• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na druhom rokovacom dni 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Krajči a Boris Zala.

    Teraz poprosím, aby z poverenia vlády, pardon. Panie poslankyne, páni poslanci, prvým bodom programu je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zmenu v zložení Odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností (tlač 1010).

    Tento návrh predložil poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý navrhuje odvolať poslanca Tibora Mikuša z Odvolacej komisie a zvoliť namiesto pána poslanca Mikuša pani poslankyňu Tóthovú.

    Chcem sa spýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto vyjadriť v rozprave o návrhu na zmenu v personálnom zložení v Odvolacej komisii. Zastúpenie v Odvolacej komisii bolo dohodnuté na základe dohody v poslaneckom grémiu. Ide len o výmenu poslanca toho istého poslaneckého klubu, takže pýtam sa, či je všeobecný súhlas s návrhom na zmenu v komisii.

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte, aby som na rokovaní Národnej rady privítal, keďže sa zúčastňuje prvýkrát, aj novozvoleného guvernéra Národnej banky Slovenska pána Šramka (potlesk) a zaželal mu veľa úspechov v jeho novej a významnej funkcii. Vitajte, pán guvernér.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu. Ako o prvom o

    návrhu poslanca Igora Šulaja na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k preskúmaniu príjmov z rozpočtu Európskej únie a odvodov do rozpočtov Európskej únie na rok 2004.

    Poprosím vás, pán poslanec, keby ste návrh uznesenia uviedli a zdôvodnili poslancom. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s textom návrhu uznesenia k preskúmaniu príjmov z rozpočtov Európskej únie a odvodov do rozpočtov Európskej únie za rok 2004, ktoré by mala spracovať vláda Slovenskej republiky v zmysle nášho rokovacieho poriadku.

    V zmysle tohto návrhu uznesenia Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky

    A. vypracovať správu o príjmoch z rozpočtov Európskej únie a odvodoch do rozpočtov Európskej únie za rok 2004. V uvedenej správe analyzovať príčiny rozdielov medzi skutočným finančným plnením a podmienkami definovanými v štátnom rozpočte na rok 2004, ako aj vplyv šetrenia finančných prostriedkov vo výdavkoch rozpočtu súvisiacich so spoluúčasťou na jednotlivých aktivitách v roku 2004. Súčasťou uvedenej správy musí byť aj návrh opatrení a postupu vlády Slovenskej republiky v nasledujúcom období, súvisiacich s optimálnym čerpaním prostriedkov z rozpočtov Európskej únie;

    B. predložiť správu Národnej rade Slovenskej republiky a prerokovať ju ako osobitný bod programu.

    Odôvodnenie: Na základe predbežných informácií o vývoji štátneho rozpočtu k 31. 12. 2004 Slovensko v uvedenom období prijalo platby z rozpočtov EÚ v sume 4,5 mld. korún oproti rozpočtu, ktorý definoval platby v objeme 14,2 mld. korún, je to teda za rok 2004 takmer o 10 mld. korún menej. Opačná situácia bola vo výdavkoch do rozpočtov Európskej únie, pri ktorých bolo v skutočnosti zaplatené 7,9 mld. korún oproti rozpočtu, ktorý definoval odvody až vo výške 9 mld. korún.

    Vzhľadom na to, že uvedené štrukturálne operácie sú jedným z podstatných hybných impulzov slovenskej ekonomiky, je potrebné sa uvedenými skutočnosťami zaoberať i v Národnej rade Slovenskej republiky. Zároveň by vláda Slovenskej republiky mala definovať konkrétne opatrenia, ktoré zabezpečia optimálne využitie finančných prostriedkov z Európskej únie v nasledujúcom období.

    Ak sme na včerajšej schôdzi hovorili o optimálnom využití finančných prostriedkov a o ich prerozdeľovaní či už na Národné divadlo, alebo na iné priority, ktoré sme tu určili v rozpočte verejnej správy na roky 2005 – 2007, ak slovenská ekonomika má naozaj jeden veľký silný hybný impulz, a to je vstup do Európskej únie, ktorá nás podporuje aj štrukturálnymi operáciami na tom, aby ekonomika Slovenska išla dopredu, je potrebné, aby sme v správnom čase mali správne informácie a aby sme vedeli, tak Národná rada, ako aj vláda, zaujať konkrétne opatrenia k tomu, aby Slovenská republika vyčerpala čo najviac finančných prostriedkov a aby sa to odzrkadlilo koniec koncov aj na životnej úrovni našich občanov a na zlepšení podnikateľského prostredia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa spýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu na prijatie uznesenia, ktorý uviedol a odôvodnil pán poslanec Šulaj. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu uznesenia. Budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Poprosím teraz znovu pána poslanca, aby uviedol návrh ďalšieho uznesenia, ktorého predkladateľom je spolu s pánom poslancom Malchárkom, ktoré súvisí s preskúmaním všetkých podstatných okolností s prehratých sporom medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou, a. s.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Igora Šulaja a Jirka Malchárka na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k preskúmaniu všetkých podstatných okolností súvisiacich s prehratým sporom medzi Slovenskou republikou a ČSOB, a. s.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol návrh uznesenia, ktorý sme spolu spracovali s pánom poslancom Malchárkom, k preskúmaniu všetkých podstatných okolností súvisiacich s prehratých sporom medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou, a. s.

    V zmysle tohto uznesenia Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky

    A. vypracovať správu o prehratom súdnom spore Slovenskej republiky s Československou obchodnou bankou v medzinárodnej arbitráži. V uvedenej správe vysvetliť všetky podstatné právne, finančné a majetkové okolnosti, ktoré sa udiali v súvislosti so sporom medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou, a to vrátane vysvetlení súvisiacich s postúpením pohľadávok, ktoré prebrala Česká inkasná a Slovenská inkasná od ČSOB, spôsobom prijatia a splácanie pôžičky Slovenskou inkasnou voči ČSOB, predajom akcií Československej obchodnej banky a následne sústredenia finančných prostriedkov z uvedeného predaja v štátnych finančných aktívach, ako aj ich následného použitia, vytvorenia finančných rezerv na krytie prehratého sporu, nákladmi na právne zastupovanie, ako aj zdôvodnením reálnosti nárastu pohľadávky Slovenskej republiky voči Československej obchodnej, a. s. Zároveň Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky v uvedenej správe definovať variantné finančné spôsoby súvisiace s úhradou vzniknutého záväzku voči Československej obchodnej, a. s., a ich rozpočtové dopady;

    B. predložiť správu Národnej rade Slovenskej republiky a prerokovať ju ako osobitný bod programu.

    Odôvodnenie: Vláda Slovenskej republiky vedela a bola informovaná o priebehu sporu vzniknutého medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou, a. s. Uvedený prehratý spor s ČSOB v medzinárodnej arbitráži môže stáť Slovensko približne 25 mld. korún. Táto finančná suma môže ovplyvniť tak rozpočtové zdroje, ako aj štátne finančné aktíva. Národná rada v decembri 2004 schvaľovala rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007. V uvedenom rozpočte neboli zo strany vlády pomenované riziká z prípadného prehratého súdneho sporu. Je teda nevyhnutné, aby bola Národná rada podrobne informovaná o uvedenom spore, ktorého finančný dosah má značné dôsledky. Zároveň je potrebné, aby zo strany vlády Slovenskej republiky boli definované možnosti ďalšieho postupu Slovenska v uvedenej kauze, ako aj vyvodenie zodpovednosti za prehratý spor.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi možnože povedať ešte jednu svoju vlastnú úvahu i napriek tomu, že toto sú finančné témy, kde by sme mali postupovať naozaj racionálne, bez určitých emócií. Chcel by som sa poďakovať všetkým tým poslancom, ktorí podporili...

  • Prosím vás, doneste mi ten telefón, ktorý zvoní teraz v rokovacej sále.

  • Reakcia z pléna.

  • Chcel by som sa ešte raz poďakovať všetkým poslancom, ktorí podporili tento bod programu. Osobitne by som sa však chcel poďakovať ja ako osoba poslancom za Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré takisto podporili tento program, a to aj z toho dôvodu, že časť ich predstaviteľov, ktorí sedia v poslaneckej snemovni, boli v určitých výkonných funkciách. To znamená, že títo ľudia majú naozaj vecný záujem o riešenie problému a chcú ho vyriešiť tak, aby dopadol výhodne pre Slovenskú republiku. Ak sú ešte všetky možnosti, ktoré môže Národná rada prijať alebo ovplyvniť rozhodnutie vlády, je potrebné, aby ich Národná rada prerokovala, aby sme naozaj boli oboznámení s takými vysokými finančnými sumami, ktoré hrozia Slovenskej republike, že ich musí zaplatiť, k tomu, aby celkový proces alebo jeho zmiernenie dopadlo v čo najlepšom, najoptimálnejšom dôsledku pre Slovenskú republiku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite svoje miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu k predloženému bodu programu. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi predkladateľovi, poslancovi Šulajovi, takisto ako o predchádzajúcom bode programu budeme hlasovať dnes o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    zákone z 10. decembra 2004 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Návrh máte ako tlač 996.

    Prosím, aby z poverenia gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku prerokovaného pánom prezidentom vráteného zákona poverený spravodajca ústavnoprávneho výboru pán poslanec Madej. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol informáciu o prerokovaní zákona z 10. decembra 2004 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. decembra 2004 pridelil zákon o rodine, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Zároveň určil k predmetnému zákonu Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor.

    Výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 724 z 11. januára 2005 odporúčal zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou schváliť v znení pripomienok prezidenta republiky, ktoré sú v písomnom vyhotovení informácie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 322 z 12. januára 2005 odporúčal zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou schváliť v pôvodnom znení. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, na 83. schôdzi 13. januára 2005. Spoločnú správu gestorský výbor neschválil. Uznesením č. 724 poveril spoločného spravodajcu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov. Ešte si dovolím poznamenať, že ako spravodajca navrhujem hlasovať o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch pripomienok pána prezidenta spoločne.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy.

    Pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády chce k návrhu vystúpiť. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si veľmi stručne zareagovať na argumenty pána prezidenta, ktoré uplatnil vo svojom suspenzívnom vete.

    Nemyslím si, že ide o najpodstatnejšiu časť zákona o rodine, ale musím povedať, že nesúhlasím s názorom, že schválený § 49 ods. 1 je protiústavný. Ja som z tohto dôvodu aj poslal predsedom poslaneckých klubov vyjadrenie ústavných právnikov ministerstva spravodlivosti. Totižto podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, a teraz budem citovať náš najvyšší zákon: „Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“

    V tomto prípade však, samozrejme, k odlúčeniu už prišlo, to znamená, rozhodnutím súdu prišlo k odlúčeniu, a to do ústavnej starostlivosti. Čiže ústavná garancia tu bola v plnom rozsahu naplnená. Tu len ide o dočasné zverenie z ústavnej starostlivosti, nie zo starostlivosti rodičov, do predpestúnskej starostlivosti. To znamená, myslím si, že argumentácia pána prezidenta v tomto neznamená protiústavnosť dotknutého ustanovenia. Možnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany rozhodnúť o predpestúnskej starostlivosti za veľmi vymedzených kritérií a na vymedzenú dobu je motivovaná snahou, aby rozhodovanie bolo flexibilnejšie, aby sme naozaj čím menej detí mali v ústavnej starostlivosti. Takže z tohto dôvodu si myslím, že schválený zákon, tak ako prešiel v Národnej rade v decembri minulého roku, spĺňa všetky kritériá ústavnosti.

    Napriek tomu chcem povedať, že toto ustanovenie nie je kritické ani kľúčové, a preto by som chcel poprosiť všetkých poslancov, akokoľvek dopadne hlasovanie o námietkach pána prezidenta, aby potom podporili zákon ako celok. Nie je to naozaj kľúčové ustanovenie, pretože je to zákon, ktorý najmä v oblasti ochrany práv detí a slabších výrazne zvyšuje ich šance a ja verím, že to je cieľ, ktorý má celá táto snemovňa a všetci poslanci bez ohľadu na politickú príslušnosť.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán minister bol jediný prihlásený do rozpravy. Pán poslanec Husár s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Ďakujem pekne. Chcem, vážené kolegyne, kolegovia, dodať, že sa v celom rozsahu pripájam k stanovisku pána ministra a naozaj v tomto prípade len pre nové a hladké schválenie pôvodného návrhu zákona nie je potrebné túto pripomienku pána prezidenta akceptovať. Právne zhodnotenie reality, ako ho predniesol pán minister, úplne zodpovedá nášmu právnemu poriadku.

    A navyše chcem doložiť, že aj následné zverenie do pestúnskej starostlivosti, pokiaľ by ho robil súd, bude robiť predovšetkým na základe stanoviska, odborného stanoviska a posúdenia príslušného orgánu, ktorému vlastne v pôvodnom návrhu zákona táto kompetencia bola zverená.

    Takže podporujem toto stanovisko pána ministra a takisto prosím a odporúčam schváliť zákon v pôvodnom znení. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Madejovi. Prerušujem rokovanie o vrátenom návrhu zákona.

    A poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 974. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Tento materiál vychádza z koncepcie štátnej politiky v oblasti hazardných hier, ktorá bola schválená vo vláde Slovenskej republiky 17. februára 2004.

    Pri jeho príprave sa vychádzalo zo zámeru zvýšenia liberalizácie systému pri súčasnom sprísnení podmienok, zefektívnenia základných činností a posilnenia transparentnosti v oblasti hazardných hier. Navrhované úpravy rešpektujú špecifický charakter hazardných hier ako odvetvia poskytovania služieb, ktorého regulácia si vyžaduje, rovnako ako v ostatných krajinách, osobitný prístup.

    V porovnaní so súčasnou úpravou návrh zákona prináša niektoré zásadné zmeny:

    - Je to nové vymedzenie predmetu úpravy, pôvodný názov lotérie sa nahrádza termínom hazardné hry.

    - Ďalej je to nová kategorizácia licencií. Licencie sa rozdeľujú na všeobecnú licenciu a individuálne licencie. Súčasťou individuálnych sú licencie na kasína a licencie na prevádzkovanie štátnych lotérií.

    - Smerovanie licenčného procesu k obmedzeniu subjektívnosti v rozhodovaní a vyššej nárokovateľnosti pri splnení jasne zadefinovaných podmienok na udelenie licencie.

    - Nová úprava a vymedzenie systému dozoru a rozšírenie orgánov dozoru, pričom sa novým orgánom dozoru stávajú aj obce.

    - Zmena v odvodových povinnostiach založená predovšetkým na percentuálnych odvodoch z vkladom hráčov. Napríklad zvyšuje sa odvod pri výherných prístrojoch o 5-tisíc korún na 45-tisíc korún. Novo sa zavádza odvod pre obce pri technických zariadeniach na 3 % z hernej istiny a mení sa systém výpočtu odvodov pri číselných lotériách.

    Návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1126 na svojom 110. rokovaní dňa 24. novembra 2004.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a žiadam o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie návrhu.

    Poprosím teraz pána poslanca Horáka, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby Národnú radu informoval o ďalšom spôsobe a postupe prerokúvania vládneho návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 974) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Preto sú splnené všetky podmienky na to, aby sa mohla Národná rada Slovenskej republiky rozhodnúť, že návrh zákona môže prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem. Môžete otvoriť rozpravu, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite svoje miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky ústne. Pani poslankyňa Podracká. Prihlásiť sa dá len tak, že máte hlasovaciu kartu...

  • Reakcia poslankyne.

  • Nemali ste ju, pani poslankyňa. Nech sa páči. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poviem len veľmi krátko zopár mojich takých osobných úvah na tému hazardné hry.

    Dávno sme už teda opustili storočie, v ktorom Dostojevskij hrával hazardné hry a musel v noci ešte stiahnuť obrúčku z prsta svojej ženy, aby ako poslednú nejakú hodnotnú vec ju predal a mohol zaplatiť svoje dlžoby. Žijeme, pravdaže, v 21. storočí, ale ako som sa dočítala na internete, v počte hráčskych automatov na hlavu, čiže v počte hráčskych automatov na jedného Slováka, vraj nám patrí prvenstvo. Nie je tam k tomu žiaden štatistický nejaký doklad, ani kto by takýto výskum robil, ale takáto informácia sa tam nachádza. Práve táto informácia ma vedie k tomu, aby som sa zapodievala myšlienkou, či naozaj by sme nemali viac regulovať počet týchto hracích hráčskych automatov, a teda tým aj redukovať závislé osobnosti, gamblerstvo a tragédie, ktoré z tohto všetkého sa odvodzujú a vznikajú.

    Ďalej. Asi 5 %, keby sme zobrali okolité štáty, ruskej populácie je tiež závislých na hazardných hrách, to je až okolo 7 miliónov ľudí. A Viktor Zajcev z Bechterevovho inštitútu tvrdí, že hrajú už nielen chudobní, ale naopak, počet tých, ktorí hrajú, sa značne rozširuje na strednú a vysokú vrstvu. Hrajú úradníci, hrajú proste ľudia, ktorí sú aj úspešní v zamestnaní, majú šťastné rodiny a hrajú, pretože potrebujú istým spôsobom podstupovať nejaké riziko.

    Úspešnosť liečby, keď sa takýto človek dostane do závislosti od hráčskej vášne, je údajne veľmi nízky, aj tento samotný Bechterev tvrdí, že vlastne z niekoľkotisíc sa iba 95 ľudí podarilo vyliečiť naozaj. Poznám z vlastnej skúsenosti príbeh ľudí, kde majú v rodine gamblera a tento gambler postupne zničí celú rodinu, zruinuje peňaženky a bankové účty všetkých rodinných príslušníkov a v podstate šíri okolo seba beznádej, zúfalstvo, niekedy sú to samovražedné pokusy, niekedy to smeruje až k väzeniu, pretože spreneverí peniaze a tak ďalej a tak ďalej. Nikto nechce vychovať závislú gamblerskú osobnosť, žiadna matka si takéto dieťa neželá. A kariéry patologických hráčov, ako som už spomínala, veľmi smutne končia. Keď sa mnohí psychológovia zaoberali tým, prečo tieto závislosti vznikajú, tak odpoveď bola taká, že vraj Slovania, a aj teda Slováci, sú osudoví alebo veria na osud, a tak preto s akýmsi osudovým predurčením aj vsádzajú.

    Po tomto prológu by som chcela upozorniť na § 36 a v druhom čítaní by som sa aj snažila, ak by tu bola vôľa nejakým spôsobom to pozmeniť, na body i), j), k) a l) § 36 týkajúce sa odvodov.

    Pán minister, chcela by som sa vás opýtať, či tých 27 %, čo sa týka stávkových hier, hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov a hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom technických zariadení, obsluhovaných priamo hráčmi, čiže aj pri videohrách a hazardných hrách prostredníctvom telekomunikačných zariadení, tam je len 10 %, ale tam, kde je tých 27 %, či by nebolo možné zvýšiť tieto odvody. Ja by som pokojne bola až extrémistka, pokojne 50 % aj 90 %, aby sa to jednoducho neoplatilo, aby sa neoplatilo mať a vlastniť a zarábať na hráčskom automate. A aby časť týchto odvodov, ktoré by teda boli vyššie ako 27 %, išla na liečbu týchto gamblerov. Pretože, ako sa predpokladá, aj spoločnosť Dürkheim, nemecká spoločnosť, predpokladá, že vzrastie počet týchto hazardných hráčov aj prostredníctvom mobilných operátorov. Ja viem, že sú to súkromné spoločnosti, ale jednoducho na spoločnosti potom zostane, ako týchto ľudí liečiť, že čo najviac im to znepríjemniť. Ja keby som mala byť absolútna extrémistka, išla by som až na 90 %. Čiže aby sa im to neoplatilo, aby tých hráčskych automatov bolo čo najmenej, aby to bolo nevýhodné, krajne nevýhodné pre majiteľov a výhodné pre štát a aby to bolo pre majiteľov minimálne ziskové.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ešte pred tým, ako sa opýtam, či sa chce vyjadriť pán minister, pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou.

  • Chcem len poďakovať pani poslankyni Podrackej, že vystúpila s týmto problémom, ktorý zaiste trápi našu spoločnosť. Ona ako psychológ má na to skutočne právo, pretože sa stretáva s takýmito prípadmi. Nie som psychológ, ale takisto v mojom okolí poznám tieto prípady a viem, aká je to tragédia nielen pre celú rodinu, ale aj pre príbuzenstvo a nakoniec aj pre toho človeka. A budeme musieť ako spoločnosť a predovšetkým teraz, keď je na stole tento zákon, tento problém riešiť. A pripájam sa k hľadaniu riešenia, ktoré navrhovala pani poslankyňa. Pravdepodobne v druhom čítaní prídu ďalšie návrhy, ale, pán podpredseda, poprosím veľmi pekne, aby ste prihliadli na túto skutočnosť.

  • Pán podpredseda vlády sa chce vyjadriť.

  • Áno. Ďakujem pekne pani poslankyni Podrackej za tento príspevok. Svedčí o tom, že naozaj je to veľmi citlivá oblasť. Je to oblasť, ktorá má svoje špecifiká, preto je riešená samostatným zákonom.

    Ten problém je však podľa môjho názoru trochu zložitejší, resp. má aj druhú stránku. Problém je podľa mňa v tom, že sa nedá tento problém, ktorý je citlivý, gamblerstvo, tragédie v rodinách, nedá sa riešiť len reštriktívne a reštrikciami. To je podobný problém, ako ja neviem v súvislosti s automobilovou dopravou je obrovské množstvo úmrtí, zranení, napriek tomu automobilová doprava je nevyhnutná. Možno to nie je dobrý príklad, lebo tie hry nie sú nevyhnutné k životu, ale obávam sa, že sú. Obávam sa, že keby sme išli reštrikciou, tak by sme vytvorili len väčší priestor na čierny trh. A zároveň platí, že vývoj technológií, najmä internetu, mobilných operátorov, vedie k tomu, že my by sme niečo obmedzovali, ale iné možnosti na to, aby sa hralo, aby vznikala aj závislosť, aby vznikalo gamblerstvo, závislosť od hry, sa budú len rozširovať práve rozširovaním tých technologických možností. Čiže ten problém je zložitejší.

    To odvetvie je dnes významné aj z hľadiska zamestnanosti. Zamestnáva 19-tisíc ľudí. Obrat je 25 mld. korún na Slovensku, dnes. Je pravda, že medzi tými, ktorí hrajú, sú aj gambleri a závislí, ale je to určite promile, ja neviem, neviem koľko presne, ale určite sa to pohybuje v tisícinách percent. A kvôli tomu, že tento problém je, by nebolo podľa môjho názoru ani správne, ale ani efektívne a účinné odnímať alebo obmedzovať možnosť hrať pre tých, ktorí to majú ako súčasť relaxu, ktorí takto oddychujú, ktorí jednoducho sa takto zabávajú. Takže... Ale chápem, chápem, čo mala pani poslankyňa na mysli, a myslím si, že pri druhom čítaní, keď budeme diskutovať už o konkrétnom znení, to môžeme podrobnejšie rozdiskutovať.

    Ja by som vás chcel upozorniť na jednu vec, ktorá zrejme bude vyžadovať ešte istú modifikáciu. To s tým veľmi úzko súvisí, čo ste hovorili s výhernými automatmi. Dnes je to postavené tak, že keď sú splnené podmienky, ktoré zákon ukladá, tak vlastne musí dostať licenciu na ten automat. A zároveň je dohľad nad tým v kompetencii obcí, zároveň v konkrétnych obciach sú umiestnené tie automaty a ovplyvňujú možno aj proste tie životné podmienky v tých obciach a zatiaľ tam nie je v zákone, čo mi trochu chýba, preto otvorene hovorím, že tam zrejme vznikne diskusia, možnosť alebo kompetencia obce, teda zastupiteľstva, nejakým spôsobom regulovať alebo obmedziť množstvo týchto dajme tomu automatov. Čiže tam si myslím, že tam áno.

    Nešiel by som veľmi, a môžeme to potom podrobnejšie rozobrať, do zvyšovania tých odvodov, lebo to by malo práve iné nežiaduce dôsledky, ktoré by, myslím, boli väčšie, negatívne ako ten efekt, ktorý by z toho bol. Ale toto, si myslím, čo som teraz povedal, nejakým spôsobom dať kompetenciu miestnym a mestským zastupiteľstvám, aby to mohli nejakým spôsobom regulovať, to si myslím, že by možno bolo riešením, ktoré čiastočne by riešilo to, čo pani poslankyňa mala na mysli.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Vyhlasujem rokovanie o tomto bode za prerušené. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    A poprosím pána ministra Ruska, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektrickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. a zákona č. 284/2002 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 984. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektrickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z., tlač 984.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. To je zákon o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu.

    Na základe poverenia vlády predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh novelizácie zákona o elektronickom obchode. Účelom tejto novelizácie je dopracovať do zákona tie časti smernice Európskej únie o elektronickom obchode, ktoré neboli premietnuté do platného zákona. Predmetným návrhom zákona sa dopĺňajú a menia ustanovenia týkajúce sa obmedzenia slobody poskytovania služieb informačnej spoločnosti v záujme ochrany bezpečnosti štátu, verejného poriadku, životného prostredia, zdravia a života občanov a spotrebiteľa.

    V oblasti poskytovania služieb v regulovaných povolaniach, napríklad advokáti, daňoví poradcovia, lekári a audítori, sa ukladá poskytovateľom týchto služieb povinnosť dodržiavať aj osobitné pravidlá príslušnej profesijnej komory alebo samosprávnej stavovskej organizácie zriadenej osobitným predpisom a zákonom, a to aj vtedy, keď tieto pravidlá nemajú záväznosť právneho predpisu, ale sú ustanovené ako príslušné pravidlá správania sa v danej profesii, napríklad na úrovni etických kódexov. Poskytovatelia týchto služieb sú tiež povinní informovať o príslušnej profesijnej komore, o akademickom titule a členskom štáte jeho nadobudnutia, o pravidlách výkonu povolania a poskytovania služieb ustanovených príslušnou komorou, ako aj o možnosti prístupu k informáciám o príslušnej profesijnej komore.

    Oblasť medzinárodnej spolupráce o elektronickom obchode sa okrem ministerstva hospodárstva rozširuje aj na orgán dohľadu, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia, a príslušné profesijné komory, ktoré môžu komunikovať v rozsahu svojej pôsobnosti s partnerskými organizáciami členských štátov Európskej únie.

    Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, pani poslankyne, žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie informoval Národnú radu o prerokúvaní návrhu zákona vo výbore, ako aj o odporúčaní výboru prerokúvať vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s rokovacím poriadkom teda podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu, kde konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, že po rozprave Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. A ďalej podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorský výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. marca a v gestorskom do 11. marca tohto roku.

    Ďakujem. To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k vládnemu návrhu zákona o elektronickom obchode a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A prosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol

    vládny návrh zákona o zrušení Fondu na podporu zahraničného obchodu,

    ktorý prerokúvame ako tlač 968. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Predložený vládny návrh zákona má odstrániť dvojkoľajnosť v rozvoji poskytovania podpory vývozcom tovaru a služieb v zahraničnom obchode tým, že zruší Fond na podporu zahraničného obchodu zriadený zákonom a jeho sústredené prostriedky, majetok, práva a povinnosti zamestnancov prevedie na Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu.

    Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu je štátna príspevková organizácia, ktorá v rámci svojich základných činností organizuje a zabezpečuje aktivity na podporu exportných schopností slovenských výrobcov, zvýšenie konkurencieschopnosti ich výrobkov a vzájomne výhodnú hospodársku spoluprácu medzi nimi a zahraničnými subjektami. Usporiadaním právnych vzťahov po sústredení aktivít, prostriedkov a majetku do agentúry SARIO sa očakáva pozitívny dosah na rozvoj investícií a obchodu, ako aj podporu vývozu a následný rozvoj výroby schopnej exportu. Priamy prínos v podobe peňažných prostriedkov, zvýšenia dane z príjmu a z pridanej hodnoty a zníženia nezamestnanosti sa v tomto momente nedá zistiť, navyše prejaví sa až po určitom čase. Fond na podporu zahraničného obchodu bol zriadený zákonom, a preto je potrebné ho aj zákonom zrušiť.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o zrušení Fondu na podporu zahraničného obchodu.

  • Ďakujem.

    Poprosím pána poslanca Malchárka, ktorého poveril výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 492 zo 14. decembra 2004 ma určil za spoločného spravodajcu k uvedenému predmetnému vládnemu návrhu zákona. Podávam informáciu v prvom čítaní.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v súlade s § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 3. decembra a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby zákon prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ako tretí Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.

    Prosím, pán predseda, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Neodchádzajte, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A prosím pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť (tlač 969).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe poverenia vlády vám predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2002 Z. z.

    Cieľom tohto návrhu zákona je úprava práv a povinností výkonných orgánov štátu, ale aj podnikateľských subjektov tak, aby na území Slovenskej republiky bolo možné vykonávať rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN v oblasti medzinárodných sankcií, ako aj prispôsobenie práva Slovenskej republiky podmienkam nášho členstva v Európskej únii. Nedostatkom súčasnej právnej úpravy v zákone č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich mier a bezpečnosť je, že ak Rada Európskej únie alebo Európska komisia prijme nariadenie ako naliehavé opatrenie podľa čl. 301 Zmluvy o Európskom spoločenstve, ktoré má priamu záväznosť členských krajín Európskeho spoločenstva a Európskej únie a stanovuje povinnosti fyzickým a právnickým osobám, muselo sa podľa doterajšieho znenia zákona toto naliehavé opatrenie premietnuť do nariadenia vlády Slovenskej republiky a nebolo priamo aplikovateľné na našom území.

    Na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu predmetného vládneho návrhu zákona.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím teraz pána poslanca Přidala, a poslancov o pokoj v rokovacej sále, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 494 zo 14. decembra 2004 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť. Je to tlač 969. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj ostatné záležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu, zhodnotenie súladu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na verejné financie, na zamestnanosť, životné prostredie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, podľa ktorej je problematika zákona upravená aj v práve EÚ, aj v práve Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. decembra 2004 č. 979 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol a odôvodnil z poverenia vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945, ktorý prerokúvame ako tlač 991. Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady, ktorý máte ako tlač 995.

    Poprosím pána ministra spravodlivosti, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť ministra spravodlivosti v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister sa nachádza v budove Národnej rady. Odporúčam, aby sme nečakali a zbytočne nepredlžovali rokovanie, máme tu ministra vnútra Vladimíra Palka, ktorý je v poradí ďalším predkladateľom návrhu zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona o vojnových hroboch,

    ktorý prerokúvame ako tlač 981. Poprosím pána ministra, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, obsahom vládneho návrhu zákona o vojnových hroboch je predovšetkým ustanovenie práv a povinností obcí a miest pri zabezpečovaní starostlivosti o vojnové hroby. Ďalej úprava mechanizmu poskytovania finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby, vymedzenie kompetencií orgánov štátnej správy na tomto úseku, ako aj sankcií za porušenie povinností.

    Nová úprava problematiky vojnových hrobov má v plnom rozsahu nahradiť teraz platný, avšak vnútorne vecne protirečivý a terminologicky nepresný zákon o vojnových hroboch.

    Predložený návrh zákona predpokladá vplyv na štátny rozpočet od roku 2006 z dôvodu zvýšenia finančného príspevku na jeden vojnový hrob s cieľom priblížiť sa aspoň čiastočne k štandardu potrebných výdavkov na jedno hrobové miesto a tým plniť záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Potrebné finančné prostriedky sa zabezpečia v rámci vládou schváleného rozpočtu sektora verejnej správy na roky 2005 až 2007. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa utvoria lepšie podmienky zabezpečovania starostlivosti o vojnové hroby nielen na území Slovenskej republiky, ale aj o slovenské vojnové hroby v zahraničí.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predložený návrh zákona podporiť a rozhodnúť o jeho prerokovaní v druhom čítaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Poprosím teraz povereného poslanca výborom pre verejnú správu Pavla Abrhana, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k vládnemu návrhu zákona o hroboch. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o vojnových hroboch. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, dôvode potreby novej právnej úpravy, finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. decembra 2004 č. 994 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Ústne dávam možnosť sa poslancom prihlásiť. Nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dostal som písomnú požiadavku od poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý žiada, aby sme z programu rokovania stiahli návrh na personálnu zmenu v odvolacom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky, v komisii zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorý sme prerokovali ako prvý bod. Ale chcem informovať, že o 11.00 hod. budeme hlasovať, či akceptuje Národná rada rozhodnutie poslaneckého klubu, ktorý predkladal zmenu svojich zástupcov ich poslaneckého klubu v tejto komisii. Áno?

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Áno, ďakujem.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 991.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám stručnú novelu zákona č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945.

    Predmetný zákon upravuje poskytovanie príspevkov osobám, ktoré sa zúčastnili odboja, ako aj pozostalým po týchto osobách. Všetkým oprávneným žiadateľom vyplatilo ministerstvo spravodlivosti v súlade s týmto zákonom príspevok do konca minulého roku. Predložená novela neustanovuje žiadne nové skutočnosti a ani neumožňuje nové podávanie žiadostí na priznanie príspevku. Jej obsahom a cieľom je umožniť ministrovi spravodlivosti preskúmať rozhodnutia, ktorými nebol priznaný príspevok, ak došlo k porušeniu zákona priznať tento príspevok osobám, ktorým nebol priznaný. Ide teda o ustanovenie možnosti kvázi autoremedúry, keďže platný zákon túto možnosť neposkytuje a z platného zákona, žiaľ, nebolo celkom zrejmé, či aj osoba, ktorá zahynula v odboji, ale bola v odboji menej ako 2 mesiace, tak či osoba, na ktorú prechádza jej nárok, teda väčšinou vdova alebo deti, či spĺňajú nárok na priznanie odškodnenia, alebo nie. Podľa mojej mienky však z pohľadu morálneho by nárok spĺňať mali, pretože nie je relevantné, v akom čase, či tri dni, alebo dva týždne, alebo tri mesiace, v odboji došlo k úmrtiu osoby, ktorá sa zúčastnila zahraničného alebo domáceho odboja.

    Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu návrhu novely zákona.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajkyni z navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Podrackej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení neskorších predpisov (tlač 991).

    Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách a bol predložený v lehote určenej rokovacím poriadkom. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej novely, ako aj skutočnosť, že prijatím návrhu nevzniknú nové požiadavky na výdavky štátneho rozpočtu v roku 2005. Predloženým návrhom novely minister spravodlivosti dostáva oprávnenie vydať v prípadoch stanovisko, ktoré zdôvodnil v predkladacej správe, pokiaľ žiadosť o príspevok bola podaná v zákonnej lehote. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ak Národná rada posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 995 z 30. decembra 2004 a v zmysle § 74 rokovacieho poriadku navrhovať, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 11. marca 2005.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že táto novela zákona, ktorá je predkladaná, je veľmi dôležitá. Ja osobne ju sám podporím. Vyskúšajme však do druhého čítania porozmýšľať aj nad vecami, ktoré sú finančného charakteru a ktoré sú, samozrejme, vecami tých ľudí, ktorí sa zapájali do odboja.

    Podľa mojich informácií tento zákon určoval dve podmienky časového charakteru: Prvá bola tá, že sa museli títo ľudia, ktorých sa to dotýkalo, prihlásiť do určitého obdobia, a teda ministerstvo spravodlivosti posudzovalo ich žiadosti z toho objektívneho hľadiska. Druhá bola časová podmienka, čo sa týka vyplatenia finančných nárokov. Myslím, že tá bola stanovená asi do 31. 12. 2004.

    Ak si zoberieme aj zákon o rozpočte verejnej správy, kde sme ministerstvu spravodlivosti vyčlenili finančné prostriedky aj na takéto odškodňovanie, myslím si, že keď už raz niekomu bola táto náhrada nejakým spôsobom uznaná zo strany štátnych orgánov, mala by byť aj vyplatená, a to v tej istej sume, aká výška má tejto náhrady byť, bez ohľadu na to, kedy sa táto náhrada vyplatí, aby nárok spôsobom vyplatenia nezanikol. Čiže predpokladám, že druhé čítanie odstráni aj takéto nejasnosti, ktoré sú v zákone.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pani poslankyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní bude pokračovať

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 964).

    Rozhodnutie o pridelení návrhu zákona výborom máte pod č. 976. Vládny návrh zákona uvedie minister životného prostredia László Miklós.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona upravuje niekoľko okruhov otázok, ktoré bolo nutné upraviť z toho hľadiska, že sme vstúpili do Európskej únie. Niektoré by som vymenoval:

    - Odstraňuje sa rozpor podmienky trvalého pobytu pre žiadateľa o udelenie osvedčenia odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejných vodovodov a kanalizácií.

    - Novelizujú sa ustanovenia, ktoré sa týkajú preukazovania o uznávaní odbornej kvalifikácie občanov členských štátov Európskej únie pre výkon regulovaného povolenia.

    - Na základe skúseností z jeden a pol ročnej aplikácie zákona boli novelizované aj ďalšie ustanovenia, ktoré sme zistili, že treba trošku upraviť aj z hľadiska názvoslovia a základných pojmov.

    - Jednoznačne sa vymedzujú povinnosti vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a prevádzkovateľa verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ako aj kompetencie orgánov štátnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

    - Ďalšie zmeny sa týkajú presunu kompetencie z ministerstva životného prostredia na nižšie úrovne, teda na krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

    - A upravujú sa aj prechodné ustanovenia, v ktorých sa predlžuje lehota pre vlastníkov verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na vypracovanie prevádzkových poriadkov.

    Návrh zákona nepredpokladá ekonomický dosah na štátny rozpočet a nemá negatívny vplyv na životné prostredie.

    Dúfam, že návrh zákona prerokujete a schválite do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Lászlóovi Kötelesovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 976 z 29. novembra prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 10. marca 2005, gestorský výbor v lehote do 11. marca.

    Pán podpredseda, ďakujem, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi poslancovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu, síce pristúpiť by sme mohli, a, pardon, pán poslanec, ste tu, dobre, k prvému čítaniu o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona o prerokúvaní záležitostí Európskej únie v Národnej rade Slovenskej republike (tlač 989).

    Dávam slovo teraz predsedovi výboru pre európske záležitosti poslancovi Tiborovi Mikušovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vám predložiť informáciu o zákone, ktorý obsahuje tlač 989, na vydanie zákona o prerokúvaní záležitostí Európskej únie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Od 1. mája 2004 sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie. V tejto súvislosti Národná rada prijala ústavný zákon č. 397 z minulého roku o spolupráci Národnej rady s vládou Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Ústavný zákon umožňuje, aby Národná rada poverila svoj výbor schvaľovaním stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov členských štátov.

    Vzhľadom na to, že zasadnutia sú veľmi časté a potreba zaoberať sa týmito záležitosťami je časovo náročná, týmto návrhom zákona sa zabezpečuje, aby sa plénum Národnej rady nemuselo zaoberať všetkými otázkami, ale aby povinnosť zaoberať sa vyššie zmienenými otázkami mohla byť prenesená na výbor pre európske záležitosti. Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Jeho realizácia si nevyžiada žiadne zvýšené nároky na štátny rozpočet ani nezakladá nároky na verejné financie.

    V stručnosti. To, čo je obsahom tohto zákona, korešponduje s ústavným zákonom a bolo súčasťou rokovacieho poriadku § 58a, ktorý v Národnej rade nebol schválený. Výbor sa zaoberal problematikou po neschválení rokovacieho poriadku a predložil tento návrh ústavného zákona. Zákon sa zaoberá členstvom vo výbore, zaoberá sa vzťahom k ostatným výborom Národnej rady, zaoberá sa vzťahom k poslancom Európskeho parlamentu a, samozrejme, vzťahom k exekutíve.

    Čo sa týka členstva vo výbore, členstvo vo výbore je pomerné podľa zastúpenia politických strán v parlamente. Ďalej je návrh etablovať náhradníkov, aby bola zabezpečená funkčnosť tohto výboru aj pri iných povinnostiach stálych členov výboru.

    Čo sa týka vzťahu k ostatným výborom, keďže niektoré návrhy stanovísk Slovenskej republiky sú špecifické a rýdzo odborné, je snahou pred rokovaním výboru pre európske záležitosti mať k dispozícii stanoviská vecne príslušných výborov Národnej rady.

    Čo sa týka vzťahu k poslancom Európskeho parlamentu, je našou snahou, aby sa zúčastňovali na rokovaniach výboru, aby prezentovali svoje stanoviská, samozrejme, zo širšieho pohľadu a hlavne s ohľadom na ich pôsobenie v Európskom parlamente. Mimochodom, už dnes sme prijali v rámci výboru uznesenie, ktoré umožňuje poslancom Európskeho parlamentu zúčastňovať sa na našich rokovaniach a vyjadrovať sa k preberanej problematike.

    Čo sa týka vzťahu výboru a vládnej exekutívy, je snahou zabezpečiť včasné informovanie výboru o problematike, ktorá bude prerokúvaná na európskej úrovni, a snahou prijímať také stanoviská, ktoré budú v záujme občanov Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, to je stručne k danému návrhu zákona. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Ešte predtým však dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti predniesla spravodajskú informáciu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. januára tohto roku ma určil za spravodajkyňu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona o prerokúvaní záležitostí Európskej únie v Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré máte ako tlač 989. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona nadväzuje na ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Nevyžiada si zvýšené nároky na štátny rozpočet a nezakladá nároky na verejné financie. Výdavky vzniknuté z titulu zriadenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a pracovísk v zahraničí budú zabezpečené v rámci výdavkov schválených pre kapitolu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona nebude mať dosah na zamestnanosť ani vplyv na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, ale možno k nej uviesť čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Nepatrí medzi odporúčania uvedené v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v prvom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 986 zo 17. decembra 2004, podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničný výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.

    Skončila som, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tejto rozprave by som nechcel hovoriť o potrebnosti, dôležitosti alebo o obsahu tohto návrhu zákona, rád by som podrobil tento zákon diskusii z formálnej stránky.

    Tento návrh zákona je vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý bol navrhovaný do novely zákona o rokovacom poriadku, ktorý nakoniec Národná rada opätovne po prerokovaní prezidentom, ako ho prezident vrátil, neschválila. Tento pozmeňujúci návrh sa v súčasnom období objavil v takejto podobe ako samostatný návrh zákona. Nechcem hovoriť o dôležitosti, samozrejme, ak je prijatý ústavný zákon, tak určite istá potrebnosť je tu na vykonanie tohto zákona, ale dovolil by som si poukázať na legislatívne pravidlá tvorby zákonov, ktoré upravujú prípravu a predkladanie návrhov zákonov v parlamente.

    Cieľom legislatívnych prác podľa legislatívnych pravidiel je schváliť taký zákon, ktorý sa stane prirodzenou súčasťou prehľadného a stabilného právneho poriadku. Zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky upravuje všetky vzťahy, ktoré sa týkajú rokovania parlamentu, jeho orgánov a ďalších vecí. Prehľadný právny poriadok znamená to, že občania, ktorých sa zákony dotýkajú, všetky právnické, fyzické osoby dotknuté právnym poriadkom, majú mať právnu istotu v tom, že ten právny poriadok je prehľadný, že sa k právnej úprave dostanú veľmi ľahko a že aplikácia zákonov bude v tomto zmysle jednoduchá.

    Požiadavky kladené na zákon podľa legislatívnych pravidiel čl. 4 ods. 1 znejú: „Zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky spoločenské vzťahy.“ Toto sa dá analogicky aplikovať na ústavný zákon, ktorý by do istej miery pri takýchto požiadavkách mal byť súčasťou Ústavy Slovenskej republiky. A takisto tento zákon by mal byť súčasťou zákona o rokovacom poriadku, pretože zákon o rokovacom poriadku by mal podľa legislatívnych pravidiel upravovať všetky spoločenské vzťahy v tejto oblasti. Čo sa týka systematiky čl. 6 ods. 1 legislatívnych pravidiel, návrh zákona začína úvodným ustanovením, ktoré obsahujú predmet úpravy zákona. Teda prvý paragraf by mal byť Základné ustanovenia, čo je predmetom úpravy zákona. Práve z toho dôvodu aj z formálnej stránky takéto ustanovenie a ďalšie náležitosti v tomto návrhu zákona chýbajú.

    Ja by som naozaj, čo sa týka právnej istoty občanov Slovenskej republike a čo je požiadavkou právneho štátu, si dovolil citovať jednu definíciu, že „právny štát vyžaduje únosnú mieru objemu výsledkov práva, tvorby práva a frekvencie zmien normatívnych právnych aktov“. Nemám, čo sa týka obsahovej stránky, výhrady a tým som sa ani nechcel zaoberať. Je možno chybou a problémom parlamentu, že neschválil novelu zákona o rokovacom poriadku, ale myslím si, že takáto úprava by mala byť práve jeho súčasťou. A systematicky táto úprava tam patrí. Pretože tento zákon naozaj je skôr hodný ako pozmeňujúci návrh do zákona o rokovacom poriadku.

    Preto, čo sa týka formálnej stránky, si dovolím s týmto návrhom zákona osobne nesúhlasiť a dávam návrh aj pánovi predkladateľovi, aby predniesol novelu zákona o rokovacom poriadku len v týchto bodoch, v žiadnom inom, aby Národná rada našla politickú dohodu a schválila novelu zákona o rokovacom poriadku v takomto znení. Ale naozaj neodporúčam, aby sme na každý problém v Slovenskej republike prijímali osobitný zákon. Čokoľvek, čo sa stane, tak aby nebol osobitný zákon a občania sa dostanú do situácie právnej neistoty, keď už nebudú vedieť, na základe čoho riešiť konkrétny právny problém. Ide aj o parlament, ale vzťahy s Európskou úniou sa dotýkajú určite aj občanov.

    Preto si dovolím v tomto zmysle a za účelom predloženia skôr novely zákona o rokovacom poriadku procedurálnym návrhom dať návrh na vrátenie tohto zákona na dopracovanie. Prosím, aby to nebolo z mojej strany chápané ako nesúhlas s vecnou stránkou, ale o snahu nájsť riešenie, ktoré by bolo v najlepšom súlade s právnou istotou a princípmi právneho štátu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, ak sa chcete vyjadriť k rozprave... Áno? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si zásadne nesúhlasiť s tým, čo povedal môj predrečník. Myslím si, že je to hľadanie dôvodov, ako zabrániť tomu, aby sa naozaj ústavný zákon, ktorý sme minulý rok prijali, dal realizovať v praxi. Nič iné. Tento zákon, ústavný zákon nielenže očakáva, že prijmeme implementačný zákon, on to vyžaduje a je našou povinnosťou, povinnosťou všetkých, aby sme implementačný zákon prijali v takej dobe, v rozumnej dobe, v akej sa to len dá. To vieme všetci dobre.

    Čo sa týka stabilného a prehľadného právneho poriadku, iste, teoreticky aj prakticky dá sa súhlasiť. Ale v prvom rade si povedzme otvorene. Tu ide o vzťahy v rámci Národnej rady a o vzťahy Národnej rady a exekutívy.

    Ďalšia vec. Ako som povedal, je povinnosťou zákonodarcov zabezpečiť vykonateľnosť ústavného zákona. Nič viac, nič menej. To, čo bolo reálne možné vo vzťahu k vykonateľnosti ústavného zákona, sme urobili, a preto tento návrh zákona je predložený. Podotýkam, že návrh bol prijatý konsenzuálne na rokovaní výboru. Nebola to osobná iniciatíva jednotlivca alebo strany.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 987).

    Dávam teda slovo pánovi poslancovi Hurbanovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne a kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom predkladám vám návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi, ctené kolegyne a kolegovia, aby som vás stručne oboznámil s dôvodmi, ktoré ma viedli k predloženiu tohto návrhu zákona.

    Samozrejme, všetci vieme, že 19. novembra 2004 postihla náš národný symbol a prírodný klenot Vysoké Tatry obrovská veterná smršť, ktorá v priebehu niekoľkých hodín totálne zmenila obraz našich malých veľhôr. Desiatky, stovky, ba až tisíce rokov budovaný ekosystém bol veľmi citeľne zasiahnutý. Štvrtina lesa leží, ďalšia štvrtina lesa vo Vysokých Tatrách je veľmi silne poškodená. Vysoké Tatry také, aké ich máme všetci uchované v pamäti, nejestvujú.

    Chcem pripomenúť, že obraz sprostredkovaný médiami je v skutočnosti oveľa horší a smutnejší. Stromy, ktoré veterná smršť nevytrhla s koreňmi, a tých je absolútna väčšina, sú polámané ako zápalky. Napríklad v Starom Smokovci a v jeho blízkom okolí sú obrovské plochy, na ktorých nezostal stáť ani jeden starší strom. Lesné cesty a turistické chodníky, ktoré slúžili na prechádzky a oddych nielen pre turistov, ale aj pre obyvateľov podhoria, sú totálne zničené. Pre nás, ktorí žijeme na podhorí alebo priamo vo Vysokých Tatrách, nie sú Vysoké Tatry iba národným symbolom. Majú pre nás oveľa väčšiu hodnotu, pretože sú súčasťou nášho každodenného života. To, čo sa vo Vysokých Tatrách 19. novembra minulého roku stalo, zasiahlo do života Slovenska oveľa viac, než si dnes pripúšťame. Vysoké Tatry dramaticky zmenili svoju tvár, a to nielen estetickú. Vysoké Tatry potrebujú pomoc. A hoci tej sa im v posledných týždňoch dostalo nielen doma, ale aj v zahraničí, nestačí to. To, čo Vysokým Tatrám najviac chýba, samozrejme, okrem dostatku financií, je zmysluplná koncepcia ich ďalšieho rozvoja.

    Ako konštatoval istý denník, vo výbore na obnovu Vysokých Tatier je pol vlády. Áno, je to tak. Z 12 členov výboru je 8 členov vlády. Súhlasím s konštatovaním tohto denníka, že ustanovenie sa politikov a štátnych úradníkov do komisie bez vyváženej účasti odborníkov a zástupcov environmentálnych organizácií evokuje kumuláciu funkcií či nedemokratické uplatňovanie moci. Vysoké Tatry sú národným bohatstvo nás všetkých, aj keď to v posledných rokoch zďaleka tak nevyzerá, a je našou povinnosťou uchovať toto bohatstvo aj pre budúce generácie.

    K predloženiu tohto návrhu zákona ma naozaj viedla úprimná snaha Tatrám pomôcť. Zákon rieši problém akcelerácie finančných a vecných darov na obnovu zničených oblastí Vysokých Tatier. Táto úprava zákona reaguje na mimoriadnu situáciu spôsobenú prírodnou katastrofou. Samozrejme, považujem za špecifickú úpravu, ktorá sa síce vymyká z koncepcie samotného zákon, ale ktorá sleduje jediný cieľ – pomôcť pri obnove krajiny, v odstraňovaní škôd a prinavrátení pôvodného ekosystému vo Vysokých Tatrách.

    Ten zákon je veľmi jednoduchý. Je tvorený dvomi základnými článkami:

    V tej prvej časti v § 11, ktorý nesie názov Nezdaniteľné časti základu dane, sa 1. odsek rozširuje o nové písmeno c) v znení, ktoré všetci poznáte: „suma zodpovedajúca výške peňažných darov alebo vecných darov poskytovaných mestu Vysoké Tatry na odstránenie následkov živelnej pohromy z 19. novembra 2004 a na obnovu postihnutých oblastí Vysokých Tatier najviac vo výške 5 % zo základu dane dosiahnutého v zdaňovacom období“. A, samozrejme, v logickej súvislosti s uvedeným sa zároveň § 14 dopĺňa o § 14a „Nezdaniteľná časť základu dane“, ktorý je prakticky totožný so znením predchádzajúceho odseku.

    V čl. 2 sa navrhuje účinnosť zákona zverejnením v Zbierke zákonov.

    Ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ešte veľmi krátko vyjadril k stanovisku ministerstva financií, ktoré uvádza, že ak by sa uplatnil tento zákon, samozrejme, v prípade, že by bol schválený v Národnej rade, v plnej miere, to znamená do výšky 5 %, že by tento dosah na štátny rozpočet bol v rozsahu 3,5 až 4 miliardy. No, samozrejme, je to čistá teória, nikto by nepredpokladal, že toto by sa mohlo udiať. Môj odhad je povedzme niekoľko miliónov korún alebo niekoľko desiatok miliónov korún maximálne, ale som presvedčený, že aj táto suma by veľmi výrazne mohla prispieť k zlepšeniu situácie vo Vysokých Tatrách.

    Chcem sa na záver, ctené kolegyne, kolegovia, opýtať a zároveň by som chcel položiť aj túto otázku vláde Slovenskej republiky. Nie je náš dlh voči Vysokým Tatrám oveľa vyšší ako očakávaných niekoľko desiatok miliónov korún? Koľko prostriedkov napríklad zo štátneho rozpočtu išlo na rozvoj povedzme infraštruktúry vo Vysokých Tatrách za posledných 30 alebo 20 rokov? Dovolím si tvrdiť, že táto bilancia by bola veľmi smutná a bola by veľmi chudobná. Nebyť majstrovstiev sveta v roku 1970, ktoré sa konali vo Vysokých Tatrách, v týchto Vysokých Tatrách prakticky by zrejme nič nebolo.

    Chcem vás teda poprosiť, kolegyne a kolegovia, aby ste dali šancu tomuto zákonu prejsť do druhého čítania, kedy je ho možné korigovať, kedy je možné s ním pracovať, kedy je možné doplniť povedzme aj iné oblasti, ktoré boli veľmi ťažko postihnuté takýmito smršťami na Slovensku. A chcem vás teda poprosiť, aby ste umožnili všetkým občanom Slovenska týmto veľmi jednoduchým a transparentným spôsobom prispieť na obnovu veternou smršťou postihnutých Vysokých Tatier. Ďakujem vám pekne.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 987, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 36. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Vážený pán podpredseda, to je všetko, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, pred sebou máme novelu zákona o dani z príjmov fyzických a právnických osôb. Vy veľmi dobre viete, že naša politická strana uprednostňovala všetky riešenia, ktoré by pomohli regiónom, ktoré boli poškodené veternou smršťou. Z tohto dôvodu odporučím nášmu poslaneckému klubu, aby sme hlasovali za uvedený zákon. Dovoľte mi však, aby som sa vyjadril k dvom veciam, ktoré sú pre mňa veľmi podstatné.

    Prvá vec je hľadanie možností a riešení v rámci zákonov a v rámci legislatívy, s ktorou vystúpil aj kolega a ktorú budeme podporovať. Ak ministerstvo financií povie, že dosah môže byť 3,5 mld. korún, tak mi dovoľte povedať moju vlastnú analýzu, koľko by to muselo byť finančných prostriedkov, koľko by sme museli dať Tatrám, aby to malo dosah na 3,5 mld. korún. Ak je v súčasnosti platná 19-percentná sadzba dane, tzv. rovná sadzba dane, to znamená, muselo by byť približne daných okolo 17 mld. korún na to, aby sme mali dosah na štátny rozpočet okolo 3,5 mld. korún. Ak sa pozriem na súčasné zbierky, ktoré boli v súčasnom období, myslím si, že k tým 17,5 mld. máme ešte veľmi ďaleko. Myslím si, že aj takúto sumu by si Vysoké Tatry aj ostatné oblasti zaslúžili. Ale sám osobne ju považujem momentálne za nereálnu, a teda aj dosah na štátny a verejný rozpočet, tak ako ho spravilo ministerstvo financií.

    Ak budeme hovoriť pri druhom čítaní o tomto zákone, ktorý podporím, myslím si, že malo by sa pamätať aj na ostatné oblasti, ktoré boli poškodené veternou smršťou. Mám aj jeden ďalší dôvod, prečo podporím tento zákon, a to je otázka 31. 3. Všetci veľmi dobre viete, že my sme zjednodušovali tak daňové zákony, myslím, že to bolo v októbri alebo novembri tohto roku, sme prijali aj niektoré opatrenia v daniach, ktoré sú veľmi problematické. Ak by sme mohli pri tomto druhom čítaní vystúpiť aj s pozmeňujúcimi návrhmi alebo vystúpime so svojimi vlastnými návrhmi zákona o dani z príjmov, ktoré by boli platné ešte do 31. 3., ide napríklad o odpisovanie investičného nehnuteľného majetku alebo pri kurzových rozdieloch, myslím si, že by to riešilo aj problematiku daňovníkov, ktorí sa s takýmito konkrétnymi problémami musia potýkať aj do 31. 3.

    Teda mám dva dôvody na to, aby som to podporil a držím kolegovi palce, aby mu uvedený zákon prešiel.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), tlač 995.

    Dávam slovo poslancovi Blanárovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec Blanár, ak nemáte záujem, môžeme to preložiť na koniec schôdze. Problém s tým osobne nemám. Súhlasím s vami, ak to je teda vaša vôľa. Ak nie, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil novelu zákona č. 364/2004 o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tzv. vodný zákon.

    Predkladaná novela má v úmysle v § 31 ods. 7 nahradiť súčasné znenie odseku 7 novým znením. To nové znenie by malo umožňovať riešiť súčasný stav, ktorý existuje v chránených vodohospodárskych oblastiach, to znamená to, čo sme zdedili ešte spred roku 1989, čo jednoducho už existuje na územiach, ktoré sú chránené a sú veľmi dôležité z hľadiska zásobovania obyvateľov pitnou vodou. A môžem rovnako povedať, že je to aj strategická záležitosť, že to nie je len komodita, ktorá sa dá hocikedy vyrobiť alebo nahradiť, ale je to aj strategická záležitosť. Pretože ochrana zdrojov pitnej vody by mala byť prioritná pre hocijaký štát z dôvodu budúcnosti, pretože nedostatok pitnej vody bude najväčší problém budúcich generácií.

    Čiže predkladaná novela nahradzuje súčasné znenie odseku 7, ktoré umožňuje výnimku v týchto chránených vodohospodárskych oblastiach budovať, či už ropovody, alebo zásobníky na takéto produkty, ktoré sú potenciálnym znečisťovateľom a rovnako aj iný znečisťovateľ, ako napr. veľké farmy atď. Navrhuje sa, aby jestvujúce stavby a zariadenia rovnakého charakteru, ako sú definované v odseku 4, to sú tie produktovody, ropovody atď., čo som menoval, bolo možné rekonštruovať, modernizovať a rozširovať, keď sa tým dosiahne zlepšenie ochrany vôd oproti súčasnému stavu a uplatní sa pritom najlepšie dostupná technika zabezpečujúca vysoký stupeň ochrany vôd.

    Ďalšie časti tohto predkladaného zákona hovoria o nadväzujúcich paragrafoch, ktoré je potrebné zmeniť. To znamená, v § 60 je potrebné v tejto súvislosti vypustiť písm. e), to znamená rozhodovací orgán, ktorý udeľuje toto povolenie, čiže keď sa vyhadzuje, keď sa táto výnimka odstráni zo zákona, tak je potrebné aj túto právomoc krajským úradom pre životné prostredie odobrať. No a v § 80 sa dopĺňa potrebné prechodné ustanovenie súčasných aktivít, ktoré prebiehajú, aby nedošlo k nejakým právnym vákuám, ktoré by mohli naznačiť nejaké problémy pri schvaľovacom procese, pri územnoplánovacom procese, vôbec stavebnom konaní ako takom.

    Chcel by som vám len v krátkosti dať do pozornosti, prečo som predložil takúto novelu. Ak zoberieme do úvahy, že chránenou vodohospodárskou oblasťou je Žitný ostrov, ktorý je unikátnym zdrojom pitnej vody, tak nemusím už hovoriť o ďalších chránených oblastiach, cez ktoré v súčasnosti ropovod Družba ako taký prechádza. Žitný ostrov je unikát, ktorý nemá obdobu v Európe. Tento zdroj pitnej vody je schopný zásobovať 10 mil. obyvateľov, ak to tak zjednodušene poviem pre porozumenie, pod Žitným ostrovom nám tečie rieka, ktorá je schopná vydávať vyše 17 kubíkov sekundových pitnej vody.

    Už v roku 1971 došlo k havárii a došlo ku kontaminácii spodných vôd a z tohto dôvodu musel byť odstavený jeden zdroj pitnej vody v Podunajských Biskupiciach, čoho dôsledkom bolo, že v roku 1978 došlo k právnej úprave, ktorá hovorila o ochrane týchto vodných zdrojov. Už v roku 1978. Toto všetko platilo až do nariadenia v roku 1987, ktoré umožnilo bývalému ministerstvu lesného a vodného hospodárstva povoľovať tzv. výnimky v chránených vodohospodárskych oblastiach, ale v ďalšej úprave v zákone č. 184/2000 už táto výnimka opäť zmizla, čo si myslím, že bolo úplne správne. Ale, bohužiaľ, minulý rok sa do zákona č. 364/2004 táto výnimka opäť dostala a nevidím dôvod, prečo by tá výnimka mala takýmto spôsobom riešiť možno iné záujmy, ako sú záujmy chrániť unikátny zdroj pitnej vody, ako je Žitný ostrov. Ba naopak, myslím si, že ak sa máme niečím zaoberať, tak je to chrániť jestvujúci stav, to znamená produktovody, ktoré sa nachádzajú v týchto chránených vodohospodárskych oblastiach.

    A na záver – ak budete mať záujem, mám pripravených mnoho ďalších argumentov, aby som vysvetlil, prečo som túto novelu predložil – vám chcem povedať jednu závažnú vec, ktorú si možno neuvedomujeme, a to je to, že sme už členmi transatlantických zoskupení. Sme členmi NATO, sme členmi Európskej únie. Zúčastňujeme sa mnohých medzinárodných misií, ktoré, samozrejme, môžu vyvolávať aj ohlasy, reakcie, ktoré nemusia byť adekvátne. Kto si dnes dovolí povedať, že máme tak chránenú túto oblasť, že nemôže byť predmetom napr. teroristického útoku? A my chceme do tohto priestoru Žitného ostrova umiestniť ďalšiu stavbu alebo povoliť ďalšiu stavbu, ktorá môže spôsobiť katastrofálne dôsledky, ak nepoviem, že tie dôsledky by boli také, že by sme boli závislí od pitnej vody. Nebudem rozoberať jednotlivé detaily, čo sa týka závislosti alebo sebestačnosti, čo sa týka pitnej vody. Tento argument je podľa môjho názoru veľmi dôležitý a musíme ho brať do úvahy z tohto pohľadu. A na dôvažok, ak existujú, a určite existujú, ďalšie riešenia, ako riešiť súčasnú situáciu a prípadne aj budúcu situáciu, ktorá môže nastať z hľadiska stavebných alebo iných obchodných aktivít.

    Chcem povedať na záver, nie sme proti akýmkoľvek hospodárskym aktivitám hocijakého subjektu, ktorý pôsobí na Žitnom ostrove a vyvíja činnosť, ktorá by mohla ohrozovať tento unikátny zdroj pitnej vody, sme len za to, aby tu normálnym spôsobom fungovala ochrana strategických záujmov štátu a zároveň bola umožnená normálna funkcia trhového hospodárstva, ktorú my absolútne nechceme narušovať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Lászlóovi Kötelesovi. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i iné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážená Národná rada, keby Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 996 z 30. decembra 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 10. marca 2005 a gestorský výbor v lehote do 11. marca 2005.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o tých bodoch, ktoré sme doobeda prerokovali.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako o prvom bode budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Šulaj a ktorý máte rozdaný všetci v laviciach, k preskúmaniu príjmov z rozpočtov Európskej únie a odvodov do rozpočtov Európskej únie za rok 2004.

    Poprosím pánov poslancov, aby sa upokojili, zaujali svoje miesta, pristúpime k hlasovaniu o prvom prerokovanom bode programu. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Igora Šulaja na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k preskúmaniu príjmov z rozpočtov Európskej únie a odvodov do rozpočtov Európskej únie za rok 2004.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 57 za návrh, 1 proti, 43 sa zdržalo, 21 nehlasovalo.

    Návrh uznesenia sme neschválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o druhom návrhu uznesenia, ktorého predkladateľom bol pán poslanec Šulaj a Malchárek k preskúmaniu všetkých podstatných okolností súvisiacich s prehratým sporom medzi Slovenskou republikou a ČSOB, a. s.

    Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Igora Šulaja a Jirka Malchárka na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k preskúmaniu všetkých podstatných okolností súvisiacich s prehratým sporom medzi Slovenskou republikou a ČSOB, a. s.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 110 za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o zákone z 10. decembra 2004 o rodine, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Poprosím teraz pána poslanca Madeja, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokúvaní tohto bodu programu, aby uvádzal jednotlivé návrhy hlasovaní k pánom prezidentom vrátenému zákonu. Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie o zákone z 10. decembra 2004 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 996.

  • Pán predseda, pán prezident navrhol tri pripomienky k predmetnému návrhu zákona. Ako spravodajca som pred otvorením rozpravy navrhol, aby sme o nich hlasovali spoločne. Prosím, dajte hlasovať o pripomienkach pána prezidenta.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 38 za, 4 proti, 92 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme pripomienky uvedené k stanovisku gestorského výboru.

    Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu?

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme...

  • ... s upozornením, že na opätovné schválenie zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 116 za návrh, 2 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní návrh zákona o rodine schválila.

    Ďakujem pánovi poslancovi Madejovi a poprosím pána poslanca Horáka, aby uviedol hlasovanie k

    vládnemu návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 981 (pozn.: správne má byť 974) pod bodom programu (reakcie z pléna) päť. Pán poslanec Horák, 981.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, ospravedlňujem sa, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Horák. Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • Áno. Pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Ide o tlač 974 – vládny návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, radšej to prečítam, lebo to nebolo jasné.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 111 za návrh, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 981 z 8. decembra 2004 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 126 za návrh, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím teraz pána poslanca Janiša, aby ako poverený spravodajca výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda poslaneckého klubu, pána poslanca Janiša by sme potrebovali ako spoločného spravodajcu. Poprosím niektorého z členov, pán predseda. Pán poslanec Malchárek.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z., tlač 984.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že nikto v rozprave nevystúpil so žiadnym procedurálnym návrhom, prosím, aby ste v súlade s rokovacím poriadkom dali hlasovať, že predložený vládny návrh zákona prerokuje Národná rada v druhom čítaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode, ktorý prerokúvame ako tlač 984. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 105 za návrh, 1 sa zdržal, 8 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, aby ste, pán predsedajúci, dali hlasovať v súlade s rokovacím poriadkom o pridelení výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ďalej aby gestorský výbor určila hlasovaním Národná rada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 133 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o zrušení Fondu na podporu zahraničného obchodu,

    ktorý prerokúvame ako tlač 968, pôvodne schválenom v programe pod poradovým číslom 7. Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, rovnako ako v predošlom prípade, v rozprave nikto nevystúpil, tak prosím, môžeme v súlade s rokovacím poriadkom hlasovať o tom, že postúpime vládny návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za návrh, 20 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz budeme hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaní Národná rada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 112 za návrh, 3 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru uviedol hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť, ktorý prerokúvame ako tlač 969.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť, tlač 969.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 130 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení predmetného návrhu zákona týmto výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej aby za gestorský výbor Národná rada určila hlasovaním výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. marca a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 132 za návrh, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Přidalovi.

    Poprosím pani poslankyňu Podrackú, aby ako poverená spravodajkyňa výborom pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uviedla návrh hlasovaní k prerokúvanému návrhu zákona č. 105/2002 Z. Z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945, ktorý prerokúvame ako tlač 991.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. Z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení neskorších predpisov, tlač 991.

  • Pán predsedajúci, keďže v rozprave neodznel žiadny procedurálny návrh, dajte hlasovať o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky prerokuje zákon v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 141 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Ďalej o tom, že určený výbor návrh zákona prerokuje do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 141 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Kötelesa, aby z poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody uviedol hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý prerokúvame ako tlač 964.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 964.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za, 3 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem. Odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým vládny návrh zákona bol pridelený, ho prerokovali do 10. marca 2005 a gestorský výbor v lehote do 11. marca 2005.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 134 za návrh, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Abrhana, aby z poverenia výboru pre verejnú správu predniesol hlasovania k

    vládnemu návrhu zákona o vojnových hroboch (tlač 981).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Keďže v rozprave nevystúpil nikto z poslancov, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 140 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Laššákovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložila Národnej rade návrhy uznesení k

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona o prerokúvaní záležitostí Európskej únie v Národnej rade Slovenskej republiky,

    ktorý prerokúvame ako tlač 989. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec a predniesol procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovaním rozhodla, že sa vráti predložený návrh zákona na dopracovanie navrhovateľovi.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 74 za návrh, 32 proti, 32 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Reakcia z pléna.

  • Vedeli páni poslanci, o čom hlasujú, pán poslanec, vedeli.

    Teraz poprosím pána poslanca Jozefa Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol návrhy hlasovaní k návrhu poslanca Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý prerokúvame ako tlač 987.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 987.

  • Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že prerokuje navrhnutý návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 65 za, 33 proti, 36 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Kötelesa, aby z poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu poslanca Blanára na vydanie zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

    Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), tlač 995.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o tom, že prerokuje návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 101 za návrh, 4 proti, 36 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým vládny návrh bol pridelený, ho prerokovali do 10. marca, gestorský výbor v lehote do 11. marca.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 132 za, 3 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body 36. schôdze Národnej rady. Chcem poprosiť členov poslaneckého grémia, aby sme sa zišli hneď teraz na rokovaní poslaneckého grémia, avšak počas rokovania budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov programu 36. schôdze. Zvolávam poslanecké grémium.

    A poprosím pána poslanca Buriana, ktorý je navrhovateľom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 997, aby predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil.

  • Veľký ruch v sále.

  • Poprosím poslancov o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci!

    Nech sa páči, pán poslanec Burian. Pán poslanec Jarjabek.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 997.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Zistili sme na výpise z hlasovania aj s pánom kolegom Jasovským, že hlasovanie nás, teda sme boli omylom vyhodnotení v hlasovaní 12, akože sme sa zdržali hlasovania a mali sme hlasovať za. Takže bol by som rád, keby sme toto zobrali do úvahy.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov...

  • Sústavne veľký ruch v sále.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie na päť minút. Prepáčte, pán poslanec, ale v takomto prostredí sa nedá dôstojne rokovať. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste nevyrušovali v rokovacej sále. Poprosím aj ostatných poslancov, aby sa upokojili, zaujali svoje miesta na svojich stoličkách, otočili sa k predsedajúcemu spôsobom zodpovedajúcim dôstojnosti a poprosím pána poslanca Buriana, aby uviedol návrh zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Všetci, čo ste dostali návrh zákona, myslím, že ste si prečítali dôvodovú správu, preto nie je dôležité, aby som sa dnes alebo v tejto chvíli zaoberal tým, čo je v dôvodovej správe. Skôr by som chcel podotknúť alebo upriamiť pozornosť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na základné náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu zákona. Začnem tou druhou. Myslím si, že je dôležitejšia z pohľadu občanov. Myslím, že pri otázkach na občanov Slovenskej republiky, ktorí hovorili k vstupu do druhého piliera, bolo pre nich základným problémom bezpečnosť zdrojov, ktoré vložia do týchto súkromných dôchodkových správcovských spoločností.

    Čiže začnem tou druhou časťou, kde navrhujem to, aby štát ručil vo výške 100 % vkladov občanov, tých nominálnych vkladov, ktoré vložili počas svojej doby sporenia. Tento základný alebo tento bod vychádza z hlavnej premisy, že v zmysle tohto zákona sa už porozprávalo strašne veľa nepresností aj z úst, dá sa povedať, ministerstva práce, sociálnych vecí, kde sa deklarovalo, že štát ručí 100-percentne za nominálne vklady občanov a chcem to dať na pravú mieru.

    V zákone sa píše jednoznačne to, že štát ručí do výšky na základe rozhodnutia súdu a vo výške maximálne 50 % rezervného fondu. Tak ako viem, ako sa napĺňa rezervný fond, ako sa rozpúšťa, môže byť celkom pravdepodobné, že v tomto rezervnom fonde bude veľmi málo prostriedkov alebo nebudú dostatočné prostriedky aj na základe toho, ak by súd rozhodol v plnej miere odškodniť túto správcovskú spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa by mala záväzok odškodniť túto správcovskú spoločnosť v prípade zlyhania mechanizmov, ktoré dbajú alebo majú dbať nad kontrolou nad týmito správcovskými spoločnosťami, pokiaľ sa to týka Úradu pre finančný trh, eventuálne zlyhanie depozitára. Čiže myslím si, že je to, čo navrhujem, je len ničím iným len deklarovaním toho, čo všeobecne sa prezentovalo širokej verejnosti, že štát ručí v plnom rozsahu v prípade, poviem to v zjednodušenej podobe, defraudácie peňazí v týchto správcovských spoločnostiach. Čiže dávam do pozornosti, že toto je prvým a vážnym predpokladom na to, aby sme týchto občanov upokojili vzhľadom na to, že ich dlhodobé skúsenosti boli len z účinkovania povedzme v prvej kupónovej privatizácii, či to bolo v účinkovaní nebankových inštitúcií atď., kde v podstate ľudia prišli o nemalé sumy.

    Druhou časťou je dobrovoľnosť tohto systému a myslím, že sa odvíja od tejto časti, ktoré som prvé spomenul. Dobrovoľnosť je postavená na tom, teda v tomto zákone je dobrovoľnosť pre tých ľudí, ktorí prvýkrát vstupujú do pracovného procesu, tým pádom sú alebo nútene vstupujú do tohto systému. Myslím si, že ak im nedáme dostatočnú bezpečnosť, je dosť, by som povedal, nie zmysluplné, aby sme týchto ľudí nútili do vstupu do kapitalizačného piliera. A preto si myslím, že aj dobrovoľnosť týchto ľudí alebo dobrovoľnosť tohto systému, pokiaľ nie sú zabezpečené stopercentné garancie štátu v prípade defraudácie peňazí v týchto spoločnostiach, je rozumné, aby občan alebo ten prvonastupivší mladý človek si mohol rozhodnúť, či zoberie na seba tieto riziká, alebo teda zostane v priebežnom systéme.

    Ja na margo tej dobrovoľnosti, o ktorej sa už dosť popísalo v novinách, myslím, že dnes sa názor ministerstva práce, sociálnych vecí a ministra pána Kaníka troška rozchádza s tým, čo bolo a čo deklaroval pri vystúpení v prípade jeho odvolávania, kde jasne deklaroval, že nemá problém s tým, aby dobrovoľný systém bol na Slovensku zavedený. Dokonca odcitujem presne z jeho vystúpenia v Národnej rade Slovenskej republiky, citujem: „Nemám žiadne problémy ani s tým, že by sa druhý pilier stal dobrovoľný aj pre tých najmladších, pretože naozaj tomu systému plne dôverujem a z logiky veci vyplýva, že tak či tak väčšina z nich, tých najmladších, alebo možno aj všetci sa úplne dobrovoľne zapoja do neho tak či tak.“

    Čiže ja len týmto chcem dať najavo, že aj vyjadrenie pána ministra v tomto smere v rámci dobrovoľnosti bolo iné alebo je iné, ako sú vyjadrenia v tlači v posledných dňoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pána poslanca Kötelesa... (reakcia z pléna) .. aha, pani poslankyňu Navrátilovú, pardon, aby Národnú radu informovala o stanovisku výboru pre sociálne veci a bývanie k predloženému návrhu poslanca Buriana. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená Národná rada, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 49. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Predložený návrh zákona vytvára možnosť dobrovoľnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Súčasne rieši náhradu škody spôsobenú postupom správcovskej spoločnosti alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré by boli v rozpore so zákonom. V rámci prechodných ustanovení rieši návrh zákona postup sporiteľa, ktorému v období od 1. januára 2005 do 31. marca 2005 vznikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam, aby sa v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh zákona, ktorý máme v tlači 997, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy ste sa prihlásili zatiaľ vy ako jediná. Nikto iný sa do rozpravy nehlási, preto končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, v týchto dňoch uplynuli dva roky od prvých vážnych diskusií o reforme dôchodkového zabezpečenia na pôde Národnej rady. V zásade bolo potrebné odpovedať na dve otázky:

    Potrebuje vôbec Slovensko dôchodkovú reformu? Ak ju potrebuje, o aké princípy sa má táto dôchodková reforma oprieť?

    Odpoveď na prvú otázku bola, Slovensko potrebuje reformu dôchodkového systému. A ak mám zhrnúť dôvody, pre ktoré potrebuje dôchodkovú reformu, možno povedať také tri vážne dôvody:

    Predchádzajúci systém dôchodkového zabezpečenia bol nespravodlivý, pretože neexistovala vlastne nejaká užšia väzba medzi vkladmi do systému a medzi nárokmi zo systému.

    Druhá vec, ktorá bola ako veľkým negatívom tohto priebežného systému, bolo ohrozenie demografickým vývojom na Slovensku. Kým v hodnotení spravodlivosti tohto systému vládol v slovenskej spoločnosti konsenzus, už v hodnotení nutnosti reformovať tento systém z dôvodu demografického vývoja nebol až taký konsenzus a skúsim zhrnúť dôvody, prečo nebol, a aj v súvislosti s týmto návrhom. Nastupujúca kohorta dôchodcov pochádza z povojnových rokov, boli to veľmi silné ročníky a generácia ich detí zopakovala ich reprodukčné správanie. Čiže moja generácia v tomto okamihu nie je ohrozená, nie je ohrozená nejakými demografickými odchýlkami. Problém je však v tom, že generácia našich detí nezopakovala toto správanie a práve generácia našich detí, teda detí z môjho ročníka alebo približne z mojich ročníkov, sú tou skupinou ľudí, ktorí sú bezprostredne ohrození výkyvmi v prírastku populácie.

    Tretí dôvod, pre ktorý som ja vnímala potrebu reformovať tento systém, bola motivácia platiť odvody do priebežného systému. Ak sme mali raz nastavený systém tak, že samostatne zárobkovo činné osoby mohli upravovať svoje základy na platby do poistného, presnejšie poviem vymeriavacie základy, a keď sa do úvahy brali posledných desať rokov práce, nuž správanie bolo také, že každý sa snažil do toho dôchodkového systému vložiť čo najmenej.

    Mali sme dve cesty, ktorými sa môžeme vybrať reformovať priebežný systém. Jeden systém bol založený na tom, že bude existovať priama väzba medzi vkladmi a dávkami zo systému, a druhá cesta, ktorou sme sa mohli vybrať, tak bola cesta založená na tom, že bude existovať garancia minimálneho dôchodku. Zároveň sme si boli vedomí, že zodpovednosť za ďalšie generácie musí viesť politické elity k rozhodnutiu, že prestavíme tento systém tak, aby existoval aj pilier, ktorému dnes hovoríme druhý pilier dôchodkového zabezpečenia.

    Svet pozná a odskúšal 5 metód reformy dôchodkového systému:

    Prvá metóda, nazývaná akási parametrická metóda, je len prestavanie priebežného systému.

    Druhá metóda, nazývaná tiež chilská metóda, je založená na tom, že priebežný systém vlastne skončí svoju činnosť povedzme za obdobie 20 rokov a všetci noví poistenci vstupujú len do kapitalizačného piliera. Čiže budúcnosť je len v kapitalizačnom pilieri.

    Potom je metóda, ktorou sme sa vybrali my, volá sa metóda diverzifikovaných rizík. Existuje povinná účasť v prvom pilieri, povinná účasť v druhom pilieri ako cieľový systém a na prechodný čas môžu obyvatelia tohto štátu si zvoliť, ale podmienka je, že už boli v systéme dôchodkového poistenia.

    Štvrtý model je model komplementárnej reformy a to je reforma založená na tom, že váha zostáva v prvom pilieri a nízke percento ide do druhého piliera, ale opäť založené na povinnosti.

    A posledná metóda, je to paralelný model reformy, keď sa občan rozhodne, že ide do jedného piliera alebo do druhého piliera, ale nemôže byť v obidvoch.

    Neviem, či si pán kolega Burian uvedomuje, že jeho novela zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení je prvým pokusom o zmenu metódy reformy dôchodkového systému na Slovensku. Ak by bola prijatá, potom diverzifikácia rizík, ktorú sme brali ako východisko medzi infláciou a demografickými výkyvmi, je vážne ohrozená. Táto zmena nezapadá ani do jednej z odskúšaných metód reforiem dôchodkového systému a najviac pripomína kombináciu metódy diverzifikovaných rizík a modelu komplementárnej reformy.

    Ale mne nejde len o čistotu prístupu k modelu reformy. Pre mňa sú dva dôvody, prečo nemôžem podporiť zmenu metódy reformy dôchodkového systému. Dôchodkový systém musí byť nastavený tak, aby bolo možné ex ante vyhodnocovať dlhodobú rovnováhu medzi príjmami do systému a výdavkami zo systému. A zabezpečiť dlhodobú bezpečnosť dôchodkového systému je podľa mojej mienky prioritou politikov v oblasti dôchodkového zabezpečenia. A dlhodobá rovnováha, najmä jej kvalifikované odhady, sú vlastne základom pre prognózu dlhodobej bezpečnosti dôchodkového systému.

    Nuž a pozrime sa na možnosť prognózovania dlhodobej bezpečnosti dôchodkového systému podľa navrhovanej novely zákona o dôchodkovom sporení. Základom pre kvalifikovaný odhad dlhodobej rovnováhy dôchodkového systému je počet poistencov, ktorí priorizujú priebežný systém dôchodkového zabezpečenia a počet občanov, ktorí diverzifikujú dôchodkové riziká medzi obidva piliere. To však znamená prognózovať postoje občanov k vlastnej dôchodkovej stratégii a to je vždy veľmi problematické. Pripomeniem tie problémy, ktoré sme mali v tomto roku len so zostavením rozpočtu Sociálnej poisťovne, kde ako najrizikovejší faktor bol práve počet poistencov, ktorí vstúpia do druhého piliera. Navyše tieto postoje sa môžu v čase meniť. Ak budú rásť mzdy rýchlejšie ako zhodnocovanie úspor v správcovských spoločnostiach, občania budú priorizovať prvý pilier. V prípade, že nebudú rásť rýchlejšie ako inflácia, v tom prípade budú priorizovať druhý pilier. Nestabilný bude tak prvý pilier, ako aj druhý pilier. To v konečnom dôsledku môže viesť k nestabilite správcovských spoločností a poklesu výnosov.

    Druhá možnosť, ktorá ma vedie k veľkej opatrnosti, že sa zvyšuje možnosť vplyvu politikov na úroveň dôchodkov. Rozhodovanie mladých ľudí – a o tých ide, opakujem, práveže oni sú tou ohrozovanou skupinou, ktorej priebežný systém nemusí zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň v starobe – môže byť silne ovplyvnené rétorikou politických elít, ktoré sledujú vlastné politické ciele. Ak napríklad bude silnieť hlas o nekorektnosti správania správcovských spoločností s cieľom posilňovania váhy priebežne financovaného systému, môže to v konečnom dôsledku viesť k chudobe v starobe mnohých dnešných mladých ľudí.

    Na druhej strane bezpečnosť dôchodkového systému je aj bezpečnosť vkladov občanov v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Tu s kolegom Burianom úplne súhlasím, že spôsob, akým štát dnes garantuje vklady občanov do správcovských spoločností, je nielen nevyhovujúci, ale aj nezodpovedný. Garantovať úspory občanov do výšky 50 % zostatku rezervného fondu solidarity Sociálnej poisťovne ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o škode spôsobenej správcovskou spoločnosťou alebo depozitárom je naozaj nezodpovedné. Rezervný fond sa používa na vykrytie deficitov, najmä vo fonde starobného poistenia a fonde invalidného poistenia. Je vysoká pravdepodobnosť, že vo fonde nebude koncom kalendárneho roka nič, takže aká 50-percentná garancia? Je to len násobenie nulou.

    Práve pre tento návrh chcem odporučiť pani poslankyniam a pánom poslancom Národnej rady, aby hlasovali za postúpenie návrhu novely zákona č. 43 do druhého čítania. Kto iný ako štát, ktorý má zo zákona vykonávať kontrolu činnosti správcovských spoločností, má aj garantovať vklady občanov do týchto spoločností? Neexistuje racionálny dôvod, pre ktorý by Sociálna poisťovňa mala používať svoj rezervný fond na sanovanie škôd správcovských spoločností. Veď v konečnom dôsledku na sanovanie škôd sa budú skladať občania, ktorí odvádzajú vlastné finančné prostriedky do Sociálnej poisťovne na svoje budúce dôchodky.

    Myslím si, že toto je veľmi racionálny návrh, a naozaj vás žiadam, aby ste sa zamysleli nad touto garanciou, ktorá je mimoriadne dôležitá pre stabilitu dôchodkových úspor.

    Ďakujem slovo.

  • Ďakujem pani poslankyni, bola jediná prihlásená do rozpravy. Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť? Nech sa páči.

  • Veľmi krátko chcem povedať, súhlasím s poznatkami alebo, by som povedal, s návrhmi, ktoré pani poslankyňa v tej druhej časti uviedla, pokiaľ ide o bezpečnosť. A ja som práve preto začal vlastne svoju diskusiu o tom. Zabezpečme bezpečnosť pre týchto ľudí a potom sa môžeme baviť o dobrovoľnosti. Ale ak sme pre nich nezabezpečili bezpečnosť peňazí v druhom kapitalizačnom pilieri, je dosť ťažko nedať ľuďom tú možnosť vybrať si z rizika, ktoré teda má, alebo dať mu šancu, či teda podstúpi to riziko, alebo nie. Iba to som chcel povedať. A chcem požiadať ctené kolégium o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 36. schôdze. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Pokračovať budeme o 14.00 hodine ďalším prerokúvaním bodov programu zaradených na 36. schôdzu Národnej rady.

    Prajem vám príjemnú dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 10.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 36. schôdze prerokúvaním bodu programu

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

    Prosím, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 998, uviedol a odôvodnil pán poslanec Madej. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní.

    Účelom navrhovanej novelizácie zákona o verejnom obstarávaní je zvýšenie transparentnosti procesu verejného obstarávania v Slovenskej republike. V súčasnosti môžeme konštatovať, že sa vo verejnom obstarávaní, v procese verejného obstarávania nadmerne a bezdôvodne používa neštandardná metóda, tzv. rokovacie konanie bez zverejnenia. Ide o priame pridelenie zákazky vopred vybranému dodávateľovi, kde obstarávatelia, vláda, ministerstvá, obce, vyššie územné celky, podniky s majetkovou účasťou štátu alebo štátne monopoly, kde sú povinné dodržiavať princípy hospodárnosti, férovosti prístupu, nediskriminácie jednotlivých podnikateľských subjektov k štátnym, verejným zákazkám. Keďže však verejné obstarávanie formou rokovacieho konania bez zverejnenia popiera všetky tieto princípy hospodárnosti, transparentnosti a keďže sa nadmerne a neúčelne využíva, skupina poslancov, za ktorú predkladám tento návrh zákona, sa rozhodla s rokovacím konaním bez zverejnenia, teda s prideľovaním priamych zákaziek, niečo urobiť, a to obmedziť v čo najväčšej dôvodnej a rozumnej miere a navyše zvýšiť a stransparentniť kontrolu, ktorá vo verejnom obstarávaní by mala byť čo najprísnejšia. Ide o peniaze daňových poplatníkov, preto si osobne myslím, že peniaze daňových poplatníkov by mali byť čo najtransparentnejšie využívané a určite nie metódou verejného obstarávania.

    V súčasnosti totiž môžeme za rok 2003 konštatovať, že bolo udelených 6 000 priamych zákaziek, teda bolo uskutočnených 6 000 rokovacích konaní bez zverejnenia, čo je 45-percentný podiel na celkovom verejnom obstarávaní v Slovenskej republike. Ak teda zopakujem, že rokovacie konanie bez zverejnenia, teda pridelenie priamej zákazky, je metódou neštandardnou, mala by sa používať skôr viac-menej výnimočne, ide o príliš nadmerné číslo, ktoré navyše vytvára dôvodnú obavu z netransparentného, ba až v niektorých prípadoch korupčného správania sa subjektov vo verejnom obstarávaní.

    Ak si môžeme povedať, že naším cieľom, aby vo verejnom obstarávaní sa vynakladali prostriedky daňových poplatníkov čo najhospodárnejšie a najefektívnejšie, naším cieľom je, aby ponúkané ceny za plnenia, ktoré obstarávatelia požadujú, boli čo najnižšie. Najnižšiu cenu nemôžeme predsa dosiahnuť tým, že niekoho požiadame, aby vykonal priamu zákazku. Môžeme najnižšiu cenu dosiahnuť len v prípade, ak funguje trh, to znamená, ak je tu konkurencia, ak súťažia niekoľkí dodávatelia s tým, že každý si je vedomý toho, že cenu, ktorú ponúka obstarávateľovi, musí tlačiť čo najnižšie, aby tú súťaž, verejnú súťaž vyhral. Tieto princípy rokovacie konanie bez zverejnenia popiera, a keďže sa nadmerne využíva, vzniká aj pochybnosť toho, či sa efektívne vynakladajú prostriedky, peniaze daňových poplatníkov.

    Návrhom zákona sa zavádza nová povinnosť pre obstarávateľov, teda pre všetky jednotlivé inštitúcie, úrady alebo podniky s majetkovou účasťou štátu, štátne monopoly. Pri výbere metódy rokovacieho konania bez zverejnenia sa zavádza nová povinnosť, a to oznámiť Úradu pre verejné obstarávanie výber tejto metódy. Táto povinnosť musí byť splnená 14 dní vopred. To znamená, že doteraz sa Úrad pre verejné obstarávanie o uskutočnení rokovacieho konania bez zverejnenia dozvedel ex post možno 30 dní po realizácii, podpise zmluvy, keď už boli všetky finančné prostriedky dokonca aj prevedené. A týmto návrhom zákona sa snažíme dosiahnuť to, zaviesť istú formu preventívnej kontroly, aby Úrad pre verejné obstarávanie vedel o pridelení priamej zákazky 14 dní vopred.

    Informácia by obsahovala identifikačné údaje obstarávateľa, opis predmetu obstarávania, predpokladanú cenu predmetu obstarávania, podmienku použitia, na základe ktorej sa obstarávateľ rozhodol verejné obstarávanie formou rokovacieho konania bez zverejnenia uskutočniť, ide o podmienky taxatívne vymedzené v § 66 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní.

    Ďalej. Obstarávateľ by musel odôvodniť použitie rokovacieho konania bez zverejnenia v súlade s podmienkou, na základe ktorého to používa. Boli by potrebné k danému oznámeniu identifikačné údaje, podpis osoby oprávnenej konať a navyše identifikačné údaje a podpis odborne spôsobilej osoby. To znamená, pri rokovacom konaní bez zverejnenia za výber tejto metódy a za fungovanie, zákonnosť by nebol zodpovedný len sám obstarávateľ, ale aj odborne spôsobilá osoba.

    Návrhom zákona sa ďalej navrhuje, aby v prípade nesplnenia si oznamovacej povinnosti úrad musel, teda zo zákona mu nedávame dispozíciu na to, že môže uložiť pokutu, ale v prípade nesplnenia si informačnej povinnosti v zmysle zákona úrad by musel uložiť pokutu vo výške 500-tisíc Sk. Jedinou výnimkou z povinnosti oznámiť 14 dní vopred rokovacie konanie bez zverejnenia by mal byť prípad havárie alebo živelnej pohromy. Jedine dva taxatívne vymedzené prípady predpokladajú, že v prípade, ak by bolo napríklad potrebné po piatočnej havárii, živelnej pohrome opraviť napríklad strechu školy, logicky vyplýva, že nemuseli by sme čakať 14 dní vôbec na podpis zmluvy a začatím realizačných prác. V tomto prípade, ak by išlo len o haváriu alebo živelnú pohromu, by oznámenie bolo možné doručiť Úradu pre verejné obstarávanie tri dni po realizácii, resp. po podpise zmluvy.

    Môžem ešte povedať, že tento návrh zákona má jasný cieľ, a to zvýšenie transparentnosti a odstránenie v čo najväčšej miere snahu o odstránenie podozrení z korupcie, ktoré vo verejnom obstarávaní sa nachádzajú. Môžem ešte povedať ako príklad niekoľko druhov verejných obstarávaní, kde vznikajú pochybnosti, či sú v súlade so zákonom, ale nemôžeme jednoznačne už urobiť nič, keďže prešla istá doba a Úrad pre verejné obstarávanie nekonal, čo mu v zmysle zákona dávame možnosti dokonca konať vopred.

    Obstarávatelia si často či už veľmi široko, vágne, alebo účelovo vykladajú podmienky podľa zákona. Napríklad na rokovacie konanie bez zverejnenia je možné rokovanie na predmet obstarávania, na ktorý má dodávateľ autorské alebo práva obdobné autorským právam. Môžem povedať, že Slovenský hydrometeorologický ústav v roku 2003 uzatvoril na základe rokovacieho konania zmluvu na dodanie softvéru MS Office v hodnote okolo 1,5 milióna korún. Ústav sa pre nesúťažnú metódu rozhodol z dôvodu, že obstarávaný tovar je dostupný z jedného zdroja a sú na ňom autorské práva, hoci požadovaný softvér je v štandardnej ponuke u každého predajcu. Takýchto príkladov je niekoľko. Časová tieseň, teda mimoriadna udalosť, výskum a vývoj, čiastková zmluva a najmä zvýhodnená cena, keď si mnohí obstarávatelia rozhodnú, že 10-percentná zľava stačí na nákup auta rokovacím konaním bez zverejnenia. Ale prečo vylúčiť súťaž? Prečo vylúčiť to, že iný dodávateľ by ponúkol napríklad auto, tak ako urobili krajské školské úrady alebo Trenčiansky samosprávny kraj, prečo vylúčiť, že iný dodávateľ by neposkytol podmienky lepšie, lepšiu cenu, lepšie servisné záruky.

    Všetky tieto dôvody nás viedli k tomu, aby sme predložili novelu zákona o verejnom obstarávaní, aby sme čo v najkratšom čase vyriešili tento problém alebo ho aspoň riadne, poriadne čo v najväčšej miere obmedzili. Preto verím, že každá pani poslankyňa, každý pán poslanec, ktorý má a je jeho cieľom čo v najväčšej miere zvýšiť transparentnosť aj v tejto oblasti spoločenského života a ktorý čo v najväčšej miere sa snaží o zníženie korupcie v každej oblasti spoločenského života, tento poslanecký návrh zákona podporí. Ďakujem spolupredkladateľom za spoluprácu.

    Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Janišovi, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnú radu informoval o stanovisku výboru k návrhu pána poslanca Madeja. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil ako spoločného spravodajcu k predkladanému poslaneckému návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní (tlač 998).

    V súlade s rokovacím poriadkom podávam informatívnu správu v prvom čítaní a súčasne konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ten účel bol aj pánom predkladateľom tu dosť podrobne zdôvodnený.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby po rozprave bol návrh zákona odporučený prerokovať v druhom čítaní. A súčasne odporúčam, aby ho prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gesčný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Súčasne odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výboroch do 10. marca a v gestorskom výbore do 11. marca tohto roku.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Tóthová, Vážny, Janiš. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte, aby som k tomuto stručnému legislatívnemu návrhu mala aj stručné vystúpenie.

    Osobne legislatívny návrh považujem za dobrý, účelný a pre prax prínosný, preto som aj podpísaná ako spoluautorka tohto legislatívneho návrhu. Podstata rokovacieho konania, ktorá je upravená zákonom č. 523/2003 v znení neskorších predpisov, sa nemení týmto legislatívnym návrhom. Podstata ostáva zachovaná. Čo je nové, je písomná oznamovacia povinnosť, a to pri jednom spôsobe verejného obstarávania, a to rokovacom konaní bez zverejnenia. Podstata písomnej oznamovacej povinnosti je v tom, že v určitej lehote pred uskutočnením tejto formy je povinnosť písomne oznámiť skutočnosti, ktoré zákonodarca priamo taxatívne uvádza v predloženom legislatívnom návrhu.

    Keďže sa týmto legislatívnym návrhom ustanovuje právna povinnosť, je dobrým zvykom legislatívnej techniky, aby v prípade nesplnenia zákonom stanovenej povinnosti bola určená aj sankcia. Predkladatelia si túto legislatívnu povinnosť plnili tak, že v § 123 ods. 1 dopĺňajú ustanovenie znenia, ktoré vlastne dáva podklad na určenie sankcie, ak si niekto nesplní spomínanú oznamovaciu povinnosť, uložiť mu sankciu v sume 500-tisíc korún slovenských.

    Vážené dámy, vážení páni, predložený legislatívny návrh má sprehľadniť, stransparentniť verejné obstarávanie, teda jednu formu, a to rokovacie konanie. Ďalej má prevenčný účinok. A ja si myslím, prevenčný účinok najmä vo vzťahu ku korupcii, ktorú všetci považujeme za spoločensky neželateľnú skutočnosť. Osobne tento legislatívny návrh podporím a uchádzame sa aj o vašu podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, veľmi stručne takisto sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona.

    Musím skonštatovať k filozofii zákona to, že podstata sa mení, teda to namietam voči pani poslankyni. Podstata sa mení veľmi dôrazne v tom, že tá zodpovednosť sčasti prechádza na úrad. Samozrejme, že zodpovednosť zostáva na obstarávateľovi, ale ako je už na Slovensku zvykom, veľmi rád sa z toho každý obstarávateľ vykrúti a bude žiadať úrad a úrad sčasti zahltíme. Ale verím tomu, že len v nejakých počiatočných fázach. A zároveň predchádzajúci súhlas úradu bude znamenať aj tu nejakú žiadanú bariéru k tomu, aby sa menej uplatňovala táto neštandardná metóda výberového konania. Čiže podstata sa mení v časti v tom, že jednoducho to schvaľovanie úradom vopred je veľmi významný krok.

    Chcem skonštatovať aj to, že pred rokom alebo pred rokom a pol, keď sme schvaľovali súčasné platné znenie zákona verejného obstarávania, som ja osobne dal pozmeňujúci návrh zhruba tohto istého znenia a vyvolalo to pomerne veľký rozruch v sále. A pán podpredseda Mikloš prišiel vtedy za mnou do lavice, si to pamätám, a na to mi dal námietku, že dobre, keď som namietal, že jednoducho sú korumpovaní jednotliví obstarávatelia, ktorých je na tisícky na Slovensku, tak jeho odpoveď bola tá, že no dobre, ale takouto zmenou bude korumpovaný Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý bude schvaľovať použitie jednotlivých metód, čo som sa vtedy nad tým pousmial a smejem sa nad tým ďalej. Pretože toto nemôže byť argument na to, aby sme obmedzili túto neštandardnú metódu verejného obstarávania.

    Chcem zdôrazniť aj to, že nepodpísal som tento návrh zákona, pretože si myslím, že treba nám riešiť koncepčnejšie celý tento problém verejného obstarávania a treba nám celý zákon prekopať a preorať tak, aby ozaj bol lepší, účinnejší a mal všetky náležitosti, ktoré má mať. A, samozrejme, máme aj v našom výbore pravidelné stretnutia s úradom, kde tieto problémy chceme riešiť. A je zhruba prísľub aj úradu, aj predkladateľa, že do konca roku 2005 by mala byť takáto novela, ktorá bude veľká novela, na svete. A preto som to nepodpísal, lebo si myslím, že koncepčnejšie pristupujeme k veci. Ale za veľa týchto vecí, a preto aj vznikla táto novela zákona, že za veľa vecí si môže sám úrad tým, že nevyužíval svoje kompetencie z kontroly, ktoré mu súčasný zákon dáva, tým, že neukladal aj tie pokuty za porušenie zákona tak, ako by mal ukladať. A, samozrejme, tým, že neriešil prahové hodnoty, zvýšenie prahových hodnôt pre obstarávanie tak, ako sme mu navrhovali. A teraz úrad už hovorí, že my by sme to radi všetko urobili. My aj budeme vykonávať kontroly a toto nám naruší celý systém práce.

    Ale jednoducho si myslím, že ambícia tejto novely zákona je správna a ja osobne ho podporím, hoci to nie je koncepčné riešenie. Na koncepčné riešenie si počkáme celý rok, ale budem len rád a žiadam vás o to, aby ste ho podporili aj vy. A jednoducho ako taký medzistupeň k tomu koncepčnému riešeniu vás žiadam o jeho podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pri schvaľovaní súčasne platného zákona alebo súčasne platnej novely zákona o verejnom obstarávaní boli v našom výbore pre hospodárstvo a privatizáciu ako v gesčnom výbore už aj vtedy vznesené určité, by som povedal, nechcem povedať, že námietky, ale to, že prijatím tejto novely, ktorá aproximovala náš zákon s právom Európskej únie, sa zákon o verejnom obstarávaní stal v praxi troška ťažšie používateľný. Má veľmi veľa takých všeobecných výrazov, ktoré sa dávajú vykladať rôznym spôsobom. A už tam sme my vzniesli požiadavku na Úrad pre verejné obstarávanie, aby sa zaoberal novým zákonom alebo veľmi veľkou novelou zákona o verejnom obstarávaní, aby tento zákon bol jednoduchší, jednoznačnejší, s čo najmenším počtom všeobecných formulácií, ktoré by si obstarávateľ alebo uchádzač mohli vysvetľovať po svojom a tým pádom zahlcovať Úrad pre verejné obstarávanie rôznymi námietkami v priebehu celého procesu obstarávania.

    Takto pripravovaná novela tohto veľkého zákona obsahuje aj riešenie § 52, čo rieši vaša novela, to je riešenie rokovacieho konania bez zverejnenia. Riešia ho veľmi striktne a veľmi jednoducho, aby sa táto metóda verejného obstarávania používala v čo najmenšom počte, aby sa používal iba v tých prípadoch, keď ozaj nastane havária a tá časová tieseň je tam úplne ináč formulovaná, ako v súčasnosti je.

    My sme sa priklonili k tomu, že toto je systémový krok. Návrh novely zákona je taký nesystémový prístup riešenia novely tohto zákona a tohto obstarávania, prišiel trošku ako v predstihu vzhľadom na to, že tento nový zákon to rieši. Tento nový zákon rieši trebárs aj napríklad obstarávacie agentúry, to je odpojenie obstarávateľa od zamestnaneckého pomeru. A ďalšie, ďalšie veci. Predpokladám, že do legislatívneho procesu bude táto novela zaradená pravdepodobne v apríli tohto roku. Do legislatívneho procesu, do pripomienkovacieho konania. Očakávame všetci od nej, že bude jednoduchšia, transparentnejšia pre obstarávateľa aj pre uchádzača, aby sme sa vyhýbali rôznym podozreniam, aby sme sa vyhýbali, už v zákone zamedzovali určité iné alebo neštandardné postupy verejného obstarávania.

    Ďakujem, pán predseda, za slovo.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, určite niet pochýb, že s procesom verejného obstarávania niečo musíme robiť. A ja osobne ako aj predkladatelia trváme na tom, keďže nová veľká pripravovaná novela má byť účinná od 1. januára 2006, prejde ešte veľa času a v procese verejného obstarávania sa vynaložia desiatky miliárd korún, dostatočné množstvo na to, aby sa parlament zaoberal možnosťou stransparentniť verejné obstarávanie už tento rok.

    Predpokladaná účinnosť poslaneckej novely zákona by mala byť okolo marca tohto roku. To znamená, ak na tento rok predpokladáme 40 mld. korún, ktoré budú vyčlenené v oblasti alebo pripravované na vynaloženie prostredníctvom metódy rokovacieho konania bez zverejnenia, osobne si myslím, že to sú také veľké finančné prostriedky dostatočné na to, aby sme sa aj my pokúsili teraz aj na tento rok stransparentniť proces verejného obstarávania. Toto je najmä dôvod, prečo sa predkladatelia rozhodli predložiť túto novelu. Navyše nie je ešte isté, ako sa Úrad pre verejné obstarávanie k tomuto postaví. Máme možno aj negatívnejšie skúsenosti s rokovaním, a práve preto si myslím, že Národná rada by mala dať jasne najavo, ako sa postaví k otázke stransparentnenia v oblasti verejného obstarávania tak, aby aj zákon účinný od 1. 1. 2006 túto úpravu mal. Pretože hrozí, že do veľkej novely sa takéto sprísnenie doslova rozdávania priamych zákaziek nedostane, preto sa skupina poslancov rozhodla do parlamentu predložiť úpravu, ktorá by už teraz presadila tento zámer.

    Pevne verím, že Národná rada odporučí a schváli a posunie návrh zákona do druhého čítania, kde budeme môcť naozaj diskutovať o ďalších zmenách, ktoré povedú k zlepšeniu aj tejto spoločenskej oblasti. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi, spravodajcovi.

    A poprosím pána poslanca Jarjabka, aby z poverenia skupiny poslancov uviedol a odôvodnil v Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, ktorý prerokúvame ako jubilejnú parlamentnú tlač 1000.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, tlač 1000.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predpokladám, že keď je to jubilejná tlač, tak určite tá jubilejná tlač vôbec nebudeme mať problémy s nejakým prejdeným do nejakého druhého čítania. Čiže vlastne to je len úplne formálne. Berte to takto. No a teraz vážne, ak dovolíte.

    Skupina poslancov, okrem mňa pán poslanec Čaplovič, pán poslanec Lintner a pani poslankyňa Martináková, sme sa dohodli, že dáme novelu zákona o Slovenskej televízii v zmysle veľmi jednoduchom na prvý pohľad a v skutočnosti ide o veľmi vážny problém, ktorý sa pertraktuje v tejto spoločnosti a zvlášť v tomto zaujímavom mediálnom prostredí verejnoprávno-komerčnom a komerčno-verejnoprávnom, kde pojem verejnoprávnosti nie je celkom definovaný, resp. ťažko definovateľný, resp. každý pod týmto pojmom si skutočne predstavuje niečo iné. A na túto problematiku vzhľadom na to, že ako keby existoval niekoľkoraký výklad a tá konsenzuálna dohoda bola v nedohľadne, dovolili sme si dať § 8, kde do pôsobnosti Rady Slovenskej televízie zavádzame nový odsek e) v znení: „e) Rada Slovenskej televízie definuje minimálne raz ročne priority verejného záujmu ako východisko pre rozpracovanie konkrétnej koncepcie programovej služby.“

    Prečo Rada Slovenskej televízie? Nuž preto, lebo sa nám zdá, že tento orgán, ktorý je v takej súčinnosti zo zákona s riaditeľom Slovenskej televízie, že vlastne zároveň by mal byť aj kontrolným orgánom a mal by byť akceptovateľný v tomto prípade riaditeľom Slovenskej televízie a vlastne po takomto znení už by nemala byť diferencia ponímania pojmu verejnoprávnosti ani pojmu verejnej služby. To znamená, keď rada minimálne raz ročne definuje priority verejného záujmu, dostane sa do situácie, že tieto priority verejného záujmu bude môcť aj kontrolovať z hľadiska ich plnenia verejnoprávnou Slovenskou televíziou a na základe plnenia a vyhodnotenia bude môcť prijímať také dokumenty a návrhy, ako je napríklad pojem verejnoprávnosti a na základe toho programovú štruktúru, typovú vysielaciu štruktúru, ktorú musí každoročne zo zákona prijímať. Toto je istá pomôcka pre to, aby Rada Slovenskej televízie to jednoducho mala jednoduchšie a tým pádom aby aj riaditeľ Slovenskej televízie mohol čierno-bielo plniť túto definíciu.

    Nebudem zdôvodnenia čítať. Dôvodovú správu máte na stole. Ale skutočne ide iba o to, aby sa v tomto prípade z hľadiska verejnoprávnej Slovenskej televízie zjednodušil výklad. A podľa tohto návrhu zákona jednoznačne za tento výklad z hľadiska verejnoprávnej Slovenskej televízie bude zodpovedná Rada Slovenskej televízie. čiže preto by som vás veľmi pekne poprosil, aby ste túto novelu zákona o Slovenskej televízii aj takto prijali. Nie je to novela proti nikomu. Je to novela, ktorá je absolútne antipolitická, je to novela, ktorá len definuje istý predmet spoločenského záujmu a robí konkrétneho zodpovedného. A tým konkrétnym zodpovedným z hľadiska tejto novely zákona o Slovenskej televízii by mala byť Rada Slovenskej televízie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov, pán poslanec.

    A požiadam teraz pána poslanca Galbavého, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá Národnú radu informoval o stanovisku výboru k návrhu poslancov na vydanie zákona o Slovenskej televízii. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000), v prvom čítaní.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 10. januára 2005 č. 1005 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu o návrhu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. januára 2005 č. 1005 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, zatiaľ som skončil.

  • Skončite, pán poslanec, a sadnite si na miesto spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Čaploviča. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v predkladanom návrhu odzneli tu už názory predkladateľa, jedného z predkladateľov pána kolegu Jarjabka, ja by som si dovolil povedať niekoľko viet, nie ako je ten známy dokument pred rokom 1989, k problematike verejnoprávnosti a osobnejšie podporiť tento návrh novely zákona.

    V poslednom čase často skloňujeme pojem verejnoprávnosti Slovenskej televízie. Príčinou sú naše pochybnosti, ako si Slovenská televízia svojím celkovým programovým zameraním, najmä na 1. programe, to podčiarkujem, ale aj niektorými jednotlivosťami, ako bolo neodvysielanie štátnej hymny alebo stiahnutie avizovaného dokumentárneho filmu z vysielania, či nevysielanie priamych prenosov z udeľovania štátnych vyznamenaní a slávnostného novoročného koncertu Slovenskej filharmónie, plní úlohy verejnej služby. Je šokujúce, ak občanom nášho štátu nepredstaví v priamom prenose, napríklad na 2. programe, osobnosti, ktorým bolo udelené vysoké štátne vyznamenanie, či nesprostredkuje prenos z koncertu. Tí, ktorí tam boli, vedia veľmi dobre, ktorý by bol nesporne veľkým zážitkom aj pre mnohých občanov Slovenskej republiky. Netreba vyčerpávať veľkú časť finančných zdrojov na Superstar, ktorá bola, žiaľ, hlavným silvestrovským programom, nielen na Silvestra, ale aj v nedeľu predpoludní na Nový rok takisto v opakovanom prevedení.

    Myslím si, že Slovensko by malo viacej poznať také osobnosti, ako je napríklad prof. Michal Novák, ktorý sa zapojil cez významné špičkové medzinárodné laboratóriá do boja proti BSE, či je to Cambridge, či sú to talianske laboratóriá, ktorý rieši problematiku Alzheimerovej choroby. Alebo prof. Bužek, ktorý je jeden zo špičkových svetových vedcov, ktorý sa zaoberá oblasťou fyzikálnej optiky, ktorý prednáša po celom svete a je zapojený do viacerých projektov a programov, ktoré pomáhajú riešiť problémy v tejto oblasti nielen pre nás Slovákov, ale pre celý svet. A skôr pozná rôzne kikiríkajúcich skútrov a, žiaľ, to je tá Superstar, nuž, a toto je, myslím si, závažná vec, o ktorej by sme mali diskutovať a ktorá by mala byť nejakým spôsobom nie definovaná, ale v našej Rade Slovenskej televízii aj jasne vysvetlená.

    V rámci existujúcej diskusie, chvalabohu, že je, sa opäť zdá, alebo sa to aj podsúva, že verejnoprávna televízia je čosi nejasné, čo nevieme uchopiť a čo azda asi vôbec neexistuje. Našťastie máme príklady zo zahraničia, že verejnoprávne televízie nielen fungujú, ale majú svoj zmysel a veľký význam, keď si dokážu uspokojivo plniť svoje úlohy, pre ktoré si ich spoločnosť zriadila a platí. Napríklad, ako dokážu robiť svoj program smerujúci k upevňovaniu národnej identity, vlastenectva, rozvoja vzdelávania a kultúry, najmä tej pôvodnej, ktorá nás môže reprezentovať v zjednocujúcej Európe, konkrétne po našom vstupe do Európskej únie. Napríklad tak, ako ORF v Rakúsku sa pričinila o to, že dnes sa občania tohto štátu, tejto alpskej republiky, ako uviedol v nedávnom publikovanom článku Vladimír Draxler, „napospol cítia byť príslušníkmi svojbytného rakúskeho národa“. Tieto prístupy neznamenajú jednostranné zvelebovanie národa, štátu, osobnosti vedy, kultúry, športu, ale vedú k tomu, aby si občania vážili múdrych, schopných, nadaných a kultúrnych ľudí a ich skvelé skutky, ktoré obohatili nielen našu Slovenskú republiku, ale celý svet. Teda nepoznajú len úspešných či neúspešných účastníkov, znovu opakujem, napríklad terajšej Superstar. Znamená to aj, že pracovníci ORF vidia svet rakúskymi očami, tak ako pracovníci kanadskej rozhlasovej a televíznej spoločnosti kanadskými a BBC britskými očami. Nekopírujú, ale svoj pohľad prezentujú toho národa, resp. tých ľudí, ktorí prezentujú svoj pohľad na svet, na svoje problémy, ktoré riešia.

    Ľudia, ktorí sa okamžite dožadujú jasnej, vyčerpávajúcej a nemennej definície verejnoprávnosti, neuvažujú celkom správne. Tá diskusia už beží aj v našom denníku SME. Boli tam odpublikované niektoré príspevky a myslím si, že aj z tohto hľadiska treba ešte teraz na to zareagovať. Dôležitejšie ako definícia je jej pochopenie. A pochopiť povahu verejnoprávnej televízie sa nedá bez poznania príčin jej vzniku a predovšetkým bez uvedomenia si vplyvu médií na spoločnosť so špeciálnym zreteľom na charakter a možnosti súkromných elektronických médií. Myšlienka verejnej služby v oblasti elektronických médií vznikla v minulom storočí vo Veľkej Británii, a to z obavy, aby sa vtedajšie jediné rozhlasové vysielanie nestalo vysielaním jedného názoru, a teda nevytváralo možnosť manipulovať verejnosť. Vznikom a rozvojom komerčných médií sa možnosti manipulácie alebo preferovania skupinových záujmov ešte rozšírili. Poznáme to aj na Slovensku vo vzťahu k Markíze.

    Prax ukazuje, že komerčné médiá, ktoré majú nielen súkromných vlastníkov, ale život im dávajú v podobe príjmov z reklamy najväčší inzerenti, vždy viac či menej, priamo alebo nepriamo smerujú k záujmom svojich majiteľov, skrytých či odkrytých, a najväčších zadávateľov reklamy. Komerčné médiá tiež nie sú schopné z podstaty svojho hlavného cieľa, čiže tvorby zisku, uspokojiť tie kultúrne, vzdelávacie, národné a menšinové potreby, ktoré neprinášajú masovú sledovanosť.

    Toto sú teda dostatočné dôvody na to, aby sa stali pre demokratickú, pluralitnú spoločnosť žiaducimi práve v našej spoločnosti verejnoprávne médiá. Tieto by mali vo vysielaní sprostredkúvať nestranný a rovnocenný dialóg všetkých relevantných názorov, kontrolovať verejných činiteľov aj predstaviteľov skupinových záujmov, tvoriť kvalitnú rozmanitú programovú ponuku, podporovať svojím vysielaním národnú identitu a presadzovať národnoštátne záujmy.

    Mohol by som, samozrejme, menovať aj ďalšie atribúty verejnoprávnosti. Ich dôležitosť a váha sa však mení v čase a priestore podľa potrieb a stavu spoločnosti. Nemenné a kľúčové zostávajú dva princípy: financovanie prostredníctvom verejnosti a také kreovanie orgánov, ktoré zabezpečia dohľad verejnosti a nezávislosti manažmentu a programu od politických strán a konkurenčných vzťahov v hospodárskej oblasti.

    Pri hodnotení verejnoprávnosti Slovenskej televízie treba mať vždy na mysli, že verejnoprávnosť nie je len suchou aplikáciou zákona, ale – to podčiarkujem – aj odrazom istej kultúry a stavu spoločnosti, ako na tieto problémy spoločnosť reaguje. V tomto zmysle ide o proces približovania sa k ideálu. Ani BBC nebola od prvého okamihu tou BBC, rovnako ORF a iné pre nás príkladné elektronické médiá. Chcem zdôrazniť, dodnes v pravidelných periódach obnovujú svoju chartu a dohodu, napríklad konkrétne medzi BBC a vládou Veľkej Británie. O niečo podobné ide aj nám.

    Aj my, ak sa nemáme neustále utápať v subjektívnych hádkach, potrebujeme okrem zákona, ktorý definuje všeobecné princípy, ako na to upozornil kolega Jarjabek, a dlhodobé poslanie STV, definovať aktuálne úlohy a kritériá, ktoré budú odrážať potreby verejnosti a budú záväzné pre manažment televízie. Logicky je to Rada Slovenskej televízie ako nezávislý kontrolný orgán, ktorému má byť prisúdená táto úloha, hoci doteraz sa rada príliš aktívne pri hodnotení úrovne verejnoprávnosti STV neprejavovala.

    Novelizácia zákona, ktorá do pôsobnosti Rady STV vloží povinnosť definovať raz ročne priority verejného záujmu ako východisko na rozpracovanie konkrétnej koncepcie programovej služby, však pštrosiu politiku rady nepochybne zásadne zmení. Členovia rady sa totiž budú musieť zhodnúť na tom, čo verejnosť v danej chvíli od Slovenskej televízie očakáva a na základe takejto zhody sformovať aktuálne priority verejnej služby. A potom spätne budú môcť aj oni, aj celá verejnosť objektívnejšie možno posúdiť mieru dosahovanej verejnoprávnosti Slovenskej televízie v zmysle napĺňania týchto kritérií.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem písomnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Nie. Končím rozpravu. Pán poslanec navrhovateľ? Pán spravodajca? Nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave. Nech sa páči. Nemáte k čomu. Prosím. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať rokovaním o

    vládnom návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorý prerokúvame ako tlač 986.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister pôdohospodárstva Simon. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podmienky pestovania viniča hroznorodého a výroby a uvádzania na trh vína pripraveného z hrozna. Pestovaniu viniča hroznorodého a uvádzania vína na trh je v legislatíve Európskej únie venovaná veľká pozornosť. Jeho úprava je uvedená v 14 nariadeniach Rady a Komisie. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie bol podmienený aj zmenou našej legislatívy upravujúcej vinohradníctvo a vinárstvo tak, aby plne rešpektoval legislatívu Európskej únie.

    Návrh zákona sleduje trvalé zachovanie vinohradov a výroby vín ako súčasti prírodného, kultúrneho a historického dedičstva nášho štátu. Preto stanovuje prísne podmienky na vysádzanie viniča a určuje, ktoré pozemky možno využívať len ako vinohrady. Osobitnú pozornosť venuje návrh zákona vinohradníckej oblasti tokajskej na výrobu tokajských vín. Určovanie hlavných úloh v oblasti vinohradníctva a vinárstva a sleduje ich plnenie, navrhuje zákon zveriť orgánom štátneho dozoru, ktorými sú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ústredný, kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Rozdelenie ich úloh je navrhnuté tak, aby bolo zabezpečené plnenie podmienok pestovania viniča hroznorodého a výroby vína z neho.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem vám za pozornosť. Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Maxona, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu vlády na vydanie zákona o vinohradníctve a vinárstve. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 291 z 19. januára 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s ústavou, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet a o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. V prílohe vládneho návrhu zákona sú uvedené: vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o vinohradníckej oblasti Tokaj, návrh vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o vinohradníctve a vinárstve, a návrh vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o podrobnostiach a podmienkach poskytovania výsadbových práv a ktorou sa vykonávajú niektoré ďalšie ustanovenia o vinohradníctve a vinárstve. Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii vyplývajú z Prístupovej zmluvy, najmä z aktu o podmienkach pristúpenia.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. decembra potom odporúčame, aby tento návrh prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčať budem, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. marca a gestorský do 11. marca 2005.

    Vážený pán predseda Národnej rady, skončil som a prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem, pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pán predseda a spoločný spravodajca. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už avizoval, aj v súlade s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo sme toho názoru, že tento vládny návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve posúva legislatívu v oblasti pestovania viniča, teda hrozna a produkcie vína, kvalitatívne na vyššiu úroveň. Rovnako objektívne konštatujeme, že zosúlaďuje právny poriadok Slovenskej republiky s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev. Predpokladám teda, že tým niektorým technickolegislatívnym problémom sa bude venovať pôdohospodársky výbor ako gestorský výbor a som presvedčený, že v rozhodujúcej časti tých...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... v rozhodujúcej časti tých návrhov nájdeme spoločnú dohodu a porozumenie aj s predkladateľom zastúpeným ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi však z tej formálnej stránky trošku vyjadriť istú mieru počudovania zo skutočnosti, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe vo všeobecnej časti. V bode 7 sa uvádza, že „experti pri príprave návrhu tohto právneho predpisu neboli prizvaní“. Len na objasnenie, neviem, či ide o principiálnu alebo vážnu nepresnosť. Treba uviesť, že na Slovensku pôsobia dve záujmové združenia v tejto oblasti a ony boli účastníkmi pripomienkového konania a zúčastnili sa veľmi aktívne tohto procesu. A myslím si, že do istej miery aj ovplyvnili tento výsledný produkt, ktorý dnes máme na stole. Ak samosprávne inštitúcie nepovažujeme za expertov, tak toto konštatovanie je podľa môjho názoru správne. Na druhej strane som však presvedčený, že na Slovensku máme niekoľko významných osobností, ktoré pôsobia v oblasti vinohradníctva a vinárstva a sú veľmi kvalifikovanými osobnosťami aj v oblasti legislatívy. Myslím si, že títo ľudia mali byť podľa môjho názoru účastníkmi pripomienkového konania alebo mali byť konzultantmi pre ministerstvo pôdohospodárstva v tejto oblasti.

    Dovoľte mi, dámy a páni, z toho formálneho hľadiska ešte upozorniť na dve také oblasti, ktorým sa potom budeme, samozrejme, venovať v druhom čítaní či už na pôdohospodárskom výbore a predpokladám, že sa potom budeme uchádzať aj o vašu priazeň v druhom čítaní na pléne Národnej rady.

    Principiálne v tomto zákone nesúhlasíme, že ministerstvo zriaďuje Tokajskú správnu komisiu. Táto Tokajská správna komisia by mala byť tvorená zástupcami ÚKSÚP-u, Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy a zástupcom Tokajského združenia. Okrem toho teda, že Tokajské združenie nie je v zákone upravené, nie je zrejmé, kto sú jeho členovia a aké má kompetencie a aké bude jeho postavenie. Ale odmietame aj dôvod, prečo sa touto právnou normou zriaďuje Tokajská správna komisia. V zákone sa uvádza, že preberáme výmeru platnú alebo preberáme výmeru, ktorá je explicitne uvedená v doteraz platnom zákone, ale súčastne sa zriaďuje táto Tokajská správna komisia, aby urobila prehodnotenie a zatriedenie honov. Ja som presvedčený, že právny poriadok Slovenskej republiky má pôsobiť dvoma smermi: prvý, že zosúlaďuje právo Európskej únie s právom Slovenskej republiky, a druhý, že zabezpečuje dobré postavenie, alebo teda minimálne výhodné postavenie pre slovenských producentov alebo slovenských podnikateľov – to je jedno, či už je to v agrobiznise alebo v iných oblastiach.

    Dámy a páni, veľmi krátko, v čom je spor a budeme o tom možno obšírnejšie hovoriť v druhom čítaní. Nebudem možno používať presné čísla. V súčasnom období je výmera tokajských viníc na Slovensku podľa súčasne platného zákona niekde okolo 911, 912, možno 913 hektárov. Popritom existuje medzirezortná zmluva medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom poľnohospodárstva Maďarskej republiky, kde sa naznačuje, že Slovenská republika by mala ísť na výmeru približne niekde okolo 385 hektárov. Považujeme takéto riešenie za neakceptovateľné a sme presvedčení, že tie hony, ktoré v predchádzajúcom období alebo v tomto období sú deklarované ako hony vhodné na výrobu tokajského vína, zodpovedajú tým najprísnejším kritériám a nevidíme vôbec dôvod na to, aby existovala nejaká Tokajská správna komisia, ktorá by realizovala zatriedenie honov s tou ambíciou, aby sa táto výmera znížila.

    K tomuto problému, dámy a páni, mi dovoľte ešte povedať jednu principiálnu vec. Pán minister na jednej strane má argument, prečo by takýto stav chcel dosiahnuť, a tvrdí, že pokiaľ dospejeme k dohode s Maďarskou republikou, tak ako keby sme definitívne stabilizovali diskusiu o producentoch tokajského vína v tom smere, že definitívne skončia označovaním vína „tokajské“ Francúzi a definitívne teda skončí ambícia Talianov realizovať takúto produkciu. Chcel by som teda skonštatovať, že tieto veci sú obsiahnuté v Prístupovej zmluve a Slovenská republika má v európskych inštitúciách ochrannú známku. Je tam teda ochranná známka a na tej ochrannej známke je uvedené, že tokajské víno vyrobené v slovenskej vinohradníckej tokajskej oblasti. Tento zákon to posúva do takej pozície, že by bola len jedna tokajská oblasť. Na strane pána ministra je zase argument, že tým by sme dokázali eliminovať aj Francúzov, aj Talianov. Ja si myslím, že toto naše snaženie nie je opodstatnené, pretože v Prístupovej zmluve tieto veci sú veľmi jasne a zrozumiteľne uvedené. A nepovažujeme za dobré, aby sa takýmto spôsobom postupovalo.

    Dámy a páni, z hľadiska filozofie zákona ešte jedna pripomienka a podľa môjho názoru mimoriadne vážna. Ak dnes hovoríme, že máme výmeru tokajských nie viníc, ale máme výmeru poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vhodná na produkciu tokajského vína, presahujúcej 900 hektárov, tak zásadný rozdiel medzi evidenciou týchto tokajských vhodných pôd medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou spočíva v tomto konkrétnom fakte. Dámy a páni, my máme všetky vinice tokajskej vinohradníckej oblasti zatriedené podľa parcelných čísiel a honov. To znamená, že súčasne platný zákon má prílohu a v tejto prílohe sú presne uvedené parcely, teda hony a parcely, na ktorých môžeme produkovať tokajské vína. Maďari alebo Maďarská republika, pardon, má tokajskú vinohradnícku oblasť ohraničenú katastrálnymi územiami. To znamená, že ak – a myslím si, že v tých katastrálnych územiach sa tiež v nedávnom období robili isté zmeny a tých katastrálnych území je 21 alebo 22. Ale v čom je teda principiálny rozdiel? Principiálny rozdiel je ten, že ak teda katastrálne územie na Slovensku, kde sú vhodné podmienky na produkciu tokajského vína, katastrálne územie ako také môže mať výmeru 5 000, ale podľa platného zákona parcely vhodné na produkciu tokajského vína majú výmeru 50, 60 alebo 70 hektárov. Ale v Maďarskej republike je za tokajskú vinohradnícku oblasť, ešte raz opakujem, vyhlásené celé katastrálne územie. Ja som toto tu už raz na pôde Národnej rady Slovenskej republiky povedal, teoreticky sa môže stať, že tam, kde je dnes ihrisko v Maďarskej republike, tak v budúcnosti môže byť aj vinohrad na produkciu tokajského vína.

    Takže, dámy a páni, to sú z hľadiska filozofie naše zatiaľ alebo teda moje zásadné výhrady. Chcel by som ešte skonštatovať, že si myslím a už avizujem, že budeme diskutovať aj – toto bola piata časť zákona – a budeme diskutovať vo výbore aj o šiestej časti a to je otázka štátneho odborného dozoru, ale tam, myslím si, nie sú nejaké zásadnejšie pripomienky. Len pre vašu informáciu, týmto zákonom sa súčasne ruší vinohradnícky výskumný ústav. Ja v tejto chvíli nejdem polemizovať o tom, či je to dobré riešenie, alebo je to zlé riešenie, resp. delimituje sa tento Výskumný ústav vinohradnícky na Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch. Vznikajú s tým isté problémy, vznikajú s tým problémy súvisiace so zatrieďovaním napríklad vín, čo je z hľadiska zákona povinný správny akt predovšetkým vo vzťahu k pestovateľom. Nespochybňujem, prosím, schopnosti a aj personálne predpoklady ÚKSÚP-u, kde by táto činnosť mala prejsť, ale súčasne konštatujem, že v súčasnom období ÚKSÚP personálne nie je schopný túto činnosť vykonávať na primeranej profesionálnej úrovni a tak, ako tento zákon vyžaduje. A súčasne musím skonštatovať, že ak by táto kompetencia mala na ÚKSÚP prejsť, tak bude tam potrebné investovať istú časť finančných prostriedkov a súčasne v tej doložke tento zákon nepočíta so žiadnymi dosahmi na štátny rozpočet. Takže to je taká druhá koncepčná výhrada, ktorú máme, ale predpokladám, že v diskusii dôjdeme v tejto oblasti k zhode.

    Summa summarum za jeden z tých najvážnejších problémov naozaj považujeme tú záležitosť, ktorá je predmetom piatej časti zákona a je to definovanie tokajskej vinohradníckej oblasti a tam sa naozaj chcem v tom druhom čítaní obrátiť na plénum Národnej rady, aby sme postupovali tak, aby slovenskí producenti tokajského vína neboli poškodení a aby mali minimálne také podnikateľské prostredie, ako majú kolegovia v Maďarskej republike. Nehovoriac o tom, že tá výmera slovenskej tokajskej vinohradníckej oblasti s tokajskou vinohradníckou oblasťou v Maďarsku je neporovnateľná.

    A ešte vopred avizujem, že budeme mať ambíciu odstrániť niektoré podľa nášho názoru zbytočné administratívne úkony, ktoré sú v tomto zákone navrhované a ktoré by mohli skomplikovať situáciu z hľadiska administratívnej náročnosti pre našich pestovateľov a výrobcov vína. Samozrejme, dotkneme sa len tých, ktoré sú nad štandard Európskej únie, pretože naozaj nepovažujeme za vhodné, aby sme zavádzali niektoré prvky do nášho právneho poriadku, ktoré presahujú požiadavky v Prístupovej zmluve a prekračujú právny poriadok Európskej únie.

    Dámy a páni, aby som nebol len kriticky, tak treba skonštatovať to, čo som povedal na záver, že nie je potrebné ísť do, by som povedal, do takého radikálneho riešenia, že by sme skonštatovali, že treba vrátiť tento zákon predkladateľovi na dopracovanie. Som presvedčený, že sme schopní tento zákon v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, v spolupráci so záujmovými združeniami pôsobiacimi v tejto oblasti a v spolupráci s odborníkmi dopracovať tak, aby sme v tejto oblasti podpory vinohradníctva a vinárstva mali dobrú legislatívu, predovšetkým slúžiacu k podpore našich podnikateľov a slúžiacu k podpore ďalšieho rastu kvality produkcie slovenských vín.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu sa skončenú. Pán minister sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána spravodajcu.

    Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda výboru sa vyjadril k zákonu o vinohradníctve, viem, že táto oblasť je veľmi impozantná a zaujímavá, rád by som sa len dotkol niektorých tých oblastí.

    V dôvodovej správe bod 7 Experti, je to otázka skutočne interpretovania, či odborové zväzy sú experti, alebo nie sú experti, pretože spolupracovali, alebo záujmové združenia, a či majú v tejto oblasti znalcov. My sme skutočne spolupracovali s nimi, pretože pokladáme potrebu takej vážnej legislatívy, ktorá aj v Európskej únii je riadená 14 nariadeniami, vytvoriť v takej podobe, aby to bolo skutočne možné v Slovenskej republike aj aplikovať, aj vykonať. Preto sme niekoľkokrát spolu komunikovali.

    Čo sa týka štátneho dozoru a zrušenia, resp. začlenenia Výskumného ústavu vinohradníckeho do Výskumného ústavu rastlinnej výroby a Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho na vysvetlenie, nebude to mať ekonomický dosah, pretože my v rozpočte máme počítané prostriedky na výskumný ústav. Výskumný ústav svojím rozčlenením do týchto dvoch subjektov bude mať rozčlenené aj adekvátne finančné prostriedky, to znamená, nebude to mať žiadny zvýšený finančný dosah. Tie prostriedky sú zabezpečené a tento krok robíme preto, aby sme prácu a administrovanie zjednodušili pre samotných vinohradníkov.

    K oblasti označovania tokaja a jeho zabezpečenia v Prístupovej zmluve. Ja by som chcel len podotknúť, mnohí si zamieňajú odrodovú ochranu s geografickou ochranou. Odrodová ochrana znie ako rizling vlašský, keby som to chcel uviesť, a môžu ho pestovať na Slovensku, v Maďarsku, Nemecku a v ostatných štátoch, kde sa dá hrozno pestovať, ale tokaj je viazaný k geografického označovaniu. Európska legislatíva neumožňuje, aby geografické označenie bolo na niekoľkých územiach, v niekoľkých oblastiach. Preto je potrebné vytvoriť jednotný región na báze rovnakej legislatívy a táto legislatíva je v súlade s legislatívou Európskej únie a v súlade, aby sme boli v súzvuku aj s maďarskou stranou, aby tie kvalitatívne označenia, zatriedenia boli rovnaké. Práve z toho dôvodu, aby sme mali jednotnú oblasť a jednotnú ochranu nám zabezpečovala Európska únia. Existuje snaženie Slovinska, Talianska, Francúzska, ale v poslednom období aj Austrálie pestovať a uvádzať na trh tokaj. Práve z toho dôvodu, aby sme nemali odrodovú ochranu, ale geografickú ochranu, a na svete nikto nemohol vyrábať tokaj, len na geografickom pôvodnom území, sme navrhli takýto systém. Ale som presvedčený, že v priebehu rokovania vo výbore Národnej rady, ako aj v druhom čítaní budeme môcť tieto, by som povedal, počiatočné rozdiely vyjednať a vzájomne si vysvetliť.

    Toľko len na okraj. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie. Už nie, pán poslanec, už je koniec rozpravy. Už sme skončili aj s faktickými, aj s rozpravou. V druhom čítaní potom, pán spoločný spravodajca. Prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o vinohradníctve.

    A poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh Trestného zákona,

    ktorý prerokúvame ako tlač 656 v druhom čítaní. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, trestná rekodifikácia je v poslednom štádiu legislatívneho prerokovania a je výsledkom niekoľkoročných snáh a práce rekodifikačnej komisie zloženej z mimoriadne erudovaných sudcov a prokurátorov.

    Základná filozofia trestného práva, ktoré je akýmsi ultima ratio v prípade protispoločenskej činnosti, je, že by mal Trestný zákon chrániť všetkých tých, ktorí rešpektujú naše právne predpisy, a prísne sankcionovať tých, ktorí ich porušujú. A v týchto dvoch líniách ide aj navrhnutá rekodifikácia trestného práva hmotného.

    Na jednej strane viac chránime poškodeného, rozširujeme okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, či ide o nutnú obranu alebo oprávnené použitie zbrane vo vlastnom obydlí. A na strane druhej pri najzávažnejšej trestnej činnosti, najmä pri tej, ktorá smeruje proti ľudskému životu a zdraviu, sprísňujeme trestné sankcie.

    Nový Trestný zákon však prináša aj mnohé nové inštitúty. Prináša aj alternatívne tresty pre tie menej závažné delikty, či ide o trest povinnej práce, trest domáceho väzenia alebo probačný dohľad. Takisto sa snažíme vo všeobecnej časti Trestného zákona užšie formulovať a nachádzať kritériá pre rozhodovanie o výške trestu, pre rozhodovanie o výške trestnej sadzby, aby rozhodovanie o treste v našom súdnictve bolo jednotnejšie, ako je to dosiaľ. Pretože jeden zo základných princípov právneho štátu je princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Nemalo by sa stávať, aby za obdobný delikt – zo stránky skutkovej aj právnej – súdy rôznych regiónov nášho štátu vynášali diametrálne odlišné rozhodnutia čo do výšky trestu. To rozhodne nenapĺňa ambície právneho štátu.

    Návrh nového Trestného zákona sprísňuje podmienky podmienečného prepustenia, znižuje vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov. Zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb, čo je nový inštitút, ktorý je predmetom veľkej polemiky a práve preto by som sa chcel ešte v úvodnom slove, určite aj po skončení rozpravy, vyjadriť k takým trom zrejme najkontroverznejším bodom spoločnej správy ústavnoprávneho výboru, ale aj celkovej diskusie, ktorá vo výboroch Národnej rady prebehla.

    Zdá sa, že jedným z najkontroverznejších inštitútov je práve otázka trestnej zodpovednosti právnických osôb. Aj včera bol deň, keď sa niektoré záujmové skupiny zaktivizovali a prišli už aj s novou argumentáciou, že ide o ochranu zamestnancov a minoritných akcionárov. To povedala Republiková únia zamestnávateľov, združujúca mimoriadne veľké obchodné spoločnosti, a Slovenská advokátska komora. Nedávno išiel v televízii film s názvom „Pozri, kto to hovorí“ a zdá sa mi, že snaha negovať trestnú zodpovednosť právnických osôb zo strany našich najväčších korporácií poukazom na ochranu práv zamestnancov, tak táto snaha nevyznieva príliš úprimne. Ale vyjadrím sa meritórne, a to je dôležité, k trestnej zodpovednosti právnických osôb.

    U nás sa problém vyvodzovania právnej zodpovednosti voči právnickým osobám riešil schvaľovaním množstva administratívnoprávnych aktov, ktoré mali za následok enormný nárast právnej regulácie. Tento vývoj bol príčinou nadmernej ingerencie štátu do spoločnosti, ktorá pretrváva, podľa mojej mienky, v niektorých oblastiach až dodnes. Je pravdou, že v našom trestnom práve dosiaľ bol pojem viny, a teda aj zavinenia, v trestnom práve spojený s morálnym odsúdením jednotlivca. Zdá sa však, že mimoriadne nebezpečné formy protispoločenských aktivít v nedávnej minulosti, ale aj v súčasnosti nás musia viesť k zamysleniu sa nad tým, či naše trestné právo adekvátne postihuje práve tieto formy protispoločenskej činnosti. Ide o hospodárske podvody, zneužívanie rôznych dotácií a subvencií, ale aj aktivity spojené s neoprávneným a škodlivým zásahom do životného prostredia.

    Vážnym dôvodom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je často nemožnosť ustáliť vinu konkrétnej fyzickej osobe. Najmä decentralizácia v hospodárskej sfére totiž vedie k tzv. organizovanej nezodpovednosti, t. j. k stavu, ktorý najmä z dôkazných dôvodov má za následok len veľmi ťažko konštruovateľnú zodpovednosť fyzickej osoby. Nedbanlivostné konanie viacerých osôb môže síce viesť k následku predpokladanom v Trestnom zákone, avšak vina jednotlivca v takomto prípade je často minimálna a nie je tiež celkom jednoznačne v príčinnej súvislosti s trestným činom. Navyše postihovanie fyzických osôb podľa trestnoprávnych noriem a právnických osôb podľa administratívnoprávnych noriem spôsobuje aj nerovné postavenie týchto subjektov práva pred zákonom.

    Vyjadril by som sa v tejto súvislosti aj k diskutovanej otázke, či naozaj sme viazaní našimi medzinárodnými záväzkami zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Európska únia na úrovni Rady ministrov prijala niekoľko právnych aktov, najmä smerníc a rámcových rozhodnutí, ktoré vyžadujú zabezpečenie sankčného postupu určitých konaní, správania aj vo vzťahu k právnickým osobám a vyžadujú aj, aby právnické osoby boli sankcionované určitými druhmi trestov. Spomeniem na účely ilustrácie Druhý protokol k Európskej zmluve o ochrane finančných záujmov a spomeniem katalóg v čl. 4 ods. 1 tohto dohovoru odporučených sankcií pre právnické osoby: zbavenie nároku na verejnú dávku a subvenciu, dočasné alebo trvalé vylúčenie z komerčných aktivít, súdny dohľad a likvidáciu právnickej osoby. Neviem si predstaviť, že by tieto formy sankcií mali byť zakotvené v inom právnom odvetví, ako je trestné právo.

    Musím povedať, že pri aproximácii nášho právneho poriadku s právom Európskych spoločenstiev v oblasti trestného práva jediná otázka, ktorá nebola vyriešená ku dňu vstupu, bolo práve zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Musím povedať, že je to aj trend v iných krajinách, len veľmi telegraficky niektoré z nich spomeniem. V 80. rokoch zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb Švédsko, Dánsko a Nórsko. Holandsko v roku 1976, Portugalsko v roku 1982, Francúzsko v roku 1994, Fínsko v roku 1995, Belgicko v roku 1999. Mal som možnosť čítať, že ide o inštitút angloamerického práva, z tých krajín, ktoré som prečítal, si myslím, že je zrejmé, že to tak celkom nie je, lebo všetky tieto krajiny sa nachádzajú z druhej strany Lamanšského prielivu.

    V našej odbornej literatúre bolo publikované relatívne veľké množstvo článkov k otázke trestnej zodpovednosti právnických osôb. Mám ich tu aj pripravené na účely ďalšej rozpravy. Do druhého čítania v parlamente však nebol publikovaný žiaden článok, ktorý by bol proti zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb. Čiže v tomto si myslím, že aj relevantná teória sa kloní k zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb.

    Poviem to trošku nadnesene, boli sme možno zvyknutí, že nakoniec postih v tej právnickej osobe zostal na tom vrátnikovi, no bolo by teraz asi záhodno uvažovať, že by ten postih mal ísť aj o niečo ďalej.

    Čiže to je jeden kontroverzný bod návrhu trestnej rekodifikácie. Samozrejme, že je možné diskutovať – a ja verím, že tá diskusia prebehne aj dnes v rozprave –, či nie je rozumné limitovať trestnú zodpovednosť právnických osôb určitými kategóriami trestných činov, najmä kategóriami trestných činov ekonomických a ekologických. Asi by to nemali byť výlučné kategórie, ale predpokladám, že o tom diskusia bude a ja sa jej v žiadnom prípade nechcem a ani, samozrejme, nemôžem vyhnúť. Čiže to je prvý problém.

    Druhý problém, ktorý nastal, o ktorom bola diskusia, bola otázka, či v prípade, ak je niekto právoplatne odsúdený pre trestný čin spojený s korupciou, organizovaným zločinom alebo drogovými deliktmi, či by v takom prípade mal obligatórne nasledovať trest prepadnutia majetku. Ja si myslím, že áno. Totižto ide práve o tie formy trestnej činnosti, ktoré sa udržiavajú pri živote relatívne značným finančným potenciálom – organizovaný zločin, ale aj drogové delikty a, samozrejme, aj korupcia. Ak štát nebude mať možnosť a prostriedok zasiahnuť efektívne voči tomuto finančnému potenciálu organizovaného zločinu, tak boj proti organizovanému zločinu bude oveľa menej efektívny. Už dávno pred našou rekodifikáciou prišli mnohí aj na to, že ani boj proti terorizmu nebude úspešný, pokiaľ sa nezastavia finančné toky, ktoré terorizmus podporujú. A to je rovnaké aj pri organizovanom zločine.

    Tretí problém, ktorý, priznám sa, mi nie je celkom zrozumiteľný a teším sa na diskusiu v rámci rozpravy, je úvaha o vypustení trestnosti založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Bolo by asi nosením dreva do lesa spomínať naše medzinárodné záväzky, ktoré nás viažu sankcionovať takýto typ konania. Je pravdou aj to, že je to v platnom Trestnom zákone, ale len niekoľko rokov. Bolo poukazované zo strany oponentov tohto ustanovenia, že ide o ustanovenie, ktoré je zneužívané. No, zneužívané môže byť v okamihu, keď príde k situácii, že takto stíhané osoby pre tento delikt sú následne oslobodené spod obžaloby alebo je voči nim trestné stíhanie zastavené. O takom prípade osobne neviem a neviem už vôbec o tom, že by to bolo nejako paušálne. To znamená, samozrejme, že ide o prípady trestnej činnosti, ktorá je komplikovaná a tým sa aj komplikovane dokazuje, ale myslím si, že vypustiť trestnosť takéhoto konania z nášho Trestného zákona by bol krok nesprávnym smerom. Teraz to znovu trochu preženiem, ale keby na Slovensko po schválení tejto zmeny prišiel Usáma bin Ládin a založil by si tu bunku al-Káidy, tak by asi mohol celkom spokojne korzovať popri brehu Dunaja. A to, samozrejme, asi nie je zámer nikoho z nás a ja verím, že aj pri rozhodovaní o tejto skutkovej podstate prišlo k určitej forme nedorozumenia.

    To sa mi zdá, že sú také tri základné problémy, ktoré sú diskutované, určite ich bude ešte viac, určite bude otvorená otázka verbálnych deliktov, a priznám sa, teším sa na diskusiu o ústavnosti obmedzenia slobody prejavu cez trestné právo, ale k tomu sa potom vyjadrím po skončení rozpravy.

    Dovoľte mi, pán predseda, na záver môjho vystúpenia vyjadriť len nesúhlas a potom aj požiadať Národnú radu na februárovej schôdzi hlasovať osobitne o týchto pozmeňujúcich návrhoch uvedených v týchto bodoch spoločnej správy. Ide o body 1, 22, 29, 34, 48, 49, 50, 51, 60, 61, 67, 143, 146, 190, 203, 229 a 234. O týchto bodoch by som potom požiadal hlasovať osobitne. A takisto asi aj o bode 24 je potrebné hlasovať osobitne. Pričom pri trestnej zodpovednosti právnických osôb, ak sa neschváli bod 48, potom je potrebné schváliť body 49, 50 a 51 spoločnej správy, aby Trestný zákon bol vnútorne koherentný a nebol rozporný. A ak sa schváli bod 22, nie je možné zároveň schváliť bod 24, znovu by tam došlo k rozporu v rámci Trestného zákona, o čom určite bude informovať aj pán spravodajca.

    Takže chcel by som sa poďakovať nielen rekodifikačnej komisii, ale aj poslancom za diskusiu v jednotlivých výboroch, najmä v ústavnoprávnom výbore. A ja verím, že to niekoľkoročné úsilie, ktoré vytvorilo návrhy moderných trestných kódexov nakoniec uspeje v Národnej rade, pretože by bola veľká škoda, keby toľko ľudského umu a úsilia vyšlo nazmar.

    Takže ukončím to týmto citovým vydieraním ctenej snemovne a ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, ďakujem pekne.

    Poprosím teraz pána poslanca Abelovského, člena ústavnoprávneho výboru, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu Trestného zákona vo výboroch, ktorým bol zákon pridelený, ako aj o stanovisku gestorského ústavnoprávneho výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu Trestného zákona podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada svojím uznesením z 12. mája 2004 pod č. 923 pridelila vládny návrh Trestného zákona na rokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej výboru pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, ako to vyplýva zo zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh Trestného zákona odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, pre sociálne veci, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, pre vzdelanie, vedu, šport a mládež a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v lehotách, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte pod č. 656a v poslaneckých laviciach.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprerokoval vládny návrh Trestného zákona, pretože výbor nebol uznášaniaschopný, tak ako to plynie z § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neprijali uznesenie z dôvodu, že s odporúčaným uznesením vládny návrh zákona schváliť nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    V bode IV spoločnej správy sú uvedené doplňujúce a pozmeňujúce návrhy v celkovom počte 241, tak ako sú bližšie uvedené v spoločnej správe na str. 3 až 76. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

    a) spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21 až 24, 25 až 42, 44 až 68, 69 až 91, 92 až 109, 110 až 127, 128 až 143, 144 až 159, 160 až 175, 176 až 191, 192 až 211, 212 až 229, 232, 234, 235, 236, 237, 238, 239, 241 s návrhom gestorského výboru schváliť;

    b) spoločne o bodoch 3, 43, 49, 50, 51, 70, 113, 121, 198, 199, 201, 216, 218, 230, 233, 240 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Bez odporúčania zostali body 207 a 231.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu Trestného zákona vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených v bode III tejto správy, a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 70 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona č. 656 schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a ktoré budú prednesené v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu Trestného zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 2005 pod č. uznesenia 726. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 83 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za informáciu o výsledku prerokúvania vládneho návrhu Trestného zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som dostal do rozpravy celkom štyri písomné, sedem písomných prihlášok, pardon, tri za poslanecké kluby Smer – Robert Fico, KSS – Jozef Ševc, HZDS – Katarína Tóthová. Ďalší písomne prihlásení sú poslanci Galbavý, Miklušičák, Drgonec a pán poslanec Vavrík.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu strany Smer vystúpil k prerokúvanému návrhu Trestného zákona a zaujal k tomuto návrhu nasledujúce stanovisko.

    Podobne, ako to urobil pán minister, chcem aj ja na úvod oceniť prácu všetkých členov komisie pre rekodifikáciu trestného práva hmotného a procesného, pretože nebola to ani mesačná, ani dvojmesačná robota, je to niekoľkoročný proces, do ktorého prispeli právnici rôznym spôsobom, a preto im treba poďakovať za všetko to úsilie, ktoré v tomto období vynaložili. Ja som pozorne sledoval prácu tejto komisie, ktorá má svoje počiatky už v roku 1990 – 1991, keď krátko po roku 1989 vznikla potreba začať práce na novom Trestnom zákone a Trestnom poriadku. Zdá sa, že až teraz dochádza na stôl dokument, o ktorom sa dá serióznejšie diskutovať.

    Na druhej strane, napriek tomu, že som ocenil úsilie ľudí, ktorí pracovali v rekodifikačných komisiách, musím postaviť otázku, či sme mali ísť na Slovensku pri vypracovaní nového Trestného zákona a Trestného poriadku cestou prehlbovania a zlepšovania existujúceho európskeho modelu trestného práva alebo či sme mali ísť do kombinácie kontinentálneho systému s prvkami angloamerického práva. Zdá sa, že najmä v Trestnom poriadku je táto kombinácia európskeho a angloamerického systému veľmi-veľmi viditeľná. Neviem teraz v žiadnom prípade odhadnúť, či takýto systém môže fungovať v reálnej praxi, ale spomínam si na slová jedného známeho trestného právnika z Českej republiky, ktorý povedal, že vnášať prvky amerického trestného práva do európskeho práva je, ako dávať karburátor z cadilacu do škodovky, a potom sa nečudujme, že tá škodovka nebude fungovať.

    Keď si prečítame návrh Trestného zákona, ako je predložený, v každom prípade z neho cítiť základ z existujúceho platného Trestného zákona prijatého v roku 1961. Teda nemôžeme povedať, že by v prípade Trestného zákona došlo k nejakým prevratným zmenám, zmenám, ktoré by robili z tohto Trestného zákona niečo úplne iné, nové. Na jednej strane sa snažíme v tomto Trestnom zákone prechádzať z materiálneho chápania alebo poňatia trestného činu k formálnemu, ale sú tam aj ustanovenia, ktoré zase vracajú naspäť formálny pohľad na trestné činy k materiálnemu. Vidíme tam návrat k rozdeleniu trestných činov na závažnejšie a menej závažné. To sme všetko mali. Boli trestné činy, boli prečiny, kde sme to nazvali zločiny a prečiny. A boli tu mnohé iné prvky v minulosti, ktoré sa osvedčili a ku ktorým sa opäť predkladatelia Trestného zákona vracajú. Spomeniem napr. inštitúty, rôzne ochranné opatrenia, ktoré boli zrušené a potom sa znovu objavili či už v novelách trestného práva, alebo v samotnom rekodifikovanom návrhu Trestného zákona.

    Nebudem sa preto zaoberať jednotlivými časťami alebo ustanoveniami Trestného zákona, pretože ku každej časti Trestného zákona, už keby sme hovorili o podmienkach trestnej zodpovednosti, o systéme trestov, keby sme hovorili o samotnej osobitnej časti, by sme mohli hodiny a hodiny rozoberať, či to riešenie, ktoré je navrhované, je práve najlepšie. Čo by nás však malo zaujímať, je, že či to, čo predkladá vláda Slovenskej republiky do Národnej rady, je čosi premyslené, či je to výsledok jasnej trestnej politiky, alebo je to iba súhrn názorov, ktoré dali dohromady právnici v rámci rekodifikačnej komisie a to potom dali do parlamentu ako návrh nového Trestného zákona. Nemôžem sa, vážené dámy a páni, zbaviť dojmu, a to vôbec nie je v žiadnom prípade znevažovanie práce rekodifikačnej komisie, že nový Trestný zákon, ako je predložený, je skôr súhrnom názorov a podkladov, ktoré títo právnici dali, a chýba v tomto Trestnom zákone ucelený pohľad na trestnú politiku štátu, lebo vláda Slovenskej republiky žiadnu trestnú politiku jednoducho nepredstavila.

    My dnes nevieme, čo je trestnou politikou štátu. Keď sa spýtame kohokoľvek, dokonca ani vláda sa takýmto čímsi nezaoberala. A keď som sa pána ministra v jednej rozhlasovej relácii na toto spýtal, tak odpovedal, že trestnú politiku treba nájsť vraj v Trestnom zákone, že on ju formuluje. Ale to je zlý prístup. Trestný zákon má byť východiskom trestnej politiky a nemá formulovať zásady trestnej politiky štátu ako takého. Chcem preto využiť túto príležitosť na pár poznámok k trestnej politike a potom aj urobiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

    Dnes – a na balkóne hore sedia ľudia, ktorí sa v tom nepochybne dobre vyznajú – sme konfrontovaní s obrovským nárastom trestnej činnosti. Napriek tomu, že sa urobili mnohé novelizácie Trestného zákona, ktoré neustále zdvíhajú rôzne podmienky, že čo je vlastne trestný čin, je dnes na Slovensku páchaných toľko trestných činov, ako sa predtým páchalo na celom území česko-slovenskej federácie. Musíme si uvedomiť, že nám prudko stúpajú mnohé závažné trestné činy, či sú to lúpeže, predovšetkým nám ide hore majetková trestná činnosť. Porovnajme si krádeže áut, porovnajme si mnohé iné veci, ktoré sú alarmujúce. A preto je namieste postaviť – a možno aj pánovi ministrovi, ja predpokladám, že na to bude reagovať – otázku, čo štát na toto hovorí, aká je jeho reakcia.

    Ja si myslím, že je málo, vážené dámy a páni, ak prídeme do parlamentu s Trestným zákonom, kde sa zdvojnásobia alebo strojnásobia trestné sadzby, a myslíme si, že všetko je v poriadku, lebo máme prísne trestné sadzby. Veď každý vie, že len trestným právom sa problematika kriminality na Slovensku nedá riešiť. Preto mi absentuje a je mi to trošku ľúto, že predtým, ako sme sa začali baviť o Trestnom zákone, sme si neprebrali v Národnej rade v podobne nejakej všeobecnejšej diskusie trestnú politiku vlády Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som v piatich bodoch povedal nejaké základy trestnej politiky, ako si ju predstavujeme v Smere, pretože treba využívať tento priestor na formulovanie vlastných pohľadov.

    Po prvé, základom trestnej politiky, v prípade, že Smer by bol súčasťou vládnej moci, by bola prevencia. V tomto štáte neexistuje žiadna prevencia. Pozrime sa na aktivity ministerstva vnútra, ako aj na aktivity iných rezortov, do ktorých by prevencia mala spadať. Neexistuje nielenže ucelená predstava, ale predovšetkým nikto nerealizuje žiadne preventívne aktivity. Čiže základom akejkoľvek trestnej politiky musia byť preventívne mechanizmy. Žiaľ, na tieto sa vláda Slovenskej republiky nespolieha ani nesústreďuje.

    Nikto z nás určite nechce spochybňovať význam represie v trestnom práve a v trestnej politike, pretože každému, kto si zaslúži – a ja osobne uznávam aj princíp zásluhovosti – nejaký trest za spáchaný trestný čin, treba mu takýto trest uložiť. Na druhej strane vnímame trestné právo ako ultima ratio prostriedok, teda ako prostriedok krajného riešenia, keď všetko ostatné zlyhá, potom by sme mali použiť trestné právo. Niekedy mám pocit, že na všetky neduhy, ktoré v tejto spoločnosti vznikajú, automaticky prijímame trestnoprávne normy a nepokúšame sa využiť iné netrestné formy postihu za rôzne nežiaduce javy alebo negatívne javy. Ak som teda povedal, že na prvom mieste je to prevencia, ale nespochybňujeme represiu síce ako ultima ratio prostriedok, hovoríme o kombinácii prevencie a represie ako jedinom možnom prístupe k riešeniu problematiky kriminality, ktorá pred nami vážne stojí.

    Veľa by sme mohli určite s pánom ministrom viesť diskusiu, ale nebudeme to robiť, lebo to je skôr na odborný seminár ako na pôdu Národnej rady, o tom, či ísť cestou depenalizácie a dekriminalizácie, ktorou ide Európa, alebo či ísť cestou kriminalizácie a penalizácie, ktorou ide tento Trestný zákon. Kriminalizácia a penalizácia znamená, že zvyšujeme trestné sadzby a rozširujeme okruh trestných činov, za ktoré postihujeme ľudí podľa Trestného zákona. Kým v Európe, najmä v nemeckom práve, rakúskom práve, ktoré by mohlo byť pre nás väčším vzorom, ako je teraz, sme skôr svedkami odbúravania trestného práva, zužovania okruhu trestných činov a pokiaľ možno aj znižovania trestných sadzieb. Lebo nie je dôležité mať prísny trest, dôležité je mať istotu, že páchateľ je chytený. My môžeme mať aj najbrutálnejšie tresty v Trestnom zákone, preženiem to, ako prehnal pán minister ten príklad s binom Ládinom, my môžeme mať aj trest odsekávania rúk za krádeže, pokiaľ nebude istota, že niekoho chytíme, tak tam pokojne ten trest môžeme mať, pretože nikoho neodstraší. Takže my by sme skôr išli cestou depenalizácie a dekriminalizácie, ale opakujem, pokiaľ ide o represiu, všade tam, kde si to páchatelia zaslúžia, by boli odsúdení za trestný čin na zaslúžený trest.

    No a potom je to piata zásada, pre nás mimoriadne dôležitá, že stredobodom pozornosti trestnej politiky na Slovensku nesmie už byť páchateľ. Stredobodom pozornosti trestnej politiky musí byť obeť a potom, samozrejme, občan, ktorého záujmy sa trestným právom chránia. Preto by sa v Trestnom zákone a Trestnom poriadku určite objavili ďalšie a ďalšie inštitúty, ktoré by posilnili postavenie poškodeného.

    Viem, že bude pravdepodobne pán minister argumentovať tým, že sa rozširuje okruh podmienok nutnej obrany, krajnej núdze. Zaviedli sme taký ten typický amerikanizmus, že kto vstúpi do obydlia, tak budeme proti nemu môcť použiť strelnú zbraň. Neviem, či niekto pozerá moc americké filmy, ale trošku sme to asi prehnali s tým použitím zbrane, pretože môže to viesť k rôznym situáciám, ktoré budú ťažko orgány činné v trestnom konaní zvládať. Ale prosím, ak sa vydala vláda touto cestou kriminalizácie a penalizácie a ak nájde na to podporu v tomto parlamente, my to budeme rešpektovať, pretože taký je legitímny politický súboj. Čiže obeť by bola stredobodom trestnej politiky v prípade, že by sme ju mohli ovplyvňovať.

    Toto som si teda dovolil veľmi stručne pomenovať, aspoň niekoľko zásad trestnej politiky, ako by sme ju formulovali v prípade, že by takáto možnosť existovala.

    Vzhľadom na to, čo som teraz povedal, má poslanecký klub strany Smer veľmi opatrný postoj k návrhu Trestného zákona aj Trestného poriadku. Nechceme znevažovať tú robotu, naozaj sa tam urobilo pomerne veľa. Objavili sa aj niektoré veľmi zaujímavé veci v Trestnom zákone a Trestnom poriadku. Ale predsa len si kladieme otázku, či je možné, aby potom, čo je návrh zákona daný do legislatívneho procesu v Národnej rade, ako aj návrh Trestného poriadku, sa objavia stovky pozmeňujúcich návrhov, dokonca veľká časť z nich priamo z rezortu spravodlivosti, ktorý zlepšuje to, čo sám predložil do Národnej rady. Toto všetko môže vyvolávať odôvodnenú obavu, že návrh Trestného zákona a Trestného poriadku nie je stále ešte v takom stave, aby mohol byť schválený.

    Ja, samozrejme, vítam, ak prejde Trestný zákon aj Trestný poriadok, posunutie dňa účinnosti, dúfam, že v tomto je dohoda, že nemôže byť v žiadnom prípade Trestný zákon a Trestný poriadok účinný od 1. apríla, ako bolo pôvodne navrhované, pretože tisícky ľudí sa budú musieť naučiť pracovať s novým Trestným zákonom a Trestným poriadkom, a najmä s Trestným poriadkom, ktorý zavádza úplne, ale úplne nové inštitúty, dohadovacie konania a ďalšie, ktoré doteraz v našom Trestnom poriadku neboli.

    Aby som trošku aj ja prispel do tej odbornej stránky a pokúsil sa prispieť aj k zlepšeniu niektorých navrhovaných ustanovení, dovolím si predložiť len dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týka § 24 a druhý § 25, to znamená, jeden sa týka krajnej núdze a druhý sa týka nutnej obrany. Je to návrh, ktorý je podpísaný v jednom aj v druhom prípade príslušným počtom poslancov, a potom prosím, aby sa o obidvoch návrhoch hlasovalo samostatne, lebo sú aj samostatne podané.

    Pokiaľ ide o prvý návrh, ktorý sa týka novej formulácie krajnej núdze. Krajnú núdzu formulujeme úplne nanovo, myslím, nedávame nejaký pozmeňujúci návrh k § 24, ale formulujeme úplné znenie § 24, teda ustanovenia, ktoré upravuje krajnú núdzu, a formulujeme ho takto:

    1. § 24 ods. 1 by znel: „(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.“ Nič nové, je to presne tá istá formulácia krajnej núdze, ako ju poznáme z doteraz platného Trestného zákona.

    Potom však dodávame odsek 2 a v tomto odseku 2 sa uvádza, že: „(2) Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť inak alebo spôsobený následok je celkom zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.“

    Opäť je to skôr informácia pre ľudí, ktorí sa tým budú zaoberať. V odseku 2 sme odstránili zásadu proporcionality. Jednoducho sme presvedčení, že nie je spravodlivé pri krajnej núdzi vyžadovať od toho, kto koná v rámci krajnej núdze, že nemôže spôsobiť väčší následok, ako je ten, ktorý hrozí. Aj preto si myslím, a myslia si to aj mnohí ďalší právnici, že krajná núdza nie je využívaná v praxi, lebo ľudia sa obávajú ju použiť. Preto nechávame podmienku subsidiarity, že nejde o krajnú núdzu vtedy, ak je možné ten útok odvrátiť inak, ale meníme proporcionalitu tak, že spôsobený následok môže byť závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

    Neprikláňame sa celkom k názoru, ktoré prezentovalo ministerstvo spravodlivosti v návrhu, že tam treba dávať aj prípady zľaknutia, zmätku alebo iné pocity, do ktorých sa môže dostať osoba, keď koná v rámci krajnej núdze. Predsa len krajná núdza, to sú iné situácie, ako je nutná obrana. Krajná núdza je napr. práca požiarnika pri zasahovaní, krajná núdza je napr. prípad, keď niekto si dá nejaký alkohol, ale potom musí odviezť ťažko zraneného rodinného príslušníka do nemocnice. Čiže predsa len v prípadoch krajnej núdze nedochádza k takým akútnym stavom, ako to pomenúva ministerstvo spravodlivosti. A myslíme si, hovorím za predkladateľov, že by úplne stačilo, keby sme tam dali iba tú zjemnenú podmienku, že môže spôsobiť aj väčšiu škodu alebo následok ako ten, ktorý hrozil. Toto je, čo sa týka krajnej núdze.

    Veľmi nám záležalo na tom, aby boli použité také formulácie, ktoré sa teraz vyskytujú v Trestnom zákone, aby orgány činné v trestnom konaní nemali s týmto síce krátkym, ale veľmi komplikovaným ustanovením ťažkosti pri jeho výklade a aplikácii, pretože predsa len od roku 1961 sa prax nejako vyvíjala, aj pokiaľ ide o terminológiu.

    Druhý návrh sa týka § 29 a to je nutná obrana. Tu opäť nedávame pozmeňujúci návrh k § 25, ale nanovo formulujeme celú nutnú obranu ako takú.

    A po prvé. „Čin inak trestný“, alebo ods. 1 § 25: „(1) Čin inak trestný, ktorý niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak bola obrana celkom zjavne neprimeraná útoku.“ Čiže odsek 1 je pokračovanie právnej úpravy, ktorú teraz máme v Trestnom zákone a nič na tejto právnej úprave nemeníme. Dokonca sme prevzali aj tú drobnú zmenu, ktorá bola urobená v roku 1994, keď sme zaviedli to slovné spojenie „celkom zjavne neprimeraná útoku“.

    Avšak v odseku 2 sa zaoberáme situáciami, ktoré sme odmietli pri krajnej núdzi, do ktorých sa môže dostať napadnutý vzhľadom na útok. Ja plne rešpektujem a veľmi si vážim stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď Najvyšší súd povedal v jednom zo svojich rozhodnutí, že všetky riziká spojené s útokom musí znášať útočník. Útočník má vždy čas na prípravu svojho útoku, kým napadnutý takýto čas nemá a nie je možné mu pripočítavať ako k jeho škode rôzne situácie, v ktorých koná a v ktorých povedzme neovláda svoje konanie tak, ako by mal – zmätok, strach, zľaknutie, momentálne prekvapenie a podobne.

    Preto opäť pri použití presnej terminológie, ktorá je obsiahnutá v dnešnom Trestnom zákone, sme naformulovali odsek 2 nasledujúco: „(2) Obrana celkom zjavne neprimeraná útoku nie je trestným činom, ak bola výsledkom strachu, úzkosti, zľaknutia, silného rozrušenia alebo momentu prekvapenia vyvolaného útokom podľa odseku 1.“ V podstate sa dostávame na tú istú rovinu, ako navrhujú predkladatelia v § 25, s tým iba, že nepoužívame nové formulácie. Snažili sme sa, aby sme zachovali pre orgány činné v trestnom konaní určitú kontinuitu použiť tie vety a tie slová a tie pojmy, ktoré v príslušných paragrafoch Trestného zákona boli.

    Dodám ešte, že nie celkom sme sa stotožnili s návrhom predkladateľov, ktorí ešte upravili tzv. domnelý útok, kde priamo sa vylučuje trestná zodpovednosť osoby, ktorá koná proti domnelému útoku, tzv. putatívna obrana. Tu sa domnievame, že už súčasná právna úprava umožňuje, ak niekto použije silu na svoju obranu proti útoku, ktorý fakticky neexistuje, toto oprávňuje použitie právnej úpravy, ktorá oslobodzuje takéhoto človeka, teda nevyvodzuje trestnú zodpovednosť. Je tu názor, ktorý si aj ja plne osvojujem, že v takomto prípade by mal napadnutý požívať dobrodenie skutkového omylu, teda nemala by v žiadnom prípade nastať trestnoprávna zodpovednosť. Preto by som nešiel do expressis verbis právnej úpravy, že pri domnelom útoku neexistuje v žiadnom prípade trestnoprávna zodpovednosť, lebo môžu byť prípady, kde aspoň z nedbanlivosti by sme mali vyvodiť voči napadnutému trestnoprávnu zodpovednosť, lebo následok, ktorý spôsobí, môže mať katastrofálne dôsledky.

    Toto sú dva návrhy, ktoré sú podpísané, vyprecizované a odôvodnené, ktoré odovzdám pánovi spoločnému spravodajcovi. Verím, že tu vznikne zaujímavá diskusia aj k iným inštitútom Trestného zákona a Trestného poriadku. Opakujem, postoj poslaneckého klubu je veľmi opatrný, čakáme, ako sa budú vyvíjať pozmeňujúce návrhy, čo všetko prejde, čo neprejde, a najmä budeme sledovať, do akej miery sa zaviedli do týchto kódexov prvky amerického práva, pretože nie sme veľkými nadšencami zavádzania takého, by som povedal, až násilného prvku angloamerického práva do systému kontinentálneho európskeho, ktorý má svoju históriu a vývoj.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ševc. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému zákonu, k jeho skôr filozofickému poňatiu a východiskám.

    Predložený návrh posudzujeme vo vedomí, že Trestný zákon po Ústave Slovenskej republiky je najautoritatívnejší zákon medzi zákonmi. Autoritatívnosť a aj svojráznosť Trestného zákona je daná úpravou trestných činov a trestov za jeho porušenie a najmä trestu odňatia slobody na 25 rokov alebo až na doživotie. Podmienkou života človeka je jeho ľudská činnosť, teda jeho ľudské činy. A Trestný zákon upravuje a určuje, ktoré ľudské činy sú spoločensky škodlivé, a preto sú protiprávne a trestné.

    V dôvodovej správe k predkladanému návrhu Trestného zákona sa uvádza, že ani početnými novelami sa nedosiahol stav úplného zosúladenia Trestného zákona s princípmi nového ústavného zriadenia Slovenskej republiky, čo je pochopiteľné, pretože jeho samotná podstata je založená na princípoch diametrálne odlišného spoločenského a štátneho zriadenia obdobia, v ktorom bol prijatý, alebo nebolo všetko špatné v predchádzajúcom režime, ako sa to niekto snaží vtlačiť do vedomí ľudí.

    Diametrálna odlišnosť v podstate a princípov nového ústavného zriadenia Slovenskej republiky a spoločenského a štátneho zriadenia do roku 1989 je diametrálna odlišnosť ideológie, politiky a ekonomiky. Ideológia je vždy spätá s vlastníctvom a, naopak, vlastníctvo s ideológiou. Vlastníctvo je zdrojom a základom moci a politiky v štáte, moci spoločenských síl v štáte. „Ústavné zriadenie nie je výmyslom slovenským, je kompilátom prevzatým z právneho systému vyspelých demokratických krajín Európskej únie.“ Tak sa to píše v dôvodovej správe, čo možno s tým súhlasiť. Ústavné zriadenie je náhradou za rovnoznačné spoločenské a štátne zriadenia. Ústavné zriadenie v pojmovom výklade návrhu Trestného zákona však neobsahuje nič o človeku, o spoločnosti a jej spoločenskom zriadení. Výklad pojmu ústavné zriadenie v ustanovení § 143 ods. 1 návrhu Trestného zákona nemenuje bytosť, teda subjekt základných práv a slobôd. Upúšťa sa od vymedzenia účelu Trestného zákona, pričom v tomto ustanovení je vymedzený len predmet zákona v súlade s legislatívnymi pravidlami. Upustením od vymedzenia účelu Trestného zákona sa zrejme tvorcovia návrhu vyhýbajú konkretizácii nových spoločenských vzťahov, ktoré sú predmetom trestnoprávnej ochrany, možnože sa vyhýbajú výslovnému a zrozumiteľnému pomenovaniu vlastníctva a vlastníka trhovej ekonomiky.

    Súkromnovlastnícke vzťahy sú základom tejto ekonomiky a jej trestnoprávna ochrana sa však už zabezpečuje v návrhu Trestného zákona úpravou trestných činov ohrozujúcich trhovú ekonomiku. Dynamickou a početnou legislatívou pre vznik trhovej ekonomiky boli početné zákony o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby počnúc zákonom č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Výsledkom i dôsledkom prevodu majetku štátu na iné osoby zákonotvornou demokratickou, teda parlamentnou cestou je stav, čo bolo všetkých a nikoho, je už len niekoho. A kto nie je tým niekým, je už len nikým, bezvýznamný, spoločenská nula, nemocný na spoločenskú, teda sociálnu slabosť, je sociálne slabý. Oslabol stratou svojho občianskeho, sociálneho a vlastníckeho podielu na zlikvidovanom štátnom, teda sociálnom vlastníctve.

    „Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne orientovanej trhovej ekonomiky.“ Tak je to v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky. A aká je skutočnosť? Bez sociálneho hospodárstva niet sociálne orientovanej ekonomiky. Trhová súkromnovlastnícka ekonomika preto nemôže byť sociálna. Nedanie práce je zločin proti ľudskosti. Príčinou nezamestnanosti je privatizovaná trhová ekonomika, jej dôsledkom je premena človeka na tovar ponúkajúci sa na predaj na privatizačnom trhu, pretože iný už nejestvuje, alebo takmer nejestvuje.

    Ostatné obdobie u nás je bojom o vlastníctvo, ktoré je základom a prostriedkom spoločenskej moci. Vlastníctvom je dnes spoločnosť rozdelená na spoločenské vrstvy. Rozdelenie spoločnosti na spoločenské vrstvy sa udialo prevodom majetku štátu na iné osoby, ktorými sú ľudia ako fyzické osoby i ako právnické osoby. Právnická osoba, neviem, niekto vymyslel alebo je to zdôvodnenie, pretože aj právnická osoba je vždy len osoba ako jednotlivec alebo ako skupina osôb. Nijaká odľudštená právnická osoba trestné činy nepácha, vždy ich pácha len a jedine človek ako jednotlivec alebo ako viaceré osoby. Trhová ekonomika je teda vlastníctvom len a jedine konkrétnych ľudí ako jednotlivcov alebo viacerých osôb určitého myslenia a určitej ideológie.

    Niekoľko slov k úprave systematiky Trestného zákona. Vo všeobecnej časti návrhu Trestného zákona by sa žiadalo výraznejšie upraviť účel Trestného zákona. Upustením od úpravy účelu Trestného zákona v znení zákona č. 248/1993 Z. z. sa píše, že „účelom Trestného zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky“, sa tvorcovia návrhu Trestného zákona vyhli povinnosti konkretizácie obsahu spoločnosti a ústavného zriadenia, jeho obsahu, povahy a funkcie spoločnosti.

    V definícii ústavného zriadenia v § 143 ods. 1 návrhu Trestného zákona podľa mňa chýba pomenovanie nositeľa základných práv a slobôd demokratického systému. V definícii ústavného zriadenia chýba poľudštenie, určenie, aké a koho je to zriadenie. S uznaním možno prijať výklad pojmov vo všeobecnej časti návrhu Trestného zákona, potrebný pre správnu použiteľnosť vyložených pojmov, pri uplatňovaní skutkových podstát trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona.

    Významné a správne je v návrhu Trestného zákona upustenie od tzv. materiálneho chápania trestného činu, a to v spoločenskej nebezpečnosti trestného činu ako materiálnej podmienky trestného činu, ako kritéria rozlišovania trestného činu a prečinu. Doterajšie materiálne chápanie trestného činu sa zmenilo na primárne formálne. Uplatňovanie spoločenskej nebezpečnosti ako meradla posudzovania protiprávnych činov a určovania a rozhodovania, či v nich ide, alebo nejde o trestný čin, umožňovalo policajtom, ale aj prokurátorom aj svojvoľne niekedy a beztrestné zneužívanie právomoci verejného činiteľa na nadržovanie páchateľom trestných činov.

    Osobitne významnou skutočnosťou v návrhu Trestného zákona je úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb v piatej hlave všeobecnej časti Trestného zákona. A po prvý raz v Trestnom zákone Slovenskej republiky s obšírnym vysvetlením a presvedčivým vyargumentovaním potreby takejto úpravy v Trestnom zákone Slovenskej republiky.

    Dôvody potreby trestnoprávnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb obsahuje dôvodová správa, nebudem sa k tomu zmieňovať, ale pri úprave trestnej zodpovednosti právnických osôb však chýba výklad pojmu právnická osoba. Potreba úpravy trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je sotva spochybniteľná pre ochranu pred trestnými činmi právnických osôb v Slovenskej republike po roku 1989. Na dôkaz takejto potreby možno dôvodne vysloviť, kto chcel beztrestne kradnúť a páchal podvody, vytvoril si beztrestnú právnickú osobu.

    Pozoruhodná je systematika osobitnej časti návrhu Trestného zákona z hľadiska spoločenskej hodnoty a významu objektov chránených pred trestnými činmi Trestným zákonom a tomu zodpovedajúca úprava a členenie skutkových podstát trestných činov a prečinov podľa ich spoločenskej škodlivosti.

    Pozoruhodná je hodnotová blízkosť trestných činov proti životu – nebudem opakovať tých sedem základných kapitol – proti životu a zdraviu, ako by si oblúkom išli ponad trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti a trestné činy proti rodine a mládeži, teda s trestnými činmi proti majetku a trestnými činmi hospodárskymi, teda blízkosť života a zdravia s majetkom a hospodárstvom. Ochrana pred trestnými činmi proti Slovenskej republike je odsunutá a začlenená až do siedmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona.

    Prednostne sa Trestným zákonom zabezpečuje ochrana pred trestnými činmi v trhovej ekonomike ako domovine slovenského národa, Slovenskej republiky. Z toho vyplýva vyššia spoločenská hodnota trhovej ekonomiky ako Slovenskej republiky. Trhová ekonomika je ekonomickým základom ústavného zriadenia ako spoločenského a štátneho zriadenia, ako výsledok ideologického a politického cieľa nežnej revolúcie v roku 1989 procesom privatizácie vlastníctva všetkých, transformáciou na vlastníctvo privatizérov. Privatizáciou došlo k premene človeka a časti spoločnosti na tovar ponúkajúci sa na trhu práce na predaj privatizérom, ak si ho nekúpia, stáva sa nezamestnaným a sociálne slabým a nikomu nepotrebným, teda stal sa sociálne slabým parlamentnou a demokratickou cestou.

    Toto som pokladal za potrebné uviesť, niektoré naše postrehy. Chcem len pripomenúť, že nie raz počuť od odbornej právnickej obce, že trestná politika 21. storočia moderného štátu sa posúva od klasicky represívneho systému, ktorého základným cieľom je potrestanie páchateľov, k vyváženejšiemu poňatiu sústreďujúceho sa na individuálny prístup k riešeniu každého prípadu na účinné preventívne pôsobenie použitých postupov a na urovnanie konfliktových stavov spojených s trestnou činnosťou a netradičnými metódami.

    Hovorí sa, že toto moderné právo vychádza z predpokladu, že nepodmienečný trest odňatia slobody ako sankcia musí nastúpiť aj vtedy, keď iné rozhodnutia neprichádzajú do úvahy. Takýto prístup otvára priestor na kombináciu sankcií a alternatívne riešenie trestných vecí mimo hlavného pojednávania, využitie probácie a mediácie pri sprostredkovaní takýchto riešení. Nemala by platiť zásada, že čím prísnejší trest, tým je účinnejšia ochrana spoločnosti. Tu mám na mysli osobitne mladistvých, kde sa hranica znižuje a posúva sa, ako pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti povedal, na 14 rokov. Kladiem si otázku: Čo sa môže stať 14-ročnému, keď sa vráti z nápravno-výchovného zariadenia, teda z kriminálu? Nevychováme ešte väčšieho „grázla“, v úvodzovkách, bez nejakých patetík. Bolo by treba zvážiť ešte raz, či posunúť a či má táto spoločnosť na to, keď sme zrušili všetky výchovno-vzdelávacie ustanovizne, polepšovne a tak ďalej a tak ďalej. Či by sme sa predsa len nemali vrátiť k prevencii a mládež nejako inou cestou viesť k zodpovednosti za seba, za spoločnosť.

    Predložený rekodifikačný návrh Trestného zákona pokračuje v trende sprísňovania sankcií, popierajúc zákonnú a súdnu individualizáciu trestu a porušujúc princíp primeranosti. Náš poslanecký klub je toho názoru, že zváži všetky alternatívy, ktoré vzídu z tejto diskusie. My proti tomuto zákonu nebudeme, ale veľmi seriózne budeme vnímať, ako sa táto diskusia bude vyvíjať, a potom takto sa aj zariadime. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Galbavý.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za klub poslancov Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko podala stanovisko k predloženému návrhu Trestného zákona.

    Azda netreba zdôvodňovať, že nespochybniteľným regulátorom prevencie, ako aj nástrojom boja protispoločenskej činnosti je Trestný zákon. Pán poslanec Fico už vyjadril ľútosť, že predložený návrh Trestného zákona nemal predchodcu – vypracovanie určitej trestnej politiky. Ja s ním plne súhlasím, ba dokonca skonkretizujem to ešte na vyšší stupeň, že k takýmto vážnym kódexom sa nevypracúvajú legislatívne zámery, ktoré v minulosti boli samozrejmosťou práce slovenskej legislatívy, pretože práve v tomto legislatívnom zámere sa najlepšie môže prezentovať trestná politika, ktorá bude stvárnená a zahrnutá do príslušného kódexu. Ak sa predkladá kódex, je veľmi správne, pretože Trestný zákon už má toľko novelizácií, že by ďalšiu novelizáciu, myslím, už veľmi ťažko uniesol.

    V prípade návrhu nového Trestného zákona je jedna taká chyba krásy, povedala by som, aj chyba postupu, že sám predkladateľ návrhu Trestného zákona, t. j. ministerstvo spravodlivosti dodatočne po predložení tlače zaslalo do Národnej rady Slovenskej republiky až 151 pozmeňujúcich návrhov k vlastnému legislatívnemu návrhu, ktorý vypracovalo ministerstvo spravodlivosti.

    Musím konštatovať, ja som si ich pozrela, že nešlo len o terminologické zmeny, ale značná časť zmien mala aj vecný charakter, zmena niektorých pojmových znakov skutkových podstát trestných činov. Potom za takejto situácie vzniká otázka, ako seriózne bola robená príprava tohto zákona, ktorá – ako už môj predrečník pán poslanec Fico uviedol – sa začala už v roku 1991. Komisia bola zostavená aj v roku 1992, v roku 1994 bol už pripravený legislatívny návrh kódexu, dokonca bol zaslaný do parlamentu, nebol však parlamentom prerokovaný, takže ostal ako neprerokovaný návrh. A na tomto návrhu pokračovala príslušná kodifikačná komisia a, čuduj sa svete, po zaslaní, po takom dlhom časovom období do parlamentu, ešte akoby niekto dobiehal 151 zmenami. Ja si myslím, že to nesvedčí o dobrej legislatívnej práci, poprípade o určitom legislatívnom nedorobku, ktorý možno ešte mal pár mesiacov dozrieť v príslušnom rezorte. Viem, že dôvodom boli dodatočné rokovania s príslušnými profesijnými skupinami, ale treba si uvedomiť, že s príslušnými profesijnými skupinami treba diskutovať počas priebehu prípravy.

    Po týchto úvodných poznámkach mi dovoľte, aby som pristúpila trošku viac k obsahu predloženého legislatívneho návrhu. Chcem uviesť, že názory na dosiahnutie cieľa, to znamená na dosiahnutie určitého kódexu a jeho celkového stvárnenia, môžu byť rôzne. V nedávnej minulosti sa plne preferovala prevenčná a výchovná funkcia trestného práva. Môj predrečník pán poslanec Fico akosi patrí do skupiny zástancov práve – z toho, čo tu uviedol – tohto prevenčného a výchovného smeru stvárnenia aj trestných ustanovení. Samozrejme, aj viacerí teoretici v Európskej únii dodnes prezentujú a presadzujú túto tendenciu spracúvania trestných zákonov. Osobne však vnímam, že v poslednom období narastajú hlasy tých, ktorí poukazujú, že globalizačné zneužitie ľudských práv a občianskych slobôd nemožno riešiť len v rukavičkách a požadujú určité pritvrdenie ustanovení trestného práva. Dokonca dáva sa zvýšený dôraz na plnenie povinností. V tejto súvislosti by som spomenula aj vypracovanie – o čom sa málo hovorí vo verejnosti, dokonca aj v právnickej – tzv. deklarácie povinností, ktorá bola spracovaná pod vedením bývalého kancelára Nemeckej spolkovej republiky pánom Helmutom Schmithom, ktorú podpísalo 26 bývalých prezidentov a premiérov vlád. Hovorím to preto, že to nie je nejaká aktivita len malej mimovládky, ale ide o celkom akýsi premyslený materiál, ktorý naznačuje vôľu mienkotvorných osobností a požiadavku určitého pritvrdenia aj v trestnom práve. Podľa môjho názoru k nemu asi aj bude smerovať vývoj.

    Predložený návrh nového Trestného zákona však nie je len určitým pritvrdením, ale musím povedať, že je kriminalizáciou trestného práva. A tu znovu sa zhodujeme s mojím predrečníkom.

    Ďalej s veľkou nevôľou konštatujem, že tento predložený legislatívny návrh kódexu silne zaváňa implantovaním prvkov anglosaského práva, čo už napríklad máme aj dnes zásadu trikrát a dosť, a osobne vôbec nie som nadšená takýmto vývojovým smerom, pretože si myslím, že pôsobia disharmonicky v našom trestnom práve a vôbec v práve celkovom.

    Dôvodová správa k predloženému legislatívnemu návrhu kódexu hovorí, že sa vychádza iba z prvkov kontinentálneho práva. Nie je to pravda, pán minister, pretože napríklad zásada trikrát a dosť je zásada anglosaského práva. Tu totiž dochádza, alebo k tomu sa zmienim neskôr. Ešte poviem niekoľko poznámok k systémovému usporiadaniu. Pokiaľ si pozrieme všeobecnú časť Trestného zákona, tam dochádza k nepatrným zmenám v systémovom usporiadaní, zatiaľ čo v osobitnej časti dochádza k výrazným zmenám v systémovom usporiadaní jednotlivých častí. K zmenám dochádza aj v obsahovom zameraní, napríklad v systéme trestnosti na členenie na prečin a zločin. Osobne toto nepovažujem ani za objavné, ani za niečo, čo nám zníži kriminalitu. V minulosti už trestné právo takéto členenie poznalo a nebol z toho žiaden spoločenský efekt ani pozitívny dosah do praxe. Je to určité nóvum pre nóvum.

    Ďalej pri posúdení obsahového substrátu návrhu Trestného zákona konštatujem, a to je dosť jednoznačné konštatovanie, že nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je ani v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, prijatým Valným zhromaždením OSN, ktorého sme signatármi. Prečo si myslím, že nie je v súlade s ústavou? Myslím si to práve pre tú zásadu trikrát a dosť, čo som pred chvíľou začala, ktorou boli dotknuté viaceré inštitúty nášho trestného práva. V trestnom práve sa totiž zaviedla určená sankcia, ktorá vylúčila rozhodovanie súdu, a to rozhodovanie o druhu a výške trestu. Teda dochádza k mechanickému posúdeniu činu bez súdneho posúdenia. A práve čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, citujem: „Len súd rozhoduje“, dávam dôraz na slovo rozhoduje, „o vine a o treste za trestné činy.“ Nuž, k akému rozhodovaniu prichádza pri zásade trikrát a dosť? Teda citovaný čl. 50 ods. 1 zakotvuje rozhodovaciu právomoc súdu. Súd rozhoduje a nie sprostredkúva trest, ktorý určí parlament. Súd nie je sprostredkovateľom, ale jediným orgánom, ktorý rozhoduje o tom, aký druh trestu a v akej výške sa uloží za určitý trestný čin.

    Okrem nesúladnosti návrhu Trestného zákona, podľa môjho názoru, s príslušným článkom ústavy namietam aj nesúlad s Dohovorom o právach dieťaťa. Aj keď doložka zlučiteľnosti vyžaduje preukázať, že predložený legislatívny návrh je v zhode iba s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, nemožno nebrať do úvahy, že pri tvorbe práva treba rešpektovať aj tie dohovory a medzinárodné dokumenty, ku ktorým Slovenská republika pristúpila ako signatár. Takýto dohovor je aj Dohovor o právach dieťaťa a Slovenská republika je jeho signatárom od roku 1993. Spomínaný dohovor v čl. 37 ods. a) jednoznačne ustanovuje, citujem: „a) za trestné činy spáchané osobami mladšími ako 18 rokov nesmie“, opakujem, „nesmie byť uložený trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia na slobodu“. S týmto dohovorom je v rozpore § 117 ods. 4 navrhovaného Trestného zákona, ktorý umožňuje uložiť trest odňatia slobody doživotne aj u mladistvých páchateľov.

    Preto, pán minister, toto treba jednoznačne upraviť, pretože – ako spomínam – je tam slovo „nesmie by uložený trest odňatia slobody na doživotie“. Z toho niet únik. Preto treba plne súhlasiť s tými názormi, ktoré už na toto upozornili.

    Veľká diskusia v tlači bola aj k otázke zníženia hranice trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov. Možno konštatovať, že právnická verejnosť sa takmer rozdelila na dve skupiny vrátane verejnosti, časť, ktorá to schvaľuje, a časť, ktorá to neschvaľuje. Myslím, že neprávnická verejnosť to uvítala. A ja považujem toto riešenie za prijateľné, teda súhlasím so znížením trestnej zodpovednosti na 14 rokov. Ale – mám k tomu ale. Jednoznačne totiž zastávam názor, že zníženie na 14 rokov nie je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ako to niektorí uvádzajú. Ale ako bývalá ministerka spravodlivosti poznám podmienky, ktoré má Slovenská republika na odňatie slobody mladistvých, ktorí sa dopustili trestného činu. Je to predovšetkým Ústav na výkon trestu mladistvých v Martine. Ten kapacitne, pán minister, vám nebude stačiť na realizáciu tohto ustanovenia. Rezort vonkoncom nie je pripravený a už absolútne nie s účinnosťou, ktorá sa navrhuje, aby toto ustanovenie bolo realizované.

    Prečo zastávam názor zníženia trestnej hranice z 15 na 14? Zdôvodním nasledovne: V Ústave na výkon trestu v Martine sa spájajú prvky výchovného pôsobenia s pracovnými návykmi mladistvých s návykmi konzumovať kvalitnú kultúru a duchovné vyžitie vrátane náboženského vyžitia. Ak by sme zabezpečili, vážené kolegyne, vážení kolegovia, umiestnenie 14-ročných delikventov v takýchto zariadenia s kvalifikovanými pedagogickými pracovníkmi a s tými podmienkami, ktoré som uviedla, vonkoncom by to nebolo v neprospech ich psychického vývoja, ba práve naopak, boli by vytrhnutí z kriminalizujúceho prostredia a umiestnení v prostredí, ktoré nepripomína väznicu, ale prostredie, ktoré je vlastne na dotvorenie psychického dozretia týchto mladých delikventov. Toto rozvádzam a zdôrazňujem preto, pretože v masovokomunikačných prostriedkoch vystúpili viacerí psychológovia, ktorí uvádzali, že psychický vývoj mladých sa vytvára do 15. veku, a preto nie je dobré pred ukončením tohto psychického vývoja ich umiestňovať v zariadeniach na výkon trestu odňatia slobody. Opakujem, pokiaľ by sme takéto zariadenia mali a mali s takým pedagogickým obsadením, bolo by to len v prospech psychického vývoja a dozretia mladistvých.

    Ďalej, pán minister, nemôžem súhlasiť s názorom v dôvodovej správe, že finančné dosahy predložený Trestný zákon bude mať až o desať rokov. V prípade zníženia hranice trestnej zodpovednosti na 14 rokov sa finančné dosahy prejavia hneď, pretože bude potrebné rozšíriť kapacitu ústavov typu v Martine, pretože toto nebude stačiť.

    Ďalej. Z hľadiska nových skutkových podstát, ktoré sú zahrnuté v Trestnom zákone...

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, no už sa to utíšilo, už je to lepšie.

    Z obsahového hľadiska nových skutkových podstát je diskutabilné zdôvodnenie viacerých skutkových podstát. Napríklad nie je spoločensky nevyhnutná úprava samostatnej skutkovej podstaty trestného činu rušenia výkonu náboženstva alebo rušenia pohrebného obradu. Nepochopiteľná je aj trestná sadzba za tieto činy, a to až do odňatia slobody vo výške troch rokov.

    Obzvlášť nepochopiteľná a diskutabilná, a to by som chcela zdôrazniť, je trestná zodpovednosť právnických osôb, a to § 122 a 129. Som toho názoru, že túto časť návrhu zákona treba jednoznačne vypustiť. Toto nemožno, pán minister, podporiť. Jednak takouto konštrukciou dochádza k zdvojenému trestaniu za tú istú vec. Navyše vyvodzovanie trestnej zodpovednosti právnických osôb, nemožno sa domnievať, že nie je pokryté. To si môže myslieť len ten, kto nepozná systémovú súvislosť jednotlivých právnych odvetví a ich spoločenskú úlohu. Predsa spoločenskou úlohou vyvodzovania zodpovednosti voči právnickým osobám je správne právo. Správne právo je tým odvetvím, ktoré vlastne postihuje neprijateľné a spoločensky nebezpečné konanie právnických osôb a má na to vytvorené aj právne mechanizmy, má na to vytvorené a upravené právne postupy, ako aj celú škálu sankcií za jednotlivé druhy spoločensky nebezpečných konaní. V systéme kontinentálneho práva sa vyvinul tento systém a aj tuto zabiehate mimo kontinentálneho systému práva. Vôbec neobstojí vaše odôvodnenie, že v Európskej únii je trend takéhoto postihovania právnických osôb. Máme históriu a dobre vypracované systémy v správnom práve, preto je neodôvodnené, aby sme v trestnom práve vyvodzovali zodpovednosť právnických osôb.

    Na prahu únosnosti vhodnej legislatívnej úpravy je aj riešenie trestu prepadnutie majetku podľa § 58 ods. 2. Je predsa neprijateľné, aby v prípade, že páchateľ nevie preukázať pôvod svojho majetku, a to bez určenia spätného časového horizontu v Trestnom zákone, mu súd mohol vyriecť trest prepadnutia majetku, a to aj celého majetku. Myslím, že tu bol k tomuto paragrafu pozmeňujúci návrh na vypustenie a tento pozmeňujúci návrh som aj podpísala, takže nebudem sa bližšie o tomto zmieňovať, o jeho negatívach.

    Ťažko možno podporiť takú právnu úpravu vyvodzovania trestnej zodpovednosti, ktorá kriminalizuje podnikateľskú činnosť v trhovom prostredí. To je ďalší okruh pripomienok. Preto zámer napríklad trestnoprávne postihnúť investovanie do stratového obchodu bez zodpovedajúceho finančného krytia, čo je nakoniec aj nejasný pojem, je kriminalizáciou podnikania a smeruje proti jej základnej charakteristike, t. j. trhovej ekonomiky. Záujem veriteľov, ktorý, hovoríte, že treba chrániť, je predsa trestnoprávne chránený inými ustanovenia, napríklad § 248 Poškodzovanie veriteľa.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v rámci svojho vystúpenia uviedla aj pozmeňujúce návrhy, ku ktorým mám potrebný počet podpisov. Predovšetkým v mene skupiny poslancov, ktorí sa mi podpísali, navrhujem do Trestného zákona vložiť nový § 375a, ktorý znie: „375a Hanobenie národa, etnickej skupiny, rasy a presvedčenia“. Príslušný paragraf znie:

    „(1) Kto verejne hanobí

    a) niektorý národ, jeho jazyk alebo niektorú etnickú skupinu, rasu a národnosť alebo

    b) skupinu občanov pre ich politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

    (2) Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma ďalšími osobami.“

    Odôvodnenie...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, väčší pokoj. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Požiadavka eliminácie hanobenia národa, rasy, presvedčenia vyplýva z viacerých medzinárodných dokumentov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila ako signatár. Ak ide o neželateľný spoločenský jav s nezanedbateľnou dávkou spoločenskej nebezpečnosti, a to myslím, pán minister, že o také konanie ide, je potrebné, aby postulát eliminácie spomenutých javov našiel ohlas v Trestnom zákone. Ak sa oboznámime s históriou premietnutia požiadavky eliminácie hanobenia národa, rasy, presvedčenia do Trestného zákona, t. j. zákona č. 140/1961, po jeho novelizácii v roku 1992, zistíme, že samostatná skutková podstata s trestom odňatia slobody až na 1 rok sa zakotvila ako trestný čin nielen hanobenia národa, jeho jazyka alebo niektorej rasy, ale aj hanobenie skupiny obyvateľov republiky pre ich politické presvedčenie, vyznanie alebo keď sú bez vyznania.

    Ak zo spomínaného uhla posúdime váš návrh nového Trestného zákona, dospejeme k poznatku, že problematika zodpovednosti za hanobenie sa premieta iba do skutkových podstát trestných činov, myslím, hanobenia hrobov, hanobenia mŕtvych, čo podľa mňa nepokrýva tie záväzky, ktoré sme prevzali podpísaním medzinárodných zmlúv.

    Pánovi spravodajcovi odovzdávam návrh aj s príslušným množstvom podpisov.

    Ďalej pre prípad, že bude tento návrh trestného činu prijatý, dávam doplňujúci návrh, ktorý som v samostatnom legislatívnom návrhu predložila, a to návrh, ktorý postihuje tzv. sprejerov. Podľa rokovacieho poriadku ho však musím prečítať, preto prosím o malú trpezlivosť.

    V mene skupiny poslancov do tlače 655 sa vkladá nový § 257a, ktorý znie:

    „(1) Kto poškodí cudziu vec s tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.

    (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1,

    a) hoci bol v posledných dvoch rokoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody za taký čin prepustený alebo

    b) ako člen organizovanej skupiny.

    (3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

    a) ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo

    b) ak spácha takýto čin na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitných predpisov.

    (4) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.“

    Uvedené sadzby voči môjmu pôvodnému samostatnému návrhu sú zvýšené z toho dôvodu, aby boli synchronizované s koncepciou, ktorá je síce kriminalizujúca, ale s koncepciou tohto Trestného zákona. A vzhľadom na to, že aj vláda pri prerokúvaní takéto doplnenie navrhla.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý. Pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

    Pán poslanec Galbavý, ak nemáte záujem vystúpiť, pokojne to povedzte.

  • Ja som chcel povedať niečo iné, ale to nesúvisí s tým.

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh v mene poslancov. Podľa § 29 v spojení s § 82 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona. Návrh k tlači 656. Vládny návrh zákona – Trestný zákon sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 131 sa do odseku 3 dopĺňa veta: „Zbraňou môže byť okrem veci aj zviera.“

    2. V § 139 ods. 1 písm. b) sa pred slová „alebo energia“ vkladajú slová „ alebo zviera“.

    Odôvodnenie: No, myslím si, že dôvodom na predloženie sú poznatky z praxe, výrazný nárast útokov zvierat, presnejšie psov, voči osobám či iným zvieratám. Navrhuje sa preto, aby sa táto skutočnosť odrazila aj v novopredkladanom Trestnom zákone, aby aj zviera, mám na mysli najmä agresívne a útočné plemená niektorých šelmovitých zvierat, ale potenciálne aj iné nebezpečné druhy zvierat, mohlo byť považované explicitne za vec, resp. zbraň a spáchanie trestného činu za použitia zvieraťa, mohlo byť považované za priťažujúcu okolnosť.

    V bode 1 vyslovene sa do textu v príslušnom paragrafe, a to v § 131, ustanovuje, že zbraňou môže byť okrem všeobecnej veci aj zviera, najmä pes. V bode 2 v definícii veci, ako ju upravuje § 139, sa popri prírodnej sile a energii vyslovene zaraďuje aj zviera.

    Návrh nemá dosah na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnoprávnych inštitúcií či územnej samosprávy, nekladie nárok na nové pracovné sily vo verejnom sektore. Návrh je v súlade s ústavou a s platným právnym poriadkom.

    Poprosím vás o podporu a ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Aj keď predložený legislatívny návrh pána poslanca vyvolal viacero úsmevov na tvári, ja si myslím, že široká verejnosť s nevôľou sleduje v praxi čoraz častejšie prípady napadnutia ľudí útočnými psami neraz bojového plemena. V minulosti bola snaha zakázať bojové plemená. Ja si myslím, že to nie je tá správna cesta. Myslím si, že tento postup, ktorý pán poslanec Galbavý tu uviedol, je určitým krokom riešenia tohto problému, a verím, že získa podporu poslancov Národnej rady. Osobne som tento legislatívny návrh podpísala a myslím, že viacerí občania sa mu potešia.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k hlasovaniu. Vzhľadom na to, že pán poslanec Miklušičák hovorí, že tých 5 minút mu bude málo, takže vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o bodoch, ktoré sme prerokovali pred týmto bodom.

    Takže do piatej, kým sa nazbierajú poslanci, vyhlasujem prestávku. A tak ako sme sa dohodli na začiatku schôdze, o piatej budeme pokračovať hlasovaním. Do toho času vás prosím, aby ste sa nevzdialili z rokovacieho priestoru.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Prosím teraz pani poslankyňu Navrátilovú, ktorá je spravodajkyňou z gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 997).

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, by ste sa upokojili. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Je to návrh pána poslanca Buriana o starobnom dôchodkovom sporení (tlač 997).

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 64, proti 15, zdržalo sa 49, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada nepostúpila tento návrh zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

    Teraz prosím pána poslanca Janiša ako spravodajcu z navrhnutého gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tlač 998).

    Páni poslanci, ak tu nebude pokoj, preruším rokovanie.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Nezaznel žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci, ani iný návrh. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu prerokovať návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 69, proti 3, zdržalo sa 61, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte aj ďalej hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokuje ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorský, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s termínmi, že výbory prerokujú návrh zákona do 10. marca a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 131, proti 1, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Galbavého, ktorý je spravodajcom z gestorského výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá k zákonu navrhnutom skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000).

    Pán poslanec Galbavý, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, tlač 1000.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 70, proti 2, zdržalo sa 60 a nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Teraz prosím, pán podpredseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 129, proti 1, zdržali sa 5, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem.

    A teraz prosím ešte predsedu výboru pre pôdohospodárstvo pána poslanca Maxona, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k

    vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve (tlač 986).

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s odporúčaním výboru pre pôdohospodárstvo navrhujem, aby sme predmetný návrh vládneho návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve postúpili do druhého čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh zákona postúpime do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 111, proti 2, zdržalo sa 24, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila do druhého čítania tento návrh zákona.

    Nech sa páči.

  • Áno, dámy a páni, navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval výbor pre pôdohospodárstvo, ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu. Ako gestorský navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo.

  • Do 10. marca 2005. Ďakujem pekne. A gestorský výbor do 10. (reakcie z pléna), do 11. marca.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Lehoty sú pre ostatné výbory do 10. a do 11. marca pre gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 132, proti 1, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, ďakujem pekne.

  • Ďakujeme, pán poslanec.

    A teraz, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu Trestného zákona (tlač 656).

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby zaujal svoje miesto a takisto aj pán poslanec Abelovský.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť súbor pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu Trestného zákona (tlač 656).

    Tieto pozmeňujúce návrhy sa snažia vyriešiť tri, alebo vychádzajú z troch okolností. Jedna sa týka zmeny meritórneho návrhu. Je to najmä zúženie trestnej zodpovednosti právnických osôb a ďalšie dva, jeden vyplýva z odporúčaní gestorského výboru a tie treba premietnuť do ďalších ustanovení zákona, ktoré neboli zobraté, a napokon je to odstránenie technickolegislatívneho...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, tí, ktorí diskutujete, prosím vás, rušíte rokovanie, takže môžete to urobiť aj mimo, ale nerušte rokovanie. Nedá sa tak rokovať, že nepočuť ani to, čo hovorí o pár metrov ďalej diskutujúci. Ešte raz vás upozorňujem. Buď tu bude pokoj, alebo vyhlásim prestávku a preruším rokovanie.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pán poslanec, môžeme pokračovať napríklad aj zajtra. (Sústavný ruch v sále.) Páni poslanci, chcete, aby som po mene vyzýval jednotlivých poslancov?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno? To sa nebojte, že ich nepoznám. Mám aj pomôcku. Páni poslanci, poslednýkrát vás varujem. Prestávka. Prerušujem rokovanie na 15 minút.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Znovu pripomínam, že tí, ktorí majú ešte medzi sebou nejaké debaty, buď si sadnú na svoje miesta, alebo budú pokračovať mimo rokovacieho priestoru.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči, konečne už ste sa dostali k mikrofónu, máte slovo.

  • Ďakujem ešte raz.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V § 122 odsek 2 znie: „(2) Trestná zodpovednosť právnických osôb sa nevzťahuje na štát a štátne orgány vrátane Národnej banky Slovenska.“

    Z ustanovení o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa navrhuje vyňať iba štát a štátne orgány vrátane centrálnej banky.

    Druhý. V § 123 ods. 1 v uvádzajúcej vete sa za slová „Trestný čin je spáchaný právnickou osobou, ak“ vkladajú slová „za účelom získania prospechu alebo inej výhody pre právnickú osobu.“.

    Odôvodnenie: Trestná zodpovednosť právnických osôb sa týmto pozmeňujúcim návrhom výrazným spôsobom obmedzuje. Medzi základné podmienky trestnej zodpovednosti, ktoré budú musieť byť v prípade právnickej osoby splnené, sa dopĺňa nová podmienka, a to, že príslušná fyzická osoba bude musieť konať nielen v rozpore so zákonom, ale aj s úmyslom získať v prospech pre právnickú osobu. A ak tento znak nebude preukázaný, nebude môcť byť trestná zodpovednosť voči právnickej osobe vyvodená.

    Bod 3. V § 123 odsek 3 znie:

    „(3) Právnické osoby sú trestne zodpovedné za trestné činy uvedené v

    a) I. hlave – usmrtenie podľa § 158, trestné činy uvedené v druhom diele a v treťom diele,

    b) II. hlave – obchodovanie s ľuďmi podľa § 188, obchodovanie s deťmi podľa § 189 a 190, porušovanie poštového tajomstva podľa § 207,

    c) IV. hlave – okrem trestných činov krádeže podľa § 221, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 224, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 225 a 226, neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 227, prevádzkovania nepoctivých hier a stávok podľa § 239,...

  • Páni poslanci zo Smeru, chcete, aby som vás jednotlivo upozorňoval? Nech sa páči.

  • ... nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier podľa § 239, úžery podľa § 244, zatajenia veci podľa § 245, poškodzovania cudzej veci podľa § 253 a 254,

    d) V. hlave – okrem trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 258,

    e) VI. hlave,

    f) VIII. hlave – trestné činy uvedené v treťom diele, marenie spravodlivosti podľa § 353, násilné prekročenie štátnej hranice podľa § 357, prevádzačstvo podľa § 358 a 359, nedovolené prekročenie štátnej hranice podľa § 360,

    g) IX. hlave – kupliarstvo podľa § 378, výroba detskej pornografie podľa § 379, rozširovanie detskej pornografie podľa § 380, prechovávanie detskej pornografie podľa § 381,

    h) XII. hlave.“

    Zdôvodnenie: Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb sa týmto návrhom zužuje na niektoré typické trestné činy, ktoré sú vymedzené podľa jednotlivých hláv osobitnej časti, ako aj na trestné činy, pri ktorých treba upraviť trestnú zodpovednosť právnických osôb vzhľadom na právo Európskej únie alebo medzinárodné zmluvy.

    Bod 4. § 123 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Ak môže byť podľa osobitnej časti tohto zákona niektorý trestný čin spáchaný úmyselnou alebo nedbanlivostnou formou zavinenia, právnická osoba je trestne zodpovedná za trestný čin, ktorý v základnej skutkovej podstate obsahuje úmyselnú formu zavinenia.“

    Odôvodnenie: Dopĺňa sa výkladové pravidlo pre prípady, keď sa jednotlivé skutkové podstaty toho istého trestného činu odlišujú iba formou zavinenia.

    Bod 5. V § 125 odsek 3 znie:

    „(3) Tresty a ochranné opatrenia uvedené v

    a) § 124 ods. 1 písm. b), c) a e) a § 124 ods. 2 písm. b) nemožno uložiť politickej strane alebo hnutiu alebo právnickej osobe, ktorá je zriadená zákonom,

    b) § 124 ods. 1 písm. b), c), e), f) a g) a § 124 ods. 2 písm. b) nemožno uložiť obci alebo vyššiemu územnému celku.“

    Odôvodnenie: Navrhujem, že obci a vyššiemu územnému celku je možné uložiť iba niektorý z druhov trestov a ochranných opatrení – peňažný trest, trest prepadnutia veci a zhabanie veci.

    Blok č. 2 pozmeňujúcich návrhov.

    Bod 1. V § 39 ods. 2 písm. e) sa slová „trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 305“ nahrádzajú slovami „trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 305, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 306“.

    Navrhovaná legislatívnotechnická úprava súvisí s rozdelením trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny na dva samostatné trestné činy – body 10 a 11 tohto bloku pozmeňujúcich návrhov.

    Bod 2. V § 47 ods. 2 sa slová „založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 305“ nahrádzajú slovami „založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 305, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 306“.

    Navrhovaná úprava súvisí s bodom 1.

    Bod 3. V § 58 ods. 2 s slová „trestného činu založenia, zosnovania alebo podporovania zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny podľa § 305“ nahrádzajú slovami „trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 305, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 306“.

    Zdôvodnenie je podobné ako v predchádzajúcom bode.

    Bod 4. V § 86 písm. c) sa slová „založenia, zosnovania alebo podporovania zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny“ nahrádzajú slovami „založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 305 alebo založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 306“.

    Odôvodnenie podobné.

    Bod 5. V § 85 sa za slová „§ 243“ vkladajú slová „porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 247,“ a za slová „§ 266“ sa vkladajú slová „skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 268, poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 270,“.

    Odôvodnenie: Účinná ľútosť sa navrhuje rozšíriť aj o ďalšie nedbanlivostné trestné činy.

    Bod 6. V § 236 ods. 1 sa pred slová „potrestá sa“ vkladajú slová „alebo kto tak koná v úmysle spôsobiť úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom“.

    Zdôvodnenie: Upresňuje sa znenie skutkovej podstaty tak, aby v skutkovej podstate bola vyjadrená aj skutočnosť, že trestným bude konanie uvedené v ods. 1 písm. a) a b) aj vtedy, ak páchateľ koná v úmysle spôsobiť úpadok právnickej osoby.

    Bod 7. V § 237 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo do obchodu, ktorý sa vymyká z rámca pravidelného podnikania právnickej osoby“.

    Zdôvodnenie: Týmto návrhom upresňujem znenie skutkovej podstaty tak, aby boli vypustené všeobecné termíny, ktoré by mohli vyvolať problémy v aplikačnej praxi.

    Bod 8. V § 237 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „neúmerne vysoký alebo“.

    Opäť ide o upresnenie znenia skutkovej podstaty tak, aby boli vypustené všeobecné termíny.

    Bod 9. § 268 znie: „§ 268

    Kto sa z nedbanlivosti dopustí trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie konaním uvedený v § 267 ods. 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.“

    Tento nedbanlivostný trestný čin navrhujem upraviť tak, že pre trestnosť sa bude vyžadovať spôsobenie škody veľkého rozsahu, t. j. aspoň 4 mil. Sk namiesto väčšej škody 80 000 korún. Týmto trestným činom sa sleduje postih konaní, ktoré boli v posledných mesiacoch odhalené vo veľkých spoločnostiach v zahraničí – Enron, Parmalat a podobne.

    Bod 10. § 305 znie:

    „§ 305 Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny

    Kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.“

    Tento návrh, ako som už uviedol v úvode, vyplýva z rozčlenenia trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny, tak ako je predložený v návrhu Trestného zákona.

    A napokon bod 11 tohto bloku. Za § 305 sa vkladá nový § 306, ktorý znie:

    „§ 306 Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny

    Kto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov.“

    Doterajšie § 306 až 448 sa označujú ako § 307 až 449. Zdôvodnenie je obdobné ako v predchádzajúcom prípade.

    A napokon tretí blok pozmeňujúcich návrhov.

    Bod 1. Nadpis v § 41 znie: „Úhrnný trest a spoločný trest“.

    Ide o doplnenie návrhu o chýbajúcu úpravu ohľadom spoločného trestu.

    Bod 2. § 41 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    „(3) Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúcu rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odseku 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.“

    Zdôvodnenie: Návrh zákona týmto dopĺňame o chýbajúcu úpravu ohľadom spoločného trestu v prípade pokračovacieho trestného činu. Tým sa umožní predísť problémom v aplikačnej praxi v tejto veci a odstráni sa opakovanie dokazovania súdom o skutkoch už skôr preukázaných, čím dôjde k zrýchleniu súdneho konania a k obmedzeniu zbytočne vzniknutých prieťahov v konaní.

    Bod 3. V § 56, § 61 a § 62 sa vypúšťa odsek 3.

    Vypustenie odseku 3 z navrhnutých paragrafov, ktoré upravovali samostatné uloženie niektorých trestov, zosúlaďuje tieto ustanovenia s pozmeňujúcim návrhom k § 34 ods. 6 (týka sa bodu 5 spoločnej správy) a k § 58 ods. 3 (bod 23 spoločnej správy).

    Bod 4. V § 65 ods. 3 znie: „(3) Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov.“

    Odôvodnenie: Ustanovenie sa zosúlaďuje s pozmeňujúcim návrhom § 34 ods. 6. Je to bod 5 spoločnej správy výborov.

    Bod 5. V § 106 ods. 1 sa slová „Pri upustení od uloženia trestu alebo pri podmienečnom upustení od uložení trestu“ nahrádzajú slovami „Pri podmienečnom upustení od uloženia trestu“.

    Uvedené ustanovenie sa zosúlaďuje s pozmeňujúcim návrhom k § 101 ods. 1 (bod 42 spoločnej správy). Výchovné opatrenie je možné uložiť len pri podmienečnom upustení od uloženia trestu, keďže súd iba v tomto prípade určuje skúšobnú lehotu, počas ktorej sleduje správanie mladistvého.

    Bod 6. V § 120 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).

    Je to ohlas na návrh na vypustenie § 117 ods. 4 (bod 47 spoločnej správy výborov).

    Bod 7. V § 120 ods. 2 sa na koniec pripájajú slová „s výnimkou trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 430 a 431 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti podľa § 432“.

    V súlade s dopĺňaním zdôvodňujem to tým, že bod 38 spoločnej správy výborov v súlade s doplnením § 88 a 91, ktorý odporúča schváliť, navrhujem rovnako doplniť aj § 120 ods. 2.

    Bod 9. V § 131 ods. 11 sa slová „čiastkových činov“ nahrádzajú slovami „čiastkových útokov“, slová „čiastkové činy“ sa nahrádzajú slovami „čiastkové útoky“ a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky“.

    Zdôvodnenie: Uvedená definícia sa zosúlaďuje so znením Trestného poriadku, pričom navrhované doplnenie umožní predísť problémom v aplikačnej praxi vo vzťahu k pokračujúcemu trestnému činu.

    Bod 10. V § 193 sa vypúšťa odsek 4.

    Zdôvodnenie: Kvalifikačný znak – spáchanie tohto trestného činu verejným činiteľom je upravený v ods. 2 písm. c).

    Bod 11. V § 258 ods. 2 sa v predvetí vypúšťajú slová „písm. a) alebo b)“.

    Zdôvodnenie: Vypúšťa sa nesprávny odkaz.

    Bod 12. V § 267 ods. 1 písm. e) sa slová „konkurz a vyrovnanie“ nahrádzajú slovami „konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie“.

    Uvedená zmena súvisí s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v bode 172 spoločnej správy výborov. Ide o zosúladenie s pojmami nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

    Bod 13. V § 358 sa pred odsek 1 vkladá nový odsek 1, ktorý znie: „(1) Kto pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

    Doterajšie odseky 1 až 4 sa označujú ako odseky 2 až 5.

    Odôvodnenie: Doplnenie trestného činu prevádzačstva o novú základnú skutkovú podstatu vyplýva z potreby zabezpečenia potrestania aj tých osôb, ktoré organizujú nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a pritom im nie je preukázaný úmysel získať materiálnu výhodu.

    Bod 14. V § 358 ods. 2 až 4 sa za slová „v odseku 1“ vkladajú slová „alebo 2“.

    Uvedená zmena vyplýva z doplnenia nového odseku 1 do § 358.

    Bod 15. Nadpis pod § 364 znie: „Krivá výpoveď a krivá prísaha“.

    Táto zmena vyplýva z návrhu na doplnenie § 264 o nový odsek 2.

    Bod 16. V § 364 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Kto v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.“

    Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

    Zdôvodnenie: Trestný čin sa dopĺňa aj o úpravu trestných následkov krivej prísahy v súlade s § 265 vládneho návrhu Trestného poriadku.

    Bod 17. V § 364 ods. 2 a 3 sa za slová „v odseku 1“ vkladajú slová „alebo 2“.

    Ide o technickú úpravu súvisiacu s doplnením § 364 o nový odsek 2.

    Bod 18. V § 412 sa slová „za konanie rovnakého druhu najmenej dvakrát potrestaný disciplinárnym trestom“ nahrádzajú slovami „za obdobný čin v poslednom roku najmenej dvakrát postihnutý“.

    Navrhovaná formulačná úprava súvisí s doplnením § 137 ods. 5 (bod 58 spoločnej správy výborov).

    Bod 19. V § 445 ods. 1 a 2 znejú:

    „(1) V prípade, ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    (2) Pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku u trestov uložených po nadobudnutí účinnosti tohto zákona za trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších prepisov sa postupuje podľa tohto zákona.“

    Týmto sa prechodné ustanovenia dopĺňajú o výslovné riešenie postupu pre prípady rozhodovania o podmienečnom prepustení a podmienečnom upustení od výkonu trestu, o ktorých sa rozhoduje po nadobudnutí účinnosti nového zákona, ale ohľadom trestov uložených podľa ešte predchádzajúceho Trestného zákona. Zároveň sa dopĺňa pravidlo, ako budú súdy postupovať pre určenie toho, či trestný čin vykazuje znaky prečinu, zločinu, resp. obzvlášť závažného zločinu. Táto úprava tiež znamená, že Trestný zákon sa nebude dotýkať už uložených trestov.

    A napokon v súvislosti s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi žiadam samostatne hlasovať o bodoch 34, 48, 146, 190 a 203. Okrem toho žiadam samostatne hlasovať aj o bodoch 1, 22, 29, 49, 50, 51, 60, 61, 67, 143, 229 a 234.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť a verím, že podporíte aspoň všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré vedú k zosúladeniu odporúčaní spoločnej správy s predloženým návrhom zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drgonec. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, viackrát ste určite počuli slogan „ústava – základný zákon štátu“. Budem sa držať nástenkových terminológií a v tejto rovine označím Trestný zákon za takmer základný zákon štátu. Je to zákon, v ktorom štát určuje, za čo je človeku možné obmedziť osobnú slobodu a na koľko možno obmedziť osobnú slobodu. Máme pred sebou návrh nového Trestného zákona, ku ktorému zaznieva rad pripomienok, ktoré sa dajú zhrnúť asi tým spôsobom, že pre niektorých je príliš málo nový a príliš málo originálny a pre iných je až príliš originálny.

    Chcem sa pristaviť pri jednom z prvkov, možno vôbec najzatracovanejšom momente, celej novely, a to pri trestnej zodpovednosti právnických osôb.

    Vývoj ľudskej spoločnosti je nepredvídateľný, aspoň nie, pokiaľ ide o určenie momentov zásadných zvratov. Platilo, dlho platilo a bolo v súlade s existujúcimi poznatkami, že je vylúčené, aby človek lietal v stroji, ktorý je ťažší ako vzduch. Asi pred 100 rokmi renomovaní fyzici dokazovali, že je vylúčené, aby vlak išiel rýchlejšie ako 30 km, lebo keby sa tak udialo, z vagónov sa stratí vzduch a cestujúci sa udusia.

    Pripomínam tieto poznatky a kolíziu s istými novými názormi práve preto, že som presvedčený, že sme sa dostali na také rozhranie v oblasti trestného práva. Asi každá učebnica trestného práva, ktorá je vydaná v slovenčine, uvádza na úvodných stranách, že trestná zodpovednosť je zodpovednosť fyzickej osoby, zodpovednosť jednotlivca. Rad právnikov, ktorí sú špecialistami v trestnom práve a ktorých odbornú prácu si naozaj veľmi vážim rovnako ako Slovenská advokátska komora, veľakrát verejne prezentovali svoj postoj, ktorý spočíva v chytení sa za hlavu a v dokazovaní, čo za nezmysel sa navrhuje, keď sa navrhuje trestná zodpovednosť právnických osôb.

    Na toto miesto ma priviedlo presvedčenie, že všetci tí, ktorí vystupujú proti zavedeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby, sa mýlia, že nedocenili dobu, nedocenili vývoj spoločnosti. Musím pripomenúť napr. Kaprun, kde nedošlo k uplatneniu trestnej zodpovednosti, hoci na základe nejakých všeobecných princípov spravodlivosti určite k nej dôjsť malo, len preto, že rakúske trestné právo spočíva na zásade, že trestná zodpovednosť je zodpovednosť fyzickej osoby a ten, kto teda mal v tomto prípade znášať zodpovednosť, sa zodpovedný nestal, lebo chýbali formálne dôvody na to, aby sa trestná zodpovednosť uplatňovala.

    Opakujem teda, som presvedčený, doba dospela k tomu, aby za istých okolností znášala zodpovednosť právnická osoba, bez ohľadu na to, koľkí dokazujú opak. Vývoj spoločnosti si vyžaduje aj takú možnosť. Pokladám za dôležité zdôrazniť tú skutočnosť, že vytvorenie právneho základu pre zodpovednosť právnickej osoby zďaleka neznamená zodpovednosť právnickej osoby v živote v konkrétnych prípadoch. Je to o vytváraní možností, je to o vytváraní príležitostí. Ale myslím si, že naša diskusia by nemala smerovať k tomu, či má existovať právna zodpovednosť právnickej osoby, ale že by mala smerovať len k rozsahu trestnej zodpovednosti právnických osôb.

    Do hry vstupuje rad ďalších argumentov, ďalších prvkov, ďalších momentov. Je to napr. o najrôznejších politických postojoch a politických záujmoch. Je to napr. o možnej argumentácii, vládna koalícia je pravicovo orientovaná, podporuje teda nosné prvky trhovej ekonomiky a zrazu chce zaviesť zodpovednosť právnickej osoby. Čo to má znamenať, že sa vstupuje do sféry podnikania tým, že sa do nej vnáša neexistujúci, dosiaľ neexistujúci prvok trestnej zodpovednosti? Ja si nemyslím, že zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je v rozpore s akýmikoľvek zásadami pravicovej politiky. My hovoríme o rozšírení spravodlivosti, o vnesení spravodlivosti tam, kde sú dôvody na jej uplatnenie.

    Pokiaľ ide o rad ďalších momentov, ktoré hovoria alebo ktoré znejú v neprospech trestnej zodpovednosti, pozrime sa na chvíľu na druhú stranu. Národná rada podľahne prevládajúcej mienke, prevládajúcim a médiami veľmi výdatne živeným názorom o nezmyselnosti takéhoto návrhu. Čo to bude mať za následok? Slovenská republika má záväzky vo vzťahu k Európskej únii. Postoj Slovenskej republiky k medzinárodným záväzkom spočíva v nakladaní s medzinárodnými záväzkami, ktorý sa u nás zakorenil ešte v roku 1918, vlastne v prvých hodinách existencie česko-slovenského štátu. Ten postoj sa dá zjednodušene priblížiť tak, že sme v prvej vlne pristupovali k najrôznejším medzinárodným záväzkom s tým, že následne nás akceptovaný záväzok nezaujímal. Neplnili sme vlastne nič. To je trend, ktorý trvá desaťročia.

    Obávam sa, že presne takýmto spôsobom pristupujeme aj k záväzkom, ktoré máme vo vzťahu k Európskej únii. Problém je akurát v tom, že Európska únia má páky na svojich členov, ktorí nerešpektujú záväzky, ktoré prijali vo vzťahu k Európskej únii. Pripomínal som to tu už niekoľkokrát, že vo vzťahu k Európskej únii za porušenie záväzkov môžeme platiť. Pripomínam aj to, že sa absolútne neopodstatnene nazdávame, že my platiť nebudeme. Platili oveľa väčšie štáty, platilo Spojené kráľovstvo, platilo Nemecko, platilo Holandsko. Kde berieme teda tú drzosť nazdávať sa, že až vyjde najavo, že záväzok neplníme, nás to nebude stáť nič? Tomu naozaj nerozumiem.

    Keď si uvedomíme, že naozaj môžeme platiť, tak si to, prosím, dajme do širšieho kontextu. Tu sa prijíma rad reforiem postihujúcich široké vrstvy v oblasti sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti v mene znižovania výdavku štátu. A zrazu za takejto situácie sme ochotní úplne neuvážene vyhadzovať peniaze zo štátneho rozpočtu na to, aby sme platili sankcie za to, že neplníme svoje záväzky.

    Okrem toho, prosím vás, určite pre časť pléna, pre časť verejnosti môže vznikať presvedčenie, že je to vec národnej hrdosti držať si nejakú vlastnú líniu a že teda nám stojí aj za prípadné platenie voči Európskej únii to, že si zachováme svoju predstavu o tom, aká má byť trestná zodpovednosť a že tá sa nezlučuje s trestnou zodpovednosťou právnickej osoby. Taký postoj by bol podľa môjho presvedčenia krajne nerozumný. Podstata je totiž v tom, že možné formy trestnej činnosti právnických osôb, ktoré sú odlišné od trestnej činnosti fyzických osôb, sa spájajú s osobitnými podobami trestného postihu. Ak sa právnická osoba dopustí svojej formy trestnej činnosti, znáša za to svoju sankciu. Nie sú správne tie tézy, ktoré hovoria o dvojitej alebo zdvojovaní trestnej zodpovednosti, o zodpovednosti štatutárov a o zodpovednosti zamestnancov.

    Keď si to postavíme do kontextu vnútroštátneho diania, Slovenská republika je vlastníkom štátneho majetku. Je to zaručené čl. 4 ústavy, je to zaručené čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Slovenská republika sa správa ako neuveriteľný vlastník. Pretože Slovenská republika napr. poskytuje štátne dotácie najrôznejším súkromným osobám alebo najrôznejším právnickým osobám, Slovenská republika nemá vytvorený režim efektívnej ochrany prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré sa poskytnú v podobe štátnej dotácie. Ten efektívny prostriedok je navrhnutý v tomto prípade. Model je asi taký, právnická osoba, ktorá dostane štátnu dotáciu a nenaloží s ňou spôsobom, na aký tú dotáciu dala, je vylúčená z možnosti uchádzať sa o ďalšiu dotáciu. To nie je ani o likvidácii podnikateľov, to je naozaj iba o rozumnom nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu.

    Preto opakujem. Myslím si, alebo obávam sa, že ak sa zachová postoj, absolútne negatívny postoj k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, urobíme obrovskú chybu či už vo vzťahu k Európskej únii, alebo vo vzťahu k vlastným problémom a ich možnému riešeniu.

    Pretože dúfam, že trestná zodpovednosť právnických osôb bude vecou, ktorá sa napokon stane súčasťou nášho právneho poriadku, predkladám pomerne jednoduchý pozmeňujúci návrh k návrhu Trestného zákona. Ten znie:

    V § 125 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

    Na vysvetlenie: Zmyslom tohto pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť rovnaké postavenie fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k dokazovaniu niektorých skutočností rozhodných pre vznik alebo nevznik trestnej zodpovednosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vavrík. Trošku neskoro, ale nech sa páči, pán poslanec Husár, ako jediný máte slovo.

  • Osobne podporujem a súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána predseda nášho ústavnoprávneho výboru, ale pri jeho vystúpení a pri hrozbe sankciou pre Slovensko mi tak napadlo, čo sa ísť tak opýtať do Nemecka a ďalších dlhoročných členov Európskej únie a poradiť sa, ako to zariadiť, aby sme tie sankcie neplatili, tak ako ani oni doteraz.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Vavrík a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi stručný úvod k pozmeňujúcim návrhom, ktoré chcem podať. Moje pozmeňujúce návrhy sa budú týkať oblasti trestných činov, porušovania listového tajomstva, prepravovaných správ, ale aj odpočúvania, mám na mysli najmä priestorového odpočúvania, a takisto porušovanie tajomstva súkromných dokumentov, ktoré občania majú uložené dnes doma alebo v súkromní a ktorých ochranu dnešný Trestný zákon nerieši. Z praxe vieme, že ak niekomu odcudzia dokumenty, tak sa vyčísli škoda – škoda papiera a nie vecná škoda dokumentov. Preto chcem navrhnúť v pozmeňujúcom návrhu úplne inú dikciu zákonných ustanovení o porušovaní tajomstva prepravovaných správ na jednej strane. Po druhé porušovanie tajomstva listín a iných dokumentov. A napokon po tretie to, čo už som avizoval, aby priestorové odpočúvanie bolo kvalifikované ako trestný čin.

    Teraz konkrétne, ako by som si to predstavoval a aké by bolo znenie, alebo aké je znenie tohto pozmeňujúceho návrhu.

    V prvom rade navrhujem, aby boli vypustené § 205 a 206 a nahradené novými § 205, 206 a 207, ktoré by zneli takto:

    „§ 205 Porušovanie tajomstva prepravovaných správ

    (1) Kto úmyselne poruší tajomstvo

    a) u zavretého listu alebo inej písomnosti, pri poskytovaní poštovej služby alebo prepravovaní inou dopravnou službou alebo dopravným zariadením,

    b) textové, hlasové, zvukové alebo obrazové správy posielané prostredníctvom verejnej komunikačnej siete a priraditeľné k identifikovanému účastníkovi alebo užívateľovi, ktorý správu prijíma, alebo

    c) neverejného prenosu počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci, vrátane elektromagnetického vyžarovania z počítačového systému prenášajúceho takéto počítačové dáta,

    bude potrestaný odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti.

    (2) Rovnako bude potrestaný, kto s úmyslom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech

    a) prezradí tajomstvo, o ktorom sa dozvedel z písomností, telegramu, telefonického hovoru alebo neverejného prenosu počítačových dát, ktoré neboli určené jemu,

    b) takéto tajomstvo využije.

    (3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo zákazom činnosti bude páchateľ potrestaný, ak

    a) spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen organizovanej skupiny,

    b) spôsobí takým činom značnú škodu alebo

    c) spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného značný prospech.

    (4) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom bude páchateľ potrestaný, ak

    a) spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako úradná osoba,

    b) spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo

    c) spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu.

    (5) Zamestnanec prevádzkovateľa poštových služieb, telekomunikačných služieb alebo počítačového systému alebo ktokoľvek iný vykonávajúci komunikačné činnosti, ktorý

    a) spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2,

    b) inému úmyselne umožní spáchať takýto čin alebo

    c) pozmení alebo sfalšuje písomnosť obsiahnutú v poštovej zásielke alebo dopravenú dopravným zariadením alebo správu podanú verejným prenosom počítačových dát, telefonicky, telegraficky alebo iným podobným spôsobom,

    bude potrestaný odňatím slobody na jeden rok až päť rokov, peňažným trestom alebo zákazom činnosti.

    (6) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov bude páchateľ potrestaný, ak

    a) spôsobí činom v odseku 5 škodu veľkého rozsahu alebo

    b) spácha takýto čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu.“

    Toľko k novonavrhovanému § 205.

    Pristúpim k § 206. Ten by mal nadpis:

    „§ 206 Porušenie tajomstva listín a iných dokumentov uchovávaných v súkromí

    (1) Kto neoprávnene poruší tajomstvo listiny alebo inej písomnosti, fotografie, filmu alebo iného záznamu, počítačových dát alebo iného dokumentu uchovávaného v súkromí niekoho tým, že ich zverejní, sprístupní tretej osobe alebo ich iným spôsobom použije, bude potrestaný odňatím slobody až na jeden rok, prepadnutím veci alebo zákazom činnosti.

    (2) Odňatím slobody až na dva roky, prepadnutím veci alebo zákazom činnosti bude páchateľ potrestaný, ak spácha čin uvedený v odseku 1 s úmyslom získať pre seba alebo pre niekoho majetkový alebo iný prospech, spôsobiť niekomu škodu alebo inému vážnu ujmu alebo ohroziť jeho spoločenskú vážnosť.

    (3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo peňažným trestom bude páchateľ potrestaný, ak

    a) spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

    b) spácha takýto čin ako úradná osoba,

    c) spácha takýto čin voči niekomu pre jeho skutočnú alebo domnelú rasu, príslušnosť k etnickej skupine, národnosť, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že je skutočne alebo domnelo bez vyznania,

    d) spôsobí takýmto činom značnú škodu alebo

    e) spácha takýto čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného značný prospech.

    (4) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov bude páchateľ potrestaný, ak

    a) spôsobí činom v odseku 1 škodu veľkého rozsahu alebo

    b) spácha takýto čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu.“

    No a napokon avizovaný tretí paragraf, ktorý chcem doplniť namiesto tých dvoch, ktoré sú tam teraz, a išlo by o § 207 s nadpisom:

    „§ 207 Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy“

    V úvodzovkách – to je ten priestorový odposluch.

    „(1) Kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam prístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije, bude potrestaný odňatím slobody až na jeden rok.

    (2) Odňatím slobody až na tri roky bude páchateľ potrestaný, ak

    a) spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

    b) spácha takýto čin voči inému pre jeho skutočnú alebo domnelú rasu, príslušnosť k etnickej skupine, národnosť, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že je skutočne alebo domnelo bez vyznania,

    c) spôsobí takýmto činom značnú škodu alebo

    d) spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného značný prospech.

    (3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov bude páchateľ potrestaný, ak

    a) spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako verejný činiteľ,

    b) spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo

    c) spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu.“

    Paragraf 207 a nasledujúce paragrafy by sa následne prečíslovali.

    Dovoľte mi krátke zdôvodnenie k takto predneseným trom paragrafom Trestného zákona. Najprv k § 205:

    Trestný čin porušovania tajomstva prepravovaných správ – to je ten, ktorý navrhujem v § 205 uviesť – je doplnený v súvislosti so spracovaním Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 12. júla 2002 č. 2002/50/ES a ďalej v súvislosti s rozvojom počítačových sietí, predovšetkým o postih porušenia tajomstva pri neverejnom prenose počítačových dát, ktoré ako širší pojem zahŕňajú počítačové informácie, a ďalej o nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby vo vzťahu k spôsobenej škode a úmysle získať prospech.

    Odôvodnenie k § 206, to je porušenie tajomstva listín a iných dokumentov uchovávaných v súkromní: Tu navrhujeme doplniť ochranu, ktorú zaisťuje porušovanie tajomstva dopravovaných správ aj na ostatné listiny a dokumenty uchovávané v súkromí, pretože čl. 13 Listiny základných práv a slobôd sa výslovne vzťahuje na tieto písomnosti a záznamy. Toto ustanovenie sa týka ako písomnosti osobnej povahy, tak aj písomnosti profesijnej povahy, čo je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý nikdy nepripustil možnosť, že by čl. 8 Dohody o ochrane ľudských práv a slobôd (publikované v čiastke č. 209/1992 Zb.) bol neaplikovateľný z tohto dôvodu, že by korešpondencia mala profesijnú povahu.

    No a napokon odôvodnenie k § 207:

    Obdobne je to aj pri trestnom čine porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, ktorý nadväzuje na čl. 7 a najmä na čl. 10 Listiny základných práv a slobôd z hľadiska ochrany súkromia, ktoré potom vykonávajú aj ustanovenia § 12 a § 13 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie nesmeruje proti podávaniu informácií zo strany novinárov, lebo ide len o neoprávnené zachytenie a sprístupnenie alebo iné použitie neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy.

    Toľko z môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem všetkých za pozornosť.

    To je všetko, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Jaduš ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, máte slovo.

  • So všetkým súhlasím, čo povedal pán Vavrík, len sa chcem opýtať, či by nebolo vhodné povahu prenášaných dát zovšeobecniť, pretože nepoznáme len elektromagnetické prenosy, ale existujú aj iné procesy prenosu dát v počítačových sieťach. Nehovorím len o internete. Ale my nepoznáme dáta len prenášané elektromagnetickou formou, ale napr. aj optickou. A to znamená, že kto sa napojí na optickú sieť, už sa nedopúšťa toho trestného činu? Čiže tam rozmýšľam, či by nebolo treba to zovšeobecniť a...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Sedem poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Horák ako prvý.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu trestného zákona (tlač 656).

    1. Za § 251 vložiť novú skutkovú podstatu „§ 251a Predĺženie

    (1) Kto si privodí predĺženie tým, že

    a) uskutočňuje výdavky hrubo neprimerane jeho majetkovým pomerom,

    b) spravuje svoj majetok spôsobom, ktorý nezodpovedá zákonom mu uloženým alebo zmluvne prevzatým povinnostiam alebo je s nimi v hrubom nepomere,

    c) užíva poskytnutý úver v rozpore alebo v hrubom nepomere s jeho účelom,

    d) poskytuje zo svojho majetku pôžičky alebo úvery iným osobám, hoci sú v hrubom nepomere k jeho majetkovým pomerom,

    potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

    (2) Rovnako bude potrestaný aj ten, kto hoci vie, že je v predĺžení, prijme nový záväzok alebo zriadi záložné právo.“

    Odôvodnenie: V danom prípade by šlo o zavedenie doplňujúcej skutkovej podstaty do znenia Trestného zákona, logicky doplňujúcej tzv. úpadkové delikty o ďalší trestný čin predĺženia. Účelom zapracovania navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu predĺženia do textu nového Trestného zákona je poskytnúť trestnoprávnu ochranu pred potenciálnym nebezpečenstvom vyplývajúcim zo stavu predĺženia dlžníka, v ktorom hrozí, že bude zmarené uspokojenie pohľadávok veriteľov. Navrhovaná skutková podstata zohľadňuje vývojové tendencie trestnoprávnych úprav v danej oblasti v iných európskych právnych poriadkoch, napr. v Českej republike.

    2. Za § 246 vložiť písmeno, novú skutkovú podstatu „§ 246a Poškodenie práv spoločníka

    (1) Kto ako člen štatutárneho orgánu právnickej osoby v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody poruší zákonom ustanovený zákaz konkurencie, tak sa potresce odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

    (2) Kto ako člen štatutárneho orgánu právnickej osoby poruší zákonom mu ustanovenú povinnosť informovať spoločníka o majetkových pomeroch tejto právnickej osoby, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.“

    Odôvodnenie: Účelom zavedenia navrhovanej skutkovej podstaty do znenia nového Trestného zákona je zabezpečiť trestnoprávnu ochranu jednému z kľúčových majetkových práv spoločníka právnickej osoby, ktoré patrí v praxi k najviac potieraným zo strany členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností, a to vynútiteľným hájením oprávnených hospodárskych práv a záujmov spoločníkov voči protiprávnym konaniam zo strany členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností. Sankcionovanie takýchto protiprávnych javov výlučne normami obchodného práva sa ukázalo v praxi ako nedostačujúce vzhľadom na pretrvávajúcu neefektívnosť.

    3. V § 86 vložiť nové písm. c), ktoré znie: „c) nevyplatenie mzdy a odstupného, ak splatná mzda, odstupné a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené do konca vyšetrovania, najneskôr však do 60 dní od vznesenia obvinenia.“

    Doterajšie písmená c) a d) sa označia ako písmená d) a e).

    Odôvodnenie: Aj v tomto prípade pôjde o uplatnenie zásady premietnutej rovnako v ďalších ustanoveniach Trestného zákona upravujúcich osobitné podmienky účinnej ľútosti pri skutkových podstatách, pri ktorých hoc aj dodatočné splnenie zákonnej povinnosti páchateľom je pre spoločnosť dôležitejšie ako samotné potrestanie páchateľa.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa chcel vyjadriť k jednému ustanoveniu Trestného zákona, ktoré pripravil predkladateľ a ktoré vypadlo z pôvodného návrhu na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, pretože na ústavnoprávnom výbore bol trestný čin založenia a zosnovania zločineckej a teroristickej skupiny pozmeňujúcim návrhom č. 203 vypustený, preto podávam tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa dotýkajú tohto trestného činu. Podotýkam, že v rozprave už k obdobnému názoru dospel aj pán poslanec Miklušičák, ktorý predložil obdobný pozmeňujúci návrh a, samozrejme, ja tento môj predložím taktiež a budeme potom rokovať o tom, ktoré znenie z týchto dvoch navrhovaných znení by sme spoločne potom podporili.

    Znenie môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu Trestného zákona:

    1. § 138 ods. 3 znie: „(3) Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať za účelom priameho alebo nepriameho získania finančnej výhody alebo inej materiálnej výhody jeden alebo viac zločinov, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej šesť rokov alebo trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 242.“

    Odôvodnenie: Navrhovaná definícia zločineckej skupiny je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyjadrenými v Dohovore Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ratifikovanom Slovenskou republikou a uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 621/2003 Z. z.

    2. § 305 znie: „§ 305 Založenie a zosnovanie zločineckej a teroristickej skupiny

    (1) Kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

    (2) Kto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov.“

    Odôvodnenie: Navrhovaný trestný čin založenia a zosnovania zločineckej a teroristickej skupiny je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyjadrenými v Dohovore Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ratifikovanom Slovenskou republikou a uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 621/2003 Z. z.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Predtým ešte faktická poznámka – pán poslanec Abelovský.

  • Ešte keby sa pán kolega Vavrík vyjadril, ako žiada hlasovať o tých svojich pozmeňujúcich návrhoch.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som v mene podpísaných poslancov predložila jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa Dohovoru práv dieťaťa. Tak ako je v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu napísané, Slovensku ako zmluvnej strane vyplývajú z dohovoru záväzky, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života dieťaťa. Náš návrh sa týka časti sexuálneho zneužívania, sexuálneho vykorisťovania či manipulácie dieťaťa.

    V § 380 ods. 2 písm. c) navrhujeme doplniť znenie a ten paragraf by mal vyzerať tak, teda prečítam písm. c): „c) verejne, najmä tlačou, filmom, rozhlasom a televíziou.“

    Tento paragraf sa týka rozširovania detskej pornografie, my v ňom konkretizujeme možnosti rozširovania detskej pornografie, ktoré sú najľahšie azda cez médiá elektronické či printové. My sme už dnes svedkami veľkého porušovania platného Trestného zákona médiami, ktoré nielen v noci, ale už aj cez deň vysielajú filmy, upútavky na filmy, vysielajú relácie, ktoré nie sú nielen v súlade s dobrými mravmi, ale zakladajú skutočnosti na trestné stíhanie. Členovia Rady pre retransmisiu stále častejšie riešia podnety od občanov. Je dobré, že už samotní občania vyjadrujú nespokojnosť a nespoliehajú sa iba na odhalenie a nezákonnosti v médiách radou, pretože Rada pre retransmisiu, bohužiaľ, nemá kapacity na usledovanie všetkých priestupkov proti porušovaniu práv dieťaťa. Azda v budúcnosti by sme mali uvažovať najmä o finančnom zvýšení rozpočtu tejto rady, aby mohla v plnom rozsahu plniť úlohu vyplývajúcu jej zo zákona. Nakoniec správu tejto rady budeme mať na rokovaní pléna a môžeme sa aj vyjadriť o týchto problémoch bližšie.

    Porušovanie zákona médiami, aj printovými, dosahuje nevídané rozmery. Na tento fakt poukazujú nielen rodičia, ale predovšetkým pedagógovia, ktorí upozorňujú na negatívne vplývanie na deti týmito mediálnymi prostriedkami nielen v spomínanej oblasti, kde dávame pozmeňujúci návrh, ale aj v oblasti násilia. Oceňujem, pán minister, zvýšenie trestov v časti sexuálneho zneužívania detí a dúfam, že aj v oblasti násilia v blízkej budúcnosti nájdeme riešenie, aby naše deti neboli médiami, ale aj počítačovými hrami navádzané na páchanie násilných trestných činov.

    Tento návrh znižuje trestnoprávnu zodpovednosť detí, teda návrh zákona, ale ja si nemyslím, že toto je cesta riešenia problému páchania trestných činov deťmi. Cestou je prevencia a našou povinnosťou, povinnosťou vlády a parlamentu, je prijímanie zákonov, ktoré v čo najvyššej miere chránia naše deti pred takýmto manipulovaním, pred vsúvaním a pred zmenou správania sa detí vôbec. Nielen preto máme tieto zákony prijímať, že to ukladá Dohovor o právach dieťaťa, ale predovšetkým preto, že to tak káže zdravý rozum. Ak tak neurobíme, tak sa to neoplatí, lebo sa to v zlom vráti celej spoločnosti. A preto dúfam, pán minister, že budeme v krátkom čase aj problém násilia riešiť v zákonoch a že tento parlament, nebude dlho trvať, prijme aj niečo proti násiliu v médiách.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Podracká ako jediná. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Súhlasím s pozmeňujúcim návrhom kolegyne Muškovej. Hovoríme predsa o paragrafe týkajúcom sa detskej pornografie. Ak si uvedomíme, že viac ako 50 % reklám, ktoré bežne sú v médiách, tak v nich figurujú deti, čo je v poriadku. Stávajú sa vďačnou reklamnou návnadou, pretože rodičov otravujú až dovtedy, kým im tovar, ktorý propaguje iné dieťa, nekúpia. Dieťa ako subjekt, ktorý je stredom sveta dospelých, ich záujmu, starostlivosti či lásky, nerozlišuje takmer v nijakej miere posun smerujúci k nahote, ktorá je už pornografiou a psychickou manipuláciou. Tu sú skutočne na vine dospelí, pretože to, čo by malo zostať v 13. komnate sexuálnej poruchy či zvrátenosti, medializáciou nadobúda podobu, ktorú by som nazvala mediálnym exhibicionizmom, ktorý tým, že je na verejnosti, ako keby bol tolerovaný, ako keby bol prijímaný.

    Preto považujem za potrebné podčiarknuť toto v zákone v spomínanom písm. c), pretože pre dieťa je aj zlo v istej chvíli, najmä v puberte, v začínajúcej puberte, príťažlivé, dieťa nechápe zvrátenú potrebu pedofila poškvrniť nepoškvrnené, sprzniť niečo panenské a stáva sa ľahkou korisťou mediálnej manipulácie, ktorá vždy má nežiaduci vplyv na celkový psychický rozvoj dieťaťa. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Abelovský. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ako spoločný spravodajca, samozrejme, vystúpim ešte aj na záver rozpravy, chcem však reagovať veľmi stručne na doterajší priebeh rozpravy a vysloviť skepsu v tom, že ak bude takto pokračovať rozprava, obávam sa, že žiadny nový Trestný zákon v tomto parlamente neprijmeme.

    Vidím, že naivne som sa domnieval, že keď sme skončili rokovanie v ústavnoprávnom výbore aj ako výbore gestorskom, že sme minimálne ustálili rozsah, ktorý je potrebný na prijatie nového Trestného zákona, ale vidím, že som sa mýlil, že tu prakticky pribúdajú ako huby po daždi ďalšie veľmi závažné pozmeňujúce návrhy, ktoré neodzneli na tých mnohých, zdôrazňujem, na tých mnohých diskusiách, ktoré sme mali v ústavnoprávnom výbore a kde sme si akosi predsavzali, že ak nebudú prijaté počas tohto funkčného obdobia žiadne zákony a budú prijaté tieto dva základné kódexy, urobili sme pre náš právny poriadok veľmi veľký kus práce.

    Niektoré pozmeňujúce návrhy, samozrejme, chápem, ktoré boli podané, pretože je veľmi ťažko predvídať hlasovanie o niektorých pozmeňujúcich návrhoch, a musia byť akosi v zálohe aj také, ktoré potom ak neprejdú, nastúpia na ich miesto. Ale nechápem, aby po 10-ročnej príprave rekodifikácie trestného práva tu odzneli také pozmeňujúce návrhy, aké boli prednesené. Žiaľ, musím povedať a mám vážne podozrenie, že aj zo strany predkladateľa.

    Ale chcel by som hovoriť o tom, čo azda pán minister vystúpil a diskutovali tu už aj predo mnou iní poslanci – otázka právnických osôb. Nemyslím si, že je to otázka, ktorá bude vyriešená tak alebo onak, nejakým spôsobom zásadne zmení Trestný zákon. Nie je to alfa a omega Trestného zákona, aj keď si myslím, že vedel by som si zadefinovať svoj postoj k tomu, tak ako to urobili niektorí iní poslanci, že ak to neprejde, nebudem hlasovať za zákon ako celok.

    V prvom rade som prekvapený, že niektorí diskutujúci poslanci vo svojom ústnom vystúpení odmietli tento inštitút, ale pokojne podpíšu pozmeňujúci návrh, ktorý je presne opačný.

    Prečo ja nesúhlasím so zavedením právnických osôb? Je to z toho dôvodu, že to vyplýva z konštrukcií nášho trestného práva, ktoré je tu platné od nepamäti a jeho základ je v konštrukcii zodpovednosti páchateľa za zavinenie trestného činu, to znamená či už konania úmyselného, alebo z nedbanlivosti. Právnická osoba je fikcia, ktorá vstúpila ešte v rímskom práve do právneho poriadku ako určitá náhrada z dôvodu zodpovednosti fyzických osôb, prípadne majetkovej účasti na právnickej osobe ako takej. Najstaršou právnickou osobou je štát. Ja sa pýtam: Prečo by potom štát nemal figurovať? Pretože z histórie minimálne sú poznatky, že štát priviedol nielen fyzické a právnické osoby, ale celé národy do nešťastia. Ak teda máme byť dôslední, potom určite by takouto zodpovednou osobou mohol byť aj štát. Je to veľmi ťažké si predstaviť, ako pre mňa je veľmi ťažké si predstaviť na lavici obžalovaných právnickú osobu.

    Ak teda bude prijaté, prijmeme zároveň rozhodnutie, ktoré podľa trestného práva podľa mňa je absolútne neprípustné, a to zodpovednosť subjektu obžalovaného a potom aj odsúdeného za výsledok. Za výsledok konania, ktoré nebude pokryté žiadnym ani úmyselným, ani nedbanlivostným zavinením.

    Je to aj viacej dôvodov, prečo som proti takémuto zneniu. O jedných hovorili tu, čo skutočne si myslím, že ide o dvojité potrestanie jednak tých, ktorí sú zodpovední za chod právnickej osoby, t. j. najmä štatutárov, ale niekedy aj vlastníkov tej právnickej osoby. Samozrejme, dosah na zamestnancov, ale napríklad aj na veriteľov, ktorí v dobrom úmysle vstúpili do právnych zväzkov s touto právnickou osobou. Ako oni k tomu prídu, že v dobrej viere vstúpili a táto právnická osoba bude vyhlásená, bez toho, aby si mohli akýmkoľvek spôsobom uspokojiť svoju pohľadávku, bude takáto právnická osoba zrušená prostredníctvom trestného práva.

    Takže to sú moje hlavné argumenty, ktoré ja vidím a neľpel by som až tak na tom, či my vyhovieme smerniciam, ktoré sú a ktoré vyplývajú z európskeho, teda z prístupových rokovaní s Európskou úniou. Nakoniec náš neďaleký sused Rakúsko, a to je akýsi jeden z hlavných argumentov – nešťastie v Kaprune, takého ustanovenie nemal. Na čom ja ako právnik s 34-ročnou praxou nevidím nič zvláštne, pretože sa stáva, že nie je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť ani voči fyzickej osobe. Prečo by nebolo možné vyvodiť takýto istý výsledok v podobe oslobodzujúceho rozsudku voči osobe právnickej?

    Pokiaľ vzniká prepadnutie majetku, tu vidno úplne jasne snahu predkladateľa na mieru únosnú sprísniť sankcie. Je to jedna z najprísnejších sankcií strata majetku, teda prepadnutie majetku, má sa na mysli celého majetku alebo jej veľkej časti pri prakticky zmenenom dôkaznom bremene. To je pre mňa ako pre právnika neprípustné. Za to nikdy nemôžem zahlasovať, pretože to je znova také niečo podobné ako pri právnických osobách. To znamená zodpovednosť za výsledok.

    No a tretia výčitka, ak by som teda postupoval podľa chronológie pána ministra, je založenie a zosnovanie zločineckej a teroristickej skupiny. O tom odznela v našom výbore, myslím, dosť rozsiahla diskusia a ja som svoje výhrady povedal. Považujem za absolútne neprípustné pre aplikáciu tohto ustanovenia, ktoré bolo zavedené novelou do nášho Trestného zákona v roku 1999, aby za také dlhé časové obdobie nebol nikto z páchateľov odsúdený, aby sa toto ustanovenie zneužívalo na to, že sú, samozrejme, po vznesení obvinenia povolené ITP a obyčajne podozriví sú vzatí do väzby.

    Odznel tu pred chvíľou pozmeňujúci návrh, ktorý je možné za určitých okolností akceptovať a práve preto som hlasoval aj v ústavnoprávnom výbore za to, aby toto ustanovenie, ktoré je teraz platné, bolo z nášho Trestného zákona, teda aj z predloženého vládneho návrhu vypustené.

    Takže ešte sa vrátim azda jednou vetou k tomu, ak chceme schváliť novelu, teda rekodifikovaný Trestný zákon, upustime od týchto ďalších a ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vnášajú už aj tak dosť veľký chaos, ktorý tu je pri prijímaní tejto normy, o to viac, že viaceré vystúpenia kolegov mali odznieť v prvom čítaní ohľadne tejto normy, pretože, ak sa dobre pamätám, v prvom čítaní som v diskusii, v rozprave k tejto právnej norme vystúpil jedine ja.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Drgonec ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

  • Skôr vysvetľujúca poznámka pre prítomných neprávnikov. Zo slov doktora Abelovského mohlo vznikať zdanie, že zavinenie je predpokladom zodpovednosti v trestnom práve a len v trestnom práve. V skutočnosti je celkom bežné vyžadovať požiadavku zavinenia v súkromnoprávnych vzťahoch, teda vo vzťahoch upravených Občianskym zákonníkom a radom iných zákonov. A nikto sa na báze súkromného práva nečuduje, že právnické osoby znášajú zodpovednosť a že znášajú zodpovednosť aj pod podmienkou zavinenia.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení a vzácni kolegovia poctivo, čestne načúvajúci argumentom za i proti, dovoľte mi niekoľko poznámok a chcel by som ubezpečiť pána spravodajcu, že netrvám ani nebudem predkladať žiadne pozmeňujúce návrhy, pretože si vážim prácu ústavnoprávneho výboru a ďalších kolegov, ktorí pripravili množstvo pozmeňujúcich návrhov, a rovnako si vážim aj prácu komisie a tímu ľudí, ktorý pripravil veľmi, by som povedal, až historicky významnú normu, ktorá by mala možno, a dúfajme, aspoň na nejakých ďalších 30-40 rokov ovplyvňovať trestnú politiku štátu, ktorého máme česť sa podieľať na normotvorbe.

    Ale ide o – kolegovia, história vám to nezabudne a dúfajte, že ani pán minister na to nezabudne pri najbližšom odmeňovaní – ide však o normu, ktorá je základnou represívnou normou a ktorá by mala vyjadrovať trestnú politiku štátu z hľadiska jeho dlhodobých aspektov. Žijeme v zvláštnej dobe, žijeme v dobe, keď sú ľudia podozriví z terorizmu, unášaní alebo odnášaní dokonca z kontinentu na kontinent, zo štátu do štátu, keď sa bežnou praxou vyšetrovacích orgánov stávajú brutálne, agresívne, tvrdé výsluchy hraničiace až s poškodzovaním zdravia, dokonca i života. Sme svedkami, keď niektoré zákroky aj trebárs slovenskej polície pod kuratelou alebo vykonávané tzv. kukláčmi sú na úrovni zákonnosti, na hranici únosnosti a nie vždy som presvedčený, že sú potrebné. Štát niekedy ako keby sa chcel brániť metódami a formami, ktoré sú typické pre terorizmus, pre zločincov, a takýto štát by sa skutočne veľmi rýchlo dostal do problému. Budeme o tom hovoriť ešte aj v súvislosti s Trestným poriadkom, samozrejme, ale treba to spomenúť aj pri Trestnom zákone.

    Doterajšie naše úsilie bolo prezentované a hlavne mediálny tlak bol vyvíjaný na zvyšovanie trestných sadzieb. Dámy a páni, úspešnosť tejto doterajšej koncepcie je charakterizovaná štatistikami o celkovej kriminalite za rok 2004. Celkom napadlo na Slovensku 131 244 trestných činov, čo je o 19 287 viac ako v uplynulom roku, pričom bolo objasnených 51 635 trestných činov, čo je o 48 menej a výsledný efekt je 39,3 % objasnenosti. Dámy a páni, nechcem porovnávať s rokmi minulého režimu, keď objasnenosť pod 90 % znamenala okamžitý „vyhadzov“ alebo preloženie príslušného okresného náčelníka, ale chcem len poukázať na objasnenosť, ktorá bola v Slovenskej republike, už v Slovenskej republike, na hranici 50 %, čo sa považovalo za také kritérium primerané úspešnosti. Svedčí to o tom, ten nárast kriminality svedčí o tom, že ani drakonické trestné sadzby nie sú a nevplývajú na znižovanie trestnej činnosti. Naopak, prikláňam sa k argumentom, ktoré uvádzal pán poslanec Fico, že v mnohých oblastiach sme zanedbali vývoj predovšetkým v oblasti prevencie a predovšetkým v istých sociálnych aspektoch trestnej politiky.

    Návrh Trestného zákona zavádza do slovenskej právnej úpravy inštitúty, ktoré nemajú v jej histórii oporu. Jedným z inštitútov je trestná zodpovednosť právnických osôb. Nemôžem s navrhovaným inštitútom súhlasiť, tak ako je navrhovaný, pretože zodpovednosť za konanie právnickej osoby majú štatutárne orgány, a to prostredníctvom zodpovednostných ustanovení Obchodného zákonníka, a pritom je možné dostatočne postihovať konanie štatutárnych orgánov. Sme presvedčení, že správnym riešením je riešenie zodpovednosti prostredníctvom Obchodného zákonníka. Navrhované riešenie zakladá možnosť stíhania dvoch osôb za jedno konanie, pretože fyzická osoba, ak koná za právnickú osobu a dopustila sa trestného činu, je to zároveň trestný čin právnickej, tak aj fyzickej osoby. Už z druhu trestov, ktoré tu figurujú v návrhu, je zrejmé alebo je skôr úsmevné, akým postihom by bol trest zrušenia právnickej osoby napríklad v prípade nebankových subjektov. Myslím, že aj tí, čo sú v base, teda vo väzbe by sa nad tým pousmiali.

    Dovoľte niektoré príklady. Spomínal som to dvojité potrestanie za jedno konanie. Ďalej pri trestnom čine obmedzovania slobody vyznania. Doteraz bol trestný čin obmedzovania slobody vyznania v § 236 Trestného zákona upravený tak, že sa ho dopustil „ten, kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy zdržuje iného bez oprávnenia od takejto účasti“. V návrhu sa vypustilo slovo „bez oprávnenia“. Podľa takéhoto návrhu sa zamestnávateľ dopusti trestného činu obmedzovania slobody vyznania, aj keď nepustí zamestnanca na povedzme na náboženskú púť v čase pracovného času zamestnanca. Z dôvodu narušenia plnenia úloh zamestnanca mu zamestnávateľ nedá voľno a upozorní ho, že ak nenastúpi na pracovnú zmenu, tak ho prepustí. Keďže toto upozornenie môže byť kvalifikované ako hrozba inej ťažkej ujmy, tak zamestnávateľ naplní skutkovú podstatu konkrétneho trestného činu.

    Návrh na podvodný úpadok bez konkrétneho úmyslu poškodiť iného alebo obohatiť seba alebo iného považuje sa za trestný čin. Aj keď ide o úmyselný čin, je potrebné doplniť špecifický úmysel. Nesmie byť kriminalizovaný neúspech podnikania.

    Podobne pri zavinenom úpadku. Trestný čin zavinenia úpadku spácha ten, kto spôsobí úpadok právnickej osoby a vo väčšom rozsahu zmarí uspokojenie jej veriteľa. Podnikateľská činnosť je vykonávaná v konkurenčnom trhovom prostredí. A nie je možné vopred s istotou určiť, či daný obchod nakoniec nebude stratový. Preto zámer trestnoprávne postihnúť investovanie do stratového obchodu bez zodpovedajúceho finančného krytia je kriminalizáciou podnikania.

    Takisto by som mohol pokračovať v niektorých ďalších príkladoch, ktorými by sme sa asi dostali mimo filozofie tohto zákona. Dámy a páni, vo vedomí záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala v oblasti trestnej zodpovednosti právnických osôb, a to najmä prijatím Druhého protokolu k Európskemu dohovoru o finančných záujmoch Európskych spoločenstiev z 19. 6. 1997, ktorým zaväzuje členské štáty zaviesť zodpovednosť právnických osôb za korupciu, podvod a pranie špinavých peňazí, ďalej Trestnoprávny dohovor o korupcii prijatý Výborom Rady ministrov v Štrasburgu 4. 11. 1998, ktorý sme podpísali 27. 1. 1999 a zaviazali sme sa prijať nevyhnutné opatrenia na to, aby mohli byť aj právnické osoby zodpovedné za trestné činy úplatkárstva, nepriamej korupcie a prania špinavých peňazí. Som presvedčený, že prijatí týchto dokumentov Slovenská republika prejavila a v podstate aj z hľadiska našej ústavy rešpektuje tieto ustanovenia a je možné postupom času vyvodzovať zodpovednosť.

    Ale keď sme hovorili o Kaprune, dámy a páni, ťažko posúdiť z mediálnych informácií, či tu bola naplnená zodpovednosť právnickej osoby, či vyšetrovatelia neboli schopní – to, čo povedal pán kolega Abelovský – ustanoviť individuálnu zodpovednosť konkrétnej osoby. Niekto tam tie farby navláčil, niekto spôsobil, že sa manipulovalo s horľavinami, niekto asi bol trestne zodpovedný. Ale stáva sa a často sa stáva, ak sme hovorili o 131-tisíc trestných činoch za uplynulý rok, z ktorých bolo 50 na 1 000 objasnených, tak sa to stávalo viac než v 50 percentách prípadov, dokonca v 60 percentách prípadov, že musíme skloniť hlavu pred tým, že niekto, bohužiaľ, „bol schopnejší“ zakryť svoju trestnú činnosť.

    Dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k jednej z podmienok trestnej zodpovednosti, a to k veku. Áno, deti páchajú trestnú činnosť, ale položme si otázku, či ony sú skutočne tými zodpovednými za túto trestnú činnosť.

    Chýba mi tu odpoveď na otázku: Čo s rodičmi, ktorí „prechlastajú“ nielen zarobené peniaze, ale aj sociálne dávky určené priamo deťom? Čo s rodičmi, ktorí priamo navádzajú na trestnú činnosť a školia na trestnú činnosť svoje vlastné deti?

    Čo so starostami, primátormi a obecnými či mestskými zastupiteľstvami, ktoré predali ihriská, športové štadióny pre hypermarkety a supermarkety, v ktorých teraz s odporom pozeráme, ako deti kradnú?

    Čo s riaditeľmi a učiteľmi, riaditeľmi škôl a učiteľmi, ktorí v zúfalom boji o svoje platy pozabudli na deti? Pozrite sa v Petržalke na zavreté školy, na zavreté telocvične, zavreté plavárne. Sú pod kľúčom, zamknuté na desať zámkov.

    Čo s občianskymi združeniami, ktoré vyvíjajú pravidelnú bohumilú zberateľskú činnosť, organizovaných zbierok na čokoľvek a deťom sa venujú akurát na Vianoce, hlavne pred televíznymi kamerami?

    Čo s verejnoprávnymi inštitúciami, ktoré spomínala pani profesorka Tóthová, ktoré už chrlia filmy so zabijakmi aj v podobe bábok?

    Čím sme nahradili deťom Pioniersku organizáciu, ktorá údajne bola ovládaná a manipulovaná komunistami? – keď som sa v tejto organizácii naučil esperanto, hrať na harmonike, chodili sme na turistické výlety, robili sme tisíce, tisíce akcií, samozrejme, pod vedením učiteľov, ktorí sa o tieto organizácie starali. Nevidel som tam komunistov ani sme tam žiadnu komunistickú ideológiu nepreberali, možnože to bolo niekde zďaleka, ale žeby to na mne zanechalo nejaké veľké stopy, neviem.

    Ale hľadám odpoveď na to, čo teraz? Kto pôsobí na tých školách? Pred oknami mám nový chrám. Tento kostol postavený určite za veľké peniaze je zamknutý na sto západov s výnimkou nedele od 8.00 do 11.30 hod., keď tam prebieha svätá omša. Ináč sa tam nedostanete, ani keby ste neviem ako chceli s niekým tam komunikovať. Neviem prečo?

    Čo robia tisíce policajtov, ktoré za môjho pôsobenia na Vysokej škole ZNB chodili medzi deti a mládež a vyvíjali tzv. preventívno-výchovnú prácu. S nemým úžasom som pozoroval jednu hovorkyňu Krajského riaditeľstva v Bratislave, ktorá hovorila, že uplatňujú holandský projekt, asi 5 policajti chodia medzi deti a hovoria s nimi o dopravnej výchove, o trestnej činnosti a tak ďalej. Holandský projekt sme museli prijať na Slovensko, to, čo tu bolo pravidlom, a to, čo sa tu bežne používalo!

    Čo s tými zavretými deťmi, už sme s pánom ministrom na tú tému diskutovali, dáva záruky toho, že sa budú školiť, vychovávať, dokončia školu. Chýba mi tu kontinuita s pracovnoprávnymi vzťahmi, s ďalšími vecami. Predstavte si chlapca, ktorý ja neviem niečo ukradne alebo sa niekde pobije a spácha ozaj aj závažný trestný čin, ktorý pôjde do výkonu trestu v 14. roku veku a potom bude chodiť po svete s vysvedčením z nápravno-výchovného ústavu Sučany alebo Nitra, alebo ktorý. No neviem.

    Myslím, treba vyvodzovať trestnú zodpovednosť voči mnohým iným, nie voči tým deťom a pozrieť sa na to, akým spôsobom by sme sa dostali do istej roviny, aby sme týmto deťom pripravili krajšiu budúcnosť, aby sme naplnili tú tézu o tom, že je to držiteľka nášho rána.

    Dámy a páni, skutočne by som ešte raz chcel oceniť prácu ľudí, ktorí či už pod názvom komisia alebo pod egidou ministerstva spravodlivosti vykonali veľký kus práce. Priznám sa, trošku mi chýbala vedeckejšia alebo exaktnejšia diskusia k tejto veľmi zložitej problematike. Možnože sa niektorí zľakli tvrdých argumentov alebo tvrdení pána ministra, ktorý zahriakol advokátsku komoru, že vyvíja agresívnu loby. Pán minister, ale kto iný, keď nie advokáti majú v tejto oblasti mať svoj názor a pevne za týmto názorom stáť?! Vďaka im za to, že tento názor uplatnili.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Mal by som reagovať na pána predrečníka. Páčilo sa mi, čo hovoril, ale zároveň zareagujem a chcem podotknúť, že na balkóne sedia len ľudia, ktorí sa podieľali na príprave týchto vážnych právnych predpisov, nevidím tu jedného novinára. A zároveň aj tých kolegov by mohlo byť viac, pretože rozhodujeme o takých vážnych veciach, že by tu mohli aspoň sedieť a počúvať. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že máme už len 9 minút do 19.00 hodiny a o 19.00 hodine končíme, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie a zajtra ráno budeme pokračovať o 9.00 hodine, lebo každý, kto ešte je prihlásený, každý diskutujúci má dlhšie vystúpenie ako tých 9 minút.

    Takže prerušujem rokovanie a zajtra budeme pokračovať tým istým bodom o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.