• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás ešte pred udelením slova ďalšiemu písomne prihlásenému do rozpravy informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Danko, Hanzel a pán poslanec Murgaš. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.

    Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Milan Cagala. Pripraví sa pani poslankyňa Ľubica Navrátilová. Nech sa páči, pán poslanec Cagala. Páni poslanci, poprosím, nechajte spoločného spravodajcu sústrediť sa na vystúpenie pána poslanca Cagalu. Vítam aj pána podpredsedu vlády. Nech sa páči, pán poslanec Cagala.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľko svojich poznatkov k rozpočtu vám tlmočil a, samozrejme, nielen mojich, ale odborníkov z praxe. Začnem troška netradične na opozičného poslanca. Musím pochváliť predkladateľa rozpočtu, že sa uvažuje konečne s takým strednodobým horizontom, trojročným rozpočtom. Podnikateľské subjekty môžu nasmerovať svoje podnikateľské plány na ďalšie roky a tiež pripraviť sa podľa toho, s čím uvažuje vláda, s čím uvažuje štát, taký krátkodobý alebo strednodobý horizont, trojročný. Takže to je jedna vec, čo kvitujem pri tomto rozpočte. Je to po prvýkrát, čo schvaľujeme rozpočet. Je to dobrý počin. Čo však nemôžem nepovedať, sú riziká, ktoré nevidím len ja, ale vidí ich podnikateľská obec nášho štátu, riziká rozpočtu, ktoré sú v rozpočte na rok 2005.

    V prvom rade by som sa chcel pozastaviť krátko pri inflácii. Inflácia je, v roku 2003 - 8,5 %, v roku 2004 odhad ministerstva financií je 7,8 %. Úvaha na roky 2005 je 3,3 % a 2007 2,5 %. Myslím, že táto je už podhodnotená. Táto úvaha alebo výhľad. Pretože sú tu veci, o ktorých poviem neskôr, ktoré isto na infláciu majú priamy vplyv a ktoré, si myslím, že aj ju ovplyvnia nie tým smerom, ako je uvažované v číslach, ale aká možno bude realita.

    V prvom rade je to zahraničnoobchodná bilancia. Vývoj pozitívny, v roku 2003 a 2004, je potrebné povedať, že je pozitívny, obchodno-zahraničná bilancia sa znižovala, znižovala svoj deficit. Bol to však automobilový priemysel, ktorý mal mimoriadny rozmach, konkrétne Volkswagen, bol to boom, ktorý sa nebude opakovať. Áno, máme tu dve pripravované automobilky, Peugeot, Citroen a samozrejme už aj v budúcnosti KIA Žilina. Je však potrebné povedať, že tento nárast v týchto rokoch, ako sa predpokladá, si myslím, nebude, pretože na jednej strane tu bude už začiatok výroby automobilov, na druhej strane však bude tu pôsobiť ešte dovoz technológií. Niekoľko desiatok miliardový dovoz technológií, ktorý ovplyvní negatívne obchodnú bilanciu tohto štátu. Sú to argumenty, ktoré sa nedajú opomenúť a s ktorými rozpočet celkom dostatočne nepočíta.

    Ďalej takisto sa uvažuje v budúcnosti alebo je predpoklad konjunktúry ocelí, čiže to je náš ďalší vývozný artikel, ktorý takisto môže ovplyvniť celú túto oblasť, o ktorej hovorím, oblasť inflácie. Čiže to sú veci, ktoré ma skutočne nútia konštatovať a povedať otvorene, že 3,3-percentnú infláciu v roku 2005 vidím ako nereálnu.

    Ďalší argument, ktorý je v rozpočte, uvažuje s číslami, ktoré sú objektívne, je nezamestnanosť. Aj posledné správy a vyjadrenia OECD, ktoré u nás robili, analýzy stavu, odhadli, že sa nezamestnanosť na Slovensku nepohybuje v percentách, ako uvažujeme my aj v rozpočte, okolo 12 - 13 %, ale ich predpoklady sú, čo je aj súčasný stav, okolo 18 %. Slúži mi na to jeden konkrétny číselný údaj, ktorý mám z podkladov Sociálnej poisťovne. Počet obyvateľov Slovenskej republiky je 5 400 000. Z toho detí 1 330 000, dôchodcov 1 050 000, pracujúcich 2 050 000. Nepracujúcich alebo ekonomicky neaktívnych, ktorí neodvádzajú do Sociálnej poisťovne ani korunu, je 970 000. Tak to je číslo, ktoré sa nedá spochybniť, takže sú tu niekde medzi uvedenými nezamestnanými ďalší nezamestnaní, alebo, samozrejme, môžu to byť aj načierno pracujúci. Čo je zarážajúce, že do 30 rokov je polovica nezamestnaných, do 30 rokov. To je údaj, ktorý je varujúci a ktorý, samozrejme, by sme mali takisto uvažovať v rozpočte. Ak hovorím ešte raz o tom percente, to percento je nízko uvažované. Takisto jeden nezamestnaný nás stojí 138 000 Sk do roka. Keď to zoberiete, tak to je nie malá položka pri týchto obyvateľoch, ktorí sú ekonomicky neaktívni, čiže neodvádzajú žiadnu korunu do Sociálnej poisťovne, čiže nemajú mať ani žiadny príjem, oficiálne nemajú. To sú údaje, ktoré nie sú mnou vymyslené, sú to údaje, ktoré sú z podkladov Sociálnej poisťovne.

    Ďalej, čo nedostatočne hodnotím v rozpočte, je, že stále, stále zaostávame za krajinami, ktoré rovnako s nami išli cestou po roku 2000 a s nami do únie vstúpili okolité štáty Česká republika, Maďarsko, Poľsko a my neplníme ani nami dohodnuté kritériá acquis communautaire, čo sme sa prihlasovali niekedy k Európskej únii, t. j. výdavky na vedu a techniku. Dnes, aj keď sa v rozpočte uvažuje, alebo je v rozpočte rozpočtovaná suma 0,6 %, je o 1,4 % väčšia, ako bola v roku 2004. Môžem povedať, áno, kvitovať sa to dá, že je nejaký nárast, ale stále je to len 60 % toho, čo dáva Česká republika, možno 75, čo dáva Maďarsko a Poľsko.

    Čiže stále je to poddimenzovaná suma, financií, zdrojov na vedu a techniku. Sú tu argumenty, v mnohých prípadoch sa s nimi stretávame, u členov vlády, že nemôžeme podporovať súkromný sektor. Prosím vás pekne, to nie je pravda, pretože či Taliansko, či Nemecko, či ďalšie krajiny únie majú v rozpočtoch svojich založené až štvor- či šesťpercentnú sumu HDP, čo investujú do vedy a techniky. To nie je pomoc podnikom, pomoc súkromným firmám, je to pomoc vede a technike a pomoc vzdelanostnej úrovni, pomoc akadémiám a školám. To nie je to, že by maličká suma z toho šla na Holding alebo na súkromnú spoločnosť. Poviem pravdu, keď niekto dostane okolo 5 až 10 miliónov korún, sám musí ešte dobrých 50 miliónov pridať, aby ten-ktorý konkrétny vývojový program vo firme zabezpečil. Taká je skutočnosť, taká je pravda. Čiže ja chcem apelovať, aby sme sa v budúcnosti už priblížili k tým krajinám, o ktorých hovorím, ktoré takisto išli tou cestou ako my po roku 1990, to je Česká republika, Maďarsko, Poľsko. Nechcem hovoriť ešte dnes o Nemecku, Francúzsku, Taliansku.

    Ďalej, takisto si myslím, stále poddimenzúvame oblasť cestovného ruchu. Nie je to môj výmysel, sú to argumenty štátov, ktoré cestovný ruch rozvíjajú niekoľko desiatok rokov, kde výdavky na cestovný ruch sa pohybujú rádovo o 100 až 200 % viac ako u nás a zas naďalej porovnám len tie štáty, okolité, Česko, Maďarsko, Poľsko, naše výdavky alebo náš priamy vklad a dotácie do cestovného ruchu sú voči týmto štátom skoro 50-percentné. Ja viem, že zas poviete, že sú to prevažne súkromné aktivity, hotely a podobne, ale ja som presvedčený, že aj keď sa pripravujú peniaze aj z eurofondov do tejto oblasti, napriek tomu vidím, že to je všetko málo, tak, aby sme rozvinuli odvetvie, kde hovoria zahraničné agentúry, že v cestovnom ruchu bude v tomto storočí alebo desaťročí ďalšom investovaných najviac peňazí, najviac zdrojov budú ľudia otáčať práve pri rozvoji cestovného ruchu. A u nás tento stav skutočne nie je dostatočný, nie je dobrý. Dobre vieme, že nemáme vybudované nové zariadenia. Keď som hovoril o tom, že sa uvažuje o peniazoch z eurofondov, musím takisto povedať, že stále malá suma je uvažovaná aj z eurofondov na čerpanie práve dotácií pre malých a stredných podnikateľov. My skoro všetko čerpáme pre veľké firmy, veľké zdroje, veľké finančné zdroje a pre malých a stredných je tých zdrojov stále nedostatok. Ja som presvedčený, že tu treba tiež urobiť isté prehodnotenie. Ja viem, že aj sú projekty a projekty ležia na stoloch na ministerstvách.

    Takže ja by som chcel ešte raz touto cestou apelovať, aby sme, skutočne, nielen v rámci rozpočtu, ale aj v rámci celoročného konania, aby sa táto oblasť - malý, stredný podnikateľ a, samozrejme, živnostník, posilnila, je to zdroj príjmu, je to zdroj aktivity a potom bude viac i na rozdelenie. Nepodávam žiadny pozmeňujúci návrh, lebo si myslím, že už je dohoda na rozpočte a škoda ničiť papier a pero. Som však presvedčený, že sú tu riziká, ktoré by si mali kompetentní - teda ministerstvo financií - uvedomiť a mali by tento rozpočet možno i v týchto oblastiach, o ktorých som hovoril, dopracovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pani poslankyňa Navrátilová, ktorá nie je prítomná v rokovacej sále. Tibor Mikuš takisto nie je prítomný. Pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vo svojom diskusnom príspevku o štátnom rozpočte zaujal základné stanovisko. Štátny rozpočet Slovenskej republiky vychádza zo základných predpokladov rastu HDP na úrovni 4,5 % vo výške 1,4 bilióna, inflácie 3,3 %, priemernej evidovanej nezamestnanosti 14,4 %, deficitu, teda rozdielu príjmu a výdavkov štátneho rozpočtu 61,5 miliardy Sk, čiže z toho vyplývajúci schodok verejných financií na úrovni 3,4 % HDP. Toto sú základné východiská, ktoré určujú smerovanie tohto štátneho rozpočtu. Musím povedať, že v každej oblasti alebo každú tú časť, dá sa definovať ako riziká, ktoré môžu ovplyvňovať, povedzme, skutočnosť, to, aby slovenský rozpočet sa ďalej nezadlžoval alebo aby teda tieto východiská boli naplnené. Poviem základné riziká, ktoré vidím, tohto štátneho rozpočtu.

    Tak po prvé, je to vysoký deficit. Deficit 61,5 miliardy je jeden z tých deficitov, ktorý v poslednom období je jedným z najvyšších. Je otázkou zamyslenia, že aj minuloročný deficit mal byť na úrovni 60 miliárd korún s tým, že v poslednej chvíli pozmeňujúcim návrhom sa dostalo do rozpočtu 18 miliárd Sk, čo v podstate nás stanovilo jeden historický najväčší deficit v Slovenskej republike. Musím povedať, že práve tým, že sa zadlžujeme, a práve tým, že sa zvyšuje teda deficit, sme zadĺžili za obdobie roku 2003 až 2006 ekonomiku o viac ako 212 miliárd dlhov, čo tým, ja si myslím, že to je vlastne zadlžovanie do budúcnosti, pričom celkový dlh Slovenskej republiky sa už vyšplhal na 45 % hrubého domáceho produktu kde maastrichtské kritéria hovoria o výške deficitu na úrovni maximálne 60 % z hrubého domáceho produktu, pričom celková suma je na úrovni 633 miliárd slovenských korún. Tento dlh evokuje mimochodom aj úrokové zaťaženie, ktoré v tomto roku bude vo výške alebo úrokové zaťaženie, ktoré bude tlačiť na štátny rozpočet, je viac ako 30 miliárd Sk. Druhá vec je vlastne pomer výdavkov a príjmov. Bežné výdavky sú na úrovni 86,75 % z celkových výdavkov, pričom bežné daňové príjmy sú na úrovni 72,74 % z celkových príjmov, čo je oproti roku 2004 zhoršenie o 1 % celkovej bilančnej sumy. Je to trend, kde v podstate nám ubúda daňových príjmov. Je teraz otázkou zamyslenia sa nad tým, kde nájsť, povedzme, zdroje na to, aby do budúcna tieto zdroje boli, by som povedal, reálne získateľné. Možno, že je tu úvaha, čo teda sú tie problémy alebo problémy teda monopolného postavenia podnikov na Slovensku, jednak sa to týka plynárenského priemyslu, Slovnaftu a tak ďalej, kde zažívame dnes problémy o tom, že dokazovanie cien alebo primeraných cien je veľmi otázne a problematické, a myslím si, že je tu namieste možno úvaha o tom, že pre tieto monopolné podniky by sa upravila sadzba, povedzme, daňových alebo teda výdavkov. Teda určitým spôsobom možno uvažovať o tom, že by sa mohli získať tieto peniaze, môžu sa získať práve u týchto monopolných výrobcov. Nie je to, by som povedal, neobyčajným javom. V Anglicku je daň povedzme u veľkých podnikov, nehovorím monopolu, ale veľkých podnikov odsegmentovaná v progresii podľa veľkosti podnikov. U nás by sme mohli možno uvažovať práve o tej dodatočnej dani práve pre tieto monopolné podniky, ktoré, povedzme, ziskovosťou alebo cenami si nadháňajú zvýšenú ziskovosť.

    Ďalším rizikom štátneho rozpočtu - vidím aj obrovské regionálne rozdiely. Je tu niekoľko koncepcií na to, aby sa vôbec tieto regionálne rozdiely znižovali. Myslím si však, že ak neurobíme radikálny rez, čo sa týka výstavby infraštruktúry, nie je tu šanca ako reálne tieto rozdiely alebo zabezpečiť investorov do týchto oblastí, by som povedal, zabezpečiť investorov, aby šli do týchto regiónov vzhľadom na to, že neexistuje dostatočná infraštruktúra, ja práve naopak by som povedal, nie, podporujem zvyšovanie výdavkov do štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic, ale, práve naopak, uvažujem o tom, že pri tomto objeme, ktorý dnes je v štátnom rozpočte, a dokonca nižšom, by sa dala postaviť alebo dali by sa postaviť tieto infraštruktúrne siete na báze projektového financovania, ktoré by bolo na úrovni 20 - 25 rokov, a iba tá časť, ekvivalentná, ktorá by teda bola postavená, alebo ktorej by boli výdavky zo štátneho rozpočtu pri splácaní budúcich záväzkov, by vstupovala do štátneho rozpočtu, tým pádom by sa dala zabezpečiť táto progresia práve tým systémom, aby takýmto dlhodobým financovaním, tak ako to povedzme urobili v Chorvátsku alebo v iných krajinách, dalo zabezpečiť bez toho, aby sa povedzme aj toľko peňazí, ktoré sa dnes do výdavkov štátneho rozpočtu možno dostalo.

    Neproduktívne náklady, myslím, že sa tu už dosť často spomínalo, o tom, že vysoké administratívne náklady sú ďalšou bolesťou tohto štátneho rozpočtu, kde si myslím, že práve možno neproduktívnymi nákladmi v administrácii a zvyšovaním výdavkov v rôznych kapitolách, neefektívnosť riešenia a auditu štátnej správy prináša to, že tieto výdavky sú z roka na rok skôr navyšované. Otázkou je, či je tu ochota ísť radikálne znížiť tieto výdavky, vzhľadom na to, že podstatná časť obyvateľstva má problém, aby zabezpečila svoje reálne živobytie.

    Ďalej je tu, by som sa troška sústredil na rozpočet ministerstva práce a sociálnych vecí. Akiste už som to pri iných diskusiách v tomto parlamente vyhlásil, v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí je niekoľko zaujímavých rezerv. Prvá rezerva, ktorú by som chcel upozorniť, je rezerva v kapitole hmotná núdza. Ak vynásobíme výšku 3 000 korún krát 180 000 ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, dostaneme číslo, ktoré sa nerovná ani 5 miliardám alebo cez 5 miliárd Sk pri celkovom objeme, ktorý je tam rozpočtovaný, viac ako 9 miliárd korún. Javí sa tu takmer štvormiliardová rezerva.

    Ďalej by som chcel upozorniť na to, že sú ďalšie kapitálové výdavky na tomto ministerstve, na informačné systémy, ktoré takisto, by som povedal, rezonujú aj v rozpočte sociálnej poisťovne, kde dokonca dochádza k paradoxu, tomu, že v roku 2007 nieto ani koruny na rozpočtovanie kapitálových výdavkov vzhľadom na to, že splátky za informačné systémy, ktoré si, bojím sa povedať, alebo myslím si, že otázkou je chaotického nakladania s informačnými systémami. Dochádza k tomu, že v roku 2007 nieto ani koruny na kapitálové výdavky. Čiže myslím si, že práve táto oblasť, sociálna oblasť, bude určitým spôsobom rizikom v štátnom rozpočte na rok 2005. Vzhľadom na to myslím si, že práve aj minister financií sa vyjadril k tomu, že je tam, by som povedal, riziko, ktoré môže prameniť na úrovni možno 2 - 3 miliárd, ja osobne si myslím, že pri tých nedostatkoch, ktoré sú jednak v Sociálnej poisťovni, môže nastať aj vyššie, vzhľadom na to, že Spúšťa sa systém generálneho pardonu. Ja si myslím, že s dobrými vecami alebo s dobrým úmyslom možno sa urobí aj to, že príjmy, ktoré možno by boli reálne v roku 2005 v Sociálnej poisťovni, sa nevygenerujú vzhľadom na to, že jednak nedostatky v oblasti evidencie spôsobia to, že príjmy Sociálnej poisťovne nebudú na tej úrovni, na ktorej by mali byť. A veľa podnikov začne špekulovať, aby si uplatnilo generálny pardon namiesto toho, aby zabezpečovali reálny príjem alebo aby zabezpečovali platenie do Sociálnej poisťovne.

    V neposlednom rade by som chcel ešte spomenúť ministerstvo výstavby, regionálneho rozvoja a myslím si, že tak ako pán Cagala, keď som zachytil jeho slová v oblasti nakladania s europrostriedkami, myslím, že plne sa stotožňujem s tým, je na stole hádam viac ako tisíc projektov, žiaľ, zlou organizáciou a nedostatkom kvalifikovaných ľudí tieto projekty stoja na stole a nie sú vyhodnocované. Dokonca informácia je taká, že zatiaľ boli vyhodnotené len 3 projekty z programu z opatrenia základná infraštruktúra, čo si myslím, že na obrovský objem peňazí, ktoré potrebujeme čerpať z týchto zdrojov, a teda na žiadosť alebo na veľký entuziazmus, do ktorej vstúpili povedzme podnikateľské subjekty alebo štátna správa a verejná správa, myslím, že je otázkou na to, že by stálo za reč, aby títo ľudia prehodnotili svoje konanie, aby sa zabezpečilo vôbec hocaké čerpanie. Myslím, že jediným čerpaním, čo tu asi bude reálne, je asi poľnohospodárska platobná agentúra. Aj tá absolútne mešká a bude ešte, by som povedal, otázka, aby dokázali vyčerpať zdroje do konca roka. Toľko by som k štátnemu rozpočtu na rok 2005.

    Dovoľte mi, aby som ešte prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý podávam spolu s poslancom Igorom Šulajom. Pozmeňujúci návrh znie:

    A) v rámci rozpočtu kapitoly úradu vlády Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledovné úpravy: Výdavky v položke 06P0201 podporné činnosti zvýšiť o 300 miliónov korún. Zároveň doplniť kód programu 06P0201 podporné činnosti úradu vlády a zámery a ciele programu, podprogramu a prvkov a nový cieľ s názvom cieľ podpora regiónov postihnutých veternou smršťou. Názov podpora regiónov postihnutých veternou smršťou, typ, výsledok, mena, jednotka, logická báza, rok.

    B) v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia na rok 2005 vykonať nasledovnú úpravu: Výdavky k problému tvorba a implementácia politík 07601 koncipované riadenie environmentálnej politiky, koordinácia programov znížiť o 70 miliónov Sk korún,

    C) v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať úpravu výdavky v programe tvorba a implementácia politík v programe 06V01 vrcholové riadenie a kontrola znížiť o 70 miliónov Sk,

    D) v rámci rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: V programe tvorba a implementácia politík 05001 podpora programov pod program 0500101 kontrola a zodpovednosť za programy znížiť o 70 miliónov Sk,

    E) v rámci rozpočtu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: V programe 07Q02 riadenia a kontrola znížiť o 30 miliónov Sk,

    F) v rámci rozpočtu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu. V programe 07Q03 špecializovaná štátna správa znížiť o 20 miliónov Sk.

    G) v rámci rozpočtu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: V programe 08P0502 optimalizácia sústavy súdov znížiť o 70 miliónov Sk.

    Navrhované zmeny je potrebné vykonať v rámci navrhovaných kapitol a upraviť tak návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 a zároveň návrh verejnej správy na rok 2005 až 2007.

    Zdôvodnenie: Finančné prostriedky účel na nový cieľ, podpora regiónov postihnutých veternou smršťou by mal slúžiť postihnutým regiónom a to predovšetkým regiónu Vysoké Tatry. Konkrétne odborné a finančné požiadavky by mali vychádzať zo skutkového stavu zisteného komisiou vlády určenou na tieto ciele. Je zrejmé, že uvedené finančné prostriedky sa nedajú v období schvaľovania návrhu zákona o štátnom rozpočte a o rozpočte verejnej správy dopredu konkrétne definovať. Už prvé odhady však napovedajú, že stabilizovanie a základné riešenie vzniknutého stavu postihnutých regiónov ako aj Vysokých Tatier bude musieť dofinancovať štátny rozpočet. Inak si regióny s touto krízou neporadia. Zodpovednosť všetkých poslancov pri schvaľovaní rozpočtu ako aj pri posudzovaní tohto pozmeňujúceho návrhu môže identifikovať zdroj na odstránenie škôd, ich zmiernenie a hlavne na následné zabezpečenie rozvoja regiónov, ktoré boli postihnuté veternou smršťou v roku 2004. Chcel by som vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Burian bol ďalší, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne, teraz dávam slovo pani poslankyni Navrátilovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia.

    Rada by som sa zmienila o jednej stránke rozpočtu a to je dôvera k rozpočtu. Zobrala som si na starosť, že podrobne preštudujem rozpočet kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a naozaj musím povedať, že ak treba vytvárať rezervy takým spôsobom, aby sa o tom nedozvedeli poslanci, tak to treba robiť konzistentne. Lebo toto, čo sa stalo v rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je vlastne útok na inteligenciu poslancov.

    Už bola tu spomínaná nejaká rezerva v položke hmotná núdza. V roku 2004 bolo na hmotnú núdzu vyčlenených rádovo 10,7 mld. korún. V roku 2005 je projektovaných 9,6 mld. korún, to znamená približne o 1,1 mld. korún menej. Z toho priamo na dávku je počítané so sumou 8,9 mld. korún. V programe 0780A v cieli dva je rozpočtovaná priemerná dávka hmotnej núdzi vo výške 2 949 korún a očakáva sa, že počet poberateľov dávky mierne prekročí 180 000 osôb. Ak si vynásobíte 180 000 krát 2 949 krát 12, je to približne 6,3 mld. korún. Takže prvý možný záver z takto naprojektovaného rozpočtu je, že v rozpočte je vata alebo slušne povedané rezerva vo výške 2,5 mld. korún. Druhý možný záver je taký, že je korektne vypočítaný objem prostriedkov na dávku v hmotnej núdzi, poznáme priemernú dávku, takže si vypočítame mierny nárast poberateľov dávky hmotnej núdzi. Ide o delenie a násobenie, ktorého výsledok je, že pri takejto výške dávky hmotnej núdze by musel byť počet poberateľov 253 000. To znamená nárast o 73 000 osôb. Nikto ma nepresvedčí, že v krajine, kde rastie zamestnanosť, klesá nezamestnanosť, do hmotnej núdze pribudne 73 000 osôb v roku. Tretí možný záver je, že je dobrý počet osôb, dobý objem prostriedkov a chyba je v priemernej dávke. Opäť malá násobilka. Vychádza dávka hmotnej núdze 4 200 korún, ale projektovaná dávka je 2 949 korún, čiže ani tento záver nie je dobrý. Navyše v rozpočte ministerstva sa uvádza, že návrh rozpočtu je o 20 % vyšší ako očakávaná skutočnosť v roku 2004. To jest očakávaná skutočnosť pre dávku v hmotnej núdzi je 7,1 mld. Ale vypočítaný potrebný objem prostriedkov je 6,3. Zase je rozpočtovaných o 1,8 mld. korún viacej. Čiže je tu vnútorný rozpor medzi tým, čo je v cieľoch, a tým čo je rozpočtované. Ja som hlboko presvedčená, že v tejto položke dávke hmotnej núdzi je rezerva, ktorá nie je zdôvodnená nikde.

    Podobný problém som mala aj v cieli 07C03, kde je priemerná výška kompenzácie na jedného poberateľa kompenzačných príspevkov 2 021 korún. Hľadala som počet poberateľov. Našla som ich v rozpočte na rok 2004, kde počet poberateľov bol 220 000. Ak si prepočítame 2 021 krát 12 krát 220 000, je to približne 5,3 mld. korún. Rozpočtovaných je 5,7 mld. Celkový rozdiel je 378 mil. korún. Alebo sa počíta s nárastom osôb zdravotne ťažko postihnutých a ten nárast by predstavoval 15 570 osôb. Pochybujem. Toto tiež nie je mierny nárast.

    Ďalej čo ma dosť prekvapilo, v rozpočte je počítané so sumou 243,9 mil. na dávku, ktorá sa volá príspevok na služby. Príspevok na služby v našom sociálnom systéme nepoznáme a pokiaľ sa táto položka dostala do rozpočtu, dostala sa sem podľa môjho názoru s nejakou víziou, že sa takýto príspevok na služby v ďalšom období, respektíve v roku 2005 schváli. Ja s takýmto príspevkom nie som stotožnená a preto si myslím, že aj táto položka nemá byť v rozpočte.

    Na strane 3 sa uvádza, že v roku, mimochodom, neočíslovaného rozpočtu, že v roku 2005 sa očakáva stabilný počet detí ako východisko k určeniu prostriedkov na prídavok na dieťa. Ale už na strane 4 sa uvádza, že pri kvantifikácii poistného platené štátom na starobné poistenie sa z titulu zníženia pôrodnosti počíta s poklesom počtu poistencov. Ktorý východiskový predpoklad je teda správny?

    Ako každý rok máme v rozpočte aj na tento rok cieľ zabezpečenie informatickej podpory plnej implementácie zákona o sociálnom poistení a starobnom dôchodkovom sporení, ktorý má zabezpečiť mieru úspešnosti výberu poistného na úrovni 94 %. Pre rok 2004 sa v tom istom programe, ktorý je mimochodom 07D04, uvádzal cieľ zaviesť komplexný informačný systém potrebný pre realizáciu sociálnej reformy v roku 2004. V rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2004 sa počítalo s výdavkami 316 mil. korún na prefinancovanie pôžičky zo Svetovej banky na informačný systém. V roku 2005 sa v rozpočte Sociálnej poisťovne počíta s výdavkami na informačno-komunikačné technológie, prosím, vo výške 457 mil. korún, z toho 140 mil. korún sú odložené úhrady a 353 mil. na projekt správy sociálnych dávok, čo je ten istý projekt, na ktorý si berie ministerstvo pôžičku. Čo je zarážajúce na tomto, je fakt, že z tohto miesta sme počuli od pána ministra, že Sociálna poisťovňa je informaticky pripravené na prvý aj na druhý pilier, takže pýtam sa, na čo je týchto 110 mil. korún pôžičky.

    V tomto kontexte je zaujímavý aj cieľ pre rok 2005, ktorý s tvrdením o existencii fungujúceho informačného systému a s faktom, že sa nikdy neuvažovalo o výbere poistného pod úrovňou 94 %, možno s trochou irónie zhrnúť takto: Máme fungujúci informačný systém, ktorý ideme prerobiť tak, aby klesol výber poistného. Sociálna poisťovňa predpokladá pre rok 2006 výber na úrovni 95,5 %.

    V rámci aktívnej politiky trhu práce sú rozpočtované na vzdelávanie a prípravu zamestnancov zahraničných investorov v automobilovom priemysle vo výške 285,9 mil. korún pre cca 2 200 osôb. Pre jednu osobu je to teda na vyškolenie pracovníka 130 000 korún. Lenže podľa programu 06G0404 môžu byť náklady na jedného uchádzača o zamestnanie len 5 000 korún. Je tu porušená zásada rovnakého zaobchádzania a neviem prečo by občania mali zo svojich daní platiť vyškolenie zamestnancov pre súkromné firmy.

    V rozpočte Sociálnej poisťovne sú podľa môjho názoru založené východiská, ktoré sú nereálne. Očakávaná skutočnosť predpokladá zostatok na účtoch Sociálnej poisťovne vo výške 17,2 mld. korún. K prvému polroku bolo na účtoch Sociálnej poisťovne cca 13 mld. korún. a podľa návrhu na rok 2004 mala skončiť s bilančným rozdielom 20 mld. korún. No lenže za prvý polrok sa vybralo len 51,6 mld. korún, čo je 45,67 %, a mechanickým prepočtom očakávaná skutočnosť je teda len 103,2 mld. korún. Lenže očakávaná skutočnosť Sociálnej poisťovne je 111 mld. korún z výberu poistného, to znamená, že v druhom polroku by sa muselo vybrať 59,4 %, čo je absolútne nereálne.

    Ďalej chcem poukázať na úspešnosť výberu poistného, v roku 2004 za prvý polrok bola úspešnosť výberu 91 %. V roku 2005 sa plánuje 95 %. Ja nemôžem analyzovať, ani nemám k tomu údaje, prečo sa vlastne udiali tieto veci v Sociálnej poisťovni a prečo takto pokleslo poistné. Len v tomto kontexte mi nie je celkom jasný dôvod pre generálny pardon, pretože Sociálna poisťovňa v roku 2005 bude potrebovať viac peňazí.

    Takisto sa chcem pristaviť pri kapitálových výdavkoch v správnom fonde a chcem sa opýtať pána ministra, či naozaj nestojí za to urobiť jeden audit, čo sa vlastne deje s peniazmi na informačno-komunikačné technológie v Sociálnej poisťovni. Podľa toho, čo som si spočítala, za dva roky sa preinvestuje v Sociálnej poisťovni 1 mld. korún na informačno-komunikačné technológie, pričom prenikajú informácie, že Sociálna poisťovňa naozaj nie je pripravená na výber poistného pre druhý pilier, a bude zaujímavé, kto mal pravdu, pretože tá pravda sa ukáže veľmi rýchlo v prvom kvartáli budúceho roku. Neviem, či k tejto situácii, ktorá je v Sociálnej poisťovni, bolo veľmi rozumné odvolávať riaditeľov pobočiek Sociálnej poisťovne, a to v dvoch prípadoch, tých, ktorí mali najvyšší výber poistného.

  • S faktickými poznámkami sa nehlási žiaden poslanec.

  • Vzhľadom na to, že sa stále tvrdí, že je málo peňazí, a vzhľadom na skutočnosť, že som presvedčená, že v rozpočte ministerstva práce sú urobené neadekvátne rezervy, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu rozpočtu verejnej správy a to v dvoch bodoch.

    V prvom v návrhu výdavkov rozpočtových kapitol na roky 2005 až 2007 realizovaných formou programového rozpočtovania, kapitola 20, ministerstvo školstva, program 0780A, poskytovanie výchovy, vzdelávania v základných a stredných školách zvýšiť o 1 mld. presunom tejto sumy z kapitoly 22 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a to z programu 07C0101, dávka hmotnej núdzi. Odôvodnenie: Myslím si, že investície do vzdelania sú najefektívnejším spôsobom prekonávania problémov nielen spoločnosti, ale aj jednotlivca. Úroveň vzdelania je nevyhnutným predpokladom zvyšovania životnej úrovne, je to najlepšia investícia do budúcnosti. Zároveň je potrebné učiteľské povolanie primerane spoločensky ohodnotiť.

    A druhý môj návrh: Z kapitoly 22 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, z programu 07D04, dôchodkový systém presunúť sumu 48 mil. korún do kapitoly 51, Slovenská akadémia vied, a to do programu 087, výskum a vývoj v prírodných technických, lekárskych a spoločenských vedách a ich zabezpečenie a to do kategórie 630, tovary a služby. Finančné prostriedky vo výške 48 mil. korún navrhujem presunúť do kapitoly Slovenskej akadémie vied, pretože podiel výdavkov štátneho rozpočtu pre SAV nezodpovedá vládou deklarovanej podpore vede a výskumu. Uvedená suma zabezpečí iba nevyhnutné zvýšenie rozpočtu výdavkov SAV pre rok 2005. Ďakujem.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne. Nech sa páči, ďalší ústne a predposledný prihlásený do rozpravy, pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol svojich niekoľko postrehov, pripomienok k návrhu štátneho rozpočtu. V prvom rade by som povedal možno na úvod, čo si myslím, že je slabinou tohto štátneho rozpočtu. Podľa mojej mienky je to priveľký optimizmus, na druhej strane neexistencia konzistentnej hospodárskej politiky. Ďalšia vec, priveľké spoliehanie sa na EÚ a ekonomiku USA, ďalej malá schopnosť čerpať prostriedky z fondov Európskej únie, ďalej je to pomerne nízka podpora, slabá podpora malého a stredného podnikania. Čo sa týka decentralizácie, tak je to zbavenie sa vlastne zodpovednosti za financovanie verejnej správy a potom snáď ešte prílišná jednostrannosť, čo sa týka orientácie na zahraničných investorov.

    Čo sa týka toho prvého bodu, prílišný optimizmus. Myslím si, že naozaj autori štátneho rozpočtu sú priveľmi optimistickí, keď si myslia, že sa podarí naplniť príjmovú časť tak, ako je naplánovaná. Druhá vec, znižovanie nezamestnanosti, inflácia, hospodársky rast. Svedčí to o optimizme, ktorý, žiaľ, nie je postavený na reálnych základoch. Reálnymi základmi optimizmu a reálnymi základmi pre určitý vývoj v budúcnosti by mala byť v prvom rade hospodárska politika a všetky jej integrálne súčasti. Tá, podotýkam, naozaj neexistuje, aj keď sú tu, samozrejme, izolované pokusy o to, aby sa určité časti hospodárskej politiky spracúvali. Ale naozaj, v skutočnosti to neexistuje. Tento štátny rozpočet teda nemôže byť systémovým materiálom, ktorý by vychádzal z toho, že premyslená činnosť, ktorá bude definovaná, ciele a nástroje, ktoré budú definované v hospodárskej politike, budú generovať cez vlastnú produkciu a zamestnanosť občanov viac prostriedkov a potom, samozrejme, týmto spôsobom skvalitňovať aj ich život a i funkčnosť štátu. To, žiaľ, nie je splnené. Rozdeliť prostriedky, ktoré existujú, samozrejme, nie je tiež jednoduché, a preto by som povedal, že tento materiál je materiálom, ktorý len rozdeľuje prostriedky, pričom sa jasne stráca, žiaľ, sociálny aspekt nášho štátu.

    Mohol by som rozvádzať, čo všetko chýba v hospodárskej politike, ale vychádzam z toho, že som to v tejto snemovni už povedal dvakrát. Žiaľ, zostáva to nesplnené. Dúfam, že pre budúcnosť sa dočkáme inej situácie a že hospodárska politika bude reálne existovať. Čo sa týka spoliehania sa na Európsku úniu, znovu, ja čerpám z toho, čo hovoria odborníci. Európska únia mala hospodársky rast minulý rok 0,5 %, tento rok alebo na budúci rok naši analytici odhadujú v násobkoch vyšší rast, podľa odborníkov, samozrejme, aj toto sú odborníci, ale prichádza tu k názorovej disproporcii a veľmi ťažko sa dá očakávať, že prostredie, v ktorom Slovensko existuje ekonomicky, sa bude rozvíjať zásadne dynamickejšie ako Slovensko.

    Ďalšou mojou pochybnosťou je aj spoliehanie sa na to, že ekonomika Spojených štátov amerických potiahne aj našu ekonomiku. Znovu, minulý rok to bolo 3,1 %, pokiaľ sa nemýlim, rast hrubého domáceho produktu, budúci rok sa odhaduje na 4,7, skutočnosť bude však pravdepodobne iná.

    Čo sa týka schopnosti čerpať z fondov Európskej únie, môžeme konštatovať, že sa nám to, žiaľ, nedarí tak, ako by bolo vhodné, a tento rok zatiaľ sme čistými platiteľmi do Európskej únie a pokiaľ sa nemýlim, deficit za tento rok je na úrovni 4 miliardy korún. Potýkame sa s tým, čo už sme veľakrát kritizovali, o čom sme hovorili, že, žiaľ, jednotlivé rezorty nemajú dostatok odborníkov a, jednoducho, mešká aj uverejňovanie výziev aj vyhodnocovanie projektov a, samozrejme, tým dochádza aj k tomu, že prostriedky nie sú v danom rozpočtovom roku čerpané tak, akoby čerpané mali byť. Mohol by som hovoriť o tom, koľko nám to prinesie straty v danom časovom období, nie celkové, pretože existuje možnosť vyčerpania, ale, samozrejme, na dynamiku rozvoja nevyčerpanie prostriedkov v danom časovom období má negatívny vplyv. Ale nebudem to rozvádzať, pretože si myslím, že je to všeobecne známe.

    Skúsim sa sústrediť na inú otázku. Vláda podporuje investičnými impulzmi najmä zahraničných investorov orientovaných na automobilový priemysel. Dovolím si upozorniť, že automobilový priemysel podlieha cyklickým výkyvom a nie je zárukou stabilného dlhodobého rozvoja ekonomiky. Dovolím si upozorniť aj na to, že automobilový priemysel je veľmi tesne zviazaný s energetickými politikami jednotlivých krajín, a teda s dostupnosťou primárnych energonosičov. Toto sa stáva problémom nielen Spojených štátov amerických a Európskej únie, ale bude to, samozrejme, problémom aj malých krajín alebo je to problémom aj malých krajín. Čiže naviazanosť alebo orientácia na jednostrannú priemyselnú činnosť nie je určite zárukou kvality.

    Som presvedčený, že treba oveľa viac podporovať malé a stredné podnikanie. V rozvinutých ekonomikách malé a stredné podnikanie vytvára až 70 % pracovných príležitostí. Malé a stredné podnikanie prináša pracovné príležitosti, ktoré sú značne diverzifikované a nepodliehajú jednostranným zmenám alebo vplyvom. Mám pocit, že tu sú rezervy a že tu by sme mohli naozaj niečo viac urobiť v prvom rade pre vlastných podnikateľov a nie ich stavať do situácie, keď sú vlastne znevýhodňovaní oproti zahraničným investorom. Podľa prepočtov odborníkov, samozrejme, môžeme sa prieť o to, akých odborníkov a kto je a kto nie je odborník, ale jednoznačne si myslím, je známe, že umiestnením investícií zhruba rovnakej veľkosti do malého a stredného podnikania dosiahneme v násobkoch vyššiu zamestnanosť, ak nie rádovo, a, samozrejme, diverzifikovanú zamestnanosť. A myslím si, že štátny rozpočet alebo hospodárska politika musí myslieť v prvom rade na to, ako produkovať, samozrejme, vlastnými ľuďmi, ale ako produkovať stabilne v dlhodobom časovom výhľade. To, žiaľ, nie je fundamentom, z ktorého by vychádzal návrh štátneho rozpočtu.

    Ďalšia vec, čo sa týka verejnej správy. Samozrejme, pravidlá, ktoré boli schválené, sú pravidlá systémové, ale existuje obrovské množstvo starých záťaží, ktoré verejná správa má a podľa vyjadrení ekonómov z verejnej správy chýbajú prostriedky pre jednotlivé subjekty a výška chýbajúcich prostriedkov sa blíži, pokiaľ sa nemýlim, v celoslovenskom meradle zhruba k 10 miliardám. Tu môžeme povedať, že je to síce systémový krok, ako zabezpečiť financovanie samospráv, tie pravidlá, ktoré boli prijaté, ale zároveň je to aj zbavenie sa zodpovednosti za financovanie samospráv.

    Snažil som sa dotknúť iba niekoľkých bodov, ktoré vyčítam. Za ten najdôležitejší ja osobne považujem to, že neexistujú dlhodobé stratégie hospodárskeho rozvoja Slovenska. To je problém, ktorý sa nedá, samozrejme, vyriešiť v priebehu niekoľkých mesiacov, ale mám pocit, že tie roky, ktoré už táto vláda spravuje Slovensko, boli dostatočným časovým priestorom na to, aby sa hospodárska stratégia a vízia rozvoja Slovenska ako celku aspoň v zásadných kontúrach načrtla. Keďže niečo také neexistuje, dovolím si povedať aspoň to, čo si myslím, že by bolo treba podporiť, čo by bolo na prospech Slovenska. V prvom rade som presvedčený, že treba masívnejšie podporiť malé a stredné podnikanie. Ja určite podporím tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú dané v oblasti kultúry, a pozmeňujúce návrhy, ktoré sú dané v oblasti školstva. Vychádzame z toho, že školstvu chýba zhruba 600 miliónov korún. Potvrdzujem aj slová, ktoré tu odzneli a ktoré hovoria o tom, že najlepšia investícia je investícia do vzdelania, lebo len vzdelaní občania budú môcť produkovať viac na prospech celku.

    Čo sa týka sociálnej oblasti, takisto návrhy, ktoré budú podané, nebudem ich rozoberať, ale určite podporím.

    Čo sa týka verejnej správy. Ako som povedal, celkovo, podľa mojich informácií, chýbajúce prostriedky, ktoré sú samozrejmé, dosahujú zhruba 10 miliárd. Sú to prostriedky, ktorých nedostatok sa prejavuje v školstve, v zdravotníctve, v doprave vo verejnom záujme a v sociálnej oblasti, ale určite ich všetky podporím.

    Takisto čo sa týka pôdohospodárstva. Určite podporím návrh na zvýšenie úrovne priamych platieb o 780 miliónov korún.

    Ešte pár slov k ministerstvu zahraničných vecí. Úloha diplomacie jednoznačne vzrastá. Samozrejme, aj úloha diplomacie, čo sa týka jej ekonomického rozmeru. Ak sa pozriete na to, ako sú projektované prostriedky pre rezort ministerstva zahraničných vecí, tak, žiaľ, podľa mojej mienky ten nominálny nárast nepokrýva ani nárast, ani infláciu a pritom úlohy, samozrejme, vzrastajú.

    Rád by som sa pár slovami dotkol ešte životného prostredia. Tam tiež je podaných niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré podporím, pretože jednoznačne majú svoju logiku.

    Pár slov k Trnavskému samosprávnemu kraju. Som poslanec, ktorý pôsobí v tomto kraji. V prvom rade treba myslieť a snažiť sa pomôcť odstrániť modernizačný dlh v oblasti stredného školstva, dlh, ktorý vznikol pred prechodom kompetencií, ktorý je na úrovni 304 miliónov korún. Ďalej je potrebné urýchliť majetkovoprávne vysporiadanie zhruba desiatich školských zariadení, pretože nevyriešené majetkovoprávne vysporiadanie je zásadným dôvodom pre nečerpanie prostriedkov z fondov. Ďalej chýbajú prostriedky na dopravu vo verejnom záujme zhruba na úrovni 20 miliárd. Zdravotníctvo, ktoré bolo prebrané so záväzkami skoro 650 miliónov korún, od prechodu má ďalšie záväzky, teda od prechodu zriaďovateľskej povinnosti, na úrovni takmer 320 miliónov korún. V sociálnej oblasti chýba tomuto kraju 7,5 milióna korún. Celkovo je to za Trnavský samosprávny kraj 1,3 miliardy korún. Sú to naozaj problémy, ktorými sa treba vážne zaoberať a treba ich vážne riešiť. Nehovoril som o vyrovnávaní medziregionálnych rozdielov. Ale ak budú jednotlivé samosprávy takto poddimenzované a ak nebude existovať cielená hospodárska politika a cielené nástroje hospodárskej politiky ako daňová politika, ktorá by umožňovala rozvoj odvetví, pre ktoré 19-percentná daň z pridanej hodnoty vlastne predstavuje brzdu, ťažko si môžeme predstaviť, že Slovensko sa bude rozvíjať rovnomerne.

    Ak dovolíte, prednesiem aspoň dva zlepšovacie návrhy, ktoré si, myslím, určitým spôsobom prispejú k zníženiu tých negatívnych dôsledkov, ktoré vyplývajú z neexistencie hospodárskej politiky.

    Po prvé, navrhujeme navýšiť a účelovo viazať v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky finančné prostriedky vo výške 500 miliónov Sk na podporu malého a stredného podnikania. Zdôvodnenie som už povedal.

    Po druhé, navrhujeme navýšiť a účelovo viazať v kapitole Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky finančné prostriedky vo výške 500 miliónov korún na podporu malého a stredného podnikania. Obidva návrhy sú na podporu malého a stredného podnikania. Samozrejme, predpokladáme prerozdelenie prostriedkov v rámci existujúcich možností. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Posledný ústne prihlásený do rozpravy, nech sa páči. Písomne, pardon, pán poslanec Opaterný, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, posledné mesiace každého roka už tradične patria na Slovensku svojráznej reality šou - debatám o štátnom rozpočte. Tu viac ako inokedy platí stará pravda, že keď zasadá parlament, sú slobody a majetky občanov v ohrození. Napriek tomu, že pozornosť, ktorú tejto téme venujú médiá, robí zo štátneho rozpočtu takmer udalosť roka, nemožno sa ubrániť dojmu, že od vlády ide len o šikovný marketingový ťah, ako predať voličom obraz boja za ich záujmy a pritom v pokoji rozhadzovať miliardy korún vytiahnutých z vreciek daňových poplatníkov. Zo všetkého najskôr si je potrebné uvedomiť, že štátny rozpočet predstavuje iba časť celkového rozpočtu verejnej správy, v budúcom roku približne 56 %. Preto koaličné handrkovanie sa o približne 10 miliárd, keď v rámci štátneho a ostatných rozpočtov verejnej správy plánuje na budúci rok štát v tichosti prerozdeliť ďalších zhruba 560 miliárd, priťahuje pozornosť médií v podstate úplne zbytočne. A nielen z tohto dôvodu. Štátny rozpočet má síce podobu zákona, ale v praxi táto formalita veľa neznamená, utráca sa zákon - nezákon. Ako inak, veď dodržať stanovený rozpočet prakticky nie je možné. Na strane výdavkov i príjmov sa pracuje len s odhadovanými veličinami. A vláda to náležito využíva. Forma zákona dodá rozpočtu príslušnú vážnosť pri schvaľovaní. Hľa, občania, ako prísne kontrolujeme narábanie s vašimi peniazmi! Odhady zas dajú rozpočtu dostatočnú pružnosť pri koncoročnom zúčtovaní. Viete, občania, ono to zase tak prísne nešlo. Možno budúci rok.

    Marketingové stratégie všetkých vlád na svete sú rok čo rok v podstate rovnaké, nakoniec prečo niečo meniť, keď to stále vychádza. V prvom kole našej šou ministerstvo financií predstaví návrh štátneho rozpočtu s vopred stanoveným deficitom a striktnými obmedzeniami, čo hneď na začiatku vyvolá vlnu kritiky. Pritom treba objektívne oceniť, že na Slovensku je aspoň niekoľko rokov vopred stanovené, aká by približná hodnota deficitu mala byť. Väčšina európskych štátov je na tom podstatne horšie. Ministerstvo financií tvrdí, že šetriť už nie je kde, ohrozilo by to vládne priority. Ostatní ministri kričia, že v tejto podobe je ohrozené fungovanie ich úradov a napĺňanie priorít ich vlastných rezortov. Prichádza druhé kolo, tí istí politici si osvoja rolu šetrných hospodárov a verejne si uvedomia, že takto by to ďalej nešlo. Začnú proklamovať snahu šetriť. V praxi to znamená, že budú chcieť šetriť v kapitolách ostatných ministrov, lebo tie, prirodzene, nikdy nie sú tak dôležité ako ich vlastné rezorty. U nás bolo tento rok predmetom sporu niekoľko miliárd. Rokovania sa javili ako veľmi tvrdé, koaličná rada sa musela niekoľkokrát zísť, ale nakoniec to vyšlo. Prichádza tretie kolo - koaličná rada de fakto schválila rozpočet s výdavkami takmer 320 miliárd, pričom celkové výdavky verejného sektora by sa tak mali v budúcom roku pohybovať okolo sumy 570 miliárd. Vopred stanovené percento deficitu sa podarilo na poslednú chvíľu zachrániť a to aj napriek proklamovaným snahám dvoch koaličných strán, ktoré nižšie tempo zadlžovania sa občanov, než aké stanovilo ministerstvo financií, zjavne považovali za zbytočné. K dohode pomohli nielen takzvané ústupky jednotlivých strán, ale i dodatočne nájdené zdroje, plynúce napríklad z efektívnejšieho využitia štátnych finančných aktív a aktualizovaných odhadov príjmov z dividend podnikov s vládnym podielom. Ako sa podarilo behom pár dní zabezpečiť, že podniky so štátnou účasťou budú hospodáriť v budúcom roku o toľko lepšie, že štátu na dividendách vyplatia o 2,5 miliardy korún viac, to vie zrejme len pánboh. Mimochodom, prečo sa štátne aktíva nevyužívali efektívnejšie a štátne podniky nehospodárili lepšie už doteraz? Na tieto otázky asi ťažko čakať odpoveď. Ale ruku na srdce, dá sa čakať niečo iné v situácii, keď aj s dobrým úmyslom zavádzané programové rozpočtovanie je pre rezorty obťažujúca nadpráca. Stačí si prečítať niektoré zámery, vybrané ciele a merateľné ukazovatele. Keď na rôzne dávky a transfery, čo nie je nič iné ako jednosmerné výdavky bez protiplnenia, ide takmer polovica štátneho rozpočtu, a na mzdy a platy jeho ďalších 10 %. Keď takzvaná daňová reforma znamená iba zmenu v tom, z ktorého vrecka, a nie koľko bude štát vyberať od občanov. A najmä keď platí všeobecne akceptovaný prístup k zostavovaniu štátneho rozpočtu podľa vzorca toľko, čo vlani, plus inflácia a ak sa podarí, tak aj ešte niečo navyše. Napriek pochvalám z celého sveta je totiž znižovanie verejných výdavkov stále najväčšou slabinou finančnej politiky v našej krajine. Len do roku 2007 majú výdavky verejnej správy v absolútnej hodnote vzrásť o viac ako 20 %, čiže o jednu pätinu. No a ak vláda nerobí pre zmiernenie svojho bujnenia nič v priebehu roka, žiadna dvojdňová diskusia v parlamente koncom roka už nič nezachráni.

    Ale poďme ku konkrétnej podobe rozpočtu, ktorú práve prerokúvame. Ministerstvo financií nedávno zverejnilo dokument Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. Citujem: „Tento dokument prezentuje ekonomickú stratégiu pre Slovensko do roku 2010, ktorá má byť základom pre politiku slovenskej vlády v tomto období. Jej hlavný cieľ je jednoznačný: Zabezpečiť, aby Slovensko čo najrýchlejšie dobehlo životnú úroveň najvyspelejších krajín Európskej únie.“ Koniec citátu. Pozrime sa, ako predložený štátny rozpočet korešponduje s uvedeným dokumentom. V časti makroekonomická a fiškálna oblasť sa okrem iného definujú dva princípy: Po prvé, nezvyšovať mieru prerozdeľovania v ekonomike, pretože nízka miera verejného prerozdeľovania zdrojov v ekonomike je jedným zo základných predpokladov rýchleho rastu. Verejné výdavky a tým aj verejné príjmy v podobe daní a odvodov sa preto nesmú zvyšovať. Naopak, vláda by mala zodpovednou politikou a zvyšovaním efektívnosti nakladania s verejnými financiami vytvárať priestor na ich ďalšie znižovanie. Po druhé, zachovať transparentnú a neutrálnu daňovú politiku. Jednoduchý a transparentný daňový systém je jednou z hlavných konkurenčných výhod Slovenska. Zároveň platí, že daňové zvýhodnenia sú veľmi neefektívny a ľahko zneužiteľný nástroj, ktorý v praxi vedie k plytvaniu verejných peňazí bez dosiahnutia želaných výsledkov. Vláda preto nebude podporovať žiadne verejné ciele prostredníctvom daňových zvýhodnení, ale jedine cielenými verejnými výdavkami.“ Koniec citátu.

    S uvedenými princípmi možno len súhlasiť. Ale pri pohľade do rozpočtu vidíme, že v prípade prerozdeľovania fakty hovoria takto: Podiel príjmov štátneho rozpočtu ako percento z HDP bol na rok 2004 v rozpočte schválený na úrovni 17,94 %, na rok 2005 sa navrhuje hodnota 18,36 %. Vo verejnej správe podiel príjmov v percentách HDP v roku 2005 má vzrásť na 37,1 % oproti 35,7 % v roku 2004, podiel výdavkov podľa návrhu na rok 2005 robí 40,5 % oproti 39,6 % z roku 2004. O akom nezvyšovaní miery prerozdeľovania je vlastne v stratégii reč. Nehovoriac o tom, že nezvyšovať mieru prerozdelenia je málo, pre dosiahnutie trvalého ekonomického rastu je nutné túto mieru znižovať, a to výrazne. V druhom prípade, keď vláda v rámci transparentnej a neutrálnej daňovej politiky vyhlasuje, že nebude podporovať žiadne verejné ciele prostredníctvom daňových zvýhodnení, stačí pohľad do kapitoly všeobecná pokladničná správa, kde možno nájsť položku daňové kompenzácie na daňové náklady na realizáciu významnej investície do automobilového priemyslu PSA a KIA vo výške 417 miliónov Sk, súhrnne za roky 2005 až 2007 v sume 1, 039 miliardy Sk. Podľa vyjadrenia pána štátneho tajomníka vraj na kompenzáciu dane z pridanej hodnoty pre uvedené firmy. Ale neboli to práve vládni predstavitelia, ktorí nás pri podpise zmluvy s automobilkou KIA ubezpečovali, že obsahom zmlúv nebudú žiadne daňové úľavy? Čo iné je daňová kompenzácia daňových nákladov než istá forma daňových úľav? Aký je toto orwellovský „newspeak“? Mimochodom, predpokladám, že firmy ako KIA a Peugeot sú platiteľmi DPH, takže neviem, akú daň z pridanej hodnoty im chceme kompenzovať. Rád by som sa dožil chvíle, keď sa tento štát bude tak veľkoryso chovať ku všetkým podnikateľom, bez ohľadu na ich veľkosť a národnosť.

    V stratégii rozvoja sa môžeme v časti prioritné rozvojové oblasti dočítať aj o ďalšom princípe, opäť citát: „Nedeformovať trhové prostredie nesprávnou dotačnou politikou. Ak je trhové prostredie narušované nesystémovými prvkami, akou je aj nevhodná dotačná politika, tak to v konečnom dôsledku deformuje ceny výrobkov a služieb a znižuje konkurencieschopnosť.“ Koniec citátu. Myslím, že je úplne zbytočné detailne rozoberať, koľko rôznych dotačných titulov sa v tomto rozpočte nachádza, či už ide o dotácie do poľnohospodárstva, investičné stimuly ako nástroj ekonomického uplácania zahraničných investorov na úkor našich podnikateľov, či štátnej pomoci neperspektívnym odvetviam. To všetko sú miliardové sumy, o ktoré štát oberá svojich vlastných občanov bez toho, aby dostávali adekvátnu protihodnotu, a tým obmedzuje nielen ich slobodu nakladať s vlastným majetkom, ale výrazne obmedzuje aj ich možnosti postarať sa o seba, čím sa sekundárne zvyšujú nároky na sociálnu sféru, samozrejme, štátnu. A občan, ten nech platí. Apropo, stratégia rozvoja obsahuje aj túto vetu: „V horizonte desiatich rokoch zrejme začnú zo Slovenska odchádzať ďalej na východ mnohí investori, ktorí sú zameraní len na lacnú veľkovýrobu s nízkou pridanou hodnotou.“ Takže kam to vlastne strkáme desiatky miliárd priamych stimulov a ďalšie desiatky miliárd na sekundárne, vynútené štátne investície, ako je urýchlená a nekoncepčná výstavba diaľnic a ďalšej infraštruktúry podľa potrieb jedného investora? Asi by skutočne stálo za to riadiť sa myšlienkou bývalého ministra financií Nového Zélandu Rogera Douglasa, ktorý navrhol, aby štát mohol vyberať len tie peniaze od občanov, o ktorých jednoznačne preukáže, že ich použije lepšie a efektívnejšie než súkromný sektor.

    A na záver sa pozrime na pár konkrétnych položiek v návrhu štátneho rozpočtu, ako príklad umele nafúknutých výdavkov, pochybných účelov a rezerv. V kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí je v časti hmotná núdza navrhovaná suma na dávky 8,96 miliardy Sk. V cieli 2 sa uvádza priemerná dávka v hmotnej núdzi vo výške 2 949 Sk a očakávaný počet poberateľov mierne prekročí 180 000 osôb. Konkrétne cieľ 3 podprogramu 07C01 pomoc v hmotnej núdzi predpokladá podiel poberateľov na celkovom počte nezamestnaných vo výške 43,2 %. Lenže 2 949 krát 180 000 krát 12 mesiacov je, žiaľ, iba zhruba 6,37 miliardy. Do navrhovanej sumy chýba 2,6 miliardy. Z toho vyplýva, že buď by mal oproti tomuto roku vzrásť počet osôb o viac ako 70 000, t. j. o 40 %, ale ako je to možné v situácii, keď nám údajne zamestnanosť rastie, nezamestnanosť klesá a priemerná i minimálna mzda sa neustále zvyšuje? Alebo je zle vypočítaná dávka a miesto 2 900 Sk by mala byť 4 200 Sk. Ale také bohaté Slovensko ešte dlho nebude. Takže vynára sa tretia možnosť, takzvaná vata, neodôvodnené navýšenie výdajov, samozrejme, na úkor občanov. Prečo sú také disproporcie v rozpočte a kam pôjdu tie peniaze?

    Ešte jeden príklad, takisto z rezortu sociálnych vecí. V programe 06G040B systémy na prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s trhom práce je vyčlenených 70,5 milióna Sk. V cieli k tomuto programu sa dočítame: „Prepojiť odborné vzdelávanie a prípravu uchádzačov o zamestnanie s potrebami trhu práce s cieľom zlepšiť koncepciu a program politiky ľudských zdrojov. Merateľné ukazovatele napĺňania cieľa: Regionálny prieskum zamestnanosti, počet 3. Teda jeden prieskum v priemere za 23,5 milióna Sk. Toto už hádam nemôže byť myslené ani ako vtip. Nezasväteného človeka by mohla napadnúť myšlienka, či to nie je cesta, ušetriť si niečo zo štátnych prostriedkov na predvolebnú kampaň a s tým spojené prieskumy a marketing. Vyzerá to tak, že pri príprave rozpočtu sa rezorty skutočne riadili princípom z úvodu tohto príspevku, teda dáme tam toľko, čo minulý rok plus inflácia plus navrch to, čo nám drzosť dovolí. Veď možno to vyjde. Už len ako čerešničku na torte možno vnímať kapitolu protimonopolného úradu, ktorý sa v roku 2005 so zámerom ochrana a podpora hospodárskej súťaže, program 084 hrdinsky odhodlal dosiahnuť cieľ zabezpečiť elimináciu činností a konaní obmedzujúcich súťaž vyriešením 30, slovom tridsať percent prípadov z celkového počtu riešených v roku 2005.“ Za 47,5 milióna korún skutočne špičková efektivita. Odkaz Slovnaftu i ďalším monopolistom: Nenechajte sa rušiť vo vašej bohumilej činnosti. Pravdepodobnosť, že vás úrad ohrozí, je len 30%. Pravdepodobnosť ohrozenia v reálnych trhových podmienkach by bola totiž oveľa vyššia a blížila by sa sto percentám.

    Vážené kolegyne a kolegovia. Fakty, ktoré som uviedol, ma nútia konštatovať, že tento vládny rozpočet nie je v súlade s Programovým vyhlásením vlády prinajmenšom, čo sa týka znižovania miery prerozdeľovania, nie je v súlade ani so stratégiou rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska, nevedie ani k zníženiu vplyvu štátu na ekonomiku, a teda k zvýšeniu slobody jednotlivca, ba dokonca ani nekladie dôraz na priority školstva, vedy a výskumu v porovnaní s neefektívnym a lobistickým mrhaním peňazí na poľnohospodárstvo, štátnu pomoc, investičné stimuly a ďalšie vyslovene socialistické opatrenia. Preto nemôže dostatočne podporovať ďalší rozvoj ekonomiky Slovenska a predovšetkým jeho súkromného sektoru. Okrem toho rozpočet evidentne obsahuje položky, ciele a ukazovatele, ktoré do seriózneho štátneho rozpočtu nepatria a sú neodôvodniteľné. Tieto skutočnosti ma vedú k tomu, že ja osobne navrhovaný štátny rozpočet nepodporím a svojim kolegom zo Slobodného fóra odporučím postupovať rovnako. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Opaterného pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Opaterný, sú tam teda časti, s ktorými čiastočne môžem súhlasiť, ale ďakujem pekne, ja sa prihlásim v rozprave. Ja to potom poviem, lebo nemôžem sa tu koncentrovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dávam možnosť prihlásiť sa poslancom do rozpravy ústne k návrhu zákona o štátnom rozpočte. 17, 18, 20, posledný pán poslanec. Páni poslanci, poprosím vás, keby ste, no takto postupne, potom, keď už skončí prihlasovanie sa do rozpravy, technici, vás poprosím, keby ste ukázali poradie, v akom sú poslanci. Je celkom prihlásených do rozpravy do tejto chvíle 26 poslancov. Dobre, páni poslanci, tí, ktorí ste sa chceli prihlásiť do rozpravy, predpokladám, že ste tak urobili, preto teraz poprosím operátorov, aby, ak sa dá technicky, posúvali na displeji mená poslancov, ktorí sú v sume 26 prihlásených do rozpravy. Prvý pán poslanec Nagy. Ide to? Nie, oni to začnú teraz už posúvať. Kovarčík, Antošová, Cabaj, Nagy, Majdová, Ďaďo, Muňko, Novotný. Budem čítať, páni poslanci. Nagy, Majdová, Ďaďo, Muňko, Novotný, Laššáková, Rusnáková, Jasovský, Farkas, Vážny, Kovarčík, Antošová, Cabaj, Kondrót, Chovanec, Mikuš, Krajči, Paška, Cuper, Mušková, Sabolová, Kaliňák, Maxon, Číž, Devínsky a pán poslanec Ivančo, posledný, dvadsiaty šiesty. Ešte predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Nagyovi, prihlásil sa do rozpravy pán spoločný spravodajca Farkas. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci druhého bloku prihlasovania sa do rozpravy som sa prihlásil ako spravodajca kvôli tomu, aby som tu predložil pozmeňujúce návrhy z dielne vládnej koalície a skupiny poslancov, a túto skupinu tvoria všetci predsedovia poslaneckých klubov ako aj ďalší poslanci vládnej koalície a týmito pozmeňujúcimi návrhmi potom budeme chcieť reagovať na niektoré otázky, ktoré súvisia s návrhom štátneho rozpočtu, a poskytujeme určité riešenie na niektoré nadnesené problémy v troch úrovniach, predovšetkým na environmentálny fond, ktorý tu bol založený na minulej schôdzi Národnej rady osobitým zákonom, a musíme reagovať aj na zmenu poplatkového zákona a ako aj na Národnú diaľničnú spoločnosť, aby táto spoločnosť mohla byť podporená zo štátneho rozpočtu. Preto teraz by som sa obmedzil na prednesenie pozmeňujúcich návrhov.

    V prílohe č. 1 bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005 sa suma v položke B2 administratívne a iné poplatky a platby znižuje o sumu 30 mil. Sk, v prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Úrad geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky znižuje suma v stĺpci 1 výdavky celkom a v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o sumu 30 mil. Sk. Zároveň je potrebné tieto zmeny premietnuť do príslušných príloh zákona o štátnom rozpočte a do celkovej sumy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Odôvodnenie tohto bodu: Navrhovaná zmena vyplýva z navrhovanej novely zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorou sa upravujú výnosy zo správnych poplatkov v katastrálnom konaní na sumu 70 mil. Sk, čo je o 30 mil. menej oproti predpokladu, z ktorého vychádzal návrh štátneho rozpočtu na rok 2005. Vypustili sme z tohto zákona niektoré položky, ktoré boli pôvodne „poplatkované“ vyššou sumou a tým pádom vznikla tam tá diera, 30-miliónová, a týmto návrhom riešime potom tento vzťah k návrhu štátneho rozpočtu.

    Druhý návrh. V prílohe č. 8 účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dopĺňa nová položka - výdavky na prípravu realizácie opráv a výstavbu diaľnic pre Národnú diaľničnú spoločnosť v zmysle § 12 zákona o Národnej diaľničnej spoločnosti v sume 12 296 253 000 Sk. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ako aj do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitol na rok 2005. Odôvodnenie k tomuto bodu: Navrhované doplnenie vytvára predpoklady na poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a niektorých zákonov z kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

    Návrh č. 3. V prílohe č. 8 účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole všeobecná pokladničná správa dopĺňa nová položka výdavky na spolufinancovanie ISPA, na výstavbu diaľnic pre Národnú diaľničnú spoločnosť v sume 352 927 000 Sk. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitoly všeobecná pokladničná správa ako aj do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitol na rok 2005. Odôvodnenie: Navrhované doplnenie vytvára predpoklady na poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

    A napokon návrh č. 4, ktorý je obsiahlejší, a reaguje na vznik environmentálneho fondu. V nadväznosti na zabezpečenie financovania zdrojov environmentálneho fondu navrhujeme v návrhu zákona vykonať nasledovné úpravy: V prílohe č. 1 bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005 sa suma príjmov v položke C tuzemské granty a transfery zvyšuje o 100 mil. Sk. V prílohe č. 2 príjmy kapitol na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky znižuje záväzný ukazovateľ príjmov o miliardu 364 mil. Sk a zároveň znižujú sa príjmy kapitoly všeobecná pokladničná správa o 36 mil. Sk. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť v prílohe č. 1 bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005. V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkom a v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 670 mil. Sk a v stĺpci č. 4 prostriedky na spolufinancovanie sa znižuje suma výdavkov o 190 mil. Sk.

    V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky znižuje suma výdavky v stĺpci č. 1 výdavky celkom a stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 100 mil. Sk.

    V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkom a v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 35 mil. Sk a stĺpci č. 6 kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie Európskej únie o 35 mil. Sk a stĺpci č. 6 kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie o 20 mil. Sk. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do prílohy č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005.

    V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkov a v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 35 mil. Sk.

    V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitolách Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkov a v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 40 mil. Sk.

    V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkom, v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie a v stĺpci 6 kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie o 10 mil. Sk.

    V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole všeobecná pokladničná správa znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkom a stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 330 mil. Sk. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do prílohy č. 1 bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005 a do prílohy č. 7 rezervy štátneho rozpočtu na rok 2005. Na odôvodnenie tohto návrhu by som chcel uviesť, že navrhované zvýšenie príjmov v prílohe č. 1 zákona vyplýva zo zvýšenia odvodu dividend, ktoré do rozpočtu plynú prostredníctvom Fondu národného majetku.

    V kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú príjmy v celkovej sume miliarda 400 mil. Sk, pričom tieto zdroje sa stanú príjmom environmentálneho fondu. V nadväznosti na uvedenú úpravu príjmov znižujú sa výdavky v kapitolách Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva financií, ministerstva obrany, ministerstva školstva, ministerstva spravodlivosti a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako aj Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zníženie výdavkov v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa premietne v programoch kapitoly 04A v sume 4,5 mil. Sk, v programe 08C v sume 6 mil. Sk a v programe 06D v sume 24,5 mil. Sk, z toho kapitálové výdavky 20 mil. Sk. Navrhované zmeny vo výdavkoch v kapitole všeobecná pokladničná správa v prílohe č. 3 zákona sa realizujú z rezervy štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie prostriedkov Európskej únie.

    V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v programe 075 starostlivosť o životné prostredie o 657 mil. Sk.

    V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v programe 076 tvorba a implementácia politík o 13 mil. Sk. Odôvodnenie: Navrhované zníženie výdavkov v programe 075 starostlivosť o životné prostredie sa zabezpečuje nasledovné: 190 mil. Sk v rámci programu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd, prvok 0750106, podpora realizácie environmentálnych investícií, 20 mil. Sk v rámci podprogramu 07503 odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory, prvok 0750303, podpora realizácie environmentálnych investícií. 57 mil. Sk v rámci podprogramu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd, prvok 0750107, vodné diela, stavby. 100 mil. Sk v rámci podprogramu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd, prvok 070104, zásobovanie pitnou vodou a ďalších 100 mil. Sk v rámci podprogramu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd, prvok 0750103, ochrana pred povodňami.

    Štrukturálne fondy 37 mil. Sk v rámci podprogramu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd prvok 075010a ochrana a racionálne využívanie vôd, opatrenia 210PZI. 33 mil. Sk v rámci podprogramu 07502 ochrana ovzdušia. 20 mil. Sk v rámci podprogramu 07503 odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory. Z kohézneho fondu 53 527 000 Sk v rámci podprogramu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd, prvok 075010n, projekt kohézneho fondu voda. 46 473 000 Sk v rámci podprogramu 07503 odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory. Navrhované zníženie výdavkov v programe 076 tvorba, implementácia politík sa zabezpečuje nasledovne: 13 mil. Sk v rámci podprogramu 07601 koncipovanie a riadenie environmentálnej politiky, koordinácia programov.

    Ďalší návrh. V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky znižuje suma v programe 050, tvorba a implementácia politík, o 100 mil. Sk. Odôvodnenie: Navrhované zníženie výdavkov v programe 050 tvorba a implementácia politík sa zabezpečuje nasledovne: 100 mil. Sk v rámci podprogramu 05001 podpora programov, prvok 0500108, pôdohospodárska platobná agentúra a podprogramu 05003, pozemkové úpravy.

    Ďalší návrh, v prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo financií Slovenskej republiky znižuje suma v programe 072 výber daní a ciel o 30 mil. Sk. V programe 074 tvorba metodiky riadenia a kontrola vnútorný audit verejných financií o 10 mil. Sk. Odôvodnenie: Navrhované zníženie výdavkov v programe 072 výber daní a cieľ sa zabezpečuje nasledovne: 30 mil. Sk v rámci podprogramu 07202 výber, cieľ a daní je v správe colných orgánov prvok výkon funkcií colnej správy.

    Ďalšie zníženie v programe 074, tvorba metodiky riadenia a kontrola vnútorného auditu verejných financií sa zabezpečuje nasledovne: 10 mil. Sk v rámci podprogramu 07406, informačné systémy riadenia verejných financií nadrezortného charakteru.

    Ďalší zdroj na vykrytie požiadaviek environmentálneho fondu je z kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii a konkrétne výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR znižuje suma v programe 053 cestná infraštruktúra o 40 mil. Sk. Odôvodnenie: Zároveň je potrebné navrhovanú zmenu premietnuť do programovej štruktúry príslušných podprogramov tohto programu.

    V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky znižuje suma v programe 078 regionálne školstvo o 35 mil. Sk. Aj túto zmenu potom bude potrebné premietnuť do programovej štruktúry príslušných podprogramov tohto programu.

    V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky znižuje suma v programe 045 program rozvoja ozbrojených síl o 40 mil. Sk. Navrhované zníženie výdavkov v programe 045 program rozvoja ozbrojených síl sa zabezpečuje nasledovné, 40 mil. Sk v rámci podprogramu 04502 vyzbrojovanie.

    V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky znižuje suma v programe 070 väzenstvo o 10 mil. Sk. Aj túto zmenu bude potrebné potom zapracovať a premietnuť do programovej štruktúry príslušných podprogramov tohto programu. Navrhované zmeny v jednotlivých prílohách zákona je potrebné premietnuť do celkovej sumy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v mene skupiny poslancov vás žiadam o podporu tohto balíka pozmeňujúcich návrhov, ktorý rieši tie otázky, ktoré sme na poslednom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky zmenou zákona riešili vo vzťahu k rozpočtu. Bolo to potrebné premietnuť do rozpočtu tieto zmeny, aby ten zákonný stav, ktorý sme si stanovili na poslednej schôdzi, bol zapracovaný do návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. Ďakujem vám za podporu.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Nagy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien gestoruje činnosť štyroch ľudskoprávnych organizácií a inštitúcií, ktoré z hľadiska obsahových činností sú a majú byť politicky a mocensky nezávislé. Ide o tieto štyri inštitúcie: verejný ochranca práv, Úrad pre ochranu osobných údajov, Národné stredisko pre ľudské práva a Ústav pamäti národa. Všetky tieto štyri inštitúcie vznikli zákonom, ich činnosť, práva a povinnosti sú tiež určované zákonom. Vo všetkých štyroch inštitúciách má prevládnuť a prevláda v súčasnosti charakter nezávislej činnosti od politickej, ekonomickej a štátnej moci a tento charakter je aj určujúci, ale je aj nevyhnutný pre ich prácu. V prípade verejného ochrancu práv ide o taký ústavný orgán, ktorý svoju činnosť vyvíja na prospech občanov vo veciach porušovania ľudských práv inými orgánmi, v prvom rade orgánmi štátnej a verejnej moci. Úrad pre ochranu osobných údajov vznikol tiež zákonom a zabezpečuje ochranu osobných údajov občanov vo vzťahu všetkých štátnych orgánov, ale aj vo vzťahu neštátnych právnych osôb, alebo aj osôb súkromných. Jeho postavenie a sledovanie jeho nezávislosti podlieha smerniciam Európskej komisie a je pravidelné aj vyhodnocované. Národné stredisko ľudských práv vzniklo zákonom na základe zmluvy medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov ešte začiatkom 90. rokov a po novom bolo jeho postavenie definované zákonom v tomto roku. Toto stredisko je pracoviskom a inštitúciou, ktoré zabezpečuje právnu pomoc občanom, ako aj zabezpečuje sledovanie antidiskriminačnej politiky štátu, naviac má povinnosť každým rokom vypracúvať a predkladať správu o stave dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike. A napokon Ústav pamäti národa tiež vznikol zákonom pred troma rokmi. Ústav zabezpečuje dokumentáciu a spracovanie materiálov o občanoch Slovenskej republiky v uplynulých dvoch totalitných režimoch. Jeho činnosť podľa zákona má byť nezávislá tiež od štátnej moci a od politických orgánov. Teda ako ste mohli vidieť, všetky tieto štyri inštitúty v prvom rade bazírujú a zakladajú na celkovej, komplexnej nezávislosti od politickej, ekonomickej a inej moci. O akú nezávislosť teda ide a ako je táto nezávislosť dodržiavaná a zabezpečovaná ostatnými zákonmi, ktoré určujú podmienky činnosti spomínaných inštitúcií. V prvom rade nezávislosť je možné zabezpečiť priamo, ale aj nepriamo, respektíve porušiť a porušovať priamo a nepriamo. Čo sa týka priamej nezávislosti, v prvom rade máme na mysli politickú nezávislosť. Tá je zabezpečovaná jednak tým, že vo všetkých prípadoch organizátor týchto spomínaných inštitúcií, orgány sú volené v Národnej rade. Správu o svojej činnosti predkladajú Národnej rade a ich činnosť je riadená iba zákonom a nie rezortmi alebo vládou Slovenskej republiky. Teda politická, priama nezávislosť je, myslím si, že v poriadku.

    Čo sa týka nepriamej nezávislosti alebo vytvárania podmienok pre nepriamu nezávislosť, tu sa stretávame s dvomi problémami. V prvom rade ide o finančnú, zabezpečovanie finančnej nezávislosti a zabezpečenie personálnej nezávislosti. Tú personálnu nezávislosť, iba sa dotknem tejto problematiky, lebo nie je témou našej rozpravy. Tu v prípade troch organizácií, verejného ochrancu práv, Národného strediska pre ľudské práva a Ústavu pamäti národa personálna nezávislosť je komplexne a do posledného bodu zabezpečená, v prípade Úradu pre ochranu osobných údajov iba čiastočne, lebo ide o štátny orgán, ktorý podlieha tejto personálnej politike, jednak čiastočne Úradu vlády, aj čiastočne potom personálnemu, takzvanému Plajovmu úradu.

    Čo sa týka finančnej nezávislosti, verejný ochranca práv doteraz mal samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte, dlho pri tvorbe štátneho rozpočtu na tento rok táto otázka sa neriešila, respektíve sa vyriešila takým spôsobom, že verejný ochranca práv, ich rozpočtové prostriedky sa dostali do kategórie alebo do kapitoly VPS, teda Všeobecnej pokladničnej správy. V prípade Úradu pre ochranu osobných údajov tradične jeho, ich rozpočtové prostriedky tvoria súčasť Úradu vlády, rozpočtovej kapitoly Úradu vlády a v prípade Národného strediska pre ľudské práva a Ústavu pamäti národa ich rozpočtové prostriedky vo forme dotácií sa nachádzajú v rozpočtovej kapitole ministerstva spravodlivosti. Zdá sa, že najmenšie problémy sú, čo sa týka rozpočtov, momentálne u verejného ochrancu práv a v prípade Úradu pre ochranu osobných údajov. V prípade verejného ochrancu práv pri rozpočtovaní neboli akceptované prostriedky vo výške 1,5 milióna korún, ale v priebehu tvorby a konzultácií konečnej podoby rozpočtovej kapitoly vo VPS sa našlo riešenie, podobne sa našlo riešenie aj v prípade Úradu pre ochranu osobných údajov, kde došlo k porozumeniu a dobrému riešeniu z pozície alebo zo strany Úradu vlády, vedúceho Úradu vlády, chýbajúce a neakceptované finančné prostriedky boli presunuté a budú presunuté v rámci kapitoly. Väčší problém alebo vo veľkom probléme sa nachádzajú Národné stredisko pre ľudské práva, kde chýbajú finančné prostriedky, zhruba 30 %, vo výške 6 miliónov korún a tieto prostriedky chýbajú jednak napriek tomu, že prostriedky boli rozpočtované, konzultované či už ministerstvom spravodlivosti, aj ministerstvom financií, avšak neboli akceptované. Problematický a závažný tento stav je preto, preto je taký závažný a problematický tento stav, lebo ide o ústav alebo úrad, inštitúciu, ktorého činnosť bola koncipovaná v tomto roku nanovo a pokiaľ by tieto prostriedky neboli, plánované prostriedky neboli akceptované, by mohlo dôjsť k ohrozeniu činnosti tohto národného strediska, ale aj plnenia jeho úloh. V prípade Ústavu pamäti národa tých chýbajúcich 30 % prostriedkov predstavuje 23 miliónov korún, tieto prostriedky sú určené na technický rozvoj ústavu ako aj na rozvoj personálnych, teda ľudských zdrojov. Ak by neboli akceptované tieto prostriedky, by došlo k stagnácii tohto úradu a nemohli by byť rozvinuté programy, ktoré boli schválené zákonom o Ústave pamäti národa.

    Toto je základný stav, dovoľte, aby som povedal komentár k tomuto stavu. Nie je to prvýkrát v budúcom rozpočtovanom roku, keď sa stretávame s problémami vo všetkých štyroch spomínaných inštitúciách. Dva z nich majú problémy preto, lebo ministerstvo spravodlivosti je akýmsi poštárom v prípade ich dotačných prostriedkov a doterajšie skúsenosti sú také, že teda v uplynulých troch rokoch vždy sa správali macošsky, respektíve vždy problémy sa riešili na poslednú chvíľu, v definitívnej fáze rozpravy k rozpočtu. V prípade ostatných dvoch inštitúcií, tiež riešenia sa nachádzali vždy až v konečnej fáze rozpravy a si myslím, že nie je to správne, lebo neprispieva k dobre plánovanej činnosti týchto inštitúcií a veľmi ťažko sa zabezpečuje nezávislá, potom, od politiky nezávislá činnosť týchto inštitúcií. Si myslím, že v prípade týchto štyroch politicky nezávislých inštitúcií by bolo pre budúcnosť riešením, ak by neboli ich finančné prostriedky viazané na jednotlivé kapitoly vládnych inštitúcií, či už ide o ministerstvo spravodlivosti alebo Úrad vlády, ale aby sa dostali do akéhosi neutrálneho poľa, možno, že riešením by mohla byť kapitola VPS alebo vytvorenie akéhosi osobitného balíka, kde by nemohlo vzniknúť podozrenie, že ide o ovplyvnenie, nepriame, ich finančnej nezávislosti. Aby sme nemuseli opakovať tento problém na budúci rok, prosím pána ministra financií a podpredsedu vlády, aby sa pre budúci rok uvažovalo s takýmto riešením alebo nejakým podobným riešením, a pre tento rok by som poprosil, aby v prípade Národného strediska pre ľudské práva, aby mohla byť zabezpečená jeho funkčnosť a vôbec plnenie zákonných úloh, aby bolo akceptované to, čo sa prijalo v tejto veci vo výbore pre ľudské práva, a preto prosím aj pána spravodajcu, aby v spoločnej správe, v kapitole IV podkapitola C bod 2, túto položku aby vyňal na osobitné hlasovanie. Ďakujem za podporu.

  • Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Majdová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložila iba veľmi krátky pozmeňujúci návrh k návrhu štátneho rozpočtu. V prílohe č. 8 k zákonu, účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 v rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa chcem doplniť nový titul, dotácie pre zdravotnícke zariadenia vyšších územných celkov, 93 980 000, a v tom Nemocnica s poliklinikou v Trstenej 18 miliónov. Ide o investíciu, ktorá bola schválená, ktorá respektíve prešla riadnym schvaľovacím procesom cez sekcie ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií v roku 2002, bola „natipovaná“ aj v rozpočte na rok 2004, minulý rok, keď sme schvaľovali štátny rozpočet, došlo k dohode, že sme prijali pozmeňujúci návrh, ktorým sa stiahli finančné prostriedky zhruba v sume 20 miliónov z asi troch vyšších územných celkov, medzi nimi to bol aj vyšší územný celok v Žiline, tieto peniaze sa použili na dostavbu, respektíve na dokončenie výstavby nemocnice v Rimavskej Sobote, kde bola viac ako 80-percentná rozostavanosť, a toto rozhodnutie bolo vlastne v súlade aj s vtedajšou politikou ministerstva zdravotníctva, presúvať alebo smerovať finančné prostriedky do tých zdravotníckych zariadení, kde už teda je minimálne 80-percentná rozostavanosť. Tieto prostriedky však chýbajú v rozpočte vyššieho územného celku a podstatná časť týchto prostriedkov mala byť nasmerovaná do nemocnice v Trstenej na rekonštrukciu operačných sál, ktorá je nevyhnutná. Medzičasom došlo teda aj k navýšeniu nejakých prostriedkov, čiže preto vás žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu vo výške 18 miliónov korún. Ďakujem za slovo.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia. Nie je tu síce predkladateľ, ale nie je to až také podstatné, pretože domnievam sa, že o štátnom rozpočte, jeho schválení či neschválení je už viac-menej rozhodnuté. Napriek tomu všetkému však chcem niekoľko pripomienok, pripomienok svojich ako poslanca, k štátnemu rozpočtu. Dotknem sa toho, čo tu už bolo konštatované, a nie raz, a to je oblasť fiškálnej decentralizácie, ktorú sme, teda verejnej správy. Konštatujem asi toľko, že fiškálnu decentralizáciu sme naštartovali v podstate veľmi rýchlo. Naštartovali sme ju tak, ako keby sme šprintom chceli dobehnúť čo najskôr do cieľa, a pritom so sebou niesla mnoho problémov a vecí, ktoré neboli doriešené a ktoré sa prejavujú v samotnej praxi VÚC a obcí rôznymi problémami. My sme v podstate mali záujem, respektíve vláda, fiškálnou decentralizáciou posilniť finančnú samostatnosť samospráv a ich prechod, teda kompetencií, z orgánov štátnej správy na obce a VÚC. Ministerstvo financií aj v zmysle tohto cieľa a zámeru v tohtoročnom štátnom rozpočte vymedzilo verejné prostriedky v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi, metodikou ESA 95 a postavilo sa tak do takej určitej polohy koordinátora rozpočtového procesu obcí a vyšších územných celkov. Ja som však predpokladal, že ministerstvo financií pri tejto fiškálnej decentralizácii bude venovať sústredenú pozornosť aj skvalitneniu celého rozpočtového procesu za výraznejšieho angažovania sa nielen ekonomických, ale aj politických manažmentov jednotlivých rezortov. Tak ako sa už viackrát udialo, i tento rozpočet verejnej správy vychádza z makroekonomických predpokladov vlády o raste ekonomiky, o stave inflácie a riešenia nezamestnanosti. Príjmy verejnej správy na rok 2005 môžu byť v polohe rôznych diskusií a nebudem ich tu rozvádzať, o nich sa diskutovalo dosť. Najpodstatnejšia však by mohla byť diskusia o spôsobe rastu príjmov a postupného vyrovnávania rozpočtu ako celku. Dnes, v situácii keď má platiť nový systém financovania obcí a VÚC, je podľa môjho názoru nie správne, aby sme ponechali starostlivosť a finančné krytie potrieb obcí a vyšších územných celkov len na nich samostatných, bez pomoci štátu, ktorá, samozrejme s tým súhlasím, že potom postupne môže klesať. Ale dnes nie sú vytvorené také podmienky, aby VÚC, mestá a obce začali samostatne hospodáriť na tie najnevyhnutejšie potreby, ktoré sa im javia. Som si však vedomý toho, že o tomto názore môžeme polemizovať a klásť si rôzne otázky. Dostanem sa teda konkrétne k svojmu názoru smerom k štátnemu rozpočtu, a to už aj na základe niektorých avizovaných viet, ktoré som pustil z mojich úst v médiách. Konštatujem opäť, o situácii, ako sa a prečo sa staviam takto ako poslanec k rozpočtu. Samozrejme, že som poslancom strany, ktorá má silné sociálne cítenie a nemôže súhlasiť s prenášaním zodpovednosti za takzvané reformy na rozhodujúce väčšinové... No a ak by som mal byť konkrétny, to, čo sa mi na rozpočte nepáči, tak začnem tých povestných desatoro, ktoré sa zrodilo nie úmyselne, ale ktoré sa zrodili tak, ako som štátny rozpočet naštudoval. Už predchádzajúci rečníci, a nebol to jeden ani dvaja, ale viacerí, to je prvé, čo chcem konštatovať, čo mi v štátnom rozpočte nie je prijateľné, je miera nezamestnanosti, ktorá je 14,5 %, a pritom konštatujeme, koľko je ešte ďalších občanov, ktorí nie sú evidovaní a v tomto štátnom rozpočte nejako počítame i naďalej s takýmto množstvom ľudí i s takýmito výdavkami, ktoré musí štát dávať na podporu nezamestnanosti a pritom títo ľudia horko-ťažko niekedy prežijú. Samozrejme, že, po druhé, som zástancom kvalitnej, silnej domácej poľnohospodárskej výroby. Takej výroby, ktorá bude v konkurencii so štátmi Európskej únie mať minimálne rovnaké podmienky ako iné členské krajiny. Aby nemuseli zaorávať kapustu, aby nemusela hniť cibuľa, aby poľnohospodári mohli jednoducho prežiť a vyrábať také potraviny, po ktorých náš národ niekedy túžil a chcel ich mať a ktoré boli rozhodne kvalitnejšie ako tie, ktoré dovážame. V tejto súvislosti, samozrejme, podporím návrhy, ktoré tu boli konštatované smerom k presunu jednotlivých financií ku kapitole poľnohospodárstva. Po tretie, už som spomínal, že fiškálna decentralizácia prebehla veľmi rýchlo, no a v tejto súvislosti sú v ohrozené mnohé obce, hlavne malé obce, aj keď envirofond niečo rieši, ale nerieši to v takej miere, ako by to obce nevyhnutne, aj životné prostredie, vyžadovalo. Z tohto dôvodu takisto budem podporovať návrhy, ktoré sa budú dotýkať presunu určitých prostriedkov na obce, pokiaľ to bude z rezortov, u ktorých sa dá, samozrejme, tieto presuny urobiť. Po štvrté, nedá mi, aby som mohol podporiť a súhlasiť s rozpočtom pri súčasnom stave obyvateľstva, keď sa v budúcom roku predpokladá len nárast plynu, miesto pôvodných plánovaných 2,4 % na 12 %. To bol kedysi odhad či prognóza, keď nechcem použiť názov plánovanie, ktorý sa dnes zmenil na skutočnosť, vo výške 12 % a tieto, 12 % z 2,4, a tieto ceny budú mať samozrejme dopad na vyššie výdavky nielen občanov, ale aj na celú verejnú správu, čiže je tu jasný predpoklad toho, že môže sa zasiahnuť tak do života véucéčok, obcí, miest, ako i samotných občanov. Po piate. Príjmy sa vždy musia nájsť u občana, z toho vychádza i tvorba tohto štátneho rozpočtu. Prečo to tak hovorím? Reformy, ktoré prebehli v zdravotníctve, v školstve, sa pripravujú v doprave, tu jednoznačne konštatujú, že sme síce navýšili príjmovú časť, ale navýšili sme ju práve od občana, z jeho daní z poplatkov a z ďalších záležitostí, nie z výkonu ekonomiky. Po šieste, deficit 61,5 miliardy, to nie je prijateľná záležitosť, ani pre mňa, ani pre klub KSS a hlavne v tej súvislosti, ak si porovnáme skutočné výdavky a príjmy. Po siedme. Je tu obrovský, skutočne vysoký štátny dlh - 600 miliárd slovenských korún, ktorý je najvyšší v histórii. A v tejto súvislosti sa nedá povedať, že by som teda mohol práve v tomto čísle a v tomto rozpočte vyjadriť sa kladne k danej situácii. Výhrady máme voči tomu, čo som už skonštatoval, že sú v rozpočte viac-menej preferované silové rezorty na úkor sociálnej oblasti. Nejde mi o to, aby bola zanedbaná ochrana obyvateľstva. Pochopiteľne nie, ale sú tam také kapitoly, v ktorých je niekedy, dá sa povedať, i taká služba, ktorú vykonávali predtým, služby, niektoré bezpečnostné orgány, a boli za to potom neskôr odsúdené, čo je určité sledovanie názorov, čo je určité sledovanie osôb a ďalších vecí. A to sa mi zdá trošku nadhodnotené v tejto súvislosti. Po ďalšie, po deviate, sú to príjmy porovnávateľné v podstate v rozpočte s predchádzajúcim rokom, ak k tomu nepridáme eurofondy, ktoré dojdú s určitými financiami smerom pre Slovenskú republiku a potom zabezpečia vyššiu možnosť delenia prostriedkov. No a posledné, je to skutočne zaostávanie, zaostávanie kultúrnych a športových potrieb spoločnosti. To sú dôvody, ktoré mi nedovoľujú rozpočet podporiť.

    Chcel by som ďalej konštatovať niekoľko záležitostí. Hovoril som dosť o obciach a mestách, aké majú pozície. Sú však aj mestá a obce, ktoré sú postavené na základe toho, že sú symbolom určitej štátnosti, že sú symbolom štátnosti i Slovenskej republiky po dlhodobé obdobie, a dokonca tieto mestá majú i oporu v zákone Slovenskej národnej rady. Už asi viete, o čom hovorím, pretože tento návrh som tu predložil aj vlani a chýbali mu tri hlasy, a preto, že si myslím, že nejde o tie tri hlasy, ale ide o to, aby sme dali tomu, čo zákon slovenskej Národnej rady vyžaduje, zadosťučinenie, tak konštatujem i dnes. V zmysle zákona 241/1994, zákona Národnej rady Slovenskej republiky „je mesto Martin centrom národnej kultúry Slovákov žijúcich v Slovenskej republike a v zahraničí. Je sídlom celoslovenských kultúrnych ustanovizní a vzťahujú sa naň osobitné predpisy o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky v zmysle tohto zákona všestranne pomáhajú mestu plniť jeho poslanie a funkcie z tohto zákona“. To je, prosím, citát zákona 241/1994. V zmysle tohto zákona i dnes konštatujem, že je potrebné v tomto meste zachovať mnoho kultúrnych pamiatok, a preto dávam i pozmeňujúci návrh. Konštatujem však jednu vec pre vysvetlenie ďalších kolegov. Ak sa konštatovalo v súvislosti s rozpočtom, že je ochotná koalícia diskutovať s nezávislými poslancami o podpore určitých, ich potrebných aktivít v regióne, tak domnievam sa, že rovnaké právo má aj opozičný poslanec, ktorý v tomto prípade háji nie svoje tričko, ale háji zákon slovenskej Národnej rady 241, ktorý do tohto postavenia postavil mesto, ktoré je centrom národnej kultúry Slovákov žijúcich doma i v zahraničí.

    Z tohto dôvodu môj pozmeňujúci návrh je takýto. Po prvé, z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý je určený na financovanie obnovy národných kultúrnych pamiatok vyčleniť sumu 20 miliónov korún pre mesto Martin, ktorá bude použitá na stavebné a technologické ukončenie rekonštrukcie Národného domu v roku 2005. Uvedenú sumu odporúčam zaradiť do tabuľkovej prílohy číslo 5 s názvom záväzné limity dotácií obciam na rok 2005 bod A písmeno c) dotácia na záchranu historických pamiatok ako samostatnú kolónku s názvom dotácia pre mesto Martin ako centrum národnej kultúry Slovákov. Po druhé, z kapitoly Slovenskej informačnej služby presunúť sumu 10 miliónov korún a uvedenú sumu presunúť ako záväzný limit dotácií obce na rok 2005 určenú na záchranu historických pamiatok a zaradiť ju do novovytvorenej kolónky dotácia pre mesto Martin ako centrum národnej kultúry Slovákov. Po tretie, z rezervy vlády Slovenskej republiky vyčleniť sumu 20 miliónov korún pre potreby záväzného limitu obciam na rok 2005 určenú na záchranu historických pamiatok a vložiť ju účelovo do novovytvorenej položky dotácia pre mesto Martin ako centrum národnej kultúry Slovákov žijúcich v Slovenskej republike aj v zahraničí.

    Kolegyne, kolegovia, verím, že pochopíte situáciu v centre národnej kultúry Slovákov, ktorá napriek svojmu postaveniu, napriek vyplývajúcemu a tu citovanému zákonu nemá v štátnom rozpočte Slovenskej republiky ani takú podporu ako napríklad mestá Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Levoča, Kremnica, ba dokonca ani most Košická. Niežeby som mal voči týmto centrám výhrady, nie, podporím ich hlasovaním, potrebujú, ale potrebuje to i to, čo káže zákon 241, potrebuje to i mesto Martin a prvýkrát v histórii by ste poslanci Národnej radi prišli k tomu, aby ste naplnili tento zákon do bodky a do písmena tak, že sme ho nielen schválili, ale budeme ho i v ďalšej časti realizovať.

    Vážený pán spravodajca, z tohto dôvodu vám predkladám mnou predložený pozmeňujúci návrh a zároveň vás žiadam, aby sme pri hlasovaní hlasovali o jednotlivých bodoch jednotlivo, samostatne, pretože niektorí členovia koalície nebudú chcieť zo svojho rezortu vložiť prostriedky, ale z rezortu vlády a z rezervy vlády Slovenskej republiky, to už je o inom. To je o cti poslancov, o ich vzťahu k centru národnej kultúry Slovákov žijúcich doma i v zahraničí. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko, pripraví sa pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť niekoľko poznámok k predloženému návrhu rozpočtu. Dlhodobo pretrvávajúca vonkajšia i vnútorná nerovnováha, opakované vysoké deficity verejných financií, najmä štátneho rozpočtu z minulosti, ale aj v súčasnosti negatívne vplývajú najmä na zvyšovanie hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý v závere dosiahol výšku 512 miliárd slovenských korún, v predloženom návrhu sa ďalej zvyšuje. Z návrhu rozpočtovej výšky daňového odvodového zaťaženia vyplýva, že štát má na jednej strane tendenciu znižovať svoju účasť v rámci riadenia, ale na druhej strane zvyšuje svoje príjmy. Vzhľadom na pozitívny vývoj daňových príjmov v tomto roku pripravil model kvalifikácie úspešnosti daňovej reformy, na základe ktorej by bolo možné vykonať úpravy sadzieb jednotlivých daní, ale aj odvodov, aby daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku nebolo zbytočne vysoké, respektíve aby sa zvýšené príjmy mohli použiť na zníženie deficitu a na znižovanie verejného dlhu. Predložený návrh rozpočtu verejných financií naďalej nemožno považovať za jednoznačne rozvojový, naďalej nie je výdavková časť podložená dlhodobou národohospodárskou stratégiou so stanovenými rozvojovými prioritami. Nie je podložená auditom štátnej správy ani jednoznačne legislatívnymi inštitucionálnym a finančným zabezpečením decentralizácie štátnej správy a samosprávy. Nevytvára tiež dynamické prostredie pre primeraný rast zamestnanosti a primeranú, porovnateľnú úroveň príjmov obyvateľstva pri porovnaní s inými krajinami.

    Chcem ďalej upozorniť na niektoré problémové okruhy na strane príjmov i na strane výdavkov. Čo sa týka, na strane príjmov, neopakovateľnosť niektorých príjmových položiek, ktoré v roku 2004 dosahovali vysoké hodnoty. Ide predovšetkým o daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane na uhľovodíkové palivá a vyšší výber DPH. Predpokladám, že tam môže byť na príjmoch výpadok okolo 3 miliárd v roku 2005. Pokračuje zlacnenie dlhovej služby, čiže tam predpokladám takisto, že môže byť minimálne výpadok okolo 3 miliárd. Privatizácia Slovenských elektrární prinesie v roku 2005 minimálne 34 miliárd a doprivatizovaním ďalších štátnych podielov môže tiež priniesť ďalší príjem pre štátny rozpočet v rozsahu od 5 do 15 miliárd. Rast ziskovosti podnikov, rast miezd pracovníkov povedie k vyššiemu daňovému výberu za obidve kategórie platiteľov daní, kým pri dani z príjmov fyzických osôb budú profilovať samosprávy, z rastu príjmov podnikov bude profitovať štátny rozpočet. Po ďalšie. Vzhľadom na vývoj kurzu slovenskej meny a jeho spevnenie, spevňovanie sa Národná banka Slovenska opätovne dostane pravdepodobne do straty a nebude možné počítať s odvodom častí zisku Národnej banky do štátneho rozpočtu. HDP Slovenska bude pravdepodobne rásť, ale reálny výber daní bude za ňou zrejme podstatne zaostávať, pretože prevažnú časť rastu HDP zabezpečujú zahraniční investori a tí majú mnohé úľavy. Preto nie je možné urobiť priamu väzbu medzi rastom HDP a rastom vybraných daní. Svedčí o tom aj značný rozmer daňových nedoplatkov, ktorý sa stále pohybuje na úrovni 80 až 90 miliárd. Suma celkových nedoplatkov kumulatívne stále narastá, čo svedčí o pretrvávajúcej finančnej nedisciplinovanosti pri plnení daňových povinností, keď zoberieme, k 30. 9. 2004 celkové daňové nedoplatky dosiahli sumu 87 miliárd 700 miliónov, pričom v priebehu roku 2004 bol zaznamenaný nárast o 6 miliárd 380 miliónov korún. Čiže pretrváva zlá finančná disciplína daňových subjektov, nízka vymoženosť práva a prácu správcov dane sťažujú časté legislatívne zmeny a problémy s daňovými a informačnými systémami, APE, IDIS. Dokumentuje to skutočnosť, že na základe prijatých opatrení, kontrolou daňové úrady vyrubili daň a penále, pričom len malá časť z toho bola uhradená. Čo sa týka problémového okruhu na strane výdavkov. Nutnosť je uhradiť záväzky štátu voči vybraných odvetviam v rámci oddlženia, ide napríklad o záväzky voči zdravotníctvu na rok, štátneho rozpočtu na rok 2005 sa predpokladá úhrade splátok návratné finančné výpomoci a pôžičiek vo výške 0,52 miliárd slovenských korún. Odhadujú sa disponibilné verejné zdroje financované zdravotníctva vo výške 75,7 miliardy korún, čiže v porovnaní s rokom 2004 viac o 7,4 miliardy korún pri medziročnom zvýšení tempa rastu na úrovni 10,8 %. Najväčší podiel na nárast na disponibilných verejných zdrojov vo financovaní zdravotníctva roku 2005 v porovnaní s rokom 2004 bude mať zvýšenie platieb poistného ekonomicky aktívne obyvateľstvo 5 miliárd, zvýšené platby poistného plateného štátom o 3,1 miliardy pri medziročnom zvýšení tempa rastu o 16,9 % vplyvom legislatívnej zmeny výpočtu poistného platenej štátom. V rámci prijatej reformy zdravotníctva v dôsledku fiškálnej decentralizácie a liberalizácie možno očakávať oslabenie vplyvu vlády nad kontrolou nákladov poskytovania zdravotnej starostlivosti. Neadekvátne môže byť aj očakávanie fiškálnych úspor v zdravotníctve, nakoľko nie je k dispozícii dostatok údajov príjmov, výdavkov, pohľadávok a najmä záväzkov. Tu by som sa, pán podpredseda vlády, chcel pozastaviť a chcel by som vás poprosiť, aby ste spravili dokonalý audit záväzkov a pohľadávok, a to z toho dôvodu, aby sa neopakovala, tak keď išla privatizácia poisťovní a kde poisťovne zo zákonného poistenia, najprv to bolo 800 miliónov, potom to bolo 3 miliardy, dnes sa to pohybuje 10 miliárd. Pokiaľ sa tu nespraví jeden cisársky rez z hľadiska záväzkov a pohľadávok v zdravotníctve, tak som presvedčený, že tieto záväzky budú stále narastať a nie tak ako ich „deklaruje“ pán minister zdravotníctva, že zastaví nárast straty v zdravotníctve. Rozpočet zdravotných poisťovní je zostavený s predpokladom, že výdavky neprevýšia príjmy, návrh rozpočtu na rok 2005 je všeobecným rozpočtom, ktorý nepoukazuje na riziká, ktoré možno očakávať v súvislosti s novou legislatívou. Doplatenie reálnych záväzkov štátu za výkony vo verejnom záujme voči Železniciam Slovenskej republiky. V rámci realizácie Lisabonskej stratégie významný okruh predstavuje riešenie nezamestnanosti v dvoch smeroch, podpora tvorby pracovných miest a podpora teritoriálnej mobility dochádzky za prácou. V rámci toho významnú úlohu zohráva uhrádzanie výkonu vo verejnom záujme pre železnice a v slovenskej autobusovej doprave. V návrhu rozpočtu na rok 2005 je pre železnice zvýšený objem zdrojov výkonov vo verejnom záujme na 6,5 miliardy korún, čo pokrýva 90 % požiadaviek železníc, no pre sadky a MHD, čiže v najväčších mestách výkony sú nepokryté. Dotácia pre Bratislavu, Košice a Banskú Bystricu je v rozsahu 850 miliónov korún, je zrušená však pre sadky, táto navrhovaná suma nezohľadňuje rast cien pohonných hmôt nielen ceny ropy, ale i DPH, aj spotrebnej dane. Dôsledkom toho môže byť rast cien cestovných lístkov alebo rušenie spojov. Keďže rozpočtové možnosti samospráv sú obmedzené, nebudú samosprávy schopné uhrádzať požadované výkony na úrovni roku 2003. Výsledkom môže byť rast cestovného, zrušenia zliav pre študentov a obmedzovanie spojov, tým však pôjde Slovenská republika nielen proti cieľom Lisabonskej stratégie, ale aj proti záverom Laakenského samitu Európskej únie, podpory verejnej hromadnej dopravy. Znamená to, že bez prehodnotenia výšky zdrojov pre Slovenskú autobusovú dopravu nebude možné riešiť mobilitu dochádzky za prácou. Okrem toho ďalšie opatrenie vypracované napríklad ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny budú kontraproduktívne, nakoľko uchádzači o zamestnanie nebudú mať ako dostať sa do práce vzhľadom na rušenie spojov. Dôsledky privatizácie sadky je iný problém. Je zrejmé, že rast cien pohonných hmôt, opotrebovanosť vozového parku, vývoj cien cestovného dostali sadky do neriešiteľnej situácie. Riešenie je len navýšenie výdavkov zhruba o 300 miliónov korún ako minimalistický variant.

    Ďalej, čo sa týka výdavkovej časti, záruky za bankový úver vo vzťahu asi 11 miliárd korún. Možnosť dofinancovať miestne regionálne školstvo. V období v roku 89 do roku 2003 nepretržite klesal počet žiakov, počet učiteľov naopak stúpal. Výsledkom bolo výrazné znižovanie počtu žiakov na jedného učiteľa a neefektívne využitie kapacít v regionálnom školstve. V roku 1980 pripadalo na jedného učiteľa približne 18 žiakov, kým v roku 2003 už len 3. Prezamestnanosť v regionálnom školstve sa premietla do zníženia počtu žiakov na učiteľa od roku 1989 o 27,8 %. Napriek spomínanému poklesu efektívne predstavuje rok 2004 základného financovania regionálneho školstva pre ďalšie roky. Od 1. 1. 2004 prešiel majetok štátu na obce a vyššie územné celky. V roku 2005 sa na regionálne školstvo navrhuje vynaložiť prostriedky rozpočtu, štátneho rozpočtu v objeme 42,3 miliardy korún v porovnaní s rozpočtom na rok 2004 predmetné výdavky rastú o 6,15 % napriek pokračujúcemu poklesu žiakov. Treba takisto povedať, že reformu treba v školstve spraviť, pretože nastáva pokles žiakov, lenže vyššie územné celky nedostatočne riešia tieto veci, ktoré sú tam. Zvýšenie nákladov na prevádzku štátnej správy, čo súvisí predovšetkým s ďalším zvýšením cien energií, telekomunikačných poplatkov, cien vôd, návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 nezohľadňuje. Odhadované zvýšenie výdavkov môže byť okolo 500 miliónov korún. Nie sú riešené otázky, ako skončí prehratý súd, čo sa týka obchodnej banky. Povinné zvýšenie výdavkov Slovenskej republiky na oblasť vedy a výskumu, aby sa splnili ciele Lisabonskej stratégie, bude vyžadovať zvýšenie výdavkov na vedu, výskum aspoň o 2 miliardy korún. Prehodnocovanie Lisabonskej stratégie kladie značný dôraz na tri hlavné ciele: výskum, vývoj, celoživotné vzdelávanie, podnikateľské prostredie. Koncentrácia sa na tieto ciele zároveň vyžaduje od členských krajín zvýšiť výdavky výskumu aspoň na 2 % z HDP, Slovenská republika má v rozpočte 0,61 % z HDP. Aj keď rast výdavkov na výskum je výsledkom kombinácie zdrojov zo štátneho rozpočtu a podnikateľskej sféry, je zrejmé, že zdroje zo štátneho rozpočtu sú nezastupiteľné. Okrem toho pri zapojení výskumných pracovísk do šiesteho rámcového programu v budúcnosti od roku 2007 do siedmeho rámcového programu sú nutné zdroje pre financovanie výskumných projektov. Je možné zvoliť aj inú cestu, ktorú zvolili napríklad niektoré členské štáty Európskej únie a v rámci nich aj Česká republika. Firmy môžu od základu dane odpočítať 100 % nákladov, ktoré preukázateľne vynaložili na výskum. Aby sa zabránilo špekuláciám a náklady nie je možné odpočítať v prípade, že práce zadali iným firmám, netýka sa to certifikácie. Takisto sa nakoniec v Českej republike upustilo od požiadavky ministerstva financií, aby sa firma zaviazala v ďalších dvoch rokoch, a vynaloží rovnaký objem zdrojov. Odpočítateľnosť nákladov na výskum je štandardne používaný nástroj v Európskej únii. Keď porovnáme Českú republiku, je dopad tohto opatrenia na úrovni 4 miliárd ročne. Podpora činností, súčinností firiem je riešená ďalšími nástrojmi. Zároveň sa rozširuje podpora výskumu a technologických a inovačných parkov. V budúcnosti by sme mali ako vo väčšine členských krajín mať prioritu na projekty financovania, multizdrojové projekty, projekty financované štátom a podnikovou sférou. Ďalšou možnosťou je financovanie projektov aj cez agentúry podpôr zahraničných investícii ako súčasť investičných stimulov. Súbežne s týmito nástrojmi Európska únia odporúča systematicky zvyšovanie výdavkov rozpočtu jednotlivých členských krajín na výskum pri súbežnom reštruktruktualizovaní výskumného zamerania na väzby a prioritné ciele v Európskej únii, alternatívne zdroje, energie, medicínska, technická, informačné technológie. Chcem ešte poukázať, že napríklad Česká republika má tiež problémový štátny rozpočet, a vyčleňuje pre oblasť výskumu a vývoja 16,5 miliardy korún pre rok 2005 a pre rok 2006 počíta až s 18,5 miliardami českých korún. Po ďalšie, v roku 2005 bude musieť Slovensko zabezpečiť dosiahnutie povinných minimálnych rezerv ropy na 90 dní, čo si vyžiada investície v rozsahu minimálne 2,5 až 3 miliardy slovenských korún. V rozpočte bežných výdavkov nebola v plnom rozsahu pokrytá požiadavka Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky na skladovanie, ochraňovanie určeného množstva ropy a ropných produktov na 64 dní spotreby, ktorá predstavuje sumu 240 miliónov slovenských korún. Vzhľadom na opakujúce sa povodne bude nutné zvýšiť výdavky na protipovodňové opatrenia. Nechcem špecifikovať, o akú sumu ide, ale odhadujeme okolo miliardy slovenských korún. Hlavnou prioritou bolo dorovnanie priamych platieb poľnohospodárom do úrovne 60 % priemeru v Európskej únii. Pôvodná úroveň 42,6 % bola upravená 54 %, čiže na 7 miliárd 027, čiže nebola pokrytá suma do vyrovnania tých 60 % - 780 miliónov korún.

    Ďalej, čo sa týka, investičné stimuly pre investorov, ktorí prichádzajú na úrovni na rok 2005, odhadujeme zhruba okolo 8 miliárd korún. Odkladanie reformy slovenskej armády, je nutné počítať so zvýšením výdavkov na rozpočtovú kapitolu ministerstva obrany zhruba takisto asi o miliardu viacej. Azylová politika vzhľadom na záväzky Slovenska voči Európskej únii, bude nutné počítať 300 až 500 miliónov korún. Doúčtovanie fiškálnej decentralizácie je možné súhlasiť so ZMOS-om, že vzniká riziko finančnej diery v rozpočte pre vyššie územné celky zhruba 1,5 miliardy korún. Okrem toho zostáva otvorených ešte niekoľko ďalších problémov, v ktorých nie je možné stanoviť číselný odhad, napríklad dopad spustenie penzijnej reformy, spoluúčasť Slovenskej republiky na štrukturálnych programoch v Európskej únii, odhadovaný úver v Sociálnej poisťovni v prípade nesolventnosti, dopad kurzového rizika na vývoj Národnej banky Slovenska, úspory v štátnej správe vo väzbe na očakávanie zníženie počtu pracovníkov. Veľkú časť rizík štátneho rozpočtu na rok 2005 by vláda mohla riešiť použitím príjmov z privatizácie, ak tieto prostriedky budú reálne k dispozícii, tieto prostriedky budú k dispozícii až v polovici roku 2005, buď využitím § 11 vo väzbe na Národnú banku, alebo využitím viazania rozpočtových kapitol, a to tak z hľadiska výšky v percentách ako aj dĺžky viazania. Faktom však je, že naháňanie sa za percentom deficitu Slovenskej republiky je značne problematické. Okrem toho, ak hovoríme, že deficit štátneho rozpočtu v roku 2005 bude na úrovni 3,4 % hrubého domáceho produktu, zároveň predpokladáme, že ostatné okruhy verejných financií, teda Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne budú mať rozpočtové hospodárenie vyrovnané, čo je vecne nie reálny predpoklad, pritom možnosti nafúknuť výšku HDP sú obmedzené. To sú len niektoré veci, na ktoré som ja k príjmovej aj výdavkovej časti upozornil, ktoré v rozpočte môžu v roku 2005 čakať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný, pripraví sa pani poslankyňa Laššáková.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, na rozdiel od mojich kolegov budem veľmi stručný. Rovno podám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozpočte verejnej správy, tlač 867. V prílohe č. 8 k predmetnému zákonu účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 v rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa doplniť nový titul dotácie pre zdravotnícke zariadenia vyšších územných celkov 93 980 000 Sk, v tom Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce 30 miliónov Sk. Odôvodnenie. Investičná akcia novostavby budovy Nemocnice s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach prešla riadnym schvaľovacím procesom cez sekcie ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií a bola potvrdená uznesením vlády. Táto niekoľkoročná investičná akcia bola aj súčasťou schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004. Počas prerokúvania v pléne bol totiž prijatý pozmeňujúci návrh, ktorým sa presunuli finančné prostriedky v rámci kapitoly vyšších územných celkov v celkovom objeme 40 miliónov Sk na pokračovanie stavby michalovskej nemocnice. Pokračovanie stavby je nevyhnutné vzhľadom na zabezpečenie hygienicko-bezpečnostných opatrení v zariadení, v ktorom sa poskytuje zdravotná starostlivosť pre spádovú oblasť 130 000 obyvateľov. Dámy a páni, ktorí poznáte michalovskú nemocnicu alebo ste precestovali tým mestom, zrejme poznáte, v akej situácii je táto nemocnica, že sa zdravotná starostlivosť mnohokrát poskytuje v unimobunkách, ktoré sa rozpadávajú, že chirurgické ani internistické pavilóny už nespĺňajú ani približne parametre na slušnú nemocnicu na východ od našich hraníc, na východ od hraníc v Európskej únii. Je to nosná, ťažisková nemocnica pre celý región Zemplínu s veľkou perspektívou ďalšieho rozvoja, a treba povedať, že je to posledná trojková nemocnica pri schengenskej hranici, ktorá, predpokladám, že v krátkom období už schengenskou hranicou bude. Takže vzhľadom na tieto skutočnosti na toto odôvodnenie vás poprosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme mohli pokračovať vo výstavbe jednej modernej, minimálne slovenské parametre spĺňajúcej nemocnice, kde by sme potom mohli presťahovať zdravotnú starostlivosť z nevyhovujúcich pavilónov, ktoré by povedzme sa v ďalšom období mohli predať, využiť na iné účely, následne by sa mohli získať ďalšie finančné prostriedky na pokračovanie stavby a dokončenie, vybavenie jednej modernej michalovskej nemocnice. Ďakujem pekne a ešte raz vás poprosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Laššáková, ak nám ešte ostane čas, tak aj pani poslankyňa Rusnáková.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, ktoré máme v parlamentnej tlači 867. Môj pozmeňujúci návrh sa týka rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2005 s tým, že navrhujem, aby sa výdavky v položke 08SO10B Podpora aktivít Matice Slovenskej zvýšili zo sumy 6,5 milióna, zvýšili o 6,5 milióna, to jest zo sumy 16 miliónov slovenských korún na 22 500 000 slovenských korún. Ďalej navrhujem, aby v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2005 sa vykonala nasledujúca úprava: Výdavky v programe tvorba a implementácia politík v podprograme 08T0103 podpora kultúrnych aktivít RO a PO sa znížila o sumu 6,5 milióna korún. To znamená o sumu, o ktorú navrhujem, aby sa navýšila podpora aktivít Matice slovenskej. Zdôvodnenie. Národná kultúrna inštitúcia Matica slovenská zo zákona zabezpečuje ochranu a rozvoj národného kultúrneho dedičstva. Vo veľkej miere sa podieľa aj na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry prostredníctvom vyše 650 miestnych odborov Matice slovenskej a 32 matičných pracovísk pre členskú základňu. Ide o také významné projekty, akými sú napríklad Hontianska paráda v Hrušove, Festival mladých koliesok v Kokave nad Rimavicou, Ozveny staroslovienčiny v Telgárte či Dni kolied kresťanov Slovenska na Hornej Nitre a v ďalších regiónoch. Určite všetky tieto aktivity sú vám dobre známe. Významná je aj podpora, aj spolupráca Matice slovenskej so spolkami Slovákov žijúcich v zahraničí a v tej súvislosti podpora činnosti metodického centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pre štúdium učiteľov Slovákov žijúcich v zahraničí. Matica slovenská predložila zdôvodnenú požiadavku na príspevok zo štátneho rozpočtu na rok 2005 v navrhovanej výške v riadnom termíne.

    Pozmeňujúci návrh nezvyšuje deficit štátneho rozpočtu a je navrhovaný len ako úprava jednotlivých kapitol v rámci rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Prosím vás pekne, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková. A prípadne potom pán poslanec Jasovský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o rozpočte. Návrh znie nasledovne: V prílohe č. 8 k zákonu o rozpočte verejnej správy účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 v rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa doplniť nový titul dotácie pre zdravotnícke zariadenia vyšších územných celkov 93 980 000 Sk, v tom NsP Rimavská Sobota 20 miliónov Sk. Odôvodnenie je nasledovné: Investičná akcia poliklinika, lôžková časť pre NsP Rimavská Sobota prešla riadnym schvaľovacím procesom cez sekcie ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií a bola potvrdená uznesením vlády. Táto niekoľkoročná investičná akcia bola aj súčasťou schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004. Počas prerokovania v pléne bol totiž prijatý pozmeňujúci návrh, ktorým sa presunuli finančné prostriedky v rámci kapitoly vyšších územných celkov v celkovom objeme 40 miliónov korún na pokračovanie stavby NsP Rimavská Sobota. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby aj pre nasledujúci rok 2005 sa pridelili finančné prostriedky na definitívne dokončenie stavby NsP Rimavská Sobota vo výške 20 miliónov korún. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Jasovský, stráca poradie. Pán poslanec Iván Farkas, nech sa páči, máte slovo. Ak ostane čas, tak ešte pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. V rozprave by som sa chcel vyjadriť k predloženému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 - 2007. Najprv by som sa rád vyjadril k rozpočtovému procesu, ktorý prináša významné zmeny. V prvom rade ide o zavedenie viacročného rozpočtovania. Ďalej je výrazne posilnená úloha programového rozpočtovania, ktoré by malo byť v nasledujúcich rokoch hlavným nástrojom na zefektívňovanie verejných výdavkov a tiež ich transparentnosti. Kľúčovou otázkou riadenia verejných financií sa stáva efektívnosť ich použitia. Predpokladá sa v najbližších rokoch, v najbližších troch rokoch dynamický rast ekonomiky na priemernej úrovni 5 %, inflácia menej ako 3 % a rast zamestnanosti o 0,7 % ročne. Predpokladá sa, že robustný rast ekonomiky nevyvolá významné inflačné tlaky ani dramatické prehĺbenie deficitu na bežnom účte. Zároveň by mali dynamicky rásť reálne mzdy, ktoré sa v budúcom roku zvýšia zhruba o 3 %. Daňové a odvodové zaťaženie poklesne medzi rokmi 2002 až 2006 z 33,5 % HDP na 29,5 %. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď štátny rozpočet bol reštriktívny, návrh rozpočtu na roky 2005 až 2007 je rozvojový. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch rokov prináša predložený návrh rozpočtu verejnej správy výrazný nárast výdavkov a to aj v stálych cenách. Medziročný nárast rozpočtovaných výdavkov verejných financií dosiahne v roku 2005 - 9,6 % pri inflácii 3,3 %. Najväčšiu neznámu vo vývoji verejných financií predstavuje odhad záujmu občanov o účasť v druhom pilieri dôchodkového systému. Medzi priority vlády na budúci rok patrí zdravotníctvo, ktoré dosiahne takmer 76 miliárd, teda o 11 % viac ako v tomto roku. Životnému prostrediu sa pridáva až 75 % peňazí navyše. Takmer 5 miliárd, teda viac ako polovicu prostriedkov si však vyčerpá z fondov Európskej únie. Na dávky sociálnej pomoci a podpory sa minie 31 miliárd korún. V návrhu rozpočtu sa pridáva tretina prostriedkov aj na tvorbu pracovných miest. Naopak, podpora bývania zostane približne na rovnakej úrovni ako v tomto roku. Vyše 8 miliárd, to či už nepodporí hypotekárne úvery a uberie aj z prémie pre stavebných sporiteľov, naopak, z kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a zo štátneho fondu rozvoja bývania sa objem príspevkov a úverov zvýši. Mestá a obce a vyššie územné celky už vedia, koľko peňazí získajú na budúci rok z dane príjmov fyzických osôb. Rozdelenie viac ako 33-miliardového balíka minulý týždeň schválila vláda. Mestá a obce majú získať 23,5 miliardy, navyše územné celky 7,85 miliardy korún. Štátu pridáva vyše 6-percentný podiel z výnosu. Významne narastie samostatnosť miestnej a regionálnej samosprávy, ich nezávislosť od štátu, ale súčasne aj ich zodpovednosť. Počas rokovania o znení vládneho nariadenia sa podarilo vydobyť pre malé obce záruku príjmov minimálne na úrovni 87 % tohto roka. Navrhovali sme však záruku vo výške 95 %. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 v kapitole 8.2 Obce a VÚC je navrhnutá položka rezerva na krytie rizík z fiškálnej decentralizácie vo výške 300 miliónov korún. Nazdávam sa, že táto položka by mala byť vyššia, najmä keď na začiatku procesu fiškálnej reformy táto rezerva bola navrhnutá v objeme značne prevyšujúcom konečných 300 miliónov korún. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, pár slov k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, pokúsim sa to zostručniť, lebo už viacerí sa ma pýtali, či to stihneme do obeda, ale určite. Rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007 obsahuje rozpis výdavkov jednotlivých kapitol realizovaných formou programového rozpočtovania. Takúto formu prezentovala vláda s veľkou pompou ako niečo nové a moderné. Výsledkom textovej časti týchto programov sú však často nezmysly, respektíve do programov sú zahrnuté úlohy, ktoré sú základným poslaním daných rezortov, a ich povinnosťou je ich plniť. Ako príklad môžem uviesť, ministerstvo vnútra v roku 2005 má objasniť 30 korupčných trestných činov. Čo je to za nezmysel! Čo keď ich bude len 5, tak úloha bude nesplnená? Ďalej ministerstvo vnútra zabezpečí stopercentný výdaj osobných dokladov na základe oprávnených žiadostí. Nie je to náhodou základná povinnosť ministerstva? Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí vybavenie žiadostí o odškodnenie podaných na základe zákona o zákonnej lehote. Opäť je to základná povinnosť toho ministerstva, že v zákonnej lehote má vybaviť tieto žiadosti. A takto by som mohol pokračovať ďalej. Alebo napríklad Telekomunikačný úrad má vybaviť 600 žiadostí v roku. Čo ak tých žiadostí príde len 100 alebo čo ak ich bude 1200 a možno z nich objektívne nevybavia plný počet? Čiže toto sú podľa mňa nezmysly a pod tou veľkou pompou nazývané programové rozpočtovanie sa podľa môjho názoru minulo cieľom, čiže je to nejaký apel na ministerstvo financií aj na vládu, aby sledovala lepšie stanovovanie si cieľov, aby teda sa ozaj naplnila základná úloha toho programového rozpočtovania, tak ako má byť, a aby sme tam nevymýšľali základné úlohy jednotlivých rezortov, respektíve nesplniteľné alebo úplne naivné a ľahučko splniteľné úlohy.

    Ďalej chcem podotknúť a poukázať v štátnom rozpočte na to, že v jednotlivých kapitolách dochádza k automatickému zvýšeniu bežných výdavkov o 7 až 15 % z titulu očakávaného zvýšenia cien energie a inflácie. Osobne som si to pozrel, tie rezorty, ktoré cez náš hospodársky výbor prechádzali. Všetky to tam majú takto zahrnuté v bežných výdavkoch. Je to podľa môjho názoru veľmi jednoduchý prístup, ako si bez výraznejšej námahy zabezpečiť dostatok zdrojov na tieto výdavky. Chcem najmä poukázať na to, že bežný občan, ktorému príjem nikto automaticky nezvyšuje, sa musí snažiť prežiť zvýšenie cien energií a inflácie formou znižovania svojich výdavkov, úsporou nákladov a znižovaním svojho štandardu. To isté musí urobiť aj bežný podnikateľ. Ale vláda jednoducho si navýši automaticky jednotlivé kapitoly a je to taký neférový prístup z môjho pohľadu k tomu, pre ktorého tie reformy zavádza. Mala by ísť vláda a jednotlivé rezorty takisto príkladom a takisto hľadať nejaké úspory, ktorých, si myslím, že v jednotlivých rezortoch je neúrekom a sami sa vysporiadať s navýšením cien energií, respektíve s navýšením z titulu inflácie spotreby, svojej. V návrhu rozpočtu však takúto snahu v jednotlivých rezortoch vôbec nevidíme. Aparáty ministerstiev bujnejú. Na mnohých z nich dochádza k zvyšovaniu počtu ich odborov, zamestnancov a náklady na ich činnosť sa neúmerne zvyšujú. Keď sa táto vláda hrdí prívlastkom reformná, pýtam sa, prečo reformy nepraktizuje v prvom rade na svojich ministerstvách v záujme dosiahnuť vyššiu efektivitu ich práce, zníženie nákladov na prevádzku ako aj zníženie počtu zamestnancov. Samozrejme, pozitívne prihliadame na to, že jednotlivé ministerstvá sa museli posilniť z titulu pribudnutej euroagendy, ale napríklad ministerstvo hospodárstva, je to obraz toho, ako bujnie štátny aparát. Je tam, myslím, že 51 odborov a oddelení, to je nonsens, to si myslím, že nemá žiadne ministerstvo hospodárstva, v Európe minimálne. Ďalej sa chcem dotknúť toho, že rozpočet počíta s výrazným čerpaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Zdá sa mi však, ako by sa k týmto prostriedkom pristupovalo inak ako k prostriedkom zo štátneho rozpočtu. Dotknem sa kapitoly ministerstva dopravy, niektoré investičné akcie, ktoré majú byť spolu financované z fondov Európskej únie sú naprojektované nadštandardne. Vyvoláva to dojem, že nám ide len o to, aby sme vyčerpali čo najvyššiu sumu a nezaoberali sa tým, či ich vynaložíme čo najefektívnejšie. Niektoré konkrétne programy v sebe zahŕňajú vysoký nadštandard respektíve prípravu investícií, ktorá nás očakáva za 10 a viac rokov, a nikto sa nepozastaví nad tým, že toto nám najbližších 10 rokov netreba, táto investícia tam bude chátrať, konkrétne, vymyslím si príklad, transformovňa na elektrifikáciu železničnej trate, ktorá nám bude slúžiť pre ďalšiu etapu a my ju už teraz ideme zafinancovať za 150 miliónov. Ďalší konkrétny príklad je optokábel, ktorý budujeme povedľa tejto železničnej trate, ktorý bude, už dnes vieme, že bude využitý na 10 %, 500 metrov ďalej od neho ide paralelne druhý optokábel, ktorý je dnes využitý na 30 %, a my tam kladieme veselo ďalší namiesto toho, aby sme sa dohodli so slovenskými telekomunikáciami, myslím železnice, o lepšej využiteľnosti kapacity toho optokábla, a jednoducho, však to Európska únia zaplatí, ale stále nehľadíme na to, že aj Slovensko musí do tej Európskej únie tie peniaze dať. My stále ich posudzujeme ako také, ktoré nám z neba prídu. Myslím si, že nám z neba neprídu, a preto musíme veľmi efektívne posudzovať každú korunu vynaloženú na projekty štrukturálnych fondov alebo kohézneho fondu. A zdá sa mi, že tu je ten proces taký živelný. Aby som bol dobrý na jednotlivých ministerstvách, aby som mal pripravený projekt, aby mi na vláde nevynadali, že projekt nemám spracovaný, tak tam dám aj to, čo mám, bez toho aby som pozrel, či tá efektivita tých prostriedkov je na primeranej úrovni.

    Veľmi stručne do toho úvodu. Teraz mi dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy, aby sme to do toho obeda stihli, jeden pozmeňujúci návrh prednesiem, poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho, k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, tlač 867, pozmeňujúci návrh sa týka štátneho fondu rozvoja bývania, kde je ambíciou tohto pozmeňujúceho návrhu vykonať v štátnom fonde rozvoja bývania, v rozpočte štátneho fondu rozvoja bývania nasledovné zmeny: v prílohe č. 5, podpora podľa účelu a druhu podpory, a) výšku podpory podľa § 5 ods. 1 písm. a) zvýšiť o 200 mil. korún, výšku podpory podľa § 5 ods. 1 písm. b) zvýšiť o 200 mil. korún, výšku podpory podľa § 5 ods. 1 písm. d) zvýšiť o 70 mil. korún, výšku podpory podľa § 5 ods. 1 písm. e) zvýšiť o 100 mil. korún a výšku podpory podľa § 5 ods. 1 písm. f/1 znížiť o 570 mil. Sk. Následne v prílohe č. 32/a str. 6 a) výdavky programu 07R01, kód 811003, znížiť o 570 mil. korún, výdavky programu 07R01, kód 812001, zvýšiť o 470 mil. korún a výdavky programu 07R02, kód 813002, zvýšiť o 100 mil. Sk. Navrhované zmeny zapracovať v rámci tabuliek a príloh návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Odôvodnenie. V návrhu rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania je navrhovaná podpora na výstavbu obecných nájomných bytov na rok 2005 vo výške 2,770 mil. Sk. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky má na spolufinancovanie tohto programu v roku 2005 vyčlenených 900 mil. Sk. Pri spôsobe financovania výstavby obecných nájomných bytov formou 30 % štát a 70 % Štátny fond rozvoja bývania je potrebná suma zo strany štátneho fondu a táto suma predstavuje sumu cca 2,1 mld., a nie tá, ktorá participuje k tej 70-percentnej hodnote, a nie 2,7 mld., ako je navrhnuté v štátnom rozpočte. Pôvodne navrhovaná suma je predimenzovaná. Preto sa navrhuje, aby výška podpory na výstavbu obecných nájomných bytov bola znížená o sumu 2,570 mil. Sk na sumu 2,2 mld., pričom ešte stále je tam 100 mil. rezerva, keby ten program náhodou sa trošku rozšíril, zároveň konštatujeme, že trvale zanedbávanou a podceňovanou oblasťou je obnova bytových budov, podľa aktuálnej situácie bytového fondu si obnovu vyžaduje 400 až 600 000 bytov. Môj názor a myslím, že aj názor väčšiny z vás, že tie bežné nájomné byty, s týmito si tí občania, ktorí tam sú, či už starší alebo mladé rodiny, neporadia a sú to statické defekty ako aj energetické defekty z minulosti a mal by sa s tým štát vysporiadať tak, ako to navrhujeme, a pôvodný návrh rozpočtu počítal s podporou na obnovu bytových budov vo výške 250 mil. korún, čo predstavuje len zlomok potrebných zdrojov. Navrhuje sa zvýšiť výšku podpory v tomto programe o 100 mil. Sk, zvýšiť tak počet obnovených bytových budov. Podľa môjho názoru budeme musieť v roku 2005 otvoriť tieto programové veci v Štátnom fonde rozvoja bývania a roztvoriť nožnice poskytovania tejto pomoci tak, aby prístupné aj pre menej solventných, pretože ak štát nepodporí obnovu bytových domov, bude ich musieť podporiť za určitú dobu, keď bude dochádzať možno až ku katastrofám a statickým poruchám. Aby prostriedky boli účelne využité, navrhuje sa ďalšie prostriedky použiť na zvýšenie podpory na výstavbu bytov v bytovom dome a v rodinnom dome. Pozmeňujúci návrh nemení príjmy a výdavky Štátneho fondu rozvoja bývania, len presúva prostriedky medzi jednotlivými druhmi podpory tak, aby boli zmysluplnejšie vyčerpané.

    To je jeden pozmeňujúci návrh, druhý pozmeňujúci návrh je v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúce úpravy: a) výdavky v položke 07S05, podpora verejných služieb, prevádzkovanie dráh, bežné transfery 640, znížiť o 450 mil. Sk, sú to takzvané výkony vo verejnom záujme, a b) výdavky v položke 07S06, rozvoj a modernizácia majetku železníc, kapitálové výdavky 700, zvýšiť o tých istých 450 mil. Sk. Tieto prostriedky účelovo viazať na financovanie projektových dokumentácií investičných akcií Železníc Slovenskej republiky. Doplniť bod programu 07S06, rozvoj a modernizácia majetku železníc o nový cieľ s názvom: Cieľ, v roku 2005 zabezpečiť prípravu a vypracovanie projektových dokumentácií pre investičné akcie Železníc Slovenskej republiky súvisiace s modernizáciou tratí Žilina - Krásno nad Kysucou, Nové mesto nad Váhom - Púchov a Púchov - Žilina, stavba Bratislava - filiálka Petržalka, prepojenie piateho koridoru, modernizácie trate koridoru štvrtého a ďalšie. Názov je príprava projektových dokumentácií investičných akcií Železníc Slovenskej republiky, typ je výstup, merná jednotka logická, báza roka a plán je na 2005. rok.

    Navrhované zmeny je v rámci kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií potrebné zapracovať aj v rámci výdavkov kapitol a podľa ekonomickej klasifikácie a zdrojov na rok 2005, všetkých tabuliek a príloh a následne upraviť návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Krátke odôvodnenie. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 nie je zabezpečené financovanie projektových dokumentácií pre železničné stavby súvisiace najmä s modernizáciou železničných tratí. V prípade nezabezpečenia prostriedkov na ich financovanie a následné nezabezpečenie príslušného stupňa projektovej dokumentácie na predmetné stavby bude celá ich realizácia za výraznej podpory z fondov Európskej únie ohrozená. To znamená, že keď nepripravíme projekty v roku 2005, projektovú dokumentáciu, nebudeme môcť čerpať a investovať do výstavby týchto modernizácií tratí v roku 2006 a v následných, pretože nebudeme mať na základe čoho vyžiadať, samozrejme, spolufinancovanie z Európskej únie. V záujme pokračovať v tempe budovania železničnej infraštruktúry sa preto navrhuje, aby v rámci programu 07S06 boli navýšené kapitálové výdavky o sumu 450 mil. korún a a tieto boli použité na financovanie prípravy projektov investičných akcií Železníc Slovenskej republiky, tak ako sú uvedené v novo navrhovanom cieli. Na zabezpečenie týchto prostriedkov sa navrhuje znížiť bežný transfer zo štátneho rozpočtu Železnice Slovenskej republiky, program 07S05, o sumu 450 mil. Sk, tento transfer bol oproti pôvodnému rozpočtu, pôvodnému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 dodatočne zvýšený až o 1,2 mld. Sk. Železnice Slovenskej republiky v podstate neposkytujú výkony vo verejnom záujme, ale štát im dotuje prevádzkové náklady na správu dráhy. Vláda oblasť výkonov vo verejnom záujme nerieši systémovo, len každoročne zvyšuje transfer a tieto prostriedky sú vynakladané neefektívne. Už by konečne aj vláda Slovenskej republiky v tejto oblasti mala naštartovať a popasovať sa s tým problémom výkonu vo verejnom záujme tak a takou silou, aká mu prináleží, pretože my tu sa boríme s problémami, koľko dávame do sociálnej sféry, koľko do zdravotníctva a málokto si možno všíma, že viac ako 8 mld. je na výkony vo verejnom záujme. Tieto prostriedky tam treba, ale treba ich vynaložiť efektívne a nielen podľa toho, ako niekto zažiada. To znamená, musí prebiehať ruka v ruke ozdravný proces Železníc Slovenskej republiky a železničnej spoločnosti a myslím si, že vláda a jednotliví ministri sú si vedomí toho, že tuto ich čaká veľký kus práce a že výkony vo verejnom záujme a samozrejme nároky na štátny rozpočet z titulu výkonov vo verejnom záujme veľmi zanedbáva, či už je to harmonizácia výkonov vo verejnom záujme, či už je to prideľovanie adresných výkonov vo verejnom záujme a takisto aj celá koncepcia riešenia dopravy a mobility občanov, čo s týmto súvisí.

    Takisto konštatujeme, že v spoločnosti neprebieha, to som už povedal pred chvíľou, ten ozdravný proces, ako sme očakávali, a v takom tempe, ako by mal, ak vôbec takýto ozdravný proces prebieha. Preto navrhujeme, aby transfer zo štátneho rozpočtu pre Železnice Slovenskej republiky bol znížený o 450 mil. korún, pričom naďalej ostáva na tento program 3,15 mld. Korún, lebo v pôvodných 3,6 mld. o 450 mil. znižujeme a táto suma je podľa môjho názoru vysoko nadštandardná a je dostatočná. Predmetnú sumu navrhujem účelovo použiť na financovanie projektových dokumentácií investičných akcií Železníc Slovenskej republiky, ktoré keď nezabezpečíme, projektové dokumentácie, ako som už spomenul, nebudeme môcť v roku 2006 a nasledujúcich realizovať. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kovarčík, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády. Dovoľte mi pár pripomienok k predkladacej správe a návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 - 2007. Nový model rozpočtovania spočívajúci v trojročnom plánovacom cykle má popri výhodách aj zjavné nevýhody tak pre prvý ako aj druhý stupeň samosprávy, ktoré možno zhrnúť nasledovne: a) možný zlý odhad plnenia príjmov rozpočtu, napríklad jasne sme videli príklad v roku 2003, spôsobí obrovské riziká pre finančné plánovanie v samospráve, b) zjavný pokus prispôsobiť rozpočtový systém štátu vstupom Slovenskej republiky do Európskej menovej únie spôsobený plnením takzvaných maastrichtských kritérií spôsobí veľmi vážne problémy v oblasti odstraňovania regionálnych problémov a rozdielov vzhľadom na nutnosť šetrenia vo výdavkovej oblasti štátneho rozpočtu a teda aj v oblasti obmedzovania stimulov podporujúcich vstup zahraničného kapitálu do takto postihnutých oblastí. Pritom Európska únia ani v rámci prístupových dokumentov neurčuje Slovenskej republike termín vstupu do Európskej menovej únie. V návrhu rozpočtu chýba vôbec akákoľvek zmienka o mechanizme odstraňovania medziregionálnych rozdielov, ktoré v žiadnom prípade nemôžu a ani neriešia pripravený systém finančnej decentralizácie. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 až 2007 teda len potvrdzuje absenciu potenciálnych finančných nástrojov, ktoré by zabezpečovali tvorbu reálnej regionálnej politiky. Navrhovaný zákon len potvrdil nespravodlivé prerozdeľovacie procesy pri investovaní do takzvaných verejných prác na rok 2005 až 2007, kde v rámci celkovej sumy prerozdeľovaných 63 mld. Sk dostanú takzvané chudobné regióny ani nie jednu tretinu z tohto objemu a pritom v nich žije viac ako tri milióny občanov Slovenskej republiky.

    V samotnej predkladacej správe k návrhu rozpočtu na rok 2005 až 2007 mám viaceré pripomienky, ktoré však majú spoločného menovateľa, a tým je absencia zmienky o ekonomicky zaostávajúcich regiónoch. Potom aj také konštatovania ako napríklad na str. 1 predkladacej správy o znižovaní miery prerozdeľovania boli veľmi sporné. Rovnako sporné sú aj konštatovania v bode c) a d) na str. 3 tohto materiálu. Ak by to bola pravda, tak rýchlostná komunikácia R1 z Nitry do Banskej Bystrice a Zvolena by na rovinatom úseku medzi Zlatými Moravcami a Nitrou bola dávno zaradená do priorít vlády, lebo náklady na jeden kilometer sú minimálne o polovicu nižšie ako náklady na preferované úseky D1. Dovoľte mi ďalšie pripomienky. A). V predkladacej správe, ale aj v samotnom návrhu chýba čo len zmienka o tom, ako bude vláda kompenzovať straty Nitrianskeho samosprávneho kraja z toho titulu, že sa zaviazala obmedziť prístup investorov určeného charakteru do oblasti 100 km okolo Trnavy. Podotýkam, že vo všetkých kultúrnych krajinách, v ktorých sa praktizuje spravodlivá regionálna politika, je to bežnou praxou.

    B) Na str. 7 bod 3.1 nás zaujíma, aký bude vývoj priemernej reálnej mzdy v zaostávajúcich regiónoch, to je viac ako polovica územia Slovenskej republiky.

    C) Na str. 9 bod 3.1, rovnako by bolo treba objasniť, ako bude rásť nezamestnanosť v štyroch ekonomicky znevýhodnených krajoch Slovenskej republiky, a to v Nitre, Banskej Bystrici, v Prešove a Košiciach.

    D) Na str. 12, udržateľnosť ekonomického rastu za Slovenskú republiku ako globál je možno reálny, ale regionálne disparity sa budú otvárať, hrozia sociálne napätia a zvýšenie kriminality v týchto regiónoch, čo môže vážne narušiť systém stability. Rovnako podmienky vstupu do Európskej menovej únie budú zrealizované predovšetkým na úkor sociálne a ekonomicky postihnutých regiónov, takzvané maastrichtské kritériá.

    E) Na str. 34, obce a mestá bez investičných stimulov budú diskriminované a budú nútené nie rozvíjať, ale tlmiť podnikateľské aktivity na svojom území.

    F) Na str. 35, 100 mil. na investície do ciest druhej a tretej triedy na technickú inováciu strojného praku je veľmi málo. Spoplatnením cesty prvej triedy sa bude doprava presúvať na úseky cesty druhej a tretej triedy a tieto budú viac opotrebované bez náležitého finančného krytia určeného na ich údržbu.

    G) Na str. 66, vďaka nevyváženému systému finančnej decentralizácie z už uvedených argumentov sa budú roztvárať nožnice príjmov medzi vyššími územnými celkami a obcami a mestami, predovšetkým z neobjektívneho určenia koeficientov, ale aj v dôsledku daní z motorových vozidiel pre VÚC a z nehnuteľností, z daní z nehnuteľností pre obce a mestá.

    H) Na str. 84 konštatovanie o vyrovnávaní regionálnych rozdielov nie je založené na objektívnej realite. Už elementárna racionálna úvaha ľahko vyvráti tieto tvrdenia. Argumenty som uviedol v predchádzajúcom texte.

    I) Na str. 128. Znovu sa nerešpektuje Ústava Slovenskej republiky a trvá sa na tom, aby existovala kapitola súhrnný finančný vzťah k obciam a k vyšším územným celkom.

    J) Str. 128, dotovať straty MHD zvyšovaním dane z nehnuteľností v mestách, kde vláda nesmerovala investičné stimuly, je krajne nespravodlivá.

    A ďalej ako dôvod uvádzam mnohé objekty, budovy, stavby boli postavené z peňazí všetkých daňových poplatníkov a boli selektívne nasmerované do určitých miest či obcí, ktoré boli zvýhodnené. Z tohto potom vyplýva, že dane sa musia zvyšovať predovšetkým tam, kde nedošlo k vyvolaniu takýchto investícií v podobe investičných stimulov vlády a kde potom logicky musí správa, samospráva zvyšovať dane z nehnuteľností a tým kontraproduktívne utlmovať podnikateľské aktivity podnikateľov v týchto územiach. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie až do 14.00 hod. Budeme pokračovať v rokovaní vystúpením jednotlivých poslancov v rozprave. Ako prvá potom vystúpi pani poslankyňa Antošová. Prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12. 04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, budeme pokračovať v rozprave, v poradí ďalšia vystúpi poslankyňa Eva Antošová a pripraví sa pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predložila svoje stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005. Pri posudzovaní predloženého návrhu je potrebné si uvedomiť, že vývoj na slovenskej politickej scéne sa uberá smerom, ktorý nie na prospech našim občanom. Je len logické, že táto vláda nemá dôveru väčšiny občanov a nemôže získať verejnú mienku na svoju stranu, hoci celospoločenský konsenzus je nevyhnutný najmä pri takých závažných zmenách, aké spustila. Nedostatok verejnej podpory vytvára priestor pre neskoršie zásadné prehodnotenie krokov terajšej vlády a nápravu ich dôsledkov, čo znamená, že terajšie konanie vlády je mnohých prípadoch len plytvaním potenciálu, či už odborného, finančného, personálneho, či iného a navyše sa míňa prepotrebný čas. Vo všeobecnosti možno povedať, že čo chýba vládnym rozhodnutia po odbornej stránke, to sa vláda snaží prekryť rýchlosťou ich uplatňovania a aroganciou, s akou ich nielen laickej, ale aj odbornej verejnosti predkladá. O chaose v pokračovaní reformy verejnej správy najlepšie svedčí, že ZMOS síce nedal stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, ale uložil členom rady ZMOS rokovať priamo s poslancami o riešení, ktoré by sa malo zohľadniť v štátnom rozpočte na rok 2005, a to konkrétne financovanie rozostavaných stavieb v oblasti školstva - 600 mil. Sk, dofinancovanie nedoriešených otázok delimitácie kompetencií v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 715/2004 dofinancovanie náhrady vkladov obcí do energetických zariadení. Ďalej o zvýšenie zatiaľ dohodnutého garantovaného minima dopadu navrhovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve, v návrhu štátneho rozpočtu je rezerva 300 mil. Sk a ďalej financovanie autobusovej dopravy občanom obcí vo verejnom záujme. Uvedeným faktom som sformulovala aj pozmeňujúce návrhy a to k tlači 867 a tlači 915, ktorá sa bude ešte prerokúvať. Okrem toho ZMOS vo svojom uznesení upozorňuje na význam moratória pre prijímanie legislatívnych zmien v zákone o dani z príjmov, ktoré budú znamenať zníženie výnosov pre obce, o čo ZMOS písomne požiadal členov vlády Slovenskej republiky ako aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. ZMOS zároveň žiadal v zmysle schváleného zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rezortné ministerstvá o predloženie návrhu všeobecne záväznej normy, podľa ktorej budú financovať prenesený výkon štátnej správy vykonávaný obcami v roku 2005, vrátane kritérií prerozdeľovania dotácií, spôsobu a termínov ich poskytovania obciam. Na základe doterajších skúseností som presvedčená, že aj zmeny v oblasti daní a zdravotníctva, ktoré táto vláda vnútila občanom s názvom reformy, predstavujú v skutočnosti hrozbu pre rovnomerné plnenie rozpočtu. Aké sú konkrétne, to môžem naznačiť na príklade niektorých zmien v oblasti dôchodkového zabezpečenia.

    Dzurindova vláda spustila taký spôsob takzvanej dôchodkovej reformy, ktorý, zdá sa, podkopáva tradičný priebežný spôsob dôchodkového poistenia. Táto vláda na jednej strane ustanovila od 1. 1. 2005 tri piliere dôchodkového poistenia, čiže priebežný, kapitalizačný a sporivý, ale rozporuplné vyjadrenia jej zástupcov naznačujú, že má strach, že druhý pilier odoberie peniaze prvému, ktorý má problémy s vyplácaním dôchodkov pre nedostatok prostriedkov už teraz. Na veľké napätia medzi nevyhnutnými potrebami a prostriedkami vyplývajúcimi z fiškálnej decentralizácie upozorňujú aj predstavitelia samosprávnych krajov. Za všetky by som rada spomenula niekoľko pripomienok, ktoré sformuloval poslanec Trnavského samosprávneho kraja. Podľa neho východiskom pri tvorbe návrhu rozpočtu na rok 2005 boli potreby zariadení, ktoré majú vzhľadom na niekoľkoročnú poddimenzovanosť rozpočtov výraznejší nárast. Na druhej strane príjmy po tejto decentralizácii budú nižšie, a preto sa obáva, že nezabezpečia samostatnosť a zodpovednosť územnej samosprávy pri rozhodovaní. Ďalej tento poslanec upozorňuje aj na to, že v rámci Trnavského samosprávneho kraja predstavuje modernizačný dlh v oblasti stredného školstva pred prechodom kompetencií 304 miliónov korún. Okrem toho majetkovoprávne nie je vysporiadaný ani majetok v desiatich školách a školských zariadeniach. Preto z uvedeného dôvodu nemôžu tieto školy predložiť projekty na využívanie prostriedkov z európskych fondov.

    Na úseku dopravy v celkovej predpokladanej strate vo verejnom záujme na rok 2005 zostane nevykrytá suma asi 20 miliónov Sk. Tento nárast je spôsobený napríklad zvýšením cien pohonných hmôt a spoplatnením ciest prvej triedy. V návrhu rozpočtu na rok 2005 sa vôbec neuvažuje s poskytnutím dotácie na mestskú pravidelnú dopravu osôb, ktorá bude presunutá do rozpočtov obcí. Na úseku zdravotníctva výška záväzkov, ktoré neprechádzajú do vlastníctva VÚC, je 649 miliónov korún. Od obdobia prechodu zdravotníckych zariadení do zriaďovateľskej pôsobnosti TSK vznikli záväzky, ktoré sú k 30. septembru vo výške 318 miliónov Sk. Trnavský samosprávny kraj nemá finančné zdroje na úhradu vzniknutých záväzkov. V oblasti sociálneho zabezpečenia chýba zase 7,5 miliónov korún pre dofinancovanie bývalých neštátnych zariadení. A takto podobne by som mohla predkladať dôkazy aj z iných vyšších územných celkov. Ak tomu všetkému prirátame disproporcie vládnych údajov s oficiálnymi údajmi Štatistického úradu a to najmä v oblasti stanovenia miery nezamestnanosti či počtu rodín žijúcich v Slovenskej republike na hranici chudoby a taktiež aj v stanovisku Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky adresovanú zásadnú kritiku, že predložený návrh štátneho rozpočtu, citujem: „dáva značné sumy na nerozvojové účely a menej na efektívne ciele zabezpečujúce rozvoj ekonomiky a zamestnanosti“. Alebo protest, ktorý sformulovali aj predstavitelia K8, či upozornenie Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý okrem iného poukazuje na rizikové faktory rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie. Musím konštatovať, že predložený návrh rozpočtu na rok 2005 je pre nás, pre mňa osobne neprijateľný a nemôžem zaň hlasovať.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte zároveň, aby som predložila pozmeňujúci návrh, ako som už avizovala, a to k tlači č. 867, vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 záväzné limity dotácií obciam na rok 2005, príloha č. 5.

    Po prvé, v prílohe č. 5 v tabuľke záväzné limity dotácií obciam na rok 2005 doplniť v časti B riadok pod písmenom e). Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ochrana pred povodňami. Bežné výdavky 31 mil. Sk, kapitálové výdavky 0, spolu 31 mil. Sk. Nadväzne upraviť riadok spolu o toto zvýšenie takto: bežné výdavky 15 814 502 000 korún, kapitálové výdavky 271 429 000 korún, spolu 16 085 931 000 korún. Nadväzne na to upraviť z toho vyplývajúce výdavkové položky. Odôvodnenie tohto doplňujúceho návrhu. Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o ochrane pred povodňami. Zákon zjednocuje súčasné právne normy do jedného zákona a obsahuje aj nové prvky. Zásadnou zmenou je, že zákonom je na obce prenesený výkon štátnej správy v oblasti ochrany pred povodňami. Prenesený výkon štátnej správy na obce má byť podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákona o obecnom zriadení financovaný štátom. Finančné zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pred povodňami návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 však nezohľadňuje. Združenie miest a obcí Slovenska požaduje, aby na prenesený výkon štátnej správy v oblasti ochrany pred povodňami boli obciam a mestám v štátnom rozpočte na rok 2005 poskytnuté dotácie. Výšku nákladov po získaní údajov z transparentnej skupiny miest a obcí kvantifikovalo Združenie miest a obcí Slovenska na 5,76 Sk na občana za rok. Pri počte 5 380 053 občanov Slovenskej republiky je to celkom 31 miliónov Sk. Uvedenú sumu žiadam zahrnúť do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

  • Pani poslankyňa Tóthová, požiadali ste o faktickú poznámku, beží vám čas, máte zapnutý mikrofón.

  • Pán predsedajúci, mohla by som požiadať znovu zapnúť mikrofón, lebo vy ste boli ticho.

  • Prosím, zapnite nový čas pani poslankyni Tóthovej.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím, aj keď plénum nie je nejako v plnom počte, že tí, ktorí sú tu, si pozorne vypočuli vystúpenie pani poslankyne Antošovej, pretože poukázala na jednu oblasť boľačky štátneho rozpočtu, a to je dofinancovanie úloh prenesených na miestnu samosprávu, prípadne pokrytie úloh vykonávaných orgánmi miestnej samosprávy. Chaos, ktorý vznikol vo verejnej správe, nebol len z kompetenčných dôvodov, na ktoré sme už v minulosti poukázali, ale práve aj z dôvodu nedofinancovania. Ja si myslím, že táto povinnosť je ústavná povinnosť a že mala byť premietnutá aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 v plnom rozsahu. Ďalej napríklad zrušenie takých dotácií, ako je dotácia do hromadnej verejnej dopravy a presunutie aj tejto povinnosti na plecia občanov je jeden nekorektný krok, ku ktorému dochádza od roku 2005. Nekorektný preto, lebo občania znovu...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Maxon a končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa zmieniť o tej časti vystúpenia pani poslankyne Antošovej, v ktorej hovorila o legislatíve súvisiacej s protipovodňovou ochranou. Poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko veľkou väčšinou zákon o ochrane pred povodňami podporil a veľmi čerstvo si pamätáme aj dôvodovú správu k tomuto zákonu. A tá dôvodová správa unisono vyúsťovala do záveru, že je podstatne efektívnejšia účinná ochrana a prevencia ako potom sanácia škôd v súvislosti so vzniknutými povodňami. V tomto kontexte musím skonštatovať, že absolútne súhlasím s pani poslankyňou Antošovou, že štátny rozpočet na rok 2005 túto skutočnosť, ktorá sa veľmi zdôrazňovala už v spomínanom zákone, jednoducho nezohľadňuje. Ja rešpektujem, že vždy je to náklad, ktorý sa považuje za málo efektívny, ale za málo efektívny sa považuje len presne do toho času, dokedy živelná pohroma a v tomto prípade povodne nie sú skutočnosťou. Takže v plnom rozsahu podporujem jej pozmeňujúci návrh a chcel by som poprosiť aj Národnú radu Slovenskej republiky, aby ste ten návrh, ktorý v tomto smere formulovala pani poslankyňa, podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Pripraví sa pán poslanec Kondrót.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister. Vo svojom vystúpení k návrhu zákona o štátnom rozpočte pre rok 2005 chcem hovoriť o problematike vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom vyšších územných celkov a k rizikám, ktorý tento proces so sebou prináša. V rade prípadov je hodnotené pozitívne aplikovanie zákonov o fiškálnej decentralizácii na zostavenie štátneho rozpočtu a nadväzne na rozpočty vyšších územných celkov miest a obcí Slovenskej republiky, ale podľa mojich skúseností z práce a z kontaktov, ktoré mám na Vyšší územný celok v Banskej Bystrici a na ďalšie, je to trošku inak a proces legislatívnych zmien s tým spojených prináša značné riziká, na ktoré si dovolím poukázať. Ide najmä o výrazné rozdiely medzi vyššími územnými celkami pri financovaní výdavkov z výnosu z dane príjmov fyzických osôb bez stáleho koeficientu vyrovnávania. Ide tiež o značné rozdiely vo financovaní originálnych kompetencií jednotlivých samosprávnych krajov a to vplyvom vyberania dane z motorových vozidiel. Daň sa platí tomu daňovému úradu, asi nie je to potrebné hovoriť, kde sídli držiteľ motorového vozidla, a nie kde skutočne je motorové vozidlo prevádzkované. Disproporcie sa pohybujú až v objeme 200 miliónov korún pri jednotlivých regiónoch. Je tiež problém v zasahovaní štátu do samosprávnych pôsobností vyšších územných celkov, keď zákon o sociálnej pomoci ukladá samosprávnym krajom prispievať príspevkom právnickým a fyzickým osobám, ktoré poskytujú prevažne sociálne služby z vlastných príjmov samosprávnych krajov vo výške definované štáty podľa príslušných príloh zákonov. A, samozrejme, úhrada časti alebo vyrovnanie dopravcom v zmysle zákona o cestnej doprave neskorších predpisov, kde vo verejnom záujme sú vykonávané vnútroštátna verejná doprava a tak ďalej, kde ešte stále funguje výnos ministerstva financií o opatrení v súvislosti s reguláciou cien, aj keď viem, že rozhovory medzi ministerstvom financií a ministerstvom dopravy prebiehajú.

    Niekoľko konkrétnych poznatkov. Toto bolo také zovšeobecnenie z viacerých regiónov. Konkrétnych poznatkov z regiónu, v ktorom pracujem, a to v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Zostavovaním tohoto rozpočtu sa veľmi vážne zaoberá zastupiteľstvo tohto kraja, pretože je zrejmé, že nie je jednoduché rozpočet zostaviť a nie je jednoduché z rozpočtu vyžiť. Otázky aspoň k bežnému rozpočtu, ak by som mal povedať. Tie príjmy sú relatívne značné, predpokladám viac ako 3 miliardy korún. To znamená, že ten bežný rozpočet vyzerá mierne prebytkový, pričom sa, samozrejme, uvažuje so zvýšením dane z motorových vozidiel o 5 %. Kapitálový rozpočet je však schodkový, pričom celkový vzťah v súlade s príslušnými zákonmi, je snahou, aby celkový rozpočet bol teda motivačný, to znamená vyrovnaný. Snáď niekoľko čísiel ešte potom poviem neskôr.

    Skúsim konkrétne teda k tým oblastiam, ktoré som naznačil. V oblasti dopravy - odvetvie dopravy, je návrh rozpočtu bežných výdavkov na rok 2005 v tomto kraji viac ako 585 miliónov korún. Síce v porovnaní s rokom 2004 je tento rozpočet vyšší alebo táto časť rozpočtu vyššia o viac ako 32, skoro 32 miliónov korún. A napriek tomu je zrejmé, že navrhované zvýšenie nebude postačovať na vykrytie všetkých potrieb prímestskej autobusovej dopravy a najmä údržby ciest tretej a druhej triedy v podmienkach Banskobystrického samosprávneho kraja. V tej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave v minulých rokoch bola dopravcom zo štátneho rozpočtu uhrádzaná časť straty na úrovni 60 - 70 % a v súčasnom období, aj keď sú podniky SHD súkromnými spoločnosťami a v budúcom období budú vykonávať tú dopravu vo verejnom záujme v objeme finančne vykrytom objednávateľom, zrejmé je, že ten rozdiel, tie nožnice sa roztvárajú, a zrejme problémy budú vznikať. Ja som už trošku naznačil potrebu zmeny cenovej regulácie, pretože na jednej strane je teda decentralizovaná právna, vecná aj finančná zodpovednosť na vyšších územných celkoch, na druhej strane teda nie je možné všetko vykryť výberom daní z príjmov fyzických osôb z dane z motorových vozidiel. Na vykrytie rozsahu ešte pre rok 2004 chýba 80 miliónov korún, čo je nie malá suma. Tu by som, samozrejme, veľmi rád, ale nie je na to priestor pri rozpočte, ale možno pán podpredseda vlády počas rokovaní vlády, keď náhodou bude o tomto probléme debata. Chýba stále dopravný model obslužnosti tohto štátu. Táto otázka je veľmi otvorená. Autobusová aj železničná doprava sú neustále dotované. Nie sú harmonizované s jednotlivými druhmi dopráv. Dopravy chodia paralelne. Štát dotuje obidva druhy dopravy. Nie je to správne. Chýbajú potom zdroje, napríklad v našom kraji, do dolín, kde nie sú železnice a kde nie je možné zokruhovať trasy, urobiť určitú optimalizáciu, takže tieto veci je potrebné riešiť a stále mám pocit, že veľmi rýchlo by bolo potrebné riešiť aj v súvislosti s nárastom iných nákladov, o ktorých je škoda dnes hovoriť, či sú to pohonné hmoty alebo samozrejme aj iné náklady.

    Problém opráv a údržby ciest druhej a tretej triedy nie je len problém Banskobystrického kraja, je to problémom aj iných regiónov. Nebudem hovoriť o probléme nevysporiadaných pozemkov, kde by boli potrebné stovky miliónov korún. Ale snáď by som len poznamenal, podľa analýzy, ktorú pripravil tento Bystrický kraj, len pre opravy a údržby by bola potrebná suma 3,8 miliardy Sk v Banskobystrickom kraji, kde okolo 70 km je v havarijnom stave, a myslím, že najmä niektoré mostné objekty sú vo veľmi zlom stave. Tu však bude potrebné hľadať iné riešenia. Tie vúcky to nedokážu robiť. Asi bude potrené zabezpečiť opravy silným hospodárskym subjektom v jednom období, pretože neopravovaním týchto ciest neustále stúpajú náklady na postupné opravy. Opraviť a potom postupne splácať možno subjektami, ktoré sa podieľajú na výstavbe diaľnic, sú dostatočne silné, aby dokázali zabezpečiť úverovanie tohto problému alebo podobne.

    Otázka zdravotníctva. Téma, ktorá je neustále premieľaná v Národnej rade. Tých problémov je ukrutné množstvo a aj tu bude problém s financovaním, ale zrejme, že iná možnosť nebude, ako riešiť problém zadlžovania zdravotníckych zariadení zmenou formy hospodárenia nemocníc a možnože v niektorých prípadoch, aj keď nie som ja celkom za to, predajom polikliník a riešením trošku iným spôsobom.

    Problém kultúrnych služieb je problém nielen samosprávnych krajov. Je to problém aj štátu ako celku. V súčasnej dobe môžeme hodne prečítať článkov, ako minister kultúry nezvládol svoju funkciu. Je to len problém peňazí, nie je to len otázka riadenia toho rezortu. Aj tu v našom kraji chýbajú nemalé peniaze preto, aby kultúrne zariadenia vôbec dokázali fungovať, nehovorím o potrebe zdrojov pre prevádzku a podobne.

    Veľkým problémom je financovanie odvetvia vzdelávania, kde tiež tie zdroje by bolo potrebné mať omnoho, omnoho vyššie. Ak pozriem otázku prenesených kompetencií, kde je dotácia zo štátneho rozpočtu a malá suma získaná z neštátnych zdrojov a porovnám ju s potrebami, chýba viac ako 41 miliónov korún len v prenesených kompetenciách. V originálnych kompetenciách takisto je to suma značne vysoká. Bude problém túto otázku riešiť na samosprávnom kraji. Tá väzba a debata na tému prenesené a originálne kompetencie by bola asi dlhá. Dalo by sa na túto tému hovoriť. Možno, že by sme našli aj nejaké riešenia. Nie je tu však zrejme na to priestor pri schvaľovaní rozpočtu. Takisto v sociálnom zabezpečení problém vúcky prevzali zariadenia, ktoré sú vo väčšine, v drvivej väčšine v zlom stave, sú však v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. Tieto nemajú zdroje pre opravu, údržbu niektorých veľmi havarijných objektov. Tento problém je riešený určitými povoleniami, prechodnými, nie je to správne riešenie. Obávam sa, aby nedošlo k nejakým haváriám.

    Veľmi stručne možno pár, len dve - tri čísla. V kapitálovom rozpočte sú tie sumy takisto značne vysoké. Ešte horšie teda ako v tej prevádzkovej bežnej činnosti.

    V doprave som hovoril, je oproti požiadavkám rozpočet nižší o 141 miliónov korún. V zdravotníctve len pre rekonštrukciu niektorých zariadení sú to sumy pohybujúce sa viac v stovkách miliónov korún. V tých kultúrnych, samozrejme, to som hovoril, je ten problém takisto vypuklý.

    Otázka vzdelávania. Hovoril som, že podobne ako v kultúre sú len podmienečné užívateľské povolenia. Takisto sa obávam, aby nedošlo k nejakým nepríjemným situáciám v súvislosti s havarijným fungovaním týchto objektov. V sociálnom zabezpečení detto. To znamená, mohol by som takto plakať ďalej, ale chcem povedať, že je mi veľmi sympatické, že zastupiteľstvá samosprávnych krajov hľadajú riešenie aj možnosťou odpredaja majetku, získavania zdrojov prostredníctvom úverov, získavania prostredníctvom - čo by boli najradšej -, prostredníctvom zdrojov zo štátneho rozpočtu v oblasti prenesených kompetencií. Tá otázka nie je jednoduchá. Ja nedávam pozmeňujúce návrhy, pretože hovoríme o rozpočte tohto štátu, aj keď tá priama väzba na rozpočty vyšších územných celkov tu, samozrejme, je, chcel som však poukázať na to, že áno, samosprávne kraje majú svoju nezastupiteľnú funkciu. Domnievam sa, že dobudúcna úloha centrálnej vlády bude potláčaná, bude pôsobiť možno v niektorých oblastiach zahraničia a podobne. A tým presun na krajinské vlády a krajinské parlamenty je nezadržateľný a tak asi budeme musieť stavať aj dobudúcna skladbu štátneho rozpočtu v prepojení na tieto regionálne rozpočty.

    Toľko som chcel povedať. Bolo by možné hovoriť, samozrejme, ešte k ďalšej problematike, výstavba diaľnic, zvyšovanie nákladov, s čím nie som veľmi spokojný, na výstavbu diaľnic, s mnohou nekvalitou, ktorá sa objavuje aj pri stavbách. Mohol by som hovoriť o oblasti telekomunikácií, kde tá situácia nie je jednoduchá. Zachytili ste, že súčasná vláda dostáva, nazval by som to demarš, z Bruselu, pre to, ako vyzerajú prepojovacie zmluvy v Slovenských telekomunikáciách a ako to vyzerá s alternatívnymi operátormi. Tá situácie na Slovensku je veľmi zlá. Očakávam, ako bude pôsobiť transformácia, zákon o transformácii v Slovenskej pošte. Dalo by sa k celému rezortu hovoriť omnoho viac, ale sú prihlásení ešte pätnásti kolegovia, chcem im to umožniť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Jasovský spomínal veľmi vážny problém, o ktorom predpokladám, že ešte v ďalšej rozprave bude diskusia, a to sú výkony vo verejnom záujme. Pokiaľ si dobre pamätám, tak celú túto problematiku upravuje zákon 168/1996 a práve, myslím, v § 4 ods. 2 tohto zákona sú určené presné povinnosti prepravcu, ktorý dostane v tomto smere licenciu. A tie povinnosti prepravcu spočívajú v tom, že preberá prevádzkový záväzok a súčasne preberá aj tarifný záväzok. Tarifný záväzok, nemusím hovoriť o tom, že je to cenový výmer, ale súčasne - teraz neviem presne, v ktorom paragrafe tohto zákona sa uvádza -, že objednávateľ a ten, ktorý podpíše tú zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme, preberá na seba povinnosť tie výkony prepravcovi, ktoré podľa stanovenej metodiky predloží, uhradiť. A predmetom kritiky pána Jasovského bolo predovšetkým to, že áno, objednávateľ postupuje v súlade so zákonom, ale len v jednej časti, už neplní zákon, ktorý má priamo uložený v tom smere, že tie výkony vo verejnom záujme musí aj v plnom rozsahu a podľa stanovenej metodiky preplácať. Takže podľa nášho odhadu je tam disproporcia pre rok 2005 minimálne v rozsahu 500 miliónov Sk.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Maxon má pravdu, ja by som chcel len poznamenať, že tá suma je odhadovaná až na 1 miliardu Sk, ale znovu chcem upozorniť, že dalo by sa vulgárne povedať, že boli prenesené kompetencie, zodpovednosť, ale bez peňazí, na tie samosprávne kraje, čo celkom rozumné nie je. No znovu chcem poznamenať, že najprv treba veľmi rýchlo riešiť ten problém dopravnej obslužnosti. Možno som ešte nespomenul, nechcel som naťahovať čas, chýba mi ešte stále adresné poskytovanie zliav tým skupinám obyvateľov, ktoré si tieto zľavy vyžadujú. To znamená, treba to riešiť, tak ako som hovoril, v prípade, že bude dotovaný ten-ktorý druh dopravy, tak na ten druh dopravy napríklad budú vydávané zľavy a budú vydávané zľavy tým skupinám, ktoré si to vyžadujú. Len upozorňujem na to, že dochádza k takej paradoxnej situácii, ak štát vydáva prostriedky, ktoré nie sú malé, na riešenie nezamestnanosti, je práve ten problém, že likvidáciou dopravy nezamestnanosť bude narastať, štát bude vynakladať prostriedky, ktoré by bolo oveľa lepšie použiť práve na dotovanie hromadnej, napríklad autobusovej dopravy. No treba to veľmi rýchle riešiť a odporúčam začať tým dopravným modelom a potom postupovať ďalej cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o adresných zľavách, lebo nie sú tie peniaze rozptýlené a je to na škodu. Železnice tvoria stratu, sadky majú stratu, a pritom ten objem peňazí nie je maličký. Netvrdím, že je dostatočný, ale nie je maličký. Ale bez nástrojov, dnes je to len odhad a je to akoby niečo, ako kolektívne vyjednávanie. Ja chcem miliardu, dobre, dohodneme sa na 200 miliónoch. To nie je riešenie. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať, v rozprave vystúpi pán poslanec Kondrót. Pripraví sa pán poslanec Chovanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, schvaľujeme štátny rozpočet na rok 2005. Rozpočet roku, keď budeme môcť ako právoplatný člen Európskej únie celý rok čerpať spoločné zdroje Európskeho spoločenstva. Z tohto dôvodu som si ešte s väčším záujmom ako po minulé roky prečítal predkladaciu správu k štátnemu rozpočtu. Prečo? Nuž, bol som zvedavý, s akými ambíciami ide vláda napĺňať svoje predsavzatia, vyhlásenia ohľadne pripravenosti Slovenskej republiky na vstup najmä v oblasti využitia eurofondov. Na strane 2 tejto správy sa konštatuje, že Slovenská republika môže získať z EÚ o vyše 28 miliárd korún viac, ako budú naše odvody. V návrhu štátneho rozpočtu je však tento rozdiel menej ako 13,5 miliardy. To znamená, že vláda odhaduje svoju pripravenosť čerpať eurofondy na úrovni 60 %? Nie je toto číslo v rozpore s vyhlásením o pripravenosti na čerpanie fondov EÚ? Ako účelovo možno jednotlivý údaj použiť na vytváranie dobrého dojmu. O konštrukcii štátneho rozpočtu je konštatovanie, že medziročný nárast financovania diaľnic je úctyhodných 78 %. Zamlčuje sa, že je to nárast po rokoch, keď výstavbu diaľnic postihli dlhodobo suchoty, na čo opozícia rok čo rok upozorňovala a najdlhšie a najdôslednejšie zrejme kolega Jasovský a Vážny. Na škodu Slovenska boli tieto argumenty vypočuté až tento rok. Na druhej strane je potešiteľné, že po šiestich rokoch vlády Mikuláša Dzurindu je kľúčovou otázkou v riadení verejných financií efektívnosti ich využívania, ako sa píše na strane 3. Zrejme ide o priznanie ex post, že v minulých rokoch sa efektívnosť nebrala vážne. Áno, s tým treba len súhlasiť, hlavným syndrómom našich rozpočtov nie je to, že zdrojov je nedostatok, ale že nie sú vynakladané účelne, to znamená v súlade s verejným záujmom či prospechom. Pri ich vynakladaní však často nechýba iný druh záujmu. Ako príklad rozsahu vaty, takzvanej vaty, to znamená nepotrebných výdavkov, možno dokumentovať tohtoročným rozpočtom. Pôvodne bol rozpočet na rok 2003 navrhnutý s deficitom na úrovni 60 miliárd. Už pri jeho schvaľovaní však do príjmov nebola zahrnutá suma cca 18,5 miliardy a podľa aktuálneho vývoja k tomuto výpadku pribudne výpadok vo výške asi 4 miliárd z transferu EÚ. Ak rátame, že zostávajúca časť príjmov sa naplní a deficit je napriek tomu dosiahnuteľný, podľa mňa na úrovni 58 miliárd, tak túto vatu možno odhadnúť minimálne na úrovni 22 až 25 miliárd korún. A to je, vážené kolegyne, kolegovia, viac ako 11 % z celého rozpočtu. V skutočnosti možno ešte viac. Z toho vyplýva, že náš štát sa zadlžuje neefektívne a rezervy v efektivite našich rozpočtov sú obrovské, zrejme na úrovni 30 - 35 miliárd a viac, lebo do úvahy treba okrem iného vziať i neefektívnu správu daní v dôsledku nezavedenia inštitútu štátnej pokladnice už v minulosti. To je i dôvod, prečo sa viac sústredím na výdavkovú stranu rozpočtu a príjmovú prejdem len v krátkosti.

    V zásade nemožno namietať proti téze ministerstva financií, že východiská, odhady štátneho rozpočtu majú byť mierne konzervatívne. Takým je, podľa mňa, odhad rastu HDP, produktivity práce, čistý zahraničný dopyt a v oblasti domáceho dopytu rast investícií. Dokonca možno súhlasiť aj s rastom spotreby domácností, ale nie v takom rozsahu. Tento nemusí byť vyšší ako 5,5 %. Regionálne rozdiely sa prehĺbia, to znamená, že v chudobnejších regiónoch s vysokou nezamestnanosťou spotreba domácností klesne, respektíve občania dostanú menej tovarov a služieb, a túto skutočnosť v tejto chvíli až dramatický rast ceny plynu len podčiarkuje. Takýto vývoj je však nezdravý a je antisociálny. Reálny je aj odhad inflácie a to po prudkom raste cien plynu, najmä vďaka silnejúcej korune. Kurz koruny ministerstvo financií výrazne podhodnotilo, čo je zrejmé už dnes, to by sa malo kladne prejaviť na dlhovej službe. Z tohto pohľadu je prudký nárast odhadovaných príjmov z výberu DPH o 20 miliárd oproti očakávanému výberu v roku 2004 podľa mňa príliš optimistický, keďže tento rok sa očakáva ich nenaplnenie na úrovni asi 1 miliardy korún.

    Výdavkovú stránku rozpočtu negatívne ovplyvní vysoko rastúca cena plynu. Vo výdavkovej časti ma prekvapil podľa mňa neodôvodnený rast výdavkov na tovary a služby zhruba o 17 %, v absolútnej hodnote viac ako 6,5 miliárd. Tu sa vyskytuje značná časť neefektívnej spotreby. Občania šetriť musia a pritom financujú reformy vlády. Prečo je v tejto oblasti navrhovaná spotreba vlády výrazne väčšia, ako je očakávaná inflácia? Že by toto bola črta programového rozpočtovania s dôrazom na efektivitu? Ďalším nepríjemným prekvapením návrhu výdavkov štátneho rozpočtu bolo rozvrhnutie spolufinancovania a čerpania eurofondov. Neprimerane vysoký dôraz je kladený na ľudské zdroje pod kuratelou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a to i v oblasti vzdelávania na úkor ministerstva školstva. Tak si kladiem otázku, či pán minister Kaník nemal byť radšej ministrom školstva, alebo či nechce obsadiť obidva posty? Takto je čerpanie týchto zdrojov otázne a ich efektivita ešte otáznejšia. Podľa mňa by bolo vhodnejšie posilniť malé stredné podnikanie, hlavne cestovný ruch, ktorý dlhodobo živorí a budovať tak tvorbu trvalých pracovných miest, radšej ako míňať zdroje na neproduktívne vzdelávanie pre vzdelávanie, ale nie pre život. Akoby nestačilo, že to robia na úrovni ministerstva nekoncepčne riadené školy. Zdá sa, že sa tieto prostriedky delili nie vo verejnom záujme, ale na základe rozdelenia sféry vplyvu a sily svojich pozícií jednotlivých strán v koalícii. Čo tiež nie je črtou programového rozpočtovania.

    Teraz dovoľte, aby som prešiel ku konkrétnym návrhom na zmeny k predloženému návrhu štátneho rozpočtu a k ich odôvodneniu. Sústredil som sa iba na kapitolu ministerstva hospodárstva. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2005 - 2007, parlamentná tlač 867. V rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na rok 2005 navrhujem vykonať nasledujúce úpravy: Je to program skupiny 07K rozvoj priemyslu a podpora podnikania. Podprogram 07K0407 výstavba kapacít pre Kia Hyundai v Žiline, rozpočet 2 211 700 000 korún. Túto sumu navrhujem znížiť o 300 miliónov. Dôvody: Navrhovaná suma je prehnaná. Napríklad plán pre Citroen na rok 2005 v roku 2003 bol približne 2,1 miliardy, teraz sa navrhuje iba 908 miliónov, čo predstavuje reálnu potrebu. Navyše na uvedený projekt je vo VPS vyčlenených ďalších 240 miliónov korún. Zníži sa tým plytvanie prostriedkami štátneho rozpočtu. A táto suma môže pomôcť v inej oblasti. Dať na rozvoj jedného regiónu v súvislosti s jednou investíciou takmer 1,7 miliárd korún pokladám za nesprávne.

    Podprogram 07K 0402 Administrácia Sario. Navrhujem zníženie o 40 miliónov. Dôvod: Vzhľadom na to, že sa na Sario presúva aj 60 miliónov ako bežný transfer z programu Hyundai, je navrhovaný rozpočet Sario spolu 156,7 miliónov v porovnaní k tomuto roku, keď je to 54,9 miliónov, takmer trikrát väčší ako na tento rok. Ten nárast sa mi zdá byť trošku prehnaný.

    Podprogram 07K0401 rozvoj zahraničnej spolupráce a imidž Slovenskej republiky, túto položku navrhujem znížiť o 30 miliónov ako celok, čiže 10 miliónov zo štátneho rozpočtu a približne 20 miliónov z prostriedkov Európskych spoločenstiev. Dôvod: V tomto programe prišlo k priveľkému a neodôvodnenému navýšeniu pôvodne uvažovaných prostriedkov a praktické využitie týchto prostriedkov je diskutabilné.

    Podprogram 07K0203 podpora rizikového kapitálu. Tento program navrhujem zrušiť, lebo so sumou 10 miliónov korún sa nedá naplniť to, čo je v popise programu, a presunúť do podpory inkubátorov, podprogram 07K0208.

    Podprogram 07K0211 monitoring a výskum malého a stredného podnikania a podprogram 07K0212, tvorba www stránky pre malé a stredné podnikanie navrhujem zrušiť, je to dvakrát dva milióny, čiže spolu 4 milióny korún. Dôvod: Monitoring a výskum malé a stredné podnikanie by mali robiť ekonomické ústavy napríklad ekonóm servis, prípadne ministerstvo financií. Máme zriadenú Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, kde sa navrhuje značný nárast finančných prostriedkov, z ktorých musia vedieť prefinancovať aj svoju webovú stránku. Takto ušetrenú sumu v sumáre 384 miliónov korún navrhujem rozdeliť takto: Opäť v rámci kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. 270 miliónov korún na program rozvoja cestovného ruchu, podprogram 07K03. 60 miliónov na navýšenie na podporu malého a stredného podnikania, z toho 10 miliónov na podporu 07K0208, spomínané inkubátory.

    4 milióny pre navýšenie na podporu združení na ochranu spotrebiteľa, podprogram 07L02 a 50 miliónov pre podporu vedy a výskumu s dôrazom na úlohy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, respektíve na podporu projektov z tejto oblasti a na podporu inovácií, konkrétne do 07K0201. Zdôvodnenie: V samotnej kapitole je potrebné v prvom rade podporiť zvýšenie prostriedkov pre podporu cestovného ruchu ako sféry služieb s veľkým potenciálom rastu, ako dôvod, že sa podporujú súčasne najmä zaostalé regióny. Ide o typickú činnosť malého a stredného podnikania s možnosťou samozamestnávania, podporuje sa tým stredná vrstva, čím sa štát politicky a ekonomicky stabilizuje. Existuje takisto značný priestor pre tvorbu pracovných miest i v oblasti informatiky ako do dodatočných služieb a stavebníctva. V roku 2003 ministerstvo hospodárstva vo svojej kapitole navrhovalo na rok 2005 sumu 1,057 miliárd korún, v tohtoročnom rozpočte je to však len 737, čo je o 320 miliónov menej. Aj preto tento návrh na vrátanie sa k pôvodným predstavám. Takisto podpora základného výskumu, ale najmä aplikovaného výskumu, by mala byť prioritou. Ochrana spotrebiteľa, ktorá veľmi úzko súvisí s kvalitou služieb a maloobchodu, je ďalšou pomerne zaznávanou oblasťou, na ktorú navrhujem upriamiť pozornosť. Navrhované zmeny je potrebné vykonať v rámci navrhovaných kapitol, príloh a tabuliek a upraviť tak návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 a zároveň návrh verejnej správy na roky 2005 až 2007. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Maxon. Nikto viac. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím mikrofón pre pána poslanca Maxona.

  • Ďakujem pekne za slovo. V tom vystúpení pána poslanca Kondróta pre mňa teda najzaujímavejšia bola tá časť, nechcem tým povedať, že ostatné neboli zaujímavé, ale zaujala ma tá časť, kde mal úvahu o budúcoročnom financovaní výstavby diaľnic a úvahu o tom, do akej miery sa nám podarí naplniť tie projektované veci v súvislosti s výstavbou diaľnic. No absolútne s ním súhlasím v tom, že je to síce pozitívna vec, ale radikálny nárast financií do výstavby diaľnic, súčasne však treba jednoznačne povedať, že do konca tohto roka by mala odborná komisia a je to, myslím, nejaká zahraničná konzultačná činnosť, zahraničná konzultačná firma, stanoviť optimálny model financovania výstavby diaľnic a tento optimálny model výstavby diaľnic už by sa mal realizovať aj v roku 2005 a zatiaľ teda tie predbežné výsledky sú, že pokiaľ to bude z rozpočtových zdrojov, zo zdrojov Európskej únie a prostredníctvom privátnych investorov, takže táto trojčlenka významným spôsobom síce skráti výstavbu diaľnic, ale rozhodujúcim spôsobom zdraží výstavbu diaľnic. Pán minister už reaguje, že s najväčšou pravdepodobnosťou nie, ja sa teda opieram zatiaľ o predbežné výsledky tej zahraničnej konzultačnej spoločnosti, ktorá pracuje pre ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii, a ich predbežné závery sú zatiaľ veľmi jednoznačné, že to bude znamenať predraženie diaľnic. Tým jednoducho chcem povedať toľko, že keby tá výstavba diaľnic...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Teraz bude pokračovať v rozprave pán poslanec Chovanec a pripraví pán poslanec Ján Mikuš.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády. V mojom krátkom vystúpení sa nebudem vyjadrovať k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 205 ako k celku, nie som ekonóm, tobôž makroekonóm, a preto z môjho pohľadu by sa mi to zdalo ako nenáležité, kolegovia poslanci tak učinili. Taktiež si uvedomujem, že pôda parlamentu nie je najvhodnejšia na riešenie čisto odborných, navyše medicínskych problémov, musím však podľa môjho názoru závažný problém aspoň načrtnúť, aby som logicky mohol predniesť v závere môj pozmeňujúci návrh.

    Ide o zmeny v organizovaní zabezpečenia imunizačného programu, teda očkovania u detí, pri ktorom od 1. 1. 205 štát stratí istú garanciu, ktorú doteraz mal prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý garantoval nákup očkovacích látok, rozdelenie do regiónov a prakticky rozdelenia až k lekárovi a pacientovi. Bol povinný dodržiavať všetky zásady takzvaného chladového reťazca, nedodržaním ktorého môže dôjsť veľmi rýchlo k znehodnoteniu a k neúčinnosti očkovacej látky. Chcem zdôrazniť, že práve tento problém je vždy najzávažnejší aj pri všetkých humanitných akciách, ktoré organizujú najrozličnejšie humanitné organizácie do rozvojových krajín, pretože ak sa nedodržia príslušné normy chladového reťazca, už v priebehu dvoch - troch dní, dochádza k inaktivácii vakcín, a tým k neúčinnosti. Od 1. 1. 205 si očkovacie látky budú objednávať priamo lekári, financovať ich bude poisťovňa. Po konzultácii s hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre pediatriu, s hlavným odborníkom pre epidémiológiu a ďalšími odborníkmi som si potvrdil oprávnené obavy zo zavedenia novej organizácie, ktorá môže viesť a zrejme, žiaľ, aj povedie nielen k zníženiu percenta zaočkovaných detí, ale aj k ďalším závažným pochybeniam v jednotlivých bodoch celého reťazca od objednania látky až po jej konkrétnu aplikáciu u dieťaťa. Len vďaka doteraz zrejme veľmi dobre fungujúcemu systému vrátane dohľadu štátu dosahujeme až 98-percentnú zaočkovanosť detí, v komunitách s nízkym sociálno-ekonomickým štandardom a nízkym zdravotným uvedomením 95-percentnú zaočkovanosť. Len pre zaujímavosť, priemer v európskych krajinách sa pohybuje okolo 93 %. Zdieľam názor kompetentných odborníkov, že nový systém v zabezpečovaní očkovania potenciovaný nízkym osobným záujmom početných komunít, u ktorých nezáujem o očkovanie bude viesť k významnému poklesu percenta zaočkovaní, čo bude priamo úmerne viesť k šíreniu rôznych infekčných ochorení. Rozšírenie vzniku infekcií nemusí postihnúť len skupinu nezaočkovaných jedincov, ale oveľa širšiu komunitu. Priznajme si, že máme spoluobčanov s minimálnym až nulovým zdravotným uvedomením a s minimálnym a žiadnym hygienickým štandardom, čo sú ideálne predpoklady pre vznik a šírenie epidémie. Pri štúdiu návrhu zákona o štátnom rozpočte v časti zaoberajúcom sa touto problematikou som sa okrem preklepov a zámien v rokoch 203, 204 dočítal, že cieľ v reálnom zaočkovaní populácie sa udáva len 90 %, čo pokladám za cieľ málo ambiciózny. Áno, je tam slovíčko, že minimálne 90 %, ale napriek tomu pokladám tento cieľ za málo ambiciózny, keď v sme predchádzajúcich rokoch dosiahli lepšie výsledky, pozri tabuľku merateľné ukazovatele na strane 117. Uvedomením si týchto skutočností s prihliadnutím na epidémie už v roku 204 som sa rozhodol po potvrdení mojich predpokladov uvedenými zodpovednými kompetentnými odborníkmi vypracovať pozmeňujúci návrh, ktorý budem citovať v závere. Dovolím si pripomenúť, že pod môj návrh sa podpísali všetci zástupcovia poslaneckých klubov, zástupcovia poslancov závislých i nezávislých a že môj návrh som prekonzultoval aj s pánom ministrov zdravotníctva. Akceptáciou môjho pozmeňujúceho návrhu rezervujeme finančné prostriedky na okamžité, aktívne riešenie možných rizík v rozšírení ochorení, epidémií, ako aj vyriešeniu rizík, ktoré môžu vzniknúť z novej organizácie imunizácie.

    Dovoľte, prosím, aby som predniesol môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 205 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 205 - 207, parlamentná tlač 867.

    V rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za rok 2005 vykonať nasledujúce úpravy: a) výdavky v položke 07902 ochrana zdravia a prevencia pred chorobami, podprogramom 07920201 kontrola prenosných chorôb zvýšiť o 20 miliónov Sk, b) výdavky v položke 07B0201 modernizácia systému zdravotníctva znížiť o 20 miliónov Sk. Tam sa predpokladá viac ako 600 miliónov Sk, takže domnievam sa, že z tejto položky by bolo možné túto sumu, halierovú v podstate v rámci rozpočtu, realizovať.

    Zvýšené prostriedky v objeme 20 miliónov Sk v podprograme 0790202 kontrola prenosných chorôb navrhujem účelovo viazať ako rezervu pre prípad vzniku epidémií prenosných infekčných ochorení.

    Na záver ešte raz zdôvodnenie. Návrh zmeny v rezorte zdravotníctva vychádza z reálneho predpokladu hrozby mimoriadnych epidemiologických situácii obdobných, ako to bolo napríklad pri výskyte hepatitídy typu A v roku 94 vo viacerých okresoch Slovenska. Ich reálnosť a spektrum významne narastá - a to chcem zdôrazniť -, i v dôsledku pripravovaných podľa môjho názoru negatívne pôsobiacich zmien v očkovacom programe. Nevyčlenenie finančných prostriedkov ako účelovo viazanej rezervy pre prípady mimoriadnej epidemiologickej situácie môže mať za následok závažný dosah na zdravotný stav celej populácie so vzostupom chorobnosti a úmrtnosti na infekčné ochorenia. Možný je i vznik epidémií a taktiež hrozí znovuobjavenie ochorení, ktoré sa na Slovensku už desaťročia nevyskytli, nehovoriac o ich následných ekonomických a sociálnych dôsledkoch. Uvedený pozmeňujúci návrh nezvyšuje výdavky štátneho rozpočtu. Zmeny a rezervy sú navrhované len v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva z položky modernizácie systému zdravotníctva. A dovoľujem si zdôrazniť ešte raz, že ho podporili všetky poslanecké kluby i nezávislí poslanci v tomto parlamente. Ďakujem za pozornosť.

  • Budeme pokračovať, v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Mikuš, pripraví sa pán poslanec Gustáv Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Stojíme pred hlasovaním o zákone roka, pred hlasovaním o budúcoročnom štátnom rozpočte. Diskusie o štátnom rozpočte sú aj diskusiami o hospodárskej politike, hospodárskom a sociálnom vývoji. Nebudem uvádzať číselné údaje, tých v tejto sále už odznelo teda veľa. Chcel by som však tiež zaujať stanovisko k navrhovanému štátnemu rozpočtu z trocha iného pohľadu. Som jeden z tých, ktorí sa pri študovaní predloženého materiálu úspešne prepracovali až na stranu 87 vládneho návrhu rozpočtu pre roky 2005 až 2007 a mohol som si tak prečítať krásny citát Cicera z roku 63 pred naším letopočtom, citujem: „Rozpočet by mal byť vyrovnaný, pokladnica znova naplnená a verejný dlh znížený.“ Koniec citátu. Priznávam sa, neočakával som vo vládnom materiáli citát rímskych rečníkov, no prečo nie, keby korešpondoval s údajmi v navrhovanom budúcom rozpočte. Citát je úvodom prílohy, ktorá sa týka dlhodobého vývoja verejných financií a tak možno šanca pre jeho naplnenie v časovom horizonte sa aj zvýši. My však teraz budeme hlasovať na základe naplnenia alebo odmietnutia dvetisíc rokov starej rímskej múdrosti. Realita je iná. Rozpočet nie je vyrovnaný, pokladnicu naplnia opäť až pôžičky a verejný dlh zostáva. Sú to holé fakty, ktoré treba brať do úvahy pri našom rozhodovaní. Budúcoročný rozpočet je naozaj štedrý. Celkové výdavky zrastú o vyše 10 %, všetky kľúčové rezorty získavajú viac prostriedkov. Vláda skutočne rozdelila všetky možné prostriedky vrátane viacnásobného nachádzania stoviek miliónov ziskov v štátnych podnikoch. A tu by sme mali zvážiť, ako je dôveryhodné, je možné posudzovať príjmy zo zisku štátnych firiem, ktoré v neposlednom dôsledku ako skrytú rezervu vo výške 2,5 miliardy Sk v prvom kole našiel minister hospodárstva, v druhom kole sa mu podarilo nájsť ďalších 100 miliónov Sk, odhady dividend tak možno pokladať za významný zdroj príjmov štátneho rozpočtu. Aj keď v konečnom dôsledku možno namietať, že o akom rozhodovaní tu hovoríme, keď už vlastne je rozhodnuté. Vládna koalícia spolu s nezávislými poslancami štátny rozpočet určite podporia. Pri predkladaní návrhu rozpočtu parlamentu pán minister financií vyhlásil, že jeho kľúčovou otázkou je efektívnosť. Ja sa však domnievam, že kľúčom na schválenie rozpočtu nie je efektívnosť, ale získanie dostatočnej podpory na jeho schválenie nezávislými poslancami. Pánovi ministrovi sa totiž už v prvom rokovacom dni o rozpočte zdalo, že by mohli byť vytvorené podmienky na to, aby návrh rozpočtu získal ich podporu. Aké podmienky im vytvoril, nie je mi jasné. Ich pôvodne deklarované nároky by sa dali prirovnať k výmene hlasov za podporu regiónov, tie sa aj mediálne teda prezentovali, požiadavky však našťastie stiahli výmenou za pomoc pre Tatry, čo je určite rozumnejšia cena za podporu rozpočtu.

    Ako bolo viackrát mojimi straníckymi kolegami deklarované, poslanci za Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko návrh rozpočtu nepodporia. Dôvody takéhoto rozhodnutia vychádzajú okrem iného aj zo skutočnosti, že mu chýba dlhodobá prognóza, respektíve vízia rozvoja Slovenska na dlhšie obdobie, ktorá by sa pri tvorbe rozpočtu prejavila. Rozpočet je poddimenzovaný najmä v oblasti pôdohospodárstva, infraštruktúry, podpory malého a stredného podnikania či podpory samospráv, aj NKÚ vo svojom stanovisku k rozpočtu upozornila na fakt, že základným predpokladom reálnosti budúcoročného rozpočtu sú zákony, ktoré boli schválené len v nedávnej minulosti. Týka sa to predovšetkým zdravotníckej, sociálnej reformy, reformy verejnej správy a fiškálnej decentralizácie. Za všetky uvediem len jeden príklad. Podľa zákona o fiškálnej decentralizácie bude výnos z dane príjmov fyzických osôb príjmom samospráv. Ako sa štát v tejto situácii vyrovná s rastúcimi daňovými nedoplatkami ohrozujúcimi stabilitu rozpočtu, je otázne. Už v úvode som spomenul, že diskusie okolo štátneho rozpočtu sú aj diskusiami o hospodárskej politike a o hospodárskom a sociálnom vývoji. Ukazovateľom toho, kam smeruje ekonomika, ako sa máme, a odráža aj jej hospodársku politiku štátu, je konečná spotreba domácností. Je ovplyvňovaná výškou miezd, sociálnych dávok a iných príjmov a závisí tiež od cien. Existujú však ešte ďalšie faktory, ktoré ju ovplyvňujú, a o tých sa už hovorí menej. Respektíve vôbec. Sú to verejné výdavky a zadlženosť domácností. Možno je to paradoxné, ale odborníci vedia, že znižovanie verejných výdavkov na zdravie, vzdelanie, verejnú dopravu a podobne v štáte, kde priemerný príjem je nízky, má negatívny dopad na súkromný sektor. Ak musí nízkopríjmová domácnosť, ktorých je na Slovensku 70 %, vydávať viac na lekárov, lieky, na cestovanie do zamestnania, na zvýšenie nájomného či prepravného, školné, obmedzí totiž ostatné nákupy iba na to najnevyhnutnejšie. Podnikatelia, ktorí produkujú prevažne pre domáci trh a prevažnú časť domácností, musia pri tomto trende poklesu spotreby na to doplatiť. Naopak, prudký rast zadlženosti domácností by mal byť znepokojujúci tak pre vládu ako aj pre bankový sektor. Rast zadlženosti domácností síce eliminuje zníženú spotrebu, no zakladá riziko budúceho nesplácania úverov z titulu nízkej priemernej mzdy, vysokej miery nezamestnanosti a neustále klesajúcich priemerných úspor domácností. Aby som však nebol vo svojom vystúpení len kritický, pozitívne hodnotím prehľadné paragrafové znenie zákona o štátnom rozpočte a zavedenie viacročného programového rozpočtovania. Určite sa touto formou spresňuje, sprehľadňuje využívanie verejných peňazí, avšak k jeho dokonalosti ešte niečo chýba. Len napríklad ak v programe ministerstva vnútra na rozloženie určitého počtu zločineckej skupiny je rozpočtovaná určitá suma, nie je zárukou, že na uvedenú operáciu sú naozaj potrebné príslušné rozpočtované finančné prostriedky a operácia by nemohla pre nich byť najlacnejšia. Ale o tom až po praktických skúsenostiach s takto vykonanou formou rozpočtovania. Ďakujem vám za pozornosť.

  • V diskusii teraz vystúpi pán poslanec Krajči, pripraví sa pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Na programe práve prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky máme najdôležitejší návrh zákona roka, a to je návrh štátneho rozpočtu na rok 2005. Ide o legislatívnu normu, ktorá určuje finančné možnosti Slovenskej republiky a jej fungovania na budúcich 12 mesiacov s ekonomickým výhľadom aj na nasledujúce roky. Preto sa v mojom vystúpení budem snažiť obsahovo prezentovať svoj názor na štátny rozpočet roku 2005. Pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte si všetci uvedomujeme silu tohto zákona a dopady na ekonomickú aj politickú situáciu prijatím, alebo neprijatím tohto zákona. Ak zákon nebude prijatý, je to vlastne vyslovenie nedôvery vláde a vláda by mala odstúpiť. Slovensko nebude mať štátny rozpočet a pôjde sa na rozpočtové provizórium podľa § 11 zákona č. 523/2004 Z. z. Všetci ako tu sedíme, si musíme položiť základné otázky. Je to pre Slovensko dobré, ak nebude schválený rozpočet? A treba si postaviť aj otázku, je na Slovensku taká politická strana alebo politická sila, ktorá je ochotná vziať na seba zodpovednosť, ktorá je pripravená zostaviť novú vládu a vládnuť? Ak nie sú jednoznačné odpovede na tieto otázky a tie podľa môjho názoru nie sú, je nezodpovedné rozpočet na rok 2005 neschváliť. V tomto parlamente sa stalo módou umývať si ruky pred zodpovednosťou tým, že najhorúcejšie problémy rieši skupina nezávislých poslancov. Opozične sa tváriace strany sa hlásili vo voľbách k tomu, že je potrebné uskutočňovať reformy, všetci vedia, že neschválenie štátneho rozpočtu je zlý signál pre krajinu, ktorá je členom Európskej únie a pritom všetci chceli ísť do Európskej únie. Ako to teda urobiť, aby bol baran celý aj vlk sýty? No predsa jednoducho. Hodiť to na nezávislých poslancov, veď tam sa toho zmestí. Pričom oni si svoje politické dohody medzi sebou v tichosti riešia a navonok to vyzerá, že sú opoziční. Ešte horšie je to, čo je pre Slovensko typické, že aj nezávislí sa delia na nezávislých a nezávislejších. Keď napríklad vystúpi v médiách nezávislý poslanec a povie, že nezávislí poslanci podporia, alebo nepodporia to či ono, pýtam sa: za koho hovorí? No jedine za seba, za nikoho iného, pretože v tom je podstata a princíp nezávislosti. Má teda hovoriť, ja podporím, ja nepodporím, a nie my podporíme, my nepodporíme. Nemôže hovoriť za ostatných, lebo tí sú svojprávni a nezávislí. Preto ja teraz hovorím za seba. Nepodporím štátny rozpočet, ktorý by mal mať vyšší deficit ako ten, ktorý je navrhovaný v návrhu zákona o štátnom rozpočte, aj ten už je podľa metodiky Európskej únie ESA 95 vyšší, ako by mal byť. Nepodporím žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré zvyšujú deficit štátneho rozpočtu, pretože nie som populista a nie som na to ani odkázaný, pretože som sa stal nezávislým poslancom. To však neznamená, že som spokojný so všetkým, čo je v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, a preto mám pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré nezvyšujú deficit štátneho rozpočtu a ktoré podľa môjho názoru vylepšujú štruktúru a zabezpečujú potrebné činnosti podľa mojich predstáv a možností štátneho rozpočtu. Som si však vedomý toho, že na príprave zákona o štátnom rozpočte pracovalo množstvo odborníkov, že jednotlivé položky mali svoju previazanosť a nadväznosť, a preto ak prejde aspoň jeden z mojich návrhov, budem to pokladať za úspech.

    A teraz k predloženému návrhu. Všeobecne možno pozitívne hodnotiť návrh štátneho rozpočtu v tom zmysel slova, že poslancom vláda Slovenskej republiky konečne pripravila kvalitnejšie podklady na financovanie nášho štátu v budúcom roku ako to bolo doteraz. Z obsahového hľadiska sa v ňom však nachádzajú nezrovnalosti, alogizmy, rozporuplné predpoklady, na ktoré sa budem snažiť upozorniť. Návrh rozpočtu na rok 2005 je zostavený v nadväznosti na údaje o vývoji v minulých rokoch a predvídavo a plánovito uvádza aj jeho kontinuitu na ďalšie dva roky, až do roku 2007, čo možno považovať za akési nóvum pri predkladaní štátnych rozpočtov doposiaľ. Pravdepodobne ide o približovanie sa k zvyklostiam Európskej únie, ktorá Európskemu parlamentu predkladá rozpočty až na sedem rokov vopred. Dôležitým faktom je, že navrhované výdavky sú relatívne podrobne špecifikované na jednotlivé programové a plánované konkrétne úlohy. Nechápem však, prečo sa neuplatnila jednotná metodika Európskej únie ESA 95 a princíp akrualizácie, teda princíp časového rozlíšenia aj v schvaľovanom rozpočte na rok 2005. Neplatí akrualizované saldo štátneho rozpočtu 57 mld. 336 mil., ale len hotovostné saldo 61 mld. 523 mil., pozri str. 59. Prečo sa potom princíp akrualizácie uplatňuje pri rozpočte obcí a vyšších územných celkov? Vážnym nedostatkom je, že vláda Slovenskej republiky nepredložila v podobe programového rozpočtovania aj kapitolu všeobecnej pokladničnej správy. V nej ide takmer o 25 mld. korún. Nedostatkom tiež je, že kvalita programového rozpočtovania je zatiaľ naozaj začiatočníckeho charakteru alebo v plienkach. Návrhy prechádzajú rukami špecialistov v štátnej správe, vysokými štátnymi úradníkmi a funkcionármi, kolégiami a zasadnutiami vlády. Napriek tomu je v návrhu pre Národnú radu Slovenskej republiky dosť chýb vecných i formálnych. Sú tam preklepy, slovenské, gramatické i štylisticky nesprávne slová a termíny. V programoch sú pre etapu hodnotenia aj nezhodnotiteľné ciele a obsahy programov. Formulujú ich nekonkrétne, pre danú oblasť len slovami zvýšiť, zlepšiť, podporovať efektívny rozvoj a podobne. Napríklad v kapitole ministerstva školstva a v kapitole SIS je cieľom splniť na sto percent plán za nejakú oblasť bez formulovania, o aký konkrétny obsahový cieľ ide. V tomto slova zmysle je rozpočet nekonkrétny pre oba rezorty. Veď predsa plány by sa mali plniť na sto percent. Takýto druh populárno-náučného štýlu sa používa v médiách, a nie v legislatívnom návrhu štátneho rozpočtu. Formulačne by sa namiesto o zámeroch programov malo hovoriť záväznejšie o obsahu programov. Jedným z východísk, s ktorými štátny rozpočet pracuje, sú demografické východiská. V tejto súvislosti som objavil i informačnú nezrovnalosť. V návrhu štátneho rozpočtu sa ohľadne demografických ukazovateľov nevychádzalo z informácií Štatistického úradu, teda inštitúcie, ktorá je odborne najfundovanejšou pre túto oblasť, demografické predpoklady navrhovateľov sa výrazne odlišujú od informácií Štatistického úradu. V návrhu štátneho rozpočtu je v demografii na strane 89 pre rok 2010 počítané s populáciou v Slovenskej republike na úrovni 5 404 000 obyvateľov. Na druhej strane sa v oficiálnej štatistickej prognóze Štatistického úradu udáva počet 5 360 000 obyvateľov, čo je o 50 000 ľudí menej. Na slovenské pomery nie je takýto rozdiel nezanedbateľný. Nebezpečný rozdiel sa vyskytol v demografickej prognóze na rok 2020. Návrh Štatistického úradu alebo v štátnom rozpočte počíta s populáciou 5 447 000 a štatistická prognóza je 5 278 000, čo je rozdiel už 200 000 ľudí. Aj keď vládny návrh štátneho rozpočtu, vypracovaný ministerstvom financií vychádza z parametrov makroekonomickej predikcie do roku 2010, podľa môjho skromného názoru mu chýba cieľavedomá, strategická prognóza vývoja vecnej štruktúry našej ekonomiky v podmienkach po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Dlhodobú udržateľnosť rozvoja nemožno obmedzovať len na fiškálne ciele, teda nulové saldo, ale definovať, aký cieľ reštrukturalizácie našej ekonomiky to zabezpečí. Je veľmi nebezpečné, ak sa ekonomické vývojové parametre Slovenska a strategická koncepcia ekonomiky nezakladá na poznatkovej ekonomike ako vednej disciplíne, výskume a vzdelaní, ale na masívnom, kvantitatívnom rozvoji automobilizmu v jeho konečnej alebo končiacej ére, teda automobilizmu založenom na vysokej cene palív, vyčerpateľných ropných zdrojov a vysokej nasýtenosti trhov celého sveta. Takáto koncepcia môže pokojne priviesť našu ekonomiku v strednodobom horizonte 10 až 15 rokov do ekonomickej čiernej diery, ako sa to stalo už pred 15 rokmi so zbrojárskym zameraním slovenskej ekonomiky. Čo ak o päť rokov svetoví vedci vymyslia automobil na iný pohon a klasické zážihové a naftové motory budú ustupovať do úzadia?

    Na záver tohto úvodu môžem hodnotiť štátny rozpočet rozporuplne. Na jednej strane ponúka fundované, odborné a úzko špecifické východiská do budúcnosti, na druhej strane je povrchný, nekonkrétny a založený na pochybných, respektíve aj nesprávnych predpokladoch pre dlhodobý vývoj slovenskej ekonomiky.

    V ďalšej časti môjho vystúpenia opriem svoje hodnotenia návrhu štátneho rozpočtu na istých nezrovnalostiach v rámci niektorých rozpočtových kapitol pre jednotlivé rezorty. Z obsahových úloh je nenáležité v kapitole ministerstva zdravotníctva „vytvoriť lepšie životné prostredie“. Obdobne v kapitole ministerstva kultúry zabezpečiť „transparentný systém financovania“. Financovanie je len nástroj, prostriedok, a nie obsah alebo zámer práce programu. Špecificky nepreukázateľné a hlboko podpriemerné sú programy za Slovenskú akadémiu vied. Ich programom je vraj len všeobecne a vágne formulovaný obsah a zámer „prispieť k celkovému zvýšeniu úrovne poznania na Slovensku“. No a z ďalšieho obsahu má ísť len o zvýšenie spolupráce s európskym výskumným priestorom a zabezpečovať doktorandské štúdium. To však sú len cesty a prostriedky pre prácu, a nie programový obsah a výsledky práce v oblasti inovačného potenciálu. V kapitole ministerstva zahraničných vecí je vhodné konštatovať, že priama pomoc na zmierňovanie chudoby vo svete v sume 161 miliónov Sk je len jedna stotina percenta z HDP. V rôznych celosvetových uzneseniach sa považuje celková pomoc chudobným krajinám od 0,2 do 0,6, čo by predstavovalo o 2,8 až po 8,4 miliárd Sk. Za ministerstvo vnútra je v danom kontexte podprahovým programom poskytnúť 2 500 rekreačných poukazov. To je len podprogram vnútrorezortného sociálneho programu, ktorý nepatrí do pozornosti Národnej rady Slovenskej republiky, a je obsiahnutý v položke osobných výdavkov. Málo náročným programom je vytvoriť len školiace pracovisko na boj proti praniu špinavých peňazí. Ďalej si myslím, že treba znížiť rozpočtované výdavky na aplikáciu dokladov formátu Európskej únie. V roku 2005 až 2007 sa má na ne vynaložiť 2,9 mld. Sk. To pri ich počte, napríklad 6 miliónov kusov, by za jeden doklad bolo takmer 500 korún, a to bez ďalších osobných výdavkov. Nie je zmienka o výberovom konaní dodávateľov. Uvedená úloha nie je medzi programovými úlohami, čo je však podstatne vyššia položka ako 2 500 rekreačných poukazov. Prezentovanými cieľmi ministerstva vnútra je napríklad pre rok 2005 zachrániť 5 840 osôb, rozložiť 18 zločineckých organizovaných skupín, objasniť 30 korupčných trestných činov, pozri strana 5. Takéto stanovenie cieľov je priam nezmyselné a vôbec, neobjektívne. Obdobne nie je presvedčivo odôvodnené veľmi vysoké zvýšenie výdavkov na obranu v rozpočtovej kapitole ministerstva obrany, a to o 11%, aj keď je zrejmé, že NATO má isté požiadavky, ktoré musí Slovenská republika akceptovať. V rezorte ministerstva práce a sociálnych vecí je dominantným programom sociálna inklúzia, čo je de facto riešenie chudoby, či už absolútnej alebo relatívnej. Na takéto opatrenia sa vyčlení 10,25 % z celkových výdavkov rozpočtu alebo 15,03 % rezortných výdavkov. Podľa štatistických ukazovateľov je dnes na Slovensku cca 2 161 000 občanov, teda až 40,2 %, ktorí patria ako ekonomicky neaktívni do pásma chudoby. Vláda v návrhu rozpočtu neprezentovala predstavu, či takáto suma bude stačiť pre enkluzívnych členov spoločnosti. A práve na takúto vrstvu obyvateľstva negatívne dopadajú finančné dôsledky reformných krokov a nepriame dane, teda spotrebné dane. Slovensko je totiž neúmerne vysoko zaťažené nepriamymi daňami, až 62,9 % z celkových príjmov tvoria nepriame dane. V tejto súvislosti je preto nemiestne, ak sa slovenská vláda chváli, že má najnižšie daňové a odvodové zaťaženie v Európe. V rámci priamych daní to tak možno je, avšak deficit dopĺňajú prostriedky získané z nepriamych daní. V rámci rozpočtovej kapitoly pôdohospodárstva chýba v štátnom rozpočte na rok 2005 program rozvoja vidieka. Je to dôsledok politiky vlády, ktorá nedoceňuje ľudí z regiónov a ignoruje možnosti komparatívnych výhod nášho oblastne diferencovaného pôdohospodárstva. V pôdohospodárstve vláda podceňuje schopnosť produkovať sekundárnu biomasu ako významný alternatívny energetický zdroj. Vláda podceňuje význam pôdohospodárstva vrátane obhospodarovania lesov a jeho schopnosti produkovať sekundárnu biomasu ako významný alternatívny energetický zdroj substituujúci znižujúce sa a stále drahšie zásoby fosílnych zdrojov. V rámci zákona o štátnom rozpočte neexistujú žiadne ekonomické stimuly pre výrobcov ani pre odberateľov výhodnejších energetických zdrojov z domácich surovín.

    V rámci štátneho rozpočtu sa pre samosprávu našlo len 7,93 % z celkových bežných výdavkov, z toho obciam len 5 %. Zostáva však faktom, že štát presúva na samosprávu a regióny veľkú časť svojej zodpovednosti za chod ekonomiky, pričom im neponecháva primeranú časť zdrojov.

    Vážení kolegovia, návrh rozpočtu verejnej správy a v rámci toho najmä štátneho rozpočtu na rok 2005 nadväzujú na relatívne maximalistické makroekonomické predĺženie trajektórie vývoja z rokov 2002 až 2004. To znamená, že medziročné tempá rastu výkonov a hrubého domáceho produktu by mali byť okolo 5 % ročne a to v stálych cenách. Nezohľadňuje sa, že v nadväzujúcich ekonomikách sa skončila zostupná fáza konjunktúry, osobitne za automobilový priemysel. Okrem toho vývoj HDP bude nepriaznivo ovplyvňovaní rastom cien ropy, s tým sa v doterajšom návrhu nerátalo. V nadväznosti na to možno odhadovať nesplnenie plánu príjmov štátneho rozpočtu o 5 až 7 miliárd slovenských korún. Dávam do pozornosti, že návrh zrejme nie je podložený poznaním plánov a stratégií zahraničných spoločností vrátane bánk a poisťovní, ktoré sú vlastníkmi a rozhodovateľmi podstatnej menšiny hospodárskeho potenciálu Slovenska. Aj z tohto dôvodu variant s očakávaným medziročným rastom HDP okolo 4 % by bol zrejme opatrnejší a reálnejší než predpokladaný variant o medziročnom 5-percentnom raste HDP.

    Cieľ znižovať objemy ročných schodkov verejných financií a to dokonca aj v relatívnom vyjadrení, je veľmi ambiciózny, možno ho len vítať. Neplatí však tvrdenie, že verejné financie znížia finančné bremeno budúcich generácií, strana 1. Celkové stavy objemov zadlženosti predsa budú v nadväznosti na každoročné schodky verejných financií, aj keď menšie ako v minulosti, stále stúpať. V roku 2007 majú stúpať na 733 miliárd, čo je oproti 492 miliardám v roku 2001, respektíve 475 miliardám v roku 2002 o 241 až 258 miliárd slovenských korún viac. Budú stúpať výdavky aj na obsluhu štátneho dlhu z 30 miliárd slovenských korún v roku 2003 na 40 miliárd v roku 2007.

    Vláda je povinná zabezpečovať aj bezpečnosť občanov, čo by sa malo odraziť aj v návrhu zákona o štátnom rozpočte a vyčleniť dostatok finančných zdrojov v prospech činnosti zabezpečujúcich zvýšenie stupňa ochrany obyvateľov proti teroristickým útokom a skvalitnenia systému varovania obyvateľstva a monitorovania územia po možnom teroristickom útoku. Musím však konštatovať, že vláda tomuto problému nevenovala dostatočnú pozornosť, a preto predkladám pozmeňujúci návrh k navýšeniu finančných prostriedkov pre zvýšenie stupňa ochrany občanov. Ide o vnútorné presuny finančných prostriedkov a pozmeňujúci návrh nezvyšuje deficit štátneho rozpočtu. Úlohy vyplývajúce pre civilnú ochranu pri zabezpečovaní ochrany obyvateľstva sú natoľko rôznorodé a finančne náročné, že je zrejmé, že úlohy nie je možné finančne zabezpečiť z pridelených zdrojov v rámci limitov štátneho rozpočtu na rok 2005.

    Po oboznámení sa s návrhom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky navrhujem navýšiť prostriedky, po prvé, na modernizáciu varovacieho a monitorovacieho systému a to z programu 06V, ochrana verejného poriadku a bezpečnosti, do programu 04A01, civilná ochrana obyvateľstva, 30 miliónov. Po druhé, na integrovaný záchranný systém z programu 08C03 krajské úrady 30 miliónov, z programu 07A zdravotná starostlivosť 6 miliónov, z programu 06V ochrana verejného poriadku a bezpečnosti do novovytvoreného programu 04A integrovaný záchranný systém 50 miliónov, spolu 86 miliónov slovenských korún. Po tretie, pre rozvoj ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky proti chemickým zbraniam z programu 06V ochrana verejného poriadku a bezpečnosti z rezortu ministerstva obrany 175 miliónov do programu 08B01 Ďalší rozvoj ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky proti chemickým zbraniam, spolu 195 miliónov slovenských korún. Požadované finančné prostriedky vyčlenené k realizácii úloh bodov 2 a 3 ako medzirezortných programov nebudú presúvané z jednotlivých kapitol, ale musia byť špecifikované v rámci programu 04A integrovaný záchranný systém a 08B01 Ďalší rozvoj ochrany obyvateľstva. Čerpanie takto špecifikovaných prostriedkov ostane plne v kompetencii rezortu, ktorý je na ich plnenie úloh vyčlenený.

    V ďalšej časti svojho vystúpenia by som chcel podať ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka rýchlostnej komunikácie cesty R4 Košice - Milhošt, maďarská hranica, čo by malo, tieto finančné zdroje by mali byť vyčlenené na zabezpečenie projektovej dokumentácie a územného konania. Pozmeňujúci návrh znie: V prílohe č. 8 účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dopĺňa nová položka - rýchlostná cesta R4 Košice - Milhošť v sume 11 miliónov korún. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako aj do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitol na rok 2005.

    Vážené dámy, vážení páni, na záver môžem konštatovať, že hoci mám výhrady voči predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte, budem pozorne sledovať, či vládna koalícia je pripravená akceptovať niektoré pozmeňujúce a racionálne návrhy. A podľa toho sa rozhodnem, či rozpočet, štátny rozpočet na rok 2005 hlasovaním podporím, alebo nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou najskôr vystúpi pán poslanec Cuper a potom vystúpi pán poslanec Paška.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Gusto, nechcem sa vyjadrovať k tvojim hlboko učeným explikáciám o štátnom rozpočte, nie som ekonóm a nikdy som sa do tejto situácie nesituoval alebo do tejto roviny nesituoval, ale zaujali ma tvoje hlboko filozofické vývody o na úvod, ktorými si zrejme ospravedlňoval prípadne svoje hlasovanie za štátny rozpočet s tým, že teda si povedal, že jedine tí, ktorí vystúpili z politických strán, sú naozaj nezávislí a ešte z tých sú niektorí závislejší, iní menej závislí. Ja chcem povedať, že v tomto parlamente sú všetci poslanci zástupcami občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Tak hovorí článok 73 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že takých poslancov je tu 150. Rozdiel je len v tom, že, samozrejme, niektorí ostali v politických stranách, za ktoré boli zvolení, a niektorí z nich odišli. Politické strany majú svoje miesto v demokratických systémoch, pán predseda Ústavnoprávneho výboru Drgonec to chcel aj ústavnoprávne zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky, žiaľ, škoda, že jeho návrh neprešiel, a v tomto zmysle, samozrejme, majú svoje miesto v demokratickom systéme aj politické strany. O tom, či teda niekto v tomto parlamente je menej závislý alebo viacej závislý, ja si myslím, že bude dobré používať, tí, ktorí ostali v politických stranách, alebo tí, ktorí z nich odišli. Každý v tomto parlamente je od niekoho a od niečoho závislý bez ohľadu na to, či ostal v politickej strane, alebo nie.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, chcel by som využiť príležitosť v rozprave o návrhu štátneho rozpočtu na to, aby som vlastne po tretíkrát v tomto volebnom období hovoril o tej istej veci a dotkol sa problematiky, ktorá je zdanlivo za nami, a to je reforma zdravotníctva a spôsob financovania celého zdravotníctva. Chcem hneď v úvode ubezpečiť aj pána spravodajcu, aby nemusel zbytočne venovať prílišnú pozornosť môjmu vystúpeniu, že nebudem podávať žiadny pozmeňujúci návrh a ubezpečiť aj pána podpredsedu vlády, že napriek tomu, že je všeobecne známe, že jednak prostredníctvom vlastného návrhu zákona, ale aj potom podporou návrhu pozmeňujúceho k zákonu o zdravotnom poistení som podporoval navýšenie platby štátu za poistencov štátu, že tak neučiním v pozmeňujúcom návrhu. Považujem to jednak za prejav zodpovednosti politickej strany Smer ku kritériám koncepcie a tvorby štátneho rozpočtu, tak ako to nakoniec prezentoval aj môj kolega Igor Šulaj. Napriek tomu však chcem zdôrazniť, že som presvedčený, že problematika zdravotníctva a rozsah jeho dlhov, je predovšetkým viazaná na nedostatočnú alokáciu zdrojov do celého segmentu od roku 93 po rozdelení Česko-Slovenska a či chceme, alebo nechceme, aj po prijatí reformných zákonov sa budeme, či už budúca vláda bude pravicová, ľavicová, stredová alebo koaličná, boriť s tými istými problémami, pretože aj súčasnosť ukazuje, že to bremeno dlhu sa nepodarilo vyriešiť. Som presvedčený, že to, čo sme prezentovali počas svojich vystúpení, a to je analýza a nakoniec kvantifikácia potrieb zdrojov, dodatkových zdrojov niekde na úrovni 8 až 9 miliárd korún, je pravda, že aj reálna prax ukazuje, že tieto zdroje napriek enormnému úsiliu, zníženie zadlžovania, stále v systéme chýbajú. Viem, že koalícia prezentuje neustále hlavne pre rok 2005 ako veľké víťazstvo prijatia reformných zákonov navyšovanie objemu zdrojov verejného zdravotného poistenia rádovo až o 7,5 %. Treba povedať, ale aj bé, a to že akým spôsobom sú tieto zdroje tvorené. Ide predovšetkým o mierne navýšenie platby štátu za poistencov, pre ktorých to vyplýva zo zákona. Tá kvantifikácia je niekde okolo dvoch miliárd korún a je spôsobená predovšetkým zmenou metodiky a prechodom odvodov z taxatívnej platby určenej mesačným odvodom zákonom o štátnom rozpočte na prepočet cez inštitút percentuálneho odvodu z priemernej mzdy dosiahnutej v národnom hospodárstve a činí rádovo niekde okolo dvoch miliárd korún. Ďalší nárast zdrojov, a to takisto vo výške cca dvoch miliárd korún, ale to je len zbožné prianie, je spôsobené opäť len zmenou metodiky odvodov a ďalším zaťažením, v úvodzovkách zaťažením ekonomicky aktívnych obyvateľov spôsobom takzvaného ročného zúčtovania odvodov do fondu zdravotného poistenia.

    Ďalší, tretí potenciálny zdroj, a s tým asi táto vládna koalícia, reformátori najviac počítajú, je peňaženka a vrecko občana, a to je zákonom, prijatým reformným zákonom o rozsahu zdravotnej starostlivosti definovaný potenciál rastu spoluúčasti pacientov. Chcem v nasledujúcom poukázať, že je to veľmi nebezpečná chiméra a naschvál to nazývam chimérou, ktorá je nerealizovateľná, ako to ukázali jednotlivé praxe európskych demokracií.

    Zároveň si však treba uvedomiť, aká miera ďalších súvisiacich nákladov je sprevádzaná prijatím reformy. Nuž ak hovoríme o rádovo cca 4 miliardách korún naviac z dvoch zdrojov, o ktorých som hovoril, treba otvorene povedať, že objem zdrojov, ktoré si vyžiada len napríklad prijatý zákon o rýchlej zdravotnej pomoci, je cca jeden až jeden a pol miliardy korún. Treba povedať, že prijatie zákona o zriadení Úradu pre dohľad nad poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, len v samotnej činnosti si vyžiada cca 350 miliónov korún ročne na prevádzku a zriaďovacie náklady sa odhadujú zhruba na 100 až 150 miliónov korún. K tomu primeraný rast energie, zoberme plyn, elektrická energia, miera inflácie a dostávame sa opäť k faktu, ktorý poznáme od roku 1993 a ktorým som začal, že systém naďalej nebude mať dostatok zdrojov, aby pokrýval svoje elementárne základy. K tomu však chcem povedať to najdôležitejšie, že prijatím reformných zákonov sme v prostredí deficitu zdrojov umožnili ešte fungovať paradoxu tvorby zisku na úrovni zdravotných poisťovní, kde sme umožnili prechod z takzvaného „non profit“ na systém „profit“. Už podľa niektorých údajov ku koncu roka 2004 je zrejmé, že niektoré zdravotné poisťovne, ktoré budú predmetom transformácie a stanú sa súkromnými subjektami v zmysle obchodného práva, budú dosahovať zisk niekde na úrovni rádovo 250 až 300 miliónov korún za tento rok. Je vysoký predpoklad, že po aplikácii prijatých reformných zákonov sa tento zisk bude ešte zvyšovať. V súvislosti so známymi skutočnosťami, že aj keď zákon explicitne predsa len zamedzil priamemu výkonu podnikateľských aktivít aj v iných úrovniach a segmentoch celého systému, je vysoko pravdepodobné a potenciálne vzhľadom na dikciu obchodného práva, že spôsob, akým sa tieto zdroje stanú opäť základom výnosu a tvorbu zisku aj v iných segmentoch, nie je nepravdepodobný, a tak nás čaká ku koncu budúceho roka veľmi zaujímavý paradox alebo zaujímavé očakávanie, že na jednej strane sa systém bude boriť opäť s tvorbou dlhov. Je preukázané, že sa bavíme nielen o zariadeniach, ktoré sú na vyšších územných celkoch alebo na mestách, obciach, ale že aj nemocnice, ktoré sú stále vo vlastníctve štátu a mali by byť zo zákona transformované na akciové spoločnosti, budú naďalej produkovať stratu. A tak budeme svedkami dvoch tendencií, kde na jednej strane bude pretrvávať a rásť ziskovosť verejných zdrojov v súkromných rukách na úkor, na ich vlastný úkor v systéme, a k tomu, a to je riešenie, ktoré táto vláda predložila, bude narastať potreba zvyšovania spoluúčasti pacienta, paradoxne ako substitúcia zisku zo zdrojov vo verejnom poistení, ktorý sme zákonom umožnili dať do súkromných rúk.

    Dámy a páni, samozrejme, ja nemám žiadny problém so ziskom, veď ani nakoniec odsúdením podnikateľských aktivít, nakoniec je to primárny cieľ všetkých podnikateľských subjektov, ale táto tendencia, ktorá je nespochybniteľná, je naozaj tým najväčším paradoxom fungovania slovenského zdravotníctva. Natíska sa otázka a znovu sa vrátim k tomu, čo som povedal, bez ohľadu na to, či tá vláda bude pravicová, či bude ľavicová, či bude koaličná, konsenzuálna, akým spôsobom sa bude vlastne spravovať celý systém zdravotníctva. Ak hovoríme o uzavretom systéme na základe parametrov dostupnosti a solidarity bez ohľadu na ideológiu danej vlády, jednoducho nemôžeme konštituovať systém na parametroch, ktoré umožňujú jeho otvorenie a fungovanie takýchto tendencií. Chcem povedať v tejto súvislosti, že za najväčší nedostatok a za najväčšiu škodu celej reformy zdravotníctva považujem, že napriek proklamovaným cieľom a nakoniec aj podstate, ktorá spočíva v prechode z „non profit“ systému na „profit“ systém, sa nepodarilo zadefinovať základné elementárne ekonomické a finančné úrovne systému a nepodarilo sa oddeliť to, čo som, čo sme považovali za najväčší nedostatok fungovania verejnoprávneho modelu, a to ekonomickú, finančnú, riadiacu úroveň od odbornej a liečebnej starostlivosti a paradoxne zákony, ktoré umožnia transformáciu a prechod pod dáždnik obchodného práva, vytvoria ešte väčší systém byrokracie a administrácie a budú so sebou ešte niesť oveľa väčší objem nákladov. Typický príklad, ktorý sa vôbec neobávam pomenovať aj pred vami, je spôsob transformácie veľkých nemocníc prvého typu, kde považujem za fatálny omyl transformáciu na akciovú spoločnosť spôsobom, aký nakoniec bol prijatý v zákone. A chcem povedať, nie preto, že ide o samotnú transformáciu, ale preto, že namiesto toho, aby sme definovali nevyhnutnú sieť poskytovateľov, ktorá zostane v rukách pre výkon štátnej zdravotnej politiky, a umožnili nárast súkromnému a privátnemu a chcem zdôrazniť, naozaj efektívnemu segmentu zdravotníctva, opäť sme týmto nemocniciam umožnili vytvoriť nekontrolovateľnú entitu vlastníkov, ktorí budú mať skôr, a už som to povedal niekoľkokrát, tendenciu z nich peniaze ťahať, ako do nich peniaze priniesť a zefektívniť ich činnosť. Narážam teraz na spôsob odštátnenia, v úvodzovkách, v podobe účasti fakúlt, miest, obcí, proste to, čo nazývam entitou neidentifikovateľných vlastníkov.

    Chcem sa ešte zmieniť o tom, že považujem naozaj za veľmi nebezpečný ten výklad, ktorý sme umožnili v zákone o rozsahu a to, že v podobe nariadenia vlády sa bude rozhodovať o tom, akým spôsobom bude rásť alebo klesať spoluúčasť za jednotlivé diagnózy. Som totiž presvedčený, včera to interpretoval jeden denník, že práve tento spôsob bude vytvárať ešte extrémnejší tlak na úrovni vzťahu zdravotná, súkromná zdravotná poisťovňa a poskytovateľ na tvorbu zisku, ktorý však nakoniec ide z celého rámca verejných zdrojov a znemožní efektívnejšiu alokáciu týchto zdrojov do celej siete poskytovateľov tak, aby nebola spochybnená a zhoršená dostupnosť.

    Čo však ešte aj z hľadiska premárnenej šance na ekonomizáciu systému považujem za katastrofálne, je, že celý spôsob reformy nejde do podstaty a to do zreálnenia cien výkonov. Použijem príklad. Keď sme v našom návrhu zákona hovorili o navýšení platieb štátu zo 4 na 6 %, používali sme, tá kvantifikácia hovorila zhruba o náraste zdrojov, ktoré by zaťažili štátny rozpočet, asi 10,3 miliardy korún. To jedno percento je pri 14 450 Sk niečo cez 5 miliárd. Zároveň sme však hovorili, že chceme úplne zlikvidovať položku, ktorá figuruje aj v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu a to sú takzvané investičné a kapitálové výdavky. Jednoducho preto, pretože som presvedčený, že ak nedôjde k zreálneniu cenových výkonov, nikdy nezískame objektívny parameter určenia toho, kto do siete patrí a kto do siete nepatrí. Typickým príkladom je takzvaná ekonomická a finančná efektivita niektorých činností, ako je kardio, ako sú svalzy, spoločné vyšetrovacie liečebné zložky, obzvlášť biochémia, ako sú dialýzy, sú to všetko veci, kde došlo k navýšeniu cenových výmerov tak, že títo poskytovatelia sú schopní produkovať bez rastu dlhu na úrovni efektivity, nielen odpisov, ale aj nákladov budúcich období. Všetky ostatné výkony vykazujú enormnú mieru deformity, ktorá neumožňuje objektívne povedať, či poskytovateľ, ktorý danú službu poskytuje, je naozaj ekonomický, alebo nie je ekonomický. Naďalej dochádza a bude dochádzať aj na základe prijatia nových reformných zákonov k subjektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov na základe vopred a od zeleného stola pripravenej schémy, ktorá však, žiaľ, dámy a páni, nijakým spôsobom neprispeje k efektivite siete. Ba dokonca som presvedčený, že niektoré prijatia alebo niektoré opatrenia, ktoré sme prijali, hovorím teraz hlavne o elastickej sieti, umožnia ďalší nárast a ďalšiu indikáciu dodatočných nákladov.

    Vážený pán podpredseda vlády, hovorím o tom preto, lebo som presvedčený, že by bolo vhodné pri konštrukcii ďalšieho štátneho rozpočtu uvažovať o niektorých tendenciách, ktoré som sa snažil popísať. Som presvedčený, že ani opatrenia, ktoré ste prijali, nepovedú k vyrovnanosti a vybalansovaniu celého systému. Jednoducho, zdá sa, že aj skúsenosť iných krajín ukazuje, že sa to ani veľmi nedá vzhľadom na mechanizmy, ktoré objektívne pôsobia. Napriek tomu si myslím, ako som spomenul, bez ohľadu na to, kto bude vládnuť v budúcnosti, máme záujem udržať systém, ktorý nebude vykazovať mieru nebezpečenstva a stratu dostupnosti. Bude potrebné zamyslieť sa nad objemom zdrojov, ktoré pôjdu do systému, ale práve na základe parametrov, o ktorých som aj hovoril. Pokiaľ nedôjde k zobjektívneniu cenových nákladov, ktoré nebudú vyjadrovať všetky nevyhnutné kalkulačné vstupy, nebude nikto ani na základe validných dát, ktoré bude zbierať, v neviem akom časovom období, schopný povedať, či táto nemocnica, či tento poskytovateľ je efektívny, alebo nie je efektívny. A chcem v závere položiť otázku, vzhľadom na to, že je to veľmi ťažko identifikovateľné aj na základe dostupných informácií, z čoho a akým spôsobom vlastne bude vláda riešiť dofinancovanie dlhu, ktorý sa vytvoril za celé to obdobie od roku 1993, pretože nakoniec aj skrátené legislatívne konanie k trom zákonom, ktoré, predovšetkým išlo k predloženiu, zabráneniu výkonu súdnych rozhodnutí, argumentovalo, že sa nepodarilo rezortu zdravotníctva a rezortu financií splniť ten primárny cieľ a to bolo oddlžiť celý systém do konca roka 2004 tak, aby nový systém definovaný reformnými zákonmi bol implementovaný už od oddlženého prostredia a pán minister zdravotníctva mi hovoril, že len na Veriteľovi sú nevysporiadané dlhy ešte rádovo niekde okolo osem až deväť miliárd korún. K tomu vieme - a už to tu aj odznelo -, že nielen štátni poskytovatelia, ale aj poskytovatelia, ktorí prešli na vyššie územné celky, generovali a generujú dlhy a nech už je ten výhľad aj pre rok 2004 akokoľvek optimistický, hovoríme minimálne niekde o úrovni 2,5 až 3 miliardy korún a pokiaľ je mi známe, na umorovanie tohto dlhu boli používané štátne finančné aktíva predovšetkým z úložky v Národnej banke zo zdrojov, ktoré boli určené pre vysporiadanie prípadného záväzku na zúčtovanie z Česko-slovenskej obchodnej banky. Ak sa mýlim, tak ma opravte.

    Čiže jedna otázka je, odkiaľ tie zdroje v budúcom roku pôjdu tak, aby už definitívne sme prestali deformovať ústavné práva výkonov vlastníckych práv, to, čo sme opäť urobili tým, že sme až do konca roka 2005 posunuli zákaz výkonu exekúcií. A ešte jedna otázka, ak tomu dobre rozumiem, celá metodika oddlženia je vlastne len účelný mechanizmus, ktorý sa však neodráža priamo, alebo aspoň sa nikdy neodrazil priamo na deficite štátnych financií. A tá otázka teda znie, ak tomu dobre rozumiem, a konečným subjektom, ktorý účtovne preberá a stáva sa príjemcom, teda aj veriteľom, aj dlžníkom pre konečné zúčtovanie, je akciová spoločnosť Veriteľ. Čo sa stane, keď dôjde k jeho definitívnemu umoreniu, tak ako hovorí uznesenie vlády z marca tohto roku, ak sa pamätám, a aký to bude mať dopad, či to bude mať dopad a aký to bude mať dopad potom v roku 2006, prípadne v ďalších rokoch? Je to otázka metodiky na rast deficitu štátneho rozpočtu.

    Vážený pán podpredseda vlády, toľko krátkych poznámok. Znovu chcem zdôrazniť, že som presvedčený, ak tieto zásadné otázky, ktoré rezonujú niekoľko rokov, spoločne nevyriešime na úrovni prierezu politických reprezentácií bez ohľadu na to, kto sa v ďalších, budúcich vládach bude neustále musieť k tomu vracať a hľadať riešenie a, samozrejme, nakoniec v záujme občana by bolo dobré, keby sme sa týmito otázkami zaoberali. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, v rovine odbornej o tohtoročnom návrhu štátneho rozpočtu, teda štátneho rozpočtu na rok 2005 s výhľadom až do roku 2007 bolo povedané takmer všetko. Možno povedať, že je značne predimenzovaný a v rovine výdavkov a v rovine príjmov značne poddimenzovaný. Teda schodok štátneho rozpočtu je hrozivých 61 miliárd, ktoré budú musieť znášať zrejme budúce vlády a občania tohto štátu. V tomto smere je rozpočet jednoducho neprijateľný. Pokiaľ ide o samotnú rovinu zmeny rozpočtovej politiky. Možno málokto si v tomto parlamente uvedomuje, že vlastne schvaľovaním rozpočtu parlament má jedinú šancu limitovať vládu v jej politických, ale aj spoločensko-právnych aktivitách. Rozpočet totiž v legálnej rovine vytvára predpoklad pre financovanie aktivít vlády, ktoré jej musí schváliť parlament. Takto parlament má šancu usmerniť vládnu politiku v budúcom roku, ale aj na roky nasledujúce, alebo istým spôsobom brzdiť v niektorých smeroch.

    Ja sa sústredím len na to, čím sa zaoberám a čo je mi vlastné. Chcem sa pozrieť na kapitolu súdnictva, väzenstva a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V kapitole súdnictvo a väzenstvo je napísané, že spravodlivosť je jednou z priorít súčasnej vlády, čo dokumentuje aj fakt, že výdavky na súdnictvo a v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky medzi rokmi 2003 až rokom 2005 rastú o viac ako 85 %. Porovnanie bez výdavkov na odškodnenie. S tým by sa na prvý pohľad dalo súhlasiť. Naozaj, táto vláda a najmä jej minister spravodlivosti Lipšic sa zaslúžili o značné navýšenie kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Lenže štruktúra výdavkov je pre nás v tomto smere neprijateľná. Na jednej strane pán minister škrtí platy sudcov, i keď si myslím, že pre to, aby súdy spravodlivo rozhodovali a sudcovia boli neúplatní, je jednou, prvou a základnou podmienkou sudcovskej nezávislosti ohodnotenie sudcu. Aj plat sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov je triapolkrát väčší ako plat prezidenta Spojených štátov. Aj to zabezpečuje ich rozhodovaciu nezávislosť. U nás, samozrejme, sme obmedzili platy a nároky sudcov. Obmedzili sme ich nároky na dôchodkové zabezpečenie. Na druhej strane v kapitole sa akýmsi zázrakom počíta so 104 miliónmi korún na rekonštrukciu objektov pre špeciálny súd. Každý súdny človek si povie, v demokratickom a právnom štáte, a dá mi iste zapravdu aj pán minister financií, i keď to zrejme nepatrí k jeho prioritám, je, samozrejme, prvoradou úlohou vlády budovať právny štát a štruktúru orgánov, ktoré je v súlade so zaužívanými štandardami v demokratických štátoch. Ja kladiem otázku: V ktorom z okolitých štátov je dvojitá sústava súdnictva? Ak sa pozrieme do Českej republiky, do Maďarskej republiky alebo do Poľskej republiky, ani v jednom z týchto štátov niet špeciálnych súdov, špeciálnej prokuratúry, ani nejakých orgánov pre boj s organizovaným zločinom. Znova hovorím, ja nevidím absolútne nijaký dôvod, aby takéto orgány ako paralelné štruktúry, ktoré sú pod kontrolou vládnej koalície, fungovali v demokratickom a právnom štáte. V Českej republike dokonca išli až tak ďaleko, že zrušili aj vojenské súdnictvo. Pravdupovediac, načo by bolo aj v Slovenskej republike, keď budeme mať jednu divíziu, ktorá bude mať asi 19 000 mužov v zbrani, asi 6 000 civilných zamestnancov. A na druhej strane, už od čias Veľkej francúzskej revolúcie platí zásada, že všetci máme mať rovnakého zákonného sudcu. To znamená, platí princíp všeobecnej rovnosti. Všetci sme si rovní pred zákonmi tohto štátu, všetci podliehame rovnakej trestnej, ale aj občianskej jurisdikcii tohto štátu. A tu sa vláda programovo snaží vybudovať štruktúry, ktoré jednoducho do demokratického a právneho štátu nezapadajú. Preto, pán minister, navrhujem, aby, po prvé, dávam teda pozmeňujúci návrh, aby z kapitoly ministerstva spravodlivosti z položky 21310090 rekonštrukcia objektov pre špeciálny súd bolo 104 miliónov Sk presunutých do kapitoly rezervy vlády Slovenskej republiky a tieto potom použité na dokončenie rekonštrukcie objektov zariadenia vlády Slovenskej republiky v zámočku v Rusovciach. Zdôvodnenie: V demokratickom a právnom štáte nie je žiaduca existencia mimoriadneho súdnictva, najmä ak sa účelovo zneužíva vládnymi politickými stranami na politicko-právne prenasledovanie politických odporcov z opozície. Použitie týchto prostriedkov na dostavbu a rekonštrukciu objektov zámočku v Rusovciach a jeho následné odovzdanie obyvateľom Bratislavy ako centra trávenia voľného času, budú prostriedky použité na spoločenskoprospešné ciele. Chcem sa vyjadriť k tomu, prečo navrhujem tento presun. Vážený pán minister, kaštieľ alebo zámok v Rusovciach bol odňatý kedysi súboru SĽUK. Tento zámoček bol, zobrala si vláda pod svoje krídla s tým, že tam vybuduje zariadenie, ktoré bude slúžiť teda vláde a zrejme park a priľahlé priestory by mali slúžiť aj obyvateľom Bratislavy, ktorí tam často radi chodia tráviť voľný čas. Šesť rokov sa neinvestovala do toho ani koruna. Predpokladám, že tam bolo predtým investovaných okolo 360 miliónov korún. Dnes táto historická a kultúrna pamiatka, neďaleko alebo súčasť hlavného mesta Bratislavy, chátra. Chátra už šesť rokov. Samozrejme, že je tu záujem individuálny. Mám indície a informácie o tom, že sa o túto historickú stavbu uchádza aj predseda samosprávy Bratislavského kraja. Mám informácie o tom, že sa o ňu uchádza aj opátstvo na Panónskej hore, po maďarsky Panónhalme, ktoré by rado túto historickú nehnuteľnosť reštituovalo, a ja navrhujem takéto riešenie, ktoré bude na prospech všetkých Bratislavčanov a vláda si môže napraviť svoje renomé v tom, že sa málo stará o kultúrne dedičstvo, ktoré sme zdedili po našich predkoch. A tým sa zamedzí aj špekuláciám s touto nehnuteľnosťou, o ktorú má záujem možno aj viac subjektov, ako som vymenoval. A nakoniec mohla by slúžiť na rozdiel od úradu, na rozdiel od špeciálneho súdu, mohla by slúžiť všetkým občanom tohto štátu, pretože špeciálny súd podľa predstáv pána ministra spravodlivosti Lipšica asi bude slúžiť len niektorým vyvoleným. A ja si myslím, že už vyvolení v nijakej demokratickej spoločnosti by nemali byť, pretože platí princíp všeobecnej rovnosti.

    Ďalej by som chcel pár slov ešte ku kapitole ministerstva vnútra. Mám pozmeňujúci návrh, pán minister, aby z kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky OBV200201, boj s organizovaným zločinom, bolo presunutých 300 miliónov Sk do kapitoly rezerva vlády a tieto následne použité na záchranu a obnovu Tatier. Zdôvodňujem to tým, že úrad boja s organizovaným zločinom sa už druhé funkčné obdobie tejto vládnej koalície zneužíva vládnou koalíciou na účelovú a politickú perzekúciu opozície prostriedkami trestného práva. Z hľadiska spoločenskej efektivity bude preto prospešnejšie použiť tieto prostriedky na obnovu a záchranu prírodnou katastrofou zničených Tatier. Mám tú česť, pán minister, sa stretávať s odborníkmi na úrade boja s organizovaným zločinom a môžem vám zodpovedne povedať, že niet nijakých dôvodov, aby tento úrad fungoval, pretože všeobecné vyšetrovacie orgány sú schopné plniť jeho úlohy úplne, bez akýchkoľvek dodatočných financií a požiadaviek na štátny rozpočet a dovolím si tvrdiť, že ďaleko kvalifikovanejšie. Nechcem sa tu zmieňovať o lapsusoch, ktorých sa pracovníci tohto úradu dopúšťajú, a preto si myslím, že by bolo zbytočným vyhadzovaním prostriedkov nás, všetkých občanov, aby takýto úrad ako paralelná štruktúra opätovne fungoval v demokratickom a právnom štáte.

    Mohol by som hovoriť aj o ďalších finančných nárokoch, ktoré ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo vnútra kladú na štátny rozpočet, lebo ak sa pozrie na to človek aj nie celkom politicky zasvätený, tak sa desí predstavy, že sa akosi v demokratickom a právnom štáte vytvárajú alebo vedome v štátnom rozpočte vytvárajú predpoklady pre kriminalizáciu spoločnosti, kde sa jednoducho píše, že sa dôvodne predpokladá, že bude rásť, že narastie počet kriminálnikov v tomto štáte zo 7 758 na 10 330. Ja sa pýtam, na základe čoho vláda predpokladá a, samozrejme, chce aj navýšiť finančné prostriedky daňových poplatníkov do kapitoly ministerstva spravodlivosti na to, aby kriminalizovala túto spoločnosť? Samozrejme, tiež prostriedky v kapitole ministerstva vnútra na platy alebo na uplácanie agentov provokatérov, teda agentmi provokatérmi, občanov tohto štátu. Ja sa pýtam, čo to má spoločné s demokratickým a právnym štátom, aby štát provokoval občanov k trestnej činnosti? A zároveň predpokladal a žiadal prostriedky zo štátneho rozpočtu na výstavbu nových väzníc, pretože sa dôvodne predpokladá, že narastie počet kriminálnikov o 2 572. Chce táto vláda povedať, že toto má niečo spoločné s rastom a skvalitňovaním demokratického prostredia v tomto štáte? Ja si myslím, že nie, pán minister. A preto žiadam, teda si myslím, že moje pozmeňujúce návrhy sú prospešné pre celospoločenské ciele a nielen pre úzke predstavy ministra vnútra a ministra spravodlivosti o kriminalizácii tejto spoločnosti. Naopak, cieľom demokratickej spoločnosti by malo byť dekriminalizovať spoločnosť, depenalizovať túto spoločnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ja by som chcel podporiť názor kolegu Cupera v tom, že či investovať do výstavby väzníc. Ja by som rád videl, keby sa v tomto štáte investovalo do prevencie. Ja si myslím tam strašne málo robíme. Aj do protidrogovej, ktorá úzko súvisí s kriminalitou, do sociálnej sféry u skupiny ľudí, ktorí vlastne tvoria tiež početnú skupinu kriminálnikov v tomto štáte. Takže viac do prevencie ako do represívnych opatrení. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková a pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne pani poslankyne, vážení páni poslanci. Každý rok schvaľujeme vládny návrh zákona o rozpočte. Tentoraz je však jeho verzia predložená na roky 2005 až 2007, pričom schvaľujeme rozpočet len na tento rok a na vedomie berieme návrh na tie ďalšie dva roky. Návrh výdavkov rozpočtovaných kapitol na rok 2005 až 2007 realizovaný formou programovaného rozpočtovania sme dostali ako súčasť návrhu zákona o rozpočte verejnej správy na rok 2005 až 2007. Musím povedať, že toto dosť zábavné čítanie, ako už upozorňovali na to aj moji predrečníci, sa dostalo už do pozornosti médií a obávam sa, že zakrátko z neho budú čerpať aj humoristické relácie. Normovaním a kvantifikáciou náhodilých stavov sa ministerským úradníkom podarilo rozveseliť každého, kto túto časť tlače čítal. Možno, že dobrá snaha vyargumentovať potrebu rozpočtovaných prostriedkov pre úrad alebo rezort spôsobil, že materiál je skôr na úsmev než na vážnu analýzu.

    Vážení kolegovia, v mojom krátkom vystúpení chcem upriamiť vašu pozornosť na časť rozpočtu, ktorá sa dotýka hlavne kapitoly 6 a jeho dopadu na financovanie školstva a vedy. Skôr než sa vyjadrím k predloženému návrhu vládneho zákona, rada by som pánovi ministrovi, ale aj tu neprítomným pánom ministrom vlády pripomenula, že v materiáloch zverejnených Európskou úniou, ktorej sme aj my členmi, bolo prijaté stanovisko, že v oblasti vzdelávania by Európska únia mala do roku 2010 dosiahnuť tieto ciele: Zvýšenie výkonnosti a celkovej kvality vzdelávania, požiadavka, aby európske systémy vzdelávania a vzdelávacie inštitúcie predstavovali svetový vrchol, čo, žiaľ, ešte stále nie je čo do kvality a významu. Ďalej vzájomnú kompatibilitu európskych systémov vzdelávania, ktorá občanom Európy umožní ich plné využitie. Ďalej občania, ktorí získali kdekoľvek na území Európskej únie kvalifikáciu či vzdelanie, ich budú môcť efektívne využiť pre prácu či ďalšie vzdelávanie v rámci Európskej únie. Ďalej obyvatelia Európskej únie akéhokoľvek veku budú mať prístup k ďalšiemu vzdelávaniu. Ďalej Európa bude otvorene pristupovať k spolupráci na prospech všetkých geografických oblastí a mala by sa stať preferenčnou destináciou študentov a vedcov celého sveta. Tiež Lisabonská stratégia obnovy hospodárstva, sociálnej oblasti a životného prostredia z roku 2003 ešte prijala riešenie problému starnutia spoločnosti a zvýšiť výkonnosť výskumného potenciálu Európskej únie prostredníctvom výdavkov na výskum do roku 2010 na 3 % hrubého domáceho produktu. Po preštudovaní návrhu zákona o rozpočte na rok 2005 sa pripájam k stanovisku Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ktoré mi bolo poskytnuté a v ktorom sa uvádza, citujem: „V návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 za oblasť zamestnanosti sa uvažovalo nezvyšovať počet zamestnancov rozpočtových kapitol, racionalizáciu práce a vytváraním efektívnych organizačných štruktúr posilniť mzdový fond, posilniť odmeňovanie zamestnancov školstva racionalizačnými opatreniami v dôsledku neustáleho poklesu žiakov. Pri určovaní počtu zamestnancov je však pri zostavovaní rozpočtu potrebné brať do úvahy aj také skutočnosti ako napríklad zavedenie nových povinných predmetov ako etická výchova, výučba jazykov, informatiky a podobne, ktoré majú výrazný vplyv na počet zamestnancov a pridelenie školám adekvátne mzdové navýšenie. Rovnako je potrebné brať do úvahy zloženie obyvateľstva podľa národnostných menšín. Na Slovensku viac ako 10 % tvoria národnostné menšiny a preto treba brať do úvahy aj rozloženie škôl v pôsobnosti miest a obcí Slovenskej republiky, ale, samozrejme, aj postavenie menšinových okresov so slovenskou národnosťou. To sú tie regionálne špecifiká.

    Pri financovaní aj podľa normatívneho spôsobu je nevyhnutné dať do súladu školský zákon, zákon o školských zariadeniach a príslušné nariadenia a vyhlášky o možnosti a povinnosti deliť triedy z hľadiska bezpečnosti. Netreba zabúdať ani na morálnu otázku, že vzdelávanie je, ako to už bolo mnohými mojimi predrečníkmi povedané, najlepšou prevenciou pred nezamestnanosťou, ale najmä pred kriminalitou a podobne. Chcem tu upozorniť, budeme sa zrejme musieť tým zaoberať aj na školskom výbore, na podkritické financovanie centier voľného času, ktoré, obávam sa, v dohľadnej dobe sa dostanú do kolapsu.

    Treba ešte pripomenúť, že v roku 2005 až 2007 dôjde k zníženiu počtu zamestnancov v školstve približne o 3 %, pričom treba podporiť návrh ministerstva školstva, aby sa výraznejšie zvýšili platy zamestnancom regionálneho školstva od 1. 7. 2005 s tým, že sa posilní odmeňovanie mladých pedagógov, ale aj starším pedagógom sa musí kompenzovať a zlepšiť odmeňovanie oproti súčasnému stavu. Ak by sme porovnali plat učiteľov, tabuľku, žiaľ, tú som nedoniesla, ale chcem vám povedať len dva-tri údaje kde na základné školy priemer podľa OECD je na hodinu v dolároch 38, na Slovensku je to len 9, v Česku je to 21, ale v Nemecku napríklad 57. Na stredné školy podľa OECD 47, na Slovensku je to 10 a na vyššie stredné školy 54 podľa OECD, na Slovensku 10. Nechcem už povedať v Nemecku, kde je to až 74 dolárov na hodinu.

    V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa hovorí, že vláda bude zvyšovať prostriedky na vzdelanie tak, aby sa postupne priblížili k priemernej hodnote podielu HDP v krajinách Európskej únie. Návrh rozpočtu na rok 2005, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, uvažuje, že do školstva budú plynúť nasledovné prostriedky, a to z ministerstva školstva, z Európskej únie a agentúry na podporu vedy a techniky a ďalšie verejné a súkromné zdroje. Oproti východiskám, ktoré boli navrhnuté v marci roku 2004, sú navýšené finančné prostriedky. To chcem teraz skutočne oceniť, na regionálne školstvo aj na vysoké školy. Percentuálny podiel z HDP predstavuje 4,05 %. V tom sú zahrnuté verejné aj súkromné zdroje, ako som už povedala, z Európskej únie, aj zdroje agentúr. Tento percentný podiel z HDP však stále nenapĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a preto bude potrebné, aby sa postupne do roku 2007 toto vyhlásenie napĺňalo. To znamená, že sa tie prostriedky do školstva budú musieť navyšovať. Podľa správy OECD Slovensko je na chvoste krajín nielen v platoch učiteľov, ale aj vo výdavkoch na žiaka. Najnižšie je aj percento hrubého domáceho produktu, ktoré vydávame na vzdelanie. Priemer OECD je 6,2 %, Maďarsko má napríklad 5,2, Česko 4,6 a my len 4 %. Ak by sme si pozreli posledný výskum, ktorý u nás na Slovensku robilo tiež OECD, včera prebehla dosť negatívna informácia, lebo v medzinárodnom výskume bolo skonštatované, že vedomosti našich žiakov sú len na priemernej úrovni, že teda v schopnosti vzdelávať sa zaostávame. Ja si myslím, zaiste, že to nie je vinou žiakov. Však máme veľmi veľa príkladov, kde naše deti v zahraničí dokázali, že sú veľmi úspešné, ale problém je, myslím si, v systéme. Ako tu už bolo povedané, sú to teda predovšetkým nízke platy, preto odchádzajú kvalifikovaní, vzdelaní učitelia do iných sfér a, žiaľ, v mnohých školách učia nekvalifikovaní učitelia. A, samozrejme, nedostatok financií spôsobil aj to, že školy majú nedostatok financií na odborné učebne. Nemajú dostatok financií na pomôcky, nemajú dostatok financií na učebnice a tak ďalej. V neposlednom rade musím povedať, že je to aj zlá filozofia reformy, ktorá tvrdí, že tým, že ubúda žiakov, treba čo najviac vylučovať školy, čo najviac preplňovať triedy. Mnohí učitelia už dnes hovoria, že to už nie je vyučovanie, že to teda nie je individuálny vyučovací prístup ku každému jednému žiakovi, že dnes je to už o dozore. A nad tým sa treba skutočne zamyslieť, pretože o krátku chvíľu sa môže stať, že pri takomto výskume v budúcnosti budeme nie priemerní, ale absolútne podpriemerní, ako sme vo financovaní. To by som chcela dať osobitne do pozornosti pána ministra vlády, lebo, skutočne, táto vizitka z tohto výskumu je pre Slovensko nelichotivá.

    Na vysoké školy sa uvažuje pre rok 2005 so štátnym transferom pre verejné vysoké školy v objeme 10,7 miliárd slovenských korún, čo predstavuje nárast o 1,3 miliardy, to je o 13,3 % oproti roku 2004. V roku 2006 sa predpokladá zvýšenie finančného transferu vysokým školám na 1,9 miliardy a v roku 2007 na 12,7. Pre štátne vysoké školy sa uvažuje so štátnym príspevkom vo výške 1,2 miliardy. Na vysokoškolské vzdelanie bude v roku 2005 plynúť z verejných zdrojov 12,8 miliardy. Celkovo možno konštatovať - rozpočet rieši určité navýšenie rozpočtu. Napriek tomu treba povedať, že vzhľadom na predchádzajúce podfinancovanie školstva sú opäť vznesené z Odboru zväzu pracovníkov školstva a vedy pripomienky, že stále pretrváva v rozpočte nízky finančný podiel z HDP na školstvo a že z dôvodu približovania sa platov v školstve porovnateľným platom v národnom hospodárstve aj v roku 2006 a 2007 je potrebné zachovať dynamiku rastov minimálne na úrovni tohto roku, teda budúceho.

    Navrhujem preto nasledovné pozmeňujúce návrhy. Rozpočet nedostatočne vykrýva finančné prostriedky v kapitole súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Konkrétne decentralizačnú dotáciu pre obce a vyššie územné celky v odvetví školstvo na zabezpečenie prevádzky škôl a školských zariadení a ich stavebné úpravy na predchádzanie haváriám. Taktiež sa javia ako nedostatočný na tovary a služby v kapitolách na zabezpečenie prevádzky škôl a školských zariadení v pôsobnosti krajských a obecných mestských úradov.

    Dlh rozpočtu je odborníkmi odhadnutý na sumu 500 miliónov slovenských korún. Preto žiadam svojim pozmeňujúcim návrhom v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2005, aby sa záväzné limity dotácií obciam na rok 2005 príloha č. 5 v časti B dotácie na prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obce sumu 250 miliónov slovenských korún dala do časti bežné výdavky pre ministerstvo školstva, školstvo.

    V časti záväzné limity dotácie vyšším územným celkom na rok 2005 príloha č. 5 v časti B dotácie na prenesený výkon v pôsobnosti štátnej správy na vyššie územné celky sumu 250 miliónov pre ministerstvo školstva. Zdôvodnenie. Rozpočet na rok 2005 je nedostatočný, nereflektuje pripravované zdraženie energií, vodného, stočného a tepla, ktoré sa pre budúci rok chystá, o ktorom všetci dobre vieme. A ak sa nezrealizuje tento pozmeňujúci návrh, vláda bude musieť opäť tento rok hľadať financie a oddlžovať malé školy, tak ako to robila v predchádzajúcich rokoch. My sme to vždy opakovane pri predkladaní rozpočtu hovorili. Žiaľ, mali sme vždy pravdu. Dal by boh, aby to teraz nebola pravda, ale bojím sa, že to bude, a preto vás prosím, aby ste tento môj návrh podporili.

    Môj ďalší návrh sa týka akadémie vied. Prihováram sa za prijatie a budem hlasovať za návrh navýšenia rozpočtu kapitoly 51 pre Slovenskú akadémiu vied, tak ako bol schválený na výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v oblasti bežných výdavkov v kategóriách 630, 640 o sumu 78 320 000 korún na vykrytie zníženia výdavkov pre vedeckú grantovú agentúru ministerstva školstva a Slovenskú akadémiu vied a pre projekty medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, ktoré Slovenská akadémia vied úspešne rozvíja. Zdôvodnenie. Oproti roku 2004 bolo na rok 2005 v kategórii 630 tovarov, služieb a kategórii 640 bežné transfery, rozpočet Slovenskej akadémie vied znížený, čo výrazne naruší funkčnosť inštitúcie.

    Môj tretí návrh sa týka Matice slovenskej. Návrh výdavkov rozpočtovej kapitoly programovej štruktúry na roky 2005 - 2007 kapitoly 24 ministerstva kultúry, strana č. 143 program, poradové číslo Aa) 11, kód 08S010B podpora aktív Matici slovenskej. Navrhujem, aby sa výdavky pre Maticu slovenskú zvýšili zo 16 miliónov Sk na 22,2 milióna korún. Zdôvodnenie: Matica slovenská je už viac rokov z hľadiska príspevku výrazne poddimenzovaná. Tento príspevok od roku 1999 prudko klesá, pričom celkový pokles tvorí 85 %, čo je neporovnateľné s akýmkoľvek iným subsystémom v rámci štátneho rozpočtu. Navrhujem tiež, aby tento výdavok navýšenia o 6,5 milióna bol riešený úpravou v položke Rezerva vlády alebo zo všeobecnej pokladničnej správy, položka 723, transfery nefinančným právnickým osobám a tak ďalej.

    Dovoľte mi, aby svoje vystúpenie ukončila výzvou, ktorá tu už možno niekedy v minulosti odznela, ale ktorá nebola dostatočne akceptovaná. Chcem upozorniť, že vláda Slovenskej republiky by si mala uvedomiť, že najväčšie bohatstvo, ktoré máme, je v mladých ľuďoch, a už vôbec by nemala hazardovať s perspektívnym tvorivým potenciálom krajiny. Treba si pripomenúť, že v predchádzajúcom období bolo v programovom vyhlásení školstvo určené ako priorita, absolútna priorita a že sa vláda zaviazala zvyšovať podiel financovania celého školstva s vytvorením lepších podmienok pre štúdium čo najväčšieho počtu mladých ľudí. Ak chceme byť rovnocenným partnerom štátov Európskej únie, potom musíme sanovať finančný a morálny dlh, ktorý sa tu v minulosti, ale aj teraz vytvoril. Pri dnešnom demografickom vývoji sa nám celkom môže stať, že v tomto štáte zostanú po určitej dobe len starí ľudia alebo ľudia odkázaní v sociálnej sieti, pretože aj tí mladí ľudia, ktorí sú tu, alebo ktorí aj tu boli, odchádzajú. Skutočne, je to exodus, odchádzajú do zahraničia za štúdiom, ale aj za prácou a povedzme si, že mnohí z nich sa už do nášho štátu nevrátia.

    Ja by som len na záver poprosila o to, aby ste, vážení kolegovia, podporili moje návrhy, čím skutočne prispejete k riešeniu neuspokojivého stavu, ktorý na školách, ale aj v akadémii vied je, a naplníme tým požiadavky Európskej únie, ktoré som vlastne na úvod citovala. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Bude pokračovať pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcela by som predniesť nejaké doplňujúce a pozmeňujúce návrhy týkajúce sa Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Ako predsedníčka správnej rady cítim, že sa treba k tejto téme vyjadriť. Iste, som pripravená prijať a niesť zodpovednosť za to, ako tento parlament rozhodne, ale všetci dobre vieme, že Slovenské národné stredisko bolo založené zákonom ešte v roku 1993. Od jeho vzniku prešlo podstatnou zmenou a podstatným rozšírením kompetencií v zmysle aj prijatých zákonov a to hlavne antidiskriminačnej legislatívy. Na tieto úlohy treba zabezpečiť aj personálne a technické vybavenie strediska a preto sú naňho kladené zvýšené náklady, teda na finančné nároky. Stredisko bolo v tomto ohľade poddimenzované. Jednak stúpa počet pracovníkov strediska na výkon zo zákona vyplývajúcich kompetencií, jednak treba venovať osobitnú pozornosť tomu, že snáď prvýkrát stredisko, aj keď fungovalo 10 rokov s bývalým vedením, prvýkrát sa teraz pripravuje prvá správa o stave a dodržiavaní ľudských práv na Slovensku a zároveň, plus bude musieť byť doplnené aj o tie kompetencie, ktoré vychádzajú z dodržiavania a zásad rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Napriek tomu, že sa pani riaditeľka a stredisko pokúšalo od mája, júna tohto roku komunikovať so všetkými rezortmi, ktoré sú na to viazané, či je to ministerstvo spravodlivosti, financie, predseda vlády, podpredseda vlády, tak nedošlo, a myslím, že tak ako možno aj u iných rezortov, k naplneniu všetkých požiadaviek, ktoré si kládlo. A preto sme aj na výbore predniesli návrh, ktorý však gestorský výbor, neodporúča, to je bod 2 v časti C v kapitole na prijatie v Národnej rade, kde sme žiadali navyšovanie výdavkovej časti ministerstva spravodlivosti presunom z rezervy vlády na bežné transfery 4 milióny a na kapitálové výdavky 1,9. Môj pozmeňujúci návrh, jednak, myslím kolega Nagy už žiadal vyňať na samostatné hlasovanie tento bod, ale môj pozmeňujúci návrh ide skutočne už do minimalizácie požiadaviek a potrieb strediska a preto by som skutočne poprosila o akési zváženie a podporu. Dávam ho v dvoch alternatívach. Jedna alternatíva hovorí, potom budem citovať aj pozmeňujúci návrh, aby sme použili z rezervy vlády 1,9 mil. korún na kapitálové transfery v prospech Strediska pre ľudské práva, a druhá hovorí o tom, aby sme viazali v rámci kapitoly ministerstva spravodlivosti 1,9. Prečítam, nebudem vysvetľovať. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 príjmov výdavkovej časti kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva spravodlivosti upraviť o 1,9 milióna korún s použitím rezervy vlády v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 z prílohy 7 takto: položku 720 kapitálové transfery navýšiť o 1,9 mil. korún v prospech Slovenské národného strediska pre ľudské práva, teda v prílohe č. 8, kde sú účelové prostriedky. Zmenu premietnuť do príloh vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte upravujúcich kapitolu štátneho rozpočtu ministerstva spravodlivosti a rezervu štátneho rozpočtu na rok 2005 v časti rezerva vlády.

    Druhý pozmeňujúci alebo alternatíva, v prílohe č. 8 v kapitole ministerstva spravodlivosti doplniť vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte vo výdavkovej časti kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva spravodlivosti, sumu 1,9 milióna korún viazať v prospech Slovenského národného strediska pre ľudské práva v položke 720 kapitálové transfery.

    Môj tretí pozmeňujúci návrh sa vzťahuje na dnes už kontrahované a jestvujúce projekty Strediska pre ľudské práva, kde sú dnes už schválené európske prostriedky a kde treba vlastne dofinancovať v rámci európskych zdrojov prostriedky Slovenskej republiky. Ide o projekty, ktoré sú na rozvoj regionálnych štruktúr pre implementáciu antidiskriminačného zákona. Bude realizovaný v rámci prechodného fondu. Mal by posilniť projektové a administratívne kapacity Slovenského národného strediska. Myslím, že stačí na takú bežnú informáciu.

    Potom je to projekt série aktivít informačnej kampane Prevencia diskriminácie. Je to od rasovej rovnocennosti, cez rovnocennosť postavení v zamestnaní, o rovnakom zaobchádzaní. A z tohto dôvodu navrhujem, aby sme v rámci implementácie politík, čiže v prílohe č. 4 vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte v kapitole ministerstva spravodlivosti doplnili, teraz citujem, to sú výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte verejnej správy na rok 2005 až 2007 v priloženom materiáli návrh výdavkov rozpočtových kapitol na rok 2005 až 2007 realizovaných formou programového rozpočtovania sa v časti 08R071 tvorba a implementácia politík pod označením 08R04 - 07104 Ústav pamäti národa na konci dopĺňa takto. Je tam nová položka 08R04 - 7105 Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Zámer: pokračovať v procese ochrany základných práv a slobôd. Cieľ 1., každoročne do 31. januára vypracovať a uverejniť za predchádzajúci kalendárny rok správu o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike. Merateľné ukazovatele napĺňania cieľa, ktoré sú tam v štátnom rozpočte, tabuľky, monitoring dodržiavania ľudských práv vrátane práv dieťaťa a zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike. Výsledkom je správa, kde je v rámci tých jednotlivých rokov plán tých správ v slovenskom, anglickom, v anglickej verzii 500 a 300 verzií, 500 slovenských, 300 anglických od rokov 2005, 2006, 2007, 2008. Je to v tabuľkovej podobe. Neviem tabuľku ináč prečítať. Cieľ č. 2, rozšíriť poskytovanie právnej pomoci pri porušovaní ľudských práv vrátane osobitnej pomoci obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie. Je to právna pomoc vrátane poskytovania odborných stanovísk a zastupovania pred orgánmi v prípadoch porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Výstup sú hodiny a je tam zase v tabuľke plán. Budete to mať v rozmnoženom návrhu na roky 2005 v hodinách, koľko hodín sa tieto veci uskutočňujú. Cieľ č. 3, výchova k ľudským právam, zvýšenie počtu dospelých, detí, zapojených do neformálneho vzdelávania informačných kampaní. Výstup v hodinách je zase plánovaný v tabuľke, ktorý budete mať uvedený s tým, čo sa už v roku 2004 realizuje, a potom pre roky 2005, 2006, 2007 a 2008. Cieľ 4, zlepšiť pokrytie výskumom dodržiavanie základných práv a slobôd. Počet výskumov, výstup je počet tých výskumov pre roky 2005, je to v tabuľke. Cieľ 5, to je posledný, rozšírenie špecializovanej knižnice a informačných služieb s tým spojených. Knižničné a informačné služby, internetové kiosky pre verejnosť, výstup je v hodinách a je opäť v tabuľke. Počet hodín venovaných tomu merateľnému ukazovateľu. V rámci politiky vlády týkajúcej sa ochrany ľudských práv stredisko plní nezastupiteľnú úlohu, pretože nový antidiskriminačný zákon sa značne rozšíril a jeho úlohy sú oveľa širšie. Prosím o podporu. Budeme určite ešte o tom diskutovať a verím, že sa nám podarí nájsť kapitálové výdavky pre stredisko, pretože takto účelovo viazané prostriedky z bežných výdavkov nevieme ináč uvoľniť, len práve prejsť hlasovaním v Národnej rade. Ďakujem veľmi pekne.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Kaliňák, pripraví sa pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán neprítomný spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že k tejto téme som v tomto pléne vystupoval už niekoľkokrát a myslím, že opäť je chvíľa, keď by sme si mali pripomenúť niekoľko priorít, ktoré vyplývajú nielen z Programového vyhlásenia vlády, ale zo všeobecných prioritných potrieb štátu ako takého. V poslednom období nám často štatistiky preukázali, že rozsah trestnej činnosti hlavne v tej organizovanej podobe nám výrazne rastie. Sme svedkami očividnej demonštrácie sily zo strany organizovaných skupín. Sme svedkami trestných činov, ktoré ohrozujú nielen tých, voči ktorým sú útoky smerované, ale aj bežných civilistov. To všetko je spôsobené viacerými faktormi a jedným z faktorov je aj dlhodobé finančné poddimenzovanie našich bezpečnostných zložiek. Môžeme dnes naozaj objektívne konštatovať, že organizovaný zločin, mafia alebo akokoľvek by sme nazvali tento fenomén, je tak technicky, ako aj finančne ak nie o niekoľko krokov, tak minimálne o niekoľko konských dĺžok vpredu pred naším Policajným zborom, ale aj ostatnými bezpečnostnými zložkami, ktoré bdejú nad dodržiavaním zákonnosti. Z tohto dôvodu som si dovolil pripraviť niekoľko pozmeňujúcich návrhov, s ktorými sa uchádzam o vašu podporu.

    Prvý pozmeňujúci návrh, vážené kolegyne, kolegovia, pozostáva z navýšenia kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2005, konkrétne zvýšiť výdavky kapitoly na programy, kód 06V05, o sumu 100 miliónov korún, ktoré súvisia s prierezovým zabezpečením činnosti Policajného zboru, a to podľa nasledovnej štruktúry: Materiálno-technické zabezpečenie činnosti, operatívna automobilová technika - 30 miliónov korún. Materiálno-technické zabezpečenie činnosti, „dovybavenie“ poriadkovej polície - 30 miliónov korún. Zlepšenie podmienok obvodných a okresných oddelení Policajného zboru v bratislavskom kraji - 30 miliónov korún, zlepšenie podmienok obvodných a okresných oddelení Policajného zboru v košickom kraji - 10 miliónov korún. Tieto prostriedky navrhujem presunúť z výdavkov štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva hospodárstva o sumu 100 miliónov korún, kód 07L04, ktoré súvisia s podporou programov rezortu.

    V otázke zlepšenia podmienok obvodných a okresných oddelení v Bratislave a v Košiciach, sú to oddelenia, ktoré majú najväčší problém s priestorovým vybavením ako aj so samotnými podmienkami, ktoré zabezpečujú ľudský výkon služby našich policajtov. Obe mestá majú zásadný problém so svojimi obvodnými oddeleniami, keďže je tu veľká núdza o lukratívne budovy a pozemky. Ministerstvo nemá dostatočné množstvo financií na zakúpenie nových priestorov pre potrebný narastajúci počet policajtov a tak sa policajti tlačia naozaj v neľudských podmienkach.

    Druhý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozpočte verejnej správy sa odvíja od témy, ktorú sme v tomto parlamente prerokúvali na základe niekoľkých udalostí, ktoré sa v poslednej dobe na Slovensku stali. Prvým takým iniciátorom, aj keď nie úplne prvým, bola udalosť na bratislavskej pošte v Petržalke, kde došlo k úniku neznámej látky a kde sme všetci mohli sledovať, že funkčnosť integrovaného záchranného systému je naozaj chabá. Potom nasledovali udalosti s kamiónom vyvráteným na našom moste. Bolo to zaplavené bratislavské nábrežie, ale aj nedávny výbuch v reštaurácii Jadran, kde podľa očitých svedkov v snahe dovolať sa na linku 112 neuspeli. Posledným a možno nevšimnutým problémom, ale o to vypuklejším, bol únik neznámej chemickej látky v Žiline na zimnom štadióne. Mohli by sme jednoducho povedať, že to bol pravdepodobne čpavok, ale meraniami sa zistilo, že to čpavok nebol, a čo bolo najhoršie, požiarnici, teda respektíve hasiči a požiarny záchranný systém nebol schopný identifikovať, aká látka unikla, ani pri použití štandardnej vybavenosti, predovšetkým chemického „preukázniku“, vzor 71. A na základe tejto skutočnosti možno povedať, že nielen telekomunikačné, dátové prepojenie, organizačné a manažérske prepojenie integrovaného záchranného systému nie je dostatočné, ale ani vybavenie konkrétnych záchranných jednotiek dobrými zariadeniami, ktoré sú schopné zistiť prítomnosť nebezpečných látok. A to už nesúvisí iba s organizovaným zločinom, to už priamo súvisí aj s ohrozeniami, ktorým je Slovenská republika čím ďalej, tým viac vystavovaná, ale k tomu sa dostanem pri ďalších návrhoch. Aj v tejto súvislosti teda navrhujem, aby v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2005 boli zvýšené výdavky kapitoly na programy, kód 04A01, o sumu 150 miliónov korún súvisiacich s civilnou ochranou obyvateľstva a dobudovanie integrovaného záchranného systému a to presunom z kapitoly rezervy štátneho rozpočtu na rok 2005 v položke rezerva vlády o sumu 150 miliónov korún.

    Ďalší pozmeňujúci návrh, vážené kolegyne, kolegovia, smeruje k inštitúcii, ktorá je v tejto chvíli asi jednou z finančne najpoddimenzovanejších. Predovšetkým ide o Slovenskú informačnú službu, ktorá aj v dnešnej situácii pracuje so zariadeniami, ktoré datujú svoj rok výroby ešte pred rozpadom česko-slovenskej federatívnej republiky. Napriek tomu, že sa Slovenská informačná služba neteší veľkej popularite, aj minulý rok poslaneckými návrhmi bol ich rozpočet znížený o 200 miliónov korún a ja osobne som mal niekoľkokrát zásadné výhrady k činnosti Slovenskej informačnej služby, musím konštatovať, že jednou z jej hlavných úloh je predovšetkým ochrana Slovenskej republiky. A v tejto chvíli aj práve s ohľadom na pribúdajúce teroristické ohrozenia a silnejúci organizovaný zločin. Z tohto dôvodu, vážené kolegyne a kolegovia, napriek nedostatkom, ktoré v Slovenskej informačnej službe sme zhliadli po uplynulé mesiace, myslím, že bezpečnosť a dôsledná kontrola aj parlamentným výborom a ostatnými poslancami, a účelové viazanie týchto prostriedkov môže zabezpečiť, aby sme sa aj na tomto poli pohli ďalej.

    Nakoľko som už povedal, že zariadenia a prostriedky, s ktorými pracuje Slovenská informačná služba, by nedokázali urobiť ani žiadny obrat v sekonhendových a bazárových obchodoch, pretože ich životnosť bola prekonaná veľmi dávno, navrhujem v rámci rozpočtu kapitoly Slovenská informačná služba na rok 2005 zvýšiť výdavky kapitoly na programy, kód 06T01, o sumu 75 miliónov korún súvisiacich s cieľom 2, obmena techniky, zastaranej, dopravnej, operatívnej a spravodajskej, a to presunom pri znížení výdavkov štátneho rozpočtu v kapitole Úradu vlády, kód 06P0201, súvisiaci s podpornými činnosťami o sumu 30 miliónov korún a znížením výdavkov štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva financií, kód 0720102, súvisiaci s rozvojom daňového informačného systému o sumu 45 miliónov Sk.

    Posledný z pozmeňujúcich návrhov, ktoré predkladám, súvisí už nielen s bezpečnosťou Slovenskej republiky ako takej, ale aj s konkrétnym dodržiavaním zákonov, ktoré predpisujú v Slovenskej informačnej službe určité povinnosti. Týmto zákonom je napríklad aj zákon o ochrane utajovaných skutočností. Slovenská informačná služba by mala byť inštitúciou popri ministerstve vnútra najlepšie vybavenou technikou, ktorá umožňuje sledovať a získavať operatívne informácie o útokoch a ohrozeniach, ktoré smerujú voči Slovenskej republike ako aj voči jej konkrétnym občanom. Z tohto dôvodu Slovenská informačná služba disponuje absolútne nevyhovujúcimi priestormi, ktoré nedokážu v rámci jej konkrétnej sekcie zabezpečiť dodržiavanie zákonov napríklad o ochrane utajovaných skutočností, a preto potrebujeme urýchlene zabezpečiť vhodné priestory v tomto zmysle. V tejto súvislosti navrhujem v rámci rozpočtu kapitoly Slovenská informačná služba na rok 2005 zvýšiť kapitálové výdavky o sumu 100 miliónov korún a to presunom z výdavkov štátneho rozpočtu v kapitole rezervy štátneho rozpočtu na rok 2005 v položke rezerva vlády o sumu 50 miliónov a znížením výdavkov štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva financií o sumu 50 miliónov korún, kód 07406, súvisiacich s informačnými systémami riadenia verejných financií nadrezortného charakteru.

    Ďakujem pekne, páni poslanci, za pozornosť a verím, že tieto návrhy, ktoré smerujú k zvýšeniu bezpečnosti našich občanov ako aj celej republiky, dostanú od vás adekvátnu podporu. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hopta. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Vážený pán poslanec, ja mám k vášmu vystúpeniu niekoľko poznámok. Po prvé si myslím, že zvyšovaním financií pre rezort ministerstva obrany odstraňujeme iba určité aktuálne záležitosti, ale neodstraňujeme príčiny problémov, ktoré súvisia s trestnou činnosťou. Myslím predovšetkým ekonomické, spoločenské a politické podmienky, ktoré tu existujú od roku 1989, ktoré vo veľkej miere splodili zvýšenú kriminalitu na našom území. Ja osobne by som s vami polemizoval, či máme to brať ministerstvu hospodárstva. Ja ak by som podporil tento návrh, ale pod podmienkou, že by sme to zobrali ministerstvu obrany, pretože si myslím, že ak máme dostatok finančných prostriedkov na to, že vysielame naše vojská mimo územia Slovenskej republiky, naši vojaci sú v Iraku, tak mali by sme nájsť dostatok finančných prostriedkov aj na zaručenie bezpečnosti našich občanov. Čiže nie z rezortu hospodárstva, ktoré smeruje, by som povedal, k ekonomickým záujmom Slovenskej republiky, ale z rezortu ministerstva obrany. Potom vaša poznámka, že zvýšiť finančné prostriedky pre Slovenskú informačnú službu, je pre mňa trošku zvláštna, pretože táto vládna koalícia, ktorá riadi Slovenskú informačnú službu, predložila rozpočet taký, aký predložila, a ona si vie, či stačí Slovenskej informačnej službe toľko finančných prostriedkov, čiže ja by som bol proti tomu, aby sme navyšovali finančné prostriedky pre tajnú službu. Ak by sa ušetrili nejaké finančné prostriedky, prosím, z rezortu obrany. Potom by som bol za to, aby tam išli, ale sú nevykryté iné rezorty, rezort školstva, kultúry, sociálne veci a iné záležitosti. Ďakujem.

  • Pán Maxon bude vystupovať teraz v rozprave, pripraví sa pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, ja trošku zmením štruktúru môjho vystúpenia, lebo chcem hovoriť o niektorých veciach, ktoré by som bol rád, keby počul aj podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi v úvode vzhľadom na to, že teda mením štruktúru svojho vystúpenia, upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré vyplynuli z už predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k štátnemu rozpočtu na rok 2005. Budem sa venovať predovšetkým trom, respektíve štyrom pozmeňujúcim návrhom. Jeden pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Čaplovič, jeden pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Šulaj a jeho alternatívu pravdepodobne pán poslanec Burian a jeden pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Farkas. Hovorím o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sa bezprostredne týkajú rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.

    Myslím si, že je všeobecne známe, nielen teda o mne ako osobe, ale o výbore pre pôdohospodárstvo, že sme podporovateľmi rozvoja vedy na Slovensku, aj sme významným spôsobom prispeli do tej diskusie, čo sa týka zachovania rozpočtovej kapitoly v Slovenskej akadémii vied a nemyslím si, že je šťastným riešením návrh pána poslanca Čaploviča, aby práve do tejto oblasti išli prostriedky. Aby išli do tejto oblasti prostriedky, považujem za úplne správne, legitímne a veľmi dôležité, ale na druhej strane, mám výhradu, prečo z rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Vo väzbe na to by som ešte chcel poprosiť pána poslanca Čaploviča, aby sme tento jeho pozmeňujúci návrh nejakým spôsobom spoločne doriešili a hľadali inú alternatívu zabezpečenia zdrojov pre tú ambíciu, ktorú on vo svojom pozmeňujúcom návrhu má.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa rovnako týka rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Druhý teda z tých troch, o ktorých chcem hovoriť, a to je pozmeňujúci návrh pána poslanca Igora Šulaja, a pokiaľ som to teda dobre pochopil, tak v alternatíve ho predložil aj pán poslanec Burian s tým, že teda on navrhuje vyšší objem prostriedkov. Ja teda nebudem hovoriť o tých iných možných alternatívach, ale zmienim sa predovšetkým o tom, že v rámci toho návrhu pána poslanca Šulaja, na základe ktorého by sa malo kumulovať 300 miliónov Sk, sa navrhuje aj v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva znížiť túto rozpočtovú kapitolu o 50 miliónov Sk. Budem hovoriť teda všeobecne. No čo sa týka potom toho návrhu, do čoho má ten návrh vyústiť, návrh má vyústiť, aby sa posilnila rozpočtová kapitola Úradu vlády, a to v položke 06P0201 podporné činnosti a túto položku zvýšiť o 300 miliónov korún. Na tom návrhu je, samozrejme, interesantné to, že sa tam navrhuje podporné činnosti rozšíriť o podporu regiónov postihnutých veternou smršťou a... To je vlastne dvakrát. Podpora regiónov postihnutých veternou smršťou. Chcel by som teda zdôrazniť, že tá ambícia je správna. Možno, že by bolo lepšie, ja sa ospravedlňujem, že o tom hovorím až teraz, mohli sme si to s pánom poslancom Šulajom možno vykonzultovať skôr, ale možnože by bola lepšia alternatíva, že túto sumu 300 miliónov korún by sme viazali v jednotlivých rozpočtových kapitolách, ktoré za likvidáciu, sanáciu tých dôsledkov, ktoré vznikli veternou smršťou v novembri, ktoré by sa teda prostredníctvom týchto rozpočtových kapitol sanovali. Ja si nemyslím, že celkom najlepším správcom finančných prostriedkov je Úrad vlády, aj keď by sme si mohli myslieť, že to by mohol byť ten najlepší správca rozpočtových prostriedkov, nakoniec aj kontroly Najvyššieho kontrolného úradu aj v minulosti aj na úrade vlády zistili nehospodárne nakladanie s rozpočtovými prostriedkami tejto rozpočtovej kapitoly. Okrem toho rád by som zdôraznil, že pokiaľ bude vláda rozhodovať o podpore postihnutých regiónov veternou smršťou, tak má plné kompetencie v súlade s rozpočtovými pravidlami, aby uvoľnila na tieto činnosti prostriedky, a dnes stanoviť tú potrebu taxatívne na 300 miliónov alebo dokonca ešte zvlášť nepovažujem za celkom, nepovedal by som, že správne, ale nepovažujem za celkom objektívne, takže chcel by som mojich kolegov ešte poprosiť, či by sme nenašli lepšie riešenie, že by sa s týmito prostriedkami uvažovalo ako s účelovými v jednotlivých rozpočtových kapitolách, ktorých sa to bezprostredne z hľadiska kompetenčného zákona týka. Samozrejme, a pokiaľ by to teda z vašej strany bolo možné, ešte do konca rozpravy naformulovať, poprípade dohodnúť sa o stiahnutí tohto návrhu a predloženia nového, tak by som to považoval za istú korektnú formu hľadania spolupráce bez toho, že by sa to negatívne dotklo jednotlivých rozpočtových kapitol, tak ako je to tam navrhované.

    Samozrejme, že mám výhradu aj voči tomu návrhu, ktorý predložil pán poslanec, pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, je to ten návrh 100 miliónov Sk a je to suma, ktorou by sa malo kompenzovať zriadenie environmentálneho fondu. Rešpektujem tú skutočnosť, že v tomto smere došlo k politickej dohode, takže akokoľvek dlho by som hovoril o mojich výhradách, sú bezpredmetné, pretože rešpektujem politickú dohodu ministrov vládnej koalície a predpokladám teda, že tento návrh nájde podporu, aj keď si myslím, že to je metodicky nesprávna dohoda, a očakával som v každom prípade iný spôsob riešenia.

    Dámy a páni, vo väzbe na to, čo tu bolo povedané, tak možno niekoľko ešte takých voľných poznámok pred tým, ako prednesiem ešte niektoré pozmeňujúce návrhy. Pán minister spomínal aj oblasť príjmov a v rámci oblasti príjmov aj daňové zaťaženie Slovenskej republiky a z toho vystúpenia, pán minister, ktoré ste formulovali pred Národnou radou, vyplýva, že v oblasti teda daňovej reformy sme takpovediac lídri pristupujúcich, teda nových členských krajín Európskej únie a že to daňové zaťaženie ako také na Slovensku má mimoriadne vysoké parametre. Určite sme boli svedkami alebo teda zaregistrovali sme nepochybne tú diskusiu, predovšetkým teda Francúzska a Nemecka vo vzťahu k úrovni nášho daňového zaťaženia a povedal by som, priamej kritiky Slovenskej republiky, že prostredníctvom nízkeho daňového zaťaženia ťaháme na Slovensko zahraničných investorov, a krajinám Európskej únie to spôsobuje isté problémy. A vo väzbe na to vznikla aj diskusia o tom, že by sa mal aj daňový systém v budúcnosti harmonizovať a ak nie daňový systém ako taký, tak aspoň úroveň sadzieb. Prečo to teda pri tejto príležitosti spomínam, predovšetkým preto, že registrujem ten progres, ktorý sa v tejto oblasti spravil, ale súčasne konštatujem, pán minister, že nie sme zase až takí dobrí, ako to prezentujete na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, a vy sám viete, že až takí dobrí nie sme, lebo v Bruseli ste hovorili niečo iné. Ja na to upozorňujem len preto, že rovnako by sa malo hovoriť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a rovnako by sa malo hovoriť aj na vašich zahraničných vystúpeniach. Rešpektujem aj to, že ste tam obhajovali záujmy Slovenskej republiky, ale nemôžu byť na jednu vec rozdielne pohľady. V zahraničí pán minister, ste povedali: „Úroveň zdanenia nemožno merať len výškou sadzieb“. Súhlasím - podčiarkujem -, súhlasím s vami. Slovensko má niekedy síce nižšiu sadzbu, ale širší daňový základ, takže skutočné zaťaženie je ako v krajinách, v ktorých je sadzba na úrovni 25 či 30 %. Súčasne ste povedali, že najefektívnejším spôsobom porovnávania daňového zaťaženia je podľa vás podiel príjmov z podnikových daní na hrubom domácom produkte. Opäť, aj s týmto vašim konštatovaním súhlasím. V čom je teda istá miera môjho nesúhlasu. No predovšetkým v tom, že náš príjem z podnikových daní je teraz asi 2,2 % z hrubého domáceho produktu, a pokiaľ mám teda štatistické údaje čerpané z Medzinárodného menového fondu, tak napríklad Nemecko má 0,7 % podielu daní z hrubého domáceho produktu. Tým som chcel povedať, že nie sme až takí lídri, ako sa v tejto oblasti o nás hovorí. A už vôbec nie sme lídri v tých daniach, ktoré nepochybne prechádzajú do jurisdikcie samospráv. Čiastočne som o tomto probléme hovoril už aj vo svojom predchádzajúcom vystúpení, ale veľmi intenzívne sme sa tomuto problému venovali na rokovaní pôdohospodárskeho výboru. A teraz keď sa pozerám hore na pána štátneho tajomníka ministerstva financií, práve v tejto oblasti by som povedal, že došlo medzi nami k istému nedorozumeniu a to nedorozumenie spôsobilo, že sa aj čiastočne iskrilo. A to iskrenie spočívalo v tom, že pán štátny tajomník ako obratný vysokopostavený štátny úradník ma bez akýchkoľvek problémov obvinil, že nie som ochotný chápať problémy samosprávy a že som svojím vystúpením vo vzťahu k tomu, že túto daň bude potrebné, budú ju objektívne mestá a obce zvyšovať, tak som priamo zaútočil na schopnosť ľudí, ktorí samosprávu vedú, a že týmto ľuďom nedôverujem. Vážený pán minister a nakoniec aj vážený pán štátny tajomník, veľmi dobre vieme, aká je realita. Ešte nemáme teda sumár štatistických ukazovateľov, ale mám teda informáciu, že Košice 100-percentné zvýšenie, Trenčín návrh na 60-percentné zvýšenie, niektoré obce a mestá idú nad 100 %. To znamená, teraz uvažujme o tom, či ich k tomu prinútil nedostatok finančných zdrojov, či ich k tomu prinútil zámer, a to som presvedčený, že v žiadnom prípade nie zámer skomplikovať podnikateľom podnikateľské prostredie. Podľa môjho názoru ich k tomu prinútilo predovšetkým to, že tí, ktorí chcú mať vybilancovaný obecný alebo mestský rozpočet, to znamená, že chcú hospodáriť s vyrovnaným hospodárskym výsledkom alebo s minimálnym deficitom, jednoducho k takýmto riešeniam museli pristúpiť. Tým chcem povedať, že bolo by možno niekedy lepšie, keby navzájom, možno aj z našej strany, sme si odpustili politické vyhlásenia a keby sme boli vtedy na výbore pre pôdohospodárstvo hľadali legislatívnu záklopku, aby sa predsa len na prechodné obdobie určila horná hranica. Nakoniec dnes sme svedkami toho, že sú poslanecké návrhy, ktoré túto problematiku riešia. Otázka je, či tie pozmeňujúce návrhy budeme schopní prerokovať do konca roka. Rovnako je otázka, či je to normálne, že dnes mestá a obce schvaľujú svoje rozpočty a my možno 15., 16. alebo 17. rozhodneme, že im stanovujeme v tejto dani hornú hranicu. Rešpektujem to, že vždy problémy daňovej reformy a nakoniec aj rozpočtu nasledujúceho roku sú spojené aj s takýmito problémami. Chcem len teda povedať, že možno keby sme tie názory jednej strany a druhej strany dokázali vydeliť dvoma a hľadať prienik tých našich názorov, takže by sme trošku menej skomplikovali život samospráve.

    Ja som vo svojom prvom vystúpení veľmi okrajovo spomenul jednu záležitosť, ona sa týka sa predovšetkým sociálnej poisťovne a nakoniec v tom sa zhodneme, že veľmi vážnym rizikom rozpočtu na rok 2005 môže byť predovšetkým problematika dofinancovania sociálnej poisťovne a v rámci sociálnej poisťovne predovšetkým dôchodkového zabezpečenia. V súvislosti s tým som spomenul, aj keď sa to týka len okrajovo rozpočtu 2005, aj skutočnosti, ktoré sa v oblasti dôchodkového zabezpečenia uskutočnili, a snažil som sa tu teda prezentovať jeden príklad, ako je na tom poberateľ starobného dôchodku, ktorému bol vymeraný starobný dôchodok napríklad v apríli 2002, a starobný dôchodok v januári 2004. Vtedy to vyvolalo istú polemiku a možno aj ostrú diskusiu a čiastočne som bol obvinený z toho, že si niektoré veci vymýšľam. Ja som sa vtedy vo svojom vystúpení odvolával aj na jeden list, ktorý som dostal od jednej panej, ktorá žije vo vysokoškolskom prostredí.

    Veľmi stručne, vážené dámy a páni, tá pani tu hovorí o profesorovi X a profesorovi Y. Obaja títo páni majú okolo 60 rokov a mali približne rovnaké celoživotné príjmy. Majú rovnaký počet odpracovaných rokov. Pánovi X bol priznaný starobný dôchodok v apríli 2002. Pánovi profesorovi Y v januári 2004. Pán profesor X z roku 2002 má starobný dôchodok 9 200 korún a pán profesor Y, január 2004, má starobný dôchodok 21 000 Sk. Keď sme o tomto probléme hovorili napríklad s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, tak konštatoval: „Vidíte, akí sme perfektní, ako tí, ktorí majú vymeraný dôchodok už od 1. 1. 2004, ako sú na tom omnoho lepšie“. Zabudol však na jednu zásadnú vec. Aj starobné dôchodky alebo predovšetkým oblasť starobných dôchodkov je založená na princípe, na veľmi silnom princípe solidarity a tým, že sme nezabezpečili pre tieto kategórie osôb - prepáčte, že hovorím o kategóriách osôb -, prechodné ustanovenia, že by ten nábeh bol pozvoľný. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že nemôžeme upravovať starobné dôchodky do takej výšky, napríklad 21 000, ktoré boli vymerané v roku 1990 alebo 1995, ale ak tam skutočne je rozdiel z hľadiska vymerania len pár mesiacov a ten princíp solidarity tam má platiť, tak my jednoducho nemôžeme kategorizovať týchto občanov. Tá pani to celkom správne a rozhorčene píše, sú to 67-roční ľudia, pôsobia ako emeritní profesori naďalej na katedre, to znamená, že bez toho, že by poberali akýkoľvek príjem, každý deň si podávajú ruku, každý deň možno spolu vypijú čaj alebo kávu. Ten jeden však tú kávu môže zaplatiť len raz za pol roka, lebo má o dve tretiny nižší starobný dôchodok.

    Dámy a páni, aj vo väzbe na problémy, ktoré sú v Sociálnej poisťovni, ja by som vás naozaj všetkých, ktorí sa teraz počúvame, chcel poprosiť, hľadajme budúci rok riešenie, aby sme kompenzovali, by som povedal, tieto obrovské rozdiely a aby sme hľadali nejaké prechodné obdobie na kompenzáciu toho, čo sme my v zákone, pardon, alebo vy, alebo povedzme my, v zákone spravili, a to, že sme hrubým spôsobom kategorizovali ľudí podľa výšky vymeraného dôchodku bez ohľadu na to, že by sme rešpektovali ich podiel, ako sa podieľali na fungovaní spoločnosti v predchádzajúcom období. Takže vo väzbe na Sociálnu poisťovňu takáto poznámka.

    Možno tu vo väzbe k výdavkom štátneho rozpočtu ešte neodznela tá skutočnosť, ale myslím, že niektorí z poslancov, myslím, že niektorí z poslancov ste to rozoberali, pokiaľ si dobre pamätám, tak myslím, že pán poslanec Muňko. Je to otázka predovšetkým nákladov na štátny dlh, úvery a záruky. My už veľa rokov počúvame, akú má štátny rozpočet ambíciu minimalizovať štátny dlh. Rešpektujem to, aká dlhová služba bola, dajme tomu v roku 1993, aká dlhová služba bola v roku 1998 a ako sa vyvíjala v ostatnom období. Dovoľte mi však povedať niekoľko vážnych ukazovateľov a tieto ukazovatele, hovorím, so všetkými historickými súvislosťami aj súvislosťami tými, že som rok za ten štátny dlh niesol zodpovednosť, takmer viac ako polovicu dlhu, to znamená 53 % predstavuje úhrada schodku bežného hospodárenia za rok 2004.

    Druhou a treťou najvýznamnejšou položkou sú splátky štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničí. To predstavuje 22 % a emitovaných v zahraničí, v tuzemsku 18 %, a táto emisia, pokiaľ si dobre pamätám, má hodnotu asi 17 miliárd Sk a pochádza z roku 2000. Nebudem spomínať tie okrajovo nižšie náklady dlhovej služby a to je štátny fond cestného hospodárstva, ktorý má parametre asi 3 % z celkového dlhu, a železnice tiež nejako okolo 2 %. Takže tým som chcel len toľko povedať, že napriek tomu, že sa usilujeme permanentne hovoriť, že tú dlhovú službu radikálnym spôsobom znižujeme, tak stále rolujeme pomerne vysoký rozpočtový schodok a to sa nám potom prenáša do nákladov na dlhovú službu aj v roku 2000, aj v roku 2005.

    Dovoľte mi, aby som predniesol prvý pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, v zastúpení pánom poslancom Hurbanom, Miroslavom Maxonom a Ľubomírom Vážnym a Janom Mikolajom a, samozrejme, pozmeňujúci návrh spĺňa formálne náležitosti a má 15 podpisov. A tento návrh smeruje predovšetkým k tej oblasti, o ktorej som už hovoril, a sú to úhrada výkonov vo verejnom záujme. Pozmeňujúci návrh má dva body.

    Bod č. 1. V návrhu výdavkov rozpočtových kapitol na roky 2005 - 2007 realizovaných formou programového rozpočtovania v kapitole 22 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny str. 128, program 07C0101 dávka v hmotnej núdzi znížiť o 500 miliónov Sk a túto sumu presunúť do nového programu pod bodom E07C05 dotácia VÚC na vnútroštátnu autobusovú dopravu výkonov vo verejnom záujme, 500 miliónov Sk.

    Po druhé, v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 - 2007, kapitola 82 - obce a vyššie územné celky v časti vyššie územné celky zvýšiť celkové príjmy a výdavky vyšších územných celkov o 500 mil. Sk na 22 mld. 256, 9 mil. Sk. V súvislosti s tým zvýšiť dotácie zo štátneho rozpočtu o 500 mil. Sk na 11 mld. 032,5 mil. Sk presunom tejto sumy rozpočtovanej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v bode 1. Možno, že na prvý pohľad by sa zdalo, že tento návrh má isté prvky nesolidarity, lebo pred chvíľočkou som sa odvolával na solidaritu a vstupujeme do rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemôžem to, dámy a páni, na sto percent potvrdiť, ale odborníci, s ktorými som túto oblasť konzultoval, konštatujú, že áno, podľa toho ako sa bude vyvíjať demografia, sociálna oblasť, môže tam byť vata, pán minister už teraz hovorí, že tam vata v žiadnom prípade nejde. Chcel by som povedať, že o tomto mojom pozmeňujúcom návrhu, hlasovanie o tomto mojom pozmeňujúcom návrhu pripadá do úvahy len vtedy ak by nebol schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikolaja. Takže chcel by som, pán spravodajca, poprosiť, aby ste si zaznamenali, že v prípade, že nebude schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikolaja, tak prosím, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo.

    Ja možno, ešte čo sa týka problematiky výkonov vo verejnom záujme, nakoniec hovoril na túto tému pán poslanec Jasovský, by som chcel zdôrazniť, že je veľmi potrebné, že o tomto probléme diskutujeme a ja korektne priznávam, že ja pracujem teraz s analytickými informáciami, ktoré nemusia byť celkom objektívne, ale na druhej strane treba veľmi jednoznačne povedať, že nemáme v tejto oblasti poriadok, a ja využívam teda prítomnosť pánov, ktorí tu sedia teraz na rokovaní, a ja som vás počul, pán splnomocnenec, v trenčianskej televízii. A vy ste korektne priznali, že áno, v tejto oblasti sme len na polceste a musíme hľadať objektívne parametre, ako túto problematiku vyriešiť a musíme hľadať aj objektívne parametre na to ako objektívne stanoviť, čo sú to výkony vo verejnom záujme, lebo naozaj, dámy a páni, nie je dobré, že každý rok je tento objem prostriedkov predmetom dosť intenzívnej diskusie pri štátnom rozpočte a nebolo to ani v 1995., 1996. ani v 1998. inak, ale do dnešného dňa ten zákon jasne a zrozumiteľne a celkom explicitne ani nedefinuje, čo sú to výkony vo verejnom záujme, ony sa potom prenášajú na základe zmluvy s prepravcom a ten, ktorý má licenciu, sa potom zaväzuje tie veci, ktoré mu vyplývajú zo zákona, zrealizovať. Súčasne sa však objednávateľ zaväzuje, že tieto výkony vo verejnom záujme zaplatí a každý rok je už tradíciou, že tie výkony v plnom rozsahu uhradené nebudú alebo nie sú.

    Dovoľte mi predložiť ďalší pozmeňujúci návrh, v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať túto úpravu, navýšiť a účelovo viazať finančné prostriedky vo výške 20 mil. Sk pre Lesoprojekt Zvolen na práce súvisiace s kalamitou v novembri 2004. Po konzultácii tohto návrhu s ministrom pôdohospodárstva pánom Zsoltom Simonom sme v diskusii došli k názoru, že by v tom mojom pozmeňujúcom návrhu ani nemuselo byť slovíčko navýšiť, ale že by stačilo teda účelovo viazať lebo on teda vyhlásil, že je schopný v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva túto svoju úlohu zobrať na seba a prefinancovať ju.

    Dovoľte mi, aby som vám povedal, o čo ide. Súvisí tento môj návrh s tou veternou kalamitou, ktorá sa udiala. Áno, pán spravodajca hovorí, že teda aj čo sa týka pána Buriana, ale ja tu už konkrétne riešim ten problém. Páni posúvajú prostriedky na Úrad vlády a ja chcem viazať tie prostriedky priamo v tej kapitole, ktorá je za to zodpovedná a ktorá je pripravená to zrealizovať. Len teda, snáď aby som získal vašu podporu, tak veľmi krátko vysvetlím, o čo ide. V súvislosti s tými udalosťami ministerstvo pôdohospodárstva využije svoju zákonnú možnosť a na základe toho, k čomu ho splnomocňuje zákon, tak významným spôsobom obmedzí ťažbu dreva na Slovensku v roku 2005. Na základe toho táto zákonná možnosť sa negatívnym spôsobom dotkne producentov, ktorí neboli postihnutí, a budú mať, samozrejme, menšie výnosy, lebo bude nižšia ťažba, ale takúto zákonnú právomoc minister pôdohospodárstvá má a nakoniec si myslím, že aj bude veľmi správne, ak ju využije, ale ak my pre súkromných majiteľov lesov, urbariáty, komposesoráty sa vrátia a tak ďalej, uplatňujeme túto zákonnú požiadavku, s tým súvisí, že musia prepracovať lesné hospodárske plány na rok 2005. Takže postihneme ich tým, v súlade so záujmami spoločnosti, že budú mať nižšiu ťažbu a ešte by sme ich mali zaviazať aj povinnosťou, aby okamžite zaplatili faktúry za zmeny lesných hospodárskych plánov. Tá suma 20 mil. Sk pre Lesoprojekt by postačovala, aby sa mohli lesné hospodárske plány prepracovať a, dámy a páni, nejde o zmenu lesných hospodárskych plánov napríklad pre štátny podnik Slovenské lesy, pretože pre nich tá suma je zanedbateľná, ale ide predovšetkým o tie urbariáty, komposesoráty, alebo obce, alebo mestá, ktoré vlastnia nejaký lesný fond a práve pre tie malé spoločenstvá často tá úhrada nákladov za spracovanie lesného hospodárskeho plánu je neprekonateľným problémom. Takže chcel by som vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Dámy a páni, nebudem možno už hovoriť o tých veciach, ktoré súvisia s výstavbou diaľnic, alebo tie, ktoré hovoria o perspektíve v súvislosti s dobudovaním diaľničnej siete a ciest prvej triedy ako takej, pretože pán poslanec Jasovský na tú tému hovoril, pán poslanec Mikolaj na tú tému hovoril a objektívna skutočnosť je taká, že dobre, že pre rok 2005 ten objem prostriedkov je tam taký, aký je, ale je zlé, že nám tak dlho trvalo, kým sa vytvorili predpoklady na to, aby v tej výstavbe diaľnic sme mohli pokračovať.

    Dovoľte mi, dámy a páni, chcel som reagovať svojou faktickou poznámkou ešte na niektoré skutočnosti, ktoré uviedol pán poslanec Opaterný. Ešte som na verejnosti, ja som myslel, že už je 19.00 hodín. Ja už budem končiť.

  • Musím poprosiť pánov poslancov, aby netelefonovali v sále.

  • Nezneužíval by som vašu trpezlivosť, ale je zrejmé, že teda dnes končíme a hlasovať budeme až zajtra. Pán minister, vy môžete hovoriť, kedy chcete, koľko chcete, a dokonca, keď bude problém, tak môžete opätovne otvoriť rozpravu, ale poďme, vážne.

    Pán poslanec Opaterný často sa vyjadruje k agrárnemu sektoru. Žiaľ, teraz tu nie je. Podľa toho, ako o tom agrárnom sektore hovorí, tak je zrejmé, že sa tejto oblasti nerozumie. Len si v tej položke, kde je sumár, prečíta 19,6 mld. a opäť má, by som povedal, také tvrdé pravičiarske vyjadrenia a konštatuje, že je to jama levova a že do poľnohospodárstva ide 19,6 mld. Sk. No keby si bližšie pán poslanec Opaterný preštudoval tú rozpočtovú kapitolu a aj v rámci programového rozpočtovania tie ďalšie roky, tak je absolútne zrejmé, že ingerencia štátneho rozpočtu má klesajúcu tendenciu a že celý ten balík prostriedkov alebo stále významnejšia časť prostriedkov je zavesená na prostriedky z Európskej únie, čo si myslím, že nakoniec je aj správne. Potom u nás doma je len diskusia o tom, aký má byť ten príspevok národného rozpočtu, suma sumárum, my keď sme si prepočítali tie veci súvisiace napríklad s problematikou priamych platieb, ale celkové, rozpočtovej kapitoly ako takej, tak nám vychádza, že rozpočet napriek tomu, že je tam dynamika rastu výdavkov, aj predovšetkým z európskych zdrojov, tak nám vychádza, že štátny rozpočet do agrárneho sektora v budúcom roku dá o 104 mil. Sk menej.

    Pre objektívnosť, naozaj treba povedať, že celkový objem výdavkov do tejto rozpočtovej kapitoly, a myslím, že pán minister, vy ste to povedali, rastie o 16,2 % a dokonca nárast prostriedkov Európskej únie medziročne medzi rokom 2004 a 2005 je niekde okolo 30 %, takže z hľadiska dynamiky rastu sú to neuveriteľné nárasty, len treba hľadať dôvody, prečo tieto zdroje takouto dynamikou, takouto mimoriadnou dynamikou rastú, a dovoľte mi povedať ešte jeden ukazovateľ. Ak, a predpokladám teda, že v krátkom čase budeme mať aj isté relevantné údaje a nebude to len môj názor, ale relevantné údaje Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Politické diskusie stále bežali v rovine, nechcem spomínať tú dolnú hranicu, pán minister, s ktorou ste pri rokovaní vychádzali, mám na mysli priame platby, ale predovšetkým tie parametre, v ktorých sa potom viedla diskusia, či 50, 54 a, samozrejme, tá vyrokovaná požiadavka alebo dohodnutá 60-percentná hranica. A dnes, dámy a páni, pre vašu informáciu, sme na úrovni 54 %, považuje to aj poľnohospodárska verejnosť za istý progres, samozrejme, že rešpektujú ešte stále tú disproporciu medzi podnikateľským prostredím Európskej únie a slovenského agrárneho sektora, ale, dámy a páni, ak si veľmi detailne prerátame zdroje, ktoré idú v oblasti priamych platieb do slovenského poľnohospodárstva, tak nie je to v žiadnom prípade suma, v absolútnom hodnotení suma 54 %. Ak k tomu prirátame už tú diskutovanú daň, daň z pôdy, ktorá nie je inštitútom zdanenia v krajinách Európskej únie, ak si vyrátame, ak teda zohľadníme tú metodiku, na základe čoho sa priame platby stanovujú, tak ten podiel je 39 %. Napriek tomu je to veľká výzva pre poľnohospodárov a poľnohospodári sú pripravení aj za takýchto podmienok všetko spraviť preto, aby v konkurenčnom prostredí obstáli a všeobecne sa hovorí, ak prežijú rok 2004, tak situácia v roku 2005 by už mala mať omnoho lepšia. Napriek tomu, dámy a páni, vo svojom prvom vystúpení som navrhol, aby pre rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva bola uvoľnená suma 780 mil. Sk, ak by ste tento návrh podporili, tak slovenskí poľnohospodári by mali úroveň platieb na úrovni 60 % priemeru európskych krajín, teda krajín Európskej únie.

    Dáma a páni, ospravedlňujem sa za čas, ktorý som vám zobral. Ďakujem pekne, skončil som.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Šulaj.

  • Pán kolega, pán poslanec Maxon hovoril aj o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som dával v súvislosti s odstránením škôd, regiónov postihnutých veternou smršťou. Som veľmi rád, že sa vedia vecná diskusia o tomto probléme, pochopil som to tak, že aj pán Maxon alebo poslanecký klub HZDS takisto ako Smer majú záujem riešiť veci a chcú podporiť regióny, ktoré takto boli postihnuté. Možno, že máme inú formu na to, akým spôsobom chceme pomôcť. Vyčleňovali sme finančné prostriedky do Úradu vlády z toho dôvodu, aby sa kumulovali pri komisii, ktorá vzniká a ktorá by naozaj objektívne mala posúdiť, ako sa ďalej bude rozvíjať región, ako sa budú odstraňovať škody v danom regióne a ako vôbec sa budú uskutočňovať aj podnikateľské alebo iné aktivity v danom regióne. Takže chcel by som potom poprosiť všetkých poslancov o podporu týchto návrhov.

  • Pán poslanec Šulaj, my máme len problém v metodike, nemáme problém vo filozofii. Naozaj nie som pripravený hovoriť o ostatných rozpočtových kapitolách, ale s ministrom pôdohospodárstva sme v diskusii veľmi dôkladne prešli rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva a on ma ubezpečil, že za predpokladu, že nedôjde k zníženiu rozpočtovej kapitoly o to, čo ste viacerí navrhovali, a má to hodnotu, myslím, 189 mil. Sk, respektíve 89 mil. Sk, lebo na tej stovke ste sa dohodli, tak on je schopný to, čo vy chcete robiť prostredníctvom Úradu vlády zabezpečiť v rámci svojej rozpočtovej kapitoly za predpokladu, že tých 50 mil. Sk rozpočtová kapitola bude mať menej, tak už tie veci potom nevie tak zabezpečiť, ako dnes vie garantovať a nakoniec ako aj mu ukladá kompetenčný zákon v súvislosti s jeho kompetenciami. Ďakujem.

  • Pokračovať bude pán poslanec Devínsky. Pán poslanec Číž sa vzdal slova, nebude hovoriť k rozpočtu, vystúpi teraz pán poslanec Devínsky. Stratil definitívne poradie, pán Číž k štátnemu rozpočtu hovoriť nebude. Bude hovoriť pán Devínsky.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, zrejme nikto z nás nepochybuje o tom, že vzdelávanie podporuje rozvoj intelektuálnej tvorivosti, disciplíny a rešpektu, ale aj rozvoj sociálnych schopností pre dosiahnutie úspechu. Ani o tom, že vzdelaný občan predstavuje všeobecný prospech pre celú spoločnosť a že je pre budúcnosť krajiny rozhodujúcim faktorom. Vzdelanie sa stáva kľúčom k životnému úspechu, najlepšou investíciou do budúcnosti, účinnou prevenciou pre nezamestnanosť, zločinnosťou a drogami, ako to povedala aj pani poslankyňa Mušková a ako je to doslovne napísané aj v Programovom vyhlásení vlády. Preto musí byť naším hlavným a dlhodobým cieľom v oblasti výchovy a vzdelávania transformácia tradičného školstva na moderné, zodpovedajúce 21. storočiu, ktoré bude pripravovať ľudí pre život a prácu v nových podmienkach. Tieto ciele sa dajú dosiahnuť rôznymi cestami. Štátna dotácia je nepochybne jedným z hlavných nástrojov politiku štátu v tejto oblasti. Som preto rád, že dnes môžem konštatovať, že vo všetkých položkách týkajúcich sa vzdelávania a vedy prináša návrh štátneho rozpočtu zvýšenie prostriedkov a to nielen v nominálnom, ale aj najmä v reálnom vyjadrení. Ešte potešujúcejšie je to, že aj výhľadovo, teda v ďalšom období roku 2007 sa teda trend zachováva, a dotácie sa významne zvyšujú. Napríklad u regionálneho školstva sa pre rok 2005 rozpočet zvyšuje o viac ako 6 % v porovnaní s rokom 2004 a to aj napriek tomu, že pretrváva zlý demografický vývoj a počet žiakov v roku 2005 klesne o 3,4 %. U vysokých škôl je nárast dokonca ešte výraznejší a predstavuje 1,3 mld. Sk navyše, teda až o 13,3 % viac ako v roku 2004. Chcem povedať, že za posledné obdobie je to toto vôbec najvyššie navýšenie, aké vysoké školstvo zaznamenalo. A je tiež potešujúce, že podiel dotácie pre vysoké školstvo na HDP bude v roku 2005 - 0,91 %, čím sme sa definitívne odpútali zo spodnej časti tabuľky krajín Európskej únie.

    Veľmi dôležitú položku v rozpočte vysokých škôl predstavuje aj suma 300 mil. Sk viazaná zatiaľ vo VPS, ktorá je určená výlučne na úspešné projekty reformy vysokých škôl, teda nie na celoplošné rozdelenie. A je osobitne potešujúce, že sa v návrhu rozpočtu našiel pomerne slušný priestor aj na podporu boja proti drogám a boja proti dopingu. Aj slovenská veda zaznamenala výrazný nárast finančnej podpory. Celkové výdavky na vedu a techniku budú v roku 2005 predstavovať 6,3 mld. Sk, z čoho viac ako 30 % bude v kapitole ministerstva školstva, teda sú určené na podporu vedy a techniky na vysokých školách.

    Výrazný nárast pocíti agentúra pre vedu a techniku, ktorá bude obhospodarovať 485 mil. Sk pre vedecké projekty predkladané vo voľnej súťaži. Naviac vo VPS je viazaných ďalších 200 mil. Sk pre účely vedy a techniky pre prípad, že by táto snemovňa schválila nový zákon o vede a technike. Nakoniec aj rezort kultúry doznal výrazné pozitívne zmeny, keď sa prostriedky kapitoly navyšujú o takmer 0,5 mld. Sk, čo je takmer 12 % v porovnaní s rokom 2004. Preto ma vôbec neprekvapilo, keď na zasadnutí výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá reprezentanti vysokých škôl a to menovite predseda rady vysokých škôl ako aj prezident Slovenskej rektorskej konferencie vyjadrili svoju spokojnosť s takto koncipovaným návrhom štátneho rozpočtu.

    Ak sa teda vrátim k Programovému vyhláseniu vlády, ktoré hovorí, že vláda bude zvyšovať prostriedky na vzdelávanie, aby sa postupne priblížili k priemernej hodnote podielu z HDP v krajinách Európskej únie, ďalej, že vláda bude zvyšovať dotácie do vysokého školstva zo štátneho rozpočtu s cieľom dosiahnuť postupne úroveň zodpovedajúcu krajinám OECD, ako aj to, že vláda bude klásť dôraz na zvýšenie a zefektívnenie rôznych foriem priamej aj nepriamej podpory výskumu a vývoja tak, aby sa aj v tejto oblasti Slovensko priblížilo krajinám Európskej únie, tak potom môžem konštatovať, že vláda svoj program týmto návrhom štátneho rozpočtu zreteľne napĺňa. Iste, vždy je možné povedať, že nie je dosť a v školstve a vede i v kultúre naozaj nikdy nie je dosť. No v rozpočte na rok 2005 je nepochybne podstatne viac ako v roku 2004.

    Na záver svojho vystúpenia by som povedal jednu poznámku, že keď sme vo výbore pre vzdelanie a vedu prerokúvali návrh štátneho rozpočtu na rok 2005, konštatovali sme, že kapitola ministerstva školstva so svojimi 44, 7 mld. Sk predstavuje druhú najväčšiu kapitolu štátneho rozpočtu a spolu s kapitolou ministerstva kultúry a Slovenskej akadémie vied je to 50 mld. Sk, čo je takmer 11 % celého štátneho rozpočtu. Výbor sa podrobne venoval všetkým týmto kapitolám a nakoniec jednomyseľne odsúhlasil návrh štátneho rozpočtu. Aj to je signálom toho, že nastala širokospektrálna zhoda minimálne v tom, že návrh štátneho rozpočtu výrazne podporuje budúcnosť Slovenskej republiky v oblasti vzdelávania a nepodporiť ho by znamenalo podľa môjho názoru nepodporiť vzdelávanie a vedu na Slovensku. Alebo inak povedané, som presvedčený, že je v záujme našich občanov tento návrh rozpočtu podporiť. Ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste mi venovali. Niektorí.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Ivančo a pripraví sa ako posledný do rozpravy z ústne prihlásených poslancov, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia. Po vystúpeniach, ktoré tu zazneli počas dnešného dňa, budem sa snažiť, aby som vás dlho nezaťažoval mojím pozmeňujúcim návrhom, a chcem upriamiť pozornosť od trošku tých veľkých problémov na problém menší, na problém regiónu, ktorý tu zastupujem, na problém, ktorý sa nachádza v Prešovskom kraji. Jediný problém sa týka Nemocnice s poliklinikou vo Vranove, kde je tento poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti, momentálne poskytuje teda svoje služby vo viacerých komplexoch, vo viacerých pavilónoch, jednoducho povedané, je to dosť roztrúsené a znamená to aj vysoké nároky na prevádzku tohto zdravotníckeho zariadenia. Chcem len pripomenúť, že na Nemocnici s poliklinikou vo Vranove na samostatnom novom pavilóne bolo už preinvestovaných doteraz 200 mil. korún a momentálne je tam situácia taká, že celková suma chýbajúcich investícií je 37 mil. korún, takže si myslím, že stálo by zato podporiť môj pozmeňujúci návrh, aby táto stavba, ak už tak môžeme povedať, stavba, lebo ide už o prvotné vybavenie, na to, aby sme to mohli nazývať časom aj zdravotnícky pavilón. Treba upozorniť aj na to, že predpoklady manažmentu nemocnice s poliklinikou vedú k tomu, aby tie samostatné časti, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé služby, sa postupne stiahli do tohto komplexu, ktorému navrhujem pomôcť z kapitoly štátneho rozpočtu. Chcem len pripomenúť, že uvedená investičná akcia bola už potvrdená uznesením vlády a, samozrejme, myslím si, že aj tak nie všetky tie prostriedky, ktoré tu budem žiadať, sú také, že by dostavali úplne túto nemocnicu alebo tento komplex, to znamená, že bude treba ešte manažmentu nájsť aj ďalšie finančné prostriedky na to, aby to bolo plne funkčné.

    Môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozpočte sa teda týka prílohy alebo znie takto: V prílohe č. 8 k zákonu o štátnom rozpočte, účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 v rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa doplniť o nový titul dotácie pre zdravotnícke zariadenia do vyšších územných celkov, 93 980 000 korún, a v tom Nemocnica s poliklinikou Vranov nad Topľou 20 mil. Sk. Prosím ctenú snemovňu o podporu môjho uvedeného návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave k tomuto bodu programu vystúpi pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som v rozprave k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte vystúpil. Nebudem veľmi veľa hovoriť v súvislosti s presunom kompetencií a s fiškálnou decentralizáciou, pretože v tejto oblasti sa pohybujem dosť dlho a s ľuďmi, s ktorými pán minister spolupracuje, respektíve so splnomocnencom vlády máme podstatne rozdielne názory na túto problematiku, takže myslím, že keď je tu pripravený vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, tak trochu ma odrádza vôbec na túto tému hovoriť, pretože myslím, že vo vláde a hlavne vo vládnej koalícii ste si to usporiadali takým spôsobom, ako ste to usporiadali. Chcem však o jednej veci hovoriť a to v súvislosti s prostriedkami, ktoré sa presúvajú ako dotácie obciam na výkon prenesenej štátnej správy, kde z informácií, ktoré máme od jednotlivých predstaviteľov, na ktorých tieto kompetencie boli presunuté, nie je táto fiškálna decentralizácia dobrým spôsobom spravená, pretože nemajú vykryté vlastne tie veci, ktoré majú zabezpečovať. Je to taká paradoxná situácia, že štát si dal svoju objednávku, posunul to na obce, aby toto zabezpečili, ale vôbec si to nehodlá zaplatiť, hoci to ukladá ústava, že môže sa to obciam uložiť a presunúť iba vtedy, keď toto je všetko vyriešené v rámci úhrady finančných prostriedkov. Preto aj, pán minister, bolo by hádam vhodné, keby poslanci - zrejme už pri tomto rozpočte sa to nestihne -, ktorí sa veľmi často stretávajú so zástupcami miest a obcí, keby boli oboznámení s nariadením vlády, podľa ktorého po dohode so ZMOS-om, musím povedať, ste vypracovali koeficient kritérií, podľa ktorých rozdeľujete tých, myslím 23,7 mld., akým spôsobom sa to delí, kde v konečnom dôsledku teda sa prerozdeľujú prostriedky medzi obce, vyššie územné celky a zhruba 6 % si ponecháva vláda, je tam nejakých 300 mil. korún a zdôvodnené je to tým, že bude to ponechané na vyrovnávanie rozdielov, ktoré vzniknú pri riešení týchto problémov. Nie som zástanca, aby nejakým spôsobom, tak mierne to teraz hovorím, v úvodzovkách, že by tu nejakým spôsobom bola možnosť korupcie, pokiaľ nejako takýmto spôsobom sa tieto prostriedky prerozdeľujú. Možno vás prekvapím práve tým, že máte tam síce 300 mil. na riešenie týchto problémov, ktoré sú, a môj pozmeňujúci návrh hovorí, aby tieto prostriedky boli navýšené o 2 mld. Sk bez ohľadu na to, že v tomto prípade hovorím ako problém, že zostane to na rozdelení vlády na vyriešenie týchto problémov. Dovoľte mi predniesť ten môj pozmeňujúci návrh, kde navrhujem: V prílohe 5, záväzné limity dotácií obciam na rok 2005. Znenie pozmeňujúceho návrhu: V prílohe 5, záväzné limity dotácií obciam na rok 2005 navýšiť rezervu na vykrytie rizík spojených s fiškálnou decentralizáciou o 2 mld. Sk. Ak hovorím o tých 300 mil., by to bolo spolu suma 2,3 mld. Sk, ktorá sa použije na odstránenie diskriminácie niektorých skupín sídiel obsiahnutých v návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky. K tomu v prílohe č. 5 doplniť v bode B písm. e), aj keď zrejme potom by muselo dôjsť k prečísľovaniu, pretože pokiaľ si pamätám z rozpravy, už tu boli nejaké návrhy na písm. e) v tomto usporiadaní, ale teda je to to ďalšie písmeno, ktoré už nie je obsiahnuté, pretože posledné písmeno je déčko, to je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, na školstvo, takže preto hovorím o tom éčku, kde by sa to nazvalo rezerva. Bežné výdavky v číslach, teda 2 mld. Sk, v kapitálových výdavkoch nič, spolu teda 2 mld. Sk, následne potom teda treba upraviť o túto sumu celkový objem záväzných limitov dotácií obciam na rok 2005. Chcem poprosiť aj kolegov, aby sme hľadali možnosť, akým spôsobom tieto otázky doriešiť, pretože či sa nám to páči, alebo nie, v priebehu budúceho roku postupne s týmito problémami sa budeme musieť vysporiadať a postupne sa nám to takýmto spôsobom vráti na stôl ako otázka riešenia. Možno, že pán minister teraz povie aj iný spôsob riešenia, ktorý má už premyslený, ako táto otázka sa bude riešiť, pretože treba predpokladať, že skutočne tieto problémy na stôl prídu a budeme sa musieť s nimi vysporiadať. Ďakujem veľmi pekne za podporu.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, pán poslanec Cabaj ako člen výboru pre verejnú správu problematiku miestnej správy dôsledne pozná aj s problémami, s ktorými prichádzajú do tohto výboru zástupcovia niektorých mimovládnych organizácií, prípadne zástupcovia ZMOS-u. Ja túto skutočnosť tiež vnímam ako členka tohto výboru, preto chcem podporiť jeho návrh navýšiť rezervy na riziká centrálnej decentralizácie, t. j. prenosu kompetencií na 2 mld. Pán minister financií, musím povedať, že skutočne - a hovorila som to aj v minulosti -, nie je dostatočne pokrytý tento prenos kompetencií. A keďže nie sú financie, samospráva bude zvyšovať dane a bude hľadať prostriedky. Samozrejme, môže ich hľadať len u občanov. Obdobná situácia bola v Anglicku, nemám tu možnosť rozvinúť túto myšlienku, ale došlo k situácii, keď v Anglicku bolo treba takmer zrušiť samosprávu, došlo k novej centralizácii a až potom k postupnému presunu kompetencií, pretože naraz presunuté kompetencie bez finančného krytia vlastne vyvolali situáciu, keď občania už nemohli uniesť dane, ktoré sa na nich preniesli. Preto veľmi sa prihováram za rezervu, ktorú navrhol pán poslanec Cabaj.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že má záujem vystúpiť predkladateľ, pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte mi vyjadriť sa k tejto veľmi dlhej a obsažnej debate a som veľmi rád, že môžem začať a chcem začať tým, že sa chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystupovali, za veľmi korektnú, vecnú diskusiu, a musím povedať, že som, ak sa dobre pamätám, pri siedmom rozpočte v jednom rade, a musím povedať, že takúto korektnú a vecnú diskusiu som tu ešte nezažil. Chcem to oceniť aj z hľadiska formy, ale aj z hľadiska obsahu, pretože ďalšia vec, ktorá ma mimoriadne teší, z hľadiska obsahu vystúpení, ktoré odzneli, boli tie, že takmer všetci vystupujúci zdôrazňovali dôležitosť nezvyšovania deficitu, nezadlžovania budúcich generácií a že naozaj aj väčšina z vás, ktorí ste podávali pozmeňujúce návrhy, ste ich podávali tak, aby to nezvyšovalo celkový deficit verejných financií. Aj keď to nebolo vždy vo všetkých návrhoch tak a ak by sa schválili tieto návrhy, tak len pre vašu ilustráciu, len tie, ktoré zazneli od včerajška do dnešného obeda, by znamenali zhruba 5 miliárd korún a to, čo zaznelo po obede, to mi ešte spracúvajú moji kolegovia, ale napriek tomu, naozaj väčšina vystúpení bola taká, že nenavyšovali, nenavrhovali navyšovanie, čo považujem za veľmi dobré. A veľmi dobré aj z hľadiska budúcnosti, pretože myslím si, že je šanca, že takýto veľmi korektný a zodpovedný prístup by mohol pokračovať aj v budúcnosti, dokonca by sa mohol možno aj zlepšovať.

    Najskôr mi dovoľte vyjadriť sa k príjmom. Ja sa stručne zastavím aj pri vystúpeniach, dúfam, že všetkých, možno nie všetkých poslancov, ale nebudem mať šancu vyjadriť sa ku každému konštatovaniu, ku každému vyjadreniu, ktoré tu zaznelo, pretože to by bolo veľmi, veľmi veľa, takže pokúsim sa aspoň k tým najdôležitejším veciam sa stručne vyjadriť. Ale najskôr by som možno chcel niektoré veci, ktoré zazneli vo viacerých vystúpeniach, zhrnúť.

    Po prvé, tiež chcem veľmi oceniť, že máloktorí poslanci, aj keď našli sa v tých vystúpeniach názory, ktoré spochybňovali odhad príjmov, ktoré spochybňovali odhad parametrov, na ktorých je ten rozpočet postavený, čo je, samozrejme, legitímne právo každého, mať na to svoj názor a pokojne aj iný, ako je náš, ale musím povedať, že v oveľa menšej miere ako v minulosti boli tieto predpoklady, na ktorých je rozpočet postavený, spochybňované, čo považujem taktiež za veľmi dobré. A chcem povedať, že naozaj toto by mala byť otázka skôr odborná, a my sme o tých príjmoch, najmä predpokladaných príjmoch samozrejme diskutovali, zriadili sme výbor pre makroekonomické prognózy, v ktorom sú zastúpení odborníci z komerčnej sféry, z nezávislých inštitúcií a s nimi sme sa snažili objektivizovať ten odhad. Takže je to, samozrejme, odhad, my netvrdíme, že bude presne taký, ale sme presvedčení, že je odhadnutý korektne a kompetentne. Aj preto som veľmi rád, že aj tá diskusia to viac-menej, viac-menej reflektovala.

    Čo sa týka deficitu, taktiež je to politické rozhodnutie, samozrejme, čiže tých 3,4 % je priorita stanovená vládou, ktorú ste v zásade akceptovali bez ohľadu na to, či opozícia alebo koalícia. Ak boli kritické výhrady, tak skôr také, že príliš veľký, čo tiež oceňujem. A, samozrejme, príjmy a deficit nám dajú výdavky a tam už názory, samozrejme, môžu byť, budú a je prirodzené, že vždy budú rozdielne, najmä čo sa týka opozície a koalície. Ale chcem povedať teda, že vo verejných financiách v každej krajine, dokonca aj v tých veľmi bohatých krajinách, dokonca aj v krajine, ako je Nórsko, ktoré je veľmi špecifické aj z hľadiska zdrojov z ropy, a to, že je to jedna z najbohatších krajín, vo všetkých krajinách je rozpor medzi potrebami a možnosťami. A sú aj rôzne názory na to, čo je lepšie financovať a čo nie.

    Tretiu poznámku, ktorú chcem povedať, takú tiež skôr systémovejšie, všeobecne, je tá, že niektorí z vás porovnávali tie výdavky a tento rok a minulý rok bez prostriedkov z Európskej únie. Len spomeniem náhodne, pán poslanec Šulaj, ten urobil, pán poslanec Maxon teraz, myslím si, že to sa nedá takto porovnávať, ale on mi, oceňujem a pán poslanec Vážny to povedal, ak sa dobre pamätám, že tie prostriedky nie sú zadarmo, z EÚ, keď apeloval na to, že by mali byť efektívne využívané. My totižto do Európskej únie, nielen z nej dostávame, ale my tam aj platíme. A z pohľadu verejných financií dokonca vstup do Európskej únie nám sťažuje pozíciu vo verejných financiách, lebo nám zvyšuje deficit. Všetko, čo platíme, ide z verejných rozpočtov, ale zďaleka nie všetko, čo získavame, ide do príjmov, verejných. Mnohé veci idú priamo do ekonomiky, priamo do podnikateľských subjektov. A navyše musíme „kofinancovať“ mnohé veci, tie, ktoré sú potrebné, ale možno by sme ich na ne nedávali peniaze, keby sme nemohli získať zdroje z EÚ, ale keď už môžeme získať, bolo by nerozumné „nekofinancovať“. Čiže týmto spôsobom nám vstup do Európskej únie neznižuje deficit, ale zvyšuje, čo neznamená však, že vstup do EÚ nie je dobrý z hľadiska celkového pre krajinu a ekonomiku. Len chcem podotknúť, že nemôžeme porovnávať výdavky bez zdrojov z Európskej únie, či už je to v poľnohospodárstve, v životnom prostredí alebo inde, lebo my odtiaľ nielen berieme, ale tam aj platíme.

    A teraz mi dovoľte stručne sa dotknúť niektorých vystúpení. Najskôr za kluby, pán poslanec Ševc hovoril, že štátny rozpočet je v rozpore s filozofiou politiky a hospodárskej politiky Komunistickej strany Slovenska. Pán poslanec - a naozaj teraz úprimne a bez irónie - chcem povedať, že viem a som rád. Lebo prirodzené je, že proste máme inú predstavu o tom, aká má byť hospodárska politika, aká má byť filozofia politiky a stratégie. Čiže, áno, akceptujem, že ten rozpočet je v rozpore s vašou predstavou o hospodárskej politike. Je to tak preto, že tie hospodárske politiky v našich predstavách sú zásadne, zásadne rozdielne. K tým veciam, ktoré ste spomínali v tom vašom desatore, sa vyjadrím pri jednotlivých poslancoch, pardon, pán Ďaďo, áno, je zrejme autor desatora. Takže ja sa vlastne k nim vyjadrím pri tých vystúpeniach, pretože vlastne ich sa dotkli mnohí, aj iní, aj vaši poslanci. Ale niektoré veci spomeniem. Nezamestnanosť, rozdiely v metodikách, rozdiely v metodikách sú v každej krajine, ale u nás narástli najmä preto, že sme sprísnili sociálny systém. A v rozpočte, a to by som rád zdôraznil, v rozpočte pre rozpočet je dôležitá tá nezamestnanosť v metodike úradov práce podľa evidovaných nezamestnaných, lebo tým sa vyplácajú dávky. A ten rozdiel vznikol najmä preto, že sme vyradili z evidencie tých, ktorí nespolupracujú s daňovými úradmi, ktorí len pasívne berú, ktorí pracujú načierno zrejme, keď nespolupracujú, a potom sa aj takí hlásia do toho druhého čísla, ktoré je vyššie, do výberových zisťovaní sa hlásia aj ženy na materskej, vojaci v základnej službe, aj takí, ktorí prácu nehľadajú, ale sami seba považujú za nezamestnaných. Čiže ten rozdiel je prirodzený, je daný aj sprísnením sociálneho systému a aj tým, že sprísnením sa viacerí ľudia uchádzajú vlastne o dávky.

    Hovoríte o konflikte medzi rastom hrubého domáceho produktu a životnou úrovňou. Ten konflikt môže - taký zrejmý konflikt, alebo taký, ktorý sa zdá byť konfliktom -, existovať z krátkodobého hľadiska, ale už nie zo strednodobého, pretože my môžeme mať rast HDP a nižší rast konečnej spotreby domácnosti, ktorá určuje životnú úroveň, ale v tom prípade máme vyšší rast investícií. A investície nám zakladajú vyšší rast HDP a aj konečnej spotreby domácnosti v budúcnosti. My nemáme vyšší rast konečnej spotreby štátu, naopak, konečná spotreba štátu dosahuje veľmi nízke hodnoty, okolo nuly. A už v tomto a najmä v budúcom roku výrazne rastie konečná spotreba domácností, čiže HDP, v raste HDP sa už v tomto roku a od budúceho roku o to viac bude prejavovať aj rast životnej úrovne.

    Pán poslanec Maxon, zase veľmi stručne. Pán poslanec, povedali ste a povedali aj to viacerí poslanci, že je rozpor medzi štátnym rozpočtom a aktualizovaným konvergenčným programom. Drobné odchýlky tam existujú a dôvod je, že aktualizovaný konvergenčný program bol schválený v novembri a tento návrh štátneho rozpočtu v septembri. V septembri sme nemali ešte údaje za tretí štvrťrok, v novembri sme ich už mali, čiže isté drobné rozdiely tam sú, ale sú to rozdiely, ktoré nezakladajú žiadne, nie sú rozhodujúce, nie sú také významné, že by zakladali nejaké zásadné problémy.

    Výkony vo verejnom záujme, viacerí ste spomínali výkony vo verejnom záujme, preto mi dovoľte sa k nim vyjadriť. Hovoril o tom pán poslanec Mikolaj, pán poslanec Jasovský, spomínali ste to vy ako prvý, čiže veľmi stručne k tomu. Áno, súhlasím s názormi, pán poslanec Jasovský to, myslím, povedal, že to nie je dostatočne koordinované a prepojené aj z hľadiska železničnej dopravy, aj z hľadiska autobusovej dopravy, a súhlasím tiež s názormi, že tento rok bol problém aj v tom, že platiť to musia vyššie územné celky, ktoré na to dostávali účelové peniaze, ale kompetencia z hľadiska určovania cien je na ministerstve financií. Preto od budúceho roka to chceme urobiť tak, že zrušíme toto usmerňovanie cien ministerstvom financií a túto kompetenciu dáme vyšším územným celkom a zároveň sme už urobili to vo fiškálnej decentralizácii, že celý balík peňazí, ktorý sa dával, valorizovaný, pre budúci rok, ktorý sa dal v roku 2004, valorizovaný od 3 %, sme presunuli do celého balíka fiškálnej decentralizácie, pre vúcky a dnes to oni majú aj príjem bez toho, že to majú účelovo určené, či to na to dajú, alebo nie lebo je to ich originálna kompetencia. Čiže ak ten objem nebude postačovať, čo je možné, bude už v ich kompetencii, aby uvažovali aj o zmene ceny cestovného a zároveň riešime, je vytvorená pracovná skupina ministerstva financií, dopravy a práce a sociálnych vecí, ktorá rieši aj tú problematiku, na ktorú ste poukazovali, vaši kolegovia, aby sa oddelilo financovanie dostupnosti do tých vzdialených obcí a financovanie sociálnych zliav, aby to financovanie sociálnych zliav bolo po prvé adresné a po druhé, ja predpokladám, že bude plošné. A financovanie dostupnosti do jednotlivých, aj vzdialených obcí, kde sú vyššie náklady, už by malo byť plne, plne v kompetencii vyšších územných celkov. A vyššie územné celky dostávajú na to peniaze, pretože jedno z kritérií fiškálnej decentralizácie je, tých kritérií pre vúcky, ak sa delia peniaze, je aj veľkosť vúcky a dĺžka ciest. Čiže podľa tohto kritéria tie vyššie územné celky, ktoré majú väčšiu rozlohu a väčšiu dĺžku ciest, dostávajú viac. A oni tieto peniaze môžu použiť aj na tieto zľavy, respektíve na výkony vo verejnom záujme na doplatenie tých stratových, pre prevádzkovateľov stratových liniek. Nie zľavy, zľavy sú v tom sociálnom, v tom druhom, čo som hovoril. Takže systémové riešenie je od budúceho roka a pre tento rok objektivizujeme tie požiadavky, pretože uznávam, áno, vzniklo tam, vznikol tam nedostatok zdrojov tým, že pôvodné zmluvy vo výkonoch vo verejnom záujme nepredpokladali taký nárast cien najmä nafty, aký bol, ale objektivizujeme ich, pretože naša skúsenosť je taká, že vždy, či to bolo pri povodniach, či pri školách, alebo teraz, tie požiadavky sú nadsadzované. Čiže chceme ich objektivizovať a korektne to, na čom sa dohodneme ako na objektívnom, potom aj vykryť.

    Dovoľte mi využiť príležitosť a povedať teraz o tom, čo ste povedali, pán poslanec Maxon, že aké máme teda daňové zaťaženie a že iné hovorím v Bruseli a iné hovorím doma. A to viacerí z vás páni poslanci hovorili, a panie poslankyne, ste hovorili, že nemáme také daňové zaťaženie, ako tvrdíme. Takže rád by som toto vyjasnil. Tvrdím, že máme najnižšie daňové a odvodové zaťaženie v Európe spolu s Litvou a Írskom. Je to 30,8 % HDP, čiže je to nielen daňové, ale aj odvodové zaťaženie, je to v pomere k HDP, pričom priemer Európskej únie je 39 %. Toto, žiadne iné objektívne číslo neexistuje z hľadiska posúdenia celého daňového a odvodového zaťaženia. Čo sa týka toho údajného rozporu, neexistuje žiadny rozpor medzi tým, že máme najnižšie daňové odvodové zaťaženie a zároveň je pravdou, čísla, ktoré ste citovali, sú presné, aspoň ja mám také isté, že my máme 2,2 % výnos dane zo zisku na HDP a Nemci majú 0,7 %. To je výnos dane zo zisku, korporátnej dane, ako podiel na HDP. Zároveň Nemci majú 40 až 45, oni majú rôzne sadzbu dane, korporátnej, tejto zo zisku. My máme 19. A ten výnos máme väčší vo vzťahu k HDP, pretože máme širší daňový základ, ale najmä preto oni ho majú užší, že u nich je obrovské množstvo výnimiek, špeciálnych sadzieb, zložitý systém, cez ktorý sa dá unikať z daňových povinností. Dnes sa v Nemecku každodenne diskutuje v médiách, že väčšie podniky takmer vôbec neplatia dane, pretože tú zložitosť toho systému vedia využiť tak, aby z daní unikli, a výsledok je, že reálny výnos ako podiel na HDP je napriek dvojnásobne vyššej sadzbe, dvaapolnásobne vyššej sadzbe, trojnásobne nižší ako na Slovensku, ale to vôbec neznamená, že u nás je daňový systém horší. A na porovnanie Írsko, ktoré má sadzbu 12,5 %, sadzbu, vyberá u tejto dane 3 % HDP teda ešte viac ako my pri nižšej sadzbe, takže vôbec žiaden rozpor tam neexistuje. A keď som reagoval na kritiku zo Západu, ktorá išla k nám, ktorá tvrdila, že máme veľmi nízku sadzbu, oni nehovorili dane, daň zo zisku že máme príliš nízku a že preto k nám prichádzajú investori. Tak som reagoval, že áno, sadzbu máme nižšiu, ale základ máme širší a reálny výber ako podiel na HDP máme oveľa vyšší, ako má Nemecko, čiže tým vlastne som vyvracal ich argumenty, že máme príliš nízku sadzbu dane zo zisku, ale kľúčový je podiel daňových a odvodových príjmov.

    Čo sa týka... Ďalej prešiel by som k pánovi poslancovi Šulajovi. Chcem oceniť, že pán poslanec Šulaj nielen vyhlásil, že nechce navyšovať deficit, ale ak som to dobre sledoval, tak nikto z poslaneckého klubu Smer nedával návrhy, ktoré by zvyšovali deficit, aspoň zatiaľ mám taký výsledok toho môjho prehľadu, čo chcem veľmi oceniť.

    Čo sa týka cien plynu a tak, ako je predpoklad tu a ako vydal rozhodnutie ÚRSO, áno, je tam rozdiel, je tam rozdiel zhruba tých 9,5 %, my sme predpokladali 2,5, teraz je to 12, jednoducho, ten rozdiel vznikol z reálneho vývoja cien ropy, od ktorej sa odvíja vlastne aj vývoj plynu. Čiže my sme ten náš predpoklad robili z nášho odhadu, ukázalo sa, že to rozhodnutie ÚRSO, ktoré je jedine v tomto kompetentné a zodpovedné, vyššie. Tento rozdiel vyvoláva isté problémy. Zhruba by sa mohol premietnuť do inflácie o 0,3, - 0,4 %, ale sú tam iné faktory, ktoré budú pôsobiť na znižovanie inflácie. Čiže my neprehodnocujeme zatiaľ v štátnom rozpočte predpokladanú výšku inflácie. A nemalo by to mať nejaký výrazný vplyv na zmenu parametrov, s ktorými rátame a ktoré predpokladáme.

    Pán poslanec Šulaj hovoril, že zvyšujeme daňové a odvodové zaťaženie, ja som na tých číslach povedal, že nie je to tak. Lebo naozaj, musíme to merať, ak to chceme korektne merať a porovnávať, ako podiel daňových a odvodových príjmov na hrubom domácom produkte. A podľa tohto ukazovateľa sa tento údaj znižuje aj preto, a to je dôležité povedať o dlhu, nie preto, že by celkový výnos daní sa znižoval, nie. Nie, ten sa v absolútnych číslach zvyšuje, ale HDP rastie rýchlejšie, ako je rast daňových a odvodových príjmov. A tým pádom ako podiel na HDP nám to klesá. To platí aj o schodku, lebo aj pán poslanec Šulaj aj ďalší potom hovorili, že máme rekordný schodok. No zase schodok, meraný, ak ho meriame absolútne, tak áno, on rastie, ale sú dôležité merať to vo vzťahu k hrubému domáceho produktu, aj schodok, aj verejný dlh. Nijak inak sa to vo svete nemeria a to preto, že toto je korektné meranie. A faktom je, že deficit verejných financií sme mali v 2002 - 5,7; teraz rozpočtujeme, predpokladáme 3,4. To je enormný pokles. Ukážte mi inú krajinu, ktorá urobila za dva roky, a my sme urobili vlastne v prvom roku, takýto pokles deficitu verejných financií. Čo sa týka...

  • Hlas zo sály.

  • Kde? Nie, nie. Takýto pokles nemali, aspoň o ňom neviem, že by 2 %, my sme urobili vlastne za rok a teraz sa v tomto trende vlastne pokračuje a chceme ísť na 3 % v roku 2006.

    Čo sa týka ďalšej poznámky, že tie peniaze na diaľnice sú skrytým deficitom, tie štyri miliardy, nie sú. Nie sú. To jednoducho je pôžička obchodnej spoločnosti so stopercentnou účasťou štátu, ktorá nie je krytá ani korunou vládnej záruky, ale je krytá budúcimi príjmami z predaja diaľničných nálepiek. Faktom je, že pri nami predpokladanej výške diaľničných nálepiek a teda príjmov diaľničnej spoločnosti sa už týmto úverom vyčerpala úverová kapacita bez záruk štátu. Ak by si chcela ešte zobrať viac tá diaľničná spoločnosť, tak buď musí zvýšiť tie nálepky, alebo musí štát dať garanciu. Ale v tomto objeme, v ktorom to je, to nie je žiaden skrytý dlh.

    Ďalej, že štát nevytvoril stimuly pre rozvoj malých a stredných podnikov. K tomu sa vyjadrím pri pánovi poslancovi Mikušovi, lebo on o tom pomerne veľa hovoril.

    A čo sa týka výdavkov - školstvo, sociálne veci, zdravotníctvo a tak ďalej, zase, ja sa k tomu vyjadrím možno veľmi súhrnne, lebo viacerí z vás to hovorili. No, v zdravotníctve je nárast o 10,8 % pri 3,3-percentnej inflácii. Podľa môjho názoru, výrazný nárast, 6,2-percentný, ak sa nemýlim, viac ešte. Viac, 7,5-percentný nárast, nárast reálny, reálny nárast 7,5-percentný, nie je malý. V sociálnych dávkach 9-percentný nárast, v aktívnej politike trhu práce 31,5 - 8,93. To je bližšie k deväť ako k osem. V aktívnej politike 31,5 %, v regionálnom školstve 9,5 %, vo vysokých školách 13,5 %. Je to nárast. Vo vede a výskume, kde je to, kde je úroveň nízka, súhlasím, ale nárast v budúcom roku je 20 % oproti tomuto roku. Nedá sa preskočiť naraz, viete, keď to bolo historicky málo financované, ja viem, že v porovnaní s Fínskom, Švédskom je to málo, možno aj s niektorými okolitými krajinami, ale za rok nepreskočíme ten deficit, ak sa dlhodobo tvoril. Regionálny rozvoj plus 30,1 %. Čiže to k tým všetkým pripomienkam, ktoré hovorili, že je to málo. Ja by som bol tiež rád, keby to mohlo byť viac, ale ak nechceme zvyšovať deficit, ak chceme mať zdravé podnikateľské prostredie a chceme zároveň, ja neviem, v poľnohospodárstve, iných oblastiach dávať tie dotácie v takej výške, nedá sa všetko.

    Pán poslanec Ondriaš hovoril o tom, koľko chýba pre pokles výroby, no, veľmi stručne k tomu poviem len toľko, lebo potom ďalší pán poslanec, ak sa nemýlim, neviem už kto, ale z poslaneckého klubu SDĽ hovoril, porovnával platy v Rakúsku...

  • Hlasy zo sály.

  • Pán poslanec, pardon, KSS, pardon. Pán poslanec Fajnor porovnával platy v Rakúsku a u nás, pán poslanec Ondriaš hovoril, o koľko máme menej, pretože sa znížila produkcia v stavebníctve, ja neviem, za posledných 15 rokov, no, páni, naozaj, na tých platoch v Rakúsku je to najlepšie povedať. No hrubý domáci produkt v Česko-Slovensku v roku 48 bol vyšší ako v Rakúsku na obyvateľa. V parite kúpnej sily. Áno, nebyť 40 rokov komunistického režimu, ja som presvedčený, že dnes by sme mali vyššie platy, ako sú v Rakúsku. No ale tých 40 rokov tu bolo a to, že sa znížila výroba po roku 89, áno, znížila sa, pretože, že sa nedalo inak, pretože bola v takej štruktúre, v takej efektívnosti, v takej konkurencieschopnosti, že to skolabovalo proste po tých 40 rokoch. Čiže to len veľmi stručne na margo týchto vystúpení, ak dovolíte.

    Pán poslanec Blajsko hovoril o tom, o čom hovorila aj pani poslankyňa potom - Navrátilová - a pán poslanec Opaterný. Dovoľte mi, aby som sa k tomuto vyjadril, lebo mohol vzniknúť dojem, a potom ešte niektorí páni poslanci na to nadviazali, mohol vzniknúť dojem, že máme vatu v kapitole ministerstva práce, najmä v tej položke, ktorá je, áno, áno, hmotná núdza, výdavky v hmotnej núdzi 2 až 2,5 miliardy korún. Takže k tomu by som sa, ak dovolíte, vyjadril.

    Ciele stanovené ministerstvom práce ako plán na rok 2005 boli tvorené ako minimálne odhady, u ktorých sa predpokladá stopercentné plnenie tohto cieľa. Naopak, čísla, ktoré jednotlivé programy v návrhu štátneho rozpočtu 2005 už majú stanovené, sa stanovili na základe priemerného vývoja ukazovateľov v roku 2004 a očakávaní v roku 2005. Teda nedajú sa používať indikátory na určenie správnosti a opodstatnenosti rozpočtu kapitoly a vedie to k nesprávnym záverom. Ministerstvo práce tvrdí - a to je aktualizované stanovisko -, že čísla zodpovedajú úrovni plánovanej v návrhu štátneho rozpočtu a to najmä preto, že v priebehu roku 2004 došlo k výrazným zmenám v legislatíve, ktoré ovplyvnili ako počet poberateľov, tak aj výšku vyplácaných dávok a to spôsobilo v úvode roka 2004 pokles daných ukazovateľov, avšak už v druhej polovici roka dochádza k miernemu nárastu. Stabilizácia pritom nebola dosiahnutá a ministerstvo predpokladá nárast počtu poberateľov aj v roku 2005. A napríklad v prípade kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa najnovšieho vývoja ministerstvo predpokladá dokonca aj riziko, že tá suma môže byť aj nedostatočná, ktorá je v rozpočte. Takže chcem upozorniť na to, že prípadné schválenie takých pozmeňujúcich návrhov, ktoré by presúvali veľké sumy dokonca z tejto kapitoly, môže spôsobiť, že tam vznikne nedostatok zdrojov aj pri dnešnej výške alebo že nebude možná valorizácia týchto dávok. To je stanovisko ministerstva práce, ktoré pre mňa je, samozrejme, z tohto hľadiska relevantné.

  • Hlasy v sále.

  • Potom, nebude nový asi, potom pán poslanec, ste hovorili aj o tom, že ten počet tých s ťažkým zdravotným postihnutím sa znížil a že či to znamená, že sa zlepšil zdravotný stav tak výrazne. No to nie, ale podľa mňa to znamená, že v minulosti sa tieto dávky prideľovali príliš extenzívne aj v prípadoch, ktoré neboli opodstatnené. Jednoducho že sa systém zneužíval. A myslím si, že o tom jasne svedčí, a keď si pozriete časový rad čísiel na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, tak to bol taký enormný rad, geometrickým radom to rástlo a myslím si, že nie je opodstatnený predpoklad, že takýmto spôsobom sa zhoršoval zdravotný stav obyvateľstva a že pribúdalo naozajstných prípadov. Čiže myslím si, že sa to zneužívalo v minulosti a že ten pokles je len výsledkom sprísnenia a očistenia od tých ľudí, ktorí na to nemali nárok, a zníženie, a systém zneužívali. Pričom netvrdím, že v každom jednom prípade to tak muselo byť a že pri takej zmene nemohlo dôjsť aj k nespravodlivému vyradeniu. To sa vždy môže stať, ale v zásade si myslím, že je to tak.

    Ďalej, viacerí z vás kritizovali to, že na aktívnu politiku trhu práce, na tie rekvalifikácie ide strašne veľa do tých automobiliek. A neviem, kto, ospravedlňujem sa, neviem, či nie pán poslanec Čaplovič vyčíslil, že je to 5,5 000 strop pre domácich a tam to vychádza až 130 000. Je to pravda, ale je to dané tým, že tieto rekvalifikácie u veľkého počtu ľudí sa dejú vo Francúzsku a zrejme aj v Kórei a to sú nákladné a drahé záležitosti. Čiže tam veľa ľudí, ak poznáte ľudí z okolia Trnavy, tak dnes sa rekvalifikuje a vzdeláva vo Francúzsku, čiže tam sú naozaj rádovo tie náklady iné. A po druhé, chcem povedať, že viete, aj potom bola kritika, že aj daňové, pán poslanec Opaterný to hovoril, že dávame daňové úľavy aj týmto investorom, ale tam je podstatné, že máme strop. Ten strop je daný pravidlami EÚ, ktorá hovorí, že 15 % hodnoty investície môžeme dať investičné stimuly. A už potom z hľadiska toho, akou formou to dávame, no vždy je to forma, ktorá je vlastne z verejných výdavkov. Či už priamo peniazmi, ktoré musíme zaplatiť z rozpočtu, alebo nepriamo peniazmi, ktoré nemusíme zaplatiť, ale nedostaneme ich a inak by sme ich na tej dani dostali. A to, že máme také investície, si myslím, že je dobré a že tých 15 % nakoniec sme museli dať, lebo to dával každý. Veď v tej konkurencii, to je na margo ďalšej kritiky tých stimulov, veď v tej konkurencii stimuly nerozhodli, lebo stimuly tu dával každý a každý ich dával na strope. Potom rozhodlo to, čo bolo naviac, čiže stimuly sa nám môžu, nemusia páčiť, ale sú nevyhnutným predpokladom na to, ak chceme získať investorov.

    Pán poslanec Jaduš. Navrhli ste z výnosov privatizácie, ak sa dobre pamätám, áno, tu je to, vyčleniť dve miliardy korún na riešenie starých environmentálnych dlhov. No problém je v tom, že, samozrejme, okamžite by nám to o dve miliardy korún navýšilo deficit verejných financií. Čiže keď som hovoril, že o päť miliárd korún je suma tých do obeda podaných pozmeňujúcich návrhov, ktoré zvyšujú deficit, tak len tento jeden tvorí dve miliardy korún. Ďalej pán poslanec hovoril o tom, že treba zvýšiť sumu na kompenzácie v obmedzení hospodárenia najmä s pôdou, ale aj s lesmi v chránenom území. Toto je vážny problém a tu chcem upozorniť, že asi naozaj tam peňazí nebude dosť na tento problém, ale ja by som navrhol ho riešiť inak. Máme nezmyselne, unikátne nezmyselne veľa chránených území. Žiadna krajina na svete toľko chránených území nemá a toto, samozrejme, obmedzuje vlastnícke práva, nakladanie s týmito územiami, často to obmedzuje rozvoj cestovného ruchu. Ja vôbec nehorujem za to, aby sme to zrušili, ale aby sme to zdravým a chladným rozumom posúdili a možno aj prehodnotili.

    Pán poslanec Kolesár. K vúckam sa vyjadrím o chvíľku. Ďalšia vec, ktorá zaznela v mnohých vystúpeniach, zaznela kritika programového rozpočtovania. Bolo to aj v médiách. Často ste citovali tie isté programy, naozaj, niektoré možno úsmevné a humorné a niektorí páni poslanci, napríklad pán poslanec Čaplovič povedal, že mu to pripomína plánovanie, pán poslanec Ďaďo to povedal aj v televízii, že to je to isté ako plánovanie, tak dovoľte mi k tomu sa vyjadriť. Po prvé, samozrejme, nie je to to isté ako plánovanie. Ja som vyštudoval takú vysokú školu, fakultu a katedru národohospodárskeho plánovania, potom som tam aj učil chvíľu. Čiže dovolím si tvrdiť, že viem, čo bolo plánovanie. Ten rozdiel je v tom, že tu ide o verejné zdroje, verejné financie. My tu rozhodujeme o tom a programový rozpočet je mechanizmus používania verejných zdrojov. Plánovanie bolo o tom, že sa v pláne povedalo, koľko sa vyrobí hrncov, koľko sa vyrobí, ja neviem, ocele a tak ďalej a tak ďalej, čo bolo, samozrejme, absolútne nezmyselné, ale programové rozpočtovanie má za úlohu byť nástrojom efektívneho vynakladania zdrojov, byť nástrojom kontroly, či sa tie peniaze vynaložili na to, na čo sa mali, a ako efektívne sa na to vynaložili. Netvrdím zároveň, že sú tam, netvrdím zároveň, že tam nie sú aj nezmysly. My s programovým rozpočtovaním len začíname. Len s ním začíname. Teraz je prvýkrát celý rozpočet zostavený v programovej štruktúre a naozaj budeme a chceme na tom ďalej pracovať tak, aby to nebolo formálne, aby to nebolo len naoko, aby tam neboli nezmyselné veci, lebo súhlasím s mnohými tými vašimi poznámkami, kritickými, že niektoré veci sú formálne a sú možno aj úsmevné, ale nemali by sme kvôli tomu nejako zatratiť programové rozpočtovanie ako také.

  • Hlasy zo sály.

  • Hej, viem si predstaviť, viem si predstaviť. Môžem k jednej veci, ktorú pán poslanec Čaplovič otvoril, a ona bude kľúčová, ale teraz by som možno poprosil, keby sme zvážili, lebo hovoril o Goranovi Personovi, ktorý keď sa stal premiérom, tak zosekal všetko, lebo Švédsko bolo v dosť ťažkej ekonomickej situácii z hľadiska makroekonomickej stability, ale výdavky na vedu, výskum a vzdelanie naopak zvýšil. Som prvý, ktorý by som bol za. Len problém je v tom, že keď sa dohodneme, a tá stratégia, ktorú som predložil teraz, rozvoja poznatkovej ekonomiky, je vlastne o tom, že ona hovorí, že áno. Podporujme viac vedu, výskum, vzdelanie, internet, e-government, podporujme toto oveľa viac, ale zároveň sa dohodnime, že nezvýšime deficit verejných financií, lebo to je kľúčové. Lebo ak ho zvýšime, tak tie škody budú mnohonásobne väčšie nakoniec, lebo podnikateľské prostredie sa nám zhorší, zvýšia sa nám úrokové sadzby, bude to mať vplyv na kurz a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Takže áno, a preto aj v tej stratégii hovoríme, že mali by sme to financovať viac, ale aj to podmieniť reformami, vnútornými, aby tie peniaze boli dobre využité, potom však musíme povedať, ak toto chceme viac a nechceme zvýšiť deficit, že niečo musíme menej. No inak sa to nedá. Aj vrátane zdrojov z EÚ, ktoré, povedzme si, že teda ich prehodnoťme a financujme viac aj z peňazí z EÚ veci, ktoré súvisia s týmto. Ak sa na tom budeme vedieť dohodnúť, budem prvý. Ale videli ste, aký je to problém a že aj v tej koalícii sa my musíme nejako dohodnúť, lebo inak by vôbec žiadny štátny rozpočet neprešiel a nebol. A jednoducho, keď tie záujmy, keď tých priorít je strašne veľa tak potom nie je žiadna. Čiže ja s vami súhlasím a tú stratégiu sme pripravili aj preto, aby sme vyvolali širšiu diskusiu, aj celonárodnú, o tom, že ak to teda dôležité je, tak poďme tlačiť na to, že tak poďme tam dať viac. Ale potom vážne diskutujme o tom, či sa to dá, keď sa všade bude dávať toľko ako doteraz.

    Hovorili ste, pán poslanec, to len na poopravenie, že dávame 0,7 % na vysoké školy. Pán poslanec Devínsky to potom povedal, to číslo správne, presné. V budúcom roku to bude 0,91 a už v roku 2006 by to malo byť 0,94 percenta HDP. Čiže ten nárast vo vysokých školách je naozaj výrazný, 13,3 % v budúcom roku. Čo je 10 % reálne.

    Pán poslanec Mikolaj hovoril o najmä tých diaľnicach. A tu chcem spomenúť diaľnice. No zvyšujeme výrazne ten objem peňazí. Je pravda to, čo pán poslanec Maxon potom aj spomenul, že to môže vyvolať, keď bude príliv, oveľa viac peňazí zrazu, že to zvýši ceny. Náš odhad je a my sme si robili tiež také analýzy, že keby to bolo ešte viac, ako dávame, tak by to riziko, tá absorbčná kapacita by nebola dostatočná, aby kapacity stavebné a tak ďalej, ale pri tomto objeme, aspoň naše analýzy nás vedú k tomu, že nemusí hroziť toto riziko, ale musí byť zabezpečené, že tam bude reálna súťaž, že sa nezopakuje to, čo pri úseku Mengusovce - Jánovce, myslím, že sa dohodli tí štyria - piati dodávatelia a dali proste prehnanú cenu. Treba teda zvýšiť konkurenciu aj vtiahnutím do ponuky iných veľkých medzinárodných firiem, aby sme na túto cenu tlačili. Ale uznávam a potvrdzujem, že cena výstavby diaľnic je problém a že musíme robiť opatrenia, aby sme tlačili na znižovanie týchto cien.

    Dovoľte mi stručne sa vyjadriť k národnému divadlu, lebo včera tu táto diskusia bola. Ja som sľúbil, že si overím to číslo. Pán poslanec Jarjabek tu nie je, ale ono to bude rezonovať a rezonuje. Pán poslanec povedal, že po prvé sa vzdávame symbolu národnej identity, keď ho nedostaviame, a po druhé, že keď ho predáme a nedostaviame, tak kultúra stratí zdroj príjmov. Povedal, že podľa neho hodnota toho divadla je 8 až 10 miliárd korún. No zásadne ja nesúhlasím s týmito názormi, aj keď im nepopieram právo mať iný názor. Ale po prvé, aký symbol národnej kultúrnej identity je rozostavané divadlo. Naviac rozostavané spôsobom, akým bolo rozostavené, naprojektované, spôsobom, aký bolo naprojektované. Symbolom národnej identity je historické národné divadlo, ktoré treba opraviť a ktoré potrebuje mnoho peňazí. A čím viac peňazí budeme pchať do novostavby národného divadla, tým menej zvýši na rekonštrukciu toho, čo naozaj symbolom je. Druhý problém toho je, že je to úplne naopak. Pán poslanec povedal, že nám to mohlo prinášať peniaze do kultúry, to národné divadlo. Naopak, mohlo požierať, ak by sme ho dokončili ako divadlo a prevádzkovali, tak z údajov od ľudí z toho divadla a ministerstva kultúry je zrejmé, že 500 miliónov korún, ja som sa včera pomýlil, ospravedlňujem sa, ja som povedal 800, 500 miliónov korún ročne by boli prevádzkové náklady na prevádzku toho molochu, ak by bol dokončený a fungoval tak, ako bol naprojektovaný. Zhruba toľko treba na dokončenie, 800 - 900 miliónov, a potom každý jeden rok 500 miliónov korún na prevádzkové náklady. A, samozrejme, že o to menej by potom išlo do kultúry do Michaloviec, do Humenného, do Medzilaboriec, do Brezna a tak ďalej. No iste, lebo ten balík nikto nenafúkne. Alebo ak ho nafúkneme, tak na úkor iných kapitol, ktoré musíme znížiť. Takže naozaj, s tým divadlom to bolo. Môžete nás kritizovať, oprávnene, že sme to asi mali urobiť skôr. Áno, urobili sme to teraz, a mali sme to urobiť skôr.

    K obciam. Dovoľte mi k obciam a vúckam. To bola zase téma, ktorá rezonovala, spoločná k tej fiškálnej decentralizácii. A zazneli tu aj také názory, že je problém tá decentralizácia, pretože nerieši regionálne rozdiely.

    Čiže chcem veľmi jasne povedať, fiškálna decentralizácia nikdy nemala riešiť regionálne rozdiely. Fiškálna decentralizácia mala stabilizovať systém a pokryť výdavky na verejné funkcie. Na funkcie, na kompetencie, originálne kompetencie predovšetkým. Prenesené sú financované inak. Na originálne kompetencie miestnej a regionálnej samosprávy. K prerozdeľovaniu výraznému dochádza. Dochádza tým, že inak sa peniaze vyberajú, daň z príjmov fyzických osôb je hlavným zdrojom príjmov, mzdy, keďže sú vyššie v Bratislave, tak Bratislava vyberie 12 miliárd, ale použije len 4 miliardy. Čiže vyberá sa podľa toho, koľko sa vytvorí, ale rozdeľuje sa podľa potom kritérií, ako je počet obyvateľov, počet detí, počet obyvateľov v postproduktívnom veku a tak ďalej. Čiže tam je výrazný prerozdeľovací mechanizmus a zároveň sa peniaze rozdeľujú omnoho objektívnejšie ako doteraz, pretože je tam viacero kritérií. Doteraz sa rozdeľovali len podľa počtu obyvateľov a malá časť podľa sídla právnickej osoby. Dnes, keďže v tom nariadení sme vybrali také kritériá, ktoré súvisia s kompetenciami, ktoré tie obce musia poskytovať, aj vúcky, tak je to rozdelenie omnoho, omnoho spravodlivejšie. Čo inými slovami znamená, vznikajú rozdiely, ale ak vznikli rozdiely, tak ten rozdiel znamená, ak má nejaká obec dnes napríklad podľa nového prepočtu dajme tomu 70 % minulého roka, v budúcom roku bude mať 70 % tohto roka, tak to inými slovami znamená, že tá obec mala dlhodobo za posledných 10, 15 rokov 30-krát viac príjmov, ako mala mať na základe kompetencií na základe tých kritérií. Ale aby tie rozdiely neboli príliš veľké, tak sme stanovili 87 %, do ktorého to dorovnávame, najmenej 87 %. To neznamená, ako zaznelo v rozprave, že priemer obcí do 250 obyvateľov bude, že v budúcom roku budú mať 87 % toho čo teraz. Nie, po dorovnaní na najmenej 87 % bude v budúcom roku priemer 94,4. Inými slovami, obce, v priemere všetky globálne od 1 do 250 obyvateľov budú mať v priemere v budúcom roku 94,4 % tohto roka, toho objemu, čo majú v tomto roku. Zároveň však platí, že pre roky 2006 - 7 tie peniaze budú dynamicky rásť, lebo im dávame najvýnosnejšiu daň. Čiže už v roku 2006 pre väčšinu a podľa môjho názoru do roku 2007 pre všetky alebo takmer všetky obce to bude znamenať plus oproti tomu, keby fiškálna decentralizácia nebola a keby sme im len valorizovali objem zdrojov podľa starého systému, tak ako to fungovalo doteraz.

    A čo sa týka vúcok, lebo to tiež zaznievalo veľmi, veľmi často. Vo vúckach sme dohodli mechanizmus, ktorý je tiež kriteriálny, ale ktorý by vyvolal veľké rozdiely. Bol by podľa mňa spravodlivý, ale by mal veľké rozdiely a so samotnými vúckami sme sa dohodli, že vo vúckach sme zakomponovali horizontálne vyrovnávanie. Čiže tí, v v ktorých prospech by to bolo výrazne, súhlasili dobrovoľne s tým, že sa to bude zatiaľ na 3 roky najmenej vyrovnávať. Nie stopercentne vyrovnávať, potom by nemal zmysel nový systém, ale do značnej miery vyrovnávať.

    A posledná poznámka k tomuto. To bolo strašne ťažké, urobiť tú fiškálnu decentralizáciu, lebo veľmi ľahké by bolo politicky urobiť to, keby sme povedali: Nikto na tom nebude horšie a zároveň zavedieme spravodlivosť. Ono to by sme potrebovali najmenej 5 - 6 miliárd korún naviac. Keď sme to však museli urobiť tak, že sme chceli eliminovať nespravodlivosti a zároveň sme z krátkodobého hľadiska potom museli pripustiť, že niektorí budú mať menej v roku prvom, druhom. Ale tým, že sme im dali v perspektíve najvýnosnejšiu daň, v roku treťom a ďalšom to už nie je pravda, že by na tom niekto škodoval, a zároveň sa vyrovnajú tie rozdiely. Ale najpodstatnejšie podľa mňa je to, že sme sa nakoniec dokázali dohodnúť a tak, ako bol zákon schválený a nariadenie, s tým súhlasilo aj ZMOS, aj K8, primátori najväčších miest, aj únia miest, čo bolo nesmierne ťažké. Čiže ja si myslím, že toto svedčí najviac o tom. Aj vúcky s tým súhlasili! Čiže myslím si, že toto najlepšie svedčí o tom, že je to vyvážené, je to krehká rovnováha, ale taká, ktorá v rámci verejných financií a tých rôznych dopadov a rôznych záujmov a rôznych vzťahov bola možná.

    No, jedna téma ešte, zase spoločná. Malé, stredné podnikanie. Keď o tých vúckach hovoríme. Nie? No nie, takto je to. No však viete, o čom je politika. Samozrejme, že ešte k tým mestám. No, nie, nie. Politika v tom zmysle, že oni uznali naše racionálne argumenty, že na iné nie je. No keď prišli s tým, že dobre, tak my chceme dorovnávať, ja neviem, malé obce, veľké mestá chceli, aby nemuseli zvyšovať daň z nehnuteľnosti, k tomu sa vrátim. Dobre, ale potom nebude fiškálna decentralizácia, lebo potom by neplatilo 3,4 %, ale 3,6 alebo 3,8. Alebo potom by neboli priame platby dorovnávané do 54 % , ale do 35. No nie, no proste

  • So smiechom.

  • niekde by sa to muselo zobrať. Čiže oni uznali, že v rámci týchto pravidiel hry a parametrov na viac nie je. To, že si mysleli, že by to mohlo byť lepšie, a to, že navonok to aj kritizujú, to je, samozrejme, pravda. Ale akceptovali to. No kritizujú to, no veď to poviem otvorene. No keď musia zároveň zvyšovať daň z nehnuteľnosti, čo je nepopulárne pre ich voličov a občanov, tak je prirodzené, že nikto nemohol čakať od nich, že vyjdú z rokovacej sály a povedia: Je to skvelé, je to presne tak, ako sme chceli.

    Ale k tej dani z nehnuteľnosti, pán poslanec Maxon to otvoril. Áno, veľké mestá, aby mali po nami predpokladanom zvýšení dane z nehnuteľnosti, budú mať asi 10-percentný nárast v budúcom roku oproti tomuto roku. Ale za cenu zvýšenia dane z nehnuteľnosti. Áno, ale zároveň sme hovorili, a to je korektné, že daň z nehnuteľnosti vo veľkých mestách bola doteraz podhodnotená voči dani z nehnuteľnosti v obciach. Niežeby bola nižšia, ona bola vyššia, len nezohľadňovala rozdiel trhovej ceny nehnuteľnosti. Inými slovami, rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti v malých obciach ako v obciach a vo veľkých mestách, rozdiel v trhovej hodnote bol oveľa väčší ako rozdiel v dani z nehnuteľnosti. Čiže áno, my sme to otvorene, korektne povedali, že im rušíme dotáciu, ale to bola ďalšia nespravodlivosť. Dotáciu na MHD dostávalo päť miest. Historicky to tak nejako vzniklo, že päť miest dostávalo, ak sa nemýlim, 1,5 miliardy korún. Bratislava z toho dostala 900 miliónov. No Žilina tam pribudla za vašej vlády, áno. A ostatní nedostávali nič. Tak sme povedali, áno, tuto my tie peniaze prehodíme ako do balíka pre všetkých, rušíme túto dotáciu a aby Bratislava nemala menšie príjmy, bude musieť zvýšiť daň z nehnuteľnosti. Ale zase doteraz dostávala nespravodlivo príspevok, dotáciu, ktorú nemala dostať. Zároveň boli iné nespravodlivosti voči Bratislave zase. Nebolo zohľadňované veľkostné kritérium. To, že musí poskytovať celú. Čiže ten systém doteraz bol zlý, deformovaný, nespravodlivý. My sme do toho vniesli poriadok. Ale nedalo sa to urobiť tak, aby nikto nemusel už nič a mal sa len lepšie. To sa proste nedá.

    K tomu problému - malé, stredné podnikanie. Pán poslanec Tibor Mikuš to najmä otvoril. A na tomto by som chcel ilustrovať, ako tieto veci spolu súvisia. Kritizoval, že sa robí veľa pre veľkých investorov, pre automobilky a tak ďalej a tak ďalej, ale že sa málo robí pre malých a stredných podnikateľov. A potom dával návrhy, vymenúval, čo všetko podporí. To nehovorím ako útok na osobu pána poslanca Mikuša. Len ako na ilustráciu toho, ako to súvisí. Hovoril teda, že podporí navýšenie na malé, stredné podnikanie, na kultúru, na školstvo, na samosprávu, na poľnohospodárstvo a sociálne veci, no proste všetko, že podporí všetky tieto pozmeňujúce návrhy na zvýšenie. A zároveň hovoril, že nie je dostatočne podporené malé a stredné podnikanie. No garantujem vám, že ak by všetky tieto pozmeňováky, ktoré doobeda mali hodnotu 5 miliárd, možno teraz už majú 8, neviem, tam to mám niekde, keby prešli, tak prvé a najviac na to doplatí malé a stredné podnikanie, pretože malé a stredné podnikanie je kľúčovo závislé najmä na ekonomickej stabilite, na domácom dopyte, na úrokových mierach, na daňovom a odvodovom zaťažení. Takže ak chceme pomôcť malým a stredným podnikateľom, tak pokračujme v tomto, v znižovaní inflácie a úrokových mier, v znižovaní daňového a najmä odvodového zaťaženia, v raste ekonomiky nielen rastom exportu, ale rastom domáceho dopytu, pretože exportné firmy môžu fungovať také, ktoré exportujú, aj keď tu domáci dopyt nie je. Ale malí a strední podnikatelia sú závislí od toho, či bude rásť životná úroveň ľudí, či bude rásť konečná spotreba domácností. A problém je v tom, že ak by sme akceptovali podporu všetkého oveľa viac, zvýšime obrovským spôsobom deficit verejných financií, zvýšime úrokové sadzby, následne, okamžite by sme museli, menová politika by musela reagovať obrovskou reštrikciou. Bola by vyššia inflácia, bol by nižší ekonomický rast, nižší prílev investície a t ak ďalej a tak ďalej. Čiže my tam to malé a stredné naozaj najlepšie podporíme vtedy, keď budeme schopní to podnikateľské prostredie ďalej zlepšovať. A, myslím si, že touto cestou sa v zásade aj ide.

    No už, aby som vás neunavoval ešte omnoho dlhšie, predsa len k tým automobilkám. Zaznelo vo viacerých vašich vystúpeniach alebo v niektorých vystúpeniach, že je to strašne riskantné pre Slovensko, keď sa zameriavame len týmto smerom. Nemyslím si to. Po prvé, my sa až tak nezameriavame týmto smerom, my sme nepovedali, že príďte a budeme dávať investičné stimuly len automobilkám. Oni sem prišli preto, že vyhodnotili, že komparatívne výhody sú tu najväčšie a vôbec neboli proti stimulom. To som už povedal, každý dáva na strope, aký môže dávať. Oni zohľadnili iné komparatívne výhody, prišli sem a investovali. Chvalabohu. Vezmime si Volkswagen, aký má vplyv na slovenskú ekonomiku, na zamestnanosť nielen vo Volkswagene samotnom. Na tuarec sa dnes vyrába 59 % dielov na Slovensku. 59 %. Keď Volkswagen začínal tak, 0 % dielov sa vyrábalo na Slovensku. Všetko sa doviezlo. zmontovalo, vyviezlo. Dnes 59 %. Výroba je tak diverzifikovaná, že súvisí toľko dodávateľských odvetví, pododvetví tam dodáva, že to nie je nejaká monokultúra v tomto zmysle. Čo je však riskantné, čo by mohlo byť riskantné, a to pán poslanec Čaplovič správne nielen povedal, ale aj zachytil v tej stratégii rozvoja poznatkov ekonomiky, že keby sme neuplatňovali teraz naozaj dobudúcna prioritu vzdelania, vedy, výskumu, inovácií, informačných technológii, tak sa nám naozaj stane, že tieto komparatívne výhody pomaly budú doznievať, lebo mzdy budú rásť, ekonomika bude rásť a zároveň príde Rumunsko, príde Bulharsko do EÚ, po čase príde Ukrajina a tí budú ponúkať oveľa lepšie tieto komparatívne výhody na masovú priemyselnú veľkovýrobu. Čiže áno, riziko by to mohlo byť. Ja si nemyslím, že dnes je riziko, tieto automobilky, že sú riziko, ale mohli by byť, ak nebudeme napĺňať tie zmeny a tú stratégiu poznatkovej ekonomiky, ktorú som spomínal.

    Ja by som uzavrel, aby som vás ďalej nezdržiaval, ďakujem vám pekne za pozornosť a uzavriem to, ak dovolíte, tým, že mnohé pozmeňujúce návrhy, hovorím to veľmi otvorene, najmä tie, ktoré nenavrhovali navyšovanie deficitu, považujem aj za akceptovateľné a niektoré z nich aj za rozumné, ale problém je v tom, že my sme si dohodli v rámci koalície princíp, ktorý podľa mňa je veľmi správny a bez ktorého by sa vlastne celý rozpočet zosypal. A to princíp taký, že každý pozmeňujúci návrh budeme - a ja ako predkladateľ - aj v rámci koalície budeme konzultovať z hľadiska deficitu so mnou ako s ministrom financií, ale z hľadiska vecného s tými, ktorých sa tieto pozmeňujúce návrhy týkajú. Napríklad ak je to presun v rámci jednej kapitoly, tak s jedným ministrom, ak je to presun z jednej kapitoly do inej kapitoly, tak s dvoma, ale najmä s tým, ktorý by tým mal stratiť, a že v koalícii budeme podporovať len tie návrhy, na ktorých bude súhlas aj vecne príslušného ministra. Myslím si, že za úrad vlády asi premiér. Myslím si, že je to nevyhnutné, pretože ak by sme tento princíp neuplatňovali, tak by sa nám naozaj mohli vytvárať dohody krížom, časť koalície, časť opozície a celý rozpočet by asi mohol zosypať ako domček z kariet. Čiže chcem vás poprosiť aj o isté pochopenie nevyhnutnosti tohto princípu a prípade o aktívnu komunikáciu s vecne príslušným ministrom a to hovorím najmä teraz voči opozičným poslancom, pretože ja si myslím, že niektoré z tých návrhov, ktoré odzneli, pre mňa aspoň boli vecne rozumné a aj opodstatnené a ak pre ne získate vecne príslušného ministra, ak to nebude navyšovať deficit, tak ja budem len rád, pretože naozaj si myslím, že sa to trochu posúva tá diskusia, že už to nie je len o tom, že koaličné podporíme, opozičné zhodíme zo stola bez toho, aby sme vecne o nich diskutovali a posudzovali ich. Ešte raz vám ďakujem pekne za pozornosť a prosím vás o podporu toho rozpočtu.

    Ešte som vám zostal dlžný sumár pozmeňujúcich návrhov. Koľko teda je... Koľko je ten odhad? Skvelé, pán poslanec Blajsko je veľmi blízko. Odhad, teda celková suma navýšenia deficitu, ak by boli schválené všetky pozmeňujúce návrhy, je 7 miliárd 945 miliónov - 8 miliárd korún, boli ste úplne presný. Ale zároveň chcem povedať, že väčšina tých pozmeňujúcich, nie je ich zase až veľa, ono je pomerne málo takých veľmi, povedal by som, ako tie 2 miliardy korún na tie staré environmentálne záťaže, čiže väčšina počtom, z hľadiska počtu pozmeňujúcich návrhov, väčšina je takých, ktoré nenavyšujú deficit, ale celková suma tých, ktoré navyšujú, je 8 miliárd, čiže aj preto dúfam, že chápete, že nie so všetkými sa bude dať súhlasiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz o slovo požiadal pán spoločný spravodajca, pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, moja úloha je veľmi jednoduchá, veď pán minister financií a podpredseda vlády vyčerpávajúco zodpovedal na všetky otázky, ktoré tu boli položené, a snažil sa nám poskytnúť svoj pohľad na nadnesené problémové okruhy a vyjadril sa aj k procedúre prerokúvania návrhu štátneho rozpočtu a hovoril aj o tom, že sa budeme snažiť dohodnúť o tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré nenavyšujú schodok štátneho rozpočtu a ku ktorým jednotliví dotknutí ministri alebo rezorty sa budú vyjadrovať v pozitívnom slova zmysle. Mne nič iné nezostáva, len vám poďakovať za seriózny a veľmi zodpovedný prístup k prerokúvaniu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 a sa vyjadriť v tom slova zmysle, že mám veľmi príjemný pocit z tohto prerokúvania aj napriek tomu, že v pondelok, keď sme, pardon, v piatok, keď sme začali rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, v médiách odzneli samé negativistické správy a negatívne správy o činnosti parlamentu, o nezáujme poslancov o prerokovanie, ale chcem vám poďakovať za ten zodpovedný prístup, ktorí ste tu so mnou a s pánom ministrom vydržali tri dni a iba o tom nezáujme svedčí fakt, že 50 príspevkov sme tu počúvali veľmi pozorne a kvalita týchto príspevkov je na oveľa vyššej úrovni než v predchádzajúcom období. Ani raz od nich som nepočul urážky a nezmyselné útoky na druhého poslanca, alebo iného poslanca, alebo na predkladateľa, ale mám veľmi príjemný pocit z toho, že sa tu argumentovalo. Prvýkrát sa stalo v našom parlamente pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu, že sa argumentovalo, a jednotliví poslanci sa snažili vyjadriť sa k tým otázkam zo svojho zorného uhla pohľadu, či sa to pramení z ideologického základu alebo z politického základu, ale vystupovali tu veľmi odborne a hlavne z toho odborného hľadiska aj podložene. Takže nech je to známka našej práce a ja ako spravodajca za tú kvalitu, za ten váš prístup, zodpovedný prístup, vám chcem poďakovať a si myslím, že zajtra budeme môcť potom otvorene a s čestným svedomím hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň vás, pani poslankyne, páni poslanci, chcem informovať o tom, že v tejto chvíli preruším rokovanie 33. schôdze Národnej rady v dnešný deň.

    Pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine. Predpokladám, že máte informáciu z poslaneckého grémia, že hlasovať o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 budeme zajtra po hodine otázok. Čiže ráno o 9.00 začíname programom, ktorý je v súlade so schváleným programom, prerokúvať body, ktoré sú v súlade so schváleným programom na 33. schôdzu Národnej rady. Ďakujem vám.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Prosím? O 11.00 sa bude hlasovať, potom rokovať, tak do jedenástej. Potom sa dá prestávka na prípravu k schvaľovaniu zákona. O 14.00 podľa programu otázky a odpovede a o 15.00 sa bude hlasovať.

    Ďakujem vám a dobrú noc prajem.

  • Prerušenie rokovania o 18.42 hodine.