• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Anton Danko a Milan Murgaš. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Vojtech Tkáč.

    V rokovaní 33. schôdze pokračujeme teraz druhými čítaniami o šiestich vládnych návrhoch zákonov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pristúpime teda k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 940. Spoločnú správu výborov máte v tlači 940a.

    Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328, bol vypracovaný na základe uznesenia vlády k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Jeho cieľom je zabezpečiť zvýšenie príjmovej časti osobitných účtov ministerstiev a iných štátnych orgánov, ktoré pôsobia v režime tohto zákona, pričom sa tiež predpokladá zníženie celkových dosahov na verejné financie.

    Na tieto účely vládny návrh zákona novo upravuje najmä poberanie dávok policajtom a vojakom poskytovaných počas dočasnej pracovnej neschopnosti, poskytovanie náhrady škody policajtovi a vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz, priznávanie, rozsah a výplatu výsluhového príspevku, rozsah výsluhového dôchodku, poskytovanie rekreačnej starostlivosti a kúpeľnej starostlivosti, platenie odvodov na poistné na sociálne zabezpečenie. Návrh tiež obsahuje ďalšie zmeny, ktoré si vyžiadala doterajšia aplikácia zákona v praxi a reaguje aj na prijatie zákona o sociálnom poistení, v dôsledku ktorého je potrebné vykonať niektoré úpravy zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za súčasného rešpektovania špecifík sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás, aby ste návrh zákona postúpili do tretieho čítania a v ňom ho schválili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch pred druhým čítaním. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister vnútra, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe, ktorú včera vypracoval výbor pre obranu a bezpečnosť použitím správ výboru pre rozpočet, financie a menu a ústavnoprávneho výboru, t. j. tých troch výborov, o ktorých ste včera rozhodli, že predmetný návrh, resp. tlač 940 prerokujú. Ústavnoprávny výbor neprijal k tomuto návrhu platné uznesenie. Výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča plénu návrh vlády schváliť bez pripomienok. Napokon gesčný výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, prijal na svojom rokovaní 16 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, ktorú máte na stoloch rozdanú pod tlačou 940a, a výbor odporúča, aby sme o všetkých týchto 16 návrhoch hlasovali spoločne a aby sme ich prijali. Toľko všetko zo správy spravodajcu.

    Pán podpredseda, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovolil by som si predložiť iba veľmi krátky pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý súvisí s právom na kúpeľnú starostlivosť pre vojakov a policajtov. Myslím si, že hranica veku, ako aj odslúžených rokov je posunutá príliš vysoko a tým dochádza k nevyváženému nároku na kúpeľnú starostlivosť napríklad aj v porovnaní s vojnovými veteránmi, pri ktorých stačí aspoň 90 dní odslúženia v misii mimo územia Slovenskej republiky, ale vojaci by mali dosiahnuť minimálne 55 rokov veku alebo 25 rokov služobného pomeru. Myslím si, že zníženie tejto hranice nad 50 rokov veku a 20 rokov trvania služobného pomeru by mohlo zabezpečiť vyváženejší pomer a jednak by to mohlo zabezpečiť ešte to, po čom voláme, aby sa zrekreovaný policajt vrátil opäť do služby a mohol ešte dlhodobo vykonávať svoje povinnosti.

    Takže v tomto zmysle navrhujem pozmeňujúci návrh k § 70 ods. 1 písm. d), v ktorom navrhujeme nové znenie, kde „poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ktorý dovŕši v príslušnom kalendárnom roku 50 rokov veku alebo dosiahol 20 rokov trvania služobné pomeru“.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Prepáčte, pán predsedajúci, ujasňovali sme si s pánom predsedom výboru obsah návrhu. Skôr si dovolím vyjadriť opatrný nesúhlas s týmto návrhom.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi povedať aj za ostatných poslancov, že aj my by sme veľmi radi pozmeňujúci návrh predsedu nášho výboru podporili. Samozrejme, keby sme vedeli, aký je dosah na štátny rozpočet, aké sú možnosti prípadne dofinancovať tento pozmeňujúci návrh z rozpočtov tých rezortov, ktorých sa to týka, t. j. vnútra, obrany a ďalších, povedzme príslušníkov SIS. No a keďže toto nevieme a vieme jedno, že nechceme spraviť väčší schodok v štátnom rozpočte, ako je v navrhovanej tlači, ktorú začneme preberať, myslím, od zajtra, tak je veľmi ťažko tento pozmeňujúci návrh podporiť. Všetci skutočne veľmi radi by sme chceli za záslužnú prácu policajtom, vojakom a všetkým, ktorých sa tento zákon týka, prirodzene zvýšiť sociálne výhody, ale nie vždy to ide a musíme mať na pamäti aj stráženie schodku štátneho rozpočtu.

    Toľko všetko, pán predseda, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programe.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 942).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 942a.

    Prosím pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, konečne zákon, ktorý môžem predkladať s veľkou radosťou a optimizmom.

    Návrh novely zákona č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore bol vypracovaný za účelom vypustenia zo záväznosti systemizácie členenie podľa funkcií a zrušenie ďalšieho platu príslušníka. Navrhuje sa finančné prostriedky, ktoré sa tým ušetria, použiť na zvýšenie hodnostného príplatku príslušníka Hasičského a záchranného zboru, ako aj na zvýšenie príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia. Zvyšné finančné prostriedky sa navrhuje použiť v rozsahu uvedenom v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Realizácia tohto návrhu umožní zvýšiť príslušníkom Hasičského a záchranného zboru služobný plat v priemere takmer o 3 000 korún.

    Okrem uvedených skutočností predkladaný návrh zákona upravuje aj niektoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka, a to najmä spôsob ukončenia služobného pomeru príslušníka, a opätovne upravuje povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti tak zamestnávateľom služobným úradom, ako aj príslušníkom Hasičského a záchranného zboru.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že tak ako pri prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady vyslovíte podporu predloženému návrhu zákona a umožníte aj mne splniť sľub, ktorý som dal v snemovni pred rokom, že sa zasadím o výrazné zlepšenie ocenenia práce hasičov a záchranárov. Preto vás prosím o prerokovanie návrhu a vyslovenie podpory na jeho prijatie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 942), vo výboroch Národnej rady. Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor v zmysle rokovacieho poriadku predkladá spoločnú správu výborov.

    Národná rada pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Výbory prerokovali v určenej lehote vládny návrh zákona. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol pridelený zákon, a odporúčali Národnej rade ho schváliť takto: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 535 z 1. decembra, výbor pre verejnú správu uznesením č. 258 tiež z 1. decembra 2004, ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, keďže návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu a spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre verejnú správu č. 259 z 1. decembra 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Patakyho, ktorý tu však nie je. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, páni ministri, prerokúvame zákon o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý ide v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som tu vystúpil na začiatku, keď sme prerokúvali, či bude tento zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, principiálne v tom zmysle, že jednoducho tento zákon o skrátenom legislatívnom konaní je vlastne preukázaním toho, že hasičom sa nevenuje pozornosť, ale až keď sa hovorí o štátnom rozpočte, potom už sa aj o nich rozpráva, ale celý rok sa o nich možno ani nevie.

    Ale samozrejme, že na druhej strane nemôžeme nevidieť určitú snahu, ktorú sa ministerstvo snaží urobiť, čo sa týka zlepšenia ich finančného ohodnotenia. A toto jednoducho je pre nás dôležité a sme pripravení rovnako podporiť pozmeňujúce návrhy alebo vôbec novelu ako takú a budeme radi, keď sa rovnako bude pristupovať aj k našim pozmeňujúcim návrhom, ktoré chcú rovnako prispieť k zlepšeniu postavenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, tak ako to prezentoval pán minister.

    Ale v krátkosti predsa len musím ešte reagovať na jednu vec. Pán minister, ja si naozaj vážim, že sa snažíte držať svojho prísľubu, ale musíme rovnako pripomenúť, že ten prísľub sa týkal aj ďalšieho platu. Ten prísľub sa týka aj ďalšieho platu, o ktorom sme tu rozprávali a vždy o ňom hovoríme, už tretíkrát vlastne počas pôsobenia tohto parlamentu, 13. plat odsúvame hasičom a členom, príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. Toto je to, čo som vlastne aj komentoval na začiatku, keď sme prerokúvali skrátené legislatívne konanie, že tu sa to berie. Ja viem, že tá argumentácia z vašej strany, pán minister, je taká, že však v podstate ešte nič nedostali. Ale oni už to mali tretí rok mať. A my im to nedávame. Ale, samozrejme, chápem, že teraz to, čo sa snažíte, je aspoň zlepšenie, lebo zrejme vo vláde ste nedokázali presadiť, aby ten 13. plat išiel. A myslíme si, že ten 13. plat hasiči už dávno mali mať, pretože si myslíme, že ich ohodnotenie by malo ísť ruka v ruke minimálne s ohodnotením Policajného zboru. Pretože si myslíme, že rovnako Hasičský a záchranný zbor má významné postavenie v spoločnosti, ak nie rovnaké z hľadiska bezpečnosti, ale ochrany zdravia a majetku. Tak na tom sa zhodneme, že hasiči majú možno ešte významnejšie postavenie, nie možno, určite významnejšie postavenie ako príslušníci Policajného zboru.

    Nechcem hovoriť o ďalších veciach, ktoré sme tu tiež preberali v súvislosti s Hasičským a záchranným zborom. Pán minister, veľmi dobre viete, že sme rozoberali ich morálne, technicky zastarané technické vybavenie. Tu na tomto mieste sme rozprávali o tom, spoločne ste prisľúbili, že do konca tohto roka budú vyriešené deblokácie ruského dlhu na riešenie technického zabezpečenia hasičov a predovšetkým výškovej techniky. Bohužiaľ, musíme konštatovať, že v tejto veci sa zrejme nič nepohlo.

    Keď zoberieme toto celé do úvahy, tak pohľad na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, na celý hasičský zbor je pomerne plastický. A teraz si zoberme, v takýchto podmienkach hasiči dnes pôsobia a sú pripravení ísť a zachraňovať nás, keď je to potrebné, ale rovnako byť aj prítomní pri pohromách, ktoré nás jednoducho napadnú, ak hovoríme o Tatrách, Hasičský a záchranný zbor ukázal svoju jednoznačnú akcieschopnosť a schopnosť zasahovať pri takýchto živelných pohromách.

    Ja by som prešiel k pozmeňujúcim návrhom, ktoré mám pripravené, ktoré v dobrej viere, tak ako sa aj predkladateľ snaží riešiť ich postavenie, chce riešiť ich postavenie minimálne na úrovni príslušníkov v okolitých krajinách. Predovšetkým v krajinách, ktoré mali rovnakú štartovaciu čiaru, ako sme mali my povedzme po roku 1989. Len dnes tie rozdiely sa výrazne zväčšujú a hasiči sú v inej pozícii u nás ako napríklad hasiči v pozícii v Českej republike.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 91, kde sa vypúšťa odsek 4. Toto vypustenie odseku 4 priamo súvisí s 2. bodom § 116 ods. 1, kde sa slová „ak podľa § 91 ods. 4 príslušníkovi za štátnu službu nadčas poskytne náhradné voľno“ nahrádzajú slovami „ak príslušník vykonáva štátnu službu nadčas“.

    Čo tým myslíme? Podľa platného zákona za prácu nadčas patrí príslušníkovi náhradné voľno, až potom je možné jeho preplatenie v zákonne stanovenej lehote. Pretože práca nadčas vzniká nariadením zamestnávateľa, je potrebné, aby v prvom rade došlo k jeho preplateniu, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne s príslušníkom na poskytnutí náhradného voľna. K práci nadčas dochádza aj prerušením pracovnej pohotovosti na pracovisku pri výjazde jednotky, ktorá je súčasťou zmeny príslušníka. V súčasnosti je 17 hodín práce a 7 hodín pohotovosť na pracovisku. Ani vznik uvedeného nadčasu nie je možné preplatiť v príslušnom mesiaci.

    Tento návrh zmeny zákona vychádza z § 121 Zákonníka práce a § 98 Zákonníka č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, kde za prácu nadčas patrí za každú hodinu takejto služby príslušná časť platu zvýšená o príplatky a až potom po dohode zamestnávateľa s príslušníkom je možné čerpať náhradné voľno. Ak je možné, aby takéto riešenie mohlo byť platné pre príslušníkov Policajného zboru, nevidíme dôvod, aby to nemohlo byť rovnaké pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.

    Taktiež je potrebné si uvedomiť aj početné stavy príslušníkov na menších hasičských staniciach. Pán minister, veľmi dobre viete, že naplnenie stavov je ešte stále problémom v Hasičskom a záchrannom zbore. A ak zoberieme všetky veci, ktoré musia hasiči v tejto súvislosti absolvovať vrátane rekondičných pobytov, pretože ich fyzická zdatnosť musí byť veľmi dobrá, tak sa stáva, že vďaka doterajšiemu platnému systému jednotky pôsobia na minimálnych stavoch. To znamená, že sa môže stať v prípade nejakého návalu, jednoducho nebudú schopné zabezpečiť to, čo sa od nich bude žiadať, aj keď si myslím, že to robia s vypätím síl už dodnes takýmto spôsobom a snažia sa o to, aby všetko stihli zabezpečiť, pretože toto nie je len o práci, ale to je aj o poslaní, o pomoci nám, o pomoci všetkým, ktorí to potrebujú v núdzi.

    Ak by som spomenul to, čo som hovoril v úvode, tak napríklad v Českej republike takúto situáciu už majú vyriešenú členovia Hasičského a záchranného zboru tak, že ich plat už zahŕňa aj túto prácu nadčas. A predpoklad, ktorý sa uvažuje v roku 2005, je, že bude 36-tisíc českých korún. Ak porovnáme platy hasičov u nás, tak sú diametrálne odlišné a nemusím hovoriť ani o tom, že keď prepočítame českú korunu výmenným kurzom, tak sa dostaneme úplne kdesi inde a naši hasiči sa nachádzajú asi zhruba na polovici po prepočte priemerného platu. A samozrejme, že sú tam brané platy aj nevýkonných zložiek Hasičského a záchranného zboru. A to, čo predkladáme, sa týka iba výkonných zložiek. To sú tí, ktorí priamo chodia a sú nasadení pri zásahoch do boja proti živelným pohromám, pri dopravných nehodách a tak ďalej.

    Tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka § 118 ods. 1, ktorý znie, čiže nové znenie tohto odseku je: „(1) Príslušníkovi, ktorý vykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d), patrí príplatok mesačne 8,4 % až 28,2 % z platovej tarify 1. platového stupňa 1. platovej triedy. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé koruny nahor.“

    Príplatok za štátnu službu, zdôvodnenie by som k tomu uviedol, príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, tzv. rizikový príplatok, podľa platného zákona je v súčasnosti 32 Sk za hodinu práce a vládny návrh zákona zvyšuje uvedený príplatok na 64 Sk za hodinu práce.

    Vážené dámy, vážení páni, mesačne sa uvedený príplatok pohybuje v priemere 200 Sk na príslušníka. Príplatok vôbec nezohľadňuje náročnosť práce príslušníka Hasičského a záchranného zboru a taktiež rozdiel v náročnosti jednotlivých zásahov. Predchádzajúca právna úprava zákona č. 126/1985 Zb. umožňovala ohodnotiť rozdiely v náročnosti zásahov, kde bol uvedený príplatok v rozmedzí 600 až 1 800 Sk. Čiže to už tu platilo predtým. Podobným spôsobom je ohodnotená práca príslušníkov Policajného zboru v rozmedzí 300 až 2 000 Sk a pracovníkov v štátnej službe v rozmedzí 5,3 % až 35 % z platovej tarify 1. platového stupňa 1. platovej triedy paušálnou sumou.

    Znova si nemyslíme, že by to malo byť ináč u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ak to je možné u príslušníkov štátnej služby a Policajného zboru, tak prečo by to nemohlo byť rovnako aj pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru? A tobôž ešte vtedy, keď príslušníci Hasičského a záchranného zboru dnes zasahujú aj v takých situáciách, ako sú dopravné nehody, kde dnes úplne bežne narábajú aj s ľudskými obeťami týchto dopravných nehôd. To je obrovský zásah do psychiky. A kto to z nás zmeria, tieto tlaky, ktorým sú vystavení títo príslušníci pri zásahoch? A, samozrejme, predovšetkým treba brať do úvahy rovnaké postavenie, ak to majú policajti, prečo by to nemohli mať aj príslušníci Hasičského a záchranného zboru.

    Znova chcem uviesť ako príklad Českú republiku, kde príplatok je vyplácaný u hasičoch v Českej republike podľa zákona platného od 1. 1. 2005, a to vo výške 500 až 1 500 Kč. Ďalší príplatok je pri práci spojený s ochranou záujmu štátu, pri ktorej môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, prípadne k iným závažným rizikám alebo prípadne k iným závažným rizikám alebo služba s mimoriadne psychickou záťažou, v prvej skupine 3 000 až 6 000 Kč a v druhej skupine 1 000 až 4 000 Kč. Porovnajme si to so súčasným zvýšením na 64 korún. V tej absolútnej hodnote dodnes to bolo 200 korún, povedzme po novele, ktorú predkladá pán minister, by to mohlo byť 400, možno 500 korún. Ale kde sa nachádzame v súvislosti s tým, čo už jednak platilo na Slovensku, ale dnes platí aj v Českej republike. A myslím si, že naši hasiči sú rovnako zdatní, ak nie lepší ako príslušníci hasičského zboru v Českej republike.

    Štvrtý bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka § 133 ods. 1. V prvej vete sa nahrádza číslovka „20“ číslovkou „25“ a vypúšťajú sa slová „a ktorý dosiahol vek 50 rokov“.

    Zdôvodnenie tohto môjho pozmeňujúceho návrhu je takéto: Zvýšenie odpracovaných rokov na 25 rokov, tak ako to povedzme predkladá pán minister dnes pri príslušníkoch Policajného zboru, ale trošku v inej podobe, sa zvyšuje na 25 rokov a ruší sa hranica 50 rokov veku z dôvodov, že k Hasičskému a záchrannému zboru prichádzajú dnes príslušníci, ktorí sú zhruba asi vo veku 20 rokov, pretože musia byť fyzicky zdatní, vzdelaní atď., aby spĺňali tie kritériá, ktoré sú dnes veľmi náročné. A po odpracovaní 25 rokov v Hasičskom a záchrannom zbore sa veľakrát stáva, že títo príslušníci vďaka svojmu povolaniu si poškodia zdravie tak, že jednoducho nie sú schopní ďalej vykonávať toto povolanie. A súčasná právna úprava im umožňuje iba to, že musia mať 20 rokov odpracovaných a musia mať zároveň 50 rokov svojho veku, aby mohli dostávať tzv. vyrovnávanie svojho platu v prípade, že už nemôžu vykonávať túto činnosť a že by sa venovali niečomu inému.

    Toto je naozaj veľmi chúlostivá vec. Chcem upozorniť, že s týmto problémom sa dnes hasiči potýkajú, tí, ktorých sa to týka, a myslím si, že je to až nedôstojné, do akej pozície sme ich dostali. Lebo ak dnes, po 20 rokoch, hasič, ktorý odpracoval v Hasičskom a záchrannom zbore 20 rokov a má 50 rokov a zo zdravotných dôvodov musí odísť, áno, vyrovnáva sa mu jeho plat, ale on sa musí chodiť hlásiť na úrad práce, tak ako každý iný, a pritom s tým svojím zdravotným postihnutím v podstate nemá šancu možno sa ani zamestnať, lebo to ešte nie je na invaliditu, ale nie je schopný sa zamestnať, ale musí permanentne chodiť na úrad práce a všetko to, čo s tým súvisí. Takto si vážime príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, to si myslím, že nie je dôstojné.

    A, pán minister, veľmi dobre viete, že netýka sa to veľkého kvanta ľudí, pretože dnes je celkový počet príslušníkov Hasičského a záchranného zboru okolo 4-tisíc a toto sa týka ľudí, ktorých je okolo možno ani jedného percenta. Čiže si myslím, že je potrebné, aby sme na takýchto ľudí mysleli dôstojne, ak zoberieme do úvahy, že príslušníci Hasičského a záchranného zboru vôbec nie sú riešení tak ako napr. príslušníci v Českej republike, kde majú rovnaké vymoženosti ako príslušníci Policajného zboru. Majú výsluhový dôchodok. U nás to hasiči nemajú tak, ako to majú policajti. Preto si myslím, že minimálne by sme im mali pomôcť takouto úpravou, aby sme zlepšili ich postavenie. A perspektívne som presvedčený o tom, že je potrebné sa zamýšľať nad tým, aby príslušníci Hasičského a záchranného zboru boli zaradení do takej istej pozície, ako sú príslušníci Policajného zboru, so všetkým, čo s tým súvisí, ich sociálnym zabezpečením, hodnostného a rizikového príplatku tak, ako to majú policajti. A keď zoberieme, je ich jedna pätina na Slovensku v porovnaní s príslušníkmi Policajného zboru.

    Chcem ešte k tomuto dodať, že celý tento návrh sa opiera o reálnu možnosť poskytnutia hasičom to, čo som tu predniesol. To, čo je v predkladanom zákone, je jasne vysvetlené pre jednotlivé položky, odkiaľ sa zoberú tieto finančné prostriedky. Ja chcem povedať, že tie finančné prostriedky, ktoré chceme my hasičom týmto pozmeňujúcim návrhom pridať, sa dajú veľmi jednoducho vykryť z položky ekonomických a environmentálnych vplyvov a finančných vplyvov v prílohe Zamestnanosť, kde je možné to použiť na rôzne účely – službu nadčas, osobný príplatok a odmenu. Týka sa to výšky 80 890 000 Sk a podľa našich prepočtov dá sa z týchto finančných prostriedkov, ktoré sú už dnes alokované v návrhu štátneho rozpočtu, vykryť tieto požiadavky, ktoré som predložil v mojom pozmeňujúcom návrhu.

    Pevne verím, pán minister, že budete brať tieto pozmeňujúce návrhy ako konštruktívny príspevok, tak ako ste sa vyjadrili na začiatku, že chcete zlepšiť pozíciu Hasičského a záchranného zboru a tým aj umožníte trošku retušovať možno to, čo sa vám nepodarilo presadiť vo vláde, a to, že budú mať hasiči 13. plat tak, ako im to náleží už tretí rok, čo sa im odkladá, lebo, znova pripomínam, tu na tomto mieste ste povedali, že v budúcom roku už hasiči ten 13. plat budú mať, bohužiaľ, nebudú ho mať.

    Vážené dámy, vážení páni, zvážte všetky argumenty, ktoré som tu predniesol, pri hlasovaní a myslite na to, že to, čo nás môže postihnúť na ceste, pri živelných pohromách, jedine nám môžu pomôcť príslušníci Hasičského a záchranného zboru, nikto iný. A ak my na nich nebudeme teraz myslieť, tak potom sa môže stať, že tá istota pri tom, že niekto bude pri nás stáť, keď sa bude niečo diať, bude ešte nižšia.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci alebo panie poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Naozaj chcem podporiť vystúpenie svojho kolegu, kde veľmi pekne poukázal na prácu hasičov, a myslím si, že všetci prácu hasičov oceňujeme. Avšak to ich odmeňovanie absolútne nie je adekvátne rizikovému povolaniu a tej práci, ktorú naozaj vynakladajú. Prihováram sa teda za to, aby sme pozmeňujúce návrhy schválili a aspoň takou nejakou troškou prispeli k zvýšeniu ohodnotenia práce hasičov. Takže prosím vás, páni poslanci, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chcem sa pripojiť k názoru pána poslanca, že skutočne je nutné, aby sa vyrovnala právna situácia hasičov s právnou situáciou policajtov, pretože rizikovosť je obdobná, a zároveň vyjadriť ľútosť, že pán minister až koncom, a to aj v skrátenom konaní, si na túto otázku spomenul. Pretože to mohlo byť už začiatkom roka a nemuselo to byť v skrátenom konaní, ale nebola som proti skrátenému konaniu napriek tomu, že tu nehrozí žiadna hospodárska atď. škoda podľa zákonov.

    Ale mám jednu otázku na pána ministra. V predloženom návrhu zákona je v § 209a zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Pán minister, sú tieto všetky akty preložené do slovenského jazyka? Ony sa totiž pri takejto legislatívnej úprave, ako ste predložili, stávajú súčasťou nášho platného práva, celkom od A do Z. A ja si myslím, že pokiaľ by neboli v slovenskom jazyku, tak je možné na nich len odkázať a nie ich úplne zahrnúť do zákona, ten zoznam. Takže by som bola veľmi rada, keby ste v záverečnom slove, pán minister, zodpovedali túto moju otázku ako predkladateľ splnomocnený vládou Slovenskej republiky, zrejme vo vláde si všímate aj tieto legislatívne otázky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv by som sa chcel poďakovať pánu poslancovi Blanárovi za to, že skutočne vytrvalo prejavuje záujem o postavenie hasičov a záchranárov ministerstva vnútra, o ich materiálno-technické zabezpečenie, o stav techniky a robíte to tak od začiatku tohto volebného obdobia a vlastne dohliadate aj na to, aby som aj ja nestratil ani na chvíľku záujem o túto problematiku, za čo vám treba vysloviť vďaku a ocenenie.

    Pýtali ste sa aj na stav techniky. Došlo tu k výraznému zlepšeniu, nevedel som, že prejavíte záujem o toto, ale ak budete mať ten záujem naďalej, tak môžem vám poskytnúť presnú informáciu o tom, čo všetko sa zlepšilo v tejto oblasti.

    Čo sa týka finančných náležitostí, ktoré teraz riešime, tu dochádza k istému nedorozumeniu ohľadne tých ďalších služobných platov. Konečne po mnohých rokoch sa mi podarilo vybojovať tie peniaze, tú sumu, myslím, že to je zhruba tých 160-170 mil. korún, čo je suma potrebná na vyplatenie 13. a 14. platu. Čiže tie peniaze sa teraz našli a ide akurát o to, že pre samotných hasičov bolo výhodnejšie, aby to nedostali ako vyplatený 13. a 14. plat po prvýkrát, ale aby sa tie peniaze rozložili a použili na zvýšenie rôznych príplatkov, prídavkov k mesačnému platu. A je to výhodnejšie pre nich preto, lebo nemusia čakať na prvý vyplatený ďalší plat, ktorý by bol niekedy v polovici roka, ale vlastne môžu poberať toto zvýšené finančné ohodnotenie už vlastne v januári a potom za každý mesiac. Čiže tie peniaze sa konečne našli, ale aj pre samotných hasičov bolo výhodné iným spôsobom ich vyplatiť, nie ako ten ďalší služobný plat.

    Zazneli tu rôzne porovnania s platmi hasičov v iných krajinách, povedzme v Českej republike. Myslím si, že nie je nič prekvapujúce na tom, že tie rozdiely sú iné, pretože vo všetkých oblastiach ekonomiky proste ten stav ekonomiky je rôzny. Takisto aj poslanci v Slovenskej republike majú podstatne nižší plat ako poslanci v Českej republike a vlastne ktokoľvek, keby sme akékoľvek profesie zobrali. Odvíja sa to od stavu ekonomiky. Nie som si celkom istý, či najlepšia príležitosť na sťažovanie sa ohľadne platov hasičov je práve ten moment, keď sa im výrazne zvyšujú platy. A toto je tento moment. Toto je skôr čas na také drobné potešenie sa, nie čas na náreky.

    Myšlienka, pán poslanec Banáš, že by sa mal na hasičov a záchranárov vzťahovať podobný režim služobného pomeru, ako majú policajti, napríklad vrátane tých výsluhových dôchodkov, to je myšlienka rozumná, v zásade to podporujem a naše úvahy sa budú v budúcich rokoch uberať týmto smerom.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, sú to vlastne návrhy na ešte ďalšie zlepšenie oproti tomu zlepšeniu, ktoré predkladám v návrhu zákona. Treba povedať veľmi jasne, že vybojovať tie peniaze nebola jednoduchá záležitosť, nebolo jednoduché nájsť konsenzus vo vláde, kde všade máme a na čo máme dávať viacej peňazí. V tejto chvíli vaše doplňujúce návrhy idú nad rámec tohto ťažko nadobudnutého konsenzu. Preto v tejto chvíli nemôžem vyjadriť súhlas s týmito návrhmi, čo neznamená, že aj ja a, dúfam, že aj vy sa nebudeme v budúcnosti snažiť o ďalšie zlepšenie finančného ohodnotenia hasičov a záchranárov.

    Pani poslankyňa Tóthová mi povedala, že až koncom obdobia som si spomenul na hasičov. Pani poslankyňa, vy ste nevďačná. Ja som tak bojoval za tých hasičov. To vy sa tu prvýkrát vyjadrujete k hasičom, nie ja.

  • Smiech v sále.

  • Ja už som o nich hovoril veľakrát. Čo sa týka vašich ďalších otázok ohľadom smerníc, ja vám v tejto chvíli neviem povedať presnú odpoveď a navrhujem, aby sme si tieto otázky vyjasnili „ted a ted“, ako hovoríme my Slováci, teda bilaterálne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, keď hovoríme o hasičoch, dáte mi za pravdu, že sme určite ešte ďaleko od ideálneho stavu, v akom by sa mal, či už z materiálno-technickej stránky, alebo aj z finančnej stránky, náš Hasičský a záchranný zbor nachádzať. Aj táto novela zákona, i keď maličkým krôčikom, ale predsa len zlepšuje to finančné zabezpečenie a ohodnotenie hasičov. A platí to, čo aj pred chvíľou sme pri zákone o Policajnom zbore hovorili, že, samozrejme, aj ja sa rád pridám k tomu pozmeňujúcemu návrhu, o ktorom hovoril pán poslanec Blanár, za predpokladu, že nájdeme tieto peniaze, ktoré by sme chceli hasičom vo vzťahu k tým rizikovým príplatkom dať.

    Ale chcel by som ešte upriamiť na jednu pozornosť. Hovoríme tu o sociálnom zabezpečení vojakov, policajtov. Dnes sa už výrazne hovorí aj o sociálnom zabezpečení hasičov, aby sa priblížili vlastne k tomu štandardu, ktorý majú vojaci a policajti. A ja tu pripomeniem ešte jednu kategóriu, na ktorú zabúdame, a sú to mestskí policajti. Je ich síce len zhruba 2 200 na Slovensku, ale je to tiež kategória, ktorá si v krátkej alebo v dlhšej budúcnosti bude musieť nájsť miesto aj v našom parlamente a budeme sa musieť ňou zaoberať. Pretože takisto platí pre hasiča, že veľmi ťažko 60-ročnému hasičovi je liezť po 30-metrovom rebríku, tak veľmi ťažko je 60-ročnému mestskému policajtovi chodiť po ulici a naháňať drobných zlodejov, ktorí majú 20 rokov. Čiže aj touto otázkou sa bude potrebné zaoberať.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.

    Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 972).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 972a.

    Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladáme vám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Súčasne predloženým návrhom zákona chceme upraviť možnosť, aby Fond národného majetku Slovenskej republiky mohol vyplácať dlhopisy, ktoré sú predmetom konania v dedičstve a tieto konania nebudú ukončené do 31. 12. 2004, kedy by malo dôjsť k premlčaniu práv na výplatu menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov. Keďže dedičia pred skončením konania o dedičstve nevedia preukázať fondu, v akom rozsahu na nich nárok na spomenutú výplatu prejde, navrhuje sa v zákone, aby fond mohol oprávneným osobám vyplatiť dlhopisy aj po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, pretože nároky na výplatu dlhopisov fondu ani po premlčaní nezanikajú. Vzhľadom na uplynutie premlčacej doby 31. 12. je potrebné, aby návrh zákona nadobudol účinnosť najneskôr 30. 12. 2004.

    Súčasne návrh zákona tiež upravuje limitovaný odplatný prevod majetku jedného štátneho podniku v zostatkovej hodnote najviac 5 mil. Sk v jednom kalendárnom roku. Toto limitovanie predaja prebytočného majetku v jednom kalendárnom roku spôsobuje vážne problémy štátnym podnikom a bráni predaju nadbytočného a neupotrebiteľného majetku pred procesom transformácie štátnych podnikov, čím sa celý proces neprimerane predlžuje. Cieľom navrhovanej úpravy je teda vytvoriť predpoklady na plynulé vybavovanie žiadostí štátnych podnikov o odplatné prevody zbytočného a nadbytočného majetku.

    Spoločná správa gestorského Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie obsahuje dva pozmeňujúce návrhy, ktoré v mene vlády Slovenskej republiky môžeme odsúhlasiť a stotožňujeme sa s nimi.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vlády vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, je to tlač 972, v druhom čítaní v súlade s rokovacím poriadkom podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada uznesením č. 1351 z 1. decembra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch, v gestorskom výbore v termíne do 1. decembra 2004, týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Takisto poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote nášmu gestorskému výboru žiadne stanovisko.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh, bol pridelený výborom, tak ako som povedal, a tie rokovali o ňom takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh zákona 1. decembra, ako tradične neprijal platné uznesenie, pretože návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 1. decembra a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom tak, ako je uvedený v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto prerokoval návrh zákona 1. decembra a odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe.

    V časti IV sú teda uvedené pozmeňujúce návrhy, o ktorých predkladateľ povedal, že sú akceptovateľné aj pre neho, takisto výbor Národnej rady, ktorý bol určený ako gestorský, odporúča Národnej rade o týchto bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a takisto odporúča Národnej rade schváliť predkladaný zákon ako celok.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto písomne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení zákonov (tlač 946).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 946a.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ministerstvo zdravotníctva predkladá tento návrh s cieľom vytvoriť podmienku na transformáciu zdravotníckych zariadení a ukončiť proces oddlženia záväzkov poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Návrh zákona obsahuje úpravu, ktorá má dočasne účelne zakázať exekúciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to až do ich premeny na akciové spoločnosti. Považujeme za účelné toto dočasné obmedzenie práv exekúcie majetku, liekov a finančných prostriedkov na účtoch týchto zdravotníckych zariadení odstrániť až vtedy, keď dokážeme transformovať zariadenia na neziskové alebo akciové spoločnosti a dostať ich pod tvrdé rozpočtové obmedzenia.

    Súčasne ako predkladateľ zákona sa stotožňujem s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV gestorskej správy v bodoch 1 až 5 a tiež odporúčam, aby ich parlament schválil.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Márii Majdovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa výborov predniesla spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 946.

    Národná rada uznesením č. 1352 z 1. decembra 2004 po prerokovaní predmetného návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a pridelila ho v súlade s § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložila gestorskému výboru poslankyňa Národnej rady Mária Sabolová v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Tieto pozmeňujúce návrhy som si ja ako členka výboru osvojila.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetný návrh zákona 1. decembra 2004 a neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predmetný návrh zákona takisto 1. decembra 2004 a odporučil ho Národnej rade schváliť so zmenami a doplnkami.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú v bode IV tejto správy, je ich celkovo 5. Ja ako spoločná spravodajkyňa navrhujem, aby sa o nich hlasovalo spoločne s tým, že gestorský výbor navrhuje tieto body schváliť.

    Výbor ma zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som predniesla v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, uznesením č. 182, 1. decembra 2004.

    Pán podpredseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o prerokovanom bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, keďže som neodstal žiadnu písomnú prihlášku. Dvaja páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Džupa ako prvý. Pripraví sa pán poslanec Paška.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ubehol rok odvtedy, čo sme sa minimálne na pôde Výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky a následne aj v celom širokom spektre zdravotníckych pracovníkov, aj v celej verejnosti začali zaoberať reformou zdravotníctva z dielne tejto vlády a v tvaroch, rozsahu a obsahu, aký vypracovalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Od čias, keď bola predložená prvá verzia týchto zákonov, sa rozbehla široká diskusia, boli upravené a následne na júnovej schôdzi prešli prvým čítaní. Už v tomto čase sme upozorňovali na niekoľko závažných faktov a snažili sme sa upriamiť pozornosť na riziká, ktoré vyplývajú z textu týchto zákonov, hlavne v aplikačnej praxi po nadobudnutí účinnosti týchto zákonov.

    Poukazovali sme na množstvo aplikačných problémov, ktoré vyplývajú z rôznorodosti počtu a kvalifikácií jednotlivých zdravotníckych profesií jednotlivých zdravotníckych zariadení, ktoré vyplývajú aj zo skutočnosti, že sú určitým spôsobom teritoriálne rozložené v rámci Slovenskej republiky.

    Poukazovali sme na to, že zámysel do konca roku 2004 vyrovnať dlhy zdravotníckych zariadení voči svojim veriteľom aj prostredníctvom povedzme akciovej spoločnosti Veriteľ má vážne trhliny, pretože poznáme problematiku týchto zdravotníckych zariadení. Poukazovali sme hlavne na to, že pri nerovnakom zastúpení zriaďovateľstva týchto zariadení, keď vlastne vstupuje niekoľko subjektov, nielen štát prostredníctvom ministerstva zdravotníctva, ale aj vyššie územné celky, mestá a obce, aj súkromné a právnické osoby, nebola zabezpečená, a to nie je vinou tohto ministerstva, jednotná metodika na vykazovanie pohľadávok a dlžôb, na vykazovanie majetku a preukázanie majetku týchto zdravotníckych zariadení a tam sme očakávali a predpokladali aplikačné problémy.

    Ďalej sme poukazovali na to, že niekoľko stovák pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme dostali nielen na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ale aj na samotnom ministerstve zdravotníctva a následne po redakcii týchto pripomienok aj tak ich ostalo niekoľko desiatok, veď si spomínate, že v jednom zákone sme počas druhého čítania prijali 222 pozmeňujúcich návrhov, že tento samotný fakt spôsobí a spôsobil, že neboli stále prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšovali zákony, ale tie, ktoré zabezpečovali legislatívnu priechodnosť týchto zákonov v schvaľovacom procese aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej sme upozorňovali na to, že prijaté zdravotnícke zákony musia byť zosúladené s legislatívnou normou alebo zákonmi iných rezortov, pretože medicína je prísne interdisciplinárnou oblasťou života, jej prevádzkovanie v tej odbornej aj prevádzkovej činnosti je veľmi úzko prepojená aj na iné rezorty, zvlášť teda na rezort sociálnych vecí. Aj pri texte vládou predkladaného návrhu novelizácie nielen zákona č. 578, ale aj následných zákonov sme dostali odpoveď na naše pripomienky a vôbec nás neteší, že sa tak stalo s odstupom nie týždňov a mesiacov po prijatí novely a noviel, ale doslova s odstupom niekoľkých hodín až dní po tomto akte, ktorým bol zavŕšený proces schvaľovania reformných zákonov vrátených prezidentom Slovenskej republiky.

    To sú fakty a chcem to pripomenúť, aby sa na to nezabúdalo, lebo my sme naozaj predovšetkým zohľadňovali odborné, organizačné a medicínske riziká procesu transformácie slovenského zdravotníctva, tak ako bol predložený vládou Slovenskej republiky na sklonku minulého a v tomto kalendárnom roku.

    Na druhej strane treba jasne a konkrétne prízvukovať, a je to stanovisko nášho poslaneckého klubu a zázemia našich odborníkov v rámci profesijných klubov, transformáciu slovenského zdravotníctva je potrebné urobiť. A opäť pripomeniem jednu tézu, ktorú sme na pôde parlamentu tiež zdôrazňovali. Od čias transformácie začatej ministrom Soboňom v roku 1993 nastalo 12-ročné vákuum, počas ktorého sa slovenské zdravotníctvo dostalo do veľmi zložitého stavu, dostalo sa na hranicu existenčných problémov a zrútenia celého systému zdravotníctva. Aj tieto aspekty sme brali do úvahy, keď sme pristupovali z odborného, organizačného a politického hľadiska pri posudzovaní noviel, ktoré predložila vláda Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní. Zdôrazňujem to preto, aby nevznikli najmenšie pochybnosti o tom, že sme volili iný než odborný, organizačný prístup, ktorý zohľadňuje predovšetkým blízku aj stredne dlhú vyhliadku pre občanov Slovenskej republiky, pre zdravotníckych pracovníkov, ale aj pre zdravotníctvo ako celok.

    Z týchto dôvodov nás musí tešiť skutočnosť, že najmä v posledných týždňoch sa na pôde Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo vypracoval systém práce, ktorý absolútne zohľadňuje odborné a organizačné kritériá a vie jasne definovať politické priority, ktoré sú buď akceptované na pôde tohto výboru a premietnu sa do výstupov a výsledných tvarov v podobe uznesení tohto výboru, alebo jednoducho prijaté nie sú. Ale to neznamená, že vytvárajú prostredie konfrontácie, ktoré by znemožnilo ďalšiu plodnú odbornú, organizačnú i politickú diskusiu v najbližšom období. O to viac, keď vieme, že po týchto novelách budú nasledovať ďalšie novely. A musím korektne priznať, že sám minister zdravotníctva na včerajšom výbore toto priznal a vlastne tým, že to zverejnil aj pred médiami, avizoval v priebehu prvého kvartálu budúceho roku rozsiahlejšie novely, ktoré majú reagovať práve na aplikačné problémy z realizácie týchto zákonov v praxi.

    Ak sme si teda v našom Klube poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu – HZDS v prípade tohto zákona aj zákona č. 581/2004 Z. z. určili prioritu a definovali ju ako naše presvedčenie, ako politický akt, ktorý považujeme za kategorický a jednoznačný, a to, aby bola možnosť zamedzenia exekúcií pre zdravotnícke zariadenia a ich účty rozšírená nielen z nemocníc tretieho typu vrátane fakultných nemocníc aj na nemocnice nižšieho typu, to znamená nemocnice, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, neziskových organizácií či zdravotníckych zariadení obecných a iných, považujeme za náš, ale myslím si, aj za úspech celého Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ak predkladateľom táto požiadavka bola akceptovaná a cez pozmeňujúce návrhy výboru pre zdravotníctvo jednomyseľným hlasovaním, to by som chcel podčiarknuť, všetci poslanci Národnej rady, ktorí sú zastúpení vo Výbore pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky, hlasovali za tento návrh. Považujeme to teda za splnenie jednej z dôležitých otázok a kritérií, požiadaviek, ktoré sme kládli pri novele týchto zákonov.

    Ďalej tiež s uspokojením môžem konštatovať, že bol akceptovaný náš návrh, aby sa čas, dokedy exekúcie nemožno vykonávať u zdravotníckych zariadení, neviazal na ukončený transformačný proces toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia, ale aby sa určil konkrétnym dátumom a termínom rovnakým pre každého a pre všetkých a tým je 31. december 2005.

    Verím, že aj tento návrh získa podporu v snemovni a zároveň je preto potrebné podčiarknuť nielen pre nás poslancov Národnej rady, ale naším aj iným prostredníctvom pre zdravotnícke zariadenia, ktoré majú ambície vykonať zmysluplný transformačný proces v záujme zachovania siete zdravotníckych zariadení, poskytovania zdravotníckych služieb, zamestnanosti v regióne a podobne, aby už po období jednej minúty po schválení týchto zákonov by sa začali veľmi intenzívne zaoberať touto problematikou. Pretože teraz sa ukáže, do akej miery sú pripravené naozaj robiť transformačný proces v prospech svojich zariadení, svojich klientov, pacientov a spolupracovníkov, alebo budú donekonečna žiadať a potrebovať takpovediac barličky, ktoré im pomôžu existenčne preskákať z jedného volebného do druhého volebného obdobia v nádeji, že sem príde nová garnitúra, ktorá azda politicky bude priaznivejšie naklonená k tej či ktorej nemocnici a prijme nejakú výnimku alebo výnimku z výnimiek, ktoré napomôžu konkrétnej nemocnici prežiť a zabezpečiť svoju existenciu. Ak sme sa teda angažovali za tento krok, musíme nielen skonštatovať, že sa to podarilo na tejto pôde, ale dať aj prognózu, tak ako sme ju dávali pri schvaľovacom procese reformných zákonov.

    V druhej a poslednej časti svojho vystúpenia chcem ešte poukázať na jednu záležitosť, ktorú sme avizovali a na ktorú sme upozorňovali v procese prijímania reformných zákonov. Upozorňovali sme na to, že rozsah zdravotníckych zákonov je veľký, rozsiahly, dotýka sa takmer všetkých oblastí zdravotníctva, ale nie všetkých oblastí zdravotníctva. Myslíme tým predovšetkým oblasť vedy, výskumu, prepostgraduálneho školstva a podobne. A keď v tejto súvislosti prešiel cez Výbor pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh, ktorý rozširuje možnosť vlády odsúhlasiť uzatvorenie zmluvy o bezodplatnom prevode akcií transformovaného zdravotníckeho zariadenia aj so Slovenskou zdravotníckou univerzitou v Bratislave, je pre tých, ktorí sa až podrobne nezaoberajú problematikou zdravotníctva, potrebné tiež zdôrazniť. Skôr či neskôr sa táto problematika bude musieť riešiť a vyriešiť touto alebo budúcou vládou. A so všetkou zodpovednosťou na tejto pôde chcem povedať, že to, čo som hovoril o barličkách pre zdravotnícke zariadenie, to sa týka rovnako aj Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.

    A chcem vyzvať z tejto pôdy hlavne exposlancov Národnej rady a exministrov zdravotníctva Slovenskej republiky prof. Šagáta a prof. Kováča, aby svoj potenciál intelektuálny, vedecký aj odborný orientovali zmysluplným spôsobom na transformáciu tohto zariadenia s výhľadom nie do 5 alebo 4 rokov medzi dvoma volebnými obdobiami, ale s výhľadom, ktorý kopíruje situáciu a porovnateľné podmienky v Európe medzi európskymi univerzitami a zodpovedá potrebám slovenského zdravotníctva s ohľadom aj na obsah transformovaných, alebo zákonov, ktoré transformujú slovenské zdravotníctvo tým alebo iným spôsobom.

    V závere si dovolím konštatovať, tým, že boli zavzaté do výborovej správy naše zásadné pripomienky, ktoré sme uplatnili v súvislosti s týmto zákonom, budeme zvažovať a pravdepodobne podporíme tieto novely. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. V takých štyroch bodoch by som rada naviazala, reagovala.

    Som milo-nemilo, zvláštne prekvapená takou nejakou strašnou ústretovosťou pána kolegu, bolo to také zvláštne vystúpenie z pozície opozičného poslanca, aj keď som ho mala možnosť včera počuť vo výbore, kde predkladal pozmeňujúce návrhy. Tu chcem povedať, že vlastne pán poslanec bol predkladateľ transformovania poskytovateľov na neziskové organizácie, o čom sme tu už hovorili pri prerokúvaní zákona, prekvapuje ma, že toto nebolo v zákone uvedené z rezortu.

    Chcem zároveň vyjadriť takú trošku možno nespokojnosť, ale na druhej strane aj vieru, že sa tie veci upravia a to je samostatná prax pre niektoré profesie. A zároveň možno to, že pán kolega Novotný bol schopný vo výbore akceptovať môj tretí návrh, kde odborný zástupca, ktorý zjavne vypadol zo zákona pri prerokovaní napriek tomu, že som na to upozorňovala už pri druhom čítaní, sa tam konečne dostáva a upravujeme zákon. Ale bolo by dobré sa ešte možno vyjadriť, čo hovoril aj pán poslanec Džupa k tým exekúciám. Určite nie je v parlamente nikto, kto by nepodporil ochranu pred exekúciami zdravotníckych zariadení, VÚC a obcí. Ale chcem sa opýtať, či je dostatok zdrojov na to, aby sme to boli schopní aj ekonomicky zvládnuť, všetky tie problémy pri oddlžovaniach a pri tých veciach, ktoré vyplynú možno z toho nabaľovania dlhov v tých nemocniciach.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne môžete reagovať, pán poslanec Džupa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Národnej rady aj pani poslankyňa, vlastne tam sa týkala môjho vystúpenia, mojej osoby len jedna poznámka pani poslankyne, ostatné bolo nasmerované k tým zákonom, ktoré prerokúvame. Dali ste otázku, či moje vystúpenie je prejavom ústretovosti. Ja si vám dovolím, pani poslankyňa, povedať, že môj dojem je alebo moje presvedčenie je, že bolo prejavom zrelosti politickej, osobnostnej aj odbornej a to mi umožňuje vystupovať tak, ako som vystúpil.

    Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Paška. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, v utorok som zaujal stanovisko za poslanecký klub Smeru k návrhu na skrátené legislatívne konanie v týchto troch normách alebo legislatívnych návrhoch, ktoré bezpochyby slovenské zdravotníctvo potrebuje. Už vtedy som hovoril o tom, že nevidíme dôvod, aby Národná rada vôbec prijala procedúru skráteného legislatívneho konania. To, čo sa udialo vo výbore pre zdravotníctvo, a konečný rozsah zmien, ktoré dnes prišli do druhého čítania, ktoré budeme schvaľovať, len potvrdili, že opäť došlo k zneužitiu procedúry skráteného legislatívneho konania.

    Chcem povedať, že pre mňa osobne aj pre niektorých kolegov z poslaneckého klubu Smeru boli odôvodniteľné len dva návrhy. Jeden bol otázka obmedzenia výkonu súdnych rozhodnutí, z ktorého aj v zmysle znenia rokovacieho poriadku môžeme hypoteticky uvažovať o rozsiahlych finančných a národohospodárskych škodách vzhľadom na ešte stále veľký štátny segment zdravotníctva. Druhý hypotetický rozsah návrhu v skrátenom legislatívnom konaní sa týkal spôsobu alebo určenia výšky odvodu do fondu verejného zdravotného poistenia pri osobách so sťaženou pracovnou schopnosťou z dôvodu tzv. ročného zúčtovania a prerozdeľovacieho fondu. Aj keď sa priznám, že sme sa bavili s pánom ministrom a dodnes nie celkom dobre rozumiem, ale hypoteticky som uznal, že je to riešenie technické, ktoré nesie so sebou potenciál finančných a iných škôd.

    Vrátim sa k tomu, čím som začal. Rozsah, ktorý dnes máte, kolegyne, kolegovia, pred sebou, ide jednoznačne nad rámec techniky skráteného legislatívneho konania. Zašli sme dokonca tak ďaleko, že už v skrátenom legislatívnom konaní nenovelizujeme len tri pôvodne navrhnuté legislatívne normy, ale dokonca sa udialo to, čo bolo špecialitou legislatívneho procesu pána ministra Zajaca a jeho reformného tímu počas dvoch rokov, že sme nepriamo otvorili aj štvrtú legislatívnu normu o rozsahu zdravotnej starostlivosti.

    Kolegyne, kolegovia, chcem vyjadriť ostrý nesúhlas so znásilňovaním legislatívneho procesu v tejto Národnej rade, ktorá by mala predovšetkým dbať a dohliadať nad jeho korektnosťou a čistotou. Všetky vzletné reči o potrebe a o obsahu, a nakoniec sa priznám, že v dileme poznania problematiky som vo výbore za niektoré tieto pozmeňujúce návrhy hlasoval, nie je dôvodom na to, aby táto Národná rada, ktorá tu nie je kvôli obsahu, ktorá je tu kvôli procesu a kvôli forme, bola takýmto spôsobom zneužívaná.

    Preto chcem povedať na záver, že poslanecký klub Smeru v žiadnom prípade tieto návrhy zákona nepodporí. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Na jeho vystúpenie s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Tóthová ako prvá.

  • Ďakujem. Chcela som vystúpiť v rozprave, ale, žiaľ, zmeškala som lehotu prihlásenia sa, preto sa chcem pripojiť k názoru pána poslanca. A keď sa pozriete na predložený návrh, tam je toľko ustanovení, ktoré nie sú nevyhnutné. A ja sa pýtam pána ministra: Čo robila legislatíva? Veď predsa ide o novelu zákona, ktorý sme nedávno prijímali. Tak čo je to za legislatíva? Dáte zákon a o chvíľu si ho znovu znovelizujete. Veď zákony majú mať akú-takú trvácnosť. Vám nič nehovorí modelovanie budúcnosti, pravidlá riadenia spoločnosti? Veď to je neslýchané takto robiť legislatívu! Nemôžem v čase, ktorý mám, začať konkretizáciou, ale vyjadrujem skutočnú hlbokú nespokojnosť s takou legislatívou, akú tu prinášate, pán minister, aj z hľadiska kvality, nielen obsahu, z hľadiska kvality dopracovania do parlamentu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, plne súhlasím s mojimi predrečníkmi a pánom poslancom Paškom. Ešte by som chcel doplniť. Tu nejde o otázku legislatívnej čistoty, o to nikto tu z predkladateľov nemá záujem. Ak si zoberieme tvorbu tých zákonov, už teraz je každému jasné, že ministerstvo zdravotníctva s tými zákonmi alebo odborníci zo zdravotníctva s týmito zákonmi majú pramálo spoločné. Sú to zákony presne tak vytvorené, ako som to naznačil pri prijímaní transformačných zákonov, že takéto zákony môže vytvoriť len záujmové ekonomické zoskupenie, ktorého záujmy sú jasne zakotvené. Novelizácia týchto zákonov to len a len potvrdzuje. Myslím, že aj na verejnosti sa o tom už dosť hovorí, takže pochybnosti už tu nikto nemá. Samozrejme, nemám žiadne predpoklady na to, že by sa Národná rada inak postavila ako v minulosti k týmto zákonom. Čo sa týka exekučných konaní v zdravotníckych zariadeniach, zabudnite na to, že je to strach o to, že čo bude s tými zdravotníckymi zariadeniami. Je tu veľmi jednoduché vysvetlenie. Ten majetok, ktorý bol určený pre istú ekonomickú skupinu, sa exekúciami mohol dostať do iných rúk. Toto je hlavné poslanie niektorej novely, časti noviel, ktoré boli v súčasnosti schvaľované. Nemá to so zdravotnou starostlivosťou na Slovensku a so záujmami občanov Slovenskej republiky nič spoločné.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 948).

    Spoločnú právu výborov máte v tlači 948a.

    Dávam slovo pánovi ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v predloženom návrhu zákona upresňujeme niektoré ustanovenia zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a zmene a doplnení zákona o poisťovníctve. Do okruhu poistencov, za ktorých platí poistné štát, sa jednoznačne začleňujú aj osoby, ktoré sú zamestnané, avšak nemajú príjem, ktorý podlieha zdaneniu. Napríklad ženy na materskej dovolenke. Navrhované upresnenie nepredstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet, pretože uvedená skutočnosť už bola zohľadnená v rámci nákladov štátneho rozpočtu pri pôvodnej novele č. 580.

    Návrh zákona ďalej technicky upresňuje niektoré ustanovenia vo väzbe na nové inštitúty zakotvené zákonom č. 580, ako je platenie poistného preddavkom na poistné a ročné zúčtovanie. V záujme bezproblémovej aplikácie v praxi je potrebné konkretizovať aj postup v určitých špecifických prípadoch, hlavne pri súbehu viacerých príjmov, ktoré podliehajú dani z príjmov pri samostatne zárobkových osobách, a činností a zamestnaní a v nadväznosti na ne aj uvedené jednoznačne vymedziť vymeriavacie základy pre jednotlivé druhy príjmov.

    Ďalšie navrhované zmeny predstavuje systémové doplnenie zákona. Napríklad doplnenie definície zamestnávateľa pre okruh osôb, ktoré sa vo vládnom návrhu o zdravotnom poistení doplnili aj do definície zamestnanca. A upresňuje ustanovenie upravujúcich úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v cudzine, vychádzajúc z toho, že národná legislatíva môže ustanoviť výhodnejšie podmienky, než ako vyplývajú z koordinačných pravidiel nariadenia vlády, Rady Európskej únie č. 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho a zdravotného zabezpečenia zamestnancov, zárobkovo samostatne činné osoby a ich rodinných príslušníkov.

    Ako predkladateľ zákona sa stotožňujem aj s návrhmi, ktoré sú v časti IV gestorskej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, a to v troch pozmeňujúcich návrhoch, uvediem ich pod číslom 1 až 3, ktoré gestorský návrh odporúča schváliť. A ja žiadam Národnú radu, aby takto hlasovala.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému, aby oboznámil Národnú radu s výsledkom prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku túto spoločnú správu o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1353 z 1. decembra 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vládny návrh zákona dňa 1. decembra, výbor neprijal platné uznesenia, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona dňa 1. decembra a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV, sú celkom tri a gestorský výbor ich odporúča všetky tri schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o zdravotnom poistení schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Gestorský výbor ďalej odporučil hlasovať o bodoch 1 až 3 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor ďalej poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, teda gestorského výboru, č. 183 z 1. decembra 2004.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Džupa. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, toto vystúpenie už bude trošku kratšie a chcem na jeho záver predniesť návrh na dva pozmeňujúce návrhy.

    Úvodom však je potrebné povedať to, čo sme počas rokovania o predmetných a nielen týchto transformačných zákonoch hovorili pred prvým, druhým, tretím čítaním v priebehu tohto roku a kde sme tiež upozorňovali na to, čo už dnes odznelo v jednom z príspevku mojich predrečníkov, že nie vždy je návrh predložený vládou Slovenskej republiky totožný s avizovaným zámyslom a často ho rozširuje a dopĺňa o ďalšie okruhy. Tak napríklad, aj čo sa týka tohto zákona, je tam upresnené riešenie napríklad náhlych stavov poistencov Slovenskej republiky poistených v zdravotných poisťovniach v zahraničí, keď sa určuje výška úhrady pre týchto poistencov do výšky, ako by boli uhradené u nás. To znamená, ten doplatok, ktorý vyplýva z cenníka zdravotných a iných poisťovní v zahraničí, si bude doplácať pacient alebo musí byť zvláštne pripoistený. Je tam celý rad paragrafov, ktorý mení a upresňuje vymeriavacie základy preddavkov a doplatkov, čo sa týka zdravotného poistenia. Mení tam napríklad pomer sadzby výmeru poistného zo 4 : 5 na 4 : 10. Je to vec diskusie, je to vec priechodnosti a priorít jednotlivých politických subjektov, ktoré posudzujú tento vládny návrh, v každom prípade je však potrebné povedať, že tu sa dostali do zákona paragrafy, ktoré sem zrejme uplatnilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo financií.

    Čo mne prekáža, a pravdepodobne aj viacerým z vás, je, že duch tejto novely a týchto pozmeňujúcich návrhov je zakazujúci a prikazujúci, kde by sme skôr očakávali, že to budú paragrafy, ktoré chránia občana a usmerňujú. A myslím si, že aj tento fakt do určitej miery charakterizuje toho, kto pretlačil tieto pozmeňujúce návrhy do vládneho návrhu novelizovať tento predmetný zákon.

    V súvislosti s obsahom predmetného zákona si dovolím uplatniť dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 948).

    1. Navrhujem vypustiť bod 3 vládneho návrhu v tlači 948.

    Zdôvodnenie: Vládny návrh ukladá povinnosť – a dávam na zváženie tým, ktorí nie ste v zdravotníctve, aby ste nad tým veľmi intenzívne rozmýšľali –, aby konatelia spoločností s ručením obmedzeným sa stali platcami poistného ako samostatne zárobkovo činné osoby bez ohľadu, či poberajú príjem z tejto činnosti, a bez ohľadu na to, či spoločnosť s ručením obmedzeným je funkčná vrátane tzv. mŕtvych spoločností. Vymeriavacím základom by mala byť minimálna mzda. Doteraz platí tak, že keď nepoberajú mzdu títo konatelia a spoločnosti s ručením obmedzeným, tak sa im nenapĺňa povinnosť prispievať do poistného, myslí sa tým zdravotné poistenie. Jednoducho takto zdôvodňujem svoju požiadavku, svoj návrh, vypustiť tento bod 3 z vládneho návrhu.

    2. Vypustiť bod 28 vládneho návrhu v tlači 948.

    Zdôvodňujem: Vládny návrh ukladá povinnosť poistencov zdravotných poisťovní oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni základ dane z príjmov, a to najneskôr do 8 dní od uplynutia posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania na daň z príjmov fyzických osôb. Zastávame názor, že vzhľadom na ochranu osobných dát, na ochranu slobôd a osobnosti poistenca, každého občana Slovenskej republiky je neprípustné poskytovať tieto údaje súkromnej právnickej osobe, ktorými vlastne zdravotné poisťovne po transformácii budú. V prípade záujmu zdravotných poisťovní o tieto údaje, nech si ich vyžiadajú na základe zmluvy a ako platenú službu od príslušného daňového úradu.

    Zároveň, vážený pán spravodajca, žiadam, aby sa o obidvoch mojich pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo, a to oddelene o každom zvlášť. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa vyjadril k tým pozmeňujúcim návrhom. My sme o nich diskutovali celkom korektne, hovorím.

    Ten prvý by smeroval k tomu, aby sme mali konateľov obchodných spoločností, ktorí budú poistencami štátu. Pretože ak by nemal žiadny príjem, tak je poistenec štátu zo zákona. A my dávame možnosť spoločníkom takýchto spoločností, ako sú spoločnosti s ručením obmedzeným, ale nemyslíme si, navyše Obchodný zákonník nepozná pojem nezamestnaný konateľ a my ho len potrebujeme taxatívne presnejšie vymedziť. Navyše, ak by mal súbeh príjmov, tak sa postupuje ako u každého iného až do limitu trojnásobku priemernej mzdy.

    Tá druhá časť je vypustenie bodu 28. Pán poslanec Džupa, v prípade, že by si to mal nakupovať ako súkromná osoba daňového úradu, je to vari ešte trikrát horšie porušenie ochrany osobných dát, ako keď to musí dávať daňovník. Navyše, keďže ide o povinnosť stanovenú zákonom platiť poistné, tak potom môžeme, a je to ústavokonformné, túto povinnosť takisto dať aj preukazovať.

    Takže si myslím, že nemôžem podporiť ako predkladateľ tieto dva pozmeňujúce návrhy, aj keď ich rešpektujem a rozumiem ich významu. A myslím, že aj to ukazuje na niečo, čo naozaj už dlhší čas cítime aj v zdravotníckom výbore, že naša diskusia je vecná a nie politická.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 950).

    Spoločnú správu máte v tlači 950a.

    Pán minister Zajac, nech sa páči, znovu máte slovo.

  • Veľmi stručne, možno troma vetami. Je to ekvivalent toho, čo sme mali ako prvý z trojice týchto zákonov, teda ochrana pred exekúciami zdravotných poisťovní až do skončenia transformácie, najneskôr do 31. 12. 2005, ktorá bola potom ešte v zdravotníckom výbore rozšírená aj na preddavky a zálohy, takisto najneskôr, to je už zo zdravotníckeho výboru, najneskôr do konca budúceho roku.

    Súčasťou správy gestorského výboru je 5 pozmeňujúcich návrhov uvedených v časti IV, ktoré za predkladateľa odporúčam schváliť. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, pán poslanec Novotný, nech sa páči, znovu vám dávam slovo k tomuto návrhu. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1354 z 1. decembra 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní, rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní. A prideľuje návrh Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 1. decembra. Výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 1. decembra a odporučil ho Národnej rade schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Sú celkom štyri a všetky štyri odporúča gestorský výbor, pardon, päť a všetkých päť odporúča gestorský výbor schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 5 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo č. 184 z 1. decembra 2004.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujme, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 970.

    Tento návrh vlády znovu odôvodní pán minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) Dozorná rada Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má mať päť členov, pozostávajúcich z predsedu, podpredsedu a ďalších troch členov Dozornej rady. Podľa zákona členov Dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.

    V súlade so zákonom predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou takto:

    - za predsedu MUDr. Vojtecha Lazara,

    - za podpredsedu MUDr. Milana Považana,

    - za člena MUDr. Mariána Petka, MPH,

    - za člena MUDr. Petra Horvátha, MPH a

    - za člena Ing. Daniela Végha.

    Navrhovaní kandidáti spĺňajú všetky podmienky predpokladané zákonom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím povereného člena výboru zdravotníctva pána poslanca Jaroslava Ivanča, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo vláde. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh na zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Uvedený materiál máte pod tlačou 970. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1133 z 24. novembra 2004 schválila návrh na zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a predložila ho Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 971 z 25. novembra 2004 pridelil návrh na zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 30. novembra 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o predloženom návrhu na svojej 34. schôdzi dňa 30. novembra 2004. Návrh na zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odôvodnil minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Predložený návrh obsahuje mená jednotlivých kandidátov, pracovné charakteristiky, ako aj čestné vyhlásenia so súhlasom s kandidatúrou za člena dozornej rady úradu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo sa oboznámil s predloženým materiálom a konštatoval, že navrhovaní kandidáti spĺňajú požiadavky podľa § 26 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. Výbor súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky

    1. podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. zvoliť MUDr. Vojtecha Lazara za predsedu, MUDr. Milana Považana za podpredsedu, MUDr. Mariána Petka, MPH, za člena, MUDr. Petra Horvátha, MPH, za člena a Ing. Daniela Végha za člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou;

    2. o voľbe hlasovať verejne a naraz o všetkých kandidátoch podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor súčasne poveril poslanca Jaroslava Ivanča, aby predniesol správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme teraz druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 888).

    Spoločnú správu máme v tlači 888a.

    Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pripravilo ministerstvo školstva v spolupráci s inými rezortmi preto, lebo bolo potrebné dokončiť transpozíciu právnych predpisov Európskeho spoločenstva o vzájomnom uznávaní odbornej kvalifikácie do právneho poriadku Slovenskej republiky, hlavne záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení k Európskej únii, odstrániť nedostatky v prílohe č. 5 tohto zákona, ktorá sa týka uznávania zdravotníckych povolaní a ktorá bola prostredníctvom zákona č. 445/2003 Z. z. nesprávne transponovaná. Z týchto dôvodov sme prílohu č. 5 nahradili novou prílohou a prílohu č. 3 sme doplnili o odborné kvalifikácie, ktoré si jednotlivé nové členské štáty dohodli v rámci predvstupového negociačného procesu.

    V zákone sme ďalej upresnili niektoré definície. Nové ustanovenia upravujú proces notifikácie o zdravotníckych kvalifikáciách, ktoré začali, resp. prestali spĺňať požiadavky sektorových smerníc na koordináciu obsahu vzdelávania v Slovenskej republike. V zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa jednoznačnejšie definujú kompetencie vysokých škôl v oblasti uznávania odborných kvalifikácií. Na účely výkonu regulovaných povolaní na území Slovenskej republiky sa vysokým školám ponechalo iba právo rozhodovať o uznávaní dokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov EÚ, európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska. Zo zákona sa súčasne odstránila možnosť spätného priznávania akademického titulu doktor zubného lekárstva absolventom lekárskych fakúlt, ktorí neabsolvovali štúdium zosúladené s požiadavkami Smernice Rady č. 93/16. Platnosť bilaterálnych dohôd o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní s inými štátmi sa obmedzila iba na uznávanie na účely pokračovania v štúdiu, ktoré právo ES a EÚ osobitne neupravuje. V návrhu sa taktiež riešia niektoré procedurálne otázky procesu uznávania, upresňujú sa niektoré pojmy týkajúce sa habilitačných konaní a vymenúvania profesorov.

    Obdobne ako zákon o vysokých školách sa upravil aj zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., podľa ktorého majú určité kompetencie v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní krajské školské úrady. Návrhom zákona sa novým spôsobom upravuje vyberanie poplatkov. Zavádzajú sa dva nové správne poplatky za vydávanie potvrdení o regulovaných povolaniach a odbornej praxi nadobudnutej v Slovenskej republike, ako aj za uznávanie stupňa nadobudnutého vzdelania.

    Ďalej navrhujeme upraviť niektoré právne predpisy, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Nové klauzuly o uznávaní odbornej kvalifikácie občanov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska sa týkajú uznávania odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov, odbornej spôsobilosti na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry, ako aj uznávanie kvalifikácie vysokoškolských učiteľov. Týmto sa ukončí proces povinnej transpozície acquis communautaire o uznávaní odbornej kvalifikácie do týchto právnych predpisov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi. Nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a nemá environmentálny vplyv a ani priamy vplyv na zamestnanosť. Na základe výberu poplatkov zákon predpokladá kladný vplyv na štátny rozpočet, ako aj na rozpočet vysokých škôl.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyni Eve Rusnákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla správu k tlači 888a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ako gestorský výbor podáva túto správu:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ak tu nebude pokoj, preruším rokovanie. Nedá sa takto. Pani poslankyňa. Pán poslanec Minárik.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 26. októbra 2004 č. 1286 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 888), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože jeho návrh nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov potrebnú podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Výbor pre verejnú správu, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako ich máte predložené v príslušnej tlači.

    Gestorský výbor na základe stanoviska výboru pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tlač 888 v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť. Súčasne oznamujem, že spoločná správa výborov bola prerokovaná na zasadnutí gestorského výboru 23. novembra 2004 pod č. 310.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. O chvíľočku pristúpime k hlasovaniam o tých zákonoch, ktoré sme včera a dnes prerokovali.

  • Ruch v sále.

  • Ale prosím zatiaľ väčší pokoj v rokovacej sále, takto sa nedá rokovať. Páni poslanci, prosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcel v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ, SMK a ANO pred hlasovaním požiadať o desaťminútovú prestávku.

    P. Hrušovský: Páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku. O 11.15 hod. budeme pokračovať v hlasovaní.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predseda, chcem vás požiadať, keď budeme hlasovať, aby ste hovorili aj poradové číslo, pretože tie zmeny, ktoré nastali, sú také dezorientujúce, že treba prehadzovať stránky. Buďte taký dobrý.

  • Ďakujem. Páni poslanci, desaťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosil by som vás, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, zaujali svoje miesta, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 888. Poprosím pani poslankyňu...

  • Reakcia z pléna.

  • 887, pardon. Pani poslankyňa Tóthová, tlač 887. Bod 18, ale je to pokračovanie rokovania o návrhoch zákonov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno.

    Poprosím pána ministra Kaníka, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pani spoločnú spravodajkyňu o návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu zákona.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 887.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Spoločná správa obsahovala 44 bodov. V rozprave vystúpilo osem poslancov, z toho šesť podalo pozmeňujúce návrhy. Navrhujem, aby sme hlasovali. Na osobitné hlasovanie bol vyňatý bod č. 12, takže zo spoločnej správy navrhujem, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1 až 11, 13 až 24, 26 až 44 s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch. Hlasovať o bode 1 – 11, 13 – 24, 26 – 44 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 25 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • A 12, pani poslankyňa? Hlasujeme, páni poslanci, o bode 25.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 za, 52 proti, 4 sa zdržali.

    Bod 25 sme schválili.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 12 s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 55 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

  • To sú všetky body zo spoločnej správy. Teraz, prosím, dajte hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch. Žiadam, aby sa o každom bode hlasovalo osobitne. Dajte, prosím, hlasovať o bode č. 1 z môjho pozmeňujúceho návrhu, týka sa hmotného dôchodkového...

  • Hlasujeme, páni poslanci. Majú páni poslanci návrh rozdaný v laviciach.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 14 proti, 63 sa zdržalo.

    Neschválili sme prvý návrh.

    Teraz budeme hlasovať o...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 7 proti, 72 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Budeme hlasovať o bode 3. Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 za, 5 proti, 72 sa zdržalo.

    Bod 3 sme neschválili.

    Budeme hlasovať teraz, pani poslankyňa, o ďalšom návrhu...

  • V článku II. Tiež osobitne o každom návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu v čl. II pod poradovým číslom 1.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 7 proti, 70 sa zdržalo.

    Neschválili sme prvý pozmeňujúci návrh v čl. II.

    Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 5 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Budeme hlasovať o treťom návrhu v čl. II.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 60 za, 2 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať v poradí o 4 návrhu v čl. II.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 62 za, 2 proti, 73 sa zdržalo.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pod poradovým číslom 4.

    Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu v čl. II pod poradovým číslom 5.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 4 proti, 73 sa zdržalo.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh.

    Budeme hlasovať o poslednom, v poradí šiestom pozmeňujúcom návrhu v čl. VI pani poslankyne Navrátilovej.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 60 za, 3 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ako druhý vystúpil pán poslanec Ondriaš. Ja navrhujem, aby sme o jeho návrhoch hlasovali spoločne vzhľadom na to, že spolu súvisia.

  • Hlasujeme, pán predkladateľ súhlasí, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ondriaša.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 44 za, 36 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Ondriaša.

  • Tretí v rozprave vystúpil pán poslanec Bódy. Je tam jeden návrh, dajte, prosím, o ňom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bódyho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 71 za, 1 proti, 58 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Bódyho sme schválili.

    Pani poslankyňa, ďalší návrh.

  • Štvrtý návrh podal pán poslanec Horváth. Sú v ňom 4 body alebo 5 bodov, proste treba hlasovať o nich spoločne.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horvátha.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 84 za, 3 proti, 52 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme schválili bod č. 25, môžeme hlasovať aj o 5. návrhu pána Horvátha týkajúceho sa účinnosti zákona.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horvátha.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 92 za, 2 proti, 44 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh pána poslanca Horvátha.

    Pani poslankyňa.

  • Keďže sme zo spoločnej správy schválili bod č. 8, nemôžeme hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Blajska, preto dávam návrh, aby sme hlasovali len o bode č. 2.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu č. 2, ktorý podal pán poslanec Blajsko k § 264.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 62 za, 5 proti, 71 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa.

  • Pán predseda, mám poverenie výboru navrhnúť, aby sme prerokovali tento zákon v treťom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o odporúčaní výboru a spoločnej spravodajkyne prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 za, 18 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý prerokúvame ako tlač 887.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 84 za návrh, 16 proti, 39 sa zdržalo.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Miššíka, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spravodajcom k vrátenému zákonu pánom prezidentom Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ktorý prerokúvame ako tlač 967.

    Poprosím pána poslanca a spoločného spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Hlasovanie o zákone z 2. novembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 967.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pripomienke pána prezidenta, že v čl. I v 30. bode v § 45 ods. 3 text tretej a štvrtej vety sa nahrádza vetou, ktorá znie: „Národná rada volí členov výboru pre vyšetrenie veci verejného záujmu na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade.“

  • Prezentujme sa a hlasujme o pripomienke pána prezidenta k vrátenému zákonu č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

  • Veľký ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 70 za, 18 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní k vrátenému zákonu prezidentom Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním, pán spoločný spravodajca...

  • Bez odporúčania. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 57 za, 15 proti, 68 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila návrh zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalším bodom programu je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečovaniu prepravy vo verejnom záujme v roku 2004 a 2005.

    Poprosím navrhovateľa uznesenia pána poslanca Hurbana, aby uviedol hlasovanie. V rámci rozpravy bol predložený návrh, aby sme hlasovanie o uznesení rozdelili na dve hlasovania o bode, resp. o návrhu uznesenia pod písmenom A a návrhu uznesenia pod písmenom B. Pán spoločný spravodajca, súhlas s takýmto hlasovaním? Pán poslanec Maxon navrhol v rozprave oddeliť jednotlivé hlasovania v návrhu uznesenia.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Maxon v rozprave predniesol návrh, aby sa hlasovalo osobitne o písmenách A a B. Ja som v rozprave súhlasil s týmto jeho návrhom.

  • Budeme teda hlasovať, páni poslanci, o návrhu uznesenia, tak ako je predložené, pod písmenom A. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 64 za, 74 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh pod písmenom A sme neschválili.

    Budeme hlasovať o uznesení uvedenom pod písmenom B. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 za návrh, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pod písmenom B uznesenia pána poslanca Hurbana sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 886. Pôvodne bol tento bod programu zaradený ako bod 24.

    Poprosím pána poslanca Šimka, povereného spravodajcu výboru pre obranu a bezpečnosť, aby návrhy hlasovaní k prerokúvanému zákonu uvádzal. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec. Budeme, samozrejme, najprv hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Celkove ide o štyri body. Gestorský výbor navrhuje, aby sme hlasovali o týchto bodoch spoločne, a navrhuje, aby sme tieto body schválili.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru spoločne body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 111 za, 23 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Schválili sme body zo spoločnej správy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil v rozprave pán poslanec Nagy. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 75 za, 12 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 106 za, 2 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh na prerokovanie zákona v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 104 za, 2 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 866 pod poradovým číslom 25 schváleného programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, spoločný spravodajca a predseda výboru, o uvedenie návrhov.

  • Vážený pán predseda, najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe. Jeden návrh s odporúčaním schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bode zo spoločnej správy s odporúčaním výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 127 za, 8 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec, spoločný spravodajca, máme pozmeňujúci návrh?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec – pán poslanec Horák a predložil pozmeňujúce návrhy. Chcem sa spýtať, pán kolega, môžeme hlasovať jedným hlasovaním...

  • Ruch v sále.

  • ... jedným hlasovaním môžeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré ste predložili v rozprave, áno?

  • Takže jedným hlasovaním, pán predseda. Nech sa páči, môžete dať hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Horák.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 20 za, 18 proti, 95 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka.

  • Pán predseda, môžeme hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 5 proti, 51 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o štátnej službe. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 85 za, 8 proti, 47 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Farkasa, aby z poverenia svojho finančného výboru ako predseda a spoločný spravodajca uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 790.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Áno. Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako o prvom budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú zapracované do spoločnej správy pod bodom IV a je ich spoločne 61. Odporúčam o nich hlasovať en bloc, teda spoločne...

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním všetky body zo spoločnej správy schváliť...

  • S odporúčaním gestorského výboru za.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 130 za, 7 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • V rozprave vystúpili s konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi dvaja poslanci. Teraz odporúčam hlasovať o mojom návrhu, ktorý som predložil...

  • Pán poslanec, trošku hlasnejšie.

  • Sústavný ruch v sále.

  • A poprosím, páni poslanci, naozaj tu nie je počuť.

  • V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. Teraz odporúčam hlasovať o návrhu, ktorý som predložil ja.

  • Súhlasná reakcia spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 za, 1 sa zdržal.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Farkasa sme schválili.

    Druhý návrh.

  • Druhý návrh predložil pán poslanec Horák. Prosím, dajte o tom hlasovať. Tiež jedným hlasovaním budeme hlasovať o všetkých.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu poslanca Horáka.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 85 za, 3 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka sme schválili.

  • V súlade s rozhodnutím výboru pre financie, rozpočet a menu a uznesením teraz budeme hlasovať o tom, aby sme prerokovali tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 99 za, 1 proti, 39 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 106 za, 32 sa zdržalo.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru pre životné prostredie uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, ktorý prerokúvame ako tlač 857, bod 27.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 857.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili celkovo dvaja poslanci. Prvý vystúpil pán poslanec Köteles László, ktorý navrhol vyňať na osobitné hlasovanie z bodov spoločnej správy bod č. 31, keďže vypracoval lepší pozmeňujúci návrh, a tento neschváliť.

  • Tak teraz čo máme robiť, pán poslanec?

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Navrhol bod č. 31 na osobitné hlasovanie.

  • Tak. A ideme teraz hlasovať o ostatných bodoch zo spoločnej správy okrem bodu 31.

  • Tak, tak. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 137 za návrh.

    Schválili sme body zo spoločnej správy.

  • Nie, teraz ešte budeme hlasovať o bode 33 s odporúčaním neschváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 33. Pán poslanec Muránsky.

  • Hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, upokojme sa.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 1 za, 101 proti, 30 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Bod 33 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Teraz ideme hlasovať o bode 31.

  • Teraz ideme hlasovať o bode 31, ktorý navrhol pán poslanec Köteles vyňať na osobitné hlasovanie a neschváliť.

  • Reakcie z pléna.

  • Nehlasovali sme o bode 31, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 1 za, 104 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Páni poslanci, hlasovali sme osobitne o dvoch bodoch zo spoločnej správy, jeden 33, ktorý navrhol gestorský výbor na samostatné hlasovanie, a o bode 31, ktorý navrhol pán poslanec Köteles na samostatné hlasovanie. Týmto sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy. Ideme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Teraz budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý navrhol pán poslanec Köteles.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 135 za návrh, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Teraz budeme, pán predseda, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Tkáčová.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Tkáčovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 2 proti, 72 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, teraz môžeme dať hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 131 za návrh, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu o vládnom návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení zákona o miestnych poplatkoch v treťom čítaní. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 134 za, 1 proti, 4 sa zdržali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, je 12.00 hodín, čas určený na obedňajšiu prestávku. Chcem vás informovať, že máme ešte hlasovať o 13 zákonoch. Pýtam sa vás...

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, predpokladám, že hlasovanie by bolo ešte hodinu, do 13.00 hodiny. (Reakcie z pléna.) Hodina otázok stanovená na 14.00 hodinu. Je súhlas s hlasovaním?

  • Reakcia pléna.

  • Nie.

    Páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať v hlasovaní o 17.00 hodine. Prerušujem rokovanie.

  • Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Vítam na zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky predsedu vlády Slovenskej republiky, podpredsedu vlády, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, a videl som tu prítomného aj generálneho prokurátora.

    Budeme pokračovať v programe rokovania Národnej rady

    hodinou otázok.

    Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím pána predsedu vlády, pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám. Vítam aj pána ministra Prokopoviča.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, namiesto neprítomného pána ministra Fronca bude odpovedať pán minister Chmel, namiesto pána ministra Ruska pán minister Ivan Mikloš a namiesto pána ministra Lišku pán minister Palko. Neprítomní ešte budú ministri Kukan a Gyurovszky, ale tí otázky nemajú.

  • Ďakujem pekne.

    Prvá otázka podľa vyžrebovania, ešte sa ospravedlňujem. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré vám boli adresované, a to v poradí ako boli vyžrebované.

    Prvá otázka podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Sabolovej a znie: „Antidiskriminačná legislatíva preniesla výkon na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Prečo v štátnom rozpočte MF SR nevyčlenilo požadované financie na rozbeh a prácu strediska?“

    Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, prax je a pravda taká, že nikto nedostal požadované prostriedky. To je už taká stará pravda, že vždy tých požiadaviek je omnoho viac, ako sú reálne možnosti štátneho rozpočtu. Ani minister dopravy nedostal na diaľnice, koľko potreboval, minister vnútra musel súhlasiť s tým, že odchodné bude len 10 %, a tak by som vlastne mohol ísť rezort za rezortom a naozaj na konkrétnych číslach demonštrovať, že spravidla je rozpor medzi tým, čo jednotlivé inštitúcie požadujú, a tým, čo im reálne možno dať, alebo je niekedy aj efektívne dať.

    Ja vám môžem len dať informáciu, že návrh rozpočtu Slovenského národného strediska pre ľudské práva na rok 2005 bol, ako mi píšu, viackrát prerokúvaný so správcom rozpočtovej kapitoly, a to je ministerstvo spravodlivosti, a to aj na úrovni štátnych tajomníkov ministerstva spravodlivosti a ministerstva financií a na rokovaniach bolo konštatované, že návrh rozpočtu pre toto stredisko na rok 2005, predložený na rokovanie výboru pre ľudské práva, umožňuje chod tohto subjektu na budúci rok a zohľadňuje možnosti rezortu.

    Mám tu ešte informáciu, že právna subjektivita Slovenského národného strediska pre ľudské práva, tak ako je vymedzená príslušnými ustanoveniami zákona č. 308/1993 Z. z. v znení neskorších zákonov, podľa ktorých sa tento subjekt zriaďuje ako „nezávislá právnická osoba“ a jej činnosť je financovaná z dotácií štátneho rozpočtu, že sa bude meniť, že sa bude meniť tak, že ministerstvo spravodlivosti predloží na rokovanie vlády návrh na zmenu financovania Slovenského národného strediska pre ľudské práva a Ústavu pamäti národa, aby bolo evidentné, že medzi peniazmi štátneho rozpočtu a cieľovým užívateľom nie sú nejaké ďalšie výhybky, kde by sa tieto peniaze mohli potenciálne strácať. Takže presne neviem, či aj týmto smerom nesmerovala časť tejto otázky, ale v prípade, že áno, tak chcem teda oznámiť zámer ministra spravodlivosti predložiť na rokovanie vlády takýto návrh, aby to financovanie medzi štátnym rozpočtom a inštitúciou bolo priame.

    Všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte na to 2 minúty.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda vlády.

    Aj k tomu smerovala moja otázka, aby sa odčlenilo vlastne to financovanie cez iné rezorty, pretože je netransparentné, ale na druhej strane v zmysle dohody, ktorá tu existuje medzi vládou a Organizáciou Spojených národov, je aj špecifický zákon na toto stredisko. Je aj vecou vlády, aby garantovala, aby to stredisko mohlo fungovať. My sme v tomto roku rozšírili dosť podstatne kompetencie strediska a vlastne sme tak ako keby trochu zabudli na to, že sa potrebuje vybaviť základnou aj technickou informačnou technikou. A keďže nie sú kapitálové výdavky, vy veľmi dobre viete, že sa veľmi náročne obstarávajú potom takéto technické a informačné prostriedky. A preto by som bola rada, keby sme mohli v rozpočte, ak budeme mať minimálnu požiadavku, viazať aspoň nejakú časť prostriedkov tak, ako sme ju navrhovali pri schvaľovaní rozpočtu na kapitálové výdavky, aby stredisko bolo funkčné, a sú to jednorazové náklady, ktoré sú potrebné pre stredisko. Je tam potreba aj nejakých 2 miliónov na prevádzkové náklady, aby boli tie minimálne veci pokryté a dovolila som si dať tú otázku preto, lebo som predsedníčka správnej rady.

    My budeme schvaľovať rozpočet a ak chceme, aby sme naplnili aj antidiskriminačnú legislatívu, aby sme prvýkrát konečne po 10 rokoch fungovania strediska urobili správu, súhrnnú správu o stave ľudských práv na Slovensku, je to oveľa väčšia potreba zdrojov ako možno doteraz za bývalého riaditeľa Dr. Srebalu. Čiže chcela by som vás poprosiť, aby ste sa pri schvaľovaní rozpočtu ešte pozreli na tie naše potreby a požiadavky a prípadne...

  • Pán predseda vlády, prosím o odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Ja som nechcel čítať celú odpoveď, lebo z dvoch tretín bola pre mňa poučením a z úcty k poznaniu, že poslankyňa, ktorá sa ma na to pýta, toto poučenie nepotrebuje, som to vynechal, ale je mi to jasné, je mi jasné, kedy vznikalo stredisko, je mi jasné, ako bolo na začiatku v priebehu prvých dvoch rokov financované a je mi jasné aj to, že pribudli nové kompetencie. Je mi ale jasné aj to, že tá diskusia je neobyčajne zložitá v štátnom rozpočte. Dnes je zase mimoriadna koaličná rada, zhodou okolností počúvam, že ste dnes schválili ďalší zákon, ďalších 25 mil. navyše, bude ďalšie kvílenie zubov, verím, že sa nájde, áno, v rezorte. Takže v prípade, že by sa to našlo v rezorte spravodlivosti, tak si myslím, že nebude problém. Ale za seba hovorím, že kľúčová veta v materiáli, ktorý mi predložili k odpovedi na vašu otázku, je veta: „Návrh rozpočtu pre ľudské práva na rok 2005 predložený na rokovanie výboru pre ľudské práva je postačujúci a zohľadňuje možnosti rezortu“. Viem, že ten pohľad môže byť rôzny a videnie potreby alebo potrieb nemusí byť identické, ale verím, že aj na pôde výboru Národnej rady sa dá urobiť viac, aby to poznanie bolo komplexnejšie. Ale nemyslím si, že ide o dramatický problém, ktorý by sme, povedzme, aj v rámci rezortu spravodlivosti neboli schopní riešiť.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zoltán Horváth: „Vážený pán premiér, aké riešenia obnovy Vysokých Tatier bude navrhovať vládny výbor SR, ktorému predsedáte?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za túto veľmi aktuálnu otázku.

    O zriadení vládneho výboru na obnovu a rozvoj Vysokých Tatier vláda rozhodla hneď na svojom prvom zasadaní po tragédii, ktorá sa odohrala v piatok, alebo z piatku 19. na sobotu 20. novembra. Som rád, že vláda si túto moju myšlienku osvojila a som rád, že včera sme schválili aj štatút vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier.

    Môžem vás informovať, že rozbiehame práce, chcem do najbližších dní vymenovať tajomníka vládneho výboru, ktorý ich bude aj administratívne organizovať, a dnes vás môžem informovať, že aj 13. decembra vo Vysokých Tatrách sa uskutoční prvé zasadanie tohto vládneho výboru.

    Myslím, že nemusím v parlamente hovoriť, prečo som sa rozhodol takýto návrh vláde dať a som si istý, že ten dôvod poznáte. Je to obrovský rozsah katastrofy a škôd, ku ktorým v Tatrách došlo. Príroda pred nás postavila výzvu a chceme sa s touto výzvou dobre vysporiadať. Ale v tejto súvislosti vzhľadom na vašu otázku chcem objasniť naše zámery, zámery také principiálne, zámery dlhodobé koncepčné, ale, samozrejme, aj na najbližšie obdobie, lebo charakter katastrofy v Tatrách je taký, že si žiada koncepčné cieľavedomé riešenie. Ale, samozrejme, po tom, čo sa podarilo obnoviť základné komunikácie cestné, po tom, čo sa podarilo obnoviť dodávky pitnej vody, opraviť roztrhané plynové potrubia, z veľkej časti tatranské elektrické železnice, po tom všetkom, samozrejme, bude potrebné sa postarať o to, aby to, čo popadalo, bolo efektívne zhodnotené, aby efektívnym spôsobom to drevo bolo dopravované tam, kde je potrebné a súbežne s tým, samozrejme, je potrebné sa na Vysoké Tatry znovu pozrieť možno aj takými novými očami.

    Po prvé pri formulovaní myšlienok a tém, ktorými sa bude vládny výbor zaoberať, chcem vyhlásiť, že všetko, čo sa bude diať, všetko, čo budeme vo výbore riešiť, všetko, čo budeme plánovať a všetky závery, ktoré budeme schvaľovať, všetko bude transparentné a nanajvýš uvážlivé, odborne aj vecne podložené. Toto je, myslím, posolstvo, ktoré treba občanom tlmočiť.

    Po druhé chcem ubezpečiť vás, pán poslanec, ale aj verejnosť, že chcem, aby to boli úvahy a rozhodnutia široko diskutované. Aby všetci, ktorí sa chcú vyjadriť, mali na to priestor, aby sme veci, ktoré musíme urobiť rýchlo, rýchlo urobili a aby sa o veciach, ktoré treba dobre zvážiť, diskutovalo tak dôkladne, ako to bude potrebné. Je to výzva pre celý národ a pre celú našu krajinu a takto sa k problému, definitívnemu problému obnovy a rozvoja Vysokých Tatier je potrebné postaviť.

    Žiada sa mi povedať ešte jedna veta, ktorú považujem za kľúčovú aj vzhľadom na to, čo počúvam v masmédiách, čítam v novinách, počúvam od občanov, čo sa to vlastne s našimi Tatrami ide diať. To, čo sa stalo, sme videli na vlastné oči, ale mnohé otázky sú teraz také, že generujú obavy, aby sme sa neuchýlili k nejakému extrémnemu riešeniu. A chcem využiť vašu otázku na to, aby som celkom jednoznačne povedal, že extrémy nepripustíme. Možno sú ľudia, ktorí si myslia, že z Vysokých Tatier teraz chceme urobiť nejaký lunapark alebo nejaké slovenské Las Vegas, tak nahlas treba povedať, že v žiadnom prípade nijaké lunaparky, ani slovenské Las Vegas z Vysokých Tatier budovať nedovolíme.

    Ale je aj iný extrém, ktorý som počul. Nechajme všetko ležať tak, ako popadalo, ono sa to samo po nejakom čase urobí. Toto považujem za rovnako nebezpečný extrém. Takže extrémy nie, ale niečo pekné, koncepčné, pravdivé, trvácne a dlhodobé. Niečo, čo, samozrejme, budú môcť rozvíjať aj tí, ktorí prídu po nás, aj naše deti a naši vnuci. Aj preto som navrhol, aby vo vládnom výbore pôsobilo čo najviac ministrov, ktorí sú relevantní k tejto téme, ktorí majú k tomu čo povedať z povahy rezortov, ktoré vedú. Samozrejme, do výboru sme pozvali aj primátora Vysokých Tatier a prednostu obvodného úradu, ktorý bol šéfom krízového štábu. Možno viete, možno neviete, dnes mimoriadna situácia o desiatej v Tatrách Poprade bola zrušená. A keďže výzva alebo problém, o ktorom hovoríme, má naozaj povahu celonárodného problému, dovolil som si požiadať aj predsedov dvoch najväčších opozičných politických strán, aby delegovali svojho zástupcu do tohto výboru.

    Ak mám ešte chvíľku času, tak by som vás rád informoval, že mojím zámerom je, aby vo výbore pracovali aj ďalší ľudia, nezávislé osobnosti, ktoré môžu byť prínosom, keď budeme hovoriť o víziách, aby vniesli do našej práce aj taký inštitucionálne nezávislý pohľad, aby doň vniesli nadhľad, alebo, ak chcete, aj istú formu stálej verejnej kontroly. Mojím zámerom je pracovať tak, aby verejnosť prijala a stotožnila sa s rozhodnutiami, ktoré si naplánujeme. Ale mám záujem aj na tom, aby aj priebežne počas našej práce si mohla verejnosť byť istá, že veci idú naozaj správnym smerom.

    Už som hovoril, že niektoré aktivity budeme organizovať, alebo organizujeme v súčasnosti v najbližších dňoch, niektoré budeme organizovať koncepčne. Pracujem teraz už na tom, aby sme na prvom výbore v Tatrách schválili čosi, čo by sme mohli nazvať ako cestovná mapa, plán krátkodobých aj dlhodobých úloh na obnove a rozvoji našich Vysokých Tatier.

    A na záver k tejto téme, pán poslanec, ešte mi dovoľte povedať asi toľko, že katastrofa, ktorá sa stala vo Vysokých Tatrách – a treba povedať, že nielen vo Vysokých Tatrách, ale aj na Orave, navštívil som Čertovicu v nedeľu, uplynulú nedeľu, sú tam obrovské škody rovnako ako vo Vysokých Tatrách, ale v tých Tatrách sú predsa len najväčšie – takže táto katastrofa, táto tragédia nemá byť príležitosť na to, aby sme prestavali Vysoké Tatry. Toto je príležitosť na to, aby sme Tatrám pomohli, aby sme ich obnovili a aby sme prispeli k ich pozitívnemu rozvoju, takto vnímam výzvu, pred ktorou stojí výbor, na ktorý ste sa opýtali.

    Takže zhrniem možno do jednej, do dvoch viet. Myšlienka je na svete, štatút máme, 13. decembra bude prvé rokovanie, máme pred sebou celkom konkrétne bezprostredné úlohy, ktoré súvisia s efektívnym využitím popadaného dreva a chceme schváliť čosi, ako je cestovná mapa, v ktorej bude zachytené všetko, aj vízia rozvoja Tatier, aj úlohy jednotlivých inštitúcií, ktoré je potrebné plniť tak, aby sa Tatry rýchlo obnovili, aby sa dobre rozvíjali a opakujem ešte raz, všetko toto chceme robiť v spolupráci aj s mimovládnymi organizáciami za širokej občianskej diskusie a občianskej kontroly.

  • Ďakujem, pán premiér. Ešte máte šancu, pán Horváth, ak máte záujem o doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne za výstižnú odpoveď, ale nemám doplňujúcu otázku.

  • Pätnásť minút uplynulo, pán premiér, ďakujem za vaše odpovede na otázky.

    Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka pre ministra školstva je od pani poslankyne Tkáčovej: „Vážený pán minister, sú maturitné skúšky nového typu organizačne a materiálne zabezpečené?“

    V zastúpení pána ministra Fronca bude odpovedať pán minister Chmel. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážená pani poslankyňa, v školskom roku 1998 – 1999 rozhodlo ministerstvo školstva o príprave nového modelu ukončenia, ukončovania štúdia na stredných školách. Gesciou nad celým projektom poverilo Štátny pedagogický ústav, ktorý koncepčne a organizačne zabezpečuje prípravu tohto modelu. Od tohto roku sa experimentálne overovalo pilotné testovanie z vybraných predmetov na stredných školách pod názvom Monitor s cieľom odskúšania procesu tvorby testov, ich vyhodnocovania a administrácie. Hlavným cieľom nového modelu maturitnej skúšky je zvýšiť objektivitu a tým aj dôveryhodnosť maturitnej skúšky, zjednotiť požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov, zvýšiť akceptovateľnosť výsledkov maturitnej skúšky zo strany odberateľov.

    Na základe výsledkov testov prispôsobujeme formu maturitnej skúšky tak, aby bola prijateľná pre náš školský systém a zároveň porovnateľná so štandardmi krajín EÚ. Od času prijatia novej koncepcie maturitnej skúšky sa uskutočnili postupne jednotlivé kroky k jej naplneniu, pilotné testovania, schválenie katalógu cieľových požiadaviek, experimentálne overovanie internej časti maturitnej skúšky, zloženie predmetových maturitných komisií, generálna skúška v minulom školskom roku, školenie predsedov predmetov maturitných komisií, tlačové konferencie ministra školstva, stretnutia s riadiacimi pracovníkmi škôl, diskusné stretnutia na rôznych úrovniach, semináre, vydávanie publikácií a podobne.

    Od tohto školského roku vstúpila do platnosti nová vyhláška o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách, ktorá podrobne stanovuje podmienky a spôsob ukončovania štúdia na stredných školách. Publikovaná je v Zbierke zákonov pod č. 510/2004 Z. z.

    Zo strany ministerstva školstva, ako aj Štátneho pedagogického ústavu boli urobené všetky kroky k dostatočnej informovanosti k pripravovanej zmene maturitnej skúšky na stredných školách. V tomto školskom roku sa uskutočnili stretnutia s riaditeľmi všetkých stredných škôl takmer vo všetkých regiónoch Slovenska, na ktorých zamestnanci ministerstva školstva a Štátneho pedagogického ústavu podrobne poskytovali všetky potrebné informácie k realizácii maturitnej skúšky. Pravidelne sa uskutočňujú porady pod vedením ministerstva školstva so zástupcami krajských školských úradov o tejto problematike a o organizačnom zabezpečovaní maturitných skúšok. Štátny pedagogický ústav zabezpečuje tvorbu a distribúciu jednotlivých druhov testov z jednotlivých predmetov externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky a ich vyhodnotenie.

    Krajské školské úrady menujú predsedov predmetových maturitných komisií a školských maturitných komisií, organizujú školenia a metodicky usmerňujú celý priebeh a činnosť maturitných skúšok. Z materiálnej stránky sú maturitné skúšky zabezpečené potrebnými finančnými prostriedkami v rozpočte Štátneho pedagogického ústavu. Na kvalite vzájomnej spolupráce všetkých zainteresovaných a zodpovednom prístupe jednotlivých subjektov ministerstva školstva a Štátneho pedagogického ústavu, krajských školských úradov, Štátnej školskej inšpekcie, riaditeľov škôl, pedagogických zamestnancov škôl a tak ďalej, na tejto kvalite bude závisieť úspech celého projektu v tomto prvom školskom roku realizácie maturitných skúšok po novom. Verím, že rezort školstva má taký potenciál, aby realizácia tohto projektu bola úspešná.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Tkáčová, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister, ja vám ďakujem, že ste mi prečítali materiál, ktorý vám pripravili ministerskí úradníci, ale musím skonštatovať, nie je to vaša vina, ale všetky tieto fakty už poznáme a ja som túto otázku dala cielene preto, lebo jednak sa v médiách vyjadril riaditeľ Metodicko-pedagogického centra v Prešove, citujem: „Bohužiaľ, je to tak, že príprava novej maturitnej skúšky, hlavne v organizačnej časti, nie je celkom zvládnutá“.

    A druhý dôvod, prečo som sa pýtala, bol, že sme s kolegom Kolesárom v Košiciach absolvovali diskusiu so stredoškolákmi a vyplynuli z toho dosť vážne problémy, ktoré pri aplikácii nových skúšok sú. Ja si uvedomujem, že vy mi teraz nebudete na túto otázku odpovedať. Ja mám pripravené pre pána ministra Fronca aj otázky týchto študentov, ale počkám si na najbližšiu hodinu otázok, aby som tieto otázky položila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Chcete odpovedať, pán minister? Nie.

  • Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil pán poslanec Madej. Túto otázku položil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Ľudovítovi Kaníkovi. Otázka znie: „Pán minister, je vaše ministerstvo a sú vaše úrady pripravené na uplatňovanie zákona o náhradnom výživnom od 1. 1. 2005?“

    Pán minister, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, 1. januára nadobúda účinnosť zákon o náhradnom výživnom. Od uvedeného dátumu výkonná realizácia prechádza na odbory sociálnych vecí úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek tomu, že ide o novú, nie veľmi jednoduchú agendu, odbory, príslušné odbory sú pripravované na uplatňovanie tohto zákona o náhradnom výživnom, a to aj bez navýšenia súčasného personálneho a materiálno-technického zabezpečenia.

    V ďalšom konaní v zmysle správneho konania o nárokoch na náhradné výživné agenda prechádza na úsek sociálnych vecí Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek tomu, že pri praktickej aplikácii zákona sa dajú očakávať problémy, však ja som sa nikdy netajil s tým, že nepokladám tento zákon za dobrý zákon, ale tieto problémy, hoci aj vzniknú, budeme ich riešiť a mnohé nebudú vyplývať, alebo mnohé sa nedajú dopredu ním predísť, alebo vylúčiť. Sme a budeme pripravení na výkon tejto agendy v dostatočnom časovom priestore v rámci možností, samozrejme, s tým, že problémy, ktoré budú zákonite ako pri každej novej agende, budú sa priebežne riešiť. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Madej, máte doplňujúcu otázku, prosím? Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Madejovi, prosím.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister, na vaše vystúpenie by som len v krátkosti si dovolil reagovať. Som rád, že zákon o náhradnom výživnom bude od 1. januára budúceho roku účinný a aj tá dlhá etapa presviedčania tohto parlamentu tým bude naozaj zavŕšená, že schválený zákon na druhý pokus bude platný a účinný od 1. januára budúceho roku, čím sa začne aplikácia tohto zákona. Čo ale vo vašom vystúpení som si povšimol jednu poznámku, resp. jedno vyjadrenie, že táto aplikácia zákona v praxi bude bez navýšenia materiálnych a technických prostriedkov personálnych, čo mi nie je veľmi v súlade s vyjadreniami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré práve namietali aj v tejto oblasti veľké, veľké výdavky, takže považujem to za istý rozpor, ku ktorému, by som ešte vás poprosil, aby ste sa vyjadrili.

    Ďakujem pekne.

  • Nie je to rozpor. My sme upozorňovali pri schvaľovaní tohto zákona, že to prinesie omnoho väčšie výdavky, ako ste uvádzali vy v dôvodovej správe. Tieto výdavky, na ne nemáme ďalšie dodatočné zdroje, rozpočet je určený na dôležitejšie veci, to znamená, bude to väčší nápor na ľudí, väčší nápor na personálne zvládnutie danej problematiky, ale vysporiadame sa s tým, pretože, samozrejme, zákon je na to, aby sa rešpektoval, pokiaľ bude platiť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Antošová. Nie je prítomná, nevidím ju v tejto chvíli, nie je prítomná v rokovacej sále, nebudeme reagovať na túto otázku.

    Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil pán poslanec Juraj Blanár a položil ju pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky, pánovi Palkovi: „Pán minister, prečo pracovníci Hasičského a záchranného zboru, ktorí vykonávajú rovnakú prácu z pohľadu pracovnej náplne, sú zaradení vo verejnej službe, ale i v štátnej službe?“

    Prosím, pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec, štátna služba príslušníkov Hasičského a záchranného zboru je definovaná v § 12 zákona č. 315 ako plnenie úloh Zboru príslušníkov. Tie sú taxatívne vymedzené v § 3 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Zbor napríklad plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, plní úlohy súvisiace so zdolávaním požiarov, poskytovaním pomoci a vykonávaním záchranárskych prác pri haváriách, živelných pohromách, poskytuje pomoc v prípadoch ohrozenia zdravia a života osôb a majetku právnických a fyzických osôb, ako aj životného prostredia. Plní úlohy na úseku materiálneho a technického vybavenia, priamo súvisiaceho so zásahovou činnosťou, a rad ďalších činností v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy hasičov, vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi.

    Všetky činnosti na zabezpečenie úloh Hasičského a záchranného zboru sú obsiahnuté v Katalógu činností v Hasičskom a záchrannom zbore, vydanom vyhláškou ministerstva vnútra č. 123. Podľa náročnosti sú tieto činnosti zaradené do funkcií a jednej z deviatich platových tried, ktoré tvoria základ odmeňovania príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v štátnej službe. Tak isto ako v každom štátnom orgáne alebo organizácii musí i Hasičský a záchranný zbor plniť úlohy, ktoré sú spojené s chodom samotného zboru ako organizačnej zložky – účtovníctvo, likvidácia platov, správa majetku, administratívne práce. Tieto činnosti sú obsiahnuté v nariadení vlády č. 111/2002, ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností vo verejnej službe a pracovnoprávne vzťahy týchto zamestnancov upravuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.

    Rozdelenie činností vykonávaných v Hasičskom a záchrannom zbore vychádza teda z filozofie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pri definovaní štátnej služby a služby vykonávanej vo verejnom záujme. Tieto úlohy, resp. činnosti, ktoré Hasičský a záchranný zbor vykonáva navonok voči spoločnosti, sú štátnou službou a príslušníci sú v štátnozamestnaneckom vzťahu podľa zákona č. 315, zákona o Hasičskom a záchrannom zbore a zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu podľa zákona č. 552 o výkone práce vo verejnom záujme.

    Duplicitné zaradenie niektorej z vykonávaných činností v oboch katalógoch nie je. Vzhľadom na nedostatočné personálne obsadenie sa však môžu vyskytnúť prípady, že niektorí príslušníci, ktorých podstatnou náplňou práce je plnenie úloh zboru, vykonávajú aj činnosti, ktoré síce spadajú pod zákon o výkone prác vo verejnom záujme, ale nenapĺňajú plný pracovný úväzok.

    Toľko moja odpoveď, vážený pán poslanec.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Blanár má doplňujúcu otázku. Dve minúty.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, ďakujem za informáciu, ktorá súvisí s verejnou a štátnou službou v Hasičskom a záchrannom zbore. Plne súhlasím, to, čo ste prečítali, je v súlade so zákonom. Ale moja otázka je práve z toho pohľadu, že mám pred sebou pracovné náplne, ktoré obsahujú takmer totožné vykonávanie práce vo verejnej službe, ale i v štátnej službe. To reálne existuje. Iste uznáte, pán minister, že rozdiel medzi verejnou a štátnou službou nie je len vo vykonávaní práce, ale aj v ohodnotení práce a ďalších požitkov, ktoré sú s tým spojené, a oprávnene pre týchto ľudí, ktorí vykonávajú rovnakú prácu vo verejnej službe, ako tí, ktorí v štátnej službe, je sa spýtať, prečo by mali mať oni určitým spôsobom siahnuté, alebo mali menej peňazí a možno aj požitkov, keďže vykonávajú to isté.

    Samozrejme, myslím si, že vy nemôžete zodpovedať za zákon o štátnej službe a verejnej službe, lebo môj názor je taký, že tento zákon, tieto zákony sú jednoducho nedokonalé a, bohužiaľ, sa naťahujú ako guma z jednej strany na druhú tak, aby sa ako-tak prispôsobili a vy ste to v závere aj spomenuli, že predsa len môžu nastať prípady, keďže je nedostatočné obsadenie, tak jeden vo verejnej službe a v štátnej službe, ale oprávnene tí ľudia sú diskriminovaní a myslím si, že toto by nemalo nastať. Malo by byť jasne definované, o čo ide. A preto, pán minister, moja otázka doplňujúca je v tom, či ste ochotný preveriť tieto prípady, ktoré sú, a zároveň, či ste ochotný, keď zistíte, že takéto niečo existuje, pristúpiť k nejakej novele zákona.

  • Vážený pán poslanec, áno, som ochotný. Otvorili ste otázku, ktorá je legitímna a na tú otázku ale existuje viacero legitímnych odpovedí. Sú argumenty pre jedno riešenie, aj pre druhé riešenie. Odpoveď budeme musieť asi hľadať aj v širšom kontexte, ako chceme v budúcnosti chápať službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Vy sám ste to naznačili v rozprave k bodu, ktorý sme dnes preberali, k novele zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, či nechceme náhodou riešiť vlastne štátnu službu hasičov nejakým spôsobom, tak, že ju zaradíme do jednotnej služby tej, ako je aj služba, štátna služba príslušníkov Policajného zboru.

    Čiže odpoveď na túto širšiu otázku dá v budúcnosti odpoveď aj na tieto špecifické otázky, ktoré ste položili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Blanára.

    Teraz poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal za pána ministra školstva Fronca na otázku pána poslanca Blanára, Patakyho, pardon, ktorý sa pýta pána ministra: „Vážený pán minister, ako rieši MŠ SR akútne havarijné situácie na školách?“

    Nech sa páči, pán minister Chmel.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, ministerstvo školstva upravilo osobitným metodickým pokynom predkladanie požiadaviek na havarijné situácie na školách, podľa ktorého zriaďovateľ svoju požiadavku na riešenie havarijnej situácie musí predložiť príslušnému krajskému školskému úradu, ktorý posúdi, či ide o akútny havarijný stav, alebo nie. V prípade, že ide o akútny havarijný stav, krajský školský úrad predmetnú požiadavku odstúpi na ministerstvo školstva, ktoré v rámci finančných možností ju rieši.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pataky, nech sa páči.

  • Zásadný problém, ktorý ani po niekoľkých rozhovoroch, ktoré som mal na Ministerstve školstva Slovenskej republiky, nie je riešený nie nepridelením kapitálových prostriedkov určených na základnú údržbu a rekonštrukcie objektov, škôl a školských zariadení, ktoré ostali v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov, teda štátu.

    Ďalší okruh tejto problematiky, ktorá mi vôbec nebola vysvetlená, je v spôsobe prideľovania bežných a kapitálových prostriedkov na riešenie týchto havarijných stavov. Hlavne obchádzanie metodických pokynov, ktoré ste tu spomínali, pán minister, vydaných ministerstvom školstva vo februári 2004 a hlavný najzásadnejší problém je riešenie havárií školských objektov v tých obciach, kde sú vyvolení starostovia. Ja budem apelovať na ďalšej hodine otázok na ministra, viem, že nie ste na to kompetentný.

  • Pán minister, ďakujem vám pekne.

    Teraz poprosím pána ministra Palka, aby odpovedal za neprítomného pána ministra obrany Lišku na otázku pani poslankyne Plhákovej, ktorá sa pýta: „Vojenské operácie boli na jeseň témou neformálneho zasadnutia členských krajín NATO v rumunskom Brašove. Čo z neho vyplynulo pre Slovensko?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, neformálne stretnutia ministrov obrany sa zaviedli do programu pravidelných rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO s cieľom prehĺbiť spoluprácu a vzájomné porozumenie v otázkach, ktoré stoja ako aktuálne výzvy pred alianciou. Neformálna atmosféra vytvára prostredie, v ktorom sa dá lepšie vysvetliť aktuálna pozícia a nájsť vzájomne prospešné riešenie. Na neformálnych zasadaniach sa neprijímajú žiadne závery, aby ministri neboli pod tlakom oficiálnych postojov štátov.

    Na druhej strane sa v takejto atmosfére hľadajú cesty ako najlepšie realizovať už prijaté závery orgánov NATO, prípadne ako posunúť riešenia ešte neuzavretých záležitostí.

    Takýmto zasadnutím bolo i podujatie v Brašove 13. – 14. októbra 2004. Dvoma hlavnými témami neformálneho stretnutia boli transformácia NATO a operácie. Po pražskom summite NATO v novembri 2002 aliancia pristúpila k rozsiahlej transformácii, ktorej výsledkom by malo byť prebudovanie NATO na obrannú organizáciu 21. storočia. Transformácia, ktorá sa dotýka od premeny organizačných štruktúr až po vytvorenie nových spôsobilostí aliancie, je najdôležitejšou zmenou NATO od jeho založenia a jej výsledkom by mala byť nová aliancia schopná čeliť novým, v minulosti nepredstaviteľným ohrozeniam a výzvam. Ohrozeniam takéhoto typu, ako bol útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku v roku 2001, a mnohým ďalším, musí dnes čeliť Svetové spoločenstvo a NATO je medzinárodnou organizáciou, ktorá ukázala, že vie takýmto výzvam čeliť a proti podobným útokom zasiahnuť. Aby však bola reakcia účinnejšia, treba alianciu transformovať.

    Čo sa týka operácií, aliancia má určité problémy s napĺňaním stavov v niektorých operáciách, resp. účinnému nasadeniu jednotiek v prípade potreby bránia rôzne národné obmedzenia, s ktorými sú jednotky do operácií vysielané. Nenaplnenosť stavov v niektorých operáciách vyplýva aj z toho, že v aliancii nie sú v dostatočnom množstve prislúchajúce spôsobilosti. V tom sa ukazuje aj prepojenosť úspechu operácií s odstraňovaním nedostatkových spôsobilostí, teda s celkovou transformáciou aliancie.

    Vzhľadom na to, že v Brašove neboli prijaté žiadne formálne uznesenia, nemožno povedať, že by pre Slovensko vyplynuli nejaké nové úlohy. Slovenská republika bude pokračovať v doterajších operáciách ako pod vedením NATO, tak aj v aliančných, resp. po prehodnotení, aj v niektorých operáciách pod hlavičkou OSN. Na čo sa však musíme sústrediť, je budovanie nových spôsobilostí, ktorými by sme mohli prispieť do operácií a rovnako dôkladne zvažovať, s akými mandátmi budú naše jednotky vysielané do operácií a či majú mať nejaké národné obmedzenia vzhľadom na charakter operácie.

    Toľko, pani poslankyňa, odpoveď pána ministra. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nechcete položiť doplňujúcu otázku? Ďakujem, pán minister.

    Teraz poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal znovu na otázku pani poslankyne Bollovej za neprítomného pána ministra školstva, ktorá sa pýta: „Pán minister, ako sa plánuje MŠ vyrovnať s organizačnými, personálnymi a materiálnymi nedostatkami zavedenia vyučovania etiky v základnom školstve?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani poslankyňa, etická výchova sa na Slovensku vyučuje od roku 1993, a to v ročníkoch 5 až 9 ako povinne voliteľný predmet. Nejde teda o novú skutočnosť zavedenia vyučovania etiky v základnom školstve, ale len o rozšírenie ponuky voľby aj na prvý stupeň v školskom roku 2004 – 2005, začínajúc prvým ročníkom základných škôl. Keďže s uvedenou skutočnosťou by mohli vzniknúť organizačné, personálne a materiálne nedostatky, ministerstvo školstva už v máji 2004 vydalo pokyn ministerstva školstva k zavedeniu povinne voliteľného predmetu náboženská výchova v alternatíve s etickou výchovou od 1. 9. 2004, začínajúc prvým ročníkom základnej školy, ktorý podrobnejšie ustanovuje organizačné zabezpečenie realizácie uvedenej skutočnosti.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Ďakujem, pán minister, za odpoveď, ktorá bola viac ako stručná. Ja viem, že etická výchova sa vyučuje nielen teraz, ale práve toto rozšírenie spôsobilo a vytvorilo mnohé problémy. Nie je predsa mysliteľné, aby smernica, ktorá vyjde v máji, zabezpečila organizačne, personálne a materiálne vyučovanie od 1. septembra. To vám nemusím vysvetľovať, hoci nie ste minister školstva. Vyskytlo sa totiž v mnohých prípadoch, že vyučovanie etickej výchovy a náboženskej výchovy vyučuje na školách ten istý človek, čo vzbudzuje určité pochybnosti o tom, či ten malý človiečik má nejakú možnosť výberu, lebo vždy príde k tomu istému pánu učiteľovi, resp. kňazovi. To je jedna vec.

    Ale, pán minister, ja by som vám chcela dať do pozornosti, aj keby ste to odkázali pánu ministrovi školstva, že tieto problémy sa netýkajú iba základného školstva. Mala som totiž v rukách skriptá etickej výchovy vysokoškolákov. V týchto skriptách ako etické antonymá, čiže protikladné slovné ekvivalenty pre etickú výchovu sa uvádzajú: protikladom dobra je hriech, protikladom zla je nebeská láska. Prosím vás pekne, toto je etická výchova, alebo aká? Totiž s touto odpoveďou nie som spokojná a určite pripravím interpeláciu na ministra školstva.

    Ďakujem vám veľmi pekne za ochotu.

  • Pán minister, ďakujem vám za odpoveď aj ja.

    Teraz poprosím znovu vás, pán minister, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Madeja, položenú pánovi ministrovi školstva Froncovi, ktorý sa pýta: „Školy vo Zvolenskom okrese nedostali viac ako 52 % finančných prostriedkov určených na vzdelávacie poukazy za mesiace september až december 2004! Kedy sa dočkajú plnej finančnej čiastky a vyskytla sa táto chyba aj v iných okresoch?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, v rámci finančných prostriedkov na vzdelávacie poukazy bolo školám vo Zvolenskom okrese pridelených spolu 2 mil. 712 000 korún. Ak má pán poslanec na mysli finančnú hotovosť, tak finančné prostriedky na vzdelávacie poukazy boli z Krajského školského úradu v Banskej Bystrici poslané v dvoch termínoch. Okres Zvolen prvý termín 4. 11. 2004 v sume 829 000, druhý termín 24. 11. 2004 v sume 769 000, spolu 1 mil. 598 000 Sk. Mesto Zvolen prvý termín 4. 11. 2004 v sume 578 000, druhý termín 24. 11. 2004 v sume 536 000, spolu 1 mil. 114 000. V týchto termínoch potvrdilo príjem na účet aj mesto Zvolen. Obdobne boli vo dvoch etapách pridelené finančné prostriedky na vzdelávacie poukazy prostredníctvom príslušných krajských školských úradov aj na iné okresy.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Madej nechce položiť doplňujúcu otázku. Ďakujem, pán minister.

    Poprosím vás, aby ste teraz odpovedali na otázku pána poslanca Kolesára, ktorý sa pýta pána ministra školstva Fronca: „Ako sú stredné školy pripravené na nový systém maturitných skúšok? Považujete ich pripravenosť za dostatočnú?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, v školskom roku 1998/99 rozhodlo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky o príprave nového modelu ukončovania štúdia na stredných školách. Gesciou nad celým projektom poverilo Štátny pedagogický ústav, ktorý koncepčne a organizačne zabezpečuje prípravu tohto modelu. Od tohto sa experimentálne overovalo pilotné testovanie z vybraných predmetov na stredných školách pod názvom Monitor s cieľom odskúšania procesu tvorby testov, ich vyhodnocovania a administrácie.

    Hlavným cieľom tohto modelu je zvýšiť objektivitu a tým aj dôveryhodnosť maturitnej skúšky, zjednotiť požiadavky na vedomosti žiakov, zvýšiť akceptovatelnosť výsledkov maturitnej skúšky, skrátka, aby na základe výsledkov testov sa prispôsobila forma maturitnej skúšky tak, aby bola prijateľná pre náš školský systém a zároveň porovnateľná so štandardmi krajín Európskej únie.

    Od čias prijatia novej koncepcie maturitnej skúšky sa uskutočnili postupne jednotlivé kroky k jej naplneniu – pilotné testovanie, schválenie katalógu cieľových požiadaviek, generálna skúška v minulom školskom roku, školenie predsedov, tlačové konferencie ministra a tak ďalej. Od tohto školského roku vstúpila do platnosti nová vyhláška o ukončovaní štúdia na stredných školách a ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a praktických školách, ktorá podrobne stanovuje podmienky a spôsob ukončovania štúdia na stredných školách.

    Zo strany ministerstva školstva, ako aj Štátneho pedagogického ústavu boli urobené všetky kroky k dostatočnej informovanosti o pripravovanej zmene maturitnej skúšky na stredných školách. V tomto školskom roku sa uskutočnili stretnutia s riaditeľmi všetkých stredných škôl vo všetkých regiónoch Slovenska. Pravidelne sa uskutočňujú porady s vedením ministerstva školstva so zástupcami krajských školských úradov o tejto problematike. Na základe uvedených skutočností si myslím, že stredné školy sú dostatočne pripravené realizovať nový systém maturitných skúšok.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister.

    Pán poslanec Kolesár chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel najprv povedať, že sa vôbec nečudujem, ak sú takéto odpovede na interpeláciách, teda na otázky, ako som napríklad počul dnes na otázku pána Patakyho, aj na niektoré ďalšie, tak ja sa skutočne nečudujem, že prichádza návrh na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi.

    Čo sa týka odpovede na túto otázku, chcem povedať jedno, že nielen podľa študentov stredných škôl, ale čo je oveľa dôležitejšie, aj podľa pedagogických pracovníkov nie sú a nie je systém nových maturitných skúšok pripravený tak, ako to pán minister vo svojej odpovedi tvrdí. To, že môžeme určitým spôsobom mať výhrady voči tomu, že študenti nie sú spokojní, tam by sa dalo isteže objektívne diskutovať o tom, že, samozrejme, každý študent má určitú náchylnosť k tomu brániť sa takémuto novému spôsobu skúšok, zvlášť, keď nevie, do čoho ide a podobne. Ale ťažko už môžeme z niečoho takého podozrievať pedagogických pracovníkov, ktorí jednoznačne na školách, na mnohých školách tvrdia, že tento systém nie je dostatočne pripravený, že nie sú dostatočne informovaní o tom, akým spôsobom tieto nové maturitné skúšky budú prebiehať. Takže apelujem na to, aby skutočne aj po dohode s týmito pracovníkmi školstva bol tento systém ešte dopracovaný.

    Ďakujem.

  • Pán minister, poprosil by som, aby ste tlmočili stanovisko pána poslanca Kolesára pánovi ministrovi školstva Froncovi a odpovedali teraz na otázku pani poslankyne Tkáčovej, ktorá sa pýta: „Vážený pán minister, dodržiava ministerstvo školstva Metodické pokyny MŠ SR na prideľovanie prostriedkov na riešenie havarijných situácií školských objektov?“

    Takú istú otázku položil pán poslanec Pataky. Nech sa páči, pán minister.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Zapnite pani poslankyňu. Zapnite pani poslankyňu Tkáčovú.

  • Pán predseda, ja netrvám na zodpovedaní tejto otázky. Jednak už tu bola zodpovedná, ako bola, a potom si myslím, že ozaj nie je vhodné, aby pán minister kultúry odpovedal na otázky, ktoré sú špeciálne pre pána ministra školstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poprosím vás teraz, pán minister, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Horvátha, ktorý sa pýta pána ministra školstva: „Pán minister, prečo akreditačná komisia nechce – neudeľuje akreditácie súkromným vysokým školám?“

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, Akreditačná komisia, poradný orgán vlády Slovenskej republiky, za obdobie od septembra 2003 do októbra 2004 vydala tri súhlasné stanoviská k žiadostiam o štátny súhlas o oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola. Na ich základe vláda Slovenskej republiky udelila v uvedenom období tri štátne súhlasy a v Slovenskej republike začali v uvedenom období pôsobiť tri nové súkromné vysoké školy: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Vysoká škola ekonómie a verejného manažmentu verejnej správy v Bratislave a Bratislavská vysoká škola práva.

    Zároveň však akreditačná komisia v spomínanom období vydala aj tri nesúhlasné stanoviská k žiadostiam o štátny súhlas o oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola. Dôvodom vydania nesúhlasných stanovísk bolo neplnenie kritérií spôsobilosti, na základe ktorých v súlade so zákonom o vysokých školách, s nariadením vlády SR o akreditačnej komisii posudzuje táto komisia predložené žiadosti. Akreditačná komisia kvalitatívne posudzuje študijné programy, a to ich obsahovú úroveň, a najmä úroveň ich personálneho, ale aj priestorovo-materiálneho, technického a informatického zabezpečenia. Posudzuje sa aj finančné zabezpečenie. Ak nie sú uvedené kritériá splnené, nemôže komisia vydať súhlasné stanovisko k žiadosti. Najmä nedostatočné personálne zabezpečenie a obsahová úroveň študijných programov sú najčastejším dôvodom negatívneho vyjadrenia tejto komisie. Akreditačnú komisiu na nezávislé a objektívne posúdenie kvality zaväzuje zákon. Zároveň tým plní aj úlohu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala podporiť vznik kvalitných súkromných vysokých škôl.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Horváth, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister. Hoci s vami nesúhlasím, ale ja opätovne túto otázku položím priamo pánovi ministrovi na ďalšej schôdzi. Ďakujem.

  • Pán minister, ďakujem.

    Ešte vás poprosím, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa pýta pána ministra školstva Fronca: „Na etickú výchovu v piatom ročníku bola vydaná učebnica, za ktorú musia platiť 59 Sk. Pre náboženstvo bola vydaná učebnica, za ktorú žiaci nič neplatia! Prečo nepodporujete etickú výchovu a nútite, hoci nepriamo, absolvovať náboženstvo?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, predmet etická výchova je chápaný ako predmet vysoko dynamický a poskytujúci priestor pre situáciu v triede a tvorivosť učiteľa. Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je zážitkové učenie. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky neschválilo vydanie žiadnej učebnice etickej výchovy, ani vydanie učebnice na etickú výchovu pre 5. ročník základných škôl vzhľadom na to, že gestor predmetu Metodicko-pedagogické centrum na Tomašíkovej ulici v Bratislave, ako aj Predmetová komisia pri Štátnom pedagogickom ústave neuvažuje s vydaním učebnice vzhľadom na povahu predmetu.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Madej. Zapnite pána poslanca Madeja. Pán poslanec, ja sa vám ospravedlňujem, že som preskočil poradie otázky, odpovede na otázku, ale teraz ju položím. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady, ešte vás chcem ubezpečiť, že ja som zapnutý, stačí zapnúť len mikrofón.

    Pán minister, vyjadrujem veľký obdiv, že musíte čítať toľko odpovedí pána ministra školstva. Vyzerá to tak, že v tomto rezorte naozaj nie je veľký poriadok. No ale mňa by naozaj potom zaujímalo a prosím túto otázku tlmočiť pánovi ministrovi – pán poslanec Minárik, ak dovolíte, položil by som otázku – naozaj by ma zaujímalo, čo sú to tie pracovné zošity, pracovné listy, ktoré si na školách musia študenti základných škôl na etickú výchovu kupovať za tých 59 korún, ktoré som spomenul.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, keď sa pozerám na vás, nevyzeráte, že ste zapnutý, takže ja som preto poprosil technikov, aby vám zapli mikrofón.

    Takže, nech sa páči, pán minister.

  • Budem tlmočiť túto pripomienku pána poslanca pánu ministrovi.

  • Ďakujem.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Madeja, ktorú položil tiež pánovi ministrovi školstva: „Dokedy vyriešite hrubú chybu pri preplácaní cestovného pre žiakov, ktorí dochádzajú na veľké vzdialenosti a nemajú nárok na tento príspevok, pretože bývajú v tom istom katastrálnom území, v akom sa nachádza škola. Ide o hrubú diskrimináciu voči tým, ktorí bývajú bližšie a tento nárok majú.“

    Pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, úhradu nákladov na dopravu žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku v základnej škole, ktorej sídlo je mimo obce, v ktorej má žiak bydlisko, bola zavedená ustanovením § 8 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nárok na úhradu cestovného alebo na zabezpečenie dopravy majú len žiaci, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku v základnej škole, pre ktorú bol žiakovi určený školský obvod. Tento školský obvod určuje obec, v ktorej má žiak trvalé bydlisko a školský obvod je určený všeobecne záväzným nariadením obce. Je preto potrebné, aby v záujme účelného nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu určovala obec žiakom školský obvod najbližšie k miestu trvalého bydliska žiaka.

    V roku 2004 bude zo štátneho rozpočtu na úhradu cestovného nákladov žiakom vyplatených približne 135 mil. Sk. Je pravda, že žiaci, ktorí majú trvalé bydlisko vo vzdialenejších častiach obce, osady a podobne, keďže majú bydlisko v tejto obci, podľa súčasnej legislatívnej úpravy nemajú nárok na úhradu cestovných nákladov. Pravda však je aj taká, že do 1. 1. 2004, t. j. do účinnosti citovaného zákona nemal nárok na úhradu cestovných nákladov nikto. Ministerstvo školstva v súčasnosti zvažuje riešenie uvedeného problému v závislosti od vzdialenosti bydliska žiaka od základnej školy, v ktorej má určený školský obvod.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Madej, prosím, zapnite mikrofón pána poslanca Madeja.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ďakujem pekne, pán minister kultúry, za odpoveď, ktorú ste tlmočili. Dovolím si len povedať, že je mi veľmi ľúto, že ministerstvo školstva zvažuje novelizáciu. Táto novelizácia mala byť pripravená, už mala byť dávno v parlamente. V mojom rodnom okrese, Zvolenskom okrese, máme nespočetné množstvo obcí, ktoré sú vo vzdialenosti 11 km od mesta a nemajú nárok na preplácanie cestovného títo študenti, ale teda žiaci, ktorí bývajú 5 km od školy, do ktorej chodia, preplácané majú. To znamená, tí, ktorí sú ďalej, nedostanú žiadnu podporu štátu. Preto prosím o tlmočenie ďalšej poznámky, že takáto novelizácia mala byť dávno predložená do Národnej rady.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, končím bod rokovania hodina otázok a ďakujem ministrom vlády, premiérovi vlády a generálnemu prokurátorovi.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 888.

    Poprosím pána ministra kultúry, ktorý zastupuje pána ministra školstva, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňu Rusnákovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov a pána poslanca Dušana Čaploviča, ktorý je prihlásený ako jediný písomne do rozpravy, aby v rozprave vystúpil.

    Pani poslankyňa Rusnáková, prestaňte telefonovať a zaujmite miesto určené vám pri prerokúvaní tohto bodu programu. Pán minister, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič. Písomne, áno. Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v rámci rozpravy v druhom čítaní predložiť za skupinu poslancov spoločné doplňujúce návrhy do otvoreného zákona č. 29/1984 Zb. k čl. II predkladanej novely, ktoré sa dotýkajú legislatívneho ošetrenia postavenia tried a škôl pre intelektovo nadané deti.

    Otázka riešenia adekvátneho moderného a progresívneho zakotvenia týchto škôl a tried do našej školskej sústavy bude možná najskôr v priebehu budúceho roku, a to v rámci pripravovaného nového, ale, žiaľ, stále meškajúceho zákona o výchove a vzdelávaní. Keď sme tento návrh predkladali v marci tohto roku, tak bol sprevádzaný zo sveta legislatívy tým, že do konca tohto roka sa objaví na stoloch poslancov nový, moderný zákon o výchove a vzdelávaní, prinajmenšom legislatívny zámer tohto zákona. Žiaľ, nestalo sa tak. Nuž a tak predkladáme tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Sú to doslovne malé, ale pre školy a triedy s intelektovo nadanými deťmi významné zmeny, nielen čo do ich financovania prostredníctvom normatívov na jedného žiaka.

    Výsledky práce v oblasti intelektovo nadaných detí nedávno obdivoval a prejavil veľký záujem aj veľvyslanec Európskej komisie v Slovenskej republike pán Eric van der Linden s cieľom obojstranne využiť tieto poznatky a skúsenosti u nás v štátoch Európskej únie a naopak. Nedávno sme sa zúčastnili aj niektorí poslanci na otváraní novej budovy v priestoroch Chemického učilišťa 8-ročného gymnázia pre intelektovo nadané deti v Bratislave.

    Vďaka Bohu, máme sa čím pochváliť, výsledky pedagógov sú veľmi dobré. Rád by som pripomenul a upozornil toto vážené plénum, že deti intelektovo nadané sa v súčasnej populácii nachádzajú zastúpené okolo 3 %, podobne ako deti mentálne postihnuté. Žiaľ, v našej legislatíve nie sú zahrnuté praxou overené a odborníkmi zaznamenané poznatky z výchovno-vzdelávacieho procesu s týmito nadanými deťmi. Ich riešenie je však veľmi aktuálne, pretože hrozí zánik už v praktickej pedagogike, konkrétne etablovanej, prepracovanej a napokon 10 rokov realizovanej starostlivosti o početne nezanedbateľnú skupinu intelektovo nadaných detí v našom štáte. Predkladanými pozmeňujúcimi návrhmi ide opakovane predovšetkým o začlenenie týchto tried a škôl, alebo školy v Bratislave, do rámca špeciálneho školstva tak, aby boli legislatívne ošetrené súčasťou našej modernej a formujúcej sa školskej siete či sústavy.

    A napokon mi dovoľte, alebo nám dovoľte, kvôli pojmovému objasneniu intelektovo nadaný žiak uviesť, že takýto žiak je v odbornej literatúre definovaný ako žiak, ktorý vzhľadom na svoje nadanie potrebuje učebný program, ktorý nie je poskytovaný bežnými školami, t. j. rovnako ako je to v znení paragrafov o špeciálnych školách, ktoré máme v našej legislatíve už ošetrené.

    Na schôdzi expertov v júni minulého roku a nedávno aj tohto roku všetci zainteresovaní odborníci, či už z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, Štátneho pedagogického ústavu a vedeckých pracovísk Slovenskej republiky, sa zasadzovali za zaradenie nadaných detí do špeciálnej pedagogiky. Napr. v Štátnom pedagogickom ústave sa rieši problematika nadaných detí na oddelení špeciálnej pedagogiky. Takto je pedagogika nadaných detí definovaná ako jedna zo špeciálnych pedagogických disciplín, konkrétne pod gesciou pána prof. Vašeka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského.

    Rád by som uviedol, že aj v našej odbornej spisbe je veľa prác z oblasti špeciálnej pedagogiky, napr. monografie Nadané dieťa, jeho porovnanie a rozvíjanie a vzdelávanie či Základy pedagogiky nadaných, ktoré vznikli za posledné dva roky a boli napísané skutočne odborníkmi naslovovzatými, ktorí sú uznávaní aj v zahraničí, zaoberajúcimi sa touto problematikou už celé desaťročie. Nové cesty by deklarovalo prijatie, samozrejme, zákona o edukácii mládeže so špeciálnymi výkonnými potrebami, ktorý by, odvolávajúc sa na takýto zákon v Spojených štátoch amerických, zahrňoval okrem detí s mentálnou retardáciou, ťažkosťami v učení, poruchami správania, komunikačnými poruchami, poruchami sluchu, zraku, fyzickými a zdravotnými problémami aj deti nadané či deti talentované.

    Nadaný žiak je v odbornej literatúre definovaný ako žiak, ktorý vzhľadom na svoje nadanie potrebuje, ako som už spomínal, kvalitný a jedinečný učebný program, ktorý nie je poskytovaný bežnými školami. Nadaní pre svoj rozvoj nielen intelektový, poznávací, ale i pre reedukáciu a korekciu problémovej charakteristiky, súvisiaci s nadaním, hyperaktivita, sociálno-emocionálne narušenie, asynchrónny vývin a podobne, potrebujú predovšetkým individuálny prístup, ktorý je základnou metódou v špeciálnopedagogickej praxi a logicky predpokladá znížený počet žiakov v triede. Potrebujeme odborníkov pedagógov, ktorí sú erudovaní v špeciálnych metódach vzdelávania a ktorí to už dokázali v praxi, buď na škole, ktorú som spomínal, v Bratislave, alebo v jednotlivých triedach, ktoré sú zriadené po celom Slovensku.

    Kritérium humánnosti spoločnosti je aj starostlivosť o minoritné populácie, medzi ktoré sa zaraďujú nielen senzoricky, mentálne, telesne postihnutí, komunikačne, psycho-sociálne narušení jedinci so špecifickými vývinovými poruchami učenia a správania, ale i deti intelektovo či odborne nazývané kognitívne nadané. A práve do tejto oblasti, napriek 11-ročnej praktickej existencii edukácie nadaných, naša spoločnosť zatiaľ nevyslala pozitívne podporné signály, neprejavila systémový záujem o koncepčné riešenie tejto problematiky. Hoci sa svojpomocne vytvoril tím odborníkov erudovaných v tejto oblasti, dosiaľ ich však napriek ich neustálemu volaniu o podporu spoločnosti cez volenú a delegovanú exekutívu nezobrala na vedomie.

    Rád by som pripomenul, že v našej legislatíve je komplexne a pomerne veľkoryso ošetrená starostlivosť o športovo talentovaných jednotlivcov, nuž a potom prečo je celé roky zanedbávaná, legislatívou neošetrená starostlivosť o nadaných žiakov? V podstate všetko de facto existuje, darí sa realizovať tak v teoretickej, ako aj v metodickej a praktickej rovine. Nám treba tento skutkový stav, konkrétne teraz de iure ošetriť a potvrdiť.

    Ďakujem vám, milí kolegovia.

    V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky preto predkladám za navrhovateľov nasledujúce doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.

    V čl. II vládneho návrhu body 1 až 5 sa vkladajú pred bod 1 a bod 1 sa prečísluje ako bod 6.

    1. K § 3 ods. 2 Základné ustanovenie sa za slová „s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu“ vkladajú slová „a žiakom intelektovo nadaným“ a za slová „zodpovedajúcim ich postihnutiu“ vkladajú slová „alebo intelektovému nadaniu“.

    2. K § 28 ods. 1 sa za slová „špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorými ich postihnutie“ vkladajú slová „alebo intelektové nadanie“.

    3. K § 29 ods. 1 sa za slová „výchovu a vzdelávanie podľa § 5 a 6 spôsobom primeraným ich postihnutiu“ vkladajú slová „alebo intelektovému nadaniu“ a za slová „pre jeden druh postihnutia“ vkladajú slová „alebo nadania“.

    4. K § 29 ods. 2 sa za slová „podľa stupňa postihnutia“ vkladajú slová „alebo intelektového nadania“.

    5. K § 30 ods. 1 sa za slová „primeraným ich postihnutiu“ vkladajú slová „alebo intelektovému nadaniu“ a za slová „podľa druhu postihnutia“ vkladajú slová „alebo intelektového nadania“.

    O bodoch 1 až 5, ktoré som teraz predložil, žiadame hlasovať spoločne. Odôvodnenie som uviedol v predchádzajúcom vstupe.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie k tomuto bodu programu. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega poslanec Čaplovič, je už notoricky známe, že rezort školstva je v žalostnom stave. Nová koncepcia vzdelávania a výchovy veľmi dlho leží iba v snoch a predstavách tých, ktorí by sa o ňu usilovali. Takže si myslím, že tento váš návrh je potrebné podporiť, ale zároveň si myslím, že nepotrebujeme uvádzať, že pre vzdelávanie talentovaných detí máme vzor v Spojených štátoch amerických. Aj my sami vieme, že pokiaľ nebude štát podporovať rozvoj talentov, o kultúrnom a technickom pokroku spoločnosti dlho ešte nebudeme môcť hovoriť. A pretože my si to uvedomujeme, klub poslancov za KSS váš pozmeňujúci návrh podporí. Ďakujem.

  • Pán Čaplovič s reakciou na faktickú poznámku.

  • Veľmi pekne ďakujem pani kolegyni poslankyni Bollovej, len ten príklad som uviedol z toho dôvodu, že v Spojených štátoch amerických majú dokonca zákon na to prijatý a nehovorím u nás o zákone a že tento náš návrh je vlastne zakomponovaný do zákona č. 29/1984 Zb., ktorý tu dlho mešká, aby sme tu mali moderný zákon. Čiže nehovorím o zákone, uviedol som to ako jeden z príkladov, že takýmto spôsobom to riešia aj v Spojených štátoch amerických a majú na to špeciálny zákon. Samozrejme, my ho nepotrebujeme, my máme zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. zákon o malom školstve, ktorý potrebujeme za 20-25 rokov konečne v Slovenskej republike prijať. Ďakujem.

  • Písomne sa viac poslancov do rozpravy k tomuto bodu programu neprihlásilo. Otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Rusnáková. Nikto viac? Nech sa páči. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy a vystúpi pani poslankyňa Rusnáková.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bude dopĺňať pozmeňujúci návrh mojich dvoch kolegov, ktorý pred chvíľou predniesol pán poslanec Čaplovič.

    Môj návrh znie takto:

    V čl. II návrhu sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: V § 32a ods. 3 sa za slová „s rovnakým druhom postihnutia“ vkladajú slová „alebo intelektového nadania“.

    Zdôvodnenie je takéto: Cieľom predloženého návrhu je vytvorenie rovnakých podmienok alebo obdobných podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov s intelektovým nadaním, aké sú pre žiakov, ktorí vyžadujú osobitné výchovno-vzdelávacie prvky a osobitný výchovno-vzdelávací prístup. Sú to žiaci so špeciálnymi potrebami. Návrh teda vytvára podmienky, aby sa vo výchovno-vzdelávacom procese upravili v rámci zákona aj formy výchovy a vzdelávania žiakov s intelektovým nadaním. Je to jednak výchova a vzdelávanie v špeciálnych školách pre žiakov s intelektovým nadaním, potom je to výchova a vzdelávanie v špeciálnych triedach pre žiakov s intelektovým nadaním a následne individuálna integrácia žiakov s intelektovým nadaním v bežných triedach základných škôl. V takom prípade sú žiaci vzdelávaní prostredníctvom individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov vypracovaných so zameraním na ich nadanie.

    Bod 1 sa následne prečísluje na bod 2.

    Obidva návrhy sú navzájom prepojené. Samozrejme, môj návrh má význam vtedy, keď prejdú aj návrhy pána poslanca Čaploviča.

    Na doplnenie zdôvodnenia by som si ešte dovolila povedať niekoľko poznámok. Ide o to, aby sme doplnili zákon č. 29/1984 Zb., to znamená školský zákon, o novú terminológiu, a to o žiakov intelektovo nadaných. Je to už 10-ročný experiment, ktorý prebieha približne v 22 triedach a následne aj v niekoľkých školách. Tento experiment je potrebné legislatívne uzavrieť. Ide asi o 2 000 žiakov, ktorí v priebehu tohto roka dostali na svoju výučbu 44 mil. korún plus 10 mil. korún, ktoré im dopĺňalo ministerstvo školstva z vlastných zdrojov, chápajúc, že žiaci a triedy, v ktorých sa žiaci učia, majú isté nároky navyše na finančné zabezpečenie vzhľadom na učebné pomôcky a celé hmotné vybavenie triedy a školy.

    Vzhľadom na to je potrebné povedať, že my len dopĺňame školský zákon o novú terminológiu. Čo sa týka normatívu, to je záležitosť nariadenia vlády, ktoré my neriešime. Vláda zakomponuje do svojho nariadenia novú textáciu na základe tohto zákona a svojím rozhodnutím rozhodne, aký bude normatív pre žiakov, ktorí majú intelektové nadanie. Ministerstvo školstva v súčasnosti pracuje na novele nariadenia vlády, kde aj ono samotné už počíta s miernym zvýšením bežného normatívu. Vláda po analýze rozhodne, aký bude normatív vysoký. Je predpoklad, že ministerstvo školstva vyrieši nárast finančného normatívu v rámci vlastnej kapitoly.

    Prosím ctených kolegov o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Rusnáková. Nikto viac sa neprihlásil do rozpravy k tomuto bodu programu, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, ministerstvo školstva súhlasí s pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov k intelektovo nadaným deťom a návrh zrejme prispeje k skvalitneniu výchovno-vzdelávacieho procesu v uvedenej skupine žiakov. Bude však potrebné nariadením vlády Slovenskej republiky doriešiť spôsob financovania tohto procesu. Toľko k tomu. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Ešte si želáte, pani Rusnáková, vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, body ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, tlač č. 835, 836, 837 a 838, budú prerokované po vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte, v programe boli zaradené pod bodmi č. 34 až 37.

    Pristúpime teda k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 883. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 883a.

    Pán poslanec Burian, žiadam vás, aby ste uvedený návrh zákona odôvodnili. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na začiatku chcem povedať, že dôvodovú správu, máte ju pred sebou alebo máte ju ako súčasť tohto zákona, to zdôvodnenie, ktoré som v prvom čítaní deklaroval, chcel by som obohatiť o niektoré skutočnosti. Tie skutočnosti sú tieto:

    1. Vytýkalo sa tomuto návrhu zákona ako nesystémový prístup. Musím upozorniť na to, že systémovosť tohto zákona je zakotvená v tom, že ak by sme tento zákon dali do zákona o sociálnom poistení, dopustili by sme sa nesystémového kroku v tom, že iba tí, ktorí prijímajú, alebo iba tí, ktorí prispievajú do sociálneho poistenia, iba tí majú právo poberať z tohto systému. Čiže jediným schodným riešením, ako zabezpečiť tzv. minimálny dôchodok na úrovni životného minima, je obsiahnutý v tomto návrhu alebo v logike návrhu zákona o hmotnej núdzi. To je po prvé.

    2. Bola silná polemika o tom, že tento návrh zákona má vysoký dosah na schodok štátneho rozpočtu. Musím upozorniť, že po vydiskutovaní si problematiky s ministerstvom práce, sociálnych vecí, vydiskutovaním si problematiky s ministerstvom financií, kde sme si jasne zadeklarovali, že tento dosah nie je vyšší ako 25 mil. Sk alebo pohybuje sa v rozmedzí 20 až 25 mil. korún, myslím, že tento dosah nebude významný vzhľadom na to, že v rozpočtovej kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je v kapitole Hmotná núdza rezerva vo výške viac ako 3,5 mld. Sk. Myslím si, že táto suma, ktorá vyplýva z tohto zákona, by som povedal, je vysoko obsiahnutá v tejto rezerve, ktorú má ministerstvo práce, sociálnych vecí.

    Čiže ja by som chcel ešte raz upriamiť vašu pozornosť na to, aby prijatím tohto zákona sme sledovali jeden základný cieľ. Ten základný cieľ nie je filozofia o tom, či ten človek, či je to, by som povedal, forma väčšej alebo menšej spravodlivosti vzhľadom na to, že tento minimálny dôchodok dostanú aj ľudia, ktorí neodpracovali dostatočný počet rokov, ale je to hlavne filozofia o tom, že životné minimum je fakt minimum to, čo potrebuje človek, hlavne jedinec na to, aby si zabezpečil len to primárne prežitie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Brockovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie podáva Národnej rade túto spoločnú správu.

    Národná rada pridelila poslanecký návrh pána poslanca Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie a tento zároveň určil ako gestorský výbor. Výbory tento zákon prerokovali v stanovenej lehote. Žiaden z poslancov, ktorý nie je členom týchto výborov, nepredložil alebo neoznámil v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k tomuto návrhu. Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor tento návrh prerokoval, ale neschválil uznesenie, lebo zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Výbory, ktoré návrh prerokovali, schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, máte ich v spoločnej správe pod číslami 1 až 11, nebudem ich čítať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 11 v tejto spoločnej správe spoločne s návrhom schváliť.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášky žiadne do rozpravy. Ústne, kto sa hlási do rozpravy, prosím? Pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Béreš, ako prvý sa hlási pán spravodajca Brocka, prvý vystúpi. Malý moment, ešte pán Brocka vystúpi, ako spravodajca má prioritu.

  • Nebudem vás dlho, vážené kolegyne, kolegovia, zdržovať, chcel by som tlmočiť svoj názor k tomuto návrhu a zhodou okolností a on sa zhodou okolností zhoduje so stanoviskom ministerstva práce a sociálnych vecí.

    Tento návrh nepovažujem za správny a za dobrý z viacerých dôvodov. Zavádza a aj jeho schválenie by vnieslo do dnes platných zákonov dôchodkovej reformy zmätok, chaos a neporiadok. Jednoducho my sme zmenili starý dôchodkový systém a zaviedli sme poistný princíp do dôchodkového systému. Takýmto návrhom z toho robíme guláš. Ľudia, ktorí celý život robili za nízke mzdy, budú na tej istej úrovni ako tí, ktorí robili možno 10 rokov, teda to je podmienka na nárok na starobný dôchodok, a mohli by dostávať taký istý dôchodok. Avšak pritom pre tých, ktorí majú sociálne cítenie, chcem povedať, že ja rovnako tento problém cítim a on je aj riešený v dnešnej legislatíve. Jednoducho tí, ktorí nemali toľko rokov odpracovaných a nepracovali celý život, tak ak sa ocitnú v hmotnej núdzi, tak majú nárok na pomoc, na dávku v hmotnej núdzi. Inými slovami, budú dostávať možno tie isté peniaze, ale z dvoch zdrojov, časť zo Sociálnej poisťovne a časť zo štátneho rozpočtu. Ja sa priznám, že je pre mňa nepochopením, že kolegovia poslanci z rozpočtového výboru tento návrh schválili. Ja by som bol rád, keby sa prípadne niekto z nich v rozprave vyjadril, ako sa to mohlo stať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pokračovať v rozprave bude pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Jeden pozmeňujúci návrh na úvod a potom možno krátky komentár k zákonu. Tento návrh, ktorý predkladám, vzišiel z diskusií predkladateľa s legislatívnym odborom, a preto nejako vecne ho nemení, iba ho spresňuje tak, aby bol lepšie vykonateľný.

    V čl. I sa vkladajú pred prvý bod nový prvý až štvrtý bod, ktoré znejú:

    1. V § 1 sa za slová „ďalej len dávka“ vkladá čiarka a slová „sociálna dávka pre poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a sirotského dôchodku obojstranne osiroteného dieťaťa (ďalej len „sociálna dávka pre poberateľa dôchodku“)“.

    V tejto súvislosti sa vykoná úprava v celom texte návrhu zákona.

    2. Nadpis druhej časti znie: „Posudzovanie hmotnej núdze a poskytovanie dávky, sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku a príspevkov.“

    3. Nadpis nad § 10 znie: „Dávka, sociálna dávka pre poberateľa dôchodku a príspevky.“

    4. § 16 vrátane nadpisu znie: „§ 16 Poskytovanie dávky, sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku, príspevkov a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Poskytovanie dávky, sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku, príspevkov a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú.“

    Doterajšie body 1 až 28 sa označujú ako body 5 až 32. Ako som už odôvodnila, ide o precizovanie návrhu zákona vo väzbe na zavedenie sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku tak, aby v celom zákone o pomoci v hmotnej núdzi boli upravené všetky dotknuté ustanovenia.

    A dovoľte mi ešte na sekundu komentovať, možno aj keď sa to nemá, názory, ktoré tu už boli prednesené alebo boli prednesené v sociálnom výbore. Je to otázka filozofie, či sa budeme dívať na sociálny systém ako taký, ktorý bol minulý rok zmenený, a preto už nemôžeme do neho dramatickejším spôsobom zasahovať, alebo sa budeme na neho dívať ako na taký, ktorý je vo vývoji a ktorý si zaslúži zmenu. Ja som zástancom toho druhého prístupu. Musím vám povedať, že v tom nevidím dokonca ani nič ľavicového, hoci by sa to takto dalo vidieť. Práve mnohí pravicoví ekonómovia, mnohí predstavitelia pravice na Slovensku hovoria o tom, že má zmysel hovoriť o zavedení minimálneho dôchodku a že má zmysel hovoriť o tom, že štát v istej fáze na určitej finančnej úrovni sa má prestať dívať na akúsi zásluhovosť v sociálnom systéme a má jednoducho vidieť ľudí ako takých, ktorých chce zabezpečiť na nejakej minimálnej úrovni. Tá minimálna úroveň je určená výškou životného minima.

    Nie je celkom pravda, že všetky prípady sú postihnuté existujúcim sociálnym systémom, to znamená, že keď je niekomu vyrubený dôchodok kvôli tomu, že povedzme pracoval iba 10 rokov, povedzme vo výške 2,5-tisíc korún, že kompletne je vykryté jeho živobytie do výšky životného minima sociálnymi dávkami. Ja osobne poznám také prípady a došli mi také listy, kde to tak nie je. A je to z rôznych dôvodov. Zo spôsobu, akým sa posudzuje hmotná núdza, zo spôsobu, ako tí ľudia žijú, a na strane ďalších príspevkov, ktoré sa niekde spočítavajú a inde nie a potom vzniká alebo nevzniká nárok napríklad na príspevok na bývanie.

    Skrátka a dobre, toto je oveľa čistejšie riešenie. Napriek tomu, že bude prezentované ako nesystémové, vzhľadom na to, že sa sociálny systém menil možno rok alebo rok a pol dozadu. Nie je to pravda. Minimálny dôchodok má zabezpečovať minimálnu životnú úroveň, ktorú chceme poskytnúť každému poberateľovi starobného dôchodku, pretože si jednoducho týchto ľudí vážime a berieme do úvahy, že sa už nijakým iným spôsobom nedokážu o svoje živobytie postarať. Ja tento návrh považujem za dobrý, dokonca dúfam, že finančný výbor sa nepomýlil, keď hlasoval, a verím tomu, že má šancu v tomto parlamente prejsť.

    Ďakujem pekne.

  • Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Béreš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k predmetnému zákonu by som chcel povedať, že, samozrejme, cieľom každého predkladaného návrhu je zabezpečiť jeho priechodnosť. Boli tu úvahy, že čo by bolo, ak by okruh ľudí, ktorí by poberali tieto príspevky, bolo povedzme v počte štyria, piati, šiesti. Treba povedať, že vlastne dôchodcovský pár, ktorý žije v rodinnom usporiadaní, kde povedzme sú ešte štyria rodinní príslušníci v rámci rodiny, tak samozrejme, že tam by ten okruh bol naozaj veľmi veľký a mohol by predstavovať približne 24-tisíc korún z hľadiska finančnej náročnosti, čo by nebolo už cieľom tohto zákona. Aj kvôli tomu pozmeňujúci návrh, ktorý chcem podať, sa bude snažiť zúžiť okruh poberateľov tejto podpory. A chcel by som povedať, že tým bude vytvárať časovú alebo aj finančnú náročnosť vo výške približne 25, maximálne 30 mil. korún. Treba preto povedať, že tá pôvodná idea, pre ktorú bol filozoficky odmietaný tento zákon, keď sa hovorilo, že približne pol miliardy bude finančná náročnosť, by po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu nemuselo byť pravdou.

    Chcel by som pripomenúť v tejto súvislosti, že v roku 1999 bolo prijaté uznesenie vlády, ktoré sa týkalo ochrany starších ľudí, a treba povedať, že aj v rámci plnenia tohto uznesenia je aj v súčasnosti niekoľko sporných otázok. Treba povedať, že už v roku 1999, konkrétne je to uznesenie č. 681 z 11. augusta 1999, hovorilo o trende, ktorý je celoeurópsky, kde napríklad je jednoznačne stanovené, že sa spomaľuje valorizácia a znižuje sa životná úroveň dôchodcov v porovnaní s ekonomicky aktívnymi skupinami občanov. Je to proste fakt. Rovnako tak sa znižujú aj platby štátu do fondov Sociálnej poisťovne, pričom je ambíciou aj tejto vlády postupovať tak, ako je to v zahraničí, kde sa vytvárajú proporcionálne vzťahy a zvyšujú sa platby, no ale áno, ale iba absolútne a nie teda akože v porovnaní povedzme so životným minimom alebo priemerne k vyplácaným dôchodkom. To znamená, že mali by sa vytvárať proporcionálne vzťahy medzi životným minimom, priemerným vyplácaným dôchodkom a priemernou mzdou. Toto by malo byť, samozrejme, istým pravidlom.

    Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo bol vlastne aj predkladateľ zákona prakticky pripomenul, že naozaj by to nemalo byť predmetom toho, či je to opozičný alebo koaličný návrh. Myslím si, že v istých okamihoch treba nájsť istý prienik, ale v tomto momente by som povedal skôr zhodu medzi, samozrejme, koalíciou a opozíciou tak, aby tento návrh zákona našiel čo najväčšiu oporu a naozaj sa nemusel meniť každé štyri roky.

    Chcel by som súčasne povedať, že to isté uznesenie z roku 1999 hovorí takisto o podpore rodinnej politiky, čo je v nadväznosti na otvorený zákon o rodine, ktorý napĺňa aj túto ideu. Avšak treba povedať, že sme v situácii, keď starne populácia, to znamená, že treba hľadať podpory a aj tento zákon, ktorý je predkladaný, má ambíciu zvyšovať dôchodky. To znamená, že minimálna výška dôchodku by nebola vo výške hmotnej núdze, ale vo výške životného minima, čo je plus-mínus 500 korún.

    Súčasne by som chcel povedať, že takisto pluralita subjektov sociálnej pomoci umožňuje staršiemu občanovi voľbu poskytovateľa sociálnej služby, a to tak medzi štátnymi, ako aj neštátnymi organizáciami, čo sa, samozrejme, darí napĺňať v podobe iných zákonov.

    Chcel by som povedať, že – a sú to slová analytikov a nie je to kritika, je to jednoznačne aj fakt – aj reformy, ktoré sa realizujú, tak že tou citlivou, najcitlivejšou skupinou, ktorá nevie tak rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu, sú práve dôchodcovia. Preto si myslím, že tá minimálna pomoc by naozaj aj v tomto momente bola namieste.

    Chcel by som ešte jednu vec povedať, že pán poslanec Brocka teraz spomínal, že mali by byť zrovnoprávnené skupiny ľudí, ktorí naozaj pracovali a tí by si naozaj zaslúžili iný dôchodok ako tí, ktorí si to neodpracovali. Samozrejme, je to predmetom možno nejakej takej debaty, súčasne však poznám prípady, keď napríklad matka bola ako žena v domácnosti, starala sa o deti. To znamená, že je to možno naozaj, proste je to širšia debata, ktorá by z toho mohla vyplynúť. To znamená, že nie vždycky platí aj to, že niekto by si nechcel odpracovať tie roky a mal by mať automaticky nižší dôchodok.

    Dovolil by som si teda prečítať pozmeňujúci návrh.

    Čl. I. Bod č. 2 pôvodné znenie „ktoré sa s ním spoločne posudzujú“, nové znenie, vkladá sa „ktoré sa s ním spoločne posudzujú. Príjemcom sociálnej dávky je osoba uvedená v § 18 ods. 1.“.

    Čl. I. Bod č. 3 pôvodné znenie „ktoré sa s ním spoločne posudzujú“, nové znenie „ktoré sa s ním spoločne posudzujú. Príjemcom sociálnej dávky je osoba uvedená v § 18a ods. 1.“.

    Odôvodnenie: Ide o precizovanie zákona a tým jasnej definície osôb, ktoré majú nárok na túto sociálnu dávku, čím sú aj jasne zadefinované dosahy na štátny rozpočet.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, samozrejme som si vedomý toho, že rozpočet je napnutý tak ako vždycky a v každom volebnom období, napriek tomu si myslím, že by sme mali nájsť priestor na to, ako zvýšiť minimálnu, akúsi garantovanú výšku dôchodku pre dôchodcov. A dalo by sa povedať, že aj pri vopred vyčíslených dosahoch vo výške 25 mil. korún išlo by o pomoc, ktorá by našla svoje uplatnenie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Nikto viac nebol prihlásený. Rozprava bola vyčerpaná. Uzatváram rozpravu a pýtam sa navrhovateľa, či chce hovoriť. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa na úvod vyjadril k pozmeňujúcim návrhom. Chcem povedať, že tak ako pozmeňujúci návrh pani poslankyne alebo slečny poslankyne Angyalovej, takisto pána Béreša plne akceptujem. Tak ako je pozmeňujúci návrh pani alebo slečny Angyalovej legislatívne zlepšením tohto zákona, takisto si myslím, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Béreša je, by som povedal, precizovaním toho, aby boli jasné efekty alebo dosahy na štátny rozpočet jasne deklarované, ktoré sme prechádzali aj s ministerstvom financií, kde sa jasne zadeklarovalo, aká môže byť maximálna výška týchto dosahov.

    Čo sa týka príspevku pána spravodajcu, no musím na úvod povedať, že prisilné slová „zmätok“, „neporiadok“, „guláš“ sú nielenže veľmi silné slová, ale, bohužiaľ, nezakladajú sa na pravde. Problém je to, že môžeme diskutovať o primeranosti alebo o pohľade toho sociálneho pohľadu na danú vec, ale nie o tom, že to je neporiadok, guláš. A tým, že sme zaviedli kapitalizačný pilier, zmenili sme všetky reguly. Musím ctené auditórium upozorniť, že najradikálnejšia krajina, ktorá prijala 100-percentný kapitalizačný pilier, a to je Chile, má inštitút minimálneho dôchodku. Takže mali by sme sa, práve naopak, poučiť a vedieť, že takáto krajina, ktorá nemá iný pilier, nemá Sociálnu poisťovňu, má len jednoducho 100-percentný kapitalizačný pilier, zaviedla inštitút minimálneho dôchodku. Takže opakujem to, že ak sme zaviedli kapitalizačný pilier, vôbec, ale vôbec neobstojí argument, že tým sme vyriešili alebo tým nastane určitý problém.

    Čo sa týka problému toho a pohľadu, a to už vôbec, tak si myslím, že to veľmi správne dokumentovala poslankyňa Angyalová tým, že dokumentovala, že to nie je ani pohľad ľavicový alebo pravicový, je to úplne normálny pohľad na danú vec, aby sme zabezpečili jednoducho prežitie toho človeka. Keď si uvedomíte, že hmotná núdza pre jedného človeka, pre poberateľa starobného dôchodku, ktorý má jediný zdroj príjmu, je maximálne v hmotnej núdzi, je 4 060 Sk. Myslím, že už tu boli pokusy o to, aby zo 4 000 Sk niekto prežil, myslím, že veľmi rýchlo zlyhali. A jediný atribút, ktorý tu je, je to, že chceme pridať týmto ľuďom, aby dostali dávku životného minima alebo sociálnu dávku vo výške v životnom minime, teda nejaký dôchodok na úrovni životného minima. Čiže k 4 580 Sk pridávame 520 Sk, aby ten človek dokázal prežiť.

    Tu je otázka o tom, či robil 8 rokov, 5 rokov alebo niekto robil viac. Ja musím upozorniť aj pána predsedu výboru, že s minimálnou mzdou pracovalo 1 % ľudí, alebo pracuje na Slovensku, z toho časť ľudí v podstate určitým spôsobom špekuluje a necháva si len minimálnu mzdu na to, aby, teda nepotrebuje kvôli vedľajším príjmom, teda z hlavného pracovného pomeru. Tým pádom je to ten ukazovateľ relatívne skreslený a nehovoriac o tom, že podľa môjho názoru by tu mala nastať diskusia o tom, či je minimálna mzda správne nastavená. Lebo ak má byť minimálna mzda na úrovni dnešných 6-tisíc a niečo korún, 6 080, pokiaľ si dobre pamätám, je veľmi nízko postavená na to, aby do budúcna títo ľudia dokázali efektívne prežiť. A nehovoriac o tom, že aj títo ľudia, ktorí pracovali za minimálnu mzdu, dostanú výšku životného minima.

    Ešte raz vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona, lebo si myslím, že bude mať alebo má určite opodstatnenie u nás v tomto štáte. V štáte, ktorý sa prihlásil k boju proti chudobe a k zlepšeniu podmienok starých ľudí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť. Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení kolegovia poslanci, náš dôchodkový systém, ktorý sme na Slovensku zaviedli, to nie je chilský dôchodkový systém. Iba jednou vetou reakcia na to, že aj v Chile majú minimálne dôchodky.

    Ale k tomu, čo som povedal v úvode alebo pri prvom svojom vystúpení, doplním konkrétny príklad, na ktorom chcem ukázať, že naozaj tento návrh, keď sa budem veľmi jemne vyjadrovať, je nespravodlivý. A zavedie naozaj veľkú nespravodlivosť do terajšieho dôchodkového systému. Občan, ktorý tento alebo na budúci rok odíde do starobného dôchodku a 40 rokov chodil do zamestnania a mal zárobok na úrovni minimálnej mzdy, 40 rokov, tak tento občan bude mať vymeraný starobný dôchodok na úrovni, ktorá je dnes mierne alebo niečo nad životným minimom. A teraz si predstavte, že takýto dôchodok dostane každý, kto robil 10 rokov, 11, 12, 15 rokov, a bude na tejto istej úrovni ako tí, ktorí celý život pracovali za nízku mzdu.

    Na druhej strane však chcem povedať, že ten občan, ktorý nemal toľko odpracovaných rokov a jeho dôchodok je nízky, tak naň systém sociálneho zabezpečenia pamätá. Tomuto občanovi, ak je sám, to znamená, nemá žijúceho manžela, ktorý má iný príjem, tak on si môže svoj príjem, ten nízky dôchodok zvýšiť takmer o 4 000 Sk mesačne cez príspevky, ktoré existujú v systéme sociálnej pomoci. Ale dávať minimálny dôchodok takýto nespravodlivý, hovorím v úvodzovkách „nespravodlivý“, aj niekomu, kto žije v domácnosti s podnikateľom, so zamestnaným človekom, s človekom s vysokým príjmom, je naozaj na jednej strane nespravodlivé a na druhej nakoniec tá Sociálna poisťovňa na to ani nemá.

  • Reakcia z pléna.

  • Posledné slovo mal spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona ste dostali ako pred prvým čítaním ako tlač 889. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 889a.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní krátku novelu zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Myslím, že tí, ktorí sa tejto problematike venujú, veľmi dobre vedia, o čom táto veľmi krátka novela je, pretože hovorí o nastúpení náhradníkov, konkrétne v § 47 ods. 1. Pre poriadok len musím povedať tým, ktorí to najmä sledujú zvonku, že ak si presne prečítajú tento návrh, ktorý som do parlamentu predložil, návrh hovorí iba o zmene prvej vety zákona. Nič nehovorí o celom odseku, pretože druhá, tretia a štvrtá veta ďalej pokračujú. V druhej vete sa hovorí, že do parlamentu nastupujú náhradníci podľa 3-percentného kvóra preferenčných hlasov. Ak som tento návrh predkladal, vychádzal som zo skutočnosti, že v posledných voľbách toto kvórum bolo 10-percentné. Tento rok pri prijímaní zákona o voľbách do Národnej rady, konkrétne 333-ky z tohto roku, bol príslušný paragraf o nastupovaní náhradníkov upravený, podľa ktorého by nastupovali náhradníci podľa poradia na kandidačnej listine politickej strany.

    Moja krátka novela je o tom, že sa vraciame k pôvodnému návrhu, ktorý doteraz platil o voľbách a podľa ktorého vyše dva roky nastupovali náhradníci do parlamentu, to znamená, že o nastúpení náhradníka rozhoduje politická strana s prihliadnutím na odbornosť atď.

    Chcem povedať jednu podstatnú vec. Ak vyvolal tento návrh zákona rozruch najmä v novinárskej obci a mal som možnosť včera s mnohými novinármi na túto tému debatovať, pretože nie je tu žiadne obmedzenie práva voličov a posilnenie straníckych centrál, pretože presne podľa tohto zákona, tak ako sme ho prijali, bude zákon rešpektovať 3-percentné kvórum a v prípade, že ktorýkoľvek náhradník by mal nastúpiť na uprázdnený mandát, politická strana najskôr musí rešpektovať tých náhradníkov, ktorí majú najmenej 3 %, a keď už takýto nie je, ktorý by mal viac ako 3 %, vtedy rozhoduje o nastúpení náhradníka.

    Je to aj praktická vec, pretože politická strana dáva náhradníka za toho poslanca, ktorý z parlamentu odišiel, má výhodu v tom, že môže potom vybrať podľa potreby zaradenia do výboru, pretože vo výboroch každý pracuje na základe odbornej spôsobilosti. Takže toto bol celý problém, ktorý možno z nedostatku prečítania tohto návrhu vyvolal rôzne polemiky o tom, akým spôsobom mám záujem posilniť pozíciu politických strán na úkor voličov.

    Takže opakujem ešte raz, návrh rieši nastupovanie náhradníkov s tým, že politická strana určuje vtedy, ak už nie sú uplatnené preferenčné hlasy 3 %. Myslím, že tým je to veľmi zjednodušene povedané, a myslím, že nájdem podporu, aby sme zachovali pravidlá hry, ktoré v tomto parlamente fungovali, pretože vyše dvoch rokov politické strany, a je tu mnoho poslancov, ktorí nastúpili ako náhradníci, určovali svojich náhradníkov podľa toho, do ktorých výborov potrebovali zaradiť svojich kandidujúcich poslancov. Takže verím, že nájdeme v tomto zhodu a takýmto spôsobom podľa tejto krátkej novely upravíme zákon o voľbách.

    Ešte niektorí o tom polemizovali, že tak krátko po termíne prijatia tohto zákona sa dáva novela. Samozrejme, my sme o tomto vedeli hneď po prijatí zákona, len problém bol v tom, že technicky podľa súčasne platného rokovacieho poriadku sme to nevedeli riešiť a museli sme počkať do účinnosti zákona, tento zákon nadobudol účinnosť 1. októbra, preto hneď 2. októbra tento návrh zákona, táto malá novela bola predložená.

    Ešte raz ďakujem pekne za podporu tohto návrhu.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Alexejovi Ivankovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, kolegovia, z poverenia gestorského výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 889), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady, predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 22. októbra 2004 č. 1275 pridelila návrh poslanca Národnej rady Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 o voľbách do Národnej rady, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslanca Národnej rady Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady, odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady schváliť.

    Skončil som. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne sa k tomuto bodu neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto sa nehlási. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 871 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 871a.

    Dávam slovo poslancovi Karolovi Džupovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady predložil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.

    V tomto našom návrhu sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov. Na základe tohto návrhu sa uchádzame o to, aby sa Národná rada uzniesla v čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov so zmenou a doplnením takto:

    V časti III Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenie za § 36 sa vkladá § 36a, ktorý znie:

    㤠36a

    Ženské priezvisko osoby iného štátu sa na území Slovenskej republiky používa v tvare, v akom je zapísané v jazyku štátu, z ktorého osoba pochádza, bez koncovky slovenského prechyľovania.“

    K čl. II: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“

    V dôvodovej správe si dovoľujeme uviesť: Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa proces približovania našich právnych a ostatných noriem neskončil, ale naďalej prebieha a prebiehať bude. Akceptovaním voľného pohybu osôb, tovaru a služieb sa aktuálnou stáva problematika používania tvarov ženských priezvisk osôb iných štátov na území našej republiky. Nielen v úradnom styku, ale i v bežnej komunikácii vrátane masmediálnej komunikácie sa stretávame s dvoma spôsobmi používania ženských priezvisk osôb pochádzajúcich z iných štátov, a to v neprechýlenej podobe, čiže bez koncovky -ová, a v prechýlenej podobe, čiže s koncovkou -ová.

    Uvedenú problematiku je potrebné legislatívne upraviť, aby sa tým predišlo i prípadným možným sporom. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento zákon nemá dosah na štátny rozpočet, rozpočty miest a obcí, zamestnanosť ani životné prostredie.

    V dôvodovej správe k čl. I uvádzame: V súčasnosti platný zákon v Slovenskej republike umožňuje používanie cudzích ženských priezvisk dvoma spôsobmi, ako som už uviedol, s koncovkou -ová a bez koncovky slovenského prechyľovania, čím narážame na zásadný nesúhlas, keďže dané osoby majú svoje priezvisko zapísané podľa pravidiel jazyka štátu, v ktorom sa narodili. Tak v budúcnosti, rovnako ako v súčasnosti môže vzniknúť problém, ak by dané osoby dôsledne uplatnili práva vyplývajúce z ochrany osobnosti, ktoré napríklad vyplývajú z Charty ľudských práv a slobôd. Problém by tak mohol vyústiť až do súdnych sporov, v ktorom by dotknuté osoby mohli požadovať určité finančné odškodnenie a ktoré by v konečnom dôsledku znášal štát.

    Predložené znenie § 36a je v súlade s filozofiou a koncepciou zákona č. 154/1994 Z. z., je v súlade so zákonom č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (konkrétne § 4 ods. 4), ďalej je v súlade so zákonom č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a zároveň vychádza z platných pravidiel slovenského pravopisu (konkrétne uverejnené v Pravidlách slovenského pravopisu, vydavateľstvo Veda Bratislava, v roku 2000, str. 130 v poznámke na konci).

    V čl. II navrhujeme upraviť účinnosť zákona odo dňa vyhlásenia.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa v druhom čítaní uchádzame o vašu priazeň a podporu.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Zubovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1261 z 20. októbra 2004 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871), prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 19. novembra 2004 a neprijal platné uznesenie, keďže podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov členov výboru. Z počtu 11, prítomných 7 poslancov, za hlasovali 3 poslanci, proti nebol nikto a hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 11. novembra 2004 a prijal platné uznesenie, keďže podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov členov výboru. Z počtu členov výboru 14, prítomní boli 11 poslanci, za hlasovali 5 poslanci, proti nebol nikto a hlasovania sa zdržali 6 poslanci.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bode III tejto správy v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871), po zohľadnení stanovísk Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu nepokračovať v rokovaní.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánovi Zubovi.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil za poslanecký klub poslancov strany Smer pán Dušan Čaplovič. Má slovo ako prvý, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, milí kolegovia, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k predkladanému návrhu v druhom čítaní.

    Vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s týmto návrhom, pretože sa návrhom nenapĺňa vytýčený cieľ z dôvodu nezrozumiteľnosti a nejasnosti uvádzaných pojmov a napokon, že upravovaná problematika návrhu nepatrí do zákona o matrikách, ale do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.

    Ja by som si dovolil uviesť nie takéto dôvody, ale aj iné dôvody, to sú odborné dôvody, prečo návrh milých kolegov poslancov neobstojí. Tak som to sľúbil aj vo svojom vyjadrení pre tlač po schválení a posunutí tohto návrhu zákona do druhého čítania. Odborné dôvody sú najpodstatnejšie a v našom legislatívnom procese sú veľmi často vytláčané na okraj, slovom marginalizované. Pretože som prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky zo Slovenskej akadémie vied, veľmi často sa opieram o stanoviská renomovaných vedcov, odborníkov, ktorých si ctí svet, len u nás si ich hlúposť moci často neváži, doslovne bojí sa ich názorov najmä preto, že nezapadajú do mozaiky mocenských či partokratických záujmov a cieľov.

    Konkrétne v tomto prípade sa opieram o stanovisko Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a samotného pána prof. Jána Doruľu, je to osobnosť známa, riaditeľa Slavistického kabinetu, člena Prezídia Medzinárodného slovakistického komitétu, ktorý sídli vo Varšave, a rôznych významných vedeckých rád, konkrétne v Spolkovej republike Nemecko. Citujem:

    „V slovenčine ako flektívnom type jazyka sa vzťahy medzi slovami vyjadrujú príslušnými tvarmi slov, mená sa skloňujú, slovesá sa časujú. V analytickom type jazyka, akým je napríklad angličtina, sa tieto vzťahy vyjadrujú nie ohýbaním slov, pomocou gramatických tvarov, ale pomocou osobitných slov, analyticky najmä pomocou členov a predložiek, ktoré plnia takúto funkciu, ako vo flektívnom jazyku plnia príslušné tvary s ohýbacími príponami. Preto je napríklad v slovenčine korektná veta "Prechádzam sa so slečnou Fischerovou", nie však veta "Prechádzam sa so slečnou Fischer", "Stretnem sa s pani poslankyňou Gabániovou", nie však "Stretnem sa s pani poslankyňou Gabáni". Príslušný gramatický tvar priezviska použijeme preto,“ ešte stále citujem, „že hovoríme po slovensky, že v kontexte slovenského jazyka uplatňujeme zákonitosti platné v tomto jazyku, tak ako sa v iných jazykoch uplatňujú zákonitosti platné v týchto jazykoch.“

    V Nemeckej spolkovej republike či v Spolkovej republike Nemecko, pokiaľ mám znalosti, v rámci ochrany nemeckého jazyka práve takýto prístup a takýto princíp by nebol predstaviteľný. Prenášanie do vlastného jazyka zákonitostí platných v inom jazyku je nenáležité, deštruktívne, môže spôsobovať závažnú destabilizáciu jazyka pri plnení jeho základných spoločenských funkcií. Aj prevzaté slová sa adaptujú podľa pravidiel platných v preberajúcom sa jazyku. Jazyk sme zdedili ako významnú kultúrno-historickú a spoločenskú hodnotu, a preto nemôže byť predmetom politických kompromisov. Tak ako my rešpektujeme tieto hodnoty v iných jazykoch, očakávame aj od príslušníkov menšín, ale aj s iným neslovenským materinským jazykom, ktorí tu budú žiť a pracovať, že budú rešpektovať platné zákonitosti v našom jazyku, nielen preto, že to od nich žiada zákon, ale najmä preto, že to od nich vyžadujú pravidlá ľudského, kultúrneho správania, bežne rešpektované v civilizovanej spoločnosti, aj v samotnej Veľkej Británii.

    Ak sa v slovenčine ako príslušnom jazykovom type ustálil istý spôsob používania ženského priezviska, ktorým sa vyjadruje ustálený vzťah k príslušnému mužskému menu otca alebo manžela, nemožno tento ustálený spôsob používania priezviska radikálne meniť. Treba odmietnuť snahy deštruktívne zasahovať do podstaty nášho jazyka. Neviem, či toto bolo konzultované s jazykovedcami, konkrétne Jazykovedného ústavu, ale oni to takto vnímajú, ako keby sa s nimi nikto nebavil, a tak jednoznačne ideme vstúpiť do slovenského jazyka a radikálne v podstate meniť jeho väzbu, jeho spojenia. Treba odmietnuť snahy, opakujem, takto zasahovať do podstaty nášho jazyka, len aby sa vyhovelo akejsi nekorektnej požiadavke, pre ktorú je veľmi ťažko nájsť analógiu vo svete. Namiesto toho, aby poslanci slovenského parlamentu jednoznačne odmietli vnášanie politiky do oblasti, v ktorej nemá miesto, hrajú sa na jazykovedcov...

  • Pán Čaplovič, ja vás preruším. Pán poslanec Tóth, prosím, netelefonujte v rokovacej sále.

  • Ešte vás preruším, pán poslanec. Nebude sa telefonovať počas rokovania v rokovacej sále. Pán poslanec Tóth, môžete telefonovať mimo sály? Ďakujem pekne.

    Pokračujte, pán Čaplovič.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Hrajú sa na jazykovedcov, chcú hlasovaním v parlamente meniť zákonitosti fungovania slovenského jazyka. Tento prístup sa stáva doslovne v tomto prípade svetovou raritou. Stále neviem, prečo predkladajú poslanci takýto iniciatívny návrh na zmenu písania ženského priezviska v slovenčine. Kladiem si otázku, priviedol ich k tomu azda hlbší jazykovohistorický výskum? Veď ani legislatíva Európskej únie niečo podobné nežiada. Z čoho vyplýva ich preochotná zákonodarná iniciatíva? Veď nijaké podobné politické zásahy do základných zákonitostí fungovania jazyka sa nekonajú ani v starých, ani v nových štátoch Európskej únie. Nech mi uvedú jeden konkrétny príklad. Mali by si všimnúť naši iniciatívni poslanci písanie ruských mien napríklad lotyšských športovcov.

    Ctené dámy, vážení páni, z uvedeného dôvodu predkladám tento procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. b) v tom, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ústne sa nikto neprihlásil do rozpravy, ale najskôr ešte dostane... S faktickou poznámkou, ja sa písomne ospravedlňujem, to bolo písomne. A ešte chcem, ústne sa ďalší prihlásia.

    Ale najskôr bude s faktickou poznámkou reagovať pán poslanec Cuper.

  • Pán kolega Čaplovič, vašu iniciatívu by som bral celkom vážne, keby vám prekážalo zároveň aj to, že v tomto parlamente sa dennodenne počúva vyslovovať priezviská príslušníkov istej menšiny bez prechyľovania, čo tiež nie je v súlade s existujúcim platným jazykovým stavom a niekto si to celkom zámerne praeter legem urobil a toto vedenie tohto parlamentu sa s tým stotožnilo a akceptuje ho. Samozrejme, to neplatí o mne. Ja som vždy mená členov parlamentu príslušníkov istej etnickej národnostnej menšiny vyslovoval s prechyľovaním a môžem zodpovedne povedať, že nie som tiež celkom týmto nadšený, že sme s tým prišli. Takže, samozrejme, ale aj vy, ak teda nechcete byť, pán kolega Čaplovič, farizejom, treba povedať zároveň aj to, že sa táto realita stala skutočnosťou na Slovensku a že jednoducho Smer zatiaľ proti nej neprotestoval, pokiaľ je mi známe. Takže my robíme len to, že dávame realitu do zákonnej podoby, teda de facto dávame aj podobu de iure. Ďakujem za pozornosť.

  • Predovšetkým treba povedať, že stanovisko odborníkov by sa malo akceptovať. Ja keby som predkladal takýto návrh, ktorý zasahuje, teraz hovorím o predložení návrhu a povedzme legislatívnom procese, Janko Cuper, v legislatívnom procese, že by išiel do legislatívneho procesu, tak by som sa poradil s odborníkmi. Kdekoľvek pôjdem, či do Maďarskej republiky, alebo do Poľskej republiky, odborníci jazykovedci sa k týmto veciam veľmi významne vyjadrujú. A prosím pekne, chápte to, že odmietam literu zákona ako takú. Ak chce niekto osloviť pani Smithovú „Mister Smith“, ale „Missis Smith, how are you?“, tak prosím, nech ju oslovujeme v angličtine, ale nie v slovenskom jazyku. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Kolesár, pani poslankyňa Podracká. Nikto viac, končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Kolesár.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem na úvod ubezpečiť pána kolegu Čaploviča, že náš úmysel bol vedený dobrými úmyslami, žiadnymi inými, pán kolega. Dovoľte mi, aby som pre určitú lepšiu legislatívnu čistotu tohto návrhu predniesol krátky pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.

    Navrhujem:

    1. K čl. I: V názve zákona sa vypúšťajú slová „mení“ a na konci sa pripájajú slová „v znení neskorších predpisov“. Ide o legislatívnu úpravu názvu zákona, keďže ide iba o jeho doplnenie a nie o zmenu a zároveň sa dopĺňa, že ide o zákon, ktorý už bol viackrát novelizovaný.

    2. K čl. I: V úvodnej vete sa slová „v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa“ nahrádzajú slovami „v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa dopĺňa“. Čiže ide opäť o legislatívnu úpravu úvodnej vety, obdobne ako v názve návrhu zákona, keďže ide iba o jeho doplnenie a nie zmenu a zároveň sa uvádzajú doterajšie novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách.

    3. Opäť k čl. I. Úvodná veta navrhovaného bodu znie: „Za § 36 sa vkladá § 36a, ktorý znie:“ – ide opäť len o legislatívnu úpravu znenia úvodnej vety.

    4. K čl. I § 36a: V § 36a sa slová „osoby iného štátu“ a slovo „osoba“ nahrádzajú slovom „cudzinec“ v príslušnom gramatickom tvare a vypúšťajú sa slová „na území Slovenskej republiky“. Odôvodnenie: Opäť je to legislatívna úprava na dodržiavanie terminológie používanej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov a vypustenie teritoriálnej pôsobnosti tohto ustanovenia na území Slovenskej republiky ako nadbytočné, keďže právnymi predpismi Slovenskej republiky možno upravovať iba právne pomery na území Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Podracká.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, stavovská literárna česť ma núti povedať pár slov k tomu, čo tu odznelo aj z úst pána poslanca Čaploviča.

    Po prvé, chcem zdôrazniť, že ide o novelizáciu zákona o matrikách a nie o novelizáciu jazykového zákona. To znamená, že ide tu o totálne nepochopenie, pretože nám išlo a stále ide o to, aby sa používalo iba v mediálnom, kultúrnom a verejnoprávnom priestore také priezvisko, ako ho žena dostala ako znak svojej identity tam, kde sa narodila. Ak sa raz niekto narodil ako Daniela Steel alebo Gertruda Stein, alebo neviem Elfriede Jelinek, tak je právom tejto ženy cudzinky, keďže takúto identitu dostala ona vo svojej matrike, aby mohla v tomto mediálnom priestore používať toto meno. To znamená, ak je toto meno znakom jej identity, tak nech Daniela Steel, keď jej vyjde román, je Daniela Steel a nie Daniela Steelová.

    Vzniká úžasná dezinterpretácia najmä vo verejnosti asi takého druhu, ako tu predviedol pán poslanec Čaplovič, pretože slovenské ženy sa obávajú, že teraz stratia príponu -ová, že stratia také alebo onaké mená, čo je absolútne nie tak, podľa mňa je to úplne naopak, resp. nám v tejto úprave išlo o niečo celkom iné. Špecifikom slovenskej situácie je to, že máme rozdelený zákon o matrikách, to je zákon č. 154, a zákon o mene a priezvisku, zákon č. 300, čo v iných štátoch, najmä okolitých, je v jednom zákone a práve tieto problémy nevznikajú. Som si vedomá, že ministerstvo vnútra pripravuje novelu zákona o mene a priezvisku, kde práve túto úpravu plánuje, pretože je to v požiadavkách legislatívy Európskej únie. Jednoducho, či sa to pánovi Čaplovičovi páči, alebo nie, táto úprava bude nevyhnutná a skôr alebo neskôr bude musieť byť prijatá.

    Bola som na rokovaní s doktorom Jančom na ministerstve vnútra, kde sme o tom aj otvorene hovorili, dokonca sa hovorilo aj o tom, že v zákone č. 300 § 15a a § 15b by sa mal novelizovať do konca aj v tom zmysle, že ak sa nepoužije v zmysle matričnom meno cudzinky tak, ako ona ho má zapísané v matrike, môže si táto osoba nárokovať určité finančné odškodnenie za to, že napríklad na titule jej knižky bolo to meno použité nesprávne.

    Nechceli sme v žiadnom prípade zasahovať do literárneho alebo iného textu, ako to predviedol pán poslanec, že by sa teraz celé obsahy a názvy menili, pretože v zmysle jazykového zákona o jazyku by to tak ani v praxi vôbec nebolo. Tu ide iba o matričné meno, preto nechápem, prečo sú tu takéto rozpory okolo toho popri tzv. veľkej legislatíve, keď toto je naozaj len marginalizácia, a najmä na pozadí tohto, pred čím tá rozprava stojí, ako je štátny rozpočet a rôzne iné ďalšie dôležité zákony. Som presvedčená, že skôr alebo neskôr k tomu dôjde, lebo Európska únia tvrdí, že v zmysle Charty o ľudských právach a slobodách je ochrana priezviska právom na ochranu osobnosti, patrí medzi práva na ochranu osobnosti. To znamená, že tak či tak do roka a do dňa táto úprava bude prijatá.

    A ako žena na záver chcem povedať, že si myslím, že dostávame meno a priezvisko ako znak svoje identity, a keď sme ho tak dostali, ak sme cudzinci, tak takto by sa malo rešpektovať aj v iných krajinách, pretože nie v zmysle numerologickom alebo astrologickom, keď sa vypočítavajú cez písmená nejaké zratúvania čísel a určuje sa osud, ale jednoducho je znakom identity, je kultúrnym venom, je nie znakom prechyľovania, znakom toho, kým tá osoba je.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrhom, ktorý sme predložili a prešiel prvým čítaním, sme otvorili problém. Nečakali sme a – úprimne poviem – sme radi, aký ohlas táto naša iniciatíva priniesla. Už v tejto chvíli bez ohľadu na to, ako sa snemovňa rozhodne pri hlasovaní a či ho postúpi alebo nepostúpi do tretieho čítania, sme základný cieľ, ktorý sme si predsavzali touto novelou, aj splnili.

    Veľmi dobre to definovala pani poslankyňa Podracká, som jej vďačný. A pokým sa dostanem k takému chronologickému výpočtu záverov a reakcií na ne, ktoré sme zhromaždili do týchto chvíľ, najprv budem reagovať na príspevky, ktoré odzneli v diskusii.

    K pánu poslancovi Čaplovičovi. Zásadne – podčiarkujem to, čo povedala už aj pani poslankyňa Podracká – nemeníme slovenské priezviská. Veľa hystérie dokonca vzniklo ohľade toho, či my zrazu budeme chcieť, aby sa manželky volali alebo používali priezvisko manželov bez koncovky prechyľovania. Takže zásadne my to nemeníme. Naša novela sa týka cudziniek, ktoré sú na určitý čas na území Slovenskej republiky.

    Bolo nám vytknuté, že sme sa neradili s jazykovedcami. Dovolím si poznamenať, že vzhľadom na moju doterajšiu medicínsku vedeckú prácu som mal našťastie možnosť spoznať celú plejádu vynikajúcich vedcov aj jazykovedcov. Azda patrí ospravedlnenie tým jazykovedcom, s ktorými konzultoval pán poslanec Čaplovič, že som aj ja tak neurobil, ale zaiste sme toto konzultovali a veľmi citlivo zvažovali každé slovo predloženého návrhu.

    Ďalej bolo povedané, že sa snažíme o deštrukciu jazyka, ale v niekoľkých ďalších vetách pripustil, že slovenčina je živý jazyk, nie je to mŕtvy jazyk a vyvíja sa rovnakým spôsobom, ako sa vyvíjajú iné živé jazyky, a rovnakým spôsobom podlieha vplyvu iných jazykov aj v týchto dvoch základných kategóriách, ktoré použil pán poslanec Čaplovič. Dokonca sa s hrdosťou domnievame, že tak, ako keď Čapek zaviedol slovo robot a používa sa na celom svete, jedného krásneho dňa preberú aj iné kultúry a jazyky niektoré zvláštne a špecifické slovenské slovo a budú mu rozumieť na celom svete.

    Takže my nediskutujeme o tom, či ideme meniť slovenské priezviská, iba chceme používať cudzie priezviská v ich tvare. To znamená, ide o rozhodnutie politické, ale ako sa bude narábať s týmto tvarom, o tom rozhodnú jazykovedci. Určité ich rozčarovanie, či dokonca nevôľu v podobe dosť príkreho tónu citácie, ktorú použil pán poslanec Čaplovič, chápem a viem si dobre predstaviť, že to ešte pritvrdia, pokiaľ dozrie moje rozhodnutie a niekedy v priebehu budúceho roka budem navrhovať, aby sme zrušili tvrdé „y“ v našom pravopise. To ešte bude nie taká reakcia. Ale v tejto chvíli, to chcem použiť iba ako príklad a chcem zdôrazniť. Veľmi jasne sme si museli odpovedať na otázku, kam zaradiť a akým spôsobom toto znenie zákona a ako oddeliť práve tú odbornú stránku veci, o ktorej odborníci rozhodnutú, od tej politickej.

    Čo sa týka výhrad, ako sa budú používať ruské, české či iné priezviská, predsa to zákon jasne hovorí. Tak ako je zapísané. A keď táto krajina, povedzme Česká republika, pozná koncovku prechyľovania v priezviskách svojich žien, bude to používať aj v dikciách Slovenskej republiky.

    Čo sa týka možnosti zmeniť svoje priezvisko, toto už bolo umožnené skôr a mnoho občanov Slovenskej republiky, mnoho žien občianok Slovenskej republiky to využilo. V tejto chvíli je preto potrebné povedať celkom jasne, korektne a razantne, ak niekto v tomto chce vidieť nejaké nacionalistické vášne, ak niekto na základe tohto návrhu zákona chce eskalovať nejaké nacionalistické ťaženie, varujem ho. Čudujeme sa, že pani europoslankyňa Bauer si zmenila meno. Ale to už bolo ošetrené skôr a iným zákonom. Ale nečudujeme sa, že komentátorka Vadkerti to urobila a vôbec nám to neprekáža? Aj v tomto parlamente sú poslanci nielen maďarskej národnosti, ktorí upravili priezviská, ktorých manželky či dcéry si upravili svoje priezviská v zmysle už platných zákonov. A preto vám znovu musím zdôrazniť, táto novela o tom nehovorí. Možnosť zmeny priezviska občianky Slovenskej republiky bola už vyriešená v zákonodarstve oveľa skôr a pred niekoľkými rokmi. A znova zdôrazňujem a varujem pred tým, aby toto bolo zneužívané na nejaké nacionalistické či dokonca protimaďarské nálady.

    Čo sa týka návrhu pána poslanca Kolesára, stotožňujem sa s ním a budem sa uchádzať o jeho podporu, aj sám ho podporím svojím hlasovaním.

    Čo sa týka príspevku pani Dr. Podrackej, pani poslankyne, chcem zvýrazniť to, čo povedala. Z diskusií so zainteresovanými, s vládnymi legislatívcami aj ministerstva vnútra, sme napokon dospeli k záveru, že naša iniciatíva a zámysel ministerstva vnútra pri novelizácii zákona č. 300 sa navzájom nevylučujú. Sú paralelné. Ale my sme len chceli zakotviť jeden aspekt, že sme od 1. mája v Európskej únii, a negovali možnosť, aby prostredníctvom svojho právneho zástupcu cudzinka vzniesla protest či žalobu na tento štát, že jej nie je umožnené, aby jej meno na území tohto štátu bolo používané v tvare, v akom je zapísané v jej domácej krajine. Aby sa týmto aj prípadným súdnym sporom mohlo zabrániť.

    Takže, vážené dámy a páni, zhrniem to ešte niekoľkými slovami. Otvorili sme problém, vyvolal mnohoraké reakcie aj v našom poslaneckom klube a za všetky tieto reakcie sme vďační, pretože posúvajú riešenie tejto problematiky na ďalší kvalitatívny stupeň. Či ho posunieme do tretieho čítania, alebo nie, ja verím, že áno, je preto v tejto fáze pre nás už samotným zadosťučinením, lebo prešiel prvým čítaním. Znova musím zdôrazniť, a možnože sa to ešte objaví v mojom príspevku niekoľkokrát, novelou sledujeme európsky a osobnostný rozmer. Nič iné a nič viac. Ďalej, a je to napísané aj v návrhu, náš návrh je plne v súlade s pravidlami slovenského pravopisu.

    Čo sa týka konkrétnych názorov a vyjadrení legislatívcov, tieto sú rôznorodé a sú ani nie tak negatívne postavené. Z názoru odboru legislatívy a aproximácie práva je potrebné uviesť, niektoré aspekty problematiky, ktorú rieši náš návrh zákona, sa objavujú v prípadovom práve v súvislosti so súkromnoprávnym statusom osôb pri zápisoch ich mien a priezvísk do verejných registrov podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora z 2. októbra 2001. Sú síce pravidlá týkajúce sa priezviska osoby vecou spadajúcou do kompetencie členského štátu, avšak členský štát musí pri výkone tejto kompetencie postupovať v súlade s komunitárnym právom, predovšetkým s ustanoveniami Zmluvy ES o slobode pohybu a pobytu každého občana na území členských štátov. Dotýka sa aj odporúčania Rady Európy 1362/1998 o diskriminácii medzi mužmi a ženami pri výbere priezviska a problematika právnej úpravy priezvísk sa objavuje aj v prípadnom práve Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad je tu citovaný prípad z 25. novembra 1994.

    Pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kolesára sme odstránili všetky závažné a zásadné pripomienky nielen legislatívno-právneho odboru, ale aj tie, ktoré sa objavujú v stanovisku vlády Slovenskej republiky. Týmto spôsobom sme odpovedali aj na pripomienky, nepriamo na pripomienky, ktoré sa objavili v stanovisku vlády Slovenskej republiky.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nedá mi ešte nevyhodnotiť aj prístup k riešeniu tohto problému či tohto návrhu. Objavili sa rôzne názory, objavili sa aj rôzne prístupy. Napríklad: Ako vysvetlíme našim voličom, že prijímame taký zákon? Našim voličom som sa to pokúsil vysvetliť mnohokrát, pretože som mal možnosť stretnúť sa s nimi. Prvá otázka bola: Vy chcete zrušiť v priezviskách -ová? Keď som povedal, že nejdeme zrušiť v slovenských priezviskách žien -ová, len chceme umožniť, aby cudzinky u nás mohli používať svoje mená v tvare, v akom sú zapísané v domácich dokladoch, pochopili to a akceptovali. Takú perličku vám poviem. Najlepšie tento zákon prijímala mladá generácia, študenti stredných a vysokých škôl, ale vôbec mladí ľudia, najmä preto, že oni veľmi často a intenzívne komunikujú rôznym spôsobom so zahraničím. Veľmi prekvapujúce bolo, bez najmenších problémov toto prijala najstaršia generácia a zdôvodnila to tým, veď toto už to bolo, pamätajú si to z čias ešte minulého tisícročia.

    Celkom na záver som si dal jednu pripomienku a chcem ju skomentovať. Je to taká skupina, že sme proti slovenskej tradícii, že sa poklonkujeme Západu, že nie sme národovci a tak ďalej. K tomu dodám len jednu odpoveď. Najlepšou a najcennejšou tradíciou Slovákov je slušnosť a my nič nechceme, len dodržať elementárnu slušnosť. Aby ľudia, cudzinky, ktoré prídu k nám, mohli byť oslovované v tvare priezviska, ako sú doma na to zvyknuté. A je to potom aj národné, aj tradičné, aj slušné a je to aj moderné a je to v súlade so skutočnosťou, že sme v treťom tisícročí.

    Najviac ma potešila jedna výhrada a tú som si nechal nakoniec, že tento návrh je príliš intelektuálny a je podaný zložitou rečou. Ak je výhradou, že sme podali intelektuálny návrh, nás predkladateľov to teší, lebo naozaj sme v ňom zhmotnili svoje znalosti a možno aj danosti. A čo sa týka reči textu, nuž museli sme akceptovať duch alebo štýl, akým zákon o matrikách bol napísaný.

    A posledná už len naozaj záverečná replika. To, kam umiestniť tento zákon, teda túto novelu, do ktorého zákona, to bol kľúčový moment. A môžem vám povedať, že sme sa ním zaoberali aj vďaka pomoci právnikov najmenej šesť týždňov. Čo právnik, to iný názor. S právnikmi alebo s doktormi práva je to podobne ako s doktormi medicíny. Ak sa na nich obrátite s problémom, vyriešia ho, ale len čo sú na ten problém viacej ako dvaja, nezhodnú sa. Väčšina nám radila práve kvôli tomu, aby sme jasne oddelili politickú vôľu a umožnili potom následne upraviť používanie odborníkom, práve zákon č. 154 o matrikách a tiež nám potvrdili, že sa s ostatnými zákonmi, tak ako je to uvedené v návrhu zákona, nevylučujú ani nebijú.

    Z uvedených dôvodov, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, si vás dovoľujem poprosiť o podporu o postúpení predmetného návrhu zákona do tretieho čítania. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Mali by sme teraz pokračovať druhým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o spôsobe vymenovávania a odvolávania vedúcich predstaviteľov štátnej správy. Nie je prítomný ani navrhovateľ, ani náhradný navrhovateľ. Musím prijať rozhodnutie, že tento zákon, prosím, pán Dr. Knapp, aby ste zaradili na záver rokovania tejto schôdze.

    Budeme pokračovať ďalej druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 900 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 900a.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Vážnemu, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

    Podľa doterajšieho znenia zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách a na základe skúseností z výberových konaní má právo používať frekvencie. Súčasná právna úprava neumožňuje vyžadovať úhradu za právo používať frekvencie v trhovej cene, nezohľadňuje náklady na správu frekvencií, plánovanie, koordináciu a pokračovanie používania frekvencií. Dohľad nad používaním frekvencií vrátane potrebných meraní, skúšok a prieskumov zlučiteľnosti na zaručenie efektívneho a bezporuchového použitia frekvencie.

    Navrhovaná právna úprava sa týka časti zákona, ktorá upravuje spôsob úhrady za právo používať frekvencie a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov. Doplnením slova „opakovaná“ v § 33 ods. 2 sa upresní spôsob platenia úhrad za frekvencie s cieľom odstrániť rozpor v súčasnom znení, ktoré komplikuje výklad spôsobu platenia úhrad za frekvencie. Táto zmena umožní vyberať jednorazovú úhradu vo výške ponúknutej žiadateľom vo výberovom konaní a opakované úhrady vo výške stanovenej sadzobníkom.

    Ďalej sa v § 34 ods. 1 dopĺňa prípad, kedy je možné zrušiť povolenie na prevádzkovanie rádiového zariadenia, čím sa umožní Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky zrušiť povolenie nielen po neuhradení jednorazovej úhrady, ale aj po neuhradení opakovanej úhrady.

    Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale, naopak, umožní napríklad pri udelení frekvencií pre FWA 3,5 GHz prijať do štátneho rozpočtu v roku 2005 sumu alebo cenu určenú zodpovedajúcu trhovej cene ponúknutej žiadateľom o pridelenie frekvencie vo výberovom konaní.

    Na záver chcem zdôrazniť, že tento návrh novely zákona o elektronických komunikáciách nemá vytvárať Národnej rade Slovenskej republiky priestor na jeho obsiahlejšiu zmenu, ale jeho úlohou je upraviť len tento konkrétny problém, neriešením ktorého by Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky nielenže nemohol ukončiť výberové konania na prideľovanie frekvencií, ale štát by prišiel aj o významný príjem do štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti je taktiež veľmi významná aj skutočnosť, že prijatím takejto novely zákona a následným úspešným ukončením výberového konania, čo je základným cieľom tohto zákona, môžu byť predmetné frekvencie využívané cca od mája 2005. A naopak, neprijatím predkladanej novely zákona nebudú môcť byť predmetné frekvencie využívané minimálne jeden rok a viac a na Slovensku nevyužijeme plnohodnotne celé spektrum možností na prenos dát.

    Návrh novely schválila Legislatívna rada vlády a aj vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí včera, t. j. 1. decembra 2004. Legislatívna rada upozornila na určitý problém medzi výkladom pojmov jednorazová a opakovaná úhrada, hoci odbornej verejnosti sú tieto pojmy jasné. Ale akceptujeme stanovisko Legislatívnej rady vlády, a preto s cieľom vyvarovania sa rôznych výkladov v prípade budúcich právnych sporov zjednoznačňujeme pozmeňujúcim návrhom, ktorý predloží kolega Janiš, aj túto problematiku.

    Chcem ešte raz upozorniť, tak ako pri prvom čítaní, že ambíciou tejto novely je definícia konkrétnych pravidiel výberového konania a nie inej úpravy. Otvorením zákona č. 610/2003 Z. z. je vytvorená legálna možnosť iných zmien tohto zákona. Chcem vás však poprosiť a požiadať, vážené panie kolegyne a páni poslanci, aby ste svoje právo zmien v tomto zákone uplatnili až v roku 2005 pri jeho očakávanej veľkej novele, pretože akýmikoľvek nevhodnými zásahmi môžeme narušiť krehkú rovnováhu, ktorú sa nám podarilo v zákone o elektronických komunikáciách medzi operátormi a užívateľmi vytvoriť. A v prípade, že by sa vyskytoval pozmeňujúci návrh, ktorý by výrazným spôsobom uprednostnil jedného operátora pred druhým, resp. by narušil citovanú rovnováhu, som pripravený ako predkladateľ tohto zákona v zmysle § 95 rokovacieho poriadku vziať späť tento návrh zákona.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, predkladám spoločnú správu k prerokúvanému návrhu zákona výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý ako gestorský o tomto návrhu zákona rokoval. Ide o návrh zákona, ktorý máme všetci pod tlačou 900.

    Národná rada tento návrh zákona pridelila ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako výboru gestorskému. Iné výbory tento návrh zákona neprerokovali a ani poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý neprijal platné uznesenie, lebo návrh zákona nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor po prehodnotení stanovísk výborov Národnej rady odporúča Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 610/1993 (tlač 900), schváliť. Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne, prosím, je teraz príležitosť, aby ste sa prihlásili do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca Janiš. Do rozpravy sa k tomuto bodu programu nikto viac nehlási. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Janiš má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, najskôr prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, a potom ho krátko zdôvodním aj v súvislosti s tým, čo povedal predkladateľ zákona vo svojom úvodnom slove.

    V čl. I sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: V § 33 ods. 1 sa druhá veta nahrádza textom: „Úhrada za právo používať frekvencie je jednorazová úhrada za vymedzenie alebo pridelenie frekvencie. Opakovaná úhrada je úhrada za používanie každej frekvencie a identifikačných znakov.“ Doterajšie body 1 a 2 sa označujú ako body 2 a 3. Toľko je presná citácia môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý máme rozdaný v písomnej forme.

    Pán predkladateľ trošku uviedol tento pozmeňujúci návrh, kde Legislatívna rada vlády na základe presnejšieho precizovania tejto novely zákona prijala a odporučila použiť túto formuláciu používania frekvencií. Presnejšie to precizuje túto problematiku s tým, že jednoznačne jednoznačnejšie je definované používanie frekvencie a jednorazová úhrada za túto frekvenciu a ďalšie opakované úhrady.

    Z tohto dôvodu si vás dovolím požiadať, aby ste môj predmetný pozmeňujúci návrh aj v súvislosti s predkladaným návrhom pána poslanca Vážneho, tento zákon aj môj pozmeňujúci podporili. Ďakujem.

  • Uzatváram rozpravu. Pán Navrátil, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz mi dovoľte, aby som vás informoval, že o rozpočtoch verejnoprávnych inštitúcií, t. j. body podľa programu č. 43 až 48, môžeme o nich rokovať až po schválení zákona o štátnom rozpočte a minister zahraničných vecí, ktorý má uvádzať strednodobú stratégiu zahraničnej politiky, je na zahraničnej pracovnej, preto v rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh plnenia úloh z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278/2004 a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1037/2004.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 944.

    Materiál vlády uvedie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Pavol Prokopovič. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278 z 22. októbra 2004 bola vláda Slovenskej republiky požiadaná predložiť Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú správu o finančnom hospodárení v Slovenských aerolíniách, a. s., so stanoviskom vlády, ako riešila pretrvávajúce nedostatky v tejto spoločnosti a aké vyvodila dôsledky za súčasný stav.

    Predkladaný materiál, ktorý ste všetci dostali, v skratke sumarizuje postoj vlád Slovenskej republiky od vzniku tejto spoločnosti ako národného dopravcu Slovenskej republiky cez vklad troch lietadiel TU-154M a leteckých sedadiel ako nepeňažného vkladu zvyšujúceho základné imanie spoločnosti až po rozhodnutie vlády o zaradení majetkovej účasti štátu na jej podnikaní do zoznamu podnikov určených na privatizáciu.

    Na vývoji základných ekonomických ukazovateľov spoločnosti sa hodnotí finančné hospodárenie v spoločnosti. Realizáciou požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky na sprístupnení úplného znenia dokumentov súvisiacich s prijatím pôžičky tejto spoločnosti sa venujú prílohy tohto materiálu, ktorý máte.

    Dňa 3. 11. 2004 som sa listami obrátil na spoločnosti Slovenské aerolínie, a. s., Slovenskú sporiteľňu, a. s., Austrien Airlines na sprístupnenie úplného znenia dokumentov viažucich sa na poskytnutie úveru. Korešpondencia je v prílohe predkladaného materiálu. Podmienky tohto kontraktu sa zverejňujú čiastočne bez úplného znenia súvisiacich dokumentov, pretože k tomu nebol daný súhlas dotknutých strán.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím pána Janiša, povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby podal informáciu o výsledku prerokovania vo výbore.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k predmetnému návrhu uznesenia. Hospodársky výbor rokoval o tomto návrhu uznesenia, o plnení uznesenia Národnej rady aj za prítomnosti pána ministra. Veľmi podrobne sme prebrali túto správu a toto plnenie uznesenia, avšak výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie, keďže nadpolovičná väčšina poslancov neprijala uznesenie k tomuto plneniu uznesenia s tým, že ako spravodajca k tomuto materiálu odporúčam Národnej rade, aby prijala uznesenie, ktoré je prílohou informácie, ktorú sme všetci dostali v písomnej forme, že Národná rada Slovenskej republiky berie plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky na vedomie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa hlási pán poslanec Vážny. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Nechcem naťahovať drahocenný čas, tak veľmi stručne skúsim, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, veľmi stručný komentár k správe, ktorú teraz hodnotíme.

    K prvej časti uznesenia správa obsahuje účelné výkazy za požadované obdobie a je možné si urobiť obraz o hospodárení spoločnosti. Textová časť sa však obmedzila len na konštatovanie faktov, popisuje históriu vývoja tejto spoločnosti, aj to spôsobom, napr. v roku X vznikli také dlhy, v roku Y vznikli iné dlhy a podobne. Neobsahuje vôbec stanovisko vlády, resp. ministerstva dopravy ako hlavného akcionára k spôsobu, akým sa vzniknuté problémy v tejto spoločnosti riešili.

    Podotknúť treba ešte raz, že chýba stanovisko vlády. Konštatuje sa, že hlavným problémom spoločnosti bola od začiatku podkapitalizácia, ale nikde sa nedozvieme, prečo tento hlavný problém nebol nikdy riešený a základné imanie sa zvyšovalo len nepeňažnými vkladmi, údajne je to z neochoty akcionárov ako štátu ďalej nalievať finančné prostriedky do spoločnosti. Zo správy je možné dozvedieť sa, že štát vkladom lietadiel a následným zvýšením základného imania zvýšil svoj vplyv na spoločnosť so snahou zachrániť spoločnosť pred úpadkom a že zaviedol tvrdú finančnú disciplínu a hospodárnosť. Výsledkom je však to, že od decembra 2002, keď došlo k tomuto vkladu a keď sa štát stal majoritným akcionárom, do pol roka 2004, teda za jeden a pol roka spoločnosť dosiahla vyššiu stratu, konkrétne 311, 9 mil. korún ako za obdobie 4 rokov od roku 1998 až do roku 2001, keď strata predstavovala 300 mil. korún. Spoločnosť počas celej svojej existencie súhrnne za roky 1998 až jún 2004 vykazovala zápornú pridanú hodnotu. Jednoducho povedané, ak by neboli vôbec lietali, bolo by to bývalo lepšie z finančného hľadiska, samozrejme. Alebo niekomu vyhovoval tento stav a spoločnosť bola pre niekoho dojnou kravou?

    Správa vôbec neobsahuje informáciu, aké dôsledky za takýto stav vláda vyvodila, ak za takúto informáciu nepovažujeme konštatovanie zo správy, že v roku 2003 nastali zmeny v orgánoch spoločnosti. V správe sú ako hlavné dôvody zlej situácie popísané externé vplyvy, t. j. cena ropy, 11. september, situácia na trhu leteckej dopravy a podobne. Správa informuje aj o zlej situácii v iných veľkých leteckých spoločnostiach, napr. Al Italia alebo International Airlines a Delta Airlines. Ale napríklad musíme podotknúť, že kým Delta Airlines vlani dosiahla čistú stratu 773 mil. dolárov pri obrate 13,3 mld. dolárov, táto strata predstavuje podiel 5,8 na celkových tržbách. Ale Slovenské aerolínie za obdobie od rokov 1999 do septembra 2004 dosiahli pri tržbách z výkonov vo výške 3,6 mld. korún stratu vo výške 1 mld. korún, čo predstavuje podiel na tržbách až 30 %.

    K druhej časti uznesenia. Neviem, či mám rovnakú správu ako ostatní, ale správa okrem predloženej korešpondencie neobsahuje vôbec nič z toho, o čo Národná rada vládu požiadala. Mali sme dostať kompletnú informáciu o úverovom obchode a o spôsobe jeho ručenia spolu s komentárom k celej transakcii. Je udivujúce, že nemáme odpoveď, t. j. nebola doložená, a z toho dedukujem, že ju ani nedodali. Odpoveď predsedu Predstavenstva Slovenských aerolínií, a. s., na list ministra, v ktorom ho ako hlavný akcionár žiadal o predloženie dokumentov a komentára. Predpokladal som, že predstavenstvo poskytne pánovi ministrovi podrobný a ucelený materiál, aby tento mohol byť predložený Národnej rade Slovenskej republiky. Nestalo sa tak. Ak by som ako hlavný akcionár nedostal od predsedu predstavenstva uspokojivú odpoveď na požadované otázky, resp. ako je to v tomto prípade, ak by neodpovedal vôbec, nemohol by už vykonávať svoju funkciu. Veď na to som ho tam poveril. Tým, že vláda túto správu schválila, schválila vlastne, že súčasný manažment môže beztrestne pokračovať ďalej, a teda je spoluzodpovedná za celý tento stav.

    Na záver chcem poukázať na to, že Národná rada žiadala svojím platným uznesením, ktoré veľmi stručne, nejdem ho celé citovať, ale žiadala predložiť komplexnú správu o finančnom hospodárení so stanoviskom vlády, ako riešila pretrvávajúce nedostatky v tejto spoločnosti a aké vyvodila dôsledky za súčasný stav. Predložená správa sa zmohla iba na chabú konštatáciu o hospodárení, ale nie je v nej ani náznak stanoviska vlády, nie je v nej ani náznak dôsledkov, aké vláda vyvodila. Ak má byť takto naplnená kontrolná funkcia Národnej rady, zaručená ústavou, tak potom tu podľa mňa nemusíme vôbec sedieť.

    Preto, vážené panie poslankyne a poslanci, dovoľte, aby som predložil uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ste dostali v tlačenej forme, k návrhu plnenia úloh z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278/2004 a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1037/2004 takéhoto znenia:

    „Národná rada Slovenskej republiky

    A. rozhodla, že vráti návrh plnenia úloh z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278/2004 a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1037/2004 vláde Slovenskej republiky na dopracovanie;

    B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby v termíne do 21 dní predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu, ktorá spĺňa všetky požiadavky v zmysle prijatého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278/2004 zo dňa 22. októbra 2004.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o pokoj, aby sme dokončili prerokovanie tohto bodu.

  • Ruch v sále.

  • Dám slovo ešte pánovi poslancovi Jasovskému s faktickou poznámkou, potom prerušíme rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k hlasovaniu. Poprosím o pokoj.

    Teraz má slovo pán Jasovský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, neviem, či by nebolo lepšie, keby sme s pánom poslancom Vážnym vyšli na chodbu, aby sme nerušili parlament. Ale napriek tomu si dovolím povedať niekoľko slov.

    Spomínam si na roky 1997, 1998, keď sme v rámci deblokácií doniesli 4 lietadlá, ktoré boli úplne zadarmo, boli vybavené americkou avionikou, boli vybavené protizrážkovými radarmi, boli vybavené francúzskym interiérom. Boli to skutočne pekné lietadlá. Pamätám si na rok 1998, ktorý bol z hľadiska dominantného postavenia Slovenských aerolínií ako národného leteckého prepravcu veľmi príjemný, keď slovenské aerolinky vykazovali zisk a keď veľmi dobre fungovali. Ale pamätám si aj...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili.

  • ... keď prišiel do funkcie pán minister Palacka a zablokoval činnosť Slovenských aerolínií a...

  • ... strata, ktorú urobili v tom období, predstavovala 600 mil. Sk. Ešte stále nie je vyriešený tento problém 600 mil. korún, čo niekto spôsobil, je stále stratou Slovenských aerolínií. Pamätám si na to, ako prišli ďalšie rozhodnutia o odpredaji troch lietadiel, vládny salón ostal, ten si vláda nechala, hodnota 600 mil. korún, odpredané lietadlá za 300 mil. korún, ani zmienka nie je o tom, kde je 300 mil. korún za predané lietadlá. Existuje len jedno lietadlo, ktoré je kúpené na lízing, ktoré Slovenské aerolínie nedokázali splácať...

  • Ruch v sále.

  • ... ktoré nedokázal ani správca Slovenské aerolínie a kde musela prísť pomoc akéhosi zahraničného subjektu...

  • Pán minister Kaník, prosím, aby ste zaujali svoje miesto.

  • Idem na chodbu, pán predseda, a poviem to tam. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, rešpektujme jeden druhého. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Poprosím teraz pána poslanca Muránskeho.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, naozaj poprosím o pokoj v rokovacej sále, nedá sa v takomto prostredí dôstojne rokovať a prijímať rozhodnutia. Rešpektujme navzájom jeden druhého.

    Budeme teraz hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 770.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Tóthová, ktorý bol pôvodne zaradený v návrhu programu 33. schôdze ako bod 28.

    Poprosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby ako poverený spravodajca výboru pre životné prostredie uvádzal hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán poslanec Muňko, ktorý navrhol vyňať bod 36 spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Preto budeme najprv hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 35, 37 až 87, 89 až 97, 99 až 100 s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, ako sú uvedené aj v spoločnej správe, s výnimkou bodu 36, ktorý navrhol pán poslanec Muňko vyňať na samostatné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 113 za návrh, 1 proti, 21 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 88 a 98 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 29 za, 76 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 36 spoločnej správy, ktorý navrhol vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Muňko.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, naozaj vás poprosím, páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Cuper, Mikloško.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 9 za, 58 proti, 68 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Muňko.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muňka. Pán poslanec Muránsky.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh pána poslanca Muňka sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona v treťom čítaní. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 119 za, 20 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Tkáčovu, aby z poverenia gestorského výboru uvádzala návrhy hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 a zákon č. 566/2001 o cenných papieroch, ktorý prerokúvame ako tlač 872, ktorý bol v schválenom programe zaradený ako bod 29.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, tlač 872.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave nezazneli žiadne procedurálne návrhy, budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 až 10 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 131 za, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 132 za, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o úprave majetkových vzťahov a o cenných papieroch a investičných službách.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 za, 3 sa zdržali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a zákon o cenných papieroch a investičných službách schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Malchárka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uviedol hlasovania k

    vládnemu návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 876, zaradený v schválenom programe 33. schôdze ako bod 30.

    Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážení členovia vlády, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec a predložil jeden pozmeňujúci návrh, ale prosím, aby sme najskôr hlasovali o spoločnej správe, a to o bodoch 1 až 64 s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 64 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 132 za, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz môžeme hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy od pána poslanca z SDKÚ. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikuša.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Keďže sme vyčerpali všetky návrhy, zmeny zo spoločnej správy aj z rozpravy, mám poverenie, aby sme mohli hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 124 za, 1 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona...

  • ... s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 126 za, 1 proti, 11 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Majdovú, aby z poverenia gestorského výboru uvádzala hlasovania k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona prerokúvame ako tlač 878, ktorý bol zaradený v schválenom programe pod bodom 31.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave...

  • Ruch v sále.

  • V rozprave nevystúpil žiadny z poslancov. Nevyplynuli z nej žiadne pozmeňujúce návrhy, a preto budeme hlasovať len o bodoch spoločnej správy. Spoločná správa obsahuje 18 bodov a odporúčam o nich hlasovať tak, že v tejto chvíli budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 6 až 18 spoločne. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 6 až 18. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Národná rada schválila body zo spoločnej správy.

    Prosím ďalší návrh.

  • Veľký ruch v sále.

  • Páni poslanci, nevykrikujte, neokrikujte jeden druhého. Pán poslanec Minárik.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 4 a 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 3 za, 81 proti, 47 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o tom, že postupujeme zákon do tretieho čítania, keďže mám poverenie výboru.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 133 za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o posudzovaní a kontrole hluku.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zákonov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, o prvom, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý prerokúvame ako tlač 940.

    Poprosím teraz pána poslanca Vavríka.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 940.

  • Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktorých je celkom 16. Ide o tlač 940a. Gestorský výbor odporúča hlasovať spolu o všetkých a odporúča ich schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 102 za, 2 proti, 29 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať...

  • ... o jednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave a ktorý predložil pán poslanec Kaliňák.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kaliňáka.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 za, 10 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Kaliňáka sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže rokujeme v skrátenom konaní, dajte, prosím, hlasovať o tom, že postupujeme do tretieho čítania.

  • Sme v treťom čítaní, tak rozpravu v treťom čítaní. Tak.

  • Smiech v sále.

  • To je zásadný rozdiel, pán poslanec.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru. Hlasujeme.

  • Odporúčanie je, samozrejme, schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 84 za, 7 proti, 47 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Mitríka, aby z poverenia výboru pre verejnú správu uvádzal návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 942.

    Prosím pána poslanca Mitríka, aby uviedol návrhy zo spoločnej správy a potom návrhy, ktoré podali páni poslanci v rozprave. Pán poslanec Mitrík.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v spoločnej správe neboli žiadne pozmeňujúce návrhy. V rozprave odznel návrh pána poslanca Blanára, pretože však v záverečnom slove pán minister vyslovil nesúhlas s predloženým návrhom, preto nemôžeme o tomto návrhu hlasovať.

  • Chcel by som vzniesť námietku a žiadam, aby sa hlasovalo o tejto námietke, aby sa hlasovalo o prvom a druhom bode môjho predloženého pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o námietke. Pán poslanec Blanár namieta stanovisko ministra, že podané pozmeňujúce návrhy idú nad rámec návrhu zákona. Pán poslanec Pataky.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 123 za, 4 proti, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s hlasovaním o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Blanára.

    Prosím pána poslanca Mitríka, aby uvádzal jednotlivé návrhy z podaného pozmeňujúceho návrhu. Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o obidvoch bodoch naraz, keďže tieto súvisia.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 a 2. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 130 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme pozmeňujúci návrh pod bodom 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Blanára.

  • Viac pozmeňujúcich návrhov neodznelo. Pán predsedajúci, keďže sme v skrátenom konaní, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán poslanec Pataky podal pozmeňujúci návrh.

  • Len chcel? Páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Hasičskom a záchrannom zbore.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť z prítomných pánov poslancov niekto do rozpravy. Pán poslanec Galbavý, chcete do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 136 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Hasičskom a záchrannom zbore schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 972.

    Pán poslanec Přidal.

  • Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o dvoch bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, gestorský výbor odporúča schváliť. Pán minister Kaník, pán minister, pán minister Kaník, nerušte poslancov, prosím vás.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 106 za návrh, 1 proti, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, keďže už ďalší nikto nevystúpil v rozprave, sme v treťom čítaní, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada...

  • Páni poslanci, pán poslanec, otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných pánov poslancov prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Plháková, nezapínajte pána poslanca Tótha.

  • Smiech v sále.

  • Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 128 za, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby schválila.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Majdovú, poverenú spravodajkyňu výborom pre zdravotníctvo, aby uvádzala návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 946.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepredniesli žiadny pozmeňujúci návrh, takže budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe. Spoločná správa obsahuje celkovo 5 pozmeňujúcich návrhov, odporúčam, aby sme hlasovali o nich spoločne, o bodoch 1 až 5 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalšie návrhy v spoločnej správe nie sú, takže sme v treťom čítaní a prosím vás, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Miklušičák? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 92 za, 34 proti, 9 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona o poisťovníctve, ktorý prerokúvame ako tlač 948.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 948.

  • Ďakujem pekne. V rozprave v druhom čítaní vystúpil jeden pán poslanec, ktorý podal dva pozmeňujúce návrhy, pán poslanec Džupa. Najprv však budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bodoch spoločnej správy 1 až 3 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Hort, prosím, aby ste netelefonovali.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 135 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Džupu. Pýtam sa, či možno o obidvoch bodoch hlasovať naraz alebo osobitne?

  • Odpoveď poslanca.

  • Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Džupu pod č. 1.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 52 za návrh, 2 proti, 80 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Džupu pod č. 2.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 3 proti, 73 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Džupu pod poradovým č. 2 sme neschválili.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy. Prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných pánov poslancov k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 85 za, 35 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Novotného, aby uvádzal hlasovanie k ďalšiemu

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 950.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy pod č. 1 až 5 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 1 až 5 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 137 za návrh.

    Body zo spoločnej správy pod bodom 1 až 5 sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, vyčerpali sme týmto všetky pozmeňujúce návrhy. Prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných pánov poslancov. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 97 za návrh, 35 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prerokúvame ako tlač 970.

    Poprosím teraz pána poslanca Ivanča, ktorý bol poverený zdravotníckym výborom a ktorý navrhol pri prerokúvaní tohto bodu programu, aby sme o voľbe členov Dozornej rady Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou hlasovali spoločne o návrhu a verejne a naraz. Páni poslanci, pán poslanec Ivančo, chcete sa ešte vyjadriť? Bod č. 970, páni poslanci.

  • Reakcie z pléna.

  • Tlač 970, bod 32.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh na zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, uvedený pod tlačou 970.

    Výbor

    a) súhlasí s návrhom na zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou;

    b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    1. podľa § 26 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 581/2004 Z. z...

  • ... o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov zvoliť MUDr. Vojtecha Lazara za predsedu, MUDr. Milana Považana za podpredsedu, MUDr...

  • Pán minister Kaník, poprosím vás, aby ste nevyrušovali poslancov.

  • ... MUDr. Mariána Petka, MPH, za člena, MUDr. Petra Horvátha, MPH, za člena a Ing. Daniela Végha za člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

    2. o voľbe odporúča výbor hlasovať verejne a naraz o všetkých kandidátoch podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky...

  • ... č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa... Pán poslanec Duray! Pán poslanec Duray, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 98 za návrh, 25 proti, 6 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Národná rada Slovenskej republiky zvolila členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Ďakujem pánovi poslancovi Ivančovi.

    A poprosím teraz pani poslankyňu Rusnákovú, aby z poverenia Výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uvádzala hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona o správnych poplatkoch, ktorý prerokúvame ako tlač 888, pod poradovým č. 33 programu 33. schôdze.

    Pani poslankyňa Rusnáková. Pán minister Zajac.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 888.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, prednášam návrh na spôsob hlasovania. V rozprave vystúpili dvaja poslanci s pozmeňujúcimi návrhmi. Spoločná správa – gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 5, 7 až 12, 14 až 27, 29 až 32 a tieto body spoločnej správy schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.