• Pani poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte pred tým, ako pristúpime k rokovaniu o bode programu vládny návrh Trestného zákona, vás chcem informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Danko a pán poslanec Boris Zala.

    Teraz poprosím navrhovateľa a spravodajcu Trestného zákona, aby zaujali svoje miesta a poprosím posledného ústne prihláseného, predposledného ústne prihláseného do rozpravy, pána poslanca Cupera, aby vystúpil k prerokúvanému bodu programu

    vládny návrh Trestného zákona (tlač 656).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Možno, že by bolo správnejšie povedať predostatného, lebo posledný, to už, alebo ostatný, tak je správnejšie po slovensky, posledný...

  • ... okamih nášho života ešte len príde.

  • Pani kolegyňa, dobre, takže sme sa prebrali, je to dobre. Vážené dámy, vážení páni,

  • So smiechom.

  • dovoľte mi, aby som povedal niekoľko poznámok aj ja k vládnemu návrhu Trestného zákona, ktorý máte pred sebou ako tlač 656. Je nepochybné, že slovenské trestné právo nezodpovedá nárokom, ktoré kladie na túto oblasť práva demokraticky a právny štát. Bolo, samozrejme, prijaté v iných spoločensko-ekonomických pomeroch, bolo síce prispôsobené a prispôsobované je stále meniacim sa spoločenským potrebám, ale je celkom logické, že úloha rekodifikovať, to znamená znovu usporiadať, znovu systematizovať oblasť trestného práva sa javila od roku 1989 ako priorita každej vlády. Nie je to úloha ľahká. Som rád, že sa táto vláda tejto úlohy zhostila. Samozrejme, ak pozrieme predlohu rekodifikácie Trestného zákona, má isté pozitíva z hľadiska systematizovania a usporiadania, tu nie je možné snahu ministerstva spravodlivosti, ktoré túto úlohu plnilo z poverenia vlády, uprieť. Samozrejme, že túto úlohu bolo možné plniť v dvoch smeroch. Teda trestné právo je vlastne, alebo jeho úloha z hľadiska idey spravodlivosti je o tom, že rozdeľuje spoločenské zlá. Teda nie spoločenské dobrá ako iné oblasti právneho poriadku. Tieto spoločenské zlá je možné rozdeľovať prísnejšie alebo menej prísne. Teda v oblasti trestného práva sa tomu hovorí penalizácia alebo depenalizácia alebo sprísňovanie trestnoprávnych podmienok, ukladania trestov alebo výkonu trestov. V tejto oblasti, samozrejme, je jednoznačná tendencia v Trestnom zákone sprísniť trestnoprávny postih, ďalej znížiť vekovú hranicu trestnoprávnej zodpovednosti.

    Moja prvá teda výhrada, ktorú vznášam, aj teda v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, smeruje k tomu, že nie sme za to, aby sa znižoval vek, ktorým má nastupovať trestnoprávna zodpovednosť, na 14 rokov. Tých pár, alebo ako pán minister hovoril, okolo tisíc prípadov, ktoré sa ročne na Slovensku vyskytnú, tvoria veľmi malé percento z celkového počtu spáchaných trestných činov, i keď niektoré z nich sú brutálnejšie, nemyslím si, že by riešili celkový problém kriminality slovenskej spoločnosti. Treba sa pozrieť, samozrejme, pán minister, aj na to, prečo sa jednotlivé druhy kriminality v slovenskej spoločnosti páchajú, a sprísnený trestný postih nie je všeliek, to sa vie už najmenej 150 rokov. To je jedna výhrada, ktorú máme.

    Ďalšiu výhradu, ktorú máme, je § 30, plnenie úloh agenta. Aj tá je v celkových súvislostiach aj trestného procesu zaujímavá. No naše výhrady, najpodstatnejšie, smerujú k piatej hlave, piatej hlave Trestného zákona, v ktorej je riešená trestná zodpovednosť právnických osôb, to znamená paragrafy 122, až nasledujúce, 129. K tomuto smeruje naša zásadná výhrada a to v tom zmysle, že ak toto, tieto ustanovenia v Trestnom zákone ostanú aj po hlasovaní, po pozmeňujúcich návrhoch, poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko nemôže podporiť v takomto znení novelu Trestného zákona. Jednoznačne vychádzame z toho, čo je dané.

    Veda trestného práva hovorí, ale aj veda, teória spravodlivosti a filozofia spravodlivosti hovorí, že subjektom trestného činu môže byť len človek, teda osoba fyzická. Trestné právo nepozná kolektívnu trestnú zodpovednosť. Vyjmúc trestné činy, ktoré boli napríklad súdené podľa Norimberských zákonov, ale na to bol prijatý osobitný poriadok, s ktorým sa bolo treba zmieriť. Ak chce sa niekto tým hlbšie zaoberať, kolektívnou trestnou vinou, prosím, treba si pozrieť nemeckého filozofa Karla Jaspersa, ktorý sa zaoberá týmito problémami. Jaspers jednoznačne klasifikuje kolektívnu trestnú zodpovednosť ako nie trestno-právnu zodpovednosť, ale zodpovednosť politickú. Ak teda sa chceme tomuto problému vyhnúť, to znamená, že ja si myslím, že aj keď v ďalších ustanoveniach, to znamená § 122 až § 123 definujú síce kolektívnu trestnú zodpovednosť osôb právnických, ale v konečnom dôsledku táto trestnoprávna zodpovednosť v nasledujúcich paragrafoch je ukladaná najmä teda individuálnym osobám tak, ako je to v teórii trestného práva. Domnievam sa, že tieto ustanovenia sú veľmi, veľmi zneužiteľné na politické ciele. Nemajú nič spoločné s riešením trestnoprávnej zodpovednosti ani trestnoprávnej viny. Preto ich je potrebné z Trestného zákona vypustiť. Samozrejme, aby som nebol podozrievaný, že som si nepozrel aj ďalšie veci, ktoré súvisia s kolektívnou trestnou zodpovednosťou, áno, trestnoprávna zodpovednosť kolektívna bola a je riešená niekedy aj vo vojnovom práve, napríklad pri vojnovej úžere osôb, kolektívnych korporácií alebo ďalších subjektov, ktoré sa podieľajú na páchaní trestných činov, ktoré súvisia s vedením vojny.

    Pokiaľ ide, samozrejme, o zneužiteľnosť, ja som si doniesol, ja som si doniesol jedno uznesenie, ktoré prednedávnom, 15. 6. 2004 vydal, dnes už pána Šáteka, nie riaditeľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti alebo boja s korupciou, kde už, samozrejme, pán minister, predbehli vaše rekodifikačné snahy a jednoznačne riešia kolektívnu trestnú zodpovednosť a to veľmi svojským spôsobom. Na prvej strane, nebudem čítať mená, je vylicitovaných osem ľudí, ktorí tvorili Prezídium Fondu národného majetku. Neviem prečo osem, lebo ich bolo deväť, ale asi preto, lebo v niektorých prípadoch bolo hlasovanie iba 8:0:0, a na strane druhej je potom napísané, že títo ľudia sa dopustili trestného činu sprenevery a porušovania pravidiel v hospodárskom styku tým, že ako členovia Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky jednohlasným hlasovaním, teda 9:0:0 vzali na vedomie rozhodnutie o zmene rozhodnutia o privatizácii a tak ďalej a tak ďalej. Pán minister, ja poznám iba jeden prípad jednohlasného hlasovania. Nebohý profesor Gyrášek kedysi svojho času povedal istému študentovi, ktorý hovoril o jednohlasnom hlasovaní senátu, senátu okresného sudu, že on pozná iba jeden prípad hlasovania, jednohlasného hlasovania, a to keď jeho dedo zakladal v Rožkovanoch pri Prešove Jednotné roľnícke družstvo. Všetci gazdovia mlčali, iba jeho dedo dvihol ruku a tak konštatoval: No vidíte, a tak sme jednohlasne založili Jednotné roľnícke družstvo v Rožkovanoch. Samozrejme, kolektívna, kolektívna trestná zodpovednosť, znova opakujem, je vecou politickou. Nepatrí, podľa môjho názoru, do trestného práva, aj keď sú tu odporúčania európskych inštitúcií, európskych orgánov. V konečnom dôsledku, doniesol som si aj učebnicu filozofa Veira, ktorý jednoznačne konštatuje, že právna subjektivita v trestnom práve patrí osobám fyzickým, nie právnickým, i keď pripúšťa aj tú možnosť, o ktorej tu hovoril pán Drgonec, že túto kvalitu možno pričítať hocijakej entite. Samozrejme, možno ju pričítať aj zvieratám, možno ju pričítať aj nejakým veciam, hmotným alebo nehmotným. Možno ju pričítať aj nejakým právnym fikciám ako napríklad politickej strane alebo hospodárskej organizácii. To je pravda, ale v každom prípade aj za tieto osoby, konštatuje Veir, vždy nesie konkrétna osoba zodpovednosť, alebo môže konať iba zástupca štatutárny, alebo zvolený, alebo zákonný. Takže v tomto smere máme výhrady a, jednoducho, nemôžeme podporiť tieto ustanovenia, ak budú vypustené z novely Trestného zákona, prosím, môžeme rozmýšľať o tom, že podporíme novelu Trestného zákona.

    Ďalšia moja výhrada smeruje voči § 137 ods. 1 Trestného zákona. Istý sociológ práva Eugen Elrich svojho času písal o kaučukových paragrafoch. Kaučukové paragrafy do moderného trestného práva jednoducho nepatria. Podľa môjho názoru ustanovenie § 137 ods. 1 je takým vágnym, kaučukovým paragrafom, v ktorom je absolútne bezbrehá, legálna definícia toho, čomu sa hovorí v trestnom práve pojem verejný činiteľ. Lebo na tento pojem, na túto legálnu definíciu sa viaže niekoľko veľmi vážnych trestných činov. Z vlastnej advokátskej praxe môžem povedať, že nie je absolútne jasné orgánom činným v trestnom konaní, a to orgány vyšetrovania, prokuratúry aj súdov nemajú jasné, kto je v danom prípade verejným činiteľom. Bolo vydané isté stanovisko Generálnej prokuratúry k tomu, ako definovať pojem verejný činiteľ. Samozrejme, verejný činiteľ je ten, kto vydáva štátnomocenské rozhodnutia. Teda musí tam byť prvok moci a prvok rozhodovania. Ale musia to byť rozhodnutia, ktoré smerujú k osobám právnickým alebo k osobám fyzickým. Teda musia to byť individuálne rozhodnutia. Ja sa pýtam, pán minister, aké individuálne rozhodnutia vydávajú poslanci zákonodarného orgánu. My vydávame alebo prijímame kolektívne rozhodnutia, ktorými sú normatívne právne akty, ktorým sa hovorí ústavné zákony alebo zákony. Ja sa pýtam ďalej, aké individuálne právne akty vydáva prezident Slovenskej republiky, vyjmúc, samozrejme, ja viem, budete hovoriť, vyňať rozhodnutie o milosti. Ale aj to vydáva s kontrasignutím, podpisom vaším. To znamená, že alebo aspoň pripravujete mu podklady. A, samozrejme, v teórii spravodlivosti je mnoho názorov, ktoré by som mohol odcitovať, že teda milosť alebo teda amnestia v akejkoľvek svojej jednej z troch podôb nie je právnym prostriedkom, ale prostriedkom etickým, mravným. A teda neplatí o nej to, čo, samozrejme, tu hovoríme. Preto si myslím, že k verejným činiteľom nie je možné pričítať prezidenta Slovenskej republiky v zmysle tejto teórie, členov zákonodarného orgánu. Samozrejme, sudcovia by tam ostali, prokurátori tiež, pretože vydávajú štátnomocenské rozhodnutia takejto kvality. Pochybné je aj to, aby tam ostali členovia vlády, ktorí nenesú ani dokonca právnu, len zodpovednosť výkonu svojej funkcie, ústavnú. Samozrejme, inde zodpovedajú ako každý bežný človek, ak spáchajú nejaký trestný čin alebo a kde na nich neplatia exempcie, výnimky alebo imunity. Takže mohol by som, samozrejme, pokračovať. Takisto o predstaviteľoch vyššieho územného celku. Veľmi vágna definícia.

    Bol by som za to, vážený pán minister ako predkladateľ, aby sa ešte raz pozrelo na toto vágne ustanovenie § 137 a spresnilo. Lebo pokiaľ ostane v takejto podobe, tiež nám to veľmi bude sťažovať situáciu, aby sme mohli dvihnúť za novelu Trestného zákona ruku.

    V podstate až, pokiaľ teda naše výhrady smerujú, to znamená, je to až po, od § 122 až po § 130, ktorý žiadame z novely vypustiť. Potom, samozrejme, bolo by potrebné vytvoriť novú legálnu definíciu verejného činiteľa. Ostatné veci, s ktorými prichádzate, sú, prosím, podľa môjho názoru v mnohých smeroch prínosné. Treba to kvitovať a potom ani náš poslanecký klub nebude mať nejaké väčšie výhrady a za takto upravený zákon zahlasuje. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Drgonec a Abelovský. Nech sa páči. Končím ďalšiu možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán doktor Samaš, chcete sa aj vy prihlásiť? Nie. Nech sa páči, pán poslanec Drgonec.

  • Nechcem vôbec spochybňovať všetko, čo povedal pán docent Cuper, ale rozhodne si myslím, že v jednej veci sa pán docent mýli. Kolektívna zodpovednosť a zodpovednosť právnickej osoby, to sú dve veci, ktoré sú celkom rozdielnej povahy, po prvé, a po druhé, pokiaľ ide o možnú zodpovednosť vo vzťahu k Európskej únii, včera sa zdalo, že stačí, ak pôjdeme na výmenu skúseností do Nemecka a sme z pece vonku. Sme zachránení. Európska komisia však práve včera vydala oznámenie, že podala žalobu proti Nemecku a Rakúsku za to, že vo svojom vnútroštátnom poriadku neharmonizovala jednu smernicu. A zdá sa, že Nemecko nepatrí k štátom, ktoré majú know-how na to, ako sa vyhnúť zodpovednosti za konanie v rozpore s právom Európskej únie.

  • Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

  • Chcel by som reagovať na to, čo hovoril docent Cuper, ale v podstate aj na to, čo odznelo tu včera, ale nadväzuje to, a to spresnenie tých výhrad, ktoré tu odzneli v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou právnických osôb podľa Trestného práva a aj argumentu doktora Drgonca, pokiaľ argumentoval, že je tu aj objektívna zodpovednosť v našom právnom poriadku prítomná. To som nikdy nespochybňoval. Naopak, niekde sa aj vyžaduje takáto zodpovednosť ako napríklad v pracovnom práve, kde sa prezumuje zavinenie práve preto, že sa veľmi ťažko dokazuje zo strany pracovníka alebo zamestnávateľa. Tak musia byť také ustanovenia, ktoré prezumujú zavinenia, a teda ten, kto je potom dotknutý, musí pred súdom preukázať opak. Čo je úplne absurdné v trestnom práve, aby v takejto pozícii bol nejaký subjekt, ktorý je postavený ako obžalovaný a hrozia mu tie najprísnejšie sankcie. Takže len by som povedal tými istými slovami, že tí, ktorí nepoznajú právo, aby vedeli, že prečo je ten argument zásadný proti tomu, aby právnické osoby neboli v Trestnom zákone, je nedostatok zodpovednosti za zavinenie. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cuper...

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Drgonec, ja sa vôbec nesporím o tom, že Nemecko bolo žalované alebo Rakúsko, ale nebolo žalované pred vnútroštátnymi súdmi, a nie z trestnoprávnej zodpovednosti. Áno, bolo žalované pred súdom, zrejme možno Európskych spoločenstiev. Lebo v konečnom dôsledku to, čo som hovoril, aj Hans Kelzen hovorí, že jediným ozajstným kolektívnym subjektom, ktorému možno pripočítať nejakú zodpovednosť, je štát ako korporácia. Lenže to sa prieči logike. Štát vlastne v trestnom práve je ten, kto teda trestá zločiny, takže sám proti sebe asi by ťažko voči sebe vzniesol nejakú kolektívnu trestnú zodpovednosť. V konečnom dôsledku, podotýkam, štát ako korporácia. Nie verejného práva, ale korporácia, teda spoločenstvo osôb, ktoré majú štátne občianstvo a žijú na danom teritóriu štátu. To znamená, že v danom prípade aj Európske spoločenstvá, áno, vyšli z tejto filozofie, že štát nesie kolektívnu zodpovednosť. Ja sa nehádam, len mne to vadí práve tu v Trestnom zákone. Áno, dajte to do Obchodného zákonníka a ja nebudem mať nijaké výhrady. Áno, bude to v súlade so všetkým, čo tu smeruje k tomu, že nebude možné tieto ustanovenia zneužívať orgánmi činnými v trestnom konaní na politické ciele. O to tu ide. A za danej situácie je to zneužiteľné. Uviedol som vám len dva príklady. Mohol by som zo svojej advokátskej praxe uviesť aj ďalšie. A my predsa budujeme právny štát. Chceme tu mať demokratický a právny štát. Musíme tu mať garantované práva a slobody občanov. Musíme tu mať slobodnú hospodársku súťaž. A ak budeme mať takéto ustanovenia v Trestnom zákone, myslím si, že to...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, vypršal váš čas. Posledný do rozpravy prihlásený je pán poslanec Gál. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V prvom rade by som chcel upozorniť na vážnosť zákona, ktorý prerokúvame, ako to spravil včera pán poslanec Miššík, lebo vždy keď je otvorený v parlamente Trestný zákon, tak hociktorému z nás tu hrozí vážna ujma.

    Budem sa vyjadrovať k Trestnému zákonu vo všeobecnosti, nie vo filozofickej rovine, patrí to skôr do prvého čítania, konkrétne pozmeňujúce návrhy ani nedávam, keďže všetky moje návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe. Chcel by som využiť túto príležitosť a fakt dávať tomuto zákonu tú vážnosť, ktorú ona si zaslúži, lebo predošlé kódexy, aj Trestný zákon, aj trestný poriadok, platili 40 rokov. Bolo množstvo noviel, pri Trestnom zákone vyše 30. No ale už s tými novelami sme nestačili na tie spoločenské zmeny, na tie reformy, ktoré sa udiali v našej spoločnosti. Nevládali sme ani boj proti novým formám páchania trestných činov. Čiže fakt bolo načase, aby sme pristúpili ku schváleniu nového Trestného zákona v tom modernejšom ponímaní. Je taký slogan, že pomaly ďalej zájdeš. Aj keď návrh je v parlamente od jari minulého roka alebo od leta, ja si stále myslím, že mohli sme nechať ešte istý čas na rozdiskutovanie tých otázok, ktoré sa javia aj v tomto druhom čítaní rozporuplné, sú rôzne názory. Lebo si myslím, že tento zákon by sme mali prijať čo najväčším kompromisom, najväčším kvórom.

    Vzhľadom ani na predmet úpravy nejde sa ponáhľať, aj čo sa týka právnických osôb. Mali sme ešte určite komunikovať s Európskou úniou a s členskými štátmi, s partnerskými členskými štátmi o tejto úprave. Chcel by som vyzdvihnúť aj rekodifikačnú komisiu, ktorá odviedla kus dobrej práce. Ale tieň na ich prácu troška vrhá tá spoločná správa, kde je vyše 200 bodov a v ústavnoprávnom výbore sme prerokúvali ešte viac pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Čiže to tiež navádza k tomu, že sme sa nemali kde ponáhľať. Ale keďže máme teraz už, na tom nič nezmeníme, tak aspoň fakt, aby sme vytvorili priestor na to, aby sme sa rozhodli, ktoré návrhy podporíme, ktoré nepodporíme, dostatočný čas, aby sme mali nejaký kompaktný zákon, ktorý, dúfam, bude platiť ďalších 40 rokov.

    Negatívum trošku je, že zákon vo všeobecnosti plošne sprísňuje trestné sadzby a ani s tou kontradiktórnosťou sme to veľmi neprehnali. Uviedol by som aj niektoré pozitíva k tomu vládnemu návrhu Trestného zákona, ktoré ja veľmi vítam. Je to systematika Trestného zákona, keď do popredia sa dostali fakt tie hlavy, tie trestné činy, na ktorých odhaľovaní má naša spoločnosť najväčší záujem. Je to aj prepracovanosť niektorých inštitútov. Však od toho je potom aj ten Trestný zákon obsažnejší, ale dúfam, že s tým sa fakt odstráni tá nejednotnosť aplikačnej praxe v súdnych rozhodnutiach. Alternatívne tresty. To už chýbalo v Trestnom zákone určite od prevratu, keďže penalizujeme stále aj tých páchateľov, ktorí spáchajú menej závažné trestné činy. Vytrhávame ich zo životného prostredia, rodiny, idú na výkon trestu odňatia slobody, keď sa vrátia, nie raz sa nevedia potom adaptovať naspäť do prostredia, kde žili, a často to vedie aj k recidíve. Preto vítame tresty, ako je domáce väzenie alebo probačný dohľad, ako aj prácu. Teší nás, aj mňa, hlavne nová úprava krajnej núdze nutnej obrany a „opravne“ použitia zbrane. Nie rád som videl alebo vnímal tie prípady, keď išlo o nutnú obranu, krajnú núdzu alebo „opravne“ použitie zbrane, keď vlastne tá nejednoznačnosť Trestného zákona sa obrátila proti tým, ktorí chránili povedzme svoje zdravie, život alebo majetok. Dúfajme, že tento návrh tomu zabráni, dá sa polemizovať o tom, čo navrhol včera pán poslanec Fico, ja len ako som zvedený, prečo to nepredložili skôr. Prečo až teraz, že, no fakt, bol na to priestor, dostatočný a mohli sme o tom vážnejšie diskutovať ešte predtým, ako by sme to posudzovali v pléne. No Trestný zákon obsahuje aj diskutabilné inštitúty. Je to trestnoprávny postih právnických osôb, keď odborná verejnosť dosť protestovala proti, nevedeli si predstaviť, ako bude trestne stíhaná právnická osoba za trestný čin vraždy alebo ďalšie špecifické trestné činy. Ale keď prijmeme ten zúžený paragraf, na environmentálne trestné činy, na hospodárske trestné činy alebo na trestné činy, ktoré môžu súvisieť s činnosťou nejakej právnickej osoby, tak nemám nič proti tomu, aby sme túto novinku zaviedli do nášho Trestného zákona.

    Zníženie vekovej hranice trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých z doterajších 15 rokov na 14 rokov. Počul som veľa názorov na to, že mali by sme klásť dôraz radšej na prevenciu a nie stavať tieto deti pred súd. Na druhej strane časté a brutálne páchanie trestných činov osobami mladšími ako 15 rokov nás núti k tomu, aby sme pristúpili k nejakým krokom. No a charakter tých trestných činov, si nemyslím, že dáva nám možnosť, aby sme týchto mladých ľudí prevychovávali do tej miery, že nejaké pôsobenie nejakého psychológa, ich prístup k hodnotám spoločnosti nejako sa zmení. Na druhej strane fakt, aby sme dávali pozor na to, aby sme z týchto mladých ľudí nevychovali nejakých ozajstných recidivistov.

    Prísny trestnoprávny postih konzumentom omamných látok. Je to na siahodlhú diskusiu . Sú zástancovia, ktorí sú konzervatívnejšieho charakteru. Čiže im stačí tá úprava, ktorá je teraz v pôvodnom návrhu, spoločná správa obsahuje trošku zmiernenie. Bude robiť rozdiel medzi konzumentom, ktorý má jednodennú dávku pri sebe, konzumentom, ktorý má viacero dávok pri sebe, ale bude dokázané, že on tú drogu má pre vlastnú potrebu a bude robiť rozdiel medzi dílermi. No a som postrehol v laviciach aj celkom liberalizačný návrh, ktorý nebude asi predložený, lebo nevystúpi navrhovateľ s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý by zaviedol beztrestnosť pre jednu dávku drogy. Ale sú veci, ktoré veľmi negatívne vnímame. Negatívne vnímame snahu ministerstva vynechať z novej úpravy Trestného zákona trestné činy, ktoré obmedzujú slobodu prejavu, trestné činy verbálneho charakteru. Ide o trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 Trestného zákona, ktorý je dnes v platnosti a trestný čin podľa § 261, takzvanú osvienčimskú lož. Ministerstvo argumentuje tým, že tieto paragrafy obmedzujú základné ľudské právo, právo na slobodu slova. Ja sa domnievam, že právo nie je absolútne, skoro nikdy. Je to tak s vlastníckym právom. Nerasty na území Slovenskej republiky môže vlastniť len štát, pritom v Spojených štátoch amerických toto právo skôr smeruje k tomu absolútnemu charakteru. Je to tak aj so slobodou pohybu. Nemôžem ísť tam, kam sa mi zachce. Stačí sa o tom presvedčiť tu na vrátnici Národnej rady. Proste sú nejaké obmedzenia, vždy, ktoré vytvorí spoločnosť, že hej, tu sa tvoje právo skončilo.

    Mohol by som menovať ďalšie a ďalšie ustanovenia garantujúce ľudské práva, ktoré tiež nie sú absolútneho charakteru. Sú niečím obmedzené. Tie obmedzia pramenia v nejakých iných právach, ktoré sa nemôžu porušiť, alebo sú to práva, ktoré sú vytvorené na základe historicko-spoločenského vývoja, alebo sú obmedzené vyšším záujmom spoločnosti. Vo všeobecnosti je možné použiť staré pravidlo, že práva jednotlivca končia tam, kde sa začínajú práva niekoho iného. Čiže uplatnením svojich práv nemôžem pošliapať práva iných. A v prípade práva na slobodu prejavu je to právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ktoré je garantované článkom 19 Ústavy Slovenskej republiky, to jest dôstojnosti ako príslušníka nejakej národnosti, rasy alebo s nejakým presvedčením. Svojimi výrokmi nemôžem beztrestne hanobiť, urážať iných len kvôli príslušnosti k nejakej inej skupine obyvateľstva. Spoločnosť musí mať záujem na tom, aby ochránila ústavou garantované práva iných, vytvorila prijateľné a prirodzené hranice medzi uplatnením práva jedného a medzi právom druhým. A práve Trestný zákon a trestný poriadok nám umožňujú, aby sme pomocou ich úprav tieto hranice vymedzili. Predsa nie každý verbálny výrok hanobiaceho charakteru bude trestným činom. O tom bude rozhodovať Trestný zákon, s pomocou Trestného zákona orgán činný v trestnom konaní, čiže len tie výroky hanobiaceho charakteru budú trestným činom, ktorý naplnia skutkovú podstatu a budú pre spoločnosť nebezpečné. Posúdenie, či tento výrok napĺňa skutkovú podstatu, a je pre spoločnosť nebezpečný, dávam do rúk nezávislého súdu. Skutková podstata trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia je v Trestnom zákone vyše 40 rokov a nikdy sa nezneužila. Alebo ja o tom neviem. Nerobila sa tu honba na čarodejnice. Nemyslím si, že keď necháme tento paragraf aj v novom Trestnom zákone, že by sa to zneužívalo. Skôr to bude na ochranu tých, ktorí si to zaslúžia. Nemyslím, že moderný demokratický štát je o tom, že všetko dovoľuje, ale o tom, že nájde prirodzené hranice medzi dvoma právami. Moderný demokratický štát má byť o pokojnom spolužití všetkých jeho občanov bez možnosti hanobiť toho druhého spôsobom, ktorý by naplnil skutkové znaky trestného činu podľa zaužívaných spoločensko-právnych noriem.

    Uviedol som pár konkrétností, ale ako som už naznačil, konkrétne pozmeňujúce návrhy nedávam, lebo sú obsiahnuté v spoločnej správe. Tak vás, ctené kolegyne, kolegovia, poprosím, keď budeme hlasovať o týchto návrhoch, aby vám prišli moje slová na rozum a skúsili sa aj podľa nich riadiť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou ešte pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Veľmi som sa poponáhľala, aby som mohla mať k pánovi poslancovi faktickú poznámku, pretože povedal, že návrh zahrnúť trestný čin hanobenia, ktorý som uviedla, je hon na čarodejnice. Pán poslanec, prečítajte si legislatívny návrh. Len v tej časti... Opak rozprával? Potom ďakujem za podporu, pretože asi obidvaja cítime, že trestný čin hanobenia tu bol. Žiaľ, v predloženom legislatívnom návrhu nie je a vyplýva z viacerých medzinárodných dokumentov, že toto treba spoločensky chrániť, lebo je to spoločensky nebezpečné konanie. Či už hanobenie rasy, národa, náboženstva, politického presvedčenia, poprípade aj hanobenie tých, ktorí sú bez vyznania. Takže verím, že tento doplnok k predlohe získa podporu v pléne. Ešte raz sa vám, pán poslanec ospravedlňujem, pretože bola som chvíľu, rokovala som tu vo vedľajších miestnostiach a počula som len ten hon na čarodejnice a mala som z toho dojem, že nechcete tú skutkovú podstatu. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja môžem len podporiť, to čo hovoril pán poslanec Gál ohľadom zníženia hranice trestnej zodpovednosti na 14 rokov, aj ja som za zníženie tejto hranice trestnej zodpovednosti, pretože je na to niekoľko dôvodov. Pokiaľ viem, zákon, trestný, platí od 61. roku, zatiaľ spoločnosť napredovala naozaj míľovými krokmi a to zrejme netreba zdôrazňovať a nemožno dnes tvrdiť to, že osoba, ktorá má 14 rokov, nevie, čo činí. A nemôžu za to len tie brutálne trestné činy, lebo toto nie je jediným dôvodom, pre ktorý aj ministerstvo spravodlivosti, predkladateľ, aj niektorí poslanci túto skutočnosť podporujú. Jednoducho, aj v okolitých krajinách sa o tejto veci diskutuje. Posledným takým príkladom je Česká republika a verím, že sa nám podarí presadiť zníženie trestnej zodpovednosti na tých 14 rokov. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Gál chce reagovať na faktické poznámky.

  • S pani kolegyňou Tóthovou sme si to vysvetlili, takže na ňu nebudem reagovať. Ale chcel by som doplniť pána kolegu Miššíka alebo upozorniť na to, že hej, budem hlasovať za zníženie vekovej hranice trestnoprávnej zodpovednosti na 14 rokov, ale tiež sa treba zamyslieť nad tým, aby sme vytvorili podmienky na prevenciu na základných školách, na stredných školách, aby sme tých mladých viedli k riadnemu životu.

  • Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister a podpredseda vlády ma požiadal o možnosť zaujať k rozprave stanovisko. Po ňom vystúpi pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod by som sa chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí v rozprave vystúpili s názorom na nový Trestný zákon, ale aj s pripomienkami. Ja si nemyslím, že počet pripomienok, počet pozmeňujúcich návrhov je nejaký veľký. Aj v pléne je právo poslancov pozmeňujúce návrhy podávať, ja sa k nim, samozrejme, stručne vyjadrím, ale je to prejav snahy prijať moderný a dobrý trestné kódex, ktorý bude chrániť našich občanov.

    Teraz sa vyjadrím - a budem sa snažiť byť stručný - k jednotlivým vystúpeniam poslankýň a poslancov.

    Ako prvý vystúpil pán poslanec Fico, ktorý v úvode podrobil kritike snahu o akúsi kombináciu európskeho a anglo-amerického systému a zrejme myslel trestný proces. Musím však povedať, že mnohé prvky kontradiktórneho procesu, ktorý má svoj pôvod v anglo-americkom systéme, prebrali mnohé európske krajiny a to aj kvôli tomu, že trestný proces musí spĺňať požiadavky článkov 5 a 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý vyžaduje kontradiktórne trestné konanie. Preto Francúzsko, Taliansko, ale aj Nemecko a iné krajiny prvky kontradiktórneho trestného konania prebrali a týmto smerom ide aj naša kodifikácia. Myslím si, že je v súlade s trendmi, ktoré sú na európskom kontinente. Pán poslanec sa v stručnosti zmienil aj o problematike materiálneho a formálneho chápania trestného činu. My sme išli na variant, že materiálny korektív je zakotvený v hmotnom práve pri prečinoch, ale pri zločinoch vychádzame z formálneho chápania trestného činu, ktorý viac vylučuje možné svojvoľné konanie. Samozrejme, materiálny korektív obsahuje trestné právo každého štátu. Rozdiel je možno len v tom, či ten materiálny korektív je vyjadrený v hmotnom práve cez nebezpečnosť, ako je to v súčasnosti, alebo závažnosť, alebo trestuhodnosť, alebo je vyjadrený v procesnom práve cez princíp oportunity pri začatí trestného stíhania. Pán poslanec zároveň kritizoval skutočnosť, že vláde chýba trestná politika. No, nemyslím si, že pán poslanec má pravdu, pretože už vo vládnom programe je celá jedna časť v oblasti spravodlivosti venovaná trestnoprávnej reforme. Nebudem ju čítať, ale sú tam vyjadrené základné princípy trestnej politiky tejto vlády, ktoré boli potom implementované v jednotlivých zmenách trestných kódexov a, samozrejme, sú vyjadrené aj v návrhu trestnej kodifikácie. Týka sa to otázky konania, kontradiktórnosti konania, ale aj trestnoprávnych inštitútov, ktoré v Trestnom zákone už boli prijaté, ako je trikrát a dosť, absolútne doživotie, prelomenie absorbčnej zásady ukladania trestov, zlepšenie postavenia obete trestného činu, mediácia, probácia, snaha zužovať trestné sadzby. Jednoducho, trestná politika je veľmi jasne vyjadrená v tomto relatívne stručnom, ale myslím si, že veľmi výstižnom dokumente. Nie som prívržencom toho, aby sme písali stovky strán a potom ich odovzdávali v pekných červených doskách. Ono keď niečo nevieme niekedy pomenovať a vyjadriť stručne, robíme analýzy, zriaďujeme komisie a výbory. Podľa mojej mienky efekt toho je veľmi obmedzený. Áno, myslím si, že najlepším prejavom názoru vlády a ministerstva spravodlivosti na trestnú politiku je predloženie nových trestných kódexov do parlamentu. Pán poslanec za stranu Smer sa vyjadril aj k problematike prevencie. Čo je fajn, prevencia je dôležitá, aj keď nič nekonkretizoval, takže sa na to veľmi ťažko reaguje. Samozrejme, všetci vieme, že represia nie je všetko, je potrebná aj prevencia. Ale už sa mi zdá, že z tohto termínu prevencie sa stáva akýsi postmoderný „newspeak“. Dobre vieme, že aj v minulosti za bývalého režimu v mnohých prípadoch bola prevencia takým poriadnym humbugom. Bolo to zakrývanie reality a nič to nedosiahlo. Prevencia je však dôležitá a ja som napríklad preto rád, že parlament včera obrovskou väčšinou hlasov schválil nový zákon o rodine, ktorého cieľom okrem iného je, aby každé dieťa mohlo mať vlastnú rodinu. Ak to už nemôže byť rodina biologických rodičov, tak to bude rodina rodičov adoptívnych, ktorí dieťa s láskou prijmú. Práve otázka fungovania rodiny asi môže mať veľmi veľký význam práve na prevenciu protispoločenskej činnosti. Obávam sa však, že keď rokujeme už o Trestnom zákone, tak je potrebné sa sústrediť na represiu, lebo Trestný zákon je zákon represívny, nikde inde nie je preventívny. Pán poslanec spomínal aj termíny, ktoré sa dlhé roky v našej najmä akademickej obci často vyslovovali, a to boli termíny dekriminalizácia a depenalizácia. Už to bolo ako taká mantra niekedy, ale poviem veľmi otvorene, nerozumiem celkom snahe alebo volaniu po dekriminalizácii a depenalizácii tvárou v tvár zvyšovaniu násilnej kriminality a zvyšovaniu brutality násilnej kriminality. Nejako mi to logicky nejde celkom dohromady. Sú to akési floskuly, akademické floskuly, podľa mojej mienky, ktoré nás priviedli k stavu, keď aj za veľmi závažné, násilné delikty je na Slovensku možné vyviaznuť so symbolickým, podmienečným trestom. Pán poslanec spomínal aj veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov a diskusie vo výboroch. No, samozrejme, Trestný zákon v osobitnej časti má 300 skutkových podstát. Keby sa len do každej skutkovej podstaty urobila malá zmena v otázke trestnej sadzby, už by to bolo 300 pozmeňujúcich návrhov. Nevidím to nijak dramaticky, aj keď musím povedať, že s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi nesúhlasím a vyjadrím sa, samozrejme, k nim o niekoľko minút. Pán poslanec predložil konkrétne dva pozmeňujúce návrhy k nutnej obrane a krajnej núdzi. Myslím si však, že sú úplne v súlade s tým, čo navrhuje vláda a ministerstvo spravodlivosti, rozšíriť hranice nutnej obrany a krajnej núdze len s tou výnimkou, že pri nutnej obrane sa vypúšťa definícia nutnej obrany pri skutkovom omyle, to znamená definícia putatívnej obrany. Myslím si, že by mala byť v Trestnom zákone zakotvená, nevidím to ako krok vpred, ale skôr ako krok smerom späť. Myslím si, že v týchto otázkach vieme nájsť spoločné riešenie, a myslím si, že je veľmi dobre vyjadrené v § 24 a 25 návrhu Trestného zákona.

    Ako druhý vystúpil pán poslanec Ševc za Komunistickú stranu, ktorý kritizoval dve veci, dve skutočnosti. Jedna z nich bola systematika, kde kritizoval skutočnosť, že trestné činy proti republike sú až v siedmej hlave v osobitnej časti, a nie v prvej hlave, ako je to dnes. Ja si však myslím, že návrh je správny. Do prvej hlavy patria trestné činy, ktoré útočia na najdôležitejšie hodnoty tejto spoločnosti, a to je asi ľudský život a zdravie. Rozhodne nie štát, a preto by mali byť v prvej hlave osobitnej časti práve trestné činy proti ľudskému životu a zdraviu. Práve minulosť a ideológia bývalého režimu, ktorá dávala na prvé miesto štát a trestné činy proti republike a až potom ľudský život a zdravie, bola filozofia, ktorú, myslím, je potrebné označiť za chybnú. A preto systematika osobitnej časti je podľa môjho názoru správna. Takisto pán poslanec spochybnil - a o tom sa diskutuje dlho a diskutovalo sa aj včera a dnes -, snahu znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov. Ja si myslím, že zrýchlený psychický a fyzický vývoj mladých ľudí, zvyšovanie kriminality mladých ľudí, na to je potrebné reagovať a aj v Trestnom zákone. Mnohé európske krajiny majú trestnú zodpovednosť na úrovni 14 rokov, niektoré dokonca aj nižšiu. Ak sa zvyšuje psychický vývoj, fyzický vývoj, tak si myslím, že je oprávnené o takomto kroku uvažovať, aj ho zrealizovať.

    Pán poslanec Cuper čítal jedno uznesenie, ja sa nerád uchyľujem k čítaniu skutkov v parlamente, ale jeden prečítam a opýtam sa vás, aký je váš názor, aký je váš zmysel pre spravodlivosť v takomto prípade. Išlo o prípad, ktorý sa stal pred niekoľkými rokmi. Išlo o osobu, ktorá mala 14 rokov, vošla do obchodu v jednom našom veľkom meste, do predajne potravín a po prevzatí cigariet od predavačky pristúpila k tejto predavačke a strednou až veľkou intenzitou a prudkosťou poškodenú celkom 69-krát bodla loveckou dýkou s dĺžkou čepele 13,5 cm a šírkou čepele 2,5 cm do oblasti hlavy, trupu a končatín. To malo, samozrejme, za následok veľkú stratu krvi, krvácanie do ľavej pohrudnicovej dutiny pri masívnom krvácaní navonok - následok okamžitá smrť. Následne obvinený v predajni z pokladnice vzal 5 000 korún. A teraz ja sa pýtam: Aký je náš zmysel pre spravodlivosť, keď takéhoto skutku sa dopustila v spolupáchateľstve osoba, ktorá mala 14 rokov. Mala by byť beztrestná? Môj zmysel pre spravodlivosť hovorí, že by beztrestná byť nemala. Že takéto konanie si zaslúži adekvátny trest.

    Pani poslankyňa Tóthová v úvode svojho vystúpenia taktiež kritizovala, že neboli vypracované princípy rekodifikácie ani legislatívny zámer. Asi sa pomýlila, pretože legislatívny zámer vypracovaný bol a bol schválený 31. mája 2000 uznesením vlády, to znamená, on existuje a z neho, samozrejme, rekodifikačná komisia aj vychádzala a on aj obsahuje základné princípy a východiská trestnej rekodifikácie. Pani poslankyňa celkom na podporu rekodifikácie povedala, že ďalšiu novelu by už Trestný zákon nezniesol. Teraz neviem, či mala na mysli aj tú svoju novelu trestného zákona alebo len tie, ktoré predkladajú iní páni poslanci alebo vláda, ale beriem to ako podporu trestnej rekodifikácie, samozrejme, toto vaše vyjadrenie. Takisto kritizovala ako pán poslanec Fico, že inšpiráciou bolo anglosaské právo. To som sa už snažil vyargumentovať, aj keď nebolo to zachytené o nič úplne konkrétne, a tiež sa dotkla otázky trestnej bipartície, to znamená rozdelenia trestných činov na zločiny a prečiny s tým, že bipartícia nezníži kriminalitu. Ja s tým absolútne súhlasím, že ju nezníži. Ona má iný účel. Po prvé, účelom bipartície je, aby pri tých menej závažných deliktoch, teda pri prečinoch bol jednoduchší a rýchlejší trestný proces. Preto aj trestný poriadok na to nadväzuje a pri prečinoch zavádza skrátené trestné konanie. To má podľa mojej mienky zmysel, aby sa nerobilo aj pri menej závažných deliktoch rovnako rozsiahle vyšetrovanie a následne aj súdne konanie a tiež to má zmysel v tom, že pri prečinoch platí materiálny korektív a pri zločinoch sa vychádza z formálneho chápania trestného činu.

    Pani poslankyňa sa dotkla už aj schválenej zásady trikrát a dosť a dokonca spochybnila jej ústavnosť. O tom tu už bola diskusia, keď sa táto zásada v parlamente schvaľovala, môj názor je, že otázka ústavnosti tu vôbec nevyvstáva. Obligatórne tresty má už aj dnes Trestný zákon. Obligatórne tresty majú mnohé trestné zákony európskych krajín vrátane Rakúska a Nemecka. Podľa našej ústavy súd rozhoduje o vine a treste. O vine a treste, je to jedno integrálne rozhodnutie. To nie sú dve osobitné rozhodnutia, jedno o vine a druhé o treste. A naviac pri zásade trikrát a dosť súd predsa len má možnosť rozhodnúť a nie je tam uložený jeden obligatórny trest. Inak by sme museli prísť k záveru, že vôbec trestné sadzby sú protiústavné, lebo tým limitujeme možnosť súdu uložiť akýkoľvek trest, aký súd v konkrétnom okamihu uzná za vhodné. Ja si myslím, že obligatórne tresty sú spravodlivé. Sú spravodlivé, lebo znamenajú za rovnaký delikt rovnaký trest. Vyhneme sa tým niekedy veľmi rôznorodému rozhodovaniu o výške trestu v jednotlivých regiónoch a na jednotlivých súdoch Slovenska. Takže ja mám skôr k obligatórnym trestom pozitívny prístup. Myslím si, že práve, naopak, môžu obmedzovať priestor na ľubovôľu a zrejme aj na korupciu. Znamenajú jasný a istý trest. A tým pádom podľa mojej mienky pôsobia aj v zmysle generálnej prevencie. Pani poslankyňa sa dotkla aj otázky zníženia vekovej hranice trestnej zodpovednosti, s čím vyjadrila v zásade súhlas, no upozornila ma na otázku kapacity Ústavu na výkon trestu v Sučanoch pri Martine. Tá kapacita Ústavu na výkon trestu odňatia slobody je relatívne veľká. Je 335 miest, pričom dnes vykonáva trest odňatia slobody 75 mladistvých. To znamená, že k žiadnemu kolapsu nemôže prísť. Dokonca sú úvahy aj o rozšírení kapacity v Sučanoch. Včera som vláde predložil správu o vyhodnotení stavu ubytovacích kapacít ústavov na výkon väzby a výkon trestu, kde navrhujem, aby do roku 2010 aj areál v Sučanoch bol rozšírený, aby sa tam mohlo získať ďalších asi 125 miest. To je veľký areál, v Sučanoch, čiže z tohto problém, samozrejme, žiaden nehrozí. Pani poslankyňa sa dotkla aj otázky pri väzenstve, finančných dopadov, ktoré však, samozrejme, sú veľmi ťažko kvantifikovatelné. Lebo máte pravdu - a to je aj koncepcia Trestného zákona -, sprísňujeme tresty pre násilné delikty. Ale pre tie menej závažné delikty umožňujeme tresty alternatívne. To znamená, aký bude konkrétny efekt na naše väzenstvo a na počet odsúdených a obvinených, dnes sa presne odhadnúť, myslím, nedá. Samozrejme, k nejakému zvýšeniu príde. Určite príde, ale pamätám si, keď parlament prerokúval pred rokom a pol novelu Trestného zákona, ktorá zakotvila zásadu trikrát a dosť, tak tu tiež boli obavy, akým enormným nárastom to zaťaží naše väzenstvo. Zatiaľ je 14 ľudí trestne stíhaných našou prokuratúrou pre trestné činy, kde im hrozí uloženie výnimočného trestu podľa zásady trikrát a dosť.

    Čo sa týka trestnej zodpovednosti právnických osôb, to je asi, naozaj, zdá sa, najkontroverznejší inštitút, ktorý spomenula aj pani poslankyňa Tóthová, ale po nej aj pán poslanec Drgonec, aj pán poslanec Abelovský, aj pán poslanec Cuper dnes, takže sa skúsim k tomu vyjadriť teraz. Je pravda, ako to už povedal pán poslanec Cuper, že doposiaľ naša teória aj prax vychádzala z názoru, že právnická osoba, ktorá predstavuje právnu konštrukciu a má teda fiktívnu subjektivitu, nemá vôľu a bez vôle jej nie je možné pričítať vinu a tým pádom ani trestnú zodpovednosť. Je to tak preto, že teória trestného práva vychádzala z trestnej zodpovednosti výlučne fyzických osôb. Ja som už včera v rámci úvodného slova povedal argumenty pre zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb, ale súhlasím s tým, že môžeme o tom diskutovať, aj o tom, že bude zodpovednosť právnických osôb pre presne vymenované trestné činy, najmä ekonomické a majetkové, v Trestnom zákone. Dovolím si vás však predsa len upozorniť, že napriek mnohým diskusiám o tom, či Európska únia vyžaduje trestnú alebo inú zodpovednosť právnických osôb, alebo či stačí zodpovednosť v správnom práve, ešte raz zdôrazním druhý protokol k Európskemu dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, podľa ktorého zodpovednosť právnických osôb a sankcie na ňu nadväzujúce musia zahŕňať zbavenie nároku na verejnú dávku a subvenciu, dočasné alebo trvalé vylúčenie z komerčných aktivít, súdny dohľad a likvidáciu právnickej osoby. A ja sa pýtam: Ktorý predpis právneho práva umožňuje uložiť takéto sankcie? Pán Docent Šámal, ktorý pripravuje českú rekodifikáciu, z toho „dovodzuje“, že také prísne sankcie by mali byť zásadne doménou len trestného práva stricto sensu, nie práva správneho. Včera som aj upozornil na odbornú literatúru a rozhodne ju tu nebudem citovať, v Justičnej revue bolo publikovaných množstvo článkov na tému trestnej zodpovednosti právnických osôb. Bola urobená komparácia s inými krajinami, inými krajinami kontinentálnej Európy. Mám tu články z roku 2001. Sú to články, ktoré publikovali nie zamestnanci ministerstva spravodlivosti, ale aj akademickej obce. Sú tu veľmi pregnantne popísané skúsenosti aj iných krajín, vrátane napríklad Nemecka, Belgicka, Holandska. Žiaľ, citovať z názorov iných v odbornej literatúre, ktoré by boli proti zavedeniu zodpovednosti právnických osôb, nemôžem. Také články totiž neexistujú, neboli nikdy publikované. Problém, prvýkrát v prvom čítaní povedal pán spravodajca Abelovský a potom sa vytvorili viaceré názorové skupiny, ktoré začali tento zámer v trestnej rekodifikácii kritizovať. Napriek tomu, že je obsiahnutý už od roku 2000 v schválenom legislatívnom zámere, ktorý schválila vláda.

    Takže toľko k názorom odbornej verejnosti na tému trestnej zodpovednosti právnických osôb.

    Pani poslankyňa - a to vyjadrila aj dnes vo faktickej poznámke -, navrhla vo svojom pozmeňujúcom návrhu do Trestného zákona zaviesť trestný čin hanobenia národa, etnickej skupiny, rasy a presvedčenia. Tento návrh podporoval aj pán poslanec Gál. Dovoľte mi preto stručne sa k tomu vyjadriť, pretože som presvedčený, že verbálne delikty, ktoré neiniciujú protiprávne konanie, sú v rozpore s ústavou garantovanou slobodou prejavu. Slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 4 ústavy je možné obmedziť iba po splnení týchto troch podmienok: zákonnou formou, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a ak obmedzenie slobody prejavu sleduje jeden z legitímnych cieľov, ktoré sú taxatívne uvedené v spomínanom ústavnom článku. Domnievam sa, že trestné stíhanie za rasistické alebo iné nenávistné výroky, ktoré nesmerujú k protizákonnému konaniu, nespĺňa ani druhú, ani tretiu podmienku obmedzenia slobody prejavu. Dovoľte mi moje argumenty, lebo ide o vážnu tému, zhrnúť do dvoch oblastí. Kritérium nevyhnutnosti, ako je napísané v našej ústave, vyžaduje, aby obmedzenie slobody prejavu malo proporcionálny charakter k legitímnemu cieľu. Cieľom potlačenia napríklad rasistických výrokov je zachovať spoločenskú harmóniu medzi rôznymi rasovými skupinami v štáte. Hrozba trestného stíhania by mala viesť k zníženiu miery rasizmu a k posilneniu rasovej tolerancie v spoločnosti. Tento argument je teda založený na premise, že ľudia konfrontovaní s rasistickými výrokmi sú natoľko nevzdelaní, že týmto výrokom aj uveria. A keďže rasová a aj národnostná znášanlivosť ešte na Slovensku nie je samozrejmosťou, je potrebný opačný trend, teda rast rasovej a národnostnej neznášanlivosti potlačiť aj pod hrozbou trestnej sankcie. Právomoc obmedziť slobodu prejavu na základe argumentu, že pravda ešte neprevládla, má však vážny nedostatok. Implikuje právomoc štátu vysloviť, kde sa pravda nachádza. Uvedený argument je podľa mojej mienky navyše v rozpore so základným predpokladom slobody prejavu. Dospelí ľudia by mali mať právo dospieť k akýmkoľvek názorom, o ktorých môžu byť presvedčení, v slobodnej diskusii.

    Dovoľte mi jednu historickú vsuvku, ktorú použil aj kanadský Najvyšší súd pri rozhodovaní v jednej veci týkajúcej sa slobody prejavu. Predvojnové Nemecko malo v tejto oblasti veľmi podobnú trestnoprávnu legislatívnu, akú máme v súčasnosti na Slovensku. Pred nástupom nacizmu bolo počas 15 rokoch za antisemitské výroky stíhaných viac ako 200 osôb. Ako nám neskôr veľmi bolestne ukázali dejiny, tento typ legislatívy bol úplne neefektívny práve v tom jednom prípade, keď sa javil ako opodstatnený. Existujú dokonca indície, že nacisti zneužívali trestné procesy na zvýšenie svojej popularity. Trestný proces a sankcie s ním spojené predstavujú jeden z najväčších zásahov do slobody jednotlivca. Taký extrémny zásah do osobnej slobody nespĺňa podľa mojej mienky kritérium proporcionality vo vzťahu ku škodlivému následku, ktorým môže byť napríklad rasovo motivované násilie. Príčinná súvislosť medzi zákazom rasistických výrokov a rozsahom rasovo motivovaného násilia je totiž viac ako hypotetická.

    Druhým argumentom, tou druhou oblasťou je, že neexistuje ústavou vymedzený legitímny cieľ ako dôvod obmedzenia takýchto výrokov. Je zrejmé, že platný Trestný zákon a aj návrh pani poslankyne Tóthovej neobmedzuje nenávisné výroky, len také, ktoré podnecujú protiprávne konanie. Je zrejmé, že výrok skinheda pred skupinou Rómov: „Poďme ich zlynčovať!“ chránený slobodou prejavu nie je. Rozdiel medzi ústavou chráneným a nechráneným prejavom a výrokom teda musí spočívať v rozdiele medzi vyslovením myšlienky a iniciovaním konania. Súhlasím s tým, že nájsť niekedy rozdiel je veľmi ťažké. Je to veľmi tenká hranica. Napriek tomu by sme mali mať ambíciu hľadať ju a neposunúť o niekoľko metrov ďalej, aby zahŕňala aj myšlienky, ktoré žiadne protiprávne konanie neiniciujú. V opačnom prípade priznáme štátu právomoc rozhodovať prostredníctvom zákonov o tom, ktoré názory sú zlé a ktoré zlé názory môže štát zakázať vysloviť. Teda rozhodnúť, že názory, ktoré podporujú rasovú znášanlivosť, sú chránené slobodou prejavu, ale názory vyjadrujúce rasovú neznášanlivosť už ústavou chránené nie sú. Inými slovami, štát by získal právomoc určiť, že ak sa stretne - opäť poviem príklad -, skupina skinhedov a Rómov, jedna skupina môže urážať druhú, ale opačne to už bude zakázané. Spomeniem iný príklad, pretože navrhujete, aby dokonca bolo trestné aj hanobiť niekoho pre jeho politické presvedčenie. Predstavte si, že bude nejaký míting alebo demonštrácia, ktorá sa bude týkať otázky interupcií. Predstavte si, že tam bude skupina ľudí, ktorí budú sympatizantmi KDH a potom tam bude skupina feministiek na druhej strane ulice. Je správne, aby štát zakázal skupine feministiek hanobiť sympatizantov KDH, ale sympatizanti KDH budú môcť veselo a podľa ľubovôle hanobiť feministky? Myslím si, že nie. Som presvedčený o tom, že štát by nemal mať právomoc zasahovať diskriminačne do diskusie voči jednej strane. Obrazne povedané, štát by nemal predpisovať jednej diskutujúcej strane pravidlá grécko-rímskeho zápasenia a druhej umožniť možnosť zápasiť voľným štýlom. Štát by takisto nemal mať právo selektívne rozhodnúť, že skupiny určené na základe príslušnosti k národu, rase, vierovyznaniu alebo politickému presvedčeniu nie je možné hanobiť, ale iné skupiny, napríklad určené na základe pohlavia, sexuálnej orientácie alebo predchádzajúceho odsúdenia už je možné hanobiť ad libitum. Štát by si nemal uzurpovať právo ovládať naše vedomie, to, čomu veríme, a to, o čom sa nás iní usilujú presvedčiť. Jedným zo základných predpokladov slobody je požiadavka, aby nikto neobmedzoval slobodu iného iba preto, že nesúhlasí s jeho názorom na dobro. V slobodnej alebo ak chcete liberálnej spoločnosti totiž nikto nemôže byť nútený, aby prijal, alebo odmietol konkrétnu teóriu dobra. Na záver, aby sme sa nemýlili. Rasistické a iné nenávistné výroky považujem za prejav slaboduchosti a nedostatku rozhľadu. Ale dovoľte mi odcitovať Najvyšší súd Spojených štátov v rozhodnutí West Virginia State Board of Education verzus Barnette. A teraz budem citovať napriek tomu, že pani poslankyni Tóthovej sa to zjavne nepáči: „Zápasy o násilné zjednotenie názorov v prospech konkrétneho cieľa, ktorý bol považovaný za nevyhnutný, boli vedené mnohými dobrými, ale i zlými mužmi. Tí, ktorí začnú s násilnou elimináciou odlišných názorov, veľmi rýchlo skončia pri eliminácii tých, ktorí tieto názory vyslovujú. Snaha o násilné zjednotenie názorov však docieli iba jednotu cintorína.“

    Toľko môj názor na slobodu prejavu. Ja som rád, pani poslankyňa, že ste tému aj s pánom poslancom Gálom začali, lebo je to vážna téma. Sloboda prejavu je jednou z najzákladnejších slobôd v demokratickom štáte. Od nej sa odvodzujú mnohé ďalšie ľudské práva a slobody a preto by sme o nej mali diskutovať s mimoriadne veľkou vážnosťou. Ja som bol viackrát kritizovaný, že mám príliš liberálny výklad našej ústavy. Myslím si, že nie je liberálny, myslím si, že je verný textu našej ústavy, a to by mal byť záujem a snaha nás všetkých.

    K ďalším pozmeňujúcim návrhom. Pán poslanec Galbavý navrhol, aby sa doplnila definícia a aby zbraňou mohlo byť okrem veci aj zviera. Zároveň navrhuje pod bodom 2 doplniť definíciu veci aj o zviera. Ja súhlasím s tým druhým bodom. A ten aj postačuje, pretože ak bude v definícii veci aj zviera, a keďže zbraň je vecou, tak nemusíme dopĺňať definíciu zbrane. Takže zdá sa mi, že ten druhý bod rieši námietky pána poslanca Galbavého.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Miklušičák, ktorý predniesol niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa týkali zúženia zodpovednosti právnických osôb na vymedzené, určené trestné činy, čo podporujem. Takisto predniesol návrh, aby sa rozdelila skutková podstata založenia a zosnovania zločineckej a teroristickej skupiny na dve samostatné skutkové podstaty, čo sa mi zdá byť rozumné, a takisto niektoré zmeny v ekonomických deliktoch, ktoré vznikli aj po konzultáciách so zástupcami podnikateľov.

    Pán predseda ústavnoprávneho výboru vo svojom prejave podporil zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Myslím si, že vyjadril veľmi presne aj zámer, s ktorým som do parlamentu v mene vlády prišiel. Aj naše medzinárodné záväzky, ktoré v tejto súvislosti vo vzťahu k Európskej únii máme. Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Vavrík, ktorý predložil pozmeňujúce návrhy k § 205 až § 207 Trestného zákona. Musím však povedať, že text pozmeňujúceho návrhu nie je v súlade so všeobecnou časťou Trestného zákona, pretože používa kvalifikačné znaky, ktoré osobitná časť Trestného zákona nepoužíva. Inými slovami, inšpiráciou bola zrejme česká úprava, len pri rekodifikácii použiť ako inšpiráciu českú úpravu je takmer nemožné, pretože vo všeobecnej časti rekodifikácia obsahuje všeobecné kvalifikačné znaky.

    Ďalej vystúpil pán poslanec Abelovský, pán spravodajca, ktorý sa zameral práve na problematiku zodpovednosti právnických osôb, a položil otázku, prečo nie je trestne zodpovedný aj štát. No, zdá sa mi, že ťažko možno hovoriť o zodpovednosti štátu, ktorý je subjektom, ktorý vedie trestné stíhanie. Čiže štát by trestne stíhal samého seba, potom by sám sebe uložil pokutu alebo dokonca zrušenie. No, je to asi absurdná predstava. Nepoznám jeden jediný právny poriadok, bol by som rád, keby ktokoľvek ma poučil v tomto zmysle, v ktorom právnom poriadku, či anglo-americkom alebo kontinentálnom existuje trestná zodpovednosť štátu ako právnickej osoby. Takisto pán poslanec kritizoval otázku obráteného dôkazného bremena pri prepadnutí majetku. Ja si myslím, že formulácia, ktorú sme navrhli, je správna. A umožňuje jednu vec. Umožňuje v situácii, keď je niekto právoplatne odsúdený, keď mu je preukázaná vina pre drogové delikty, pre organizovaný zločin a pre korupciu, aby v takom prípade, keď štát udrží dôkazné bremeno, potom nasledoval obligatórny trest prepadnutia majetku a len v takom prípade by odsúdený mal povinnosť preukázať, že jeho majetok pochádza z legálnych príjmov. To znamená, vôbec nejde o obídenie dôkazného bremena v rámci rozhodovania o vine a treste. Ja som už spomenul dôvod tejto úpravy. Práve tieto formy trestnej činnosti, ako je drogová kriminalita, organizovaný zločin a korupcia môžu byť naďalej páchané práve preto, že skupiny, ktoré tieto delikty páchajú, disponujú obrovským majetkom. Ak nebude mať štát možnosť na tento majetok siahnuť, tak stíhanie konkrétneho, jedného páchateľa bez majetkovej sankcie bude mať veľmi limitovaný efekt na túto mimoriadne nebezpečnú formu trestnej činnosti.

    Pán poslanec Polka následne vystúpil so štatistikami z oblasti kriminality. Štatistika je vždy tak trochu zradná, musím povedať. Nie nadarmo sa hovorí, že sú tri stupne lži. Najskôr je to malá lož, potom je to veľká lož a nakoniec je to štatistika. Ja by som tiež mohol len na ilustráciu povedať, že v minulom roku na Slovensku bolo zaznamenaných najmenej vrážd za posledných päť rokov. A mohol by som povedať, že je to dôkaz toho, ako sa opozícia hlboko mýlila pri presadzovaní zásady trikrát a dosť. Ale nepoviem to, lebo som si vedomý, že štatistika je zradná a ňou argumentovať je ešte zradnejšie. Takisto sa vyjadril pán poslanec k trestnému činu zavineného úpadku. Na ilustráciu povedal, že znamená kriminalizáciu podnikania. Ja by som chcel upozorniť, že to už je v platnom Trestnom zákone a podnikanie kriminalizované nie je, a úmysel, ako pán poslanec isto vie, keďže ide o úmyselný delikt, sa musí viazať ku všetkým znakom skutkovej podstaty. Teda, samozrejme, aj k snahe poškodiť veriteľov.

    Boli predložené ďalšie pozmeňujúce návrhy. Spomeniem ich veľmi stručne. Pán poslanec Miššík predložil pozmeňujúci návrh, ale musím povedať, že pri § 305, založenie a zosnovanie zločineckej a teroristickej skupiny, my sme viazaní trestne sankcionovať nielen založenie a zosnovanie, ale aj podporu takejto skupiny. A to v tej skutkovej podstate, tak ako je definovaná, absentuje. Tiež vychádzam z dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

    Pán poslanec Horák predložil pozmeňujúci návrh. V jednom pozmeňujúcom návrhu navrhol zaviesť skutkovú podstatu trestného činu predĺženia. Tam si osobne myslím, že už ide o zásah do podnikania, že to už je nad rámec cieľov trestného práva, ale navrhol tiež zaradiť nový trestný čin poškodzovania práv spoločníka, ktorý by mal byť spáchaný v prípade porušenia zákazu konkurencie. Len musím povedať, že nebránim sa takémuto trestnému činu, možno, že to je správne zaviesť ho, ale tá formulácia nie je správna. Pretože týka sa len štatutárneho orgánu, to znamená nie aj iných osôb a nie je tu vyjadrený následok. Trestný čin by mal byť v tomto prípade spáchaný, len ak vznikne nejaký následok, napríklad že bude spôsobená väčšia škoda. Nie bez trestnoprávne relevantného následku.

    Posledný pozmeňujúci návrh predložila pani poslankyňa Mušková, ktorá navrhla v § 380 ods. 2 písm. c) spresniť pojem verejne, takže by potom znelo toto ustanovenie v písm. c) verejne, najmä tlačou, filmom, rozhlasom a televíziou. Lenže to už máme zahrnuté v definícii verejne v § 131 ods. 2. Čiže je to tam pokryté a myslím, že ten pozmeňujúci návrh z toho dôvodu nie je potrebný, lebo už v pojmových znakoch je pojem verejne takýmto spôsobom definovaný a to sa vzťahuje samozrejme aj na používanie tohto pojmu v osobitnej časti.

    Dnes na záver rozpravy ešte vystúpil pán poslanec Cuper a potom pán poslanec Gál. Pán poslanec Cuper diskutoval o znížení vekovej hranice trestnej zodpovednosti, ale, samozrejme, namietol trestnú zodpovednosť právnických osôb. Namietol ju z dôvodu, že ide o kolektívnu trestnú vinu. V tomto sa prikláňam k pripomienke pána predsedu ústavnoprávneho výboru, že nejde o kolektívnu trestnú vinu, pretože právnická osoba je subjektom práv a povinností, nie je to kolektív a nesie zodpovednosť v rôznych iných právnych odvetviach, takže niet žiadneho koncepčného dôvodu, aby neniesol zodpovednosť aj v odvetví trestného práva. Pán poslanec tiež namietol definíciu verejného činiteľa. Ja by som len chcel spomenúť, že pri verejných činiteľoch, samozrejme, ak sa dopustia trestného činu, tak to, že sú verejnými činiteľmi, niekedy predstavuje kvalifikačný znak, a teda vyššiu trestnú sadzbu, ale Trestný zákon pozná aj trestné činy, ktoré práve chránia verejných činiteľov. Čiže má to obidve tieto dimenzie. Pán poslanec namietol konkrétne dve funkcie, poslancov a prezidenta. Je pravda, že poslanci neprijímajú žiadne individuálne rozhodnutia, ale predpokladám, že pokiaľ by bola zistená korupcia či u poslanca alebo u ministra, tak by tam asi mala nasledovať vyššia trestná sadzba. A to je práve to, čo zabezpečuje kvalifikačný znak verejného činiteľa napríklad v § 338 ods. 2, kde sú trestné činy korupcie. To isté u prezidenta, aj keď samozrejme ten má podľa našej ústavy takmer absolútnu imunitu s výnimkou vlastizrady, čiže uňho sa to týka skôr ochrany a nie represie.

    Pán poslanec Gál sa venoval slobode prejavu, kde si dovolím pri všetkej úcte s ním nesúhlasiť, mám na slobodu prejavu iný názor. Ale, samozrejme, verím, že ešte budeme môcť o tom diskutovať aj mimo tejto poslaneckej snemovne, na čo sa úprimne teším. Takisto sa vyjadril k otázke konzumácie drogových látok. Ja si myslím, že spoločná správa, ktorá prišla k určitému riešeniu, v tomto prípade je dobrým riešením. Nie tak dávno, keď výbory rokovali o Trestnom zákone, tu boli pred parlamentom aj rôzne demonštrácie, ktoré požadovali dekriminalizáciu prechovávania drog pre vlastnú potrebu, a boli vyjadrované rôzne argumenty, že podľa navrhovaného Trestného zákona budú väznené osoby, ktoré prechovávajú jednu cigaretu marihuany. Musím povedať, že návrh Trestného zákona zmierňuje postih konzumentov drog a naopak sprísňuje postih dílerov drog, čo je, myslím, celkom správna cesta. Ani dnes nie je osoba, ktorá je prichytená s jedným džointom marihuany, nie je väznená. V opačnom prípade by demonštrácia pred parlamentom bola zrejme oveľa menej početná. Jednoducho používajú sa alternatívne tresty aj v rámci hmotného práva a Trestný zákon to ešte viac zdôrazňuje, ale používajú sa aj odklony v procesnom práve, takže tá tendencia trestnej rekodifikácie zmierňovať, ale nie dekriminalizovať prechovávanie drog a naopak sprísňovať postih dílerov je tendencia, ktorá je správna. Díleri drog svojou činnosťou prejavujú absolútnu neúctu k hodnote ľudského života, k hodnote ľudských životov a z dôvodu čisto finančného záujmu sú ochotní vystaviť riziku obrovské množstvo ľudských životov. A ja si myslím, že je záujem nás všetkých, rozhodne aj celej spoločnosti, aby sme takéto konanie čo najprísnejšie postihovali.

    Dovoľte mi, pán podpredseda, na záver poďakovať sa ešte raz všetkým poslancom, ktorí v rozprave vystúpili, ale aj ostatným. Je celkom prirodzené a samozrejmé, že nie na všetkých témach sa zhodneme. Je však aj celkom dôležité povedať, že ide o veľmi vážne témy. Trestný zákon je naozaj jedným z najdôležitejších zákonov tohto štátu a ak snemovňa trestnú rekodifikáciu prijme, bude to naozaj asi jeden z najdôležitejších krokov tohto funkčného obdobia. Preto vám chcem poďakovať aj za kritické pripomienky, v ktorých sa nezhodneme. Samozrejme aj za podporu, v ktorej sa zhodneme, a chcem vyjadriť presvedčenie, že niekoľkoročná rekodifikačná práca, niekoľkoročné úsilie rekodifikačnej komisie, ale následne aj vás tu v snemovni bude korunované úspechom a od 1. januára roku 2006 bude mať Slovensko nové, moderné trestné kódexy, ktoré budú lepšie chrániť našu spoločnosť, ako je to doposiaľ. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Nech sa páči, pán spravodajca, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja som vo svojom vystúpení podstate povedal, bolo tu však oveľa menej poslancov prítomných, už včera večer, začiatkom by som vás všetkých chcel s plnou vážnosťou požiadať, aby ste aj pri porade v kluboch, pretože vieme, že na dnešnej schôdzi sa nebude hlasovať o Trestnom zákone, veľmi starostlivo zvažovali spôsob hlasovania a to, čo má, alebo nemá byť prijaté. Ja skutočne musím zopakovať to, čom som povedal včera, mal som pocit, že to, čo sme my pripravili v ústavnoprávnom výbore, že došlo prakticky, dá sa povedať, ak to mám percentuálne vyjadriť, k deväťdesiatpercentnej zhode, že to sa po rozprave v parlamente potvrdí. Žiaľ, musím povedať, že sa tak nestalo, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené, zásadným spôsobom menia alebo snažia sa zmeniť to, čo už bolo dohodnuté, čo bolo prediskutované, a mám taký pocit, že aj nejako predrokované v poslaneckých kluboch, ako sa má potom táto snemovňa zachovať pri spoločnom hlasovaní. Keďže prakticky v dnešnej rozprave už nepribudli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sme si dali urobiť analýzu aj spolu s naším legislatívnym odborom a môžem vám zodpovedne povedať, že ak len polovica z tých, ktoré boli predložené teraz, bude prijatá, určite sa budeme musieť vrátiť znova do rozpravy, ak teda dnes bude rozprava uzavretá, a mám pochybnosti, či v rozprave odstránime tie protirečenia, pretože tieto pozmeňujúce návrhy totiž v celom rade nadväzujú na ďalšie ustanovenia, ktoré nie je v ľudských silách prakticky, hoci hlasovanie bude vlastne až vo februári a nevieme, ako dopadne hlasovanie, potom odstrániť, myslím si, že toto, ak teda nebudeme v tomto smere zodpovední a nebudeme považovať to, čo bolo predbežne dohodnuté alebo akosi predrokované pre rozhodnutie v súvislosti so spoločnou správou, dostaneme sa do neriešiteľnej situácie a nebude iné východisko ako otvorenie rozpravy, ja by som navrhol vrátiť potom tento kódex na dopracovanie predkladateľovi. Nestraším, myslím to úplne vážne, pretože prijatie jedného, by som povedal takéhoto nekoncepčného alebo nezapadajúceho do toho spôsobu očisťovania tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, bude znamenať prakticky prielom do tej systematiky, do následných ustanovení, sú previazané, ešte nehovorím o previazanosti tohto kódexu s trestným poriadkom, o ktorom začneme rozpravu o chvíľku a tak ďalej. Ja si myslím, že spoločná správa je dobrým základom pre rozhodnutie aj pre poslanecké kluby o tom, čo už je už akosi dohodnuté a čo by sme už nemali potom spochybňovať. Môže sa stať aj to, že nakoniec schválime aj veľkú časť tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené a ktoré pre nedostatok času, ale aj priestoru, znova sa nimi zaoberať, pretože naše rozhodnutia budú politické, bude znamenať, že skutočne tá enormná práca, ktorá tu bola za posledných desať rokov vynaložená, bude zmarená.

    Ešte snáď dvomi vetami sa vrátim k právnickým osobám, ktoré, zdôrazňujem, nie sú takým prelomovým, či áno, alebo nie, ktoré by nejakým spôsobom zásadne menili podstatu Trestného zákona, bez toho, že by som chcel zoslabovať to, čo som už tu raz povedal v súvislosti s tým, že mám ten názor a aj veľká skupina poslancov so mnou, že nemajú miesto v súčasnom rekodifikovanom Trestnom zákone, názor tých, ktorí tu niektorí páni poslanci aj predostreli, a to sú obavy podnikateľských subjektov zo zavedenia týchto ustanovení. Ja im rozumiem a chápem ich a tieto obavy sú úplne opodstatnené, totiž my tú rekodofikáciu trestného zákona predkladáme tak, aká by mala byť, ale my vieme, ako sa aplikuje. Hlavná obava už zabehnutých podnikateľských subjektov, mnohých s veľkou zahraničnou účasťou, s veľkými kapitálovými vstupmi do našej ekonomiky, majú celkom oprávnenú obavu, že práve zavedenie tohto inštitútu sa stane predmetom konkurenčného boja. Že prakticky vznesenie obvinenia, to nehovorím o odsúdení, môže prakticky takúto firmu zruinovať. Že ju, ak beriem do úvahy, znova nebudem hovoriť o tom, ako by to malo byť, ale ako to je, že aj sa pristupuje k začatiu trestného stíhania u nás mnohokrát nezodpovedne, pod politickými tlakmi a podobne. Čiže ja chápem tieto obavy a rozumiem im a zavedenie týchto inštitútov by hrozilo vážne, skutočne vážne, akútne nebezpečenstvo pre tieto subjekty.

    No tu sa hovorilo v niektorých vystúpeniach niektorých kolegov a kolegýň aj o zásade trikrát a dosť. Vráťme sa troška do tej diskusie a snažme povedať aj to, v akej podobe ju predkladateľ predložil vtedy, keď sa novelizoval súčasný Trestný zákon, v akej podobe je tu dnes táto zásada uvedená. Myslím si, že napriek všetkým výhradám, ktoré ústavnoprávny výbor prijal, dostatočne, opatrenie, teda v rade pozmeňujúcich návrhov, že ju, poviem to príkladne, poľudštil na to, aby ďalších okolností dávala možnosť súdu na to, aby rozhodol aj o tejto veľmi prísnej zásade v zákone, ale Trestný zákon neobsahuje len zásadu trikrát a dosť. Ale v dvoch ustanoveniach obsahuje zásadu dvakrát a dosť. Ktorá je imanentná len skutočne výnimočne aj v Spojených štátoch a v Anglicku, ide o trestné činy vraždy a úkladnej vraždy, v tomto smere, žiaľ, neprešiel pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesol, a ja to plne rešpektujem, že asi nie je vôľa to zmeniť a že tu poslanci majú na túto vec iný názor. Ja ako spravodajca musím konštatovať a povedať, aby ste brali do úvahy, že sme pracovali v súvislosti s novelou Trestného zákona, trestného poriadku so 600 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, to, myslím si, v hostórii tejto Národnej rady ešte nebolo. Že utriedenie a rozdelenie mnohokrát protichodných a poviem otvorene, aj absolútne nekvalifikovaných pozmeňujúcich návrhov sme vytvorili, poviem otvorene, aj za pomoci ministerstva spravodlivosti, jeden elaborát, ktorý, dá sa povedať, má nádej, ak sa bude zodpovedne hlasovať v kluboch, poslaneckých, na to, aby bol schválený. Ja vás len prosím, už túto koncepciu nejakým spôsobom nemeňme, nenabúravajme ju ďalšími pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, pretože prijmeme tu, skutočne, jeden, poviem to otvorene, nezmysel, za ktorý sa budeme musieť hanbiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k druhému čítaniu

    o vládnom návrhu Trestného poriadku (tlač 720).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 720, spoločnú správu máte v tlači 720a. Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra finan... pardon, ministra

  • So smiechom.

  • spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, keď som bol nedávno behať na Devínskej Kobyle, tak ma tiež jeden bežec zastavil a keď sa ma opýtal, či som minister, tak mi potom povedal: „Vedel som, že ste minister financií.“ Takže aj on vedel, hej. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci. Trestný poriadok je nemenej dôležitý kódex, možno, že nie je taký zaujímavý pre verejnosť a pre laikov, ale je mimoriadne dôležitý pre efektívnosť samotného trestného konania. Pretože nie je dôležité len to, aby páchateľ deliktu dostal spravodlivý trest, je dôležité, aby aj ho dostal rýchlo, aby bol následne aj rýchlo vykonaný. A o tom je cele trestné konanie, od vyšetrovania počínajúc, až po vykonávacie konanie končiac. To znamená, základný cieľ nového Trestného poriadku je postaviť obvineného čo najskôr po spáchaní deliktu pred súd.

    Spomeniem naozaj veľmi stručne, potom sa vyjadrím na konci rozpravy v diskusii, stručne spomeniem základne zmeny, ku ktorým prichádzame. Návrh Trestného poriadku podriaďuje ozbrojené zbory pod vojenskú justíciu, čo má dva základné ciele, oslabiť personálne väzby a zrýchliť trestné konanie. Zároveň posúva vecnú príslušnosť na okresné súdy, vzniká klasická trojstupňová sústava. Zakotvuje osobitnú formu skráteného vyšetrovania v prípade, ak je páchateľ pristihnutý priamo pri čine alebo na úteku. V takom prípade by mal byť odovzdaný súdu v priebehu 48 hodín a ak súd nerozhodne trestným rozkazom, mal by určiť termín hlavného pojednávania do 5 dní. Zakotvuje mnohé nové formy takzvaných procesných odklonov, z ktorých najdôležitejším je dohodovacie konanie medzi prokurátorom a obvineným, ktoré bude podliehať schváleniu súdom. Práve mimosúdna cesta je cestou zefektívnenia trestného konania. V Spolkovej republike Nemecko asi 45 % vecí je riešených práve mimosúdnou cestou. Ďalšími odklonmi bude už dnes známe podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier. Návrh Trestného poriadku zriaďuje inštitút sudcu pre prípravné konanie, ktorý bude rozhodovať o zásahoch do základných ľudských práv a slobôd v prípravnom konaní. Zároveň návrh mení systém určovania dĺžky väzby, ktorá sa bude odvíjať od trestnej sadzby, ktorá hrozí páchateľovi za spáchaný trestný čin. Pri prečine to bude 1 rok, pri zločine 3 roky a pri obzvlášť závažnom zločine bude maximálna lehota trvania väzby 4 roky, z toho maximálne polovica bude vyhradená pre prípravné konanie, respektíve pre vyšetrovanie. Takisto návrh Trestného poriadku preberá ustanovenia o agentovi a korunnom svedkovi, ktoré boli doplnené do nášho právneho poriadku v roku 2003 a v praxi sa úspešne uplatňujú najmä pri odhaľovaní korupcie a usvedčovaní predstaviteľov organizovaného zločinu. V rámci súdneho konania sa výrazne posilňujú prvky kontradiktórnosti hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bude vedené formou sporu a to najmä z pohľadu spôsobu vykonávania dôkazov v konaní pred súdom. Svedkov budú zásadne vypočúvať procesné strany, teda prokurátor a obvinený, respektíve jeho obhajca, no s tým, že bude ponechaná možnosť zasiahnutia súdu do spôsobu vykonania takého výsluchu. Takisto návrh obmedzuje možnosť vrátiť vec na došetrenie a to bude možné iba na žiadosť prokurátora, ak počas hlavného pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný spáchal ešte ďalší trestný čin. V kontradiktórnom konaní musí zodpovednosť za obžalobu niesť štát reprezentovaný prokurátorom. V rámci odvolacieho konania zvýrazňujeme apelačný princíp odvolacieho konania. To znamená, odvolací súd bude mať povinnosť doplniť dokazovanie a bude môcť vec kasačným spôsobom zrušiť a vrátiť iba vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Cieľom je tiež zrýchliť konanie a zabrániť tomu, aby sa opakovane posúvali spisy medzi rôznymi súdnymi inštanciami, čo, samozrejme, neúmerne predlžuje celkovú dĺžku trestného konania. Zároveň návrh trestného poriadku upresňuje a dopĺňa vykonávacie konanie a právny styk s cudzinou.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi tiež na záver poďakovať jednak celej rekodifikačnej komisii, ktorá pripravovala návrh trestného poriadku, ktorá bola zložená z veľmi skúsených, najmä sudcov a prokurátorov, ale chcem poďakovať aj poslancom, najmä členom gestorského výboru, v ktorom sme niekoľkokrát veľmi zodpovedne diskutovali o navrhnutej rekodifikácii trestného procesu, a verím, že sa nám spoločným úsilím potom aj tu v snemovni, v pléne, podarí prijať nový, moderný trestný proces, ktorý zabezpečí zefektívnenie a zrýchlenie trestného konania.

    Dovoľte mi, pán predsedajúci, sa dvomi vetami vyjadriť k spoločnej správe a dovoľte mi len vyjadriť veľmi telegraficky nesúhlas s niektorými bodmi spoločnej správy. Sú to body 4, 5, 14, 15, 18, 19, 21, 22, 23, 26, 28, 31, 32, 35, 36, 40, 45, 49, 68, 70, 72, 78, 79, 80, 106, 151 a 155. Bol by som rád, keby sa o týchto bodoch mohlo hlasovať osobitne a ešte aj o bode 161. V spoločnej správe sa navrhuje spoločné hlasovanie o bodoch 18, 19, 151, 161, má ísť o body týkajúce sa trestnej zodpovednosti právnických osôb s návrhom gestorského výboru schváliť, pritom bod 161 nemá nič spoločné s trestnou zodpovednosťou právnických osôb a tento treba schváliť v každom prípade, aj keď nebudú schválené body 18, 19 a 151. Toľko na úvod, ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto bode programu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu trestného poriadku podáva v zmysle § 79 rokovacieho poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. júna 2004 pridelila vládny návrh trestného poriadku na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská. Poslanec Ladislav Polka, člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, predložil rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré si v značnej miere osvojil spravodajca. Tie, ktoré boli vo výboroch prijaté, sú súčasťou tejto správy. Vládny návrh trestného poriadku odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. V bode IV spoločnej správy sú pozmeňujúce návrhy, celkom ich je 175. Nebudem ich čítať, každý ich má na stole. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, spoločne o bodoch... Nebudem tiež čítať, lebo je ich veľa a tiež je to obsiahnuté v spoločnej správe. Tiež potom spoločne o bodoch 15, 21, 22, 26, 31, 32 s návrhom gestorského výboru schváliť a tie predošlé body tiež s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločne o bodoch 18, 19, 151, 161 s návrhom gestorského výboru schváliť, spoločne o bodoch 4, 5, 24, 29, 46, 78, 99, 124, 159, 174 s návrhom gestorského výboru schváliť, spoločne o bodoch 116, 23 s návrhom gestorského výboru neschváliť a bod 117 bez odporúčania. Čiže celkovo budú štyri okruhy bodov, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť, jeden neschváliť a jeden bod je bez odporúčania. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu Trestného poriadku vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh trestného poriadku schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov k vládnemu návrhu trestného poriadku bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 2005. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh v zmysle rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomne prihlášku piatich pánov poslancov, pána poslanca Miklušičáka, Kolesára, Vavríka, pán poslanec Abelovský a ešte aj pán poslanec Polka, ale ako prvý sa hlási o slovo pán predseda Najvyššieho súdu Milan Karabin. Pýtam sa Národnej rady, či je všeobecný súhlas, aby pán predseda Najvyššieho súdu mohol vystúpiť. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, budem veľmi stručný. Aký dobrý zákon vy prijmete, o to menej práce budeme mať my na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Želám vám veľkú trpezlivosť pri prerokúvaní jednotlivých pripomienok, aby ste prijali skutočne dobrý zákon. Štatistické údaje o stave kriminality sú na Slovensku alarmujúce. 140 000 trestných činov za rok, obrovské číslo. Skúste si to spočítať v priebehu piatich rokov. Vyše pol milióna ľudí, ak by trestný čin spáchala len jedna osoba, sa dopustí za päť rokov trestného činu. To je veľmi zlý obraz o stave spoločnosti. Z každej strany sa ozývajú hlasy o vzrastajúcom organizovanom zločine, o narastajúcej agresivite, o šíriacom sa násilí v spoločnosti. Poukazujú na to štátne orgány, občianske združenia, cirkvi, občania. Je to tak. Niektorí ľudia sú ochotní a aj spôsobilí svoje egoistické záujmy presadiť za každú cenu, i za cenu toho najhrubšieho zločinu. Najbrutálnejšie násilie môžete takmer dennodenne sledovať v médiách. Zdá sa, akoby práca polície, prokuratúry a súdov vychádzala nazmar. Musím však uviesť, že to nie je pravda. Nie je to pravda, lebo je evidentné, že nebyť práce týchto zložiek moci v našom štáte, toto najväčšie zlo, akým sú kriminálne činy, by sa šírilo ako mor a zakrátko by zahubilo celú spoločnosť. Tomuto zlu treba nastaviť hrádzu, aby sa ďalej nešírilo a hrádzou proti nemu sú i sudcovia, obzvlášť tí, ktorí prerokúvajú trestné veci a rozhodujú o nich, pretože dennodenne sa sami musia postaviť proti tomuto zlu svojím vlastným ja. Oni a nikto iný musia rozhodnúť o tých najdôležitejších otázkach, o vine a treste človeka. Človeka majú pred sebou a musia rozhodnúť o ňom, či je to zločinec, alebo nevinná osoba. Ak ide o zločin, teda zlo najhrubšieho zrna, toto zlo má tendenciu drviť všetko pred sebou a nevyberanými prostriedkami i tých, ktorí nastavujú svojím profesijným povolaním hrádzu tomuto zlu. Preto z tohto pohľadu vravím, justíciu netreba haniť, treba ju zveľaďovať a chrániť, lebo v opačnom prípade kto potom ochráni nás všetkých od moru zla? Samozrejme, že chceme urobiť všetko preto, aby justícia bola spoľahlivým a dôveryhodným ochrancom spoločnosti. To znamená, aby z nej bolo eliminované všetko, čo je v rozpore so sudcovským sľubom. Okrem naozaj nezávislej a nestrannej justície potrebuje spoločnosť na svoju ochranu aj dobrý právny nástroj, lebo v právnom štáte i proti zlu treba používať len zákonné prostriedky. Trestný zákon i trestný poriadok majú byť takýmto prostriedkom ochrany spoločnosti. Páchatelia zločinov využívajú najmodernejšie prostriedky na presadenie sa, na presadenie zla. Teda treba na tieto nové spôsoby páchania trestnej činnosti adekvátne reagovať. Treba mať taký právny nástroj na odhaľovanie, dokazovanie i postihovanie zločinu, ktorý bude skutočne uľahčovať a urýchľovať tento proces, aby ochrana spoločnosti bola naozaj účinná a zároveň aby sa v celom procese trestného konania, predprípravného, prípravného i súdneho konania zabezpečili ústavou a medzinárodnými zmluvami garantované základné práva fyzických i právnických osôb. Som presvedčený, že nový trestný poriadok je takým právnym nástrojom umožňujúcim naplnenie spomínaného primárneho cieľa ochrany spoločnosti. Sú tam také nové prvky rôznych skrátených konaní, ktoré tento proces urýchľujú, uľahčujú. Je tam mnoho nových inštitútov, alebo sa menia existujúce inštitúty. Mnoho pripomienok bolo vznesených pri príprave aj v prerokovaní tohto predloženého materiálu v orgánoch Národnej rady. Som presvedčený, že keď tieto pripomienky, ktoré vylepšujú ešte tento predložený návrh, budú zapracované, že to bude dobrý zákon. Menia sa niektoré ustanovenia týkajúce sa lehôt trvania väzby. Spomínal to pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, možno sa s tým stotožniť. Je väčšia záruka ochrany práv fyzických osôb a tlačí sa zároveň na to, aby trestné konanie sa skončilo skôr, podľa možnosti v tej väzobnej lehote. Avšak pokiaľ ide o niektoré pripomienky, ktoré by mali viesť ešte k podstatnejšiemu skráteniu týchto lehôt, tak ako sú navrhnuté v predloženom materiáli, musím poukázať na to, čo som začal na začiatku, že organizovaný zločin sa veľmi ťažko dokazuje a niekedy ani táto lehota, ktorá je tam uvedená v tomto priloženom návrhu, nebude stačiť na ukončenie celého zložitého trestného procesu a najmä dokazovania. Dosť podstatne sa menia niektoré ustanovenia o dokazovaní. Pán predkladateľ návrhu, pán podpredseda vlády, pán minister spravodlivosti to spomenul, pokiaľ hovoril o kontradiktórnom konaní. Z nášho pohľadu trestných sudcov sme toto očakávali. Je to skutočne dobré, že sa posilňuje kontradiktórnosť konania, pretože doteraz akoby celú zodpovednosť za všetko mali niesť súdy. Prenáša sa zodpovednosť za výsledok na strany v konaní. Väčšia aktivita sa musí vyvinúť zo strany prokurátora, ten bude zodpovedný za to, či predložil dostatok dôkazov na to, aby bolo možné rozhodnúť o vine obvinenej osoby.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že sa zjednodušuje práca predsedu senátu. Bude ťažšia táto práca, budú zložité pripomienkové konania, pripomienky spôsobu vedenia dokazovania, bude to náročné na proces, na vedenie procesu zo strany predsedu senátu, ale je to potrebné. Možno proces bude dlhší na súde, ale bude raz a skončí a veci sa nebudú vracať. Súd je na to, aby súdil, aby rozhodol. Máme dostatok dôkazov, alebo nemáme dostatok dôkazov na to, aby sme rozhodli o človeku, či je vinný, alebo nie je vinný. A proces sa skončí.

    Teraz, vzhľadom na súčasnú situáciu - a toto sa má meniť týmto novým trestným poriadkom - je to tak, že ešte aj na Najvyššom súde musíme skúmať to, či orgány prípravného konania urobili všetko pre to, a ešte hľadať, dokonca pomaly vyhľadávať za nich dôkazy a uvádzať, ako ich majú správne dokumentovať, aby bolo možno rozhodnúť o základnej otázke. Tu sa práve týmto procesom, touto kontradiktórnosťou posilňuje úloha strán v konaní. A je to dobré.

    Ďalej sa domnievam, že rôzne konania, ktoré povedú k zrýchleniu procesu, či už to dohodovacie konanie, už existujúce aj zmierovacie konanie. Musím uviesť, že mnohé inštitúty, mnohé prvky, ktoré sú v tomto predloženom návrhu, už v priebehu posledných niekoľkých rokov boli zavedené do nášho právneho poriadku. Existujú. Niektoré sú celkom nové, ale myslím, že bude dobré, ak ich budeme mať. Bude na nás, bude to ťažká úloha práve Najvyššieho súdu, práve v tých prvých štádiách, aby sme zákon čo najlepšie vyložili, aby sme súdnu prax čo najrýchlejšie zjednocovali.

    Do celkovej koncepcie pôvodného, schváleného zámeru rekodifikácie trestného poriadku však vo vám predloženej predlohe verzie trestného poriadku nezapadá jeden prvok. Prvok, ktorý pôvodne jednotnú, synchronizovanú koncepciu výstavby trojstupňovej sústavy trestného súdnictva podstatne nabúrava. Ruší ju. Na jednej strane je ten proces nastavený tak, že v základnom stupni všetky veci budú prerokúvať okresné súdy, tie najzávažnejšie okresné súdy v sídlach kraja, ale prvok, ktorý bol do tohto konceptu zavedený až v posledných štádiách, vlastne preberajúci to, čo bolo prijaté zákonom o Špeciálnom súde, podstatne nabúrava túto koncepciu. Ruší ju a každá výnimka len oslabuje celý systém. Domnievame sa preto, my si ctíme zákony aj ich rešpektujeme, pokým nie je vyhlásený niektorý zákon, alebo niektorá jeho pasáž za protiústavnú, vychádzame z predpokladu ústavnosti zákona, takže keď platí tento zákon o Špeciálnom súde a celá pasáž niektorých ustanovení zákona sa preberá aj do predloženého návrhu Trestného poriadku, domnievame sa, že je možné celú túto koncepciu nenarušovať a riešiť ju tak, aby Špeciálny súd bol v pozícii funkčne okresného súdu a aby o odvolaniach proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, ktorý nie je okresným súdom, je Špeciálnym súdom s pôsobnosťou pre celé Slovensko, aby o odvolaniach proti nemu, respektíve aj o iných opravných prostriedkoch rozhodoval krajský súd. A môže to byť krajský súd, v ktorého obvode je, pôsobí, má sídlo Špeciálny súd. Tým by bola zachovaná celá koncepcia a nič by sa nenarúšalo ani na tom, po čom už dlho sme volali a čakáme, predpokladám, verím, že to schválite, pokiaľ ide o otázky dovolania, že Najvyšší súd bude rozhodovať o tom, o čom skutočne rozhodovať má. Teraz v tejto pozícii už podľa platnej právnej úpravy musíme rozhodovať, pokiaľ ide o opravné prostriedky, proti rozhodnutiam Krajského súdu v Banskej Bystrici, a to namiesto Špeciálneho súdu, že sme zaťažení vecami, ktoré bránia tomu, aby sme v primeranej lehote, a občania očakávajú od nás, a najmä poškodení, aby sme včas rozhodli o týchto veciach, o tých najzávažnejších veciach, ktoré musíme odkladať, najmä v tých prípadoch, keď nejde o väzobné veci, pretože väzobné veci zo zákona majú prednosť, a musíme sa zaoberať tým, či dôkazy, ktoré sú v prípravnom konaní, sú postačujúce na to, či niekto má byť vo väzbe, alebo nemá byť vo väzbe, či sa predĺži, alebo nepredĺži lehota trvania väzby. To sú otázky, ktoré môže celkom pokojne rozhodnúť sudca na nižšej úrovni. Nemusíme zaťažovať tým sudcu Najvyššieho súdu, je to aj škoda, pretože my máme sa zaoberať tým, čo je nakoncipované v tom trestnom poriadku, a to je otázkami právnymi, teda že každý obvinený bude mať možnosť dovolávať sa aj najvyššej súdnej inštancie. Tých dovolaní, presne nevedno, koľko ich bude, ale už teraz možno povedať, že zrejme možno aj toľko, koľko je teraz odvolaní, pretože tam má každý možnosť z obvinených, ak využije možnosť odvolacieho prostriedku, odvolania, tak má možnosť ešte využiť aj dovolanie v otázke právnej. Ustanovenia o dovolaní sú veľmi precízne špecifikované, sú vypracované dobre. Myslím, že ak budú takto schválené, bude to dobre a bude to skutočne úloha Najvyššieho súdu, robiť to, čo má, zjednocovať súdnu prax, vykladať zákon a rozhodovať o právnej otázke, a nie zisťovať za niekoho, ktorý to mal zistiť už v prípravnom konaní, či sú dôkazy postačujúce, alebo nie, aký je skutkový stav. Tým sa my dnes zaoberáme, tým my vlastne spomaľujeme potom celý proces trestného konania.

    Toto som vám chcel povedať, je to možné riešiť, vážené poslankyne, poslanci, tým, že by ste sa zamysleli nad tými ustanoveniami predloženého trestného poriadku, ktoré hovoria o Špeciálnom súde, o tom, kto rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, a ak by sa upravili tieto ustanovenia tak, že o odvolaniach proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu by rozhodoval krajský súd, potom by zostalo Najvyššiemu súdu to, že by rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam, o ktorých rozhodol krajský súd, vo veciach Špeciálneho súdu. A tam je zákon jednoznačný, že musia o tom rozhodovať sudcovia, ktorí prešli Národným bezpečnostným úradom, previerkou Národného bezpečnostného úradu. My takých sudcov momentálne ani na Najvyššom súde nemáme dostatok, aby sme mohli toto zabezpečiť, pretože keď budeme na Najvyššom súde rozhodovať o odvolaniach, tak ako to je koncipované, aj o dovolaniach, tak potrebujeme päťčlenný senát, a taký, ktorý by prešiel previerkou Národného bezpečnostného úradu, ktorý by rozhodoval o odvolaniach proti rozhodnutiam toho istého Najvyššieho súdu. Toto je veľmi ťažké v tejto situácii, v akej Najvyšší súd sa nachádza, vôbec zabezpečiť. A domnievam sa, že je to jednoduchšie zabezpečiť tak, aby prešli previerkovým konaním, tou bezpečnostnou previerkou sudcovia, ktorí by rozhodovali na krajskom súde o odvolaniach proti prvostupňovému Špeciálnemu súdu. Preto vás prosím, vážené poslankyne, poslanci, apelujem na vás, skúste ešte prehodnotiť tie ustanovenia, kým je čas, budete sa zaoberať množstvom ďalších pripomienok, ale aj v tejto otázke je ešte možné urobiť istú korekciu a som presvedčený, že keby sa takáto korekcia urobila, že by to bolo na prospech všetkých, predovšetkým občanov, ktorí očakávajú rýchly proces v trestnom konaní.

    Ďakujem vám, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, za to, že ste mi umožnili vystúpiť v tomto pléne, verím, že prijmete dobrý zákon, ako som na začiatku uviedol, verím, pretože na Najvyššom súde, predovšetkým na ňom je najťažšia úloha, okamžite ako bude platný, skôr než bude účinný. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2006. Na nás je, aby my sme urobili všetko pre to, aby sme sudcov nižších súdov na seminárnych školeniach vzdelávali tak, aby sme ich pripravili, a to je ťažká úloha popri tých úlohách, ktoré teraz máme na Najvyššom súde, to je ťažko zvládnuteľné s toľkými sudcami, je ich 12, prosím, na trestnom kolégiu, ktorých máme. Takže, prosím vás, ak možno ešte teraz urobiť čosi v tomto smere, urobte to. Ďakujem vám.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac, končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som si vypočula pozorne vystúpenie pána predsedu Najvyššieho súdu. Korekcia, ktorú navrhuje, má svoje racionálne jadro. Nemám čas zopakovať v čom, v ktorých veciach, ale jednoznačne podčiarknuť, že úlohou Najvyššieho súdu nemôže byť zisťovanie skutkového stavu veci. To predsa nie je nikde v kontinentálnom právnom systéme. Ďalej, je to jedno z najdrahších zisťovaní skutkového stavu, pretože sudcovia Najvyššieho súdu sú ľudia platení aj príslušnou stupnicou, a tu je aj efektívnosť. Ďalej, v rámci systému opravných prostriedkov potom sa dostáva riešenie vecí tým, ktorí už vo veci boli zainteresovaní, a ja si myslím, že proces má vytvoriť priestor pre Najvyšší súd na zjednocovanie súdneho rozhodovania, a to nielen v trestnom konaní, ale aj v občianskom, pretože nie je ojedinelé, že účastníci toho istého, a ja som toho živým príkladom, postupu, kauzy tej istej, jedným senátom sú rozhodnutí pozitívne a iným senátom sú rozhodnutí negatívne. Takže chýba to zjednocovanie a to je úloha Najvyššieho súdu, pán minister, nie predložiť taký proces, kde ho zaťažíte zisťovaním skutkového stavu. Ja viem, že budete zase odpovedať na záver a nie je možné s vami diskutovať.

  • Budeme pokračovať v rozprave, písomne prihlásení, páni poslanci Miklušičák, Kolesár, Vavrík, Abelovský a Polka. Prvý vystúpi pán poslanec Miklušičák, pripraví sa pán poslanec Kolesár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, predseda Najvyššieho súdu, vážené poslankyne, vážení poslanci, tak ako aj včera prednesiem štyri bloky pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa týkajú, jednak menia niektoré znenia v navrhovanom zákone trestného poriadku, iné vyplývajú z odporúčaní gestorského výboru a je potrebné ich premietnuť aj do ďalších ustanovení a napokon niektoré, sú to technicko-legislatívne, upresňujúce poznámky. Čiže tie moje pozmeňujúce návrhy prednesiem v štyroch blokoch.

    Ako prvý blok, bod prvý, v § 24 ods. 1 znie: „Úkony pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý bol príslušný na konanie o obžalobe. Ak je takých súdov viac, úkony vykoná súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.“ Ide o doplnenie príslušnosti súdu a ako aj o výkladové pravidlo v prípadoch, keď nastane situácia, že budú príslušné na konanie viaceré súdy.

    Bod 2. V § 24 ods. 2 znie: „Vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 na vykonanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle krajského súdu a vojenský obvodný súd, ktorý bol príslušný na konanie obžaloby. Ak je takýchto súdov viac, úkony vykoná súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.“ Zdôvodnenie podobné ako v predchádzajúcom prípade.

    Bod 3. V § 24 ods. 4 znie: „Na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 4 príkazu na vyhovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 alebo § 116 a príkazu na využitie agenta podľa § 117 je pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle toho krajského súdu a vojenský obvodový súd, v obvode ktorého je súd, ktorý by bol príslušný na konanie v obžalobe a Špeciálny súd, ak ide o veci patriaci do jeho pôsobnosti. Ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.“ Upresňuje sa týmto citácia úkonov v § 24 ods. 4 Trestného poriadku, keďže bol rozdielny výklad pri ich aplikácii podľa platnej právnej úpravy. Zároveň navrhujem doplniť príslušnosť súdov, výkladové pravidlo v prípadoch, keď nastane situácia, že budú príslušné na vykonanie viaceré súdy.

    Bod 4. V § 34 ods. 1 v tretej vete sa vypúšťajú slová: „a do vznesenia obvinenia právo nazerať do spisov za podmienok uvedených v § 69“. Vypúšťa sa piata veta. V predposlednej vete sa slová: „navrhla obhajoba“, nahrádzajú slovami: „s jeho súhlasom navrhol obhajca“, a v poslednej vete sa za slovo: „práva“ vkladajú slová: „sám alebo“. Vypustenie časti textu v tretej vete je navrhované z dôvodu podrobnejšej úpravy v § 69. Vypustená piata veta je vhodnejšia a ucelenejšie zapracovaná v § 213, ktorý komplexne rieši účasť obvineného aj obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní tak, aby bol naplnený princíp rovnosti zbraní, uplatnením práva obvineného na osobnú obhajobu aj na obhajobu prostredníctvom obhajcu, ale zároveň zohľadňuje aj potrebu vytvoriť podmienky pre nerušený a bezprieťahový priebeh vyšetrovania. Ďalšie zmeny len upresňujú text ustanovenia § 34 ods. 1.

    Bod 5, v § 38 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: „Ak ide o prípad podľa § 37 ods. 1 písm. c), obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže zobrať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do „späťvzatia“ tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.“ Doterajšie ods. 3, doterajší ods. 3 sa označuje ako ods. 4. Tento návrh reaguje najmä na hlasy odbornej právnej verejnosti o potrebe zosúladenia povinnej obhajoby v dôsledku iba právnej kvalifikácie skutku. Návrh nadväzuje na rovnaký pozmeňujúci návrh k § 37 doplnením nového ods. 4, ktorý je v bode 17 spoločnej správy výborov.

    Bod 6. V § 44 ods. 2 znie:...

  • Na požiadanie rečníka chcem kolegov - a oprávnené požiadanie rečníka -, chcem kolegov poslancov a poslankyne poprosiť o väčší kľud v sále, aby mohol predniesť svoje vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Bod 6, § 44 ods. 2 znie: „Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený, a o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.“ Toto ustanovenie zosúlaďuje s § 213 ods. 2. až 4., aby v aplikačnej praxi nedošlo k rôznemu výkladu a postupu. Z toho dôvodu navrhujem použiť aj termín: „v konaní pred súdom“, a nie: „v súdnom konaní“, ako je označená tretia časť trestného poriadku, teda aby sa práva obhajcu vzťahovali aj napríklad na vykonávacie konanie. Pritom právo obhajcu zúčastniť sa úkonov v prípravnom konaní je rozšírené zmenou úpravy v § 213 ods. 2. Bude to v bode 12.

    Bod 7. V § 50 ods. 2 sa v prvej za slovo: „obvinenému“ vkladajú slová: „a právnickej osobe uvedenej v ods. 1“. Ide o súvisiacu zmenu vyplývajúcu zo zmeny § 50 ods. 1 bod 34 spoločnej správy výborov.

    Bod 8. V § 51 ods. 2 sa v druhej vete za slovo: „obvinenému“ vkladajú slová: „alebo právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1“. Ide opäť o zmenu vyplývajúcu z § 50 ods. 1.

    Bod 9, § 55 sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie: „Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, zodpovedá štát podľa osobitného zákona.“ Tento návrh navrhuje doplniť do zákona výslovnú úpravu o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a podľa môjho presvedčenia je lepším riešením ako navrhované v spoločnej správe.

    Bod 10. V § 116 ods. 1 sa vypúšťajú slová: „na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva“. Týmto ustanovením sa zosúlaďuje s teraz účinným trestným poriadkom a s dohovorom o počítačovej kriminalite, ktorý sa upravuje predložiť na ratifikáciu.

    Bod 11. V § 117 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí pre postup podľa ods. 2, kedy príkaz na použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravné konanie.“ Táto zmena má posilniť ochranu osôb pred neopodstatneným, dôkazmi neodôvodneným zásahom a aktivitou agenta, má posilniť súdnu kontrolu použitia agenta.

    Bod 12., IV. diel 2. hlavy 2. časti znie: „IV. diel, účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní.“ § 213 ods. 1: „Policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečenie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.“ Ods. 2.: „Obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí.“ Ods. 3.: „Ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu podľa ods. 2, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť. O tomto postupe policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu.“ Ods. 4.: „Ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví na nariadený úkon, policajt vykoná tento úkon aj bez jeho účasti okrem výsluchu obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu.“ Ods. 5.: „Ak sa obhajca zúčastní výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená podľa § 136 ods. 3, policajt vykoná potrebné opatrenia, aby skutočná totožnosť svedka nebola zistená“. Táto úprava súvisí so zmenou v § 34 ods. 1 v bode 4. a § 44 ods. 2 v bode 6. a lepšie vyjadruje sledovaný zámer pri zabezpečení práva na obhajobu a pravidla rovnosti zbraní. Dopĺňa sa zároveň nový ods. 1, ktorý umožňuje aj účasť obvineného na určitých vyšetrovacích úkonoch. Novým spôsobom navrhovaný ods. 2 rozširuje právo obhajcu zúčastniť sa úkonov prípravného konania. Ods. 5 nadväzuje na úpravu v § 136 ods. 3.

    A bod 13., v § 410 ods. 1 sa na koniec pripája táto veta: „Ak žiadosť neobsahuje uvedené náležitosti, predseda senátu vyzve odsúdeného, aby žiadosť doplnil v lehote 10 dní, inak sa o žiadosti nekoná, o čom predseda senátu vo výzve odsúdeného poučí.“ Dopĺňa sa postup pre prípad, že žiadosť o odklad nemá potrebné náležitosti.

    Teraz blok druhý. Keďže z rozpravy v gestorskom výbore ako aj z pozmeňujúceho návrhu je veľmi pravdepodobné, že verejný obhajca ako inštitút z návrhu trestného poriadku bude vylúčený, predkladám tento pozmeňujúci návrh, ktorý má nasledovné body:

    Po prvé, § 36 znie: „§ 36, obhajca. Ods. 1, obhajcom môže byť len advokát.“ Ods. 2: „Pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom, ak s tým obvinený súhlasí, a) v prípravnom konaní, ak ide o konanie o prečine a zločine s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, b) v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine“.

    3. ods., „Obhajca nemôže byť advokát, ktorý už bol privolaný ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ alebo ktorý bol svedok prejednávaného skutku. Obhajca nemôže byť vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby“.

    Bod 2., v § 47 ods. 2 sa slová: „poškodených z verejných obhajcov“ nahrádzajú slovami: „poškodených, spravidla niektorého z poškodených po jeho predchádzajúcom súhlase“.

    Bod 3., v § 47 ods. 6 sa slová: „ustanoviť zástupcu z verejných obhajcov“ nahrádzajú slovami: „ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného“.

    Bod 4., v § 554 ods. 2 sa slová: „odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času“ nahrádzajú slovami: „odmenu a náhradu“ a vypúšťajú sa slová: „To neplatí u verejného obhajcu“.

    Bod 5., v § 554 ods. 3 znie: „Zástupca z radu advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie v občianskoprávnych veciach.“

    Bod 6., v § 554 ods. 4 sa slová: „odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času“ nahrádzajú slovami: „odmeny a náhrady“ a slová: „obhajcu, spoločného zástupcu poškodených alebo zástupcu poškodeného, ktorý bol ustanovený poškodenému alebo splnomocnenca poškodeného“, nahrádzajú slovami: „obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6.“

    Bod 7., v § 556 ods. 1 písm. d) sa slová: „hotové výdavky ustanovenému obhajcovi“, nahrádzajú slovami: „náhradu ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6.“

    Bod 8., v § 556 ods. 1 sa vypúšťajú písm. c) a e). Doterajšie písm. d) a f) sa označujú ako písm. c) a d).

    Bod 9., v § 556 ods. 3 znie: „Paušálnu sumu podľa ods. 1 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.“

    Bod 10., v § 557 ods. 1 sa slová: „hotové výdavky“ nahrádzajú slovami: „náhradu“.

    Bod 11., v § 559 ods. 1 sa slová: „obhajoby verejným obhajcom, lebo poškodeného a sume“, nahrádzajú slovami: „poškodeného a ich sume“, a slová: „ustanovenému obhajcovi štátom“, sa nahrádzajú slovami: „štátom ustanoveného obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6.“

    Bod 12., v § 559 ods. 2. sa slová: „§ 556 ods. 1 písm. c), d) a e) nahrádzajú slovami: „§ 556 ods. 1 písm. c).“

    A bod 13., § 562 sa vypúšťa.

    Ako som už v úvode uviedol, tento návrh reaguje na skutočnosť, ak by prešiel návrh zákona, teda pozmeňujúci návrh na vypustenie verejných obhajcov.

    Blok tretí. Pozmeňujúci bod prvý.

    V § 4 ods. 1 sa slová: „sú povinné“, nahrádzajú slovami: „môžu, ak to považujú za vhodné a účelné.“ Ustanovenie sa upresňuje tak, aby zákon neupravoval povinnosť spolupráce so záujmovými združeniami občanov, ale iba možnosť takej spolupráce ak je to v súlade so záujmami spoločnosti.

    Bod 2., v § 4 ods. 4 a v § 5 ods. 1 sa na konci prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová: „v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného“. Odôvodnenie: Aby súd mohol objektívne rozhodnúť o ponúknutej záruke, musí poznať aj konkrétne spôsoby pôsobenia záujmového združenia občanov na obvineného. Z toho dôvodu navrhujem doplniť toto ustanovenie.

    Bod 3. V § 9 ods. 1 písm. d) sa na koniec pripájajú slová: „alebo bol vyhlásený za mŕtveho“. Ide o spresnenie ustanovenia, aby sa neprítomnosť trestného stíhania týkala aj osoby, ktorá bola, neprípustnosť trestného stíhania týkala aj osoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu.

    Bod 4. V § 9 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: „Ak sa týka dôvod uvedený v ods. 1 len niektorého z čiastkových úkonov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takéhoto činu viedlo trestné stíhanie.“ Doterajšie ods. 2 a 3 sa označujú ako ods. 3 a 4. Uvedená úprava zabezpečí rýchlejší priebeh trestného konania, keďže umožňuje konať aj v nových čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu.

    Bod 5. V § 10 sa za ods. 14 vkladá nový ods. 15, ktorý znie: „Skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je vyslovene ustanovené inak.“ Doterajšie ods. 15 až 21 sa označujú ako ods. 16 až 21. Upravuje sa týmto návrhom definícia skutku v prípade pokračovacieho trestného činu.

    Bod 6. V § 14 ods. 2 písm. b) sa slová: „a teroristickej skupiny“, nahrádzajú slovami: „a trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny“. Navrhovaná legislatívno-technická úprava súvisí s rozdelením trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny, § 305 vládneho návrhu Trestného zákona, dva samostatné trestné činy, ktoré som predložil včera pri rozprave o Trestnom zákone.

    Bod 7. V § 14 ods. 2 písm. c) sa vypúšťajú slová: „v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch“. Týmto navrhujem obmedziť pôsobnosť Špeciálneho súdu tým spôsobom, že sa vypúšťa jeho spôsobnosť v prípade obzvlášť závažných zločinov, spáchaných v spojení s organizovanou skupinou, pôsobiacou vo viacerých štátoch, keďže takýto kvalifikačný znak nový Trestný zákon ani osobitne neupravuje. V týchto prípadoch bude o takýchto veciach rozhodovať okresný súd v sídle krajského súdu, § 16 ods. 1.

    Bod 8. V § 14 ods. 2 písm. d) sa slovo: „desaťtisícnásobok“ nahrádza slovom: „dvadsaťpäťtisícnásobok“ a slovo: „desaťtisícnásobku“ sa nahrádza slovom: „dvadsaťpäťtisícnásobku“. Týmto navrhujeme obmedziť pôsobnosť Špeciálneho súdu a pri majetkových a hospodárskych trestných činoch ustanoviť jeho pôsobnosť iba v prípadoch, keď je spôsobená škoda, respektíve získaný prospech aspoň vo výške 200 miliónov Sk, dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody, namiesto 80 miliónov, ako to navrhuje návrh pôvodný.

    Bod 9. V § 37 ods. 1 písm. a) znie: „Ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine.“ Týmto navrhujem zúžiť povinnú obhajobu v dôsledku iba právnej kvalifikácie skutku. Návrh reaguje na hlasy odbornej právnej verejnosti o potrebe zúženia povinnej obhajoby.

    Bod 10. V § 40 ods. 2 sa na koniec pripája táto veta: „Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí obvinený preukázať.“ Ide o upresnenie v zhode s obdobným ustanovením § 47 ods. 6.

    Bod 11. V § 71 ods. 1 sa vypúšťa slovo: „všetky“, slovo: „zrejme“ a slová: „tento trestný čin“ sa nahrádzajú slovom: „skutok“. Upresňuje sa takto text, aby pri aplikácii nedošlo k rôznym výkladom tohoto ustanovenia.

    Bod 12. V § 72 ods. 1 znie: „Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby, žiadosti o prepustenie z väzby, ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby, návrhu na predĺženie lehoty väzby a rozhodnutie prokurátora o prepustení obvineného z väzby.“ Ide gramaticko-technickú úpravu a doplnenie rozhodnutia prokurátora o väzbe v prípravnom konaní v záujme vylúčenia možných aplikačných problémov.

    Bod 13. V § 72 ods. 2 posledná veta znie: „Pred rozhodnutím o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby, v ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby a návrhu na predĺženie lehoty väzby musí byť obvinený vypočutý. O žiadosti obvineného o prepustenie z väzby možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí, ak zo žiadosti nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť na verejnom zasadnutí. Tento návrh reaguje na odporúčané zmeny v § 76 ods. 5 a na právo obvineného opakovať žiadosť o prepustenie z väzby po uplynutí lehoty 30 dní od právoplatnosti skoršieho rozhodnutia o väzbe.“ Sleduje sa aj zjednodušenie konania o väzbe.

    Bod 14. V § 72 ods. 4 sa za slovo: „originál“ vkladajú slová „alebo orgánom činným v trestnom konaní overený rovnopis“. Za účelom predchádzania prieťahu v súdnom konaní takto navrhujeme vyslovene uviesť možnosť predloženia aj overeného rovnopisu jednotlivých častí spisu, uvedené je nevyhnutné najmä v takzvaných skupinových veciach. Ide o väčšie množstvo obvinených ohľadom jednej veci.

    Bod 15., § 72 sa dopĺňa novým ods. 5, ktorý znie: „Predseda senátu súdu, ktorý o návrhu alebo sťažnosti koná, môže v prípadoch zvlášť rozsiahleho spisového materiálu súhlasiť s predložením len príslušnej časti spisu.“ Odôvodnenie: V prípadoch, v ktorých je spisový materiál obzvlášť rozsiahly a celý nie je potrebný pre rozhodovanie o čiastkovej otázke, sa navrhuje, aby bolo možné predložiť nadriadenému súdu iba tú časť spisu, s jeho súhlasom, ktorá je pre konanie rozhodovania relevantná.

    Bod 16. V § 76 ods. 3 sa slová: „trvať šesť mesiacov“ nahrádzajú slovami: „trvať až šesť mesiacov“. Odstraňuje sa takto pochybnosť, či väzbu možno predĺžiť aj na čas kratší ako šesť mesiacov.

    Bod 17. V § 79 ods. 3 sa slová: „sudcovi pre prípravné konanie“ nahrádzajú slovami: „sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu“. Ide o spresňujúce ustanovenie na posilnenie práv obvineného.

    Bod 18. V § 81 ods. 4 sa na koniec prvej vety pripájajú slová: „a je daný dôvod väzby podľa § 71“. Ide o terminologické zosúladenie s § 80 ods. 3.

    Bod 19. V § 82 ods. 3 sa slová: „obvineného, vyššieho súdneho úradníka, probačného úradníka alebo“ nahrádzajú slovami: „obvineného alebo probačného a mediačného úradníka“. Týmto sa upresňujú subjekty, ktoré môžu navrhnúť zmenu obvinení podľa § 82.

    Bod 20. V § 83 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová: „ak tento zákon to neustanovuje inak“. Odstraňuje sa takto rozpor medzi znením ods. 1 a ustanovením § 185 ods. 4.

    Bod 21. V § 90 sa vypúšťa ods. 2. Doterajšie ods. 3. až 6. sa označujú ako ods. 2 až 5. Toto ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné. Ide o zmenu vyplývajúcu z bodu 59 spoločnej správy výborov.

    Bod 22. V § 90 ods. 3 sa slová: „môže byť na 90 dní, ak je potrebné“ nahrádzajú slovami: „môže byť až na 90 dní, ak je potrebné“. Upresnenie sa týka toho, aby lehota 90 dní nebola obligatórna, ale maximálna.

    Bod 23. V § 110 ods. 2 písm. c) sa slová: „orgány colnej správy a daňové orgány“ nahrádzajú slovami: „colné orgány“. Tento návrh súvisí s vypustením § 10 ods. 8 písm. g), bod 7 spoločnej správy výborov a zmena terminológie ohľadom colných orgánov súvisí s ujednotením podľa, s § 10 ods. 8 písm. f).

    Bod 24. V § 115 ods. 6 sa na koniec pripája táto veta: „V prípravnom konaní, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno predložiť záznam telekomunikačnej prevádzke súdu aj bez prepisu tohto záznamu, pokiaľ zo sprievodnej správy vyplývajú údaje o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania, ako aj o osobách, ktorých sa záznam telekomunikačnej prevádzky týka a záznam telekomunikačnej prevádzky je zrozumiteľný.“ Tento návrh reaguje na situácie, ktoré sú v praxi frekventované, že obsah záznamu má slúžiť ako konkrétna skutočnosť odôvodňujúca návrh na vzatie obvineného do väzby, o ktorom treba v zákonných lehotách rozhodnúť, ale v týchto lehotách nie je technicky možné vyhotoviť doslovný prepis záznamu. Záznam bez prepisu však bude možné použiť iba v prípadoch, keď je kvalitný, čiže zrozumiteľný a nie sú pochybnosti o jeho obsahu, najmä o komunikujúcich osobách.

    Bod 25. V § 196 ods. 4 sa slová: „alebo policajt“ nahrádzajú slovami: „alebo prostredníctvom prokurátora policajt“. Týmto sa uprednostňuje ustanovenie, keďže priamy styk v tejto veci zabezpečí lepšie prokuratúra, ktorá vykonáva úkony aj podľa časti právny styk s cudzinou.

    Bod 26. V § 205 ods. 1, v § 215 ods. 3 a v § 228 ods. 3 sa slová: „zločineckej skupiny a teroristickej skupiny“ nahrádzajú slovami: „zločineckej skupiny trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny“. Tento návrh vyplýva z rozčlenenia na dva trestné činy a to trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a zosnovania, založenia a podporovania teroristickej skupiny, § 305 a § 306 navrhovaný do Trestného zákona, ktorý som predniesol včera.

    Bod 27. V § 215 sa v ods. 5 slovo: „vyšetrovateľa“ nahrádza slovom: „policajta“. Týmto sa zosúlaďuje terminológia používaná v zákone.

    Bod 28. V § 218 ods. 1 sa slová: „trestného činu korupcie, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny“ nahrádzajú slovami: „korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny“. Odôvodnenie je podobné ako v predchádzajúcom prípade.

    Bod 29. V § 231 sa vypúšťa písm. k) a písm. j) znie: „Vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, v prípade ktorej je na tento úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Európskeho parlamentu.“ Doterajšie písm. l) až o) sa označujú ako písm. k) až n). Uvedené doplnenie má zabezpečiť výslovné určenie orgánu, ktorý je oprávnený predložiť žiadosť o zbavenie imunity predsedovi Európskeho parlamentu v prípadoch, keď podľa jeho rokovacieho poriadku Európsky parlament rozhoduje o zbavení imunity svojho poslanca. Túto požiadavku na úpravu predložil terajší predseda Európskeho parlamentu. Písm. k) navrhujeme vypustiť z dôvodu, že jeho text bol pokračovaním písm. j) a teraz ho nahrádza nové znenie písm. j).

    Bod 30. V § 242 a § 244 ods. 5 sa slová: „aj o väzbe“ nahrádzajú slovami: „aj o ďalšom trvaní väzby“. Ide o zosúladenie terminológie s § 72 ods. 1 a § 76 ods. 5.

    Bod 31., § 372 ods. 1 sa dopĺňa písm. l), ktoré znie: „Bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.“ Odôvodnenie: Medzi dôvody dovolania sa dopĺňa aj prípad, keď bol uložený trest odňatia slobody na doživotie v záujme vylúčenia možnosti prípadného justičného omylu vzhľadom na charakter tohto trestu.

    Bod 32., § 372 sa dopĺňa ods. 5 a 6, ktoré znejú: „Ods. 5. Dovolanie v neprospech obvineného nemožno podať len z toho dôvodu, že súd postupoval podľa § 392 ods. 2 alebo § 406 písm. b). Ods. 6., dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.“ Odôvodnenie v ods. 5. Navrhujeme upraviť zákaz reformatio in peius, to je zabránenie tomu, aby sa len z podnetu obvineného, ktorý sa domáha miernejšieho trestu, nemohol uložiť prísnejší trest. V ods. 6 treba vyslovene vyjadriť, že dovolanie je len proti odôvodneniu rozhodnutia, nie je prípustné. Rovnako ako je to v prípade dovolania a sťažnosti.

    A napokon bod 33 tohto bloku, § 566 sa vypúšťa. Tento návrh reaguje na zmeny vykonané v Trestnom zákone, ako nadbytočný.

    A napokon blok štvrtý pozmeňujúcich návrhov. Ten už bude trošku kratší.

    Bod 1. V § 232 sa za ods. 5 vkladá nový ods. 6, ktorý znie: „Ak nedošlo k dohode o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní vecí alebo o súdnom dohľade nad činnosťou právnickej osoby, postupuje prokurátor podľa § 236 ods. 1.“ Doterajšie ods. 6 až 9 sa označujú ako ods. 7 až 10. Ide o upresňujúce ustanovenie vo vzťahu ku konaniu o dohode, o uznaní viny a prijatí trestu. Umožní sa takto schválenie dohody aj v prípadoch, keď nedôjde k dohode o ochrannom opatrení, lebo prokurátor v tomto prípade podá samostatný návrh podľa § 236.

    Bod 2. V § 235 písm. f) sa slovo: „opatrenia“ nahrádzajú slovami: „liečenia ochrannej výchovy, ochranného dohľadu zhabania vecí alebo súdneho dohľadu nad činnosťou právnickej osoby“. Táto úprava reaguje ako dôsledok zmien vyjadrených už v § 232, čo sa týka rozšírenia ochranných opatrení o detenciu, uloženie ktorého prokurátor v návrhu na schválenie dohody o vine a treste ani v obžalobe nemôže navrhnúť.

    Bod 3., § 299 návrhu vrátane nadpisu nad § 299 znie: „Ochranné opatrenia, § 299 ods. 1. Ak ide o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní vecí alebo o súdnom dohľade nad činnosťou právnickej osoby vyhradil podľa § 289 ods. 2, môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne prokurátor.

    Ods. 2., o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

    Ods. 3., proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľa ods. 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

    Rozšírenie ochranných opatrení o detenciu, § 81 Trestného zákona s osobitným režimom konania a podmienok jej uloženia vyžaduje primeranú reakciu aj v Trestnom poriadku. Keďže o detencii rozhoduje súd dodatočne až počas výkonu trestu odňatia slobody, respektíve pred ukončením takéhoto trestu.

    A napokon bod 4., posledný. V § 363 ods. 1 upraviť takto: „V trestnom konaní vedenom proti právnickej osobe sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Úprava má za cieľ spresniť formuláciu, keďže použitie slov všeobecné ustanovenia evokuje výklad o možnosti použitia iba ustanovení prvej časti Trestného poriadku, § 1 až 195, ktorá má takýto názov. Treba odstrániť možnosť takéhoto nesprávneho výkladu v aplikačnej praxi a uviesť, že sa primerane používa aj príslušné ustanovenie ostatných častí Trestného poriadku.

    Chcem len upozorniť, že v prípade, že pri hlasovaní o trestnom poriadku vypadne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb, niektoré tieto návrhy, pozmeňujúce, aj v takom prípade by som stiahol.

    A napokon mi dovoľte predložiť v súvislosti s návrhmi, ktoré som uviedol, samostatne hlasovať o týchto bodoch, o bode 14, 15, 22, 35, 115 a 151. Okrem toho žiadam samostatne hlasovať aj o bodoch 4, 5, 18, 19, 21, 23, 26, 28, 31, 32, 36, 40, 45, 49, 68, 70, 72, 78, 79, 80, 106, 155 a 161. Ďakujem vám za pozornosť aj za trpezlivosť s týmto druhým návrhom.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Kolesár, pripraví sa pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte, aby som vo svojom krátkom vystúpení k návrhu trestného poriadku sa venoval tej časti, v ktorej sa príslušníci Policajného zboru zaradili pod jurisdikciu Vojenských súdov. Keďže podľa môjho názoru je možné s takýmto riešením nesúhlasiť, dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141 z roku 61 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, tlač 720.

    Pozmeňujúci návrh znie. Po prvé, v § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b) a doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako b) a c).

    A po druhé, v § 12 ods. 2 sa slová: „písmena a) a b)“ nahrádzajú slovami „písmena a)“.

    Dovoľte odôvodnenie k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Navrhovaným znením v § 12 ods. l a 2 zákona č. 141/61 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov sa príslušníci Policajného zboru zaraďujú pod jurisdikciu Vojenských súdov. V súvislosti s tým, tak ako som povedal, navrhujem vypustenie písmena b) z § 12 ods. 1 a 2, nakoľko zaradenie príslušníkov Policajného zboru i ostatných ozbrojených zložiek pod jurisdikciu Vojenských súdov je podľa - nielen môjho názoru - v rozpore s odporúčaním Rady Európy č. 10 časť 4 v bode 13, podľa ktorého polícia pri vykonávaní policajných povinností v občianskej spoločnosti má podliehať občianskym orgánom. Zaradenie policajtov pod vojenskú jurisdikciu je preto v rozpore s už Slovenskom ratifikovanou rezolúciou Rady Európy č. 690, takzvanou deklaráciou o polícii, ktorá zjavne určuje civilný, teda občiansky štatút polície. Pristúpením k Rade Európy sa odporúča na tejto inštitúcie stali aj pre Slovensko smerodajnými a preberajú ich do svojej legislatívy členské štáty Európskej únie.

    V čl. 15 písm. b) štatútu o Rade Európy sa dokonca uvádza, že výbor ministrov Rady Európy môže požiadať vlády členských štátov, aby ho informovali o krokoch, ktoré boli podniknuté v súvislosti s jej odporúčaniami.

    Vo vzťahu k jurisdikcii nad policajnými ozbrojenými zbormi je smerodajnou skutočnosť, že žiadny z členských štátov nemá, európskymi, nemá podriadené policajné sily pod vojenskú jurisdikciu, teda pod jurisdikciu vojenských súdov a napríklad môžeme uviesť príklad, v Rakúsku, kde nespadá pod takúto jurisdikciu, teda nespadajú ani samotní príslušníci vojska. Nakoľko sa dopúšťajú takzvaných civilných trestných deliktov ako aj všetci ostatní občania, a nie vojenských. V takých prípadoch sú súdení civilnými trestnými súdmi. Nakoľko Slovenská republika deklaruje, že Policajný zbor Slovenskej republiky nie je vojensky organizovaným zborom a táto formulácia už nie je ani v zákone o Policajnom zbore, nie je správne jeho podriadenie pod vojenskú jurisdikciu vojenských súdov a prokuratúry. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Vavrík bude pokračovať. Po vystúpení pána poslanca Vavríka preruším rokovanie Národnej rady do 14.00 hodiny. A pre vašu informáciu, o 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady hodinou otázok a ihneď po skončení hodiny otázok bude nasledovať bod interpelácie. Toľko pre vašu informáciu, pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán predseda Najvyššieho súdu, generálny prokurátor, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal dva pozmeňujúce návrhy, vrátim sa k môjmu včerajšiemu vystúpeniu k zákonu, trestnému, a dnes sme pri trestnom poriadku, včera som hovoril v úvode, že chcem podať pozmeňujúce návrhy, ktoré „zaregulujú“ odpočúvanie, dnes sa vraciam s týmto istým momentom a podávam týmto doplňujúci návrh skupiny poslancov k trestnému poriadku, k tlači 720.

    Navrhujem, aby, po prvé, do § 114 sa za ods. 8 vložil nový ods. 9 tohto znenia: „Ods. 9. Ihneď po ukončení vyhotovenia obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov musí byť dotknutá osoba príslušným policajtom písomne upovedomená o nariadení použitia tohto ITP, informačno-technického prostriedku, a dobe jeho realizácie. Upovedomenie osoby možno dočasne odložiť, ak by poskytnutím tejto informácie mohol byť zmarený účel trestného konania. V prípade, že osoba do 6 mesiacov od skončenia vykonávania úkonu nebude upovedomená, odklad upovedomenia na túto dobu môže povoliť iba súd. Dotknutá osoba má do skončenia trestného konania právo žiadať súd, aby preskúmal zákonnosť a dôvodnosť úkonu. Súd je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť“.

    Po druhé, v § 115 sa za ods. 8 vkladá nový ods. 9, ktorý znie: „Ods. 9. Ihneď po ukončení odpočúvania a zázname telekomunikačnej prevádzky musí byť dotknutá osoba príslušným policajtom písomne upovedomená o nariadení použitia tohto informačno-technického prostriedku a dobe jeho realizácie. Upovedomenie osoby možno dočasne odložiť, ak by poskytnutím tejto informácie mohol byť zmarený účel trestného konania. V prípade, že osoba do 6 mesiacov od skončenia vykonávania úkonu nebude upovedomená, odklad upovedomenia na túto dobu môže povoliť iba súd. Dotknutá osoba má do skončenia trestného konania právo žiadať súd, aby preskúmal zákonnosť a dôvodnosť úkonov. Súd je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.“

    Krátke odôvodnenie. V navrhovaných ustanoveniach sa realizuje ústavné právo občana, ktoré je garantované v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že vždy ak je to možné a keď to nepopiera zmysel úkonu, musí byť osoba dodatočne oboznámená s tým, že bolo zasiahnuté do jej súkromia priestorovým odpočúvaním, respektíve odpočúvaním jej telefonických hovorov, a musí mať k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý môže namietať nezákonnosť alebo bezdôvodnosť tohto odpočúvania.

    Toľko, vážení kolegovia, z môjho pozmeňujúceho návrhu, odôvodnenia. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Tak ako som oznámil, faktické poznámky nie sú, prerušujem rokovanie Národnej rady, budeme pokračovať o 14.00 hodinou otázok a odpovedí členov vlády a interpelácie.

    Dobrú chuť prajem.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 36. schôdze Národnej rady.

    Na programe je bod

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram. Podľa zákona o rokovacom poriadku sú na rokovaní o tomto bode programu prítomní členovia vlády, ktorých chcem súčasne teda požiadať aj o účasť na nasledujúcom bode rokovania, ktorým sú interpelácie poslancov.

    Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pani poslankyne, páni poslanci, neprítomní by mali byť štyria páni ministri. Namiesto pána ministra Zajaca bude odpovedať pán minister Kaník a pán vicepremiér Csáky. Pán minister Kukan, pán minister Simon otázky nemajú.

  • Ďakujem.

    Prosím vás teraz, pán predseda vlády, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré vám boli adresované, a to v poradí, ako boli vyžrebované.

    Prvá otázka podľa poradia je od pani poslankyne Diany Štrofovej. A je tohto znenia: „Aké opatrenia vláda vykonala a vykoná v súvislosti s vyhláseniami čelných predstaviteľov MR (k autonómii), aby zabezpečila naplnenie čl. 3 Ústavy SR a tak zaistila integritu štátu?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, aj vám, pani poslankyňa, za aktuálnu otázku.

    V úvode mojej odpovede na túto otázku chcem vám povedať, že vláda nerokovala a nikdy nebude rokovať o veciach, ktoré by mohli viesť k autonómii na etnickom princípe. Zároveň chcem pokračovať jasným výrokom, že považujem za odsúdeniahodné všetky výroky provokujúce nacionalizmus a nacionalistické vášne.

    Na strane druhej vždy treba mať pevné postoje, ale aj uvážlivé vyhlásenia. Nie je dobré na provokáciu naskočiť. Slovensko má, žiaľ, aj celkom čerstvé skúsenosti s hrou tzv. maďarskou kartou a aj istými provokáciami zo strany Maďarskej republiky.

    Poslednou skúsenosťou bol pokus aplikovať zákon Maďarskej republiky o zahraničných Maďaroch v susedných štátoch. Vy veľmi dobre viete, pani poslankyňa, že tento diplomatický zápas sme vyhrali, že sme ho vyhrali preto, lebo sme mali pravdu, a túto pravdu sme dokázali aj kultivovane presadzovať. A myslím si, že tak pevne a kultivovane pokojne treba reagovať aj na tému, na ktorú ste poukázali vo svojej otázke, uvážlivo, samozrejme, pevne a rozhodne.

    Teda tento svoj postoj by som zhrnul do štyroch bodov.

    Po prvé, odmietame akékoľvek kroky, ale aj debatu, ktorá by mohla viesť k autonómii.

    Po druhé, nepodceňujeme žiadne výroky, ale nemienime na provokácie ani naskakovať.

    Po tretie, zahraničnopolitické postavenie, ale aj náš vnútorný demokratický systém sú také pevné, že zvrchovanosť a suverenitu Slovenska nemôže v nijakom prípade narušiť žiaden nepremyslený, neuvážený výrok predstaviteľa Maďarskej republiky.

    A napokon po štvrté, výroky premiéra Gyurcsányho neobmedzujú našu suverenitu, ani neoslabujú naše zahraničnopolitické postavenie. Naopak, ja si myslím, že poškodzujú Maďarskú republiku a usvedčujú jej lídrov z toho, že nechápu ani realitu, ani právny rámec spoločenstva, ktorého sú súčasťou.

    Skrátka a dobre, myslím si, že pán Gyurcsány urobil chybu. V prvom rade predseda vlády Maďarskej republiky by mal vedieť, že najrelevantnejším dokumentom, ktorý rámcuje postavenie národnostných menšín je tzv. riport alebo Správa Benátskej konferencie zo 48. plenárneho zasadnutia v októbri 2001. Vy iste veľmi dobre viete, pripomínam to len pre úplnosť, že jestvuje Benátska komisia, alebo inými slovami, expertná skupina pri Rade Európy, ktorá sa danou témou zaoberá, ktorá v októbri 2001 prijala jasné zásady lemujúce, rámcujúce právne postavenie národnostných menšín v Európe. Ja zacitujem dve zásady z Benátskej komisie zo záverov, ktoré prijala 19. – 20. októbra 2001.

    Prvý záver, citujem: „Zodpovednosť za ochranu menšín leží primárne na ich domovskom štáte“. Komisia uvádza, že „príbuzenské štáty hrajú tiež úlohu v ochrane a zachovaní ich príbuzenských menšín, zameranú na to, aby ich pôvodné jazykové a kultúrne väzby zostali silné.“ Koniec citátu.

    Samozrejme, veľmi silná je tá prvá veta, ktorá jasne hovorí, že primárna starostlivosť je na domovskom štáte, z pohľadu Slovenskej republiky teda na nás samotných. Ale myslím si, že aj druhá veta záverov Benátskej komisie je tiež významná. Nie preto, že by zužovala zodpovednosť domovského štátu, ale preto, že úlohu príbuzenských štátov, v tomto prípade Maďarskej republiky, vidí v zachovaní pôvodných jazykových a kultúrnych väzieb. Teda nehovorí sa tu nič ani o občianstve, ani o národných vízach a v celých záveroch nie je jediné slovíčko o autonómii, a to by pán premiér Gyurcsány mal vedieť.

    A spomeniem ešte druhý záver Benátskej komisie, ktorý hovorí doslova, citujem: „Komisia je tiež toho názoru, že prioritou musí byť dodržiavanie existujúceho rámca menšinovej ochrany, existujúceho rámca menšinovej ochrany.“ Koniec citátu.

    Teda zhrniem a poviem, že je mi trošku aj ľúto, že predseda vlády Gyurcsány neprekročil tieň svojich predchodcov, zahral nacionálnou kartou. Treba sa však veľmi pokojne pýtať, aj neskôr sa pokúsim objasniť, prečo takáto otázka je legitímna. O to viac, že aj keď pán premiér Gyurcsány je nový, mladý a zrejme aj neskúsený, dobre vie, že s autonómiou nemôže v Európe preraziť.

    Pozrite sa na iné štáty. Pozrite sa, koľko je Turkov v Nemecku, Baskov v Španielsku, Rusov v pobaltských štátoch a nechcem to veľmi zoširoka rozvíjať. Skrátka aj Gyurcsány veľmi dobre vie to, čo ja, a síce, že budúcnosť Európy nie je v segregácii menšín, či už etnických, národnostných alebo iných, ale len a len v ich integrácii. Teda znovu môžem položiť rečnícku otázku, prečo sa uchýlil k takýmto výrokom.

    Osobne som presvedčený, že odpoveď treba hľadať na vnútropolitickej scéne Maďarskej republiky. Žiaľ, nacionálnou kartou sa v Maďarsku stále boduje. Raz je to Gabčíkovo, potom zákon o zahraničných Maďaroch, v ostatnom čase to bolo referendum o dvojitom občianstve, ktoré iniciovala opozícia. Treba vidieť aj to, že pán premiér Gyurcsány a jeho strana sa postavili proti dvojitému občianstvu, a preto tieto výroky o autonómii ja osobne vnímam a chápem ako istý pokus kompenzovať isté straty voči voličom. Voľby sa nakoniec blížia v Maďarsku.

    No a teraz to kľúčové. Ja to nehovorím, pani poslankyňa, preto, aby som výroky pána Gyurcsányho zľahčoval, alebo aby som ich nebodaj chcel ospravedlniť. To v žiadnom prípade. Hovorím o tom preto, aby som občanom a azda aj občanom Maďarskej republiky pomáhal chápať, že hra nacionálnou kartou a neraz aj tzv. starostlivosť o Maďarov v zahraničí sa neraz používajú iba preto, aby strany získavali voličov.

    Odmietam autonómiu, odmietam hru nacionálnou kartou, ale na strane druhej sa teším z toho, že v minulých rokoch sme na základe konkrétnych skutkov preukázali eminentnú snahu rozumieť oprávneným požiadavkám občanov, aj občanov Maďarskej republiky v našej vlasti.

    Bez úsilia byť nejaký komplexný, zmienim sa len o niektorých aktivitách. Či už to bolo znovuzavedenie dvojjazyčného označovania obcí, vydávanie dvojjazyčných vysvedčení, schválenie Charty jazykov národnostných menšín alebo výstavba mostu Márie Valérie, alebo zriadenie maďarskej univerzity, ale zmienim sa aj o výraznom podiele Strany maďarskej koalície na moci, na moci na centrálnej úrovni, na regionálnych úrovniach v samospráve. Vlani som osobne prevzal záštitu a zúčastnil som sa na 1. Festivale národnostných menšín na Slovensku. Spomeniem aj úsilie o rovnovážnejší rozvoj infraštruktúry v Slovenskej republike a nepochybne by som mohol vo výpočte týchto konkrétnych pozitívnych aktivít pokračovať.

    Veľa cestujem po Slovensku. Cestujem aj na východ, aj na juh. Navštevujem aj obce s prevahou občanov národnostných menšín a veľmi dobre viem, o čo sa usilujú, akú politiku chcú vidieť a predovšetkým viem to, že si želajú pokoj, a nie napätie. A neraz sú to politickí lídri, ktorí majú úplne iné zámery ako ľudia, ktorí v našich mestách a v našich obciach bývajú.

    Takže, pani poslankyňa, v tejto politike znášanlivosti, pokoja, tolerancie a integrácie budeme aj naďalej pokračovať, garantujúc plnú suverenitu a zvrchovanosť Slovenskej republiky.

    Všetko, pán predsedajúci.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť, tak by ste sa mali prihlásiť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ďakujem, pán premiér, za vašu odpoveď. Bola naozaj, myslím si, že korektná. Ja mám len trošku takú obavu, že síce smerom domov máte dostatočný argument a naozaj tie vysvetlenia sú prijateľné, ale že nie dostatočne sú viditeľné aj v zahraničí. Teda to znamená, priamo k tomu, kto je priamym aktérom, a teda si myslím, pán premiér Gyurcsány by mal dostať nejakú odpoveď na to, čo podnietil. Súhlasím s tým, že treba v rámci istej diplomacie dodržiavať isté pravidlá, že treba brať Maďarsko ako významného partnera Slovenska, či z hospodárskej, ale aj kultúrnej linky, ale na druhej strane si treba vedieť zastať svoje stanovisko, svoju pozíciu tak, aby nás tiež rešpektovali ako suverénny štát, suverénneho partnera, ktorý rozhoduje o svojich veciach na svojom území, a nie je prijateľné, aby niekto zasahoval do záležitostí cudzieho štátu takýmto spôsobom, a určite nie čelný predstaviteľ štátu. Čiže, trošku nejaké výraznejšie stanovisko by som čakala smerom do Maďarska a hlavne po tom, čo sme konečne obsadili post veľvyslanca v Maďarsku, čo veľmi dlho absentovalo.

    Takže zatiaľ ďakujem.

  • Nech sa páči, pán premiér, môžete, samozrejme, reagovať.

  • Rád by som stručne reagoval.

    Pani poslankyňa, v dobrom to chcem povedať, veď vy sa pohybujete v medzinárodnej zahraničnej politike už dlhší čas a iste sa zhodneme v tom, že nikdy nie je dobré vec podceniť. Ale nervózna reakcia, nenáležitá reakcia – naozaj neprikladajme slovám premiéra Gyurcsányho váhu v oblastiach, kde nemá žiadnu šancu. Mohol by som dlho hovoriť o rozprave, o snahe ešte vtedajšieho premiéra Medgyessyho pretlačiť do Európskej ústavnej zmluvy kolektívne práva bez najmenšej šance.

    Takže veľmi dobre viete, že v politike, aj v zahraničnej politike je nesmierne dôležité, kedy poviete, čo poviete a ako poviete. Moje vyjadrenie je jasné a bolo jasné. Prvýkrát vďaka novinárom v pondelok, keď som zúčastnil na stretnutí u prezidenta republiky a myslím si, keď ste sa dožadovali patričnej odpovede premiérovi Gyurcsánymu, že vďaka vám, vďaka vašej otázke na tejto hodine otázok som mu ju dal.

  • Druhú otázku vám položila pani poslankyňa Tóthová: „Pán predseda vlády, ste spokojný s tým, že na prelome rokov 2004/2005 sa po prvýkrát vo verejnoprávnej televízii (na 1. programe), ako aj v komerčných televíziách nehrala štátna hymna?“

    Nech sa páči.

  • Nie, pani poslankyňa, nie som s tým spokojný, aj keď som televíziu na polnoc nepozeral, viem o tom a priznám sa, že ma táto informácia zamrzela.

    Z jednej strany, myslím si, aj v odpovedi na predchádzajúcu otázku som možno preukázal, že nie som priaznivcom nejakého takého, viete, okázalého národniarstva, ale vlastenectvo, vzťah k vlasti považujem za mimoriadnu výsadu a aj peknú, dôležitú a významnú emóciu, za istý inšpiratívny postoj, za čosi, čo nás všetkých spája a malo by nás spájať, všetkých občanov našej vlasti, všetkých občanov Slovenskej republiky. A tak si myslím, že sú príležitosti, sú chvíle a sú aj dôvody, kedy by verejnoprávne médiá mali dodržiavať niektoré tradície, alebo dokonca aj nové tradície vytvárať, kedy štátnu hymnu zahráme, kedy si našu slovenskú štátnu hymnu aj spolu zaspievame.

    Keď som tak premýšľal o odpovedi na vašu otázku, tak som si uvedomil, že každý večer, keď občas prídem domov a prepínam tie kanály, tak vidím, že sa hrá štátna hymna na záver televízneho vysielania. O to menej chápem, že sa nezahrala vo verejnoprávnej televízii na prelome rokov. No, ale rovnako chcem dodať, pani poslankyňa, že s tým v zásade ja nič urobiť nemôžem. Viete veľmi dobre, že televízia nie je štátna, nepodlieha vláde, že je verejnoprávna, a preto skôr poslanecká snemovňa, Národná rada môže urobiť azda v tejto oblasti viacej. Národná rada volí členov Rady STV, komunikuje s predstaviteľmi rady, aj vedenia Slovenskej televízie vo výbore a v politických kluboch.

    No, ale aby som vrátil k vašej konkrétnej otázke. Takže vašu otázku chápem naozaj tak, ako ste sa opýtali, ako som spokojný. Takže, nie som spokojný.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Som rada, pán predseda, že ste vyjadrili svoju nespokojnosť. Som rada, že bola táto otázka vyžrebovaná, lebo inak by sa možno verejnosť nedozvedela, že ste s tým boli nespokojný, pretože ste svoju nespokojnosť nedali verejne najavo. A myslím si, že predseda vlády by to mal urobiť. Preto opakujem, som rada, že to je teraz.

    Pokiaľ hovoríte o Rade STV, no tá je parlamentom málo postihnuteľná a najmä preto, že opozičné návrhy na zmenu vzťahu parlament a táto rada neprešli, žiaľ, hlasovaním poslancov vládnej koalície, takže parlament nemá tú kompetenciu, ktorú by mohol mať. Ba dokonca televízia už neprenáša ani celé prenosy, pretože časť kráti a nedáva v televízii. Povšimnite si to, pán predseda.

    Ďakujem vám inak za odpoveď.

  • Ďakujem.

    Čas určený na odpovede pána premiéra na otázky poslancov týmto bol vyčerpaný.

    Takže budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Tóthovej pánovi ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi, ktorého, samozrejme, tak ako to bolo oznámené, zastúpi pán minister Kaník, je tohto znenia: „Pán minister, vyhlásili ste, že vystúpite z Lekárskej komory. Vystúpili ste už?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Ja teda nie, ale za pána ministra Zajaca mi dovoľte, aby som prečítal vyhlásenie.

    Vážená pani poslankyňa, verejné vyhlásenie, že som sa rozhodol ukončiť svoje členstvo v SLK som urobil na tlačovej konferencii dňa 9. septembra 2004. Uverejnené je na webovej stránke ministerstva zdravotníctva. Písomne som oznámil svoje rozhodnutie SLK listom zo dňa 3. 12. 2004.

    Znova opakujem, nie ja, ale pán minister Zajac.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Nemám, áno, ďakujem.

    Ja viem, že nemôžete odpovedať. Ja môžem len vyjadriť spokojnosť a konštatovať, že tým pádom pán minister Zajac nebude môcť vykonávať lekárske služby, pretože podľa práva a všade v Európe licenciu vykonávať lekárske povolanie môže dostať len ten, kto je členom komory. Napriek tomu, že pán minister verejnosť informoval, že to bol socialistický anachronizmus, nie je to tak, pretože už bývalá Česko-Slovenská republika mala povinné členstvo v Lekárskej komore. Inak videla som, že už viacej lekárov chodí usmiatych, tak teraz už viem, aký je na to dôvod.

    Ďakujem.

  • Takže druhú otázku položil pán poslanec Madej pánovi generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi: „Ako ste spokojný s prebiehajúcimi rekodifikačnými prácami v oblasti trestného práva?“

    Pán generálny prokurátor, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Madej, ak dovolíte, dovolím si vás upozorniť, že rekodifikačné práce sa vlastne skončili, už neprebiehajú. Takže hneď, ako bol daný návrh jedného, aj druhého zákona do parlamentu, tak sa skončili.

    Takže, ak sa budeme zaoberať podstatou otázky, rekodifikačné práce prebiehajú už niekoľko rokov a v konečnom dôsledku návrhy, ktoré momentálne sú predmetom vášho rokovania, tak na týchto návrhoch sa spolupodieľala aj generálna prokuratúra a vzhľadom na to, že zo 178 zásadných pripomienok ministerstvo spravodlivosti 172 rešpektovalo a že sme sa výrazným spôsobom podieľali na priamej tvorbe obidvoch zákonov, tak ja som s tými rekodifikačnými prácami bol spokojný. Samozrejme, že len asi tak na 90 %, lebo musím nechať tých 10 % nespokojnosti z toho titulu, že prišlo aj medzi generálnou prokuratúrou a ministerstvom spravodlivosti v rámci rozporového konania k určitým iným názorom na niektoré ustanovenia, či už Trestného zákona, alebo Trestného poriadku.

    Ale ak by som mal vyjadriť svoju nespokojnosť, ak chcete toto počuť odo mňa, tak mňa veľmi mrzí jedna vec, že od mája, odkedy sú tieto obidva zákony v parlamente, sa prakticky veľmi intenzívne zaoberal týmito normami z môjho pohľadu asi len pán poslanec Abelovský, ktorý teda mal tendenciu komunikovať aj s predstaviteľmi generálnej prokuratúry, aké máme názory na jednotlivé pripomienky, ktoré parlament v dosť veľkom množstve podal. A veľmi ma mrzí, že teraz až na poslednú chvíľu budeme vychytávať chyby, resp. budeme nachádzať zhodu v obidvoch normách tak, aby, keď budú prijaté, boli od samého počiatku, čo budú uvedené do praxe, aby mali teda význam jednak pre políciu, súdnictvo, aj prokuratúru a vlastne pre celú túto spoločnosť.

    Ja sa totižto obávam, že môže prísť k situácii pri niektorých navrhovaných zmenách, že jednotlivé paragrafy si budú odporovať. Ale to už nie je problém prebiehajúcich rekodifikačných prác, to už je minulosť. Toto už je problém, aby tento parlament naozaj s veľkou vážnosťou pristúpil k obidvom normám a aby boli prijaté do takej miery a v takej kvalite, aby sme mohli povedať, že 20 rokov nemusíme už do Trestného zákona a do Trestného poriadku „pichnúť“.

    Bude to celé nóvum pre nás a budeme sa musieť vysporiadať s novou judikatúrou a s novým názorom na celý systém konania.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán generálny prokurátor, svoju otázku som dával alebo chápal som ako širšie, pretože samotné ministerstvo spravodlivosti na rokovaní ústavnoprávneho výboru cez jednotlivých poslancov, teda od rekodifikačnej komisie podávalo ku každému kódexu po 150 pozmeňujúcich návrhov, čo aj vysvetľuje možno do istej miery kvalitu toho návrhu, ktorý prišiel. Takže bral som to ako súčasť, keďže z ministerstva spravodlivosti a z vystúpenia aj jedného poslanca v rozprave prichádzajú stále návrhy na zmeny týchto kódexov. Preto sa domnievam, že tie práce naozaj trvajú, žiaľ, ešte aj v Národnej rade.

    Ale mňa by zaujímalo aj vaše posledné vystúpenie a váš celkový názor na personálne zabezpečenie tak polície a vyšetrovateľov, ako ste sa už vyjadrovali, ale aj súdov a prokuratúry a možnosti zlepšenia aj v súvislosti s novými organizačnými potrebami po nadobudnutí účinnosti nových trestných kódexov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, čo sa týka doplnenia, ja tiež nie som nadšený tým, keď po predložení akejkoľvek normy do parlamentu, spracovateľ alebo predkladateľ predkladá ešte ďalšie doplňujúce návrhy. Asi to nie je ani v súlade s našimi legislatívnymi pravidlami, resp. aj keď to v súlade s legislatívnymi pravidlami je, nie je to asi ani v okolitých štátoch vec alebo jav, ktorý je normálny. Nemalo by k tomu prichádzať. Ale toto sú naozaj závažné normy, o ktorých bola veľmi dlhá polemika a nevylučujem, že aj k takýmto udalostiam môže prísť.

    Čo sa týka polície alebo mojich vyjadrení z minulého týždňa, no ja som zriadil na generálnej prokuratúre osobitný kontrolný orgán, ktorý nekontroluje políciu, ale kontroluje prokurátorov. Či si teda plnia svoje povinnosti podľa Trestného poriadku tak, ako majú, a, bohužiaľ, títo moji podriadení konštatovali, že v Bratislave sa nachádza minimálne 4 000 vecí, ktoré sú staršie vo vyšetrovaní pri známych páchateľoch ako polroka. Ale ten polrok tvorilo asi len 30 %, ostatné sú staršie ako dva roky.

    Takže, samozrejme, z tohto titulu ja musím vyvodiť závery voči svojim podriadeným, lebo mi vyplýva, že si asi neplnia povinnosti, ktoré im Trestný poriadok a zákon určuje. Bohužiaľ, dokumentovali mi podriadení prokurátori, že nie je v ich silách vyriešiť tieto veci, keďže Policajný zbor je v Bratislave poddimenzovaný na oddeleniach vyšetrovania a teda policajt, ktorý pracuje so 170 vecami, nemôže ani fyzicky zvládnuť prácu na týchto veciach. Takže to bol vlastne dôvod, prečo som sa obrátil na pána ministra s naliehavou potrebou alebo žiadosťou o riešenie tejto otázky. Mal som na mysli spoločné riešenie. Bolo to predmetnom rokovania minulý týždeň na medzirezortnej porade medzi ministerstvom spravodlivosti, vnútra a generálnej prokuratúry. Samozrejme, že tie opatrenia bude musieť vykonať pán minister. Ale dohodli sme sa na určitom úzuse, aby tento nepriaznivý stav bol odstránený.

    Čo sa týka prípravy na nové normy, každý rezort si musí sám vzdelávať, či už sudcov, prokurátorov alebo policajtov, pretože všetci sa to budeme musieť po novom učiť. To je absolútne celé nóvum. Takže záleží na tom, kto a akým systémom si dokáže zabezpečiť toto vzdelávanie. My sme ponúkli aj pre Policajný zbor určité možnosti využitia našich kapacít vzdelávacích programov, ktoré už máme na tento rok naplánované. Ja si myslím, že tam nebude problém ohľadne záujmu ich využiť a predpokladám teda, že tie normy budú prijaté v takej miere, aby sa vžili do normálneho praktického života.

  • Ďakujem, pán generálny prokurátor.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Tóthová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi: „Pán minister, rád prezentujete vytvorenie nových pracovných miest. Prosím o informáciu, v roku 2004 koľko nových miest bolo vytvorených a koľko pracovných miest nahlásili podniky a PO, že rušia.“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vzhľadom na skutočnosť, že od roku 2004 zamestnávateľské subjekty nemajú povinnosť nahlasovania voľných pracovných miest na úrady práce, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny eviduje len tie voľné pracovné miesta, pri ktorých sami zamestnávatelia na základe dobrovoľnosti požiadali úrad práce o spoluprácu a voľné pracovné miesta, ktoré úrady práce hľadajú vlastným pričinením. To znamená, skutočné množstvo voľných pracovných miest je vyššie ako to, ktoré na základe takejto kolekcie údajov je zaznamenávané na úrade práce.

    V roku 2004 bolo na základe takéhoto spôsobu evidencie zaevidovaných 74 821 voľných pracovných miest, na ktoré úrady práce umiestnili 49 980 nezamestnaných. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny spolupracuje so Štatistickým úradom v súčasnosti pri pilotnom overovaní sledovania v štatistickom sledovaní voľných pracovných miest.

    V rámci známych prepúšťaní evidovaných na úradoch práce v roku 2004 bolo zamestnávateľmi nahlásených 23 661 dotknutých zamestnancov, to znamená, rušení následne pracovných miest. Aj z tohto porovnania vidno, pričom znova zdôrazňujem, že údaje o počte voľných pracovných miest zďaleka nie sú úplné. Pre typ tohto údaju je evidentné, že obsadzovaných a voľných a novovytváraných pracovných miest je podstatne viac ako tých, ktoré zanikajú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, keď chcete položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister, vy ste si asi nie dobre prečítali moju otázku. Ja som sa nepýtala, koľko voľných miest je, pretože za 1 rok to isté miesto sa môže stať trikrát aj štyrikrát voľné. Ja som sa jasne pýtala na novovytvorené pracovné miesta a o tom musíte mať prehľad a presný, pretože jednak dávajú sa príspevky na novovytvorené pracovné miesta a jednak sú nahlasované príslušným orgánom štátnej správy. Takže, vy ste, nebudem o tom ďalej diskutovať, aby sa dostalo aj na ďalších, vy ste zrejme omylom zle teda odpovedali na moju otázku. Preto v interpeláciách vám to zopakujem a spresním s presnejšou požiadavkou, ako je možné urobiť v jednej vete na lístočku na hodine otázok.

    Ja som presvedčená, že v novinách koľkokrát tisícky pracovníkov prichádza o miesta, a keď 500 nových miest je nových, voľných, tak sú o tom veľké články. Môže to byť z môjho hľadiska nedostatočná znalosť, a preto ja vás, ako som povedala, požiadam v rámci interpelácií o presnú odpoveď. Čiže, doplňujúcu otázku nemám.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán minister, ak chcete, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ja rád odpoviem na budúcu interpeláciu, ale pokúsim sa vám doplniť poznatky aj dnes v rámci možností, ktoré mi tento priestor dáva.

    Len v štátom riadenej centralizovanej, štátom vlastnenej a direktívnej ekonomike je možné mať absolútny prehľad o každom novovytvorenom pracovnom mieste, v ekonomike postavenej na trhovom a slobodnom princípe, kde existujú státisíce zamestnávateľov, ktorí, samozrejme, nemajú žiadne povinnosti na nejaké nahlasovanie svojich každodenných rozhodnutí, nie je možné evidovať s absolútnou presnosťou všetky novovytvárané pracovné miesta. Pretože ide o pracovné miesta vytvárané najmenším živnostníkom, až po veľké podniky. Pričom platí, že tí najmenší zamestnávatelia vytvárajú najväčší počet pracovných miest vo svojom sumáre. Takže, nech na to pôjdeme akýmikoľvek metódami, vždy pôjde o orientačný údaj a o údaj približný. A preto nie je možné súhlasiť s tým, že dá sa presne zistiť počet novovytvorených pracovných miest.

  • Štvrtú otázku položil pán poslanec Kolesár pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: „Ako budete postupovať voči neúnosnej cenovej politike Slovnaftu?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Kolesár, ďakujem pekne za túto otázku. Som veľmi rád, že som ju dostal a že sa môžem vyjadriť k tejto veľmi citlivej, veľmi dôležitej a veľmi aktuálnej téme.

    Dovoľte mi veľmi stručne najskôr zhrnúť, čo sa udialo v posledných týždňoch a mesiacoch, a potom sa vyjadrím aj k tomu, čo ďalej, ako budeme ďalej postupovať.

    Podstatné v celej tej kauze, podstatný bol dátum 8. 11. 2004, keď sme dostali od Protimonopolného úradu oficiálne stanovisko, ktoré potvrdzuje dominantné postavenie Slovnaftu na tuzemskom trhu s motorovými palivami. Je to dôležité preto, že ceny motorových palív sú liberalizované, ale aj pri liberalizovaných cenách má, aj dnešná legislatíva ponúka nástroje na zabránenie zneužívania tohto dominantného postavenia. A boli tu viaceré signály o tom, že Slovnaft nielenže má dominantné postavenie, ale že toto aj zneužíva.

    Keďže sme teda začiatkom novembra takéto stanovisko, ktoré potvrdzovalo dominantné postavenie, mali, vyslal som kontrolnú skupinu do Slovnaftu, ktorá kontrolovala rok 2002, 2003 a väčšiu časť roka 2004. Zistenie kontrolnej skupiny je také, že Slovnaft toto dominantné postavenie zneužíval, pričom právny režim v rokoch 2002, 2003 bol taký, že cena bola vecne regulovaná. V roku 2004 už bola liberalizovaná, ale, opakujem, aj v liberalizovanom prostredí je možné kontrolovať, či dominantný subjekt nezneužíva toto postavenie a či si neúčtuje neprimeraný zisk.

    Na základe zistení, ktoré teda viedli k tomu, že sme zistili, že toto dominantné postavenie je zneužívané, sme rozhodli o pokute a to vo výške 1 mld. 352 mil. 975 205 korún.

    Teraz k tomu, aký je ďalší postup. Bolo vydané 14. januára, teda pred niekoľkými dňami, bolo vydané rozhodnutie v 1. stupni, ktoré vydala generálna riaditeľka kontrolnej sekcie. Beží lehota, ak sa nemýlim, 15 dní, počas ktorej sa Slovnaft môže voči tomu odvolať, a potom beží ďalšia 30-dňová lehota, v rámci ktorej v správnom konaní, v správnom konaní robíme vlastne posúdenie tohto odvolania a do 30 dní ministerstvo mojou osobou v 2. stupni vydá rozhodnutie v 2. stupni.

    Potom existuje ďalšia možnosť odvolať sa na súd. Tieto lehoty teraz teda bežia. Predpokladám, že to odvolanie bude podané a že vymenujem potom rozkladovú komisiu. Táto rozkladová komisia to posúdi a dá mi návrh, či toto rozhodnutie v 2. stupni mi odporúča potvrdiť, alebo mi ho odporúča nepotvrdiť.

    Čo sa týka budúcnosti, chcem povedať, že posledné udalosti, máme záujem túto situáciu riešiť a nie za každú cenu a vôbec nie prioritne nejako konfliktne. Ja som sa stretol s prezidentom Molu asi pred 7 až 10 dňami. Ale musím povedať, že stanovisko tohto najvyššieho predstaviteľa tejto spoločnosti ma nepresvedčilo o tom, že by táto spoločnosť chcela zmeniť svoje správanie a následne tento záver bol potvrdený ďalšou cenovou politikou Slovnaftu v posledných 2 až 3 týždňoch, kedy, som presvedčený, že ďalej pokračuje v zneužívaní svojho dominantného postavenia.

    Preto chcem ubezpečiť všetkých pánov poslancov, ale aj slovenskú verejnosť, že využijeme všetky zákonné možnosti na to, aby sme takémuto postupu zamedzili. Tie zákonné možnosti sú pomerne značné. Ja by som ich nechcel teraz rozvádzať, pretože práve v súčasnosti tento problém znovu podrobne analyzujeme a chcem len avizovať a dať na vedomie, že v pondelok na 12.00 hodinu som zvolal tlačovú konferenciu, kde chcem veľmi presne hovoriť o ďalších krokoch, ktoré v tejto kauze ministerstvo financií podnikne.

    Chcem vás ubezpečiť, že nemienime tolerovať toto správanie, ktoré považujem dokonca za demonštratívne zneužívanie dominantného postavenia na úkor slovenských spotrebiteľov, na úkor slovenských podnikateľských subjektov a nakoniec, samozrejme, aj Slovenskej republiky ako-takej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, ja by som si dovolil k tej prvej časti, ktorú ste hovorili, sa opýtať doplňujúcou otázkou, či teda – myslím si a nielen ja, zrejme tie indície o tom, že dochádza k porušovaniu, boli tu už skôr a nie je to otázka len posledných mesiacov –, či ministerstvo dostatočne skoro reagovalo na túto situáciu a či tá kontrola, ktorá bola urobená za roky 2002, 2003 a za časť roka 2004, ako ste uviedli, či nemala byť urobená skôr, teda možno už niekedy v roku 2003. To by bola ako taká prvá.

    No a to druhé, čo som chcel teda povedať, ale čiastočne ste už na to odpovedali, to je to, aby tú pokutu, s ktorou iste môže byť – ak bude zaplatená – štát teda do určitej miery spokojný ako so svojím príjmom. Ale chcel by som upozorniť na to, čo ste aj vy v závere svojho vystúpenia povedali, aby vaše ministerstvo opätovnými kontrolami zabezpečilo to, aby nedošlo k tomu, ako sa to javí v posledných dňoch, že túto pokutu zaplatia občania opäť tým, ako ste sám uviedli, že Slovnaft opäť demonštratívne teda zvýšil ceny pohonných hmôt.

    Takže, apeloval by som na to, aby vaše ministerstvo pokračovalo v týchto kontrolách, pretože skutočne tento stav sa javí ako neúnosný.

    Ďakujem vám za odpoveď. A chcem ešte pánovi predsedajúcemu, že ďalšia potom otázka, ktorú som mal, je tá istá, takže ďakujem pekne za odpoveď a už potom nežiadam opätovne na ňu odpovedať.

  • Ďakujem pekne aj za doplňujúcu otázku.

    V odpovedi na ňu, pán poslanec, nemohli, pretože na to, aby sme mohli začať konať, sme potrebovali oficiálne stanovisko Protimonopolného úradu, že Slovnaft má dominantné postavenie. Ja som spomínal, možno ste to len prepočuli, že takéto stanovisko sme dostali 8. novembra 2004, 8. novembra 2004, teda pred dvoma mesiacmi. Hneď na to, asi týždeň na to, alebo 10 dní na to som poslal do Slovnaftu kontrolnú skupinu, ktorá potom tesne pred Vianocami prišla vlastne s tým výsledkom a s tým návrhom. A chcem povedať, že Slovnaft rozporuje aj toto stanovisko Protimonopolného úradu, podľa ktorého má dominantné postavenie. Ale myslím si, že tam je to tiež veľmi jasné a jednoznačné.

    A ešte by som chcel povedať, že v pondelok budem informovať omnoho podrobnejšie o ďalších konkrétnych krokoch, ale len teraz chcem predoslať, že ak niekto, ktokoľvek hrá na takú taktiku, že zvýšim teraz ceny, nadobudnem ďalší zisk, a potom z neho, z časti tohto zisku zaplatím hravo pokutu, tak si myslím, že naša legislatíva, vďakabohu, myslí aj na to. A chcem len upozorniť, že uloženie pokuty je len jeden postih, ale podľa § 18 ods. 6 zákona o cenách uložením pokuty nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, na úkor koho sa získalo. A ak toto bezdôvodné obohatenie nemožno vydať tomu, na úkor koho sa získalo, stane sa príjmom štátneho rozpočtu. Takže my, ak bude ďalej pokračovať takéto správanie sa, využijeme aj toto ustanovenie, aj iné ustanovenia zákona o cenách, aby ďalej k takémuto pokračovaniu nedochádzalo.

    Ďakujem.

  • Ďalšiu otázku položil tiež pán poslanec Kolesár pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi: „Ako hodnotíte skutočnosť, že 69 okresov nedosahuje úroveň priemernej mzdy?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, regionálne a vnútroregionálne rozdiely v priemernej mzde sú fenoménom, ktorý nie je iba špecialitou Slovenska, ale stretávame sa s ňou bežne aj vo vyspelých trhových ekonomikách. Väčšinou, a Slovensko v tomto smere nie je výnimkou, býva ekonomicky najrozvinutejšia oblasť v okolí hlavného mesta krajiny, kde sa sústreďujú sídla firiem, z toho potom pramení aj vyššie mzdové ohodnotenie v tomto regióne v porovnaní s menej rozvinutými časťami krajiny.

    V Bratislave a jej okolí sú sústredené univerzity a výskum, služby, malé a stredné podniky, majú tu sídla centrály firiem operujúcich po celom území Slovenska, je tu rozvinutejšia infraštruktúra, čo predstavuje dôležitý aglomeračný faktor na rozvoj nových ekonomických aktivít domácich a zahraničných investorov.

    V Bratislavskom kraji, ktorého podiel na zamestnanosti Slovenska je 18 %, sa v roku 2002 vyprodukovalo až 26 % hrubého domáceho produktu. Ide o dôsledok ako vyššej produktivity práce, tak aj vyššieho podielu zamestnaných na populácii daného regiónu. V európskych krajinách je tiež podiel hlavného mesta na priemernom HDP na obyvateľa vysoký. Napríklad vo Veľkej Británii je to 2,5-násobok, v Belgicku či Českej republike je to viac ako 2-násobok. K vyššej úrovni miezd v Bratislavskom kraji prispieva aj to, že tu majú centrály celonárodné firmy, ktoré sústredia vysoký podiel riadiacich pracovníkov s vyššími platmi, ako aj vysoký podiel vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov.

    Z analýzy štruktúry mzdovej diferenciácie vyplýva, že medziregionálne rozdiely pramenia hlavne z rozdielov v odmeňovaní vyššie kvalifikovanej práce. Podľa údajov o cene práce zbieraných Treximou najmenšia mzdová diferenciácia v 3. štvrťroku roku 2004 v absolútnom vyjadrení je v kategórii pracujúcich so základným vzdelaním, stredným vzdelaním bez maturity a v kategórii vyučených. Najväčšie rozdiely sú, naopak, v kategórii pracujúcich s vedeckou kvalifikáciou, nasleduje kategória pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním a bakalárskym vzdelaním. Podobne málo diferencovaní sú prevádzkoví zamestnanci v obchode a službách a pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci, čo sú zamestnania vykonávané prevažne ľuďmi so základným vzdelaním. Nízke mzdové rozdiely sú taktiež medzi kvalifikovanými robotníkmi v poľnohospodárstve a lesníctve.

    Pre absenciu údajov o cenovej hladine a jej vývoji na úrovni krajov nie je možné posudzovať disparity v životnej úrovni na základe disproporcií v priemernej mesačnej mzde. Hlavným cieľom podpory regionálneho rozvoja je zabezpečiť vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky, odstrániť alebo zmierniť rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónu a zabrániť vzniku nových oblastí s nízkou ekonomickou výkonnosťou a životnou úrovňou obyvateľov a zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj regiónov. Opatrenia, ktoré smerujú na zmierňovanie regionálnych rozdielov, sa objavia a sú popísané v Správe o sociálno-ekonomickej úrovni v jednotlivých regiónoch Slovenska, schválenej vládou Slovenskej republiky, ktorá v najbližšom čase bude predložená na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Kolesár, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister, ďakujem pekne za odpoveď. Ja sa vás chcem ešte raz teda jednoduchšie spýtať na to, čo som sa pýtal, tak aby aj občan, ktorý môže sledovať túto hodinu otázok, rozumel tomu, o čom sa my rozprávame, pretože tie čísla alebo to, čo ste tu všetko povedali, to iste môže byť sčasti pravda. Ale ja sa vás chcem veľmi jasne a jednoznačne opýtať, ako hodnotíte fakt, že v kontexte toho, že tvrdíte občanom, že sa zlepšuje a v tomto roku sa opäť bude zlepšovať ich sociálna situácia, ako v tomto kontexte hodnotíte, že 69 okresov nedosahuje úroveň priemernej mzdy. Teda, že v týchto okresoch je veľmi pravdepodobné a hraničiace s istotou, že sociálna situácia občanov sa ani v tomto roku a, predpokladám, že ani v roku budúcom nezlepší. Takže, keby ste boli taký láskavý a odpovedali mi v tomto kontexte. Ďakujem.

  • No môžeme to prerozprávať aj jednoduchším spôsobom.

    V zásade, pokiaľ Bratislava ako centrum toho všetkého, čo tu bolo popísané, má podstatne vyššiu úroveň miezd, samozrejme, dvíha to priemer na celom Slovensku. Čím bude vyššia mzdová hladina v Bratislave, tým vyšší bude celonárodný priemer, pretože v ostatných regiónoch, v ostatných okresoch neexistujú tieto faktory, ktoré som tu popísal – koncentrácia sídiel, firiem pôsobiacich na celom území, faktor hlavného mesta, faktor aglomerácie, koncentrácia pracovníkov odmeňovaných v najvyšších mzdových kategóriách, tak, samozrejme, že tam, kde takéto miesta nie sú, je úroveň miezd nižšia. A čím bude, ako bude rásť, keď bude rýchlo rásť priemerná mzda v Bratislave, tak to bude ovplyvňovať aj priemernú mzdu na celom území Slovenska, čo nijakým spôsobom neznamená, že v týchto okresoch sa mzdová hladina nevyvíja smerom pozitívnym.

    To, že je okres pod úrovňou priemernej mzdy na celonárodnej úrovni, ešte neznamená, že je na tom horšie, ako bol pred rokom, alebo že na tom nie je lepšie ako pred rokom. Úroveň priemernej mzdy rastie a rastie na celom území Slovenska, takže aj keby sa nezmenila tá pozícia, že sú pod úrovňou priemernej mzdy, pokiaľ priemerná mzda bude rásť, bude rásť aj mzdová hladina v každom jednom okrese, ktorého sa to dotýka.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Madej ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi: „Pripravujete komplexnú analýzu o sociálnom postavení študentov vysokých škôl v súvislostiach s návrhom spoplatnenia vysokoškolského štúdia? Ste naozaj presvedčený, že študentom poplatky neobmedzia prístup k vzdelaniu?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, ministerstvo školstva prostredníctvom svojej priamo riadenej organizácie Ústavu informácií a prognóz školstva už niekoľko rokov po sebe uskutočňuje sociologickú sondu do sociálneho prostredia študentov vysokých škôl. Jednak mapuje ich sociálne postavenie, ale takisto aj ich názory na otázky samosprávy a na ďalšie otázky, aj ako napríklad, poviem, na stravovacie návyky, získavanie zdrojov do školstva pre svoje štúdium, ale aj na zavedenie školného.

    Ak sa domnievate, že v súvislosti so zavedením spoluúčasti študentov na financovaní vysokoškolského štúdia je potrebné vypracovať podrobnejšiu analýzu, bolo by rozumné, ak by sme povedali a zhodli sa, na ktoré ďalšie otázky by mala dať takáto analýza odpoveď. Osobne sa však domnievam, že ak navrhujem a vláda pripraví do parlamentu návrh zákona, ktorým sa zavedie aj čiastočná spoluúčasť študentov na financovaní vysokých škôl, ale súčasne so zákonne nárokovateľnými pôžičkami na školné, s aspoň čiastočnými pôžičkami na životné náklady a s pomerne veľkorysým, rozhodne veľkorysejším sociálnym podporným systémom, ako je teraz, tak sa domnievam, že nie je potrebné získavať ďalšie informácie ako tie, ktoré máme poskytnuté v rámci takejto štúdie, ktorú vypracoval Ústav informácií a prognóz na základe údajov jednak nami zozbieraných, ale aj na základe údajov zo Štatistického úradu a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o zamestnanosti.

    No a tým som vlastne aj odpovedal na vašu druhú otázku, pretože som presvedčený, že čiastočná spoluúčasť študentov na nákladoch vysokých škôl je potrebná, je to krok správnym smerom a som presvedčený, že ten model, ktorý navrhujem, pomôže, aby mohli študovať dnes tí chudobní študenti, ktorí práve z dôvodov svojej zlej majetnej situácie, resp. zlej situácie v rodine, vôbec nenastupujú na vysokú školu, aj keď majú na ňu predpoklady. Myslím si, že tento systém pomôže fungovaniu celého nášho vysokého školstva.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť vašu otázku.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, v minulosti ja som sa do istej miery tešil tzv. princípu trikrát a dosť, pretože ministerstvu školstva dvakrát neprešiel návrh spoplatnenia vo vláde a tretíkrát návrh spoplatnenia vysokoškolského štúdia zastavil parlament. A v zmysle princípu trikrát a dosť v trestnom práve myslel som si, že aj v parlamente si už v tomto volebnom období dáme s takýmito nešťastnými iniciatívami na spoplatnenie vysokoškolského štúdia pokoj. Žiaľ, nie je to tak a chcel by som pripomenúť, že v minulosti ten predložený návrh zákona, ktorým sa spoplatňovalo vysokoškolské štúdium, bol predložený naozaj bez analýzy, museli sme bojovať za to, aby nejaká analýza bola predložená. Musel to byť parlament, ktorý prijal uznesenie navyše, napriek tej nadpráci, ktorú ministerstvo urobilo, neboli tam podstatné veci. Prišla analýza odniekiaľ inde, od ktorej ste sa vy dištancovali, pretože ju písalo ministerstvo financií, pán Beblavý a ďalší predstavitelia tohto ministerstva.

    A preto sa pýtam, naozaj vy ste ten, kto musí túto snemovňu presvedčiť, že návrh zákona je dobrý, dôležitý a že nebude mať finančný a taký negatívny sociálny dosah najmä na študentov vysokých škôl, aby ich to obmedzilo vo vzdelaní. Ja preto naozaj odporúčam, žiaľ, tá diskusia nebola v parlamente možná, neprešiel návrh, ktorým by sme vás zaviazali túto analýzu predložiť, napriek tomu, že strana Smer je proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia, naozaj vás žiadam, aby do diskusie pri tomto zákone ste aj túto analýzu do parlamentu, podrobnú, predložili.

  • Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec, ja chápem trikrát a dosť ako akt, ktorý má zabrániť konať zle, keď niekto viackrát opakovane koná zle. Ale ak niekto viackrát sa pokúša urobiť dobrú vec, tak ani päťkrát nie je dosť, treba robiť ju stále. Čiže v tomto sa asi líšime, v pohľade na túto záležitosť.

    K tej správe o sociálnom stave študentov, rád by som povedal, že ministerstvo školstva má takúto správu vo finálnej forme a bude vám takisto dostupná, ako aj iné. Rád by som vás upozornil, že nezávislá inštitúcia Nadácia F. A. Hayeka vypracovala rozsiahlu analýzu v tejto otázke, ktorá na webových stránkach tejto nadácie je prístupná, porovnanie takisto so situáciou v oblasti vysokoškolského vzdelávania v krajinách európskych OECD, aj s tým, čo vlastne navrhuje ministerstvo školstva.

    Rád by som vás upozornil aj na to, že včera predstaviteľ tejto nadácie v širokej diskusii na televíznom okruhu TA3 hovoril aj o návrhu ministerstva školstva na čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ale aj vo vzťahu k sociálnemu systému, kde hodnotil tento krok.

    Len veľmi stručne. Je dobré, aby ste si to pozreli, nakoniec cez internet sa dá k tomu dostať, hodnotil krok ministerstva školstva ako správnym smerom, ale hodnotil ho ako mäkký a sociálny podporný systém hodnotil, naopak, ako veľkorysý. Treba si naozaj pozrieť aj názory nezávislých odborníkov.

    A takisto by som vás rád upozornil, že dnes bola konferencia MINERVA, na ktorej nakoniec bol aj váš pán predseda, ktorá sa práve aj týmito otázkami zaoberala, kde bolo stretnutie, by som povedal, komunity odborníkov z rôznych oblastí a bolo by celkom iste možno aj, a som presvedčený, že prínosom pre vás poznať názory širšieho spektra, nielen názory, ktoré často zaznievajú v rovine politickej, ale aj v rovine vecnej, ktoré prinášajú v podstatne väčšej miere racionalitu do úvah o tejto veci, ktorá zrejme bude, a verím, že bude tu v krátkom čase prerokúvaná.

    Ďakujem.

  • Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mušková pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi: „Koho vaše ministerstvo vo zverejnených číslach o nezamestnanosti zaratáva medzi nezamestnaných?“

    Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • V zverejnených číslach o nezamestnanosti sa medzi nezamestnaných zaratávajú všetci uchádzači o zamestnanie, ktorí požiadajú o zaradenie do evidencie nezamestnaných a spĺňajú podmienky evidencie danej zákonom. Mesačná miera evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese alebo kraji sa určuje na základe počtu uchádzačov o zamestnanie v príslušnom okrese alebo kraji koncom sledovaného mesiaca a počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov v príslušnom okrese alebo kraji.

    Od 1. februára 2004 v zmysle zákona o službách zamestnanosti evidovaných nezamestnaných, na ktorých strane nie je žiadna objektívna prekážka na prijatie do zamestnania, sa považujú za disponibilných nezamestnaných. Za takúto prekážku sa podľa predpisov Medzinárodnej organizácie práce považuje aj zaradenie do vzdelávania a prípravy na trh práce zabezpečovanej úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne z vlastnej iniciatívy na vlastné náklady, dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, vykonávanie absolventskej praxe. Do disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie nie sú zahrnutí uchádzači o zamestnanie poberajúci materské, na ktoré im vznikol nárok pred 1. februárom 2004.

    Do 31. januára 2004 v zmysle zákona o zamestnanosti tvoria tí evidovaní nezamestnaní, ktorí môžu bezprostredne po predložení ponuky vhodného voľného pracovného miesta nastúpiť do zamestnania, t. j. evidovaní nezamestnaní, na strane ktorých nie je žiadna objektívna prekážka na prijatie do zamestnania. Za takúto prekážku sa považujú spomínané bariéry.

    Tento postup výpočtu miery evidovanej nezamestnanosti bol zvolený nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o štatistikách práce č. 160/1985, odporučenie Medzinárodnej organizácie práce o štatistikách práce č. 170/1985 a Rezolúciu o štatistike ekonomicky aktívneho obyvateľstva zamestnanosti, nezamestnanosti a podzamestnanosti prijaté 13. Medzinárodnou konferenciou štatistiky práce v roku 1982.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Pán minister, tieto ukazovatele z úradu štatistiky sú určite známe aj Štatistickému úradu aj organizácii OECD, ktorá robí výskumy a predsa ich výsledky, či už Štatistického úradu, ale aj výsledky OECD v počte nezamestnaných sa diametrálne líšia od počtov, ktoré vy vlastne vykazujete.

    Vy, pravdepodobne, pán minister, viete, že vaše zákony alebo návrhy sú také tvrdé, také reštriktívne, že vlastne obrovské množstvo občanov sa dostáva, vyraďuje teda z evidencie úradov práce a je skutočne zaujímavé a priam dojemné, ako sa vy staráte o tých, ktorých vlastne ste dali, aby ste znížili mieru nezamestnaných, že sa môžu dobrovoľne nezamestnať ako napríklad manželky bohatých a vlastne dokonca chcete za nich teraz vymáhať z ministerstva zdravotníctva, aby mali platené zdravotné poistenie, ale nestaráte sa o tú hromadu, ktorí boli vyradení z úradov práce, trebárs, nie vlastnou vinou, ale, trebárs, len vinou zamestnávateľa, ktorý neodvádzal do Fondu nezamestnanosti a ktorí vlastne sa nemajú ako brániť, pretože nemajú financie nieto na súd, ale nemajú financie ani len na cestovanie.

    Skutočne obrovské množstvo ľudí, ktorých ste vašimi proste vyhláškami dovolili vyradiť z úradu práce, sú absolútne v krajnej núdzi. Ja dostávam, nielenže chodia za mnou ľudia, ale telefonujú mnohokrát už tak, že mi zavolajú, že zavolajte mi naspäť, lebo majú číslo, plačú do telefónu, pán minister.

    Skutočne vás prosím, pouvažujte nad tvrdými reštrikciami, ktoré ľudí diskriminujú, ktorých vyraďujú z úradov práce a ktorí nemajú šancu sa brániť.

  • Čas určený na hodinu otázok uplynul, preto tento bod programu končím.

    A v rokovaní budeme pokračovať bodom

    interpelácie

    poslancov. Chcem upozorniť členov vlády, že interpelácie poslancov žiadajú aj účasť členov vlády, takže bolo by dobré, keby sme nemuseli tak ako minule prerušiť tento bod programu.

    Takže na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne do bodu interpelácie sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Čaplovič a pán poslanec Zubo.

    Takže, pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená vláda, moje dve interpelácie budú smerovať k pánu podpredsedovi vlády a ministrovi financií jedna a druhá interpelácia k ministrovi školstva.

    Prvá vo vzťahu k pánu ministrovi financií. Podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem vás vo veci nedofinancovania činnosti Univerzitnej knižnice v Bratislave, a to v súvislosti s ukončením projektu multifikačného kultúrneho a knižničného centra.

    Dnes som sa zúčastnil úvodnej časti národnej konferencie Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorá bola zameraná na mobilizáciu, inováciu v národnej ekonomike a – podčiarkujem – rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít. Medzi tieto priority, ktoré sa nesporne dotýkajú týchto aktivít s väzbou na celoživotné vzdelávanie a rozširovanie informačných databáz pre vzdelávanie, vedu, výskum, ako aj informačné technológie, patrí toto nové, a čoskoro bude otvorené, moderné centrum. Je žiaduce najneskôr do konca februára 2005 presunúť finančné zdroje do programu 08S0105 Knižnica a knižničná činnosť v kapitole 24 ministerstva kultúry, a to vo výške okolo 30 mil. Sk z rezervy kapitoly Všeobecná pokladničná správa v bode 4 Rezerva na riešenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane poistného a riešenia ďalších vplyvov. Tieto prostriedky účelovo viazať pre multifikačné kultúrne a knižničné centrum.

    Vo Výbore Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá som bol Vladimírom Tvarožkom, štátnym tajomníkom Ministerstva financií Slovenskej republiky, vo verejnej rozprave informovaný, že tieto prostriedky sú rezervované pre tento projekt práve v tejto položke. Multifikačné kultúrne a knižničné centrum Univerzitnej knižnice v Bratislave bolo realizované s veľkou podporou Rozvojovej banky Rady Európy. Jedným z deklarovaných výsledkov rekonštrukcie ako, samozrejme, poskytnutia úveru z Rozvojovej banky Rady Európy bol záväzok vlády Slovenskej republiky obsiahnutý vo schválenom memorande, ktoré ako podmienku na poskytnutie finančnej podpory z uvedenej banky bolo záväzkom pokrytie financovania ľudských zdrojov vo zvýšenom limite o 76 pracovníkov pre komplexné a kvalitné služby nového centra.

    Multifikačné kultúrne a knižničné centrum sa slávnostne otvára 14. apríla 2005, a preto je potrebné pokrytie týchto požiadaviek do 1. marca 2005 na komplexné zaškolenie nových pracovníkov s väzbou na kvalitné nabehnutie ponúkaných vysokovyspelých, špecializovaných a odborných služieb. V opačnom prípade, ak tieto prostriedky nebudú poskytnuté, nielenže si nesplníme svoj záväzok daný v memorande, ktorý vláda podpísala, čo sa bude nepríjemne vysvetľovať zástupcom Rozvojovej banky Rady Európy, ktorá financovala toto centrum, ale bude to mať vplyv aj na prevádzku, pretože ju bude musieť vedenie Univerzitnej knižnice denne ukončiť o 16.00 hodine, čo sa stretne s nedobrým ohlasom aj verejnosti. Verím, vážený pán minister, že sa aj vaším pričinením podarí urýchlene tento problém v záujme plnenia záväzkov i očakávania verejnosti splniť.

    Druhá interpelácia je na pána ministra školstva Martina Fronca.

    Tiež v zmysle tohto paragrafu rokovacieho poriadku interpelujem vás vo veci zdaňovania doktorandských štipendií, a to v zmysle zákona č. 659/2004, v ktorom sa za čl. I 21 v § 9 ods. 2 písm. k) za slovo „štipendiá“ vložili slová „okrem doktorandského štúdia“. V roku 2003 boli po náročných diskusiách v zmysle zákona č. 595 toho istého paragrafu tieto doktorandské štipendiá oslobodené a teraz napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky hovorí o prioritách v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, opäť z tohto oslobodenia sú vyňaté.

    Dnes som sa zúčastnil spomínanej úvodnej konferencie Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska, ktorá bola zameraná na mobilizáciu inovácií a tak ďalej atď. Boli ste tam, pán minister, prítomný, počuli ste tie veľké reči, tie veľké sľuby. V Čechách sa tomu hovorí často, že „skutek nám utek“. Žiaľ, aj naďalej uteká. Dnes sa už hovorí o spoplatňovaní aj doktorandského štúdia, a tak len mladým ľuďom sľubujeme a nič pre nich tentoraz vo vede a výskume nerobíme.

    Dovolím si vás požiadať, aby ste sa k tomuto problému zásadnejšie postavili a obhajovali vstup a pôsobenie mladých vedcov na našich verejných vysokých školách, Slovenskej akadémie vied a rezortných vedeckých pracoviskách. Jedným z takýchto krokov je aj vytváranie priaznivejších podmienok pre vedecký výskum s väzbou na vedecké školy, predovšetkým pre mladých vedeckých pracovníkov. Ináč sa nám mladí absolventi vysokých škôl do vedy hrnúť nebudú. A o tom hovoria aj čísla, že nie sú také, ako by sme si vedeli predstaviť.

    Vážený pán minister, mne osobne, ale najmä Asociácii doktorandov, ktorí sa na mňa obracajú, píše veľa mladých ľudí, ktorí by chceli pôsobiť vo vede. No radšej odchádzajú do zahraničia, kde majú napr. po našom vstupe do Európskej únie lepšie podmienky ako na Slovensku. Štipendiá doktorandov, ktorí sú vedení ako študenti, sú od dane vo viacerých štátoch oslobodení, nebudem hovoriť len o Českej republike, ale aj Spolkovej republike Nemecko alebo o štátnych grantoch v Belgicku. Všetko je dostupné v materiáloch z konferencie Eurodoc Atény 2004, ktoré si môžete pokojne preštudovať a mali by ste v tejto veci zásadnejšie konať aj vo vláde. Interpelujem vás v tom, aby ste obhajovali záujmy rezortu, v tomto prípade mladých doktorandov, a uskutočnili zákonodarnú iniciatívu v prospech mladých študentov a budúcich vedeckých pracovníkov.

    Ďakujem vám.

  • Ako ďalší písomne prihlásený v tomto bode programu je pán poslanec Zubo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážení kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vám v prílohe predkladám interpeláciu v takomto znení, predkladám ju pre pána ministra Daniela Lipšica.

    Vážený pán minister, v súlade s dávkou na jednorazové finančné odškodnenie vyplývajúce z uplatnenia zákona č. 305/1999 Z. z., zákona č. 105/2002 Z. z. a zákona č. 126/2002 Z. z. som vás v uplynulom období interpeloval vo veci vyplatenia odškodného postihnutým osobám. Vo vašej odpovedi som bol ubezpečený, že všetci poškodení, ktorí si podali žiadosť v stanovenom termíne, obsahujúcu požadované náležitosti, budú priebežne ministerstvom odškodňovaní v súlade s uvedenými platnými zákonmi. Napriek vášmu ubezpečeniu mám dôvodné podozrenie, že v niektorých prípadoch sa tak do dnešného dňa nestalo.

    Ako dôkaz uvádzam príklad pani Márie Jakabšicovej, bytom Sládkovičovo 159, Klenovec, ktorej žiadosť bola na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zaregistrovaná ešte v júni 2001 a odpoveď jej bola zaslaná pod č. 21328/00-548/14503 s tým, že žiadosť spĺňa všetky požadované náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 305/1999 § 5. Napriek tejto skutočnosti k dnešnému dňu nedostala ani ďalšiu odpoveď a ani je neboli peniaze vyplatené.

    Vzhľadom na uvedené vás, pán minister, chcem požiadať o nasledujúce odpovede:

    1. Prečo k dnešnému dňu nebola realizovaná podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti oprávnene podaná žiadosť pani Márie Jakabšicovej, podaná ešte v júni 2001?

    2. Koľko oprávnených a nerealizovaných žiadostí o odškodnenie podľa zákona č. 305/1999 Z. z., zákona č. 105/2002 Z. z. a zákona č. 126/2002 Z. z. eviduje k dnešnému dňu ministerstvo spravodlivosti?

    3. Ako a kedy chce tieto záležitosti ministerstvo riešiť?

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať. Teraz je čas, aby...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o disciplínu v sále. Máme prítomnú vládu Slovenskej republiky a prosím pánov poslancov, aby sa k členom vlády aj tak postavili, zodpovedne. Poprosím, ústne kto sa hlási s interpeláciami? Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Mečiar, pán poslanec Hopta, pán poslanec Kolesár, pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac?

    Pán poslanec Mečiar, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, zákon ukladá členom vlády byť prítomní na interpeláciách v Národnej rade. Je to jedno popoludnie v mesiaci trvajúce dve hodiny. Ak pohŕdajú takto Národnou radou Slovenskej republiky, nechápem, pán predsedajúci, prečo by sme sa my mali správať inak. Majú tu sedieť, byť, počúvať a odpovedať. Je to ich zákonná povinnosť. Nie je to láskavosť voči nám.

    Pokiaľ ide o obsah interpelácií, prednesiem toto:

    Interpeláciu na ministra vnútra doc. Palka.

    Vážený pán minister, podľa mediálnych vyhlásení prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča dochádza k tomu alebo je možné, že dochádza k tomu, že informácie z rokovania vlády Slovenskej republiky sú za niekoľko hodín v Budapešti. Podľa vyhlásenia pána Roberta Fica v STV v relácii O päť minút dvanásť na vysokých miestach pôsobí množstvo ľudí, ktorí sú cudzími agentmi. Pán Robert Fico chce byť predsedom vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na závažnosť obsahu vyjadrení som predpokladal, že budú okamžite prijímané opatrenia na zabezpečenie záujmov štátu a že sa začne konať vo veci pre podozrenie z trestnej činnosti proti štátu. Ak sa tak nestalo, žiadam verejné vysvetlenie prečo a aj prečo sa nezačalo konanie vo veci.

    Interpelácia na pána podpredsedu vlády Csákyho.

    Vážený pán podpredseda, každý občan tohto štátu má právo hlásiť sa k akejkoľvek národnosti podľa svojho svedomia. Zaujíma ma však sociologický jav, prečo tak veľa príslušníkov rómskeho etnika sa zrieka rómskej identity a hlási sa k maďarskej národnosti. 50 % všetkých príslušníkov, ktorí sa hlásia k maďarskej menšine. A tak máme v jednej národnosti dva problémy. Žiadam tiež o vysvetlenie, prečo práve tí Rómovia, ktorí sa prihlásili k maďarskej národnosti, nedostávali preukazy zahraničných Maďarov rovnako ako iná skupina. Nie je to pokus o delenie podľa rady, a teda rasizmus?

    Interpelácia na ministra spravodlivosti pána Lipšica.

    Vážený pán minister, občan môže všetko, čo zákonom nie je zakázané. Štátny orgán len to, čo je zákonom dovolené. Prosím, poučte ma, ktorý zákon vám dovoľuje útočiť na iné štátne orgány, ako je prokuratúra a rozsudky z toho súdov bez toho, aby ste vôbec vedeli a poznali obsah spisu a dôkazný stav? Pre sebareprezentáciu a túžbu po kariére hráte hru na jediného spravodlivého a jedinú spravodlivosť na Slovensku. Nie ste ani jedno, ani druhé. Ste len štátny úradník. Žiadam preto vaše vyjadrenie, či v ďalšom konaní chcete vo funkcii zostať a rešpektovať zákon, alebo sa zberáte na odchod. Želám vám dobré zdravie pri uvažovaní.

    Interpelácia na ministra kultúry pána Dr. Chmela.

    Podľa mediálnych informácií má prejsť rozostavaná budova Slovenského národného divadla z pôsobnosti vášho ministerstva do pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Ďalej má dôjsť k čiastočnej privatizácii, a to tak, že za 16-percentný kapitálový vklad má nový nadobúdateľ dostať 49 % vlastníckeho podielu. Prosím, aby ste dali odpoveď na nasledujúce otázky:

    1. Prečo likvidujete budovu SND, skôr ako začala plniť svoj účel?

    2. Prosím uviesť jediný prípad vo svete, kde slovenský štát za 16-percentný podiel kapitálu dostal 49 % vlastníckeho podielu. Ak taký príklad nie je, žiadam uviesť, prečo to robíte vy.

    3. V rozšírení novostavby SND o kongresové centrum bolo zapísané v čiernych knihách vlády Mikuláša Dzurindu. Má to znamenať, že čierne bielite?

    4. Kedysi ste zachraňovali kultúru na Slovensku. Kto ju zachráni pred vašou neschopnosťou?

    Interpelácia na ministra školstva pána Fronca.

    Vážený pán minister, veľmi nechutný bol dojem z vášho vysvetľovania pred Národnou radou Slovenskej republiky, prečo boli rušené školy s vyučovaním jazykom slovenským a súčasne zriaďované školy s vyučovaním jazykom maďarským. Vysvetľovali ste, že školy rušia starostovia a nie vy. Rušenie škôl je však možné až potom, čo ju vy vyradíte zo siete, a zakladanie školy až potom, čo ju vy zaradíte do siete. Preto žiadam, aby ste oznámili, ktorí starostovia bez vyradenia zo siete zrušili školy, na koľkých ste dali podnet na konanie pre zneužitie právomoci verejných činiteľov? Keďže predpokladám, že na nikoho vaša zodpovednosť je daná a Národnú radu Slovenskej republiky ste klamali. Čo má v takom prípade urobiť minister školstva Slovenskej republiky a čo parlament?

    Nie je písomne, ale bude písomne doručená nasledujúca interpelácia na ministra hospodárstva pána Ruska. Má štyri otázky:

    1. Vážený pán minister, prečo ste znevažovali štátne orgány Rakúska a zákony Rakúskej republiky?

    2. Ako je možné, že ministra Slovenskej republiky súdili buď za čin, alebo priestupok na území iného štátu?

    3. Pán minister, prečo ste sa za toto verejnosti ani rakúskym občanom neospravedlnili, ani nevyvodili politickú zodpovednosť voči sebe?

    A posledná, pán minister, prosím vás, kedy po týchto interpeláciách ma budú znovu znevažovať v Markíze?

    Ďakujem pekne. Odovzdávam písomne predsedajúcemu Národnej rady.

  • Budeme pokračovať. Pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som sa chcel v rámci rokovacieho poriadku so svojou interpeláciou obrátiť na predsedu vlády Slovenskej republiky a položiť mu dve nasledujúce otázky:

    1. Ôsmeho januára tohto roku sa uskutočnil ples firmy Orange, ktorého sa zúčastnili traja najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky. Vážený pán predseda vlády, chápem, že sa máte právo zúčastniť akéhokoľvek plesu, chcem sa vás však spýtať, či účasť na tomto plese, na plese súkromnej firmy, vás k niečomu zaväzuje, či sa budete zúčastňovať aj na plesoch ostatných súkromných firiem, resp. keď ste dali prednosť tomuto plesu, prečo ste sa potom nezúčastnili na koncerte, ktorý bol venovaný vzniku Slovenskej republiky a prečo tak neurobili aj mnohí členovia vlády Slovenskej republiky, ktorí sa tiež zúčastnili na tomto plese?

    2. Vážený pán predseda vlády, ja som sa snažil do programu rokovania tejto schôdze naozaj úprimne nastoliť bod, ktorý by sa zaoberal politickými, ekonomickými dosahmi návštevy pána prezidenta Busha a pána prezidenta Putina. Občania Slovenskej republiky veľmi dobre vedia, že táto návšteva Slovenskú republiku bude stáť viac ako 200 mil. korún. V poslednom období aj zo strany vlády Slovenskej republiky počúvame mnohé reči o tom, aký to význam prinesie pre Slovenskú republiku. Chcem sa spýtať, či nebolo možné účelnejšie použiť 200 mil. korún trebárs na riešenie sociálnych a ekonomických problémov napríklad občanov východného Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi s interpeláciou pán poslanec Kolesár.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som sa s prvou interpeláciou obrátil na ministra hospodárstva pána Ruska. Podľa § 129 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam interpeláciu na ministra hospodárstva Pavla Ruska.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás v súvislosti s podporou a rozvojom cestovného ruchu v Slovenskej republike, pretože uvedená problematika spadá do kompetencie vášho rezortu. Aj keď v tomto čase v značnej miere rezonuje táto problematika v spoločnosti v dôsledku živelnej pohromy vo Vysokých Tatrách, myslím si, že je potrebné sa jej venovať komplexne v rámci celej Slovenskej republiky. Už pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády sme upozorňovali na to, že priestor venovaný cestovnému ruchu je v rámci tohto najdôležitejšieho vládneho dokumentu nedostačujúci a vzhľadom na to pre vládu aj málo zaväzujúci. Existuje množstvo dokumentov prijatých na vládnej úrovni vo vzťahu k rozvoju cestovného ruchu v Slovenskej republike. Malo by byť prirodzenou snahou vlády pripraviť podmienky a právny rámec pre čo najväčší možný rozvoj cestovného ruchu ako významného faktora ekonomického rozvoja, rozvoja regionálneho i rozvoja pracovných príležitostí.

    V podmienkach Slovenska je problematika rozvoja cestovného ruchu zvýraznená potrebou vyrovnávania regionálnych rozdielov, ktoré sú medzi jednotlivými regiónmi skutočne rozdielmi veľkých a badateľných rozmerov. Napriek tejto všeobecne známej skutočnosti podľa môjho názoru vláda nevenuje dostatočnú pozornosť oblasti cestovného ruchu, ktorý môže byť významný z hľadiska vyrovnávania uvedených rozdielov.

    Napriek pripravovanej stratégii rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike do roku 2013 i množstva analýz a iných dokumentov, v ktorých vláda i vaše ministerstvo deklaruje podporu cestovného ruchu, je dnes evidentná nedostatočná reálna podpora cestovného ruchu zo strany štátu, nedostatočná pripravenosť na čerpanie európskych fondov i nedostatočná koordinácia v problematike cestovného ruchu na rôznych úrovniach. Samozrejme, na to nadväzuje nedostatočná infraštruktúra a množstvo ďalších faktorov. To sú všetko atribúty, ktoré pripravujú našu republiku o obrovské finančné prostriedky, ktoré je možné získavať práve vďaka cestovnému ruchu. Naproti tomu medziročne klesá objem finančných prostriedkov získaných z aktívneho cestovného ruchu.

    Preto sa vás pýtam, pán minister, aké konkrétne kroky uskutočnil a uskutoční váš rezort v oblasti podpory podnikateľského sektora v cestovnom ruchu? Sú podľa vás vládou definované rozvojové stratégie v oblasti cestovného ruchu aj reálne napĺňané? Ste spokojný s činnosťou Slovenskej agentúry pre cestovný ruchu? Ste spokojný s ponukou Slovenska na trhu aktívneho zahraničného cestovného ruchu? A ako ste, pán minister, spokojný s rozvoj domáceho cestovného ruchu a jeho podporou z úrovne vlády Slovenskej republiky?

    Ďakujem.

    A ďalšia interpelácia je interpelácia na pána ministra školstva Martina Fronca.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás v súvislosti s novou koncepciou maturitných skúšok, ktorú zavádza váš rezort. V súvislosti s touto koncepciou sa objavuje množstvo protichodných informácií. Na jednej strane nespokojní študenti a časť pedagogických pracovníkov a na druhej strane vyhlásenia vás a vášho ministerstva o úplnej pripravenosti novej koncepcie. Pripravovaná koncepcia zavádza v 4. ročníku stredných škôl nový spôsob absolvovania maturity. Je však nie celkom jasné, z akého dôvodu sa tento systém nezavádza postupne, teda u žiakov, ktorí nastupujú do prvých ročníkov v tomto školskom roku a ktorí celý priebeh svojho štúdia budú absolvovať v súlade s novou koncepciou. Deje sa práve naopak a vytvára sa trauma pre žiakov, ktorých štúdium počas celého obdobia prebiehalo počas starých študijných osnov.

    Iste je prirodzené študentskej duši protestovať proti inovácii, zvlášť proti takej, ktorá môže znamenať vyššie nároky na ich vedomosti. Ak aj pripustíme určitú mieru neobjektivity zo strany študentov, je potrebné povedať, že protesty a nesúhlas zaznieva aj od pedagogických pracovníkov. Upozorňujú na nedostatočnú pripravenosť nielen samotných žiakov maturitných ročníkov na zvládnutie tejto novej koncepcie, ale aj na nedostatočnú prípravu týchto maturít z niekoľkých ďalších stránok, napríklad aj zo stránky organizačnej. Upozorňujú na údajne chýbajúce vykonávacie pokyny, čo spôsobuje rozdielny prístup i výklad tejto koncepcie na jednotlivých školách.

    Dôležitým argumentom pri zavádzaní novej koncepcie bol argument akceptácie tejto novej maturitnej skúšky pri prijímacích pohovoroch na vysoké školy. Avšak reálna skutočnosť je iná a vysoké školy len v malej miere sú pripravené a ochotné na akceptovanie výsledkov maturít pri prijímacom konaní. Teda otázky študentov sa v tejto súvislosti javia ako opodstatnené. A bolo by možné i ďalej pokračovať vo výpočte problémov, ktoré súvisia s novou koncepciou maturít.

    Preto sa na vás obraciam s otázkou, pán minister, a pýtam sa vás, či je nový spôsob maturitných skúšok pripravený zo všetkých stránok tak, aby bol v tomto roku pre vzdelávací proces prínosom a aby bol rovnako i prínosom pre všetkých študentov, ktorí chcú pokračovať v štúdiu na vysokých školách. Pýtam sa preto, aby nezostala táto koncepcia iba koncepciou a aby to nebola koncepcia, o ktorej prospešnosti nebudú presvedčení ani tí, ktorí ju budú musieť v praxi realizovať.

    V závere mojej interpelácie vás chcem, pán minister, požiadať alebo nabádať k tomu, aby ste sa viac stretávali so študentmi stredných škôl a vysvetľovali im prospešnosť vami navrhovanej koncepcie. A v kontexte tejto mojej prosby vás v mene Študentského parlamentu študentov mesta Košíc prosím o stretnutie so študentmi stredných škôl v Košiciach.

    Ďakujem.

  • Pokračovať bude s interpeláciou pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som sa obrátila interpeláciou, tak ako som to už na hodine otázok naznačila, na pána ministra Kaníka.

    Chcem ho v rámci interpelácie požiadať o informáciu, koľko nových pracovných miest bolo vytvorených v jednotlivých krajoch Slovenska. Samozrejme, pán minister, tak ako ste hovorili na hodine otázok, nemôžete mi dať prehľad, či súkromník v Hornom Dolnom vytvoril jedno alebo dve pracovné miesta. Ja sa, samozrejme, zaujímam o tie pracovné miesta, na vytvorenie ktorých prispel náš štát z určitých fondov, myslím, že si rozumieme, podľa príslušných predpisov určitou finančnou sumou na vytvorenie nového miesta. Zároveň vás prosím o informáciu, koľko pracovných miest v tom-ktorom kraji za rok 2004 zaniklo. Aj tu by sme mali mať presnú informáciu. Samozrejme, keď podnikateľ, ako som spomenula, v Hornom Dolnom prepustil jedného zamestnanca, to vy, samozrejme, nemôžete evidovať. Ale podľa platných predpisov je zákonná povinná ohlasovacia povinnosť podnikov, ktoré nad zákonom stanovený počet zamestnancov idú prepúšťať. Myslím, že teraz si rozumieme, pán minister, pretože toto sú povinné úrady evidovať, takisto ako je povinnosť príslušnej právnickej osoby príslušného zamestnávateľa nahlásiť.

    Takže takto bola koncipovaná aj moja otázka. Ja sa ospravedlňujem, pokiaľ v krátkosti jednej vety nebolo možné toto jasne vyjadriť, ale podľa toho, ako prikyvujete, myslím, že tentoraz si rozumieme. Budem veľmi rada, keď dostanem odpoveď na túto moju interpeláciu.

    Ďalej by som opätovne chcela interpelovať ministra zdravotníctva, pretože dodnes som nedostala odpoveď na moju interpeláciu, v ktorej som ešte minulý rok žiadala v súvislosti s reformami informáciu, ako je s kúpeľnou starostlivosťou, kde určité diagnózy nemusia, napríklad skleróza multiplex a podobne, priplácať na bývanie a sú vytvorené tzv. štandardné izby, kde netreba priplácať. Lebo napríklad v Trenčianskych Tepliciach takejto kategórii štandardných izieb vyhovuje z celkovej kapacity Trenčianskych Teplíc len 22 izieb. Takže som ho požiadala, keby mi dal informáciu, o akú veľkú úľavu vlastne ide, pretože v jednotlivých kúpeľoch, viem, že takýchto štandardných izieb podľa kritérií, a ostatné je, samozrejme, nadštandard, ktorý si treba zaplatiť, tak som ho požiadala, vo viacerých kúpeľoch, s čím toto plénum nebudem zaťažovať.

    Táto opätovná interpelácia, ako aj interpelácia na pána ministra bude písomne odovzdaná v priebehu zajtrajšieho dňa.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola posledná, ktorá sa ústne prihlásila. Preto sa pýtam, chce ešte niekto z prítomných poslankýň a poslancov predniesť interpeláciu? Nie. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Prosím ctené poslankyne a poslancov o vyjadrenie spoločného súhlasu na to, aby sme mohli preložiť jeden bod programu a je to návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Pán podpredseda vlády Mikloš ma požiadal, vzhľadom na to, že zajtra cestuje, aby tak mohol urobiť teraz, keď je prítomný aj spolu so spravodajcom pánom Minárikom. Je všeobecný súhlas na to?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska, tlač 988.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem aj za ústretovosť a pochopenie tejto mojej žiadosti.

    Takže dovoľte, aby som vám predniesol návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Tento návrh predkladám v zmysle § 7 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov z toho dôvodu, že táto funkcia sa uvoľnila zvolením Ivana Šramka za guvernéra Národnej banky Slovenska. Tento návrh bol schválený vládou Slovenskej republiky na jej rokovaní dňa 15. 12. 2004.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím pána poslanca Minárika ako spravodajcu, aby predniesol svoju spravodajskú správu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov pristúpil k návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky ako spravodajca za výbor pre rozpočet, financie a menu.

    Predmetný návrh bol doručený Národnej rade v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a svojím rozhodnutím č. 991 z 27. decembra pridelil tento návrh na prerokovanie nášmu výboru. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetný návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky, máte to pod tlačou 988, a prijal 17. januára uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vymenovanie viceguvernéra a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.

    Pán predseda, nech sa páči, otvorte diskusiu...

  • Rozpravu. Písomne sa k tomuto bodu programu neprihlásil nikto do rozpravy. Ústne sa, prosím, kto hlási do rozpravy k tomuto bodu programu, ktorý predkladá pán podpredseda vlády Mikloš? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k ďalšiemu bodu programu.

    Kolegyne, kolegovia, ešte raz vás chcem požiadať o jeden všeobecný súhlas k tomu, aby bod č. 25, ktorý mal predkladať pán minister Simon, správa o dôsledkoch životnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier a priebehu odstránenia následkov živelnej pohromy a ďalšom postupe vlády pri obnove území postihnutých živelnou pohromou, mal predkladať pán minister Simon, ktorý musel odcestovať a v zastúpení pán minister životného prostredia Miklós cestuje ďalej zajtra. V tejto chvíli ten materiál som videl a odporúčam vám, aby ste dali súhlas na to, aby sme ho prerokovali a potom budeme pokračovať v rozprave k Trestnému poriadku. Prosím, môžem?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister Miklós, prosím, ujmite sa slova.

  • Rokovanie o správe o dôsledkoch živelnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier a priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a ďalšom postupe vlády pri obnove území postihnutých živelnou pohromou, tlač 993.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem pekne za ústretovosť. Dovoľte mi, aby som teda prečítal text, ktorý pripravil minister pôdohospodárstva k správe o dôsledkoch živelnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier.

    V zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1339/2004 bolo uložené ministrovi pôdohospodárstva vypracovať správu o dôsledkoch živelnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier a priebehu odstránenia následkov živelnej pohromy a ďalšom postupe vlády pri obnove území postihnutých živelnou pohromou. Táto bola prerokovaná a schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1246 z 15. decembra 2004. Z dôvodu, že od uvedeného termínu Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky už začalo realizovať jednotlivé opatrenia v zmysle uvedeného dokumentu, dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť na najnovšie skutočnosti v súvislosti s riešením kalamity z 19. novembra 2004.

    Na území TANAP-u bolo veternou smršťou z 19. novembra 2004 poškodených cca 12 600 ha lesných ekosystémov a objem kalamitného dreva bol odhadnutý na cca 2,5 mil. m3.

    V pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ním zriadených a založených organizácií boli vykonané opatrenia na zvládnutie zabezpečovacích prác, na ktorých sa zúčastňujú vlastníci, správcovia a užívatelia postihnutých lesov. Z celkovej výmery poškodených lesných ekosystémov je vo vlastníctve štátu približne 57 %, zvyšok v súkromnom vlastníctve, z ktorého najviac postihnuté sú mesto Kežmarok, Východná, Štrba, mesto Spišská Belá a Gerlachov. Kalamita poškodila lesné porasty na ochranných obvodoch Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica a Kežmarské žľaby. Z hľadiska ďalšieho postupu spracovania kalamity a rešpektovania a zachovania ochrany prírody je dôležité vyšpecifikovanie pomeru objemu kalamity v treťom stupni ochrany prírody, čo tvorí cca 62 % z celkového objemu, a v piatom stupni ochrany prírody cca 22 % z celkového objemu.

    Z celkového odhadového objemu kalamitnej drevnej hmoty sústredená kalamita predstavuje cca 89,7 % a roztrúsená kalamita 10,3 %. Kalamitou sú najviac dotknuté ochranné obvody Dolný Smokovec, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica.

    Z hľadiska intenzity poškodenia sa odhaduje, že v stave úplného rozvratu sú porasty na cca 73 % celkovej výmery. Z toho vo vlastníctve štátu 59 % a v stave sporadického výskytu vývratov a zlomov 27 %, z toho vo vlastníctve štátu 57 %.

    Kalamitou bol taktiež zasiahnutý najväčší subjekt obhospodarujúci lesný pôdny fond na Slovensku Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica. Najviac zasiahnutým bolo územie Beňuš 722-tisíc m3, Čierny Balog 214-tisíc m3, Námestovo 192-tisíc m3 a Liptovský Hrádok 150-tisíc m3. Z celkového objemu kalamity 1,5 mil. m3 pripadá na listnatú hmotu 39,2-tisíc m3 a zvyšok je hmota ihličnatá.

    Rozsah poškodených lesných porastov v rámci štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky bol v najvyšších porastoch s druhým stupňom ochrany prírody, kde dosiahol 878-tisíc m3, čo predstavuje 56 % poškodených porastov. V treťom stupni ochrany dosiahol 365-tisíc m3, v štvrtom stupni ochrany predstavuje podiel kalamitného dreva 0,2 % a v piatom stupni ochrany 0,3 %. V treťom stupni ochrany kalamita najviac postihla obvodný závod Beňuš a Čierny Balog, na ktorých jej padlo za obeť 121-tisíc m3, resp. 149-tisíc m3 dreva. Kalamita postihla aj lesy v obhospodarovaní neštátnych subjektov v rozsahu 951-tisíc m3. Najviac boli postihnuté neštátne lesy v pôsobnosti Krajského lesného úradu Prešov, Banská Bystrica a Žilina.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, upresnenie jednotlivých údajov vychádza z postupu prác súvisiacich s odstraňovaním kalamity na území Slovenskej republiky. Ich uvedenie som si dovolil predniesť v snahe podľa najnovšej informácie o vývoji stavu a prác na odstránení kalamity.

    Ďakujem za pozornosť. Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Teraz žiadam pána poslanca Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledkoch prerokovania správy o dôsledkoch živelnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier a priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a ďalšom postupe vlády pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.

    Predmetnú správu predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil svojím rozhodnutím č. 1003 zo 7. januára Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody rokoval o predmetnej správe 20. januára, teda dnes, a uznesením č. 185 správu vzal na vedomie a odporučil Národnej Slovenskej republiky tiež ju vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo rokoval o predmetnej správe 19. januára 2005 a uznesením č. 290 ju vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky tiež viať na vedomie. Schválil aj správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy vo výboroch.

    Výbor pre pôdohospodárstvo poveril predsedu výboru Miroslava Maxona predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky odporučiť vláde Slovenskej republiky polročne predkladať správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou a súčasne odporučil poveriť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo priebežne sledovať uvedený proces.

    Vážené dámy a páni, tie veci, ktoré som hovoril v závere spoločnej správy, sa premietli aj do návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnej správe, ktorá je súčasťou spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu programu nikto neprihlásil. Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Jaduš. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Jaduš, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, zhodou okolností len pred krátkou chvíľou sme skončili rokovanie výboru pre životné prostredie k problematike riešenia kalamitnej situácie vo Vysokých Tatrách. Treba úprimne povedať, že sme boli viac-menej spokojní so zámermi vládneho výboru k riešeniu danej problematiky a k tomu, že vzniká istý konsenzus medzi ochranárskymi organizáciami, Štátnou ochranou prírody a medzi spoločnosťami, ktoré majú de facto hospodárske záujmy pri spracúvaní kalamity.

    Treba povedať, že poslanci výboru pre životné prostredie v podstate vyslovili jednotný názor a požiadavku, aby sa vládny výbor zaoberal okrem hospodárskeho zhodnotenia tejto kalamity a okrem ďalšieho plánu rozvoja Tatier aj ekologickými metódami a dozorom nad spracúvaním tejto kalamity a predovšetkým, aby sa zvýšená pozornosť venovala použitým technológiám pri spracúvaní tejto kalamity. Ide nám predovšetkým o to, aby sme nezvyšovali možné hrozby, ktoré plynú z tejto vážnej ekologickej katastrofy. Toto bola jedna časť problému.

    Tá druhá, o ktorej by som chcel hovoriť, je požiadavka opäť na vládny výbor a vládu Slovenskej republiky, aby prihliadla na mimoriadnu okolnosť, ktorá sa týka predovšetkým finančných záležitostí a účtovníctva, pretože rozpočet Slovenskej republiky na rok 2005 nerátal s tým, že padne hromada dreva, ktorá de facto bude musieť byť spracovaná. Nerátal ani s príjmami alebo s mimoriadnymi príjmami z dane z pridanej hodnoty a z dane zo zisku. Treba si uvedomiť, že organizácie, ktoré sú nútené v krátkom čase v priebehu jedného, jedného a pol roka predať, resp. zhodnotiť padnutú drevnú hmotu, sú to mimoriadne príjmy týchto organizácií, ktoré v podstate pôjdu 19 % ako daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu a 19 % ako daň zo zisku týchto právnických a fyzických osôb.

    Treba však na druhej strane povedať, že mimoriadnym spôsobom tieto vysoké odvody narušia istú ekonomickú stabilitu mnohých drevospracujúcich podnikov. Nehovorím teraz len o štátnych lesoch TANAP-u, pretože na rozdiel od urbariátov a súkromných vlastníkov lesa oni môžu robiť opravné položky. To znamená, že viac-menej tú daň zo zisku, ktorú by mali odviesť štátu, eliminujú tým, že ju presunú na riešenie konsolidácie lesného porastu v priebehu alebo v horizonte nasledujúcich rokov. Ale urbariáty, ktoré tým pádom nemôžu mať vyrovnané hospodárstvo, budú musieť odviesť aj daň zo zisku, aj daň z pridanej hodnoty. De facto tieto urbariáty majú ďalšie povinnosti plynúce zo zákona. Majú sa starať o výsadbu lesa a jednoducho môže sa stať, že finančné prostriedky na túto aktivitu budú chýbať.

    Takže ja by som chcel na záver svojho vystúpenia predniesť požiadavku na vládu a na vládny výbor, aby sa venovala tejto problematike, aby našla mechanizmus, ktorým sa tieto mimoriadne finančné prostriedky, ktoré budú odvedené do Štátnej pokladnice, akýmsi spôsobom vrátili naspäť do obnovy lesa a predovšetkým do projektov, ktoré zhodnotia túto katastrofu a dajú nám nejakú víziu pre budúce riešenie týchto poškodených území. Nehovoríme teraz len o Tatrách, hovoríme aj o ostatných poškodených územiach. Hovoríme o Nízkych Tatrách, Orave a všetkých územiach, ktorých sa táto kalamita dotkla.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Jaduš bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pán minister Miklós, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, nechcem zdržiavať. To, čo načrtol pán poslanec Jaduš z hľadiska ekonomiky, podľa môjho názoru je vážny problém. Vážny problém predovšetkým pre tie subjekty, ktoré podnikajú ako fyzické osoby alebo podnikajú podľa Obchodného zákonníka, pretože vzhľadom na dosiahnutú ťažbu spôsobenú kalamitou dosiahnú enormné tržby a pričinením toho, samozrejme, aj mimoriadne vysoký zisk, ktorý bude potom predmetom 19-percentného zdanenia. Takže je to vec, ktorou by sme sa pravdepodobne alebo s istotou mali zaoberať.

    Ja pri tejto príležitosti navrhujem jednu vec. Samozrejme, že ten vládny výbor pôjde z hľadiska svojho harmonogramu a budeme radi, keď teda aj túto záležitosť bude brať na vedomie. Ale my sme sa vo výbore pre pôdohospodárstvo predbežne dohodli a ponúkam teda aj výboru pre životné prostredie, aby sme niekedy v polovičke februára po skončení ďalšej schôdze Národnej rady uskutočnili poslanecký prieskum alebo výjazdové zasadnutie výborov práve v Banskej Bystrici Lesy Slovenskej republiky a aj v Tatrách. A tam by sme chceli rozdiskutovať aj ten problém súvisiaci s daňou z príjmu, aj ten problém, ktorý súvisí s nepriamymi daňami. Ale súčasne by sme chceli otvoriť aj niektoré problémy, ktoré súvisia so zákonom č. 542/2002 Z. z. o ochrane krajiny a prírody, alebo naopak, o ochrane prírody a krajiny, lebo cítime, že aj tam vznikli isté procesné problémy, ktoré sťažovali proces odstraňovania kalamity.

    Takže len avizujem, že pokiaľ výbor pre životné prostredie by privítal túto iniciatívu, takže by to bolo dobré, keby sme spolu absolvovali to výjazdové rokovanie vlády. Ďakujem pekne. To je všetko.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o bode programu č. 20

    vládny návrh Trestného poriadku (tlač 720).

    Prosím navrhovateľa pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Lipšica, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Zároveň žiadam pána Gábora Gála, aby zaujal – alebo pána Abelovského, vymenili ste si pozície? – miesto pre spravodajcov. Prosím a chcem...

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, pán Gábor Gál do pozície pre spravodajcu.

    A ako predposledný písomne prihlásený je pán poslanec Abelovský. V rozprave budeme teda pokračovať vystúpením pána poslanca Abelovského. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Polka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, najprv jednu všeobecnú poznámku k priebehu rokovania.

    Tento parlament schválil program tejto schôdze a aj postupnosť. Po hodine otázok a interpeláciách mala nasledovať rozprava k Trestnému poriadku. Všetci sa zaštíťujeme tým, akú dôležitú normu prerokúvame a potom sú tu zmeny v spôsobe diskusie. Nemyslím, že Tatry sú nejaká bezvýznamná udalosť, len chcem podotknúť, že minister je takisto ústavný činiteľ ako každý z nás. My sme tu aj dnes, budeme tu aj zajtra. On si má zariadiť prácu tak, aby tu mohol byť obidva dni. Ďakujem.

    V mojom vystúpení chcem upriamiť vašu pozornosť na niekoľko takých základných okruhov. Podľa mňa Trestný poriadok je z hľadiska závažnosti ešte dôležitejšou normou ako Trestný zákon a, povedané tak obrazne, je akýmsi softvérom pre hardvér, ktorý zase tvorí Trestný zákon. Očakávam preto aj väčšiu diskusiu o tejto norme, pretože táto určitým spôsobom predurčí, ako sa bude vyvíjať trestná politika v tomto štáte.

    Dovolím si zadefinovať tri také okruhy, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie. Je to otázka väzby a dĺžky jej trvania, otázka agenta provokatéra a právomoci Špeciálneho súdu. Mám pripravené celkove 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré potom prečítam na záver svojho vystúpenia, keďže proces v tejto snemovni si to vyžaduje.

    Už pri mojom parlamentnom vystúpení v prvom čítaní som povedal, že v novom Trestnom poriadku nemôže byť väzba upravená takým spôsobom, ako je to doteraz v platnom Trestnom poriadku, že najmä jej dĺžka trvania sa musí podstatným spôsobom skrátiť preto, že je neúnosné, aby v právnom a demokratickom štáte trvala väzba až 5 rokov. Je pravda, že v navrhnutom vládnom návrhu je o jeden rok táto väzba skrátená, ale i táto doba je neúmerne dlhá a nemôžem súhlasiť, aby obvinený, ktorý je vo väzbe, tam mohol z rozhodnutia orgánov tohto štátu byť štyri roky. Preto aj ústavnoprávny výbor – a je to aj v spoločnej správe uvedené – prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som ja pripravil a ktorý stanovil dĺžku väzby za prečin najviac po dobu dvanástich mesiacov, pri kolúznej väzbe po dobu šiestich mesiacov, za zločiny dvadsaťštyri mesiacov a obzvlášť závažné zločiny tridsaťšesť mesiacov. Toto považujem za optimálne a myslím si, že je správne, že ústavnoprávny výbor prijal v tomto smere platné uznesenie.

    Väzba je jedným z najvážnejších zásahov do ústavou zaručenej ľudskej slobody. Musíme si uvedomiť, že vo väzbe je človek, proti ktorému bolo síce vznesené obvinenie a súd rozhodol o tom, že sa do väzby berie, ale z hľadiska ústavy je to stále nevinný človek. Je neprípustné, aby človek s takýmto statusom bol vystavený po takú dlhú dobu pôsobeniu štátu, hoci sa naňho hľadí ako na nevinného a bol vystavený oveľa tvrdším podmienkam ako ten, proti ktorému smeruje zo strany štátu sankcia v podobe výkonu trestu, a to nielen z hľadiska obmedzenia osobnej slobody, teda obmedzenia možnosti jeho pohybu, ale aj styku s vlastnou rodinou, dostupnosti k masmédiám a podobne. Preto si myslím, že trvanie väzby je jednou z kardinálnych otázok, ktoré by sa mali odraziť, ak teda prijímame právnu normu na povedzme 20 a viac rokov, aby dĺžka väzby bola primerane skrátená, tak ako to schválil ústavnoprávny výbor.

    Viem o tom, že predkladateľ bude mať voči tomu výhrady a že aj boli už prednesené pozmeňujúce návrhy, ktoré menia toto ustanovenie. Ja som pripravil napriek tomu ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý je ústretovejší, za ktorý však – zdôrazňujem – už nemôžeme ďalej ustúpiť a je, myslím, rozumnou mierou kompromisu na to, aby bol v tomto smere dosiahnutý konsenz. Ja ho potom prečítam, len pre argumentáciu chcem zdôrazniť, že súhlasím s tým, a zároveň so mnou ďalších 15 podpísaných poslancov Národnej rady, že dĺžka väzby sa, teda pod odsek 6 sa pripisuje ďalšie písmeno e), ktoré hovorí, že „dĺžka väzby nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin proti životu a zdraviu podľa prvej hlavy druhej časti Trestného zákona alebo ak je vedené trestné stíhanie pre zločin proti slobode, ľudskej dôstojnosti podľa druhej hlavy druhej časti Trestného zákona“.

    Ide o to, aby sme rozptýlili tie obavy, ktoré hrozia, že budú prepustení z väzby dôvodne podozriví zločinci z najzávažnejších trestných činov proti životu a zdraviu, najmä u tých, kde sa očakáva uloženie výnimočného trestu. Ja si myslím, že orgány činné v trestnom konaní a tie, ktoré pôsobia najmä v prípravnom konaní, majú dostatok času, bez ohľadu na to, že predložený Trestný poriadok rozdeľuje dobu trvania väzby na tzv. väzbu v prípravnom konaní a tzv. väzbu v konaní súdnom, dostatok času, aby vec náležite zistili. Moje životné skúsenosti hovoria, že kto nedokázal vyšetriť trestný čin, nech je akýkoľvek zložitý, nech je akýkoľvek veľký rozsah, nech je akýkoľvek veľký počet poškodených, ak ho nevyšetrili za 12 mesiacov, nevyšetria ho ani za 5 rokov.

    Práve takáto dlhá väzba, keď sám pán minister vo svojom vystúpení v druhom čítaní povedal, že cieľom Trestného poriadku je zrýchliť trestné konanie, tak práve zákonné skrátenie väzby je takýmto prvkom, ktorý určite zrýchli konanie a bude nabádať vyšetrovateľov a tým aj prokurátorov k tomu, aby konali urýchlene, aby konali sústredene a venovali sa v prvom rade trestným veciam, pokiaľ je obvinený vo väzbe.

    Čo sa stáva? Je vznesené obvinenie proti občanovi, je vzatý do väzby a tým sa akosi zavrie nad ním voda. Vyšetrovateľ má k dispozícii obvineného, nemusí ho predvolávať, nemusí ho nikde zháňať, vie, kde je, a venuje sa iným prípadom, samozrejme, aj z objektívnych, ako sme to aj dnes počuli pri interpelácii pána generálneho prokurátora, že je zavalený inými spismi. Ale to neznamená, aby ten človek tam úplne zbytočne, bez toho, aby niekto, čo len prišiel za ním, sedel a čakal 2, 3, 4 roky, a v tomto pri platnom Trestnom poriadku 5 rokov, a v podstate na účet spoločnosti, pretože aj výkon väzby nie je až takou lacnou záležitosťou.

    Myslím si, že v prvom čítaní mi na tento môj argument, troška možno predbieham, pán minister odpovedal, že väčšinou dôjde k odsúdeniu týchto občanov, ktorí sú vo väzbe, a že akosi potom sa potvrdí dôvodnosť tej väzby a nakoniec sa im do výkonu trestu aj väzba započíta. Sám zo svojej praxe môžem predložiť desiatky ľudí, ktorí napriek tomu, že boli vzatí do väzby, boli nakoniec spod obžaloby oslobodení. A je úplne jedno, či boli z tejto republiky, či sa to stalo 5 alebo 105, alebo či len 1 bol potenciálne ohrozený takýmto stavom.

    Čiže ak to mám zhrnúť, otázku väzby a môjho pozmeňujúceho návrhu, je to skutočne posledný ústretový krok k tomu, aby sa primerane väzba skrátila, aby bolo urobené zadosť tomu, ako má vyzerať moderný Trestný poriadok. Nebudem tu hovoriť o komparatistike, o susedných štátoch. Len nedávno bol prijatý Trestný poriadok v Maďarskej republike, kde bola skrátená väzba na dva roky a boli v masovom meradle prepustení obvinení z väzby práve z dôvodu takéhoto závažného opatrenia. My budeme mať väzbu najviac trojročnú všeobecne a v tých, ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh, ktorý za chvíľku prednesiem, bude väzba štyri roky.

    Ďalším bodom, ktorý je a ku ktorému tiež prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh – a už tu o ňom hovoril po pánovi ministrovi aj predseda Najvyššieho súdu –, je právomoc Špeciálneho súdu. Nechcem rekriminovať, ale musím sa vrátiť na začiatok tohto roku, keď som bol spoločným spravodajcom k zákonu o optimalizácii súdnej správy. A nechcem sa teraz robiť prorokom, ale ak si zoberiete moje parlamentné vystúpenie, za hlavný nesystémový krok, ktorý mi nakoniec aj bránil v tom, že som za tento zákon nezahlasoval, bolo, že právomoc krajského súdu sa na prvom stupni ustálil krajský súd a ako odvolací sa ustálil Najvyšší súd. Neuplynulo pol roka alebo neviem tri štvrte roka a moje slová sa potvrdili. Nielenže je nesystémový, už sme mali na stole práve nový Trestný poriadok a tým danú aj právomoc Najvyššieho súdu v súvislosti s dovolaním ako obligatórnej formy preskúmania právoplatných rozhodnutí. Akosi som predvídal, že ak toto bude schválené, Najvyšší súd sa nestane tým, čo predpokladal predkladateľ pri predkladaní zákona o optimalizácii súdnej správy, v prvom rade súdom zjednocovacím a dovolacím, ale súdom odvolacím, ktorý sa bude najmä zaoberať problematikou tzv. špeciálnej agendy, teda agendy, ktorá vyplýva z právomoci rozhodovať veci Špeciálneho súdu.

    Nebudem teraz rekriminovať, ako sme schvaľovali tento zákon, že už v júni bolo neskoro, aby nadobudol účinnosť tento zákon. Dnes už máme rok 2005, ešte stále nie je ustanovený, len jeden senát na Najvyššom súde len v súvislosti s rozhodovaním o väzbe, teda nie meritórne o veciach, teda o kauzách, ale len o veciach, ktoré súvisia s touto agendou, už napadlo 78 vecí a dva senáty, pokiaľ sa aj výlučne zaoberajú touto prácou, nerobia nič iné len túto agendu. Samozrejme, že je to neúnosné, a preto predkladám pozmeňujúci návrh, o ktorom hovoril aj predseda Najvyššieho súdu, aby sa stalo to, čo sa už malo stať na začiatku tohto roku, na začiatku minulého roku, a to, že Špeciálny súd mal byť na úrovni okresného súdu a o odvolaniach by mal rozhodovať krajský súd, tak ako je to vo všetkých ostatných veciach na tomto súde.

    Ja si myslím, že najkontroverznejším však zostáva zachovať alebo nezachovať v novom Trestnom poriadku ustanovenie, ktoré je obsiahnuté dnes v § 88 a teraz navrhované v § 117 Trestného poriadku. O tom odznelo, odznie určite ešte mnoho polemických vecí. Chcem dopredu predostrieť, že ak plénum neschváli primerané skrátenie väzby, tak ako som hovoril pred chvíľkou, a nevypustí kontroverzné ustanovenie za bodkočiarkou v odseku 1, ktoré povoľuje tzv. provokovanie, ja ani veľká časť nezávislých, podľa niektorých nezaradených poslancov nebude môcť zahlasovať za tento návrh Trestného poriadku.

    Už som o tom hovoril aj pri prvom čítaní, nebudem hovoriť dlho, ale myslím si, že je to veľmi dôležité, aby som povedal, prečo tak neurobím a potom možno aj z tohto dôvodu vyvodil aj všeobecné poznatky na to, že aj doterajšia prax, ktorá tu je v súvislosti s uplatňovaním tohto ustanovenia a deje sa tak prakticky rok a jeden mesiac aj niečo, do akých obludných vecí už toto ustanovenie zasiahlo a čo by zotrvanie na tomto pôvodnom stave asi znamenalo. Nakoniec, prečo nezačať tým?

    Ja sa musím opýtať v súvislosti s tým uplatňovaním tohto ustanovenia, že mám pochybnosti o tom, kto vládne už v tomto štáte. Sme to ešte my v tejto snemovni? Alebo sú to už iní ľudia, ktorých v podstatne nepoznáme ani po mene, ale si osvojili právomoci, ktoré práve inštitucionalizuje takým ustanovením, ako je inštitút agenta provokatéra, sa v našej spoločnosti uplatňujú. Je úplne náhodou, že pri prerokúvaní práve takéhoto dôležitého kódexu je poslanec Národnej rady Jirko Malchárek evidentne aj podľa jeho zistení preverovaný policajnými orgánmi o pôvode jeho majetku? Že policajné komando vtrhne do pracovne sudcu Najvyššieho súdu a predsedu senátu, ináč člena rekodifikačnej komisie? Že predseda senátu Najvyššieho súdu nájde doma zariadenie, ktoré je spôsobilé na odpočúvanie? Ja sa pýtam, mám mať aj ja ako poslanec Národnej rady obavu, či na našej ubytovni nie sú takéto zariadenia a či raz, keď prídem do svojej poslaneckej kancelárie, nebudem ju mať prelepenú páskou, že do tejto kancelárie vkročila polícia?

    Ak dôvodom na použitie týchto ustanovení, ako je agent provokatér a ďalších, ktoré sú v prvom rade a mali byť – a tak to bolo deklarované – proti organizovanému zločinu, proti tým, ktorí prechovávajú, predávajú a iným spôsobom medzi našu mládež distribuujú drogy, tak zdá sa, že sa tak nedeje a že je namierená proti niekomu inému. Ak sa pamätáte, ja som tu raz povedal jeden výrok, že nemám vedomosť o tom, že by sa v tejto snemovni dial organizovaný zločin. Niektoré médiá to potom zosmiešnili a povedali, že som si azda nejako vymyslel, ale skutočne mám pocit, že tu tieto, ktoré by mali smerovať voči tým, voči ktorým boli skutočne namierené, smerujú proti niekomu inému.

    Ako si potom môžeme vysvetliť, že napriek tomu, že máme tieto zákony a že už platia, sa nám množia mŕtvoly mafiánov po meste? Stále sme ubezpečovaní, že boli rozložené ďalšie a ďalšie zločinecké skupiny. Už sú zabíjaní v tejto súvislosti aj nevinní ľudia a deti a používajú sa metódy, ktoré sú vlastné možno teroristickým útokom v Iraku, výbušniny a podobne. Ja sa pýtam, či sú teda tie zákony, ktoré boli prijaté, ja si to vážim a rešpektujem to touto snemovňou, aplikované tak, ako by mali.

    Chcem hovoriť však konkrétne, prečo je pre mňa neprípustné, aby bol v takom znení, v akom je, agent provokatér ďalej ponechaný v novom Trestnom poriadku. V prvom rade si myslím, že toto ustanovenie je protiústavné. Áno, viem, aká bude odpoveď, o tom, čo je protiústavné, rozhoduje Ústavný súd. Je však také jedno rozhodnutie, v susedných Čechách Ústavný súd v roku 1999 o tom rozhodol. A o protiústavnosti tohto znenia, ktoré je v našom Trestnom poriadku, nerozhodol len preto, že ho český Trestný poriadok neobsahuje. Ale bol modelový v konkrétnej veci, kde zrušil právoplatné rozhodnutie pražského okresného a mestského súdu, je expressis verbis napísané, že „policajná provokácia je z hľadiska právneho štátu neprípustná“.

    Myslím si, že aj viaceré pramene, ktoré boli v tejto súvislosti publikované, hovoria, že neprípustnosť tohto ustanovenia vyplýva aj z iných prameňov a najmä, čo zdôrazňujem, je nebezpečenstvo zneužitia tohto, to chcem podčiarknuť, nebezpečenstvo zneužitia tohto inštitútu. Je to v prvom rade, a už dnes to v diskusii o Trestnom zákone odznelo, je to odvolávanie sa na naše záväzky voči Európskej únii. Áno, prijatie a existencia tohto ustanovenia podľa mňa je v jasnom rozpore s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci De Castro proti Portugalsku, ktoré v roku 1998 bolo vynesené a ktoré expressis verbis zakazuje, aby bol spôsob policajnej provokácie, nech sú dôvody akékoľvek z hľadiska celospoločenského žiaduce, neprípustný.

    Nechcem hádať a možno nebudem ani veľmi domýšľavý, keď budem konštatovať, kde sú pramene, vôbec ako sa to dostalo do nášho právneho poriadku a kde sa načrelo pre určité podobenstvo pre túto právnu úpravu. Znova sa vraciame zrejme za oceán do Spojených štátov, kde, pravda, takýto inštitút existuje a dokonca nie je upravený ani v zákone, len v nariadeniach, ktoré vydáva ministerstvo spravodlivosti. Nemôžme sa však porovnávať skutočne v našom ponímaní európskom, stredoeurópskom zvlášť, kontinentálnom s takýmito praktikami.

    Chcem zdôrazniť, a znova citujem a konštatujem z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré hovorí, a odvolám sa na čl. 6 dohovoru: „Verejný záujem nemôže odôvodniť použitie dôkazov získaných policajnou provokáciou.“ Žiadny verejný záujem, to znamená, ani boj proti korupcii nemôže odôvodniť právny záujem na to, aby mohol byť vyprovokovaný policajnou provokáciou.

    Vlastne zamyslíme sa nad tým, čo je vlastne boj s korupciou? Ja doterajšie poznatky a doterajšie skúsenosti azda ani nepovažujem za boj, ale za hystériu. Len v hystérii je možné, aby sa s takouto citlivou normou takto pracovalo a aby sa aj zdôvodňovalo, že po zavedení tohto inštitútu už boli odhalené ja neviem možno 100, možno 110 prípadov korupcie. Je to akýsi machiavellizmus, áno, účel posväcuje prostriedky, ktorý je v demokratickej spoločnosti neprípustný. Nakoniec aj český Ústavný súd hovorí, že ani nepozná pojem, tak ako náš právny poriadok nepozná pojem policajnej provokácie, nepozná ani český právny poriadok. On sa vyskytuje v jedinom prípade v právneho poriadku, a to v zákone, ktorý bol schválený tesne po revolúcii a má č. 119/1990 a je zákonom o súdnych rehabilitáciách. Ja som zažil dve rehabilitácie, začiatkom 70. rokov a 90. rokov. Bola to veľmi smutná robota. Nechcem zažiť ešte vo svojej právnej praxi tretie rehabilitácie.

    Áno, podľa tohto zákona, ktorý som citoval, v § 14 ods. 1 písm. c) sa hovorí: „Podľa citovaného ustanovenia súd zruší a preskúma rozhodnutia, ak zistí, že je pochybné najmä to, že skutok bol vyprovokovaný, organizovaný alebo riadený bezpečnostnými orgánmi.“ Samozrejme, ide o úpravu reagujúcu na prax bezpečnostných orgánov 50. rokoch minulého storočia, to však neznamená, že by nemohla byť aplikovateľná na obdobný prípad, pokiaľ sa vyskytne v súčasných ústavne demokraticky deklarovaných pomeroch právneho štátu. To je ďalší argument, prečo nemôže byť toto ustanovenie súčasťou nášho právneho poriadku. Vráťme sa preto, čo tu platilo pred 1. decembrom 2003, teda pred novelou, ktorá má zákonné označenie zákona č. 457/1993 Z. z.

    Prednesiem pozmeňujúci návrh na znenie ustanovenia § 117 ods. 2 a aj vzhľadom na to všetko, čo som povedal, prihovorím sa za to, aby ste za toto ustanovenie zahlasovali z dôvodov, ktoré som povedal.

    Trestný poriadok, ako som už spomenul, mal by tu platiť 20, možno 30, ak si zoberieme našich predchodcov, už viac ako 40 rokov. Mnohí z nás sa možno nejakej takejto rekodifikácie nedožijú, a ak budú raz hodnotiť to, čo sme prijali, aby sme mohli konštatovať to, čo konštatujeme my teraz, keď opúšťame starý Trestný poriadok, že napriek tomu, aký bol, napriek tomu, že slúžil úplne inému štátnemu a spoločenskému zriadeniu, vystačil aj 15 rokov po zmene spoločenských pomerov, pretože mal v princípe zachované demokratické inštitúcie, najmä čo sa týka obhajoby, najmä čo sa týka garancie ohľadne väzby, najmä garancie, čo sa týka riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Aby sme nemuseli, aj keď už si to možno nikdy vypočujeme, počuť od našich nástupcov nejakú tvrdú kritiku.

    Keďže rokovací poriadok to vyžaduje, prednesiem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a zároveň aj návrh na to, akým spôsobom navrhujem, aby sa o jednotlivých bodoch návrhu Trestného poriadku hlasovalo.

    Pozmeňujúci návrh I.

    1. V navrhovanom § 10 ods. 5 vypustiť slová „ a Špeciálny súd“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby Špeciálny súd nemal postavenie krajského súdu, ale okresného súdu. Tento návrh je v súlade s celkovou koncepciou návrhu nového Trestného poriadku, keď sa navrhuje presun celej prvostupňovej agendy na okresné súdy. Krajský súd bude pôsobiť len ako súd odvolací. Najvyšší súd bude môcť len ako súd dovolací a bude robiť zovšeobecňovanie. Ponechaním postavenia Špeciálneho súdu na úrovni krajského súdu by táto koncepcia bola vážne narušená, lebo vzhľadom na veľký rozsah pôsobnosti Špeciálneho súdu by mal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj značnú časť odvolacej agendy.

    2. V § 315 druhú vetu navrhujeme nahradiť vetou: „O odvolaní proti rozsudku Špeciálneho súdu rozhoduje krajský súd, v územnom obvode ktorého má sídlo Špeciálny súd.“

    Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu.

    II. V súvislosti s touto novelou sa navrhuje nepriama novelizácia a pozmeňujúci návrh k zákonu č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov:

    1. V § 34 ods. 8 slová „sudcovi Najvyššieho súdu“ nahradiť slovami „sudcovi krajského súdu“ a slová „predsedu Najvyššieho súdu“ nahradiť slovami „predseda príslušného krajského súdu“.

    Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu a týka sa základných práv sudcov krajského súdu, ktorí budú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodovaniam Špeciálneho súdu.

    2. V § 66 ods. 1 doplniť za slová „sudcu Špeciálneho súdu“ slová „a sudcu krajského súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu“.

    Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu a týka sa platových pomerov sudcov krajského súdu, ktorí budú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodovaniu Špeciálneho súdu.

    3. V § 69 ods. 2 slová „sudcovi Najvyššieho súdu“ nahradiť slovami „sudcovi krajského súdu“.

    Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu a týka sa platových pomerov sudcov krajského súdu, ktorí budú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodovaniu Špeciálneho súdu.

    4. V § 150 ods. 3 slová „Najvyššieho súdu“ nahradiť slovami „krajského súdu“.

    Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu a týka sa rozvrhu práce krajského súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu.

    5. V § 151c ods. 3 v prvej vete sa slová „senát Najvyššieho súdu“ nahradí slovami „senát príslušného krajského súdu“ a v druhej vete slová „senát Najvyššieho súdu“ nahradiť slovami „senát príslušného krajského súdu“.

    Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu a týka sa rozvrhu práce krajského súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu.

    III. Pozmeňujúce návrhy k zákonu č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov:

    1. V § 5 ods. 2 na konci doplniť slová „ktorý má postavenie okresného súdu“.

    Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu.

    2. V § 7 doplniť nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Predpis o konaní pred súdmi ustanovuje, ktorý krajský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodoval v prvom stupni Špeciálny súd.“

    Doterajšie odseky 2 a 3 budú odsekmi 3 a 4.

    Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z toho, že Špeciálny súd má postavenie okresného súdu, a preto musí Trestný poriadok definovať, ktorý krajský súd bude vo vzťahu k nemu súdom druhého stupňa.

    V § 8 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „Špeciálneho súdu“.

    Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z vyššie uvedených zmien zákona, že Najvyšší súd už nebude odvolacím súdom vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.

    V § 9 ods. 2 slová „krajský súd“ sa nahrádzajú slovami „okresného súdu“.

    Odôvodnenie: Táto úprava reflektuje vyššie uvedené zmeny v postavení Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa.

    Druhý pozmeňujúci návrh – pozmeňujúci návrh k Trestnému poriadku (tlač 720):

    § 117 ods. 2 znie: „(2) Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu.“

    Odôvodnenie: Podľa judikatúry štrasburského Európskeho súdu pre ľudské práva súd nevylučuje použitie tajného agenta, ale jeho „intervencia musí byť vymedzená a sprevádzaná určitými zárukami, i keby išlo o potlačovanie obchodu s drogami. Všeobecná požiadavka spravodlivosti uvedená v čl. 6 sa vzťahuje na konanie o každom trestnom čine, od najjednoduchšieho až po ten najzložitejší. Verejný záujem nemôže odôvodniť použitie dôkazov získaných policajnou provokáciou“.

    V Českej republike je inštitút agenta provokatéra neprípustný. Problematikou policajnej provokácie sa zaoberal vo svojom náleze č. III ÚS 597/99 i Ústavný súd, ktorý konštatoval, že český právny poriadok uvedený postup policajných zložiek neupravuje a ani taký nepozná. Je preto prirodzené a samozrejmé, pretože v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte naznačený postup polície musí byť vylúčený a takýto postup je nutné označovať nielen za protizákonný, ale aj za protiústavný. Bez akejkoľvek diskusie preto takýto postup polície, teda provokácia nie je možná a nemôže byť ani upravená procesnými predpismi.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona Trestného poriadku. Je to tá časť, ktorá sa týka väzby, ktoré som predostrel na začiatku môjho vystúpenia.

    V § 76 ods. 6 znie: „(6) Celková doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť

    a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

    b) dvadsaťštyri mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin a ak nie je ďalej uvedené inak,

    c) šesť mesiacov, ak ide o väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. b), to neplatí, ak bolo zistené, že obvinený už pôsobil na svedkov alebo spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie,

    d) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin okrem obzvlášť závažných zločinov proti životu a zdraviu podľa prvej hlavy druhej časti Trestného zákona a okrem trestného stíhania pre zločin proti slobode a ľudskej dôstojnosti podľa druhej hlavy druhej časti Trestného zákona,

    e) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin proti životu a zdraviu podľa prvej hlavy druhej časti Trestného zákona alebo ak je vedené trestné stíhanie pre zločin proti slobode, ľudskej dôstojnosti podľa druhej hlavy druhej časti Trestného zákona.“

    Odôvodnenie: Vo všeobecnosti niet dôvodu na to, aby dĺžka väzby bola stavaná do akejkoľvek príčinnej súvislosti so závažnosťou vyšetrovaného trestného činu. Závažnosť trestného činu neovplyvňuje zložitosť vyšetrovania ani možnosť obvineného ovplyvňovať svedkov, pravdepodobnosť jeho úteku a ani pravdepodobnosť pokračovania v páchaní trestnej činnosti. V prípade zotrvania predkladateľa na takejto konštrukcii maximálnej dĺžky väzby sa navrhuje eliminovať maximálnu dĺžku väzby v trvaní štyroch rokov len na výnimočné prípady násilných trestných činov.

    Pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu Trestného poriadku (tlač 720):

    1. V § 36 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „ak ide o konanie o prečine a zločine s výnimkou obzvlášť závažného zločinu“.

    Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje, aby advokátsky koncipient mohol v prípravnom konaní zastupovať obvineného aj obzvlášť závažného zločinu.

    2. V § 36 ods. 2 písm. b) za slová „ak ide o konanie o prečine“ sa vkladajú slová „a zločine s výnimkou obzvlášť závažného zločinu“.

    Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje, aby advokátsky koncipient nemohol v konaní pred súdom zastupovať osobu obvinenú z obzvlášť závažného zločinu.

    3. V § 47 ods. 2 slová „bez súhlasu“ sa nahrádzajú slovami „bez písomného súhlasu“.

    Odôvodnenie: Doplnenie zabezpečí jasné preukázanie súhlasu poškodeného.

    4. V § 69 ods. 1 veta prvá, ktorá znie: „Obvinený má právo od vznesenia obvinenia nazerať do spisov.“

    Odôvodnenie: Vypadlo z predloženého návrhu, samozrejme, procesné právo obvineného nahliadať do vyšetrovacieho spisu.

    6. V § 88 ods. 3 slová „72 hodín, z ktorých 24 hodín pripadá na jeho predvedenie a 48 hodín“ nahrádza sa slovami „48 hodín, z ktorých 24 hodín pripadá na jeho predvedenie a 24 hodín“.

    Odôvodnenie: Polícia má možnosť predviesť svedka aj podľa zákona o Policajnom zbore. Ide o duplicitnú úpravu.

    7. V § 112 ods. 1 slová „tri roky“ sa nahrádzajú slovami „päť rokov“.

    8. V § 117 ods. 1 prvá veta slovo „zločinov“ sa nahrádza slovom „obzvlášť závažných zločinov“.

    9. V § 206 ods. 1 za bodkočiarkou vkladajú sa slová „ak je obvinený advokát aj Slovenskej advokátskej komore“.

    Odôvodnenie: Navrhované oboznamovanie sa s obvinením advokáta umožní Slovenskej advokátskej komore plnenie jej zákonných povinností.

    10. V § 213 ods. 1 sa vypúšťajú slová „neopakovateľných úkonov“.

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabezpečí kontradiktórnosť trestného konania a je v súlade s celkovou koncepciou Trestného poriadku.

    11. V § 216 ods. 1 znie: „V konaní o prečine a zločine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje osem rokov.“

    Odôvodnenie: Vo viacerých trestných činoch sa zvyšuje horná hranica a tam, kde bola spravidla horná hranica päť rokov, sa zvyšuje na osem rokov. Pri ponechaní sadzby do päť rokov sa obmedzí možnosť postupu podľa § 216 aj iných ustanovení.

    12. V § 220 ods. 1 znie: „V konaní o prečine a zločine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov.“

    Odôvodnenie: Vo viacerých trestných činoch sa zvyšuje horná hranica a tam, kde bola spravidla horná hranica päť rokov, sa zvyšuje na osem rokov. Pri ponechaní sadzby do päť rokov sa obmedzí možnosť podľa § 216 a 220, ako aj iných.

    13. § 299 znie: „Ochranné opatrenia – § 299

    (1) Ak sa nejedná o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní veci vyhradil podľa § 289 ods. 2, môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne prokurátor.

    (2) O návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

    (3) Proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľa ods. 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“

    Odôvodnenie: Rozšírenie ochranných opatrení o detenciu (§ 81 Trestného zákona) s osobitným režimom konania a podmienok jej uloženia vyžaduje primeranú reakciu aj v Trestnom poriadku, keďže o detencii rozhoduje súd „dodatočne“, až počas výkonu trestu odňatia slobody, resp. pred jej ukončením (pozri tiež bližšie dôvody uvedené, poukážem na ne, v § 232 ods. 3 a 6 navrhovanej úpravy).

    Po 14., po posledné. V § 415 ods. 1 druhú vetu upraviť takto: „Väzba sa započítava ku dňu vykonateľnosti rozhodnutia o treste, a to do času, keď osobná sloboda odsúdeného bola obmedzená.“

    Odôvodnenie: Nemá logiku, aby obdobie od právoplatnosti rozsudku do nariadenia výkonu trestu bolo považované za „väzbu“, väzba je uvedená v úvodzovkách. Väzba má úplne iný režim, úplne iné náklady a podobne. Po právoplatnosti rozsudku už nemôže byť legitímnym dôvodom obmedzenie osobnej slobody odsúdeného väzbou, ale len uloženým trestom. Navyše navrhovaný text je v rozpore aj s navrhovaným ustanovením § 409 ods. 1 písm. a), podľa ktorého sa ihneď nariadi výkon trestu odňatia slobody, ak je obvinený vo väzbe, teda vlastne neexistuje žiadny logický dôvod, aby sa započítala väzba už podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu. Koniec väzby a nariadenie výkonu trestu v zmysle § 409 ods. 1 písm. a) mohli byť totožné. K zmene obvinený na odsúdený pripomíname, že po právoplatnosti rozsudku sa už neoznačuje páchateľ ako obvinený, ale ako odsúdený.

    Aby som predišiel možným výhradám, že som tu vo svojom parlamentnom vystúpení použil ako podklady ľudí, ktorí v prevažnej miere, pretože aj to už odznelo, akosi pôsobia z tej druhej strany, a to zo strany obhajoby, chcem podotknúť, že veľkú časť námetov, ale argumentácie som použil z článku, ktorá prebehla v Justičnej revue a volá sa Diskusia o rekodifikácii trestného práva, Agent provokatér v trestnom konaní, ktorú publikoval profesor Dr. Jaroslav Ivor, CSc., z Katedry trestného práva Akadémie PZ v Bratislave, ktorý veľmi dobrou komparatistikou a veľmi dobrou argumentáciou odôvodnil, prečo je neprípustné použitie agenta provokatéra v našom právnom poriadku. Myslím si, že generála Ivora nemožno podozrievať, že by mal nejaké bližšie spojenie s advokátskou komorou.

    A nakoniec ešte žiadam, aby pri hlasovaní o spoločnej správe boli vylúčené na samostatné hlasovanie body 3, 17, 29, 34, 49, 78, 99 a 117.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu je pán poslanec Polka, potom otvorím možnosť podania ústnych prihlášok a potom zároveň aj dám informáciu o ďalšom postupe v rokovaní Národnej rady v súvislosti aj s hlasovaním.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, začnem radostnou správou, že budem veľmi stručný, keďže obsah môjho pozmeňujúceho návrhu exaktne už predniesol a odôvodnil pán kolega Kolesár. Ale vzhľadom na to, že som desať rokov strávil v Zbore národnej bezpečnosti a desať rokov v Policajnom zbore, je mojou morálnou povinnosťou podporiť tento pozmeňujúci návrh.

    Ide o ponechanie príslušníkov Policajného zboru a ďalších zainteresovaných Ozbrojených zložiek v jurisdikcii všeobecných súdov a nezaradiť ich do vojenskej jurisdikcie. Musím povedať, že sa hrdo hlásim k tomu, že som prešiel vojenskou justíciou, resp. spolupracujúcimi orgánmi, nemyslím tým kontrarozviedku, samozrejme, a naučil som sa tam veľmi veľa. Je faktom, že táto zložka našej armády skutočne patrí k elitnej profesionálnej zložke, vynikajúco organizovanej, fundovanej. A keby som nebol kategorickým a principiálnym odporcom činnosti Špeciálneho súdu, veľmi rád by som navrhol, že by títo ľudia v podstate automaticky mohli prejsť zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac na tento súd. A myslím si, že by boli zárukou zákonnosti a efektívnosti konania pred týmto súdom. Ale to je vecou iných orgánov, aby s takýmto návrhom prišli a spolupracovali.

    Do roku 1990 bol Zbor národnej bezpečnosti jednotným, vojensky organizovaným ozbrojeným zborom. Z toho celkom logicky vyplývala jurisdikcia vojenskej justície. Plus to bolo isté, a by som povedal, sovietsky model, ktorý, bohužiaľ, až dodnes pretrváva, že máme podporučíkov, nadporučíkov a neviem koľko ďalších iných vojenských hodností a nevieme sa uskromniť s nejakými tromi, štyrmi policajnými hodnosťami, ale to sa, žiaľ, nedarí pretrhnúť.

    Skutočne nerozumiem, prečo by profesionálna armáda a jej vojenská zložka, justičná zložka sa mala nejakým spôsobom ingerovať do života ozbrojených, ale nie vojensky organizovaných zborov. Nedeliteľná vojenská právomoc, ktorá bola základnou bázou v Zbore národnej bezpečnosti a ktorá zakladala ten monolitický, monokraticky organizovaný systém, je dávno prekonaná a policajti sa dopúšťajú všeobecnej trestnej činnosti, bohužiaľ, v hojnom počte, predovšetkým toho nešťastného § 158, ale i ďalších a nijakej klasickej vojenskej trestnej činnosti vyplývajúcej z toho, že nosia zbraň alebo neviem aký dôvod.

    Preto by som vás skutočne chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý uplatnil pán kolega Kolesár, ponechať policajtov v tých zložkách všeobecného súdnictva, kde patria. Argument, že sú prepojení, dámy a páni, ubezpečujem vás, že niet väčšej revnivosti než medzi okresnými sudcami a okresnými policajtmi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Husár. Faktickú poznámku, nie? Procedurálny návrh?

  • Reakcia z pléna.

  • Nič. Pani Tóthová, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej.

  • Zároveň končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

  • Chcem podporiť tiež procedurálny návrh svojho kolegu Husára, ktorý zopakoval pán poslanec Polka, lebo má to význam, aby vojenské súdy riešili trestné činy policajtov. Má to svoj význam, má to svoje ratio, žiaľ, vo faktickej poznámke nie je možné to zdôvodniť. Tak, no radšej nie. Ďakujem.

  • Teraz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Pán poslanec Husár, pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Husár sa prvý prihlásil. Nech a páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, odpoviem aj zvedavým, preto rýchlo oslovujem, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod v odpovedi budem hovoriť až veľmi krátko a priznám sa, že k tomuto vystúpeniu, pretože mnohé a mnohé veci, ktoré by som chcel povedať skutočne v situácii, ktorú začínam vnímať, považujem za úplne zbytočné v tomto parlamente predniesť, ale naozaj ma inšpiroval k vystúpeniu kolega Abelovský. Nemohol by som bol v dvojminútovej lehote na neho reagovať, a preto som sa rozhodol vás chvíľu obťažovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že nie všetci si celkom dobre uvedomujeme, čo po tieto hodiny, prípadne dni tento parlament prerokúva. Sú to dva najvýznamnejšie zákony, ktoré za dva roky vyšli z dielne ministerstva spravodlivosti a dostali sa pred naše posúdenie. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pripomenúť, že toto sú zákony o vine a treste, toto sú zákony o spravodlivosti, o tom, ako sa má spravodlivosť vykonávať, aby sa trest nestal vendetou a iba odplatou. Preto naozaj prisudzujem týmto dvom zákonom najväčší význam zo všetkých, ktoré sa naozaj z dielne ministerstva spravodlivosti za tieto dva roky k nám dostali.

    Ja som ocenil v neformálnych rozhovoroch mnoho moderných prvkov a mnoho spružnení, ktoré Trestný poriadok prináša. Plne ich podporujem, a preto som rozmýšľal celkom vážne o tom, že bez zaváhania v celom rozsahu návrh podporím. Veľkým sklamaním však pre mňa bolo to, že tak rekodifikačná komisia, ako pán minister, súc inšpirovaní anglosaským právom, čítajú z neho iba časť. Veľmi som bol sklamaný tým, že som akosi vnútorne pocítil, že napriek všetkým veľkým rečiam v jednej časti Trestného zákona naďalej veľmi striktne a tvrdo uplatňujeme základný princíp komunistického právneho poriadku. Pod heslom ochrany záujmov spoločnosti sa stávajú pre zákony takej spoločnosti záujmy jednotlivca bezvýznamné, pretože sa akoby chránia v rámci záujmov spoločnosti.

    Pán minister určite vie, že mám teraz momentálne na mysli to, čím začal kolega Abelovský a to je väzba. Naozaj som očakával a s nádejou očakával, že v tomto smere, pán minister, urobíte energickejší a rozhodnejší krok. Vážení priatelia, právo na osobnú slobodu patrí k najvýznamnejším osobným a ľudským právam. Ja ho dávam rovnako so Samom Chalupkom na jednu úroveň s právom na život. A naozaj sa domnievam, že úplne správne a oprávnene právo na osobnú slobodu chránia najvýznamnejšie zákony každého štátu, už samotné ústavy a rad ďalších zákonov. V rámci tejto ochrany stanovuje zákon aj povinnosť odškodniť každého, kto bol nezákonne väznený alebo trestaný. Ale pýtam sa vás, vážené kolegyne, kolegovia, viete oceniť jeden deň života, viete oceniť jeden deň slobodného života? Akú má cenu? Vie to niekto z nás? Vie to niektorý štátny úradník? Predstavme si situáciu, že skutočne nevinný človek strávi vo väzbe roky a roky, predstavme si situáciu, že by sa zodpovední, a medzi nimi možno aj my, za tento stav mali pozrieť tomuto človeku do očí a zaplatiť mu za tieto roky života, či by sme vôbec ten vnútorný pocit, ktorý sa musí zmocniť každého slušného človeka, dokázali stráviť.

    Neúmerné trvanie väzby veľmi vážne prelamuje zásadu prezumpcie neviny. Prečo to tak je a prečo to musí byť, nemusíme si vysvetľovať. Avšak ani v tomto smere nemôžeme postupovať cestou, na ktorú sme sa vybrali. Mnohé štáty sveta, a predovšetkým si dovolím vašu pozornosť upriamiť na americký príklad, na ochranu tohto práva občana prijali formou zákona ďalšie občianske právo – právo na rýchly súd. Právo na rýchly súd, ktorý prijal piaty dodatok americkej ústavy, je platný od roku 1980, dvadsaťpäť rokov. Pre kolegov neprávnikov si dovolím trošičku priblížiť jeho obsah, ktorý spočíva v tom, že ak do 100 dní od zatknutia alebo obvinenia sa vaša vec nepredloží súdu, musíte byť okamžite prepustení na slobodu a prípad je ukončený.

    Dovoľte, aby som sa trochu ironicky opýtal, či sú slovenskí páchatelia trestných činov osemkrát inteligentnejší, chytrejší a vynaliezavejší ako americkí, alebo či, naopak, sú slovenskí policajti a vyšetrovatelia osemkrát menej pracovití a inteligentnejší ako americkí, aby museli osemkrát dlhšie zhromažďovať dôkazový materiál pre súd.

    Vážení priatelia, trápi ma aj ďalšia vec, a to, že dokonca zákonom podporujeme nečinnosť tých orgánov, ktoré nazývame orgány činné v trestnom konaní. A všimnite si veľmi dobre, ak je tu akýkoľvek náznak diskusie na túto tému, okamžite sa prvé rozgagotajú orgány činné a stanú sa z nečinných veľmi činnými. Rozgagotajú smerom proti. Dochádza mi teraz na myseľ kolega Lintner s jeho povestným „na Slovensku je to tak“. Áno, na Slovensku to bolo tak, najskôr sme po roku 1990 hranicu väzby znížili a potom sme ju začali pod heslom – nehovorím, že neoprávneným – ochrany spoločnosti, boja proti kriminalite zvyšovať.

    Vieme, vážení priatelia, všetci dobre a nechcem to tu rozoberať, z akých dôvodov narástla na terajšiu hranicu piatich rokov. Je to trošku hanebné a toto sme už mali vygumovať veľmi dávno. Nepopieram, že taký dôvod vtedy existoval, ale veľmi vážne sa prihováram, veľmi vážne, aby pri zvažovaní návrhov, ktoré sú predovšetkým v spoločnej správe na novú úpravu väzby, aby aj v návrhoch pána Abelovského, pokiaľ tieto neprijmete, pokiaľ budete o nich rozhodovať, ste v sebe hľadali predovšetkým rozum a ľudskosť. Rozum a ľudskosť, ktorú možno, možno aj nechtiac budú potrebovať aj vaši príbuzní, aj vy.

    Ale predovšetkým by sme mali vážnym krokom v tejto oblasti prispieť k tomu, čo verím, že pán minister veľmi poctivo sleduje, k spružneniu, zrýchleniu celého trestného konania so zvýšenou náročnosťou na všetkých jeho aktérov v ktorejkoľvek jeho etape. Preto ešte raz prosím o podporu všetkých návrhov, ktoré smerujú ku skráteniu väzby.

    Ďakujem vám pekne.

  • Pani poslankyňa Laššáková bude pokračovať v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister a podpredseda vlády, môj pozmeňujúci návrh bude len veľmi stručný, máte ho rozdaný v laviciach a týka sa § 149 ods. 1 znaleckej činnosti.

    Odsek 1 by mal znieť: „Duševný stav vyšetrujú vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie.“

    Odôvodnenie: Vyšetrovaním duševného stavu jedným znalcom v trestných veciach sa zmenší objektivita znaleckého posudzovania. Jedine vyšetrenie dvoma znalcami zaručuje dostatočnú objektivitu a spoľahlivosť súdne psychiatrického posúdenia, ktoré okrem úzko odborného hľadiska vychádza aj z osobnej skúsenosti, morálnych postojov a osobnostných predpokladov znalcov. Len vzájomná názorová konfrontácia v rámci porady znalcov umožňuje vylúčiť prípadné subjektívne chyby, zvládať technické nároky vyšetrenia, napríklad sledovanie nonverbálnej komunikácie, správania a iných faktorov, a dospieť k riešeniu aj zložitých a rozporných prípadov. Psychopatológia, teda symptómy duševných porúch nie sú exaktne zmerateľné a ich zaznamenateľnosť je vždy subjektívna, v prípade dvoch znalcov sa táto subjektívnosť významnejšie zmenšuje, môže sa zachytiť viac symptómov a zvyšuje sa objektívnosť záverov. Dvaja znalci vždy znamenajú väčšiu objektivitu. V neposlednom rade sa v podstate zmenšuje možnosť ovplyvniteľnosti znalca. Navrhovaná úprava sa plne v praxi osvedčila. Zamedzí sa ňou aj spochybňovanie znaleckých záverov, vyžadovanie oponentských a supervíznych posudkov, ktoré môžu predlžovať a predražovať trestné konanie.

    Zároveň chcem povedať, že môj pozmeňujúci obsahoval dva body. Druhý bod beriem späť vzhľadom na to, že v bode 93 spoločnej správy je tento môj pozmeňujúci návrh uvedený, takže nie je dôvod, aby som ho prednášala.

    Ďakujem pekne a prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

  • Pani poslankyňa Laššáková bola posledná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister Lipšic, želáte si vystúpiť? Máte slovo, nech sa páči.

    Kolegyne, kolegovia, dávam ešte jednu informáciu, o 17.15 hod. sa zídu na poslaneckom grémiu spolu s pánom predsedom Hrušovským predsedovia klubov a rozhodnú o ďalšom postupe v rokovaní našej schôdze. Takže teraz necháme hovoriť navrhovateľa k tomuto bodu programu pána podpredsedu vlády Lipšica, o 17.15 hod. predsedovia poslaneckých klubov v zasadačke predsedu parlamentu a potom vám oznámime výsledok dohody a očakávaného postupu v rokovaní tejto schôdze.

    Pán minister a podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, kolegyne, kolegovia, keby ste tú diskusiu trošku miernili, aby pán podpredseda vlády mohol hovoriť v pracovnom prostredí v pohode.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa tiež úvodom poďakovať za vystúpenia poslancov k Trestnému poriadku, pretože vskutku ide, ako to povedal aj pán poslanec Abelovský, ale, myslím, aj pán poslanec Husár, o jeden z najdôležitejších zákonov, o ktorých táto snemovňa rokuje. Budem sa snažiť aj kvôli efektivite byť stručný a vyjadrím sa veľmi telegraficky k pozmeňujúcim návrhom.

    Ako prvý vystúpil pán poslanec Miklušičák, ktorý navrhol ešte doplniť jednotlivé ustanovenia kvôli schváleným pozmeňujúcim návrhom v ústavnoprávnom výbore, najmä čo sa týka verejnej obhajoby, ale aj napríklad rozdelenia trestného činu, založenia, zosnovania zločineckej skupiny a potom založenia, zosnovania teroristickej skupiny.

    Pán poslanec Kolesár a následne aj pán poslanec Polka vystúpili s návrhom, aby sa zmenila jurisdikcia vojenskej justície a aby do nej nespadali príslušníci ozbrojených zborov. S týmto návrhom osobne nesúhlasím a skúsim zhrnúť môj nesúhlas do dvoch základných bodov. Cieľom zahrnutia príslušníkov ozbrojených zborov pod vojenskú justíciu je:

    1. aby sa prelomili personálne väzby, ktoré z titulu výkonu svojej funkcie majú policajti s ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní, a

    2. cieľom je aj zrýchliť samotné trestné konanie v prípadoch, keď sú trestne stíhaní policajti, čo, samozrejme, môže mať tiež výrazný preventívny účinok.

    Rýchlosť konania je preto lepšia vo vojenskej justícii, pretože vojenská justícia je veľmi dobre personálne, ale aj odborne dimenzovaná, či vojenská prokuratúra, alebo aj vojenské súdy.

    Boli tu spomenuté viaceré názory Rady Európy, mnohé odporúčania, mnohé možno listy. Chcem veľmi jasne povedať, že Rada Európy namieta v tej situácii a v tom prípade, ak vojenská justícia koná podľa osobitných trestných kódexov, teda keď existujú vojenské trestné kódexy. Ale naša vojenská justícia koná podľa všeobecných trestných kódexov, podľa všeobecného Trestného zákona aj Trestného poriadku. Takisto je pravdou, že v mnohých iných krajinách, ako je Španielsko, Taliansko, Francúzsko, sú policajti podriadení jurisdikcii vojenskej justície. A nezáleží na tom, že je to gendarmerie vo Francúzsku alebo karabinieri v Taliansku. Pán poslanec Polka hovorí, že sú vojensky organizovaní, ale plnia rovnaké funkcie, aké plnia policajti v našom právnom poriadku. Čiže myslím si, že je to dobrý návrh.

    A chcem povedať jednu vec. Od budúceho roku bude mať Slovensko profesionálnu armádu. Tento pozmeňujúci návrh nie je riešením, pretože ak by vojenská justícia nemala v jurisdikcii aj ozbrojené zbory, hovorím to veľmi otvorene, potom je potrebné vojenskú justíciu zrušiť. Nemá význam zachovať jej dnešnú jurisdikciu pri profesionálnej armáde, lebo to nemá absolútne žiadnu logiku.

    Pán poslanec Vavrík vystúpil s pripomienkami k informačno-technickým prostriedkom. Zdá sa mi, že by – ale k tomu sa zrejme budem musieť vyjadriť až po preštudovaní jeho návrhu – týmto postupom nasadzovanie ITP bolo takmer nemožné. Pretože by každý, na kom bude ITP nasadené, potom mal oprávnenie sa dozvedieť, že sa tak stalo, aj keď išlo o celkom zákonné konanie, a to si myslím, že by spôsobovalo vážny problém.

    Pán poslanec Abelovský mal tri vážne pripomienky a veľa malých pozmeňujúcich návrhov, čo vyčítal kolegom pri Trestnom zákone, ale, samozrejme, je to jeho legitímne právo.

    Čo sa týka väzby, návrh vlády skracuje lehotu trvania väzby aj maximálnu lehotu a kategorizuje ju podľa závažnosti spáchaného deliktu. Navyše zavádza pravidlo, podľa ktorého len polovica z celkovej doby väzby sa môže využiť v prípravnom konaní. To znamená, motív je, samozrejme, skrátiť celé trestné konanie. Chcem však povedať, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sa dĺžka trvania väzby počíta len do doby vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia. Totiž následne je obmedzenie osobnej slobody založené na prvostupňovom rozsudku, teda na čl. 5 ods. 1 písm. a) dohovoru. Takisto chcem povedať, že judikatúra Európskeho súdu nie je s týmto nijako v rozpore, čo sa týka čl. 5 ods. 3. V prípade Wemhoff proti Spolkovej republike Nemecko nebolo porušené toto právo ani pri väzbe trvajúcej tri roky a päť mesiacov. V prípade W. verzus Švajčiarsko ani v prípade väzby trvajúcej štyri roky a päť dní.

    Pán poslanec Abelovský spomínal, že sa v mnohých prípadoch väzobného stíhania nevykonávajú úkony, najmä v prípravnom konaní. Musím však tiež konštatovať, že už viackrát – a je to už takmer štandardné konanie našich súdov –, pokiaľ sú nečinné orgány prípravného konania vo väzobnej veci, dochádza k prepusteniu z väzby, čo sa mi zdá byť celkom správna prax.

    Pán poslanec následne pri agentovi spomenul aj príbehy, konkrétne dvoch sudcov Najvyššieho súdu. Tu žiadne príbehy, kedy by niekto bol vo väzbe päť rokov a potom bol oslobodený, nespomenul. Obávam sa, že možno aj preto, že tu taký príbeh na Slovensku nemáme. To sa môže, samozrejme, stať. Všetci si uvedomujeme, že väzba nie je trest, ale ani pozmeňujúci návrh, ktorý predložil, nie je asi dobrým riešením. Pretože nielen trestné činy proti životu a zdraviu, teda tie najzávažnejšie, sú tými, ktoré sú skutkovo a právne najzložitejšie. Často je skutkovo a právne oveľa zložitejšia ekonomická kauza, ktorá vyžaduje tým pádom aj väčšiu dĺžku samotného trestného konania. Preto obmedzovať maximálnu dĺžku väzby len na trestné činy proti životu a zdraviu sa mi nezdá byť systémové a nezdá sa mi to byť ani celkom logické. Ale opakujem, oproti platnému stavu ministerstvo spravodlivosti navrhuje skrátiť dĺžku trvania väzby a presne ju vymedziť na prípravné a súdne konanie.

    K Špeciálnemu súdu. Takisto si myslím, že nejde o systémové riešenie, aby krajský súd bol súdom odvolacím, keď krajský súd je pre jeden kraj, ale potom by bol odvolacím v jednej agende na celé územie Slovenska. To sa mi zdá byť ako nesystémové riešenie. V iných krajinách, kde sú špeciálne súdy, Španielsko, Taliansko, rozhoduje o odvolaniach voči jeho rozhodnutiam Najvyšší súd. Na prvom stupni začínajú u nás mnohé iné prípady v správnom súdnictve, napríklad. Pozmeňujúci návrh pána poslanca navrhuje potom aj novelizovať mnohé ďalšie zákony a myslím si, že tým ide nad rámec návrhu samotného Trestného poriadku, preto si dovoľujem s týmto pozmeňujúcim návrhom aj takto formálne vyjadriť nesúhlas.

    Pán poslanec ako tretiu vec, a asi kľúčovú, namietol a diskutoval o agentovi. Spomenul aj dva príbehy. Prvý príbeh sa mal týkať člena rekodifikačnej komisie, sudcu Najvyššieho súdu. Ale nejde o člena rekodifikačnej komisie a ide o sudcu Najvyššieho súdu. Podľa mojich informácií bola vykonaná prehliadka priestorov so súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, išlo o úkon lege artis a neviem, prečo by sme sa ním mali na rokovaní o trestnej rekodifikácii zaoberať. Druhý prípad sa zatiaľ ukazuje, že nešlo o prípad odpočúvania, ale to je vecou tiež Kriminalisticko-expertízneho ústavu a tiež si myslím, že to nie je meritórne k veci trestnej rekodifikácie. Ale tým začal problém agenta.

    Zároveň pán poslanec spomenul posledné a naozaj veľmi závažné prípady vrážd v prostredí organizovaného zločinu, ktorého obeťami boli aj nevinné deti. Priznám sa len, že mi nie je zrejmé, aký je kauzálny nexus medzi postavením agenta a týmito hroznými prípadmi vrážd nevinných obetí.

    Ale vyjadrím sa stručne k otázke agenta, lebo naozaj sa mi javí, že ide o otázku, ktorá je kľúčová. Priebeh korupčných deliktov je špecifický, pretože v nich existuje dôkazná núdza. Preto aj spôsoby odhaľovania korupcie musia byť špecifické a musia sa odlišovať od konvenčných spôsobov používaných pri iných druhoch kriminality. Inak povedané, na utajovanú trestnú činnosť je potrebné nasadiť utajované prostriedky. Ide o špecifické formy páchania trestnej činnosti, ktorých odhaľovanie je mimoriadne sťažené, čo má za následok nevyváženosť medzi záujmom na postihu týchto konaní a ochranou ľudských práv.

    Napriek tomu, že pán poslanec hovoril a agentovi provokatérovi, agent v zásade u nás nemôže konať iniciatívne, nemôže navádzať na trestnú činnosť. Výnimku tvorí len prípad korupcie verejných činiteľov, ak, teraz citujem Trestný poriadok, „možno dôvodne predpokladať, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný“. To znamená, je tu akési delené dôkazné bremeno. Štát musí preukázať, že páchateľ mal sklony k spáchaniu korupčného deliktu, a preto použil iniciačnú metódu, a obvinený, že trestný čin bol vyvolaný zo strany štátu. Pôjde teda o podnet voči osobe, ktorá má sklony k páchaniu korupčnej trestnej činnosti. Rovnováha medzi záujmom na postihu korupčnej činnosti verejných činiteľov a ochranou ich práv je posunutá v tomto prípade viac na stranu legitímneho záujmu spoločnosti, na bezúhonnosti osôb, ktoré vykonávajú verejnú moc.

    Pán poslanec spomínal judikatúru štrasburského súdu. Ja veľmi dobre poznám a mám aj tu pri sebe rozhodnutie vo veci De Castro proti Portugalsku, ktoré však konštatovalo, že k porušeniu dohovoru prišlo kvôli tomu, že agent bol použitý bez súhlasu súdu a neexistovali operatívne poznatky o trestnej činnosti podozrivých osôb. To sú body 37 a 38 rozhodnutia vo veci De Castro. Ale v rozhodnutí vo veci Lüdi proti Švajčiarsku, ktoré už pán poslanec nespomenul, Európsky súd prišiel k záveru, že nebolo porušené právo na spravodlivý proces práve kvôli súhlasu súdu s použitím agenta. A náš Trestný poriadok, platný aj navrhovaný, práve umožňuje použitie agenta len so súhlasom súdu, čo je aj najväčšia zábrana voči možnému zneužitiu.

    Zacitujem v tomto prípade z publikácie pána JUDr. Repíka, nášho bývalého sudcu v Štrasburgu, ktorý vo svojej knihe uvádza, že boli sformulované na medzinárodnom kongrese trestného práva štyri zásady na použitie agenta:

    - Prvou je zásada zákonnosti, t. j. prostriedok musí byť upravený zákonom a používaný pri rešpektovaní ľudských práv. – To je splnené.

    - Zásada subsidiarity, ako druhá zásada, teda prostriedok môže byť použitý len vtedy, ak nie je možné účel dosiahnuť inak. – Aj to je splnené.

    - Zásada proporcionality, teda prostriedok je možné použiť len u obzvlášť závažných trestných činov. – Aj to je splnené.

    - Zásada judiciarity, teda prostriedok je možné použiť len s povolením sudcu a pod jeho kontrolou. – A to je splnené tiež.

    Som presvedčený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že vysoká miera korupcie oslabuje dôveru v štátne inštitúcie vrátane justičných a policajných orgánov a podkopáva hodnoty, na ktorých je založená demokracia. Všetci občania si zaslúžia právny systém, ktorý dáva šancu všetkým namiesto toho, aby ochraňoval úzke záujmy len niekoľkých.

    Pán poslanec spomenul ako najzávažnejšiu námietku ústavnosti, ale riešenie vo veci agenta máme v našom Trestnom poriadku už rok aj niekoľko mesiacov. Zatiaľ ani skupina poslancov neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Ak je tam vážna námietka z ústavnosti, ja sa opýtam, z akého dôvodu nebolo takéto konanie iniciované? Myslím si, že to by bolo najpoctivejšie riešenie celého problému.

    Ako predposledný vystúpil pán poslanec Husár v rámci rozpravy so snahou a apelom, aby trestné konanie bolo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Spomenul aj prípad právnej úpravy v Spojených štátoch amerických. Nespomenul už, že v Spojených štátoch amerických väzobne stíhané osoby, aj keď sú oslobodené, nárok na odškodnenie nemajú. Ale, samozrejme, v každom jednom prípade a v každom jednom systéme je to odlišné. A ministerstvo spravodlivosti si uvedomuje potrebu zrýchlenia trestného konania. Koniec koncov základný cieľ navrhovanej právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť trestné konanie.

    Ale pán poslanec v závere apeloval na ľudskosť a v určitom zmysle slova to vo svojom závere využijem aj ja. Neviem, či ma kvôli tomu nevyčiarkne Slovenská komora advokátov zo svojho zoznamu, ale risknem to. Často hovoríme o právach obvinených a obvinení majú svojich advokátov, je to ich ústavné právo. Ale málokedy hovoríme o právach poškodených, o právach obetí – a mnohé z nich už nie sú medzi nami. A títo nemajú svojich advokátov alebo ich nie je veľmi počuť. Ich advokátmi, advokátmi spoločnosti musíme byť my všetci, aj vo vláde, ale rozhodne aj vy poslanci v tejto snemovni. Ja verím, že pri schvaľovaní nového Trestného poriadku na to nezabudnete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dosť pozorne som sledoval rozpravu k vládnemu návrhu Trestného poriadku. Ako spravodajca som nemal ani inú možnosť. Nejdem sa teraz k tomu vyjadrovať, už som sa miliónkrát vyjadril, kolegovia povedali všetko, čo bolo treba, a moje návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe. Ale chcel by som vás poprosiť, už teraz vieme, že je tam veľa kolidujúcich, navzájom sa vylučujúcich pozmeňujúcich návrhov, či zo spoločnej správy, či teraz v rozprave podaných návrhov. Budeme musieť dávať veľmi veľký pozor, keď budeme o tomto návrhu hlasovať. Ja dúfam, že to budeme vedieť vyčistiť a zoradiť tak, aby sme potom neschválili navzájom kolidujúce ustanovenia, aby tento zákon potom nebol nevykonateľný alebo nemal vnútorné rozpory. Čiže ja vás chcem poprosiť, keď budete rozmýšľať nad tým, ako ktoré ustanovenie podporíte alebo nepodporíte, tak si aj vy prezrite to, aby ste navzájom kolidujúce ustanovenia nechceli tým naraz podporovať.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť. Dá sa povedať, že máme tento maratón za sebou a potom uvidíme vo februári s akým výsledkom.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj pánovi spravodajcovi.

    Chcem vás informovať, že teraz rokujú predsedovia poslaneckých klubov s pánom predsedom Národnej rady. Ak budeme disciplinovaní, tak fakticky máme šancu ešte dnes dokončiť schôdzu Národnej rady. Preto budeme pokračovať ďalej.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 959).

    Dávam slovo poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona uviedla. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, samozrejme, predovšetkým vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, vážený pán minister, o tomto legislatívnom návrhu sa už dosť pohovorilo a myslím, že každý pozná tento legislatívny návrh, s ktorým sa uchádzam o priazeň tejto ctenej snemovne...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ešte raz vás prosím, aby ste boli disciplinovaní, nerušili rokovanie, lebo budem musieť prerušiť rokovanie. Páni poslanci! Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Predložený legislatívny návrh je vlastne novelou dnes platného Trestného zákona. Možno viacerí sa spýtate, prečo prerokúvame novelu, keď pred chvíľou sme prerokúvali nový návrh Trestného zákona. Jednak ste si povšimli, že táto upravená novela, aby systémovo zapadla do nového Trestného zákona, bola mnou predložená ako pozmeňujúci návrh, a jednak je tu skutočnosť...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Páni poslanci, preruším rokovanie. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Budem krátka, pretože aj ja chcem, aby sme dnes skončili. Ale chcem vám vysvetliť, pretože viacerí sa pýtali, či má táto novela, jej prerokovanie význam, a chcem vám vysvetliť, prečo má význam. No význam má preto, že účinnosť nového prijatého zákona bude pravdepodobne odložená, preto ak prijmeme túto novelu, do účinnosti nového Trestného zákona by už táto špeciálna skutková podstata platila. A je tu ešte alternatíva, že novela Trestného zákona neprejde, vráti sa na dopracovanie a potom je opätovne tá alternatíva, že by táto novela platila do prijatia nového Trestného zákona.

    Myslím, že o racionálnosti tohto legislatívneho návrhu vás nemusím presviedčať. Vedela by som a chcela by som vás o tom presvedčiť, ale keď mi poviete, že prijímate túto novelu a že nepotrebujete argumenty na to, aby ste ju mohli podporiť, tak hneď skončím. Potrebujete, vážení, argumenty na to, aby som vás presvedčila, že treba podporiť túto novelu?

  • Reakcie z pléna.

  • Povedali ste, že nie, tak verím, že ju podporíte všetci a ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Abelovskému. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor uznesením z 19. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady pani Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon (tlač 959), a podávam túto spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nebude mať dosah na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z doložky zlučiteľnosti vyplýva, že návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 79 Európskej dohody o pridružení a problematika návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravená.

    Keďže tu mám napísané „priestor pre vlastnú úvahu“, využijem to a potvrdzujem, že podporím tento zákon, pretože sprejerstvo ako také považujem za novodobé barbarstvo, ktoré nielen znehodnocuje naše prostredie, ale značne poškodzuje majiteľov budov, kultúrnych pamiatok a podobne. Kto vydáva takúto zjavne protispoločenskú činnosť za akýsi druh umenia alebo spôsob realizácie, doprial by som mu, aby bol vlastníkom novoomietnutej a vymaľovanej budovy. Nenamietal by som nič, pokiaľ by si túto „záľubu“ realizovali vo vlastnom byte, prípadne na vlastných stenách, ktoré nikto neuvidí.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 946 z 12. novembra 2004 navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. 3. a gestorský do 11. 3. 2005.

    Ďakujem. Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem aj pani navrhovateľke, aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 999).

    Pán poslanec Fico, nech sa páči, máte slovo, môžete uviesť návrh zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ide o novelizáciu Trestného poriadku, ktorá má riešiť situáciu vzniknutú okolo Špeciálneho súdu.

    Ako je všeobecne známe, príslušné súdy postúpili na Špeciálny súd konkrétne veci, ale vzhľadom na personálnu neobsadenosť Špeciálneho súdu sa s týmito prípadmi momentálne nič nedeje. Aby sme preto pomohli funkčnosti tejto inštitúcie, navrhuje sa v novelizácii Trestného poriadku, aby veci, ktoré už boli postúpené na Špeciálny súd, sa vrátili naspäť na príslušné okresné a krajské súdy, ktoré ich vybavia, s tým, že na Špeciálny súd by potom patrili iba tie veci, kde trestné stíhanie začalo až po 1. septembri 2004. To je tá časť, ktorá sa týka Trestného poriadku. A myslím si, že ak by Národná rada Slovenskej republiky tento návrh podporila, tak sfunkčníme prejednávanie závažných trestných činov.

    Druhá časť tejto novelizácie sa týka dočasného pridelenia sudcu na Špeciálny súd. Súčasná právna úprava neumožňuje, aby na Špeciálny súd bol sudca dočasne pridelený, preto táto novelizácia alebo tento návrh zákona, ako je predložený, ráta aj s takouto možnosťou.

    Prosím poslanecký zbor o podporu tohto síce drobného návrhu zákona, ale svojím obsahom pomerne dôležitého. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alexejovi Ivankovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k poslaneckému návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 999).

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty miest a obcí. Návrh zákona nevyvoláva personálne ani inštitucionálne nároky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie ani návrh svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti.

    V poslaneckom návrhu sa navrhuje, aby vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu, bol tento súd a Úrad špeciálnej prokuratúry príslušný vtedy, ak trestné stíhanie bolo začaté po 1. septembri 2004. Návrhom sa sleduje riešenie, aby vo veciach, v ktorých prokurátor podal obžalobu na inom ako Špeciálnom súde, vo veci rozhodol tento iný súd.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený poslanecký návrh v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1000 z 3. januára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady v druhom čítaní do 31. marca 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. A pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní o

    správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z novembra 2004, evidovanej pod číslom VII Gv 319/04 (predložil listom generálny prokurátor Slovenskej republiky z 22. novembra 2004 pod č. VII Gv 319/04), o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 979).

    Dávam teraz slovo predsedovi mandátového a imunitného výboru poslancovi Ľubomírovi Lintnerovi. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som teda predniesol spomínanú správu.

    Generálny prokurátor Slovenskej republiky listom zo dňa 22. novembra 2004 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že JUDr. Dušan Kováčik, špeciálny prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, žiada Národnú radu Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Libuše Martinčekovej.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 23. novembra 2004 pridelil predmetnú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú žiadosť na 19. schôdzi výboru dňa 1. decembra 2004. Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa so súhlasom výboru zúčastnil špeciálny prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry JUDr. Dušan Kováčik, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Libuše Martinčekovej. So súhlasom výboru sa na schôdzi výboru zúčastnil aj JUDr. Dobroslav Trnka, generálny prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Libuša Martinčeková.

    Na úvod rokovania výboru uviedol generálny prokurátor JUDr. Dobroslav Trnka, že sa pridŕža písomného podania zo dňa 22. novembra 2004 a nemá k veci viac čo dodať. Rovnako sa vyjadril aj prítomný špeciálny prokurátor JUDr. Dušan Kováčik. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky umožnil poslankyni Libuši Martinčekovej účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa k žiadosti. Poslankyňa Libuša Martinčeková poukázala na svoje doterajšie vyjadrenia k veci v médiách a bez ohľadu na výsledok rokovania Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa vyjadrila, že chce umožniť, aby sa začalo trestné stíhanie voči nej tak, aby mohla očistiť svoje meno, keďže sa cíti nevinná. Kategoricky poprela, že by bola vinná zo spáchania trestného činu podľa § 185a Trestného zákona a z ďalších skutkov, najmä však namietala formuláciu „založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej a teroristickej skupiny“ použitú v súvislosti s jej menom.

    Prítomní členovia mandátového a imunitného výboru v rozprave predniesli otázky na zástupcov predkladateľa. Otázky smerovali k tomu, čo viedlo prokuratúru k záverom definovať konanie poslankyne Libuše Martinčekovej ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny. Členovia výboru ocenili možnosť nahliadnuť do trestného spisu a kladne hodnotili postoj Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky poskytnúť mandátovému a imunitnému výboru doklady potrebné na ozrejmenie súčasného stavu trestného konania, čo nebolo v minulosti vždy obvyklé.

    Generálny prokurátor JUDr. Dobroslav Trnka a špeciálny prokurátor JUDr. Dušan Kováčik v odpovediach na otázky členov výboru uviedli, že ide o veľmi rozsiahlu trestnú činnosť, keďže spis presahuje vyše 65-tisíc strán. Vyšetrovanie sa vedie voči 81 páchateľom v niekoľkých vetvách organizovanej skupiny. Súčasný stav dokazovania je taký, že predložené dôkazy naznačujú, že sa uvedené skutky stali. Generálny prokurátor Slovenskej republiky JUDr. Dobroslav Trnka uviedol, že rešpektuje zásadu prezumpcie neviny, avšak žiadosť na vydanie súhlasu na trestné stíhanie podal po riadnom uvážení, aby sa umožnilo úplné zistenie skutkového stavu, aj čo sa týka konania poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Libuše Martinčekovej v predmetnej veci.

    Poslanci Národnej rady, členovia mandátového a imunitného výboru, v ďalšej rozprave ocenili prístup poslankyne Libuše Martinčekovej pri prerokovaní žiadosti na vydanie trestného stíhania, keďže poslankyňa deklarovaním svojho súhlasu s týmto postupom chce umožniť úplné zistenie skutkového stavu.

    Následne bola rozprava uzavretá a predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia v súlade s návrhom uvedeným v žiadosti generálneho prokurátora zo dňa 22. novembra 2004. To znamená hlasovať pozitívne o vydaní súhlasu na trestné stíhanie. Uvedený návrh bol mandátovým a imunitným výborom schválený ako jeho uznesenie č. 31. Súčasne uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení mandátového a imunitného výboru a návrh na uznesenie.

    Kolegyne, kolegovia, predtým, ako prečítam návrh uznesenia, dovoľte mi, aby som pred vami prezentoval postoj pani poslankyne Martinčekovej. Požiadala ma osobne, aby som sa vyjadril v jej mene:

    „Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, po predložení a prerokúvaní žiadosti špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry na Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky som súhlasila so začatím trestného stíhania voči mojej osobe. Urobila som tak preto, že chcem očistiť svoje meno.

    Chcem vám oznámiť, že naďalej odmietam podozrenia a obvinenia zo spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona a iných skutkov. Je aj v mojom záujme, aby sa čo najskôr vyriešila celá kauza, aby som očistila svoje meno.

    To je všetko, k čomu sa môžem v tejto chvíli vyjadriť.“

    Toľko citácia z postoja pani poslankyne Martinčekovej. Požiadala ma o to osobne.

    A teraz návrh uznesenia, ktoré predkladám Národnej rade Slovenskej republiky, k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z novembra 2004, evidovanej pod číslom VII Gv 319/04, ktorú predložil listom generálny prokurátor Slovenskej republiky z 22. novembra 2004 pod č. VII Gv 319/04, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Libuše Martinčekovej na základe žiadosti špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z novembra 2004, evidovanej pod číslom VII Gv 319/04, ktorú predložil listom generálny prokurátor Slovenskej republiky 22. novembra 2004.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003 (dopracovanie), tlač 927.

    Prosím predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu pani Valériu Agócs, aby správu uviedla. Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, mám pred sebou spoločnú správu z mája 2004, kde výbory navrhujú vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. V rozprave, keď som vám správu predložila, odznelo niekoľko výhrad, na základe ktorých ste našu správu neprijali. Dostali sme uznesenie pléna, vypracovali sme dodatok k správe, doručili sme ten dodatok Národnej rade, náš gestorský výbor to prerokoval a s obsahom súhlasil.

    Bolo nám totiž vytýkané medzi inými, že sme do správy nezapracovali hlavné úlohy na rok 2004. Mali sme tam len digitalizáciu, čo pán poslanec Jarjabek vtedy označil, že nepostačuje. Ja vám s radosťou oznamujem, že pilotný program v jednotlivých multiplexoch už bol spustený. Takže medzirezortná skupina pre digitálne vysielanie, ktorá bola ustanovená pôvodne pri Rade pre vysielanie a retransmisiu, svoje historické poslanie už aj naplnila.

    Dodatočne sme dali do úloh na rok 2004 všetky tie úlohy, ktoré sme aj splnili. A keď vám budem predkladať správu za rok 2004, aj budem o tom potrebnejšie informovať. Ide o monitoring kampane pred prezidentskými voľbami, voľbami do Európskeho parlamentu a monitoring televíznych a rozhlasových staníc z hľadiska dodržiavania § 16 písm. a) a b) zákona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii. Ten komparatívny monitoring, ktorý sme urobili v troch veľkých televíziách – plnoformátovej Slovenskej televízii a multiregionálnych televíziách Markíza a JOJ, dopadol veľmi zaujímavo. Tam sme na základe výsledkov tohto komparatívneho, teda porovnávacieho monitoringu otvorili osem správnych konaní, ktoré ešte stále bežia, ale aj o výsledku týchto vás budem informovať, keď budem predkladať správu za rok 2004.

    Teda hovorím, všetky výhrady sme veľmi dôkladne zvážili, dopracovali sme. Keďže dodatok podľa uznesenia výboru nestačí, dostali sme za úloh, aby sme to zapracovali do pôvodnej správy. Aj to sa stalo, zakomponovali sme všetko, čo sme na základe výhrad dopracovali.

    A teraz mi už nezostáva nič iné, keďže tento týždeň v pondelok na zasadnutí gestorského Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá to bolo jednohlasne prijaté, opakujem, nezostáva mi nič iné, len vás požiadať, aby ste tentoraz už prijali správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003, za čo vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedníčka. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím teraz určeného spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Sándora Alberta, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá o výsledku prerokovania správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003.

    Národná rada Slovenskej republiky dňa 17. júna 2004 prerokovala správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003 a svojím uznesením č. 1006 rozhodla uvedenú správu predkladateľovi vrátiť na prepracovanie. Predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu predložila dodatok k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003, ktorým sa Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá zaoberal dňa 9. decembra 2004. Predsedníčka rady predložila prepracovanú správu v zmysle uznesenia výboru č. 316 a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1006 dňa 23. decembra 2004.

    Výbor Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predloženú prepracovanú správu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa, aj vy? Áno. Takže poslankyne Tóthová a Mušková. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, vzhľadom na ekonomiku času budem sa snažiť byť veľmi stručná, ale nebudem tajiť, že som veľmi rozhorčená predloženou správou. V určitých smeroch, áno, podáva, ale nepodáva správu práve v tom úseku, kde Rada pre vysielanie a retransmisiu si neplní svoju povinnosť.

    Pani predsedníčka dozaista čítala články, ktoré som publikovala v tlači a kde som poukázala, že Rada pre vysielanie a retransmisiu nevyvodzuje zodpovednosť tam, kde sa porušuje povinnosť nepropagovať násilie, a hlavne tam, kde zákon jasne hovorí, a viem, že to je presne tak, ďakujem vám veľmi pekne, kde zákon jasne hovorí, že do ponúk programov nemožno zahŕňať výňatky z diel, ktoré znázorňujú používanie strelných zbraní, devastáciu životného prostredia a zábery, ktoré by mohli navodiť dojem skrytej formy propagácie alkoholizmu atď.

    Vážení, čoho sme svedkami? Poobede, večer ponuky večerných programov, filmov, v ktorých práve sú televíziou vybraté alebo určitou spoločnosťou pripravené výňatky práve z filmov, kde sa namieruje strelnou zbraňou, používa sa strelná zbraň, devastuje sa životné prostredie, násilné scény ako jeden škrtí druhého a podobne. Vážení, ale § 19 ods. 2 písm. b) to výslovne zakazuje. Tu nejde o posúdenie...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, posledné upozornenie a 30-minútová prestávka.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, nehovorte, že jaj bože. Ja vás upozorňujem, aby tu bolo ticho. Ak sa vám to nepáči, nech sa páči, debatovať sa dá aj vonku, ale tu sa rokuje.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Tu nejde o posúdenie, či vôbec je to propagácia násilia. Tu ide o jednoznačnú úpravu, že ponuka programu nemôže takéto scény vyberať a dávať do programu. Deti pozerajú poobede a toto sa chrlí permanentne.

    Preto navrhujem uznesenie, aby bola dodatočne daná správa Radou pre vysielanie a retransmisiu, ako si plnila za rok 2004 povinnosti vyplývajúce z § 19 ods. 2 písm. b). Ja viem, že to bude žalostná správa, a dovolím si povedať, že neplnenie si zákonných povinností je nezákonnosťou. A za každú nezákonnosť treba aj vyvodzovať zodpovednosť.

    Preto by som bola rada, keby pani predsedníčka aspoň stručne reagovala, pretože túto otázku už sledujem dlhšie, prečo pri množstve porušení tohto paragrafu neboli vyvodzované dôsledky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Hopta. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ja by som chcel podporiť vystúpenie pani poslankyne Tóthovej a zdôrazniť, že televízia má veľký vplyv na všestranne harmonický rozvoj osobnosti, predovšetkým mladých ľudí, formuje ich do budúcnosti a treba otvorene povedať, že v mnohom ich formuje v poslednom období negatívne.

    Dnes sme rokovali aj o tom, že znížime trestnú zodpovednosť z 15 na 14 rokov, čiže budeme stíhať už aj mladé deti, ale na druhej strane im nevytvárame nejakú adekvátnu ponuku, aby mohli tráviť svoj voľný čas. A tak často sedia pri televízii, kde vidia mnoho násilia, vidia mnoho vrážd, vidia mnoho pornografie.

    Chcel by som preto požiadať naozaj radu, aby plnila dôsledne svoje povinnosti a pristupovala v tomto ohľade k tvrdým sankciám. Tiež sa mi nepáči, že v poslednom období mám dojem, že aj vysielanie niektorých televízii je veľmi politicky nevyvážené, že často uprednostňujú niektoré politické subjekty, a myslím si, že by to tak nemalo byť, pretože verejnosť Slovenskej republiky má právo poznať názory všetkých bez ohľadu na to, ku ktorej politickej strane patria. Čiže som za to, aby rada dôslednejšie a tvrdšie postupovala pri udeľovaní sankcií, pretože naozaj je mnoho problémov v našich televíziách, a myslím si, že jedine sprísnený postup môže odstrániť negatívne dôsledky, ktoré tieto televízie majú na mladú generáciu. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážená pani predsedníčka, budem trošku asi nielen útočiť na mediálne prostredie, o ktorom hovorila pani poslankyňa Tóthová, ale musím sypať popol na hlavu nielen Rade pre retransmisiu, ale myslím si, že na vine sú viacerí, medzi nimi aj my samotní poslanci, Národná rada a ďalší. Tak ako som včera vystúpila, som sľúbila, že pri pozmeňujúcom návrhom pri Trestnom zákone som vystúpila, hovorila som o retransmisnej rade, že rada napriek tomu, že jej zo zákona vyplývajú úlohy, tieto úlohy nedokáže plniť. Teda ten najväčší problém rady je problém finančný.

    Zo zákona, samozrejme, rade prislúcha povinnosť kontrolovať zákonnosť pri vysielaní vo všetkých elektronických médiách. Vzhľadom na to, že však stúpol počet televízií a aj počet prevádzkovateľov rozhlasového vysielania, požiadavka plošnej kontroly vysielateľov vysoko prevyšuje možnosti najmä kapacitne túto požiadavku aj plniť. Stále častejšie sa totiž vo vysielaní stretávame s porušovaním zákona, ale aj s prekračovaním všetkých noriem slušného správania, ktoré, bohužiaľ, naše zákony však nepostihujú.

    Stále častejšie však dostávame, ja osobne, ale dostáva aj výbor pre médiá, a verím, že dostáva aj Rada pre retransmisiu, stále častejšie dostávame podnety od občanov, ktorí upozorňujú na nezákonnosť vo vysielaní a na stále sa zvyšujúci trend takých relácií, ktoré to, že kazia vkus, je maličkosť, problém je v tom, že sú skutočne na hranici dobrých mravov, a povedala by som, že niekedy sú skutočne na hranici človečenstva, najmä niektoré rozhlasy. A tieto, mierne povedané, nechutnosti vrátane násilia sa valia na našu mládež. Sťažujú sa pedagógovia, sťažujú sa rodičia, sťažujú sa psychológovia. Ideme znižovať trestnú zodpovednosť mládeže, pretože stále častejšie trestné činy páchajú mladiství, a nikto nevie, ako stopnúť tento príliv negatívneho ovplyvňovania našej mládeže. Nikto nevie alebo nechce. Veď sa stačí pozrieť do stabilných demokracií okolo nás, ako si oni dokážu chrániť svoju mládež a najmä zákonmi. Veď nie raz sme sa mohli stretnúť s našimi rodákmi Slovákmi žijúcimi v zahraničí, ktorí keď prídu na Slovensko, tak nevedia a nechcú veriť vlastným očiam a ušiam, kam sa v liberalizácii mediálneho trhu Slovensko dostalo.

    Rada pre retransmisiu má svoje úlohy. A plní si ich, ja verím, pokiaľ môže, ale my by sme ju mali vybaviť finančne aj, myslím si, väčšími kompetenciami tak, aby tieto úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona, aj mohla plniť. A preto chcem vyzvať z tohto miesta ministerstvo kultúry, aby konečne tento problém začalo riešiť, aj problém mediálneho zákona. A chcem poprosiť, aby sa už konečne v tomto parlamente prijali také právne normy, aby duše našich detí neboli otravované jedom amorálnosti a násilia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Týmto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, pani predsedníčka, chcete sa vyjadriť v rozprave? Áno. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pokiaľ ide o vystúpenie pani poslankyne Tóthovej, žiada, aby sme za rok 2004 dali dodatok. Ten dodatok, ktorý sme vám predložili, bol za rok 2003. Všetko, o čom ona hovorila, bude obsahovať naša správa o stave vysielania a o činnosti rady za rok 2004, ktorú podľa zákona musíme Národnej rade predložiť do konca marca. Takže všetko, čo od nás žiadate, pani poslankyňa, bude obsahovať nová správa za rok 2004, pretože dnes hovoríme o správe za rok 2003.

    Čítam vaše články, súhlasím s vami, ale – a tu hneď prejdem k odpovedi pani poslankyni Muškovej, ktorej ďakujem, že upozornila na naše závažné problémy. Skutočne je to tak, že na mediálnom trhu sme všetci svedkami veľmi negatívnych javov. Naša kancelária podľa uznesenia vlády má maximálne možnosť zamestnať 30 ľudí. Len na porovnanie: V Budapešti v kancelárii rady pracuje 130 ľudí, je to dvakrát tak veľká krajina, ako sme my. V Česku je tiež omnoho viac zamestnancov kancelárie rady, ako je u nás.

    Napriek tomu už teraz uvažujeme ustanoviť osobitné oddelenie pre sťažnosti, pretože našťastie verejnosť vníma všetky tie negatívne javy, čoho svedkom je aj štatistika, ktorú tiež bude obsahovať naša nová správa. Ale už teraz vám oznámim, že za rok 2004 sťažnosti v počte narástli o 88 %. Voči vysielaniu Slovenskej televízie počet sťažností narástol o 270 %, v prípade Markízy je to o 5 % a v prípade televízie JOJ o 100 %. Takže tých sťažností je toľko veľa, že kapacitne popri našej klasickej práci už pomaly nezvládajú naši zamestnanci v kancelárii rady. Azda keď bude osobitné oddelenie len pre sťažnosti, niečo pomôže na situácii. Ale vnímame všetko, monitorujeme, čo len kapacitne stíhame. Ale hovorím, bolo by dobré, keby sme mohli prijať aspoň troch-štyroch ďalších zamestnancov len na prešetrenie týchto veľmi opodstatnených sťažností, lebo väčšina je sťažnosť na nedodržanie § 20, to je ochrana maloletých, aj § 19.

    A ja veľmi pevne verím, že keď prerokujete správu o činnosti rady za rok 2004, bude väčší priestor aj na rozpravu a vtedy hádam môžeme aj vecnejšie pristúpiť k prerokovaniu problematiky kapacita kancelárie rady.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Áno, chcem sa iba spýtať pani poslankyne Tóthovej, že správa bola podaná za rok 2003, či pani poslankyňa trvá na tom, aby toto uznesenie platilo naďalej za rok 204.

  • Reakcia poslankyne.

  • Pani poslankyňa trvá. Takže budeme aj o návrhu pani poslankyne hlasovať. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k poslednému bodu 36. schôdze Národnej rady, a to je

    informácia vlády Slovenskej republiky o príprave a objeme pomoci postihnutým oblastiam živelnou pohromou v Ázii a Afrike.

    Z poverenia vlády túto informáciu podá minister vnútra Slovenskej republiky Vladimír Palko. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi informovať vás o prijatých opatreniach v zmysle uznesenia vlády č. 39 z 12. januára tohto roku, prijatého k dokumentu Poskytnutie humanitárnej pomoci Demokratickej socialistickej republike Srí Lanka a návrhu na poskytnutie humanitárnej pomoci na obnovu a revitalizáciu krajín južnej a juhovýchodnej Ázie.

    Aktualizované informácie potvrdzujú skutočnosť, že tragédia spôsobená zemetrasením a následnou prílivovou vlnou tsunami je najväčšou prírodnou katastrofou posledných desaťročí. Odstraňovanie jej dôsledkov a pomoc postihnutým obyvateľom preverila akcieschopnosť nielen celého medzinárodného spoločenstva, ale aj jednotlivých vlád, mimovládnych organizácií i verejnosti vrátane Slovenskej republiky.

    Celkový objem doteraz poskytnutej humanitárnej pomoci Slovenskej republiky vo finančnom vyjadrení tvorí sumu cca 36 mil. korún, z čoho asi 4 mil. korún sú náklady na už zrealizovanú dopravu vládnym špeciálom.

    Humanitárna pomoc pozostáva z troch foriem:

    - Materiálnej, to sú stany, deky, lieky, pitná voda pre republiku Srí Lanka. Táto bola zaslaná leteckým špeciálom v prvých dňoch nešťastia.

    - Ďalej pozostáva táto pomoc z finančnej pomoci vo forme príspevkov do medzinárodných humanitárnych organizácií. Ide o Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí, ďalej Detský fond Organizácie Spojených národov a Medzinárodný výbor Červeného kríža.

    - A napokon tá pomoc pozostáva z finančnej pomoci na humanitárne projekty slovenských subjektov prostredníctvom UNDP, čo je rozvojový program OSN. O výbere uvedených medzinárodných organizácií rozhodla skutočnosť, že patria k najaktívnejším subjektom humanitárnej pomoci postihnutým krajinám. Finančná pomoc poskytnutá prostredníctvom rozvojového programu OSN UNDP umožní priamu účasť slovenských subjektov na obnove postihnutých oblastí. Bude adresná, najlepšie zohľadní potreby obyvateľstva, podporí budovanie kapacít slovenských subjektov a zviditeľní Slovenskú republiku priamo u príjemcu.

    Plnenie úloh uložených podpredsedovi vlády, ministrovi financií a ministrovi zahraničných vecí uznesením vlády s termínom do 28. februára 2005 je v súčasnosti v štádiu plnenia. Ide o uvoľnenie finančných prostriedkov z rezervy vlády vo výške 31 668 000 korún za účelom úhrady zrealizovanej humanitárnej pomoci, ako aj úhrady príspevkov vyčleneným organizáciám.

    V súčasnosti je už pripravená ďalšia materiálna pomoc do postihnutej oblasti, ktorá pozostáva zo stanov, elektrocentrál, odevov, obuvi, balenej pitnej vody, konzervovaných potravín, liečiv a dezinfekčných prostriedkov v celkovej hmotnosti 39 ton vo finančnej hodnote asi 16 mil. korún. Materiál je vyčlenený zo zásob štátnych organizácií a súkromného sektora bez nároku na finančnú úhradu.

    Istým problémom, ktorý budeme prekonávať, je zabezpečenie prepravy na miesto určenia a distribúcia materiálu na konkrétnom území vzhľadom na skutočnosť, že donorská krajina musí v zmysle medzinárodných dohovorov hradiť prepravné výdavky v plnom rozsahu. Ministerstvo vnútra spoločne s ministerstvom zahraničných vecí prostredníctvom monitorovacieho a informačného centra Európskej komisie, Stálej misie Slovenskej republiky v Ženeve, nášho veľvyslanectva v Ríme, partnerských organizácií Ukrajiny, Ruskej federácie, Českej republiky hľadá možnosti riešenia tohto problému v čo najkrajšom čase.

    Dovoľte mi celkovo vyhodnotiť poskytnutú pomoc zo strany Slovenskej republiky.

    1. Slovenská republika reagovala na vzniknuté udalosti pružne a patrí k prvým donorom, ktorí vyslali republike Srí Lanka humanitárnu pomoc 28. decembra 2004. Rovnako pružne reagovala na výzvu generálneho tajomníka OSN zo 6. januára 2005, keď na konferencii v Ženeve 11. januára 2005 prisľúbila finančnú pomoc.

    2. Objemom je slovenská pomoc adekvátna, pričom v objeme na obyvateľa je v rámci Vyšehradskej štvorky na prvom mieste, a to jednoznačne.

    3. Pomoc južnej a juhovýchodnej Ázii je proces dlhodobý. Na humanitárne operácie by preto mohla efektívne nadviazať slovenská rozvojová pomoc, ktorá je v gescii Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Zvážiť jej potrebu a rozsah bude úlohou nasledujúcich týždňov.

    Na záver tejto informácie by som rád zdôraznil, že je v záujme celosvetového spoločenstva organizovať a koordinovať poskytnutie humanitárnej pomoci pod hlavičkou medzinárodných organizácií, predovšetkým OSN a EÚ, ktoré si na tento účel vytvorili odborné útvary pracujúce na základe konkrétnych požiadaviek vlád postihnutých krajín. Je preto žiaduce pristupovať k poskytnutiu pomoci v spolupráci a prostredníctvom OSN a EÚ, čo slovenská strana rešpektuje a rešpektovala i v prípade doteraz realizovanej humanitárnej pomoci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že toto je informácia, to znamená, že rozprava otvorená k tomuto bodu nebude. Ale je zvykom, že z miesta umožníme položiť otázky. Takže písomne sa hlásil, ale hovorím, že to nie je možné do rozpravy, pán poslanec Ondriaš, ale ak máte záujem z miesta, nech sa páči, môžete položiť, samozrejme, ale musíte sa prihlásiť zariadením a môžete položiť otázku pánovi ministrovi.

    Pani poslankyňa Bollová. Kto sa ešte hlási s otázkou? Nikto. Pán poslanec Ondriaš. Dvaja. Končím.

    Takže, pani poslankyňa Bollová, vaša otázka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, dovoľte, aby som vám položila takúto otázku. Neprekáža vám, prosím vás, alebo vláde Slovenskej republiky neprekáža, ako sa k propagácii toho, čo ste hovorili, stavajú médiá? Veď všetky zahraničné médiá, nehovorím o Čechoch, to je úplne super, každý deň takmer komentujú, ukazujú, kto ako pomáha, aké sú tam hrozné situácie. Naše médiá, ako keby sa nič nedialo, len sem-tam sporadicky niečo ukážu. Neobťažoval sa totiž ani nikto, aby uviedol, že zasadanie Národnej rady sa začínalo minútou ticha za obete. Ja si myslím, že som sa dobre pozerala a nikde som to nevidela uvedené. Veď my sme nepotrebovali, aby sa tam uviedlo, že komunistickí poslanci to navrhli, ale že Národná rada Slovenskej republiky takto začala prvé svoje tohoročné zasadanie. Pýtam sa, pán minister, aby som to nezahovorila: Neprekáža vám to, nemáte možnosť nejako ovplyvniť médiá, aby sa tejto otázke, teda pomoci Slovenskej republiky krajinám postihnutým v Ázii, venovali? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja som chcel krátko vystúpiť a chcel som povedať niečo o tom, že krajiny juhovýchodnej Ázie sú veľmi zadlžené. Indonézia má zahraničný dlh 98 mld., čo je 50 % HDP, pričom v roku 2002 zaplatila 11 mld. dolárov dlh. India zaplatila v roku 2002 13 mld. dolárov a že len tieto krajiny zaplatili bohatým krajinám dlh 30 mld. dolárov za rok. A tieto veľké krajiny a bohaté krajiny im veľkodušne odsunuli splácania dlhov a dohodli sa, že im dajú ako pomoc viac ako 1 mld. EUR.

    Ešte by som pripomenul, že varovný informačný systém v juhovýchodnej Ázii, ktorý si tieto krajiny nemohli dovoliť kvôli chudobe, by stál 20 mil. dolárov ročne a zrejme, pretože ho nemali, prišlo o život niekoľko desiatok a stoviek miliónov ľudí.

    Chcel som len pripomenúť, že aj uvedené údaje by sme mali vedieť alebo mať na pamäti, keď diskutujeme o pomoci obetiam v Ázii alebo v Afrike. Ďakujem za slovo.

  • Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať poprípade na položené otázky, ak teda máte záujem. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, myslím si, že príspevky oboch poslancov pani poslankyne a pána poslanca boli skôr charakteru informačného, neboli to otázky. Určite pán poslanec Ondriaš iba vyjadril svoj názor. Pani poslankyňa dala otázku a tá bola skôr taká básnická. Nemám možnosť ovplyvňovať médiá ani vláda nemá možnosť tieto médiá ovplyvňovať. Čiže chápem vaše, aj tú otázku chápem skôr ako, že ste chceli niečo vysloviť a viac-menej sa s tým stotožňujem. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k hlasovaniam o tých bodoch, ktoré sme prerokovali, a potom, samozrejme, končíme 36. schôdzu. A ak bude súhlas, tak dokončíme ešte aj 35. schôdzu.

    Takže pristúpime teraz k hlasovaniu o

    návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska (tlač 988).

    Pán poslanec Minárik ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Prosím, dajte hlasovať, tak ako navrhol výbor pre rozpočet, financie, že schvaľujeme návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Martina Bartu za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Zruším toto hlasovanie.

    Vážení páni poslanci a panie poslankyne, prosím vás, aby ste všetci vytiahli karty a znovu vložili do hlasovacieho zariadenia, lebo niektorí hlásili, že im nejako karty nefungovali. A dokonca dve minúty musíme počkať, lebo pán poslanec nemá náhradnú kartu. Takže, pán spravodajca, keby ste ešte chvíľku počkali.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžeme znovu. Takže prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Pre zmenu mne nejde vôbec zariadenie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Do tretice všetko dobré.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 71, zdržalo sa 48, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    správe o dôsledkoch živelnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier a priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a ďalšom postupe vlády pri obnove území postihnutých živelnou pohromou (tlač 993).

    Pán predseda výboru, pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prílohou spoločnej správy tlače 953a je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán podpredseda Národnej rady, myslím si, že ho nemusím čítať, pretože ho všetci poslanci majú k dispozícii.

  • Áno, samozrejme. Takže prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 126, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia k tejto správe sme schválili.

    Teraz pristúpme k hlasovaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 959).

    Pán poslanec Ondrejka, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 115, proti 2, zdržali sa 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči výbory a lehoty.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 125, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 999).

    Pán poslanec Ivanko, ako spravodajca máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 70, proti 6, zdržalo sa 48, nehlasovali 6.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie, podľa ktorého tento poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďalšie hlasovanie. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady v termíne do 11. marca 2005.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 121, proti 1, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z novembra 2004, evidovanej pod číslom VII Gv 319/04 (predložil listom generálny prokurátor Slovenskej republiky z 22. novembra 2004 pod č. VII Gv 319/04), o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 979).

    Pán predseda výboru, pán poslanec Lintner, nech sa páči, môžete uviesť návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení, ktoré som predniesol pri prednášaní správy mandátového a imunitného výboru.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, takže ešte raz prečítam návrh uznesenia.

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Libuše Martinčekovej na základe žiadosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z novembra 2004, evidovanej pod číslom VII Gv 319/04, ktorú predložil listom generálny prokurátor Slovenskej republiky 22. novembra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 115 poslancov, za 81, proti nikto, zdržali sa 27, nehlasovali 7.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003 (dopracovanie), tlač 927.

    Pán poslanec Albert ako spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dve poslankyne, pričom pani poslankyňa Tóthová podala návrh takéhoto uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky žiada Radu pre vysielanie a retransmisiu, aby doplnila predloženú správu o informáciu, ako si v roku 2004 rada splnila povinnosť vyvodzovania zodpovednosti za porušovanie § 19 ods. 2 písm. b). Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa to upresnila, nie predloženú správu, ale správu za rok 2004. To znamená, že pani poslankyňa navrhuje, aby v tej správe za rok 2004 už boli tieto veci. Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 64, proti 3, zdržalo sa 43, nehlasovali 18.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne nebol schválený.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, ďalšie návrhy neboli podané, preto vás žiadam, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia. Návrh uznesenia, že Národná rada berie na vedomie túto správu rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 83, proti 13, zdržalo sa 29, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    informácii vlády Slovenskej republiky o príprave a objeme pomoci postihnutým oblastiam živelnou pohromou v Ázii a Afrike.

    Návrh uznesenia je, aby Národná rada Slovenskej republiky brala na vedomie, teda berie na vedomie túto informáciu o príprave a objeme pomoci postihnutým oblastiam živelnou pohromou v Ázii a Afrike. Dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 110, zdržali sa 17, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto končím rokovanie 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, teda vyhlasujem 36. schôdzu za skončenú.

  • Rokovanie 36. schôdze NR SR sa skončilo o 18.35 hodine.

  • Po skončení rokovania 36. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 35. schôdze NR SR.