• Dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci.

    Otváram tretí rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod rokovania vám chcem oznámiť, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Imrich Béreš a Jozef Elsner. Na zahraničnej služobnej ceste sú páni poslanci Robert Kaliňák a Vojtech Tkáč.

    Budeme pokračovať v rokovaní rozpravou o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2003.

    Chcem vás informovať, že písomne sú do rozpravy prihlásení ešte páni poslanci Polka, Kondrót, pani poslankyňa Podracká, páni poslanci Zubo a Kovarčík.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Polka. Nech sa páči, pán poslanec Polka, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi predniesť niekoľko poznámok k predloženému návrhu štátneho rozpočtu, najmä kapitole 12, ktorá je venovaná rezortu ministerstvu vnútra.

    Viackrát tu zaznelo, že súčasný pretrvávajúci model rozpočtovania môže vyhovovať len rozpočtárom jednotlivých rezortov. Z takto postaveného rozpočtu ako občan, daňovník alebo poslanec nemám takmer žiadnu šancu postrehnúť smerovanie, rozvojové impulzy či nejaký náznak dlhodobej stratégie ochrany spoločnosti pred dôsledkami trestnej činnosti cirka 26 000 odhalených páchateľov a zhruba rovnakého počtu neodhalených páchateľov. Už pri hodnotení vládneho programu som konštatoval, že z neho ťažko usúdiť hlavné zameranie polície a rozpočet to len potvrdzuje. Čo tlačí našu spoločnosť? Ilegálna migrácia, násilná trestná činnosť, majetková trestná činnosť či ekonomická trestná činnosť? Máme efektívne prípravné konanie? Máme kvalifikovaných čestných a zodpovedných „lovcov“ narkomafií, narkosietí a dílerov drog? Máme efektívnu dopravnú políciu? Máme chránené vodné cesty, letiská, lietadlá? Koľko vlastne investujeme do boja proti terorizmu? Na čo vlastne teda idú peniaze daňových poplatníkov? Minister vnútra je v zložitej situácii. Na jednej strane má a chápe oprávnené požiadavky rezortu, na druhej strane je tu diktát všemohúcej vládnej koalície, koaličnej rady.

    Minister vnútra ako technokrat si je iste vedomý technického zaostávania rezortu, ktoré už v roku 1998 predstavovalo asi 4-miliardový deficit. A tento deficit sa určite rok čo rok zvyšuje. Ale aký technický rozvoj, keď kapitálové výdavky predstavujú 1,2 mld. a bežné výdavky 12,3 mld. korún? Z týchto 12,3 mld. 74 % spotrebujú policajti sami na seba, na svoje platy, služobné príjmy, poistenie. Polícia pritom sama osebe vyprodukuje cirka 300 mil. Už tu zaznelo, že sú to plánované pokuty. Ono, žiaľ, aj pokuty sa musia plánovať, nie je to z ľubovôle ministra alebo náčelníka dopravnej polície, ale je to istý plánovaný príjem, ktorý sa vyhodnocuje roky dozadu. To by mi vôbec nevadilo.

    Vadí mi ale a nepovažujem za normálne, že pri hlásení alebo prepise auta, ktoré stojí 2 mil. až 5 mil. korún, je poplatok 300 až 1 000 korún. Rovnako smiešne sú sadzby za úkony spojené s činnosťou SBS, pri vydávaní zbrojných preukazov, schvaľovaní trvalých pobytov a podobne. Tu mohlo ministerstvo vnútra iniciovať rozličné legislatívne úpravy rôznych sadzobníkov, poplatkov. Bolo by rozhodne humánnejšie spoplatniť rýchlo kvasených horských strelcov, ako likvidovať sociálne dávky. Napr. na Policajnej akadémii študujú stovky takpovediac civilov, ktorých uplatnenie v rezorte je ešte otázne. Po 4 rokoch sa môže zmeniť ich zdravotný stav a investície do ich štúdia boli zbytočne vyhodené. Rezort má excelentne personálne vybavený Kriminalisticko-expertízny ústav. Keby sme však skúsili porovnať jeho možnosti príjmov a jeho ekonomický prínos pre rezort s Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, dopadlo by to veľmi trápne. Tento útvar by potreboval zvláštne rozpočtové zaradenie, a nie zaradenie ako bežný výkonný policajný útvar. Bol som v niekoľkých školiacich pracoviskách alebo školách v Európe, kde školu predstavoval riaditeľ, ekonóm a programátor rozvrhu, ktorí organizačne zabezpečovali výučbu stoviek študentov za účasti špičkových odborníkov napr. z celého Dánska alebo ak chcete z Veľkej Británie. U nás stovky učiteľov v policajných školách čakajú na stovky študentov.

    Z rozpočtu sa nedá posúdiť, ako zreálniť počty úradníkov, policajtov, plukovníkov na personálnych, legislatívnych či ekonomických útvaroch, šéfov autoservisov či garáží, existenciu dvoch centier moci, teda ministerstva vnútra a policajného prezídia.

    Chcel som len naznačiť, že rezort disponuje viacerými možnosťami, ako získať peniaze a ušetriť na štátnom rozpočte. A to už nechcem hovoriť o rôznych možnostiach z mimorozpočtových zdrojov ako napr. z rozličných grantov, z dotácií trebárs z realizácie schengenského dohovoru a podobne. Je pozoruhodné, že policajti pri každej kontrole kontrolujú, či ste zaplatili zákonné poistenie. Aké príjmy má z tejto kontroly a z tohto, by som povedal, kontrolovania poplatníkov poisťovní rezort. Boli to miliónové čiastky, ktoré sa v rozpočte, samozrejme, neuvádzajú. Čiže pokiaľ budeme takto plánovať, budeme len podporovať bezduché prežieranie peňazí. Len za plánovania s istým časovým výhľadom a s istou časovou perspektívou môžeme diskutovať o vecných problémoch polície a môžeme občanom zodpovedne povedať, či sme aj my prispeli k ochrane ich životov, zdravia a majetku.

    Ak sa teda podrobíme rozpočtovým pravidlám, dovoľte mi, aby som napriek včerajšiemu mediálnemu výstupu pána predsedu ANO predložil drobný konštruktívny návrh a navrhol vzhľadom na navyšovanie cien energie od 1. 1. 2003 zmenu sadzieb DPH, celkový dopad týchto faktorov a ceny materiálov PHM, tovarov a služieb navýšiť navrhovaný rozpočet ministerstva vnútra v bežných výdavkoch o 615 mil. a v kapitálových výdavkov o 300 mil. Sk. Už tu spomínal kolega pán poslanec Krajči, že vláda vie byť aj rozšafná. Diskutovali sme o tom vo výbore pre kontrolu SIS, že sa rozpočtovalo v celkovom asi 4-ročnom horizonte okolo 400 mil. na vybudovanie novej budovy Národného bezpečnostného úradu v Bratislave I. Pán minister, resp. pán podpredseda vlády sa zaviazal, že tento problém vyrieši. Takže dalo by sa možno tam niečo ušetriť. Nie je to nereálny návrh. Domnievam sa, že by bolo možné ho podporiť.

    V niektorom včerajšom nezávislom médiu som si ale vypočul názor pána Pavla Ruska, že ak niekto predloží pozmeňujúci návrh a koalícia ho schváli, vystúpi s koalície. Napriek tomu som si dovolil tento návrh predložiť, pretože domnievam sa, že aj Masaryk niekedy hovoril, alebo čítal som, že Masaryk hovoril, že: „Demokrace, je to diskuse.“ Potom po roku 1948 to Gottwald modifikoval: „So Sovietskym zväzom na večné časy!“ Navrhol by som koalícii pri príležitosti zajtrajšieho ukončenia mesiaca ZČSSP, aby sa zmenilo to slávne heslo „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!“ na „S Paľom Ruskom na večné časy a nikdy inak!“ Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kondrót, ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, predložený návrh štátneho rozpočtu len podčiarkuje biedu verejných financií za posledných 10 rokov. Žiadna vláda nemala odvahu zájsť tak ďaleko ako táto. V priebehu necelého roka totiž zásadným spôsobom menila podmienky tak v oblasti príjmov štátneho rozpočtu, ako aj v oblasti výdavkov. Najprv mala odvahu v zrýchlenom legislatívnom procese vyvolať u občanov ilúziu, že verejné financie sú v takej dobrej kondícii, že je čas na rast platov v školstve a v zdravotníctve a vyššiu spotrebu v sociálnej sfére vôbec. Obyvatelia pod dojmom, že múdra vláda Mikuláša Dzurindu definitívne nastúpila cestu prosperity a ozdravenia verejných financií, naleteli. Naleteli pod tlakom médií, ktoré donekonečna opakovali slogany o populizme opozície a najmä Smeru. Občania Slovenska, príp. jej vzdelanejšia časť uverila, resp. sa nechala vydierať či, lepšie povedané, nechala sa uviesť do omylu, že do Európskej únie a NATO...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Hort.

  • ... sa pri zmene mocenskej štruktúry nedostaneme.

  • Neustály ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem, pán predseda. Vytriezvenie prišlo hneď po voľbách. Prvým prekvapením pre verejnosť bolo, že za sociálne reformy bude zodpovedný človek, ktorý bol predmetom hlbokej koaličnej krízy a za dramatických okolností opúšťal miesto prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky, keď Mikuláš Dzurinda rozprával o korupcii a o trestných podaniach. Dnes je tento človek ministrom sociálnych vecí.

    To, že podvod na obyvateľstve sa vydarí v takom rozsahu, zaskočil nielen opozíciu, ale najmä SDKÚ. Stratégovia v tejto strane si uvedomili, že rozpočtová pasca v podobe veľkorysých sociálnych zákonov, ktoré nachystali budúcej vláde, ako Damoklov meč visí nad nimi samými. A tak tí istí ľudia pri moci opäť nezaváhali a sociálne sľuby, ktoré veľkoryso dali v mene budúcej vlády a ktoré sami nedokážu naplniť, teraz znovu v zrýchlenom legislatívnom procese rušia. V slovenských dejinách pravdepodobne neexistuje porovnateľný stupeň vypočítavosti, pokrytectva a perfídnosti. Pritom ide o ľudí, ktorí na každom kroku nezabudnú zdôrazniť kresťanský rozmer svojho pohľadu na svet ako i to, že vládnutie chápu ako službu, ba niekedy má človek dojem, že ju chápu snáď aj ako rehoľu.

    Vláda Slovenska tak ako po iné roky, tak i teraz pri zostavovaní rozpočtu na rok 2003 improvizuje. Štruktúra i konštrukcia samotného rozpočtu na rok 2003 usvedčujú vládu z toho, že počas bývalých 4 rokov verejné hospodárenie nezaznamenalo žiadnu zásadnú zmenu, ak do toho nerátame deformu verejnej správy. Tá totiž priniesla nielen administratívny chaos, ale i rast úradníkov, a teda i rast nákladov na správu vecí verejných. Ľudia pri moci trvalo drancujúci štátny rozpočet majú, zdá sa, opäť čas. V inej situácii je však rozsiahlou chudobou postihnuté obyvateľstvo.

    Tento rozpočet je i svedkom toho, že minulé verejné rozpočty tak nonšalantne obhajované súčasným ministrom financií len kamuflovali skutočný stav verejných financií a ich zdanlivo nízky deficit mal pôvod v nie zodpovednom hospodárení vlády, ale v metodickej ekvilibristike. Ani bleskové rušenie sociálnych zákonov však tejto štátnymi prostriedkami plytvajúcej vláde nestačilo na udržanie deficitu verejných financií v primeranom rámci, a preto sa rozhodla pre ňu o jedinom možnom kroku. Nie, táto vláda, ktorá si hovorí pravicová, nebude šetriť. Veď nakoniec aj prečo by šetrila, podvod na obyvateľstve jej už raz vyšiel, azda vyjde ešte raz. Táto vláda, ktorá nikdy nezabudne zdôrazniť, ako znížila daňové zaťaženie právnickým osobám, pod pláštikom znižovania sadzieb DPH daňové zaťaženie zvyšuje.

    Za nezodpovedný prístup k verejným financiám táto vláda opäť vystavila účet obyvateľstvu. I napriek barličke v oblasti očakávaného rastu daňových príjmov súvisiaceho s rastom dane z pridanej hodnoty o 8,3 mld. korún a s rastom spotrebnej dane z minerálnych olejov a z tabaku a tabakových výrobkov o 2,7 mld. korún vláda zadlží občanov Slovenska o ďalších 56,8 mld. Týmto rozpočtom vláda oficiálne nielen ukázala svoj nadradený prístup k občanom, ale i priznala, že verejné financie vykazuje evidentné znaky krízy a, čo je ešte pre občanov Slovenska dôležitejšie, že deformátori slovenskej ekonomiky o reformách za posledné 4 roky iba hovorili, ale v podstate nezačali ani jednu z nich. Ekonomický kormidelníci a premiér 4 roky vytrvalo a dookola hovorili o svetlých zajtrajškoch, o tom, ako sú naštartované systémové zmeny, ako sú reformy pripravené a podrobne rozpracované a aký blahodarný účinok to bude mať nielen na celú ekonomiku, ale najmä na verejné financie, ktoré budú definitívne ozdravené. Dnes zisťujeme, že vláda nás stále viac zadlžuje i napriek tomu, že od nás pýta stále viac peňazí. Vláda ani v tomto roku nie je schopná prijať také opatrenia v rámci štátneho rozpočtu, ktoré by podstatne zlacnili správu štátu a zabezpečili vyrovnané rozpočty v oblastiach, ktoré sú hlavným zdrojom deficitov.

    To, že vláda nie je schopná riešiť hlbokú spoločenskú krízu, v ktorej sa nachádzame, dokumentuje i strednodobý finančný výhľad na roky 2002 až 2005, podľa ktorého sa ráta s nezmenenou mierou nezamestnanosti na úrovni cirka 18,5 %. Ak do tejto skutočnosti zahrnieme značnú prezamestnanosť vo verejnom sektore, vyjde nám reálna nezamestnanosť cez 20 %. Zostavenie strednodobého finančného výhľadu na roky 2002 až 2005 charakterizuje veta na strane 8 v bode 3: „Postup na dosiahnutie znižovania úrovne deficitu verejných financií vyjadruje vývoj základných parametrov v cielene stanovenom scenári.“ Podčiarkujem tu slovo „cielene“. Naplnenie scenára však nie je podložené konkrétnymi opatreniami a nenachádzam tu žiaden prínos z rastu našej ekonomiky. V uplynulých rokoch totiž tento rast nebol založený, a preto sa vláda spolieha na kvázi reštrikciu a očakávania, ako sú zlepšenie globálnej ekonomiky, ako je stálosť kurzu slovenskej koruny, ako je priaznivý vývoj cien ropy, energií, ako sú vyššie príjmy z daní, zníženie nezamestnanosti, efekty z hospodárenia štátnych fondov a pod. a podobné ničím nepodložené očakávania.

    Pán Farkas včera vo svojom príspevku spomenul, že v návrhu rozpočtu na rok 2003 naďalej pretrváva tzv. spotrebný charakter tvorby návrhu rozpočtu, že nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok rozvojových impulzov pre našu ekonomiku a takým spôsobom návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás. Na základe tu povedaného môžeme mať názor, že v roku 2003 výdavky štátneho rozpočtu budú pôsobiť iba stabilizačne, a nie rozvojovo, veľmi jemne povedané to, čo si myslíme my ako opozícia.

    Pán poslanec Farkas vo svojom príspevku takisto uviedol, že návrh štátneho rozpočtu je potrebné tvoriť takým spôsobom, aby štátny rozpočet plnil stabilizačnú úlohu pre ďalší rozvoj hospodárstva krajiny. S tým sa dá súhlasiť. Tento rozpočet je však koncipovaný s nemalými rizikami tak na príjmovej, ako i na výdavkovej strane. V prvom rade tu treba súhlasiť so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého zmeny v sadzbe DPH a rast spotrebnej dane bez väčšej efektívnosti v oblasti daňovej správy a prepojenia daňového a colného informačného systému nenaplnia túto zložku rozpočtu v očakávanej miere. Neefektívna správa, kontrola daní môže byť o. i. príčinou nenaplnenia daní z príjmov právnických osôb. Otázny je i príjem dane z príjmov podnikajúcich fyzických osôb, ktorý môže byť nižší ako v roku 2002, hoci vláda očakáva jeho nárast o 500 mil. korún. Hlavným dôvodom nižšieho príjmu bude rast DPH z 10 % na 14 %. Tento fakt sa, samozrejme, negatívne odrazí i na výbere daní u predtým spomínaných právnických osôb.

    Ďalšie optimistické očakávanie ministra financií je v oblasti daní vyberaných zrážkou, ktorej výška je nadhodnotená o cirka 1 mld. korún. Výber tejto dane sa už dlhodobo pohybuje tesne pod 10 mld. na úrovni asi 9,7 mld. korún, ale v štátnom rozpočte sa očakáva jej prínos do štátneho rozpočtu na úrovni 10,7 mld. korún.

    Najväčšou rizikovou položkou na strane príjmov je však najväčší daňový príjem a tým je daň z pridanej hodnoty. Rast 10-percentnej DPH na 14%, ktorý je hlavným zdrojom optimizmu vlády v tejto časti príjmov, spôsobí skôr jej stagnáciu, resp. menší ako očakávaný rast a bude zásadným spôsobom popri rastúcich cenách energií pôsobiť proti rastu hrubého domáceho produktu v roku 2003. A preto už samotný rast na úrovni 3,7 % z HDP ako jedno z východísk rozpočtu sa môže ukázať ako nadhodnotený. Okrem toho sa môže ukázať, že zmena DPH neprinesie žiaden významný príjem do pokladnice štátu a v skutočnosti len spôsobí na konci roku značné administratívne problémy aj správcovi dane, ale najmä drobnej podnikateľskej sfére. Takýmto nesystémovým opatrením vláda nakoniec nedosiahne splnenie žiadneho zo svojich cieľov, ale len spôsobí pokles produktivity práce tak v súkromnom, ako i verejnom sektore. Preto som toho názoru, že riziká na strane príjmov navrhovaného rozpočtu na rok 2003 sú na úrovni cirka 7 mld. až 8 mld. korún, a teda asi o túto sumu sú príjmy rozpočtu nadhodnotené.

    Aj výdavková časť rozpočtu je účelovo vybilancovaná tak, aby zostavený štátny rozpočet nepredpokladal deficit väčší ako pre vládu magických 5 % z HDP. Do výdavkovej časti rozpočtu zrejme nie sú v plnej miere zakomponované zvýšené náklady za tovary a služby vzhľadom na rastúcu DPH a rast energií, čo znovu len poukazuje na to, že najmä zmena DPH a pre naše vlády ešte z dôb socializmu tak typická nekoncepčná rozostavanosť môže spôsobiť, že účelové a nesystémové čarovanie s úrovňou DPH bolo úplne zbytočné.

    Ďalším zarážajúcim prvkom pri zostavovaní rozpočtu je to, že i napriek stálemu konštatovaniu Najvyššieho kontrolného úradu, že všeobecnou a typickou črtou pre kapitoly jednotlivých rezortov je nenaplnenosť limitov zamestnancov a na druhej strane prekračovanie limitov pre mzdy, platy a služobné príjmy, tento rozpočet vytvára vo svojej výdavkovej časti ministrom znovu priestor na takéto plytvanie. Navyše, podľa zistení NKÚ sa tieto limity obchádzajú a rôzne druhy prác sú uhrádzané z kapitoly Bežné výdavky. Ide najmä o právne služby a čistiace práce. Rukolapnejší dôkaz o skresľovaní spotreby a jej štruktúry, ako i nehospodárnosti vlády azda ani nemôže existovať. Táto vláda dlhodobo obchádza aj limity zamestnanosti a určenie mzdových prostriedkov.

    O rozšafnosti vlády svedčí i register investícii ministerstva financií Slovenskej republiky. Tento dokazuje, že vláda stavia veľa a pomaly a, to znamená, neefektívne. Dokončenie stavieb sa neúmerne predlžuje, a tým i predražuje. Navyše je často otázna ich spoločenská nevyhnutnosť. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií vláda vyčlenila necelých 8,5 mld. korún a na rekonštrukciu a modernizáciu železničných ciest 410 mil. korún. Pritom vo svojich uzneseniach č. 544 z roku 1999, č. 162 z roku 2001 a č. 904 z roku 2002 predpokladá na tento účel výdavky vyššie o cirka 8,3 mld. korún, ako sama teraz navrhuje. Pýtam sa: Možno brať vážne vládu, ktorá neplní svoje vlastné zámery zo svojich vlastných uznesení?

    Z rovnakého dôvodu nemožno brať vážne ani predložený návrh štátneho rozpočtu. Treba skôr očakávať, že rozpočet skončí s deficitom o cirka 15 mld. vyšším. A ak k tomu prirátame, že v príjmovej časti sa objavuje jednorazový príjem Fondu národného majetku v objeme 17,6 mld., možno konštatovať, že hospodárenie tejto vlády v roku 2003 môže skončiť deficitom cirka 90 mld.. Táto vláda už tradične svoje deficitné hospodárenie vykrýva výpredajom štátneho majetku, a to ešte k tomu hlboko pod cenu.

    Na záver už len ako kuriozitu možno dodať, že v kapitolách jednotlivých ministerstiev sa desaťročie objavujú príspevkové organizácie, ktorých spoločenská prospešnosť je viac než otázna a vzhľadom na ich zbytočnosť pracovná morálka ich zamestnancov z tohto ohľadu opodstatnene nízka. I to len dokresľuje, že táto pravicová vláda plytvá štátnymi prostriedkami veľkorysejšie ako bývalá externá ľavica. Tieto príspevkové inštitúcie nie sú totiž ničím iným ako reliktom po bývalom režime.

    Niečo ku kapitole ministerstva hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva má kapitolu rozpísanú vo výške 2,16 mld. korún. Návrh ministerstva hospodárstva uvádza skutočnú potrebu 3,361 mld. korún. V závere svojho návrhu však uvádza, že pri maximálnom hospodárení a efektívnosti, čo je snáď prirodzené, je predpoklad, že so znížením výdavkov v rámci zverených kompetencií sa vysporiada. Buď konali nezodpovedne pri návrhu, alebo nemôžu naplniť kompetencie. Iné mi z toho nevychádza. Je veľmi zlé, ak i malé prostriedky, ktoré boli vynaložené na programy pre rozvoj ekonomiky, sú ešte radikálne znížené o 300 mil. korún z 1,17 mld. na 717 mil. korún. Ak niekto nevie efektívne využívať rozvojové impulzy cez programy, v Európskej únii to vedia, neznamená, že ich treba znižovať či rušiť, ale treba vymeniť realizátora.

    Ministerstvo hospodárstva vôbec by malo byť hlavnou hybnou silou a stimulátorom hospodárskeho rozvoja, keď okrem tvorby správneho podnikateľského prostredia cez legislatívu by malo rôznymi formami rozvoj motivovať a pomáhať mu. Potom sa výrazne znížia problémy so zostavovaním štátneho rozpočtu, dostane sa únosná, rozumná miera reštrikcií, príjmy budú zabezpečované výkonnosťou ekonomiky. Získané prostriedky bude možné znovu účelne vložiť do rozvojových programov, ale i do bežnej spotreby. Taktiež by malo byť koordinátorom a v značnej miere realizátorom predvstupových fondov Európskej únie vo väzbe s programami v štátnom rozpočte.

    Dovoľte mi pozastaviť sa v časti rozpočtu, ktorá hovorí o informačných technológiách. Informatizácia spoločnosti vzhľadom na jej význam potrebuje určitý stupeň centralizácie, t. j. zastrešenie centrálnym prierezovým orgánom, a to ihneď, a nie vo víziách. Pri kapitálových výdavkoch spolu viac ako 3 mld. korún, ktoré sú naplánované na investovanie do informačných technológií, neexistuje stratégia informatizácie, ktorá by koordinovala projekty kryté z jednotlivých rozpočtových kapitol, stanovovala záväzné štandardy, priority a časové závislosti projektov. Budovanie informačných systémov v štátnej správe tak, ako sa v súčasnosti realizuje, keď príprava aj tých projektov je realizovaná na úrovni jednotlivých orgánov štátnej správy, v drvivej väčšine prípadov konzervuje súčasne neuspokojivý stav v správe štátu a vedie k viacnásobnému budovaniu obdobnej agendy a infraštruktúry bez akýchkoľvek záväzných štandardov. Je preto zrejmé, že napriek nemalým výdavkom realizovaných v súčasnosti sa budeme musieť čoskoro vrátiť a ďalšími výdavkami hradiť konsolidáciu takto nekoncepčne budovaných informačných systémov.

    Navrhujem tejto vláde, aby prv, než začne ekonomicky žmýkať obyvateľstvo, začala zodpovedne šetriť v prvom rade sama, a to v roku 2003 najmä redukciou zbytočných administratívnych miest v štátnej správe, znížením počtu úradov, redukciou príspevkových organizácií s pochybným spoločenským prínosom a presunom takto získaných zdrojov do skvalitnenia archaického vybavenia našich základných a stredných škôl a podporou intelektovo nadaných detí v rozsahu, v akom sa tejto dostáva od štátu deťom umelecky a športovo nadaným. Ďalšie rezervy sú najmä v oblasti verejného obstarávania, kde spôsob, akým sa nakladá s rozpočtovými zdrojmi, je živnou pôdou na korupciu a klientelizmus, javom tak typickým pre vládnutie Mikuláša Dzurindu.

    Predložený návrh rozpočtu nie je rozpočtom zodpovedného správcu, ale rozpočtom nezodpovedného šafára, ktorý zadlžuje štát, aby sám sebe vytvoril priestor na vlastné obohatenie, a preto sú občania ako akcionári tohto štátu stále chudobnejší a správca verejného majetku, to znamená vysokí štátni úradníci a ich pešiaci, stále bohatší. Preto poslanec hlasujúci na základe svojho vedomia a svedomia takéto hospodárenie podporiť nemôže.

    Na záver mi dovoľte položiť otázku pánu ministrovi financií: Koľko stál a akému praktickému účelu poslúžil audit štátnej správy? Mám otázky aj pre ministra školstva a ministra sociálnych vecí. Vzhľadom na to, že tu nie sú, položím ich písomne. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči ako ďalšia prihlásená do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni podpredsedovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, jedným zo znakov ochranného systému fungovania národnej kultúry je Matica slovenská. Zákon č. 68/1997 Z. z. deklaruje Maticu slovenskú ako verejnoprávnu ustanovizeň, ktorej štát vymedzuje viaceré úlohy, a teda by jej mal na ne poskytnúť aj primerané dotácie zo štátneho rozpočtu.

    Štátny príspevok na činnosť Matice slovenskej v rokoch 1999 až 2002 každoročne klesal bez akéhokoľvek objektívneho zdôvodnenia z 31,125 mil. Sk v roku 1999 na 14,9 mil. Sk v roku 2002, teda klesol viac ako o polovicu. Tento stav sa nemení ani v návrhu rozpočtu na rok 2003.

    Aj na základe jednoduchých prepočtov je zrejmé, že Matica slovenská by mala s takmer 60 % pokryť svoju činnosť z neštátnych zdrojov, pričom sa tieto položky nevzťahujú na prevádzkové náklady. Rozdiel medzi návrhom príspevku zo štátneho rozpočtu a nominálnou sumou potrebnou na chod Matice slovenskej predstavuje niekoľkomiliónovú hodnotu.

    V správe o krízovej situácii v Matici slovenskej a návrhu na jej riešenie, ktorú zobrala na vedomie vláda Slovenskej republiky 4. septembra 2002, a prijala k nej uznesenie č. 1009, sa uvádza, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky aj vzhľadom na objektívnu potrebu zabezpečiť predovšetkým činnosť Slovenskej národnej knižnice nemohlo v rámci obmedzených finančných možností rozpočtu v dostatočnej miere vyhovieť požiadavkám Matice slovenskej. Nemohlo to urobiť, pretože to nechcelo urobiť. Tak ako existujú pokusy marginalizovať slovenskú národnú kultúru, existujú aj konkrétne kroky na marginalizáciu Matice slovenskej ako inštitúcie, neberúc na vedomie jej funkciu a význam pri uchovávaní i šírení slovenskej národnej kultúry. Matica slovenská bola a je nástrojom sebaidentifikácie Slovákov, hľadala a pomenúvala znaky slovenskej kultúry a literatúry. Koaličná vláda sa však systematicky usiluje o postupnú falzifikáciu významu Matice slovenskej s cieľom urobiť z Matice najprv čosi bezvýznamné, potom ju postupne ochromiť a v konečnej fáze možno aj úplne odbremeniť štátnu pokladnicu od akejkoľvek dotácie tejto inštitúcie. Matica slovenská sa nedá a nesmie sprivatizovať. Ak vďaka štátu prestane existovať ako inštitúcia, stratí slovenská kultúrna verejnosť jeden z pilierov svojej existencie.

    V návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2003 treba na jednej strane privítať nárast vo vzťahu k prezentácii slovenskej kultúry v zahraničí, ale treba podporovať aj a najmä duchovný potenciál doma, grantové systémy, knižnice, pôvodnú tvorbu od literárnej po filmovú, podporovať tvorivosť vo všetkých jej formách. Bez tvorivosti sme iba konzumnými bytosťami, takými, akými nás chcú mať manipulujúce médiá. Slovenská kultúra trpí na nedostatok kultúry. Stáva sa pomaly zvykom, že dokonca aj pri nákladných prezentáciách doma alebo v zahraničí sa vždy stane nejaké faux pas, napr. neúčasť ani len jedného slovenského spisovateľa na prezentácii slovenskej kultúry v Amerike alebo iný príklad, keď na výstave „Stred Európy okolo roku 1000“ chýbala čo i len jediná jednoznačná zmienka o pôvode Slovákov na našom území. Dobre viem, že hovoriť o takýchto zdanlivo maličkostiach v čase, keď sa život väčšiny občanov koncentruje na holé prežitie, je možno trochu nenáležité, ale vláda najmä pri finalizácii rozpočtu musí človeka vidieť komplexne, nie iba ako bytosť ekonomickej manipulácie. Maticu slovenskú vnímam ako stimul pre posilňovanie autentického kultúrneho prostredia zameraného na postupné rozširovanie znakov slovenskej kultúry. Keď sa v zahraničí povie Slovenská republika, vybaví sa SĽUK a Dvorský. Rozširovanie znakov slovenskej kultúry smerom dovnútra i navonok by malo byť neodmysliteľnou súčasťou kultúrnej politiky.

    Dovoľte mi ukončiť svoje krátke vystúpenie myšlienkou filozofa Henryka Elzenberga: „Kultúra je pokus prinútiť históriu, aby slúžila hodnotám.“ Inými slovami povedané, bez duchovného plánu našej modernej histórie, bez filozofie kultúry sa každý projekt aj štátny rozpočet mení iba na súbor čísel, z ktorých sa vytráca človek.

    V zmysle povedaného predkladám nasledovný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 v rámci kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2003 (parlamentná tlač 80). Znie: „V časti 08.2.0.9 Ostatné kultúrne služby – Matica slovenská navrhujeme zvýšiť účelový transfer na projekty Matice slovenskej z navrhovaných 15 mil. Sk na 30 mil. Sk, t. j. o 15 mil. Sk z Rezervy vlády alebo zo Všeobecnej pokladničnej správy.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Zubo.

    Páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že ma poprosil pán poslanec Baška o informáciu, že niekto včera omylom zobral zo šatne jeho kabát. Ak by náhodou ste zistili, že máte lepší, ako ste mali včera, tak by som poprosil, keby ste láskavo rešpektovali, že to nie je váš.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, mojimi predrečníkmi opakovane a viackrát bolo konštatované, že na 4. schôdzi Národnej rady kľúčovým bodom rokovania je návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky pre rok 2003.

    Štátny rozpočet ako taký v každom štáte patrí medzi kľúčové zákony štátu. Je východiskom komplexného rozvoja spoločnosti v príslušnom kalendárnom roku, zakladá rozvojové, príp. i útlmové programy, smeruje chod a rozvoj jednotlivých odvetví národného hospodárstva, ľahší pokles životnej úrovni obyvateľstva, rozvoj vzdelanosti, sociálnej starostlivosti, zdravotníctva a ostatných oblastí spoločenského života. V neposlednom rade hovorí o tom, či ekonomika a celá krajina nastupuje cestu ekonomického rozvoja jednotlivých výrobných odvetví a celej krajiny alebo sa ekonomika nachádza v hospodárskej kríze, ktorú sa vláda snaží riešiť. Aby tieto funkcie štátu rozpočet mohol plniť, už pri jeho tvorbe musia byť známe reálne zámery a východiská, musí byť dodržaná kontinuita vývoja programových cieľov a musia byť jeho tvorcami predvídané dopady jednotlivých opatrení obsiahnutých v predkladanom návrhu štátneho rozpočtu. V záujme naplnenia konkrétnych mechanizmov rozpočtu nesmú absentovať jeho atribúty, medzi ktoré patrí konkrétnosť, adresnosť a časové vymedzenie plnenia úloh, vecná stránka, a to predovšetkým v oblasti kapitálových prostriedkov. V opačnom prípade, ak rozpočet menované vlastnosti nemá alebo sú doň zakomponované len formálne, ak štátny rozpočet nezakladá východiská a predpoklady bezporuchového rozvoja spoločnosti, celý tento materiál sa stáva len formálnou, podstatu veci neriešiacou záležitosťou. V takom prípade pôsobí chaoticky, nekoncepčne, nesystémovo a vo svojej podstate vlastne ani nie je štátnym rozpočtom, ale len určitou formou rozpočtového provizória.

    Po zoznámení sa s vládou predloženými materiálmi k návrhu štátneho rozpočtu i ich prerokovaní vo Výbore Národnej rady pre verejnú správu, po prekonzultovaní sporných bodov s predstaviteľmi odborov, zástupcami vyšších územných celkov a krajských úradov, ako aj zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska musím konštatovať, že vládou predložený rozpočet je materiál, ktorý vzhľadom na svoje nedostatky nezakladá reálne predpoklady rozvoja spoločnosti. Chaotický realite nezodpovedajúci prístup, ktorým je poznamenaná jeho tvorba, je nevyváženosť, nepoznanie samotných rozpočtových východísk, vstupov a požiadaviek. Na tieto vstupy absencie poznania potrieb a určenia programových cieľov rozvoja krajiny nezakladá reálne predpoklady pre vyváženosť hospodárskeho rozvoja krajiny pre rok 2003.

    Na dôkaz týchto tvrdení uvediem len niekoľko príkladov z oblasti kapitol krajských úradov.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení, žiaľ, len vo všeobecnej rovine konštatovala, že v roku 2003 bude pokračovať v rekonštrukcii štátnej správy a v prenose kompetencií zo štátnych orgánov na samosprávne orgány. Robila tak bez konkretizácie vecnej stránky, bez bližšieho spresnenia rozsahu a obsahu prechodu kompetencie, bez spresnenia časového harmonogramu úloh vyplývajúcich z procesu kompetencií a bez zosúladenia postupu a finančného krytia nákladov medzi štátnymi a samosprávnymi orgánmi.

    Pokračovaním tejto v podstate nekoncepčnej a chaotickej činnosti je nevyváženosť a nesúlad, často protichodnosť príjmov a výdavkov obsiahnutých v návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2003 v predmetnej oblasti. Tento stav sa týka tak limitov počtu zamestnancov krajských a okresných úradov a na ne nadväzujúcich finančných prostriedkov pre rok 2003, ako aj zosúladenia tejto úlohy s platnou legislatívou. Podľa zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky od 1. januára 2003 prechádzajú na obce činnosti na úseku stavebného konania a opatrovateľskej služby. Finančné prostriedky na tieto činnosti sú rozpočtované v kapitolách krajských úradov a majú byť na základe vzájomne odsúhlasených delimitačných protokolov delimitované na obce. To by bolo v poriadku.

    Horšie je, a s tým predbežný rozpočet ani neráta, že zákon nerieši prechod pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov okresných úradov na obce. Táto skutočnosť znamená, že súčasní zamestnanci okresných úradov pracovne zaradení na výkon činnosti na tomto úseku sa stávajú nadbytočnými. Pre nich je potrebné v roku 2003 zabezpečiť finančné prostriedky na odstupné, na mzdy, odvody a pracovné výdavky zamestnancov vo verejnej službe počas výpovednej lehoty v sume 27,7 mil. korún na úseku stavebného konania a na úseku opatrovateľskej služby vo výške 106,7 mil. Sk.

    Ďalej pripomínam, že na úsekoch menovaných činností dochádza k vzniku záväzkov, kde ak nebudú riešené, a to pravdepodobne v roku 2002 už nebudú riešené, bude potrebné zabezpečiť finančné prostriedky spojené s týmito nákladmi vo výške 232,4 mil. korún. Predkladaný štátny rozpočet s týmito prostriedkami takisto neráta.

    Ďalej, v navrhovaných finančných limitoch rozpočtu nie sú zohľadnené personálne a finančné požiadavky spojené so zabezpečením úloh vyplývajúcich zo zákonov a uznesení vlády Slovenskej republiky. Nebudem hovoriť o všetkých, vymenujem len niektoré.

    Nie sú zabezpečené finančné prostriedky na riešenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 482 z 9. 7. 1999 k návrhu stratégie prevencie kriminality na Slovensku. Ďalej, nie sú zabezpečené finančné prostriedky na riešenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 821 z 27. 9. 1999 v stratégii vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu. Neobsahuje prostriedky potrebné na realizáciu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 59 z 24. januára 2001 k návrhu environmentálnych opatrení. Ďalej, neobsahuje finančné zdroje na krytie nákladov spojených s realizáciou zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme. Ďalej, nezakladá prostriedky na náklady spojené s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 979/2001 k návrhu opatrení vlády Slovenskej republiky na správu Európskeho výboru na zabránenie mučenia neľudského správania či ponižovania, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktoré boli prijaté na základe zistení druhej periodickej návštevy Slovenska uskutočnenej 9. až 18. októbra v roku 2000. Neobsahuje krytie nákladov spojených s realizáciou uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1042 zo dňa 18. 9. 2002. Ide o správu o prevádzke informačného systému APV, ISOP v odboroch sociálnych vecí okresných úradov a krajských úradov od 1. 7. 2003. Len realizácia tohto opatrenia predstavuje finančné náklady v oblasti kapitálových zdrojov vo výške 39,1 mil. Sk.

    Neobsahuje krytie nákladov spojených s realizáciou zákonov Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, ktorú mimochodom sme ešte neprerokúvali, pretože bola odročená až po prerokovaní štátneho rozpočtu. Opatrenia obsiahnuté v týchto zákonoch vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov môžu byť riešené len čiastočne, čo opätovne spôsobí chaos v aplikácii už prijatých zákonov.

    No a aby som nebol dlhý, naposledy, neobsahuje finančné zdroje na krytie nákladov spojených s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 573/2002. A to ide o materiálne vybavenie a vzdelávanie zamestnancov štátnych a verejných služieb.

    Ďalej, návrh rozpočtu nezohľadňuje potreby finančných zdrojov v oblasti sociálneho zabezpečenia a nie sú zohľadnené ani požiadavky na opatrovateľskú službu, a to na zvýšenie požiadavky občanov v súvislosti s riešením nepriaznivého zdravotného stavu. Na tieto zákonom uložené úlohy v rozpise limitov kapitol krajských úradov nie je zohľadnená potreba zvýšenia finančných miest o 4 624 zamestnancov s objemom finančných prostriedkov vo výške 1,8 mld. Sk.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1231 z 13. novembra 2002 k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 schválila zníženie počtu zamestnancov krajských a okresných úradov o 400 pracovníkov. To je zaiste jedna z rozumných vecí, ktorých je v tomto materiáli málo, ale táto je rozumná, i keď na druhej strane musím povedať, že rozpočet nepočíta s potrebami finančných prostriedkov na odstupné a na mzdy, odvody a prevádzkové výdavky zamestnancov vo verejnej službe počas výpovednej lehoty. Tieto náklady predstavujú čiastku 61,4 mil. Sk.

    Ako mimoriadne riskantnú stránku predkladaného návrhu štátneho rozpočtu v oblasti kapitoly krajských úradov vidím vedomé poddimenzovanie tovarových nákladov a ďalších služieb. V tejto oblasti návrh štátneho rozpočtu vôbec nepočíta s nárastom cien energetických zdrojov a následným rastom cien, tovarov a služieb.

    Rozpočet nepočíta ani s rastom cien potravín a služieb pre pacientov a chovancov v školských a v sociálnych zariadeniach, ktoré sú v pôsobnosti krajských a okresných úradov. Táto skutočnosť bezprostredne vyvolá tlak na rast novej zadlženosti príslušných sociálnych a školských zariadení v správe krajských a okresných úradov, ale i v správe vyšších územných celkov.

    Obdobná riskantná situácia v predkladaných návrhoch štátneho rozpočtu je aj v oblasti kapitálových výdavkov v kapitole krajských úradov. Navrhovaný limit absolútne nezohľadňuje reálne potreby finančných prostriedkov na realizáciu zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, ktorý predstavuje predpokladanú potrebnú čiastku vo výške 713,2 mil. Sk.

    Ďalej, zarážajúca je skutočnosť, že návrh štátneho rozpočtu ako celok absolútne v celom rozsahu nepočíta s nárastom energetických zdrojov, cestovného, potravín a ďalších tovarov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvedené skutočnosti ukazujú, že vo vládou predkladanom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 absentujú reálne základy jeho tvorby a vyváženosti riešenia celospoločenských úloh, ktoré v roku 2003 musia byť riešené.

    Návrh neobsahuje reálne vstupy a finančne nekryje ani tie potreby, ktoré vyplývajú z už prijatých zákonov a vládnych uznesení. Ako teda bude vláda kontrolovať a vyhodnocovať realizáciu prijatých úloh na úrovni krajov a okresov, keď na realizáciu týchto nevyhnutných úloh nevytvorila ani základné finančné predpoklady ani základné finančné zdroje? Alebo snáď sa máme domnievať, že tieto úlohy boli v minulosti vládou prijaté ako nadpráca, ktorú nie je potrebné realizovať v nastávajúcom období?

    Aj z týchto dôvodov v predkladanej podobe návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 považujem len za formálnu, od samotnej jeho tvorby nereálnu a od života a potrieb spoločnosti odtrhnutú záležitosť. Tento materiál okrem názvu nemá nič spoločné s koncepčným a systémovým štátnym rozpočtom. V prekladanej podobe je v podstate len určitou formou rozpočtového provizória, a nie štátnym rozpočtom a ako takýto materiál ho v žiadnom prípade nemôžem podporiť. Ďakujem.

  • Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kovarčík. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený člen vlády, ak by som trochu nadnesene hodnotil proces schvaľovania rozpočtu na rok 2003, najmä proces z dobre natrénovaného omieľania prázdnych fráz koaličných poslancov o tom, ako sa usilujú o naše dobro, žiada sa mi výrokom klasika zvolať: „Nedajme si ho vziať!“ Celé toto divadlo silno pripomína činnosť starého rozheganého mlyna, ktorému gazda nepripravil obilie, a tak čím menej múky namelie, tým väčší rámus narobí. Problém je iba v tom, že z rámusu chlieb nenapečie a naviac všetku múku chce skonzumovať mlynár, rozumej dnešná vládnuca koalícia zabetónovaná v centre blahobytu. Aby sa však nepovedalo, tak nad ostatnými regiónmi Slovenska z veľkej výšky vypráši zamúčené vrece s dobrým pocitom, že regióny predsa len niečo dostali. Takýto je v podobenstve vykreslený obraz toho, ako vládna koalícia pri koncipovaní rozpočtu pristupuje k samosprávnym krajom, ako rešpektuje hlas ľudí v regiónoch, ako rešpektuje či, lepšie povedané, nerešpektuje zákony, ktoré sama pre samosprávny kraj pripravila. Dnes znovu počúvame frázy o akejsi malej perine, ktorá zrejme prikryje centralisticko-dirigistické telíčko vlády. A regiónom odkazuje, že perina je v skutku taká malá, že ich jednoducho neprikryje, ale že aj tak im bude horúco z kompetencií, ktoré im veľkodušne nadelila bez adekvátneho finančného krytia. Nedá mi, aby som nehovoril o týchto problémoch, ktoré na vlastnej koži samosprávne kraje deň čo deň prežívajú. Tragikomické na tom je, že tam, kde sa skutočne šetriť dá, sa šetriť nechce.

    Zdá sa, že celý proces prenosu kompetencií na samosprávne kraje bez adekvátneho prenosu finančných prostriedkov je zo strany vlády dobre premyslený až do takej miery, že konečným efektom bude z núdze cnosť, zrejme podľa nasledovného scenára. Vláda chce zjavne finančne poddimenzovanú decentralizačnú dotáciu, bude intenzívne dusiť regióny a ich predstaviteľov sťaby nechcené deti, ušetrené prostriedky bude deliť podľa politických zásluh a po skončení prvého funkčného obdobia samospráv bude kričať, že ich predstavitelia a zastupiteľstvá nezvládli proces decentralizácie a že sú teda neschopní.

    A teraz už budem veľmi konkrétny.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení týkajúcom sa reformy verejnej správy deklaruje, že jej principiálnou snahou bude realizovať efektívny, nie drahý štát. Aká je realita? Môže byť efektný štát, ktorý buduje duálny systém na krajskej úrovni? Prečo nerešpektujeme skúsenosti okolitých krajín, napr. Českej republiky, kde hajtman riadi aj úradníkov krajského úradu. Vo výbore pre obranu a bezpečnosť som ponúkol pánovi ministrovi Palkovi, aby sa vzdal budov, ktoré dneska obhospodaruje štátna správa, že tým si zníži náklady. Tuná navrhujem, aby sa vzdal aj vedenia týchto krajských úradov. A nech to dá predsedom vyšších územných celkov a tí si budú riadiť vlastne tú štátnu aparatúru, ktorá vlastne tam ešte dneska veľmi hojná a vo veľmi veľkom počte je. Ak hľadáme teda rezervy, tak už tu máme nie bezvýznamný objem ušetrených zdrojov. Otázka však znie, či koalícia bude mať politickú vôľu odkryť túto obrovskú rezervu.

    V politickom programovom vyhlásení znie veta: „V záujme dokončenia reformy verejnej správy bude vláda pokračovať v procese decentralizačnej štátnej správy. Cieľom je vytvoriť také právne prostredie na rozvoj územnej samosprávy, ktoré zverenými kompetenciami a verejnými financiami dokáže utvárať podmienky pre harmonický rozvoj regiónov.“ A realita? Mizerné právne prostredie, v ktorom si príliš často predseda samosprávneho kraja musí „hádzať mincou“, ktorý z viacerých konverzných zákonov má porušiť. Veď zoberte si len dnes schvaľovaný navrhovaný zákon o štátnom rozpočte. Zo zákona vyplýva, že samosprávny kraj je povinný zverejniť parametre vyrovnaného rozpočtu 14 dní pred zasadnutím zastupiteľstva prerokúvajúceho tento najzávažnejší dokument samosprávy. Dnes máme 11. decembra, schôdza Národnej rady sa skončí a teraz mi povedzte, ako samosprávny kraj splní túto povinnosť, keď zákon mu zároveň ukladá schváliť rozpočet do konca decembra.

    Po tretie. Programové vyhlásenie vlády hovorí: „Vláda rešpektuje, že samosprávne kraje majú právo na vlastné finančné zdroje, ktorými disponujú na základe právomocí a zodpovednosti.“ Už v programovom vyhlásení minulej vlády bolo, že od 1. 1. 2004 sa spustí reforma rozpočtovej sústavy. Je tu záver roka 2002 a spýtajte sa predsedov VÚC-iek, či vedia, aká reforma to bude. Nikto s nimi na túto tému nediskutuje. Je pritom paradoxné, že tá istá vláda, ktorá tak neochvejne blokuje prvky regionálnej samosprávnosti, veľmi ochotne podporuje proces privatizácie štátneho majetku používajúc zaklínadlo, že štát je zlý vlastník. Kde je tu logika?

    Takto by som mohol pokračovať ďalej s tým, že môj diskusný vstup by trval príliš dlho. Neodpustím si však ako poslanec Národnej rady za nitriansky región, aby som sa nedotkol ešte konkrétnejších problémov, ktoré so schvaľovaním predloženej verzie o rozpočte Slovenskej republiky na rok 2003 súvisia.

    Je obecne známe, a vyplynulo to už aj z môjho vstupu, že základným stavebným kameňom samosprávneho kraja položeným aj v zákone č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch je „starať sa o všestranný rozvoj svojho územia a potreby svojich obyvateľov“. Je teda zrejme, že samosprávne kraje by ako jeden z dominantných pilierov svojej rozpočtovej politiky mali mať zdroje na regionálny rozvoj. Aká je skutočnosť? Až do konca novembra sa o tejto položke súdne mlčalo a dnes je v rozpočte návrh smiešnej čiastky na túto najvýznamnejšiu činnosť samosprávneho kraja. Ako potom majú samosprávne kraje plniť túto zo zákona im uloženú úlohu?

    Pozrime sa do rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja a zistíme, že po prvé na rozvoj ekoturizmu, agroturistiky a vôbec vidieckeho cestovného ruchu pôvodne nebola vyčlenená ani koruna. Ako sa má potom čo i len propagovať táto významná zložka rozvoja kraja, keď jeho predstavitelia nemajú ani len na slušné propagačné bulletiny? Ako majú rozvíjať turistický priemysel? Je hanbou, že musia sponzorsky zháňať peniaze a obracať sa pritom na rovnako chudobné obce regiónu.

    Po druhé. Poďme ďalej a konfrontujme si zámer programového vyhlásenia vlády deklarovaný ako „podporu dopravnej infraštruktúry menej rozvinutých regiónov Slovenskej republiky“. Aká je realita v rozpočte Nitrianskeho samosprávneho kraja? Nielenže nie sú na tento účel určené adekvátne finančné zdroje, ale už dnes prechádzajú zimomriavky po chrbte každého rozumne zmýšľajúceho človeka, keď počuje o tom, že sa idú aj rušiť už pred 120 rokmi vybudované infraštruktúrne jednotky, predovšetkým v osobnej železničnej doprave a nezamestnanosťou najmä v postihnutých regiónoch. V našom kraji je to napr. zamýšľaná likvidácia osobnej železničnej dopravy na trase Nitra – Lužianky – Zlaté Moravce – Kozárovce. Už dnes je jasné, že z technických dôvodov neexistencie mostov cez vodné toky nie je možné autobusovou dopravou nahradiť viaceré tieto železničné komunikačné spojenia. To je veľmi vážny fakt, krásny to príklad vyrovnania regionálnych rozdielov podľa receptu súčasnej vlády. Znovu ideme teda šetriť na tých najchudobnejších v čase, keď nezodpovedný manažment Železníc „kope v Bratislave čierne diery“ spôsobom, ktorý sa nepozdáva ani súčasnému pánovi ministrovi dopravy.

    Mohol by som veľmi konkrétne hovoriť o nákupe nových automobilov najdrahšej triedy. Nestačili by náhodou takto premárnené prostriedky na sanovanie údajných strát Železníc Slovenskej republiky aj na niekoľko rokov?

    Dotknem sa nakoniec otázky kofinančného potenciálu regiónov. Ak analyzujeme rozpočty samosprávnych krajov zospodu či z vrchu, nenájdeme v nich ani zárodky kofinančných zdrojov. Pritom vláda proklamuje, že v spolupráci s predstaviteľmi územnej samosprávy vytvorí aj transparentný inštitucionálny a finančný návrh na kofinancovanie regionálneho rozvoja z prostriedkov štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie, ktorého súčasťou bude aj kontrolný monitorovací mechanizmus efektívneho využívania nástrojov podpory regionálneho rozvoja. V rozpore s touto proklamáciou sú informácie verejne ventilované členmi vlády o tom, že implementácia programov bude centralizovaná na úrovni vlády. Ak tomu tak bude, budem prekvapený, ak sa predsedovia samosprávnych krajov neobrátia na európske inštitúcie miestnych a regionálnych samospráv v Štrasburgu a v Bruseli a nepožiadajú ich o pomoc v prospech naplnenia ich zákonných práv.

    Vzhľadom na uvedené nemôžem návrh rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2003, ktorý predkladá predseda vlády Mikuláš Dzurinda, podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kovarčík bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa teraz pánov poslancov, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Karlin, pani poslankyňa Mušková, páni poslanci Šulaj, Hamerlik, Čaplovič, Burian, Ďaďo, Vážny, Farkas, Nagy. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci ešte predtým, ako vystúpi pán poslanec Karlin, chcem vám oznámiť, že sme sa predbežne s predsedami poslaneckých klubov dohodli, v prípade ak rozprava o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 skončí dnes dopoludnia, teda do 12.00 hodiny, vrátane vystúpení navrhovateľa a spravodajcu, hlasovali by sme o návrhu zákona o štátnom rozpočte dnes o 17.00 hodine s tým, že po skončení rozpravy necháme až do 17.00 hodiny možnosť na rokovanie jednotlivým poslaneckým klubom o návrhu zákona o štátnom rozpočte, príp. rokovaniu gestorskému výboru, ako aj jednotlivým poslancom, ktorí podali pozmeňujúce návrhy, aby sa mohli zúčastniť rokovania gestorského výboru. V prípade ak tak nebude, že do 12.00 hodiny neskončíme, dohoda neplatí a hlasovať budeme podľa toho, aká bude ďalšia dohoda medzi poslaneckými klubmi.

    Nech sa páči, pán poslanec Karlin.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené auditórium, dovoľte, bol som tu upozornený, tak skúsim to urobiť stručne. Bol by som rád keby aj koaličná časť auditória venovala pozornosť niektorým poznámkam. Verte, že moja snaha nikdy nebola tu nejako politizovať, ale vecne k danej problematike hovoriť.

    Ja sa otočím len k jednej oblasti. Ako poľnohospodára ma zaujíma, čo návrh rozpočtu donesie pre poľnohospodárov. Ale no berte to, že to je prejav opozičného politika. Takže v prvom rade sa musím zamerať na to, že poľnohospodári týmto rozpočtom budú dotknutí a budú viacej platiť štátu na spotrebných daniach na nafte, ďalej na zvýšených percentách DPH. A ich čaká menší balík zdrojov do dotačných stimulov na investície či rozvoj a vôbec nič ich nečaká do exportných aktivít. Pritom ak chceme úspešne súťažiť, treba si zvážiť, či našich poľnohospodárov nejakým rozumným spôsobom v tom exporte nepodporiť.

    K tomu, že vláda porušuje existujúce zákony, už tu bola narážka. A bolo to témou aj vo výbore pre pôdohospodárstvo. Takže treba si prečítať § 9 zákona č. 240/1998 Z. z. A bol by som rád, keby poľnohospodárstvo a pôdohospodárstvo ako celok sa nestalo okrajovou záležitosťou, aby sa tak ako v minulosti aj v budúcnosti mu venovala patričná pozornosť, čo posledné dva roky, ako som sledoval, sa nestávalo. A preto aj súčasnosť vyzerá tak, ako keby vládou schválená a predložená, ale parlamentom neprerokovaná zelená správa bola vypracovaná pre niekoho iného, a nie pre našich.

    Dovoľte mi povedať niekoľko adekvátnych hľadísk, ako to s pôdohospodárstvom v predvstupovom období vyzerá.

    V roku 2001 ostal podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu na úrovni roku 2000, t. j. okolo 4,9 %. Vlani dosiahlo poľnohospodárstvo však najvyššie záporné saldo v zahraničnom obchode, vyše 20 mld. korún. Tohto roku to doteraz vyzerá okolo 15 % menej, ako to bolo vlani, ale len vďaka tomu, že tentokrát sa nedoviezlo žiadne obilie, resp. sa ho doviezlo menej. Podiel dotácií z HDP sa medziročne vlastne nemení, v tomto roku je to mierne a hýbe sa na úrovni 0,92 – 0,91 % v tomto roku. Ale treba povedať, že ešte pred 5 rokmi v roku 1997 to bolo ešte 1,72 %, čiže o vyše 100 % viac. Pritom treba dokumentovať, že poľnohospodárstvo malo k dispozícii aj mimorozpočtové zdroje, a to cez agropotravinárske štátne fondy, ktoré výrobcom a spracovateľom, ako aj do lesného a vodného hospodárstva napr. v roku 2000 dávali 3,2 mld. korún, v roku 2001 dávali 4,9 mld. korún, ale v roku 2002 dávali už len 1,6 mil. korún. Keď by sme boli mohli použiť aj zdroje Európskej únie z predvstupových fondov, ako je SAPARD, mohlo to byť ročne cez 5 mld. korún. V roku 2002 dal aj Fond národného majetku peniaze, ktoré dlhoval, čiže okolo 1,7 mld. Tieto zdroje sú ale v značnej miere preč. Pôdohospodárstvo dostane len to, čo mu štátny rozpočet na budúci rok pridelí. Na dotácie to je 7,5 mld. korún, v čom sú začlenené aj aktivity na zúrodnenie pôdy, zveľaďovanie lesa, podporu potravinárstva vrátane trhových aktivít. Ďalšie zdroje sú z fondu SAPARD, ktoré však závisia od schválených programov a predstihového financovania vlastných zdrojov. Pritom návrh štátneho rozpočtu neuvažuje ani s financovaním čiastky, ktorá sa naakumulovala za jeho nečerpanie v rokoch 2000 a 2001, čiastočne už aj tohto roku.

    V súvislosti s financovaním pôdohospodárstva treba dať na správnu mieru ešte jeden pohľad a to je pohľad medzinárodných inštitúcií, ako je Svetová banka, reprodukovaný pánom Csabom Csákym, ktorý majú za svoj a ktorý si osvojujú aj niektorí naši pravicoví politici, podľa môjho názoru odporcovia poľnohospodárov. Títo páni nám tvrdia, že Slovenská republika vynakladá na poľnohospodárstvo v štátnom rozpočte omnoho vyššie percento prostriedkov, ako je priemer EÚ a veľkých ekonomík OECD. Dotácie výrobcom vrátane cenovej podpory a priamych platieb, ale bez investičných výdavkov vraj tvorili viac ako polovicu časti štátneho rozpočtu na roky 2000 a 2001. Môj názor je, že je to hrubé skreslenie posudzovania rozpočtovej úrovne nášho poľnohospodárstva s poľnohospodárstvom krajín EÚ a OECD. Každý vie, že rozhodujúce sú parametre na produkciu alebo aspoň na hektár alebo na obyvateľa. Tieto ukazovatele sú len 20- až 50-percentnou úrovňou, ktorú dosahuje priemer Európskej únie a vyspelé štáty. Veď naši poľnohospodári nechcú o nič viac, ako majú farmári vo vyspelých krajinách. Pýtam sa: Z čoho plynú obavy všetkých, ktorí sa schádzajú aj na samosprávnej úrovni a protestujú alebo žiadajú, aby Európska únia zmenila svoj negatívny postoj k prístupovým krajinám? Myslím si, že nie sme jediní, ktorí máme takéto stanovisko.

    Slovenské poľnohospodárstvo nepotrebuje podľa môjho názoru nič viac ani menej ako každý európsky či svetový farmár na svoje podnikanie. Musím však konštatovať, že táto vláda oprávnené požiadavky nechce akceptovať. Všade sa presadzujú európske pohľady, európske ceny, európske náklady, len keď ide o poľnohospodárstvo, vidiek, vtedy názory a realita sú iné. Škoda, že nemôžeme mať aj v poľnohospodárstve regulačný úrad. Alebo čo keby sme si mohli upraviť zákon o poľnohospodárstve podľa našich predstáv, ako tu pán minister urobil s daňovými zákonmi? V takomto prípade by naozaj nemuseli byť žiadne dotácie ani fondy, všetko by zaplatil spotrebiteľ, občan, a to pod požiadavkou vyrovnania sa s Európskou úniou.

    Agrárne odvetvie sa chystá na vstup do únie. Je to ako chystanie sa chudobnej nevesty na bohatú svadbu. Byť konkurencieschopný na toto obdobie znamená zvýšiť hlavne produkčné parametre. Dosiahnuť porovnateľnú úroveň má zatiaľ možnosť len polovica subjektov preto, že sa v doterajšej transformácii najlepšie zotavili alebo preto, že majú lepšie výrobné a technologické podmienky pre hospodárenie na pôde.

    Analytické materiály Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva uvádzajú dosahy vstupu Slovenska do EÚ, a to priamo na rozsah výroby, náklady, ceny, ale aj rentability z poľnohospodárstva.

    V krátkosti uvediem. Ministerstvo pôdohospodárstva chce prehodnotiť doteraz platný dotačný systém podľa kritérií EÚ, s čím ja sa plne stotožňujem. V tomto pohľade by som ich však rád upozornil na značný rozdiel úrovne a štruktúr podpôr medzi krajinami EÚ a Slovenskou republikou. Dostupné analytické materiály vypovedajú, že práve v EÚ je spoločná poľnohospodárska politika výrazne ochranárskou politikou ovplyvňujúcou agrárny trh a príjmy farmárov a práve kto vedie súčasné rozhodujúce krajiny EÚ ako Francúzsko, Nemecko a ďalšie, aby sa podpory nerozširovali na vstupujúce krajiny, aby sa podpory farmárom zachovali na súčasnej úrovni aspoň do roku 2006. Keď sa pozrieme bližšie na tieto podpory, tak vidíme, že v krajinách EÚ podiel podpôr spotrebiteľov v prevedení na daňových poplatníkov na europríjmoch poľnohospodárov je 34,5 %, ale na Slovensku je to len polovica. Ide o tzv. produkčné podpory. Nie je taktiež zanedbateľné, že podpory, ktoré idú v krajinách EÚ zo spoločného balíka, platia takmer na 50 % spotrebitelia, zatiaľ čo v Slovenskej republike sa ich podiel pohybuje okolo 18 %, v Čechách je to 24 %. V rámci takéhoto skúmania treba zároveň dodať, že len časť podpôr zo zdrojov daňových poplatníkov zostáva v poľnohospodárstve, lebo podstatná ich časť pretečie do nadväzujúcich sektorov, najmä k dodávateľom strojov, osív, hnojív, chémie a tak ďalej. Tí sa už zrejme tešia, keď pri zbližovaní hraníc s DPH v zložitom mechanizme pôjdu hore ceny energie a nikto z nich ceny smerom dole už neupraví. V týchto smeroch má nový pán minister pôdohospodárstva veľkú úlohu, ale, myslím si, aj dostatočný priestor na priaznivé opatrenie.

    Ďalej, treba zmeny urobiť aj pre zlepšenie celkovej úrovne rozhodujúcich podpôr pre slovenské farmy, družstvá, obchodné spoločnosti a súkromne hospodáriacich roľníkov, lebo v porovnávaní súčasnej úrovne ich výkonnosti s výkonnosťou fariem v EÚ v prevedení na použité finančné podpory pre Slovensko vyznievajú žalostne. Celkom dotácie v EÚ napr. v roku 1999 tvorili 56 % príjmov rodinných fariem, čo je v reáli 236,5 eura na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy, kým slovenskí farmári dosiahli v roku 1999 len 68,7 eura na hektár poľnohospodárskej pôdy. Keď sa tieto príjmy premietnu na priame platby, o čo sa teraz zvádza najväčší boj, tak mi dovoľte uviesť, že priame platby na plodiny na hektár ornej pôdy tvoria v EÚ 24,1 %, čo v prepočte je 124 eur, v živočíšnej výrobe je to 236,5 eura na hektár poľnohospodárskej pôdy, čo je 52,5 %, ale na Slovensku tieto dotácie predstavujú len 20 % z úrovne EÚ. Z toho je zrejmé, kde je podstata negociácie a súčasnej nespokojnosti našich poľnohospodárov.

    Ak vláda neupraví z vlastných zdrojov, a je jedno či priamo zo štátneho rozpočtu alebo z privatizačných príjmov, dotačné stimuly, tak musíme očakávať, že v roku 2004 sa poľnohospodárske podniky a individuálne hospodáriaci roľníci ocitnú v silne deformovanom trhovom prostredí, z čoho ich nevytrhnú mimoprodukčné podpory, ktoré tak mnohonásobne skloňujeme. Taktiež poľnohospodárstvo nevytrhnú z tejto situácie ani niektorí dobrí jedinci, ktorí si svoju situáciu vylepšili subjektívnym dopadom vyšších štátnych dotácií, lebo je tu ohrozených reálne až 70 % podnikov, a to likvidáciou alebo bankrotom.

    Bude dôležité, aby vláda permanentne sa zaoberala opatreniami, ktoré prijala v minulosti, napr. v septembri tohto roku, ako už som v úvode povedal, tzv. zelenými správami. Myslím si, že bez vážnych diskusií a otvorených prejavov, názorov asi sa ťažko pohneme dopredu. A treba, aby uši koalície občas počúvali aj naše, myslím si, výsostne odborné poznámky. Treba prijať veľmi konkrétne opatrenie v agrárnom trhu, ale hlavne pre stabilitu a istotu v podnikaní na pôde.

    Vážená snemovňa, my by sme mali zodpovedne a pravidelne hodnotiť, ako si aj vláda plní úlohy, ktoré voči pôdohospodárstvu prijíma. Mňa osobne mrzí, že zatiaľ ani nevieme, aké prijala a ako ich rozpracovala. Zo správy, ktorá nám bola rozdaná, ide o tzv. zelenú správu za rok 2002, ako som hovoril už, parlament ju ani neprerokoval, vyplýva, že sú v materiáli menované tzv. návrhy opatrení na realizáciu agrárnej politiky v roku 2003. Ja môžem osobne povedať, že tu je veľmi veľa zaujímavých a dobrých nápadov. Ale chcem položiť otázku, ale tu nie je pán predseda vlády ani pán minister pôdohospodárstva, či tieto opatrenia budú akceptované, aj keď ich prijala predchádzajúca vláda pána Dzurindu v septembri tohto roku. Ak budú akceptované, tak by ma zaujímalo, ako sa s ich implementáciou ďalej narába.

    Sú tu veľmi zaujímavé a, myslím si, prospešné veci a bolo by škoda ich nezamontovať a dovoľte mi aspoň pár z nich odcitovať. Je to návrh opatrení na realizáciu agrárnej politiky v roku 2003, v legislatívnej oblasti vypracovať návrh novely nariadenia vlády č. 316/2001 o rozvojových programoch poľnohospodárstva a vidieka, ďalej, vypracovať návrh zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat, ďalej, vypracovať návrh zákona o poľnohospodárskom družstevníctve, pripraviť návrh koncepcie využívania biomasy a obnoviteľných zdrojov energie v poľnohospodárstve. Nejdem to ďalej citovať, tento materiál máte k dispozícii. Ale dobre by bolo sa k nemu vrátiť alebo jasne povedať, či ten materiál platí alebo neplatí. Ak neplatí, treba niečo urobiť iné. Ale bez takýchto vodidiel je veľmi ťažké ísť ďalej.

    Záverom chcem poukázať na fakt, že nechcem, aby sa na vypracovanie a schválenie zásadnej koncepcie a jej napĺňanie pozeralo ako podľa slovenskej vlády, aby to vyzeralo tak, že sú to 2 odlišné veci. Pre návrh rozpočtu v roku 2003 si vláda stanovila východiská v správe o poľnohospodárstve a potravinárstve na rok 2002. Rezort ich však už vo svojej kapitole pri prerokovaní vo výbore ignoroval. Ja však považujem za zvlášť dôležité tieto východiská uviesť, lebo vychádzajú z koncepcie poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2005. Takisto tento materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky. A podľa mojej mienky táto vláda je stále tá istá, minimálne na 70 %. Nakoniec, všetci volajú po koncepciách a víziách, aj pán prezident chce koncepcie a vízie.

    Takže podľa týchto východísk bolo rozhodujúcich 5 bodov: koncepcia poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2005, strednodobý finančný výhľad do roku 2004, návrh celkovej filozofie podpornej politiky od roku 2001, zákon č. 586/2001 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2002 a predbežné posúdenie dôsledkov uplatnenia návrhu EÚ v oblasti poľnohospodárstva po vstupe do Európskej únie.

    Návrh rozpočtu však vyzerá trošku ináč. V rokoch 2001 a 2002 sa koncepcia rozpočtu naplnila takto: V koncepcii sú prepočítané údaje v cenách v roku 2000 na použité miery inflácie, a to 7,3 % v roku 2001, 5 % v roku 2002 a 7,4 % pre rok 2003. Podľa toho v roku 2001 koncepcia určovala do dotácií v rezorte 10,3 mld. korún, v skutočnosti však bola len 9 mld. V roku 2002 koncepcia určuje 11,2 mld., rozpočet je tu však 7,7 mld. Pre rok 2003 koncepcia uvádza 12,3 mld., pritom návrh rozpočtu je na úrovni 7,3 mld. Čiže za 3 roky je výpadok až 10,2 mld. korún. Tento výpadok je síce zmiernený zvýšeným podielom do kapitálových zdrojov, a to o 3,7 mld. korún, ale aj tak schodok za 3 roky je cez 5 mld. korún. Každý rozumný hospodár musí konštatovať, že takto sa koncepcie napĺňať nemajú. Keď si potom dáme do súvisu porovnanie produkčných koeficientov a podpôr v rámci krajín OECD, kde sa dnes už Slovensko zaraďuje, nečudujme sa, že sme na 20. a vyššom mieste z 30 krajín sveta.

    Dovoľte mi preto znovu predniesť 2 návrhy, jeden do úpravy návrhu rozpočtu na rok 2003 a jeden do uznesenia.

    Po prvé, navrhujem v návrhu rozpočtu v kapitole ministerstva pôdohospodárstva v kolónke bežné transfery zvýšiť položku o 300 mil. Sk na zabezpečenie proexportných aktivít rezortu cez príspevkové organizácie ministerstva pôdohospodárstva, konkrétne Intervenčnú pôdohospodársku agentúru.

    Zdôvodnenie. Táto čiastka je plne kompenzovaná príjmovou časťou rezortu, lebo prostriedky zo zrušených fondov sú príjmom štátneho rozpočtu.

    Po ďalšie, v uznesení Národnej rady navrhujem zapracovať tento návrh: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o rozpracovanie opatrení na realizáciu agrárnej politiky, lesníckej politiky a vodohospodárskej politiky na rok 2003, vyplývajúcich zo správ o poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve a vodnom hospodárstve za rok 2002 a uložiť príslušným rezortom ich realizáciu.“

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, ako ďalšia ústne prihlásená do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hostia, vážený jediný člen vlády, úvodom by som chcela upozorniť na nedôstojný priebeh rokovania o takomto závažnom zákone, akým je štátny rozpočet. Nemyslím, že to teší najmä tých poslancov, ktorí si pamätajú priebeh rokovaní o štátnom rozpočte za vlády pána Vladimíra Mečiara. Určite povedia, že v tom čase tu sedávali nielen páni poslanci, ale predovšetkým vláda. Ani sa však nečudujem pánom poslancom, že tu disciplinovane nesedia, keď vláda ignoruje parlament. Aj keď si je pán predseda vlády istý hlasmi vládnych poslancov, nemyslím, že je kultúrne prejavovať takýto arogantný nezáujem o pripomienky a námety, ktoré odznievajú v Národnej rade. A sú to veľmi často odborné a dobré názory, aspoň by sa mohli zobrať do úvahy. Sám teda pán predseda vlády, tým, že tu nemá ani jedného ministra okrem pána podpredsedu a ministra financií, spochybňuje parlamentnú demokraciu v štáte, v ktorom vládne. Chcela by som poprosiť, pán predseda, myslím si, že by tento stav napravila verejná kontrola občanov prostredníctvom Slovenskej televízie. Ja už neviem po koľký raz a koľká v poradí už prosím o to, aby ste zabezpečili televízne prenosy alebo aspoň záznamy z dôležitých rokovaní, najmä ak je to štátny rozpočet.

    V mojom vystúpení by som sa chcela vyjadriť a upriamiť vašu pozornosť na časť rozpočtu, ktorá sa dotýka hlavne jeho dopadu na financovanie školstva. Po dôkladnom preštudovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 môžem konštatovať, že rozpočet nedostatočne vykrýva finančné prostriedky v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom, konkrétne decentralizačnú dotáciu pre obce a vyššie územné celky v odvetví školstva na zabezpečenie prevádzky škôl a školských zariadení. Taktiež sa javí ako nedostatočný na tovary a služby v kapitolách krajských úradov na zabezpečenie prevádzky škôl a školských zariadení v pôsobnosti krajských – a teraz už miest –, okresných úradov, financovanie cez to.

    Dlh rozpočtu je pracovníkmi Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku odhadnutý na sumu 1 mld. Sk. V rozpočte nie je účelovo určené, koľko finančných prostriedkov má prejsť na školstvo v kapitole krajských úradov. Obava pracovníkov odborov školstva je opodstatnená, pretože v takto neadresnom postavení rozpočtovej kapitoly sa finančné prostriedky dajú veľmi ľahko presmerovať na iný účel, ako je školstvo. Návrh zákona o rozpočte nezverejňuje tiež výdavky na školstvo, oddiel 09 Vzdelávanie. Je žiaduce, aby sa informácie tohto druhu zverejnili a pre príslušné kompetentné orgány sa stali tieto položky záväznými.

    O pozitívach tohto rozpočtu sme počúvali z úst predstaviteľa vlády i mojich kolegov, vládnych poslancov, mojou úlohou je viac hodnotiť to, čo návrh zákona neobsahuje, na čo návrh zákona zabudol, alebo že vláda nechce svoje sľuby dané pred voľbami občanom realizovať. Po prvé, treba jednoznačne konštatovať, že v budúcom kalendárnom roku 2003 poklesne reálny plat učiteľov základných a stredných škôl približne o 3,5 %. Po druhé, rozpočet, tak ako je postavený, spôsobí zadlženie školstva, pretože nedostatočne vykrýva prenesené kompetencie školstva v zmysle zákona o transformácii verejnej správy. Po tretie, nie sú vytvorené predpoklady na realizáciu polovice ďalšieho platu v roku 2003 pre učiteľov a vedeckých pracovníkov. Po štvrté, vláda v novele zákona o verejnej službe posunie účinnosť uplatnenia vyšších platových taríf pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl a vedeckovýskumných pracovníkov. Po piate, vláda sa bojí zverejniť výdavky na školstvo, oddiel 09 Vzdelávanie. Po šieste, vláda nenašla zdroje na vykrytie pôžičiek v zmysle zákona č. 471/2002 Z. Z. o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov. Po siedme, pravdepodobne ani v roku 2003 nebudú k dispozícii finančné prostriedky na realizáciu doplnkového dôchodkového poistenia pre pracovníkov školstva.

    Toto sú hlavné nedostatky, ktoré návrh zákona o rozpočte na rok 2003 pre školstvo má, mohla by som ďalej spomínať nedostatočné financovanie položiek vedy a vysokého školstva. Aj keď rozpočet uvažuje s navýšením o 0,1 % HDP pre vysoké školy, vyhlásenia Slovenskej rektorskej konferencie k vláde jednoznačne proklamujú spomalenie a niekde aj zastavenie plánovaného rozvoja vysokých škôl oproti krajinám Európskej únie.

    Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy tvrdí, že dopady opatrení v ekonomickej a sociálnej oblasti sú neprimerané a budú mať negatívne dopady na obyvateľstvo, ako aj celkový rozvoj vzdelanosti Slovenska.

    Ak na niekoho nezapôsobili moje slová, nech zapôsobia čísla. Celkové výdavky pre školstvo sú také, že sú pre malé školy mzdy 19,566 315 mld., odvody 7,386 284 mld., prevádzka je pre malé školy 5,793 756 mld., vysoké školy 8,344 836 mld., celkom 41,091 191 mld., t. j. 3,55 % hrubého domáceho produktu. Na rok 2002, teda v minulom roku sa na vzdelanie rozpočtovali finančné prostriedky vo výške 40,2 mld., čo predstavuje 3,82 % z hrubého domáceho produktu. Ak by sme sa chceli postupne približovať odporúčaniam Európskej únie, t. j. k 6 % hrubého domáceho produktu, tak by sa v roku 2003 na vzdelanie malo rozpočtovať aspoň 4,25 %, t. j. 49 mld. Sk. Ak si všimneme ten postup, ideme opačným smerom.

    Dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie ukončila výzvou vláde v zastúpení jediného člena. Vláda Slovenskej republiky by si mala uvedomiť, že najväčšie bohatstvo, ktoré máme, a jediné bohatstvo, ktoré máme, máme v mladých ľuďoch. A nemala by teda hazardovať s perspektívnym tvorivým potenciálom tejto krajiny. Chceme ísť do Európskej únie, potom nemôžeme znižovať financie na školstvo. Máme zlý demografický vývoj, tuná som to už minule hovorila. Naši mladí ľudia odchádzajú a tento rozpočet vôbec túto situáciu nerieši.

    A ešte poznámka na záver. V dňoch 15. a 16. marca 2002 sa v Barcelone konalo zasadnutie Európskej rady. Závery predsedníctva z tohto zasadnutia sa venujú tiež vzdelávaniu a vede. Zasadaniu Európskej únie bol predložený detailný pracovný plán konkrétnych budúcich cieľov európskych vzdelávacích systémov, ktoré majú byť splnené do roku 2010. Plán sa zameral na 3 strategické ciele: zdokonalenie a zvýšenie kvality a efektívnosti európskych systémov vzdelávania, uľahčenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu, otvorenie systému vzdelávania celému svetu. V oblasti vzdelávania by Európska únia mala do roku 2010 dosiahnuť tieto ciele: najvyššiu kvalitu – požiadavka, aby európske systémy vzdelávania a vzdelávacie inštitúcie predstavovali svetový vrchol čo do kvality a významu –, vzájomnú kompatibilitu európskych systémov vzdelávania, ktorá občanom Európy umožní ich plné využívanie – občania, ktorí získali kdekoľvek na území Európskej únie kvalifikáciu či vzdelanie, ju budú môcť efektívne využiť pre prácu, čiže ďalšie vzdelávanie v rámci Európskej únie, obyvatelia Európskej únie akéhokoľvek veku budú mať prístup k ďalšiemu vzdelávaniu a Európa bude otvorene pristupovať k spolupráci v prospech všetkých geografických oblastí a mala by sa stať preferenčnou destináciou študentov a vedcov celého sveta.

    Vláda Slovenskej republiky musí vyvodiť maximálnu snahu, aby tieto jasne postavené ciele naplnila. Tento rozpočet to neodzrkadľuje.

    Dovolím si navrhnúť pozmeňujúci návrh, kde v rámci návrhu limitov dotácií samosprávnych krajov na rok 2003 v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom navrhujem navýšiť rozpočet vo výške 1 mld. Sk.

    Zdôvodnenie. Rozpočet na rok 2003 je nedostatočný, nereflektuje pripravované zdraženie energií, vodného, stočného a tepla, ktoré sa pre budúci rok chystá. Ak sa nezrealizuje tento pozmeňujúci návrh, vláda bude musieť počas roku 2003 viackrát alebo opäť oddlžovať malé školstvo ako to robila v minulých rokoch 2000, 2001 a aj 2002.

    A ešte by som úplne na samý záver povedala, že je pekné, že sa snažíme navýšiť rozpočet, čo sa týka Infoveku, ale myslím si, že by bolo ešte krajšie, keby sme pre deti zabezpečili, aby sa mohli učiť v školách, kde je teplo, kde im neprší na hlavu, aby deti nemuseli chodiť tak ako za Márie Terézie na suché záchody. Je to tak, bohužiaľ. Neviem teda, či nemá vláda v úmysle mnohé školy rušiť, tak ako tuná povedal pán poslanec vládnej koalície. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, ako ďalší prihlásený do rozpravy ústne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dodržím slovo a chcem byť pragmatický. Mal som takisto pripravené stanovisko, ale treba sa správať aj v diskusii účelne. Ako poslanec nevyslovím návrh v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte, pretože si myslím, že schodok, ktorý je definovaný v návrhu zákona o štátnom rozpočte vo výške 56,8 mld., ak odrátam 10,7 mld. na reštrukturalizáciu, je príliš vysoký a je neekonomické, aby sme si takýto schodok mohli pre slovenskú ekonomiku dovoliť. Ak sa pozriem na ten celkový schodok, je tvorený prevažne prírastkom verejnej spotreby, a nie rastom fixných aktív, to znamená, že my si prejedáme svoju budúcnosť.

    Chcel by som upozorniť ale pragmaticky na dve veci, ktoré budú veľmi problematické, a chcel by som vás všetkých vyzvať na budúcu diskusiu ohľadom daňových zákonov.

    Prvá vec. Je to otázka dane z pridanej hodnoty. Viem, že sú tam nadnesené príjmy z dane z pridanej hodnoty o 17,4 mld. korún, 8,3 mld. korún je otázka zmeny sadzieb dane z pridanej hodnoty, tá druhá časť je nesystémový zákon o dani z pridanej hodnoty, ešte raz, nesystémový zákon, ktorý budeme musieť riešiť v roku 2003. Ide predovšetkým o § 23 Nadmerný odpočet, kde doteraz v daňových zákonoch nie je riešená problematika vracania nadmerných odpočtov v súlade s podmienkami slovenskej ekonomiky. Hovorím o 5-ročnom vracaní nadmerných odpočtov, kde vzniká problém, čo s týmito pohľadávkami budeme robiť po 5 rokoch a ako budú zakomponované do daní z príjmov.

    Druhý problematický krok, ktorý nastane, je otázka dane z príjmov právnických osôb. Ja som pracoval istého času v tejto sfére ako daňový poradca č. 7, ale tomuto zákonu o daniach z príjmu nerozumiem. Tento zákon je robený nekoncepčne, nesystémovo a ja vám garantujem, pán minister, že v prípade, že by niektoré podniky v roku 2003 chceli vykázať nulový základ dane, tak to cez opravné položky môžu spraviť veľmi jednoducho a veľmi elegantným spôsobom. Tu sa ani nemusíme pre rok 2003 vlastne ani baviť o daniach z príjmov, pretože ich novelou zákona, ktorú sme prijali v roku 2002 vieme úplne jednoducho elegantne obísť, je to smutné konštatovanie, ale je to tak.

    Toľko asi k tej všeobecnej rozprave.

    Chcel by som vás však ale poprosiť o jeden pragmatický návrh, ktorý by som vám chcel predniesť. Je to problematika prerozdeľovania časti dane z príjmov právnických osôb a v súvislosti s touto záležitosťou predkladám aj pozmeňujúci návrh. Ide v podstate o prerozdelenie 5,18 % výnosu dane z príjmov právnických osôb, čo v absolútnom objeme predstavuje okolo 1,6 mld. Sk. A ja len chcem, aby bola prerozdeľovaná časť tejto dane z príjmov právnických osôb pri kvázi prirodzených monopoloch Slovenských telekomunikácií, Eurotelu, Orangu, Slovenského plynárenského priemyslu, bánk a poisťovní do regiónov, kde sa ten zisk vytvára. Ide asi o balík 300 mil. korún. Nie je to veľká čiastka. Ale ja by som vás všetkých chcel poprosiť, zahoďte systém koalície 78 alebo 72 opozície a postavme sa k tomuto problému regionálne, veď všetci sme pred voľbami vystupovali s tým, že chceme regióny podporiť. Prosím vás, začnime aj takto, bude to v súlade s programovým vyhlásením vlády. Takže nebudem čítať celý ten návrh, pretože ja som si v rámci...

  • Hlasy z pléna.

  • Musím ho prečítať?

    Nové znenie § 3 ods. 4: „Časť výnosov dane z príjmov právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je príjmom rozpočtov obcí podľa ods. 3 písm. a), sa rozdelí nasledovne – výnos dane z príjmov právnických osôb: Slovenské telekomunikácie, Eurotel, Orange, Slovenský plynárenský priemysel –, bánk a poisťovní sa rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. 12. 2001. Zostávajúca časť výnosu dane z príjmov právnických osôb, ktorá je príjmom rozpočtov obcí podľa ods. 3 písm. a), sa vo výške 60 % rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. 12. 2001 a vo výške 40 % podľa sídla daňovníka. Časť výnosu dane z príjmov právnických osôb so sídlom v zahraničí sa rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. 12. 2002.“

    Takže toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Prosím vás, porozmýšľajte nad tým, či nejdeme podporiť regióny. Myslím si, že je to naša spoločná vôľa všetkých regionálnych poslancov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ústne sa ďalej do rozpravy prihlásil pán poslanec Richárd Hamerlik. Nech sa páči, máte slovo. Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je po ňom pán Dušan Čaplovič.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milé dámy, vážení páni, vo svojom vystúpení by som sa chcel obmedziť iba na predloženie pozmeňujúceho návrhu k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2003. Tento môj pozmeňujúci návrh sa dotýka otázky navýšenia zdrojov na poskytnutie priamych dotácií v rezorte pôdohospodárstva. Zdôrazňujem, že nejde o navýšenie schodku či celkových výdavkov štátneho rozpočtu, ale navrhujem riešiť tento problém vnútorným prerozdelením zdrojov v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Tento pozmeňujúci návrh je:

    Po prvé. Navrhujem v kóde „a“ zvýšiť výdavky (v položke 644) vo funkčnej klasifikácii 04.2.1 Poľnohospodárstvo o 142,6 mil. Sk, v kóde b znížiť výdavky (v tejto položke) vo funkčnej klasifikácii 04.2.2 Lesníctvo o 142,6 mil. Sk.

    Po druhé. Navrhujem v položke funkčnej klasifikácie 04.2.1 Poľnohospodárstvo zvýšiť bežné transfery (položka 644) o čiastku 200 mil. Sk a zároveň znížiť kapitálové transfery (položka 723) o 200 mil. Sk.

    Po tretie. Navrhujem výdavky (v položke 630) na výkon potravinového dozoru v zmysle Dublinského dohovoru pre Európsku úniu v objeme 80 mil. Sk zabezpečiť na ťarchu výdavkov monitoringu BSE z výdavkov tovarov a ďalších služieb Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (funkčná klasifikácia 04.2.1.3 Veterinárna oblasť).

    Na krátke odôvodnenie uvedeného návrhu by som rád uviedol, že navrhovanými úpravami sa zabezpečí ponechanie objemu podpory poľnohospodárstva v roku 2003 na úrovni roka 2002, zvýši sa objem bežných transferov na dotácie agropotravinárskemu komplexu tak, aby sa vytvorila relatívne priaznivá východisková základňa na príjem priamych platieb do poľnohospodárstva z Európskej únie. Priama podpora investícií v poľnohospodárstve v roku 2003 sa zvýši cez projekty SAPARD, keďže sa v roku 2003 počíta s plným zapojením čerpania zdrojov, ktoré sa naakumulovali za posledné roky.

    Návrh vyplýva aj zo zmeny štruktúry výdavkov rozpočtu kapitoly vo vzťahu k poslednému roku v prístupovom procese do Európskej únie. Časť výdavkov rieši problematiku ochrany Slovenskej republiky pred BSE, zabezpečuje potravinový dozor kompatibilný s nariadeniami Európskej únie.

    Keďže predložené návrhy spolu súvisia a tvoria jeden celok, odporúčam o nich hlasovať spoločne.

    A ešte, keďže som tu pri mikrofóne, chcel by som aj touto cestou zaželať a zagratulovať kolegovi Bastrnákovi ako novopečenému otcovi, ktorý už asi pol hodinu je dvojnásobným otcom. Takže všetko dobré a dobré zdravie. Ďakujem.

  • Tak to mi dovoľte, aby som sa pripojila v tejto chvíli, to ma vždy teší takáto správa.

    Slovo má ďalej v rozprave pán poslanec Dušan Čaplovič, pripraví sa Jozef Burian.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca a vážený pán neprítomný podpredseda vlády, dovoľte mi povedať niekoľko kritických poznámok k návrhu rozpočtu na rok 2003 v oblasti školstva, vedy športu a kultúry.

    Povedal som už v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, že odmietam démonizovať teoretické a od praxe odtrhnuté princípy tzv. elitných slovenských ekonómov, démonizovanie vyrovnaného rozpočtu na ceste do EMÚ v roku 2006, uctievanie si tohto cieľa ako zlatého teľaťa. Z histórie poznám nekonečné množstvo takýchto príbehov, za ktoré prevažne trpeli občania, ľudstvo. Stredovýchodná Európa v minulom storočí nebola výnimkou pri stavaní si vzdušných zámkov a veľkohubých záväzkov. Ak sa naozaj chceme opierať o skúsenosti vyspelých štátov a predovšetkým štátov Európskej únie, na ktoré sa rétoricky odvolávame, nenájdeme jeden štát, v ktorom by sa riešenie ekonomických, sociálnych a kultúrnych problémov opieralo o nekompromisnú plošnú reštrikciu, podotýkam, nekompromisnú plošnú reštrikciu rozpočtových výdavkov. V rozpočtoch týchto štátov vždy sú oblasti, ktoré sú preferované na úkor iných a ponímané ako rozvojové programy. A medzi ne patrí takmer vždy v súčasnom období vzdelávanie, veda, technika či podľa európskych kritérií výskum a vývoj a rozvoj informačných technológií. Trvalejší hospodársky rast vyžaduje rozsiahle investície do vzdelávania, predovšetkým do kvalifikácie ľudí, čomu moderne hovoríme teraz ľudské zdroje.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 je v kapitolách či podkapitolách podľa rezortov v oblasti školstva, vedy a techniky a informačných technológií, napr. rezortu školstva vo výške 11,508 445 mld. Sk a na tzv. regionálne školstvo, ktoré tu už spomínala aj pani kolegyňa Mušková, neadresne cez kapitoly krajských úradov, pán minister školstva spomínal 35 mld. Sk. Napokon ani plusová čiastka 1,262 583 mld. Sk oproti roku 2002 nemôže prekrývať rozvojové potreby, nárast vstupov a odhadovanej inflácie na rok 2003. Už v budúcoročnom rozpočte by sa mali tieto trendy odraziť. Napokon môžeme vo vzťahu k budúcnosti štátu realizovať dva modely: s cieľom byť vzdelaný a kultúrny národ, a to aj napriek deficitnému rozpočtu Slovenskej republiky, aj ako člen Európskej únie, alebo mať záväzkovo vyrovnaný rozpočet, ale s národom chudobným, nevzdelaným a predovšetkým nekultúrnym.

    Vytvárať modernú slovenskú spoločnosť, spoločnosť založenú na poznaní, prosperujúcu na najdynamickejšom poznatkovo orientovanom hospodárstve znamená uskutočňovať systematickú a cielenú priamu i nepriamu štátnu podporu školstvu, vede a technike a informačným technológiám, slovom, výraznú podporu fenoménu vzdelanosti. Dnes už je starinárske a dogmatické opakovať záver, že najsamprv je žiaduce podporiť výrobu, budúcnosť hospodárskeho rozvoja, až potom budú zdroje do školstva, vedy a informačných technológií. Ako by sme stále žili v 1. polovici 20. storočia. A tragédiou niektorých politikov je, že nechcú pochopiť vzdelanostný potenciál, ako jeden z najvýznamnejších pilierov hospodárskeho rastu vo väzbe s kvalitným naštartovaním tzv. výroby. Predovšetkým o tom nekvalifikovanom hovorí pán podpredseda Národnej rady a predseda ANO pán Pavol Rusko. Starý otec mi vravieval, keď som v detstve mudroval, že: „Si múdry ako Šalamúnove prundle.“ Dnes na Slovensku platí skôr: „Si múdry ako Ruskove prundle.“

    Podľa navrhovaného rozpočtu sa vláda rozhodla ísť cestou individualizmu a minimalizácie štátu. Doslovne odmietla modernú európsku emancipačnú politiku so silnejšími zásahmi štátu, v tomto prípade špeciálne do oblasti výchovy a vzdelávania k osobnej a kultúrnej identite. Navrhovaný štátny rozpočet dokazuje, že prioritou sa nestala podpora vzdelanosti, príprava vysokokvalifikovaných ľudských zdrojov vo väzbe s rozvojom vedy, techniky a informačných technológií a potom v konečnom dôsledku aj sofistikovanou výrobou. V našom štáte sa asi veľmi ťažko v budúcnosti po týchto krokoch vytvorí prostredie, ktoré aj do našich oblastí priláka, ako hovorí pán profesor Klas, kvalitný zahraničný kapitál a vytlačí špekulatívny kapitál z našich regiónov. Zabúda sa na odskúšanú skutočnosť, že nadnárodný kapitál si vyhľadáva prostredie s kvalifikovanou či, lepšie povedané, s vysokokvalifikovanou pracovnou silou, napr. z oblasti nových materiálov, nanotechnológií, informatiky, biotechnológie a farmakológie. Bez vzdelanosti, kultúry a, samozrejme, bez informačných technológií nemá štát zmysel. V návrhu rozpočtu pre školstvo a kultúru mi chýbajú adresné výšky zdrojov na kľúčové projekty celoživotného vzdelávania, kvalitné vzdelávacie programy. Politika dneška vyžaduje rozumné a predovšetkým cielené investície do školstva a vedy. Ich kvalita bude však iná v ekonomike, ktorá povzbudzuje dlhodobé investície, ale, naopak, v ekonomike, ktorá nevytvára motiváciu na dlhodobé investície. A to je slovenský príklad. Jeden zo známych slovenských prognostikov upozornil, že na Slovensku prevládajú ešte feudálne trhové vzťahy. Nuž a preto ťažko môže takýto systém vo svete konkurovať, systém, ktorý nemá na čele výkonných, ale oddaných. A tak na Slovensku múdri múdrejších nenasledujú, ale hlupáci múdrych prenasledujú.

    Nebudem sa obsažnejšie venovať podpore štátu informačným technológiám. Návrh štátneho rozpočtu, na to poukázali mnohí moji predrečníci, neodráža túto modernú výzvu doby. Slovenská republika patrí ku štátom, ktoré čoraz viac a viac zaostávajú v oblasti rozvoja informačných technológií. Výraznejšie zaostávame aj v rámci štátov V-4. Švédsky premiér Göran Persson upozornil, že štát, vláda, ktorá nemá vzdelanosť a informatizáciu ako najvyššiu prioritu, pácha kriminálny čin. Zo Slovenskej republiky doteraz emigrovalo okolo 120 000 až 150 000 vysokokvalifikovaných odborníkov. O emigrácii zvykneme hovoriť aj ako o hlasovaní nohami. Nedávno emigroval zo Slovenskej republiky profesor Šafařík zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, jedna z kľúčových osobností pri príprave novej fakulty informatiky. Vládne kroky v minulosti a v najbližšej budúcnosti, konkrétne vo vzťahu k prerokúvanému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, a to podčiarkujem, svedčia o rozpore slov a činov do tejto oblasti. V septembri minulého roku premiéri štátov V-4 podpísali v poľskej Krynici Gorskej záväzok, že do roku 2010 budú štáty Maďarsko, Slovensko, Česká republika a Poľsko súčasťou fungujúcej a najdynamickejšej poznatkovo orientovanej ekonomiky. Pýtam sa: Ako konkrétne túto úlohu reflektuje vo vzťahu k informačným technológiám návrh štátneho rozpočtu na rok 2003? Pripravujeme Slovensko nevzdelané a chudobné, nemyslíme na budúcnosť, mlčky vnímame vzrastajúcu emigráciu, najmä, žiaľ, u mladej generácie. Bojíme sa alebo nechceme uskutočniť zásadný strategický krok. A želal by som to, aby to urobila aj táto predovšetkým vláda v tomto prelomovom období, aby výrazne investovala do ľudských zdrojov, realizovala výrazne kapitalizovateľnú rozvojovú investíciu štátu.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, záverom mi dovoľte povedať niekoľko poznámok ešte k vede a technike. Slovenská veda či veda na Slovensku v poslednom období dosiahla mnohé pozitívne medzinárodné úspechy. Kvalitne sa už etablovala v európskom výskumnom priestore v rámci Európskej únie, má zodpovedajúce postavenie v mnohých vrcholných medzinárodných organizáciách a inštitúciách. V poslednom roku vedecké projekty zo Slovenska získali, a to podčiarkujem tu na tomto váženom pléne, v rámci 5. Rámcového programu Európskej únie pre vedu a techniku viac finančných zdrojov, ako bol príspevok nášho štátu, Slovenskej republiky, do tohto európskeho zdroja. Postupne sme sa vybrali cestou v tejto oblasti napr. úspešného 5-miliónového Fínska. Napriek tomu výdavky štátu na vedu a výskum rok čo rok klesajú. V roku 1998 to bolo z HDP v Slovenskej republike 0,41 %, v Českej republike porovnateľných 0,49 %, v Európskej únii priemer 0,8 %, v roku 2002, teda v tomto roku, to bolo v Slovenskej republike 0,33 % z HDP, v Českej republike už tendovanie jednoznačné, 0,7 % z HDP, a v Európskej únii navýšený priemer, lebo tam je súťaž vo vzťahu k Spojeným štátom americkým, 0,9 % z HDP. Ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2003, ktoré mi pripravili experti, sú okolo 0,31 % z HDP do vedy a techniky a to je už alarmujúce. Kým štáty Európskej únie výdavky zvyšujú, susedné štáty V-4 so svojimi výdavkami sa približujú k priemeru Európskej únie, a tu by som zvlášť podčiarkol Maďarskú republiku a Českú republiku, na Slovensku sa postupne vzďaľujeme a postupne sa prepadávame. Štát sa správa k vede macošsky, v duchu slovenského tradičného prístupu: „Ak si medzinárodne výborný, dobre etablovaný, robíš kvalitnú prácu, prečnievaš cez slovenský priemer, treba ti zoťať hlavu.“

    Z uvedeného dôvodu, napriek tomu, že vnímam štruktúru rozpočtu ako napätú, ale na druhej strane vo vzťahu k vzdelanosti a vede za nevyváženú či poddimenzovanú, dovoľujem si váženému a ctenému plénu, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť 2 pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003.

    Jeden návrh sa dotýka konkrétne vzťahu k finančne poddimenzovanej Agentúre pre podporu vedy a techniky pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky, kde navrhujem účelovo viazanú čiastku na úlohy výskumu a vývoja vo výške 92,8 mil. Sk zvýšiť o 50 mil. Sk, t. j. na 142,8 mil. korún, a to presunom z kapitoly VPS.

    Rád by som podčiarkol, že kým na Slovensku, a to aj vrátane s výdavkami na činnosť tejto agentúry, je 100 mil. korún na budúci rok, v Českej republike takáto agentúra má 1 mld. CZK a okrem toho tam pracujú pri každom ministerstve vedecké agentúry na jednotlivé špecializované projekty. Myslím si, že až taký 10-percentný „prepad“ vo vzťahu k ekonomike Českej republiky v Slovenskej republike by sa nemal odrážať v tejto oblasti, v tejto agentúre.

    Druhý návrh, a to vo vzťahu k realizácii Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku, ktorý bol aktualizovaný a prerokovaný alebo bude prerokovaný vládou Slovenskej republiky pre roky 2003 až 2010, je vyčleniť, konkrétne pre Slovenskú akadémiu vied, účelovo viazané finančné zdroje na rok 2003 vo výške 27,22 mil. Sk, a to tiež presunom uvedenej čiastky z kapitoly VPS.

    Všetky tieto prostriedky v oblasti vedy sú transparentné, pretože sú postavené do oblasti súťaživosti vo vzťahu k medzinárodnej aktivizácii slovenských vedcov a odborníkov v tejto oblasti.

    Prosím vás, vážení poslanci, vážené poslankyne, ctené dámy, vážení páni, o venovanie pozornosti tomuto návrhu a súčasne pochopenie a podporu.

    Ďakujem vám za pozornosť a veľa úspechov.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jozef Burian, pripraví sa pán poslanec Vladimír Ďaďo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som na úvod sa vyjadril k štátnemu rozpočtu na rok 2003. Nechcem sa obsiahle venovať tejto téme vzhľadom na to, že moji predrečníci už jasne deklarovali ekonomické východiská tohto rozpočtu. Chcem len potvrdiť, že prejedáme si budúcnosť, a to, by som povedal, dosť výrazne tým, že vlastne gro schodku štátneho rozpočtu ide do spotreby, ktorá rastie cca o 5 %, a fixné aktíva klesajú o 2 %.

    Ja sa chcem v podstate sústrediť len na dva také okruhy tém.

    Prvou sú výdavky na bytovú výstavbu. A tu by som chcel reagovať na už prezentované pozmeňujúce návrhy k tomuto štátnemu rozpočtu, ktoré prešli vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

    A chcel by som podať pozmeňujúci návrh, ktorý, by som povedal, určitým spôsobom rieši kompromis medzi týmto a tým, čo prešlo vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

    Pôvodné znenie pozmeňujúceho návrhu, čo sa týka hypotekárnych úverov: „Štátny príspevok k hypotekárnym úverom pre zmluvy uzavreté v roku 2003 vychádza z výšky 3,5 %.“

    Nové znenie tohto návrhu: “Štátny príspevok k hypotekárnym úverom pre zmluvy uzavreté v roku 2003 vychádza z výšky 2,5 %. V prípade, ak v kalendárnom roku 2003 priemerná úroková sadzba (myslí sa denný BRIBOR) sa zvýši o viac ako 1 % oproti východiskovému stavu ku dňu schválenia štátneho rozpočtu, zvýši sa štátny príspevok na 3,5 %.“

    Moje zdôvodnenie je nasledovné. Vzhľadom na to, že jednak schodok štátneho rozpočtu, uvažovaná inflácia vo výške 8,8 %, štátny dlh a ďalšie ukazovatele nedávajú fundamenty na to, že slovenská ekonomika udrží úrokové sadzby, alebo predpokladajúc, že teda bude problém udržať úrokové sadzby na úrovni tohto stavu, ktorý je dnes, kde klesli cirka o 1,5 %, predpokladajúc, že teda tento vývoj nebude rovnaký ako v tomto roku, chcem len deklarovať, aby občan eventuálne sporiteľ získal pôvodnú štátnu prémiu pri uvedenom, teda zmene úrokových sadzieb. Je to určitá bonifikácia v prípade, ak teda sa pohnú výrazne úrokové sadzby. Vo výbore pre financie, rozpočet a menu bola v podstate táto argumentácia znížením úrokových sadzieb logická. Myslím, že má svoje teda logické opodstatnenie. Ale ja vychádzam z toho, že toto by vlastne zaručilo nemennosť voči štátnemu rozpočtu, ktorý bol predkladaný, v prípade, ak sa výrazne zmenia úrokové sadzby a nebude to mať dopad na získaný hypotekárny úver alebo teda, dá sa povedať, na výhodnosť tohto hypotekárneho úveru, z ktorých by teda by mali prispieť k rozvoju alebo teda, by som povedal, do investovania, do aktív, teda aj osobných.

    Druhá časť je štátna prémia v stavebnom sporení. Takisto vo výbore pre financie, rozpočet a menu pozmeňujúci návrh na zníženie štátnej prémie z 3 500 korún na 3 000 korún získal podporu. Chcem sa len opýtať pána ministra, vzhľadom na to, že úvahy pri znížení zo 4 000 korún na 3 500 korún boli úvahy o tom, že štátny rozpočet ušetrí cirka 930 mil. korún už pri znížení z 3 500 na 3 000 korún štátnej prémie podľa slov pána štátneho tajomníka Tvarošku bolo vyjadrenie, že sa ušetrí cirka 30 mil. korún, mne táto disproporcia je absolútne, by som povedal, irelevantná, neviem, z akých výpočtov bola táto úspora vypočítaná vzhľadom na to, že teda pri znížení o rovnaký teda objem finančných prostriedkov 500 korún je raz úspora teda 930 mil. a raz je len 30 mil. korún. Vzhľadom na to aj to bol vlastne aj hlavný dôvod, prečo sa v skrátenom legislatívnom konaní prijal tento zákon o znížení teda štátnej prémie alebo, by som povedal, prečo sa v návrhu v štátnom rozpočte uvažuje so sadzbou 3 500 korún. Takže, rád by som asi vedel na to nejaké logické zdôvodnenie, aby som potom vedel reagovať možno v pozmeňujúcom návrhu alebo pozmeňujúcim návrhom v ďalšom čítaní tohto návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Takže toľko asi k tej otázke bytovej výstavby.

    Ešte by som chcel pripomenúť, že v tej otázke bytovej výstavby je, dá sa povedať, i nepovedený žart, lebo je tu deklarované: „Pri predpokladanom počte 14 000 nových bytov vychádza na 1 byt príspevok na vybudovanie v objeme 500 000 korún.“ Len chcem pripomenúť, že tento rok sa očakáva výstavba alebo odovzdanie nových bytových jednotiek vo výške tých 11 000 bytov a budúci rok je predpoklad asi 8 000 nových bytových jednotiek, lebo toto mi vychádza ako jeden matematický prepočet, 7,5 mld. delených 500 000 či 550 000 a vyjde mi asi 14 000 bytov. Čiže táto logika mi je dosť teda absurdná akože v tomto prepočte. Predpokladám, že toto nikto nemyslel celkom vážne.

    Druhou časťou by som chcel sa stotožniť s tým čo tu teda deklaroval poslanec Igor Šulaj. Je faktom, že hlavne zákon o dani z pridanej hodnoty je určitým spôsobom likvidačný pre, dá sa povedať, dosť finančne podvyživené podniky, čo sa týka aj stavebných teda činností, kde je dosť komplikovane realizované získanie nadmerných odpočtov. Takže rád by som bol, aby teda v budúcnosti alebo teda v budúcom období sme reagovali na tento zákon a dali ho nejakým spôsobom do súladu. Faktom je, že štátny rozpočet uvažuje v príjmovej časti dane z pridanej hodnoty s príjmom z dane z pridanej hodnoty alebo so zvýšeným príjmom z dane z pridanej hodnoty vo výške 9,1 mld. Keď odpočítam 8,3 mld., čo je teda príjem zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 10 % na 14 %, tak mi vychádza ambiciózny predpoklad príjmov cirka vo výške 9,1 mld., pokiaľ ide o očakávanú skutočnosť, tak cirka vo výške 7,1 mld. Predpokladám, že zdržiavaním nadmerných odpočtov, čo je tu jasne deklarované, nie tieto príjmy budú teda ambicióznymi príjmami tohto štátneho rozpočtu vzhľadom na to, že, podľa metodiky ESA 95 vychádzajúc, toto, dá sa povedať, zdržiavanie nadmerných odpočtov nie je príjmom do štátneho rozpočtu, ale je to vlastne záväzkom alebo pohľadávkou, alebo záväzkom teda štátu voči daňovému subjektu.

    Takže predpokladajúc tieto skutočnosti rád by som teda vedel, že teda pokiaľ tieto dane alebo pokiaľ toto zdržiavanie daní nie je súčasťou príjmu štátneho rozpočtu na rok 2003. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Vladimír Ďaďo, nech sa páči, máte slovo, pripraví sa pán poslanec Ľubomír Vážny.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán podpredseda vlády, vážení kolegovia a kolegyne, každý z nás poslancov i občanov, ktorí sledujú naše dianie, naše postoje, postoje profesionálnych politikov, ktorí dostali dôveru v III. volebnom období, si iste uvedomuje význam predloženého dokumentu, ktorým je návrh štátneho rozpočtu na rok 2003. V našich silách, silách vlády Slovenskej republiky, ktorá dostala dôveru koaličnej väčšiny, je osud Slovenska, jeho ďalší rozvoj či stagnácia. Vedomý si tejto skutočnosti, hlavne zodpovednosti za osudy viac než 5 mil. občanov nášho štátu, chcem v diskusii upozorniť na problémové črty štátneho rozpočtu, ktoré spôsobia nielen v roku 2003, ale aj v budúcnosti môžu spôsobiť nemalé ťažkosti v živote radového občana.

    Za rozhodujúci problém celej štruktúry štátneho rozpočtu považujem oblasť príjmov. Aj pri vyslovovaní dôvery vláde Národnou radou Slovenskej republiky, a tým spojenom skrátenom legislatívnom konaní o návrhoch zákonov, aj pri tomto materiáli boli predložené dôvody obhajoby vládnych zámerov nemožnosťou zväčšovania deficitu a zadlženosti Slovenskej republiky. S touto argumentáciou aj pri akejkoľvek rôznorodosti názorov by bolo možné nájsť zhodné stanovisko. Problém však spočíva v inom. Spočíva v tom, že niekto je za vytvorenie podmienok pre dostatočné množstvo zdrojov zodpovedný. A to je vláda ako celok.

    Ak sa pozrieme na rozpočet z logickej, resp. z účtovnej stránky „má dať a dal“ alebo príjmov a výdavkov, tak je každému jasné to, čo nás v roku 2003 čaká. Aj nám je jasné, že nám chýba 56 mld. až 70 mld. korún. Je teda zrejmé, že tento deficit je vážny a je to výsledok súčasnej hospodárskej politiky, ktorá je jednoznačne nedostačujúca vo vzťahu k potrebám. Je teda neefektívna, a to i napriek tomu, že je zabezpečená kontinuita súčasnej vlády s vládou predchádzajúcou.

    Ak má byť, a ja som presvedčený o tom, že to tak má byť, že ministerstvo hospodárstva má byť nosným zabezpečením rozhodujúceho príjmu do štátnej pokladnice, tak navrhovaný rozpočet je veľmi slabý, ktorý pôsobí dojmom vykradnutej špajze, kde domáca pani má upiecť chlieb a pre svoju rodinu má jedine vodu a aj tá sa môže vypariť.

    Fakty sú alarmujúce. Posúďme rok 2001, kapitolu 26, ministerstva hospodárstva. Skutočný príjem bol 89,524 mil., výdavky boli 2 mld., roku 2003 je plánovaný príjem 59 mil. a výdavky 2,159 mld., potreby sa pohybujú na úrovni kompetencií zhruba asi 5 mld. Medziročné porovnanie teda jasne dokazuje to, že je tu náznak nie stabilizácie hospodárstva, ale že indexovo idú príjmy nižšie ako idú výdavky.

    O efektívnosti hospodárskej politiky svedčí aj skutočnosť, že viac než 50 % príjmov ministerstva hospodárstva má byť zabezpečených z rozpočtových organizácií, ako sú Slovenská obchodná inšpekcia a Puncový úrad.

    Ďalším negatívom v štátnom rozpočte je súčasný stav domácej podnikateľskej sféry a zámery podpory domácim podnikateľom, čím je neoddeliteľne spojený i stav zamestnanosti našich občanov. Skutočnosť v teréne je totiž taká, že menovo silní zahraniční podnikatelia si našu krajinu zaľúbili predovšetkým pre lacnú pracovnú silu, že svoju silu v mnohých prípadoch používajú na likvidáciu domácej konkurencie, že to sú investície, ktoré nezabezpečujú modernizáciu výrobných zariadení a ktoré zabezpečujú iba vo veľmi málo prípadoch aj rast miezd zamestnancov. Voči tejto skutočnosti je realita programu Podpora podnikania reprezentovaná v štátnom rozpočte znížením o 190 mil. Sk veľmi krutá, veľmi krutá voči postaveniu slovenského podnikateľa.

    Takýto stav ma vedie k nasledujúcemu. Zamýšľam sa nad tým, že sú malé krajiny, ktoré existujú ako daňové raje. Ale sú aj malé krajiny, medzi ktoré patríme aj my, ktoré pripravujú podnikateľom daňové peklo, lebo nevedia zabezpečiť dostatok príjmov z inej činnosti než z daní. K takýmto krajinám sa čím ďalej, tým viac zaraďujeme aj my a to je rozhodne potrebné prediskutovať, premyslieť. Kategória malých a stredných podnikateľov, potrebná pružnosť, efektívnosť a progresivita niektorých služieb si to rozhodne vyžadujú. Na ilustráciu poviem, že už tu bola jedna ekonómka, ktorá na život bojovala o to, aby sa dane podnikateľov v najväčšej miere zvýšili. Život ale ukázal, že nemala pravdu, pretože príjem štátneho rozpočtu nie sú len dane, ale aj iné kategórie, ktoré dokážu vytvoriť podmienky pre to, aby podnikatelia na Slovensku mohli úspešne podnikať, aby mohli zamestnávať čím ďalej, tým viac ľudí.

    Za veľké negatívum viacerých kapitol považujem nekoncepčnosť a politikárčenie pri príprave takého ťažkého a závažného dokumentu, ako je štátny rozpočet. Neviem si predstaviť, ako je možné, že strednodobé plány v podstate akoby nefungovali. Alebo snáď sa tu uvažuje, že to je prežitok socialistického systému? Ak je to tak, tak sa, páni, hrozne mýlite, pretože táto kategória sa používa v každej solídnej krajine, ktorej záleží na ekonomickom rozvoji, v každej solídnej krajine. Nemalo by byť skutočnosťou, aby sme dnes pri koncepčnej práci nemali konkrétne návrhy v oblasti zriaďovania priemyselných parkov. Nemáme ich. Snaha vyjadrená v tomto dokumente orientovať ich zriaďovanie do regiónov s najväčšou nezamestnanosťou je všeobecná. Nevidieť v nej konkrétne a vykonané činy. Alebo sa spoliehame na náhodu, na to, že nám niekto niečo prihrá? Nie. Myslím si, že takýmto postojom si dávame aj my, poslanci, gól do vlastnej siete.

    Situácia v doprave vzhľadom na potreby je na veľmi-veľmi nízkej úrovni. V súlade so záujmom rozširovať medzinárodnú spoluprácu, resp. očakávaním progresívnejšieho vstupu zahraničných investorov, je, dá sa povedať, na bode mrazu. Súčasný stav ciest I. a II. triedy, výstavba diaľnice, ako aj realita vnútroštátnej dopravy a čím ďalej zložitejšia situácia v medzimestskej a mestskej doprave nás zaraďuje na samotný okraj priemyselných dopravných systémov. A chýba len veľmi málo, aby požiadavka, ktorá odznievala pred 13 rokmi, na vytvorenie koridoru sa stala skutočným koridorom v doprave do čiernej jamy. Obmedzenie služieb slovenskej autobusovej dopravy, v železničnej doprave, zastaraný vozový park dávajú predpoklad značného obmedzenia potrebných služieb a môžu sa prejaviť v kolapsových situáciách nielen miest, ale aj prepravných úsekov a môže byť to dôvodom na zvýšenie nezamestnanosti, resp. sociálne nepokoje.

    V tejto kapitole vidieť pracovnú neprepojenosť medzi predchádzajúcou vládou a súčasným vládnym kabinetom. Tento stav výstižne charakterizuje situácia, ktorú si dovolím tu odcitovať. Vláda pána premiéra Mikuláša Dzurindu s podpredsedom vlády pre ekonomiku a neskôr povereným riadením ministerstva dopravy, s vami, pán podpredseda, prijala uznesenie vlády č. 904 z 21. 8. 2002 k správe o plnení nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. A realita je už dnes taká, že tento zámer sa neplní v novej vláde, opäť vo vašej vláde, kde obidvaja ste zodpovední za túto situáciu, a, naopak, je tento váš zámer krátený o 7 mld. Myslím si, že táto situácia neprispeje nikomu. Alebo to musím charakterizovať jednoducho tak, že vševedovia sa premenili na Maťka s Kubkom, resp. na majstrov „A je to“.

    Pre objektívnosť však je žiaduce hodnotiť zámer nového ministra dopravy pozitívne, pretože chce výstavbu diaľnic riešiť z mimorozpočtových, resp. cudzích zdrojov. Podstatou však zostane to, že tento zámer mal byť pripravený a predložený v Národnej rade vládou tak, aby sme ho mohli dnes posúdiť, mal by byť jasne vybilancovaný, a aby sme vedeli, odkiaľ a akým spôsobom sa získané zdroje budú realizovať.

    Dotknem sa ešte jednej kapitoly rozpočtu a to je kapitola ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Rozpočet na rok 2003 nedáva nádej na zastavenie negatívneho trendu bytovej politiky. Upozorňujem na to, že ak v predloženom dokumente nedôjde k zmene presunu finančných prostriedkov tak, ako to bolo doporučené výborom pre hospodárstvo a privatizáciu, negatívny trend bude mať stúpajúcu krivku, čoho výsledkom bude nielen nespokojnosť mladej generácie, ale aj starnutie obyvateľstva a možné nepriaznivé závery v zmysle súdnych rozhodnutí. Podobne, ako aj v iných kapitolách, i tu je vidieť značnú nekonkrétnosť, a tým aj nekontrolovanosť plnenia použitých finančných prostriedkov. Význam postavenia parlamentu si vyžaduje jasné stanovenie cieľov, jasné umiestnenie finančných prostriedkov, čo umožní aj nám vykonávanie dôslednej kontroly tak, aby sme mohli našu prácu v teréne realizovať v zmysle našich nielen volebných sľubov, ale aj sľubov, ktoré sme dali smerom k ústave.

    Vážené kolegyne a kolegovia, cena udržania deficitu štátneho rozpočtu je pre občanov našej vlasti veľmi krutá, upresňujem, pre väčšinu občanov našej vlasti, žijúcich na hranici biedy je veľmi krutá. A my sme povinní túto realitu zmeniť. Bol nám predložený základný nástroj hospodárskej politiky, kde by mali byť presadené sociálno-ekonomické priority vlády Slovenskej republiky. Áno, mali by byť, ale nie sú presadené, pretože stabilizácia nezamestnanosti na úrovni 18 %, nedostatok prostriedkov pre zdravotníctvo, školstvo, kultúru, šport, nezabezpečenie základných potrieb pre vyššie územné celky, nedostatok bytov pre mladú generáciu a následné krátenie výšky štátnej prémie, zníženie sociálnych dávok, to nie je pre mňa predpoklad ekonomického a sociálneho rozvoja, ale kapitalizácia chudoby.

    Táto horká a krutá realita nerovnováhy a reštrikcie, ktorej základ dala predchádzajúca vláda, a potvrdzujú ju v návrhu rozpočtu na rok 2003 ten istý premiér a podpredseda vlády, je dôkazom toho, že nie štát je vlastníkom dobrým tak, ako to bolo konštatované, ale takým, ako som to konštatoval pri programovom vyhlásení vlády, a v podstate to potvrdili v rozprave pán poslanec Jarjabek, že tí, ktorí riadia tento štát, sú slabým článkom nevýkonnej slovenskej ekonomiky.

    Doterajšie vystúpenia opozície naznačujú predovšetkým to, že predloženému materiálu chýba základné formálno-logické myslenie pri formovaní ekonomiky štátu, jej riadení, kontrole a schvaľovaní, pretože rozhodujúcim faktorom sa stáva vernosť vládnej koalícii, nie vernosť našim voličom. Možnosť a česť i zodpovednosť voči voličom drvivej väčšiny obyvateľstva, úcte k Ústave Slovenskej republiky sa prejaví v tom, že ako poslanec nemienim podporiť predložený návrh štátneho rozpočtu. Naopak, chcem tu poznamenať jednu reakciu, na ktorú iste si pamätá niekto, kto ju konštatoval pred ôsmimi rokmi. Kto takýto rozpočet mieni podporiť, mieni schváliť, mal by sa zamyslieť, či by nemal v nasledujúcich mesiacoch on od hanby stáť na chodníku v žltých trenírkach a kajať sa za svoj čin tomuto národu. Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Ľubomír Vážny, ďalším v poradí je pán poslanec Pál Farkas.

  • Vážená podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, štátny rozpočet bol z pohľadu makroekonomických ukazovateľov podrobený dostatočnej patričnej kritike v doteraz prebiehajúcej rozprave, chcem však vyzdvihnúť jeden aspekt návrhu zákona o štátnom rozpočte, a to nekoncepčné a nesystémové konanie vlády, ak prijíma iba reštriktívne opatrenia, bez súčasného zavedenia rastových a systémových nástrojov, ako je napr. stranou Smer prezentovaný program úspory energií tepla pre bytové a občianske stavby ako protipól, resp. možnosť koncepčnej reakcie občana na rast ceny energií. Stále tvrdím, že by malo byť povinnosťou predkladateľa takého návrhu zákona, ktorý má reštriktívny charakter, zahrnúť do tohto návrhu aj doložku efektivity, doložku systémových, rastových opatrení, takú istú, ako je doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie. V návrhu zákona o štátnom rozpočte to však tak nie je.

    Teraz zopár slov k niektorým nezrovnalostiam v návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktoré však môžu slúžiť aj ako výsmech v záväznosti platných a vládou schválených uznesení.

    K problematike diaľnic. Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky vyčleňuje na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest čiastku 8,5 mld. korún. Predchádzajúca vláda, ktorej kontinuálnym nástupcom je súčasná, schválila svojím uznesením č. 904 z 21. augusta 2002 záväznú čiastku na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest vo výške 13,25 mld. Pikantné na tom je okrem pochybnej záväznosti aj to, že predchádzajúca vláda pod taktovkou podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Mikloša schválila 13,25 mld. na rok 2003 a súčasná vláda pod taktovkou toho istého podpredsedu vlády a ministra financií zobrala z tejto čiastky 4,75 mld., čo je viac ako jedna tretina. Nemusím zdôrazňovať, že vyčlenená čiastka nepokrýva potrebu kapitálových výdavkov na plynulú realizáciu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, zvýši nezamestnanosť, lebo dodávatelia budú reagovať zrejme tak, že na znížený objem asi im iné nezostáva, a oddiali dobudovanie diaľničnej siete a rýchlostných ciest pri takomto pokračovaní financovania na ďalšie roky, taktiež zväčší rozsah rozostavaných stavieb v tejto diaľničnej infraštruktúre.

    Ďalšie je uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1137 zo dňa 6. 12. 2001, ktorým vláda schválila správu o rozpracovaní súboru opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu boja proti terorizmu v Európskej únii, Bezpečnostnej rady OSN č. 1373/2001 a ďalších relevantných dokumentov v podmienkach Slovenskej republiky. Z uvedeného dokumentu vyplývajú pre rezort Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na plnenie úlohy č. 35, č. 36 a č. 37 s celkovým nákladom výdavkov 490 mil., samozrejme, s termínom plnenia do 31. 12. 2003. V roku 2002 neboli pre rozpočtovú kapitolu ministerstva dopravy na plnenie úloh boja proti terorizmu vyčlenené žiadne finančné prostriedky, na plnenie vládou Slovenskej republiky schválených úloh je v roku 2003 potrebných 276 mil. s tým, že program bude ukončený v roku 2004. Z uvedenej čiastky nebolo v návrhu rozpočtu na rok 2003 uvažované o ničom, ani pre Slovenskú správu letísk, ani pre Slovenskú poštu, ani pre Železničnú políciu. Čiže takýto je postoj vlády k boju proti terorizmu. Najviac ma na tom zaráža to, že je to vlastne dehonestácia roboty vlády, uznesení, ktoré prijala predchádzajúca vláda, uznesení, ktoré vôbec obchádza a neakceptuje súčasná vláda. Myslím si, že každé uznesenie, aj keď je nesplnené, by malo byť zhodnotené tak, že vláda ho nesplnila alebo ho oddiali, ale jednoducho nejaká reakcia by naň mala byť z úrovne vlády, nemalo by sa to nechať nepovšimnuté. Opakujem, je to dehonestácia práce predchádzajúcej vlády tou istou alebo v zásade tou istou kontinuálnou ďalšou vládou.

    Ďalšie nezrovnalosti sú v oblasti bývania. Vláda Slovenskej republiky sa uznesením č. 870/2002 zaviazala zabezpečiť zdroje v roku 2003 zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie spolufinancovania výstavby nájomných bytov. Tento program je realizovaný z prostriedkov ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja uzatvorilo v domnienke, že uznesenie vlády je záväzné, zmluvy s obcami na poskytnutie dotácií na výstavbu nájomných bytov vo výške 1,163 mld. korún s tým, že finančné prostriedky budú čerpané najmä v roku 2003 a budú kryté štátnym rozpočtom. Návrh štátneho rozpočtu však s týmto výdavkom neuvažuje. Na pleciach obcí, ktoré sa pustili do špecifického slovenského dobrodružstva (dôverujúc v záväznosť uznesenia vlády), a to do výstavby nájomných bytov, ostanú tieto byty rozostavané, nehovoriac o možných súdnych sporoch medzi obcami, zhotoviteľmi a, samozrejme, ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja z titulu nesplnených záväzkov. Nezanedbateľný je aj fakt, že rodiny a nájomníci čakajú na tieto byty a ich ukončenie sa oddiali neviem dokedy.

    Záverom chcem podotknúť, že ako podpredseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie som posudzoval návrhy rozpočtov niektorých ministerstiev, ale aj ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ako sú napr. Úrad verejného obstarávania, Úrad priemyselného vlastníctva, Protimonopolný úrad a tak ďalej, každý jeden použil v zdôvodnení nárastu položky kategórie 630 Tovary a ďalšie služby takúto, resp. obdobnú formuláciu: „Na základe podrobnej analýzy predpokladaných výdavkov v roku 2003 je zohľadnený v položkách predpokladaný nárast cien energií, zvýšenie cien PHM...“ Takisto je v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 (tlač 80) uvedené: „Výdavky na tovary a ďalšie služby sa rozpočtovali tak, aby sa v zásade vytvorili najmä predpoklady najmä na premietnutie predpokladanej cenovej deregulácie.“ Z tých jednotlivých kapitol ústredných orgánov, ako aj ostatných orgánov štátnej správy je zrejmé, že nárast tejto položky je rozdielny v jednotlivých kapitolách, ale pohybuje sa v rozmedzí cirka 8 až 12 %.

    Takáto formulácia na mňa pôsobí ako hlboká arogancia zo strany predkladateľa návrhu zákona o štátnom rozpočte. Štát reprezentovaný vládou vo svojej hospodárskej politike nesmie byť odtrhnutý od občanov ani od podnikateľskej sféry, t. j. štát sa musí tiež správať ako firma, ako efektívna firma. A ak nikto nevyrovná zvýšenie cien energií desiatkam tisíc rodín, tisícom podnikateľom, prečo toto navýšenie má byť automaticky zrealizované na úradoch a ministerstvách? Nech teda aj tieto hľadajú rezervy. Mimochodom pri minimálnom navýšení tejto čiastky o 8 % predstavuje v hodnotovom vyjadrení úspora štátneho rozpočtu v prípade jej nezvýšenia položku cirka 2,4 mld. korún, čo je cirka 1 % štátneho rozpočtu. Na úsporu tejto čiastky v štátnom rozpočte nezvýšením položky kategórie 630 Tovary a ďalšie služby, t. j. hľadanie rezerv nielen u občanov a podnikateľov, ale aj v štáte vládu vyzývam.

    Záverom mi dovoľte, aby som predniesol v tomto duchu pozmeňujúci návrh.

    Pôvodné znenie: „V návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2003 je vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 (tlač 80) v prílohe č. 1 „Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2003“ vo výdavkovej časti v položke A.3. Tovary a ďalšie služby uvažovaný výdavok v čiastke 31,940 386 mld. Sk.“

    Nové znenie: „Vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 v prílohe č. 1 „Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2003“ vo výdavkovej časti v položke A.3. Tovary a ďalšie služby navrhujeme znížiť uvažovaný výdavok o 5 %, konkrétne o čiastku 1,597 019 mld. Sk, t. j. na sumu 30,343 367 mld. Sk. Navrhujem tu usporenú čiastku vo výške 1,597 019 mld. Sk účelovo vo výdavkovej časti viazať na a) vo výške 30 % na dobudovanie a budovanie systému Infovek v roku 2003, b) vo výške 70 % na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v roku 2003.“

    Zdôvodnenie: Občania, ako aj podnikatelia sa budú musieť v roku 2003 vysporiadať so zavedenou liberalizáciou cien energií tak, že siahnu na svoje rezervy, resp. znížia svoj štandard. Ústredné orgány štátnej správy a ich podriadené zložky si jednoducho navýšili požiadavku na zvýšené ceny energií podľa jednotlivých kapitol o 8 % až 12 % v položke kategórie 630 Tovary a ďalšie služby. Uvedený pozmeňujúci návrh núti aspoň sčasti pri znížení o 5 % ústredné orgány štátnej správy a ich podriadené zložky správať sa efektívne, systémovo a hľadať rezervy tak, ako to budú musieť po zvýšení cien energií robiť občania a podnikateľský sektor. Po prípadnom schválení tohto pozmeňujúceho návrhu vláda Slovenskej republiky zabezpečí rozdelenie zníženia položky kategórie 630 Tovary a ďalšie služby na jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu do 30 dní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Slovo má pán poslanec Pál Farkas. Posledným prihláseným do rozpravy je pán László Nagy.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vychádzajúc z toho, že ja som už raz vystúpil v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, v mojom vystúpení alebo príspevku by som sa chcel maximálne obmedziť na prednesenie pozmeňujúcich návrhov. Ide o problematiku, o ktorej sme dlho diskutovali aj v gestorskom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu, a ide o otázku ďalšieho nárastu miezd vo verejnom sektore.

    Túto otázku sme riešili takým spôsobom, že v našom výbore bolo prijaté uznesenie, ktoré sme prijali vo vzťahu k celkovej mase, k celkovému číslu miezd, k sume miezd v rámci verejného sektora. A sme navrhli navýšenie maximálne o 5 % oproti stavu ku koncu roka 2002. Ale od tej doby sme viackrát diskutovali aj medzi poslancami, ako aj predkladateľmi o tejto problematike. A vychádzajúc aj zo stanoviska predkladateľov tento náš návrh alebo toto naše uznesenie má všeobecný charakter a je ťažko realizovateľné. Práve preto sme pristúpili ako skupina poslancov ku konkretizácii tejto našej snahy a vychádzali sme z toho, že tu viacerí poslanci sa už vyjadrili viackrát v rozprave, že nepodporujú ďalší nárast miezd vo verejnom sektore, ako aj v štátnom sektore a je potrebné obmedziť ďalší vývoj týchto miezd, už verejne sa hovorí o tom, že sú predložené konkrétne pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia ďalší nárast miezd pre poslancov, a tým pádom zamedzíme aj ďalšiemu vývoju miezd sudcom a prokurátorom a v návrhu štátneho rozpočtu je pevne stanovený ďalší nárast miezd pre vojakov. Práve preto skupina poslancov vychádza z toho, že existujú ešte kategórie, ktorým nie je obmedzený ďalší nárast miezd. Práve preto skupina poslancov chce riešiť túto problematiku predložením konkrétneho pozmeňujúceho návrhu. A chcem vyzdvihnúť to, že tento pozmeňujúci návrh podpisovali a predkladajú tak poslanci koalície, ako aj poslanci opozície. Teda som rád, že sa nám podarilo nájsť ďalšiu plochu, na ktorej sa vieme dohodnúť, ďalší problémový okruh, na ktorý pozeráme z jedného zorného uhla.

    A práve preto mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, kde v § 9 odseky 1 a 2 znejú tak, že odsek 1 znie: „Stupnice platových taríf podľa osobitných predpisov – je tu odkaz 16) nad slovom „predpisov“ – sa v roku 2003 zvýšia o 0 %.“ V poznámke pod čiarou k odkazu 16 ide zákon o štátnej službe a zákon o Hasičskom a záchrannom zbore. Odsek 2 potom znie: „Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov – je tu odkaz 17) nad slovom „colníkov“ – sa v roku 2003 zvýšia o 0 %.“ V poznámke pod čiarou k odkazu 17 ide o zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a zákon o štátnej službe colníkov.

    V pôvodnom návrhu štátneho rozpočtu v § 9 ods. 1 je miesto zvýšenia o 0 % uvedených 5 % zvýšenia stupníc platových taríf podľa osobitných predpisov oproti roku 2002. Teda týmto spôsobom alebo prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu zmrazíme mzdy v štátnej správe. V pôvodnom návrhu štátneho rozpočtu v § 9 ods. 2 je miesto zvýšenia o 0 % uvedených 5 % zvýšenia funkčných platov príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov oproti roku 2002. Teraz zmrazíme mzdy aj pre tieto kategórie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás v mene poslancov tak koalície, ako aj opozície o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme vyriešili tento problém, aby sme mohli prezentovať naše stanovisko podporením tohto návrhu v pléne Národnej rady.

    Druhý návrh, páni poslanci a panie poslankyne, smeruje ku kapitole Národného bezpečnostného úradu. V návrhu rozpočtu v tejto kapitole je konkrétne riešená jedna akcia a to sú stavebné úpravy kaštieľa v Brunovciach. Vychádzajúc z toho, že niektoré kapitoly, konkrétne kapitola Slovenskej informačnej služby, každý rok zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov, a vychádzajúc z toho, že tu ide konkrétne iba o prebudovanie jedného existujúceho kaštieľa, tak skupina poslancov teraz vychádza s návrhom, aby tieto prostriedky vo výške 36 mil. Sk neboli použité na rekonštrukciu kaštieľa v Brunovciach v rámci kapitoly Národného bezpečnostného úradu, ale aby boli presunuté do kapitoly Slovenskej informačnej služby a tieto prostriedky aby boli použité v kapitole Slovenskej informačnej služby na ďalšie technické dobudovanie Slovenskej informačnej služby.

    A ešte jeden návrh chcem predniesť, a osvojiť si návrh pána kolegu Brocku, ktorý už nemôže vystúpiť, lebo sa neprihlásil ústne do rozpravy. Takže navrhujem v kapitole Všeobecná pokladničná správa z položky na BOZP 15,6 mil. Sk vyčleniť sumu 472 000 Sk a účelovo ju viazať pre Nezávislé kresťanské odbory Slovenska.

    Krátke odôvodnenie. V štátnom rozpočte je vyčlenená suma 15,6 mil. korún na náklady odborových organizácií spojená s výkonom inšpekcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade so Zákonníkom práce. Keďže na tejto činnosti sa podieľajú popri Konfederácii odborových zväzov aj Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, navrhujeme, aby v uvedenej sume bola účelovo viazaná alikvotná čiastka pre Nezávislé kresťanské odbory Slovenska.

    Tiež vás prosím, páni poslanci, panie poslankyne, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec László Nagy.

    Kým mu dám slovo, keďže sa blíži 12.00 hodina chcem sa vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, spýtať, či by ste vyslovili všeobecný súhlas s tým, aby sme dokončili rokovanie o tomto bode programu aj vystúpením navrhovateľa a spravodajcu a až potom vyhlásili obedňajšiu prestávku. Upozorňujem, že potom prerušíme rokovanie až do 17.00 hodiny na poradu poslaneckých klubov. Ak je všeobecný súhlas, tak by sme pred obedňajšou prestávkou dokončili rokovanie o tomto bode. Áno. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Nagy, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem predložiť návrh, ktorým je vyňatie na osobitné hlasovanie jedného návrhu zo spoločnej správy, ide o bod IV. D. 8. Je to na strane 19 spoločnej správy. A dovoľte, aby som vám prečítal návrh, ktorý sa týka rozpočtu Úradu na ochranu osobných údajov. V kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky je návrh zvýšiť rozpočet Úradu na ochranu osobných údajov z navrhovanej čiastky 13,2 mil. korún na čiastku 20,748 mil. korún, teda o 7,548 mil. Sk. Tento návrh počíta s tým, že zvýšenie rozpočtu Úradu na ochranu osobných údajov je potrebné riešiť presunom v rámci kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky s tým, a to chcem podčiarknuť, že sa zachová celková výška výdavkov kapitoly Úradu vlády.

    Krátke zdôvodnenie vám predkladám v tom zmysle, že pôvodné členenie výdavkov kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky nezohľadňuje znenie zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Iba na osvieženie pamäti starších poslancov a na informáciu nových poslancov uvádzam, že – sme ho prijali vo veľkej zhode v našom parlamente – sa týka zmeny práce, ale aj podmienok práce v oblasti ochrany osobných údajov. Na základe tohto zákona od 1. 1. 2003 vzniká samostatný ústredný orgán štátnej správy Úrad na ochranu osobných údajov. Tento zákon v tom znení, ako bol zverejnený, ako sme ho prijali, sme prijali na základe podmienok negociačných do Európskej únie. A kým tento návrh v tomto znení nebol prijatý, tak sme nemohli ukončiť ani kapitolu negociačnú, problematiku spravodlivosti, ako ani problematiku vnútra.

    Ešte na dôvažok chcem doložiť, že samotný úrad, samotné pracovisko, ktoré sa staralo o ochranu osobných údajov v predchádzajúcom období, pracovalo k spokojnosti všetkých občanov a vykonávalo veľmi dobrú prácu a je predpoklad, že bude v tomto pokračovať aj ako samostatný úrad štátnej správy.

    Keď sme v gestorskom výbore, výbore pre ľudské práva a národnosti, prerokúvali návrh, tak chcem vás informovať, že samotný návrh bol podporený veľkou väčšinou hlasov tak koaličných, ako aj opozičných poslancov, naviac máme k dispozícii aj podrobné zdôvodnenie potreby tohto navýšenia takým spôsobom, ako som vám povedal.

    Chcem vás požiadať, aby sme teda hlasovali osobitne o tomto bode, a naviac chcem vás poprosiť, aby ste podporili tento návrh. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    To bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 za skončenú.

    Slovo má navrhovateľ podpredseda vlády a pán minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr mi dovoľte, aby som sa poďakoval všetkým, ktorí vystupovali a ktorých vystúpenia svedčia o tom, že si tento dokument starostlivo naštudovali a že majú záujem aj ho aktívne ovplyvňovať. Možno je škoda, že väčšina z tých, ktorí vystupovali, tu teraz nesedia, ale čo sa dá robiť.

    Najskôr mi dovoľte možno zhrnúť také tie najdôležitejšie konštatovania z hľadiska teda tej diskusie a z hľadiska najmä tých vecí, ktoré sa opakovali a ktoré boli vo viacerých vystúpeniach viacerých z vás pertraktované.

    Najskôr chcem povedať, že na jednej strane zaznievala a zaznieva kritika deficitu verejných financií, najmä teda štátneho rozpočtu, kritika zadlžovania krajiny a štátu, na druhej strane a často možno aj z tých istých úst zaznievala kritika reštrikcií, kritika opatrení, ktoré viedli a vedú k tomu, že ten deficit nie je vyšší, ako je ten, ktorý je v tomto štátnom rozpočte navrhovaný.

    Čo sa týka reštrikcie a reštriktívnosti, lebo to slovo sa veľmi často používa a myslím si, že nie vždy úplne presne, treba povedať, že tento rozpočet z hľadiska nejakého absolútneho nie je reštriktívny, pretože reštriktívny rozpočet je vtedy, keď je prebytkový. Ale, samozrejme, relatívne reštriktívny je v tom zmysle, že miera deficitu sa znižuje alebo zníži sa v roku 2003, ak bude prijatý tento návrh štátneho rozpočtu, z úrovne tohtoročnej niečo vyše 7 %, okolo 7,2 – 7,3 %, HDP na úroveň menej ako 5 % HDP. Takže z tohto hľadiska tento rozpočet je relatívne reštriktívny, ale je relatívne reštriktívny nevyhnutne, pretože ak by tieto opatrenia neboli robené, tak potom dôsledky v ekonomickom prostredí, v úrokových sadzbách, v podmienkach na podnikanie, v podnikateľskom prostredí by boli také, že by tie náklady a dôsledky aj pre občanov boli rádovo horšie, aj keď možno to rádové zhoršenie by sa nemuselo prejaviť tak v krátkodobom horizonte, ale v horizonte niekoľkých rokov by sa určite s veľkou-veľkou určitosťou prejavilo.

    Takže k tej základnej téze, ktorá veľmi často odznievala v diskusii v tom zmysle, že tie opatrenia sa prejavia negatívne na životnej úrovni, na spotrebe a tak ďalej, musím uviesť jednu vec, ktorú považujem za zásadnú. A musím povedať, že ani v tejto diskusii nezaznela alternatíva k navrhovaným opatreniam a k navrhovanému rozpočtu ako celku, čím nechcem povedať, že neboli navrhované niektoré čiastkové zmeny, niektoré aj také, o ktorých môžeme diskutovať a ktoré aj budem vedieť ja ako minister financií za vládu podporiť. Ale z hľadiska celkovej alternatívy, z hľadiska toho celkového riešenia, znižovania deficitu a vytvárania podmienok pre udržateľný ekonomický rast, musím konštatovať, že tak ako pri diskusii o programovom vyhlásení nebola postavená alternatíva, ako to robiť inak, tak aby to nebolelo alebo menej bolelo a zároveň aby sme vytvárali predpoklady na integráciu, na pokračovanie reforiem a na vytváranie podmienok na dlhodobo udržateľný ekonomický rast, ktorý so sebou prinesie aj rast životnej úrovne, aj rast kúpnej sily. Z tohto hľadiska ani táto diskusia 2-dňová tu v parlamente alternatívu nepriniesla a ja som presvedčený, že nemohla ju priniesť. Inými slovami, som presvedčený, že keby vládu tvorili aj iné strany, tak by v zásade museli robiť to isté, aj keď možno by nebola politická vôľa a odvaha robiť tú mieru znižovania tak rýchlo, možno by to rozložili na viac rokov, ale v zásade si myslím, že alternatíva k opatreniam, ktoré robíme a pripravujeme, neexistuje.

    Čo sa týka zadlžovania. Veľmi často to tu zaznievalo, preto mi dovoľte využiť tú príležitosť, aby som objasnil, ako to vlastne je, pretože by občania museli počúvať niektoré vystúpenia z toho hľadiska, že sa – teraz nebudem citovať presne, ale parafrázovať – katastroficky navyšuje verejný deficit, deficit štátu a tak ďalej a tak ďalej.

    Takže dovoľte mi uviesť tieto konštatovania na pravú mieru a povedať, ako je to presne z hľadiska čísiel. Najskôr chcem povedať, že skutočné korektné a porovnateľné porovnanie miery zadlženia štátu alebo, ak chcete, verejného sektora je také zadlženie, ktoré sa meria ako pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu. Keď meriame zadlženosť Slovenskej republiky týmto ukazovateľom, tak ten vývoj bol taký, že kým v roku 1993 tvoril štátny dlh 27 % HDP, v roku 1998 to bolo 24 % HDP. Čiže za toto obdobie rokov 1993 až 1998 relatívny pomer dlhu voči HDP mierne klesol, pričom je pravdou, že na konci roku 2001 bol 38 %, čiže predstavoval nárast. Ale takmer celý tento nárast bol daný nákladmi na ozdravenie a reštrukturalizáciu bánk.

    K dlhom na ozdravenie bánk treba povedať, že tieto dlhy nevznikli v roku 1998, tieto dlhy vznikali v priebehu deväťdesiatych rokov a existovali v bankách, len boli v roku 1998 vytiahnuté na svetlo božie a boli presunuté explicitne do verejného dlhu. Čiže ak by sme odpočítali tieto náklady na reštrukturalizáciu bánk, tak potom na konci roku 2001 by štátny dlh ako podiel štátneho dlhu na hrubom domácom produkte tvoril 26 % oproti 27 % v roku 1993 a oproti 24 % v roku 1998. Takže v rokoch 1998 až 2001, do konca roku 2001, došlo k miernemu nárastu podielu štátneho dlhu na hrubom domácom produkte z 24 % na 26 %, ak odrátame náklady na reštrukturalizáciu bánk.

    Zároveň chcem povedať, že celý verejný dlh voči hrubému domácemu produktu, lebo toto je štátny dlh, verejný dlh je, samozrejme, vyšší, ale dnes ho predpokladáme, je to vyčíslené aj uvedené v štátnom rozpočte, je vo výške menej ako 50 mld. korún, čím plníme aj dnes maastrichtské kritérium podielu verejného dlhu na hrubom domácom produkte, ktorý je 60 % z hrubého domáceho produktu. Tým nechcem povedať, že nemáme mať ambíciu znižovať tento verejný dlh, a my ju máme, ale zároveň nie je pravdou, že verejný dlh je na katastrofickej úrovni, že neustále narastá a že to ohrozuje či už ekonomickú situáciu alebo integračné ambície Slovenskej republiky.

    Ďalšia vec, ktorú chcem povedať tak globálne, je otázka potrieb a možností. Vo viacerých vystúpeniach zaznela konfrontácia omnoho väčších potrieb, ako sú možnosti, ktoré sú dané štátnym rozpočtom. Chcem povedať, že takáto disproporcia medzi možnosťami a potrebami existuje v každej krajine, samozrejme, v rôznych krajinách v rôznej miere, ale existuje v každej krajine a bude tu existovať vždy. Samozrejme, je našou ambíciou, aby sme zmenili spôsob rozpočtovania tak, aby sa to nerobilo, tak ako sa to ešte stále do istej miery robí, že najskôr tí, ktorí spotrebúvajú, nadhodnocujú, potom ministerstvo financií okresáva, že sa to často robí takou indexovou metódou na základe skutočností v minulom roku. Tam máme ambíciu aj programovým rozpočtovaním, aj rozpočtovaním na dlhšie časové obdobie, ale aj zavedením toho, čo už zavádzame v tomto rozpočte, teda transparentnosti a náročnosti do rozpočtu a tvrdého rozpočtového obmedzenia, čo považujem za kľúčové, čo už zavádzame, aj keď nie ešte v úplnej miere, zmeniť aj ten spôsob rozpočtovania tak, aby dochádzalo k úsporám, aby dochádzalo k efektívnemu využívaniu verejných zdrojov a zároveň aby rozpočet umožnil napĺňať to, na čom sa ako na politických prioritách vláda zhodne. Doteraz to nie vždy bolo možné aj z dôvodu spôsobu rozpočtovania, ktorý tu bol často aj oprávnene kritizovaný.

    Čo sa týka rizík napĺňania príjmov, rizík reálnosti makroekonomických predpokladov, na ktorých rozpočet je postavený, zase to zaznelo vo viacerých vystúpeniach, preto sa k tomu vyjadrujem takto súhrnne, myslím si, že takéto výhrady alebo isté pochybnosti zaznievajú každý rok v Národnej rade. A ja som tu teda pri piatom rozpočte, musím povedať, že zatiaľ sa v zásade napĺňali tie predpoklady, ktoré ministerstvo financií malo, dokonca v daňových príjmoch vždy tá realita bola lepšia, ako boli predpokladané príjmy. A myslím si, som presvedčený, že tie zámery aj makroekonomické sa naplnia. Samozrejme, budeme to vedieť až o rok, takže o rok si môžeme povedať, či to tak bolo alebo nebolo, ale ja si myslím, že sú reálne stanovené.

    Dovoľte mi teraz, aby som sa stručne vyjadril k niektorým návrhom, ale aj konštatovaniam, ktoré zazneli v rozprave, pričom sa viac budem venovať tým, ktoré zazneli vo vystúpeniach za jednotlivé kluby.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Ševc za Komunistickú stranu Slovenska, chcem povedať, že on povedal aj mnohé návrhy, s ktorými ja súhlasím. A ja by som možno sa zastavil pri nich.

    Kritizoval pán poslanec Ševc nestabilitu daňových zákonov, pretože napr. zákon o dani z príjmu bol za 10 rokov menený 30-krát, nestabilita daňového systému bola kritizovaná viacerými z vás. Ja s touto kritikou súhlasím a aj preto máme tú ambíciu, ktorá je naznačená v programovom vyhlásení, a dnes ju už rozpracúvame do konkrétnej koncepcie a tá ambícia je nezlepšovať nejakými čiastkovými úpravami dnešný daňový systém, ale pripraviť zásadné úplne nové znenia daňových zákonov, ktoré zásadným spôsobom zjednodušia dane, a máme v programovom vyhlásení aj ambíciu posúdenia a príp. zavedenia rovnej dane, takže aj toto ideme veľmi vážne posudzovať. A už v krátkom období predstavím koncepčný materiál, bude na pripomienkovom konaní, predstavím ho aj verejnosti, ktorým by sa mal zásadne zmeniť daňový systém, tak aby táto oprávnená kritika nemusela byť tu opakovaná o rok o dva roky, pričom takéto zásadné zmeny v daňovom systéme by sme chceli realizovať už od 1. 1. 2004, takže v priebehu budúceho roka chceme pripraviť nielen koncepciu, ale aj nové zákony.

    Čo sa týka ďalšieho návrhu, bol ten, že by sa mali predkladať akési plány tvorby pracovných miest a že riešenie nezamestnanosti by malo byť prioritou. Ja súhlasím s tým, že riešenie nezamestnanosti má a musí byť prioritou. Možno nie vždy budem súhlasiť a nezhodnem sa s tým, akým spôsobom to riešiť, pretože nejakou explicitnou, aktívnou politikou to riešiť, a aj pán poslanec Farkas vo vystúpení za klub SMK kritizoval verejnoprospešné práce a pod., to sa ukázalo ako nie dobrý, nie efektívny spôsob, skôr sa to ukázalo ako plytvanie prostriedkami. Preto chceme vytvárať nové pracovné príležitosti zlepšovaním podnikateľského prostredia, zvyšovaním flexibility trhu práce. Ale zase to budú často opatrenia, o ktorých tu budeme diskutovať, ktoré budú určite aj predmetom kritiky. Ja som napr. presvedčený, že novela Zákonníka práce, ktorú pripravujeme, bude v prospech zvýšenia flexibility trhu práce a tvorby nových pracovných príležitostí. Zmena daňového systému, ktorú som spomenul, zníženie odvodov, ktoré pripravujeme, bude práve vytvárať väčší prílev zahraničných investícií. To sú všetko veci, ktoré naozaj vytvárajú nové pracovné príležitosti.

    Čo sa týka vysokých odvodov, pán poslanec Ševc na ne poukazoval, už som spomenul, máme ambíciu to prvé zníženie urobiť už od roku 2004 a to druhé od roku 2005.

    Čo sa týka reformy štátnej správy, zefektívňovania štátnej správy, zase to zaznelo v mnohých vystúpeniach. Aj tam máme ambíciu. Viete, že sme urobili prvú novelu zákona o štátnej službe, ktorá sa stretla s kritikou najmä pre spôsob, akým bola schvaľovaná, a pripravujeme buď zásadne nové znenie existujúceho zákona alebo nový zákon o štátnej službe, ktorý chceme pripraviť tak, aby začal platiť najneskôr na jeseň, kde chceme aj týmto zákonom, ale nie len týmto zákonom vytvoriť tlak a podmienky na to, aby štátna služba fungovala omnoho efektívnejšie, teda aby bola jej činnosť postavená na tlaku na výkonnosť, na väčšiu diferenciáciu v odmeňovaní podľa výkonnosti, na väčšiu flexibilitu a tak ďalej a tak ďalej.

    Ďalej hovoril pán poslanec Ševc o potrebe odstrániť tlaky lobistických skupín. Áno, aj preto máme v programovom vyhlásení napísanú tézu boja proti korporativizmu. A chceme tento boj naozaj viesť, chceme preskúmať napr. všetky komory s povinným členstvom, ktoré obmedzujú vstup do podnikania, výstup z podnikania, ktoré sú inštitucionalizovanými, lobistickými skupinami často.

    V poľnohospodárstve, taktiež to zaznelo vo viacerých vystúpeniach, sa možno nemusíme zhodnúť na tom, či sa dnes poľnohospodárstvo podporuje dostatočne alebo nedostatočne, ale asi by sme sa zhodli na tom, že tie prostriedky, ktoré plynú do poľnohospodárstva, nie sú malé a že sa nie vždy dostatočne transparentne využívajú naozaj na rozvoj pôdohospodárstva. Ale to podstatné, čo v tejto veci treba povedať, je asi to, že od roku 2004 predpokladáme, napriek tomu, že tie priame platby budú nižšie, ako sú v dnešných členských krajinách, že práve pôdohospodárstvo by si malo polepšiť a že by malo oproti dnešnému stavu dostávať výrazne viac prostriedkov, ako je to dnes.

    V podpore bytovej výstavby taktiež tento štátny rozpočet vytvára podmienky na to, aby v porovnateľnej miere s rokmi 2000 a 2001, nie s rokom 2002, keď to bolo viac, ale v porovnateľnej miere s rokmi 2000 a 2001 štát prostredníctvom verejných zdrojov podporoval bytovú výstavbu.

    Ďalej k pánovi poslancovi Farkasovi, ktorý vystúpil za klub SMK, chcem povedať, že nielenže tú kritiku verejnoprospešných prác, to už som spomenul, ale aj kritiku správy daní ja akceptujem, ale aj zdieľam ten jeho kritický pohľad a práve preto chcem urobiť tie zmeny, ktoré som spomenul, aby sa to zmenilo.

    S konkrétnym návrhom pána poslanca k rozpočtu, aby sa použili príjmy z predaja Forumu, licencie a deblokácie, len na zníženie štátneho dlhu alebo deficitu, súhlasím a budem ho podporovať. A prosím a žiadam aj vás, aby ste tento návrh podporili, pretože posilňuje vlastne tú záväznosť toho, že nepoužijeme tieto prostriedky na bežnú spotrebu.

    Mohli by sme polemizovať o tom, pán poslanec zakončil vystúpenie tým, že ten rozpočet plní stabilizačnú, ale neplní rozvojovú funkciu. Ja by som s tým možno vedel polemizovať, lebo otázka je, či máme inú možnosť a alternatívu, a ďalšia otázka je, čo si predstavujeme pod rozvojovou funkciou. Rozvojovou funkciou verejných financií podľa môjho názoru je najmä to, aby vytvárali podmienky na to, aby tu mohli byť stabilné, nízke úrokové sadzby, nízka miera zdanenia a tak ďalej a tak ďalej. A na toto, si myslím, ten rozpočet vytvára predpoklady, aj keď je to len prvý krok na dlhšej ceste.

    Pán poslanec Murgaš za Smer hovoril o nereálnosti tých predpokladov. K tomu som sa už vyjadril. Ja si myslím, že čas ukáže, či to tak je. A považujem ich za reálne.

    A tiež kritizoval, že ten rozpočet nenapĺňa ambíciu – v programovom vyhlásení – znižovania daňového zaťaženia. Tu chcem jasne povedať, že ambícia znižovania daňového a odvodového zaťaženia, rád by som to spojil, je ambíciou nie na pol roka, nie na prvý rok, ale na funkčné obdobie tejto vlády. Túto ambíciu myslíme vážne. A nepovažujem celkom za korektné, ak sa na základe štátneho rozpočtu prvý rok vládnutia posudzuje to, či sa napĺňa alebo nenapĺňa ambícia v tejto oblasti. Vytvára sa predpoklad na to, aby sa napĺňal, aj keď je pravdou, že teraz dane neznižujeme, naopak, spotrebné dane a DPH sa zvyšujú, ale vo väčšine prípadov z dôvodu napĺňania nevyhnutných podmienok vstupu do Európskej únie. A zároveň tým vytvárame podmienky na to, aby sme v ďalšom období mohli celkové daňové a odvodové zaťaženie znižovať.

    Čo sa týka diaľnic, zase to tu zaznelo vo viacerých vystúpeniach, ale prvý o tom hovoril pán poslanec Murgaš, tak by som si dovolil na to tiež zareagovať a možno všeobecnejšie trošku. Je pravdou, že je viacero uznesení, aj viaceré z nich tu boli citované, ktoré nie sú napĺňané návrhom štátneho rozpočtu a ktoré nebude možné realizovať, pretože zdrojov je menej. Je pravdou, že je oprávnené kritizovať to, a je pravdou, že by nemali byť prijímané uznesenia, ktoré nie sú napĺňané. Na druhej strane nie vždy sa vie, keď sa uznesenie prijíma, aký bude presne vývoj verejných financií a či bude možné nejaký zámer realizovať alebo nie. Čiže nedá sa tomu úplne vyhnúť, to by som k tomu chcel povedať.

    Čo sa týka diaľnic ako takých. Je pravdou, že sa znižuje objem verejných výdavkov na diaľnice, pravdou ale je, že na tento rok napr. bolo rozpočtovaných, ak sa nemýlim, takmer 12 mld. korún, ktoré sa ale nepoužili preto, že sa ukázalo, že príprava projektová a iná príprava nebola dostatočne rýchla, aby sa ten rozpočtovaný objem mohol použiť, to po prvé. A po druhé v programovom vyhlásení máme napísané, že máme zámer urýchliť výstavbu diaľnic, považujeme to za dôležité, ale považujeme za možné urýchliť to aj z iných zdrojov, teda urýchliť to aj zo súkromných zdrojov. A objavujú sa už významní investori, ktorí sú ochotní si požičať a stavať tie diaľnice, samozrejme, s tým, že sa chcú uchádzať napr. o koncesiu na prevádzkovanie buď nových diaľnic, alebo aj už existujúcich, z čoho by sa dala vykryť časť, nie úplné náklady. Celkové náklady z toho, samozrejme, nevykryjeme a štát to bude musieť v budúcnosti splácať. Ale práve tým, a to by som vám možno rád zdôraznil, že sa nám zlepšuje rating, práve tým, že vstupujeme do Európskej únie a do NATO, sa vytvárajú podmienky, že takí investori sa u nás objavujú, pretože ak by krajina nebola úspešná v integrácii, tak by jednoducho ani oni neprišli a neponúkali takéto dlhodobé investície s dlhou dobou návratnosti. Takže aj na tomto vidno, prečo mnohé možno aj ťažké nepopulárne kroky sú dôležité. Ale sú dôležité aj preto, že vytvárajú podmienky na vstup investorov nielen do výrobných oblastí, ale aj do oblastí výstavby diaľnic. Ak využijeme prostriedky z Európskej únie, z fondov štrukturálnych a ďalších a tieto možnosti získania použitia neverejných zdrojov, tak si myslím, že napriek zníženiu objemu na diaľnice v štátnom rozpočte sa dá výstavba diaľnic urýchliť.

    Čo sa týka ďalšej témy, ktorú prvý otvoril pán poslanec Murgaš a ktorá zaznievala možno najviac v tej diskusii, to je otázka vyšších územných celkov, ale aj obecných samospráv a otázka financovania kompetencií, ktoré sú prenášané. Dovoľte mi, aby som teda sa vyjadril aj k tomuto bodu, lebo ho považujem teda za veľmi závažný a dôležitý.

    Po prvé, a venoval sa tomu aj pán poslanec Maxon, ktorý to postavil dokonca tak, že je to protiústavné, takže chcem povedať to, že prostriedky na príslušné kompetencie sú v rozpočte zabezpečené a zatiaľ nie sú premietnuté v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a VÚC. To nie je nejaký veľký objav, ktorý netreba objavovať ani v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, lebo to konštatujeme aj my v predkladacej správe k štátnemu rozpočtu, konkrétne na strane 32. Treba ale povedať, že ide o rovnakú prax, aká sa uplatnila aj pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2002, keď ten presun kompetencií je dosť komplikovaný proces, ktorý je založený na tých delimitačných protokoloch, a preto sa rieši problém tak, že sa výška finančných prostriedkov na presúvané kompetencie vo vzťahu k jednotlivým obciam a VÚC bude presúvať na základe odsúhlasených delimitačných protokolov. Čiže dnes je to v kapitolách krajských úradov, a teda v štátnej správe a bude sa to presúvať v priebehu budúceho raka, ale tie peniaze sú zabezpečené, aj keď nie sú rozpočtované v kapitolách vyšších územných celkov.

    Čo sa týka toho objemu, tak v tých objemoch pri zostavovaní rozpočtu tejto kapitoly, kde sú tie peniaze, boli dodržané rovnaké podmienky ako v štátnych subjektoch. Objemy výdavkov sú navrhované s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a vychádzajú z rozpočtovaných výdavkov na rok 2002 pre jednotlivé úseky činnosti a sú tam premietnuté aj isté navyšovania. V prevádzkových výdavkoch je premietnutý 5-percentný nárast oproti roku 2002, to sa týka najmä školstva, sociálneho zabezpečenia. Transfery pre príspevkové organizácie sú rozpočtované na úrovni roku 2002, presne tak je to aj pri štátnych príspevkových inštitúciách. A v kapitole je premietnutý aj nárast výdavkov na mzdy a odvody, ktorý zohľadňuje uplatnenie zákona o verejnej službe. V kapitálových výdavkoch sú rozpočtovo zabezpečené stavebné akcie evidované v registri investícií ministerstva financií, čím sa vytvára priestor na postupné znižovanie modernizačného dlhu.

    Konkrétne, aby som hovoril teda aj v číslach, tie výdavky, ktoré sú v návrhu rozpočtu 8 krajských úradov na rok 2003, predstavujú 51 mld. korún v bežných výdavkoch. V týchto je zahrnutých 16,4 mld. korún na sociálne dávky, ktoré sa prostredníctvom okresných úradov vyplácajú sociálne odkázaným občanom. Ďalšou výraznou položkou zahrnutou v bežných výdavkoch krajských úradov sú bežné transfery na rôznej úrovni vo výške 24,3 mld. korún. V tomto prípade ide o mzdy a o odvody za školstvo pre obce a vyššie územné celky. Kapitálové výdavky sú v rozsahu 735 mil. korún. Z toho vyplýva, že z rozpočtu 51 mld. korún sa suma takmer 40 mld. korún bezprostredne netýka kapitol krajských úradov, ale prostredníctvom nich sa zabezpečujú činnosti, ktoré už som spomínal.

    Ešte by som k tomu možno povedal, že ja som rokoval s predstaviteľmi miestnej samosprávy, so ZMOS-om a my sme vyčlenili už oproti pôvodnému prvému návrhu ministerstva financií rezervu 500 mil. korún, ktorá potom bola už po prvej diskusii vo vláde prerozdelená medzi miestnu samosprávu a regionálnu samosprávu. Ak sa dobre pamätám, bolo to 290 mil. pre obce a mestá a 210 mil. pre vyššie územné celky naviac oproti tomu prvému návrhu.

    Takže uvedomujem si, že tých potrieb je omnoho viac, ako sú možnosti, ale je to rozpočtované teda porovnateľne so štátnymi inštitúciami a toľko je na to rozpočtovaného, koľko by sme na to dávali, aj keby to zostávalo pod štátom.

    V tejto súvislosti mi dovoľte povedať jeden príklad a týka sa to aj vecí, ktoré boli viacerými z vás otvorené, a to je školstvo. My v školstve, a myslím, že to pán poslanec Brocka vlastne naznačil, budeme potrebovať teda mnohé školy aj zatvárať, pretože fakt je, že demografický vývoj je taký, že klesá počet detí, neklesá počet škôl a neklesá počet učiteľov. Na porovnanie, a myslím, že to číslo vypovedá o mnohom, poviem, že na Slovensku dnes je 2 500 základných škôl, v Slovinsku, ktoré má polovičku obyvateľov oproti Slovensku, je 500 základných škôl, pričom to, samozrejme, svedčí aj o tom, že mnohé školy sú málo využité, málotriedne. Náklady na jedného žiaka v málotriednej škole sú 4-násobne vyššie ako náklady na jedného žiaka vo veľkej škole. Aj z týchto čísiel môžete vidieť, že tie rezervy sú obrovské a že budeme musieť pristúpiť k racionalizácii siete, áno, aj k zatváraniu mnohých škôl, k tomu, že sa bude musieť investovať do možno autobusov, ktoré budú zvážať tie deti do menšieho počtu väčších škôl. A som presvedčený, že toto sa nedá urobiť z Bratislavy. Toto ak vie niekto urobiť, tak to vie urobiť miestna a regionálna samospráva, pretože tá je tam a tá musí byť motivovaná a tlačená a tlačená, áno, aj nedostatkom prostriedkov na to, aby tie prostriedky boli využité, čo najlepšie. Presne to isté sa udialo pri škôlkach a fungovalo to. Kým mal škôlky štát a štátna správa, nedošlo k racionalizácii. Akonáhle sa presunuli na samosprávy, k racionalizácii došlo. Takže som presvedčený, že aj tam to bude fungovať.

    Je pravdou, čo hovoril pán poslanec Murgaš, že došlo nedôsledným uskutočnením reformy verejnej správy k tomu, že kompetencie školstva ostali sčasti na krajských úradoch a sčasti na miestnej samospráve. A tam súhlasím, že to nie je dobré riešenie a že dotiahnutím reformy verejnej správy by sme mali dôslednejšie presunúť tie kompetencie na samosprávu.

    Pán poslanec Brocka hovoril najmä o štátnej správe a o platoch vo verejnom sektore. No tu musím povedať, že, áno, ja súhlasím, že ten nárast 11,4 % pri 8,8-percentnej inflácii je možno príliš veľký. My sme vychádzali ale aj pri tom návrhu z kolektívnych dohôd, ktoré boli uzavreté vo verejnej správe a v štátnej správe.

    Ale keďže súhlasím s tým, že je tam priestor na zníženie, tak súhlasím s tým návrhom, ktorý nakoniec bol predložený teraz pánom poslancom Farkasom, ktorý navrhuje zmrazenie, teda nulovú valorizáciu miezd v budúcom roku aj pre štátnu službu vrátane teda hasičov, colníkov, policajtov a justičnej a väzenskej stráže. Týmto by malo dôjsť k úspore, ak sa nemýlim, okolo 611 mil. korún oproti tomu pôvodnému návrhu. Musím, ale povedať, že to sa teda týka tých sektorov, o ktorých som hovoril, pretože by som nepovažoval za šťastné a dobré, ak by došlo k zníženiu platov v školstve a v zdravotníctve, resp. ak by došlo k zmrazeniu teda tej valorizácie aj v týchto odvetviach. Takže, tak ako je to teraz navrhnuté tými pozmeňujúcimi návrhmi, si myslím, že to akceptovateľné je.

    Ďalej možno len k tomu, lebo zaznelo to vo viacerých vystúpeniach aj pán poslanec Brocka to hovoril, že je príliš veľký deficit a že málo kapitálových výdavkov. No keď ale on sám pán poslanec to definoval ako ten primárny deficit, teda deficit mimo dlhovej služby, a keď to porovnáme s kapitálovými výdavkami, tak tie sú vyššie. Tie kapitálové výdavky v rozpočte na budúci rok sú 32,7 mld. korún a ten primárny deficit okolo 13,4 mld., ako aj pán poslanec, myslím, vyčíslil. Faktom ale a pravdou je, a to asi treba zdôrazniť, že napriek opatreniam, ktoré sa chystajú, a napriek výraznému rastu platov vo verejnom sektore v tomto roku, v tomto roku reálny rast platov vo verejnom sektore asi 12 % bude, my zabezpečíme týmto rozpočtom, aby neklesli reálne platy do mínusu. Ale zároveň aby nevznikla veľká disproporcia medzi súkromným a verejným sektorom, tak tie doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené, to vyrovnávajú, čiže trošku viac znižujú platy vo verejnom sektore.

    Ešte možno jednu poznámku. My vo verejnom sektore chystáme, ako som už povedal, zmeny také, aby bol tlak na vyššiu efektívnosť. Zároveň ale máme dnes problém, dnes máme reálny problém získať do štátnej správy kvalifikovaných vzdelaných ľudí pri podmienkach platových, ktoré tam sú, a môže sa to vypomstiť, samozrejme, najmä v tom, že jedným z problémov najvážnejších bude administratívna kapacita na získanie a použitie európskych zdrojov z Európskej únie. Takže to je vec, ktorú netreba podceniť aj preto, aj pre oblasť štátnej správy, si myslím, že aj tie mzdové podmienky musia byť iné.

    Ďalej, pán poslanec Malchárek za ANO, súhlasím vlastne s tým, čo bolo povedané, aj s tým, čo zdôraznil, najmä potrebou auditu nákladov a permanentného zvyšovania efektívnosti štátnej služby a verejnej správy. K tomu som sa už vlastne vyjadroval.

    Pán poslanec Hort hovoril aj o tých odporúčaniach Medzinárodného menového fondu. Možno tu by som spomenul len to, že naozaj keď si vezmete analýzy a vyjadrenia medzinárodných inštitúcií, či už je to OECD alebo je to Medzinárodný menový fond, alebo je to Európska komisia, tak všetci oceňujú tie zmeny, resp. to, že ten štátny rozpočet aké východiská zakladá vlastne pre stabilizáciu ekonomiky. A aj keď to porovnáme v medzinárodnom kontexte, teda v kontexte napr. Vyšehradskej štvorky, tak si myslím, že je to ambiciózny, ale reálny projekt a že dosiahneme týmto zníženie deficitu verejných financií takých, o akých neviem, či sa ich podarí dosiahnuť v okolitých krajinách.

    Pán poslanec Kiňo za klub HZDS tiež vlastne hovoril v tom zmysle potreby znižovania deficitu a tak ďalej, s čím sa ja plne stotožňujem, a hovoril aj o poľnohospodárstve úplne inak, ako hovoril pán poslanec Maxon. A keďže hovoril za klub HZDS, tak predpokladám, že to je názor klubu HZDS, čo veľmi oceňujem, teda ten názor na potrebu väčšej prísnosti a príp. aj znižovania dotácií.

    K VÚC a k ďalším veciam som sa vyjadroval, takže nebudem to už opakovať.

    A aby som vás veľmi nezdržiaval, tak, samozrejme, ja som pripravený reagovať aj na ďalšie vystúpenia, ktoré tu odzneli, ale keďže čas dosť pokročil, tak by som asi sa vyjadril len tam, kde bola nejaká explicitná otázka vyslovene, alebo k nejakým tým návrhom ešte potom.

    Takže pôjdem možno až na záver, kde pán poslanec Burian sa pýtal na tú aktuálnu záležitosť ohľadom hypotekárnych úverov a stavebného sporenia. Návrh, ktorý dal, aby bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch bola viazaná na reálny vývoj úrokových sadzieb, má svoje racionálne jadro, len sa obávam, že, tak ako bol on navrhnutý, ho z technických dôvodov nemôžeme prijať. Ale ani z vecných dôvodov by som ho neodporúčal prijať, a to najmä preto, že ja nepredpokladám, že dôjde k poklesu, resp. k nárastu úrokových sadzieb, skôr tu bude tlak na ich ďalšie znižovanie napriek vyššej inflácii v budúcom roku, a to najmä preto, že pokračovanie v reformách, vstup do EÚ bude vytvárať tlak na prílev špekulatívneho kapitálu a na zhodnocovanie meny. Nástrojom boja proti prílišnému zhodnocovaniu meny môže byť, samozrejme, menová politika buď intervenciami, alebo znižovaním úrokových sadzieb. Problém je v tom, že my tie úrokové sadzby teraz primárne neznižujeme kvôli rozpočtovým úsporám, my týmto ušetríme v budúcom roku 70 mil. korún, čo nie je nejako výrazné, ale problém je v tom, že tá bonifikácia je fixná, že ako raz je niekomu daná, tak je daná na celé obdobie poberania a splácania hypotekárneho úveru. Čiže chceme prísť so zmenou v budúcom roku, ktorá vlastne bude riešiť to, čo pán poslanec navrhoval, vecne veľmi správne, ktorá bude riešiť to, aby to nebolo fixné, aby tá bonifikácia nebola fixná, ale aby bola viazaná na výšku úrokových sadzieb. Čiže s takouto zmenou chceme prísť, ale pre ten budúci rok. A tu v štátnom rozpočte by som preto neodporúčal ten jeho návrh schváliť, aj keď ten účel mi je jasný a súhlasím s ním, že to riešiť treba.

    Pri stavebnom sporení dôvod, prečo je úspora menšia ako v tom prvom návrhu, v prvom návrhu je to 930 mil., teraz je to 30 mil., je ten, že teraz ide len o zníženie tej prémie z 3 500 na 3 000, predtým išlo o zníženie percenta z 25 % na 20 % a prémie zo 4 000 na 3 500 a zároveň úspora sa dosiahla aj tým, že predtým sa to štvrťročne vyplácalo, teraz sa to vypláca polročne.

    Ešte by som chcel spomenúť dve veci.

    Návrhy pána poslanca Hanzela, si myslím, tiež sú také, o ktorých ale musím diskutovať s vecne príslušnými ministrami ešte predtým, ako budeme hlasovať, aby som poznal ich názor, pretože ten účel, ktorý ste tým sledovali, si myslím, je racionálny a ja by som ho vedel podporiť, ale nechcel by som to urobiť bez diskusie a poradenia sa s vecne príslušnými rezortnými ministrami.

    A posledná vec, ktorú chcem povedať, konkrétna je, že ten návrh, ktorý dával ako druhý, pán poslanec Farkas, ohľadne toho presunutia prostriedkov z NBÚ na SIS, je vlastne návrhom, ktorý vzišiel zo spoločného rokovania osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, kde sme sa zhodli na tom, že týmto spôsobom by sme čiastočne ten veľký deficit vedeli riešiť.

    A ešte som sa nedotkol jednej oblasti, na ktorú som si spomenul, keď som sa pozrel na pána poslanca Čaploviča teraz, ale viacerí ste o tom hovorili, aj pani poslankyňa Mušková, čo sa týka vzdelania. Vzdelanie naozaj všetci chápeme ako prioritu, ale v tomto rozpočte, ja som sa k tomu už možno aj vyjadroval aj tu na tejto pôde, jednoducho nebolo možné tie prostriedky navyšovať, pričom ja som na príklade základných a stredných škôl povedal, aká je tam obrovská rezerva, ktorá sa dá ušetriť. Pri vysokých školách chceme ísť tou cestou čo najrýchlejšou čiže reformy aj financovania vrátane spoplatnenia, ale nie takého nejakého mechanického, že len by išlo o poplatky, ale naviazaného na systém dlhodobých nízko úročených pôžičiek, čím by sme mali naozaj vniesť do systému omnoho-omnoho väčšie množstvo zdrojov, aby sme zvýšili kapacitu, zlepšili prístup ku vzdelaniu, ale aj vytvorili podmienky na zlepšenie kvality a aj na lepšie odmeňovanie učiteľov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tá priorita tu je. Po prvé zabezpečiť ju v tohtoročnom štátnom rozpočte aj zo zdrojových možností nebolo dosť dobre možné a po druhé musím povedať, že keby som ja osobne sa mal rozhodnúť a mal by som k dispozícii aj omnoho väčšie množstvo zdrojov, tak by sa mi zdalo riskantné dať ich do dnes fungujúceho systému školstva z hľadiska toho výsledku, ktorý by z toho vzišiel. Čiže ja by som to omnoho radšej podmienil tými potrebnými systémovými zmenami, ku ktorým by malo dôjsť.

    Čiže súhlasím so všetkými názormi, ktoré hovoria o potrebe a dôležitosti vedy, výskumu, školstva, vzdelania a tak ďalej a tak ďalej, ale rád by som to viazal na tieto potrebné reformy a aj na zmenu spôsobu rozpočtovania, aj na daňovú reformu tak, aby mohla byť táto priorita aj rozpočtovo krytá v ďalších rokoch. Čiže to dávam aj ako istú formu verejného záväzku, že tu v budúcich rokoch by sme chceli ísť omnoho-omnoho ďalej.

    Ospravedlňujem sa, že som určite nereagoval na všetko, na čo som aj chcel, ale nechcem vás ďalej zdržiavať, pretože už prekračujeme ten čas dosť výrazne.

    Takže chcem vám ešte raz veľmi pekne poďakovať za záujem o štátny rozpočet, za návrhy a pripomienky.

    Ešte možno na záver úplne poviem to, že tie návrhy, ktoré nezvyšujú deficit štátneho rozpočtu, ktoré, naopak, sú tam také, ktoré šetria, samozrejme, nemám problém podporiť a ich aj podporím a podporujem, tie ale, ktoré navrhujú zvyšovať deficit štátneho rozpočtu, žiaľbohu, podporiť nebudem môcť, a preto vás aj žiadam, aby ste pri hlasovaní naozaj hlasovali a rozhodovali aj podľa toho, aby ten deficit zverených financií nebol zvýšený, pretože v tej dnešnej ekonomickej situácii je to veľmi-veľmi dôležité. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ešte si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, budem veľmi stručný minimálne z dvoch hľadísk. Jedno je, že sa už dávno odbilo 12.00 hodín, a druhé je, že prakticky pán minister vyčerpávajúco tu hovoril o celkovom návrhu štátneho rozpočtu a veľmi seriózne sa snažil zodpovedať všetky položené otázky a nemám o čom ďalej hovoriť.

    Ja by som chcel upriamiť vašu pozornosť na jednu veľkú odlišnosť oproti predchádzajúcemu obdobiu. Ja už piatykrát vystupujem ako spoločný spravodajca k prerokovaniu návrhu štátneho rozpočtu, ale ja mám veľmi príjemný pocit z toho ovzdušia, ktoré tu panovalo v tejto rokovacej sále teraz, to tu tak nikdy nebolo. A chcem sa vám za to úctivo poďakovať.

    A chcem vyzdvihnúť aj to, že aj predložené pozmeňujúce návrhy sú veľmi presne sformulované podľa nášho rokovacieho poriadku.

    A keďže vystupovalo tu dohromady 35 rečníkov, teda sa aj hovorilo o návrhu štátneho rozpočtu ako o veľmi vážnom návrhu, chcem vyzdvihnúť ešte aj to, že sa snažil každý poslanec argumentovať, a to je veľmi dobré. V predchádzajúcom období sme tu zažili úplne iné ovzdušie, keď niektorí poslanci tu vykrikovali a skákali do reči iným a panovalo tu úplne iné ovzdušie. Takže aj v práci parlamentu sú niektoré svetlé body, na ktoré treba reagovať a za ktoré sa treba aj poďakovať.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz mi dovoľte, aby som hovoril pár slov o ďalšom dianí a ďalšom postupe. Teraz budú zosumarizované všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané v rozprave k návrhu rozpočtu na rok 2003. Máte už k dispozícii tlač 80a, spoločnú správu, k tomuto návrhu. Táto spoločná správa obsahuje jednotlivé pozmeňujúce návrhy. O všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie a ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, budeme hlasovať jedným hlasovaním. A o všetkých návrhoch, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť, tiež budeme hlasovať spoločne. A budeme hlasovať osobitne iba o tých návrhoch, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie alebo ktoré sú dotknuté podanými ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi zo strany pánov poslancov. Dostanete pred hlasovaním k dispozícii ešte ďalšiu tlač pod číslom 80b a v tej tlači budú potom zosumarizované všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli v rozprave. O týchto návrhoch budeme hlasovať postupne. Najprv budeme hlasovať o tých procedurálnych návrhoch, ktoré podávali pán poslanec Maxon, ako aj pán poslanec Fajnor, a potom budeme postupne hlasovať o jednotlivých návrhoch v takom poradí, ako odzneli v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu.

    Ešte raz vám chcem poďakovať za prerokovanie tohto návrhu a verím, že čoskoro, možno dneska večer, už budeme mať prijatý návrh štátneho rozpočtu, ktorý zabezpečuje ďalší rozvoj našej ekonomiky, rozvoj spoločnosti a ktorý zabezpečuje základné istoty fungovania spoločnosti. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem schôdzu do 17.00 hodiny, keď pristúpime k hlasovaniu o štátnom rozpočte.

    Chcem upozorniť poslancov z klubov vládnej koalície, že spoločné stretnutie klubov je o 16.00 hodine v kinosále na prízemí o 16.00 hodine, a ešte chcem upozorniť poslancov, dostali ste pozvánky, myslím, že to boli pozvánky, na spirometrické vyšetrenie. Nech sa páči, prebieha do 17.00 hodiny v Parlamentke, kto má ešte záujem.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

    Stretneme sa o 17.00 hodine v rokovacej sále.

  • Prerušenie rokovania o 12.29 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.23 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za neskorší začiatok prerušeného rokovania 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanecké kluby rokovali dlhšie, ako sme predpokladali, o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Prosím o prepáčenie.

    Ešte pred hlasovaním požiadali o vystúpenie pán poslanec Cabaj, Fico, Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh, aby sme o jednotlivých bodoch pozmeňujúcich návrhov, tak ako boli predložené, či už zo spoločnej správy alebo jednotlivými poslanci, hlasovali tak, že sa bude hlasovať o každom bode individuálne.

  • Pán predseda, chcem sa iba pridať k tomuto návrhu. Myslím si, že nie je možné, aby sme hlasovali en bloc o veciach, ktoré spolu nesúvisia, čiže takisto za poslanecký klub strany Smer žiadam, aby sa hlasovalo individuálne o všetkých návrhoch. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vo včerajšom mojom vystúpení vo väzbe s vami, pán predseda, som uviedol jednu nepresnosť. A to, čo sa mi včera zdalo dosť vtipné, v tejto chvíli už za vtipné nepovažujem. Takže dovoľte mi, aby som sa vám ospravedlnil. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o procedurálnych návrhoch, ktoré spolu súvisia, a to o procedurálnom návrhu pána poslanca Cabaja a pána poslanca Fica, ktorí žiadajú, aby o jednotlivých bodoch, uvedených pozmeňujúcich návrhoch sme hlasovali osobitne, o každom. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 65 za návrh, 73 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Prosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu a zároveň spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte pod tlačou 80a.

    Prosil by som pána predsedu, aby najskôr informoval Národnú radu o spôsobe hlasovania o jednotlivých návrhoch, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme dneska pracovať s tromi materiálmi pri hlasovaní o návrhu štátneho rozpočtu. Jedným z nich je spoločná správa (tlač 80a), druhým takýmto materiálom je sumár pozmeňujúcich návrhov zo včerajšieho rokovania Národnej rady a tretím takýmto materiálom je súhrn pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z dnešného rokovania Národnej rady.

    V spoločnej správe v časti I na strane 2 máte aj uznesenie výboru pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru, kde ako spravodajca som dostal poverenie zo strany členov výboru, aby som navrhol postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch. A chcem vám poďakovať, že tento postup, ktorý som naznačil vo svojom vystúpení, po prečítaní spoločnej správy a dneska po rozprave k návrhu rozpočtu na rok 2003, ste podporili. Ďakujem vám pekne. A v zmysle toho budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch.

    Najskôr budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. S procedurálnym návrhom vystúpili dvaja poslanci Národnej rady.

    Prvý, kto vystúpil s procedurálnym návrhom, bol pán poslanec Fajnor. Jeho návrh je uvedený v prvom sumári pozmeňujúcich návrhov z rozpravy pod č. 2 a jeho návrh je vrátiť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 navrhovateľovi na dopracovanie. Nech sa páči, pán predseda, o tomto procedurálnom návrhu budeme hlasovať ako o prvom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujte sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Fajnora, ktorý navrhuje vrátiť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 vláde Slovenskej republike na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za návrh, 78 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Ako ďalší s procedurálnym návrhom v rámci rozpravy vystúpil pán poslanec Maxon a jeho návrh je uvedený pod č. 5/1. Má podobné znenie, len s tým, že navrhol vrátiť návrh zákona vláde na prepracovanie, aby to prepracovanie bolo v súlade so zákonom o poľnohospodárstve. Nech sa páči, budeme o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Maxona, ktorý žiada vrátiť návrh zákona na dopracovanie a zosúladiť ho so zákonom o poľnohospodárstve.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 67 za návrh, 78 proti.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Vážený pán predseda, teraz budeme hlasovať už o jednotlivých návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Najprv budeme hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich, a to návrhoch, ktoré sú uvedené v časti III. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 počnúc stranou 7 pod bodmi 4, 5, ďalej ktoré sú uvedené v časti IV. Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtov rozpočtových kapitol a k prílohám návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, konkrétne v časti IV/A. Návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol počnúc stranou 10 pod bodmi 1, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, v časti IV/B. Návrhy na zníženie výdavkov kapitol počnúc stranou 13 pod bodom 1, v časti IV/C. Presuny medzi kapitolami počnúc stranou 15 pod bodmi 4 a 5, v časti IV/D. Presuny a upresnenia v rámci príslušných kapitol počnúc stranou 16 pod bodmi 1, 3, 6, 7, 9, 11 a 12. O všetkých bodoch teraz, pán predseda, navrhujem hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána predsedu a spoločného spravodajcu. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 67 nehlasovalo.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz odporúčam hlasovať spoločne o bodoch zo spoločnej správy výborov Národnej rady s odporúčaním gestorského výboru neschváliť body, ktoré sú uvedené v časti III. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 počnúc stranou 6 pod bodmi 1, 2, 3, ďalej ktoré sú uvedené v časti IV. Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtov rozpočtových kapitol a k prílohám návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, konkrétne v časti IV/A. Návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol počnúc stranou 10 pod bodmi 2, 4, v časti IV/C. Presuny medzi kapitolami počnúc stranou 14 pod bodmi 1, 2, 3 a v časti IV/D. Presuny a upresnenia v rámci príslušných kapitol počnúc stranou 16 pod bodmi 2, 4, 5 a 10. Pán predseda, odporúčam hlasovať spoločne o týchto bodoch s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 59 proti, 19 sa zdržalo, 65 nehlasovalo.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predseda, v rozprave pán poslanec Nagy vystúpil so svojím návrhom, aby sme hlasovali osobitne o návrhu, ktorý je uvedený v časti IV. Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtov rozpočtových kapitol a k prílohám návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, konkrétne v časti IV/D. Presuny a upresnenia v rámci príslušných kapitol na strane 19 pod bodom 8. Teda odporúčam teraz hlasovať o tomto bode zo spoločnej správy výborov Národnej rady.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bode zo spoločnej správy, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 75 za, 29 proti, 28 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, počnúc stranou 20 spoločnej správy v časti V. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 je ešte uvedený jeden návrh, ktorý bol prijatý v gestorskom výbore. O tomto návrhu budeme hlasovať neskôr. Tento návrh sa dotýka návrhu uznesenia č. 2.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave.

    V sumári pozmeňujúcich návrhov od včerajšieho dňa pod č. 1 je návrh do návrhu uznesenia č. 2 Národnej rady. O tomto návrhu nebudeme hlasovať teraz, ale až neskôr.

    Pod č. 2 je uvedený procedurálny návrh pána poslanca Fajnora a o tomto návrhu sme už hlasovali.

    Teraz odporúčam hlasovať, pán predseda, o prvom návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý je uvedený pod č. 3/a.

  • Prezentujme, sa, panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 65 za návrh, 40 proti, 36 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz odporúčam hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý je uvedený pod č. 3/b.

  • Prezentujme sa a hlasujme, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 66 za návrh, 34 proti, 44 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, ako ďalší poslanec s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi vystúpil v rozprave pán poslanec Hanzel a celkovo predložil 2 návrhy.

    Teraz odporúčam hlasovať o jeho prvom návrhu, ktorý je pod č. 4/1.

  • Hlasujeme o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hanzela.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za návrh, 1 proti.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Teraz odporúčam hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Hanzela, ktorý je uvedený pod č. 4/2.

  • Prezentujme sa a hlasujme, panie poslankyne, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Hanzela uvedenom pod poradovým č. 4/2.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 61 za návrh, 17 proti, 63 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ako ďalší s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 vystúpil pán poslanec pán predseda výboru Maxon a predložil dva návrhy.

    O jeho prvom návrhu, ktorý má procedurálny charakter, sme už hlasovali.

    Teraz odporúčam hlasovať o jeho druhom návrhu, ktorý je uvedený pod č. 5/2.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Maxona uvedenom pod poradovým č. 5/2.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 66 za návrh, 49 proti, 29 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, ďalší poslanec, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, bol pán poslanec Jaduš. Jeho návrh je uvedený pod č. 6. Teraz odporúčam hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme, panie poslankyne, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 65 za návrh, 32 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, ako ďalší poslanec v rozprave s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Rehák. Jeho návrh je uvedený pod č. 7/1, 2. Teraz odporúčam hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Reháka.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 64 za návrh, 41 proti, 38 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, vo včerajšej rozprave ako posledný poslanec, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, vystúpil pán poslanec Blajsko a jeho návrh je uvedený pod č. 8 ako posledný návrh zo sumára pozmeňujúcich návrhov zo včerajšieho dňa. Teraz budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Blajska, ktorý predniesol v rámci rozpravy pri včerajšom vystúpení. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 65 za návrh, 32 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch zo sumára pozmeňujúcich návrhov z dnešného dňa.

    Ako o prvom pozmeňujúcom návrhu teraz odporúčam hlasovať o návrhu pána poslanca Polku, ktorý je uvedený pod č. 9.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Polku.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 67 za návrh, 37 proti, 41 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Polku sme neschválili.

  • Ako ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Podracká, podala 1 návrh, ktorý je uvedený pod č. 10. Teraz budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Podrackej.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 66 za návrh, 33 proti, 44 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, ako ďalší poslanec, ktorý vystupoval v rozprave a predložil pozmeňujúci návrh k návrhu rozpočtu, bol pán poslanec Karlin. Predložil 1 návrh k rozpočtu a ďalší návrh k návrhu uznesenia k rozpočtu, ktorý je uvedený pod. č. 11/2.

    Teraz budeme hlasovať o jeho prvom návrhu, ktorý je uvedený pod č. 11/1.

    O jeho druhom návrhu budeme hlasovať neskôr, v rámci hlasovania k návrhu uznesenia Národnej rady č. 2.

  • Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Karlina, ktorý je uvedený pod poradovým č. 11/1.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 65 za návrh, 35 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ako ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Mušková. Predložila 1 návrh, ktorý je uvedený pod č. 12. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 64 za návrh, 30 proti, 46 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ako ďalší v rozprave s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Šulaj a predložil 1 návrh, ktorý je uvedený pod č. 13. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 68 za návrh, 17 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ako ďalší v rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi vystúpil pán kolega Hamerlik a predložil spoločne 3 pozmeňujúce návrhy a žiadal hlasovať spoločne o týchto návrhoch. Tieto návrhy sú uvedené pod č. 14, teda odporúčam hlasovať o nich.

  • Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci, za poslanecký návrh pána poslanca Hamerlika.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 99 za návrh, 34 proti, 5 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ako ďalší v rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi vystúpil pán poslanec Čaplovič a predložil 2 návrhy.

    Teraz odporúčam hlasovať o jeho prvom návrhu, ktorý je uvedený pod č. 15/1.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Čaploviča.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 70 za, 24 proti, 49 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz navrhujem hlasovať o jeho druhom návrhu, ktorý je uvedený pod č. 15/2.

  • Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 63 za návrh, 22 proti, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ako ďalší v rozprave s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Burian a predložil 1 návrh, ktorý je uvedený pod č. 16. Navrhujem hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 9 proti, 67 za zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší v rozprave s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Vážny a predložil 1 návrh, ktorý je uvedený pod č. 17. Odporúčam hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 8 proti, 69 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Dnes ako posledný poslanec v rozprave s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi som vystúpil ja a som predložil 3 návrhy.

    Teraz odporúčam hlasovať o prvom návrhu, ktorý je uvedený pod č. 18/1. Ide o návrh, ktorý podporili tak poslanci vládnej koalície, ako aj poslanci opozície, začo vám aj touto cestou ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Ešte len uvidíte, či podporia, pán poslanec.

  • Smiech v sále.

  • Ja som hovoril o tom, že to podpísali.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za návrh, 11 proti, 34 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz odporúčam hlasovať o druhom návrhu a ide o návrh pána kolegu Soboňu, ktorý som si osvojil a je uvedený pod č. 18/2.

  • Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 134 za návrh, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Z tohto balíka ešte, pán predseda, budeme hlasovať raz, a to o poslednom návrhu, ktorý je uvedený pod č. 18/3. Ide o návrh skupiny poslancov z poslaneckého klubu kresťanských demokratov a som si ho osvojil aj ja.

  • Prezentujme sa a hlasujme o poslednom dnes podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za, 33 proti, 29 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, tým sme vyčerpali hlasovanie k návrhu uznesenia č. 1, teda hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené či vo výboroch alebo v pléne Národnej rady a sa dotýkali priamo návrhu štátneho rozpočtu.

    Teraz budeme hlasovať o návrhoch k návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré budú, samozrejme, potom zapracované do návrhu uznesenia č. 2.

    Teraz ako o prvom navrhujem hlasovať o návrhu, tak ako to máte uvedené v spoločnej správe v časti V. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 počnúc stranou 20. Ide o návrh, ktorý prijal gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu.

  • Ospravedlňujem sa, ale ja si myslím, že najprv by sme mali hlasovať o návrhu zákona ako celku a potom o návrhoch uznesení. Uznesenia, to sú odporúčania.

  • Takto, ak môžem povedať, pán poslanec, vždy sa robí takto, že v rámci druhého čítania sa prerokujú jednotlivé návrhy do návrhu uznesenia, hlasuje sa o tom a potom v treťom čítaní sa hlasuje o návrhu uznesenia ako o celku. Vždy sa to robí takto, takýmto spôsobom.

    Takže teraz odporúčam, pán predseda, ešte raz hlasovať o návrhu, tak ako je to uvedené počnúc stranou 20 spoločnej správy v časti V. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003. Ide o návrh prijatý gestorským výborom, teda s odporúčaním prijať príslušné opatrenia s cieľom dodržať maximálne 5-percentný nárast mzdových nákladov vo verejnom sektore. Ide o návrh do návrhu uznesenia č. 2. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme, panie poslankyne, páni poslanci, o návrhu, ako to odporučil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 75 za návrh, 28 proti, 39 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, teraz odporúčam hlasovať k návrhu uznesenia č. 2 o návrhu, ktorý som predložil v rozprave pod č. 1, nasledovného znenia:

    „Národná rada po schválení vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte odporúča vláde Slovenskej republiky použiť štátne finančné aktíva z predaja hotela Forum, z predaja pohľadávok v správe Slovenskej konsolidačnej, a. s., z predaja licencií a z deblokácií starých pohľadávok Slovenskej republiky na krytie splátok istín štátneho dlhu z predchádzajúcich rokov alebo na zníženie schodku štátneho rozpočtu na rok 2003.“

    Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 131 za návrh, 11 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, ešte máme hlasovať o poslednom návrhu k návrhu uznesenia č. 2, ktorý predložil pán poslanec Karlin. A tento návrh je uvedený pod č. 11/2 a ten návrh znie:

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o rozpracovanie opatrení na realizáciu agrárnej politiky, lesníckej politiky a vodohospodárskej politiky na rok 2003 vyplývajúcich zo správ o poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve a vodnom hospodárstve za rok 2002 a uložiť príslušným rezortom ich realizáciu.“

    Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 69 za návrh, 13 proti, 59 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, ďalší návrh je uvedený v návrhu uznesenia č. 2, o ktorom nemusíme ani hlasovať, lebo pôvodný návrh uznesenia už to obsahuje. Ide o to, že žiadame vládu Slovenskej republiky dôsledne zabezpečiť úlohy zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2003.

    Pán predseda, prakticky tým sme vyčerpali hlasovania v rámci druhého čítania, žiadam vás, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spravodajcu.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných poslancov prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, budeme podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003.

  • Áno, pán predseda, najprv budeme hlasovať o prvom návrhu uznesenia Národnej rady a potom o druhom návrhu uznesenia. O druhom návrhu uznesenia budeme hlasovať iba v prípade, keď bude prvý návrh uznesenia schválený.

    Teda prvý návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je nasledovného znenia:

    „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 (tlač 80): Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 v druhom a treťom čítaní A) schvaľuje vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy výborov (tlač 80a) a schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancov z rozpravy (tlač 80b), B) súhlasí s použitím štátnych finančných aktív v zmysle § 49b ods. 3 zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov na krytie splátok istín štátneho dlhu z predchádzajúcich rokov splatných v roku 2003.“

    Prosím, dajte o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 a súhlasí s použitím štátnych finančných aktív, ako je to v návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 67 proti.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003.

  • Pán predseda, tým že sme schválili štátny rozpočet na rok 2003, ešte máme hlasovať o návrhu uznesenia č. 2 ako o celku, o jednotlivých odporúčaniach sme hlasovali v rámci druhého čítania, teda teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorý ste dostali v tlači 80a ako návrh uznesenia uvedený pod č. 2.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za návrh, 66 proti.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia uvedený pod č. 2.

    O slovo požiadal pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, chcel by som sa vám poďakovať v mene vlády aj v mene svojom aj a najmä za spôsob, akým bol tento návrh zákona o štátnom rozpočte prerokovaný a nakoniec schválený. Myslím, že každý, kto zažil schvaľovania štátneho rozpočtu v minulých rokoch, potvrdí, že tá atmosféra bola omnoho pokojnejšia, omnoho vecnejšia a omnoho konštruktívnejšia.

    Najviac by som chcel vyzdvihnúť to, že sa podarilo výrazným spôsobom pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené či už vo výboroch alebo priamo v pléne, nielen k zákonu o štátnom rozpočte, ale aj k tým súvisiacim zákonom znížiť deficit štátneho rozpočtu o 762,7 mil. korún oproti vládnemu návrhu. Takže aj za toto by som chcel poďakovať, aj toto by som chcel vyzdvihnúť a teším sa na ďalšiu spoluprácu. Ďakujem pekne.

    Áno, zabudol som skoro, chcem vás pozvať na čašu šampanského pri príležitosti schválenia tohto, ako tu zaznelo, zákona zákonov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, členovia vlády, keď sme pred 10 rokmi prijali návrh zákona o štátnom rozpočte na 1. rok slovenskej štátnosti, spievala sa štátna hymna. Myslím, že po prijatí návrhu zákona o štátnom rozpočte na 10. výročie vzniku Slovenskej republiky do spevu niet nikomu. A verím, že v rámci úsporných opatrení pán minister naleje len polovičnú čašu vína.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam pokračovať v rokovaní ďalej a pozvanie od pána podpredsedu a ministra financií, samozrejme, prijímame po 19.00 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 77 prítomných, 52 za, 8 proti, 8 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním

    zákona z 15. novembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý prerokúvame ako tlač 113.

    Prosím teraz poverenú spravodajkyňu pani poslankyňu Černú.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa Černá, nech sa páči.

  • Pán predseda, sme pred hlasovaním. Prosím, dajte hlasovať o alternatíve 1 prezidenta Slovenskej republiky s návrhom gestorského výboru neschváliť ju.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme rešpektovali pani spoločnú spravodajkyňu, ktorá na základe pripomienok pána prezidenta Slovenskej republiky, ktorý predložil v dvoch alternatívach svoje výhrady, odporúča, aby sme hlasovali o alternatíve 1, ktorá je uvedená na strane 5 zákona. V čl. I sa vypúšťajú body 1, 2, 5 až 9 a bod 10 a doterajšie body 3 a 4 a body 11 až 13 sa označujú ako body 1 až 5.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Moment, panie poslankyne, páni poslanci, ruším toto hlasovanie.

    Pán poslanec Bódy poprosil o krátku prestávku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o alternatíve 1.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 49 za návrh, 40 proti, 40 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme v alternatíve 1 neschválili.

    Ďalší návrh, pani poslankyňa.

  • Prosím, dajte hlasovať o alternatíve 2 prezidenta Slovenskej republiky s návrhom gestorského výboru neschváliť ju.

  • Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci. Hlasujeme o alternatíve 2.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 109 za návrh, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pani spravodajkyne.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, keďže som nedostal žiadne prihlášky. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku so schválenou pripomienkou v alternatíve 2, ktorú pán prezident uviedol v dôvodoch na vrátenie zákona na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 70 za návrh, 51 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní vrátený zákon pánom prezidentom Slovenskej republiky neschválila.

  • Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

    Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

  • Prerušenie rokovania o 18.25 hodine.