• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobré ráno a otváram siedmy rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali páni poslanci Hanzel, Murgaš a Paška. Pán poslanec Tkáč je na zahraničnej pracovnej ceste.

    Chcem vás informovať o výsledku včerajšieho rokovania poslaneckých klubov v politickom grémiu. Dohodli sme sa o ďalšom priebehu pokračovania a prerokúvania jednotlivých bodov programu 33. schôdze Národnej rady tak, že dnes budeme pokračovať v rokovaní v poradí bodmi, tak ako sú uvedené v návrhu programu. Najskôr budeme rokovať o návrhu uznesenia Národnej rady k realizácii dôchodkovej reformy, ktoré navrhol pán predseda strany Smer Fico, potom návrhmi zákonov, ktorých predkladateľom je podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, celkom štyrmi návrhmi zákonov. Z nich prvý je návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, posledný je návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dnes o 11.00 hodine prerušíme rokovanie 33. schôdze Národnej rady na poradu poslaneckých klubov a na rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, o ktorom budeme hlasovať dnes o 15.00 hodine po hodine otázok. Po odhlasovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu 33. schôdze Národnej rady. Doteraz sme z nich prerokovali dva, ktoré máme neodhlasované, návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Ďalej sa predsedovia poslaneckých klubov dohodli a všetci súhlasili, že na program rokovania 33. schôdze Národnej rady bude zaradený nový bod programu, návrh na schválenie uznesenia vlády k návrhu na vymenovanie za guvernéra Národnej banky Slovenska pána Ivana Šramka. Len pre poriadok, aby sme boli v súlade s rokovacím poriadkom, sa pýtam, či je všeobecný súhlas so zaradením tohto nového bodu programu na rokovanie tejto schôdze. Predpokladám, že hlasovať o návrhu uznesenia by sme mohli zajtra v priebehu dňa podľa toho, ako budú jednotlivé body programu časovo prerokúvané. Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Áno.

    Teraz prosím pána poslanca Fica.

  • Reakcia z pléna.

  • Páni poslanci, prosím vás, budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý podľa informácie už je v budove Národnej rady, v priebehu minúty, dvoch minút by mal byť v rokovacej sále.

    Pani poslankyňu Laššákovú, pánov poslancov Miššíka a Madeja máme prítomných? Sú spoloční spravodajcovia k návrhom zákonov.

    Vítam pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. Nech sa páči, pán minister, prosím vás, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedli a odôvodnili

    vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 835.

    Súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského, ústavnoprávneho, výboru, ktorú máte ako tlač 835a.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už spomenul v rámci prvého čítania, právny poriadok musí upravovať efektívny vstup do podnikania, ten sme upravili v novej úprave Obchodného registra, ale v trhovej ekonomike sú nielen úspešní podnikatelia, ale aj tí, ktorí z rôznych príčin úspešní nie sú, a tak musí právny poriadok upraviť aj efektívny výstup z podnikania a tým je práve konkurzné právo. Po skúsenostiach sa ukazuje, že platný zákon jednak je zneužiteľný a konkurzné konanie trvá príliš dlhú dobu.

    Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii je nová práva úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca, stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia platného zákona z roku 1991 by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy, a preto vláda predložila parlamentu návrh rekodifikácie konkurzného práva.

    Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne prodlžníckych až po výrazne proveriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na proveriteľské a prodlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné, základný proveriteľský smer sa javí ako žiaduci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Proveriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavenia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z týchto konceptov. Dnes je to Nemecko, Holandsko, Švédsko a Japonsko. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce viac prodlžnícky orientované systémy, sú to krajiny románskeho práva, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinskoamerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty a tou ide aj návrh novej úpravy. To znamená na jednej strane postaviť silné postavenie veriteľov, ale aj chrániť dobromyseľných dlžníkov pred možnosťou manipulatívneho konkurzu.

    Dnešná úprava je, ako som spomenul, nevyhovujúca. Dĺžka konkurzného konania je v priemere 3 až 7 rokov. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený. Zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac ako 5 alebo 10 % zo svojej pohľadávky. Takisto aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania ako nelikvidačnej alternatívy ku konkurzu je takmer zanedbateľný.

    Navrhovaná právna úprava teda na jednej strane posilňuje postavenie veriteľov, ale aj chráni dlžníka pred podávaním účelových návrhov na vyhlásenie konkurzu, napr. tým, že stanovuje povinnosť, aby pohľadávky, ktoré iniciujú konkurzné konanie, boli judikované. Osobitné postavenie sa priznáva zabezpečeným veriteľom, čím sa do značnej miery skvalitňuje zabezpečenie záväzkov. Nová práva úprava v tomto smere nadväzuje na už úspešne zrealizovanú reformu záložného práva. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie ako nelikvidačnej alternatívy konkurzu. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácii ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

    Chcel by som zdôrazniť dva podstatné nové prvky právnej úpravy. Jednak zákon zavádza mnohé lehoty, ktoré skracujú čas konkurzného konania, ale takisto ako tento zákon, aj navrhovaný zákon o správcoch zavádza vyššiu mieru zodpovednosti a dohľadu nad správcami konkurznej podstaty. Tá vyššia miera zodpovednosti a dohľadu sa týka jednak odbornosti správcov, ale aj systému náhodného výberu správcu prostredníctvom generátora, čím práve chceme zabrániť zmanipulovaným konkurzom.

    Medzi ciele novej právnej úpravy teda patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania, zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať proaktívne, naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom, zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov, zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy, odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného, teda kolíznych noriem v oblasti konkurzu.

    Návrh zákona upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Návrh zákona takisto upravuje možnosť oddlženia fyzickej osoby.

    Dovoľte mi sa vyjadriť, pán predseda, k informácii výborov Národnej rady, ktorá bola predložená na rokovanie pléna na účely druhého čítania. Už sa chýlim ku koncu. Navrhujem schváliť všetky body informácie s výnimkou bodu 194. Tam by som odporúčal neschváliť žiadnu alternatívu, pretože otázku účinnosti posunu vecnej príslušnosti trestných súdov je vhodnejšie riešiť v návrhu zákona o súdoch, keďže ide o menej obsiahlu právnu úpravu a v prípade schválenia parlamentom vyhotovenie čistopisu bude trvať kratšie. Takisto navrhujem neschváliť bod 195 informácie, ktorý sa týka účinnosti zákona, to by malo byť riešené pozmeňujúcim návrhom, ktorý upraví účinnosť návrhu zákona odlišne. Ostatné informácie odporúčam schváliť.

    Dovolím si len jednu vetu poznamenať k počtu pripomienok uvedených v spoločnej správe, lebo to bude zrejme predmetom polemiky. Z tých všetkých pripomienok, ktoré tu sú uvedené, sú tri štvrtiny pripomienok, ktoré sme akceptovali po konzultáciách s podnikateľskými združeniami. Asi len 40 pripomienok je charakteru legislatívneho, ktoré uplatňoval legislatívny odbor Národnej rady, čo sa mi nezdá byť pri návrhu kódexového typu vysoký počet. Problém zákona o konkurze je v tom, že pokiaľ sa vstúpi legislatívnou úpravou do jedného ustanovenia paragrafu, tak to znamená, že je potrebné potom vstúpiť do ustanovení mnohých ďalších, aby bola zachovaná koherentnosť a nerozpornosť navrhnutej právnej úpravy.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v konkurznom práve je vždy dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi záujmami veriteľov na strane jednej a dobromyseľných dlžníkov na strane druhej. Takisto je dôležité a je vo verejnom záujme zabrániť manipulácii konkurzných konaní. Som presvedčený, že vo vládnom návrhu zákona sa nám tieto ciele splniť podarilo, a preto by som si vás dovolil požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím poverenú spravodajkyňu pani poslankyňu Laššákovú, aby Národnú radu informovala o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol návrh zákona pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2004 č. 1154 pridelila vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako je to ustanovené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 693 z 18. novembra 2004 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 462 z 19. novembra 2004 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu rokoval o vládnom návrhu zákona 18. novembra 2004. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v informácii uvedené pod bodom IV. Celkom ide o 196 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov pridelený, 29. novembra 2004 na svojej 79. schôdzi. Neschválil spoločnú správu, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Uznesením z 18. novembra 2004 č. 693 ma ústavnoprávny výbor poveril informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Keďže gestorský výbor neschválil spoločnú správu v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku, ako spravodajkyňa predkladám návrh na ďalší postup. Navrhujem hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. Spoločne navrhujem hlasovať o bodoch 3 až 5, 7 až 10, 12 až 75, 77 až 105, 109 až 120, 122 až 137, 139 až 193 a o bodoch 195 a 196. Osobitne navrhujem hlasovať o bode 194, ktorý je uvedený v dvoch alternatívach. Spoločne navrhujem hlasovať o bodoch 1, 2, 6, 11, 76, 106 až 108, 121 a 138, samozrejme, pokiaľ nebude v rozprave podaný iný návrh.

    Ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu, pán predseda.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky do rozpravy. Ústne sa hlásia do rozpravy pán poslanec Minárik, pani spoločná spravodajkyňa. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Minárik.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na úvodné slovo pána ministra a predložil jeden krátky návrh.

    Pán minister veľmi jasne vysvetlil, že nejde o jednoduchú právnu úpravu, že ide o kódex prakticky, ktorý sa dotkne nie malej časti našej podnikateľskej obce. A vzhľadom na to, že sa legislatívny proces mierne predĺžil, je potrebné, aby sa všetci tí, ktorých sa tento zákon bude dotýkať, mali možnosť naň pripraviť, aby sa s ním mohli dobre oboznámiť.

    A už aj vzhľadom na nie malé množstvo pozmeňujúcich návrhov, teda na konečné znenie, ktoré bude známe prakticky až po dnešnom dni, aby bol tento čas dostatočný, navrhujem, aby čl. V sa pozmenil takto: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005 okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2006.“

    Týmto predĺžením alebo odložením lehoty účinnosti sa tento čas vytvorí. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v druhom čítaní rokujeme o vládnom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý má nahradiť, ako už tu bolo uvedené, viac ako 13 rokov platnú právnu úpravu o konkurze a vyrovnaní. Čiastkové novely, ktoré odstraňovali aplikačné problémy, a zároveň čiastkové novely, ktoré boli k tomuto zákonu prijímané, odstraňovali aplikačné problémy, ale zároveň prinášali aj nové problémy.

    Navrhovaná právna úprava, ako aj pán minister prezentoval, je výrazne proveriteľská, čo znamená väčšiu ochranu veriteľa a jeho práv oproti dlžníkovi.

    Po schválení zákona v prvom čítaní sa vo verejnosti, ale hlavne na stránkach Hospodárskych novín rozprúdila široká diskusia, v ktorej odborná verejnosť poukazuje na problémy v uplatňovaní zákona v praxi, čo môže mať za následok, že cieľ, ktorý deklaroval predkladateľ, urýchliť a stransparentniť konkurzné konanie nebude splnený.

    Základným problémom predkladaného návrhu zákona podľa môjho názoru sú nejasné a nepresné ustanovenia a absencia presného vymedzenia pojmov. Zadefinovanie základných pojmov je nevyhnutným predpokladom na postup subjektov podľa predkladaného zákona, ale budem konkrétna.

    Navrhovaná definícia insolvencie, teda platobnej neschopnosti a predĺženia nevystihuje ekonomickú podstatu ukazovateľov vo väzbe na právne následky posúdenia úpadku. Znenie druhej vety § 3 ods. 2 nezabráni účelovému postupovaniu pohľadávok veriteľov dlžníka pred podaním návrhu na konkurz a reštrukturalizáciu. Lehota 90 dní na zamedzenie manipulácie s pohľadávkami je krátka. Tu by sa žiadalo uvedenú lehotu predĺžiť. Ďalej, nie je určené, čo sa má považovať za záväzok na účely platobnej neschopnosti, a preto nie je vyriešená otázka, či sa za záväzok pre potreby definície platobnej neschopnosti považuje napr. aj záväzok, ktorý je sporný. Obdobne by bolo vhodné vyprecizovať definíciu predĺženia. Pozmeňujúci návrh, ktorý v § 3 ods. 3 vypúšťa slová „splatných záväzkov“, by po prípadnom jeho schválení v praxi mohol navodiť stav, keď začínajúci podnikatelia, ktorí nezačínajú podnikať s vlastnými zdrojmi, by sa hneď na začiatku mohli dostať do záporného vlastného imania, hoci všetky svoje záväzky majú v lehote splatnosti. S uvedeným pozmeňujúcim návrhom súvisí aj ďalší pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by ministerstvo spravodlivosti vo vykonávacom predpise určilo podrobnosti o určovaní platobnej neschopnosti a predĺženia. Uvedené pozmeňujúce návrhy len potvrdzujú skutočnosť, že základné pojmy, ktoré sú predpokladom na posúdenie, či je dlžník v úpadku alebo v predĺžení, sú nedostatočne vymedzené. Obdobne z ustanovenia § 4 ods. 1 nie je zrejmé, aké vhodné a primerané opatrenia má dlžník prijať na odvrátenie úpadku. Žiadalo by sa aspoň ako príklad uviesť, čo je možné považovať za vhodné a primerané opatrenia. V zákone nie je stanovená lehota, v ktorej je dlžník povinný prijať tieto opatrenia. V návrhu sa používa neurčitý pojem majetok, resp. nemajetnosť. Je to napr. v § 18, § 19, § 21. A od posúdenia majetnosti či nemajetnosti závisí napr. ustanovenie predbežného správcu. Tu chcem poznamenať, že na inom mieste sa používa pojem zisťovanie majetku. Je to napr. v § 73. V § 5 nie je určená lehota, v ktorej má dlžník poskytovať súčinnosť. Vo svojom výpočte by som mohla pokračovať.

    O kvalite pripraveného zákona však svedčí celkom 79 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odboru legislatívy a aproximácie a 147 pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli prijaté v hospodárskom výbore.

    Ústavnoprávny výbor pri rokovaní o tomto návrhu prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade, aby hlasovaním rozhodla vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie. Stotožňujem sa s týmto návrhom.

    Aj s ohľadom na skutočnosti, ktoré som uviedla, podávam podľa § 82 ods. 1 rokovacieho poriadku návrh, aby Národná rada vrátila navrhovateľovi zákon na dopracovanie. Zároveň žiadam, aby sa bez rozpravy o tomto mojom návrhu hlasovalo. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem podporiť pani navrhovateľku. Naozaj si myslím, že tie ustanovenia, ktoré sú v zákone novelizované, nemožno nijako inak nazvať ako kaučukové. Umožňujú rôzny výklad legálnej definície. Majú byť presné, aby bola právna istota, najmä v právnom štáte. Takže stotožňujem sa s ňou v tomto.

    A myslím, že nebudem hovoriť len za seba, ale aj za celý poslanecký klub, že tento návrh zákona aj náš poslanecký klub z toho titulu nemôže podporiť, pretože nie je zrelý ešte na to, aby vstúpil do účinnosti. Treba na ňom pracovať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja tiež podporujem návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková, aj keď možno z iných dôvodov. Nakoniec, všetci si pamätáme, že na minulej schôdzi sme schválili rozsiahlu novelu zákona o konkurze, ktorú navrhol pán kolega Rusnák. Ide o podstatnú novelu, ktorá zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý prešiel určitým zložitým vývojom, dáva do podoby, ktorá môže poslúžiť verejnosti na uplatňovanie tohto zákona, pričom sme sa zúčastnili bezprostredne na tvorbe tejto novely. Môžem povedať, aká to bola namáhavá práca, aby sme pripravili túto novelu do takej podoby, aby mohla byť schválená. Na tejto schôdzi je prakticky z hľadiska filozofie právnej predložený úplne nový zákon. A ja si myslím, že ešte nenastal čas na to, aby sme takýto zákon prijali.

    Pani poslankyňa Laššáková spomenula, že sám predkladateľ dal 142 pozmeňujúcich návrhov k vlastnému zákonu, čo teda považujem za pozoruhodné, tým viac, že aj náš legislatívny odbor skoro 80 pozmeňujúcimi návrhmi upravuje tento zákon. To jednoznačne svedčí, že tento zákon nie je dobre pripravený zo strany predkladateľa, a preto sa tiež prihováram za to, aby sme tento zákon vrátili predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, môžete sa vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr by som podporil pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika, ktorý vytvára rozumnú a adekvátnu legisvakančnú lehotu, v ktorej by zákon mohol nadobudnúť účinnosť.

    Dovolím si ale vyjadriť sa bližšie k vystúpeniu pani spravodajkyne, najskôr k jej námietke, že bola veľká polemika o novom zákone v médiách. Rozhodne bola. V konkurze fungujú mnohé skupinové záujmy a mnohým z nich sa navrhovaný zákon nepáči.

    Ale keď hovoríme o odbornej verejnosti, tak jedna z najreprezentatívnejších asociácií zamestnávateľov – podnikateľov Republiková únia zamestnávateľov vydala vyhlásenie, kde oceňuje prístup ministerstva spravodlivosti k otázke zákona o reštrukturalizácii. „Výstupom činnosti tejto skupiny,“ citujem z jej vyhlásenia, „sa stal spoločný materiál obsahujúci pripomienky k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, s podstatnou časťou ktorých sa ministerstvo v závere stotožnilo.“ To je odpoveď na pripomienku pána poslanca Abelovského ohľadom počtu pozmeňujúcich návrhov. To boli návrhy, ktoré iniciovali podnikatelia, to nie sú návrhy ministerstva spravodlivosti. A kľudne zákon môže byť aj bez nich, ale po korektnej diskusii my sme s nimi súhlasili. Trochu ma fascinuje niekedy kritika ministerstva spravodlivosti, že je neústupné, že neakceptuje pozmeňujúce návrhy. A potom keď ich akceptujeme, tak to tiež nie je dobré. Treba si vybrať formu a spôsob kritiky, najmä aby bola konzistentná.

    Čo sa týka definície insolvencie a predĺženia, ktorú spomenula pani poslankyňa Laššáková, platný právny stav nie je o nič lepší. My sa ho práve snažíme vylepšiť. A po diskusiách práve s podnikateľmi sme prišli k riešeniu, ktoré je vyjadrené v informácii a ktoré sa týka § 3. Keď bola vytvorená pracovná skupina s podnikateľmi, tak členovia pracovnej skupiny zdôraznili, že je nevyhnutné, a s tým ja súhlasím, aby podnikateľ vedel presne určiť moment, kedy nastáva jeho úpadok tak, aby vedel riadne a včas splniť svoje zákonné povinnosti, ktoré s tým súvisia.

    V diskusii tiež odzneli stanoviská, ktoré poukázali na to, že navrhované znenie pojmu predĺženia, ktoré je viazané len na splatné záväzky, nezodpovedá ekonomickej realite a určuje moment predĺženia z ekonomického pohľadu príliš benevolentne. Z týchto dôvodov rezort spravodlivosti po zasadnutí pracovnej skupiny, kde boli asociácie podnikateľov, zorganizoval neformálne stretnutie so zástupcami ministerstva financií a účtovníkmi z KPMG, s ktorými sme o tomto probléme diskutovali s nastolením otázky, či možno z účtovného pohľadu presne vymedziť predĺženie a platobnú neschopnosť, teda insolvenciu tak, aby tieto definície zodpovedali ich všeobecnému významu a ich posudzovanie bolo nespochybniteľné. Výsledkom stretnutia bol záver, že je možné definície pojmov predĺženia a platobnej neschopnosti viazať na účtovníctvo podnikateľa, avšak nie bezvýhradne, nakoľko niektoré účtovné hodnoty nezodpovedajú skutočnému stavu. Ide najmä o tzv. podriadené pohľadávky a tzv. trhové zhodnotenie majetku podnikateľa.

    Uvedený záver platí aj k vymedzeniu pojmu insolvencie, keď neschopnosť splniť splatné záväzky možno cez účtovné položky vo všeobecnosti vymedziť ako podiel účtovnej hodnoty krátkodobých záväzkov a účtovnej hodnoty krátkodobého majetku. Ako najvhodnejšie sa následne ukázala taká možnosť, aby sa za základ pri posudzovaní predĺženia a insolvencie vzalo účtovníctvo podnikateľa a následne aby sa urobili jednotlivé korekcie vo vzťahu k niektorým účtovným položkám. Uvedený postup však vyžaduje rozsiahlejšiu právnu úpravu s pojmami, ktoré sú špecificky užívané v účtovných predpisoch. Z toho dôvodu sa ako najvhodnejšie riešenie navrhlo upraviť presné vymedzenie pojmov predĺženia a insolvencie podzákonným právnym predpisom, s čím pracovná skupina súhlasila. Ale musím povedať, že ak sa upustí od tohto riešenia, tak budú pojmy predĺženia a insolvencie definované súdnou judikatúrou, ako je tomu tak teraz. Čiže k žiadnej zmene nepríde.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, a ten cieľ sme si kládli správne. A preto navrhujeme aj jeho riešenie.

    Čo sa týka pripomienky pani poslankyne Laššákovej, že nie je lehota pre poskytnutie súčinnosti dlžníka, tak v informácii je pozmeňujúci návrh, podľa ktorého tam lehota zavedená je. A to je bez zbytočného odkladu, čo je zaužívaný právny termín a je vyjadrený pre § 5 návrhu zákona.

    Čo sa týka procedurálneho návrhu pani poslankyne, zabudla len spomenúť, že gestorský výbor nakoniec neodhlasoval vrátenie veci na prepracovanie. To hovorím len na spresnenie a doplnenie parlamentnej procedúry.

    K počtu pozmeňujúcich návrhov som sa vyjadril. Sú reflexiou našich diskusií práve so združeniami podnikateľov. Z legislatívneho odboru, myslím, len polovica z toho, čo spomínal pán poslanec Abelovský, bola vôbec uplatnená, to hovorím tiež, aby sme hovorili presne.

    Ale dovoľte mi na záver, pán predsedajúci, sa vyjadriť k pripomienkam viacerých poslancov, že treba s tým ešte počkať a ešte nenastal čas schválenia novej úpravy. Na Slovensku prebiehajú manipulované konkurzy. Sú v nich rovnaké osoby, rovnaké firmy, rovnakí správcovia, rovnakí znalci a za zlomkové hodnoty sa rozpredávajú miliardové hodnoty obchodných spoločností. A teraz ja sa pýtam: Kedy nastane čas prijatia novej právnej úpravy? Keď už prebehne cez konkurzy tretia vlna privatizácie? Vtedy bude ten správny čas? Teraz je ten správny čas. A preto chcem požiadať vás, všetkých poslancov, ktorým záleží na transparentnom konkurznom konaní, na tom, aby neboli manipulované konkurzné konania, aby ste podporili návrh zákona, ktorý má práve tento cieľ. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov (tlač 836).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 836a.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona upravuje postavenie správcov, ktorí budú vykonávať činnosť podľa zákona o konkurze a vyrovnaní a v prípade schválenia podľa nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Upravuje základné práva a povinnosti správcov, základné predpoklady na výkon profesie správcu, vzdelávanie správcov a dohľad nad výkonom činnosti správcov. V prechodných ustanoveniach návrh zákona okrem toho upravuje dohľad ministerstva spravodlivosti aj nad osobami, ktoré budú vykonávať činnosť správcu podľa doteraz platného zákona o konkurze a vyrovnaní.

    Základným cieľom návrhu zákona o správcoch je vytvoriť formálny model regulácie výkonu činnosti správcov, ktorý bude transparentný a spoľahlivý, to znamená predvídateľný pre užívateľov a chránený pred korupciou. Úplný model regulácie výkonnej činnosti správcu bude plniť licenčnú funkciu, vzdelávaciu funkciu a monitorovaciu funkciu. Licenčnú funkciu bude vykonávať rezort spravodlivosti. Na vstup do profesie správcu bude právny nárok po splnení zákonných predpokladov. O udelení licencie sa bude rozhodovať podľa správneho poriadku a rozhodnutie ministerstva bude preskúmateľné súdom. Vzdelávaciu funkciu bude vykonávať ministerstvo spravodlivosti alebo ním poverená osoba. Vzdelanie bude rozdelené na vzdelávanie prípravné a vzdelávanie následné. V prípade pochybností o dostatočnosti vzdelania správcu bude možné nariadiť preskúšanie. Rozsah vzdelávania bude presnejšie vymedzený podzákonným právnym predpisom. Hlavnú monitorovaciu funkciu bude vykonávať ministerstvo spravodlivosti, tým by však nemala byť dotknutá monitorovacia funkcia konkurzného súdu. Monitorovaciu funkciu bude ministerstvo vykonávať periodickými previerkami, ako i ad hoc previerkami konkrétnych vecí. Monitoring bude jednak aktívny, ako aj pasívny. Prípadné zistenia porušenia povinností správcu budú sankcionované pokutou alebo odňatím licencie. Fungujúci model regulácie výkonu činnosti správcov je prioritne záujmom štátu, a preto bude financovaný zo štátneho rozpočtu, čiastočne poplatkami správcov a čiastočne pokutami uloženými v správnom konaní. Vzdelávacia funkcia bude financovaná výlučne poplatkami správcov. Tieto poplatky pritom pripadnú vždy tomu, kto vzdelávaciu funkciu bude zabezpečovať.

    Pán podpredseda, dovoľte mi vyjadriť sa k informácii o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Ministerstvo spravodlivosti súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi okrem pozmeňujúceho návrhu pod bodom 16, ktorý upravuje zníženie poistného limitu z 500 000 na 200 000 eur, nakoľko iné pozmeňujúce návrhy, s ktorými ministerstvo súhlasí, teda body 17 až 19 upravujú úplné vypustenie predpísaného poistného limitu, čo sa nám zdá byť správna cesta, aby prístup k správcovskej funkcii bol čo najviac otvorený a nebol limitovaný len na tých, ktorí si budú môcť vysokú sumu poistenia finančne dovoliť. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, dovoľte mi, aby som predniesla informáciu ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ktorú máme ako tlač 836, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2004 č. 1155 pridelila vládny návrh zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov na prerokovanie týmto výborov: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 694 z 18. novembra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 461 z 19. novembra 2004.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu rokoval o vládnom návrhu zákona 18. novembra 2004. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Celkom ide o 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol vládny návrh zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov pridelený, 29. novembra 2004 na svojej 79. schôdzi. Neschválil spoločnú správu, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Uznesením z 18. novembra 2004 č. 694 ústavnoprávny výbor ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledku rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Keďže takisto ako v predchádzajúcom návrhu zákona gestorský výbor neschválil spoločnú správu, v súlade s ustanovením § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku predkladám návrh na ďalší postup. Navrhujem, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1, 3 až 7, 9 až 15, 17 až 25, 27, 34, 37, 38, osobitne aby sme hlasovali o bodoch 2, 8, 16, 26, 28, 36 a 39, spoločne o bodoch 29, 30, spoločne o bodoch 31, 32, 33.

    Skončila som, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy, kto sa ešte hlási do rozpravy ústne okrem pani spravodajkyne. Nikto. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy za skončenú. Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ešte predtým. Bola som upozornená, že som nehovorila o bode 35 z informácie, takže na osobitné hlasovanie navrhujem aj bod 35.

    Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o správcoch nadväzuje na zákon o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že sa mení systém vedenia zoznamu správcov. A možno len s tým súhlasiť, aby ministerstvo spravodlivosti viedlo zoznam správcov. A vzhľadom na to, že správcovská činnosť, pokiaľ sa bude uplatňovať zákon o konkurze a reštrukturalizácii, bude vysoko profesionálna, možno súhlasiť aj s tým, aby správcovia sa vzdelávali a aby boli vykonávané skúšky. S čím ale mám ja problém, tak je to s definíciou, ktorá je stanovená v § 2 ods. 2 zákona o správcoch, podľa ktorého je správcovská činnosť v podnikaní a správcovskú činnosť môže vykonávať len správca. Myslím si, že táto definícia nie je správna, pretože to, čo je podnikanie, je stanovené v Obchodnom zákonníku v § 2 ods. 1, podľa ktorého je podnikanie sústavná činnosť vo vlastnom mene na vlastný účet za účelom dosiahnutia zisku. Tieto znaky podnikania správcovská činnosť nenapĺňa, pretože správca je menovaný súdom, vykonáva správu majetku a speňažuje majetok pre veriteľov, má nárok na výkon svojej činnosti, teda za výkon svojej činnosti má odmenu, a preto naozaj nie sú tu splnené znaky, aby správca bol podnikateľom. Môže nastať otázka, čo teda správca je. V tejto chvíli naozaj neviem definovať presne, do ktorej kategórie správcu zaradiť. Ale keďže nie sú splnené znaky podnikania, tak ako sú uvedené v Obchodnom zákonníku, správcovská činnosť by podnikaním nemala byť.

    Ďalej si myslím, že dohľad ministerstva spravodlivosti nad výkonom funkcie správcu je nesystémový a ide nad rámec toho, čo je stanovené v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého dohľad nad výkonom funkcie správcu má súd a takisto aj veriteľský výbor a schôdza veriteľov.

    V tejto súvislosti ja by som sa chcela opýtať pána ministra, aby mi vysvetlil, dosť dobre tomu nerozumiem, § 29 ods. 1 písm. b), podľa ktorého by dohľad sa mal vykonávať aj tým spôsobom, že sa budú získavať a vyhodnocovať informácie o správcoch inak ako dohľadom podľa písmena a), nerozumiem tomu a v dôvodovej správe takisto nie je žiadne vysvetlenie, ako vlastne by mali byť získavané a vyhodnocované informácie o správcoch inak ako dohľadom podľa písmena a). Takže prosím, pán minister, keby ste mi to povedali, nie v záverečnom vystúpení, ale, pokiaľ je to možné, keď skončím s týmto vystúpením.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré som uviedla, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Navrhujem, aby v čl. I § 2 ods. 2 znel: „Správcovskú činnosť môže vykonávať len správca. Výkon správcovskej činnosti nie je podnikaním.“

    Odôvodnenie. Výkon funkcie správcu nenapĺňa znaky podnikania stanovené v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je podnikanie sústavná činnosť vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Správca je menovaný súdom, jeho pôsobnosť je vymedzená zákonom, za svoju činnosť má nárok na odmenu stanovenú právnym predpisom. Správca konkurznej podstaty nemá právny nárok na pridelenie konkurzu, rovnako nemá žiadnu záruku, že v konkurznom konaní bude speňažený majetok aspoň v takom rozsahu, aby boli pokryté výdavky, ktoré mu vzniknú pri prevádzkovaní kancelárie a výkone správy podstaty a správcu.

    Ďalej navrhujem, aby v čl. I § 20 sa vypustilo písmeno c) a písmeno d) sa označilo ako písmeno c).

    Odôvodnenie. V zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj doteraz platnom zákone je dostatočne upravená dohliadacia činnosť súdu a veriteľov, príp. veriteľského výboru. Správca pri výkone svojej činnosti sa riadi pokynmi súdu, schôdze veriteľov, príp. veriteľského výboru, vykonáva speňaženie podstaty a vydanie výťažku veriteľom za vopred schválených podmienok. Preto dohliadacia činnosť ministerstva je nadbytočná a nesystémová.

    Ďalej navrhujem, aby sa v čl. 1 § 27 ods. 1 vypustilo písmeno g).

    Tento návrh súvisí s návrhom na vypustenie piatej časti § 28 až § 37 o dohliadacej činnosti, podrobne to zdôvodním pri návrhu na vypustenie uvedených ustanovení.

    V čl. I § 27 ods. 2 sa písmeno e) vypúšťa.

    Súvisí to takisto s vypustením piatej časti.

    Ďalej, v čl. I sa vypúšťa piata časť § 28 až § 37, šiesta časť sa označuje ako piata časť, nasledujúce paragrafy vrátane všetkých vnútorných odkazov sa prečíslujú.

    Dohľad ministerstva spravodlivosti v takom rozsahu je nedôvodný a nesúvisí s výkonom funkcie správcu. Zaťaží ministerstvo spravodlivosti zvýšením počtu zamestnancov a správcov, zbytočnou administratívou. Vyžiada si zvýšené nároky na financie. Dohľad nad činnosťou správcov je dostatočne upravený v § 41 v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a, samozrejme, aj v doteraz platnom zákone o konkurze a vyrovnaní. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia, ale správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak správca poruší opakovane alebo závažne povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, súd ho aj bez návrhu odvolá z funkcie správcu. Obdobný postup môže uplatniť aj schôdza veriteľov tak, ako je to ustanovené v § 36 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

    Ďalej by som vás poprosila, aby v mojom pozmeňujúcom návrhu ste opravili si jednotlivé body, pri ich prepisovaní došlo k omylu.

    Bod 9 má byť ako bod 6, kde v čl. I § 42 sa slová „31. decembra 2005“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2006“.

    Vzhľadom na návrh na zmenu účinnosti zákona sa navrhuje zmeniť aj termín na vykonanie odbornej skúšky požadovanej podľa tohto zákona.

    Ďalej navrhujem, aby sa v čl. I vypustil § 45, § 46 by sa mal označiť ako § 45.

    Dohľad je dostatočne upravený v platnom zákone č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Dohľad nad správcami vykonáva ministerstvo spravodlivosti nepriamo cez kontrolnú činnosť súdu.

    Ďalej navrhujem, aby sa v čl. VI slovo „2005“ nahradilo slovom „2006“.

    Tento môj návrh súvisí s tým, aby sa zosúladila účinnosť zákona o správcoch s účinnosťou zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Naozaj tieto dve právne normy navzájom úzko súvisia, a preto aj tá účinnosť by mala byť rovnaká. Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončila som.

  • Ďakujeme.

    Ako jediný sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Abelovský. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Chcem v prvom rade potvrdiť tie slová, ktoré povedala pani poslankyňa. A plne s nimi súhlasím. Je skutočne pozoruhodné to ustanovenie, kde si na základe zákona ministerstvo v podstate prisvojuje právomoc, ktorú majú len, by som povedal, štátne orgány na to určené, teda prakticky pracovať s operatívnymi informáciami, čo je určite nie parketa ministerstva spravodlivosti. Takže predpokladám, že všetci poslanci to pochopia a na návrh pani poslankyne tento bod bude vypustený.

    Druhá vec, ktorú chcem pripomenúť je, že ak by z vôle Národnej rady nebol schválený, ale bol by vrátený zákon o konkurze a reštrukturalizácii na dopracovanie, môže tento zákon, ktorý teraz prerokovávame, paralelne pôsobiť aj popri starom zákone, aby nebola teda obava kolegov poslancov, že tieto dva zákony sú spojené nejakou pupočnou šnúrou, obidva môžu pôsobiť paralelne, a teda nezávisle, bez ohľadu na to, či v hlasovaní v odpoludňajších hodinách zákon o konkurze schválený bude alebo nebude. Ďakujem.

  • Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne aj na to, čo povedal pán poslanec Abelovský, teda nie § 8, ale § 29 ods. 1 písm. b) asi mal na mysli. No, čoho sa to týka? Týka sa to vyhodnocovania informácií na základe sťažností. Pripúšťam, že dôvodová správa nie je v tomto presná, ale toto sme mali na mysli a tak to jedine možné je z našich platných zákonov. Čiže to je veľmi stručné vysvetlenie.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne k § 2, kde sa uvádza, že výkon správcovskej činnosti nie je podnikaním, my sme o tom dlho diskutovali v Legislatívnej rade vlády. Ak mi erudovaní právnici v obchodnom práve, či je to pani profesorka Ovečková, pani docentka Žitňanská, pani doktorka Kolaříková, povedia, že je to podnikanie podľa definície v Obchodnom zákonníku v § 2 ods. 1, ja to nespochybním. Ja verím ich odbornému úsudku a myslím si, že tento ich odborný úsudok bol správny.

    Čo sa týka účinnosti, my úmyselne chceme, aby zákon o správcoch bol účinný skôr ako zákon o konkurze, jednoducho kvôli tomu, aby sme mali, akonáhle bude nová konkurzná právna úprava v účinnosti, kvalifikovaných správcov, najmä po stránke odbornej. Čiže ten rozdiel v účinnosti je úmyselný a sleduje tento podľa mojej mienky legitímny cieľ.

    Čo sa týka dohľadu ministerstva, ja som už povedal pri záverečnom slove k zákonu o konkurze, že na Slovensku pôsobia organizované skupiny, ktoré sa v konkurznom konaní snažia vydolovať miliardové hodnoty. Skutočne je potrebné tomu zabrániť a je to robené aj v súčinnosti so správcami. Ja som podával niekoľko trestných oznámení, ten dohľad je adekvátny.

    Ale, pani poslankyňa, mrzí ma, že podľa mojej mienky ste nedostáli svojej zákonnej povinnosti informovať Národnú radu podľa čl. 6 ústavného zákona o konflikte záujmov, keďže ste k veci vystúpili, že na predmetnej veci máte osobný záujem, tak ako ho definuje čl. 3 ústavného zákona. Stále ste vo viacerých prípadoch správkyňou konkurznej podstaty. A myslím, že bolo férové, aby ste o tom Národnú radu informovali, ako vám to vyplýva z ústavného zákona o konflikte záujmov, odcitujem čl. 6 ods. 1: „Verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi.“ Myslím, že by sme mali tento zákon, za ktorý ste, myslím, aj vy hlasovali, rešpektovať.

    Chcem ale povedať na záver k tomu dohľadu ešte jednu vec. Naozaj, obrovské podnikateľské hodnoty sa cez zmanipulované konkurzy strácajú, predávajú sa za zlomkové hodnoty. A ak by som mal nazvať tieto dva zákony, zákon o konkurze a zákon o správcoch, nejakým heslom, tak by som povedal, že ich cieľom je, aby sa urobil koniec zlatokopom na Slovensku. A myslím si, že je legitímnym záujmom tohto parlamentu, aby sme s takýmto cieľom tieto dva zákony prijali. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 837).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 837a.

    Znovu dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Danielovi Lipšicovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom predloženého návrhu zákona o súdoch je nanovo a komplexne upraviť organizáciu a správu súdov, odstrániť existujúce nedostatky doterajšej právnej úpravy a zohľadniť pritom požiadavky a potreby praxe v oblasti riadenia a správy súdov.

    Návrh zákona bližšie rozvíja princípy a zásady organizácie súdov obsiahnuté v druhom oddiele siedmej hlavy našej ústavy.

    Ústrednou myšlienkou návrhu zákona, ktorej je podriadená aj jeho vnútorná štruktúra, je efektívne a účelné oddelenie zložky riadenia súdov a správy súdov, a to s cieľom efektívnejšieho a hospodárnejšieho výkonu a v neposlednom rade aj s cieľom zrýchlenia samotného súdneho konania, keďže nová právna úprava odbremeňuje predsedov súdov od výkonu činností priamo nesúvisiacich s výkonom súdnictva, pričom tieto činnosti zveruje do pôsobnosti riaditeľov správy súdov, čím sa vytvára pre predsedov súdov možnosť zamerať svoju činnosť na výkon a riadenie súdnictva.

    Návrh zákona sčasti preberá doterajšou praxou osvedčené právne inštitúty, pričom v podstatnej miere zavádza niektoré nové právne inštitúty ako napr. vnútornú revíziu súdov, proces prípravy a tvorby rozpočtu súdov v rámci rezortu spravodlivosti, grémiá okresných súdov a kolégiá krajských súdov, nanovo upravený proces obsadzovania funkcie predsedu súdu či zavedenie funkcie riaditeľa správy súdu ako štatutárneho zástupcu súdu s pôsobnosťou v presne vymedzených oblastiach, najmä v rámci ekonomického a administratívneho chodu súdu.

    Uvedené zmeny si vyžadujú taktiež precízne vymedzenie vzájomných právnych vzťahov a väzieb medzi jednotlivými orgánmi, ktoré sa podieľajú na riadení a správe súdov, s prihliadnutím na precízne špecifikovanie zodpovednostných vzťahov ako jednu z podmienok efektivity a transparentnosti v akejkoľvek oblasti organizovanej ľudskej činnosti, riadenie a správu súdov nevynímajúc.

    Vzhľadom na zavedenie niektorých nových právnych inštitútov v oblasti riadenia a správy súdov si prijatie predmetného návrhu zákona vyžaduje zmenu a doplnenie niektorých osobitných zákonov, v rámci ktorých sa musí premietnuť zavedenie niektorých systémových zmien v oblasti riadenia a správy súdov.

    Návrhom zákona o súdoch sa zrušujú doteraz platné zákony upravujúce túto oblasť výkonu súdnej moci, a to zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov, tzv. zákon o štátnej správe súdov. Uvedené dva zákony obsahujú v súčasnosti len čiastočnú, resp. reziduálnu právnu úpravu organizácie a správy súdov, keďže ich podstatná časť bola zrušená a nanovo upravená v osobitných zákonoch.

    Prijatie návrhu zákona nadväzuje na reformné procesy v oblasti justície započaté v posledných rokoch a zavŕši tak jednu z etáp vývoja súdnictva v Slovenskej republike.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi stručné vyjadrenie k spoločnej správe, resp. k informácii. Stotožňujem sa so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi s výnimkou bodov 9 a 11, ktoré vyplývajú z tejto informácie. A myslím si, že môžu prispieť k skvalitneniu a zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy. Bod 9 sa týka ustanovenia do funkcie predsedu súdu, kde po dlhých diskusiách došlo ku kompromisu v tom, že minister vymenuje do funkcie predsedu jedného z troch najúspešnejších uchádzačov, samozrejme, s tým, a to musím podotknúť, že minister menuje len jedného z päťčlennej výberovej komisie. Ak by prešiel tento návrh, tak by vlastne minister mal len funkciu podpisovať výsledky výberového konania, čo pre riadenie štátnej správy súdov je neakceptovateľné. Platný právny stav, musím povedať, neobsahuje žiadne kritériá, čiže ide o výrazný posun oproti platnému právnemu stavu. V bode 11 je potrebné zachovať lehotu šiestich týždňov namiesto navrhovaných dvoch mesiacov s prihliadnutím na pozmeňujúci návrh uvedený v bode 52 týkajúci sa novej úpravy zastupovania sudcu, ktorý zavádza lehotu šiestich týždňov. Takže v prípade schválenia bodu 11 by došlo k rozporu týchto lehôt. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o správe gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 837) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada uznesením zo 7. septembra pridelila vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výbor uznesením z 19. novembra 2004, výbor pre verejnú správu uznesením č. 246, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 308, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 317, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 260 z 23. novembra 2004.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v zmysle rokovacieho poriadku.

    Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky Súdna rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. októbra 2004 pod č. 525 predložila k návrhu zákona stanovisko, v ktorom odporúčala Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie v znení pripojených pripomienok, z ktorých časť osvojená v ústavnoprávnom výbore je obsiahnutá v tejto informácii.

    Informácia ďalej pozostáva v bode IV z 59 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých navrhujem, aj na základe toho, čo hovoril pán predkladateľ pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády, vyňať na osobitné hlasovanie body číslo 9 a 11.

    Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pridelený, 29. novembra na svojej 79. schôdzi. Neschválil spoločnú správu, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Uznesením z 18. novembra pod č. 693 ústavnoprávny výbor poveril mňa ako spravodajcu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovania výborov podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy, pani poslankyňa musíte byť pripravená aj s kartou, ale vás vidím. To znamená, že dvaja. končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Minárik ako prvý a potom pani poslankyňa Tóthová.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že moje návrhy, ktoré predkladám k tomuto návrhu zákona, samotné obsahujú 7 strán a sú aj podrobne písomne odôvodnené, nebudem v nejakom úvodnom slovo sa vyjadrovať k jednotlivým návrhom. Poviem len, že ide o tri okruhy. Prvý okruh je viac-menej technický a súvisí s tým, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je pomerne zložitý a jeho lehoty účinnosti sú odložené, najbližšia je k 1. 7. budúceho roku. A vzhľadom na množstvo pozmeňujúcich návrhov je predpoklad, že jeho vyhotovenie bude trvať trochu dlhšie. Preto už v úvodnom slove k tomuto návrhu pán minister hovoril, že určitú časť tej informácie, ktorá bola predložená, neodporúča schváliť s tým, že ja vlastne túto časť navrhujem tu, aby bola istota účinnosti k 1. 1. 2005. Druhá časť sa týka podmienok pre vymenovanie sudcov Špeciálneho súdu a posledná, najzávažnejšia asi obsahovo je taká reakcia na vysokú brutalitu, s ktorou sme sa stretli len nedávno pri demonštratívnom pokuse o vraždu v Jadrane. Myslím, že parlament je povinný odpovedať rýchlo a účinne na to, čo sa v našej spoločnosti deje. Pre to, čo som povedal v úvode, pristúpim k oboznámeniu vás s jednotlivými pozmeňujúcimi návrhmi.

    Ako prvý predkladám tento návrh, ktorý má štyri body.

    Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII. Vzhľadom na znenie informácie z gestorského výboru, doplnenie do ďalších článkov odporúčam, aby sme ho mohli už zobrať tak, ako by mohol definitívne znieť. Teda je tam už napísaný čl. IX, kde zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V čl. I sa v nadpise pod § 2 slovo „obvodných“ nahrádza slovom „okresných“.

    Opravil som nesprávny nadpis § 2 vzhľadom na to, ako sa zmenila terminológia.

    Po druhé. V čl. I sa doterajší text § 18 označuje ako odsek 1 a za odsek 1 sa dopĺňa odsek 2, ktorý znie: „Do 1. júla 2005 je sídlom Špeciálneho súdu mesto Bratislava a jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.“

    Tento návrh súvisí s tým, že rekonštrukcia budovy v Pezinku nebude v požadovanom čase dokončená, a preto je potrebné, aby sídlo Špeciálneho súdu ostalo ešte tento polrok v Bratislave.

    Po tretie, tretí bod sa týka účinnosti. V čl. III sa slová „okrem čl. I § 7 a § 9 a čl. II 2. bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2005“ nahrádzajú slovami „okrem čl. I § 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2005, a čl. I § 7 a § 9 a čl. II 2. bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s navrhovanou zmenou účinnosti návrhu Trestného zákona a návrhu Trestného poriadku a návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    A v tejto skupine je posledný bod. Ustanovenia o účinnosti návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňajú slovami „a čl. VIII, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005“.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    Druhú skupinu, ako som už avizoval, bude tvoriť ten základ, podmienka pre vymenovanie špeciálneho sudcu, ktorá sa dáva na úroveň podmienok vekových na krajských súdoch, čo je vlastne úroveň Špeciálneho súdu. Tento návrh znie:

    Po prvé. V čl. II sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: „V § 11 ods. 3 sa vypúšťajú slová „ktorý dovŕšil vek 35 rokov a“ a slová „tieto podmienky platia“ sa nahrádzajú slovami „táto podmienka platí“.“

    V druhom bode, v čl. II sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: „V § 69 odsek 2 znie: „Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špeciálneho súdu a sudcovi Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.“.“ Zostávajúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie je v tom písomnom návrhu, ale vyplýva to v podstate z toho, že pri zákone č. 267/2004 Z. z. došlo k vypusteniu slova „riadnom“. A preto, aby neprišlo k pochybnostiam, navrhujem tu celý ten článok nanovo.

    Ak chceme zosúladiť tie ďalšie znenia, tak potrebujeme ešte schváliť aj bod 3. V čl. II sa za bod 14 dopĺňa bod 15, ktorý znie: „V § 150a ods. 2 sa vypúšťa slovo „riadnom“.“

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    A pristupujem k tomu poslednému, čo som avizoval ako nejakú rýchlu odpoveď na strašne vysokú brutalitu, ktorá sa objavila v našich uliciach. Tento tretí návrh má tri také časti, jedna časť sa týka cielených bezpečnostných služieb, druhá časť sa týka zbrojných pasov a tretia časť sa týka sadzieb trestného zákona za nedovolené ozbrojovanie. V prvých dvoch častiach sa kompetencia, ktorú má raz krajské policajné riaditeľstvo a raz okresné policajné riaditeľstvo, dáva paralelne aj ministerstvu vnútra. Dovoľte teda, aby som prečítal teraz tieto návrhy.

    Po prvé. Vo vládnom návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 370) sa za čl. VIII vložia nové články IX, X a XI, ktoré znejú:

    Čl. IX: „Zákon č. 379/1999 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.,“ tam sa ospravedlňujem, tam je o jednu deviatku viacej, „o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon o súkromných bezpečnostných službách v znení zákona č. 225/2000 Z. z., zákona č. 440/2001 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 181/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V § 9 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.

    Bod 2. Za § 9 sa vkladá nový § 9a Posudzovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti:

    Odsek 1: „Ministerstvo vnútra republiky (ďalej len „ministerstvo“ alebo „krajské riaditeľstvo“) si na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti vyžiada vyjadrenie Policajného zboru (ďalej len „polícia“). Ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby podľa § 9 ods. 2 písm. g) neumožňujú vysloviť jednoznačné záverové spoľahlivosti, vyžiada si aj stanovisko osobitnej komisie. Osobitná komisia môže zaujať stanovisko k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti. Stanoviskom osobitnej komisie je ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo viazané.“

    Odsek 2: „Osobitnú komisiu podľa odseku 1 zriaďuje minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu4a).“

    Odsek 3: „Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo môže na posúdenie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti požiadať o vyjadrenie aj iný štátny orgán5) alebo obec, v ktorej sa žiadateľ zdržiava alebo sa v posledných piatich rokoch zdržiaval. Tieto sú povinné žiadosti ministerstva alebo krajského riaditeľstva o vyjadrenie vyhovieť v lehote 14 dní od jej doručenia.“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 4a a 5 znejú: „4a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 5) Napr. zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.“

    Bod 3. V § 10 ods. 4 sa slová „ministrom vnútra Slovenskej republiky“ (ďalej len „minister“) nahrádzajú slovom „minister“.

    Bod 4. V § 20 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Odvolanie proti rozhodnutiu o pozastavení oprávnenia podnikať nemá odkladný účinok.“ Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

    Bod 5. V § 21 písm. d) sa vypúšťajú slová „ktoré je právoplatné“.

    Bod 6. V § 22 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí licencie nemá odkladný účinok.“ Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

    Bod 7. V § 57 ods. 2 sa slová „odsek 2“ nahrádzajú slovami „odseky 2 a 3“ a slová „odseky 2 až 4“ slovami „odseky 2 až 5“.“

    Pokiaľ ide o bod 3, to súvisí s už skôr zavedenou legislatívnou skratkou, odôvodnenie je tu písomné a myslím, že v tom úvodnom slove som ho podal dostatočne.

    Tak ako som povedal, toto bolo o SBS-kách.

    Druhý návrh smeruje k zbrojným pasom, teda k oprávneniu na nosenie zbrane.

    Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. § 19 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

    Odsek 3: „Policajný útvar v súvislosti so spoľahlivosťou podľa ods. 2 písm. g) požiada o stanovisko útvar Policajného zboru. Ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby neumožňujú vysloviť jednoznačne záverové spoľahlivosti, útvar Policajného zboru požiada o stanovisko k spoľahlivosti osobitnú komisiu. Útvar Policajného zboru môže požiadať osobitnú komisiu o stanovisko k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti. Osobitná komisia zašle svoje stanovisko policajnému útvaru, ktorý je ním viazaný.“

    Odsek 4: „Osobitnú komisiu podľa odseku 3 zriaďuje minister vnútra Slovenskej republiky. Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu21a).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie: „21a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie som podal v úvode.

    Bod 2. V § 19 ods. 1 písm. a) sa slovo „a“ nahrádza slovom „alebo“.

    Navrhujem zmeniť túto spojku, aby bolo jasné, že tie dôvody pre bezúhonnosť sú alternatívne.

    Bod 3. V § 19 ods. 2 písmená a) a b) znejú: „a) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo právoplatne podmienečne zastavené do troch rokov odo dňa uplynutia skúšobnej doby, b) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo zastavené rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru, ak od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynuli tri roky“.

    Bod 4. V § 25 ods. 1 písm. c) sa slová „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia“ nahrádzajú slovom „rozhodnutím“.

    Bod 5. V § 32 ods. 1 písm. a) sa slová „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia“ nahrádzajú slovom „rozhodnutím“.

    To bolo ku zbrojným pasom.

    A teraz posledná záležitosť, ktorú som avizoval, teda čl. XI, čo sa viaže na zvýšenie trestných sadzieb za nelegálne ozbrojovanie, ktorý navrhujem a ktorý znie takto: „Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 120/1962 Zb., zákona č. 53/1963 Zb., zákona č. 184/1964 Zb., zákona č. 56/1965 Zb., zákona č. 81/1966 Zb., zákona č. 148/1969 Zb., zákona č. 45/1973 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákonného opatrenia č. 10/1989 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 47/1990 Zb., zákona č. 84/1990 Zb., zákona č. 175/1990 Zb., zákona č. 457/1990 Zb., zákona č. 545/1990 Zb., zákona č. 490/1991 Zb., zákona č. 557/1991 Zb., zákona č. 60/1992 Zb., nálezu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo 4. septembra 1992 uverejneného v čiastke 93/1992 Zb., zákona č. 177/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 102/1995 Z. z., zákona č. 233/1995 Z. z., zákona č. 100/1996 Z. z., zákona č. 13/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 10/1999 Z. z., zákona č. 183/1999 Z. z., zákona č. 399/2000 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 485/2001 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 421/2002 Z. z., zákona č. 448/2002 Z. z., zákona č. 553/2002 Z. z., zákona č. 457/2003 Z. z. a zákona č. 403/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V § 184a ods. 1 sa vypúšťajú slová „strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent alebo“ a vypúšťajú sa slová „alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná“.

    Bod 2. V § 184a sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 2 až 4.

    Bod 3. V § 184a ods. 2 až 4 sa vypúšťajú slová „alebo dva“.

    Bod 4. Za § 184a sa vkladá nový § 184b, ktorý znie:

    Odsek 1: „Kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži, alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov.“

    Odsek 2: „Páchateľ sa potrestá, ak na strelnej zbrani sfalšuje, nedovolene zahladí, odstráni alebo inak pozmení určenie určené na jej identifikáciu a sledovanie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“

    Odsek 3: „Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 a) ako člen organizovanej skupiny, b) vo väčšom rozsahu, c) za brannej pohotovosti štátu.“

    Odsek 4: „Odňatím slobody na osem až dvanásť rokov sa potrestá páchateľ, ak spácha činy uvedené v odseku 1 alebo odseku 2 a) vo veľkom rozsahu, b) ako člen organizovanej skupiny pôsobiacej vo viacerých štátoch.“

    Odsek 5: „Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 ako člen zločineckej skupiny.“

    Bod 5. V § 185 ods. 1 sa slovo „dva“ nahrádza slovom „tri“.

    Bod 6. V § 185 ods. 3 sa slová „tri roky“ nahrádzajú slovami „päť rokov“.

    Bod 7. V § 185 ods. 4 sa slovo „päť“ nahrádza slovom „osem“.

    Bod 8. V § 185 ods. 5 sa slovo „osem“ nahrádza slovom „desať“.“

    Doterajší čl. IX treba potom označiť ako čl. XII.

    Ďakujem pekne za pozornosť a verím, že podporíte tento návrh, ktorý bude našou odpoveďou na to, čo sa deje v našich uliciach. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Neviem teda, či ten návrh pána poslanca Minárika spĺňa aj formálne požiadavky, nepočul som ani pri jednom návrhu zdôvodnenie. Ak v tom písomnom návrhu nie je zdôvodnenie, tak podľa môjho nespĺňa tie formálne podmienky rokovacieho poriadku.

    A ďalšia poznámka. No ja mám taký pocit, že pýtam sa: My sme legislatívna skupina ministerstva spravodlivosti alebo Legislatívna rada vlády? Veď je to absurdné, aby my sme takýmto spôsobom reparovali alebo pozmeňovali vládne návrhy alebo nahrádzali legislatívnu prácu tých, ktorí sú za to zodpovední. Ak by sme rokovali o poslaneckom návrhu, tak to rešpektujem, ale toto je vládny návrh zákona.

    A len tak mimochodom by som chcel pripomenúť, že jeho predkladateľom je minister spravodlivosti, predstaviteľ kresťanských demokratov a pozmeňujúce návrhy predniesol predseda poslaneckého klubu. To robíme presne to, čo dva roky kritizujeme, že to je v legislatívnej činnosti neprípustné.

    Takže ja odporúčam pánovi ministrovi, aby si ten balík navrhovaného zákona aj tie pozmeňujúce návrhy zobral pod pazuchu domov, prepracoval ho a potom sa uchádzal s ním o priazeň Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Pán kolega Minárik, ja si myslím, že rozumnejšie bolo poradiť vášmu straníckemu kolegovi, ministrovi, aby ten návrh stiahol späť, lebo je naozaj nekvalitný, ako unavovať toto plénum siahodlhými pozmeňujúcimi návrhmi, ktorým, stavím sa, nikto nerozumel ani za mak, o čom sú. Takže bolo ich úplne zbytočné tuná čítať. Ja ich zhrniem v podstate do dvoch bodov.

    Po prvé. Pánovi ministrovi ide o to, podriadiť opätovne súdy Slovenskej republiky pod jeho vlastnú moc ministerskú. A my tu sa snažíme dvanásť rokov o opačnú tendenciu, urobiť zo súdov Slovenskej republiky nezávislé súdne inštitúcie, ktoré sa budú riadiť samy, tak ako je to v demokratických a právnych štátoch bežné. To je po prvé.

    Po druhé. Pán minister sa tu nielen snaží o podriadenie existujúcej sústavy súdov pod svoju výkonnú moc, ale na druhej strane sa snaží vybudovať paralelné štruktúry, ktoré sa mu už podarilo presadiť, zákon o špeciálnom súde a špeciálnej prokuratúre, a na druhej strane chce teraz túto nezmyselnosť, ktorá nie je tiež bežná v demokratických a právnych štátoch, pretože každý od Francúzskej revolúcie má právo predstúpiť pred rovnaký súd a rovnakého sudcu a my tu nemáme nijaké zločinecké skupiny, na ktoré je potrebné aplikovať špeciálne súdnictvo, ako je to napr. v Španielsku, kde je organizovaný zločin etnického pôvodu, ako to robí ETA, ale nie...

  • Prerušenie rečníka časomierou.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, budem mať dve roviny môjho vystúpenia, legislatívno-právnu a vecnú, obsahovú. V tej legislatívno-právnej rovine nadviažem vlastne na faktické poznámky, ktoré tu boli.

    Pán poslanec Minárik tu uviedol siahodlhý pozmeňujúci návrh systémom uspávania, ja som povedala, že by som si ho najala na uspávanie mojich vnúčat, tuto si niečo pobrblal.

  • Niečo si pobrblal bez odôvodnenia, hádzal veľké množstvo čísel. Vážení, ja mám dneska hlasovať o tomto, keď neviem systémové súvislosti? Veď to je nenormálne. Je nenormálne, ako sa robí legislatíva v tomto parlamente, pretože už máme napr. situáciu, že lekári nemôžu vypisovať lístky o práceneschopnosti, nemá ich kto iný vypisovať.

    Pán minister spravodlivosti, pán predseda Legislatívnej rady, ja vám gratulujem k týmto úžasným legislatívnym perlám, pretože vypísanie péenky nie je len lekársky úkon, ale je to aj administratívnoprávny úkon. Čiže je to správa. A na úkony správy vrátane verejnej alebo štátnej správy treba zákonné zmocnenie. V rámci svojej legislatívy ste sa toho nezmocnili a ja sa bojím, že tieto pozmeňujúce návrhy dopadnú tak, ako vaše legislatívne aktivity v tejto oblasti, ktorú som spomínala. Čiže plne sa pripájam k názoru Súdnej rady a po vypočutí si legislatívnych doplnkov predsedu klubu KDH pána poslanca Minárika som hlboko presvedčená, že tento legislatívny návrh musí byť vrátený na dopracovanie. Berte to ako môj procedurálny návrh, o ktorom žiadam v rámci hlasovania, aby táto ctená snemovňa rozhodla a hlasovala ako o 1. bode.

    Ďalej k obsahu. Je všeobecne známe, že správy Európskej únie kritizovali Slovensko, že výkonná moc má značný dosah na nezávislosť súdnictva. A vytypovali, že by minister spravodlivosti nemal menovať predsedov súdov. Toto bola jedna z pripomienok, ktorú sme sa zaviazali splniť. Nuž pán minister prišiel s návrhom, to je pravda, že už v budúcnosti nebude vymenovávať sudcov, ale bude výberové konanie. Samozrejme, vo výberovom konaní z troch prvých bude vyberať zase on predsedu súdu. To znamená, že keď budú traja v konaní, tak nič sa nezmení a podobne. Preto si myslím, že ustanovenie, kde pán minister spravodlivosti bude mať kompetenciu vyberať v rámci výberového konania, je nesúladné so stanoviskami a požiadavkami Európskej únie aj Európskeho združenia sudcov, presne teraz mi nenapadá jeho názov, ktoré žiadalo, aby súdnictvo, riadenie súdnictva na Slovensku sa dostalo spod vplyvu ministerstva spravodlivosti. Toto je prvá poznámka.

    Ale oveľa, oveľa dôležitejšie je šidlo, ktoré sa ešte nevykľulo z vreca. A to je stanovenie riaditeľa príslušného súdu podľa § 34, ktorý však podľa ďalších ustanovení je štátnym zamestnancom. Je to § 76, ktorému už na konci sa nevenuje dostatočná pozornosť a ktorý znie: „Riaditeľ správy súdu je štátnym zamestnancom vykonávajúci štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona.“ Vážení, čo to znamená? Po prvé, na riaditeľa správy súdu prejdú dosť značné kompetencie v správe súdu a takéto postavenie riaditeľa je štátnozamestnanecký pomer, to znamená, že vykonáva štátnu správu. A štátna správa ako samostatný druh činnosti štátu je charakterizovaná okrem iných znakov, že ju možno determinovať inštrukciami nadriadených štátnych orgánov. Ergo v rozmenení to znamená, že pán minister to, čo nemohol priamo nariadiť bývalým predsedom súdov, teda predsedom súdov, ktorí vykonávali tú agendu, ktorú bude teraz vykonávať riaditeľ, riaditeľovi zo svojej pozície môže priamo nariadiť. Ako bývalá ministerka spravodlivosti viem, čo to bude v praxi znamenať. V praxi to bude znamenať ešte väčšiu možnosť ministra spravodlivosti dirigovať a hovoriť do riadenia súdov, ako to mohol robiť cez predsedu súdov, tam to musel robiť diskrétne, lebo keď bola celá správa na predsedovi súdu, musel s ním ako predstaviteľom súdnej moci rokovať, ja to symbolicky poviem, v rukavičkách, zatiaľ čo teraz mu to bude môcť priamo prikázať.

    Vážení, ak toto ustanovenie prejde v tej podobe, ako je navrhnuté, verejne sa zaväzujem informovať orgány Európskej únie a Rady Európy, čo toto bude a môže znamenať v praxi.

    Čiže dochádzame k situácii, že v rukách predstaviteľa verejnej moci bude riadenie súdov, teda tie kompetencie, ktoré sú v zákone, hoci tendencie sú práve opačné vo vývoji. Boli samostatné správy súdov, tie sa zrušili, práve preto, aby správu súdov uskutočňovali sudcovia. Mali v rukách teda nie subjekty, ktoré sú v rámci verejnej správy. Štátny zamestnanec je pracovník verejnej správy a je vertikálne podriadený tak ako všetci iní štátni zamestnanci príslušnému rezortnému ministrovi.

    Kto to ešte nepochopil, nerozmenil ustanovenie na drobné, ja ako bývalá ministerka tohto rezortu viem, čo to poskytuje ministrom, nielen tomuto, ale aj ďalším ministrom spravodlivosti.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vám ďakujem za pozornosť a pána ministra ospravedlňujem, že pozornosť, ktorú mi mal venovať, nevenoval. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cuper ako prvý.

  • Nech mi bude odpustené, nepokladal som za potrebné k takejto predlohe vystúpiť v rozprave, lebo si myslím, že si to nezaslúži, je veľmi pre zasvätených politicky účelovo prifarbená, takže len chcem doplniť moju kolegyňu, aby nedošlo opätovne k tomu systému, ktorý sa používa zo strany niektorých ministrov KDH, že jednoducho svojich oponentov v médiách, ktoré majú pod kontrolou, s prepáčením za výraz, dehonestujú namiesto toho, aby seriózne argumentovali, máme ešte v čerstvej pamäti vystúpenie pána ministra Fronca v televízii na argumenty pani prof. Tóthovej.

    Takže ja sa len stotožňujem s tým, čo tu napísala aj Súdna rada k tejto predlohe návrhu zákona, že ju treba jednoducho stiahnuť a prepracovať.

    A pánovi ministrovi by som rád, lebo pani profesorka mu to zabudla pripomenúť, povedal, že nech si do toho svojho pionierskeho tábora legislatívneho zaradí aj nejakých skúsenejších legislatívcov a nech s takýmito predlohami do parlamentu jednoducho nechodí. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr by som sa chcel vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu tomu najrozsiahlejšiemu pána poslanca Minárika, ktorý bol predmetom polemiky. Ale musím povedať, že jeho cieľom je razantnejší postih organizovaného zločinu, razantnejší postih voči takým brutálnym činom, ktoré sa v posledných týždňoch a mesiacoch na Slovensku udiali. Malo by byť naším spoločným záujmom chrániť bezpečnosť našich občanov. Zhodneme sa asi všetci, že najzákladnejším cieľom každého civilizovaného štátu je chrániť život, zdravie a majetok občanov. Ale z týchto troch kategórií je najdôležitejší život, život a potom, samozrejme, zdravie. A práve k tomu smeruje pozmeňujúci návrh, k tomu, aby bola lepšia kontrola nad súkromnými bezpečnostnými službami, aby bola lepšia kontrola nad legálnou držbou zbraní, ktoré ohrozujú ľudí, ktorí si ctia naše zákony, bez ohľadu na ich voličské preferencie. A zvýši trestné sankcie práve pre nedovolené ozbrojovanie, ktoré tiež výrazným spôsobom ohrozuje ľudí v našich mestách a v našich uliciach. Ja som sklamaný z takéhoto postoja a z vystúpení niektorých poslancov, pretože som predpokladal, že pri otázke bezpečnosti našich občanov, nevinných ľudí sa budeme vedieť zjednotiť, sa budeme vedieť zhodnúť a nebudeme to využívať na nie celkom slušné napádanie, ktoré tu predviedla aj pani poslankyňa Tóthová v úvode svojho vystúpenia. Takže ak nám ide o bezpečnosť nevinných ľudí a o záchranu ľudských životov, tak si myslím, že je adekvátne tieto pozmeňujúce návrhy podporiť.

    Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, dotkla sa dvoch oblastí, oblastí predsedov súdov a riaditeľov správy. Musím povedať, že neviem o žiadnom záväzku Slovenskej republiky, ktorý sa týka predsedov súdov. Žiaden totiž neexistuje. A musím povedať, že práve tento zákon robí ustanovenie do funkcie predsedov súdov transparentnejšie, a nie závislé len od vôle ministra spravodlivosti. Nepamätám si, že by ste podobnú úpravu, pani poslankyňa, keď ste vykonávali post ministerky spravodlivosti, navrhli. Preto ma prekvapuje vaša kritika zmeny, ktorá je zmenou k lepšiemu, pretože dnes minister spravodlivosti môže vymenovať kohokoľvek do funkcie predsedu súdu. Práve tento zákon stanovuje transparentné pravidlá a transparentné kritériá. Čiže je posunom vpred.

  • Reakcia poslankyne z pléna.

  • Pani poslankyňa, prosím vás, mali ste možnosť vystúpiť.

  • Preto som tak veľmi prekvapený aj vaším názorom, aj názorom vášho kolegu pána poslanca Cupera. Treba si len porovnať platnú úpravu s tým, čo je navrhnuté. Je to relatívne elementárny úkon.

    Čo sa týka riaditeľa správy tam, sa priznám, som tiež prekvapený, pretože riaditeľ správy je dnešný vedúci súdnej správy, ktorý je tiež v štátnozamestnaneckom pomere, je štátny úradník. A my sme sa zaviazali vo vládnom programe, že vytvoríme akúsi funkciu manažéra súdu, ktorý bude po stránke administratívnej a technickej zabezpečovať chod súdu, aby sme odbremenili predsedu súdu od výkonu často administratívnych kompetencií. A musím povedať, že s tým všetkým stavovské organizácie súhlasia. To je krok správnym smerom. Predseda súdu je princeps inter pares, prvý z rovných, ale jeho prvotná úloha je vykonávať súdnictvo, nie úradnícke kompetencie. Tento krok je správnym krokom a ide správnym smerom. A myslím si dokonca, že by mal ísť ešte ďalej, že by mal mať riaditeľ správy väčšie kompetencie.

    Tento návrh sa tvoril takmer rok v komisii, kde boli zastúpené aj Súdna rada, aj stavovské organizácie, aj Najvyšší súd, a vytvoril sa kompromis. Samozrejme, keď sa vytvorí kompromis, tak nie všetky predstavy každého jedného tvorcu kompromisu sú zohľadnené. Jednoducho tak sa tvorí kompromis. Ale myslím si, že ide o moderný zákon, ktorý upravuje organizáciu súdov a nadväzuje na reformy, ktoré už v oblasti reformy justície boli schválené. A preto vás chcem požiadať o jeho podporu aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesol pán poslanec Minárik, ktoré zabezpečia, aby život v našich uliciach bol bezpečnejší. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Kolegyne, kolegovia, ja som chcel len vyzvať pána poslanca Minárika, aby upresnil to, čo vo svojich pozmeňujúcich návrhoch hovoril, a síce akým spôsobom by sme mali potom hlasovať, pretože budem uvádzať neskôr hlasovanie. Podal vlastne tri také balíky pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich návrhoch v prvom balíku hovoril, že chce, aby sa o nich hlasovalo spoločne, a že chce, aby to tak bolo aj v prípade druhého balíka a v prípade tretieho balíka taktiež. Ale mám pochybnosť, či to je naozaj tak. A budem rád, keď to upresní teraz, aby potom nedošlo k nejakým nedorozumeniam v prípade hlasovania o jeho pozmeňujúcich návrhoch. Len ho tu teraz nevidím. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Preruším rokovanie o tomto bode programu.

    Pán spravodajca, potom s pánom Minárikom si to upresníte.

    A zároveň prerušujem rokovanie až do 14.00 hodine. Teraz budú zasadať kluby k rozpočtu. O 14.00 hodine začneme hodinou otázok a po hodine otázok budeme pokračovať, a to hlasovaním o návrhu štátneho rozpočtu. Takže, nech sa páči, teraz budú zasadať kluby.

  • Prerušenie rokovania o 10.59 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to bodom

    hodina otázok.

    Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Namiesto Pavla Ruska bude odpovedať Ivan Mikloš, namiesto Pavla Prokopoviča Lázsló Gyurovszky. Neprítomní budú ešte minister Kukan, vicepremiér Csáky, ale otázky nemajú.

  • Ďakujem pekne. Takže pán premiér, dostali ste dve otázky.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Kataríny Tóthovej a je tohto znenia: „Neuvažujete rozdeliť funkciu ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády pre legislatívu? Je evidentné, že katastrofálna kvalita legislatívy je dôsledkom nezvládnutia aj koordinačnej úlohy podpredsedu vlády pre legislatívu.“

    Nech sa práči, pán premiér.

  • Vážená pani poslankyňa, súčasné spojenie týchto dvoch funkcií nevedie podľa môjho názoru a presvedčenia k spochybňovaniu kvality legislatívy, a preto neuvažujem nad zmenou stavu v tomto volebnom období. Kumulácia týchto dvoch funkcií a ich spojenie s predsedníctvom v Legislatívnej rade vlády, naopak, podľa môjho názoru, mojich skúseností zlepšuje možnosť efektívnej koordinácie prijímaných rozhodnutí a v konečnom dôsledku šetrí prostriedky daňových poplatníkov. To je, myslím, meritórna odpoveď na vašu priamu otázku.

    Dovoľte mi však aj trošku nadväzne zapolemizovať s vaším hodnotením kvality legislatívy. Nemôžem súhlasiť s vaším názorom na kvalitu zákonov. Myslím si, že aj ako neprávnik môžem povedať, že kvalita v legislatíve nie je celkom jasným alebo jednoducho zadefinovateľným pojmom. Jestvuje nepochybne mnoho kritérií, cez ktoré by sme sa mohli na tento pojem pozrieť. Jedným z takýchto kritérií podľa môjho názoru je aj ústavnosť. Ústavnosť toho, aké zákony prijímame. Či prijímame zákony v súlade s ústavou, alebo rozporné s ústavou. Myslím si, že keď sa pozrieme na kvalitu legislatívy cez toto kritérium, tak môžem povedať, že kvalita našich prijímaných zákonov sa nepochybne zlepšuje.

    Na druhej strane netvrdím, že dnes sú prijímané iba kvalitné zákony, zákony bez chýb. Ale pravdou je aj to, že prijímame veľa zákonov a že v týchto zákonoch sa podľa mojich zistení dopúšťame stále menej chýb.

    Po roku 2002 sme zlepšili proces prípravy zákonov a ich odborné posúdenie a na rozdiel od minulého volebného obdobia, plného razantných zmien, predkladáme minimum zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. To je, povedzme, druhé kritérium, cez ktoré môžeme kvalitu hodnotiť, teda aký je počet zákonov prijímaných v skrátenom legislatívnom konaní. A ako hovorím, z roka na rok počet zákonov prijímaných v skrátenom legislatívnom konaní klesá. Zároveň ale chcem povedať, že pri každej norme, keď sa predkladá do Národnej rady – najprv do vlády, potom do Národnej rady – je otvorený priestor na jej zdokonaľovaní aj po rozhodnutí legislatívnej rady, ako aj vlády samotnej.

    Občas sa však vďaka poslaneckým úpravám zmenia parametre prijímaného zákona natoľko, že to vyvolá potrebu ďalších úprav. Aj takáto je však rola parlamentu a tu vidím priestor pre odborníkov, pre odborníkov na legislatívu a myslím si, že aj vy máte, pani poslankyňa, všetky predpoklady, aby ste v parlamente prispeli vzhľadom na svoju profesijnú odbornosť a politické skúsenosti k tomu, aby sme, aj váš kolega pred vami, aby sme prijímali stále v Národnej rade kvalitnejšie zákony.

    Všetko, pán predsedajúci.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku, máte 2 minúty.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, moja otázka bude, či ozaj myslíte úprimne a ste hlboko presvedčený o tom, čo ste povedali. A to z týchto dôvodov, pretože legislatíva nie je efektívna. Tie nesmierne zmeny a proste chaos v praxi stojí našich daňových poplatníkov veľa peňazí, takže ani váš druhý argument nie je správny.

    Pokiaľ ide o ústavnosť, situácia bola – viem, na čo narážate – bola taká, že v období zákonov, ktoré Ústavný súd zrušil, Hnutie za demokratické Slovensko malo v parlamente menšinu a práve v parlamente boli tie ustanovenia takmer úplne doplnené, ktoré Ústavný súd považoval za nesúladné. Dnes je na Ústavnom súde toľko návrhov, že keby Ústavný súd začal obratom rozhodovať, tak neústavných ustanovení bude viac. Povedzme si, zákon o interrupcii, ktorý tam je už, od vidím do nevidím.

    A chcela by som ešte ďalšie povedať. Podpredseda pre legislatívu má za úlohu koordinovať legislatívu medzi rezortmi aj čo do časového sledu. Pán podpredseda vlády to vôbec nerobí. Ja som si myslela, že to nerobí preto, lebo časovo nezvláda rezort aj legislatívu, lebo ja som jeden čas takúto funkciu mala a viem, aká je to záťaž. Ale vy ste ma presvedčili, že to nie je z hľadiska spojenia, čiže tie nedostatky budú z iného dôvodu a ja si myslím, že pokiaľ bude „kinderrota“ pripravovať legislatívu pre Slovensko, tak sa tá legislatíva vôbec nezlepší.

  • Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ak by som začal od konca, viete, pani poslankyňa, možno aj „kinderrota“ niekedy dokáže urobiť viac ako prestárla rota a som tak informovaný, že platy v oblasti, ktorú vy veľmi dobre poznáte, tiež nie sú také super honosné, aby sa tam hrnuli špičkoví odborníci. Aj vy ste si radšej sadli znovu do poslaneckej lavice, ako keby ste mali niekde písať zákony. Takže netreba sa celkom čudovať. Ja nepopieram, naozaj nepopieram, že na našich ministerstvách, práve na úsekoch legislatívy sú tí najšpičkovejší odborníci, keď veľmi dobre viem, že všetci fiškáli, ktorí skončia univerzity, tak sa tlačia do finančných korporácií a bankového sektora, skrátka do súkromnej sféry. Čiže, viete, isté nedostatky aj v tejto oblasti treba priznať a kto ich nechce priznať, tak by nebol seriózny.

    Začal som teda od konca a budem pokračovať od začiatku, či si myslím úprimne. No hej, snažil som sa úprimne odpovedať na vašu otázku. Zaujal ma váš výrok, lebo si myslím, že bol pravdivý, pani poslankyňa, či je legislatíva efektívna, alebo nie je. To je tiež kritérium, cez ktoré by sme ju mali hodnotiť. Ja tu nechcem stratiť veľa času, ale vybral som si príklad, ktorému asi lepšie rozumiem alebo ku ktorému mám najbližšie. Tak, povedzme, legislatíva vytvárajúca podnikateľské prostredie. Pani poslankyňa, azda sa zhodneme, že preto, aby mohol prísť Peugeot, Fiat, teraz Ford, iné investície, preto, aby Svetová banka mohla ohlásiť slovenskú ekonomiku za najrýchlejšie napredujúcu na celom svete z hľadiska kvality podnikateľského prostredia, asi bolo potrebné napísať aj dobré zákony.

    Jeden z príkladov. Preto máme najväčšie investície zo strednej Európy, preto sa darí kvalite nášho podnikateľského prostredia, preto Česi chcú rovnú daň, preto Slovinci chcú rovnú daň, Poliaci chcú rovnú daň, zrejme preto, že sa nám v tejto oblasti podarilo napísať dobré, teda efektívne alebo fungujúce zákony. Na nič som nenarážal, pani poslankyňa, a naozaj som nemal záujem sa vracať do nejakých hlbokých minulostí, len som chcel vecne poukázať na to, že čísla oblastí, o ktorých som sa zmienil, sa postupne zlepšujú a na samý záver si myslím, že podpredseda vlády pre legislatívu svoju koordinačnú funkciu aj ako šéf Legislatívnej rady vlády zvláda dobre a že si svoju funkciu zastáva. To je moje hodnotenie, rozdielne od hodnotenia vášho, pani poslankyňa. Ale ako kolegyňa som očakával, že budete viac solidárna so súčasným vicepremiérom.

  • Pán premiér, druhú otázku vám položil pán poslanec Novotný a je tohto znenia: „Pán premiér, minulý týždeň priniesli médiá informáciu o príchode veľkého investora automobilky Ford na východné Slovensko. V akej fáze sú rokovania?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec, ministerstvo hospodárstva v súčasnosti vedie rokovania so spoločnosťou, ktorá sa volá presne GETRAG Ford Transmissions, ktorá je spoločným podnikom americkej automobilky Ford a nemeckej strojárenskej spoločnosti GETRAG. Táto spoločnosť sa bude na Slovensku zameriavať na výrobu prevodoviek. Chcú robiť ročne 300 tisíc prevodoviek s tým, že celá produkcia pôjde na export.

    Pýtali ste sa na štádium, na stav, v akom sa rokovania nachádzajú. Slovenská republika podpísala s investorom memorandum o porozumení. Momentálne sa dokončuje investičná zmluva, ktorá by mohla ísť na schválenie do vlády ešte do konca tohto, prípadne začiatkom budúceho roka. Investor pracuje aj na žiadosti o štátnu pomoc, ktorá po podpise investičnej zmluvy pôjde na schválenie do Európskej komisie. Investor sa etabluje v priemyselnom parku obce Kechnec na rozlohe 25 ha, kde plánuje preinvestovať do konca roka 2007 približne 345 mil. EUR, bezmála 14 mld. korún, vytvoriť 937 pracovných miest, teda priamo bezmála 1 000 pracovných miest. Stavať chce začať už na jar alebo v prvej polovici budúceho roka s tým, že produkcia by mala začať nabiehať už začiatkom roka 2007. Celková pomoc zo strany štátu uvedená v memorande je 54,5 mil. EUR, z toho regionálna pomoc na počiatočnú investíciu a nové pracovné miesta je 53,5 mil. EUR a 1 mil. EUR je určený na vzdelávanie.

    Ešte sa mi žiada povedať, že tá investícia objavila Kechnec, dedinku neďaleko Sene, kde vlastne sa začali investori zaujímať začiatkom roku 1999. Možno nebude nezaujímavé pripomenúť, že prvýkrát doslova na roliach, na poliach sme otvárali stavbu základný kameň firmy MOLEX, ktorá bola predobrazom priemyselného parku presne 11. júna 1999. Na príklade tejto malej obce neďaleko Košíc treba ukázať, čo znamená miestna iniciatíva starostu obecného zastupiteľstva, a potom, samozrejme, aj širšieho okolia Košíc, univerzity technickej a mnohých aktívnych príčinlivých ľudí.

    Od 11. júna 1999 neprodukuje iba MOLEX, ale mnohé ďalšie firmy z Belgicka a iných krajín a vďaka odvahe a systematickej práci predovšetkým miestnych ľudí sa môžeme dnes tešiť, že práve do tohto priemyselného parku trafila aj takáto významná investícia. Nech je táto skúsenosť dobrým príkladom aj pre iných primátorov, iných starostov, iné obecné, mestské zastupiteľstvá našich miest, pretože toto je cesta ako získavať investície a pracovné miesta pre našich ľudí.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za podrobnú odpoveď na moju otázku, pán premiér. V podstate som sa dozvedel všetko, čo som chcel. V tých médiách to odznelo aj v takej súvislosti, že tisíc pracovných miest priamo a ďalších tisíc pracovných miest na určitých obslužných činnostiach. Som veľmi rád, že sa vám darí plniť sľuby, ktoré väčšinou dávate, keď chodíte, a veľmi často chodíte po východnom Slovensku, aj naposledy, keď sme boli spolu v Košiciach, ste hovorili o tom, že robíte všetko pre to, aby vláda Slovenskej republiky priniesla veľkého investora aj na východ Slovenska.

    Na východe Slovenska sa väčšinou s nevôľou stretávajú informácie o príchode veľkých investorov na západné Slovensko, pretože naozaj tá miera nezamestnanosti v našich regiónoch na východe Slovenska je omnoho, omnoho väčšia. Takže som veľmi rád.

    Mám aj takú osobnú skúsenosť, že väčšinou, keď hovorím s občanmi, našimi sympatizantmi, ale aj sympatizantmi iných politických strán, proste s občanmi v okresoch Košice-okolie, Rožňava, Trebišov, čo sú susediace okresy s okresom Košice-okolie, kde leží priemyselný park Kechnec, väčšinou hovoria, že veľmi pekne hovoríte, pán poslanec, o medzinárodných úspechoch, o domácich úspechoch, o tom, že sa tu bude lepšie žiť, len kedy už donesiete nejakú robotu. Tak dnes im môžem povedať, že tá robota prichádza a prajem vám, aby ste tie rokovania dotiahli do zdarného úspechu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán premiér, máte ešte minútu 38.

  • Rád využijem tú minútu 38, ale nevidím, kde je minúta 38. Potom mi to vysvetlíte.

  • Smiech v sále.

  • Ale, pán poslanec, využijem to, čo ste povedali, lebo naozaj takto stojí otázka. A práve preto som rád, že o tom hovoríme, lebo často na východe počúvate, nielen vy a ja, ale aj iní, že sa nožnice medzi východom a Bratislavou roztvárajú, že sa nevenujeme dostatočne východu.

    Veľmi pekné skúsenosti mám aj z pondelka, keď sme urobili hviezdicový výjazd, ministri, niektorí štátni tajomníci, poslanci v meste Humenné. V meste Humenné vyrástol podobný priemyselný park s lepšími skúsenosťami, ako mali v Kechneci, preto tento priemyselný park vyrástol už aj vďaka prostriedkom európskych fondov. Teším sa, že som videl ešte prázdne haly, ale už postavené a, že práve v týchto dňoch, týždňoch sa začínajú napĺňať dánskymi investormi, zahraničnými investormi a že aj také mesto ako Humenné zaznamenáva postupný nárast pracovných miest a znižovanie nezamestnanosti. Oboznámil som sa s priemyselným parkom v Spišskej Novej Vsi, rovnako s pomocou fondov Európskej únie hnedý park, nie na zelenej lúke, po starých budovách nového domova v Snine začínajú projektovať priemyselný park. Tento vývoj na východnom Slovensku je povzbudzujúci a budeme mu aj z pozície vlády maximálne pomáhať.

  • Pán premiér, ďakujeme pekne. Tri sekundy máme k dobru.

    Takže budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je na pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica od pani poslankyne Tóthovej: „Neuvažujete požiadať o rozdelenie funkcie ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády pre legislatívu? Je evidentné, že katastrofálna kvalita legislatívy je dôsledkom nezvládnutia aj koordinačnej úlohy podpredsedu vlády pre legislatívu.“

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani poslankyňa Tóthová, oceňujem, že po otázkach z vašej strany do oblasti školstva a masmédií na moju osobu, ste tentokrát smerovali otázku k rezortu, za ktorý zodpovedám.

    Pani poslankyňa, vo svojej otázke neuvádzate, aké kritériá ste brali do úvahy pri posudzovaní kvality súčasnej legislatívy. Kvôli tomu, že ste erudovanou odborníčkou na legislatívu, iste mi dáte za pravdu, že najdôležitejším kritériom pri posudzovaní kvality zákonov je ich súlad s najvyšším zákonom, s našou ústavou. Ak beriem do úvahy toto kritérium, nezostáva mi nič iné len konštatovať, že vďakabohu už máme za sebou volebné obdobia, keď zákon bol prostriedkom na zneužívanie moci. Keď nielen kvalita legislatívnej techniky, ale najmä ústavnosť bola mnohokrát pre vtedajšie vládne garnitúry len prázdnym pojmom. Vážne by som sa zamyslel nad vašou otázkou, ak by počas môjho pôsobenia vo funkcii podpredsedu vlády pre legislatívu boli prijaté také zákony z dielne vlády, akými boli napríklad zákon, ktorý preniesol rozhodovanie o privatizácii z vlády na Prezídium Fondu národného majetku, novela zákona o voľbách do Národnej rady, ktorá tesne pred voľbami v roku 1998 účelovo zmenila podmienky volieb a volebnej kampane. Novela zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí z roku 1998, ktorou sa zaviedli národnostné kvóty do volebného systému. Novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa do konania o ochrane osobnosti zaviedla povinnosť žalovanému predložiť tzv. dôkaz pravdy, alebo zákon, ktorý priznal osobitné práva akciám Fondu národného majetku a štátu v privatizácii.

    V takom prípade by som uvažoval nad kvalitou môjho pôsobenia, keďže išlo o zákony, ktoré Ústavný súd vyhlásil za protiústavné. Myslím si, že nemusím plénu zvlášť zdôrazňovať, kto vtedy v tejto funkcii, pani poslankyňa, pôsobil. Je nevyhnutné povedať, že neboli zďaleka tieto zákony jediné. Ak hovoríme o kvalite legislatívy, nedá mi nespomenúť tzv. zákon na ochranu republiky, novelu Trestného zákona, ktorá nakoniec neprešla kvôli vetovaniu vtedajšieho prezidenta, či snahu o odobratie právomocí prezidenta menovať niektorých vyšších štátnych funkcionárov, ktorá tiež skončila na Ústavnom súde a Ústavný súd rozhodol o neústavnosti časti ustanovení.

    Som rád, že počas pôsobenia tejto vlády k podobným excesom nedochádza, a to aj napriek tomu, že sa prijíma veľké množstvo zákonov. Legislatívna rada vlády prerokovala počas môjho predsedníctva vyše 800 návrhov právnych predpisov, z ktorých mnohé zahŕňali systémové reformy, dôchodkovú, daňovú, zdravotnú, reformu verejnej správy a reformu justície. Netvrdím, že legislatíva, ktorá sa prijíma v tomto období, je bez najmenšej chyby. Chyby sa vyskytnú v spojitosti s nevyhnutnosťou preberať právne akty únie a prispôsobovať ich nášmu právnemu poriadku.

    Pod kvalitu legislatívy sa tiež podpisuje vysoká fluktuácia ľudí, ktorí pôsobia v legislatívnych útvaroch, čo je spôsobené mnohokrát nízkym ocenením týchto dôležitých pracovných miest oproti iným právnickým profesiám. Ale napriek týmto problémom legislatívna rada prerokovala a schválila asi dvojnásobné množstvo návrhov legislatívnych aktov za 2 roky ako vaša legislatívna rada za celé štvorročné funkčné obdobie. Snažím sa, aby legislatívna rada bola odborný orgán, nie orgán ideologický a verím, pani poslankyňa, že ani v budúcnosti ideologickým orgánom nebude. Sú v ňom zastúpení vynikajúci odborníci z obchodného práva, ústavného práva, z právneho práva, trestného práva. Mrzí ma, že sama ste trošku háklivá na rôzne označenia a komentáre, ale nemáte problémy označovať iných ľudí rovnako spôsobom, ktorý sa im nemusí veľmi páčiť. Mňa doma učili, že patrí k takej celkom elementárnej slušnosti, že nerobím inému to, čo nechcem, aby ten iný robil aj mne. Je mi ľúto, že sa k takýmto vyjadreniam, pani poslankyňa, uchyľujete.

    Ale na záver. Na konci legislatívneho procesu, samozrejme, stojí parlament, ako povedal aj pán premiér, preto som rád, že v parlamente pôsobia takí odborníci na kvalitu legislatívy, akým ste bezpochyby aj vy, pani poslankyňa Tóthová, a verím, že vaše pôsobenie v parlamente, vaše vedomosti a skúsenosti budú príspevkom a budú bdieť nad kvalitou našich zákonov a pre mňa sú tiež určitým prísľubom, že svojimi odbornými pripomienkami prispejete k vylepšovaniu našej legislatívy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku. Tlačidlo číslo 3.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vypočula som si variáciu názoru pána predsedu vlády, čo sa týka ústavnosti bývalej legislatívy. Nebudem robiť variáciu odpovede, ktorú som jemu už dala, ale chcem odkázať na to, čo som už povedala. Navyše chcem zdôrazniť, že toľko návrhov, čo už je na Ústavnom súde a ešte nebolo rozhodnutých, ak sa rozhodne, potom bude otázka porovnateľná. Ďalej by som chcela povedať ku kvalite, ktorú ste napadli v našom období. Pri vzniku republiky sme preukázali, ako vieme robiť legislatívu. Všetko išlo ako švajčiarske hodinky, bez kompetenčných konfliktov, bez problémov v praxi, čo sa dnes nedá povedať.

    Pán podpredseda vlády, nie ja, ale už prax je nešťastná. Veď predsa nie je možné povedať, že robíte dvojnásobok legislatívy, keď opravujete ten istý zákon dvakrát, alebo ako tento rok dáte začiatkom roku zdravotnícke zákony, ktoré sú z roku 2004 a vzápätí v 2004 sú ich novely. Ak toto považujete za prínos veľkého počtu, tak chcem vám povedať, že je to smutné, že je to tak.

    Ďalej, nikdy sa nestávalo, že sa prijímali zákony, ktoré sa vzápätí rušili, a potom sa zistilo, že boli vlastne nášľapné predvolebné legislatívy. Ďalej by som vám chcela pripomenúť, že také problémy, ktoré ste spravili napríklad s dierami nedomyslením koordinácie, s kladenským...

  • Pán podpredseda, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Pani poslankyňa, ja za vecnú stránku legislatívy nezodpovedám a priznám sa, že PN lístky nepoznám, zatiaľ našťastie, ale spomínali ste ten základný problém, lebo zhodneme sa asi naozaj v tom, že tým objektívnym meradlom kvality legislatívy je jej ústavnosť. Tam je nestranný arbiter, ktorý stojí mimo mňa, aj mimo vás, a tým je Ústavný súd. A ja tu mám zoznam 12 vládnych návrhov zákonov, ktoré potom boli schválené a ktoré Ústavný súd označil za protiústavné.

    Pani poslankyňa, zdá sa mi trochu úsmevné povedať na margo tohto argumentu, že v tom čase HZDS nemalo väčšinu v parlamente. No to sa mi zdá byť trochu neadekvátny argument.

    Zo zákonov, ktoré prešli Legislatívnou radou vlády, bolo zrušené len jedno prechodné ustanovenie Ústavným súdom v rámci spoplatnenia zdravotnej starostlivosti, ale v merite veci aj tam bola vláda úspešná a zákon prešiel cez ústavnú revíziu. Pre mňa ako pre právnika a predpokladám, že aj pre vás, pani poslankyňa, by naozaj tým objektívnym meradlom mal byť Ústavný súd. A tam musím povedať, že v porovnaní s rokmi 1994 až 1998 celkom jednoznačne na body táto Legislatívna rada vlády a vláda vyhráva.

    Ďakujem.

  • Druhú otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi, ktorý je neprítomný a v jeho neprítomnosti bude odpovedať pán minister Gyurovszky. Otázka je tohto znenia: „Kedy bude ukončené prvé nástupište na železničnej stanici v Košiciach?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani poslankyňa, realizácia stavby železničná stanica Košice, rekonštrukcia prvého nástupišťa bola začatá v roku 2002. Po spevnení plochy a zastrešení prvej polovičky nástupišťa bola stavba pozastavená v zmysle nariadenia generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky č. 25 o zastavení stavebných prác na stavbách investície a rekonštrukcie, ktoré bolo vydané dňa 1. 6. 2003 z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Dňa 2. 7. 2004 udelil generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky na predmetnú stavbu výnimku v nariadení č. 25 a vydal súhlas na pokračovanie prác na sprevádzkovanie nástupišťa. Na základe uvedeného bol podpísaný dodatok č. 5 v zmluve o dielo s firmou OM servis Košice, spol. s r. o., ktorá realizovala v roku 2004 prvú etapu prác na dokončení tejto stavby v objeme 9,8 mil. korún. Prvá etapa dokončenia pozostáva z izolácie podlahy časti nástupišťa, položenie zámkovej dlažby na časti nástupišťa, ošetrenie oceľovej konštrukcie prístreškov s odvedením dažďových vôd a smerovej a výškovej úpravy koľaje č. 11.

    V zmysle postupu schváleného generálnym riaditeľom Železníc Slovenskej republiky je druhá záverečná etapa dokončenia rekonštrukcie prvého nástupišťa naplánovaná na rok 2005. V rámci nej budú zrealizované zemné práce, spočívajúce v odstránení zvyšnej časti asfaltovej vrstvy, ďalej bude položená nová izolácia, podklad a zámková dlažba vo zvyšnej časti nástupišťa, vykonajú sa práce na výmene potrubia na odkanalizovanie dažďových vôd z prístreškov a dokončí sa obnova koľaje, spočívajúca v smerovej a výškovej úprave 8 výhybiek. Predpokladaná výška nákladov na druhú etapu predstavuje spolu 4,4 mil. korún. V prípade, že zo štátneho rozpočtu nebudú vyčlenené finančné prostriedky na obligatórne výdavky Železníc Slovenskej republiky, bude na realizáciu druhej etapy znovu potrebné udelenie výnimky generálneho riaditeľa ŽSR z nariadenia č. 25.

  • Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán náhradný minister, lebo viem, že nie ste schopný odpovedať na tie ďalšie otázky, keďže to spadá do kompetencie ministra dopravy. Ale skutočne otvoriť investíciu na takom vážnom železničnom uzle, ako sú Košice, a dva roky ju nechať nedostavanú a v stave, v akom skutočne je železničná stanica, je nedôstojné Železniciam Slovenskej republiky. A chcela by som vás poprosiť, aby ste tlmočili pánovi ministrovi, že treba skrátiť tieto termíny a pri miliardách, ktoré sa v železniciach otáčajú, by bolo dobré, aby sa druhý uzol východného konca Slovenskej republiky ukončil čím skôr.

  • Nebola otázka, ale ja sa spojím s ministrom a odkážem mu tieto veci.

  • V poriadku.

    Ešte je tu ďalšia otázka tiež od pani poslankyne Sabolovej tiež pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi, odpovedať bude pán minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky. Otázka je tohto znenia: „Aké dôvody viedli Slovenskú poštu k tomu, že v sobotu popoludní a v nedeľu sú všetky pošty na Slovensku zatvorené?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Slovenská pošta na základe poštovej licencie poskytuje univerzálnu službu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšení kvality služieb. Podľa § 3 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov je poskytovateľ uvedených služieb povinný trvalo poskytovať súbor poštových služieb v prístupových a kontaktných miestach za rovnakých podmienok v určenej kvalite a za prijateľné ceny všetkým užívateľom každý pracovný deň najmenej s jedným vyberaním a dodávaním denne. Požiadavky na kvalitu univerzálnej poštovej služby, vrátane požiadaviek na časovú dostupnosť tejto služby sú podrobnejšie stanovené v poštovej licencii, ktorú udelil Slovenskej pošte Poštový regulačný úrad.

    Štátny dohľad nad poskytovaním poštových služieb, vrátane kontroly poskytovania univerzálnej služby vykonáva podľa § 37 zákona o poštových službách Poštový regulačný úrad. V požiadavkách na kvalitu univerzálnej poštovej služby, ktorá je súčasťou poštovej licencie, je v čl. 7 uvedené, že v obciach nad 10 000 obyvateľov sú v sobotu hodiny pre verejnosť najmenej na jednej pošte minimálne 2 hodiny a v obciach nad 50 000 obyvateľov sa v sobotu poskytujú poštové služby najmenej na 30 % pôšt. Slovenská pošta je povinná postupovať v zmysle týchto požiadaviek. K výraznému zúženiu otváracích hodín na poštách v sobotu došlo v dôsledku zmeny príslušných ustanovení Zákonníka práce, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 4. 2002.

    Presnú informáciu o tom, ktoré pošty sú otvorené v sobotu a nedeľu, je možné nájsť na webstránke Slovenskej pošty, kde je v časti zoznam pôšt uvedený abecedný zoznam pôšt s ulicou, telefónnym číslom, otváracími hodinami, vrátane pôšt, ktoré sú otvorené v sobotu, aj v nedeľu.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Mám teraz dve doplňujúce konkrétne otázky. Chcela som sa opýtať, ako to funguje v okolitých krajinách. Čiže, musíte to len tlmočiť. Chcem sa opýtať, či nemienite alebo nemieni pán minister dopravy iniciovať túto zmenu, pretože dnes, ak existujú prioritné zásielky a existuje možnosť telegraficky podávať peniaze, tak aspoň jedna pošta v okrese by mohla byť otvorená v prevádzke tak, aby to bolo možné aj počas víkendov. A dnes už máme novelizovaný Zákonník práce, ktorý umožňuje aj tieto iné pracovné časy, nie tak ako bol od 1. apríla, keď bol schválený. Čiže toto nie je celkom už dobrá odpoveď, odvolávajúca sa na Zákonník práce. Dnes sa to dá riešiť už v zmysle Zákonníka práce a tieto služby občanom by mohli byť k dispozícii minimálne v okresných a krajských mestách.

    Ďakujem.

  • Nepozrel som počas dnešného dňa túto schránku, na ktorú to odkazuje www.slposta.sk, ale sa tu píše v tejto odpovedi, že v každej obci nad 10 000 obyvateľov musí byť v sobotu aspoň na dve hodiny otvorená jedna pošta, čo sa asi zrejme deje. A nad 50 000 v sobotu najmenej 30 % pôšt musí byť otvorených. To znamená, ak toto nie je pravda, tak podľa mňa treba asi nahlásiť na Slovenskej pošte alebo ministrovi, ak toto sa tak nedeje, lebo je to porušenie podľa tejto písomnosti, je to porušenie tzv. požiadaviek, ktoré dal Poštový regulačný úrad Slovenskej pošte.

  • Ďakujem, pán minister.

    Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Mušková ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi: „Prečo sa nedodržuje zákon pri financovaní dopravy dochádzajúcim žiakom?“

    Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, financovanie nákladov na dopravu žiakov sa realizuje podľa § 4 ods. 13 zákona č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Podrobnosti preplácania cestovného sa podrobným spôsobom riešia smernicou ministerstva školstva č. 4/2004 z 20. apríla 2004, ktorou sa určuje postup a podmienky poskytovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na dopravu žiakov a na mzdy a odvody do poistných fondov. Táto smernica mimochodom vychádza z ustanovení zákona č. 597 z § 4 ods. 13 a zo zoznamu špecifík, ktoré ustanovuje nariadenie vlády č. 2 z roku 2004.

    Nárok na dopravné si uplatňujú obce, zriaďovateľ školy – obec, pričom náležitosti tejto žiadosti sú uvedené v čl. 3 ods. 1 smernice, teda tá žiadosť musí obsahovať názov obce a školy, kam žiak dochádza; meno, priezvisko, dátum narodenia, názov obce odkiaľ žiak dochádza; spôsob dopravy, akou žiak do školy dochádza; vzdialenosť z miesta trvalého bydliska; výšku denných a mesačných nákladov; doklad zriaďovateľa o určení školského obvodu, v ktorom má žiak dochádzať do školy. Všetky požadované údaje poskytne zriaďovateľovi škola.

    Hromadnú žiadosť na poskytnutie finančných prostriedkov na dopravu žiakov za všetkých žiakov si uplatní obec prostredníctvom krajského školského úradu podľa územnej príslušnosti. Finančné prostriedky na dopravu vypláca škola žiakom, resp. rodičom. Na výplatu dopravného rodič nepodáva žiadnu žiadosť. Na posúdenie nároku na dopravné sa nesleduje krátkodobá neprítomnosť žiaka na vyučovaní.

    Možno je dobré vedieť, ak vzniká niekde nejasnosť, aké sú podmienky, aby mohlo byť uplatnené preplácanie za hromadnú dopravu. Totiž dopravné nenáleží v prípade, ak v obci nie je zriadená základná škola a rodič rozhodne umiestniť žiaka do inej školy, ako je určený školský obvod, alebo ho, trebárs, umiestni do osemročného gymnázia, alebo ho umiestni do súkromnej školy. Podľa zákona v tomto prípade nenáleží náhrada za dopravu.

  • Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán minister, presne ste povedali to, na čo sa ja chcem pýtať. Nie je náhodou v kontradikcii formulácia v zákone, ktorá tvrdí, že rodič má právo vybrať školu pre svoje dieťa, ale na druhej strane, ak dieťa nebude chodiť do tej školy, ktorú mu určí mestské zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo, nedostane financie na dopravu. Nie je to diskriminácia? Sú totiž aj iné dôvody, nielen lukratívnosť školy, pre ktoré rodič nemôže dať deti do určenej školy. Napríklad bezpečnosť. Poviem to zo skutočnej situácie, pán minister. U nás dieťa, deti, ktoré doteraz chodili z okrajovej časti mesta do blízkej školy na vidieku, ktorá bola absolútne bezpečná, čo sa týka cesty pri absencii autobusového spoja, teraz musia kvôli financiám na dopravu chodiť do školy v určenom obvode mesta, ktorá je na druhej strane absolútne frekventovanej cesty I. triedy, kde ak tie deti budú prechádzať cez túto cestu, ide už o život detí.

    Ja sa chcem spýtať, pán minister, myslím si, že skutočne je to protirečivosť v tomto zákone, či sa náhodou nebudete na ministerstve zaoberať touto situáciou a meniť tieto paragrafy, lebo sú v totálnej, ako som povedala na začiatku, kontradikcii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Po prvé zákon hovorí o práve vybrať si školu a o povinnosti štátu určiť školský obvod, teda, samozrejme, v prenesenej kompetencii obce, to znamená miesto, kde tohto žiaka do školy musia zobrať, kde jednoducho má možnosť vykonávať si povinnú školskú dochádzku. Financovanie dopravného v predošlých zákonoch neexistovalo, a pritom tieto pravidlá platili. Ja sa nedomnievam, že toto je v kontradikcii, pretože to je prvok navyše.

    Z druhej strany, pani poslankyňa, uvedomujem si ten problém, o ktorom hovoríte, pretože to rieši len ten prípad, keď obec nezriadi školský obvod a dohodne sa s inou obcou a v tom prípade môžu chodiť a prepláca sa im dopravné len tam, kde je určený školský obvod v inej obci.

    Ale z druhej strany tá diskusia pri prijímaní zákona bola širšia, nakoniec aj vo výbore, a nevedeli sme nájsť také riešenie, ktoré by tie jednotlivé špecifiká, ktoré vzniknú, ako vy ste spomínali, sme pokryli a súčasne, aby to neznamenalo to, že vlastne budeme financovať viac-menej paušálne dopravu pre všetky deti do školy, na čo, treba rovno povedať, že v tejto chvíli nemáme finančné prostriedky, pretože len to, čo sme zaviedli tohto roku, ešte nie je uzavretý kalendárny rok, ale môžem už povedať, že stojí okolo 140 miliónov korún za týchto obmedzených podmienok.

    Čiže, z mojej strany je ochota hľadať riešenie a celkom iste aj s vami, pani poslankyňa, o tom diskutovať, ak nájdeme vhodnú dikciu, ktorou by sme to upravili, aby to neznamenalo nejaký výrazný nárast finančných prostriedkov, som pripravený túto dikciu spolu hľadať a uplatniť potom v legislatívnom procese.

  • Ďakujem, pán minister.

    Piatu otázku položila pani poslankyňa Tóthová generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi: „Ako vnímate neplnenie zákonných povinností Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti vyvodzovania zodpovednosti – t. j. sankcionovania násilia v elektronických médiách?“

    Pán generálny prokurátor, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 o telekomunikáciách v znení neskorších zmien a doplnkov v § 6 ods. 1 stanovuje, že Radu pre vysielanie a retransmisiu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Myslím si, vážená pani poslankyňa, že máte absolútnu legitimitu položiť túto otázku predsedovi rady, ktorý okrem iného v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) citovaného zákona predkladá Národnej rade informácie o stave vysielania a o svojej činnosti, ak o to Národná rada požiada. Vaša aktívna legitimácia k takémuto postupu je nespochybniteľná.

    Prokuratúra nemá možnosť v rámci svojich zákonných postupov kontrolovať činnosť orgánu, ktorý je vlastne sám osebe kontrolný. Osobne veľmi pozitívne vnímam, vážená pani poslankyňa, vaše aktivity v predmetnej problematike, avšak ani ja, ani minister vnútra, ku ktorému podobná otázka smerovala na minulom zasadnutí Národnej rady, nemôžeme urobiť žiadnu nápravu, aj keď sme si vedomí, že kritika programov, ku ktorým vaša otázka smeruje, je namieste.

    Dovoľujem si vám povedať, že okrem množstva krvákov na televíznych obrazovkách považujem za brutálny útok na intelekt diváka, nielen adolescentného veku, ale aj nás dospelých, relácie takého typu, ako je Slovensko hľadá SuperStar, Dievča za milión alebo VILOmeniny. Mám taký dojem, že v súčasnosti končí niektorým členom rady volebné obdobie a takisto sa bude rozhodovať o predĺžení licencií niektorým elektronickým médiám.

    Myslím si, pani poslankyňa, že spolu so svojimi kolegami to máte plne v rukách.

    Ďakujem pekne.

  • Pán generálny, neprináleží mi, ale mýliť sa je ľudské, bohužiaľ.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem.

    Vážený pán generálny prokurátor, ďakujem vám za odpoveď, pretože skutočne ste išli k vecnému problému napriek tomu, že to nie je celkom vo vašej kompetencii. A na rozdiel od odpovedí, ktoré som dnes dostala, nebola to odpoveď útočná, ktorá namiesto riešenia problému vlastne útočila nepriamo na moju osobu.

    Mňa tiež znepokojuje teda situácia v elektronických médiách, a preto sa chcem spýtať, či podľa vášho názoru nedôjde k zneužitiu funkcie verejného činiteľa, t. j. funkcie voleného subjektu, keď si neplní svoje zákonné povinnosti, ku ktorým je zo zákona zaviazaný.

    Ja neviem, či v tejto chvíli je možné na to odpovedať, ale tak ako ste povedali, ja som sa viackrát obrátila na Radu pre vysielanie a retransmisiu znepokojená situáciou v médiách, ktorá produkuje násilie aj tam, kde je to zákonom taxatívne zakázané vysielať násilie. A, žiaľ, nedostala som takú odpoveď, alebo nebol taký postup, ktorý by zarezonoval v tejto veci.

    Ešte raz sa vám chcem poďakovať za vašu vecnú odpoveď.

  • Pán generálny prokurátor, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, ja asi viem, čo vás trápi, samozrejme, že tieto vysielania asi nevychovávajú pozitívnym smerom našu mládež, a potom sa nám to odráža v náraste kriminality presne v tej vekovej kategórii, ktorá spĺňa tú hranicu 12 až 15 rokov.

    Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb zatiaľ v našom trestnom poriadku zavedená nie je. A mám taký dojem, že aj keby prešiel návrh Trestného zákona, Trestného poriadku na budúcej januárovej schôdzi, ktorá toto asi zavedie, nie som si istý, či by sme mohli radu pod toto ustanovenie, resp. jej nečinnosť podriadiť. Ja si myslím, že asi nie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán generálny prokurátor.

    Šiestu otázku položila pani poslankyňa Sabolová znovu pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavlovi Prokopovičovi, namiesto neho bude odpovedať pán minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky. Otázka je tohto znenia: „Pripravuje sa zmena vyplácania dôchodkov len cez Slovenskú poštu?“

    Pán minister výstavby a regionálneho rozvoja, určite to budete vedieť, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Možno bude vedieť lepšie odpovedať minister sociálnych vecí, takže najbližšie by asi bolo potrebné dať jemu túto otázku. Ale, samozrejme, prečítam odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Spôsob poukazovania dávok je stanovený v § 117 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Sociálna poisťovňa poukazuje, resp. vypláca dôchodky, buď v hotovosti, alebo poukazuje na účet v príslušnom peňažnom ústave. Pokiaľ ide o vyplácanie dôchodkov v hotovosti, túto službu v súčasnosti poskytuje len Slovenská pošta, a to na základe zmluvy o zabezpečení dôchodkovej služby uzatvorenej medzi Slovenskou poštou a Sociálnou poisťovňou. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nie je vecne príslušné vo veci zmeny vyplácania dôchodkov a rovnako toto rozhodnutie nezávisí ani od Slovenskej pošty. Naopak, túto činnosť vykonáva pre slovenskú poisťovňu iba na zmluvnom základe.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku. Číslo 3.

  • Ďakujem pekne. Neviem skutočne, čo je s tým zariadením.

    Ja viem, že príslušnejší k tomuto je aj pán minister sociálnych vecí, ten má tiež otázku, ale dostáva sa vlastne do uší mnohým dôchodcom, ktorým sa vyplácajú dôchodky, že Slovenská pošta nebude cez doručovateľky doručovať dôchodky, ale že si budú musieť ich vyberať na pošte. Pokiaľ nemáme v obciach a mestách poštové úrady, alebo nemáme, ak budeme aj vyplácať na osobné účty, v každej obci nejaký bankomat, kde si tí dôchodcovia môžu vybrať peniaze, mala by byť možnosť výberu tých dôchodcov, či to bude doručovateľom, či výberom na pošte, alebo na osobný účet, a tam aj tá kompetencia ministra dopravy je. Čiže, pán minister dopravy nemôže povedať, že Slovenská pošta, pokiaľ mu spadá do kompetencie, nemôže alebo, dúfam, že nechystá, a ak áno, tak by som poprosila, keby ste mu povedali, aby sa momentálne nerušila možnosť doručovať dôchodky aj cez doručovateľov. Napriek tomu, že to je ekonomicky možno náročnejšie, možno aj čiastočne nebezpečnejšie, ale treba nájsť mechanizmus, aby aj dôchodcovia v malých obciach, ktorí nebudú cestovať na poštu do druhej, tretej obce alebo do okresného mesta, mali možnosť jednoducho dostať dôchodok.

  • Existuje tá zmluva medzi Slovenskou poštou a Sociálnou poisťovňou, ktorá zrejme stanovuje, čo musí robiť Slovenská pošta. Tak predpokladám, že túto zmluvu nie je možné svojvoľne porušiť. To až dovtedy, kým trvá táto zmluva, Slovenská pošta je povinná sa riadiť touto zmluvou. Ale ja nepoznám obsah tejto zmluvy a nepoznám ani to, dokedy táto zmluva trvá. To znamená, že odpoveď vám môže dať jedine sám minister.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Siedmu otázku položila pani poslankyňa Tóthová ministrovi kultúry Slovenskej republiky Rudolfovi Chmelovi: „Ako vnímate neplnenie zákonných povinností Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti vyvodzovania zodpovednosti – t. j. sankcionovania násilia v elektronických médiách?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, ako vidíte, odchádza mi už aj hlas.

  • Smiech v pléne.

  • Ale pokúsim sa, pokiaľ mi sily ešte zostanú, niečo vám z toho prečítať. Takže, ak vás len neuspokojila odpoveď pána generálneho prokurátora a vzhľadom na moje zdravie neudelíte mi dišpenz možno, to je vážne, ale zatiaľ, ak dovolíte, budem pokračovať.

    Takže, Rada pre vysielanie a retransmisiu je orgánom výkonnej moci, ktorý je mimo pôsobnosti ministerstva kultúry a svoje úlohy má stanovené priamo zákonom.

    Rada vo svojej činnosti vypracúva správu, ktorú každoročne predkladá Národnej rade Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu môžu neplnenie povinností zo strany rady skonštatovať jedine poslanci Národnej rady. Národná rada môže aj prostredníctvom Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá dohliadať nad činnosťou rady. V rade sa uskutočnil poslanecký prieskum, z ktorého zatiaľ nie sú známe závery a zatiaľ nie je Národnou radou schválená ani správa o činnosti rady za rok 2003.

    Zobrazovanie násilia vo vysielaní a sankcionovanie, na ktoré sa vzťahuje aj vaša otázka, je obmedzené najmä v známom § 19 ods. 2 zákona 308/2000 Z. z. o činnosti rady. V tejto oblasti kontroly alebo sankcionovania násilia vo vysielaní hovorí jej doterajšia činnosť v tejto oblasti.

    8. júla 2004 začala správne konanie voči vysielateľovi MAC TV, s. r. o. Bratislava vo veci možného porušenia § 19 ods. 2 písm. d) a § 20 ods. 1 zákona č. 308 v súvislosti s odvysielaním príspevku poprava amerického rukojemníka v Iraku v programe Noviny TV JOJ dňa 12. 5. 2004. Vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté.

    Ďalej 24. 8. 2004 rozhodla o porušení povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 308 vysielateľom MAC TV, s. r. o. Bratislava tým, že bezdôvodne zobrazil scény reálneho násilia, kde sa nenáležitou formou zdôraznil skutočný priebeh umierania. V uznesení sa však nedozviete, ako, čím a kedy došlo k porušeniu.

    24. 8. 2004 zastavila správne konanie vedené voči Rádiu Nitra vo veci možného porušenia § 19 ods. 2.

    Najčastejšie porušenia zákona, ktoré v oblasti vysielaného obsahu rada v tomto roku skonštatovala, prípadne o nich konala, sa týkajú ochrany maloletých, a to prostredníctvom nesprávnej aplikácie jednotného systému označovania programov. Je však otázne, či činnosť rady v tomto smere je dostatočná. Komplexný prehľad o počte správnych konaní, dĺžke ich konania, právoplatne skončených rozhodnutí a výške pokút uložených radou je kompetentná podať jedine predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu a jedine na základe takto získaných údajov je možné hodnotiť objektívne plnenie úloh rady a prípadne vyvodiť zodpovednosť za neplnenie úloh voči členom rady. Opakujem však, že neplnenie zákonných povinností radou môže skonštatovať iba plénum Národnej rady.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte dvojminútový limit. Trojka. Nefunguje vám tlačidlo? Páni technici, už tu je tretia sťažnosť, že nejako nefungujú tlačidlá.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, chcem sa vám poďakovať, že ste napriek tomu svojmu stavu prišli do parlamentu osobne mi odpovedať. Tiež sa vám chcem poďakovať, že vaša odpoveď bola vecná, že ste nešli do útočných dimenzií voči mne, alebo členom Hnutia za demokratické Slovensko, keď si plníme svoju opozičnú úlohu.

    Vážený pán minister, mňa stále zaujíma otázka, či v tej časti, kde rada plní výkon štátnej správy, nemá mať ministerstvo aspoň dohľad, lebo určité úlohy štátnej správy sú na tento orgán prenesené. Ale nechcem o tom rozvíjať diskusiu, bola by to diskusia teoretická. Ale chcem konštatovať, že v zákone taxatívne je napríklad uvedené, že nesmie byť vysielaná v ponuke programov, to je napríklad aj v informácii o budúcich filmoch, scénka s použitím zbrane, s použitím násilia alebo devastovaním životného prostredia. To je výslovne v zákone a výslovne je povinnosťou rady, aby za takéto porušenie zákona uložila sankciu, aby vyvodila zodpovednosť. Každý, kto pozerá televíziu, vie, že práve v ponukách sa vystrihujú z filmov takéto scény. Nebudem hovoriť, aký to má vplyv na našu mládež, ideme znižovať vekovú hranicu zodpovednostnej...

  • Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať, pokiaľ ešte máte hlas.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, súhlasím s vami, ale sankčné možnosti ministerstva sú v tej veci nulové. Ďakujem pekne.

  • Ôsmu otázku položila pani poslankyňa Tóthová ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi: „Pán minister, čítali ste návrh zoznamu diagnóz, ktoré budú spoplatnené?“

    Nech sa páči, máte slovo a tri minúty.

  • Vážená pani poslankyňa, včera som si otvoril tento denník, zistil som, že stratím voličov, lebo moji typickí voliči sú dôchodcovia, a v tomto denníku, ktorého nehodné meno ani nechcem vysloviť – lebo ste sa ma pýtali, či som čítal – v tomto denníku, ktorého nehodné meno ani nechcem vysloviť, je napísané písmom pre mojich voličov, „že platby“, potom ešte písmom bez okuliarov, „že Zajac určil 3 tisíc diagnóz“, a potom v texte, „že možno niekedy v budúcnosti v roku 2007, 2008“.

    Takže presne tam smeruje moja odpoveď, presne som písal, čo budú naši občania platiť a vyhlasujem, že nebudú platiť nič viacej, ako platili v roku 2004. Možno s malou výnimkou, že budeme žiadať od nich nie 20, ale 60 korún za návštevu pohotovostnej služby, ak bola neoprávnená. Ale nebudú platiť nič viacej za žiadnu chorobu, za žiadnu diagnózu, za žiadny úkon.

    To som čítal, pretože som to písal.

  • Pani poslankyňa, ak chcete mať doplňujúcu otázku, ešte máte minútu aj 40. Nech sa páči. Zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej.

  • Ďakujem.

    Pán minister, ale ak dovolíte, chcela by som sa spýtať, aký význam v tých diagnózach má sadzba za prevedenie úmrtia popravou. Predsa u nás je zákaz trestu smrti a myslím si, že aj európske normy, na ktoré sa budete, teda nie európske, svetové, na ktoré sa budete odvolávať, lebo to tam je, treba aplikovať tak, aby boli primerané na naše pomery, to hovoria zásady aproximácie práva a v našom štáte je zakázaný trest smrti, čiže poplatok za takýto úkon je absolútne absurdný.

  • Pán minister, nech sa páči, 38 sekúnd.

  • Ja mám 38 sekúnd? Súhlasím s pani poslankyňou, je to naprosto absurdné, ale, žiaľbohu, je to príloha 10, ktorú sme vyhlásili hlasovaním tohto parlamentu, je tam aj úraz kozmickým telesom, a teda, pani poslankyňa, dohodnime sa, že Svetová zdravotnícka organizácia vo svojej medzinárodnej klasifikácii chorôb vo verzii 10 vedela, čo robí a skôr je absurdné, keď právnik hodnotí obsah dokumentu, ktorý prijal celý svet. Ale na absurditách je postavený tento svet.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, členovia vlády, čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu.

    Vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam ohľadne návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili a dostavili sa sem tí, ktorí nie sú v rokovacej sále, ale mimo rokovacej sály, ale prítomní v Národnej rade.

    Páni poslanci a poslankyne, teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 (tlač 867).

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu a zároveň aj spoločného spravodajcu výboru, aby ako spoločný spravodajca...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, aby sme sa mohli sústrediť na hlasovanie a posúdenie jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy gestorského výboru, ale aj návrhov, ktoré páni poslanci podali v rozprave. Prosím všetkých pánov poslancov, aby netelefonovali, aby zbytočne, ak to nie je nevyhnutné, nediskutovali so svojimi kolegami, ideme hlasovať o dôležitom zákone, a preto by som poprosil o maximálnu sústredenosť všetkých pánov poslancov.

    Páni poslanci, poprosím teraz pána poslanca, predsedu výboru a spoločného spravodajcu Farkasa, aby Národnej rade odporučil postup hlasovania o jednotlivých návrhoch, najskôr o návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, najprv mi dovoľte pár slov k procedúre hlasovania.

    Vychádzajúc z toho, že sme tri dni diskutovali tu na pôde Národnej rady o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, a vychádzajúc z toho, že poslancami bolo predložených viac ako 64 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a vychádzajúc z toho, že prístup k prerokúvaniu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 bol veľmi dôstojný a plodný, teraz pristúpime k hlasovaniu. Máte, páni poslanci, k dispozícii dva materiály. Máte k dispozícii spoločnú správu pod parlamentnou tlačou 867a a máte k dispozícii aj súbor pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z pléna Národnej rady pod parlamentnou tlačou 867b. Najprv budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú zapracované...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pán spoločný spravodajca, prepáčte, poprosím naozaj o pokoj v rokovacej sále, aby sme sa mohli sústrediť na hlasovanie. Nech sa páči.

  • Tak teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktoré sú zapracované do spoločnej správy pod parlamentnou tlačou 867a. Určitý návod k hlasovaniu máte k dispozícii na str. 15 tejto spoločnej správy.

    Teda teraz odporúčam hlasovať o všetkých bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť a dotýkajú sa uznesenia Národnej rady č. 1. V rámci uznesenia Národnej rady č. 1 budeme schvaľovať vládny návrh zákona o štátnom rozpočte a do tohto uznesenia potom budú zapracované aj všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, či zo spoločnej správy, alebo ktoré boli podané v pléne Národnej rady a ktoré budú schválené teraz v rámci hlasovania v druhom čítaní.

    Potom máte k dispozícii aj návrh uznesenia č. 2 a do tohto návrhu uznesenia č. 2 budú zapracované všetky odporúčania, ktoré budú schválené v rámci druhého čítania pri hlasovaní. Tak teraz odporúčam hlasovať o bodoch spoločnej správy. V časti IV C3, C6, D2, D3, D4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Nech sa páči, dajte o tomto hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca, spoločne o časti IV o bodoch C3, C6, D2, D3, D4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, vychádzal som z toho, že pán kolega Jaduš vychádzal z toho, že sme riešili ten problém, stiahol ten svoj návrh na procedurálny návrh, teda svoj procedurálny návrh, kvôli tomu som neuvádzal, lebo sa pýtajú poslanci.

    Teraz budeme ďalej hlasovať aj o bodoch spoločnej správy pod bodom IV, ktoré odporúčame neschváliť. To sú body B1, C1, C4, C5 a D1. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Reakcie z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dávam slovo teraz pánovi poslancovi Jadušovi. Mal som za to, že prišlo k dohode medzi navrhovateľom procedurálneho návrhu, predkladateľom a spoločným spravodajcom, ale je tu námietka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Chcem vás poprosiť, aby sme hlasovali o mojom procedurálnom návrhu.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, musíme rešpektovať vôľu navrhovateľa.

  • V poriadku. Tak nech sa páči, pán predseda, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Jaduša, aby sme vrátili návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 na prepracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Pán poslanec Jaduš, bol z vašej strany podaný takýto návrh – vrátiť návrh zákona. Pán poslanec Maxon, vy ste nepodávali ten návrh, ten návrh podával pán poslanec Jaduš, ktorý súhlasí s obsahom návrhu, o ktorom hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 55 za, 78 proti, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecná akceptácia hlasovania, ktoré sme uskutočnili, aj napriek tomu, že sme nehlasovali skôr o procedurálnom návrhu, aby sme o bodoch zo spoločnej správy, o ktorých sme hlasovali, považovali za právoplatne odhlasované. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno? Áno.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Tak potom teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť. To sú body pod IV B1, C1, C4, C5 a D1.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy k bodom v časti IV B1, C1, C4, C5 a D1 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Pán predseda, v rozprave...

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 23 za návrh, 66 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. V rozprave s procedurálnym návrhom vystúpil pán poslanec Nagy a navrhol, aby sme o bode C2, ktorý je na str. 7 spoločnej správy, hlasovali osobitne. Prosím, dajte o tomto bode hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode C2 zo spoločnej správy.

  • S odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Zo spoločnej správy. Páni poslanci, bod C2. Gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 29 za, 33 proti, 73 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschváli sme návrh.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • V spoločnej správe v časti V sú uvedené aj ďalšie návrhy, ale o týchto návrhoch budeme hlasovať až potom, keď dokončíme hlasovanie o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave, lebo sa dotýkajú uznesenia Národnej rady č. 2 a majú odporúčací charakter.

  • Prosím, aby ste ich teraz postupne uvádzali.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré podávali jednotliví poslanci v rozprave. Spoločne vystúpilo 50 poslancov a podali 64 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Ako prvý v rozprave s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec, predseda výboru Maxon a podal jeden návrh a jeho návrh je na strane č. 1 parlamentnej tlače 867b. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Maxona, ktorý máte uvedený v tlači 867b, označený pod č. 1 a aj na str. 1.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 54 za, 42 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Maxona sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o druhom návrhu, ktorý podal pán poslanec Šulaj.

  • Pán poslanec Šulaj podal dva návrhy. Jeho prvý návrh je uvedený na str. 2 a 3. Nech sa páči, dajte o tomto hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja, o prvom z dvoch pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 40 za návrh, 64 proti, 36 sa zdržalo.

    Neschváli sme návrh pána poslanca Šulaja.

  • Na str. 5 je uvedený druhý návrh pána poslanca Šulaja. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Šulaja, ktorý máte na str. 5 označený ako 2/2.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ako tretí v rozprave s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Ondriaš a predložil jeden pozmeňujúci návrh. Tento návrh je na str. 7. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ondriaša, ktorý máte na str. 7.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 55 za návrh, 56 proti, 30 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Ondriaša.

    Ďalší v poradí je návrh pani poslankyne Podrackej, ktorý máte na str. 8.

  • Áno. Pani poslankyňa Podracká podala dva návrhy. Teraz budeme hlasovať o jej prvom návrhu, ktorý je uvedený na str. 8 a 9.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 55 za, 15 proti, 69 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschváli sme návrh pani poslankyne Podrackej.

  • Druhý návrh pani poslankyne Podrackej je na str. 10 a 11.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne Podrackej. Pán minister, poprosím vás, keby ste teraz nerušili pánov poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 za návrh, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jaduša, ktorý máte na str. 13.

  • Áno. On predložil spoločne 8 pozmeňujúcich návrhov a žiada hlasovať osobitne o každom bode. Teda na str. 13 je uvedený jeho prvý návrh, nech sa páči, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prvom z 8 podaných pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 54 za, 36 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 53 za, 34 proti, 53 sa zdržalo.

    Druhý návrh pána poslanca Jaduša sme neschválili.

    Budeme hlasovať o treťom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 52 za, 38 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúci návrh pod č. 3 sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod poradovým č. 4.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 53 za, 38 proti, 50 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pod č. 4 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod poradovým č. 5 pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 55 za, 28 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o 6. podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 53 za, 35 proti, 52 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší v poradí je 7. pozmeňujúci návrh pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 51 za, 31 proti, 56 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Na str. 15 tlače 867b je ďalší návrh, ktorý je označený ako pozmeňujúci návrh pána poslanca Soboňu, ale ktorý predniesol v rámci rozpravy pán poslanec Jaduš v poradí ako 8. pozmeňujúci návrh. Budeme teraz hlasovať. Pán spoločný spravodajca.

  • Áno, je to tak, pán predseda.

  • O ôsmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 41 za, 52 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli ďalšie návrhy, ktoré podal pán poslanec Čaplovič.

  • Áno, ako šiesty v rozprave vystúpil s pozmeňujúcimi návrhmi pán poslanec Čaplovič a jeho návrhy sú na str. 16 až 21. Teraz budeme hlasovať o jeho prvom návrhu, ktorý je na str. 16.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Čaploviča.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 51 za, 34 proti, 57 sa zdržalo.

    Prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Čaploviča sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o jeho druhom návrhu.

  • Na str. 17 je uvedený a predložený druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Čaploviča.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 32 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Na str. 18 je tretí v poradí podaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Čaploviča, o ktorom dávam hlasovať. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 64 za návrh, 24 proti, 33 sa zdržalo, 20 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Čaplovič, ktorý máte pod poradovým č. 4 na str. 19. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 57 za, 34 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Budeme hlasovať v poradí o piatom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Čaploviča, ktorý máte na str. 20.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 57 za, 32 proti, 52 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o poslednom návrhu pána poslanca Čaploviča, ktorý máte na str. 21 pod poradovým č. 6/6.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 58 za, 25 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší návrh v rozprave predložil pán poslanec Mikolaj a jeho návrh je na str. 22. Nech sa páči, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, str. 22 – pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikolaja. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 8 proti, 69 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o ďalšom návrhu, ktorým je návrh pána poslanca Polku. Pán spoločný spravodajca.

  • Áno. A jeho návrh je na str. 24.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste pokrikovaním neovplyvňovali slobodný mandát svojich kolegov poslancov a hlasovali tak, ako sa každý slobodne chce rozhodnúť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Polku Národná rada Slovenskej republiky schválila.

  • Ruch v sále.

  • Ako deviaty poslanec v rozprave s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi vystúpil pán poslanec Jarjabek a jeho návrhy sú na str. 26 až 29. Budeme teraz hlasovať o jeho prvom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý máte na str. 26 pod poradovým č. 9/1.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 58 za, 21 proti, 55 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka sme neschválili.

    Budeme hlasovať o druhom, ktorý máte na str. 28 pod poradovým č. 9/2.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 37 proti, 45 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh predložila pani poslankyňa Brestenská.

  • Áno. A jej návrh je na str. 30. Nech sa páči, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o poslaneckom návrhu pani poslankyne Brestenskej, str. 30.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 141 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále, pán poslanec. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Na str. 31 sú uvedené návrhy pána poslanca Reháka pod č. 11/1 – 2. Teraz odporúčam hlasovať o jeho prvom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, str. 31, poradové č. 11/1 – pozmeňujúci návrh pána poslanca Reháka.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za, 31 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme prvý návrh.

    Budeme hlasovať teraz o pozmeňujúcom návrhu pod bodom 2 pána poslanca Reháka na str. 31. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 55 za, 31 proti, 53 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Ako dvanásty v rozprave vystúpil s pozmeňujúcim návrhom pán poslanec Burian a jeho návrh je uvedený na str. 34. Nech sa páči, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 44 za, 62 proti, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Buriana Národná rada neschválila.

    Ďalšia...

  • ... v rozprave bola pani poslankyňa Navrátilová, ktorá predložila dva návrhy. Tieto návrhy sú uvedené na str. 37. Budeme hlasovať o jej prvom návrhu.

  • Páni poslanci, str. 37, pozmeňujúci návrh 13/1 pani poslankyne Navrátilovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 59 za, 42 proti, 38 sa zdržalo.

    Neschválili sme prvý z dvoch podaných pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Navrátilovej.

    Teraz, páni poslanci, hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je uvedený tiež na str. 37, pod poradovým č. 13/2.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 58 za, 31 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší v poradí vystúpil pán poslanec Tibor Mikuš. Pán spoločný spravodajca, pozmeňujúci návrh na str. 39, ktorý...

  • ... predložil dva návrhy. Teraz budeme hlasovať o jeho prvom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 55 za, 22 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Teraz budeme hlasovať o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikuša, ktorý je tiež na str. 39, pod poradovým č. 14/2. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 54 za, 23 proti, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikuša.

    Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktorý predložil pán spoločný spravodajca, ktoré sú uvedené na str. 40 až 45. Páni poslanci, spoločne o všetkých návrhoch. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 86 za, 20 proti, 36 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Farkasa Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Ďalší návrh na str. 46 pani poslankyne Majdovej. Pán spoločný spravodajca.

  • Áno, máte pravdu, pán predseda, netreba k tomu nič dodať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 116 za návrh, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme pozmeňujúci návrh pani poslankyne Majdovej.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Ďaďo.

  • Jeho návrhy sú na str. 48. Podal tri návrhy. Budeme hlasovať o jeho prvom návrhu.

  • Pán spoločný spravodajca, ten návrh je podaný tak, že nemožno oddeliť jednotlivé hlasovania. Hlasovať...

  • Vznesie námietku pán poslanec a budeme o tom hlasovať. Pán predseda, dohodli sme sa, že o každom podanom návrhu dáme hlasovať. Je to v zmysle rokovania o návrhu štátneho rozpočtu.

  • Ale to stráca zmysel, pán spoločný spravodajca, ak nebudeme hlasovať o všetkých naraz, tak tá suma, ktorú pán poslanec kumuluje do rôznych rezortov, tak vlastne je výslednou sumou toho spoločného hlasovania.

    Ja sa pýtam pána poslanca Ďaďa, aký je jeho návrh. Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

  • Pán predseda, prosím o každom návrhu zvlášť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ďaďa.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 55 za, 35 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme prvý návrh pána poslanca Ďaďa.

    Budeme teraz hlasovať o druhom.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 55 za návrh, 36 proti, 45 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Druhý návrh pána poslanca Ďaďa sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o treťom a poslednom podanom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 32 proti, 47 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte na str. 50 a ktorý podal pán poslanec Novotný pod poradovým č. 18. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 130 za, 1 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na str. 52 je pozmeňujúci návrh pani poslankyne Laššákovej. Pán spoločný spravodajca, súhlasíte s návrhom na hlasovanie.

  • Áno, pán predseda, ale nechcel som debatovať, keď ste to už uviedli.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Pani poslankyňa Laššáková, str. 52, poradové č. 19.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 16 proti, 62 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalším pozmeňujúcim návrhom je pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej na str. 54 pod poradovým č. 20. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 130 za, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu návrhu, ktorý je na str. 56 pod poradovým č. 21/1. Pán poslanec Vážny podal dva pozmeňujúce návrhy. Teraz budeme hlasovať o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 59 za, 39 proti, 45 sa zdržalo.

    Prvý návrh pána poslanca Vážneho sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je na str. 58 pod poradovým č. 21/2. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 36 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Na str. 60 je pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Antošová, o ktorom dávam hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 57 za, 19 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pani poslankyne Antošovej sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu na str. 61 pod poradovým č. 23 pána poslanca Maroša Kondróta. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 59 za, 50 proti, 34 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Na str. 64 je pozmeňujúci návrh pána poslanca Chovanca pod poradovým č. 24. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh pána poslanca sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o štyroch podaných pozmeňujúcich návrhoch pánom poslancom Krajčim. Prvý z nich je uvedený na str. 66 pod poradovým č. 1. Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Krajčiho.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 42 za, 1 proti, 99 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Budeme teraz hlasovať o druhom návrhu uvedenom na tej istej str. 66 pod poradovým č. 2. Pán poslanec Duray, prosím, aby ste neobťažovali pani poslankyňu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 44 za, 3 proti, 87 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Krajčiho sme neschválili.

    Na tej istej strane je uvedený tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Krajčiho, o ktorom hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 51 za, 89 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o poslednom návrhu pána poslanca Krajčiho, ktorý je uvedený na str. 70 pod poradovým č. 25/4. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 135 za, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Cuper, ideme hlasovať o vašich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené na str. 72. Podali ste celkom dva pozmeňujúce návrhy, budeme hlasovať o prvom.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 56 za, 29 proti, 57 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Na tej istej str. 72 je aj druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Cupera. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 55 za, 31 proti, 55 sa zdržalo.

    Pán poslanec, neschválili sme ani druhý pozmeňujúci návrh.

    Teraz budeme hlasovať o troch podaných pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Muškovej. Prvý je uvedený na str. 73 pod poradovým č. 27/1. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 9, proti, 72 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o druhom návrhu, ktorý je na str. 74 pod poradovým č. 27/2. Pani poslankyňa Mušková.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 10 proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o poslednom návrhu na str. 75 pod poradovým č. 27/3, ktorý podala pani poslankyňa Mušková.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 58 za, 6 proti, 78 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podala pani poslankyňa Mária Sabolová, ktorý máte na str. 76. Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej.

  • Pán predseda, ten prvý návrh je v dvoch alternatívach. O prvej alternatíve.

  • Áno, o prvej, str. 76, pod alternatívou č. 1.

  • Hlasujeme.

  • 141 prítomných, 100 za, 2 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Sabolová, o druhom pozmeňujúcom návrhu nebudeme hlasovať.

  • O druhej alternatíve nie, ale k druhému pozmeňujúcemu návrhu, aby sa vyjadrila pani poslankyňa.

  • Pani poslankyňa Sabolová sťahuje pozmeňujúci návrhu, ktorý je uvedený na str. 78 pod poradovým č. 28/2.

    To znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré v počte celkom 4 podal pán poslanec Kaliňák. Prvý je uvedený na str. 80 pod poradovým č. 29/1. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 56 za, 24 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Prvý návrh pána poslanca Kaliňáka sme neschválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o druhom, ktorý je na str. 82, poradové č. 29/2.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 60 za, 15 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o treťom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kaliňáka, str. 84, poradové č. 29/3.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 35 za, 22 proti, 80 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Posledný návrh pána poslanca Kaliňáka, str. 86, poradové č. 29/4. Hlasujeme, páni poslanci. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 25 za, 22 proti, 82 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Pán poslanec Kaliňák, neschválili sme váš štvrtý pozmeňujúci návrh.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý je na str. 88 pod poradovým č. 30/1, ktorý podal pán poslanec Maxon. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 64 za, 28 proti, 53 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Na str. 90 je pozmeňujúci návrh pána poslanca Maxona pod poradovým č. 30/2, o ktorom dávam hlasovať, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 144 za, 1 sa zdržal.

    Návrh pána poslanca Maxona sme schválili.

    Na str. 91 je pod poradovým č. 31/1 pozmeňujúci návrh pána poslanca Ivanča, o ktorom dávam hlasovať. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 136 za návrh, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Ivanča sme schválili.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, upokojme sa. Budeme hlasovať o poslednom podanom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte na str. 93 pod poradovým č. 32, ktorý podal pán poslanec Cabaj. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 57 za návrh, 31 proti, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz budeme pokračovať, páni poslanci, po odhlasovaní podaných pozmeňujúcich návrhov o návrhoch zo spoločnej správy a uzneseniach, tak ako ich máte pod č. 1 a 2.

    Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby návrhy hlasovaní uviedol.

  • Áno. Pán predseda, budeme hlasovať teraz o návrhoch, ktoré sú zapracované do spoločnej správy a sú uvedené na str. 1 až 14 a návod je uvedený na str. 15, v časti V body 1 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o časti V, o bodoch 1 a 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 138 za návrh, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia v časti V k bodu 1 a 5 sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Hlasujeme o bodoch v časti V, body 2, 3 a 4 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Body 2, 3, 4 v časť V spoločnej správy gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 25 za, 48 proti, 72 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedené body v časti V spoločnej správy.

    Pán spoločný spravodajca, záverečné hlasovania o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Nech sa páči.

  • Pán predseda, boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. O každom návrhu sme hlasovali v rámci druhého čítania. A teraz mám poverenie z gestorského výboru navrhnúť, aby sme hlasovali o tom, že ihneď prerokujeme v treťom čítaní návrh štátneho rozpočtu.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána predsedu výboru prerokovať vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 85 za návrh, 34 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu otváram rozpravu k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, ktorý prerokúvame ako tlač 867.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce prihlásiť k prerokúvanému bodu programu niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh uznesenia k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 ako o celku. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. Národná rada Slovenskej republiky z dnešného dňa k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, uznesenie:

    „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 (tlač 867) v druhom a treťom čítaní schvaľuje vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.“

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 145 poslancov prítomných, 82 za návrh, 63 proti.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 schválila.

    Poprosím, páni poslanci, ešte o pokoj, pretože budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie, žiada vládu a odporúča vláde, tak ako ho máte predložený v spoločnej správe výboru pre financie, rozpočet a menu pod č. 867a.

    Pán spoločný spravodajca, na obsahu uznesenia, tak ako je navrhnuté, neodporúčate Národnej rade zmeniť nič?

  • Nie. Berieme na vedomie rozpočet verejnej správy na rok 2005 – 2007 a do tohto uznesenia budú zapracované všetky návrhy, ktoré boli prijaté v rámci druhého čítania. A teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie rozpočet verejnej správy na rok 2005 – 2007, žiada vládu a odporúča vláde, aby po zapracovaní pripomienok, ktoré boli schválené v rámci rozpravy, plnila odporúčania Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za návrh, 61 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Páni poslanci, ešte predtým ako dám slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií, ktorý požiadal o možnosť vystúpiť, chcem vás informovať, aby sme sa nerozchádzali. Po vystúpení pána ministra budeme pokračovať v hlasovaní o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády, vážení kolegovia, chcel by som sa vám predovšetkým veľmi pekne poďakovať za všetku tú prácu, ktorá viedla k tomu schváleniu, a chcel by som povedať, že tento rozpočet bol výnimočný. Bol vo viacerých smeroch výnimočný. Bol výnimočný preto, že to bol prvýkrát rozpočet na 3 roky, že to bol prvýkrát rozpočet celého roka členstva v Európskej únii, a aj preto, že to bol rozpočet veľmi korektnej, vecnej, pokojnej diskusie, ktorá tu prebiehala.

    Chcel by som sa poďakovať všetkým bez výnimky vrátane opozičným aj koaličným poslancom najmä za tento korektný, vecný prístup a chcel by som povedať jednu vec. V médiách som 3 alebo 4 dni počúval, že poslanci nemajú záujem o rozpočet. Nie je to pravda. Vystúpilo tu vyše 50 poslancov, rozprava trvala dva a pol dňa. Bolo predložených 64 pozmeňujúcich návrhov. Ak niekto nemal záujem o rozpočet a o rozpravu, tak to boli médiá.

  • Pretože počas rozpravy som tu žiadne médiá a žiadnych novinárov takmer na balkóne nevidel.

    Takže ešte raz vám chcem poďakovať a vyjadriť presvedčenie, že táto vzostupná tendencia z hľadiska kvality a atmosféry pri diskusiách o rozpočte bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Ďakujem pekne.

  • Ešte som zabudol jednu vec, ospravedlňujem sa, po ukončení hlasovaní, ktoré vás očakávajú, vás všetkých pozývam na pohárik šampanského tu do tohto bufetu. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Maxon, Jarjabek, Cabaj, Tóthová, Mušková. Končím možnosť podania ďalších.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, oceňujem toto vaše záverečné vyjadrenie. S podstatne väčšou radosťou by som však ocenil, keby ste naozaj k tým našim pozmeňujúcim návrhom aj reálne tak pristupovali, ako ste verbálne prezentovali. Myslím si, že je dobré, že pri zákone zákonov je dôstojná atmosféra, že používame vecné argumenty. Ale vy ste včera vo svojej záverečnej reči predsa niekoľkokrát prezentovali, že tie naše pozmeňujúce návrhy stoja za povšimnutie. Dnes sa to v hlasovaní v žiadnom prípade neprejavilo. Tak ak chceme korektne postupovať v budúcnosti, tak korektnosť musí byť aj z jednej, aj z druhej strany.

  • Ja sa na rozdiel od môjho predchodcu nechcem poďakovať, samozrejme, tejto vláde a v mene všetkých pracovníkov v kultúre chcem skutočne veľmi srdečne popriať všetkým členom vlády, aj tým, ktorí hlasovali za tento rozpočet pre kultúru, aby občas prišli do divadla alebo na nejaké kultúrne podujatie, ak ešte vôbec nejaké bude. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Na rozdiel od tých, ktorí sú spokojní s rozpočtom, ja nie som spokojný, pretože iné sa hovorí a iné je realita. Ak budeme hodnotiť tento rozpočet po jeho tzv. plnení, aby som to presne povedal, tak budeme vidieť všetky tie problémy, ktoré boli. Ak sme v rozprave upozorňovali na nedostatky, s ktorými sa nevedel tento rozpočet vysporiadať, som zvedavý, či bude mať toľko odvahy pán minister potom priznať, že áno, členovia opozície upozorňovali na to, stáli za povšimnutie tieto pozmeňujúce návrhy, ale logika väčšiny hovorí neprijať.

  • Ďakujem. Chcem povedať len toľko, že je pravdou, že tento rozpočet bol skutočne veľmi kultivovane prerokúvaný, že sme tomu venovali pozornosť, ale je aj pravdou to, čo povedal pán poslanec Maxon, že na rozumné pozmeňujúce návrhy opozície sa nedbalo. Pozrite si, koľko bolo opozičných návrhov prijatých, a potom uvidíte, či máme pravdu. Otázka Národného divadla, otázka Matice slovenskej a ďalšie návrhy hodné povšimnutia, ktoré sú naším a mali by byť naším spoločným cieľom, neboli z hľadiska vládnej koalície vôbec, ale vôbec podporené. Je to veľká škoda, pretože ak je korektné rokovanie, je to predovšetkým korektnosť opozície, ktorá korektne pristupuje k návrhu vlády.

  • Moji predrečníci povedali skoro všetko. Chcem len vyjadriť poľutovanie na tým, pán minister, že nebol akceptovaný ani jeden z dvoch návrhov opozičných poslankýň, kde sme chceli zvýšiť rozpočet pre Maticu slovenskú. Skutočne je to inštitúcia, ktorá potvrdzuje identitu národa, a správame sa k nej macošsky. Poprosila by som, aby sme sa v budúcnosti nad tým zamysleli. A skutočne nebolo to tu zbytočné, že sme to povedali, a nebolo to márne, lebo ja verím, že azda keď ste nás ocenili, že sme konštruktívne pristupovali k tomu, že v budúcnosti Matica slovenská bude vo vašej pozornosti trošku viac zaberať miesta. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dráhach, ktorý prerokúvame ako tlač 934.

    Poprosím pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru uviedol návrhy hlasovaní. Pán poslanec Janiš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 934.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec. Nepredniesol nijaký návrh. Môžeme hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje vládny návrh zákona pod tlačou 934 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Páni poslanci, páni ministri!

  • ... a výboru pre životné prostredie.

  • Najskôr, pán poslanec, návrh odporučiť na prerokovanie v druhom čítaní, až potom môžeme prideliť návrh zákona výborom.

  • Ospravedlňujem sa, páni. Hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 134 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Budeme hlasovať o tom, komu pridelíme predmetný návrh zákona, presne tak ako som pred chvíľou vymenoval, tak ako je v uvedenej správe, plus výbor pre životné prostredie.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 proti.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

  • Ďalej budeme hlasovať o termínoch. Výbory predmetný návrh zákona prerokovať do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 130 za návrh, 2 proti, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Harnu, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uviedol hlasovania k

    vládnemu návrhu zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 908), poradové číslo bodu prerokúvaného programu 52.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili piati poslanci. Procedurálny návrh podal pán poslanec Madej podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. Pán poslanec Madej navrhuje, podľa spomínaného § 73 ods. 3 podal dva procedurálne návrhy. Po prvé, aby sa v prerokúvaní zákona nepokračovalo. Pokiaľ tento procedurálny návrh nebude schválený, tak ho doplnil o ďalší procedurálny návrh, aby návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Madeja nepokračovať v rokovaní. Prosím, páni poslanci, aby ste nevyjadrovali svoje...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 62 za, 48 proti, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pána poslanca Madeja – vrátiť návrh zákona na dopracovanie navrhovateľovi. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 65 za, 37 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 76 za, 37 proti, 30 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o návrh.

  • Vzhľadom na to, Národná rada posunula zákon do druhého čítania, dajte hlasovať, pán predseda, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ďalej aby ako gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú do 27. januára 2005 a v gestorskom výbore do 28. januára 2005. Dajte o tom hlasovať, pán predseda.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť lehotu a gestorský výbor. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 93 za, 7 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 835).

    Poprosím pána ministra a podpredsedu vlády, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pani spoločnú spravodajkyňu poslankyňu Laššákovú, aby uvádzala jednotlivé hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý ste podali vy, pani spoločná spravodajkyňa. Žiadate, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o vládnom návrhu zákona.

  • Áno. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 63 za, 64 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhoch z informácie ústavnoprávneho výboru.

  • S tým, že v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem takýto postup na hlasovanie, to som už uviedla v rámci svojho vystúpenia. Navrhujem, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 3 až 5, 7 až 10, 12 až 75, 77 až 105, 109 až 120, 122 až 137 a 139 až 193 a o bode 196 v jednom bloku.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa: 1, 3, 7, 10, 12, 75, 77, 105, 109, 120, 122 až 137, 139 až 193 a osobitne o bode 196.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 6, 11, 76, 106 až 108, 121 a 138.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1, 2, 6 a ďalšie, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za, 48 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz, prosím, hlasujme o bode 194 a 195. Chcem povedať, že tieto body súvisia s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 1 za, 92 proti, 50 sa zdržalo.

    Neschválili sme body 194 a 195 zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať, ide o zmenu účinnosti.

  • Hlasujeme. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 132 za, 4 proti, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ak sú ďalšie návrhy.

  • Nie sú ďalšie návrhy. Hlasovali sme o všetkých návrhoch, ktoré boli v informácii, aj o pozmeňujúcom návrhu. Keďže sme schválili len informáciu, zase navrhnem postup podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby ste dali hlasovať o tom, že postupujeme návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 87 za, 29 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi ako o celku. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 88 za, 33 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválila.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 836.

    Spoločnú správu výborov máte ako tlač 836a.

    Poprosím teraz znovu pani poslankyňu Laššákovú, ktorú poveril gestorský ústavnoprávny výbor, aby uvádzala návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pred uvádzaním hlasovania by som však ako spravodajkyňa a predkladateľka pozmeňujúceho návrhu chcela uviesť, že zo zoznamu správcov konkurznej podstaty som bola vyčiarknutá, a preto nemám žiadny osobný záujem vo vzťahu k prerokúvanému návrhu. Reagujem tak na vystúpenie pána ministra a svoje tvrdenie môžem doložiť výboru pre nezlučiteľnosť funkcií verejných funkcionárov.

    Teraz by sme pristúpili k hlasovaniu s tým, že navrhujem, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1, 3 až 7, 9 až 15, 17 až 25, 27, 28, 34, 37 a 38. Prosím, dajte o týchto návrhoch hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa z informácie ústavnoprávneho výboru.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 142 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Prosím, aby sme osobitne hlasovali o bode 2. To je bod, ktorý sa týka aj môjho pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasujeme o bode 2 z informácie ústavnoprávneho výboru.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 86 za, 36 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 2 z informácie sme schválili.

  • Prosím, aby sme hlasovali o bode 8 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 43 proti, 20 sa zdržalo.

    Schválili sme bod 8 z informácie.

  • Prosím, aby ste dali hlasovať o bode 16 z informácie. Boli odhlasované body 17 a 19, ktoré sa toho týkali.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 21 za, 80 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, aby ste dali hlasovať o bode 26 z informácie. Dotýka sa môjho pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 106 za, 26 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pod bodom 26 z informácie sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Prosím, aby ste dali hlasovať o bode 39 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 39 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Prosím, aby ste dali hlasovať teraz spoločne o bodoch 35, 36, 29 a 30.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 35, 36...

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, páni poslanci, zastavujem hlasovanie. Ešte raz, pani poslankyňa.

  • Dobre. Prosím, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 35, 29 a 30.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za, 32 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body z informácie sme schválili, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa.

  • Prosím, aby ste dali hlasovať o bode 36.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 50 za, 32 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme.

  • A nakoniec prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 31, 32 a 33.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 32 proti, 30 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Keďže pozmeňujúce návrhy, ktoré sme schválili v informácii, boli totožné s mojimi návrhmi, o mojom pozmeňujúcom návrhu nemôžeme hlasovať, pretože sme odsúhlasili pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe.

  • Pani poslankyňa, dávate návrh na pokračovanie rokovania v treťom čítaní?

  • Áno, dávam návrh, aby sme pokračovali v rokovaní o návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 82 za návrh, 37 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o správcoch.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 85 za, 37 proti, 22 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správcoch schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Miššíka, povereného spravodajcu ústavnoprávnym výborom, aby predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 837.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán Minárik podal tri pozmeňujúce návrhy a pani poslankyňa Tóthová podala procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie podľa § 83 ods. 1. Budeme hlasovať najprv o tomto návrhu.

  • Hlasujeme. Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Tóthovej vrátiť návrh zákona na dopracovanie navrhovateľovi.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 65 za, 69 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch. Najskôr o návrhoch, ktoré sú uvedené v informácii ústavnoprávneho výboru, ktorú máte ako tlač 837a. Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli spôsob hlasovania o jednotlivých bodoch uvedených v informácii.

  • Najprv budeme hlasovať o všetkých bodoch s výnimkou dvoch bodov 9 a 11, ktoré som vyňal na osobitné hlasovanie. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o všetkých bodoch z informácie.

  • Hlasujeme. O všetkých nie, o bodoch 9 a 11 osobitne. Áno, pán poslanec?

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 126 za návrh, 2 proti, 15 sa zdržalo.

    Schválili sme body z informácie, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.

    Teraz...

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 9.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 60 za, 47 proti, 37 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 9 z informácie.

    Teraz budeme o bode 11. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 55 za, 36 proti, 53 sa zdržalo.

    Bod 11 z informácie sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Minárika. O prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika s tým, že budeme hlasovať o celom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 90 za návrh, 15 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Minárika sme schválili.

    Páni poslanci, budeme teraz hlasovať o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika.

  • Ale upozorňujem, pán predseda, že budeme hlasovať na návrh pána poslanca takým spôsobom, že o prvom bode tohto druhého pozmeňujúceho návrhu budeme hlasovať osobitne a o ďalších dvoch bodoch spoločne, to znamená 2, 3 spolu. Je to tak, pán poslanec?

  • Áno, Takže najskôr hlasujeme o bode 1. O bode 1 alebo o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, nevykrikujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 32 za, 55 proti, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz spoločne o druhom a treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika. Druhom a treťom. To je, páni poslanci, k § 69 ods. 2 a k § 150 ods. 2.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za návrh, 12 proti, 49 sa zdržalo.

    Schválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika.

    Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme hlasovať o všetkých ôsmich bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 108 za návrh, 9 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy z informácie aj pozmeňujúce návrhy, ktoré podali páni poslanci v rozprave. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, keďže musíme postupovať v zmysle § 83 ods. 4, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že skrátime lehotu, ktorá je tam uvedená.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za návrh, 39 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o súdoch.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o súdoch. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za návrh, 43 proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o súdoch schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tri poslanecké kluby ma požiadali o prestávku. Vyhlasujem teraz prestávku do 17.30 hodiny. Pripomínam vám slová, ktorá odzneli v záverečnom vystúpení pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie do 17.30 hodiny.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte by som poprosil, predtým ako sa celkom rozídeme, budeme dnes pokračovať do 19.00 hodiny prerokúvaním ďalších návrhov zákonov, resp. správ tak, ako sú uvedené v návrhu schváleného programu. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine, o 11.00 hodine budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch. Ak výbor pre financie, rozpočet a menu prerokuje aj návrh na voľbu guvernéra Národnej banky, zajtra o 11.00 hodine by sme prerokovali aj tento novozaradený bod. Po prerokovaní vládneho návrhu zákona o rodine prerokujeme návrh uznesenia, ktorý predniesol, resp. ktorý žiadal zaradiť do programu schôdze pán predseda poslaneckého klubu Smer, je to návrh uznesenia k realizácii dôchodkovej reformy. O 17.30 hodine, páni poslanci, pokračujeme.

    Pán poslanec Nagy a pán poslanec Farkas, nech sa páči. Pán poslanec Nagy. Páni poslanci. Pán poslanec Nagy. Páni poslanci, pán poslanec Nagy oznamuje členom výboru pre ľudské práva, národnosti a menšiny, zajtra ráno o 8.45 hodine zvoláva rokovanie svojho výboru na Mikulášskej bráne. Takisto pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu zajtra ráno o 8.45 hodine zvoláva rokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Prerušujem rokovanie do 17.30 hodiny.

    Ešte sa chcú hlásiť a vyhlasovať pán predseda poslaneckého klubu Hort.

  • Chcel by som, milé dámy a vážení páni kolegovia, kolegyne, zajtra ráno na 8.30 hodinu zvolávam výbor pre verejnú správu do zasadačky výboru. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 16.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.28 hodine.

  • Vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 838. Spoločnú správu máte ako tlač 838a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o novú úpravu celého rodinného práva, ktorá je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ale chcem povedať, že rodinné právo je asi taká špecifická oblasť práva, že by to nemalo byť vecou vlády alebo opozície, ale mali by sme mať spoločnú snahu posunúť niektoré prvky rodinného práva dopredu. A tým základným leitmotívom zákona o rodine je, aby boli zvýšené šance slabších. To sú najmä deti. A tie šance slabších návrh zákona o rodine zvyšuje najmä v dvoch oblastiach.

    Prvou je oblasť výživného a druhou je oblasť osvojenia alebo adopcií. Pri výživnom zakotvuje návrh zákona základnú zásadu, podľa ktorej by sa dieťa malo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Návrh zákona zakotvuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku o príjmoch povinného, pokiaľ ich nepreukáže. A tá nevyvrátiteľná právna domnienka je dosť prísna. Je to 20-násobok životného minima, čo je 91-tisíc korún.

    Takisto obsahuje návrh zákona niektoré nové inštitúty, ako napríklad tezauráciu výživného, čo znamená zloženie sumy na výživné splatné v budúcnosti najmä pri osobách, ktoré majú nepravidelný príjem alebo príjem zo sezónnych prác. Je potrebné, aby výživné bolo zabezpečené rovnomerne kvôli výchove a zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Takisto zakotvuje možnosť vytvoriť osobitný účet maloletého na tvorbu úspor.

    Druhá oblasť je osvojenie, kde návrh zákona rozširuje možnosti osvojenia. Súhlas rodičov, biologických rodičov sa nebude vyžadovať aj v prípade, ak najmenej dva mesiace po narodení dieťaťa neprejavia o dieťa žiaden záujem. To nadväzuje a uzatvára možnosť utajených, anonymných pôrodov a ide v línii toho, aby sme dávali šancu na život. Ak už nemôže dieťa vyrastať z rôznych príčin vo svojej biologickej rodine, malo by vyrastať v rodine náhradnej s rodičmi, ktorí ho s láskou prijmú.

    Návrh zákona upúšťa od zrušiteľného osvojenia a zavádza nový typ konania osvojiteľnosti. To znamená, že ak súd zistí, že dieťa spĺňa všetky podmienky na osvojenie, to znamená, je právne voľné – čo je veľmi nepekný termín, ale v práve sa používa –, začne konanie aj bez návrhu, čím sa urýchli celý proces osvojenia. Takisto návrh zakotvuje ročnú predadopčnú starostlivosť, ktorá bude predchádzať samotnému rozhodnutiu o osvojení. Ale čo je podstatné, celý proces osvojenia bude zrýchlený, pretože návrh zákona mení Občiansky súdny poriadok a zakotvuje lehotu troch mesiacov na rozhodnutie o osvojiteľnosti aj na rozhodnutie o osvojení.

    Spomeniem veľmi stručne ďalšie zmeny, ktoré návrh zákona obsahuje. Keď ho porovnáme s platným stavom, ide najmä o upresnenie doterajších okolností vylučujúcich uzavretie manželstva, zakotvenie možnosti súdu upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami v prípade rozvodu alebo zániku manželstva smrťou, ide najmä napríklad o starých rodičov, kde takáto úprava zatiaľ absentovala. Nová úprava vymedzuje explicitne formou demonštratívneho výpočtu súhrn práv a povinností, ktoré tvoria obsah inštitútu rodičovských práv a povinností. V návrhu je zakotvený nový inštitút majetkového opatrovníka. Komplexné zmeny sa dotýkajú náhradnej starostlivosti a rozlišovania inštitútov poručníctva a opatrovníctva. Priamo v zákone je vyslovená zásada, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, čiže zakotvuje sa zákonná domnienka materstva.

    Dovoľte mi ešte sa vyjadriť, vážený pán predsedajúci, k spoločnej správe výborov. Rodinné právo je naozaj citlivé právne odvetvie a ja si uvedomujem, že môže vytvárať aj rôzne ideologické rozpory, čo je celkom legitímne. Chcel by som však oceniť, že sa mi zdá, že sa črtá dohoda na znení zákona o rodine. Chcel by som oceniť aj aktívnu účasť pri záverečných fázach tvorby zákona, najmä poslankýň jednotlivých klubov Národnej rady, pani poslankyne Martinákovej, pani poslankyne Černej, pani poslankyne Laššákovej, pani poslankyne Demeterovej, pani poslankyne Tóthovej, ktoré výrazným spôsobom, ich pripomienky, zlepšili návrh zákona a predpokladám, že z neho urobili moderný kódex rodinného práva. Samozrejme, keď sa dohodne kompromis, tak nikto nie je stopercentne spokojný, lebo každý musí zo svojho uhla pohľadu zľaviť. Ale ak sa vieme dohodnúť na kompromise v citlivých otázkach a vieme posunúť iné otázky, ktoré sú nesporné, ďalej, mali by sme mať ambíciu to urobiť. A to je práve otázka výživného, otázka osvojenia, jednoducho otázka ochrany práv slabších.

    Z tohto dôvodu mi dovoľte sa vyjadriť k spoločnej správe s tým, že by som navrhol, aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 11, 21, 24 s tým, že by som ich odporúčal schváliť a body 25 a 33 spoločnej správy by som odporučil neschváliť. Tie dva body na seba spolu nadväzujú. Určite budú podané viaceré pozmeňujúce návrhy v rozprave, ja sa k nim potom, samozrejme, vyjadrím, ale chcel by som ešte raz vyjadriť poďakovanie všetkým pani poslankyniam a niektorým pánom poslancom, ktorí sa o rodinné právo zaujímali a ktorí svojimi podnetmi zlepšili vládnu predlohu zákona o rodine.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávnemu výboru pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o rodine podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2004 č. 1157 pridelila vládny návrh zákona o rodine týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 307 zo 16. novembra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 259 z 23. novembra 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o vládnom návrhu zákona 18. novembra 2004. Neprijal platné uznesenie, keďže návrh odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť. Tento návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 54 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 11, 14, 21, 24, 27, 32 a 34 a tieto body odporúča gestorský výbor spoločne neschváliť. K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom pod bodmi 6, 7, 12, 13, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 22, 23, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 33, 34, 35, 36 až 40, 41, 42, 44, 45, 46 až 49, 51 až 53 a 54, k týmto bodom uvedeným v spoločnej správe gestorský výbor nezaujal stanovisko.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 29. novembra 2004 pod č. 719. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Za klub sa... Chcete hovoriť prvý?

  • Reakcia poslanca.

  • Tak budete hovoriť prvý, máte na to právo, ale chcete hovoriť za stranu Smer alebo ako spravodajca?

  • Chcem vystúpiť s príspevkom a pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Tak sa posaďte ako spravodajca. Za klub bude prvý hovoriť pán poslanec Brocka.

  • Ale ako spravodajca mám právo...

  • Tak som sa vás pýtal, či chcete hovoriť ako spravodajca. Ospravedlňujem sa vám, pán poslanec Brocka. Máte prvý slovo, stačí, keď mi to presne identifikujete, podľa toho to bude. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že všeobecný názor k tomuto zákonu už bol povedaný v prvom čítaní a nie je potrebné sa znovu k návrhu zákona vracať. Napriek tomu, že mám výhrady aj k utajeným alebo anonymným pôrodom, nebudem v tejto veci predkladať pozmeňujúce návrhy. Ide možno o skepsu alebo istú rezerváciu k tomu, ako tento inštitút bude aplikovaný. Samozrejme, k niektorým konzervatívnejším, by som povedal, ustanoveniam tohto vládneho návrhu zákona by som si dovolil predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Sú uvedené spoločne pod časťami A, B, C.

    Dovolil by som si predniesť prvé tri pozmeňujúce návrhy uvedené v časti A navrhovateľa Róberta Madeja.

    1. § 17 znie: „§ 17

    Manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva

    a) bolo vynútené násilím,

    b) urobila maloletá osoba mladšia ako 16 rokov,

    c) bolo urobené pred nepríslušným matričným úradom s výnimkou podľa § 4 ods. 2 a 3 alebo ak bolo vyhlásenie o uzavretí manželstva urobené pred nepríslušným starostom alebo primátorom, alebo poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva,

    d) bolo urobené pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je registrovaná podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou č. 1), alebo ak bolo vyhlásenie o uzavretí manželstva urobené pred osobou, ktorá nebola oprávnená vykonávať činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,

    e) bolo urobené v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol určený,

    f) urobil zástupca bez platného plnomocenstva alebo ak došlo k odvolaniu plnomocenstva podľa tohto zákona.“

    Ja by som sa chcel aj vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu v spoločnej správe napriek tomu, že je v bloku označené ako neschváliť. Ide o zmenu písmena a) v § 17, kde sa nulitnosť manželstva predpokladá, vypúšťajú slová „fyzické násilie“ a predpokladá sa nulitnosť manželstva v prípade použitia akéhokoľvek násilia. Toto preberá aj tento pozmeňujúci návrh a súčasne podľa môjho názoru legislatívnotechnicky lepšie upravuje celý paragraf. Iné vecné zmeny v tomto návrhu vo vzťahu k pôvodnému vládnemu návrhu nie sú.

    2. V § 62 sa vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“

    Ide o problematiku naozaj určovania výživného. Osobne si myslím, že v mnohých prípadoch, samozrejme, to akceptuje už túto tézu aj judikatúra súdov, ale napriek tomu si myslím, že konkrétne ustanovenie do zákona o rodine by bolo vhodné uviesť najmä preto, že máme množstvo prípadov, keď sa povinní pred súdom vyhovárajú, že splácam také a také, mám také a také výdavky, neviem, rekonštrukciu domu, bytu, kuchyne a ďalších vecí, lízing auta. A je potrebné povedať, že naozaj výživné je to prvoradé a nebude sa prihliadať na nejaké iné luxusné výdavky. Bude sa brať do úvahy príjem, ktorý by bol, ktorý by mal alebo ktorý má tento povinný a súčasne z tohto sa vymeria. Pretože nie je možné akceptovať výdavky, na základe ktorých potom dochádza k znižovaniu celkového určovania vyživovacej povinnosti.

    3. V § 63 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.“

    Mám za to, že najčastejšie je veľmi obťažné určovanie výživného u podnikateľov, u živnostníkov, ktorí, samozrejme, legálne v súlade, a to chcem povedať, v súlade so zákonom o účtovníctve a inými platnými právnymi predpismi znižujú daňové základy. Napríklad tým, že si dajú do nákladov lízing auta 15-20-tisíc korún a dôjdu do straty alebo do minimálneho zisku. To znamená, daňový základ alebo príjem, z ktorého sa vypočítava výživné, môže byť berné mesačne 6-tisíc korún napriek tomu, že on spláca takéto vysoké výdavky v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktoré však nie je nevyhnutné na túto činnosť vynaložiť. Súd pri znaleckom dokazovaní, samozrejme, to je pravdepodobne v tejto veci potrebné, aj tieto legálne výdavky nezohľadní ako výdavky v rámci tejto činnosti a predpokladá, že ten príjem by bol o takéto výdavky, ktoré sa nezohľadnia, vyšší. Tým sa podľa môjho názoru naozaj oveľa viac posilní právo dieťaťa na výživné s tým, že aj pri tejto veľmi obťažnej skupine, teda pri podnikateľoch, živnostníkoch, budeme vedieť trošku pritlačiť a budeme vedieť určovať vyššie výživné tak, aby to bolo v záujme dieťaťa, tak maloletého a tak plnoletého.

    Ja si myslím, že tieto pozmeňujúce návrhy aj počas rokovania ústavnoprávneho výboru, pozmeňujúce návrhy označené pod písmenom A, získali podporu aj predstaviteľov ministerstva spravodlivosti a verím, že pri rokovaní v pléne Národnej rady sa nedostali do spoločnej správy práve kvôli tomu, že ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie v druhom čítaní k tomuto zákonu, preto som si dovolil tieto pozmeňujúce návrhy predložiť opäť v pléne Národnej rady.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov označených pod písmenom B:

    1. V § 72 sa pripája odsek 4, ktorý znie – ešte by som rád dodal k pozmeňujúcim návrhom, ak nebude iné stanovisko ministerstva, navrhujem hlasovať o všetkých troch spoločne.

    V § 72 sa pripája odsek 4, ktorý znie: „(4) Súd môže rozvedenému manželovi, ktorý porušením manželských povinností prevažne nezapríčinil rozvrat manželstva, ktorému bola rozvodom spôsobená závažná ujma, určiť výživné po dobu troch rokov v rozsahu podľa § 71.“

    Navrhuje sa teda ustanovenie, na základe ktorého bude mať rozvedený manžel nárok na výživné v rozsahu primerane rovnakej životnej úrovne ako počas manželstva, ak mu bola spôsobená porušením manželských povinností závažná ujma. Keďže predpokladám, že nebudú schválené pravdepodobne ani predmanželské zmluvy a ani iné podobné inštitúty, vzhľadom na stav, ktorý je v Národnej rade, navrhujem trochu odlišné riešenie, ktoré by malo vyriešiť istú situáciu a zaviesť možno určitú sankciu. Ale, samozrejme, som za to, aby k rozvodom mohlo dochádzať trošku liberálnejšie pravdepodobne ako predkladateľ.

    2. V § 77 ods. 1 druhá veta sa vypúšťajú slová „ak sú na to dôvody osobitného zreteľa“.

    Môžem povedať, že som naozaj rokoval aj s pani zástupkyňou ministerstva spravodlivosti k tejto problematike. Totižto v súčasne platnej právnej úprave súd môže pre maloleté dieťa určiť výživné aj tri roky spätne od podania žiadosti o určenie výživného. V zákone o rodine sa v novom vládnom zákone určuje, že spätne môže pre maloleté dieťa súd určiť výživné, len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Osobne si myslím a predpokladám, že to, že ide o maloleté dieťa, už samo de facto je dôvod hodný osobitného zreteľa a malo by sa nechať naozaj na uvážení súdu, samozrejme, je to na uvážení súdu, aj keď to strany určite budú navrhovať, či určí výživné aj spätne, ak je to v prospech alebo v záujme maloletého dieťaťa. Túto podmienku, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa, osobne považujem za nadbytočnú.

    3. V § 79 ods. 2 znie: „(2) Ustanovenie odseku 1 platí rovnako aj v prípade, ak v záujme oprávneného poskytne orgán sociálno-právnej ochrany náhradné výživné podľa osobitného predpisu.“

    Odkaz pod čiarou: „x) Zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom.“

    4. § 80 znie: „§ 80

    Ak orgán sociálno-právnej ochrany poskytol namiesto povinného náhradné výživné, prechádza na neho nárok oprávneného až do výšky poskytnutého náhradného výživného.“

    K bodom 3 a 4 si dovolím uviesť odôvodnenie. Keďže už nie je, môžem povedať, od 1. januára platných sociálnych zákonov, keďže nie je iná dávka v prospech maloletého dieťaťa, už sa neposkytuje ani dávka hmotnej núdze z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti, všetko to prešlo aj po dohode s ministerstvom práce na náhradné výživné. A keďže bol zákon o náhradnom výživnom schválený, pravdepodobne asi všetci uznáme, že od 1. januára 2005 naozaj nadobudne účinnosť, nie je žiadna iná dávka, to chcem potvrdiť, že dávka hmotnej núdze sa už nebude poskytovať z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti, ale bude to už len náhradné výživné, ktoré sa, samozrejme, bude započítavať do príjmu. Ide o jediný inštitút prechodu tejto pohľadávky na štát, tak sa navrhuje v bode 3 a 4 tohto pozmeňujúceho návrhu, aby to zohľadnil aj zákon o rodine.

    5. § 101 znie: „§ 101

    (1) Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako je potrebný na osvojenie súhlas maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas je možné len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

    (2) Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, vyžaduje sa na osvojenie jeho súhlas iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.

    (3) Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, ktorý bol dieťaťu ustanovený.

    (4) Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.“

    Odsek 5, na ktorý si dovoľujem upozorniť: „(5) Na osvojenie maloletého dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.“

    Vážené panie poslankyne, týmto pozmeňujúcim návrhom nemením nič, čo je uvedené v spoločnej správe ako bod 31, kde sa menia osvojenia, s výnimkou odseku 5, kde napevno a výslovne ustanovujeme Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Mňa osobne sa dosť negatívne dotkli informácie o istom napadnutí Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a toho, že by malo byť zrušené. A určite nesúhlasím s tým, aby tieto úkony vykonávala organizácia poverená ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Preto odporúčam bod 31 spoločnej správy neschváliť a rovnako ho navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie s tým, že som v rozprave predniesol uvedený pozmeňujúci návrh.

    Čo sa týka hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch označených pod písmenom B, navrhujem o bode 1 hlasovať osobitne, o bode 2 hlasovať osobitne, spoločne hlasovať o bodoch 3 a 4, pretože spoločne súvisia, a osobitne hlasovať o bode 5.

    Dovolím si predniesť jeden posledný, resp. súbor dvoch pozmeňujúcich návrhov uvedených pod písmenom C mojich pozmeňujúcich návrhov:

    1. § 22 znie: „§ 22

    (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

    (2) Súd zisťuje všetky príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.“

    2. § 23 znie: „§ 23

    (1) Ak manželia z manželstva, z ktorých nepochádzajú deti, a obidvaja s návrhom na rozvod manželstva súhlasia, má sa za to, že sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 22 ods. 1.

    (2) Ak manželia predložia súdu písomnú dohodu uzavretú vo forme notárskej zápisnice o tom, ako si vysporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo, a o tom, kto bude bývať v ich spoločnom byte, súd rozvedie ich manželstvo bez zisťovania príčin rozvratu vzťahu medzi manželmi podľa § 22 ods. 2.

    (3) Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, predložia manželia okrem dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a o tom, kto bude bývať v ich spoločnom byte, aj dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ktorá sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva podľa § 25.“

    Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje zaviesť takzvané nesporové rozvody. To znamená rozvod dohodou v prípade, ak sa manželia naozaj tak rozhodnú. Osobne si myslím, že štát by do tejto intímnej sféry ľudí nemal z tohto dôvodu zasahovať.

    Preto navrhujem schváliť aj tieto pozmeňujúce návrhy s tým, že prosím hlasovať o bode 1 a 2, teda o znení § 22 a 23 spoločne.

    Čo sa týka spoločnej správy, aj vzhľadom na uvedené navrhujem, keďže nebolo odporúčanie k bodom, ku ktorým gestorský výbor nezaujal stanovisko, navrhujem a dám tak hlasovať k bodu 31 spoločnej správy osobitne s mojím odporúčaním ako predkladateľa aj vzhľadom na ustanovenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, s mojím odporúčaním bod 31 spoločnej správy neschváliť.

    Rovnako odporúčam bod 12, ktorý je takisto bez odporúčania gestorského výboru, tiež odhlasovať alebo hlasovať o ňom osobitne s mojím odporúčaním neschváliť vzhľadom na ustanovenie alebo na pozmeňujúce návrhy uvedené pod písmenom C, týkajú sa nesporových rozvodov.

    Takisto, a to pravdepodobne počas rokovania pléna, zaznie pozmeňujúci návrh týkajúci sa účinnosti zákona, iný, ako je uvedený v spoločnej správe, takže aj o bode 54 sa bude hlasovať osobitne s tým, že o ostatných bodoch, ktoré páni poslanci alebo panie poslankyne nepožiadajú vyňať na osobitné hlasovanie, sa bude hlasovať spoločne bez odporúčania gestorského výboru.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi v rozprave za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Brocka ako jediný prihlásený za kluby. Potom sa pripraví ako jediná písomne prihlásená poslankyňa Angyalová a potom otvorím možnosť podania ústnych prihlášok.

  • Rokujeme o rovnako dôležitom návrhu zákona, ako sme pred chvíľou odhlasovali okrem iného v našom výbore, svedčí o tom to, že v zákone o štátnom rozpočte sme rokovali 17 minút a o zákone o rodine takmer pol dňa.

    Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, rodina patrí medzi tradičné a základné hodnoty v našej spoločnosti. Aj podľa štúdia Eurobarometer väčšina Európanov hovorí, že rodinný život je to, čo si vážia najviac vo svojom živote. Byť akceptovaný a začlenený do rodiny je Európanmi považované za podstatné v ich ponímaní blahobytu. Dôležitosť rodiny je podčiarknutá aj jej pozitívnym dosahom napríklad na zdravie jednotlivca a zvlášť kľúčová pre zdravie, dobré zdravie na oboch koncoch životného cyklu. Rodina zostáva základným kameňom starostlivosti a podpory. Prispieva k ochrane a zlepšeniu zdravia jednotlivcov, tak detí, ako i dospelých, a zvlášť do platí práve pre starých ľudí.

    Tým začiatkom pre každú rodinu, nielen podľa môjho presvedčenia, je manželstvo. Manželstvo je prastará, osvedčená inštitúcia, vďaka ktorej ľudstvo prežilo tisícročia. Bolo to najmä vedomie zodpovednosti za svoju rodinu, ktoré viedlo ľudí v dejinách k neustálemu hľadaniu nových zdrojov obživy a následne k pokroku ľudstva. Manželstvo ako trvalé harmonické spolužitie muža a ženy a ideálne prostredie na výchovu detí. Aj preto múdra spoločnosť rodinu založenú manželstvom všestranne podporuje a chráni, aj neúplnú rodinu.

    Dámy a páni, žijeme však v období všadeprítomného relativizmu a aj experimentovania. Aj spochybňovanie úlohy manželstva a prirodzenej rodiny je predmetom experimentovania. Je to však veľmi nebezpečný experiment, veľmi drahý pre spoločnosť, drahý, myslím, expensive. Ak by sme to v stavbárskej terminológii pomenovali, tak ak sa začnú demontovať základy, tak sa celá stavba môže zrútiť. Na čo tým narážam? Na návrhy, ktoré dnes spochybňujú úlohu manželstva a rodiny, ktoré ohrozujú jej stabilitu, ktoré útočia na túto inštitúciu.

    V § 18 v návrhu zákona sa hovorí, že „manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie“. To je reálny obsah manželstva, pre väčšinu ľudí prirodzený a samozrejmý. Ja si nezakrývam oči pred faktom, že sú manželstvá, ktoré sa z rôznych vážnych dôvodov rozpadnú, ale je to krajné riešenie, určite nie ideál či zdravou spoločnosťou preferované správanie jednotlivcov. Ja si myslím, že rozvodom je možné predchádzať, ich počet minimalizovať a myslím si, že je to v záujme celej spoločnosti. Napríklad vhodnou prípravou na manželstvo a rodičovstvo, ale aj oficiálne uznávanými a lepšie platenými manželským poradcami v snahe čeliť narastajúcemu vnímaniu rozvodu ako automatického riešenia problémov a kríz vo dvojici. Tak ako je chvályhodný trend v Európskej únii, ktorá sa stará a zabezpečuje spájanie rodín, ktoré sú rozdelené vonkajšími hranicami Európskej únie, rovnako by sa mala zvýšiť aj naša snaha zastaviť rozklad rodín vo vnútri hraníc a nie naopak.

    Dámy a páni, je zrejmé, že jedna z najčastejších príčin manželského rozvratu je nevera. Takisto je zrejmé, že pri rozvode sa prihliada na to, kto spôsobil rozvrat manželského vzťahu. Ak by vernosť nebola zákonnou požiadavkou manželstva, nebolo by možné prihliadnuť pri rozvode na nevinnú stránku. Ak by vernosť prestala byť vzájomnou povinnosťou manželov, tak strácajú, myslím si, opodstatnenie aj ostatné manželské povinnosti.

    Diskusia o tomto zákone a problémoch, ktoré s týmto zákonom súvisia, bola aj na stránkach médií a mňa zaujala diskusia v denníku SME a názor môjho bývalého pedagóga, on je už dnes na dôchodku, ale veľmi živo sa zaujíma o to, čo sa u nás deje, a na vážne veci aj aktívne reaguje a on vo svojom e-maili do denníka SME, kde časť toho e-mailu aj uverejnili, napísal svoj názor a kde polemizuje s názorom inej skupiny. On je skôr liberálno-konzervatívne zameraný človek. Musím vám povedať, že ako ho poznám, určite nie je kádéhák, ale podpísal sa pod svoje stanovisko ako hovorca Občianskeho združenia za návrat zdravého sedliackeho rozumu. Teraz mi dovoľte, aby som z toho e-mailu zacitoval:

    „Som rád, že minister Lipšic patrí k tým, ktorí sa vôbec nevzdávajú overených hodnôt, ktoré si ľudstvo osvojilo dávno pred stredovekom. Skutočne si občianske združenie vedené pani Pietruchovou myslí, že pre národ a jeho budúcnosť je nebezpečné, ak budú manželia žiť spolu v láske a vernosti? Nie je, naopak, perverzným tvrdenie, že práve takéto spolužitie manželských partnerov neprijateľne zasahuje do ich intímnych vzťahov? A naopak, nebolo by tragédiou pre slovenský národ, keby sa nevera vo vzťahu heterosexuálnych partnerov stala normou slobodnej voľby a vzťahov v súžití medzi mužom a ženou vôbec? Ktorú manželku, partnerku poteší, ak jej manžel, partner pri dočasnom odlúčení, napríklad z pracovných dôvodov, sa necíti byť viazaný sľubom vzájomnej vernosti? Považujem za chorý názor,“ hovorí pán profesor, môj bývalý pán profesor, „že vytvorenie trvalého harmonického životného spoločenstva manželov, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, môže negatívne pôsobiť na spoločnosť.“ Toľkoto dlhoročný pedagóg a hovorca Združenia za návrat zdravého rozumu.

    Dámy a páni, inými slovami, návrhy v spoločnej správe, som rád, že ich gestorský výbor neodporúča prijať, tie, ktoré zdanlivo nevinne útočia proti podstate manželstva a v konečnom dôsledku aj proti rodine, nebudeme podporovať aj z toho dôvodu, že sú v našej spoločnosti ľudia, ktorí si formujú svedomie aj podľa zákona. Zákon formuje i výchovu. Ak sa stratia určité hodnoty zo zákona, stratia sa ako spoločné hodnoty, ktoré všetci uznávajú.

    Prejdem k inej téme, keďže obsahom návrhu zákona o rodine je aj riešenie náhradnej rodinnej starostlivosti v prípadoch, keď biologická rodina neplní svoje funkcie a je ohrozená výchova a vývoj dieťaťa. Oceňujem, že náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Nakoniec je to z mnohých hľadísk pre nás spoločnosť, ale najmä pre dieťa, výhodnejšie a som rád, že to nik nespochybňuje. Vo výbore pre sociálne veci a bývanie prešlo viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré sledujú tento najlepší záujem dieťaťa a chcú minimalizovať čas, ktorý dieťa strávi mimo prostredia svojej pôvodnej rodiny. Možno istým nedopatrením sa stalo, že gestorský ústavnoprávny výbor tieto návrhy neodporúča prijať, resp. k nim aj neodporúča alebo k nim nezaujíma stanovisko, hoci sú to návrhy, ktoré sú odobrené predkladateľom a vyšli aj z dielne, resp. vyšli z dielne tých občianskych združení, ktoré sa profesionálne venujú týmto deťom.

    Preto takisto navrhujem zo spoločnej správy, pán minister to v úvodnom slove povedal, body 21 a 24 vyňať na osobitné hlasovanie a na rozdiel od gestorského výboru ich odporúčam schváliť, tak ako ich odporúča schváliť aj výbor pre sociálne veci a bývanie.

    Ďalšou zmenou, ktorá je v tejto časti v III. hlave o náhradnej starostlivosti, týka sa, je to zlepšené znenie § 55. Je to návrh, ktorý teraz prednesiem, má podporu aj „mimovládiek“, aj pána ministra alebo ministerstva spravodlivosti. Čiže navrhujem, aby bod 25 zo spoločnej správy nebol schválený, lebo prednesiem podľa môjho názoru lepší návrh. A s bodom 25 súvisí bod 33, čiže ten by som odporúčal plénu tiež neschváliť.

    A teraz ten môj pozmeňujúci návrh: „§ 55

    (1) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obcou a príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

    (2) Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, začne súd aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťa do pestúnskej starostlivosti.

    (3) Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak je možné maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.“

    Toľko nové znenie § 55.

    Táto úprava reaguje na nariadenie ústavnej starostlivosti z dôvodov na strane rodičov, kde sa navrhuje viesť rodičov k zmene životného štýlu a k vytvoreniu bezpečného rodinného prostredia na návrat svojich detí. Určenie primeranej lehoty rodičom dieťaťa na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov, ako i jedna z obligatórnych obsahových náležitostí rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti má zabezpečiť merateľnosť schopností a skutočného záujmu rodičov dieťaťa o odstránenie príčin, pre ktoré bola ústavná starostlivosť nariadená. Zároveň sa upravuje následok využitia tejto šance. Rozhodnutie súdu o začatí konania o niektorej z dvoch foriem náhradnej starostlivosti je na zvážení súdu podľa okolností konkrétneho prípadu.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Lintner, pán poslanec Heriban, pani poslankyňa Demeterová. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Lintner bude ako prvý.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel som si počúvať dnešnú diskusiu, ale nedá mi zareagovať na vystúpenie pána poslanca, lebo ma zaujal hneď ten začiatok.

    Pán poslanec, sedemkrát ste spomenuli slovo rodina a prívlastky k nej, až kým ste prvý raz spomenuli termín manželstvo. A, samozrejme, nechcem vôbec spochybňovať inštitút manželstva, len nerozumiem jednému, prečo je tu taká obava definovať aj iné formy spolužitia, lebo stále si myslím, že je to o morálke. Mám skúsenosti, že jednoducho manželstvo vytvára pocit vlastníctva a z toho potom aj vzťahy a spolužitie je o rešpektovaní, to teraz platí tak všeobecne. Čiže mám len otázku, prečo je tu taká výrazná obava, ako keby sme chceli rušiť alebo že sa tu objavujú názory o zrušení inštitútu manželstva. Nie, ja vôbec ani tento trend nemám. Ide mi o to, aby sa akceptovali aj iné formy spolužitia, ktoré sú schopné vytvárať rovnako dobré podmienky na výchovu detí, rovnako zabezpečiť šťastie obidvoch partnerov, myslím muža a ženy, a jednoducho nerozumiem takémuto zásadnému stanovisku. Lebo musel som si zmeniť názor aj z hľadiska robenia politiky. Ja som preto trval na tom, keď sme zakladali Alianciu nového občana, že nech je to skupina ľudí, ktorí neboli v politike, lebo som si myslel, že jednoducho politika pokazila ľudí. Ale už teraz viem povedať jedno. To nie je o tom, že niekto je desať, pätnásť, dvadsať rokov v politike a niekto nie je ani rok a začína – je to len o morálke. Ale o morálke to je aj v rodine.

  • Ja by som nadviazal na kolegu Ľuba Lintnera a chcel by som poukázať na jednu vec, o ktorej nehovoril pán poslanec Július Brocka.

    Podľa môjho názoru rodina nemôže byť zúžená len na vzťah muža a ženy, ktorý bol posvätený manželstvom, pretože rovnaká rodina je aj rozvedená žena, rozvedený muž, ktorí sa starajú o svoje deti. Rodina je určite aj žena, ktorej zomrel muž a stará sa o svoje deti, alebo muž, ktorému zomrela žena a stará sa o svoje deti. A určite rodina je aj osamelá matka, slobodná matka, ktorá sa stará o svoje deti. A v širšom ponímaní a v širšom zmysle určite je aj rodina muža a ženy, ktorí žijú v inom vzťahu, nežijú v manželstve, ale poctivo sa starajú o svoje deti alebo o iné deti. Takže to zúženie na vzťah muža a ženy sa mi nezdá správne a korektné a zdá sa mi, že určite by sme v tomto zákone nemali vytvoriť situáciu, že tie ostatné vzťahy, ktoré sa rovnako starajú o svoje deti, a dokonca aj vzťahy, ktoré nemajú deti, lebo určite aj to je rodina. Aj muž a žena, ktorí nemajú deti, aby tie ostatné vzťahy boli diskriminované. Ďakujem.

  • Ja by som chcela takisto reagovať na časť, ktorú pán poslanec Brocka hovoril, ktorý hovoril o tom, že manželstvo tvorí základ. Rodina založená manželstvom tvorí základ. Tým nie je, pán poslanec Brocka, nikdy som si nevšimla, že by bol povedal, že tie iné formy rodiny, ako je osamelá matka atď., že by neboli, ba naopak. Je povedané, že spoločnosť ich má podporovať. Ale na tom základe, na ktorom je postavená rodina založená manželstvom, tá by mala nejakým spôsobom ťahať aj tie ďalšie formy, ktoré si vyžadujú tú podporu, pretože tie potrebujú ochranu. A myslím si, že to je nedorozumenie. My sme si to už na viacerých fórach viackrát vysvetľovali, že je to nedorozumenie, ak sa nečíta zákon ako celok, ale ak sa z toho len niektoré vety vytrhnú z kontextu.

    Áno, pán poslanec, je to určite o morálke. Môžem povedať, že ja by som absolútne nepotrebovala takýto zákon, pretože som prisahala môjmu manželovi pred Pánom Bohom v každom protivenstve. Čiže pre mňa žiadny rozvod ani žiadna forma neplatí. U mňa je to o morálke. Ale v tomto prípade, keď hovoríme v súvislosti s týmto zákonom aj o rozvodoch, aj o ďalších formách, musíme hovoriť aj o zákonnosti. A musíme tam stanoviť aj nejaké pravidlá, aby sme práve chránili tie jednorodičovské rodiny. To je len, myslím, v tomto sa asi môžeme zhodnúť obidve strany a nemusíme hľadať to, čo nás rozdeľuje, ale snažme sa nájsť také formulácie, ktoré budú obidvom stranám vyhovovať, pretože odborníci sa dva roky...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Rád by som zareagoval na kolegu Lintnera, prečo som hovoril o manželstve a prečo by rodinou nemal byť ten vzťah muža a ženy, ktorý nie je uzavretý manželstvom. Tak, pán kolega, úplne z praktických dôvodov a nebudem opakovať môjho profesora, hovorcu, hovoril som, tej zaujímavej občianskej iniciatívy. Manželstvo je verejný právny akt. Manželstvo sa dokonca uzatvára pri svedkoch predpísaným spôsobom, a to preto, lebo pre spoločnosť, pre nás ostatných vyplývajú z toho určité povinnosti, že spoločnosť musí takýto vzťah chrániť. A teraz si predstavte, keby to nebolo tak, keby to bola vaša osobná vec, váš osobný vzťah a vy by ste každý rok ten, možno častejšie, tento osobný vzťah menili, to znamená toho partnera. Tak mi povedzte, koho má spoločnosť chrániť? Toho aktuálneho partnera, toho silnejšieho, toho bohatšieho? No veď práve o tom to je. Ak to má byť rodina, a preto je založená takýmto verejným právnym aktom, že my môžeme potom tomuto vzťahu garantovať právom aj ústavou garantovanú ochranu. Inak je to veľmi komplikované. A ja sa obávam, že keby som chcel do takého vzťahu niekedy zasiahnuť aj ako dobrý sused, že by som to mohol aj obanovať.

  • Reakcia poslanca Lintnera.

  • Nereagujte, pán Lintner. Pán Lintner, na to máme poriadok rokovací a poprosím, keby sme ho dodržali. Budeme pokračovať v rozprave a teraz vystúpi poslankyňa Angyalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Na úvod si dovolím povedať, aby si to mohol pán spravodajca zaznamenať, že chcem navrhnúť, aby sa vyňali na osobitné hlasovanie body spoločnej správy 1, 2, 3, 21 a 24. Ja to potom aj neskôr okomentujem.

    Chcem povedať úplne na úvod, že mňa neprekvapuje, že diskusia sa v mnohom opakuje. Myslím, že tí kolegovia, ktorí sa stretávajú v sociálnom výbore, už presne poznajú stanoviská jednotlivých členov výboru. A nakoniec to nemám ani za zlé v takom dobrom, pozitívnom nahliadaní na jednotlivé kluby, že každý z nás sa skrátka snaží prezentovať hodnoty, ktorým verí, ktoré považuje za správne. Takže ja sa pokúsim teraz veľmi v krátkosti prezentovať tie naše, prečo nemôžeme súhlasiť s niektorými návrhmi, prečo je nám ľúto, že niektoré návrhy ústavnoprávny výbor neschválil a tak.

    Chcem povedať, že aj v prvom čítaní som uviedla, že tento návrh zákona považujeme v predloženej verzii za trochu konzervatívny. Keď sme v sociálnom výbore rokovali o tomto zákone a tento zákon vtedy doznal mnohých zmien, tak sa mi zdalo, že sú to veľmi dobré zmeny a v zásade z vecného hľadiska sme už s mojimi kolegami nevideli príliš veľa priestoru, čo by bolo treba ešte zmeniť. Žiaľ, napríklad mne sa nepodarilo uvedomiť si, že môžem využiť svoje právo a požiadať tento parlament, aby skúsil hlasovať o tom, aby gestorský výbor nebol ústavnoprávny výbor, ale sociálny výbor. Asi sa musím aj ja učiť, o čom je rokovací poriadok. A tak sa teda stalo, že sme všetci schválili, že to bude ústavnoprávny výbor. Aj keď rozumiem tomu, že toto je zákon, ktorý je súčasťou rodinného práva, a preto, samozrejme, ústavnoprávny výbor – má to svoju istú logiku, že bol gestorom, jednako si myslím, že nosne, aj preto, že tento zákon má dve časti, je zákonom z hľadiska sociálnej politiky a sociálnych dosahov, jednak v tej časti, ktoré sa týkajú rodiny a manželstva, jednak v tej časti, ktoré sa týkajú adopcií. Navyše je to podobne aj s ďalším zákonom, ktorý som tak jemne navrhovala pánovi ministrovi, či by nepouvažoval o tom, že by sme ho prerokovali spoločne, zákon o sociálno-právnej ochrane detí a mládeže, ktorý, vedeli sme v tom čase, keď tu prichádzal zákon o rodine, by mal tiež prísť do pléna. Nepodarilo sa. Stále sa obávam, že môžu nastať isté interpretačné rozdiely alebo zmeny, ktoré potom bude treba znova korigovať. Takže toľko na úvod k zákonu ako takému.

    Ale keďže sme v druhom čítaní, skúsim sa vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom. Najmä k tým, ktoré som žiadala vyňať na osobitné hlasovanie. Veľmi veľa sme už diskutovali o hlavnom účele manželstva a vypúšťaní poslednej vety článku 1. Preto chcem len povedať, že naozaj vychádzame z agendy a z hodnôt, ktorým veríme, a ja, keďže gestorský výbor odporúčal tento návrh neschváliť, odporúčam, aby sa o tomto bode hlasovalo zvlášť.

    Rovnakého charakteru je aj bod č. 3 spoločnej správy, ktorý sa dotýka otázky rodičovstva. Keďže rovnako zastávame iný názor, tak obdobne je to aj v tomto prípade.

    Osobitným bodom je bod 2 spoločnej správy, o ktorom viem, že už medzi klubmi koalície doznal istú zmenu a došlo ku kompromisu, ktorý tu určite bude predložený. Chcem však povedať, že tento kompromis nám napriek všetkých snahám oboch strán, nám ako strane Smer nevyhovuje, pretože si stále myslíme, že preferuje istý typ rodiny. A chcem len k tomuto čosi povedať, čo možno podľa môjho názoru neodznelo na tomto mieste.

    Nemám žiadny záujem akoukoľvek formou potláčať to, že manželstvo je významnou inštitúciou. Ale keď sa bavíme o rodine, tak som presvedčená o tom, že by sme sa naozaj vedeli zhodnúť nie na tom, teda veľkou väčšinou by sme sa možno v tomto parlamente vedeli zhodnúť ani nie tak na tejto formulácii, že rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti, ale že úplná rodina je základnou bunkou spoločnosti. A tu je maličký posun. Ak sa jednoducho dívame na trendy modernej spoločnosti, tak, žiaľ, nepodarilo sa mi nájsť prieskum, kde by som našla presné číslo, koľko detí dnes žije v rodinách, ktoré nevznikli manželstvom, ale sú úplnými rodinami, ale myslím si, že je to slušné číslo. Ak takýmto spôsobom preferujeme rodinu, ktorá je založená manželstvom, úplnú rodinu, ktorá je založená manželstvom a akosi až na druhý stupienok staviame tú druhú úplnú rodinu len preto, že manželstvom nevznikla, tak jednoducho toto je pre mňa filozofia, ktorá, žiaľ, nie je prijateľná a ktorá spôsobila, že sme mali dosť vážne diskusie o tom, či zákon ako celok podporíme, alebo nie.

    Z toho dôvodu činím posledný pokus a vynímam bod 2 spoločnej správy na osobitné hlasovanie a už nechám na zváženie pánov poslancov, ktorá alternatíva bude schválená.

    K bodom 21 a 24, ktoré som si potom preverila s pánom spravodajcom, že dal vyňať na osobitné hlasovanie aj môj kolega predrečník pán Brocka. Chcem povedať, že tu sa tiež trošku prejavilo to, že z vecného hľadiska si myslím, že sociálny výbor mal bližšie k tejto problematike a ústavnoprávny výbor rozhodol tak trochu technokraticky. Alebo povedzme takým právnickým pohľadom. Vôbec nechcem znevažovať právnický pohľad, ale myslím si, aspoň podľa diskusií, ktoré sme s poslancami viedli, z vecného hľadiska nemali nič proti, ale zdalo sa im, že tá formulácia proste nie je právne v poriadku. Nuž ale bod 21 a 24 spoločnej správy boli veľmi diskutovanými bodmi v sociálnom výbore. A musím povedať, že sú to návrhy, ktoré boli predložené od niekoľkých mimovládnych organizácií na základe ich dlhoročných skúseností o tom, ako prebieha pestúnska starostlivosť, a v tom 24. bode sa to týkalo ekonomických súvislostí, na základe ktorých môže byť dieťa vyňaté z rodiny.

    Takže takisto navrhujem, aby sa o týchto bodoch hlasovalo zvlášť.

    Možno si ešte dovolím krátko sa vyjadriť predsa len k zákonu ako celku. Myslím si, že zavádza celkom zaujímavé mechanizmy, ale sú len prvými krôčikmi. Myslím si súčasne, že ak naň nebude nadväzovať sociálna politika s rôznymi programami, ktoré budú podporovať služby pre deti, služby pre rodiny s deťmi, služby pre starších ľudí, opatrovateľskú službu dostatočne štát nebude osobitným spôsobom podporovať, tak budeme mať schválený podľa očakávaní, ktoré tu môžeme mať, budeme mať schválený zákon, ktorý o čosi posunie, najmä v oblasti adopcií a v oblasti náhradnej starostlivosti, stav dopredu, ale štát sa predsa len zbaví, tak ako to urobil napríklad v prípade presunu opatrovateľskej starostlivosti na VÚC, zodpovednosti. Pretože skutočná podpora rodín spočíva v tom, že podporujeme tie momenty v živote, ktoré sú jednoducho oslabené, čo sa týka financií. Keď má mladá rodina deti, keď potrebuje, aby bolo dieťa opatrené, keď je starší člen rodiny jednoducho už v takom stave, že ho treba opatrovať, ale súčasne tá rodina potrebuje zarábať. Dnešná sociálna situácia naozaj mnohých núti možno porušovať aj tie základné veci, ktoré v rodine majú podľa môjho názoru platiť, že sa vzájomne v prvom rade opatrujeme jednoducho preto, lebo sme rodina. Takže si myslím, že ak nedôjde k ďalším krokom v sociálnej politike, ktoré takúto podporu umožnia, tak tento zákon je takým jedným krokom a bude potrebovať aj ďalšie, bez nich nebude môcť dobre fungovať.

    Chcem povedať, že som veľmi rada, že došlo k spružneniu adopčných procesov a že došlo k spružneniu vôbec tej oblasti, ktorá je druhou časťou zákona, ale ako som povedala, veľmi zvažujeme, či môžeme zákon ako taký podporiť ako celok v prípade, že prejde pozmeňujúci návrh, tak ako sa na ňom podľa našich informácií dohodla koalícia a ako bude predložený na tomto mieste, ktorý sa týka definície rodiny. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Brocka.

  • Rád by som ešte zareagoval na pani kolegyňu, lebo tiež sa vyjadrovala k tomu, že rodina založená manželstvom, prečo by to muselo byť práve manželstvom. Ja som zatiaľ s kolegom Lintnerom rozvíjal také životné situácie, ktoré by mohli nastať, ktoré ste vy možnože nezažili, ale ja si to viem celkom dobre predstaviť. Keďže manželstvo je právne záväzný akt nielen pre manželov, ale aj pre ostatnú spoločnosť, pre štát. No, že by to tak nebolo, tak možnože by v spoločnosti nieže bola súťaž, ale záujem medzi mužmi o mladé, pekné ženy a ten, kto by bol silnejší, tak ten by vyhral, bol by to osobný vzťah. Ten, kto by bol silnejší. A spoločnosť by do toho asi nemohla veľmi zasahovať, lebo bol by to váš osobný vzťah. No mne sa to zdá byť absurdné, že by niekto... No, pani kolegyňa, akokoľvek to je úsmevné, ale naozaj práve z titulu, že to je právny záväzný akt, verejnosťou, musí byť rešpektovaný štátom, tak to je, by som povedal, tá záruka aj pre toho slabého partnera. Aj pre toho slabého partnera v rodine, že ho spoločnosť bude všestranne chrániť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, naznačili ste vo svojom vystúpení, že sa vám príliš nepáči dohoda, ku ktorej v tom diskutovanom probléme dospela koalícia, ale ten zákon treba vnímať ako celok a ja by som bol rád, keby ten zákon prešiel, lebo vytvára ako celok značný posun. Čiže chcel by som len apelovať na vás, že, samozrejme, aj nám sú bližšie iné postoje, ale musíme akceptovať partnerov a myslím si, že ten kompromis je rozumný a poznám zas kategorické stanovisko predkladateľa. Nerád by som bol, keby náhodou prešlo niečo, čo sa povedzme nedohodlo, ale iste nechcem spochybniť vaše právo rozhodovania sa, len chcem apelovať, aby ste zvážili rozumnú mieru uvažovania a zvážili aj zákon ako celok, aby ten zákon bol úspešný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj za reakcie oboch mojich predrečníkov. Chcem povedať, že považujem naozaj za celkom normálne, že v tejto veci mám odlišný názor. Presadzujeme hodnoty, ktorým my veríme a asi aj politické strany, ktorých sme reprezentantmi.

    Pán Brocka, možno jedna vec, to, čo ste naznačili, sa mi zdá krajné, naozaj krajný prípad, ak sa budeme baviť o krajných prípadoch. A v tomto pléne sme už schvaľovali niekoľko zákonov, kde sme sa vzájomne vyzývali k tomu, aby sme nepoukazovali na krajné prípady, ale na typické prípady. Ja som o tom presvedčená, že ak sa dvaja ľudia rozhodnú spolu žiť a mať spolu deti, je to hlavne ich rozhodnutie a majú byť zodpovední v tom rozhodnutí. A vtedy to naozaj nie je viazané zmluvou, ktorá ďalej, áno, máte pravdu, má aj záväzky voči spoločnosti, lebo manželstvo takým zväzkom je. Skrátka si myslím, že by sme mali myslieť najmä na zodpovednosť tých dvoch ľudí – osobnú, morálnu. Jednoducho zodpovednosť ich samých, a nie preto, lebo im to nejaký zákon prikazuje.

    Pán Lintner, na vás by som rada reagovala v tom zmysle, že naozaj mám ťažké srdce a som rada, že hlasovanie bude až zajtra o 11.00 hod. a ešte budeme môcť hovoriť v klube o tomto probléme, lebo pre mňa, samozrejme, tiež nie je jednoduché toto rozhodnutie. Ja viem, že tento zákon je potrebný, viem, že pôvodný zákon je z roku 1963 a že potrebuje zmeny. Viem, že druhá časť je veľmi dobrá. Budeme o tom ešte hovoriť. Ja by som bola tiež rada, keby prešiel, ale keby prešiel tak, aby naozaj odrážal názory väčšiny spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Teraz sa môžeme prihlásiť ústne do rozpravy. Prosím, keby ste ten program upravili, technici. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ondrejka. Pripraví sa pani poslankyňa Černá.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia...

  • Ešte sa ospravedlňujem, mal som ešte prečítať pani poslankyňu Tóthovú a uzatvoriť možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy podľa rokovacieho poriadku. Teraz je to v poriadku, pokračujte.

  • Žiadam vyňať bod 54 na osobitné hlasovanie a navrhujem pozmeňujúci návrh k čl. X.

    Článok X. znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení uvedených v čl. I. až IV., čl. V v 1., 3. a 5. bode a ustanovení uvedených v čl. VI., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2005.“

    Z týchto dôvodov: Zmenu účinnosti navrhujem z dôvodu trvania legislatívneho procesu. Z toho dôvodu je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané požiadavky a lehoty stanovené našou ústavou. A vzhľadom na to, aby sa zabezpečila aspoň minimálna legisvakančná lehota, keďže ide o zákon kódexového typu. Ustanovenia uvedené v čl. V v 2. bode a v čl. IX nadväzujú na anonymné pôrody, ktoré je možné podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti vykonávať už od 1. januára 2005 a vzhľadom na to je nevyhnutné, aby zákon o matrikách, zákon o mene a priezvisku nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia. Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, pán minister, ctené dámy a páni, milé kolegyne a kolegovia, ja by som, nebudem tak obšírna, pretože si myslím, že by sme to mohli stihnúť do tej siedmej a v zásade to najpodstatnejšie sme si povedali vo výboroch a myslím si, že príliš veľa už na tejto diskusii nezmeníme, pretože karty sú rozdané.

    V každom prípade však chcem povedať, že naozaj sme veľmi dlho, mnohí, ktorých zaujíma rodinná politika, čakali na to otvorenie zákona o rodine. Nie preto, aby sme mu ubližovali, nie preto, aby sme degradovali návrhy ministerstva spravodlivosti. Nie preto, aby sme degradovali manželstvo, pretože si myslím, že azda všetci chápeme, že sme tu normálni ľudia, 150 ľudí, ktorí chápu manželstvo ako naozaj výnimočný zväzok. Len na rozdiel možno od mnohých iných pohľadov si ja a moji kolegovia, ale viem, že i mnohí z nás, myslíme, že aj tie ostatné formy, kde sa vychovávajú deti, majú svoje opodstatnenie byť nazvané v tomto zákone o rodine v roku 2004, teda v treťom tisícročí, rovnako ako tie manželské. Hovorím to preto takto, lebo tiež mám dve deti a tiež som bola aj rozvedená a vôbec to nesúviselo s tým, že by sme si nerozumeli alebo sa nenávideli, alebo sa hádali, ale jednoducho život to doniesol takto. A poznám množstvo žien, ktoré sú týrané, starám sa o ne takisto v občianskom združení. Poznám množstvo vzťahov, kde žena ostáva opustená so svojím dieťaťom a ja si mimoriadne cením, že sa nevzdá, porodí svoje dieťa a vychováva ho. A myslím si, že má právo tiež byť zapísaná v tomto zákone.

    A nakoniec je tu ešte taký veľmi zaujímavý moment, keď žijeme so svojím partnerom a nikdy neviete, kedy si po vás smrť príde, vychovávate deti a zrazu sa vám ten jeden stratí z minúty na minútu a vy ostávate podľa zákona, ktorý je navrhnutý, v zásade človekom, ktorý nikam nepatrí, lebo najpodstatnejšie v spoločnosti je niekam patriť. A teda v týchto návrhoch v žiadnom prípade nejde o degradáciu manželstva, ale o uznanie rovnocenného s tými ostatnými formami života rodiny a detí. Pre mňa osobne sú všetci tí, o ktorých som hovorila, rodina. Pre mňa dokonca je rodina aj rodina, ktorej sa nepodarilo mať deti. A navyše mi v základných zásadách naozaj dosť výrazne prekážalo aj prekáža, i keď sme sa dohli s pánom ministrom na nejakých kompromisných riešeniach, neprestáva mi prekážať, že v tých základných zásadách svojím spôsobom diskriminujeme manželské páry, ktoré nemôžu mať deti. A tiež to nie je o tom, že nechcú, nemajú vzťah k deťom. Ale jednoducho aj to život donesie. Niekto nemôže mať nikdy deti. Budete sa môcť vyjadriť.

    V každom prípade chcem povedať, že včera večer som tak rozmýšľala o tom zákone o rodine, ktorý vlastne aj ja kritizujem, že je 40-ročný, zastaraný, nereflektuje súčasnosť, ale musím povedať, že vlastne musím pred tým starým zákonom zložiť klobúk dole, pretože v roku 1963 tí, ktorí urobili ten zákon, urobili neuveriteľne progresívnu vec. Normálne nadčasový zákon, s ktorým sme vydržali až doteraz. A v zásade, keď sa tak pozriem na zákon, ktorý je teraz navrhovaný, tak sa vo väčšine opierame stále o ten starý zákon. Takže by som rada stretla tých tvorcov, ako sa dopracovali k tomu, aby urobili nadčasový zákon, dobrý aj pre rok 2004 – v mnohých veciach.

    Chcem povedať, že mimoriadne oceňujem najmä tú časť osvojení, starostlivosti o deti, výchovné opatrenia, aj tie, ktoré sme navrhovali vo výbore, prešli. Mnohí kolegovia dávali veľmi zaujímavé pozmeňujúce návrhy, ktoré tiež prešli, a som rada, lebo to veci pomôže a pomôže tomuto zákonu. Aj keď musím povedať na účet pána ministra, že osvojenia sú naozaj krokom, veľkým krokom dopredu. Ja si to mimoriadne vážim najmä v tej časti, kde zaväzujeme súdy, aby rozhodovali do troch, najneskôr však do šesť mesiacov. Pretože to naozaj bolo veľmi dôležité a doteraz nik nevedel, kedy súd rozhodne. A toto považujem za veľké plus.

    Takisto považujem za veľké plus tú zmenu, resp. že rušíme osvojenia a ostáva len jeden typ. Ale musím povedať, že stále mám obavu ešte z tej maličkosti, ktorá nám ostala v § 107, kde sme sa nejako nevedeli zhodnúť, či to má ostať, alebo nemá ostať. Názory sa rôznia. To znamená, keď súd rozhodne o osvojení, či tento osvojiteľ alebo to dieťa, ale keď je malé, asi o tom netuší, môže ešte toto svoje rozhodnutie zmeniť v priebehu pol roka. Hovorím to zámerne, pretože si myslím, že máme iné inštitúty, ktoré títo ľudia môžu použiť, náhradnú rodinu alebo starostlivosť alebo ešte mnoho iných, a stále si myslím, že pre mňa je to veľmi citlivá téma, aby si niekto dovolil ešte po tom čase, keď má dieťa u seba, dnes je navrhovaný rok, ja dám jeden pozmeňovák, ale aj to je dostatočný čas na to, aby bol s tým dieťaťom a nerozhodne sa a nevie, že s ním ešte nechce byť. Potom tu má ešte čas 3 alebo 6 mesiacov, závisí od toho a od situácie, kedy ešte stále nevie? Súd rozhodne, všetko sa môže vybavovať, dieťa môže byť v úžasnej rodine a my mu dávame šancu, skôr si myslím, že je to šanca pre tých osvojiteľov niečo na tom zmeniť v ďalšom polroku života dieťaťa? Myslím si, že človek, ktorý nie je silný v „kranflekoch“ na takúto vec, nemá vôbec čo adoptovať dieťa a radšej nech hľadá iné formy, ako by mohol pomôcť.

    Nedávam k tomu pozmeňujúci návrh, hovorím svoj názor, lebo vám to už nechcem komplikovať, aj keď si viem predstaviť a myslím si, že tento môj názor je fakt správny, lebo cítim s tými deťmi a mám to zažité. Viem si predstaviť, že to v budúcnosti, čo donesie život, nejakým spôsobom upravíme. Skôr si myslím, že tam to jednoducho nemá svoje opodstatnenie. Takže toto je ešte taká záležitosť.

    Čo sa týka utajovaných pôrodov, ja som niekoľkokrát hovorila, že nie som spokojná s tým, že sme neupravili vzťah maloletej, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony k tomuto utajovanému pôrodu. Viem si totiž živo predstaviť situáciu, že nám maloleté dievča dôjde do nemocnice, viem, že chceme zachrániť každý možný život spoločne, len si neviem predstaviť, ako s ňou tam budú jednať, keďže my vôbec nemáme v tomto zákone ustanovené, či môže, alebo nemôže pristúpiť takáto dievčina bez spôsobilosti na právne úkony k utajovanému pôrodu ako takému. To znamená, nechcem riskovať situáciu, že dievčina nám dôjde do nemocnice a doktor jej povie, že je nám ľúto, ale takto to nemôže ísť, doneste mamu. Lenže to nie je v zákone, či má tú mamu doniesť, alebo môže odrodiť a odísť, a teda mi v tejto súvislosti napadá, že toto sme nedotiahli do konca. Ak sa ešte vieme nejako zhodnúť na tom, čo si myslím, že skôr bude na diskusiu nabudúce, nebránim sa, podstata je, aby sme mali aspoň kostru k tomuto, ale bojím sa týchto situácií, čo nastane. Lebo momentom, keď sa doktor nemôže oprieť o zákon, tak nám dievčinu pošle preč a my riskujeme, že nám to dieťa za rohom uškrtí. Lebo zas tie inkubátory, ktoré budú po Slovensku, budú len v troch nemocniciach, a keď bude mladá dáma z Hornej Myšle, tak asi to bude mať dosť ďaleko k tomu najbližšiemu inkubátoru. Navyše bude asi v šoku po pôrode a podobne. Myslím si, že asi tu nebudeme mať problém sa nezhodnúť. Takže toto je také do pléna ešte azda na diskusiu alebo azda do budúcnosti, aby sme túto záležitosť upravili, aby sme predišli neželateľným stavom.

    Už nebudem príliš rýpať do tohto zákona, pretože v podstate ho pokladám za krok vpred. Som len smutná, že sme nenašli dostatok ambície zmeniť v tých základných zásadách, v tej filozofii to, čo som hovorila na začiatku, uznať aj všetkých ostatných, ktorí v tejto krajine žijú, platia dane, platia odvody a dodržiavajú pravidlá tejto spoločnosti, aby sme ich uznali za rovnoprávne rodiny, ako sú tie manželské, a to ma veľmi, veľmi mrzí. Našli sme s pánom ministrom istú dohodu, z ktorej možno ani jedna strana, ani druhá strana nie je úplne najšťastnejšia, ale viem si predstaviť, že s takouto dohodou viem existovať.

    Ak dovolíte, teraz by som rada ešte navrhla procedurálny návrh. Pán spoločný spravodajca, rada by som predniesla procedurálny návrh, v ktorom by som chcela vyňať na osobitné hlasovanie bod 11, bod 21 spoločnej správy, samozrejme, bod 24, bod 25 a bod 33. V ďalšom kroku by som rada prečítala tri pozmeňujúce návrhy, z toho dva vychádzajú zo vzájomnej dohody ministerstva spravodlivosti s mojou maličkosťou. Tak môžem čítať?

    Pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    1. V článku I článok II znie: „Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.“

    Odôvodnenie: Právo preferuje rodinu založenú manželstvom, zdôrazňuje sa spoločenský význam manželstva. Vedľa tejto doteraz všeobecne prijatej spoločenskej normy chovania sa navrhuje expressis verbis doplniť rozšírenie ochrany spoločnosti na všetky formy rodiny, napr. osamelý rodič a tzv. faktické súžitie muža a ženy. To je jeden návrh.

    2. V čl. I v § 23 sa dopĺňa nový ods. 3, ktorý znie: „(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 tohto zákona.“

    Odôvodnenie: Explicitne sa dopĺňa ďalšia hmotnoprávna podmienka rozvodu týkajúca sa intenzity kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi. Cieľom povinností vyjadrených v § 18 a 19 je smerovať k naplneniu účelu manželstva a vytvoriť predpoklady na plnenie spoločenskej, ekonomickej a biologickej funkcie rodiny. Navrhuje sa výslovne zakotviť, aby súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadal aj na porušenie týchto povinností.

    A tretí návrh k tomuto zákonu o rodine. V § 103 ods. 1 sa slová „jedného roka“ nahrádzajú slovami „deviatich mesiacov“.

    Odôvodnenie k tomuto je, že aj lehota 9 mesiacov na pobyt dieťaťa v starostlivosti budúceho osvojiteľa je postačujúca a skrátením lehoty sa urýchli proces osvojenia.

    Ja vám zatiaľ ďakujem za pozornosť, a teda pevne verím, že nakoniec tento zákon prejde. A aj keď nie som úplne najšťastnejšia s našimi dohodami, viem s nimi žiť a podstata pre mňa v tomto zákone je to, aby sa pomohlo najmä deťom, o ktorých sme si vraveli. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Madej, Demeterová, Navrátilová, Bielik, Brocka, Mušková a Lintner. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani Mušková je tam dvakrát označená, tak už je to opravené.

    Ako prvému zapnite mikrofón pánovi poslancovi Madejovi.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, môj osobný názor, a to by som ešte chcel uviesť pre zápis, je, že základné zásady v kódexe jedného z odvetví súkromného práva – v rodinnom práve – naozaj nie sú veľmi dôležité. Aj vzhľadom na to, že rodinné právo a zákon o rodine by sme mali v budúcnosti včleniť do nového kódexu civilného práva, a preto tieto základné zásady majú len všeobecný deklaratórny význam, ktorý má význam len pri výklade iných ustanovení zákona o rodine. Nemajú význam, čo sa týka normatívneho textu priameho ukladania práv a povinností legálnych definícií. Ak by to bolo naozaj také významné, tak tieto definície rodiny atď. by sa použili ako legálne definície v jednotlivých ustanoveniach paragrafov, na účely tohto zákona sa za rodinu považuje to a to.

    Ide o základné zásady a aj v tom zmysle si osobne myslím, že celá táto diskusia by sa mala viesť možno iným smerom. Ale, samozrejme, ak diskutujeme vecne a naozaj pri všetkej úcte a snahe liberalizovať ten konzervatívny návrh zákona o rodine a naozaj pri všetkej úcte k vám, pani poslankyňa, musím povedať, že pozmeňujúci návrh č. 1 je naozaj konzervativizmus ako vyšitý. Z jedného dôvodu. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. To znamená základnou bunkou spoločnosti je iba rodina založená manželstvom. Ale spoločnosť chráni všetky formy rodiny. To znamená, že na jednej strane chránime všetky formy rodiny, ale iba rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. To znamená, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Samozrejme, že diskusia o tom, čo je základnou bunkou rodiny, je diskusia úplne legitímna a môžeme mať na ňu liberálnejší pohľad, konzervatívnejší pohľad, ale ja sa nechcem v tomto okamihu zapájať do tejto diskusie, chcem vám len povedať, že ja určite tento zákon podporím v takej forme, ako je predložený, a to z dôvodov, že sú tam veľmi dobré veci.

    Ale jednu poznámku si neodpustím. Ak je rodina založená manželstvom základnou bunkou spoločnosti, potom paradoxne, ak zlyhá jeden partner v manželstve a druhý zostane a vychováva deti, ten nie je základnou bunkou v spoločnosti. Ale ten ďalší, ktorý si založí ďalšie manželstvo, tak ten bude základnou bunkou v spoločnosti. Tu ja vidím práve tento paradox, že takto definovaná základná bunka spoločnosti založená na manželstve diskvalifikuje tých, ktorí nespôsobili rozvrat manželstva. To sa mi zdá, že by sme to mali v budúcnosti domyslieť, čo je vlastne základnou bunkou spoločnosti. Alebo či by nebolo lepšie, aby sme vôbec nehovorili o tom, čo je základnou bunkou spoločnosti. Ďakujem.

  • Ja by som chcela reagovať na pani poslankyňu Černú a skutočne by som jej chcela poďakovať, že bola ochotná, schopná nekonečné hodiny sa navzájom baviť o tom, aby sa našla prijateľná formulácia, ktorá, ako už tu správne povedal pán poslanec Madej, má síce deklaratívny charakter, ale možno sa jej venovala možno až osobitne nejaká zvláštna pozornosť. A napriek tomu, že ma trošku mrzí, že nepochopila aj to, že aj my chceme tie ostatné formy rodiny rovnako chrániť a rovnako uznať ako ona, že sa nám zdá, že táto spoločná formulácia, že s ňou môžeme obidve strany žiť. Pretože, ako som už v predchádzajúcom svojom vstupe povedala, ani odborníci nevedeli nájsť prijateľnú formuláciu, aby všetkým im vyhovovala a pracovali na tom dva roky. My sme už v auguste hľadali a hovorili o tom, ako by to všetko mohlo znieť. Ale veľmi si ju vážim preto, že sa usilovala nájsť takú formuláciu. A oceňujem aj pána poslanca Lintnera, že vyzval pani poslankyňu Angyalovú, že napriek tomu, že celkom to nespĺňa jej predstavu, aby podporila tento zákon. A ja sama by som ju osobne takisto o to poprosila, že môžeme sa na veľa vecí v tomto zákone pozerať rôzne, ale je to zákon ozaj dobrý, ktorý v konečnom dôsledku pomôže a pomôže slabším.

  • Ďakujem pekne. Vystúpenie pani poslankyne Černej ma podnietilo k určitej úvahe a dovolím sa s ňou ako v reflexii podeliť aj s ostatnými. Isteže rodina, či už v plnej forme, alebo v menej plnej, si zaslúži plnohodnotné miesto a uznanie spoločnosti. A ak bola otázka postavená, či aj zmluvne vyjadriť tento vzťah alebo nezmluvne a či tento zmluvne vyjadrený vzťah vyjadruje rovnocennosť alebo nezmluvne vyjadruje nerovnocennosť, niekoľko poznámok k tomu.

    Zmluvne vyjadrený vzťah je zakotvený na vzájomnom prísľube, a to je vlastne tá zmluva, že sa zmluvne viažem dodržať lásku, vernosť, stabilitu toho vzťahu. V podstate aj tým nezmluvným vzťahom si dvaja partneri vyjadrujú to isté, len akoby sa to báli alebo pre iné príčiny to nechcú vyjadriť verejne, ale v podstate je to viac-menej neformálne snaha po tom istom.

    Niekoľko demografických... Ešte, pardon, v Spojených štátoch sú populárne prieskumy detí pri voľbe amerického prezidenta a tieto deti, aspoň podľa našich médií, intuitívne sa vedia priblížiť k výsledku volieb. Možno by stálo za to, spýtať sa aj našich detí v takom prieskume, akú formu ony považujú za najlepšiu nielen pre inštitúciu ako takú, ale pre seba samých.

    A posledné demografické charakteristiky, je kríza, keď sa hovorí o kríze rodiny, chcel by som povedať, že to nie je kríza rodiny ako inštitúcie, ale je to kríza jednotlivca na pozadí krízy spoločnosti. Ďakujem pekne.

  • Ja by som tiež chcel reagovať na pani kolegyňu Černú, že deklaratórny charakter niektorých ustanovení v zákone ona považuje za nadbytočný. No, pani kolegyňa, sú bežné deklaratórne ustanovenia aj v oveľa dôležitejších zákonoch, v ústavách. Spomeňte si, ako sme dlho diskutovali aj o ústavnej zmluve o Európskej únii. Totiž deklaratórne ustanovenia často vyjadrujú ducha toho zákona. A teraz konkrétne na jednu vašu poslednú pripomienku, že vás veľmi mrzí, že teda mali by sme uznať všetkých ostatných, tie ostatné typy spolužití, ktoré ste spomínali, tak ako tie manželské. A spomenuli ste prípad, že čo v takom prípade, keď sú partneri vo voľnom vzťahu a jeden náhle zomrie a ten druhý zostane.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. No tak pozrite... No tak predstavte si takúto situáciu v dôchodkovom systéme, no ako chcete toho druhého zabezpečiť napr. pozostalostnou dávkou, vdoveckým, vdovským dôchodkom alebo sirotskými dávkami, už nehovoriac o dedičských konaniach, no proste sú to len samé komplikácie a problémy. A preto si myslím, že ten štandardný vzťah, ktorý je definovaný v zákone, vychádza zo skúseností nie 40 rokoch, ako ste spomínali, ale vychádza zo skúseností storočí.

  • Budem zrejme v súlade s pani poslankyňou Černou, keď budem citovať z materiálu, ktorý sme dostali všetci do rúk, volá sa Rodina a zodpovedné rodičovstvo, kde pani doc. Mária Glassová, ktorá je pracovníčkou Katedry psychológie a patopsychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, uverejňuje údaje z viacerých serióznych významných spoločenskovedných výskumov, predovšetkým z USA, ktoré poukazujú na niektoré dôsledky úpadku tradičného usporiadania rodiny, ako sú sociálna instabilita a chudoba, dosahy manželského rozvratu a rozvodov na fyzické a psychické zdravie dospelých a detí, násilie, zneužívanie. A vlastne v tomto výskume sa priamo či nepriamo potvrdzujú sociálne stabilizujúce funkcie tradičného rodinného usporiadania.

    Prihováram sa za to, vážení kolegovia, aby ste si všetci tento materiál ešte pred hlasovaním prečítali, pretože tieto krajiny už prebehli liberalizáciou v oblasti rodiny a mali by sme sa poučiť z týchto chýb, ktoré sa tam stali. Samozrejme, nemôžeme priamo ovplyvniť rozvodovosť, ale nepriamo možno áno, azda už len úpravou legislatívy, kde v oblasti médií, najmä v limonádových seriáloch, sa vtláčajú do podvedomia našej spoločnosti nové normy správania sa, ako je nevera, promiskuita. Samozrejme, atribút, ako je vernosť, je dnes v Amerike veľmi cenený. Myslím si, že by sme sa mali zamerať skutočne na túto oblasť.

    Ja by som mohla zacitovať, čo vlastne spôsobuje rozvrátená rodina, ktorá osamelo žijúcich rodičov s deťmi uvrhuje do chudoby. Osamelý a spoločensky často izolovaný rodič sa s finančnými nárokmi života musí vysporiadavať sám. Keď nezostáva nezávislým od sociálnej podpory štátu, to je v skutočnosti zárukou chudoby. V otázke zamestnanosti sa najskôr konfrontuje s aktuálnymi ťažkosťami...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Černá, chcete reagovať na faktické poznámky?

  • Reakcia poslankyne.

  • Nešlo mi stlačiť trojku, takže nebudem si míňať tie dve minúty. Ale veľmi stručne.

    Ja by som si dovolila zareagovať – a ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí vystúpili – na pána Madeja, na pána poslanca Madeja, ktorý v zásade hovorí, že základné zásady nie je nič také, čo by nás mohlo znervózňovať, veď to nie je zákon, to nie je paragrafové znenie. Dúfam, že som vás zle nerozumela. Len ja hovorím o tom, že 40 rokov sme s týmito základnými zásadami nepohli a že by aj základné zásady mali reflektovať na súčasný reálny život v našej krajine. A chcem len povedať, že keby to nebol taký problém pre niektorých ľudí v tomto parlamente, tak pravdepodobne to nie je ani predmetom rokovania tejto schôdze. Takže si myslím, že to má veľký zmysel, pretože je to o filozofii zákona o rodine ako takom.

    Chcela by som veľmi pekne poďakovať pani Navrátilovej za ten príklad, ktorý uviedla, lebo je to presne o tom. Jeden sa môže rozviesť, druhý ostáva, trápi sa s deťmi a ten druhý si spokojne skočí do ďalšieho manželstva a už sa nám ocitne v našich krásnych definíciách v zákone o rodine ako kompletná rodina.

    Ešte som chcela povedať maličkosť, pán Brocka ma pravdepodobne zle pochopil, nehovorila som o zväzkoch, v ktorých spolu žijú a jeden zomrie, ale o manželskom páre, ktorý spolu žije, vychováva deti, a keď ten jeden zomrie, manželský zväzok zaniká.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne a páni poslanci, mám na vás jednu otázku a zároveň chcem, aby vyznela ako prosba. Máme posledného ústne prihláseného diskutéra do rozpravy pani poslankyňu Tóthovú, potom bude stručne hovoriť ešte pán predkladateľ, pán minister Lipšic, a spravodajca pán poslanec Madej. Vzhľadom na to, že pán minister životného prostredia Miklós má neodkladnú cestu zajtra do zahraničia a veľmi stručne potrebuje predložiť v prvom čítaní dva dokumenty, ktoré budú veľmi krátke, chcem vás poprosiť o vyjadrenie súhlasu, aby sme pokračovali a dorokovali v tomto duchu, ako som povedal. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať.

    Prosím, keby teraz vystúpila pani Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, veľmi sa budem snažiť myšlienky telegraficky vám posunúť, preto prvá informácia.

    Je skutočne pravda, že v súčasnosti platný zákon bol nadčasový, veľmi kvalitný, pretože bol vzorom pre viaceré štáty, ktoré podľa neho upravili svoje rodinné právo. To je prvý poznatok.

    Druhý k pánovi poslancovi Brockovi. Vystupoval s niektorými myšlienkami, s ktorými sa plne dá súhlasiť, ale staval toto auditórium do pozície, akoby niekto nesúhlasil s tým, že najlepšia forma pre štát je perfektná, funkčná rodina, ktorá zabezpečuje rozšírenú reprodukciu, poprípade jednoduchú reprodukciu našich občanov. Veď o tom nikto nepochybuje. Tu je v inom problém. Problém je v tom, na čo už poukázala aj pani poslankyňa Navrátilová, že nie je pravdou, že manželstvo je forma chránenia toho slabšieho. Pretože len čo sa manželstvo rozvedie, práve forma neúplnej rodiny je tá, ktorá plní spoločenskú funkciu. Keď manželke ostanú dve-tri deti na výchovu a je na to sama, tak tam má byť tiež záujem spoločnosti, nielen na úplnej rodine. To je taký môj prvý poznatok, môžete a nemusíte s tým súhlasiť.

    Ďalej mám návrh a prosbu, aby bod 35 zo spoločnej správy bol vyňatý na samostatné hlasovanie. Pán minister totiž uviedol, že navrhuje neschváliť tento bod. Ja práve, naopak, chcem bod č. 35 zo spoločnej správy, ide o § 109, tam sa navrhuje vynechať tento paragraf. Ja práve, naopak, z tohto miesta chcem podporiť uplatnenie a platnosť a ponechanie tohto paragrafu v zákone, pretože podľa neho si napr. môže osvojiť dieťa, hovorili ste 25 a 35...

  • Reakcia z pléna.

  • 33? Pardon, potom opravujem, nemám záujem o samostatné hlasovanie o bode 33, ale o bode 35, ktorý hovorí o § 109.

    Prosím, navrhujem samostatné hlasovanie o bode 35, a to z toho dôvodu, že sa tam uvádza, že „osvojiť si môže dieťa aj manžel skutočného rodiča, s ktorým žil v spoločnej domácnosti, alebo vo výnimočných prípadoch osvojiť si môže aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa“. Vážení, poznám veľa žien, ktoré nie sú vydaté, finančne sú solventné, majú dobré podmienky na to, aby si osvojili dieťa a boli perfektnými matkami, ktorých jedinou náplňou a hlavnou náplňou môže byť práve výchova takéhoto osvojeného dieťaťa.

    Ďalej by som chcela uviesť niekoľko poznámok k utajovaným pôrodom. Utajované pôrody máme len v čl. VII podchytené, nebudem hovoriť, v čom je podstata utajovaného pôrodu. Skutočne bude treba ešte porozmýšľať aj s tými mladistvými pri utajovaných pôrodoch. Ale vo vzťahu k utajovaným pôrodom chcem z tohto miesta obhájiť práva otcov, ktorí sa napríklad dozvedia, že matka ich dieťaťa chce rodiť utajovaným spôsobom, a keďže je úprava taká, ako je v zákone, spúšťa sa určitý mechanizmus s tým, že to dieťa pôjde na osvojenie. Myslím, že otec by mal mať právo prihlásiť sa a potom mať právo dostať takéto dieťa, keďže je jeho biologickým otcom, do výchovy.

    Preto navrhujem, aby v čl. VII, spravím procedurálny postup, ktorý bude treba, aby som tu predniesla, v čl. VII bod 1 § 6 sa dopĺňa novým odsekom 14, ktorý znie...

  • Reakcia ministra.

  • Štrnásť sa vypúšťa a potom sa posúva.

  • Reakcia ministra.

  • No k tomu, čo je predložené, pán minister, špecialitou vašich legislatívnych návrhov je, nechcem útočiť, ale musím to konštatovať, že do parlamentu dávate nedorobky a potom k nim množstvo pripomienok a človek sa nevyzná v poradovom čísle, preto budem pána spravodajcu prosiť, aby sme sa zajtra dohodli, aké číslo to bude mať, ja som išla podľa predloženej legislatívnej tlače a podľa nej mám nasledujúci návrh.

    Čiže nový odsek, ktorý znie: „Ak sa v lehote 6 týždňov odo dňa pôrodu prihlási otec dieťaťa, ktorý prejaví záujem o výchovu dieťaťa, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nepostúpi zdravotnú dokumentáciu Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky a postupuje sa tak, ako by nešlo o utajený pôrod.“ Čiže on dostane potom to dieťa. Mám príslušný počet podpisov, nech sa páči.

    A posledná moja poznámka. Veľmi pochybujem o vhodnosti ustanovenia, ktoré hovorí, že „matkou je žena, ktorá dieťaťa porodila“. Už v prvom čítaní som vystúpila, mala som viacero pripomienok, nebudem ich tu znova opakovať, pretože niektoré našli ohlas a sú zmenené. Ale prosím vás pekne, toto ustanovenie by sa malo vynechať, pretože vôbec nie je perspektívne, vôbec neberie do úvahy pokroky vedy, medicíny, ktorá v tomto smere pozná prípady, keď porodí žena dieťa a vôbec nie je jej biologickou matkou, ale biologickou matkou je niekto iný, ktorý má záujem, samozrejme, na tom dieťati. A ak by toto platilo, tak v praxi skutočne spravíme veľkú prekážku na aplikovanie moderných medicínskych poznatkov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa bola posledná. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Mušková.

  • Chcem sa len pripojiť k pani poslankyni v tom, že hovorila, že osamelé rodiny sú najviac ohrozené, a preto ich treba ochraňovať. Spoločnosť musí zobrať nad nimi ochrannú ruku. Ja som nedopovedala v mojom prvom výstupe, aké ohrozenie tieto rodiny skutočne majú, a preto sa pripájam k tomu, čo už aj tu odznelo, aby takto osamelo žijúci rodičia s deťmi boli poňatí do pojmu rodiny.

  • Pani poslankyňa Černá, pán poslanec Kahanec a končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ja by som chcela reagovať na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej a chcela by som sa hlboko pokloniť za to, čo ste povedali, a za návrhy, ku ktorým som ani nedokázala pristúpiť a skôr som to odkladala na takú bližšiu budúcnosť práve kvôli tomu, aby som už nedostala do pomykova a infarktových stavov mojich koaličných kolegov. Ale veľmi s vami súhlasím. A čo sa týka týchto utajovaných pôrodov, myslím si to isté, otec má právo, určite má svoje práva. A ja si myslím, že to nájde podporu v tomto parlamente. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som privítať tú atmosféru, v ktorej sa teraz deje táto diskusia, v takom pokojnom, na rozdiel od toho predchádzajúceho čítania, kde sme vlastne mali trošku búrlivejšie vystúpenia. Možno, že to nestihnem všetko, ale chcel by som povedať pár myšlienok, ktoré len prednedávnom na pôde Technickej univerzity spomenul pán kardinál Jozef Tomko, a dovolím si povedať, že o jeho erudícii a rozhľadenosti o zásadných otázkach života iste nikto nepochybuje.

    Príčiny úpadku nachádzal práve v kríze rodiny ako spoločenstva lásky a života. Hovoril tam o otázkach, v akej etape sa nachádza Slovensko, v akej etape sa nachádza Európa, čoho sme svedkami. Vidíme, že aj samotná Európa len prednedávnom si odmietala priznať svoje kresťanské korene. Možno práve v mene nového chápania ľudského šťastia, pohodlnosti či v mene zatvárania si očí pred legalizáciou problémov, ktoré vznikajú, či už je to eutanázia, či interrupcia a podobne. Možno v mene fantázie o vytvorení ideálneho nového sveta, kde trvalé manželstvo a rodina sa stanú v najlepšom prípade prežitkom.

    Aký význam však majú v súčasnosti hodnoty ako život a láska? Malo by aj v dnešnom modernom svete hádam platiť, že pri nenaplnení pocitu šťastia pri manželskom partnerovi by prestali platiť záväzky, ktoré si partneri dali na začiatku? To asi nie. Nenapĺňa sa v tomto svete známy výrok, že jedno dieťa je málo a dve veľa? Smerovanie k postoju, že dieťa je prekážkou či k ukončeniu štúdia, či k budovaniu kariéry, či k pohodlnej exotickej dovolenke? Nie je to azda postoj, ktorý až príliš dýcha egoizmom a hľadá dôvody na rôzne ospravedlňovanie a posúva dobro osoby, ktoré by malo byť najvyšším kritériom, do úzadia, či už v mene pokrokového názoru, či v mene zabezpečenia všetkých možných možností a ospravedlňovania? A ospravedlníme či už klonovanie, sterilizáciu či génové inžinierstvo a podobne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Tóthová s reakciou.

  • Ďakujem. Chcela by som reagovať na posledného rečníka pána poslanca Kahanca. Veľmi si ctím všetky myšlienky, ktoré tu boli uvedené, ale nadviažem aj na pána poslanca Brocku, ktorý hovoril o úcte k rodine. Ja si myslím, že otázka trvanlivosti rodiny je aj otázka morálky. A trošku by som bola rada, keby práve aj z kruhov Kresťanskodemokratického hnutia vychádzali myšlienky, ktoré by bojovali proti znižovaniu imidžu ženy len na sexsymbol, keby sa viac vyzdvihovala úloha matky v tejto spoločnosti, úloha ženy ako držiteľky rodinného kozubu, symbolicky povedané, a aby neboli považované za celebrity pornohviezdy. A toto málo cítim z radov kresťanských demokratov.

  • V rozprave ešte vystúpi spravodajca pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Len pre zápis, v časti B mojich pozmeňujúcich návrhov sťahujem bod 1, pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Dávam slovo predkladateľovi pánovi ministrovi Lipšicovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem sa snažiť byť stručný a stručne zareagujem len na pozmeňujúce návrhy a rozpravu, ktorá pred chvíľkou bola ukončená.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Madeja, tie, ktoré sú pod písmenom A. Pán poslanec Madej vo veľkej frekvencii mení pozmeňujúce návrhy, ale zdá sa mi, že tie pod písmenom A sú akceptovateľné. Potom by ste mali to C stiahnuť. Viete, keď ja s áčkom súhlasím.

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre. Vidím, že sa vám to nepáči. Pod písmenom B ste teraz bod 1 stiahli?

  • Reakcia poslanca.

  • Bod 2 zatiaľ mám nie, ale musím si to pozrieť večer na ministerstve, takisto ako aj body 3, 4 a 5. No a samozrejme k tomu pozmeňujúcemu návrhu C, tak s tým nesúhlasím, ide o liberalizáciu rozvodov. My sme sa dohodli, že do tých citlivých otázok rozvodového práva nebudeme vstupovať, lebo sú citlivé, ani sprava, ani zľava. A ja som to akceptoval. Akceptoval som to a vo vláde bola schválená alternatíva, ktorá tzv. tvrdostnú klauzulu neobsahovala.

    Teraz – rozvod dohodou. Nedávno som videl v Slovenskej televízii v jednej reportáži fiktívne svadby. Fiktívne svadby za odmeny a potom následne hneď rozvod atď. Asi by sme nemali mať ambíciu takéto typy fiktívnych manželstiev podporovať. Nedávno išiel aj Koľja v televízii, aj tam bol podobný príbeh. A nemali by sme to asi právnym predpisom zdôrazňovať a vyzdvihovať ako jedno z možných riešení. Takže s tým si dovolím vyjadriť nesúhlas.

    Súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Brocku.

    Čo sa týka pani poslankyne Angyalovej, ona sa venovala tým základným zásadám a najmä tým prvým trom článkom. No, ja si myslím, že hlavný účel manželstva je výchova detí, preto manželstvu poskytuje štát určité preferenčné zaobchádzanie. Štát neposkytuje preferenčné zaobchádzanie manželstvu preto, že sa dvaja ľudia majú radi, ale práve preto, že tento zväzok vytvára najlepší potenciál na reprodukciu spoločnosti, na výchovu detí. A teraz či detí vlastných alebo aj získaných osvojením. Čiže myslím si, že je to v poriadku.

    Čo sa týka bodu č. 2, kde predložila pozmeňujúci návrh pani poslankyňa Černá, myslím si, že ten je dobre naformulovaný. To znamená, na jednej strane v deklaratívnom ustanovení štát vyjadruje morálnu preferenciu pre manželskú rodinu, ale, samozrejme, rovnako chráni všetky typy rodín. A tá morálna preferencia podľa mojej mienky má svoj význam a má svoj význam preto, že v zásade, v princípe manželstvo vytvára najlepšie podmienky na výchovu detí. To nevylučuje situáciu, že niekedy môže byť aj zlé manželstvo...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Zlé manželstvo, kde môže dochádzať k veľmi nezdravej výchove detí, ale v princípe to je najlepšia alternatíva. A na to trochu poukazovala aj pani poslankyňa Navrátilová, k tomu článku II.

    No, my sme sa snažili, ale teraz to nechcem predkladať, práve chrániť v tom manželstve tú slabšiu stránku, aj pri rozvodoch, to bola tá tvrdostná klauzula. To mala byť ochrana práve tej slabšej strany v manželstve, ktorá nijako rozvrat nezavinila. No ale práve to narazilo na odpor liberálnejšie zmýšľajúcich kolegov. Čiže tá snaha bola, ale nechcem sa k nej vracať, lebo, samozrejme, držím dohodu, že nepôjdeme v tejto oblasti ani jedným smerom a zostane zachované status quo.

    K tomu článku III. Prekvapuje ma, že vôbec sú nejaké výhrady, lebo ten čl. III znie, že „rodičovstvo je mimoriadne uznávaným poslaním muža a ženy“. A nie je? Ja si myslím, že to je celkom jasný, minimálne morálny výhľad našej spoločnosti. Tak by to malo byť. Je to správna deklarácia, mala by byť v zákone o rodine.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Ondrejku k účinnosti, možno sa k tomu vyjadrí pán spravodajca, ale mne sa zdá, že je identický s bodom 54. Ja som ho porovnával a znie identicky, čiže potom si myslím, že stačí schváliť bod 54 spoločnej správy.

    K pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Černej už som sa vyjadril, k tomu prvému, k čl. II. K tomu druhému, samozrejme, s tým tiež súhlasím, ide o to, že povinnosti manželstva, ako sú definované v § 18 a 19, to znamená prejavovanie vzájomnej úcty, rovnosť v právach, ale aj povinnosť žiť spolu a byť si verní, má svoj význam práve pri posudzovaní možného rozvratu, teda rozvodu. Mňa pobavili rôzne novinové články, že čo bude hroziť, ak budú manželia neverní. Bolo to zábavné, miestami až hlúpe, musím povedať, tieto polemiky, pretože, samozrejme, to sú vzájomné povinnosti manželov, nie dozor štátu a vplyv to má práve ten, že manžel, ktorý tie povinnosti neporuší, môže v takom prípade navrhnúť rozvod voči tomu z manželov, ktorý povinnosti poruší. Takže teraz to je vyjadrené v tom bode 2 a samozrejme, že s ním súhlasím.

    K otázke toho druhého pozmeňujúceho návrhu, neviem, či ho pani poslankyňa Černá predložila, asi áno, skrátenia predadopčnej starostlivosti z roka na 9 mesiacov, k tomu nemám pripomienky.

    Čo sa týka ešte pani poslankyne Tóthovej, no musím povedať, že čl. VII zo spoločnej správy je navrhnutý vypustiť, aj čl. VIII. Ale, pani poslankyňa, teraz celkom úprimne, nie kvôli legislatívnej aktivite ministerstva, ale kvôli tomu, že snemovňa schválila zdravotnú reformu a tie zákony už nebudú účinné. Čo, samozrejme, keď predkladala vláda do parlamentu tento zákon, tak neboli zdravotné zákony schválené, čiže to nie je chyba rezortu spravodlivosti. Takže zrejme potom asi by ste mali zvážiť, čo s tým pozmeňovákom.

    Predsa len sa ešte vyjadrím k pripomienkam pani poslankyne Tóthovej ohľadne utajovaných pôrodov a ohľadne toho, čo navrhovala, práva otcov. Ono to je problém. Ten utajený pôrod nie je preferované riešenie v spoločnosti, to je krízové riešenie. A v zásade by malo byť to krízové riešenie v tej situácii, aby sme sa vyhli horšiemu riešeniu, ktorým je interrupcia. A teraz, potrebuje žena, aj dokonca, ktorá je v manželskom zväzku, súhlas svojho manžela alebo otca dieťaťa na interrupciu? Nepotrebuje. Teraz keď my sprísnime kritériá utajeného pôrodu, tak sa môže stať, že to bude znamenať, že si radšej vyberie interrupciu, kde ani súhlas nepotrebuje, ani vedomosť otca nemusí byť o vykonanej interrupcii.

  • Reakcia poslankyne.

  • Viem, no ale tým pádom tam musí byť nejaká vedomosť toho otca, čiže my tam prezumujeme, že sa to nejakým spôsobom dozvie.

    K zákonnej domnienke materstva, o tom sme hovorili v prvom čítaní, je to veľmi vážna téma. Zatiaľ žiaden štát ju nemá uspokojivo vyriešenú. Ja by som bol veľmi ďaleko od toho, aby sme sa ju snažili vyriešiť iným spôsobom ako tým, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Lebo opačný variant vytvára predpoklady na množstvo súdnych sporov, ktoré sme zatiaľ videli vo filmoch, ale asi aj v realite, o dieťa. A v tých prvých rokoch vývoja dieťaťa, keď ešte nie je známy otec, tak, no je to veľmi smutné, ale keď ešte by dieťa malo byť traumatizované tým, že prebieha spor o to, kto je jeho matkou, tak si myslím, že neposlúžime záujmom dieťaťa. Skôr sa mi zdá opak pravdou. A preto si myslím, že navrhnuté znenie je správne. Som o tom presvedčený.

    Na záver mi dovoľte sa vyjadriť ešte raz k tým deklaratívnym ustanoveniam v základných zásadách. Ja som presvedčený o tom, že tak ako na jednej strane právne normy stelesňujú alebo mali by mať ambíciu stelesňovať aj morálne normy, to znamená, že morálka ovplyvňuje platné právo, tak je to aj naopak, právo ovplyvňuje morálku. Právo tak ako aj umenie, náboženstvo, literatúra je súčasť každej spoločnosti a prispieva k dnešnému aj budúcemu charakteru spoločnosti. Právo vyjadruje, že určité hodnoty zaujímajú privilegované miesto v spoločnosti. A to je dôležité. Čo píšeme v práve, tým niečo aj vkladáme do ľudských myslí a do ľudských sŕdc. Vytvárame vízie, ktoré sú morálnou ambíciou. A tie vízie, ktoré uplatňujeme v práve, prispievajú k tomu, čím sme ako spoločnosť. Preto to, ako v práve veci nazývame v dlhodobom horizonte, ako si ich predstavujeme, je rozhodujúcim pre to, ako vo vzťahu k nim cítime a konáme a pre to, akými ľuďmi nakoniec sme.

    Takže toľko vyjadrenie, pán predsedajúci, k rozprave. Ešte raz by som chcel požiadať poslancov, všetkých poslancov Národnej rady, aby návrh nového zákona o rodine podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predtým ako začnem už naozaj veľmi krátkym príspevkom, si dovolím povedať, že k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Ondrejku, ktorý navrhuje iné ustanovenie účinnosti, je iné len v jednom bode. Kým bod 54 spoločnej správy ustanovuje nadobudnutie účinnosti zákona 1. januára 2005, pozmeňujúci návrh pána poslanca Ondrejku navrhuje nadobudnutie účinnosti zákona dňom vyhlásenia. Pretože naozaj hrozí, že lehota 1. január 2005 nemusí byť splnená aj vzhľadom na lehoty pre podpis pána prezidenta a vydaním v Zbierke zákonov, aby sme nedošli k tomu, že zákon bude účinný skôr, ako bude platný, teda ako bude vydaný v Zbierke zákonov. Preto naozaj odporúčam, aby bol schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Ondrejku aj najmä preto, že už tie úpravy, ktoré boli v súvislosti s utajenými pôrodmi, boli vykonané a nadobudnú účinnosť 1. januára.

    Veľmi pekne ďakujem za podporu aspoň k súboru pozmeňujúcich návrhov pod bodom A, ktoré som uviedol. Veľmi rád budem pod bodom B diskutovať. No a čo sa týka pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa nesporového rozvodu, osobne si myslím a nebojím sa toho, rokovať a diskutovať o tomto. Je na nás, ako akceptujeme, aký je vývoj spoločnosti, či budeme naozaj zatĺkať súčasný právny stav, alebo si uvedomíme, akú traumu naozaj majú pri rozvodovom konaní tak rozvádzajúci sa manželia, ako aj ich deti.

    Na druhej strane sa musíme vážne zamyslieť nad tým, v akej výške by mal štát v akom rozsahu zasahovať do najintímnejších a najsúkromnejších oblastí spoločenských, a to rodinného spolužitia. Na druhej strane však určite je potrebné zvýšiť reguláciu v iných odvetviach, ktorá sa nám, žiaľ, nedarí. Ekonomické a sociálne názory máme absolútne opačné.

    Čo sa týka utajených pôrodov, tak osobne si myslím, že naozaj rešpektujem vôľu a cítim tú vôľu v parlamente prijať takýto návrh. Obávam sa, že iba interrupcie by nás týmto nemali motivovať. Osobne si myslím a podľa mňa právo dieťaťa na svojho rodiča a právo dieťaťa na výživné je v tomto podľa mňa prevyšujúce. Pretože ak sa to dieťa narodí bez rodiča de facto, elementárna vyživovacia povinnosť nebude môcť byť určiteľná voči žiadnym subjektom v prípade, ak to dieťa pôjde alebo nebude úspešne prevzaté do novej rodiny. To znamená, že v minimálnom rozsahu tí rodičia, aj ktorí to dieťa nechcú, by mali mať tú zodpovednosť ho vyživovať.

    Osobne si myslím a veľmi si vážim prácu pani poslankyne Černej a nedokončil som svoju faktickú poznámku a dovolím si povedať, že urobila naozaj veľa v tom, že tá dohoda, ktorú som síce napadol, je posunom oproti súčasnému vládnemu návrhu zákona, je posunom a je iným trošku zmiernenejším ustanovením, o niečo liberálnejším, ale napriek tomu vidím v tom osobne diskrimináciu v tom, že základnou bunkou spoločnosti by mala byť každá rodina, keď už chceme takéto deklaratórne ustanovenia v zákone o rodine.

    Samozrejme, ďakujem aj za to množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišli do ústavnoprávneho výboru zo sociálneho výboru, ale musím povedať, že naozaj v tomto prípade tá dohoda podľa môjho názoru nie je najlepšia. Samozrejme, moja nespokojnosť nie je rozhodujúca, ide o vôľu väčšiny a prípadného kompromisu, ktorý, či chceme, či nie, budeme musieť rešpektovať. Takisto v prípade, ak by boli schválené, a chápal som to aj ako na vyzvanie na podporu možno trocha iných liberálnejších návrhov, ktoré boli prednesené v pléne, ako rešpektovanie vývoja spoločnosti. Takže aj tá moja faktická poznámka na pani poslankyňu Černú bola motivácia podpory ďalších pozmeňujúcich návrhov.

    Neobávam sa toho, že ak vláda poverením pána ministra by stiahla alebo vzala návrh zákona späť, ak by boli schválené niektoré návrhy. Myslím si, že tak ako opozičný poslanec, tak aj vláda, aj ministri musia rešpektovať vôľu väčšiny. A ak by tieto schválené návrhy boli síce neprijateľné pre vládu, ja už si myslím, že, tak ako sa to aj v minulosti stalo, návrh zákona, ktorý by bol vzatý späť, by mohli naozaj pokojne navrhnúť ako skupina poslancov poslanecký návrh. Neobávam sa preto toho, že zákon o rodine, ktorý by naozaj bol vôľou väčšiny, by neprešiel Národnou radou, by nebol schválený v Národnej rade. A pevne verím, že aj keď to bude posun vpred, že upraví naozaj spoločenské záujmy čo najlepšie.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V súlade s dohodnutým predĺženým časom rokovania dnešného zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 929. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 937.

    Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste tu zostali, naozaj sa strašne ospravedlňujem, že som vás takto zdržal, a veľmi pekne vám ďakujem za vašu ochotu. Budem veľmi stručný.

    Návrh novely zákona, ktorý predkladám, má význam predovšetkým v tom, že musíme prebrať niektoré nové právne skutočnosti, ktoré vyplývajú jednak z medzinárodných protokolov, najmä z Kartagénskeho protokolu a z nariadení Európskeho parlamentu. Ide predovšetkým o legislatívnotechnický čin a verím, že nebudete mať s touto novelou žiadne problémy podporiť ju.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Prosím pána Viliama Soboňu, ktorý je spravodajca určený navrhnutých gestorským výborom pre životné prostredie a ochranu prírody, aby uviedol svoju spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Účel novely bol objasnený predkladateľom.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 937 z 11. novembra 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaním rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 27. januára 2005 a gestorský výbor v lehote do 28. januára 2005.

    Pán predseda, ďakujem. Odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem, že som písomné prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu nedostal žiadne. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za ukončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 930. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 930a.

    Návrh vlády odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky pán László Miklós.