• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Bohumil Hanzel, Milan Murgaš. A na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Vojtech Tkáč.

    Vítam na našom rokovaní podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša.

    Vidím, že na mieste spravodajcov sedí už aj spoločný spravodajca za výbor pre financie, rozpočet a menu pán Farkas.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o bode programu

    vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

    Ako prvý do rozpravy v dnešný deň bol prihlásený pán poslanec Blajsko. Ešte stále budú vystupovať v rozprave poslanci, ktorí boli písomne prihlásení.

    Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Blajsko a pripraví sa pán poslanec Jaduš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister, chcem vás dnes upozorniť na niektoré súvislosti návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, budem hovoriť o výdavkoch na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré sme v tomto roku zreformovali. A v budúcom roku na tieto účely rozpočtu je menej zdrojov o štvrtinu, teda o 2,7 mld. Je pravda, že dávku poberá o tretinu menej ľudí ako v minulom roku, ale až 7,5 % obyvateľstva je na túto dávku odkázaných. A to, že ich nie je viac, je výsledkom sprísnenia podmienok, a nie deklarovaným hospodárskym rastom.

    Vašu pozornosť upriamim aj na závažný problém dlhodobej udržateľnosti systému sociálneho poistenia. Oceňujem dva varianty návrhu rozpočtu s 2. pilierom dôchodkovej reformy a takisto bez neho. Ale so štátnym krytím deficitu dôchodkových fondov Sociálnej poisťovne sa v budúcom roku neráta, v ďalších rokoch sa ráta, približne s 3 mld., 10 mld. a 12 mld. korún ročne. Dávam otázku: Bude to stačiť, nehovoriac o krytí zvyšovania dôchodkov? A čo je dôležité, to je neprijateľné, aby sa tak roztvárali nožnice až o 25 % medzi príjmami starobných dôchodcov od tohto roku a príjmami tých, čo išli do dôchodku pred 1. januárom 2004.

    Budem hovoriť aj o zdrojoch na aktívnu politiku trhu práce. Budú až o tretinu vyššie ako v tomto roku, hlavne v dôsledku zdrojov z Európskej únie. Ale prečo sa až 17 % v budúcom roku a v ďalších dvoch rokoch až takmer 40 % z nich má vynaložiť na rekvalifikácie pre dve súkromné automobilové firmy Peugeot a KIA.

    Spomeniem aj možno drobnosti o vplyve fiškálnej decentralizácie na obce a mestá. Treba vytvoriť transformačnú rezervu nielen pre obce vo výške 300 mil., ale aj pre kraje vo výške 100 mil. Nejde o veľké sumy, ale môžu ovplyvniť aj sociálnu oblasť.

    Oceniť treba zvýšenie financií na štátnu podporu rodiny v budúcom roku o 5,3 %. Lenže otázkou zostáva, či sa to bude týkať napr. aj mnohopočetných rodín a rodín so zdravotne postihnutým občanom.

    Výdavky kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dosahujú 15 % celkového štátneho rozpočtu. Chcem oceniť predovšetkým to, že významným zdrojom financovania v sociálnej oblasti sú aj prostriedky z Európskeho sociálneho fondu až vo výške takmer 2,2 mld. Sk. Je dobré, že výdavky na sociálne zabezpečenie, ktoré tvoria 92 % rezortného rozpočtu, porastú o 9,2 %. Ale nechápem, prečo sa výdavky na pomoc v hmotnej núdzi znižujú oproti minulému roku o 11 %, o už spomínaných tzv. 2,7 mld. Sk.

    Do pozornosti širokej verejnosti dávam skutočnosť, že na dávkach v hmotnej núdzi rezort šetrí v tomto roku 1,1 mld. korún. Naozaj je sociálna situácia najchudobnejších tak dobrá, že môžeme na ľuďoch šetriť? Najmä vo vzťahu k rodinám s deťmi a osamelým najchudobnejším dôchodcom sme už mali prijať podľa môjho názoru dotačné nástroje.

    V budúcom roku navrhuje rezort riešiť tvrdé reštrikcie v kompenzáciách ťažkého zdravotného postihu zvýšením vyčlenených prostriedkov o 14 %. Na nevyhnutnosť tohto kroku sme upozorňovali už pri prijímaní týchto reštriktívnych zákonov v minulosti.

    Je neprijateľné, že štát predpokladá nižšie odvody do Sociálnej poisťovne za svojich poistencov.

    Posledná poznámka. Prečo sú v štátnom rozpočte účelovo viazané prostriedky len na transformáciu sociálnych služieb, na starobné a invalidné poistenie, na dôchodkový systém a na vedu a techniku? Prečo sú tam nie vyšpecifikované aj štátne sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, kompenzačné dávky zdravotného postihnutia a takisto nesystémové dávky a podobne?

    Vo svojom vystúpení budem hovoriť aj o dopadoch postupného prechodu poistencov na sporivý systém dôchodkového zabezpečenia.

    Oceňujem, že návrh rozpočtu je urobený variantne.

    Výrazný rozdiel bude v príjmoch Sociálnej poisťovne na starobné poistenie, kde sa očakáva namiesto 60 mld. príjem nižší o takmer 7,3 mld. a rezervný fond solidarity bude o viac ako tretinu nižší, o 8,78 mld. Sk. Otázkou je, ako sa prejaví mohutná reklamná kampaň na účasti občanov v kapitalizačnom pilieri, a tým aj na fonde starobného poistenia. Napriek všetkému Sociálna poisťovňa má v budúcom roku hospodáriť s prebytkom 16,8 mld. Sk. Nemyslím si však, že presuny medzi jednotlivými fondmi sú vhodným riešením tejto situácie.

    Až o 12 % klesá počet poberateľov invalidného dôchodku ku koncu roku 2005. Čo si myslíte, kolegyne, kolegovia, ľudia vyzdravejú alebo ich umelo vyradíme spomedzi štátnej podpory? To je moja otázka. V každom prípade Sociálnu poisťovňu v budúcom roku čaká veľmi zložité obdobie v dôsledku nábehu na sporenie na dôchodok.

    Poďme však hovoriť konkrétnejšie. Návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje štátny rozpočet a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy, medzi nimi aj, ako som už spomenul, Sociálnej poisťovne. Vo väzbe na zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje zákon o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2005 a berie na vedomie aj návrh rozpočtu verejnej správy na uvedené roky 2005 až 2007. Vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy na uvedené roky, ale takisto vychádza z Konvergenčného programu Slovenska na roky 2004 až 2010, ktorý bol schválený vládou v roku 2004. Strednodobý výhľad na roky 2005 až 2007 presahuje volebné obdobie parlamentu, počíta s takými riešeniami a tendenciami, ktoré by mali vytvárať predpoklady dlhodobej udržateľnosti verejných financií, najmä v súvislosti s pripravenosťou a zavedením eura v roku 2009. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 je postavený hlavne na týchto predpokladoch, na predpoklade, ktorý potvrdzuje zdravý stav ekonomiky, mám na mysli rast ekonomiky v priemere o 5 %, infláciu menej ako 3 %, rast zamestnanosti v priemere o 0,7 %, na predpoklade dlhodobej udržateľnosti verejných financií, v rámci čoho bude závažným faktorom dosah reformy dôchodkového systému, na predpokladoch pripravenosti Slovenska na zavedenia eura, na predpokladoch znižovania miery prerozdeľovania prostredníctvom verejných financií, výraznejšieho nárastu výdavkov v roku 2005, kde medziročný nárast je až 9,6 % pri miere inflácie 3,3 %, a takisto na predpoklade poklesu daňového a odvodového zaťaženia.

    Pokiaľ ide o zamestnanosť ako o základnú podmienku zabezpečenia životnej úrovne a istôt občanov, treba poukázať na to, že sa počíta s postupným miernym rastom. Tento by mal byť podporený tvorbou nových pracovných miest, investičnými aktivitami, najmä zahraničnými investíciami, ako aj uplatňovaním aktívnej politiky trhu práce. Pre informáciu uvádzame, že podľa odhadov ekonomických analytikov by sa v roku 2005 malo vytvoriť 21 000 až 27 000 nových pracovných miest, čím by sa do pracovného procesu zapojilo najviac ľudí za posledných 5 rokov. Vzhľadom na to, že tvorba nových pracovných miest sa týka predovšetkým Trnavského kraja, mám na mysli Peugeot, Citroen, resp. aj južného Slovenska, možno reálne očakávať, že rast zamestnanosti v oblastiach postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti, mám na mysli Prešovský, Košický, Banskobystrický región, bude dlhším a postupným procesom.

    S tvorbou pracovných miest vo vybraných regiónoch a ich efektívneho využitia priamo súvisí mobilita pracovnej sily. V tejto súvislosti treba dať do pozornosti, že v praxi sa neosvedčil veľmi propagovaný príspevok na bývanie vrátane príspevku na sťahovania za prácou, pri migrácii za prácou. Žiadalo by sa zhodnotiť účinnosť tohto nástroja, ako aj všetkých ostatných súčasných nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Podmienky pre úspešnú migráciu za prácou treba riešiť v širších súvislostiach a predovšetkým vytvorením trhu s bytmi.

    Určitým paradoxom je, že napriek progresu v zamestnanosti výraznejšie sa neznižuje miera nezamestnanosti, najmä v roku 2005. Na celé obdobie rokov 2005 až 2007 sa prognózuje dvojciferná miera nezamestnanosti, a to tak miera evidovanej nezamestnanosti, ako aj miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl. Miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl je v jednotlivých rokoch vyššia, napr. v roku 2005 o 2,2, v roku 2006 o 2,2, v roku 2007 o 2,8 bodu.

    Rovnako ako pri tvorbe pracovných miest, tak aj pri vývoji miery nezamestnanosti treba poukázať na disparity v regiónoch ako na závažný problém ovplyvňujúci sociálnu situáciu obyvateľstva, ako aj stabilitu verejných financií.

    V parametroch ovplyvňujúcich priamo životnú úroveň sa predpokladá nasledovný vývoj. Rast reálnych miezd sa predpokladá v hodnote, teda zvýšení na budúci rok o 3,1 %, v roku 2006 o 2,9 % a v roku 2007 o 3 %. Nárast reálnych dôchodkov sa predpokladá v roku 2005 o 3,2 %, v roku 2006 o 3,6 % a v roku 2007 o 2 %. Pri tomto údaji je potrebné, vážené kolegyne a kolegovia, uvedomiť si, že reálny dôchodok na Slovensku v priemernej hodnote je poddimenzovaný o viac ako 27 %. Reálny rast spotreby domácností sa predikuje ako nárast v roku 2005 o 4,2 %, v roku 2006 o 3,9 % a v roku 2007 o 4 %. Pri dosiahnutí týchto parametrov by mohol nastať určitý obrat vo vývoji reálnych miezd i reálnych dôchodkov. Ale dosiahnutie je podmienené vývojom vnútorného i vonkajšieho prostredia, v ktorých sú aj riziká z hľadiska realizácie prijatých reforiem, ako aj riziká vo vývoji vonkajšieho prostredia, mám na mysli cenové šoky napr. pri rope, nižší zahraničný dopyt, vplyv aj vstupu do Európskej únie.

    V návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005 sa predpokladajú celkové príjmy 258,556 mld. Sk, výdavky 320,079 900 mld. a schodok sa predpokladá vo výške 61,523 900 mld. Sk. Výdavky štátneho rozpočtu na porovnateľnej úrovni bez Súhrnného finančného vzťahu k obciam a vyšším územným celkom sa medziročne zvyšujú v roku 2005 o 10 %, v roku 2006 o 5 % a v roku 2007 o 4,8 %. Jednoznačnou prioritou z hľadiska dynamiky rastu sú výdavky na diaľnice a na železničnú dopravu. Pri rozpočtovaní verejných výdavkov týkajúcich sa osobných výdavkov, mzdových výdavkov a poistného sa vychádzalo z počtu zamestnancov v sektore verejnej správy v roku 2004, kde išlo o 408 849 zamestnancov, z princípu nezvyšovať počet zamestnancov a zlepšiť úroveň odmeňovania z úspor dosiahnutých znižovaním počtu zamestnancov až do roku 2007. Predpokladá sa rast platov zamestnancov verejnej správy zhruba na úrovni rastu nominálnych miezd v hospodárstve Slovenskej republiky v rokoch 2005 až 2007. Počíta sa s medziročným rastom osobných výdavkov vo verejnom sektore v roku 2005 o 6,6 %, v roku 2006 o 5,5 % a v roku 2007 o 5,5 %. Inflácia by sa mala pohybovať v rozmedzí okolo 3 %. V návrhu rozpočtu na rok 2005 sa navrhuje zvýšenie platových taríf o 4 % od 1. 7. 2005, resp. o 5 % k 1. 1. 2005 pri Hasičskom a záchrannom zbore. Finančné prostriedky na valorizáciu platov sú zabezpečené v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy.

    Pokiaľ hodnotíme vplyv realizácie reformy verejnej správy, očakávali sa úspory vo výdavkoch vrátane efektívneho zníženia počtu zamestnancov. Efekty v znížení počtu zamestnancov verejného sektora sú však minimálne. Počet zamestnancov verejného sektora dosiahol v roku 2004, ako som už spomenul, 408 849 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2001 menej len o 3 603 zamestnancov, ide o zníženie o 0,8 %. Žiadalo by sa komplexnejšie a hlbšie analyzovať uskutočnenú reformu verejnej správy, a to z hľadiska cieľov k občanovi a takisto k verejným financiám, takáto požiadavka sa týka aj samotného pôsobenia špecializovanej štátnej správy na úseku sociálnych vecí, práce a rodiny, kde prevažne chýbajú sociálni pracovníci v teréne, z hľadiska spätnej väzby, efektívnosti využívania zdrojov, ktoré do tohto systému idú.

    Poistné platené štátom na starobné a invalidné poistenie za zákonom určené skupiny osôb sa predpokladá nasledovne. V roku 2005 sa predpokladá 5,037 500 mld. Sk, počet poistencov klesá oproti tomuto obdobiu o 8,7 %, upozorňujem, a počíta sa s počtom 178 000 ľudí. Až do roku 2007 sú v poklese tieto dva údaje.

    S postupným poklesom objemu štátom plateného poistného od roku 2005 treba súhlasiť. To súvisí so znižovaním počtu narodených detí a neplnením oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri určitom počte poistencov. Súčasne treba dať do pozornosti ale aj fakt, že počet poistencov a nadväzujúca suma poistného v rozpočte na rok 2004 bola značne nadhodnotená, i po znížení o 350 mil. Sk v prospech vyšších územných celkov na zvýšenie dotácií na sociálnu oblasť pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v Národnej rade Slovenskej republiky. Svedectvom toho sú aj výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za prvý polrok 2004, podľa ktorých poistné platené štátom sa plnilo len na 43,7 %. V celoročnej relácii očakáva Sociálna poisťovňa nižšie príjmy v poistnom platenom štátom za rok 2004 až v sume 467 mil. Sk. Ide o značnú odchýlku od schváleného rozpočtu. Nesvedčí to o kvalite rozpočtovania, pričom čiastka sa mohla efektívne využiť na iné naliehavé potreby v rozpočte na rok 2004, napr. na riešenie havarijných situácií či v školstve alebo v sociálnom systéme.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa zmieniť pri tejto príležitosti, že pred štyrmi dňami sme tu schvaľovali aj môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýkal vdovcov, ktorí ovdoveli pred termínom 1. 1. Boli ste zavedení všetci, ktorí ste hlasovali proti môjmu návrhu, keď pán minister vás informoval, že ide o rozpor v objeme 1 mld. korún, dokonca aj vyššie číslo použil. Je to nezmysel. Ja som si urobil tieto prepočty, ide o čiastku 300 mil. ročne. A mali by sme jeho schválením vyriešený diskriminačný faktor pri priznávaní vdoveckých dôchodkov teda mužov. A tu je jeden fakt. Aj v tomto rozpočte na rok 2004 boli zdroje na to, aby sa to dalo riešiť. Prepáčte mi, že som sa vrátil späť k inej problematike, ktorá tu prebehla minulý týždeň.

    Rozpočtovanie výdavkov na sociálnu pomoc a podporu vychádza z toho, že rozsiahla reforma sociálneho systému so zameraním na aktívnu účasť občana na riešení svojej situácie bola vykonaná v roku 2004. Rok 2004 z tohto hľadiska sa považuje za východisko pre rozpočtovanie výdavkov v ďalších rokoch. Pokiaľ však rok 2004 považujeme za vstupný rok, v ktorom sa uskutočňujú reformy v oblasti sociálnej pomoci, treba povedať, že vo výdavkoch na pomoc v hmotnej núdzi sa oproti schválenému rozpočtu majú za rok 2004 dosiahnuť úspory, ako som už spomenul, viac ako 2,7 mld. Sk, čo predstavuje viac ako štvrtinu rozpočtových výdavkov. Možno konštatovať, že reforma pomoci v hmotnej núdzi sa uskutočnila v podmienkach značnej prvotnej reštrikcie jednotlivých dávok s výrazným negatívnym dopadom na sociálne odkázané skupiny obyvateľstva a určitého vylepšovania tohto systému pod tlakom verejnosti, ako aj samotných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, som členom sociálneho výboru a viem, koľko práce museli mnohí poslanci vyvinúť vo väzbe na nápravu.

    Tvorbu úspor v dávkach v hmotnej núdzi pripúšťa v súvislosti s nábehom systému aj samotný návrh rozpočtu verejnej správy. Pokiaľ sa takýto cieľ sledoval pri reforme sociálnej pomoci, bolo potrebné s ním priamo a otvorene oboznámiť aj poslancov Národnej rady, ako aj samotnú verejnosť Slovenskej republiky.

    Pri značnom nedočerpaní výdavkov na dávky v hmotnej núdzi za rok 2004 je pochopiteľné porovnávanie návrhu rozpočtu na rok 2005 z hľadiska dynamiky rastu na očakávanú skúsenosť roka 2004. Kým v porovnávaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2004 sú rozpočtované výdavky na pomoc v hmotnej núdzi na rok 2005 vyššie o 1,63 mld., o 20,3 %, oproti rozpočtu na rok 2004 sú nižšie o 1,12 mld. Sk čiže o 10,4 %. Možno konštatovať, že realizácia sociálnej reformy poznačená značnou reštrikciou dávok v hmotnej núdzi prináša značné úspory vo výdavkoch štátneho rozpočtu, na druhej strane negatívne ovplyvnila sociálnu situáciu a životné podmienky občanov v hmotnej núdzi.

    Sociálna reforma situáciu chudobných ešte zhoršila, keď bola uskutočnená s cieľom motivovať ľudí na hľadanie práce zvýšením rozdielu medzi pracovnými príjmami a sociálnymi dávkami, čo sa realizovalo práve znížením dávok v hmotnej núdzi. Treba poznamenať, že mnoho sociálne odkázaných nemá na výber medzi sociálnou dávkou a prácou, pretože voľných pracovných miest je nedostatok. Pritom sa v Koncepcii sociálnej reformy neprihliadalo na to, že dávkou sociálnej pomoci vrátane aj možných kombinácií dávok nemožno dosiahnuť príjem potrebný na dôstojný život.

    V súvislosti s realizáciou sociálnej reformy by sa hlbšie mali analyzovať tendencie vývoja počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi v roku 2004, ktorý sa považuje za východiskový rok z hľadiska rozbehnutia reformy v tejto oblasti. Podľa údajov zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva za prvý polrok 2004 dávku v hmotnej núdzi poberalo v priemere 187 000 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2003 menej o 91 000 poberateľov. Je to výrazný pokles, vážené kolegyne a kolegovia, až o 32,4 %. Ťažko obstoja zovšeobecnené argumenty, že pokles počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi súvisí s tým, že ľudia sa zamestnali a že nám rastie ekonomika. Pritom Štatistický úrad uvádza pokles zamestnanosti.

    Nazdávame sa, že hlavnou príčinou poklesu počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi je predovšetkým zmena systému, pokles počtu poberateľov nie je dôsledkom ekonomického rastu, ale sprísnením podmienok poskytovania týchto dávok. Pre informáciu uvádzame, že v prvom polroku 2004 bolo na dávku v hmotnej núdzi odkázaných 400 000 občanov Slovenskej republiky vrátane detí, čo predstavuje 7,4 % obyvateľstva, priemerná výška dávky bola 2 742 Sk, o 36 korún viac ako koncom roka 2003.

    Prevažná väčšina poberateľov poberala základnú dávku v hmotnej núdzi bez príspevkov, ktorými sa predpokladalo zvýšenie dávky, mám na mysli aktivačný príspevok, poberalo ju len 92 000 ľudí bez práce. Poberalo ochranný príspevok, to je zaujímavý údaj, iba 11 000 ľudí a príspevok na bývanie, ktorý som tu už spomínal, len približne 52 000 ľudí.

    Výdavky na pomoc v hmotnej núdzi sa rozpočtujú na rok 2005 v sume 9,640 800 mld. Sk oproti očakávanej skutočnosti roka 2004, v skutočnosti ide o pokles o 20,3 %, na rok 2006 v sume 9,554 800 mld. s medziročným poklesom o 0,9 % a na rok 2007 v sume 9,301 700 mld. s poklesom až o 2,7 %. Čiže predpokladáme pozitívny vývoj v tejto oblasti a ja o tomto ozaj nie som presvedčený. Návrh rozpočtu výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi na rok 2005 vychádza z predpokladu počtu poberateľov 180 000 ľudí, čo je mierne pod úrovňou skutočnosti za prvý polrok 2004.

    V zámeroch rozpočtu sa počíta s tým, že na pomoc v hmotnej núdzi bude odkázaných 8 % obyvateľstva v prvom polroku a tohto roku to bolo 7,4 %. Zvýšenie celkových výdavkov na rok 2005 oproti očakávanej skutočnosti sa zdôvodňuje tým, že nie je potrebné v roku 2005 vytvárať úspory vyplývajúce z nábehu systému, pričom treba premietnuť valorizáciu dávok realizovanú 1. 1. 2004 a v rokoch 2006 a 2007 sa počíta s medziročným poklesom výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi v nadväznosti na pokles počtu evidovaných nezamestnaných. V dávkach v hmotnej núdzi na rok 2005 sú zahrnuté aj dotácie pre osobitného príjemcu dávky, dotácie na stravovanie a školské potreby v sume 517,5 mil. Sk, čo tvorí 5,4 % z celkových výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi. Ďalej sú tam zahrnuté dotácie na štipendiá pre žiakov základných a špeciálnych škôl v sume 167 mil. Sk, čo tvorí 1,7 % celkových výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi. Žiadalo by sa vyhodnotiť teda prvé skúsenosti a poznatky z uplatňovania nových dotácií v systéme pomoci v hmotnej núdzi, a to z hľadiska ich poslania, účelu, ale aj administratívnej náročnosti pri ich poskytovaní.

    Na štátnu podporu rodiny prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa v návrhu rozpočtu na rok 2005 vyčleňuje 15,934 600 mld. Sk, je to oproti tomuto roku viac o 5,3 %, na rok 2006 vyčleňuje 16,444 800 mld. Sk, schvaľuje sa takisto s rastom o 3,2 % a takisto v roku 2007 to isté percento nárastu. Vychádza sa tu zo stabilizačného počtu detí a z uplatnenia valorizačných mechanizmov. Novým prvkom v sústave štátnej podpory rodiny je príspevok na služby spojené so zabezpečením starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov v prípade, ak sa rodič zapojí do pracovného procesu a zabezpečí starostlivosť o dieťa umiestnením dieťaťa do zariadenia alebo jeho zverením fyzickej osobe. Ide o nový príspevok zatiaľ legislatívne neschválený. Na jeho krytie sa rozpočtujú na rok 2005 prostriedky v sume 243,9 mil. Sk. Poznamenávame, že tento príspevok považuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny za svoju tzv. asi rezervu zatiaľ na rok 2005.

    Pre celkovú informáciu dodávame, že pomoc rodinám s deťmi sa realizuje aj formou daňového bonusu, ktorý v roku 2005 predstavuje prínos pre rodiny s deťmi v sume 5,86 mld. Sk, v roku 2004 to bolo 5,6 mld. Zvýšenie daňového bonusu na jedno dieťa zo 400 Sk na 450 korún mesačne od 1. 9. 2005 znižuje výnos dane z príjmu v roku 2005 o 234 mil. Sk. A chcem upozorniť, že v rokoch 2006 a 2007 to bude 702 mil. Sk. Je to dôležité vo väzbe na fiškálnu decentralizáciu.

    Výdavky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa rozpočtujú na rok 2005 v sume 5,713 100 mld. Sk s rastom oproti súčasnému roku o 2,3 %, na rok 2006 v sume 5,873 100 mld. Sk s medziročným rastom o 2,3 % a na rok 2007 v sume až 6,019 900 mld. Sk s medziročným rastom o 2,5 %. Vychádzalo sa zo súčasného platného právneho stavu vrátane zmien prijatých v prvom polroku tohto roka, takisto z valorizácie, ako aj mierneho nárastu počtu poberateľov uvedených príspevkov.

    Na aktívnu politiku trhu práce sa predpokladá vynaložiť zdroje z Európskej únie vo výške 2,196 mld. Sk. Kofinancovanie vo väzbe na štátny rozpočet sa predpokladá použiť v sume 819,9 mil. Sk. Z Národného programu aktívnej politiky trhu práce štát uvoľňuje 1,685 100 mld. A spolu tieto zdroje v rámci aktívnej politiky trhu práce predstavujú čiastku 4,701 mld. Sk. Celkové zdroje na aktívnu politiku trhu práce rastú medziročne v roku 2005 o 31,6 %, v roku 2006 o 3,5 % a v roku 2007 o 19,7 %.

    Hlavným cieľom podľa návrhu rozpočtu verejnej správy je zvýšenie zamestnanosti s dôrazom na vybrané skupiny nezamestnaných a poskytovanie účinnej pomoci uchádzačom o zamestnanie pri hľadaní si zamestnania prostredníctvom kvalitných služieb zamestnanosti. S deklarovanými cieľmi možno v zásade súhlasiť.

    Očakávame, že efektívne použitie prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce, či už v rámci projektov aktívnej politiky trhu práce, výraznejšie prispeje k zlepšeniu situácie na trhu práce z hľadiska znižovania miery nezamestnanosti, najmä v regiónoch postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti, a zamestnávania skupín obyvateľstva ťažko hlavne umiestniteľných na trhu práce a podobne.

    Pokiaľ ide o zapojenie zdrojov zo štátneho rozpočtu do financovania aktívnej politiky trhu práce na roky 2005 až 2007, sa uplatňuje princíp stabilizácie výdavkov na spolufinancovanie projektov Európskej únie a na národné programy aktívnej politiky trhu práce na úrovni približne 2,4 mld. korún ročne.

    V rámci výdavkov na aktívnu politiku trhu práce sa počíta aj s presunom výdavkov na programy aktívnej politiky trhu práce z kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s podporou významných investícií v automobilovom priemysle. V jednotlivých rokoch sa predpokladajú výdavky programov aktívnej politiky trhu práce v automobilovom priemysle nasledovne, budem hovoriť aj za Peugeot, aj za KIA, a to za jednotlivé roky spolu. Je to v tomto roku 300 mil., v budúcom roku 285,9 mil., v roku 2006 je to 586,2 mil. a v roku 2007 je to 294,7 mil. Sk. Prostriedky sú určené na financovanie rekvalifikácií. Z výdavkov na národné programy aktívnej politiky trhu práce predstavujú výdavky na rekvalifikácie v našom automobilovom priemysle v roku 2004 vo výške 16,5 %, v roku 2005 vo výške 17 % a v roku 2006 vo výške 38,4 %, pričom v roku 2007 je to až 39 %.

    Na realizáciu bytovej politiky sa predpokladá vynaložiť z verejných zdrojov spolu 8,347 400 mld. Sk. A obdobné čiastky sa navrhujú aj v ďalších rokoch 2006 a 2007. Za predpokladu dokončenia približne 17 000 bytov ročne by štátna podpora na výstavbu bytov mala v roku 2005 až 2007 predstavovať približne čiastku 500 000 Sk. Pre rok 2005 štát predpokladá zníženie bonifikácie úrokov pre klientov hypotekárnych bánk. Podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 by sa mal štátny príspevok hypotekárnym úverom zrušiť na rok 2005 úplne. Po postupnom poklese štátneho príspevku k hypotekárnym úverom z minulých rokov, v roku napr. 1999 bol na úrovni 6 % a klesal až na 1 % v roku 2004, sa navrhuje nepodporovať zo strany štátu tento typ zdrojov na financovanie bývania. Návrh na zrušenie tohto štátneho príspevku sa zdôvodňuje celkove nízkymi úrokmi pri hypotekárnych úveroch, ale aj rastom reálnych miezd, ktoré vytvárajú lepšie podmienky pre splácanie úverov. Z prostriedkov štátneho rozpočtu by sa poskytli len príspevky k hypotekárnym úverom uzatvoreným do polovice roka 2003 s fixnou bonifikáciou úveru vo výške 2,5 % počas celého obdobia splácania úveru. V porovnaní s rokom 2004 klesajú výdavky na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu, v návrhu rozpočtu na rok 2005 o 620 mil. korún. Súvisí to predovšetkým s realizovanými opatreniami v oblasti určovania výšky štátnej prémie k stavebnému sporeniu, od 1. 1. tohto roka je štátna prémia k stavebnému sporeniu určená vo výške 15 % z vymeriavacieho základu, v maximálnej sume však 16 667 Sk, pre budúci rok platí znížený podiel na 14,5 %.

    Vcelku pozitívne treba vnímať Koncepciu financovania a realizácie bytovej politiky z verejných zdrojov, keď úspory vo výdavkoch na štátnu prémiu v stavebnom sporení a k hypotekárnym úverom sa presunuli v prospech Programu rozvoja bývania a Štátneho fondu rozvoja bývania a má sa nimi podporiť výstavba nájomných a sociálnych bytov.

    Pokiaľ ide o prognózy financovania na roky 2005 až 2007, zachováva sa vcelku stabilizovaný objem verejných zdrojov vyčlenených na financovanie realizácie bytovej politiky, ako som už uviedol, v objeme okolo 8,3 mld. Sk.

    Fiškálna decentralizácia od 1. 1. 2005 nadväzuje na vykonaný prechod kompetencií orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v období od 1. 1. 2002 do 1. 1. 2004, schválením zákonov súvisiacich s fiškálnou decentralizáciou sa ruší súčasná kapitola štátneho rozpočtu, tzv. Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. A dotácie rozpočtované v rámci tejto rozpočtovej kapitoly sa transformujú na daňové príjmy obcí a vyšších územných celkov. Celkom suma transformovaných dotácií na daňové príjmy predstavuje čiastku 53,854 900 mld. Sk. Podľa schválenej fiškálnej decentralizácie výnos dane z príjmov fyzických osôb sa člení podielom nasledovne: do štátneho rozpočtu 6,2 %, do rozpočtu obcí 70,3 % a do rozpočtu vyšších územných celkov 23,5 %. Výnos dane z príjmov fyzických osôb predstavuje pre rozpočty obcí čiastku 23,5 mld. korún a pre vyššie územné celky 7,854 400 mld. korún. V roku 2005 sa zo strany štátu garantuje kvantifikovaný výnos dane z príjmov fyzických osôb pre územnú samosprávu. Nie je v nich premietnuté zníženie daňového výnosu z titulu zvýšenia daňového bonusu na dieťa mesačne zo 400 korún na 450 Sk s účinnosťou od 1. 9. 2005, ktoré v roku 2005 predstavuje čiastku 234 mil. Sk.

    Podľa informácií poskytnutých ZMOS-om a takisto vyššími územnými celkami garancia výnosu dane z príjmov v súvislosti so zvýšením daňového bonusu na deti v rokoch 2006 a 2007 sa neuplatní. Zvýšenie daňových príjmov z tohto titulu negatívne ovplyvní finančné zdroje obcí a vyšších územných celkov ročne o viac ako 658 mil. Sk. Vychádzali sme z predpokladaného zníženia daňového výnosu uvedeného v správe k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 v sume 702 mil. Sk na rok 2006 a v rovnakej sume aj na rok 2007, dopad je ročne v rokoch 2006 a 2007 na rozpočty obcí viac ako 493 mil. korún ročne, na rozpočty VÚC viac ako 165 mil. Sk ročne. Chýbajúce prostriedky môžu ohroziť podľa môjho názoru financovanie školstva, sociálnej oblasti a ďalších činností. Aj zavedenie zvýšeného daňového bonusu na deti opätovne poukazuje na to, že takéto legislatívne riešenia musia byť kvantifikované z hľadiska dosahov na verejné rozpočty, t. j. aj na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

    V rámci fiškálnej decentralizácie sa počíta s tým, že výnos dane z motorových vozidiel v sume 2,5 mld. Sk bude príjmom vyšších územných celkov. Len vzhľadom na spôsob platenia dane z motorových vozidiel podľa sídla právnických, fyzických osôb poukazujú niektoré vyššie územné celky na zvýhodnenie tých vyšších územných celkov, ktoré majú vysoké počty platiteľov dane, a znevýhodnenie vyšších územných celkov s nízkymi počtami platiteľov, ale na druhej strane s vysokými podielmi cestnej siete vrátane potrieb ich rekonštrukcie a údržby.

    Daňovými príjmami sa budú zabezpečovať kompetencie obcí vrátane sociálneho zabezpečenia, opatrovateľskej služby a kompetencie vyšších územných celkov vrátane sociálneho zabezpečenia, zariadenia sociálnych služieb. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu obcí a vyšších územných celkov ako subjektov verejnej správy sa vychádzalo zo zásady, že kompetencie pri prenesenom výkone štátnej správy budú financované dotáciami zo štátneho rozpočtu, z príslušných kapitol, a v samosprávnej čiže originálnej pôsobnosti budú financované prostredníctvom daňových príjmov obcí a vyšších územných celkov. Niektoré špecifické a individuálne potreby obcí a vyšších územných celkov budú financované zo štátneho rozpočtu formou dotácií rozpočtovaných v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy.

    V rozpočtovaných príjmoch obcí na rok 2005 je zahrnutý podiel 72,2 % z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, čo predstavuje, ako som spomenul, 23,500 500 mld. Sk. A je určený na financovanie samosprávnych pôsobností obcí, ide o transformované dotácie zo štátneho rozpočtu do daňových príjmov. Je v nich premietnutá aj dotácia na sociálne zabezpečenie, konkrétne mám na mysli teraz opatrovateľskú službu, v sume 1,050 800 mld. Sk, ktorá bola v roku 2004 rozpočtovaná v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ja som sa pýtal, pán minister, pri schvaľovaní rozpočtu v minulom období na rok 2004, prečo sú rozpočtované zdroje na opatrovateľskú službu v kapitole ministerstva práce, lebo už tento rok, pokiaľ ja viem, tá originálna pôsobnosť, opatrovateľská služba patrila obci. A tu vznikli veľký paradox a, ešte to budeme počuť asi na Slovensku, veľa problémov okolo zabezpečenia tejto starostlivosti, povedzme si to takto. Ja som si včera vytiahol z ministerstva financií, teda z vašej stránky návrhy, ktoré dostali starostovia obcí. A v sobotu som zašiel do jednej obce, volá sa Zliechov, je to na Považí, 150 km odtiaľto, kde mi pán starosta dal veľmi ťažkú otázku: Prečo, keď v tomto roku má posúdených odkázaných obyvateľov a dostával na to 615 000 korún, čiže vedel spravovať túto starostlivosť, sa mu zoberie v budúcom roku práve cez ten výpočet daní 407 000 korún? Čiže mu zostáva nejakých 200 000 korún. On v žiadnom prípade nebude vedieť zabezpečiť opatrovateľskú službu. Ja chápem, že možno sú tam plánované tie rezervy. Ak to viete vyriešiť týmito rezervami potom pre jednotlivé obce, budem veľmi rád. Len chcem vás na to upozorniť, že stal sa problém, ja si myslím, lebo ja neviem, aký bol kľúč prerozdeľovania zdrojov z kapitoly ministerstva práce pre jednotlivé obce v tomto roku. Je mnoho listov, ktoré dostávame ako poslanci do Národnej rady, a nevieme to definovať, ten kľúč má ministerstvo práce. Jednoducho zabezpečenie tejto služby nie je možné podľa tohto návrhu, aký som dostal z vašich materiálov z ministerstva.

    Granty a transfery zo štátneho rozpočtu predstavujú čiastku 24,253 500 mld. Sk na rok 2005 a sú v nich zahrnuté dotácie sociálneho charakteru, dotácie pre zariadenia sociálnych služieb v sume 576,5 mil., z toho na bežné výdavky 534,7 mil. korún a 41,8 mil. na kapitálové výdavky v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, dotácie na zabezpečenie stravy pre deti v hmotnej núdzi, na výkon osobitného príjemcu a na školské potreby pre deti v hmotnej núdzi v celkovej čiastke 422 mil. Sk prostredníctvom kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa rozpočtujú na rok 2005 aj dotácie na financovanie individuálnych potrieb obcí v sume 81 mil. Sk, ako aj dotácie na záchranu historických jadier miest v sume 53,8 mil. Sk. Dotácie zo štátneho rozpočtu sa schvaľujú záväznými limitmi v prílohe k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2005. Vo vzťahu k obciam sa vytvárajú teda aj rezervy na rok 2005 v rozpočte kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, ide o rezervu z titulu výpadku daňových príjmov vyplývajúcich zo zvýšenia daňového bonusu v sume 219,5 mil. korún. Z jej znenia vyplýva, že ide o rezervu týkajúcu sa, ako som konštatoval, obcí a vyšších územných celkov, ale tá čiastka, si myslím, je nedostatočná, ďalej, rezervu na fiškálnu decentralizáciu z titulu krytia rizík pre obce, tam je čiastka tých 300 mil., a rezervu na spolufinancovanie projektov súvisiacich s ochranou životného prostredia v rámci predvstupového fondu ISPA v sume 826,4 mil. Sk. Vzťah k obciam môže mať aj rozpočtová rezerva na riešenie krízových situácií, na živelné pohromy, ich prevenciu a iné vplyvy v sume 300 mil. korún ročne, ako aj rezerva vlády v sume 200 mil. ročne a rezerva predsedu vlády v sume 50 mil. ročne.

    Na rok 2005 sa predpokladajú celkové príjmy rozpočtu obcí vo výške 76,95 mld., celkové výdavky v sume 75,15 mld. a prebytok v sume 1,8 mld. Pre rok 2006 sa v príjmoch i výdavkoch rozpočtu obcí predpokladá medziročný rast o 1,9 % pri miere inflácie 2,8 %. Pre rok 2007 je to vyrovnané, teda rast aj miera inflácie 2,5 %.

    Celkové príjmy a výdavky rozpočtu vyšších územných celkov sa predpokladajú na rok 2005 v sume 21,756 900 mld. Sk. V rámci fiškálnej decentralizácie získajú vyššie územné celky podiel z výnosu dane z príjmov fyzických osôb 23,5 %, čo predstavuje 7,854 400 mld. Sk. Príjmom vyšších územných celkov sa od roku 2005 stáva daň z motorových vozidiel, ako som uviedol, vo výške 2,5 % dotácie zo štátneho rozpočtu transformovanej do daňových príjmov, obsahuje dotácie na sociálne zabezpečenie v sume 3,639 100 mld. Sk. V príjmoch vyšších územných celkov sa počíta s tým, že v roku 2005 získajú príjmy z činnosti organizácií zriaďovateľskej pôsobnosti vyššie územné celky na úseku sociálneho zabezpečenia v sume 730 mil. Sk.

    Dotácie zo štátneho rozpočtu sa v roku 2005 poskytnú v celkovej sume 10,532 500 mld. Sk. Z uvedených dotácií je suma 46,2 mil. rozpočtovaná v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a je určená na krytie úveru poskytnutého z Rozvojovej banky Rady Európy v súvislosti s realizáciou projektu Transformácia existujúcich zariadení sociálnych služieb v sume 29,2 mil. Sk, Detské rekreácie v sume 17 mil. Sk. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa rozpočtuje dotácia na zariadenie sociálnych služieb, spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v súvislosti s realizáciou projektu Transformácia existujúcich zariadení sociálnych služieb v sume 43,8 mil. Rovnako ako pri obciach, tak aj voči vyšším územným celkom sa dotácie zo štátneho rozpočtu schvaľujú záväznými limitmi v prílohe k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2005.

    V rozpočte vyšších územných celkov sa predpokladajú celkové výdavky v sociálnej oblasti v sume 4,533 500 mld. Sk, v tom kapitálové výdavky v sume 253,9 mil. V bežných výdavkoch sa počíta aj s príspevkami neštátnych subjektov poskytujúcich sociálne služby. V príjmovej i výdavkovej časti rozpočtu vyšších územných celkov sa predpokladá v roku 2006 medziročný rast o 2,4 %, v roku 2007 rast o 4,9 % a vo výdavkoch na sociálnu oblasť sa očakáva medziročný rast v roku 2006 o 6,6 % a v roku 2007 o 5,9 %.

    Vzhľadom na možné riziká pre vyššie územné celky v súvislosti s fiškálnou decentralizáciou sa žiada vytvoriť osobitnú rezervu na fiškálnu decentralizáciu z titulu krytia rizík pre vyššie územné celky v sume 100 mil. korún v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, ide o povahovú rovnakú rezervu, ako sa vytvára pre obce z tohto titulu v sume 300 mil. Sk. Nazdávame sa, že vytvorenie rezervy pre vyššie územné celky je možné aj v rámci rozpočtovaných výdavkov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, Sociálna poisťovňa je mimoriadne dôležitým subjektom verejnej správy, a to tak z hľadiska vzťahov k občanom, ako aj z hľadiska značného obratu verejných zdrojov v systéme sociálneho poistenia a výrazných vplyvov, ktoré súvisia s realizáciou dôchodkovej reformy, predovšetkým s rozbehom starobného dôchodkového sporenia. Vzhľadom na to, že od roku 2005 sa zavádza starobné dôchodkové sporenie ako 2. pilier dôchodkovej reformy, považujeme za správne, že rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2005 a na ďalšie roky 2006 aj 2007 je zostavený vo dvoch variantoch, bez vplyvu 2. piliera a s jeho vplyvom. A návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 sa podrobnejšie venuje otázkam vplyvu zavedenia starobného dôchodkového sporenia a príslušným dosahom na vývoj deficitov vo verejnej správe. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne v súlade s východiskami návrhu rozpočtu verejnej správy počíta s tým, že bude postupný prechod poistencov do sporivého systému. Predpokladá sa, že do starobného dôchodkového sporenia sa zapojí celkove 51 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, z toho v roku 2005 sa predpokladá 35 % a v roku 2006 zostávajúcich 16 %. Predpoklad zapojenia sa uvažovaných podielov ekonomicky činného obyvateľstva do sporivého systému v skutočnosti nemusí naplniť, resp. môže byť odlišný jeho vývoj aj v jednotlivých rokoch. Preto aj návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, najmä pokiaľ ide o roky 2005 a 2006, nesie v sebe riziká z aspektu použitia fondov sociálneho poistenia a celkového bilančného výsledku. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 totižto vychádza z predpokladaného počtu poistencov, jeho rastu oproti roku 2004 v kategórii poistencov závodov o 1 % a SZČO o 12,8 %, ďalej, počtu poberateľov invalidného dôchodku v produktívnom veku, počtu poistencov štátu 178 000, úspešnosti výberu poistného na úrovni 95 %, priemernej miery evidovanej nezamestnanosti 14,4 %, čo je otázne, a takisto priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá sa predikuje na výšku 16 614 Sk.

    Východiskom pre zostavenie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne boli makroekonomické rámce pre vypracovanie návrhu štátneho rozpočtu. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 vrátane vplyvu 2. piliera charakterizujú celkové zdroje v sume 139,79 mld. Sk, so zvýšením oproti tomuto roku je to zvýšenie o 10,94 mld., príjmy z poistného v celkovej výške 118,53 mld., zvýšenie oproti tomuto roku je vo výške 10,22 mld. Sk, celkové použitie prostriedkov fondov v sume 122,97 mld., čiže ide o zvýšenie oproti roku 2004 o 11,34 mld., bilančný rozdiel v bežnom roku v sume 32 mil., ide o schodok, upozorňujem, so zhoršením oproti roku 2004 v čiastke o 845 mil. Sk, schodok základných fondov dôchodkového poistenia v bežnom roku v sume 25,96 mld., ide o zhoršenie oproti roku 2004 o 1,76 mld. Sk, celkový bilančný rozdiel, prebytok v sume 16,81 mld., ide o zníženie oproti roku 2004 o 402 mil. Sk. Vplyv zavedenia starobného dôchodkového sporenia kvalifikovaný Sociálnou poisťovňou v návrhu rozpočtu predstavuje v roku 2005 zníženie zdrojov o 0,54 mld., zvýšenie výdavkov o 4,58 mld. a zníženie bilančného rozdielu prebytku celkovo o 5,33 mld. Sk. Pokiaľ ide o riešenie deficitu základných fondov dôchodkového poistenia, v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne sa predpokladá, že sa pokryje presunmi dočasne voľných finančných zdrojov z iných základných fondov, mám na mysli nemocenské poistenie a základný fond poistenia v nezamestnanosti, a použitím rezervného fondu. So súčasťou štátneho dôchodkového poistenia v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 sa neuvažuje. V návrhu rozpočtu na rok 2005 sa zvýšenie dôchodkov v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení k 1. 7. 2005 premietlo vo zvýšení o 8,2 %, čo je vyššie zvýšenie a potreba 3,87 mld. Sk. Priemerné zvýšenie starobného dôchodku predstavuje 576 Sk. Priemerná výška starobného dôchodku má dosiahnuť v roku 2005 hodnotu 7 602 Sk. V ďalších rokoch sa počíta rovnako s valorizáciou dôchodkov v roku 2006, nárastom o 4,9 %, a v roku 2007, nárastom o 4,3 %.

    Ak hodnotíme prvé výsledky reformovaného priebežného systému dôchodkového poistenia, musíme poukázať na to, že súčasný platný právny stav umožňuje značné rozdiely medzi dôchodcami z hľadiska vysokých a nízkych dôchodkov. Pritom sa značne roztvárajú nožnice medzi dôchodkami priznanými do konca roka 2003 a dôchodkami priznanými na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že priemerný starobný dôchodok v roku 2003 predstavoval hodnotu 6 724 Sk, priemerný starobný dôchodok, novopriznaný v roku 2004, predstavuje 8 428 korún. Znamená to vyššie starobné dôchodky mesačne v priemere o 1 704 korún, t. j. zvýšenie o 25,3 %. Rozdiely sú aj vo výške novopriznávaných starobných dôchodkov pre mužov, ktoré sú v súčasnosti vo výške 9 193 korún, kým pre ženy je to 7 834 Sk, t. j. nižšie oproti mužom o 1 359 korún. Pre informáciu uvádzame, že novopriznaný starobný dôchodok v súčasnosti u mužov, ktorí pracovali po dosiahnutí dôchodkového veku, je 13 203 korún u žien rovnakej kategórie je nižší a je v hodnote 9 962 Sk. Rozdiely medzi priemernými starobnými dôchodkami, ako aj vdovskými a vdoveckými dôchodkami sa ďalej budú zvyšovať v súvislosti s valorizáciou dôchodkov rovnakým percentom zvýšenia v prospech starobných dôchodkov priznaných po 1. 1. 2004. Možno dať do pozornosti, že podľa zverejnených informácií v roku 2004 už takmer 6 000 osôb získalo dôchodok nad 10 000 Sk, z toho viac ako 4 400 bolo starobných dôchodcov. Na základe vývoja výšky dôchodkových dávok v reformovanom priebežnom systéme možno usudzovať, že dosah na základné fondy v dôchodkovom poistení nemá len zavedenie starobného dôchodkového sporenia od 1. 1. 2005, ale aj samotný nový systém priznávania dôchodkov v rámci priebežného systému.

    Bolo na škodu, že pri prerokovaní príslušných návrhov zákonov na realizáciu dôchodkovej reformy neboli spracované komplexné kvantifikácie všetkých dosahov dôchodkovej reformy na bilanciu zdrojov a potrieb Sociálnej poisťovne. Na rozdiely v kvantifikácii dosahov zákona o sociálnom poistení poukazuje i samotný návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Oproti kvantifikácii dosahov zákona o sociálnom poistení, ktorá sa uvádza v doložke k návrhu zákona č. 461/2003 Z. z., bilancia hospodárenia Sociálnej poisťovne v bežnom roku je výrazne horšia, horšia v roku 2004 o 3,15 mld. Sk, v roku 2005 o 3,18 mld. Sk a v roku 2006 o 6,21 mld. Sk. Vplyvom zavedenia starobného dôchodkového sporenia sa deficit základných fondov dôchodkového poistenia v jednotlivých rokoch výrazne zvyšuje, v budúcom roku o 12,05 mld. Sk na 25,26 mld., v roku 2006 o 21 mld. na 36,17 mld. a v roku 2007 o 21,49 mld. na 36,35 mld. Zavedenie 2. piliera sa premieta aj do bilančného rozdielu takto: V roku 2005 znižuje sa celkový prebytok o 5,32 mld. na 16,81 mld., v roku 2006 sa znižuje celkový prebytok o 20,18 mld. na 7,19 mld. a v roku 2007 sa znižuje celkový prebytok o 35,19 mld. na schodok 0,79 mld. Kým v roku 2005 sa deficit základných fondov dôchodkového poistenia dá pokryť z vnútorných zdrojov Sociálnej poisťovne, do roku 2006 sa počíta s tým, že finančná stabilita Sociálnej poisťovne nebude možná bez účasti už aj štátnych finančných aktív, mám na mysli prostriedky z privatizácie SPP, počíta sa s použitím štátnych finančných aktív v roku 2006 vo výške 2,81 mld., v roku 2007 v sume 10,79 mld. a v roku 2008 vo výške 12 mld. Sk. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne je zapracovaný predpoklad na krytie deficitu Sociálnej poisťovne spôsobeného zavedením 2. piliera v roku 2005 do výšky 0,4 % z HDP v bežných cenách, je to do výšky 5,6 mld. Sk, v roku 2006 do výšky 1 % z HDP, je to do výšky až 15 mld. Sk, a v roku 2007 do výšky 1,1 % z HDP, ide o čiastku 17,95 mld. Sk. Súčasne je zapracovaný predpoklad, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v kalendárnom roku nemôže byť deficitné a musí vykazovať minimálny zostatok vo fondoch v sume 10 mld. Sk.

    V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 sa konštatuje, že v zmysle rozhodnutia Eurostatu sa počas prechodného obdobia do marca 2007 fiškálne náklady dôchodkovej reformy nebudú započítavať do deficitu verejných financií. Základným problémom však bude, čo bude potom. Čiže mám na mysli tú vládu, ktorá príde potom. Ale základným problémom sociálneho poistenia je udržateľnosť systému z dlhodobejšieho hľadiska vo väzbe na demografických činiteľov a ekonomické podmienky, ale aj podmienky vstupu do Európskej menovej únie. V tejto súvislosti by sa mali posúdiť aj také otázky, ktorých nastolenie sa nevylučuje v rámci určitých korekcií dôchodkovej reformy.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi prejsť k zhrnutiu svojho vystúpenia. Vo výdavkoch na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré sme v tomto roku reformovali, dochádza k reštrikcii, ako som povedal, vo výške 2,7 mld. korún. Sociálne odkázaným treba viac pomáhať. Skúste neumrieť od hladu, ak vám štát pomôže v hmotnej núdzi čiastkou len 2 742 korún. Hovorím o prípadoch, ktoré sú objektívne, nie o tých, ktoré vedia zneužiť takúto dávku. Kladiem otázku: Je dlhodobo udržateľný systém sociálneho poistenia, ak sa v budúcom roku neráta so štátnym krytím deficitu dôchodkových fondov Sociálnej poisťovne? V ďalších rokoch sa už s tým ráta, ako som už uviedol, v sume tých 3 mld., 10 mld. a 12 mld. korún ročne. Opakujem: Bude to stačiť, nehovoriac o krytí zvyšovania dôchodkov? A zdôrazňujem, je neprijateľné, aby sa tak roztvárali nožnice až o 20 % medzi príjmami starobných dôchodcov od tohto roku a príjmami tých, čo išli do starobného dôchodku pred 1. 1. 2004. Prečo až 17 % a v ďalšom roku až takmer 40 % zdrojov na rekvalifikácie, ktoré dostávame aj z Európskej únie, dávame na rekvalifikácie pre súkromné zahraničné firmy?

    Nesúhlasíme so znižovaním výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi. Žiadame riešiť situáciu hlavne chudobných rodín s deťmi a osamelých ľudí. Je na zváženie, či kompenzácie zdravotného postihu nemajú byť vyššie. Štát by nemal znižovať odvody do Sociálnej poisťovne za svojich poistencov. Rozpočet by nemal dávať bianko šek rezortu účelovým viazaním len 4 rozpočtových položiek. Výpadok v príjmoch na starobné poistenie 7,3 mld. Sk, ako aj 8,78-miliardové zníženie zdrojov rezervného fondu chce Sociálna poisťovňa riešiť vlastnými silami z plánovaného prebytku vo výške 16,8 mld. Sk, čo nepovažujem za najvhodnejšie riešenie.

    Kriticky hodnotíme predpokladaný pokles poberateľov invalidných dôchodkov o 12 %, čo nie je spôsobené lepším zdravím obyvateľstva, ale, podotýkam, plánovanou ďalšou reštrikciou na týchto ľuďoch.

    Vážený pán minister, na základe uvedených argumentov, ktoré som spomenul, nemôžem podporiť váš návrh zákona o štátnom rozpočte, tak ako to už deklaroval aj náš pán poslanec Maxon za poslanecký klub Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jaduš, pripraví sa pán poslanec Burian.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pri prerokovávaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 som ako spravodajca kapitoly ministerstva životného prostredia musel konštatovať, že predložený návrh zákona o štátnom rozpočte nie je v súlade s existujúcim právnym stavom. A dovoľte mi, aby som to teraz vysvetlil.

    Schválením zákona o Environmentálnom fonde vznikol stav, keď sa mala do rozpočtu zapracovať nová kapitola, kapitola Environmentálneho fondu a prepracovať v rozpočte kapitola ministerstva životného prostredia. Mne z neznámych, ale tušených dôvodov sa tak dodnes nestalo. Pritom bolo povinnosťou vlády v tejto veci konať. Poslanci vo výbore pre životné prostredie tak boli nútení rokovať o kapitole, o ktorej už dopredu vedeli, že je neplatná. Vzhľadom aj na túto skutočnosť výbor odmietol schváliť ako kapitolu, tak aj celkový návrh zákona o štátnom rozpočte.

    Vzhľadom na závažnosť celkového problému podávam procedurálny návrh na nepokračovanie v rozprave a vrátenie zákona o štátnom rozpočte na dopracovanie vláde.

    Ak by tento parlament nemal záujem vyžadovať od vlády dôsledné dodržiavanie platných legislatívnych rámcov, dovoľte mi, aby som vyjadril svoje stanovisko ku kapitole ministerstva životného prostredia z titulu analýzy návrhu financií pre tento rezortu. Na rozdiel od mojich komentárov k predchádzajúcim rozpočtom budem sa snažiť o čo najstručnejšie vyjadrenia, bez nejakých morálnych apelov, lebo, ako sme sa z doterajšieho vývoja mohli presvedčiť, neochota vlády riešiť závažné problémy v environmente je zjavná. V každom prípade by som sa chcel dotknúť aspoň čiastočne svojím komentárom mojich pozmeňujúcich návrhov, a preto mi dovoľte, aby som k nim rovno prešiel.

    Už jeden z mojich predrečníkov, konkrétne za stranu Smer podal návrh na vyčlenenie 300 mil. Sk na riešenie problematiky Vysokých Tatier. Či už z týchto prostriedkov alebo z rezervy vlády navrhujem vo svojich prvých dvoch pozmeňujúcich návrhoch k tejto problematike navýšiť a účelovo viazať v kapitole ministerstva pôdohospodárstva finančné prostriedky vo výške 50 mil. Sk na výskum, na vedecké projekty v súvislosti s problematikou prírodnej katastrofy vo Vysokých Tatrách a v ostatných postihnutých územiach.

    Rovnako sa týka tejto tematiky aj môj druhý pozmeňujúci návrh, a to navýšiť a účelovo viazať v kapitole ministerstva životného prostredia finančné prostriedky vo výške 50 mil. Sk na výskum, na vedecké projekty v súvislosti s problematikou katastrofy vo Vysokých Tatrách a v ostatných postihnutých územiach.

    Bolo by veľmi zlé, keby sa riešenia v Tatrách prijímali len na základe nejakých politických rozhodnutí, a preto pevne verím, že to najdôležitejšie, čo je potrebné v Tatrách, ale nielen v Tatrách, ale aj na ostatných územiach vykonať, sú vedecké analýzy. To znamená, treba vyčleniť garantované prostriedky pre vedecké inštitúcie v pôsobnosti obidvoch ministerstiev, aby sa na základe týchto projektov mohli navrhnúť konkrétne racionálne a efektívne riešenia.

    Ďalej, môj ďalší pozmeňujúci návrh je chronická choroba, o ktorej hovoríme pred každým rozpočtom. A opäť by som chcel poprosiť pána ministra financií, aby návrh, ktorý bol vo vláde už v roku 2002 a ktorý je v uznesení vlády, vyčleniť z privatizácie SPP 2 mld. Sk na staré environmentálne dlhy, vláda teda zrealizovala, pretože myslím si, že toto rozhodnutie bolo múdre a jednoducho staré environmentálne dlhy sú tikajúcimi hodinami a je veľmi dôležité, aby sme sa aspoň tými najvypuklejšími problémami začali skutočne zaoberať.

    Ja nespomeniem nič iné, len, povedzme, PCB látky v Chemku Strážske, v okolí Strážskeho, ktoré sú kardinálnym problémom celého okolia. A je potrebné ich riešiť. Dokonca existuje projekt, kde z fondov OSN máme možnosť čerpať prostriedky na zakúpenie technológie, ktoré by raz a navždy počas dvoch, troch, možno štyroch rokov dokázali odstrániť tento nebezpečný materiál zo životného prostredia. Skutočne nie veľa prostriedkov je potrebných zo strany štátu uhradiť a mali by sme to tak z krku. Či chceme, či nechceme, budeme sa musieť skôr či neskôr starými environmentálnymi záťažami zaoberať.

    Ďalej by som vás chcel poprosiť, aby ste venovali pozornosť ďalšiemu môjmu návrhu. Ten návrh sa týka navýšenia finančných prostriedkov na riešenie náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania. V kapitole ministerstva životného prostredie je tuším 100 mil. korún na tento účel. Avšak podľa našich informácií je zatiaľ zo strany vlastníkov, ktorým z titulu obmedzenia hospodárskeho využívania plôch, či už lesných alebo iných, tak tam návrh alebo požiadavka na 350 mil. Sk. A ešte nie sú uzavreté tieto požiadavky, pretože niektorí vlastníci sa nespamätali v reálnom čase a tie požiadavky ešte nedali na stôl, ale vieme o takých požiadavkách, že ešte rádovo možno niekoľkonásobné budú.

    Teda môj ďalší pozmeňujúci návrh je navýšiť a účelovo viazať v kapitole ministerstva životného prostredia finančné prostriedky vo výške 350 mil. Sk na náhrady týmto vlastníkom.

    No a kardinálny problém je protipovodňová ochrana, to máme v podstate na stole každú chvíľu. A možno by bolo vhodné zaoberať sa, ako efektívne riešiť tieto záležitosti, pretože už niekoľko rokov je platný Plán protipovodňovej ochrany a Plán riešenia územia z titulu ochrany pred povodňami. Doterajší vývoj situácie je známy, nemusím ho opakovať. Finančné prostriedky určené na následky povodní sú ďaleko vyššie ako finančné prostriedky, ktoré sa investujú do preventívnych opatrení. Pokiaľ budeme takýmto trendom pokračovať ďalej, tie nožnice sa budú roztvárať. Bude treba racionálne sa zamyslieť nad protipovodňovou ochranou a som presvedčený, že ak by sa išlo cestou preventívnych opatrení, ak by sa išlo cestou rozumného investovania do možno malých, ale efektívne navrhnutých stavieb, resp. technických riešení, tak tie povodne nemusia mať také fatálne dôsledky, pričom vieme veľmi dobre a upozorňujú nás na to vedci, že prívalové dažde, orkány, smršte sú fenoménom, s ktorým sa budeme musieť každým rokom viac a viac boriť, pretože to súvisí s globálnymi klimatickými zmenami a, bohužiaľ, tým zatiaľ predchádzať nevieme alebo nie sme schopní im zatiaľ predchádzať.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka priamo rezortu, je navýšiť a účelovo viazať v kapitole ministerstva životného prostredia prostriedky vo výške 50 mil. Sk na vytvorenie informačno-technologickej bázy a komunikačnej infraštruktúry úradov životného prostredia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v poslednom období sme prijali rad zákonov v oblasti životného prostredia, ktoré si vyžadujú istý sofistikovaný prístup hlavne v zúradovaní agendy. Čo sa týka stavov a počtov úradníkov v životnom prostredí, ten je nedostačujúci. Ale ak by sme ich teda nahradili informačnými technológiami alebo dali im možnosť využívať naplno informačné technológie, som presvedčený, že by bol možný aj pokles úradníkov, ktorí fungujú v tomto rezorte. Rezort požadoval na tento rok nejako 40 mil. – 45 mil. korún na túto problematiku, nedostal ani korunu. Pritom treba povedať, že rezort ministerstva životného prostredia je dlhodobo vykazovaný ako rezort s najhoršou úrovňou zavádzania informačno-komunikačných technológií. To je objektívne hodnotenie a treba s ním len súhlasiť.

    No a posledný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka tohto rezortu, je navýšiť a účelovo viazať v kapitole ministerstva životného prostredia finančné prostriedky vo výške 31 mil. korún na prenesené kompetencie výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pre povodňami pre mestá a obce Slovenskej republiky.

    Tieto finančné prostriedky sú potrebné na prenesený výkon kompetencií z titulu uvedenia platnosti zákona o protipovodňovej ochrane, ktorý bude platný od 1. 1. 2005. Mestá a obce vypočítali, že na každého občana v Slovenskej republike z titulu prenesených kompetencií je potrebných nejakých 5 aj niečo korún. Takže bol by som veľmi rád, keby aj tento parlament z titulu svojho vlastného rozhodnutia zaviazal vládu, aby sme aj tak napäté rozpočty miest a obcí nenavyšovali, ale aby sme sa im pokúsili vyjsť v ústrety, o to prosím aj pána ministra.

    No a chcel by som sa dotknúť ešte jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám spoločne s pánom MUDr. Soboňom. Týka sa to rozpočtu Slovenskej informačnej služby. V minulom roku alebo teda v tomto roku bol na základe nášho rozhodnutia urobený transfer zo SIS-ky do ministerstva vnútra. Ukázalo sa, že zlyháva, resp. je nedostatočne saturovaná informačná činnosť Slovenskej informačnej služby. Preto by som vás chcel poprosiť o podporu môjho návrhu, o opačný transfer, ako sme urobili v predchádzajúcom období, a to o to, presunúť z rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky finančné prostriedky vo výške 250 mil. Sk z rozpočtového programu Výstavba rádiokomunikačnej siete štátnej správy Sitno do rozpočtovej kapitoly Slovenskej informačnej služby, rozpočtového programu 06, to je Informačná činnosť.

    Na Sitno sa vyvalilo už neskutočne veľa prostriedkov. A Sitno, priatelia, nefunguje, teda ak funguje, tak je to len v niektorých regiónoch. Myslím si, že 250 mil. korún, ktoré sú určené na túto technológiu, je absolútne nedostačujúcich, lebo tuším tam bolo preinvestovaných 5 mld. alebo celkový horizont je 5 mld. na celú Slovenskú republiku. Takže za tých 250 mil. asi toho veľa vnútro nebude vedieť urobiť. A nemali by sme sa navzájom strašiť súčasnými pomermi vo svete, ale si myslím, že tá informačná činnosť Slovenskej informačnej služby je v tomto prípade dôležitejšia.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za pozornosť a pevne verím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré som predložil, sú aj v súlade s tým čo cítia mnohí, a dúfam, že ich podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Burian, ktorý tu nie je, stráca poradie, pán poslanec Opaterný, nie je tu, stráca poradie.

    Pán poslanec Kolesár, nech sa páči, máte slovo. A pripraví sa pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v podstate zásadné pripomienky zo strany Ľudovej strany – HZDS k návrhu štátneho rozpočtu boli spomenuté pánom poslancom Maxonom a pred chvíľočkou aj pánom poslancom Blajskom, predsa len dovoľte v súvislosti s prerokovávaním štátneho rozpočtu na budúci rok, aby som v krátkosti sa venoval návrhu rozpočtu vo vzťahu k potrebám Košického kraja, jeho obyvateľov, Košického samosprávneho kraja ako takého.

    Samozrejme, vítame fiškálnu decentralizáciu ako nový systém financovania verejnej správy, ktorá bezpochyby posilní samostatnosť a, čo je ešte dôležitejšie, zodpovednosť územnej samosprávy pri vynakladaní verejných prostriedkov. Zároveň bude aj lepším systémom kontroly použitia verejných prostriedkov zo strany samotných občanov. Je ale nevyhnutné zdôrazniť, že financovanie na základe princípov fiškálnej decentralizácie musí spĺňať požiadavky, a to nielen na finančné krytie služieb poskytovaných občanom, ale zároveň aj na financovanie investičného rozvoja príslušného kraja vo všetkých oblastiach.

    Žiaľ, predložený návrh štátneho rozpočtu v súčasnej podobe smeruje predovšetkým len k finančnému krytiu služieb občanom. Na základe tohto návrhu je financovanie investičného rozvoja v kraji, v jednotlivých dôležitých oblastiach, ako sú školstvo, zdravotníctvo, doprava či kultúra a ďalšie, v podstate nemožné alebo takmer nemožné.

    Pre ilustráciu a porovnanie je možné uviesť výšku plánovaných kapitálových výdavkov v niektorých odvetviach, ktorá je výrazne nižšia oproti predchádzajúcim rokom. Dovoľte niekoľko príkladov. V oblasti dopravy ide o zníženie zo 17. mil. v roku 2004 na 2 mil. v roku 2005. V oblasti zdravotníctva je to zníženie zo 79 mil. v roku 2004 na 16,6 mil. v roku 2005. V oblasti školstva je to zníženie zo 74 mil. v roku 2004 na 35 mil. v roku 2005. V oblasti kultúry ide o zníženie z 28 mil. v roku 2004 na 7 mil. v roku 2005. A v oblasti sociálneho zabezpečenia je to zníženie zo 72 mil. v roku 2004 na 14 mil. v roku 2005. Uvedené zníženie plánovaných výdavkov na investičný rozvoj sa najmarkantnejšie prejaví na úseku školstva, zdravotníctva a dopravy.

    Dovoľte preto pristaviť sa pri jednotlivých uvedených odvetviach.

    Na úseku školstva bude jednoznačný nedostatok finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na dokončenie rozostavaných stavieb škôl a školských zariadení. Žiaľ, občania v jednotlivých regiónoch, ktorí čakajú na dokončenie školských zariadení, na základe tohto návrhu rozpočtu sa ich dokončenia určite nedočkajú. Rovnako to bude aj pri odstraňovaní havarijných situácií, ktoré sa počas roka vyskytnú, hlavne tých, ktoré je už dnes potrebné riešiť a na ktoré nebolo možné nájsť finančné prostriedky ani v tomto roku. Výška týchto finančných prostriedkov by bola potrebná aspoň vo výške, ako tomu bolo v roku 2004. Vzniknú, samozrejme, obrovské problémy v súvislosti so samotnou prevádzkou školských zariadení.

    Rovnako vážne sa prejavia problémy v oblasti zdravotníctva, kde ostáva problémom financovanie jednotlivých rozostavaných zdravotníckych zariadení. Ak dovolíte, spomeniem dve takéto zariadenia. Najväčšou rozostavanou stavbou v Košickom kraji je Nemocnica s poliklinikou v Michalovciach. Aj keď v roku 2004 bolo na tento účel zo štátneho rozpočtu vyčlenených 40 mil. korún, v roku 2005 v štátnom rozpočte nie sú na tento účel vyčlenené žiadne finančné prostriedky a v rozpočte Košického samosprávneho kraja s výhľadom na nepostačujúci objem kapitálových príjmov rovnako nie je možné vyčleniť žiadny objem finančných prostriedkov. Zabezpečenie financovania tejto stavby je potrebné z niekoľkých hľadísk, po prvé, z dôvodu už preinvestovaných miliónových objemov finančných prostriedkov, ktoré budú v prípade nepokračovania v dostavbe v značnej miere znehodnotené, po ďalšie, potreba finančných prostriedkov sa z roka na rok navyšuje, samozrejme, v dôsledku zvýšenia vstupov a ďalších faktorov. Ale najdôležitejšou teda podmienkou alebo potrebou dokončenia by mala byť potreba zabezpečenia dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre občanov michalovského regiónu v modernom zdravotníckom zariadení. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov ostane problémom v kraji aj ďalšia rozostavaná regionálna nemocnica v Sobranciach. Je totiž faktom, že podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v tomto regióne v podmienkach tejto regionálnej nemocnice takisto len ťažko môžu spĺňať kritériá kladené z hľadiska priestorových i hygienických štandardov. Budova nemocnice, v ktorej sa poskytuje toho času zdravotná starostlivosť, je morálne, technicky zastaraná, úrovňou už dávno nevyhovuje potrebám pacientov i zdravotníckeho personálu. Zámerom dobudovania tejto nemocnice je sústrediť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vytvoriť modernú diagnostickú lôžkovú časť a dosiahnuť pokrok v efektivite a kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti pre občanov v okrese Sobrance. Samozrejme, nedostatok finančných prostriedkov sa negatívne prejaví v nedostatočnej modernizácii a nákupe novej zdravotníckej techniky vo všetkých zdravotníckych zariadeniach v Košickom samosprávnom kraji.

    Dovoľte v krátkosti sa venovať oblasti dopravy. Košický samosprávny kraj má vo vlastníctve cesty II. a III. triedy v dĺžke 1 953 kilometrov. Analýza stavu týchto ciest ukázala, že 537 kilometrov týchto ciest, čo je zhruba 27 %, je v nevyhovujúcom a 108 kilometrov je v havarijnom stave. Odstránenie nevyhovujúceho a havarijného stavu si podľa prepočtov a odhadov Úradu Košického samosprávneho kraja vyžiada 800 mil. korún, pričom z rozpočtu Košického samosprávneho kraja na rok 2005 na uvedený účel nie je možné z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov vyčleniť žiadny objem finančných prostriedkov. Takéto vážne zanedbávanie údržby opráv ciest predstavuje vážne problémy. V budúcnosti predraží odstránenie tohto stavu pre budúcnosť a, čo je oveľa dôležitejšie, samozrejme, takýto stav je aj ohrozením samotných životov občanov v tomto regióne a v tomto kraji.

    Rovnako nielen v Košickom samosprávnom kraji, ale aj v ďalších samosprávnych krajoch bude v roku 2005 problémom zabezpečenie finančných prostriedkov na refundáciu nákladov podnikov SAD na prepravy vo verejnom záujme. Keďže nedoplatok zo sociálnych zliav za rok 2005 predstavuje milióny korún, podniky SAD upozorňujú na tento neúnosný stav a pripravujú redukciu spojov a ďalšie opatrenia, ktoré zasiahnu obyvateľov príslušných regiónov. Finančné problémy už spôsobili obmedzenie spojov v mnohých oblastiach kraja v desiatkach obcí. Situáciu občanom komplikuje slabá intenzita spojov, ktorá v mnohých prípadoch je už na hranici únosnosti. Ďalšie obmedzovanie spojov už môže znamenať problémy v zamestnanosti s dopadom na štátny rozpočet, problémy dochádzky detí do škôl, starých občanov so zdravotnou starostlivosťou a tak ďalej. V kvalite života v týchto niektorých oblastiach a v dedinách už v podstate škoda hovoriť. Riešením uvedených situácií, samozrejme, by malo byť navýšenie finančných prostriedkov pre všetky spomínané oblasti. Riešením ale musí byť aj objektívne a spravodlivé prerozdeľovanie finančných prostriedkov na investičný rozvoj v jednotlivých regiónoch Slovenska s pohľadom do budúcnosti. V súčasnosti sú totiž tieto prostriedky sústredené v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu, z ktorých nie sú financované investičné a rozvojové programy samosprávnych krajov.

    Aj z uvedeného krátkeho rozboru problémov v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok je jednoznačne možné povedať, že z navrhovaných prostriedkov nebude možné v potrebnej a pre prijateľnú životnú úroveň v nevyhnutnej miere zabezpečiť vykrytie naliehavých potrieb v Košickom samosprávnom kraji v jednotlivých oblastiach, či už je to zdravotníctvo, prevádzka školských zariadení, doprava, materiálno-technické vybavenie a tak ďalej a tak ďalej, teda všetko v oblastiach, ktoré závažným spôsobom ovplyvňujú každodenný život občanov.

    Preto, ako už bolo spomenuté, Ľudová strana – HZDS, a teda aj ja osobne v takejto podobe nemôžeme podporiť návrh štátneho rozpočtu na rok 2005. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Džupa. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. Oceňujem z príspevku kolegu Kolesára skutočnosť, že veľmi stručne a konkrétne dokázal alebo preukázal, akým spôsobom sa prehĺbia regionálne rozdiely podľa jednotlivých regiónov Slovenskej republiky. Ako rodený východniar musím tiež kriticky konštatovať, čím ďalej ste od Bratislavy na východ, tým tie regionálne rozdiely sú väčšie.

    A ak to mám komentovať aj smerom k zdravotníckym zariadeniam, najmä tým, ktoré sú v správe vyšších územných celkov a konkrétne Košického samosprávneho kraja, skutočne na príklade dvoch nemocníc to možno zovšeobecniť aj z hľadiska tých ostatných. Celkove KSK má štyri nemocnice pod svojou správou, ktoré v skutočnosti spôsobia, že sa nepodarí vyriešiť v niektorých zariadeniach trvalý deficit, hlavne čo sa týka vybavenia budov a prístrojovej techniky, čo v konečnom dôsledku spôsobí zníženie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, čo následne bude nutné riešiť znížením počtu pracovníkov všetkých kategórií vrátane lekárov, čo v konečnom dôsledku prinesie zníženie nielen úrovne zdravotnej starostlivosti, ale aj kvality života občanov tohto regiónu.

    Pritom sa to týka nielen zdravotníctva a všetkých súvislostí, ktoré na seba viaže táto dôležitá oblasť života, ale aj ďalších oblastí, z ktorých niektoré pán poslanec Kolesár vymenoval. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič a pripraví sa pán poslanec Mikolaj.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia, dovolím si povedať niekoľko poznámok všeobecne a potom prednesiem konkrétne pozmeňujúce návrhy.

    Prvá poznámka či poznámka prvá sa dotýka medializovanej kritiky návrhu štátneho rozpočtu v súvislosti s definovanými zámermi a cieľmi v jednotlivých rozpočtových kapitolách. Pán minister, médiá aj reportéri majú v tomto pravdu. Navrhované programy a podprogramy sú popisné a často povrchné, odhadované, konkrétne len deklarované a doslovne ako pred rokom 1989 plánované, je to napr. počet získaných medailí, počet organizovaných podujatí, aktivít, percentuálny nárast dát informačno-dokumentačných databáz, počet výstav, predstavení, nových zmluvných dokumentov, dopingových kontrol a tak ďalej a tak ďalej. Žiaľ, takáto je aj nová metodika rozpočtového programovania.

    Pán podpredseda vlády, v roku 1999 prišli do Slovenskej akadémie vied, keď som bol podpredsedom tejto inštitúcie, do akadémie, ktorá bola vybraná do pilotných overovacích projektov rozpočtového projektovania, americkí experti, ktorí v tom čase nastúpili ako poradcovia na Ministerstve financií Slovenskej republiky. A začali nás informovať, ako má byť pripravované rozpočtové projektovanie, nevediac, že sme niečo podobné pred rokom 1989 už zažili. Oni nám objavovali Ameriku a my sme tento ich experiment už prežili, samozrejme, v inom šate a v inej dobe. Úprimne zostal som vtedy šokovaný. Všetci sme si mysleli, že k nám prišli úradníci z Plánovacej komisie spred roku 1989, že opäť tu máme premenovaný štátny plán. Aj skratka je rovnaká, ŠP, nie štátny program. Nuž ale stalo sa. A tak plánujeme v zámeroch a v stanovených cieľoch, v programoch, podprogramoch, prvkoch a tak ďalej a tak ďalej.

    Pán minister, vážený pán podpredseda vlády, najlepšie tieto aktivity pomenovali múdri východniari ešte v bývalom režime, že plán je od slova plano. Zamyslite sa nad tým, či takéto zdôvodnenia v týchto knihách o štátnom rozpočte svedčia o zdravom rozume alebo nás majú presvedčiť len o tom, ako kvietkovane dokážeme my Slováci či Slováčikovia všetko, aj akýkoľvek nezmysel, zdôvodniť.

    Druhá poznámka. Návrh štátneho rozpočtu neobsahuje porovnávaciu tabuľku výdavkov na vedu a techniku na rok 2005 podľa rozpočtových kapitol jednotlivých rezortov, tak ako to bolo po minulé roky. Horko-ťažko som sa ako poslanec dopátral k takejto tabuľke vďaka jednému nemenovanému rezortu, pretože na ministerstve financií je prísny zákaz a dokonca totálna evidencia cieľa každej návštevy. Ste tam zabarikádovaní ako bývalý ústredný výbor, preto stále tvrdím, že dnes tzv. Biely dom je na Štefanovičovej, a nie na Hlbokej, ako to bolo pred rokom 1989. Vďaka tejto tabuľke zo spomínaného a nemenovaného rezortu viem, že na vedu a techniku ide spolu 4,890 612 mld. Sk, to znamená, ide to na vysoké školy, Slovenskú akadémiu vied a rezortné výskumné ústavy či pracoviská, Agentúru pre vedu a techniku a štátne objednávky.

    Tretia poznámka. Návrh štátneho rozpočtu je v rámci jednotlivých rozpočtových kapitol, programov a podprogramov čiastočne menej prehľadný, ako bol návrh štátneho rozpočtu na rok 2004. A opakujem, že zámery a ciele programov, podprogramov a prvkov sú často definované formálne a mnohé sú len zväčša nerealizovateľnými túžbami. Pýtam sa: Čo sa stane, ak sa číselné ciele takýchto programov a podprogramov nesplnia?

    Štvrtá poznámka. Po preštudovaní návrhu rozpočtu pociťujem nedostatočnú interprogramovú či interprojektovú, interrezortnú a interpersonálnu prepojenosť pri plnení úloh v oblasti školstva, kultúry, vedy, športu a médií. Samozrejme, týka sa to aj prierezovo všetkých rezortov. Domnievam sa, že pri dôslednejšom plnení tohto cieľa nielen zlyhala vaša vyjednávacia a koordinačná úloha, pán podpredseda vlády pre ekonomiku, ale rozhodovalo sa cez jednotlivé rezorty často partokraticky, a nie odborne. Tu som očakával z vašej strany zásadné stanovisko, aby sa skutočne odstránil tento partokratizmus podľa nominácií na jednotlivé rezorty.

    Piata poznámka už nebude len poznámkou, ale rozsiahlejším exkurzom do oblasti, ktorú považujem za Achillovu, dovoľte mi tak povedať, pätu predkladaného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005. Samozrejme, nemusíte s tým súhlasiť a ani nebudete s tým súhlasiť, budem hovoriť o oblasti môjho takpovediac profesionálneho záujmu, t. j. predovšetkým vo vzťahu k rezortom školstva a kultúry. Vy, pán podpredseda vlády, dobre viete, že nie je to môj jednorazový a účelový záujem, ale dlhodobý programový záujem opierajúci sa o systémový prístup a systematické riešenie danej problematiky, t. j. podpory vedy a výskumu a vzdelanosti informačných technológií a, samozrejme, v oblasti tej vzdelanosti v tom najširšom slova zmysle aj kultúry, ktorá musí zohrávať veľmi dôležitú úlohu v celoživotnom vzdelávaní, ktoré je programované aj v rámci Európskej únie. Práve z tohto dôvodu budem venovať svoju pozornosť, a to vo väzbe na navrhovaný štátny rozpočet, aj vášmu nedávno predloženému návrhu materiálu formovania znalostnej ekonomiky v Slovenskej republike pod názvom Stratégia rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. A poviem aj prečo. Je to stratégia, ktorá má zabezpečiť vysoký a rýchly rast našej ekonomiky, ktorá sa má opierať, ako ste správne uviedli, o dva piliere, po prvé o dokončenie štrukturálnych reforiem a udržanie pozitívnych výsledkov a po druhé o prioritné rozvojové oblasti zamerané na znalostnú ekonomiku.

    Som presvedčený o tom, že nie je možné analyzovať a pripomienkovať tento predložený návrh rozpočtu na rok 2005 s výhľadom do roku 2007 bez previazanosti na neustále deklarované ciele súčasnej vlády vo vzťahu k vzdelanosti, vede, výskumu, ITT technológiám a kultúre. Pritom práve tá posledná oblasť kultúry je absolútne podceňovaná a nehorázne vytláčaná na okraj záujmu terajšími správcami, poviem, správcami verejných zdrojov, t. j. vládou Slovenskej republiky a osobne aj vami, vážený pán podpredseda vlády a minister financií.

    Musím aj z tohto miesta konštatovať, že ak porovnám vaše vyhlásenia o potrebe toho, aby Slovensko rázne nadviazalo na Lisabonskú agendu, stratégiu Európskej únie či Kokove odporúčania, a súčasne listujem i čítam realitu obsiahnutú v navrhovanom štátnom rozpočte, tak sa popravde vaše slová veľmi rozchádzajú s činmi. A poviem aj prečo. Sústavne sa vyhovárate, že štát je zlý vlastník, štát od občana niečo žiada, štát nemôže zabezpečiť, štát za to nemôže, a tak v očiach občanov vytvárate zlý obraz štátu. Pravda je však taká, že pravicová vláda tohto štátu od občanov všeličo žiada, pravicová vláda nášho štátu je zlý vlastník, zlý hospodár, pravicová vláda nášho štátu veci nerieši a tak ďalej a tak ďalej.

    Treba otvorene upozorniť a dokonca aj priznať si to, že terajší manažéri štátu sú zlí vlastníci a veľmi často rozhadzujú peniaze na úrady a úradníkov, na tvorbu a implementáciu nedefinovateľných a zahmlených politík, ako sa to uvádza v rozpočte, na kontrolu a verejný audit, ktorý sa neustále opakuje na niektorých ministerstvách a nie je ukončený, na nekonečné vytváranie jednotného systému štátneho účtovníctva a výkazníctva, informačných systémov riadenia verejných financií Štátnej pokladnice, v ktorej zistil Najvyšší kontrolný úrad veľké nezrovnalosti s nedávnou minulosťou pri jej zaobstarávaní a zavádzaní. Práve takéto vysávajúce úlohy v programoch a podprogramoch vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a vo vzťahu k výdavkom obsahuje aj terajší návrh štátneho rozpočtu na rok 2005.

    Naďalej chýba stabilná finančná podpora rétoricky prezentovaných politických priorít. Veľmi naliehavé je zreálniť doterajšie prístupy k chápaniu zodpovednosti a úlohy štátu, hospodárskej politiky a jej jednotlivých súčastí. To znamená, namiesto zjednodušeného a alibistického odmietania a absolutizácie modelových vlastností trhu s dokonalou konkurenciou je už najvyšší čas, možno 5 minút po dvanástej, poučiť sa z toho, čo a ako skutočne robia vyspelé štáty a ich hospodárska politika a vlastne ako reálne fungujú dnešné trhové štruktúry, tak ako na to napr. upozorňujú doc. Ing. Milan Šikula, riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, a prof. Ing. Pavol Vincúr z Ekonomickej univerzity v Bratislave v jednom materiáli, ktorý urobili k prognóze do roku 2015.

    Pre slovenskú ekonomiku je charakteristický, a budem presne citovať, mimoriadne vysoký stupeň otvorenosti, ktorý kontrastuje s nízkou úrovňou transformačného efektu. Tento je nižší nielen vo vzťahu k vyspelým štátom Európskej únie, ale aj v porovnaní s Českou republikou, Maďarskou republikou a Slovinskom s upozornením, že rozdiel v neprospech Slovenska je stále reálny a s tendenciou sa zväčšovať. A na tieto skutočnosti návrh štátneho rozpočtu neupozorňuje.

    A zabúda sa, vážený pán minister, členovia vlády a kolegovia poslanci, že nízka úroveň zhodnocovacích procesov je podmienená reťazením viacerých príčin, ktorých syntetickým vyjadrením je ukazovateľ, a to podčiarkujem, národnej inovačnej kapacity. Na Slovensku je jeho úroveň naďalej nielen v podstate nižšia, ako je jej samotný priemer v Európskej únii, ale aj najnižšia z 10 novoprijatých štátov. Je odrazom pretrvávajúcej nízkej úrovne výdavkov na vedu a výskum z HDP, výdavkov na vzdelanie, úrovne a štruktúry zamestnanosti, najmä zamestnanosti v High-tech, výdavkov na ITT technológie, na prístup k internetu a podobne. Nehovorím len o školách, prístup k internetu je vo vzťahu k celej spoločnosti. Stále sa zabúda alebo sa nechce vedieť to, že práve faktory národnej inovačnej kapacity majú dnes rozhodujúci vplyv na konkurencieschopnosť. Ich význam sa zvyšuje aj pre budúcnosť Slovenskej republiky v Európskej únii s väzbou na žiaducu dlhodobú stratégiu technologického dobiehania, ktorá nám akosi chýba, samozrejme, s pozitívnym dopadom pre zodpovedajúci každodenný život občanov nášho štátu, to nie je možné oddeľovať, to znamená, preložené do zrozumiteľnej reči, aj na plnenie úlohy zvyšovať humánne a ekologicky chápanú výkonnosť ekonomiky, čo sa nám veľmi nedarí, zvyšovať vzdelanostnú, kultúrnu a komunikatívnu schopnosť občanov, kde začíname, zmierňovať neúnosnú sociálnu polarizáciu, ktorá sa nám zväčšuje, a spomaliť zhoršovanie a vytvárať ozdravovanie životného prostredia, ktoré je veľmi zlé.

    To nie je môj súkromný pohľad na budúcnosť formovania znalostnej ekonomiky, ale pohľad, ktorý sa opiera o poznatky renomovaných ekonómov, tých ekonómov, ktorí nielen prekladajú a opisujú, ale aj skúmajú a premýšľajú a doslovne vnímajú našu realitu, je to pohľad aj našej politickej strany na potrebu reštrukturalizovať návrh štátneho rozpočtu s cieľom už konečne začať realizovať stratégiu znalostnej ekonomiky, učiacej sa kultúrnej spoločnosti, spoločnosti založenej na poznatkoch či vedomostiach. Preto odmietame takú transformáciu spoločnosti, ktorá je robená v experimentoch metódou, presne to nazývame: pokus – omyl. Premieta sa to zo značnej časti aj do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, ktorý má pokrývať práve tieto experimenty, odvážne nazývané najlepšími reformami a nekriticky považované za jedinú alternatívu pre nášho občana, našu spoločnosť, náš štát. Opakujem, pre vytváranie nových pracovných miest, pre zvyšovanie sociálnych štandardov je jediná a prospešná cesta odskúšaná v zaostávajúcich štátoch, dnes už v úspešných národných ekonomikách v zahraničí, na začiatku spojená s obrovskými investíciami vo verejnom a všeobecnom záujme do vzdelanosti, vedy a výskumu či informačných technológií a informatizácie spoločnosti všeobecne.

    Pán minister, možnože som už to v tejto sále povedal, ale opakovanie je matkou múdrosti. Keď sa stal švédskym premiérom Göran Persson, tak to ihneď po nástupe do funkcie realizoval a sami ho nazývali v Európe, že je brutálny škrtič výdavkov z verejných zdrojov. Len v oblastiach vzdelania, vedy a výskumu a informačných technológií neškrtil, ale mnohonásobne, slovom mnohonásobne do týchto oblastí investoval na úkor iných oblastí v štátnom rozpočte. Bolo to vždy na úkor, ako som povedal, už iných rezortov. A výsledky sa dostavili. Vieme, aké sú výsledky v HDP, povedzme, na vede a výskume, na vzdelanosti, na informačných technológiách práve v tomto štáte. U nás je to, žiaľ, naopak, percentuálne nárasty v jednotlivých rezortoch už vyčíslil môj kolega Igor Šulaj.

    Na Slovensku, žiaľ, naďalej pokračuje ignorancia výskumných výsledkov decíznou sférou, hodnotenia rôznych alternatív, modelov, skutočnej diskusie a odborných, nie politických vyhodnotení a uvažovaní o smerovaní našej spoločnosti. Zabúda sa na vzájomnú previazanosť, a to poviem presne, životodarnosti ľudského prostredia, ktorú predstavuje najmä kvalitná sociálna štruktúra, so životaschopnosťou spoločnosti, ktorú predstavuje múdrosť a sila kompetencie každého občana. Toto všetko sa prejavuje práve v spoločnosti, ktorá si môže hovoriť, že je spoločnosťou založenou na vedomostiach so znalostnou ekonomikou, o ktorú sa aj vo vašej stratégii začínate snažiť, nie však u nás doma, pretože naša spoločnosť je naďalej zväčša industriálnou, lepšie povedané, montážnou a karosárskou, ako aj agrárnou. Odráža sa to naďalej v návrhu štátneho rozpočtu, v ktorom postrádam v tom najširšom slova zmysle realizáciu politiky pre život, pre občanov, pre kvalitu života, vytváranie kultúry politiky životného štýlu.

    Predložený návrh rozpočtu, vážený pán minister, postráda takmer všetky ukazovatele, ktoré by preukázali cielene deklarované smerovanie k znalostnej ekonomike a spoločnosti založenej na poznatkoch. Viem, pán minister, v hodnotení budete preukazovať zvyšovanie niektorých ukazovateľov v číslach, že napr. v regionálnom školstve sa zvyšujú výdavky na jedného žiaka o 9,9 %, že na vysokých školách sa medziročne zvýši rozpočet o 13,2 %, budete hovoriť o „percentuálnych zvýšeniach výdavkov“, len neviem, ako sa to bude realizovať, prosím, na podporu malých a stredných podnikateľov a tak ďalej a tak ďalej. Smerovanie našej spoločnosti sa nemôže odrážať len v číslach akéhosi, nazvem to v tomto prípade, mierneho navýšenia alebo stabilizovaného stavu rozpočtu pre školstvo, vedu, výskum, informačné technológie a kultúru, keď v iných rezortoch je zvýšené rozpočtovanie verejných financií ďaleko, ďaleko vyššie.

    Nezabúdajme, že v posledných šiestich rokoch prvej a druhej Dzurindovej vlády sme sledovali pokles výdavkov verejných zdrojov do vzdelania, vedy a výskumu, informačných technológií a kultúry. Čísla ukazovateľov HDP neklamú a takmer absolútne sa neplnia uznesenia dvoch vlád, v ktorých ste boli, resp. ste podpredsedom pre ekonomiku. Konkrétne do roku 2006, keď si zoberiete tieto uznesenia, A. na školstvo by mal byť percentuálny podiel výdavkov štátneho rozpočtu z HDP dosiahnutý vo výške 5,5 %, v schválenom projekte Milénium z 19. 12. 2001, na budúci rok je to odhadom okolo 4 %, neviem, či o 1,5 % zvýšime, do roku 2006, rozpočet na ďalší rok, B. na vysoké školy by mal percentuálny podiel výdavkov štátneho rozpočtu z HDP dosiahnuť 1,2 až 1,3 %, každoročne zvýšením o 0,1 % z HDP, návrh objemu výdavkov je na daný rok podľa schválenej Koncepcie rozvoja vysokého školstva z roku 2001, na budúci rok je to vo výške okolo 0,7 % z HDP, C. na výskum a vývoj by mal byť percentuálny podiel výdavkov štátneho rozpočtu z HDP dosiahnutý na úrovni 0,6 až 0,7 % a percentuálny podiel, aby sme sa tu nehádali o číslach, celkových výdavkov na výskum a vývoj z HDP, teda aj štátnych a neštátnych zdrojov, 1,3 % podľa schválenej Koncepcie rozvoja vedy a techniky z roku 2001, na budúci rok je to v tých čistých výdavkoch štátu okolo 0,36 až 0,40 % zo štátnych zdrojov a spolu s neštátnymi zdrojmi je to okolo 0,6 % z HDP, čo je výrazné zaostávanie. Slovensko je v tejto oblasti v Európskej únii z 25 štátov na chvoste s percentuálnym podielom celkových výdavkov na vedu a výskum z HDP oproti štátom, ktoré priemerne poskytujú 1,5 až 1,8 % z HDP ročne. A v tých spomínaných škandinávskych štátoch, som už hovoril, je to 2,5 až 3 % z HDP ročne.

    To sú len niektoré, pre vládu na základe prijatých koncepcií a uznesení, záväzné čísla, ktoré nebudú v roku 2006 splnené. A tak je veľmi odvážne hovoriť o plnení verbálne prezentovaných a v programovom vyhlásení pravicovej vlády zapísaných priorít. Chýbajú aj dnes, aj v tomto návrhu rozpočtu, reálne to nazvem, výrazné štartovacie zdroje, zacielené zdroje na rozvojové projekty.

    Základným pilierom Lisabonskej stratégie sú investície do vzdelania v najširšom slova zmysle, to som hovoril, aj do kultúry, s úlohami v oblasti celoživotného vzdelávania, ďalej, do vedy a výskumu. Slovensko sa však naďalej nachádza na chvoste štátov OECD, ale aj Európskej únie. Školstvo, veda, informačné technológie a kultúra sú naďalej výrazne podfinancované, ak to beriem v ukazovateľoch vo vzťahu k 25 štátom Európskej únie.

    Súčasne jedným z cieľov Lisabonských, nadväzne Barcelonských záverov, rád by som podčiarkol, že to nebolo len jednorazové, aj záverov tohoročných summitov v Dubline a v Bruseli je zabezpečiť rovnosť šancí a boj proti sociálnemu vylúčeniu. Súčasné reformy sú stále len v prospech malej, najbohatšej vrstvy, v neprospech strednej vrstvy, učiteľov, lekárov, pracovníkov v oblasti kultúry a v službách, malých a stredných podnikateľov a podobne a napokon totálnou pauperizáciou, dovolím si to takto nazvať, schudobnením istej časti vrstiev spoločnosti. Zámer bojovať proti chudobe, do zahraničia keď som chodil zo Slovenskej akadémie vied, tak to bola jedna z priorít na rôznych podujatiach medzinárodných konferencií, kde sa hovorilo práve o chudobe, za vyššiu vzdelanosť a kultúru, rozvoj vedomostí a nových poznatkov, informatizáciu spoločnosti, proti obmedzovaniu až likvidovaniu malého a stredného podnikateľského stavu a za rast zamestnanosti s touto navrhovanou štruktúrou, finančným rozdelením na rozpočtové kapitoly v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 považujem za veľmi odvážny a doslovne sčasti aj nerealizovateľný. Vaše konštatovanie, pán podpredseda vlády, je a teraz citujem: „Efektívne napĺňanie tejto stratégie si bude vyžadovať adekvátne navýšenie finančných zdrojov vrátane verejných financií.“ To, hovorím, neviem, čo je adekvátne vo vašom ponímaní, sa absolútne, opakujem, neodráža v predkladanom návrhu štátneho rozpočtu.

    V Lisabonskej stratégii na prvom mieste zo štyroch základných oblastí je podpora výskumu a vývoja, v našom jazyku my tomu hovoríme výskum a vývoj vedy a techniky. Ako som už uviedol, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, v súčasnosti sa prejavuje skutočnosť, že malé a stredné firmy, ako aj veľké firmy potrebujú pomôcť v oblasti výskumných a inovačných aktivít, tak ako na to upozornil v jednej štúdii doc. Ing. Peter Stanek. Ale na túto skutočnosť upozornili aj ďalší ekonómovia, napr. prof. Ing. Anton Klas a ďalší. Je viac ako zrejmé, že bez výrazného zvýšenia inovatívnosti, a to tak v technologickej, ako aj vo výrobkovej oblasti, nebude možné zásadným spôsobom zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenskej republiky. Napokon o tom hovorili na seminári Svetovej banky aj jej experti, na ktorom som sa zúčastnil ešte pred prestavbou hotela Forum, ktorí vo vzťahu k Slovenskej republike konštatovali, že a teraz citujem: „Inovačná politika je najslabším článkom budovania poznatkovej ekonomiky, klesá počet výskumných pracovníkov, výskumných a vedeckých publikácií, predovšetkým Slovenská republika má málo patentov.“

    V návrhu rozpočtu nie je venovaná, a tu by som chcel na to upozorniť v súvislosti s tým posledným konštatovaním, dostatočná pozornosť podpore riešenia univerzálnej línie jednotného patentového práva aj vo vzťahu k jarnému zasadnutiu Európskej únie, ktoré bude v roku 2005. To znamená, urýchlene treba odstrániť prekážky v oblasti vnútorného trhu s väzbami na využívanie inovácií a vo väzbe na patentovú a licenčnú politiku s výrazným zvýšením finančných prostriedkov. Dnes si mnohí odborníci, kolektívy nemôžu dovoliť zaplatiť tie patenty v Slovenskej republike, hoci sú, a radšej ich potom, samozrejme, ponúkajú do zahraničia, čo nie je najlepší prístup.

    Samozrejme, nie je možné udržiavať široké spektrum výskumných aktivít. V tom by som veľmi často aj s vami súhlasil, keď hovoríte o tom, pán minister, že naozaj máme veľmi široké spektrum výskumných aktivít v Slovenskej republike. Treba sa sústrediť na niekoľko kľúčových oblastí. A tu musí zohrať významnú úlohu vláda, a nie neustále strkanie hlavy do piesku pred týmto problémom. To znamená, že investičné stimuly by mali byť nasmerované do ľudských zdrojov. A práve dnes do popredia vystupuje úloha využitia domáceho výskumu, aj ako jedného z kľúčových investičných stimulov. Je neodškriepiteľné, že dlhodobo nie je možné počítať s tým, že by nízka cena práce, daňové úľavy, investičné stimuly mohli byť príťažlivým nástrojom v súperení o získanie zahraničných investorov. Je to krátkodobé uvažovanie s krátkodobým efektom a s nízkou výslednou pridanou hodnotou z dielní karosárov a montážnikov, či budú tie dielne pri Trnave alebo pri Žiline, alebo v Košiciach, alebo pri Košiciach. Verím, že je to len prechodné riešenie.

    Nové konkrétne strednodobé trendy neobsahuje návrh tohto rozpočtu, osobitne v rezorte hospodárstva, kde je viacej povrchnosti s cieľom dosiahnuť krátkodobé, nazvem to zväzácke, víťazstvá ako náročné uvažovanie a rozhodovanie. Zrejme to vyplýva z riadenia tohto rezortu pánom podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva pánom Ruskom. Obrazne jednoduchšie je niečo kresliť do piesku, ako tesať do skaly. Kalkuluje sa len s lacnou a ešte dostatočne kvalifikovanou silou, investičnými stimulmi pre zahraničných investorov.

    Absolútne je obchádzaná v súbore investičných stimulov ponuka spolupráce investorov so slovenskými vysokými školami a výskumnými pracoviskami. Ich zapojenie do tohto procesu môže sa odrážať vo zvýšenej kvalite výrobkov, možnože jedinečnosti týchto výrobkov s výrazným zvýšením pridanej hodnoty.

    Do tohto komplexu, by som chcel upozorniť na to aj vás, pán minister, zapadá aj zapájanie slovenských vedeckých a vysokoškolských pracovísk v rámci čerpania zdrojov z Európskej únie, konkrétne v rámci teraz ešte bežiaceho VI. a pripravovaného VII. rámcového programu. A tu zvlášť pri VII. rámcovom programe bude zohrávať dôležitú úlohu aj zapájanie sa výskumu a vývoja v boji proti príčinám a dôsledkom terorizmu, čo je jedna z veľmi významných úloh, ktorá sa pripravuje v Európskej únii a patrí už dnes medzi jednu z priorít Európskej únie.

    Chcem vás, pán minister, upozorniť, že slovenská veda je dnes schopná zapájať sa do plnenia kvalitných medzinárodných projektov, zameraných na nové a alternatívne energetické zdroje, na ekologizáciu jednotlivých priemyselných činností, podčiarknem, na nanotechnológie, Česká republika už prešla na tento výskum a biotechnológie. Šanca Slovenska je práve v zapojení sa do týchto výskumných oblastí aj vo výrobe, ktoré sú dnes na štarte, nie rozbehnuté. A v mnohých z nich má naša vlasť šancu uspieť v konkurenčnom súperení a byť výrazne prínosná nielen pre našu spoločnosť, pre naše hospodárstvo a ekonomiku, sociálne napĺňané úlohy štátu, ale aj pre Európu. Napr. v nanomateriáloch, makromateriáloch pre pokročilé inžinierske riešenia a biokompatibilných materiáloch dosahuje slovenský výskumný a vývojový potenciál v niektorých oblastiach špičkovú kvalitu. To tvrdia zahraničné renomované nielen firmy, ale aj oblasti rôznych auditov. Podobne je to aj v oblasti genetiky a biotechnológií, zoberme si len taký Ústav imunológie, ktorý je pod vedením pána prof. Nováka, ale aj telekomunikácií, progresívnych technológií, ochrany atmosféry, klimatických zmien, hydrológie, veľmi dôležitej pre vody pre 21. storočie a ochrany biodiverzity, kde má Slovenská republika ešte stále kvalitný ľudský vedecký potenciál.

    Využitie tohto potenciálu existujúcich kvalitných a efektívnych medzinárodných väzieb pre formovanie znalostnej ekonomiky si žiada výraznejšiu podporu, čo sa však v návrhu rozpočtu nie v plnej miere aj odráža. Veru už v minulých rokoch sa žiadalo venovať týmto segmentom výskumu oveľa väčšiu pozornosť, pretože Európska únia, pokiaľ poznám niektoré materiály, vo fiskálnom rámci, keď uvažuje na roky 2007 až 2013, navrhuje výraznejšie sa podieľať na multizdrojovom financovaní, konkrétne zvýšením zo súčasných 14 mld. eur na 45 mld. eur ročne práve na vedu, výskum alebo resp. výskum a vývoj. A tu musíme byť na to pripravení, do toho roku 2007, samozrejme, tým nábehom aj do nášho vedeckého a vedeckovýskumného potenciálu.

    Druhou základnou oblasťou v rámci prijatej Lisabonskej stratégie je podpora vzdelávania, vyjadrená veľmi jednoducho aj v stanovisku Strany európskych socialistov, viac investícií do vzdelania, teda výraznejšia podpora vedy a výskumu na vysokých školách s väzbou na skvalitnenie výučby, ako aj rozvinutie systému celoživotného vzdelávania. Navrhnuté finančné prostriedky však len udržiavajú vzdelávací proces a v mnohých prípadoch ho dokonca aj utlmujú. Idú predovšetkým do mzdy, odvodov a v malom na prevádzku či už základných a stredných škôl, ale aj verejných vysokých škôl. Saturujú daný stav, nie sú často veľmi rozvojové najmä pre vedu a výskum, ale aj doktorandské štúdium, celoživotné vzdelávanie, nazvem to ešte aj profesijné došpecializovanie.

    Opakujem, vážený pán podpredseda vlády, kvalita vzdelávania sa nedá riešiť len v znižovaní počtu a privatizáciou školských zariadení alebo čiastočným spoplatnením vysokoškolského štúdia. Tu sa svojimi postojmi, ani sa s tým netrápim natoľko, vo vzťahu k formovaniu znalostnej ekonomiky, práve v tejto oblasti zásadne rozchádzame.

    Súčasný nedobrý stav je narúšaný ešte aj vašou aktivitou vyrovnať financovanie súkromných a verejnoprávnych vysokých škôl, vraj len dosiahnu rovnaké práva pri zachovaní rozdielnych povinností. Nuž toto sa asi v dnešnej modernej Európe nenosí. Problémy nášho vysokého školstva môže riešiť zreálnenie počtu vysokých škôl, fakúlt a študijných programov a odborov, na ktorom sa už sčasti robí v rámci akreditácií, ale aj prechod na modulárne štúdium, o ktorom sa začína veľmi uvažovať, ktoré umožňuje dostatočnú flexibilitu už v priebehu štúdia. Práve tak môžeme dosiahnuť zmenu štruktúry pripravovaných odborníkov prierezovo cez jednotlivé ročníky vysokoškolského štúdia s väzbou na uplatnenie absolventov v praxi, a to už počas študijného procesu. Znamená to viac zapájať vysokoškolských študentov, čo sa nedarí, do výskumu, lebo naozaj veda a výskum sú na mnohých univerzitách na Slovensku popoluškou, a takisto do praktického života, to znamená ich zapájanie v prepojení na prax ešte počas štúdia. Takéto smerovanie vysokého školstva je skutočná reforma, a preto sa domnievam, že rezerva na krytie nákladov reforiem vo vysokom školstve vo výške 300 mil., vo vede a výskume vo výške 200 mil., konkrétne v prílohe č. 1 kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy nie je dostatočná. Nesvedčí o skutočnom úmysle formovať spoločnosť na vedomostiach a poznatkoch, reformne pomôcť vysokým školám, vede a výskumu. Každá reforma si vyžaduje istý vyšší balík peňazí, aby sme ju naštartovali. A ono sa to potom postupne realizuje, samozrejme, adresne, konkrétne na projekty, na konkrétne úlohy.

    Treťou základnou oblasťou Lisabonskej stratégie a vo vzťahu aj k tomuto rozpočtu je podpora ľudských zdrojov a riešenie problému zamestnanosti. Dnes sa ukazuje, môžeme s tým polemizovať, že hospodársky rast sa oddeľuje od rastu zamestnanosti. Nielen v Spojených štátoch amerických, ale aj v Európskej únii a na Slovensku vývoj ekonomiky v roku 2004 dokazuje, že napriek 5 % hospodárskeho rastu celková zamestnanosť klesla o 21 000 osôb. Podľa renomovaných ekonómov vo svete, ale aj doma to znamená, že automatické mechanizmy rastu zamestnanosti a tvorby nových pracovných miest v prepojení na udržanie hospodárskeho rastu sú už v prítomnosti prekonané. Preto si nenasadzujme, pán minister so svojimi dvornými ekonómami, ružové okuliare vo vzťahu k budúcemu roku tak, ako ste to uviedli v úvodnom slove k predloženému návrhu štátneho rozpočtu.

    V návrhu rozpočtu nie sú vytvárané podmienky pre zavedenie pružnejších foriem zamestnávania a vyššiu profesijnú mobilitu. Z poznatkov vo svete vieme, že je to možné len prostredníctvom systému celoživotného vzdelávania, profesijných rekvalifikácií, došpecializácií. Vyžaduje si to však podporu z verejných zdrojov do vzdelávacích systémov s priestorovými kapacitami, pedagógmi a vo flexibilných zmenách obsahovej prípravy. To je tá tripartita, ktorá musí vzájomne tuná pôsobiť. Minimálne na to myslelo aj samotné ministerstvo školstva a ešte menej ste na to mysleli aj vy, pán minister, pri koordinovaní prác pri príprave rozpočtu, najmä ak ste mali cieľ formovať podmienky pre nabehnutie na znalostnú ekonomiku už na budúci rok prostredníctvom tohto rozpočtu.

    Absolútne je obchádzaná pomoc pri reforme odborného a učňovského školstva. Ani sa mi to tam neprejavuje nejako zásadne v návrhu rozpočtu pri ministerstve školstva. Samozrejme, ten návrh išiel z ministerstva školstva, ktoré si nesie za to aj zodpovednosť. Aj tu by sa mali objaviť, nazvime to pracovne, investičné stimuly na formovanie kvalitného firemného školstva s väzbou na kofinancovanie s podnikateľskou sférou. Podpora kvalitnej prípravy s previazanosťou na hospodárske priority štátu a regiónov môže pomôcť zvyšovaniu zamestnanosti týchto absolventov, a to nielen pre automobilový priemysel, ale aj pre ďalšie výrobné odvetvia s väzbou na strojárstvo, ale aj ďalšie služby a infraštruktúru malého a stredného podnikateľského stavu.

    Vytváranie nových pracovných miest sa musí viazať na zvyšovanie kvalifikácie. A to zvyšovanie kvalifikácie nie je možné riešiť bez zvyšovania sociálnych štandardov. Tieto úlohy sú taktiež veľmi obchádzané tak v kapitole rezortu školstva, ako aj v kapitole rezortu hospodárstva.

    Mimoriadne s väzbou na formovanie znalostnej ekonomiky bude potrebné stimulovať mobilitu pracovných síl za prácou, kolegovia už o tom tuná hovorili, konkrétne riešiť udržanie či zlepšenie teritoriálnej mobility. To je veľmi vážna úloha a my sa tým akosi nevieme zaoberať a tento problém stále len riešime.

    Veľmi kvalitne na tieto úlohy upozornil práve spomínaný doc. Ing. Peter Stanek v materiáli Stratégia Slovenska do budúcnosti, kde napísal, že tento problém nie je možné riešiť tým, že vyhlásime tézu o nemožnosti prispieť na financovanie napr. autobusovej alebo železničnej dopravy, tu je potrebné vychádzať zo smerníc, ktoré Európska únia navrhla v rámci laekenského summitu, ale podporou teritoriálnej mobility udržaním prijateľnej cenovej stratégie v oblasti železničnej dopravy, rozvinutej mestskej hromadnej dopravy za prijateľné cenové relácie a celkovým poskytnutím podpory teritoriálnej mobility subvencovaním cez výkony vo verejnom záujme. Ja o tom nehovorím zbytočne, nejde len o dochádzanie do práce, ale mi ide skutočne o mobilitu študentov, a Slovensko nie je taký veľký štát, má dačo cez 5,5 mil. obyvateľov, a o to, že práve tá regionálna mobilita by mala byť zabezpečovaná za podpory kofinancovania aj štátu, aj regionálnych zdrojov, aj, samozrejme, občanov. Toto musíme zabezpečiť, pretože inak v tejto oblasti budeme meškať a tieto veci nezrealizujeme.

    Napokon mi dovoľte, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážená Národná rada, kolegyne a kolegovia, k návrhu štátneho rozpočtu povedať, že nepokrýva niektoré aktivity v rámci plnenia záväzkov Slovenskej akadémie vied, medzinárodných projektov, konkrétne aj projektov Šiesteho rámcového programu, aj poviem prečo, pri zdôvodnení, ďalej, v oblasti kultúry, ktorá je značne podfinancovaná, čo svedčí o pretrvávajúcom okrajovom chápaní významu kultúry pre spoločnosť s konkrétnymi väzbami na ekonomický a sociálny rast Slovenskej republiky po vstupe do Európskej únie.

    Konkrétne v mojich predkladaných návrhoch pôjde o riešenie dofinancovania multiplikačného kultúrneho a knižničného centra a múzeí menšinových kultúr v rámci Slovenského národného múzea.

    Ďalej navrhnem riešiť financovania zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu, ktoré vychádza z národno-štátneho záujmu Slovenskej republiky, financovanie Slovenského rozhlasu do prijatia nového zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorý bol zatiaľ podržaný, a napokon zvýšenie finančných zdrojov pre pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí na ich jednotlivé projekty.

    Z uvedeného dôvodu predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy:

    Navrhujem v kapitole 51 Slovenskej akadémie vied, v programe 087 Výskum a vývoj v prírodných, technických, lekárskych a spoločenských vedách a ich zabezpečenie navýšiť rozpočtované prostriedky z terajších 1,373 027 mld. Sk o 78,32 mil. korún, a to presunom a) z kapitoly 27 Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, z programu 05002 Výskum a vývoj, kategórií 630, 640 tovary a bežné služby a bežné transfery vo výške 39,82 mil. korún, b) z kapitoly 26 Ministerstva hospodárstva, z programu 06K0C Výskum a vývoj, kategórie 640 bežné transfery vo výške 38,5 mil. Sk.

    O týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch, prosím, aby sa hlasovalo osobitne.

    Odôvodnenie. Výrazné podfinancovanie, bežné výdavky na projekty VEGA a bežnú prevádzku vo výške 39,82 mil. Sk a projekty medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce vo výške 38,5 mil. Sk treba riešiť navýšením prostriedkov do kapitoly SAV. A týmto sa nielen výrazne posilní účelové a transparentné financovanie projektov grantovej agentúry VEGA pre vysoké školy a Slovenskú akadémiu vied vrátane bežnej prevádzky, ale tým súčasne budú pokryté výdavky rozbehnutej medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a na začlenenie Slovenskej akadémie vied, a tým aj Slovenskej republiky, do európskeho výskumného priestoru, najmä participačnej účasti na spoločných projektoch. Chcel by som upozorniť pri tomto zdôvodnení, že Slovenská akadémia vied má dnes 24 kontrahovaných projektov v Šiestom rámcovom programe Európskej únie a na rok 2005 je tu predkladaný ďalší nárast o ďalších 25 projektov, ktoré budú čo najskôr podpísané. To znamená, je to značná čiastka spoločnej spolupráce v rámci vedeckého priestoru v Európskej únii.

    Pozmeňujúci návrh 2. Navrhujem v kapitole 24 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, v programe 08S01 Inštitucionálna podpora štátnymi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami, 08S0105 Knižnice a knižničná činnosť, kde je navrhovaných 351,29 mil. Sk, navýšiť finančné zdroje o 30 mil. Sk a súčasne ich účelovo viazať pre Univerzitnú knižnicu. Tieto finančné prostriedky na mzdy a odvody navrhujem získať presunom z rozpočtovaných prostriedkov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, tabuľkovej časti, prílohy č. 1, pod bodom Rezerva na riešenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane poistného a riešenia ďalších príjmov. Pán Tvarožek pri rokovaní v našom výbore hovoril, že tieto peniaze sa nachádzajú v tejto časti, samozrejme, ich treba čo najskôr previesť na ministerstvo kultúry, viazať ich, aby sa tento projekt mohol rozbehnúť.

    Je to skutočne veľmi dôležitý projekt, pán minister, vy o ňom asi viete aj v rámci memoranda, ktoré ste podpisovali alebo ktoré podpisoval váš predchodca, vytvárania toho multiplikačného kultúrneho a knižničného centra, ktorý bol realizovaný s výrazne veľkou podporou v Rozvojovej banke Rady Európy. Počnúc januárom 2005 sa nabieha na otvorenie tohto projektu, sprístupňovanie aj týchto nových priestorov a 1. apríla by malo byť definitívne otvorenie komplexnej prevádzky celého rekonštruovaného areálu. Jedným z deklarovaných výsledkov rekonštrukcie ako podmienky poskytnutia úveru, môžete si to prečítať, z Rozvojovej banky Rady Európy, bolo zvýšenie počtu zamestnancov na kvalitnejšie poskytovanie služieb pre širokú verejnosť, potreba zvýšenia limitu o 76 osôb pre komplexné a kvalitné služby. To je v tomto memorande a v tejto dohode podpísané. A myslím, že zmluvy treba plniť a musíme sa s tým takisto ukázať a preukázať sa tým vo vzťahu k Rozvojovej banke Rady Európy.

    Pozmeňujúci návrh 3. Navrhujem v kapitole 24 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe 08S01 Inštitucionálna podpora štátnymi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami, 08S0106 Múzeá a galérie, v ktorom je navrhovaných 342,954 mil. Sk, navýšiť tieto prostriedky o 4 mil. Sk a súčasne ich účelovo viazať pre múzeá národnostných menšín v organizačnej štruktúre Slovenského národného múzea v Bratislave. Tieto finančné prostriedky navrhujem získať presunom z rozpočtovaných prostriedkov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, pod bodom Rezerva na vratky prevádzkovateľom lotérií.

    Odôvodnenie. Ohrozená je činnosť múzeí menšinových kultúr, múzeí maďarskej, ukrajinsko-rusínskej, nemeckej, chorvátskej a židovskej kultúry, ktoré sú v sieti Slovenského národného múzea. Pri vzniku napr. Múzea maďarskej menšiny na Žižkovej ulici sa absolútne pri príprave rozpočtu neuvažovalo s navýšením ďalších 5 mil. korún. A súčasne presunom Múzea ukrajinskej, resp. rusínskej kultúry zo Svidníka do siete Slovenského národného múzea tento problém veľmi výrazne vyvstáva. A treba ho možnože priamo riešiť týmto účelovým financovaním, tými 4 miliónmi priamo vo väzbe na funkčnosť týchto múzeí menšinových kultúr vo väzbe na Slovenské národné múzeum. Je to náš skvost, ktorým sa môže takisto Slovenská republika prezentovať.

    Pozmeňujúci návrh 4. Navrhujem v kapitole 24 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, v časti Kvantifikácia výdavkov štátneho rozpočtu, v prílohe č. 1, konkrétne v časti Výdavky na STV a spol. s r. o. tak ako v roku 2004 vyčleniť finančnú čiastku pre Slovenský rozhlas vo výške 100 mil. Sk. Navrhovanú finančnú čiastku navrhujem presunúť do kapitoly ministerstva kultúry z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, konkrétne z rezervy na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí a na výdavky súvisiace s vrátenými príjmami z minulých rokov.

    Odôvodnenie. V predloženom návrhu rozpočtu v kapitole Ministerstva kultúry SR sa počítalo s nefinancovaním Slovenského rozhlasu z verejných zdrojov z dôvodu pripravovanej a v januári, najneskôr v januári schválenej novely zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorú malo predložiť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Tento návrh zákona, pokiaľ viete, bol stiahnutý, nič sa tam nedeje. Nuž a preto, samozrejme, musíme sa s tým nejakým spôsobom vysporiadať, financie nejako viazať. Po schválení, samozrejme, tohto zákona alebo novely zákona tieto prostriedky, samozrejme, môžu byť prerozdelené rozhodnutím vlády na iné účelové veci. A o tom môže rozhodnúť, samozrejme, vláda v prospech konkrétnych priorít, ktoré sleduje. Ale musíme túto vec, samozrejme, nejakým spôsobom riešiť, lebo rozhlas sa dostane do vážnej situácie.

    Pozmeňujúci návrh 5. Navrhujem v kapitole 10 Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, v programe 06U Rozvoj zahraničných vzťahov, v časti 06U01 Reprezentácia Slovenskej republiky v zahraničí vytvoriť podprogram Zahraničné vysielanie Radia Slovakia International. Do tohto podprogramu navrhujem presunúť finančné prostriedky vo výške 55,5 mil. korún, a tak účelovo ich viazať na financovanie tohto rádia. Navrhované finančné zdroje vo výške 55,5 mil. Sk navrhujem získať presunom uvedenej čiastky z rozpočtovej kapitoly 15 Ministerstva financií Slovenskej republiky, z programu 074 Tvorba metodiky riadenia, kontrola a vnútorný audit verejných financií, z podprogramu 07403 Kontrola a vnútorný audit.

    Odôvodnenie. Zabezpečenie rozhlasového vysielania pre zahraničie vyplýva z národno-štátneho záujmu Slovenskej republiky v rámci štátnej účelovej dotácie a z platného zákona o Slovenskom rozhlase. Uvedené náklady musí pokrývať štát z verejných zdrojov, keďže ich nie je možné pokrývať z koncesionárskych poplatkov občanov Slovenskej republiky, ktoré pokrývajú služby len vo verejnom záujme dovnútra tohto štátu. To je prirodzené a mali by sme to takisto riešiť.

    A napokon posledný pozmeňujúci návrh, návrh 6. Navrhujem v kapitole 03 Úradu vlády Slovenskej republiky navýšiť finančné prostriedky do podprogramu 06P05 Pomoc krajanom v zahraničí o 50 mil. Sk, a to presunom tejto finančnej čiastky z kapitoly 15 Ministerstva financií Slovenskej republiky, z programu 074 Tvorba metodiky, riadenia, kontrola a vnútorný audit verejných financií, podprogramu 07406 Informačné systémy riadenia verejných financií nadrezortného charakteru.

    Odôvodnenie. V súvislosti s návrhom nového zákona o Slovákoch v zahraničí a v snahe zvýšiť a stransparentniť finančné zdroje na podporu krajanov v zahraničí, konkrétne projekty, z jedného zdroja pri Úrade vlády Slovenskej republiky je žiaduce konečne vytvoriť zodpovedajúci zdroj financií, ktorý bude vytvárať podmienky na lepšiu finančnú podporu projektov Slovákov žijúcich v zahraničí najmä do oblasti vzdelávania, vydávania učebníc pre zahraničie, samozrejme, ide predovšetkým o rôzne učebnice, ktoré by sme im mohli podporiť, nedávno sme sa vrátili z Juhoslávie, teda zo Srbska a z Čiernej Hory, aj s pánom predsedom Národnej rady a vidíme, v akom stave sa nachádzajú Slováci v tomto priestore, kultúrnych aktivít vrátane vydávania periodickej tlače, novín a časopisov. Toto je zdôvodnenie môjho posledného návrhu.

    Ďakujem vám za pozornosť a tieto návrhy predkladám pánovi spravodajcovi. Ďakujem ešte raz.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, pri hodnotení štátneho rozpočtu treba vždy vychádzať z toho, či reformy, o ktorých sa tak často hovorí, umožňujú zostaviť taký rozpočet, ktorý umožní dofinancovať najmä vzdelanosť, rozvoj technológií, a pritom dokáže znížiť verejné výdavky. Ak to tak nie je, čo je, žiaľ, prípad tohto rozpočtu, tak buď reformy, alebo samotný rozpočet nie sú vypracované dobre, resp. nie sú správne aplikované.

    Z analýzy bilancie príjmov a výdavkov po zavedení rovnej dane a zvýšenej DPH vychádzajú zaujímavé údaje. Daň z príjmov fyzických a právnických osôb je vyššia oproti roku 2004 o 7,5 mld. Sk, čo je dobrý výsledok, lebo táto daň sa znižovala. Spotrebná daň je vyššia o 5 mld., DPH je vyššia o 20 mld. Celkové daňové príjmy sa teda predpokladajú vyššie o 30 mld. Sk. Natíska sa teda otázka, či musia byť dane nastavené tak vysoko, keď to má mimoriadne nepriaznivý dopad najmä na vzdelanie, kultúru či cestovný ruch, pretože ak ich necháte tak vysoko, ako ich máte, a v porovnaní s okolitými štátmi sú vysoké, tak vás to láka do vyšších výdavkov verejných financií, čo sa, bohužiaľ, aj stalo. Verejné výdavky sú totiž oproti minulému roku vyššie cirka o 10 % a sú vyššie aj po odpočítaní nárastu cien, ktoré vyplývajú z inflácie, a to je zhruba 10 mld. Sk. Keď ste sa už teda rozhodli, že miniete viac, ako by bolo správne, otázka je, prečo ste ich neminuli najmä na rozvoj vzdelania a vedy. Na vysoké školstvo ste zvýšili výdavky o 1,66 mld. Sk, čo činí 0,07 % z HDP. Teda nie je to 0,1 % z HDP, ako tvrdí pán minister školstva, že je to v programovom vyhlásení vlády. Taktiež príjmy pre tých, ktorí si reformy platia, zvyšujete v priemere o 6 %, čo nie je ani na úrovni inflácie. Je dosť nepochopiteľné z tohto dôvodu, prečo sa navyšuje napr. Železniciam, kde pre dotácie je najmenej kontroly a spätnej väzby. Som na 100 % presvedčený, že keby ste sa pustili do reformy dotácií a služieb vo verejnom záujme, tak práve v týchto odvetviach by ste ušetrili najviac prostriedkov. Pán minister, škoda toho schodku, tých 61,5 mld. Sk, pretože nemusel byť. Nie sme predsa na tom zďaleka tak dobre, ako sa to prezentuje.

    K makroekonomickým ukazovateľom patrí inflácia, verejný dlh či nezamestnanosť. No a tu dosahujeme čísla v porovnaní s európskymi krajinami jedny z najhorších, v inflácii 8,1 %, nezamestnanosti 17,2 %, raste zamestnanosti mínus 0,6 %. To sú čísla zo sprievodnej správy, ktorú máte k štátnemu rozpočtu. Samotné makroekonomické ukazovatele, samozrejme, nehovoria o sile ekonomiky, pretože tie sa dajú dosiahnuť aj reštrikciou, ale objektívnym ukazovateľom je výkonnosť ekonomiky. Priemerné mzdy však klesli na úroveň 60 % priemerných miezd v Poľsku, v Maďarsku či Českej republike. Taký veľký rozdiel nebol nikdy. Pritom Maďarsko má nižšie daňové zaťaženie ako Slovensko a Poľsko ho má zhruba rovnaké. Rast ekonomiky je vyšší okolo 4 %, ale inflácia je 8,1 %. Zadlženosť stúpla zo 177 mld. v roku 1999, teda keď ste nastupovali do vlády, na dnešných 582 mld. Sk. A s novými 61,5 mld. to bude 643 mld. Sk. Dnes platíme na dlhovú službu 30 mld. Sk, ale už 2 roky budeme platiť 40 mld. Sk, a pritom istinu stále tlačíme pred sebou. Takže aj z tohto pohľadu je navyšovanie schodku verejných financií absolútne neopodstatnené a podľa môjho názoru je to veľká chyba.

    To, že plánujete na výstavbu diaľnic 17,7 mld. korún, treba oceniť, len by sa možno mohlo povedať: „Dobré ráno, stará mama.“ Pritom od roku 1999 stačilo vyčleniť ročne zhruba 14 mld. Sk a dnes by sme boli s diaľnicou na východnom Slovensku. Len vtedy sa urýchlená výstavba diaľnic považovala za politický program opozície a celý problém sa demagogicky zúžil na to, že tých 12 mld. až 14 mld. ročne je nad pomery Slovenska, pričom sa absolútne neurobilo nič, aby sa získali mimorozpočtové zdroje. O založení diaľničnej spoločnosti ako o akciovej spoločnosti sa predsa hovorilo už v roku 1999, napr. na Slovensku bola založená už v roku 1995 a existuje dodnes. Taktiež modely založené na spolufinancovaní súkromného a verejného kapitálu tu existujú už zhruba 10 až 15 rokov. Už aj preto, že v štátnom rozpočte je na výstavbu diaľnic nárast financovania o vyše 80 %, prekvapuje ma, že sa uvádza, že sa zmluva vlády s KIA nedodrží. V zmluve sa totiž píše, že bude postavená štvorpruhová cesta, a nie to, ako je uvedené v štátnom rozpočte, že cesta bude v polovičnom profile. V čase, keď sa zmluva podpisovala, bolo reálne, že sa zmluva dodrží, ak sa výstavba rozbehne už v tomto roku. To sa, žiaľ, nestalo. A je pre mňa nepochopiteľné, ako je možné, že do dnešného dňa nie je vydané v Považskej Bystrici územné rozhodnutie, keď sa vybavuje už 7 rokov. A podľa vyjadrení zodpovedných malo byť vydané najneskoršie do júna tohto roka. Ak si uvedomíme, čo všetko ešte treba urobiť od územného rozhodnutia po prvý výkop, sú to projekt pre stavebné povolenie, identifikácia vlastníkov, zmluvy s vlastníkmi a tak ďalej a tak ďalej, vychádza to minimálne na 12 mesiacov, takže sa s tým nezačne ani koncom budúceho roka, no ak zoberieme, že na výstavbu tak zložitého úseku treba najmenej 36 mesiacov, tak si vyrátame, že tento úsek po Žilinu sa nedobuduje ani do roku 2008, a nie do roku 2006.

    Pokiaľ ide o Železnice, na financovanie výkonov vo verejnom záujme sa navrhuje zmluva s 8,1 mld., z toho 4,5 mld. pre Železničnú spoločnosť a 3,6 mld. pre Železnice Slovenskej republiky. Ide teda o navýšenie 1,47 mld. Sk, čo je o 22 % viac. Pýtam sa, prečo je to tak veľa. Nezdá sa vám, že delenie Železníc nás stojí akosi priveľa? Samotná Železničná spoločnosť má pritom pokles prepravy cestujúcich z 59 mil. na 51 mil. cestujúcich v roku a zvýšila zadlženosť z 5 mld. Sk v roku 2002 na 17,2 mld. v roku 2004. Hospodársky výsledok je strata 1,8 mld. Sk. To sú mimoriadne zlé čísla. Ak si pozriete projekt delenia Železníc, tak tam nájdete vetu, že požiadavky na štát budú postupne klesať, pretože delenie spoločnosti umožní efektívnejšie hospodárenie, a tým zlacnenie výkonov vo verejnom záujme. Ukazuje sa však, že opak je pravdou. V projekte sa plánovalo 3,5 mld. ročne. Dnes im navrhujete 4,5 mld. ročne, teda o 1 mld. viac. Pritom vláda v roku 2000, kde ste boli, pán minister, podpredsedom pre ekonomiku, schválila materiál, ktorý plánoval pre rok 2005 výšku úhrady vo verejnom záujme 2,7 mld. Sk. Dnes je to 8,1 mld. Pýtam sa: Má to niečo spoločné s programovaním? Otázka je: Prečo ste, pán minister, tak štedrý? Ďalej sa natíska otázka: Kto vlastne vypočítava náklady vo verejnom záujme a kto ich vlastne kontroluje? Neplatí štát aj za všetku nehospodárnosť a vysoké prevádzkové náklady, ktoré v Železniciach vznikajú? Načo je taká reforma, keď štát platí viac a viac? Výkony vo verejnom záujme v Železniciach Slovenskej republiky navyšujete ešte viac ako v Železničnej spoločnosti, a to oproti roku 2004 viac o 1 mld., teda takmer o 30 %, ŽSR sa pritom nedelia, zostávajú, tak ako boli doteraz. Na druhej strane sa Železničná spoločnosť sťažuje, že im ŽSR stanovili neúmerne vysoké poplatky za používanie dopravnej cesty, čo činí 35 % nákladov v nákladnej a 24 % nákladov v osobnej preprave. Tak sa pýtam: Kde je tu logika? ŽSR pritom hospodária akože vyrovnane, ale pritom nevykonávajú údržbu. Odhaduje sa, že vnútorná zadlženosť je viac ako 11 mld. Sk. Takže namiesto toho, aby ste donútili Železnice k zodpovednému hospodáreniu takýmito dotáciami, ako boli programované, tak im ešte pridávate ďalšie miliardy.

    Pokiaľ ide o osobnú autobusovú dopravu, tak si dovolím povedať, že vznikol chaos v systéme. SAD-ky sa sprivatizovali, na VÚC sa presunula zodpovednosť za zmluvy a platby vo verejnom záujme, výšku cestovného stanovuje štát, teda ministerstvo financií, príjmy z daní, ktoré inkasujú VÚC, sú nastavené na úroveň roku 2004, čo je zhruba 1,05 mld., a sociálne zabezpečenie je 3,63 mld. Sk. Takto podvyživený systém, a dovolím si povedať, na rozdiel od Železníc Slovenskej republiky VÚC nemôžu zvládnuť. A výsledok je to, že sa buď obmedzia spoje, alebo sa, ak budete súhlasiť s návrhom ministra dopravy, zvýši cestovné. Ako príklad z praxe tu použijem Žilinský samosprávy kraj, kde na základe vyhlášky č. 151/2003 Z. z. o preukazovaní straty z poskytovania výkonov vo verejnom záujme vyšla požiadavka na 316 mil. korún a skutočnosť na základe toho, čo dostanú, je 127 mil. Sk, teda 40 %. Hovorím, je to na základe vyhlášky ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. To znamená, že na Železnice, ak to porovnám, ide o 800 % dotácií viac ako na osobnú autobusovú dopravu, ale Železnice pritom prevezú len 10 % cestujúcich. Pýtam sa, kde je súťaž, kde je optimalizácia, kde je harmonizácia. Pritom dnes existujú desiatky metodík ako financie vo verejnom záujme alokovať. Nepoužila sa z nich ani jedna, skôr sa plní to, čo Železnice napíšu a čo si nárokujú.

    Problém je aj vo financovaní správ a údržby ciest II. a III. triedy, ktoré sú v kompetencii vyšších územných celkov. Je správne, že sa cestná daň presunula na vyššie územné celky, ktorá približne pokrýva náklady, ktoré boli v roku 2004 pridelené vo forme dotácií. Na čo sa však zabudlo, to sú investičné prostriedky. V roku 2004, teda v zákone o štátnom rozpočte bolo uvedené, že v rámci transformácie si všetky ponechá štát na dofinancovanie rozostavaných stavieb. Podstatná časť stavieb sa ale dokončila, takže časť prostriedkov po tomto jednom roku by mala byť presunutá na VÚC, aby aj tam mohli začať rekonštruovať aspoň mosty a úseky v havarijnom stave. To sa však nestalo a štát si opäť ponechal všetky prostriedky. Nie je predsa mysliteľné, aby si štát naďalej ponechával investičné prostriedky, keď už nemá kompetencie na cesty II. a III. triedy, kde je požiadavka, a opäť poviem príklad z praxe, v Žilinskom kraji na 100 mil. ročne na sanovanie havarijných mostov, ktorých je zhodou okolností viac ako 5 000 na Slovensku v rámci II. a III. triedy, čiže požiadavka, ktorá je vypracovaná na základe metodík, ktoré hovoria o tom, v akom technickom stave tieto mosty sú. A v rozpočte majú 16 mil. korún.

    Pán minister, dovoľte mi na záver konštatovať, že ste nevyužili príležitosť, ktorú ste vo východiskách mali. A podľa môjho názoru ste prehajdákali možnosť pripraviť rozpočet, ktorý by optimalizoval výdavky vo verejných financiách.

    Vzhľadom na to, že ste nedokázali verejné výdavky ani dodržať ani len na úrovni tohto roku, že ste nedokázali optimalizovať a objektívne rozdeľovať výdavky v rámci výkonov vo verejnom záujme, ja osobne musím hodnotiť tento rozpočet len ako priemerný so zbytočne vysokým schodkom. Je však lepší ako rozpočtové provizórium.

    Na záver jeden pozmeňujúci návrh, ktorý som pripravil v spolupráci s pánom Maxonom a pánom Hurbanom, s pánom Vážnym. A týka sa alokácie prostriedkov vo verejnom záujme, kde navrhujeme prostriedky, ktoré sú použité vo výpočte výkonov vo verejnom záujme pre Železnice, alokovať, rozdeliť tak, aby v rámci ekonomických objektívnych nárokov boli prerozdelené medzi Železnice a medzi autobusovú dopravu.

    Po prvé. V návrhu výdavkov rozpočtových kapitol na roky 2005 až 2007 realizovaných formou programového rozpočtovania navrhujeme v kapitole 29 ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, programe 07S03 Podpora verejných služieb, prevádzkovanie dopravy na dráhach znížiť sumu o 466 mil. Sk a túto sumu presunúť do novovytvoreného programu 07S07 Dotácia VÚC na vnútroštátnu autobusovú dopravu, výkonov vo verejnom záujme.

    Po druhé. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, kapitole 8.2. Obce a VÚC, v časti Vyššie územné celky navrhujeme zvýšiť celkové príjmy a výdavky VÚC o 466 mil. Sk na úroveň 22,9 mld. Sk, v súvislosti s tým zvýšiť dotácie zo štátneho rozpočtu o 466 mil. Sk na 10,5 mld. Sk presunom tejto sumy z rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Odôvodnenie. Rozpočtovaná výška prostriedkov na podporu verejných služieb, prevádzkovanie dopravy na dráhe je podľa nášho názoru nadhodnotená, nie je ekonomicky zdôvodniteľná vzhľadom na rozsah služieb, ktoré vo verejnom záujme poskytujú Železnice Slovenskej republiky. Preto navrhujeme ich zníženie a ich presun do iných kapitol. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ostalo necelých 7 minút. Pýtam sa pána Fajnora, či pred prestávkou mu stačí 7 minút alebo bude hovoriť dlhšie.

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre.

    To znamená, že vyhlasujem teraz obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine, tak ako sme sa dohodli, voľbou predsedu a podpredsedov NKÚ a potom budeme pokračovať v rozprave.

    Prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.55 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.05 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Galbavý. Ja idem odľava doprava, pán poslanec Vavrík, pán poslanec Muránsky, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Urbáni, pán poslanec Mikloško.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu 33. schôdze Národnej rady pristúpime teraz k bodu programu, ktorým je

    návrh na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Prosím pánov poslancov, aby skončili svoje politické, ale aj poslanecké rokovania.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, páni poslanci a predsedovia poslaneckých klubov.

    Návrh na voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač 975.

    V určenej lehote do 26. novembra 2004 boli podané dva návrhy kandidátov na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a štyri návrhy kandidátov na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Návrhy kandidátov na voľbu predsedu a podpredsedov som pridelil na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, aby zaujal stanovisko, či tieto návrhy spĺňajú všetky náležitosti zákona o Najvyššom kontrolnom úrade a ústavné náležitosti, aby mohli byť navrhnutí kandidáti volení do ústavných funkcií.

    Teraz prosím pána podpredsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Minárika, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhov vo výbore, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, aby som vám predložil stanovisko Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhov kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (tlač 975). Náš výbor, teda Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko v súlade s § 113 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s čl. 6 Volebného poriadku na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v rozhodnutí zo 16. novembra 2004 č. 959 konštatoval a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky oznámil, že funkčné obdobie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Jozefa Stahla a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Danice Borisovej a Igora Malého, ktorí svoju funkciu začali vykonávať 15. decembra 1999, uplynie 15. decembra.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Abelovský, nevyrušujte pani poslankyňu. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (tlač 975) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 26. novembra 2004 nášmu výboru, teda výboru pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 30. novembra, čo sme aj 29. novembra urobili s tým, že sme skonštatovali, že funkčné obdobie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Jozefa Stahla a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Danice Borisovej a Igora Malého, ktorí svoju funkciu začali vykonávať 15. decembra 1999, uplynie 15. decembra 2004.

    Skonštatovali sme zároveň, že nám predseda pridelil tento materiál, ktorý sme následne prerokovali. A skonštatovali sme, že všetci kandidáti, a to páni kandidáti na post predsedu pán Jasovský a pán Pavol Pavlis a kandidáti na podpredsedov NKÚ páni a pani Tibor Cabaj, Vladimír Císar, Zora Dobríková a pán Milan Galanda splnili všetky ústavné podmienky, podmienky zákona a podmienky, ktoré vyplývajú z pravidiel pre voľbu na tieto funkcie s jediným dodatkom, ktorý sa nevyskytuje v návrhu, teda v tlači 975, a to, že pán Galanda, ktorý kandidoval aj na funkciu ústavného sudcu, sa písomne predsedovi Národnej rady teda kandidatúry na sudcu Ústavného súdu vzdal, teda kandiduje len v tejto jednej voľbe.

    Výbor ma poveril predniesť toto stanovisko a navrhnúť hlasovať o návrhoch uznesení priložených v tomto našom stanovisku s tým ale, že, samozrejme, verejne sa bude hlasovať len o častiach A., ktoré konštatujú uplynutie funkčných období predsedu a podpredsedov k 15. decembru 2004. Následne potom môžeme prikročiť k tajnej voľbe.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Fico a pán poslanec Jasovský.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som urobil jedno politické stanovisko a potom jeden procedurálny návrh.

    Chcem požiadať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa budú rozhodovať o tom, koho zvoliť za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby zvážili všetky informácie, ktoré sa týkajú nášho kandidáta na tento post pána Ing. Pavla Pavlisa. Išli sme cestou navrhnutia kandidáta, ktorý nie je vysoký stranícky funkcionár, nie je poslancom Národnej rady a má svoje skúsenosti z kontrolnej činnosti cez Fond národného majetku ako člen dozornej rady. Ide o človeka, ktorý podľa nášho názoru by vynikajúcim spôsobom zastával tento post. Preto prosím tých poslancov Národnej rady, ktorí nie sú ešte pevne rozhodnutí, aby zvážili túto krátku informáciu a pokiaľ to je možné, podporili kandidáta pána Ing. Pavla Pavlisa.

    Teraz mi dovoľte jeden návrh procedurálny, ten sa týka kandidáta poslaneckého klubu strany Smer na post podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. V dobrej viere poslanecký klub strany Smer predložil návrh na voľbu za podpredsedu pána Ing. Vladimíra Císara. Ak si pozriete jeho životopis, zistíte, že je to naozaj človek mimo akýchkoľvek politických štruktúr, dokonca dnes pracuje aj na Európskom dvore audítorov ako atašé v kabinete člena Európskeho účtovného dvora za Slovenskú republiku, predtým dlhé roky pracoval na Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Čiže spĺňa všetky predpoklady na túto funkciu. Zdá sa však z rokovaní, ktoré prebehli, že v prípade pána Císara nie je ani len teoretická šanca, že by mohol byť zvolený na tento post. A nechceme ho vystaviť takejto nepriaznivej situácii, preto, ak dovolíte, pán predseda, v mene poslaneckého klubu strany Smer sťahujem návrh na pána inžiniera Císara, pokiaľ ide o voľbu na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak urobíme to v priebehu jednej minúty v podobe, že sťahujeme tento návrh, chcel som tento návrh teraz dať, takže do voľby tento návrh bude urobený písomne predsedovi Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, býva zvykom, že kandidát na funkciu zvykne predniesť svoje predstavy o funkcii, ktorú má zastávať, resp. má potvrdiť svoju pripravenosť na vykonávanie tej-ktorej funkcie. Svoje funkcie v živote som získal nie kortešačkou, ale za výsledky svoje práce. Preto ani teraz som neoslovoval v parlamente svojich kolegov a počkám na vaše rozhodnutie. Myslím si, že dobre poznáte moje vystúpenia v parlamente, ktoré vždy boli podporené odbornými argumentmi, a nepoužíval som politické intrigy.

    Chcem poznamenať, že mnohí z vás majú pocit, že som politický nominant alebo politický kandidát. Ja chcem povedať v túto chvíľu, že mám pocit, že kandidujem za Národnú radu Slovenskej republiky. Ak sa rozhodnete, dámy poslankyne a páni poslanci, že som vhodným kandidátom na túto funkciu, prosím, zahlasujte za návrh. To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Pán predseda poslaneckého klubu navrhujúceho pána Císara na post podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Národnej rade oznámil, že on ako navrhovateľ sťahuje návrh na voľbu pána Císara. Ja by som chcel upozorniť, že v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade tak môže urobiť iba ten, ktorého sa to bezprostredne týka, aj navrhovateľ podpisom vyhlásenia, ktoré musí doručiť Národnej rade pred samotnou voľbou. Pán predseda ma informoval, že v priebehu krátkeho času bude takýto návrh doručený.

    Vyhlasujem trojminútovú prestávku, páni poslanci.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zrejme bude potrebné vyhlásiť trošku dlhšiu technickú prestávku na vyhotovenie nových hlasovacích lístkov, keďže na pôvodných...

  • Reakcia z pléna.

  • Robia sa? No ale potrebujeme trošku dlhší čas.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku na vyhotovenie nových hlasovacích lístkov v súlade s návrhom, ktorý predniesol pán predseda poslaneckého klubu a predseda strany Smer Robert Fico.

  • Technická prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasovacie lístky na tajnú voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu sú pripravené.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby ešte pred zahájením tajnej voľby predniesol návrh uznesenia, tak ako ho odporúča výbor pre financie, rozpočet a menu. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Fico a pán poslanec Jasovský. Vzhľadom na to, čo povedal pán poslanec Fico, a doručený písomný návrh, toto nepovažujem za procedurálny návrh, lebo v zmysle pravidiel takýto návrh sa podáva a akceptuje. Takže sa nám zúžil počet kandidátov na podpredsedov NKÚ iba na troch.

    Predtým, ako pristúpime k tajnej voľbe, dovoľte, aby som navrhol hlasovanie o častiach a návrhoch uznesení, tak ako ich máte v doručenom stanovisku, a to o tom, že Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že funkčné obdobie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Jozefa Stahla, ktorý svoju funkciu začal vykonávať od 15. decembra 1999, uplynie 15.decembra 2004, a konštatuje, že funkčné obdobie podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Danice Borisovej a Igora Malého, ktorí svoju funkciu začali vykonávať 15. decembra 1999, uplynie 15. decembra 2004.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prosím pánov poslancov, resp. poslanecké kluby, ktoré rokujú ešte, aby prerušili rokovanie a dostavili sa do rokovacej sály, budeme pred tajnou voľbou predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu najskôr hlasovať o návrhoch dvoch uznesení, ktoré prijal výbor pre financie, rozpočet a menu k stanoveniu dĺžky funkčného obdobia funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý máte v návrhu uznesenia výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý sa týka skončenia funkčného obdobia predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 102 za návrh, 15 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k uplynutiu funkčného obdobia predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhu na voľbu predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Prosím, páni poslanci, nerozchádzajte sa ešte, chcem vás informovať o pravidlách hlasovania. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta na voľbu predsedu označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, t. j. „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa hlasovania“. Pri voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta. Pri voľbe podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u dvoch kandidátov na funkciu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku nevyjadrí svoju voľbu alebo ak alternatívu „za“ uvedie pri väčšom počte kandidátov, ako treba na jednotlivé ústavné funkcie zvoliť. Hlasovací lístok je neplatný aj vtedy, ak je menený alebo doplňovaný. Hlasovanie teraz vykonáme na dvoch osobitných hlasovacích lístkoch.

    Prosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh volieb.

    Nech sa páči panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či všetci prítomní páni poslanci, ktorí chceli vyjadriť svoju vôľu k jednotlivým návrhom kandidátov, tak urobili. Ak nie, tak dávam vám poslednú príležitosť, aby ste sa zúčastnili tajného hlasovania. Sú ešte prítomní v rokovacej sále tí, ktorí neboli hlasovať? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tajné voľby za skončené.

    A zároveň vyhlasujem 20-minútovú prestávku na zrátanie odovzdaných hlasov jednotlivým kandidátom na funkcie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Po vyhlásení prvého kola výsledkov tajnej voľby budeme pokračovať v hlasovaní v druhom kole, ak výsledky volieb ukážu, že ani jeden z navrhovaných kandidátov zvolený nebol v súlade s rokovacím poriadkom a zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 15.25 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 15.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.40 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pozornosť, pretože skrutátori ma informovali, že volebná komisia má k dispozícii výsledky prvého kola tajnej voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem prítomných pánov poslancov upozorniť na to, aby dbali na pravidlá hlasovania, ktoré som uviedol pred začatím hlasovania v prvom kole, a aby na hlasovacom lístku vyznačili spôsob hlasovania tak, aby hlasovacie lístky mohli byť vyhodnotené ako právoplatné, pretože aj skrutátori mali problém s tým, aby dokázali identifikovať právoplatnosť jednotlivých hlasovaní.

    Prosím teraz pána poslanca Gábora Gála, aby Národnú radu informoval o výsledku hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Nech sa páči, pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného radu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 7. decembra 2004.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky 19 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 121 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 16 neplatných a 105 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Jána Jasovského hlasovalo za 64, proti 15 a hlasovania sa zdržalo 26 poslancov, Pavla Pavlisa hlasovalo za 26, proti 33, hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

    Na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nebol nikto zvolený.

    Teraz prečítam zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sa konalo dneska.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, že zo 140 odovzdaných lístkov bolo 11 neplatných a 129 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Tibora Cabaja hlasovalo za 49 poslancov, proti 27 poslancov a hlasovania sa zdržalo 53 poslancov, Zory Dobríkovej hlasovalo za 62 poslancov, proti 22 poslancov a hlasovania sa zdržalo 45 poslancov, Milana Galandu hlasovalo za 41 poslancov, proti 31 poslancov a hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

    Na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nikto nebol zvolený.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vyhlásenie prvého kola tajnej voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní nezvolila žiadneho z kandidátov za predsedu a za podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, ja by som prosil pána overovateľa, keby povedal, v čom boli neplatné lístky, v čom sa urobila chyba.

  • Pri každom jednotlivom mene treba vyznačiť „za“, „proti“ alebo „zdržal sa hlasovania“, jednu z týchto troch možností. Sú tu rôzne možnosti, buď pri jednom mene nebola jedna z tých možností vôbec vyznačená, alebo bolo vyznačených viac možností.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže v prvom kole voľby predsedu a podpredsedov NKÚ nebol zvolený nikto z navrhovaných kandidátov, pristúpime k opakovanej voľbe o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Chcem podľa zásad stanovených vo Volebnom poriadku, ktoré sme si schválili, informovať, že do opakovanej voľby postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. K druhému kolu voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pristúpime s dvomi kandidátmi, ktorí boli navrhovaní aj v prvom kole, teda pánom poslancom Jasovským a pánom Pavlisom. A v druhom kole budeme hlasovať o dvoch kandidátoch na podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, ktorí získali najvyšší počet hlasov. A to sú pán poslanec Tibor Cabaj a pani Dobríková.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz by som prosil skrutátorov, aby sa ujali svojej funkcie.

    A chcem informovať, že pri voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu je platný v druhom kole ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta, panie poslankyne, páni poslanci, a pri voľbe podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u dvoch kandidátov na podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, sú nejaké nedorozumenia? Páni poslanci, takto, volíme predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý je podľa zákona o Najvyššom kontrolnom úrade jeden. To znamená, ak sú navrhnutí dvaja kandidáti, platný je ten hlasovací lístok, ak poslanec hlasuje za jedného a u druhého vyznačí takisto vôľu, či hlasuje „za“, „zdržal sa“ alebo je „proti“. Takisto to platí pri voľbe podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, kde budeme voliť dvoch. A takisto u každého jedného z tých dvoch navrhnutých kandidátov treba vyznačiť „za“, „zdržiavam sa“ alebo som „proti“. Iba ten hlasovací lístok je platný, ktorý bude označený takýmto spôsobom. Myslím, že je to štandardný postup, ktorý uplatňujeme pri každej jednej voľbe, pri tajnom hlasovaní, preto nepovažujem za dôležité, aby sme ďalej si vysvetľovali spôsob tajného hlasovania.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k opakovanej voľbe.

    Pán poslanec Hort.

  • Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, SDKÚ, SMK a KDH, žiadam 10-minútovú prestávku pred začatím hlasovania. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny.

  • Hlasy v pléne.

  • Poslanecký klub KDH do rokovacej miestnosti zdravotníckeho výboru.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu v druhom kole tajnej voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Pravidlá hlasovania som oznámil prítomným pánom poslancom pred prestávkou, o ktorú požiadal pán predseda poslaneckého klubu Milan Hort z poverenia ďalších dvoch poslaneckých klubov.

    Prosím teraz skrutátorov, aby zaujali svoje miesta, ujali sa svojej funkcie, hlasovali ako prví, a ostatných pánov poslancov prosím, aby, ak sa chcú zúčastniť tajnej voľby, v tejto chvíli pristúpili k hlasovaniu.

    Otváram tajnú voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či všetci, ktorí chceli využiť svoje právo hlasovať a vyjadriť sa za kandidátov navrhnutých na predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, tak urobili. Ak nie, dávam poslednú možnosť. Nech a páči panie poslankyne, páni poslanci. Je niekto z poslancov prítomných v rokovacej sále, ktorý ešte hlasovať nebol? Nie.

    Vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol dať slovo poverenému skrutátorovi pánovi poslancovi Jadušovi, aby Národnú radu Slovenskej republiky informoval o druhom kole tajnej voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec Jaduš. Prosím vás, aby ste informovali o výsledku tajnej voľby.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkami voľby a prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 7. decembra 2004.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 135 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 135 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky traja poslanci neodovzdali hlasovacie lístky. Zo 132 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 126 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe pána Jána Jasovského hlasovalo za 79 poslancov, proti 10 poslancov a hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

  • , pána Pavla Pavlisa hlasovalo za 27 poslancov, proti 43 poslancov a hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

    Na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní bol za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený pán Ján Jasovský.

  • Dovoľte mi, aby som aj vo svojom mene a v mene poslancov zagratuloval pánovi poslancovi. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní zvolila za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského.

    Prosím vás, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku volieb...

  • Hlasy z pléna.

  • Ešte nie sú.

    Pán poslanec Jasovský. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ďakujem pekne všetkým, ktorí mi odovzdali hlas, alebo všetkým tým, ktorí sa vôbec zúčastnili tejto voľby. Ja chcem znovu zopakovať, že som mal pocit, že kandidujem ako kandidát tohto parlamentu, a preto sa vždy budem tešiť na stretnutie s poslancami Národnej rady. A chcem poznamenať ešte to, že sa budem snažiť udržať si aj do budúcna svoju odbornosť. Ako som povedal, z tohto parlamentu budem odchádzať určite ostrieľanejší, než som doň prišiel. Stretol som tu mnoho veľmi dobrých ľudí, odborne zdatných ľudí, s ktorými sa dali viesť aj pekné súboje, či boli odborné alebo aj iné možno. To znamená, že mi bude ľúto za touto spoločnosťou, ale taký je život. Život je zmena. Takže ďakujem pekne ešte raz.

  • Blahoželám aj ja, pán poslanec, k zvoleniu do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Teraz prosím, aby poverený skrutátor informoval Národnú radu o výsledku tajnej voľby podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Prosím pána poslanca Jaduša.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 7. decembra.

    Hlasovacích lístkov bolo vydaných 135, z toho bolo odovzdaných 134. Jeden hlasovací lístok nebol odovzdaný. Zo 134 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 hlasovacie lístky neplatné a 130 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri pánovi Tiborovi Cabajovi hlasovalo za 60, proti 20, hlasovania sa zdržalo 50 poslancov, pokiaľ ide o pani Zoru Dobríkovú, hlasovalo za 82, proti 13, hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní bola za podpredsedníčku Najvyššieho kontrolného úradu zvolená Zora Dobríková.

  • Ďakujem pani poslankyni Brestenskej za vyhlásenie výsledkov tajnej voľby.

    Konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní zvolila za podpredsedníčku Najvyššieho kontrolného úradu Zoru Dobríkovú.

    Panie poslankyne, páni poslanci teraz budeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

    Prosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Farkasa, aby zaujal miesto pre spravodajcov, podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Fajnora prihláseného písomne do rozpravy, aby vystúpil.

    Nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení zatiaľ, žiaľ, neprítomní členovia vlády, vláda predkladá návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 po dlhotrvajúcich koaličných rokovaniach, licitovaniach a zháňaní hlasov nezávislých poslancov, aby zákon v tomto parlamente prešiel. Vzhľadom na páky a možnosti, ktoré má, a určite ich využila, zabezpečila si dostatok hlasov, aby zákon prešiel v podobe, ako ho predkladá, a my, aj keby sme tu, žiaľ, rozdávali perly, nebudeme mať dosah na jeho zmenu.

    Všetky zákony, ktoré tento parlament prijíma, platí to aj o návrhu zákona o štátnom rozpočte, musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa čl. 55 ods. 1 ústavy hospodárstvo slovenskej ekonomiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Toto základné kritérium predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 nespĺňa, sociálny aspekt z neho vypadol a druhý aspekt, ktorým je ekológia, pokrivkáva. Už len toto je dôvod na jeho odmietnutie.

    Nie som zástancom rozpočtových provizórií. A viem čo vláde v takomto prípade umožňuje platná legislatíva. Napriek tomu nemôžem s predloženým návrhom zákona o štátnom rozpočte súhlasiť a chcel som navrhnúť jeho vrátenie navrhovateľovi na prepracovanie, ale pretože to už urobil kolega Jaduš, tak podporím jeho návrh.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 sa predkladá novým spôsobom ako súčasť viacročného rozpočtu verejnej správy na obdobie rokov 2005 až 2007. Avšak svojou finančnou filozofiou založenou na reštrikcii a zdražovaní sa nelíši od štátneho rozpočtu na tento rok. V krátkodobom horizonte neumožňuje prekonať stav marazmu, v ktorom sa naša krajina nachádza. Slovensku chýba kvalitná dlhodobá stratégia rozvoja. V rozvoji ekonomiky, v sociálnej politike a vo všetkých oblastiach spoločnosti vláda improvizuje a namiesto premysleného systémového riešenia iba následne rieši to, čo už neznesie odklad. Rozpočet na rok 2005 je vyvrcholením protiľudovej legislatívy tejto vlády vyjadrenej prijatými zákonmi v priebehu tohto roka. Potvrdzuje neoliberálnu politiku vlády, ktorá sa čoraz viac prejavuje absolútnou nadvládou trhu nad občanmi. Rovnaký prístup k obsahu rozpočtu na tento a budúci rok potvrdzuje aj bilancia príjmov a výdavkov obidvoch rozpočtov a vysoký deficit. Predložený rozpočet znamená, že vláda v hospodárení prichádza s najvyšším deficitom, aký kedy Slovensko malo. Schodok 61,5 mld. je síce na prvý pohľad nižší v porovnaní so schváleným schodkom rozpočtu na rok 2004 vo výške 78 mld., avšak z toho približne 18 mld. súvisí s posunom výberu DPH a spotrebných daní. Vláda neustále opakuje ako úžasne hospodári, a pritom predkladá štátny rozpočet nastavený na neúnosný deficit.

    Vyhlásenie ministra financií, že návrh rozpočtu vytvára predpoklady na rýchly a udržateľný ekonomický rast krajiny, ako aj strategický zámer vstupu do eurozóny v horizonte roku 2009 nemôže byť z tohto pohľadu akceptovateľný, ani s prihliadnutím, že celkový deficit verejných financií v pomere k HDP je stabilný. Žiaľ, rast HDP zvyšovaniu životnej úrovne v našej dnešnej spoločnosti nie je priamo úmerný. I keby sme teoreticky zaviedli na Slovensku celosvetovú výrobu, nemusí to znamenať, že budeme najbohatší, pretože DPH na Slovensku je veľmi nespravodlivo prerozdeľované v prospech úzkej skupiny občanov a nadnárodných investorov. Na jednej strane na Slovensku síce rastie HDP, na druhej strane ale deficit súvisí najmä s rastom inflácie a Slovensko s infláciou viac ako 8 % má najvyššiu infláciu v Európskej únii. Pritom tu v Európskej únii sa táto miera pohybuje zhruba okolo 2,5 %. Čo to znamená pre občanov, to netreba vysvetľovať.

    K tomu pridám ešte jednu štatistiku. Podľa nového prieskumu z Bruselu, na ktorom sa podieľala aj organizácia FOCUS, obyvatelia Slovenska sú zo štátov V-4 najmenej spokojní s ekonomickou situáciou vo svojej krajine. Vyše 70 % Slovákov považuje ekonomickú situáciu za zlú alebo veľmi zlú, naopak, ako veľmi dobrú alebo dobrú hodnotí ekonomickú situáciu na Slovensku iba 2,5 % opýtaných, zatiaľ čo u susedov v Čechách je to až 9,4 %. A to napr. česká vláda štartuje lacné pôžičky pre mladé rodiny, český štát tento rok vyčlenil finančné prostriedky na 13 000 úverov a budúci rok ich chce prideliť až 5-krát viac. Štátny rozpočet na rok 2005, ktorý predkladá slovenská vláda, o niečom takom ani nechyruje a hrozivú štatistiku v hodnotení ekonomickej situácie Slovákov určite nezvráti.

    Zákon o štátnom rozpočte v tomto roku počíta s príjmami vo výške 231,9 mld., na rok 2005 sú príjmy rozpočtované na úrovni 258,6 mld. Celkové príjmy na rok 2005 predstavujú oproti rozpočtu roku 2004 nárast o 11,5 %. Avšak na rozdiel od podpredsedu vlády a ministra financií sa nedomnievam, že príjmy sú postavené profesionálne a korektne. Obdobné vyjadrenia z rezortu financií sme tu už mali pri riešení daní a všetci vieme, ako neslávne to dopadlo. Podľa môjho názoru nastavenie príjmov má svoje riziká a príjmy sú neisté. Pritom celkové príjmy zahŕňajú aj prostriedky z rozpočtu Európskej únie vo výške 26,5 mld. Sk. Plánované príjmy rozpočtu na budúci rok v podstate predstavujú schválené príjmy štátneho rozpočtu na rok 2004. Vláda teda neprináša nič nové v tomto závažnom zákone štátu. Po tomto konštatovaní sa okamžite naskytá otázka, kde sú zdroje, ktoré vláda medializovala pri prijímaní protiľudových zákonov.

    Pokiaľ sa týka výdavkov, odborníci poukazujú na riziko v ich nastavení a ďalšie riziko vidia v skutočnosti, že skryte smerujú aj mimo verejných financií. Celkové výdavky v čiastke viac ako 320 mld. v porovnaní s tohtoročným schváleným rozpočtom vzrastú o 3,1 %. Väčšina z nich pôjde opäť do spotreby, na platy zamestnancov verejnej správy, ich poistné, sociálne dávky, verejné služby a štátny dlh. Na investície pôjde niečo viac ako 40 mld. Rozvojový impulz považujem za nedostatočný.

    Slovensko nezachráni KIA ani ďalšie individuálne investície tohto druhu. Ak sem prichádza investor, pýtam sa: Budeme tzv. automobilová veľmoc? Podľa pána podpredsedu vlády a ministra financií možno len na 10 rokov, pokiaľ nám neodíde ďalej na východ. Pokiaľ to, samozrejme, bude pre zahraničného investora rentabilné, tu ostane. Už dnes sme svedkami toho, že zamestnanci Volkswagena začali so štrajkovou pohotovosťou. Dôvodom je aj neúspešné kolektívne vyjednávanie o náraste miezd v budúcom roku.

    Pozrime sa, kde zahraničný kapitál pretiekol, lepšie povedané, čo sme vypredali. Sú to predovšetkým bankový sektor, plynárenstvo, energetické rozvody, preprava ropy a finančné inštitúcie. Teda je umiestnený v oblastiach, ktoré nemôžu byť stratové, najmä z dôvodu monopolného postavenia na slovenskom trhu. Ako príklad tu uvediem zisk rafinérskej spoločnosti Slovnaft za 9 mesiacov tohto roka, ktorý dosiahol 9,23 mld. Sk, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím nárast o viac ako 200 %. Ešte vyšší medziročný nárast zaznamenal Slovnaft v prípade prevádzkového zisku, ktorý k 30. septembru predstavoval 9,19 mld. A oproti jeho hodnote z rovnakého obdobia, keď vlani dosiahol 2,34 mld. korún, vzrástol až o 292 %. Tržby z predaja spoločnosti za príslušné obdobie dosiahli 50,5 mld. Rafinéria za prvé tri štvrťroky tohto roka vyprodukovala pridanú hodnotu 13 mld. v porovnaní s vlaňajšími 7,6 mld. S takýmto štátnym podnikom a podobným by sme nemali problém zostaviť výborný štátny rozpočet. Takto zisk ide von zo Slovenska niekam inam. Vláda nám potom predkladá to, čo máme pred sebou. Aj keď z tejto sumy idú príjmy aj do štátneho rozpočtu v podobe dane, samozrejme, z pridanej hodnoty, spotrebnej, ako aj dane zo zisku, na druhej strane vysoké príjmy sa prenášajú do výrobných nákladov ako vstupy, takže v konečnom dôsledku zase na to doplatí iba občan.

    Výdavková časť zreteľne zobrazuje šafárenie vlády. Ako možno očakávať štedrejšie prerozdeľovanie prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu na prospech občana, keď vyše 30 mld. Sk sa použije na splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi. Táto čiastka predstavuje takmer 10 % všetkých výdavkov navrhovaného štátneho rozpočtu na budúci rok.

    Je slovenskou raritou, že za nevýhodne dohodnuté úvery, ktorých splácanie posledné roky doslova gniavi ekonomiku štátu, nebol nikto braný na zodpovednosť. Všetko sa skrýva za kolektívne rozhodnutie vlády bez osobnej zodpovednosti. V tejto súvislosti upozorním na doslova ignorantský prístup vlády v poskytovaní štátneho príspevku poberateľovi hypotekárneho úveru z prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 2005, kde sa určuje ročne vo výške 0 %. Ďalší komentár k tomu je zbytočný.

    Keď sa pozriem na rozpočet ako celok, musím konštatovať, že nevytvára podmienky v krátkodobom horizonte na prekonanie súčasného krízového stavu vo všetkých oblastiach spoločenského života a neumožňuje ani priemernú pozíciu Slovenskej republiky medzi členskými krajinami Európskej únie. Napokon, samotný predkladateľ za vládu podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš v súvislosti s rozpočtom vyhlásil, že všetky rezorty pociťujú nedostatok prostriedkov. Po vstupe do Európskej únie slovenský občan je v rámci eurozóny žobrákom. Chcem opakovane zdôrazniť, že Slovensko nebolo pripravené na vstup do Európskej únie a návrh rozpočtu na budúci rok nepredpokladá zásadnú zmenu tejto pozície ani po našom vstupe. Rozpočet neumožňuje zásadne zvrátiť nepriaznivé ukazovatele, ktoré moje konštatovania potvrdzujú. Ako príklad uvádzam kúpnu silu na Slovensku, ktorá dosahuje len 51 % priemeru EÚ, hodina práce na Slovensku má takmer osemkrát nižšiu cenu ako v susednom Rakúsku. Čo považujem za najhoršie, dlh na jedného obyvateľa sa zvyšuje a v súčasnosti už predstavuje 3 520 USD. S týmito priepastnými rozdielmi chceme byť rovnocenným partnerom Európskej únie? Žiaľ, asi nie.

    A ako na túto alarmujúcu skutočnosť reaguje návrh rozpočtu na rok 2005. Keď k doterajšej úrovni miezd na Slovensku pridáme zníženie životnej úrovne v dôsledku prijatých antisociálnych zákonov a predpokladané zvýšenie cien pre domácnosti v roku 2005, treba výdavkovú časť štátneho rozpočtu na rok 2005 zvýšiť o finančné prostriedky na vytlačenie žobračeniek pre väčšinu obyvateľov Slovenska. Na Slovensku vinou hospodárenia tejto vlády je takmer zlikvidovaná stredná vrstva, viac ako 20 % občanov sa ocitlo na hranici chudoby. Od januára zdražie plyn pre domácnosti v priemere o takmer 12 %. Mesačné náklady domácností na plyn sa od januára zvýšia u niektorých až na 700 a viac korún v závislosti od spotreby. Nejde o jediné zdražovanie, ktoré v januári príde. Známe sú už ceny elektriny, ktorá vzrastie v priemere o 2,4 %. Vyššie ceny za plyn sa prejavia aj v nákladoch za teplo, teplárne oznámia nové ceny pravdepodobne až koncom roka, rásť má cena vody, zvyšujú sa poplatky v zdravotníctve, novým spôsobom výpočtu sa znížia novopriznávané dôchodky. Obávam sa, že Slovensku hrozí v tomto smere sociálny kolaps.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok k tzv. rozhodujúcim prioritám k návrhu štátneho rozpočtu. Zámerne hovorím o tzv. prioritách, pretože pre napr. dlhodobo financovane poddimenzované školstvo vyčlenené objemy finančných prostriedkov nevytvárajú predpoklady na zvrátenie tohto neprijateľného stavu. Táto vláda absolútne nezvláda vytváranie podmienok pre výchovu a vzdelávanie. Zvýšenie výdavkov na regionálne školstvo z 39,8 mld. na 42,3 mld. a na vysoké školstvo z 11,1 mld. na 12,8 mld. Sk je v silnej konkurencii štátov eurozóny úplne neprijateľné. Pre ilustráciu uvádzam, že európske krajiny pre potrebu školstva vyčleňujú spravidla od 5 do 6 % z HDP. Objem výdavkov na vysoké školy by mal v roku 2005 dosiahnuť podiel 0,9 % z HDP, kým v tomto roku je rozpočtovaný na 0,7 % z HDP. Zvýšenie na úrovni 0,2 % je v tomto kontexte, myslím si, veľmi slabé.

    Pri rozpočte školstva sa ešte trochu zastavím. Mám výhrady nielen ku kvantite, ale aj ku kvalite zostavenia tejto rozpočtovej kapitoly. Na poskytovanie výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách a zabezpečenie ich prevádzky ministerstvo školstva požaduje 29,9 mld. Na prvý pohľad je to vysoká suma. Avšak ak túto položku berieme do úvahy ako súčasť kapitoly Národný program výchovy vzdelávania mládeže, kde je rozpočtovaných 31,3 mld., vidíme, že na obslužné alebo nadstavbové ciele je rozpočtovaných viac ako 1,4 mld. korún.

    V samotnej kapitole považujem za nesprávne rozdelenie rozpočtových prostriedkov určených na informatizáciu školstva do dvoch programov a jedného podprogramu, a to programu Informatizácia regionálneho školstva Infovek. Tú položku v čiastke 332,4 mil. považujem za podhodnotenú. Ak chceme dosiahnuť splnenie cieľa, ktorým je preškolenie 80 000 učiteľov regionálneho školstva, zabezpečenie širokopásmového pripojenia na internet pre 3500 škôl a zabezpečenie softvérového riešenia pre 1 500 škôl, považujem rozpočtované prostriedky za nedostatočné. Na druhej strane sa v rozpočte objavuje program Informačné zabezpečenie programov, ktorý si kladie za cieľ pokračovať v roku 2005 s experimentálnym prepojovaním informačných systémov regionálneho školstva a zvýšiť experimentálne prepojenie oproti tomuto roku o 20 %. V tomto programe považujem návrh rozpočtovaných prostriedkov za vysoký, a to vzhľadom na nekonkrétnosť cieľa.

    Môj odmietavý postoj k takto rozpočtovaným prostriedkom v kapitole ministerstva školstva vyplýva aj z toho, že ďalších 35,4 mil. korún je v návrhu rozpočtovaných na štátny program ministerstva s názvom Budovanie informačnej spoločnosti. Suma je vyčlenená na takto charakterizovaný cieľ financovať štátny program v súlade s plánom a disponibilnými zdrojmi na rok 2005, v prípade prijatia nového zákona o vede a technike transformovať štátny program v súlade s týmto zákonom.

    Komunistická strana Slovenska podporuje a bude podporovať také informačné programy v oblasti školstva, ktoré prispejú ku skvalitneniu vyučovania, následne prinesú vyššiu konkurencieschopnosť našej pracovnej sily a prinesú tiež kvalitatívne nové prvky do riadiacich procesov. Odmietame však podporovať drahé experimentovanie tam, kde možno aplikovať vyvinuté riešenia. Ak by sme totiž efektívne aj v minulosti využívali prostriedky vložené do informatizácie, určite by sa v rozpočte znižovali prostriedky na mnohé obslužné programy v kapitole ministerstva školstva. Ako príklad uvediem v rámci programu Zabezpečenie funkčnosti systému výchovy a vzdelávania cieľ v roku 2005 vydať a zabezpečiť distribúciu Pedagogicko-organizačných pokynov v celkovom počte 18 500 kusov, príliš nenáročný cieľ v programe, ktorý požaduje na zabezpečenie funkčnosti systému 249,7 mil.

    Ak už hovorím o programoch v rezorte školstva, jedna poznámka k rozpočtovaniu športu. Z hľadiska podpory športu je nedostatočne podporený Národný program rozvoja športu, hlavne pokiaľ ide o program Šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách, kde je navrhovaná výška rozpočtovaného príspevku 80 mil. Sk, a program Materiálno-technický rozvoj športu, kde je navrhnutých 200 mil. Uvedené navrhované prostriedky nepribližujú šport pre všetky skupiny obyvateľstva, čo bude mať v budúcnosti následky na jeho zdravotnom stave.

    Pokiaľ sa týka vedy a techniky, nechcem sa doširoka zaoberať touto oblasťou, pretože kolega Ondriaš z nášho klubu poslancov vyjadril naše stanovisko a podporujem jeho pozmeňujúci návrh. Chcem upozorniť vládu, že Lisabonská stratégia hovorí o podiele HDP vo výške 3 % na rozvoj vedy a techniky. Je to správna cesta, pokiaľ výsledky výskumu budú aplikované tak, aby cyklus výskum, vývoj, výroba a využitie dosiahol na Slovensku synergický efekt v tom, že sa bude výrazne zvyšovať životná úroveň a kvalita života. Bolo by trestuhodné bez efektu pre obyvateľov Slovenska odovzdávať výsledky výskumu ďalej mimo Slovenskej republiky, na ktorých by naši občania neprofitovali.

    Niekoľko slov k ďalšej priorite, k poľnohospodárstvu. Nebudem rozvádzať navrhovaný stav tejto kapitoly. Súhlasím s kolegom Maxonom z HZDS a s radosťou som podpísal jeho pozmeňujúci návrh, kde navrhuje zvýšiť priame platby pre poľnohospodárov na úroveň 60 % ich priemernej úrovne v pôvodných 15 členských krajinách EÚ, vláda počíta s doplatkami len do výšky 54 %, rozdiel 6 % predstavuje zhruba 780 mil., ktoré by mohli naši poľnohospodári dostať. Poviem iba jednu poznámku. Predstavte si situáciu, keby v období do roku 1989 prišlo z Moskvy z RVHP obdobné nariadenie, podľa ktorého náš štát nemôže dotovať poľnohospodárstvo do takej výšky ako okolité štáty. Vtedy by to bol zločin komunizmu, ekonomická sabotáž voči národu, teraz to nazývame dohodnuté podmienky s Európskou úniou.

    Vyzývam vládu, aby do troch rokov pripravila rozvoj poľnohospodárstva tak, aby rozpočet na rok 2008 už počítal so 100-percentnou výškou platieb pre našich poľnohospodárov.

    Chápem poľnohospodárstvo v dvoch základných rovinách, ako produkciu nezávadných kvalitných a cenovo dostupných potravín a v druhom rade ako ochranu a tvorbu životného prostredia. Verím, že vláda, ktorá sa oháňa týmito atribútmi, moju výzvu s radosťou zrealizuje.

    Kapitola dopravy predstavuje výkladnú skriňu amatérskeho postupu vo vládnutí súčasnej vlády. Každým dňom čítame správy, ktoré terorizujú občanov v oblasti dopravy. Pred pár dňami denná tlač informovala o tom, že MHD v Bratislave hrozí kolaps a jej koniec, nakoľko jej chýba viac ako miliarda. O niekoľko dní neskôr sme do parlamentu dostali výzvy Zväzu autobusovej dopravy v Nitre, upozorňuje, že ak nedôjde k rýchlemu riešeniu dofinancovania výkonov, naštartovaniu dopravnej reformy, hrozí o. i., že sa zrúti jednotný garantovaný systém sociálnych zliav z hromadnej autobusovej dopravy. Zľavy majú celoštátny charakter a spôsobujú úbytok tržieb. Tento úbytok, objednaná zľava by mala byť adresne uhradená v plnom rozsahu dopravcovi, a to zo zdrojov štátneho rozpočtu, ktoré by priamym transferom účelovo prešli na VÚC.

    Nebudem sa však zaoberať iba autobusovou dopravou, chcel by som poukázať na železničnú dopravu. Od 1. januára 2005 vláda pripravuje rozdelenie Železničnej spoločnosti na dve akciové spoločnosti vykonávajúce činnosti v osobnej a nákladnej doprave s následnou privatizáciou nákladnej dopravy.

    Krátko po nástupe tejto vlády som vyslovil obavy o transparentnosť krokov, ktoré minister dopravy uskutočňuje, a o skrytých zámeroch vlády v oblasti železničnej dopravy. V súvislosti s krokmi v doprave mi o. i. minister garantoval za vládu Slovenskej republiky, že bude vybratý taký spôsob transformácie, ktorý bude prínosom a pozitívny, výhodný pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Rozdelením Železničnej spoločnosti sa zvýši armáda nezamestnaných o ďalších 1 500 pracovníkov. Vládu to však nezaujíma. Na čo aj? Možno sa týmto priblíži k jej cieľu dosiahnuť rekordnú najvyššiu nezamestnanosť v 25-člennej Európskej únii, keď teraz v nej máme iba druhú najvyššiu nezamestnanosť. Jediné, čo môžem na vláde obdivovať, je jej obrovská schopnosť vyrábať generálnych riaditeľov. Mali sme tu jedného generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky, dnes ich máme dvoch a po januári ich budeme mať štyroch. V tejto súvislosti mi prichodí parafrázovať slová Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorí hovorili, že občania, ktorí neboli ministrami, aby sa hlásili u súdruha Žinčicu v miestnosti č. 13. Teraz to môžeme inovovať, že občania, ktorí ešte neboli generálnymi riaditeľmi Železničnej spoločnosti, aby sa hlásili u pána Mikuláša Dzurindu v centrále SDKÚ. Keby počet generálnych riaditeľov skutočne zabezpečoval vyššiu kvalitu a komfort dopravy pre občanov, je to v poriadku, ale táto vláda zabezpečí vyššiu kvalitu a komfort iba pre štyroch ľudí blízkych SDKÚ, ktorí ako generálni riaditelia sa budú voziť v bavorákoch, čo im ťažko skúšaní občania opäť zaplatia.

    Napriek určitému navýšeniu prostriedkov pridelený bežný transfer Železniciam Slovenskej republiky umožní prežiť iba na úrovni jednoduchej reprodukcie. V kapitálových transferoch na modernizáciu železničných dopravných ciest zo štátneho rozpočtu na rok 2005 nebudú pridelené žiadne prostriedky. V dôsledku toho bude nutné pozastaviť investície, ktoré sú z prostriedkov Európskej únie, a spomalí sa príprava projektov na investície financované z európskych fondov. Skúsenosti potvrdzujú, že zastavenie a spomaľovanie investícií má aj ďalšie ekonomické dôsledky, ale aj vážne sociálne dôsledky. V dodávateľských firmách je to najmä nevyplácanie miezd a zníženie zamestnanosti. Na túto skutočnosť poukazuje aj Odborové združenie železničiarov. Návrh rozpočtu v roku 2005 neprispeje k riešeniu kritickej situácie v železničnej doprave. Jediným možným systémovým riešením bude zásadná zmena štátnej dopravnej politiky, ktorá zrovnoprávni podmienky na dopravnom trhu pre všetky druhy dopravy a prispôsobí financovanie železničnej dopravy v Slovenskej republike k európskemu štandardu.

    Vážené dámy, vážení páni, podporím iba taký návrh rozpočtu, ktorý bude rozvojový pre ekonomiku Slovenska a súčasne zohľadňujúci oprávnené požiadavky a potreby občanov hlavne v sociálnej oblasti. Žiaľ, tento návrh zákona o štátnom rozpočte mi nedáva možnosť hlasovať zaň, preto budem hlasovať proti nemu. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka.

  • Vážený pán podpredseda, vzácni kolegovia, dovoľte, aby som sa hlboko sklonil pred vašou trpezlivosťou a vytrvalosťou, tých, ktorí sú odhodlaní vypočuť si niekoľko kritických poznámok k predloženému návrhu štátneho rozpočtu.

    Predstavitelia vlády Slovenskej republiky niekoľkokrát zdôraznili, že štát je zlým hospodárom, čím odôvodňovali predovšetkým niektoré privatizačné projekty. S týmto tvrdením možno len súhlasiť, čo potvrdzuje aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátneho rozpočtu. Tvrdenie o zlom hospodárovi však potrebuje aj dodatok, čo so zlým hospodárom, presnejšie, čo s jeho reprezentantmi. Diskusia nad štátnym rozpočtom je tým vhodným momentom, aby sme si povedali, či s jednotlivými kapitolami hospodárime skutočne efektívne, zodpovedne, v duchu predvolebnej rétoriky a v duchu programového vyhlásenia vlády. Po šiestich rokoch poslancovania, či už závislého alebo nezávislého, som si zvykol čítať len a len z kapitol, ktoré nazývame aj kapitolami silových rezortov.

    Pokiaľ ide o niekoľkomesačné mediálne, ale aj poslanecké meditácie a úvahy o presadzovaní regionálnych požiadaviek, chcem vás ubezpečiť, že nemám žiadne regionálne pozmeňujúce návrhy, aj keď som osobne presvedčený o úplnej legitimite práva poslanca nastoľovať akékoľvek zmeny vo vládnom návrhu, či už sa budú dotýkať dažďových pralesov v Brazílii a ich dopadov na Slovensko alebo „diaľničných obchvatov Turzovky“, ako to odhalilo jedno čítané slovenské médium. Spomeniem len tak mimochodom pre toto médium alebo pre niektorých záujemcov, že ak chce Turzovčan vidieť autostrádu, musí ísť do Trenčína alebo do Ružomberka, pretože cez Turzovku ide cesta II. triedy, čo je v pôsobnosti vyšších územných celkov.

    Rád by som sa však vrátil do tajov rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Jej príjmová časť reprezentuje 843,4 mil. korún, pričom ministerstvo vnútra, podotýkam, ministerstvo vnútra, nie Policajný zbor niekoľkokrát hrdo hlási a oznamuje svetu, že akcia Jastrab priniesla 24 mil. na pokutách za 5 pracovných dní. Hovorí sa o príjmoch z pokút, hoci vôbec nehovorím za ich zvyšovanie alebo za nejaké navyšovanie ich počtu.

    Chýba mi tu realistický odhad, prečo je toľko alebo onakoľko pokút a prečo dokážu policajti za 5 dní vybrať 24 mil. a čo robia policajti ďalších 360 dní. Dostávajú plat, tvrdia, malý. Súhlasím s nimi. Mnohí z policajtov majú skutočne malý plat, ale je tu ďalších 360 dní. Netvrdím, že by mali mať násobky tých pokút, ale realistický odhad na výber pokút mi tu absolútne chýba. Chýba mi tu reálny pohľad na hodnotu nepotrebného majetku, predovšetkým majetku, ktorý sme vybudovali na hraniciach budúcich štátov Európskej únie, od Čunova po Duklu, od Čunova po Čiernu nad Tisou. Chýba mi reálne zhodnotenie kapitol, aký je pomer príjmov a výdavkov pri vydávaní, podľa mňa veľmi uponáhľanom vydávaní eurodokladov. Takmer každoročné zmeny niektorých dokladov nie sú podmienené požiadavkami Európskej únie, ale skôr neskrývaným záujmom o obchodné aktivity v tejto oblasti. V tej súvislosti som požiadal ministra financií a generálneho prokurátora o preskúmanie zákonnosti postupu niektorých útvarov Policajného zboru, ktoré za plnenie svojich konkrétnych, zo zákona uložených úloh vnucujú organizátorom kultúrno-spoločenských podujatí a športových podujatí zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka s konkrétnymi taxami za hodinu služby policajta, koňa, psa či kilometráž auta. Zaujíma ma, kam idú tieto prostriedky a takto získané prostriedky akou daňou sú zdaňované.

    Kapitola o výdavkoch má dvojaký charakter. Sú to bežné a kapitálové výdavky. Obidvoje svedčia o úplnom nedostatku akejkoľvek stratégie v míňaní peňazí daňových poplatníkov, bežnými výdavkami pretečie 7,234 mld. na mzdy, platy, služobné príjmy a ďalšie náležitosti policajtov.

    Pred niekoľkými dňami sme tu vajatali nad výškou hodnostného. Napriek tomu, že v máji sme schválili dorovnanie hodnostného na hodnostné vojakov, aby kapitán Armády Slovenskej republiky bol rovnako ohodnotený ako kapitán v Policajnom zbore Slovenskej republiky, sme zvážili a znížili toto ich hodnostné na 10 % pôvodného, čo činí celkom 109 mil., 30 % by činilo 328 mil., 50 % by činilo 546 mil. a tých 100 % pôvodne schválených by činilo 1,93 mld. Sú to skutočne veľké peniaze a ťažké ich je v Štátnej pokladnici hľadať. Ročne však chýba 1 000 až 1 500 policajtov. Z rozličných dôvodov predovšetkým to považujem za nedostatok v personálnej stratégii a v personálnej koncepcii ministerstva vnútra, pretože v krajoch a v regiónoch, kde je 20-percentná a väčšia nezamestnanosť, nájsť niekoho ochotného slúžiť, a to v čase, keď 600 colníkov museli prepustiť zo služieb, je mi to prinajmenšom čudné. Ale ak by sme narátali tento plat 1 000 až 1 500 policajtov, dostaneme sa k sume 264 mil. až 396 mil., čo by vyriešilo hľadaný problém, to ťažko skúšané hodnostné. Policajti boli v očakávaní, že im to hodnotné schválime, tešili sa na to, napriek tomu sme nevedeli túto tabuľku im dorovnať. Tie peniaze, ktoré sa ušetria na policajtoch – nepolicajtoch, sa nevracajú do Štátnej pokladnice, ale sa realizujú v podobe rozličných odmien, vo výške 500 až 1 000 korún na obvodnom oddelení alebo 100 000 až 150 000 na príslušne vysokých funkciách na ministerstve vnútra alebo v Prezídiu Policajného zboru.

    Pozrieme sa na niektoré ďalšie výdavky. Rozpočtovaná je suma 2,412 mld. na tzv. obstarávanie kapitálových aktív. Tieto sú určené napr. na výstavbu Rádiokomunikačnej siete Sitno v hodnote 250 mil. a dostavbu rádiokomunikačnej siete, doklady Európskej únie v hodnote 737 mil., začatie budovania analyticko-koordinačného centra v sume 100 mil., v programovom rozpočtovaní v ďalšej sume v celkovom obsahu 300 mil. Zároveň však veľa toho sa rozpočtuje, výpočtová technika za 228 mil., spojovacia technika za 336 mil. a investičná výstavba za 374 mil. Kde sa podelo tých 100 mil., kde sú skryté, pretože analyticko-koordinačné centrum je podľa mňa výpočtová analytická technika a investičná výstavba? To je efektívne plánovanie v rezorte.

    Úrad pre verejné obstarávanie musel zrušiť rozhodnutie ministerstva vnútra o niekoľkých desiatkach miliónov na vypracovanie koncepcie ochrany východnej hranice. Pre jej netransparentnosť alebo netransparentnosť podmienok je otázne, akú transparentnosť vykazoval nákup Oplov za vyše 50 mil., bez uplatnenia transparentnej verejnej súťaže, akú transparentnosť vykazuje okolo 30 mil. vynaložených na personálny audit na ministerstve vnútra. Spomínam si, že keď zo skupiny okolo pána Beblavého robili audit, tak z ministerstva vnútra boli vypoklonkovaní s tým, že tam je všetko tajné. Pán minister minule ma tu hodnotil, že tu prezentujem povinné folklórne tance opozície. Mimochodom, jediný tanec, ktorý som v tomto parlamente videl, bol asi v roku 1995 alebo roku 1996, keď tancovali niektorí predstavitelia opozície okolo tohto pultíka, okolo bývalého riaditeľa SIS, ktorého sláva a nevinnosť o chvíľu Jurka Jánošíka predčí v dôsledku našich orgánov činných v trestnom konaní alebo ich efektívnosti práce. To sú fakty, a nie tančeky opozície, pretože stanovisko NKÚ hovorí jednoznačne, dovoľte, aby som citoval, že: „Poznatky z kontrol vykonaných v rezorte ministerstva vnútra preukázali rezervy najmä v oblasti hospodárnejšieho vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu, pri obstarávaní tovarov a služieb prevažovala metóda obstarávania, rokovacie konanie bez zverejňovania, ktorá je najmenej transparentnou metódou obstarávania, rezort vnútra v niekoľkých prípadov uzatváral s externými organizáciami zmluvy na služby, na ktoré má vlastné kapacity.“ Keby NKÚ nebol len organizáciou upozorňujúcou, ale aj konajúcou dôsledne, to by boli tančeky. Je pozoruhodné, že v polemickej kauze preneseného výkonu kontroly na VÚC Trnava NKÚ nekompromisne oznámil tieto skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní. V prípadoch nehospodárnosti na niektorých ministerstvách filozoficky medituje nad rozsahom svojich kompetencií.

    Z pohľadu občana je čítanie v kapitole o výdavkoch skutočne excelentné, 350 mil. na riadiacu činnosť Prezídia Policajného zboru, 861 mil. na boj proti organizovanému zločinu, 131 mil. na boj proti korupcii. Na celú ostatnú činnosť, ktorú polícia vykonáva, je rozpočtovaná 1 mld. Je to skryté v stovkách prierezovo, údajne prierezovo v materiálno-technickom zabezpečení a servisno-technickej podpore. Ale vedľa toho je zvlášť vynaložených a vyčlenených napr. na vzdelávanie policajtov, stredoškolské a vysokoškolské, 440 mil., na ochranu ústavných činiteľov 441 mil., 86 mil., dámy a páni, je vynaložených na odhaľovanie vlastnej trestnej činnosti policajtov. Občan, neboj sa. Kým som v budove Národnej rady, stará sa tu o nás niekoľko desiatok ochrankárov. Keď opustíme budovu, človeče, pomôž si, ako vieš. Občan, neboj sa.

    Za 10 mesiacov tohto roku, dámy a páni, občania oznámili 110 424 trestných činov, z čoho bolo doteraz objasnených 41 203 trestných činov, čo napriek enormnej snahe Prezídia Policajného zboru nevykazovať to v percentách predstavuje 37,3 %. Taká nízka miera objasnenosti v Policajnom zbore nebola, to nepamätám. Aká je výpovedná hodnota, o tom ministerstvo vnútra nechce hovoriť, nechce počuť, tvrdí, že to nie je v dosahu. Ale, dámy a páni, to je len kriminalita, ktorú polícia zistila, ktorú občania nahlásili. A musíme tu ešte kalkulovať s kriminalitou tzv. latentnou alebo s kriminalitou, ktorú občan, by som povedal, už v stave zúfalstva ani neohlasuje, pretože pivničné priestory v Petržalke alebo v iných častiach Bratislavy, na to už ľudia si zvykli, že sú proste vykrádané. A načo by to hlásili, keď maximálne sa im dostane do uší uštipačných poznámok od príslušného policajného orgánu, ako si to zabezpečili? To súvisí s majetkovou trestnou činnosťou, v ktorej bolo nahlásených 65 022 prípadov, z ktorých bolo objasnených 11 882, čo činí 18,2 %. Krádeže vlámaním sú vo výške 19,8 % a najúžasnejšie číslo majú krádeže áut, kde zo 4 975 ukradnutých áut bolo objasnených krádeží 772, čo je 15,5 %. Potom sa tu čudujeme nad stanoviskami Asociácie poisťovní a nad konaním jednotlivých poisťovní, ktoré rok čo rok zvyšujú dávky za poistné, pretože sú nútené vyplácať tieto poistné udalosti.

    Napriek týmto číslam zaznel z ministerstva hlas, že tento rok bude najlepší v histórii Policajného zboru, ale rovnako zaznel ten istý hlas, ktorý hovorí, že ministerstvo je inštitúcia a ministerstvo neuvažuje. Tak beriem tento argument ako skutočný argument. Napriek tomu treba ale skutočne zložiť hold policajtom, pretože dokázali objasňovať na 70 % násilnú kriminalitu, 72 % vraždy, znásilnenia na 78 %. A skutočne je pozoruhodné, že policajti, ktorí robia gro tejto najťažšej práce, nie sú na tlačových konferenciách, ale v tých zložitých ťažkých podmienkach, v tých otrasoch, ktoré znamenajú pre nich reformy, dokázali takýmto spôsobom dostáť svojej práce.

    Hovoril som o 737 mil. a rádovo to potom ide do 1,2 mld. na vydávanie rozličných eurodokladov. Niekoľkokrát sme tu posúvali a prerokúvali zákon o vyčlenení vydávania dokladov z Policajného zboru. Každoročne to odkladáme, odsúvame to. Isteže bude potešením pre občana, keď na svoju škodovečku roku výroby 1980 si bude môcť zakúpiť európsku ŠPZ. A Bodrík z Marikovej sa bude tešiť, že môže dostať europas a môže chodiť po svete. Rovnaká je radosť občana, keď sa môže ísť odfotiť do okresného mesta, dostane do mesiaca EÚ kartičku, ktorá mu umožní ľahko a bez problémov cestovať po Európe až na Madeiru. Komu nebude stačiť kartička, môže si vybrať z niektorých variantov europasov, s vydávaním ktorých sme začali a ktoré každoročne obnovujeme, a môže svoje sociálne dávky roztrieskať na plážach Floridy alebo Cancúnu. Pokiaľ ide o europasy, ideme vyrábať pasy, by som povedal, najpasovatejšie v Európskej únii, pretože budú mať niekoľko identifikačných znakov, čo, samozrejme, primerane zdražuje ich výrobu. Mimochodom, o nejakých výdavkoch na boj proti terorizmu nie je v kapitolách ani zmienka, asi sú niekde skryté. V tej súvislosti by som chcel povedať, že už dlhé roky sa pokúšam, či už tu alebo aj na iných pozíciách, vniesť aspoň do rozpočtových kapitol silových rezortov aspoň zmienku o tom, aby občan vedel, čo stojí jeden vyšetrovací úkon, čo stojí jeden výjazd, čo stojí príprava jedného dopravného policajta, príprava jedného vyšetrovateľa a podobne. Absolutizovať rozpočtové pravidlá a rozpočtovať aj takýto špecifický rezort všeobecnými rozpočtovými pravidlami je trošku zložité a nič nehovoriace.

    Opakovane hovoríme o nedostatku policajtov vrátane nedostatkov ich vzdelávania, ale čuduj sa svete, na Policajnej akadémii prijímajú do ročníka 65 až 70 civilných uchádzačov pri počte 1 400 prihlásených. Pritom po Slovensku existuje nespočetne veľa inštitúcií, ktoré poskytujú rozličné formy vzdelávania vysokoškolského, bakalárskeho a následne magisterského za peniaze. Som presvedčený, že týchto 1 400 uchádzačov okrem tých neprijatých by rado prispelo na činnosť Policajnej akadémie a samotného rezortu, ak by mohli si toto štúdium istou formou zaplatiť alebo priplatiť. Najhroznejšie na celej veci je a svedčí o absolútnom nedostatku stratégie koncepcie v personálnej práci, že takmer absolventi počas štátnych záverečných skúšok ešte nevedeli, či a na akom poste ostanú v polícii, ešte nemajú uzatvorené prijímacie konanie, po piatich rokoch štúdia.

    Viackrát sa tu spomínal problém východnej hranice. Hovorí sa o 2 mld. investícií. Som optimista a verím, že na Ukrajine prebehnú hlbšie demokratické premeny a že sa Ukrajina vyberie cestou prozápadnej orientácie. A, samozrejme, schengenská hranica asi niekoľko rokov medzi Slovenskom a Ukrajinou bude. Ale chýba mi akákoľvek koncepcia spolupráce s Poľskom, s Maďarskom, ktoré majú s nami štvornásobne, možno päťnásobne dlhšiu hranicu. A nevieme, čo sa tam vlastne bude diať. Odmietame a kategoricky odmietame účasť europolicajtov na tejto hranici, údajne z dôvodu, že slovenskí policajti sú dostatočne schopní túto hranicu uchrániť, za 2 mld. zo Schengenu, bodaj by to tak nebolo. Ale skôr tu mám pocit, že tu ide o záujem o investičné celky na východnej hranici medzi samotnou ochranou hranice. Podobne, aj keď si pozriete výdavky alebo teda príspevky z fondu PHARE v celkovom objeme 55 mil., predstavujú asi 0,2 % celkových výdavkov z rozpočtu.

    Pokiaľ ide o zábavné čítanie, už to bolo niekoľkokrát medializované, v časti návrhu výdavkov na roky 2005 až 2007, myslím si, že aj pre túto snemovňu by bolo nedôstojné, aby sme sa zaoberali niektorými údajmi. Rozložiť napr. 18 zločineckých a organizovaných skupín už svojou formuláciou dáva príčinu na strach, pretože som v niekoľkých organizovaných skupinách, ale ani jedna z nich nie je zločinecká. Myslím, že členstvo v TJ Tatran a podobné asi ešte nebudeme rozkladať. Myslím si, že hrozný údaj o tom, že ministerstvo plánuje zachrániť 5 840 údajov, nikto z nás nebude brať vážne a že to ponecháme na mediálnu tému.

    Dámy a páni, zmyslom môjho príspevku nie je a nebolo kritizovať políciu za jej prácu, naopak, slovenská polícia napriek všetkým reformám a politickým otrasom zodpovedne plní svoje úlohy, nad rámec svojich rozpočtových možností. Chcel som len poukázať na to, na čo nesmelo poukazuje aj stanovisko NKÚ, aj stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie, že niektoré rezorty so svojimi prostriedkami nehospodária efektívne a účelne.

    A ak som, dámy a páni, v úvode hovoril o tom, že nechceme predkladať žiadne regionálne návrhy ani nehodlám sa nejako regionálne tu vybíjať, dúfam a pevne verím, že pozmeňujúci návrh, ktorý smeruje k zabezpečeniu prostriedkov vo Vysokých Tatrách, nebudete považovať za regionálny, Tatry sú asi všetkých nás spoločné, nielen Tatrancov a najmä nielen rozličných ochranárskych organizácií.

    Takže dovoľte, aby som predložil jeden pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 8 Účelové prostriedky kapitoly štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole ministerstva školstva dopĺňa položka v nasledovnom znení. V riešení následkov veternej smršte v školách a v školských zariadeniach 30 mil. korún uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitoly ministerstva školstva a do celkovej sumy účelových prostriedkov v kapitolách na rok 2005. Účelovo určené prostriedky sa premietnu v prílohe č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 v kapitole ministerstva školstva, v programe 078 Národný program výchovy a vzdelávania mládeže v sume 300 000 korún.

    Odôvodnenie máte k dispozícii. Pán spravodajca, nech sa páči.

    Vážený pán podpredseda, skončil som. Škoda, pán minister, že ste prišli až po mojom vystúpení.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vnútra, vážený pán minister financií a, vlastne kľudne by som to mohol v tejto chvíli povedať, vážený pán administer, lebo vlastne na vás to všetko v rámci rozpočtu sedí, leží a dokonca aj beží, takže vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste ešte zostali tuná, možno by sa dalo povedať vážení televízni diváci, vážení občania Slovenskej republiky, vždy takto koncom roku máme na pôde nášho parlamentu možnosť, právo a povinnosť hovoriť o tom, ako sa bude vyvíjať tento štát a život jeho občanov v týždňoch a mesiacoch, ktoré nás čakajú. Nehovoríme a nebudeme totižto hlasovať iba o tom, či ten alebo onen rezort dostane na svoje aktivity nejaké peniaze, ale hovoríme aj o tom, či sa o mesiac, o pol roka alebo pred Vianocami 2005 budú občania Slovenskej republiky a naši voliči cítiť lepšie, či sa im bude žiť ľahšie, či bude fungovať všetko to, čo od štátu občan čaká a čo si v podobe daní od neho objednáva.

    Odkedy som v tejto ctihodnej snemovni, utešene nám štátny rozpočet naberá na objeme, nemyslím tým iba numerický rozmer, ktorý poznačila najmä inflácia, ale aj so zvýšením produktivity práce súvisiaci rast hrubého domáceho produktu, mám na mysli najmä jeho spisový objem. Tento raz sme už dostali tri hrubé zväzky tabuliek, položiek, čísiel, paragrafov a slov a niekoľko desiatok tzv. košieľok oznamujúcich predsavzatia a zámery jednotlivých rezortov a kapitol ohľadne rozpočtu.

    Kým sme sa cez tieto barikády začali prehrýzať, pokúsil som sa uvažovať trochu o tom, ako byť pri správe vecí a peňazí verejných čo najspravodlivejší, a na samotnú konštrukciu štátneho rozpočtu sa pozrieť z pohľadu normálneho slovenského daňového poplatníka. Čo náš občan od štátu potrebuje? Na túto jednoduchú otázku je veľa rozlične zložitých odpovedí, ale iste budú mať v drvivej väčšine niekoľko totožných položiek. Od štátu vari každý z nás chce, aby nám zabezpečil pokojný a bezpečný život a chránil naše životné prostredie, aby sme v prípade potreby mali garantovanú dostupnosť zdravotných služieb, aby sa deti a mládež mohli vzdelávať a aby naši starší spoluobčania žili dôstojne. Na tomto sa asi dá zhodnúť. Potom je tu druhý okruh služieb, ktoré štát občanom poskytuje alebo za dostupnosť ktorých nesie zodpovednosť. Ten už výrazne ovplyvňujú skupinové, profesijné či lokálne záujmy. A patrí sem napr. doprava, podpora podnikania či poľnohospodárstva, výskumu alebo inštitúcií garantujúcich politickú pluralitu. Asi každý občan od štátu očakáva, že nám nebude zbytočne komplikovať život vo sférach súkromných, teda nebude nás obmedzovať a že nebude v miere väčšej, než je nevyhnutné, od nás pýtať dane, že bude dbať o nedotknuteľnosť súkromného majetku a poskytne nám priestor slobodne sa sebarealizovať.

    Kam v tejto štruktúre patrí kultúra? V prvom rade je to individuálny privátny záujem občana, niekto dá prednosť návšteve výstavy moderného maliarstva, iný si postupne kompletizuje zbierku svetových románov, ďalšieho fascinuje dychovka a iný zase nevynechá príležitosť vidieť nový film. Koľko ľudí, toľko chutí, dalo by sa povedať. V tejto oblasti by štát v prvom rade nemal zavadzať, teda robiť prekážky tým, ktorí na tieto individuálne ľudské záujmy reagujú primeranou ponukou, a mal by hľadať cesty ako podporiť tie okruhy iniciatív, ktoré nemajú charakter zárobkových, komerčných projektov a prispievajú k humanizácii človeka a kultivujú, obohacujú jeho život. No kultúra je i záujem skupinový, jednak preto, lebo záujemcov o hudbu, divadlo, film či výtvarné umenie rátame, chvalabohu, u nás ešte stále na tisícky, ale aj preto, lebo kultúra nie je iba profesionálne umenie, ale aj množstvo ďalších aktivít a činností, pri ktorých už nie je rozhodujúce individuálne rozhodnutie sa jednotlivca, ale na ktorých sa konsenzom dohodli občania niektorého mesta, regiónu či celého štátu. Je vari archeologický prieskum a muzeálne využitie starobylého Devína privátnym problémom starostu tejto mestskej časti? Je azda havária na Trenčianskom hrade problémom tamojšieho kastelána? Alebo snáď je iba individuálnou úlohou súčasného riaditeľa Štátneho divadla v Košiciach sňať sponad tejto ctihodnej inštitúcie Damoklov meč exekúcie?

    Do akej miery by sme mali vnímať kultúru ako štátnu prioritu, teda ako sféru, ktorá si žiada približne rovnakú pozornosť a podporu ako ochrana nášho bezpečia. V čl. 3 návrhu Ústavy pre Európu je napísané: „Únia rešpektuje bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje uchovávanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva Európy.“ Nuž sú v Európe národy a štáty, ktoré kultúru takto vnímajú a tak sa k nej správajú. Ich argumentom je, že ide o súbor činností, hodnôt a aktivít, ktoré sú unikátne, netransferovateľné a nezastupiteľné, povedzme, na rozdiel od sféry podnikateľskej, kde kapitál chýbajúci na jednom kúte sveta môže kedykoľvek nahradiť zdroje od odinakade.

    V Národnej správe sa o stave kultúry v Slovenskej republike dočítame, že slabými stránkami našej kultúry sú predovšetkým „chýbajúca vízia štátu pre spoločenské uplatnenie kultúry pri rozvoji spoločnosti, odsúvanie a zľahčovanie úlohy kultúry pri hospodárskom a sociálnom rozvoji krajiny, štruktúra verejných výdavkov vytvárajúca nevyváženú podporu jednotlivých oblastí kultúry a chýbajúce dlhodobé finančné a vzdelávacie programy pre všetky oblasti kultúry“. Takmer päťstostránková analýza, podotknime, výlučne koalíciou povyberaných odborníkov, oponovaná európskymi expertmi síce vyšla pred rokom, zdá sa však, že naši vládni činitelia asi nemali čas prelistovať si ju. V opačnom prípade by sme totiž nemohli dostať na stôl návrh rozpočtu, ktorý v trojročnom výhľade nechce s kritickou situáciou slovenskej kultúry urobiť doslova nič.

    V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 za rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry sa možno dočítať aj toto: „Vládou schválený návrh rozpočtu nezohľadňuje potreby rezortu kultúry v plnom rozsahu. Vývoj výdavkov smerovaný do oblasti kultúry za posledné roky nemá požadovanú dynamiku a takýto trend je v rozpore s deklarovaním potreby ochrany mať kultúrne dedičstvo, ako aj zachovávať kontinuálnu podporu ostatných kultúrnych aktivít.“

    Vládny návrh rozpočtu paradoxne spôsobuje, že ako opozičný poslanec musím podporiť takto artikulované stanovisko koaličného ministra. A zbytočne by sme za tým hľadali nejakú zákulisnú koalíciu HZDS so stranou ANO.

    Ak pripustíme, že percentuálny podiel výdavkov na HDP čosi hovorí o tom, aká je pozícia toho-ktorého rezortu v chápaní exekutívy, potom treba s poľutovaním konštatovať, že máme veľmi nekultúrnu vládu. Podiel výdavkov ministerstva kultúry a HDP predstavuje totiž na budúci rok 0,20 %. Slovenský odborový zväz kultúry a spoločenských organizácií pritom ešte v čase prípravy rozpočtu, keď vláda odborárov považovala ešte za partnerov, upozornil, že tento podiel v štátoch Európskej únie osciluje medzi 1,5 až 2,5 % a v niektorých štátoch presahuje dokonca 3 %. Napriek všetkým upozorneniam sa však vláda už členského štátu Európskej únie ako kolektívny orgán rozhodla, že nám stačí, aby sme boli desaťkrát až pätnásťkrát menej kultúrnymi ľuďmi, ako sú naši eurospoluobčania. A čo je najhoršie, že výhľad do roku 2007 dokumentuje, že ani perspektívne na tomto fakte pravicovo-liberálna koalícia v programe nič meniť ani nechce. Slovákov a ostatných občanov tejto republiky v srdci kontinentu, ktorý sa rád vydáva za kolísku modernej civilizácie, naša pragmatická vláda považuje zjavne iba za akési kinetické bioobjekty, ktorých úlohou je pracovať a konzumovať a ktorým nejakej kultúry netreba.

    Kolegyne a kolegovia, hoci som ako politik, ktorý sa do parlamentu dostal vďaka dôvere voličov v programe postavený na národnom, kresťanskom i sociálnom pilieri, s konkrétnymi návrhmi veľmi pravdepodobne často nesúhlasil, radšej by som sa vážne zaoberal koncepčným projektom transformácie, ktorej efektom by bola inštitucionálna a programová redukcia rezortu a presun aktivít i zdrojov do pôsobnosti samosprávy. K tomu však za 6 rokov vlády pravice neprišlo. Zato sme si mali možnosť odsledovať v priamom prenose pozoruhodné názorové salto v súvislosti s areálom nového Národného divadla. V rokoch 1999 až 2002 do jeho stavby v zásade tá istá koaličná vláda nasmerovala pol druha miliardy korún a našla dosť argumentov na to, aby nás na tejto pôde presviedčala, že sú to výdavky potrebné, užitočné a perspektívne. Teraz na rovnaký účel pýta táto vláda už len 20 mil., pretože sa rozhodla túto dôležitú, dokonca medzi vládne priority z Dzurindovho programu v roku 1998 zaradenú stavbu jednoducho predať tomu, kto má 800 mil. potrebných na jej dokončenie.

    Dámy a páni, vážení kolegovia, nemôžem sa v tejto situácii neopýtať, prečo sa do rezortu nevráti aspoň ten objem reálne preinvestovaných zdrojov, prečo ak vláda bez vzrušenia zainteresovanej i laickej verejnosti rozhodla predať nám Národné divadlo, prečo z toho slovenská kultúra nebude mať absolútne nič. Veď v mene nevyhnutnosti vybudovať dôstojný stánok pre divadlo sa dve desaťročia odsúvali mnohé iné potrebné a dôležité investičné zámery.

    A keď teraz presne pred sprevádzkovaním vláda celý projekt skrečovala, považujem za výsmech, ba zaucho všetkým tým, ktorí trpezlivo a chápajúc význam vlajkovej lode slovenskej kultúry čakali, kedy príde rad na nich, ak z toho rezortu nebude mať zhola nič. Do nového Národného divadla sa z verejných zdrojov a zbierok občanov tejto republiky od roku 1986 investovalo 3,6 mld. Kčs, neskôr Sk. A podľa odhadov má v dnešných cenách celý areál hodnotu asi troch ročných rozpočtov celého rezortu kultúry, zhruba 8 až 10 mld. Pán premiér, páni ministri, nemyslíte, a teda konkrétne pán minister financií, že by bolo férové, keby ste kultúre vrátili aspoň tých 36 krát 100 mil., ktoré predchodcovia ministra Chmela dokázali na tento projekt získať a vyčleniť?

    Dámy a páni, ctení kolegovia, vzácne kolegyne, iba na prvý pohľad je to veľa rečí okolo jedného nedostavaného divadla. Predstavte si, prosím, že to, čo menej zorientovaní novinári a nepochopení divadelní experimentátori s obľubou vydávajú za megalomanské monštrum, predstavuje pre dlhoročne finančne ubiedený rezort napr. 36 veľkých rekonštrukcií našich hradov a kaštieľov alebo 72 kvalitne vybavených alebo od gruntu zrenovovaných objektov pre kultúrne inštitúcie. Veď sa dá za 50 mil. veru galéria, múzeum či polyfunkčný objekt postaviť alebo zrenovovať naozaj alebo významne prispieť na vydanie asi 15 000 knižných titulov alebo nakúpiť pre slovenské múzeá a galérie 3 600 miliónových obrazov. Za tento majetok, za túto veľkú hŕbu peňazí slovenských daňových poplatníkov sa nám teraz cez liberálnych ministrov súčasnej vlády pekne poďakuje zahraničný investor, od ktorého si v budúcnosti budú môcť naše národné, ale aj ostatné divadlá zavše priestor na svoje vystúpenie v dôstojnom prostredí nového centra pekne a draho kupovať.

    Všetky čísla, ktoré tu doteraz zazneli z úst ministra hospodárstva, sú na vode, všetky čísla sú na vode, nikto nevie dnes, ako bude vyzerať prevádzka tohto objektu, koľko dní hracieho priestoru si budú môcť eventuálne divadlá v Národnom divadle prenajať, a nikto dodnes nepovedal to, že Činohra alebo Opera Národného divadla sú v takom dezolátnom stave, že musia ísť do rekonštrukcie. Kde budú sídliť tieto inštitúcie? No s najväčšou pravdepodobnosťou v novom Národnom divadle. To znamená, že už to nebude tých 80 dní, o ktorých sa hovorí dnes, ale bude to 365 dní, možno niekoľko rokov a tých 365 dní týchto budov bude musieť ktosi financovať, to znamená, zrejme ministerstvo kultúry z rozpočtu. A komu? No predsa tomu, kto si to Národné divadlo prenajme.

    Takto vyzerá hospodárenie tejto vlády, ktoré je údajne výhodné pre kultúrnu inštitúciu Národného divadla. Myslím si, že každý pochopí, o čo tuná v skutočnosti ide. Takže paradoxne ministerstvo kultúry zase bude pýtať peniaze, ibaže teraz už nie na dostavbu nového Národného divadla, ale napr. na prenajatie si jeho priestorov na vystúpenia súborov našej národnej scény. Páni ekonómia, nezdá sa vám trochu čudný takýto spôsob spracovania peňazí občanov tohto štátu? Dovolím si ešte jeden prímer. Ak niekto investuje do stavby svojho domu 3,6 mil. a na úplné zariadenie mu chýba 800 000, myslíte si že bude hľadať solventného investora, ktorý dom dokončí a potom mu veľkoryso umožní občas si v ňom prenajať izbu na prespanie? Myslím si, že na Slovensku niet človeka, ktorý by čosi také urobil, na to naozaj treba túto našu vládu ako kolektívny orgán. Čo vy na to pán minister financií?

  • Odpoveď z pléna.

  • Výborne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vrátim sa však k úlohe hovoriť o rozpočte na rok 2005. No nedostanem sa tak poľahky zo zajatia cementu a tehál, pretože v rozpočte figurujú okrem prevádzkových výdavkov a prostriedkov na podporu rôznych kultúrnych aktivít aj investičné zámery. Vláda Slovenskej republiky schválila a odštartovala ešte v roku 2002 významné akcie, rekonštrukciu a modernizáciu areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave s predbežnou obstarávacou cenou 430 mil. a rekonštrukciu sídelnej budovy Slovenskej filharmónie, známej bratislavskej Reduty s predbežnou obstarávacou cenou vyše 700 mil. Sk. V treťom roku realizácie tieto grandiózne akcie dostanú zo štátneho rozpočtu 30 mil., resp. 33 mil. Sk. Dámy a páni, ak toto tempo udržíme, môžeme sa nádejať, že v roku 2018 sa naše deti a vnúčatá budú môcť konečne vybrať do Národnej galérie a asi tak v roku 2025 dokonca aj na koncert vo vynovenej Redute, prirodzene, iba za predpokladu, že tých ročných 30 mil. nezhltne inflácia, aktualizácia projektovej dokumentácie a napr. strážna služba. Ale netreba veci vidieť čierne, samozrejme. Aj naša vláda si asi uvedomila, že by to bola medzinárodná hanba, a tak je výhľad trochu veselší a perspektívne sa plánuje vyčleniť na obe tieto významné akcie viac peňazí. Má to iba jednu chybičku krásy, že totiž tie väčšie objemy peňazí sú naplánované na roky, keď sa už rozpočet bude týkať nejakej inej vlády. Možno keby sa nejavil záujemca, boli by vo výhľade na rok 2007 aj peniaze na dokončenie Národného divadla.

    Vážení kolegovia, nepochybne sa v diskusii budeme zabávať na krkolomnostiach, ku ktorým inak rešpektovaných odborníkov z jednotlivých rezortov núti prechod na tzv. programové rozpočtovanie. Je to jasný dôkaz, že aj ten najlepší vymyslený systém má svoje limity a nemôže vyhovieť všetkým. Nepochybne je pomerne žartovné naplánovať si v rezorte vnútra počet zadržaných migrantov v roku 2005, o ktorom tuná už hovoril pán poslanec Polka. A čo sa stane, ak náhodou Indovia, či Afganci zvolia cestu cez Poľsko? No plán asi splnený nebude. Vyhrešíme azda ministra, že nesplnil plán, a skrátime mu rozpočet na ďalšie roky?

    V rezorte kultúry sa nová metodika prejavuje rovnako. Naše knižnice majú napr. naplánovaný prírastok 20 000 nových knižničných jednotiek. Keďže ročne na Slovensku vychádza asi 4 000 publikácií, znamená to, že na splnenie plánu stačí, aby v 5 knižniciach pribudlo po jednom exemplári každej z nich, a to by bolo asi trochu málo. V rámci ochrany pamiatkového fondu je zase naplánované vydanie 8 100 rozhodnutí a stanovísk. Charita zase zabezpečí sociálne služby pre 626 osôb. Neviem, dámy a páni, aký je zmysel týchto odboka vypálených čísel. Charita, veď všetci dobre vieme, sa pri čísle 626 nezastaví a bude pomáhať tým, ktorí to potrebujú, pokiaľ jej budú sily stačiť, a pamiatkári si do decembra nedajú ruky tiež za chrbát, ak poradové číslo 8 100 dajú nejakému spisu v októbri. Z tejto metodiky na mňa dýcha minulosť, keď sa od divadla napr. celkom vážne žiadalo, aby uviedlo trebárs potrebu nových tenoristov či sopranistiek o 10 či 20 rokov. Ani vtedy autorov takýchto „prognóz“ nezaujímalo, aký repertoár by približne chcelo divadlo uvádzať či nebodaj aké sú jeho umelecké ambície, a už vôbec sa neskúmalo, či umelecké výsledky divadla sú také, že je predpoklad, že ešte tie dve desaťročia vôbec bude jestvovať, dôležité bolo naplánovať sopranistky, nie som proti tomu, používať túto metodiku tam, kde má zmysel a kde sa môže oprieť o relevantné vstupné údaje. Vieme, koľko ľudí je u nás sociálne odkázaných, vieme, koľko máme dôchodcov, koľko a akých dopravných či iných stavieb chceme vybudovať. No načo je komu informácia, že za 625 mil. vyčlenených na divadlá a divadelnú činnosť daňový poplatník získa ponuku 1 200 predstavení a o 5 % viac sprístupnených informácií v systéme WIN/ISIS? Pritom nejde skutočne o halušky, veď daňového poplatníka jedno predstavenie štátneho divadla vyjde na vyše pol milióna. Prečo však nikoho nezaujíma aspoň to, či tie predstavenia budú kvalitné, a teda vypredané? Prečo sa nik pri definovaní zámerov a cieľov programov a podprogramov nezaoberá napr. aj tým, že z verejných zdrojov popri ambicióznych a umelecky náročných projektoch rovnako štedro podporujeme aj uvádzanie bulvárneho a rýdzo komerčného repertoáru? Ekonómom je to asi kus ako kus. Ale, prepáčte, ja predsa len vidím istý rozdiel medzi titulmi typu, a teraz citujem názvy oficiálnych prestavení v jednom nemenovanom divadle, Všetko sa posralo, Donaha, Blbec na večeru. A porovnávam tieto predstavenia, čo sa týka istej finančnej dotácie, aj napr. s Aidou a Krútňavou. Alebo napr. môžete to takto porovnať so Ženským zákonom a Faustom.

    Takýchto prímerov by bolo iste veľmi veľa. Rovnako a podobne by som mohol pokračovať ešte dlho, no nemalo by to asi zmysel, veď sivá eminencia tohto parlamentu, zvaná Koaličná rada sa už dohodla, že tento rozpočet je ten najlepší zo všetkých možných, a podnikla príslušné kroky, aby ste s ním v potrebnom množstve súhlasili. Napriek všetkému si vám však dovolím navrhnúť niekoľko drobných korekcií dokumentu, ktorý máme pred sebou.

    Pozmeňujúci návrh 1. Z menovitého zoznamu individuálnych kapitálových výdavkov na rok 2005 navrhujem vymazať položku 07F0109 Novostavba Slovenského národného divadla vo výške 18,168 mil. Sk a prostriedky použiť takto: o 10 mil. Sk navýšiť transfer obciam a vyšším územným celkom s účelovým určením pre Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, ktoré z finančných dôvodov inak bude musieť zrušiť Prešovské divadlo, ktoré patrí pod VÚC, to znamená zrušiť orchester, zrušiť sólistov, zrušiť zbor, zrušiť balet, proste zrušiť celú spevohru, ďalej, sumu 8,168 mil. Sk presunúť do programu 07701 Poskytovanie vysokoškolského vzdelávania účelovo na základnú rekonštrukciu Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, ktorá pôsobí v priestoroch nedôstojných vzdelávacej inštitúcie.

    Pozmeňujúci návrh 2. Navrhujem v programe 06K06 Štátne objednávky výskumu a vývoja na podporu odvetvovej politiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky – prioritné problémy kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky riešené formou štátnych objednávok – zmeniť ukazovateľ II na ukazovateľ V a vyčleniť ich na riešenie konkrétnych úloh definovaných v správe skupiny európskych expertov pod vedením Francisa Denela k Národnej správe o kultúrnej politike. Súčasne navrhujem posilniť plánované zdroje v programe 06K06 o 2 mil. Sk presunom z programu 08T01 Koncepcia kultúrnej politiky, riadenie a koordinácia programov.

    Na záver mi dovoľte, aby som z tohto miesta vyzval kultúrnu obec, teda riaditeľov inštitúcií, občanov Slovenskej republiky, všetkých tých, ktorým leží na srdci istý symbol národnej identity, ktorým leží na srdci novostavba Národného divadla ako istá inštitúcia, ktorá v budúcnosti môže prispievať balíkom peňazí do rezortu ministerstva kultúry, aby sa vyjadrili k počinu vlády Slovenskej republiky predať túto inštitúciu tak, že do dnešného dňa nie je jasné, čo v tejto budove bude, ako sa bude na tejto novej budove Slovenského národného divadla podieľať Slovenské národné divadlo, ako v nej bude hrať, ako v nej bude hrať Opera, ako v nej bude hrať Činohra, ako v tejto budove bude existovať prevádzka, čo vôbec v tejto budove bude a aký účel v budúcnosti táto budova podľa súčasnej vlády má mať. Táto budova bola stavaná v prvom rade preto, aby cez túto budovu boli zarábané peniaze do rezortu ministerstva kultúry. Dnes táto budova nepatrí už ani len ministerstvu kultúry. Ja skutočne vyzývam celú kultúrnu obec, aby sa k tomuto problému postavila čelom a aby dala jasne najavo, čo si o tomto, neviem, ako to nazvať, aby som bol slušný, tzv. niečom tejto vlády, myslí. Ďakujem za pozornosť a prajem príjemný deň.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že každý, kto počúval s pozornosťou vystúpenie pána poslanca Jarjabka, musí takmer s ním súhlasiť. Je skutočne žalostné, že táto vláda ide predať takú investíciu dlhoročnú na Slovensku, ako je budova nového Národného divadla.

    Plne súhlasím s návrhom pána poslanca, aby v prípade predaja 18. mil., ktoré sú ešte v rozpočte na túto stavbu, bolo presunutých do tých kapitol, ako on navrhol. Je žalostné, že súkromník ide dofinancovať túto budovu a vyjadruje sa pre tlač, že tam bude organizovať kongresové centrá a tak ďalej, teda bude zarábať na tejto budove, na jej prevádzke, a slovenská vláda si nevie predstaviť alebo dopočítať, že sa môže na tejto budove skutočne zarobiť.

    Naviac, vôbec ju a ani, žiaľ, túto ctenú snemovňu nezaujíma, čo bude s Národným divadlom. Keď sa zostavoval program, navrhla som, aby do programu bola zahrnutá správa ministra kultúry, aká je predstava o prevádzkovaní Slovenského národného divadla a jeho financovaní v novej budove Národného divadla. Poslancov tohto parlamentu, zástupcov ľudu vôbec nezaujíma, aká bude prevádzka, aké bude to financovanie, pretože vládna koalícia hlasovala proti tomu, aby takáto správa bola zaradená. Vážení, veď to je na zaplakanie, že v kultúrnom národe...

  • Prerušenie rečníčky časomierou.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ako Prešovčan sa postavil za návrh pána kolegu Jarjabka čo sa týka transferu financií pre prešovský orchester, pre prešovskú spevohru, treba povedať, že divadlo netvoria múry, ale predovšetkým ľudia, umelci. A na obranu ak by som mal povedať nejaké podporné stanovisko, tak treba povedať, že aj prešovská spevohra bola úspešným kolektívom, ktorý aj v minulosti dokázal zarobiť peniaze, ktorý nás dokázal významne reprezentovať na pódiách, na scénach západnej Európy. A je tým zborom a tou zložkou Divadla Jonáša Záborského, ktorá si zaslúži aj z historického hľadiska aby bola zachovaná. Keď vyšší územný celok preberal divadlá v Prešove, musel urobiť zásadné organizačné zmeny. Napriek tomu, bohužiaľ, tie finančné prostriedky nestačia. Takže ak budete takí láskaví, tých 10 mil. nie je suma, ktorá zloží rozpočet a zachráni novostavbu Národného divadla. Buďte takí láskaví, podporte tento návrh, podporte to, čo predniesol pán kolega Jarjabek. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. Pripájam sa hlavne k časti pána poslanca Jarjabka, ktorú venoval Národnému divadlu. Chcem pripomenúť, že Národné divadlo je len jedno, symbolikou, ktorá z toho vyplýva, so všetkým, čo k tomu patrí. Počuli sme už kdejaké komentáre, zdôvodňovania, akým spôsobom vlastne Národné divadlo sa predpokladanou transformáciou zachráni, akým spôsobom bude ďalej fungovať a bude ho čakať významný posun dopredu. Zatiaľ, žiaľbohu, musíme konštatovať, že sa tak nedeje a vízia, prognóza nie je vôbec optimistická. Bojíme sa hlavne o to, aby sme nenaplnili slová, ktoré som počul na jednom mítingu, že toto divadlo, Národné divadlo v Bratislave prežilo katastrofy, záplavy, vojny, prešlo tisícročie, stáročiami, ale neprežije transformáciu. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky chce reagovať predrečník, pán poslanec Jarjabek. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja sa len chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili do diskusie k tejto téme, a verím, že je to len začiatok, všetkým tým, ktorým problematika živej kultúry na Slovensku nie je ľahostajná a ktorým leží na srdci nielen súčasný rozpočet, ale aj istá filozofia a perspektíva budúcnosti tohto štátu. Ďakujem za pozornosť.

  • O slovo požiadal podpredseda vlády a minister financií. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja som pôvodne chcel reagovať až po skončení celej rozpravy k rozpočtu, ale nedá mi, aby som k tejto jednej téme nezareagoval hneď, keďže vyvolala aj diskusiu a asi je potrebné reagovať začerstva.

    Chcem vás ubezpečiť, že mi leží na srdci aj slovenská kultúra, aj Národné divadlo. A práve preto, že mi leží na srdci slovenská kultúra a Národné divadlo, presadzujem to, čo presadzujem.

    A dovoľte mi len veľmi stručne a vecne práve k tým základným veciam, ktoré ste vy povedali a pomenovali. A povedali ste to veľmi emocionálne, veľmi presvedčivo, ale zároveň podľa môjho názoru v rozpore s realitou, v zásadnom rozpore s realitou.

    A to podstatné, čo ste povedali, vyjadrím sa k tomu. Po prvé ste povedali, že Národné divadlo, ale mali ste na mysli nie Národné divadlo existujúce, historické Národné divadlo, ale rozostavanú stavbu, je symbolom národnej identity. Dovolil by som si s tým nesúhlasiť. Ja tú rozostavanú stavbu nepovažujem za symbol národnej identity, považujem ju za rozostavanú stavbu, ktorá mala podľa pôvodných predpokladov, keď sa začala stavať, slúžiť ako Národné divadlo.

    Povedali ste, a to je ešte aj z ekonomického hľadiska závažnejšie, podľa mňa mylné tvrdenie, že novostavba Slovenského národného divadla mala slúžiť ako možný zdroj príjmov pre slovenskú kultúru. A ja tvrdím, že je to úplne a presne naopak. Je to úplne a presne naopak preto, že zásadný problém tej novostavby ani tak nespočíval v nákladoch na dostavbu a faktom je tam ten odhad, ako ste povedali, že by mala stáť tá dostavba zhruba 800 mil. až 1 mld. korún. V zásade, áno, aj také čísla sme mali k dispozícii. Ale problémom tej budovy je to, že ročné prevádzkové náklady mali byť 800 mil. korún. Ročné prevádzkové náklady z tejto budovy mali byť 800 mil. korún, samozrejme. vrátane odpisov, čo znamená, že by táto prevádzka tejto budovy, veľmi drahej, veľmi veľkej, nezmyselne riešenej, pohlcovala značnú časť zdrojov, ktoré štát z verejných prostriedkov dáva na kultúru. A teda táto budova by neprinášala žiadne dodatočné zdroje do slovenskej kultúry, ale naopak, by pohlcovala významnú časť zdrojov, ktoré do slovenskej kultúry idú.

    Zároveň je pravda, že je potrebné rekonštruovať existujúce priestory, a je pravda, že ak Slovensko má Národné divadlo, a Slovensko má Národné divadlo, ktoré je symbolom identity Slovákov a občanov Slovenskej republiky, tak to je historická budova Národného divadla, ktorú je potrebné rekonštruovať. A okrem teda dostavby tej novostavby, ktorá je riešená tak nešťastne, ako je riešená, v obrovských prevádzkových nákladoch každoročne je potrebné investovať aj do tejto budovy.

    A faktom je a oprávnene nás môžete kritizovať, že sme zrejme prišli neskoro s tým zásadným riešením. A ja som ale presvedčený, áno, prišli sme s ním neskoro, ale keď som sa stal zodpovedným za slovenské verejné financie, tak sme sa tým začali seriózne zaoberať a prišli sme k presvedčeniu, že je neudržateľným a nereálnym riešením aj mať dosť prostriedkov na dostavbu historickej budovy a historických budov, aj dostavať Národné divadlo, tú novostavbu podľa pôvodných predstáv a potom to vedieť všetko aj ufinancovať. A dokonca aj z hľadiska potreby novej kapacity to nebolo účelným riešením.

    Takže to, čo sa snažíme teraz vyriešiť a keď vy ste povedali aj svoje číslo ďalšie, že tá budova má podľa vás reálnu hodnotu 8 až 10 mld. korún, no dovoľte, aby som povedal, že to považujem za absolútne, ale absolútne mnohonásobne premrštený odhad. Hodnota je to, čo je trhová hodnota.

  • Hlasy z pléna.

  • No isteže, no isteže, no isteže. A pri každej rozostavanej stavbe, pán poslanec, samozrejme, je to tak. Mohli by sme hovoriť, že, samozrejme, ak máme historickú budovu, ktorá má aj iný rozmer, ako je ten komerčný, tak môžeme hovoriť aj o inom. Ale tu ide o rozostavanú stavbu, ktorá je tak dlho stavaná, ako je stavaná. A je stavaná s takým nešťastným riešením, ktoré znamená enormné prevádzkové náklady. Preto hľadáme spôsoby, akými by sme mohli túto stavbu dostavať bez potrebných dodatočných zdrojov z verejných financií, ktoré by obmedzovali výdavky na iné použitie aj v oblasti kultúry, a zároveň najmä ale také, ktoré by umožnili čo najviac zlacniť prevádzku tejto budovy a kládli čo najnižšie nároky na prevádzkové náklady.

    To podstatné, a uzavriem to tým znovu, je presne naopak, ako ste povedali. Povedali ste, že ak by sa tá budova dostavala, tak ako pôvodne bola projektovaná, tak by znamenala možný zdroj príjmov pre slovenskú kultúru, je to presne naopak, pán poslanec, znamenala by, že každoročne stovky miliónov korún by plynuli na prevádzku tejto nezmyselne riešenej a drahej budovy a plynuli by, samozrejme, z kultúry, pretože ten celkový objem zdrojov by sa zrejme enormne nenavyšoval, keďže tá konkurencia pri výdavkoch zo všetkých rezortov tu vždy bola a vždy aj bude. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci, takže pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Čaplovič a pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. V prvom rade, pán minister, by som chcela oceniť, že už nehovoríte, keď nesúhlasíte s názorom svojho diskutujúceho partnera, že klame, že hovorí v rozpore s realitou. Čiže to oceňujem. Ale ďalej nemôžem s vami súhlasiť, keď tak jednoznačne vravíte, že by tá budova nemohla slúžiť ako zdroj pre kultúru. Ako je to možné, že súkromník, ktorý do toho investuje, si robí projekt a s ním sa netají, že to bude preňho dobrý biznis? Tak pre súkromníka to je biznis a my to nevieme tak zmanažovať, aby to aspoň pokrylo prevádzkové náklady? A stále nemáme zodpovedané, aké budú, aké sú v zmysle zmluvy náklady finančné na prevádzku a na pôsobenie divadla v týchto priestoroch. Až bude interpelácia, tak popri ministrovi kultúry dám túto otázku v rámci interpelácií aj vám. A potom si to porovnáme, či skutočne vaše výpočty budú s realitou súladné, pretože ja si myslím, ak bol záujem o túto budovu, je to možné spojiť aj s manažérskymi projektmi, len treba dobrých manažérov, lebo tu nejde o to, že štát je zlý vlastník. Štát dá tam zlých manažérov, to je podstata. Čiže táto budova by mohla zarábať aj na kultúru.

    A ďalej, ja si myslím, že otázka tej budovy, to nie je len kopa tehál, ako ste sa asi vy vyjadrili, ale má to pre slovenský národ určitý symbol.

  • Ďakujem. Pán podpredseda vlády, ja neviem, tie vaše odhady, tých 800 mil. na prevádzku ročne, ja poznám iné. Možnože tieto odhady idú od pána Ruska, ministra hospodárstva a podpredsedu vlády. Tie analýzy ľudí, ktorí ich robili, sú percentuálne ďaleko nižšie, ako ste vy hovorili, že na prevádzku treba 800 mil. korún ročne. Pred pol rokom sme mali spoločné stretnutie v našom výbore, tam ste hovorili o okolo 400 mil., teraz už hovoríte o 800 mil., pardon, tak sa naozaj držme konkrétnych čísiel a o nich presne hovorme.

    Druhá vec. Viete, terajšie Slovenské národné divadlo je mestské divadlo. To hovorím vám priamo, to hovoria historici. To bolo postavené ako mestské divadlo a dnes priestorovo, funkčne nevyhovuje kvalitným predstaveniam. A to hovoria bratia Dvorskí, to hovoria ďalší, že preto vlastne by chceli do tejto novej budovy ísť, aby im to vyhovovalo po všetkých stránkach. Teraz sú to stiesnené pomery, nie sú kvalitné tie pomery, aby mohli byť funkčné skutočne podľa európskeho štandardu, lebo sú tu i európski speváci, európski operní speváci, ktorí by vedeli takto v Bratislave pôsobiť. Čiže, myslím si, mali by sme ísť tou cestou susedného českého vzoru, áno, dostavali budovu Národného divadla na Národní třídě a súčasne Divadlo Josefa Kajetána Tyla, ktoré dobre poznáte, v tomto období, po roku 1989, dobudovali a prestavali. A je mestským divadlom Prahy. Čiže by sme mali takýmto spôsobom uvažovať do budúcnosti aj v Slovenskej republike. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, k tomu, čo ste povedali, chcem dopredu povedať, ja si vás nesmierne vážim a skutočne verte mi, absolútne nič osobného nechcem povedať. Ale z toho, čo ste povedali, je pre mňa absolútne jasná jedna vec. Vy to nemáte vôbec vymyslené, vy improvizujete, vy viete len, že to chcete predať. Prečo? To je druhá vec. Keby sa to neoplatilo predať, pán minister, tak by ste to nepredávali. Totižto tá rozostavanosť toho divadla, toho priestoru je taká, že keď sa my dvaja dohodneme a ja dostanem od vás poverenie, tak za tri mesiace ja vám tam v tej budove zorganizujem veľký koncert. Tá rozostavanosť je taká, že sa tam dá skúšať o dva týždne, taká je pravda, pán minister, v tomto. A to divadlo skutočne by na seba mohlo zarábať. A určite aj vy viete ako by sa to dalo, len, bohužiaľ, tá teória, ktorú vláda prijala, je iná. Zase nebudem tuná polemizovať, z akých dôvodov je to. Existuje prevádzka divadla, ktorá je vymyslená. Nie nadarmo roky a roky pracovali manažmenty divadiel. A takto sa tá správa podávala a zdokonaľovala. Len ide o to, či vôbec vy máte záujem o takúto prevádzku, lebo naozaj to divadlo ako divadlo je šperk v európskom priestore aj z hľadiska prevádzky. Ona môže byť drahá v tejto chvíli pre vás, pokiaľ sa tam nič nedeje, ide o to, čo sa tam bude diať a kto bude brať peniaze z toho, čo sa tam bude diať. Ale takto z toho nebude brať peniaze nikto, iba nejaká súkromná firma, ktorú bude financovať rozpočet. To je na tom ten paradox, ktorý totálne nie je možné v tejto chvíli akceptovať. Veď skutočne treba vymyslieť v prvom rade prevádzku. A ona je vymyslená. Keď si nájdete desať minút na kávu, veľmi rád aj spolu s tímom svojich poradcov vám to vysvetlíme.

  • Pán minister, nech sa páči, máte dvojminútový limit na reakciu.

  • Áno. Ďakujem pekne. Ja si naozaj teraz nie som úplne istý, či to číslo, ktoré som spomenul, bolo to isté, ale každopádne sú to stovky miliónov korún. Ja som dnes nebol pripravený debatovať na túto tému. Proste sú to stovky miliónov korún prevádzkových nákladov ročne, ktoré jednoducho by kultúra musela dávať.

    A k tým vašim otázkam, prečo teda to nemôže štát tak zorganizovať, aby to bolo návratné, aby to niečo dávalo. Je to prvé preto, že, tak ako je to postavené, to návratné byť nemôže. Aj preto tam treba investora, ale súkromného investora, lebo je dokázané, či sa nám to páči alebo nepáči, že súkromní investori keď niečo manažujú, do niečoho investujú, tak je oveľa, oveľa rádovo väčšia šanca, že to návratné bude, ako keď je niečo štátne.

  • Reakcia z pléna.

  • No áno, no áno, no keby to tak nebolo, tak tu máme prekvitajúci komunizmus a nemusel byť November 1989, ale nechajte ma dohovoriť, pán Jarjabek.

    A čo sa týka druhej veci. Tá investícia nemôže byť návratná, ak nebude súčasťou komplexu veľkých investícií. A aj preto vlastne sa hľadá investor a žiaden iný by sa nenašiel, ktorý do toho zainvestuje nielen v rámci divadla, nielen to dokončí v predchádzajúcom projektovo, tak by to návratné nebolo nikdy, ale aj že urobí zmenu a rekonštrukciu toho projektu tak, aby bol aj komerčne využiteľný v širšom priestore v rámci väčšej investície v tom prostredí, ktoré tam je. A to sú zase ekonomické veci. Ja netvrdím, že sa nevyznáte v kultúrnych záležitostiach, pán poslanec, ale som presvedčený, že z ekonomického hľadiska, ak by tá investícia bola dokončená, tak ako bolo naprojektovaná, by to bolo pre slovenskú kultúru zlé riešenie, pretože by jednoducho spotrebovávala obrovské množstvo zdrojov, o ktoré by menej potom dostávala iná kultúra a iné kultúrne ustanovizne. To je proste fakt, ktorý nikto nevyvrátil. A boli sme na spoločnom rokovaní s kultúrnou obcou a tieto argumenty tam zazneli a nikto ich nevyvrátil. Nikto ich nevyvrátil.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, na rečníka, ktorý reaguje na faktické poznámky, nie je možné reagovať.

    Takže ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som trošku išla od tej kultúry do oblasti vzdelávania a predniesla tiež niektoré námety a názory, hlavne odpočet. Každý rok tu v parlamente máme skutočne veľmi dobrú, by som povedala, atmosféru z hľadiska toho, že máme záujem využiť kapacity vzdelania našich mladých ľudí a že teraz vždy boli navýšené prostriedky v rámci projektu Infovek od roku 2000 tu v parlamente. Takže pokladám si za veľmi dôležité, že teraz všetci dostávate tieto pohľadnice z tých škôl, ja som ich dostala asi 250, keď som si ich počítala do dnešného dňa. Tie deti kedysi snívali, čo budú robiť, keď budú mať počítače. A dneska to už robia, ale nie ešte vždy ich učitelia vedia čo s tým a tak ďalej. Takže myslím si, že tieto milé a pekné výtvory detí sú aj vizitkou toho, že doteraz čo sme investovali financie, boli veľmi dobre investované.

    Ja som si dovolila urobiť taký filozofický vstup, že zažívame vlastne takú rekapituláciu toho, o čom je vzdelanie. Keď si pozriete civilizačné vlny, ktoré prebiehali, tak posledná tá informačná civilizačná vlna beží 35 rokov, kde zdrojom sú nie už, ako predtým boli, fosílne palivá a plodiny a domáce zvieratá a zver a plody, ale informácie, a charakterom práce nie sú svaly, ktoré kedysi človek musel viac použiť, a hlavne lovenie a chovateľstvo a pôda, ale začínajú ním byť manažmenty a informačné technológie. Sú skutočne charakterom dnešnej civilizačnej vlny.

    Komunikácia v čase. Dovolím si tiež asi len tak prebehnúť to, 552 rokov je od objavenia kníhtlače Gutenbergom, 140 rokov je od prvého bezdrôtového prenosu hlasovej informácie, od prvej rádiotelegrafie, kam zaraďujeme známeho nášho Murgaša, 120 rokov je od spustenia prvej verejnej telefónnej ústredne v Bratislave, v dnešnom Grasalkovičovom paláci, 35 rokov je odvtedy, keď začali komunikovať medzi sebou štyri počítače prvé, a len 20 rokov je od vzniku internetu a komunikujú tak vlastne milióny ľudí denne.

    Vzdelávanie v čase. Pred niekoľko sto rokmi každý, kto vedel čítať a písať, bol pokladaný za vzdelanca. Pred 50 rokmi maturita bola cestou k lepšiemu zamestnaniu a spoločenskému postaveniu. Dnes maturita sa stáva nutnosťou na uplatnenie sa na trhu práce a vysokoškolské vzdelanie je požadované stále vo väčšom počte firiem a spoločností v transformujúcej sa ekonomike. Úspešná ekonomická prosperita štátu a osobná úspešnosť si vyžaduje dneska celoživotné vzdelávanie.

    Často počujeme o znalostnej ekonomike a o znalostnej spoločnosti. V Európskej únii, sme členmi Európskej únie, sú jasne definované, ide o Lisabonskú stratégiu, kde znalostná spoločnosť a ekonomika sa chápe tak, že vytvára a používa a prispôsobuje si vedomosti a znalosti s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť každej krajine. Ľudia potrebujú prístup k vzdelaniu a rôznym formám tréningu. Dneska už to nie je tak, že dokončím si základnú, strednú alebo vysokú školu, a tým som ukončila svoje vzdelanie, dneska je to jednoznačne o tom celoživotnom vzdelávaní a napĺňaní tých ekonomických a sociálnych cieľov.

    Dovolila som si urobiť takú trošku grafickú paródiu. Znalostná spoločnosť na Slovensku, ja si myslím, keď sme vstúpili do Európskej únie, je odpoveďou na otázku, či vieme v Európskej únii hádzať lopatou alebo robiť manažérov. Prípravné štáty majú tam ten balíček, čo bocian nesie euro. A myslím si, že my by sme mali patriť medzi tie pripravené štáty, ktoré budú vedieť tie zdroje Európskej únie využiť pri vybudovaní tej znalostnej spoločnosti. Podnikateľská komunita si vyžaduje pracovnú silu, ktorá je schopná prispôsobiť sa meniacim potrebám, pokrývať rôznorodú zodpovednosť a schopná prijímať rýchle a kvalitné rozhodnutia. To bude určujúcim faktorom, to znamená, cieľ systému vzdelávania v našej krajine by mal prispieť k dosiahnutiu strategického cieľa rastu zamestnanosti a makroekonomickej stability udržaním súčasnej úrovne verejných zdrojov a zlepšením prepojenia systému vzdelávania a dopytu po kvalifikáciách potrebných pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Je to zase len paródia na to, keď si uvedomíme, že celá tá ekonomika je o inovačných procesoch a konkurencieschopnosti. Nemôžeme zostať prezentovaní, tak ako Slováci sú mnohokrát prezentovaní a stále sa s tým stretávame, že sme tí ľudia v tých krpcoch alebo v tých krásnych krojoch, my musíme byť ľudia, ktorí naozaj využijú svoj vedecký a poznatkový potenciál.

    Dovolím si teraz povedať tiež o odpočte o Infoveku. A nazvala som si to slovami, že Slovensko vyrástlo vďaka Infoveku. Súvisí to s tým, že keď si dneska pozriete, ja si každý rok robím monitoring na webe, akým spôsobom sa odzrkadľuje, keď si zadáte do vyhľadávačov slovo Infovek, ako to stúpa. Prvý rok okolo 100 až 500 dalo sa vyhľadať informácií, druhý rok to bolo okolo 1 000, postupne to rástlo. Teraz som si posledne pozrela pár dní, asi dva dni predtým, než som si pripravila túto prezentáciu v nedeľu, koľko vyhľadať sa dá informácií na internete o Infoveku. Tak je to do 50 000. Myslím si, že je to dosť veľký ukazovateľ, ktorý hovorí o tom, že tento projekt je veľmi schopný, že aktivizujú sa školy a že tie výstupy, ktoré sú tam, sú veľmi cenné a prinášajú veľkú zmenu.

    Financovanie projektu jednotlivé roky, ktoré bežalo, máme tuná znázornené. Posledne sme tak mali 420 mil., na tento rok je na to v rozpočte plánovaných 332 mil. Myslíme si, že nie je to dostačujúce na tie ciele, ktoré dneska veľmi dobrým nábehom začali sa realizovať v projekte Infovek, a treba tento projekt dotiahnuť práve cez ľudské zdroje a teraz cez obsah.

    Len stručná zase bilancia toho. V roku 1999 sme mali 79 bodov, prvý pilier vybudovania tej infraštruktúry, v roku 2004, možno povedať, máme 3 482 bodiek, to znamená 3 480 škôl, vybavených počítačmi a pripojených na internet. Posledné pripájania bežia práve teraz v decembri. To znamená, že skutočne prvý pilier je urobený v infraštruktúre vďaka aj štátnym prostriedkom, ale aj súkromnému sektoru, ktorá je v súčasnosti vybavená. Čo to znamená? Infraštruktúra na školách znamená, že projekt Infovek dodal 12 000 počítačov a prišlo 22 000 počítačov v rámci projektu Počítače do škôl. Na školách máme teraz 34 000 počítačov a máme dnes nie 90 žiakov na jeden počítač, ale 30 žiakov na jeden počítač. V Európskej únii patríme teraz medzi veľmi slušné štáty, ktoré majú dobrý počet žiakov na počítač. Európska únia má cieľ do roku 2010 mať 15 žiakov na počítač. Aj nám sa to môže podariť pri tomto trende.

    Pripojenia školy. To je tiež veľmi dôležité. Tam sa urobili veľké pokroky technologické od modelového pripojenia cez ISDN. Dneska už hovoríme o DSL pripojeniach, ktoré sú najmodernejšie a najrýchlejšie pripojenia. Čiže širokopásmový vysokorýchlostný internet sa dostáva do škôl. To je len na porovnanie.

    Keď si to pozrieme teraz na Slovensku, na Slovensku máme 11 % domácností zatiaľ pripojených na internet a najväčší podiel jednotlivých technológií je modemový čiže dialupový. Potom máme ISDN pripojenia, trošku mikrovlnné, trošku káblové, niečo v ADSL, veľmi málo ten širokopásmový internet cez mobilný telefón. A niektorí to nevedia. Čiže školy dneska sa stávajú významnými centrami vysokorýchlostného a širokopásmového internetu kde ľudia môžu chodiť vyhľadávať si tieto informácie, stávajú sa zdrojmi informačnými pre lokálnu komunitu.

    Rovnaká štartovacia čiara pre školy. Podarilo sa nám, roky, ktoré realizuje sa projekt Infovek, druhý pilier Infoveku už má edukačný obsah. Tým, že všetky školy boli tohto roku vybavené a pripojené na internet, sme si povedali, má veľký význam. A ďakujeme za práve tie školy, keď si pozriete, píšu krásne veci práve, ako využívajú tento obsah a ďakujú zaň, lebo všetky školy dostali toho roku vďaka financiám, ktoré boli na rok 2004, edukačný balíček, ktorý obsahuje 15 knižných titulov, 34 edukačných CD-ROM-ov, technický softvér a využitie edukačného portálu na internete. To znamená tým pádom sa všetky školy na Slovensku dostali na rovnakú štartovaciu čiaru. Majú infraštruktúru a majú základný edukačný obsah a majú edukačný portál.

    Tretí pilier je vzdelávanie učiteľov. Dneska sme v paradoxe, keď môžeme povedať, že deti sú na tom vždy lepšie v tých školách ako učitelia. Tú techniku, ak má byť využívaná, keď dáte deťom, ony ju využívajú veľmi rady, ale keď ju dáte učiteľom, oni majú zábrany a bariéry. V rámci projektu Infovek za päť rokov sme vyškolili zhruba 18 000 učiteľov. Celkovo máme 80 000 učiteľov. Čiže je teraz na nás, či budeme vedieť veľmi efektívne a rýchlo zhodnotiť tie počítače, ktoré sme dali na internet, to znamená investície 2,4 mld., ktoré išli do školstva, alebo či budeme školiť tu ďalších desať rokov a potom zatiaľ tie technológie budú už úplne iné a naozaj to využitie bude, si myslím, málo efektívne, keď hovoríme o efektívnosti.

    Ja som si dovolila urobiť takú malú ukážku. To som si ešte neskúšala tuná, ako to pôjde, ale pozrieme si to. Učitelia sa učia v Letných školách. Z tých 18 000 vyškolených učiteľov, môžem povedať, bolo zhruba 16 000 začiatočníkov, ktorí prvý raz sadli k počítačom v Letnej škole, ktorí prvý rok prišli za trest, potom už prišli z radosti. A naozaj bojovali o to, dostať sa na túto školu. Chodia do metodických pedagogických centier, kde sa postupne vzdelávajú, toto beží v Budmericiach a na Ružíne pri Košiciach každé leto 5 rokov, kde sme zistili, že treba učiteľov navnadiť, motivovať, lebo oni budú vytvárať tú atmosféru tej modernej školy, modernej spoločnosti, ktorú chceme tu na Slovensku mať. Títo učitelia práve boli prvé 4 roky tí začiatočníci, tento posledný rok 2004 sme prijali koncepciu tým, že budú všetky školy vybavené, že sme vybrali najšpičkovejších učiteľov a pripravili sme školiteľov, ktorí by mali ísť do terénu a vyškoliť v priebehu 2 rokov, máme projekt, všetkých učiteľov na základy práce s internetom, s počítačmi, zmenou aplikácií týchto technológií do vzdelávania, zmenou vyučovacích metód. Tam vidíte aj učiteľov, máme ich aj mladých, aj starých. Žiaľ, musím povedať, že vysoké školy dneska nedostatočne pripravujú budúcich učiteľov do praxe, aby mali tieto zručnosti, to znamená, prichádzajú tí mladí, čo sú práve absolventi vysokých škôl. Máme tam naozaj fundovaných lektorov, ktorí venujú sa tomu. A padajú bariéry u týchto učiteľov zo strachu z používania týchto počítačov. A môžem povedať, že za týždeň zvládajú výborné veci. Táto škola ukázala, že máme špičkových ľudí, ktorí za 5 rokov vyrástli naozaj z tých učiteľov, sú lídrami v zmene modernej školy, moderných spôsobov vyučovania, prípravy absolventov, ktorí budú konkurencieschopní, a že títo učitelia keď pôjdu do terénu, majú veľkú autoritu a naozaj môžu zmeniť tú situáciu v povedomí v školstve.

    Dovolím si zastaviť sa, lebo tam tých ukážok by sme mali hodne, a ideme trošku ďalej. Tento obrázok je nie veľmi čitateľný, ale dovolila som si ho dať do pozornosti. V strede je napísané o škole, štvrtom pilieri internetu, Infoveku ako Otvorenej škole. Od začiatku projekt Infovek mal v kréde, že škola by mala byť centrom lokálnej komunity. Učitelia mali byť digitálni štúrovci, ktorí nielen budú roznášať informačné technológie a vedieť o nich, ale aj hovoriť o športe, o kultúre, o vzdelávaní v tej lokálnej komunite. To je dneska realitou, ktorá môže nastať. Naozaj školy dneska otvárajú sa lokálnej komunite, mnohé z nich, už máme veľa príkladov, to robia s pracovnými úradmi, robia rekvalifikačné kurzy, prijímajú ľudí, ktorí otvárajú naozaj možnosti na to už aj poobede, večer, cez víkendy a tak ďalej a tak ďalej. Základným cieľom je moderná škola. Chceme zmeniť systém, priniesť konkurencieschopné prostredie, aby škola bola autonómna a mala svoju vlastnú tvár. Nie jednotná škola, nie na všetky školy uniformne ide rovnako pripraviť žiakov. Každá škola by mala mať typickú svoju pečať, ktorú do tej oblasti donesie. A motivácia Otvorenej školy je získať doplnkové finančné zdroje čiže viaczdrojové financovanie, projektové financovanie, príprava absolventov pre konkurencieschopnosť a osveta lokálnej komunity.

    Nové výzvy, ktoré nás teda čakajú pre budovanie znalostnej spoločnosti. Mali by sme spoločne mať národný program informatizácie regionálneho školstva, stále nám chýba, lebo máme železo, máme drôty. Predpokladám, vyškolíme učiteľov, ale to neznamená, že budeme mať aj modernú školu. Škola, ktorá bude pripravovať naozaj potrebných absolventov pre život a prácu v informačnej spoločnosti, to je podmienka, si myslím, pre šancu Slovenska byť platným členom Európskej únie.

    Nový obsah a metódy vzdelávania, podpora IKT. Máme na ministerstve školstva Kurikulárnu radu, ktorá, žiaľ, je zriadená, ale nič neurobila zatiaľ. Pred ňou stojí výzva urobiť ten nový obsah a metodiku vzdelávania.

    Koncepcia celoživotného vzdelávania, kariérneho postupu učiteľov tiež nám veľmi chýba. Robí sa na nej, ale treba naozaj urobiť veľmi rázne už záver tohto a pripraviť princípy, akým spôsobom bude prebiehať celoživotné vzdelávanie a kariérny postup učiteľa.

    Aby sme nehovorili len o vzdelávaní v školách, aj národný program nám chýba informačnej gramotnosti, osveta, zvýšenie pripojenia domácností na internet a cenová dostupnosť informačných technológií. Viete, mnohokrát aj povie učiteľ, aj žiak, že príde zo školy a chcel by si aj doma veci robiť, chcel by sa pripraviť, chcel by komunikovať. Túto šancu mnohokrát ešte nedávame. Tá spoločnosť bude aj o tom, či sa nám podarí aj, aby ľudia bežní v domácnostiach mali tieto technológie a používali ich pre vlastnú prácu, pre skvalitnenie si prípravy, a to nielen pokiaľ ide o učiteľov. V každej profesii sa to dneska už používa a každý rád komunikuje v rôznych situáciách, keď má možnosti. Nato bude treba pripraviť legislatívny rámec pre podporu informatizácie spoločnosti a školstva. Teraz je práve pripravený vlastne odpočet Lisabonskej stratégie, kde Slovensko dáva víziu, aký spôsob by mal byť, záleží na nás, naozaj ako v priebehu dvoch rokov sa nám podarí, to znamená aj pre budúci rok, aj ten ďalší rok, východiská pripraviť pre informačnú spoločnosť vedomostnú a naozaj pripraviť aj odpočet si do volieb.

    Chcem vám ukázať len príklady, také obrázky, teraz len veľmi rýchlo. Základná škola s Materskou školou Trenčianska Turá, to je maličká škola v maličkej obci. Pripravili nový program vzdelávania, pozrite sa. Na diaľnici malé deti, chlapci, zriadili odťahovaciu službu, políciu a čerpaciu stanicu. Z lega pomocou počítača robia takéto projekty ďalšie. V obci je podnikateľská činnosť, kde môžete niekoho zamestnať, výroba plastových okien, parkiet, dlaždíc a kovovýroba. Dievčatá pripravili projekt o nových miestach v obci, ako by si to predstavovali. Deti malé prezentujú svoje výsledky práce cez počítače pomocou týchto modelov RoboLab svojim väčším žiakom. Deň otvorených dverí keď je, rodičia s deťmi sú v učebni PC. Učí otec syna alebo syn otca? Takto sedávajú v škole a v škole robia, taktiež na počítači pre všetky generácie. A takto babičky vravia: „Ako je to pani suseda? Miška poslúcha?“

    A toto sú vlastne aj nové výzvy. Dneska už máme triedy, kde študenti sa naozaj učia, ale ich zatiaľ nie je dosť, lebo tých učiteľov nemáme dosť pripravených modernými technológiami. Každá škola má mať svojho správcu informačných technológií. Projekt máme naozaj, aby každá škola mala vyškoleného človeka, ktorý sa bude o tie technológie starať, a každý učiteľ má získať základnú gramotnosť a schopnosť využívať informačné technológie ako vyučovanie.

    Chcem vás preto požiadať vážené dámy a páni, aby ste podporili to, že by sme v priebehu dvoch rokov mali vyškoliť 80 000 učiteľov základných škôl, ktorí by získali v rámci kariérneho postupu prvý certifikát práve k tejto gramotnosti, ktorá, si myslím, je veľmi dôležitá preto, aby sme mohli hovoriť o zmene tradičnej školy na modernú školu. V 250 školiacich centrách to chceme zariadiť, kde máme pripravených 600 školiteľov. Na Slovensku školy sa uchádzajú byť tými centrami. Pre ne je prestíž a česť byť týmito centrami a školiť práve v okolitej lokálnej komunite a otvoriť aj túto lokálnu komunitu verejnosti. Máme dohodnutý štandard, metodiku a merné prostriedky. Bude spracovaný portál, kde by mali prebiehať všetky informácie, kto sa školí, kedy sa školí, za akých podmienok, s akými finančnými nákladmi sa školí. Má to byť transparentný a jasne povedaný projekt s výsledkami. Mal by to byť najväčší pedagogický vzdelávací projekt a výskum, ktorý sa tu na Slovensku za posledné roky urobil.

    Preto si dovolím predložiť na záver jednu vetu, čiže pozmeňujúci návrh, kde v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 v rámci kapitoly ministerstva školstva navrhujeme navýšiť a viazať 50 mil. na program Informatizácia regionálneho školstva, projekt Infovek.

    Práve je tu zdôvodnenie, vzdelávanie učiteľov, projekt, ako je Otvorená škola, a tiež školiace centrá Infoveku.

    Tieto výsledky, verím, vás presvedčili, že hovoria o dobre investovaných zatiaľ peniazoch 2,4 mld., ktoré išli do projektu Infovek a že je na nás, či najbližšie 2 roky zhodnotíme tieto hardvér aj drôty aj v tej personálnej príprave a v naštartovaní zmeny prípravy modernej školy pre študentov, ktorí budú úspešní na trhu práce v Európskej únii. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou, pán poslanec Ivančo, nech sa páči, ako jediný prihlásený do faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem ako človek, ktorý sa profesijne zaoberá počas zatiaľ svojho krátkeho života školstvom, skutočne veľmi oceniť príspevok kolegyne Brestenskej, chcem poukázať na to, že to, čo zaznelo vo vystúpení pani kolegyne, je skutočne pravda. Som posledných 5 rokov riaditeľom školy, ktorá sa zúčastňovala od začiatku projektu Infovek. A chcem povedať, že projekt Infovek skutočne je to, čo povedala pani kolegyňa, čo vyrástlo na Slovensku a čo pomohlo vyrásť nie slovenským školám, ale slovenským absolventom, pretože títo absolventi škôl, ktoré prešli Infovekom, majú lepšie uplatnenie na trhu práce, sú flexibilnejší a cesta ich vzdelávania, cesta k tomu, čo verím, že všetci chceme, ich cesta k získavaniu poznatkov a ich cesta k celoživotnému vzdelávaniu je už v tejto fáze, v tomto štádiu u nich nastúpená.

    Som veľmi rád, že pani poslankyňa poukázala na to, že sa máme venovať vzdelávaniu. My skutočne vo veľkej miere, i keď nie na všetkých školách máme tie drôty. A dokonca na všetkých školách vďaka projektu Počítače školám máme už tie drôty. Takže skutočne to, čo bolo zdôraznené v príspevku pani poslankyne, a to je podpora vzdelávania, je veľmi dôležité.

    Som rád, že projekt Otvorená škola je založený na projektovej báze, teda nie na rozdávaní, ale na aktivite.

    A za posledných 5 sekúnd chcem vyzvať všetkých prítomných, aby podporili pozmeňujúci návrh pani poslankyne.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, dám vám slovo, samozrejme, vy ste ďalší v poradí, pán poslanec Rehák, ale to znamená, že máte približne 5 minút na vystúpenie. Ak vám to stačí, tak je to bez problémov, ak vám to nestačí, tak radšej vám dám slovo ráno.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, dámy a páni, štátny rozpočet je o prioritách, záujmoch, samozrejme, aj o financiách a je rozhodujúcim nástrojom hospodárskej politiky vlády.

    Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2005 je potrebné si uvedomiť, že ide prvýkrát o trojročné rozpočtové hospodárenie, kde by sa mala ukázať dlhšia časová línia hospodárskej, ekonomickej, finančnej a daňovej politiky štátu. Musím uznať, že trojročné obdobie umožní stabilnejší režim riadenia štátu. Trojročný režim má svoje výhody, môžu sa presúvať finančné prostriedky z jedného roku do druhého roku, čo znamená väčšiu šancu na efektívne nakladanie s financiami. A myslím, že sa to ukáže hlavne pri verejnom obstarávaní, kde ku koncu roku bol veľký problém uplatniť verejné obstarávanie pri zabezpečení investičných akcií.

    V štátnom rozpočte je dôležitá otázka stanovenia priorít. Áno, je snaha ich stanoviť, zdôvodniť, ale chýba ich presvedčivosť a jednoznačnosť. Hovoríme, že zvyšujeme transparentnosť verejných financií, že smerujú k rovnováhe. Ak by to bola pravda, túto skutočnosť treba vyzdvihnúť. Ale zároveň treba aj kritizovať, že štátny rozpočet je deficitný, dnes je deficit nad 3 % hrubého domáceho produktu, čo je definované ako zlé. Ale keď bude pod 3 %, bude to dobré? Myslím si a predpokladám, že mi dáte za pravdu, že bude dobré vtedy, keď deficit bude nulový. Ako to dosiahnuť, ako zvýšiť ekonomiku na takúto úroveň, ako radikálne znížiť spotrebu štátu, to sú otázky do budúcnosti nielen pre túto vládu, ale, myslím si, pre budúcu vládu i ďalšie vlády.

    Pán podpredseda vlády, prejavili ste názor, že v roku 2010 by sa dal predkladať rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný. Ak to bude pravda, táto Slovenská republika bude z toho môcť len ťažiť. Možno konštatovať, že veľmi vážnym aspektom, ktorý buď zabezpečuje stabilitu, alebo destabilizuje prostredie, je rozpočtová politika štátu. Táto dnes dostala nové dimenzie a čas ukáže, či súčasná vláda naplní všetky zámery, o ktorých dnes rokujeme, a či prinesie požadovaný a roky sľubovaný očakávaný efekt pre občanov Slovenskej republiky.

    Ja by som sa v ďalšom dotkol viac-menej obcí a vyšších územných celkov. V rámci výdavkov celkové dotácie, ktoré sú poskytnuté obciam, predstavujú hodnotu 16,054 931 mld. Sk a dotácie do vyšších územných celkov sú vo výške 9,544 002 mld. Sk. Najväčšia čiastka z nich sa týka bežných výdavkov súvisiacich s preneseným výkonom pôsobností štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Ďalšími sú prevažne kapitálové výdavky na individuálne a špecifické potreby obcí a vyšších územných celkov.

    Fiškálna decentralizácia schválená v roku 2004 predstavuje nový systém financovania obcí a vyšších územných celkov. Áno, volali sme po tom a je to pozitívne. Jej cieľom je posilnenie finančnej samostatnosti územných samospráv. Teda schválenými zákonmi sme vytvorili určitý rámec na realizáciu fiškálnej politiky. Je tak trocha paradoxom, že pri schvaľovaní tzv. územného rozpočtu sme nemali v rukách ani jeden rozpočet vyšších územných celkov, ani jeden rozpočet alebo rozpočtové a dopadové štúdie na menšie, stredné obce alebo mestá.

    Koaliční poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali rozpočet regiónov a obcí bez toho, aby vedeli, aké ekonomické dopady bude mať. V praxi to vyvolá hlavne v menších sídlach takmer neprekonateľné problémy. Napr. ak by sme zobrali obec so 600 obyvateľmi, nový spôsob prerozdelenia dotácie znamená v nich pokles asi jednej tretiny dotačných zdrojov oproti roku 2004. I keď vláda rozhodla o dorovnaní na 87 % finančných zdrojov úrovne roku 2004, je tu deficit 13 % a vlastne tieto obce a menšie mestá sa vracajú viac rokov dozadu. Bude im chýbať aj to minimum na rozvoj. Áno, fiškálna decentralizácia nastavila zdroje pre menšie obce do 2 000 obyvateľov tak, aby sa zlučovali a vytvárali väčšie ekonomické celky na hospodárnejšie využívanie finančných zdrojov, ja by som to nazval tak troška socialistickými strediskovými obcami. Avšak tieto obce nikto na to neupozornil, ani sa nikto nezaujímal, či bude alebo nebude narušený ich chod. Bude a veľmi vážne.

    Ako som už uviedol, v roku 2005 menšie mestá, menšie obce budú mať menší finančný objem prostriedkov. Ale to je len, by som povedal, pokračovanie nátlakovej hry vlády a táto nátlaková hra vlády sa prejavuje i v pozícii vyšších územných celkov. V priebehu minulých rokov sa štát zbavil zodpovednosti za nemocnice II. a III. stupňa, základné a stredné školy, sociálne ústavy, cesty a dopravu vo verejnom záujme. Vyššie územné celky, obce a mestá pri nedostatku zdrojov, a tie záviseli od rozpočtu, museli, ak chceli, aby prežili, radikálne redukovať napr. počty škôl, nemocníc, autobusových liniek. A štát bol popritom v pohode. Na chrbte obcí, miest a vyšších územných celkov sa previedla alebo prevádza reštrukturalizácia jednotlivých rezortov a štát ju riadi jednoduchým spôsobom. Má v rukách finančné zdroje a dá ich toľko, koľko ich chce dať. Myslím si, že nie je to najserióznejšie.

    Naznačil som, aké problémy prináša návrh štátneho rozpočtu v roku 2005 malým a stredne veľkým obciam alebo mestám. Rovnako to bude i vo vyššom územnom celku. Pre rok 2005 sú rozpočtové zdroje pre vyššie územné celky menšie oproti roku 2004 o cirka 1 mld. Sk. Čím ich nahradiť? Nemocnice sa ďalej zadlžujú. Predať alebo prenajať ich? Zlý bude vyšší územný celok, a nie zodpovedný štát. Spájanie škôl je v koncoch, ale zrušiť sa všetky nedajú, rovnako ako autobusové linky, aj cesty sa neudržujú na potrebnej úrovni, nie sú financie, mohol by som pokračovať.

    Pre čiastočné zmierenie spomínaného dopadu predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte v roku 2005.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V § 1 ods. 5 posledná veta znie: „Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2005 poskytujú do rozpočtu vyšších územných celkov dotácie, ktorých prehľad je uvedený v tabuľke č. 6, v celkovej sume 10,473 002 mld. Sk. Vo väzbe na uvedenú zmenu § 1 ods. 5 sa upraví príloha č. 6 (Záväzné limity dotácií vyšším územným celkom na rok 2005), pričom čiastka uvedená v stĺpci 3 – dotácie spolu – 9,544 002 mld. Sk sa nahradí čiastkou 10,473 002 mld. Sk.“ Navrhovaná úprava štátneho rozpočtu je zrejmá z tabuľky Daňové príjmy na akruálnej báze v časti A.1, v odseku daní zo závislej činnosti a funkčných požitkov, odvodu do štátneho rozpočtu, ktorý je tam uvedený v sume 1,858 mld. korún, sa zníži na 50 % o čiastku 929 mil. korún a táto čiastka sa presunie do rozpočtu vyšších územných celkov, t. j. suma 7,42 mld. sa zvýši na sumu 7,961 mld. Sk.

  • Pán poslanec, to už je tých 10 minút.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže myšlienkový pochod môžete dokončiť, nech sa páči, a potom preruším rokovanie.

  • To je prvý pozmeňujúci návrh.

    A druhý pozmeňujúci návrh sa týka rozpočtu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v rámci Trenčianskeho kraja, ja by som predniesol druhý pozmeňujúci návrh. V § 1 ods. 4 v prílohe č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov v roku 2005, v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky navrhujem a) v kóde programu 053 Cestná infraštruktúra čiastku 14,662 588 mld. Sk nahradiť čiastkou 15,166 588 mld. Sk, b) v kóde programu 0530305 pred slová „a iné“ doplniť nasledovný text: „R2 v trase štátna hranica Slovenská republika a Česká republika – Drietoma – Prievidza – Žiar nad Hronom“.

    Táto rýchlostná komunikácia vlastne v súčasnosti slúži ako prirodzené prepojenie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Je pomerne zaťažená dopravou. V priebehu roku 2003 tam bolo 915 dopravných nehôd a 14 usmrtení. Požadované zvýšenie finančných zdrojov o 500 mil. Sk je potrebné na zvýšenie intenzity prípravy výstavby cestnej komunikácie a započatie výstavby na projekčne pripravených úsekoch.

    To je z mojej strany všetko. Ďakujem, pán predsedajúci, že ste mi umožnili dokončiť vystúpenie, a prosil by som o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať samostatne. To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu až do 9.00 hodiny. Zajtra ráno začneme rokovanie o 9.00 hodine s týmto bodom programu. Zatiaľ ešte sú písomne prihlásení piati poslanci, ktorí, samozrejme, ráno o 9.00 hodine začnú potom postupne vystupovať, a potom sa otvorí možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Takže dovidenia zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.