pedagógmi sa situácia nezmenila, v roku 2003 v národnom hospodárstve bola priemerná mzda - hovorím o nominálnych mzdách -, 14 365, v školstve 11 984 včítane vysokoškolských pedagógov. Keď sa pozrieme na prvé tri kvartály roka 2004, ja čerpám z údajov štatistického úradu, tak v školstve - prvý kvartál 11 648, národné hospodárstvo - 14 541, druhý kvartál - 12 254, národné hospodárstvo - 15 472, nebudem hovoriť tretí kvartál, je to podobné, podstatné je však, že okrem toho, že tie nožnice sú roztvorené, okrem toho sa ešte zvyšuje pomer, akým percentom, akým menším percentom rastie mzda v školstve, o to vlastne vyšším percentom rastie priemer v národnom hospodárstve, tak teda ten pomer, prvý kvartál 2004, mzdy v školstve, hovorím aj s vysokoškolskými mzdami, „porástli“ o 7,1, nominálne, národné hospodárstvo o 11,2, pomer je obdobný v ďalšom kvartáli, 15,6 ku 9,6. O čosi lepší je tretí kvartál, 8 ku 8,8. No v každom prípade nožnice to trvalo roztvára a to hovoríme o priemerných mzdách, pritom keby sme si zobrali mzdy v učiteľskom stave, tak deje sa približne to, čo sa deje v priemere v celom národnom hospodárstve, to znamená, určitá skupina ľudí, ktorá poberá pomerne vysoké platy v tom sektore, potom zvyšuje ten priemer, ale väčšina ľudí tam poberá menej, ako je priemer v školskom sektore. Z tohto všetkého potom, keďže učitelia nemajú priemerné platy, ani len priemerné platy v národnom hospodárstve, v hrubom, vyplýva jedna vec, ich postavenie je také, že si musia na mnohých miestach hľadať vedľajšie zamestnanie. Budem citovať ďalej tú správu, ktorú som spomenula, ústavu informácie prognóz školstva, ktorá hovorí, že mapovala tú situáciu, že aké vedľajšie zamestnanie si tí učitelia hľadajú, sú to napríklad distribútori, ľudia, ktorí spracúvajú doma objednávky, ďalej je to upratovanie, čo zvyknú robiť, opatrovanie detí, administratívne práce, v menšom rozsahu obchod a služby. Bola tam aj ďalšia zaujímavá informácia, totiž že 20 % učiteľov približne 4 týždne dovolenky, ktorú majú podľa zákonníka práce na zotavenie, používa na hľadanie vedľajších príjmov a na prácu vo vedľajšom nejakom prostredí, pretože, jednoducho, im príjmy nestačia. Ešte tam bola jedna zaujímavá informácia, ak sa učiteľ rozhodne z učiteľského stavu odísť, takmer nikdy sa nevracia, u žiadnych skupín sa nepotvrdilo, okrem jednej, a to boli ženy na materskej.

    Čo tým všetkým ja chcem povedať vlastne. Ja považujem za pozitívne, že sa konečne vážnejším spôsobom ako len kozmeticky zvyšujú platy, tarifné platy. Ale keď sa pozriem na to, aké sú vlastne dopady, hoci aj takéhoto zvýšenia, ktoré stále nepovažujem za dostatočné, pretože učiteľ nebude mať ani len priemer v národnom hospodárstve, tak v roku 2005 to má byť podľa doložky vplyvov okolo 660 miliónov, v roku 2006 a 2007 okolo 1,4 miliardy. Ak by sme sa teda mali pokúsiť dorovnať tie platy aspoň na takú úroveň, aby väčšina učiteľov poberala priemer v národnom hospodárstve, ja som to prepočítavala, vychádzali rôzne ukazovatele, ale skoro dvojnásobok týchto verejných zdrojov by bolo treba. A ja absolútne verím, že v tejto chvíli štátny rozpočet na to nemá. No ale v tejto chvíli, aj keď je to smutné, skúšam sa skôr zamyslieť nad tým, či bude mať tento štátny rozpočet na to v budúcnosti. A musím vám povedať, že si myslím, že nie. A myslím si, že nie preto, lebo bola nastúpená daňová politika, aká bola nastúpená. Rovná daň je čosi, čo je, naozaj, zdá sa populárne a čo prináša pozitívny imidž tejto vláde a ja teraz to zbytočne nechcem rozoberať, ale jedno je isté, daň je najprv platba od občana, ktorú, povedzme si úprimne, nedobrovoľne, ale zo zákona dáva štátu, ale na druhej strane tá istá daň je potom príjmom štátneho rozpočtu. A spolu dane tvoria sumu verejných zdrojov, z ktorých sa všeličo financuje. A preto si myslím, že ak dnes štátny rozpočet nemá na to, aby učiteľský stav dostal do pozície, že budú poberať aspoň priemerné mzdy v národnom hospodárstve, vzhľadom na to, že daňová reforma bola urobená na princípe daňovej neutrality, si nemyslím, že trend je možné zmeniť. Nemyslím, že tento trend je možné zmeniť. A preto aj keď sme teraz touto novelou, zdvihneme tarifné platy, ak nedotiahneme tých učiteľov, tak znova sa tie nožnice zase začnú pekne roztvárať. A toto je čosi, čo ja nepovažujem za pozitívne a hoci, hovorím, budeme hlasovať za túto novelu, nemyslím si, že by bolo treba o nej rozprávať, že je obrovským prínosom, je stále na veľmi vážne zamyslenie, ako to je s postavením učiteľov, keď im ani len priemernú mzdu v národnom hospodárstve nie sme schopní z verejných zdrojov zabezpečiť. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hopta. Končím možnosť prihlášok s poznámkami, faktickými.

  • Ja by som chcel v stručnosti reagovať na poslankyňu strany Smer. Ja si myslím, že štátny rozpočet má na to, aby sme zvýšili finančné príspevky alebo platy učiteľom oveľa viac, ako zvyšujeme. Ak by sme neinvestovali zbytočne do niektorých záležitostí, ako je Irak, tak by sme tie peniaze naozaj našli. To je po prvé. Po druhé, myslím si, že naozaj ide iba o symbolické zvýšenie, pretože naši učitelia si naozaj zaslúžia oveľa viac. Správne povedala, že je to skupina ľudí, kde je najviac vysokoškolsky vzdelaných ľudí a mnohí túto prácu vykonávajú už nie pre peniaze, ale robia to ako svoje celoživotné poslanie. Po druhé, musíme sa zamyslieť aj nad tým, že čím ďalej tým viac v učiteľskom zbore je menej mužov. Mužov preto, lebo finančné prostriedky, ktoré poberajú za túto prácu, sú nedostačujúce a nemôžu živiť svoje rodiny. Ja mám obavy, že aj keď navonok zvýšime tie platy učiteľom, tak ak sa budú snažiť samosprávy, respektíve právne subjekty dodržať tieto platové tabuľky, bude musieť dôjsť k zníženiu počtov zamestnancov, pretože, jednoducho, viac peňazí na žiaka nepríde a bude možné rozdeliť len tie finančné prostriedky, ktoré dostanú na počet žiakov. A keďže počet žiakov zásluhou vládnej politiky, ktorá tu existuje od roku 89, neustále klesá, takže peňazí v podstate nebude viacej. Čiže to zvýšenie bude papierové a doplatia na to mnohí učitelia prepustením. Zvlášť sa to bude týkať materských škôl, kde už teraz je situácia katastrofálna a tá situácia sa ešte zhoršuje potom, čo ministerstvo školstva prijalo vyhlášku, že zvýšilo počet žiakov v jednotlivých triedach. Čiže si myslím, že to nebola dobrá vec a bolo by to nutné napraviť. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť na záver rozpravy?

  • Ďakujem. Veľmi stručne. Myslím, si, že tá širšia diskusia bude v druhom čítaní, ale po tých dlhoročných suchotách, ktoré v tejto oblasti vládli, je táto zmena určite naozaj krokom k lepšiemu. Aj ten mechanizmus, ktorý sa zakomponúva, takže motivuje najmä tých mladších, aby sa rýchlejšie dostali na vyššiu príjmovú úroveň, je určite dobrým krokom a netreba zabúdať ani na ďalší pozitívny vplyv, ktorý prináša kolektívna dohoda pre zamestnancov vo verejnej službe, ktorá bez ohľadu na túto zmenu ešte nastavuje potom vyššiu úroveň platov a tá, samozrejme, každým rokom bude dvíhať úroveň platov tejto skupine zamestnancov. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Rada by som nadviazala na niektoré konštatovania pani kolegyne Angyalovej, ale z úplne inej stránky. Ten zákon je v podstate novelizovaný veľmi dobre. Dáva základ pre to, aby platy učiteľov išli, tarifné platy išli hore. Ale z tarifných platov nemožno odvodzovať priemernú mzdu v školstve, predovšetkým v regionálnom školstve, pretože je umožnené, aby pedagógovia dostávali osobný príplatok. A tu ja vidím jeden problém. Tak ako je postavený dnes normatív na žiaka, zrejme zahŕňa aj toto zvýšenie, ktoré je plánované v tomto zákone. Len a o to len ide. Na to, aby mohli byť učitelia platení tak, že majú dostatočne vysoký osobný príplatok, je potrebné v regionálnom školstve robiť racionalizačné opatrenia. Znamená to v praxi to, že sa školy alebo zrušia, ale predovšetkým sa musia vytvárať väčšie triedy. Teda viacpočetné triedy. Tento proces sa nedá urobiť za jeden rok. Tento proces treba robiť niekoľko rokov, až sa dostane istý, povedzme ešte prijateľný stav žiakov. Ja ho odhadujem tak medzi 25, 26, nad 30, považujem to už za exces. A v súvislosti s týmto procesom prichádza k znižovaniu počtu pedagogických pracovníkov, ktorým treba dávať odstupné. Sama som to ako regionálna politička zažila v minulom roku, keď sme cez veľkú nevôľu obyvateľstva zracionalizovali sieť škôl a výsledok bol, že pedagógovia nedostali koncom roku žiadne odmeny, nebolo na osobné príplatky. Z tohto pohľadu sa mi zdá trošku problematické toto finančné krytie a bolo by potrebné zamyslieť sa nad tým, či nevyčleniť niektoré prostriedky, ja neviem odkiaľ, práve na odstupné tým obciam, ktoré sa správajú racionálne, lebo sú obce, ktoré sa nesprávajú racionálne, a výsledok je rovnaký. Učiteľ, ktorý učí 25 detí a ktorý učí 15 detí, dostáva ten istý tarifný plat, čo asi nie je správne. Mali by dostávať výslednú mzdu, odlišnú, ale práve v dôsledku tohto procesu transformácie, ktorý znamená racionalizáciu siete škôl, obciam nezostávajú peniaze na to, aby tých učiteľov motivovali, riaditeľov motivovali k tomu, že ak budete mať istý počet detí v triede, budete mať adekvátny plat. Zamyslime sa, prosím, nad tým. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1004).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1004. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1009. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vládny návrh zákona vychádza z legislatívneho zámeru na vypracovanie návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej prevencie, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 730/2002. Návrh zákona zdôrazňuje význam sociálnej prevencie osobitne pri úprave opatrení, ktoré treba vykonať najmä v záujme predchádzania krízovým situáciám v rodine a na zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov. Opatrenia upravené týmto zákonom tvoria osobitne usporiadaný systém, ktorý umožňuje vyberať a vykonávať opatrenia podľa povahy a závažnosti situácie, v ktorej sa dieťa, jeho rodina, mladý dospelý a iná plnoletá fyzická osoba ocitla a ktorú je potrebné riešiť. Návrh zákona upravuje aj opatrenia primárnej sociálnej prevencie, ktoré sú zamerané na predchádzanie a odstraňovanie príčin vzniku sociálno-patologických javov. Navrhovaný zákon utvára právny základ na dôslednú ochranu práv každého maloletého dieťaťa, ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky. Všetky ustanovenia návrhu zákona utvárajú podmienky na dodržiavanie ochrany práv detí a na implementáciu medzinárodných dohovorov v oblasti práv detí, ktorým je Slovenská republika viazaná.

    Zmeny oproti súčasnej právnej úprave sú najmä v úprave povinnosti ponúknuť psychologickú pomoc dieťaťu v prípade rozvodu jeho rodičov, v rozšírení možností pomoci ohrozeným deťom, rodinám ako aj plnoletým fyzickým osobám, v úprave výchovných opatrení, zavedení sociálnej kurately, v úprave výkonu opatrovníctva a poručníctva, v úprave repatriácie a pomoci maloletým bez sprievodu, v úprave zabezpečenia účelu rozhodnutia súdu vykonávaného v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v novej úprave opatrení na zabezpečenie náhradného rodinného prostredia, v úprave vnútroštátnych pravidiel, pri medzištátnom osvojení detí, v zapojení akreditovaných subjektov do sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Návrh zákona umožňuje vykonávať opatrenia v rôznych prostrediach. Dáva možnosť voľby a kombinácie metód, techník a postupov prác v rôznych zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, upravuje však základné typy zariadení, ktorými sú detský domov, detský domov pre maloletých, krízové stredisko, resocializačné stredisko a zároveň upravuje aj základný rozsah ich činností.

    Návrh zákona upravuje aj opatrenia finančného charakteru orientované na podporu sanácie rodín, z ktorých boli deti vyňaté, na osamostatnenie mladých dospelých pri odchode z detského domova ako aj na uľahčenie resocializácie mladistvých a plnoletých fyzických osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Návrh zákona nanovo upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov. Utvára podmienky na vykonávanie opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately neštátnymi subjektami. Upravuje kvalifikačné predpoklady na vykonávanie niektorých opatrení s cieľom dosiahnuť odborný výkon metód, techník a postupov najmä sociálnej práce, ktorá je základom vykonávania opatrení podľa navrhovaného zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, Ako spravodajca výboru pre sociálne veci a bývanie konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh je v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami a inými zákonmi i inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dopady z realizácie navrhovanej úpravy sú uvedené v doložke finančných a ekonomických výhod. Dámy a páni, ako spravodajca výboru, s ohľadom na oprávnenia, ktoré mi z rokovacieho poriadku vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru Národnej rady pre verejnú správu, výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa zároveň prihlasujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Najskôr budem informovať o tom, že písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Zuzana Martináková, ale ako spravodajca máte prednosť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, v úvode chcem oceniť to, že návrh zákona, tento návrh zákona existuje a že môžeme opäť diskutovať o rodine, o pomoci ohrozeným deťom, najmä v dobe dnes stále častejšie sa rozpadajúcich rodín. Tiež som rád, že oproti pôvodnej verzii návrhu zákona po medzirezortnom pripomienkovom konaní sa tá pôvodná predloha výrazne zmenila, lebo tá pôvodná priam mobilizovala niektoré mimovládne organizácie, občianske združenia až tak, že sa na nás obracali s návrhom, aby sme zákon v takej podobe neschválili, pretože taký návrh nepotrebujeme, lebo iba by konzervoval starý, v tomto prípade centralistický model, ktorý preferoval ústavnú starostlivosť o deti pred modelmi založenými na rodinnom princípe. Dnes už môžem konštatovať, že aj keď zákon by mohol byť ešte citlivejší k potrebám a záujmom detí, dnešná podoba návrhu zákona prináša viacero potrebných a nových prvkov. Napríklad počíta s vyššou účasťou samosprávy a akreditovaných subjektov na výkone sociálnoprávnej ochrany. Napríklad pri aktuálnej sanácii, po vyňatí dieťaťa z rodiny je zapojený aj akreditovaný subjekt, pri úprave pomerov u detí s nariadenou ústavnou výchovou, pri vyhľadávaní náhradnej rodiny pre dieťa, pre ktoré sa hľadá náhradná rodina a podobne. Zákon umožňuje vznik rôznych zariadení ambulantného i pobytového typu, ktoré by mohli pomáhať pri intervencii do zlyhávajúcej rodiny a pri sanácii rodiny, ktorá už zlyhala. Určenie lehôt pre organizáciu náhradnej rodinnej starostlivosti je snahou urýchliť umiestnenie dieťaťa do náhradnej rodiny. Zákon ukladá, že zariadenie, povinnosť, že zariadenie má vypracovať a uskutočniť program „supervízie“. Veľký posun je v preferencii profesionálnych náhradných rodín pred skupinami detských domovoch ako aj čiastočné upustenie od nerealizovateľnej požiadavky vysokoškolského vzdelania u profesionálnych náhradných rodičov.

    Dámy a páni, zákon poskytuje nové možnosti, ale je diskutabilné, nakoľko vytvára podmienky pre ich realizáciu v praxi. V tejto chvíli neviem s istotou povedať, či na základe zákona na Slovensku začne reálne fungovať terénna práca sociálna a sanácia rodín v kríze tak, aby sme pristúpili k vyňatiu dieťaťa z rodiny až po vyčerpaní všetkých možností. Hovoril som o tom aj pri rokovaní o štátnom rozpočte, o štátnom rozpočte na rok 2005. Ako sa v poslednom roku zvýšil počet detí v detských domovoch, pretože sa rozpadla rodina alebo neplnila svoje základné funkcie najmä zo sociálnych dôvodov. Je priam tragikomické, že štát mesačne vynakladá veľké tisíce korún v detských domovoch, na jedno dieťa 15, možno 18, možno 20 000 korún po tom, čo nenašiel pár tisíc korún na uhlie, aby v takejto rodine mohli v zime kúriť a mali teplú vodu. I v návrhu zákona navrhnuté finančné opatrenia na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa považujem za nedostatočné, tak ako sú uvedené v § 64, dve opatrenia, príspevok na dopravu a príspevok na stravu. Príspevok na dopravu, ak otec alebo rodič chce navštíviť dieťa v detskom domove, tak obec mu môže, môže, zdôrazňujem, prispieť na náklady spojené s dopravou. Koľko? Príspevok na stravu. Príspevok na stravu je príspevok dieťaťu, ktoré chce z detského domova navštíviť svojho rodiča, tak dostane príspevok na stravu vo výške jeho stravnej jednotky v detskom domove. Toto sú všetky opatrenia sociálnoprávnej ochrany finančného charakteru. Tiež neviem s istotou povedať, či na základe prijatia zákona v tejto podobe budeme schopní ponúkať dostatočné množstvo prevenčných programov pre rodiny v počiatku krízy.

    Pri prevencii by som sa na pár slov zastavil. V celom zákone sú prevencii venované § 10 a § 11. Celá prvá hlava druhej časti, to sú § 10 a § 11. Celý názov tejto hlavy znie: Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov. Tie opatrenia, zacitujem z toho § 10, sú najmä organizovanie programov, tréningov zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností, plnenia funkcií rodiny, na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa na nové situácie, b) organizovanie programov a aktivít zameraných na predchádzanie sociálnopatologickým javom; c) sprostredkovanie kultúrnych, záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí. Tie opatrenia sú dosť všeobecné, v zákone sa nehovorí, čo sú krízové situácie v rodinách, ani to, čo sú negatívne vplyvy na rodinu. Môžeme ich len dedukovať z návrhu týchto opatrení. Ja si myslím, že krízové situácie v rodine vznikajú vtedy, keď sa z nej vytratí pohoda, bezpečie, sociálne istoty, harmónia, vzájomná úcta a láska. A k tomu dochádza z rôznych príčin, nielen stratou zamestnania živiteľa rodiny, ale aj narušením vzájomných vzťahov, napríklad z nezvládnutia úlohy manžela, rodiča, dieťaťa, ale tiež narušením vzájomných vzťahov v rodine pôsobením vonkajšieho prostredia, keď sa priamo či nepriamo útočí na inštitúciu rodiny, keď sa relativizujú základné hodnoty, na ktorých je rodina založená. Násilie v rodine či manželská nevera sú často len dôsledky toho, že sa z rodiny vytratili hodnoty ako láska, vernosť, vzájomná úcta a zodpovednosť. Preto som rád, že v zákone o rodine sme prednedávnom nevyhodili jednu z tých staromódnych povinností, že manželia sú povinní žiť spolu a byť si verní. Myslím si, že všeobecne sa v dnešnej rodine nežije ľahko, že to má ťažké a že dnešná moderná doba, kultúra, najmä médiá jej to nijako neuľahčujú. Preto som tiež rád, že tento zákon spolu so zákonom o rodine chce rodinám pomôcť. Čo považujem za dostatočné, ale v zákone je tiež, že úlohu vypracúvať analýzy nepriaznivých vplyvov pôsobiacich na deti a rodiny a vývojových trendov sociálnopatologických javov, že túto povinnosť majú iba vyššie územné celky a nikto iný v zákone. Myslím si, že je to povinnosť najmä štátneho ústredného orgánu - ministerstva - a ďalších subjektov sociálnoprávnej ochrany, najmä ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Neviem tiež posúdiť po preštudovaní tohto vládneho návrhu zákona, do akej miery sa rozšíri počet detí v pestúnskej starostlivosti na úkor počtu detí v domovoch, to, čo si - predpokladám - všetci želáme. Či sa posilní podpora a postavenie náhradných rodín, to je to, čo chceme. Či deti do troch rokov budú v inštitucionálnej starostlivosti maximálne tri mesiace, tak ako je to štandardom v zahraničí. Či sa detský domov stane prechodným riešením pre deti v krízovej situácii, tak ako je nemocnica riešením pre akútne chorých. Či dieťa neuviazne zbytočne v systéme na základe privysokej administrácie procesu. Či jednotlivé zložky zareagujú dostatočne operatívne a citlivo na individuálnosť situácie. Či financovanie poradenstva ambulantných služieb bude uprednostnené pred inštitucionálnou starostlivosťou. A v neposlednom rade, či financovanie neštátnych zariadení bude rovnocenné so štátnymi.

    Mám aj ďalšie pripomienky, ale tu v prvom čítaní by som si dovolil spomenúť aspoň zo dve - tri. Zákon na jednej strane deklaruje prioritu života dieťaťa v rodine, biologickej alebo náhradnej. Z toho vyplýva vysoká potreba sanácie terénnej sociálnej práce, krízovej intervencie, ktorú bude problém naplniť pri zachovaní súčasnej dvojkoľajnosti samosprávy a štátnej správy v sociálnoprávnej ochrane. Inovatívny prvok v zákone, pretransformovanie súčasných detských domovov starajúcich sa o deti do troch rokov na sieť profesionálnych rodín bude klásť vysoké nároky na prácu s pôvodnou biologickou rodinou a na rozvoj náhradného rodičovstva. V súčasnom štátnom systéme nie je možné tieto činnosti realizovať vzhľadom na nedostatočný personálny potenciál a vzhľadom na to, že tieto činnosti sú často nezlučiteľné s rozhodovacou a kontrolnou činnosťou, ktorej nositeľom je štát. Zákon predpokladá, že tieto opatrenia bude koordinovať orgán sociálnoprávnej ochrany, čiastočne ich vykonávať a predovšetkým bude využívať spoluprácu ďalších subjektov, t. j. obcí, vúcok a akreditovaných subjektov, ktoré môžu zriaďovať širokú škálu zariadení ambulantnej, prechodnej aj pobytovej formy a vytvárať podmienky pri opatreniach v sociálnoprávnej ochrane. Z toho vyplýva, že financovanie poradenstva a služieb zameraných na sanáciu rodiny, ktoré tu doteraz nemáme, alebo len v obmedzenej miere, je závislé od vyšších územných celkov a obcí. Keďže v rámci fiškálnej decentralizácie na tieto subjekty neprešli financie za túto oblasť, ťažko sa dá očakávať, že budú v tejto oblasti aktívni. Aj terajší stav to len potvrdzuje, keď vyššie územné celky odmietajú financovať poradenstvo s odôvodnením, že nemajú dostatok financií a z hľadiska ich zodpovednosti sú pre nich prioritné iné oblasti. Z uvedeného je zrejmé, že zákon na jednej strane vytvára možnosti na vznik širokej škály poradenstva a služieb poskytovaných rôznymi subjektami, na druhej strane ich fungovanie z finančného hľadiska v skutočnosti nezabezpečuje.

    Dámy a páni, sú určite aj ďalšie pripomienky k tomuto vládnemu návrhu zákona, ja som sa obmedzil iba na niektoré a v druhom čítaní sa ich budem usilovať premeniť na konkrétne pozmeňujúce návrhy. Napriek všetkému, čo som povedal, odporúčam, aby ste návrh zákona posunuli do druhého čítania, pretože bude priestor na to, aby sme ho urobili lepším. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Je tu faktická poznámka, pani poslankyňa Angyalová a potom ako prvá písomne prihlásená bude v rozprave vystupovať pani poslankyňa Martináková.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovolím si reagovať na pána kolegu, lebo zdieľam podobný názor, myslím si, že tento zákon by sa mal posunúť do druhého čítania a že bude musieť nejaké drobné zmeny doznať, a preto sa nechcem veľmi ani obšírne vyjadrovať, možno k jednej veci, ktorú on iba tak nadškrtol a ďalej nerozoberal, a ja si myslím, že ju treba veľmi vážne otvoriť. V apríli roku 2003, pán minister, sme s viacerými poslankyňami zo sociálneho výboru absolvovali prieskum v súvislosti s medzinárodnými adopciami a vtedy sme navštívili okrem iného, pretože tam patrí do skupiny orgánov, ktoré sa týmto zaoberajú, aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Týmto zákonom, pretože to už bolo otvorené aj v médiách, sa de facto centrum má zrušiť a má byť ešte tesnejšie prepojené s ministerstvom práce. Chcem vás, pán minister, upozorniť, že ja som bola jedným z najväčších kritikov tohto centra, pretože som si uvedomovala, že efektivita práce tam v tom čase, keď sme tam boli, bola nízka, ale nielen tam a naozaj to súviselo so širším spektrom orgánov, ktoré tam prispievali, ale pamätám si jednu dohodu. Tá dohoda znela, že necháme to centrum pracovať ďalší rok až rok a pol a že potom zhodnotíme, ako funguje, a pokúsime sa vymyslieť mechanizmy na to, aby fungovalo lepšie, a preto považujem za dosť neseriózne, že sa teraz po takom čase, keď centrum už relatívne dobre začína fungovať, rozhodujete tak, ako rozhodujete, a de facto akoby znova bude celá táto agenda v určitej skupine ľudí začínať odznova, ja to nepovažujem za dobré. Nepovažujem to za dobré a myslím si, že treba brať do úvahy aj medzinárodné dohody, ku ktorým sme pristúpili, a medzinárodné konvencie a najdôležitejší protokol v tejto oblasti hovorí, že takéto centrum musí napríklad v súvislosti s medzinárodnými adopciami existovať, a nie je typické, že je priamo pod ministerstvom tak, že je zlúčené ako by nejaká sekcia alebo nejaký kúsok ministerstva, takže chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že to tak nedopadne. Ďakujem.

  • Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Martináková a potom budú ústne prihlášky.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vo všeobecnej rozprave vyjadrila k tomuto veľmi dôležitému zákonu, a nadviažem v úvode na slová aj nášho pána predsedu výboru, aj pani poslankyne Angyalovej, že treba tento zákon naozaj podporiť, posunúť do druhého čítania, máme každý predstavu ako ho vylepšiť a to je dobré, my sa celkom určite na tej výslednej predlohe budeme vedieť dohodnúť, ale chcem podčiarknuť význam tohto zákona, pretože je to naozaj po dlhom, dlhom čase prvý komplexný zákon, ktorý chráni práva detí, aj keď detí ohrozených, detí s poruchami správania, detí, ktoré sa ocitli v nejakej krízovej situácii. V dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa hovorí, že v Programovom vyhlásení vlády v časti rodina v sociálnej oblasti by mala vláda pristúpiť k spracovaniu návrhu nového zákona o rodine, to sa už stalo, a aj k vypracovaniu samostatnej právnej úpravy na ochranu práv detí. Tento zákon, chcem upozorniť, nie je komplexnou úpravou na ochranu práv detí, pretože ochrana práv detí je oveľa komplexnejší problém a zahŕňa aj deti, ktoré nie sú ohrozené, deti, ktoré vyrastajú v zdravých rodinách, práva detí sú oveľa širšie, týkajú sa škôl, zdravotníckych zariadení, jednoducho, dotýkajú sa aj detí, ktoré nie sú nejakým spôsobom ohrozené, a preto prosím, aby sme aj v súvislosti s týmto veľmi dôležitým zákonom nehovorili, že už máme túto oblasť vyriešenú, týmto zákonom, lebo ja si myslím, že toto je časť zákona na ochranu práv detí, potrebná, veľmi dobrá, posúva veci dopredu, ale ak chceme hovoriť o zákone na ochranu práv detí, tak by musel byť komplexnejší. To len na úvod, aby sme sa rozumeli v terminológii, veď aj tento zákon sa nevolá zákona na ochranu práv detí, ale zákon o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, kde už samotný ten názov hovorí, že ide o ochranu ohrozených detí.

    Chcem v tejto súvislosti povedať ešte jednu vetu a dovoľte mi ešte jednu citáciu z dôvodovej správy, navrhovaná právna úprava vychádza zo skutočnosti, že opatrenia sociálnej prevencie zameranej najmä na predchádzanie krízovým situáciám v rodine, sociálnoprávna ochrana a kuratela vykonávaná pre deti aj plnoletých predstavuje osobitne usporiadanú sústavu na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich opatrení, ktorými štát, respektíve spoločnosť garantuje každému, najmä však dieťaťu a jeho rodine ochranu, podporu a pomoc a to osobitne v tých prípadoch, keď rodičia z najrôznejších dôvodov nie sú schopní alebo ochotní zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Ak máme naplniť tieto slová, veľmi dobre v dôvodovej správe, tak pri všetkej úcte a pri všetkej snahe ani tento zákon tú komplexnú ochranu nezabezpečí. Na to, aby sme naplnili tie dobré zámery, ktoré sú v tomto zákone vyjadrené, ku ktorým sa chceme dopracovať, potrebujeme, aby systém fungoval komplexne. Rezort práce, sociálnych vecí ani pri najlepšej vôli nie je schopný obsiahnuť celú šírku tejto problematiky, preto by som chcela z tejto pôdy sa pokúsiť apelovať na poslancov, aby nás podporili v aktivite, ktorú spracúva komisia, ktorá pracuje pri sociálnom výbore a ktorej mám česť byť predsedníčkou, na ochranu práv detí, ktorá sa usiluje o to, aby vznikol vládny výbor na ochranu práv detí alebo nejaký nadrezortný orgán, pani poslankyňa Sárközyová, poznám jej názor, presadzuje detského ombudsmana. My hovoríme o vládnom výbore, sú viaceré možnosti, viaceré návrhy a v tejto chvíli ide skôr o to, aby sme vedeli zladiť iniciatívy a skúsiť presadiť takýto inštitút v našej republike. Je to veľmi potrebné a ak sa má naplniť to, čo v tomto zákone je zakotvené, tak som presvedčená, že budeme potrebovať vytvorenie nadrezortného orgánu, pretože bez súčinnosti ministerstva práce, sociálnych vecí, ministerstva vnútra, ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva a ministerstva spravodlivosti to nepôjde. K tomuto dospeli mnohí odborníci a chcem využiť svoje vystúpenie na to, aby som apelovala na podporu takejto iniciatívy.

    Teraz ešte k samotnému zákonu. Ja naozaj veľmi kvitujem ten posun vpred, možnosť akreditovať sa pre subjekty, ktoré už dnes pomáhajú v teréne pri ochrane práv detí v ohrozených rodinách, ktoré vyhľadávajú náhradné rodiny, že sa môžu akreditovať a môžu sa plne zapojiť do systému. To je jeden veľký krok vpred. Veľmi oceňujem hierarchiu, ktorá je v zákone stanovená. Prevencia, sanácia rodiny, pestúnska starostlivosť, až potom ústavná starostlivosť. Táto hierarchia je viac ako potrebná a som veľmi rada, že ju zákon zakotvuje. Som veľmi rada, že sa hovorí o tom, že tie orgány sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately budú túto činnosť zabezpečovať v teréne, že budú 24 hodín pripravené podieľať sa na výkone predbežných opatrení a zasahovať v teréne a teraz nastúpia tie moje obavy. Obavy z vykonávania tohto zákona. V záverečných častiach sa totiž konštatuje, že tento zákon nevyvolá žiadne nároky na zvýšenie počtu pracovníkov na príslušných úradoch. Tu mám vážne obavy, ako budú túto činnosť zabezpečovať terajšie úrady pri ich kapacite, ich vyťaženosti a ich preťaženosti a to hovorím s plnou vážnosťou veci. Takisto som sa veľmi nedočítala o finančnom krytí potrieb tohto zákona. Samozrejme, že sú tam kryté tie priame náklady spojené so zvýšením vreckového pre deti v detských domovoch, v pestúnskych rodinách, pre zvýšenie príspevku pri odchode z detského domova, to všetko sú veľmi dobré opatrenia, tam sú tie priame nároky zohľadnené, ale dali sme obciam právomoc, napríklad preplácať cestovné pre rodičov, ktorí chcú navštíviť svoje deti v detských domovoch. Obce sa okamžite ozvú, ak sa už neozvali, že nebudú mať na to finančné prostriedky. Poznám prípady, rôzne, a už sa tu nechcem opakovať, že zo svojich poradní, keď napríklad obec, s ktorou sa snažíme sanovať jednu rodinu, kde sa matka chce starať o svoje deti a je úplne vo veľkej núdzi, tak sa obrátila na obec a ten starosta stokrát povedal, že by jej pomohol, ale má na účte nulu. Obávam sa, že obce nebudú mať finančné prostriedky na to, aby sa zapojili významne do vykonávania ustanovení tohto zákona a to aj pri sanácii rodiny, aj pri tom, že si môže obec najať akreditovaný subjekt, aby jej v tejto práci pomáhal, aj pri tých priamych finančných nákladoch spojených napríklad s preplácaním cestovného, aby mohli rodičia navštevovať svoje deti v detských domovoch. Čiže ak mám vyjadriť obavu smerom k tomuto zákonu, tak skôr smerom k tomu, že zámery sú veľmi dobré, len sa bojím o ich vykonateľnosť. Obávam sa, že pri tej vykonateľnosti budeme mať veľa otázok aj vo výbore, ako je to kryté organizačne, finančne a budeme sa snažiť v tomto smere do toho zákona zasahovať. To hovorím tak ako teraz pri všeobecnej rozprave, konkrétnejšie, samozrejme, vo výbore, v druhom čítaní, pán poslanec.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Nie, nie, nerozmyslíme.

    Ešte krátko k tomu, o čom bude určite hovoriť aj pani poslankyňa Černá, čo tu otvorila aj pani poslankyňa Angyalová. Tento zákon vnáša isté zmeny do doterajšej organizácie niektorých inštitúcii, Centrum poradensko-psychologických služieb prechádza pod ústredie a to by ešte v rámci tej koncepcie a filozofie zákona celkom zapadalo, ale naozaj, to Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu je v tejto chvíli orgán, ktorý potrebuje istú svoju autonómiu, na to sme prišli aj počas nášho poslaneckého prieskumu a nezávisí to tak ani od organizačnej štruktúry ako od toho, aby toto centrum sa dalo ľahko nájsť aj pre našich občanov, ktorí sa na toto centrum obracajú nielen pri medzinárodných adopciách, ale aj pri vymáhaní výživného, únosoch detí do zahraničia a tak ďalej, ktoré sa stávajú pri rozvodoch rodín v súčasnosti. A najmä potrebuje byť identifikovateľné a ľahko nájditeľné pre záujemcov o adopciu zo zahraničia, ktorí jednoducho musia tu mať miesto, kde ľahko sa dostanú k telefónnym číslam, ku kontaktu, k ľuďom schopným okamžite zareagovať na ich požiadavky a ponuky a preto vidím ako veľmi dôležité zachovanie istej autonómie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu, myslím, že v tomto smere nájdeme nejaké spoločné riešenie vo výbore. Ja sa prikláňam takisto k názoru, že tento zákon je potrebné posunúť do druhého čítania, som veľmi rada, že prišla táto právna norma, vidieť v nej rukopis pracovníkov ministerstva, ktorí sa dlhodobo venujú tejto problematike a dúfam, že budeme dobre spolupracovať aj pri pozmeňujúcich návrhoch na tomto zákone. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa bola ako jediná písomne prihlásená. Prosím, teraz ústne kto sa hlási do rozpravy. Mám, áno, už je to opravené. Pani poslankyňa Černá, pán poslanec Madej,

  • Hlas v sále.

  • nuž tak teda som si nevšimol, končím možnosť prihlášok do rozpravy a pán spravodajca, s faktickou poznámkou môže teraz reagovať. Zapnite mikrofón pánovi Brockovi.

  • Ja som pani kolegyňa tiež mal viacero otázok a výhrad, ale myslím si, že v tej veci medzinárodnoprávneho strediska na ochranu detí, tam sa asi nezhodneme, lebo argumenty, ktoré ste používali, ja napríklad používam práve s opačným zmyslom. Ak sa práve ľudia na celom Slovensku alebo ktokoľvek v rôznych situáciách, ako ste spomínali, či únosov, či záujmu o adopciu, alebo záujmu dostať dieťa zo zahraničia do vlasti v rôznych situáciách, no tak sa mi zdá byť jednoduchšie, že všetci vedia, že na to je tu orgán jeden jediný - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má v každom okresnom alebo pomaly obvodnom meste svoju pobočku alebo úrad a nemusia hľadať úrad, o ktorom mnohí nevedia, kde sídli, či vôbec existuje, čiže ak sme sa snažili integrovať viacero úradov s jedným zámerom, aby občania našli čo najviac vecí pod jednou strechou, tak to aj v takomto prípade si myslím, že bude lepšie, keď to bude pod Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Čiže ak sme sa snažili integrovať viacero úradov, s jedným zámerom, aby občania našli čo najviac vecí pod jednou strechou, tak v takomto prípade si myslím, že bude lepšie, keď to bude pod Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

  • Tak nech sa páči, pani poslankyňa Černá.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja by som rovno teda nadviazala na pána predsedu sociálneho výboru Brocku a povedala mu, že teda pani Martináková v tomto neostane osamotená, v tomto názore, ani kolegyňa z nášho sociálneho výboru za Smer pani Angyalová, pretože zdieľam ten istý názor a myslím si, že nás bude podstatne viacej v našom výbore aj v parlamente, ktorí si myslia, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktorý funguje na Slovensku na ministerstve a ako samostatná inštitúcia od roku 1993 urobila kus užitočnej roboty v rámci vymáhania medzinárodného výživného, len za posledné tri roky, pán predseda, sa podarilo vybojovať okolo 30 miliónov korún pre rodičov na Slovensku, ktorí ostali bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, kde druhý partner neplatil po tom, čo opustil našu krajinu, navyše za posledné tri roky toto centrum eviduje okolo 8 000 prípadov špeciálne tohto náhradného výživného, okrem tých peňazí. Navyše chcem povedať, že teda naozaj sme išli pomerne s dosť veľkým humbugom pred dvoma rokmi ako poslankyne za sociálny výbor na prieskum do tohto centra, ktoré bolo naozaj veľkým predmetom našej kritiky, ale najmä preto, že sme najmä z vonkajších radov počúvali úžasne veľa kritiky, že okrem toho, že robili vymáhanie, okrem toho, že robili medzinárodné únosy, tak im v roku 2001 pribudla táto agenda medzinárodných osvojení a musím povedať, že keď sme tam prišli, tak toto fungovalo rok, musím povedať, že sme to naozaj veľmi kritizovali, ale museli sme si nechať vysvetliť a uznať, že len porovnávanie právnych poriadkov medzi krajinami s ktorými sme podpísali dohovor aj my, trvá do 6 do 8 mesiacov, museli sme uznať, že to bol začiatok, že to bola ťažká práca s 15 ľuďmi, s finančne poddimenzovaným centrom, a k dnešnému dňu sa táto skutočnosť javí asi v 129 deťoch, ktoré opustili našu krajinu a našli domov v zahraničí. Treba však povedať jednu veľmi vážnu vec. Že v každom prípade si myslím, že iste máme všetci spoločný záujem jeden, aby tie deti, ktoré sa von dostanú, pretože treba povedať, že centrum registruje deti, ktoré už nikto na Slovensku nechcel, tak treba povedať, že asi tým záujmom nás všetkých, ktorí sme tu, je, aby tie deti našli tú správnu rodinu. Teda nie je to súťaž o tom, ktorá krajina vyvezie za hranice čo najviac detí, ale v prvom rade o tom, aby sa ocitli v skvelej rodine, v skvelej a milujúcej rodine. A teda aj ja zastávam ten názor, že je veľkou chybou akokoľvek „škrabať“ centrum, ktoré funguje 13 rokov, ktoré vykonáva dobre svoju prácu s 15 ľuďmi, čo nie je bohviečo, ale si myslím, že teda majú dôvod na oslavu. Majú „dobré úspechy“, treba im pomôcť, poprípade im treba dať naviac niekoľko zamestnancov, ak sa to dá, ale v každom prípade by som chcela, aby sme si uvedomili jeden veľmi dôležitý fakt, že aj zahraničie, a navyše keď vidím kolegov z SMK, chcem povedať, že práve Edit Bauerová, naša kolegyňa, ktorá je už v europarlamente a nemôže tu predniesť svoju reč, bola jednou z tých, ktorá stála pri zrode centra. Takže chcem povedať, že najmä aj z tej zahraničnej oblasti je veľmi citlivé akokoľvek „škrabať“ existenciu tohto centra, kdekoľvek ho posúvať, presúvať, meniť čísla, kontakty, faxy, ľudí a podobne. Je to citlivé. Viem si predstaviť, že by sme menili centrum za iný názov, inú adresu, iných ľudí v prípade, že prejde tadiaľto cunami, si viem predstaviť, že je to dôvod. V prípade, že sme tesne po druhej svetovej vojne a dávame dohromady inštitúcie takéhoto charakteru, si viem predstaviť, že by sme to menili, ale za daných okolností fakt nevidím, a nielenže ja, ja tu nie som pani Múdra, sú to iní múdrejší odo mňa, experti na rodinnú politiku, ktorí vedia, ktorí vedia presne pomenovať dôvody, prečo by sa nemalo s centrom hýbať a že musí ostať samostatným orgánom, samostatným ústredným orgánom, ktorý zastrešuje samozrejme štát. Pretože ani „mimovládky“, ani krajské úrady ani nikto iný než náš štát je zodpovedný za to, čo sa stane s týmito deťmi. A musím povedať jednu vec, prečo si vážim prácu centra, ešte, je skutočnosť, že do roku 2001, pokiaľ sme nepristúpili k dohovoru, áno, naše deti cestovali kdekoľvek do sveta, ale nemáme na nich žiadnu spätnú väzbu a to, si myslím, je dosť vážna vec. Nemáme kontakty na deti, ktoré našu krajinu opustili do roku 2001, ale chcem povedať a veľmi zdôrazniť a obhájiť existenciu centra ako takého, že o každom jednom dieťati, ktoré dali do zahraničia, to je približne tých 129 detí, máme informácie. To je veľmi dôležité. Veľmi dôležité.

    Ja chcem povedať, že je veľmi veľa dobrých momentov v tomto novom zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, navyše, samozrejme, je tam ešte niekoľko momentov, s ktorým by som bola veľmi rada, keby sme sa pohrali v druhom čítaní, či to bude výkon sociálnej kurately alebo to budú výchovné opatrenia a v každom prípade si myslím, že vás nechcem už teraz zdržiavať, pretože po mne idú ďalší, ale toto je asi ten ústredný moment, ktorý som chcela povedať okrem tých ostatných, že som za to, aby centrum existovalo a nikam nebolo posúvané, aby ostalo zachované. Ďakujem!

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová...

  • Ďakujem. Chcem podporiť stanovisko poslankýň, ktoré predo mnou vystúpili v otázke centra. Bola som ministerkou spravodlivosti, keď sa rušilo celofederálne centrum, ktoré bolo v Brne a vznikalo nové centrum v Bratislave. Viem, aké problémy bolo treba prekonať, spolu s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, ako bolo treba nastaviť legislatívu a viem, ako sme skúmali celú kompetenciu centra. Centrum je subjekt, ktorý prezentuje kontakty Slovenskej republiky so zahraničím. Je to zaužívaný subjekt, subjekt, ktorý sa osvedčil. Neviem pochopiť v čej hlave vznikla geniálna myšlienka toto rušiť. Som zástankyňou situácie, že Slovenská republika má nadpočet ústredných orgánov, nezmyselne povytváraných, a stále sa vytvárajú ďalšie ústredné orgány, napriek tomu, že sa uvádza, že sa znižuje administratívna náročnosť a počet osôb, ale práve začať rušiť tento orgán, ktorý skutočne nepracuje len dovnútra, ale predovšetkým navonok a tie momenty, ktoré tu boli o zmenách uvedené, skutočne, či už adresy faxov a tak ďalej a organizačných vzťahov, tak tie sú hodné zreteľa a ja verím, že tento parlament neodsúhlasí začlenenie tohto centra do ministerstva.

  • Pán poslanec Brocka a končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Veľmi krátko. Aj po vystúpení pani kolegyne Černej tu vzniká dojem a videl som, že pani poslankyňa Tóthová tak aj reagovala, ako keby sme rušili náplň úradu alebo inštitúcie, tú, ktorú doteraz ten úrad vykonával. Pani kolegyňa, ja chcem povedať, že ten úrad svoje funkcie bude naďalej plniť, tú inštitúciu začleňujeme pod Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. A ja by som preto odporúčal, aby sme nediskutovali o ochrane jedného centra, že by sme mohli viac diskutovať o ochrane tých ohrozených detí.

  • Pani poslankyňa Černá s reakciou na vystúpenia s faktickými poznámkami.

  • Pán predseda môjho sociálneho výboru, chcem len dať do pozornosti, že zákon, § 98 zákona, o ktorom sa bavíme, hovorí jasne: Centrum sa ruší. Keď sa niečo ruší, nastáva zmena, niečo iné. Iné, tak ako sme si už tu povedali, absolútne niečo iné. Samozrejme, že tú prácu budú vykonávať, ale ja stále hovorím, nemeniť, nemeniť zabehaný systém, ktorý 13 rokov funguje. Nie je to dobré vysvedčenie pre nás smerom do zahraničia. Je to zneistenie všetkých, ktorí pristúpili k Dohovoru o právach dieťaťa. Pričom, samozrejme, nie sme proti tomu, aby pristúpili k tomu „endžíovky“, aby spolupracovali, aby pomáhali deťom, poprípade úradníkom, ide o to, aby centrum ostalo zachované. Ďakujem.

  • Pán poslanec Madej (vyslovené s ď), ako posledný vystúpi v rozprave k tomuto bodu programu. Madej, (vyslovené s d) správne, pán Madej, tak je to natvrdo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja sa dovolím pridať k argumentácii k tomuto návrhu zákona, v ktorom sa snaží predkladateľ zrušiť Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Môžem povedať, že politická strana Smer - Sociálna demokracia s takýmto návrhom nesúhlasí z toho dôvodu, že máme veľký problém uvedený návrh zákona posunúť do druhého čítania, keďže nemáme zatiaľ záruky, že takéto rušenie bude z návrhu zákona vypustené. Centrum má úlohy stanovené zákonom č. 195/1998, plní úlohy prijímajúceho a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného. Ja osobne mám s centrom dobré skúsenosti, pretože na centrum nadväzuje aj schválený zákon o náhradnom výživnom. Centrum ďalej poskytuje právnu pomoc a poradenstvo, pomáha, je ústredným orgánom v zmysle dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosoch a detí a pomáha taktiež, je ústredným orgánom pri zahraničných adopciách. Ja si myslím, že naozaj je to štandardný, osvedčený a vyskúšaný spôsob spolupráce zmluvných štátov, kde je celoeurópsky a celosvetový trend vytvárania špecializovaných organizácií alebo samostatných súčastí rezortov zodpovedných za vykonávanie týchto medzinárodných zmlúv a plnení špecifických úloh. Ja si myslím, že centrum ako také malo dobrú a jednoduchú komunikáciu medzi týmito organizáciami tak po Európe alebo vo svete a aj dobrú komunikáciu s našimi vnútroštátnymi orgánmi. Podľa mňa sú aj lepšie možnosti špecializácie, keď centrum je špecializované, má zákonom stanovené úlohy, ktoré má vykonávať. Ja sa pýtam predkladateľa, možno to zaznelo aj v rozprave, prečo iné samostatné organizácie, ktorých zrušenie na rozdiel centra sa nepredpokladá, prečo sa s takýmito organizáciami ako napríklad Stredisko pre štúdium práce a rodiny predkladateľ vysporiada, a že môžu existovať a prečo sa dobre fungujúce Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže musí rušiť. Okrem toho, čo už bolo povedané, že centrum ako také je zárukou stability aj na medzinárodnej úrovni. Pretože centrum je určené ako ústredný orgán a podľa jednotlivých dohovorov a nie je naozaj dôvod na to, aby sme išli do Haagu a rušili, respektíve menili ústredný orgán pre tieto úkony. Argumentácia, ktorú sme počuli zo strany ministerstva, okrem toho pán predkladateľ ani nezdôvodnil podrobne, prečo sa navrhuje rušiť toto centrum, ale už ktorú sme počuli, si myslím, že veľmi, ale veľmi nedostatočné. Nikto nehovorí čo v súčasnosti centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže robí zle. Nikto nehovorí po kvantitatívnej stránke, ja sa pýtam, či ste nespokojní s počtom medzinárodných adopcií, či naozaj teraz naším záujmom je čo najviac exportovať deti, samozrejme, alebo či ste nespokojní s kvalitatívnou stránkou tohto procesu a tu sa pýtam, naozaj, čo robí centrum zle. To som doteraz naozaj v diskusiách s ministerstvom nepočul. Hovorí sa, že nie je zodpovednosť, ale ja sa pýtam, akože nie je zodpovednosť, keď za činnosť a prácu centra zodpovedá riaditeľ, ktorého, mimochodom, menuje a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja sa pýtam, prečo skôr potom ministerstvo nekomunikuje s centrom aj napríklad pri tomto návrhu zákona, keď sa to možno dozvie s medzirezortného pripomienkového konania, respektíve z médií, že takáto vec sa ide udiať, zrušiť Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ja sa pýtam, keď sú argumenty zo strany ministerstva, že proces adopcií do zahraničia je proces, za ktorý de facto nikto nebude zodpovedný, ja sa pýtam, že ak má centrum svojho riaditeľa, ktorého niekto menuje a odvoláva, ja sa pýtam: Akože tam nie je zodpovednosť? Ako môže byť takýto argument použitý, keď neexistuje jediný argument alebo výhrada voči kvalite alebo kvantite práce Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

    Pán minister, existencia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je aj istotou pre zúčastnených, pre tých, pre ktorých už centrum pracuje doteraz. Je to aj istota, právna istota v zahraničí, kde nebudeme poukazovať na neustále a neodôvodnené zmeny. Tak ako nám tu bujnie množstvo právnych predpisov, ktoré urobí parlament naozaj nekvalitne a musí ich znovu novelizovať, mimochodom, ministerstvo práce je v tomto expertom, že sa právne predpisy počas roka niekoľkokrát novelizujú, tak aspoň v prípade, ak nechceme zrušiť centrum, nedáme verejnosti respektíve zahraničiu najavo, že sa tu robia zmeny, ktoré nie sú odôvodnené, nie sú zmysluplné a sú absolútne zbytočné.

    Ja ešte chcem povedať, že s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže nepočítajú len medzinárodné dohovory, že to nebudú ťažkosti, len čo sa týka určenia nového ústredného orgánu v zahraničí pre ostatné inštitúcie, ale počítajú s ním aj iné zákony ako napríklad zákon o náhradnom výživnom a ďalšie. A, pán minister, kvalita legislatívy je o tom, že návrh zákona musí zohľadňovať aj tieto nevyhnutné a potrebné zmeny. A ja tu nevidím novelizáciu v ďalších článkoch týchto právnych predpisov, ktoré priamo poukazujú na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Nie je v súlade s princípom právnej istoty, aby ste do tohto zákona dali právne nástupníctvo a v ostatných zákonoch mali uvedené centrum, veď tak sme mali aj zákon o rodine, ktorý dlho počítal s národnými výbormi. Určite to nie je tak dobre. Takže uvedený návrh zákona v tejto časti nie je ani po legislatívnej stránke dobre naformulovaný, navrhnutý a určite nie je vecne dobre odôvodnený a zmysluplný. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Madej bol posledný v rozprave. Končím rozpravu. Pán minister požiadal ako navrhovateľ o slovo. Nech sa páči.

  • Len veľmi stručne. Tu si niekto pero zabudol. K tejto diskutovanej téme, len naozaj také upokojenie. Bude koniec koncov naozaj dostatočný priestor na diskusiu, ale tak ako už pán spravodajca povedal, nejde o zámer zrušiť centrum, aj keď je to napísané v danom paragrafe, ktorý pani poslankyňa Černá spomínala, ale sú to prechodné ustanovenia, kde sa mení, že súčasná právna podoba sa ruší, ale ide o začlenenie tohto centra do štruktúry Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože toto ústredie pokrýva všetko, čo sa týka detí, čo sa týka rodiny, čo sa týka celých politík, ktoré toto vykonávajú, spravuje, riadi, vlastní detské domovy, napríklad, ktoré sú zdrojom vlastne tých detí, ktoré sú poskytované na medzinárodnú adopciu. Takže ide len o prepojenie týchto záležitostí s cieľom lepšej efektivity, lepšej funkčnosti a aj keď by to povedzme nebolo teraz v tomto znení dokonale napísané, ale môžeme o tom rozprávať, viem si predstaviť bez zmeny názvu, bez zmeny telefónnych čísiel, bez akýchkoľvek ďalších vonkajších zmien, ktoré tu boli spomínané ako argumenty, že by sa to dalo zrealizovať, ale myslím si, že je to logické, aby to bolo usporiadané tak, aby to patrilo pod jednu strechu, ktorá komplexne rieši všetky tieto otázky. Ale, samozrejme, priestor na diskusiu tu bude a môžeme o tom diskutovať. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 994).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 994. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí číslo 1002, prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja, aby zastúpenia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Gyurovszkého, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov. Obsahom predkladaného návrhu zákona je úprava nových oprávnení príslušníka Železničnej polície. Ide o oprávnenie na predvedenie osoby na základe žiadosti, oprávnenie používať služobných psov na pachové práce ako aj oprávnenie používať nový donucovací prostriedok a to spútavací opasok vzhľadom na potrebu zastaviť určité nebezpečné konanie osôb. Návrh zákona ďalej upravuje aj nové ustanovenie o skrátenom vyšetrovaní a tiež sa spresňujú niektoré ustanovenia, ktoré v praxi prinášali problémy. Zároveň sa niektoré ustanovenia aktualizujú vzhľadom na právne úpravy vykonané inými právnymi predpismi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zároveň teda vás žiadam o prijatie predloženého vládneho návrhu zákona a schválenie na postúpenie do druhého čítania, ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jánovi Patakymu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 328 z 1. februára 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/ 1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam o prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. januára 2005 číslo 1002 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu nikto neprihlásil. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1006).

    Vládny návrh ste dostali ako tlač č. 1006, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1010. Prosím ministra školstva Slovenskej republiky pána Martina Fronca, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo ministerstvo školstva na základe Programového vyhlásenia vlády a uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v predkladacej správe tohto materiálu a reaguje na zmeny vyplývajúce z účasti Slovenskej republiky v Európskom výskumnom priestore.

    Predložený návrh zákona rieši legislatívne zmeny, ktoré vyplývajú z trojročného uplatňovania doterajšieho zákona č. 132/2002 o vede a technike v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu zákona je utvárať efektívne fungujúci systém na podporu výskumu a vývoja a na podporu Agentúry pre podporu výskumu a vývoja. Slovensko ak chce budovať modernú konkurencieschopnú spoločnosť, nevyhnutne potrebuje v oblasti výskumu a vývoja reformu, ktorá pomôže Slovensku napĺňať okrem iného aj ciele Lisabonskej stratégie. Nový zákon o štátnej podpore výskumu a vývoja mení nasledujúce: Zjednodušuje spôsob poskytovania štátnej podpory pre vývoj a výskum, sprehľadňuje systém financovania výskumných projektov, posilňuje súťaživosť a zavádza konkurenciu. Nový systém má za cieľ efektívne využívať prostriedky štátneho rozpočtu. Návrh predloženého zákona je v súlade s ústavou a nie je v rozpore s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Takisto nie je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná úprava nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Z hľadiska dôsledkov vyplývajúcich zo zlepšenia podmienok pre uskutočňovanie výskumu a vývoja by však v pomerne krátkom časovom horizonte mal byť jeho vplyv na ekonomiku a na štátny rozpočet pozitívny. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pánovi predsedovi výboru, poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spravodajca výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média, konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 14. januára 2005 č. 1010 prideliť vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1006, v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Ústne prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Polka, pani poslankyňa Tkáčová. Nikto viac, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Prvý vystúpi pán poslanec Polka, pripraví sa pani poslankyňa Tkáčová.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému vládnemu návrhu zákona o organizácii podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 1006.

    Podľa predloženej dôvodovej správy návrhom zákona sledujeme, citujem: „Dosiahnuť vyššiu efektívnosť využitia finančnej podpory výskumu a vývoja s cieľom prispieť k rozvoju ekonomiky, kultúry a spoločnosti Slovenskej republiky.“ Toľko citát. Asi všetci budete súhlasiť, že dosiahnutie takto definovaného cieľa je pre prosperitu slovenského hospodárstva, ktoré musí smerovať k rýchlejšiemu presadeniu znalostnej ekonomiky, otázkou zásadnou. Jedna vec však je takýto cieľ „deklarovať“, druhá je vytvoriť skutočne také legislatívne podmienky, ktoré budú garantovať, že dosiahnuté výsledky nebudú produkované len pre uspokojenie akademickej obce, ale prejavia sa vo väčšej miere vo zvýšení konkurenčnej schopnosti našej ekonomiky na domácom a hlavne na svetovom trhu. Inými slovami, popri rozširujúcom sa podiele základného výskumu na slovenskom výskume, ktorého hlavným cieľom je podľa definície v predloženom zákone získavanie nových poznatkov bez ohľadu na možnosti praktického či priameho využitia vzhľadom na reálne potreby našej ekonomiky, musíme podľa môjho názoru zabezpečiť podporu aj v tej časti výskumu, ktorá zabezpečuje svojimi výsledkami priamy rozvoj našej ekonomiky. Pre podloženie tohto tvrdenia oproti roku 2000 je podiel základného výskumu alebo vzrástol postupne do roku 2003 o viac ako 12 % na terajších 37,3 % oproti aplikovanému výskumu, ktorého podiel poklesol asi o 8 % na terajších, z 52,3 na 44,7 %. Obdobne zhruba o 4 % klesol podiel vývoja na terajších 18 %. Bez najmenšieho pokusu znevažovať význam základného výskumu, ale možno asi budete so mnou súhlasiť, že nemôže byť jediným kritériom úspešnosti výskumu počet článkov a citácií v zahraničných časopisoch. Možno uviesť, alebo nerád by som uvádzal vulgarizovaný prípad alebo príklad, že asi nebude v súčasnom záujme Slovenska napriek deklarovanej podpore slobody bádania podporovať z verejných prostriedkov výskum nejakého možného unikátneho motýľa na Barme či Sumatre. Veľmi starostlivo som sa snažil pochopiť zásadnú myšlienku predloženého návrhu zákona a na základe tohto štúdia musím konštatovať, že predložený návrh legislatívnej úpravy organizácie štátnej podpory má vôbec nepresvedčil o zabezpečení dosiahnutia vyššej efektívnosti využitia štátnej finančnej podpory výskumu a vývoja. I keď v rámci prvého čítania nie je dostatočný priestor na podrobné pripomienky, rád by som pre ilustráciu uviedol aspoň niektoré zásadné výhrady.

    Predložený návrh zákona v rozpore so schválenou koncepciou vednej a technickej politiky rozširuje podiel inštitucionálneho a znižuje podiel účelového financovania výskumu a vývoja.

  • Prosím vás, vypnite si mobilné telefóny.

  • Pokiaľ v minulosti, respektíve podľa teraz platného zákona o vede a technike rozsah inštitucionálneho financovania nejakej organizácie bol podmienený pravidelným pozitívnym hodnotením dosiahnutých výsledkov a predložením výskumného zámeru na ďalšie obdobie, nový zákon už takého hodnotenie pre ďalšie použitie štátnych zdrojov nepredpokladá. Návrh zákona navyše uvažuje zriadiť zo zákona nové výskumné ústavy ako súčasť vysokých škôl na porovnateľnom postavení, aké majú fakulty, čo pri veľkom počte našich vysokých škôl bude znamenať nemalé prostriedky nielen na ich zriadenie, ale predovšetkým na ich budúcu prevádzku. Zámer predkladateľa bude vypuklejší, ak uvediem, že i podľa súčasného zákona č. 131/2002 o vysokých školách je v právomoci rektora podmienenosť schválenia akademického senátu. Takto zriadený ústav by však zrejme musel byť financovaný z rozpočtu vysokej školy alebo z vlastnej podnikateľskej činnosti. Ak však bude takýto výskumný ústav zriadený zákonom, bude mať nárok, ako predpokladá prerokovaný návrh zákona, na inštitucionálne financovanie. Toto financovanie bude prebiehať navyše bez akejkoľvek kontroly kvality výsledkov činnosti takto ustanoveného ústavu. Vytváranie takejto výskumnej organizácie rozpočtového charakteru zo zákona nielen zvyšuje požiadavky na rozsah inštitucionálneho financovania, ale je aj v rozpore s výsledkami auditu štátnej správy, ktorým sa požadovalo zásadné zníženie počtu takýchto štátnych rozpočtových alebo príspevkových organizácií.

    Druhou oblasťou, ktorú návrh zákona neodstránil, je nerovnosť postavenia rôznych subjektov výskumu. Podľa návrhu zákona je nepredstaviteľné, aby mohla byť napríklad inštitucionálne financovaná iná organizácia ako štátom alebo zo zákona zriadená organizácia. Napríklad český zákon o podpore vedy a techniky takúto nerovnosť subjektov odstránil a umožnil, aby po splnení určitých kritérií mohla byť aj podnikateľská výskumná organizácia inštitucionálne financovaná. Nie je to len jediný príklad nerovnosti postavenia, ktorú nový zákon neodstraňuje. Rozdiely sú i v prípade podnikateľského subjektu aj v administrácii udeľovania štátnej podpory. Okrem už uvedených príkladov nerovnosť postavenia štátneho vysokoškolského a podnikateľského sektora výskumu vyplýva aj z predpokladaného nerovnomerného zastúpenia v orgánoch posudzujúcich, prípadne rozhodujúcich o udeľovaní finančnej podpory, respektíve Rady vlády pre vedu a techniku. Aj napriek všeobecne známej skutočnosti, že podnikateľský sektor sa na financovaní výskumu a vývoja podieľa už dnes 50 % a v časovom horizonte niekoľkých rokov sa má tento podiel zvýšiť na 75 %, zastúpenie podnikateľskej sféry je v niektorých orgánoch vyjadrené nejasným slovom „primerane“, v iných je garantované tretinovým zastúpením. Tieto skutočnosti návrh zákona nerešpektuje, keď účasť výdavkov alebo podiel výdavkov na vedu a výskum v jednotlivých orgánoch sa potláča v najlepšom prípade na jednu tretinu. Ak štát prispieva na výskum dnes 50 % a podnikateľská sféra rovnako 50 %, zdá sa celkom logické, že o použití prostriedkov by mali rozhodovať paritne. Navrhovaný stav je nezdôvodniteľný ani tvrdením, že návrh zákona predkladá, hovorí iba o štátnej podpore výskumu a vývoja. Som toho názoru, že výskum a vývoj treba chápať komplexne a nie z hľadiska iba organizácie štátnej podpory. Tendencie, o ktorých som sa zmienil, nachádzajú svoje vyjadrenie v jednotlivých častiach zákona. Nesúhlas s filozofiou zákona alebo predloženého materiálu zo strany vedecko-technickej komunity, ale aj orgánov štátnej správy viedol v rámci medzirezortného pripomienkového konania k neobvyklému veľkému počtu pripomienok. Záver pripomienkového konania prebehol neštandardne, bez možnosti diskusie a text zákona, uvažovaného zákona bol v niektorých aspektoch takmer tajný.

    Vážený pán predsedajúci, ako som už na tomto mieste niekoľkokrát uviedol, vzhľadom na skutočnosť, vzhľadom na istou formou neštandardný priebeh medzirezortného pripomienkového konania navrhujem pre zvýšenie kvality vrátiť tento návrh na prepracovanie predkladateľovi zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tkáčová bude pokračovať.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy a páni, dovoľte mi, aby som požiadala plénum Národnej rady o pridelenie predmetného návrhu zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, vy ste skončili už s vystúpením?

  • Hlas v rokovacej sále. Smiech.

  • Končím všeobecnú rozpravu. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Pán poslanec otvoril veľa otázok, ja si myslím, že nebolo by dobré, keby som teraz reagoval na všetky z nich, že budeme o nich diskutovať jednak pri rozprave vo výboroch a nakoniec aj v druhom čítaní. Rád by som však podotkol, že áno, ten zákon bol pripravovaný dlho, ale prebehol vcelku štandardným spôsobom. Pripomienky boli postupne odstránené a prebehlo strašne veľa rokovaní s mnohými rezortmi, aj preto trvalo pripomienkové konanie príliš dlho a zákon bol normálne zverejnený, takže nemyslím si, že by tam došlo k niečomu, čo nebolo v poriadku, a čo sa týka financovania a nášho výskumu, len jednu vec by som rád povedal, že dnes je už situácia taká, že keď hovoríme o podiele z hrubého domáceho produktu, ktorý ide na výskum, ide z verejných zdrojov viac ako zo súkromných, zatiaľ čo všeobecne dohodnutá tendencia je, že by malo ísť v pomere 2:1 zo súkromných zdrojov, teda dvojnásobok čo z verejných. V tomto je ako aj náš problém vôbec financovaní výskumu a nijakým spôsobom sa neuzatvára šanca ako financovať výskum aplikovaný cez rezorty zmenou kompetenčných pravidiel, ktoré sú, a dnes si jednoducho príslušný rezort vyhlási potrebný program a správca kapitoly rozhodne, kde pôjdu tieto peniaze, na aký výskum, s tým, že tak, ako ste správne povedali, že čo sa týka otázok inovácií a inovačného výskumu, tam je práve aj po dohode s ministerstvom hospodárstva dohoda, že do toho sme nesiahali a práve pre oblasť inovácií pripraví nový návrh zákona ministerstvo hospodárstva. Toľko som chcel aspoň stručne na vysvetlenie. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 1008).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1009, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1020. Prosím ministra školstva Slovenskej republiky pána Fronca, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky opätovne predkladá do Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416 o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, prvýkrát bol tento návrh zákona predložený do Národnej rady v apríli minulého roka, vládny návrh zákona bol vtedy príslušným rezortným ministrom v druhom čítaní stiahnutý. Dôvodom tohto kroku bolo schválenie pozmeňujúceho návrhu k § 2 ods. 3 zákona č. 416, ktorý sa mal vypustiť dátum, ktorý z hľadiska času uskutočnenia nezákonného vývozu vymedzuje kultúrne predmety. Treba povedať, že tento zákon je predkladaný tak, aby bol v súlade so smernicami Európskej únie, kde Slovensko je na základe prístupovej zmluvy zaviazané implementovať tieto smernice a podľa nich postupovať, členský štát teda nemôže jednostranne svojím vnútroštátnym právnym poriadkom rozšíriť okruh kultúrnych predmetov, ktorých navrátenia sa môže domáhať v inom členskom štáte v režime návratného konania upraveného smernicou. Nemôže preto ani jednostranne inému členskému štátu uložiť povinnosť navracať aj tie kultúrne predmety, ktoré boli nezákonne vyvezené pred 1. januárom 1993 a v zmysle článku 14 smernice môže členský štát len rozšíriť svoj záväzok navrátiť iným členským štátom kultúrne predmety, ktoré boli z ich územia nezákonne vyvezené pred týmto dátumom.

    Predloženým návrhom zákona sa do vnútroštátneho poriadku preberajú dve smernice, ktoré menili a dopĺňali smernicu o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty, nezákonne vyvezených z územia členského štátu. Návrh zákona upravuje aj povinnosť ministerstva kultúry informovať členské štáty Európskej únie o začatí súdneho konania, ktoré inicioval žiadajúci členský štát. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou návrh zákona v prílohe rozširuje a upresňuje jednotlivé kategórie kultúrnych predmetov, na ktoré sa zákon vzťahuje. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená Národná rada, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pánovi poslancovi Galbavému.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, ctené dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 109, v prvom čítaní. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených predmetov, tlač 1009, predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 17. januára 2005 č. 1020 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 1. februára 2005 č. 331. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou, s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárneho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Po ďalšie, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2005, č. 1020, prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 1009, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.

    Vážený pán predsedajúci, ja som skončil, dúfam, že aj vy. Ďakujem.

  • Pán poslanec, venujte sa svojej práci a ja otvorím rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto. Prerušujem, uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Na osobitnú žiadosť pána ministra pôdohospodárstva nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti. (tlač 1008).

    Vzhľadom na pracovnú cestu pána ministra sme vytvorili priestor pre to, aby tento vážny zákon mohol predložiť teraz. Chcem vás informovať o tom, že tento návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1008. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1019. Pán minister, prosím, aby ste uviedli návrh zákona.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona o rastlinolekárskej starostlivosti vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Predkladaný návrh zákona sa spravoval v čase radikálnych zmien v pohľade na bezpečnosť a nezávadnosť potravín a novej koncepcie o európskej potravinovej bezpečnostnej politiky potravinového reťazca. V tomto kontexte bolo vydaných niekoľko koncepčno-systémových opatrení a dokumentov, predovšetkým Biela kniha o bezpečnosti potravín, ktorej obsahom je nová politika z hľadiska zabezpečovania kvalitných a nezávadných potravín. Hlavný akcent tohto dokumentu spočíva vo vytvorení a značnom posilnení prevencie a samotnej kontroly v celom potravinovom reťazci, od pôdy cez hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, rezíduá pesticídov, metódy ochrany rastlín, krmivá, až po spracovanie potravín a ich hygienické aspekty. Predložený návrh zákona reaguje na požiadavky uvedeného dokumentu. Navrhovaný zákon zvýrazňuje aj oblasť bezpečnosti potravín vo vzťahu k potravinám rastlinného pôvodu z hľadiska rezíduí prípravkov na ochranu rastlín a to formou ich monitorovania. Návrh zákona tiež ustanovuje povinnosť dodržiavania správnej aplikácie metód ochrany rastlín a prípravkov na ochranu rastlín z právnej praxe o ochrane rastlín. Zvýšená bezpečnosť potravinového reťazca je zabezpečená taktiež povinnou registráciou mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín a ich pravidelnou kontrolou.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 12. 1. 2005. Dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstva, pani poslankyni Jarmili Tkáčovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni. Ako určená spravodajkyňa výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo podávam vám v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu k predmetnému vládnemu návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je svojou problematikou upravený v práve Európskych spoločenstiev dvoma smernicami Rady ES. Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú z prístupovej zmluvy, najmä z aktov o podmienkach pristúpenia. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona schváliť. Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam, aby sa návrhom zákona zaoberal ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Zároveň termíny prerokovania: pre výbory do 10. marca 2005 a pre gestorský výbor do 11. marca 2005. Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási? Pán poslanec Džupa. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, páni ministri. Čo sa týka vyjadrenia k predmetnému návrhu, vládnemu návrhu zákona, treba hneď úvodom konštatovať, že je to jeden zo zákonov, ktoré tvoria komplex zákonov a do toho komplexu patria ďalšie, ktoré budeme prerokúvať počas tejto schôdze, a hovorím o komplexe preto, že sa týka viacerých rezortov, viacerých oblastí politiky a praktickej činnosti výkonu exekutívy, a týka sa veľmi závažnej oblasti, ktorou je zabezpečovanie výživy obyvateľstva. Ďalej treba konštatovať, že tento zákon reaguje a prenáša do nášho právneho poriadku normy Európskej únie a všetkých citovaných zákonných a iných noriem, ktoré sú v dôvodovej správe. Ďalej treba konštatovať, že je to prísny zákon, čo nehodnotíme ako negatívum, pretože sa týka rastlinolekárskej starostlivosti, veľmi citlivej oblasti, kde je naozaj tá prísnosť namieste. Z nášho pohľadu alebo z môjho pohľadu je však pri čítaní tohto zákonu namieste otázka, či je rovnako prísny pre domácich výrobcov a užívateľov rastlinolekárskej starostlivosti ako pre zahraničných, a to v dvoch polohách. Jednak teda vstupom na slovenský trh alebo uchádzaním sa o trh európskych a tretích krajín. Z tohto hľadiska vznesiem naše zásadné pripomienky, mnohé sú odstrániteľné, verím, že všetky sú odstrániteľné, ale vznesiem aj určité pripomienky, ktoré sú mi nejasné alebo môžu byť nejasné a budem mať jeden procedurálny návrh.

    Čo sa týka týchto zásadných pripomienok. Na strane 7, § 7 sa týka vývozu a dovozu a tranzitu rastlinných produktov a iných predmetov, kde sa píše, že certifikát vydáva pri vývoze rastlín a tak ďalej do tretích krajín kontrolný ústav a pri dovoze alebo tranzite krajín rastlinných produktov alebo iných predmetov orgán rastlinolekárskej starostlivosti krajiny pôvodu. Je moja otázka teda, či nám stačí takáto formulácia, pretože nie je tu jasné, či tou krajinou pôvodu je len členský štát Európskej únie, ktorý by mal mať podobné normy ako prijímame týmto zákonom, alebo sa týka aj tretích krajín, čo vždy nemusí byť tak jasne deklarované v ich zákonných normách. V ďalšom odseku sa stanovuje, že vývozca rastlín, vývozca, podotýkam, je povinný najmenej 48 hodín pred naložením svojich produktov požiadať kontrolný ústav o vykonanie rastlinolekárskej kontroly. To znamená, že má de fakto 48 hodín. Teraz neviem či zisku alebo straty, na to, kým mu bude vykonaná kontrola, aby sa následne mohol uchádzať o vývoz, a keď k tomu prirátam prípadné zdržanie na colnici pri colnom vybavovaní, kedy sa bude musieť podrobiť normám, ktoré platia v tom-ktorom štáte, a keď k tomu ešte prirátam povedzme aj tranzitný štát alebo štáty, zrazu podľa toho sa mi zdá, že sa vytvárajú nie celkom výhodné podmienky pre našich vývozcov tejto produkcie. O to viac, keď obdobným spôsobom nie je riešený dovoz takýchto výrobkov do Slovenskej republiky. Poviem to úplne laicky a jednoducho, nielen podľa tejto formulácie, ale aj podľa tejto formulácie sa môže stať, že domáci výrobca sa bude ťažko presadzovať do krajín Európskej únie, do tretích krajín, a v prípade, ak sa to ešte znásobí prípadnými zákonnými úpravami iných a tretích krajín s predĺžením, adekvátnym predĺžením celého transportného systému a mechanizmu a naopak, pre osoby právnické či fyzické je potom a podľa ďalších paragrafov tohto zákona vstup na slovenský trh slovenským odberateľom je výhodnejší.

    Čo sa týka posledného, siedmeho bodu tohto paragrafu, v ňom sa píše, že ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa dovozu, vývozu a tranzitu, nie sú týmto zákonom dotknuté. Snáď sa tam pýta doplnenie, z môjho pohľadu, ak je v súlade s týmto zákonom, pretože, skutočne, potom môže tento zákon napomáhať, v úvodzovkách, lacný výpredaj produkcie v oblasti, ktorej sa zákon týka, iných krajín Európskej únie alebo tretích krajín.

  • Pán poslanec, musím vás na chvíľočku prerušiť. Chcem sa vás iba spýtať, či budete mať ešte dlho vystúpenie, pretože je 19.00 hodín a v súlade s rokovacím poriadkom som povinný vám takúto otázku položiť. Je všeobecný návrh, súhlas na to, aby dokončil vystúpenie pán poslanec? Je. Prosím, pokračujte. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Budem sa snažiť vážiť si to, že ste mi dali súhlas. Takže idem k ďalšej zásadnej otázke a to je problematika konania o registrácii prípravku na ochranu rastlín a iného prípravku.

    Ak si pozorne prečítame celý tento paragraf a jeho odstavce, a aby som skrátil svoje vystúpenie, nebudem to presne citovať, tak sú tam pre našich domácich výrobcov a potenciálnych vývozcov produkcie aspoň tri faktory, ktoré ich znevýhodňujú. Predovšetkým neúmerne sa predlžuje doba registrácie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Je chvályhodné a korektné, že všetci, ktorí majú patričné dokumenty pripravené na to, aby ich patričné registračné ustanovizne vedeli preklopiť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ale môžu potom fungovať ďalej, ale pre prípadného nového záujemcu, ak to rátam, potrvá minimálne jeden rok, to v tom krajnom prípade, kým dostane túto registráciu, lebo tak to vyplýva z doby šiestich a následných šiestich mesiacov na schválenie jeho žiadosti o registráciu. Ďalej. Ak zoberieme do úvahy cenník služieb, tak vlastne uchádzač dvakrát prepláca ten istý výkon pri žiadosti o registráciu svojho prípravku na ochranu rastlín alebo iného prípravku. Takže z týchto dôvodov si myslím, že je to potrebné vysvetliť a ak sa to dá, aj v druhom čítaní odstrániť. Čo sa týka odstrániteľných údajov, snažím sa byť telegrafický, v § 3 sa píše, že každý, kto v rámci podnikania používa prípravky, musí mať evidenciu a predložiť ju kontrolnému úradu. Nepíše sa, či je to povinnosť automatická alebo na vyžiadanie, to sa dá odstrániť. Čo sa však týka bodu 8, odseku 8, kontrolný ústav môže poveriť výkonom odborných činností fyzickú osobu alebo právnickú osobu a tak ďalej, nenamietam ani proti tomu, je to súčasť trhového hospodárstva, ale v tom prípade by som očakával, že ministerstvo v záverečnej časti tohto dokumentu tohto zákona to pojme aj medzi záväzné právne predpisy minimálne nejakou vyhláškou, aby bolo jasné, že nejde o nejakú špekuláciu.

    Čo sa týka § 9, chránené zóny, som toho názoru, že je potrebné a bolo by korektné, ak by fyzická alebo právnická osoba mala možnosť požiadať o štatút chránenej zóny. Čiže by som uvažoval o tom, že rozšíriť to o tretí odsek, čo sa dá, samozrejme, v druhom čítaní zvládnuť.

    Celý § 14 podľa môjho názoru treba veľmi seriózne prepracovať. Tam sa hovorí o dvoch kategóriách. Hovorí sa o zrušení a hovorí sa o zmene registrácie príplatkov, čo sú zaiste dve rozdielne kategórie. A povedzme pod písm. i) až l) a pod hlavičkou ruší sa, sa píše, že sa ruší rozhodnutie vtedy, ak príslušný registračný úrad iného členského štátu zrušil registráciu prípravkov na ochranu rastlín, na základe ktorej povolil kontrolný ústav vzájomné uznávanie. Teda myslím si, že rovnako aj my si musíme vyhradiť právo, po prvé teda, rušiť registráciu prípravku, ktorý dostal k nám na základe povolení iného štátu, to je podľa môjho názoru ochrana našich výrobcov a našich spotrebiteľov, ale rovnakým spôsobom treba jasne povedať a môj názor je taký, že snáď toto a vzhľadom na prechodné obdobie minimálne by malo byť v kategórii zmeny registrácie, pretože vzniknú tam podľa môjho názoru aj nejaké drobné či väčšie problémy. Tiež mám určité výhrady voči § 16, kontrola mechanizačných prostriedkov kde sa uvádza, že technický ústav môže poveriť výkonom kontroly aj inú fyzickú osobu. Opäť len chcem podotknúť, beriem aj toto znenie, pokiaľ sa objaví medzi splnomocňujúcimi ustanoveniami táto možnosť, že sa to určí vyhláškou. Vtedy to budem považovať za korektné a nebude nás môcť niekto napadnúť, že ideme za klientelizmom či nabádame ku korupcii. Ďalej, z tohoto textu 16. a 15. paragrafu nie je celkom jasné, či každý mechanizačný prostriedok podlieha evidencii, súhlasu a kontrole, alebo typ mechanizačného prostriedku, čo si myslím, že sú dve rozdielne kategórie.

    Čo sa týka ďalších pripomienok, tiež by som privítal, keby sa prepracovalo ukladanie pokút a úhrada nákladov, pretože tam z toho je jasné, že vlastne všetky úhrady spojené s výkonom úradu hradí žiadateľ. A to treba jasne oddeliť, čo si úrad musí hradiť, pokiaľ si to vyžiada, a čo musí uhradiť žiadateľ. No a vzhľadom na to, že sa domnievam, že tento zákon spadá do širšieho kontextu zákonov, ktoré sa dotýkajú potravinovej politiky, výroby, spracovania aj užívania potravín, by som si dovolil navrhnúť, aby, čo sa týka prerokovania vo výboroch, tak ako navrhla pani spravodajkyňa, bol tento zoznam rozšírený aj o výbor pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po vyslovení niektorých pripomienok sa domnievam, aj za seba, aj za klub poslancov Ľudovej strany - HZDS, že tento návrh podporíme do druhého čítania. Ďakujem.

  • Pán poslanec Džupa bol jediný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu. Končím rozpravu, všeobecnú, pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť. Nechcete sa vyjadriť. To nejde tak. Nechcete sa teda vyjadriť. Dobre. Pani spravodajkyňa. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady pre dnešný deň. Pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine. Ďakujem vám a dobrú noc prajem.

  • Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.