• Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, členovia vlády, otváram 4. rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte pred tým, ako pristúpime k samotnému rokovaniu, chcem vás informovať o poslancoch, ktorí ospravedlnili svoju účasť na dnešnom rokovacom dni: pán poslanec Cuper, Anton Danko a Milan Murgaš, na zahraničnej pracovnej ceste sú páni poslanci Krajči, Vojtech Tkáč a pán poslanec Boris Zala.

    Bodom programu rokovania dnešného tretieho rokovacieho dňa je

    vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 (tlač 867).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 867, ktorý je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 - 2007. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 867a. Poprosím, aby teraz z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 uviedol a odôvodnil Národnej rade Slovenskej republiky pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predložený štátny rozpočet predpokladá zdravý stav a vývoj slovenskej ekonomiky. Vláda očakáva v najbližších troch rokoch dynamický ekonomický rast, infláciu menej ako 3 % a rast zamestnanosti o 0,7 % ročne. Zároveň by mali dynamicky rásť reálne mzdy, ktoré sa v budúcom roku zvýšia o 3,1 %. Základným rozdielom oproti minulosti je pritom fakt, že súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený, položený na zdravých základoch a dlhodobo udržateľný. Prognózy ministerstva financií sú pritom realistické až mierne konzervatívne v porovnaní s prognózami iných nezávislých inštitúcií. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 predpokladá celkové príjmy štátneho rozpočtu vo výške 258 miliárd 555 miliónov korún a celkové výdavky vo výške 320 miliárd 79 miliónov korún. Schodok štátneho rozpočtu na rok 2005 tak predstavuje 61 miliárd 523 miliónov korún. Deficit rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 bez započítania druhého piliera dôchodkového systému predstavuje 3,4 % hrubého domáceho produktu. Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia k úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Naštartovanie penzijnej reformy spolu s navrhovaným znižovaním deficitu verejných financií prispejú zásadným spôsobom k príprave verejných financií na starnutie obyvateľstva, ktorému sa v najbližších desaťročiach nevyhne ani Slovensko. Verejné financie znížia počas rozpočtovaného obdobia finančné bremeno budúcich generácií. Na základe predloženého rozpočtu dokáže vláda udržateľným spôsobom naplniť maastrichtské kritérium pre zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % HDP. Bez nákladov vzniku kapitalizačného piliera by bol tento cieľ splnený v súlade s Programovým vyhlásením vlády už v roku 2006. Zahrnutie nákladov penzijnej reformy posunie pokles na 3-precentnú úroveň na rok 2007. Z vývoja ekonomiky a zo záberov hospodárskej politiky vyplýva, že bude možné v roku 2007 splniť udržateľným spôsobom aj všetky ostatné maastrichtské kritériá, a preto Slovensko bude pripravené na zavedenie eura v roku 2009. Návrh rozpočtu na roky 2005 - 2007 plní aj ďalší zásadný bod vládneho programu, ktorým je znižovanie miery prerozdeľovania prostredníctvom verejných financií. Podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte poklesne medzi rokmi 2002 - 2006 z úrovne 44 % na 39,5 % hrubého domáceho produktu a to aj napriek tomu, že počas tohto obdobia sa verejné výdavky zvýšili približne o 1 % HDP z titulu odvodov do rozpočtu Európskej únie. Bez tohto vplyvu by podiel verejných výdavkov na HDP poklesol za 4 roky o 5,5 %.

    Daňové a odvodové zaťaženie poklesne medzi rokmi 2002 a 2006 z 33,5 % HDP na 29,5 % HDP. V tomto roku, v roku 2004, nemá nijaká členská krajina Európskej únie nižšie daňové a odvodové zaťaženie ako Slovensko, ktoré dosiahne v tomto roku v tomto parametri 30,8 %, pričom priemer Európskej únie je 38,8 %. Napriek týmto faktom prináša predložený návrh rozpočtu výrazný nárast výdavkov a to aj v stálych cenách. Medziročný nárast rozpočtovaných výdavkoch verejných financií dosiahne v roku 2005 9,6 % pri inflácii 3,3 % meranej rastom spotrebiteľských cien a 2,6 % meranej rastom cien priemyselných výrobcov. Predkladaný rozpočet bude mať na občanov jednoznačne pozitívny dopad. Rozpočtuje sa napríklad priemerný rast reálnych platov pre zamestnancov verejného sektora o 3,3 % alebo zvýšenie, nominálne zvýšenie dôchodkov o 8,2 %. Rozpočet vytvára priestor na to, aby sa na výstavbu diaľnic použilo takmer 18 miliárd korún, čo je medziročný rast o 78 %. Zabezpečuje tiež zdroje pre podporu investícii dvoch automobiliek a mnohých ďalších rozvojových projektov. Verejné financie sú ovplyvňované v týchto rokoch štyrmi zásadnými faktormi, po prvé je to realizácia štrukturálnych reforiem, ktoré sa výrazne odzrkadlili v podobe rozpočtu. Po druhé je to vstup Slovenska do Európskej únie, ktorý sa čiastočne prejavuje v tohtoročnom rozpočte, ale úplný dopad bude až v roku 2005, ktorý je prvým plným rokom členstva Slovenska v Európskej únii. Ďalej je to fiškálna decentralizácia, ktorá sa spúšťa od januára 2005, a napokon penzijná reforma, ktorá výrazne ovplyvní rozpočty rokov 2005 a 2006, počas ktorých sa ľudia budú rozhodovať o vstupe do kapitalizačného piliera. Počas prípravy rozpočtu verejnej správy sa diskusie viedli o troch základných fiškálnych parametroch. Po prvé, o výške daňového a odvodového zaťaženia. To bude počas nasledujúcich rokov postupne klesať tempom, ktoré vláda v súčasnosti považuje za primerané. Po druhé, je to priestor pre rozpočtované výdavky, ktorý je definovaný...

  • Páni poslanci, prosím o rešpektovanie sa navzájom jeden druhého a pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci! Prepáčte, pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Druhým základným fiškálnym parametrom je priestor pre rozpočtované výdavky, ktorý je definovaný výškou deficitu verejných financií. Ten bude mierne klesať, čo umožní zdravý vývoj slovenskej ekonomiky. Napriek poklesu daňového a odvodového zaťaženia a súčasného znižovania deficitu budú verejné výdavky v stálych cenách rásť. Možno je to vďaka dynamickému rastu ekonomiky. V nasledujúcom období bude potrebné sa zameriavať aj na kvalitatívnu stránku verejných financií. Potrebná bude aj verejná diskusia, ktorá nebude smerovať len k návrhom na zvyšovanie výdavkov jednotlivých kapitol. Bude potrebné hovoriť nielen o tom, kam pridať, ale aj o tom, kde ubrať, prípadne ako zvýšiť príjmy a kde by sa peniaze mali využívať efektívnejšie. Túto diskusiu napomáhajú dva nové trendy v rozpočtovaní, viacročné rozpočtovanie a programové rozpočtovanie. V návrhu rozpočtu verejnej správy je využívanie verejných zdrojov na nasledujúce tri roky konkretizované na jednotlivé subjekty verejnej správy a v štátnom rozpočte aj na jednotlivé programy. Kapitoly tak získavajú omnoho lepšiu schopnosť plánovať svoje aktivity v strednodobom horizonte. Hoci alokácia výdavkov na roky 2006 a 2007 nie je záväzná, predpokladá sa, že zmeny sa budú uskutočňovať len v jednoznačne odôvodnených prípadoch.

    Kľúčovou otázkou riadenia verejných financií sa stáva efektívnosť. Podstatný nie je len objem zdrojov, ale najmä výsledky, ktoré dokážu tieto zdroje priniesť. V rozpočte je preto výrazne posilnená úloha programového rozpočtovania, ktoré by malo byť hlavným nástrojom na zefektívnenie verejných výdavkov a tiež na zvýšenie transparentnosti. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 bol schválený vládou Slovenskej republiky 13. 10. 2004 uznesením č. 963/2004.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu návrhu štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií za uvedenie návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

    Národná rada požiadala svojím uznesením 19. októbra Najvyšší kontrolný úrad o stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu máte ako tlač 919. Teraz poprosím pán predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jozefa Stahla, aby uviedol stanovisko NKÚ k predloženému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda vlády, páni ministri, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracoval a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005 na základe ustanovenia § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1245 z 19. októbra 2004.

    V predloženom stanovisku sa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky opiera o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, materiály a informácie vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých rozpočtových kapitol, Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v predkladanom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 posudzuje makroekonomickú prognózu a východiskový rámec pre zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, identifikuje riziká a rezervy rozpočtovania a plnenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, identifikuje rizikové faktory rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie, vyjadruje sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje:

    - návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 je zostavený s prihliadnutím na platné ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy,

    - predpokladom reálnosti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005 je schválenie návrhov zákonov, ktoré vláda v súvislosti s jeho vypracovaním predložila Národnej rade Slovenskej republiky,

    - príjmovú časť štátneho rozpočtu zásadným spôsobom ovplyvnili schválené zákony o finančnej decentralizácii. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj v oblasti daňových nedoplatkov je aktuálne dôsledné zabezpečenie finančnej disciplíny aj v podmienkach nových rozpočtových pravidiel verejnej správy, nakoľko štát garantuje územným samosprávam zákonom stanovenú výšku príjmov,

    - neukončené zmeny štruktúry verejnej správy najmä v oblasti školstva, zdravotníctva aj sociálneho systému vyžadujú zvýšenú pozornosť zabezpečeniu maximálnej hospodárnosti, efektívnosti a účelovosti užitia výdavkov štátneho rozpočtu,

    - vytváranie nových štátnych fondov, respektíve iných subjektov, je ústupkom pôvodným zámerom reformy verejných financií najmä z hľadiska zabezpečenia transparentnosti finančných tokov ako aj rizík pre celkové rozpočtové hospodárenie a vývoj štátneho dlhu,

    - z hľadiska zabezpečenia plnenia záväzkov a povinností Slovenskej republiky k Európskej únii je nevyhnuté venovať zvýšenú pozornosť rizikovým faktorom vzájomných rozpočtových vzťahov,

    - pre adresnejšie, transparentnejšie a efektívnejšie určenie užitia rozpočtových prostriedkov je nevyhnutné ďalej zdokonaľovať uplatňovanie metód programového rozpočtovania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Bude pokračovať so svojím vystúpením spravodajca, ktorého určil výbor pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení páni ministri, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 523/2004 Zb. o rozpočtových pravidlách verejnej správy spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 924 z 18. októbra 2004 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a návrh rozpočtov rozpočtových kapitol na rok 2005 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a osobitných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady podajú správy o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 pridelený, ich prerokovali. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy prerokúva ako informáciu a berie na vedomie.

    Výsledok prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. K návrhu zákona. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné výbory nasledovne: po prvé, súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre pôdohospodárstvo, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, pre európske záležitosti, pre verejnú správu, zahraničný výbor. Po druhé, súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Po tretie, návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa nášho rokovacieho poriadku v nasledujúcich výboroch: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    B), k návrhu rozpočtu kapitol. Návrhy rozpočtov kapitol boli schválené gestorskými výbormi nasledovne: V bode 1 sú vymenované všetky kapitoly, kde boli schválené údaje bez návrhov na zmeny. Po druhé, s pripomienkami, zmenami alebo odporúčaniami boli schválené kapitoly od ministerstva dopravy po Úrad pre geodéziu a kartografiu katastra na strane č. 4 spoločnej správy. Po tretie, platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny prítomných poslancov podľa príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku pre kapitolu ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Najvyšší kontrolný úrad. Po štvrté, Ústavnoprávny výbor NR SR ako gestorský výbor zobral kapitolu Ústavný súd Slovenskej republiky iba na vedomie bez účasti predsedu Ústavného súdu SR. Po piate, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenia žien podľa § 46 a 87 zákona o rokovacom poriadku prerokoval aj problematiku ľudských práv a národností dotýkajúcich sa kapitol Úradu vlády Slovenskej republiky, s pripomienkami, Ministerstvo kultúry SR bez pripomienok a ministerstvo spravodlivosti s pripomienkami. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 neboli predložené.

    Ďalej. Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtov, rozpočtových kapitol a k prílohám vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

    A) Návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol - neboli predložené žiadne návrhy.

    B) Návrhy na zníženie kapitol. Teda zníženie výdavkov kapitol. Je tam jeden návrh.

    C) Presuny medzi kapitolami. Sú to návrhy na strane č. 6 od bodu č. 1, 2, 3, 4, 5, 6. Na strane 11 sú uvedené návrhy, ktoré sa dotýkajú presunov a upresnení v rámci príslušných kapitol. Tam bol č. 1, 2, 3 a 4.

    To sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa dotýkajú priamo návrhu štátneho rozpočtu a v prípade ich prijatia tieto návrhy budú zapracované do uznesenia Národnej rady č. 1.

    V bode V sú uvedené všetky iné odporúčania, požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte a k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Je ich spoločne od strany 13 až po stranu 15 päť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú zapracované do tohto bodu, budeme hlasovať potom v rámci hlasovania o jednotlivých návrhoch pri uznesení Národnej rady č. 2.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať nasledovne, spoločne k bodom v časti IV body c3, c6, d2, d3 a d4, v časti V body 1 a 5 s návrhom gestorského výboru ich schváliť. Po druhé, spoločne k bodom v časti IV body b1, c1, c2, c4, c5, d1 a v časti V body 2, 3 a 4 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prijal platné uznesenie č. 524 a v zmysle tohto uznesenia odporúčame schváliť návrh štátneho rozpočtu. Súčasťou tejto spoločnej správy je, samozrejme, aj návrh uznesení. Tak ako som hovoril pred chvíľou, v rámci uznesenia č. 1 budeme hlasovať o schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu a do uznesenia č. 2 budú zapracované všetky naše odporúčania k návrhu štátneho rozpočtu a v rámci tohto uznesenia v bode A berieme na vedomie aj rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť. Nech sa páči, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal 28 prihlášok. Za poslanecké kluby pán poslanec Jozef Ševc, za poslanecký klub KSS, za poslanecký klub HZDS pán poslanec Miroslav Maxon, poslanecký klub Smer Igor Šulaj, poslanecký klub ANO Imrich Hamarčák, poslanecký klub SMK Pál Farkas, poslanecký klub KDH Július Brocka a poslanecký klub SDKÚ pán poslanec Jozef Mikuš. Teda ostatní páni poslanci sú prihlásení v takomto poradí: pán poslanec Ondriaš, Blajsko, pani poslankyňa Bollová, Podracká, Jaroslav Jaduš, pán poslanec Burian, Opaterný, pán poslanec Kolesár, Dušan Čaplovič, pán poslanec Mikolaj, pán poslanec Fajnor, pán poslanec Polka, Kondrót, Jarjabek, Brestnská, Rehák, pán poslanec Cagala a pani poslankyňa Navrátilová. Ako posledný vystúpi písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Tibor Mikuš. Dávam slovo teraz prvému prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Ševcovi.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda vlády, vážený podpredsedovia vlády, vážení členovia vlády, žiada sa od nás, aby sme schválili predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rozpočtový rok 2005 a súčasne vzali na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2007, ktorý je síce orientačný a bude sa spresňovať v ďalšom rozpočtovom roku, ale len v odôvodnených prípadoch. Je v tom určité riziko, ale nie neprekonateľné. Pre poslanecký klub KSS je kameňom úrazu predloženého návrhu to, že je založený na politike súčasnej koalície a že spája výdavky s politickými prioritami vlády v rámci tvrdých rozpočtových obmedzení, najmä v sociálnej oblasti, v oblasti školstva, vedy, kultúry, dopravy a rozvojových programov na celoštátnej a regionálnej úrovni. Preto je pre nás neprijateľný. Je v rozpore s našou politikou a našou filozofiou hospodárskeho a sociálneho rozvoja slovenskej spoločnosti. Treba tiež otvorene povedať, že návrhy programového rozpočtovania, tak ako sú predložené, až na svetlé výnimky, sú skôr pokusom na programové rozpočtovanie. Ale na druhej strane sa žiada privítať zavedenie systémovej možnosti čerpania a vykazovania prostriedkov štátneho rozpočtu aj v nasledujúcom roku. Sme toho názoru, že stojí za opätovné zváženie zrušenie samostatnej rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Ide o veľmi dôležitý finančný vzťah celku k základným územným celkom, ktorý by mal byť predmetom sústavnej pozornosti a starostlivosti aj Národnej rady najmä v situácii, keď sa nový fiškálny systém iba rozbieha a budú s tým ešte veľké problémy. Zrejme to si vláda uvedomuje. Nové vymedzenie porušovania disciplíny vrátane sankcionovania je dôležitý prvok. Vyžaduje však jednoznačne pravidlá, aby sa tým predišlo subjektivizmu v rozhodovaní a uplatňovaní. Len prax a čas ukážu, aké korekcie budú potrebné. Za najväčšie riziká predloženého návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005 ako aj návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2007 považujeme po prvé neadekvátny prístup k riešeniu problému nezamestnanosti, sociálne dôsledky pauperizácie obyvateľstva. Po druhé, nepretržitý rast zadlženosti, po tretie, sústavne rastúce pnutie medzi rastom HDP a jeho užitím, po štvrté, hrubé až trestuhodné zanedbávanie takých kľúčových oblastí pre dynamický rozvoj každého štátu ako je vzdelanie, najmä vysoké školstvo, veda, výskum a kultúra, po piate, zaťažovanie verejných financií nákladmi na vytváranie, prípravu, výzbroj a poskytovanie bezplatných služieb, vojenských, po šieste, nepriaznivý vývoj zamestnanosti vo verejnej správe, po siedme, obstarávanie kapitálových aktivít, po ôsme, nedostatok prostriedkov na zabezpečenie výkonu právomocí obcí a vyšších územných celkov a po deviate, spoľahlivosť v základných predpokladoch pre vypracovanie predložených návrhov.

    Každý z uvedených fenoménov má svoj hlboký obsah, ktorý charakterizuje podstatu určitej stránky našej súčasnej spoločnosti. Najsyntetickejšie podstatu súčasného vývoja u nás vyjadruje nezamestnanosť. Je plodom tohto systému a súčasne najvšeobecnejším a najobjektívnejším hodnotením politiky všetkých ponovembrových vlád a jej dôsledkov za uplynulých 15 rokov. Je agregátnym vyjadrením všetkých foriem odcudzenia majetku ľudu a jeho prechodu do cudzích rúk a celej takzvanej reštrukturalizácie hospodárstva. Nezamestnanosť je prejavom parazitickej podstaty súčasnej spoločnosti, ktorá nielen ekonomicky paralyzuje a sociálne rozkladá Slovensko, ale ho devastuje kultúrne, vzdelanostne, zdravotne a psychologicky. Státisíce ľudí v produktívnom veku sa už roky nemôžu realizovať, naplňovať zmysel svojho života a sú odkázaní na almužnu. Slovensko v dôsledku toho prichádza každoročne o stovky miliárd, ktoré prevyšujú oveľa väčšie prostriedky, aké predložený návrh rozpočtu vyčleňuje na vysoké školstvo, vedu a kultúru. Šokuje, že táto strašná záležitosť sa už všeobecne prijíma ako osudové prekliatie, akoby. A ešte viac šokuje, že vláda nielenže nehľadá jej riešenie, ale sa všemožne usiluje o retušovanie a zľahčovanie reálnej skutočnosti. Dokonca aj klub bohatých považoval za potrebné verejne nás upozorniť, že vyššia nezamestnanosť ako na Slovensku spomedzi 30 členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je už len v Poľsku. Medzinárodné porovnávanie miery nezamestnanosti na Slovensku sa už tradične oveľa vyššie, ako sa tvrdí Štatistickým úradom, v treťom štvrťroku 2004 úrady práce evidovali v priemere 384 428 nezamestnaných. Eurosat a OECD hovoria o nezamestnanosti 18,1 %, ktorá predstavuje vyše 470 000 ľudí bez práce. Rast ekonomiky spojený s prílivom zahraničných investícií a tvorbou nových pracovných miest podľa vlády by mal zabezpečiť v roku 2004 aj rast nezamestnanosti na úrovni 0,3 %. Predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 predpokladá rast zamestnanosti v percentách podľa štatistického výkazníctva 0,7 % a v rokoch 2005 až 2007 o 1 % v porovnaní v roku 2007. Aj keby to bola pravda, pri takom tempe rastu zamestnanosti s rekordnou nezamestnanosťou by sa Slovensko nevyrovnalo ani za ďalších 15 rokov. Z tohto pohľadu vládne prognózovanie stabilného rastu životnej úrovne na obdobie 5 až 7, možno povedať, je to akoby holub na streche. Nie je to nič nového pod slnkom, všetky ponovembrové vlády sľubovali všeličo, od Švajčiarska, raji na zemi, dvojnásobných platov a všeličo iné. Žiaľ, realita je taká, že reálna životná úroveň je aj koncom roku 2004 stále ešte nižšia, aká bola v roku 1990.

    Ďalšie veľké a sústavne rastúce nebezpečenstvo pre Slovensko, ktoré stále viac redukuje možnosti vnútorného použitia príjmu štátneho rozpočtu vidíme v zadlženosti štátu. Podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 len objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2005 je 140 mld. a 631 mil. To znamená, že činí viac ako 54 % z celkových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2005. V dôsledku schodku štátneho rozpočtu vo výške 61 mld. a úverov do Európskej investičnej banky, 650 mil. a Svetovej banky, 200 mil., zadlženosť štátu bude ďalej rásť aj o tieto sumy, treba povedať. Hrozivá podstata problému je nielen vo výške štátnej zadlženosti, ktorá už dávno presiahla úroveň, nielen celkové ročné príjmy a celkové ročné výdavky štátneho rozpočtu. Hlavne spočíva v dlhodobej tendencii štátneho hospodárenia. Pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky náš podiel pohľadávok len voči Ruskej federácii činil viac ako miliardu dolárov. Okrem toho ponovembrové vlády rozpredali majetok ľudu za stovky miliárd korún. Prakticky sa vypredalo všetko, čo sa len dalo, vrátane národného striebra. Proste všetko, čo tu predchádzajúce generácie vytvorili a naakumulovali. Dnes už vláda sústavne stúpajúcou zadlženosťou štátu zaťažuje aj generácie, ktoré sa ešte nenarodili, možno povedať. Splátky istín štátneho dlhu a ďalšie položky dlhovej služby pohlcuje stále viac celkových príjmov štátneho rozpočtu. Kde sa len všetko skončí, položme si otázku alebo môže skončiť. Jedným z najväčších problémov Slovenska je narastajúci a prehlbujúci sa konflikt medzi rastom HDP a jeho užitím. Nie je pravdou, že hospodársky rast sa postupne premieta aj do životnej úrovne obyvateľstva. Štátny rozpočet za rok 2004 predpokladal pokles priemernej reálnej mzdy o 0,6 %. Východiská tiež pokles o 0,3 %. Teraz aktuálny odhad je síce 0,7 %, rast priemernej reálnej mzdy, aký bude výsledok, sa ešte nevie. Konečné účtovanie ukáže. To však neodráža životnú úroveň nezamestnaných a dôchodcov, ktorá sústavne klesá. Štátny rozpočet na rok 2004 počítal s poklesom nezamestnanosti o 1 % a s priemernou mierou evidovanej, zdôrazňujem iba evidovanej, 14,9 %. Teraz sa v predkladanej správe k návrhu rozpočtu hovorí, že sa evidovaná nezamestnanosť odhaduje pod 15 %. HDP na Slovensku rastie a rastú aj zisky. Len v Slovnafte za prvý polrok 2004 zisk bol vyšší ako 4 mld. Sk. Ide previerka, my sme takúto previerku žiadali už predtým, zrejme niečo z nej vznikne. Nechcem hovoriť o SPP, Slovenských telekomunikáciách a iných záležitostiach. Samozrejme, tieto zisky prúdia do zahraničia. Na Slovensku niet prostriedkov na nič, treba povedať. Taká je realita. Kedysi nás presvedčovali, že je nie dôležité, komu patria slovenské závody, teraz sa na vlastnom údele presviedčame o opaku.

    Niekoľko slov k vývoju zamestnanosti vo verejnej správe. Pod tlakom na znižovanie osobných výdavkov v štátnom rozpočte v predchádzajúcom období došlo k značnej transformácii medzi jednotlivými zložkami ústrednej správy a územnej samosprávy, bez vplyvu na celkový počet zamestnancov. Počet zamestnancov sa v sektore verejnej správy v rokoch 2001 až 2004 udržiaval v rozmedzí 412 až 408 000. Ani predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 neodporúča znížiť počet zamestnancov v tejto sfére. Odporúča zachovať počet zamestnancov rozpočtových kapitol s výnimkou už, samozrejme, prijatých rozhodnutí a posilniť mzdový fond pre zlepšenie odmeňovania zamestnancov. V predloženom návrhu sa zdôrazňuje, že podstatou nového systému financovania obcí a vyšších územných celkov je posilnenie finančnej samostatnosti územných samospráv. Doterajší priebeh daňovej reformy od januára 2004, na ktorú nadväzuje fiškálna decentralizácia od 1. 1. 2005, varuje pred možnými katastrofálnymi dôsledkami tohto experimentu. Môže to mať nedozerné dôsledky najmä pre sociálne, zdravotnícke, školské a iné služby. V predloženom návrhu sa hovorí alebo tvrdí, že daňovými príjmami budú zabezpečené kompetencie obcí, výkon samosprávnych funkcií, mestská verejná doprava, školstvo a sociálne zabezpečenie, teda má sa na mysli opatrovateľská služba a kompetencie vyšších územných celkov na úseku činnosti úradov vyšších územných celkov. Všeobecne sa vie, že to je zatiaľ iba zbožné želanie. Už teraz zanikajú mnohé školské spoje, školy, zariadenia pre dôchodcov, pre deti a mnohé živoria, treba povedať. Je doslova ochromená ich existencia, na to upozorňujú starostovia obcí a miest, Hrozí aj nebezpečenstvo nadmerného daňového zaťažovania občanov zo strany vedenia obcí a vyšších územných celkov. Môže nastať, že obce si začne určovať výšku daní podľa toho, ako budú potrebovať. V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2005 - 7 sa veľa miesta a pozornosti venuje vývoju priemernej ročnej miere inflácie. Štátny rozpočet a východiská na roky 2004 a východiská na roky 2005 predpokladali priemernú mieru inflácie 8,1 % Aktuálny odhad činí 7,8, prognóza ministerstva financií na rok 2005 až 7 počíta s priemernou ročnou mierou inflácie, ako tu bolo povedané pánom podpredsedom vlády, 3,3%, v roku 2005 - 2,8, v roku 2006 - 2,5 a 2,5 v roku 2007. Možno, že je to konštrukcia, ktorá má cieľ realizovať celý rozpočet, najmä jeho výdavkovú stránku, ale aká je táto konštrukcia. V priamom kontexte s touto prognózou sa zdôrazňuje, že ministerstvo financií predpokladá, že robustný rast ekonomiky nevyvolá významné inflačné tlaky na dramatické prehĺbenie deficitu na bežnom účte. Príliv zahraničných investícii spolu so štrukturálnymi reformami a využitím prostriedkov z rozpočtu Európskej únie by mali zvýšiť štrukturálnu zamestnanosť a zároveň postupne znížiť počet ľudí bez práce. Musím povedať, že citovaný predpoklad ministerstva financií mňa viac znepokojuje, ako presvedčuje, vyvoláva dojem účelovosti a evokuje myšlienku, že sa tým otvárajú zadné dvierka pre zdôvodnenie možných prepadov tak v štátnom rozpočte ako aj v rozpočte verejnej správy. O to viac, že podobných „hypotetických predpokladov“, na ktorých je predložený návrh založený, je viac ako presvedčivých faktorov. Miestami návrh rozpočtu verejnej správy na roky 5 až 7 pôsobí dojmom akejsi eufórie a možno povedať aj predvolebnými sľubmi, ako reálne východiská z krajne zložitej situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza.

    Za želanie považujeme aj prognózu reálneho rastu tvorby hrubého fixného kapitálu v roku 5 až 7, ide o 9,3, 8,0 a 5,8%. reálnejšie sú prognózy medzinárodných inštitúcii. Platí to najmä o reálnom raste HDP indexe spotrebiteľských cien, deficity štátneho rozpočtu, teda v metodike EC 95.

    Vážená Národná rada, podľa štatistických údajov Slovensko sa nachádza na konci poradia členských štátov Európskej únie v podiele investícii do vysokoškolského vzdelania na HDP so svojimi 0-85 %. Z pohľadu rozpočtu verejnej správy sa predpokladá, že na vysokoškolské vzdelanie sa vynaložia v roku 2005 verejné zdroje v sume 12,8 miliárd Sk. Navrhovaný objem výdavkov sa zvýši z 0,85 % na 0,91 % HDP. Návrh rozpočtu verejne správy na vysoké školstvo v roku 2006 predpokladá 0-94 a v roku 7 pokles na 0-93. Pri takomto tempe rastu sa rozdiel medzi nami a ostatnými členmi Európskej únie prehĺbi ešte viac. Keby vláda sledovala zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu každému, mohla by to urobiť cestou zvýšenia verejných investícii do ľudských zdrojov, ako sa to spravidla robí vo väčšine členských štátov Európskej únie. Lisabonské závery Európskej rady zdôrazňujú potrebu podstatného ročného nárastu investícií do ľudských zdrojov. Zatiaľ čo severské krajiny, predovšetkým Švédsko a Dánsko, vykazujú vysokú a stúpajúcu úroveň investícii do vzdelania, v súvislosti s inými krajinami Európska komisia vyslovuje opodstatnené obavy, že nedostatok investícií do vzdelania môže ohroziť rovnosť prístupu ku vzdelaniu a zabezpečenie kvalitného vzdelávania a prípravy. Toto nebezpečenstvo najaktuálnejšie hrozí Slovensku. V tomto zmysle predložený návrh je aj v rozpore so všeobecnou politickou v Európskej únii. Porovnateľné údaje OECD ukazujú podstatný rozdiel medzi severom a stredom Európy. Aj výrazne chudobnejšie baltické krajiny nasledujú severský príklad. Hoci sa ešte ťažšie vyrovnávajú s transformáciou ako Slovenská republika, ich verejné výdavky na vzdelanie ako percento z HDP v roku 1999 boli podstatne vyššie. Sústavne sa vláda „nejaksi“ pýši rastom HDP a pri výdavkoch na vzdelávanie Slovensko je poslednom mieste z nových členských krajín Európskej únie. Slovensku dokonca hrozí, že sa stane v aplikácii informačných a komunikačných technológii v školstve najzaostalejšou členskou krajinou Európskej únie. Podľa indexu politickej podpory vzdelávania, teda vládnej EPC, ktorý vyjadruje pomer verejných výdavkov na školstvo na hlavu, tak ako sme to robili na Slovensku, bolo v roku 2000 rovnako ako na poslednom mieste medzi kandidátskymi krajinami do Európskej únie. Zatiaľ čo tento index činil u Estónska 27,4, Lotyšska 26,9, ale poďme k Maďarsku - 20,9, v Česku - 20,2, u Slovenska je to iba 15,1. A tým, čo tvrdia, že treba spoplatniť vysokoškolské štúdium preto, že vo všetkých iných členských krajinách Európskej únie podiel súkromných výdavkov na vzdelávanie je vyšší, musím povedať, že je to číra demagógia. Podľa zdrojov OECD indikátory 2002 verejné súkromné výdavky na vzdelávanie ako percento HDP v roku 1999 činili v Holandsku verejne 6,5, súkromne 0,1 vo Fínsku 5,7 a 0,1 na Slovensku, verejné 4,6 a súkromné 0,1.

    Poslanci za KSS pri prerokúvaní návrhu rozpočtu na rok 2004, už minule sme dôrazne upozorňovali, že vláda síce proklamuje podporu vzdelania, ale rozpočet hovorí o opaku. Žiaľ, musíme to opakovať aj teraz. O nič lepšie je na tom ani veda a technika. Celkové výdavky na vedu a techniku z verejných strojov predstavujú 6,3 miliardy korún, čo predstavuje 0,45 % z predpokladaného HDP. Inými slovami, Slovensko vloží do vedy a techniky v roku 2005 o niečo viac ako 1 000 korún na obyvateľa. Niekoľkonásobne menej, ako sa ročne prestávkuje.

    Pre našu popolušku kultúru je horný limit výdavkov pre rok 2005 - 3,8 miliardy Sk. A pre rok 2006 už iba 3,7 miliardy, to asi preto, aby nám náhodou naša kultúra nespyšnela, z toho až 0,9 miliardy, to je skoro jedna štvrtina prísne účelovo smeruje pre cirkvi a náboženské obce. Zrejme aby si naši umelci uvedomili, že majú byť bohabojní a vďační všemocným aj za to. Literatúra ťahá za ešte kratší koniec ako ostatné oblasti kultúry a umenia. Slovenská profesionálna literatúra sa ocitla na hranici likvidácie. Prispieva k tomu aj prax uvoľňovania prostriedkov z ministerstva kultúry v prospech spisovateľských organizácií nie priebežne od začiatku roku, keď ich organizácia reálne potrebuje, ale až koncom roka. Pravdepodobne vychádza sa z toho, že umelcov netreba maznať, tak im asi zrejme treba. To, že sa v prehľade výdavkov kapitoly ministerstva hospodárstva len pre Pegueot, Citroen a Kia motors pre roky 2005 až 7 počíta s 3 miliardami a 120 miliónmi, nikoho z nás nevzrušuje. Naopak, podľa vlády treba si to vážiť, pretože nám pomôžu vyriešiť nielen nezamestnanosť, ale nás naučia aj kultúre. Hlavne to, ako stáť v predklone a kloniť sa pred chlebodarcami za naše peniaze. Sme toho názoru, že ak vláda nechce podporovať nositeľov slovenskej originálnej kultúry, nemala by ich aspoň oberať vo forme vysokej DPH. Na kultúru by mala Slovenská republika prispievať aspoň 1 % HDP ako v iných európskych štátoch a DPH na knihy by mala byť znížená z 19 na 6 %. Výdavky na obranu v roku 2005 až 7 pohltia spolu 84 miliárd a 263 miliónov korún. Medziročné prostriedky kapitoly ministerstva obrany porastu najrýchlejšie, až o 1,1 %. To, že Slovensko z toho nebude mať žiadny úžitok, nie je podstatné, podstatné je to, aby sme ako členská krajina NATO a verný spojenec boli vždy a perfektne pripravení, to, čo sa bude od nás vyžadovať.

    Po dôkladnom oboznámení sa s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 6 a 7 sme došli k záveru, že predložené návrhy nezohľadňujú prioritné záujmy Slovenskej republiky, ale hlavné záujmy koaličných strán. Vládna koalícia už v procese tvorby rozpočtu demonštrovala, že jej ide hlavne o svoje stranícke záujmy. Preferovala záujmy jednotlivých rezortov podľa toho, z ktorej strany bol menovaný príslušný minister. Všetko sa dokonca javilo tak, že im dokonca nešlo ani o rezorty, ale koľko získala tá či oná koaličná strana pre svojho ministra. Ešte horšie je to, že v pozadí zostavovania rozpočtu mali byť niektorí takzvaní nezávislí poslanci s rôznymi požiadavkami, ktorí sa však vzdali svojich požiadaviek v prospech Tatier. Nebyť ekologickej katastrofy, neviem, ako by sa zachovali.

    Len vážená snemovňa, len do pozornosti problém Vysokých Tatier. Odhad je, že 1 800 000 kubíkov dreva bude treba spracovať. Jeden kubík, uvažujú, že sa predá za 400 Sk, teda krát 400 to je 720 miliónov korún. Zrejme vládny výbor s týmito prostriedkami účelne naloží, včera nás pán predseda vlády informoval, že vláda nedovolí z Tatier nové Las Vegas, treba to len privítať a v tomto aj od nás dostane vláda podporu. Nezávidím zostavateľom štátneho rozpočtu, pán minister, nie je to jednoduchá záležitosť, a každému vyhovieť, o to viac. Navrhujeme pre budúce obdobie, za účelné by bolo, aby štátny rozpočet sa pripravoval s predstihom, nejakýmsi širokým konsenzom medzi koalíciou i opozíciou. Bolo by to prospešné pre Slovensko, pre nás tento návrh nedáva odpoveď na riešenie rôznych programov a že je reštrikčný a nezodpovedá potrebám, o tom netreba ani hovoriť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon za klub HZDS – Ľudová strana. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Celkom úvodom mi dovoľte prezentovať vážnu výhradu k termínu prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. Ak si uvedomíme, že predmetom rozpravy je zákon zákonov na budúci rok, tak stanovenie začiatku rozpravy na piatok je podľa môjho názoru bezprecedentným úmyslom podceniť význam nielen účastni poslancov na rozprave, ale i samotný obsah tlače 867. Prázdne lavice nakoniec i v tejto chvíli sú toho jasným dôkazom. Slovenský parlament dlhodobo zápasí s nízkou dôverou občanov Slovenskej republiky. Ak sú medzi nami takí, ktorí neveria takýmto hodnoteniam a ak sú dokonca medzi nami takí, ktorí s takýmito hodnoteniami nesúhlasia, chcem vás veľmi pekne poprosiť, preberte sa. Národná rada Slovenskej republiky je v prieskumoch dlhodobo na konci rebríčka dôveryhodnosti. Tento výsledok, ktorý je v sociologických prieskumoch, je podľa môjho názoru pravdivý. Osudným pre nás je však predovšetkým to, že nás negatívne hodnotia, tí, ktorí nás pred dvoma rokmi požiadali, aby sme zastupovali ich záujmy a nakladali s odovzdanou dôverou vo voľbách v ich prospech.

    Vážené dámy a páni, tlač 867, návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, ktorej súčasťou je návrh štátneho rozpočtu na rok 2005, prerokúvame v novej metodike po prvýkrát. O to zložitejšie to bolo pre nás, respektíve pre tých, ktorí mali záujem preštudovať si tento dokument s cieľom pochopiť zámery rozpočtového hospodárenia na budúci rok v celom širšom súbore rozpočtov verejnej správy. V tejto súvislosti mi dovoľte upriamiť vašu pozornosť na informáciu č. 17734 z tohto roku. Mám na mysli informáciu odboru Parlamentného inštitútu k návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2005 až 2007. Trinásťstranový materiál spracovaný pod vedením doktorky Zahradníkovej, riaditeľky Parlamentného inštitútu, a spracovateľmi, inžinierky Držiakovej, inžiniera Kováčika a inžiniera Hoštáka ja osobne hodnotím veľmi pozitívne a dovoľte mi z tohto miesta menovaným za nás poslancov poďakovať. Spomínaná informácia je užitočným podkladom pre našu lepšiu orientáciu v zložitej metodike nového rozpočtovania a pre pochopenie rozpočtových väzieb a súvislostí, ktoré nás zaujímajú. Spomínaný kolektív mal jediný zámer, pomôcť nám poslancom plniť si zodpovedne svoje povinnosti tým, že nám dali šancu dôkladne pochopiť, o čo v tlači 867 ide. Z môjho pohľadu sa im to podarilo a ešte raz tento ich prístup oceňujem.

    Z pohľadu opozičného poslanca mi dovoľte pokračovať, možno trošku prekvapujúco, niekoľkými pozitívami návrhu, o ktorom rokujeme. Návrh zákona je vo svojej paragrafovej časti veľmi jednoduchý a prehľadný. Súvisí to so skutočnosťou, že mnohé legislatívne predpisy upravujú iné zákony. Aktuálnou nevýhodou je, že mnohé z týchto zákonov boli prijaté takpovediac na poslednú chvíľu a majú i svoje vnútorné nedostatky, o čom bude reč neskôr. Druhé nespochybniteľné pozitívum je zavedenie viacročného rozpočtovania alebo využitie takzvaného programového rozpočtovania. Je to určite pozitívna ambícia ministerstva financií a vlády. V súčasnej legislatíve má však táto ambícia dosť vážne trhliny. Zásadná zmena v prerokúvanom dokumente oproti minulosti spočíva v tom, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 Národná rada Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 2 zákona 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy schvaľuje, pričom druhú časť, ktorá obsahuje rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007 podľa toho istého zákona Národná rada Slovenskej republiky len berie na vedomie.

    Osobnú odbornú výhradu mám po preštudovaní aktualizovaného konvergenčného programu Slovenska na roky 2004 až 2010 z novembra tohto roku. Výhrada spočíva v tom, že nie všetky údaje ekonomických parametrov v spomínanom dokumente sú totožné. Teda v dokumente aktualizovaného konvergenčného programu na roky 2004 až 2010 a v návrhu zákona o štátnom rozpočte a rozpočtoch verejnej správy. Tento nedostatok podľa môjho názoru spochybňuje hodnovernosť dokumentu, ktorý máme zobrať na vedomie. Dámy a páni, pri štátnom rozpočte sa často a oprávnene diskutuje o objektívnosti a presnosti stanovenia východísk, na základe ktorých sa rozpočet zostavuje, respektíve z ktorých vychádza. Mám na mysli, samozrejme, východiská makroekonomické. Vo všeobecnosti si odpustím exkurz cez parametre východísk štátneho rozpočtu. Jeden ukazovateľ mi však dovoľte komentovať. Priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti očakáva vláda v roku 2005 na úrovni 14,4 %. Nemám v úmysle tento taký dôležitý makroekonomický rámec spochybňovať, len principiálne nesúhlasím s tým, že sa používa priemerná miera evidovanej, podčiarkujem evidovanej nezamestnanosti. Je omnoho objektívnejšie a korektnejšie používať priemernú mieru nezamestnanosti a tá je nepochybne podstatne vyššia. Nakoniec i posledná správa OECD hovorí na Slovensku o 18,8-percentnej nezamestnanosti. Len politici tvrdia, že je 13-percentná a že rozdiel je v metodike. Dámy a páni, tých približne, 70 až 80 000 nezamestnaných, ktorých neevidujete, sa vám môže, s prepáčením, na vašu metodiku vykašľať. Ani projektovaný rast zamestnanosti nás nemôže napĺňať optimizmom, ak sa počas celého rozpočtovaného obdobia pohybuje okolo 0,7 %. Opakujem len, teda 0,7 %. Znamená to, že naďalej budeme svedkami značného prepúšťania, ktoré nesúvisí len so štátnou alebo verejnou správou, ale i so stavom nášho domáceho, rozumej slovenského podnikateľského prostredia. Hovorím to preto, že mám k dispozícii analýzy množstva prebiehajúcich a pripravovaných konkurzov. Hovorím to preto, že naše prepočty konštatujú, že prírastok pracovných miest, ktoré vytvoria zahraničné spoločnosti s významnou vládnou podporou, sa v konečnom dôsledku neprejavia pozitívne, alebo len minimálne. Ak budeme naďalej pomáhať, presnejšie významne pomáhať len zahraničným a ignorovať domácich, nedosiahneme tak veľmi očakávané zlepšenie na trhu práce. Rozpočet na rok 2005, teda jeho návrh je spojený s významnou zmenou, ktorú múdro nazývame fiškálna decentralizácia. Z množstva listov, ktoré dostávame od obcí, malých miest, väčších miest a nakoniec aj predstaviteľov K8 v nás vzbudzuje dojem, že sme svedkami nie rozpočtovej decentralizácie, ale rozpočtovej anarchie. A treba popravde povedať, že k vážnym problémom sme prispeli i my zákonmi, ktoré sme, respektíve ktoré ste vy, koalícia, schválili. Zákonom 564 z tohto roku o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy bolo zmenené financovanie miest a obcí tak, že od roku 2005 samospráva dostane už len jeden podiel na dani a to z na dani z príjmov fyzických osôb. Zaiste si tí, ktorí sa samospráve venujete, pamätáte, že podiel schválený pre mestá a obce predstavuje 70,3 %, ktorý však bude ďalej delený podľa určených kritérií nie zákonom, ale len nariadením vlády. V súčasnosti sme svedkami politického kupčenia o parametroch vládneho nariadenia, dokonca požiadavky jednej koaličnej strany majú podľa môjho názoru etnické pozadie. Ak vám teraz neprezradím, o ktorú stranu ide, určite budete vedieť, že je to Strana maďarskej koalície.

    Pozitívne som hodnotil zavedenie povinnosti viacročného rozpočtovania i pre obce a mestá.

    Páni ministri, ak vás to nevyrušuje, mňa to vyrušuje.

    Pozitívne som hodnotil zavedenie povinnosti viacročného rozpočtovania i pre obce a mestá. Na jednej strane chceme od nich systém a poriadok, na druhej strane im nevytvoríte legislatívne prostredie, ktoré by im to umožňovalo. Žiadam vás teda, pán minister financií, aby ste nám ešte do hlasovania predložili záväzný návrh a parametre koeficientov určených pre veľké, respektíve krajské mestá a malé, respektíve menšie mestá. Musím teraz zdôrazniť, že kompetencie, ktoré sme zákonom nesprávne delegovali na vládu Slovenskej republiky, exekutíva nezvláda. Je predmetom nebezpečného politického lobizmu, ktorý vyvoláva napätie u občanov a ohrozuje financovanie originálnych kompetencií samospráv, najmä v oblasti školstva. S cieľom eliminovať chaos a v snahe predísť krízovým situáciám predloží v tejto oblasti pozmeňujúci návrh v rozprave môj kolega Tibor Cabaj.

    S veľkou dávkou nespokojnosti sledujeme i postoj zainteresovaných ministerstiev pri riešení problémov úhrady výkonov vo verejnom záujme prepravcom autobusovej dopravy. Mrzí ma, že vo včerajšom hlasovaní sme nepodporili dostatočným počtom hlasov návrh uznesenia pána poslanca Hurbana, aby sa vláda zaoberala dofinancovaním týchto objednaných a neuhradených výkonov ešte v tomto rozpočtovom roku. Omnoho viac ma však mrzí, že vláda rezignovala na vyriešenie tohto problému i pre rok 2005. Nebudem vás zdržiavať referátom, čo sú to výkony vo verejnom záujme, ani pravidlami, na základe ktorých podnikanie a obchodné vzťahy fungujú. Jeden princíp však musí platiť. Ak si niečo objednám a prevezmem, je mojou povinnosťou i uhradiť to. Len vláda si myslí, že môže nútiť vyššie územné celky objednávať a neplatiť. Absolútnou kuriozitou v tejto situácii je skutočnosť, že nemá snahu platiť objednané výkony spoločnostiam, kde má 51-percentný majetkový podiel. Je to kabaret ako vyšitý, len, žiaľ, nemá sa kto smiať a doplatí na to ten, komu má rozpočet Slovenskej republiky slúžiť.

    Schizofrénia, dámy a páni, je vážna psychická porucha. Ťažko sa diagnostikuje a ešte ťažšie sa lieči. Ospravedlňujem sa, že som použil takéto prirovnanie, ako však mám rozumieť skutočnosti, že 121 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, z toho 58 koaličných a 16 nezávislých imperatívom požiadajú v rámci uznesenia 1331 vládu, aby zabezpečila v štátnom rozpočte na rok 2005 priame platby pre poľnohospodárov do úrovne 60 % členských krajín Európskej únie a vláda sa tvári, že takáto požiadavka neexistuje. Nebolo by odo mňa korektné, aby som vám teraz hodinu vysvetľoval, prečo je táto požiadavka opodstatnená a nevyhnutná, pretože veľa podstatného sme si povedali pri zelenej správe a spomínané uznesenie vzišlo práve z rozpravy o stave slovenského poľnohospodárstva. Odôvodnene teda predkladám pozmeňujúci návrh a oprávnene očakávam vašu všeobecnú podporu ako dôkaz rozumného rozhodnutia a ako dôkaz toho, že diagnóza, ktorú som spomínal, nepostihuje parlamentných zástupcov, ktorí sedia v týchto laviciach. Môj pozmeňujúci návrh v tejto oblasti znie: V rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa suma priame platby 7 027 000 000 Sk nahrádza sumou 7 807 000 000 Sk a takto sa upraví príloha č. 4 rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a všetky tabuľky uvedené rozpočtovej kapitoly o uvedenú sumu sa zvýšia celkové výdavky rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Len pre vašu lepšiu orientáciu, je to rozpočtový dopad 780 miliónov Sk.

    Dámy a páni, rozpočet na rok 2005 obsahuje krátku paragrafovú časť, menej písaného slova, ale mimoriadne veľa čísiel, ktoré viac či menej ovplyvnia život ľudí v našej krajine. Určené čísla sú mimoriadne dôležité pre analytikov a treba priznať, že i pre našu budúcnosť. Pri našom rozhodovaní to musíme mať na pamäti, kľúčovou povinnosťou nás všetkých je však povinnosť zabezpečiť našim občanom čo najprijateľnejšie podmienky pri čakaní na krásnu budúcnosť, ktorú občanom politici sľubujú. Vládny návrh rozpočtu na rok 2005, tak ako je predložený, podľa analýzy poslaneckého klubu Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko prijateľné podmienky pre občanov nevytvára, preto ho v predloženej podobe náš poslanecký klub nemôže podporiť. Priznávam, že prebiehajúce reformy i návrh rozpočtu sa podľa viacerých prieskumov ekonomickým elitám páčia. Veľmi kriticky sa k nim však stavia ostatná verejnosť. Vtedy, dámy a páni, keď sme skladali svoj poslanecký sľub, zaviazali sme sa slúžiť občanom tejto krajiny. Nami prezentované rozhodnutie je potvrdením, že za takýmto sľubom si stojíme.

    Dámy a páni, ostatné pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predmetom mojej úvahy, prípadne predmetom mojej kritiky, prednesiem potom vo vystúpení, do ktorého sa prihlásim ústne. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Maxona s faktickou poznámkou pán spravodajca, pán poslanec Farkaš, nech sa páči, ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na tú časť z vystúpenia pána poslanca Maxona chcem zareagovať, keď hovoril o fiškálnej decentralizácii. Áno, aj podľa nášho hodnotenia, podľa hodnotenia poslancov Strany maďarskej koalície, teda tej spomínanej strany vo vystúpení pána Maxona, hodnotíme tento krok za dobrým smerom vykonaný krok a za veľmi potrebný krok a netajíme sa tým, že prakticky jedinou nevýhodou tejto fiškálnej decentralizácie je snáď to, že malé obce budú dostávať menej prostriedkov zo štátneho rozpočtu než v predchádzajúcom období. A nazvať politickým kupčením úsilie jednej politickej strany, ktoré smeruje k tomu, aby to rozdelenie bolo spravodlivejšie, podľa nášho názoru, aby na tom neboli horšie malé obce než v predchádzajúcom období, je minimálne neseriózne podľa nášho hodnotenia. Nič etického a etnického na tom nie je, keď chceme presadiť, aby malé obce mohli prežiť, aby malé obce mohli prosperovať tak ako doposiaľ, a nazvať etnickým úsilím to, že chceme pomôcť malým obciam. Nechcem to už ďalej hodnotiť, k čomu to smeruje. A takéto malé obce nie sú iba na juhu Slovenska, ba naopak, možno na severe a na východe ich počet je dvojnásobne väčší než počet na juhu Slovenska a aj z tohto nášho úsilia vyhodiť úsudok, že máme iba etnické snahy, je to maximálne neseriózne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, môžete reagovať na faktickú.

  • Áno, ďakujem pekne. To je môj pohľad a moje vnímanie problémov a takto som ho aj formuloval, ale, pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, vy ste išli ešte ďalej v mojej kritike a úplne na sto percent ste potvrdili tie moje obavy, ktoré ja som vyslovil. Vy ste predsa povedali, že výsledkom fiškálnej decentralizácie je, že malé obce nemajú reálnu šancu prežiť! Lebo dnes vaše návrhy, o ktorých hovoríte, majú zabezpečiť to, aby malé obce a malé mestá prežili. Nuž tak, ďakujem pekne, dámy a páni, za takú fiškálnu decentralizáciu, keď v jej závere máme jedinú ambíciu, aby malé mestá a malé obce mali reálnu šancu prežiť. A veľmi jasne a úplne transparentne ste podporili tú moju principiálnu výhradu, že tú kompetenciu, ktorú sme v zákone dali vláde Slovenskej republiky, že tú kompetenciu vláda nevyužíva korektne, respektíve nevyužila ten čas na to, aby korektne vytvorila podmienky pre malé obce, malé mestá. Takže v podstate z vecného hľadiska sa absolútne na hodnotení fiškálnej decentralizácie zhodujeme.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, máte možnosť hocikedy požiadať o slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ľutujem, že ešte stále hovoríme iným jazykom. Ja som hovoril o úplne inej veci a vy z toho odvodíte ten váš úsudok, ako ste sa vyjadrili. Ja nechcem zmeniť váš názor, je ešte raz sa chcem vyjadriť, že áno, fiškálna decentralizácia bola veľmi premyslená a dobrým smerom vykonaný krok a som sa vyjadril, že vari jediným nedostatkom tohto úsilia je, že niektoré malé obce budú dostávať menej zo štátneho rozpočtu ako doteraz. Ale nájsť taký vzorec, ktorý je spravodlivý a pre každú obec bude zabezpečovať väčší príjem zo štátneho rozpočtu, než mal v predchádzajúcom období, je asi nemožné. Takže sú tu rôzne pohľady na rozdelenie existujúceho balíka v prostriedkoch štátneho rozpočtu, ten náš pohľad je taký, aký som vám tlmočil. Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon ako jediný, ktorý sa prihlásil síce s procedurálnym, predpokladám, ale že s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

  • Pán predseda výboru, hovoríme presne o tom istom. A aj ten problém rovnakým spôsobom chápeme. Ale vo svojom prvom vystúpení ste povedali, že vy teraz bojujete o to, aby malé obce prežili, a vo svojom druhom vystúpení ste povedali, ako fantasticky tá fiškálna decentralizácia bola spravená. A prepáčte, dnes, pár dní pred rozpočtovým rokom, diskutovať o tom, aké kritéria a aké parametre tie kritéria budú mať, ja považujem za absolútne neakceptovateľné. Predsa miestna a obecná samospráva v tejto chvíli zostavuje svoje rozpočty, na základe čoho tie rozpočty zostaví? Ak rozhodujúcim príjmom je daň z príjmu fyzických...

  • Hlas v rokovacej sále.

  • A kritériá, tieto subjekty, od ktorých dokonca očakávame viacročné rozpočtovanie, tieto kritériá ešte nepoznajú. Takže, pán predseda, ja som presvedčený, že hovoríme o tom istom, len vy v jednej časti hovoríte, ako ste to spravili perfektne a v druhej časti hovoríte, ako ste to zachraňovali. A že to má teraz z môjho pohľadu parametre politického kupčenia, to mi v žiadnom prípade nemôžete zazlievať.

  • Je dobré, že to nemôžem komentovať ako predsedajúci. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj za klub, poslanecký klub Smer. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Hamarčák.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Tak ako už povedal klasik, v tejto poslaneckej snemovni naozaj zostali len tí ľudia, ktorí majú záujem riešiť vecné problémy. Slovensko, celá naša spoločnosť, aj odborná verejnosť si kladie otázku, či sú nejaké nové podstatné skutočnosti súvisiace s tvorbou návrhu rozpočtu na nasledujúce obdobie. Odpoveď je jasná. Slovensko je členským štátom Európskej únie a preto by malo dodržiavať všetky rozpočtové a finančné podmienky, minimálne tie, ktoré sú stanovené v maastrichtských podmienkach. Pri rozpočte ide najmä o tie podmienky, ktoré stanovujú výšku verejného dlhu ako aj schodku verejných financií k HDP a tým i ovplyvňovania výdavkov na chod štátu. Európa nám dala šancu zapojiť sa do jej sociálno-hospodárskych procesov. Vytvára u nás zdravšie podnikateľské prostredie možnosťou čerpania finančných prostriedkov z podporných fondov, ktoré tvoria jediný podstatný príjem, stimul rozvoja našej ekonomiky. Úroveň celkových daňových príjmov je totiž porovnateľná s rokom 2004. Ak teda Smer podporil vstup Slovenska do Európskej únie, musí zobrať na seba aj zodpovednosť za zdravý sociálno-ekonomický vývoj štátu. Ten sa musí prejaviť i v príprave Slovenska na prijatie eura. Už totiž teraz nemôžeme viesť diskusiu o tom, či sa európska mena u nás zavedie, alebo nie, ale za akých podmienok, čo najvýhodnejších pre Slovensko, a kedy. Preto vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby zodpovedne robila takú ekonomickú politiku, ktorá vytvorí optimálne prostredie pre zavedenia eura. Z uvedeného dôvodu sa Smer kriticky pozerá na návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Vláda totiž predložila rozpočet s podstatným schodkom štátneho rozpočtu 61,5 miliardy korún na rok 2005. Nepodarilo sa zastaviť trend vyššieho rastu výdavkov ako príjmov verejnej správy. Vysoké výdavky na administratívne činnosti pohlcujú značnú časť rozpočtu pri zhoršení sociálnych a životných podmienok ľudí s nižšími a priemernými príjmami, predovšetkým v ekonomicky slabších regiónoch. Preto nechceme našimi pozmeňujúcimi návrhmi zvyšovať schodok verejných financií. Túto skutočnosť deklarovala naša politická strana Smer ako prvá opozičná strana už v prípravnom procese tvorby rozpočtu. Považujme ju za kľúčovú otázku každého zodpovedného ekonóma. Zodpovednosť za účelné a ekonomicky efektívne použitie prostriedkov daňových poplatníkov, má totiž celá Národná rada Slovenskej republiky, tak opoziční ako aj koaliční a nezávislí poslanci. Uvedomujeme si politický priestor, opozičný politický priestor, v ktorom sa nachádzame, a preto budeme podporovať i tie návrhy, ktoré sú spoločensky opodstatnené a ktoré sú z dielne našich opozičných kolegov. Na druhej strane však uvedená podmienka vyvolala tlak aj na našich poslancov. Aj tu sa vie preukázať schopnosť odborne posúdiť problém a prevziať na seba politickú aj ekonomickú zodpovednosť. Slovenský plynárenský priemysel, a. s., pristúpi od 1. januára 2005 k úprave predajných cien zemného plynu. V kategórii chránených odberateľov zemného plynu domácností dôjde k nárastu cien o 12%, v kategórii maloodber o 17%. V odberateľských kategóriách SV1 a V2 sa v roku 2005 budú stanovovať predajné ceny zemného plynu, do slovenčiny preložené, aj tam sa zvýšia ceny. K tomuto zvyšovaniu dochádza z dôvodu zvýšenia ceny ropy za barel z 30 na 50 dolárov a to i napriek tomu, že v dôvodovej správe sú úplne iné východiská Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vo zvyšovaní cien plynu. Upozorňujeme však na východiská pri zvyšovaní deregulovaných cien, ktoré boli definované v dôvodovej správe k rozpočtu nasledovne: zemný plyn, rok 2005 - 2,54 %, 2006 - 1,49, 2007 - 1,15. Len keby sme si spravili jednoduchý aritmetický priemer, je to 5,18 %, myslím a my ideme zdvíhať maloodber približne o 12%. Je tu namieste otázka, uvedená skutočnosť bude mať vplyv na zvýšenie príjmov dane z pridanej hodnoty, vyššiu infláciu, nižšie reálne mzdy, vyššie skutočné výdavky na tovary a služby vo verejnej správe. Namieste je teda odborná otázka, či nebudeme schvaľovať rozpočet, ktorý je nereálny a ktorý vychádza z nepravdivých ekonomických parametrov. Možno, že niektorých poslancov nezaujíma taká dôležitá kategória, ako je cena plynu a jej vplyv na rozpočet, myslím si, že sú to také detaily, ktoré by sme si mali vypočuť, pretože asi za chvíľu budeme schvaľovať zákon, ktorý vychádza z nereálnych čísel.

    Vládny prístup k určovaniu výdavkov na priority. Zostavenie vládneho návrhu zákona rozpočtu verejnej správy bolo sprevádzané nejasnou koncepciou priorít vládnucich strán. Pri spracovaní návrhu najprv ministerstvo financií určilo výdavky na chod štátnej administratívy, ktorá svojim objemom neproduktívnych výdavkov pohltila značnú časť rozpočtu verejnej správy a až potom sa rozdeľoval zostatok finančných zdrojov ako rozvojové priority. To znamená, že vláda nemala záujem riešiť rozvojové priority Slovenska na úkor neproduktívnych administratívnych výdavkov. Mala záujem ponechať súčasný ťažkopádny a ekonomicky neefektívny spôsob riadenia verejnej správy, ktorý je požieračom peňazí daňových poplatníkov. Toho spôsobu riadenia, ktorý vniesol chaos do rozhodovacích a finančných mechanizmov či už v rámci regionálnej pôsobnosti alebo riadenia rezortov. Verejná správa sa svojou rozdrobenosťou a nejasnosťou pôsobnosti vzďaľuje od občana a jeho problémov. Preto vynakladanie finančných prostriedkov na jej chod je neproduktívne a teda aj ekonomicky neodôvodniteľné.

    Legislatívne východiská návrhu rozpočtu verejnej správy sú postavené najmä na zákonoch vyplývajúcich z daňovej reformy, reformy zdravotníctva, reformy sociálneho systému, reformy verejnej správy ako aj reformy financovania územnej samosprávy. Podstatná časť týchto reforiem má silný pravicový, antisociálny charakter. Vláda sa snaží riešiť problémy v jednotlivých rezortoch. Hľadá zdroje a tie sa vždy vedia nájsť u občana alebo v samospráve a to v priamom či nepriamom zvyšovaní odvodov do zdravotných poisťovní či Sociálnej poisťovne v zavedení jednotnej zvýšenej dane z pridanej hodnoty, zvyšovaní spotrebných daní, zvyšovaní poplatkov, presúvaní zodpovednosti na územnú samosprávu, ktorá má možnosť riešiť svoje fungovanie len zvyšovaním priamych daní, čo je zase v rozpore s Programovým vyhlásením vlády alebo nedofinancovaním...

  • Pán poslanec, keby ste chvíľu počkali. Pani poslankyňa Plháková a pán poslanec Tóth a ďalší. Ešte raz keď vás budem musieť upozorniť, tak podľa rokovacieho poriadku vás vykážem z rokovacieho priestoru, čo znamená jeden deň absencie. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Veď nech občania alebo územná samospráva hľadá rezervy a finančné zdroje, len nech to nie je vláda, ktorá potrebuje, naopak, míňať peniaze daňových poplatníkov. Aj pripravovaná, už predstavená reforma školstva rieši situáciu vo financovaní vysokých škôl podobným spôsobom: Ty občan, ak chceš študovať, tak plať. Politická strana Smer už v predvolebnom období konštatovala, že bude potrebné robiť reformy, ktoré však nebudú zamerané jednostranne len na zníženie životnej úrovne obyvateľov Slovenska a sťaženie jeho prístupu k možnostiam riešenia svojich problémov vo verejnej správe. To znamená, že nielen občan, ale aj vláda musí preniesť na svoje plecia časť zodpovednosti za chybnú sociálno-ekonomickú politiku v predchádzajúcom období. Keďže legislatívne východiská návrhu rozpočtu verejnej správy v takzvaných proreformných krokoch nebrali do úvahy uvedenú skutočnosť, nemôže sa ani politická strana Smer stotožniť a súhlasiť s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky na posúdenie poslancom Národnej rady.

    Návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá na rok 2005 príjmy vo výške 258,5 miliardy korún, výdavky vo výške 320,8 miliardy korún, schodok štátneho rozpočtu 61,5 miliardy korún. To znamená, že vláde Slovenskej republiky sa nepodarilo zastaviť schodkové hospodárenie. Uvedený schodok bude jedným z najvyšších schodkov štátneho rozpočtu v histórii Slovenskej republiky. Je pravda, že v roku 2004 mal dosiahnuť schodok štátneho rozpočtu sumu 78,5 miliardy korún podľa schváleného rozpočtu. Zároveň však vláda na rok 2004 konštatovala, že vplyv zmeny metodiky ako aj legislatívnych zmien predovšetkým v daňovej oblasti spôsobí výpadok v príjmoch v roku 2004 v objeme okolo 18,5 miliardy korún. Tieto jednorazové zmeny by sa nemali v nasledujúcich rokoch opakovať. Veď poslanci Národnej rady sa ešte pamätajú, ako mali v laviciach vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 so schodkom 60 miliárd korún, ktorý sa len počas diskusie v pléne Národnej rady zmenil na schodok 78,5 miliardy. Vláda totiž nevedela vysvetliť, či príjmy z privatizácie môžu byť súčasťou príjmov štátneho rozpočtu alebo nie. Nakoniec zvíťazil zdravý rozum a ekonomická logika pri uvedenom probléme. Výdavky sú podľa návrhu rozpočtované do 43 kapitol v celkovej sume 320,08 miliardy korún. Bežné výdavky by mali tvoriť 86,75 % všetkých výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2005.

    Percentuálna miera krytia daňovými príjmami by mala byť na úrovni 72,74 %, čo je horšie o 1 % ako pri schválenom rozpočte na rok 2004. To znamená, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy. Objem záväzkov na splatení istín štátneho dlhu predstavuje v roku 2005 objem vyše 140 miliárd korún. Vláde sa teda ani v rozpočtovaní na roky 2005 a 2007 nepodarilo zastaviť negatívne trendy vývoja príjmu a výdavkov štátneho rozpočtu; štátny dlh a verejný dlh. Rastom schodku štátneho rozpočtu sa štátny dlh Slovenska bude v roku 2005 vyvíjať v sumách nad 600 miliárd korún. Štátny dlh tvorí najpodstatnejšiu časť verejného dlhu. Presnejšia špecifikácia dlhu bude možná až po definitívnom uzatvorení rozpočtu roku 2004, no i napriek tomu v návrhu rozpočtu na rok 2005 je konštatovaná úvaha o verejnom dlhu vo výške vyše 632,6 miliardy korún. To znamená, že na jedného občana bude v nasledujúcom roku pripadať dlh vo výške približne 117 000 korún, ak uvažujeme, že Slovensko má približne 5,4 milióna obyvateľov. Táto skutočnosť je pre ekonomické a rozpočtové hospodárenie Slovenska dôležitá. Je rozhodujúca i pre politicko-ekonomické stanoviská a závery našej strany. Vláda Slovenskej republiky totiž nepredložila koncepciu splácania štátneho a verejného dlhu. I napriek tomu bude ekonomickou realitou, že budúce generácie budú buď musieť vedieť žiť s uvedeným dlhom, alebo ho splácať, a to aj úroky, aj istinu. V roku 2005 je predpoklad 44,9 % verejného dlhu k HDP, čo je najväčšie percento zadlženosti od roku 2003, to jest od nástupu novej koaličnej vlády. Za štyri roky vládnutia od roku 2003 do roku 2006 sa má zvýšiť verejný dlh o 211,8 miliardy korún, pričom východisková základňa bola 475 miliárd korún. Štruktúra HDP nevie takým rýchlym spôsobom generovať daňové príjmy, ktorými by bol krytý schodok štátneho rozpočtu. V konečnom dôsledku sa nesplácajú percentá, ale peniaze, a to tak na úroky ako aj na istinu štátneho a verejného dlhu. Preto pre Smer musí byť prioritou nezvyšovanie schodkov štátneho rozpočtu a tým i generovania verejného dlhu. Máme takisto zodpovednosť pred občanmi tejto krajiny za ďalší ekonomický vývoj. Nesmieme sa správať demagogicky a neúmerne zvyšovať schodky štátneho rozpočtu za cenu jednotýždňovej popularity. Schopnosť reálne posúdiť ekonomické problémy nás musí priblížiť k možnosti a teoretickej budúcej zodpovednosti vládnutia. Náklady výdavkov štátneho dlhu, ktoré pozostávajú z úrokov a poplatkov, predstavujú v návrhu zákona len na jeden rok vyše 30,3 miliardy korún. Častým príkladom pre enormné zaťažovanie a zadlžovanie krajiny je Česká republika, ktorá by mala dosiahnuť verejný dlh približne vo výške 1 bilióna českých korún. Nositeľom všetkých ekonomických aktivít je človek. Česká republika má približne dvakrát toľko obyvateľov ako Slovensko. Ak na základe ekonomickej úvahy prenásobíme koeficientom pomeru počtu obyvateľov - teda 2 - predpokladaný verejný dlh Slovenska v porovnaní s verejným dlhom Českej republiky, tak sa dostaneme ku koncu roka 2004 k dlhu vo výške 1 bilióna 165,2 miliardy korún a možnože tu sme už predbehli našich západných priateľov, s ktorými sme istého času mali spoločné sociálno-ekonomické východiská, ak hovoríme o roku 1993. O to väčšia zodpovednosť musí byť každého poslanca pri posudzovaní a schvaľovaní výdavkov. Zároveň sa pýtame, aká je ekonomická efektívnosť reforiem, ako je možné, že sme predali podstatnú časť štátneho majetku a robili reformy, ktoré mali šetriť peniaze daňových poplatníkov, a celkový verejný dlh enormne rastie. Kto je za tento dlh zodpovedný?

    Na prvý pohľad by sa zdalo, že vývoj príjmov a výdavkov je pozitívny. Pre správne a objektívne pochopenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu je potrebné analyzovať štruktúru uvedených príjmov a výdavkov. Len prírastok bežných výdavkov rastie rýchlejšie ako prírastok daňových príjmov. Podiel celkových predpokladaných príjmov na HDP klesá z 18,62 % v roku 2004 na 18,36 % roku 2005. Ten istý trend je aj v daňových príjmoch. Podiel daňových predpokladaných príjmov na HDP klesá z 15,41 % v roku 2004 na 14,35 v roku 2005. Daňové príjmy ovplyvnila nová legislatíva súvisiaca s fiškálnou decentralizáciou. Daň z príjmov fyzických osôb okrem zrážkovej dane je vlastným príjmom územnej samosprávy. To znamená, že uvedené príjmy nie sú zahrnuté do daňových príjmov štátneho rozpočtu. Na druhej strane sa však neobjavujú vo výdavkoch na územnú samosprávu, ktoré boli v roku 2004 naplánované v štátnom rozpočte, napríklad ako súhrnný finančný vzťah voči mestám a obciam a vyšším územným celkom. Odhliadnuc od vplyvu zákonov, ktoré súvisia s fiškálnou decentralizáciou, možno konštatovať, že hospodárske, ekonomické a daňové dopady, ktoré boli kreované na základe daňovej reformy, nevytvárajú dostatočný priestor na krytie rýchlejšieho rastu bežných výdavkov. Súčasne je možné konštatovať, že vynakladanie finančných prostriedkov na bežné výdavky nie je ekonomicky opodstatnené. Vláda Slovenskej republiky na jednej strane hrdo konštatuje, že znižuje daňové a odvodové zaťaženie k HDP. Potom sa musíme opýtať, ktorých subjektov sa táto skutočnosť dotkne. Budú to predovšetkým podnikateľské subjekty a to najmä z oblasti prirodzených monopolov ako aj inštitúcie finančného charakteru. Tým sme naozaj vytvorili podnikateľský priestor znížením daní z príjmov. Nepriame dane sa totiž prenášajú na konečnú spotrebu vlády a obyvateľstva. To znamená, že sú to predovšetkým občania, ktorí majú horšie životné podmienky. Vláda má v rukách predsa možnosť kreovania rozpočtu verejnej správy, ktorý sama navrhuje, to znamená, že nemá záujem znižovať administratívne a neproduktívne výdavky súvisiace s chodom štátu. Smer nikdy nemal problémy so znižovaním priamych daní u podnikateľských subjektov. Koniec koncov naša predstava o 20-percentnej sadzbe dane v predvolebnom období nie je vzdialená príkro od súčasnej reality. Ak však vznikol výpadok na dani z príjmov, mal sa kompenzovať znížením administratívnych výdavkov na chod štátu a nie enormným zvyšovaním nepriamych daní, zvyšovaním odvodov fyzických osôb. V tomto sa podstatne odlišujeme od fiškálnej a rozpočtovej politiky súčasnej pravicovej vlády. Vláda je tu totiž pre ľudí, pre vytváranie ich lepších podmienok života, nielen pre fungovanie ministerstiev. Toto je prvá priorita, ktorej musím podriadiť aj rozpočtový proces, až potom môžeme vyčleňovať prostriedky na chod administratívy.

    Pozitívny je vývoj v kapitálových výdavkoch, ktorý zaznamenáva oproti predchádzajúcim rokom nárast o 9 miliárd korún. Kapitálové výdavky sa v roku 2005 rozpočtujú v sume 42,4 miliardy korún, z toho zo štátneho rozpočtu dosiahnu výšku 29,4 miliardy a z rozpočtu Európskej únie výšku 13 miliárd korún. Ide o výdavky súvisiace so spolufinancovaním rozvojových projektov krytých z prostriedkov Európskej únie. Namieste je však otázka, či vláda bude vedieť dotiahnuť všetky projekty do úspešnej realizácie. Rok 2004 je typickým príkladom nezvládnutia uvedeného procesu, ktorý môže skončiť nedočerpaním finančných prostriedkov z Európskej únie. Napríklad v roku 2003 boli naplánované kapitálové výdavky vo výške 32,5 miliárd korún a to bez vplyvu finančných prostriedkov z Európskej únie. To znamená, že hybnou silou investičného rastu na Slovensku budú finančné zdroje z Európskej únie. Bez zdrojov z EÚ by Slovensko stagnovalo, daňové zdroje sú príliš nízke na ekonomický a investičný rozvoj. Preto čerpanie z prostriedkov z Európskej únie, ich výška ako aj schopnosť sa reálne k nim dopracovať je prvoradou ekonomickou úlohou vlády Slovenskej republiky.

    Sociálno-ekonomická charakteristika, reálne mzdy. V roku 2005 je naplánovaný rast reálnych miezd vo výške 3,1 %. V roku 2003 však bol pokles reálnych miezd oproti roku 2002 o 2 %. Je predpoklad, že v roku 2004 sa uvedený nepriaznivý vývoj zastaví a reálne mzdy oproti roku 2003 vzrastú o 1,9 %. To znamená, že až v roku 2005 prvýkrát oproti roku 2003, teda od začiatku volebného obdobia sa reálne mzda zvýši. Uvedená skutočnosť by mala svedčiť o tom, že pracujúci občania by sa mali mať ekonomicky lepšie ako v predchádzajúcich dvoch volebných rokoch, ktoré boli poznačené znižovaním životnej úrovne aj na úkor rastu vládnej spotreby. Namieste je však otázka, koľkých a ktorých obyvateľov sa bude táto skutočnosť týkať. Budú to predovšetkým ľudia, ktorí zarábajú viac ako 20 000 korún mesačne. V súčasnom období to zaznamenáva z hľadiska regionálneho princípu len bratislavský kraj, kde priemerná mzda, bolo to, myslím, v prvom kvartáli roku 2004, dosiahol sumu 21 818 korún. Regionálne rozdiely sa však neustále prehlbujú. Napríklad v prešovskom kraji je priemerná mzda okolo 12 500, v banskobystrickom kraji 13 400 korún. Ak teda výška spotrebných daní ako aj daní z priadnej hodnoty bude mať približne ten istý dopad na uvedených občanov pri službách a tovaroch každodennej potreby, tak daňové a odvodové zaťaženie bude mať väčší dopad na občanov s nižšími príjmami. Po slovensky povedané, bohatší budú bohatší a chudobnejší budú chudobnejší. Táto téza nie je pre Smer prijateľná. Je v rozpore so zásadou stabilného ekonomického a sociálneho rozvoja, ktorý sa snaží presadzovať vládna politika. Po zvýšení ceny plynu o približne 12 % nepovažujme však údaj rastu reálnych miezd o 3,1 % za vierohodný. V roku 2005 má priemerná ročná miera inflácie dosiahnuť hodnotu 3,3 % oproti roku 2004. Tento bol v inflácii rekordný a slovenská ekonomika s odhadom priemernej ročnej inflácie 7,8 % dosiahne jedno z popredných miest vo vývoji inflácie v Európe. Zase sme na prvom mieste. Deregulácia cien, ktorá by sa mohla zaradiť ako myšlienkový prúd na prvé miesto Programového vyhlásenia vlády, spôsobí v ďalšom roku nárast cien nasledovne: elektrická energia 2,1 %, tepelná energia 3,63 %, zemný plyn, k tomu sa už vyjadrovať ani nebudem, lebo to číslo je nepravdivé, uvádza sa 2,54, asi 12 %, vodné a stočné 18 %, vodné 18 %, stočné 30 %. Východiskovou základňou bol však rok 2004, v ktorom sa enormne zvyšovali ceny uvedených komodít. Deregulácia cien dopadne tvrdo predovšetkým na občanov s nižšími príjmami ako aj na dôchodcov. Upozorňujeme znova na problematiku 12-percentného rastu cien zemného plynu, ktorá takisto zvýši infláciu, ktorá je momentálne naplánovaná vo výške 3,3 %. Takisto tento údaj nepovažujeme v návrhu rozpočtu za vierohodný.

    Predkladania správa k rozpočtu udáva nasledovné skutočnosti: Budem citovať. „V januári 2004 sa však uskutočnili posledné výraznejšie úpravy regulovaných cien, a preto v nasledujúcich rokoch by sa ich dynamika a vplyv na infláciu mali znížiť. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predpokladá zvýšenie regulovaných cien v nasledujúcom rozsahu, ktorý je uvedený v predchádzajúcej tabuľke, tak ako som ich pred chvíľou predniesol. Z prehľadu je zrejmé, že v rokoch 2005 až 2007 by už k výraznejším dereguláciám nemalo dôjsť, a teda ceny energií by mali odrážať len oprávnené náklady a primeraný zisk producentov. Prosím vás, ak schválime rozpočet verejnej správy, budú tieto čísla pravdivé a správne?

    Vplyv sociálnej reformy. Jedným zo základných problémov kreovania verejného rozpočtu bude problematika sociálnej reformy súvisiaca s financovaním prvého a druhého piliera. Štát zatiaľ len na základe odborného odhadu môže predpokladať počet poistencov, ktorí vstúpia do druhého piliera. To bude mať za následok výpadok finančných príjmov Sociálnej poisťovne v prvom priebežnom pilieri, z ktorého by mala byť financované i zvýšenie dôchodkov o približne 8 % od 1. 7. 2005, čo približne znamená za rok okolo 4,1 %. Štát v roku 2004 zaviedol nový spôsob výpočtu dôchodkov na základe princípu zásluhovosti. To znamená, že medzi dôchodcami, ktorí odišli do dôchodku v roku 2003 a v roku 2004, je diametrálny, i niekoľkotisícový rozdiel v dôchodkoch a to i napriek tomu, že v predchádzajúcom období mali to isté pracovné zaradenie, tie isté príjmy a tú istú zodpovednosť. Valorizácia sa bude týkať všetkých dôchodcov, ich vymeriavací základ je však totálne odlišný, a preto valorizácia dôchodkov z 5 000 korún a 18 000 korún vyvolá len ďalšie sociálne rozdiely a napätia. Na jednej strane sa môžeme tvorcom sociálnej reformy smutne poďakovať za vyššie preferencie Smeru, na druhej strane obdivujeme ich odvahu s úsmevom A dvadsaťjednotky rozhodovať o problémoch bez ich ekonomických dopadov. Už v roku 2004 sa vytvoril tlak nesociálneho a nesolidárneho spôsobu rozdeľovania dôchodkov v Sociálnej poisťovni v podobe približne 6-miliardového schodku. Tento sa bude prehlbovať a vznikne tlak na riešenie problémov v roku 2005. So stúpajúcim časovým obdobím blížiacim sa k voľbám však klesne nálada na riešenie tohto problému. Sociálne dôsledky daňovej reformy ako aj nepremyslený spôsob financovania dôchodkov spôsobia vážne sociálne problémy pri vyplácaní dôchodkov.

    Investičné stimuly, diaľnice, podpora malého a stredného podnikania, nezamestnanosť. Najvyšší nárast o 77, 8 % si v rozpočte na rok 2005 vyžiadali diaľnice a rýchlostné cesty. Slabým miestom tejto položky je, že pri výstavbe diaľnic je skrytý deficit okolo 4 miliárd korún, ktorý prechádza na Diaľničnú spoločnosť, preto štátny rozpočet nevykazuje. Financovanie výdavkov na podporu významných investícií bude pretrvávať i v nasledujúcom období. Na investičné projekty PSA Pegueot - Citroen sa od roku 2003 do roku 2006 vynaloží spolu 6,07 miliardy korún, v roku 2005 v sume 1,26 miliardy. A na Kia Hyundai od roku 2004 do roku 2008 spolu 8,25 miliardy korún, z toho v roku 2005 v sume 2,56 miliardy slovenských korún. Je otázne, do akej miery je odôvodniteľná štátna podpora pre zahraničných investorov vo forme, akú prezentuje vláda. Pre tento typ podpory sa používajú zmluvy medzi investorom a štátom, ktoré sú tajné. Štát a obce odmietajú zverejniť všetky záväzky voči investorom, hoci ide o prostriedky daňových poplatníkov, pričom sa odvolávajú na obchodné tajomstvo. Ako hlavný argument sa uvádza zvýšenie zamestnanosti v oblasti, ale štátna podpora často smeruje do regiónov, kde zamestnanosť nie je závažným problémom. Štát však nevytvoril ekonomické stimuly pre domácich výrobcov, ako aj pre malé a stredné podniky. Práve tie sú významným prvkom pre znižovanie nezamestnanosti na Slovensku. Z uvedeného dôvodu nepovažujeme rast zamestnanosti o 0,7 % za reálnu. Domnievame sa, že tak ako v roku 2004 nevedeli reformné kroky vlády zvýšiť zamestnanosť, tak tento negatívny trend bude pretrvávať i v nasledujúcom roku. Najväčší sociálny, ekonomický, ale i ľudský problém Slovenska – nezamestnanosť - zostane neriešený.

    Regionálny rozvoj. Pretrvávajúcim problémom bude i investovanie do regionálneho rozvoja. Vláda síce deklaruje podporu málo rozvinutým regiónom, no jej realizácia v praxi môže byť veľmi komplikovaná.

    Predložený návrh rozpočtu neposkytuje jasný prehľad o poskytnutých investíciách zo strany štátu ako aj o priamych zahraničných investíciách v predchádzajúcom období do konkrétnych regiónov. Taktiež nie je jasne a presne špecifikovaná štruktúra kapitálových výdavkov na rok 2005 podľa jednotlivých regiónov. Namieste je teda otázka, či sa za konkrétnymi regionálnymi investíciami neskrýva len dobiehanie toho investičného stavu, ktorý už v niektorých regiónoch existuje, napríklad v cestnej a železničnej infraštruktúre. Preto bude Smer požadovať, aby bola vládou Slovenskej republiky jasne zinventarizovaná súčasná podpora jednotlivých regiónov v oblasti investícií a navrhovaný stav investícií podľa konkrétnych regiónov a to nielen z krátkodobého hľadiska, ale minimálne z trojročného časového hľadiska vyčlenenia finančných prostriedkov na investície. Ak štát vie zadefinovať veľké projekty v jednotlivých regiónoch, musí definovať i podporu tých regiónov, ktoré takéto projekty nemôžu uskutočniť. A jednoduchému človeku musí byť jasné, že automobilové projekty budú mať vplyv na regionálnu zamestnanosť, kúpyschopnosť obyvateľstva v regióne ako aj vplyv na miestne dane a ďalšie synergické ekonomické efekty v konkrétnom regióne. Vytvoril štát vyrovnávacie mechanizmy na podporu regiónov, ktoré nemajú uvedené investičné výhody? Ak áno, tak ich mal deklarovať v návrhu zákona o rozpočte verejnej správy a zákonom súvisiacimi s fiškálnou decentralizáciou. Takýto prístup som, žiaľ, v návrhu rozpočtu nenašiel. Neschopnosť riešenia veľkých regionálnych rozdielov môže spôsobiť vážne ekonomické, sociálne a demografické problémy na Slovensku.

    Fiškálna decentralizácia. Legislatíva fiškálnej decentralizácie mala kreovať tak spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov ako aj výšku prerozdeľovania dane z príjmu fyzických osôb v územnej samospráve. Vláda nestanovila zákonom presný objem finančných prostriedkov vyčlenených medzi jednotlivé územné celky a tak sa Národná rada vzdala práva rozhodovať v uvedených financiách v prospech vlády Slovenskej republiky, ktorá má nariadením vlády, ktoré by malo byť konečne odsúhlasené, myslím, tento týždeň v stredu, a toto nariadenie vlády môže kreovať finančné toky do regiónov počas aj počas roka. Tento spôsob vyvolá nebezpečný politický a ekonomický precedens rozdeľovania finančných prostriedkov, pred voľbami i po voľbách do vyšších územných celkov. Domnievam sa, že konkrétne v návrhu rozpočtu mali byť uvedené finančné prostriedky podľa jednotlivých krajov, čo uvedený rozpočet neobsahuje. My sme pri fiškálnej decentralizácii rozhodovali približne o 33 miliardách korún s tým, že sme rozhodovali predovšetkým o pravidlách, ako ich rozdeliť. Nerozhodovali sme však o finančných zdrojoch, ktoré by konkrétne mali ísť do jednotlivých vyšších územných celkov. To bola jedna prvá veľká problematická záležitosť, ktorú sme posudzovali pri fiškálnej decentralizácii. Takisto sme nemali žiadne dopadové štúdie na malé obce, stredné obce a veľké mestá. A preto sa teraz chytáme za hlavu a posudzujeme problémy z politického hľadiska. Mali sme ich riešiť z ekonomického hľadiska pri fiškálnej decentralizácii.

    Finančná podpora stavebníctva prostredníctvom hypotekárnych úverov nepočíta už s možnosťou príspevku štátneho príspevku u poberateľoch hypotekárnych úverov. Pri 19-percentnej DPH na stavebné činnosti tým klesne podpora štátu stavebníctva ako nosnej rozvojovej činnosti spoločnosti.

    Priame platby poľnohospodárom. Návrh rozpočtu počíta s priamymi platbami do pôdohospodárstva v objeme 54 %. Smer vždy podporoval poľnohospodárov, uvedomoval si ich zložité podnikateľské postavenie. Na druhej strane však Slovenská informačná služba ako aj ministerstvo financií upozorňovali na korupciu a klientelizmus v prideľovaní dotácií, preto je potrebné, by vláda Slovenskej republiky deklarovala skutočnú snahu riešenia daného problému. Úplne zlyhala SIS ako aj ostatné orgány, ktoré mali jasne poukázať na konkrétne prípady, vyvodiť zodpovednosť za uvedený stav ako aj prijať opatrenie na zamedzenie korupčného prostredia v prideľovaní poľnohospodárskych dotácií.

    Rozpočet verejnej správy uvažuje so stabilizáciou ceny ropy a to mierne pod 30 dolárov za barel. Vzhľadom na to, že koncom roku 2004 bola uvedená cena na 50 dolárov a zahraničnopolitické a ekonomické hľadiská na budúci rok sa podstatne nezmenia, nie je predpoklad podstatného zníženia ceny ropy za barel. Uvedenú skutočnosť považujeme za riziko rozpočtu verejnej správy.

    Dovoľte mi, aby som teraz stručne charakterizoval niektoré výdavky, ktoré sú podstatné z hľadiska Smeru. Predpokladám, že pri niektorých kapitolách ma potom budú dopĺňať moji kolegovia. Podľa pána ministra financií si vláda ako kľúčové oblasti vytipovala zdravotníctvo a sociálnu pomoc, regionálne a vysoké školstva, výstavbu diaľnic, regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo. Pre zaujímavosť sme porovnali vývoj niektorých výdavkov v kapitolách štátneho rozpočtu a to podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 a v návrhu zákona rozpočtu verejnej správy na rok 2005. Porovnali sme výdavky bez finančných prostriedkov súvisiacich so spoluúčasťou financovania prostriedkov z Európskej únie. Obidva zákony by mali brať do úvahy skutočné problémy ako aj zdroje financovania uvedených potrieb, ktoré potrebuje vláda k plneniu programového vyhlásenia. Na jednej strane sme chceli poukázať na administratívne a silové rezorty, ktoré sú napríklad zastúpené ministerstvom vnútra, ministerstvom obrany, Slovenskou informačnou službou, súdmi, úradmi a na druhej strane sme chceli poukázať na rezorty, ktoré poskytujú prvotné služby pre občana ako napríklad školstvo, zdravotníctvo, kultúra. Uvedomujeme si, že čas pôsobnosti v rezorte, financovanie bolo ovplyvnené reformami. I napriek tomu sa domnievame, že uvedený prehľad má vývojový trend a má svoju vypovedaciu schopnosť. Budem hovoriť len v niektorých percentách, kde budem hovoriť o takýchto výdavkoch v roku 2004 a 2005. Tak napríklad Najvyšší súd - zvýšenie výdavkov o 31 %, Generálna prokuratúra - 22 %, Slovenská informačná služba - 25 %, ministerstvo obrany - 11 %, ministerstvo vnútra - 12 %, ministerstvo spravodlivosti - 9 %, Úrad priemyselného vlastníctva o 10 % stúpli výdavky, Úrad pre normalizáciu a metrológiu o 103 %, Protimonopolný úrad - 11 %, Všeobecná pokladničná správa - 14 %. Na druhej strane dávame rezorty, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, školstvo - 7 %, zdravotníctvo - 8 %, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny - 0 %, ministerstvo kultúry, tu je trochu výnimka -14 %, Slovenská akadémia vied - 3 %.

    Kde sa teda míňajú peniaze daňových poplatníkov? Do silových rezortov a na úrady. Školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci sú v pozadí záujmov vládnych koaličných strán. Domnievame sa, že rozpočet musí byť zameraný na krytie každodenných potrieb občanov a to v školstve, vede a výskume, v kultúre, v zdravotníctve, v sociálnych veciach. Konštrukcia štátneho rozpočtu na rok 2005 predstavuje opätovný odklon od sociálne-trhového hospodárstva, ktoré je proklamované v Ústave Slovenskej republiky. Školstvo, stratégia rozvoja konkurencieschopnosti do roku 2010 by mala byť návodom na prechod k vzdelanostnej spoločnosti, ktorú s veľkou slávou uvádzal pán minister financií koncom novembra. Uvádza sa v nej, že jednou z jej priorít je podpora vzdelávania ako aj vedy a výskumu. Ako sa tieto priority odrážajú v praxi? Podľa štatistiky OECD o výdavkoch na vzdelávacie inštitúcie vyjadrené v percentách k HDP sa Slovensko nachádza s 2,8 % na základné a stredné školstvo na mieste, kde za nami sa nachádzajú už len krajiny ako Uruguaj, Turecko, Indonézia. Priemer krajín OECD predstavuje 3,6 %. Podobná situácia je i vo financovaní vysokoškolského štúdia, na ktoré sa vydáva len 0,8 % z HDP, priemer OECD je 1,7 %.

    Ako to vyzerá v návrhu štátneho rozpočtu? O reformných krokoch ministerstva školstva, zlučovanie a rušenie základných škôl, sa neznížil počet škôl dostatočne na to, aby sa vytvorila rezerva na zvýšenie miezd učiteľov, ako oznámil hovorca ministerstva financií pán Papánek. Zaujímavé je, že nie sú presné ani údaje o znížení počtu škôl, ako podotýkajú viacerí experti, vzhľadom na pokles populácie by sa mala zrušiť najmenej tretina škôl.

    Zdravotníctvo. Názory na spôsob uskutočnenia reformy zdravotníctva sú rozmanité. U odbornej verejnosti sa objavuje názor, že aplikácia úplne nového systému, predtým nikdy nevyskúšaného, ktorý vychádza často z princípov vlastných iným sektorom, môže priniesť nezanedbateľné a možno zbytočné riziká. Ťažké je dopredu odhadnúť dôsledky reformy. Riziko môže byť, že pacient nepríde ani vtedy, ak to bude skutočne potrebné. Problémom bude efektívne definovanie zoznamu prioritných a ostatných diagnóz, nedoriešená je i otázka sociálnych dopadov na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Poukazuje sa na to, že stanovenie a zmeny zoznamu takzvaných prioritných a neprioritných diagnóz a výšku spoluúčasti pacienta pri druhej skupine chorôb sa stane politickým tovarom.

    Zvyšovanie platov. Od januára sa očakáva zvýšenie platov politikov. Učitelia, zdravotníci a zamestnanci v štátnej službe sa ich dočkajú až v júli. Pôvodne sa očakávalo, že ústavným činiteľom sa zvýšia mzdy rovnako ako ostatným zamestnancom vo verejnej sfére. Rozhodnutím koalície sa ústavným činiteľom zvýši plat minimálne o 7 %. Pritom politici ako aj zamestnanci štátnych a verejných úradov tvoria nevýrobnú sféru a žijú z daní občanov. Teda princíp odmeňovania by mal byť rovnaký, keďže sú platení z rovnakého balíka.

    Ja sa snažím, keď vystupujú ostatní kolegovia, im do toho nezasahovať. Prosím vás, keby ste si vypočuli aj moje názory.

    Jeho delenie je však nesystémové, neplatí rovnaké pravidlo a tým sa vytvára skupina zvýhodnených zamestnancov. Platy by sa mali zvyšovať podľa toho, ako sa napĺňa štátny rozpočet. A ak už hovoríme o zvyšovaní platov, je potrebné vychádzať aj z existujúcej základne platov. Možnože aj toto bude populistické vyjadrenie Štatistického úradu. K 30. 6. 2004 vykázal Štatistický úrad nasledovné priemerné nominálne mzdy: poľnohospodárstvo 11 769 Sk, školstvo 12 254 Sk, spoločenské, sociálne, osobné služby, kultúra 12 363, zdravotníctvo 12 473, stavebníctvo 12 646. To je približne od 11 do 12 000 korún a niečo. Na druhej strane verejná správa a obrana 18 959. Neviem, či sa Štatistický úrad k tomuto postavil populisticky, v tom prípade sa ospravedlňujem za svoje názory. Výroba, rozvod elektriny a plynu 23 659 Sk, finančné sprostredkovanie 38 014 korún. Zamestnanci verejného sektora by na budúci rok mali mať v priemere vyššie platy o 3,3 %. Od 1. júla nasledujúceho roku sa očakáva zvýšenie platov colníkov o 4 %, zamestnancov štátnej služby o 5 %.

    Vo svojom diskusnom príspevku som chcel poukázať len na základné ekonomické problémy rozpočtu. Viem, že moji kolegovia sa budú konkrétnejšie zaoberať výdavkami v jednotlivých kapitolách. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 nepodporí politická strana Smer z nasledovných dôvodov: Legislatívne východiská navrhovaného rozpočtu verejnej správy sú postavené na takzvaných reformných zákonoch daňovej reformy, reformy zdravotníctva, sociálneho systému, verejnej správy ako aj reformy financovania územnej samosprávy. Podstatná časť týchto reforiem má silný pravicový, antisociálny charakter. Vláda sa snaží riešiť problémy v jednotlivých rezortoch, hľadá zdroje a tie sa vždy vedia nájsť u občana alebo v samospráve a to v priamom, či nepriamom zvyšovaní daní, odvodov, poplatkov alebo deregulácií cien.

    Po druhé. Rozpočtové hospodárenie generuje verejný dlh, ktorý by ku koncu roku 2005 mal dosiahnuť 632,6 miliardy korún. Vláda nepredložila koncepciu splácania štátneho dlhu. Budúce generácie budú musieť vedieť žiť s uvedeným dlhom a splácať istinu a úroky, ktoré z neho vyplývajú. Tým sa vytvárajú ekonomicky nevýhodnejšie podmienky pre prijatie eura.

    Tretí bod. Vo výdavkovej časti rozpočtu vláda Slovenskej republiky uprednostňuje predovšetkým rýchlejší rast výdavkov na úrady, administratívne činnosti. Vláda svojou rozpočtovou politikou podporuje rýchlejší rast výdavkov v kapitole ministerstva vnútra, obrany, SIS, Všeobecnej pokladničnej správy.

    Po štvrté. Na školstvo, vedu a výskum, zdravotníctvo, kultúru ako aj sociálny systém nie sú vyčlenené dostatočné finančné prostriedky. Len úroveň mzdových výdavkov pri uvedených službách je dlhodobo pod hranicou celoslovenského priemeru. Budovanie vzdelanostnej spoločnosti je teda len populistická myšlienka vlády.

    Po piate. Rozpočet nerieši dostatočné základné sociálno-ekonomické problémy spoločnosti, ako sú nezamestnanosť a veľké regionálne rozdiely. Neexistuje komplexná podpora malého a stredného podnikania ako aj politika vytvárania značných sociálno-ekonomických rozdielov.

    Po šieste. Rozpočet nevychádza z reálnych ekonomických parametrov. Len cena zemného plynu ovplyvní odlišný rast inflácie, reálnej mzdy, výšku vládnej spotreby ako aj príjem daní z pridanej hodnoty. Vyplývajúc aj z uvedených skutočnosti nemôžeme za politickú stranu Smer podporiť rozpočet verejnej správy na roky 2005 a 2007.

    Zároveň mi dovoľte, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vyšli z našej dielne.

    Prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na roky 2005 až 2007 a návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2005 až 2007. Pozmeňujúci návrh. V rámci rozpočtu kapitoly Úradu vlády Slovenská republika na rok 2005 vykonať nasledujúce úpravy: výdavky v položke 06P0201 Podporné činnosti zvýšiť o 300 miliónov korún. Zároveň doplniť kód programu O6P0201 Podporné činnosti Úradu vlády o zámery a ciele programov, podprogramov a prvkov o nový cieľ s názvom: Cieľ. Podpora regiónov postihnutých veternou smršťou. Názov: Podpora regiónov postihnutých veternou smršťou, ich výsledok, merná jednotka logická, báza, rok.

    V rámci rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: Výdavky v programe Tvorba a implementácia politík 07601 Koncipovanie a riadenie environmentálnej politiky, koordinácia programov znížiť o 50 miliónov korún.

    Po ďalšie, v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva vnútra na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: Výdavky v programe Tvorba a implementácia politík v podprograme 06V01 Vrcholové riadenie a kontrola, znížiť o 50 miliónov korún.

    V rámci rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vykonať nasledujúcu úpravu v programe Tvorba a implementácia politík 05001 Podpora programov, znížiť o 50 miliónov korún.

    V rámci rozpočtu Všeobecnej pokladničnej správy rezerva na riešenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane poistného a riešenie ďalších vplyvov navrhujem nasledujúcu úpravu - znížiť o 50 miliónov korún.

    V rámci bilancie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v prílohe č. 1 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2005 navrhujeme nasledujúcu úpravu: Domáce dane a tovary a služby v tom dane z pridanej hodnoty zvýšiť o 100 miliónov korún.

    Navrhované zmeny je potrebné vykonať v rámci navrhovaných kapitol, príloh a tabuliek a upraviť tak návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 a zároveň návrh verejnej správy na roky 2005 až 2007. Zdôvodnenie: Finančné prostriedky určené pre nový cieľ - Podpora regiónov postihnutých veternou smršťou by mali slúžiť postihnutým regiónom a to predovšetkým regiónu Vysoké Tatry. Konkrétne odborné a finančné požiadavky by mali vychádzať zo skutkového stavu zisteného komisiou vlády určenou na tieto ciele. Je zrejmé, že uvedené finančné prostriedky sa nedajú v období schvaľovania návrhu zákona o štátnom rozpočte a rozpočte verejnej správy dopredu konkrétne definovať. Už prvé odhady však napovedajú, že stabilizovanie a základné riešenie vzniknutého stavu v postihnutých regiónoch ako aj vo Vysokých Tatrách bude musieť dofinancovať štátny rozpočet. Inak si regióny s touto krízou samy neporadia. Zodpovednosť všetkých poslancov pri schvaľovaní rozpočtu ako aj pri posudzovaní tohto pozmeňujúceho návrhu pomôže identifikovať zdroje na odstránenie škôd, ich zmiernenie a hlavne na následné zabezpečenie rozvoja regiónov, ktoré boli postihnuté touto veternou smršťou. Uvedený návrh nezvyšuje schodok štátneho rozpočtu.

    Ďalší návrh, č. 2. V rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúce úpravy: Zvýšiť výdavky v položke 960104 Reprezentácia Slovenskej republiky na Stálej misii Slovenskej republiky pri OECD v Paríži a v Bruseli o 15 miliónov korún, znížiť výdavky v položke 06U02 Tvorba a implementácia politík vo funkčnej klasifikácii, kód 06U0203 Riadenie programov o 15 miliónov korún. Ide teda len o presun výdavkov v rámci tej istej kapitoly. Vychádzajúc zo situácie, ktorá je pri Stálej misii Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli navrhujem zvýšenie výdavkov pre túto misiu a to z dôvodov zvýšenia jej významu po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová ako jediná s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, ja by som sa chcela verejne stotožniť s názorom, že predkladaný návrh rozpočtu touto novou metódou je menej prehľadný, ako boli predchádzajúce. Aspoň pre toho, kto to číta, nie z oblasti financií, hlavne z hľadiska vúcok, pretože tam je veľmi ťažko postihnúť, ako sú finančne zabezpečené funkcie hlavne preneseného výkonu štátnej správy na vúcky, keďže je to ústavná povinnosť. Pokiaľ som si pozrela stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, na viacerých miestach upozorňuje, že sú nedostatočné finančné prostriedky. Napríklad môžem citovať, strana 33, ktorá sa týka pokrytia matričnej činnosti, ktorá nie je až taká rozšírená vo vzťahu k minulosti, a tam sa jasne konštatuje, že aj keď je medziročný nárast, tak zďaleka sa nepokryje valorizácia platov a odvody zamestnancov matričných úradov.

    A ďalej by som chcela povedať, že pokiaľ sa tu hovorilo, pán predseda, o znižovaní nezamestnanosti a nových pracovných miestach. Objektívne by bolo, keby sme dostali informáciu, koľko pracovných miest zaniká, kde sa zatvárajú podniky, a toto by sme odpočítali od nových pracovných miest, a možno by sme zistili, že tých zanikajúcich je viac ako tých novo vznikajúcich. Takže vety o novo vytváraných pracovných miestach bez takéhoto porovnania sú skresľujúce, pretože myslím, že realita nie je ružová, ako sa udáva.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený za poslanecký klub strany ANO pán poslanec Hamarčák. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som za poslanecký klub Aliancie nového občana vystúpil so stanoviskom nášho klubu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, ktorého súčasťou je aj rozpočtové programovanie vývoja pre roky 2006 až 2007.

    Nedá mi nepovedať malú repliku na predrečníka v rozprave, pána Šulaja, ktorého si naozaj vysoko vážim pre jeho odbornosť, len som sa chcel spýtať, ako chce presadiť pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil, keď vyhlásil, že Smer tento návrh rozpočtu nepodporí z dôvodov, ktoré sú pre nich možnože vyššej priority ako pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil.

    Naozaj, čas neúprosne plynie a opäť ubehol cirka jeden rok od doby, keď sme v minulom roku v tomto predvianočnom čase diskutovali o štátnom rozpočte, o jeho parametroch, konštrukcii, kladoch, ale aj o rizikách a rezervách. Naozaj nič nie je také optimálne, aby sa o tom nedalo diskutovať, aby na tú istú vec nemali rôzni ľudia rôzne pohľady. O to vážnejšia je vec verejných financií, teda diskusia o zákone o štátnom rozpočte. Keď si spomeniem na minuloročnú rozpravu k štátnemu rozpočtu, v pamäti sa mi vynára siahodlhá diskusia, alebo, ak chcete, skôr nekompromisná kritika opozície, ktorá hádam ani nenašla jedinú pozitívnu stránku štátneho rozpočtu, ktorý práve pomaly, ale isto končí svoju jednoročnú platnosť.

    Možno by bolo zaujímavé opäť si vypočuť katastrofické scenáre, predpovede a vízie, ktoré minulého roku odzneli od tohto rečníckeho pultu z úst opozičných poslancov a porovnať ich s reálnou skutočnosťou, s hodnotením nezávislých ekonómov, analytikov, či medzinárodných inštitúcií. Myslím si, že je namieste povedať, že tieto katastrofické predpovede sa ani zďaleka nenaplnili, skôr naopak.

    Keď som minulého roku pri prerokúvaní štátneho rozpočtu v rozprave vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu pre tento rok a ocenil najmä to, že jeho naplnenie bude mať pozitívny vplyv na stabilizáciu verejných financií a do budúcnosti minimálne vytvorí priestor pre programovanie rozvojových impulzov v budúcoročnom rozpočte, myslím, že som sa nemýlil. Štátny rozpočet schválený v roku 2004 generoval podmienky potrebné na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, stabilizoval finančný sektor i verejné financie, podporoval vstup strategických investorov, čoho dôkazom je nevídaný prílev týchto investícií do slovenskej ekonomiky, ale tiež vytvoril aj podmienky pre lepšie fungovanie všetkých sociálno-spoločenských systémov, ako sú školstvo, zdravotníctvo, či sociálna starostlivosť o sociálne slabšie a odkázané skupiny obyvateľstva.

    Súhrn daňových zákonov, ktoré boli parlamentom prijaté ako predpoklad pre naplnenie štátneho rozpočtu, taktiež potvrdili svoju opodstatnenosť. Okrem toho, že sa nad očakávanie plnia príjmy rozpočtu, daňovú reformu nám závidia aj oveľa vyspelejšie a ekonomicky demokraticky oveľa stabilnejšie európske štáty. Medzičasom sme sa stali plnoprávnymi členmi NATO a Európskej únie aj vďaka tomu, že ako štát plníme maastrichtské kritériá, alebo sa približujeme k ich plneniu. Vo svojom vystúpení som vtedy vyzval pána podpredsedu vlády a ministra financií, ale aj vládu, aby sa čo najskôr začali do rozpočtovania presadzovať prvky fiškálnej decentralizácie. Dnes s uspokojením môžem konštatovať, že príslušné zákony sú schválené a je tu priestor pre ich efektívne a zmysluplné aplikovanie v praxi od 1. januára budúceho roku. Aj keď naozaj neočakávam, že tieto zákony budú od začiatku stopercentne fungovať, urobil sa prvý dôležitý krok, ktorý bude potrebné monitorovať, analyzovať, ale aj korigovať s cieľom, aby fiškálna decentralizácia splnila svoj cieľ a účel, teda efektívnejšieho rozdeľovania a využívania verejných financií.

    Aliancia nového občana považuje diskusiu a schválenie štátneho rozpočtu za dôležitý medzník z hľadiska vývoja verejných financií, sociálneho a hospodárskeho rozvoja a preto sme analýze a hľadaniu optimálnych riešení venovali mimoriadnu pozornosť. Z hľadiska konštrukcie návrhu rozpočtu oceňujeme najmä to, že aj naďalej je tendencia znižovania deficitu rozpočtu a tým reálneho priblíženia sa k splneniu kritérií Európskej únie. Za dôležité považujeme, že v rozpočtovaní sa presadzuje nový prvok, takzvané programové rozpočtovanie, ktoré umožňuje oveľa hlbšiu a efektívnejšiu kontrolu plnenia programových cieľov a efektívnosti vynakladania verejných financií. Taktiež návrh rozpočtu je predložený podľa novej metodiky a obsahuje okrem záväznej časti rozpočtu na budúci rok aj výhľadové rozpočty na ďalšie dva roky 2006 a 2007. Analyzovali sme a vyhodnotili naše dvojročné pôsobenie vo vládnej koalícii a na základe tejto analýzy sme si stanovili v rámci programu moderná spoločnosť naše priority, ktoré sme zverejnili a ktoré budeme v zostávajúcom dvojročnom období presadzovať. Aliancia nového občana je presvedčená, že moderná spoločnosť je otvorená spoločnosť, a preto aj v budúcom roku a v ďalšom období považujeme za potrebné a nevyhnutné vytvárať podmienky pre prílev zahraničných investícií a prostredia pre zdravé a konkurencieschopné podnikanie, čo by sa malo premietnuť nielen do zvyšovania počtu, ale najmä kvality pracovných miest. S týmto cieľom budeme presadzovať, aby štátny rozpočet aj v budúcnosti vytváral predpoklady pre stimuláciu podnikania, budovanie priemyselných parkov a vytváranie nových a kvalitných pracovných miest nielen na západnom, ale aj na strednom a východnom Slovensku.

  • Páni poslanci, prosím, počúvajme svojho kolegu.

  • Moderná spoločnosť je aj informačná spoločnosť a Aliancii nového občana záleží na tom, aby slovenské domácnosti mali možnosť získavať a využívať informácie dostupné na internete. Našou prioritou je teda aj vytvorenie podmienok, aby si rodiny mohli dovoliť zaobstarať počítač a pripojiť sa na internet. Cieľom zvýhodňovania takýchto rodín budeme hľadať aj politicky priechodné legislatívne riešenia, ktoré tieto výhody reálne poskytnú. A nakoniec, moderná spoločnosť je aj zdravá spoločnosť a prioritou Aliancie nového občana bude aplikovať reformu zdravotníctva do reálneho života.

    Aliancia nového občana bude dbať na to, aby v kapitole ministerstva zdravotníctva bol dostatok zdrojov na zavedenie zdravotníckej reformy a systému rýchlej zdravotnej pomoci v rámci integrovaného záchranného systému. Považujeme za prirodzené a potrebné, aby v prípadoch ohrozenia života sa postihnutému občanovi dostala odborná lekárska pomoc najneskôr do 15 minút.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Po dlhých a náročných rokovaniach koaličné strany dospeli k dohode na základných parametroch a prioritách štátneho rozpočtu. Aliancia nového občana si plne uvedomuje svoju zodpovednosť koaličnej a vládnej strany, preto sa vážne a s plnou zodpovednosťou zaoberala týmto návrhom štátneho rozpočtu. Vyjadrujeme mu svoju podporu za predpokladu, že aj ostatné strany vládnej koalície nebudú uplatňovať iné požiadavky, aké boli dohodnuté na koaličných rokovaniach. Aliancia nového občana považuje za prioritné a rozhodujúce, aby sa schválením návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2005 vytvorili predpoklady na zavŕšenie transformačného a integračného procesu našej spoločnosti. Vyzývame preto všetkých poslancov, ktorým naozaj ide o dosiahnutie týchto hodnôt, aby hlasovali za predložený návrh štátneho rozpočtu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Malchárek. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami, zapnite mikrofón pánovi Malchárkovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, rád by som podporil slová predrečníka, ktorý vystúpil za Alianciu nového občana, a chcel by som tiež apelovať na zodpovednosť u všetkých poslancov, ktorí doteraz ešte nie sú rozhodnutí, či podporia štátny rozpočet, štátny rozpočet v budúcom roku súvisí aj s príjmami, ktoré máme získavať z Európskej únie rádovo v miliardách slovenských korún, ktoré budú skvalitňovať život občanov Slovenskej republiky, pokiaľ by sa tento štátny rozpočet neprijal v základných intenciách, ako je navrhnutý, tak by sme o tieto prostriedky jednoducho mohli prísť. A takisto by som bol veľmi potešený, keby všetci tí, ktorí priložili ruku k dielu pri tvorbe tohto štátneho rozpočtu a urobili takzvané dohody, ktoré súvisia s nenavršovaním deficitu a s presunmi rôznych kapitol, aby ich aj dodržali a aby sa neskĺzli po línii niektorých poslancov, predovšetkým z opozície, po línii populizmu, ktorý by mohol doviesť krajinu v budúcom roku naozaj do veľmi zlej situácie. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády pre ekonomiku a minister financií, prerokovanie návrhu štátneho rozpočtu na rok alebo na nasledujúce kratšie či dlhšie obdobie vždy patrí medzi najdôležitejšie návrhy zákonov vôbec, ktoré tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvame. Je to dané asi aj tým, že od prijatia či neprijatia návrhu štátneho rozpočtu závisí ďalšie plynulé a nerušené fungovanie hospodárskeho a spoločenského života krajiny. Budúci týždeň naším hlasovaním o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 vyšleme signál z tejto našej rokovacej sály, ktorý bude mať veľký význam pre náš ďalší život. O pár dní neskôr význam tohto signálu už budeme môcť hodnotiť nie iba v politickej oblasti, ale už aj na základe konkrétnych reakcií všetkých štátnym rozpočtom dotknutých kapitol, oblastí či trhov. Toto naše hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 bude aj veľmi významným znakom politickej stability a môže determinovať aj ďalšie splnenie parlamentom odsúhlaseného vládneho programu. Slovenskej republike, rovnako ako všade inde na svete štátny rozpočet svojimi príjmami vytvára možnosti a svojimi výdavkami rozdeľuje veľký balík finančných prostriedkov na uspokojovanie rastúcich verejných potrieb spoločnosti.

    Parlamentom odsúhlasený štátny rozpočet je najvýraznejším nástrojom v rukách vlády na zabezpečenie a dosiahnutie programovaných cieľov. V hospodárskej politike vytvára určitý stabilný rámec pre udržateľný hospodársky rast krajiny. V tejto súvislosti štátny rozpočet u nás zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu než v ekonomicky vyspelých krajinách. Je to odôvodnené hlavne tým, že podiel štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte u nás je oveľa väčší než vo vyspelých ekonomikách. Aj preto má u nás parlamentom odsúhlasený štátny rozpočet nezastupiteľnú úlohu.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 oproti návrhom rozpočtov z predchádzajúcich rokov má niektoré špecifické znaky, ktoré sa z nášho pohľadu dajú hodnotiť pozitívne. Jedným takým znakom je, že od existencie nezávislej a suverénnej Slovenskej republiky vôbec prvýkrát prerokujeme taký návrh rozpočtu, ktorý obsahuje aj návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce trojročné obdobie. Teda je to snaha o posilnenie postavenia viacročného rozpočtovania. Kým v predchádzajúcom roku súčasťou rozpočtu bol iba určitý výhľad o fiškálnej politike vlády na nasledujúce obdobie, v návrhu, ktorý tu prerokúvame, sú už konkrétne a konkretizované zdroje a čerpania na jednotlivé subjekty verejnej správy na nasledujúce trojročné obdobie. Takýmto spôsobom jednotliví správcovia rozpočtových kapitol majú možnosť si naplánovať svoje aktivity v širšom časovom horizonte, čo prispeje k zabezpečeniu väčšej stability činnosti dotknutých verejných inštitúcií. Ďalším špecifickým znakom, ktorý z nášho pohľadu hodnotíme pozitívne, je, že v prerokovanom návrhu rozpočtu verejnej správy oproti návrhom z predchádzajúcich rokov je posilnená úloha programového rozpočtovania, ktoré je vo všeobecnosti jedným z hlavných nástrojov na zefektívnenie a sprehľadnenie čerpania verejných zdrojov. Vo všeobecnosti hlavným poslaním programového rozpočtovania musí byť reálny vzťah medzi zdrojmi na jednej strane a existujúcimi prostriedkami a programami na strane druhej, ktoré vychádzajú z reálnych potrieb spoločnosti. Uvedené programy musia zabezpečiť hospodárnejšie, adresnejšie čerpanie verejných zdrojov, aby výdavky rozpočtu smerovali vždy tam, kde prinesú najväčší výsledok či efekt. Kľúčovou otázkou každého návrhu rozpočtu podľa nás musí byť efektívnosť čerpania naprogramovaných verejných zdrojov. Hlavným ukazovateľom pri hodnotení tohto cieľa musia byť výsledky, ktoré tieto zdroje dokážu priniesť. Pri aplikácií programového rozpočtovania v nasledujúcom krátkom období bude potrebné podľa nášho názoru uberať sa týmto smerom. Nasledujúcim špecifickým znakom, ktorý je potrebné hodnotiť pozitívne, je, že v posledných dvoch rokoch boli vládou prijaté a Národnou radou Slovenskej republiky odsúhlasené viaceré zásadné štrukturálne zmeny a reformné zákony, ktoré výrazne a hlavne pozitívne sa odzrkadlili aj na prerokovanom návrhu rozpočtu verejnej správy. Tu predovšetkým máme na mysli fiškálnu decentralizáciu verejnej správy, novú daňovú politiku štátu a v neposlednom rade aj dôchodkovú reformu, ktorá začína fungovať od nasledujúceho rozpočtového roka. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj ten fakt, že druhý pilier nového dôchodkového zabezpečenia bude mať vari najvýraznejší vplyv na vývoj deficitu verejných financií v nasledujúcom období. Výška tohto vplyvu bude známa až po prvom polroku, keď sa skončí lehota určená občanom na rozhodovanie o otázke vstupu do tohto druhého piliera dôchodkového zabezpečenia. Do tejto doby táto otázka ako aj vplyv tohto faktora na ďalší vývoj verejných financií ostáva veľkou neznámou. Ďalším špecifickým znakom je aj fakt, že prerokovaný návrh rozpočtu oproti rozpočtom z predchádzajúcich rokov sa pripravoval relatívne v stabilnom legislatívnom prostredí. Riziká z prijatých nových zákonných noriem sú minimálne. Príjmovú stránku predovšetkým predurčuje výška daňového zaťaženia a výdavkovú stránku ohraničuje stanovená výška deficitu verejných financií. Vďaka dynamickému rastu hospodárstva krajiny ako aj významnejšieho čerpania európskych podporných fondov je možné zabezpečiť nárast verejných výdavkov oproti predchádzajúcemu obdobiu. Najvýraznejším špecifickým znakom prerokovaného návrhu rozpočtu oproti návrhom z predchádzajúcich rokov je, že rok 2005 je prvým plným rokom nášho členstva v Európskej únii. Finančné výhody nášho vstupu podľa nás sú nespochybniteľné. Prejavuje sa to tým, aj tým, že Slovensko môže v tomto roku získať z fondov Európskej únie o 28 miliárd Sk viac, ako bude musieť do európskeho rozpočtu odviesť. Okrem tohto číselného vyjadrenia nášho vstupu k Európskej únii alebo nášho vzťahu k Európskej únii musíme spomenúť aj tiež pozitívny vplyv nášho členstva v Európskej únii na celkový chod a fungovanie spoločnosti, hospodárstva, či politického a spoločenského života. Je veľmi pozitívnym javom, že výsledkom racionalizačných opatrení a reformných krokov, ktoré boli vykonané zo strany vládnej koalície v predchádzajúcom období, už začínajú prinášať svoje výsledky hlavne v makroekonomickej oblasti. Väčšina týchto ukazovateľov oproti predchádzajúcemu obdobiu sa postupne zlepšuje a stabilizuje. Pokračovaním takéhoto vývoja bude možné zabezpečiť dlhodobo udržateľný ekonomický rast krajiny. Aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych trendov a pozícií sa vychádza pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu. Podľa nášho posúdenia makroekonomické ukazovatele a východiská návrhu štátneho rozpočtu sú postavené realisticky a dodržaním rozpočtovej disciplíny pri čerpaní zdrojov z neho sú dosiahnuteľné. Je to dôležité konštatovanie aj preto, že úlohou štátneho rozpočtu okrem zabezpečenia dostatočného finančného krytia požiadaviek verejného sektoru je snaha pozitívne a motivačne vplývať a pôsobiť na podnikateľskú sféru a takisto aj správanie sa domácností. Priaznivý makroekonomický vývoj pokračuje aj v roku 2004. A tento vývoj bude pozitívne vplývať aj na vývoj v nasledujúcom období. Hospodársky rast je na zdravej úrovni ktorý okrem rastu exportu je podporený už aj rastom domáceho dopytu. Inflačné tlaky sú minimálne a deficit na bežnom účte na ročnej báze je na nízkej úrovni, ale v nasledujúcom období bude potrebné počítať taktiež s nárastom obchodného deficitu. Bude to účinkom neustále a výrazne silnejúcej slovenskej koruny voči americkému doláru a euru a dôsledkom toho zhoršujúcej sa exportnej pozície Slovenskej republiky. Okrem týchto väčšinou pozitívnych ekonomických javov a vplyvov v súčasnej ekonomike, ale aj v nastávajúcom období budú dočasne pretrvávať niektoré negatívne efekty vyplývajúce tiež z procesu jednak z transformácie našej ekonomiky, ale aj z vplyvu vonkajšieho ekonomického prostredia na našu ekonomiku. Tu predovšetkým máme na mysli určité riziká vo vzťahu k našej surovinovej odkázanosti na dovoz a s tým súvisiace cenové šoky na svetových trhoch, alebo nižším zahraničným dopytom po našich výrobkoch. V nastávajúcom období bude potrebné ešte stále počítať s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti ako aj relatívne nízkou úrovňou ceny práce. Je to výrazný hendikep, najmä vo vzťahu k našim silným ambíciám o skoré etablovanie sa v otvorenom ekonomickom priestore v rámci krajín Európskej únie. Verejný dlh Slovenskej republiky sa v priebehu rozpočtového obdobia mierne zvyšuje a má sa stabilizovať na úroveň 45 % hrubého domáceho produktu, ktorý je na jednej strane vysoký, hlavne keď ho treba zaplatiť, ale na strane druhej je pod úrovňou maastrichtských kritérií. Podľa nášho názoru v nasledujúcom období bude potrebné maximálne redukovať poskytovanie štátnych záruk za poskytované úvery v podnikateľskej sfére, čo bude mať pozitívny vzťah aj na efektívnosť čerpania rovnako, na transparentnosť čerpania verejných zdrojov a taktiež výrazne spomalí tempo nárastu zadlženia krajiny, tým aj budúcich generácií. Príjmy návrhu štátneho rozpočtu tvoria predovšetkým daňové príjmy, nedaňové príjmy ako prostriedky z rozpočtu Európskej únie. Podiel daňových príjmov na celkových príjmoch oproti predchádzajúcemu obdobiu má klesajúcu tendenciu, na čo majú najväčší a najvýznamnejší vplyv granty a transfery z rozpočtu Európskej únie. Podiel z celkových príjmov štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte má taktiež poklesnúť oproti predchádzajúcemu roku pri ich nominálnom raste. Na vývoj daňových príjmov bude mať výrazným vplyv zavedenie daňovej reformy, v rámci ktorej dochádza k nárastu priamych daní a spotrebných daní pri súčasnom znižovaní priamych daní, hlavne dane z príjmu ako aj z dôvodu zrušenia zdanenia dividend, dare z darovania, dane z dedičstva a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Vývoj nedaňových príjmov v rozhodujúcej miere ovplyvní výška dosiahnutého pozitívneho hospodárskeho výsledku v podnikoch s majetkovou účasťou štátu a následný príjem z dividend. Pri prerokovaní príjmovej stránky návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 je potrebné spomenúť otázku vysokých daňových nedoplatkov zo strany podnikateľskej sféry. Celková výška daňových nedoplatkov presiahla už varovnú 80-miliardovú hranicu a k 30. 9. 2004 je na úrovni 88 miliárd Sk a to tvorí 30 % celkových programovaných príjmov štátneho rozpočtu na rok 2005. Problém je závažnejší aj tým, že tento nárast má neustále stúpajúcu tendenciu. Iba za posledných 9 mesiacov daňové nedoplatky rástli o 6 miliárd Sk, čo približne predstavuje o miliardu viac než za rovnaké obdobie v predchádzajúceho roka. Tým chcem naznačiť, že aj pred rokom pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu my poslanci za Stranu maďarskej koalície sme upozornili na nepriaznivý vývoj daňových nedoplatkov a predkladali sme aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol schválený v pléne Národnej rady. V zmysle tohto uznesenia Národnej rady sme požiadali vládu prijať opatrenia na zamedzenie ďalšieho nárastu daňových nedoplatkov a taktiež štvrťročne vyhodnotiť stav týchto daňových nedoplatkov. Pravdu povediac, my poslanci Národnej rady nemáme k dispozícii ich prehľad a žiadne informácie, či vôbec došlo zo strany vlády k splneniu tohto uznesenia Národnej rady. Jedno je však isté, že v období od prijatia uznesenia Národnej rady došlo k ďalšieho výraznému nárastu celkových daňových nedoplatkov. Vychádzajúc z toho, že Národnou radou prijaté uznesenie je ešte stále v platnosti, dnes nebudeme predkladať žiadny iný návrh, len požadujeme od vlády, aby rešpektovala pôvodné uznesenie Národnej rady, ktoré sa vzťahuje k tejto problematike. Celkové výdavky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 sa programujú vo výške 320, o niečo viac ako 320 miliárd Sk, čo predstavuje nárast o 10 miliárd Sk oproti schválenému rozpočtu na rok 2004. Charakteristickým znakom celej výdavkovej časti návrhu rozpočtu je, že oproti predchádzajúcemu obdobiu už dochádza k miernemu nárastu kúpnej sily týchto výdavkov. Tento ukazovateľ v predchádzajúcich rokoch má skôr stagnujúci charakter. Na strane druhej však určitým negatívom prerokovávaného návrhu rozpočtu naďalej zostáva, že dochádza k vysokému podielu bežných výdavkov na celkových rozpočtovaných výdavkoch. Týmito bežnými výdavkami sa financujú prevádzkové potreby štátu, ktoré hodnotovo sú veľmi vysoké a tým menej prostriedkov ostáva na zabezpečenie požiadaviek v oblasti kapitálových výdavkov. Z tohto vyplýva, že kapitálové výdavky sú rozpočtované na nižšej, neuspokojujúcej úrovni. Takisto ako v predchádzajúcich rokoch vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že aj v prerokovanom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 naďalej pretrváva takzvaný spotrebný charakter tvorby návrh rozpočtu. Nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok pozitívnych impulzov pre našu ekonomiku a preto návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás. Možno jediným svetlým bodom v tomto smere sú plánované zdroje na spolufinancovanie programov z fondov Európskej únie, hlavne na rozvoj infraštruktúry. Pokiaľ ide o rozpočtovanie výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol, vo svojom príspevku sa chcem zameriavať iba na niektoré stránky výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva životného prostredia a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie dochádza k výrazným a pozitívnym zmenám v oblasti financovania pôdohospodárstva a poľnohospodárstva. Hodnotíme pozitívne, že celkové zdroje pre poľnohospodárstvo budú v nastávajúcom období postupne stúpať. Celkové zdroje oproti roku 2004 budú vyššie o viac ako 16 %. Podiel európskych zdrojov na celkových výdavkoch plynúcich do pôdohospodárstva v roku 2005 dosiahne 62 %. Spolu so zvýšeným prílevom finančných zdrojov Európskej únie z programu rozvoja vidieka, štrukturálnych fondov a predvstupových fondov budú rásť aj zdroje na zabezpečenie spolufinancovania a čerpania zdrojov Európskej únie. Jednou našou prioritou bolo dorovnanie priamych platieb poľnohospodárom aspoň na ich úroveň v roku 2004, čo sa aj podarilo, lebo oproti roku 2004, v ktorom bola stanovená úroveň dorovnania priamych platieb 53 % priemeru Európskej únie, v prerokovanom návrhu rozpočtu sa počíta s dorovnaním týchto platieb na úrovni 54 % priemeru Európskej únie. Teda na jednej strane dochádza k miernemu zvýšeniu o 1 % oproti roku 2004, ale na strane druhej nevyužije Slovenská republika možnosť dorovnania týchto platieb na úroveň 60 % priemernej úrovne Európskej únie, čo v rámci prístupových rokovaní vyrokovala s orgánmi Európskej únie. Celkovo oproti schválenému rozpočtu rezortu pôdohospodárstva na rok 2004 sú programované výdavky na rok 2005 nižšie o 3,5 miliardy slovenských korún, ale naopak, z rozpočtu Európskej únie na rok 2005 dostávame o 4,6 miliardy Sk viac než v roku 2004.

    Životné prostredie patrí medzi oblasti, ktoré v nasledujúcom období môže počítať s najväčším prílevom prostriedkov z Európskej únie. Aj z tohto dôvodu v roku 2005 vzrastú výdavky na životné prostredie o viac ako 73 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Rizikom v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu je oblasť vodného hospodárstva, kde nie sú v dostatočnej miere pokryté požiadavky rezortu na jednotlivé prioritné projekty. Hlavne na dokončenie rozostavaných objektov vodného hospodárstva, ale nie sú v dostatočnej miere pokryté ani požiadavky na protipovodňové opatrenia a na odstránenie environmentálnych záťaží.

    Na regionálny rozvoj sa na rok 2005 navrhujú výdavky v celkovej výške 3,6 miliardy Sk, čo je viac oproti predchádzajúcemu roku o necelú miliardu Sk. Takmer celú sumu podpory tvoria prostriedky Európskej únie zo štrukturálnych fondov a z fondu Phare. Tieto prostriedky sú určené na podporu budovania a rozvoja lokálnej infraštruktúry, na budovanie a rekonštrukciu školských a zdravotníckych objektov, ale budú podporené aj iniciatívy hlavne obcí na rekonštrukciu a renováciu objektov slúžiacich pre rozvoj kultúry ako aj na zabezpečenie dostatočnej úrovne sociálnej starostlivosti na lokálnej úrovni. Na realizáciu projektov bytovej výstavby sa navrhujú prostriedky z verejných zdrojov vo výške viac 8,3 miliardy Sk, čo predstavuje o 140 miliónov Sk viac, než sme mali k dispozícii v roku 2004. Táto štátna podpora na výstavbu bytu za predpokladu dokončenia necelých 17 000 bytov bude znamenať, že štát bude prispievať na výstavbu jedného bytu sumou 500 000 Sk.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený o tom, že v mojom príspevku sa mi nepodarilo hovoriť o každom probléme, či o každej otázke, ktorá súvisí s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2005. Je ich veľa a pravdu povediac, nebolo to ani mojím cieľom. O niektorých ďalších súvislostiach a návrhoch možno budú ešte hovoriť moji kolegovia z poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície. Chceli sme vám poskytnúť náš pohľad na prerokovaný návrh rozpočtu na rok 2005 a na návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce trojročné obdobie predovšetkým zo všeobecného hľadiska.

    Vymenovali sme niektoré pozitíva návrhu, ale sme poukázali aj na niektoré úzke, problémové miesta prerokovaného návrhu. Podľa nášho posúdenia ak návrh rozpočtu na rok 2005 bude vylepšený tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov Národnej rady a ktoré gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča schváliť a prípadne ešte ďalšími opodstatnenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi z pléna Národnej rady, tak budeme môcť odhlasovať taký návrh rozpočtu na nasledujúci rok, ktorý na jednej strane zabezpečí základné istoty pre nerušené fungovanie verejného života a na strane druhej vytvára konkrétne možnosti a prostriedky pre ďalší ekonomický rast a rozvoj krajiny.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Strany maďarskej koalície aj v zmysle tohto, čo tu odznelo, v zásade podporia prerokovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 a berieme na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Farkas, mňa vo vašom vystúpení zaujala predovšetkým tá stať, v ktorej ste sa venovali rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva. Treba povedať objektívne, že ja oceňujem predovšetkým tie analýzy, ktoré ste si v súvislosti s touto rozpočtovou kapitolou vo vašom poslaneckom klube spravili. Ale nič na tom nemení skutočnosť, že tá diagnóza, o ktorej som hovoril vo svojom vystúpení, tá pretrváva. V uznesení 1331 ste všetkými hlasmi poslaneckého klubu požiadali vládu, aby zabezpečila v rozpočte na rok 2005 šesťdesiatpercentnú úroveň priamych platieb pre poľnohospodárov. Rovnako vaši kolegovia v pôdohospodárskom výbore túto ambíciu a nevyhnutnú potrebu podporili. Dnes na základe politických rokovaní ste sa uspokojili s 54-percentným podielom. Ja to jednoducho nemôžem akceptovať a tento váš postoj vzhľadom na to, že zodpovedáte za rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva prostredníctvom šéfa ústredného orgánu štátnej správy ministerstva pôdohospodárstva, nemôžem teda tento váš postoj akceptovať. V jednom dokumente podporíte v plnom rozsahu to, čo bolo vyrokované v prístupovej zmluve, v druhom dokumente sa uspokojíte s tým, čo navrhuje ministerstvo financií Slovenskej republiky. Z toho pohľadu ste raz bledomodrý, raz tmavomodrý, inokedy zelený, tak ako vám to vy...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel pokračovať v tomto tóne, ako ste sa vyjadrili, podľa môjho posúdenia Strana maďarskej koalície alebo politika Strany maďarskej koalície je vždy rovná. Nie je farebná, či červená, biela, čierna, vždy je rovná a vždy je čitateľná. Áno, pri odsúhlasení návrhu štátneho rozpočtu treba vždy vychádzať z existujúcich zdrojov. Mohli by sme povedať, že chceme byť populistickí, a budeme žiadať pre poľnohospodárov 80 %, do úrovne 80 % priemernej podpory v rámci Európskej únie, ale treba vždy vychádzať z existujúcich, reálnych zdrojov a treba mať pochopenie aj pre ďalšie rozpočtové kapitoly. My nezodpovedáme iba za ďalší rozvoj a vývoj kapitoly alebo rezortu pôdohospodárstva, ale počas tohto vládnutia tejto vládnej koalície zodpovedáme aj za splnenie vládneho programu, Keby sme chceli iba vidieť, keby sme videli iba poľnohospodárstvo, tak by tým trpeli ďalšie kapitoly a ďalšie rezorty a to by sme nechceli dosiahnuť.

  • Pán poslanec Maxon je tu ešte poznačený. Zapnite ho. Pán poslanec, procedurálny návrh? Nemôže už v podstate, pán poslanec. Preto tu je péčko.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, nerobte si z vážneho rokovania teraz, z rokovacieho poriadku... Prosím? Mohol, ale teraz už faktickou poznámkou nemôže reagovať. Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi za poslanecký klub KDH pán Brocka.

  • Je tu teraz taká priaznivá rodinná atmosféra. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci prihlásení do rozpravy, aj iní poslanci, ktorí nie sú prihlásení do rozpravy. Scenár rokovania o štátnom rozpočte sa rok čo rok opakuje. Opoziční poslanci tvrdo kritizujú, koaliční poslanci bránia návrh rozpočtu, ja, keďže som koaličný poslanec, nevybočím z tohto rámca, aj keď trošku, ale v princípe chcem povedať, že budeme podporovať návrh štátneho rozpočtu na budúci rok okrem iného aj preto, že sme sa počas jeho príprav teda zúčastňovali na tom návrhu, najmä naši ministri, a preto sa vo svojom vystúpení, v stanovisku za klub Kresťanskodemokratického hnutia budem vyjadrovať najprv k prioritám, teda prioritám z pohľadu nášho poslaneckého klubu. Nebudem teda opakovať tie komplexné charakteristiky rozpočtu, o ktorých hovorili či moji predrečníci, alebo sám pán minister financií. Naše priority, priority Kresťanskodemokratického hnutia, sme opakovane presadzovali už pri jeho príprave, v čase toho maratónu koaličných rokovaní, ktoré tomuto návrhu predchádzali pred tým, ako bol návrh vo vláde schválený. Žiadali sme viac prostriedkov do kapitoly školstva, do vzdelávania, vzdelania a cez túto kapitolu aj do oblasti informatiky, informatizácie spoločnosti. Investície do tejto oblasti považujeme za najväčšie využité verejné zdroje, ak nechceme byť iba montážnou dielňou Európy, ak chceme dobehnúť vyspelé krajiny našich partnerov, musíme zvyšovať podiel tejto kapitoly na výdavkoch štátneho rozpočtu. Vzdelaní mladí ľudia nie sú klientmi úradov práce, majú väčšiu šancu uplatniť sa na trhu nielen u nás, ale aj vo svete, a oni sú zdrojom nášho budúceho bohatstva. Preto ma teší, že do regionálneho školstva je určených o 2,6 miliardy korún viac a od vysokého školstva o 700 miliónov viac, ako bolo pôvodne vyčlenené. Tiež sme žiadali viac peňazí do rezortu bezpečnosti a spravodlivosti. Moderná súčasná spoločnosť čelí novým hrozbám. Aj vďaka novým formám kriminality je dnes zraniteľnejšia ako kedykoľvek v minulosti. Je preto naším spoločným záujmom, aby sme stabilizovali rezort vnútra a zvýšili bezpečnosť našich občanov. Preto som rád, že oproti pôvodnému prerozdeleniu príjmov zo štátneho rozpočtu na výdavky v kapitole ministerstva vnútra sa tieto zvýšili o takmer 2,3 miliardy korún.

    Našou prioritou a vôbec nie na treťom mieste je podpora rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Zdravá, stabilná, fungujúca rodina je zárukou zdravej a stabilnej spoločnosti a minimálnych nepriaznivých aj ekonomických dôsledkov na spoločnosť. Preto navrhujeme aj v zákone o štátnom rozpočte zvýšenie nepriamej podpory rodinám s deťmi. Nenavrhujeme zvýšiť príspevok pri narodení prvého dieťaťa, ale navrhujeme úľavy na všetky deti, ktorých rodičia pracujú. Náš problém nevhodnosti zvyšovania priamej podpory je práve v tom, že táto sa aj v nedávnej minulosti často zneužívala a viedla skôr k pasivite prijímateľov. Celé skupiny obyvateľov sa stali obeťami falošne solidárneho sociálneho systému, ktorý bol na jednej strane do budúcnosti neudržateľný a spôsobil aj veľké morálne škody, s ktorými sa budeme ešte dlho potýkať. Dnešný systém, oveľa prísnejší, viac podporujúci aktivitu, osobnú iniciatívu, ktorý neumožňuje vyžiť zo sociálnych dávok, ale je na druhej strane priam trestom najmä pre viacdetné rodiny. Rodičia, ktorí pracujú a sú zamestnaní, preto sú naše návrhy podpory rodín skôr v oblasti tejto nepriamej podpory, ktorá sa nedá zneužiť, napríklad daňové úľavy, nižšie odvodové povinnosti zamestnaným rodičom a podobne. Dnes ma to veľmi teší, že aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa hlási k znižovaniu poistných odvodov rodičom na starobné poistenie za každé nezaopatrené dieťa o jednu osminu a že to tiež považuje za prorodinné opatrenie. Tiež ma teší, že sme túto úľavu včera, nižšie odvody pri zachovaní dôchodkových nárokov schválili aj pre rodičov živnostníkov, čo doteraz nebolo. Práve včera v zákone o sociálnom poistení a dôchodkovom sporení, teda v novele, v tlači 887, sme túto výhodu odsúhlasili aj tým, ktorých sa doteraz netýkala. Netajím náš názor, že si želáme, aby takúto úľavu mohol mať každý zamestnaný rodič a nielen jeden, ako je to dnes. Táto úľava má svoje čaro i v tom, že je automaticky valorizovaná s rastom mzdy a nemusíme sa ňou v parlamente každý rok zaoberať, ak je potreba alebo vôľa túto sumu zvyšovať. Preto ma na druhej strane neteší, že v daňovej legislatíve, v zákone o daniach z príjmov nie je zabudovaný tento valorizačný mechanizmus, tak pri daňovom bonuse na dieťa, ako je zabudovaný pri nezdaniteľnom minime na daňovníka. Aj preto sa budeme musieť vlastne každý rok zaoberať týmto problémom alebo zvádzať ťažké boje, v úvodzovkách, aby sme upravovali aj ten daňový bonus na dieťa. Ja len krátko vysvetlím, ako to funguje. Nezdaniteľné minimum pre daňovníka je dnes 19,2-násobok životného minima. To znamená, ak dnes je to na úrovni 80 832 korún, tak zmenou sumy životného minima, a to sa robí každý rok 1. júla, tak túto sumu vždy upravujeme a od nového roka bude takmer o 9 % vyššia, až 88 000 korún, ale daňový bonus na dieťa, ktorý je v zákone ustanovený pevnou sumou, tak ak by sme nenavrhli jeho zmenu, tak by bol aj na budúci rok len 400 korún. Tá zmena, na ktorej sme sa dohodli, o 50 korún od septembra budúceho roka, tak znamená v podstate zvýšenie tejto úľavy na dieťa o 4 %. Na tomto príklade som len chcel poukázať, že tie, by som povedal, istý prístup aj v daňovej oblasti voči jednotlivcovi, alebo teda tam je, alebo bola viac priorita ako pohľad na tú základnú bunku spoločnosti ako rodinu. Že ten jednotlivec to má bez zápasov aj do budúcna aj v iných oblastiach, a preto si myslím, že by sme sa mohli do budúcna zaoberať aj otázkou rodinného zdaňovania. To znamená, keď zamestnaný rodič, druhý, nemôže využiť tie výhody z daňových zákonov, lebo jeho príjem je veľmi nízky, že by sa táto úľava mohla presunúť na druhého zamestnaného manžela a tým by sme vyjadrili istú podporu rodinám, tým zodpovedným, tým, ktoré sa zodpovedne správajú, že nielenže majú deti, ale sa ich snažia uživiť prácou vlastných rúk.

    Tiež by som sa chcel vyjadriť k jednému problému, ktorý súvisí s rozpočtom, s kapitolou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to k časti dávky alebo pomoc v hmotnej núdzi. Tento rok alebo minulý rok sme prijali zákony, ktorými prišlo v tejto oblasti k zásadným zmenám, v oblasti príspevkov alebo podpory v situáciách tým najzraniteľnejším skupinám občanov. Zmenil sa ten systém v tom smere, že sociálna pomoc už nie je náhradou príjmu, že už výška sociálneho príjmu závisí od aktivity a osobného prístupu toho poberateľa, že okrem dávky môže človek v hmotnej núdzi získať aj nárok na ďalšie príspevky, zmenil sa aj okruh posudzovaných osôb. Výsledkom tejto zmeny bolo na jednej strane výrazné zníženie čerpania rozpočtových výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi. Aj keď sa mi zdá, že ministerstvo práce chcelo tento údaj akoby zatajiť, lebo aj v tej správe sa tento údaj nenachádza, ale každý, kto si to pozorne prečítal, tak si to vie vyrátať, že vlastne v tomto roku sa očakáva o takmer 2,7 mld. korún menej prostriedkov na dávky v hmotnej núdzi, ako sme uvažovali v rozpočte na tento rok. Čiže veľmi veľká úspora. To, samozrejme, na jednej strane môže byť dobré, že neplytváme a že nepodporujeme ten nezodpovedný prístup, aby sa štát staral o všetkých, ako keby bol on zamestnávateľ, ale ja chcem upozorniť na iný dôsledok týchto legislatívnych zmien a na ten ma vlastne upozornili tí, ktorí sa venujú náhradnej rodinnej starostlivosti. Z Úsmevu ako dar robili istý prieskum a analýzu a zistili, že výrazne v tomto roku narástol počet detí umiestnených v detských domovoch na základe predbežného opatrenia z rozpadnutých rodín. A jedným z dôvodov sú práve ekonomické problémy a strata bývania. Oni aj čísla použili, že tento rok za prvých 8 mesiacov to bolo okolo 700 rozpadnutých rodín, niekoľko sto detí takto bolo umiestnených do detských domovov a jedno z hlavných, tá príčina, asi v prípade okolo 200 detí, boli práve z týchto sociálnych dôvodov umiestnených v detských domovoch. A ja si myslím, že na toto by mala, nielen ministerstvo, ale teda v spolupráci so samosprávou, veľmi rýchlo zareagovať, pretože sanácia takejto rodiny je oveľa lacnejšia pre štátny rozpočet ako deti v detských domovoch, kde dnes jedno dieťa štát stojí takmer 200 000 korún ročne. Ja si myslím, že s oveľa menšou injekciou, samozrejme, aj prostredníctvom samosprávy, ale zo zdrojov štátneho rozpočtu, ak by sa práve pomohlo takýmto najviac ohrozeným rodinám, tak zbavili by sme sa aj iného problému, že rastie počet detí v detských domovoch. V kontexte tohto problému považujem za pomýlené prichádzať dnes a, v úvodzovkách, „s prioritou ministerstva sociálnych vecí“ na budúci rok a údajne v rámci podpory rodiny s novým príspevkom na služby, konkrétne 244 mil. korún, prispievať rodičom, ktorí zveria dieťa do starostlivosti niekoho iného, aby mohli pracovať. Tak to sa mi zdá byť návrh, ktorý, možno vo Francúzsku by bol zaujímavejší, ale na Slovensku a v danej ekonomickej aj sociálnej situácii sa mi to zdá byť ako, v istých veciach sme detailisti a perfekcionisti, ale pritom nám cez prsty prechádzajú veci alebo prehliadame vážne problémy iných skupín.

    Vážení kolegovia, aj príspevok na bývanie ako forma pomoci v hmotnej núdzi, ak má plniť účel, na ktorý bol vytvorený, si vyžaduje zásadnú zmenu a mal by byť skutočným nástrojom pomoci aj viacdetným rodinám v núdzi. Dnešná úprava je nepostačujúca, dve sadzby a aj výška, ak je jednotlivec v hmotnej núdzi, a príspevok 980 korún a všetky ostatné prípady, to znamená aj rodina viacdetná, s piatimi, šiestimi deťmi, 1 670 korún je absolútne nepostačujúci a nespravodlivý voči tým, ktorí, kým existuje dôchodkový systém s priebežným pilierom, tak to sú tí, ktorí budú raz robiť na dôchodky iných a myslím si, že ten istý alebo teda princíp solidarity v tomto prípade by mal byť oveľa vyšší.

    Na záver, dámy a páni, napriek uvedenému, ale i výhradám z rôznych strán, že by mal byť ten návrh rozpočtu iný, lepší, za klub KDH chcem povedať, že návrh štátneho rozpočtu je výsledkom zodpovedného zmyslu pre kompromis a že nebudeme v ňom preto počas rokovania v pléne uplatňovať zásadné zmeny. Návrh štátneho rozpočtu všetci poslanci klubu KDH podporia, pretože si želajú, aby Slovensko bolo úspešnou krajinou. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Pán predseda výboru, pán poslanec Brocka, mňa zaujal ten záver vášho vystúpenia súvisiaci s princípom solidarity dôchodkového zabezpečenia a konštatovali ste, že by ste si vedeli predstaviť vyšší princíp solidarity. Pán poslanec, o akej solidarite hovoríte? Starobný dôchodok vymeraný k 31. 12. 2003 toho istého vysokoškolského profesora s tým istým príjmom, s tým istým počtom odpracovaných rokov je 7 000, starobný dôchodok toho istého alebo jemu podobného profesora s tým istým príjmom, s tým istým počtom odpracovaných rokov je 14 000. To je princíp solidarity? My sme celý čas argumentovali tým, že treba stanoviť isté prechodné obdobie, my nemôžeme takýmto spôsobom diferencovať občanov Slovenskej republiky na vyvolených a vyvolenejších. Náš bývalý kolega, poslanec Národnej rady Jozef Klein mal tú jedinú smolu, že si dal vymerať starobný dôchodok k 31. 12. 2003. Pokiaľ by mu starobný dôchodok vymerali 1. 1. 2004, tak jeho starobný dôchodok je o 10 000 korún vyšší. My sme namietali, musíme rešpektovať isté prechodné obdobie, istý plynulý prechod, aby sme takýmto spôsobom ekonomicky a sociálne poberateľov starobných dôchodkov nediferencovali. To nie je solidarita, to je genocída.

  • Pán Brocka, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Pán kolega Maxon, nerozumeli sme sa, ale ja budem reagovať na ten váš príklad, ktorý ste spomenuli. Spomenuli ste pána Kleina, ktorému vyrubili sedemtisícový dôchodok a iný, ktorý išiel o mesiac, dostal, hovorili ste 14-tisícový dôchodok. Tak ja vám chcem povedať, že ten druhý, o ktorom ste hovorili, tak to bola pani Kleinová, to bola pani Kleinová, žena, ktorá odišla do dôchodku v tom istom veku ako pán Klein. Možno v 64. roku veku, ale keďže pani Kleinová, ktorá mala dve alebo tri deti, a mohla ísť do dôchodku v 54. roku svojho života, tak ona mala na rozdiel od pána Kleina vlastne odpracovaných 8 alebo 9 rokov naviac. A keďže za každý rok si môže dôchodca zvýšiť svoj dôchodok o 6 %, tak 9, 10 rokov krát 6 %, aby sa vám to lepšie počítalo, je 60 %. Takže žena, vysokoškolská učiteľka, ktorá 10 rokov vlastne nadsluhovala, vek, v ktorom mala právo odísť do dôchodku, tak má možno raz taký vysoký dôchodok, to máte pravdu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vás informovať o tom, že... Pán poslanec Maxon, poprosil by som, keby som mohol ja teraz hovoriť. Chcel by som vás informovať o tom, že navrhujem, aby sme rokovali do 13.00 hodiny nepretržite a po 13.00 hodine by som vyhlásil prestávku na obed a po tejto prestávke by som prerušil 33. schôdzu Národnej rady. Je všeobecný súhlas s tým?

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš za poslanecký klub SDKÚ. Nech sa páči, pán poslanec. Áno, ešte, pán poslanec Mikuš, ešte doplním komplexnú informáciu, že potom keď preruším, tak pokračujeme v rokovaní 33. schôdze v utorok ráno so začiatkom o 9.00 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií. Ak začína byť Slovensko stotožňované s krajinou, ktorá sa stáva lídrom v ekonomických reformách medzi krajinami novej Európy, po dvoch rokoch od nástupu súčasnej vládnej koalície je možné na mieste konštatovať, že lídrom v krajine je zas ministerstvo financií. Zaujatie tejto pozície sa od neho čiastočne očakávalo, pretože na jeho čele stojí nielen minister rezortu, ale aj podpredseda vlády pre ekonomiku. Po dvoch rokoch od prevzatia rezortu Ivanom Miklošom je záhodno povšimnúť si, že práve z tohto ministerstva vychádzajú materiály, ktoré nesú moderný, vysoký štandard. Nesú pečať hospodárskej politiky, poznamenávajúcu viac ako je funkčné obdobie súčasnej vlády, horizontom je, dá sa povedať, už po nedávno schválenej slovenskej lisabonskej stratégii vývoj jednej generácie. Hoci viaceré hlboké reformy vznikali v dielňach iných rezortov, práve ministerstvo financií prebralo na seba rolu koordinátora. Kým spočiatku sa jeho rola striktne vnímala ako len postu strážcu verejných financií, neskôr sa k nej pridal postoj kvalifikovaného konzultanta či dokonca oponenta. Dnes je už v pozícii koordinátora. Penzijná reforma, reforma systému sociálneho zabezpečenia, zdravotníctvo, školstvo sú z dielne iných rezortov, ale vďaka získanej prirodzenej autorite sú pod vplyvom dôsledného monitoringu a akceptovania odborných pripomienok zo strany ministerstva financií. S ďalšími dôležitými reformami, najmä s daňovou reformou, reformou verejných financií či fiškálnou decentralizáciou prišlo ministerstvo samo. To len na úvod, aby som zdôraznil, že z takéhoto uhla sa treba pozerať aj na predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2008, ktorý teraz prerokúvame. Hoci dnes záväzne rokujeme iba o rozpočtoch na budúci rok, zároveň dostávame do rúk konkrétnu predstavu o tom, ako by mali verejné financie vyzerať aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Ministerstvo išlo s kožou na trh a uplietlo si na seba bič. Jeho predstava podporená aj úlohou celej vlády je konkrétna. Vidieť dopredu na tri roky nie je jednoduché ani pre manažéra v podniku a nieto pre manažéra celých verejných financií. Odvaha je však potrebná, dokonca by som povedal prepotrebná, pretože po 15 rokoch revolučných zmien a hlbokých reforiem je na mieste podujať sa na vypracovanie dlhodobejších výhľadov posudzujúcich vývoj štátu v ďalšej generácii. Za zodpovedný treba poznačovať prístup, ktorý v prvom rade sleduje vývoj deficitu, teda celkového rozdielu medzi príjmami a výdavkami verejného sektora. Sledujúc vývoj za posledné roky sa stalo už zažitým prístupom vnímať štátny rozpočet a popritom aj rozpočty ďalších inštitúcií verejného sektora ako prirodzene deficitné. Predstava o vyrovnanom či dokonca prebytkovom hospodárení sa však už prebúdza a začína prejavovať čoraz perspektívnejšia a nie veľmi vzdialená vízia. Kým v rodinných rozpočtoch či v podnikovej sfére považujeme podmienku prebytkového hospodárenia za samozrejmú, verejné rozpočty neodôvodnene a ľahkovážne vnímame ako oblasť, kde nie je otázkou dňa prebytkovosť či deficitnosť, ale iba stupeň deficitnosti. Pritom odvolávajúc sa na rodinné či podnikové financie všetci vieme, že žiť z dlhu je nebezpečné a drahé. Tu by som sa chcel zastaviť a trochu oceniť aj iných, aj opozičných poslancov, ktorí deklarovali a deklarujú, že nechcú svojimi návrhmi, respektíve nechcú ani podporiť zvyšovanie deficitu verejných financií. Prístup ministerstva financií a vlády deklarovaný už pred dvomi rokmi v programovom vyhlásení je jednoznačný. Slovensko musí znižovať deficit verejného hospodárenia, pričom cieľom by malo byť vyrovnanie výdavkov z disponibilnými príjmami. Cestou pri tom nie je zvyšovanie príjmov formou vyššieho daňového zaťaženia, ale racionalizovanie výdavkov, ktoré nám ešte stále tečú pomedzi prsty, ako neefektívne štátne transfery. Na tento rok si vláda stanovila úlohu dostať deficit verejných financií pod úroveň 3,9 % hrubého domáceho produktu. Keďže doterajší vývoj je oproti predpokladaným priaznivejší, najmä čo sa týka daňových príjmov a všeobecného vzostupu ekonomiky, je veľmi pravdepodobné, že sa dostane ešte o nejakú desatinku percenta nižšie. Rýchlejšie, ako sa očakávalo, sa tak blížime k maastrichtskej hranici deficitu 3 % HDP, ktorý je dnes ťažko dosiahnuteľný aj pre najväčšie ekonomiky eurozóny, Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Vízia Slovenska pre najbližšie obdobie je jednoznačná: Dostať sa v priebehu troch rokov s celkovým deficitom verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu a v nasledujúcich troch rokoch sa pokúsiť o vyrovnaný stav rozpočtu verejných financií. Tento cieľ nie je samoúčelný. Viaceré úspešné vyvíjajúce sa krajiny sveta si overili, že pliagou pre spoločnosť je zvyšovanie jej schodkov. Naopak, zárukou zdravého vývoja je hospodáriť s vyrovnaným stavom či prebytkami. Jednoznačne nejde o jednoduchú úlohu. Pretože limitovanie výdavkov sa politicky ťažko zdôvodňuje, bariéry vyrastajú na rôznych úrovniach, počnúc samými ministerstvami. Výhodou Slovenska je, že má za sebou niekoľko veľmi ťažkých reformných rozhodnutí. Dôsledky týchto krokov už cítiť. Spolu s výdatným impulzom, ktorý vyvolal vstup krajiny do Európskej únie, dnes možno s uspokojením skonštatovať, že hospodársky rast je natoľko silný, aby pri sledovaní prvoradého makroekonomického cieľa zhmotneného v jedinom čísle odzrkadľujúcom vývoj deficitnosti celého verejného okruhu umožňoval nominálny i reálny medziročný rast výdavkov. To je znakom aj roka 2005, keď sa majú medziročne zvýšiť výdavky o vyše 6 %. Navrhovaný rast výdavkov je podporený reálnym rastom príjmov, ktoré jednoznačne potvrdzuje správnosť rozhodnutia vyvolať hlbokými reformami trvalý a udržateľný rast hospodárstva. Podľa výsledkov za prvé tri štvrťroky 2004 sa zvýšená ekonomická aktivita neprejavuje už len rastom príjmov obyvateľov, ale aj zvýšením domácej spotreby, ktorá pomaly, ale iste začína dominovať ako hlavná zložka rastu hospodárstva krajiny. Bolo by značne nezodpovedné, keby sa razantný rast príjmov verejných rozpočtov rozpustil v porovnateľnom plošnom rozhadzovaní verejných výdavkov. Keďže mapovanie a predvídanie príjmov verejných rozpočtov je už pomerne spoľahlivo zvládnuté, roky 2005 až 2007 by sa mali vyznačovať dôsledným sledovaním výdavkov. Nejde o to, aby sa výdavkové rozpočty krátili, veď hospodársky rast im umožní ďalej sa zvyšovať, ale o to, aby sa získané zdroje využívali efektívne. Spôsobom, ako to dosiahnuť, je dôsledné programové rozpočtovanie. To znamená, že úroveň výdavkov sa nebude odvíjať od veľkosti inštitúcie či jej požiadaviek, ale bude sa viazať na odôvodniteľné, zrozumiteľné a jasne sledované zámery. Práve tu väzí úloha na nasledujúce tri roky. Vláda, ale najmä parlament by sa mali zamerať na sledovanie efektívneho využívania výdavkov. V prípade plytvania by mali čo najskôr prijímať kroky vedúce k náprave. Predložený rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007 s veľkou pravdepodobnosťou zabezpečí to, čo si stanovia predkladatelia. Citujem: „Prispeje významnou mierou k zdravému a dynamickému rastu Slovenskej ekonomiky, výrazne priblíži verejné financie k úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná a zároveň vytvorí podmienky na zavedenie eura na Slovensku najneskôr v roku 2009. Rozpočet celkovo zavádza lepší poriadok vo verejných financiách, čo je jedným z hlavných cieľov vlády, predložený materiál je postavený na pozitívnych makroekonomických predpokladoch, ktoré potvrdzujú zdravý stav Slovenskej ekonomiky. Vláda predpokladá v najbližších rokoch, v troch rokoch, dynamický rast ekonomiky na úrovni v priemere 5 %, infláciu na menej ako 3 % a rast zamestnanosti o 0,7 % ročne. Zároveň by mali dynamicky rásť reálne mzdy, ktoré sa v budúcom roku zvýšia o 3,1 % a základným rozdielom v minulosti je pritom fakt, že súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený, položený na zdravých základoch a je udržateľný, Prognózy ministerstva financií sú pritom v porovnaní s predpokladmi medzinárodných a domácich verejných a súkromných inštitúcii realistické, až mierne konzervatívne, teda presne také, aké by prognózy ministerstva financií mali byť“. Koniec citátu. Potešiteľné je, že ministerstvo nezostalo iba pri zámere definovať vývoj v nasledujúcich troch rokoch. Pred týždňom zverejnilo stratégiu rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 a tu už ide nad rámec svojich povinností. Podujalo sa zostaviť pre Slovensko vlastnú Lisabonskú stratégiu. Východiskový dokument prijali lídri krajín vtedajšej európskej únie v roku 2000, ale dodnes sa pre zlyhávanie členských štátov nenapĺňa. Je príznačné, že do tichých vôd razantne vstupuje práve Slovensko, ktoré, odhliadnuc od salónnych deklarácií, životne pociťuje snahu a potrebu rozčeriť hladinu. V Európe oživíme dokument, môžeme oživiť dokument, ktorý bol doteraz iba platonickou deklaráciou. Slovensko má veľkú šancu stať sa motorom trvalého a udržateľného rastu, nielen v stredoeurópskom regióne, ale aj príkladom hodným nasledovania v celej Európskej únii.

    Vážené kolegyne a kolegovia, SDKÚ pokladá ako prioritné deklarované návrhy a každoročné postupné znižovanie deficitu verejných financií a toto pokladáme aj prioritné pri prerokovaní rozpočtu, štátneho rozpočtu na rok 2005. Preto nepodporíme žiadne návrhy, ktoré by viedli k zvyšovaniu tohto deficitu a štátny rozpočet na budúci rok klub SDKÚ podporí. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pán poslanec Ondriaš. Pán poslanec Mikuš bol posledný prihlásený za kluby, teraz budeme postupne diskutovať v rozprave podľa písomne prihlásených, ako prvý písomne prihlásený bol pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, v Národnej rade Slovenskej republiky dnes počúvame a budeme ešte počúvať poslancov vystupujúcich k rozpočtu, že v tej či onej kapitole je málo peňazí a je potrebné pridať, aby sa ten či onen rezort mohol lepšie rozvíjať. Myslím si, že môžeme diskutovať, komu dať viac a komu menej, ale len z rovnakého balíka peňazí. Podstatnou otázkou je, prečo chýbajú peniaze na rozvoj skoro všetkých rezortov. A prečo sa tento jav opakuje už niekoľko rokov. Toto je základná otázka rozpočtu na rok 2005 a všetkých rozpočtov posledných rokov. Odpoveď na ňu je veľmi jednoduchá, a myslím si, že každý ju pozná. Ja odpoveď na túto otázku budem formulovať ako preambulu ku problému, tú istú preambulu je možné použiť k väčšine predkladaných vládnych zákonov Národnej rady Slovenskej republiky. Túto preambulu som použil už niekoľkokrát a budem ju opakovať dokola, lebo je to vizitka slovenských vlád po roku 1989 a hovorí o podstate problémov Slovenska.

    Takže otázka je: Prečo je málo peňazí v rozpočte pre jednotlivé rezorty. Po prvé, po roku 1989 sa znížila produkcia v poľnohospodárstve, ročne strácame v poľnohospodárstve okolo 70 miliárd korún. Po druhé, prečo je málo peňazí v rozpočte pre jednotlivé rezorty: Po roku 1989 sa znížila produkcia v stavebníctve, ročne strácame v stavebníctve okolo 145 miliárd korún. Po tretie, ročne strácame v priemysle niekoľko stoviek miliárd korún. Po štvrté, podľa údajov policajného zboru škody spôsobené kriminalitou v roku 2003 boli 61 miliárd korún. Chcel by som poznamenať, že ešte v roku 1989 tieto škody boli 0,3 miliardy korún. Žiadna položka štátneho rozpočtu nedosahuje výšku škôd spôsobených v súčasnosti kriminalitou. Pre porovnanie, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky ma v rozpočte 45 miliárd korún. To by sa vláde rozpočtovalo do jednotlivých rezortov, keby mala k dispozícii peniaze, ktoré nás stojí kriminalita. Ihneď by mohla zdvojnásobiť rozpočet ministerstva školstva, kultúry, životného prostredia, SAV a ešte by stále ostali 4 miliardy slovenských korún pre vedecké, umelecké a športové krúžky pre deti.

    Po piate, prečo je málo peňazí v rozpočte pre jednotlivé rezorty, podľa správ OSN, Human Development Report 2000 až 2004 splácanie totálneho dlhu Slovenska v zahraničnej mene Total Debt Servis, v bežných cenách ročne bolo nasledovné: V roku 1998 sme splácali dlh a úroky v zahraničnej mene - 1,5 miliárd korún týždenne, v roku 2000 táto splátka bola už 2,4 miliardy korún týždenne, v roku 2002 táto splátka bola 2,95 miliárd korún týždenne. Je to v bežných cenách. Totálna dlhová služba sa zdvojnásobila od roku 1999. Spolu len za týchto 5 rokov Slovensko zaplatilo totálny dlhový servis v hodnote 564 miliárd korún. Toto je suma, ktorá sa je porovnateľná s hodnotou sprivatizovaného majetku na Slovensku po roku 1989. Paradox je, len počas tohto päťročného splácania celkového dlhu v cudzej mene, v hodnote 564 miliárd korún, náš zahraničný dlh neklesol, ale stúpol z 9,9 miliardy US dolárov, ktorý sme tu mali v roku 1997, na 18,7 miliárd US dolárov, ktorý sme mali koncom júna 2004. Len za posledných 6,5 roka stúpol náš zahraničný dlh o 8,8 miliárd dolárov, čo pri kurze 32 korún, je 282 miliardy korún. Podľa tohto kurzu sme si požičiavali za posledných 2,5 roka 1,8 miliárd korún týždenne. O takúto sumu rástol náš zahraničný dlh týždenne.

    Dôležitá otázka je, kde vziať peniaze na navýšenie rozpočtu. Ja by som chcel poradiť, že odpoveď na túto otázku je tiež jednoduchá, stačí dať do poriadku poľnohospodárstvo aby produkovalo ročne o 69 miliárd korún viac, ako produkovalo kedysi, alebo dať do poriadku stavebníctvo, aby opäť produkovalo 145 miliárd korún ročne, ako produkovalo kedysi, odstráňte kriminalitu a budeme mať o 60 miliárd korún ročne viac, po ďalšie, dajte do poriadku priemysel, vymôžte nedobytné bankové úvery, dajte do poriadku, aby sa platili dane, prešetrite privatizáciu, zariaďte, aby zisk bánk, poisťovní, podnikov, barov, hotelov neodchádzal často do zahraničia, ale ostával na Slovensku, odstráňte škody páchané kriminalitou. Týmto končím všeobecnú preambulu k rozpočtu a k väčšine vládnych návrhov zákonov.

    V druhej poznámke by som sa sústredil, čo pokladám zo svojho odboru za dôležité, a chcel by som zdôrazniť potrebu zvýšiť financovanie vzdelania, vedy a techniky na Slovensku. Ja uvediem základný postoj vlády k tejto otázke. Vláda stále rozpráva o význame vedy a techniky pre rozvoj Slovenska a stále sa uznáša na jej podpore, ale ako ukazujú fakty rozvoja vedy a techniky, nie je financovaný tak, ako jej právom patrí.

    Budem citovať z Programového vyhlásenia vlády týkajúceho sa vedy a techniky. „Vláda sa hlási k celosvetovému trendu, ktorý uznáva a posilňuje úlohu vedy a techniky ako primárneho zdroja a nástroja zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky, zlepšovania sociálnej úrovne občanov a rozvoja poznatkovej základne“. Koniec citátu. Nebudem opakovať ďalších sto vyhlásení, ktoré uviedla väčšina významných osobností na Slovensku a v Európskej únii. Sú veľmi podobné. Ale zacitujem vám známe motto Európskej únie: „Bez vzdelania a základného výskumu neexistuje rozvoj ekonomiky ani spoločnosti“. Výsledkom všetkých týchto vyhlásení je, že od roku 1997 poklesol celkový podiel výdavkov z HDP na vedu a techniku z 1,13 % na 0,6 %.

    Analýzy hovoria, že aby sa veda a technika stala strategickým nástrojom rozvoja krajiny, je potrebné, aby jej celkové financovanie bolo v rozmedzí 2 až 3 % HDP. Toto si už dávno uvedomili vo Švédsku, Fínsku, v Belgicku, v Holandsku a v ďalších krajinách. Kedy si to uvedomíme my? Neviem.

    Úpadok vedy a techniky na Slovensku dokumentuje nielen nízka finančná podpora vedy a techniky posledných 10 rokov, ale aj výsledok tejto podpory. Napríklad pokles pracovníkov vedy a techniky. Počet pracovníkov vedy a výskumu posledných 15 rokov stále klesá. V roku 1987 ich počet bol 64 944, v roku 2002 už len 21 025. Kleslo to na 32 %. Tieto údaje dokladujú, že podľa názoru našich „odborníkov“ Slovensko asi nepotrebuje pracovníkov vedy a techniky. Stačí, keď bude poskytovať vždy dostatok lacných pracovných síl do priemyselných parkov a ďalším zahraničným firmám operujúcim na Slovensku. Pán minister, myslím si, že máme na viac ako byť len lacná pracovná sila v priemyselných parkoch a v ďalších zahraničných podnikoch operujúcich na Slovensku. Čiže, môžeme byť takí dobrí vo vede, vo výskume, ako sú občania Švédska, Fínska, Nórska, Holandska, Belgicka. Preto podávam pozmeňujúci návrh, ktorý má podporiť vedu a techniku na Slovensku.

    Predkladaný vládny návrh zákona navrhujem doplniť takto: Presunúť z kapitoly SIS 52 mil. Sk do kapitoly ministerstva školstva na zvýšenie prostriedkov pre program 06K01 úlohy výskumu a vývoja podporované agentúrou na podporu vedy a techniky. Môj návrh zdôvodňujem nasledovne: Krajina, ktorá nechce len lacno predávať pracovnú silu, musí výdatne prispievať k vedeckému, výskumnému a vývojovému napredovaniu. Ak teda chceme dohnať hospodársky náskok Európskej únie, musíme oveľa viac ako doteraz investovať do inovácie vedy a vzdelávania. Slovensko ako malá krajina nedisponujúca významnejšími prírodnými zdrojmi musí svoju prosperitu a tým aj spokojnosť občanov zakladať predovšetkým na rýchlom a efektívnom získavaní nových poznatkov a ich uplatnení v nových výrobkoch, technológiách a službách. Preto je potrebné zvýšiť financovanie školstva a vedy na Slovensku. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Maxon. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Ondriaš, chcel by som teda zdôrazniť, že ten váš pozmeňujúci návrh nepochybne nájde významnú podporu v poslaneckom klube Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko. Podporu moju určite. Napriek tomu si dovolím s niektorými vecami, ktoré ste prezentovali, nesúhlasiť, ale ešte raz by som chcel zdôrazniť, že vážim si teda, s akou zodpovednosťou vykonávate poslanecký mandát a predkladáte rôzne analýzy. So závermi tých analýz však v žiadnom prípade súhlasiť nemôžem. Ak všeobecne vydávate za veľmi veľký problém privatizáciu, nuž dovoľte mi teda politicky skonštatovať, že ten, kto spôsobil privatizáciu na Slovensku, paradoxne sa nazýva Komunistická strana Slovenska. Vy ste spôsobili privatizáciu a ak tá privatizácia bola nespravodlivá, tak vy máte na tom rozhodujúci podiel predovšetkým preto, ako ste sa medzi 48. a 90. rokom správali. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Ondriaš.

  • Ďakujem za slovo. Ja ďakujem za podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Taktiež si myslím, že diskusia kto čo spôsobil, by bola veľmi široká a veľmi dlhá, keby sme diskutovali. Samozrejme, ja nehovorím, že sme bez viny. Ja vo svojich analýzach poviem, aké sú výsledky a potom z tejto analýzy hovorím môj názor. A vy z tých výsledkov možno vidíte aj niečo iné. Ja tam často tiež vidím niečo iné. Ja s vami čiastočne súhlasím, ale hovorím, že táto diskusia by bola široká a nie je na to času. Ja ďakujem za poznámku.

  • Pani poslankyňa Bollová bude pokračovať v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení skalní kolegovia, kolegyne, pán minister, dovoľte, aby som vyjadrila aj ja svoj názor na pripravovaný a navrhovaný štátny rozpočet Slovenskej republiky.

    Keď viacerí diskutéri tu sa vyjadrili, že táto účasť svedčí o tom, ako nás veľmi zaujíma ten štátny rozpočet, musím im dať zapravdu. Hoci tiež nepovažujem za najšťastnejšie, aby sa táto otázka prerokúvala v piatok, keď vieme, že každý už cíti koniec týždňa, a ak nemá náhodou v pláne vystúpiť, tak sa radšej zbalí a odchádza. Samozrejme, že nie je to správne. Verím, že nie všetci tí, ktorí odišli, súhlasia stopercentne s navrhovaným štátnym rozpočtom, ale keďže tu svoju mienku nevyjadria, pán minister, podpredseda vlády ju ani nebude vedieť. Ja som si to rozmyslela a chcem ju vyjadriť. Vopred vám ďakujem, že si ma vypočujete, napriek tomu, že si tu poniektorí budete myslieť alebo pýtať sa, kto za to je vinný. Pozrela som si okrem návrhu štátneho rozpočtu aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. Asi nielen mňa, ale viacerých možno zaujali dve také závažné upozornenia. Citujem. Jedno z nich znie: „Vzhľadom na nepriaznivý vývoj v oblasti daňových nedoplatkov je aktuálne dôsledné zabezpečenie finančnej disciplíny“. Dodávam, daňové nedoplatky za rok 2004 predstavujú 87 miliárd 702 miliónov Sk, čo je z plánovaných celkových príjmov 34 %. A z plánovaných daňových príjmov vyše 37 %. Takže toto upozornenie Najvyššieho kontrolného úradu je skutočne aktuálne a žiada si vypočutie.

    Po druhé. Citujem zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu: „Pre adresnejšie, transparentnejšie a efektívnejšie určenie užitia rozpočtových prostriedkov je nevyhnutné ďalej zdokonaľovať uplatňovanie metód programového rozpočtovania“. Koniec citátu. Teda aby rozpočtovanie bolo zmysluplné, opodstatnené a vyhovujúce rozvoju hospodárstva. Za porušenie tejto zásady možno už teraz považovať fakty uvádzané v štátnom rozpočte týkajúce sa takmer 10-percentného nárastu verejného dlhu z 582 miliárd v roku 2004 na 632 miliárd v roku 2005 i plánovaný nárast nedaňových príjmov o 4 miliardy, čo je suma nie veľmi hodná povšimnutia, skôr úsmevná v porovnaní s rastom dlhu a verejných výdavkov. Tým chcem zdôrazniť, že rozpočet podobne ako vláda Slovenskej republiky neráta veľmi s tým, že sa budú zvyšovať nedaňové príjmy štátu. Základnou filozofiou tvorcov štátneho rozpočtu je prípadné nedostatky, nepokrytie alebo nedostatočné pokrytie vybraných kapitol vyrovnať v rámci rozpočtu, t. j. jeho výdavkovej časti a to možným presunom výdavkov jednotlivých položiek medzi rezortmi. Je všeobecne známe a citeľné poddimenzovanie výdavkovej časti ministerstva školstva. K úvahe o tomto tvrdení uvádzam: Počet študentov vysokých škôl v porovnaní s rokom 1990 sa zvýšil viac ako dvojnásobne. Počet učiteľov vzrástol o necelých 13 %. Podobne, približne, o 13 % narástli výdavky na vysoké školy. Toto stručné konštatovanie, myslím si, že nie je väčšine z nás neznáme. Dlhé roky, keby som chcela byť úprimná, poviem, že dlhé roky ešte aj pred 89. rokom školstvo sa nachádza kdesi na chvoste štátneho rozpočtu. Veľmi by nás potešilo, keby konečne sa stalo vzdelávanie a výchova jednou z priorít tohto štátu a aby sa k nemu tak patrične správal i štátny rozpočet.

    Oproti tomu stále viditeľnejšie sú anomálie rastu výdavkov na cirkvi a náboženské spoločnosti. Nechcem rozoberať spornú zmluvu alebo otáznu zmluvu Slovenskej republiky so Svätou stolicou, lebo bola schválená. Ani servilne a doslovne zakomponovaný text tejto zmluvy do dohody Slovenskej republiky s registrovanými cirkvami a spoločnosťami. Chcem len poukázať na niektoré skutočnosti uvedené v štatistickej ročenke a potom v nadväznosti s tým na štátny rozpočet.

    V roku 1989 bolo na Slovensku 1 263 kňazov. V roku 2002 sa uvádza 2 169 kňazov plus 2 080 katechétov, t. j. o 906 kňazov viac plus katechéti. V roku 1989 však bolo krstených 55 255 detí a v roku 2002 - 37 678 detí. Nejde o to, že sa znížila pôrodnosť, ale vznikol úbytok obradov, teda práce duchovných. Tých krstov bolo o 17 577 menej. Sobášov bolo o 7 793 menej za to obdobie, to isté. Cirkevných pohrebov bolo menej iba o 769. Cirkevných obradov sa vykonalo teda spolu o 26 139 menej, pričom počet kňazov vzrástol o 906, plus pribudlo 2080 katechétov, hoci ešte nebola povinne voliteľná výučba náboženstva od prvého ročníka základnej školy. Tieto údaje sú do roku 2002, lebo zatiaľ ešte novšie štatistické ročenky neboli prístupné. Myslím si, že nárast počtu cirkevných pracovníkov bol a je vzhľadom na klesajúci trend náboženských obradov neúmerný ako i nárast platov, ktorý teraz v priemere sa plánuje navýšiť, alebo už sa tak stalo, o 3 000 korún na jedného kňaza, čo je 12 747 000 korún mesačne. Navrhujem preto zvážiť možnosť presunu nárastu výdavkov štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva kultúry položka cirkvi a náboženské spoločnosti do kapitoly ministerstva školstva platy a mzdy učiteľov. Prosím, aby pri posudzovaní alebo pri reakciách na moje vystúpenie boli brané do úvahy vecné dôvody, ktoré som tu uviedla, vzhľadom na počty pracovníkov a počty pracovných úkonov. Taktiež si dovolím dať do pozornosti aktualizovanie návrhov cirkevných predstaviteľov z počiatku takzvaného demokratizačného procesu, kedy dosť rezolútne žiadali odluku cirkvi od štátu, a to nie iba z dôvodu úspor výdavkov štátneho rozpočtu. Už v jednom predchádzajúcom vystúpení som povedala, že by bolo dobré, keby sme zosúladili túto otázku s riešením niektorých európskych štátov. Chcem len informovať alebo poznamenať, že prvý štát, kde tak urobili, bolo Francúzsko v roku 1781 po Francúzskej revolúcii, a že v Spojených štátoch amerických oddelili cirkev od štátu už na konci 18. storočia. Ide o to, že cirkev je stará, veľmi dobre organizovaná spoločnosť. Myslíme si, že by nemala problémy s tým ako zabezpečiť svoje jestvovanie. A určite by bol aj veľmi dobrý skutok, keby sa tieto ušetrené štátne peniaze venovali na vzdelávanie všetkých, nielen veriacich občanov tohto štátu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Maxon s procedurálnym návrhom? Nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Maxonovi.

  • Pán podpredseda Národnej rady, napriek tomu, že vy ste už avizovali, že by sme mali končiť o 13. hodine, ja sa obávam, že o 13. hodine tu už nebude ani predkladateľ a spravodajca, a navrhujem, aby sme rokovanie v tejto chvíli prerušili. Je všeobecný súhlas?

  • V prvom rade, budeme pokračovať v súlade s rokovacím poriadkom. Teraz vystúpi pani Sabolová, ale predtým budem reagovať na to, že rozprával som aj s pani poslankyňou Podrackou, ktorá by ešte mohla vystúpiť, a to by po faktickej poznámke pani Sabolovej a po vystúpení, 5 až 7-minútovom vystúpení pani Podrackej by sme zavŕšili dnešné rokovanie, pretože potom pán poslanec Blajsko má dlhšie vystúpenie. Tak po vystúpení pani poslankyne Podrackej by som prerušil na dnes rokovanie Národnej rady. Zapnite teraz mikrofón pani poslankyni Sabolovej, prosím.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela len veľmi krátko zareagovať a nedá sa len vecne reagovať na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, pretože vy účelovo vyťahujete túto jednu položku zo štátneho rozpočtu a počítate veci nepočítateľné, pretože práca duchovných nie je len práca krstiť, ktorá sa dá merať nejakým numerickým číslom, a keby ste možno lepšie sledovali aj to, čo sa deje, a prečo vláda odporúčala v nariadení zvýšiť platy duchovných, je to, že od roku 97 nebola valorizácia platov a mnohí z nich, ktorí skončili vysoké školy, a po odpočítaní daňových a odvodových povinností nemajú ani minimálnu mzdu. Čiže treba skutočne vidieť skutočnosť tak, ako je, vidieť dôvody navýšenia, vidieť dôvody ľudí, ktorí pracujú vo verejnom záujme a mali by mať aj primerané ohodnotenie za svoje vysokoškolské vzdelanie a prácu, ktorú vykonávajú na duchovnej obrode tejto spoločnosti, ktorá skutočne trpí na hodnoty. A nejde to len o to, či máme pokrstených toľko, či sme pochovali toľko ľudí, ale skutočne to, čo robia aj v tom výchovno-vzdelávacom procese. Takže musím reagovať tak a bola by som veľmi nerada, keby ani vy a ani Komunistická strana Slovenska, možno ani iné politické strany účelovo nevyťahovali túto problematiku z rozpočtu, že ide o nejaký nenormálny veľký objem finančných prostriedkov pre túto skupinu ľudí.

  • Teraz ako posledná v rozprave dnes vystúpi... Pardon. S reakciou pani poslankyňa Bollová. Ale ste sa neprihlásili, musíte sa prihlásiť, pani Bollová, ale v poriadku, máte slovo. Zapnite mikrofón pani poslankyni Bollovej.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Už tam kdesi som napísaná, ale ospravedlňujem sa. Pani Sabolová, veľmi ma mrzí, že hovoríte o tom, že to, čo som tu povedala, som vytiahla účelovo. Nie je to pravda. Ja veľmi dobre viem, netreba ma až tak podceňovať, že práca duchovných sa neskladá len z toho, že krstia, sobášia a pochovávajú. Ale ja si myslím, že aj vy viete, že práca učiteľov sa tiež nedá podobne merať, že tak podobne sa nedá merať trebárs práca psychológov, lekárov, terapeutov rôznych, ktorí nielen operujú, ale liečia aj dušu a tak ďalej. Nechcem poukazovať na to, že kňazi a všetci duchovní vlastne nežijú výlučne iba zo mzdy, pretože predpokladám, že Svätá stolica prispieva na prácu cirkvi, takže neberte, prosím, moje vystúpenie ako účelové. Ja som len chcela poukázať na to, že v niektorej časti našej spoločnosti akoby produktivita práce padá, ale mzda za túto vykonanú prácu stúpa a naopak. Medzi kňazmi nikdy som nepočula teraz za tých 15 rokov, že by niekto bol nezamestnaný. To je snáď jediná vrstva spoločnosti, kde zamestnanosť rastie v porovnaní trebárs s učiteľmi. X učiteľov muselo odísť zo škôl, robia všelijakých zásobovačov a neviem čo všetko možné, odišli do zahraničia, pretože nemajú čo robiť, ale to sa v cirkvi nestáva. Prosím, aby ste ešte raz oddelili náš názor na cirkev a veriacich a náš názor na cirkevný klérus a všetko materiálne, čo s tým súvisí. Prosím, aby ste to pochopili takto. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, poslanci. Pravdaže aj mňa znepokojujú mnohé legislatívne riešenia súčasnej reformnej politiky vlády, o ktorých veľmi obšírne hovorili moji predrečníci, ale najmä ma znepokojujú akési duchovné veci, ktoré sú nad tými mešcami a peniazmi, a ktoré som obsiahla do svojich dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a je tu stav občianskej nevedomosti v oblasti práva či kultúry. Takto by sa to dalo nejako filozoficky zastrešiť. Ide mi o to, čomu hovoríme nedostatočné právne, historické a kultúrne vedomie, či priam kultúrne a právne bezvedomie. Tieto pozmeňujúce návrhy sa práve týkajú na jednej strane akejsi nápravy kultúrneho vedomia a ten druhý nápravy právneho vedomia v spojitosti s kanceláriou verejného ochrancu práv.

    Takže najprv ten prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, tlač 867, sa týka zvýšenia príspevku na záchranu slovenských lokalít zapísaných na listine svetového dedičstva UNESCO. Navrhujem v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu navýšiť prostriedky pre štyri takéto lokality svetového dedičstva UNESCA a to pre mesto Banskú Štiavnicu do výšky alebo na výšku 15 miliónov Sk, mesto Bardejov, navýšiť na výšku rovnako 15 miliónov korún, pre mesto Spišské Podhradie do výšky 4 miliónov korún a pre mesto Ružomberok tiež do výšky 4 miliónov korún. Odôvodnenie tohto návrhu je nasledovné: Slovenská republika je signatárom medzinárodného dohovoru o svetom kultúrnom a prírodnom dedičstve, ktoré sa rozhodla svetová civilizácia pod záštitou UNESCO ochraňovať ako duchovné vlastníctvo svetovej civilizácie. Lokality svetového dedičstva na Slovensku majú v rámci histórie vývoja svetovej civilizácie mimoriadny kultúrny význam a v zmysle podpísaného dohovoru prijala Slovenská republika záväzok tieto lokality ochraňovať a udržiavať v dobrom stavebno-technickom a estetickom stave. Významnými formálnymi krokmi v tomto smere okrem podpísania Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bolo i prijatie zákonov č. 100/2002 Z. z. a č. 176/2002 Z. z. o ochrane a rozvoji miest Banská Štiavnica a Bardejov. Vzhľadom na to, že údržba, opravy a udržiavanie uvedených lokalít si vyžadujú nadštandartné výdavky zo strany miestnych samospráv a tieto majú iba štandardné príjmy ako všetky iné mestá, je nutné, aby sme ako seriózny partner plnili svoje záväzky voči svetovej kultúrnej verejnosti, ktoré sme dobrovoľne prijali. Aj keď navrhovaná zmena rozpočtu rieši iba malú časť problémov lokalít svetového dedičstva, určite by prispela k zlepšeniu stavu uvedených lokalít a signalizovala by kultúrnej verejnosti minimálne seriózny prístup k plneniu našich záväzkov. Navrhované príspevky na záchranu lokalít svetového dedičstva UNESCO navrhujem presunúť z kapitoly všeobecnej pokladničnej správy. Pokiaľ by sa požadované prostriedky nepodarilo nájsť v kapitole všeobecnej pokladničnej správy, je možné uvažovať aj o presune prostriedkov z ministerstva vnútra Slovenskej republiky v celkovej výške 15 miliónov korún, ktoré boli plánované na investície do azylového domu so zvýšenou „ostrahou“. Po vypustení potreby takéhoto azylového domu zo zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle, ktorý sme schválili včera, by tieto prostriedky boli presunu hodné a možno by sa mohli aj takýmto spôsobom kultúrne využiť.

    Druhý môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka kapitoly kancelárie verejného ochrancu práv. Všetci vieme, čo táto kancelária robí, ako sa pokúša o nápravu právneho vedomia, akým spôsobom komunikuje s občanmi a v istej malej dávke i jej finančné prostriedky pre budúci rok sú nedostačujúce. Môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh v súvislosti s kanceláriou verejného ochrancu práv je nasledujúceho znenia: V prílohe č. 2 k návrhu rozpočtu verejnej správy, výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005, sa mení takto: V kapitole kancelária verejného ochrancu práv v stĺpci výdavky celkom sa suma 32 480 nahrádza sumou 34 000. V stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie sa suma 32 480 nahrádza sumou 34 000. V stĺpci z toho, 610 - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, sa suma 14 421 nahrádza sumou 15 000. V kapitole všeobecná pokladničná správa v stĺpci výdavky celkom sa suma 24 480 921 nahrádza sumou 24 479 401. V stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie sa suma 24 480 921 nahrádza sumou 24 479 401 Sk, pričom to je myslené, samozrejme, v tisícoch. Odôvodnenie tohto návrhu je nasledovné: Navrhované navýšenie pokryje výdavky kancelárie verejného ochrancu práv na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania na rok 2005 v súlade so zákonom č. 551/2003 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a schváleným unesením č. 198 z 19. mája 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý súhlasil s návrhom systemizácie služobného úradu kancelárie verejného ochrancu práv, na ktoré je potrebných 579 000 korún. Zostávajúca suma pokryje nevyhnutné náklady spojené s prevádzkou kancelárie verejného ochrancu práv. To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, je presne 13.00 hodín, prerušujem rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Oznamujem vám, že pokračovať budeme v utorok o 9.00 hodine a ako prvý vystúpi pán poslanec Blajsko. Ešte prosím, aby som dodržal rokovací poriadok, hodláte vystúpiť s faktickou poznámkou, pán poslanec Ševc? Zapnite mikrofón. Áno, zapnite mikrofón pánovi Ševcovi.

  • Ďakujem pekne, ja nechcem zdržiavať, len chcem podporiť návrh pani poslankyne Podrackej. Je logický, ľudia, čo sa týka ochrancu, verejného, ľudských práv, ľudia hľadajú východisko v ich neradostnej situácií a obracajú sa všadiaľ, kde môžu, a ochranca verejných práv je tou inštitúciou a má aj svoj sociálny rozmer tento návrh, takže ho podporujem. Ďakujem.

  • Tak a teraz prerušujem rokovanie 33. schôdze Národnej rady do utorka do 9.00 hodiny. Ďakujem a prajem vám príjemný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 13.04 hodine.