• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, aby som mohol zistiť, či Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná. Páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali, v rokovacej sále je evidentne dosť prítomných pánov poslancov. Hlasujeme, teda prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • 84 poslancov prítomných.

    Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Chcem vás informovať, že na 34. schôdzi budú overovateľmi poslanci Heriban a Hrdlička. Ich náhradníkmi pán poslanec Galbavý a Milan Urbáni.

    Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 33 poslancov Národnej rady. Žiadosť na zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať

    návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 928).

    Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť.

    Návrh ste dostali ako tlač 928, ktorý som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre sociálne veci a bývanie. Stanovisko vlády vám bolo rozdané. Prosím povereného člena skupiny poslancov, pána poslanca Igora Federiča, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií sloven...

  • Šum v sále.

  • Ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, nestáva sa tak často, aby na vyslovenie nedôvery členovi vlády existovalo také množstvo a rôznorodosť závažných dôvodov, ako je to v prípade ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka.

    V prvom rade minister zlyhal odborne, keď svojou reformou dôchodkového systému prinútil skupinu občanov k zákonom vstúpiť do druhého, kapitalizačného piliera bez toho, aby mali záruku, že dostanú ako dôchodcovia aspoň to, čo do penzijných fondov vložia, a vzal každému možnosť dediť nasporené peniaze v prípade, že bude jeho príbuznému vyplatený čo i len jediný dôchodok.

    V druhom rade minister Kaník v záujme spropagovania systému, v ktorom ľudia posielajú svoje peniaze na účty súkromných dôchodcovských správcovských spoločností, porušuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, takzvaný zákon o konflikte záujmov, ktorý zakazuje verejnému funkcionárovi používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju podobizeň a tak ďalej na reklamu. Minister Kaník tak urobil a, samozrejme, všetci to poznáte, tu je dôkaz...

  • Tu je dôkaz, že porušuje tento ústavný zákon. Ja len poznamenám, že ide o toho istého ministra, ktorý si síce nepamätá svoj súčasný plat, no v inzercii si je istý, že vďaka sporeniu v déeseskách bude mať vyšší dôchodok. Ide tu o jednoznačné použitie svojej osoby na prospech ôsmich súkromných finančných inštitúcií. Ak by sa niekomu tieto dôvody nezdali presvedčivé, ak by bola tendencia tvrdiť, že tu ide iba o politický spor, predkladám vám, vážené kolegyne a kolegovia, tretí balík dôvodov, ktoré dokazujú, že minister Kaník porušil zákon, konal ako verejný činiteľ a politik nemorálne a možno aj zneužil právomoci verejného činiteľa vo svoj prospech. Ako podnikateľ, no súčasne podpredseda politickej strany, ktorá bola súčasťou vládnej koalície v rokoch 1998 až 2002, nezaplatil odvody, čím porušil zákon. Hoci z tohto porušenia nevyplývala v tej dobe trestnoprávna zodpovednosť, len vyrubenie penále, špičkový politik a budúci minister zákon porušil. Nebol však ani natoľko korektný voči všetkým ľuďom a voličom, o ktorých sa uchádzal a ktorí museli a musia zaplatiť akúkoľvek pokutu, aby svoje penále riadne vyrovnal. Nie, jemu v čase, keď už bolo niekoľko týždňov známe, že sa stane ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, ktorej predsedom správnej rady sa stal o niekoľko týždňov, mu odpustila zaplatenie štvrť milióna korún. Ak porušenie zákona nezaplateným odvodom a následne vyvlečenie sa z tejto povinnosti zaplatiť penále neprekáža vám, podľa nás to pána ministra diskvalifikuje pred očami verejnosti, ktorú tu všetci zastupujeme, vykonávať funkciu ministra.

    Ak by teda toto všetko niekomu nestačilo, je tu ešte jedna absolútne nehorázna a trápna vec. Minister Kaník už ako minister a súčasne ako predseda predstavenstva Národného úradu práce na poslednom zasadnutí tohto predstavenstva, ktoré bolo zvolané per rolam 2. decembra 2003, odpustil svojej firme ďalšie penále, a to v dvoch prípadoch, v jednom vo výške 34 000 korún a v druhom - teraz dobre počúvajte -, vo výške 6 000 korún. Človek, ktorý poberá ministerský plat a je verejne známe, že nepatrí k najchudobnejším, sa ulakomí na to, aby mu štát - a v tomto prípade opäť sám sebe -, odpustil 6 000 korún.

  • Opäť, okrem neprijateľného, nemorálneho správania je tu vážne podozrenie, že ako predseda predstavenstva Národného úradu práce uprednostnil vtedy svoj súkromný záujem pred záujmom verejným, čo bolo aj podľa vtedy platného, aj podľa súčasne platného zákona o ochrane verejného záujmu porušením tohto zákona.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pokiaľ pán minister sám v tejto chvíli nerezignuje na svoju funkciu, žiadam vás, aby ste z pozície zástupcov občanov urobili také rozhodnutie, ktoré bude signalizovať váš jasný postoj k praktikám pána ministra Kaníka. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz poprosím povereného člena výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Zoltána Horvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 982 z 8. decembra 2004 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, na prerokovanie s termínom ihneď. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo výboroch, sú nasledovné:

    1. Návrh skupiny poslancov prerokovali s termínom ihneď a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť nedôveru, sú to výbor pre sociálne veci a bývanie z 9. decembra uznesením č. 320 a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 179 z 10. decembra.

    2. Návrh skupiny poslancov prerokoval s termínom ihneď a neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť nedôveru, to je výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 491 z 10. decembra.

    3. Návrh skupiny poslancov prerokovali s termínom ihneď a neschválili uznesenie, a to ústavnoprávny výbor z 9. decembra, výbor pre pôdohospodárstvo taktiež z 9. decembra, výbor pre zdravotníctvo z 9. decembra, zahraničný výbor z 9. decembra, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien z 10. decembra, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá z 9. decembra, výbor pre verejnú správu z 10. decembra, výbor pre obranu a bezpečnosť z 9. decembra a výbor pre financie, rozpočet a menu z 10. decembra.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 321 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu výborov o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je uvedený v prílohe. Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím vás, rozpravu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sú prihlásení písomne traja páni poslanci, za poslanecký klub Ľudovej stany - HZDS pán poslanec Anton Blajsko a dvaja páni poslanci, pán poslanec Čaplovič a pani poslankyňa Zuzana Martináková. Ešte predtým požiadal o vystúpenie pán minister financií a podpredseda vlády Mikloš. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi.

    Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom Programovom vyhlásení zaviazala pripraviť podmienky pre postupné vytvorenie bezpečného a spravodlivého dôchodkového systému postaveného na troch pilieroch. Cieľom vlády preto je zásadnou reformou dôchodkového systému umožniť vyššie dôchodky, zaviesť súkromné vlastníctvo dôchodkových úspor budúcich sporiteľov a v konečnom dôsledku vytvoriť stabilný a dlhodobo udržateľný dôchodkový systém. Legislatívne aktivity ministerstva práce preto smerujú k zabezpečeniu uvedeného cieľa vlády a jej programového vyhlásenia. Nový dôchodkový systém znamená vytvorenie základného dvojpilierového systému s dobrovoľným tretím pilierom, čo je jeden z kľúčových reformných zámerov vlády. Účasť v novom dôchodkovom systéme je dobrovoľná pre všetkých, ktorí už majú nároky zo starého dôchodkového systému, povinný je nový systém len pre tých, ktorí sú mladší ako 16 rokov. Táto skutočnosť posilňuje princíp slobodného a individuálneho rozhodnutia pre občana. Ministerstvo práce vníma povinný vstup pre mladšie kategórie len ako stabilizačný faktor z pohľadu potreby nábehu nového, druhého piliera. Pre veľkú väčšiu občanov mladšej vekovej kategórie bude druhý pilier svojou povahou, prirodzene, atraktívnejší. Aj v iných krajinách je povinná účasť v reformovanom základnom systéme zavedená a dokonca v mnohých z nich v omnoho širšom meradle. Základný systém dôchodkového zabezpečenia tvorí verejný priebežný pilier a súkromný kapitalizačný pilier. Nároky z verejného piliera vyplývajú z platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, ktorá by následne mala v dôchodkovom veku zabezpečovať pre občana penziu. V dôsledku nepriaznivého demografického vývoja však v celej Európe dochádza k parametrickým zmenám vo verejnom systéme a kladie sa dôraz na fondové zabezpečenie občana. Druhý, sporivý pilier preto znamená, že dôchodok občana bude závisieť od zhodnotenia jeho vkladov na osobnom účte, ktorý bude jeho osobným vlastníctvom. Je prirodzené, že systém nemôže garantovať výšku zhodnotenia, keďže ide o investície. Takáto garancia nie je použitá nikde vo svete. Vláda však v druhom pilieri garantuje stopercentnú ochranu vkladov pred porušením zákona. Je to najvyšší stupeň záruky, ktorý je bezprecedentný pri akýchkoľvek produktoch, ktoré pôsobia na domácom finančnom trhu. Zákon zároveň garantuje, že výnosy v danom dôchodkovom fonde nemôžu byť nižšie, než je priemerný interval v iných fondoch. Slovenský dôchodkový systém sa zároveň opiera o skúsenosť celosvetových finančných trhov, ktoré jasne dokumentujú, že zhodnocovanie prostredníctvom investovania je dlhodobo rastúce. Toto sú objektívne predpoklady, ktoré viedli vládu Slovenskej republiky k záveru, že druhý, kapitalizačný pilier je zásadnou odpoveďou na krízu dôchodkového systému na Slovensku, ale aj vo svete, a že systém, ktorý navrhlo a realizuje ministerstvo práce, má všetky predpoklady na to, aby dokázal zabezpečiť vyššie dôchodkové zabezpečenie pre občanov ako aj stabilitu a dlhodobú udržateľnosť systému. Vzhľadom na to, že dôchodková reforma znamená zásadnú zmenu v doterajšom fungovaní dôchodkového systému, je povinnosťou vlády voči občanom informovať o týchto zmenách. Edukačno-informačná kampaň ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa začala 4. októbra 2004...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ...a jej základným cieľom je zvýšiť informačné povedomie verejnosti, upozorniť na možnosti, ale aj dôsledky slobodného rozhodnutia občana a v neposlednom rade je to aj jeho výchova a vzdelávanie o nových skutočnostiach v dôchodkovom systéme. Je preto zákonité a prirodzené, že najvyšší predstaviteľ rezortu aktívne prispieva k úspešnosti tejto kampane. Všetky výstupy kampane sú kontrolovateľné verejnosťou aj médiami. Nie je známy žiadny fakt, že by minister práce vykonával reklamnú kampaň a že by zneužíval svoje postavenie. O odbornom zvládnutí dôchodkovej reformy svedčia najmä postoje verejnosti. Prieskumy verejnej mienky potvrdili, že občania vedia spontánne určiť hlavné princípy reformy, že ich akceptácia nového dôchodkového systému sa zvýšila v porovnaní s júnom 2004 o viac ako 20 % a že takmer 80 % obyvateľov zaregistrovalo, že ministerstvo práce vedie informačnú kampaň. Povinnosť vlády informovať verejnosť nielen o svojich zámeroch, ale aj o zásadných zmenách, ktoré sa týkajú každodenného života občana, je v prípade dôchodkovej reformy o to naliehavejšia, že od 1. novembra 2004 občania čelia masívnej reklamnej kampani zo strany dôchodkových správcovských spoločností, ktoré budú zabezpečovať ciele druhého, kapitalizačného piliera. Všetky vecné aj odborné argumenty vedú vládu Slovenskej republiky k záveru, že neexistujú objektívne dôvody k názoru, že by minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník nezvládol prípravu a priebežnú realizáciu dôchodkovej reformy a že by neobjektívne informoval verejnosť o prebiehajúcich zmenách.

    Čo sa týka tretieho dôvodu, ktorý uvádza skupina poslancov, teda medializovaného odpustenia penále za platby odvodov do Sociálnej poisťovne, je zrejmé, že podnikateľ Ľudovít Kaník neporušil zákon, a tak ako tisíce - konkrétne 20 000 iných podnikateľských subjektov - využil právo, ktoré mu zákon umožňoval, a požiadal o odpustenie penále, keďže všetky záväzky voči Sociálnej poisťovni mal k 20. júnu 2000, opakujem a zdôrazňujem, k 20. júnu 2000 mal všetky záväzky voči Sociálnej poisťovni odpustené, teda mal, pardon, mal všetky záväzky uhradené, to znamená viac než dva roky pred parlamentnými voľbami tieto záväzky vyrovnal. Svoju žiadosť o odpustenie penále za oneskorenú úhradu odvodov v súlade s generálnym pardonom vyhláseným v júli 2001 s platnosťou do septembra 2002 adresoval Sociálnej poisťovni 1. februára 2002. To znamená pol roka pred parlamentnými voľbami. Generálny pardon môže byť udelený len vtedy, ak má subjekt vyrovnané všetky záväzky voči Sociálnej poisťovni. Iné dôvody zákon nepozná. Uvedené skutočnosti sú objektívnym a presvedčivým dôkazom, že vláda Slovenskej republiky nemôže akceptovať dôvody, ktoré uvádza skupina poslancov ako relevantné argumenty na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Toľko oficiálne stanovisko vlády Slovenskej republiky k predloženému návrhu. Dovoľte mi ešte k tomu pridať pár slov ako moje osobné stanovisko. Som presvedčený o tom, že dôchodková reforma, tak ako je na Slovensku robená, je robená dobre. Dokazuje to aj skutočnosť, že nedávno Európska komisia zverejnila materiál, analýzu, v ktorej sú uvedené odporúčania, ako by dobrá dôchodková reforma mala vyzerať. Slovenská republika je jedna z mála krajín európskej dvadsaťpäťky, v ktorej dôchodková reforma rešpektuje všetky tieto princípy a kritériá dobrej dôchodkovej reformy. Aj v ostatných oblastiach treba povedať, že sa nám podarilo - a podarilo najmä vďaka ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, aj osobne ministrovi Kaníkovi -, zmeniť veci k lepšiemu. Máme konečne sociálny systém, v ktorom sa oplatí pracovať. Máme konečne sociálny systém, ktorý nie je masovo zneužívaný a ktorý motivuje ľudí k aktivite. Ak sa dobre pamätám, tak strana Smer mala jeden z pilierov svojho predvolebného programu práve takéto zmeny, ktoré budú viesť k menšiemu zneužívaniu sociálneho systému, k väčšej aktivite z hľadiska tlaku na ľudí, aby chceli pracovať, ale aj k obmedzeniu zneužívania sociálneho systému na bezstarostný život. Takže toto je ďalší dôvod, prečo si myslím, že neexistuje dôvod na odvolanie ministra Kaníka a že sú to jednoducho politické hry Smeru, ktorý mimochodom v minulosti viackrát deklaroval ústami svojho predsedu, že podporí návrh na odvolanie alebo dá návrh na odvolanie člena vlády len vtedy, keď bude mať 76 podpisov. Tento príklad hovorí jasne o tom, že niečo hovoria, iné robia. A myslím si, že presne takto vyzerá aj to odôvodnenie na odvolanie ministra Kaníka. Som presvedčený, že neexistujú skutočné dôvody na toto odvolanie, a aj správy o tom odpustení penále, tak ako sú medializované, sú medializované často jednostranne a nepravdivo, pretože chcem znovu pripomenúť, že podnikateľ Kaník v tom čase mal do júna 2000 uhradené všetky platby, ktoré predtým meškali. Požiadal o odpustenie penále v súlade s pravidlami a v súlade so zákonom o toto odpustenie požiadal vo februári v roku 2002. Teda pol roka pred parlamentnými voľbami. Som teda presvedčený, že neexistujú žiadne vecné dôvody na jeho odvolanie a preto vás chcem požiadať, aby ste tento návrh skupiny poslancov nepodporili. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu vlády pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda vlády, viete, ono je to zložitá situácia, že keď má niekto obhajovať svojho kolegu, pre istotu premiér vlády neprišiel, posunul to na vás, a ťažko sa asi vysvetľuje najmä ubiedeným občanom Slovenskej republiky, prečo je to tak alebo onak. Viete, hovoríte tu o nejakej spontánnej podpore tejto reforme, ktorú zabezpečoval pán minister Kaník, viete, len tá spontánna podpora trochu inak vyzerá, keď ľudia, ktorí rozhodujú o tom, či budú kupovať si dva alebo tri rožky, alebo ľudia ktorí sa vozia na vládnom bavoráku a pozerajú na to, akým spôsobom zabezpečujú svoje úlohy. Ale to už je váš údel, to už je vaša úloha. Ak ste tu hovorili, že 20 000 podnikateľov využilo svoje právo, ja by som rád veril, že z tých 20 000, ktorí využili právo na odpustenie penále, už žiaden nesedí vo vláde, lebo ak to nebolo porušenie zákona, minimálne to bolo o morálnej rovine a ak minister, ktorý ožobračuje slovenských občanov, aké má morálne právo, aby v tejto vláde sedel.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, chápem jeho vystúpenie ako jeho kolegiálnu podporu. Škoda, že sa nezmienil aj o prístupoch pána ministra k sociálnej politike, ktorú robí jeho ministerstvo pod jeho vedením. Tá sociálna politika je necitlivá, nekultivovaná a vytvára veľký počet slovenských občanov nielen na hranici biedy, ale úplne ich dostáva až na hranicu hladu. Takto sa sociálna politika robiť nemôže! Aby som bola aj trochu konkrétna. Náhradné výživné, ku ktorému sme sa vrátili a ktoré prvý raz bolo v tomto parlamente schválené, pán minister absolútne necitlivo negoval. Dokonca aj tí, ktorí získali oprávnenia, čo neskôr musel priznať, nebol ochotný im vyplatiť dávky, ktoré im zo zákona patrili. A naraz tých 6 000 korún pre jeho podnik mu chýbalo. Ja si myslím, že tu nejde o právo, tu ide skutočne o morálku, pretože už je nemorálne nesplniť si právnu povinnosť, keď som v takej politickej a neskôr v ústavnej funkcii. A posledné kroky, ktoré boli, zase siahajú na tie najchudobnejšie vrstvy. V poslednom období vnímame, že sa znižujú príspevky na bývanie. Komu? Dôchodcom a viacdetným rodinám. Nemám, žiaľ, teraz možnosť to viac konkretizovať a rozviesť, ale všetci vieme, o čom hovorím.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády chce reagovať na faktické poznámky. Áno.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som stručne reagovať na príspevky pána poslanca Cabaja a pani poslankyne Tóthovej. Obidvaja hovoríte o ubiedených ľuďoch, o prístupe, ktoré je antisociálny. Treba veľmi jasne povedať, že bolo potrebné urobiť poriadok v systéme, ktorý bol zneužívaný, keď veľa peňazí išlo ľuďom, ktorí naozaj tieto peniaze nepotrebovali, neboli na nich odkázaní. Ak sa robia zmeny, aké sa robia, aké sa urobili, tak sa nedá vyhnúť tomu, aby nedošlo aj k niektorým chybám a k potrebe dolaďovania toho systému. A my ten systém dolaďujeme. Ale som presvedčený o tom, že tá základná zmena, tie zmeny, ktoré boli urobené, to sprísnenie, to obmedzenie priestoru na zneužívanie bolo v poriadku, bolo dobré. A som presvedčený, že aj ten princíp, na ktorom sme to postavili, aby tí ľudia, ktorí sú sociálne odkázaní, ale sú aktívni, že sa zúčastňujú na programoch, ktoré pripravuje samospráva, ktoré pripravuje vláda, aby títo nemali alebo nemuseli mať nižšie príspevky od štátu, aké mali predtým, že toto je princíp správny. A nie je to tak. To by som rád týmto len uzavrel, snažíte sa umelo vyvolávať, deptať ľudí, vyvolávať pocit, že je to katastrofa, vyvolávať pocit, že všetko je zlé, nie je to pravda. Pani poslankyňa, v tomto roku nárast reálnych miezd bude podľa poslednej prognózy štatistického úradu 1,8 %, aj keď pôvodne aj vláda vychádzala z toho, že ešte v tomto roku bude ten nárast len minimálny. Ten vývoj je lepší, ako sme predpokladali, a práve uskutočnené reformy, vyšší ekonomický rast umožňujú, aby aj v tejto oblasti dochádzalo k zlepšovaniu situácie, a bude k nej dochádzať aj pre tých, ktorí sú sociálne odkázaní. Ďakujem pekne.

  • Prvý do rozpravy je písomne prihlásený... Pán poslanec, faktické poznámky už nie sú na vystúpenie pána ministra. Pán minister len reagoval na faktické poznámky pánov poslancov. Je pán poslanec Blajsko za poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, pán minister. Skôr ako začnem svoje vystúpenie, ktoré bude trošku obsiahlejšie, chcem reagovať, lebo som nestihol faktickú. Nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán podpredseda vlády povedzme na mzdy. Je síce pravda, že mzdy v tomto roku konečne v reálnej hodnote uvádza Štatistický úrad hodnotu plus 1,7 %, ale keď som išiel podľa odvetví, tak som zistil, že v školstve, v zdravotníctve a v iných profesiách, v sociálnej sfére sú mínusové hodnoty, čiže reálna mzda v týchto odvetviach nerastie, stále je v mínusovej hodnote. Sprostredkovatelia vo finančných firmách, tí majú najvyšší nárast, toto je pravda. Ďalej sa hovorí, že my chceme deptať národ, že je to neúnosná situácia pri reformách. Tiež s tým nemôžem súhlasiť. My nikoho nedeptáme. My dostávame akurát listy s prosbou, aby sme niečo s týmito vecami robili v Národnej rade, aby sme našli nejakú mieru spravodlivosti pre tých, ktorých sa to najviac týka v oblasti chudoby.

    Vážený pán minister, vo svojom vystúpení budem postupovať pragmaticky. S využitím tejto chvíle na to, v čom sa rozchádzame, ak hovorím za Klub Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko pri vnímaní sociálnej politiky. Počet slovenských domácností v strednom pásme sa v poslednom období výrazne znížil a vzrástol počet rodín v nižších príjmových skupinách. Aj keď mnohí analytici tvrdia, že podmienky na rozšírenie strednej vrstvy obyvateľstva sa zlepšujú, informácie Štatistického úradu sú v priamom rozpore s týmito tvrdeniami. Obdobné tvrdenia, čoho obyvatelia Slovenskej republiky sú svedkami, je aj fakt, že výrazne klesá nezamestnanosť, ale na strane druhej nerastie zamestnanosť. Z materiálu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky k prvému polroku tohto roku vyplýva, že zamestnanosť mierne klesla. Viem, že súčasné, nové informácie zo Štatistického úradu hovoria o miernom náraste. Základným problémom strednej vrstvy, ktorý zďaleka nezodpovedá normálnemu rozdeleniu spoločnosti, sú príjmy domácností a nástroje jednotlivých politík vlády na ich stimuláciu. V zdravej spoločnosti najpočetnejšou skupinou by mala byť stredná vrstva, ktorá dosahuje priemerný príjem, a rovnaký by mal byť počet domácností s najnižšími a najvyššími príjmami. Z uvedeného vyplýva, že priemerný príjem by malo mať najviac ľudí. V Slovenskej republike sme svedkami úplne opačného javu. Rastie počet domácností, ktoré majú nižší príjem na osobu v domácnosti, ako je priemerný, v súčasnosti sa tento priemer pohybuje okolo zhruba 7 000 korún mesačne. Za posledných 6 rokov sa rozdiely neustále prehlbujú. Rozdelenie príjmov v roku 1996 sa skôr podobalo tomu normálnemu, skupina s priemernými príjmami bola početnejšia ako tá s najnižšími a najvyššími. V roku 1996 bol počet domácností v strednom príjmovom pásme vyše 120 000, v roku 2004 sa počet domácností v strednom príjmovom pásme znížil na približne 40 000 domácností. Naopak, zvyšuje sa počet nízkopríjmových domácností a, samozrejme, aj počet tých v najvyšších príjmových pásmach. V čom spočíva táto anomália, ktorá sa za posledných 6 rokov, myslím si, vymkla z rúk vlády Slovenskej republiky. Transformácia sociálnej sféry, kam patria aj príjmy domácností, sa začala v roku 1990 a mala prispôsobiť celú oblasť sociálnej politiky novým úlohám, najmä však mala zistiť sociálnu priechodnosť ekonomickej transformácii. Normálny vývoj v 90. rokoch v oblasti udržania najpočetnejšej vrstvy strednej z hľadiska príjmov domácností vidíme v tom, že sme volili pri súbežnej ekonomickej a sociálnej transformácii citlivý a vyvážený prístup, ktorý rešpektoval vnútorné podmienky a zachovával takisto sociálny zmier. Takýmto prístupom sme chceli vytvoriť prostredie na zásadné právne úpravy v záujme ich prispôsobenia sa spoločenským možnostiam a, samozrejme, aj medzinárodným štandardom. Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko si bola vedomá neodkladnosti reforiem jednotlivých sfér spoločnosti, no vychádzala z predpokladu, že časový horizont z hľadiska dopadov na ľudí musí byť citlivý a vyvážený k rastu životných nákladov pre jednotlivé domácnosti. V roku 1998 vláda Mikuláša Dzurindu zvolila iný postup. Pri transformácii jednotlivých sfér spoločnosti a prakticky až dodnes sa používa metóda, ja jej hovorím metóda šokovej terapie. Zdôrazňujem však, pán minister, že vaším príchodom do vlády Slovenskej republiky v roku 2002 sa uplatnili tie najtvrdšie liberálne dopady na obyvateľstvo Slovenskej republiky. Pamätám sa na svoje prvé vystúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, kde sa vo väzbe na Programové vyhlásenie vlády prijalo 23 noviel sociálnych zákonov s uplatnením veľmi tvrdých reštrikcií proti občanom tejto republiky. Každá vláda, i tá dnešná, si musí uvedomiť priamu závislosť sociálneho vývoja od vývoja ekonomiky a na strane druhej musí hodnotiť dopady ekonomického vývoja na vývoj životnej úrovne obyvateľstva, respektíve na vývoj sociálnej situácie obyvateľstva. Uvedený fakt Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko pokladá za základnú príčinu nárastu fenoména chudoby Slovenskej republiky, kde každý desiaty občan žije pod hranicou chudoby a približne 400 000 domácností prežíva v pásme chudoby. Sme si vedomí, že uvedenú problematiku postavenia strednej vrstvy Slovenskej republiky je potrebné analyzovať z viacerých strán. Ja som ju rozoberal z oblasti chudoby a hmotnej núdze, príjmovej skladby domácností, daňovej reformy, regionálnych rozdielov, ich rozsahu a takisto ich riešenia. Situáciu malého a stredného podnikania, poslednými, ktorými sa nebudem dnes zaoberať, lebo nie je to vo vašej kompetencii, a myslím, že je to skôr problém vlády.

    Pán minister, ja sa osobne nepozerám na vaše odvolávanie z funkcie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky cez prizmu opozície, že vám napríklad vyčíta neplatenie odvodov, keď ste ešte neboli ministrom. Mňa viac zaujíma ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu - Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý nepodporil Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, prečo neplníte vy ako predstaviteľ vlády Slovenskej republiky vlastný program a prečo ste prispeli k narastaniu toho spomínaného fenoménu chudoby. Budem konkrétny. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v tretej časti, sociálna oblasť, sa píše: „Základným cieľom sociálnej politiky vlády bude motivovať ľudí v produktívnom veku k aktívnej práci a zároveň vytvoriť systém sociálneho zabezpečenia, ktorý by v prípade absencie vlastných príjmov alebo hmotnej núdze poskytol všetkým občanom solidárne zdroje na pokrytie ich primeraných životných potrieb“. Ústava Slovenskej republiky, teda čl. 39 ods. 1 zaručuje primerané hmotné zabezpečenie napríklad v starobe. Vy hovoríte, že poskytnete všetkým občanom solidárne zdroje na pokrytie ich primeraných životných potrieb. Životné minimum, pán minister, ako nástroj sociálnej politiky sme v minulosti brali ako hranicu, ktorá odpovedá ustanoveniu čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Dávkový systém mal fungovať cez valorizačný mechanizmus vo väzbe na rast životných nákladov tak, aby občan to životné minimum mal. Ak pán podpredseda vlády dnes konštatoval, že dávkový systém sa zneužíval, tak chcem upozorniť ctenú snemovňu, žiadny handikepovaný občan, invalid, nemohol zneužiť dávku. Mohol ju zneužiť len ten, kto tento nástroj prerozdeľoval, čiže úradník. A ja si myslím, že bolo treba ísť v reforme touto cestou, a nie na tých biednych ľudí. Vy ste svojimi rozhodnutiami dosiahli, že občan v hmotnej núdzi, ak je osamelý, má nárok na základnú dávku 1 450 korún, pričom po zarátaní všetkých možných príspevkov môže dosiahnuť maximálne 3 280 Sk, čo, samozrejme, nie je životné minimum. Pre rodinu so štyrmi deťmi je dávka v hmotnej núdzi 4 200 korún, maximálne s príspevkami dosiahne 6 840 korún. Výrazne, a to si určite uvedomujete, pán minister, aj vy, boli postihnuté hlavne viacpočetné rodiny s mnohými deťmi. U osamelých dôchodcov vznikla v mestách neúnosná situácia. Z hľadiska nízkych príjmov, respektíve aj nepríjmov počas aktívneho života môžu mať dôchodok, ktorý bude pod hranicou životného minima. Nedávno ste, pán minister, nepodporili snahu opozície dostať minimálny dôchodok do úrovne životného minima. V programovom vyhlásení je, pán minister, napísané: „Vláda zabezpečí minimálnu garantovanú výšku starobného dôchodku pre občanov patriacich do rizikových skupín“. Pán minister, neposkytujete občanom solidárne zdroje na pokrytie ich primeraných životných potrieb, o tom svedčia tisícky listov, ktoré nedostávam len ja, ale viem o tom, že ich dostávajú všetci poslanci Národnej rady, dostávate ich vy a na všetky ústredné orgány štátnej správy. Na tej istej strane Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa píše: „Vláda pripraví podmienky pre postupné vytvorenie bezpečného a spravodlivého dôchodkového systému postaveného na troch pilieroch, ktorý bude univerzálny pre všetkých ekonomicky aktívnych občanov“. Pán minister, klub poslancov Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko nemôže vnímať dôchodkovú reformu, ako je v súčasnosti nastavená, ako spravodlivú. Ba dokonca som presvedčený, že ju za spravodlivú nepokladajú ani poslanci koalície v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo sú to vybraní zástupcovia občanov Slovenskej republiky a oni písomne cez listy informujú svojich zástupcov v Národnej rade o súčasných skrivodlivostiach páchaných na občanoch. Vy sám dobre viete, že v médiách sú zverejnené reálne príklady zvýhodnenia 4 400 dôchodcov, ktorí išli do dôchodku po 1. 1. 2004. Tieto zvýhodnenia v extrémoch dosahujú sumu 10 000 korún oproti výške priznaných dôchodkov pred dátumom 1. 1. 2004. Samozrejme, že všetci poslanci Národnej rady prajú výšku novopriznávaných dôchodkov, ale pýtame sa, kde je spravodlivosť? A o čo sa z hľadiska zásluhovosti viac pričinil ten, kto odchádza do dôchodku po 1. 1. 2004, ako ten, kto odišiel do dôchodku pred 1. 1. 2004, napríklad v novembri roku 2003. Pán minister, v životnej úrovni dôchodcu to robí rozdiel aj 70 000 na rok a vy ste touto reformou jednoducho odpísali približne 805 000 dôchodcov. Musím povedať, že približne 805 000 dôchodcov musí svoj život dožiť nespravodlivo, s nižšími príjmami, čo z pohľadu diskriminácie a rovnosti šancí, pán kolega, je neprípustné.

    Pán minister, poznám muža, ktorý má 77 rokov. Chcem vám a takisto ctenej snemovni uviesť jeden príklad skrivodlivosti a diskriminácie niekoľko tisíc dôchodcov cez zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento muž svoj celý aktívny vek námezdne pracoval, odvádzal, platil dane, poplatky a odvody predpísané štátom. Toho času, ako som uviedol, je to 77-ročný muž a navyše 7 rokov osamelo žije, ovdovel. Vdovecký dôchodok nepoberá, i keď podľa, pamätáte si, nerealizovaného zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení tento vdovecký dôchodok mužom vdovcom, dôchodcom mal byť priznaný od 1. 7. 2003.

    Vážené poslankyne, poslanci, pán minister, viete sa vcítiť do situácie človeka, ktorý takmer prežil svoj život a dožil sa v ťažkej sociálne situácii toho, že bude poberať vdovecký dôchodok, ako to urobili v roku 1996 aj v Českej republike. No naraz sa prijme zákon 461/2003 o sociálnom poistení a necitlivo sa v ňom povie, že nárok na vdovecký dôchodok majú len tí, ktorí ovdovejú po 1. 1. 2004. Nezabudnem na zdôvodnenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na výbore pre sociálne veci a bývanie, keď štátny tajomník sucho konštatoval v zdôvodnení: „Nie sú na to peniaze.“ Preto prijmeme v Národnej rade diskriminačný zákon, čo z hľadiska rovnosti šancí a spravodlivosti je, myslím si, neprípustné. Pán minister, štyrikrát som inicioval cez pozmeňujúce návrhy riešenie tohto problému, vždy ste umravňovali koaličných poslancov, aby za to nehlasovali, i keď ja viem, že sami boli presvedčení, že mám pravdu.

    Ďalej nepokladám za spravodlivé v dôchodkovej reforme, že kastujeme spoločnosť. V programovom vyhlásení máte zapísané, že systém bude univerzálny. Aká je pravda? No nie je. Máme osobitné režimy dôchodkového systému pre sudcov, policajtov a armádu. Nebudem porovnávať neporovnateľné. Len skonštatujem, že je to ďalšia systémová nespravodlivosť pre ľudí v povolaniach učiteľ, lekár, inžinier a v ďalších.

    Ďalej citujem z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: „Naším zámerom je odstrániť najmä deformácie, ktoré zakladajú neopodstatnené nerovnosti medzi občanmi“. Pán minister, vy ich neodstraňujete, a keď aj odstraňujete, zároveň vytvárate ďalšie nerovnosti. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa ďalej píše: „Vláda prehodnotí aj štruktúru a pôsobnosť orgánov Sociálnej poisťovne tak, aby sa zefektívnila aj činnosť a dosiahol lepší systém kontroly“. Aká je skutočnosť. Keď sme Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko odchádzali z vlády v roku 1998, dôchodkový fond bol v prebytku, približne 11 miliárd slovenských korún. Sociálna poisťovňa dnes po zmenách má predpokladanú celkovú stratu v tomto roku 16,9 miliardy slovenských korún. Kto za toto zodpovedá, prečo vláda minulý týždeň stiahla z rokovania bod hospodárenie Sociálnej poisťovne. Je práca v Sociálnej poisťovni efektívnejšia pri piatich riaditeľoch, keď občania čakajú na svoj dôchodok aj šesť mesiacov od podania? Mám na takéto tvrdenie dôkazy, samozrejme, listy občanov, a viem, že ich majú aj kolegovia z koalície.

    Vrátim sa ešte k chudobe a k hmotnej núdzi. Svetová banka označuje životnú úroveň Slovákov ako všeobecne vysokú, na úrovni ľudského rozvoja Slovensku prináleží 40. miesto vo svetovej tabuľke. Je však pozoruhodné, že s porovnateľnými štátmi nám prináleží tretie miesto od konca, za nami sú už len Rusko a Lotyšsko. Chudoba meraná hmotnou núdzou na Slovensku v posledných 6 rokoch rastie. V roku 2003 žilo pod hranicou životného minima, čiže v hmotnej núdzi vyše 543 000 občanov Slovenskej republiky, čiže ako som už uviedol, každý desiaty občan Slovenska. V roku 2002 existovalo v hmotnej núdzi približne o 10 000 občanov menej. V správe o sociálnej situácii obyvateľstva sa uvádza počet poberateľov sociálnych dávok klesol v roku 2003 z vyše 319 000 na necelých 278 000, čo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny považuje za jeden z ukazovateľov miery chudoby na Slovensku. Neuvádza sa však, ako sa tento efekt poklesu poberateľov sociálnych dávok dosiahol, lebo jednoznačne išlo o tvrdú reštrikciu cez zákonné normy schválené koalíciou v Národnej rade Slovenskej republiky. Podľa Svetovej banky chudoba na Slovensku má niekoľko dôvodov - nezamestnanosť, nízke príjmy, vzhľadom na potreby vyživovaných rodín, nedostatočná pracovná kvalifikácii, diskriminácia a v neposlednom rade aj sociálne vylúčenie. Aj keď Slovensko má oveľa menší podieľa ľudí žijúcich z menej ako 4,3 dolára na deň, ako je Maďarsko, Estónsko, či Poľsko, ale v porovnaní s nimi má Slovensko dvakrát viac populácie žijúcej pod hranicou 2,15 dolára na deň. Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku žije väčšia skupina ľudí na spodnej hranici príjmu, ktorá je nemajetná v absolútnom zmysle. Vo všeobecnosti platí, že ľudia s najnižším stupňom ukončeného vzdelania majú aj najvyššie riziko života v chudobe. Domácnosti, na čele ktorých je nezamestnaná osoba, sú výrazne vystavené niekoľkokrát vyššiemu riziku chudoby ako tie, ktorých živiteľ pracuje alebo je dôchodca. Najnovšia štatistika hovorí, že kým spomedzi zamestnaných a dôchodcov žije pod hranicou chudoby 7,5 % domácností, pri rodinách s nezamestnaným živiteľom je to až 44,7 %. Riziko spadnutia pod hranicu chudoby na Slovensku stúpa aj s počtom vyživovaných detí. Rodiny s deťmi sú vystavené oveľa väčšiemu riziku chudoby ako bezdetné rodiny. Toto tvrdenie potvrdzuje aj fakt, že rodiny s tromi a viac deťmi predstavujú iba 6,3 % obyvateľstva Slovenskej republiky, ale tvoria až 18,1 % chudobných, čo potvrdila vo svojej najnovšej štúdii na Slovensku aj skupina analytikov Svetovej banky. Ďalej je dokázané, že existujú dôležité rozdiely v rizikách chudoby podľa regiónov a medzi mestskými a vidieckymi domácnosťami. Celkovo najvyššie riziko chudoby bolo zistené v košickom kraji, je to 40,7 % nad priemerom Slovenskej republiky. Ďalej nitriansky a prešovský región.

    V oblasti príjmovej skladby úvodom je dôležité poznamenať, že čím je viac detí, tým je menší príjem v domácnosti. Najchudobnejšia slovenská domácnosť je z prešovského kraja, kde podľa štatistických zistení vyplýva, že táto domácnosť má 6 a viac členov, kde pracujú len dvaja z nich. Je samozrejme, že na to, aké má domácnosť príjmy, výrazne vplýva počet závislých detí. V bezdetnej domácnosti sa pohybujú príjmy na jej člena približne 8 250 korún, v domácnostiach s viac ako 5 vyživovanými deťmi je to iba 3 485 slovenských korún. Je to temer päťtisíckorunový rozdiel. Takáto domácnosť žije predovšetkým so sociálnych príjmov a tieto tvoria až 50 % ich rozpočtu. V domácnosti, kde dvaja ekonomicky aktívni členovia živia 5 a viac detí, patria medzi skupiny s najnižšími príjmami. Príjem opäť rastie vo veku starších domácností s menším počtom závislých detí. Sú to domácnosti, kde sú už deti odrastené, zarábajú, ale bývajú v spoločne v domácnosti rodičov. Najviac príjmov v domácnosti plynie z pracovnej činnosti, pričom najvyššie priemerné platy, teda príjmy na osobu štatistický úrad zaznamenal v bratislavskom kraji. Ide o 1 700 Sk mesačne viac, ako je celoslovenský priemer, a naopak, v prešovskom kraji majú v domácnosti príjem na osobu o 600 Sk menej, ako je celoslovenský priemer.

    Pán minister, keďže ste neboli prítomný pri rokovaní štátneho rozpočtu, dovolím si ešte na záver svojho vystúpenia podotknúť niekoľko tém, ktoré chcem predniesť z titulu, že nemôžem súhlasiť, a preto smer ani nesúhlasili so štátnym rozpočtom, pretože sme mali rozpory práve v tej sociálnej oblasti. Vo výdavkoch na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré sme v tomto roku zreformovali, dochádza k reštrikcii v štátnom rozpočte a v budúcom na tieto účely rezort financií rozpočtuje o štvrtinu, teda o 2,7 miliardy zdrojov menej. Sociálne odkázaným treba podľa nášho názoru viac pomáhať. Skúste neumrieť od hladu, ak vám štát pomôže v hmotnej núdzi, teraz použijem tú priemernú hodnotu z materiálov sociálnej situácie obyvateľstva, 2 742 Sk. Je dlhodobo udržateľný systém Sociálnej poisťovne? Dávam otázku. Ak sa v budúcom roku neráta so štátnym krytím deficitu dôchodkových fondov, sociálne poisťovne, v ďalších sa už ráta, trebárs s troma - desiatimi a dvanástimi miliardami korún ročne, opakujem, bude to stačiť? Keď sa minú uvedené zdroje, ktoré sú teraz v Národnej banke Slovenska, budeme mať dostatok zdrojov na vykrývanie deficitov priebežného piliera v rámci dôchodkovej reformy? Prečo až 17 a v ďalšom roku až takmer 40 % zdrojov na rekvalifikácie, ktoré dostávame aj z Európskej únie, dávame na rekvalifikácie pre súkromné zahraničné firmy?

    Výpadok v príjmoch na starobné poistenie 7,3 miliardy, ako aj 8,78-miliardové zníženie zdrojov rezervného fondu chce Sociálna poisťovňa riešiť vlastnými silami. Pýtam sa: Budeme mať na to, keď som už uviedol, ako som uviedol, je v tomto roku prepad 16,9 miliardy Sk. Kriticky hodnotíme aj predpokladaný 12-percentný pokles poberateľov invalidných dôchodkov, čo nie je spôsobené, pán minister, lepším zdravím obyvateľstva, ale plánovanou, podľa mňa, ďalšou reštrikciou.

    Vážený pán minister, dovoľte mi v závere svojho vystúpenia skonštatovať jedno: Vystúpil som pragmaticky a keďže ste podporovaný aj vládou, počty hovoria, že zotrváte vo svojom poste, mienil som svoju reč k vám preto tak, aby ste našli a pochopili aj opozíciu, o čo jej ide, aby ste hľadali cestu ako zmierniť to utrpenie obyvateľstva, o ktorom som hovoril. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Fajnor, pán poslanec Maxon, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami, pán poslanec Fajnor ako prvý.

  • Ďakuje pekne. Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som nadviazal na predrečníka v jednom údaji, rozprával nám tu o tom, že momentálne sme podľa Svetovej banky na 40. mieste, ja by som chcel upozorniť, že v roku 1988 sme boli na 26. mieste, skutočne, aj tu je vidieť, v úvodzovkách „zásluhy“ pána ministra o kvalitu života a hlavne životnej úrovne. Jeden údaj ešte poviem. V 93. pri delení federácie predstavoval štátny dlh necelé 3 miliardy dolárov. Dnes predstavuje 19 miliárd dolárov. Myslím si, že tento argument hovorí za všetko, a my nemáme na dôchodky.

    Dovoľte mi však niekoľko bodov ešte. Nové dôchodky, ktoré sa vypočítavajú podľa nového systému výpočtu, pri tých istých podmienkach sú nižšie ako podľa starého systému dôchodku. Neviem, čo je na tomto také dobré a čomu sa majú ľudia tešiť. Ja verím, pán minister, že tí pracovníci z Čile, ktorých ste tam mali, už tam nie sú, pretože chcem povedať výsledky dôchodkovej reformy v Čile. Priemerný dôchodok dosahuje 70 dolárov, avšak dvojizbový byt v hlavnom meste pod 200 dolárov nenajmete. Ďakujem pekne za takéto výsledky. Nepotrebujeme to. No paradoxom tejto dôchodkovej reformy je to, že sú naše peniaze, zo spoločných dáme súkromným spoločnostiam, aby ich takzvane investovali. A vláda mi tu ústami pána podpredsedu vlády a ministra financií garantovala, že vláda ich bude garantovať. Čím ich garantuje vláda? Opäť našimi zdrojmi. Paradoxom teda je, poviem to jednoducho, moje peniaze, ktoré si budem ukladať, budem garantovať opäť mojimi peniazmi. Ďakujem pekne za takúto reformu, nech si ju pán minister nechá pre seba a robí si to so svojimi peniazmi. Je zaujímavé, že všetky vládne, ale táto vládna koalícia rada rozpráva, že štát je zlý vlastník, štát nevie vlastniť, ale je zaujímavé, každý chce len štátne záru...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Blajsko spravil podľa môjho názoru objektívny exkurz do celého systému dôchodkovej reformy, ale čo mňa teda osobitne zaujalo, je skutočnosť, že podporil istej analýze vývoj reálnych miezd aj v tomto roku, aj perspektívu v roku 2005 a v tom, čo konštatoval, by som rád zdôraznil jednu skutočnosť, aj na základe tých štatistických ukazovateľov, o ktorých hovoril. Áno, očakávame v tomto roku zhruba 1,7-percentný rast reálnych miezd, rok 2005 by mal byť ešte optimálnejší, ale skutočnosťou zostáva to, čo podčiarkol pán poslanec Blajsko, že reálne mzdy rastú príjmovým skupinám, ktoré sú vysoko nad priemer. To znamená, že v tých kategóriách, kde by mal byť eminentný záujem, aby priemerné mzdy rástli, tak tam dokonca zaznamenávame pokles. A čo sa týka samotného návrhu. O tom sa tiež zmienil pán poslanec Blajsko vo väzbe na nezaplatenie, pardon, vo väzbe na odpustenie penále. Nech už to, nech sa tu už argumentuje akokoľvek, skutočnosťou zostáva to, že formálne podmienky na to, aby vám mohli byť odpustené penále, pán minister, ste nesplnili. To je zdokumentované a to je skutočnosť.

  • Teraz budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni. Dovoľte mi prispieť k predkladaným argumentom na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Ľudovítovi Kaníkovi mojím vystúpením a mojím konkrétnym príkladom. Pri avizovaní zo strany pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, že sa vydá všeobecný záväzný právny predpis, ktorý by riešil postavenie detí z rodín nachádzajúcich sa v sociálnej núdzi, boli mnohí pracovníci rezortu školstva, učitelia a školskí zamestnanci, špeciálni psychológovia, špeciálni pedagógovia, rodičia žiakov či študentov plní očakávania, ako tento problém vyrieši reprezentant súčasnej pravicovej vlády, ktorá nepozná zľutovanie vo vzťahu k veľkej časti občanov Slovenskej republiky. Po vydaní výnosu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 25. februára 2004 - zaujímavý dátum - č. 37/2004-II./1, aby som bol presný, a oboznámení sa s jeho obsahom zostala väčšina nielen odborníkov doslovne šokovaná, nakoľko sa vám, pán minister, podaril skutočne husársky kúsok nekompetentnosti, neprofesionality a úprimne povedané, hlúposť. Konkrétne v tom, že opäť ten, ktorý sa snaží pracovať a viesť svoje deti k pracovitosti a usilovnosti, opätovne doplatí na vaše takzvane reformy sociálneho systému. Budem ďalej ešte konkrétnejší, vážený pán minister. Uvedený výnos umožňuje poberať dotácie na štipendium pre deti v sociálnej núdzi, ktoré dosiahnu za uplynulý školský rok prospechový priemer, do 1,5 priemeru známky dotáciou o 500 Sk mesačne, pri priemere 2,5 známky dotáciou 300 Sk mesačne. Ak si zlepší za školský polrok svoj prospechový priemer o 0,5 % známky, zvýši sa mu štipendium o 200 Sk. Na prvý pohľad geniálny nápad. Ďalej je možné týmto deťom poskytovať dotáciu na stravu vo výške maximálne 20 Sk na obed a 6 korún na desiatu denne a 1 000 korún ročnú dotáciu na učebné pomôcky.

    Vážený pán minister, keď si však zoberieme do úvahy občana žijúceho v rodine, ktorý aj s manželkou poberajú mesačne minimálnu mzdu, t. j. dennodenne chodia do práce, platia dane štátu, starajú sa vzorne o svoje dve deti, prídeme k záveru, že návrhy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nie sú sociálne, ale diskriminačné pre túto rodinu, ktorá svojou prácou tvorí hodnoty tohto štátu. Dôvodom tohto môjho tvrdenia je porovnanie dvoch rodín - rodiny, kde pracujú obaja a majú dve deti, v porovnaní s rodinou v sociálnej núdzi, kde nepracuje ani jeden z rodičov, a majú tiež dve deti. Rodinné prídavky na dve deti sú 1 040 Sk plus daňový bonus 800 Sk u pracujúceho občana. Pracujúca rodina má tak k dispozícii na dve deti 1 840 Sk a rodina v sociálnej núdzi 1 040 Sk. U pracujúceho sa dve deti učia na čisté jednotky, za odmenu nedostanú vďaka vášmu geniálnemu výnosu ani korunu. U druhej rodiny, deti ak chodia napríklad na druhý stupeň základnej školy, kde je asi 15 predmetov známkovaných a z nich sa vypočítava priemer v škole, a napríklad dosahujú nasledovný prospech, a teraz uvediem dva predmety za štvorku, tri predmety za trojku, šesť predmetov za dvojku a štyri predmety za jednotku, čo dáva priemer známok u takéhoto podpriemerného žiaka 2,2, nuž a ten má nárok na štipendium 300 Sk. Ak dosahujú obe deti rovnaký priemer, je to spolu 600 Sk, čo je u rodiny v sociálnej núdzi mesačne spolu s rodinnými prídavkami 1 040 Sk. Ďalej im poskytnutá dotácia na stravu 26 Sk krát 20 pracovných dní, spolu 520 korún na jedno dieťa a keď dve deti, tak 1040 Sk. Po sčítaní všetkých položiek táto rodina dostane 2 680 Sk mesačne aj s rodinnými prídavkami. Nepočítame ešte poskytovanie rekreačných pobytov pre tieto deti počas prázdnin. Prosím, ale je tu, vznikla tu istá anomália, že ten, kto poctivo pracuje, jeho deti sa výborne učia, dostane od štátu menej o 840 Sk mesačne a jeho deti budú sedieť za odmenu počas prázdnin doma, napriek tomu, že dosahovali v škole vynikajúce výsledky a potrebovali by tiež za odmenu nejaký rekreačný pobyt. Pýtam sa, aká je tu motivácia pre občanov?

    Vážený pán minister, o tomto sme hovorili aj na našom výbore pre vedu a vzdelávanie, školstvo a kultúru, kde sme tento váš výnos podrobili kritike. Je nespravodlivý, je diskriminačný, je neprofesionálny. Nuž tak sa pýtam, aká je tu motivácia pre občanov, ktorí chcú pracovať a žiť na úrovni doby a poskytovať svojim deťom aspoň taký štandard, ako vy svojím výnosom poskytujete rodinám v sociálnej núdzi? Riaditelia škôl týmto rodinám ešte odpúšťajú rôzne platenie, financovanie rôznych doplnkov do tried, rôzne zbierky na vybavenie tried a podobne. Prosím, to je v kompetencii riaditeľov. Beriem to na vedomie a môžem s tým v zásade súhlasiť. O tom, že niektoré skupiny občanov zneužívajú tento systém, už ani nehovorím. Vám to však asi neprekáža. Vraví sa, že pod lampou býva najväčšia tma. Uvediem, nielen vám, jeden z mnohých takýchto zneužívaní, jeden konkrétny príklad.

    Starý otec má živnosť a u neho pracujú načierno jeho deti, lebo sú evidované na úrade práce a sociálnych vecí ako nezamestnaní. Tieto rodiny, deti podnikateľa majú domy, exkluzívne autá a ich deti v škole poberajú vďaka vášmu výnosu všetky výhody. Učitelia škôl a ich spolužiaci sú týmto výnosom a týmto príkladom konkrétneho stavu pobúrení a nespokojní. Ako to, že ste sa nezamýšľali nad kontrolným mechanizmom čerpania týchto dotácií? Kde jediná podmienka je plnenie povinnej školskej dochádzky. Ako to, že ste podpísali takýto výnos, vážený pán minister? To však nemôže znalých vecí prekvapiť, pretože takéto zákony, takéto vyhlášky a výnosy dennodenne doslova chrlite z dielne vášho ministerstva. Nielen že ich vyrábate ako na bežiacom páse, ale aj systematicky meníte mesiac čo mesiac prostredníctvom noviel v parlamente, ktoré buď predkladáte sám, alebo ešte počas rozpravy v druhom čítaní požiadate vášho koaličného poslanca, predovšetkým z poslaneckého klubu SDKÚ, aby tento váš novelizovaný návrh ešte menil. Idú nad rámec zákonov, sú často v rozpore s legislatívnymi predpismi. Napriek tomu vám to vďaka koalícii prechádza. Slovom, ste vodopád neschopnosti, ste muž, človek neschopný robiť dačo pre ľudí, ale všetkého iného ste schopný.

    Vážený pán minister,

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • vážený pán minister, iste, to nie sú populistické argumenty, to je holá skutočnosť. Ak sa nad uvedeným, vážení páni kolegovia, čo len trochu zamyslíte, tak tým populistom a demagógom každým dňom je pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

  • Práve vy, nakoľko ste si chceli podchytiť práve tých, ktorých ste svojou reštrikčnou politikou v rámci vášho rezortu, pán minister, pripravili o prácu. Áno, vážené kolegyne a vážení kolegovia, ani jeden štát v Európe neposkytuje prospechovo-sociálne štipendiá pre žiakov, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku. Ani nemusia, lebo svojou sociálnou politikou doslovne nemasakrujú občanov a rodiny svojho štátu. Deti, ktoré navštevujú školu, pochádzajú z prostredia, kde môžu rodiny, minimálne, o tom som sa presvedčil vo Francúzsku, v Taliansku, v Nemecku, pokrývať výdavky detí v škole. U nás vďaka pravicovej antisociálnej politike a vás, pán minister, asi si to ani nemôžu dovoliť. Svedčia o tom vaše skutky, napríklad i pri spomínaných prospechovo-sociálnych štipendiách. Uviedol som konkrétny príklad.

    Na Slovensku je značná časť občanov a rodín chudobná ako kostolné myši, nuž a tak ako vy z verejného zdroja, hlúpo prispievame práve na mnohé veci, ktoré sú nekompetentné, neprofesionálne a diskriminačné. Najprv ľudí oderieme a potom im dáme akési flajstre, lebo inak by deti nemohli dochádzať do školy, nemali by pravidelnú stravu a nemali by ani na najzákladnejšie školské pomôcky a učebnice.

    Nuž tak, pán minister, na záver, keďže každá ryba na ministerstve smrdí od hlavy, si zaslúžite za vašu nekompetentnosť, neschopnosť a často arogantnosť jedinú odmenu, jedinú známku, ktorú vám z tohto miesta venujem. Vážený pán minister, pozor, čelom vzad a odchod! Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Zmajkovičová. Končím možnosť prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami. Zapnite mikrofón pre pani poslankyňu Zmajkovičovú, prosím.

  • Ja by som len doplnila vystúpenie môjho kolegu Dušana Čaploviča a dala by som takú otázku plénu: Ako asi vníma verejnosť vyhlásenie, vyjadrenie pána ministra, že minister, ktorý riadi rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyhlási, že ani nevie, akú poberá mzdu. Je to veľmi neetická odpoveď voči všetkým, ktorí sú odkázaní na náš sociálny systém, arogantná odpoveď voči všetkým rodinám, ktorí zvažujú svoj rodinný rozpočet a ktorí zvažujú každý svoj výdavok v rodinnom rozpočte.

  • Budeme pokračovať k rozprave. Ako posledná písomná prihlásená je pani poslankyňa Martináková.

  • Dovoľte, aby sme sa aj my zapojili do tejto diskusie okolo práce rezortu práce sociálnych vecí a rodiny. Myslíme si, že je to dnes pôda a širšia téma ako len samotné odvolávanie a osoba pána ministra Kaníka.

    Najskôr mi dovoľte vyjadriť sa k prvej téme, ktorá je uvedená v návrhu na odvolanie, a to je dôchodková reforma. Poslanci Slobodného fóra, mnohí z nich sa aj priamo podieľali na tvorbe tohto systému, na pozmeňujúcich návrhoch, ktoré ho tvoria, a chceme veľmi jednoznačne povedať, že považujeme tento trojpilierový dôchodkový systém za dobré dôchodkové zabezpečenie pre občanov Slovenska aj do budúcnosti, podporovali sme zavedenie dôchodkovej reformy, budeme podporovať aj ďalšie kroky vedúce k tomu, aby tento systém dobre fungoval na Slovensku a práve v tejto súvislosti upozorňujeme aj na jeho riziká. Nikto dnes nemôže povedať, že tento dôchodkový systém, akokoľvek potrebný pre Slovensko, akokoľvek dôležitý pre budúcnosť, nemá svoje slabé miesta a svoje riziká. Dovoľte mi spomenúť niektoré z nich naozaj preto, aby sme dosiahli nejakú zhodu, čo treba v dôchodkovom systéme ešte meniť a na čo sa treba zamerať. Z nášho pohľadu je to predovšetkým stále nevyhovujúca ochrana vkladov občanov v dôchodcovských správcovských spoločnostiach. Myslíme si naozaj, že ochrana, garancia týchto vkladov je stále nedostatočná a ponúkame našu spoluprácu na riešení tohto problému. Slobodné fórum, chcem povedať, že podporuje aj povinný vstup ľudí, ktorí vstupujú, alebo mladých ľudí, ktorí vstupujú do svojho prvého zamestnania, do dôchodkového systému, respektíve do sporivého systému, pretože si myslíme, že to dáva istý rámec a istý obraz, od ktorého sa môže dôchodková reforma, jej parametre, odvíjať. Čo však považujeme za spochybniteľné, je stále súkromný charakter týchto úspor. A chcem to zdôrazniť veľmi jasne a veľmi rozhodne, účty v dôchodcovských správcovských spoločnostiach podľa nás musia byť skutočne podľa všetkých noriem a zákonov súkromnými účtami občanov. Toto vidíme ako ďalšie riziko a na toto upozorňujeme a budeme upozorňovať aj v budúcnosti.

    Chcem sa ešte, čo sa týka dôchodkového systému, dotknúť niektorých faktov. V súčasnosti pri odchode do dôchodku vnímajú občania naozaj viac pozitívne tento prechod a túto dôchodkovú reformu, od roku 2006 už bude dosť výrazný rozdiel medzi dôchodcami, ktorí mali vo svojom produktívnom veku vyššie príjmy, a medzi tými, ktorí boli nízkopríjmoví, prípadne boli nezamestnaní isté dlhé obdobie, a valorizačný mechanizmus, tak ako je nastavený, bude tieto nožnice medzi dôchodcami čoraz viac roztvárať. Sociálna situácia istej časti dôchodcov, chcem zdôrazniť, istej časti, bude veľmi nepriaznivá od roku 2006 a na tento stav by sme sa takisto mali veľmi systematicky a zodpovedne pripravovať. Čo však kritizujeme v práci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, je to, čo sa nazýva reformou sociálneho systému. Myslím si, že tieto dva pojmy - reforma dôchodkového systému a reforma sociálneho systému - sa zlievajú do jednej témy a nie je to celkom pravda. V rezorte sociálnych vecí bolo zavedených niekoľko vážnych opatrení, ktoré, naozaj, iba ak by sme veľmi chceli, môžeme nazvať v niektorých oblastiach reformy, v niektorých to reformy jednoducho nie sú. Sú to opatrenia na to, aby sa znížili výdavky rezortu pre občanov v hmotnej núdzi a pre občanov so zdravotným postihnutím.

    Dovoľte mi, pretože som mala aj ja isté predstavy o sociálnej politike, často sme sa s pánom ministrom o tom rozprávali, dovoľte mi teda povedať trošku takú predstavu, z akej sa vychádzalo pri realizácii týchto opatrení. Sociálny systém podľa nášho presvedčenia, podľa našej filozofie by mal vytvárať motivujúce nástroje na to, aby sa ľudia dostávali von zo sociálnej siete. To, čo sa zaviedlo dnes, sami si môžeme odpovedať na túto otázku, takéto mechanizmy nezavádza. Nezavádza. Zatiaľ nemáme žiadne predstavy do budúcnosti, ako by sa to malo diať, ale môžeme skonštatovať, že sa urobilo iba A, pričom B je v nedohľadne, ani nevieme, či sa niečo také pripravuje, pretože zatiaľ sa urobili naozaj len úsporné opatrenia. Znížili sa sociálne dávky, rozdelili sa v podstate na dve polovice, jedna sa vypláca automaticky, jedna na základe aktivačného príspevku, znížili sa kompenzácie pre zdravotne postihnutých v mnohých oblastiach a znížili sa alebo prehodnocujú sa invalidné dôchodky, ktoré vyraďujú ľudí zo sociálnej siete, zo systému, v ktorom boli doteraz vedení. Toto je naozaj na strane škrtov tohto rezortu. Pýtame sa preto, prečo výdavky rezortu vcelku neklesajú, naopak, stúpajú. Skutočne, našli sme niektoré protirečenia v štátnom rozpočte rezortu sociálnych vecí na budúci rok, ktoré hovoria o tom, že, a preto ja hovorím, že ťažko povedať, či môžeme celý sociálny systém a jeho zmeny nazývať reformou, lebo reformy by mali aj ušetriť vo výdavkoch rozpočtu, ale to nie je podstatné. Podstatné je, že sme chceli, aby sa zaviedli mechanizmy na to, aby sme ľudí zo sociálnej siete dostávali preč. Tento systém ich udržuje v sociálnej sieti, akurát im skomplikoval život pri vyplácaní rôznych príspevkov. Toto je skutočnosť, toto je pravda, keď sa budeme pozerať na iný obraz vo vlastnom zrkadle, tak si myslím, že sa nám nepodarí ani riešiť problémy, ktoré sú tu.

    Chcem sa dotknúť ešte jednej oblasti. Zaviedli sme dosť významné zmeny v riadení celého rezortu a celého okruhu, ktoré spravuje rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Zrušili sme tripartitný systém, zrušili sme Národný úrad práce a systém riadenia v Sociálnej poisťovni. Sľubovala sa od toho efektívnejšia práca Sociálnej poisťovne, to, že sa odstránia problémy, ktoré Sociálna poisťovňa mala s výberom poistného a s tým, ako hospodárili jednotlivé fondy a celý rozpočet Sociálnej poisťovne, a musíme konštatovať, že tieto zmeny k tomu neviedli. Môžeme to skonštatovať, rozpočet Sociálnej poisťovne je v rovnakých problémoch, ako bol, výber poistného napriek tomu, že klesá podľa údajov ministerstva nezamestnanosť a stúpa priemerná mzda, mal by sa automaticky zväčšovať aj výber poistného do Sociálnej poisťovne. Nedeje sa to, nedeje sa to a klesá výber poistného, na čo pán minister začal robiť aj personálne zmeny v rezorte práce a na jednotlivých pobočkách Sociálnej poisťovne, paradoxne práve na tých, ktoré mali najväčší výber poistného, tam, kde sa ten výber poistného zmenšoval a bol viac problematický, tí riaditelia na svojich postoch zostali, a nie je mi ani známe, že by sa chystalo ich odvolanie.

    Práca úradov je ďalšia citlivá téma. Mnoho problémov, riešim ich vo svojich poradniach, riešime ich ako poslanci, som presvedčená, že poslanci v sociálnom výbore majú rovnaký počet listov, podnetov, ako máme my všetci, na to, ako pracujú úrady. Úrady v mnohom vydávajú rozhodnutia nekompetentne, neskoro, poškodzujú občanov, ktorí sú odkázaní na tento jeden jediný príjem. A tvrdíme, že je to aj z objektívnych dôvodov, pretože práca a príprava úradov, ktoré sa zlúčili, úrady práce a úrady sociálnych vecí, bola nedostatočne pripravená. Dnes to môžeme jednoznačne konštatovať, mali sme sa pravdepodobne zamyslieť nad tým, že oddialime účinnosť týchto zákonov, že pripravíme jednotlivé úrady. Myslím, že dnes už môžeme vyložiť karty na stôl, nebol to dobre zvládnutý proces. A, samozrejme, že úrady sa nevyhli boľavej skutočnosti na našej politickej scéne, a to je politické obsadzovanie funkcií v týchto úradoch napriek tomu, že určite pán minister bude namietať, že práve zákon v rezorte práce sociálnych vecí hovorí o tom, že sa majú obsadzovať výberovými konaniami, vieme to veľmi dobre, napriek tomu vieme a nezakrývajme si to opäť, nepozerajme sa na inú tvár v zrkadle, obsadzujú sa tieto miesta politickými nomináciami a výrazne to vplýva na kvalitu ich práce. Preto aj z tejto pôdy mi dovoľte ešte raz sa prihovoriť za zákon o odpolitizovaní štátnej správy. Myslíme si, že do budúcnosti by to fungovaniu štátnej správy skutočne iba prospelo. Ide nám v tejto chvíli o vec, nie o kritiku.

    Sociálna poisťovňa ako taká, už som o tom hovorila, jej rozpočet a jej problémy, mierne to súvisí, ale naozaj len okrajovo, aj s problémom, za ktorý je pán minister kritizovaný, a to je odpustenie penále za neplatenie poistného, dokonca a otvorili sme to takisto na výbore pre sociálne veci a bývanie, je vážne podozrenie, že ten takzvaný generálny pardon je v rozpore so zákonmi a možno aj s ústavou, takýto postup Sociálnej poisťovne, takže je to ďalšia vec, ktorá len prilieva kvapky do pohára kritiky.

    Nakoniec mi dovoľte sa vyjadriť... Ešte krátko, ak dovolíte. V parlamente sa objavilo niekoľko návrhov zákonov, poslaneckých návrhov a noviel, ktoré, si myslím, že boli naozaj dobré, a chceli koncepčne riešiť niektoré problémy, ktoré v rezorte práce sú. Spomeniem len jeden a to je dôchodkové zabezpečenie pre matky, ktoré sa starajú o dlhodobo choré deti, o deti so zdravotným postihnutím. Chcem na to upozorniť, že napriek tomu, že bol tento návrh zamietnutý, jednoducho že nie sú naň peniaze, je to vážny problém. Je to veľká skupina matiek a ľudí, ktoré sa starajú o svoje, sú doma, nie sú dôchodkovo zabezpečené. Myslím si, že je to aj vecný, aj odborný, aj morálny problém.

    A na záver k tomu problému, ktorý je veľmi vážne medializovaný v súvislosti s prešľapom pána ministra pri odvádzaní poistného. Objavila sa správa v novinách, že americký nominant na ministra kultúry nenastúpi do tejto funkcie, pretože sa objavili informácie, že zamestnával ako gazdinú osobu, ktorá pracovala v Spojených štátoch nelegálne, nenastúpi do tejto funkcie. Myslím si, že je vecou nás všetkých, akú politickú kultúru budeme pestovať vo vlastnom štáte, a ja som pevne presvedčená, že ak sa v takom citlivom rezorte, na ktorý sú ľudia mimoriadne citliví, objaví skutočne nejaký prešľap ministra, mal by predovšetkým on sám z toho vyvodzovať dôsledky. Nie je mi sympatické odvolávanie v parlamente, poviem to otvorene, ale nepestujme takúto politickú kultúru. A aby sme nehovorili o príkladoch zo Spojených štátov alebo odniekiaľ odinakiaľ, tak si možno spomeňme, za čo odišiel zo svojej funkcie bývalý podpredseda vlády pán Hamžík, za prešľap svojho podriadeného, ktorý sa nikdy nepreukázal, a položme si otázku, či to bola chyba alebo či to bolo isté pestovanie politickej kultúry. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Chcel by som len pre informáciu kolegov poslancov a poslankyne informovať, že až potom, keď sa vyhlásia ústne prihlášky do rozpravy, až potom naskočia správne označenia týchto činností z hľadiska používania elektronického systému. Takže teraz vyhlasujem priestor pre ústne prihlášky do rozpravy. Áno, už sa to opravilo, ako prvý požiadal o slovo navrhovateľ pán Federič. Pán poslanec Fico, najskôr pán Federič, ako navrhovateľ má prednosť vo vystúpení, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, poprosím vás o upokojenie niektorých poslancov, lebo tu zjavne vyrušujú, chcel by som v mene skupiny poslancov, aby som dodržal všetky procedúry, ktoré sú spojené v tomto parlamente, požiadať plénum, aby hlasovanie o tomto bode programu bolo verejné. Ďakujem pekne.

  • Čo sa týka spôsobu hlasovania, to príde na rad v súlade s programom, budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Fico, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Burian, Ševc, Šulaj, Hopta, Soboňa a posledná pani poslankyňa Angyalová, ako trinásta. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Poprosím, keby ste opravili ešte tie, pani Tóthová, pozmeňujúci návrh, alebo pán Horváth, pozmeňujúci? Prihláška do rozpravy, tak treba správne tlačidlo. Ako prvý by mal podľa poradia, ktoré bolo označené, vystúpiť pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu na odvolanie pána ministra Kaníka a v krátkosti sa dotkol dvoch okruhov a dlhšie tretieho, ktorý spomínal vo svojom vystúpení aj pán poslanec Federič, ale zdá sa, že bol tu taký hluk v sále, že závažné veci, ktoré odzneli v jeho vystúpení, ako keby zazneli, a nikto im nevenoval pozornosť.

    Na úvod chcem zdôrazniť, že naozaj jedným z dôvodov, prečo opozícia podala návrh na odvolanie pána Kaníka, je príprava, realizácia dôchodkovej reformy a riziká, ktoré sú s ňou spojené. My dnes môžeme viesť hodiny diskusií, nikam sa nedostaneme, pretože jedna strana si bude tvrdiť svoje, druhá strana si bude tvrdiť svoje. My máme istotu v tom, že pokiaľ ide o dôchodkovú reformu, ako je navrhnutá, zarobí predovšetkým osem súkromných spoločností, ktorým pomerne veľká skupiny ľudí bude musieť po 1. januári 2005 odvádzať peniaze. Je naozaj dojemné počúvať pána ministra vo všetkých televíznych reláciách, vo všetkých médiách, aké perfektné dôchodky budú ľudia mať, to stále hovorí, že to bude vynikajúce, krásne, len on si nepamätá, čo bolo pred dvoma rokmi, a dokonca nevie ani výšku svojho platu, tak ako mu máme veriť, keď nevie ani takéto elementárne veci, pred 24 mesiacmi, keď hovorí o udalostiach, ktoré budú o 10, o 15, o 20, možno o 30 rokov. Už len toto vyhlásenie, vážené dámy a páni, že si nepamätá, aký má plat minister práce, rodiny a sociálnych vecí, by pri priemernej úrovni príjmov na Slovensku vo výške 250 až 300 eur na mesiac, malo byť dôvodom na odstúpenie ministra. Samozrejme, u nás sa takáto kultúra nenosí a preto treba podávať návrhy do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Riziká dôchodkovej reformy sú obrovské a my na ne neustále upozorňujeme. Pán minister napríklad nehovorí o tom, že dôchodkové správcovské spoločnosti budú nútené investovať na zahraničných kapitálových trhoch, pretože u nás jednoducho na to nebude priestor. Rovnako nehovorí o tom, že prípadné zlé investovanie môže viesť k pádu tejto spoločnosti, čo znamená, že nielenže nebudú výnosy, ale nemusia byť ani tie peniaze, ktoré tam ľudia nasporia. Súhlasím, že je tam garancia v prípade porušenia zákona, my však hovoríme o rizikách, ktoré nie sú spojené s porušením konkrétneho zákona. Samozrejme, riziká sú o to väčšie, ako som už uviedol, že od 1. januára 2005 sa pomerne veľká skupina ľudí bude musieť povinne zapojiť do druhého piliera. Ja si počkám, ako sa postaví pán minister k vyhláseniu, ktoré urobil v nedeľu v televízii, keď povedal, že mu nevadí, ak bude odstránená povinnosť zo zákona, to ste zopakovali, pán minister, niekoľkokrát. V januári teda ide do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, aby sme povinnosť zapojenia do druhého piliera odstránili a každý sa mohol dobrovoľne rozhodnúť, či pôjde, alebo nepôjde do tohto systému financovania dôchodkového sporenia.

    Druhý okruh veľmi krátko, lebo chcem sa venovať najmä tomu tretiemu, dôležitému, ktorý uviedol aj pán poslanec Federič, je angažovanosť ministra v reklamnej kampani. Jednoducho, podľa nás, ak sa angažuje minister z vlády, ktorá je platená z verejných financií, a agituje v prospech ôsmich súkromných spoločností, ide o hrubé porušenie ústavného zákona o konflikte záujmov. Jednoducho, ak sú tu takéto dôkazy a jeden z dôkazov ukázal aj pán poslanec Federič, treba toto konštatovanie urobiť, podľa mňa treba začať aj konanie na príslušnom výbore, pretože nie je možné, aby niekto naháňal ľudí a presviedčal ich, že choďte do tejto, tejto, tejto alebo tejto súkromnej spoločnosti, lebo je to pre vás výborné. Pýtam sa pána ministra, prečo nehovorí o rizikách, prečo napríklad pán minister nekričí, tak ako pozitívne kričí: Choďte a investujte, že napríklad pri čítaní bilbordov potrebujeme lupu, aby sme si prečítali upozornenie, že nie sú garantované výnosy. Prečo nekričí, ak sa v elektronických médiách objavuje reklama, často taká, že tam ani len upozornenie ohľadne rizík spojených s dôchodkovou reformou vôbec nie sú. Podľa nás ide o hrubé porušenie zákona, najmä § 112, ktorý hovorí veľmi jasne: „Dôchodková správcovská spoločnosť a sprostredkovateľ nesmú pri propagácii a reklame starobného dôchodkového sporenia používať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie alebo zamlčovať dôležité skutočnosti“. Dôležitou skutočnosťou je určite informácia, že nie sú garantované výnosy. Ak teda reklamy túto informáciu neobsahujú, porušujú zákon. Teda čakal by som od ministra, že rovnako bude svoju fotografiu prepožičiavať aj tým inzertným stránkam v novinách, kde sa bude hovoriť o týchto veciach.

    Aj z tohto dôvodu vážené dámy a páni, aby sme mali aj iné návrhy, ako je návrh na vyslovenie nedôvery, predkladám návrh uznesenia k realizácii dôchodkovej reformy tohto znenia: „Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri realizácii dôchodkovej reformy, po prvé, zabezpečila všetkými dostupnými prostriedkami plnú informovanosť občanov Slovenskej republiky o možných rizikách spojených s dobrovoľným, respektíve povinným vstupom do druhého, kapitalizačného piliera dôchodkového systému. Po druhé, v súčinnosti s príslušnými kontrolnými orgánmi, osobitne s Úradom pre finančný trh dôsledne vyžadovala rešpektovanie zákonov a iných právnych predpisov v reklamnej kampani dôchodkových správcovských spoločností s osobitným zreteľom na riadne informovanie občanov Slovenskej republiky o rizikách spojených so vstupom druhého, kapitalizačného piliera dôchodkového systému. B) Radu STV a Rozhlasovú radu, aby vykonali kontrolu, či STV a Slovenský rozhlas v zmysle svojho poslania definovaného zákonom poskytujú o realizácii dôchodkovej reformy nestranné, overené, neskreslené a predovšetkým vo svojom celku vyvážené informácie tak, aby občania okrem jednostranného propagovania výhod dostali prostredníctvom ich vysielania aj rovnocenné množstvo informácií o rizikách spojených so vstupom do druhého, kapitalizačného piliera dôchodkového systému a C) Radu pre vysielanie a retransmisiu, aby dohliadala na obsah vysielania týkajúceho sa dôchodkovej reformy, kontrolou základnej povinnosti vysielateľov v zmysle zákona zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu programovej služby. To je návrh uznesenia, ktorý dám teraz pánovi spravodajcovi.

    A rád by som teraz prešiel, vážené dámy a páni, k tretiemu okruhu, ktorý je najpodstatnejší, kde chceme uviesť aj nové skutočnosti. Základným podnetom na podanie návrhu na odvolanie pána ministra nebola ani tak dôchodková reformy, hoci tam vidíme obrovské riziká. Mohli by sme prehliadnuť aj angažovanosť sa pána ministra, pokiaľ ide o súkromné spoločnosti a agitáciu v prospech týchto súkromných spoločností. Je tu však jedna vec, ktorá sa naozaj prehliadnuť nedá. Ak nestačí, vážené dámy a páni, na dobrovoľné odstúpenie ministra to, čo uverejnili médiá o odpustení penále za neplatenie odvodov, môžeme iba vysloviť ľútosť. V každej inej krajine, kde by sa takéto niečo objavilo, by minister okamžite sám do 24 hodín zbalil kufre a odišiel z ministerstva. U nás sa to nedeje,

  • u nás sa to nedeje, preto prišiel tento návrh, ktorý sme podali.

    Chcem trošku opraviť vyjadrenia, ktoré sa tu dnes objavili na obhajobu pána Kaníka, vraj pán Kaník neplatil odvody ako radový podnikateľ. To je klamstvo! Pán Kaník bol významný predstaviteľ Demokratickej strany, ktorá bola súčasťou vládnej koalície, čiže nešlo o radového podnikateľa, radového občana, išlo o človeka, ktorý mal politické ambície a tieto ambície sa potom aj naplnili. Ako je to možné, že k odpusteniu penále došlo dva dni predtým, ako bol menovaný za ministra, a to, že bude ministrom, bolo známe minimálne 7 alebo 8 dní pred tým, ako Sociálna poisťovňa rozhodla o odpustení penále. Preto podľa nás,

  • preto podľa nás došlo k porušeniu zákona, lebo ja nepoznám ustanovenie zákona, ktoré by umožňovalo, že niekto môže platiť penále oneskorene, čiže pán Kaník porušil zákon a nekonal ako radový podnikateľ, ale konal ako významný predstaviteľ Demokratickej strany.

    Takáto osoba jednoducho, samozrejme nemôže byť ministrom práce, rodiny a sociálnych vecí, pretože mala by byť príkladom, ja chápem, že v podnikateľskej sfére môže takáto situácia vzniknúť, ale taký človek nemôže byť ministrom vlády Slovenskej republiky a už vôbec nemôže byť ministrom práce, rodiny a sociálnych vecí.

    A teraz na záver to najpodstatnejšie, vážené dámy a páni. Ak to, čo sme doteraz povedali, nestačí na odstúpenie ministra z funkcie, je to podľa nás zlyhaním celého systému. Dobre, ak teda chcete pána Kaníka chrániť aj ďalej za to, že konal proti zákonu a konal proti etike v čase, keď ešte nebol minister, čo poviete na nasledujúce veci, keď už bol minister. Pán minister, veľmi otvorene, pretože pravdepodobne ste ani vy nepočuli to, čo povedal pán poslanec Federič, sa vás chcem spýtať na nasledovné skutočnosti: 2. 12. 2003, druhého decembra 2003 bolo zasadnutie predstavenstva Národného úradu práce. Na tomto zasadnutí ste vystupovali ako predseda predstavenstva Národného úradu práce, lebo zo zákona v tom čase platného ste boli ako minister predsedom predstavenstva Národného úradu práce, je to § 68 ods. 1 zákona o zamestnanosti, ktorý, samozrejme, potom bol zmenený. Bolo to v čase, pán minister, 2. decembra 2003, keď ste už vedeli, že Národný úrad práce končí, lebo od 1. januára 2004 bol prijatý nový zákon. Napriek tomu na rokovaní tohto predstavenstva Národného úradu práce boli schvaľované žiadosti, ktoré sa týkali odpustenia penále, pokiaľ ide o platenie príspevkov do fondu nezamestnanosti a do garančného fondu. Pán minister, ako bod 1 ste si to ešte dali, je to asi 17 bodov, bod 1, názov a sídlo žiadateľa, Kaník a spol., s. r. o., Banská Štiavnica, žiadosť o odpustenie 5 681. To ste taký chudobný, pán minister, že 5 681 si žiadate o odpustenie? Nehanbíte sa, pán minister? Jednoducho, je to nenormálne. Pokračujem ďalej. Potom je ďalšia žiadosť, kde je napísané Kaník a spol., s. r. o., Banská Štiavnica, 33 233 korún, opäť žiadosť o odpustenie penále. Dobre, ak chránite človeka, že nebol minister, môžeme sa o tom baviť, my tvrdíme, že to bolo neetické a že taký človek by nemal byť minister, ale toto urobil už ako minister a ako predseda predstavenstva Národného úradu práce v čase, keď sedel na zasadnutí Národného úradu práce.

    Pán minister, chcem sa vás spýtať, čo ste schopný urobiť za milión korún, ak ste schopný za 5 000 korún alebo za 33 000 korún urobiť to, čo ste urobili v tejto súvislosti. Pýtam sa vás, čo ste schopný urobiť.

  • Je to absurdné, je to smiešne, myslím si, že je to aj ponižujúce. Ja viem, keď sa človek na vás pozerá, vám je to všetko úplne jedno, vy nemáte žiadnu politickú zodpovednosť. Do vlády ste sa dostali na základe kšeftu s pánom Dzurindom. V čiernom aute sa odveziete do Banskej Štiavnice alebo na vládu, nikomu sa nemusíte ukazovať na oči a čokoľvek vydržíte, ale musím vám odpovedať, že opozícia v podobných prípadoch nemôže rezignovať, jednoducho nemáte miesto vo vláde. Ste veľmi bohatý človek, máte vysoký plat a napriek tomu ešte z pozície ministra robíte kroky, aby ste si odpustili smiešne penále. Nemôžete byť ministrom práce, rodiny a sociálnych vecí, prosím vás, odíďte, nenúťte Národnú radu Slovenskej republiky, aby prijímala podobné rozhodnutia.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Fico, chcel by som sa vás spýtať, pán minister, chcel by som vám dať len jednu otázku. Veľa sa tu hovorilo o vašej reforme dôchodkového zabezpečenia. Ste ochotný svoju reformu dôchodkového zabezpečenia, teda ste ochotný garantovať svojím majetkom, čoby len teoreticky, stačí povedať, keď mi poviete áno, garantovať svojím majetkom a garantovať ju aj majetkom svojich najbližších príbuzných? Vopred ďakujem za odpoveď, pán minister.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Tóthová požiadala o preradenie na záver, stráca poradie. Pán poslanec Tkáč vystúpi teraz. Pani poslankyňu Tóthovú napíšte na záver ústne prihlásených do rozpravy, prosím.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte, aby som vystúpil v súvislosti s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Kaníkovi. Chcel by som predovšetkým uviesť, že sa pokúsim uviesť nové skutočnosti a fakty, ktoré ma vedú k tomu, že budem hlasovať za vyslovenie nedôvery, za odvolanie tohto člena vlády. Už z obhajobnej reči podpredsedu vlády pána Mikloša sa opäť v tejto sále vznášalo klišé v súvislosti s hodnotením nevyhnutnosti reformných, takzvaných reformných krokov, a to vo vzťahu k občanom, ktorí vraj zneužívajú systém. Mnohé roky tu počúvame v tejto sále aj v iných médiách, že treba robiť reštriktívne opatrenia z toho dôvodu, že sa systém zneužíva. S tým sa vlastne ujíma celé mesiace a už dnes roky aj minister práce slova v súvislosti s navrhovanými reštrikciami, ktoré postihujú zvlášť zdravotne postihnutých a tých, ktorí sa vôbec nemôžu brániť. To je logo či slogan aj pána podpredsedu vlády Mikloša, ktorý nevidí v systéme sociálnych vecí nič ľudské, nič humánne, ale vidí zneužívanie systému. Dovoľte mi uviesť jednu myšlienku, ktorá ovládala už starí rímske právo, a tá myšlienka znela, alebo teda bola aj znakom rímskej kultúry. Táto myšlienka znela, že všetci ľudia sú slušní, ale len niektorí ľudia nie sú slušní. Pán podpredseda vlády Mikloš i pán minister Kaník vychádzajú absolútne z opačného garde. Všetci sú neslušní, všetci kradnú, rozkrádajú sociálny systém a len niektorí sú slušní a nerozkrádajú ho a my sme tí mesiáši, ktorí nastupujú na to, aby zabránili rozkrádaniu sociálneho systému, a preto priťahujme skrutky a preto napadnime tých, ktorí sú najbezbrannejší, tí, ktorí sú zdravotne či ťažko zdravotne postihnutí. Pán minister, toto je vaša filozofia, s ktorou ste chodili mesiace do výboru pre sociálne vecí a bývanie. A chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že ako minister máte v rukách predovšetkým normatívny štýl riadenia, to znamená riadite procesy, alebo mali by ste riadiť procesy v krajine prostredníctvom normy, prostredníctvom zákona. To, čo predvádza ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, snáď až také v pléne parlamentu nie je dominantné, ako sa to prejavovalo dlhé mesiace a roky vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Zákony, ktoré predkladá tento rezort, boli predkladané tak, že po rokovaní vlády menili totálne podstatu, pretože samotné ministerstvo prinieslo a prináša desiatky, ba až stovky pozmeňujúcich návrhov priamo na rokovanie výboru. Koaliční poslanci a aj poslanci Slobodného fóra vedia, o čom hovorím, pretože zo Slobodného fóra vo výbore pracujú traja poslanci z tejto skupiny. Podstata zákona sa zásadným spôsobom mení a mení sa tým pádom aj legislatívny charakter toho, čo schvaľovala vláda, čiže vám je vláda v podstate zbytočným orgánom, pretože priamo prostredníctvom svojho aparátu a priamo aj prostredníctvom koaličných poslancov ste schopní zmeniť zákon už po tom, čo prejde z vlády na rokovanie parlamentu na úrovni výboru. Azda najpregnantnejší príklad bol stav, keď zákon o sociálnom poistení odišiel do kancelárie pána prezidenta na podpis a v tom čase ste už do parlamentu doručovali desiatky pozmeňujúcich návrhov toho zákona, ktorý ešte pán prezident nepodpísal po regulárnom legislatívnom konaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Skutočne impozantným spôsobom ste vstúpili do sociálnej sféry po voľbách. Pred voľbami ste poprijímali desiatky zákonov, ktoré sa vďaka provládnym médiám propagandisticky využili a ktoré ovplyvňovali volebný výsledok, aby ste bez zapýrenia, bez začervenania niekoľko hodín po voľbách pripravovali pozmeňujúce návrhy, alebo rušili ste 22 zákonov, ktoré mali sociálny aspekt a ktoré mali vyslovený volebný kapitál, a doručili ste do parlamentu zmeny či zrušenia týchto sociálnych záležitostí tak, že ste obišli v tom čase ďalšie zákony, ako bol zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve, a všetky tieto zmeny ste dosiahli niekoľko hodín po voľbách tak, že ste ignorovali Radu hospodárskej a sociálnej dohody. To bol skutočne impozantný nástup tejto vládnej garnitúry k sociálnej sfére.

    Dovoľte niekoľko slov o likvidácii a deštrukcii, ktorá dominuje v pozícii súčasného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré však treba jasne označiť ako pobočku Ministerstva financií Slovenskej republiky, pretože všetky opatrenia, alebo väčšinu opatrení, ktoré prinášate, majú vyslovene charakter, že toto ministerstvo neriadi pán Kaník, ale riadi ho pán Mikloš. Chcem predovšetkým uviesť, že v rámci deštrukčnej agendy ste si rozdelili vecnú náplň medzi jednotlivých členov vedenia ministerstva práce. Vy ste sa obetovali pre druhý kapitalizačný pilier, pán minister, pán štátny tajomník nivočil životné minimum, hmotnú núdzu, rodinné dávky a bývalý štátny tajomník dnešnej rady riaditeľov fušoval prvý pilier, teda zákon o sociálnom poistení. Predviedli ste geniálnu ukážku, ktorá skutočne vojde do dejín sociálnej sféry, kedy prevažujúca väčšina vládnej koalície prijala kódexový zákon, ktorým bol zákon o sociálnom poistení, ešte v časoch vlády v rokoch 1998 - 2002, aby ste neskôr zmrazili kódexový zákon, ktorý mal ovplyvňovať toky a procesy v krajine na desiatky rokov a obsahoval obrat zhruba 110 miliárd korún ročne, teda zákon o sociálnom poistení, jednoducho ste ho zmrazili, odkladali ste jeho účinnosť, aby ste ho neskôr zrušili a nahradili zákonom, ktorý je v súčasnosti príčinou deficitu Sociálnej poisťovne, pretože nemúdro, nekompetentne nastavil prvý pilier, teda sociálne poistenie, ktoré v základnom systéme dnes spravuje Sociálna poisťovňa. Tá istá vládna garnitúra prijme zákon kódexového typu, tá istá vládna garnitúra po voľbách tento zákon zmrazí, tá istá vládna garnitúra zákon zruší a nahradí ho zákonom, ktorý nastavuje parametre sociálneho poistenia v základnom systéme zle-nedobre, nekompetentne a vyvoláva deficit, ktorého dôsledky už dnes Sociálna poisťovňa a všetci pociťujeme. Chcel by som v tejto súvislosti ďalej uviesť, že súčasťou dôchodkovej reformy alebo reformy celej architektúry sociálneho poistenia má byť spravovanie prostriedkov z privatizácie za Slovenský plynárenský podnik, ktoré v súčasnosti nie sú absolútne legislatívne ošetrené. Ak 500 korún niekto zaúčtuje zle, Najvyšší kontrolný úrad mu to vytkne a má z toho nepríjemnosti. Tu je v obehu mnoho desiatok miliárd korún a chcem zdôrazniť, že sa porušujú uznesenia Národnej rady, dámy a páni, a to aj na adresu koalície, pretože v súvislosti aj s prípravou alebo so schvaľovaním rozpočtu na rok 2004 súčasťou uznesení bol text, aby vláda pripravila ústavnoprávne prostredie pre použitie prostriedkov, 65 miliárd korún z privatizácie na účely dôchodkovej reformy. Jednoducho, ak od januára sa začne spúšťať dôchodková reforma, ošetrená suma je neošetrenou sumou z hľadiska práva a používanie týchto prostriedkov aj v súčasnosti je podľa mojej mienky protiprávne. V tejto súvislosti sa domnievam, že treba, aby Národná rada razantne vyžadovala od vlády plnenie svojich uznesení a to vo vzťahu k takej obrovskej mase finančných prostriedkov, ktorá nielenže garantuje pobyt ľudí, najmä „starodôchodcov“ v základnom systéme, ale táto suma garantuje to, že by vlastne mohol byť spustený aj druhý kapitalizačný pilier, dôsledne. Toto ja považujem za makrochybu pána ministra Kaníka, ktorý zodpovedá ako rezortný predstaviteľ za legislatívu v tejto oblasti.

    Ďalej by som chcel v súvislosti s dôchodkovou reformou uviesť niekoľko slov. Pán minister nešetrí optimizmom pri svojich vystúpeniach, pričom zabudne povedať niektoré veci. Po prvé, zabudne povedať, že prvá výplata týchto dávok sa uskutoční o 10 až 12 rokov. Je to názor, intuitívny názor odborníkov, ktorí skutočne tomu rozumejú a ktorí tipujú, akým spôsobom exaktne môžu byť vyplácané prvé dávky. To je prvá zásadná otázka. Druhý problém v tejto súvislosti je aj v súvislosti s obsahom vyslovenia nedôvery vo vzťahu k reklame. Vážení, odborník žasne. Naše provládne médiá v podstate nepripustia akúkoľvek oponentúru vo vzťahu k dôchodkovému, druhému, kapitalizačnému pilieru, pretože jednoducho majú úžasné príjmy v súčasnosti z reklamy. Chcem však povedať, že každú korunu v tejto reklame alebo z tejto reklamy zaplatí budúci poistenec. Jednoducho, nikto nebude investovať do reklamy, z ktorej bohatnú tieto média, tak ako bohatli v súvislosti s nebankovými inštitúciami. Nikto nebude investovať bez toho, aby si to jednoducho z budúceho poistného od budúceho poistenca nestiahol To si treba veľmi jasne a seriózne uvedomiť.

    Ak je tu nejaký hlas volajúceho na púšti, tak sa nakoniec pripustí do média akurát bývalý minister financií Českej republiky pán Rusnok, ktorý mal snáď jediný šancu mierne oponovať o tom, že ten prehnaný optimizmus v druhom, kapitalizačnom pilieri jednoducho je nereálny a nepodstatný. Treba, aby sme si v parlamente pripomenuli, čo sa stalo v Čile. Cesta výboru pre sociálne veci a bývanie Národnej rady do Čile bola aj predmetom kritiky, bola aj veľmi poučná. Treba povedať, že po niekoľkých hodinách pobytu v Čile pán minister dostal takú intelektuálnu sprchu a nakladačku od pána Pineiru, ktorý je v podstate otcom čílskeho modelu, z viacerých príčin. Chcem len uviesť jednu poznámku, že rezort v tom čase pri takej drahej ceste nebol schopný ani preložiť do angličtiny zákon a mejlovať ho alebo poslať ho pánovi Pineirovi, aby mal na stole podklad o tom, čo sa vlastne deje. A až keď sme ho upozornili, zo strany členov výboru pre sociálne veci, myslím pána Pineiru, že zákon obsahuje zásadné nedostatky, tak pán Pineira si od pána Kaníka odsadol a povedal niektoré pozoruhodné myšlienky. Dovoľte mi, aby som ich reprodukoval. Najprv o čo išlo. Išlo predovšetkým o to, že si pamätáte, že vláda chcela tento zdroj príjmov dôchodkovej reformy dostať do okruhu verejných financií s tým, že točí to cez štátnu pokladnicu, a vláda chcela jednoducho, aby tento zdroj príjmov do druhého, kapitalizačného piliera mal charakter verejnoprávny, alebo teda verejný, alebo malo by to byť vlastne zoštátnenie. Pán Pineira vtedy jasne povedal: Pán minister Kaník, vy chcete tvrdiť, že slovenský robotník, ktorý zaplatí zdroje do druhého, kapitalizačného piliera, jednoducho nebude vlastníkom týchto prostriedkov? No museli sme mu to vysvetliť až v Chile, myslím pánovi Pineirovi, že jednoducho v tom čase to vlastníctvo bolo štátne, malo prechádzať cez štátnu pokladnicu, cez okruh verejných financií vrátane dlžôb cez maastrichtské kritériá v rámci Európskej únie. Až po takejto kritike, keď povedal, že radšej nestavajte, alebo nezačnite stavať zlý dom. To sú presné slová pána Pineiru, pretože začínate stavať zlý dom a ten zlý dom vám za niekoľko období alebo rokov spadne. Radšej nerobte žiadnu reformu, ak ju máte robiť tak, ako ju máte robiť. V tom čase sa spamätali aj koaliční poslanci a po mnohých telefonátoch do Bratislavy, zrejme na ministerstvo financií, sa pristúpilo k tomu, že tento zákon bol nedorobkom o tom, že zdroje z druhého, kapitalizačného piliera sa môžu dediť. Je to tam mimoriadne pochybné vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a jednoducho až pán Piniera po upozornení členov výboru najmä zo strany opozície potreboval dostať takéto informácie, aby schladil nekompetentnosť vtedajšieho ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že v tom čase odišli z reformných tímov viacerí odborníci, medzi nimi aj súčasný predstaviteľ nadácie F. Hayeka, ktorý jasne argumentovali a argumentujú tým, že už prvý pilier je dnes nastavený zle. Koľkokrát ste, pán minister, už menili zákon o sociálnom poistení, a ako posledný príklad snáď stačí to, že s akým oduševnením, čo je pre vás typické, zase ste presviedčali vo výbore, ako treba redukovať problematiku rady riaditeľov aj napriek tomu, že sme vás na začiatku jasne upozorňovali, že systém riadenia 110-miliardovej finančnej inštitúcie prostredníctvom rady riaditeľov je nezmysel, a vy teraz sám ste nás presviedčali, ako treba redukovať tieto veci, pretože život ukázal, že sme mali pravdu my. V tejto súvislosti by som naozaj chcel sa spýtať, akým spôsobom plánujete alebo vláda chce ústavnoprávne, právne i finančno-právne doriešiť problematiku 65 miliárd súvisiacich s ich užitím v rámci rozbehu druhého, kapitalizačného piliera. V tejto súvislosti chcem ešte uviesť, že súčasťou zle nastaveného piliera je aj diskriminácia celého radu obyvateľov v súvislosti so základným systémom, teda so zákonom o sociálnom poistení. Pán kolega Blajsko už spomínal, že jednoducho trvá diskriminácia vdovcov. Váš boj proti vdoveckým dôchodkom je v súvislosti s novoprijatým zákonom o diskriminácii protiprávny. Vaše prístupy a riadenie systémov posudzovania invalidity v súčasnosti je genocídne. Chcem teraz doslova uviesť, že ak po 20 - 25 rokoch poranení baníci po pracovných úrazoch, ktoré boli dokonca za bývalého režimu požehnané súdmi, dnes závisia od dobrej vôle jedného lekára a nejakého revízneho lekára, teda od dvoch ľudí a jednoducho sa im tie dôchodky redukujú alebo berú, že toto po desiatkach rokoch je totálny nezmysel a celý systém je jednoducho chorý. Tak ako sú chorí tí, ktorých oberáte o peniaze a normujete Sociálnej poisťovni i posudkovej službe percentá, koľko a komu majú zobrať, aby jednoducho zdroje zo Sociálnej poisťovne v oblasti invalidity neboli ohrozené.

    Chcel by som uviesť ako zásadnú vec otázku likvidácie sociálneho partnerstva. Vy ste po nástupe od roku 2002 vykonali úžasný znárodňovací, nacionalizačný proces a zoštátnili ste Sociálnu poisťovňu, zoštátnili ste Národný úrad práce. Z verejnoprávnych inštitúcií ste spravili súčasť štátneho mechanizmu, súčasť štátnych orgánov. Jednoducho sa tam pestuje rodinkárstvo, pri personálnych obmenách ľudí sa nezabezpečuje ani elementárna kontrola, ktorú garantovala v minulých rokoch tripartita. Likvidovali ste sociálne partnerstvo aj poistný princíp v oblasti úradov práce. Likvidovali ste Radu hospodárskej a sociálnej dohody. V súvislosti s tým ste zároveň zlikvidovali zamestnanecko-zamestnávateľský princíp v treťom pilieri a to v doplnkovom dôchodkovom poistení. Pán minister, ak dnes sa angažujete v reklame za súkromné fondy, ak tieto súkromné fondy majú reklamu, ktorá u odborníkov vzbudzuje úžas a v podstate degraduje slovenskú sociálnu sféru aj v zahraničí, pretože poznám názory odborníkov, ktorí sa doslova vysmievajú reklame jednotlivých súkromných spoločností, ktoré lanária svojich občanov, tak v tejto súvislosti treba uviesť, že ste urobili úplne zásadnú strategickú chybu. V rokoch 95 - 96 sa spúšťalo doplnkové dôchodkové poistenie. To bolo postavené na báze sociálneho partnerstva, na zamestnávateľsko-zamestnaneckom princípe. V súčasnosti ste protiústavným zákonom zrušili tento model, nasadili ste tam takzvané transformačné paragrafy, pričom treba uviesť, že v tomto systéme dnes pôsobí asi 600 000 ľudí a obrat týchto fondov je dnes asi 12 miliárd korún. Bez toho, aby niekomu ublížili, aby sa tieto fondy tunelovali alebo aby tam boli nejaké iné malverzácie či podvody. Bolo to vďaka sociálnemu partnerstvu, vďaka zamestnávateľsko-zamestnaneckému princípu, že títo ľudia tam vošli do systému, že boli ochotní investovať zdroje a boli jednoducho ocenení tým, že systém im priniesol ďaleko väčšie úžitky, než keby to boli mali v súkromných inštitúciách v komerčnom kapitálovom poistení a podobne. Vy ste najprv zlikvidovali sociálne partnerstvo, zamestnanecko-zamestnávateľský princíp, likvidujete to, čo funguje, a je tu naozaj otázka, akým spôsobom sa vlastne chcete dostať na kobylku, teda k týmto zdrojom. Verejne sa vás, pán minister, pýtam, aj keď vaši kolegovia majú zrejme rokovania iného typu, kde je 12 až 14 miliárd korún z Národného úradu práce, ktoré boli prebytkom v čase, keď ste Národný úrad práce znárodnili. Verejne sa vás pýtam, akým spôsobom ste 12 až 14 miliárd korún použili, na aké účely, akým spôsobom z hľadiska redistribúcie týchto prostriedkov ste v tejto súvislosti postupovali.

    Dovoľte ešte na záver povedať niekoľko slov. Otázka nesystémovosti sociálnej reformy je aj vo vonkajších väzbách. Je nepreviazaná s daňovými reformami, existuje chaos a nejednotnosť v oblasti daňového príspevkového poistného a odvodového zaťaženia. Tento systém vyžaduje veľmi tvrdú analýzu a optimalizáciu a zároveň vybavenie jednotlivých inštitúcií z hľadiska komplexného informačného systému sociálnej sféry. Jednoducho, počas vládnutia tohto vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny došlo k zásadnej deštrukcii, k nabúraniu architektúry sociálnej sféry a k vytvoreniu takých finančných bariér, ktorých odstraňovanie bude trvať nielen vo funkčnom období novej vlády, ale aj po roku 2010, ak by tieto vlády fungovali v plnom rozsahu.

    Nešiel som na osobné záležitosti, nemienil som používať osobné invektívy. Chcem len uviesť, že jednoducho aj vaša odborná príprava pred nástupom do funkcie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny už na samom začiatku nedávala ani elementárnu záruku pre kompetentnosť, a výsledky či dôsledky sú dnes v tom, že sú skresľované údaje o zamestnanosti, skresľované údaje o platoch a o mzdách, skresľované údaje o životnej úrovni, životných nákladoch, o sociálnej situácii obyvateľstva. Médiá sú spokojné, súkromný sektor bohatne, chudobný človek má od dôstojného života mimoriadne ďaleko. Sociálna súdržnosť, vylúčenosť, inklúzia, sociálna hodnota a dôstojnosť ľudí, to sú všetko dokumenty alebo hodnoty, ktoré dnes presadzuje tak Európska únia ako aj Rada Európy. Medzinárodnú organizácia práce, kde ste degradovali náš vzťah Slovenskej republiky ako bývalého veľmi aktívneho štátu. To všetko sú dôsledky zlého vládnutia, preto budem hlasovať za vyslovenie nedôvery a za odvolanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Kaníka. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Demeterová, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím mikrofón pre pani poslankyňu Tóthovú.

  • Ďakujem, ja budem mať veľmi krátku. V rozprave sú učinené viaceré otázky na pána ministra. Samozrejme, aj poslanci vládnej koalície by mali počúvať tieto pripomienky a aby si mohli urobiť svoju predstavu, pán minister, mali by ste odpovedať, ale nie odpovedať v záverečnom slove, keď už sa na to nedá reagovať, ale keby ste boli taký láskavý, odpovedať v rozprave, aby bola možná reakcia, pretože v záverečnom slove potom vyznieva len vaša pravda.

  • Vážený pán poslanec, ja chcem reagovať na vaše vystúpenie ohľadne tej našej účasti v Čile a na pripomienky pána Pineiru k reforme. Ak sú všetky vaše argumenty tak založené na vode, ako tie, ktoré tam boli, tak potom to vaše vystúpenie nemá veľkú vierohodnosť, pretože dobre viete, že pôvodne predložená reforma ministerstvom práce a sociálnych vecí, teda hlavná, hlavná mienka pána ministra bola práve na tom, aby tie účty boli súkromné a že práve vo vláde ten materiál doznal zmien. Takže ak vy tuná dneska to dávate na krk pánu ministrovi, tak sa nad tým veľmi podivujem a už také smiešnosti, že pán Pineira si odsadol alebo neodsadol, tak to už tu ozaj nemám k tomu čo dodať.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Burian. A pripraví sa pán poslanec Ševc.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na úvod by som chcel povedať niekoľko slov o tom, prečo beží táto diskusia a prečo si dnes uvedomujeme niečo, čo sme si hádam mali uvedomiť pred rokom. Asi preto, že v krajinách obdobného charakteru, ktoré mali záujem vstúpiť do dôchodkového systému, táto diskusia prebiehala tri až päť rokov, dokonca sú krajiny, kde bola až osem rokov. Ja chcem dnes vo svojom vystúpení poznamenať všetky princípy alebo všetky problémy a na ne chcem dať aj odpoveď. Odpoveď takú, aby to nevyzeralo, že strana Smer iba kritizuje niečo, ale dáva návrhy na to, akým spôsobom napraviť konkrétne skutočnosti. Ak by sme my jasne načúvali tomu, že táto diskusia mala prebiehať už minimálne rok, dva roky, lebo takáto zásadná reforma, ako je dôchodková reforma, nie je otázkou jedného volebného obdobia, ale niekoľkých volebných období a má akceptovať určitú primeranú politickú situáciu v krajine, tak si myslím, že toto je len priamy dôsledok toho, že sme jednak nepočúvali a jednak že sme nemali dostatok priestoru na to, aby sa fakt exaktne začalo o tejto problematike jasne a zrozumiteľne rozprávať.

    Takže to by som na úvod povedal. Myslím, že sa v povedomí médií množia prípady toho, že sa veľmi upozorňuje na to, akým spôsobom, nekompetentným, akým populistickým spôsobom reaguje opozícia, poťažne politická strana Smer na to, aká je táto reforma dobrá a akú hrôzu naháňajú vyhlásenia povedzme politikov zo strany Smer a opozície. Chcem povedať, že vo svojom vyjadrení sa budem maximálne sústreďovať na odbornú časť kritiky toho, čo sme niekoľkokrát zdôrazňovali, ale neboli právom, by som povedal, vyslyšané veci. Čiže to je moja prvá časť môjho vystúpenia k tomu, čo alebo za čo môže pán minister Kaník.

    Prvá vec je právna výhrada toho celého systému. Myslím, že my sme hovorili o tom, že to bude dobrovoľný, univerzálny systém. Žiaľ, musím povedať, že tá dobrovoľnosť nie je a nie je „deklarovaná“ ani v tomto zákone. Už to bolo niekoľkokrát povedané z úst predrečníkov o tom, že ľudia, ktorí prvýkrát sú dôchodkovo, alebo budú dôchodkovo poistení, sú povinní vstupovať do tohto kapitalizačného piliera, alebo tí, ktorí povedzme vstupujú prvýkrát do pracovného procesu. Ja si myslím, že aj táto výhrada by sa dala nejakým spôsobom transparentnejšie riešiť, ak by boli zabezpečené ďalšie veci, ktoré súvisia s ochranou týchto vkladov, týchto ľudí, mladých ľudí, lebo pre tých bude veľmi dôležité, aby boli ochránení voči problémom, ktoré môžu nastať či už v správcovských spoločnostiach, alebo konaním, konaním trhu.

    Druhá časť výhrad je ochrana vkladov sporiteľov. V zákone je povedané, že ak sporiteľ alebo teda dôchodková správcovská spoločnosť skrachuje, tak Sociálna poisťovňa prostredníctvom štátu ručí do výšky rozhodnutia súdu pri preukázateľnej defraudácii týchto zdrojov. Ak je jasná, preukázateľná defraudácia peňazí v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ručí štát, ale len do výšky rozhodnutia súdu. Náš návrh je jednoznačný. Pri preukázateľnej defraudácii peňazí a pri rozprave o tom, že Úrad pre finančný trh bude veľmi tvrdo postihovať na dennej, mesačnej, ročnej báze všetky úkony, ktoré sa budú diať v tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti, tvrdím, že v zákone by mala byť stopercentná garancia Sociálnej poisťovne transformovanej cez štát, aby títo ľudia dostali minimálne nasporenú časť, teda nominálnu časť nasporených peňazí späť. Čiže netvrdíme, že rozhodnutie súdu, kde bude, kde tvrdíme, alebo teda kde je veľmi ťažké, by som povedal, posúdiť tú jednoznačnosť medzi defraudáciou a zlým investovaním, myslím si, že práve na to, aby sme tieto polemiky vyvrátili, treba jednoznačne a jasne zadefinovať, že treba zabezpečiť pri defraudácii, pri zlyhaní Úradu pre finančný trh, ktorý je riadený primárnym štátom, aby bola vrátená stopercentná istina, teda nominál nasporených peňazí konkrétnych sporiteľov.

    Tretia výhrada je podnikateľské riziko. O tejto časti sa podľa môjho názoru v odbornej verejnosti veľmi málo rozprávalo. Treba jasne definovať, že ak nastanú nepredvídateľné skutočnosti alebo ťažko definované skutočnosti na finančnom kapitálovom trhu, ktorý bude mať za následok pokles jednotlivej hodnoty akcií na týchto trhoch, môže mať za následok ten, že dôchodková správcovská spoločnosť bude mať stratu. Pri objemoch, ktoré budú rádovo v miliardách rátané, môže nastať, že časť portfólia bude práve takýmto spôsobom znehodnotená. Práve tu je otázka, akým spôsobom čeliť nepriazni takýchto vecí, kde po desiatich rokoch keď prvýkrát vstúpi alebo do dôchodkového veku keď vstúpi po desiatich rokoch sporenia konkrétny sporiteľ, nemusí dostať ani nominál zdrojov, ktorý nasporil. Čiže náš návrh je jednoznačný. Hovoríme o tom, že dôchodkové správcovské spoločnosti sú renomované finančné a investičné spoločnosti. Ak hovoríme o tom, že sú renomované a chceme preukázať silu týchto spoločností, fajn, potom postavme záruku materskej spoločnosti, ktorá je silnou spoločnosťou, záruku za tieto správcovské spoločnosti, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky, potom výrazne minimalizujeme riziko týchto spoločností vzhľadom na to, že tieto matky sú silné medzinárodné spoločnosti. Ak teda tieto spoločnosti nebudú len, by som povedal, mať názov takýchto spoločností, alebo podobný názov a ak vychádzame z toho, že sú to renovované spoločnosti, nie je problém, aby ručili za tieto správcovské spoločnosti v prípade poklesu hodnoty základného imania alebo hodnoty majetku týchto spoločností pod úroveň dnešných 300 miliónov korún, aby ručili za doplnenie týchto zdrojov. Potom si myslím, že aj straty, ktoré by prípadne táto spoločnosť mala, by boli ošetrené minimálne takýmto znížením rizika týchto investičných a, by som povedal, finančných inštitúcií. Tým si myslím, že by sa výrazne možno zmenšilo riziko pre mladých ľudí, ktorí nastupujú do takéhoto systému. Ďalej si myslím, že v prípade veľkej reklamnej kampane dôchodkových správcovských spoločností, ak sľubujú to, že ich zhodnotenie bude veľmi významné a zabezpečí im poťažne švajčiarsky dôchodok, myslím si, že ďalšou vecou, ktorá by mohla byť na diskusiu, je to, že dôchodková správcovská spoločnosť bude deklarovať, že zabezpečí minimálne nominál tých sporiteľov, ktorí vstupujú do tohto systému, čiže po výstupe z tohto výstupu minimálne po tých desiatich rokoch a vstupu do dôchodkového veku mu dôchodková správcovská spoločnosť zabezpečí to, aby tento sporiteľ mal minimálne výšku nominálnej sumy. Tým ďalej by sme, by som povedal, precizovali tento systém a nedostávali by sme ľudí do určitých dilem a jednoducho by sme ich týchto finančných rizík, by sme ich sčasti eliminovali.

    Ďalej podnikateľské riziko. Keď z tohto vyplývajúce ďalšie veci. Ak pre ilustráciu, tento zákon bol prijatý na báze toho, že minimálne vo výške 30 % musí byť investované finančné prostriedky správcovej spoločnosti na území Slovenska. Chcem dať vážne do pozornosti, či táto snemovňa sa zamyslela nad tým, kde tieto správcovské spoločnosti vo výške minimálne 30 % budú investovať na slovenskom trhu. Proste jednoducho nie je ten trh. Ten trh tu nie je. Je decimovaný kapitálový trh. Nikto z investorov nemá záujem si zvyšovať základné imanie alebo vydávaním nových akcií na tomto trhu, nie je záujem o kúpu akcií na tomto trhu, minimálne, že sa tam len prehadzujú nejaké akcie, to je všetko, čo sa deje. Nehovoriac o tom, že tento informačný systém, ktorý dnes nastúpil na burze cenných papierov, ešte znehodnocuje vôbec existenciu alebo fungovanie tohto systému. Ale chcem dať jasne do pozornosti, že tieto správcovské spoločnosti budú mať šancu investovať len a len v zásade pri štátnych dlhopisoch. Tieto štátne dlhopisy, ich výnos je dostatočne nízky na to, aby pokryli už spomínané vysoké náklady na reklamu, na sprostredkovateľov tohto systému, jasne, aj na správnu réžiu konkrétnej správcovskej spoločnosti. Čiže ak to bude zhodnotené na úrovni troch percent, tri a pol percenta, po odpočítaní nákladov ten výnos takmer žiadny nie je. Nehovoriac o tom, že štát v tejto časti neurobil nič preto, aby zlukratívnil vôbec pre správcovské spoločnosti tento celý systém. Zlukratívniť v tom, že namiesto toho, aby štát alebo ministerstvo financií, transformovanie vláda uvažovala o tom, aby transparentnejšie predávala balíky akcií alebo časť akcií monopolných podnikov, či to je SPP alebo energia a tak ďalej, aby predávala cez burzu, ktorá je najtransparentnejším riešením, tak ako to povedzme robili v susednom Poľsku, namiesto toho predáva balíky akcií vopred určenému alebo vo výberovom konaní určenému záujemcovi a tu sa len naskytá dôvod prečo a otázka vôbec prečo sa predáva takýmto spôsobom, nie najtransparentnejším, to, čo vláda hovorí, že trh vyrieši tento problém. Trh vyrieši to, že sa bude predávať cez trh, čiže trh bude generovať tú cenu. Nie to, že potom vzniknú následne podozrenia o tom, že niekto to predáva len preto, aby mal osobný prospech tohto riešenia.

    A všetky tieto polemiky by sa práve týmto spôsobom znížili alebo vyvrátili. A práve tu je tá pozícia, keď chceme, celý čas rozprávame o tom, že pre sporiteľov chceme vytvoriť najlepšie podmienky a lepšie, ako je valorizácia v Sociálnej poisťovni. Prečo nedáme tieto akcie na trh a neprispejeme týmto sporiteľom zvýšenie výnosovosti. Však výnosovosť týchto podnikov je na úrovni 10 - 15 % a viac. Veľmi dobre viete o tom, že pri zvýšení cien, aj tohtoročných, aj predošlých ročných, pri zvýšení cien v Slovenskom plynárenskom priemysle sa zvýšila ziskovosť takmer dvojnásobne. Veď ziskovosť tejto spoločnosti je zabezpečená tak, že títo nadobúdajúci investori si túto investíciu zaplatia do šiestich, maximálne ôsmich rokov. Je to nenormálny jav, na tom, že my sme predali klenoty tejto spoločnosti, predali sme to s tým, aby sme získali nejaké zdroje. Tieto zdroje budeme používať na to, aby Sociálna poisťovňa dokázala prežiť v tom systéme, čiže zdroje z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, kde výnosovosť môže byť na úrovni 15 %, sme dnes použili, používame na to, aby dôchodkové správcovské spoločnosti vynášali peniaze buď mimo územia Slovenska, alebo investovali do štátnych dlhopisov, ktorá výnosovosť je na úrovni 3 alebo 3,5 %. Ja neviem, či sa vôbec niekto zamýšľal nad ekonomikou vôbec tohto celého riešenia. Veď to je proti zdravej logike, urobiť to, že najprv predám niečo, zinkasujem peniaze a tieto peniaze budem buď vyvážať do iných ekonomík, alebo budem ich zhodnocovať cez štátny rozpočet za 3 alebo 3,5 %. Ten podľa mňa prvý, primárny podvod na týchto sporiteľov urobený v tomto rozmedzí, že my teraz sa veľmi chválime, o tom, že máme 65 miliárd na účte v Národnej banke, ktoré použijeme primárne na dôchodkovú reformu. No tieto peniaze budú stačiť možno na päť - šesť rokov. Nehovoriac o tom, čo ďalej, ďalším vlastne naplnením týchto zdrojov. Štát sa bude musieť podľa všetkého zadlžovať a vyvážať tieto peniaze mimo ekonomiky, lebo nehovoriac, že na Slovensku nie je priestor, kde to investovať. Už bolo niekoľko vyhlásení o tom a minister práce, sociálnych vecí deklaroval, že vláda už pripravuje niečo, aby spustila na trh takéto akcie. Žiaľ, do dnešného dňa sa nestalo a máme tri týždne do spustenia, do ostrého spustenia dôchodkovej reformy.

    Myslím, že to, čo hovorím, je, aj exaktne bolo povedané a to vyčítam pánovi ministrovi ako veľmi vážny precedens. My nehovoríme pravdu. My pri každom vystúpení, minister práce, sociálnych vecí hovoríme o tom, že to zhodnotenie bude stále lepšie, bude významnejšie a proste nie je žiadny problém a jednoducho to bude podstatne výrazne vyššie, ako je valorizácia v Sociálnej poisťovni. To tvrdím a myslím si, že teda aj ústami ministerstvo financií potvrdilo, že minimálne človek musí sporiť v takomto systéme 20 a viac rokov, aby tieto výnosy boli minimálne na úrovni valorizácie dôchodkov v Sociálnej poisťovni. Čiže dnes treba ľuďom jasne povedať, že tí, ktorí majú 40 a viac rokov, ich budúcnosť v tomto kapitalizačnom pilieri je z hľadiska výnosovosti dosť problematická, minimálne v tom, že myslím si, že na konci tohto obdobia uvidia teda, či tento výnos bude adekvátny valorizácii vzhľadom na to, že valorizáciu sme prijali, švajčiarsky model a myslím si, že inflácia a rast miezd v očakávaní postupného približovania v rámci Európskej únie, bude podstatne vyšší, ako je valorizácia práve zhodnotenia v kapitalizačnom pilieri cez valorizáciu alebo cez ničnerobenie na kapitálovom trhu Slovenska, investovaný cez štátne dlhopisy. Keď sa chválime tým, že naša slovenská ekonomika rastie dvojnásobne ako štáty Európskej únie, tak v štátoch Európskej únie je maximálny rast HDP niekde na úrovni dvoch percent. Čiže tam neočakávame takisto, určite nie pri konzervatívnom, pri ďalšom by som povedal investovaní, nejaké výrazné zhodnotenia. Čiže v tejto časti by som chcel upriamiť pozornosť, že nielen kritizujeme konkrétne riešenie, ale minimálne som dal tri návrhy riešenia na to, akým spôsobom by sa dalo minimalizovať riziko, ako by sa dalo prispieť týmto ľuďom na to, aby jednoducho mali šancu slobodne, dobrovoľne a by som povedal, podľa najlepších vedomostí investovať do takéhoto systému a do správcovskej spoločnosti, ktorú si vyberú. Čiže odmietam všetky, by som povedal, také úvahy o tom, že tu sme nosiči nejakých zlých správ o tom, ako znepríjemniť alebo ako spochybniť týchto ľudí, ktorí by mali záujem vstúpiť do kapitalizačného piliera. Strana Smer nepovedala na to, alebo nehovorila o tom, že dôchodky alebo kapitalizačný pilier ako jeden z pilierov nie je teda, alebo je teda nedobrý, nedobrým riešením. Hovorili sme o tom, že treba nájsť parametre tohto systému a nájsť obdobie, kedy tento systém máme zaviesť.

    V ďalšej časti by som sa len veľmi pregnantne, lebo myslím si, že aj predrečník dosť zoširoka definoval problémy, ktoré sú v tejto sociálnej oblasti. Pripomeniem problémy Sociálnej poisťovne. Myslím si, že pán minister síce bude „deklarovať“, že on nie je členom rady riaditeľov, ale pán minister je predsedom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a všetky veci, ktoré sa dejú, je s určitým dohľadom vlády a práve ministerstva, pod gesciou ministerstva práce, sociálnych vecí. Čiže Sociálna poisťovňa po problémoch s vyplácaním dôchodkov, po prehodnocovaní týchto dôchodkov, po problémoch tak, že dotiahli určitých ľudí až na pokraj problémov, tak najnovšie máme tu geniálny nápad a v tom, myslím, že pán minister má asi skúsenosti, je to generálny pardon. Generálny pardon o tom, že Sociálna poisťovňa nezavádza inštitút generálneho pardonu a „deklaruje“, že to bude poslednýkrát v histórii. No bodaj by nie, keď už medzitým si vyriešil všetky svoje problémy a tým pádom už teraz môžeme postaviť, že generálny pardon už nikdy, nikdy viac. Ja tvrdím, že takisto generálny pardon by nemal byť ako inštitút, mal by práve iné mechanizmy na to, aby sa takýmto transparentným riešením Sociálna poisťovňa alebo ľudia zo Sociálnej poisťovne dostávali do problémov „deklarovania“ podozrenia, by som povedal, z ústupkov, ktoré aj v tomto prípade sú veľmi vážnym pochybením. Ja tvrdím, že generálny pardon je veľmi zle nastavený a jednoducho bude vyvolávať aj právne aj iné dohry vzhľadom na to, že už minimálne v dvoch prípadoch povedali právnici, povedali jasným spôsobom, že tento generálny pardon nemôže byť univerzálny, ale v odôvodnených prípadoch a generálny pardon sa neodpúšťa radou riaditeľov, ale konkrétnym riaditeľom pobočky.

    Ďalej by som chcel veľmi... Alebo upozorniť, alebo dať do pozornosti aj filozofiu problematiky ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, filozofiu dôchodcov, neprijatia zákona o minimálnom dôchodku, čo si myslím, že je, by som taký pregnantný príklad toho, akým spôsobom povedzme štát, ktorý zaviedol stopercentný kapitalizačný pilier, mal ochotu zaviesť minimálny dôchodok, zatiaľ čo Slovensko, ktoré zavádza len polovičný pilier alebo od 1. 1. 2005 zavádza vo výške 50 % kapitalizačný pilier, tak nie je ochotné ísť filozofiou minimálneho dôchodku, ktorý minimálne bude riešiť sociálne dopady jednak zvyšovania cien, jednak sociálne dopady rastu nákladov pre rodiny a to sa, alebo tento fakt hlavne dopadá na rodiny, ktoré buď majú réžiu hmotnej núdze, alebo teda ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Čiže myslím si, že aj filozofia minimálneho dôchodku a ďalších odmietnutých vecí, ktoré neboli riešené, sú len dôsledkom niekedy, by som povedal, prehnaného entuziazmu riešenia vecí trhom a vyriešením problémov samých sebou, keď vieme, že regióny, ktoré silne zaostávajú aj vlastnou prácou, majú problém, aby si zabezpečili živobytie. Ak niekto povie, že môže si zabezpečiť riešenia aktivačným príplatkom, žiaľ, ja si myslím, že to je taká nízka suma a pri tých nastavených parametroch niekedy ani nedostane ten aktivačný príplatok, hoci pracuje celý mesiac, že jednoducho nemá šancu reálneho prežitia. Chcem len potom upozorniť aj na prechodné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré neboli, neboli dotiahnuté a nie sú riešené a neboli riešené exaktne tak, ako boli prisľúbené alebo boli sľúbené z pohľadu ministerstva, v pôvodnom zámere ministerstva práce, sociálnych vecí.

    Preto na záver dovoľte mi, aby som vo viere toho, že všetky tie veci, ktoré som prezentoval, nie sú len výmyslom, nie sú len zbožným želaním strany Smer, eventuálne opozície, nie sú len bohapustým kritizovaním, ale sú aj návrhmi riešenia a myslím si, že širšia diskusia o takýchto zásadných zmenách, či to bolo zákona o sociálnom poistení alebo druhého kapitalizačného piliera, možno by sme dnes takýmto spôsobom a tak tvrdou kritikou nevystupovali. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Chcem reagovať na predrečníka, pretože na konci svojho vystúpenia spomenul prechodné ustanovenia a tak sa vás chcem, pán minister, spýtať na jeden list, ktorého kópiu teraz mám pri sebe, je to list z 20. marca 2003, v ktorom štátny tajomník ministerstva kultúry pán József Kvarda hovorí, že ste sa zaviazali do zákona o sociálnom poistení, ktorý bol prerokovaný v októbri 2003, zakomponovať dôchodok za výsluhu rokov pre vybrané profesie výkonných umelcov. Na základe tohto vášho záväzku ministerstvo kultúry odstúpilo od svojej zásadnej požiadavky a umožnilo tak vlastne aj takýmto vyjadrením schválenie prvej časti vašej reformy. Preto sa chcem spýtať, kde je spomínané riešenie výsluhových dôchodkov, a ako ste tento záväzok splnili? Pre kolegov chcem povedať, že ide o veľmi malú skupinu ľudí. Väčšinou odchádzali do dôchodku, tak do desať ľudí, ale bližšie k pravde sú tak dvaja - traja ročne, priemerný dôchodok je medzi 6 - 7 000 korún. Dnes výsluhové dôchodky neexistujú a riešenie v sociálnom poistení nebolo. Takže dnes zostávajú tým ľuďom dva - tri roky do dôchodku, ísť na sociálne dávky a po 25 rokoch povedzme tancovania, baletu sa hlásiť na úrade práce a rekvalifikovať sa. Na čo? sa pýtam. Na čašníčky? Na kuchárov? Na vodičov autobusu? To je spôsob, akým si vážime týchto ľudí? Ja sa pýtam, pán minister, prečo nebolo možné tak, ako ste sa v tomto liste zaviazali, riešiť tie výsluhové dôchodky. Ja viem, že dnes chcete riešiť túto vec prostredníctvom úrazovej renty. Ale vravím vám, že títo ľudia nie sú invalidi a nemajú chuť dokazovať, že majú nejakú vysokú úrazovosť. No to je riešenie, ktoré mám od nich, ktoré ste im vraj odporučili a odporúča im to aj ministerstvo zdravotníctva. Pán minister, ako je možné, že ste tento záväzok, keď tu je písomný dôkaz, že ste ho spravili, nesplnili.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ševc. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, poslanecký klub KSS podpísal návrh na odvolanie. Stotožnil sa so všetkými argumentmi a faktami, ktoré sú predložené v návrhu. Táto diskusia možnože ide aj nad návrh tohto návrhu. Myslím si však, že všetko so všetkým súvisí, že nemožno oddeliť. Bolo tu povedaných veľa faktov, argumentov, zrejme treba sa nad všetkým zamyslieť nám všetkým. Ale niekoľko poznámok, i napriek tomu mi dovoľte, aby som pripomenul. Celá táto reklama druhého piliera a tak, ako sa robí na sklonku tohto roku, a zrejme ona bude pokračovať, je odpútanie pozornosti od toho hlavného, čo čaká občanov od 1. januára budúceho roku. A je to rapídne zvyšovanie cien, aby vláda pred voľbami veľkoryso pridala, aby ju volili, keď príde k parlamentným voľbám. Aby bolo z čoho. Lebo pracovných miest, samozrejme, nebude viacej ako je dnes. Pán minister Kaník svojím skutočne bezcitným konaním voči sociálne odkázaným skupinám obyvateľstva Slovenska dokazuje, že sa vôbec nespráva ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a nie ako, chcel by som povedať, starostlivý otec. Lebo keby sa správal ako starostlivý otec, ten vie, čo je to hlad a ten, kto nevie, čo je hlad, nikdy nepochopí plač. Sýty hladnému neverí, hovorí slovenské porekadlo. Vláda by mala byť spokojná vtedy, keď je spokojný občan, a to je to dôležité a podstatné na tomto ministerstve práce, alebo nad obsahom práce tohto ministerstva.

    Návrhy zákonov spracované pod vedením pána ministra za jeho garancie, tu už bolo povedané, že nezohľadňujú, ani nemajú snahu riešiť dlhodobú nepriaznivú sociálnu situáciu obyvateľstva Slovenskej republiky, ale ani tých kategórií obyvateľstva, ktoré by mali v čo najväčšej miere prispievať. Predkladané návrhy, doteraz, ktoré boli, aj tých spomenutých 22 na začiatku volebného obdobia, je len jeden cieľ, a to čo najviac znížiť výdavky zo štátneho rozpočtu bez ohľadu na to, že sa to najviac dotkne kategórie dôchodcov, zdravotne ťažko postihnutých osôb, nemocných, osamelo žijúcich ľudí a podobne. Tempo a razancia návrhov sociálnych zákonov z dielne pána Kaníka nezohľadňuje rapídne zhoršené ekonomické pomery obyvateľstva a to predovšetkým dlhodobo podhodnotenú pracovnú silu, rastúce životné náklady, nezamestnanosť, infláciu a podobne. Sociálna reforma slovom mala ísť ako posledná zo všetkých reforiem, ktoré teda si vo vládnom programe táto vláda zaumienila urobiť, a nie robiť reformy na úkor občana, teda odbúrať sociálny charakter štátu. A to je to najzávažnejšie, čo je na zamyslenie všetkých. Realizáciou navrhovaných zákonov bezohľadne obetúva generáciu obyvateľstva, ktorá vytvárala tieto hodnoty a to všetko údajne pre lepšie podmienky na život v budúcnosti. Za dôkaz uvedených tvrdení nám môžu poslúžiť aj niektoré ustanovenia o doplnkovom dôchodkovom sporení v prechode teda na vyšší dôchodkový vek a to hlavne u žien. Poslanci za KSS pri schvaľovaní dôchodkovej reformy si veľmi dobre uvedomovali potrebu zmien v dôchodkovom systéme. Boli sme si vedomí, že tento systém potrebuje reformu, avšak reformu únosnú pre našich občanov, a nie reformu, ktorá je reštrikčná a obetovala štandardy v oblasti sociálneho zabezpečenia staršej generácie. Reforma sa hodila na plecia dôchodcov a vedeli sme, že to tak bude. Z toho, ale i iných dôvodov sme teda dôchodkovú reformu predloženú pánom ministrom Kaníkom odmietli, keď to bolo, i keď to bol návrh vlády. Dokonale sme si uvedomovali fakt, že pripravované reformné opatrenia dôchodkového zabezpečenia a zapojenie sa do starobného dôchodkového sporenia budú výhodné pre mladú a nadpriemerne pravidelne zarábajúcu strednú generáciu a zároveň sme si uvedomovali, že tejto reforme obetujeme nielen starších občanov, ale nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a tých spoluobčanov, ktorí majú nepravidelný príjem, to znamená nezamestnaných. Preto sme boli proti nej. Neboli sme a nie sme spokojní ani s realizáciou transformácie špecializovanej štátnej správy v sociálnej oblasti. Bolo to tu spomínané. Chodíme medzi ľudí, nie medzi úradníkov, ale skúste sa, pán minister, do tých radov, ktoré sú na úradoch práce, postaviť a počúvať ako nezávislý, čo tí ľudia hovoria. Upozorňovali sme, že realizovaný systém reformy nebude riešiť nahromadené problémy, ale ešte viac sa znefunkční a predraží výkon špecializovanej štátnej správy v sociálnej oblasti. A život nám dáva zapravdu. Reformy v sociálnej oblasti sa minuli účinkom, štátna správa sa predražila, vzdialila sa od občanov, ešte viac prebyrokratizovala a už nechcem hovoriť, ako sa správa, keď tam prídete. Teda správanie sa tejto verejnej inštitúcie nezodpovedá potrebám občanom. Ukázalo sa, že občan aj v tomto prípade ťahal za kratší koniec.

    Tieto, ale aj celý rad ďalších nemenovaných dôvodov vedie poslancov za KSS k tomu, že predložený návrh na vyslovenie nedôvery jednomyseľne podporíme. Pán minister Kaník, mali by ste sám skutočne zvážiť a prenechať tento rezort niekomu, ktorý má väčší cit pre občanov. Peniaze máte, no neviem, či charakter. Ukážte teda svoju kultúru a odíďte! Ďakujem.

  • Teraz by mal nasledovať pán poslanec Šulaj. Osem minút vám bude stačiť, pán poslanec?

  • So smiechom.

  • Nech sa páči, samozrejme. Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj a o 12.00 hodine preruším rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 hodine. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ja sám osobne budem hlasovať za odvolanie pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny z morálnych dôvodov a z odborných dôvodov. Čo sa týka morálnych dôvodov, morálne princípy, morálne zákonitosti, morálne zákony nikdy nie sú napísané v Zbierke zákonov, i napriek tomu sa celý inteligentný svet, celý politický svet riadi týmito zákonmi a zákonitosťami. Pani kolegyňa Martináková hovorila o problematike Spojených štátov amerických. Myslím si, že tam sa naozaj ukázalo a potvrdilo, že ak niekto nemá morálne princípy na to, aby riadil, sám dobrovoľne odstúpil. Mojím dôvodom nie je, pán minister, aby som skúmal skutočnosti, či ste platili, alebo neplatili odvody do sociálnej poisťovne. Ak vám raz boli vyrúbené penále, to znamená, že táto Sociálna poisťovňa konštatovala, že asi nebolo niečo v súlade s platným zákonom, v opačnom prípade asi by ste penále nedostali.

    Čo sa týka odborných dôvodov, chcel by som poukázať len na niektoré princípy, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Nechcem ísť do takých detailov, o akých hovoril napríklad pán kolega Čaplovič alebo pán kolega Burian. V prvom rade nesúhlasím s nesystémovým spôsobom výpočtu dôchodkov v roku 2003, 2004. Možno, že niektorí z vás sa pamätajú, že už pri zákone o daniach z príjmov som vystupoval k tejto problematike a vtedy sme chceli odpočítateľnú položku pre dôchodcov, keďže platia odvody do Sociálnej poisťovne, ale nemajú také isté práva ako ostatní pracujúci občania do 60 alebo 62, 63 rokov. Vtedy sme upozorňovali na nesystémovosť tohto opatrenia. Na druhej strane vy ste používali také vyjadrenia, že prvýkrát v roku 2004 bol použitý princíp zásluhovosti v dôchodkoch. Nechcem sa ani k tomuto princípu vracať, pretože podľa môjho názoru bol dosť komplikovaný, ale ak už použijete ako minister, ktorý je zodpovedný nielen za princíp zásluhovosti, ale ako minister, ktorý je zodpovedný za zdroje, ktoré kryjú tieto vyššie dôchodky, tento princíp zásluhovosti, tak sa pýtam, prečo Sociálna poisťovňa vykazuje také veľké schodky a dokedy budeme môcť nesystémovými opatreniami riešiť dôchodky v nasledujúcom období.

    Od výpočtu dôchodkov sa však vzťahuje aj princíp valorizácie. Prednedávnom sme prijali zákon o rozpočte verejnej správy na tri roky a asi všetci veľmi dobre viete, že podľa tohto zákona a podľa ďalších zákonov by sme mali valorizovať dôchodky od 1. 7. 2005. To znamená, že pre tých ľudí, ktorí majú dvadsaťtisícový dôchodok, bude osempercentná valorizácia znamenať 1600 Sk, pre tých ľudí, čo majú šesťtisíckorunový dôchodok, to bude 480 Sk. Pýtam sa, či znova neotvárame tie nožnice sociálnej nespravodlivosti i v ďalšom období, a ako budeme vykrývať finančne tieto schodky, ktoré budú stáť Sociálnu poisťovňu veľké finančné prostriedky.

    Takisto nesúhlasím ani s nesystémovým spôsobom zákonov, pri ktorých sú dôchodky nižšie ako životné minimum. Pýtam sa, kam sme to, pre živého boha, skĺzli, keď na jednej strane hovoríme, že životné minimum je to, čo by malo byť v živote každého človeka najdôležitejšie po finančnej stránke, aby prežil, a na druhej strane tvoríme také zákony, kde sú dôchodky pod životným minimom.

    Takisto vám vyčítam nesystémovosť problematiky, sociálnej politiky voči určitým skupinám obyvateľstva ako napríklad voči baníkom. Asi viete, že v predchádzajúcom období táto skupina bola dosť ťažko postihnutá a váš systém ich podpory bol veľmi komplikovaný. Netradičným krokom boli aj všetky zákony súvisiace s reformou sociálneho systému, pri ktorom ani východiská štátneho rozpočtu a rozpočtu verejných financií nevedeli dať odpoveď na to, akým spôsobom budeme kryť schodky verejných financií v roku 2005, v roku 2006 a v roku 2007. A koniec koncov nepodarilo sa vám zastaviť ani vysoký stupeň nezamestnanosti, ktorý je najdôležitejším problémom, sociálno-ekonomickým problémom Slovenska. Veď správa o Sociálnej poisťovni k 30. 6. 2004 hovorí o tom, že počet poistencov klesol. To znamená, že asi aj počet zamestnaných občanov klesá i v tomto období. Toto sú moje morálne a odborné princípy na to, aby som vedel, ako mám hlasovať pri vašej dôvere alebo nedôvere pri nasledujúcom hlasovaní.

  • S faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podporila vystúpenie pána poslanca Šulaja. Skutočne uviedol dôvody jednak morálne a jednak odborné. Ja by som tiež chcela k odborným zdatnostiam pána ministra uviesť len to, že pri schvaľovaní dôchodkovej reformy bolo uvádzané, ako je dobre dôchodková reforma pripravená. Žiaľ, ani neuschol podpis pána prezidenta na zákonoch a už dochádzalo k ich novelizácii. To znamená, že pán minister skutočne v legislatívnej oblasti nezvládol riadenie ministerstva a novelizácia, častá novelizácia práve týchto právnych predpisov vôbec neprispieva k stabilite právneho poriadku. Skutočne by mal zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii. Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00. Ako prvý vystúpi pán poslanec Hopta, s tým, že chcem vám oznámiť, že pán predseda Národnej rady zvoláva na trištvrte na dve, to znamená 13.45 hodinu grémium, takže žiada vás, aby ste sa tí, teda ktorých sa to týka, aby ste sa objavili na grémiu. Budeme hovoriť o tom ako ďalej, ide ešte ďalšia schôdza a aké sú predpoklady, poprípade pokračovania tej ďalšej schôdze. Takže o 13.45 hodine grémium.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o... Ešte majú vystúpiť páni poslanci Hopta, Soboňa, Vajda, Tkáčová, Horváth, Angyalová a pani poslankyňa Tóthová. Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Hopta, nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Soboňa.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, stretávame sa dnes na mimoriadnej schôdzi Národnej rady slovenskej republiky, aby sme sa zaoberali tým, či minister vlády Slovenskej republiky Ľudovít Kaník má, alebo nemá ďalej zostať vo svojom ministerskom kresle. Ak by sme túto otázku ponechali na rozhodovanie občanom našej krajiny, myslím si, že niet najmenších pochýb o tom, že minister by určite prišiel o svoju stoličku. Ľudia by ho totiž vykopli, len by sa za ním zaprášilo. Žiaľ, o Kaníkovom osude nebudú rozhodovať radoví občania Slovenskej republiky, ale poslanci nášho parlamentu a tí ho podľa môjho názoru určite podržia, lebo taká je politická realita. Realita, ktorá kašle na záujmy drvivej väčšiny občanov Slovenska, a je isté, že poslanci opäť raz povýšia svoje osobné záujmy nad záujmy celospoločenské.

    Vážené dámy, vážení páni, ak by som mal jednou jedinou vetou povedať dôvody, prečo by pán minister Kaník nemal byť ďalej ministrom vlády Slovenskej republiky, tak by som povedal nasledovné: Pán Kaník, nemôže byť ministrom vlády Slovenskej republiky, pretože je klamár, je arogantný a je veľmi zábudlivý. A teraz mi dovoľte obšírnejšie skomentovať dôvody, pre ktoré by sme mali dnes odvolať ministra Kaníka z jeho funkcie.

    Po prvé, minister Kaník je jedným z hlavných symbolov tvrdých pravicových ekonomických a sociálnych reforiem, ktoré Dzurindova vláda skúša na našich občanov. Tieto reformy neprinášajú ľuďom nič dobré a v skutočnosti znamenajú len ďalšie ich zbedačovanie.

    Po druhé, minister Kaník vo vláde Slovenskej republiky svojím hlasovaním podporil všetky antisociálne zákony, mnohé z nich aj sám navrhol. Takto navrhnuté a nakoniec v parlamente aj schválené zákony znamenali odbúranie posledných zvyškov sociálneho štátu, čo je v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Po tretie, minister Kaník vo vláde tiež podporil vyslanie našich vojakov do Iraku a Afganistanu a tým ochudobnil našu štátnu pokladnicu o milióny, ktoré teraz chýbajú v sociálnej sfére, v školstve, zdravotníctve, kultúre a podobne.

    Po štvrté, minister Kaník nemá pamäť. A takýto ľudia by nemali sedieť vo vláde. Pretože ak si niekto nepamätá, aký má plat, tak je to prejavom nielen straty pamäte, ale u pána Kaníka je aj veľkým prejavom arogancie najmä voči tým občanom, ktorí sú nútení žiť z minimálnej mzdy.

    Po piate, minister Kaník je klamár, pretože keď aj vďaka jeho antisociálnej politike sa začali v zime búriť Rómovia, tak bez najmenšieho začervenania tu v tomto parlamente bohapusto klamal, keď vyhlásil, že v Humennom štrajkovali Rómovia preto, lebo ja som im údajne nalieval alkohol. Do dnešného dňa napriek mojej výzve sa mi za toto klamstvo neospravedlnil. A myslím si, že ani tak neurobí, lebo nemá charakter.

    Po šieste, minister Kaník ako najvyšší šéf sociálneho rezortu nemá ani poňatia, ako žije väčšina našich občanov. Nemá poňatie, aké sociálne problémy majú spoluobčania, ako mnohí z nich musia doslova každú korunu aj desaťkrát otočiť vo svojej ruke, než ju použijú. Človek, ktorý nevie, ako žijú jeho spoluobčania, by nemal byť ministrom vlády žiadnej krajiny, teda ani Slovenska.

    Po siedme, minister Kaník robí takú sociálnu politiku, že väčšina mladých ľudí opúšťa svoju vlasť, lebo v nej nenájde prácu. Mnohé naše dievčatá, ktoré majú aj vysokoškolské vzdelanie, odchádzajú robiť do sveta doslova slúžky a to je ešte ten lepší prípad. Aj vďaka takýmto ľuďom, ako je Kaník, Slovensko sa vrátilo do čias veľkej hospodárskej krízy.

    Po ôsme, minister Kaník bol hlavným presadzovateľom toho, aby naši občania odchádzali do dôchodku až vo veku 62 rokov, a teraz dokonca chce zvýšiť tento vek až na 65 rokov. Kaník v podstate chce, aby ľudia z fabrík odchádzali priamo na cintoríny. Je to politika genocídy, ktorú všetci normálni občania Slovenska musia rázne odmietnuť.

    Po deviate, minister Kaník svojou antisociálnou politikou spôsobil mnohé príkoria aj mnohým zdravotne postihnutým ľuďom. Berie im dávky, bez ktorých nemôžu vyžiť. Postihol aj ľudí, ktorí sa napríklad starajú o svoje postihnuté deti. Napríklad matky, ktoré poberali príspevky za takúto starostlivosť, o ne prišli, keď začali diaľkovo študovať na vysokej škole.

    Po desiate, minister Kaník nemá podľa môjho názoru ani morálne právo byť ministrom, pretože svoje kreslo získal ako predseda mimoparlamentnej politickej strany len vďaka pochybným politickým obchodom s Mikulášom Dzurindom.

    Vážené dámy a vážení páni, záverom mi dovoľte povedať, že budem hlasovať za odvolanie ministra Kaníka, pretože ako minister nemá podľa môjho názoru na výkon tejto funkcie odborné, charakterové ani ľudské predpoklady, o chýbajúcom sociálnom cítení ani nehovorím. Pán minister, ja pochádzam z východného Slovenska, z Humenného. Tam máte údajne aj vy určité svoje korene. Tento región je povestný svojou zlou sociálnou situáciou a tá sa vďaka vláde, v ktorej sedíte, doslova každým dňom zhoršuje aj na ostatnom území Slovenska. Pán minister, väčšina ľudí na celom Slovensku vám nevie dnes prísť na meno. Preklínajú vás mladí, ale aj ľudia v dôchodkovom veku. Preklínajú vás všetci tí, čo musia ponížene vystávať na úradoch práce, aby dostali aspoň akú-takú almužnu. Vy sa však všetkým týmto zbedačeným ľuďom arogantne vysmievate z televíznych obrazoviek a sľubujete im krajšie zajtrajšky, aj keď viete, že tieto aj vďaka takýmto ľuďom, ako ste vy, neprídu. Pán minister, urobte už konečne ľuďom radosť a odstúpte zo svojej funkcie. Urobíte tak najlepší krok vo svojej politickej kariére. V kariére, ktorá vám síce prináša profity, ale väčšine ľudí iba hlad a biedu. Pán Kaník, ste hanbou Slovenska. Preto budem hlasovať za to, aby ste opustili svoje ministerské kreslo. Kreslo, do ktorého ste odborne, politicky, ale najmä morálne a ľudsky ešte nedorástli. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Soboňa, ktorý tu nie je. Stráca poradie. Pán poslanec Vajda. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené dámy a páni poslanci, vážení páni ministri. Žijeme v pomeroch, v ktorých sa takmer každá ľudská činnosť vykonáva na profesionálnej báze. Naša politika, ktorá by mala prezentovať schopnosť viesť štát a garantovať dobro väčšine, sa často zamieňa za politický kabaret s nedostatkom úcty k slovenskej spoločnosti. Médiá pri každej veci, ktorá následne sociálne postihne tie najnižšie vrstvy, vyprodukujú také dramatické napätie, že ľud začína byť presvedčený, že toto koaličné skupenstvo sa nedožije budúceho rána. Okrem predsedu vlády je i pán minister Kaník umeleckým interpretom na vysvetľovanie sociálnej biedy a rastu slovenskej žobroty, osobitne na východe krajiny. Myslím, že keby mu pripravili stretnutie so žobrákmi a bezdomovcami pod ktorýmkoľvek mostom, ani tam by na jeho tvári nechýbal ten povestný ironický televízny úsmev, prezrádzajúci nadšenie nad svetlou tridsaťročnou budúcnosťou. Pán minister, vážim si to, že ste sa prihlásili k autorstvu dôchodkovej reformy. Pripúšťam, že zásluhovosť môže byť spravodlivejšia ako solidárnosť, ale nie bez morálneho a právneho rešpektovania kontinuity generácií, ktoré žijú tu a teraz. Predpokladám, že ste v tom konali vedome, a preto vaša nezodpovednosť postihnutými je o to výraznejšia. Vaša téza o nespravodlivosti predchádzajúceho dôchodkového systému je už ideologickým šlágrom. Terajších dôchodcov radostne trestáte za to, že z poctivej práce vytvorili miliardové hodnoty, z ktorých z noci na ráno vyrástla slovenská kapitálová vrstva a prilákala nám takzvaných solventných zahraničných investorov, aby sa láskou kapitálu obetovali pre slovenský ľud.

    Mám na vás veľmi prozaickú otázku. Čo bráni súčasnej vláde upraviť dôchodky tak, aby ste nad dôchodcami farizejsky nezalamovali rukami a neronili krokodílie slzy. K tomu nie sú potrebné retroaktívne zákony, ale prirodzená úcta k starobe. Z terajších dôchodcov ste nekultúrne urobili sociálne odkázaných a psychicky zlomených ľudí v rozpore s ústavou tejto republiky, morálkou spoločnosti, ale aj s vašimi predvolebnými heslami a sľubmi ako pretransformovanou demokraciou. Doliny chudoby, sociálne vysťahovalectvo, prostitúcia z bezradnosti a morálne rozvracanie spoločnosti, to nie je komunistická propaganda, pán minister, ale výsledok neschopných a hlavne nehumánnych vládnych mocí. K dôchodkovej reforme a reforiem vôbec produkujete na úkor tohto ľudu úspešnosť pravicovej politiky na prospech vzdialených budúcností na úkor terajšej strednej a staršej generácie. Váš sociálny reformný pokus na živých ľuďoch, kde-kto oceňuje v zahraničí, len nemá odvahu na takýto drastický postih z vlastného ľudu. Pán minister, táto chvála nepatrí vám, ale vystrašenosti a pokore drobného človeka. A som presvedčený, že raz i tento ľud zmúdrie. Štatistika priemernosti, analytické výroky sú milovaniahodné pre horné vrstvy. Vy nechcete vidieť, že takmer 60 % produktívnej populácie zďaleka nedosahuje priemerný plat v národnom hospodárstve a mnohí ani len minimálny a že časť mladej nezamestnanej generácie je odkázaná na podporu práve dôchodcov. Vaša sociálna politika je príčinou nielen chudoby dôchodcov, ale i slovenskej genocídy, samovrážd a zlého psychického stavu obyvateľstva. Ak by ste naozaj rešpektovali hodnoty spravodlivosti, na ktoré sa tak často odvolávate, stačí pre mňa len mala súdnosť odbornosti za to, že i vaším pričinením chudobní chudobnejú a bohatí bohatnú a tento proces po cenovej úprave v roku 2005 bude ešte bolestivejší.

    Dovoľte mi, aby som vyše nezaplatené penále posúdil z morálneho hľadiska, pretože pre demokratického ústavného činiteľa je tento princíp vyšší ako zákon. Zdôvodňovanie, že Kaník nič neporušil, len využil možnosť, ktorý mu zákon dal tak, ako aj dvadsaťtisícom iným podnikateľov, ľudsky veľmi pokrivkáva. Z tých tisícov, ktorí prinútili štát, aby ustúpil od zákonnej penalizácie a ochudobnili štátny rozpočet, je minister zrejme iba pán Kaník. Z etického, no i z politického hľadiska nie je podstatné, či to robil pred nástupom alebo po nástupe do funkcie ministra. Podstatné je, že nezaplatil, ale zaplatiť mal. Pretože tisícky našich občanov ešte dnes platia z druhej vlny kupónovej privatizácie podstatne viac, ako prijali. Vážený pán minister, pre vaše odvolanie by preto nebolo potrebné parlamentné hlasovanie, ale iba prostá sedliacka česť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tkáčová, pripraví sa pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, máme tu ďalší pokus z opozičnej strany Smer rozvracať nám vládu odvolávaním ministrov, dnes je na rane minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník, prvýkrát, možno nie posledný, vedel by o tom rozprávať druhý pán minister Mikloš, ktorý už čelil tomuto odvolávaniu viackrát. Ale vráťme sa k dôvodom, ktoré ste uviedli, predkladatelia, v návrhu na odvolanie ministra Kaníka. Nepovažujem tieto dôvody za seriózne a zdôvodním aj prečo.

    Po prvé, k odpustenému penále. Viacerí ste tu zdôvodňovali hlavne morálny rozmer tejto kauzy, tohto odpúšťania penále, tak sa skúsme pozrieť na otázky morálky z viacerých strán. Na strane jednej môžem sa ako verejný činiteľ rozhodnúť a úplne slobodne, bez tlaku vonkajších okolností, že budem mať napríklad mimomanželský pomer, budem mať milenca alebo budem tichým spoločníkom vo firme a budem propagovať, ja neviem, povedzme výstavbu bytov. Na strane druhej pozrime sa na podnikateľa, ktorý sa často rozhoduje pod tlakom vonkajších okolností, platných zákonov, podnikateľského prostredia, konkurencieschopnosti, druhotnej platobnej neschopnosti, viem, o čom hovorím, pretože ja sa nehanbím a poviem to nahlas, vyšla som z podnikateľského prostredia a 10 rokov som mala možnosť zažívať si, ako fungujú tieto vzťahy v podnikateľskom prostredí, a som vďačná dnes vláde, že to podnikateľské prostredie sa zlepšuje v prospech podnikateľa. Často ako podnikateľ stojíte pred rozhodnutím a stojíte pred morálnym rozhodnutím, čo je menšie zlo. Ja sa vás opýtam: Máte určitý balík peňazí, pretože vám nezaplatila nemocnica, nezaplatilo vám mesto. A vy sa musíte rozhodnúť, ktoré sú priority pri úhradách. Pýtam sa vás, ako by ste sa, páni poslanci, rozhodli, či vyplatiť načas mzdy svojim zamestnancom, za ktorým ja vidím aj tu rodinu a jej potreby, alebo či zaplatíte v termíne odvody. Obidve je zle, obidve je porušením zákona, ak to neskoro uhradíte. Alebo sa vás opýtam: Zaplatíte načas energiu, aby vás nevypli a neskončili ste s celou prevádzkou a so všetkými svojimi pracovnými miestami? Nie, vy tú elektrinu zaplatíte a radšej sa omeškáte v úhrade odvodov. Pretože aj tu musíme rozlišovať, či tie odvody niekto neplatí úmyselne, a takých bolo, ešte teraz sú na súdoch konkurzy, alebo ich len nezaplatíte preto, lebo ste v druhotnej platobnej neschopnosti a len sa omeškáte v zaplatení odvodov, nieže ich nezaplatíte. A preto táto spoločnosť, uvedomujúc si aj tieto rizika pri podnikaní, aj tieto morálne rozhodnutia, pri ktorých sa podnikateľ musí rozhodnúť, čo skôr, umožnila generálny pardon a takýmto podnikateľom, ktorí poplatili istinu, však zákon to definoval, a platili, boli sledovaní tí podnikatelia vo svojej platobnej disciplíne naďalej, umožnil zákon odpustiť penále bez ohľadu na to, či potom on o rok alebo o dva bol ministrom alebo či bol ja neviem, kde sa ešte dostal, do akej verejnej funkcie, a viete, aké tie penále boli donedávna? To bolo 0,2 % na deň omeškania. A tu by sme si tiež mohli povedať, či aj zo strany štátu takéto vysoké penále bolo morálne. Moralizovaním o odpustenom penále skĺzavame na úroveň, že moralizujeme o tých 20 000 podnikateľoch, ktorí dennodenne sa boria s problémami a snažia sa svojou tvrdohlavosťou udržať pracovné miesta.

    Ja by som chcela z tohto miesta každému občanovi a každej firme, ktorá v tejto republike vytvorí pracovné miesto, poďakovať, pretože to je o zodpovednosti, ktorú človek zoberie nielen za svoj osud, alebo zoberie zodpovednosť aj za osud svojho zamestnanca a za osud jeho rodiny.

    Toľko k prvému dôvodu, k druhému dôvodu, takzvanému nezvládnutiu dôchodkovej reformy. Chcela by som pánu poslancovi Ficovi a ostatným predkladateľom povedať, že poctivým spôsobom robenia politiky je to, že by tento kvázi problém vyriešili tak, že prídu so svojím návrhom reformy, ak nejaký majú, predložia ho plénu Národnej rady a budú sa snažiť získať preň väčšinovú podporu. Keď pozerám na to, čo pán minister Kaník zdedil v rezorte, myslím si, že tu sa zhodneme, koalícia aj opozícia, že zmeny v sociálnom systéme, zmeny v dôchodkovom systéme boli nutné, a bolo to aj o osobnej odvahe a aj o presvedčení, že tieto bolestivé reformy prinesú pre občanov dobudúcna zlepšenie životnej úrovne, a myslím si, že sa dokážeme zhodnúť aj na tom, že sociálny systém bol zneužívaný a bol predimenzovaný, možno s pánom poslancom Blajskom polemizovať, kto zneužíval sociálny systém, on tvrdí, že to boli úradníci, ja netvrdím nič, pretože v tejto chvíli si myslím, že nie je podstatné, kto ho zneužíval, ale že bol nadstavený tak, že sa zneužívať dal. Iste, môžeme hovoriť aj o tom, čo všetko sa dalo urobiť lepšie, ale prepáčte, to je špiritizovanie už po vybojovanej bitke. Nabrať odvahu na zmenu systému musela táto vláda a v sociálnej oblasti v mene vlády pán minister Kaník.

    Ešte dve poznámky k dôchodkovej reforme, odzneli tu argumenty o garancii výnosov a informačnej kampani, zo zákona garantuje štát 100 % všetkých vkladov, ktoré občania vložia do dôchodkových sporiteľní, negarantovanie výnosov alebo výnosových úrokov je bežné v celom svete, ani komerčné banky vám nedokážu zagarantovať viac ako trojročné obdobie pre výnosové úroky. Všetci vieme, že výnosnosť druhého piliera je projektovaná pri sporení viac ako 10 rokov, a čo sa týka informačnej kampane, podľa môjho názoru a myslím si, že podľa názoru viacerých kolegov je informácia o reformách, informačná kampaň o reformách veľmi a životne dôležitá, totižto vláda a minister sú povinní informovať občanov o novinkách, o tom, čo sa pre nich pripravilo, a myslím si, že keby vláda a minister túto svoju povinnosť zanedbali, pán Fico by bol prvý, ktorý by na tlačovej konferencii kričal, že vláda nachystala podvod, pretože o tomto, o svojich zámeroch nechce informovať. Pán minister informuje cez edukačnú kampaň ministerstva práce a dá sa povedať, že táto informačná kampaň prináša aj určité výsledky, podľa posledných prieskumov verejnej mienky sa dokáže stotožniť alebo s potrebou reformy sociálnej oblasti takmer 60 % občanov. Preto si myslím a myslí si to aj poslanecký klub SDKÚ, že dôvody na odvolanie ministra nie sú a nemal by byť odvolaný. Už aj preto, aby osobné obete občanov, ktoré už museli priniesť pri začatí týchto reforiem, neboli zbytočné. Tieto reformy je potrebné dolaďovať, je potrebné v nich pokračovať a zvyšovať hlavne adresnosť všetkých opatrení a podpôr. A to je úloha pre ministra práce Ľudovíta Kaníka. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej s faktickými poznámkami dvaja, traja, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými, pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Môžem povedať na obhajobu pani poslankyne, že aspoň v tom prvom bode ju považujem za naozaj, naozaj veľmi slabú najmä z toho dôvodu, že keď obhajujete snahu o prežitie podniku, nejakého podnikateľského subjektu, za to, že neplatí, to áno, to dá sa do istej miery akceptovať, ale na druhej strane sa pýtam, čo tých 6 000 korún, či naozaj tak fakt zachraňuje podnik, že je potrebné ich odpustiť už počas výkonu funkcie a či tieto prostriedky naozaj stoja životne na strane záchrany firmy, alebo je to skôr isté zneužitie právomoci a využitie svojich kompetencií, ktoré príslušný minister má. Ďakujem.

  • Ja si však, ak dovolíte, vážené kolegyne a kolegovia, hlavne pani kolegyňa, myslím, že pani kolegyňa postavila pred nás veľmi vážne a relevantné otázky, hlavne keď hovorila v tej časti, „čo by ste si vybrali“. Domnievam sa, pani kolegyňa, že ste pánu ministrovi veľmi neposlúžili, pretože tieto otázky si musíme klásť v každom jednotlivom prípade vzhľadom na tento prípad. Ja nie som zvedavý a nikdy som nehľadal na internete ani nikde majetkové pomery jednotlivých členov vlády, ústavných činiteľov a ďalších funkcionárov. Vo všeobecnosti však viem, že pán minister podnikal v oblasti hotelierstva. Pochybujem, že by mu bola niečo dlžná nemocnica za to, že tam ubytúval pacientov z tejto nemocnice, pochybujem, že by mu niečo bolo dlžné mesto za to, že tam ubytúval bezdomovcov. Viete, trošku myslím, že v tomto prípade ste polievku, ktorá bola veľmi správne uvarená, nakoniec presolili. Mňa však najviac zo všetkého zaráža niečo iné, že je jasné z celého toho vývoja, aj s prihliadnutím na okolnosti, ktoré ste vy uvádzali, že manažérsku funkciu pri riadení tejto firmy pán Kaník nezvládol, a takému človeku bola zverená manažérska funkcia na reformu dôchodkového systému na Slovensku.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja v žiadnom prípade nechcem zľahčovať vážnosť tejto situácie, ale, pani kolegyňa, naozaj ste pánovi ministrovi aj napriek vašej veľkej snahe pomôcť nepomohli. Vy ste sa dokonca zamýšľali nad tým, že pokiaľ by si mal vybrať medzi mimomanželským vzťahom a nezaplatením odvodov, takže asi bolo lepšie, že nezaplatí odvody, lebo mal istú perspektívu, že sa možno stane ministrom a že tie odvody, pardon, to penále mu potom bude odpustené, ale dámy a páni, ten...

  • So smiechom.

  • Pán poslanec Vavrík, nerozoberajte nám Národnú radu!

  • Ten problém naozaj spočíva jednoducho v tom, do akej miery sa aj ústavný činiteľ dokáže vysporiadať so svojou minulosťou: Ja by som dokonca bol schopný akceptovať, pokiaľ by sa pán minister tu bol postavil a povedal, áno, mal som tam neporiadok, stalo sa to nedopatrením, zabudli sme tie odvody zaplatiť, dal som si všetky veci do poriadku. Nie, on s veľkou dávkou arogancie dnes tvrdí, že nevie, koľko zarába, a vtedy nemal 6 000 korún na odvody, aby ich zaplatil. Tak to sú absurdné postoje a toto nám veľmi prekáža na ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny.

  • Pani poslankyňa Tkáčová, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom, že reagovali na moje vystúpenie, ale obávam sa, hlavne pán poslanec Maxon, že ste ma vôbec nepočúvali a nepochopili, čo hovorím, ale ja to rešpektujem, pretože vy ste doma v rezorte pôdohospodárstva a tam sa vieme skôr dohovoriť. Chcela by som povedať aj k tomu, že pán minister nezvládol manažérsku funkciu. No ak ten podnik dodnes funguje a tie pracovné miesta udržal, tak splnil účel a svoju manažérsku funkciu zvládol, pretože keď ste ma počúvali, pýtala som sa, koľkí z nás tu vytvorili pracovné miesto a koľkí z nás vieme o tej zodpovednosti, čo to je starať sa o svojich zamestnancov. A potom by sme troška vážili slová, keď by sme takto kriticky hovorili. A tretiu poznámku, ktorú chcem povedať, ja som hovorila všeobecne o podnikaní, nehovorila som konkrétne o pánu ministrovi. Ale to by sme sa museli ozaj lepšie počúvať a nevyberať si iba nejaké fakty, ktoré sa nám hodia práve do tej polievočky, ktorú tu vy ste navarili, nie my. A vy ste ju presolili, nie my. Ďakujem za slovo.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horváth, pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, dovoľte aj mne krátko zareagovať na dôvody, ktorými strana Smer argumentuje pri odvolávaní ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Opozícia má právo, ale aj povinnosť kritickým spôsobom preukazovať a poukazovať na chyby a nedostatky vládnych zákonov a ich návrhov a zároveň má právo participovať na ich skvalitňovaní. To je prirodzené a povedal by som, že aj žiadúce. Keby to však fungovalo aj v prípade strany Smer, tak sa dnes venujeme naozaj vecným a z hľadiska občanov dôležitým a prospešným veciam. Toto je však, žiaľ, prípad, keď vecnú kritiku nahradila osobná nevyberaná averzia predsedu najsilnejšej opozičnej strany na adresu ministra, ktorý má za sebou reálne výsledky v podobe historického poklesu nezamestnanosti, komplexnej reformy sociálneho zabezpečenia a jedinečnej dôchodkovej reformy. Žiaľ, tu nevidím pána Fica, aj pán Madej mi ušiel, nevidím ho tiež v rokovacej miestnosti, lebo by som sa ich spýtal ako právnikov, či je porušenie zákona to, keď sa občan tejto krajiny správa v jeho medziach. Bolo v prípade ministra Kaníka porušením to, keď využil možnosť generálneho pardonu na odpustenie penále? A ak hovoríte o morálnej diskvalifikácii ministra, prečo strana Smer nezahlasovala za návrh ministra práce, za zrušenie generálneho pardonu? Dúfam, že to nebolo kvôli ich podnikateľskému presvedčeniu. Či áno? Ďalej by som sa veľmi rád spýtal predkladateľov, či sú naozaj oni morálni a či sa v klube Smer predložením takéhoto návrhu na odvolanie ministra Kaníka, či ste sa medzi sebou spýtali, že však keď niečo predkladáme, či sme my morálni a či náhodou z našich radov niekto nemá ešte aj dnes podlžnosti voči Sociálnej poisťovni, nakoľko mám informácie, že medzi vami takí ľudia sedia. Pochybné dôvody odvolania sa mi javia aj v prípade nezvládnutia dôchodkovej reformy. Dôchodková reforma bude v skutočnosti spustená až za niekoľko dní spustením druhého piliera, no už dnes máme medzi sebou niekoľko futurológov, ktorí tvrdia, že reforma nie je zvládnutá. Myslím, že ste stúpili poriadne vedľa aj v prípade tvrdení, že minister sa aktívne podieľa na kampani súkromných dôchodkových spoločností.

    Celá sociálna reforma, rovnako aj reforma dôchodkového zabezpečenia má v prieskume verejnej mienky väčšinovú podporu v radoch našich obyvateľov. Nielen renomované medzinárodné inštitúcie a akceptované autority hodnotia naše reformy kladne, ale predovšetkým naši občania, ktorých dôvera k našej reforme rastie, aj keď treba otvorene priznať, reformy nie sú bezbolestné. To znamená, že stratégia strašenia ľudí prostredníctvom realizovania vládnych reforiem sa stáva každým dňom neúspešnejšou a strach z neistého volebného výsledku a povolebnej spolupráce v roku 2006 čoraz väčší. Chápem vašu stratégiu, aj stratégiu vašej strany Smer, no mňa a myslím, že každého logicky a triezvo uvažujúceho poslanca by vaše argumenty nemali presvedčiť. Mňa rozhodne, ani klub SDKÚ vaše argumenty nepresvedčili, čiže budem hlasovať za neodvolanie pána ministra Kaníka. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angyalová, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení ministri, kolegyne a kolegovia, keďže jedným z dôvodov, pre ktoré sme navrhli odvolanie pána ministra, sú výhrady k realizácii dôchodkovej reformy, dovoľte mi, aby som sa venovala najmä týmto výhradám. Súčasne chcem využiť parlamentnú pôdu ako jednu z mála možností dnes hovoriť aj o tom, aké sú riziká rozhodovania pre druhý pilier a obrátiť sa možno aj na všetkých občanov, ktorí pravdepodobne v neskorých večerných hodinách sledujú tento prenos, aby sme im umožnili počuť možno aj negatíva toho, prečo a ako by mali uvažovať o vstupe alebo nevstupe do druhého piliera. Takže dovoľte mi veľmi jednoducho zhŕňať tieto výhrady.

    Po prvé sa chcem dotknúť ešte prvého piliera. Tí z vás, ktorí dnes majú nízke príjmy, ktorí už nie sú najmladší a ktorí nemajú výhľad do budúcnosti, aby mali vyšší príjem, títo občania, chcem vám povedať, že pravdepodobne po reforme, ktorá bola v prvom pilieri urobená, vám bude vymeraný dôchodok pod výškou životného minima, čo v praxi bude znamenať, že raz dôjdete do dôchodkového veku, bude vám vymeraný nižší dôchodok ako životné minimum a budete musieť ísť na sociálny úrad žiadať o sociálne dávky. Myslím si, že to je veľmi nedôstojné a že jedno zo spoločného riešenia, ktoré sme aj my tu predložili, je takzvaný minimálny dôchodok, ktorý, žiaľ, v tomto pléne nebol prijatý.

    Navyše, ak raz vám takýto nízky dôchodok bude vymeraný, pravdepodobne nebudete mať šancu vymaniť sa z tejto pasce chudoby, pretože iba valorizáciou zo zákona sa tento dôchodok bude zvyšovať, ale rovnako sa budú zvyšovať všetky ostatné. Takže pomer vášho nízkeho vymeraného dôchodku ku všetkým dôchodkom sa nijakým spôsobom nebude meniť. Pravdepodobne na dlhé roky budú títo ľudia, vážení kolegovia, nútení chodiť na úrad žiadať sociálne dávky, pretože budú v hmotnej núdzi. Absolútne to nepovažujem za systémové a hlavne aj z ekonomického hľadiska to znamená, že tie peniaze, ktoré budú vydávané v sociálnom systéme, by mali byť vydávané v dôchodkovom systéme, čiže je to isté skryté odklonenie nákladov na dôchodky do sociálneho systému.

    Ale poďme k druhému pilieru, lebo ten sme uviedli ako jeden z dôvodov na odvolanie pána ministra. Druhý pilier je povinný pre všetkých, ktorí ešte neboli nikdy dôchodkovo poistení v praxi, hlavne tí, ktorí zatiaľ nepracovali. To už tu bolo veľakrát spomenuté, ale možno by bolo slušné ľuďom hovoriť aj o tom, že ak raz vstúpia do druhého piliera, už nemôžu vystúpiť. Isteže by bolo veľmi dobré, keby to takisto bolo nahlas a zreteľne povedané, preto ak sa budú rozhodovať, ak sa vy budete rozhodovať o vstupe do druhého piliera, tak uvažujte aj s tým, že ak raz vstúpite, už sa vystúpiť nedá. Štát v novom systéme negarantuje žiadne výnosy, takisto argument, ktorý na tomto mieste už bol povedaný, nuž chcem, na obranu toho, prečo by bolo zaujímavé garantovať nejaké výnosy, povedať, že aj komerčné životné poistenie, ak uzavriete zmluvu o životnej komerčnej poistke, tak tá spoločnosť sa zaviaže minimálne zhodnocovať vaše vklady takzvanou technickou mierou zhodnotenia, čo v praxi znamená také zhodnotenie, aby ste nestratili aspoň istinu. Ak je dôvera ľudí, ktorí túto reformu presadzujú, v systém taká veľká, takúto technickú mieru zhodnotenia vôbec nie je problém garantovať. Navyše ak je to kryté tým, že na trh vstupujú renomované spoločnosti. Štát ručí za znehodnotenie iba v prípade trestného činu. Chcem povedať, že trestný čin v prípade déesesky bude treba dokázať a ja nie som právnička, ale viem, že to nie je jednoduché. A v prípade, že déeseska bude mať dostatočný potenciál právnikov, aby dokázala, že nedefraudovala, ale jednoducho, okolnosti ju prinútili k tomu, že sa znehodnotil majetok v jej správe, nuž tak teda žiadne peniaze zo strany štátu nebudú.

    Asi je dosť slušné povedať občanom aj to, že ich peniaze neostanú na Slovensku, pretože nemáme rozvinutý kapitálový trh, a tak je veľmi isté, že väčšina peňazí bude vyňatých do zahraničných ekonomík. Čo to však znamená v praxi? V praxi to znamená, že peniaze neostanú na Slovensku, nebudú generovať nové pracovné miesta, nebudú generovať novú výrobu a tým pádom nebudú generovať lepšiu životnú úroveň pre obyvateľov Slovenska. Myslím, že sa treba pripraviť na oveľa masívnejšiu kampaň déesesiek, ako ju vidíme dnes. Teraz som si čítala jeden článok, vyjadrenia konkrétnych predstaviteľov déesesiek o tom, že ich očakávania boli o čosi vyššie, že na začiatku vstúpi väčší počet klientov do tohto systému. Chcem vám povedať, že som o tom presvedčená, že tá kampaň bude ešte masívnejšia. A že ja chcem naopak ľuďom povedať to, že majú čas sa rozhodnúť. Týmto ľuďom v déeseskách záleží na vašich peniazoch a takisto im záleží na tom, aby to urobili čo najskôr, pretože do roka a pol musia mať 50 000 klientov, inak nebudú môcť podnikať.

  • Pán poslanec Malchárek! Nehnevajte sa, takto sa nedá rokovať. Všetko počujem, každé slovo, čo tam vy hovoríte tak nahlas. Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • To znamená, že déeseskám záleží na tom, aby ste vstúpili čo najskôr. Z vášho pohľadu ako pohľadu klienta je to inak. Vy potrebujete čas rozhodovať sa, počuť všetky informácie a naozaj sa dobre rozhodnúť po tom, čo budete počúvať, tak pozitíva ako aj negatíva. Preto si myslím, že každý normálne rozmýšľajúci občan by chcel počuť aj riziká tohto systému, aby sa naozaj objektívne mohol rozhodnúť. A preto si myslím, že kampaň ministerstva nie je až taká objektívna. Pretože ak sa na ňu dívam - a ja ju naozaj pozorne sledujem -, tak takisto zdôrazňuje pozitíva. Myslím si, že ak by sme chceli vyvážiť tú silnú pozitívnu kampaň déesesiek, tak by určite v istom období mohlo prevládať v kampani ministerstva zvýrazňovanie rizík, nie preto, že chceme ich zneistiť, ale preto, že chce, aby sa naozaj objektívne rozhodli.

    Myslím, že je slušné občanom povedať aj to, že ešte mesiac pred skutočným, ostrým spustením reformy sa menia zákony. Napríklad posledná zmena tu bola týždeň a pol pred týmto dňom. Bolo to na decembrovej schôdzi Národnej rady, keď sa ešte menil druhý pilier. To znamená, že legislatívne prostredie nie je stabilné.

    Možno by bolo dosť zaujímavé ľuďom povedať aj to, že déesesky budú o niekoľko rokov mať vplyv na miliardy korún, ktoré v dôchodkovom systéme budú. Je pravda, že ich nebudú fyzicky vlastniť, ale budú ich správcami a je možné, že o 20, o 30 rokov budú mať vplyv na polovicu dôchodkov v tejto krajine. Dnes je na trhu podľa našich informácií 8 spoločností, ktoré dostali licencie. Pravdepodobne sa trh ešte vyčistí, sú také očakávania, takže ich bude možno 6. Nechcem tým nič naznačiť, ale myslím, že je slušné to povedať, na polovicu dôchodkov, približnú polovicu dôchodkov v tejto krajine bude mať vplyv 6 hráčov. To znamená, že môžu - že môžu, nehovorím, že budú -, hovorím, že môžu mať reálny vplyv na ekonomiku a na politiku. Myslím, že je veľmi dobré povedať občanom aj to, že sprostredkovatelia, ktorí ich budú kontaktovať, sú síce tvrdo, ale pomerne krátko školení. Sú to ľudia, ktorí majú málo skúseností. Väčšina z nich, som si istá, sú ľudia, ktorí doteraz v obdobných systémoch nepracovali. A ich záujmom bude rovnako, aby ste do systému vstúpili, a nie aby ste doňho nevstúpili. Preto, nemôžu síce zavádzať, lebo zákon je veľmi presný v tom, čo nemôžu hovoriť, ale verte mi, že sa budú celou svojou energiou snažiť o to, aby ste vstúpili, a ak chcete dostať objektívne informácie, asi by sprostredkovatelia nemali byť jediní, od ktorých tieto informácie o druhom pilieri dostanete. Chcem povedať, že ak máte nízky príjem, nie ste najmladší a nemáte ani vyhliadky na zvýšenie platu, tak by ste mali uvažovať ešte opatrnejšie, pretože dlhodobé sporenie nízkych súm nezabezpečí dôchodok na dostatočnej úrovni. A tak sa vám môže stať, že budete, povedzme 15 rokov v druhom pilieri, ale keďže vybraný dôchodok bude nízky, nesplníte podmienky na to, aby ste boli v druhom pilieri, systém vás automaticky vráti do prvého piliera, čo znamená, že budete nejakých X počet rokov niesť riziko, ale bez adekvátneho výnosu, pretože sa vráti do Sociálnej poisťovne. Vedzte, že si nemôžete vybrať vek odchodu do dôchodku, aj keď počas toho, ako prebieha kampaň, ministerstvo na niekoľkých stránkach, ja tieto reklamy mám, hovorí o tom, že je možné vybrať si čas odchodu do dôchodku, nie je to pravda. Na to, aby ste mohli čerpať dôchodok z druhého piliera, musíte mať nárok a jednoducho musíte v rovnakom čase čerpať dôchodok aj z prvého piliera, čo v praxi znamená, keďže z prvého piliera môžete čerpať dôchodok iba vtedy, ak dovŕšite dôchodkový vek. Ak ho nedovŕšite, tak sa vám za každý mesiac odčítava pol percenta z toho dôchodku, ktorý by ste dosiahli, keby ste išli priamo v dôchodkovom veku, tak v skutočnosti ten interval, kedy môžete ísť do dôchodku, sa hýbe niekde medzi 61 a 62 rokov. Nie menej, nie je pravda, že si môžete slobodne vybrať ktorýkoľvek čas na vek odchodu do dôchodku.

    No a na záver, nie je pravda ani to, že môžete bez akýchkoľvek zábran, bez akýchkoľvek obmedzení dediť. Je pravda, že dnes, ak bude systém spustený, je to tak, že k tým odvodom, ktoré odvádzate, vzniká vzťah, akýsi vlastnícky, súkromný vzťah, ale v prípade, že čo len koruna zo životnej poisťovne dôchodku bude vyplatená sporiteľovi a potom zomrie, jeho rodina nezdedí ani korunu. Všetky peniaze ostanú v životnej poisťovni. Ja si myslím, že je naozaj slušné, aby o týchto základných veciach sme hovorili objektívne, lebo toto sú veci, ktoré takisto patria do balíka vecí, na základe ktorých sa rozhodovať, či ísť, alebo nejsť do druhého piliera. A to, čo naozaj vyčítam kampani ministerstva, je to, že tieto veci vôbec, ale vôbec nepovažujem za dostatočne zvýrazňované v jej kampani. Že to nie je zvýrazňované v kampani déesesiek, no budiž, naozaj naháňajú svojich klientov, ale nevidím objektivitu v kampani ministerstva.

    Často sa nám vyčíta, že iba populisticky kritizujeme a že nemáme alternatívy, no však, dovoľte mi povedať pár bodov, ako by sme my tieto problémy riešili. Po prvé si myslím, že bude treba zmeniť prvý pilier, ktorého nastavenie je také, že ohrozuje celú reformu ako takú. A myslím, že pán minister dobre vie, o čom hovorím, pretože v alternatíve B dôvodovej správy k druhému pilieru veľmi presne uvádza, že si je vedomý toho, že bude treba opäť meniť parametre prvého piliera vo výpočte dôchodku a vo veku odchodu do dôchodku. Sám s tým počíta, ale dnes nenašiel vôľu to povedať nahlas a naozaj to aj urobiť. Nuž tak teda prvý pilier je nastavený tak, že finančne naozaj ohrozuje aj ten druhý. Myslím, že by bolo dobré predĺžiť prechodné obdobie, a to sa týka napríklad aj veci, ktorú som spomínala vo faktickej poznámke. Veď predsa nie je možné, aby jeden deň existoval nárok na výsluhový dôchodok a teraz sa hovorí len o jednom type, ale takých skupín je viac. A na druhý deň jednoducho tento nárok bol zrušený a jediné prechodné obdobie, ktoré existuje, je, že tí dôchodcovia, čo už dostávali výsluhové dôchodky, no tak tí sa prekvalifikovali na invalidné, všetci ostatní robte čo chcete, veď predsa sa môžete umiestniť na trhu práce. Viete dobre, aké ťažké je dnes sa umiestniť na trhu práce ľuďom, ktorí majú normálnu kvalifikáciu, vysokú školu a žijú v nejakom zložitom regióne.

  • So smiechom.

  • Ja si naozaj neviem predstaviť, ako to spravia tanečníci po 25 rokoch s rôznymi artrózami a inými problémami, ktoré majú. Som naozaj zvedavá, ako pán minister odpovie na to, prečo záväzok v súvislosti s výsluhovými dôchodkami v zákone o sociálnom poistení nesplnil.

    Tretia vec, ktorú si myslím, že je dôležité urobiť, je zaviesť minimálny dôchodok. Minimálny dôchodok robí presne tie dve veci, ktoré som spomínala. Jednak garantuje takú výšku, minimálnu výšku životnej úrovne, že všetci dôchodcovia dostanú takú mieru, aby nespadli pod hranicu, v ktorej sa naozaj nedá žiť, veď ten inštitút životného minima hovorí práve o tom, že to je minimum, z ktorého sa dá existovať. Ak je možné vymerať nižšie dôchodky, ako životné minimum, tak potom sa pýtam, načo vôbec ten inštitút životného minima existuje! Ako je možné, že je možné vymerať dávku, sociálnu, ktorá je nižšia ako životné minimum, to znamená, že tí ľudia nepotrebujú to životné minimum? Alebo že životné minimum je koncipované zle? Ja tomu naozaj nerozumiem.

    Myslím, že by sme podporili tretí pilier vo väčšej miere, čo sa týka daňových úľav. Rovnako si myslím, že stojí za uváženie zvážiť garanciu aspoň tej takzvanej technickej miery zhodnotenia, čo sa týka výnosov v druhom pilieri.

    No a napokon, pretože pán minister tu veľmi rád zdôrazňuje, že my chceme torpédovať druhý pilier, že chceme torpédovať reformu, ja vám chcem povedať, že to nie je tak, ale my by sme jednoducho túto reformu robili inak. Nastavili by sme parametre inak, tak, aby neboli odčerpané zdroje z ekonomiky, tak, aby bolo možné bezpečne vyskúšať tento systém, či bude fungovať, ale najmä tak, aby v praxi sa sľubovali iba reálne veci. Reálne výnosy, reálne dedenie, reálna možnosť vybrať si čas veku odchodu do dôchodku, no a najmä reálnu istotu, že tie dôchodky, ktoré ľudia očakávajú, ktoré sú im sľubované, aj naozaj môžu splniť.

    Takže, pán minister, ja očakávam vaše odpovede na tieto výhrady a naozaj by som rada počula vašu odpoveď aj v súvislosti s výsluhovými dôchodkami. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami jedine pán poslanec Janiš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia zo Smeru, ja si myslím, že téma odvolania ministra, ktorá na úvod mala dva také slabučké a chabé dôvody prečo, že táto téma nie je tá hlavná téma. Vaším cieľom, tejto mimoriadnej schôdze Národnej rady je nie ani tak odvolanie ministra, ako je len kritizovať a kritizovať pred médiami vládnu koalíciu. Preto, lebo svoju politickú agendu ste založili na kritike a výlučne len na kritike a na základe tohto chcete získavať svojich voličov. Ale naša agenda je založená na práci a niekedy aj riskantnej práci, ale odvážnej práci, preto, lebo nám na rozdiel od vás ide o dôstojnú starobu budúcej generácie a v tom je hlavný rozdiel medzi našou modrou a vašou červenou cestou. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Pán kolega, ja sa neznížim k tomu, by som sa, samu seba začala obhajovať a ak chcete o tom naozaj počuť, ako pracujem konkrétne ja, tak sa choďte spýtať na to sociálneho výboru a možno si pozriete, či náhodou nebol tu schválený nejaký zákon, ktorý nesie moje meno, ale chcem vám povedať, že možno ste ma dobre nepočúvali, lebo keď som hovorila najprv dôvody kritiky, tak potom som hovorila aj o tom, ako by sme to riešili. A hlavne ak tu predkladáme návrhy, ak hovoríme o tom, ako to chceme riešiť, a napokon nenájdeme dostatočnú podporu, nuž tak potom je pravda, vy sa môžete hrdiť tým, že máte výsledky, pretože za vami stojí množstvo hláv celej koalície, ale veď to je predsa princíp demokracie, máme tu opozíciu a koalíciu a je zjavné, že niektoré návrhy neprechádzajú len preto, že sú opozičné, ale prosím vás, neznižujte sa k tomu, že budete hovoriť, že nepracujeme, myslím, že to nie je pravda.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pán poslanec Soboňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia. Nedá mi inak začať ako malou replikou na faktické vystúpenie pána poslanca, ktorý teraz ma vôbec nepočúva, že hlavný dôvod opozície je kritika a kritika. Pán poslanec, nie je to pravda. Ja vás pozývam, poďte so mnou na jedno stretnutie, ktoré budem organizovať s občanmi, tam uvidíte oveľa tvrdšiu kritiku ministra Kaníka, ako tu predviedla opozícia, tam uvidíte, aké budú názory, tam uvidíte, že to, čo nám tlmočia občania a aj moji voliči, ja len v jemnej a zníženej miere prenášam do tohto parlamentu. Čiže ak kritika, prosím, beriem, ale tá moja kritika je rezonanciou tvrdej kritiky občanov, s ktorou sa stretávam v bežnej praxi. Toľko k vašej faktickej pripomienke.

    Vo svojom vystúpení nebudem opakovať to, čo bolo povedané, ale osobne si myslím, že veľmi veľa bolo pravdy, snáď viac, ako by sme si my, čo tu sedíme, želali. Mne veľmi prekáža nesociálne cítenie, absolútna „otrlosť“, prepáčte, pán minister, ale vaša „otrlosť“ k sociálnym problémom občanov, a to práve u ministra, ktorý má v rezorte tieto otázky - prácu, rodinu a sociálne veci. Ja rovnako ako ostatní poslanci, tí dozaista tiež dostávajú zúfalé listy občanov. Pán minister, ja už som minule chcela, že vám ich pozbieram a osobne zanesiem, pretože pokiaľ by som vám ich postúpila, asi tak dopadnú ako listy, ktoré vy dostávate na ministerstvo, pretože občania, pokiaľ mne a mojim kolegom píšu, tak vždy dajú poznámku, prevažne dajú poznámku, že sme sa obrátili na toho ministra, na predsedu vlády, na predsedu parlamentu a medzi iným citujú aj vás. Čiže vy veľmi dobre viete, aká je sociálna situácia, aké sú problémy v spoločnosti, len nechcete o tom vedieť. Pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom vystúpení ešte doobeda - práve odchádza, ale to nič -, všetci sme počuli, že hovoril o dobrom náraste priemerných zárobkov, o ďalších ukazovateľoch v ekonomike a podobne. Ja sa s ním nejdem sporiť, prosím. Povedal: Máme kolegov v klube, ekonómov, ktorí vedia povedať aj repliku na to, ja k tomuto nebudem nič uvádzať. Ale mám jednu otázku: Ak máme takéto dobré výsledky, prečo to pociťuje len tá najbohatšia vrstva nášho obyvateľstva, poprípade len určité skupiny obyvateľstva? Prečo sa pozitíva týchto dobrých neprejavia aj u tých občanov, ktorí sú na tom najhoršie?

    Ďalší problém, o ktorom by som chcela povedať. Pán podpredseda vlády ako pozitívum pána ministra uviedol mierne zníženie nezamestnanosti. Ja sa pýtam, ako to, že iné subjekty majú iné číselné štatistiky, ako to, že zahraničie má tiež iné výsledky o znížení nezamestnanosti u nás, a potom sa pýtam: Nie je tá nezamestnanosť spôsobená aj tým, že veľký počet mladých ľudí je v zahraničí? Veď keby zostali doma, pán minister, väčšina z nich by bola na úrade práce. A nehovorím už o vašich administratívnych a zákonných opatreniach na evidenciu nezamestnaných a ďalšie ustanovenia týkajúce sa vysokoškolákov, matiek, žien na materskej dovolenke a podobne, ktoré vlastne určitým administratívnym spôsobom vysúvajú zo skupiny nezamestnaných tieto subjekty. Ja som v tomto parlamente pri zostavovaní programu 33. schôdze navrhla a, žiaľ, páni poslanci vládnej koalície zamietli tento námet, aby vláda predložila prehľad, koľko nových miest sa vytvorilo v našom národnom hospodárstve a koľko miest bolo hlásených ako miest, ktoré zanikajú a pracovníci prechádzajú do skupiny nezamestnaných. Samozrejme, to by boli prevažne tí, kde idú akosi väčšie počty, nie tí individuálne. Mám pocit, že by to nedopadlo dobre, a preto som pochopila, prečo poslanci vládnej koalície nechcú mať túto informáciu.

    Pán minister, ja by som ešte jednu pripomienku k nezamestnaným. Pokiaľ sledujem vaše vystúpenie, vy o nezamestnaných hovoríte asi takým spôsobom, akoby všetci boli skupina kriminálnikov. Uznávam, je skupina, ktorá nechce pracovať, ale na to treba vytvoriť metodiku, podľa ktorej oddelím tých, ktorí sa notoricky vyhýbajú práci, od tých, ktorí nemôžu získať prácu primeranú ich kvalifikácii. A k tým sa tak nemôžem správať, o tých sa tak nemôžem, pán minister, vyjadrovať. Pretože podľa ústavy jedno zo základných ústavných práv je právo na prácu. A vy si toto právo občanov nectíte, ak sa k nim takto správate? Veď predsa podpora v nezamestnanosti nie je veľkodušnosť štátu, je to vlastne náhrada štátu, že v spoločnosti sa nevedia vytvoriť pracovné miesta pre tých, ktorí pracovať chcú. A v tomto je filozofický problém posunu vášho správania. Pretože vy ste sa nesnažili predovšetkým v tejto skupine oddeliť tie dve rôzne skupiny a podľa toho aj k nim pristupovať.

    K vašim postojom k náhradnému výživnému som sa vyjadrila vo faktickej poznámke, preto nebudem to rozvádzať, ale skutočne tam ste prejavili veľkú dávku necitlivosti. Poviem vám len jeden príklad, ktorý bol inšpiráciou, prečo sme s pani poslankyňou Muškovou vôbec tento zákon urobili. Bolo to na strednom Slovensku, mala som diskusiu s učiteľkami a chceli so mnou niečo prerokovať. Chcela som predbehnúť a skrátiť čas diskusie a povedala som: „Ja viem, je to o vašich platoch, viem...“ A už som teda akosi to chcela preklenúť a ony mi povedali: „Nie je to o našich platoch, je to o našich deťoch, my tu máme veľmi smutné prípady. Napríklad matka s dvomi malými deťmi, ktoré chodia do školy, a tretie je v kočíku, ostala bez manžela, pretože odišiel niekam, nevie sa kam, a poukázala nám výpočet a neostalo jej po zaplatení nájomného, plynu, elektriky a kúpenia mlieka, chleba a masla na každý deň, aby dvom deťom zaplatila každý deň stravné lístky. Tak my sa tu na to skladáme.“ Pán minister, takáto je situácia a aj tieto problémy by vás mali trápiť. Tieto problémy by ste mali riešiť.

  • Ďalej by som, pretože tu bolo povedané, že nás trápia len vaše odvody a podobne, pani poslankyňa Takáčová tu povedala, Tkáčová, prepáčte, ako sa zachraňujú platy, aby rodiny nehladovali, tým, že sa nezaplatí do fondu, no hneď som si to premyslela, ako to bude s tými šiestimi tisícmi. Toto ma netrápi. Mňa trápi napríklad tvrdé znižovanie vyplácania invalidných dôchodkov a ťahanie týchto invalidov aj tam, kde to bolo jasné, na opätovné preskúmavanie a podobne. A že sa celá vec diala proste akosi v klíme, čím viac ich vyradiť, len aby sa ušetrili peniaze. Dajú sa ušetriť aj inde, napríklad 7 miliárd kurzová doložka a podobne, keď to človek porovná s týmito postupmi, je mu až do plaču a to vôbec, ale vôbec nezveličujem.

    Posledná otázka, ku ktorej sa chcem vyjadriť, pretože to bolo na poslednom rokovaní, teda pred niekoľkými dňami v tomto parlamente, to sú vdovcovské dôchodky. Pán minister, jednoznačne je tu diskriminácia, ďalej je diskriminácia medzi dôchodcami, ktorí išli do dôchodku v roku 2003 a 2004, bude to neprimeraný nárast, máte všetci, páni poslanci, lebo ja som dostala taký list, ktorý uvádza konkrétny prípad, našla som na lavici, aj vy ste našli, že takéto prípady sú, sú neodôvodnené, nelogické, pán minister, a je to preto, že robíte legislatívu bez domyslenia do praxe, čo sa v normálnom štáte nemôže robiť, naviac aj iné zákony boli také a bolo veľmi smutné, keď som za klub Hnutia za demokratické Slovensko dva a pol roka žiadala, aby tento parlament žiadal od vlády správu o dopadoch takzvaných ozdravovacích ekonomických balíčkov na najslabšiu sociálnu vrstvu, to jest mladé rodiny a dôchodcov, a tento parlament pod vašou taktovkou, myslím koaliční poslanci, vždy hlasovali proti. Až v novembri alebo kedy to bolo, sa to podarilo, minulý rok, a správu, ktorú ste dali, vám vlastní poslanci, vlastní poslanci oponovali a žiadali, myslím vlastní koaliční, na vrátenie. Pretože mala takú nízku kvalitu a dnes počúvam, ako úžasne pracujete a aké veľmi dobré legislatívne a iné materiály postupujete do parlamentu.

    Čiže ja sa nestotožňujem s názorom koaličných poslancov, som hlboko presvedčená, že nielen pre spoločnosť by ste dobre spravili, ale hlavne pre veľký počet občanov, keby ste abdikovali. Potvrdili by ste, že skutočne na Slovensku nastáva nová politická kultúra. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážená pani kolegyňa, asi sme sa trošku neporozumeli, ja si vás vážim ako skúsenú vládnu a parlamentnú političku, dlhoročnú, a vážim si to, že ste na mňa reagovali. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa sa dotkla okrajovo problematiky odpustených penále vo výške 6 000 korún a vo výške 33 000 korún a potom sa skôr sústredila na problematiku sociálnej reformy. Pani poslankyňa, znovu chcem pripomenúť, že pán minister ako predseda predstavenstva Národného úradu práce 2. decembra 2003 sám o sebe rozhodol a odpustil si smiešne penále vo výške 5 681 korún a 33 232 korún. Na toto samozrejme pán minister reaguje spôsobom, že chceme torpédovať reformy a že nemáme iný spôsob ako to robiť. Nie, my torpédujeme ministra práce, rodiny a sociálnych vecí, lebo nemá čo robiť na mieste ministra, ako minister je schopný za 5 000 korún takto postupovať. Znovu kladiem pánovi ministrovi otázku, čo je schopný urobiť za jeden milión korún, keď je toto schopný urobiť za 5 000 korún alebo za 33 000 korún. Páni poslanci z vládnej koalície, toto je hlavný problém, že ako minister zneužil svoju právomoc v čase, keď predsedal Národnému úradu práce, a odpustil svojim firmám penále. Ak je toto normálne, tak potom jednoducho nemáme normálny politický systém, ak sa toto akceptuje a považuje za normálne. Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja som veľmi rád, že pani Tóthová vystúpila, pretože jej slová boli úprimné a boli zo života. Pevne verím, že každý má vo svojej poslaneckej kancelárii agendu, ktorá hovorí o tom, že ten život na Slovensku hlavne pre nízkopríjmové skupiny je katastrofálny. Treba skutočne povedať, že tá sociálna reforma, do ktorej sme sa pustili, je pravdepodobne nie celkom dotiahnutá do konca a má vážne nedostatky, ktoré budeme musieť riešiť aj my na pôde parlamentu skôr či neskôr. Treba povedať, že sme nevšímaví k ľuďom v regiónoch, ktorí sú nútení hľadať si prácu, aj keď tam práca žiadna nie je a za to ich postihujeme, za to ich šikanujeme. Je tu obrovský problém s Rómami, zobrali sme im peniaze, väčšina spoločnosti sa teší, že tým, ktorí si nezaslúžia tie peniaze, nedávame, ale treba vidieť aj druhú stránku mince. Obce s rómskymi osadami sa premenili na vojnové polia, pretože Rómovia jednoducho kradnú a obťažujú tých, ktorí s touto reformou absolútne nič nemajú dočinenia a sú takto perzekvovaní a je to tiež vážny dopad na ich kvalitu života. A čo je horšie, práve v týchto rodinách prestali chodiť s deťmi k lekárom, máme informácie z Prešovského kraja, že je obrovský nárast úmrtnosti na bežné, triviálne ochorenia, pretože rómski rodičia nemajú na autobus a nemajú peniaze na zaplatenie poplatkov u lekárov. Takže aj toto je zrkadlo vašej vlády, pán Janiš, aj keď sa nemôžem ku vám vyjadrovať, ale zazneli tu slová, ktoré neboli dôstojné voči našim kolegom a voči opozíciI. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tóthová, mňa netrápi, že si moje meno nepamätáte, ale viac ma trápi, že nepočúvate, čo hovorím. Ja som o žiadnom hladovaní nehovorila, ľudia u nás, ktorí pracujú, nehladujú. Hovorila som o zodpovednosti a morálnom rozmere rozhodovania podnikateľa. Ja sa vás teda osobne opýtam, vy keby ste boli v situácii, že máte len toľko peňazí, že zaplatíte buď len mzdy svojim zamestnancom, alebo buď len odvody, čo by ste si vybrali ako prvé, lebo v obidvoch prípadoch porušíte zákon. Keď nezaplatíte mzdy v deň splatnosti, je to trestný čin. Keď nezaplatíte penále, keď nezaplatíte odvody, za každý deň vám nabieha penále 0,2 %. Tak o tomto ja som rozprávala vo svojom vystúpení a vy mi povedzte, ako vy by ste sa rozhodli. A potom chcem ešte k jednému vášmu vyjadreniu, ste doslova povedali, že: „Sa nevedia vytvoriť pracovné miesta“. Tak žiadny SA tu neexistuje, na to sú tu podnikatelia, na to sú tu firmy a štát im musí vytvárať podmienky, aby tieto pracovné miesta mohli nielen vytvárať, ale ich aj udržať. Štát pracovné miesta nevytvára, práve si myslím, že by ich v rámci štátnej správy mal ešte znižovať. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, chcel by som podporiť vystúpenie pani poslankyne Tóthovej a dodať niekoľko slov k zákonu o náhradnom výživnom. Druhú verziu tohto zákona sa nám po jeho prvom zrušení touto Národnou radou podarilo 30. júna 2004 opäť schváliť. Zákon bude účinný od 1. januára 2005. Na to však pár týždňov po tom, ako bol zákon o náhradnom výživnom schválený, prišla analýza Ústredia práce, sociálnych vecí, ktorá hovorila o tom, že dopady zákona budú na štátny rozpočet okolo 140 miliónov korún. 1. 12. 2004 som v doplňujúcej otázke na hodine otázok dal pánovi ministrovi otázku, či sa stotožňuje s touto analýzou a či sú to aj jeho slová a on odpovedal: „My sme upozorňovali pri schvaľovaní tohto zákona, že prinesie omnoho väčšie výdavky, ako ste uvádzali vy v dôvodovej správe.“ Napriek tomu v zákone o štátnom rozpočte je rozpočtovaný výdavok na zákon o náhradnom výživnom 24 miliónov korún. Preto sa nazdávam, aj po tom, ako sa pán minister vyjadril, že technicky a materiálne nebudú žiadne prostriedky potrebné, že ide o výslovné klamstvo, a ja sa pýtam, od koho? Či od ústredia alebo od pána ministra, keď prichádzali takéto disproporcie v číslach. Aj preto sa nazdávam, že toto odvolanie má aj z tohto dôvodu určitý zmysel.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa pani poslankyňa Tóthová, vo svojom dobre prednesenom, jasne formulovanom a vecnom príspevku ste na záver vyzvali pána ministra, aby odstúpil a dokázal tak, že sa u nás začína presadzovať európska kultúra. Súhlasím s týmto vaším návrhom a podporujem ho, problém je v tom, že pán minister určite je za správnu politickú kultúru, len nedokáže pochopiť, prečo by on mal byť tým prvým, ktorý to začne, a to je práve to, čo sa mu tu dnes jemu a jeho kolegom zo strany a z koalície pokúšame vysvetliť. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Veľmi stručne. Pani kolegyňa ono s tým „sa“ nie je celkom tak, ako vravíte. Štát určitú povinnosť má. Ak by takú povinnosť nemal, prečo platí príspevky na vytváranie nových pracovných miest? Ak ju nemá, potom by to nemal robiť! A ďalšia poznámka, keby bolo vytvorené také podnikateľské prostredie ako pre zahraničných podnikateľov aj pre domácich, možno by situácia bola úplne iná, takže nemôžem odstúpiť od stanoviska, že štát nemá na tomto poli žiadnu povinnosť. Cez legislatívu a podobne má takéto prostredie vytvárať.

  • Ako posledný prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Soboňa. Potom sa hlási ešte do rozpravy pán minister Kaník. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister. Búrlivé diskusie sa rozbehnú okamžite na politickej scéne, ak je spochybňovaný ktorýkoľvek člen vlády, ak niekto navrhne člena vlády odvolať. Považujem to za normálne, legitímne a základom, základným demokratickým princípom parlamentu je, že môže hlasovať o nedôvere členovi vlády alebo celej vláde, prípadne môže iniciovať vyslovovanie dôvery, čo tiež považujem za absolútne legitímne, ale nielen preto, že je to základ alebo to patrí medzi základné demokratické princípy. Je tu aj iný dôvod, prečo považujem za potrebné a legitímne, aby sa práca vlády veľmi detailne a dôsledne kontrolovala. Jednoducho, že to pripadá opozícii, takisto je legitímne, pretože konkrétne naše hnutie Ľudová strana - HZDS, ale aj ostatná časť opozície nesúhlasí s ekonomicko-sociálnou politikou tejto vlády a preto je znovu legitímne, že sa pokúša túto vládu dostať do inej pozície ako do pozície výkonnej moci a že legitímne bojuje o moc, aby si mohla presadiť svoje predstavy o ekonomicko-sociálnej politike v tomto štáte. Takže netreba reagovať emocionálne. A čo sa týka pána poslanca Janiša, ja pochybujem o tom, že vaša práca by bola až taká ťažká, ale dobre, môžeme sa dohodnúť, že je ťažká, pretože práca vo vláde a výkonnej moci je ťažká, ale hlboko s tým súhlasím, že je vysoko riziková, dokonca so smrteľným rizikom, jedna smola je, pán poslanec, že to riziko nie je rizikom pre vás, ale pre občanov Slovenskej republiky.

    Posledne prebehlo v parlamente iniciovanie vyslovovania dôvery ministra, pre pána ministra školstva. Pobúrenie zo strany koaličných strán, ale hlavne KDH bolo veľké, zvlášť keď predseda parlamentu nepostupoval podľa rokovacieho poriadku a sám bol za to ohrozený vyslovovaním nedôvery. KDH reagovalo zaujímavým spôsobom. Prerušilo kontakty s Ľudovou stranou - HZDS a tvárilo sa mimoriadne urazene, pretože sme sa údajne dotkli vlajkovej lode KDH. No je to, no údajne, pretože vlajkové lode KDH, to je termín, ktorý ja nepovažujem za úplne správny, ale prosím, dotkli sme sa vlajkovej lode. Lenže neuveriteľné na tom je to, že my sme neútočili na KDH, my sme útočili na konkrétne osoby, ktoré urobili konkrétne a jasne sformulovateľné chyby pri výkone svojej funkcie, tak pán minister školstva ako aj pán predseda Národnej rady. Nie je predsa možné tolerovať vážne nedostatky u žiadneho člena vlády bez ohľadu na to, z akého je politického hnutia či strany. Veľmi dobre vieme, koho reprezentuje pán minister Kaník, alebo aj teraz si myslíte, že my útočíme proti strane, ktorá ho nominovala do vlády? Alebo v ktorej je členom, pretože nominovala ho iná strana. Nie, my vytýkame nedostatky pánovi ministrovi Kaníkovi a nie jeho materskej strane. Dokonca ja som o tom presvedčený, že aj samotná politická strana by mala zvažovať, kontinuálne zvažovať pôsobenie svojich nominantov hlavne z odborného hľadiska a nič jej nebráni kedykoľvek vymeniť člena vlády, ktorý zjavne preukazuje vážne nedostatky. V prípade ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ide však o viac len než o odborné nezvládnutie problematiky sociálnej ochrany občanov Slovenska, pretože pán minister je členom vlády a nie sám rozhodol o tejto reforme, pretože túto reformu musela schváliť aj vláda a dokonca môžem ísť aj ďalej, že minister vlády nemusí byť vinný, môže byť slabý, môže byť nedostatočne pripravený na reformu, môže byť poplatný, ale nemusí byť vinný za prijatie vážnych reformných krokov, pretože vinný je parlament. On prijíma zákony, ktoré definitívnym spôsobom a zásadným spôsobom menia sociálny štandard v tom-ktorom štáte.

    No ja by som predsa len chcel poukázať na najvážnejšie nedostatky, ktoré ministrovi, pánovi Kaníkovi vytýkam. V prvom rade pripravil také zákony, ktoré bez akejkoľvek historickej legislatívnej previazanosti zavádzajú úplne cudzí systém, ktorý prakticky nie je vyskúšaný nikde vo svete. Už tu celá skupina mojich predrečníkov poukazovala na to, že aj v štáte, kde bol tento systém zavedený ako prvý alebo kde sú jeho autori, ktorí ho pripravili, tento systém nefunguje a že perspektívne pravdepodobne a že už teraz nerieši sociálnu ochranu ľudí uvedeného štátu.

    Po ďalšie. Pán minister a členovia vlády tvrdia, že dôchodkové zabezpečenie dokáže najlepšie zvládnuť súkromný kapitál. No toto tvrdenie, ak dovolíte, veľmi vážne spochybním, pretože základná vlastnosť súkromného kapitálu je jeho absolútne schopnosť a trvalá snaha sa zhodnocovať, čo je znovu len logické. Bez ohľadu nato, či je zabezpečená sociálna ochrana obyvateľov ktoréhokoľvek štátu na svete, jednoducho, kapitál nemá sociálne cítenie a neberie ohľad na to, či niekto má, alebo nemá, alebo je v biede, alebo je v chudobe. Dôležité je pre kapitál, aby sa zhodnocoval. Pochopiteľne, takto sa budú správať aj všetky správcovské súkromné spoločnosti, pretože inak keby sa správali, bude to pre nich nelogické.

    Zavádzanie povinného poistenia do kapitalizačného piliera, ktoré tým, že je povinné, zavádza absolútnu možnosť kumulácie, dlhoročnej kumulácie zdrojov v súkromnej spoločnosti bez akejkoľvek - a keď teraz hovorím, že akejkoľvek, som o tom presvedčený, že bez akejkoľvek garancie -, že dávky v budúcnosti budú vymožiteľné. Jednoducho, súkromná spoločnosť si naakumuluje kapitál, naakumuluje zdroje, ak príde čas, keď začne vyplácať dávky, vypočíta si, kedy je ten čas, kedy ešte optimálne môže uhrádzať, a potom jednoducho súkromná spoločnosť môže skrachovať. Pochopiteľne, že vtedy už táto vláda nebude vo výkonnej moci, a preto strach pred takýmto niečím nemusí mať až taký veľký, znovu však poukazujem na riziko pre obyvateľov Slovenska.

    Pán minister financií sa vyjadril vo svojom predpoludňajšom vystúpení, že vláda bude garantovať solventnosť súkromných správcovských spoločností. Pochopiteľne, že takéto niečo povedal, doslova vláda, nepoužil štát, povedal vláda, samozrejmá vec, že takéto niečo je jasným zavádzaním. Nie je predsa absolútne možné, aby vláda garantovala solventnosť súkromných spoločností a takéto garancie pre roky, o 12 rokov dopredu, do budúcnosti predsa dnes nemôže nikto prevziať, tomu predsa nikto nemôže veriť, že takéto garancie poskytne. V zákone je to uvedené a mne tento stav pripomína, ale veľmi nápadne, keď si ešte spomeniem na spôsob reklamy súkromných správcovských spoločností, mne to veľmi pripomína veci, ktoré sa diali okolo nebankových subjektov. Veď aj to zhodnocovanie dôchodkov môže byť len vtedy také, ako vy hovoríte, ktorí predkladáte alebo ste predložili tieto reformy, ak budú toľkopercentné, natoľko percent zhodnocovanie peňazí, ako to sľubovali nebankové subjekty, veď oni ponúkali 20-percentné, 30-percentné, 40-percentné. No keď vy sľubujete v reklame švajčiarsky dôchodok, tak toľkotopercentné musí byť zhodnocovanie peňazí, ktoré dajú povinne do súkromných správcovských spoločností. Je jasné, že je to nezmysel, je jasné, že je to nezmysel a že to nikdy nemôže byť splnené.

    Otázka postavenia štátu. Ja som v tomto parlamente už niekoľkokrát poukázal na to. Niet inej inštitúcie, ktorá vie garantovať sociálnu istotu, sociálne istoty a sociálnu ochranu obyvateľov ktoréhokoľvek štátu. Niet takej inštitúcie. Taká inštitúcia môže byť jedine štát a štát je preto vytvorený, štát je preto vytvorený a najmä pre vás, tých, ktorí ste vo výkonnej moci, čo ste všetci, vyhlasujete, že ste kresťania, pre vás by to jasne malo hovoriť, že štát tam hrá absolútne rozhodujúcu úlohu, lebo kresťanská teória štátu hovorí o tom, že treba zabezpečiť možnosť blahobytu pre každého, nerodíme sa všetci rovnakí. Jeden sa rodí slabší, s menšími šancami, iný je silnejší a úloha štátu je, aby toto, aby tieto nerovnosti vyrovnávala. Štát musí zabezpečiť vzdelanie pre svojich, štát musí zabezpečiť zdravie pre svojich obyvateľov, štát je ten, kto musí zabezpečiť podmienky pre zdravie rodiny. Niet inej inštitúcie a už vonkoncom nie súkromný kapitál.

    A teraz by som sa ešte dotkol úplne základnej otázky, kedy môže byť zabezpečený sociálny systém tak, aby zabezpečil harmóniu spoločnosti, teda aby nezabezpečil len úzkej skupine ľudí, aby žili nadštandardným spôsobom, aby zabezpečil harmóniu. Nemusíme byť všetci bohatí, ale aby neboli biedni, to je dôležité, aby bola vytvorená harmónia v spoločnosti. No je to, vychádza to z tvorby zdrojov. Ak štát nebude napĺňať zdroje, ktoré sa potom môžu presúvať do sociálnej sféry, neexistuje, že vie akýmkoľvek, akoukoľvek špekuláciou, investovaním trikmi na finančných trhoch, neexistuje, že vie zabezpečiť zdroje pre pokrytie sociálnej ochrany obyvateľstva. No a tu narážam na veci, keď sa jednotliví členovia vlády bránia veľmi zaujímavým spôsobom. Ak v niektorej diskusnej relácii bolo povedané pánovi ministrovi financií, myslím, že to pán poslanec Mikuš povedal: „Nemáte dlhodobú hospodársku koncepciu.“ Odpoveď pána ministra bola: „Máme. Nemáte pravdu, máme.“ Ak niekto povie: Nezamestnanosť je 18,9 %. - Nie, nie je to pravda, nezamestnanosť je len 14 %. Ak niekto povie: Nerastú reálne mzdy. - Ale kdeže, štatistický úrad práve teraz vydal, že o 1,8 % rastú. Skrátka, na všetko predstavitelia vlády reagujú neprijateľným spôsobom. Neprijateľným spôsobom, pretože tvrdia niečo, čo je jasné, že tak nie je. Nie je to tak, lebo vieme, že oficiálne výsledky hovoria, že naozaj nezamestnanosť je 18,9 %. A že naozaj reálne mzdy môžu rásť o 1,8 %, ale u úzkej skupiny ľudí. A u ostatných chcete povedať, že u zdravotníkov narástli o 1,8 %, u učiteľov že narástli? Ani sami tomu neveríte. Ak sa pýtame, či zvážili riadne investičnú politiku, ktorú vláda v súčasnosti realizuje, odpovede sú takisto zahmlené a nejasné. Ak hovoríme, že je chyba, ak sa nepodporuje stredné a malé a stredné podnikanie, pretože vo vyspelých štátoch, ktoré majú peniaze aj na sociálne krytie potrieb štátu, ako je napríklad Nemecko, myslím si, že je dostatočne dobrý príklad. Tak hrubý domáci produkt tvorí na 85 až 90 % malé a stredné podnikanie. Je to dobre premyslené, že investujeme, že štát o investoroch, ktorých ospevuje, ako je Peugeot a Kia investuje miliardy korún, pričom ja si pamätám, že pri vstupe Volkswagenu do slovenského priestoru štát sa nepodieľal na spoluinvestovaní, nezabezpečil sociálne istoty pre zahraničného investora. Bola to čistá zahraničná investícia. A nie 4, 6, 8 miliárd spoluinvestuje štát. Ak si tieto peniaze premietnem, že by som ich mohol dať na podporu malého a stredného podnikania, možno, že by som viac s nimi dosiahol, viac by sa podarilo vytvoriť, viac pracovných miest ako otvorením uvedených veľkých investičných akcií a závodov, hoci, samozrejme, podporujem tieto aktivity, nie som proti tomu.

    Ako som už na začiatku povedal, treba spomenúť pre spravodlivosť, že nielen minister práce, sociálnych vecí a rodiny je zodpovedný za tento stav, ale rozhodne základnú zodpovednosť nesie vláda. Preto nedôveru by mala dostať vlastne celá vláda bez ohľadu na to, akého je politického zoskupenia, pokiaľ pripravuje takú sociálnu ochranu pre svojich obyvateľov, ako pripravila táto. Na Slovensku totižto chýba výkonná moc, ktorá by pracovala na prospech občanov, chýba vláda, ktorá by zabezpečovala povinnosti štátu svojim občanom. A to je vlastne jej základnou úlohou. Ako som už povedal pri reforme zdravotníctva, že táto vláda nie je schopná zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre občanov Slovenskej republiky, tak teraz prehlasujem, že táto vláda takisto nie je schopná zabezpečiť sociálnu ochranu pre občanov Slovenskej republiky. (Potlesk)

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Soboňu sa prihlásili pán poslanec Blanár, Jaduš, Šimko, Cuper, končím... Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Blanár.

  • Ak toto nemá byť práve to, čo ponúkame ako alternatívu, tak potom čo by malo byť alternatívou, vážené kolegyne, kolegovia z koalície. My sme tu spomínali, že máme konkrétne výhrady voči politike, ktorú robí pán minister, a nehovorili sme o SDKÚ a jedine čo som tu počul z tejto rozpravy, bolo to, že ste napádali Smer, namiesto toho, aby ste sa postavili a povedali: V poriadku, my plne schvaľujeme, že pán minister neodviedol odvody a je to úplne v poriadku a odporúčame to všetkým podnikateľom na Slovensku, pretože je to legálne, dokonca som počul, je to zákonné. Žiaľ, z tejto rozpravy, ktorú sme tu dnes počuli a ktorá už teraz končí, mne vyplýva, že môžeme robiť protizákonné veci, nemusíte, páni podnikatelia, občania odvádzať svoje odvody, pretože je to zákonné a dokonca, keď budete úspešní, budete môcť byť aj ministrami v budúcnosti, ak budete takí zdatní ako niektorí kolegovia z koalície, čo je pre nás absolútne neprijateľné. Ak takto chcete vyjadriť svojím hlasovaním podporu pre pána ministra, s tým sa my stotožniť nemôžeme. Ďakujem. (Potlesk)

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ak som dobre počúval pána Soboňu, hovoril tu o princípoch. O ničom inom, len o princípoch a tak mi napadá, ak by sme sa aj my v snemovni správali principiálne, možno by mnohé normy aj v sociálnej oblasti nikdy nemohli uzrieť svetlo sveta. Ak hovoríme dnes o tom, že potrebujeme miliardy na dôchodkovú reformu, pýtam sa, prečo nemohli verejnoprávne dôchodkové fondy vstupovať a odkupovať portfóliá bohatých štátnych podnikov, len z tranzitu plynu by tu boli ročne miliardy korún. To znamená, že postupnosť krokov, ktorú vláda zvolila, likvidácia štátnych, bohatých štátnych firiem, odpredaj zahraničným investorom a následne riešenie dôchodkovej reformy, kde nám treba obrovské zdroje, ktoré sme už dávno prejedli, nás privádza do stavu, keď si nevieme rady. A z toho vznikajú pochybnosti. Takže ešte raz, ide tu skutočne o princípy, na ktoré pravdepodobne pre čiastkové riešenia zabúdame. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ak dovolíte, pán poslanec Soboňa, neexistuje kresťanská teória štátu. Existovala socialistická teória štátu, ale kresťanstvo za tých dvetisíc rokov zažilo viacero typov štátov, viacerí kresťanskí myslitelia sa vyjadrovali a rozmýšľali o tom, čo je kresťanské, čo nie je kresťanské aj pri organizácii verejnej moci a teda pri organizácii štátu, ale neexistuje kresťanská teória štátu. Existuje kresťanská sociálna náuka. A práve kresťanská sociálna náuka hovorí o tom, že súkromné vlastníctvo treba chrániť a nemôže pri organizácii života dominovať štát, pretože tu existuje potom iné nebezpečenstvo a to je nebezpečenstvo diktatúry. Takže v tomto smere to, ten váš exkurz sa jednoducho nezakladal na základe, ktorý poskytuje kresťanské učenie a ešte by som chcel využiť túto poznámku aj na to, váš názor je taký, aký ste povedali, a aj pokiaľ išlo o postup predsedu parlamentu, ja som presvedčený, že predseda parlamentu na minulej schôdzi neporušil rokovací poriadok a postupoval presne podľa rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kresťanská filozofia, len tak mimochodom - štátu - existuje od čias Tomáša Akvinského a aj dnes z nej vychádza množstvo literatúry. Pán Šimko, treba sledovať a nie kritizovať.

    Ale nie o tom som chcel hovoriť. Ja chcem povedať pánovi predrečníkovi, pánovi Soboňovi, že nie preto nechce táto vláda, že by nemala na to nejakú koncepciu, niesť zodpovednosť za sociálnu reformu, ale pretože táto vláda, tento štát alebo ľudia v nej sediaci tento štát nechceli, nemajú k nemu vzťah a možno viacej chcú slúžiť cudzím tútorom, ktorí ich do vlády vlastne posadili, ako vlastným občanom vlastného štátu. A touto politiku vlastne im ho chcú ešte viacej znepríjemniť, alebo spomienky na Slovenskú republiku ako štát znepríjemniť, pretože vláda sa v každom štáte má starať o sociálnu kultúru a výchovnú funkciu. Tu táto vláda systematicky likviduje tieto funkcie slovenského štátu. Zámerne, aby ho takto znepríjemňovala. Samozrejme, pokiaľ ide o výsledky, že sa prezentujú pozitívne, nuž, o to sa starajú vládni propagandisti tak vo vládnych ako aj v súkromných médiách a ožívajú najmä v poslednej dobe, ale, žiaľ, vo vládnych médiách, aby diskreditovali opozíciu, nie kritizovali vládnu koalíciu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Soboňa s reakciou na faktické poznámky.

  • Pán poslanec Šimko. Je mi veľmi ľúto, že takto vystupujete, ale zároveň potvrdzujete to, čo som povedal. Pokiaľ vy tvrdíte, že neexitujú pojednávania kresťanstva o tom, aká je úloha štátu, no tak z toho mi vyplýva, že skutočne ste len takí kresťania, že sa za nich vyhlasujete. Mali by ste to ovládať, že existuje, ale zároveň mi potvrdzujete jednu ďalšiu vec. Ak povieme ministrovi financií, že nemá hospodársku koncepciu v dlhodobom, on povie, že nie, máme, ak vám nevyhovuje kresťanská teória štátu, tak vy poviete, že neexistuje. (Potlesk)

  • Na záver rozpravy o slovo požiadal minister práce, rodiny sociálnych vecí pán Kaník.

  • Vážené dámy, vážení páni, som si veľmi pozorne počas celého dňa vypočul všetky príspevky, zdôvodnenia, výhrady, ktoré tu dnes zazneli. V zásade som tu počul naozaj najrôznejšie veci a keby som to zhrnul, tak mohol by som povedať, že sa objavili v dôvodoch a príspevkoch na moje odvolanie aj od toho, že sme, že máme vojakov v Iraku, že majú učitelia nízke platy, ako je stav, všeobecne, hospodárstva, aké sú investičné stimuly a množstvo, množstvo ďalších vecí. Nič iné nemôžem na to povedať, že som sa stal hromozvodom pre potrebu opozície prejaviť svoju nevôľu so súčasnou vládou, nevôľu so súčasným smerovaním všetkých reforiem a snahu ventilovať tento svoj pocit cez môj rezort a moju osobu.

    Najprv sa pokúsim zareagovať na tie pripomienky a otázky, ktoré boli vznesené, pretože, samozrejme, boli rôzneho charakteru a medzi nimi boli aj mnohé konštruktívne a podnetné, s ktorými sa dá pracovať, o ktorých sa dá diskutovať a tak ako som to vždy robil a robiť budem, ktoré môžu byť aj zdrojom ďalších zlepšení.

    Pán Blajsko, pani Tóthová, pani Martináková, pán Ševc, pán Šulaj aj pán Hopta sa viac-menej dotkli alebo dotýkali jednej oblasti, otázky sociálneho systému, sociálnej reformy, kde som bol kritizovaný alebo obvinený z toho, že celá sociálna reforma priniesla len úsporné opatrenia a nič iné, žiadnu ďalšiu zmenu. No, musím odmietnuť toto tvrdenie, pretože počas tohto roku, počas realizácie sociálnej reformy naopak došlo k zvýšeniu a už vôbec sa nedá hovoriť, že v nasledujúcom rozpočte, v rozpočte na budúci rok, ani v rozpočte, ktorý teraz dokončujeme, že tento rozpočet bol nejakým spôsobom taký, ktorý sporil a neprinášal do sociálnej sféry nové prostriedky. Čo bolo pre ňu charakteristické, bolo to, že menila systém, že nedáva všetkým plošne, ale že sa snaží pomáhať tam, kde to viac treba, a presúvať prostriedky tam, kde to viac bude vidieť. Opäť tu zaznelo, aj keď to bolo na výbore pre sociálne veci a bývanie vysvetlené aj za účasti predsedu rady riaditeľov, obvinenie z akýchsi politicky motivovaných zmien regionálnych riaditeľov v Sociálnej poisťovni. Opäť to musím rázne odmietnuť, je to jednak zvrchovaná právomoc rady riaditeľov a nie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a došlo k nemu len a len na základe toho, aby sme zlepšili situáciu vo výbere poistného v Sociálnej poisťovni, a zo žiadnych iných. Tvrdenia, že boli odvolaní práve tí, ktorí mali najvyššie plnenia, tak ako bolo vyargumentované na výbore, preto sa čudujem, že sa to znova objavuje v pléne, jednoucho to nie je pravda a dnes - a tým aj odpovedám na celkovo veci okolo Sociálnej poisťovne -, dnes už Sociálna poisťovňa plní svoje plánované výbery na 138 %. Presne tak, to je údaj, ktorý som mal včera na stole, a verím, že keď takýmto spôsobom budeme pokračovať do konca roka, takže aj tie hrozby a riziká, ktoré sa objavovali v plnení príjmov, budú minimálne, výrazne, rozsiahlo eliminované.

    Bol som obviňovaný, že reformy sú síce potrebné, ale že mali obrovský a tvrdý dopad na obyvateľstvo. Nuž pýtam sa, na aké obyvateľstvo mali tieto reformy tvrdý dopad, keď sa bavíme o sociálnej reforme. Malo tvrdý dopad na obyvateľstvo to, že sme výrazne zvýšili rodinné prídavky pre zamestnaných občanov? Malo výrazne reštriktívny dopad na všetko obyvateľstvo to, že sme sprísnili podmienky pre dlhodobo nezamestnaných a že sme takýmto spôsobom spolu s ďalšími opatreniami aktivizovali túto časť obyvateľstva? Myslím si, že určite nie. Na väčšinu obyvateľstva určite nie. Je pravdou, že máme tu ohniská chudoby. Tie ohniská chudoby sú v rómskych osadách. To sa nedá popierať a je to pravda. A je pravdou tiež to, že opatrenia na túto časť obyvateľstva zákonite museli mať citeľný dopad, pretože dnes už sa nedá lepšie žiť z príjmu zo sociálnej podpory ako z príjmu z práce. Ale takýmto smerom, myslím si, že táto cesta mala ísť.

    V otázke štátneho rozpočtu sa tu stretávajú od opozície dva protichodné názory. Pán Blajsko hovorí, že v rozpočte je málo a že by bolo treba viac do tejto sféry nasmerovať, zo strany Slobodného fóra aj pri prerokúvaní rozpočtu, aj vo vystúpení pani Martinákovej zaznievalo, že nám treba vziať, že je nám treba vziať miliardu z rozpočtu a presunúť ju niekam inam. Ako aj z tohto vidno, ťažko vyhovieť opozícii, pretože tu nejde o to nájsť optimum, ale kritizovať je možné naozaj aj to, aj to.

    Diskutovaná bola otázka spravodlivosti dôchodkového systému. No obnažuje to, táto diskusia a súčasná realita tú krutú pravdu, že minulý dôchodkový systém, ktorý sme zrušili, bol veľmi nespravodlivý, pretože naozaj dával nízke dôchodky bez ohľadu na aktivitu ľudí počas ich pracovného veku. Práve to, že nový dôchodkový systém už nie je nespravodlivý, teraz vnímajú tí, ktorí boli postihnutí nespravodlivým dôchodkovým systémom diskriminačne. Ja tomu z ľudského hľadiska skutočne rozumiem a vnímam to, ale kladiem otázku: Nemali sme zlepšiť ten systém? Mali sme ho nechať taký, aký bol? Nespravodlivý? Aby sme nevyvolali tento pocit u ľudí a tým pádom žili naďalej v zlom dôchodkovom systéme?

    To isté sa týka aj otázky vdoveckého. Zaviedli sme vdovecké, pretože si myslíme, že je správne, aby aj tento typ dôchodku bol poskytovaný. Prečo nebol poskytovaný v minulosti, to naozaj je otázka ťažká pre mňa. Možno sa treba spýtať ministrov, ktorí sedeli na tejto stoličke predo mnou, prečo už omnoho dávnejšie vdovecké dôchodky neboli zavádzané a potom keď takúto situáciu máme, samozrejme, že sa ju snažíme riešiť, ja som ochotný o nej diskutovať a hľadať riešenia, ale tak ako mnoho vecí dozadu sa nedá zmeniť alebo sa menia veľmi ťažko, aj v tomto prípade je zmena nie ľahká, aj keď nevravím, že by zákonite musela byť nemožná. Takže suma sumárum, v novom sociálnom systéme sa dávky zvyšovali, zvyšoval sa príspevok na bývanie, pani Tóthová povedala, že sa znižuje, neviem, prečo má taký pocit, pretože sa zvyšuje, zvyšoval sa najviac spomedzi všetkých dávok a teraz napríklad analyzujeme situáciu, ktorá vzniká zvýšením ceny plynu, a podľa tejto analýzy uvidíme, čo budeme robiť, nechcem nijaké rozhodnutie dopredu prejudikovať, ale veľmi pozorne sledujeme túto situáciu a príspevok na bývanie je určite kategóriou, ktorú nezanedbávame.

    Pán Fico vystúpil, samozrejme, s veľmi ostrým a šťavnatým vystúpením, o tom niet pochýb, a predovšetkým by som vysoko hodnotil jeho divadelnú hodnotu. Ale rád teda zareagujem na to, na čo sa reagovať dá. Je absolútnym nezmyslom hovoriť, že účinkujem v nejakých reklamách pre súkromné správcovské spoločnosti. Ani jeden argument tu nebol v tomto smere vznesený, ani žiaden dôkaz. Bol som veľmi zvedavý, čo v tomto smere zaznie, ale naozaj to pokladám za až kuriózny nezmysel. Čo nie je dobré, je to, že pán predseda Smeru Fico si zrejme poriadne nenaštudoval zákon, pretože mu uniklo, akým spôsobom je v novom dôchodkovom systéme rozdelená zodpovednosť za jednotlivé zložky. Uniklo mu to, že za reklamu a kontrolu nad dodržaním zákona, ktorý veľmi podrobne popisuje aj spôsob reklamy, je zodpovedný Úrad pre finančný trh a že tento Úrad pre finančný trh aj koná a že veľmi rýchlo a rázne zakročil vtedy, keď sa reklama jednej z dôchodkových správcovských spoločností podľa jeho názoru vymkla z noriem, ktoré stanovuje zákon. Je to skôr dôkaz toho, že systém funguje a že jednotlivé zložky reagujú okamžite, a preto vyzývať mňa, alebo sa pýtať, prečo som nekričal, znamená akurát nerozumieť tomu, kto mal kričať a či konal, alebo nekonal. A v tomto prípade jednoznačne konal. Takže pán predseda Fico, ja naozaj nechodím agitovať za žiadnu z dôchodkových správcovských spoločností, ale ak sa dobre pamätám, vy ste chodili agitovať za súkromnú spoločnosť, keď ste nahovárali ako poslanec Národnej rady ľudí, tuším v Rusovciach, ak sa nemýlim, aby predali svoje pozemky a aby na tom niekto, jedna stavebná spoločnosť veľmi dobre zarobila. Čiže nie ja, ale vy chodíte agitovať ako ústavný činiteľ.

    Pán poslanec Tkáč položil otázku týkajúcu sa 65 miliárd z SPP. Tiež by som upozornil a tak trošku sa čudujem, či to pán poslanec len úmyselne takto povedal, alebo to naozaj nevie, táto otázka je v zákone upravená už veľmi dlho, niekoľko rokov, v zákone o veľkej privatizácii a zákon, ktorý vznikol, a návrh zákona na základe uznesenia výboru, je už po pripomienkovom konaní a je v legislatívnej rade. Takže na nič sa nezabudlo a 12 miliárd z fondov Národného úradu práce sú, samozrejme, kde inde ako v Sociálnej poisťovni vo fonde poistenia v nezamestnanosti a nikde inde ani nemohli ísť. Takže tým som odpovedal na túto otázku.

    Pán Burian sa rozsiahlo zamýšľal nad otázkou investovania na kapitálovom trhu a nad 30-percentnou povinnosťou investovať, 30-percentnou povinnosťou investovať na slovenský trh a dôvodil, že sa to nedá. Len mi nejde potom do hlavy, prečo poslanci strany Smer presadzovali pri schvaľovaní dôchodkovej reformy, aby 80 až 100 % bolo povinne investované na Slovensku, keď 30 % sa nedá. Logika mi hovorí, asi len preto, aby potom naozaj mohli povedať, že tá dôchodková reforma je nerealizovateľná a že sa nedá uskutočniť. Aspoň tak som to pochopil.

    Je tu ešte, samozrejme, veľa vecí, o ktorých by sa dalo hovoriť podrobne, ale prejdem nejako k záveru a pokúsim sa zosumarizovať veci. Vážené dámy, vážení páni, z toho, čo som dnes počul, z toho, čo tu zaznelo, cítim a vidím, že sme sa tu zišli podľa môjho názoru nie preto, aby sme posudzovali moju kompetentnosť, ale hlavne aby sme sa rozhodli, či dáme poslednú zelenú plnému spusteniu dôchodkovej reformy alebo pripustíme jej spochybnenie. Myslím si, že väčšina, ktorí pozorne sledovali proces prípravy reformy, môže potvrdiť, že v doterajšej praxi tvorby sociálnej politiky u nás sme ešte nemali prípad, keď legislatívna práca na takej zásadnej zmene bola ukončená rok predtým, než zákon začal naplno účinkovať, a tým pádom sa vytvorila dostatočne dlhá doba, aby za prispenia odborníkov mohla byť prípadne ešte vylepšovaná a pripravovaná na skutočne dobrú realizáciu. Od polovice decembra minulého roku máme schválenú legislatívu, s ktorou má každý občan príležitosť sa dôkladne oboznámiť, a povinnosť zodpovednej inštitúcie je spoľahlivo ju realizovať. Pri schvaľovaní a za celý rok nezaznela ani raz výhrada, ktorá zaznieva dnes, ktorá má za cieľ spochybniť dôchodkovú reformu napriek tomu, že sme o tomto široko a dobre diskutovali. Po roku schválenia od dôchodkovej reformy vidíme to, že časť opozície reprezentovanej predovšetkým novo sa integrujúcou ľavicou začala vnímať túto reformu aj ako možné nebezpečie, začala chápať aj to, že reforma má kľúčový význam pre našu krajinu a jej budúce osudy.

    V súčasnosti sme v stave, keď výskum verejnej mienky dokazuje, že táto reforma má súhlas takmer 60% percent verejnosti, keď veľká väčšina občanov chápe zásadné atribúty tejto vážnej zmeny a prijíma ich s pozitívnymi očakávaniami. Sme v stave, keď vieme, že paradoxne práve mladá skupina voličov dnes zadefinovanej ľavice patrí k výrazným podporovateľom tejto reformy. Tej reformy, ktorú politická strana Smer má snahu dnes torpédovať. Je to skutočne podľa môjho názoru dosť neprirodzený úkaz a stojí mu za to venovať pár slov. Prirodzene, že každý politik vo svojom politickom živote musí kedykoľvek počítať s tým, že opozícia má právo použiť celý rad nástrojov, aby upozornila občana na väčšie či menšie chyby pri realizácii vládneho programu. Všetci však vieme, že toto výsostné právo sa spravidla nepoužíva samoúčelne, napriek tomu mne sa dnes zdá, že väčšina najmä poslancov Smeru chcú skôr preukazovať svoju akcieschopnosť a razantnosť ľavice než starosť o lepší dôchodkový systém. Preto si myslím, že ani odvolávanie ministra by sa nemalo viesť len na základe totálnej deštrukcie, osobného osočovania s cieľom zvýrazniť preferencie novej ľavice. Napriek tomu, že návrh na moje odvolanie obsahuje len niekoľko bodov, táto chvíľa môže slúžiť nám všetkým na to, aby som aspoň stručne zhrnul skúsenosti z dvojročného riadenia rezortu, skúsenosti s reformnou agendou ako aj s dôchodkovou reformou, ktorú ešte stále nie je možné považovať za ukončenú.

    Dovoľte mi preto pripomenúť, v akom rámci sa nachádzal náš sociálny systém pred dvoma rokmi, keď som ho preberal od straníckeho kolegu pána Fica, od pána Magvašiho, a v akom stave sa nachádza dnes. Uvediem aspoň niekoľko čísiel a faktov. Nezamestnanosť dosahovala takmer 20 %, rigidný trh práce bránil rastu zamestnanosti. Počet sociálne odkázaných občanov dosahoval takmer 12 %. Výška sociálnych dávok prevyšovala príjem z pracovnej činnosti a tým pádom demotivovala ľudí. Rodinné prídavky poberali občania vo výške 250 korún plus ďalšie príspevky, bez ďalších podmienok návštevy dieťaťa v škole alebo zamestnania rodičov. Reálne dôchodky klesali k hranici 40-percentnej miery náhrady. Už bolo rozhodnuté a v zákone schválené zvyšovať dôchodkový vek občanov na 62 rokov, no bez zásadných, potrebných ďalších zmien v celom dôchodkovom systéme. Je zrejmé z tohto, že roky moji predchodcovia vo vládach i parlamentoch v sociálnej sfére preferovali zásadu širokej, neadresnej solidarity, platenia podporných príspevkov bez motivácie a aktivity. V súčasnosti presadzujeme zásadu aktívnej a adresnej sociálnej politiky, v ktorej pracovať sa oplatí a nie neoplatí, v ktorej sa ľahšie zamestnáva, v ktorej dôchodky poskytujú 50-percentnú mieru náhrady a rastu na základe ekonomického vývoja a nie na základe politického handrkovania. Priznávam, že kritickým bodom pre zmenu klímy sociálnej politiky bolo spustenie nového systému sociálnej pomoci a dávok od februára tohto roku. Všetci sa dobre pamätáme na nepokoje časti rómskeho obyvateľstva, aj na kritické signály zo zahraničia. Spoločnými silami sme zvládli túto úlohu, zvládli túto situáciu. Dosiahli sme široký konsenzus obyvateľstva aj väčšiny politických elít v tom, že iba diferencovaná a adresná sociálna starostlivosť je efektívna. Len mimochodom pripomeniem, že iba málokto v tom čase veril, že už o pár mesiacov prostredníctvom takmer všetkých obcí a miest, niekoľko stoviek mimovládnych organizácií budeme mať zaktivizovaných 120 000 ľudí, ktorí vykonávajú verejnoprospešné práce, že 70 000 detí bude dostávať dotáciu na stravu a školské pomôcky, že na základe toho sa zvýši radikálne školská dochádzka v tejto skupine obyvateľstva a 17 000 detí aktuálne bude mať za dobré výsledky prospechové štipendiá. To je zásluha aj politickej odvahy nielen problémy pomenovať, ale aj pustiť sa do ich riešenia, je to zásluha politickej odvahy celej vlády.

    Dátum podania návrhu na moje odvolanie sa takmer na deň kryje s časom, keď som sa pred rokom spoločne s trinástimi poslancami vrátane poslaneckej opozície vydal do Čile, aby sme tesne pred záverečným rokovaním parlamentu overili správnosť našej slovenskej dôchodkovej cesty. Diskutovali sme o súkromnom vlastníctve, diskutovali sme o percentách odvodov do druhého piliera. Keď sme stade odchádzali, reforma bola v takom štádiu, že sa za ňu razantne postavila drvivá väčšina účastníkov tejto cesty, a dovolím si povedať, že od toho času sme sa všetci zhodli na tom, že dôchodková reforma je predovšetkým odborná, a nie politická otázka. Je mi preto dvojnásobne ľúto, ak sa dnes stáva predmetom politikárčenia. Preto mi prepáčte, ak moja argumentácia neprijíma toto politikárčenie a obmedzím sa iba na suchý výpočet faktov.

    Som obviňovaný, že som údajne odborne nezvládol reformu, lebo nútim veľkú kategóriu občanov povinne vstúpiť do druhého piliera. Slovenský dôchodkový pilier, druhý pilier, je najliberálnejším systémom z hľadiska rozsahu dobrovoľnosti v porovnaní so všetkými krajinami, ktoré použili tento spôsob. Tých krajín je na celom svete zatiaľ 25 a nehovorím to ja, ale hodnotiaca správa Svetovej banky.

    Dobrovoľný vstup na Slovensku je pre všetkých, ktorí majú nároky v súčasnom systéme, to znamená povinný je len pre mladších ako 16 rokov, z čoho jasne vyplýva, že ani tvrdenie o výraznej skupine nie je pravdivé. Na ilustráciu, ako je to inde. V Poľsku je povinný pre mladších pre všetkých mladších ako 30 rokov. V Lotyšsku rovnako pre mladších ako 30 rokov, v Chorvátsku pre mladších ako 40 rokov, v Maďarsku pre všetkých, ktorí začnú pracovať. Zároveň však zdôrazňujem a tým aj odpovedám na otázku pána Fica, že túto otázku nepovažujem vôbec za principiálnu, a keby bola nastolená ako zásadná otázka vtedy, keď sa schvaľovala reforma, mohli sme o nej úplne pokojne a odborne diskutovať. Prečo však prichádza táto otázka ako zásadná až tri týždne pred spustením ostrého štartu reformy. Nemám žiadne problémy ani s tým, že by sa druhý pilier stal dobrovoľný aj pre tých najmladších, pretože naozaj tomu systému plne dôverujem a z logiky veci vyplýva, že tak či tak väčšina z nich, tých najmladších alebo možno aj všetci sa úplne dobrovoľne zapoja doňho tak či tak. Samozrejme, keď budeme pracovať na tejto zmene, treba domyslieť množstvo technických detailov, ale nebudem to dnes rozvádzať, ale zároveň sa tomu ani nebránim.

    Som obviňovaný z toho, že nový dôchodkový systém negarantuje výnosy občanov v druhom pilieri. Zákon garantuje 100-percentnú ochranu vkladov sporiteľov pred porušením zákona. Výnosy na finančných trhoch však vláda predsa nemôže garantovať a nerobí tak nikde na svete. V každom prípade som však plne presvedčený, že nový dôchodkový systém garantuje podstatne viac než starý systém, ktorý obhajuje strana Smer aj Komunistická strana. Keby sme totiž túto reformu nezrealizovali, o niekoľko rokov by dôchodky občanov z verejného systému boli neufinancovateľné, neudržateľné a systém by sa zrútil.

    Ďalej som obviňovaný, že sa podieľam na propagácii súkromných spoločností, ktoré pôsobia v druhom pilieri. Absolútne, ako som už dnes povedal, odmietam takéto nepodložené tvrdenia. Je svätou povinnosťou vlády sprístupňovať informácie, vzdelávať verejnosť o svojej agende. Vôbec nerozumiem tomu, ako môže byť moja zodpovednosť, ktorú sa snažím vykonávať tak, ako ju vykonávali všetci moji kolegovia všade tam, kde takéto zmeny boli realizované, vnímaná ako dôvod na odvolanie. Tiež by som rád povedal, že opäť zrejme nedošlo ani len k preštudovaniu našich materiálov, a tomu, čo je dôchodková reforma, ako ju propagujeme. Dovolím si preto ukázať túto brožúrku, ktorá je dostupná každému občanovi, ktorý má o túto reformu záujem, kde je veľmi podrobne písané nie o druhom pilieri, je v nej podrobne písané o celom novom dôchodkovom systéme, pričom súčasťou nového dôchodkového systému je aj prvý pilier, ktorý bol takisto reformovaný, a kde sa doslovne upozorňuje aj na riziká vstupu do druhého piliera. Je to tu na tejto strane v strede a každý si tam môže nájsť a ja predsa len odcitujem: „S investovaním je spojené riziko, presnú výšku dôchodku z druhého piliera vám nevie nikto vopred zaručiť“. Nie náhodou sa dostalo do zákona presné ustanovenie, ktoré túto povinnosť ukladá všetkým, ktorí sa budú touto tematikou zaoberať, takže zároveň veľmi pekne ďakujem za investovanie do propagácie dôchodkovej reformy zo strany Smeru tým, že túto časť zákona zverejnili na bilborde. Je to pre mňa skutočne potešiteľné. Naša informačná kampaň je skutočne od začiatku pod drobnohľadom médií ako aj celej verejnosti. Do dnešného dňa som okrem aktuálnej iniciatívy Smeru nezaznamenal žiadne signály, ktoré by svedčili o tom, že výstupy tejto kampane sú v rozpore s povinnosťou vlády objektívne informovať občana. Nechám na vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste posúdili, čo v tejto diskusii je relevantné a čo nie. Nebudem uvádzať svoje slová ani žiadne domáce autority. Mohlo by ich byť príliš veľa, ale všeobecne uznávaného autora dôchodkových reforiem nielen v Čile, ale v celom rade ďalších krajín, pána Pineiru, ktorého aj pán Tkáč spomínal, ktorý o našej dôchodkovej reforme povedal verejne toto: „Dôchodková reforma je pre slovenských pracujúcich veľký krok dopredu a je to jedna z najvýznamnejších zmien, aké boli na Slovensku realizované.“

    Popri celom rade pripomienok sociálnej politiky a dôchodkovej reforme sa v niektorých prejavoch, samozrejme, odzrkadľovala reakcia na kampaň v časti našich médií, ktorá účelovou manipuláciou s faktami aj s domnienkami vyvolávala dojem, že v mojej podnikateľskej minulosti som sa dopustil krokov, ktoré sú v rozpore so zákonmi a dobrými mravmi. Dámy a páni, som si vedomý, že stokrát opakovaná lož sa napokon stáva pravdou, a preto čím viac takúto „pravdu“ vyvraciame, pravdu v úvodzovkách, tým viac časť verejnosti v nej utvrdzujeme. Vo svojom verejnom vyjadrení som už minulý týždeň uviedol, že niektoré médiá sa zaoberajú polopravdami, a preto som sa obrátil na súd. Nebudem preto rozpitvávať znova celú túto záležitosť. Z môjho pohľadu je celá kauza nielen na vode, ale hlboko pod vodou, ako už v jednej televíznej relácii zaznelo.

    Dámy a páni, odznelo tu veľa príspevkov, ktoré považujem za dobré, prínosné aj závažné. Pravdu povediac, viaceré z nich, i keď dobre mienené, vychádzajú z predstavy o fungovaní sociálnej politiky v štýle silného, bohatého a štedrého štátu, na ktorý postkomunistické Slovensko nikdy nemalo, ani mať nebude a tiež by to znamenalo, že keby sme sa touto cestou chceli vybrať, vraciame sa naspäť do čias SDĽ, čo znamená zároveň stratu ekonomického rastu a stratu životnej úrovne obyvateľov. Odzneli však aj príspevky vecné, ktoré realisticky posudzujú naše možnosti, a som o nich pripravený verejne aj interne a odborne diskutovať. Verím, že sa v takejto vecnej diskusii čoskoro stretneme, aj keď ukázali tieto hodiny, niektorí poslanci skôr potrebujú dokázať to, že naša nová ľavica dokáže zvrátiť jednu z reformných agend vlády. Majú oprávnené obavy, že ak sa im to nepodarí, ich politika bude v najbližšom období smerovať do izolácie.

    Dámy a páni, aj táto diskusia podľa môjho názoru ukázala, že stále ide o tú istú kampaň, ktorú vedie pán Fico a jeho strana už niekoľko dní. Najskôr vyvolávali dojem, že som porušil zákon. Potom, že dôchodková reforma je zlá, napokon, že som zneužil postavenie verejného činiteľa. Ide však stále o to isté, o zastavenie a spochybnenie reforiem. Nakoniec aj pán predseda Smeru dnes vo svojom vystúpení jasne povedal, že vlastne už ani nejde o to, či som porušil zákon, ani o to, aká je dôchodková reforma. Teda sám uviedol to, čo uviedol ako dôvody konania tejto mimoriadnej schôdze. 33 poslancov, ktorí sa podpísali pod túto iniciatívu, ale aj celé toto naše rokovanie podľa mňa týmto spôsobom bolo do značnej miery zdevalvované. Uviedol takzvane úplne nový fakt, na základe ktorého zdôvodňuje požiadavku môjho odstúpenia. Tvári sa pritom, ako keby nevedel dodnes, čo je samozrejmosťou pre tisíce pracovníkov Sociálnej poisťovne aj úradov práce. Generálny pardon v jednej či druhej inštitúcii sa dá udeliť len na základe splnenia podmienok zaplatenia všetkých odvodov a nie iným spôsobom. Tieto rozhodnutia sa riadia zákonnými administratívnymi procedúrami, ktoré v tom čase prebiehali v Sociálnej poisťovni aj na úradoch práce. Nielen ja, ale žiaden iný verejný činiteľ ich nemohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať, tým skôr, že o odpustení penále v NÚP v tom čase rozhodovala tripartitou riadená správna rada. Predmetná žiadosť bola podrobená rovnakému procesu ako tisíce iných a na tom, jednoducho, pán Fico, ťažko niečo zmeniť. Aj keď ste sa snažili vyvolať dojem, že celý generálny pardon bol len a len o mojej osobe. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána ministra Kaníka sedem poslancov s faktickými poznámkami.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pán poslanec Maxon... Pán minister Kaník vystúpil v rozprave, páni poslanci. Takže poprosím vás, aby ste sa nemiešali do vecí, ktorým... Nech sa páči, končím možnosť faktických poznámok, pán poslanec Fico.

  • Pán minister, celý Smer sa už trasie od strachu po vašich slovách a naozaj neviem, čo teraz budeme vlastne robiť po vašich vyhláseniach, ktoré ste urobili. Jednoducho zavádzate a klamete vo všetkom, o čom hovoríte, pretože Smer nikdy nehovoril o rušení dôchodkovej reformy. Povedali sme, že chceme zmeniť povinnosť vstupu do druhého piliera, čo urobíme. Nakoniec, sám to pripúšťate, že chceme zvýšiť garancie pre ľudí a zabezpečiť, aby ľudia mohli dediť, lebo dnes dediteľnosť nie je umožnená v zákone, ako ste ho vy predložili do Národnej rady Slovenskej republiky. Toto je podstata korekcie reformy, tak si nevymýšľajte a neklamte.

    A teraz k tomu podstatnému. Ani len čiastočne ste sa nedotkli jedného z najhlavnejších argumentov, pre ktoré bol podaný dnešný návrh. Pán minister, ja vám to teda ešte raz zopakujem. Zdá sa, že nepočúvate alebo nechcete počúvať. Ako predseda predstavenstva Národného úradu práce ste 2. decembra 2003 sám sebe rozhodli o odpustení penále vo výške 5 000 korún, teda presne 5 681 a 33 232 korún. Porušili ste podľa môjho názoru hrubým spôsobom postavenie verejného činiteľa. Je to trápne a smiešne. Ste bohatý človek. Jednoducho, čo môže urobiť človek, ktorý zarába 8, 9 alebo 10 000 korún, ako si on môže odpustiť nejaké povinnosti vo vzťahu k tomuto štátu. Toto je argument mimoriadne vážny. Je to porušenie postavenia, porušenie právomoci verejného činiteľa a je to o to trápnejšie, že sú to také trápne sumy s prihliadnutím na vaše príjmy a na vaše majetky. Pán minister, k tomuto sa vyjadrite, prečo ste zneužili právomoc verejného činiteľa 2. decembra 2003 ako minister vlády Slovenskej republiky.

  • Vážený pán minister, ak sa obzriete po prázdnych stoličkách, kde mali sedieť vaši ministerskí kolegovia, tak musíte uznať, že dnes vás neprišiel s výnimkou pána Prokopoviča podporiť prakticky nikto. Zostali ste sám ako kôl v plote.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Aj Jakeš si v roku 1989 myslel, že ho ľudia obdivujú a že má všetko pevne vo svojich rukách. Jakeš vytriezvel v novembri 89 a som pevne presvedčený, že vytriezviete po parlamentných voľbách v septembri 2006. Vážený pán minister, súčasná ekonomická situácia, respektíve sociálna situácia je predovšetkým výsledkom ekonomických reforiem, ktoré robí vládna koalícia, ktorej ste vy súčasťou. Pán Kaník, problém je podľa môjho názoru v tom, že ľudia ako vy, nech už boli z ktorejkoľvek politickej strany, po novembri 89 rozpredali celé Slovensko. Rozpredali majetok za niekoľko miliárd korún, ale, žiaľ, nielen peniaze sú fuč, ale je potrebné si brať vôbec ešte pôžičky, aby štát nezbankrotoval. Preto dnes nemáme na riešenie sociálnych a ekonomických problémov našej krajiny. Nemáme peniaze preto, lebo naše fabriky ovládli cudzí investori a ľudia často tam pracujú za nízke mzdy, respektíve dávame im také finančné úľavy, ktoré potom nám chýbajú, finančné prostriedky na riešenie sociálnych a ekonomických problémov. Ja si myslím, pán minister, že ak reálne zhodnotíte svoje doterajšie počínanie vo funkcii ministra, musíte uznať to, čo som povedal už skôr, že nemáte na to, odborne, politicky a predovšetkým morálne viesť tento rezort. Odstúpte.

  • Ja by som sa vo vystúpení pána ministra chcel dotknúť dvoch vecí. Tá prvá vec je tá miera nezamestnanosti, pretože ja si myslím, že tam je zásadný problém v tom, že OECD nám nameralo niečo cez 18, takmer 19-percentnú nezamestnanosť, čiže niet sa čím chváliť, ak hovoríme, že naša metodika nám hovorí o štrnástich, a pritom renomovaná inštitúcia povie, že je to o 5 % viac, čiže tu by som skôr hľadal súlad medzi metodikami a tá nezamestnanosť je katastrofálna, to vieme všetci a nepotrebujeme sa klamať. Čoho sa však chcem viac dotknúť, to je to, že ako minister pán Kaník má povinnosť sa zaoberať všetkými a nevyraďovať niektoré skupiny obyvateľstva zo svojho záujmu, alebo zo záujmu štátu, alebo z povinnosti štátu. A práve preto sa chcem dotknúť ešte raz tej otázky chudoby Rómov, áno, ale nestačí len konštatovať, že sú to zdroje alebo semeniská chudoby, pretože my sme Rómom zobrali peniaze, ale neponúkli žiadnu inú alternatívu. Žijú v regiónoch, v ktorých nieto práce. A jednoducho ak sme im zobrali peniaze, my sme im mali ponúknuť akúsi možnosť na to, aby mohli dôstojne žiť. Veď tie deti za to nemôžu, že ich rodičia nepracujú. A nakoniec ani verejnoprospešné práce nedokážu absorbovať týchto nezamestnaných, pretože v dedinách, kde sú rómske osady, sú tisíce nezamestnaných, poviem to možno hrubo, bielych, ktorí sú mentálne aj fyzicky na tom ďaleko, ďaleko lepšie. Takže my sa nemôžeme zbaviť Rómov, my ich musíme konečne začať riešiť, lebo sú vážnym rizikom pre ostatných.

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem za pozornosť, pán predseda. Ja by som chcel spomenúť niekoľko vecí, ktoré súvisia s tým, čo povedal pán minister. Prvá vec, investovanie vo výške viac ako 30 %, áno, strana Smer, alebo mojimi ústami bolo deklarované, áno, máme záujem investovať viac na Slovensku. No skúste mi len vysvetliť tú logiku, Slovensko predá Slovenský plynárenský priemysel a tieto peniaze prostredníctvom správcovských spoločností vyvezie do zahraničia. Ja len chcem pochopiť túto logiku, lebo ak táto logika mi bude jasne „deklarovaná“, tak potom všetko to, čo je makroekonomické, tu neplatí, a neplatia základné zákonitosti ekonomického diania. Za normálnych okolností, ak by sme Slovenský plynárenský priemysel predali, predali by sme ho cez kapitálový trh, správcovské spoločnosti majú kde investovať, majú kde zhodnocovať peniaze a potom môžeme „deklarovať“ sporiteľom nejaký vyšší výnos. Dnes je realita taká, že nemáme strategické podniky, budeme investovať do štátnych dlhopisov, tie majú výnos veľmi nízky a tým pádom nemáme šancu ďalšieho zvýhodňovania sporiteľov, to, o čom sa v každom článku píše, vláda sľubuje nesplniteľné, to je proste to, že každý môže slobodne si rozhodnúť o odchode do dôchodku? Je to v dnešnej Pravde. Tu je jednoznačná „deklarácia“ o tom, že tá reklama síce je postavená nejako, ale je klamlivá alebo nie je pravdivá úplne. A to hovorí i o tom, že tí ľudia si nemôžu slobodne rozhodnúť o odchode do dôchodku, jednoducho preto, lebo minimálne musia sporiť v tomto systéme desať rokov. Ja by som takýchto možností mohol, ďalších, ďalších „deklarovať“, minimálne sa môžeme baviť o garanciách štátu, lebo tam stopercentná garancia štátu nie je, to veľmi dobre viete, pán minister, tam je rozhodnutie súdu pri defraudácii a pri iných náležitostiach, tam nie sú garančné náležitosti, ktoré som ja navrhoval vo svojom vystúpení. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, každý z nás si tu vybral spôsob, akým prezentoval svoje názory, vybral si tému, ku ktorej sa pravdepodobne cíti najkompetentnejší sa vyjadriť, a vy ste si tiež vybrali spôsob, akým budete reagovať na dnešnú rozpravu. Orientovali ste sa, celú tú svoju reakciu tak, že ste reagovali na niekoľko podnetov z rozpravy a potom ste prečítali pravdepodobne dopredu pripravený prejav, ktorý mal jednu ústrednú tému, totižto že chceme torpédovať reformu a že sme za starý systém. Aj keď to nie je pravda, ja vám musím povedať, že v tejto chvíli vám nechcem povedať toto. Chcem vám povedať, že mne je úprimne osobne ľúto, že ste päť hodín rozpravy nevyužili na to, aby ste obhájili svoju osobu voči tým vážnym podozreniam, ktoré voči vašej osobe tu boli povedané. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, predovšetkým mi dovoľte, aby som sa ohradil voči vašim niektorým konštatovaniam, že v čase, keď bolo potrebné diskutovať o vašich legislatívnych návrhoch, tak že sme nediskutovali. Nielenže sme diskutovali, ale predkladali sme aj množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a vaše stanovisko k týmto návrhom bolo v zásade skoro vždy negatívne a dovoľte mi skonštatovať alebo zdôrazniť, že poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko ani vaše návrhy nepodporil. Takže diskutovali sme vtedy, keď sme mali, a zaujali sme k tomu jasné stanovisko. Opäť teda mi dovoľte, aby som zdôraznil, že využili ste tú možnosť generálneho pardonu, ale nesplnili ste tie podmienky, interné, ktoré Sociálna poisťovňa v tejto veci od žiadateľov vyžadovala. Vy ste príslušné doklady predložili šesť mesiacov po tom, ako vám bolo penále odpustené. Takže, pán minister, vy ste mali dve možnosti, respektíve vy jednu. Abdikovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále! Pán poslanec! Nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, bude mať o desať sekúnd viacej pán poslanec.

  • Vy ste mali jednu možnosť, abdikovať z funkcie vzhľadom na tie informácie, ktoré sú všeobecne známe. Druhá možnosť bola, aby vás vyzval predseda vlády, aby ste tak spravili. Ak by ste využili jednu z tých možností, tak sme sa nemuseli dnes stretnúť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. To je princíp, ktorý sa uplatňuje v štandardných demokraciách, na ktoré sa tak často práve vy, pán minister Kaník, odvolávate.

  • Pán minister chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov...

  • Ďakujem. Myslím, že som to veľmi presne povedal, ale zrejme, ako to už chodí, niekedy uši nepočúvajú to, čo zaznie, takže keď zaznie či už obhajoba alebo vysvetlenie a nechce byť vypočutá, tak môže zaznieť aj desať ráz, je to zbytočné.

    Veľmi stručne a zjednodušene. Základnou podmienkou voči všetkému, mojou povinnosťou bolo zaplatiť odvody. To sa stalo a na základe toho v rámci plošného riešenia či už v Sociálnej poisťovni alebo v NÚP bolo všetkým, to znamená mnohým tisícom subjektom škrtnuté penále. To je všetko, čo k tejto otázke môžem povedať. Ale zabudol som na jednu vec a využijem tento čas, ktorý mi ešte zostáva, k pánovi Ficovi a k môjmu platu a k tomu, čo aj viacerí iní poslanci povedali, že sa nepamätám, alebo reagovali na to, že som povedal, že sa nepamätám, aký mám plat. No, musím pripustiť, aj sa ospravedlniť, že to nie je správne slovo, povedať: Nepamätám sa. Ale nechcel som tým povedať nič iné, len to, že plat nebol nikdy pre mňa to, pre čo robím túto funkciu. Nikdy som nesledoval, aký mám plat, pretože to, čo robím, nerobím kvôli platu, ale robím to pre víziu! Víziu toho, ako táto krajina má vyzerať, aký má mať sociálny systém, aký má mať dôchodkový systém, aby táto krajina bola rastúcou krajinou ekonomicky, aj z hľadiska životnej úrovne, aby dôchodok v budúcnosti sa nerovnal zároveň slovu chudoba. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce k rozprave vyjadriť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, chcem naozaj oceniť väčšinu tých vystúpení, ktoré tu odzneli, že boli vecné, fundované, venovali sa najmä oblasti dôchodkovej reformy, aj keď, samozrejme, chápem koaličných poslancov, ktorí obhajovali neobhájiteľné, pretože priorita udržať koalíciu pokope je vyššia ako výstrelky niektorého z ich ministrov. Chcem však povedať, že je štandardné, keď poslanci a ministri vládnej koalície presadzujú svoj politický program a opozícia môže mať iný názor, robí oponentúru k týmto veciam, dáva rôzne návrhy, to je všetko, to je všetko normálne a štandardné a opozícii sa to preto nedarí, pretože je v opozícii a má menej hlasov ako vládna koalícia. To je všetko štandardné. Ale je neštandardné, keď sa bavíme o všeličom možnom na vystúpení za týmto pultom a ja som doteraz nepočul ani jedného poslanca vládnej koalície, aby zaujal stanovisko k veciam, ktoré konkrétne boli pomenované v súvislosti s odpúšťaním penále. Ani jedno. Pán minister sa schováva za dôchodkovú reformu a pozerá sa na to tak, ako keby my sme chceli cez neho odstrániť všetko to, čo urobil pre reformu dôchodkového systému. No nie je to tak. Jednoducho má možno iný politický názor, kam viesť reformu, ale keďže všetci tu zastupujeme občanov tejto republiky, mali by sme mať rovnaký názor na praktiky ministra ako človeka, ktorý ako predseda predstavenstva Národného úradu práce si schvaľuje sám sebe odpúšťanie penále! To je neprijateľné! Ja vám zacitujem...

  • ...zo zákona, ktorý je ústavným zákonom a týka sa ochrany verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, kde v článku 4 v ods. 1 sa hovorí: „Verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.“ Pýtam sa bývalého predsedu predstavenstva Národného úradu práce, keď hlasovali o schvaľovaní odpustenia penále, kde je firma, ktorú vlastníš, pán minister, na 80 %, ako si chránil verejný záujem? (Hlas v sále.) Môžem povedať, že platil iný zákon s týmto istým ustanovením. Roman, nemusíme sa o tom baviť, vieš to lepšie ako ja.

  • Šum v sále. Smiech. Potlesk.

  • Možno, vidíte, aká je tu situácia, možno v rámci rozpočtového balíčka tu nie je už ani jeden nezávislý poslanec, preto chcem apelovať...

  • na všetkých poslancov, ktorí tu sedia...

  • Pán poslanec! Pán poslanec Maxon!

  • Šum v sále.

  • Preto by som chcel apelovať na všetkých poslancov, ktorí tu sedia, aby sa dnes rozhodovali nie politicky, podľa politickej príslušnosti, ale vecne. Jednoducho, je neprípustné, aby človek, ktorý vykonáva funkciu ministra v takomto rezorte, robil také veci, aké robil. A od toho sme tu, zástupcovia občanov, aby sme ich záujmy chránili. Ja viem, že dnes ráno sa tu ozývali nejaké pokriky, myslím, že to bolo zo strany pána poslanca Vavríka: Hanbite sa! Pán poslanec Vavrík, môžem vám odpovedať: Hanbím sa. Hanbím sa za takéhoto ministra, ktorého nominovala SDKÚ. A jediné, čo SDKÚ

  • je schopná urobiť, nieže sa postaví čelom k problému a problém rieši, ale chráni človeka s takýmito praktikami. Ďakujem pekne.

  • Mohutný potlesk.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem, ďakujem za slovo. Ctené dámy a páni, no dnes v tejto miestnosti odznelo veľmi veľa gebuzín.

  • Smiech. Potlesk.

  • Dovoľte mi však na záver, aby som zopakoval jednu vetu alebo jednu moju otázku, ktorú som položil pánovi Ficovi a skupine poslancov, ktorí návrh podali na odvolanie ministra Kaníka, že či vy máte morálne právo podávať takýto návrh a či medzi vami, dámy a páni, či ste si vedomí toho, že sedia ľudia, ktorí dnes neplatia odvody do Sociálnej poisťovne. Nehovoríme o penále, hovoríme o odvodoch. A nechcime, alebo ja nechcem zosobňovať a nechcem hovoriť čísla. Aj k tomu príde určite. Ja na záver toľko.

    Dámy a páni, v rozprave vystúpilo 15 poslancov Národnej rady a bol predložený jediný návrh na uznesenia okrem uznesenia zo spoločnej správy, takže budeme hlasovať najprv o uznesení zo spoločnej správy a potom o uznesení, ktoré predložil pán Fico. Pán predsedajúci, prosím vás.

  • Poprosil by som o prečítanie toho uznesenia.

  • Jasné. Tak mi dovoľte predniesť návrh uznesenia zo spoločnej správy, kde Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 88 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pán predsedajúci, pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Páni poslanci, toto hlasovanie vyhlasujem za zmätočné. Ešte raz, páni poslanci.

    Pán poslanec Miklušičák. Poprosím pánov poslancov, keby svoje hlasovacie karty vytiahli z hlasovacieho zariadenia.

    Panie poslankyne, páni poslanci, aby som upresnil návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať. Je to návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných 66 za, 64 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru členovi vlády Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Pán spoločný spravodajca, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o ďalšom návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Fico. Nebudem čítať, dámy a páni, máte v laviciach návrh uznesení.

  • Ja by som vás poprosil, pán spoločný spravodajca, keby ste prečítali návrh uznesenia.

  • Áno. Takže návrh uznesenia. „Národná rada Slovenskej republiky žiada, a) vládu slovenskej republiky, aby pri realizácii dôchodkovej reformy po prvé zabezpečila všetkými dostupnými prostriedkami plnú informovanosť občanov Slovenskej republiky o možných rizikách spojených s dobrovoľným, respektíve s povinným vstupom do druhého kapitalizačného piliera dôchodkového systému. Po druhé, v súčinnosti s príslušnými kontrolnými orgánmi, osobitne s Úradom pre finančný trh dôsledne vyžadovala rešpektovanie zákonov a iných právnych predpisov v reklamnej kampani dôchodkových správcovských spoločností, s osobitným...“ Prosím vás, chcete, aby som to čítal, a bavíte sa!

  • Páni poslanci, máte rozdaný návrh uznesenia v laviciach pod... Pardon, nemá svoje číslo, pretože bol podaný pánom poslancom v rozprave.

  • Jediný návrh, ktorý bol podaný v rozprave.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, máte ho niekde navrchu svojich materiálov. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, páni poslanci?

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Je to podobný návrh, aký bol podaný už na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 91 za návrh, 22 proti, 17 sa zdržalo sa, 1 nehlasoval.

    Konštatujem že návrh uznesenia sme schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rokovanie 34. schôdze Národnej rady za skončené.

  • Rokovanie 34. schôdze NR SR sa skončilo o 16.35 hodine.

  • Po skončení 34. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 33. schôdze NR SR.