• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dobré ráno, vítam vás na ôsmom rokovacom dni 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako začneme rokovať, chcem informovať Národnú radu, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Danko, Hanzel, Karlin, Mečiar, Murgaš a Novotný.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k realizácii dôchodkovej reformy.

    Návrh uznesenia vám bol rozdaný do lavíc.

    Teraz dávam slovo predkladateľovi návrhu uznesenia pánovi poslancovi a predsedovi poslaneckého klubu strany Smer Robertovi Ficovi, aby návrh uznesenia uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k realizácii dôchodkovej reformy.

    Čo viedlo poslancov strany Smer k predloženiu tohto návrhu? Predovšetkým začiatok obrovskej reklamnej kampane, ktorej úlohou je presvedčiť čo najväčší počet ľudí na Slovensku, aby dobrovoľne vstúpili do 2. kapitalizačného piliera. Keďže podľa nás celá dôchodková reforma vyvoláva obrovské riziká, a nejde v danom prípade o riziká zanedbateľné, ktoré by sa týkali jednorazovej platby, ale riziká týkajúce sa vyplácania dôchodkov v budúcnosti, máme za to, že Národná rada Slovenskej republiky by mala zaujať svojím uznesením postoj k tomu, čo sa momentálne deje v reklamnej kampani a pri realizácii samotnej dôchodkovej reformy.

    Ako je dostatočne známe, vážené dámy a páni, na základe zákona o starobnom dôchodkovom sporení bude po 1. 1. 2005 pomerne veľká skupina ľudí povinná zúčastniť sa na starobnom dôchodkovom sporení. V praxi to znamená, že časť svojich odvodov, teda presne 9 % budú musieť títo občania investovať do jednej z ôsmich súkromných spoločností. Tí, ktorí pred 1. januárom 2005 už boli sociálne poistení, sa môžu rozhodnúť, či svoj dôchodok budú realizovať cez Sociálnu poisťovňu alebo či časť budú realizovať dobrovoľne cez starobné dôchodkové spoločnosti, tzv. DSS-ky, ktoré sú v súkromných rukách a ktoré podľa nášho názoru naozaj vzhľadom na právnu úpravu a svoju činnosť môžu vyvolávať obrovské riziká.

    Vážené dámy a páni, keby aj celý systém, pokiaľ ide o 2. kapitalizačný pilier, bol dobrovoľný, čo, samozrejme, nie je pravda, ale sa pokúsime, aby to tak bolo, zmenou príslušného zákona, občania by mali byť dostatočne informovaní o všetkých rizikách, ktoré sú spojené s investovaním do dôchodkových správcovských spoločností. O to viac, ak veľká časť ľudí po 1. januári 2005 bude musieť povinne dávať svoje peniaze do súkromných spoločností, treba, aby sa ľudia viacej dozvedeli, v čom spočíva význam tohto 2. kapitalizačného piliera a najmä v čom vidíme nebezpečenstvá, ak ľudia budú peniaze do týchto spoločností dávať.

    Ako sme si všetci všimli, spustila sa v posledných týždňoch obrovská reklamná kampaň cez billboardy, cez rôzne spoty v televíziách, v rozhlasoch, cez platenú reklamu v tlačených printoch. Ako som už v úvode uviedol, cieľom tejto kampane je predovšetkým presvedčiť tých, ktorí nemajú povinnosť vstupovať do 2. piliera, aby do 2. piliera v určitom období vstúpili a rozhodli sa realizovať svoj dôchodok cez súkromné spoločnosti.

    Politická strana Smer je presvedčená, že táto kampaň je absolútne nevyvážená, lebo hovorí iba o pozitívach spojených s investovaním do 2. kapitalizačného piliera. Domnievame sa však, že ak ide o takúto závažnú systémovú zmenu, je povinnosťou vlády Slovenskej republiky, aby poskytovala verejnosti, pokiaľ je to možné, čo najviac informácií, aby chránila ľudí, aby nedošlo k ohrozeniu ich, použijem výraz, vkladov do budúcnosti.

    Zarážajúce je aj to, že namiesto toho, aby sa vláda priamo obracala na ľudí a okrem pozitívnych informácií poskytovala aj tie iné, možno už nie také pozitívne informácie pre súkromné spoločnosti, na kampani sa zúčastňuje aj minister práce, rodiny a sociálnych vecí, ktorý priamo agituje a presviedča ľudí, aby dali peniaze do súkromných spoločností bez toho, aby im hovoril o rizikách, ktoré právna úprava tohto 2. kapitalizačného piliera naozaj vyvoláva.

    Ak si otvoríme zákon o sporení, ktorý upravuje práve povinnosť alebo dobrovoľnosť pri vstupe do 2. piliera, treba si uvedomiť, že obsahuje niekoľko ustanovení, o ktorých verejnosť vie málo. Rovnako obsahuje ustanovenia, ktoré podľa nášho názoru nie sú v praxi vôbec dodržiavané. Spomeniem napr. § 112 príslušného zákona, ktorý hovorí o propagačnej činnosti a reklame. Tu sa jednoznačne hovorí, že dôchodková správcovská spoločnosť nesmie pri propagácii a reklame starobného dôchodkového sporenia používať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie či zamlčovať dôležité skutočnosti. Nuž a nie je nepravdivou alebo zavádzajúcou informáciou, že ľudia budú mať švajčiarske dôchodky? Nie je zamlčovaním dôležitých skutočností, ak sa napr. v reklamných spotoch v televízii vôbec neobjavujú informácie o rizikách? Veď je predsa dnes úplne zrejmé, že tento systém dôchodkového sporenia negarantuje výnosy. Ak aj dnes bude mať niekto povinnosť svoje peniaze dávať do súkromných správcovských spoločností, zákon ani tento systém mu negarantuje konkrétne výnosy.

    Odporúčam všetkým občanom Slovenskej republiky, ktorí sú každý deň konfrontovaní s tisíckami billboardov popri cestách, aby sa pri jednom z týchto billboardov zastavili. Samozrejme, veľkými písmenami tam nájdu fantastický švajčiarsky nádherný dôchodok, ale potom, úplne malým písmom, na prečítanie ktorého potrebujú lupu, je napísané, že tento systém negarantuje výnosy. To je to, o čom my dnes hovoríme a prečo žiadame vládu Slovenskej republiky, aby podstatne viacej informácií poskytovala verejnosti o rizikách spojených s takýmto investovaním. Dokonca poviem aj to, že v niektorých spotoch, najmä televíznych, vôbec nie je nič povedané o týchto rizikách, čo je podľa nášho názoru hrubé porušenie § 112 príslušného zákona, ktorý hovorí, že nie je možné zamlčovať dôležité skutočnosti. Rovnako treba upozorniť na tie ustanovenia zákona, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že výnosy garantované nie sú a dokonca ak dôjde k takému investovaniu dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktoré nie je porušením zákona, tak sú ohrozené aj samotné peniaze, ktoré si tam ľudia nasporia počas dlhých rokov sporenia.

    Ak by systém bol dobrovoľný, tak chápem, že ľudia musia na seba prevziať určitú mieru rizika investovania. Aj tu by sme žiadali, aby verejnosť bola dostatočne informovaná o rizikách. Ak je však systém povinný pre veľkú časť obyvateľov po 1. januári 2005, tak je absolútna zodpovednosť a povinnosť vlády Slovenskej republiky takto postupovať.

    Už ani nebudem hovoriť o tom, že vzhľadom na neexistenciu kapitálového trhu na Slovensku bude podstatná časť vkladov, ktoré budú investované do týchto fondov, investovaná v zahraničí na cudzích kapitálových trhoch. Otázka je absolútne oprávnená, či peniaze našich ľudí majú pomáhať rozvíjať ekonomiky cudzích štátov, či by nemali byť tieto peniaze predovšetkým používané na území Slovenskej republiky. O týchto veciach sa, žiaľ, vôbec nehovorí, opäť sa iba znásilňuje verejnosť bombastickou reklamnou kampaňou a ľudia môžu prísť o niekoľko rokov do absolútne katastrofálnych životných situácií, pretože dôchodok je u podstatnej časti obyvateľov Slovenskej republiky jediným zdrojom príjmu.

    Je preto našou zodpovednosťou na tieto veci poukazovať. Preto vás prosím, vážené dámy a páni, aby sme spoločne podporili návrh uznesenia, ktorý nie je vôbec konfrontačný, iba ukazuje na riziká spojené s dôchodkovou reformou. Navrhujeme preto, vážené dámy a páni, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky, aby pri realizácii dôchodkovej reformy 1. zabezpečila všetkými dostupnými prostriedkami plnú informovanosť občanov Slovenskej republiky o všetkých rizikách spojených s dobrovoľným, resp. povinným vstupom do 2. kapitalizačného piliera dôchodkového systému, teda ak minister vystupuje v prospech súkromných spoločností, nech vystupuje aj v prospech ľudí a povie, v čom sú riziká, 2. v súčinnosti s príslušnými kontrolnými orgánmi, osobitne s Úradom pre finančný trh, dôsledne vyžadovala rešpektovanie zákonov a iných právnych predpisov v reklamnej kampani dôchodkových správcovských spoločností s osobitným zreteľom na riadne informovanie občanov Slovenskej republiky o všetkých rizikách spojených so vstupom do 2. kapitalizačného piliera dôchodkového systému. My oceňujeme v Smere, že Úrad pre finančný trh urobil niektoré kroky, upozornil dôchodkové správcovské spoločnosti a že bola urobená určitá náprava, ale nebola urobená náprava, pokiaľ ide o riadne reklamovanie informácie, že s investovaním nie sú spojené garancie výnosu. Ďalej žiadame v tomto uznesení Radu Slovenskej televízie a Rozhlasovú radu, aby vykonali kontrolu, či Slovenská televízia a Slovenský rozhlas v zmysle svojho poslania definovaného zákonom poskytujú o realizácii dôchodkovej reformy nestranné, overené, neskreslené a predovšetkým vo svojom celku vyvážené informácie tak, aby občania okrem jednostranného propagovania výhod dostali prostredníctvom ich vysielania aj rovnocenné množstvo informácií o rizikách spojených so vstupom do 2. kapitalizačného piliera dôchodkového systému. Rovnako žiadame Radu pre vysielanie a retransmisiu, aby dohliadala na obsah vysielania týkajúceho sa dôchodkovej reformy kontrolou základnej povinnosti vysielateľov v zmysle zákona zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu programovej služby.

    Ako vidíte, vážené dámy a páni, je to uznesenie, ktoré je nasmerované len k vláde Slovenskej republiky bez toho, aby sme sa dotýkali samotnej podstaty reformy, bez toho, aby sme hovorili, či je reforma dobrá alebo zlá. My sa budeme musieť vysporiadať s reformou pravdepodobne v blízkej budúcnosti. Teraz ide len o to, ak sa spustila kampaň, aby ľudia vedeli čo najviac o tom, čo sa týka dôchodkovej reformy. Prosím vás preto, keďže tento návrh nemá politickú povahu, pri zaradení bodu do programu získal veľkú podporu Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme spoločne toto uznesenie schválili a potom aj spoločne kontrolovali, či ho vláda Slovenskej republiky rešpektuje. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh bol podaný, budeme hlasovať o návrhu uznesenia o 11.00 hodine, tak ako sme sa včera dohodli.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2005 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz pána prezidenta Prezídia Fondu národného majetku pána Kojdu, aby Národnej rade návrh na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2005 uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, Fond národného majetku predkladá na schválenie návrh na použitie majetku Fondu národného majetku na rok 2005.

    Tento návrh vychádza z uznesení vlády, tak ako boli schvaľované v priebehu roku 2004 a ktoré predpokladajú určité výdavky, ktoré prebehnú v budúcom roku v absolútnej väčšine cez štátne finančné aktivácie z ministerstva financií.

    Rozpočet ako taký je zostavovaný ako vyrovnaný rozpočet, resp. ako rozpočet prebytkový. Prebytkový rozpočet sa predpokladá v rámci schválenej predikcie verejných financií na roky 2006 až 2007. Aj v roku 2006 tieto prebytky sa budú kumulovať na účtoch Fondu národného majetku a budú použité v roku 2007.

    Rozpočet bol konzultovaný a prerokovaný s ministerstvom financií a plne zodpovedá štátnemu rozpočtu, tak ako bol schválený včera Národnou radou.

    Čo sa týka príjmov, rozpočet má dva základné zdroje príjmov, sú to dividendy, ktoré sú vo výške 13 mld. korún. Druhá časť sú predaje, príjmy z predajov, predovšetkým z doprivatizácie rozvodných podnikov a z predaja piatich teplární v krajských mestách.

    Čo sa týka výdavkov, absolútna väčšina výdavkov bude použitá v prospech ministerstva financií, v prospech štátnych finančných aktív. A budú z nich kryté či už úvery so štátnymi zárukami alebo priamo štátny dlh.

    Chcem hneď v úvodnom slove upozorniť, že tento rozpočet nepočíta s príjmami z privatizácie Slovenských elektrární. Po skúsenostiach z minulých rokov predikujeme, že príjmy z predaja Slovenských elektrární budú použiteľné až v roku 2006.

    Ak dovolíte, pán predseda, to by bolo na úvod všetko.

  • Ďakujem pánovi prezidentovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Milana Reháka, aby z poverenia Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu v jeho gestorskom výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, pán prezident, páni ministri, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2005 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 915) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2005 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušným ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 925 z 18. októbra 2004 pridelil návrh na prerokovanie s termínom do 19. novembra 2004 výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch, na predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 24. novembra 2004. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu, svoje stanoviská.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 18. novembra 2004 a neschválil predložený návrh uznesenia, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 19. novembra 2004 a uznesením č. 458 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Gestorský výbor po prehodnotení stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2005 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2005 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením č. 482 z 29. novembra 2004.

    Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu k predloženému materiálu.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy tiež nehlási žiaden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A prosím teraz pána prezidenta Prezídia Fondu národného majetku, aby uviedol ďalší návrh, ktorým je

    návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2005,

    ktorý prerokúvame ako tlač 916.

    Nech sa páči, pán prezident.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, druhý materiál, ktorý Fond národného majetku predkladá na schválenie, je rozpočet nákladov na samotnú činnosť Fondu národného majetku.

    Rozpočet vychádza z toho, že sa postupne znižuje počet zamestnancov Fondu národného majetku vzhľadom na zníženie rozsahu činnosti, ktorú Fond národného majetku vykonáva. Z toho vyplýva aj zníženie miezd, ktoré je v rozsahu asi 1,5 %.

    Rozpočet, tak ako je predložený, bol opäť prerokovaný s ministerstvom financií, bol schválený Prezídiom Fondu národného majetku, Dozornou radou Fondu národného majetku aj vládou Slovenskej republiky.

    Rozpočet predpokladá celkové výdavky vo výške 155,316 mil. korún, z čoho 6,5 mil. korún sú náklady na obstaranie dlhodobého majetku a prevádzkové náklady tvoria 148,816 mil. korún.

    Navrhovaný rozpočet predpokladá vytvorenie rezervy v zmysle zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici vo výške 19,677 mil. korún. Túto rezervu budeme oprávnení čerpať len v tom prípade, ak Fond národného majetku bude v prípade ukončenia súdnych sporov sčasti úspešný, sčasti neúspešný.

    Chcel by som vysvetliť, keďže vo výboroch boli k tejto veci otázky, že ide o 27 bytov, kde Fond národného majetku si nárokuje ich vrátenie späť do svojho vlastníctva. V súčasnosti prebieha 14 súdnych konaní. Sú ako na Okresnom, tak aj na Krajskom súde v Bratislave a 4 konania bežia na Najvyššom súde.

    Chcel by som tiež podotknúť, že na naše prekvapenie, aj keď ide v podstate meritórne o tú istú vec, rozhodnutia súdov sú rôzne a Fond národného majetku je v týchto konaniach sčasti úspešný a sčasti neúspešný.

    Posledná časť rozpočtu, tak ako je predložený, nám podrobne člení jednotlivé výdavky podľa jednotlivých kapitol. Aj z tejto časti vidno, že Fond národného majetku postupne utlmuje svoju činnosť. A, tak ako sme tohto roku znížili počet zamestnancov asi o 12 %, predpokladáme, že na budúci rok ku koncu roku budeme vedieť vykázať to isté číslo.

    Ak dovolíte, pán predseda, to by bolo na úvod všetko.

  • Ďakujem, pán prezident.

    Teraz prosím znovu pána poslanca Reháka, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výbore, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, pani kolegyne poslankyne, páni kolegovia poslanci, pán prezident, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2005 (tlač 916) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2005 podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušným ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 925 z 18. októbra 2004 pridelil návrh na prerokovanie s termínom do 19. novembra 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 24. novembra 2004. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovania, zaujali nasledovné stanoviská.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 18. novembra 2004 a neschválil predložený návrh uznesenia, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 19. novembra 2004 a uznesením č. 459 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Gestorský výbor po prehodnotení stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na rok 2005 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2005 bola schválená uznesením č. 483 z 29. novembra 2004.

    Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu k predloženému materiálu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a pýtam sa či sa hlási do rozpravy niekto ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať bodom, ktorým je

    návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 (tlač 917).

    Spoločnú správu výborov máte v tlač 917a.

    Návrh uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolf Zajac. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na prechodné obdobie a aplikáciu zákona o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v § 68, kde zriaďovatelia pripravujú kompetencie Správnej rady a Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne týkajúce sa transformácie zdravotných poisťovní, a na to, že predseda správnej rady Svätopluk Hlavačka rezignoval na túto funkciu dňom 1. 12. 2004 už aj z tých dôvodov, že bol vymenovaný zriaďovateľom za riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, predkladám tento rozpočet za zriaďovateľa ctenej poslaneckej snemovni.

    V súlade § 42 ods. 7 zákona Národnej rady č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, teda ďalej budeme hovoriť len o Všeobecnej zdravotnej poisťovni, predkladám na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne pre rok 2005.

    Základnou podmienkou pre zostavenie poistného rozpočtu je dodržať ustanovenia § 49 ods. 2, to znamená vyrovnané hospodárenie tak, aby neprevýšili výdavky príjmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa do dňa svojej transformácie na akciovú spoločnosť bude naďalej hospodáriť systémom fondov. A v zmysle návrhu o poistnom rozpočte Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude celková tvorba fondov a ich použitie vo výške 49,549 862 mld. korún, čo je o 5,54 mld. viacej, ako predstavuje poistný rozpočet pre rok 2004.

    Návrh poistného rozpočtu vychádza z priemerného počtu poistencov 3,5 mil., z čoho 41 % poistencov je ekonomicky aktívnych. Očakávame pri výbere poistného nárast o 12,65 %, úspešnosť výberov je projikovaná na 96,5 %. V roku 2005 Všeobecná zdravotná poisťovňa rozpočtuje použitie prostriedkov na výdavky v objeme 46,72 mld. korún, rozpočtové výdavky zdravotníckych zariadení v rozsahu 26,400 755 mld. korún. Všeobecná zdravotná poisťovňa uvažuje v rozpore s trendom o náraste nákladov na lieky o 7,38 %, rádovo o 1,285 mld. Takisto sa uvažuje o náraste zhruba o 400 mil. korún v súvislosti s nákladmi zdravotnej starostlivosti z titulu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Podľa novej legislatívy po transformácii na akciovú spoločnosť poisťovne už nebudú rozlišovať fondy, budú žiť vo vyrovnanom hospodárení príjmov a výdavkov a tento návrh poistného rozpočtu bude pretransformovaný, pokiaľ ho poslanecká snemovňa schváli, do transformačného plánu a následne do prvého rozpočtu akciovej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa. Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Miroslavovi Chovancovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, predkladám spoločnú správu k tlači 917a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledkoch prerokovania návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 (tlač 917).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 925 z 18. októbra 2004 pridelil návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 19. novembra 2004. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania o návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 bol predložený v súlade s § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Materiál obsahuje stanovisko Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky k návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005.

    Priebeh a výsledky rokovania.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 11. novembra 2004. Spravodajca navrhol uznesenie, v ktorom odporučil výboru vysloviť súhlas s návrhom poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 a Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 schváliť. Výbor neprijal uznesenie podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov 7 poslancov bolo prítomných, 3 poslanci hlasovali za návrh, 3 poslanci boli proti návrhu a 1 poslanec sa hlasovania zdržal.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 18. novembra 2004. Na návrh spravodajcu výborov výbor hlasoval o návrhu uznesenia, v ktorom spravodajca odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 schváliť. Výbor neprijal uznesenie podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Z celkového počtu 13 poslancov 10 poslancov bolo prítomných, 5 poslancov hlasovalo za návrh, 5 poslancov sa hlasovania zdržalo.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 30. novembra 2004 a konštatoval, že ani jeden z výborov neprijal uznesenie k návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005.

    Vzhľadom na uvedené gestorský výbor predkladá návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou spoločnej správy 917a. Máte ho k dispozícii.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pán minister ako jediný. Ale bez hlásenia sa do rozpravy tiež dostanete slovo. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán minister, môžeme považovať toto vaše vystúpenie ako záverečné stanovisko? Áno.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ja len dvoma vetami chcem požiadať poslancov, aby hlasovali za rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A vo výbore pre zdravotníctvo prišlo, samozrejme, k situácii, keď aj koaliční poslanci sa zdržali hlasovania naznačujúc tak istý protest proti pocitu horšieho financovania zdravotníckych zariadení na východnom Slovensku. A ukázalo sa, hlavne po výmene riaditeľa, že naozaj je situácia nejasná, pretože je možné, že niektoré činnosti sú lepšie financované na východnom Slovensko ako napr. na západnom Slovensku. Mám na mysli napr. liečebňu dlhodobo chorých. A, naopak, niektoré činnosti sú tam cez výkon horšie financované. Napriek tomu rozpočet, ktorý predkladá Všeobecná zdravotná poisťovňa, ukazuje veľmi významný nárast poistných fondov, rádovo o 5,5 mld., o vyše 12 %. Možno nemusíme byť spokojní s odhadom nárastu nákladov na lieky o 7 – 8 %, ale myslím si, že dobrá poisťovňa cez svoj revízny a kontrolný systém nepripustí zbytočný rast nákladov na lieky, aj keď treba priznať, že všade v Európe nám ročne narastajú tieto náklady o 15 % z titulu inovácie a prezbrojovania modernými molekulami.

    Napriek tomu, že ani jeden výbor nebol schopný prijať platné uznesenie, chcem požiadať snemovňu, aby schválili rozpočet verejnoprávnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože je tam dostatok zdrojov na to, aby sme zabezpečili viac a kvalitnejšie zdravotnú starostlivosť ako v roku 2004. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme bodom programu, ktorým je

    návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 (tlač 907).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 907a.

    Návrh uvedie predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne pán Peter Plučinský. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, Spoločná zdravotná poisťovňa predkladá podľa § 22 ods. 3 zákona č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov návrh poistného rozpočtu na rok 2005 (číslo parlamentnej tlače 907).

    Pri zostavovaní rozpočtu poisťovňa postupovala v súlade s § 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Pri konštrukcii rozpočtu príjmov vychádzala Spoločná zdravotná poisťovňa z návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, ktoré predpokladajú nárast verejných zdrojov plynúcich do systému zdravotného poistenia na 7,465 380 mld. korún. Daný nárast sa prejavil aj pri zostavovaní rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne. Na vyššom rozpočte sa prejavil fakt, že od januára 2005 bude štát platiť poistné za svojich poistencov priamo na účet poisťovní, čo predstavuje v roku 2005 pre Spoločnú zdravotnú poisťovňu vyšší výber poistného o 2,267 mld. korún s tým, že so zvýšením svojich príjmov očakáva poisťovňa vyššie odvody na osobitný účet prerozdeľovania v roku 2005 v sume 3,471 497 mld.

    Ďalším faktorom pôsobiacim na výšku príjmov Spoločnej zdravotnej poisťovne je aj zmena mechanizmu prerozdeľovania, keď od 1. januára 2005 sa začne za základ pre odvod na osobitný účet prerozdeľovania počítať z predpísaného povinného poistného, a nie z vybraného poistného, ako to bolo doteraz.

    V roku 2005 predpokladá Spoločná zdravotná poisťovňa príjem z výberu poistného vo výške 12,071 422 mld. korún, z čoho až 28,76 % odvedie na osobitný účet prerozdeľovania povinného poistného.

    Nedaňové príjmy predpokladá Spoločná zdravotná poisťovňa vo výške 104,236 mil. korún, z čoho 74,83 % tvoria príjmy od lekární a výdajní zdravotníckych pomôcok za vydanie liekov na lekársky predpis a zdravotníckych pomôcok na poukaz v súlade s § 10 zákona č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. V roku 2005 Spoločná zdravotná poisťovňa nepočíta vo svojom rozpočte so žiadnymi príjmami z návratných finančných výpomocí.

    Rozpočet výdavkov Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 bol zostavený v súlade s § 22 ods. 2 zákona č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni s prihliadnutím na novú legislatívu, predovšetkým zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach.

    V roku 2005 Spoločná zdravotná poisťovňa predpokladá výdavky na zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 8,248 605 mld. korún, v rámci ktorých sa predpokladá použiť 3,037 743 mld. na zdravotnícke výrobky, 2,638 298 mld. na ambulantnú zdravotnú starostlivosť a 2,536 951 mld. na ústavnú zdravotnú starostlivosť.

    Vo svojich výdavkoch počíta poisťovňa s príspevkom na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2005 a 2006 v celkovej výške 70 mil. korún, čo vyplýva zo zákona č. 581/2004 Z. z.

    Celkový rozpočet na roky 2005 je zostavený ako vyrovnaný s objemom príjmov a výdavkov vo výške 12,315 658 mld. korún.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne prerokovala tento návrh a prijala uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť poistný rozpočet Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dávam slovo členovi výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Miroslavovi Chovancovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, predkladám spoločnú správu k tlači Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledkoch prerokovania návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 (tlač 907).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 925 z 18. októbra 2004 pridelil návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 19. novembra 2004. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania o návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál obsahuje stanovisko Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky k návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005.

    Návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 bol predložený v súlade s § 22 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 11. novembra 2004. Na návrh poslanca Jána Bielika výbor hlasoval o návrhu uznesenia, v ktorom spravodajca odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 schváliť. Výbor neprijal uznesenie podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov 6 poslancov bolo prítomných, 3 poslanci hlasovali za návrh, 1 poslanec bol proti návrhu a 2 poslanci sa hlasovania zdržali.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 18. novembra 2004. Výbor svojím uznesením č. 520 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 schváliť s tým, že sa rozpočtujú príjmy vo výške 12,350 658 mld. Sk, výdavky vo výške 12,350 658 mld. Sk, v tom predkladá výdavky základný fond zdravotného poistenia vo výške 11,468 106 mld. Sk, rezervný fond vo výške 65,977 mil. Sk, účelový fond vo výške 261,964 mil. Sk a výdavky správneho fondu sa rozpočtujú vo výške 519,611 mil. Sk.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 30. novembra 2004 a konštatoval, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu súhlasil s predloženým návrhom poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo neprijal uznesenie k návrhu predloženého poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005.

    Vzhľadom na uvedené, gestorský výbor predkladá návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou spoločnej správy 907a.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Bielik. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, niekoľko slov si dovolím k vysvetleniu alebo dovysvetleniu situácie, ktorá vznikla na zaujímavom pozadí, ktorým je transformácia obidvoch poisťovní, ako Všeobecnej zdravotnej, tak aj Spoločnej zdravotnej, na inú formu, a my ešte schvaľujeme návrhy rozpočtov podľa starej formy. Obidva tieto rozpočty, dovolím sa dotknúť teda aj rozpočtu Všeobecnej zdravotnej, aj keď vystupujem v rozprave k návrhu rozpočtu pre Spoločnú zdravotnú poisťovňu, boli zostavené podľa štandardných rozpočtových pravidiel, zohľadňujú aj určité trendy vývoja, aj očakávaný nárast potreby finančných prostriedkov.

    Napriek tomu, že výbor pre zdravotníctvo neprijal, ako bolo spomenuté, v obidvoch prípadoch platné uznesenie, osobne som presvedčený, že tieto návrhy rozpočtov sú zostavené adekvátne, správne a patrične. A vyjadrujem presvedčenie, že aj plénum Národnej rady ich schváli. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán predseda, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem vám pekne.

    Nasledujúcim bodom programu je...

    Pán predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne ale ešte nestihol prísť do Národnej rady, je na ceste. Takže navrhujem, aby sme preskočili tento bod a dali ho na koniec schôdze, alebo na vtedy, keď Národná rada sa rozhodne, že prerokuje tento bod programu. Je s tým všeobecný súhlas? Ďakujem.

    Takže budeme teraz rokovať o

    návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005 (tlač 943).

    Správu výborov máte v tlači 943a.

    Prosím teraz generálneho riaditeľa Exportno-importnej banky pána Ladislava Vaškoviča, aby návrh uviedol. Pán generálny riaditeľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som krátko uviedol návrh rozpočtu Eximbanky na rok 2005.

    Návrh vychádza zo zákona o Eximbanke, ktorý bol schválený v roku 1997, v znení neskorších dodatkov. Bol schválený v Rade Eximbanky, Dozornej rade Eximbanky a na ministerstve financií a prešiel príslušným pripomienkovým konaním a následne bol schválený vo vláde Slovenskej republiky.

    Návrh rozpočtu vychádza zo štyroch hlavných predpokladov. Predovšetkým zdrojové zabezpečenie obchodných aktivít predpokladá využívanie vlastných zdrojov, neopiera sa o nové pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu. A vychádza tiež zo zverených zdrojov financovania prípadnou konverziou slovenskej meny na cudziu menu. Ďalšie možnosti rozšírenia obchodných aktivít, najmä v oblasti bankovníctva, sa predpokladajú požitím alebo získaním finančných zdrojov na medzibankovom trhu. Optimálne využívanie kapacít, to je po tretie, jednotlivých fondov predpokladá zmenu v rámci reštrukturalizáciu fondového vybavenia bez použitia vonkajších zdrojov zo štátneho rozpočtu. A po posledné, teritoriálne sa budeme orientovať predovšetkým na krajiny, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu, rozvojové krajiny, t. j. krajiny so zvýšeným rizikom pre podnikanie slovenských subjektov.

    My predpokladáme podporu exportu prostredníctvom svojich aktivít v objeme 66 mld. korún, čo je nárast proti očakávanému výsledku tohto roku o 5,5 mld. korún. To predstavuje predpokladaný podiel na celkovom exporte Slovenskej republiky vo výške 7,3 %. Budeme export podporovať v dvoch oblastiach ako doteraz, v bankových činnostiach a poisťovacích činnostiach.

    Na financovanie úverových aktivít sa predpokladá použiť 5,7 mld., čo je o 260 mil. korún menej, ako to bolo tento rok, ale zase naopak, predpokladáme použiť väčšie prostriedky v cudzej mene. Celkom bankovými aktivitami podporíme export slovenských subjektov vo výške 47,5 mld. korún.

    Čo sa týka poisťovacích aktivít, predpokladáme, že podporíme export rozsahu v 18,5 mld. korún. Ide prevažne o oblasť poistenia obchodovateľného rizika a čiastočne aj o oblasť poistenia neobchodovateľného rizika.

    Návrh rozpočtu predpokladá, že v budúcom roku objem majetku ku koncu roku dosiahne v Eximbanke 7,2 mld. korún. Predpokladá sa určité zvýšenie všeobecných prevádzkových nákladov, a to hlavne v dôsledku toho, že sa presúvajú niektoré prostriedky z fondových prostriedkov do nákladových položiek. Hospodársky výsledok, resp. zisk predpokladáme vo výške 37,2 mil. korún, čiže pokračujeme v tendencii znižovania zisku za účelom alokovania väčšej časti prostriedkov do podpory zvýšenia exportu.

    To je, myslím, v stručnosti všetko, čo považujem za potrebné povedať k návrhu rozpočtu slovenskej Eximbanky na rok 2005. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Hurbana, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, vážený pán generálny riaditeľ, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní uvedeného návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a zároveň určil tento výbor ako výbor gestorský, ktorý svojím uznesením č. 522 z 18. novembra 2004 súhlasil s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005, ktorý vykazuje náklady vo výške 519,545 mil. korún a výnosy vo výške 556,775 mil. korún. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť, navrhol podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby generálny riaditeľ Exportno-importnej banky Slovenskej republiky mohol vystúpiť na tomto zasadnutí Národnej rady, a určil poslanca Jozefa Hurbana za spravodajcu výboru. Zároveň ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.

    Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy. Budeme o ňom hlasovať, tak si ho dovolím predniesť teraz. Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005 Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005, ktorý rozpočtuje náklady vo výške 519,545 mil. korún a výnosy vo výške 556,775 mil. korún.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi generálnemu riaditeľovi aj spravodajcovi.

    Nasledujúcim bodom programu je

    Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 901.

    Prosím teraz pána ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduarda Kukana, aby tento materiál uviedol pred Národnou radou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, materiál Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 je iniciatívnym materiálom ministerstva zahraničných vecí.

    Stratégia svojím obsahom nadväzuje na Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003, ktoré v roku 2000 schválila Národná rada Slovenskej republiky.

    Materiál bol vypracovaný na ministerstve zahraničných vecí za účasti predstaviteľov mimovládnych organizácií, ako aj členov zboru externých poradcov ministra zahraničných vecí.

    Stratégiu schválila vláda Slovenskej republiky.

    Stratégia bola prerokovaná dňa 28. októbra tohto roku zahraničným výborom a 19. novembra tohto roku Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Začlenenie Slovenska do Európskej únie a do NATO významným spôsobom posilnilo medzinárodné postavenie Slovenskej republiky a rozšírilo priestor pre jej zahraničnopolitické aktivity. Význam Slovenska voči partnerom vnútri oboch zoskupení, ako aj navonok voči tretím krajinám zásadne stúpol. Týmto sa vytvorili predpoklady na účinnejšie presadzovanie záujmov Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. S pokračujúcou integráciou rastie však aj naša spoluzodpovednosť za záležitosti presahujúce náš doterajší prirodzený priestor.

    Základnou filozofiou stratégie je vypracovanie hodnotového a záujmového rámca pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky v novom prostredí, v novom postavení. Akceptovaním podmienok vstupu do oboch kľúčových organizácií sa Slovensko implicitne zaviazalo k hodnotovému rámcu platnému v tomto prostredí. Stratégia má ambíciu prihlásiť sa k nemu explicitne a pomenovať tie momenty v systéme medzinárodných vzťahov, ktoré majú pre Slovensko osobitný význam.

    Stratégia neponúka praktické návody na riešenie jednotlivých situácií, určuje však rámec, v ktorom by sme tieto riešenia mali hľadať. Vypracovanie konkrétnych postupov a krokov pre aktuálne a očakávané problematiky bude nasledovať. V zmysle uznesení oboch výborov bude už najbližšie zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005 predstavovať konkretizáciu predloženej stratégie.

    Stratégia bola ešte pred rokovaním vlády zaslaná na informáciu a posúdenie prezidentovi republiky.

    K materiálu sme vyvolali širokú diskusiu z presvedčenia, že ak má byť dlhodobá línia zahraničnej politiky úspešná, musí byť výsledkom politického konsenzu. Som rád, že do tejto diskusie sa plnohodnotne zapojili aj poslanci Národnej rady, ktorí ju prerokovali na zasadnutí dvoch výborov.

    Panie poslankyne a páni poslanci, dobrý strategický dokument musí byť vyvážený, nadstranícky a prijateľný pre všetkých. Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že predkladaný materiál zodpovedá týmto kritériám a plénum Národnej rady Slovenskej republiky zoberie na vedomie uvedenú stratégiu. Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz by som prosil pána predsedu zahraničného výboru poslanca Pavla Pašku, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu. Ale pán predseda výboru tu nejako nie je, takže prosil by som, kolegov zo Smeru, aby...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím?

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je telefonický súhlas pána predsedu výboru zahraničného, aby tú správu predniesol pán poslanec Banáš, člen tohto výboru. Je s tým všeobecný súhlas? Áno. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Banáš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o správe o výsledku prerokovania Strednodobej stratégie zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 (tlač 901) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 929 zo dňa 21. októbra 2004 na prerokovanie: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný materiál v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor NR SR pre európske záležitosti uznesením č. 28 z 19. novembra 2004, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 129 z 28. októbra 2004.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporučil Národnej rade Slovenskej republiky 1. zobrať na vedomie Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky do roku 2015 a 2. požiadať ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky doplniť materiál v nasledujúcom období o konkrétne aktivity v danom časovom horizonte.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky 1. Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 schváliť, 2. požiadať ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky doplniť materiál v nasledujúcom období o konkrétne aktivity v danom časovom horizonte.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky 1. Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 vziať na vedomie a 2. požiadať ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky doplniť materiál v nasledujúcom období o konkrétne aktivity v danom časovom horizonte.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Strednodobej stratégie zahraničnej politiky do roku 2015 bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 136 dňa 26. novembra 2004.

    Výbor zároveň poveril predsedu výboru Pavla Pašku, aby na schôdzi Národnej rady vykonával funkciu spoločného spravodajcu. To sa celkom nepodarilo, je ale... podpísaný Pavol Paška, predseda zahraničného výboru.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku za klub KSS pána poslanca Ševca a potom ešte písomné prihlášky pána poslanca Ivana Šimka a pani poslankyne Bollovej do rozpravy.

    Takže ako prvý, nech sa páči, pán poslanec Ševc, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, treba privítať, že rezort ministerstva zahraničných vecí predložil takúto dlhodobejšiu stratégiu. Je to, myslím si, možnože prvý pokus jediného rezortu o ucelený pohľad do budúcnosti. A treba zároveň povedať aj to, že ku kladom predloženej Strednodobej stratégie zahraničnej politiky je, že hľadá víziu, teda svoje miesto pre budúcnosť Slovenska, samozrejme, otázka sa natíska, aká bude. Treba tiež zároveň povedať, že vlády prichádzajú a odchádzajú a Slovensko zostáva. Pevne verím, že to tak bude, že Slovensko bude spoľahlivým a dôveryhodným partnerom v Európe a vo svete. Chcem ale v rámci diskusie poukázať na niektoré možnosti a reality, ale aj poučiť sa z minulosti.

    Ak sme boli viazaní zmluvami v minulosti v partnerstve a bolo to kritizované a zbavili sme sa tohto, kladiem si otázku, či sme sa z tohto dostatočne poučili a nevlezieme opäť do chomúta, z ktorého nebude mať Slovensko až taký úžitok, ako mu dnes pripisujeme. Slovensko potrebuje mať partnera skutočne spoľahlivého, ktorý nám skôr pomôže a nevyužije nás, tak ako to v histórii neraz bolo. Nie je to jednoduchá záležitosť, pán minister, ja to úplne s vami zdieľam, hľadanie tohto rozmeru práve vami je sympatické.

    V predkladacej správe sa hovorí, že v Strednodobej stratégii zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2005 vláda Slovenskej republiky reaguje na zmenenú medzinárodnú situáciu v roku 2004 a naznačuje jej projekciu do budúcnosti. Chcelo by to troška zadefinovať, v čom sa zmenila medzinárodná situácia v roku 2004, či k lepšiemu alebo k horšiemu v porovnaní, a ako k tomu prispelo Slovensko.

    Ďalej sa tam konštatuje, že vstupom do NATO a do Európskej únie Slovenská republika naplnila v prvom polroku ciele, ktoré boli hlavnou prioritou jej zahraničnej politiky od vzniku republiky v roku 1993. To je to, čo sa konštatuje už v predchádzajúcom odseku, a je to tá práve položená otázka? Už sa to niekoľkokrát zdôrazňovalo aj tu v Národnej rade, že vstup do týchto medzinárodných štruktúr, ako je NATO a Európska únia, nie je a nemôže byť cieľom štátu, ale iba prostriedkom na dosahovanie určitých cieľov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj nasledujúca veta v druhom odseku na prvej strane: „Začlenenie do týchto zoskupení významným spôsobom posilnilo medzinárodné postavenie Slovenskej republiky a rozšírilo priestor jej zahraničnopolitickým aktivitám.“ To zdôraznil aj vo svojom vystúpení pán minister Kukan. Ale zároveň sa natíska otázka, pán minister, či by nebolo dobré možnože konkretizovať, v čom sa významným spôsobom posilnilo medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, aby sme sa mohli teda odraziť do tej stratégie. Mám na mysli, v čom konkrétne význam Slovenska zásadne stúpol voči partnerom vnútri oboch zoskupení a ako aj navonok voči tretím krajinám. Žiadalo by sa tiež povedať, v čom uvedený vývoj vytvoril predpoklady na účinnejšie presadzovanie záujmov Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí, najmä to, ako boli využité tieto predpoklady aj aký má z toho úžitok Slovensko a jeho občania bezprostredne.

    Tvrdí sa, že základnou filozofiou stratégie je definovanie hodnotového a záujmového rámca pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky ako člena EÚ a NATO. To ste tiež zdôraznili veľmi explicitne. V skutočnosti stratégia ale nedefinuje hodnotový ani záujmový rámec pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky. Jednoducho explicitne podľa slovníka slovenčiny výslovne teda priamo ona sa hlási k hodnotovému rámcu platnému v prostredí NATO a Európskej únie, tomu, ktorému sa Slovensko implicitne alebo, po slovensky, skryte zaviazalo akceptovaním podmienok vstupu do oboch inštitúcií.

    Predložený návrh Stratégie zahraničnej politiky podľa nášho názoru možnože nie dôsledne rešpektuje rovnováhu národných a ostatných záujmov alebo možnože je to tak, diplomaticky povedané, že to tam nejako asi nie je jednoznačne povedané. Stratégia je síce transparentná a predvídateľná pre spojencov a partnerov, ale sotva možno tvrdiť, že je rovnako zodpovedná voči vlastným občanom a ich záujmom.

    Na záver by som chcel len dodať, že tým, čo som povedal, som nechcel poprieť úsilie ministerstva zahraničných vecí o najširšiu politickú podporu predloženého návrhu stratégie, chcel som hlavne zdôrazniť, že jej chýba národný rozmer, najmä jasná koncepcia taktiky a stratégie optimálneho presadzovania slovenských národných záujmov a medzinárodných vzťahov.

    Pokiaľ ide o také konkrétne ciele, ako je presadzovanie kandidatúry Slovenskej republiky za člena Bezpečnostnej rady OSN, KSS to podporuje a v rámci svojich možností k tomu aj prispeje.

    Slovensko, myslím si, patrí do Európy, do rodiny slovanských národov. Nie je to jednoduché, aj v tomto prostredí nájsť si svoje miesto, stabilné miesto v rámci Európskej únie a jej zahraničnej politiky.

    Politika v Európskej únii zrejme i v budúcnosti bude spočívať na určitej jednote, máme aj spoločného predstaviteľa tejto politiky pána Solanu, zrejme nad rámec tohto obecného zrejme žiada sa predsa len aj náš konkrétny prínos.

    Myslíme si, že naša originalita a náš prínos pre Európu musí vychádzať z národných záujmov Slovenska a slovenská budúcnosť, to sú, ako sa aj v správe aj v tej koncepcii hovorí, informačné systémy, vzdelanie, veda, jedným slovom, kultúra, politika a ekonomika. V tomto kontexte vidím priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky pre budúcnosť, o čom, samozrejme, v koncepcii sa hovorí, no nie tak explicitne, ako by sa žiadalo.

    Chcem povedať len, že som za Európu európsku, som za Slovensko slovenské a som za spoluprácu Slovenska i s USA na báze vzájomne výhodnej spolupráce, keď už nie v ničom inom, tak aspoň vo vízovej službe a v hospodárskej spolupráci, aby sme neboli druhoradým štátom v budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Šimko, pripraví sa pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Milé poslankyne, ctihodní poslanci, dámy a páni, vážený pán minister, tým, čo vstupujú do vášní zápasov o životné potreby svojej vlasti, dal kedysi Niccoló Machiavelli veľmi užitočnú radu: „Vypočuj si každého, kto ti o tom, čo zamýšľa, chce niečo povedať, ale o svojich zámeroch drž jazyk za zubami.“ V tomto ohľade je Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 spracovaná v súlade s pravidlom tohto florentského majstra. Je dielom diplomatov a hovorí ich rečou. Možno je to aj dobre, pretože sme malý štát, svoje medzinárodnopolitické tradície si ešte iba budujeme a navyše sme účastníkmi doby, v ktorej sa všetko mení. Netreba hovoriť viac, než je nevyhnutne potrebné. O to viac však na to musíme myslieť. Musíme sa pripravovať na zvládnutie situácií, z ktorých niektoré možno predvídať, pritom niektoré iba alternatívne a o niektorých sa nám dnes ešte asi ani nesníva.

    Henry Kissinger píše o potrebe preložiť hodnoty do odpovedí na viacero nepríjemných otázok, predovšetkým na to, čo musíme urobiť, aby sme prežili, a to bez ohľadu na prostriedky, ktoré bude potrebné použiť, o čo sa musíme usilovať, aby sme zostali verní sami sebe, a to aj ak by sme niekedy mali ostať úplne osamotení, proti akým nespravodlivostiam a krivdám by sme mali bezpodmienečne bojovať a aké ciele sú jednoducho mimo nášho dosahu. Toto sú otázky, na ktoré si musí vedieť nachádzať odpovede aj Slovensko.

    Ja oceňujem predložený text stratégie ako diplomatický, ale považujem za užitočné doplniť ho o niektoré politické pohľady. Pokúsim sa načrtnúť niekoľko poznámok ku situácii, v ktorej sa Slovenská republika na prahu 21. storočia nachádza, a potom sformulovať niekoľko otázok, na ktoré bude musieť slovenská zahraničná politika v budúcich rokoch hľadať odpovede.

    Najskôr k situácii. Stratégia hovorí, že sme vstupom do NATO a Európskej únie naplnili ciele, ktoré boli hlavnou prioritou našej zahraničnej politiky od vzniku štátu. Za svoju základnú filozofiu potom považuje zadefinovanie hodnotového a záujmového rámca pre našu zahraničnú politiku už ako člena oboch týchto spoločenstiev. A tu sme už na poli veľmi všeobecných formulácií, samozrejme, nič proti nim. Aj všeobecné veci platia. Každý deň však prežívame veľmi konkrétnu realitu. Politika a aj tá zahraničná k nej musí zaujímať stanoviská, ba čo viac, ona ju spoluvytvára. Mala by byť takou aj tá naša.

    Prvá vec, ktorú je podľa môjho názoru treba konštatovať, je, že prostredie, v ktorom sme sa ocitli, vonkoncom nie je idylické. Stratégia tento fakt nepopiera, ale ani naň príliš neupozorňuje. Musíme si však predovšetkým my sami pre svoje rozhodovanie byť vedomí, že i v Európskej únii a NATO hrajú všetci hráči, predovšetkým každý za seba. Nikto sa nestal ich členom len pre blaho celku, ale každý od tohto členstva očakáva predovšetkým zvýšenie vlastnej bezpečnosti, vlastnej prestíže, vplyvu, postavenia a životnej úrovne. Je to legitímne a je potrebné si aj otvorene priznať, že o to musí ísť aj Slovenskej republike, áno, preto, lebo v niečom sa aj ako konkurenti v národných záujmoch zhodujeme, ba dokonca v istom, nie príliš širokom rámci sa pokúšame sformulovať i spoločný záujem. Tu ale musíme dávať pozor. Pri každom pokuse o vymedzenie spoločného záujmu sa naši skúsenejší a silnejší partneri budú usilovať zarobiť tak, aby svoj vplyv rozšírili aj o náš potenciál. A ak sa dáme, tak to bude aj na náš úkor.

    Už citovaný Kissinger pred troma rokmi napísal, že národný štát zostáva jednotkou politickej zodpovednosti, je pod vplyvom dvoch protichodných tendencií, celkovo vo svete, buď sa rozpadá do svojich etnických zložiek alebo sa rozpúšťa vo väčších regionálnych zoskupeniach. Starý praktik však očakáva pozitívny vývoj až vtedy, keď generácia národných lídrov po konci studenej vojny nájde odvahu prísť s koncepciou osvieteného národného záujmu, záujmu, ktorý bude vychádzať nielen z toho, čo je momentálne užitočné, ale predovšetkým z tradícií a hodnôt.

    Hlbším základom pre formulovanie spoločných záujmov v európskom a transatlantickom rámci sú iste spoločné historické skúsenosti, vzťah k ľudskému životu, ku spoločnosti, k zodpovednosti a dôstojnosti človeka. Stratégia tu hovorí o hodnotovom rámci. Za akciami slovenskej zahraničnej politiky v tejto súvislosti vyhlasuje úctu k medzinárodnému právu, rozširovanie priestoru demokracie, slobody, mieru, stability a prosperity, presadzovanie základných ľudských práv a solidarity medzi národmi. Je to pekné, ale hodnoty v politike sú čosi viac. Sú to pohnútky, ideály, ktoré hýbu i národmi, za ktoré boli a dokonca i dnes sú ľudia ochotní prinášať aj obete, ba niekedy i zomierať.

    Skutočné vlastenectvo je vernosť hodnotám, ktorým ľudia v našej vlasti dokážu takto veriť, vernosť tomu dedičstvu otcov, o ktoré prosíme Pána, aby nám ho zachoval. Nikto však neprinesie žiadnu ani tú najmenšiu obeť za úctu k medzinárodnému právu, ale za slobodu áno, za spravodlivejší svet určite tiež a aj za druhých v solidarite s biednejšími, ktorých nám príde ľúto. To sú hodnoty aj v zahraničnej politike, hodné toho, aby boli základom na vytváranie spoločného záujmu, napr. v rámci Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie. Ak tieto hodnoty dokážeme rozšíriť, t. j. aj presvedčiť o ich zásadne dobrom vzťahu k ľudskému životu aj širšie spoločenstvo ľudí, s inými historickými a náboženskými tradíciami, tak potom môžeme hovoriť aj o rozširovaní hodnotového rámca. Nerobme si však ilúzie tam, kde je iná realita. Možno užitočnejšie bude hovoriť o téze, že sa potrebujeme v globalizujúcom sa svete učiť žiť aj s rôznymi hodnotovými rámcami vedľa seba tak, aby sme sa vzájomne nepozabíjali, ale skôr vnútorne a hodnotovo sa obohacovali. Ale to je hudba nie blízkej budúcnosti. Usilovať sa o to je najväčšou úlohou architektov budúceho medzinárodného poriadku. Nie menšiu ambíciu by sme mali mať i v našej zahraničnej politike. Preto je diskusia o tom, čo je Európa, kam siaha a akú podobu by mala mať politická a ekonomická únia európskych národov, tak zásadná, kde sú jej hranice, aké miesto majú v nej transatlantický rozmer, Rusko a nepochybne aj napr. Turecko. Dnes, ale i historicky majú rôzne národy Európskej únie k týmto otázkam rôzne stanoviská. Je strategickou otázkou, ako táto diskusia dopadne, a, samozrejme, aj pre slovenskú zahraničnú politiku strategicky významné, aké stanovisko k nej zaujme Slovensko. Predložená stratégia akoby vychádzala zo zamlčanej tézy, že na tieto otázky sú už pre nás odpovede jasné. Ale myslím si, že nie sú a nie sú ani pre veľkých hráčov so stáročnými tradíciami.

    Mimochodom medzinárodné právo. Práve posledné tri roky ukázali, že svet žije v právnom prostredí, ktorého základy sa vytvorili po druhej svetovej vojne a zodpovedajú skôr situácii studenej vojny, ktorá bola po nej. Jasne sa ukázalo, že rámec súčasného medzinárodného práva môže vytvoriť patovú situáciu vtedy, keď sa žiada konať. Irak bol príkladom veľkej bezpečnostnej krízy, bez realistickej možnosti, ktorá by v súlade s tradične chápanými mechanizmami medzinárodného práva umožňovala ju vyriešiť. Takéto krízy do roku 2015 určite prídu zas. Ako sa k nim bude Slovensko stavať? Možno dnes pri koncipovaní stratégie na viac ako desaťročie obchádzať také nové strategické otázky, ako je obrana mimo územia vlastného štátu? Je to koncepcia nazývaná po anglicky out of area, ku ktorej sme sa činmi mimochodom už prihlásili. Túto koncepciu však súčasné medzinárodné právo nepozná. Ono totiž už nezodpovedá novej bezpečnostnej situácii vo svete. Toto je tiež téma pre našu stratégiu.

    V predloženom texte sa dočítame o tom, že strategickým cieľom zahraničnej politiky Slovenska je rozvoj krajiny v stabilnom a predvídateľnom medzinárodnom prostredí. A hovoríme tu, prosím, o horizonte do roku 2015. Dámy a páni, ale toto celkom nezávisí od nás, prostredie, do ktorého sa rúti náš svet po skončení studenej vojny, žiaľ, nie je ani stabilné ani celkom predvídateľné, môžeme azda vidieť niektoré rysujúce sa megatrendy, zárodky možných budúcich konfliktov a, samozrejme, aj veľké príležitosti, ktoré môžu byť pozitívne. To všetko vyžaduje múdre, včasné a neraz aj odvážne politické rozhodnutia. Na ich presadenie bude potrebná nielen sila argumentov, častejšie však aj politická, ekonomická a vojenská sila. Hlavne však nesmieme zatvárať oči pred realitou. Ani naše túžby, ani mediálna virtuálna skutočnosť nenahradia to, čo skutočne je. Krátkodobé politické úspechy môžu byť založené i na inom ako na realite, ale pre skutočný život národov bývajú takéto úspechy katastrofálne.

    Lady Thatcherová vo svojom syntetizujúcom poslednom diele upozorňuje, že svet nikdy neprestal byť nebezpečný, to iba západ prestal byť ostražitý. Ak má naša civilizácia prežiť, musíme si to vziať k srdcu. A to platí i pre našu zahraničnú politiku. Len hodinu a pol letu z Bratislavy je región, v ktorom bez zahraničných vojenských protektorov nie je pravdepodobne možné normálne žiť a zatiaľ sa nečrtá žiadna perspektíva politického riešenia, a to sme stále na území Európy. Ak ideme ďalej narážame na konflikt s militantným islamom, to nie je iba okrajová otázka, tento konflikt vnímame hlavne cez teroristické útoky, ale jeho politický obsah je oveľa širší, je to aj o rozličnom vnímaní hodnôt v islamskom a tom našom kresťanskom svete, napr. spravodlivosti. To nemožno zľahčovať. Má to svoju bezpečnostnú dimenziu, dve veľmi zložité bojiská Irak a Afganistan, ale, samozrejme, predovšetkým to má rovinu politickú.

    Zahraničná politika musí hľadať odpovede, myslím tým aj politické odpovede, na najzávažnejšie bezpečnostné krízy sveta a Slovensko nie je mimo nich, a to nehovoríme o ďalších potenciálnych bezpečnostných hrozbách vo svete, o reálnom jadrovom ohrození, o nadnárodnej kriminalite, ktorá presahuje rámce vnútornej bezpečnosti jednotlivých krajín.

    Poctiví analytici uznávajú, že ľudstvo sa na začiatku 21. storočia ocitlo v novom bezpečnostnom prostredí. Zatiaľ pozná viac-menej len odpoveď vojenskú, aj to nie vždy, všade, včas a primeranú, ale politickú odpoveď ešte nepozná. Môžeme sa my tejto otázke vyhýbať, ak uvažujeme o stratégii našej zahraničnej politiky na viac ako 10 rokov? A pritom vojensky sme aj my účastníkmi tejto globálnej situácie.

    V antickom Grécku boli po stáročia viaceré malé mestské štáty. Staroveké Grécko bolo skôr hodnotovou a kultúrnou identitou, politickou iba pri vonkajšom ohrození, ale ako ovplyvnilo vývoj ľudstva. Aj malé mestské štáty dokázali vytvoriť hodnoty, ktoré pretrvávajú dodnes, pravda ak prijímali múdre politické rozhodnutia. Toto majme na pamäti aj pri koncipovaní našej politickej stratégie, predovšetkým aby sme neboli malomyseľní, aby sme neprepadali pocitu, že vzhľadom na náš počet a rozlohu, vzhľadom na to, že naša štátna existencia je zatiaľ krátka, môžeme iba málo a skoro nič. Nie je to pravda. Na druhej strane si však musíme vedomí, že záleží na tom, či sa dokážeme prezieravo, dobre a neraz aj odvážne rozhodnúť. Ak sa utopíme v administrovaní, ak budeme pasívne prijímať rozhodnutia iných, ak budeme vo vleku udalostí a zahraničia, tak sa postupne budeme vytrácať. Preto je veľmi dôležité, aby sa naša zahraničná politika koncipovala predovšetkým s ohľadom na vplyv, postavenie, hrdosť a silu Slovenska v meniacom sa medzinárodnom prostredí. V tejto súvislosti vždy boli a vždy budú pre krajiny, akou je naša krajina, dôležité strategické partnerstvá. Je mnoho otázok, v ktorých sami nedokážeme veľa, ale môžeme nájsť partnerov, s ktorými máme v tej-ktorej otázke stabilne a dlhodobo identické záujmy. Tieto partnerstvá si musíme uvedomovať a musíme ich budovať i v čase, keď z nich azda krátkodobo nemáme prospech. Iste, zásadne dôležitá je spolupráca krajín V-4, je toho mnoho, kde máme záujmy identické, ale vždy tu budú aj rivality historické, ale aj nové, taký je život.

    Slovensko má niekoľko výhod. Sme národ, ktorý sa musel vedieť učiť reči, musel sa vedieť vcítiť do vnímania iných. A to je dobrý predpoklad i pre našu zahraničnopolitickú komunikáciu. Vieme rozumieť záujmom, ideálom a zodpovednosti Spojených štátov v dnešnom svete, a preto vieme byť spoľahlivými spojencami pri riešení bezpečnostných kríz. Rozumieme však aj Rusku, azda viac ako ktorýkoľvek iný člen Európskej únie, čo je významný bonus, nemali by sme naň zabúdať. Slováci tradične rozumeli aj nemecky hovoriacemu priestoru Európy, prevzali sme z neho remeslá, právnu kultúru a mnoho iného. Vnútri Európskej únie je Nemecko veľmoc, ktorú by sme nikdy nemali obchádzať. To sú však niektoré významné tézy vyplývajúce z tradícií. Dnes sa ale vytvárajú aj celkom nové tradície. Okrem toho čaro úspešnej zahraničnej politiky je vedieť predvídať v konkrétnej politickej situácii, vedieť odhadnúť, ktoré spojenectvo je teraz, v konkrétnej chvíli a v konkrétnej situácii v našom národnom záujme. Je to nesmierne dôležité, pretože poznáme z minulosti viacero tragických rozhodnutí, napr. takým boli rozhodnutia v rokoch 1938,1939.

    Slovensko však má aj iné výhody. Sme ešte citliví voči hodnotám v politike. Tým nechcem povedať, že naša vnútropolitická prax je toho vždy dôkazom. Ale práve vtedy, keď sa verejný život stáva priveľmi trhoviskom záujmov, na Slovensku to ľudia vnímajú, diskutuje sa o tom, hľadá sa aj hlbšia dimenzia, nie všade to je tak.

    Okrem toho Slovensko má dobrý obranný potenciál. Mladí ľudia majú záujem slúžiť v profesionálnej armáde, chcú byť dobrí. Ak by sme investovali do špeciálnych jednotiek, môžeme v nich byť špičkou. V moderných konfliktoch sú práve špeciálne jednotky najdôležitejšie. A rozlohou v malej krajine majú obrovský význam i pre obranu vlastného územia. V tomto môžeme byť lepší než mnoho iných štátov v Európe. Zvýšilo by to váhu nášho slova aj v zahraničnej politike. Ako bývalý minister obrany upozorňujem, že reforma ozbrojených síl vonkoncom nie je výlučnou úlohou vojenských expertov, je to zásadná téma i pre budúcnosť našej zahraničnej politiky.

    Som presvedčený, že tak ako každý človek, tak aj každá krajina i naša vlasť má svoje dejinné poslanie. Hovoril o ňom dokonca i pápež Ján Pavol II. a som o ňom presvedčený aj ja. Nie je to však poslanie také, akým bolo starozákonné chápanie vyvoleného národa. Máme veľký špecifický potenciál. Máme veľké príležitosti byť sebe i ľudstvu užitočnými. Či ich však dokážeme rozvinúť, to už závisí od našich konkrétnych rozhodnutí, od našej vnútornej i zahraničnej politiky, závisí od nášho zmyslu pre česť a od našej odvahy a iniciatívy.

    Na záver ešte azda dve tézy, obe môžu byť pri prijímaní rozhodnutí v dráme, ktorou od nepamäti bola a vždy bude zahraničná politika, veľmi užitočné. Jednu tézu sformulovala Margaret Thatcherová a znie: „Nech už diplomati hovoria čokoľvek, vždy buďte pripravení na najhoršie.“ Druhú tézu nám v roku 1990 venoval Svätý Otec k jeho prvej návšteve u nás: „Môže dať i našej zahraničnej politike dlhodobo rozmer nádeje, nech nám už budúcnosť prinesie čokoľvek. Jej optimizmus sa opiera o naše zdravé základy. Je to veľmi jednoduchý, ale praktický odkaz: Nebojte sa.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bollová a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vystúpila k predkladanému materiálu z trošku prozaickejších dôvodov, nie tak nadnesene a pekne, ako to urobil môj predchodca, a nie celkom len politicky. My sme totiž tento materiál skutočne s pozornosťou preštudovali a chcela by som k nemu vysloviť niekoľko poznámok, v závere potom s návrhom na čiastočnú zmenu uznesenia.

    V prvom rade by som chcela spomenúť, že spoločná správa výborov uvádza trikrát rovnaký text uznesenia, pričom bod 2 nemá ani rámcový termín, kde sa hovorí o tom, že sa žiada minister zahraničných vecí doplniť materiál a tak ďalej. Ale v jednom z dvoch návrhov uznesenia Národnej rady sa už tento bod 2 totiž vôbec nenachádza. Takže neviem, o ktorom uznesení budeme hlasovať, prosím, aby potom sa zobral do úvahy aj náš návrh.

    Pokiaľ ide samotný materiál, predkladacia správa dokumentuje, že je skutočne solídne, všeobecne, ako hovoríme, diplomaticky spracovaný. Obsahuje ale dosť nekonkrétnych fráz, dokonca má i štylistické nedostatky. Možno v tejto súvislosti so zahraničnou politikou to vyzerá ako banalita, ale myslím, že by v takomto texte sa takéto chyby nemali vyskytovať.

    Aby som bola konkrétna, na 1. strane predkladacej správy v odseku 3 na ploche 8 riadkov textu sa nachádza päťkrát slovo „rámec“ v rôznych pádoch. Takže keď sa zúčastnili na príprave tohto dokumentu aj akademické kruhy, bolo by veľmi dobré, aby sa potom v texte vyvarovalo takýchto skutočne banálnych chýb.

    Dotknem sa východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky. V odseku 1 v materiáli sa konštatuje, že existujúce demokratické politické pomery a tak ďalej garantujú politickú stabilitu a rovnaké šance pre všetkých. Tento text považujem za nadčasový a podľa všeobecnej mienky neodráža skutočnosť. Možno by bolo vhodnejšie, keby namiesto slov „existujúce demokratické pomery“ boli slová: „Vytváranie demokratických politických pomerov,“ a tak ďalej, „garantuje v budúcnosti stabilitu a rovnaké šance pre všetkých.“ Ak dávame stratégiu na najbližších 10 rokov, tak tento text by lepšie odrážal, čo počas tých 10 rokov mienime urobiť i v zahraničnej politike.

    Na 2. strane tejto predkladacej správy sa hovorí o tom, že naša stratégia zahraničnej politiky bude pomáhať riešiť rôzne nevyriešené konflikty za hranicami Európskej únie i za ďalšími hranicami, ktoré, teda ide o tieto konflikty, sprevádza organizovaný zločin. A je tu taká veľmi zaujímavá veta, páči sa mi: „Celkové riešenia je preto potrebné zamerať nielen proti jednotlivým negatívnym javom, ale zároveň na preventívne odstraňovanie ich príčin.“ Bolo by zaujímavé vedieť, či ministerstvo zahraničných vecí nejakým spôsobom prispeje k riešeniu týchto príčin, javov, ktoré nazývame organizovaným zločinom.

    Na tej istej strane 2 dolu je veľmi pekný text v odseku 2, s ktorým nemožno iné, len súhlasiť: „Základné a trvalé zahraničnopolitické záujmy Slovenskej republiky sú zachovanie územnej celistvosti, bezpečnosti jeho občanov, vytvorenie optimálnych podmienok pre trvalo udržateľný, ekonomický, spoločenský environmentálny a kultúrny rozvoj Slovenska.“ Len by som bola veľmi rada, ak by ministerstvo zahraničných vecí malo takú silu, aby prinútilo vládu v intenciách tohto krásneho odseku aj konať.

    V časti „Aktéri a nástroje zahraničnej politiky“ sa hovorí o realizácii zahraničnej politiky rôznymi aktérmi, medzi nimi, samozrejme, jeden z hlavných spolu so sieťou zastupiteľských úradov je ministerstvo zahraničných vecí. K tomu takúto poviem poznámku. Máme približne, neviem, či som si to správne zrátala, 64 veľvyslanectiev a 10 konzulátov. Chýbajú nám ale zastupiteľské úrady i v niektorých krajinách Európy. V Afrike je stav ešte nepriaznivejší pre nás pri porovnaní s tým, ktoré štáty majú zastúpenie u nás a kde ho máme my. Podobne i v Ázii je nepriaznivý pomer pre naše zastupiteľské úrady. V Strednej Amerike sme pritom, ak som si správne vyčítala, iba v Mexiku. Viem, že to všetko súvisí s financiami. A toho sa bude týkať aj náš návrh úpravy uznesenia. Dôsledok takéhoto stavu je, že veľká časť sveta o nás nevie nič alebo takmer nič. Možno tam vedia to, že sme boli majstrami sveta v hokeji, o našej ekonomike, kapacitách liečebných nemajú tušenia. Pred nie celkom dlhým časom som urobila prieskum v jednom ázijskom 2-miliónovom veľkomeste, o Slovensku tam v 72 cestovných kanceláriách nikto nevie ani ň, ako hovoríme my Záhoráci. Podrobne vedia ale o Prahe, o Karlových Varoch, organizujú dokonca priame lety, charterové lety, o nás nemajú ani zdania, ani potuchy. Keď som ponúkala spoluprácu našim orgánom niektorým, pokiaľ ide o šírenie vedomostí o Slovensku, tak každý ma odbil s tým, že nemáme peniaze na to a hotovo. V súvislosti s týmto konštatovaním by som sa chcela, dovoľte mi, spýtať: Ako hodnotí ministerstvo zahraničných vecí zmysluplnosť a efektivitu našich diplomatických misií v zahraničí? Predpokladám, že by bolo aktuálne posúdiť prácu a miesta našich zastupiteľstiev podľa súčasných a predpokladaných budúcich potrieb prezentácie a realizácie záujmov Slovenskej republiky.

    V kapitole „Aktéri a nástroje zahraničnej politiky“ je odsek o dosahovaní zahraničnopolitických cieľov v rámci Európskej únie a NATO. Je tu v odseku 2 takáto veta: „V rámci medzinárodných spojenectiev sem patria aj zahraničné misie ozbrojených síl Slovenskej republiky.“ Žiadalo by sa mi skutočne z duše doplniť za slová „ozbrojených síl Slovenskej republiky“ čiarku a text: „ktoré budú pôsobiť výlučne nenarúšajúc suverenitu štátov a ich vlád a so súhlasom OSN.“ Neviem, či je, ale pravdepodobne nie je možné doplniť alebo upraviť text, ale ja som si dovolila povedať svoj názor.

    Ďalej, v kapitole „Regionálna dimenzia“ v odseku 1 sa mi zdá, že text vznikol nejakým nedopatrením, lebo je tu takáto veta: „Plnohodnotný rozvoj ich kultúry,“ teda krajanov slovenskej národnosti za hranicami, „a jazyka bude aj naďalej v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky.“ Mám taký dojem, že tam všetci občania Slovenskej republiky nie veľmi môžu vplývať na úroveň našich krajanov a na pomoc im, že by tam skôr malo byť, že bude ich plnohodnotný rozvoj v záujme vlády, Národnej rady Slovenskej republiky i všetkých občanov Slovenskej republiky, v tom prípade to bude.

    Pán kolega Šimko tu veľmi pekne hovoril o politickom smerovaní našej republiky, všetkým je nám to známe. Ale dotkol sa i toho, že by sme mali trošičku inak budovať svoje vzťahy s Ruskou federáciou. Márna sláva, je to veľmoc aj tak, hoci dnes ju nikto za veľmoc nepovažuje. Ale myslím si, že to je veľmi nesprávny názor. A v súvislosti s Ruskou federáciou celý tento materiál uvádza jednu vetičku: „Vo vzťahoch s Ruskou federáciou budeme v rámci Európskej únie,“ Ruská federácia nie je v Európskej únii, „intenzívne podporovať snahu o vytvorenie 4 spoločných priestorov.“ Vôbec mi nie je jasné, nerozumiem tomu, čo to má znamenať. Zato veľmi zoširoka sa hovorí o transatlantickej dimenzii našej zahraničnej politiky na strane 7. Keď som si prečítala tento odsek o transatlantickej dimenzii, tak mi napadlo, že: Tu vás prosím, aby ste si vypočuli tento názor. Náš klub a ja, samozrejme, tiež rešpektujeme skutočnosť, že Slovenská republika je členom NATO napriek tomu, že sme nesúhlasili s týmto naším členstvom, ale odsek o transatlantickej dimenzii je tak servilný, že by sa len s iným strategickým partnerom nemusel za tento text hanbiť ani najposlušnejší predstaviteľ indickej vlády v čase, keď bola kolóniou Veľkej Británie. Prečítajte si to, prosím vás, pán minister, veľmi pekne vás prosím, urobte s tým textom niečo, lebo na záver sa mi tuná len ponúka také heslo, že s niekým byť na večné časy a nikdy inak. Vám sa to nepáčilo, ani nám sa nepáči toto.

    Ďalej, k tomu predloženému textu, už len v závere. Strednodobá stratégia je otvoreným dokumentom, ktorý slúži v období do roku 2015 ako východisko pre činnosť jednotlivých aktérov v oblasti zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Na skonkrétnenie tejto stratégie by mal poslúžiť i náš návrh uznesenia.

    Kým náš návrh uznesenia prečítam, chcem niekoľko otázok položiť, pán minister.

    Ministerstvo zahraničných vecí by malo spolupracovať s inými rezortmi, napr. s ministerstvom kultúry. Pýtam sa, ako je možné, že ministerstvo zahraničných vecí nenašlo v rámci Európskej únie partnerov na budúce využitie novej budovy Národného divadla, aby Slovenská republika poskytovala túto budovu summitom a zhromaždeniam, konferenciám a seminárom pre partnerov v Európskej únii, pre kultúrne i umelecké festivaly a tak ďalej. Slovenská republika by s hrdosťou mohla byť organizátorom takýchto aktivít, má výbornú geografickú polohu, poskytovala by nie iba priestor na podujatia v rámci EÚ, ale zároveň by prezentovala svojich schopných umelcov, podnikateľov, zefektívnila by dopravný servis a tak ďalej. Teda, ešte raz, nepokúsili sme sa o takéto rokovania?

    Ďalšie otázky. Ministerstvo zahraničných vecí by malo ovplyvňovať aj napr. školstvo, resp. s ním nejako spolupracovať. Ide o zvyšovanie úrovne vzdelávania najmä na vysokých školách, ktorých absolventi sú reprezentantmi Slovenskej republiky na súťažiach medzinárodnej úrovne. Napr. určite ste sledovali výsledky tej poslednej medzinárodnej súťaže v znalosti našich žiakov základných a stredných škôl a potom aj vysokoškolákov. A dopadlo to tak, že študenti napr. z Nového Zélandu dosiahli oveľa lepšie hodnotenie ako naši študenti. Ja nemám nič proti Novému Zélandu, samozrejme, ale spomenula som si na rozprávanie jedného partizánskeho veliteľa z čias SNP, keď išli čakať novozélandských letcov. Očakávali, že prídu tí ľudia v nejakých kožkách zvieracích s lukom na pleci a tak ďalej. A prišli vynikajúco odetí a vyzbrojení páni. A my sme mohli o takej výzbroji vtedy a výstroji len snívať. Už toto mi dáva akosi opodstatnenie toho, že ten Nový Zéland už vtedy bol dobrý. Ale je mi nepochopiteľné, ako je to možné, že sa nesnažíme vo vzdelanostnej úrovni dostihnúť aspoň ten Nový Zéland.

    S týmto súvisia aj ďalšie otázky: Máme už, pán minister, absolventov katedry medzinárodných vzťahov? Ako bude ministerstvo zahraničných vecí zabezpečovať štúdium kariérnych diplomatov u nás doma napríklad? Pýtam sa, či sa uvažuje o vytvorení personálnych rezerv, ktoré chýbajú nie iba na ministerstve zahraničných vecí, sú pre koexistenciu Slovenskej republiky v rámci Európy a sveta najdôležitejšie. Aby sme boli akceptovateľní ako štát, musíme predstaviť svoje diplomatické služby na vysokej úrovni. Nie je to vždy tak, vy to veľmi dobre viete, pán minister, a vedia to i viacerí návštevníci našich zahraničných misií. Treba skončiť prax prideľovania miest za stranícke zásluhy alebo odkladať na tie miesta misijné nepohodlných politikov, ktorí nesplnili doma očakávania straníckych centrál. Pokiaľ nebudeme vysielať do sveta signály o tom, že sme schopní a vzdelaní, nebudeme úspešní a seriózni partneri v medzinárodnej spolupráci.

    A teraz mi dovoľte predložiť ten náš návrh. Pôvodný návrh na uznesenie Národnej rady k materiálu Strednodobá stratégia (tlač 901) je: „Národná rada A. berie na vedomie,“ tak ako je to uvedené aj v predloženom návrhu z výborov, „Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, B. žiada ministra zahraničných vecí 1. doplniť materiál o formovanie medzirezortnej stratégie a 2. doplniť materiál o konkrétne aktivity v medzinárodnej diplomacii.“ Dôvodová správa sa dotýka iba bodu B, iba tento navrhujeme doplniť takto: „1. za medzirezortnú stratégiu sa považuje aktívna a cielená spolupráca ministerstva zahraničných vecí a) s ministerstvom financií za účelom zabezpečovania potrieb ministerstva zahraničných vecí pre prácu diplomatických misií Slovenskej republiky v zahraničí, za účelom prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí, za účelom prezentačnej činnosti ministerstva zahraničných vecí pre diplomatov akreditovaných v Slovenskej republike, b) s ministerstvom školstva s cieľom zabezpečovania a skvalitňovania prípravy personálnych rezerv v kariérnej diplomacii, s cieľom zvyšovania úrovne vysokého školstva pre účely prezentácie Slovenskej republiky vo vede, technike, umení a športe, c) s ministerstvom kultúry pri prezentácii kultúrneho bohatstva a potenciálu umeleckých kruhov Slovenskej republiky v zahraničí, pri využívaní kapacít kultúrnych a múzejných ustanovizní pre prezentáciu zahraničných kultúrnych telies a výstavných exponátov a súborov, d) s ministerstvom hospodárstva predpokladaná, a to najmä pri podpore aktívneho cestovného ruchu a s ním spojenej prezentácie kultúrneho a prírodného bohatstva Slovenskej republiky v zahraničí, 2. konkrétne aktivity v medzinárodnej diplomacii si vyžadujú okrem už jestvujúcich pozícií v medzinárodných organizáciách a štruktúrach venovať sa i posudzovaniu zmysluplnosti a efektívnosti práce súčasných diplomatických misií Slovenskej republiky v zahraničí a v súlade so záujmami a potrebami Slovenskej republiky ich meniť, rušiť či rozširovať.“

    Na záver pár slov. Ministerstvo zahraničných vecí je jedným z rozhodujúcich aktérov zahraničnej politiky, ak nie skutočne rozhodujúcim . Od úrovne jeho personálneho a materiálneho zabezpečenia závisí budúce postavenie a rešpekt Slovenskej republiky v rámci Európskej únie i sveta. Preto zaujal našu pozornosť predložený materiál Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015. A rozhodli sme sa prispieť k jeho skvalitneniu. Prosím vás o pozornosť tomuto návrhu, príp., ak by vám to nerobilo veľké ťažkosti, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Hopta a pán poslanec Banáš. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne

    Chcem sa opýtať, pán poslanec Hopta, či 5 minút vám stačí na vystúpenie

  • Odpoveď z pléna.

  • , áno, nech sa páči, lebo o 11.00 hodine preruším rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. A potom po hlasovaní znovu teda budeme pokračovať v rokovaní najprv o tomto bode a potom o ďalších bodoch. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, chcem vyjadriť svoje stanovisko, že zásadne nesúhlasím so Strednodobou stratégiou zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015. Mám na to viacero dôvodov.

    Predovšetkým si myslím, že zahraničná politika každej krajiny, teda aj Slovenskej republiky by mala chrániť ekonomické, politické, ale aj vojenské a sociálne záujmy občanov Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru zahraničnú politiku, ktorú robí Slovenská republika od vzniku svojej štátnosti, robí Slovenská republika tak, že tieto záujmy neochraňuje.

    Po ďalšie, myslím si, že každá zahraničná politika alebo zahraničná politika každej krajiny mala by mať podporu vlastných občanov svojej krajiny. Som pevne presvedčený, že zahraničná politika Slovenskej republiky nemá podporu občanov svojej krajiny. Po zmanipulovanom referende o vstupe do Európskej únie

  • Ukrajinský parlament vtedy neprotestoval.

  • stali sme sa súčasťou celku, kde namiesto toho, aby sme hrali rovnoprávnu úlohu, v podstate robíme lokajskú úlohu voči väčším krajinám. O vstupe do Severoatlantického paktu, NATO naša krajina už nenašla alebo politické reprezentácie tejto krajiny už nenašli ani odvahu vypísať referendum a uisťovali sme sa verejnými prieskumami, že väčšina občanov Slovenskej republiky súhlasí s naším vstupom. Ja som dodnes presvedčený, že ak by bolo toto referendum, že nenašla by sa väčšina občanov Slovenskej republiky, ktorá by súhlasila so vstupom našej krajiny do NATO. Som pevne presvedčený, že väčšina občanov nesúhlasí ani s tým cieľom našej zahraničnej politiky, akým je účasť našich vojakov v Iraku, v Afganistane alebo v iných vojenských misiách. Myslím si, že tieto názory, keď väčšina občanov je proti tomu, mala by rešpektovať vláda Slovenskej republiky i Národná rada Slovenskej republiky.

    Absolútne sa mi nepáči naša lokajská zahraničná politika voči Spojeným štátom severoamerickým. Ak sa nájdu v Európe niektoré krajiny, ktoré na znak svojho nesúhlasu s takouto politikou sa opovážia ozvať, tak Slovenská republika patrí skôr k tým štátom, ktoré sa pridajú hneď na stranu Spojených štátov. Vážený pán minister, ja si myslím, že je maximálne ponižujúce pre občanov slovenskej krajiny, keď chcú alebo resp. keď žiadajú o víza do Spojených štátov, zaplatia 100 dolárov a nakoniec bez akéhokoľvek vysvetlenia nedostanú víza do Spojených štátov. Ja si myslím, že je to ponižujúce a my by sme mali prijať recipročné opatrenia voči Spojeným štátom severoamerickým. Je ponižujúce, keď naši občania na letiskách sú fotení v USA ako nejaké králiky, ako nejaké zajace preto, že si to vyžaduje bezpečnosť Spojených štátov severoamerických. Mali by sme prijať recipročné opatrenia, mali by sme byť zvrchovaným štátom, a nie nejakým lokajom Spojených štátov severoamerických.

    Vážený minister, myslím si, že je nepostačujúce aj to, že Slovenská republika má málo zahraničných misií, misií vo svete. Ja si myslím, že nebolo správne, že rušíme našu ambasádu vo Vietname, v krajine, ktorá má 100 miliónov obyvateľov, v krajine, ktorá ekonomicky vzrástla. A my ju rušíme. Ja som bol svojho času v Mexiku a som bol prekvapený, že v Latinskej Amerike v podstate okrem Kuby a Mexika naša ambasáda je ešte, si myslím, v Brazílii a ostatné krajiny nemáme zabezpečené diplomatickou misiou. Mali by sme si zobrať trebárs príklad od Kuby, ktorú toľkokrát kritizujeme, pretože Kuba má napr. dvakrát toľko diplomatických misií ako my a za svoje zahraničné záujmy vie zabojovať, ako to poslednýkrát dokázala napr. aj kubánska veľvyslankyňa.

    Vážené dámy, vážení páni, ja si myslím, že keď hovoríme o tom, že Slovenská republika je zvrchovaným štátom, mali by sme to prejaviť aj vo svojej zahraničnej politike, v koncepcii, ktorú prijímame do roku 2015, mali by sme dokázať ostatným krajinám, že aj my máme svoje vlastné ekonomické, politické, ale aj vojenské záujmy a že naším záujmom je predovšetkým zvrchovaná Slovenská republika, šťastný život našich občanov, že naším záujmom je predovšetkým, aby ľudia v tejto krajine žili dobre, pretože pre mňa je absolútne neprijateľné, že táto krajina nájde 20 mld. korún na to, aby sme zabezpečovali vojenské misie, resp. aby sme vložili peniaze do armády, pričom nedokážeme zabezpečiť finančné prostriedky na šťastný život našich občanov.

    Preto ja navrhujem a dávam procedurálny návrh, aby Národná rada neprijala takúto stratégiu a vrátila vláde Slovenskej republiky túto stratégiu na dopracovanie. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k hlasovaniam o jednotlivých prerokovaných bodoch.

  • Prosím pánov poslancov, ktorí sú v budove Národnej rady, ale nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci prosím, aby sme sa upokojili, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Madeja, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokúvaní

    vládneho návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 838.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte ako tlač 838a.

    Prosím pána poslanca, aby Národnú radu informoval o spôsobe hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. V rozprave vystúpilo 6 poslancov, ktorí navrhli vyňať na osobitné hlasovanie body 1, 2, 3, 11, 12, 21, 24, 25, 31, 33, 35 a 54. Budeme hlasovať o každom z týchto bodov osobitne, jednotlivo.

    Ďalej budeme hlasovať ako o prvých bodoch spoločne o bodoch 4, 5, 8, 9, 10, 14, 27, 32 a 43 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • 4, 5, 8, 9, 10, 14, 27, 32 a 43 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Páni poslanci, prosím, aby sme svoje hlasovacie karty vytiahli z hlasovacieho zariadenia a dali ich, vložili ich naspäť. Páni poslanci, hlasujeme. Páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 1 za návrh, 99 proti, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať osobitne o bode 1...

  • Prepáčte ešte, pán poslanec. Pán poslanec Köteles potrebuje vyhotoviť náhradnú hlasovaciu kartu.

    Vyhlasujem minútovú prestávku na vyhotovenie náhradnej hlasovacej karty.

  • Technická prestávka.

  • Páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, ďalšie návrhy.

  • Hlasy z pléna.

  • Netreba, vraj technici hovoria, môžeme pokračovať v hlasovaní. Aj po vyhotovení náhradnej karty netreba opätovne aktivovať hlasovacie zariadenie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďalej budeme osobitne hlasovať o bode 1 spoločnej správy, ktorý navrhla vyňať na hlasovanie pani poslankyňa Angyalová.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 34 za, 61 proti, 44 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 1 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 2.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 33 za, 66 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme bod 2 zo spoločnej správy.

    Hlasujeme o bode 3, ktorý navrhol vyňať pán spoločný spravodajca na samostatné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 36 za, 36 proti, 66 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 3 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 11, ktorý bol tiež navrhnutý na samostatné hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie je slobodným vyjadrením vôle poslancov, pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 94 za, 35 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Hlasujeme, páni poslanci, o bode 12.

  • Bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 101 za, 34 proti, 6 sa zdržalo.

    Bod 12 zo spoločnej správy sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 21.

  • S odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Bod 21 zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 24, pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru...

  • S odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 135 za, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 24 zo spoločnej správy sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 25. Gestorský výbor...

  • Neprijal žiadne odporúčanie k bodu 25.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 27 za, 60 proti, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 25 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 31 zo spoločnej správy.

  • Bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 98 za, 35 proti, 7 sa zdržalo 1 nehlasoval.

    Bod 31 zo spoločnej správy sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 33, hlasujeme, páni poslanci, zo spoločnej správy.

  • Bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 37 za, 58 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 33 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 35.

  • Bez odporúčania gestorského výboru.

  • Páni poslanci, ide bod 35 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 136 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 35 zo spoločnej správy sme schválili.

    Posledný navrhnutý na samostatné hlasovanie bol vyňatý bod 54.

  • Bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasujeme, páni poslanci o bode 54.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 2 za, 104 proti, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 54 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalšie návrhy, pán poslanec.

  • Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 6, 7, 13, 15 až 20, 22, 23, 26, 28, 29, 30, 34, 36 až 42, 44 až 53 bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor nezaujal k nim stanovisko.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 138 za návrh, 4 sa zdržali.

    Body zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré páni poslanci a poslankyne podali v rozprave.

    Ako prvý ste vystúpili vy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, pán predseda. Ako o prvých pozmeňujúcich návrhoch budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som predložil ja v časti A. O všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch budeme hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal pán spoločný spravodajca v časti A pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú celkom tri.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 137 za návrh, 2 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o ďalších pozmeňujúcich návrhoch, ktoré ste uviedli, pán spoločný spravodajca.

  • Keďže v časti B som 1. pozmeňujúci návrh ako predkladateľ vzal späť, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 2 v časti B pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 47 za, 47 proti, 47 sa zdržalo.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pod bodom 2.

    Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod číslom 3.

  • Budeme hlasovať o bodoch 3 a 4 spoločne, nakoľko spolu súvisia, v časti B.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Ide o pozmeňujúce návrhy pod poradovými číslami 3 a 4.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Zostáva nám hlasovať o 5. pozmeňujúcom návrhu.

  • Čo sa týka 5. pozmeňujúceho návrhu, keďže bol schválený bod 31 spoločnej správy, nebudeme môcť o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

    Čo sa týka ďalšieho pozmeňujúceho návrhu v časti C, takisto musím ako spravodajca upozorniť, že nakoľko boli schválené body 11 a 12 spoločnej správy, nemôžeme o nich hlasovať, ale predsa ako predkladateľ si dovolím trvať na tomto hlasovaní. Prosím, aby sa hlasovalo, že o pozmeňujúcich návrhoch týkajúcich sa rozvodov...

  • Pán spoločný spravodajca, žiaľ, ale nemôžeme hlasovať, ak sme už v tejto veci schválili návrh uznesenia, ktorým sme prijali ustanovenia, ktoré sa týkajú tej istej veci zo spoločnej správy, nemôžeme znovu hlasovať o alternatíve k tomuto návrhu. Nech sa páči, preto...

  • Budeme ďalej hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku, ktorý predniesol v rozprave.

  • Hlasujeme, páni poslanci, ide o pozmeňujúci návrh pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predniesol pán poslanec Ondrejka a týka sa účinnosti zákona.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ondrejku, ktorý navrhuje termín nadobudnutia účinnosti zákona.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za, 1 proti.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy podala pani poslankyňa Černá.

  • Budeme hlasovať o 1. bode jej pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka zmeny čl. 2 návrhu zákona.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Černej k čl. 2.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 104 za, 3 proti, 34 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o 2. pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Černej, týkajúcom sa § 23.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 107 za, 34 sa zdržalo.

    Schválili sme 2. pozmeňujúci návrh pani poslankyne Černej.

    Pani poslankyňa podala ešte jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať, k § 103 ods. 1.

    Pán spoločný spravodajca, hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za návrh, 4 sa zdržali.

    Návrh sme...

  • Ďalší a posledný v rozprave pozmeňujúci návrh predniesla pani poslankyňa Tóthová, ale nakoľko sme schválili bod 51 spoločnej správy, ktorý vypúšťa príslušné články o uvedenom pozmeňujúcom návrhu, nemôžeme dať o ňom hlasovať.

    To boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave.

  • Pani predkladateľka, súhlasíte s týmto názorom pána spoločného spravodajcu?

  • Vážený pán predsedajúci, ja by som chcela, aby sa ten čl. VII odvolal na zdravotnícky výbor, aj keď je pravda, že tá časť tam išla. A urobíme novelizáciu zdravotníckeho zariadenia. Ide to v prípade utajeného pôrodu, aby otec v prípade, že zistí, že došlo k takémuto skutku, sa mohol právoplatne uchádzať o svoje dieťa.

  • Pani poslankyňa, ja dobrý úmysel vášho návrhu chápem, ale, žiaľ, v kontexte so schvaľovaným návrhom zákona o rodine nie je možné už vzhľadom na skutočnosť, ktorú uviedol pán spoločný spravodajca, hlasovať o vašom návrhu preto, lebo pod bodom 51 boli vypustené ustanovenia zákona, ktoré sa týkali práve vášho pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Páni poslanci, pani poslankyňa trvá na hlasovaní. Dávam na rozhodnutie pléna Národnej rady, či aj napriek stanovisku spoločného spravodajcu...

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasujeme o námietke pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 64 za, 24 proti, 41 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Neschválili sme námietku.

    Máme odhlasované všetky pozmeňujúce návrhy.

    Pán spoločný spravodajca, odporúčate prerokovať...

  • Áno, pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme hlasovali o postúpení vládneho návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 111 za návrh, 1 proti, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona. Pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maxon, tu od rečníckeho pultu.

  • Reakcia z pléna.

  • Procedurálny návrh, nech sa páči, predneste, ale nie v rozprave, pán poslanec. My teraz hlasujeme. Už sa to nemôže týkať hlasovania o návrhu zákona.

  • To sa týka hlasovania, týka sa hlasovania môj procedurálny návrh.

  • Pán predseda, musím konštatovať, že ste nepostupovali v súlade s rokovacím poriadkom pri hlasovaní o návrhu pani poslankyne Tóthovej. K jej návrhu sa mal vyjadriť predkladateľ, pán minister. Až na základe toho ste mali dať hlasovať, či Národná rada súhlasí s tým, aby sa o tomto bode hlasovalo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako o celku.

    Prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol stanovisko gestorského výboru k návrhu zákona ako k celku a k záverečnému hlasovaniu.

  • Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 110 za návrh, 2 proti, 30 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválila.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi, pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o ďalšom prerokovanom bode programu, ktorým je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k realizácii dôchodkovej reformy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ pán poslanec Fico predložil návrh uznesenia, ktorý máte rozdaný v laviciach. Budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré na začiatok rokovania ôsmeho dňa 33. schôdze Národnej rady predložil pán predseda poslaneckého klubu strany Smer poslanec Fico. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 69 za, 7 proti, 59 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh uznesenia Národná rada Slovenskej republiky neschválila.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov,

    ktorý sme prerokovali včera v prvom čítaní a ktorého spoločným spravodajcom bol určený výborom pre životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Soboňa.

    Prosím teraz pána poslanca, aby uviedol návrh hlasovaní k prerokúvanému návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 134 za, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 937 z 11. novembra 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým je vládny návrh zákona pridelený, do 27. januára 2005 a gestorský výbor v lehote do 28. januára 2005. Prosím, pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Soboňovi.

    A prosím teraz pána poslanca Juščíka, aby ako predseda výboru pre životné prostredie a ochranu prírody uviedol návrhy hlasovaní k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil nikto. Nebol podaný žiaden doplňujúci ani pozmeňujúci návrh. A v spoločnej správe je priložené uznesenie gestorského výboru, kde doporučujeme vysloviť súhlas s uzavretím tohto protokolu. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu.

    Chcem upozorniť Národnú radu a poslancov, že na schválenie medzinárodnej zmluvy tohto typu je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za návrh, 2 proti.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz prosím pána poslanca Reháka, aby uviedol návrh hlasovania k prerokúvanému bodu programu, ktorým je

    návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2005 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy ani návrhy na uznesenie, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2005 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 915). Ja ho prečítam.

  • Páni poslanci, návrh uznesenia máte písomne rozdaný v laviciach.

    Pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Áno. Vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnym zmenám, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 79 za návrh, 12 proti, 24 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k prerokúvanému

    návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2005,

    ktorý prerokúvame ako tlač 916.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave ako v predchádzajúcom návrhu neodzneli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy ani návrhy na uznesenie. Môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Teda dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý majú všetci poslanci v laviciach.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, ktorý máte ako tlač 916a.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 za, 14 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz prosím pána poslanca Chovanca, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo uviedol návrh uznesenia k prerokúvanému

    návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005,

    ktorý prerokúvame ako tlač 917.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave neodzneli žiadne zmeny ani doplňujúce návrhy k predloženému materiálu. Preto doporučujem, aby ste dali o ňom hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2005.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 87 za, 8 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz, pán poslanec, vás prosím, aby ste z poverenia výboru pre zdravotníctvo uviedli návrh hlasovania o návrhu uznesenia k prerokúvanému

    návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Bielik, ktorý však nenavrhol žiadne zmeny a návrhy k predloženému návrhu uznesenia. Preto doporučujem, aby ste dali o návrhu uznesenia hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia k návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2005.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 90 za návrh, 10 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol návrh uznesenia k

    návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005,

    ktorý prerokúvame ako tlač 943.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré som predniesol v prvej časti svojho vystúpenia k tomuto bodu programu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 98 za návrh, 1 proti, 39 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Tým sme odhlasovali, páni poslanci, všetky prerokované body programu.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o

    Strednodobej stratégii zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015.

    Prosím pána ministra zahraničných vecí, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Banáša, aby zaujal miesto pre spravodajcov, a pána poslanca Galbavého, aby prestal telefonovať v rokovacej sále.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Paška. Pardon

    Nech sa páči, pán poslanec Banáš je posledný prihlásený do rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem ešte informovať o ďalšom postupe prerokúvania ďalších bodoch programu. Včera sme hovorili aj o tom, že na dnešnom rokovaní budeme mať aj návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska. Ja odporúčam, aby sme tak urobili po prerokovaní bodu programu Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, kde...

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, môžeme ešte prerušiť rokovanie o tomto bode programu, pristúpiť k návrhu na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska a potom pokračovať v rokovaní. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

    Páni poslanci, pán minister, prosím vás, aby ste...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Páni poslanci, prosím, aby ste sa nerozchádzali, chcem vás informovať, že dnes budeme rokovať do 13.00 hodiny. Vyhlásime potom obedňajšiu prestávku, po ktorej schôdzu Národnej rady prerušíme do utorka do 9.00 hodiny. A budeme potom v utorok pokračovať nie v rokovaní 33. schôdze, ale v rokovaní 34. schôdze Národnej rady, ktorej návrh programu ste dostali do lavíc na návrh skupiny poslancov.

    Teraz by som prosil, páni poslanci, pán poslanec, prosím vás, zatvorte dvere na rokovacej sále, o návrh podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky, ktorého požiadam, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky podal

    návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska.

    Návrh vlády vám bol rozdaný ako tlač 980.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súvislosti s ukončením funkčného obdobia Ing. Mariána Juska, CSc., ako člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska a s ohľadom na to, že funkciu guvernéra Národnej banky nie je možné vykonávať bez členstva v rade, predkladám návrh na vymenovanie Ing. Ivana Šramka za guvernéra Národnej banky Slovenska na nasledujúce funkčné obdobie, ktorý zároveň spĺňa všetky kritériá a podmienky na úspešný výkon tejto funkcie.

    Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom na vymenovanie Ing. Ivana Šramka za guvernéra Národnej banky, pričom vláda tento návrh schválila na svojom rokovaní dňa 8. decembra 2004. Ďakujem a dovolím si požiadať vás o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    Teraz prosím člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Horáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil k návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Ivana Šramka (tlač 980) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov predložila návrh na vymenovanie prezidentom Slovenskej republiky guvernéra Národnej banky Slovenska a zároveň požiadala prerokovať tento návrh na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Svojím rozhodnutím č. 983 z 8. decembra 2004 pridelil tento návrh vlády Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie s termínom ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Ivana Šramka a prijal uznesenie č. 538 z 10. decembra 2004, v ktorom súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Ivana Šramka, a odporučil Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Ivana Šramka schváliť.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky máte v predloženom materiáli pod tlačou 980.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Skončil som.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám. Pán poslanec Maxon sa hlási ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ďalším poslancom do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby sme zachovali dôstojnosť v rokovacej sále pri takomto vážnom bode programu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky, dovoľte mi prezentovať stanovisko poslaneckého klubu Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko. Na predloženého kandidáta sa pozeráme prierezovo cez jeho profesionálnu dráhu, tak ako je to uvedené v jeho životopise. Musím teda skonštatovať, že s predloženým kandidátom sme mali možnosť aj osobne spolupracovať. A chcel by som vám oznámiť, že poslanecký klub Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko túto kandidatúru Ivana Šramka na post guvernéra Národnej banky Slovenska podporí. Chcel by som zdôrazniť, že táto podpora nie je výsledkom politických rokovaní, tento výsledok je prierezom hodnotenia profesionálnej činnosti navrhovaného kandidáta. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šulaj, faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

  • Naša politická strana Smer takisto uprednostňuje ľudí, ktorí sú odborne zdatní a ktorí sa osvedčili aj v predchádzajúcom období. Preto mi dovoľte, aby som takisto vyjadril podporu za Smer.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky predniesol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Predkladám vám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Ivana Šramka za guvernéra Národnej banky Slovenska.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Horák.

  • Hlasovanie.

  • 109 prítomných, 108 za návrh, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Teraz prosím pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby uvoľnil miesto pre pána ministra zahraničných vecí ako navrhovateľa bodu programu

    Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015.

    Prosím pána poslanca Pašku, spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Chcem vás informovať, že pán poslanec Banáš mi oznámil, že sťahuje svoju prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, iba pár viet na záver. Chcel by som oceniť naprostú korektnosť vystupujúcich účastníkov rozpravy.

    Pánom poslancom Ševcovi a Šimkovi sa chcem poďakovať za prínos intelektuálny a korektný do tejto diskusie.

    Nepochybujem o tom, že pani poslankyňa Bollová mala dobrý úmysel aj s tým uznesením, ktoré predložila. Len by som chcel povedať, že je to také neorganické a možno keby sme si sadli a porozprávali sa, vedeli by sme to sformulovať lepšie. Niektoré body toho uznesenia totiž používajú veci, ktorým ja nerozumiem. Vy hovoríte o personálnych zálohách v zahraničnej službe, ja neviem, čo to je, hovoríte o niektorých druhoch spolupráce nášho ministerstva s ministerstvom kultúry a ministerstvom školstva, to sa už deje. Takže ja by som ocenil túto vašu snahu, ale predsa len by som dal prednosť, aby bolo prijaté uznesenie, tak ako je formulované v spoločnej správe.

    K pánovi poslancovi Hoptovi iba toľko. Máme úplne iné videnie sveta a ani v prípadnej diskusii by sme sa nezhodli.

    Takže prosím, aby ste schválili túto stratégiu. Je to prvý taký dokument. Má, samozrejme, mnoho úskalí, je veľmi ťažké sformulovať niečo tak, aby to naozaj bolo prijateľné zo všetkých strán.

    K pani Bollovej ešte toľko. Vy hovoríte o transatlantickej dimenzii. Ja som si to prečítal, nemenil by som na tom ani slovo, ani riadok. Hovoríte o Rusku. Keď si prečítate celú stratégiu, tam sú mená iba dvoch štátov, USA a Rusko, nikto iný. To zvýrazňuje význam, ktorý mu prikladáme. O tých štyroch priestoroch, ja vám to, samozrejme, všetko poviem. To sú veci, ktoré prerokúva dnes Európska únia. A má vytvoriť tento dokument základ pre budúcu širokú spoluprácu s Ruskou federáciou. Pán predseda, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pán predseda zahraničného výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, dámy a páni, veľmi krátko. Ako keby pán minister predvídal, akým smerom sa bude rozprava k tomuto materiálu uberať. A aj preto vo výbore ho uvádzal ako materiál, ktorý sa veľmi ťažko rodil, ako riskantné dieťa a že ani veľmi neočakáva, že by bol prijatý absolútnym konsenzom. Nakoniec, je to úplne normálne, všetky materiály tohto typu sú všade vďačným objektom politickej prestrelky a rozpravy. Ja si dovolím jeden príklad z Českej republiky. Keď viedli debatu o svojej koncepcii z hľadiska Európskej únie, tak padali naozaj veľmi ostré slová na koncepčný materiál. A opozičný predstaviteľ uviedol, že priority vlády, tak ako sú nastavené v materiáli, sú povrchné. Takže to je len na dokreslenie, prečo tá debata má byť v tom smere, ako sa viedla.

    Chcem ubezpečiť všetkých kolegov, ktorí vystúpili s pripomienkami, že toto odznelo vo výbore a že ten vývoj, ktorým sme dospeli k uzneseniu, tak ako sme navrhli, mal podobný rozmer ako v tejto rozprave v Národnej rade a že sa niesol od procedurálneho návrhu na vrátenie a dopracovanie materiálu, až potom postupne k prerodom k názoru, že ide naozaj o materiál otvorený. A možno aj preto, že nemá vysokú mieru politickej záväznosti, ale možno aj preto, že hlavné výzvy, ktoré čakajú slovenskú zahraničnú politiku, nemajú jasné ani niektoré väčšie štáty a staršie demokracie, ktoré bezpochyby budú vplývať na koncipovanie tak závažných politík, ako je spoločná zahraničná politika Európskej únie alebo spoločná bezpečnostná politika Európskej únie, bolo by dobré, aby sme si vytvorili rámec na to, aby sme boli schopní reagovať ako suverénny štát na to, kde sa v rámci kontextu, do ktorého sme sa včlenili, dostaneme.

    Chcem vás len ubezpečiť, že aj preto sme navrhli uznesenie v podobe, ktoré možno sa zdá byť veľmi vágne. A chcem ale aj ubezpečiť všetkých kolegov, ktorí mali k tomu pripomienky, že práve pôda zahraničného výboru, ale aj partnerského európskeho výboru bude otvorená preto, aby sme neustále sa pýtali nielen pána ministra, ale celého ministerstva zahraničných vecí a príslušných orgánov na to, ako sa realizuje to, čo sme naformulovali v uznesení v podobe výzvy na dopĺňanie materiálu v nasledujúcom období o konkrétne aktivity v danom časovom horizonte. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi zahraničných vecí, pánovi predsedovi zahraničného výboru.

    A pozývam do rokovacej sály pána predsedu Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne Halmeša a prosím ho, aby uviedol

    návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005,

    ktorý prerokúvame ako tlač 880.

    Pán riaditeľ Halmeš, máte slovo.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ja sa aj ospravedlňujem za neskorý príchod. Predkladal som materiály v dozornej rade a vlastne sme nestihli dynamický pokrok rokovania Národnej rady.

    Predkladám vám teda návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 s výhľadom do roku 2008, ktorý v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prerokovala Dozorná rada Sociálnej poisťovne 9. septembra.

    A hneď v úvode považujem za potrebné zdôrazniť, že tento návrh bol prerokovaný aj na úrovni príslušných odborných útvarov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva financií Slovenskej republiky a je v súlade s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2005, ktorý bol včera schválený. Vychádza teda z rovnakých makroekonomických ukazovateľov, ktoré boli východiskom návrhu štátneho rozpočtu. Tento návrh súčasne zohľadňuje aktuálny právny stav po tom, ako ste schválili novelu zákona o sociálnom poistení. Tento rozpočet už vychádza zo schválenej novely. Dopad zákona č. 43/2004 Z. z., ktorý síce platí už od roku 2004, ale ktorého účinky na hospodárenie Sociálnej poisťovne sa začnú prejavovať až v budúcom roku, je predpokladaný na úrovni odhadov.

    Rozhodujúcim ukazovateľom, od ktorého budú závisieť výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne po nadobudnutí účinnosti všetkých ustanovení zákona, budú počty poistencov, ktorí sa rozhodnú stať sporiteľni v dôchodkových správcovských spoločnostiach.

    Na základe analýz a podkladov, ktoré boli konzultované s ministerstvom práce a ministerstvom financií, sa odhaduje, že z celkového počtu efektívnych sporiteľov, efektívni sporitelia sú tí, ktorí majú viac ako 10 rokov do dôchodku a sú v pracovnom procese, vstúpi do systému 2. piliera približne 35 % v budúcom roku. Predpokladané výsledky hospodárenia v roku 2005 s vplyvom 2. piliera, pretože máte predložený variant aj bez vplyvu 2. piliera, ako som už uviedol, sú do značnej miery ovplyvnené neistotou vyplývajúcou z odhadov počtu poistencov. Ak sa naplní predpoklad, tak hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2005 by malo skončiť s deficitom vo výške 402,302 mil. korún, ale celkový bilančný rozdiel vrátane prevodu zostatku z roku 2004 by mal byť na úrovni 16,814 986 mld. korún. Samozrejme, svoje vystúpenie skrátim, ale chcem povedať, že tento odhad je priamo viazaný na počet poistencov, ktorí vstúpia do 2. piliera, pretože to sa priamo premieta do vývoja zostatkov alebo výšky deficitu 1. priebežného piliera.

    K rozpočtovým výsledkom hospodárenia v jednotlivých fondoch v roku 2005 možno uviesť, že bude pokračovať zrejme tendencia, ktorá je štandardná za posledné roky, keď dva základné fondy, fond starobného poistenia a fond invalidného poistenia, sú deficitné a všetky ostatné základné fondy sú prebytkové. Keďže novela zákona o sociálnom poistení, ktorú ste schválili, ak ju pán prezident podpíše, vstúpi do platnosti od 1. 1., tak potom Sociálna poisťovňa bude mať možnosť presúvať zdroje z prebytkových fondov do deficitných fondov a môžu sa naplniť čísla, ktoré som predniesol.

    Vzhľadom na rozsah nových úloh, ktoré musí Sociálna poisťovňa nadväzne na zákon o starobnom dôchodkovom sporení od 1. 1. 2005 realizovať, je možné tvorbu správneho fondu považovať za nedostatočnú. Našou odpoveďou na túto situáciu je maximálne znižovať náklady. Takmer sme zmrazili mzdy a rozkladáme aj splátky faktúr na viac rokov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyjadrujem presvedčenie, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá prechádza mimoriadne zložitou fázou vývoja, bude nielen vami schválený, ale predovšetkým v budúcom roku naplnený. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pán predseda. Zaujmite miesto pre navrhovateľov, prosím.

    Teraz dávam slovo členke výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámili so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 (tlač 880).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. októbra 2004 pod č. 925 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 na prerokovanie do 19. novembra 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 515 z 18. novembra 2004 s tým, že sú zdroje vo výške 139,789 223 mld. a výdavky vo výške 122,974 273 mld. Správa, tak ako ju máte predloženú, obsahuje aj rozdelenie týchto výdavkov do jednotlivých základných fondov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 dňa 15. novembra 2004, ale neschválil návrh uznesenia, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 prerokoval a schválil k nemu uznesenie, nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 18. novembra 2004 pod č. 515 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 schváliť.

    Zároveň ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu oboch týchto výborov.

    Ďakujem za slovo. Prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

  • Otváram rozpravu. Informujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil za klub Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Anton Blajsko. Nikto viac sa neprihlásil ani za klub, ani písomne do rozpravy. Po vystúpení pána Blajska v rozprave otvorím možnosť prihlášok ústne do rozpravy.

    A, spravodajca, ja som si nevšimol, samozrejme, pani spravodajkyňa, máte prednosť, nech sa páči, do rozpravy, keďže ste sa do rozpravy prihlásili. A potom vystúpi v rozprave pán poslanec Blajsko.

  • Naozaj treba skonštatovať, že rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorý tvorí takmer polovicu štátneho rozpočtu čo do objemu finančných prostriedkov, je v tomto roku zostavovaný v mimoriadne komplikovanej situácii, ktorá vzniká problematickým kvantifikovaním dopadov zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. A naozaj je ťažké predpokladať, koľko ľudí sa zapojí do 2. piliera.

    Hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2005 bude významne ovplyvnené troma faktormi, teda oným počtom poistencov, ktorí sa rozhodnú stať sporiteľmi, úspešnosťou výberu poistného a výškou zostatku na účtoch Sociálnej poisťovne k 31. 12. 2004. Kým prvú záležitosť Sociálna poisťovňa nemôže ovplyvňovať, dve ďalšie záležitosti určite ovplyvňovať môže. A tu vidím určité a nie malé riziká.

    Pozastavme sa najprv pred úspešnosťou výberu, pretože to je kľúčová záležitosť pre hospodárenie Sociálnej poisťovne. Z údajov, ktoré mám k dispozícii, sa výber poistného za 1. polrok Sociálnej poisťovne radikálne zhoršil. Celkový výber poistného na úrovni 90,66 % znamená podľa mojich vedomostí najhorší výber poistného v celej histórii Sociálnej poisťovne. Len ako príklad uvádzam, že sú okresy, kde výber poistného nedosahuje 70 alebo 80 %, kým v niektorých okresoch dosahuje tento výber úroveň 93 – 94 %, pričom je paradoxné, že práve dva z týchto okresov, ktoré vykazujú najvyšší výber poistného, boli postihnuté tým, že boli odvolaní riaditelia. K tomu nemám komentár. Výber poistného, samozrejme, sa musí zlepšiť. A ja som presvedčená, že sa zlepší.

    A chcem hovoriť ale v tejto súvislosti aj o generálnom pardone. V situácii, keď v Sociálnej poisťovni dva fondy sú dlhodobo deficitné, a zdá sa, že aj deficitné budú, a to nielen z dôvodu zavedenia 2. piliera, ale aj z dôvodu, že sú zle nastavené sadzby poistného, sa pristúpilo ku generálnemu pardonu, ktorý podľa právnej analýzy, ktorý som si dala urobiť, je v podstate protizákonný. Ja sama zvažujem, že sa obrátim na súd, či je možné s verejnými prostriedkami narábať, tak ako sa narába, lebo to nie sú prostriedky Sociálnej poisťovne, to sú verejné zdroje, o ktorých niekto rozhodol, že budú odpustené. Ja si myslím, že oná neúspešnosť výberu je spôsobená aj technologickými postupmi, ktoré sa používajú v Sociálnej poisťovni. A som presvedčená, že pokiaľ by boli dobre fungujúce informačné systémy, niečo takéhoto by sa nemohlo stať. Generálny pardon, tak ako sme ho nastavili v novele zákona č. 461/2003 Z. z., neznamená, že nebude aj v budúcnosti, nemýľme, sa kolegovia, pretože generálny pardon sa týka iba pohľadávok, ktoré vznikli po 1. 1. 2005, staré pohľadávky sa budú môcť naďalej odpúšťať. A je nešťastím pre Sociálnu poisťovňu, že dvakrát pristúpila k jednému neštandardnému kroku, ktorý k ničomu neviedol. A podľa mňa ani tento pardon k ničomu nepovedie. Preto sa chcem opýtať pána riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako sa vyvíja výber poistného, resp. aké efekty sa dosiahli práve týmto generálnym pardonom.

    Druhá záležitosť, ktorá, si myslím, je precenená v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, je očakávaná skutočnosť Sociálnej poisťovne, pretože v pôvodnom a resp. v platnom rozpočte Sociálnej poisťovne sa uvažovalo, že na účtoch na konci roku zostane 20 mld. korún. Podľa informácií, ktoré nám poskytla Sociálna poisťovňa, účty v polroku sa pohybovali na úrovni 13 mld. korún, to znamená, že z pôvodných 20 mld. korún na začiatku roku sa použilo cirka 7 mld. korún na dofinancovanie fondu starobného a fondu invalidného poistenia. Ak by sa mal splniť predpoklad, ktorý je založený v rozpočte Sociálnej poisťovne, tak do konca roku by muselo byť na účtoch 17 mld. korún, to znamená, musel by sa radikálne zmeniť výber poistného, ale ja neverím, že sa zmení takým radikálnym spôsobom, pretože som si to vypočítala, že ak by to malo byť v nejakých reálnych číslach, tak by sa dokonca muselo vybrať viac, ako je predpísané, čo sa tak nestane. Čiže jeden z možných scenárov je taký, že momentálne sa dostane do Sociálnej poisťovne asi 1,7 mld. korún z Veriteľa. A potom ďalej čo bude, to neviem. Čiže naozaj som hlboko presvedčená, že očakávaná skutočnosť roku 2004 nie je nastavená dobre.

    Ešte jedna záležitosť. Celý rozpočet je konštruovaný, resp. počíta s tým, že nemocenské poistenie zostane v Sociálnej poisťovni. Budem veľmi pozorne sledovať, čo sa bude diať s nemocenským poistením, lebo z tohto miesta som už niekoľkokrát upozorňovala, že pokiaľ to zostane v tej polohe, ako to dnes umožňuje zákon č. 461/2003 Z. z., výpadok v Sociálnej poisťovni po odobratí výkonu nemocenského poistenia by bol v sume ďalších 4 mld. Som mierne sklamaná z toho, že ma kolegovia poslanci nepodporili v tom, aby nemocenské poistenie mohla vykonávať len Sociálna poisťovňa.

    Pán riaditeľ v úvodnom slove povedal, že Sociálna poisťovňa robí všetko pre to, aby pri tej úrovni správneho fondu zabezpečila všetky úlohy, ktoré sa na ňu, musím naozaj povedať, valia. Viem, že pracovníci Sociálnej poisťovne pracujú denne nie 8, ale 10 hodín. A preto je mi ľúto, že v rozpočte Sociálnej poisťovne sú len 2 % na zvyšovanie miezd. Je to podľa mňa nekorektné voči týmto pracovníkom. A to nepochopiteľnejšie pre mňa je, že si Sociálna poisťovňa zase berie úver zo Svetovej banky. A teraz to poviem, aby som bola presná, na projekt správy sociálnych dávok sa berie 353 mil., z čoho dáva 219 mil. Svetová banka a 134 mil. Sociálna poisťovňa. Ak to mám dať dohromady, všetky peniaze, ktoré sa minú v tomto roku, na informačno-komunikačné technológie, je to 490,5 mil. korún. A k tomuto ešte pripočítajme 520 mil. korún z minulého roku, viem, že zdedilo toto čiastočne vedenie. No a vôbec som nedostala odpoveď, a toho sa domáham, od pána ministra Kaníka, načo je 110 mil. korún, ktoré sú v rozpočte ministerstva práce, ktoré sú na tento istý projekt. Tak koľko tých peňazí do toho projektu budeme dávať? A moja druhá otázka je na pána riaditeľa, nech z tohoto miesta povie, či je Sociálna poisťovňa, a to aj v súvislosti s iniciatívou pána poslanca Fica, pripravená informaticky na nábeh 2. piliera. Lebo ak je na to pripravená, potom je neadekvátne, aby ste čerpali takéto peniaze, ak nie je na to pripravená, tak potom má pravdu pán poslanec Fico, ale obidvoje nemôže platiť, aj že je na to pripravená, aj že ideme minúť 600 mil. korún na informačné technológie. Ďakujem.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, vážený pán ústredný riaditeľ, dovoľte mi predniesť stanovisko k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005, resp. výhľadovo nielen na rok 2005, ale aj na roky 2006 až 2008.

    Návrh vychádza zo základných makroekonomických rámcov a východísk pre rozstavenie návrhu rozpočtu, ktorý sme minule prerokovali, rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Ide predovšetkým o také ukazovatele, akými sú objem a rast HDP, priemerná miera evidovanej nezamestnanosti, rast zamestnanosti, miera inflácie, rast priemernej mzdy a podobne.

    Od roku 2005 bude hospodárenie Sociálnej poisťovne výrazne ovplyvnené nábehom systému starobného dôchodkového sporenia. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne v súlade s východiskami návrhu rozpočtu verejnej správy počíta s tým, že bude postupný prechod poistencov do sporivého systému. Predpokladá sa, že do dôchodkového sporenia tzv. 2. piliera dôchodkovej reformy sa zapojí celkovo 51 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, v roku 2005 je plánovaných 35 % a v roku 2006 zostávajúcich 16 %.

    Považujeme za správne, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je zostavený v dvoch variantoch. Teda prvý variant hovorí bez vplyvu starobného dôchodkového sporenia a druhý variant hovorí s vplyvom starobného dôchodkového sporenia. Umožňuje to určitú analýzu a hodnotenie vplyvu systému dôchodkového sporenia na tvorbu a použitie zdrojov Sociálnej poisťovne, ako aj vplyvu výsledku hospodárenia Sociálnej poisťovne ako subjektu verejnej správy na deficit rozpočtu verejnej správy.

    V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, sa mení metodika rozpočtovania bilančného rozdielu v rámci rozpočtu Sociálnej poisťovne podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa pre vyčíslenie rozpočtového schodku verejnej správy do rozpočtu Sociálnej poisťovne už nezahrnujú finančné operácie s finančnými aktívami ako prijaté úvery, pôžičky a návrat finančnej výpomoci, zostatky prostriedkov z predchádzajúceho roka a splátky prijatých úverov. Ide o jednotnú metodiku, ktorá je platná v Európskej únii.

    Predpoklad zapojenia sa ekonomicky aktívneho obyvateľstva do sporivého systému, ako som už uviedol, vo výške 35 % v budúcom roku a 16 % v roku 2006 sa v skutočnosti nemusí naplniť, resp. predpokladané podiely sa môžu vyvíjať úplne odlišne i v jednotlivých rokoch, preto aj návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, pokiaľ ide o roky 2005 a 2006, nesie v sebe určité riziká z hľadiska tvorby a použitia fondov sociálneho poistenia, ako aj celkového bilančného výsledku Sociálnej poisťovne. Možno očakávať, že aj vplyvom mohutnej reklamnej kampane dôchodkových správcovských spoločností už od 1. 11. tohoto roku sa prevažná väčšina poistencov zapojí do sporivého systému v priebehu roku 2005.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok vychádza z očakávanej skutočnosti za rok 2004. A túto možno charakterizovať predovšetkým týmito tendenciami: nesplnením rozpočtovaných príjmov, nižšou tvorbou fondov v porovnaní s rozpočtom, vyšším použitím fondov, zhoršením celkového bilančného rozdielu, deficitným hospodárením základných fondov dôchodkového poistenia a predpokladom, že deficit v základných fondoch dôchodkového poistenia sa pokryje z vnútorných zdrojov Sociálnej poisťovne, mám na mysli rezervný fond a základný fond poistenia v nezamestnanosti.

    V očakávanom použití základných fondov dôchodkového poistenia za rok 2004 je zahrnutá aj valorizácia dôchodkov. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 s vplyvom 2. piliera sa predpokladajú celkové zdroje v objeme 139,789 200 mld. korún s nárastom oproti očakávanej skutočnosti roku 2004 o 10,941 mld. Sk a celková tvorba fondov vrátane prevodu zostatku z minulých rokov v návrhu rozpočtu na rok 2005 predstavuje uvedenú sumu. V celkovej tvorbe fondov je však zahrnutý aj prevod zostatkov z minulých rokov. A to je v čiastke 11,217 300 mld. Sk. Celkové použitie prostriedkov fondov na rok 2005 predstavuje čiastku 122,974 200 mld. korún, je to nárast oproti tomuto roku o 11,343 300 mld. korún, celkový bilančný rozdiel v roku 2005 je prebytok v sume 16,815 mld. so znížením oproti roku 2004 o 402,3 mil. Sk. Predpokladá sa, že deficit základných fondov dôchodkového poistenia sa pokryje plným použitím rezervného fondu solidarity, ide o čiastku 8,8 mld. Sk, ako aj presunmi so základného fondu nemocenského poistenia a základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

    Zavedenie starobného dôchodkového sporenia má vplyv hlavne na príjmy, výdavky rozpočtu Sociálnej poisťovne. Oproti legislatívnym podmienkam tohto roku dochádza predovšetkým k týmto zmenám. Znižuje sa sadzba na starobné poistenie z 20 na 18 %. Znižuje sa sadzba na odvod poistného na starobné poistenie za poistencov, ktorí sa stanú sporiteľmi, z 10 na 9 %. Zvyšuje sa sadzba odvodov poistného do rezervného fondu solidarity z 2,7 na 4,75 %. Správny fond vo výške 3 % sa bude tvoriť len z poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, garančné poistenie, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, z vyberaných príspevkov na starobné dôchodky, dôchodkové sporenie sa bude tvoriť len vo výške 0,5 %.

    Pokiaľ ide o rozpočtovanie príjmov, tieto vychádzajú najmä z predpokladaného počtu poistencov, kde sa počíta s 2 123 959 poistencami, je to rast oproti tomuto roku v kategórii poistencov závodov o 1 % a kategórii poistencov SZČO o 12,8 %, ďalej z predpokladaného počtu poberateľov invalidného dôchodku v produktívnom veku, za ktorých platí Sociálna poisťovňa poistné z invalidného poistenia, uvažuje sa s poklesom v tejto kategórii na 165 610 osôb, je to pokles až o 5,1 %, kde nerozumiem, ako sa prišlo k tomuto údaju, z počtu poistencov štátu je to 178 000 ľudí, je to v zhode s návrhom aj štátneho rozpočtu, ďalej, z úspešnosti výberu poistného na úrovni 95 %, ale vieme, že súčasná skúsenosť je trošku iná, ďalej, z priemernej miery evidovanej nezamestnanosti 14,4 %, ja stále kritizujem tieto údaje rôzne, lebo Štatistický úrad jednoznačne uviedol, že nezamestnanosť z hľadiska hodnotenia je okolo 18 %, nie 14 %, a z priemernej mzdy v národnom hospodárstve na úrovni 16 614 Sk.

    Vplyv zavedenia starobného dôchodkového sporenia v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 znamená zníženie zdrojov o 541,9 mil. Sk, hlavne v oblasti, myslím, poistného.

    Potom je to zvýšenie výdavkov o 4,583 800 mld. Sk, zníženie bilančného rozdielu v oblasti prebytku, je to 5,325 700 mld., a zníženie bilančného rozdielu prebytku z hľadiska metodiky ESA 95, ide o čiastku 5,325 700 mld., teda to sú obidva údaje relevantné.

    V relatívnom vyjadrení znamená zavedenie starobného dôchodkového sporenia zníženie príjmov o 0,4 %, zvýšenie výdavkov o 4 % a zníženie bilančného rozdielu prebytku o 24,1 %.

    Pokiaľ ide o vplyv zavedenia starobného dôchodkového sporenia, značné vplyvy v návrhu rozpočtu na rok 2005 sú v jednotlivých základných fondoch v oblasti dôchodkového poistenia a v rezervnom fonde solidarity. Bilančné rozdiely sa vplyvom tohto 2. piliera menia v oblasti schodkov takto: Schodok základného fondu starobného poistenia sa zvyšuje o 12,516 900 mld. korún na hodnotu 19,713 600 mld. korún. Schodok základného fondu invalidného poistenia sa znižuje o 466,2 mil. na čiastku 5,546 mld. korún. Schodok základných fondov dôchodkového poistenia sa zvyšuje o 12,050 700 mld. korún na hodnotu 25,259 600 mld. Sk. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2006 a 2007 sa kvantifikuje vplyv zavedenia starobného dôchodkového sporenia v ďalších čiastkach, ktoré, samozrejme, zvyšujú schodky.

    Na túto otázku, ktorú chcem dať, mi neodpovedal ešte pán minister nikdy, čo sa stane, keď sa vyčerpajú úložky, ktoré sú v Národnej banke Slovenska s privatizáciou späté, lebo ja tvrdím, ak nemáme na toto odpoveď, tak to je ďalšie z rizík vôbec spustenia 2. piliera do činnosti.

    Štátom platené poistné na starobné a invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity sa za vybrané skupiny občanov určených zákonom o sociálnom poistení rozpočtuje na rok 2005 v sume 5,037 500 mld. Sk, čo je v porovnaní s očakávanou skutočnosťou viac o 2,4 %, čiže o 116,2 mil. Sk. Pritom sa vychádza z počtu poistencov štátu 178 000, po schválenom rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2004 sa počítalo s počtom 195 000. Išlo o nadhodnotené počty na rok 2004. Sociálna poisťovňa vychádzala pri rozpočtovaní z reálnej očakávanej skutočnosti, ktorá už zohľadňovala výpadok príjmov z titulu nižšieho počtu poistencov. Suma štátom plateného poistného je zhodná s transferom tohto charakteru rozpočtovaným na rok 2005 v návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2005. V návrhu rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2005 sa v rámci transferov Sociálnej poisťovne rozpočtujú nesystémové dávky sociálneho poistenia v sume 1,623 700 mld. korún, v ktorých je premietnutá aj nová dávka na dôchodky tzv. invalidov z mladosti.

    Z titulu toho, čo tu už bolo povedané, nebudem to ďalej rozoberať, vieme, že Sociálna poisťovňa je vo veľmi zložitej situácii. Osobne si myslím, že sa nedostala celkom sama do tohto problému, ale bolo to spôsobené hektickým rýchlym „kvaltováním“ pri schvaľovaní transformačných zákonov a tým, že nebol dostatočný priestor na implementáciu a prípravu implementácie zákonov, ktoré sa v Národnej rade schválili. A toto spôsobilo celý ten hektický priestor, to jednak, čo už kolegyňa spomínala, že zamestnanci robia určitú nadprácu, ktorá, si myslím, ani nie je docenená a zaplatená, a podobne. Chcem len povedať, že držím palce Sociálnej poisťovni, aby sa z toho vyhrabala, a navrhnutý rozpočet Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko podporí.

  • Pán poslanec bol ako jediný písomne prihlásený.

  • Hlasy z pléna.

  • Chce pán navrhovateľ reagovať? Musí najskôr reagovať na neho, pretože navrhovateľ môže kedykoľvek podľa rokovacieho poriadku vystúpiť v rozprave.

    Ešte sa musím opýtať, kto sa chce ústne prihlásiť do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Uzatváram rozpravu.

    A teraz, pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vzhľadom na času a program, ktorý vás ešte čaká, poviem len veľmi stručnú reakciu na vystúpenia pani poslankyne a pána poslanca.

    Oceňujem korektnosť významnej časti analýzy situácie v Sociálnej poisťovni, pretože mnohokrát médiá, ale niekedy, žiaľ, aj inštitúcie, ktoré sa vyjadrujú k situácii v Sociálnej poisťovni, zaujímajú výrazne nekvalifikovaný postoj k tomu, čo Sociálna poisťovňa v tomto roku musela absolvovať a akým úzkym miestom ona prechádza. Ja považujem za zvládnutých 95 % transformačných procesov, ktoré v Sociálnej poisťovni boli. A to, čo bolo negatívne viditeľné, tak to je otázka výberu poistného. A to považujem za najcitlivejšiu vec a k tomu sa chcem vyjadriť.

    Pokiaľ sa týka dvoch alebo troch záverov, ktoré pani poslankyňa Navrátilová urobila, tak musím na ne zásadným spôsobom reagovať popritom rozbore, ktorý však považujem prevažne za objektívny.

    Pani poslankyňa, k otázke generálneho pardonu. My sme na základe našich právnych analýz presvedčení, že zákon o sociálnom poistení umožňuje všeobecnú amnestiu, ktorá však je posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne po splnení podmienok, ktoré boli stanovené.

    Pokiaľ sa týka východísk rozpočtu na budúci rok, áno, je tam niekoľko neistôt, ktoré sa v súčasnosti nedajú na základe dostupných analýz vylúčiť celkom dokonalým spôsobom, ale stav na účtoch a výber poistného do určitej miery pod kontrolou máme a stavy, ktoré ste prezentovali, v týchto dňoch sú buď prekonané, alebo sa prekonávajú. Na účtoch Sociálnej poisťovne je v súčasnosti takmer 14 mld. korún a my očakávame, že generálny pardon sa ešte nepremietol do výberu poistného, pretože podnikatelia, ktorí dlžia poistné Sociálnej poisťovni, sa spoliehajú na posledné dni alebo posledné týždne, ktoré v súčasnosti nastávajú. Máme informácie z regiónov, že podnikatelia, ktorí dlhujú Sociálnej poisťovni, si pripravujú podmienky na to, aby mohli povinnosti voči Sociálnej poisťovni splniť. My sme to odhadli, my sme to považovali za konzervatívny odhad, zhruba na 1 mld. korún. Ak by sa podarilo zabezpečiť účinnosť zákona o sociálnom poistení v paragrafe, ktorý umožňuje cez Veriteľa oddlžiť časť zdravotníckych zariadení v sume 1,8 mld. korún a možno aj časť dlžnej sumy Železníc, tak Sociálna poisťovňa by bezprostredne atakovala hranicu, ktorá je východiskom pre rozpočet v budúcom roku, teda hranicu 17 mld. korún.

    Pokiaľ sa týka výberu poistného, tak toto je kľúčový front, na ktorý sme sa sústredili. A dá sa povedať, že po tých mimoriadnych opatreniach, ktoré nám umožnila aj legislatíva, ale aj informačný systém, ktorý sa výrazne zdokonalil za posledné týždne, my sme za november dosiahli výber poistného, ktorý je na úrovni časového plánu, ktorý sa nám predtým nepodarilo dodržiavať. Predpokladáme, že za december, samozrejme, dodržíme nielen časový plán, ale že po výsledku generálneho pardonu tu bude ešte navýšenie. To dáva akýsi predpoklad na to, aby sme sa s tou situáciou, v ktorej sa nachádzame, vysporiadali, či už do konca roka alebo na začiatku budúceho roka.

    Pokiaľ sa týka vašich dvoch konkrétnych otázok. Spolufinancovanie projektu Svetovej banky zo strany Sociálnej poisťovne nemá bezprostredný vplyv na zvládnutie 2. piliera, pretože je zamerané predovšetkým na vybudovanie individuálneho účtu klienta. To znamená, že na vašu otázku, či sme informaticky pripravení, odpovedám, že na základe štádia poznania overenia a predbežného testovania na vstup do 2. piliera na začiatku roku sme pripravení. A nie sú potrebné ďalšie zdroje viazané na rozbeh 2. piliera.

    Pokiaľ sa týka nemocenského poistenia, pani poslankyňa, pre krátkosť času už nebudem podobne reagovať, ale zdieľam vaše obavy, pretože naozaj rozpočet predpokladá, že takmer 5 mld. korún bude presunutých z jedného fondu do druhého fondu. A fond nemocenského poistenia je výrazne solventný a dokonca máme ešte ďalšie problémy, že nemáme v legislatíve ošetrené predpisovanie pracovnej neschopnosti od začiatku roka. Ale s obidvomi ministrami zodpovednými za tento úsek robíme kroky, aby sme do konca roka problém vyriešili.

    Ešte raz vám ďakujem nielen za priestor, ktorý som mal k dispozícii, ale aj za vašu pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ja predovšetkým chcem naozaj zaželať Sociálnej poisťovni, aby sa jej nábeh na ten 2. pilier podaril, lebo je v záujme všetkých poslancov, tak ako nás je tuná 150, aby ten štart bol úspešný.

    Ale mňa stále trápi tá položka tej informačnej technológie. Pán riaditeľ, naozaj nemôže byť úspešný štart, pokiaľ vy nebude mať individuálne účty. To je základ všetkého, aby to celé fungovalo. Takže uistenie o tom, že všetko máte informaticky pripravené a nemáte individuálne účty je v nejakom protiklade.

    Myslím, že by sme sa mohli k tejto téme vrátiť vo výbore a pravdepodobne ja navrhnem v tejto súvislosti, aby sa tu aspoň 5 rokov dozadu urobila akási revízia, za koľko a čo sa urobilo, aké boli zmluvy a na čo sa tie peniaze použili. Z vonkajšieho pohľadu to znie hrozne, že sa dá miliarda na informačné technológie a tvrdí sa, že ešte treba ďalej robiť. Rozumela by som tomu, keby sa dorábali nejaké veci. V podstate rozumiem tomu, že informačný systém nie je nikdy dokončený, vždy treba niečo vylepšovať. A viem si predstaviť sumy okolo 50 mil. – 60 mil. na takú veľkú inštitúciu, ale nie sumy okolo 500 mil. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánu Halmešovi za účasť a prednesenie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 905, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 928.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, v predloženom návrhu zákona sa ustanovuje vypustenie kompetencií ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja v oblasti regulácie a kontroly cien za nájom bytov. S účinnosťou od 1. februára 2005 bude zrušená regulácia cien v danej oblasti.

    Novelou zákona sa zužuje pôsobnosť orgánov v oblasti cien za účelom zabezpečenia jednotnosti riešenia cenovej problematiky.

    Súčasťou novely je aj rozšírenie kompetencií ministerstva zdravotníctva v regulácii a kontrole cien v oblasti služieb a ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

    V čl. II sa navrhuje novela zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov.

    V čl. III sa navrhovanou novelou zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov spresňuje doteraz platné ustanovenia o zneužití dominantného postavenia, podľa ktorého zneužitím dominantného postavenia podnikateľa je vynucovanie neprimeraných obchodných podmienok, čím sa rozumie aj vynucovanie neprimeraných cien. Toto je ustanovenie, ku ktorému nás viedol aj ten problém kontroly a zneužitia dominantného postavenia Slovnaftu. Takže je to v tejto novele už vymedzené explicitne, že Protimonopolný úrad má kontrolovať aj primeranosť cien v dôsledku možného zneužitia dominantného postavenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Vladimírovi Horákovi.

  • Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 905), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako je navrhované v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky k tomuto bodu programu do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    A končím rozpravu.

    A zároveň aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 918, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 931.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to stručná novelizácia kompetenčného zákona, ktorej cieľom je reagovať na viaceré zmeny zákonov, ktoré boli snemovňou schválené, ktoré sa týkali kompetencií jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Takže malo by ísť o nesporný návrh právneho predpisu.

    A aby sme mali súladný právny poriadok, dovoľujem si vás požiadať o schválenie a posunutie návrhu novely zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, poslancovi Pavlovi Abrhanovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 918).

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade, vplyvu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. októbra 2004 č. 931 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem.

    Hneď ohlásim rozpravu a zároveň hlásite sa ako prvý do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, páni poslanci, prosím, aby rozhodnutie predsedu Národnej rady o určení prerokovať vládny návrh zákona vo výbore ústavnoprávnom a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu bolo doplnené o určenie prerokovať ho vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ďakujem pekne.

  • Ústne sa do rozpravy k tomuto bodu hlási ešte niekto, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy

    Končím rozpravu.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom č. 14 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa mení a dopĺňa kontrolný systém dohovoru.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 935, spoločnú správu výborov máte ako tlač 935a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Daniel Lipšic. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, Protokol č. 14 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa mení a dopĺňa kontrolný systém dohovoru, bol otvorený na podpis dňa 13. mája 2004 počas 114. zasadnutia Výboru ministrov Rady Európy, keď ho podpísalo 17 krajín.

    Prijatie protokolu je súčasťou reformy Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorej nevyhnutnosť spočíva predovšetkým v znížení veľkého počtu sťažností podaných na tento súd.

    Protokol zavádza o. i. efektívnejší mechanizmus na filtrovanie individuálnych sťažností, posilňuje kontrolnú úlohu tohto Výboru ministrov nad vykonaním rozsudkov, predlžuje funkčné obdobie sudcov zo 6 na 9 rokov a tiež umožňuje pristúpenie Európskej únie k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950.

    Protokol v čl. 35 ods. 3 dohovoru taktiež zavádza aj nové kritérium pre prijateľnosť sťažností, podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva bude môcť odmietnuť sťažnosť v prípade, že sťažovateľ nebol závažne znevýhodnený.

    Protokol je v zmysle čl. 7 ods. 4 ústavy prezidentskou medzinárodnou zmluvou a vyžaduje si súhlas Národnej rady.

    Protokol je taktiež prednostnou medzinárodnou zmluvou, ktorá má v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi, nakoľko ide o medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb a na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.

    Vláda vyslovila súhlas s podpisom a ratifikáciou protokolu uznesením č. 956 zo 6. októbra 2004 a v mene vlády som protokol podpísal v Štrasburgu 22. októbra 2004. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pánovi poslancovi Heribanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol podľa § 88 rokovacieho poriadku spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom č. 14 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa mení a dopĺňa kontrolný systém dohovoru (tlač 935), vo výboroch Národnej rady.

    Návrh bol rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 960 zo 16. novembra 2004 pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práve. Oba určené výbory prerokovali návrh v určenej lehote a odporúčali Národnej rade vysloviť s ním súhlas a zároveň rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Vychádzajúc z týchto stanovísk gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s návrhom a rozhodnúť, že Protokol č. 14 je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy k tomuto bodu programu. Do rozpravy k tomuto bodu programu ústne sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí prítomní, ja mám jednu stručnú otázku, ktorá ma zarazila pri vystúpení pána ministra, preto by som ho poprosila, keby mi venoval pozornosť, lebo bude na vás otázka. Povedali ste, že v protokole sa umožňuje, aby návrh bol zamietnutý v prípade, ak sťažovateľ nebol výrazne znevýhodnený. Ja neviem, ako právnik mám tomu rozumieť. Predsa tento dohovor vlastne je stavaný na tom, či moje ľudské právo je porušené alebo neporušené vrátane slobody, preto ak je porušené, tak potom prichádza do úvahy ešte rozhodovanie o tom, či je to výrazne znevýhodnené alebo nie. Tomu ja vôbec ako právnik nerozumiem. Veď predsa ak je porušené moje právo, musím dostať určitú satisfakciu alebo niekto, kto porušil moje právo, musí niesť zodpovednosť. Obdobne je to so slobodami, čo vyplynulo z úvodného slova. Vôbec som nemala záujem vystúpiť, vzhľadom už na čas, ktorý je teraz, ale toto ma zarazilo. Ja vás prosím, keby ste boli tak láskavý mi to vysvetliť. Ďakujem.

  • Končím rozpravu, uzatváram rozpravu.

    A pán navrhovateľ pán minister Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja by som len upozornil, že ide o dokument Rady Európy, teda zmluvný dokument, na ktorom sa dohodli všetky členské štáty Rady Európy – okrem Bieloruska. Sú to všetky európske štáty. Takže to je po prvé. To nie je legislatívna predloha ministerstva spravodlivosti. Ale, samozrejme, to pani poslankyni skúsim vysvetliť.

    V čl. 12 sa uvádza, že súd vyhlási za neprijateľnú každú individuálnu sťažnosť predloženú podľa čl. 34 ak uváži, že... A písmeno b) znie: „sťažovateľ nebol významným spôsobom znevýhodnený, iba ak rešpektovanie ľudských práv vymedzených v dohovore a jeho protokoloch si vyžaduje preskúmanie podstaty sťažnosti a za predpokladu, že žiadny prípad nemôže byť odmietnutý z toho dôvodu, že nebol riadne posúdený vnútroštátnym súdom“. Je nevyhnutné, aby som to aj v angličtine prečítal? Asi nie, stačí to takto v slovenčine, dobre. No a teraz čo to znamená? Aspoň aký mám ja výklad toho? No to môže byť situácia, ktorú mnohé procesné predpisy poznajú v prípade, ak sa stane neškodná procesná chyba, teória „harmless error“, ktorá znamená porušenie procesného práva, ale nemá žiaden vplyv na celkový výsledok konania. A preto teória najmä trestného procesu rozpoznáva vady, ktoré sú relatívne a ktoré sú absolútne. U nás na Slovensku to tak nie je, ale vo väčšine krajín, ubezpečujem vás, pani poslankyňa, že áno, je to tak. A toto zrejme mal na mysli tvorca protokolu, preto takéto ustanovenie tu je včlenené. A, samozrejme, jediný oprávnený orgán, ktorý ho bude interpretovať a ktorý svojou judikatúrou nám povie viac o tomto ustanovení, bude štrasburský súd. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

  • Hlasy z pléna.

  • Už faktickou poznámkou na záverečnú reč nejde vystúpiť, pani poslankyňa. Tu už skončila rozprava, bola uzatvorená, to bolo záverečné slovo navrhovateľa.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A zároveň aj vyhlasujem prestávku obedňajšiu, po ktorej vám oznamujem, že prerušujem od 14.00 hodiny rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do utorka, do rána do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať mimoriadnou schôdzou a potom zase 33. schôdzou Národnej rady.

    Príjemný víkend a dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.05 hodine.