• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol otvoriť rokovanie 39. schôdze Národnej rady. Prosím všetkých poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, avšak nie v rokovacej sále, aby tak čo možno najrýchlejšie urobili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením tlačidla na hlasovacom zariadení.

  • Prezentácia.

  • 83 poslancov prítomných.

    Národná rada je uznášaniaschopná.

    Chcem vás informovať, že overovateľmi na 39. schôdzi budú poslanci Maroš Kondrót a Beáta Brestenská, ich náhradníkmi Milan Urbáni a Zoltán Horváth.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Bohumil Hanzel a Ľudmila Mušková. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán predseda výboru pre európske záležitosti Tibor Mikuš.

    Schôdzu som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Žiadosť na zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou, kde poslanci navrhujú na tejto schôdzi prerokovať

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.

    Návrh máte ako tlač 1028.

    Návrh som poslal bezodkladne na prerokovanie vláde Slovenskej republiky, aby zaujala stanovisko, a všetkým výborom Národnej rady s tým, že som poveril, aby gestorský výbor bol určený výbor pre sociálne veci a bývanie.

    Teraz prosím povereného člena skupiny poslancov pána poslanca Igora Federiča, predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, opätovne predkladáme návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Kaníkovi. Zároveň by som chcel požiadať všetkých vystupujúcich v tomto pléne, aby v rámci svojich príspevkov sa venovali podstate dnes prerokúvanej veci, a to dôvodom, ktoré viedli poslancov Národnej rady k zvolaniu tejto mimoriadnej schôdze. Poslanci Národnej rady majú voči členom vlády aj kontrolnú funkciu, ktorá vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. A je absolútne legitímne, ak si ju uplatňujú a, samozrejme, vyvodzujú dôsledky z konkrétnych zistení a skutočností. Takisto by som privítal, keby sám pán minister statočne reagoval na vecné argumenty, ktoré budem uvádzať a ktoré nás k vysloveniu nedôvery vedú, a nesnažil sa odpútavať pozornosť inými témami, ako tak robí v médiách, aby sa vyhol odpovediam na konkrétne fakty a skutočnosti.

    Dôvodom na odvolanie ministra Kaníka sú skutočnosti, že či už ako podnikateľ alebo potvrdený kandidát na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo už aj priamo ako minister porušil neplatením odvodov v predpísanom termíne zákon o fonde zamestnanosti, zákon o Sociálnej poisťovni a zákon o zdravotnom poistení.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, prosil by som, keby bol kľud v sále.

  • Nech sa páči. Páni poslanci, prosím, aby sme navzájom rešpektovali jeden druhého a nevyrušovali pri vystúpení poslancov. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem. Samotné žiadosti o odpustenie penále sú dôkazom, že si svoje zákonné povinnosti neplnil. Tento problém mali aj mnohí podnikatelia, ale iba jeden z nich sa stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý musí byť v oblasti platenia odvodov vzorom, a nie, naopak, príkladom nedisciplinovanosti, porušovania zákona a využívania svojho postavenia vo svoj finančný prospech.

    Je podozrenie, že na odpustenie penále zo strany Sociálnej poisťovne zo dňa 1. februára 2002 vo výške 263 408 korún malo vplyv aj povolebné postavenie pána ministra Kaníka, pretože jeho žiadosť bola doručená po termíne. A tento bol až po voľbách predĺžený. Navyše nebola v termíne splnená ani podmienka priloženia potvrdenia o uhradení trov exekútorovi. Pán minister teda nemôže v tomto prípade sa odvolávať na generálny pardon, keďže jeho kritériám v danom čase nevyhovel. Využil svoje postavenie ministra, ktoré mu vyplýva z postu predsedu Predstavenstva Národného úradu práce, ktoré za jeho prítomnosti rozhodlo aj o odpustení penále. A dnes znie nepresvedčivo výhovorka, že keby vedel, že sa rozhoduje o jeho firme, a to podotýkam, že firma pána Kaníka bola v zozname uvedená v prvom riadku na prvom mieste, že by bol žiadosť stiahol, pretože jeho manželka konateľka firmy požiadala o odpustenie penále aj v čase, keď už bol pán Kaník ministrom. Zrejme predlžoval taktiež svoj termín v rámci svojich povinností voči exekútorovi, ktorý tri roky nemohol vymôcť takmer celý dlh a napokon povinnosť zaplatiť 57 000 korún penále za firmu, ktorá doteraz prosperuje, je to hotel Grand, sa skončila rozhodnutím, že ide o nevymožiteľnú položku. Z pohľadu majetku pána ministra Kaníka, ako aj jeho ministerského platu je to výsmech voči všetkým občanom tejto republiky.

  • Firma vedená jeho manželkou, ktorá ho nahradila na mieste konateľa, žiadala už v čase, keď bol pán Kaník ministrom, o odpustenie penále vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A túto žiadosť stiahla až v decembri 2004, keď sa prevalili problémy okolo firiem jej manžela a brata. Tým nepriamo potvrdila, že sama chápe takúto žiadosť za minimálne ako problematickú, neetickú a spoliehali sa na to, že verejnosť sa o tomto kroku nedozvie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aby som konštatoval nasledovné skutočnosti. Nezaplatenie odvodov v zákonom stanovených termínoch je porušenie zákona. Firmy pána Kaníka neplatili odvody načas, a to aj v čase, keď pán Kaník pôsobil vo funkcii ministra. Národný úrad práce 2. 12. 2003 odpustil penále vo výške 38 931 korún a 1 161 korún a Okresný úrad v Banskej Štiavnici v roku 2003 upustil od vymáhania pohľadávky vo výške 57 427 korún. Sociálna poisťovňa v roku 2002 dva dni pred nástupom do funkcie ministra odpustila penále vo výške 263 408 korún. A exekútor sa vzdal svojich trov vo výške 94 094 korún 8. 11., keď už pán minister bol tri týždne vo funkcii. A taktiež 27. 3. 2003 bola požiadaná Všeobecná zdravotná poisťovňa o odpustenie poplatkov z omeškania vo výške 114 938 korún a 8 137 korún.

    Za najproblematickejšie nepovažujeme nespochybniteľné porušenie niekoľkých zákonov častým neplatením odvodov zo strany firiem pána ministra, ale najmä to, že využívaním, resp. zneužívaním svojho postavenia na rozdiel od bežných dlžníkov zabezpečil sebe finančný prospech v podobe odpúšťania dlžných súm v inštitúciách, ktoré buď priamo riadil, alebo sú v pôsobnosti jeho ministerstva. O tom svedčí aj odpustenie penále Sociálnou poisťovňou napriek tomu, že nespĺňal podmienky na odpustenie penále. Takéto opakované konanie ministra Kaníka je v zásade nezlučiteľné s pozíciou ministra, a podčiarkujem, ministra, ktorému spadá do jeho rezortu práve platenie odvodov. A taktiež zotrvanie ministra, ktorý takto konal, má mimoriadne vysoko škodlivý dosah na spoločnosť, pretože berie takto dôležitému orgánu, štátnemu orgánu dôveryhodnosť v očiach verejnosti a môže byť pre verejnosť aj podnetom pre nedisciplinovanosť a obchádzanie zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky a minister Kaník špeciálne by sa mali riadiť príkladom britského ministra vnútra Davida Blunketta, ktorý bol obvinený len z toho, že intervenoval vo veci urýchlenia získania trvalého pobytu vo Veľkej Británii osobe blízkej svojej priateľke. Tento minister britskej vlády, vplyvný člen Blairovho kabinetu, hoci takéto konanie vždy popieral, sám rezignoval na svoju funkciu. Keďže naša vládna koalícia k takejto politickej kultúre ešte nedospela, má opozícia povinnosť vyvíjať tlak na vládu a vyzývať všetkých poslancov, ktorí nechcú kryť takéto neprípustné konanie ministra, aby mu vyslovili nedôveru. Ďakujem pekne.

  • Prosím teraz povereného člena výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Zoltána Horvátha, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1028 z 27. januára 2005 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (tlač 1028), všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu na prerokovanie s termínom ihneď. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov prerokovali s termínom ihneď, ale neschválili uznesenie nasledovné výbory, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo, zahraničný výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre verejnú správu, ako i výbor pre obranu a bezpečnosť i výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprerokoval návrh z dôvodu uznášaniaschopnosti výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 332 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som dostal 6 písomných prihlášok do rozpravy, z toho dve za poslanecké kluby. Prihlásený je do rozpravy za poslanecký klub KSS pán poslanec Jozef Ševc, za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko – Ľudovej strany pán poslanec Tibor Cabaj. A ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy poslanci, poslankyne Martináková, Blanár, Tkáč a Tóthová.

    Nech sa páči, pán poslanec Jozef Ševc.

    Ešte predtým, prosím vás o chvíľu strpenia, pán poslanec, pán podpredseda vlády a minister financií chce Národnú radu informovať o stanovisku vlády k návrhu na odvolanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky na svojom dnešnom rokovaní sa zaoberala návrhom skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi a zaujala k tomuto návrhu nasledovné stanovisko.

    Vláda Slovenskej republiky vníma dôvody uvádzané v návrhu poslancov ako politicky vykonštruované a účelové a predkladá k nim nasledovné vecné zdôvodnenie skutočností, ktoré sú predmetom uvedeného návrhu.

    Vláda považuje za neštandardné odvolávanie člena vlády z dôvodov, ktoré už raz boli prednesené a boli vyvrátené. Súčasné dôvody, ktoré sa uvádzajú, sú preto vykonštruované a zavádzajúce.

    Minister práce, sociálnych vecí a rodiny neporušil žiadny zákon. Všetky záväzky, ktoré mu vyplynuli a vznikli voči verejným inštitúciám, patria do obdobia, keď nepôsobil vo funkcii ministra, zároveň aj v tomto období boli všetky záväzky vyrovnané. Ľudovít Kaník mal všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni vyrovnané k júnu 2000, to znamená viac než dva roky pred parlamentnými voľbami. Sociálna poisťovňa pristúpila na konci roka 2001 k rozhodnutiu plošne odpustiť penále všetkým podnikateľským subjektom, ktoré majú uhradené všetky platby do poistných fondov, to znamená rok pred parlamentnými voľbami. Generálny pardon môže byť udelený len vtedy, ak má subjekt vyrovnané všetky záväzky voči Sociálnej poisťovni, iné dôvody zákon nepozná. A rovnako nie sú možné ani ďalšie iné subjektívne posúdenia o udelení či neudelení pardonu. Chcem zdôrazniť, že Ľudovít Kaník mal uhradené svoje záväzky ešte predtým, ako sa vôbec o tom, že bude generálny...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Chcem teda zdôrazniť, že Ľudovít Kaník mal všetky záväzky uhradené ešte predtým, ako Sociálna poisťovňa vôbec rozhodla, že nejaký generálny pardon bude udeľovať.

    K totožnej situácii došlo aj v prípade Národného úradu práce, opäť boli všetky záväzky uhradené a k odpusteniu penále došlo v rámci plošného generálneho pardonu, ktorý sa týkal tisícok podnikateľských subjektov. To znamená, že nemohlo ísť o subjektívne rozhodovanie o odpúšťaní pre jednotlivé subjekty, ale o paušálne odpustenie pre tých, ktorí mali vyrovnanú istinu. Minister práce preto nemohol subjektívne ovplyvniť konanie Národného úradu práce, pretože to sa riadi vopred schválenými administratívnymi procedúrami.

    Za nezmyselné vláda Slovenskej republiky považuje aj tretie obvinenie uvedené predkladateľmi návrhu. Pohľadávky Národného úradu práce boli totiž na návrh exekútora neprípustné ešte v roku 2001 a súd v máji 2002 exekúciu zrušil. Z toho je zrejmé, že úrad práce o ničom nerozhodoval a už vôbec neodpúšťal, len sa riadil rozsudkom nezávislého súdu. Následné kroky boli vykonané v súlade s právoplatným rozsudkom a neboli subjektívnymi rozhodnutiami inštitúcií či osôb, ako naznačujú dôvody uvedené v návrhu skupiny poslancov.

    Uvedené skutočnosti sú objektívnym dôkazom, že vláda Slovenskej republiky nemôže súhlasiť s dôvodmi, ktoré uvádza predkladateľ, ako relevantnými argumentmi na vyslovenie nedôvery ministrovi práce. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ševcovi ako prvému prihlásenému písomne do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, v decembri sme sa vyjadrili k danej problematike, nebudem preto zvýrazňovať niečo nového, len chcem povedať, že predložený návrh sme podporili a budeme zaň hlasovať. Čo nás k tomu vedie? Dva dôvody, právny a morálny.

    K tomu právnemu. Pán minister Kaník tvrdí, že žiaden zákon neporušil. Nechcem hovoriť, že bude tvrdenie proti tvrdeniu, toto stanovisko, ktoré predložil predkladateľ, ale podľa zákona neplatiť dane a odvody je neprípustné. A logika je taká, penále, po slovensky peňažný trest, je trest za neplnenie povinností daňovníka. To znamená, že firma ministra Kaníka porušila zákon. Nedeliteľnou súčasťou daňovníkovej zákonnej povinnosti je nielen výška, ale aj termín daňovníkovej povinnosti.

    K tým morálnym. K najdôležitejším aspektom tohto správania sa a konania pána ministra Kaníka patrí aj jeho postoj k samotnej funkcii ministra. Keby na Slovensku v politike zostala aspoň štipka poctivosti a morality, pán Kaník namiesto nemiestneho odvádzania pozornosti od tejto kauzy by povedal „mea culpa, mea maxima culpa“ a odišiel by z funkcie bez toho, aby sa tým musela zaoberať či vláda alebo Národná rada, tak ako sa to deje inde vo svete a na prvý pohľad zo zanedbateľných príčin. Pred istým časom kanadský minister obrany dovolil, aby sa jeho svokra zviezla vojenským lietadlom do Londýna, a skôr než sa vrátila, dobrovoľne, pod tlakom médií rezignoval zo svojej funkcie. V ostatnom čase sme boli svedkami ešte zdanlivo menšej kauzy, tu už spomínanej kauzy jedného ministra britskej vlády. Podobných prípadov by sme mohli uviesť veľa. Je to ľudské, hovorí sa, že človek na rozdiel od stroja sa mýli. Podstatné je, aby si to uvedomil a urobil z toho patričné závery pre seba.

    Čo si o tomto všetkom myslieť? V súvislosti s touto kauzou sa v hlave rojí veľa ďalších otázok, ktoré s tým súvisia. Napr. kto si celé roky mohol dovoliť neplniť odvodové a daňové povinnosti? Veď je všeobecne známe, že sa tieto sumy vyšplhali na desiatky miliárd Sk. Svojho času vláda sľubovala, že sa budú pravidelne zverejňovať zoznamy neplatičov. Bolo by potrebné a veľmi zaujímavé, keby poisťovne uverejnili aj iné mená alebo vôbec prehľady odpusteného penále s čiastkami a s celkovou sumou.

    Niekto by sa mohol opýtať, načo je užitočné toto divadlo, keď Kaníka aj tak neodvolajú. Som presvedčený, že aj neodvolanie v konečnom dôsledku bude mať tiež veľký význam. Poskytne našim občanom a celému svetu perfektný obraz o reálnej politickej situácii na Slovensku a o tom, nakoľko je už skorumpovaná moc a čo si môže dovoliť. Preto si myslím, vážené poslankyne, vážení poslanci, že je najvyšší čas, aby sme raz a navždy skoncovali s takouto praxou v Národnej rade, že ak niečo navrhne opozícia, je slepou povinnosťou koalície to kategoricky odmietnuť, resp. byť proti tomu. Bol by to prvý, veľmi dôležitý krok k novej politickej kultúre na Slovensku, ktorá by bola nielen v úzkom straníckom záujme politických štruktúr, ale predovšetkým v prospech občana a Slovenska. Pán minister Kaník, zamyslite sa. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Tibor Cabaj.

  • Vážený pán predseda, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave k tlači 1028, to je návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Moje vystúpenie bude veľmi stručné a jednoducho povedané tak, aby nemuseli tí, ktorí budú informovať cez médiá, prekrúcať stanovisko poslaneckého klubu Ľudovej strany – HZDS, pretože mám taký dojem, že ak človek povie o niečo viacej, práve si vyberú to, čo im vyhovuje, aby to dostali do opačnej roviny.

    Naše stanovisko je jednoznačné. Už pri poslednom hlasovaní o nedôvere ministrovi Kaníkovi sme zahlasovali za jeho nedôveru, pretože zlyhal po odbornej stránke. Máme podstatne rozdielny názor na reformu, ktorú zavádza v rámci Slovenskej republiky, kde jeho zásluhou spolu s poslancami vládnej väčšiny dochádza k ochudobňovaniu a zbedačovaniu mnohých občanov Slovenskej republiky.

    Pán minister Kaník za obdobie zhruba 6 či 7 týždňov od posledného hlasovania o jeho nedôvere nepresvedčil náš poslanecký klub ničím, že by si vedel získať dôveru. Preto prehlasujem verejne náš poslanecký klub bude hlasovať za nedôveru ministrovi Kaníkovi, pretože okrem toho, že zlyhal odborne, zlyhal aj morálne, v normálne fungujúcej demokracii minister odíde a nečaká na to, kým ho parlament pošle do histórie. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Rada by som doplnila pána poslanca Cabaja v tej časti, keď hovoril o médiách, ktoré nedávajú presné informácie. Nedávno médiá takisto v súvislosti s pánom ministrom Kaníkom informovali, že predseda HZDS pán poslanec Mečiar v Kyjeve vysvetľoval občanom, prečo klub HZDS nehlasoval za odvolanie ministra Kaníka. Je to hrubé skreslenie. Pravý opak bol pravdou. Všetci poslanci klubu HZDS hlasovali za odvolanie Kaníka. Toto sme preukázali agentúre SITA aj denníku Sme. A agentúra SITA už opravila túto informáciu, uviedla ju na pravú mieru a poslancom HZDS sa ospravedlnila za to, že uverejnila nepravdu. Teraz čakáme, že denník Sme túto nepravdu tiež opraví. A veríme, že v budúcnosti o postojoch poslancov HZDS bude tlač informovať pravdivo. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Martináková.

  • Vážený pán predseda, pán predseda vlády, páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia, v ktorom by som sa chcela venovať skôr vecným argumentom a hodnoteniu práce ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministra Kaníka, zopakovala svoj názor a svoje presvedčenie a názor Slobodného fóra, že ak sa v súvislosti s ktorýmkoľvek ministrom, a tým skôr s ministrom, ktorý je zodpovedný za Sociálnu poisťovňu a za stav jej financií, ktorý súvisí s odvodmi, objavia informácie okolo problémov okolo platenia odvodov, som presvedčená, že takýto minister by mal odstúpiť zo svojej funkcie. Myslím si, že parlament by sa nemal zaoberať súkromnými podnikateľskými aktivitami žiadneho z ministrov, táto pôda by mala byť venovaná naozaj politike, ktorá je pre verejnosť, veciam verejným.

    A preto dovoľte po vyslovení tohto názoru, aby som sa vrátila k vecnej argumentácii, aby som uviedla v desiatich bodoch, aké máme výhrady k práci rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Naše hodnotenie je z pohľadu politickej strany, ktorá presadzovala, presadzuje a vždy bude presadzovať reformy, a to aj v dôchodkovom a sociálnom systéme, ktorý, tak ako káže slušná stredopravá politika, by mal byť adresný, spravodlivý a humánny. Hlavne z tohto pohľadu mi dovoľte niekoľko argumentov k tomu, čo dnes môžeme v rezorte práce, sociálnych vecí hodnotiť.

    Musíme konštatovať, že sa pracuje už dlhodobo systémom pokus – omyl – oprava. Zákon o sociálnom poistení prežil desať novelizácii. Zákon o sociálnej pomoci zmenil podmienky poskytovania peňažného príspevku za opatrovanie. A veľmi prácnou poslaneckou iniciatívou sme museli tieto právne normy opravovať. Vytvára sa veľmi, veľmi nestabilné legislatívne prostredie, ktoré zneisťuje všetkých účastníkov sociálneho systému, pracovníkov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj tých, ktorí sú odkázaní na sociálny systém. Ľudia nevedia, na čo majú nárok, vedela by som vám hodiny rozprávať príbehy z poradní, ktorým sa venujem, o tom, že úrady vydávajú chybné rozhodnutia, o tom, že ľudia nevedia vo svojej ťažkej zložitej situácii si pomôcť, lebo sa nevedia orientovať v legislatíve a nenachádzajú miesto, v ktorom by dostali kvalifikovanú pomoc. Podmienky priznávania sociálnych dávok, priznajme si to všetci, sa menia príliš často. Vytvárajú veľmi zlé a zložité prostredie.

    Často dostávame pri našich argumentáciách a pri schvaľovaniach zákonov rozporuplné informácie. Dovoľte mi citovať dôvodovú správu k vládnemu návrhu o starobnom dôchodkovom sporení, kde sa hovorí: „Zavedenie kapitalizačného piliera spôsobí v prvých dvoch rokoch po zavedení reformy v rokoch 2005 až 2006 len mierny deficit Sociálnej poisťovne. Jej hospodárenie však bude v ďalšom období vyrovnané a do deficitného hospodárenia sa dostane až okolo roku 2015.“ Podotýkam, že je to v súvislosti so zavádzaním dôchodkovej reformy. S týmto vedomím s týmto argumentom sme pracovali, tomuto argumentu sme verili, keď sme schvaľovali zákon. Rozpočet Sociálnej poisťovne na roky 2005 až 2008 hovorí: „Krytie deficitu z dôvodu zavedenia povinného kapitalizačného piliera je plánované v roku 2006 vo výške 2,8 mld., v roku 2007 vo výške 10,8 mld., v roku 2008 vo výške 11,9 mld.“ Treba povedať, že toto krytie sa deje použitím zdrojov získaných nadsadenými sadzbami poistného, najmä do nemocenského a poistenia v nezamestnanosti. Dovolím si povedať, že my už dlhšie tento stav kritizujeme a nemôžeme ho akceptovať, aby niektoré sadzby boli takto výrazne nadsadené.

    Dotknem sa v bode 3 témy, o ktorej sa často diskutuje aj v médiách, a neraz sme ju rozoberali v sociálnom výbore, aká je u nás vlastne nezamestnanosť. V novembri 2006, keď sme sa začali zaoberať rozpočtom Sociálnej poisťovne, vykázalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pre bulletin Štatistického úradu mieru evidovanej nezamestnanosti 12,6 %. Vyvoláva to naozaj otázky v mnohých očiach aj v tvárach mnohých ľudí, ktorí sa tomu rozumejú. A dovolím si zopakovať svoju otázku, či niekto verí tomu, že na Slovensku je miera nezamestnanosti 12,6 %. Schválený rozpočet Sociálnej poisťovne však vychádza z úplne iného čísla, z priemernej miery evidovanej nezamestnanosti 14,4 %. Ide o predikciu Inštitútu finančnej politiky. Prečo sa tie čísla nezhodujú a akú teda vlastne máme na Slovensku nezamestnanosť, ja túto otázku budem klásť pri každej príležitosti, pretože si myslím, že keď nebudeme vedieť, s akými číslami pracujeme, nenájdeme účinné nástroje na riešenie nezamestnanosti.

    To, čo nás už dlhšie obdobie najviac zaujíma, je problém sadzieb sociálneho poistenia. Tieto sadzby v sociálnom poistení sú nastavené nesprávne. Niektoré fondy Sociálnej poisťovne sú prebytkové. Je to fond nemocenského poistenia, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Niektoré fondy sú v deficite. Je to fond starobného poistenia a invalidného poistenia. Apelujeme už dlhší čas, že vo fondoch treba urobiť poriadok. Mimochodom, je to aj cesta, skutočne cesta, ak chceme znižovať odvody. Je nevyhnutné začať robiť poriadok vo fondoch Sociálnej poisťovne a nastaviť ich na reálne sadzby.

    Máme výhrady aj k tomu, že stále nie je jasno a stále sa k tomu jasne nevyjadril ani minister práce pán Kaník, čo bude s nemocenským poistením, či ho budú vykonávať zdravotné poisťovne alebo Sociálna poisťovňa. A súvisí to s tým, čo som povedala pred chvíľou, že vo fondoch treba urobiť poriadok, inak sa nedostaneme ďalej v reformách, pretože odvody a ďalší postup súvisí s reformami a ak chceme v sociálnych reformách pokračovať, tak poriadok vo fondoch Sociálnej poisťovne je nevyhnutným predpokladom.

    Minister Kaník ako svoju prioritu na tento rok označil znižovanie odvodov. Nedozvedeli sme sa však ani po mnohých televíznych diskusiách, kedy a ako sa majú odvody znižovať. A zopakujem, z ministerstva financií vyšiel názor alebo reakcia, že neexistuje priestor na znižovanie odvodov. Musíme konštatovať, že znižovanie odvodov zrejme naozaj nepatrí medzi priority súčasnej vlády. A opäť keď sa chceme pristaviť pri programovom vyhlásení vlády, tak by som chcela upozorniť, že znižovanie odvodového zaťaženia je jedným z pilierov reforiem. A je to veľmi dôležité. Zamestnávatelia sú podľa nás zbytočne zaťažovaní vysokými odvodmi do sociálneho poistenia, ktoré je jedno z najvyšších v rámci krajín OECD. Vlani sme navrhovali zákon na zníženie odvodov. Vládna koalícia ho zmietla zo stola. Je mi ľúto, že sa vtedy nerozvinula aspoň veľmi otvorená kvalifikovaná diskusia na tému znižovania odvodov. Navrhujeme podobný zákon aj teraz. Navrhneme ho na ďalšiu schôdzu parlamentu. A navrhujeme v ňom zníženie výdavkov na sociálne poistenie o 8 %. Je to podľa nás transparentný krok, naozaj skutočný krok na znižovanie odvodov pre podnikateľov na Slovensku, je to krok, ako zvýšiť počet pracovných miest, je to lepší krok ako preplácanie zahraničných investorov obrovskými investičnými stimulmi a daňovými úľavami a čakajú naň naši podnikatelia vo všetkých regiónoch Slovenska. Podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré máme k dispozícii, si až niečo vyše 60 % ľudí myslí, že vládou realizované reformy slúžia len ekonomickej elite a neslúžia strednej vrstve. Toto by som chcela zdôrazniť. Neobjavuje sa v prieskumoch verejnej mienky argument, že reformy sú neúnosné pre sociálne slabé vrstvy, ale že neslúžia strednej vrstve. A nad tým by sa mali pravicové strany vážne zamyslieť. Slušná pravicová politika je o podpore strednej vrstvy. A ak si viac ako 60 % ľudí myslí, že takéto reformy nerobíme, tak niekde v tých reformách je chyba.

  • Ďalšia oblasť, pri ktorej sa chcem pristaviť, je problematika občanov so zdravotným postihnutím. Tu sme apelovali, a bolo to aj vo volebnom programe SDKÚ veľmi jasne vyjadrené, že budeme trvať na adresnosti a spravodlivosti v systéme kompenzácií pre ľudí so zdravotným postihnutím. „Cieľom ministerstva by malo byť zlepšenie kvality života týchto ľudí a adresnosť poskytovania sociálnych dávok.“ Takýto je citát z programového vyhlásenia vlády. Adresnosť sa však, bohužiaľ, začala znižovaním finančných prostriedkov v kapitole kompenzácií, a nie v kvalite posudzovania na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Posudkové komisie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sú tou inštitúciou, ktorá by mala zabezpečiť vyčistenie systému od tých, ktorí doň nepatria. A práve títo ľudia pracujú iba s formulármi vyplnenými od stola, a nie s konkrétnymi ľuďmi. Tu sa začala reforma z iného konca, ako sa začať mala.

    V minulom roku sme podávali do parlamentu jeden návrh, ktorý riešil problém dôchodkového zabezpečenia osôb dlhodobo sa starajúcich o zdravotne ťažko postihnuté deti. Sme presvedčení, že zvýšenie príspevku za opatrovanie na 1 500 korún, ktorý sa nakoniec podarilo presadiť, tento problém nerieši. Je všeobecne známe, že opatrovanie ťažko postihnutého dieťaťa v rodine je pre štát lacnejšie, je vyčíslené, že stojí štát menej až o 200 000 korún ročne ako opatrovanie takéhoto dieťaťa v sociálnom zariadení. Stále neviem naštartovať cestu, aby sme podporili tie rodiny, ktoré sa o svoje ťažko postihnuté deti chcú starať doma. Ak si má matka vybrať medzi tým, či bude chodiť do práce a mať plat, a tým, či dostane sociálnu dávku, pričom nemá ešte ani zabezpečený dôchodok, tak čo si vyberie? Je to ťažká dilema. A tých, čo sa rozhodujú v prospech opatrovania svojho dieťaťa, ja považujem za hrdinov tejto doby, sú to hlavne matky, pretože sa púšťajú do neľahkej situácie. A som presvedčená, že z našej strany ide o obyčajný humánny krok – zabezpečiť týmto matkám dôchodkové zabezpečenie v novom dôchodkovom systéme.

  • Zaviedli sme aktivačné príspevky. Často sa hovorí, že konečne u nás ľudia pracujú, že sme tým do istej miery riešili nezamestnanosť. Chcela by som proti tomu veľmi zaprotestovať. Aktivačný príspevok je vlastne iba sociálna dávka rozdelená na dve časti. Jedna časť sa poskytuje v peňažnej dávke a jednu časť si musí dlhodobo nezamestnaný odpracovať. A stále tvrdíme a stále polemizujeme s tým, že tento systém je nespravodlivý, lebo aktivačný príspevok nedostáva každý, kto chce pracovať a kto sa chce do tohto systému zapojiť. Ak má byť naozaj aktivačný, mal by ho dostávať každý človek, ktorý chce nejakú časť tej svojej dávky odpracovať. A malo by sa to do toho systému zaviesť. Ale čo považujem za oveľa dôležitejšie, to je to, že aktivačný príspevok je len prvým schodíkom, aby sa pomohlo dlhodobo nezamestnanému človeku ťahať sa zo sociálnej núdze. Za aktivačnými príspevkami by mali nasledovať veľmi cielené rekvalifikačné programy, ktoré budú týmto ľuďom, ktorých sme zapojili aspoň sčasti do pracovného procesu, pomáhať hľadať naozaj trvalé pracovné miesto. A chýba mi v systéme toto ako pokračovanie zavedenia aktivačných príspevkov.

    Ako desiaty bod som zhrnula už len známe fakty a nebudem ich tu opakovať, pretože ich zhrnul predkladateľ okolo problémov s platením odvodov a penále pána ministra Kaníka.

    Takže na záver len dovoľte, aby som to ukončila tým, že naozaj si myslím, že by sme mali pestovať politickú kultúru vyspelých krajín. Ako krajina Európskej únie by sme mali vedieť, kedy sa do funkcií vchádza a kedy sa z funkcií odchádza. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Blanár ako ďalší písomne prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, páni ministri, tušíme, ba dokonca vieme presne, ako bude prebiehať zrejme dnešná schôdza zo strany pána ministra Ľudovíta Kaníka a strany SDKÚ. Namiesto toho, aby vysvetlili vážne porušenia zákonov ministra a zneužitie jeho postavenia v osobný prospech, budú sypať jedno obvinenie za druhým na adresu poslancov Smeru s úmyslom ospravedlňovať hrubé prešľapy ministra Kaníka.

    Pripomíname, že dnešná schôdza je o vyslovení nedôvery ministrovi z dôvodov, ktoré minister nikdy vierohodne nevyvrátil. Dnešná schôdza nie je o poslancoch či ústavných činiteľoch. Ale aby sme zachovali tento ústavný rámec mimoriadnej schôdze a zabránili jej zneužitiu zo strany ministra, v mene klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer predkladám nasledujúci návrh uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky žiada 1. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby do 5 dní od prijatia tohto uznesenia ustanovil komisiu zloženú zo zástupcov všetkých klubov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po jednom zástupcovi za každý klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, 2. komisia ustanovená podľa bodu 1 aby do 30 dní od prijatia tohto uznesenia predložila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky po vykonaní prieskumu v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach a v archíve Národného úradu práce písomnú správu o všetkých záväzkoch v podobe nezaplatených odvodov, penále alebo poplatkov z omeškania, ktoré mali alebo majú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a členovia vlády Slovenskej republiky ako vlastníci alebo štatutárni zástupcovia obchodných spoločností alebo ako fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú alebo obdobnú činnosť (samostatne zárobkovo činná osoba, slobodné povolanie), v prípade spoluvlastníckeho podielu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky alebo člena vlády Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti bude správa vydaná iba v prípade, ak podiel je minimálne 50 %, 3. z predkladaného uznesenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky aby písomnú správu vypracovanú v súlade s bodom 2 sprístupnil verejnosti.“

  • Myslíme si, že bude potom na každom parlamentnom subjekte, aké kroky prijme pri vyvodzovaní zodpovednosti voči ústavným činiteľom reprezentujúcim konkrétnu politickú stranu. Už teraz však môžeme v mene klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer vyhlásiť, že v prípade účasti tejto strany vo vládnej koalícii sa nebude opakovať situácia, aby na funkciu ministra či štátneho tajomníka bola v rezorte zodpovednom práve za odvodovú a daňovú politiku nominovaná osoba, ktorá mala alebo má za sebou podobnú históriu ako pán minister Kaník.

  • Vážené dámy, vážení páni, táto mimoriadna schôdza bola zvolaná, aby sme opäť postavili otázku, dokedy bude spoločnosť traumatizovaná zverejňovaním nových skutočností o konaní pána ministra Ľudovíta Kaníka, dokedy bude tolerovaný vo vláde minister, ktorý nie je synonymom prísneho dodržiavania zákonov a eticko-morálnej bezúhonnosti, ale naopak, práve výborným návodom pre všetkých, ako sa dá obchádzať zákonná povinnosť tak, aby nemuseli platiť. Ako potom môžeme chcieť, vážené dámy, vážení páni, predovšetkým z koalície, aby občania prijímali zákony ministerstva, ktorému pán minister Kaník šéfuje, ak on sám je priam exemplárnym prípadom, ako nedodržiavať zákony? Pán minister Kaník doteraz vierohodne nevyvrátil, prečo on ako minister neplatil načas odvody a prečo po ich zaplatení po termíne si žiadal o odpustenie penále za ich neplatenie, ba dokonca niektoré si za svojej asistencie odpustil, čo nemá obdoby. A to v hociktorom demokratickom štáte by automaticky znamenalo kreslo ministra. Ak sa nedokáže vzdať pán minister sám, mal by to bezodkladne urobiť predseda vlády, o to viac, keď ho do tejto funkcie nominovala práve táto strana, ktorú predstavuje pán predseda vlády.

    Pikantné na tomto prípade je, že tam, kde pán minister mal dosah, tam si vyloboval odpustenie penále. Podávali on a jeho manželka žiadosti, upravovali žiadosti, využívali generálne pardony, lebo mal informácie z prvej ruky. Vážené dámy, vážení páni, to sa týka predovšetkým Sociálnej poisťovne, kde penále v sume 360 427 Sk mu bolo odpustené, to sa rovnako týka Národného úradu práce, kde mu bolo odpustené penále v súhrnnej výške 40 092 Sk a ďalších 57 427 Sk ako nevymožiteľná pohľadávka, ktorú schválil novodosadený riaditeľ Úradu práce v Banskej Štiavnici začiatkom roka 2003 práve pánom ministrom Kaníkom. Tu je jasný príklad toho, ako pán minister Kaník funkčnosť svojich praktík zavádzal aj na nižšie úrovne. Z tohto je zrejmé, že v tejto nečistej hre sú zapojení i ďalší. A my, vážené dámy a vážení páni, máme nielen možnosť, ale aj povinnosť vrátiť sa k dodržiavaniu pravidiel a v tomto prípade k dodržiavaniu zákonov.

    Na záver by som chcel uviesť jednu ilustráciu nato, aby som ukázal, pre koho aké pravidlá platia. Uvediem príklad jednej pani. Nebudem ju menovať, ale je to skutočný príklad, ktorý viem dokladovať, budeme ju nazývať pani AZ, ktorá má 66 rokov a je ťažko zdravotne postihnutá. Mala nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 12 127 Sk. A vzniklo z toho titulu penále vo výške 39 975 Sk, pričom pohľadávka na nezaplatenom poistnom vznikla v čase jej nepriaznivého zdravotného stavu, keď nebola schopná chrániť svoje práva a právom chránené záujmy a bolo jej vyrubené uvedené penále. Napriek žiadosti o odpustenie penále bola vykonaná exekúcia na jej majetok pozostávajúci z 27 000 Sk v hotovosti, ktoré si ušetrila počas pobytu v domove dôchodcov, na rozdiel od pána podnikateľa, bývalého politického exponenta na ministerstve privatizácie, prezidenta Fondu národného majetku a súčasného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému boli z titulu údajne nevymožiteľnej pohľadávky Národného úradu práce odpustené pohľadávky vo výške 57 427 Sk v roku 2003. Toto je jeden z tisícky prípadov v bežnej praxi, ktoré majú za sebou skutočný životný príbeh, a nie ten, ako uvádza podnikateľ pán minister Kaník, ktorého firma naďalej existuje a v pohode funguje. Avšak mnohým občanom to prinieslo pád na spoločenské dno, keď sú odkázaní mnohokrát na sociálne zabezpečenie, ktoré prechádza nesystémovými reformami ministra Kaníka, ktorému sa len takéto niečo, samozrejme, nikdy, nikdy nemôže stať.

    Vážené dámy, vážení páni, zvážte, akým spôsobom budete hlasovať po tom všetkom, čo pán Kaník doteraz vo svojej funkcii urobil, a zároveň aj to, akým je príkladom pre tých, ktorí by mali dodržiavať zákon, tak ako by to malo byť v prípade každého ministra. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič a pán poslanec Karol Mitrík sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Blanára. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem, pán predseda. Reagujem na myšlienky, ktoré boli vyslovené u predrečníka. Chcel by som ich spresniť o jeden historický príklad. Pán Kaník veľmi dobre pozná a zrejme si aj váži, ako to často prejavuje, významného slovenského politika Milana Hodžu. Milan Hodža ako minister vlády v medzivojnovom období v rokoch tridsiatych mal ďaleko menší prešľap, ako ho mal pán Kaník. A keďže tento prešľap, samozrejme, nemusela riešiť ani opozícia vo vtedajšom parlamente Národného zhromaždenia v Prahe, bol riešený jeho zásadovým postojom demokrata, keď rovno, akonáhle boli tieto problémy jeho medializované, predstúpil pred prezidenta, ktorým bol vtedy Tomáš Garrique Masaryk, a povedal: „Stojí pred vami občan Hodža.“ Takto podal demisiu a dokázal, že je demokrat, a potom mohol v druhej polovici tridsiatych rokov stáť, keď sa očistil, ako aj predseda vlády Česko-slovenskej republiky. Toto je cesta demokratického politika, ktorej úlohu v tomto prípade pán Kaník nevie splniť. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mitrík.

    Pán poslanec Zala, prosím, aby ste si sadli na svoje miesto.

  • Vážený pán kolega poslanec Blanár, so záujmom som si vypočul tvoj návrh vytvoriť komisiu na zisťovanie nedoplatkov ústavných činiteľov, teda u nás poslancov. So záujmom som si tiež aj pozrel reláciu v nedeľu „O päť minút dvanásť“, kde si sa zjavne dosť potil, keď ti dochádzali argumenty, a si argumentoval nie vecne, ale akýmsi morálnom.

    A najzaujímavejšie na tvojom návrhu je snáď to, že aj váš predseda pán Robert Fico sa zaviazal, že sa tým bude zaoberať a že zverejní zo svojich radov tých, ktorí vlastne si túto povinnosť voči poisťovniam neplnia. A teraz je tu takýto kompromisný návrh, krásny, zbaviť zodpovednosti vášho predsedu záväzku a preložiť to na plecia akejsi komisie poslancov Národnej rady a predsedu Národnej rady, aby sa jednoducho touto problematikou zaoberali, pričom pán predseda váš ostane čistý. Už sme si ale na to zvykli, že pán predseda zväčša na 95 % hovorí do vetra, nehovorí pravdu a nestojí za svojimi záväzkami a aj v tomto prípade sa pravda potvrdila.

  • Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za príspevky k môjmu vystúpeniu.

    Pán kolega Mitrík, chcel by som len uviesť, ak vy si myslíte, že dostatočne pán minister Kaník vysvetlil, prečo mal oneskorené odvody do poisťovní, prečo vysvetľovala jeho manželka ináč dôvod neodvádzania a on to vysvetľoval úplne ináč, prečo si nechal odpustiť penále, zatiaľ čo mnoho ďalších to muselo zaplatiť. Ak vám toto jednoducho postačuje a pokladáte to jednoducho za veci, ktoré nie sú argumentmi, tak neviem potom, na základe čoho by som sa mal ja potiť, pokiaľ pán minister sám nevedel na tieto veci odpovedať.

    Čo sa týka toho uznesenia, ktoré bolo predložené. Uznesenie má jednoduchý úmysel. Ja si myslím, že všetkého, čo bolo povedané zo strany pána Kaníka, sa rovnako týka. A my si myslíme, že nemôže byť urobený žiaden rozdiel medzi poslancami Národnej rady. Týka sa to poslancov tak opozície, ako aj koalície. A nemôže s tým mať nikto absolútne žiaden problém. A sme o tom presvedčení, že pokiaľ je to takto, podporíte to rovnako pri hlasovaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Nechcem využívať alebo zneužívať svoje postavenie, ale, pán poslanec Blanár, ja by som predsa len odporúčal, keby ste si dali vysvetliť trošku právny názor na § 61 zákona o rokovacom poriadku. Neviem, či patrí do právomoci Národnej rady zisťovať, či súkromné osoby odvádzajú alebo neodvádzajú do poisťovní svoje odvody. To je naozaj súkromnoprávny vzťah. Zvážte ešte raz podanie tohto návrhu preto, aby sme sa nedostali do kolízie s rokovacím poriadkom a nedajbože s Ústavou Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vo svojom vystúpení formuloval niektoré aj doteraz nepovedané skutočnosti, ktoré sú aj pre mňa osobne dôležité, prečo budem hlasovať za vyslovenie nedôvery členovi vlády ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Kaníkovi.

    Môj postoj je predovšetkým orientovaný na to, že považujem vedenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky od roku 2002 za najmenej kompetentné zo všetkých rezortov. V podstate nekompetentnosť tohto vedenia na čele s pánom ministrom Kaníkom dnes už má európsku dimenziu. A naozaj mám informácie z rôznych orgánov Európskej komisie, že ak sa tam zjavia špičkoví funkcionári tohto ministerstva, tak vzbudzujú svojimi nekompetentnými názormi úžas. A skončilo to zrejme pred niekoľkými hodinami tým, že ministerstvo napadlo už aj politickú orientáciu európskeho komisára pána Špidlu len preto, že Európska komisia a jeho úrad si dovolili Slovenskú republiku označiť za krajinu, ktorá má najbližšie k najchudobnejším krajinám na našom európskom kontinente. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že aj toto rokovanie, tak ako rokovanie pred niekoľkými týždňami, samozrejme, sledujú všetci tí invalidi, baníci, ktorí prišli o dôchodky, všetci tí vdovci, ktorí nedostávajú vdovecké dôchodky, všetci tí starobní dôchodcovia, ktorí, ak išli o niekoľko týždňov či mesiacov do starobného dôchodku pre nich v nevhodnom čase, majú dôchodky, ktoré sú diametrálne odlišné od dôchodkov tých dôchodcov, ktorí išli do dôchodku po nich. Sledujú tieto záležitosti, samozrejme, aj všetci tí nezamestnaní v chudobných regiónoch.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že politika alebo nekompetentnosť je postavená na úrovni súčasného vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na deštrukcii. Toto ministerstvo skutočne sústavne a systematicky deštruuje to, čo tu fungovalo a čo je aj bežné v normálnej demokratickej spoločnosti. Tak skúsme zvážiť, či je to pravda, čo hovorím, alebo nie. Ktoré argumenty pre to možno použiť?

    Predovšetkým je to likvidácia verejnoprávneho charakteru výrazných sociálnych inštitúcií, ktoré dnes sa podieľajú v podstate na tom, o čom je aj predmet vyslovenia nedôvery. A to je otázka práce s poistným, so vstupmi do sociálneho systému a to je aj otázka kontroly a dozoru. Ak, pán minister, v balíku, ktorý ste mali na stole v rámci rozhodovania vo verejnoprávnych inštitúciách, boli aj vaše kauzy, podľa vtedy platného ústavného zákona č. 119/1995 Z. z. o konflikte záujmov ste boli povinný upozorniť všetkých svojich kolegov v týchto orgánoch, ktoré mali v tom čase asi aj tripartitný charakter, na to, že ste predmetom konania. A mali ste sa vzdialiť minimálne z rozhodovania o tých otázkach, za ktoré dnes vás opozícia i ostatní slušní ľudia kritizujú. Pán minister sa podieľa na likvidácii a zoštátnení tripartitných inštitúcií Sociálnej poisťovne i Národného úradu práce. V súčasnosti veľmi dobre každý vidí a vie, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako zoštátnená firma v podstate neprepojene pôsobí na jednotlivých úsekoch, a to v oblasti sociálnej práce, sociálnej pomoci či v zamestnanosti. Jednotlivé odbory fungujú totálne neprepojene, jednotlivé úseky činnosti sú nerovnomerne zaťažené a celá táto Molochom nazývaná organizácia, štátna organizácia je nefunkčná. Pán minister sa podieľa úspešne na likvidácii Medzinárodného centra pre štúdium rodiny, likviduje sa po tieto hodiny priamo v tejto sále Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Zlikvidoval sa jediný odborný časopis Práca a sociálna politika, ktorý vlastne bol jedinou platformou pre koordináciu odborných skutočností v oblasti sociálneho zabezpečenia, v oblasti zamestnanosti a v oblasti odborných prístupov, aj čo sa týka prenosu európskej legislatívy, ale aj legislatívy Medzinárodnej organizácie práce do pôsobenia jednotlivých odborných inštitúcií na Slovensku. Ja už som spomínal v minulom vystúpení, že naozaj legislatívna práca, a to aj pri vysokej kvalite legislatívy, o ktorej treba povedať, že ju ministerskí úradníci a zamestnanci napĺňajú, to vedenie, moderovanie tejto legislatívy je katastrofou sociálnej sféry. Impozantný vstup pána ministra bol už známy tým, že v mene tejto vládnej garnitúry ste urobili jeden z najväčších povolebných podvodov, aký táto krajina zaznamenala, a to bola likvidácia 22 zákonov sociálneho charakteru, ktoré ste prijali v rámci koalície pred voľbami v roku 2002. Bez mihnutia oka, ale aj bez dodržania vtedy platného zákona o tripartite, o Rade hospodárskej a sociálnej dohody, bez dohody so sociálnymi partnermi ste zrušili 22 balíkov zákonov, ktoré vám mohli pomôcť a pomohli pri hľadaní a ovplyvňovaní voličov v roku 2002.

    Legislatívny chaos pôsobí aj v súčasnosti. Už pani kolegyňa poslankyňa Martináková konštatovala desiatky noviel, ktoré ste priamo aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie vtláčali koaličným poslancom bez toho, aby boli, samozrejme, zosúladené. A tieto novelizované ustanovenia a stovky týchto ustanovení nemali žiaden ekonomicko-finančný dopad ani analýzu, čo to spraví v konkrétnej praxi. Súčasne v tejto situácii sme vlastne aj svedkami toho, akým spôsobom sa aj najnovšia legislatíva krvopotne uvádza do života pre nekompetentnosť a nekvalifikovanosť. Spomeniem ako príklad doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré tu bolo odsúhlasené tuším 108 hlasmi v zákone č. 650/2004 Z. z. V tejto súvislosti sú úžasné chaosy. A je veľký chaos v konkrétnej praxi, najmä pokiaľ ide o zamestnancov zaradených v prácach 3. a 4. kategórie, ktorí sú povinní uzavrieť zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti ešte neexistuje ani jedna dôchodková doplnková spoločnosť, iba doplnkové dôchodkové poisťovne. Od ktorého okamihu sa povinnosti na zamestnancov vzťahujú? Aké povinnosti má zamestnávateľ v týchto prípadoch? V tejto súvislosti by som chcel uviesť aj to, že častým spôsobom tvorby zákonov je príprava či objednávky vedenia ministerstva v príprave návrhov zákonov mimo pôdy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Takéto nelegislatívne nekvalitné záležitosti potom nemá pán minister problém za pomoci určitej skupiny poslancov v tomto parlamente presadiť.

    Chcel by som ešte upozorniť na najnovšie niektoré skutočnosti, ktoré súvisia napr. s uplatňovaním zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Týmto zákonom, ktorý v podstate zlikvidoval verejnú službu v podmienkach zdravotníckych príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva i vyšších územných celkov a obcí, ktoré majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, sa dostali do situácie, keď pán minister osobne podpisoval stanoviská ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú úplne diametrálne odlišné, v rozpätí niekoľkých mesiacov. V tejto súvislosti napr. v decembri vydal stanovisko k uplatňovaniu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v podmienkach zdravotníckych príspevkových organizácií. V tejto súvislosti minister zdravotníctva to dostal ako podklad pre to, aby suverénne oznámil riaditeľom v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, že pre nich nie je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2005 z toho dôvodu, že sa na nich nevzťahuje zákon o odmeňovaní, a to aj napriek tomu, že minister Kaník podpísal takéto stanoviská v predchádzajúcich mesiacoch úplne v diametrálnom garde.

    Dovoľte ešte na záver jeden najvážnejší argument, ktorý, si myslím, v tejto krajine i v tomto parlamente ešte neodznel. V súčasnosti sme boli svedkami z hľadiska zverejnených informácií, že reklama do dôchodkového kapitalizačného systému už obnáša obnos zhruba 500 mil. korún. Skúsme o tejto sume si čosi povedať, dámy a páni. Podľa kruhov blízkych tým inštitúciám, ktoré súťažia o klientov, o poistencov, do reklamy už tieto subjekty dali ďaleko viac než 1 mld. Sk. Tento údaj mi potvrdili z viacerých nezávislých zdrojov práve ľudia, ktorí sú odborne zdatní a blízki tým inštitúciám, ktoré pripravujú kapitalizačný pilier. Aký to má dopad na verejnú mienku i čo a akým spôsobom túto sumu treba hodnotiť? Verejne vyhlasujem a pýtam sa každého v tejto sále: Viete mi uviesť konkrétny príklad, kedy slovenské médiá vrátane verejnoprávnych médií pozvali do besedy k týmto systémom ľudí, ktorí si dovolili oponovať, ktorí videli veci nie nekompetentným pohľadom a obzorom niektorých spracovaných robotov z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny? Pýtam sa vás na to verejne. Ja osobne som zažil platonické vystúpenie jedného človeka, aj to funkcionára z Českej republiky, ktorý v súkromnej televízii si dovolil poukázať na niektoré negatívne stránky tohto systému. O čo tu ide? Súčasné poisťovne alebo správcovské spoločnosti či subjekty podľa tejto legislatívy preliali stovky miliónov korún, a dnes už je to suma viac ako 1 mld., do slovenských médií. Slovenské médiá jednoducho si rozdelili túto sumu, ktorá je prvým zásadným pasívom nového systému. Veď nie pre modré oči a altruizmus vo vzťahu k budúcim slovenským dôchodcom tieto firmy tieto miliardy či tu tieto milióny požičali alebo investovali. Ony si ich jednoducho pekne, krásne vyzberajú z prvých poistných súm od prvých slovenských poistencov. Slovenské médiá, ktoré takýmto spôsobom parádne získali obrovské masy finančných prostriedkov, by boli predsa hlúpe, keby do verejnoprávnych či do iných situácií alebo do relácií si pozvali ľudí, ktorí to takto jednoznačne na plné ústa povedia, boli by tak skutočne samy proti sebe. A tak sme svedkami neuveriteľných bludov o tom, že jednotlivé subjekty aj zo zahraničia dali svoje meno, svoj goodwill, svoju značku nato, aby slovenskí poistenci začali splácať dlžoby, ktorými si dnes sanovali svoje finančné zdroje slovenské médiá, znova opakujem, vrátane verejnoprávnych médií. Ešte sa ani nezačalo platiť a už je systém dlžný.

    Štátna pyramída, ktorú v súčasnosti vidíme pred vlastnými očami, vznikla, dámy a páni, aj v tejto sále.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že jednoznačne podporím návrh na vyslovenie nedôvery aj zo širších dôvodov, ako sú uvedené, aj z tých dôvodov, ktoré sú alebo boli analyzované pri predchádzajúcom vyslovovaní nedôvery tomu istému človeku. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Budeme pokračovať v rozprave písomne prihlásených. Pani poslankyňa Tóthová je posledná písomne prihlásená do rozpravy k tomuto bodu programu a potom otvorím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milí kolegovia, kolegyne, ja som si pozrela stanovisko vlády k návrhu na odvolanie a veľmi ma prekvapilo, že tam sa jednoznačne uvádza, že dôvody na odvolanie pána ministra Kaníka už boli prednesené a vyvrátené, a teda akoby už neboli o čom. Ja sa osobne domnievam, že síce prednesené boli veľakrát, ale jednoznačne vyvrátené neboli. Ony existujú a je len vecou osobnej morálky, politickej kultúry, čo z týchto existujúcich faktov nezvrátiteľných naša spoločnosť, tento parlament vydedukuje. Dozaista uvedené dôvody sú pozoruhodné, ale ja mám ďalšie dôvody, ktoré mňa tlačia, znepokojujú a ktoré podľa mňa sú zreteľa hodné pri posúdení, či minister svoju prácu ďalej má vykonávať alebo nie. Je známe, že Eurostat, to je štatistický úrad Európskej únie so sídlom v Luxemburgu, pred niekoľkými dňami podal nelichotivé informácie o Slovensku.

    Po prvé, východné a stredné Slovensko, teda dve jeho tretiny územia patria medzi regióny Európskej únie s najväčšou nezamestnanosťou, východné Slovensko s 21,8 %, stredné Slovensko s 20,5 %. Toto je zdroj Eurostatu. Ja si myslím, že informácie, ktoré podáva ministerstvo, sú skreslené a že situácia skutočne v otázke najväčšej nezamestnanosti je nielen hanbou Slovenska, ale aj určitou vizitkou aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože on by mal byť vo vláde tým motorom, ktorý by aj ďalších ministrov nabádal k vytváraniu pracovných miest a k vytváraniu takých momentov, ktoré by túto nezamestnanosť znížili.

    Po druhé. Slovensko má najväčšie riziko chudoby v Európskej únii. Vážení, zatiaľ čo celý svet, Organizácia Spojených národov, Svetová banka a iné inštitúcie, Európska únia svojimi inštitúciami vyjadruje boj s chudobou, hľadá cesty, ako odstrániť chudobu, na Slovensku sme akosi s ňou zmierení. Financie, o ktorých pred chvíľou tu hovoril pán poslanec, ktorý bol predo mnou za týmto pultom, vynakladajú sa na propagovanie tzv. úspechov našich reforiem, ale táto skutočnosť, že Slovensko má najväčšie riziko tej chudoby a ako tú chudobu odstráni, ktoré kroky urobiť, to zaniká, peniaze na verejné riešenie týchto problémov nie sú.

    Po tretie. Slovenská republika má najnižšiu sociálnu ochranu obyvateľstva medzi všetkými krajinami Európskej únie. Pán minister, aká je sociálna ochrana občanov, to záleží na zákonoch, aké sú prijaté. Samozrejme, nemôžete prijímať zákony, ktoré by išli nad naše ekonomické možnosti. Viem, že mi budete odpovedať, že keby to záležalo na vás, tak prijmete zákon, ktorý ja neviem dá 10 000 korún jednorazovú podporu každý mesiac sociálne slabým. Pán minister, ale od vás záleží, ako realizujete reformu. Patrím medzi tých, ktorí sú za reformu, ale nie takým spôsobom, takým postupom a takými drastickými metódami, ako sa to deje u nás. To je predsa neúnosné a vy by ste to mali vedieť. Chcem len pripomenúť, že za klub Hnutia za demokratické Slovensko v tomto parlamente som 2,5 roka žiadala, aby vláda, teda najmä vaše ministerstvo dalo odpočet dopadov na sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva, to znamená dôchodcov, mladé rodiny, aké sú vlastne ekonomické dopady na ich situáciu. Nie na žiadosť, ale vy sám ste mali z vlastnej iniciatívy pri každom zákone z vášho rezortu v komparácii s inými zákonmi uvádzať tie dopady, poprípade vy ste boli povinný signalizovať vo vláde, že aj keď to bola možno politická objednávka, že takto postupovať nemožno, pretože dostaneme určité skupiny pod hranicu biedy. Neurobili ste to, pán minister. Vy nemáte sociálne cítenie? Vám nevadí, keď vidíte v televízii, že z hľadiska finančného zabezpečenia nezamestnaných vykladajú na ulicu rodiny s malými deťmi len preto, že nie sú schopné aj to slabé nájomné, tie zvýšené poplatky za elektriku, plyn, vodu, stočné, zvýšené životné náklady uhrádzať? Predsa minister, ktorý sedí na tomto kresle, musí mať určitú dávku sociálneho cítenia. Vy ju, pán minister, nemáte, preto ja osobne určite budem hlasovať tak ako všetci moji kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko za vaše odvolanie. Ja by som vám aj zažmúrila oči nad tým, že ste en bloc dostali odpis 5 000 korún, aj keď by to mnou trhalo, že vám niečo tam en bloc odpustili, ako vy hovoríte, ale nemôžem zatvoriť oči nad tou situáciou, ktorú ste dopustili a o ktorej viete a pri ktorej vlastne aktívne vystupujete.

    Ďalej, čo nemôžem, pán minister, vám odpustiť a čo bude momentom, prečo budem hlasovať za vaše odvolanie, to je váš postoj k zákonu o náhradnom výživnom. Bolo mi veľmi trápne, keď z vášho ministerstva aj z vašich úst vychádzalo, že tento zákon bol podporou akéhosi nezodpovedného prístupu rodičov k deťom, neplnením si povinností a že vlastne podporujeme darebákov. Nie, pán minister, my by sme pre tie deti, ktoré boli na hranici alebo pod hranicou biedy, sa mali snažiť z financií, ktoré mali byť z dvoch uložených miliárd ako úroky, finančne matkám alebo osobám, ktoré sa o ne starali, prispieť na ich výživné. Viete, koľko detí trpí podvýživou na Slovensku? Viete, ako nám rastie tuberkulóza detí? To všetko sledujete? Kam dospeje ten národ pri takomto zdravotnom stave detí? Aká bude budúcnosť Slovenska? Aké budú v budúcnosti finančné náklady zdravotníctva na riešenie týchto otázok, ktoré sa dnes zanedbávajú?

    Ďalší moment, ktorý už tu bol spomenutý, ale nedá mi nespomenúť, je nekvalitná legislatíva v oblasti sociálneho zabezpečenia práce a ďalších otázok, ktoré legislatívne pokrýva svojou iniciatívou legislatívnou vaše ministerstvo. Ide o nedomyslené predpisy, o nedomyslené čo, myslím, do dopadu do praxe, nezosúladené, často sa meniace, v ktorých občania majú taký chaos, že ani nevedia, prípadné výhody a finančné podpory ako a kde majú si žiadať. Ja viem, že poviete, že nie je úlohou ministerstva robiť právne poradenstvo širokým vrstvám obyvateľstva. Ale úlohou ministerstva je navrhovať také zákony, aby sa aj občania, ktorí nemajú právnické vzdelanie a nemajú asistenta, v tých zákonoch vyznali, pretože často aj moji asistenti a ja s mojím právnickým vedomím sedíme a hľadáme, ako vlastne zapadajú tie zákony do seba. A že to nevedia ani vaši pracovníci? Tak nabudúce v interpelácii vás budem interpelovať, pán minister, jedným prípadom, právnym problémom, ktorý by nemal byť problém, kde dvaja pracovníci vášho ministerstva úplne odlišné odborné stanovisko právne podali. Takže asi aj s kvalitou vašich pracovníkov to nie je tak v poriadku. A, žiaľ, nedá sa nič robiť, za chod ministerstva, za jeho odbornú úroveň musí zodpovedať minister.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som tu mohla ešte veľa dôvodov uvádzať. Dozaista ďalší, ktorí vystúpia, budú poukazovať na ďalšie otázky. Ja by som chcela len pripomenúť, že aj inštitucionálne zabezpečenie výkonu vášho rezortu je veľmi nie dobre domyslené, pretože 45 stálych úradov práce, sociálnych vecí a rodiny plus 88 vysunutých pracovísk, čo v podstate tvorí 133 úradov, je predimenzovaných. A ja si myslím, že niektoré aktivity by sa mali zracionalizovať tak, aby aj tu sa dalo ušetriť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh je tu už druhýkrát. Už druhýkrát sme dostali informáciu, že poslanci vládnej koalície sú dohodnutí, že toto odvolanie nepodporia. Mne je to veľmi ľúto.

    A keď stojím tu na tomto mieste, nedá mi, aby som ešte jedno nepripomenula, že schôdzu, ktorú navrhovalo Hnutie za demokratické Slovensko o diskusii o vnútropolitickej situácii na Slovensku, navrhovalo aj v súvislosti s tým, aby sa vyjasnili viaceré vnútorné súvislosti a aby sa odhalili tie slabé miesta riadenia, ktoré v súčasnosti existujú. A že rezort práce a sociálnych vecí medzi takéto rezorty patrí, tak určite to by bolo vyplynulo z tohto rokovania. V žiadnom prípade toto nebolo zvolané z toho dôvodu, ako pani poslankyňa Martináková pre médiá uviedla, aby Hnutie za demokratické Slovensko prezentovalo svoju spoluprácu s klubom SDKÚ. To len naivný politik si môže myslieť, že keď niekto chce mať spoluprácu, že na to zvolá 150 poslancov, aby sa mohlo niečo prezentovať. Viete, to je veľmi proste politicky nedozretý, nehnevajte sa za výraz, politicky nedozretý záver. Preto verím, že aj poslanci vládnej koalície budú dneska počúvať to, čo je tu uvedené, a napriek jednoznačnému záveru zvážia svoje hlasovanie o odvolaní ministra Kaníka. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola posledná písomne prihlásená do rozpravy. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Kto sa hlási do rozpravy, prosím, ústne? Pán poslanec Hopta, pán poslanec Soboňa, pán poslanec Číž. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri ostatnom odvolávaní ministra Kaníka som vo svojom diskusnom príspevku povedal, že ak by som mal zhrnúť do jednej vety, prečo by sme mali ministra Kaníka odvolať, tak asi by som povedal to, že minister Kaník je klamár, je arogantný a je zábudlivý. V závere svojho vystúpenia som povedal, že politicky, odborne a najmä morálne nedorástol do toho, aby mohol zastávať funkciu, ktorú v súčasnom období zastáva. Od tohto času síce prešlo niekoľko týždňov, ale na podstate môjho tvrdenia sa nič nezmenilo a naďalej si myslím, že minister Kaník by nemal zastávať svoj úrad. Minister Kaník je totiž ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím si, že práce v našej krajine niet, aj keď sa oficiálne znižujú čísla nezamestnanosti, myslím si, že čísla zamestnanosti akosi nenarastajú, že veľmi zložitá je aj sociálna situácia v mnohých našich rodinách, ale i v celej spoločnosti. Preto nebudem nič meniť na svojom pôvodnom stanovisku a budem hlasovať za odvolanie.

    Na druhej strane mi celé toto dnešné rokovanie pripadá trošku ako divadlo, pretože ak som si dobre vypočul správu spravodajcu, tak ma prekvapila jedna informácia, a to, že návrh na odvolanie ministra Kaníka neprešiel vo výbore pre životné prostredie. A prekvapilo ma to preto, lebo tento výbor je zložený pomerom osem opozičných poslancov a päť koaličných poslancov. Nebolo to po prvýkrát, keď poslanci tohto výboru nezahlasovali za odvolanie niektorého člena vlády, a to napriek tomu, hovorím, že opozícia v tomto výbore má väčšinu, sú tam traja poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, traja za HZDS a dvaja za stranu Smer. Mnohokrát sa stalo, že členovia tohto výboru podporili aj vládne návrhy zákonov. Čiže pripadá mi to ako divadlo preto, pretože ak na jednej strane opozícia kričí, že sme silou-mocou za odvolanie ministra Kaníka, tak mala by urobiť všetko preto, že keď sa vo výbore hlasuje o odvolaní člena vlády, aby tam boli všetci prítomní poslanci opozície a hlasovali za odvolanie. Na poslednom rokovaní to tak nebolo.

    Vážené dámy, vážení páni, za posledné dva dni, ak som si pozrel, čo sa deje v tejto Národnej rade, tak ak by bola Národná rada akýmsi podnikateľským subjektom, tak pri takejto produktivite práce, akú predvádzame v poslednom období, by sme už dávno ekonomicky skrachovali. Zdá sa mi, akoby sa poslanci Národnej rady uspokojili s tým, že oni už dávno žijú v komunizme vďaka svojim príjmom, ale na občanov Slovenska akosi pozabudli. Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sme sa vrátili k tomu, aby sa hlasovalo po každom prerokovaní zákona, pretože mám dojem, že niekedy sa stáva, že nevieme ani o tom, o čom hlasujeme.

    Záverom mi dovoľte, aby som ešte raz vyjadril svoj názor, že budem hlasovať za odvolanie ministra Kaníka, pretože si myslím, že nezvláda funkciu ministra v tomto rezorte. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kolesár. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

  • Pán poslanec, pán kolega Hopta, tá neefektivita je tu v prvom rade aj preto, že sú tu mnohí takí ako ste vy, ktorí zastupujú iné záujmy než záujmy politických strán, ktorými prešli voľbami.

  • Predovšetkým, pán Kolesár, myslím si, že sa veľmi mýlite, pretože program, s ktorým vyšla Komunistická strana Slovenska, snažím sa svojím hlasovaním dodržiavať. Skôr sa zamyslite, prečo váš kolesa spolu s kolegom KSS sa nezúčastnil rokovania posledného výboru pre životné prostredie, a tak umožnil vládnej koalícii dosiahnuť to, že ani výbor, kde má drvivú väčšinu opozícia, neodhlasoval návrh na odvolanie ministra. Prosím vás, nehrajte tu potom už divadlo.

  • Budeme pokračovať v rozprave, ústne sa ďalej prihlásil pán poslanec Soboňa, pripraví sa pán poslanec Číž.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred niekoľkými dňami prišla Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko s návrhom na diskusiu v parlamente o situácii na Slovensku v politicko-spoločenskej, hospodárskej oblasti a situácii na Slovensku, aká v skutočnosti je. Táto diskusia bola doteraz mne z absolútne neznámych príčin odmietnutá. Namiesto nej sa objavili rôzne nekorektné a nedôstojné vyhlásenia a dohady a tie dohody a nedohody. A tie formy spolupráce medzi politickými subjektmi na Slovensku sa uzatvárajú napriek tomu, že každý rozumný človek musí byť presvedčený o tom, že ktorékoľvek a akékoľvek dohody a medzi ktorýmikoľvek politickými stranami v tomto parlamente, pokiaľ sa dohodnú na tom, ako pomôcť Slovensku a ako pomôcť väčšine občanom Slovenska, sú dohody fakticky i morálne absolútne legitímne. Ak by sme túto diskusiu boli absolvovali, možnože by sa bolo bližšie ozrejmilo, prečo je takýto tlak a prečo je opakovaný atak na post a na ministra práce a sociálnych vecí.

    V tejto diskusii sme nič iné nechceli dosiahnuť, len sme chceli hovoriť o tom, že na Slovensku existuje kríza v rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach, a predovšetkým je to politická kríza, že na Slovensku je politická nestabilita, ktorej prejavy sú evidentné v parlamente, že poslanci nereprezentujú tie politické hnutia a strany, za ktoré boli nominovaní a zvolení do parlamentu, že často sa stáva, že parlament prijme zákon, s ktorým väčšina poslancov parlamentu nesúhlasí. Tieto známky politickej nestability sú vo vláde a tak isto v politických stranách.

    Chceli sme hovoriť o tom, že na Slovensku je hospodárska kríza, v ktorej zjavnými reprezentantmi sú nezamestnaní, dôchodcovia, ľudia žijúci v biede. Je jasné, že majetok sa sústreďuje v rukách úzkej skupiny ľudí, rozširuje sa vrstva, ktorá je v značnom sociálnom prepade, a úplne sa vytráca domáca stredná vrstva. Ak pani poslankyňa Martináková povedala, že reformy sa jej nepáčia preto, že nepomohli strednej vrstve, a nie preto, že nespôsobujú biedu, tak ak reforma nepomôže strednej vrstve, tak priamo navodzuje sociálny prepad a biedu v ktoromkoľvek štáte, nielen na Slovensku.

    Chceli sme hovoriť v tejto diskusii o tom, že na Slovensku je sociálna kríza značného rozsahu, sú tu prejavy krajného liberalizmu, arogantného výkonu moci, preceňovanie kapitálu a likvidácia možností štátu korigovať sociálne dopady tzv. prebiehajúcich reforiem. Je značná a výrazná regionálna nerovnosť. Často sa občanom fakticky odopiera lekárska starostlivosť. Mnohí občania nevedia uhrádzať základné poplatky. Nebezpečenstvo reforiem, ktoré presadzuje a presadil pán minister, je hlavne v tom, že riziká tejto reformy sa prejavia o niekoľko rokov, možno aj desaťročí, že tie strašné dopady, ktoré môžu prameniť z týchto reforiem, pocítia až budúce generácie.

    Chceli sme ďalej taktiež hovoriť o tom, že je tu kultúrna kríza, ktorá je, samozrejme, dôsledkom hospodárskej krízy, nedostatok podpory školstva, vedy, kultúry. Tlač, rozhlas a televízia propagujú a rozširujú nekultúrnosť, propagujú násilie. Verejnoprávne inštitúcie nie sú politicky nezávislé. Za úplne jasný prejav arogancie považujem aj vystúpenie hovorcu ministerstva spravodlivosti. Keď pani poslankyňa Tóthová polemizovala o tom, či je správne, aby minister spravodlivosti riešil trestné kódexy tým, že zavádza penalizáciu a kriminalizáciu napriek tomu, že existuje uznesenie vlády, ktoré hovorí o opačnom postupe vládnej koalície, tak hovorca ministerstva spravodlivosti na otázku, či by nebolo rozumné, aby sa ohraničilo ohromné násilie, propagácia vrážd a ďalších a ďalších priamo pôsobiacich nesprávnych výchovných impulzov na našu mládež, odpovedal, že štát nikoho nenúti a vláda nikoho nenúti, aby nemravnosti v televízii sledoval. Myslím si, že k tomu niet čo dodať.

    Chceli sme na základe uvedeného hovoriť o tom, že na Slovensku je mravná kríza, dôsledok i pôvod zla, ktoré sa v našom okolí nachádza. Podceňujeme vlastné a nadhodnocujeme cudzie. Nastupuje konzumný materializmus, hrubosť, arogancia a bezohľadnosť. Chceli sme poukazovať na to, že v budúcnosti pokusy o nápravu z materiálnej a politickej sféry budú veľmi ťažké. Všetko totiž začína a končí v duchovnej sfére a na etickom základe. Ak minister, politik, poslanec, verejný činiteľ nemá dostatok svedomia a neskúma dostatočne, čo je dobré a čo je zlé, všetko ďalšie pravdepodobne bude zbytočné. Zločinnosť a rozvrat v spoločnosti sa nedá odstrániť policajnými, právnymi ani žiadnymi inými mocenskými zákrokmi, pretože mravnosť nie je produktom týchto inštitúcií, samy ony sú mravne choré.

    Bez ohľadu na výsledok nasledujúceho hlasovania je povinnosťou opozície, aby na vážne nedostatky vo výkonnej moci upozorňovala. A pri dôvodnom podozrení na neodbornosť, neodhadnutú mieru a rizika reformy budem vždy hlasovať za odvolanie ktoréhokoľvek člena vlády. To nie je útok na politickú stranu, ako to odznelo pred niekoľkými týždňami zo strany KDH. Veď každá strana, ktorá je vo vláde, musí mať viacero rovnocenných náhradníkov na každý jeden post. Nakoniec, osoba ministra nie je ministerstvo, ministerstvo nie je vláda. Platí to ale o štáte a v štáte, kde minister riadi ministerstvo a práca jednotlivých ministerstiev a ostatných inštitúcií je účinne koordinovaná predsedom vlády, ale bez akejkoľvek intervencie akejsi Koaličnej rady. Ďakujem pekne.

  • Pokračovať bude pán poslanec Číž ako posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, stalo sa mi, že som posledným z diskutujúcich poslancov k dnešnému bodu programu, teda k návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi práce a sociálnych vecí pánovi Kaníkovi. Nemám to celkom jednoduché, sme s pánom Kaníkom z jedného mesta. Ale sme vo verejnom prostredí a mojou úlohou je byť lojálny 10 000 členom našej strany.

    Takže pokúsim sa vyjadriť niektoré základné otázky, ktoré v tejto súvislosti treba povedať, čiastočne ma k tomu vyprovokovalo aj mediálne prostredie predovšetkým, ktoré sprevádzalo tento návrh, kde nám ako keby ušla jedna základná vec. Nie strana Smer dáva návrh na vyslovenie nedôvery, ale poslanci slovenského parlamentu, samozrejme, z klubu strany Smer, ale aj z iných strán, čo je nesmierne dôležité, pretože je to ústavné právo, jedno zo základných práv poslancov, s tým, že poslanci majú kontrolnú právomoc vo vzťahu k predstaviteľovi vrcholnej exekutívy, teda ministrovi. Takže právo kontroly majú poslanci vo vzťahu k ministrovi, ale nie pán minister vo vzťahu k poslancom. Táto vec ako keby prestala rezonovať. A začali sme otvárať otázky, či poslanci Smeru sú tak a onak niečím kompromitovaní a podobne. A úplne sme obišli základný ústavný problém, ktorý tu je, a ústavné prostredie, ktoré je vytvorené ústavou. To znamená legitímne právo poslancov opozície požadovať vysvetlenia, dávať návrhy s tým, že člen vlády je tomuto kontrolnému oprávneniu povinný sa podrobiť. To je základný problém.

    Ďalší problém je, ako keby sa vytváral nejaký problém. A vytvoril sa aj taký stav, bohužiaľ, aj vo verejnoprávnej televízii, kde sa zrazu pri tomto bode programu stalo hlavným bodom to, či poslanci Smeru sú takí a onakí, majú nejaké nedoplatky a podobne. Chcem preto pánovi kolegovi Mitríkovi povedať iba jednu vec, že akonáhle dokončíme vecne túto otázku, ktorou je návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi, nie je žiadny problém. Ak to považujú poslanci koalície, osobitne z SDKÚ za potrebné, nech zvolajú mimoriadnu schôdzu, ak majú na to dôvod, a môžeme sa začať venovať niektorým iným otázkam, ktoré sa, povedzme, dotýkajú statusu poslancov. Hovorím to preto, aby sme naozaj sa vrátili k vecnému meritu veci, aby sme sa nepokúšali odpútavať pozornosť a využívať rôzne psychologické techniky, ktoré jednoducho do parlamentu, ktorý má vykonávať dosť vážne činnosti, nepatria.

    Ďalej mi dovoľte, vážené kolegyne, povedať, našiel som si taký nejaký citát, pretože ak čosi má charakterizovať náš štát, je to štát demokratický. A jeden z takých najznámejších teoretikov citovaných u nás je Robert Dahl. A ten hovorí nasledovné: „Riadenie štátu si vyžaduje rôzne veci, nepochybne znalosti, nepochybne skúsenosť, ale predovšetkým si vyžaduje neskorumpovateľnosť, teda naprostú odolnosť proti nesmiernym pokušeniam moci, nepretržitú a stabilnú službu verejnému prospechu, a nie prospechu osobnému či prospechu skupinovému.“ Ak si pozriete návrh, ktorý sme predložili, uvidíte, že ten návrh neobsahuje ideový stret. V tom návrhu nie je ani slovo o tom, že máme zásadné ideové, vecné, ale aj odborné výhrady voči konaniu a činnosti pána ministra. Ale tie nie sú predmetom nášho návrhu.

    Je faktom, že nehovorili sme o rôznych podozreniach, ktoré sa dotýkajú osobnostného profilu ministra vlády Slovenskej republiky. Chcem tu len povedať, že ten osobnostný profil ministra vlády Slovenskej republiky je v každom štáte jeden z najdôležitejších, najviac sledovaný a čistota toho profilu je základným predpokladom pre výkon funkcie a je hlavnou úlohou predovšetkým ministra alebo ministrov, aby dbali na to, aby sa nedostali do podozrenia, aby ten štít, ten čistý štít svoj, ktorý je nevyhnutný na výkon tak vysokej správnej funkcie, si udržali čistý. Nehovoríme, pán minister, ani sme nikdy nehovorili o podozreniach, ktoré nemáme úplne potvrdené, lebo sú to podozrenia. A dokonca sme v rámci tejto prípravy sa podrobili nie celkom obvyklému v politickom boji pravidlu, že v pochybnostiach je problém v prospech obvineného. Pán minister, nehovorili sme o tom, prečo ste odišli z funkcie šéfa Fondu národného majetku za dosť nevyjasnených okolností, nehovorili sme o rôznych podozreniach z rôznych finančných operácií v Starom Meste v Bratislave či možno Jure, či možno niekde inde. Nehovorili sme o zásadných ideových výhradách, ktoré máme predovšetkým k nebývalému vzniku chudoby, nebývalému vzrastu majetkovej diferenciácie v našom štáte, nulovej empatii k sociálnemu prostrediu a k sociálnej situácii, ktorá je evidentná a ktorú pociťuje viac ako 70 % obyvateľov, ktoré sú v prieskumoch verejnej mienky zadefinované. Pán minister, nehovorili sme o tom, že z vášho verejného vystupovania sa vytratil pojem „verejné blaho“, z vášho vystupovania sa vytratil pojem „služby verejnosti, služby občanom“. A v normálnom štáte normálni politici nesmierne pozorne sledujú vývoj verejnej mienky a prispôsobujú svoje konanie želaniam občanov, pretože politika, pán minister, nielen podľa nás, ale aj podľa Roberta Dahla je predovšetkým služba verejnosti. A neustále demonštrovať svoju akúsi ideovú prevahu nad čímsi, nadobúdateľmi múdrostí, ktoré poznáte vy a vaša skupina a ostatní nie, že sú tie rozhodujúce, je, ako keby sme sa prestali usilovať o podporu verejnosti, o implementáciu. Pán minister, nehovorili sme o tom, že váš rezort si zobral 100 mil., 200 mil., 300 mil., nepoznáme to, pretože ako parlament, tak ani ja nemám tú informáciu, pôžičky zo Svetovej banky akože na implementáciu reforiem. Už som tu hovoril, že samo osebe je to zvrátené, pretože práve tieto otázky sú predmetom legitímneho politického boja a je nevyhnutné v tomto smere, aby nebola niektorá zo strán zvýhodňovaná. Ak chceme čosi implementovať, tak malo by to mať dostatočnú podporu občanov a vysvetľujúca kampaň by mala byť technická. Ale tieto prostriedky sa objektívne používajú na ideový boj, na ideový zápas, čo nie je korektné. A tí, ktorí majú zmysel pre demokraciu, si minimálne tento moment majú všimnúť a majú niečo urobiť pre to, aby sa toto prostredie aspoň trošku zdalo byť korektným.

    Pán minister, je súčasťou vášho pôsobenia zdôrazňovanie ohromných výstupov a výsledkov hospodárskej či inej činnosti tejto vlády. Ja som to už niekoľkokrát skúmal. Pre mňa indikátorom pôsobenia tejto vlády rok 1998. A indikácia toho stavu, ktorý bol vtedy, je indikácia, ktorú spomínal vtedajší prezident Slovenskej republiky pán Michal Kováč, ktorý vo svojom prejave o stave republiky písal o tom, že je síce 5,4-percentný rast hrubého domáceho produktu, ale že týmto rastom hrozí, že sa prehreje ekonomika, že to nie je dobré. Tento prezident vtedy hovoril, že máme síce 12- až 13-percentnú nezamestnanosť, ale že ten stav nie je korektný, lebo že je to proste veľa a že sa musíme dostať pod 10 %. Pán minister, ten minister vtedy hovoril, že ešte celkom slušne sme na tom v zadlžení nášho štátu, kde to zadlženie vo verejnom sektore tuším neprekročilo 500 mld., nepamätám si to úplne presne. Situácia dnešná je taká, že máme kompletne rozpredaný strategický potenciál našich podnikov, a to pri 50- až 60-miliardovom schodku každý rok fungovania tejto vlády s tým, že akonáhle skončí schopnosť sanovať potreby bežného rozpočtu predajom strategických alebo iných podnikov štátneho majetku, vyvstáva veľmi tragická a veľmi zložitá situácia, aj keď chápeme, že za tých okolností bolo treba, keďže ste tento stav vytvorili cielene, veľmi výrazne zrekvirovať základné atribúty sociálneho štátu. Prosím, ale toto je ideologický spor a, opäť chcem povedať, nie je predmetom návrhu na odvolanie. To, čo je predmetom návrhu na odvolanie, je napísané jednoznačne. Je to čiastočné neplatenie odvodov, ale hlavne odpustenie týchto odvodov. Poviem osobne za seba, že bol by som býval privítal, pán minister, keby sme sa boli postavili k tomu chlapsky a boli by sme povedali, že stalo sa, že proste možno to nie je priamy úmysel, možno to bola nedbanlivosť. Mohli ste možno urobiť gesto vo vzťahu k verejnosti, že by ste povedali, že tú sumu, ktorá je komplikovaná a na základe ktorej vám bolo odpustené penále, venujete na dobročinné účely. A myslím si, že by ste uľahčili viacerým svojim, možno aj koaličným kolegom to, že aby sa postavili k vášmu odvolaniu, tak alebo onak. Možno by hlasovali potom za vás a za vaše zotrvanie vo funkcii nielen z dôvodu povinnosti akejsi straníckej disciplíny, ale aj možno z toho dôvodu, že by verili tomu, že konajú dobre.

    Pán minister, to, čo ale je najdôležitejšie. A teraz by som chcel hovoriť o tom, čo je v návrhu na vyslovenie nedôvery vám. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa jeden zo základných atribútov správy štátu stáva nevyhnutné úsilie o etizáciu, o vytvorenie právneho štátu, o zabezpečenie dodržiavania sankcie. Základnou úlohou ďalej je boj s korupciou, boj s klientelizmom, ak už nehovoríme o klientelizme, ktorý sa stal už pomaly tolerovanou súčasťou nášho politického života, keď všetci vieme o situácii, za ktorej parlament vládne. A nutnosť spolupracovať s nezávislými poslancami stojí na tom, že je vlastne povinnosťou hľadať riešenia, lebo je to v záujme Slovenskej republiky. To, že tým nesmierne trpí etika a politická etika tohto štátu a štandardné konštanty politického systému, ako keby sme si nevšímali. Teda je jednou z hlavných úloh pre všetkých v tomto štáte a pre nás v celom parlamente boj s tzv. normalizovanou korupciou, ktorá sa prejavuje prakticky vo všetkých sférach správy štátu. Príslušné materiály, ktoré hovoria o boji s takouto korupciou, jednoznačne poukazujú na potrebu vymietnuť hlavne podhubie možnej korupcie teda vo všetkých inštitúciách spravovaného štátu. Ide o to, že takáto akože drobná korupcia je niekedy ťažko kontrolne postihnuteľná. A vieme, že náklady administratívnej alebo správnej kontroly sú spravidla vyššie ako prínosy z takejto kontroly. A o to viac je dôležité zdôrazňovať formálne a osobnostné predpoklady na výkon vrcholných exekutívnych funkcií. Veď ak budeme tolerovať aj zdanlivo drobné pochybenia takýchto funkcionárov, vytvárame práve toto podhubie pre tolerovanú korupciu ďalších tak funkcionárov ministerstiev, tak regionálnych politikov a tak aj úradníkov na miestnej úrovni, teda v miestnej samospráve. Ak sa všetci zhodneme na zásadnej potrebe toľko zdôrazňovanej nulovej tolerancie, o ktorej toľko hovoril napr. pán minister Lipšic u tých, ktorí majú v spoločnosti garantovať transparentnú a bezkorupčnú atmosféru výkonov správnych činností, zabezpečovať tzv. nevyhnutnosť sankcií za každé porušenie práva či etiky správy, u tých, ktorí majú garantovať v spoločnosti na svojich ministerstvách dodržiavanie etického kódexu zamestnanca štátnej správy, tak v týchto kontextoch je potom konanie, pán minister, ktorého ste sa, bohužiaľ, dopustili, zjavne neprípustné. A teda zotrvanie vo funkcii znamená výrazné zvýšenie tolerancie pre etické a požiadavkám zákonnosti podriadené správanie sa úradníkov celého vami spravovaného rezortu. Veď prečo by napr. váš regionálny riaditeľ na rôznych úrovniach úradov, ktoré patria vám, nemal rôznym spôsobom týmto, takto, ako ste to urobili vy, nájsť veľké porozumenie pre jeho priateľov, pre straníckych priateľov, pre rodinných príslušníkov a podobne? Ako sa bude posudzovať správanie úradníka, ktorého príslušná komisia, povedzme, na Úrade pre štátnu službu bude postihovať za nejaké konanie, keď on povie: „No tak dobre, ja som porušil právo, ale veď porušil ho aj minister a nič sa mu nestalo, veď parlament bol tolerantný.“?

    Naším rozhodnutím, vážení kolegovia, určujeme stupeň a hranicu a toleranciu našej spoločnosti vo vzťahu k tomu, čo si môže dovoliť funkcionár verejnej správy. A v tomto to rozhodnutie sa stáva nesmierne dôležité nielen pre nás opozičných poslancov, ale aj pre vás, vážení kolegovia z vládnej koalície. Zaznamenali sme, že viacerí aj predstavitelia koaličných strán povedali, že majú vážne problémy s tolerovaním takéhoto typu správania, ale že nebudú konať vo veci, nebudú hlasovať, pretože sú viazaní koaličnou zmluvou. Vážení kolegovia, nerád, ale pripomínam vám, že tým pádom preberáte príslušnú zodpovednosť na seba, ak budete tieto veci tolerovať. Mali ste predsa možnosť vyvinúť primeraný tlak aj v rámci koalície, aby sa tieto veci vysvetlili, došetrili riadnym spôsobom, aby sa z nich vyvodili príslušné závery. Pokiaľ sa toto nestalo, v takom prípade potom sa stávame spoluvinníkmi všetci tí, ktorí sme toto konanie tolerovali.

    Úplne na záver môjho vystúpenia mi dovoľte, aby som navrhol tajné hlasovanie o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi Kaníkovi. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Číž bol posledný do rozpravy prihlásený.

    Pán minister požiadal o slovo. Pán minister Kaník, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, veľmi pozorne som si vypočul všetko, čo v tejto rozprave zaznelo. Veľmi rád by som diskutoval najmä na tie témy, ktoré nijakým spôsobom nesúviseli s uvádzanými dôvodmi na moje odvolanie. Ale iste uznáte, že dnešná schôdza nie je vhodným miestom na to, aby som detailne argumentoval a obhajoval svoje postoje alebo diskutoval s tými, ktorí vecné výhrady predložili. Ale aj napriek tomu im veľmi ďakujem. Predovšetkým takýto vecný tón som postrehol v príspevku pani Tóthovej. A veľmi rád pri diskusii o týchto problémoch aj keď budem s mnohými vecami nesúhlasiť, budem sa vecne a podrobne týmto otázkam venovať.

    Veľmi som prekvapený, že v dnešnej diskusii nevystúpil pán Fico, ktorý bol vlastne autorom a spúšťačom tejto záležitosti, ktorou zásobuje verejnosť, parlament a celú politickú scénu už takmer dva mesiace. Očakával som, že sa, tak ako ja tu dnes stojím, aj on čestne a priamo postaví a bude ochotný počúvať argumenty a bude ochotný zotrvávať na tých tvrdeniach, ktoré hrdo niesol, ale, zdá sa, len do istého času.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi preto vo všeobecnosti zareagovať na to, čo tu bolo povedané. Mohol by som, samozrejme, ísť – bod po bode – k dôvodom, ktoré tu boli prednesené. Ale za posledné dva mesiace keďže tieto dôvody nie sú v ničom nové, nie sú v ničom iné ako tie, o ktorých sa tu diskutovalo v decembri, celá táto záležitosť nepriniesla nič nového. A preto jediné, čo k tomu môžem ani nie dodať, ale opätovne zdôrazniť, je, že na rozdiel od toho, čo pán Federič povedal a na čom postavil svoje tvrdenia, a to znamená, že moje konanie a výsledky tohto konania boli iné na rozdiel od ostatných obdobných subjektov, ja musím predovšetkým povedať, že to bolo presne tak ako pri desiatkach tisícok iných subjektov, že nijakým spôsobom ani v jednej z týchto záležitostí nedošlo ani k zvýhodneniu, ani k uprednostneniu, ale že to bolo presne tak, že v prípade Sociálnej poisťovne desaťtisícom jednotlivých subjektov, v prípade Národného úradu práce takisto, bol odpustený objem penále v sume viac než 600 mil. Je zbytočné k tomu dodávať viaceré fakty.

    Je možno nie práve najlepšie, že keďže pán Fico nejako už nemal chuť alebo odvahu pokračovať v tom, čo začal, tak poveril pána Blanára, aby navrhol a pokúsil sa rozšíriť tento, ja sa to nebojím povedať, mor osočovania a politiky osočovania na celú Národnú rada, aby sme teraz upadli všetci do toho, že neustále ešte možno niekoľko rokov dopredu bude celá politická scéna žiť len z toho, aby niekto na niekoho niečo vyťahoval. Ja takúto politiku zásadne odmietam. Po tom, ako už niekoľko hodín počúvam množstvo protirečivých tvrdení, poloprávd, pokúsim sa lži a polopravdy preto oddeliť od toho, čo je podstatné. Konštatujem, že predkladatelia aj dôvody dnešnej schôdze sú naozaj totožné s tým, čo bolo predkladané na minulej schôdzi, až na niekoľko nie podstatných odlišností.

    Na minulej schôdzi predkladatelia tvrdili, že dôchodková reforma je protiústavná. To bol hlavný vecný dôvod na moje odvolanie. Rád preto konštatujem, že podľa mojich informácií žiadny podnet na Ústavný súd nebol doručený. V zdôvodnení dnešnej schôdze sa to už neuvádza, a to ilustruje, ako závažné a skutočné sú dôvody, ktoré sa v predkladaných návrhoch zo strany politickej strany Smer často uvádzajú.

    Fakty a tzv. argumenty, ktoré sa týkajú neplatenia odvodov či penále, sa opakujú. A na predchádzajúcej schôdzi som ich objasňoval a vyvracal. Tieto argumenty, ktoré sú uvádzané dnes, sa iba tvária, že ide o niečo nové. Ja preto odmietam hrať podľa pravidiel, kde stokrát opakovaná lož sa stáva nakoniec pravdou.

    Dovoľte mi odpovedať radšej na otázky, kam mieri podľa môjho názoru predseda Smeru a poslanci Slobodného fóra, ktorí sa takisto podpísali pod návrh na moje odvolanie. Myslím si, že je tiež nevyhnutné, aby som aj venoval pozornosť poslancom Komunistickej strany, ktorí takisto spolu s ostatnými vytvorili trojspolok, ktorý dnes predkladá tento návrh.

    Vysvetliť aktivitu poslancov Slobodného fóra sa zdá byť o čosi zložitejšie. Títo poslanci až donedávna sa podpisovali pod všetky reformné zákony sociálnej politiky a za ich spoluprácu som im vďačný. V posledných týždňoch ústami svojej pani predsedníčky však tvrdia, že systém činnosti ministerstva práce v oblasti sociálnej a dôchodkovej reformy, a dnes to znova zopakovala, vyzerá asi takto: pokus, omyl, náprava. Považujem to za popretie svojej vlastnej, dnes už bývalej, proreformnej politiky, ako aj za priame ponúkanie sa do spolku s netrpezlivou ľavicou.

    Takže o čo tu naozaj ide. Časť dnešnej kriticky naladenej opozície sa domnieva, že ide o principiálnu kritiku sociálnej reformy, za ktorú nesiem zodpovednosť. Iní tvrdia, že ide o moje osobné zlyhanie, aj keď nie právne, ale aspoň etické. Za týmito tvrdeniami je vo verejnosti ale stále zrejmejšie, že za nimi stojí strana, ktorá je frustrovaná, izolovaná a ktorá dlhodobo nemá vlastnú politickú agendu a mediálnu škandalizáciu osôb používa ako metódu mocenského boja. Ako som už povedal, viac než mesiac sa venujeme tejto téme, a preto sa pýtam, či toto je ten prínos, ktorý by dnes ambiciózna strana Smer chcela priniesť do budúcej vlády, nič iné, len škandalizáciu osôb.

    Ak chceme hlbšie vidieť, aká je pravda, musíme si ešte spätne pripomenúť niekoľko faktov.

    Bývalý poslanec Komunistickej strany, neskôr SDĽ, dnes líder ľavicovej opozície Robert Fico vážne začal pôsobiť na politickej scéne až potom, keď mediálny mág Fedor Flašík sa rozhodol, že z neho vyrobí mediálny marketingový produkt. Na toto potreboval umelým spôsobom zhysterizovať najskôr ľavicu a potom celé spoločenské a politické prostredie. Obaja permanentní kampaňáci nahradili skutočný politický život vymysleným, umelým, virtuálnym spôsobom politiky. Ak skutočná politika je o problémoch a rôznosti názorov na ich riešenia, virtuálna politika nastoľuje fiktívne problémy, nehľadá ich riešenie, ale škandalizáciu. Preto tie holé zadky, psy, mačky, obnosené topánky, tatranské ovce, preto sa pán Fico pohybuje na mediálnom trhu inak ako väčšina zo slovenských politikov. Tento v minulosti talentovaný mladý marxista odvrhol celú svoju stranu, namieril si to na tzv. tretiu cestu, aby pri prvej križovatke zabočil doľava, v skutočnosti však do sveta médií a politických škandálov.

    Dámy a páni, ak v minulosti pán Fico tvoril virtuálnu politiku s pánom Flašíkom, dnes ju tvorí tak trochu s pánom Šabatom. Pán šéfredaktor, ktorý prišiel marketingovo zdvihnúť náklad tohto denníka, posunul ho k politickému bulváru, sa tvári, že vydáva objektívne a hodnotovo nezaujaté médiá. V skutočnosti však skryte, ale aj verejne dodáva agendy predsedovi Smeru, ktorý k nim zvoláva tlačové konferencie. Ťažia obaja z politických škandálov, jeden zvyšovaním nákladu, druhý rastom preferencií.

    Ficova politika škandalizácie osôb má aj ďalší rozmer. Pán predseda Smeru pohltil tri ľavicové strany a túto časť politického spektra posieval samými politickými mŕtvolami. Myslím si, že vízia našej krajiny, ktorú vedie takýto človek, nie je práve najružovejšia.

    Napokon tretí, posledný dôvod celej tejto záležitosti. Rozmýšľam nad tým ako je možné, že poslanecký klub Smeru sa mohol podpísať pod zvolanie takejto schôdze na základe týchto dôvodov. Väčšina ľudí tohto klubu vstúpila do politiky a strany, ktorá sa uberala tzv. treťou cestou. Veľká časť týchto politikov sú otvorene, povedzme, kapitalisti, podnikatelia. Už dva roky ohýbajú chrbticu, majú plné ústa sociálneho súcitu s chudobným ľudom, vydávajú pravicovú vládu za vládu bohatých a seba za bojovníkov a práva utláčaných.

    Myslím si, že na všetkých treba brať skutočne rovný meter. A preto keď pán predseda bráni svojich poslancov a tvrdí, že na nich sú iné kritériá z hľadiska splnenia povinností, lebo oni ešte nie sú ministrami, myslím si, že takýto spôsob videnia sveta musíme odmietnuť. Je jasné, že nemôžem zabrániť jednému politikovi, aby podvádzal výraznú časť občanov, ktorí podporujú aj túto stranu, za svoju povinnosť však považujem verejne a otvorene aj z tejto tribúny tieto veci pomenovať tak, ako ich cítim.

    Vážené dámy, vážení páni, viem, že budú mnohí z vás mať výhrady k tomu, že som sa detailne nezaoberal tým, čím ste chceli, aby som sa zaoberal. Ale, tak ako na začiatku som povedal, hra, kde sa polopravdy a lži predkladajú ako pravdivé tvrdenia, je hra, ktorá sa prijať nedá. A k týmto veciam už bolo povedané toľko, že nič viac k tomu nie je potrebné dodať. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa hlásia páni poslanci Jarjabek, Číž, Madej, Hopta, Fajnor. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Zapnite mikrofón pánovi Jarjabkovi ako prvému.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel reagovať na to, čo povedal pán minister veľmi jednoducho. Pán minister, mnoho z toho, čo ste povedali, by mohla byť aj pravda. Avšak trošku hraničí to ostatné, čo ste hovorili o kolegoch zo Smeru a o ich predsedovi, s nejakou takou politickou kultúrou, ktorá mi vadí. Povedali ste, kto vymyslel pána Fica veľmi presne a obšírne. Ja sa v tejto chvíli musím spýtať v duchu toho, čo ste povedali, kto vymyslel vo vláde vás, pán minister.

  • Pán minister, v tom svojom vystúpení som sa vám snažil niektoré veci vysvetliť. Bohužiaľ, sa mi to nepodarilo, ako som zistil z vášho vystúpenia. No ani nebudem ho nejako veľmi komentovať. Myslím si, že bolo nešťastné a obávam sa, že vám tá verejnosť fandiť nebude. Myslím, že ani náš klub nebude nejako dramaticky reagovať. Iste ale ľahko pochopíte, že nebol žiadny problém sa sústrediť na vašu osobu a rozprávať o veciach toho typu, ako ste to urobili vy. To Smer nechcel. A principiálne ešte raz zopakujem, náš návrh je jasný. Všetci, čo sme hovorili, hovorili sme vecne a nešli sme ani do osobných invektív. Nikto z nás nepoužil termín táranie. A z toho všetkého, čo zase zavádzame do politického života, som osobitne teda nešťastný, že je to práve u vás. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, starý zákon o konflikte záujmov, tak isto ako nový, zakazuje, aby štátny funkcionár využíval svoju štátnu funkciu, právomoci a informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom tejto funkcie na získavanie výhod pre seba alebo iného. Doteraz ste nepovedali a nevysvetlili ako vy ako šéf Národného úradu práce ste sám sebe, resp. svojej firme odpúšťali penále. Doteraz ste to nevysvetlili a aj vaše vystupovanie dáva za pravdu tým, ktorí hovoria, že nemáte nielen odborný, ale ani morálny kredit na to, aby ste boli ste členom vlády. Ďakujem.

  • Vážený pán minister, aj keď hlavným dôvodom na vaše odvolanie, ktoré podala strana Smer, je neplatenie odvodov, resp. odpustenie penále, ja si myslím, že podľa mňa hlavným dôvodom na to by mala byť sociálna situácia Slovenskej republiky. A vy ste člen vlády, ktorá zodpovedá za všetko, čo sa za posledných šesť rokov tu udialo.

    Vy ste sa kriticky dotkli aj komunistov. Ja chcem povedať, že na rozdiel od vás to boli ľudia, ktorí budovali túto krajinu, a len vďaka nim vy môžete rozpredávať a rozkrádať všetko to, čo oni vybudovali.

    Vážený pán minister, je doslova zarážajúce, že napriek tomu, že ste rozpredali všetko, že ste nabrali za stovky miliárd korún úverov, peniaze na nič nie sú. Nie sú peniaze v školstve, nie sú peniaze v zdravotníctve a nie sú peniaze ani v sociálnej sfére. A vaša vláda, v ktorej sedíte, naďalej vymýšľa rozličné podvody na občanoch, ako ešte z nich vytiahnuť posledné koruny.

    Čiže myslím si, že z týchto dôvodov na vaše odvolanie je predovšetkým dôvod v tom, že ste nezvládli rezort sociálnych vecí, nezvládli ste rezort, na ktorý ste, ako som povedal, politicky, odborne ani morálne ešte nedorástli.

  • Ďakujem pekne. Ja by som začal tam, kde skončil kolega Jarjabek. Kto vás vymyslel, pán minister? Ste predstaviteľom strany, ktorej preferencie sú 0,1 %. Ste predstaviteľom tejto ministrany a rozhodujete o sociálnej politike štátu. To je tragédia nášho slovenského národa. V minulej vláde vás táto vládna koalícia hnala svinským krokom z funkcie predsedu Prezídia Fondu národného majetku, kde ste hrabali a opäť ste videli len svoje vlastné záujmy a videli ste len svoje vlastné vrecko, nevideli ste záujmy občanov tejto krajiny.

    Pokiaľ sa tu hovorilo o budúcnosti. Vás asi, pán minister, môžem zaradiť medzi tie kádre, ktoré si myslia, že budúcnosť je jasná, budúcnosť je Orange. Ale, žiaľ, pre drvivú väčšinu národa to nie je pravdou.

    A pokiaľ sa týka toho socializmu, komunizmu, ktorému vy neviete dôjsť na meno. Vyštudovali ste v tom režime, boli ste veľmi aktívny zväzák. Ja sa toho nechcem dotýkať. Prosím vás pekne, dajte si studenú sprchu, odstúpte, pretože ste hanbou tohto národa. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister v reakcii 2 minúty máte. Nech sa páči.

  • Len veľmi krátko k pánovi Madejovi, ktorý zrejme nedával pozor a nedáva pozor už dva mesiace. Objasním mu mechanizmus generálneho pardonu, o ktorý v Národnom úrade práce ide. Keď má podnikateľský subjekt vyrovnané všetky svoje záväzky a inštitúcia sa rozhodne pristúpiť ku generálnemu pardonu, už sa neschvaľujú každé jednotlivé žiadosti alebo neposudzujú jednotlivé subjekty, pretože na to je plošný nárok a jednoducho sa to stane. Akonáhle máte uhradené všetky povinnosti, prípadné penále sú automaticky škrtnuté a nedochádza tam už k posudzovaniu a schvaľovaniu, takže som ani nemohol žiadnu právomoc využiť.

  • Uzatváram rozpravu.

    Pán navrhovateľ si želá vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem veľmi krátky. Pozeral som si stanovisko vlády k návrhu na odvolanie a sú tam absolútne lživé vyjadrenia, že odvolávanie z dôvodov, ktoré už raz boli prednesené, bolo vyvrátené. Žiaden z argumentov, ktorý sme poskytli v súvislosti s pánom ministrom Kaníkom, nebol nikým a ničím vyvrátený, ba, naopak, prichádzajú ďalšie nové a nové argumenty, ktoré to naše stanovisko len podporujú.

    Ďalej tu čítam, že Ľudovít Kaník mal všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni vyrovnané k júlu 2000, predpokladám, že je myslené, že má vyrovnané záväzky z pohľadu istiny, pretože penále, ktoré mu Sociálna poisťovňa odpustila, je takisto záväzkom, ktorý nebol zaplatený. Čiže ani táto veta nie je pravdivá.

  • Ja nebudem dlho zdržovať, ale neodpustím si, pán minister, jednu poznámku k tým holým zadkom. Je pravdou, že Smer vo svojej kampani vyrobil päť holých zadkov na billboard. Ale na toľko zadkov holých, koľko ste vy vyrobili, by nestačili všetky billboardy na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca požiadal o slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne krátko zareagovať na dôvody, ktorým strana Smer argumentuje opakovane pri odvolávaní ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Strana Smer je v súčasnosti, samozrejme, nespokojná, nervózna, lebo napriek volebnému úspechu v roku 2002 zostali tak, ako pred chvíľou aj kolega predkladateľ prezentoval a ako to prezentovali aj v skutočnosti na predvolebných svojich billboardoch s holými zadkami, teda neúspešnými aj v opozícii. V decembri 2004 sa usilovala o odvolanie ministra práce, v ktorom neuspela. Namiesto vecného záveru sa preto vracia k osobným útokom a opätovne zavádza verejnosť. Dnes sa Smer snaží vyvolať dojem, akoby objavil nové fakty, pričom však opakuje len to, čo už raz bolo vyvrátené a odznelo v parlamente.

    Preto len zopakujem, že všetky záväzky ministra boli vyrovnané, iné pohľadávky boli na návrh exekútora neprípustné ešte v roku 2001 a súd v máji 2002 exekúciu zrušil. Z toho je zrejmé, že úrad práce o ničom nerozhodoval a už vôbec nič neodpúšťal, len sa riadil rozsudkom nezávislého súdu. Následné kroky boli vykonané v súlade s právoplatným rozsudkom a neboli subjektívnymi rozhodnutiami inštitúcií či osôb, ako naznačuje strana Smer.

    Opozícia má právo, ale aj povinnosť kritickým spôsobom poukazovať na chyby a nedostatky vládnych zákonov a ich návrhov a zároveň má právo participovať na ich skvalitňovaní. To je prirodzené a, povedal by som, aj žiaduce. Keby to ale fungovalo aj v prípade strany Smer, tak sa dnes venujeme naozaj vecným a z hľadiska občanov dôležitým a prospešným veciam. Toto je, žiaľ, prípad, keď vecnú kritiku nahradila osobná a nevyberaná averzia predsedu najsilnejšej opozičnej strany na adresu ministra, ktorý má za sebou reálne výsledky v podobe historického poklesu nezamestnanosti, výsledky komplexnej reformy sociálneho zabezpečenia a jedinečnej dôchodkovej reformy.

    Pán Fico, pýtam sa vás ako právnika, či je porušením zákona to, keď sa občan tejto krajiny správa v jeho medziach. Ja sa opakujem. Túto otázku som vám položil aj na predošlej schôdzi. Podľa vás keď minister Kaník porušil zákon, je podľa mňa vašou občianskou povinnosťou to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Dnes na tejto mimoriadnej schôdzi zaznela zmes verbálnej propagandy, polopravdy, klamstvá...

  • Pán poslanec, prosím, vyjadrujte sa k diskusii z rozpravy.

  • Áno, už končím, pán predseda. Bola by to naozaj legitímna práca opozície, ak by argumenty boli vecné. Týmto konaním strany Smer ukázal, aký je antireformný a vo svojich aktivitách neúspešný. Potom ako pán Fico stratil potenciu odbornými argumentmi napádať vládne reformy, ako aj politickú oporu v opozícii, zostali mu už len osobné útoky a invektívy. Je to prirodzený prejav politika, ktorý sa ocitá v politickej izolácii a ktorému hrozí strata tváre.

    Pán Fico, v relácii „Sito“ vo štvrtok ste verejnosti sľúbili...

  • Reakcia z pléna.

  • K veci rozprávam, pani kolegyňa. Ste vo štvrtok sľúbili verejnosti, že zverejníte poslancov tých, ktorí majú podlžnosti v poisťovniach na poistnom. (Potlesk.) Dnes na odplatu predkladáte uznesenie, ktorým my máme hlasovať za také uznesenie, že nad 50 % keď je niekto majiteľom nejakej firmy, až potom sa ním budeme zaoberať. (Potlesk.) Ešte raz to chcem zopakovať, pán Fico, čo som pred chvíľou povedal. Dali ste taký návrh uznesenia, kde sa zakrývate za to, čo ste verejnosti vo štvrtok sľúbili. (Potlesk.) Tak vás vyzývam, aby ste láskavo verejnosti zverejnili mená dlžníkov vašich poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste prestali telefonovať v rokovacej sále. Radšej upozornite kolegov poslancov, aby dodržiavali rokovací poriadok.

  • Pán predseda, na záver. Chápem vašu stratégiu, pán Fico, aj stratégiu vašej strany, no mňa a, myslím, každého logicky a triezvo uvažujúceho poslanca by vaše argumenty, ktoré dnes tu odzneli, presvedčiť nemali. Mňa ako i klub SDKÚ rozhodne nepresvedčili, a preto váš návrh na odvolanie ministra Kaníka nepodporíme. Skončil som, pán predseda.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pred hlasovaním vyhlasujem 5-minútovú prestávku v rokovaní o tomto bode programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Pán predseda, chcem veľmi dôrazne protestovať v mene poslaneckého klubu strany Smer. Ďakujem vám, že ste to pochopili aj vy, ale nie dôrazne, aspoň do budúcnosti. Došlo k hrubému zneužitiu funkcie spravodajcu Národnej rady. Buď je to z neznalosti, pán kolega, ja len prosím, už po dvoch rokoch by sme ho mohli poznať, vašou úlohou bolo zhodnotiť diskusiu, ak ste chceli mať len vecné stanovisko, veľmi radi by sme si ho boli vypočuli v rámci rozpravy, ale takto ste iba hrubo zneužili rokovací poriadok. A prosím pre budúcnosť, aby sa, pán predseda, takéto veci už nestávali. Ďakujem.

  • Pán poslanec Číž, iste ste si všimli chvíľu, keď som mal dojem, že pán poslanec a pán spoločný spravodajca nereaguje na vystúpenie poslancov z rozpravy. Ale on reagoval neskôr na vystúpenie poslancov z rozpravy, keď spomínal uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Blanár. Takže buďme k sebe trošku korektní a takto aj posudzujme vystúpenie jedného a druhého poslanca.

    Páni poslanci, 5-minútová prestávka.

    Pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby o odvolaní ministra sme hlasovali v tajnom hlasovaní.

  • Pán poslanec, keby ste tu boli bývali, tak by ste vedeli, že takýto návrh už padol.

  • Páni poslanci, 5-minútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na odvolanie člena vlády povereného riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Prosím pánov poslancov a pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal návrhy hlasovaní, ktoré poslanci navrhli k prerokúvanému bodu programu počas rozpravy k tomuto bodu. Najskôr o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Číž, ktorý žiada, aby Národná rada o návrhu na odvolanie hlasovala tajne.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, upokojte sa, sadnite si na svoje miesta a hlasujte podľa svojho slobodného rozhodnutia.

    Páni poslanci, hlasujeme o návrhu hlasovať o odvolaní ministra tajne. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 42 za, 67 proti, 16 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

    Budeme hlasovať o tom, kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 63 za, 57 proti, 15 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 88 nevyslovila nedôveru členovi vlády Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Panie poslankyne, páni poslanci, počas rozpravy predniesol pán poslanec Blanár návrh, aby Národná rada zriadila, vlastne predseda Národnej rady zriadil komisiu. Návrh máte rozdaný do lavíc. Upozornil som predkladateľa tohto návrhu, že nie je v súlade s rokovacím poriadkom a kompetenciami, ktoré Národnej rade zveruje Ústava Slovenskej republiky, preto nedám hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Pán poslanec Blanár súhlasí.

  • Reakcia poslanca.

  • Trvá na hlasovaní.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, hlasujeme o námietke pána poslanca Blanára, ktorý trvá na tom, aby Národná rada o tomto návrhu hlasovala.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 44 za, 66 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Námietku pána poslanca Blanára sme neschválili.

    Tým sme hlasovali o všetkých návrhoch programu 39. schôdze, ktorú týmto vyhlasujem za skončenú.

  • Rokovanie 39. schôdze NR SR sa skončilo o 16.36 hodine.

  • Po skončení 39. schôdze NR SR pokračovala 40. schôdza NR SR.