• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Chcem vás privítať na druhom rokovacom dni 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vám oznámiť, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty páni poslanci Figeľ, Kaliňák, Elsner a pán poslanec Tkáč.

    Včera sme prerušili rokovanie Národnej rady bodom programu

    návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003

    pred začatím rozpravy.

    Chcem vás informovať, že do rozpravy je celkom prihlásených 19 a 7, 26 poslancov. Najskôr vystúpia v rozprave písomne prihlásení poslanci za poslanecké kluby v tomto poradí: pán poslanec Ševc za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska, pán poslanec Farkas za poslanecký klub SMK, pán poslanec Murgaš za poslanecký klub strany Smer, pán poslanec Brocka za poslanecký klub KDH, pán poslanec Malchárek za poslanecký klub strany ANO, Milan Hort za poslanecký klub SDKÚ a pán poslanec Ivan Kiňo za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Dávam teraz slovo prvému prihlásenému, poslancovi za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska, pánovi poslancovi Jozefovi Ševcovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, chcem hneď na úvod dve poznámky. Dnes prišli do Bratislavy odborári z celého Slovenska vyjadriť stanovisko k znižovaniu svojej životnej úrovne a k opatreniam vlády Slovenskej republiky. Poslanecký klub za Komunistickú stranu Slovenska ich v týchto oprávnených požiadavkách podporuje a tohto protestu odborárov sa cez obedňajšiu prestávku zúčastní. Bolo by spravodlivé a namieste, keby bola daná možnosť predstaviteľom odborov, keď o to požiadajú, vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Stanovisko poslaneckého klubu za KSS k novele zákona o sociálnych dávkach vrátenej prezidentom Slovenskej republiky je jednoznačné a nič sa na ňom nemení. Hlasovali sme za pripomienky pána prezidenta, tento zákon odmietame ako celok. Omyl, ktorého sa včera dopustil poslanec Arvay, je poľutovaniahodný, veľmi nás to mrzí a občanom sľubujeme, že urobíme všetko preto, aby sa to už viac nezopakovalo.

    Predkladaný štátny rozpočet na rok 2003 bude nás všetkých ovplyvňovať pri hľadaní východísk z ekonomickej situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza. Treba na úvod povedať, že z predkladaného návrhu nie je jasne vidieť, podľa akej metodiky sa tento návrh pripravoval. To, že má reštriktívny charakter, nie je nič nové. To, čo v sebe obsahuje, že všetky ťažkosti sa zvaľujú na obyčajných ľudí, ktorí absolútne nenesú vinu na krachu verejných financií, na najbiednejších ľuďoch, je už otázka veľmi vážna a treba začať zároveň diskusiu o charaktere štátu. Predložený návrh rozpočtu je návrhom likvidátorom sociálnych zásad nášho štátu. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 počíta s celkovými príjmami vo výške 235 miliárd slovenských korún, s celkovými výdavkami vo výške 291,8, teda deficit vo výške 56,8 miliárd slovenských korún. Keď si zoberieme históriu, tento deficit sa u každej vlády zvyšuje. Budúcoročný schodok by mal tak dosiahnuť 4,91% z predpokladanej výšky HDP na úrovni 1 155 miliárd slovenských korún. Náklady na reštruktrualizáciu bánk vo výške 10,7 miliárd sú zahrnuté do výdavkov rozpočtu a tým aj do schodku štátneho rozpočtu. Otázka: Komu sa potom predajú tie zvyšné banky a za čo?

    Vláda vychádza z hlavných makroekonomických prognózovaných ukazovateľov - priemerná inflácia 8,8, rast HDP 3,7 a nezamestnanosť 18 %. Vláda tvrdí, že rozpočet je založený na postupnom prechode od metodiky MMF k uplatneniu metodiky štandardne používanej v krajinách Európskej únie s názvom ESA 95. Ďalej vláda tvrdí, že rozpočet je metodologicky ovplyvnený posunom a presunom kompetencií štátnej správy na obce a vyššie územné celky a procesom transformácie vysokého školstva na verejné vysoké školy. No na druhej strane aká je pravda, Združenie miest a obcí Slovenska žiada prehodnotiť návrh vlády Slovenskej republiky a prijať rozhodnutia na zosúladenie návrhu finančného vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí na rok 2003 s Ústavou Slovenskej republiky.

    V číselnom vyjadrení majú oprávnené nároky obce a mestá vo výške takmer 1,65 miliárd slovenských korún. Národný kontrolný úrad upozorňuje vo svojom stanovisku, že bez zlepšenia podmienok na vykonanie efektívnej daňovej správy a daňovej kontroly nemusia predkladané návrhy priniesť očakávaný príjem do štátneho rozpočtu. Takto by sme mohli ísť ďalej, kapitolu za kapitolou, akékoľvek by boli argumenty z radov opozície, aj tak si vládna koalícia odsúhlasí to, čo potrebuje. Napriek tomu však niekoľko poznámok.

    Riziká vyplývajúce z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 ako aj z bežného účtu sa nielenže nebudú eliminovať jeho prijatím, ale môžu naštartovať negatívny, multiplikačný efekt s nedozernými dôsledkami. Pokiaľ ide o návrh štátneho rozpočtu, dnes k jeho príjmovej a výdavkovej časti sa vyjadríme v diskusii i pri ostatných poslancoch. Dnes považujeme za nevyhnutné zdôrazniť nasledovné: odmietame stratégiu návrhu štátneho rozpočtu, ktorá vychádza z axiómy nešetriť na vláde a jej byrokratických štruktúrach, ale na občanoch, na tých sociálne najslabších a odkázaných, na dôchodcoch, robotníkoch. Vyjadrujeme poľutovanie, že sa vláda vydala týmto smerom napriek tomu, že aj všetky politické strany súčasnej vládnej koalície sľubovali voličom niečo celkom opačné. Považujeme za nemorálne v tejto kritickej situácii odkladať na neurčitú dobu sľuby o zoštíhlení a skvalitnení ministerstiev a ostatných ústredných úradov. Zrušenie okresných úradov a prepúšťanie prebytočných úradníkov. Zoštíhlenie vlády o štyri stoličky pri zvýšení rozpočtových nákladov na jej činnosť je skôr výsmech ako účinný rozpočtový krok. Obmedzovanie spotreby ľudí cestou zvýšenia DPH, spotrebných daní, poplatkov, plošného zmrazovania miezd, obmedzovanie podpory bývania, znižovania sociálnych dávok bude mať za následok všeobecný úpadok krajiny, vymieranie národa a zhoršovanie budúceho postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii. Poslanci za KSS kategoricky odmietajú dvojaký prístup k úsporným opatreniam v štátnej správe a na občanov. Vláda síce priznáva, že ťažisko úsporných opatrení by malo byť vo sfére výkonnej moci, neriadi sa tým s odôvodnením, že najskôr treba pripraviť potrebné reformy, až potom presadiť reštrikcie. Pýtame sa, prečo tá istá logika neplatí na občanov. Odmietame predloženú konštrukciu DPH. Je skôr produktom asociálneho voluntarizmu a lobizmu a nie nástrojom riešenia kľúčových a naliehavých problémov Slovenska. Reštrikcie tiež majú svoje medze. Predložený návrh ich voluntaristicky ignoruje. Okrem toho štátny rozpočet zabúda na ekonomickú situáciu, v ktorej sa väčšina občanov dnes nachádza. Väčšina obyvateľov už vyčerpala aj finančné rezervy, vzhľadom na výšku nemocenských dávok aj teraz práceneschopnosť živiteľa rodiny komplikuje finančnú a sociálnu situáciu rodiny.

    Minister zdravotníctva chce donútiť chorých živiteľov a ich rodiny, aby mesačne vyžili zo sumy 7 035 korún, respektíve 7 245, teda aby z tejto sumy zaplatil nájomné, inkaso, energiu, stravu a iné náklady členov rodiny, ktoré sú už aj tak dnes vysoké. A teraz ešte za stravu a pobyt v nemocnici, za prepravu a recepty bude musieť platiť. Z čoho, vážení? A osobitne dôchodcovia? Zrejme pre túto vládu je dnes už dôchodca nepotrebný a treba sa ho čo najskôr zbaviť. Nezabúdajme, že ak sa vaším pričinením priveľmi prehĺbi ekonomická sociálna priepasť a situácia sa stane pre určitú skupinu neúnosnou, veľmi ľahko sa všetko môže obrátiť proti tým, ktorí ich do tejto situácie vohnali. KSS bude pri sociálnych nepokojoch, či sa to niekomu páči, alebo nie. Dôrazne na to upozorňujú aj odborníci, ktorí doteraz zásadne podporovali politiku vlády Mikuláša Dzurindu. A ak im niekto neverí, nech sa poučí z praxe členských krajín Európskej únie. Tam väčšinou veľmi starostlivo dbajú, aby aj v tejto oblasti udržali únosnú mieru a rovnováhu s možnosťami zárobkovej oblasti.

    Aby bolo jasné, nie sme proti zmenám v zdravotníctve a v sociálnej sfére, treba ich premyslieť a pripraviť tak, aby boli na prospech občana a nie na jeho úkor. Ľudia si po celé desaťročia platili poctivo poistné a teraz ich ktosi ľahkovážne obviňuje z niečoho, čo oni nezavinili. Veď nemožno jedným dychom hovoriť o nevyhnutnosti zabezpečiť vymožiteľnosť práva a súčasne upierať práva poistencov voči štátu, ktorý je druhou stranou poistnej zmluvy. Nie je pravda ani to, že na rozdiel od všetkých balíčkov prvej Dzurindovej vlády vidieť reálnu snahu rovnomernejšie rozložiť ťažisko opatrení medzi príjmovú a výdavkovú časť. Podstata problému rozpočtu nespočíva iba v rovnováhe medzi jeho príjmovou a „výdajovou“ stránkou. To je len javová stránka problému. Podstata všetkých problémov návrhu rozpočtu je v štruktúre tak jeho príjmovej, ako aj výdavkovej časti. Príjmová stránka rozpočtu je konštruovaná tak, že celé bremeno, východiská zo situácie, ktorú spôsobila Dzurindova vláda, predošlá, rozpočet prenáša na občana, ktorý túto situáciu nespôsobil. Ak v prvom svojom období táto vláda obrala občana formou rozpredaja spoločného majetku, ktorý vznikol v období pred rokom 1989, teraz ho oberie o úspory predchádzajúcich desaťročí. Výdavková stránka je rovnako štruktúrovaná tak, že ožobračuje občana prostredníctvom daní, zvyšovania cien a reštrikcií v sociálnej, zdravotníckej a v ďalších oblastiach. Hlavná chyba krásy však spočíva v jeho škrtiacom charaktere. Nezakladá dynamiku, ale stagnáciu, úpadok. Nezabezpečuje východiská z krízy a z parazitistickej nezamestnanosti, v ktorej suverénne vedieme na Slovensku. Súhlasíme, že financovať sociálny systém zo zahraničných pôžičiek či z privatizácie sa určite dlho nedá, preto musí prísť náprava. Dôležitý je spôsob, akým bude urobená táto náprava, a kto ju zaplatí. Vláda pripravila 22 návrhov noviel zákonov a táto snemovňa ich schválila, ich prijatie v skrátenom legislatívnom konaní by malo podľa nich udržať deficit v plánovanom rozsahu. Sú to zákony, ktoré v rámci predvolebnej kortešačky navrhla a v parlamente presadila vláda Mikuláša Dzurindu. Prijatím týchto noviel sa pozastaví, odloží či podstatne zníži, čo sami schválili. Ako sa hovorí, kto druhému jamu kope, sám do nej padne. To, čo pred voľbami Dzurindova vláda dala, po voľbách berie. Učitelia, policajti a vojaci sa oprávnene pýtajú a my spoločne s nimi, prečo pred rokom či šiestimi mesiacmi bolo možné vďaka zlepšenej ekonomickej situácii zákony prijať a prečo je teraz nevyhnutné to všetko zmeniť? Podľa nás príčiny zlej situácie, ktoré treba bezodkladne riešiť, sú nasledujúce: po prvé, nestabilita a nekvalita zákonov, najmä daňových. Štát zákon o daniach z príjmov menil 30-krát za 10 rokov, vážení. Pri prijímaní, respektíve novelizácii nových daňových zákonov treba zohľadniť poznatok, že hospodárstvo krajín s nízkou kúpyschopnosťou obyvateľstva rastie pomalšie. Okrem toho tieto krajiny zápasia s väčšou nezamestnanosťou a značne vyšším podielom dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte ľudí práce.

    Po druhé, trh pracovných síl je rozvrátený. Nič nie je tu nového. Nezamestnanosť treba považovať za problém problémov. Koaličné strany a vláda pri predkladaní a prerokovávaní štátneho rozpočtu by sa mali riadiť svojím záväzkom voličom, že zníženie kritickej nezamestnanosti bude ich prioritou.

    Po tretie, keďže nevznikajú nové pracovné miesta, vláda v spolupráci s regiónmi by mala vypracovať a predložiť parlamentu štvorročný plán vytvárania nových pracovných príležitostí na roky 2003 až 2006.

    Po štvrté, cena pracovnej sily je predražená 38 % odvodmi z miezd, ktoré podnikatelia odovzdávajú štátu. Vláda by mala predložiť návrh na zosúladenie úrovne týchto odvodov s úrovňou členských krajín Európskej únie.

    Po piate, vzhľadom na prebujnený štátny aparát vypracovať a predložiť návrh na jeho komplexnú reformu. Cieľom reformy musí byť zoštíhlenie a skvalitnenie štátnej správy, od vlády až po najnižšie stupne. Riešiť problém pokračujúceho poklesu pracovných miest v dôsledku prechodu slovenských podnikov do rúk zahraničných nadnárodných korporácií. Už bolo ohlásené, že telekomunikácie na budúci rok prepustia viac než 2 000 ľudí. Riešiť problém potrebnej kvalifikačnej štruktúry absolventov vysokých škôl a stredných odborných škôl.

    Po ôsme, odstrániť deformáciu rozhodovacích procesov vrátane zákonodarného odstránením tlakov lobistických skupín straníckych a osobných záujmov predstaviteľov štátnej moci a správy. Je načase, aby predstavitelia štátnej moci a správy pochopili, že rozhodovanie o osudoch ľudí a krajiny je v prvom rade o zodpovednosti.

    Po deviate, poľnohospodárstvo. Dotovanie poľnohospodárstva nie je slovenský vynález. Robia to v EÚ, v USA. V neporovnateľne vyššej miere ako Slovensko. Štátny rozpočet pre rok 2003 kráti zdroje pre poľnohospodárstvo o 300 miliónov. Česi zvýšia budúcoročný rozpočet o 1,5 miliardy korún, Poliaci o 16 %. Keby sa všetci dohodli, že nebudú podporovať poľnohospodárstvo, potom by to bolo iné. Podstatne vyššie by boli aj ceny potravín. Tie by sa potom museli premietnuť aj do celkových príjmov a výdavkov. Keď hovoríme o dotáciách do poľnohospodárstva, musíme mať na mysli aj trvale udržateľný rozvoj krajiny, ktorý je v záujme Slovenska.

    Bytová výstavba. Všetci vieme, že patrí a ešte dlho bude patriť na Slovensku medzi dôležité sociálne priority. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu pred voľbami z roku 1998 sľúbila, že vytvorí podmienky na odovzdanie 56 000 bytov. Svoj sľub nesplnila, ako mnohé iné. Zostalo po nej 10 000-bytové manko. Podľa vládneho vyhlásenia vláda počíta s výstavbou 10 až 14 000 bytov ročne. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 sú avizované nižšie finančné objemy, než ich bude treba. Za desaťročie sa už šesťkrát menila štátna prémia pri stavebnom sporení. Z toho päťkrát bola znížená. V roku 2003 sa počíta s ďalším znížením. Sme toho názoru, že by veľmi pomohlo, keby boli prijaté fixné pravidlá pre celé funkčné obdobie vlády. Vo svete mnohé daňové systémy vo svojej konštrukcii obsahujú silné a efektívne impulzy zvýšenej starostlivosti o všetky formy bývania a reprodukcie bytového fondu. Iste by občania privítali každý počin výkonnej moci v tejto oblasti a v tomto by sme boli aj my nápomocní. Predložený návrh rozpočtu nemôže naštartovať žiadne rozvojové programy. Jednoducho preto, že ich neobsahuje a s nimi ani nepočíta. S tým, že obchádza riešenie aj takých životne dôležitých problémov pre Slovensko, ako je dvojciferná nezamestnanosť, súčasné problémy v nasledujúcom období sa budú reprodukovať len na vyššej a pre občana na neúnosnej úrovni. Na riziká návrhu rozpočtu upozorňuje aj Medzinárodný menový fond, aj Európska únia. Vzniká otázka, prečo sa rezervy hľadajú len v sociálnej oblasti. V peňaženke občanov, ktorá je už aj tak vydrancovaná. Respektíve ide o to, aby sa po predaji spoločného majetku občanov za mizerný groš, celoživotné úspory presunuli na kontá nadnárodných monopolov, ktorým už aj tak patrí všetko na Slovensku?

    Mnohí ľudia nemohli pochopiť, čo znamená heslo, že musíme ísť do Európy, keď sme vždy tam patrili. Dnes to už chápu, že podľa týchto predstáv v Európe budeme až vtedy, keď vyjdeme zo svojho bytu a všetko okolo nás bude len cudzie, európske. Podľa tohto kritéria budeme už skoro v Európe. Pomôže tomu vládny program i predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2003. Rozpočet neevokuje nový systémový pohľad na štátne financie. V najlepšom prípade je len svojráznou reakciou na problémy, ktoré sú nad možnosti a schopnosti súčasnej vládnej koalície vniesť do systému aspoň trocha poctivosti a elementárnu morálku.

    Štátny rozpočet na rok 2003 možno charakterizovať ako najtragickejší rozpočet za posledných trinásť rokov vo vzťahu k sociálnemu charakteru štátu, sociálnej stabilite občanov. Odporúčame vláde Slovenskej republiky prepracovať návrh štátneho rozpočtu s tým, že zdroje treba hľadať vo výrobe, privatizérov a u tých, ktorým odpustila daňové prázdniny, ako i naštartovanie rozvojových programov, ako to proklamovala vláda vo svojom programovom vyhlásení. Za týchto podmienok ho môžu naši poslanci podporiť. V opačnom prípade ho poslanci za KSS podporiť nemôžu, bolo by to v rozpore s naším programom. Ďakujem.

  • Ďalším v poradí prihlásený do rozpravy za poslanecký klub SMK pán poslanec Farkas. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Prerokovanie a schvaľovanie návrhu štátneho rozpočtu vždy a v každej parlamentnej demokracii patrí medzi najdôležitejšie a najvážnejšie návrhy, ktorý sa prerokúva na pôde najvyššieho zákonodarného zboru. V Slovenskej republike rovnako ako všade inde na svete štátny rozpočet svojimi príjmami a výdavkami vytvára a rozdeľuje mnohomiliardové sumy rozpočtových prostriedkov a v rukách štátu sa to javí ako hlavný nástroj na zabezpečenie vládnym programom vytýčených cieľov, hlavne v hospodárskej politike vytváraním určitého ekonomického rámca, ďalšieho ekonomického rozvoja celej krajiny. V takomto slova zmysle štátny rozpočet u nás zohráva oveľa podstatnejšiu úlohu než vo vyspelých ekonomikách aj tým, že podiel štátneho rozpočtu na tvorbe hrubého domáceho produktu je u nás oveľa významnejší než u nich, ale našou snahou je neustále znižovať tento podiel. Aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, že pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu z akých národohospodárskych pozícií a trendov sa vychádza, aby rozpočet okrem zabezpečenia, krytia požiadaviek verejného sektoru mohol motivačne pôsobiť aj na podnikateľské subjekty a, samozrejme, aj na správanie sa domácností. V tomto zmysle prerokovaný návrh rozpočtu zohráva významnejšiu úlohu aj tým, že pred parlamentnými voľbami väčšina politických strán, ale aj časť odbornej a väčšina laickej verejnosti očakávala, že vychádzajúc z jesenného termínu volieb z časového hľadiska nová vláda nebude schopná predložiť a Národná rada Slovenskej republiky nebude schopná prerokovať taký návrh, ba niektoré politické strany vystupovali aj s konkrétnymi návrhmi na zmenu termínu parlamentných volieb. Ich odôvodnenie smerovalo hlavne na otázku súvisiacu s nedostatkom času na predloženie návrhu rozpočtu na nasledujúci rok.

    Súčasná vládna koalícia zastúpená vládou Slovenskej republiky, zdá sa, že pre tento rok vyriešila „dotknutý“ problém. Predložila podľa nášho hodnotenia v dostatočnom časovom predstihu návrh štátneho rozpočtu na rok 2003, čo hodnotíme veľmi pozitívne. A pokiaľ ide o otázku zmeny jesenného termínu parlamentných volieb, môžeme to hodnotiť iba ako námet na širšiu rozpravu. Riešenie tejto otázky absolútne súvisí a závisí od obsahu a formy širšej politickej dohody medzi relevantnými parlamentnými politickými stranami. Dosiahnuť takúto dohodu, vychádzajúc zo súčasného zloženia politických síl u nás a ďalej vychádzajúc z existujúcich vážnych názorových rozdielov týchto strán aj pri hodnotení tejto otázky, táto úloha sa nám javí ako veľmi náročná. Treba vychádzať z toho, že ak chceme zmeniť termín volieb, minimálne raz by muselo dôjsť ku skráteniu volebného obdobia, teda ku skráteniu termínu, ktorý je určený na zvládnutie úloh vytýčených programovým vyhlásením vlády. Pýtam sa - v súčasnom štádiu rozvoja našej ekonomiky a spoločnosti ktorá vláda si to môže dovoliť? Ale pokiaľ nám ide iba o riešenie problému súvisiace s otázkou predloženia návrhu rozpočtu v roku parlamentných volieb v dostatočnom časovom predstihu, existuje tu aj iná alternatíva riešenia, ktorá podľa nášho hodnotenia je dobrá a z ekonomického hľadiska je v maximálnej miere opodstatnená. Je to otázka programového rozpočtovania. Naša snaha v nasledujúcom období by mala smerovať k postupnému rozširovaniu rozpočtového obdobia a mali by sme s využitím niektorých z efektívnych metód a foriem programového vyhlásenia a rozpočtovania predložiť a prerokovať návrh rozpočtu minimálne na dvojročné obdobie. Okrem riešenia problému včasného predloženia návrhu rozpočtu znamenalo by to aj našu aktívnu snahu na dosiahnutie vyššej úrovne ekonomickej stability u nás a o to nám všetkým vlastne tu ide. A nie je tu žiadna novota či neznáma vec. Veď vo vyspelých ekonomikách uvedeným spôsobom prijímajú návrh rozpočtu na dva, tri a v niektorých krajinách už aj na sedem rokov. Podľa nášho hodnotenia je to otázka nadmieru aktuálna a taktiež úzko súvisiaca s našimi integračnými snahami do vyspelých ekonomických štruktúr, kde táto naša krajina smeruje.

    Pri hodnotení nášho štátneho rozpočtu na rok 2003 a pri hodnotení naznačeného ekonomického rámca návrhu rozpočtu je potrebné vychádzať z aktuálneho vývoja ekonomiky u nás. Rast ekonomiky Slovenskej republiky sa naďalej zvyšuje aj napriek spomaleniu rastu globálnej ekonomiky. Určitým negatívom je, že stimulom takéhoto rastu ekonomiky Slovenska je naďalej neustále rastúci domáci dopyt. Oproti predchádzajúcemu obdobiu rástli už aj domáce investície a nie iba domáca spotreba, čo je pozitívne. Rast domáceho dopytu podľa dosiahnutých informácií je v súčasnom období prakticky na úrovni zahraničného dopytu a jeho rast bol vyšší ako rast hrubého domáceho produktu. Útlm zahraničného dopytu a súčasný rast domáceho dopytu však viedlo k výraznému prehĺbeniu deficitu zahraničného obchodu a taktiež viedlo k výraznému deficitu bežného účtu našej platobnej bilancie násobený nadmerným, výkonnosťou ekonomiky nepodloženým posilnením Slovenskej koruny voči euru a americkému doláru. Aktuálny stav je vážnym signálom pre ďalšie úspešné fungovanie našej ekonomiky hlavne vo vzťahu k našej exportuschopnosti. Zvyšujúci sa rast domáceho dopytu nebránil v ďalšom poklese miery inflácie. Úrokové miery sa znižovali a stabilizovali na nižšej úrovni oproti predchádzajúcemu obdobiu. Postupným uplatňovaním štrukturálnych reforiem sa neustále zlepšujú trhové podmienky fungovanie ekonomiky a vytvárajú sa predpoklady pre zvýšenie jej efektívnosti, konkurencieschopnosti a tempa rastu na udržateľnej úrovni v strednodobom horizonte. Aj výsledkom privatizácie sa zvyšuje prílev priamych zahraničných investícií, čo sa odráža aj na raste našich devízových rezerv. Okrem týchto makroekonomických vplyvov v súčasnom vývoji ekonomiky, ale aj v nastávajúcich rokoch budú dočasne pretrvávať niektoré negatívne efekty vyplývajúce aj z procesu transformácie a integrácie našej ekonomiky, taktiež z vývoja vonkajšieho ekonomického prostredia. Hlavne v Nemecku a v krajinách Európskej únie, ale aj v Spojených štátoch amerických. V nastávajúcom období bude potrebné ešte stále počítať s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti a relatívne nízkou úrovňou ceny práce. Výrazným rizikom sa javí zvýšený podiel deficitu verejných financií na hrubom domácom produkte a taktiež zvýšený podiel deficitu obchodnej bilancie a bilancie bežného účtu na hrubom domácom produkte. Sú to veľmi významné ekonomické kategórie, ktoré rámcujú naše možnosti v ďalšom ekonomickom vývoji.

    Vychádzajúc zo spomenutých a zo súčasného stavu našej ekonomiky, makroekonomické východiská návrhu rozpočtu na rok 2003 môžeme hodnotiť ako ambiciózne ciele, ale pôsobením už aj na minulej schôdzi Národnej rady schválených a prijatých racionalizačných opatrení ako aj prípravou a prijatím ďalších úsporných opatrení zo strany vlády sa nám javia ako reálne a reálne dosiahnuteľné ciele. 3,7-percentné tempo rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách môžeme hodnotiť ako reálny cieľ s tým, že v ďalších rokoch očakávame postupné zvyšovanie rastu hrubého domáceho produktu. K tomuto, aby týmto cieľom bol reálny a k tomu, aby takýto cieľ vôbec bol reálny, bude bezpodmienečne potrebné neustále znižovať deficit verejných financií v pomere k hrubému domácemu produktu, udržať rozpočtovú disciplínu, zabezpečiť mierny rast miezd, neprevyšujúci rast produktivity práce, znižovať mieru inflácie a okrem iných opatrení nezvyšovať vnútornú a zahraničnú zadlženosť krajiny.

    Menej pozitívnym sa podľa posledných štatistík javí vývoj na trhu práce. Síce za posledné troj-štvormesačné obdobie nedochádzalo k zvyšovaniu úrovne miery nezamestnanosti, ale zámer znižovať tento ukazovateľ sa bude dať napĺňať iba veľmi pomaly. Miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 18 %, ako to programuje návrh rozpočtu, sa javí ako reálny ukazovateľ. Doterajšia citlivosť trhu práce na zvyšovanie ekonomiky a reakcie ukazovateľa nezamestnanosti na túto skutočnosť bola doteraz veľmi nízka a ani v nasledujúcom období nemôžeme počítať so zásadným zlepšením. Zlepšenie vývoja v predchádzajúcom období nastalo iba výrazným vplyvom zavedenia takzvaných verejnoprospešných prác. Ale buďme realisti a treba sa priznať, že zavedenie verejnoprospešných prác prináša iba zníženie absolútneho čísla počtu nezamestnaných, dokáže iba dočasne vylepšiť ukazovateľ miery nezamestnanosti na ťarchu verejných výdavkov, ale ekonomický prínos takejto aktivity podľa našich informácií ešte nikdy nebol reálne vypočítaný.

    Ale na strane druhej, niektoré negatívne vplyvy sú verejnosti už dávnejšie známe. Okrem všeobecne známych negatívnych vplyvov by som rád chcel poukázať aj na relatívne nízke mzdy zamestnaných v rámci verejnoprospešných prác, čím znižujú priemernú mzdu za národné hospodárstvo a, samozrejme, znižujú aj produktivitu práce. Problém nezamestnanosti sa týmto spôsobom rieši len dočasne a čiastočne. Zvýšiť ukazovateľ zamestnanosti v našich podmienkach, v podmienkach potreby zefektívnenia ekonomiky a zvyšovania produktivity práce bude veľmi, veľmi náročné. K riešeniu tejto úlohy podľa nášho hodnotenia vedie iba jediná cesta, a to je cesta uplatnenia účinnej aktívnej politiky zamestnanosti a cesta uskutočnenia reforiem v oblasti zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí, poľnohospodárstva a v ďalších rezortoch.

    Dokončenie začatých reforiem a vykonanie nových sa podľa nášho hodnotenia stáva jedným zo základných potrieb ďalšieho úspešného fungovania spoločnosti. Strana maďarskej koalície vždy stála na strane potreby vykonania reformných krokov. Sme pripravení aj teraz prerokovať s našimi partnermi všetky otázky, ktoré súvisia aj s touto problematikou a v záujme ich riešenia predložiť naše konkrétne návrhy a predstavy. Sme radi, že súčasná vládna koalícia má ambíciu uvedené problémy riešiť. Vychádzajúc z očakávanej zmeny vo vývoji domáceho dopytu a taktiež z predpokladaného rastu cien výrobkov a z rastu cien energií a taktiež z programovanej úrovne regulovaných cien 8,8-percentná priemerná ročná miera inflácie, s ktorou počíta návrh rozpočtu, sa nám javí ako ambiciózny cieľ. Okrem uvedených na vývoj tohto ukazovateľa budú vplývať viaceré faktory. Jedným z nich bude zvýšenie spotreby domácností aj z dôvodu nárastu miezd a z iných príjmov. Výrazný rozmach multinacionálnych veľkopredajní a supermarketov na Slovensku tiež vytvára priestor na ďalšie zvyšovanie spotreby domácností a bude to spotreba krytá väčšinou nie z produkcie našich výrobcov, ale vo väčšej miere z exportu, čo naďalej bude vytvárať priamy a nežiadúci tlak na našu obchodnú bilanciu.

    Po zohľadnení tohtoročného vývoja rozhodujúcich druhov príjmov štátneho rozpočtu a po schválení niektorých zákonných úprav smerujúcich k zvyšovaniu príjmov štátneho rozpočtu sa celkové príjmy na rok 2003 odhadujú na úrovni 235 mld. Sk. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2002 dochádza k absolútnemu nárastu príjmov vo výške 15 mld. Sk a oproti očakávanej skutočnosti roku 2002 ide o nárast vo výške viac ako 17 mld. Sk. Odhad týchto príjmov vychádza, samozrejme, z vývoja predpokladaných makroekonomických ukazovateľov pre rok 2003, predovšetkým v daňovej oblasti z vývoja plnenia daní. No a práve pri tejto položke je potrebné sa trošku pozastaviť. Keď už hovoríme o príjmoch návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 a hlavne o daňových príjmoch, nemôžeme nespomenúť našu nespokojnosť vo vzťahu k súčasným daňovým nedoplatkom, ktoré sú evidované na jednotlivých daňových úradoch. V tejto súvislosti musíme kriticky hodnotiť prácu našej daňovej správy. Veď základným ukazovateľom efektívnosti výkonu tejto správy je stav a celková výška daňových nedoplatkov.

    Daňové nedoplatky od roku 1998 výrazne vzrástli zo 40 mld. Sk v roku 1998 na súčasných 72 mld. Sk. Je to výsledok alarmujúci a je aj reálnym ukazovateľom výsledku práce predchádzajúceho vedenia daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici. Toto vedenie v spolupráci s vedením ministerstva financií v predchádzajúcom volebnom období nedokázalo zintenzívniť prácu daňových úradov, ba práve naopak, neefektívnou centralizáciou našej daňovej správy zaviedli neprehľadný a netransparentne fungujúci systém, ktorý sme nechceli a vždy kritizovali. Znížením počtu výkonných pracovníkov v daňovej správe na jednotlivých daňových úradoch na území celého Slovenska, teda znížením počtu tých pracovníkov, ktorí vykonávajú daňové kontroly a majú zabezpečiť priamy styk s podnikateľskou sférou, sa stala naša daňová správa málo výkonná.

    Na druhej strane z takto získaných počtov zamestnancov daňové správy sa cieľavedome vytvorili a daňové riaditeľstvo sa vytváralo po maximálne centralizované daňové riaditeľstvo a neefektívne fungujúce daňové riaditeľstvo. Toto daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici, kde teraz už pracuje vyše 400 zamestnancov, ktorí vykonávajú svoju prácu väčšinou iba prostredníctvom jednotlivých daňových úradov, ale popritom disponujú maximálnymi právomocami. Podľa nášho hodnotenia, my nepotrebujeme byrokratov a úradníkov v jednom centre, v obrovskom kolose, ktorí síce dennodenne dokážu poskytnúť pracovníkom ministerstva financií zosumarizované a presné informácie, ktoré získavajú od jednotlivých daňových úradov, ale podľa nás potrebujeme vysoko kvalifikovaných a usilovných odborníkov v našej daňovej správe na jednotlivých daňových úradoch, teda vo výkone.

    Naša daňová správa potrebuje výkonných pracovníkov takpovediac v teréne, ktorí majú prehľad o podnikoch a podnikateľoch, ktorí disponujú patričnými právomocami a informáciami. Bude potrebné znížiť počet byrokratov a málo efektívnych úradníkov na daňovom riaditeľstve a bude potrebné posilniť prácu jednotlivých daňových úradov. Možno niektorí z vás, panie poslankyne a páni poslanci, alebo pán minister, so mnou v plnej miere nesúhlasíte a poviete, že príčinou vysokých daňových nedoplatkov podnikateľskej sféry nie je iba neefektívna práca našej daňovej správy. Áno, nie iba to, máme ešte niektoré nedostatky v našej daňovej legislatíve, ktoré samozrejme úspešne využívajú niektorí neplatiči, ale tieto nedostatky je potrebné urýchlene a razantne riešiť. A keď takéto nedostatky existujú a daňové nedoplatky rapídnym spôsobom narastajú, právom sme očakávali od vedenia daňového riaditeľstva, že vychádzajúc z takéhoto nepriaznivého stavu nás zasype návrhmi noviel zákonov a taktiež bude iniciatívne a prijme opatrenia, ktoré smerujú k riešeniu problémov. To sa, žiaľ, nestalo.

    Prosím vás, vážené dámy, vážení páni, nehodnoťte moje slová ako útok na činnosť našej daňovej správy, o to tu vôbec nejde. Neútočím na nikoho, len som chcel poukázať na niektoré problémy, ktoré sú podľa nášho hodnotenia vážne a pretrvávajúce. V záujme našej prosperity je potrebné ich riešiť. Niektoré predstavy na riešenie máme aj my a v budúcnosti budeme chcieť o nich hovoriť a rokovať.

    Našou snahou je dospieť k tomu, aby u nás fungovala účinná a efektívna daňová správa, ktorá dokáže riešiť aj otázku daňových nedoplatkov. Platenie daní patrí medzi základné atribúty každej demokraticky fungujúcej spoločnosti. Základnou povinnosťou každého podnikateľského subjektu je platenie daní a taktiež základnou povinnosťou daňovej správy účinne spravovať a vymáhať dane od platiteľov dane. Tu nejde o žiadnu požiadavku navyše, či o vykonanie nadpráce, ide o náplň a výkon práce štátneho úradu či štátneho úradníka. Máme maximálny záujem na tom, aby to šlo a fungovalo.

    Predminulý týždeň bolo vymenené vedenie daňového riaditeľstva a to je už pozitívny signál. Očakávame, že v nasledujúcom období dôjde k zlepšeniu a zefektívneniu práce našej daňovej správy a výrazne sa zníži počet neplatičov daní a taktiež sa zníži aj celková suma daňových nedoplatkov. Aj v zmysle tu povedaných môžeme konštatovať, že príjmy rozpočtované na rok 2003 sú podľa nášho hodnotenia reálne a splniteľné. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa však z dôvodu používania inej medzinárodne zaužívanej metódy rozpočtovania príjmov štátneho rozpočtu niektoré iné daňové príjmy, s ktorými sa doteraz vždy počítalo ako príjmami štátneho rozpočtu, nie sú zahrnuté do návrhu rozpočtu na rok 2003. Tu predovšetkým máme na mysli príjmy z deblokácií starých pohľadávok Slovenskej republiky či príjem z predaja licencií osobitne za predaj tretieho pásma mobilnej siete, ďalej príjem pohľadávok v správe Slovenskej konsolidačnej, a. s., alebo príjem z predaja iného majetku vo vlastníctve štátu, napríklad hotela Fórum. Podľa súčasne platného právneho stavu, o použití týchto príjmov rozhodne vláda Slovenskej republiky, ktorá tieto príjmy môže použiť bez obmedzenia na vykrytie vládou klasifikovaných a hodnotených požiadaviek. Podľa nášho názoru vychádzajúc z toho, že v doterajšom období horeuvedené príjmy tvorili vždy súčasť príjmov štátneho rozpočtu, bude potrebné aj zo strany Národnej rady použitie týchto nerozpočtovaných príjmov bližšie stanoviť.

    Pri stanovení takého použitia sme vychádzali z predloženého a prerokovaného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 s tým, že v tomto návrhu sú vykryté všetky požiadavky, ktoré boli vládou či jednotlivými rozpočtovými kapitolami tlmočené. Ukazovateľom určitého stupňa spokojnosti členov vlády s predloženým návrhom rozpočtu je aj výsledok hlasovania o návrhu štátneho rozpočtu vo vláde Slovenskej republiky. Preto v záujme efektívneho a účelného využitia uvedených nerozpočtovaných príjmov predkladáme návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky nasledovného znenia: Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky použiť štátne finančné aktíva z predaja hotela Fórum, z predaja pohľadávok v správe Slovenskej konsolidačnej, a. s., z predaja licencie a z deblokácií starých pohľadávok Slovenskej republiky na krytie splátok istín štátneho dlhu z predchádzajúcich rokov alebo na zníženie schodku štátneho rozpočtu na rok 2003.

    Charakteristickým znakom výdavkovej časti návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 je rast výdavkov v nominálnom vyjadrení pri súčasnej stagnácii reálnej kúpnej sily. Výrazným negatívom návrhu je, že dochádza k vysokému podielu bežných výdavkov na celkových rozpočtovaných výdavkoch. Oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo síce k miernemu zníženiu takého podielu výdavkov, ale súčasný stav na hranici vyše 85 % je nepriaznivý. Znamená, že kapitálové výdavky sú rozpočtované na nižšej, neuspokojujúcej úrovni. Vo všeobecnosti môžeme poznamenať, že aj v prerokovanom návrhu rozpočtu na rok 2003 naďalej pretrváva takzvaný spotrebný charakter tvorby návrhu rozpočtu. Nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok rozvojových impulzov pre našu ekonomiku a takým spôsobom návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás.

    Na základe tu povedaných môžeme mať názor, že v roku 2003 výdavky štátneho rozpočtu budú pôsobiť iba stabilizačne a nie rozvojovo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, napriek tomu, že existuje určitá napätosť tak na príjmovej ako aj na výdavkovej stránke návrhu rozpočtu, je možné v tomto návrh nájsť aj určité rozvojové impulzy, čo možno hodnotiť pozitívne. Iste, tieto impulzy nie sú až také markantné a významné, ako by sa žiadali, ale vychádzajú z existujúcich zdrojov a možnosti sú relevantné, ktoré istotne budú pozitívne vplývať na ďalší vývoj našej ekonomiky. Chcel by som spomenúť iba niektoré z nich.

    Výrazným impulzom je vyčlenenie dostatočného objemu finančných prostriedkov na spolufinancovanie projektov, na ktorých sa spolupodieľa aj Európska únia. Alebo ďalej vyčlenenie nemalého balíka finančných prostriedkov na ďalšiu výstavbu diaľnic či poskytnutie prostriedkov na podporu a rozvoj bytovej výstavby a taktiež aj zaujímavý balík finančných prostriedkov na priamu podporu podnikateľskej sféry v poľnohospodárstve či v hospodárstve. Takýmto signálom sa javí aj podpora ďalšieho rozvoja infraštruktúry u nás, alebo výrazným rozvojovým impulzom je zabezpečenie finančného krytia požiadaviek súvisiacich s reštrukturalizáciou bankovej sféry a mohol by som pokračovať ďalej. Môžeme si byť istí, že uvedené rozvojové impulzy a aktivity budú v pozitívnom smere vplývať na rozvoj ekonomiky a hospodárstva.

    Isteže, je možné položiť aj otázku, či spomenuté impulzy sú dostačujúce na vykrytie všetkých požiadaviek, ktoré s touto problematikou súvisia. Môžeme na túto položenú otázku odpovedať, že nie. Veď naša ekonomika sa nachádza na veľmi zložitej ceste svojho vývoja, postupne sa transformuje na schopnejšiu a výkonnejšiu a potrebovala by oveľa významnejšie rozvojové impulzy zo strany štátneho rozpočtu. Ale existuje zdroj, odkiaľ uvedené impulzy sa dajú vykryť a vyfinancovať a o to nám tu ide.

    Vážené dámy, vážení páni, podľa hodnotenia Strany maďarskej koalície aj predložený návrh štátneho rozpočtu poukázal na niektoré problémové okruhy v našej rozpočtovej politike, ktoré bude potrebné v nasledujúcom období odstrániť. Niektoré sa nám už spoločne podarilo odstrániť, o ktorých sme už vedeli skôr a mali sme na to prostriedky. Na niektoré sme poukázali dnes s úprimnou snahou a so záujmom ich riešiť. Niektoré sme vymenovali z dôvodu, aby pri tvorbe návrhu rozpočtu na budúci rok sa s nimi už počítalo. Naša snaha nesmerovala iba ku kritike, či k vymenovávaniu nedostatkov, či úzkych miest a napätých bodov prerokovaného návrhu, ale smerovala k určitému hodnotenia predloženého návrhu a smerovala k poukazovaniu niektorých súvislostí v spojitosti s ďalším rozvojom našej ekonomiky.

    Moji kolegovia z poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície budú ešte, samozrejme, hovoriť aj o ďalších stránkach a súvislostiach prerokovaného návrhu, budú, samozrejme, hodnotiť aj ďalšie ukazovatele a kapitoly návrhu štátneho rozpočtu. Všeobecne je možné vychádzať z tézy, že aj v budúcom období bude potrebné návrh štátneho rozpočtu tvoriť takým spôsobom, aby štátny rozpočet plnil stabilizačnú úlohu pre ďalší rozvoj hospodárstva krajiny. Štátny rozpočet nikdy nemôže byť pre niektoré rozpočtové kapitoly iba zdrojom rozdeľovania lacných peňazí, ale musí byť zásobárňou spravodlivého a efektívneho prerozdeľovania zdrojov, pomocou ktorých je možné udávať smer a dynamiku budúceho rozvoja spoločnosti. V tomto smere iste zavedenie štátnej pokladnice bude pôsobiť pozitívne a optimalizujú sa niektoré rozpočtové vzťahy, pričom sa však nedá očakávať, že sa zmení všetko samo od seba, naďalej bude potrebné pripravovať ďalšie a ďalšie právne normy a všeobecné právne predpisy smerujúce k vytvoreniu priaznivého, transparentnejšieho a tvorivejšieho ekonomického prostredia u nás. Musí dôjsť k zmenám aj vo fiskálnej politike v záujme stabilizácie vzťahov v našom hospodárstve. Strana maďarskej koalície je pripravená spolupodieľať sa na tomto tvorivom procese a taktiež sme pripravení podporiť každý opodstatnený návrh.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Strany maďarskej koalície aj v zmysle tu povedaných podporia prerokovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2003. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Milan Murgaš.

  • Dámy a páni, štátny rozpočet je základným nástrojom uskutočňovania hospodárskej politiky vlády. Zároveň je odrazom prístupu vlády ku kľúčovým problémom ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tým, že štátny rozpočet rozdeľuje verejné zdroje medzi jednotlivé sektory a odvetvia ekonomiky, vláda prostredníctvom neho presadzuje svoje ekonomické a sociálne priority.

    Pravda, štátny rozpočet má dve dimenzie. Tá prvá je dimenzia odborná, profesionálna a tá druhá je dimenzia politická. Odborná dimenzia, kvalita reflektuje profesionálnu úroveň spracovateľov a predkladateľov a politikum rozpočtu reflektuje politické prístupy vládnej koalície k riešeniu či neriešeniu kľúčových otázok, s ktorými slovenská spoločnosť bojuje. To, akú „pozornosť“ venoval štátnemu rozpočtu pri včerajšej prezentácii pán podpredseda vlády pre ekonomiku, svedčí o skutočnom záujme či nezáujme riešiť ekonomické a sociálne problémy, predovšetkým občanov Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi teraz prezentovať pohľady poslaneckého klubu politickej strany Smer na profesionálnu a politickú dimenziu štátneho rozpočtu na rok 2003.

    Návrh štátneho rozpočtu vychádza z hlavných makroekonomických ukazovateľov - priemerná inflácia 8,8 %, rast hrubého domáceho produktu 3,7 %, nezamestnanosť 18 %. Ako ekonóm si myslím, že hlavne prvé dva ukazovatele sú postavené príliš optimisticky. Aj cieľový stav - dosiahnutie deficitu do 5 % - považujem za nereálny. Ide o stanovenie deficitu pri zohľadnené novej metodiky ESA 95. Podľa tejto metodiky by totiž deficit za rok 2002 dosiahol viac ako 7 %. Ak by sa mal deficit na budúci rok udržať pod hranicou 5 %, musia urýchlene, zdôrazňujem, urýchlene prebehnúť zásadné reformy v sociálnom systéme, v zdravotníctve, v školstve, vo verejnej správe, najmä v štátnej správe a doprave na jednej strane, ale na strane druhej podstatne sa musí znížiť objem daňových a colných únikov, to znamená podstatne sa musí zvýšiť úspešnosť výberu daní, colných poplatkov prostredníctvom zásadného obmedzenia White Collars Criminality, teda ekonomickej kriminality a korupcie.

    Zdá sa, že pokiaľ ide o reformy, vládna koalícia nie je jednotná, napokon včera sme boli svedkom toho, ako sa musel presunúť jeden zákon na iný čas, pretože vládna koalícia nebola schopná dohodnúť sa na hlasovaní o tomto zákone. Ešte horšie je to, pokiaľ ide o boj s ekonomickou kriminalitou a korupciou, tu som vo vzťahu k súčasnej vládnej koalícii, ktorá je tvorená ťažiskovo bývalou vládnou koalíciou, veľmi skeptický.

    Chcem otvorene povedať, že ako ekonóm oceňujem snahu vlády o udržania deficitu štátneho rozpočtu na uzde. Ako politik sa však spýtam a pýtam, za akú cenu bude deficit udržaný pod hranicou 5 %, a kto túto cenu zaplatí? Ako politik si odpovedám, že je to príliš vysoká cena a zaplatia ju tí, ktorí sú na tom materiálne najhoršie. Zaplatia ju občania Slovenskej republiky, ktorí sa už teraz v drvivej väčšine nachádzajú podľa kritérií Svetovej banky na hranici chudoby.

    Predložený rozpočet nevytvára ani predpoklady pre vládou avizované znižovanie daní a odvodov. Práve naopak, zmeny sadzieb DPH, zvýšenie spotrebných daní, daňové zaťaženie najmä fyzických osôb, teda občanov, ďalej zvyšujú. Tu, vážené dámy a páni, vidím jasný rozpor medzi deklaráciami v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a realitou, ktorá sa odráža v štátnom rozpočte na rok 2003. Štátny rozpočet na budúci rok, tak ako ho predložila vláda, v statickej polohe odráža zložitú situáciu vo verejných financiách. Kto sa však o tú zložitú situáciu vo verejných financiách najviac zaslúžil. Zaslúžila sa o ňu predchádzajúca vláda, ktorá rozšafným a nezodpovedným plytvaním verejných zdrojov doviedla Slovenskú republiku pred rozpad verejných financií. Základnou charakteristikou rozpočtu je jeho reštriktívny charakter, vychádzajúci z neschopnosti riešiť zásadným spôsobom mobilizáciu príjmovej časti prostredníctvom podstatného obmedzenia čiernej ekonomiky, rozsiahlych daňových a colných únikov. Vláda preto, ako to už býva zvykom, zvolila typickú cestu ľahšieho odporu a prostredníctvom tvrdých obmedzení verejných výdavkov prenáša bremeno svojej neschopnosti na tých, ktorí sa najmenej môžu brániť, a to sú občania Slovenskej republiky nachádzajúci sa v sociálne komplikovanej situácii. V protirečení k deklarácii vlády o všeobecnom šetrení verejných zdrojov vláda v navrhovanom rozpočte ďalej plytvá verejnými prostriedkami na rozsiahle a málo efektívne aparáty rezortných ministerstiev. Rozpočtuje ďalšie zvyšovanie prevádzkových výdavkov, miezd úradníkov ministerstiev a dokonca na niektorých ministerstvách aj narastanie ich počtu. Vláda vo výdavkovej strane rozpočtu rezignovala na cieľ budovania diaľničnej infraštruktúry. Jeden a ten istý, po mojej ľavici sediaci podpredseda vlády pre ekonomiku, ktorý presadil v júli tohto roku uznesenie vlády o výdavkoch na výstavbu diaľnic na rok 2003 vo výške 13,25 mld. Sk, aktuálne navrhol do rozpočtu už len výdavky vo výške 8,5 mld. Sk. V medicíne sa tomu hovorí diagnóza schizofrénie a táto rozpoltenosť svedčí o zásadnom rozdiele medzi populistickým správaním sa staro-novej vlády pred parlamentnými voľbami a tvrdými reštrikciami v súčasnosti.

    Dámy a páni, ak je úspech postindustriálnej spoločnosti založený na prednostnom využívaní ľudských zdrojov, disponujúcim rozsiahlym prístupom k informáciám, rozpočet svedčí, žiaľ, o základnom odklone Slovenskej republiky od moderných trendov. Na rozvoj ľudských zdrojov a informačných technológií sú totiž rozpočtované úplne nedostatočné položky, a to aj v porovnaní s okolitými tranzitujúcimi krajinami. Tento rozpočet zakladá pre budúcnosť ďalšie zaostávanie Slovenska za modernými produkčnými trendmi. Rozpočet, namiesto toho, aby prispieval k odstraňovaniu prehlbujúcich sa regionálnych disparít, tieto disparity cez prerozdeľovanie daní fixuje. Tiež v rozpore s proklamovanou decentralizáciou a faktickým presunom kompetencií na vyššie územné celky blokuje prístup vyšších územných celkov k zdrojom na zabezpečenie narastajúcich kompetencií. V rozpore s vládnym programom o rušení krajských úradov v neprimeranom objeme transferuje verejné zdroje do týchto štátnych orgánov. Áno, z hľadiska politickej logiky vláda koná správne, pretože štruktúra, politická štruktúra vyšších územných celkov je iná ako politická štruktúra vládnej koalície. Či tak koná aj v súlade so všeobecnou morálkou, to nechám na posúdenie občanom postihnutých vyšších územných celkov.

    Zákonom Národnej rady č. 416/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov prešla pôsobnosť z orgánov štátnej správy na vyššie územné celky na úseku dopravy, civilnej ochrany, sociálnej pomoci, školstva, kultúry, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu a od 1. januára budúceho roku aj v zdravotníctve. Pravda, okrem zmien kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávu došlo aj k zmene vlastníka majetku. Majetok štátu prešiel do vlastníctva samosprávnych krajov. Ide o zmenu, na ktorú sa čakalo, problém je však v tom, že ide o bývalý majetok štátu, kde sa roky neinvestovalo do údržby a majetok je zdevastovaný. Samosprávne kraje sú odkázané na vyčlenené prostriedky zo štátneho rozpočtu, výška ktorých nepokrývala ani v predchádzajúcich rokoch prevádzkové náklady a museli sa hľadať v štátnom rozpočte ďalšie finančné prostriedky na oddlženie. Takže sa dá predpokladať, že štát, žiaľ, nebude mať záujem o oddlžovanie organizácií riadených samosprávnymi krajmi a tak nielenže sa znížia výdavky na prevádzku, ale devastovanie majetku z hľadiska nedostatočnej údržby bude ešte pokračovať. A ja sa pýtam, to sme skutočne taká bohatá republika, že si to môžeme dovoliť?

    Ďalším problémom je prechod majetku do vlastníctva obcí u tých objektov, kde boli spoločne umiestnené zariadenia, ktoré prešli na obce a samosprávne kraje. Ide napríklad o základné školy, gymnáziá, základné umelecké školy, školy v prírode, spoločne využívané telocvične a podobne. Mestá a obce žiadajú od samosprávnych krajov nájomné za využívané priestory a v rozpočte samosprávnych krajov tieto výdavky neboli zohľadnené ani v roku 2002 a nie sú zohľadnené ani v predkladanom rozpočte na rok 2003. Problémom je aj duálnosť v riadení a v rozhodovaní o mzdových prostriedkoch škôl a školských zariadení. Kompetencie, a to je absurdné, dámy a páni, zostali aj so zamestnancami na krajských úradoch, ale samosprávne kraje vykonávajú okrem rozhodovacích právomocí všetky činnosti spojené s rozpočtom mzdových prostriedkov. V teórii manažmentu sa to nazýva total mismanažment, totálne chybné riadenie. Ako sa to nazýva v teórii vlády, to neviem odôvodniť. Samozrejme, že takýto manažment zakladá značnú administratívu, vrátane zapojenia do celého procesu prerozdeľovania Ministerstva financií Slovenskej republiky. Pri prechode kompetencií boli vyčlenení zamestnanci, ktorí boli bezprostredne zodpovední za oblasti, ktorých sa dotýkal prechod kompetencií. Na odboroch krajských úradov, ale aj okresných úradov boli ďalší zamestnanci, ktorí zabezpečovali práce spojené s financovaním, personalistikou, mzdovou agendou, metodickí zamestnanci a podobne, ktorí neboli delimitovaní na samosprávne kraje. A to vláda hovorí o tom, že treba škrtiť, že si treba uťahovať opasok, že treba globálne šetriť.

    Dámy a páni, toto je globálne šetrenie. V rozpočte samosprávnych krajov boli zabezpečené len finančné prostriedky na bežné výdavky spojené so zabezpečením správy úradu samosprávneho kraja a zabezpečovaním činnosti zastupiteľstva samosprávneho kraja. Z okresných úradov napriek presunu kompetencií v zariadeniach ako sú školy v prírode, základné umelecké školy, sociálne zariadenia bez právnej subjektivity, na samosprávne kraje neboli delimitovaní zamestnanci a aj presunuté finančné prostriedky nezohľadňovali ani v roku 2002 režijné náklady, ktoré zostali na okresných úradoch a nedostali sa ani do rozpočtu samosprávneho kraja na rok 2003. Napriek tomu, že od 1. januára 2003, a to všetci vieme, budú zvýšené ceny energií, rozpočet toto nezohľadňuje a už pri schvaľovaní rozpočtu je potrebné uvažovať s navýšením rozpočtu pre samosprávne kraje rádovo v stovkách miliónov korún bez ďalšieho dopadu zvýšenia cien tovarov a služieb.

    A teraz budem veľmi konkrétny. Na prenesené kompetencie a zabezpečované činnosti v rozpočte vyšších územných celkov nie sú v štátnom rozpočte pokryté výdavky na rok 2003 takto: na úseku školstva v bežných výdavkoch na tovaru a služby. Tu ide hlavne o výdavky na energie v cenách roku 2002, na výdavky spojené s poistením majetku, revíziami, havarijné výdavky spojené s údržbou, výdavkami na cestovné, školenia, prídely do sociálnych fondov, etcetera, etcetera.

    Poviem vám takú príhodu, dámy a páni. Minule som sa rozprával cez mobilný telefón s jedným predsedom vyššieho územného celku a hovorím mu: „Kde sa nachádzaš, potrebujem s tebou hovoriť!“ - „Som v aute, odchádzam z jedného mesta, lebo tam horí škola.“ Hovorím: „Preboha, kto ju podpálil, žiaci, alebo čo sa stalo?“ - „Nie, škola horí tak, že hygienik rozhodol, že ju zavrie.“ Dámy a páni, keď tieto zariadenia patrili štátu, tak hygienik si nedovolil zavrieť školu, ale už štátu nepatria, už je tam iný gazda, takže školy budeme zatvárať a riešiť to takýmto spôsobom.

    Na úseku kultúry: V bežných výdavkoch tiež nie sú pokryté príslušné položky, ide hlavne o energie, príspevky na stravovanie zamestnancov a poistenie majetku a na bežnú údržbu majetku. V kapitálových výdavkoch nie sú pokryté stavby rádovo v hodnote v desiatkach miliónov korún, ktoré boli začaté, a nebude sa v nich tento rok pokračovať. Na úseku sociálneho zabezpečenia vyšších územných celkov v bežných výdavkoch chýbajú takisto rádovo desiatky miliónov, hlavne na energie, hygienické a čistiace potreby, príspevok do sociálneho fondu a na doplnkové dôchodkové poistenie, na poistenie majetku, vysporiadanie vlastníckych vzťahov k majetku, ale aj výdavky na subjekty poskytujúce sociálnu pomoc a na obce, výdavky na sociálne poradenstvo a sociálnu prevenciu. Aj tu platí, žiaľ, že v kapitálových výdavkoch nie sú pokryté ani rozostavané stavby, ktoré budú budúci rok devastovať. Od 1. januára 2003 nadobudne účinnosť novela č. 507/2002 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoc v znení neskorších predpisov, kde je garantované, zdôrazňujem garantované, poskytnúť finančný príspevok na sociálne služby minimálne vo výške 100 % rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami a príjmami na poskytovanie porovnateľného druhu sociálnej služby v takzvaných neštátnych organizáciách, čo si vyžiada ďalšie finančné prostriedky, ktoré neboli zahrnuté do výdavkov v rozpočte na rok 2003. A takto by som, dámy a páni, mohol ísť po ďalších úsekoch, na úseku cestnej dopravy, na ďalších úsekoch. Preto, že si vážim váš čas, nebudem v tomto smutnom vypočítaní deficitov finančných prostriedkov na rok 2003 pre vyššie územné celky pokračovať. Zaujímavejšie to začne byť od 1. januára, keď pod vyššie územné celky prejdú zdravotnícke zariadenia, poskytovatelia zdravotníckych služieb, pretože dlhy zdravotníckych zariadení, ktoré pripadnú vyšším územným celkom, sa už teraz pohybujú rádovo v miliardách Sk. Suma sumárum, vyššie územné celky nebudú schopné zabezpečiť pri predkladanom návrhu rozpočtu ani financovanie najpotrebnejších výdavkov na základe toho, čo z rozpočtu im bude pridelené.

    Dámy a páni, vraciam sa paralelou k tomu, čo som povedal na začiatku. Rozpočet je základným nástrojom realizácie hospodárskej politiky vlády. Nekvalitný a neadekvátny rozpočet je odrazom nekvalitnej a neadekvátnej hospodárskej politiky vlády. Predložený rozpočet nerieši kľúčové problémy občanov Slovenskej republiky ani ekonomiky Slovenskej republiky. Nevytvára predpoklady pre trvalo udržateľný ekonomický rozvoj. Prispieva k ďalšiemu prehlbovaniu regionálnych disparít a ešte viac komplikuje sociálnu pozíciu tých, ktorí sa už teraz nachádzajú na hranici chudoby. Aj z týchto dôvodov nemôže poslanecký klub strany Smer predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 podporiť. Ďakujem vám za vašu láskavú pozornosť.

  • Ďakujem. Ďakujem pánovi poslancovi. O slovo do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Július Brocka a ešte predtým by som rád informoval vážených kolegov a kolegyne, že poslanecké grémium zvoláva predseda Národnej rady na dnes na 13.30. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia. Ja využijem príležitosť, že hovorím po kolegovi Murgašovi a zareagujem naňho krátkou faktickou poznámkou. On spomenul zaujímavý príklad školy, ktorú chcel štátny hygienik zatvoriť z hygienických dôvodov. Ja si myslím, že na Slovensku budeme musieť zatvoriť veľa škôl, ale nie z hygienických, ale ekonomických dôvodov. Pred desiatimi rokmi sa na Slovensku narodilo v jednom roku 90 000 detí, dnes sa rodí takmer polovica. Pri tom istom počte škôl, pri tom istom počte učiteľov, dokonca školstvo si ešte vypomáha mnohými dôchodcami, ktorí dostávajú nielen plat, ale aj dôchodok. A ja si myslím, že toto je situácia, ktorú si dnes, ale ktorú sme si ani v predchádzajúcich rokoch nemohli dovoliť.

    Vážení kolegovia, z toho, čo tu už odznelo, vystupujeme koaličný, opozičný poslanec, ja usudzujem aj z toho, čo chcem ja povedať, že naše vystúpenia budú takmer všetky kritické k štátnemu rozpočtu. Budeme sa možno líšiť len v tom, že jedny budú viac-menej konštruktívne kritické, možno niektoré budú viac-menej nekonštruktívne kritické a možno niektoré budú aj demagogické.

    Áno, zákon o štátnom rozpočte je jedným z najdôležitejších alebo základných nástrojoch hospodárskej politiky vlády. Aj pre nás tu v parlamente je to jeden z najdôležitejších zákonov, ktoré v priebehu roka v Národnej rade schvaľujeme. Vláda a predstavitelia vlády, ministerskí úradníci, jednotliví ministri ho vo výboroch uvádzali ako reálny, transparentný, ambiciózny, ktorý sprehľadňuje finančné vzťahy, ktorý sa usiluje, alebo využíva medzinárodne uznávané metodiky a podobne. Ja by som sčasti s týmito charakteristikami aj súhlasil, ale zastavím sa najmä pri schodku štátneho rozpočtu, ktorý vo mne vyvoláva isté obavy, a preto by som pár viet k nemu rád povedal. Rozpočet, ktorý teraz prerokúvame, je v ňom rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo výške takmer 57 miliárd Sk. Výdavky štátneho rozpočtu predstavujú medziročný nárast o 18,4 miliardy Sk, v percentách je to 6,7 %, takmer, nie takmer, ale vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu výdavky rástli. Tu je na mieste otázka, či toto je správny a dobrý trend. Čo sa skrýva za tým deficitom štátneho rozpočtu vo výške 56,8 miliardy Sk. Na prvom mieste by som spomenul najmä výdavky štátu spojené s dlhovou službou, ktoré sú na úrovni, teda v budúcom roku takmer 35 miliárd Sk. Čiže primárny deficit, deficit znížený o tieto náklady spojené s obsluhou štátneho dlhu budú 21,9 miliardy Sk. Ak to porovnám s rozpočtom z minulého roka, tak primárny deficit bol na úrovni 13,5 miliardy Sk. Je to síce také zjednodušené porovnanie, ale v tomto prípade na budúci rok bude ten deficit o 8,4 miliardy z tohto titulu vyšší. To znamená, že nielen dnes, ale ani v budúcom roku sa nám nedarí nezvyšovať dlhy. Budeme pokračovať aj v bežnom roku spôsobom života na dlh. Rastie aj verejná spotreba obyvateľstva, rastie aj verejná spotreba štátu a myslím si, že to nie je správny a že to nie je dobrý trend.

    Ako by to malo byť? To zlaté pravidlo, ktoré by sme mali používať aj my, alebo ktoré uplatňujeme už aj vo vzťahu napríklad k samosprávam obcí a miest, vyplýva zo zákona o rozpočtových pravidlách, že výška schodku nesmie preskočiť výdavky investičného charakteru. Tak to zlaté pravidlo používa takmer každá rozumná a zodpovedná slovenská domácnosť. U nás v prípade rozpočtu na budúci rok bude schodok z bežného hospodárenia štátu 13,4 miliardy Sk. Po odrátaní aj kapitálových výdavkov, po odrátaní výdavkov na reštrukturalizáciu bánk bude schodok činiť 13,4 miliardy Sk. Ak porovnám takého prepočítavanie alebo hodnotenie schodku štátneho rozpočtu s týmto rokom, tak v tomto roku bol prebytok 1,3 miliardy, respektíve mal byť prebytok 1,3 miliardy Sk, keď sme rokovali o štátnom rozpočte na tento rok. Je pravda, že pred voľbami sa rozpočtová disciplína vytratila a teraz sme v oveľa horšej situácii a musíme ju naprávať. Preto je možno na mieste ďalšia rečnícka otázka, čo s takýmto dlhom, prípadne čo je príčinou toho, by som povedal, stále rastúceho deficitu štátneho rozpočtu z roka na rok. V dôvodovej správe k rozpočtu sa uvádza, že sú zmenené podmienky a medzi tými zmenenými podmienkami sa uvádzajú dôvody, napríklad zákonné nároky v štátnej službe. Tieto zmenené podmienky a zákonné nároky zamestnancov štátnej a verejnej služby predstavujú v štátnom rozpočte nárast objemu miezd zamestnancov oproti tomuto roku o 11,4 %. 11,4 %, to sú tie obligatórne výdavky, mzdy, odvody, ale to nie sú len legislatívne rozhodnutia tohto roka. To sú aj rozhodnutia napríklad z kolektívnych dohôd vlády s odbormi v zmysle zákona o verejnej službe a to nielen v rozpočtovej, ale aj v príspevkovej sfére, kde sa napríklad ďalej skracuje pracovná doba, predlžuje dovolenka o týždeň, zvyšuje sa príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie. Základné stupne platových taríf týchto zamestnancov sa navrhujú zvýšiť o 8 % od 1. 7. budúceho roka, ďalej príspevok do sociálneho fondu 1 % z hrubých miezd, zovšeobecním toto vymenúvanie tých dôvodov, že zabetónovali sme štátnu správu aj napriek istým úpravám, skromným. Pritom sme odobrali a odoberáme a budeme ďalej odoberať kompetencie, náplň pracovnú. To znamená, budú mať menej práce, skvalitňujeme ich pracovné podmienky, lebo v rozpočte nájdete v jednotlivých kapitolách desiatky až stovky miliónov na novú výpočtovú techniku, hardvér, softvér. Stavajú sa im služobné byty, aj tento rok, aj budúci rok, takmer za pol miliardy Sk. O dovolenke, o skracovaní pracovnej doby som už hovoril a ich počet zostáva takmer nezmenený, ak nepočítam tých, ktorí prešli na VÚC-ky. A dokonca ešte sa používajú argumenty Európskej únie o nedostatočnej administratívnej kapacite.

    Ten príklad zo školstva som už spomenul v úvode, že detí máme o polovicu menej, ale počet škôl zostáva. Toto je štátna verejná správa, z roka na rok drahšia, patria sem, samozrejme, aj verejnoprávne inštitúcie, ktorým sme istým spôsobom znížili ich správne fondy pri prerokúvaní vo výboroch a za tejto situácie odbory mobilizujú masy. S požiadavkou i k stanovisku k návrhu štátnemu rozpočtu nemeniť zákon o štátnej a verejnej službe.

    Teraz jednu poznámku kritickú, ktorá od koaličného poslanca vyznieva, alebo môže vyznieť nenáležite, ale dovolím si to povedať, dámy a páni, lebo pred mesiacom sme schvaľovali veľmi nepríjemné zákony v skrátenom konaní a mám pocit, že sme urobili taktickú chybu. Ak by sme pri rokovaní o tých skrátených konaniach už mali predložený návrh zákona o štátnom rozpočte a vedeli sme teda podrobne, ako to bude v tom návrhu vyzerať, lebo robili sme to v dobrej viere, že ten návrh zákona o štátnom rozpočte bude rovnako kritický nielen k verejnej spotrebe obyvateľstva, ale aj k verejnej spotrebe štátu, asi by som bol oveľa iniciatívnejší pri niektorých pozmeňujúcich návrhoch a nielen pri zákone o prídavkoch na deti. Tam chcem vysloviť isté poďakovanie a uznanie vám, že ste akceptovali tie výhrady, alebo ste boli ochotní meniť ten zákon tak, aby nemal taký dramatický dopad na mnohé rodiny s deťmi, ako to bolo v tom pôvodnom návrhu.

    Keď sme na tej predchádzajúcej schôdzi hlasovali o tých skrátených konaniach, boli to dosť tvrdé zásahy do sociálnej situácie občanov, najmä tých sociálne odkázaných a zdravotne postihnutých. Použijem ako príklad - jeden za všetky - výdavky na sociálne dávky. Tento rok sa očakáva plnenie vo výške 18 miliárd Sk. V rozpočte na budúci rok budeme hlasovať a schvaľujeme vo výške 16,4 miliardy Sk. Čiže nejde o plnenie 100 % predchádzajúceho roka, bude to plnenie na úrovni 91 % predchádzajúceho roka, ale rozpočtovaný objem výdavkov na platy zamestnancov v roku 2003 bude na úrovni 114,4. Nie som proti rastu platov zamestnancov štátnej správe, už to odznelo aj v našom rozpočtovom výbore veľakrát, keď sme diskutovali o tom podrobne s predkladateľmi, ale, jednoducho, musí ich byť menej. Zatiaľ budú iba menej pracovať a upozorním ešte na ďalšiu vec, ktorú sme vyvolali a spôsobili tými nešťastnými zákonmi o štátnej a verejnej službe. Poviem vám, ako sa verejná a štátna služba, alebo štátna služba osobitne prispôsobila novej legislatíve. Pred prijatím zákona o štátnej službe napríklad dobre alebo lepšie platení štátny úradníci, keď boli chorí, alebo keď mali ošetrovať členov rodiny pri chorobe, tak obyčajne to robili formou dovolenky, lebo to bolo pre nich nevýhodné, viete, že by tým strácali, lebo nemocenská dávka ohraničená výškou, myslím 325 Sk na deň, znamenala zníženie ich reálneho príjmu. Vtedy sa im to neoplatilo, dnes sa im to veľmi oplatí, lebo keď budú chorí, keď sa budú starať o svojich chorých členov rodiny, tak o nič neprídu, lebo tento rozdiel v nemocenskej dávke voči teda ušlej mzde im štát z rozpočtu dorovná. Toto si myslím, že toto je tvrdý, to ani socializmus neznesie takéto prirovnanie, a odbory idú mobilizovať masy. Myslím si, že nemajú dôvod, veď im to nejdeme vôbec rušiť. Čo s tým, dámy a páni, náš rozpočtový výbor prijal uznesenie, v ktorom odporúča vláde, aby rozpočtovaný objem výdavkov na platy zamestnancov v roku 2003 nebol vyšší ako 105 % v porovnaní s rokom 2002. Čiže očakávame od vlády, že v priebehu budúceho roka urýchlene predloží návrhy do jednotlivých rezortov, ako toto možno dosiahnuť. Rozpočtované dôsledky tohto návrhu sú 3 mld. Sk, čo znamená inými slovami viacero pozitívnych efektov, podľa môjho názoru. Nielen zníženie napätosti verejných financií, možno zníženie domáceho dopytu, aj vplyv na obchodnú bilanciu.

    Dámy a páni, metodika konštruovania rozpočtu sa zmenila, ale základný spôsob tvorby rozpočtu sa nezmenil, ten postup je z roka na rok rovnaký, že tie ministerstvá pripravia viac-menej nereálny návrh, ktorý ministerstvo financií a vláda skreše a akože ho zreálni a my tu v Národnej rade ho potom v takej podobe schválime. Keďže si myslím, že záujem daňového poplatníka radového občana je niekedy - a niekedy často - iný ako štátneho úradníka, mali by sme byť my volení zástupcovia v tomto smere možno kritickejší a to hovorím preto teraz do vlastných radov, lebo ani jeden výbor Národnej rady nenavrhol krátenie výdavkov rozpočtových kapitol. A zníženie deficitu štátneho rozpočtu, teda vlastne jeden áno. rozpočtový výbor, od toho sa to aj istým spôsobom očakáva. My sme, pravda, nediskutovali o cenách studených rezňov v parlamentnom bufete, lebo takúto diskusiu považujeme za smiešnu, ale znížili sme výdavky Národnej rady o 20 miliónov korún, nebudú nové autá v Národnej rade, nebude nová telefónna ústredňa a iné veci, bez ktorých sa musí Národná rada zaobísť. Keď sme utiahli opasky v iných, v možno aj nedostatočne odôvodnených prípadoch. Navrhli sme zmraziť platy poslancom alebo ústavným činiteľom, o ďalších úpravách - navrhli sme úsporu 100 mil. Sk, teraz hovorím o tých úpravách, ktoré prešli cez rozpočtový výbor a ja som rád, na stavebné sporenie a hypotekárne úvery. Celkovo prijaté opatrenia vo výbore pre financie, rozpočet a menu majú súhrnný efekt 147, 65 mil. Sk, o ktoré navrhujeme zmenšiť schodok štátneho rozpočtu.

    Dámy a páni, myslím si, že by sme sa mohli do budúcna takýmto prístupom inšpirovať. Osobitne alebo ďalej oceňujem to, že pri rokovaniach vo výboroch prišlo aj k istým racionálnym záverom a došlo k istým zmenám, kde išlo aj o možno presuny alebo navýšenia, ktoré boli, myslím si, potrebné a pozitívne to ocení aj verejnosť, že sme napríklad zmenšili sociálny dopad na cestujúcich v hromadnej doprave, to je tých 60 mil. Sk rozdelených rovnako pre železničnú aj autobusovú dopravu, že sme tie chýbajúce prostriedky na zrovnoprávnenie poskytovania sociálnych služieb v neštátnych a štátnych zariadeniach, rovnako teda na ne pamätali, že sme prispeli aj na ten projekt Infovek, ďalej že sme boli rovnako citliví ako v minulom volebnom období na problémy, ako je tá nová forma poskytovania tých absentujúcich služieb v hospicoch, alebo napríklad na projekty transformácie detských domovov.

    Dámy a páni, poslanci za klub Kresťanskodemokratického hnutia budú hlasovať za návrh štátneho rozpočtu s pripomienkami a odporúčaniami gestorského, finančného výboru. Uvedomujeme si, že tento rozpočet nie je dokonalý, ale je to lepšie pre Slovensko ako rozpočtové provizórium. Na ten budúci budeme mať v tomto novom zložení podstatne viac času a preto verím, že ten náš ďalší spoločný rozpočet bude dokonalejší. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ešte predtým ako vystúpi za klub Aliancie nového občana pán poslanec Malchárek, dovolil som si prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec, nedalo mi a nedá mi, ak hovoríte a vystupujete za Klub KDH, považujem za neuveriteľnú neslušnosť, keď hovoríte, že vy ste boli tí, ktorí ste zachraňovali 20 mil. Sk v rozpočte Národnej rady. Po prvé, ja som bol na diskusii s predsedom Národnej rady vo vedení parlamentu, viem presne, ako vznikalo stanovisko k tomu, čo sa bude zachraňovať, čo sa bude sťahovať. Tu ste neboli ako poslanec KDH a okrem toho, to nie je zásluha výboru, len. Takže neprisvojujme si niečo, čo vám nepatrí. Pokiaľ ide o návrh výboru, ktorý hovorí o znížení alebo teda o znížení celkového objemu platov na 5-percentné navýšenie oproti 11-percentnému, môžem vám sľúbiť, že aj na koaličnej rade podporí Aliancia nového občana tento návrh aj vo vzťahu ku KDH a pokiaľ hovoríme o zákone o štátnej a verejnej službe, tak som rád, že ste sa stotožnili s návrhmi a kritikou Aliancie nového občana v čase, keď ešte nebola parlamentná strana, keď sa tento zákon prijímal, radšej neskoro ako nikdy. Ďakujem pekne. Pán poslanec Malchárek, nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, áno, len som nevedel, aha teraz je, ja som ho nevidel, pardon, nech sa páči. Pán poslanec Brocka.

  • Pán podpredseda, asi ste ma nepozorne počúvali, ja som hovoril o návrhoch, ktoré prešli vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Ja si neprisvojujem tie návrhy ako návrhy Kresťanskodemokratického hnutia. Som rád, že sme sa zhodli v tom, že máte rovnaký názor ako my na niektoré otázky.

  • Ďakujem, nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Ako predstaviteľ poslaneckého klubu Aliancie nového občana, samozrejme, zástupca vládnej koalície by som v nasledujúcich minútach rád zhodnotil základné ekonomické parametre a podmienky, ktoré ovplyvnili zostavenie predkladaného návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2003. Štátny rozpočet je jedným z najdôležitejších zákonov, ktoré prerokúvame. Jeho dôležitosť je najmä v tom, že zohľadňuje vývoj národného hospodárstva v minulých rokoch a zároveň predstavuje program na rok nasledujúci. Rozpočet, o ktorom dnes diskutujeme, sa tak, a to úprimne verím, stane pilierom ekonomiky v roku 2003.

    Na úvod by som rád zdôraznil, že v minulom volebnom období som v záverečnom roku nepodporil zákon o štátnom rozpočte na rok 2002. Vláda a ministerstvo financií pri jeho zostavovaní použili metodiku, ktorá podľa môjho názoru nebola adekvátna vzhľadom na neustále prebiehajúcu transformáciu slovenskej ekonomiky. Hlavnou chybou bolo, že privatizačné príjmy, ktoré majú jednorazovú povahu, a preto skresľujú pohľad na štátny rozpočet, boli súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a taktiež náklady, ktoré boli spojené s reštrukturalizáciou bánk, neboli zaradené medzi výdavky štátneho rozpočtu, hoci v konečnom dôsledku boli financované práve z jeho prostriedkov.

    Podľa posledných zverejnených údajov k vývoju rozpočtu v roku 2002 sa ukazuje, že snaha príslušných rezortov zabezpečiť najmä nedaňové príjmy ako i neprekročiť rozpočtové výdavky nebude v plnej miere dosiahnutá. Realizácia zamýšľaných opatrení sa oneskoruje a naopak, prijali sa ďalšie rozhodnutia s výraznými rozpočtovými dôsledkami, napríklad v mzdovej, respektíve v sociálnej oblasti. Reálne nám teda vznikol deficit, ktorý je viac ako dvojnásobný proti plánovanému, ktorý mal dosiahnuť 3,5% hrubého domáceho produktu. Predkladaný návrh tieto nedostatky dosť zásadne odstraňuje. Štátny rozpočet na rok 2003 je pripravovaný v metodike ESA 95, ktorú nielenže považujem za korektnejšiu, ale vyžaduje si ju aj prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie. Mimoriadne, respektíve náhodné príjmy ako napríklad príjmy z privatizácie či deblokácie ruského dlhu a skryté výdavky súvisiace so splácaním dlhu zdravotných poisťovní, nemocníc či škôl v tomto návrh nie sú započítané a tak tento rozpočet môžeme považovať za reálnu kvantifikáciu príjmov a výdavkov štátu v roku 2003. Štátny rozpočet na rok 2003 vychádza z analýzy jednotlivých odvetví národného hospodárstva. Uvedomujeme si, že ani tento rozpočet nie je ideálny vzhľadom na reformy, ktoré neboli realizované v minulých rokoch. Napriek relatívne krátkej dobe po voľbách sa nám však podarilo pripraviť štátny rozpočet, ktorý považujeme za najvhodnejší súčasný variant a zároveň jeho schválenie eliminuje prípadné rozpočtové provizórium, čo by som rád zdôraznil. Samotný obsah rozpočtu na rok 2003 zohľadňuje súčasnú hospodárskopolitickú situáciu, keď je potrebné uskutočniť významné reformy, naštartovať reformy na strane príjmov ako i výdavkov. V návrhu sú tak premietnuté zmeny v príjmovej a výdavkovej časti, ktoré odrážajú priority súčasnej vlády. Pri odhadovanej úrovni hrubého domáceho produktu na rok 2003 vo výške 1 bilión 155 miliárd predstavuje schodok verejného rozpočtu 3,87 % hrubého domáceho produktu. Je to aj dôsledok faktu, že v roku 2003 sa v štátnom rozpočte kumulujú viaceré negatívne faktory, vyplývajúce najmä z nerealizácie reforiem, vyúsťujúcich do rizík rozpočtu v roku 2002 a z realizácie rozhodnutí, ktorých účinnosť sa posunula za horizont roku 2002 a to sú všetko momenty, na ktoré sme v posledných dvoch rokoch v rámci Aliancie nového občana veľmi intenzívne poukazovali a upozorňovali sme, že takéto riziká tu v Slovenskej republike vznikajú.

    Príjmy štátneho rozpočtu pre rok 2003 sa kvantifikujú na úrovni 235 mld. Sk. V porovnaní s rokom 2002 sa teda rozpočtujú naviac o 15,1 mld. Sk. V uvedenom výnose sú už však zohľadnené prínosy navrhovaných legislatívnych opatrení v objeme 11 mld. Sk, ktoré vzniknú v dôsledku zmien napríklad v DPH a spotrebných daniach. Tento nárast v nepriamych daniach spolu s rastom inflácie, ktorá je rozpočtovaná na 8,8 % a v porovnaní s týmto rokom narastie až o 5 %, predstavuje hlavné riziko pre budúci rok. Rast cenovej hladiny v tejto výške je však nevyhnutný vzhľadom na nárast regulovaných cien, hlavne elektriky, plynu a vody. Uvedomujeme si, že toto zvyšovanie vyvolá určitú kritiku tejto vlády a tejto vládnej koalície v očiach verejnosti. Tento krok je však potrebný, štát nemôže donekonečna dotovať tieto ekonomické statky. Napríklad deformované ceny vodného a stočného, ktoré v súčasnosti pokrývajú len 70 % reálnych ekonomických nákladov potrebných na ich výrobu a dosahujú len v porovnaní polovicu fakturovaných cien v Českej republike.

    Plánované výdavky štátneho rozpočtu predstavujú 291,8 mld. Sk. Na medziročnom raste o 18, 4 mld. sa budú podieľať najmä výdavky na mzdy a sociálne účely. I keď sa nám pre rok 2003 čiastočne podarilo napraviť často neadekvátne použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, ešte stále vidíme priestor na úpravy vo výdavkovej časti. Pri každej výdavkovej kapitole štátneho rozpočtu sa preto v nasledujúcich rokoch musí vykonať detailný krížový audit oprávnených nákladov súvisiaci s jednotlivými činnosťami, zhodnotiť jeho výsledky a následne v prípade potreby okamžite vykonať požadované úpravy. Navrhovaný rozpočet je prvým krokom ku konsolidácii verejných financií. Je pravdou, že má reštriktívny charakter, tento však vyplýva z aktuálnej situácie o verejných financiách, ktoré je potrebné naštartovať, a práve tento povolebný čas nám dovoľuje nevyhnutné reformy uskutočniť razantným spôsobom. Pri ich realizácii musíme byť však vzhľadom na citlivosť ich dopadu na spoločnosť dôslední a zodpovední. Zodpovednosť chápeme na jednej strane ako dôslednosť voči občanom pri záväzkoch, ktoré nám vyplývajú z titulu ich preferencií, a na druhej strane zodpovednosť musí byť premenená do praxe i voči štátnym úradom pri plnení ich funkcií. Rozpočty pre jednotlivé orgány štátnej správy musia byť dodržané a táto vláda nemôže dovoliť a poskytnúť ústupky v priebehu roka, tak ako to bývalo zvykom v rokoch minulých. Jedine nekompromisné dodržanie takejto rozpočtovej disciplíny povedie k želaným úspechom.

    Rozpočet musí byť pre každú participujúcu stranu záväzný, len tak môžeme v nasledujúcich rokoch stabilizovať hospodárstvo a zabezpečiť zdroje pre nasledujúce roky. Štátny rozpočet na rok 2003 síce nevytvára zdroje v celom požadovanom rozsahu, obmedzuje však neustále rastúcu štátnu spotrebu a vytvára dobrý odrazový mostík pre nasledujúce rozpočty. Taktiež vytvára predpoklady pre udržanie stability vývoja verejných financií. Takto vzniknuté zdroje budú nadobúdať ešte väčší význam v kontexte očakávanej integrácie do štruktúr Európskej únie. Rozvojové projekty, ktoré financujú fondy Európskej únie, totiž vyžadujú spolufinancovanie krajinou, do ktorej prostriedky z podporných programov smerujú. Práve tento dôvod bol kľúčový pri nedostatočnom čerpaní práve týchto prostriedkov z Európskej únie. Tieto neustále naberajú na dôležitosti a s určitosťou môžeme povedať, že v nasledujúcich rokoch budú potrebné neustále väčšie objemy na pokrytie plánovaných investičných spoločných projektov.

    Rozpočet na rok 2003 svojím charakterom zohľadňuje tieto potreby hlavne tým, že vytvára operačný priestor pre budúce roky, keď budú spomínané potreby bezpochyby vyššie. Okrem dlhých diskusií medzi vládou a jednotlivými ministerstvami štátny rozpočet citlivo vníma aj zahraničie.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 podrobne študovali experti z misie Medzinárodného menového fondu, ktorí viedli v dňoch 6. a 19. novembra diskusie o fiskálnej a menovej politike najmä s výhľadom na rok 2003. Vo svojej správe konštatujú, že rozpočet na rok 2003 primerane stanovuje cieľ podstatne sprísniť fiskálnu pozíciu. Fiskálna reštrikcia spolu s dôsledným dodržiavaním rozpočtu ich pravidiel sú nevyhnutnou súčasťou predkladaného návrhu. Len týmto spôsobom môžeme byť úspešní pri dosiahnutí primeraného pokroku v strednodobej konsolidácii verejných financií a zmiernení tlaku na menovú politiku tak, aby sa schodok vonkajšieho bežného účtu platobnej bilancie dostal na trajektóriu udržateľného rozvoja.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet na rok 2003 predostrel prvý krok na plnenie reštrukturalizácie a konsolidácie verejných financií. Ja som osobne presvedčený, že tento rozpočet je v súčasnosti optimálnym variantom, rovnako ako aj celý poslanecký klub Aliancie nového občana, ktorý stabilizuje verejný sektor a na jeho základe vzniknú v nasledujúcich rokoch ďalšie rozpočty, ktoré podporia napredovanie ekonomiky. Z týchto dôvodov chcem deklarovať našu podporu pre rozpočet v roku 2003 naším hlasovaním. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Malchárkovi. Za klub SDKÚ sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Hort.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia. Postoj k pripravovanému štátnemu rozpočtu sme v parlamente v podstate už vyjadrili na predchádzajúcej schôdzi pri schvaľovaní nevyhnutných noviel zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.

    Predkladateľ Ministerstvo financií Slovenskej republiky - a týmto by som veľmi rád ocenil ich prácu - vo veľmi krátkom čase dokázal premietnuť dôsledky navrhovaných zmien do výšky príjmov a výdavkov budúcoročného štátneho rozpočtu.

    Za poslanecký klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie vyjadrujem jednoznačnú podporu predloženému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 vrátane pozmeňujúcich návrhov, ktoré si v spoločnej správe osvojil gestorský výbor.

    Tento náš postoj vychádza z toho, že štátny rozpočet je základným nástrojom, prostredníctvom ktorého vláda zasahuje do ekonomiky s ambíciou naplnenia vytýčených ekonomických cieľov. Cieľov, ktoré sú presne kvantifikované a za ktoré nesie vláda plnú zodpovednosť. Preto k zostaveniu štátneho rozpočtu vláda musí pristupovať a pristupuje nanajvýš zodpovedne, inak by išla proti sebe. Ďalej, návrh ministerstva financií je reálnym návrhom zohľadňujúci aktuálny stav slovenského hospodárstva. Schopnosť a vôľu prispieť na príjmovej strane a potrebu únosne okresať plnenie požiadaviek na výdavkovej strane.

    Štátny rozpočet je už zostavený podľa metodiky ESA 95, ktorú si vyžaduje prístupový proces. Je korektnejšia a transparentnejšia. Dochádza k očisteniu od určitých položiek na strane príjmov i výdavkov a k postupnému približovaniu kalkulácií a interpretácie deficitu štátneho rozpočtu medzi vládou a nezávislými analytikmi. Deficit verejných financií podľa metodiky ESA 95 sa bude pohybovať na úrovni 5 % HDP. Len pre ilustráciu, v roku 2002 pravdepodobne prekročí 7 %, je zjavná teda jednoznačná tendencia k naplneniu maastrichtského kritéria, ktoré hovorí o 3 percentách HDP do roku 2006.

    Uvedených 5 % môžeme považovať za vážny záväzok, ktorý bude predpokladať, ale aj tlačiť na tvrdé reformy v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, v školstve, v doprave, vo verejnej správe, čoho si je vláda plne vedomá a v tomto smere aj koná.

    Podľa Medzinárodného menového fondu je rozpočet na rok 2003 prvou etapou strednodobej stratégie, reštrukturalizácie a konsolidácie verejných financií. Schodok verejných financií na rok 2003 na úrovni 5 % HDP považuje aj správa Medzinárodného menového fondu za primeraný. Ako určité riziko upozorňuje na nadhodnotenie príjmov v položke dane z príjmu právnických osôb o 5 mld. Sk. Tu však treba povedať, že na druhej strane toto určite prinesie tlak na zlepšenie finančnej disciplíny, na rast efektívnosti daňovej a colnej správy.

    Čiže ak mám definovať hlavné charakteristiky predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, tak treba konštatovať, že štátny rozpočet na rok 2003 je pravdivý a zároveň náročný. Pohľad na zostavovanie rozpočtu takouto optikou je však nevyhnutný pre naplnenie jedného zo základných cieľov, ktoré si súčasná vláda stanovila. Tým je vstup do Európskej únie a neskôr aj do Európskej menovej únie, sprevádzaný zlepšovaním životnej úrovne obyvateľov Slovenskej republiky.

    Predpokladaný rozpočet nie je ideálny. Bezpochyby však smeruje nielen k formálnemu, ale aj k reálnemu naplneniu tohto cieľa. Rozpočet na rok 2003 vychádza zo základných makroekonomických predpokladov, ktoré sa zhodujú s odhadmi viacerých renomovaných medzinárodných a domácich inštitúcií. Podobné ukazovatele hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky, aké sú zapracované do makroekonomického rámca budúcoročného štátneho rozpočtu, prezentovali vo svojich správach aj Medzinárodný menový fond, Európska únia alebo Národná banka Slovenska.

    Správnosť predpokladov ministerstva financií potvrdili aj viacerí nezávislí ekonómovia. Na základe odhadov ministerstva financií by mala dosiahnuť úroveň tvorby HDP v roku 2003 1155,4 mld. Sk. Priemerná ročná inflácia by mala v roku 2003 dosiahnuť úroveň 8,8 %, čo však vyplýva predovšetkým z realizovaných cenových úprav, predovšetkým deregulácia cien energií. Miera evidovanej nezamestnanosti by nemala presiahnuť 18 %.

    Ak som na úvod hovoril, že ide o rozpočet pravdivý a zároveň aj náročný, tak pravdivosť budúcoročného štátneho rozpočtu vyplýva z faktu, že jeho príjmy aj výdavky sú odhadnuté reálne. Príjmová stránka rozpočtu je založená na štandardných príjmoch, predovšetkým na príjmoch z výberu daní.

    V budúcoročnom rozpočte nie sú zahrnuté rizikové príjmové položky, ktorých naplnenie by si vyžiadalo prijatie ďalších opatrení, alebo majú jednorazový charakter. Takými sú napríklad príjmy z deblokácií, príjmy plynúce do rozpočtu zo Slovenskej konsolidačnej, akciovej spoločnosti, alebo výnosy z predaja hotela Fórum, výnosy z predaja telekomunikačných licencií či privatizačné príjmy. Všetky tieto položky v minulých rokoch nadhodnocovali úroveň príjmov štátneho rozpočtu a v konečnom dôsledku vyúsťovali do vyššieho deficitu. Hoci tento rok sa s podobným druhom príjmov v štátnom rozpočte neuvažuje, v prípade ich realizácie sa počíta s ich využitím, a to podčiarkujem, výhradne na zníženie verejného dlhu.

    Na strane výdavkov štátneho rozpočtu by sa nemala opakovať situácia z minulosti, keď napríklad výdavky štátu na sociálne dávky o niekoľko miliárd prekročili rozpočtovanú hodnotu. Takéto rozpočtovanie znamenalo zvyšovanie schodku verejných financií a skresľovalo pravdivý obraz o výdavkoch štátu na sociálnu oblasť.

    V štátnom rozpočte na rok 2003 sú všetky výdavky zohľadnené v ich plnej výške, čím by malo byť zaručené udržanie schodku verejných financií v roku 2003 na pôvodne rozpočtovanej úrovni.

    Štátny rozpočet rovnako zakladá predpoklady pre zastavenie tvorby nových dlhov v okruhu verejných financií. Najlepšie možno túto ambíciu ilustrovať na postoji vlády k obom spoločnostiam pôsobiacim v železničnej doprave, a to Železnice Slovenskej republiky a Železničná spoločnosť. Zo štátneho rozpočtu im prináleží v roku 2003 podstatne viac prostriedkov ako v minulosti, tieto financie sú však vyvážené podmienkou netvoriť nový dlh. V budúcom roku už nemôžu tieto spoločnosti počítať s neštandardnými príjmami z privatizácie ani s poskytovaním nových štátnych záruk na ich úvery.

    V súvislosti s decentralizačným procesom je oprávnená otázka finančného pokrytia prenesených kompetencií, ktoré od nového roka prechádzajú do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Finančný vzťah štátu k obciam a VÚC je pre rok 2003 riešený okrem vlastných daňových príjmov obcí najmä decentralizačnými dotáciami. Navýšenie finančných transferov štátu smerujúcich do obcí a VÚC súvisí predovšetkým s prechodom nových kompetencií do ich pôsobnosti od januára 2003. Transfer obciam pritom v roku 2003 dosiahne takmer 7,7 mld. Sk a pre VÚC je v rozpočte vyčlenených 7,9 mld. Sk. Tieto prostriedky sú určené na financovanie školstva, sociálnej oblasti, dopravy a kultúry, tak ako o tom hovorí kompetenčný zákon.

    Druhá kvalifikácia rozpočtu je, že je to rozpočet náročný. Náročný možno štátny rozpočet na rok 2003 nazvať preto, že znižuje deficit okruhu verejných financií podľa oficiálnej európskej metodiky ESA 95 na 5 % predpokladanej tvorby HDP. Zníženie rozpočtového schodku sa stáva zreteľným najmä v porovnaní s predpokladaným vývojom v roku 2002, keď ministerstvo financií očakáva deficit na úrovni viac ako 7 % a to práve z dôvodu nenaplnenia rizikových príjmov a prekročenia niektorých druhov obligatórnych výdavkov rozpočtu.

    Aj v minulých rokoch sa však deficit verejných financií pohyboval nad úrovňou 6 % HDP. I keď štátny rozpočet na rok 2003 nie je ideálny, je to bezpochyby krok správnym smerom. Vytvára totiž predpoklady pre stabilný vývoj a rozvoj ekonomického prostredia, znižovanie deficitnosti okruhu verejných financií zaručí zdravšie prostredie pre podnikateľské aktivity, nakoľko bude podporovať stabilnú hladinu výmenného kurzu slovenskej koruny ako aj nižšiu úroveň úrokových sadzieb. Takýto vývoj bude pozitívne vplývať na ekonomický rast, ktorý sa v budúcom roku predpokladá na úrovni 3,7 %. V podmienkach celosvetového spomalenia hospodárskeho rastu je to veľmi dobrý výsledok.

    V nasledujúcich rokoch sa dokonca predpokladá postupné zrýchľovanie tempa ekonomického rastu Slovenskej republiky. Postupná konsolidácia deficitu verejných financií zakladá navyše predpoklad pre naplnenie jedného z hlavných cieľov programového vyhlásenia vlády vo fiskálnej oblasti, ktorým je plnenie maastrichtských kritérií Slovenskou republikou do horizontu roku 2006. Jednou z podmienok členstva Slovenska v Európskej menovej únii je udržať schodok verejného rozpočtu nižší ako 3 % HDP.

    Na záver zostáva už len dodať, že v roku 2003 sme len na začiatku cesty. Štátny rozpočet na nasledujúci rok vytvára predpoklady pre úspešný štart do nového vládneho obdobia, na konci ktorého by sa mala Slovenská republika zaradiť medzi krajiny spĺňajúce náročné kritériá na členstvo v Európskej menovej únii. Na základe týchto skutočností si vás dovoľujem v mene svojom ako aj v mene poslaneckého klubu SDKÚ požiadať o podporu tohto návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Hortovi. Vystúpenie zástupcov a predstaviteľov klubov ukončí pán poslanec Kiňo za HZDS. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a vážení páni. Dovoľte mi, aby som predniesol svoj príspevok v mene poslaneckého klubu HZDS a aj v mene svojom. Budem sa zaoberať otázkami, ktoré sú podľa nášho názoru najrizikovejšie a najproblematickejšie pri konštrukcii a stavbe rozpočtu.

    Tu už tradične jednou z hlavných sfér konfrontácie politikov a ekonómov je štátny rozpočet. A preto je pre každý štát dôležité, či prevládajú názory ekonómov alebo prevládajú názory politikov. Žiaľ, na Slovensku sme stále svedkami toho, že dominanciu pri konštrukcii rozpočtu majú názory politikov a čím ďalej, tým viac deformujú makroekonómiu na Slovensku so všetkými negatívnymi dopadmi na ekonomický rast, zamestnanosť alebo nezamestnanosť a životnú úroveň obyvateľstva. Pri konštrukcii rozpočtu, ja som to už aj niekde spomínal, pozitívne hodnotím fakt, že po prvýkrát Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyčíslilo deficit verejných financií v metodike Európskej únie ESA 95. Táto metodika na rozdiel od doterajšieho systému neuznáva niektoré príjmy a naopak, zahŕňa výdavky, napríklad plnenie štátnych záruk, ktoré neboli sledované podľa súčasnej metodiky. V ESA 95 sa používa takzvaný arkurálny princíp, to znamená, že sa záväzky a pohľadávky zachytávajú v čase ich vzniku.

    Zavedenie tejto metodiky na Slovensku je o to dôležitejšie, že systém ESA 95 vyžaduje od členských štátov Európskej únie pre lepšiu porovnateľnosť ekonomických ukazovateľov na medzinárodnom základe. Práve pri plnení konvergenčných kritérií na vstup do Európskej menovej únie sa budú hodnotiť výsledky fiskálnych kritérií podľa výsledku vykázanom v tejto metodike. Podľa novej metodiky bude deficit štátneho rozpočtu približne 4,99 %, v starej metodike by to predstavovalo 3,9 % HDP.

    Treba otvorene povedať, že pri tvorbe štátneho rozpočtu ministerstvo financií malo neľahkú úlohu. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa pohyboval od 30 do 50 mld., preto sa muselo pristúpiť k zastaveniu trendu rastúceho verejného dlhu, nakoľko je to aj podmienka plynúca z predvstupového ekonomického programu. Je viac ako zrejmé, že v súčasnej ekonomickej situácii sa reálne nedá zostaviť iný rozpočet ako deficitný.

    Na jednej strane treba diskutovať o primeranosti výšky deficitu, ale oveľa viac je potrebné zohľadňovať konštrukciu štátneho rozpočtu v širších súvislostiach, čiže je to otázka verejných financií, vplyv štátneho rozpočtu na hospodársky rast, zamestnanosť, vývoj cenovej hladiny či životnú úroveň obyvateľstva. A práve tento druhý aspekt podľa môjho názoru absentuje pri diskusii o tohtoročnom rozpočte.

    Centrom opatrení na príjmovej stránke rozpočtu sú zmeny v dani z pridanej hodnoty. Ide o zvýšenie dolnej a zníženie základnej sadzby DPH, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov a minerálnych olejov. Tieto opatrenia, treba objektívne povedať, povedú k rastu spotrebiteľských cien, zníženiu domáceho dopytu a následne ekonomického rastu s dôsledkami aj na zamestnanosť. Zvýšenie dolnej sadzby DPH sa dotýka práve komodít nachádzajúcich sa v spotrebnom koši, teda tento proces môže výrazným spôsobom zasiahnuť životnú úroveň najslabších skupín obyvateľstva.

    K procesu takzvaného zjednotenia sadzieb DPH aj v mnohých krajinách Európskej únie sa štandardne využívajú dve až tri sadzby. A tá úroveň je v niektorých prípadoch nižšia ako v Slovenskej republike. Okrem toho je daň z pridanej hodnoty účinným nástrojom hospodárskej politiky, pretože sa ním dajú daňovo odľahčiť vybrané skupiny tovarov a tým podporovať určitú časť domáceho dopytu a stabilizovať životnú úroveň. To znamená, že na Slovensku sa vzdávame účinného nástroja hospodárskej politiky.

    Vo svojom vystúpení sa chcem v prvom rade zamerať na niekoľko oblastí, ktoré považujem z hľadiska predloženého rozpočtu za rizikové a kľúčové. V prvom rade je to rozpočtový deficit a verejný dlh. Východiská rozpočtu ako i uvádzanie v strednodobom finančnom pláne alebo výhľade na rok 2002 až 2005 sú uvedené nasledovné makroekonomické parametre: priemerná ročná miera inflácie 8,8; tempo rastu HDP je v stálych cenách 3,7; nezamestnanosť 18 %. Očakávaná úroveň obsluhy vnútorného a zahraničného dlhu, vnútorný dlh vo výške 24,9 mld., zahraničný dlh takmer 10 mld., spolu 34,9 mld. Pri diskusii vo výbore pre financie, rozpočet a menu na otázku, s akým kurzom ministerstvo financií počítalo pri výpočte nákladov na zahraničný dlh, mi bolo odpovedané úradníkmi z ministerstva financií, že dolár v úrovni 44,8 a euro v úrovni 44,1. Dávam do pozornosti váženým kolegom, je to podstatne vyšší kurz alebo znehodnotenie meny, ako je v súčasnosti, so všetkými dopadmi, a nie som o tom presvedčený, či tieto dopady týchto devalvačných tendencií boli premietnuté v konštrukcii rozpočtu.

    V návrhu rozpočtu sa preindikuje verejný dlh 39,6 % z HDP a rozpočtový deficit vo výške 4,6 % z HDP. Tieto ukazovatele považujem za alarmujúce a dovoľte mi krátku úvahu.

    Na obsluhu štátneho dlhu, ktorý sa v budúcom roku bude splácať vo výške 145,7 mld., by sa malo použiť 34,9 mld. Sk. Ak vláda ponechá súčasný vývojový trend verejného dlhu, výsledkom môže byť prudký nárast verejného dlhu a v roku 2007 by mohlo kritérium pre verejný dlh prekročiť aj maastrichtské kritériá, to je 60 %. Na tento vývoj upozorňuje aj Svetová banka. Okrem toho vyvstávajú tu riziká spojené s deficitom bežného účtu. Deficit je vo veľkej miere zapríčinený investíciami, čo možno hodnotiť ako pozitívne, čo zvyšuje ekonomický potenciál Slovenska, avšak problém zostáva, financovanie tohto rozsiahleho deficitu, čo má ďalekosiahle makroekonomické konzekvencie, vrátane tlaku na menový kurz.

    V roku 2002 bol deficit bežného účtu platobnej bilancie financovaný v privatizácii plynárenského priemyslu alebo podniku, avšak zdôrazňujem, privatizácia štátnych podnikov nemôže byť trvalé riešenie financovania deficitu. Uvedená výška plánovaného deficitu nedodržuje ani odporučenia State Monitoring Program-u pod vedením členov Medzinárodného menového fondu, ktorý stanovil strop pre deficit všeobecnej vlády na úroveň 3 až 3,5 % HDP v roku 2002.

    Problém udržateľnosti deficitu súvisí s dosahom rozpočtového deficitu na zvýšenie vládneho dlhu, ktorý by mal byť splatený v budúcnosti. Ak úroková miera vládneho dlhu presiahne mieru rastu ekonomiky, dynamika dlhu sa dostáva do pohybu, čo znamená stále sa zvyšujúci pomer vládneho dlhu k hrubému domácemu produktu. Tento stav sa stáva neudržateľným a vyžaduje následné korekcie zo strany nositeľov hospodárskej politiky. Dynamika akumulácie dlhu sa môže iba vtedy zastaviť, ak primárny rozpočtový deficit sa mení na plusový. A tu je problém celého fiskálneho hospodárenia Slovenskej republiky. Čiže tá vízia zostavenia plusového rozpočtu je asi v nedohľadne.

    Ak krajina ako je Slovensko akumuluje veľký deficit z minulosti, bude musieť dosiahnuť zodpovedajúci veľký primárny rozpočtový prebytok, aby zabránila automatickému zvyšovaniu pomeru dlhu k hrubému domácemu produktu. Z toho vyplýva, že krajina musí znížiť výdavky alebo zvýšiť dane. Vyberme si, ktorá alternatíva je pre zdravú ekonomiku výhodnejšia. Skúsenosti krajín poukazujú na fakt, že veľké rozpočtové deficity vedú rýchlo k neudržateľnej dynamike dlhu, ktorú krajiny však veľmi ťažko zastavujú a stabilizujú. Fiskálny deficit sa udržuje stále na veľmi vysokej úrovni a je nepravdepodobné jeho zníženie bez ďalších reforiem.

    V programovom vyhlásení sa vláda hlási k vstupu do Európskej menovej únie v roku 2006, alebo splnenie kritérií pre vstup.

  • So smiechom.

  • Tento predbežný záväzok aj v kontexte predloženého rozpočtu pokladám za nereálny práve v dôsledku neschopnosti dosiahnuť maastrichtské fiskálne kritériá do uvedeného termínu.

    Chcel by som zdôrazniť, že závažným problémom maastrichtských kritérií je fakt, že zavádzajú vlastne „polysimix“ založenú na rozpočtovej a monitárnej reštriktívnej politike. Od členských krajín Európskej menovej únie sa v prípravnom období požaduje zredukovať vládny dlh a deficit pri súčasnej redukcii miery inflácie. To vedie k silnému deflačnému pôsobeniu. Tento trend bol spoločný pre mnohé členské krajiny Európskej únie, ktoré sa snažili zredukovať rozpočtový deficit znížením vládnych výdavkov a zvýšením daní.

    Rovnako reštriktívna rozpočtová politika realizovaná v týchto krajinách prispela k nízkorastovému prostrediu v Európskej únii, čo spôsobilo, že rozpočtové krátenia v týchto krajinách boli menej efektívne.

    V súvislosti s fiskálnou konsolidáciou sú problematické štátne garancie, bankové pôžičky. Garancie sú poskytované hlavne štátnym podnikom ako Železnice Slovenskej republiky, energetické závody alebo Slovenské elektrárne, to jest podnikom nachádzajúcim sa vo finančných ťažkostiach. V podstate uvedený systém predstavuje začarovaný kruh, kde podniky vo finančných ťažkostiach požadujú stále nové a nové garancie, aby mohli pokryť finančné straty. Vláda v očakávaní, že tým zachráni existujúce pôžičky od nesplnenia alebo nesplatenia, poskytuje stále nové garancie. Tento systém je však sebazničujúci a dlhodobo neudržateľný. Je však zarážajúce, že predpokladaný limit na prevzatie štátnych záruk predstavuje 7,1 mld. Vláda však už schválila prevzatie ďalšej štátnej záruky, a to pre Lodenice Komárno, vo výške 300 mil. Sk.

    Ešte by som sa vo svojom vystúpení zameral na ďalšiu oblasť, ktorá podľa môjho názoru takisto destabilizuje verejné financie. Je to oblasť financovania potrieb vlády, vyšších územných celkov a všeobecnej územnej samosprávy. V roku 2002 začalo fungovať osem nových vyšších územných celkov a parlamentov. Vyššie územné celky sú zodpovedné za teritoriálny rozvoj, stredné školstvo, nemocnice, sociálnu výpomoc, cestovný ruch. Financovanie však naďalej zostáva nejasné a zdroje financovania vyšších územných celkov nedostatočné. Priamy transfer prostriedkov zo štátu do vyššieho územného celku by mal poskytovať pre všetky tieto činnosti nevyhnutné zdroje.

    Fiskálna decentralizácia, ak je správne implementovaná, by mala prispieť k zvýšeniu efektívnosti verejných výdavkov. Aby sa však tieto prínosy efektívnosti prejavili, je nevyhnutné, aby centrálna vláda zabezpečila, aby transfer zodpovednosti bol sprevádzaný aj dostatočnými finančnými zdrojmi. Okrem toho treba ponechať regionálnym inštitúciám autonómiu v rozhodovaní o ich alokácii. Veľmi dôležité sú motívy, podnety pre zodpovedný a efektívny fiskálny manažment. Zdôrazňuje sa, že transfer zodpovednosti by mal byť zavŕšený takým spôsobom, aby sa predišlo plytvaniu ľudskými a kapitálovými zdrojmi. Regionálne rozpočty musia byť transparentné a vystavené tvrdým rozpočtovým obmedzeniam. To zdôrazňujem. Práve v tejto súvislosti je zarážajúce, že zdroje pridelené krajským úradom, niečo cez 15 mld. Sk, niekoľkonásobne prevyšujú decentralizačnú dotáciu pre vyššie územné celky, pričom kompetencie boli prenesené a ešte sa 1. januára budú prenášať na vyššie územné celky a výsledok je taký, že na jednej strane prechádzajú kompetencie, na druhej strane vládni alebo štátni úradníci, ktorí pracujú pre vládu a sú platení vládou, ostávajú pracovať na krajských a okresných úradoch, dochádza k bezbrehému plytvaniu peňazí daňových poplatníkov.

    Obdobná je situácia v rozpočte miest a obcí. Rozpočet miest a obcí nereflektuje potreby sídiel v rozsahu kompetencií a vôbec nezahŕňa zákonné nároky súvisiace s presunom kompetencií. Rozpočet nezohľadní viacero noriem, napríklad zákon o rozpočtových pravidlách a o verejnej službe, obchádza znenie ratifikačných článkov Európskej charty miestnej samosprávy a tak ďalej a tak ďalej. Výška decentralizačnej dotácie pre mestá a obce je spolu 4,43 mld. Sk. Tým nechcem povedať, aby to nebolo zle pochopené, že treba jednostranne zvýšiť rozpočtové zdroje do vyšších územných celkov, miest a obcí, ale súčasne, pokiaľ k tomu dôjde, krátiť rozpočty krajských a okresných úradov, ktoré sú neprimerané.

    Čo sa týka sociálneho zabezpečenia. V súvislosti s rozpočtovou kapitolou týkajúcou sa sociálneho zabezpečenia najdôležitejšou úlohou je reforma sociálneho zabezpečenia a reforma sociálneho systému ako celku. Jednou z priorít je opätovné posúdenie a vyjasnenie vzťahov medzi vládou a fondmi sociálneho zabezpečenia, ktoré sú v podstate nezávislými inštitúciami riadené tripartitnými orgánmi. Tu vidím zásadný rozpor. Je nevyhnutné, aby princíp subsidiarity bol jedným z fundamentov v oblasti sociálneho zabezpečenia a aby individuálna zodpovednosť za seba samého mala prvenstvo v maximálnej možnej miere. Vláda predstavuje iba jednu z troch skupín v tejto tripartitnej sieti. Priority správnej rady sa môžu líšiť od priorít vlády v oblasti programu sociálneho zabezpečenia. Fiskálna disciplína preto nemusí byť hlavnou prioritou pre manažerov, ktorí spravujú fondy pod vládnymi garanciami a dostanú priame transfery zo štátneho rozpočtu na pokrytie prinajmenšom určitej časti deficitov.

    Zdravotný systém, to je kapitola sama osebe. K tomu sa budú zrejme vyjadrovať kolegovia lekári, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, ale jedno mi nedá, aby som nepovedal, že podľa návrhu rozpočtu by zdravotné poisťovne mali hospodáriť s deficitom 2 mld. Sk, čiže jednoznačne z toho vyplýva urgentnosť zmeny alebo reformy, zásadnej reformy tohto systému, socializmus v zdravotníctve musí jednoznačne skončiť. Preto očakávam súčastne od tej reformy urýchlenú a transparentnú privatizáciu čo najširšieho rozsahu zdravotníckych zariadení, pretože absolútne nie je dôvod udržiavať štátny monopol v tejto oblasti. Uznávam, že reforma zdravotníctva bude sprevádzaná hrozbou štrajkov a stupňovaním požiadaviek, ktoré vláda nebude môcť splniť.

    Školstvo. Zrejme každá kultúrna krajina a všetky štáty Európskej únie, uvediem ako príklad Írsko, stavili na jednu zásadnú vec - investovali obrovské prostriedky do vzdelávania a výsledky sa očakávajú alebo sú už hmatateľné. Rezort školstva by podľa rozpočtu mal dostať 10 mld., z toho pre vysoké školy je vyčlenených 8,5 mld. Tieto výdavky sú podľa môjho názoru nedostačujúce, veď inštitucionálne výdavky na vzdelanie v krajinách OECD predstavujú 5,8 z HDP. Na Slovensku je to 4,4.

    Snáď okrajovo by som sa zmienil o výnosoch z privatizácie, pokiaľ bude nejaká realizovateľná. Dúfam, som o tom pevne presvedčený, že vláda bude natoľko zodpovedná, že všetky výnosy z privatizácie budú použité na ten účel, ako sa hovorí, čiže na umorovanie verejného dlhu a reformu dôchodkového systému. Zatiaľ mi k tomu chýba dôkaz, že to tak naozaj bude.

    V slabých miestach rozpočtu, myslím, že bola o tom aj pomerne konštruktívna diskusia vo výbore pre financie, rozpočet a menu, bola otázka nárastu mzdových nákladov v oblasti verejnej a štátnej správy. Dochádza absolútne k neprijateľnému, zdôrazním to slovo, neprijateľnému nárastu, niečo cez 11 %. Keď vychádzame z toho, že inflácia je projektovaná 8,8 %, nie je dôvod, aby vládni úradníci, zdôrazním to slovo úradníci, ktorí pracujú pre vládu, boli takýmto spôsobom zvýhodňovaní oproti zamestnancom v privátnej sfére, ktorí o týchto opatreniach, ktoré budú realizované po schválení rozpočtu, budú znášať v ďaleko väčšej miere. Vláda, uznávam, že sa stará o ľudí, ktorí pre ňu pracujú, ale na druhej strane treba povedať, títo ľudia žijú z našich daní.

    Nevyužil sa zdroj úspor vo výdavkoch, a to redukcia štátnej správy v podobe zrušenia okresných a krajských úradov. Bola o tom široká diskusia, nakoniec prevážili politické kritériá, nie ekonomické. Výsledok je ten, že stav je neudržateľný. Zostáva tu ako nezodpovedaná otázka najmä v súvislosti s existenciou samosprávnych krajov. Je potrebné radikálne zníženie počtu inštitúcií, ktoré sú podriadené ministerstvám, najmä inštitúcií, ktoré sú podriadené ministerstvu pôdohospodárstva.

    Záverom k návrhu rozpočtu - nebudem sa vyjadrovať k otázke poľnohospodárstva, dotácií, pretože to je kapitola sama o sebe a akákoľvek diskusia bude vedená zrejme odborníkmi v tejto oblasti. Snáď len môj poznatok, ktorý je, že tie dotácie sú evidentne netransparentné, nesystémové, ako dôsledok môžem uviesť napríklad,

  • So smiechom.

  • že dotujeme chov kráv a neplnia vlastnú funkciu, nedoja, celý problém je, že nedoja. To, čo by mali dojiť ako v štátoch Európskej únie alebo minimálne, sem-tam trošku mliečka. (So smiechom.)

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Záverom k návrhu rozpočtu - musím jednoznačne povedať, že nepredstavuje nástroj na realizáciu potrebných systémových reforiem v oblasti verejných financií. Strategickými cieľmi by mali byť pre vládu ekonomický rast, zamestnanosť a stabilita. Štátny rozpočet nie je reformný, vláda nenavrhla žiadne systémové zmeny v reforme verejných výdavkov ani v sociálnom systéme. Tiež absentuje daňová reforma, čo môže viesť k zvýšeniu daňového zaťaženia obyvateľov. Treba zanalyzovať dopad dvoch spotrebných daní na investície a mzdy, nárast daňového zaťaženia povedie k zníženiu stimulov na investície, čo sa následne, podľa môjho názoru, prejaví v nízkom ekonomickom raste a negatívnych tendenciách v zamestnanosti môže nastať prudký pokles životnej úrovne obyvateľstva.

    Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu by mali primárne smerovať k dvom cieľom, a to je k ekonomickému rastu a zamestnanosti. Predložený rozpočet tieto kritériá nespĺňa. Vo výdavkoch sa dosahuje príliš vysoká úroveň v dvoch oblastiach. V prvom rade sú to transfery nefinančným podnikom 6 % z HDP, je to 40 % vyššia úroveň ako v ostatných krajinách strednej a východnej Európy a objem miezd a platov vo verejnom sektore 8,6 % z HDP predstavuje skoro 20 % nad priemerom krajín ekonomicky vyspelých. Čo odráža aj príliš veľký objem pracovnej sily v oblasti vzdelávania a zdravotníctva - 5,6 % populácie v porovnaní s 3,8 % v ostatných krajinách. Na záver by som uviedol, že toto sú hlavné príčiny a dôvody, prečo budem hlasovať proti predloženému rozpočtu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kiňovi. Tým sme vyčerpali predstaviteľov poslaneckých klubov. Aj poslancov, áno? Pokračujeme v rozprave. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Fajnor, ešte stihneme.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pri nedávnom prerokovaní Programového vyhlásenia vlády SR viacerí poslanci - a to nielen z poslaneckého klubu KSS - konštatovali, že vláda ustúpila od predvolebnej rétoriky a prichádza s programom, ktorý je v diametrálnom rozpore s predvolebnými sľubmi. Dalo sa predvídať, že posvätenie programového vyhlásenia v Národnej rade vytvorí priestor pre koncipovanie takého rozpočtu na rok 2003, ktorý finančnou politikou založenou na reštrikcii a zdražovaní bude naďalej skúšať psychickú odolnosť občanov, ktorá sa čoraz viac blíži k hranici, kde sa končí trpezlivosť a začína sa otvorená revolta. Farizejstvo, klamstvo a ohlupovanie občanov na Slovensku má taký rozmer, že je obťažné nájsť obdobu v európskom regióne. Je to charakteristický rys vládnutia pravice, ktorá svojou neoliberálnou politikou chce dosiahnuť absolútnu nadvládu trhu nad občanmi. V mene tejto politiky skoro tá istá vláda pred voľbami legislatívne založila sociálne nároky pre určité skupiny obyvateľstva a bezprostredne po voľbách tieto oprávnené nároky atakuje, alebo už sme atakovali úpravou viacerých zákonov. Ako inak než farizejstvom možno nazvať predvolebnú mlčanlivosť pravice o zamýšľanom znižovaní životnej úrovne občanov a následne povolebné zdražovanie energií, nájomného, cestovného, znižovanie sociálnych dávok, očakávaného zvyšovania cien základných potravín. Doterajšie počiny vládnej koalície a jej zámery vyjadrené vo vládnom vyhlásení a v návrhu rozpočtu na rok 2003 oprávňujú konštatovať, že Slovensko má najagresívnejšiu vládu zo všetkých doterajších, ktoré sa vystriedali pri drancovaní Slovenska od prevratu roku 1989. Holubičí slovenský národ je zatiaľ trpezlivý. Uvidíme dokedy.

    Predtým než sa konkrétne vyjadrím k návrhu rozpočtu na rok 2003, mi dovoľte niekoľko poznámok k materiálu, ktorý sa pokúša o akúsi strednodobú finančnú víziu na roky 2002 až 2005. Že by to bol návrat k plánovitému riadeniu národného hospodárstva ako za socializmu, že by sme si po 13 rokoch anarchie v národnom hospodárstve konečne uvedomili, že nielen jednotlivec, rodina, ale ani štát nemôže žiť zo dňa na deň bez toho, aby mal stanovený cieľ, ktorý chce dosiahnuť? Predstavu o budúcnosti svojej krajiny, o jej smerovaní v najbližších rokoch akceptujú najvyspelejšie krajiny sveta, postupne poznávajúc, že trh nie je samospasiteľný ani všeliek na všetky choroby spoločnosti. Vláda strednodobý finančný výhľad na rok 2002 až 2005 odvodzuje od makroekonomických indikátorov v prvom polroku 2002 a čiastočných informácií o vývoji ekonomiky v októbri 2002, čo pri rešpektovaní skutočných výsledkov nemožno spochybňovať. V podstate by sa dalo súhlasiť aj s predpokladanými výsledkami za rok 2002. Avšak úsmevne pôsobí, ak tento takzvaný trojročný plán alebo, ak chcete, trojročnica finančného výhľadu medzi rozhodujúce východiská zaraďuje neexistujúce alebo takmer neevidentné zrýchľovanie rastu ekonomiky a rastu reálnej produktivity práce z HDP. Zavádzajúco pôsobí taktiež skutočnosť, že medzi základné východiská vláda zaraďuje, citujem: „... aj mierny rast počtu zamestnaných“. Tieto a ďalšie východiská sú zastieracím manévrom skutočnosti, že trojročný výhľad je založený iba na nižšej miere prerozdeľovania verejných financií, na reštrikcii a zdražovaní na úkor životnej úrovne občanov. Prílišnou malosťou pôsobí, ak medzi vnútorné podmienky pre finančný výhľad zaraďuje vláda nekonkrétne opatrenia a anonymné reformy, ktoré majú podporiť udržateľný rast ekonomiky za zbožného priania znižovania fiskálneho deficitu v porovnaní s HDP, účinnej menovej politiky Národnej banky a proklamatívneho úsilia o zvyšovanie efektívnosti a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Preto som toho názoru, že finančný výhľad, ktorý nie je postavený na rozpočte zakladajúcom rozvojové impulzy, taký výhľad je iba fikciou a zbožným prianím. Teda samotný počin spracovať finančný výhľad na tri roky hodnotím pozitívne, avšak metodológiu jeho tvorby, východiská a závery prirovnávam k domu, ktorý je postavený na piesku, ktorý, ako vieme, sa bez základov ľahko zrúti.

    Za plytkú, nerozvážnu a nekvalifikovanú ekonomickú politiku vlády považujem aj definovanie vnútorných rizík pre finančný výhľad do roku 2005. Vláda vidí riziká iba v nedostatočne rýchlom napredovaní a uskutočňovaní reforiem a v ich malej účinnosti a v nevhodnej časovej postupnosti pri ich realizácii.

    Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o štátnom rozpočte je podľa môjho názoru učebnicovým príkladom hospodárenia štátu, ktorého vláda pokladá štát a teda seba samu za neschopného vlastníka a hospodára, a zbavuje sa majetku a teda aj príjmov do štátneho rozpočtu. Trend zbavovania sa majetku štátu, jeho rozkrádania pod rúškom privatizácie je zreteľný od roku 1989. Spočiatku išlo o privatizáciu takzvaného drobného majetku, neskôr sa našla odvaha aj na privatizáciu strategických podnikov. Zaujímavé je, že všetky politické strany, pokiaľ boli v opozícii, jednoznačne vystupovali proti privatizácii strategických podnikov. Veľmi dobre si pamätáme, že sme kopali do otvorených dverí. Po nástupe do vlády veľmi rýchle zabúdajú na svoju predvolebnú rétoriku. Výsledkom neúprosného boja o majetok štátu, ktorý bol vybudovaný za socializmu, je dnešná skutočnosť, že v návrhu zákona o štátnom rozpočte v položke príjmy spolu 235 mld. až vyše 215 mld., teda 91,5 % tvoria daňové príjmy. Nedaňové príjmy 12 mld. a z nich len 414 mil. predstavujú príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku. Dostali sme sa teda do štádia, keď máme štát postavený na daniach, štát, ktorý postupne nebude mať žiadny majetok, teda ani príjmy z tohto majetku; štát, ktorému neostáva nič iné ako zvyšovať dane, pochopiteľne, na úkor životnej úrovne občanov.

    Pri podrobnom štúdiu návrhu rozpočtu na rok 2003 som dospel k návrhu, či by nebolo užitočné premenovať vládu Slovenskej republiky na generálne riaditeľstvo pre výber, správu a rozdeľovanie daní. Návrh rozpočtu totiž napovedá, že ostatné funkcie vlády sú zanedbateľné. Preto nemôžem podporiť príjmovú politiku v návrhu štátneho rozpočtu, pretože je nehumánna a protiľudová. Treba si všade postupne osvojiť, že každý počin všetkých orgánov štátu, teda aj vlády Slovenskej republiky, by mal byť na prospech občanov Slovenskej republiky. Návrh rozpočtu však potvrdzuje pravý opak. V tejto súvislosti chcem opätovne zdôrazniť, že som jednoznačne proti ďalšiemu rozpredaju majetku štátu, najmä väčšinového podielu v strategických podnikoch. Som proti ďalšej privatizácii a ožobračovaniu občanov. Poučili sme sa z minulosti. Neusilujeme sa o stav, aký bol v socializme, keď takmer všetko vlastnil štát. Sme však proti ďalšiemu extrému, ktorý nás v blízkej budúcnosti čaká, že štát nebude vlastniť ani budovu Úradu vlády a pozemok, na ktorom stojí, pán kolega.

    V návrhu zákona štátneho rozpočtu na rok 2003 daňové príjmy oproti rozpočtu na rok 2002 predstavujú nárast o 34,5 mld. a oproti očakávanému plneniu za tento rok je to o 26,5 mld. korún. Vláda pred voľbami sľubovala vytvárať podmienky pre malé a stredné podnikanie, avšak dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku sa navrhujú vo výške 73,4 mld. korún. Patrí tu aj výnos dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Daňovú politiku vlády, vyjadrenú heslom Každý rok viac!, jasne potvrdzuje správa k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, kde vývoj dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov predstavuje nárast v každom roku, porovnám: rok 2000 - 27,3 mld., 2001 - 30 mld., 2002 - 36 mld. a v návrhu pre budúci rok je to už 35,5 mld. korún. Tento trend je aj vo vývoji dane z príjmov fyzických osôb z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. V roku 2001 - 4,6 mld., v roku 2002 - 5,2 mld. a na rok 2003 sa už rozpočtuje 5,7 mld.

    Záverom k tejto časti chcem poznamenať, že daňová politika vlády nerieši, ale prehlbuje nezamestnanosť, nezvyšuje, ale znižuje životnú úroveň občanov. Návrh vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 rozpočtuje výdavky sumou 291,8 mld., čo pri rozpočtovaní príjmov 235 mld. predstavuje schodok štátneho rozpočtu 56,8 mld. Pre rok 2002 sa rozpočtovali výdavky na úrovni 257,9 miliard., na rok 2003 - 291,8 mld., teda medziročný nárast výdavkov predstavuje 18,4 mld. Nárast výdavkov sa zdôvodňuje realizáciou zákonov o štátnej a verejnej službe, decentralizáciou štátnej správy, transformáciou vysokého školstva a tak ďalej.

    Všetky tieto dôvody a ďalšie faktory zvyšujúce výdavky založila vláda v takmer tom istom koaličnom zoskupení pred parlamentnými voľbami. Navrhujem z bežných výdavkov dôslednejšie posúdiť najmä faktory, ktoré zvyšujú výdavky v časti mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania. Som proti neodôvodnenému kastovaniu pracovníkov v štátnej a verejnej službe na jednej strane a pracovníkov v ďalších odvetviach na strane druhej. Som za diferencovaný prístup v platovom ohodnotení, ktorého úroveň však musí byť zdôvodniteľná. Opačný prístup zakladá diskrimináciu, dokonca v návrhu rozpočtu aj medzi štátnou a verejnou službou. Aby som bol konkrétny. Postupná profesionalizácia armády má tiež v roku 2003 finančný dopad vo výške 1 mld. bez valorizácie. Tento trend sa v súvislosti so zamýšľanou úplnou profesionalizáciou armády bude stále stupňovať. Výsledok? Väčšie finančné nároky zo strany štátu, zníženie počtu vojakov na polovicu oproti súčasnému stavu a najmä zbavenie sa zodpovednosti štátu o vlasteneckú výchovu, zdravý telesný rast desaťtisícov mladých ľudí a tak ďalej.

    Všetko sa robí proti zdravému rozumu. Viac to stojí štát a teda občanov a dopad je vlastne proti občanom. Nemožno súhlasiť ani so mzdovými úpravami v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa pre jednotlivé skupiny zamestnancov v sume vyše 2,2 mld. Vzhľadom na zníženie životnej úrovne občanov v súvislosti so zvyšovaním cien základných životných potrieb od januára 2003 som proti valorizácii platov ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, bezpečnostných zložiek a colníkov. U sudcov a prokurátorov bez 13. a 14. platu. Uvedomujeme si pritom, že najväčší podiel na náraste miezd a platov predstavuje dopočet zákona o verejnej službe, v štátnej službe, hasičskom a záchrannom zbore. Vláda si však toto navarila sama. Poskytovanie 13. a 14. platu je školáckym príkladom oportunizmu v praxi. Platy síce nezvýšime, ale dáme dva ďalšie platy, akoby rok nemal 12, ale 14 mesiacov. V praxi sa to robí bez diferencovaného prístupu k zamestnancovi bez ohľadu na to, či si to zaslúži alebo nezaslúži. Takéto rovnostárstvo uberá na snahe zamestnanca iniciatívne a včas plniť úlohy. Som za zvýšenie platov tam, kde je to opodstatnené, najmä u učiteľov vysokých škôl a za poskytovanie polročných koncoročných odmien diferencovane podľa výsledkov práce zamestnanca. Iný prístup pokladám za kamufláž a vyvoláva, samozrejme, nespokojnosť tých pracovníkov, ktorí zodpovedne plnia svoje povinnosti.

    V rozpočte na rok 2003 je veľavravné porovnanie rastu miezd u štátnych zamestnancov a výdavkov najmä bežných a kapitálových. Analyzoval som v tejto súvislosti 14 kapitol rezortných ministerstiev bez ministerstva školstva v súvislosti s prenosom kompetencií. Z návrhu rozpočtu možno konštatovať, že kým v roku 2003 sa na mzdy štrnástich ministerstiev rozpočtovalo 21 mld., teda 2002, rozpočet na rok 2003 predpokladá sumu 23 mld. Ide teda o návrh, ktorý oproti roku 2002 navyšuje rozpočet o sumu zhruba 2,3 mld. Toto sa navrhuje i napriek tomu, že predvolebná rétorika, programové vyhlásenie vlády i verejné prezentácie lídrov koaličných strán sústavne chrlia predstavy o zoštíhlení a sfunkčnení štátnej správy. Aj zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku predstavuje pre rozpočet na rok 2003 naďalej záťaž vyše 18 mil. korún, čo je len o 161 000 menej ako v tomto roku, keď ministerstvo ešte existovalo. Najväčšie zvýšenie miezd sa navrhuje pre kapitolu ministerstva obrany, skoro 1 mld. korún a ministerstva vnútra, zhruba 800 mil. korún. U ministerstva obrany, ako som už uviedol, je to ďalší výsledok úsilia o členstvo v NATO, ktorého dopad na náš rozpočet v budúcnosti bude čoraz zreteľnejší.

    Aj v kapitole ministerstva vnútra boli pred voľbami, ale aj tesne po voľbách prezentované opatrenia o znížení administratívno-správneho aparátu a presunu policajtov do miesta bydliska občanov. Výsledok tohto šetrenia, takzvaného, sa premieta do zvýšenia rozpočtu na mzdy o skoro 800 mil. korún.

    Zdá sa, že noví ministri nepoznajú situáciu v rezortoch pred voľbami, vyjadrujú svoje zbožné priania, avšak po prevzatí zodpovednosti za rezort svoje vyhlásenia veľmi rýchle korigujú. Aj pre samotné ministerstvo financií Slovenskej republiky ako nástroj vlády pre ožobračovanie občanov, v kapitole ministerstva financií sa na rok 2003 rozpočtuje 6,5 mld. korún na bežné a kapitálové výdavky, ktoré sú oproti tomuto roku vyššie o 1,2 mld. Pre rok 2003 má kapitola ministerstva financií navrhovaný počet pracovníkov 12 908, čo je oproti tomuto roku nárast o 37 osôb. Aké je to zoštíhľovanie štátnych orgánov, ktoré vládna koalícia sústavne servíruje verejnosti?

    Rozpočet napovedá, že šetrí sa všade, najmä s dopadom na občanov, ale netýka sa to štátnej správy, kde najmä kapitálové výdavky sú vysoké. Zatiaľ čo v rozpočte na tento rok boli výdavky celkom v kapitolách 15 rezortov 119,6 mld., na rok 2003 sa už ráta so sumou 130,5 mld. Som si vedomý toho, že údaje o výdavkoch nie sú podkladom pre posúdenie kvality návrhu, najmä z dôvodu, že hovoríme aj o rezortoch, ktorých výdavky smerujú v prospech občanov, napríklad ministerstvo zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí a rodiny.

    Vláda je však pri všetkých rezortoch príliš štedrá, najmä pri výdavkoch na obstarávanie kapitálových aktív. Zatiaľ čo v roku 2002 pre obstarávanie týchto aktív bolo v rozpočte 4,3 mld., na rok 2003 je to už 4,46 mld. Pri tejto analýze som zámerne vynechal rezort ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii, kde kapitálové výdavky zohľadňujú výstavbu diaľnic a rezort školstva v súvislosti s prenosom kompetencií na samosprávu. Naskytá sa otázka, či je na mieste v súčasnej ekonomickej situácii Slovenska rozpočtovať skoro 4,5 mld. do obstarávania kapitálových aktív rezortov, najmä do výstavby a modernizácie budov, najmä neodôvodnenej modernizácie a podobne. Som toho názoru, že pokiaľ ekonomika Slovenska, úroveň sociálnej starostlivosti, úroveň platov a celková životná úroveň občanov nie je na európskej úrovni, nemusia byť na európskej úrovni ani materiálové podmienky pre ministerstvá, najmä budovy, ich vybavenie, luxusné dopravné prostriedky a podobne.

    Navrhujem preto, aby sa neodôvodnené výdavky v oblasti miezd a kapitálových výdavkov rezortov prehodnotili a ušetrené prostriedky rozpočtovali do rozvojových impulzov pre rast národného hospodárstva, do rozvoja vedy, základného aplikovaného výskumu, do rozvoja zamestnanosti, zdravotníctva a školstva.

    Podporím len taký návrh rozpočtu na rok 2003, ktorý bude šetriť v oblasti neodôvodnených výdavkov a ktorý bude rozvojový pre ekonomiku Slovenska a súčasne zohľadňujúci oprávnené požiadavky a potreby občanov a to hlavne v sociálnej oblasti.

    Dovoľte mi poznámku k návrhu na použitie Fondu národného majetku v roku 2003. Tento materiál v prvej časti odôvodňuje a navrhuje použitie sumy vyše 15 mld. korún majetku fondu a smerovanie použitia týchto finančných prostriedkov do desiatich oblastí. Je zarážajúce, že prostriedky z privatizácie v tomto roku a v roku 2003 smerujú len na splácanie dlhov, starých dlhov, úrokov, záväzkov, štátnych záruk, splácanie dlhu zdravotníckych zariadení a podobne.

    Straší aj cca 2,5 mld. korún - odmena privatizačným poradcom za predaj SPP. Žiaľ, pokiaľ ide o podporu rozvojových programov Slovenskej republiky, bolo použitých iba 40 mil. Sk na koncepciu externej integračnej komunikačnej stratégie SR. Aj v tomto prípade však ide iba o dokument a nie vklad do rozvoja hospodárstva Slovenska. Takýto trend použitia prostriedkov za privatizáciu zakladá vláda aj pre rok 2003, keď plánuje vyše 17 mld. použiť len na splatné záväzky. Dnes šéfovia niektorých štátov zvyknú v závere svojich prejavov emotívne zvolať: Boh žehnaj ich krajinu! Aby som bol moderný: Boh žehnaj a ochraňuj Slovensko s vládou, ktorá rozpredá všetko, čo je v jej dosahu, ktorej prostriedky za predaj majetku štátu nestačia na krytie záväzkov ňou založených, s vládou, ktorá sa z roka na rok zadlžuje. Naskytá sa otázka, čo bude o rok, o dva, keď už nebude čo predať, keď sa prešustruje všetok majetok vybudovaný za socializmu. Z čoho sa budú splácať úvery a úroky, ale najmä z čoho sa bude dotovať školstvo, zdravotníctvo a všetko, čo súvisí so životnou úrovňou občanov. Ako sa vytvoria predpoklady pre to, aby občania mali aspoň takú úroveň uspokojenia svojich oprávnených potrieb a požiadaviek ako do roku 1989. Na tieto a podobné otázky, doterajšie, ani súčasná vláda nedáva odpoveď. Je evidentná absencia vízie rozvoja Slovenska v strednodobom a v dlhodobom horizonte. Na jej spracovanie chýba odvaha vládnúcich garnitúr od prevratu roku 1989. Naopak, dominuje ľahostajnosť o smerovanie Slovenska, ale najmä záujem o rozvoj hospodárstva potom, keď skončí mandát vlády, keď z majetku štátu zostane iba obhryzená kosť. Členstvo v EÚ bez premyslenej hospodárskej politiky štátu a jej postupnej realizácie neveští dobrú budúcnosť Slovenska.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom vystúpení som sa dotkol iba niektorých kapitol vládneho návrhu rozpočtu na rok 2003. Súčasne som vyjadril názor na prístup vlády k spracovaniu tohto návrhu. Po parlamentných voľbách viacerí poslanci za KSS skonštatovali, že chcú byť konštruktívnou opozíciou. Keď som si osvojil obsah návrhu rozpočtu, položil som si otázku, čo mám urobiť, aby som sa stal konštruktívnou opozíciou? Priznávam, že doteraz som na túto otázku nedokázal odpovedať. Totiž podporiť by som mohol iba návrh takého rozpočtu pre budúci rok, ktorý by predkladateľ návrhu, teda vláda SR rešpektovala, že vzišla z vôle občanov, ktorí terajšej koalícii umožnili mať parlamentnú väčšinu a teda zostaviť vládu, takú, ktorá by v návrhu rozpočtu na prvom mieste bude dbať o občanov a zvyšovanie ich životnej úrovne. Vládu, ktorá rozpočtom zakladá protiľudovú sociálnu politiku podporiť nemôžem. Preto navrhujem, aby Národná rada neschválila vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, aby návrh bol vrátený vláde na prepracovanie pri zohľadnení nasledujúcich pripomienok a návrhov: po prvé, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 vytvoriť podmienky pre hospodársky rast, pre oživenie výroby najmä v priemysle a stavebníctve, po druhé, navrhnúť rozpočet, ktorý založí rozvojové impulzy, zabezpečí ročný rast HDP nad 4 % a bude znižovať nezamestnanosť ročne minimálne o 2,5 % až 3 %. Súvisí to aj s úlohou Európskej únie, ktorá si dala za cieľ do roku 2010 plne vyriešiť nezamestnanosť alebo mať takmer stopercentnú zamestnanosť, po tretie, prehodnotiť návrh rozpočtu kapitol rezortných ministerstiev a ďalších ústredných orgánov, najmä bežné a kapitálové výdavky a znižovať počty pracovníkov, mzdy, platy, služobné príjmy a obstarávanie kapitálových aktív.

  • Pán poslanec prepáčte, ešte máte veľa bodov?

  • Už končím. Po štvrté, zastaviť ďalšiu privatizáciu a teda nerozpočtovať už ďalej príjmy za predaj štátneho majetku. Zabezpečiť, aby návrh rozpočtu vytváral priestor pre zvyšovanie životnej úrovne občanov.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi preto podať pozmeňujúci návrh. Podľa § 83 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku navrhujem vrátiť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 navrhovateľovi na dopracovanie. Odovzdávam spravodajcovi. Nech sa páči, pán spravodajca. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Fajnorovi, ktorý ukončil predpoludňajšie vystúpenia poslancov k rozpočtu. Prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady do 14.00 hod. Ďakujem.

    Ako prvý v rozprave o 14.00 hod. vystúpi pán poslanec Kozlík.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 14.02 hodine.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme pokračovať v rozprave k návrhu rozpočtu. Ďalšími účastníkmi a ďalšími kolegami, ktorí sa prihlásili do rozpravy... Mal pokračovať pán poslanec Kozlík. Nech sa páči. Kde sú? Počkáme ich. Poprosím pána predkladateľa zákona a pána spravodajcu, aby prišli do rokovacej sály.

    Poprosím pána ministra financií a spoločného spravodajcu, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v rozprave!

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predloženej predlohe k návrhu štátneho rozpočtu, respektíve verejných financií na rok 2003. Chcem hneď na začiatok povedať základnú definíciu tejto rozpočtovej predlohy - je to trpká realita. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 je trpkou realitou, ktorá je zameraná na riešenie hlbokých disproporcií, nerovnováh, ktoré najmä v rokoch 2001 - 2002 založila staro-nová vláda. To znamená, tento rozpočet hasí požiar, ktorý bol v uplynulom období založený podstate vládou kontinuity. Pripomeniem východiská štátneho rozpočtu na rok 2003 asi trošku v inom pohľade, než ich uvádza návrh rozpočtovej predlohy.

    Treba povedať, na Slovensku sme v roku 2003 svedkami pomerne silného ekonomického rastu. Treba však povedať, že tento ekonomický rast nemá zdravý základ, že je ťahaný predovšetkým konečnou spotrebou domácností, je ťahaný konečnou spotrebou štátu, ale v žiadnom prípade nie je ťahaný čistým exportom, ktorý pôsobí negatívne v oblasti ekonomického rastu a takisto sa prejavuje stagnácia v oblasti hrubého fixného kapitálu, pokiaľ hovorím o jednotlivých zložkách ekonomického rastu. Z toho, samozrejme, potom rezultuje aj nedostatočná tvorba zdrojov v nevýkonnej ekonomike a pomerne hlbokú rozpočtovú dieru, zhruba 9 miliárd korún v roku 2002, vláda sanovala neštandardným, absolútne neštandardným opatrením, keď za babku, za zlomok hodnoty bola predaná pohľadávka Slovenskej republiky vo vzťahu k Ruskej federácii. Sme svedkami hlbokého dvojnásobného deficitu verejných financií a zároveň zahraničného obchodu, kde sa ukazuje teraz po trinásťmiliardovom októbrovom deficite, že ten deficit v zahraničnom obchode bude ešte vyšší, ako bol rekordný deficit v roku 2001. Treba povedať, že vláda v uplynulom období sprivatizovala časť strategických podnikov, čím mohla použiť jednorazové prostriedky na zníženie štátneho či zahraničného dlhu, ale napriek tomu v skutočnosti či zahraničný dlh, či štátny dlh významne narástli. To znamená, že sa bude aj pre ďalšie obdobie prejavovať pomerne dlhodobá významná záťaž a vzhľadom na to, že privatizačné náklady bude treba niekde utlmiť, budú sa prejavovať dlhodobejšie aj v cenovej úrovni, najmä v sieťových odvetviach, to znamená v energetických médiách, pretože vlastníci budú chcieť svoje zdroje získať naspäť. Takže to je ďalšia záťaž, ďalšie bremeno, ktoré dlhodobo bude ovplyvňovať ekonomiku Slovenskej republiky a, samozrejme, bude sa dotýkať aj roku 2003. Je tu ďalší fenomén, ktorý sa vytvoril nie dotiahnutým, nie správne postaveným riešením ozdravenia reštrukturalizácie bánk, kde radovo sčítanie úrokov 200 miliárd korún nákladov bolo prenesených na bremená štátu, na plecia štátu a ako bremeno daňových poplatníkov bude sa republika vysporadúvať s týmto bremenom dlhé roky, rádovo odhadujem 10 rokov, ak nie viac, s tým, že tieto bremená budú dopadať v rámci nákladov na riešenie štátneho dlhu dlhodobo do jednotlivých štátnych rozpočtov či rozpočtov verejných financií. Treba pripomenúť, že pri reštrukturalizácii bánk nebol zvolený adekvátny model, ktorý by zainteresoval banky na dotiahnutí celej záležitosti až do ozdravenia podnikov a sme skôr svedkami angažovanosti sprivatizovaných ozdravených bánk v oblasti spotrebných úverov a nie v oblasti úverov, ktoré by znamenali nové investície, novú produkciu, nové pracovné príležitosti. Treba tiež povedať, že v uplynulom období došlo k významnému zníženiu daňového zaťaženia v oblasti priamych daní, čo je nesporne chvályhodné, ale, žiaľ, nebolo toto zníženie dotiahnuté do podpory alebo iniciovania investičného rastu alebo toho, že by uvoľnené zdroje podnikatelia preinvestovali, takže potom sme svedkami skôr toho, že utešene narastá spotreba, narastá deficit zahraničnoobchodnej bilancie, predovšetkým na strane dovozu tovarov pre solventnejšie skupiny, ale nie je tu priamo nástroj v daňovom systéme, ktorý by motivoval podnikateľov do investícií, ktorý by vytváral takéto prostredia. Možno, že aj istý tlak na podnikateľov, pokiaľ sú znížené sadzby priamych daní, že by bola aspoň časť týchto zdrojov reinvestované, preinvestované v prospech budúcnosti. Takže toto všetko sa vlastne premieta v oblasti štátneho rozpočtu na rok 2003 včítane viacerých populistických opatrení, ktoré znamenali nadspotrebu a znamenajú ešte aj v tomto období nadspotrebu v Slovenskej republike, ktorá, samozrejme, potom výrazne tlačí v deficitoch, v obchodnej bilancii verejných financií a ktoré potom bola nútená vláda riešiť v balíčkoch opatrení, ktoré predchádzali štátnemu rozpočtu. Treba tiež pripomenúť, že miera inflácie za november dosiahla 2,9 % , čo by možno za iných okolností bolo chvályhodné, ale v súčasnosti to treba hodnotiť skôr kriticky, to znamená, že v roku 2000 sa neudiali žiadne a pritom potrebné opatrenia v oblasti regulovaných cien a teda celý balík sa presúva do roku 2003. Samozrejme, s veľmi vážnymi dôsledkami na obyvateľov, ale aj na podnikateľskú sféru. Takže sú to vynútené opatrenia, ktoré, opakujem znova, vyplývajú z požiarov, ktoré tu boli založené v rokoch 2001 - 2002 a nesporne, niet úniku a v rámci rozpočtového roka 2003 vláda bola v podstate donútená pristúpiť k riešeniu viacerých nepopulárnych opatrení. Treba povedať, že takýto systém však vytvára skokové efekty. Predstavte si ako nákladné auto, ktoré prudko akceleruje, potom pribrzdí, zase prudko pridá a pritom vezie náklad vajíčok, ktoré sú voľne položené na policiach. Môžete si predstaviť, koľko nepoškodených vajíčok asi dôjde do cieľa pri takomto riadení ekonomicko-sociálneho systému v krajine. Takže pokiaľ hodnotím ešte pred dotknutím sa samotného návrhu štátneho rozpočtu realizovaný balíček opatrení, nesporne je vynútený a nesporne ho nie je možné a nebolo možné obísť, ale bude znamenať skokové dopady, bude znamenať určité tvrdé dopady do oblasti spotreby, kde v značnej miere je to aj potrebné, ale bude znamenať aj tvrdé dopady do podnikateľskej sféry. Dnes už viaceré podniky dôvodne argumentujú tým, že ten nárast cien bude mať zničujúce dôsledky na produkciu, že budú riešiť vysporiadanie sa s rastom nákladov v oblasti zamestnanosti, pretože to pri rezervách, nízkych rezervách, ktoré oblasti nákladov v priamej spotreby majú, musia riešiť v oblasti zamestnanosti a popri náraste cien sa tam presadzujú ešte niektoré monopolné praktiky jednotlivých predstaviteľov sieťových odvetví. Takže aj ten nástup do roku 2003 nebude jednoduchý, bude poznamenaný skokovou zmenou v podnikateľskom prostredí. Táto bude násobená popri cenách ešte dopadmi v oblasti daňového systému, kde nesporne niektoré opatrenia sú ambiciózne. Otázka, nakoľko sú stráviteľné, či zbližovanie sadzieb daní v oblasti dane z pridanej hodnoty, či niektoré opatrenia v oblasti spotrebných daní, najmä uhľovodíkových palív a mazív budú stráviteľné pre podnikateľské prostredie. Nesporne však zaťažia produkciu a určite neprispejú k tomu, že by sa vytváral nejaký významný rast nových pracovných miest. Sme svedkami aj toho, že mierne klesá miera nezamestnanosti v priebehu roku 2002. Na jednej strane tu určite pôsobí časový faktor. Každoročne v tom treťom- štvrtom kvartáli klesá miera nezamestnanosti, to znamená, nie je to možné to preceňovať. Na druhej strane nadspotreba, ktorá sa prejavila v roku 2002 nesporne z volebných dôvodov, určite pri pomerne vysokom raste 3,9 % hrubého domáceho produktu vytvára aj istý priestor pre miernu tvorbu alebo pre mierne znižovanie miery nezamestnanosti. Predpokladajme teda, že vstupujeme do roku 2003 s pomerne tvrdými reštrikciami, pomerne tvrdou zmenou ekonomických podmienok. Z toho možno pomerne úspešne vyvodiť, že sa nevytvára predpoklad pre výraznejšiu mieru rastu, tak ako ju plánuje štátny rozpočet, na úrovni 3,7 % rastu hrubého domáceho produktu.

    Treba povedať, že na jednej strane sú tu teda negatívne dopady v oblasti cien, v oblasti daňového systému, ktoré budú zvyšovať náklady producentov, budú znižovať spotrebu v tejto republike, na druhej strane samotná konštrukcia štátneho rozpočtu v tých položkách, kde by mohla podnecovať investície, kde by mohla podnecovať ekonomický rast, pribrzďuje alebo redukuje výdavky, či už ide o výdavky na bytovú výstavbu, výstavbu diaľnic, infraštruktúry, či ide o aktívnu politiku zamestnanosti, tam všade sú redukcie, ktoré určite neprispejú k nabudeniu ekonomického rastu, na druhej strane opatrenia v oblasti mzdovej, ktoré boli prijímané pred štátnym rozpočtom, budú tlačiť na pokles spotreby.

    Z toho možno vyvodiť, že plánovaný ekonomický rast nemôže v budúcom roku dosiahnuť tempá rastu tohtoročného, najmä pokiaľ zdôrazníme, že ten tohtoročný ekonomický rast bol ťahaný predovšetkým spotrebou a nie investíciami, ktoré by zakladali nejaký výraznejší ekonomický rast alebo ktoré by zakladali výraznejší nárast exportu v roku 2003. Treba povedať, že teda základným problémom štátneho rozpočtu na rok 2003 za daných okolností je, ako rozdeliť pomerne málo peňazí alebo nedostatok peňazí, pomerne, medzi veľa žiadateľov a, samozrejme, keď niet peňazí, niet ani muziky. Je to stále staré pravidlo a teda štátny rozpočet sa pri príjmoch, ktoré sú podľa môjho názoru postavené nereálne, pretože sú postavené na nadhodnotenom ekonomickom raste, a pritom ešte treba povedať, že pokiaľ v daňových príjmoch sa tieto očistia o daňové príjmy, ktoré vznikajú zo zvýšenia daňového zaťaženia, zo zvýšenia spotrebných daní, zo zvýšenia toho príjmu, zo zbližovania sadzieb dane z pridanej hodnoty a tak ďalej, ktoré možno vzniknú vyššími odvodmi z titulu zvýšenia cien najmä v sieťových odvetviach, tak to všetko nemôže zdôvodniť predpoklad nárastu, medziročného nárastu daňových príjmov o 19 %, pokiaľ očistíme daňové príjmy o tie daňové príjmy, ktoré vznikajú zvýšením, rozhodnutím o zvýšení spomínaných daňových odvodov.

    Takže v tomto zmysle môžem, myslím, úspešne spochybňovať kalkuláciu daňových príjmov a nesporne potom aj celková kalkulácia príjmov za daného stavu je ohrozená. O to viac potom vyniká to, že štátny rozpočet nie je v stave, samozrejme, pri nedostatočnom objeme príjmov a v snahe dospieť k zníženiu deficitu proti roku 2002, že nie je v stave pokryť základné potreby niektorých kapitol, doslova pokrytie základných životných potrieb viacerých kapitol.

    Takže treba povedať, že pri nereálnej miere ekonomického rastu treba pokladať za nereálnu aj mieru nezamestnanosti, ktorá podľa môjho názoru určite prevýši mieru nezamestnanosti v roku 2002. Podobne za nereálny možno však v tom prípade pokladať aj odhad alebo kalkuláciu sociálnych výdavkov v štátnom rozpočte, ktorá napriek realizovaným opatreniam na úspory v sociálnej oblasti hrozí tým, že štátny rozpočet v priebehu roka bude musieť riešiť problémy s prekrytím sociálnych výdavkov. Treba povedať, že v roku 2003 budú prechádzať do nového rozpočtového obdobia mnohé kapitoly, čisto skrytými alebo odkrytými deficitmi a nesporne viaceré kapitoly sa dostávajú na hranicu ústavnosti a myslím, že budeme z našej strany tento problém otvárať, predovšetkým sa to dotýka rozpočtov v samospráve, priamo v texte návrhu štátneho rozpočtu sa hovorí, že kompetencie, ktoré budú na samosprávne celky prechádzať v roku 2003 vlastne nie sú rozpočtovo pokryté.

    Takže návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 dáva základnú líniu pre ďalšie roky, ktorá nie je povzbudzujúca. Nedá sa hovoriť, že ide o úspory, ide o tvrdé reštrikcie, ktoré ohrozujú základné funkcie vo viacerých kapitolách, nehovoriac o prežití alebo fungovaní v samosprávnych celkoch. Treba povedať, a už to tu zaznelo v snemovni, že značná časť schodku je viazaná na schodok bežného hospodárenia, vyše 13 miliárd korún. To znamená, nie je zabezpečené pravidlo, že pokiaľ schodok existuje, že je viazaný na investície a na to teda, že v budúcnosti tieto investície budú vytvárať zdroje, ktoré budú slúžiť na umorenie vzniknutých štátnych dlhov. Treba povedať, že pokiaľ sa počíta aj s istou mierou ekonomického rastu, tak ona je skôr viazaná na mzdové prírastky, ktoré sú schované v oblasti zákonov o verejnej a štátnej službe, ale v žiadnom prípade nie sú to zdroje ekonomického rastu, ktoré by boli viazané na investičný rast alebo na zdroje, ktoré budú v budúcnosti podnecovať rast ekonomiky na báze schopnosti viac exportovať, viac vyrábať a, samozrejme, vytvárať viac pracovných miest.

    Treba povedať, teda čo som povedal na začiatku, že štátny rozpočet na rok 2003 oproti roku 2002 znižuje proinvestičné rastové faktory, čo bude teda obmedzovať tú zdravú úroveň ekonomického rastu a nie dostatočne rieši, či sa na úrovni vlády, ale aj samotného štátneho rozpočtu, otázka uvoľňovania a efektívneho využívania zdrojov, prístupových zdrojov Európskej únie, kde, myslím, že sme zostali v zostávajúcich rokoch príliš veľa dlžní a myslím, že v tomto smere prístup vlády nie je dostatočne ofenzívny na získavanie zdrojov, ktoré sú vlastne možno najefektívnejšie.

    Takže ak mám urobiť určitý záver, štátny rozpočet sa tvári, že zakladá progres, ale opak je pravdou. Možno dôvodne predpokladať, že v roku 2003 dôjde ku spomaleniu hospodárskeho rastu, že dôjde k nárastu nezamestnanosti, k prehĺbeniu sociálnych disproporcií a k výraznému nárastu štátneho dlhu.

    V tomto kontexte rozvrhy príjmov štátneho rozpočtu a najmä daňových, ten rozvrh je pochybný, rozvrh výdavkov nepokrýva základné funkcie viacerých kapitol a hrozba podstatného prevýšenia deficitu štátneho rozpočtu je reálna. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek, ktorý tak vehementne tlieska. Nech sa páči. Pripraví sa pán Bohumil Hanzel zo Smeru. Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, dámy a páni. Po piaty raz som účastníkom rokovania o štátnom rozpočte Slovenskej republiky a po piaty raz sa nestačím čudovať. Rok čo rok ma predkladatelia tohto, ako sa zvykne hovoriť, zákona zákonov, dokážu čímsi prekvapiť. Tí, ktorí ste pri rozpočte po prvý raz, sa nemôžete pamätať, ako nám z tohto miesta vravela pani ministerka financií Schmögnerová, budem citovať: „Radšej by som bola v pozícii toho, kto môže hneď prvé štyri mesiace tejto vlády uskutočniť všetky sľuby, ktoré sú na štyri roky. Vy ste svoje sľuby neuskutočnili ani za štyri roky. Som presvedčená, že ak sa nenecháme vami znepokojiť, znechutiť, ak budeme plniť krok za krokom to, čo sme si predsavzali, svoje zámery a ciele, s ktorými sme šli do volieb a pre ktoré sme získali ústavnú väčšinu, aj splníme.“

    Ako viete, pani ministerka Schmögnerová ani strana SDĽ tu už nie je. Či žiaľ, neviem. Keďže s prvou vládou Mikuláša Dzurindu vraj k nám zavítala demokracia, priamy prenos v televízii sa nekonal a tak sa dnes iba pamätníci môžu v duchu zabávať, ak, pravda, ten gogoľovský smiech cez slzy ešte možno považovať za zábavu. Pretože, dámy a páni, v minulých rokoch, čo ako vážne pripomienky spomínaná ústavná väčšina zo zásady nebrala do úvahy, pretože jej experti, pripomeňme napríklad okrem pani ministerky Schmögnerovej aj pána Mikloša, pána Palacku, pána Macejka, vedeli predsa lepšie ako kvalifikovaní ekonómovia, právnici, univerzitní profesori a ostatné kapacity v poslaneckých laviciach, ako riadiť štát, keď ho už dostali do rúk. A ak sa „činovníci“ prvej Dzurindovej vlády, v úvodzovkách, nenechali znechutiť a plnili krok za krokom to, čo si predsavzali, dnes druhá Dzurindova vláda skutočne má na čo nadväzovať. Slovensko je nasmerované na trajektóriu vývoja do spoločenstva banánových dodávateľov surovín pre vyspelé európske ekonomiky a lacnej pracovnej sily. Slovensko už stratilo vplyv na rozhodujúce oblasti vlastnej ekonomiky. Bez efektu, teda prinajmenšom bez efektu pre spoločnosť, občanov a štát, o jednotlivcoch nehovoriac. Rozpredalo kľúčové finančné inštitúcie a piliere výroby, aby zalátalo diery spôsobené enormne vysokou spotrebou štátu. Máme spomedzi transformujúcich sa stredoeurópskych štátov najnižšiu priemernú životnú úroveň, najlacnejšiu pracovnú silu a predsa nás táto už druhá vláda Mikuláša Dzurindu s vážnou tvárou presviedča, že vie, ako na to, že sa oddá opäť si utiahnuť opasky, pretože svetlo v tuneli už staro-nový pán premiér zrejme zasa vidí.

    Len aby to nebola iba fatamorgána a aby to nebolo svetlo protiidúceho expresu.

    Vládna koalícia má v tejto snemovni prevahu troch hlasov. Pre ktoréhokoľvek demokrata je to neprehliadnuteľné znamenie, že občania veľmi vyrovnane rozdelili dôveru k programu, ktorý ponúka vládnuca pravica, aj programom opozičných strán. Pre každého normálneho demokrata by to bolo znamením, že musí postupovať veľmi pozorne a vnímavo k situácii občanov, pretože väčšinová dôvera visí na vlásku. Čo však urobila naša súčasná koalícia? Nemá ešte ani dva mesiace, no správa sa, akoby tu bola od vekov a mala naveky aj zostať. A jej program? Ukázať občanom, že sa môžu mať aj horšie, že zatiaľ ešte nie sú na dne, ale čoskoro tam byť môžu. Sú to tvrdé slová, ale je to tak. Veď čo nám vláda a jej ministri zatiaľ ráčili zo svojich predstáv o slovenskej budúcnosti predstaviť?

    Platy sa zmrazia, ceny energií porastú o 20 až 40 %, čo automaticky vyvolá rast spotrebiteľských cien všetkého. Zrušia sa desiatky železničných tratí. Už sa zrušili niektoré sociálne opatrenia, pripravuje sa korekcia Zákonníka práce. Komu by sa málilo, môže si ešte hlavu lámať, ako obce a mestá zabezpečia bez vlastných príjmov prevádzku škôl a kultúrnych zariadení, keď im na ne zo zverených zdrojov posunieme iba toľko peňazí, ako spotrebovali v starých cenách. Nech si návrh rozpočtu prezeráte sprava doľava, zhora zdola či naopak, nikde v ňom nenájdete jediný náznak, že by vláda napríklad rozmýšľala nad tým, ako vrátiť ľudskú dôstojnosť dôchodcom, teda ľuďom, ktorých socialistická ekonomika okradla o zárobok, aby mohla vybudovať to, čo táto vláda rozpredáva. Naopak, aby nemali čas dumať nad problémom ako prežiť, vláda im pribalila povinnosť doplácať si za stravu, za lôžko a lieky v prípade, že si starý organizmus dovolí ochorieť. Podľa pána ministra Zajaca špitáľ nie je hotel, aby sa v ňom vyvaľovali, ale hotelovú taxu im zaúčtuje. Pritom bije do očí, že je niekoľko ekonómov, ktorí by nedbali dostať pod kontrolu penzijné fondy, do ktorých by si mali v súčasnosti ekonomickí aktívni občania ukladať svoje budúce penzie. Aby to nedopadlo tak, že história okolo BMG a Horizontu bude iba prechádzkou letným sadom v porovnaní s katastrofou, ktorú dokážu spôsobiť šikovní manažéri v penzijných fondoch. Ja viem, pre mladých pánov z Miklošovho a Kaníkovho tímu, ktorí sotva dodrali školské ľavice, je perspektíva dôchodku ešte taká vzdialená, že sa ňou nehodno zaoberať. Ctení kolegovia, poslanci Národnej rady tu však predsa nie sme na to, aby sme oponovali ich ročníkové experimenty, my sme tu na to, aby sme strážili záujem občanov, ktorí nás volili za svojich zástupcov pri správe štátu. Generačný rasizmus, ktorý vláda pod pokrievkou transformácie presadzuje, sa skôr či neskôr vráti tým, ktorí ho tak zákerne presadili. Prichádza mi na um len jedna otázka: Čo budú robiť tí mladí páni, ktorí nám týmto experimentom podsúvajú isté riešenia? Čo budú robiť, keď tieto experimenty nevyjdú? Pôjdu do zahraničia, tam sa budú realizovať v rámci svojich profesií, a čo ostatní občania, ktorí tu, žiaľ, na základe týchto experimentov zostanú? My tu, žiaľ, budeme musieť zostať, kým títo mladí páni sa na nás budú opäť kdesi z diaľky pozerať, ako súčasná, nie už síce v tejto generácii, ale o to múdrejšia pani ministerka Schmögnerová, o ktorej už tu bola reč.

    Dlho som rozmýšľal nad obľúbenou frázou viacerých našich vládnych politikov, ktorou zdôvodňujú bezhlavý výpredaj majetku štátu. Vraj štát je zlý vlastník. Ibaže, dámy a páni, štát je vlastník ako každý iný. Problém je iba v tom, že ľudia, ktorí v mene tohto štátu konajú, môžu správou štátneho majetku poveriť ľudí kvalifikovaných, šikovných a čestných, ak chcete, alebo tých druhých. Kto teda hovorí, že štát je zlý vlastník, hovorí súčasne, že Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Brigita Schmögnerová, Gabriel Palacka a tak ďalej a tak ďalej, vybrali do funkcií manažérov štátnych podnikov ľudí neschopných alebo ak chcete diletantov, pretože iba tak sa mohlo stať, že zdravé a konkurencieschopné podnikateľské subjekty sa v krátkom čase zmenili na firmičky zápasiace o prežitie, ktoré padali vopred určeným zahraničným záujemcom do lona ako zrelé hrušky.

    Pripomeňme si, dámy a páni, ako prvá Dzurindová vláda s masívnou mediálnou podporou pozvala zachraňovať košické huty istého omotýľkovaného pána, ktorý v rámci zbavovania sa nepotrebností predal pražskú Spartu za necelých 200 mil. Sk. Viac peňazí vzápätí získal nový majiteľ pražského klubu iba za televízne prenosy, nehovoriac už o lukratívnych cenách za hráčov a hodnotu štadiónu. Táto kúpa už stojí za nejakú tú medailičku pre pani ministerku financií, ktorá ju umožnila. Mám na mysli tú vynikajúcu pani ministerku Schmögnerovú, ktorú ešte v tom minulom období obhajoval aj tu prítomný pán podpredseda Mikloš.

    Ťažko sa mi v tomto kontexte hovorí o problémoch rezortu, ktorému sa venujem. Uvedomujem si totiž, že ak sú ohrozené základné existenčné istoty, ak ľuďom ide o prežitie a o zdravie, idú problémy kultúry bokom. Ale i tak sa nemôžem neopýtať, na čo bolo dobré hrať sa pred voľbami na bohatých strýčkov, poschvaľovať vo vláde takmer miliardové projekty rekonštrukcie Slovenskej filharmónie, Slovenskej národnej galérie či Štátnej opery v Banskej Bystrici, keď sa zrazu na plnenie týchto uznesení prvej Dzurindovej vlády nájde len pár miliónov a týmto tempom by to boli stavby nie desaťročí, ale stáročí. Som nesmierne rád, že sa ministerstvo kultúry pokúša aspoň trochu meniť likvidačný postoj k Matici slovenskej, pretože v praxi vidíme, k akému nekultúrnemu finále môže štátnymi úradníkmi podporovaná averzia pracovníkov dvoch kultúrnych inštitúcii dospieť. Viem, že pán minister Chmel sa rozhodol určiť viac prostriedkov na podporu pôvodnej tvorby, literárnych a umeleckých časopisov a dovoľujem si byť taký optimista, že sa nádejam, že nebudú určené exkluzívnym a na podporu politicky spriazneného okruhu tvorcov. Čo ma však veľmi mrzí, to je ďalší dôkaz toho, že tejto vláde ide o tichú prípravu kolapsu našich verejnoprávnych médií. Inak sa totiž nedá vnímať skutočnosť, že opäť v rozpočte nie sú prostriedky na kompenzáciu za tie skupiny obyvateľov, ktoré zo zákona nemusia platiť koncesionárske poplatky a že ministerstvo financií opäť „zabudlo“ pripraviť peniaze účelovo určené na zabezpečenie priamych prenosov a záznamov Slovenskej televízie z rokovaní tohto parlamentu. Keď sa už koaliční nominanti vo vedení tejto verejnoprávnej inštitúcie rozhodli, že zadarmo budú občanom ponúkať iba klebetné prechádzky parlamentnými kuloármi a nie rokovanie o zákonoch.

    Dovoľujem si predniesť na tomto mieste dva návrhy na zmenu rozpočtu. Prvý návrh, navrhujem upraviť rozpočtovú kapitolu 53 Slovenská televízia v rozpočte 640 bežné transfery takto: navrhovaná suma 370 mil. Sk sa zvyšuje o 25 mil. Sk určených na zabezpečenie vysielania priamych prenosov a záznamov z rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Ak by náhodou neprešiel tento návrh, dovoľujem si dať druhý pozmeňujúci návrh k zákonu o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2003. Navrhujem upraviť rozpočtovú kapitolu 53 Slovenská televízia v položke 640 bežné transfery takto: bežný transfer 346 mil. Sk a 24 mil. Sk na zabezpečenie vysielania priamych prenosov a záznamov z rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Ako ste si iste všimli, dámy a páni, nie je tu absolútny nárast tých peňazí, ktoré táto ctená snemovňa chce schváliť pre Slovenskú televíziu, ide iba o jej trošku iné rozvrstvenie.

    Dámy a páni, nie je to tak dávno, čo sme tu v slávnostnej atmosfére prisahali, že budeme ctiť zákony tohto štátu a pracovať tak, aby sa občanom Slovenskej republiky vodilo lepšie. Nie je to tak dávno, čo sme počúvali o tom, že v tomto parlamente musíme dosiahnuť normálny vzťah medzi poslancami, ktorým dali dôveru rozličné politické strany, pretože je našou úlohou tento štát zveľaďovať. Dnes máme pred sebou návrh zákona, ktorý nás prinúti vydať svedectvo o tom, do akej miery boli tieto slová uváženým predsavzatím a do akej miery iba prázdnou frázou. Tí, čo ste ochotní počúvnuť povel koaličnej rady, ktorá nenesie absolútne nijakú zodpovednosť, by ste si mali uvedomiť, že menný zoznam poslancov, ktorí prijatie zákona umožnia, je verejný dostupný a že za dôsledky, ktoré tento zákon spôsobí, ponesiete zodpovednosť rovnako ako ministri, ktorým dáte mandát zámery vykonať. Spýtajte sa svojich blízkych a rodákov, či sa tešia na to, ako sa všetci vrátime tam, odkiaľ sa Slovensko pred polstoročím pohlo, k životu v uzatvorených komunitách, komunikačne izolovaných dolín, úniku schopných a talentovaných, k bírešskej námezdnej práci, z ktorej budú bohatnúť iní a rásť cudzie metropoly. Alebo inak, rozmýšľali ste o tom, prečo po štyroch rokoch vláda stále nie je schopná predložiť tejto snemovni rozpočet ako krátkodobú projekciu koncepcie rozvoja tohto štátu? Prečo síce dookola počúvame, ako sa vyšvihli Íri, Španieli, Portugalci, ale zaťato sa mlčí o tom, ako sa chcú vyšvihnúť medzi tie najvyspelejšie štáty Európy Slováci a hlavne za koľko. Ministrov školstva sa vystriedalo za štyri roky neúrekom, ale na odstránenie počítačovej negramotnosti sa našlo zase len čosi cez 200 miliónov. Na muzeálnych slušovických péčečkách však len ťažko vyrastú kvalifikovaní programátori alebo ľudia, pre ktorých bude počítač efektívnou pomôckou pri práci.

    Je to vaše rozhodnutie, koaliční kolegovia, ak tento lístok na vlak do stanice Na dne vládou odsúhlasíte. Musíte počítať aj s tým, že ho budete musieť zaplatiť. Ja osobne jazdu týmto smerom odmietam. Nezabúdajte, prosím, že túto republiku sme pred krátkymi desiatimi rokmi odprevádzali do života ako demokratický štát so sociálnou trhovou ekonomikou, nie ako polofeudálne eldorádo, v ktorom si niektorí „vyvolení“ môžu trúfnuť čokoľvek a jedinou povinnosťou občana je mlčky trpieť. Strach dokáže ľudí načas ochromiť, zraziť na kolená a prinútiť k poslušnosti. Za uplynulé štyri roky vláda rozdávala zo zastrašovania priam lekcie, ale sú situácie, v ktorých už nemá zmysel báť sa, pretože človek nemá jednoducho čo stratiť. A takých ľudí je v našom štáte čoraz viac. Keď jedného dňa zistia, že táto vláda im vzala ľudskú dôstojnosť, že sú v kúte, odkiaľ niet úniku, nebude vám čo závidieť. Nás z opozície o trochu menej ako vás, ktorí ste vláde dali dôveru a mandát. Uvažujte, prosím, či sa vám do tohto riziká oplatí ísť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel, pripraví sa pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Na zahraničnom výbore sme preberali rozpočet jednak ministerstva zahraničných vecí a jednak celkový rozpočet. Ja by som k obidvom mal krátke návrhy, pozmeňujúce návrhy.

    V rámci diskusie padol aj návrh na účelové viazanie 80 mil. Sk pre rozvoj kultúry menšín. Ja súhlasím s tým, aby sa podporoval rozvoj kultúry menšín, myslím si, že je to správna politika voči menšinám, občanom Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry však zastrešuje svojím rozpočtom celú Slovenskú republiku, to znamená, že i menšinové kultúry. Chýba mi tu však druhá strana mince. Slovensko má nádhernú slovenskú kultúru, obdivovanú i uznávanú doma i v zahraničí. Nie je to len nádherný folklór, ľudové súbory, tradície i remeslá, ale Slovensko má i výtvarníkov, umelcov a mnoho iných kultúrnych aktivít. V snahe znížiť schodok rozpočtu sme urobili mnoho úsporných opatrení, ale prezentovali sme len málo rozvojových programov. Preto, prosím, pozrime sa na našu kultúru z dvoch strán, po prvé, ako spôsob na zvyšovanie národného sebavedomia slovenského národa a nielen menšín a po druhé ako formu, ja to nazvem takzvaných priemyselných parkov v oblasti kultúry. Vieme, že naša národná slovenská kultúra má svoje tradície a má svojich obdivovateľov, ctiteľov i fanatikov. Vieme, že naša slovenská kultúra je vo svete uznávaná a často nám otvára dvere tam, kde to ani politika nedokáže. Skúsme preto urobiť prvý krok na strane rozvojových aktivít a odsúhlasme účelovo viazané prostriedky nielen na rozvoj kultúry menšín, ale i na rozvoj a udržiavanie slovenskej ľudovej a národnej kultúry.

    Preto by som chcel podať nasledovný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočtu 2003, tlač 80: presunúť z rezervy vlády Slovenskej republiky 50 mil. Sk do kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na podporu národnej kultúry, a to v položke účelové prostriedky v rámci účelových transferov zvýšiť prostriedky pre:

    1) občianske združenia a MZO folklór o 10 mil. Sk, t. j. zvýšiť na 11 mil. Sk a účelovo viazať,

    2) podpora slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach o 20 mil. Sk, t. j. na 20 mil. Sk, tam bola rezervovaná nula a účelovo ich viazať,

    3) projekty na pomoc krajanom o 20 mil. Sk, t. j. na 20 mil. Sk, opäť je plánovaná nula a účelovo ich viazať.

    Zdôvodnenie. Návrh sleduje proporcionálnu podporu kultúr národnostných menšín v Slovenskej republike a podporu slovenskej kultúry na národnostne zmiešaných územiach a menšín žijúcich v zahraničí.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka zvýšenia navrhovanej položky na propagáciu Slovenska v zahraničí. Prečítam pozmeňujúci návrh. V rámci kapitoly ministerstva zahraničných vecí presunúť 9 mil. Sk z kategórie 710 kapitálové výdavky, podtrieda 011132 ZU SR v zahraničí do kategórie 630 bežné výdavky, tovary a služby pre zahraničnú oblasť na zvýšenie výdavkov položky propagácia Slovenska v zahraničí, to jest upraviť príslušnú položku zo 6 mil. Sk na 15 mil. Sk. Stále si myslím, že je to strašne málo peňazí.

    Zdôvodnenie. Pôvodne plánovaná suma určená na propagáciu Slovenskej republiky v zahraničí je mimoriadne nízka a nepostačuje na propagačné aktivity zastupiteľských úradov a slovenských kultúrnych stredísk v zahraničí. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš a pripraví sa pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, v mojom príspevku by som sa sústredil na časť návrhu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorá sa týka objemov záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu a úrokov z dlhov v roku 2003. Návrh zákona uvádza, že celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2003 budú 235 mld. Sk. Z tejto sumy má ísť na splátky istín štátneho dlhu v roku 2003 až 145,6 mld. Sk, to je 62 % z príjmu do štátneho rozpočtu. K tomu je potrebné ešte pripočítať splácanie úrokov a obsluhu tohto štátneho dlhu, ktorá nás bude stáť 34,9 mld. Sk. Len suma splácania úrokov a obsluha štátneho dlhu je vyššia ako plánovaný rozpočet na školstvo a zdravotníctvo dohromady. Táto suma je vyššia ako súčet všetkých iniciatív vlády na zníženie schodku štátneho rozpočtu, inými slovami, súbor reštrikčných opatrení vlády, ktoré boli prijaté v podobe zmien zákonov, nebudú stačiť ani na splácanie úrokov a obsluhu štátneho dlhu vlády. Keď som spočítal splácanie úrokov vlády od roku 1998 až 2003, tak je to suma okolo 128 mld. Sk. Keby sa uvedená suma investovala do školstva a zdravotníctva, tak ich máme určite na svetovej úrovni. Predstavme si, že vláda by v roku 2003 nevydala štátne cenné papiere na splátky istín štátneho dlhu, ale dlh vo výške 145,6 mld. by zaplatila a nepožičala by si ďalších 56,8 mld. Sk, ako plánuje. To by znamenalo, že vo výdavkovej časti rozpočtu by bolo o 202 mld. Sk menej, to znamená len 30,6 % súčasnej výdavkovej sumy. Keby sme si mali predstaviť, ako by fungovalo zdravotníctvo, školstvo, doprava a tak ďalej, verejná a štátna správa, keby dostali len 30 % sumy, ktorá je plánovaná. Určite by tieto odvetvia prestali fungovať a štát by pravdepodobne prestal plniť funkciu štátu.

    Pre informáciu uvediem údaje o náraste štátneho dlhu vlády za posledné tri roky. V roku 2000 to bolo 25 mld. Sk, v roku 2001 - 61 mld. korún, v roku 2002 - 96 mld. korún, v roku 2003 - 145 mld. Sk. Pritom ešte schodok štátneho rozpočtu na rok 2003 sa určuje sumou 56,8 mld., to znamená, že dlh vlády o rok opäť stúpne. Podobne stúpa aj výška splácania úrokov z dlhov, keď v roku 1992 vláda platila len 1,1 mld. Sk, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, ako som uviedol, je to až 34,9 mld. Sk. Návrh štátneho rozpočtu a nárast dlhov dokazuje neschopnosť vlády riešiť ekonomické problémy a tým aj životnú úroveň občanov Slovenska. Opäť sa ideme viac zadlžiť, to je asi jediné, čo naše kapitalistické vlády dokonale ovládajú. Pýtam sa, dokedy bude štátny dlh a splácanie úrokov stúpať? Kde je tá hranica, že už nebudeme schopní splácať naše dlhy a kde sú rozvojové programy vlády, ktoré by prispeli na zníženie schodku štátneho rozpočtu. Zadlžujeme sa na úkor našich detí a vnukov, preto nemôžem podporiť návrh štátneho rozpočtu.

    V druhej téme by som sa dotkol vzdelania, rozvoja vedy a techniky. Vzdelanie, rozvoj vedy a techniky patria medzi základné atribúty rastu životnej úrovne a celkového rozvoja spoločnosti. V návrhu vlády sa zvyšujú výdavky na vedu a techniku z 0,33 % HDP z roku 2002 na 0,36 % v roku 2003, to znamená o tri stotiny percenta HDP. Táto suma vyjadrená v percentách HDP je najnižšia zo štátov višegrádskej štvorky, je dvakrát a trikrát nižšia ako v Českej republike a v Maďarsku a pre porovnanie, v Európskej únii táto suma je 1,9 % z HDP, v Spojených štátoch 2,7, v Japonsku 3 % HDP.

    Budem citovať zo správy Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 20. novembra 2002 o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a o nosných úlohách z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky týkajúcej sa rozvoja vedy a techniky. Citujem: „Na rozdiel od členských štátov Európskej únie a ostatných kandidátskych krajín znižuje Slovenská republika podiel výdavkov na vedu a techniku ako zo štátneho rozpočtu, tak aj podiel celkových výdavkov vrátane súkromného sektora na túto oblasť, z HDP.“ Ďalej citujem zo správy: „Tento trend je v priamom rozpore so všeobecne prijatou skutočnosťou, že rozvoj vedy a techniky je základom rozvoja ekonomiky a sociálnej sféry a je v rozpore aj s uvedenými dokumentmi Slovenskej republiky, ako je napríklad koncepcia štátnej vednej a technickej politiky. A je v rozpore najmä so stratégiou Európskej únie, prijatou na lisabonskom a barcelonskom samite predsedov vlád.“ Myslím si, že keď sa tak všetci, a hlavne vláda, hlási za vstup do Európskej únie, mala by aj plniť citovanú stratégiu Európskej únie a výdavky zo štátneho rozpočtu na vedu a techniku by nemali byť v rozpore s prijatou stratégiou Európskej únie a s uvedenými dokumentmi vlády Slovenskej republiky. Myslím si, že našou úlohou je aj záchrana intelektuálneho potenciálu Slovenska, ohrozovaného globalizáciou vedy a výskumu. Našou úlohou je aj zabrániť zvýšenému úniku mozgov zo Slovenska po našom vstupe do Európskej únie. Preto je potrebné, aby štátne výdavky na vedu a techniku v roku 2004 dosiahli aspoň dolnú hranicu štátov Európskej únie, čo je okolo 0,9 % HDP. Preto navrhujem, aby sa vláda zaviazala, že bude zvyšovať výdavky na vedu a techniku aspoň o 0,1 % HDP ročne. V inom prípade nás vláda navrhovanými výdavkami na vedu a techniku stále tlačí do spoločenstva štátov lacnej pracovnej sily a nízkej životnej úrovne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči, pripraví sa pán poslanec Jasovský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som zaujal stanovisko k štátnemu rozpočtu na rok 2003, ktorý schvaľujeme v tejto Národnej rade. Považujem to za veľmi významný dokument, ktorý ovplyvní budúcnosť občanov tejto krajiny minimálne na jeden rok s tým, že vytvorí predpoklady do budúcich rokov vládnutia novej Dzurindovej vlády. Chcem však povedať, že vo svojom vystúpení sa budem zaoberať len rozpočtovými kapitolami ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Národného bezpečnostného úradu.

    Na úvod však musím konštatovať, že navrhovaný rozpočet na rok 2003 je pre Slovensko ako celok absolútne neprijateľný a nezohľadňuje požiadavky, ktoré vyplývajú pre úspešné riadenie štátnych orgánov a vôbec pre prežitie občanov Slovenskej republiky. Vláda pokračuje vo svojej protiobčianskej politike a snaží sa predovšetkým ušetriť na úkor ľudských zdrojov. Na druhej strane vo svojich sférach, ktoré otvárajú dvere predovšetkým korupčným ambíciám, sa nehanbí zvyšovať rozpočtové prostriedky pravdepodobne za účelom, aby sa zo spoločného ešte viac rozdávalo ako doposiaľ. Preto sa pridávam k svojim predrečníkom a návrh štátneho rozpočtu na budúci rok v takomto znení nepodporím. Moje rozhodnutie podložím konkrétnymi analýzami, určitými argumentmi a číslami, aby ste ma nemohli obviniť z prihrievania si politickej polievočky na úkor návrhu štátneho rozpočtu.

    V prvej časti vystúpenia sa budem teda venovať rozpočtovým anomáliám na Ministerstve obrany Slovenskej republiky. Slovenská republika získala na ostatnom samite NATO v Prahe dlho očakávanú pozvánku do Severoatlantickej aliancie. Politika v rezorte bezpečnostných síl by mala byť teda pre náš štát prioritou. Vláda mala pripraviť rozpočet tak, aby naplnila všetky slovenské záväzky voči bruselskej centrále vojenského paktu. Takto sa však vláda nespráva a návrh rozpočtu pre ministerstvo obrany je toho dôkazom. Vláda porušila prioritný záväzok naplniť finančné krytie pre ozbrojené sily v súvislosti na prístupové konanie do NATO vo výške 2 % ročného HDP. Návrh rozpočtu na rok 2003 pre ministerstvo obrany stanovuje celkové výdavky vo výške 21,67 mld. Sk. Ak vezmeme do úvahy štatistický ukazovateľ, že celkový hrubý domáci produkt na budúci rok sa odhaduje na 1 bilión 146 miliárd korún, jednoduchá matematická trojčlenka nám ozrejmí, že navrhované rozpočtové prostriedky dosiahnu úroveň 1,89 % HDP, to znamená o 11 % menej, ako sme sa zaviazali centrále NATO. Doteraz, musím konštatovať, že vláda Slovenskej republiky nepredložila a Národnej rade nedala na schválenie ani jeden rozvojový program v oblasti bezpečnosti aj s finančnou náročnosťou. Preto aj návrhy rozpočtov rezortu obrany, vnútra, hospodárstva, štátnych hmotných rezerv v oblasti výdavkov na obranu, prípadne spravodlivosti, v oblasti justičnej stráže, financií v oblasti colnej, nemôže Národná rada schváliť preto, že sme prijali ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu. Pri prerokúvaní Modelu 2010 a Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl Národná rada Slovenskej republiky vzala tieto dokumenty len na vedomie, teda neschválila ich, s výnimkou vydeľovania rozpočtu pre rezort obrany od roku 2003 vo výške 2 % HDP. Teda všetky výdavky rezortu obrany a vnútra už v roku 2002, týkajúce sa rozvoja a modernizácie po platnosti zákona č. 227, mali byť schválené Národnou radou Slovenskej republiky. Keďže sa tak nestalo, sú to výdavky neodôvodnené a treba iniciovať i Najvyšší kontrolný úrad, aby to preveril. Potom by ani ministerstvo obrany nemuselo rušiť výberové konania pre informačné systémy, pretože nie sú podľa zákona finančne pokryté. Najhoršie je na tom to, že sú ohrozené prístupové programy pre NATO a Európsku úniu, takzvané partnerské ciele a schengenský informačný systém, nakoľko od 1. 5. 2002 ich výdavky nie sú pokryté rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky, a teda vláda Slovenskej republiky uvádza partnerov do omylu a sama blokuje prístupové procesy do NATO a Európskej únie ako i samotné svoje programové vyhlásenie. Z toho, čo som prečítal, je zrejmé, že dochádza k porušovaniu ústavného zákona, a teda aj Ústavy Slovenskej republiky, čo bude viesť zrejme k tomu, že podáme podnet na preverenie týchto krokov. Skutočnosť, že Dzurindova vláda už dlhodobo klame slovenských občanov, je zrejmá. Neviem si však teda predstaviť, ako oklame Brusel, ktorému bude zhruba 1,4 mld. Sk v rozpočte pre armádu jednoducho chýbať. Toto je moja primárna výhrada k navrhovanému rozpočtu. Vláda nesplní svoje sľuby ani smerom k medzinárodným inštitúciám, v ktorých chce byť právoplatným a rovnocenným členom. Celkový návrh rozpočtu pre ozbrojené sily je poddimenzovaný. Z mojich slov pochopíte, že vyčlenené prostriedky na armádu nebudú postačovať na naplnenie programových téz vládnej koalície pre rezort obrany, ale ani na plnenie priorít ministerstva obrany a armády ako takej. Návrh rozpočtu pre ministerstvo obrany som ako člen branno-bezpečnostného výboru dostal ako utajený materiál. Sprvu som nechápal, prečo je materiál tajný. Po jeho preštudovaní však môžem vysloviť hypotézy, že utajenie je potrebné z dôvodu nekontrolovateľnosti plnenia záväzkov a i možnej korupcie pri presúvaní finančných súm v rámci rezortu z jednej oblasti do druhej. Je zrejmé, že pri takýchto transferoch sa otvárajú dvere pre defraudáciu a peniaze sa strácajú.

    K uvedenému materiálu. Na strane 8 tajného materiálu v kapitole vyzbrojovanie sa konštatuje, že cieľom prezbrojovania je naplniť Model armády 2010 a armádu vyzbrojiť modernou výzbrojou a technikou. Zahrnutých je v nej osem priorít: 1.) informačné a komunikačné systémy, 2.) realizácia projektov Partnerské ciele, 3.) riadenie a velenie, 4.) sily vysokej pripravenosti, 4.) sily nižšej pripravenosti, 5.) dlhodobo rozvíjané sily, 6.) podporné a ostatné sily a po ďalšie ostatné projekty.

    Na vyzbrojovanie armády sa navrhuje iba 2,4 mld. Sk. Táto suma je absolútne nereálna z hľadiska potrieb. Ako príklad uvediem priority zo strany 9 v podkapitole modernizačné programy pre vzdušené sily, ktoré, keby mali byť splnené aspoň na 60 %, navrhovaných 2,4 mld. by strávili ihneď. Matematika totiž nepustí. Len jeden rádiolokátor stojí pre programy vzdušných síl cca 500 mil. Sk. Modernizácia jedného zastaraného rádiolokátora 100 mil. Sk. Modernizácia lietadiel sa odhaduje na minimálne miliardu korún a modernizácia logistickej a letiskovej podpory na cca tiež 1 mld. Sk.

    Sedliackym rozumom si môžeme spočítať, že priority pre vzdušné sily spotrebujú takmer 3 mld. Sk. A to sme neinvestovali ešte ani korunu do ostatných siedmich priorít, ktoré som tu citoval. Aký je teda reálny odhad navrhovateľov rozpočtu? Absolútne nezodpovedajúci realite. V tajnom materiáli v kapitole vyzbrojovanie nie sú okrem pozemných, vzdušných síl a ostatných modernizačných programov konkretizované žiadne navrhované zmeny v ostatných prioritách a ani ich finančné krytie. V kapitole vyzbrojovanie teda jednoznačne chýba konkrétne rozpracovanie jednotlivých priorít, ich finančné krytie, ale aby vôbec existovali nástroje na kontrolu ich realizácie. Spomínaná kapitola je všeobecná, nekonkrétna a nezodpovedá štandardnému návrhu rozpočtu pre rezort obrany štátu vo vyspelých demokratických krajinách.

    V návrhu štátneho rozpočtu navrhovatelia používajú termíny, ktoré sú pre Slovenskú armádu jednou veľkou neznámou, taktiež sú v rozpore s programovým vyhlásením vlády v časti obrana štátu a Modelom 2010. Napríklad na strane 9 v podkapitole modernizačné programy pre pozemné sily sa konštatuje, že programy budú zamerané na vybrané prvky automobilového parku. Neviem, čo znamená táto štylizácia. O aké konkrétne prvky pôjde. Čo bude teda armáda nakupovať v rámci automobilového parku a za koľko. V návrhu rozpočtu chýba to najpodstatnejšie, čo sa bude nakovať a koľko vyčlenili na to prostriedkov. V tej istej podkapitole sa konštatuje, že dôraz sa bude dávať na jednotky boja proti terorizmu alebo na sily vysokej pripravenosti. Takýto terminus technicus Slovenská armády ani legislatíva jednoducho nepozná. Tieto jednotky nie sú konkretizované ani v rámci ozbrojených síl Slovenskej republiky ako takých. A dokonca ani Model 2010 o nich vôbec nepojednáva. Aké jednotky chce teda tento navrhovaný rozpočet vytvárať, keď sa vláda zaväzuje naplniť priority Modelu 2010, ktorý vôbec o takýchto jednotkách nepojednáva! Vzniká tu teda jednoznačný rozpor medzi vládnym programom a návrhom rozpočtu na rok 2003.

    Podľa programového vyhlásenia vlády sa majú vytvoriť špeciálne jednotky rýchleho nasadenia a strategickej dopravy. Rozpočet pritom pojednáva o silách vysokej pripravenosti, čo v zásade nie je to isté. Vládny program niečo sľúbil, ale v rozpočte na rok 2003 sa na to prostriedky nevyčlenili. Nehovoriac o tom, že táto ambícia opäť úzko súvisí so slovenskými prístupovými konaniami do NATO, takže táto organizácia si nanovo stanovila nového nepriateľa teroristov. Špeciálne jednotky teda nie sú v rozpočte finančne pokryté, ale ani vôbec definované.

    Na strane 10 sa v kapitole operácie mimo územia štátu na tieto vojenské aktivity vyčleňuje len 33 mil. Sk. Skúsenosti z minulých rokov upozorňujú, že finančné krytie na operácie mimo územia štátu bolo spravidla nedostačujúce. Vždy sa museli hľadať dodatočné finančné prostriedky na pokrytie týchto aktivít, ktoré okrem iného tiež napomáhajú naše ambície o členstvo v NATO. Z rozpracovania tejto kapitoly nie je vôbec jasné, o aké konkrétne jednotky ide, aká bude príprava týchto jednotiek a ich rotácia. Nikto nevie, o čo konkrétne ide, len skutočnosť, že predkladatelia na to vyčlenili 33 mil. Sk, čo je podľa odborníkov menej než málo. V rozpočte musí byť presne stanovené, o aké jednotky ide, aby centrála v Bruseli mohla eventuálne s nimi počítať v nejakých vojenských operáciách.

    Naši susedia Česko, Maďarsko a Poľsko, ktorí vstúpili do NATO skôr ako my, mali a doteraz majú pri zostavovaní rozpočtov vážny problém s finančným krytím záležitostí súvisiacich so zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Nikdy im nestačili prostriedky na krytie realizácie tohto zákona, ktorý platí aj na území Slovenskej republiky. Išlo prevažne o programy technického a manipulačného režimu s utajovanými dokumentmi, súvisiacimi s ozbrojenými silami. Pre našich susedov to boli neplánované miliardové výdavky na tieto účely. Navrhovatelia nášho rozpočtu s touto položkou počítali, nakoľko ju zaradili do tabuľkovej časti tajného dokumentu. Avšak v tabuľke sa objavila položka nula. Nevyčleniť ani korunu na túto problematiku je maximálne nezodpovedné a môže to vytvoriť vážne rozpočtové deficity pre obranu počas roku 2003, čo, ak sa stane, napokon opäť zaplatí najskôr občan zvyšovaním finančných nárokov na jeho životnú úroveň.

    Na záver tejto kapitoly by som chcel zdôrazniť, že návrh rozpočtu na rok 2003 pre ministerstvo obrany je nekonkrétny vo vzťahu k stanoveniu nielen finančného krytia, ale aj realizácie priorít ministerstva obrany a obranné plánovanie a jeho aplikácia do rozpočtu je absolútne nepostačujúca. Rozpočet je nekontrolovateľný a imaginárny. Navrhované aké-také opatrenia zase nezodpovedajú reálnemu finančnému krytiu. Finančné krytie nezodpovedá obsahu, čo považujem za základný rozpor dokumentu. Nehovoriac o rozporoch s programovým vyhlásením vlády a s materiálom Modelu armády 2010. Preto neodporúčam prijať takto predloženú časť návrhu rozpočtu pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

    Ďalšou kapitolou, ktorou sa chcem zaoberať, je kapitola Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2003.

    Nie je to tak dávno, čo predseda vlády Mikuláš Dzurinda predložil Národnej rade návrh programového vyhlásenia vlády. Aj napriek značným výhradám opozičných politikov, že ide o nekonkrétny vládny program, postavený na položení sľubov, ktoré nemôžu byť verifikované, ho vláda 78 hlasmi poslancov vládnej koalície v parlamente schválila.

    Vláda vo svojom programe iba nasľubovala nesplniteľné opatrenia, aby opila občanov, že sa zodpovedne stavia k vážnym spoločenským neduhom. Nie je to však pravda a navrhovaný rozpočet pre ministerstvo vnútra na rok 2003 je toho dôkazom. Minister vnútra Vladimír Palko sľuboval vo svojom desatore, ktoré bolo zverejnené, ako bude vylepšovať pracovné podmienky slovenských policajtov a tým eliminovať vplyv organizovaného zločinu v slovenskej spoločnosti. Technické zdokonaľovanie, výkon ľudských zdrojov, systémové opatrenia, antikorupčné programy, vylepšenie vozového parku polície a tak ďalej, to boli všetko sľuby vlády, ktorá sa zaviazala investovať prostriedky do ochrany života a majetku občanov, teda do policajnej zložky.

    Návrh rozpočtu na rok 2003 je však toho pravým opakom. V polícii chýbajú peniaze a najbližší rok aj chýbať budú. Policajtom nebudú valorizované platy, nedostanú nové osobné automobily, technické vybavenia a polícia bude opäť niekoľko krokov pozadu za organizovaným zločinom, čo napokon dokázala aj aktuálna kauza s Černákom, ktorého prepustili na slobodu, a polícia mu ponúkla ochranku, čo on vďačne a s úsmevom na tvári prijal. Zamyslite sa, vážení kolegovia, nad touto absurditou. Minister spravodlivosti Lipšic vykrikuje po celom Slovensku, že Černák je bosom podsvetia a že on ako minister ho dostane späť do väzenia a polícia údajne tomu istému človeku poskytne ochranu za peniaze daňových poplatníkov. Vláda teda vo svojom programe sľubuje, že posilní pripravenosť a akcieschopnosť policajných a ďalších bezpečnostných štruktúr na boj s terorizmom, vytvorí predpoklady na zriadenie koordinačného centra pre boj so zločinnosťou ako centrálneho národného kontaktného bodu, na výmenu informácií o vyšetrovacích prípadoch, pripraví legislatívne a organizačné podmienky na ochranu sudcov, prokurátorov, pracovníkov bezpečnostných a justičných orgánov a spolupracujúcich osôb, podieľajúcich sa na boji proti organizovanému zločinu, vytvorí legislatívne predpoklady na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, zabezpečí potrebné legislatívne a organizačné predpoklady na zriadenie a činnosť špecializovaného útvaru zloženého z vyšetrovateľov a kriminalistov PZ, ktorý bude úzko spolupracovať so špeciálnym prokurátorom a špeciálnym súdom a mnoho vecí, ktoré sa objavujú v tomto vládnom vyhlásení.

    Predložený návrh rozpočtu pre ministerstvo vnútra naznačuje, že polícia bude aj v budúcom roku ekonomicky poddimenzovaná, čo otvára dvere mafii a korupcii v policajných zložkách. Minister ani navrhovatelia totiž nedokázali zabezpečiť pre rezort vnútra toľko financií, koľko je a bolo by potrebných na efektívne pôsobenie v slovenskej polícii.

    Moje úvodné slová komentáru podložím v nasledujúcich chvíľach konkrétnymi číslami a vyjadreniami policajných odborárov, aby ste môj prejav nepovažovali len za prejav člena politickej strany. V porovnaní s rokom 2002 predstavuje zvýšenie rozpočtu len 5,126 %, čo je výrazne nižšie percento ako medziročný nárast inflácie. Kapitálové výdavky sú pritom rádovo nižšie o 300 mil. Sk ako v roku 2002. Tovary a služby ostávajú cenovo na úrovni roku 2002, pritom ceny energií budú stúpať o niekoľko desiatok percent. Na toto zvyšovanie návrh rozpočtu ministerstva vnútra nereaguje. Takisto odsun a zníženie výšky valorizácie platov policajtov na 5 % až do 1. 7. 2003 je v rozpore s programom. Všeobecne možno konštatovať, že programové vyhlásenie vlády je v hlbokom rozpore s navrhovanou realitou, čo možno chápať ako vedomé klamstvo vlády na občanoch. Vízie ministra Palka o zmenách v polícii, o budovaní recepcií, skvalitnení služieb občanov, zvyšovanie počtu policajtov v uliciach a podobne sú v prípade takto navrhovaného rozpočtu pre rezort vnútra na rok 2003 skutočne len v polohe zavádzania verejnosti. Alebo môžu byť tiež znakom nekompetentnosti riadenia tohto rezortu, lebo vyčlenených 15,8 mld. pre ministerstvo vnútra jednoducho nestačí.

    Po dôkladnej analýze nevyhnutných potrieb, ktoré neskôr verbálne rozvediem, berúc do úvahy výrazné zvyšovanie cien energií od 1. januára 2003, zmenu sadzieb DPH pre potraviny, reštrikčnú politiku vlády a celkový dopad týchto faktorov na ceny materiálov, pohonných hmôt, tovaru a služieb, je nevyhnutné zvýšiť navrhovaný rozpočet ministerstva vnútra. V bežných výdavkoch o 650 mil. Sk, v kapitálových výdavkoch o 300 mil. Sk, čo dohromady predstavuje zvýšenie 915 mil. Sk. V opačnom prípade bude pokračovať v rezorte vnútra všeobecný a už i navonok zjavný úpadok, čo si v konečnom dôsledku odtrpí zase len občan. Takisto to bude mať dopad aj na značný odchod príslušníkov Policajného zboru, ktorí už v súčasnosti prejavili snahu odísť z Policajného zboru. Navrhované zvýšenie o 915 mil. Sk je len snahou udržať rezort v polohe prežitia pri nevyhnutných nákladoch. Kapitálové výdavky odporúčam vziať na jednotlivé projekty, aby sa dosiahol efekt stabilizácie policajtov v Bratislave a v ďalších mestách. Odporúčam zvýšiť rozpočet na výstavbu bytov o 200 mil. a na nákup novej techniky pre Policajný zbor o 100 mil. Sk. V bežných výdavkoch je zvýšenie nevyhnutné na potraviny z dôvodu úpravy sadzby DPH, energie a plyn z dôvodu zvýšenia ich cien, na pohonné hmoty, nevyhnutné služby z dôvodu zvýšenia cien, opravy a údržby techniky z dôvodu zanedbaného stavu, zásobovanie spotrebným materiálom administratívneho charakteru. Treba dbať aj na proces scivilňovania policajtov. Pri realizácii 200 policajtov ročne môžu výdavky predstavovať cca 80 až 90 mil. Sk, s čím rozpočet vôbec neráta.

    Aby ste môj prejav a kritiku nevnímali ako výsostne politickú zo strany opozičného poslanca a bývalého ministra, uvediem na podporu mojich hodnotení i názor policajných odborov, ktorý sprostredkoval ich predseda. Globálne zhodnotil rozpočet pre celý rezort ministerstva vnútra ako reštrikčný, to znamená, že táto reštrikcia sa priam dotýka aj Policajného zboru. Za najväčší problém policajní odborári považujú súvislosť s nárastom cien za energie, ktorý začne platiť už od 1. januára 2003. V nadväznosti na zvýšenie výdavkov na energie nemá Policajný zbor absolútne pokryté toto zvýšenie v navrhovanom rozpočte. Druhou háklivou záležitosťou bol plánovaný zvýšený príjem z pokút. Vláda týmto krokom prakticky núti policajtov, aby v čo najširšej miere vyberali od občanov pokuty, keďže sú to pre policajtov plánované príjmy. A ak nebudú naplnené plánované príjmy, musia byť úmerne krátené aj výdavkové časti rozpočtu. Takýto prístup je jednoznačne protiobčiansky a nevedno, ako si má polícia vylepšiť svoj pošramotený imidž u občanov, ale takou cestou určite nie. Ak má byť Policajný zbor úspešný v boji proti organizovanému zločinu, musí zdokonaliť svoje technické prostriedky a na to peniaze nie sú. Tento problém je dlhoročný a stále sa nerieši. Najmarkantnejším príkladom je zaostalý vozový park polície. V navrhovanom budúcoročnom rozpočte sa neráta s dostatočnými finančnými prostriedkami na obnovu vozového parku. V tejto kapitole policajtom chýba takmer 150 mil. Sk. Aktuálny problém je tiež mechanizmus skráteného vyšetrovania. V rámci tohto mechanizmu bola iba časť príslušníkov zaradená do zodpovedajúcich pracovných tried. Neboli pritom pokryté zvýšené nároky na prácu ľudí objemom mzdových prostriedkov. To znamená, že policajti dostali novú prácu, nové úlohy, avšak nedostanú na to finančné prostriedky. Ak to prepočítame, ide asi o 4 mil. korún na mzdách plus odvody. Samozrejme, policajní odborári kritizujú aj odloženie valorizácie platov príslušníkov v súvislosti so zvyšovaním cien energií, čo sa dotkne každého občana. No a nakoniec sa odborári Policajného zboru sťažujú, že pripravovatelia návrhu štátneho rozpočtu len z malej časti zohľadnili ich nároky a potreby. Aj tento názor odborára, že vláda brala predovšetkým ľuďom, aby vykryla svoje finančné schodky, svedčí o tom, že tento rozpočet je zle pripravený.

    Dovoľte mi ešte niekoľko slov ku kapitole Národného bezpečnostného úradu na rok 2003. Rozpočet Národného bezpečnostného úradu patrí medzi kapitoly s relatívne nízkym nárokom na štátnu pokladnicu pre budúci rok 2003. Predpokladané výdavky spolu pre NBÚ sa navrhujú vo výške 304,9 mil. Sk. V porovnaní s rozpočtom ministerstva vnútra alebo obrany sú to malé sumy. To však neznamená, že s týmto návrhom rozpočtu sa dá súhlasiť. Chcem poukázať na niektoré jeho riziká.

    Pripravovaný návrh rozpočtu pre kapitolu NBÚ na budúci rok nesie všeobecné charakterové znaky komplexného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Je chaotický, neprehľadný, nekonkrétny a neefektívny. Mám z toho dojem, že tam, kde navrhovatelia mohli ušetriť peniaze, jednoducho nešetria. Návrh rozpočtu NBÚ sa delí na bežné výdavky, kde je plánovaných 179, 9 mil., a kapitálové na úrovni 125 mil. Sk. Z bežných výdavkov tvoria mzdy, príjmy, nároky súvisiace s elektronickým podpisom a ostatné osobné vyrovnania 54,6 %, to je vyše 72 mil. Sk. Čiže výrazná časť navrhovaného balíka bude smerovať na platy súčasných zamestnancov NBÚ, ale aj budúcich, ktorí nastúpia na oddelenie pre elektronický podpis. Výška rozpočtu je zvýšená a ovplyvnená nárastom počtu zamestnancov v roku 2003 o 50 príslušníkov NBÚ pre elektronický podpis. Podľa mojich informácií z NBÚ je plánovaný stav plného počtu zamestnancov na elektronickom podpise 42 a nie 50. Z toho v tomto roku 2002 bolo prijatých už 22 ľudí. Matematika teda nepustí a z toho vyplýva, že NBÚ musí na oddelenie elektronického podpisu prijať ešte 22 zamestnancov v roku 2003. Keď rozpočtová kapitola uvádza 50 miest, nie je to pravda. Kapitolu mzdy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania možno teda pokojne znížiť o platové nároky pre 28 ľudí, ktorí už prijatí do NBÚ v súvislosti s elektronickým podpisom nebudú. Tento návrh, ale možný rozpočtový zámer sa premieta aj do podkapitol označených ako 611, 612, 615 a 616. Ide o tarifné platy, osobné platy, príplatky, vyrovnania a doplatky k platom, aj ďalšie platy. Mzdové nároky sú ovplyvnené počtom zamestnancov a prijímaním nových. Z našich zistení vyplýva, že ich bude zamestnaných jednoducho menej, ako sa navrhuje. Rovnaké skutočnosti ovplyvňujú aj ďalšiu samostatnú kapitolu 620 poistné a príspevky zamestnávateľa do poisťovní a Národného úradu práce. Nárast v tejto kapitole je opäť neodôvodnený, keďže zamestnancov bude menej. V týchto mzdových kapitolách mohli navrhovatelia ušetriť niekoľko miliónov korún.

    Ďalšou nezrovnalosťou je návrh v kapitolách výdavkov v položke 710 obstarávanie kapitálových aktív. Moja výhrada sa týka nákupu osobných automobilov v roku 2003, do ktorého chce NBÚ investovať 2,5 mil. korún. NBÚ v súčasnosti vlastní cca 20 motorových vozidiel. Riaditeľ NBÚ volvo, ostatní riaditelia volkswagen passat a zamestnanci majú k dispozícií škody fabie. Na pôde NBÚ sa pri zostavovaní návrhu rozpočtu kritizovala nízka efektivita využívania motorových vozidiel. Otázka teda znie, či je efektívne a potrebné nakupovať nové autá a či nepostačia už tie, ktoré sú k dispozícii. Skôr sa mi zdá, že tento navrhovaný nákup má slúžiť ako odmena vedenia úradu pre zamestnancov, ktorí získajú k dispozícii nové služobné motorové vozidlá. Dobre vieme, ako sa so služobnými vozidlami v bezpečnostných zložkách narába. Poslednou výstrahou môže byť zneužívanie služobných motorových vozidiel na dovolenkové účely príslušníkmi Národnej protidrogovej jednotky. V kapitole 710 sa ďalej pojednáva o získaní objektu v Brunovciach pre Národný bezpečnostný úrad. Ten by mal okrem iného slúžiť aj na rekreačné a rehabilitačné účely úradu. V čase inštitucionalizovania NBÚ je zbytočné zvyšovať rozpočet z dôvodu nákupu akéhosi rekreačného objektu. Myslím si, že časy socialistických rekreačných chát sa už pominuli. NBÚ sa musí zameriavať hlavne na technické a systémové dobudovanie a nie na nákup rekreačných stredísk. To sa môže realizovať o niekoľko rokov neskôr. Štát v tejto fáze nemá peniaze na sociálne slabé vrstvy obyvateľstva a NBÚ si na ich úkor ako daňových poplatníkov chce kúpiť a zrekonštruovať rekreačné stredisko. Rovnaká otázka sa vynára aj pri snahách o výstavbu novej budovy NBÚ v hodnote takmer 400 mil. Sk. Je síce pravdou, že súčasná budova staticky nevyhovuje, avšak ako výstavba novej súvisí s koncepciou úradu, v ktorej sa o tom vôbec nepojednáva, to si neviem predstaviť.

    Na záver by som chcel upozorniť prítomných poslancov koalície i opozície, že čo sa týka kapitoly NBÚ, dajú sa v nej ušetriť značné finančné prostriedky, ktoré by mohli byť prerozdelené do problémových kapitol školstva, zdravotníctva alebo územnej správy. Avšak to by museli mať predkladatelia záujem. Preto vám dávam návrh a neodporúčam schváliť ani rozpočtovú kapitolu Národného bezpečnostného úradu v tomto predloženom rozpočte. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský, pripraví sa pán poslanec Galbavý.

  • Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, dámy a páni, človek je v takej dileme, keď má vystúpiť v tejto Národnej rade v čase, keď je úplné moratórium na informácie z Národnej rady, a nevidím v tejto televíznej sále žiadnu televíznu kameru, ktorá by zhodnotila vystúpenia jednotlivých poslancov a že by hádam teda povedala aj tie nesporne dobré odborné názory, ktoré som si tu dnes v Národnej rade vypočul. Budiš, taký je život, je možné, že v Národnej rade sa nebudú schvaľovať žiadne pozmeňujúce zákony a že Národná rada bude znovu použitá len ako pláštik tých zlých poslancov, ktorí míňajú miliardy korún na vybavenie svojich kancelárií, tých zlých poslancov, ktorí sa nechcú zúčastňovať zasadnutia Národnej rady, ale poslancov, ktorí zakryjú rozhodnutia vlády, nech sú akékoľvek, nech sú akokoľvek reštrikčné, nech sú akokoľvek proti občanom tohto štátu. Chápem, orientácia vlády je pravicová, chápem myslenie aj našej politickej strany, sme orientovaní takisto vpravo, otázkou je, či sú dobré metódy, ktoré sú používané dnes pre riadenie štátu. Takže, prosím, nevyjadrujme sa k rozpočtu, neprijmime žiadne pozmeňujúce návrhy, ale zakryme túto vládu, ktorá bude vládou dobrou, a my budeme ten zlý parlament, ktorý bude siahať na finančné stimuly tohto obyvateľstva. Rozpočet v kapitole doprava, pošty a telekomunikácie, je, samozrejme, zložitý, je to rozpočet, ktorý svojho času bol rozpočtom mimoriadne vážnym, a rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií bol považovaný za rezort naozaj silový a za rezort, cez ktorý sa ukazoval smer fungovania tohto štátu a rezort, cez ktorý išiel pokrok a rozvoj tohto štátu. Dnes to, žiaľ, tak nie je a tento rezort je kdesi v úzadí, tento rezort je skôr známy škandálmi, je skôr známy niektorými inými skutočnosťami, nie skutočným rozvojom.

    Ak by som chcel potvrdiť svoje slová, ktoré som povedal na úvod, zoberme si len príklad diaľnice, 8,5 mld. Sk je prakticky v rozpočte pre výstavbu diaľnic. Odpočítajme 1,5 mld. Sk na odvody a na investičnú prípravu a ak porovnáme potom ostávajúcich 7 mld. Sk napríklad s rokom 1998, keď sme odchádzali z vlády, a odpočítame indexy vyplývajúce z inflácie, pretože ten koeficient predstavuje číslo 1,5, je to vlastne 3,5 mld. Sk pre výstavbu diaľnic na Slovensku. A potom sa vôbec nečudujem, že súčasná vláda sa rozhodla, že nepostaví, alebo nezačne ani kilometer novej diaľnice a ja sa vôbec nečudujem, že spôsobuje súčasný štát radosť Poľskej republike, Českej republike, pretože tí veľmi vážne pochopili, že diaľnice v krajinách, ktoré sú z hľadiska prístupového procesu dnes na popredných miestach, treba stavať veľmi rýchlo, ale treba ich pomaly splácať. My ideme úplne opačnou cestou, zastavili sme výstavbu diaľnic, ale to splácanie nám ostáva na krku a s tým splácaním sa treba vysporiadať.

    Poviem príklad - stavba Branisko, kde by som ja vzhľadom na to, že ide o prvý diaľničný tunel na Slovensku, bol veľmi rád, keby táto stavba bola možno aj sólo zahrnutá do rozpočtu pre rok 2003. Dnes je jej dokončenie stále v nedohľadne, objavili sa akurát nové švajčiarske firmy, ktoré sa vsunuli medzi investora a medzi dodávateľa, dajte si odpoveď prečo. Branisko a ďalšie tunely, ich dokončenie je veľmi, veľmi vzdialené. Porovnám napríklad len smer Žilina v pokračovaní na východ, kde je už intenzita dopravy dnes trojnásobne prekročená. Pozrime sa na časť Novej Bane, pokračovanie v rýchlostnej komunikácii v smere na Banskú Bystricu, takisto intenzita dopravy je niekoľkonásobne prekročená už v súčasnom období a stavby pokračujú veľmi slabo. Dáme si odpoveď na to, aký vlastne máme záujem na prístupovom procese a ako sa vlastne chceme do Európy integrovať. Nemajme, prosím, názor a myšlienku, že nám bude Európska únia financovať výstavbu diaľnic, ani si nemyslime, že priemyselné parky a celky vzniknú tam, kde cesta a infraštruktúra nie je. Bol som svedkom rokovaní mojich kolegov s niektorými zahraničnými záujemcami o fungovanie niektorých nových investičných celkov na Slovensku. Je zámer snáď niekde dostať sa po Nové Mesto nad Váhom, kde infraštruktúra je, pokračovanie ďalej už nie je.

    Otázka železníc. Takisto by sme mohli na túto tému hovoriť veľmi, veľmi dlho, pretože dlh, ktorý bol v roku 1998 z hľadiska bankových úverov, čosi viac ako 18 mld. Sk, sa dnes hrabe kdesi v sume okolo 60 mld. Sk a ja som nenašiel v návrhu rozpočtu to, ako budú vlastne tieto dlhy umorované a ako bude tento problém riešený. A je tu rok 2003, kde treba splatiť viac ako 4 mld. Sk a sú tu ďalšie dlhy, ktoré je potrebné splácať vo veľmi blízkom období. Mohol by som hovoriť vôbec o doprave ako takej, o cestovnom, ktoré mňa veľmi zaujíma z hľadiska mobility tohto obyvateľstva, mohol by som hovoriť o poskytovaní zliav, kde v rozpočte k tomuto nie sú nejaké vysvetlenia, ale skôr ma trápi, že rozpočet a dokumenty, ktoré s tým súvisia, nehovoria o tom, ako riešiť adresne poskytované zľavy určitým skupinám obyvateľstva, to tam teda vôbec nie je. Akurát vieme o tom, že dochádza k zdražovaniu a že tieto peniaze vlastne nebudú postačovať na nič. Poviem len príklad – železnice, zvýšenie taríf v železniciach a likvidácia zliav dôchodcom nebude znamenať, že železnice budú zarábať nejakú vyššiu sumu. Ak dôchodcovi nedáte zľavu, ten dôchodca cestovať nebude a pre železnice z toho nie je žiadna, samozrejme, možnosť zvýšených výnosov a to znamená teda príjmov. Takisto, a budem o tom ešte trošku hovoriť, ak budeme rušiť regionálne trate, alebo vláda bude rušiť, lebo určite by som nemal záujem takto situáciu riešiť, znamená to, že fixné náklady na železniciach zostanú, pretože náklady na opravu, údržbu, zabezpečovacia technika musia zostať na tratiach a vzhľadom na to, že sa predpokladá, že nákladná doprava tam bude existovať, dôjde akurát k rušeniu pracovných miest v osobnej doprave. Takže je tu paradox, v regiónoch, kde je nezamestnanosť veľmi vysoká, dôjde k zvyšovaniu nezamestnanosti, a v Bratislave, kde je zamestnanosť veľmi vysoká, stavajú železnice budovu za 500 mil. Sk pre ďalších úradníkov, ktorí by tam mohli nastúpiť.

    Mohol by som veľmi konkrétne hovoriť k výškam dotácie na mestskú verejnú dopravu a tak ďalej, k výške dotácie na vnútroštátnu autobusovú dopravu. Treba povedať, že tieto dotácie dnes nekryjú ani očakávanú mieru inflácie. To znamená, že to, čo som hovoril, likvidácia mobility pracovnej sily, je tu dnes pred nami.

    Takisto by som mohol veľmi vecne a konkrétne, síce ako opozičný poslanec, ale možno ako odborník v tejto oblasti, hovoriť aj k objemu objednaných výkonov vo verejnom záujme v Železniciach Slovenskej republiky. Mohol by som hovoriť o akceptácii auditov, ktoré boli v železnici aj vykonané. Tu môžem len konštatovať, že tá suma, ktorá je navrhovaná v rozpočte, musí byť nedostatočná a dokonca prehlbuje ešte aj straty z minulých období a z toho potom teda vyúsťujú regionálne trate.

    Ak som trošku hovoril o otázkach výstavby diaľnic na Slovensku, nemáme len diaľnice. Sú to aj, samozrejme, výdavky na výstavbu ciest, pretože sú hlboko podhodnotené oproti potrebám, ktoré sú. A čo je pre mňa veľmi zaujímavé, sú v absolútnom rozpore s uzneseniami vlády, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom období.

    Dalo by sa veľmi podrobne hovoriť o jednotlivých častiach tohto rezortu, o leteckom úrade, kde teda začína byť veľmi paradoxná situácia z hľadiska objemu miezd a odvodov a z hľadiska teda priemernej mzdy v prepočítaní. Dnes je paradoxná situácia v Slovenskej správe ciest, kde priemerná mzda je na úrovni 50 % mzdy v národnom hospodárstve. Isteže, náš štát „deklaruje vpravo“, a napriek tomu tí ľudia tu žijú v tomto štáte a od tých ľudí závisí mnohokrát život a bezpečnosť na cestách Slovenskej republiky.

    Ja poviem len jeden príklad, ak priemerná mzda narástla oproti roku 2002, alebo sa uvažuje s jej nárastom o 62 korún na SSC, čo znamená nárast mzdy o 0,7 percenta. Urobte si, prosím, o tomto náraste predstavu sami.

    Veľmi podrobne mám pripravené, ale nechcem naťahovať čas, veď pre koho teda budem hovoriť v tomto parlamente, podľa jednotlivých kapitálových výdavkov otázka teda výstavby ako takej na Slovensku, rôzne podprogramy, ktoré tu sú teda pripravené. Mohol by som hovoriť o programe údržby a opráv. Treba povedať, že návrh štátneho rozpočtu hlboko podhodnocuje čo i len čiastočnú potrebu v oblasti cestnej siete na Slovensku. A takisto teda hlboko podhodnocuje aj oblasť vykrývania z výkonov vo verejnom záujme.

    Isteže, druhá otázka je, na čo tento štát má a do čoho je schopný a ako je schopný investovať. Sú veľké problémy v mnohých bodoch, jednotlivých druhoch dopravy na Slovensku. Ja som veľmi stručne povedal, aká je otázka v železničnej doprave na Slovensku. Veľmi stručne by som možno povedal, aké by boli možné riešenia v oblasti železničnej dopravy a inej, autobusovej hromadnej dopravy. Snáď to, čo poviem jedným dychom a čím skončím svoje vystúpenie, bude, že by som bol veľmi rád, keby ministerstvo dopravy a možno ministerstvo financií urobilo naozaj slušné a seriózne rokovanie na úrovni vyšších územných celkov, kde by možno vznikli myšlienky a možnosti, pretože tie existujú a nie je to žiadny môj výmysel v túto chvíľu. Existuje to v Rakúsku aj v iných krajinách, tvorby spoločností, ktoré by dokázali zabezpečovať regionálnu dopravu a z toho by konečne vznikol ten dopravný model obslužnosti štátu, čo mne dnes na Slovensku veľmi chýba.

    Ja naozaj vyzývam ministerstvo dopravy, ministerstvo financií a vyššie územné celky, ktoré určite rady budú komunikovať s týmito dvomi inštitúciami. Ale nakoniec keby som pozrel, mám tu prehľad úradníkov na týchto ministerstvách. Sú to veľké stovky, tí ľudia sa nájdu, ktorí môžu komunikovať.

    Hovorte, prosím, hľadajte riešenia, nepristupujte jednoznačne k rušeniu regionálnych tratí. Nesúvisí to s rozvojom Slovenska. Trať zrušiť je veľmi jednoduché, respektíve prevádzku na tejto trati. Ťažko sa táto prevádzka rozbehne a znovu upozorňujem, fixné náklady na týchto regionálnych tratiach ostávajú rovnaké. Železnice neušetria, železnice nezískajú, ale vo mne, žiaľ, evokuje likvidácia regionálnych tratí to, že dochádza k privatizácii SAD-iek na Slovensku. A my ako keby sme chceli povedať, tak železnice budú dopravu rušiť a SAD-ky, privatizované SAD-ky, zoberte tú prepravu. Isteže ju veľmi vďačne zoberú. A ja som presvedčený, že tento štát, tak ako v predchádzajúcom období, veľmi vďačne donesie, ešte aj s dotáciou štátu, autobusy z Českej republiky, pretože bolo komusi veľmi príjemné zrušiť výrobu autobusov na Slovensku.

    Ja by som svoje vystúpenie chcel skôr orientovať, aj keď veľmi stručne, na vyššie územné celky, pretože som si našiel ten priestor a rokoval som s vyššími územnými celkami o otázkach dopravy.

    Ja totiž považujem rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií za rezort, kde rozvoj je veľmi ťažký. Telekomunikácie nie sú, o pošte sa uvažuje v transformovaní na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu. V úvode potom trošku kdesi predáme, čosi urobíme a necháme štátu možno tých 600 stratových pôšt a to, čo je lukratívne, zoberieme preč. Bodaj by som bol kuvik a bodaj by som nemal pravdu, ale obávam sa, že týmto smerom to pôjde, pretože si zoberte oblasť telekomunikácií, kde Deutsche Telekom veľmi cudne hovoria o tom, že, žiaľ, sme sa kopli a tú miliardu eúr nebudeme investovať do Slovenských telekomunikácií, a nech teda zahynú na dedinách, kde, samozrejme, náklady na údržbu a na opravy a rekonštrukcie sú mimoriadne vysoké. Nech telekomunikácie zahynú, ale na druhej strane boli schopné telekomunikácie lobovať v tomto parlamente, dámy a páni, v júni ešte tohto roku tak, aby nedošlo k možnosti vstupu ďalšieho operátora v oblasti verejnej hlasovej služby do tohto rezortu, do týchto telekomunikácií. Takže monopol si udržme, Deutsche Telekom, nepusťme ďalšieho, ale investovať nebudeme. To znamená, na čo sú nám také telekomunikácie, ak v nemeckých telekomunikáciách prichádza o prácu 300 000 ľudí. Zvážte si prosím, dámy a páni, kam sa rútia Slovenské telekomunikácie.

    Upozorňujem na poštu, nech som hovoril o železniciach, dve spoločnosti, ja som to povedal, regionálne trate rušíme, tam budeme ľudí vyhadzovať, ale v Bratislave staviame budovu za pol miliardy korún na prijímanie nových úradníkov. Toto je riadené tohto rezortu a ja sa priznám, že štyri roky som tu hovoril o tom rezorte. Mám na to právo, mám 30 rokov odrobených v tomto rezorte a mne sa už nechce o tom rezorte dnes hovoriť. Mne sa už nechce hovoriť o tom, pretože vidím, že v tom rezorte to ide veľmi zložito, veľmi zložito. Ja by som bol veľmi rád, keby nový pán minister počúval slová, ktoré budú hovoriť tí ľudia, ktorí v tom rezorte robili, a pred pár rokmi ešte bolo 140 000, dnes ich je menej. Keby počúval názor tých ľudí, ktorí v rezorte sú.

    Ale naspäť, vyššie územné celky, s tými som hovoril. Vyššie územné celky sú veľmi zdrvené prísľubom štátu, ministerstva financií a vôbec teda návrhom rozpočtu, k tomu, ako majú fungovať vyššie územné celky. Čo hovorí napríklad Nitriansky samosprávny kraj. Hovorí o tom, aké sú zdroje pre dotácie z výkonov vo verejnom záujme. Hovorí o tom, že dochádza k absolútnemu rušeniu tými privatizovanými SAD-kami, mnohých spojov, ktoré sú najmä na prímestských linkách. Treba rátať s tým, že v sobotu, v nedeľu odvoz ľudí z druhej pracovnej zmeny bude úplne zastavený v najbližšom období, pretože tieto spoločnosti nemajú dôvod, aby riešili tento problém bez rokovania s vyšším územným celkom, ktorý nevie uzatvoriť zmluvy o verejnom záujme, pretože nie je schválený rozpočet, to znamená, je tu určitý kruh a to znamená, že náhradu dopravcom v tej požadovanej výške, samozrejme, VÚC-ka nemôže poskytnúť a všetky VÚC-ky ako keby, neviem či je to náhoda, alebo tu sú skutočné prepočty, ja som presvedčený, že to prepočty sú, hovoria, že dokážu pokryť celý tento druh dopravy v objeme okolo 70 %.

    Dámy a páni, 30 % málo nie je. Takže k tomu napríklad hovorí vo svojom vyjadrení napríklad Nitriansky samosprávny kraj, kde je predpoklad odlivu cestujúcich z verejnej autobusovej dopravy do individuálnej dopravy. To by bolo v poriadku tak, to vo svete aj je, ale sú otázky dopravnej infraštruktúry, parkovísk, ekológie. Otázky toho, že sme boli vlani presviedčaní, že povinné zákonné poistenie bude lacnejšie, lebo sa to rozptýli do mnohých poisťovní, narástlo o koľko percent, spočítajte si sami, ako to teda dnes vyzerá.

    Žilinský samosprávny kraj veľmi dôrazne protestuje proti, tiež, uzatváraním zmlúv o výkon vo verejnom záujme. Takisto hovorí o reálnej potrebe prostriedkov pre úhradu výkonu vo verejnom záujme. Hovorí o tom, čo urobí zvýšenie cestovného o 15 %, kde hovorí o tom, ako dôjde k likvidácii mobility pracovnej sily, najmä ak bude dochádzať k zvyšovaniu nezamestnanosti na Slovensku. Je zaujímavé, že napríklad hovoria o tom, že pri predpokladanom rozpočte, aký je pripravený na bežné transfery, zostane 40 % súčasných výkonov v dôsledku zliav neuhradených 40 %. Dámy a páni, urobte si vlastný obraz.

    Čo hovorí Trnavský kraj. Ten hovorí napríklad o otázke licencií jednotlivým dopravcom, kde dnes nevie túto otázku riešiť, pretože nie sú pripravené ani vyhlášky ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré súvisia, samozrejme, dnes so zákonom o štátnom rozpočte a to znamená, sú otvorené rôzne otázky, či VÚC-ka môže, či bude poskytovať, či bude môcť zaúčtovať správne poplatky, či bude prichádzať o finančné prostriedky a podobne.

    Väčšina VÚC-ok, samozrejme, reaguje aj na rušenie regionálnych tratí, kde sú veľmi nespokojné VÚC-ky a ja s nimi súhlasím a nepovažujem to za správne, že železnice jednoducho oznámili, že regionálne trate rušia, hoci kompetencie v oblasti dopráv prechádzajú práve na vyššie územné celky. Nepovažujem to za správne.

    Veľmi múdro hovorí Trnavský samosprávny kraj aj k otázke toho, ako budú zabezpečovať dopravu cez autobusy, ktoré dnes sú. Hovoria o tom, že priemerný vek autobusov je až 12 rokov a že treba na Slovensku obnoviť 3500 autobusov, dámy a páni, dajte dnes výrobcom na Slovensku možnosť vyrobiť 300 autobusov do roka. Od šťastia nebudú vedieť zaspať a majú robotu na mnohé roky, žiaľ. Veľmi dobré stanoviská dával vyšší územný celok Banská Bystrica, kde tiež sa pýta, prečo nemohlo byť rokovanie dopravcov v oblasti autobusovej dopravy, železničnej dopravy, VÚC-ky a ministerstva dopravy a financií. Dalo sa to riešiť možno tvorbou spoločnosti, tak ako je to napríklad v Rakúsku, kde železnice disponujú autobusmi, kde sú rôzne regionálne spoločnosti. Túto otázku možno veľmi jednoducho riešiť.

    Vyšší územný celok Banská Bystrica sa napríklad domnieva aj to, že nie sú naplnené zákonné dôvody pre likvidáciu dopravy v regionálnom záujme. To znamená, to je tiež otázka, ktorá je veľmi vážna a o ktorej by sa dalo veľmi, veľmi dlho dnes hovoriť. Ale, samozrejme, chcú vystupovať ešte aj ďalší.

    Čo hovorí Prešov. Takisto sa vyjadruje k otázkam prepravcov, ale Prešov sa najmä vyjadruje aj k otázkam údržby pozemných komunikácií, kde vám chcem povedať v tejto súvislosti jeden údaj. Na Slovensku je 70 % ciest, ktorých technický stav je hodnotený ako nevyhovujúci alebo havarijný. To je číslo, ktoré je naozaj alarmujúce, a treba povedať, že na cestách Slovenskej republiky sa prestalo vykonávať napríklad dopravné vodorovné značenie nielen na cestách 2. a 3. triedy, ale už aj na cestách 1. triedy. Čo je situácia, nebudem hovoriť o kosbách, ktoré sa robili kdesi na krajniciach, pretože to vás nemusí zaujímať. Situácia je už naozaj mimoriadne zvláštna a kdesi orientovaná, veľmi, veľmi, veľmi zle.

    Košice. Košice sú takisto veľmi nespokojné s decentralizáciou cestného hospodárstva, pretože nie je riešený, dámy a páni, tento problém, cesty druhej a tretej triedy prejdú na VÚC-ky, prvej triedy ostanú vo vlastníctve štátu. Povedzte mi, ako bude vykonávaná údržba, ako bude robená zimná údržba, otázka odhŕňania ciest, ten odhŕňač snehu pôjde po ceste prvej triedy, potom radlicu zodvihne, prejde po ceste druhej triedy vráti sa znovu na cestu prvej triedy. Veď to je trošku nelogiky, tu je absolútna možnosť nárastu zvyšovania nákladov na údržbu. To riešenie mne veľmi chýba a mám prirodzenú obavu, že nedostatok finančných prostriedkov bude spôsobovať havarijné stavy na slovenských cestách. Isteže sa vyjadruje tento vyšší územný celok aj k otázkam výstavby obchvatov, aj Košice, samozrejme, majú záujem o obchvaty, pretože sú závislé na tranzite v smere na východ, čiže toto je otázka, o ktorej by som mohol hovoriť takisto veľmi, veľmi dlho.

    Veľmi rád by som vás oboznámil takisto s tým, čo, aké boli prijaté závery pri stretnutí ľudí, ktorí pracujú na vyšších územných celkoch, k otázkam dopravy, dotáciám, údržby a podobne, tie závery mám pred sebou, sú v intenciách toho, o čom som sa snažil hovoriť.

    Som naozaj nespokojný, že rokovanie, dialóg na Slovensku chýba. Nie som rád, že mnohokrát si odkazujú cez médiá, ministerstvá a orgány úradníci, ktorí sú zodpovední za mnohé fungovania, ktorí sú zodpovední za prípravu štátneho rozpočtu, nie som spokojný, že si odkazujú práve s tými vyššími územnými celkami, na ktorých mnohé kompetencie už v poslednom období prešli, ale, žiaľ, bez zdrojov. Ja by som chcel veľmi vyzvať pána podpredsedu vlády, urobiť stretnutie pod jeho záštitou - ministerstvo financií, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a vyššie územné celky a riešiť tieto problémy. Nie sú to len otázky peňazí. Sú to otázky aj ďalšie, kde ministerstvá driemu a nepripravili príslušné veci, ktoré s týmito súvisia, mnoho vecí je možné napraviť, nemám záujem len bezbreho kritizovať vo vystúpení v Národnej rade. Ja som chcel poukázať na problémy, ktoré sa týkajú práve života ľudí v regiónoch a tie je potrebné riešiť. Je to možné riešiť tým, že sa ľudia stretnú a povedia si názory. Všade sú múdri ľudia. Ja len veľmi vážne, pretože nemám záujem predkladať ďalšie pozmeňujúce návrhy, o ktorých možno sa tu hlasovať bude veľmi rýchlo, 78 hlasov proti a my sa budeme snažiť, aby niektoré hlasy boli za. Ja skutočne chcem poprosiť pána podpredsedu vlády, urobiť toto rokovanie, VÚC-ky tu sú, aj keď chápem, že dnes sa vracia splnomocnenec vlády pre riešenie, to znamená, že očakávam, či nedôjde k zmenám a k posunu v počte najmä VÚC-ok a potom v riešení aj kompetencií na VÚC-kach. Poprosím, aby táto otázka bola takto riešená. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si vám pripomenúť včerajšie prerušenie schôdze vo večerných hodinách pred obvyklým termínom, pred 19.00 hodinou, ktoré urobil pán predseda parlamentu z dôvodov, že neboli prítomní ekonomickí ministri. Máme tu síce podpredsedu vlády ako predkladateľa, ale nech sa pozerám, ako chcem, tých ekonomických ministrov tu nevidím. Ja by som si dovolila upozorniť vás, pán predsedajúci, že ak má tento parlament niesť zodpovednosť za schválenie návrhu rozpočtu, tak by som si priala, aby tu ministri boli. Špeciálne, keď teda parlament je kritizovaný za to, že berieme nehorázne mzdy a máme super pôžitky, chcem upozorniť na to, že minister má jedenapolnásobok platu poslanca, že má ináč vybavené kancelárie, ako sa chystajú nám, že páni ministri majú k dispozícii pomerne slušné zázemie, ktoré im môže pomôcť vypracovať návrhy k rozpočtu alebo do diskusie, ak by si to nevedeli náhodou urobiť sami, a som veľmi prekvapená, že po vyjadrení, ktoré sme tu počuli od vystupujúceho, bývalého ministra, pán podpredseda vlády, je to ozaj potvrdenie vašich slov, že štát je zlý vlastník. Je veľmi zlý vlastník, ak je prezentovaný takýmito...

  • ...úradníkmi, ako ste vy, ktorí rôznym spôsobom dali licencie, alebo rôznym spôsobom predali štátne podniky.

  • Pani poslankyňa, budeme konať v tej veci, čo ste pripomenuli.

  • Hlasy v sále.

  • Nedáme, pán poslanec, nedáme o tom hlasovať, ale dáme slovo ďalšiemu, a to pánovi poslancovi Galbavému, nech sa páči a pripraví sa pán poslanec Cagala.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si aj ja prispieť do rozpravy svojím krátkym vystúpením. Celosvetový prieskum americkej agentúry P.U. Research Center ukázal, že len 11 % Slovákov je spokojných so situáciou v našej krajine, ale takmer dve tretiny veria , že už ich deti sa budú mať lepšie. Prečo o tom hovorím? Dnes tu sedíme nad jedným z najdôležitejších zákonov, s ktorým sa parlament rok čo rok zaoberá. Máme v rukách návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok, ktorý by mohol alebo lepšie povedané, mal byť jedným z prvých krokov k naplneniu spomínanej nádeje obyvateľov tejto krajiny. Už celé týždne ich médiá informujú o reštrikčných opatreniach, spojených s dereguláciou cien i niektorými potrebnými zmenami v sociálnej oblasti, či v oblasti zdravotníctva, ktoré sa od januára 2003 citeľne dotknú peňaženiek väčšiny Slovákov. Ale veľmi dobre si uvedomujem, že to nie je po prvýkrát, čo Nový rok so sebou prináša ono nepopulárne utiahnutie si opaskov. Je však dôležité, aby tieto reštrikcie mali významný... a aj priemerný občan pocítil, že jeho obete prinášajú ovocie, že neprešľapujeme na mieste, ale kráčame dopredu.

    Istý staroveký mysliteľ tvrdí, že tŕň je vítaný, len ak sa z neho očakáva ruža. Kameňom úrazu sa však môže stať to, čo je obsahom tohto očakávania. Priemerný Slovák totiž od svojich vlád očakáva, že zabezpečia, aby mal na ružiach doslova ustlané. Jedným z najhorších dôsledkov predchádzajúceho režimu je totiž deformácia v myslení ľudí, prejavujúca sa u mnohých pasivitou, neschopnosťou prijať zodpovednosť za seba samého, ale i neduhmi, akými sú korupcia a klientelizmus, ktoré sú nášľapnými mínami na ceste k reforme socializmom deformovanej štruktúry ekonomiky.

    Napriek tomu sme za uplynulých 13 rokov prešli od centrálne plánovaného hospodárstva hodný kus cesty, čoho nepopierateľným dôkazom je fakt, že minuloročné hodnotenie Európskej komisie po prvýkrát hovorí o Slovensku ako o fungujúcej trhovej ekonomike. Ekonomické podmienky na Slovensku však aj v súčasnosti stále ovplyvňuje pretrvávanie dôsledkov predchádzajúceho spoločensko-ekonomického systému. Ekonomická výkonnosť Slovenska meraná ako hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa prepočítaný na paritu kúpnej sily obyvateľov v roku 2000 predstavovala iba 48 % priemeru krajín Európskej únie, pričom len bratislavský región dosahuje v súčasnosti približne úroveň priemeru únie. Ostatné regióny výrazne zaostávajú.

    Ťažko však očakávať, že z miesta, kam sme kráčali štyridsať rokov, sa možno vrátiť za desať. Dôležitý je však správny smer a tým sme celkom určite vykročili pred štyrmi rokmi. Jedným z prvých cieľov tejto cesty by malo byť dosiahnutie viditeľnejšieho zmenšenia zaostávania ekonomickej výkonnosti a technologickej úrovne Slovenska za ekonomicky vyspelejšími krajinami, to už by bol výsledok citeľný aj pre bežného občana. Výsledok, na ktorý tak čaká. Vláda, ktorá sa sformovala po septembrových voľbách, dnes čiastočne nadväzuje na už vykonané. Podľa názorov mnohých predložený návrh rozpočtu je ešte o čosi výraznejším krokom vpred.

    Pri niektorých jeho kapitolách by som sa však i napriek tomu rád pristavil s niekoľkými výhradami, lepšie povedané s námetmi na diskusiu. Vzhľadom na neustále posilňovanie úlohy samosprávy by podľa môjho názoru bolo potrebné zmeniť podiel z výnosov daní z príjmu právnických osôb medzi štátom a obcami. V súčasnosti je to rozdelené v pomere 94,8 % ku 5,18 %, čiže 29 mld. ku 1,6 mld. v prospech štátneho rozpočtu. Samosprávy pritom často rýchlejšie a efektívnejšie dokázali riešiť problémy vo svojich regiónoch, avšak zvyčajne zápasia s absolútnym nedostatkom finančných prostriedkov. Bola by to i forma podpory regiónov, v ktorých právnické osoby zamestnávajú ľudí. Zvýšený prísun finančných prostriedkov by mohol spätne napomôcť zlepšovanie podmienok pre tvorbu ďalších pracovných miest v regiónoch.

    Výrazné nedostatky vidím vo fungovaní a v hospodárení Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, kde dochádza k zvýšeniu dotácií a predpokladá sa aj zvýšenie koncesionárskych poplatkov, avšak bez zásadných zmien v systéme riadenia a hospodárenia. Akékoľvek poskytovanie finančných prostriedkov bez uskutočnenia zásadných reforiem totiž nedáva záruku na ich efektívne využitie. Je dôvod sa domnievať, že obe inštitúcie budú žiadať ďalšie a ďalšie financie vždy, keď budú mať príležitosť. Moje obavy sú opodstatnené a poviem prečo.

    Konkrétne Slovenská televízia sa nachádza v stave krízy a to najmä v ekonomickej, programovej a riadiacej. Myslím, že v trhovom prostredí už nič horšie neexistuje. Diagnóza pravdivá a navyše roky známa. Permanentne každý rok pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte sa stretávame s konštatovaním, ktoré je z roka na rok vážnejšie. Doteraz všetci kompetentní, čiže aj my, sme sa zmohli jedine na finančné opatrenia, zvýšiť štátnu dotáciu a zaplatiť miliardovú sekeru, ktorú niekto vyrobil svojím nezodpovedným, neprofesionálnym a amorálnym prístupom, pričom ten niekto ju vyrobil s vedomím, že konzekvencie neprídu.

    A opäť, keď rozdeľujeme peniaze, ktoré sme nezarobili, dávame ich tým, o ktorých sa dozvedáme, že nimi mrhajú. Dozvedáme sa o externom prostredí, ktoré sa zakorenilo v Slovenskej televízii vďaka svojej úplatkárskej metóde získavania objednávok na výrobu programu. Predsa nie je možné, aby verejnoprávna inštitúcia síce pracovala v režime, čo nie je tajné, je verejné, ale, bohužiaľ, manažment STV podpisuje zmluvy najmä s externým prostredím, ktorých obsah je prísne tajný. Stačí, ak do zmluvy XY zakomponujete napríklad takéto ustanovenie, citujem: „Všetky údaje z tejto zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva podľa § 17 zákonníka, a to najmenej 10 rokov od podpísania zmluvy.“ Alebo: „Zmluvné strany vyhlasujú, že informácie technického, obchodného a iného charakteru nesprístupnia tretím osobám a v prípade porušenia hrozí zmluvná pokuta...“ Za niekoľko miliónov, ktorú zaplatíme my všetci. Momentálne nejestvuje účinný spôsob kontroly a to v celom spektre, od finančných tokov cez obchodné vzťahy s externým prostredím až po program.

    V súčasnosti STV spláca svoje záväzky výpredajom vysielacieho času, čo spôsobuje programovú krízu. Proces programovania ovládli záujmové skupiny a externí dodávatelia relácií. O tom, čo a kedy bude vysielané v STV, rozhodujú nie kompetentní, ale veritelia. V STV je uzatvorená nevýhodná zmluva o predaji reklamného času so spoločnosťou Arbo net media. Preto ak chceme zachrániť Slovenskú televíziu a peniaze, ktoré tam dávame, je nevyhnutné, aby v januári nastúpil nový proreformný ústredný riaditeľ spolu s krízovým manažmentom, ktorý zavedie prísne úsporné opatrenia a uvedú do života jasnú koncepciu transformácie STV.

    Na záver by som chcel vyjadriť napriek spomenutým postrehom predloženému návrhu rozpočtu svoju podporu, plne si uvedomujúc potrebu hoci aj nepopulárnych reforiem, ktoré sú správnymi a potrebnými krokmi na ceste k občanmi očakávanej prosperite našej krajiny. Predložený návrh v záverečnom hlasovaní som pripravený podporiť. Ďakujem, z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán Maxon? Faktická poznámka, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec Galbavý, ja celkom nesledujem ten vývoj v Slovenskej televízii ani tie personálne rošády, ktoré sa pripravujú, a ten veľký zoznam kandidátov na riaditeľa. Chcel by som sa vás opýtať, či náhodou aj vy nie ste kandidátom, lebo skôr to vyzeralo ako vstupná kandidátska reč na kandidatúru na tento post. A v tom vašom príspevku chýbala tá podstatná, základná vec, takže v zastúpení a v mene mojej bývalej kolegyne a vašej bývalej kolegyne Brigity Schmögnerovej vyzývam občanov Slovenskej republiky, aby prestali platiť koncesionárske poplatky.

  • Ďakujem pekne. Pán Galbavý nechce reagovať. Dám slovo ďalšiemu? Ešte dám slovo.

  • Hlas zo sály.

  • Hlas zo sály.

  • Na pol hodinu?

    Pán predseda prišiel s jasným pokynom. Prerušujem v tejto chvíli schôdzu. Budeme pokračovať v rokovaní o 16.30 hodine. Chceme zabezpečiť väčšiu účasť ministrov na rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu. Začneme ďalej rozpravou o 16.30 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 16.02 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 16.35 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 4. schôdze Národnej rady rozpravou o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Poprosím pána ministra financií a poprosím pána spoločného spravodajcu pána poslanca Farkasa, aby sa dostavili do rokovacej sály a pána poslanca Cagalu, ktorý je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy, aby vystúpil v rozprave. A členov vlády, aby zaujali miesta, ktoré majú určené v rokovacej sále. Nech sa páči, pán poslanec Cagala.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni ministri, členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi niekoľkými poznámkami vyjadriť sa k predloženému štátnemu rozpočtu na rok 2003, najmä oblasti ministerstva hospodárstva. Sám sa už niekoľko rokov venujem oblasti vedy a výskumu a som presvedčený, že slová, ktoré tu už predo mnou povedal pán kolega Ondriaš, neboli márne a že sú to slová, ktoré hovoria o tom, že troška málo sa venuje stále v každoročnom rozpočte práve oblasti vedy a výskumu, pretože to nie je len oblasť, že skúmame výskum pre výskum, ale robíme i niečo preto, aby jednak mala naša mladá generácia, naši študenti mali interes, že tento štát podporí vedu, a preto neštudujú nadarmo, že keď skončia vysokú školu, nebudú musieť chodiť do zahraničia realizovať sa v oblasti vedy a výskumu a že to, čo dnes do výskumu dávame, je skutočne málo, hovoria nielen to, čo povedal pán Ondriaš, že okolité štáty dávajú dvakrát až trikrát, niekedy viac, to nehovorím o Nemecku a Francúzsku, ale hovorím o štátoch Česko, Poľsko, Maďarsko a že my sme sa zaviazali v prístupovom procese pre vstup do Európskej únie, že v tomto roku malo byť naplnených 1,6 % z HDP alebo investovaných do oblasti vedy a výskumu. Táto suma je pod 1 %, čo je, samozrejme, veľmi málo. Beriem, že je napätý rozpočet, ale sú tu veci, ktoré ako pravidlá platia, keď sa zaväzujeme kritériám, politickým, tak myslím, že tie ekonomické a hospodárske kritériá by mali tiež platiť.

    Takisto pripomínam, vysoké školy alarmujú, že už niekoľko rokov sľubovaných 0,1 % z HDP z rozpočtu tiež v oblasti vedy a výskumu, aj tu je táto oblasť poddimenzovaná a pohybuje sa v promile percentách. Sú to veci, ktoré odzrkadľujú potom, samozrejme, i možnosť realizácie našej výroby, vlastnej výroby, slovenskej výroby cez slovenský výskum na jednej strane. Na druhej strane som rád, že zase v rozpočte máme sumu, ktorá hovorí, že sa podporí výskum aj pre nie štátne firmy, pretože tak podporuje každý štát výskum a to nie, že si tie peniaze vyčerpajú, ale sú kontrolované, aby to, čo sa zaviažu vyvinúť, sa aj vyrábalo, predávalo a ľudí zamestnávalo. V tomto prípade chcem jednu vec kvitovať, na druhej strane chcem hovoriť, že zdrojov je málo a myslím si, že práve chystaná privatizácia, by mala uvažovať, keď už teraz nie v tomto rozpočte , doplniť túto sumu minimálne na 1,1 % v tomto roku. Je to, pán podpredseda vlády, akoby troška výzva a želanie za výskumníkov a, samozrejme, za podnikateľov, ktorých v tejto oblasti ešte dnes podnikajú. Je veľmi málo výskumných ústavov, ktoré ešte dnes realizujú produkciu.

    V druhej oblasti by som sa chcel dotknúť oblasti cestovného ruchu. Suma, ktorá narástla oproti minulému roku, je minimálna a ja si myslím, že štáty, ktoré v cestovnom ruchu podnikajú niekoľko desaťročí, hovoria, že v tomto tisícročí bude cestovný ruch najväčším finančným obratom v rámci tohto storočia. Preto si myslím, že 185 mil. korún je suma minimálna, keď porovnám Českú republiku, tá poskytuje skoro miliardu českých korún, Maďarsko, v prepočte viac ako 1,5 mld., Poľsko okolo 3 mld. korún. Táto suma na cestovný ruch je taká minimálna, že nezabezpečuje skoro nič okrem výstavy, ktorá sa koná v rámci európskych štátov. Preto si myslím, že je tu potrebné, tiež keď chceme riešiť saldo obchodnej bilancie, je to zdroj, ktorý je najlačnejší z titulu dovozu prostriedkov, pretože skoro všetko vyvážame. Cestovný ruch rozvinieme v tom smere, že budeme turistov k nám dovážať, že im vytvoríme priestor a podmienky a podporíme podnikateľov, nie ako to bolo v rámci DPH, že podporíme podnikateľov v tejto oblasti. Ja som presvedčený, že práve tu vytvoríme tiež priestor pre súkromných podnikateľov a vytvorí sa priestor v rámci štátu, aby sa zreálnili niektoré naše oblasti cestovného ruchu minimálne na úroveň, keď už nie Rakúska, Nemecka, tak na úroveň aspoň štátov Česka a Poľska. To si želám a preto si myslím, že práve tu treba tiež venovať tejto oblasti nie málo pozornosti a takisto si myslím, že zdrojov je tam málo.

    Ďalej, čo ma jednak teší, je, že sa na priemyselné parky chce štát investovať 150 mil. Sk. Aj keď to nie je málo, je to suma, ktorá môže pomôcť vstupu kapitálu, zahraničnému, v príprave podmienok pre vstup kapitálu, ale nemôžeme stále len budovať nové fabriky na zelených lúkách, likvidovať tak nie málo bonitné úrodné pôdy, lebo ten kapitál nejde do horských oblastí, ale obyčajne chce ísť blízko cesty, blízko diaľnic obyčajne tam, kde pôda je iste iného charakteru ako tam, kde dnes stoja výrobné firmy, výrobné priestory. Čiže už dávno avizuje Združenie priemyselných podnikateľov a že máme tu takzvané hnedé parky. Spomeniem niekoľko len v percentách nevyužitých kapacít v jednotlivých krajoch. V Košickom kraji je to viac ako 50 % kapacít, výrobných , ktoré sa nevyužívajú. V Banskobystrickom kraji 45 %, v Žilinskom kraji 35 %, v Nitrianskom kraji 30 %, v Trenčianskom 15 a v Trnavskom takisto 15 %, v Bratislavskom len 2 %. V priemere je to 40 % nevyužívaných kapacít v priemysle, ktoré Slovensko vybudovalo, to je jedno, v ktorom roku, či do roku 1990, alebo po roku 1990. Sú to priestory, ktoré potrebujú takisto pripraviť, zrekonštruovať tieto priestory, pripraviť ich vstupu pre zahraničný kapitál. Je to podmienka, ktorú skutočne by mala vláda zobrať si do úvahy, keď chce riešiť nezamestnanosť, samozrejme, a chce sa vyhnúť tomu, že budeme stavať len na zelených lúkach, ale budeme riešiť i problém, že využijeme kapacity, ktoré dnes sú, ktoré sú ozaj hluché a sú prevažne, z 90 % skoro, v štátnych rukách, či už sa likvidáciou dostali späť do štátu, alebo sú to ešte štátne podniky, ktoré prevažne v oblasti špeciálu. Sú to veci, ktoré by sa mali investovať najmä z privatizácie, ktorá takisto nás za chvíľu čaká, neminie. K tej sa vyjadrovať nebudem, nechcem, sú to zdroje, ktoré tiež možno použiť na revitalizáciu takzvaných hnedých parkov. Verím, že vláda nájde i v tomto smere možnosť do budúcna, aj keď to nie je v rozpočte koncipované. V rozpočte o tom nie je ani zmienky, verím, že sa touto situáciou bude vláda i v najbližšom období zaoberať.

    Ja som presvedčený, že práve tak ako som hovoril o týchto takzvaných hnedých parkoch, že práve podiel zahraničného kapitálu stále na Slovensku je malý. A isto tomu neprispel ani stav, keď sme predali banky, predali sme priemysel, predali sa akcie plynárenského priemyslu, energetiky, sú tu práve priestory a sú tu zdroje na to, aby sme skutočne do budúcna realizovali viacej zdrojov, viacej peňazí, aby sme obnovili výrobu v týchto možných priestoroch, prilákali zahraničný kapitál, aby on prišiel práve do oblasti priemyslu, lebo len ten pomôže Slovensko oživiť. My nebudeme žiť ako Švajčiarsko z bankových zdrojov alebo z úložiek bankových. Musíme žiť z výroby, z roboty, ktorú tu vykonáme a preto si myslím, že práve tomu treba venovať viac pozornosti. Rozpočet tomu veľa pozornosti nevenuje.

    Ako sme novelizovali niektoré zákony pred rozpočtom, myslím si, že bolo treba zreálniť aj zákon, ktorý nás dnes trápi, alebo nie nás, trápi nielen obyvateľov tohto štátu, ale aj niektorých podnikateľov, vôbec teraz nebudem hovoriť o tom, čo hovorí zväz chemický a podobne, ale myslím, že zákon o regulačnom úrade, regulačnej rade je troška pritiahnutý za uši, že všade vo svete je stav, že ten, ktorý je postihnutý, sa môže odvolať. Náš regulačný úrad nepozná odvolanie, rozhodne, a poviem vám jeden takým malý príkladík. Regulačný úrad rozhodol o 14% navýšení energie a rozhodol takisto o 270 slovenských korún za gigajoul vyrobeného tepla, čo nepokrýva zďaleka ani 40% nákladov na túto výrobu, čiže to je skutočne nonsens, čiže ja som za to, áno, som za reguláciu, za regulačnú radu, ale musíme si zrejme toto uvedomiť a hovorím, abstrahujem od toho, čo sa bude rokovať na našej úrovni so zväzmi, niektorými, že skutočne takýto nonsens v zákone máme a možno by sa odstránili niektoré spory medzi vládou a podnikateľmi, keby sme umožnili dovolať sa pravdy. Lebo nie vždy len jeden má pravdu, pravda je obyčajne na dvoch stranách, treba urobiť v tomto smere takisto nejaký krok, aby sme situáciu zlepšili, myslím, že novela zákona by v tomto smere takisto prospela.

    Som rád a som už aj s pánom podpredsedom vlády hovoril, že sa pripravuje novela zákona o záručnej banke, to najviac trápi dnes podnikateľov malého, stredného stavu, že niet u nás garancií, záruky za aj dnes podpísané kontrakty na vývoz. Som presvedčený, že tu treba robiť tiež veľa krokov na to, aby sme ozaj nehovorili, že podporíme podnikanie malé, stredné, ale aby sa urobili kroky, zákonné, také, že nájdeme u nás záručné banky, ktoré budú veriť podnikateľským aktivitám, podnikateľským plánom, podnikateľom už podpísaným kontraktom a že zákon o záručnej banke a tým, samozrejme, i spojenie možno s niektorými malými bankami, ďalšími, by mohlo prispieť k tomu, že sa skutočne na Slovensku aj tým malým, stredným podnikateľom pomôže, nebude to proklamácia, nebude to len v intenciách sľubovania, ale budú to kroky, ktoré urobia nielen krok malý, ale míľový k tomu, aby sa situácia zlepšila.

    Ja viem, že je rozhodnuté, že koalícia je dohodnutá a 78 poslancov podporí zákon o štátnom rozpočte. Preto nepodávam žiadne pozmeňujúce návrhy. Skôr týmito úvahami, mojimi, možnými návrhmi chcem pripomenúť, že možno kroky, o ktorých som hovoril, by umožnili vylepšiť tento náš pripravený rozpočet, umožnili by možno rozpočet zreálniť a umožnili by to, čo povedal pán Galbavý, môj predrečník, že by umožnili možno o krôčik pokročiť v rámci prosperity Slovenskej republiky. To si želám a všetkým nám to želám. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister financií, vážení členovia vlády. Celkom na úvod môjho vystúpenia k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 mi dovoľte vyjadriť kritiku k postupu, ktorý navrhol pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti so zákonom o verejnej službe. Je to zákon, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky Národnej rade na opätovné prerokovanie. Ide o zákon, ktorý sme prerokovali na predchádzajúcej schôdzi, ako si veľmi dobre pamätáte, v skrátenom legislatívnom konaní, zákon, ktorý podľa predkladateľa, tak zdôvodňoval vtedy dôvody skráteného legislatívneho konania, má bezprostredný dopad na štátny rozpočet, sme, respektíve STE presunuli na prerokovanie až po prerokovaní zákona o štátnom rozpočte. Je to absolútne nesprávne a nelogické rozhodnutie, toto rozhodnutie odporuje logike, ktoré by sa pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky jednoducho uplatňovať nemali. Nepoznám presný dôvod vášho rozhodnutia, pán predseda, nech je však akýkoľvek, platí to, čo som už povedal. Odporuje logike a môže to vyvolať problém, ktorý bude potrebné naprávať neštandardným postupom. Pán predseda, je to predovšetkým kritika vášho postupu, lebo je to v príkrom rozpore s tým, čo ste sľubovali bezprostredne po zasadnutí do kresla predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi v úvode sa ešte vyjadriť aj k tomu, čo sa tu deje. Prosím, moje prirovnanie neberte zo žartu, lebo ho myslím úplne vážne. Ak jednotkou miery, ktorou sa meria autorita, je jeden migaš, tak potom, pán predseda, vy máte 0,5% migaša. Ako-tak sa vám podarilo zabezpečiť aspoň časť členov vlády, odporúčal by som vám, aby ste ešte aj zabezpečili poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Bezprostredne po tom, čo zasadli ministri a členovia vlády na svoje miesta, tak namiesto toho, aby sledovali a počúvali môjho kolegu, tak vybavovali stránky s jednotlivými poslancami.

  • Prosím, venujte sa, pán poslanec, prerokovávaniu zákona o štátnom rozpočte.

  • Áno, to je prerokovávaná téma, pán predseda, to sa bezprostredne tu v rokovacej sále dialo a ja mám právo na tieto skutočnosti reagovať. Pán predseda, je to výzva pre vás, aby ste jednoducho konali tak, ako ste na ustanovujúcej schôdzi Národnej rade sľúbili, a s tým, čo ste vy sľúbili, my sa úplne stotožňujeme.

    Dovoľte mi teda povedať niekoľko poznámok úvodom k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktoré, samozrejme, považujem tiež za mimoriadne dôležité z hľadiska procesného. Na rozdiel od môjho poslaneckého kolegu Tomáša Galbavého ja sa nebudem oháňať žiadnymi americkými agentúrami, ktoré robia prieskum na Slovensku a konštatujú, že 11% občanov je nespokojných, myslím si, že by bolo dobré, keby sme pri dôvodení rešpektovali relevantné agentúry pôsobiace na Slovensku, pri tejto príležitosti mi dovoľte skonštatovať, že dnes zverejnený prieskum odboru verejnej mienky Slovenského rozhlasu, o ktorej všetci veľmi dobre vieme, že pracuje profesionálnym spôsobom a z hľadiska prieskumu je to všeobecne rešpektovaná agentúra s malými odchýlkami od reálnej skutočnosti, tak jeden z údajov tejto agentúry, ktorá zverejnila tento prieskum, dnes je vo väzbe na programové vyhlásenie vlády a vo väzbe na predložený návrh zákona o štátnom rozpočte, na otázku respondentov, či vláda Slovenskej republiky je schopná a pripravená riešiť ich bezprostredné problémy, odpovedalo 75 % respondentov, že nie. Myslím si, že títo respondenti boli významným spôsobom ovplyvnení aj postupom vlády. Návrh zákona v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte, návrh zákona štátneho rozpočtu, aj návrh rozpočtov ostatných zložiek verejných fondov a financií na rok 2003 bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody dňa 18. októbra tohto roku. Na mimoriadnom zasadnutí predsedníctva Rady hospodárskej a sociálnej dohody dňa 23. 10. sa sociálni partneri dohodli na termíne mimoriadneho rokovania tejto rady k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, ktoré sa uskutočnilo 29. októbra. V súlade s ustanovením § 6 ods. 7 zákona č. 106 o hospodárskom a sociálnom partnerstve bol materiál opätovne prerokovaný dňa 11. 11. s nasledovnými závermi: Rada, a) nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasného stanoviska Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, b) Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky podmienila súhlas s rozpočtom splnením týchto závažných pripomienok - zaviesť 6-percentnú daň z pridanej hodnoty na 20 druhov základných potravín, zachovať vyplácanie prídavkov na deti v súčasnej podobe, nemeniť zákon o štátnej a verejnej službe, to znamená zachovanie 13. platu pre zamestnancov, a systému odmeňovania v zdravotníctve.

    Ja nebudem, prosím, komentovať požiadavky Konfederácie odborových zväzov, ale žasnem nad ľahkovážnosťou vlády a žasnem nad tým, ako sa vláda ľahko preniesla cez tento zásadný nesúhlas Konfederácie odborových zväzov na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Vo väzbe na zákon 106 o sociálnom partnerstve sú vyjadrené isté princípy, ktoré pri návrhu zákona o štátnom rozpočte jednoducho nie je možné zľahčovať takým spôsobom, ako k tomu pristúpila vláda Mikuláša Dzurindu.

    Aktuálnou témou v tejto chvíli je teda zákon zákonov na rok 2003, ktorému mám ambíciu sa venovať. Ak som štátny rozpočet charakterizoval ako zákon zákonov na budúci rok, má to svoj opodstatnený dôvod. Takáto dôležitá právna norma, podľa ktorej sa budeme riadiť a podľa ktorej sa bude riadiť naša fiskálna politika, nepochybne zákonom zákonov je a pri jeho zostavení a zostavovaní musia byť rešpektované všetky zákonné normy, ktorých sa dotýka a, samozrejme, medzi základnú zákonnú normu Slovenskej republiky patrí Ústava Slovenskej republiky.

    Pred tým, ako sa zmienim o istých disproporciách vo väzbe na ústavu a na právny poriadok Slovenskej republiky, pre objektivitu by som naozaj však chcel uviesť, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 z hľadiska metodologického, z hľadiska vzájomných väzieb bol zostavený a navrhovaný je profesionálne. Pozitívne hodnotím, že sa uplatnila medzinárodná metodika európskeho systému národných a regionálnych účtov, teda ESA 95, súčasne však musím povedať, že to považujem za jedinú pozitívnu vec tohto návrhu rozpočtu. Za tým, že sa uplatnila metodika európskeho systému národných a regionálnych účtov, za tým nepochybne stojí práca mnohých úradníkov ministerstva financií, toto som povedal kvôli tomu, že si myslím, že je opodstatnený dôvod, aby sme sa im za túto skutočnosť poďakovali. To ostatné, čo budem kritizovať na návrhu rozpočtu na rok 2003, však súvisí predovšetkým s politickými rozhodnutiami súčasnej vlády.

    Ak som teda konštatoval, že tento návrh má dosť vážne disproporcie, dovoľte mi povedať, o čo ide. Ústava Slovenskej republiky v čl. 71 ods. 1 hovorí: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“ V návrhu rozpočtu na rok 2003 predkladateľ, teda vláda Slovenskej republiky, nerešpektuje veľmi jednoznačne znejúce ustanovenie čl. 71 v súhrnnom finančnom vzťahu k obciam a vyšším územným celkom. Túto skutočnosť potvrdzujú predsedovia vyšších územných celkov, túto skutočnosť vo svojom písomnom stanovisku potvrdzuje Združenie miest a obcí Slovenska, ale čo považujem za rozhodujúce, túto skutočnosť potvrdzuje i stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu na rok 2003. Zákonom č. 416 sa na vyššie územné celky, mestá a obce prenášajú určité úlohy miestnej štátnej správy, na takto prenesený výkon štátnej správy štát jednoducho nenašiel prostriedky. Jednoducho, neuhrádza v tomto návrhu rozpočtu to, čo mu ústava priamo ukladá. Pre väčšiu zrozumiteľnosť a objektívnosť tohto môjho konštatovania mi dovoľte, aby som sa oprel o relevantné stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, kde sa veľmi jasne a zrozumiteľne uvádza, pokiaľ ste sa tomuto stanovisku venovali, tak je na 21. strane: Na rozsah pôsobnosti zabezpečovaných súhrnne obcami, vyššími územnými celkami a krajskými úradmi vyčleňuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 kumulatívne sumu 66 mld. 462 mil. Sk. Je to o 6 mld. viac ako pre rozsah pôsobnosti zabezpečovaný obcami a krajskými úradmi stanovoval štátny rozpočet na rok 2002. V rozpisoch dotácií nie sú zahrnuté výdavky na tie kompetencie, ktoré podľa zákona č. 416/2001 Z. z. prechádzajú do pôsobnosti vyššieho územného celku od 1. 1. 2003. V tom stanovisku sa aj špecifikujú tie disproporcie medzi návrhom zákona o štátnom rozpočte a objektívne potrebnými zdrojmi. To rozhodujúce z tohto stanoviska mi dovoľte, aby som zopakoval ešte raz: „V rozpisoch dotácií nie sú zahrnuté výdavky na tie kompetencie, ktoré podľa zákona č. 416/2001 Z. z. prechádzajú do pôsobnosti vyšších územných celkov od 1. 1. 2002.“ Takto formulované stanovisko jednoznačne potvrdzuje, že pri zostavovaní návrhu zákona štátneho rozpočtu nebola akceptovaná a rešpektovaná Ústava Slovenskej republiky. V súvislosti s týmto konštatovaním a mi dovoľte, pán minister, aby som vás upozornil i na čl. 65 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa uvádza, citujem: „Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku.“ Napriek tomu, že vám Ústava Slovenskej republiky, vážený pán minister a celá vláda, napriek tomu, že vám Ústava Slovenskej republiky priamo ukladá ustanoviť zákonom túto povinnosť, do dnešného dňa sa v oblasti daňovej reformy v prospech princípu podielových daní nič nespravilo. Kto teda kritizuje reformu verejnej správy, má, žiaľ, pravdu. Právny poriadok Slovenskej republiky má množstvo zákonov a musí byť pravidlom, že všetky právne predpisy vyjadrené zákonom musia byť rešpektované. Neviem teda jednoducho pochopiť ľahostajnosť v tomto prípade a dovolím si použiť prísnejšiu klasifikáciu, protizákonnú ľahostajnosť vlády pri predloženom návrhu zákona štátneho rozpočtu na rok 2003.

    O čo v tomto prípade ide. Už okrem spomínaného rozporu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky ide o zákon č. 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Dámy a páni, v § 1 ods. 6 sa priamo ukladá, že suma poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok na účely podľa odseku dva, odsek dva vymedzuje finančnú podporu štátu poľnohospodárstvu, sa upraví o vplyv inflácie uvedenej v zákone o štátnom rozpočte. Princíp valorizácie do návrhu rozpočtu premietnutý nebol, teda návrh nie je v súlade so zákonom č. 240/1998 Z. z. Predložený návrh rozpočtu vo väzbe na rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva nie je v súlade ani s ustanovením § 2 ods. 2 zákona, ktorý som už uvádzal, kde sa uvádza a ukladá: „Prostriedky štátneho rozpočtu na účely uvedené v ods. 1 možno použiť v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Zákon o štátnom rozpočte zároveň určí koeficient valorizácie sumy rozpočtových prostriedkov v príslušnom roku.“ Vážený pán minister financií, takto formulované znenie zákona vám priamo ukladá určiť koeficient valorizácie, čo ste jednoducho nespravili, čím ste veľmi jednoznačne porušili zákon. V tomto kontexte si myslím, že je celkom náležité, aby som vám pripomenul, a nielen vám, ale aj ostatným členom vlády Slovenskej republiky, lebo, samozrejme, vláda rozhoduje v zbore, čl. 112 Ústavy Slovenskej republiky a článok 112 Ústavy Slovenskej republiky znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov, budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

    Vážený pán minister aj ostatní členovia vlády, je to sľub, ktorý ste zložili do rúk prezidenta Slovenskej republiky, pýtam sa teda, ako zachovávate Ústavu Slovenskej republiky a ako uvádzate do života zákon č. 240 o poľnohospodárstve, keď oboje pri prerokúvanom návrhu zákona štátneho rozpočtu na rok 2003 porušujete. Ja som na túto skutočnosť upozornil už pred tým a opäť musím konštatovať, že sa vláda k tomuto môjmu konštatovaniu a k tejto kritike postavila absolútne ľahostajne a tá moja kritika istým spôsobom bola aj dobre mienenou radou, ako dať návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 do súladu so zákonom č. 240. Jednoducho, ak ste sa rozhodli, že ustanovenie § 1 ods. 2 a ustanovenie § 6 ods. 2 v tomto zákone nemienite rešpektovať, bolo vašou povinnosťou predložiť novelu tohto zákona na skrátené legislatívne konanie, presne tak, ako ste to spravili v 22 prípadoch.

    Vážený pán minister, upozorňujem vás, že budem postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky vo väzbe na to, čo som povedal, že rozpočty alebo súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, že zákon č. 240 v tých príslušných ustanoveniach, o ktorých som hovoril, nie je jednoznačne v súlade s návrhom rozpočtu na rok 2003. Budem bezprostredne, ak sa teda Národná rada nerozhodne inak a odsúhlasí tento návrh, budem žiadať prezidenta Slovenskej republiky, aby tento návrh zákona štátneho rozpočtu na rok 2003 nepodpísal. V prípade, že sa pán prezident rozhodne inak, tak budem sa uchádzať, alebo zabezpečím prostredníctvom, v súlade, samozrejme, s Ústavou Slovenskej republiky a rokovacím poriadkom, 30 podpisov pod podanie na Ústavný súd. Ešte raz upozorňujem, keby bola aspoň trochu dobrá vôľa, mohli byť tieto disproporcie z vašej strany bez nejakých vážnejších problémov odstránené, i keď uznávam, že by som ten postup, aj ten postup bol kritizoval, pretože sa ekonomicky dotýka predovšetkým rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.

    Vo väzbe na to, čo som povedal, predkladám procedurálny návrh, ktorý znie: „Národná rada Slovenskej republiky navrhuje návrh zákona štátneho rozpočtu na rok 2003 vrátiť vláde Slovenskej republiky na prepracovanie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a v súlade so zákonom 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“

    Dámy a páni, k vládnej verzii štátneho rozpočtu na rok 2003 je dôležité zdôrazniť, že zostavenie návrhu tohto zákona si vláda skomplikovala a mimoriadne skomplikovala predovšetkým sama a predovšetkým nerealizovaním reforiem a cenových úprav vo volebnom roku, čo, ako si veľmi dobre pamätáte, vyústilo do rizík rozpočtu i v tomto rozpočtovom roku, ktoré, včera sme prerokovávali správu o plnení štátneho rozpočtu k 30. 9. 2002. Nikto v tejto rokovacej miestnosti si nevšimol, asi preto, že platí výrok jedného z vašich koaličných kolegov, že ja nie som tu preto, aby som počúval a rozprával, som tu preto, aby som hlasoval. Možno teraz alebo donedávna ma počúval ešte pán poslanec Banáš, lebo ten pre istotu ani nehlasuje, ale tieto rozpočtové riziká, a veľmi dobre to viete, majú hodnotu 25 mld. Sk. Stagnáciou cien v regulovaných odvetviach, ale najmä z prijatia legislatívnych noriem, ktoré neboli kryté finančnými zdrojmi verejných rozpočtov vo volebnom roku a predovšetkým pre rok 2003, ako som už povedal bol založený, respektíve ste založili systémový deficit slovenského rozpočtu v objeme približne 25 mld. Sk. Ani urýchlená novelizácia zákonov v tejto oblasti, už som hovoril, že tých skrátených legislatívnych konaní bolo 22, a z tých 22 zhruba 15 sa týkalo bezprostredne tejto oblasti, ani urýchlená novelizácia zákonov nestačila na krytie potrieb roku 2003. Preto vláda s podporou koaličnej časti Národnej rady Slovenskej republiky pristúpila k výraznému zvýšeniu daňového zaťaženia. Ide najmä o daň z pridanej hodnoty, z 10% na 14 %, spotrebnej dane z minerálnych olejov a spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov, čo má priniesť do rozpočtu prírastok zdrojov približne 11 mld. Sk. Pristúpili ste i ku kroku, ktorým krátite výdavky štátneho rozpočtu, najmä odložením účinnosti zákonov zvyšujúcich nároky zamestnancov, zrušením nárokovateľnej valorizácie platov s úsporou približne 6,4 mld. Sk.

    Dovoľte mi vo väzbe už na spomenuté príjmy povedať niekoľko slov. Ja som pozorne v tejto oblasti počúval aj predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý tu v tejto chvíli nie je prítomný, a dovoľte mi teda povedať niečo o hlavnej kategórii príjmov, a to je kategória 100, to sú daňové príjmy.

    Dámy a páni, príjmy štátneho rozpočtu sú daňové príjmy, sú rozpočtované vo výške 215,2 mld. Sk a predstavuje to nárast oproti rozpočtu 2002 - 34,5 mld. Sk, to znamená 19,1 %. Takáto dynamika rastu príjmov Slovenskej republiky od roku 1990 ešte nebola nikdy zaregistrovaná, respektíve od roku 1993, keď sa zmenila metodika výberu daní, teda prebehla daňová reforma.

    Čo je na tomto raste však mimoriadne zaujímavé, je tá skutočnosť, že s 8,3 mld. sa uvažuje vo väzbe na daň z pridanej hodnoty a približne 2,7 mld. Sk vo väzbe na novely spotrebných, teda daňových zákonov spotrebnej oblasti. Celý zvyšok nárastu príjmov sa očakáva z titulu rastu ekonomiky. Rád by som sa oprel aj o konštatovania pána poslanca Murgaša, ktorý práve oblasť makroekonomických východísk podrobil veľmi tvrdej kritike. Rovnako v tomto smere sa zhodujeme s mojím poslaneckým kolegom Sergejom Kozlíkom, z toho pohľadu ten rozdiel, ktorý je medzi 8,3 mld. a 2,7 mld. a má byť krytý rastom ekonomiky, je podľa môjho názoru absolútne na vode a je málo reálny a pravdepodobný.

    Ja sa nebudem vyjadrovať k tým skutočnostiam, o ktorých hovoril predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán Farkas, ale niektoré veci tam boli naozaj veľmi zaujímavé. Pre zaujímavosť mi dovoľte možno skonštatovať, že daňový informačný systém Slovenskej republiky do tejto chvíle nie je prepojený s colným informačným systémom, čo nakoniec aj hodnotí Najvyšší kontrolný úrad mimoriadne negatívne. Na druhej strane je veľa vecí, ktoré povedal pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, s ktorými nemôžem súhlasiť.

    Dotkol sa veľmi špecifickej kategórie a veľmi veľkého problému daňovej správy Slovenskej republiky, a to je oblasti... Pán poslanec, ak máte nejaké odborné problémy, tak skúste si ich vyriešiť niekde inde. Ďakujem pekne za porozumenie.

    Mimoriadne vážnym problémom, o ktorom hovoril, je oblasť správy daní vo väzbe na rast daňových nedoplatkov. Pán predseda výboru konštatoval ten objem, ale zabudol povedať jednu veľmi dôležitú vec. Dámy a páni, od roku 1998 je rast daňových nedoplatkov plus mínus niekoľko miliónov v rozsahu 10 mld. ročne! Z objemu asi 42 alebo 43 mld., len tak mimochodom, asi s takýmto daňovým nedoplatkom, alebo s takýmito daňovými nedoplatkami som odovzdával rezort ministerstva financií, sme sa po úspešnej niekoľkonásobnej novele zákona 511 dopracovali k údaju 72 mld. Sk.

    Pán minister financií si už robí poznámky a určite mi povie, že ten rozhodujúci nárast bol v metodike. Ten rozhodujúci nárast mohol byť v metodike, ale v porovnaní rokov 1998, 1999, maximálne 2000. Tie ostatné rasty nedoplatkov sú výhradne na vrub - a teraz môžeme diskutovať o tom, na čí. Ja som žasol, tú kritiku predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorú vzniesol na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Žasol som jednoducho preto, že štyri a pol roka som nič takéto od predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu nepočul. Boli sme to práve my, aj vtedajší poslanci opozície, ktorí sme kritizovali novely zákonov a kde sme upozorňovali, že sa centralizujú rozhodovacie procesy na Daňové riaditeľstvo do Banskej Bystrice, že sa významným spôsobom posilňuje správa daní, ale významným spôsobom sa oslabuje kontrolná činnosť v daňovej oblasti, no dnes po štyri a pol rokoch ak predseda výboru pre financie, rozpočet a menu prichádza s novou filozofiou, tak mi dovoľte, aby som si zagratuloval aj sám sebe, že toľko sme na ňom pracovali, až sa nám podarilo, aby dosiahol zmenu vo svojom striktnom názore, ktorý mal v predchádzajúcom období. Nič sa však nemení na skutočnosti, že daňové nedoplatky Slovenskej republiky k 30. 6. 2002 majú hodnotu 71,5 mld. Sk.

    Možno by bolo zaujímavé diskutovať, a to sa zatiaľ v tomto pléne neudialo, o mnohých záveroch Najvyššieho kontrolného úradu aj v oblasti správy daní alebo napríklad aj v oblasti porušovania zákona č. 303 o rozpočtových pravidlách. Dámy a páni, tento zákon č. 303, pokiaľ sa nemýlim, tak v § 10 upravuje časové a účelové čerpanie alebo používanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Najvyšší kontrolný úrad len v tejto oblasti za jeden rozpočtový rok zistil 910 porušení tohto paragrafu! 910 porušení, za niektorými je 5 miliónov, za niektorými je 50 miliónov! Pri tejto príležitosti by som bol naozaj veľmi rád, keby sa správou Najvyššieho kontrolného úradu táto snemovňa v tomto volebnom období zaoberala naozaj so všetkou vážnosťou. Tie závery, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vo svojich správach má, tie by mali byť pre nás vodidlom, ako upravovať, ako novelizovať a ako zdokonaľovať legislatívu Slovenskej republiky aj v oblasti správy, predovšetkým v oblasti výberu a správy daní.

    Dámy a páni, v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva sa uvažuje vo výdavkovej časti približne s 13 mld. Sk. Budem však teda radšej postupovať metodicky správne a vrátim sa najskôr k rozpočtovaným príjmom tejto kapitoly, teda pôdohospodárskej kapitoly.

    Dámy a páni, príjmy stanovené pre rok 2003 predstavujú sumu 2 mld. 48,3 mil. Sk, čo je, len tak mimochodom, doposiaľ najvyššia rozpočtovaná suma tejto rozpočtovanej kapitoly od roku 1992 ako predpis štátneho rozpočtu v kapitole príjmy.

    Aké to má problémy? Po prvé, a to je ten, o ktorom už som hovoril, je to zatiaľ najvyššie rozpočtovaný príjem. Po druhé, takto rozpočtovaný príjem za túto kapitolu nie je reálny aj vo väzbe na uvažovanú zmenu legislatívy, napríklad vo väzbe na zrušenie odvodu za záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Po tretie, z tejto sumy až 1,8 mld. Sk reprezentujú príjmy z činnosti bývalých, nezmyselne zrušených štátnych fondov, ktoré obsluhovali zdrojovo potreby pôdohospodárstva. Tom čo bol správne príjem sektoru, dnes je príjmom štátneho rozpočtu a do rozpočtovej kapitoly sa cez centrálne prerozdeľovanie nevracia ani koruna.

    Takýmto postupom si môžu sedliaci, ak majú vo vrecku obyčajnú kalkulačku, odpísať 1,9 mld. Sk. V tomto kontexte konštatovanie, že výdavky, už spomínaných 13 mld., zostávajú i v rámci podpory na úrovni roku 2002, je nepresné zavádzanie. Takto parametrizované výdavky reprezentujú 1,12 % podielu na očakávanom hrubom domácom produkte. Len pre vašu informáciu, v roku 2002 bol tento podiel 1,23 %. V roku 2001 bol tento podiel 1,32 % a v roku 1999 dokonca 1,43 %, hovorím o podiele na hrubom domácom produkte. 13 mld. pre ministerstvo pôdohospodárstva v roku 2003 reálne znamená o 400 mil. menej, ako sa očakáva v tomto roku, z toho približne 300 mil., ide o pokles neinvestičných a 100 mil. investičných dotácií. Tí, ktorí sledujete ten priebeh rokovania zákona o štátnom rozpočte vo vláde, tak ste určite zaregistrovali, že tejto kapitole bolo zvýšených, táto kapitola bola upravená navýšením výdavkov o 510 mil. Sk. Tých 510 mil. Sk, ktoré sa pridali poľnohospodárstvu, bolo to na rokovaní vlády 26. 10. 2002, nereprezentujú peniaze na posilnenie úrovne domácich podpôr podnikateľskému sektoru, ale budú použité na posilnenie takzvaných administratívnych kapacít a tie administratívne kapacity predstavujú zdroje pre BSE, zdroje pre AJAX a zdroje pre platobnú agentúru.

    Je mimoriadne zaujímavé, že o štátnom rozpočte Slovenskej republiky, to sa, samozrejme, nedalo zmeniť, rokujeme po skončení októbrového samitu o Európskej únii a pred kodanským stretnutím predstaviteľov Európskej únie. V tomto kontexte mi dovoľte, aby som ešte vykonal jednu vec, o ktorej si pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, myslím, že ste mali spraviť vy. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Slovenskej republiky a Zväz roľníkov a agropodnikateľov Slovenska sa, pán predseda, na vás obrátili listom a výzvou k vláde Slovenskej republiky a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Vy ste administratívnym rozhodnutím pridelili túto výzvu výboru pre pôdohospodárstvo. Neviem si celkom dobre predstaviť, čo ako predseda výboru som mal spraviť, či som mal okamžite zvolať výbor a prerokovať túto výzvu. Ešte raz však opakujem, pán predseda, táto výzva bola adresovaná vám, a myslím si, že ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky ste mali túto výzvu doručiť všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Vo výzve sa uvádza požiadavka poľnohospodárov vo vzťahu k nášmu hlavnému vyjednávačovi v Európskej únii, vo výzve sa predstavitelia uvedených inštitúcii, ktoré som spomínal, uvádzajú aj požiadavky na vládu Slovenskej republiky, ale výzva, dámy a páni, je adresovaná aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mne neostáva nič iné, len tú časť, ktorá je adresovaná poslancom Národnej rady, túto časť aby som vám prečítal: „Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Slovenskej republiky, Zväz roľníkov a agropodnikateľov Slovenska vyzýva poslancov Národnej rady k zodpovednosti pri schvaľovaní štátneho rozpočtu pre rok 2003, ktorý bude rozhodujúci z hľadiska prípravy slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva na vstup do Európskej únie. Napriek existencii programov predvstupovej pomoci, všetky okolité asociované krajiny zvyšujú výdavky v poľnohospodárskych kapitolách, pretože pochopili význam prístupových procesov a nevyhnutnosť ich finančného zabezpečenia. Vládny návrh slovenského rozpočtu však napriek tomu nominálne ponecháva objem prostriedkov pre pôdohospodársky rezort v podstate na tohtoročnej úrovni, čo po zohľadnení predpokladanej miery inflácie prakticky znamená zníženie reálnej podpory. Obraciame sa preto na členov zákonodarného zboru, aby opätovne prehodnotili svoje prístupy k poľnohospodársko-potravinárskemu komplexu a vytvorili dostatočné finančné rámce pre jeho rozvoj. Budúcoročnú rozpočtovú kapitolu rezortu, pred ktorým stoja mimoriadne náročné úlohy z hľadiska prípravy na zavŕšenie integračného procesu, odporúčame medziročne zvýšiť minimálne takým tempom, akým majú vzrásť celkové výdavky štátneho rozpočtu. V každom prípade trváme na dodržaní tých legislatívnych noriem, ktoré obsahujú ustanovenia o valorizácii dotačnej podpory poľnohospodárskeho komplexu.“

    V závere pripomínajú predstavitelia Slovenskej poľnohospodársko-potravinárskej komory, Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Zväzu roľníkov a agropodnikateľov, akú skupinu agropodnikateľov v rámci celej Slovenskej republiky vlastne zastupujú, a niet o tom pochybnosti, že rozhodujúcu.

    Vo väzbe na rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva mi dovoľte ešte niekoľko údajov, ktoré by nás mali naozaj primať k zodpovednosti pri rozhodovaní o tejto rozpočtovej kapitoly a prepáčte, pani poslankyňa Jandzíková, že budem osobný, ale vyzývam k zodpovednosti aj vás, lebo ste to v Národnej obrode vo svojom vyjadrení sľúbili, keď slovenskí poľnohospodári štrajkovali pred Európskou úniou, tak ste konštatovali, že už je to neskoro, ale ešte sa niečo dá reparovať v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003. Podobné konštatovanie mal aj náš ďalší kolega z pôdohospodárskeho výboru, pán poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie, pomôžte mi. Ospravedlňujem sa, že mi toto meno vypadlo. Takže je to istým spôsobom seriózna výzva pre vás, aby ste možno naplnili to, čo ste prezentovali mediálne v Národnej obrode. Vo väzbe na to mi dovoľte povedať ešte jednu, pre mňa naozaj mimoriadne vážnu skúsenosť.

    Dámy a páni, od roku 1992 sa v Národnej rade Slovenskej republiky nestalo, aby výbor pre pôdohospodárstvo nepodporil slovenských poľnohospodárov. Nebolo to vždy rovnakou sumou, niekedy šlo o pár desiatok miliónov, niekedy sa naozaj rozhodovalo o miliardách, ale ešte raz vás upozorňujem, od roku 1992 sa po prvýkrát vo výbore pre pôdohospodárstvo stalo, že výbor bol k oprávneným požiadavkám poľnohospodárov absolútne hluchý!

    Prečo tak veľmi zdôrazňujem toto rozhodnutie výboru a prečo tak intenzívne kritizujem súčasnú pozíciu vo výdavkovej časti rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Nuž jednoducho preto, že keď sa v Európskej únii začalo definitívne hovoriť o 25-percentnom podiele priamych platieb, voči kolegom, ktorí už v Európskej únii sú, tak štátny tajomník maďarského ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Tibor Sanyi Európskej únii jednoducho pohrozil, že pokiaľ Európska únia nezvýši navrhované priame platby, maďarská vláda bude uvažovať o ich navýšení z vlastných zdrojov až po hodnotu 100 %. Podobné hlasy sa, samozrejme, ozývali a ozývajú aj z Poľska, Českej republiky a ďalších krajín.

    Dámy a páni, že nešlo len o proklamatívne vyhlásenia a prázdne slová, potvrdzujú návrhy rozpočtov na rok 2003, keď Maďari zvýšili domáce agrárne dotácie o 20 %, Poliaci avizovali zvýšenie o 15 % a k podobnému kroku v rozsahu 11 % pristúpili aj v Českej republike. Dámy a páni, toto zvýšenie sa realizuje v priestore, keď Slovenská republika má absolútne najnižšiu podporu podnikateľského sektoru v agrárnej politike. Ešte raz opakujem, Maďari o 20 %, Poliaci o 16 %, Česi o 11 %, Slovenská republika 0 %, prípadne istý pokles, ak by sme to hodnotili v parametroch dopadu inflácie, tak je to, samozrejme, jednoznačný pokles.

    Z toho dôvodu mi dovoľte, nechcem o tom diskutovať, kto je ľavicová a pravicová vláda, každá rozumná vláda v tomto prístupovom procese podporuje poľnohospodársky sektor, a sú na to opodstatnené dôvody. Možno by bolo veľmi zaujímavé, keby sme tu začali diskutovať o spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie a všetci, ktorí sa tomu venujeme, veľmi dobre vieme, že táto spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie prostredníctvom takých masívnych podpôr, aká sa tam realizuje, je prežitá, ale je prežitá, dámy a páni, už 15 rokov a 15 rokov všetci predstavitelia tvrdia, že je prežitá a musíme s ňou niečo robiť. My dnes nemáme inú šancu, len hľadať reálne možnosti na to, aby slovenskí poľnohospodári do tejto, aj prežitej európskej spoločnej poľnohospodárskej politiky vstúpili konkurencieschopní. Ak naše podpory budú na úrovni 25 %, ak národné rozpočty ich budú môcť vyrovnať do úrovne 40 % a bude absolútne liberalizovaný trh, tak slovenské poľnohospodárstvo nemá reálnu šancu konkurenčne prežiť, bez ohľadu na to, či tu budeme šibrinkovať akýmikoľvek číslami, že pokiaľ dostaneme priame platby v rozsahu 25 %, takže budú znamenať skoro trojnásobok toho, čo dnešní poľnohospodári dostávajú. Treba si uvedomiť, že sa bude jednoducho meniť konkurenčné prostredie a toto konkurenčné prostredie sa bude meniť zásadným spôsobom.

    Aby som len nekritizoval, poviem teda vec, ktorú nemienim kritizovať, len vyjadrím isté pochybnosti. V návrhu rozpočtu sa uvažuje aj so sumou, mám také šťastie, pán minister, že obyčajne vždy viem odhadnúť, aké si spravíte poznámky a čo si napíšete, možnože... Prosím?

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Predpokladám, že nepíšete vianočné pozdravy,

  • So smiechom.

  • ale pozitívne hodnotím to, že návrh rozpočtu uvažuje aj so sumou 2,6 mld. Sk prostredníctvom štrukturálnych a kohéznych fondov Európskej únie. Pozitívne hodnotím aj to, že v kapitole všeobecná pokladničná správa sú vyčlenené zdroje, to je teda tých zhruba 25 % na krytie domácich podpôr, alebo podmienky, aby sme mohli tieto zdroje čerpať, ale vyslovujem naozaj pochybnosti o tom, či Slovenská republika bude schopná tieto prostriedky čerpať. Tie pochybnosti vyslovujem však teraz v tejto chvíli nie ako politik, ale ako profesionál. Pretože naozaj som sa veľmi dôkladne venoval tej predvstupovej agende predovšetkým v oblasti štrukturálnych kohéznych fondov a chcem sa teda tomu profesionálne venovať aj v tomto najbližšom období, ale nech sa naozaj moji bývalí kolegovia, možno aj bývalí kolegovia na ministerstve pôdohospodárstva na mňa neurazia, ale to, čo dokázali spraviť z hľadiska konštituovania jednotnej platobnej agentúry za 4 roky, to si zaslúži známku nedostatočná. To, čo spravili z hľadiska integrovaného kontrolného systému, to si zaslúži známku nedostatočná a to sú základné, principiálne podmienky na to, aby sme vôbec nejaké prostriedky z Európskej únie čerpať mali.

    Ak kritizujem tento postup, tak vychádzam aj z dnešnej informácie, že 3 kľúčové monitorovacie úlohy nemá pán minister splnené, 3 kľúčové monitorovacie úlohy Európskej únie nie sú splnené a všetky 3 sa týkajú ministerstva pôdohospodárstva. Hovorím to jednoducho preto, že sľubujeme tu poľnohospodárom a sedliakom možnosť čerpať prostriedky zo štrukturálnych a kohéznych fondov Európskej únie, inštitucionálne podmienky v Slovenskej republike však vytvorené na to nie sú.

    Vážené dámy, vážení páni, vo väzbe na to, čo som povedal k rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva, mi dovoľte, aby som vám predložil návrh, výdavky spolu pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zvýšiť o sumu 1,2 mld. Sk. O túto sumu upraviť položku 600 bežné výdavky a položku 600 bežné transfery. Ja som vecne tento návrh už zdôvodnil, ale v tomto návrhu sa opieram naozaj o explicitné znenie § 1 a § 2 zákona o poľnohospodárstve, teda zákona 240/1998 Z. z. Navrhované zvýšenie výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky navrhujem zabezpečiť rozpočtovaním v príjmovej časti štátneho rozpočtu z výnosov z predaja pohľadávok v správe Slovenskej konsolidačnej, a. s., a deblokácie ruského dlhu v pomere podľa rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som tieto pozmeňujúce návrhy v súlade s rokovacím poriadkom odovzdal zástupcovi spravodajcu, teda pánovi kolegovi Brockovi, spravodajcovi. Pán kolega, neodpustím si ešte jednu poznámku. Naozaj som sa musel usmievať pri televízii, keď som sledoval vaše emotívne verbálne prestrelky s pánom podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Bez toho, že by som akokoľvek sa chcel pána podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky dotknúť, tak chvíľami mám pocit, že sa tu rodí kandidát na Nobelovu cenu za ekonomiku. Ak to bude pravda, budem sa tomu tešiť, lebo Slovensko v tomto smere ťahá za kratší koniec, ale takého suverénneho odborníka na ekonomiku, na právo, na sociálne postavenie občanov táto politická scéna naozaj dávno nezaregistrovala. Možno, že to je omnoho prospešnejšia robota ako vážiť bravčové rezne v bufete Národnej rady Slovenskej republiky, ale vrátim sa k tomu, čo som chcel povedať, lebo naozaj mi to bolo smiešne. Pán podpredseda Národnej rady si nechcel dať zobrať zásluhy na tom, že sa nebudú valorizovať platy ústavných činiteľov a vo väzbe na to, samozrejme, aj sudcom a tak ďalej. Vy ste podľa môjho názoru prezentovali čiastočne objektívny stav, ako sa tento návrh zrodil, nevalorizovať platy ústavných činiteľov. Nuž ale keď sa pre tento krok rozhodol výbor pre financie, rozpočet a menu, tak už dávno bolo na svete uznesenie výboru pre pôdohospodárstvo, minimálne týždeň pred výborom pre financie, rozpočet a menu, kde sme v absolútnej zhode všetci poslanci, či vládnej koalície, alebo opozície sa na tomto znení dohodli. Takže ja to, samozrejme, pripíšem k dobru pánovi Ruskovi, myslím si, že keď bude potrebné, aby zbieral body pre Nobelovu cenu v ekonomike, že aj toto by mu mohlo nejakým spôsobom prilepšiť.

    Dámy a páni, končil som možno trošku žartovne, ale vo väzbe na tento bod rokovania Národnej rady ma naozaj mrzí ešte jedna vec. Môžeme mať akékoľvek názory na požiadavky Konfederácie odborových zväzov, môžeme mať akékoľvek názory na požiadavky ich predstaviteľov, ale nemôže nám byť ľahostajné, ako sa tí ľudia, ktorých odborárski bossi na Slovensku zastupujú, ako sa tí ľudia majú. Ja som presvedčený, že hviezdicový pochod odborárov nie je na podporu Saktora, že hviezdicový pochod odborárov nie je na podporu ani jedného odborového bossa, títo ľudia sú jednoducho v situácii, že aj pri príležitosti prerokúvania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte chcú, musia a sú nútení poukázať na situáciu, v akej sú.

    Dámy a páni, keď budete rozhodovať o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, nepočúvajte, že má Saktor 60-tisícový plat. Zoberte si štatistiku, koľko zarábajú tí ľudia, ktorí sa fyzicky na tom hviezdicovom pochode zúčastnili. Berte, prosím, na vedomie, že plat slovenského poľnohospodára predstavuje 70 % parity priemerného platu v národnom hospodárstve, čo je od roku 1989 absolútne najnižšia parita. Berte, prosím, všetky tieto veci do úvahy a pouvažujte nad niektorými návrhmi, ktoré som predložil, pouvažujte nad niektorými návrhmi, ktoré predložia ešte moji kolegovia. To, čo som však povedal vo väzbe na Ústavu Slovenskej republiky a vo väzbe na zákon č. 240 o poľnohospodárstve, nič nemení na tom mojom závere, trvám na tom, že predložený návrh zákona o štátnom rozpočte nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Belohorská s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Keď som v predchádzajúcom vstupe požiadala, aby tu boli prítomní ministri, hovorila som o zodpovednosti, a myslím si, že teraz by som to povedala do radov pánov poslancov, aby si uvedomili, že ministri a ich rezorty pripravili návrh, ale zodpovednosť bude na nás, zodpovednosť pred občanmi, možno aj pred tými, ktorí dnes, či ich bolo 20 000 alebo 25 000 na námestí, ktorí dnes protestovali proti situácii, v ktorej sa dnes nachádzajú.

    Ale aby som tiež trochu poukázala, aká je situácia pri zostavovaní rozpočtu, dovolím si vás upozorniť na to, na čo upozornil jeden týždenník, kde hovorí, že ministerstvo vnútra má zakalkulované v rozpočte 421 mil., už som si zistila, že asi došlo k chybe, že je to 241 mil. za pokuty, za pokuty u vodičov. To znamená, hrozím sa toho, že policajt, ktorý ide kontrolovať vodičov a prevádzku v cestnej doprave, vie, že dnes musí vybrať toľko a toľko, lebo má takú normu za spáchanie trestných činov. Neviem, či v niektorých iných rezortoch sú naplánované takýmto spôsobom škody, ale ak napríklad nebude na platy policajtov, pretože nevybrali na pokuty, tak dúfam, že v decembri doplnia normu za celý rok. To považujem za zvlčilé a tam sa pridávam k tomu týždenníku, ktorý to takýmto spôsobom ohodnotil.

  • Pán poslanec Jaduš je ďalším prihláseným do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, ak som v rozprave k programovému vyhláseniu vlády kritizoval neochotu vlády zaviazať sa ku konkrétnym záväzkom, navrhovaný rozpočet v kapitole ministerstva životného prostredia podáva skutočný obraz o vzťahu vlády k životnému prostrediu a zreálňuje priority, ktoré si vláda vytýčila pre rok 2003. V rámci rokovania výboru pre životné prostredie k problematike štátneho rozpočtu na rok 2003 z úst zástupcov ministerstva v mnohých prípadoch zaznelo, že rozpočtované prostriedky sú v mnohých prípadoch len zlomkovou časťou reálnych potrieb pre úlohy, ktoré ministerstvo životného prostredia zabezpečuje. Na margo toho je potrebné poznamenať, že sa Slovensko programovo prihlásilo k plneniu úloh a záväzkov vyplývajúcich z mnohých medzinárodných dohovorov a v neposlednom rade je potrebné pripomenúť aj naše záväzky pre najbližšie roky v rámci predvstupového procesu do Európskej únie, kde sa práve kapitola životné prostredie javí ako jedna z finančne najnáročnejších a kde existujú veľké disproporcie medzi súčasným a požadovaným stavom, hlavne v oblasti infraštrukturálnych investícií. Vo všeobecnosti možno hodnotiť rozpočet v tejto kapitole za podhodnotený, čo môžeme konkrétne dokumentovať aj na vybraných alebo jednotlivých programoch. Spomeňme napríklad podprogram C 03 - odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory, na ktorý je vyčlenená suma 60 miliónov korún, pričom by výraznejšia podpora tohto programu mohla priniesť výrazné ekonomické prínosy, hlavne v oblasti recyklácie a intenzifikácie separovaného zberu a následného zhodnotenia vyseparovaných druhotných surovín. V podprograme C 08 - bonifikácia úrokov z úverov, kde je opäť vyčlenená suma 60 mil. Sk, by väčší objem prostriedkov mohol opäť pozitívne stimulovať environmentálne investície a tým nielen navodiť zlepšenie stavu životného prostredia, ale predovšetkým aj zvýšenie ekonomických aktivít v jednotlivých regiónoch Slovenska. Je potrebné s veľkou nevôľou prijať finančné krytie programu Staré ekologické dlhy, na ktoré vláda vyčlenila na rok 2003 len 100 mil. Sk, napriek tomu, že sa predchádzajúca vláda pána Dzurindu svojím uznesením zaviazala vyčleniť 2 mld. Sk z privatizácie SPP na tento účel. Predbežná suma potrebná na tento účel v súčasných cenách bola vyčíslená na 8 mld. Sk. Je teda potrebné sa opýtať, kedy a v akom časovom rozpätí chce vláda túto mimoriadne závažnú úlohu, ktorej neriešenie môže mať výrazne negatívne dopady na stav životného prostredia, splniť. V súvislosti s kapitolou životné prostredie je potrebné pripomenúť, že má výrazný dosah na možnosti rozvoja regiónov a vidieka. Veľmi laxný postoj súčasnej vlády k potrebám regiónov je možné dokumentovať i na krytí programu obnovy dediny, na ktorý samotné ministerstvo životného prostredia požadovalo 200 mil. Sk, avšak získalo len 20, a pre porovnanie v Českej republike je to zhruba 500 mil. KČ, čo je diametrálne odlišný prístup. V súvislosti s krytím potrieb samospráv v oblasti environmentálnych investícií je potrebné pripomenúť, že sa v minulosti z veľkej miery čerpali finančné prostriedky na tento účel z dnes už zaniknutého Štátneho fondu životného prostredia, ktorý tak dokázal kryť len desatinu skutočných potrieb. Po transformácii Štátneho fondu životného prostredia samotní pracovníci ministerstva životného prostredia priznávajú výrazné zhoršenie platobnej disciplíny, čo výrazne negatívne ovplyvňuje realizáciu už schválených či nových projektov. Čiže opäť môžeme skonštatovať zhoršenie stavu v tejto oblasti, pričom sa nečrtá reálna možnosť nápravy. Je potrebné pripomenúť i obavy samospráv z nedostatočného finančného zabezpečenia prenosu kompetencií, teda povinností samospráv vo vzťahu k stavebnému zákonu. Je potrebné vysoko oceniť snahu ministerstva životného prostredia zreálniť rozpočet v tejto kapitole a upozorniť vládu na skutočné potreby a riziká zanedbávania oblasti životného prostredia, je však zrejmé, že životné prostredie a rozvoj regiónov a vidieka nepatrí pre túto vládu medzi hlavné priority. To sú dôvody, prečo nemôžem podporiť štátny rozpočet na rok 2003.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v tejto chvíli upriamiť vašu pozornosť aj na ďalší bolestný problém, ktorý naplno odhaľuje navrhovaný štátny rozpočet na budúci rok. Je ním postoj vlády k samosprávnym krajom. Ak zvážime, že transformácia a prenos kompetencií na samosprávy je jednou z dominantných úloh, ku ktorým sa vláda programovo zaväzuje, ak si spomenieme na prijaté programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa vláda hlási k racionalizácii a k prehodnoteniu pôsobnosti a efektívnosti okresných a krajských úradov, potom sú navrhované rozpočty samosprávnych krajov, teda okresných a krajských úradov v ostrom kontraste s deklarovanými zámermi vlády. Ak opomenieme pretrvávajúci kompetenčný dualizmus, dosiaľ prešli zhruba dve tretiny kompetencií na samosprávne kraje, pričom ich zabezpečuje len jedna tretina úradníkov oproti jednej tretine výkonov krajských úradov a veľkej prezamestnanosti na nich. Ešte dôraznejšie musíme upriamiť pozornosť na navrhované rozpočty, keď pri zvýšení štátneho rozpočtu zhruba o 13 % boli rozpočty VÚC navýšené o niečo málo nad 1 %. Bolo by dobré vedieť, akou metodikou sa riadili kompetentní pri zostavovaní rozpočtov VÚC a KÚ, keď pomery výdavkov sú absolútne neadekvátne k spravovanému majetku či k realizovaným výkonom.

    Vážení priatelia, dovoľte mi v tejto súvislosti, aby som vás čo najzdvorilejšie požiadal o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý aspoň čiastočne odstraňuje disproporcie v rozpočtoch Prešovského samosprávneho kraja a Krajského úradu v Prešove, pričom tento pozmeňujúci návrh nebude mať žiadny dopad na navýšenie štátneho rozpočtu. Preto mi dovoľte, aby som tento pozmeňujúci návrh predložil. Je to pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2003, tlač 80. V rámci materiálu návrh rozpočtov kapitol na rok 2003 v časti krajské úrady, to je strana 105 až 117 v odstavci kapitálové výdavky žiadam zameniť položku kapitálových výdavkov správy Krajského úradu v Prešove v plánovanej výške 31,7 mil. Sk s položkou kapitálové výdavky úradu Prešovského samosprávneho kraja v plánovanej výške 10 mil. Sk z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja v nasledovnej štruktúre: Úrad Prešovského samosprávneho kraja 15 miliónov, odbor kultúry - navýšenie o 6,7 mil., odbor školstva - navýšenie o 10 mil. Sk, spolu 31,7 mil. Sk. Zdôvodnenie: Pozmeňujúci návrh sleduje naplnenie zámerov vlády Slovenskej republiky vyjadrených v prijatom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky o prenose kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, v kontexte ktorého sa vláda zaviazala v oblasti verejnej správy, citujem: „prehodnotiť pôsobnosť, efektívnosť a štruktúru okresných a krajských úradov“. Spolu s týmto prenosom kompetencií úzko súvisí aj ich finančné krytie. V predkladanom rozpočte na rok 2003 dochádza k výraznej disproporcii medzi kompetenciami, ktoré už boli, z dvoch tretín vykonávajú samosprávne kraje, a ich finančným krytím, ktoré je naplňované len do úrovne jednej tretiny v porovnaní s rozpočtom a kompetenciami krajských úradov. V tomto prípade sa táto disproporcia výrazne prejavila v rozpočtoch Krajského úradu v Prešove a Prešovského samosprávneho kraja. Navrhovaná zmena posilňuje rozpočet predovšetkým v oblasti kapitálových výdavkov školstva a kultúry v Prešovskom samosprávnom kraji, kde sa výrazne prejavujú takzvané skryté dlhy v podobe chátrajúcich budov, správa a údržba ktorých bola dlhodobo zo strany vlastníka, štátu, finančne poddimenzovaná a ktoré Prešovský samosprávny kraj mnohé prevzal v nevyhovujúcom a zlom technickom stave.

    Vážení priatelia, ďakujem vám za pozornosť. Verím, že tento návrh zákona je na prospech všetkých občanov Slovenskej republiky a určite sa netýka len samotného Prešovského samosprávneho kraja, pretože je to problém aj všetkých ostatných VÚC-ok. Ešte raz vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa ďalej písomne prihlásil pán poslanec Mikuláš Juščík. Je neprítomný, ďalším v poradí je pán poslanec Milan Rehák a pripraví sa pán poslanec Anton Blajsko.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia. Na konci roku 2002 ide Národná rada Slovenskej republiky schvaľovať štátny rozpočet, ktorý má najväčší schodok štátneho rozpočtu v histórii od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Podľa podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša ide konečne o transparentný a pravdivý štátny rozpočet. Ale potom si musíme položiť otázku: predchádzajúce štyri roky vláda vedome kamuflovala štátny rozpočet a tvorila ho v rozpore nielen s európskou, alebo aj svetovou metodikou? Možno by bola na to zaujímavá odpoveď, ale ja si myslím, že vláda sa vždy snaží a má snažiť o rozpočet, ktorý je reálny a ktorý prinesie pokrok do vývoja štátu. Faktom je, že slovenský štát žije z podstaty a žmýka to posledné, čo má. Spotrebúvame zdroje z privatizácie strategických podnikov, máme za sebou tri etapy zdražovania - v decembri 1998, roku 1999, 2000 a teraz štvrté zdražovanie v takom rozsahu, aké sme na Slovensku ešte nemali, kde čísla sa pohybujú v rozmedzí 30 až 40 %. Takto získané zdroje do štátneho rozpočtu nepokrývajú, žiaľ, ani tie najzákladnejšie požiadavky napríklad obcí a vyšších územných celkov, nieto ešte rozvojové programy, ktoré by bolo potrebné pre Slovensko pripraviť v čo najširšom rozsahu. V podstate sa nič nerozvíja, všetko sa stavia na útlmovom programe. Aby mohol existovať štátny rozpočet, tak vláda vyšla v návrhu rozpočtu s tým, že zvýšila príjmovú stránku o 11 mld. Sk, a na druhej strane na výdavkoch štátneho rozpočtu ušetrila vláda takmer 23 mld. Sk. Skrátka, vláda reálne vytiahne od ľudí na daniach 11 mld. a následne ušetrí, zasa na ľuďoch, 23 mld. cez pred rozpočtom schválené zákony. Teda ide o neuveriteľných 34 mld. Ale občan zaznamenáva i ďalšie straty, napríklad na vkladoch, ktoré sú každý rok značne znehodnocované. A mohli by sme pokračovať ďalej, ale o tom hovorili mnohí moji predrečníci, a ešte budú hovoriť tí, ktorí po mne vystúpia. Pred rokom sme schválili v Národnej rade Slovenskej republiky zákon o vyšších územných celkoch. Už druhý rok finančné zdroje do vyšších územných celkov tečú cez decentralizačné dotácie a nie ako by to malo byť, z príslušných daní. Vyššie územné celky sú plne odkázané rovnako ako i obce na dobrú vôľu štátu, ktorý nerešpektuje postavenie obcí a vyšších územných celkov určené ústavou a predkladá Národnej rade návrhy finančných vzťahov, ktoré obciam ani vyšším územným celkom nevytvárajú prirodzené alebo primerané podmienky na výkon ich kompetencií, ktoré majú v zmysle zákona. Na túto skutočnosť upozornila Slovenskú republiku aj Európska komisia v správe o pokroku jednotlivých kandidátskych krajín v príprave na vstup do Európskej únie. Aj v návrhu rozpočtu na rok 2003 sa vláda prioritne zaoberá riešením potrieb orgánov štátnej správy, o čom svedčí medziročný nárast štátneho rozpočtu o 13,1 %, pričom nie sú výnimočné zvýšenia niektorých kapitol štátneho rozpočtu v rozmedzí 15 až 39 %. Takéto riešenie finančných prostriedkov ostro kontrastuje s navrhovanými parametrami štátneho rozpočtu, s rozpočtom obcí a vyšších územných celkov na rok 2003. Štát má voči občanom veľký dlh - daňovú reformu. Bude aspoň v roku 2003?

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, aby som vzťah štátu a vyššieho územného celku konkretizoval, uvediem pozíciu vyššieho územného celku Trenčín vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 vo výdavkovej časti nezohľadňuje reálne potreby Trenčianskeho samosprávneho kraja pre rok 2003 na zabezpečenie riadneho výkonu zákonom stanovených kompetencií, či už v oblasti samosprávy, alebo preneseného výkonu štátnej správy. Nie sú v ňom premietnuté zmeny prenosu kompetencií, ktoré nastali v roku 2002, respektíve prechádzajú k 1. 1. 2003 v súlade so zákonom Národnej rady č. 416/2001 o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky.

    Vo vládnom návrhu uvádzané limity sú nepostačujúce v rámci Trenčianskeho vyššieho územného celku, najmä v oblasti cestná doprava, vzdelávanie a kultúra. Celkové výdavky Trenčianskeho samosprávneho kraja sú limitované vo výške 808 935 000 Sk. Z toho bežné výdavky predstavujú objem 699 935 000 Sk a kapitálové výdavky 109 mil. Sk. Navrhované bežné výdavky sú v porovnaní s požiadavkami vyšších územných celkov, ktoré predkladali na vládu svoje rozpočty, nižšie o 451 990 000 Sk. Trenčianskym vyšším územným celkom navrhovaný rozpočet bol vo výške 1 260 925 000 Sk a zabezpečoval aj rozvoj kraja. Navrhnutý rozpočet vládou pre vyšší územný celok je nielen útlmový, ale i nepostačujúci na pokrytie výkonu prenesených kompetencií zo štátu.

    V oblasti cestnej dopravy schválenie navrhovaného limitu, ktorý je navýšený oproti roku 2002 o sumu 3 136 000 Sk, predstavuje nárast o 2,5 %, podotýkam o 2,5 %, keď priemerný rast je tu 13,1 %. Táto suma nepokryje ani predpokladanú medziročnú infláciu. Nedostatočné vykrytie financií zo strany štátu a zároveň dodržiavanie limitujúcich faktorov reálne spôsobí v roku 2003 potrebu značného zníženia nákladov vo väzbe na prevádzkovanie i tak už zastaraného autobusového parku, ale bude sa musieť pristúpiť i k zníženiu výkonov spojov, čo sa premietne vo vzťahu k obslužnosti územia pravdepodobne do zvýšenia miery nezamestnanosti v Trenčianskom kraji, a môžeme povedať, že je to v rozpore s verejným záujmom, ktorý garantuje štát na území Slovenskej republiky.

    Upozorňujem, že v dostupných materiáloch ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií štatistické prepočty vykazujú náklady kryté dotáciou Trenčianskeho samosprávneho kraja pre prímestskú dopravu na úrovni 4,1 Sk na kilometer, v hromadnej mestskej doprave 3 Sk na kilometer, pričom celoslovenský priemer je cca 6 Sk na kilometer. Z toho vidno, že dotácia pre Trenčiansky samosprávny kraj je podhodnotená a súčasný stav poskytovania bežných transferov pre mestskú verejnú dopravu nie je v súlade s § 30 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

    Limity decentralizačnej dotácie pre časť vzdelávania svojím objemom nevytvárajú reálne predpoklady na plynulé zabezpečenie chodu škôl a školských zariadení pre budúci rok. Odvetvie školstva, myslím si, že takmer všade na území Slovenskej republiky, zápasí s absolútnym nedostatkom finančných prostriedkov na bežnú prevádzku škôl a školských zariadení. Prevádzka školských zariadení sa zabezpečuje len vďaka realizácii úsporných zariadení do budúcich rokov. Z dôvodu podhodnoteného rozpočtu vzniká na úseku školstva každoročná zadlženosť, ktorú štát do tejto doby pravidelne ku koncu roku odstraňoval. Objem delimitovaného rozpočtu na druhý polrok roku 2002 nepokryje nevyhnutné výdavky na prevádzku škôl a školských zariadení v Trenčianskom kraji a do konca roku 2002 vzniknú ďalšie neuhradené výdavky na úseku školstva. A tieto čísla boli vlastne základom pre rozpočtovanie potrieb školstva v roku 2003. V limitoch bežných výdavkov na rok 2003 sa na úseku školstva uvažuje len so zákonným navýšením výdavkov súvisiacich s podpísaním kolektívnej dohody o verejnej službe na rok 2003, nezohľadňuje sa v potrebnom rozsahu predpokladané zvýšenie cien energií a tým aj zvýšenie ostatných prevádzkových nákladov. Navrhované limity bežných výdavkov na rok 2003 nepokryjú nevyhnutné výdavky na zabezpečenie bežnej prevádzky škôl a školských zariadení. Návrh limitu kapitálových výdavkov na rok 2003 predstavuje len 76 % z celoročného upraveného rozpočtu roku 2002 na školy a školské zariadenie v samosprávnom Trenčianskom kraji. Navrhnutý limit kapitálových výdavkov na rok 2003 je nepostačujúci na riešenie len tých najakútnejších havarijných stavov a to nehovorím, že by bolo potrebné i znížiť rozostavanosť investičných celkov na území Trenčianskeho kraja, ktorá je pomerne značná.

    Návrh rozpočtu na rok 2003 v oblasti kultúra, ktorá zahrňuje zároveň rekreáciu, šport a náboženstvo, je výrazne podhodnotený, čo bude mať za následok pre rok 2003, že nebudú zabezpečené potrebné prostriedky na riešenie úloh v oblasti športu, vyplývajúcich z kompetenčného zákona pre organizácie, ktoré zabezpečujú činnosť v rámci útvaru talentovanej mládeže, telesne postihnutých športovcov, šport pre všetkých regionálneho charakteru, podpora vrcholových medzinárodných podujatí a podpora reprezentantov s mimoriadnymi úspechmi. V oblasti kultúrnych služieb návrh rozpočtu bežných transferov na rok 2003 je o málo vyšší ako v roku 2002, ale i napriek tomu je nepostačujúci na zabezpečenie činnosti kultúrnych organizácií na regionálnej úrovni. Rozpočtové limity, ktoré v terajšej výške nebudú vykrývať ani len medziročnú infláciu, cenu energií a už vôbec nemôžeme hovoriť o tom, že by vytvárali priestor pre vykrytie nákladov, teda odpisov.

    Vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 je rozporuplný aj z hľadiska regionálneho rozvoja samosprávneho kraja a neumožňuje zapojiť sa do financovania cez fondy Európskych spoločenstiev, či už ide o cestovný ruch, regionálny rozvoj a medzinárodnú spoluprácu, pretože neumožňuje prefinancovať z rozpočtu samosprávy jednotlivé rozvojové projekty, čo bude pomerne veľká strata pre Trenčiansky samosprávny kraj.

    Upozorňujem, že schválenie vládneho návrhu štátneho rozpočtu v roku 2003 v predložených limitoch znamená v Trenčianskom samosprávnom celku ohrozenie hraničiace s kolapsom výkonu uvedených činnostiach a to v termíne august, najneskôr september. Na základe uvedeného predkladám pozmeňujúci návrh na zvýšenie rozpočtu Trenčianskeho územného celku o 126 mil. Sk. I takto upravený rozpočet neumožňuje ani ten minimálny rozvoj, ale je to rozpočet aspoň na prežitie. Pozmeňujúci a doplňujúce návrh k vládnemu rozpočtu na rok 2003 znie: Bod č. 1: V § 1 ods. 6 v prílohe č. 5 záväzné limity dotácií vyšších územných celkov na rok 2003, bežné výdavky upraviť nasledovne: Dotácia na prenesený výkon z výšky 6 219 599 000 Sk na 6 345 599 000 Sk v tom následnom členení, ide o dopravu, z 1 49 446 000 Sk na 1 097 446 000 Sk, v oblasti kultúra zo 778 478 000 Sk na 793 478 000 Sk, v oblasti školstvo z 2 225 017 000 Sk na 2 290 017 000 Sk. Zvýšenie o 126 mil. Sk v uvedenom členení viazať na Vyšší územný celok Trenčín.

    Bod č. 2, ide o návrh krytia zvýšením rozpočtových výdavkov v rámci nárokov na štátny rozpočet, v § 1 ods. 4 v prílohe 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2003 v kapitole Krajský úrad Trenčín upraviť bežné výdavky z 5 035 701 000 Sk na 4 909 701 000 Sk.

    Žiadam pri hlasovaní hlasovať spoločne o obidvoch bodoch, pán spravodajca, predkladám vám pozmeňujúci návrh. Ďakujem, milé dámy, vážení páni za pozornosť.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Anton Blajsko, nech sa páči, má slovo. Ďalším v poradí je pán poslanec Ladislav Polka.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, členovia vlády, poslankyne, poslanci. Z hľadiska makroekonomického rámca zostavenia štátneho rozpočtu na rok 2003 v porovnaní s rokom 2002 prognóza sa predpokladá rast nominálnej hodnoty hrubého domáceho produktu v bežných cenách o 92, 4 mld. Sk, pokles tempa rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách z 3,9 % v roku 2002 na 3,7 % v roku 2003, rast priemernej ročnej miery inflácie z 3,4 % na 8,8 % a pokles priemernej miery evidovanej nezamestnanosti z 18, 3 na 18 %. Príjmy štátneho rozpočtu sa kvantifikujú na úrovni 235 mld. Sk, je to rast oproti roku 2002 o 15 mld., v porovnaní s rokom 2002 sa výrazne zvyšujú daňové príjmy o 34, 5 mld. Sk. Rast daňových príjmov je v rozsahu 11 mld. Sk ovplyvnený legislatívnymi úpravami v oblasti daní, ktoré majú byť v účinnosti od 1. 1. 2003.

    Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú na úrovni 291,8 mld. Sk, v roku 2002 vrátane prostriedkov na reštrukturalizáciu bánk predstavovali 2 273,4 mld. Sk. Oproti roku 2002 sa výdavky zvyšujú o 18, 4 mld. Sk, predovšetkým z titulu rastu výdavkov na mzdy a sociálne účely. Na dosiahnutie rozpočtovej úrovne výdavkov navrhuje vláda legislatívne opatrenia, ktoré zakladajú zníženie výdavkov štátneho rozpočtu v rozsahu 16 mld. Sk. Schodok štátneho rozpočtu predstavuje 56, 8 mld. Sk, na rozdiel od štátneho rozpočtu na rok 2002 sú v ňom zahrnuté aj výdavky na reštrukturalizáciu bánk v objeme 10,7 mld. Podľa metodiky ESA 95, ktorá je oficiálnou metodikou Európskej únie, schodok verejného rozpočtu predstavuje 57,7 mld., čo je 4,99 % hrubého domáceho produktu. Základné rozpočtové vzťahy, najmä z hľadiska zníženia schodku štátneho rozpočtu, respektíve jeho neprekročenia, sa zabezpečujú realizáciou viacerých opatrení, predovšetkým legislatívneho charakteru. V oblasti daňových príjmov zvýšením zníženej sadzby DPH z 10 % na 14 % a súčasným znížením základnej sadzby DPH z 23 na 20 % s prínosom 8,3 mld. Sk, zvýšením sadzby spotrebnej dane z automobilových benzínov a motorovej nafty s prínosom 1,1 mld. Sk a zvýšením spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov s prínosom 1,6 mld. Sk. V oblasti mzdovej politiky a zamestnanosti sa opatreniami znižujú rozpočtové požiadavky o cca 6,4 mld. Sk. Týkajú sa najmä neuplatnenia ďalšieho platu v štátnej službe, realizácie polovice ďalšieho platu vo verejnej službe, zmeny zákona o valorizácii platov ústavných činiteľov, zmeny zákona o valorizácii platov sudcov a prokurátorov, posunu účinnosti zákona o úprave platov pedagogických zamestnancov vysokých škôl a ďalších zamestnancov vo verejnej službe, zmenou zákona o valorizácií platov svojich zložiek, znížením počtu zamestnancov v štátnej službe a podobne. V sociálnej oblasti, opatreniami na rozpočtovanie sociálnych dávok maximálne na úrovni 16,4 mld. Sk. Ak by sa opatrenia neprijali, vláda kvantifikuje vyššie dávky sociálnej pomoci o 4,2 mld. Sk a prehodnotením výšky štátnych sociálnych dávok a dávok sociálneho zabezpečenia tak, aby sa neprekročila úroveň 17 mld. Sk. Ak by sa neprijali opatrenia podľa vlády, by bolo potrebné vynaložiť ďalšie 2 mld. Sk. V bytovej politike znížením výdavkov zo štátneho rozpočtu medziročne o 191 mil. Sk, zníženie štátnej prémie v stavebnom sporení na 3 500 Sk, zníženie štátneho príspevku na hypotekárne úvery pre zmluvy uzavreté v roku 2003 o 3,5 %. V aktívnej politike zamestnanosti neposkytnutím dotácie zo štátneho rozpočtu na financovanie aktívnej politiky trhu práce úspora cca 300 mil. Sk a vzhľadom na reálny stav garančného fondu v Národnom úrade práce zrušením spoluúčasti štátneho rozpočtu na tvorbe tohto fondu je úspora približne 500 mil. Sk.

    Ďalšími opatreniami - nerealizovať presun správnych agend z Policajného zboru na okresné úrady a krajské úrady, úspora približne 1,3 mld. Sk. Realizáciou všetkých uvedených opatrení by sa mali znížiť výdavky štátneho rozpočtu o viac ako 16 mld. Sk a takto sú už aj zohľadnené v návrhu štátneho rozpočtu na 2003. Okrem legislatívnych opatrení sa navrhujú realizovať aj ďalšie úsporné opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť zníženie dlhov zdravotníctva o 4,4 mld. Sk, z 9 mld. na 4,6 mld. Sk, realizácia zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme v železniciach do výšky 6,6 mld. Sk. Úspora 2,4 mld. Sk. Štátom platené poistné na zdravotné poistenie sa rozpočtuje v celkovej sume 16,1 mld. Sk so zvýšením oproti roku 2002 o 793 mil. Sk. Predpokladá sa zachovať rovnaký objem verejných zdrojov pre zdravotníctvo ako v roku 2002 v starých cenách, zachováva sa 14-percentná sadzba poistného plateného štátom, pričom vymeriavací základ sa zvyšuje z 2 750 Sk na 2 890 Sk. Vo vzťahu k sociálnej poisťovni sa navrhujú platby štátu v celkovej sume 8, 9 mld. Sk, z toho na nemocenské poistenie 1,2 mld. Sk a na dôchodkové zabezpečenie 7,7 mld. Sk, čo predstavuje zvýšenie oproti roku 2002 o 1,2 mld. Sk. V zákone o štátnom rozpočte sa navrhuje platenie poistného za vybrané skupiny občanov na nemocenské poistenie vo výške 4,8 % z vymeriavacieho základu 2 430 Sk, rovnakého ako v roku 2002. A na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu 5 410 Sk, v roku 2002 to bolo 5 000 Sk.

    Dávky sociálneho zabezpečenia v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozpočtujú v celkovej sume 16 mld. 979 mil. Sk s medziročným zvýšením o 1 mld. 36 mil. Sk. Uvádza sa, že v prípade, ak by neboli realizovali úsporné opatrenia, boli by tieto dávky vyššie o ďalšie 2 mld. Sk. Dávky sociálnej pomoci a štátne sociálne dávky v kapitolách krajských úradov sa rozpočtujú ako účelové prostriedky v sume 16, 4 mld., skutočné čerpanie v roku 2002 sa predpokladá v sume 18,1 mld. Sk s prekročením rozpočtu o 4,1 mld. Oproti pôvodne kvantifikovaným požiadavkám sa dávky sociálnej pomoci a štátne sociálne dávky v nadväznosti na novelizáciu zákona o sociálnej pomoci znížili o 4,2 mld. Sk. V roku 2003 sa predpokladá rodičovský príspevok poskytovať prostredníctvom okresných úradov vzhľadom na to, že nebola spracovaná jednoznačná kvantifikácia podľa jednotlivých okresných úradov, zatiaľ sa rozpočtujú v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom predstavuje 15 mld. 543 mil. Sk, z čoho pripadá na vzťah k obciam 7 mld. 661,9 mil. Sk a na vzťah k vyšším územným celkom 7 mld. 881, 1 mil. Sk. Rozpočet vo vzťahu k obciam a vyšším územným celkom je zostavený v organizácii a metodike roku 2002, to znamená, že nie sú v nich rozpočtované kompetencie, ktoré majú prejsť na obce a vyššie územné celky v roku 2003. Finančné zabezpečenie prevodu kompetencií sa má zabezpečiť podľa zákona o štátnom rozpočte v priebehu roka 2003 na základe vzájomne odsúhlasených delimitačných protokolov.

    Pri prenesených kompetenciách na úseku sociálnej pomoci na obce sa rozpočtujú prostriedky v sume 456 mil. Sk, v tom na obstaranie kapitálových aktív 40,7 mil. Sk. V správe k návrhu štátneho rozpočtu sa konštatuje, že v rozpočte na uvedenú oblasť je zohľadnený 5-percentný nárast výdavkov na tovary a ďalšie služby, čo nie je pravda.

    Na prenesené kompetencie na úseku sociálnom, na vyšších územných celkoch sa rozpočtuje 2 300 700 000 Sk, z toho na kapitálový transfer 134 mil. Sk. Bližšia špecifikácia podľa jednotlivých vyšších územných celkov sa v návrhu štátneho rozpočtu neuvádza! Obdobne ako pri finančnom vzťahu k obciam, aj pri vzťahu k vyšším územným celkom sa konštatuje, že v transferoch na vyššie územné celky v sociálnej oblasti sa zohľadnil 5-percentný nárast výdavkov na tovary a ďalšie služby. Pre neštátne subjekty poskytujúce sociálne služby sa počíta so sumou 344,7 mil. Sk. Výdavky na obranu sa rozpočtujú v sume 21,7 mld. Sk s medziročným zvýšením o 1,8 mld. Sk. Výdavky na vedu a techniku sa navrhujú v sume 4 mld. 514 mil. Sk, v roku 2002 to bolo 3 mld. 551 mil. V prípade realizácie všetkých projektov zamýšľaných v roku 2003 by Slovenská republika mala disponovať zdrojmi z predvstupových fondov Európskej únie v objeme 7,9 mld. Sk, ISPA 2,1 miliardy, SAP 2,3 a PHARE 3,4 mld. Sk. Na zabezpečenie spolufinancovania výdavkov sa v kapitole všeobecnej pokladničnej správy vyčleňujú prostriedky v sume 4,5 mld. Sk, čo je v zásade na úrovni roku 2002.

    Zdroje zo štátneho rozpočtu vrátane úveru zo Svetovej banky na zdravotníctvo sa rozpočtujú v celkovej sume 22,3 mld., čo je v porovnaní s rokom 2002 viac o 2,06 mld. Sk.

    Zvýšenie zodpovedá rastu o mieru inflácie 8,8 %, čím sa má zachovať rovnaký objem zdrojov z verejného rozpočtu ako v roku 2002. Rovnako ako v roku 2002 sa v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 zapracovali výdavky kryté prevzatými vládnymi úvermi do príslušných rozpočtových kapitol. Vo vzťahu ku kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ide o čerpanie úveru od Svetovej banky v objeme 173,1 mil. Sk na projekt riadenia sociálnych dávok so spoluúčasťou z vlastných zdrojov štátneho rozpočtu v sume 18,6 mil. Sk.

    Vo vzťahu ku krajským úradom, vyšším územným celkom a obciam ide o úver od Rozvojovej banky Rady Európy na účely financovania infraštruktúry pre domovy sociálnych služieb v sume 137,6 mil. Sk s požadovanou spoluúčasťou na projekte z vlastných zdrojov štátneho rozpočtu v sume 137,6 mil. Sk.

    Na rozdiel od roku 2002 nastáva zmena v rozpočtovaní finančných prostriedkov vyplývajúcich zo zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách. Tým, že tieto prostriedky sú rozpočtované priamo v jednotlivých rozpočtových kapitolách ako účelové prostriedky, predtým sa rozpočtovali v kapitole všeobecnej pokladničnej správy. Ide o celkové prostriedky v sume 1 mld. 27 mil. Sk, z čoho pripadá na úrad vlády 55 mil. Sk, ministerstvo životného prostredia 11 350 000, ministerstvo školstva 583 100 000 Sk, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 70 500 000 Sk, ministerstvo kultúry 99 550 000 Sk, všeobecná pokladničná správa 88 500 000 Sk a súhrn finančný vzťah pre obce a mestá 122 500 000 Sk.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 neobsahuje stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody ako aj čiastočné stanoviská sociálnych partnerov. Nebudem sa k tomu vyjadrovať ďalej, lebo už pán Maxon k tomu hovoril.

    Celkovo moje stanovisko k jednotlivým analýzam rozpočtu:

    Po prvé, pokiaľ ide o makroekonomické rámce pre zostavenie návrhu štátneho rozpočtu, tento vychádza zo zmiernenia rastu ekonomiky v roku 2003 z 3,9 % rastu HDP v starých cenách na 3,7. Z pretrvávajúcej vysokej miery nezamestnanosti 18 %, ktorá sa môže reálne ešte zvýšiť v súvislosti s opatreniami na zefektívnenie verejnej správy, respektíve v nadväznosti na efekt možného zvýšenia cien v súvislosti so zvýšením cien energetických vstupov.

    Po druhé, v návrhu štátneho rozpočtu sa zohľadňuje v makroekonomických rámcoch priemerná ročná miera inflácie o 8,8 %, čo sa však nepremieta do jednotlivých čiastkových rozpočtových politík vo vzťahu k vybraným odvetviam, respektíve k vybraným druhom výdavkov. Spomaľuje sa rast nominálnych miezd v štátnej správe ako aj vo verejnej správe. Reálne sa nezabezpečuje zvýšenie dôchodkov v miere zodpovedajúcej rastu inflácie, uvažuje sa slovne o zvýšení dôchodkov s účinnosťou od 1. 7. 2003 o 5 %. Bežné výdavky na tovary a ďalšie služby sa rozpočtujú s nižším rastom, ako je miera inflácie čo sa negatívne odrazí na rozsahu a kvalite poskytovaných sociálnych služieb. Jediným odvetvím, ktorému sa zachováva reálny rozsah zdrojov rovnaký ako v roku 2002, je zdravotníctvo.

    Po tretie, výdavky štátneho rozpočtu v roku 2003 sú v značnom rozsahu podmienené rastom daňových príjmov. V tejto súvislosti treba nastoliť otázku, do akej miery budú optimistické výhľady v inkase daní aj v skutočnosti dosiahnuté a môže sa v nich negatívne odraziť aj pokles spotreby obyvateľstva v súvislosti s rozsiahlymi reštrikciami, stagnovaním reálnych príjmov, reštrikciou sociálnych príjmov a podobne.

    Po štvrté, schodok štátneho rozpočtu sa dosiahol pomocou rozsiahlych daňových a reštriktívnych opatrení, ktoré sa negatívne odrazia na sociálnej situácii obyvateľstva. Treba upozorniť na to, že reštriktívne opatrenia v sociálnej oblasti odvodzovali od stanoveného limitu možného financovania zo štátneho rozpočtu, preto vyznievajú v niektorých smeroch ako administratívne opatrenia, ktorými sa sleduje momentálne zníženie výdavkov zo štátneho rozpočtu bez hlbších väzieb na nevyhnutné systémové opatrenia v rámci zásadných reforiem. Dotýkajú sa sociálne najslabších skupín obyvateľstva, pričom sa nevytvárajú možnosti na vytváranie pracovných príležitostí, väčšiu mobilitu pracovnej sily, na zásadnejšie riešenie sociálnej situácie občana pracovnými príjmami. Reštriktívne opatrenia sa dotýkajú aj takej sociálne zraniteľnej skupiny obyvateľstva ako občania s ťažkým zdravotným postihnutím a kompenzácie dôsledkov zdravotného postihnutia. Nemožno súhlasiť s tézami, že reštrikcie v sociálnej oblasti boli zdôvodnené veľkou mierou ich zneužívania.

    Po piate, je na škodu veci, že sa nekvantifikoval dosah cenových, daňových a reštriktívnych opatrení na sociálnu situáciu rodín, aby bolo možné posúdiť sociálnu únosnosť navrhovaných opatrení, ale predovšetkým aby sa hľadali a prijímali opatrenia na prospech sociálne slabších skupín obyvateľstva vrátane priamych kompenzačných nástrojov zo štátneho rozpočtu v systéme štátnej sociálnej podpory pre rodiny s deťmi.

    Po šieste, návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 najmä v oblasti miestnej samosprávy, obce a vyššie územné celky je poznačený procesom ďalšieho prechodu kompetencií aj v roku 2003. Z tohto hľadiska treba považovať finančné vzťahy k obciam a vyšším územným celkom za otvorené s tým, že rozpočty bude možné uzatvoriť až v priebehu roka 2003 na základe uzatvorených delimitačných protokolov.

    Návrh štátneho rozpočtu sa nezmieňuje o tom, ako bolo zabezpečené oddlženie odvetví a činností, ktoré boli predmetom prevodu pôsobnosti už v roku 2002. Mám na mysli školstvo, sociálna sféra, zdravotníctvo a podobne. A v rámci ktorého sa prejavili viaceré problémy. Situácia sa s najväčšou pravdepodobnosťou zopakuje aj v roku 2003, pričom sa návrh nezmieňuje o riešení týchto dlhov.

    Po siedme, napriek zvýšeniu platieb štátu za určené kategórie občanov do sociálnej poisťovne, úpravou vymeriavacieho základu pri dôchodkovom zabezpečení najmä v zdrojoch a potrebách základného fondu dôchodkového zabezpečenia v sociálnej poisťovni naďalej pretrváva.

    Po ôsme, s rozpočtovaním prostriedkov získaných z lotérií priamo v rozpočtových kapitolách zásadne možno súhlasiť. Navrhujeme však posúdiť, či by sa časť prostriedkov nemala previesť do rozpočtov VÚC s účelovým určením na sociálne účely. Takéto riešenie zdôvodňujem predovšetkým tým, že zodpovednosť za rozvoj sociálnych služieb majú predovšetkým vyššie územné celky a majú vzťah aj k neštátnym subjektom poskytujúcim sociálne služby. Vytvorili by sa tým možnosti pružnej podpory rozvoja sociálnych služieb priamo v regiónoch. Všeobecne sa odporúča posúdiť aj primeranosť prostriedkov z lotérií začleňovaných do jednotlivých rozpočtových kapitol a na jednotlivé účely.

    Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som z tejto časti tlače 80 prešiel, ako sa odráža navrhovaný rozpočet na rok 2003 priamo na samosprávny kraj v Prešove, odkiaľ pochádzam.

    Pôvodný návrh rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja na rok 2003 predpokladal objem pridelenia prostriedkov vo výške 2 422 294 000 Sk. Tento bol znížení o 576 771 000 Sk, čo je podiel miest a odvody na príspevky do sociálnych fondov, príspevkových organizácií v školstve, ktorého poskytovateľom v tomto prípade je v súčasnosti krajský úrad a aj bude v roku 2002. Vo vykonanej úprave bol náš návrh rozpočtu pre rok 2003 vo výške 1 845 523 000 Sk a ministerstvo financií ho rozporuje v súčasných dňoch o sumu 655 377 000 Sk. O takúto sumu je rozpočet vyššieho územného celku poddimenzovaný.

    Ja by som vás chcel, pán minister, požiadať a poprosiť, že mám ten komentár presný k jednotlivým odvetviam pri sebe, by som vám ho odovzdal, že sú reálne zhodnotené všetky „nápočty“ a spôsobia vážny nedostatky v prevádzkovaní minulých zariadení, hlavne sociálnych a školských.

    Prešovský samosprávny kraj riadi, financuje, metodicky usmerňuje a kontroluje 28 organizácií za oblasť kultúry, 20 organizácií za oblasť sociálneho zabezpečenia. V oblasti vzdelávanie je to 172 škôl a školských zariadení, z toho 87 rozpočtových a 85 príspevkových organizácií. V priamej zriaďovateľskej pôsobnosti je 146 škôl a školských zariadení a 26 súkromných a cirkevných stredných škôl a školských zariadení.

    Za oblasť sociálneho zabezpečenia Prešovského samosprávneho kraja financuje 41 súkromných a cirkevných organizácií poskytujúcich sociálne služby. Spolu zabezpečuje 261 organizácií s právnou subjektivitou s tým, že organizáciám v sociálnom zabezpečení boli pričlenené organizácie bez právnej subjektivity, ktoré boli delimitované z okresných úradov v počte 28, z toho 2 zariadenia pestúnskej starostlivosti.

    Prejdem na jednotlivé odvetvia. Cestná doprava. Decentralizačná dotácia vo výške 172 281 000 Sk, účelovo určená na vykrytie strát pre dopravcov vykonávajúcich pravidelnú autobusovú dopravu vo verejnom záujme na rok 2003 je nepostačujúca a predstavuje iba 2,5 % zvýšenia oproti roku 2002. Nárast nezohľadňuje ani mieru inflácie pre rok 2003. Uvedená suma bude jednoznačne nízka pre zachovanie úrovne verejnej dopravy v roku 2003. Dotácia 168 miliónov Sk pre rok 2002 vykrýva straty vo verejnej autobusovej doprave maximálne vo výške 70 %.

    Oddiel 10. Limit sociálne zabezpečenie. Limit predbežnej decentralizačnej dotácie na sociálne zabezpečenie na rok 2003 je stanovený vo výške 307 287 000 Sk. Rozpis výdavkov je nepostačujúci a nezodpovedá ani úrovni rozpočtu bežných výdavkov v roku 2002, t. j. 338 569 000 Sk, nakoľko úprava predbežného limitu o 32 mil. Sk je na riešenie dopadov novely zákona o financovaní pre neštátne subjekty.

    Najvyšší objem prostriedkov v rámci kategórie 630, tovary a ďalšie služby, tvorí podpoložka potraviny v objeme 48 635 000 Sk. V porovnaní s rokom 2002 ide o nárast v sume o 4 242 000 Sk. Vo väčšine zariadení je stravná jednotka stanovená v zmysle vyhlášky ministerstva práce č. 246/2001 Z. z., na vykonaní niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci v minimálnej výške 64 Sk na deň na občana pri celodennom stravovaní. Rozpätie pri dospelých občanoch je 63 až 80 Sk. Nárast cien energií sa v roku 2003 premietne aj do zvýšenia cien potravín, čo povedie k potrebnosti zvýšenia hodnoty stravnej jednotky vo všetkých zariadeniach, podotýkam, ide o niekoľko tisíc ľudí.

    Na vykrytie výdavkov na energiu, vodu, sú na rok 2003 potrebné výdavky vo výške 33 330 000 Sk, čo je v porovnaní s rokom 2002 nárast o 6 464 000 Sk. Rozpísané prostriedky Ministerstvom financií Slovenskej republiky, čo sme sa nedočítali v návrhu rozpočtu, ale jednotlivé, teda vyššie územné celky tieto rozpisy už majú, stačia len na vykrytie tovarov a služieb v sume 39 770 000 Sk. Po pripočítaní plánovaných príjmov 50 933 000 Sk je to objem 90 710 000 Sk. Na vykrytie tovarov a služieb, nevyhnutne potrebných na zabezpečenie prevádzky zariadení sociálnych služieb, chýbajú finančné prostriedky vo výške 43 476 000 Sk. Toto je reálny stav súčasných dní.

    Rozpísaný limit decentralizačnej dotácie 81 362 000 Sk na rok 2003 napríklad nezohľadňuje potrebu zvýšenia bežných transferov z dôvodu zmeny zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, zvýšenie počtu klientov a už zaregistrovaných subjektov a registrácia nových právnických a fyzických osôb v Prešovskom samosprávnom kraji.

    Pri zachovaní rozpočtu v roku 2002 pre právnické a fyzické osoby poskytujúce sociálnu pomoc v sume 49 250 000 Sk na vykrytie bežných transferov v zmysle citovaného zákona na rok 2003 chýbajú finančné prostriedky vo výške minimálne 29 mil. Sk.

    V závere možno konštatovať, že oznámenie predbežných limitov, dotácie a decentralizačnej dotácie zo štátneho rozpočtu pre zostavenie návrhu rozpočtu samosprávneho kraja na rok 2003 v celkovom objeme 1 190 146 000 Sk, výdavkov celkom v členení na 1 031 146 000 Sk bežných výdavkov a 159 mil. Sk v kapitálových výdavkoch, nie je postačujúci. Diametrálne sa odlišuje od návrhu rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja pre rok 2003, ktorý bol zaslaný ako podklad pre ministerstvo financií.

    Pri zohľadnení reštriktívnych opatrení navrhovaných v rámci štátneho rozpočtu pre rok 2003 rozpis limitov dotácií a decentralizačnej dotácie neberie do úvahy v plnej výške mieru inflácie, cenové nárasty a zmeny v daňovej oblasti.

    V porovnaní štátneho rozpočtu pre rok 2003 oproti roku 2002 došlo k nárastu vo výdavkovej časti o 13,2 %, pričom nárast objemu limitu dotácií a decentralizačnej dotácie pre Prešovský samosprávny kraj na rok 2003 sme zaznamenali iba nárast o 1,39 %, čiže je to poddimenzovanie. Keď už tak, tak by som mohol odhadnúť o tú inflačnú časť 8,8 %.

    Na základe uvedených skutočností je evidentné, že realizácia reformy verejnej správy a prenos kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávu nie sú dostatočne finančne zabezpečené. Pretrvávajúce ekonomické problémy štátu tak ostávajú v riešení samosprávy, ktorá ponesie asi najväčšiu časť aj zodpovednosti.

    Chcel by som vás vyzvať, pán minister, hlavne v oblasti sociálneho zabezpečenia, v ktorej sa ja pohybujem. Hľadám určitý fenomén sociálnej spravodlivosti a musí byť pri prenose kompetencií tento fenomén, ja si myslím, to najdôležitejšie, o čo nám ide, aby sme nezakladali nové dlhy štátu alebo k VÚC a v dôsledku nedostatočného zdrojového krytia nevytvárali riziko, ktoré dnes poznáme, vedomej rezignácie na „vynútiteľnosť“ práva na poskytovanie sociálnej pomoci v oblasti sociálnych služieb.

    Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý sa týka kapitálových výdavkov VÚC. V rámci materiálu návrhu rozpočtov kapitol na rok 2003 v časti krajské úrady, strana 105 až 117 v odstavci kapitálové výdavky zameniť položku kapitálové výdavky sociálnej starostlivosti krajského úradu v Prešove v plánovanej výške 32,8 mil. Sk, strana 108, s položkou kapitálové výdavky sociálnej starostlivosti Prešovského samosprávneho kraja, plánované vo výške 15,5 mil. Sk z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja. Zdôvodním to veľmi jednoducho. My spravujeme celkovo sto subjektov na VÚC a zhruba 11 subjektov spravuje krajský úrad. Je to evidentný nepomer prostriedkov, ktoré sú poskytované na správu. Najideálnejším riešením by bolo, keby sa zrušil v roku 2003 duálny systém riadenia tohto systému. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny, budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý v rozprave zajtra o 9.00 hodine vystúpi pán poslanec Ladislav Polka. Ďakujem za spoluprácu, dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.