• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vítam vás na druhom rokovacom dni Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte pred začiatkom rokovania vám chcem oznámiť, že o...

  • Ruch v sále.

  • Vítam ctené dámy poslankyne a pánov poslancov.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Milan Murgaš. Na zahraničnej pracovnej ceste sú podpredseda Národnej rady Veteška a poslanci Vojtech Tkáč a Rudolf Žiak.

    Včera sme prerušili rokovanie Národnej rady prerokovaním v prvom čítaní zákonov, ktoré vláda predložila na rokovanie Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní, teraz a podľa dohody, ktorú sme prijali včera, budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov programu 33. schôdze a o 11.00 hodine by sme hlasovali o dovtedy prerokovaných bodoch programu.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 26. októbra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 966.

    Prosím pána poslanca a podpredsedu výboru pre financie, rozpočet a menu Minárika, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 26. októbra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 966). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu prerokoval v stanovenom termíne, bolo to tento pondelok.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 968 pridelil na prerokovanie tento zákon výboru pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Slovenskej republiky. Obidva uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o predmetnom zákone žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktoré by boli v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému zákonu výbory, ktoré o ňom rokovali, zaujali nasledovné stanovisko.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu prijal platné uznesenie s odporúčaním zákon schváliť so všetkými pripomienkami pána prezidenta.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru. Za návrh hlasovali 4, proti návrhu nebol nikto, hlasovania sa zdržali 4.

    V bode IV spoločnej správy máte aj pripomienky pána prezidenta. Všetkých 5 pripomienok odporúča výbor pre financie, rozpočet a menu schváliť, prvá sa týka svojho zaradenia jedného z bodov predmetného zákona, dve sa týkajú upresnenia formulácie a dve sa týkajú už aj vzhľadom na dnešný dátum lehoty účinnosti a lehoty, ktorou zákon zaväzuje.

    Gestorský výbor na základe stanovísk, teda hlavne svojho stanoviska odporúča Národnej rade predmetný zákon schváliť s týmito všetkými zmenami.

    Gestorský výbor ma poveril, aby som predniesol túto spoločnú správu na pléne s tým, že mám zmocnenie, aby som navrhol hlasovanie.

    Budem navrhovať hlasovať o všetkých pripomienkach pána prezidenta naraz s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Pán predseda, to je všetko z mojej strany, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k uvedenému bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa chcem opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz prosím pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby v Národnej rade uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách.

    Návrh prerokúvame ako tlač 859, spoločnú správu výborov máte ako tlač 859a.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách predložila vláda Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 965 z 20. mája 2004 k správe o stave odškodnenia jednotlivých obetí komunistického systému.

    Predložený vládny návrh zákona upravuje poskytnutie jednorazového peňažného príspevku občanom Slovenskej republiky, ktorí boli v období rokov 1948 až 1954 z dôvodu politickej nespoľahlivosti zaradení do vojenských táborov nútených prác po dobu základnej vojenskej služby a výnimočného vojenského cvičenia, a tiež poskytnutie príspevku pozostalým manželkám po uvedených osobách. Vojenskými tábormi nútených prác sa rozumejú cestné prápory ženijného vojska zriadené od 2. augusta 1948 do 1. septembra 1950 a predovšetkým pomocné technické prápory.

    Jednorazový peňažný príspevok sa navrhuje poskytnúť na základe žiadosti oprávnených osôb a po predložení potvrdení uvedených v zákone vo výške 1 500 Sk alebo 2 000 Sk za každý mesiac zaradenia do vojenského tábora nútených prác z dôvodu politickej nespoľahlivosti, najviac však vo výške 60 000 Sk. Pozostalým manželkám po osobách zaradených do vojenských táborov nútených prác sa navrhuje poskytnúť jednorazový peňažný príspevok v polovičnej výške.

    Celkové náklady na vyplatenie uvedeného príspevku sa predpokladajú vo výške 150 mil. Sk. Jeho vyplatenie sa navrhuje realizovať v rozpočtových rokoch 2005 až 2007.

    S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe výborov súhlasím v zmysle odporúčaní gestorského výboru.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím poverenú poslankyňu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyňu Máriu Sabolovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, ktorého je členkou. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť vám spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách (tlač 859).

    Predmetný návrh zákona Národná rada svojím uznesením č. 1249 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý bol zároveň aj gestorským výborom. Uvedené výbory návrh prerokovali v určenej lehote. Všetky výbory odporúčali návrh schváliť s výnimkou ústavnoprávneho výboru, ktorý neprijal platné uznesenie.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.

    Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Všetky pripomienky majú v podstate legislatívnotechnický charakter a majú za cieľ zabezpečiť jednoznačnú vykonateľnosť zákona. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o pripomienkach nasledovne, spoločne o bodoch 1, 4 a 6 s odporúčaním schváliť ich a spoločne o bodoch 2, 3 a 5 s odporúčaním neschváliť ich. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru 23. novembra 2004.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska, pani poslankyne Bollovej. Pani spoločná spravodajkyňa sa hlási tiež do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som sa k predkladanému návrhu vyjadrila za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska.

    V prvom rade by som chcela poprosiť, ak by to bolo možné, o zmenu názvu tohto zákona, ktorý sa predkladá, pretože v Brannom zákone, vtedy platnom v Česko-slovenskej republike, sa hovorí o vytvorení pomocných technických práporov. Nikde, ani v dekréte prezidenta republiky, ani v uznesení národnej rady vtedajšej, sa nepoužíva výraz „vojenské tábory nútených prác“. Neviem, kde sa tento termín vzal. Chápem, že sa dal akosi vykonštruovať, ale myslím si, že nie je správny v titule názvu tohto zákona.

    Myslím tiež, že už sme v minulosti vyslovili niektoré výhrady voči navrhovanému zákonu. A vzhľadom na poslednú situáciu, ktorá vznikla na Slovensku, dovoľujeme si predložiť takýto pozmeňujúci návrh.

    Po prvé. Znenie § 3 ods. 2 sa nahrádza nasledovným znením: „Oprávnená osoba uvedená v § 2 ods. 1 písm. a) zároveň so žiadosťou predloží na ministerstvo potvrdenie o jej zaradení do vojenských táborov nútených prác,“ resp. môže tu byť ten zmenený názov, pomocné technické prápory, „z dôvodu politickej nespoľahlivosti podľa § 2 ods. 1 písm. a),“ doplnok je tuná, „ktoré vydá príslušný vojenský archív.“

    Boli voči tomuto už pripomienky, ale pretože občania, ktorí idú podávať žiadosti o jednorazový odškodňujúci príspevok, nemusia mať znalosti o tom, kde si majú takéto potvrdenie vyžiadať.

    Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. Znenie § 3 ods. 3 sa nahrádza nasledovným znením: „Oprávnená osoba uvedená v § 2 ods. 1 písm. b) zároveň so žiadosťou predloží na ministerstvo a) potvrdenie podľa odseku 2, b) úradný výpis z knihy manželstiev nie starší ako 3 mesiace preukazujúci manželstvo, ktoré vzniklo pred výkonom alebo počas výkonu vojenskej služby v tábore nútených prác a nebolo rozvedené s oprávnenou osobou uvedenou v § 2 ods. 1 písm. a).“

    Zákon, ktorý sa navrhuje, je dosť ťažko vykonateľný, resp. nie celkom akceptovateľný, keď vojak alebo muž, ktorý slúžil v týchto pomocných technických práporoch a oženil sa 10 rokov po skončení tejto vojenskej služby, má manželku, ktorá dnes môže byť pozostalá po ňom, samozrejme, ale nemá absolútne žiaden vzťah k obdobiu, v ktorom jej mŕtvy manžel toho času slúžil v pomocných technických práporoch. Potom môže nastať aj absurdná situácia, že tento pán, nemenovaný, samozrejme, sa oženil niekoľkokrát. Koľkým manželkám sa bude vyplácať toto odškodné? Prosíme, aby tento bod bol zobratý do úvahy.

    V odseku 3 ešte je aj písmeno c), čo všetko predloží oprávnená osoba, úmrtný list oprávnenej osoby uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a).

    Bod 3 pozmeňujúceho návrhu. Znenie § 4 ods. 1 sa nahrádza nasledovným znením: „1. Oprávnenej osobe uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) sa príspevok poskytne vo výške 2 000 Sk za každý aj začatý mesiac jej zaradenia do vojenských táborov podľa § 2 ods. 1 písm. a) po dobu výkonu 1. predĺženej základnej vojenskej služby za obdobie presahujúce 24 mesiacov doby výkonu tejto služby, 2. za dobu výnimočného vojenského cvičenia.“

    Ide totiž o to, aby sme neurobili opäť nejakú krivdu alebo nespravodlivosť týmto zákonom, pretože viete, aspoň to predpokladám, že v tom čase, keď boli pomocné technické prápory, bolo veľmi náročné a nepríjemné strážiť hranice napr., slúžiť pri rôznych druhoch vojska, všetci vojaci, ktorí vykonali prezenčnú základnú vojenskú službu, po dobu 2 rokov dostávali žold 70 až 90 korún. Títo chlapci predsa len nejaké peniaze za svoju prácu dostali, čiže zarobili si. Považujeme za nespravodlivé, aby títo, teda členovia pomocných technických práporov, boli odškodnení za celú vojenskú službu, teda aj za tie dva roky, čo bola povinná služba pre všetkých mladých mužov.

    Odôvodnenie návrhu. Pozmeňujúci návrh upresňuje, kto bude vydávať potvrdenie o zaradení do vojenských táborov, ďalej, presnejšie vymedzuje okruh osôb, ktorým sa poskytne jednorazový peňažný príspevok. V úprave výšky príspevku pozmeňujúci návrh vychádza zo záveru, že oprávnenej osobe prináleží príspevok iba za obdobie presahujúce 24 mesiacov, čo som už hovorila, nakoľko v rokoch 1948 až 1954 v zmysle § 27 ods. 2 Branného zákona č. 92/1949 Zb. Česko-slovenskej republiky základná služba trvala 24 mesiacov. Na základe takto upravenej výšky príspevku, teda aby ho dostali iba tí, ktorí slúžili navyše, pozmeňujúci návrh by sa týkal približne jednej tretiny osôb, ktoré o jednorazový peňažný príspevok žiadajú. Úpravou celkové náklady na vyplatenie uvedeného príspevku by predstavovali výšku okolo 50 mil. Sk. Čiže oproti pôvodnému návrhu by prišlo k úspore vo výške nákladov približne 100 mil. Sk. Tieto ušetrené peniaze by bolo možné použiť na obnovu živelnou katastrofou poškodených Vysokých Tatier, resp. na obnovu pamätníkov padlých v 2. svetovej vojne, ktorí si tiež zaslúžia našu pozornosť.

    Predkladám tento pozmeňujúci návrh spolu s 15 podpismi a ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Bollová bola jediná prihlásená do rozpravy písomne. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani spoločná spravodajkyňa. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda a pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som krátko chcela zareagovať a ešte zdôrazniť, prečo odškodňujeme týchto ľudí.

    A zároveň chcem možno po vystúpení pani poslankyne Bollovej povedať, že som milo prekvapená takým vecným tónom jej vystúpenia. Budeme sa jej pozmeňujúcim návrhom zaoberať. Podobné návrhy zazneli už aj v gestorskom výbore a boli prediskutované s pracovníkmi ministerstva obrany. Možno v záverečnej správe potom k pozmeňujúcemu návrhu sa vyjadrí aj pán minister a sa vyjadrím aj ja.

    Chcem ale zdôrazniť, a tým vlastne aj ukončiť tú nekonečnú diskusiu o tom, za akých vhodných a výhodných podmienok pracovali ľudia zaradení do pracovných táborov nútených prác a ako boli dobre financovaní, ako sa po návrate domov mali výborne a skvele, ako tu zaznelo pri prerokovaní v prvom čítaní. A aj v máji, keď sme prerokovali zákon o odškodňovaní politických väzňov, vlastne vznik a vývoj pracovných táborov na Slovensku v rokoch 1948 až 1954 a ich existenciu zhodnotil už v roku 2002 veľmi dobre a objektívne vedúci Vojenského historického ústavu Dr. Štaigl, ktorý jasne povedal, že integrálnou súčasťou mechanizmu politického násilia namiereného proti skutočným, potenciálnym alebo vykonštruovaným odporcom komunistického režimu v Česko-Slovensku vlastne bol vznik týchto táborov. Konštatoval, že PTP mali nesporne regresívny charakter. Pritom je protirečivé, že vznik a existencia PTP do istej miery neodporovala vtedajším česko-slovenským štátnym predpisom, najmä Brannému zákonu, na čo aj narazila pani poslankyňa. Ale vlastne znenie zákona, tak ako bolo schválené, a príslušné vyhlášky, ktoré platili k nemu, boli veľmi jasne a zásadne porušované v tom čase a vôbec neboli napĺňané, tak ako boli formulované. „Vojenské osoby v činnej službe,“ hovorí sa vlastne v tomto Brannom zákone, „môžu byť použité tiež pri pohromách ohrozujúcich ľudské životy.“ A na prechodný čas, v mimoriadnych prípadoch, ak to vyžadujú dôležité hospodárske záujmy, vlastne mohli byť zaradené do tých pracovných táborov. Tu jasne vieme, že to bol neobmedzený čas. Mnohí boli zaradení do takýchto táborov aj viac ako 40 mesiacov. Čiže vôbec nešlo o výnimočne mimoriadnu situáciu.

    Chcem ešte jasne vymedziť aj to obdobie rokov 1948 až 1954, aby sme si uvedomili, že to boli pracovné tábory nútených prác. Potom ešte boli pracovné tábory, ktoré ale boli v úplne inej pozícii, kde tí, ktorí nastúpili na vojenskú službu, mali aj vojenský výcvik, pričom títo príslušníci PTP nemali žiaden výcvik. Nastúpením v prvý deň išli pracovať na najťažšie pracoviská. Čiže treba vidieť a porovnávať stále ten rozdiel. A vlastne v roku 1954 keď tieto vojenské tábory nútených prác, dá sa povedať, skončili činnosť, bolo to len vďaka možno neplánovanému úmrtiu Stalina, Gottwalda, došlo k uvoľneniu napätia v medzinárodných vzťahoch, čo malo vplyv aj na postupné zrušenie týchto PTP táborov.

    Chcela by som ešte možno povedať pár takých konkrétnych vecí. Do pracovných táborov nastupovali alebo do tých výnimočných pracovných táborov nastupovali ľudia, ktorí vôbec nemali nastúpiť na základnú vojenskú službu. Boli to ľudia, ktorí boli vo veku od 18 do 50 rokov, ktorých jednoducho zobrali bez ohľadu na to, či mali mať branný pomer, teda či boli nevojaci a či ich zdravotný stav bol taký, aby mohli pracovať. Čiže bolo by možné ešte veľmi veľa a dlho hovoriť o tom, aby sme rozlišovali tie pozície, o ktorých tu hovorili pani poslankyňa Bollová aj pán poslanec Hanzel na tých predchádzajúcich rokovaniach, že tu išlo teda o zjavné administratívne rozhodnutie na to, že boli ľudia nespoľahliví a boli proste internovaní, by som povedala, na vojenské cvičenia a na tieto ťažké práce.

    Pani poslankyňa Bollová tu navrhovala, aby sme upravili odškodňovanie týchto postihnutých. Ja som túto vec prerokovala aj v našom výbore, výbore pre ľudské práva, kde sme s ministerstvom diskutovali o možných 2 000 Sk za každý začatý mesiac. Keďže sú prepočty a istá obava o to, aby sme nenavýšili príspevok, ktorý môže byť vyplatený týmto ľuďom, neodporúčali sme vlastne tento môj návrh prijať, ani ho nepredkladám ako pozmeňujúci návrh. Myslím si, že pokúsime sa hľadať takú spoločnú reč. A aj tak odškodnenie v akejkoľvek finančnej čiastke nebude odškodnením ľudí v plnej miere, ktorí vyrobili isté hodnoty za minimálnu mzdu. Vtedy vojenské zariadenia vlastne získavali zdroje aj z ich práce, pretože dostávali minimálnu mzdu alebo príspevok. Zároveň dostávali peniaze na výcvik v základnej vojenskej službe, ktorý títo ľudia nevykonávali, čiže boli to ďalšie peniaze, ktoré išli v tom čase do štátnych zdrojov, a nie pre tých ľudí, ktorí vlastne boli v týchto vojenských pracovných táboroch. A preto si myslím, že je to len akási malá, a to slovo malá zdôrazňujem, morálna satisfakcia pre ľudí z táborov nútených prác. Mnohí z nich určite, aj vzhľadom na počet mesiacov, počas ktorých boli v týchto táboroch, by odškodňovanou sumou za jednotlivé mesiace presiahli túto maximálnu hranicu. Ale myslím, že aj vzájomným konsenzom a vzájomnou dohodou sa snažíme vlastne nájsť ten ekonomický výstup pri tomto návrhu zákona.

    A preto vás, kolegovia, kolegyne, chcem požiadať, aby ste, tak ako som to predložila aj v spoločnej spravodajskej správe, podporili hlasovanie a aby sme čiastočne ukončili túto dobu odškodňovania ľudí postihnutých komunistickým režimom. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem pekne.

    Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme teraz zaradili bod programu, ktorého predkladateľom je pán minister obrany Liška a ktorým je

    návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.

    Pán minister, prosím, môže uviesť návrh?

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda vám predložila návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.

    Predkladaný návrh vychádza z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1551 z 9. júla 2004, ktorou Bezpečnostná rada podporila rozhodnutie NATO o ukončení operácie SFOR a zámer Európskej únie vykonať novú misiu zahrnujúcu aj vojenské zložky. Rada Európskej únie prijala rozhodnutie k spoločnej akcii, k vojenskej operácii EÚ v Bosne a Hercegovine s názvom ALTHEA.

    Cieľom operácie ALTHEA je zabezpečiť vojenskú odstrašujúcu prítomnosť s cieľom zabrániť opätovnému vypuknutiu násilia. Aliancia bude v Bosne a Hercegovine naďalej pôsobiť prostredníctvom novovytvoreného veliteľstva NATO v Sarajeve, ktorého hlavnou úlohou bude asistencia štátnym orgánom Bosny a Hercegoviny pri realizácii obrannej reformy a aktivít súvisiacich so snahou krajiny stať sa členom Partnerstva za mier.

    V súčasnosti, a to by chcel upozorniť, v štábnych štruktúrach SFOR pôsobí na základe súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky 8 štábnych dôstojníkov. Čiže iba tou transformáciou prichádza k rozdeleniu na 4 a 4, nedochádza k navýšeniu ich počtu ani finančných prostriedkov. V súlade s odovzdaním operácie SFOR Európskej únii a vytvorením veliteľstva NATO v Sarajeve navrhujeme vyslať 4 dôstojníkov ozbrojených síl do operácie ALTHEA a 4 dôstojníkov do veliteľstva NATO v Sarajeve s požadovaným vojenským výstrojom a materiálom na dobu trvania mandátu operácií. Finančné náklady na prípravu vyslania a pobyt vyslaných príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky budú hradené z rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s navrhovaným vyslaním. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie návrhu.

    Teraz prosím pani poslankyňu Majdovú, členku výboru pre obranu a bezpečnosť, aby Národnú radu informovala o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a o návrhu uznesenia Národnej rady k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť, oboznámila so spoločnou správou výborov, ktorú náš výbor podáva k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 965 z 19. novembra 2004 pridelil predmetný návrh na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Zahraničný výbor na svojej schôdzi dňa 26. novembra 2004 vo svojom uznesení č. 134 súhlasil s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť predmetný návrh tiež prerokoval na svojej 44. schôdzi, vo svojom uznesení odporučil Národnej rade, aby rovnako aj vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.

    Prílohou správy, ktorú máte na stoloch, je aj uznesenie.

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ešte raz ďakujem pekne, pán predseda, že ste mi dali slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne tlmočila stanovisko k tomuto návrhu za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska.

    Úprimne chcem vyjadriť naše potešenie, keď sme sa dozvedeli, že sa formujú ozbrojené sily Európskej únie, teda že sa ide vytvárať európska obrana, resp. spoločne sa bude zabezpečovať európska bezpečnosť. Myslím si, že do tejto organizácie spadá aj misia ALTHEA, o ktorej sa hovorí v predkladanom návrhu pána ministra.

    Ale pretože zatiaľ niet žiadneho relevantného vyhlásenia na adresu týchto misií a je známe, že Komunistická strana je proti akémukoľvek vysielaniu našich vojakov do zahraničia, musím skonštatovať, že nebudeme hlasovať za tento návrh.

    Okrem toho pri prerokúvaní tohto návrhu vo výbore v súkromných debatách som sa dozvedela, že niektorí členovia výboru berú tento návrh ako možnosť poslať našich chlapov, mužov, aby si išli zarobiť nejakú korunu, že keď môžu chodiť do zahraničia dievčence ako operky, že tam môžu ísť aj naši muži, že nech si tam zarobia. Myslím si, že to je úplne scestné. Ak nepredpokladám, že z týchto dôvodov navrhuje tieto misie ministerstvo obrany, bolo by vhodné, aby sme nejakým spoločným a kategorickým uznesením pripravili i do budúcnosti vysielanie akýchkoľvek našich vojakov do akýchkoľvek ozbrojených či humanitárnych, či iných misií.

    Preto ešte raz opakujem, nebudeme hlasovať za tento návrh. Prosím, aby to bolo správne pochopené. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne? Nie.

    Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto návrhu.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pani spoločnej spravodajkyni.

    Prosím teraz pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 885.

    Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 885a.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákonom č. 201/2004 Z. z. bola s účinnosťou od 1. januára 2005 zvýšená suma hodnostného príplatku pre príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu. Toto zvýšenie bolo iniciované až pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky bez zohľadnenia dopadu takejto zmeny na verejné financie. Po následnom zhodnotení zákona by dopad zvýšenia hodnostného príplatku predstavoval sumu 1,415 088 mld. Sk. Vzhľadom na to, že takáto úprava hodnostného príplatku môže zvýšiť plánovaný deficit verejných financií, navrhuje sa nová úprava zvýšenia hodnostného príplatku, ktorý v súčasnosti poberajú príslušníci zložiek patriacich do pôsobnosti zákona č. 73/1998 Z. z.

    Okrem uvedeného návrh zákona obsahuje ešte dve zmeny. Prvá úprava sa týka systemizácie a na základe nej sa navrhuje, aby vláda ako záväzný ukazovateľ určovala len počet príslušníkov jednotlivých zložiek patriacich do pôsobnosti zákona č. 73/1998 Z. z. bez ich zaradenia do jednotlivých platových tried. Podľa druhej zmeny valorizáciu funkčných platov príslušníkov týchto zložiek bude ustanovovať zákon o štátnom rozpočte obdobne, ako je to v prípade ostatných štátnych zamestnancov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste návrh schválili. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím povereného spravodajcu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Patakyho, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1250 z 19. októbra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý máte pod tlačou 885, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    Ostatné Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré o predmetnom vládnom návrhu zákona rokovali, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť v predloženom znení.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 25. novembra 2004 o spoločnej správe s odporúčaním vládny návrh zákona schváliť.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Polka. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Preto vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú. Nech sa páči, ako jediný prihlásený je pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko slov k predloženému návrhu zákona. Možno nebudem celkom konkrétny a nebude to celkovo k zákonu, ale už príprava na toto vystúpenie s týmito novinami asi bude signalizovať, o čom idem hovoriť. Chcem povedať niekoľko viet k zvláštnej forme parlamentnej demokracie, ktorá sa začala uplatňovať na Slovensku. Niekedy opozícia v týchto radoch sediaca hovorila o tzv. karpatskom type demokracie za predchádzajúcich vlád a dnes sa nám to formuje do iste formy hovorcovskej demokracie.

    Pán minister ma upútal svojou prvou vetou, keď povedal, že tu nejaký parlament schválil bez toho, že by si uvedomil dopad na štátny rozpočet, nejaký zákon a opovážil sa proti vôli ministerstva zvýšiť hodnostné policajtom rádovo o niekoľko stoviek, možno tisíc korún, čo, samozrejme, v celkovom globále znamená skoro 1 mld. alebo niečo cez miliardu korún, tým policajtom, ktorí robia v blate, v snehu, v daždi, v horúčave na uliciach za 11 000 – 13 000 korún hrubého, tým policajtom, ktorí musia vykonávať všelijaké „zmysluplné“ akcie Jastrab a podobné, kde sa dočítame potom v záveroch, že bolo spáchaných 11 000 priestupkov a bolo toľko a toľko milión korún vybraných, že bolo toľko a toľko vodičských oprávnení zadržaných. Priznám sa, nerozumiem zmysluplnosti tejto akcie, ktorá sa odohráva odo dňa ku dňu, keď je to v popise práce polície od 1. januára do 31. decembra. Viete, vidieť policajtov ráno o piatej, ktorí zastavujú autá idúce v sobotu ráno z Petržalky do Bratislavy, až 3 – 4, ale na Prístavnom moste je kalamita, ktorá je spôsobená prekladaním nejakých panelov, a tam nie je nikto, lebo títo sú v akcii Jastrab velení na konkrétny checkpoint a tam musia kontrolovať. Všetko sa dá na svete vysvetliť.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť išiel na poslanecký prieskum na funkčnosť integrovaného záchranného systému v súvislosti so situáciou na Vlasteneckom námestí na pošte, ale aj na Prístavnom moste, keď sa tam zrútil kamión. Dospeli sme k nejakým záverom. Na tlačovej konferencii sme o týchto záveroch informovali. Ale v zmysle tejto „hovorcovskej“ demokracie, tejto novej formy parlamentnej demokracie, sa nám dostalo odpovede od nejakej pracovníčky komunikačného či akého odboru ministerstva vnútra, že integrovaný záchranný systém funguje a to, čo poslanci zistili, je niečo iné.

    O niekoľko dní predseda vlády vyjadril isté znepokojenie nad rastom kriminality, nezávislý poslanec, aby som bol konkrétny, ja som túto kritiku podporil, pretože z čísiel za 10 mesiacov sa dozvedáme, že došlo k prudkému nárastu nápadu trestnej činnosti a k prudkému poklesu objasnenosti. Ajhľa, tvrdenie poslanca a tvrdenie predsedu vlády zhodnotil hovorca ministerstva vnútra, udivil sa nad tým, že sa predseda vlády diví, lebo výsledky sú také a budú také koncom roka, aké ešte polícia nezažila. To je opäť nie reakcia ministra vnútra, nie reakcia ústavného činiteľa, ale hovorcu. Domnieval som sa, že je to niečo proste zvláštne. Dnes sa mi dostalo vysvetlenia, a preto ani ďalšie pozmeňujúce návrhy už nedávam, pretože je to márnosť nad márnosť.

    Výrok dňa: „Ministerstvo vnútra je inštitúcia a to znamená, že ministerstvo vnútra neuvažuje.“ Je tu podpísaný Boris Ažaltovič, hovorca ministerstva vnútra. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Polku. Áno. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať za vystúpenie pánu poslancovi Polkovi. Bolo do značnej miery súčasťou istého opozičného folklóru, ale myslím si, že to je v parlamentnej demokracii úplne v poriadku.

    Pokiaľ sa pán poslanec Polka čuduje, že počas akcie Jastrab policajti sú nadriadeným poslaní na nejaké konkrétne miesto, neviem, čo je na tom zvláštne. Keď ste boli vy štátnym tajomníkom, tak ste zvykli povedať ráno policajtom: „Chlapi, choďte kam chcete?“ Pán poslanec, nerozumiem tomu, čo ste povedali ohľadne hodnotenia akcie Jastrab. Keď sa pýtate na zmysluplnosť takýchto akcií, tak ešte raz, ako som už dvakrát povedal, chcem zdôrazniť, že takéto akcie sa robia preto, aby sme dlhodobo, dlhodobým pôsobením, nie jednou akciou, ale dlhodobo opakovanými akciami, robíme to už rok a pol, vštepili našim vodičom, že si musia osvojiť iný, viac ohľaduplný spôsob jazdenia. Výsledky nejaké sú. Pokiaľ za 10 mesiacov tohto roku máme o 10 % menej mŕtvych na našich cestách, konkrétne o 46, tak to je snáď niečo, čo dáva istú zmysluplnosť akciám typu Jastrab a im podobným.

    Čo sa týka integrovaného záchranného systému, rovnako nerozumiem vášmu vystúpeniu, lebo integrovaný záchranný systém v súčasnosti pôsobí tak, v takom stave, ako je to naplánované dlhodobo, ako je naplánovaný jeho rozvoj a postupná výstavba, ktorá sa, samozrejme, odvíja aj od peňazí, ktoré sa vyčleňujú. Integrovaný záchranný systém, a tak to je naplánované, by mal byť plne funkčný podľa našich predstáv niekedy v roku 2007. Neviem, prečo sa čudujeme, že zatiaľ, keď je rok 2004, ešte nefunguje tak, ako to chceme, aby to bolo v roku 2007.

    Súčasťou vášho folklóru sa stali tvrdenia o prudkom poklese objasnenosti, už ste to vraveli viackrát, na to som vám ja viackrát odpovedal a ešte raz odpovedám aj kedykoľvek v budúcnosti na to budem odpovedať, v období, keď som ministrom vnútra, to znamená v rokoch 2002, 2003, 2004, tieto tri roky budú v histórii Policajného zboru samostatnej Slovenskej republiky teda od 1. januára 1993 rokmi, keď polícia objasňovala najviac trestných činov, pohybuje sa to okolo 56 000 – 57 000 ročne. Pre porovnanie uvediem, v období, keď ste boli štátnym tajomníkom, to bolo o 10 000 menej, pán poslanec. To hovorím len tak na margo, ale to je v poriadku.

    A teraz čo sa týka samotného zákona, o ktorom hovoríme. Pán poslanec, ja uznávam, že vám ide aj o dobro Policajného zboru, o to, aby policajti mali čo najvyššie príjmy, najvyššie platy a tak ďalej, v tom sa úplne zhodujeme. Rád by som vás upozornil na isté ekonomické možnosti štátu. Bohužiaľ, bol som nútený v tomto roku zviesť veľký boj o to, aby som dostal peniaze, nakoniec to bolo 400 mil. Sk navyše, na sanáciu osobitného účtu. Vy viete, o čom hovorím. Tých 400 mil. by som bol veľmi rád využil na zvýšenie hodnostného pre policajtov, na to, aby to lepšie mali tí policajti, ktorí teraz robia, teraz slúžia, majú odslúžený rok, odslúžených 5 rokov, 10 rokov a nemajú také platy, ako by sme si želali. Len, bohužiaľ, tých 400 mil. korún, či chcem, či nechcem, som potreboval a budem ich musieť minúť na sanáciu osobitného účtu, z ktorého sa vyplácajú dôchodky policajtom, ktorí odišli, a tento osobitný účet vykazuje za posledné roky schodok, ktorý bolo veľmi ľahko predvídať v čase, keď sa vlastne tento systém dôchodkového zabezpečenia schválil, čo bolo v roku 1998, v posledných mesiacoch vášho vládnutia, vtedy, pán poslanec, vy to viete. Jednoducho keď nastavíte systém dôchodkového zabezpečenia tak, že po 15 rokoch umožníte policajtovi odísť do dôchodku, paralelne poberať plat potom v civilnom zamestnaní, no tak priam ho nútite, aby odišiel z toho Policajného zboru. Veď prečo by bral jeden príjem, keď môže mať dva príjmy po 15 rokoch služby? Vážený pán poslanec, tento systém ste uviedli do praxe, my ho teraz musíme s námahou korigovať a zatiaľ musíme míňať peniaze na sanáciu osobitného účtu miesto toho, aby sme ich použili na zvýšenie hodnostného príplatku pre policajtov.

    Vážený pán poslanec, pokiaľ ste neboli spokojný s mojím vystúpením, tak niekedy v budúcnosti krátkej sa môžeme ešte vrátiť k ešte väčším podrobnostiam. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na vystúpenie pána poslanca Polku.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prosím teraz pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh prerokúvame ako tlač 887, spoločnú správu výborov máte ako tlač 887a.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, účelom predloženého vládneho návrhu zákona v čl. I upravujúceho zmeny a doplnenia zákona o sociálnom poistení je najmä úprava, ktorou sa rozširuje okruh osôb, na ktoré sa nevzťahuje poistenie v nezamestnanosti, o osoby, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok aj po dovŕšení dôchodkového veku. Upravuje sa použitie prostriedkov základného fondu garančného poistenia o úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ neuhradil do 60 dní odo dňa ich splatnosti. Upresňuje sa tvorba a použitie prostriedkov rezervného fondu solidarity a základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zabezpečuje, aby režimu pravidelného zvyšovania dôchodkových dávok podliehali aj sociálne dôchodky priznané podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003. Predlžuje sa rozhodujúce obdobie od 1. januára 1984 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu na účely určenia sumy dôchodkových dávok aj pre tých poistencov, ktorým vznikne nárok na dôchodkovú dávku od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008, ak ich priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia je nižší ako jedna.

    V čl. II sa navrhujú zmeny a doplnenia, ktorými sa v zákone o starobnom dôchodkovom sporení najmä upravuje register zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení vedený Sociálnom poisťovňou, ustanovuje možnosť prestupu sporiteľa z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v súvislosti s vypustením poplatku za prestup sporiteľa, navrhuje definícia primeranosti vlastných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, spresňuje definícia aktív, ktoré môžu dôchodkové správcovské spoločnosti nadobúdať do majetku v dôchodkových fondoch, upravujú obchody s finančnými derivátmi z dôvodu zvýšenia ochrany majetku sporiteľa, odstraňujú niektoré legislatívnotechnické nedostatky.

    Zmeny a doplnenia v čl. I nemajú dopad na štátny rozpočet, pretože vyčíslené výdavky na valorizáciu sociálnych dôchodkov budú zabezpečené v rámci navrhovaného objemu finančných prostriedkov účelovo určených na nesystémové dávky sociálneho poistenia, zmeny a doplnenia v čl. II nemajú dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo poverenej spravodajkyni výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Navrátilovej, aby Národnú radu informovala o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1256 z 20. októbra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 521 z 18. novembra 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 313 z 25. novembra 2004.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 19. novembra 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali celkove 28 pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa zákona č. 461/2003 Z. z., 14 pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa zákona č. 43/2004 Z. z. a otvorili zákon č. 599/2003 Z. z. a zákon č. 195/1998 Z. z. Ide o rozsiahle zmeny, ktoré boli prerokované v gestorskom výbore.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy nasledovne, o bodoch 1 až 24, 26 až 44 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode 25 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Zároveň oznamujem, že ma gestorský výbor určil ako spoločného spravodajcu na prerokovanie návrhu zákona v druhom a v treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku jediného pána poslanca, poslanca Ondriaša. Predtým ale pani spravodajkyňa sa hlási do rozpravy. Nech sa páči, máte možnosť vystúpiť. Potom vystúpi pán poslanec Ondriaš a až potom otvorím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Napriek tomu, že predložená novela zákona č. 461/2003 Z. z. obsahuje množstvo kvalitných pozmeňujúcich návrhov, ja by som si dovolila predložiť ešte ďalšie návrhy, ktoré, si myslím, naozaj sú aktuálne a kde sme sa ale s pánom ministrom nevedeli dohodnúť. Som hlboko presvedčená o tom, že rodičia, ktorí opatrujú zdravotne ťažko postihnuté deti, si zaslúžia väčšiu solidaritu, akú im prejavujeme. Ak sme schopní zaplatiť za jedného pracovníka, ktorý bude pracovať v automobilovom priemysle 130 000 korún na jeho preškolenie, a táto pracovná sila bude slúžiť súkromnej firme, neviem, prečo s rovnakou veľkorysosťou nepristupujeme aj k tejto skupine občanov. Myslím si, že naozaj je to neadekvátne, ako sme znížili dôchodkovú ochranu týchto ľudí.

    A preto predkladám prvý pozmeňujúci návrh, kde za bod 1 sa vkladajú body 2 až 8.

    Bod 2. V § 15 ods. 1 písm. e) sa slová „do siedmich rokov jeho veku“ menia na slová „do osemnástich rokov jeho veku“.

    Bod 3. V § 15 ods. 3 sa slová „do siedmich rokov jeho veku“ menia na slová „do osemnástich rokov jeho veku“.

    V § 15 ods. 4 písm. a) sa slová „do siedmich rokov jeho veku“ menia na slová „do osemnástich rokov jeho veku“.

    Bod 5. V § 15 ods. 4 písm. b) sa slová „do siedmich rokov jeho veku“ menia na slová „do osemnástich rokov jeho veku“.

    V § 15 ods. 4 písm. c) sa slová „do siedmich rokov jeho veku“ menia na slová „do osemnástich rokov jeho veku“.

    Bod 7. V § 15 ods. 4 písm. d) sa slová „do siedmich rokov jeho veku“ menia na slová „do osemnástich rokov jeho veku“.

    Bod 8. V § 15 ods. 5 sa slová „do siedmich rokov jeho veku“ nahrádzajú slovami „do osemnástich rokov jeho veku“.

    Odôvodnenie. Touto právnou úpravou by sa platili pre osoby, ktoré dlhodobo opatrujú deti s ťažkým zdravotným postihom, platby do dôchodkového a invalidného sporenia zo strany štátu.

    Po druhé. V § 120 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

    Podľa § 120 ods. 1 môže nemocenské poistenie vykonávať aj iná právnická osoba, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Inou právnickou osobou majú byť zdravotné poisťovne ako súkromné akciové spoločnosti. Nemocenské poistenie má nadsadenú sadzbu poistného a je prebytkové. Z prebytkového nemocenského poistenia sa sanujú deficity starobného a invalidného poistenia. Nie je preto žiaden racionálny dôvod, aby sa prebytky nemocenského poistenia dostali k dispozícii súkromným akciovým spoločnostiam na tvorbu zisku.

    Po tretie. Za bod 19 sa vkladá nový bod 20, ktorý znie: „V § 168 ods. 2 písm. a) sa za slová „poistného na garančné poistenie“ vkladá čiarka, vypúšťa sa slovo „a“ a za slová „poistné na poistenie v nezamestnanosti“ sa vkladajú slová „a poistného do rezervného fondu solidarity“, za slovami „poistnom na garančné poistenie“ sa vkladá čiarka, vypúšťa sa slovo „a“ a na konci vety sa pripájajú slová „a poistnom do rezervného fondu solidarity“.“

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Odôvodňujem túto zmenu tým, že vzhľadom na rozšírený okruh činností Sociálnej poisťovne je správne, aby sa správny fond tvoril aj z poistného do rezervného fondu solidarity. V tejto súvislosti pripomínam, že zvyšovanie miezd v Sociálnej poisťovni je rozpočtované vo výške 2 %, čo je podľa mňa neadekvátne vzhľadom na úlohy, ktoré Sociálna poisťovňa v tomto okamžiku rieši.

    Po štvrté. Navrhujem vložiť nový § 239a.

    Odsek 1: „Štát poskytne v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2014 finančné prostriedky na úhradu transformačných nákladov dôchodkovej reformy do základného fondu starobného poistenia vo výške finančných prostriedkov prevedených Sociálnou poisťovňou na starobné dôchodkové sporenie na účty dôchodkových správcovských spoločností.“

    Odsek 2: „Finančné prostriedky na úhradu transformačných nákladov dôchodkovej reformy podľa odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.“

    Navrhovanou zmenou sa sleduje, aby zákon č. 461/2003 Z. z. obsahoval explicitne záväzok štátu, že budú v rokoch 2005 až 2014, t. j. do doby, kým budú vyplácané starobné dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, finančné prostriedky na úhradu transformačných nákladov dôchodkovej reformy do základného fondu starobného poistenia.

    V čl. II navrhujem vypustiť bod 15.

    V bode 15 sa znižujú požiadavky na kapitálovú primeranosť dôchodkových správcovských spoločností. V tomto okamžiku to nepovažujem za správne.

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Po druhé. Vypúšťajú sa body 20, 24 a 25.

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Navrhujem totiž vypustením týchto bodov, aby sa ponechala odplata za prestup do inej správcovskej spoločnosti, a to v záujme stabilizácie sporiteľských kmeňov dôchodkových správcovských spoločností.

    Po tretie. V bode 23 § 63 ods. 5 znie: „Odplatu dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa ods. 1 písm. c) je oprávnená dôchodková správcovská spoločnosť účtovať bez ohľadu na dobu platnosti zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorenej medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.“

    Po štvrté. V bode 30 § 64b ods. 1 znie: „Sporiteľ môže prestúpiť z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou uzatvorí ďalšiu zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, najskôr po uplynutí 18 mesiacov odo dňa zapísania prvej ním uzatvorenej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv alebo od určenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti Sociálnou poisťovňou podľa § 64 ods. 4 a najskôr po uplynutí 6 mesiacov odo dňa zapísania každej ďalšej ním uzatvorenej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv. Na účinnosť tejto zmluvy sa vzťahuje § 64a ods. 2 rovnako.“

    Po piate. V bode 30 v § 64b sa vypúšťa odsek 5.

    Tieto posledné tri návrhy, ktoré som predniesla, smerujú k tomu, aby sa sťažili podmienky na prestup sporiteľov z jednej správcovskej spoločnosti do inej. Je to veľmi diskutabilná otázka, ale ja po tom, čo vidím, aké reklamy sa robia a čo sa deje na trhu, som hlboko presvedčená, že bude dobré, aby sa stabilizovali aspoň na prvé roky tie sporiteľské kmene v správcovských spoločnostiach, aby správcovské spoločnosti nevyvíjali medzi sebou taký konkurenčný tlak, ktorý pôjde na úkor samotných sporiteľov. Je pre mňa neprípustné, aby na poštách a neviem kde všade sa získavali klienti tým, že nezorientovaní občania budú prestupovať z jednej správcovskej spoločnosti do druhej. Tým inštitútom, že za každý prestup budú musieť zaplatiť, sa urobí, myslím, veľmi rázna čiara za tým, aby sa stabilizoval trh.

    Po šieste. V § 30 písm. b) sa na konci pripája veta: „Pod starobným dôchodkovým sporením sa na účely tohto ustanovenia rozumie doba, počas ktorej bol sporiteľ od prvého vzniku povinnej účasti sporiteľa na starobnom dôchodkovom sporení v právnom vzťahu s jednou alebo viacerými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami na základe jednej alebo viacerých zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení.“

    Zachytili sme už v tlači, že existuje jeden naozaj veľmi paradoxný jav v 2. pilieri a to je vlastne spôsob, akým sporiteľ môže dôjsť o starobný dôchodok, pokiaľ mu bude chýbať napr. jeden mesiac zaplatenia príspevkov do starobného sporenia. Ja si myslím, že ak deklarujeme od začiatku, že tieto peniaze sú súkromné, tak ako je dikcia zákona, vnímam to, že je to zásadný vstup štátu do súkromných prostriedkov. A pripomínam, že jedna zo základných úloh sociálneho zabezpečenia je ochrana občanov pred chudobou v starobe. My by sme mohli pri tejto dikcii zákona dokonca dosiahnuť to, že dôchodkové príjmy klesnú u niektorých občanov, ktorí budú mať tú smolu, že budú nezamestnaní, pod úroveň, keď ich dostaneme do hmotnej núdze. Preto vás chcem naozaj poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude hovoriť o tom, že lehota desiatich rokov bude lehota, keď on mal zmluvu s jednou alebo viacerými správcovskými spoločnosťami. Nie je predsa naším účelom, aby sme zabezpečovali deti sporiteľov. Naša základná, a tak som to aj ja vnímala, úloha je rozdeliť riziká v dôchodkovom poistení alebo riziká vôbec dôchodkového príjmu do troch pilierov tak, aby občan si mohol urobiť nejakú dôchodkovú stratégiu. Ale pri tomto znení zákona je každá jeho dôchodková stratégia v prípade straty zamestnania nulová.

    Zároveň chcem požiadať, aby bol zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie vyňatý bod 12. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Ondriaš a potom otvorím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, od 1. januára 2004 je účinný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zo znenia zákona, ako aj z jeho aplikácie v praxi je zrejmé, že vychádza zo súčasnej právnej filozofie legislatívy, ktorá je zameraná na šetrenie verejných výdavkov a na šetrenie výdavkov v sociálnej sfére. Zákon stanovil tvrdšie kritériá nároku na priznanie prekvalifikovaného čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku. Jednotlivé miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa platného zákona nesčítavajú. Dovoľuje sa pripočítať maximálne 10 % z ostatných diagnóz. Platný zákon ustanovuje i zmenu určenia sumy úrazovej renty. Ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, zníži sa mu suma úrazovej renty a na jej zníženie je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty. Kto splnil podmienky na priznanie invalidného dôchodku podľa predpisov platných do 31. decembra 2003, t. j. pred účinnosťou teraz platného zákona, a kto je nepretržite zamestnaný aj po vzniku tohto nároku, tomu sa určí dôchodok podľa príjmu, ktorý mal v čase vzniku nároku na dôchodok bez ohľadu, ako dlho je zamestnaný po 1. januári 2004.

    Predchádzajúce príklady názorne ukazujú, že zákon je retroaktívny a je v rozpore s demokratickým právnym poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky, pretože platný zákon upravuje právne vzťahy, ktoré vznikli ešte pred jeho účinnosťou. Napr. podľa platného zákona Sociálna poisťovňa preskúmava invalidné dôchodky, ktoré boli priznané do 31. decembra 2003 podľa kritérií, ktoré sú o 7 % tvrdšie ako kritériá, podľa ktorých boli tieto dôchodky priznané. Tým, že je zákon v zmysle § 263 retroaktívny, negatívne sa to dotýka najmä tých, čo boli podľa predchádzajúcej právnej úpravy zaradení v kategórii I.AA, napr. baníci, ale aj ťažko zdravotne postihnutí. Z týchto dôvodov podľa nového posudku a nároku na invalidný dôchodok prišlo o invalidný dôchodok niekoľko tisíc ľudí a ďalším tisícom postihnutých občanov priznala Sociálna poisťovňa nižší dôchodok.

    Zdravotne postihnutí ľudia, ktorí prišli o prekvalifikovaný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo ktorým bol znížený dôchodok zo zdravotného hľadiska, väčšinou nie sú schopní zapojiť sa znovu do pracovného procesu. Neumožňuje im to ani súčasná situácia na trhu práce. V tejto skupine občanov dochádza k obrovským stresom, depresiám a iným duševným poruchám.

    Preto podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhujem ho zmeniť a doplniť takto:

    Po prvé. V § 71 odsek 6 sa vypúšťa.

    Po druhé. V § 71 ods. 7 sa slovo „nesčítavajú“ nahrádza slovom „sčítavajú“.

    V § 71 ods. 7 sa na konci vety pripája táto veta: „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jedného zdravotného postihnutia musí byť o viac ako 10 %.“

    Po štvrté. V § 71 odsek 8 znie: „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa ustanovuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a je dôsledkom jednotlivo alebo viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, o viac ako 33 %, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, a o viac ako 63 % invalidného dôchodku, ak podmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“

    Po piate. V § 263 sa vypúšťajú odseky 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11.

    Po šieste. Za § 263 sa vkladajú § 263a a § 263b.

    § 263a.

    Odsek 1: „Trvanie invalidity a nárok na prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok uvedený v § 263 ods. 1 sa mení, ak sa zmenil u poberateľa prekvalifikovaného čiastočne invalidného dôchodku zdravotný stav a Sociálna poisťovňa pri kontrolnej lekárskej prehliadke po preskúmaní invalidity zistí zmenu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“

    Odsek 2: „Ak po preskúmaní invalidity podľa odseku 1 poberateľ, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý nespĺňa podmienky predpisov účinných do 31. decembra 2003, zaniká mu nárok na prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok odo dňa zastavenia výplaty tohto dôchodku.“

    Odsek 3: „Ak po preskúmaní invalidity podľa odseku 2 Sociálna poisťovňa zistí u poberateľa, ktorému bol priznaný prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, zmenu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nový invalidný dôchodok alebo prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok sa ustanoví za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003.“

    Odsek 4: „Invalidné dôchodky uvedené v § 263 ods. 1, 3 a 5 tohto paragrafu sa po 31. decembri 2003 vyplácajú zo základného fondu invalidného poistenia.“

    Odsek 5: „Ak u poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania došlo k poklesu jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť a z toho dôvodu mu vznikol nárok na úrazovú rentu a úrazový príplatok do 31. decembra 2003, ustanovujú sa a vyplácajú sa tieto nároky aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003.“

    Odsek 6: “Invalidný dôchodok uvedený v odsekoch 1 a 3, ktorého poberateľ dovŕšil najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje za starobný dôchodok.“

    Odsek 7: „Ak poberateľ invalidného dôchodku uvedený v § 263 ods. 1 a 3 tohto paragrafu splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona, vypláca sa ten dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca ten dôchodok, ktorý si poberateľ zvolil. Dňom úpravy výplaty týchto dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.“

    § 263b.

    Odsek 1: „Ak Sociálna poisťovňa po kontrolnej lekárskej prehliadke určenej pred 1. januárom 2004 a uskutočnenej ku dňu účinnosti tohto zákona invalidný dôchodok a invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, poberateľovi nepriznala alebo mu ho zmenila, poberateľ má právo, aby do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona bolo znovu posúdené trvanie invalidity na nárok na jeho invalidný dôchodok a invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočne invalidný dôchodok za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003.“

    Odsek 2: „Ak poberateľovi invalidného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, bol invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a prehodnotený podľa odseku 1, poberateľovi sa vypláca znovu priznaný dôchodok počnúc dňom 1. januára 2004.“

    To je koniec pozmeňujúceho návrhu.

    V odôvodnení by som zdôraznil, že mnou navrhovaný pozmeňujúci návrh odstraňuje retroaktivitu a pri jeho aplikácii bude riešiť prípady, keď na základe retroaktívneho konania došlo k odobratiu alebo k zmene priznaného invalidného dôchodku. Mnou navrhovaný pozmeňujúci návrh umožní podľa navrhovaných paragrafov vrátiť dôchodky tým dôchodcom, ktorým boli odobraté alebo znížené súčasné platným zákonom č. 461/2003 Z. z. Mnou navrhovaná novela zákona umožňuje sčítavanie jednotlivých poklesov schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Obraciam sa na vás, ctené kolegyne, poslankyne a vážení kolegovia poslanci, o jeho podporu. Uchádzam sa u vás o hlasy, aby predložený pozmeňujúci návrh bol prijatý a tým sa pomohlo invalidným dôchodcom. Za pochopenie a kladné hlasy vám vopred ďakujem. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný alebo teda jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že ústne sa hlásia štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Bódy ako prvý, nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Horváth. Nech sa páči, máte slovo. Prosím vás, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Bódymu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, rád by som predložil pozmeňujúci návrh k tlači 887 veľmi jednoduchým spôsobom.

    Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: „Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení ďalších súvisiacich zákonov sa mení a dopĺňa takto: „V prílohe č. 12 sa v nadpise vypúšťajú slová „v dôsledku ťažkých porúch mobility“ a časť I sa dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú: „d) úplná slepota oboch očí, e) praktická slepota oboch očí“.“.“

    Odôvodnenie je nasledovné. Zákonom č. 45/2004 Z. z., ktorým bol zmenený zákon č. 195/1998 Z. z. bola do zákona o sociálnej pomoci vložená príloha č. 12, ktorou sa ustanovuje okruh osôb, ktoré majú nárok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Kompenzácia z tohto dôvodu sa poskytuje len osobám s poruchou mobility, čo nevidiaci a prakticky nevidiaci občania, u ktorých v dôsledku nedostatočnej zrakovej kontroly pri pohybe taktiež dochádza k nadmernému opotrebovaniu obuvi a poškodzovaniu šatstva, považujú za prípad nerovnakého zaobchádzania. Poberanie peňažného príspevku by sa týkalo približne 4 000 osôb, čo pri súčasnej výške tohto peňažného príspevku predstavuje náklady vo výške 24 mil. Sk. Táto suma však, vzhľadom na to, že som bol spravodajcom rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, nenavýši rozpočet tejto kapitoly v časti kompenzácií dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, pretože v tejto kapitole je vyčlenená suma 5,713 mld. korún a priemerný ročný nárast občanov so zdravotným postihnutím je v takej norme, že je tam ešte priestor na podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Prosím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste podporili svojím hlasom tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem za slovo.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, chcem podporiť tento pozmeňujúci návrh, ja som ho aj podpísala. A vôbec, vystupujem preto, aby si kolegovia tento pozmeňujúci návrh povšimli. Skutočne ide o povšimnutie si tých, ktorí si to zaslúžia, pretože táto spoločnosť k nevidiacim, teda veľmi postihnutým ľuďom nie je náležite ústretová. Financie, ktoré sa navrhujú zvýšiť, skutočne sú minimálne a u postihnutej skupiny môžu výrazne prispieť k zvládnutiu problémov, ktoré ich v živote stretávajú ako dôsledok ich handicapu, že nemôžu sledovať svoje konanie tak, aby bolo náležité a nedošlo k poškodzovaniu odevov. Preto by som prosila aj ďalších kolegov, aby situáciu nevidiacich vnímali skutočne z hľadiska ich ťažkého položenia a aby pozmeňujúci návrh pána poslanca Bódyho našiel pochopenie v tomto ctenom pléne. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Angyalová, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem vás a takisto kolegov poprosiť o láskavosť, ja som v čase prihlasovania sa do rozpravy sa snažila prihlásiť, ale karta mi nefungovala, takže by som chcela vystúpiť v tejto rozprave. Prosím vás o to.

  • Ja odporúčam, aby sme uznali túto sťažnosť. Ja som tiež videl meno pani poslankyne. Ja som si myslel, že si to rozmyslela, ale je to chyba. Takže ak je s tým súhlas, ďakujem pekne, tak prosím technikov aby pani poslankyňu Angyalovú pripísali na tabulu.

    A dávam teraz slovo pánovi poslancovi Horváthovi a pripraví sa do rozpravy pán poslanec Blajsko.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť tri pozmeňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Po prvé. V čl. I sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 7, ktoré znejú:

    Bod 4. V § 64 ods. 1 sa za slovo „hodnota“ vkladajú slová „v roku 2004“.

    Bod 5. V § 64 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.“

    Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.

    Bod 6. V § 64 ods. 4 sa slová „v odseku 2“ nahrádzajú slovami „v odseku 3“.

    Bod 7. V § 64 ods. 6 sa slová „odsekov 1 až 4“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 až 5“.

    Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 4 až 29.

    Po druhé. V čl. I bod 4 znie: „§ 64 ods. 7 znie: „Výšku dôchodkovej hodnoty po roku 2005 na príslušný kalendárny rok ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo, ktoré vyhlási jeho úplné znenie uverejnené v Zbierke zákonov najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka.“.“

    Odôvodnenie. Z dôvodu, že určenie dôchodkovej hodnoty na rok 2004 vychádzalo z predpokladanej priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky na rok 2003 vo výške 14 686 Sk a skutočná priemerná mzda v hospodárstve za rok 2003 bola 14 365 Sk, došlo pre rok 2004 k nadhodnoteniu miery náhrady dôchodkovej dávky. Účelom dôchodkovej hodnoty a spôsobu jej zvyšovania bolo, aby pri 40 osobných mzdových bodoch starobný dôchodok priznaný v aktuálnom kalendárnom roku tvoril 50 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve z predchádzajúceho kalendárneho roka. Tým, že v skutočnosti priemerná mesačná mzda v hospodárstve za rok 2003 je 14 365, miera náhrady v súčasnosti predstavuje 51,12 % za 40 osobných mzdových bodov. Z uvedeného dôvodu vyvstala potreba valorizovať sumu dôchodkovej hodnoty na rok 2005 nielen spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o sociálnom poistení, ale aj v pomere uvedených veličín, indexom 14 365 : 14 686 = 0,978142. Vynásobením dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2004 týmto koeficientom by sa dosiahol pôvodný zámer vo vzťahu k miere náhradnej poskytovanej z dôchodkového poistenia. Podľa § 64 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určuje ako podiel priemernej mzdy zistenej za 3. štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za 3. štvrťrok kalendárneho roka 2 roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa teda dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. Preto navrhujem osobitné určenie sumy dôchodkovej hodnoty na rok 2005 nie vydaním opatrenia podľa § 64 zákona o sociálnom poistení, ale ustanovením konkrétnej sumy dôchodkovej hodnoty na rok 2005 priamo v zákone o sociálnom poistení. Spôsob určenia dôchodkovej hodnoty na rok 2005 zohľadní potrebu úpravy dôchodkovej hodnoty o vyššie uvedený index a valorizáciu dôchodkovej hodnoty podľa zákona o sociálnom poistení.

    Posledný pozmeňujúci návrh. Čl. V Účinnosť znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I, bodov 1 až 25, bodov 27 až 29, čl. II až čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005.“

    V súvislosti s právnou úpravou pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam, ktoré Sociálna poisťovňa môže postúpiť za odplatu právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu uvedenou v bode 25 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, je potrebné, aby táto právna úprava nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia.

    V súvislosti s uvedeným pozmeňujúcim návrhom je potrebné bod 25 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý upravuje postúpenie pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam za odplatu právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, schváliť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko a pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, na úvod svojho vystúpenia chcem povedať, že sa stotožňujem so závermi gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie.

    A dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 887).

    Navrhujem v čl. I za bod 4 vložiť body 5 a 6, ktoré znejú:

    V § 105 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

    Zdôvodnenie. Vypustenie sa navrhuje z dôvodu nadbytočnosti. Splnenie podmienok nároku na dávku neznamená jej uplatnenie. Skutočnosť zániku nároku na dávku v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku je vyjadrená v prvej vete § 105.

    V § 105 odseky 5 a 6 znejú:

    Odsek 5: „Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako 3 roky od tohto vyradenia, bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.“

    Odsek 6: „Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a ktorého obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50-percentnej dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, poistencovi vzniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5.“

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Zdôvodnenie. Zmena sa navrhuje z dôvodu stimulácie všetkých poberateľov, aby počas poberania dávky v nezamestnanosti sa snažili uplatniť na trhu práce v Slovenskej republike, resp. mimo územia Slovenskej republiky. Uvedená navrhovaná úprava im umožní po opätovnom zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie poskytovať dávku v nezamestnanosti po zostávajúcu dobu, na ktorú im vznikol nárok v čase predchádzajúcej evidencie s nárokom na dávku v nezamestnanosti. Vypustenie dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca sa navrhuje aj preto, že podľa § 36 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v znení neskorších predpisov je to len jeden z dôvodov na vyradenie z evidencie.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Za bod 23 sa vkladá nový bod 24, ktorý znie:

    Za § 264 sa vkladá § 264a ods. 1, 2, ktoré znejú:

    Odsek 1: „Vdovcovi, ktorý mal podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, sa tento dôchodok vypláca aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovecký dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov určených do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Odsek 2: „Vdovcovi, ktorý ovdovel pred 1. januárom 2005 a ktorému sa neposkytuje vdovecký dôchodok podľa odseku 1, má nárok na vdovecký dôchodok, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 74.“

    Navrhuje sa prostredníctvom prechodného ustanovenia realizovať zásadu rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ak by nedošlo k navrhovanej úprave tohto bodu, budem to pokladať za pokračovanie súčasnej neprípustnej dlhodobej diskriminácie, keď sa vdovské dôchodky priznávajú ženám dôchodkyniam ale vdovcom dôchodcom v takom istom postavení sa vdovecké dôchodky nepriznávajú. Pritom je nám všetkým známe, že táto skupina patrí ku skupinám občanov s najnižšími príjmami na domácnosť, čím je sociálny i spoločensky značne handicapovaná. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ide opäť o doplňujúci návrh poslanca, ku ktorému som sa podpisom taktiež pripojila. A chcem povedať, že práve doplnok § 264a je významný najmä z hľadiska rovnakého zaobchádzania s občanmi. A ako žena chcem poukázať na to, že my ženy sa často domáhame rovnakého zaobchádzania, vystupujeme, presadzujeme svoje návrhy a často nás vy muži kritizujete ako feministky a podobne. Týmto chcem poukázať, že ako žena práve tuto stojím na pozícii rovnakého zaobchádzania aj k mužom vdovcom, ktorí sú v našej legislatíve určitým spôsobom znevýhodnení voči právnej situácii ženám vdovám. A preto myslím, že toto ustanovenie prejde parlamentom, pretože práve rieši situáciu mužov vdovcov, ktorá, ako povedal pán poslanec Blajsko, nie je rovnaká, ide tu o iné zaobchádzanie, iné právne regulovanie situácie, ako je to u žien vdov.

    Inak, pán predsedajúci, je mi veľmi ľúto, že neviete urobiť kľud v sále, keď sa prerokovávajú takéto sociálne...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, ja to dokončím, lebo už ste nemali toľko času, aby ste dopovedali, že neviem urobiť poriadok vtedy, keď sa prerokovávajú takéto dôležité body ako napr. sociálne alebo aj iné. Včera som vyzval trikrát poslancov, dokonca, pardon za výraz, už som sa aj vyhrážal, že urobím prestávku, až vtedy teda trošku sa upokojili poslanci. Dobre viete, že predsedajúci má také možnosti, že upozorní, vyhlási prestávku povie dovidenia, nič viac. Takže, páni poslanci, o chvíľočku, ja viem, už sa budete chystať na hlasovanie, ale ešte vypočujme ďalších poslancov.

    Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo a môžete vystúpiť v rozprave. Potom by sme mali pristúpiť k hlasovaniam alebo poprípade sa dohodneme, že dokončíme tento bod a až potom budeme hlasovať, ak bude všeobecný súhlas.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na začiatku by som chcel pripomenúť, že som veľmi rád, že ministerstvo financií vo svojej správe k 2. kapitalizačnému pilieru o starobnom dôchodkovom sporení potvrdilo to, čo som dlhšie tu v Národnej rade sa snažil dať do pozornosti, a pritom veľmi optimistické názory, ktoré boli z úst ministra práce, sociálnych vecí, boli o tom, že jednoznačne tento kapitalizačný pilier je ihneď po nábehu a prví dôchodcovia, ktorí budú poberať z tohto príjmy, budú mať podstatne vyššie príjmy ako za normálnych okolností, ak by zostali v Sociálnej poisťovni. Musím povedať, že ministerstvo financií potvrdilo úvahu o tom, že z dlhodobého hľadiska je šanca získať túto profitabilnosť na úrovni tej, ktorá by bola vyššia ako valorizácia dôchodkov v Sociálnej poisťovni. Princíp je ten, že aj ministerstvo financií uznalo, že v krátkodobom hľadisku odhadom 10 až 15 rokov nie je šanca získať také zhodnotenie, ktoré by bolo adekvátne vysokým alebo veľmi optimistickým úvahám, ktoré sme počuli z úst ministerstva práce, sociálnych vecí. Musím jasne upozorniť na to, že sme prijali zákon, v ktorom hovoríme o tom, že peniaze z týchto dôchodkových správcovských spoločností musia byť investované minimálne vo výške 30 % na území Slovenska.

    Ja znovu opakujem, my vôbec nemáme pripravené žiadne variantné riešenia na to, aby zhodnotenie bolo významne dobré, lebo kapitálový trh, ktorý funguje na Slovensku, je v zásade o ničom, nefunguje a vláda neurobila nič pre to, aby zlepšila portfólio, ktoré je ponúkané na tomto akciovom trhu. Bohužiaľ, predávame veľké balíky monopolných podnikov a nie sme ochotní ísť cestou transparentného predaja časti týchto akcií cez burzu tak, ako to urobili krajiny, ktoré vstúpili do takéhoto systému, pripomeniem Chile, môžeme si zobrať príklad aj od susedov, pokiaľ sa týka Poľska napr. Čiže oni išli tou cestou, ktorá je transparentná a jasná a zabezpečila by vyššie zhodnotenie pre týchto ľudí, ktorí by vstupovali do kapitalizačného piliera. Čiže je jasné, a myslím, že veľmi správne to ministerstvo financií odhadlo, že minimálna doba na to, aby takéto výnosy boli, ktoré by boli adekvátne vyššiemu zhodnoteniu, ako je valorizácia v Sociálnej poisťovni, je nutne 20 rokov. A od toho musíme odvíjať vlastne celý systém, ktorý dnes je prezentovaný v tomto zákone alebo v zákone o starobnom dôchodkovom sporení a zároveň v celom systéme sociálneho poistenia.

    Musím veľmi vážne poukázať aj na riziká a skutočnosti, do ktorých vstupujú občania, ktorí vstúpia do 2. piliera. A chcem tým povedať, že všetky súvislosti, ktoré boli prijaté v zákone o dôchodkovom starobnom sporení, nie sú dotiahnuté. A to je v prípade tom, ak bude investovať správcovská spoločnosť nie dobre a bude investovať do spoločností, ktoré potom v konečnom dôsledku prinesú straty pre túto správcovskú spoločnosť. Môže sa stať, že poistenec príde o nominál, ktorý vložil do týchto správcovských spoločností. Preto dávam do pozornosti úvahu aj pre ministerstvo práce, sociálnych vecí. Ak správcovské spoločnosti núkajú zvýhodnenie alebo teda švajčiarske dôchodky, núkajú veľmi významné zhodnotenie v tomto kapitalizačnom pilieri, ja sa pýtam otázkou, či je ochota ministerstva práce, sociálnych vecí vstúpiť do zákona tým spôsobom, aby tieto dôchodkové správcovské spoločnosti sľúbili minimálne nominál po čase výstupu z tohto systému každého účastníka kapitalizačného piliera. Ak sľubujem na billboardoch významné zhodnotenie, povedzme, švajčiarske dôchodky, myslím si, že by nemal byť problém zo základného imania spoločnosti, ktorý dnes je na úrovni 300 mil. korún, aby sa kryli straty, aby minimálne ten, kto odchádza prvýkrát do dôchodku alebo prvýkrát z tohto systému vystúpi, tak dostal minimálne tú sumu, ktorá by predstavovala minimálne nominál, ktorý vložil do tohto systému.

    Chcem ešte upozorniť na to, že tak ako dnes nie sú dotiahnuté veci v Sociálnej poisťovni z pohľadu novely zákona o sociálnom poistení, tak si myslím, že tá pripravenosť na kapitalizačný pilier je veľmi otázna a bude veľkým, by som povedal, zázrakom, ak nabehneme na to takým systémom, ktorý nezapríčiní, povedzme, straty a nezapríčiní schodky ako, povedzme, sme boli svedkami v okolitých krajinách, tým, že zákon jedine pamätá na to, že v prípade defraudácie peňazí Sociálna poisťovňa bude sanovať túto dôchodkovú správcovskú spoločnosť na základe rozhodnutia súdu. Ak nie je inštitút na to, aby teda minimálne ten človek, ktorý vstupoval do tohto systému, dostal nominál, ktorý do tohto systému vložil, tak si myslím, že je tu otázna aj dobrovoľnosť vstupu do tohto systému. Zákon ukladá tým, ktorí vstupujú prvýkrát do pracovného procesu, že musia vstúpiť do kapitalizačného piliera. Myslím si, že tam by tiež stálo za úvahu, ak ja nezabezpečím minimálne podmienky pre toho sporiteľa, aby dostal nominál tých peňazí, tak je potom otázka, či by sme mali akceptovať to, že by sme mali niekoho nútiť do toho systému bez ohľadu na to, či on sa preň rozhodne alebo nerozhodne. To hovorím o tom, akým spôsobom je tu zabezpečená ja neviem ústavnosť tohto riešenia.

    Vrátim sa ešte ku gestorskému výboru a k problémom, ktoré boli v gestorskom výbore. Nie celkom sa stopercentne stotožňujem so všetkými návrhmi, ktoré prešli v spoločnej správe. Skúsim definovať, kde vidím problém. Prvý problém je generálny pardon. Na návrh ministerstva práce, sociálnych vecí alebo poslancov vo výbore pre sociálne veci a bývanie sa jednoznačne ruší inštitút generálneho pardonu. Ja tvrdím, že inštitút generálneho pardonu, tak ako je postavený nie v Sociálnej poisťovni, je protiústavne postavený, lebo je plošný. Zákon o sociálnom poistení pozná plošné riešenie len v odôvodnených prípadoch. Druhá vec, o ktorej tvrdím, že teda nie je dotiahnutá v tomto systéme, je to, že odpúšťanie nie je v právomoci Rady riaditeľov, ale je to v právomoci konkrétneho riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne. Čiže tvrdím, že generálny pardon v dnešnej podobe je zlý a možno bude vyvolávať ďalšie, by som povedal, možno ústavné, možno súdne dohry tohto problému. A v čom vidím teda problém ako v tom, čo bolo prijaté vo výbore? Nie som proti tomu, aby sa zrušil generálny pardon, nie som proti tomu, aby sa robili výnimky, lebo tie vedú k určitému korupčnému prostrediu, ale som za to, aby v právomoci riaditeľa pobočky bola možnosť minimálne predĺženia lehôt splatnosti, ak vidí, že tá spoločnosť sa krátkodobo dostala do problémov, aby tak mohol oddialiť túto splatnosť určitého záväzku, aby nenastal ten proces, že po vystavení platobného príkazu nastane exekúcia a spoločnosť, ktorá možno krátkodobo mala problém, nemá šancu, by som povedal, sa oživiť a nastúpia tvrdé exekučné systémy. Takže myslím si, že treba nie celkom zabiť tú právomoc toho riaditeľa pobočky, ale dať mu túto šancu, kde by mohol za určitých podmienok v odôvodnených prípadoch urobiť odklad splatenia alebo nejaký splátkový kalendár na presne definovanú dobu. Nie som za plošné odpúšťanie penále.

    Na záver by som len chcel povedať, že hľadá sa optimálny model v Sociálnej poisťovni. Ten nie je zatiaľ žiadny optimálny, lebo my z verejnoprávnej inštitúcie sme urobili inštitúciu, ktorá je menovaná ministerstvom práce, sociálnych vecí, vytvorili sme radu 5 riaditeľov a dnes zase uvažujeme o tom, že ani rada 5 riaditeľov nie je tým vyhovujúcim nástrojom, lebo možno nám nevyhovujú personálne niektorí ľudia, ktorí sú v tejto rade, povedzme, a hľadáme zase nejakú kombináciu toho, aby sme našli riešenie, ako to bude vyhovujúce pre určité ďalšie riešenia. Musím povedať, že v tejto súvislosti asi ste si povšimli výmeny riaditeľov pobočiek Sociálnej poisťovne, kde tiež nebolo celkom zdôvodnené, prečo tí ľudia, ktorí nemali práve najhoršie výsledky, boli odvolávaní. Takže tie všetky presuny v rámci rady riaditeľov, v rámci hľadania tých optimálnych štruktúr možno zaváňajú určitým spôsobom nejakými politickými nomináciami, čo, by som povedal, malo by byť na poslednom mieste vzhľadom na to, že ideme do veľmi vážneho procesu, ktorý môže ovplyvniť Slovensko na dlhé, dlhé roky. Vy sami viete, že v štátnom rozpočte sa uvažuje na kapitalizačný pilier v prvom roku už o necelých 6 mld. korún. Ďalšie roky to budú ďalšie.

    Ja by som potom na záver chcel povedať, že držím palce, aby tieto smelé plány, ktoré sú postavené pred Sociálnu poisťovňu a pred toto riešenie, boli naplnené, ale mám vážnu obavu, že nebude dostatok síl na to, aby všetky náležitosti, ktoré je nutné obsiahnuť pri vstupe do kapitalizačného piliera, boli naplnené. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch zákonov, ktoré Národná rada prerokovala.

    Postupne budeme hlasovať o návrhoch, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím teraz pána poslanca Vavríka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol hlasovanie k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 940.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Pán predseda, v mene 3 poslaneckých klubov, Smeru, KSS a Hnutia za demokratické Slovensko, dávam návrh na doplnenie programu, a to, aby sme zajtra ráno ako prvý bod programu prerokovali návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k realizácii dôchodkovej reformy. Ide o totožný návrh, ktorý sme neúspešne predkladali včera a týka sa plnej informovanosti verejnosti o rizikách spojených so vstupom do 2. kapitalizačného piliera dôchodkového systému. Sú tu súčasne aj požiadavky na vládu, na Úrad pre finančný trh. Text uznesenia vám predložím, ak bude návrh schválený. Prosím o jeho prerokovanie ako prvého bodu zajtra ráno. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ja nemám problém podporiť tento váš návrh a zaradiť tento bod programu, ale v piatok ráno sme si určili termín, keď začneme, pán poslanec, rokovať o návrhoch zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. Ešte máme prerokovať viacej zákonov súvisiacich so štátnym rozpočtom, po štátnom...

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Fica.

  • Áno, ďakujem za informáciu. Teda navrhujem po prerokovaní rozpočtu, po jeho odhlasovaní pristúpiť k prerokovaniu tohto bodu. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, je všeobecný súhlas so zaradením nového bodu?

  • Odpoveď z pléna.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 116 za návrh, 7 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím o krátku technickú prestávku na vyhotovenie náhradnej hlasovacej karty pánovi poslancovi Novotnému.

  • Technická prestávka.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste svoje hlasovacie karty vytiahli z hlasovacieho zariadenia a znovu ich dali na pôvodné miesto určené pre hlasovacie karty.

    Nech sa páči, pán poslanec Vavrík, prosím o návrh uznesenia.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o tlači 940, to je vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

  • Návrh je taký, aby sme na základe § 73 ods. 3 písm. c) pokračovali o návrhu v druhom čítaní, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za návrh, 28 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, druhý návrh je, aby bol tento materiál pridelený trom výborom, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, a aby gestorský výbor, ktorým bude výbor pre obranu a bezpečnosť, a tieto výbory prerokovali materiál dnes. Čiže o lehotách prerokovania návrhu a pridelení návrhu do výborov hlasujeme.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 105 za, 4 proti, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pána poslanca Mitríka, aby z poverenia výboru pre verejnú správu uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 118 za návrh, 23 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že vládny návrh zákona bude pridelený týmto výborom na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Ako gestorský výbor je určený výbor pre verejnú správu s termínom prerokovať návrh dnes.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 130 za, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pána poslanca Přidala, ktorého poveril výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby uviedol hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 104 za, 7 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom. Prosím, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujú ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ďalej aby za gestorský výbor Národná rada určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že návrh zákona bude prerokovaný vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 130 za návrh, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pani poslankyňu Majdovú, ktorú poveril výbor pre zdravotníctvo, aby uviedla návrhy hlasovania k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    ktorý prerokúvame ako tlač 946.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 38 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo...

  • Hlasy z pléna.

  • ... a že odporučila, aby tento návrh zákona bol vo výboroch vrátane gestorského výboru prerokovaný dnes.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesla pani spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 96 za návrh, 4 proti, 33 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Novotného, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 76 za, 41 proti, 18 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a že určené výbory vrátane gestorského výboru návrh zákona prerokujú v termíne do 1. decembra.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 97 za, 4 proti, 38 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz, aby ste uviedli hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 950.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 35 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a že určené výbory vrátane gestorského výboru návrh zákona prerokujú v termíne do 1. decembra.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 95 za, 4 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Minárika, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby uvádzal návrhy hlasovaní k

    zákonu z 26. októbra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil k tomuto návrhu nik, to znamená, že neodzneli ani žiadne návrhy a môžeme hlasovať, tak ako som uviedol v svojom úvodnom slove, teda o všetkých piatich návrhoch spolu s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

    Chcem upozorniť, že na schválenie pripomienok, ktoré pán prezident uviedol, je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Tóth a vedľa pána poslanca Kuboviča pán poslanec. Pán poslanec Tóth, prosím, aby ste netelefonovali v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 105 za návrh, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec.

  • Pán predseda, pretože mám poverenie od výboru, prosím, dajte hlasovať, aby sme prerokovali tento návrh v treťom čítaní ihneď.

  • Pán poslanec, nie je v tejto chvíli v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku potrebné hlasovať o prerokovaní zákona v treťom čítaní.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 100 za návrh, 40 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky zákon vrátený prezidentom po opätovnom prerokovaní schválila.

    Prosím teraz pani poslankyňu Sabolovú, aby ako poverená spravodajkyňa výborom pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uviedla hlasovanie k

    vládnemu návrhu zákona o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pristúpime k hlasovaniu o pripomienkach zo spoločnej správy.

    Dajte prosím, hlasovať podľa toho, ako je to uvedené v spoločnej správe, o bodoch 1, 4 a 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 122 za návrh, 9 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Nakoľko sme hlasovali o bodoch 1, 4 a 6 a s tým, že sme ich schválili, je bezpredmetné hlasovať o ďalších bodoch zo spoločnej správy.

    V rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Bollová, žiada o svojich pozmeňujúcich návrhoch hlasovať jednotlivo.

    Prosím, aby ste dali hlasovať o bode 1.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Bollovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 75 za, 24 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Dajte hlasovať o 2. pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne. On zužuje to, čo je teraz v zákone. Môžete dať hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 37 za, 25 proti, 74 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte hlasovať, pán predseda, o 3. pozmeňujúcom návrhu. On nie je dokonale spracovaný, preto to nechám na zváženie.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 38 za, 31 proti, 69 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme 3. návrh pani poslankyne Bollovej.

  • Nakoľko sme schválili všetky pozmeňujúce návrhy vyplývajúce z rozpravy, prosím, pán predseda, aby sme hlasovali o prerokovaní návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Mám na to oprávnenie výboru.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prerokovaní návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 126 za, 10 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 129 za, 9 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Prosím teraz pána poslanca Patakyho, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uvádzal hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, keďže v rozprave nevystúpil nikto s pozmeňujúcimi návrhmi, mám odporúčanie gestorského výboru návrh schváliť. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Pataky, prosím, keby ste konkretizovali svoj návrh.

  • Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie...

  • Prepáčte, pán poslanec, v spoločnej správe nie sú uvedené žiadne pozmeňujúce návrhy, to znamená, že sme v treťom čítaní.

    Automaticky prerokúvame návrh zákona v treťom čítaní.

    Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Kaliňák. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol návrh v mene skupiny 30 poslancov v zmysle § 85 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady, žiadame o opakovanie druhého čítania k tomuto vládnemu návrhu zákona.

  • Končím rozpravu v treťom čítaní o tomto bode programu.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Odpoveď z pléna.

  • Páni poslanci, o návrhu budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa.

    Prosím vás, pán poslanec, keby ste mi dali návrh.

    Páni poslanci, prosím o chvíľku strpenia.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do svojich lavíc v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu po porade a po dohode s navrhovateľom o hlasovaní o návrhu zákona ako o celku a po vysvetlení si niektorých príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pán poslanec, nech sa páči, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 78 za návrh, 33 proti, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás poprosiť o pokoj v rokovacej sále, ešte nám zostáva hlasovať o jednom bode programu a to je návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve. Po odhlasovaní tohto bodu programu by som poprosil členov poslaneckého grémia, zvolávam teda poslanecké grémium, a chcem požiadať aj tých predsedov výborov, ktorým boli pridelené na prerokovanie vládne návrhy zákonov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa zúčastnili rokovania poslaneckého grémia, ktoré nebude trvať dlhšie ako 10 minút. A po rokovaní poslaneckého grémia vám oznámim výsledok dohody, ktoré poslanecké grémium prijalo k ďalšiemu priebehu rokovania 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím teraz pani poslankyňu Majdovú, aby uviedla

    návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 119 za návrh, 12 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať teraz v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Prosím pani poslankyňu Navrátilovú o zaujatie miesta pre spravodajcov a pani poslankyňu Angyalovú, ktorá je prihlásená do rozpravy, aby vystúpila, pána ministra Kaníka prosím o zaujatie miesta pre navrhovateľov a členov poslaneckého grémia prosím o účasť na rokovaní poslaneckého grémia.

  • Pani poslankyňa Angyalová, keby ste chvíľku ešte počkali. Sú procedurálne návrhy, páni poslanci?

    Pán poslanec Zubo.

  • Pán predsedajúci, pre poriadok a pre protokol oznamujem, že zlyhalo hlasovacie zariadenie pri hlasovaní č. 48. Ja som hlasoval proti návrhu a hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som nehlasoval, teda žiadam uviesť v protokole, že som bol proti návrhu.

  • Hlasy v pléne.

  • Pán poslanec Cuper? Nič. Pán poslanec Kaliňák? Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči ako posledná diskutujúca.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, ale dal som vám slovo, zatlačili ste tlačidlo a ste sa vymazali. Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosil by som Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na mimoriadnu schôdzu o 12.00 hodine vo svojej miestnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Angyalová, veľmi rýchlo začnite, lebo ďalší sa prihlásia s procedurálnym návrhom. Nech sa páči.

  • Chcem poďakovať kolegom za ústretovosť pri mojom prihlasovaní sa do rozpravy a pokúsim sa byť stručná, pretože moji kolegovia povedali už väčšinu vecí, ktoré stáli za to spomenúť ich pri zákone, ktorý práve prerokúvame. Napriek tomu, že je to x-tá a pravdepodobne nie posledná novela sociálneho poistenia v poradí, tak chcem povedať, že väčšina vecí, ktorá je v nej upravovaná, je rozumná. Naozaj ju priniesla prax. Takže si nemyslím, že v tejto chvíli je namieste hovoriť o tom, že dochádza k pričastej novelizácii. Práve táto novela zanáša poriadok do mnohých vecí. Na druhej strane ale je tam niekoľko skutočností, na ktoré sa oplatí poukázať, osobitne v kapitalizačnom pilieri, ktorý je tak isto touto novelou pozmeňovaný.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pán poslanec Tóth, ak sa chcete zabávať, tak choďte von, lebo nepočuť ani to, čo hovorí pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči.

  • A myslím si, že nie je celkom šťastné, že už tesne pred spustením kapitalizačného piliera sa práve takéto zmeny zavádzajú. Dovolím si citovať z dôvodovej správy, ktorá hovorí o dôvodoch, prečo boli tieto novely spoločne v jednej novele predložené, najprv k zákonu o sociálnom poistení. Jeden z dôvodov, ktorý je tu uvedený, je zabezpečenie možnosti presunu finančných prostriedkov medzi jednotlivými základnými fondmi aj v rokoch 2005 a 2006. Toto je téma, o ktorej sme diskutovali v sociálnom výbore už niekoľkokrát. Myslím, že aj v pléne sme diskutovali o tom niekoľkokrát. Mne jediné, čo vadí v tejto chvíli, je, že si dobre pamätám, ako pán minister pred necelým rokom možno, možno to bolo pred viac ako rokom, nepamätám si presne, kedy to bolo, hovoril, že to je naposledy, kedy sa to medzi fondmi bude presúvať a že naozaj v rokoch 2005 ďalej by rád tento spôsob vykrývania nedostatku finančných zdrojov v konkrétnych fondoch už vynechal. Teraz je tu zase takáto zmena. Takže by ma zaujímalo, dokedy to bude a či naozaj je to tak, ako tvrdí, že sú sadzby nastavené správne a že trend je taký, že tie fondy jednoducho budú schopné samy fungovať bez toho, aby sme prelievali peniaze medzi jedným a druhým. Pýtam sa to aj preto, lebo dôvodová správa je veľmi kusá a v podstate, myslím, aj v osobitnej časti. A v podstate neuvádza nič, len to, že sa zabezpečuje presun medzi fondmi. Nie je tu žiaden dôvod, prečo sa to robí, ani ďalší komentár.

    Druhý bod, ktorého by som sa chcela dotknúť, sa týka novelizácie zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Jeden z bodov, ktoré dôvodová správa uvádza, je, že cieľom je upraviť definíciu primeranosti vlastných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Keby sme to mali do ľudskej reči preložiť, tak sa tá kapitálová primeranosť v podstate znižuje. A ja by som veľmi rada napriek tomu, že tu v tomto úvode je dôvodová správa trošku širšia, sa spýtala pána ministra, čo ho k tomu vedie v tejto chvíli. Na trh vstúpilo 8 spoločností za podmienok, ktoré si určite veľmi dobre preštudovali, za existencie ich istých biznis plánov, presne vedia, prečo vstúpili na trh. A znižovať teraz, po tom, čo vstúpili s tým vedomím podmienok, ktoré existujú, kapitálovú primeranosť mi pripadá minimálne zvláštne. A nechcem vyjadrovať žiadne podozrenia. Skrátka by som bola rada, keby pán minister sa k tomu vyjadril, prečo teraz nakoniec predsa len pristupuje k tomu, keď, ja si dobre pamätám, vo výbore, tak isto ako v pléne sme veľmi dlho diskutovali o tejto veci, ako majú byť kapitálovo primerané dôchodkové správcovské spoločnosti.

    Veľmi krátko ku generálnemu pardonu, lebo to bola téma, ktorú sme naozaj z každej strany v sociálnom výbore už rozobrali. Možno by som ešte poopravila svoje vyjadrenia z toho času, keď sme diskutovali o tom v sociálnom výbore, aby bolo úplne zrejmé, že ja tak isto nie som za generálny pardon. Dokonca si myslím, aj keď nie som právnik, že nemá úplnú oporu v zákone. Rovnako nie som za pardony v zmysle odpúšťania penále tak, ako sú nastavené dnes, ale myslím si, stále si myslím, že ak úplne odnímeme možnosť nejakým spôsobom reagovať na konkrétnu finančnú neschopnosť určitého subjektu, nech už stanovíme akékoľvek mechanizmy, akoby k takému odpusteniu penále malo dôjsť, tak môžeme spôsobiť špeciálne v slabých regiónoch a špeciálne pre malé podniky, že ich jednoducho dostaneme do finančnej tiesne a že radšej nebudú zamestnávať alebo pôjdu do krachu.

    Hovorím to aj v kontexte dvoch ďalších zmien, ktoré možno teraz nevnímame úplne.

    Prvá vec je, že sa postupovať pohľadávka bude môcť, ak bude návrh schválený, tak ako je, predložený okamžite. Čiže nebude tam pohľadávka čakať rok, kým sa stane, že bude môcť byť postúpená, ale jednoducho to môže ísť, povedzme, aj na druhý deň, ako taká pohľadávka vznikla, čo mi pripadá spoločne ešte s tým, že stvrdzujeme Trestný zákon, ako naozaj taká kombinácia nástrojov, ktoré môžu ešte raz v slabých regiónoch a, povedzme, u zamestnávateľov, ktorí pracujú tak, že zamestnávajú ľudí v sezónnych prácach, naozaj finančne pritlačiť a spôsobiť problémy, ktoré môžu viesť až k tomu, čo naozaj nechceme, čiže k tomu, že niektorí ľudia budú prepustení a že nakoniec budú v sociálnej sieti. Len upozorňujem na to, že sa to dá riešiť aj inak, nemusí to byť v kompetencii miestneho riaditeľa úradu práce, že odpustí penále. Ale môže to naozaj prebiehať, tak ako navrhol napr. môj kolega, že sa predĺži lehota. Ak preukázateľne ten subjekt bude chcieť platiť penále, dohodne sa na nejakom splátkovom kalendári, skrátka urobí niečo, z čoho bude zrejmé, preukázateľné, že nechcel naozaj dĺžiť a že bol pritlačený finančne a že má záujem túto situáciu riešiť.

    Ďalšia vec, ktorej by som sa chcela dotknúť a na ktorú by som sa chcela spýtať pána ministra, pretože sa nevyjadril k nej, je, že ministerstvo financií takisto ako ku každému zákonu vyjadrilo svoje stanovisko na dvoch stranách a uvádza tu dva body, o ktorých som zatiaľ od pána ministra nepočula, totižto že nie sú úplne zreteľne rozobraté v doložke vplyvov. Ministerstvo financií žiadalo doplniť kvantifikáciu počtu poistencov mladších ako 20 rokov, ktorým stačí menej ako 1 rok dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Takýto prepočet tu nevidím, aj keď vítam tú zmenu, lebo je zmysluplná. A rovnako žiadalo ministerstvo financií zohľadniť príspevky na starobné dôchodkové sporenie v príjmoch v nadväznosti na to, že sa správny fond tvorí vo výške 0,5 %. Je to k bodu 15, uvádza to stanovisko ministerstva financií. Takže chcela by som vedieť, či sa k tomu nejako ministerstvo práce postavilo.

    No a chcem upozorniť, aj keď to nie je zvykom, že pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Horváth, hlavne teda jeden z nich nie je podľa názoru ľudí, ktorí pracujú v legislatíve, v súlade s legislatívnymi pravidlami, pretože zavádza hlavne ten jeden, ktorý hovorí o účinnosti, pretože zavádza čl. V, ktorý neexistuje vo vládnom návrhu. Takže by bolo treba vložiť ho tam, a nie hovoriť, že znie. To je prvá vec.

    A už len k druhému návrhu, ktorý sa týka zmeny dôchodkovej hodnoty. Viete, som presvedčená, pán minister, že tak ako je nastavený ten mechanizmus, sa stále môže aj v roku 2005, aj v roku 2006, aj v ktoromkoľvek roku stať, že náhrada nebude 50 %, pretože ak je indexácia nastavená tak, že v tretí štvrťrok hovoríme o priemernej mzde a potom bude priemerná mzda za rok určovaná, tak ako je určená Štatistickým úradom, tak tam môže vzniknúť disproporcia aj hore, aj dole. Takže toto mi pripadá účelové. To je toľko, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Bolo tu prednesené veľké množstvo návrhov, nebudem sa vyjadrovať ku každému osobitne, ani by sa to nedalo, pretože boli naozaj tak strašne rozsiahle, že by to znamenalo skôr dva-tri nové zákony ako pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. Preto sa pokúsim globálne vyjadriť. Veľká väčšina z nich mala charakter, ktorý absolútne deštruuje filozofiu súčasného zákona, súčasného dôchodkového systému. A prijatie týchto návrhov by znamenalo absolútny návrat k starým pravidlám, ktoré mimo iného boli charakterizované veľmi nízkou úrovňou dôchodkov, čo už dnes nie je pravda, treba sa spýtať každého dôchodcu, u ktorého bol novo vymeraný. A znamenalo by to, samozrejme, absolútny dramatický útok na finančnú stabilitu Sociálnej poisťovne, a preto podľa mňa sú absolútne neprijateľné. Hovorím globálne, nedá sa hovoriť ku každému, špeciálne k otázkam technickým alebo nejakým iného charakteru.

    Odpoviem na otázky, ktoré pani Angyalová položila alebo sa aspoň na niektoré z nich pokúsim odpovedať. Navrhujeme zrušenie zo zákona možnosti odpúšťať penále. Navrhujeme tak preto, pretože si myslíme, že platobná disciplína je dôležitá a že nemajú existovať rôzne metre, ktoré takouto úpravou zákona existujú alebo existovať môžu. Zákon má platiť pre všetkých a platí pre všetkých rovnako, či by to bol môj brat alebo môj otec, alebo môj syn, alebo ktokoľvek iný. A táto právna úprava, za ktorou ja pevne stojím, smeruje k posilneniu tohto princípu. Úmyselne som povedal to, čo som povedal. Z hľadiska ADH nie je to tak, tam jednoducho bol zlý odhad alebo to bol odhad a odhad nemôže byť nikdy absolútne na korunu presný, keď sa teraz upresní ADH a zavedie sa tým pádom 50-percentná náhrada, tak ako má byť, už nikdy nebude treba do toho vstupovať, pokiaľ nebudeme chcieť meniť 50-percentnú výšku miery náhrady. Kapitálová primeranosť je preto navrhovaná, tak ako je navrhovaná, pretože nikde na svete tak dramaticky vysoko v tomto type nie je požadovaná a všetci medzinárodní aj domáci odborníci nám jednoznačne odporúčajú, aby sme urobili normálnym tento spôsob a aby sme takýmto spôsobom ho upravili, je to čisto odborná záležitosť. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz preruším rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať o 14.00 hodine s tým, že ešte pani spravodajkyňa vystúpi k rozprave, a potom budeme pokračovať ďalšími bodmi, tak ako to máme v programe, najskôr bodom č. 19, ktorým je novela rokovacieho poriadku, vrátená pánom prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou, a potom bodmi č. 20, č. 24 a ďalšími. Takže budeme pokračovať o 14.00 hodine.

    Pán poslanec Miššík, predtým pán poslanec Hort sa hlásia.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, poslankyne, zvolávam na 17.00 hodinu výbor pre verejnú správu v zasadačke výboru.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Miššík.

  • Vážený pán predsedajúci, ja zvolávam výbor ústavnoprávny na 12.00 hodinu.

  • Áno, ďakujem.

    Takže prajem vám dobrú chuť, budeme pokračovať o 14.00 hodine a rokovať až do 17.00 hodiny, potom budú zasadať výbory.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.09 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu.

    Prosím ešte pani poslankyňu Navrátilovú, ktorá bola prihlásená do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 887, aby vystúpila, boli ste prihlásená.

    Prosím pána ministra Kaníka, aby sa dostavil do rokovacej sály.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som reagovať najmä na jeden pozmeňujúci návrh pána kolegu Horvátha, o ktorom si myslím, že nie je celkom korektne podaný, pretože týka sa určovania výšky dôchodkovej hodnoty v roku 2005. Kolegovia a kolegyne, ono sa zdá na prvý pohľad, že ide o logickú vec, ktorú navrhuje pán poslanec Horváth, ale rada by som vám povedala niektoré údaje. A myslím si, že táto záležitosť je natoľko vážna, že by nemala byť predkladaná ako poslanecká iniciatíva počas prerokovania zákona. Bolo by bývalo korektnejšie, keby nám pán kolega Horváth tento návrh dal aspoň vo výbore, aby sme sa mohli k nemu kvalifikovane vyjadriť.

    V čom je meritum celého problému. Dôchodková hodnota pre rok 2004 bola určená na základe istej rovnice. Tá rovnica je nasledujúca. Ak si vezmeme človeka, ktorý celý život zarábal priemerný plat, tak potom za 40 rokov odpracovaných by mal dostať 50 % priemerného platu, ktorý platí, keď platí do dôchodku. Nechcem vás zaťažovať číslami, ale tá rovnica znela tak, že štyridsaťkrát dôchodková hodnota je 0,5-krát priemerný plat. Vychádzalo sa z odhadu priemerného platu v roku 2003 vo výške 14 686 korún. Z tejto rovnice potom vyšlo, že dôchodková hodnota pre rok 2004 je 183,58 korún. Dnes dostávame údaj, že skutočná hodnota priemernej mzdy na Slovensku v roku 2003 bola len 14 365 korún. Zákon hovorí, že takto určená dôchodková hodnota sa bude, povedzme, valorizovať mechanizmom, ktorý je založený na tom, že sa vezme priemerná hodnota v treťom kvartáli bežného roka a predchádzajúceho roka. Čiže bude sa to valorizovať nejakým spôsobom, s ktorým sme sa stotožnili a o ktorom som bola presvedčená, že je správny. No len teraz pozor, tu nastala na začiatku chyba. Keďže tá dôchodková hodnota nebola prvýkrát postavená podľa tohto mechanizmu, ona je trošku vyššia. Pán minister v tomto okamžiku navrhuje, aby sme ju znížili, a to približne o 2 %.

    Aby som vás nezaťažovala ďalšími číslami, poviem vám len, aký bude stav, ak neprijmeme tento návrh. Keď neprijmeme návrh, ktorý predkladá pán poslanec Horváth, dôchodková hodnota stúpne na 200 korún. Ak by sme sa vrátili ale k tej pôvodnej idei, že by mala byť miera náhrady 50 %, tak v tomto platnom právnom stave bude miera náhrady 52 %. Ak prijmeme návrh pána Horvátha, dostaneme sa paradoxne do situácie, že miera náhrady bude 51 %, teda presne to isté, čo je dnes. Pýtam sa, či na rok budeme zase robiť prechodné ustanovenie alebo budeme stanovovať dôchodkovú hodnotu na úrovni nejakej idexácie, lebo 50 % nedostaneme kvôli tomu, že prvá hodnota bola zle nastavená. Ak by sme chceli, aby v budúcom roku bola 50-percentná náhrada, museli by sme prijať dôchodkovú hodnotu na úrovni 191 korún aj 24 halierov.

    A teraz sa pýtam: Ako budeme hlasovať? Je to neprediskutované. Podľa mňa tento mechanizmus treba ešte raz celý odsimulovať a pozrieť sa, či naozaj tá indexačná metóda zabezpečí v každom roku, že to bude 50-percentná náhrada. Ja sa cítim istým spôsobom teraz zmätená, pretože ja by som dopriala všetkým dôchodcom, aby dostali vyššie dôchodky. Pán minister tuná povedal, že všetci dôchodcovia, ktorí nastupujú teraz, alebo resp. tá kohorta dôchodcov, ktorá nastupuje v tomto období, dostáva vyššie dôchodky. V tomto okamžiku to ešte nie je také kritické. Kritické to začne byť až v budúcom roku, keď už tie kompenzácie na strane nízkych dôchodkov budú podstatne nižšie. Čiže moja solidarita mi hovorí, že by som sa mala prihovárať za tých 200 korún, aby tie nízkopríjmové skupiny dostali čo najvyšší dôchodok. Na druhej strane si vážne uvedomujem, že vznikajú vysoké dôchodky, ktoré budú ešte vyššie v budúcom roku, a Sociálna poisťovňa sa môže dostať do nejakých problémov, a to práve pre tieto nepremyslené veci. Takže ja neviem, ako mám hlasovať v tomto okamžiku, ja to naozaj neviem. A ja vás upozorňujem na tento problém len kvôli tomu, aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať. Celá tá záležitosť nie je domyslená. Takže prvé, čo by sme mohli urobiť, je, nechať to tak do budúceho roku a prepočítať ešte raz tento valorizačný mechanizmus aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Teoreticky to vychádza, ale prakticky je to zle, lebo prvá hodnota bola nastavená zle. No neviem, či má zmysel ďalej o tom hovoriť, ale faktom je, že toto nebude fungovať ani na budúci rok, nebude to fungovať, budeme mať minimálne o 1 % mieru náhrady vyššiu, ako je 50 %. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa vystúpila k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona ako posledná.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine, tak ako sme sa dohodli, o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby s navrhovateľom posúdili všetky podané pozmeňujúce návrhy, aby sme mohli potom zajtra hlasovaním rozhodnúť o návrhu.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    zákon z 2. novembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Návrh máte ako tlač 967.

    Prosím teraz, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho pán podpredseda výboru poslanec Peter Miššík Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu a o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k pánom prezidentom vrátenému zákonu na opätovné prerokovanie. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol informáciu z ústavnoprávneho výboru, pretože ústavnoprávny výbor k tejto veci neprijal platné uznesenie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. novembra 2004 pod č. 969 pridelil na prerokovanie zákon z 2. novembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 967), Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor 29. novembra 2004 na svojej 79. schôdzi prerokoval vrátený zákon s navrhnutou zmenou v čl. I, kde v bode 30 sa v § 45 ods. 3 text tretej vety a štvrtej vety nahrádza vetou, ktorá znie: „Národná rada volí členov výboru pre vyšetrenie vecí verejného záujmu na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade.“ Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Podľa § 90 ods. 5 potom bude treba, aby Národná rada hlasovala osobitne o pripomienke pána prezidenta a osobitne o zákone ako o celku.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Cabaj. Ďalšie prihlášky nie sú. Preto končím možnosť ďalších možností prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tlači 967, pod ktorou nám prezident Slovenskej republiky vrátil novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorú sme prijali po takmer 1,5-ročnej práci komisie, ktorá sumarizovala všetky tieto pripomienky. Samozrejme, nechcem v tomto momente polemizovať, pretože pán prezident nepovažoval za potrebné, aby prišiel do parlamentu a hovoril k tejto svojej pripomienke, resp. k tomu, že sa rozhodol vrátiť zákon o rokovacom poriadku naspäť do Národnej rady, pretože myslím, že už nejakú chvíľu je mimo parlamentu, aj keď tu pôsobil ako predseda Národnej rady. Ale v tomto prípade, myslím si, do tak výsostne vnútornej normy, ktorá hovorí o tom, ako sa parlament bude správať pri prerokovávaní jednotlivých návrhov zákonov aj akým spôsobom si usporiada svoje vnútorné pomery na úrovni Národnej rady, dosť nešťastne vstúpil. A myslím, že skôr sa mi to zdá ako nejaký politický vstup, a to z jednoduchého dôvodu, že po všetkých tých peripetiách a hlasovaniach o množstve pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené pri prerokovaní novely zákona o rokovacom poriadku, parlament väčšinou svojich prítomných členov a poslancov schválil novelu rokovacieho poriadku.

    Ak si vezmeme tú jedinú pripomienku, ktorú dal pán prezident, tak musím s poľutovaním povedať, že až tak veľmi legislatívci Kancelárie prezidenta sa nezaoberali problematikou rokovacieho poriadku, pretože možno na môj vkus a jedného z tých, ktorí robili na príprave novely rokovacieho poriadku a, myslím, ktorí už dosť dlho s týmto rokovacím poriadkom pracujú, je tam viacej vecí, o ktorých, keď už by sa teda malo vytknúť tejto novele niečo, by sa dalo polemizovať, ale v tomto prípade dal túto drobnú zmenu a musím povedať, že ma celkom prekvapil, že takúto zmenu dal, pretože ja som bol predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorým by Národná rada zabezpečovala kontrolu káuz, kontrolu vecí verejných, o ktorých sa veľmi často polemizuje cez médiá a kde by Národná rada vytvárala špeciálne na tento účel výbor.

    Ak som predkladal návrh, že by skupina tridsiatich poslancov alebo jednej pätiny poslancov, tento pojem skupina tridsiatich poslancov sa veľmi často používa, predložila návrh, zmysel bol jeden, nie zabrániť, aby sa ostatní poslanci Národnej rady mali možnosť podieľať na práci toho výboru tak, ako to vysvetľujú pracovníci Kancelárie prezidenta republiky, lebo zmysel bol v tom, že ak sa nájde skupina minimálne tridsiatich poslancov, ktorí chcú, aby Národná rada sa zaoberala určitou kauzou, o ktorej sa verejne pertraktuje alebo o ktorej treba hovoriť, polovička členov tohto výboru a predseda tohto výboru špeciálne pre tento jediný prípad špeciálne zvoleného, aby to bolo z tých predkladateľov, ktorí iniciujú riešenie tejto kauzy. Ak pán prezident polemizuje o tom, že nie je daná šanca všetkým ostatným, ja myslím, že tá šanca je, lebo sa hovorí o minimálne tridsiatich poslancoch. Nič nebráni tomu, aby v tomto parlamente všetkých 150 poslancov sa zapojilo a dalo podnet na riešenie rôznych politických káuz a potom aby sa vyberalo zo všetkých 150 poslancov a riešila by sa otázka tak, ako uvažuje pán prezident v tej úvahe svojej, že nie je daný rovnaký priestor a rovnaká šanca pre ostatných členov parlamentu. A navyše, tak trochu to stráca aj zmysel, pretože parlament je o tom, že je tu koalícia a opozícia, sme jeden raz v koalícii, druhý raz v opozícii a obyčajne tí, čo sú v opozícii, urobia takisto všetko preto, aby po najbližších voľbách sa dostali do koalície, takže nie je to riešenie pre ani koalíciu, ani opozíciu ale pre veci, ktorými by sa tento parlament mal zaoberať. A on vo svojom návrhu, a preto hovorím, že ho nepodporujem, pretože návrh nie je dobrý, sa odvoláva na veľmi taký zvláštny princíp, a to na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade. My už sme tu mali niekoľko polemík o tom, aké je to zastúpenie, či sa rešpektuje výsledok volieb. A veľmi často sa teda rieši tá pozícia alebo sa rešpektujú politické strany, ktoré vzniknú na pôde Národnej rady a potom sa tiež hovorí, akože politické strany pôsobia v Národnej rade, čo nemôžeme tiež vylúčiť, že takýmto spôsobom môžeme to dostať až do určitého extrému. Takže z tohto dôvodu nie je toto riešenie dobré. A navyše potiera ten základný zmysel, pretože aj doteraz bez toho, či by sme to mali v rokovacom poriadku alebo nemali v rokovacom poriadku, na návrh a po tom odhlasovaní väčšiny prítomných poslancov mal parlament možnosť takýto výbor si vytvoriť, pretože aj podľa doteraz platného rokovacieho poriadku parlament mohol kedykoľvek si vytvoriť výbor na návrh a svojím uznesením teda takýmto spôsobom si ho zriadiť. Takže nie toto je šťastné riešenie, ako takto treba poriešiť situáciu.

    A hovorím, chcem apelovať na všetkých prítomných, aby sme s vylievaním vody z vaničky nevyliali nakoniec aj to malé dieťa. A sa nám ťažko podarilo dopracovať sa k nejakej zhode a často v tej komisii sme sa dostali do dilemy, v čom sme sa vedeli zhodnúť, dostalo sa na papier, čo sme nevedeli, každý predpokladal, že rozhodne o tom Národná rada demokraticky hlasovaním. Mnohé návrhy ani mne neprešli a napriek tomu som za tento návrh zákona ako celok hlasoval, pretože rešpektujem to demokratické rozhodnutie, ktoré Národná rada urobí. Vzhľadom ale na túto skutočnosť ja chcem skutočne poprosiť všetkých a keby aj poslanecké kluby sa touto otázkou zaoberali, či pri opätovnom schválení tohto zákona, keď budeme musieť opätovne hlasovať o zákone ako o celku, predsa nestojí za úvahu, aby tento zákon ako novela rokovacieho poriadku bol prijatý jednak aj preto, že nadväzuje v mnohých prijatých bodoch na zmeny, ktoré nastali v tomto parlamente v roku 2001, keď sa uskutočnila ostatná novelizácia ústavy, aspoň si myslím, že bola posledná, ktorá prebehla, na čo bolo potrebné aj v rokovacom poriadku reagovať, pretože s nejakým takým tichým súhlasom vediac o tom, že sú rozdiely v ústave a rozdiely v tomto základnom zákone, s ktorým pracujeme, sa niektoré tieto veci teraz objavili v tomto návrhu a by svojím spôsobom odchádzali dostratena, navyše začal pracovať výbor, ktorý sme zriadili pre európske záležitosti, ktorý je riešený v tomto návrhu novely zákona o rokovacom poriadku, ako bude konštituovaný, čo má v pôsobnosti, ako bude fungovať, čím si plníme vlastne povinnosť, pretože predtým bol prijatý ústavný zákon o vzťahu medzi Národnou radou a vládou a už tento ústavný zákon sa odvoláva, že podrobnosti dorieši Národná rada svojím vykonávacím zákonom, čo bolo vlastne riešené aj v novele zákona o rokovacom poriadku. Takže chcem všetkých poprosiť, aby sme takýmto spôsobom pristúpili k tomu, pretože nehlasoval som za všetky tie pozmeňujúce návrhy. Ale, hovorím, rešpektujem, že väčšina v parlamente takýmto spôsobom rozhodla. A bolo by vhodné pre skvalitnenie našej práce, keby sme pri opätovnom prerokovaní vráteného zákona v tomto parlamente zahlasovali za tento zákon, aby sme mohli už od nového roku postupovať podľa upraveného rokovacieho poriadku, ktorý by jednak zdynamizoval a, myslím, aj skvalitnil niektoré veci, ktoré často medzi sebou sme si nevedeli doriešiť, pretože boli diery v rokovacom poriadku a niektoré postavenia a skutočnosti, ktoré vznikli v parlamente, jednoducho neboli takýmto spôsobom riešené. Takže ešte raz apelujem na všetkých, aby sme pri opätovnom prerokovaní prijali zákon o rokovacom poriadku, tak ako sme ho prijali v pôvodnom znení. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Cabaj bol jediný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Jaduš. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, ja si myslím, že skutočne, tak ako hovorí pán poslanec Cabaj, pán prezident nešťastne, až veľmi nešťastne vstúpil do tohto zákona. Argumenty, ktoré uvádza, nielen nie sú v súlade so základnými princípmi, ale aj sú v prudkom rozpore s logikou navrhovaných výborov. Je predsa nemožné, ak by to ustanovenie, ktoré on namieta, nebolo v zákone, aby vyšetrovacie výbory dosiahli svoj cieľ. Ak by to nebolo, vládna koalícia, ktorá má väčšinu, a v prípade, ak by ten výbor išiel vo veci citlivej k niektorému jeho členovi, by jednoznačne svojou väčšinou v parlamente zvolila predsedu výboru, zvolila väčšinu členov výboru vyšetrovacieho a takýto výbor by nič nevyšetril. Vážení, takéto riešenie by bolo o ničom. A ak pán prezident navrhuje takéto riešenie alebo má takúto predstavu, tak potom nech povie otvorene, že sa mu vyšetrovacie výbory nepáčia, že chce zasiahnuť do právomoci parlamentu a že nepozná situáciu v zahraničí, kde vo viacerých štátoch pri parlamentoch pôsobia vyšetrovacie výbory veľmi účinne a ako nástroje kontroly politickej zodpovednosti a činnosti ústavných subjektov.

  • Pán poslanec Jaduš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som na podporu pána kolegu Cabaja chcel povedať len zopár myšlienok. A jednou z nich je to, že rokovací poriadok vznikol ako široký konsenzus všetkých politických strán, teda názorov jednotlivých politických skupín.

    A chcel by som povedať, že vyšetrovacie výbory tu predsa nebudú na zvyšné dva roky tohto funkčného obdobia, ale mali by tu byť ako efektívny nástroj pre prácu ďalších parlamentov, ktoré prídu po nás. To znamená, že bez ohľadu na to, aké je momentálne rozloženie politických síl, je to účinný nástroj kontroly moci.

    A z druhého hľadiska by som chcel povedať, že táto spoločnosť je poznačená tým, že vníma tento parlament a politikov vôbec ako ľudí s nízkym kreditom, s nízkou dôveryhodnosťou. A vyšetrovací výbor aj nám dáva šancu sa v mnohých prípadoch, ktoré sú spolitizované nie politikmi, ale predovšetkým médiami, očistiť od rôznych nátlakových skupín, ktoré si berú do úst mená nás a spájajú nás mnohokrát nie veľmi korektne a čestne s rôznymi kauzami, s ktorými politik skutočne nemá nič dočinenia. Čiže berme to ako nástroj, ktorý aj nám pomôže očistiť politiku od rôznych vplyvov a mať efektívny nástroj vlastnej obrany voči tým, voči ktorým sa brániť efektívne nevieme. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa ešte spoločného spravodajcu: Chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi poslancovi Miššíkovi.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečovaniu prepravy vo verejnom záujme v rokoch 2004 a 2005,

    ktorý predložil so žiadosťou o prijatie Národnou radou pán poslanec Hurban. Prosím vás, keby ste odôvodnili návrh uznesenia, ktorý žiadate schváliť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, ja hneď na úvod prednesiem návrh uznesenia.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečovaniu prepravy vo verejnom záujme v rokoch 2004 a 2005.

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky A. zabezpečiť finančné zdroje na úhradu úbytku tržieb dopravcov autobusovej dopravy, ktorý dopravcom vznikne v roku 2004 pri vykonávaní prepravy vo verejnom záujme ako dôsledok ich povinnosti zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia a poskytovať sociálne zľavy určeným skupinám obyvateľstva, B. predložiť na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky koncepciu osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich, a to v termíne do 31. mája 2005.“

    Kolegyne a kolegovia, iste neuniklo vašej pozornosti, že opakovane sa objavujú problémy so zabezpečovaním autobusovej prepravy vo verejnom záujme. Nakoniec, včera nás na ne upozornil znovu Zväz autobusovej dopravy. Mohli sme taktiež zaregistrovať, že títo zástupcovia včera rokovali s ministrom dopravy aj s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a, zdá sa, bezvýsledne.

    V čom teda spočíva podstata problému. Autobusoví dopravcovia sú povinní v zmysle platnej legislatívy vykonávať autobusovú prepravu čiže výkony vo verejnom záujme. Tieto výkony sú spoločenskou objednávkou a sú nevyhnutné z dôvodu zabezpečenia obslužnosti územia a dopravcovia ich vykonávajú na základe zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Straty z týchto výkonov majú byť uhrádzané z podielových daní samosprávnych krajov. To je správne, je to v poriadku. Sociálne zľavy vo verejnej hromadnej doprave sú zľavy pre zákonom definovaný okruh osôb. Tieto objednané zľavy spôsobujú dopravcom úbytok na tržbách a mali by byť teda plne hradené zo zdrojov štátneho rozpočtu prostredníctvom transferu na jednotlivé samosprávne kraje. Podstatou problému ale je, že na tieto služby, ktoré síce vyplývajú zo zákona, samosprávne kraje nedostávajú zo štátneho rozpočtu dostatok zdrojov. Je zrejmé, že je tu určitá nerovnováha. Na jednej strane sú objednané služby, na strane druhej je neochota či nemožnosť tieto služby zaplatiť. A v tom je ešte takpovediac zamiešaná sociálna politika štátu, ktorú štát síce robiť chce, ale peniaze na ňu dať nechce. Je to naozaj zvláštny prístup zo strany štátu. Ale mne sa zdá, že je už vyskúšaný tento postup, presun kompetencií, ale bez presunu peňazí. V snahe o vyriešenie tohto problému nielen v tomto roku a v roku nasledujúcom, ale aj v rokoch ďalších predložil som návrh uznesenia. Odôvodnenie aj písomne máte na stole. Toto som považoval za dôležité povedať na úvod.

    Snáď len k spresneniu, k tomu bodu A. Chcem upriamiť vašu pozornosť na opatrenie ministerstva financií č. 01/R/2003, v ktorom je stanovený rozsah regulácie cien v pôsobnosti ministerstva financií. A podľa tohto výmeru poskytujú sa nasledovné zľavy. Deti od 6 do 15 rokov veku majú zľavu 50 %, držitelia preukazov ťažko zdravotne postihnutých a ťažko zdravotne postihnutých so sprievodcom majú zľavu 50 %, sprievodcovia ťažko zdravotne postihnutých majú službu bezplatne, žiaci a študenti na jednotlivú cestu majú zľavu 50 %, na časové lístky, či už mesačné alebo týždenné, majú zľavu 60 %, občania nad 70 rokov platia 5 korún za každých 50 kilometrov. V súlade s metodikou ministerstva dopravy, pôst a telekomunikácií štvrťročne títo dopravcovia autobusoví predkladajú jednak ministerstvu a jednak jednotlivým samosprávnym krajom potom prehľad na úbytku tržieb z dôsledku týchto poskytovaných zliav. Chcem zdôrazniť, že aktuálny nedoplatok jednotlivých krajov predstavuje 323,2 mil. korún a kvalifikovaný odhad do konca roku 2004 je 431 mil. Aká bude výsledná suma, bude zrejmé, samozrejme, až v januári. Iste pri prevode finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu do jednotlivých samosprávnych krajov nejaká suma prostriedkov poukázaná bola, ale nie sú v tom zohľadnené ani zmena dane z pridanej hodnoty, ale hlavne ani nárast cien motorovej nafty, rozhodne nie v plnej výške, preto vychádza tento výpadok.

    A pokiaľ ide o ten bod B, ešte snáď bližšie na odôvodnenie. Už som hovoril, oni pracujú podľa zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, z ktorého im vyplývajú určité povinnosti, o. i. aj tie výkony vo verejnom záujme. Jednak musia zabezpečovať obslužnosť územia, to znamená autobusové spojenie všetkých miest a obcí, ide o prímestskú dopravu hromadnú, a jednak teda majú priamo zo zákona prikázané, že musia poskytovať zľavy. A na strane druhej, ako som už spomínal, štát dostatok prostriedkov nedáva. Iste môže byť polemika o tom, aká je ekonomická cena týchto jednotlivých výkonov, či tá ekonomická cena je objektívna. Ale, si myslím, tam je priestor aj pre samosprávne kraje, aj pre ministerstvo financií, aj pre jednotlivých autobusových dopravcov. Takže to je pôda, kde tento problém treba riešiť. A v záujme akéhosi definitívneho vyriešenia, aby sa toto nemuselo neustále opakovať, si myslím, že bolo by veľmi vhodné prijať toto uznesenie a určitým spôsobom zaviazať vládu, aby spracovala takúto koncepciu, lebo nejde len o autobusovú dopravu, verejnou dopravou je aj doprava železničná, a s touto koncepciou teda oboznámiť Národnú radu a príp., ak to bude nutné, aj ju schváliť.

    Určite súvisí s tým aj zmena legislatívy. Bude treba upravovať niektoré zákony. A tam, si myslím, je pôda pre jednotlivé ministerstvá. A, samozrejme, očakávam, že na túto spoluprácu alebo riešenie tohto problému budú prizvaní aj tí, ktorú túto dopravu zabezpečujú, teda zástupcovia autobusovej a železničnej dopravy.

    Chcem vás teraz znovu poprosiť o podporu tohto uznesenia. Pán predseda, skončil som. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostal som písomne prihlášku za poslanecký klub HZDS – Ľudovej strany. Pán poslanec Miroslav Maxon, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výkony vo verejnom záujme asi sa netešia veľkej pozornosti Národnej rady Slovenskej republiky a ostatné sociologické prieskumy nám politikom všetkým signalizujú, že je tendencia, že politici sa odtŕhajú od potrieb a požiadaviek občanov Slovenskej republiky. Moja osobná skúsenosť je, že na ktoromkoľvek stretnutí s občanmi problematika či už mestskej alebo prímestskej hromadnej dopravy je veľmi vážnym problémom.

    Bol som na ostatnom stretnutí v Bytči napr. A tam sa na mňa obrátili starostovia a primátori obcí, miest okresov Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Martin, Turčianske Teplice. A obrátili sa teda so znením uznesenia, ku ktorému dospeli pri rokovaní so Zväzom autobusovej dopravy. Mám informácie, že takéto stretnutia starostov a primátorov prebiehali po celom území Slovenskej republiky. A v zásade tie požiadavky primátorov a starostov sú v rámci celého územia Slovenskej republiky skoro totožné. Predovšetkým rozhodujúcu prioritu dávajú na to, aby bol zachovaný počet liniek a spojov dotovanej autobusovej dopravy minimálne na úrovni roku 2004. Ďalšia požiadavka starostov a primátorov je nezvyšovať cenu cestovného a v prímestskej a mestskej doprave neznižovať rozsah sociálnych zliav, financovať dopravnú obslužnosť územia prostredníctvom zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme z podielových daní vyšších územných celkov na základe ukazovateľa, ako je cena na ubehnutý kilometer, a financovať sociálne zľavy dopravcom adresne, priamym transferom zo štátneho rozpočtu.

    Dámy a páni, to navrhované uznesenie, ktorého navrhovateľom je pán poslanec Hurban, má dve časti.

    V tej prvej časti sa to uznesenie venuje tomu finančnému deficitu vyplývajúcemu z vykonaných výkonov vo verejnom záujme v roku 2004. Myslím, že kvantifikoval pán poslanec tie údaje. K tomuto termínu evidujú prepravcovia deficit neuhradených výkonov vo verejnom záujme, podotýkam, neuhradených výkonov, ktoré si vyššie územné celky objednali zhruba vo výške teraz neviem či 323 mil. Sk. A odhady do 31. 12. odhadujú čiastku prevyšujúcu 400 mil. Sk.

    Pán kolega aj dosť jasne vysvetlil, čo sú to výkony vo verejnom záujme. Ja by som chcel zdôrazniť, že, samozrejme, týkajú sa všetkých zákonných zliav, ale absolútna priorita je zachovať obslužnosť územia Slovenskej republiky. Ak dnes hovoríme o deficite, tak ten deficit sa neskladá z toho, ako boli liberalizované ceny vstupov pre prepravcov, to je jednoducho vyčíslenie tých zliav, ktoré autobusová doprava na Slovensku zo zákona musí tým prepravovaným osobám poskytnúť.

    Chcel by som ešte vás upozorniť, v čom je teda v roku 2004 aj taký, by som povedal, kľúčový problém. Ceny cestovného v prímestskej a mestskej autobusovej doprave sa zvýšili v roku 2004 približne o 10 %. Ak rešpektujeme to, a to je štatisticky fakt, že miera inflácie dosahuje 8,1 %, ak rešpektujeme zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty o 5 %, to znamená zo 14 % na 19 %, aj laikovi v tejto oblasti vychádza, že toto zvýšenie cestovného bolo nedostatočné a ten rozdiel medzi potrebným zvýšením, pri ktorom odhadujeme, že by malo byť zhruba na úrovni 13, 1 %, a nie 10 %, a skutočným predstavuje ekonomický dopad na prepravcov vo výške 130,88 mil. Samozrejme, tento ukazovateľ je absolútnym ukazovateľom. A on nezohľadňuje aj tie regionálne rozdiely aj rozdiely medzi jednotlivými prepravcami z hľadiska efektívnosti zabezpečovania tejto prepravy.

    Ďalší faktor, ktorý vyvolal, samozrejme, finančné napätie medzi spoločnosťami, ktoré zabezpečujú autobusovú dopravu, bol spôsobený zvýšením cien motorovej nafty predovšetkým z dôvodu rastu svetových cien ropy. Pre tento rok ten cenový dopad sa odhaduje približne na 3,74 koruny na 1 liter nafty. Ak zoberieme štatistický údaj a počet kilometrov, ktoré prepravcovia absolvovali, tak len tento dopad v súvislosti so zvýšením ceny nafty predstavuje alebo prevyšuje čiastku 231 mil. Sk.

    A ďalšia skutočnosť, ktorá vstúpila do ekonomickej efektívnosti alebo neefektívnosti prepravy, ale efektívnosť je zlý výraz, teda do ekonomiky prepravy, je spoplatnenie vymedzených úsekov ciest I. triedy. Toto spoplatnenie úsekov ciest I. triedy sa dotýka približne 50 % autobusovej prímestskej dopravy a len dopad tohto spoplatnenia na prepravcov predstavuje, presne povedané, 17,17 mil. Sk. Z toho dôvodu si myslím, že je naozaj relevantný dôvod na to, aj vo väzbe na to, ako sa vyvíja aktuálna situácia v rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, aby sa vláda vážne zaoberala tou ekonomickou disproporciou medzi tým, na čo VÚC-ky majú, a tým, čo si od prepravcov objednali.

    Druhá časť uznesenia, dámy a páni, sa venuje tým koncepčným záležitostiam, ktoré súvisia so skutočnosťou, že tá metodika, ktorá je v tomto období uplatňovaná, podľa môjho názoru a podľa názoru viacerých odborníkov nie je komplexným riešením a vôbec nie je stabilizujúcim faktorom na to, aby ta perspektíva autobusovej dopravy a všeobecne dopravy a v rámci dopravy výkonov vo verejnom záujme bola riešená predovšetkým na prospech tých občanov Slovenskej republiky, ktorí verejnú prepravu využívajú.

    Myslím si, že v tej druhej časti uznesenia je veľmi jasne a zrozumiteľne formulované, čo by malo spraviť v tejto oblasti ministerstvo dopravy, resp. vláda Slovenskej republiky, aby sme sa dopracovali k tomu ideálnemu modelu, kde by bolo veľmi jasné, že to, čo si vyššie územné celky vzhľadom na objektívne potreby občanov u prepravcov objednajú, tak že to im bude aj uhradené. Ale súčasne táto koncepcia by mala smerovať podľa môjho názoru k jednému veľmi dôležitému vyústeniu, aby ten systém bol realizovaný a zabezpečovaný tak, aby začala fungovať aj konkurencia medzi prepravcami. Tá konkurencia je, samozrejme, prirodzeným tlakom na to, aby tie ceny pôsobili konkurenčne navzájom a aby ten tlak po cenovom navýšení cestovného nebol enormný. Ak by tieto veci neboli vyriešené, to, prosím, hovorí Zväz autobusovej dopravy, tak je veľmi veľký predpoklad, že by v krátkom čase autobusová doprava na Slovensku zabezpečovala svoje výkony v tzv. sviatkových alebo sobotných grafikonoch. Ja nejdem sa púšťať do tej diskusie, či tie postupy ktoré Zväz autobusovej dopravy zvolil, boli celkom optimálne. Ja neviem ani posúdiť, či sa využil všetok priestor na dialóg tých, ktorých sa to týka. Skôr si myslím, že áno, bol využitý, len neboli všetci vypočutí.

    A vo väzbe na to, čo teraz hovorím, je aj rozhodujúce uznesenie predsedov vyšších územných celkov, ktorí naozaj žiadajú tie veci, ktoré predkladateľ sa snažil zakomponovať do toho návrhu uznesenia, o podporu ktorého sa uchádzame. Moje informácie sú také, že tí, ktorí rokovali v tejto oblasti , zatiaľ najväčšie porozumenie našli na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, dokonca aj s istou dávkou prísľubu, že bude minister hľadať v rozpočtovej kapitole priestor na to, aby mohol niektoré veci realizovať.

    A tá druhá časť uznesenia smeruje aj k tomu, aby sa jasne a zrozumiteľne povedalo, že ak tie zľavy sú, a podľa nášho názoru bezpochyby sú istou sociálnou pomocou, resp., nie celkom sa presne vyjadrím, sociálnou dávkou , tak myslím si, že správcom tejto podpory už v rámci tej budúcej koncepcie by malo byť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, myslím, táto kompetencia patrí aj z iného dôvodu, aj keď si myslím, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií by malo byť gestorom z iného dôvodu, predovšetkým preto, že všeobecne vieme, že na Slovensku je mimoriadne nízka mobilita pracovnej sily. Ak významným spôsobom zliberalizujeme cestovné, ak významným spôsobom znížime dopravnú obslužnosť územia Slovenskej republiky, tak v každom prípade musíme očakávať, že ten nepriaznivý ukazovateľ, ktorý odborníci nazývajú mobilita pracovnej sily, sa ešte významným spôsobom zhorší.

    Myslím si, že je to problematika, o ktorej by sme aj z hľadiska kvantifikácie dopadov mohli naozaj hovoriť ešte veľmi dlho. Ja, ak dovolíte, by som predniesol ešte jeden procedurálny návrh. Z toho môjho procedurálneho návrhu by malo byť zrejmé, že nie je nám ľahostajný rok 2004, ale absolútnu prioritu dávame na to, aby sa v priebehu roku 2005 vyriešila táto problematika koncepčne, legislatívne aj z hľadiska finančného krytia. Poviem, dámy a páni, a budem o tom hovoriť ešte aj pri návrhu zákona o štátnom rozpočte, resp. pri rozpočte verejnej správy, dnes teda VÚC-ky budú financované prostredníctvom podielových daní, daní z príjmu fyzických osôb. Registrujete asi ten problém, ktorý sa teraz otvára z hľadiska percenta, ktoré by malo patriť vyšším územným celkom, mestám a menším mestám, ale tomu sa budeme venovať pri rozpočte. Ale súčasne teda pri rozpočte verejnej správy, ktorú Národná rada Slovenskej republiky podľa novej metodiky berie len na vedomie, sa odporúča, aby na výkony vo verejnom záujme vyššie územné celky vyčlenili čiastku málo presahujúcu 1 mld. Sk, presnejšie povedané, 1,052 mld. Sk. Už podľa dnešných kvantifikácií bez akéhokoľvek koeficientu miery inflácie, ktorá sa v roku 2005 očakáva na podstatne nižšej báze ako v roku 2004, je úplne zrejmé, že táto čiastka na pokrytie výkonov vo verejnom záujme nemôže v žiadnom prípade vystačiť. Myslím si, že musíme hľadať definitívne riešenie s jedným jediným cieľom, aby štát bol najserióznejším partnerom a prostredníctvom štátu aby vyššie územné celky boli konečne serióznym partnerom a to, čo si od svojich dodávateľov objednajú, aby aj v plnom rozsahu bolo týmto dodávateľom uhradené.

    Dámy a páni, otvorila sa aj diskusia na tú tému, že dnes SAD-ky sú súkromnými spoločnosťami a že to je, by som povedal, istý lobing privátnych firiem. Pokiaľ ste počúvali navrhovateľa tohto uznesenia a pokiaľ mám tu česť a počúvali ste aj pár mojich slov, my absolútne nevnímame tento problém ako problém privátnych spoločností. A celkom jednoznačne musím povedať, že v konečnom dôsledku nás ani hospodársky výsledok týchto spoločností nezaujíma, nás zaujíma to kľúčové, aby vyššie územné celky to, čo si objednajú, aj korektným spôsobom zaplatili.

    A na dôkaz toho, že nám naozaj ide o koncepčné riešenie, chcem navrhnúť, aby sa o bodoch uznesenia hlasovalo osobitne, osobitne predovšetkým napriek tomu, že vás veľmi pekne prosím, aby ste podporili aj prvú časť. Ale ak by náhodou ste mali problémy s tou prvou časťou, aj keď sa tam finančne nekvantifikuje tá požiadavka na štátny rozpočet v roku 2004, je to len teda požiadavka voči vláde, aby sa týmto problémom vážne zaoberala, ak by ste mali akýkoľvek problém alebo ak by sme mali akýkoľvek problém, tú prvú časť uznesenia nepodporiť, tak chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby sme sa zhodli na tej druhej časti, ktorá by mala v roku 2005 spôsobiť to, že túto oblasť z hľadiska koncepčného, z hľadiska legislatívneho si berieme za povinnosť v spolupráci s vládou Slovenskej republiky vyriešiť predovšetkým nie k spokojnosti prepravcov, nie k spokojnosti vyšších územných celkov, ale k spokojnosti ľudí, ktorí verejnú dopravu na Slovensku využívajú.

    Ďakujem pekne, dámy a páni, za vašu pozornosť a ešte raz vás aj v mene teda predkladateľa prosím o podporu tohoto uznesenia. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca. Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Ďakujem pekne aj vám, pán poslanec Maxon, za podporu. Ja len k tomu procedurálnemu návrhu. Ja podporujem tento procedurálny návrh, aby sa o uznesení hlasovalo osobitne za bod A aj za bod B. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Maxon bol prihlásený do rozpravy písomne. Teraz dávam možnosť pánom poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne k prerokúvanému bodu programu, preto prosím ešte pána navrhovateľa, aby zostal na mieste navrhovateľa. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Blanár. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Do faktických poznámok sa hlási pán poslanec, nie do rozpravy. Žiadny iný poslanec nechce vystúpiť. Nech sa páči, pán poslanec Blanár. Končím možnosť faktických poznámok.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel v krátkosti reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána kolegu Maxona. Dotkol sa dvoch dôležitých vecí, ktoré spomínal. Nehovoríme len o roku 2004, samozrejme, ale dôležitý je rok 2005, pretože súčasný model, ktorý existuje, dotácie alebo nejako iným spôsobom nazvané financovanie dopravy vo verejnom záujme je absolútne nefunkčné. My si nemôžeme pred tým zatvárať oči a tváriť sa, že sa nič nedeje, pretože tento systém dotácie verejnej dopravy je bežný všade vo svete a je to predovšetkým nástroj štátu, ktorý by mal týmto spôsobom podporovať mobilitu pracovnej sily, ale plniť aj iné sociálne aspekty, ktoré sú s tým spojené. Čiže plne chcem podporiť toto uznesenie, ktoré hovorí o riešení roku 2004, ale zároveň si myslím, že aj to, čo predniesol kolega Maxon, týkajúce sa roku 2005 je nemenej dôležité v súvislosti s nefungovaním tohto systému. A my, ale predovšetkým ministerstvo sa naozaj musí zamyslieť nad tým, že treba nájsť nový model, ktorý bude funkčný bez toho, aby nám tu dopravcovia každý rok štrajkovali, pretože tento systém absolútne nevie reagovať na zmeny, výkyvy cien, pohonných hmôt, na rôzne ďalšie zmeny týkajúce sa nákladov na vykonávanie dopravy vo verejnom záujme. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Maxon chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Možnože pán minister financií nás počul a už v taške nesie tie milióny, čo potrebujeme na výkony vo verejnom záujme, to by bolo to najoptimálnejšie riešenie.

    A ďakujem pekne, pán poslanec Blanár, za podporu toho môjho vystúpenia. A chcel by som teda ešte raz apelovať na vás všetkých, nemali by sme sa na tento problém pozerať z uhla prístupu politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky, majme ambíciu tento problém vyriešiť bez akéhokoľvek politického nazerania na vec, kto to predložil, kto to podporil. Ja to naozaj považujem za vážny spoločenský problém a je našou povinnosťou, aby sme v tomto smere veci pohli pozitívne dopredu. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 886.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Vladimír Palko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom novely zákona je ďalšia harmonizácia právnej úpravy azylu v Slovenskej republike s acquis communautaire a aktualizácia niektorých ustanovení, ktoré majú vzhľadom na aplikačnú prax zefektívniť azylové konanie v Slovenskej republike. V návrhu zákona sú preto premietnuté ustanovenia potrebné na zabezpečenie implementácie smernice Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pri prijímaní žiadateľov o azyl.

    V návrhu zákona sa najmä upravuje miesto, kde môže cudzinec požiadať o udelenie azylu, lehota, v ktorej musí byť žiadateľ o azyl oboznámený s právami a povinnosťami počas konania a udelenia azylu, a umožňuje sa žiadateľovi prístup na trh práce, ak sa právoplatne nerozhodlo v konaní o udelenie azylu do jedného roka od začatia konania.

    V súvislosti so smernicou Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pre prijímanie žiadateľov o azyl, je tiež potrebné novelizovať aj zákon o službách v zamestnanosti, keďže platný právny stav v súčasnej dobe neumožňuje žiadateľom o azyl prístup na pracovný trh, ako aj školský zákon, aby sa v súlade so smernicou zabezpečilo zaradenie maloletého žiadateľa o azyl do vzdelávacieho systému v trojmesačnej lehote od podania žiadosti.

    Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišli pripomienky, ktoré odporúčam schváliť.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste návrh zákona schválili. Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím povereného spravodajcu pána poslanca Jozefa Šimka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, páni ministri, panie kolegyne, páni kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1252 z 20. októbra 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 9 poslancov, za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci, nikto z poslancov nehlasoval proti návrhu a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré o predmetnom vládnom návrhu zákona rokovali, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, v spoločnej správe ich máte celkom 4, s tým, že gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 311 na svojej 44. schôdzi.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto z pánov poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Nagy. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Nagy, predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien šiesty rok svojej existencie sleduje problematiku azylu v Slovenskej republike. Členovia výboru sa zúčastňovali viacerých poslaneckých prieskumov v týchto zariadeniach a pravidelne každý rok viackrát rokovali o problematike azylu, azylovej politiky Slovenskej republiky. Zároveň mnohokrát sme boli gestormi samotných zákonov alebo noviel zákonov, ktoré sa týkajú tejto problematiky. Na základe tejto konkrétnej našej skúsenosti môžem prehlásiť, že slovenská azylová politika a výsledky slovenskej azylovej politiky sú v súlade s európskou politikou v tejto oblasti a i samotné výsledky, ale i úroveň, teda samotné výsledky starostlivosti o azylantov sú uspokojujúce a naviac sme konštatovali viackrát, že aj úroveň dodržiavania ľudských práv v týchto zariadeniach zodpovedá medzinárodným normám.

    Súčasná novela zákona je odpoveďou na ďalšie štandardizácie postupov s európskou azylovou politikou, a preto i náš výbor podporil celkovú novelu tohto zákona. Vynoril sa však jeden problém, ktorý sme obšírne prerokovávali aj vo výbore. A sme pripravili k tomu jedinému problému aj pozmeňujúci návrh.

    Ja teraz predkladám ten návrh, podľa ktorého navrhujem, aby z novely zákona sa vypustil bod 45, ktorý sa týka § 39 ods. 4, ktorý navrhujem vypustiť.

    O čo ide? Ide o to, že podľa novely zákona tento bod znie: „Ministerstvo môže umiestniť žiadateľov, ktorí závažne porušia vnútorný poriadok azylového zariadenia, násilne sa správajú alebo sú dôvodne podozriví zo spáchania trestného činu, v osobitnom azylovom zariadení. Rozklad proti takémuto rozhodnutiu o umiestnení žiadateľa v zariadení podľa prvej vety nemá odkladný účinok.“ V čom je problém? Prečo je problematické toto ustanovenie pre nás? Preto, lebo i sám považujem trošku za gumové toto ustanovenie, ktoré dáva príliš veľkú vôľu a voľnosť orgánom, ktoré budú rozhodovať o tom, kto pôjde, kto nepôjde do osobitného azylového zariadenia, kto bude posudzovať, či dôjde k závažnému porušovaniu vnútorného poriadku alebo kto je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu. Situácia v minulosti bola taká, že jednak sa nevyskytli v našich azylových zariadeniach také prípady, kde by bolo potrebné nejakým hromadným spôsobom alebo vo veľkom množstve umiestňovať niektorých azylantov do osobitných zariadení alebo zaviesť osobitný režim, doteraz sa nevyskytli také zdôvodnené prípady, že by sme mali takýmto spôsobom konať. Pokiaľ to tak bolo, tak naše zákony umožnili aj umožňujú teraz určiť, či ide o Trestný poriadok alebo o Občiansky súdny poriadok, alebo i ďalšie zákony, aby sme vedeli riešiť problémy. Nikde v Európe neexistujú tzv. osobitné azylové zariadenia, preto by bolo zvláštne, keby sme na Slovensku zaviedli takéto zariadenie. Totiž by mohla nastať situácia, že by vznikol dvojitý meter pre posudzovanie rôznych azylantov z rôznych krajín, rôznych kultúr, rôznych náboženských vyznaní. A mohlo by vzniknúť podozrenie z nepriamej diskriminácie azylantov. Som presvedčený, že ak existujú takéto prípady, existujúci právny poriadok Slovenskej republiky dáva dostatok možností na riešenie týchto problémov, nemusíme to vyriešiť a nemusíme to riešiť nejakými osobitnými azylovými zariadeniami. Naviac, proti tomuto ustanoveniu zákona sa ozval i Slovenský zastupiteľský Úrad Vysokého Komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, ako aj Slovenský helsinský výbor. A protestujú proti zavedeniu osobitného režimu pre nejakú ťažko definovateľnú skupinu azylantov.

    Preto ja navrhujem, aby tento bod, § 39 ods. 4, bol vypustený a aby sa našli, pokiaľ existuje reálna potreba, účinné opatrenia či už trestnoprávneho charakteru alebo aj sociálneho, sociálnopsychologického charakteru, aby nastávajúce alebo existujúce problémy sa mohli vyriešiť. Prosím vás o podporu môjho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Nagy bol jediný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že tento rozpor v názoroch medzi ministerstvom vnútra a výborom pre ľudské práva je symptomatický a že takéto isté rozpory v ponímaní toho, čo sú a čo nie sú ľudské práva, čo je diskriminácia a čo nie je diskriminácia, sa budú opakovať aj v budúcnosti pri podobných otázkach.

    Tento návrh, ktorý chce vypustiť pán predseda Nagy, no predovšetkým vyplýva z praxe. Nie je to tak, že by neboli doteraz na to nejaké dôvody, dôvody na to sú. Pozrite sa, už je nad slnko jasné každému, kto trošku sleduje situáciu, že žiadatelia o azyl nielen v Slovenskej republike, ale aj v hocijakej inej krajine Európskej únie z 90 % a viac, to nie sú ľudia, ktorí naozaj žiadajú oprávnene o azyl, to nie sú ľudia, ktorí sú vystavení hrozbe mučenia a neľudského zaobchádzania a tak ďalej vo svojej krajine, sú proste ekonomickí migranti. Napriek tomu každý, kto požiadal o azyl v Slovenskej republike, je zaradený do azylového konania a je oňho postarané v azylovom zariadení, kde sa môže najesť, kde si môže odpočinúť, kde ho zaodejeme, kde sa vyspí a tak ďalej a tak ďalej, každý, aj keď z jedného zariadenia ujde a potom ho chytíme niekde o pár kilometrov ďalej, opäť požiada o azyl, opäť ho zaradíme a tak ďalej a tak ďalej. Ale veď informácie z praxe sú také, že tí žiadatelia o azyl sa správajú rôzne, podľa toho, z ktorej krajiny prichádzajú, podľa toho, z akej civilizácie sú. Sú takí ako, povedzme, ja neviem Číňania alebo Vietnamci, Indovia, ktorí sa správajú mierumilovne a spolupracujú s vedením azylových zariadení, správajú sa korektne k ostatným žiadateľom, nie sú s nimi problémy, no a potom sú takí, ktorí to nerešpektujú. Uvediem, že zvýšený počet takých, ktorí to nerešpektujú, je, povedzme, u Čečencov, ktorí tvoria tak asi štvrtinu žiadateľov o azyl, ktorí sa naozaj niekedy správajú násilne. A, prosím pekne, obeťami takéhoto ich násilného konania a obeťami v skutočnosti, že všetci sú rovnako v azylovom zariadení tými obeťami, sú iní azylanti, tí mierumilovní, pokojní, ktorí chcú mať len pokoj. Čiže obávam sa, že ak budeme veľmi citliví, ak budeme vidieť všade diskrimináciu, aj tam, kde nie je, tak vlastne nespravodlivo pôjdeme proti iným ľuďom. Čo má robiť, povedzme, Migračný úrad, keď dôjde k nejakej hromadnej bitke, kde Čečenci prepadnú iných žiadateľov o azyl? No tak kam ich máme dať? Môžeme ich dať potom do ciel policajného zaistenia. A nie je to potom horšie pre týchto? Nie je lepšie pre nich to, že proste bude osobitné zariadenie, kde budú umiestnení?

    Ja si myslím, že toto je návrh, ktorý vychádza z reality. A poprosím, keby predsa len ctený parlament podporil ten zákon tak, ako bol predložený. Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi Šimkovi za predloženie návrhu.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom vládnom návrhu zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 866.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je vypustenie zo záväznosti systemizácie členenie podľa funkcií a v súvislosti s tým aj vypustenie priemeru platových tried, ktorý musí služobný úrad alebo skupina služobných úradov dodržať pri tvorbe systemizácie.

    Tiež sa jednotne upravuje zvyšovanie platových taríf štátnych zamestnancov, a to ku dňu účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa zvyšujú platové tarify štátnych zamestnancov, najneskôr však od 1. septembra kalendárneho roka na základe právoplatných rozhodnutí o služobnom hodnotení tým štátnym zamestnancom, u ktorých hodnoteným obdobím je celý kalendárny rok, t. j. 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Brocku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval vládny návrh zákona a dovoľte, aby som predniesol k tomuto návrhu spoločnú správu výborov.

    Národná rada tento návrh pridelila trom výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Všetky výbory tento návrh prerokovali v určenej lehote.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť: výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením z 18. novembra tohto roka aj výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením z 15. novembra.

    Ústavnoprávny výbor síce návrh prerokoval, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Výbory prijali jeden doplňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, máte ho pred sebou, nebudem ho čítať.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade, aby uvedený návrh zákona s týmto doplňujúcim návrhom Národná rada schválila.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Horák. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán minister, dovoľte, aby som vám predložil pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V čl. I sa pred novelizačný bod 1 vkladá novelizačný bod 1, ktorý znie:

    Po prvé. V § 3 ods. 2 sa konci pripája táto veta: „Nejde o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ak sú priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby upravené v kolektívnej zmluve rozdielne.“

    Doterajšie novelizačné body 1 a 2 sa označujú ako novelizačné body 2 a 3.

    Za novelizačný bod 3 sa vkladajú novelizačné body 4 a 5, ktoré znejú:

    Po štvrté. V § 67 ods. 2 tretia veta znie: „V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno dohodnúť skrátenie týždenného služobného času štátneho zamestnanca alebo možno ustanoviť rozsah a podmienky skrátenia týždenného služobného času v kolektívnej zmluve.“

    Po piate. V § 71 tretia veta znie: „V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno dohodnúť predĺženie dovolenky alebo možno ustanoviť rozsah a podmienky predĺženia dovolenky v kolektívnej zmluve.“

    Doterajší novelizačný bod 3 sa označuje ako novelizačný bod 6.

    Všeobecná časť odôvodnenia. V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa umožňuje dohodnúť priaznivejšie služobné podmienky pre štátnych zamestnancov priamo v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa alebo podľa dohodnutých podmienok v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa umožňuje dohodnúť priaznivejšiu úpravu v kolektívnej zmluve uzavretej na príslušnom služobnom úrade. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a inými všeobecnej záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť odôvodnenia. V čl. I k bodom 1, 4 a 5 navrhuje sa umožniť dohodnúť priaznivejšie služobné podmienky pre štátnych zamestnancov priamo v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa alebo podľa dohodnutých podmienok v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa umožňuje dohodnúť priaznivejšiu úpravu v kolektívnej zmluve uzavretej v príslušnom služobnom úrade. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa pána ministra, či sa chce vyjadriť k návrhu pána poslanca Horáka? Nie.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Brockovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte skôr ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, chcem navrhnúť, ak bude všeobecný súhlas, aby sme body 34, 35, 36, 37, sme predpokladali, že budú prerokované až po vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, prerokovali až po prerokovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. Pretože rýchlosť prerokúvania jednotlivých bodov programu je taká, že by sme mohli prerokovať tieto body programu skôr, aj na požiadanie gestorských výborov, ale aj navrhovateľov pozmeňujúcich návrhov k jednotlivým týmto bodom programu ešte vyžadujú prerokovanie jednak s navrhovateľom, ale aj s predkladateľmi pozmeňujúcich návrhov a zaujatie stanoviska gestorského výboru, by som poprosil o súhlas s takouto zmenou prerokúvania bodov programu. Páni poslanci, pýtam sa, či je súhlas s takouto zmenou. Ďakujem pekne. Bolo to teraz aj nahlas vyjadrené. Ďakujem.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 790.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh predloženého zákona sa predkladá v súlade s Legislatívnym plánom práce a s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda v marci v roku 2002, a rešpektuje princípy schválené v Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda prerokovala a schválila v auguste 2003.

    Návrh zákona upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom, ustanovuje, že integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa zmení jej doterajší charakter. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka, dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh, dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového zabezpečenia a nad subjektmi, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní, dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh. Ďalej, pokiaľ ide o reguláciu finančného trhu pre oblasť bankového dohľadu, je v súčasnosti Národná banka oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia, pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy ministerstvo financií, pričom Úrad pre finančný trh podľa platného zákona o dohľade na príprave návrhov spolupracuje. Predložený návrh zákona predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom rozhodnutie v konaní v prvom stupni bude kompetenciou toho, kto bude zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu, zatiaľ čo druhostupňové rozhodnutia v konaní budú kompetenciou Bankovej rady Národnej banky. Upravuje všeobecné zásady výkonu dohľadu, súčinnosť pri výkone dohľadu, medzinárodnú spoluprácu pri výkone dohľadu, postup pri dohľade na mieste a na diaľku, konanie pred Národnou bankou a ďalšie činnosti a oprávnenia pri výkone dohľadu. Zákon ďalej ustanovuje, že medzi výnosy z hospodárenia Národnej banky patria aj ročné príspevky dohliadaných subjektov a poplatky za úkony alebo za konanie Národnej banky. V prechodných a záverečných ustanoveniach sa navrhuje zrušiť Úrad pre finančný trh vrátane jeho orgánov a pôsobnosť tohto úradu previesť na Národnú banku Slovenska. V osobitných článkoch návrhu tohto zákona sa navrhujú zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Farkasa, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o spôsobe a výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol určený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    NR SR svojím uznesením č. 1253 z 20. októbra 2004 pridelila vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie a Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť dali výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 267, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 306 zo dňa 15. novembra.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi dal výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s naším rokovacím poriadkom.

    V bode IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v našom výbore, teda v gestorskom výbore. Je ich dohromady 61. Keď nebudú niektoré body z tohto balíka vyňaté na osobitné hlasovanie, tak budeme o nich hlasovať potom spoločne.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tento návrh zákona.

    Pán predseda, skončil som, nech sa páči, otvorte rozpravu, hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto okrem pána predsedu a spoločného spravodajcu prihlásiť do rozpravy? Pán poslanec Horák. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán predseda Farkas.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, najprv voľne svojimi slovami poviem, o čo mi ide, a chcem predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    A hneď na začiatku musím vám povedať, že ide o netradičnú formu legislatívnej činnosti a práce nášho parlamentu, keď prostredníctvom tohto zákona chceme novelizovať iný zákon, ide o to, že zhruba pred dvoma mesiacmi tuto na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sme prerokovali vládny návrh zákona o Štátnej pokladnici a bol to úplne nový zákon, komplexný zákon a v § 2 tohto zákona č. 524/2004 Z. z. sú vymenované jednotlivé subjekty, ktoré sa stanú subjektmi Štátnej pokladnice. Pôvodne vo vládnom návrhu zákona boli sem zaradené ako subjekty aj vyššie územné celky. Ale vychádzajúc z toho, že zástupcovia týchto vyšších územných celkov požiadali nás o vyňatie toho z tohto § 2 a spod správy Štátnej pokladnice, sme im vyšli v ústrety a tým pádom nie sú momentálne subjektmi Štátnej pokladnice. Ale prišli na to, že byť subjektom Štátnej pokladnice oveľa výhodnejšie bude pre nich od nasledujúceho roka. Tak teraz nás žiadajú o to, aby sme ich dostali naspäť medzi subjekty Štátnej pokladnice. A v zmysle toho, že takéto žiadosti už sú na ministerstve financií, sme sformulovali pozmeňujúci návrh, ktorý novelizuje tento zákon o Štátnej pokladnici v tom slova zmysle, že vytvoríme tam inštitút dobrovoľného klienta, teda možnosť sa stať klientom, teda vytvorili sme tam inštitút dobrovoľného klienta a týmto inštitútom by sme chceli dať priestor pre tých účastníkov verejnej správy, ktorí dobrovoľne sa budú chcieť stať klientmi Štátnej pokladnice. Ten systém navrhujeme taký, že prakticky takéto subjekty, ktoré sa budú chcieť dobrovoľne stať klientmi Štátnej pokladnice, budú musieť požiadať ministerstvo financií o takýto súhlas. A pokiaľ Štátna pokladnica bude mať dostatočnú kapacitu na vykrytie ich požiadaviek, tak v tom prípade budú môcť sa stať klientmi Štátnej pokladnice, teda ide o to, aby sme vytvorili takýto inštitút pre tie subjekty verejnej správy, ktoré budú chcieť sa stať klientmi Štátnej pokladnice. Ešte raz chcem zdôrazňovať, že ide iba o subjekty verejnej správy.

    Preto mi dovoľte, aby som prečítal kvôli záznamu a kvôli ustanoveniam nášho rokovacieho poriadku tento pozmeňujúci návrh.

    V súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám pozmeňujúci návrh k parlamentnej tlači 790.

    Po prvé. Pred článok o účinnosti zákona a článok o úplných zmenách zákonov sa vkladá nový čl. XVIII, ktorý znie takto: „Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z., zákona č. 428/2002 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    „1. V § 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenom k), ktoré znie: „k) subjekt verejnej správy1), ktorý nie je uvedený v písmenách a) až j), na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou uzavretej po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva, v dohode možno tiež určiť, že niektoré úkony týkajúce sa takéhoto klienta vo vzťahu k Štátnej pokladnici bude vykonávať zriaďovateľ tohto klienta alebo iný dohodnutý subjekt, na príslušné úkony zriaďovateľa alebo iného dohodnutého subjektu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona rovnako“.

    2. V § 7 ods. 1 sa za slovom „republiky“ nahrádza slovo „a“ čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a klienta uvedeného v § 2 ods. 2 písm. k)“.

    3. V § 7 ods. 4 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo rozpočet podľa platnej rozpočtovej klasifikácie, ak sa tak vyšší územný celok dohodne so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva“.

    4. V § 8 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Podľa odsekov 2 až 15 postupuje aj klient uvedený v § 2 ods. 2 písm. k), ak sa tak určilo v dohode so Štátnou pokladnicou.“

    5. V § 9 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Podľa odsekov 2 až 10 postupuje aj klient uvedený v § 2 ods. 2 písm. k), ak sa tak určilo v dohode so Štátnou pokladnicou.“.“.“

    Druhý návrh sa vzťahuje na čl. XVII, článok o účinnosti vládneho zákona. Čl. XVII sa primerane prečísluje a zároveň sa dopĺňa tak, že zákon v čl. XVIII s novelou zákona o Štátnej pokladnici nadobudne účinnosť od 1. januára 2005.

    V odôvodnení je to v skratke napísané, čo som povedal voľne na začiatku môjho vystúpenia.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu. Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Horák. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán minister, dovoľte, aby som v súlade s ustanovením zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Navrhujem ho doplniť o nové články.

    Po prvé. Za čl. XVI návrhu zákona sa vkladajú nové články, ktoré znejú takto:

    Prvý článok: „Zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov sa mení takto: „V § 8 ods. 2 sa za slovami „infraštruktúrneho majetku“ vypúšťa čiarka a slová „štátnej pomoci12)“ sa nahrádzajú slovami „a dotácie určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok“ a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 12.“.“

    Ďalší nový článok: „Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa dopĺňa takto:

    „1. § 104 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „Ak k 1. januáru 2005 vyšší územný celok zavedie daň z motorových vozidiel, za vozidlá, ktoré sú predmetom dane a ktoré sú k 1. januáru 2005 evidované v územnom obvode tohto vyššieho územného celku, podá daňové priznanie do 31. januára 2005 a zaplatí daň v lehotách a za podmienok uvedených v § 91 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je daňovníkom podľa § 85.“.“.“

    Odôvodnenie. Doplnením návrhu zákona o nový článok sa navrhuje zmena zákona č. .../2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti tak, že sa špecifikuje ďalší príjem Národnej diaľničnej spoločnosti. Doplnením prechodného ustanovenia v zákone o miestnych daniach a o miestnom poplatku sa sleduje odstránenie nezrovnalostí v súvislosti s podávaním daňových priznaní a s platením dane z motorových vozidiel v zdaňovacom období roku 2005 podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

    Je potrebné, aby novelizácia zákona o Národnej diaľničnej spoločnosti a zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku nadobudla účinnosť už 1. 1. 2005, preto sa súčasne ďalším bodom navrhuje príslušná úprava ustanovení o účinnosti zákona.

    Po druhé. K pôvodnému čl. XVII v nadväznosti na bod 1 je potrebné prečíslovať doterajší čl. XVII a doplniť ho tak, aby nové články nadobudli účinnosť 1. januára 2005.

    Odôvodnenie. Doplnením pôvodného čl. XVII, ktorý bol prečíslovaný, sa navrhuje, aby ustanovenia nových článkov nadobudli účinnosť 1. januára 2005. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Chcem podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prednesené, pretože vylepšujú ten text a reagujú na potrebné zmeny, čo sa týka VÚC-iek a aj čo sa týka druhej veci, o ktorej hovoril aj pán poslanec Horák. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Prosím pána ministra životného prostredia Miklósa, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil poslancom Národnej rady

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 857.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom novelizácie zákona o odpadoch je prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady z decembra 2003. Čiže je to relatívne čerstvá smernica.

    Do praxe sa prijatie navrhovanej právnej úpravy pozitívne premietne vďaka princípu zodpovednosti výrobcu elektrozariadení za všetky fázy nakladania s elektroodpadom, ktoré môže mať individuálnu alebo kolektívnu formu. Narastajúce množstvo elektroodpadu a obsahu nebezpečných látok v elektrozariadeniach je závažným problémom vo fáze nakladania s elektroodpadom, ktorý vyžaduje špecifické spracovanie, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na životné prostredie. Očakáva sa minimalizácia množstva netriedeného elektroodpadu ukladaného na skládky odpadov, ale predovšetkým vysoká úroveň recyklácie prostredníctvom spätného odberu.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, dlho sa už o tejto novele diskutovalo, prešla všetkými relevantnými štádiami posudzovania a dúfame, že sme dospeli ku konečnej dohode aj s tými úpravami, ktoré navrhovali jednotliví poslanci alebo výbory počas prerokovania.

    Dúfam, vážený parlament, že podporíte túto novelu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie návrhu. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Žiadam pána poslanca Muránskeho, člena výboru pre životné prostredie, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol zákon určený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predseda, dovoľte, aby som vás na základe poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona informoval o návrhoch a stanovisku gestorského výboru.

    Predmetná spoločná správa výborov, ktorú máte pred sebou ako tlač 857a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 175 dňa 24. novembra 2004.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

    Uvedený vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ústavnoprávny výbor zákon prerokoval, ale neprijal platné uznesenie.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 35 v časti IV spoločnej správy. Z toho dôvodu ich nebudem osobitne čítať a po rozprave navrhnem spôsob hlasovania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Köteles, pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážená Národná rada, členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu krajiny opätovne analyzovali už prijatú spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona a v bode 31 až dodatočne sme zistili vážny nedostatok, ktorý nedopatrením sa tam dostal. Keby sme prijali bod 31 v pôvodnom znení, znemožnili by sme v niektorých odvetviach uplatniť zákon o odpadoch. Z tohto dôvodu žiadam, aby sme bod 31 zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie s odporúčaním neprijať ho a zároveň by som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý by vyriešil tento nedostatok.

    Pozmeňujúci návrh. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z. a zákona č. 443/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    „1. V § 2 ods. 3 písmeno b) znie: „b) povinnou osobou balič, plnič a podnikateľ, ktorý uvádza na trh obaly alebo výrobky v obaloch okrem výrobcov obalov“.

    2. V § 5 ods. 8 sa za slová „povinná osoba, ktorá vyrába obaly zo skla alebo výrobky v obaloch zo skla, podáva hlásenie“ nahrádzajú slovami „povinná osoba a výrobca obalov, ktorí vyrábajú obaly zo skla alebo výrobky v obaloch zo skla, podávajú hlásenie“.

    3. V § 7 odsek 3 znie: „Obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné a ktoré sú z hľadiska ich množstva alebo vlastností, alebo zloženia nebezpečné pre životné prostredie, sa zálohujú.“

    4. V § 8 odsek 2 znie: „Povinná osoba zabezpečí zber odpadov z obalov, ich zhodnocovanie, alebo recykláciu minimálne v rozsahu záväzných limitov ustanovených nariadením vlády Slovenskej republiky podľa odseku 1. Túto povinnosť môže zabezpečiť aj pomocou oprávnenej organizácie založenej povinnými osobami (ďalej „len oprávnená organizácia“), pričom zodpovednosť povinnej osoby za splnenie záväzných limitov zostáva zachovaná. Táto povinnosť sa nevzťahuje na opakovane použiteľné obaly.“

    5. Nadpis § 9 znie: „Register.“

    6. V § 9 ods. 1 sa za slová „registra povinných osôb“ vkladajú slová „oprávnených organizácií“.

    7. V § 9 ods. 7 sa číslo „15“ nahrádza číslom „30“.

    8. V § 10 ods. 1 písm. b) sa slovo „15“ nahrádza slovom „konca“.

    9. V § 10 odsek 2 znie: „Oprávnená organizácia vedie evidenciu podľa ods. 1 písm. a) za každú povinnú osobu, pre ktorú zabezpečuje zber odpadov z obalov, ich zhodnotenie alebo recykláciu, ohlasuje sumarizované údaje podľa ods. 1 písm. b) a plní za povinné osoby ostatné ustanovenia v odseku 1.“

    10. V § 20 sa dopĺňajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:

    Odsek 4: „Povinné osoby, ktorým vznikne 1. januára 2005 povinnosť podľa § 9 ods. 1, sú povinné splniť túto povinnosť do 28. februára 2005.“

    Odsek 5: „Výrobcovia obalov, ktorí boli povinnou osobou do 31. decembra 2004, sú povinní splniť za obdobie, počas ktorého boli povinnou osobou, povinnosti podľa § 10 ods. 1.“.“.“

    Nasledujúce články sa prečíslujú.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Prvý návrh, ktorý predkladám, je k čl. I. Dovoľte, aby som ho predniesla. Za bod 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 1 ods. 4 písm. c) sa slová „živočíšneho pôvodu“ nahrádzajú slovami „zo živočíšnych vedľajších produktov7a)“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie: „7a) Nariadenie (ES č. 1774/2002 z 3. októbra 2002), ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených na ľudskú spotrebu.“

    Doterajšie body 2 až 7 sa označujú ako body 3 až 8.

    Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu je v tom, aby sme zosúladili pojmy s nariadením Európskych spoločenstiev č. 1774/2002.

    Náš druhý pozmeňujúci návrh. Za novooznačený bod 8 sa vkladajú nové body 9 a 10, ktoré znejú:

    Bod 9. V § 18 sa nadpis pod § 18 umiestňuje nad § 18.

    Bod 10. Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý znie:

    Odsek 1: „Zneškodnenie odpadu zo živočíšnych vedľajších produktov, ktorého držiteľ nie je známy, v mimoriadnych prípadoch, pri ktorých ide o podozrenie z infekčnosti, pričom je to nevyhnutné z hľadiska starostlivosti o zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie, zabezpečí v príslušnom zariadení na zneškodnenie odpadu obec, v katastri ktorej sa živočíšny odpad nachádza. Nárok na náhradu vynaložených nákladov sa uplatňuje postupom podľa § 18 ods. 11.“

    Odsek 2: „Prevádzkovateľ príslušného zariadenia za zneškodnenie odpadov je v prípade podľa odseku 1 povinný zabezpečiť prepravu a zneškodnenie odpadu zo živočíšnych vedľajších produktov. Náklady, ktoré vznikli pri zneškodnení takéhoto odpadu, uhrádza obec.“

    Doterajšie body 9 až 38 sa označujú ako body 11 až 40.

    Odôvodnenie. Odpad zo živočíšnych vedľajších produktov môže byť nebezpečný pre svoju toxicitu, pre zdravie ľudí, zvierat a takisto je škodlivý aj pre životné prostredie. Z tohto dôvodu v prípade neznámeho držiteľa takéhoto odpadu ukladá sa obci, aby okamžite zabezpečila jeho zneškodnenie. Náhradu za vynaložené náklady s tým spojené si uplatňuje po zistení zodpovednej osoby za jej uloženie. Z dôvodu nebezpečnosti takto umiestneného odpadu v rozpore s týmto zákonom ukladá sa povinnosť prevádzkovateľovi zariadenia na zneškodnenie tohto druhu odpadu, aby ho prepravil a zneškodnil. Úhradu nákladov uhrádza obec. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa bola posledná prihlásená do rozpravy k návrhu zákona.

    Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Chcem sa opýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 770.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister životného prostredia Miklós. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako viete, tento zákon nanovo predkladáme po prerušení rokovania o tomto zákona na 41. schôdzi Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Dôvodom tohto prerušenia boli pripomienky vznesené vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo pánom poslancom Muňkom. Na základe týchto pripomienok by mali byť na dnešné rokovanie predložené už úpravy, pozmeňujúce návrhy, ktoré sme prerokovali v gestorskom výbore.

    Návrh zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady po schválení vo vláde ako vládny návrh.

    Návrhom zákona sa vykonávajú príslušné nariadenia Rady. Týmto v roku 2002 boli nariadenia podrobne prebraté do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, čím sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona.

    Dôvodom na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu je nadobudnutie platnosti Zmluvy o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii dňa 1. mája 2004.

    Vážený pán predseda, keďže o tomto zákone sme už hovorili viackrát a predkladáme ho teraz po prerušení, myslím si, že ďalšie podrobnosti nebudem musieť uvádzať, preto by som prosil, že predkladaný návrh zákona aj s tými pripomienkami a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prerokované v gestorskom výbore, podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi výboru pre životné prostredie pánovi poslancovi Muránskemu a prosím ho, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som vás na základe poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov informoval o výsledku rokovania výborov.

    Predmetná spoločná správa výborov, ktorá je ako tlač 770a, Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu bola schválená 24. novembra 2004.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov nedostal žiadne stanoviská od poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený.

    Vládny návrh zákona odporúčali schváliť s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi tieto výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ústavnoprávny výbor uvedený návrh zákona prerokoval, ale neprijal platné uznesenie.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 100 v časti IV spoločnej správy. Po rozprave uvediem návrh gestorského výbor, ako budeme hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Ďaďo a pán poslanec Muňko. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v žiadnom prípade si nerobím nárok na to, že som odborník na danú tému, pretože každý človek je jedinečný a odbornosť si vážim u mnohých ľudí, ktorí sa ňou zaoberajú. Ale ako poslanec Národnej rady som sa stretol i s týmto problémom. A stretli sme sa s týmto problémom všetci v tejto rokovacej sále i ja ako člen mandátového a imunitného výboru, kde som nakoniec dospel k názoru, že niektoré zmeny by sa predsa len v tomto zákone vyžadovali. Na základe teda, dá sa povedať, odbornej konzultácie s tými, ktorí daným veciam skutočne rozumejú, ako poslanec Národnej rady dnes pred vami vystúpim a podám i niektoré pozmeňujúce návrhy.

    Predovšetkým chcem skonštatovať, že predložený návrh zákona je v našej legislatíve ojedinelý a jeho podstatu skôr tvorí obsiahla vedecká štúdia, ktorá je základom pre trvalo udržateľný život pre budúce generácie.

    Zákon predstavuje aplikáciu Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami. Tento dohovor je známy pod anglickou značkou CITES. Platnosť nadobudol v roku 1975 a v súčasnosti k nemu pristúpilo viac ako 150 členských krajín. Slovenská republika pristúpila k tomuto dohovoru v roku 1992 ako súčasť Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Podstata dohovoru CITES vyplýva z toho, že Zem je domovom pre viac ako 13 tisíc známych druhov cicavcov a vtákov, desiatky tisíc druhov plazov, obojživelníkov, rýb a okolo 250 000 kvitnúcich rastlín a miliónov druhov hmyzu a iných bezstavovcov. Tieto živočíchy a rastliny spolu tvoria prírodné zdroje, ktoré nám pomáhajú uspokojovať naše potreby, potreby na stravu, oblečenie, lieky, voľný čas i mnohé ďalšie potreby, ktoré ľudstvo potrebuje.

    Mnoho tisícok druhov je v súčasnosti ohrozených práve našou ľudskou aktivitou, medzi ktoré patrí hlavne deštrukcia prírodných stanovíšť, nadmerný lov a zber, znečisťovanie prostredia a neregulovaný medzinárodný obchod. Medzinárodný obchod s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín, legálny aj nelegálny, dramaticky vzrástol za posledných 10 rokov. Nadmerná exploatácia mnohých zriedkavých a vzácnych druhov do výsledkov nelegálneho medzinárodného obchodu znepokojovala a znepokojuje vlády mnohých krajín, a tak štáty, ktoré boli signatármi dohovoru CITES, postupne tento dohovor aplikovali do národných legislatívnych predpisov. Tak tomu je i u nás v Slovenskej republike.

    Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, samozrejme, by sme sa mali spolu s týmito krajinami dohodnúť na tom, aby naša legislatíva bola určitou aproximáciou práva Európskej únie, v tomto prípade hlavy XXII, čo predstavuje rezort životného prostredia. A tu by mal byť dohovor CITES zosúladený s legislatívou Európskej únie v plnej miere. Do dnešného dňa však tu ešte existujú určité nedostatky a nie je to tak. Preto paradoxne vzniká situácia, že je trestne stíhaný napr. Slovák v Európskej únii a je pritom bezúhonný človek. To je skutočnosť a to je fakt, ktorý sa deje. To, že sme my tu naším rozhodnutím rozhodli tak v Národnej rade, ako sme rozhodli, je len na česť tohto parlamentu.

    Slovenská legislatíva vytvorila tvrdé predpisy v nadväzovaní na dohovor CITES, ale vytvorila i prostriedok na prenasledovanie a trestné stíhanie chovateľov zvierat a pestovateľov rastlín, čo nie je v niektorých prípadoch dobré. Zákon sa v mnohých prípadoch stal osobným nástrojom na prehranie úradníka, ktorý na základe rozhodnutia vedeckého orgánu CITES uznal občanov vinných, teda bez tohto rozhodnutia CITES uznáva občanov vinných alebo nevinných z trestného činu. Je to, dá sa povedať, aj keď právnicky, ale predsa len subjektívny postoj.

    V súčasnosti zákonodarný zbor Slovenskej republiky dostal na schválenie nový zákon, zákon ten, ktorý máme pred sebou, a bude mať možnosť vyrábať trestne stíhaných Slovákov, pokiaľ ich tribunál Európskej únie neočistí, zákon bez vykonávacieho predpisu, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 346/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nemá relevantnú platnosť, pokiaľ ju slovenskí tvorcovia nestvoria, hoci je už stvorená práve v legislatíve Európskej únie, tak ako je stvorený aj zákon v podobe nariadenia Rady Európskeho spoločenstva z 9. decembra 1966 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi.

    Nepoznám dôvod, ani politický, ani ekonomický alebo náboženský, ktorý predmetný zákon stavia v niektorých prípadoch do rozporu s legislatívou Európskej únie. V pripomienkovom procese zástupcovia občanov, odborníci, ktorí sú užívatelia predmetného zákona, žiadali tvorcov zákona dodržiavať niektoré zásady. Medzi ne patrilo, po prvé, prijať zásadu, že v zákone Slovenskej republiky nebudú ustanovenia, ktoré by odporovali ustanoveniam a nariadeniu Rady európskeho spoločenstva č. 338/1997, po druhé, vymedziť pojem voľne žijúcich živočíchov a rešpektovať ho, ale nie subjektívne, ale na základe vedeckej definície, po tretie, upraviť jednotlivé ustanovenia tak, aby neumožňovali orgánom, resp. osobám štátnej a verejnej správy rozhodovať o opodstatnenosti priestupku trestného činu, zo zákona musí jednoznačne vyplývať správnosť alebo nesprávnosť konania jeho užívateľa, podotýkam, jednoznačne to musí byť stanovené, v súvislosti s požadovaným je potrebné predložiť návrh zákona i s patričnými prílohami, po štvrté, že v nariadení Európskeho spoločenstva č. 338/1997 nemá oporu požiadavka, aby sa preukazy o pôvode živočíchov zaradených do A skupiny vydávali len na základe vykonaného DNA testu, testy navrhujeme opodstatnene žiadať len v prípade oprávneného podozrenia porušovania zákona, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na území Slovenskej republiky a ostatných nových členov Európskej únie nie sú doposiaľ pracoviská akreditované na výkon takejto činnosti, ktorých vyjadrenia by boli relevantné pre prípadné súdne spory, po piate, že predchádzajúci zákon, ktorý bol posúdený expertmi Európskej únie ako rozporný s predmetným nariadením Rady Európskeho spoločenstva č. 338/1997, by nemal vymeniť zákon, ktorý môžeme označiť za rozporný. Je však pravdou, že k určitým dohodám medzi tvorcami zákonov a občanmi, v tomto prípade i odborníkmi došlo, v mnohých prípadoch veľmi kultivovaným spôsobom, za čo i ja vyjadrujem vďaku.

    Napriek tomu však, vážení páni poslanci, poslankyne, pán minister, mám niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré môžu zblížiť nariadenie Európskeho spoločenstva s naším národným zákonom v zmysle dohovoru CITES. Tu sú a prednesiem ich tak, ako budú podané.

    Po prvé. V § 1 ods. 1 písm. a) navrhujem vymeniť výraz „exemplárov“ za výraz „jedincov“.

    Druhý návrh je: v § 3 ods. 4 slová „trestný čin ohrozenia životného prostredia“ doplniť slovami „mimo činov vyplývajúcich z nezrovnalosti legislatívy Európskej únie a legislatívy Slovenskej republiky“.

    Po tretie. Pokiaľ ide o § 4 ods. 1 písm. a), gestorský výbor pritom navrhuje tento bod zrušiť.

    Po štvrté. Pokiaľ ide o § 4 ods. 1 písm. b), je návrh, že vedecky je dokázané, že držba v zajatí má dlhšiu životnosť jedinca ako voľne žijúceho živočícha.

    Piaty návrh je: doplniť v § 5 slová „mimo štátov Európskeho spoločenstva“.

    Po šieste. V § 7 je návrh doplniť odsek 3 vetou: „Pokiaľ sa orgán štátnej správy dopustí omylu v neprospech držiteľa, povolenia alebo potvrdenia, držiteľ má právny nárok na náhradu vzniknutej škody.“ Sme predsa v právnom štáte.

    Po siedme. V § 13 sa za slovom „pôvodu“ vkladá čiarka a slová „spôsobu nadobudnutia a registrácie“. Toto znenie navrhujem zrušiť.

    Registrácia je v zmysle nariadení Európskeho spoločenstva povinná len pre exempláre voľne žijúcich živočíchov skupiny A, ktoré nie sú obchodované v intenzívnej ľudskej opatere. Spôsob nadobudnutia je možné dokladať potvrdením, pokiaľ ide o exempláre, ktoré boli nadobudnuté pred pristúpením Slovenskej republiky k medzinárodnému dohovoru CITES a pred účinnosťou nariadení Európskeho spoločenstva.

    Po ôsme. V § 13 za odsek 2 vkladá sa odsek 3, ktorý znie: „Držiteľ exemplára podľa § 30 ods. 3 je povinný na požiadanie orgánu štátnej správy podľa § 15 ods. 1 písm. a) až d) preukázať oznámenie jeho držby preukazom o pôvode chráneného živočícha.“ Tento paragraf navrhujeme zrušiť.

    Odôvodnenie. V zmysle nariadenia č. 338/1997 a č. 1808/2001 Európskeho spoločenstva oznámenie držby je povinnosť, ktorá sa týka exemplárov voľne žijúcich živočíchov skupiny A, ktoré nie sú chované v intenzívnej ľudskej opatere.

    Po desiate. V § 13 z doloženia pôvodu exemplárov iným písomným dokladom nie je možné a účelné vylúčiť skupinu stavovcov. V § 13 ods. 3 pôvod exemplárov podľa ods. 1 písm. a) je povinný držiteľ exemplára preukázať preukazom pôvodu okrem prípadu ods. 17 písm. a). Takisto tento paragraf doporučujem zrušiť.

    Na preukázanie pôvodu sú relevantné totižto, to je moje odôvodnenie, právoplatné doklady Európskeho spoločenstva. Ustanovenie výnimky z povinnosti preukazovania pôvodu preukazom pôvodu len pre občanov ostatných štátov Európskej únie nie je v súlade so zásadou rovného zaobchádzania v zmysle nariadenia č. 338/1997 čl. 11 ods. 1, bez ohľadu na prísnejšie opatrenia, ktorými môže členský štát prijať alebo udržiavať povolenia a osvedčenia vydávané príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s týmto nariadením, budú platné na celom území Spoločenstva.

    Po dvanáste. V § 13 ods. 8 prvá veta sa pred slovami „vydanie preukazu“ dopĺňa písmenom o) a za prvou vetou sa vkladajú dve nové vety v tomto znení: „Ak ministerstvo nemôže vydať stanovisko na základe jemu dostupných dokladov, konzultuje vydanie stanoviska s iným členským štátom alebo treťou krajinou. V takomto prípade,“ a to je to podstatné, „môže byť lehota predĺžená až do ukončenia konzultácie.“ Navrhujem tento paragraf zrušiť.

    Odôvodnenie. Zákonnú povinnosť správneho orgánu potvrdiť preukazy pôvodu nie je možné predĺžiť na neurčitý čas, ktorý v návrhu je označený ako ukončenie konzultácie. V zmysle nariadenia č. 1808/2001 čl. 5 ods. 3 riadiace orgány musia spravidla rozhodnúť o vydaní povolení certifikátov do jedného mesiaca odo dňa podania riadne vyplnenej žiadosti. Podľa doterajších skúseností obvodné úrady životného prostredia ani po uplynutí niekoľkých mesiacov neboli schopné potvrdiť riadne vyplnené preukazy pôvodu.

    Po štrnáste. V § 14 ods. 1 prvá veta sa vypúšťa ako odkaz 46, ten doporučujem zrušiť.

    Odkaz dokladá, že povinné označenie sa vzťahuje len na exempláre skupiny A v zmysle nariadenia už platného č. 1808/2001 Európskeho spoločenstva.

    Po pätnáste. V § 14 ods. 5 sa za slová „a preukazu o pôvode“ vkladá čiarka a slová „potvrdenia o registrácii“. Tento paragraf doporučujem zrušiť.

    Moje odôvodnenie je asi také, že povinná registrácia exemplárov ohrozených druhov skupiny A, ktoré nepochádzajú z voľnej prírody, nemá oporu v nariadeniach Európskeho spoločenstva.

    A konečne po šestnáste. V § 20 ods. 2 písm. b) sa vkladá čiarka a slová „spôsobu nadobudnutia exemplárov alebo registrácie exemplárov“. Tento návrh doporučujem zrušiť.

    Odôvodnenie. Zákon ukladá predsa colnej správe kontrolu nadobudnutia registrácií, ktoré nie sú predmetom zákonných povinností colného orgánu. Návrh nemá oporu v nariadeniach č. 338/1997 a č. 1808/2001 Európskeho spoločenstva.

    V § 30 za odsek 2 sa vkladá odsek 3 v nasledujúcom znení: „Preukazom o pôvode chráneného živočícha, ktorému nebol určený pôvod alebo bol určený neznámy pôvod, sa deklaruje skutočnosť, že držiteľ exemplára oznámil jeho držbu na príslušnom orgáne štátnej správy, ak je exemplár nezameniteľný a označený.“ Navrhujeme tento § 30 ods. 2 zrušiť.

    Odôvodnenie. Prechodné ustanovenia § 30 konštatujú: „Preukaz o pôvode chráneného živočícha vydaný v súlade s predpismi účinnými od 1. novembra 1999 a od 1. júla 2002 sa považuje za preukaz o pôvode vydaný podľa tohto zákona s výnimkou preukazu o pôvode chráneného živočícha, kde nebol určený pôvod alebo bol určený neznámy pôvod.“ Zrušením platnosti preukazov o pôvode, ktoré sú verejnou listinou, podotýkam, verejnou listinou potvrdenou správnym orgánom, by došlo k porušeniu princípu legality držby s následným vyvlastnením exemplárov fyzických a právnických osôb žijúcich na území Slovenskej republiky. Návrh znenia § 30 ods. 2 zároveň nemá oporu takisto v spomínaných citovaných nariadeniach č. 338/1997 a č. 1808/2001 Európskeho spoločenstva.

    Vážené dámy a páni, to je asi zhruba to, čo som chcel dnes povedať. V žiadnom prípade, tak ako som na začiatku povedal, nerobím sa v tejto oblasti odborník, ktorý dokáže byť odborníkom na všetko, ale je povinnosťou legislatívcov, a teda aj ústavných činiteľov a poslancov reagovať na pripomienky odborníkov, vziať ich do úvahy a v prípade toho, že sa s nimi poslanec stotožní, predložiť ich Národnej rade. Tak som konal a verím, že tieto pozmeňujúce návrhy i celé vystúpenie sa stanú predmetom konzultácie so samotným predkladateľom a že neskôr pri prerokovaní v Národnej rade ich schválime. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa nehlási žiaden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Preto udeľujem slovo teraz ďalšiemu poslancovi prihlásenému do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ja mám len jeden pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 770).

    V § 13 ods. 8 prvá veta sa pred slovami „vydanie preukazu“ dopĺňa písmenom o) a za prvou vetou sa vkladajú dve nové vety v nasledujúcom znení: „Ak ministerstvo nemôže vydať stanovisko na základe jemu dostupných dokladov, konzultuje vydanie stanoviska s iným členským štátom alebo treťou krajinou. V takomto prípade môže byť lehota predĺžená až do ukončenia konzultácie, maximálne do 120 dní.“

    Ustanovenie v pôvodnom znení neobsahuje možnosť predĺženia lehoty na vydanie preukazu o pôvode, ak úrad požiada o stanovisko Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, toto sa musí konzultovať, určenie pôvodu exemplára, s príslušným orgánom inej krajiny. Pri takýchto konzultáciách, ako sa ukázalo v praxi, najmä po vstupe do Európskej únie je 60-dňová lehota v mnohých prípadoch nedostatočná a ministerstvo ani úrad ju nemôže predĺžiť, zároveň ani nemôže ovplyvniť termín odpovede kompetentného orgánu. Stanovuje súčasne maximálnu 120-dňovú lehotu na ukončenie konania.

    Navrhujem zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie bod 36 a tento bod neschváliť, namiesto toho navrhujem schváliť mnou podaný pozmeňujúci návrh, ktorý je zhodný s bodom 36 spoločnej správy. Najviac sa tam však stanovuje maximálna 120-dňová lehota ukončenia konania. Ďakujem.

  • Pán poslanec Muňko bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, myslel som, že po prerušenom rokovaní o tomto vládnom návrhu a po tých ťažkých rokovaniach v jednotlivých výboroch už tento zákon prichádza pred plénum Národnej rady prečistený, vyčistený pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli vo všeobecnosti akceptované a akceptovateľné, samozrejme, nikdy nie vo všetkých prípadoch a nie pre všetkých, ale o tom sú zákony. V tomto prípade by som sa chcel vyjadriť predovšetkým k tým vystúpeniam, ktoré tu boli prednesené.

    Najprv by som sa vyjadril k druhému vystúpeniu, pána poslanca Muňka, kde môžem povedať, toto je jednoduchší prípad. Môžem povedať, že s týmito jeho pozmeňujúcimi návrhmi možno súhlasiť. Boli prerokované. A myslím si, že to doslovné znenie je tu také, ako sme to prerokovali.

    Čo sa týka pána poslanca Ďaďa, predovšetkým by som sa mu chcel poďakovať za uvedenie tej celej problematiky, s čím absolútne súhlasím. A naozaj je to tak, že treba chrániť voľne žijúce druhy živočíchov a rastlín, treba sa sústreďovať na to, aby zostali vo svojom pôvodnom prostredí. A naozaj treba povedať, že na to, aby sa zachovali naozaj v pôvodnom prostredí, treba skutočne regulujúce podmienky a predovšetkým, treba povedať, aj obmedzujúce prostriedky.

    Treba ešte jednu vec dodať, aby sme sa nemýlili v niektorých zvratoch. Ľahšie sa povie voľne žijúci živočích ako voľne žijúci druh. Ale tu treba povedať, že tu sa chráni nie konkrétny jedinec, ale druh. A samotný druh sa skladá z jedincov. Ale ja si myslím, že s týmto je možné súhlasiť.

    Veľmi správne povedal pán poslanec aj to, že obchod s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín sa rozmohol. A naozaj je to problém, ktorý zachvátil celý svet. A preto nakoniec vznikol aj medzinárodný dohovor OSN o ich ochrane.

    Treba ešte jednu veľmi dvojitú vec povedať. Aby sme my vedeli dosiahnuť ten cieľ, ktorý tu bol veľmi pekne uvedený a s ktorým absolútne súhlasíme, na to treba legislatívu, na to sú potrebné legislatívne predpisy. A treba povedať, že tento zákon jednoznačne hovorí o regulácii. Tak sa aj nazýva, že je to regulácia obchodu čiže ochrana cez reguláciu obchodu. A každá regulácia, samozrejme, je určitým obmedzením. A celkom iste si viem predstaviť a je to celkom prirodzené, že keď sa reguluje obchod, tak je to určité obmedzenie pre obchodníka, to nie je povedané pejoratívne ani v náznakoch, prosím, neberte to, že to hovorím pejoratívne, je to jednoducho obmedzenie obchodníka. A si viem celkom iste predstaviť, že to sa nemusí páčiť tomu obchodníkovi. Zase to nehovorím ako kritiku, len ako fakt. Čiže toto je reálna situácia a viac-menej celý ten čas, odkedy je tento zákon pred vami v parlamente aj vrátane toho prerušenia, rokujeme o tom, akým spôsobom tie obmedzenia upraviť tak, aby tie obmedzenia neboli katastrofickým dopadom ani pre obchodníka, ani pre občanov.

    Čo sa týka konkrétnych návrhov pána poslanca, chcem povedať, že veľmi ľutujem, že tie konkrétne návrhy neprišli počas rokovania, lebo musím úplne ľudsky povedať, a verím, že mi to uznáte, že po vypočutí si niekoľkých neviem osemnástich alebo koľkých konkrétnych návrhov je veľmi ťažké ich chytiť okamžite a vložiť to a rozhodnúť sa, či áno alebo nie, akceptovať ich. Na to boli tie veľmi ťažké rokovania výborov, kde sme sa snažili každý taký návrh tohto charakteru nejakým spôsobom chytiť.

    No aj to treba povedať, že tento zákon je zložitý a tie vzťahy medzi jednotlivými paragrafmi sú veľmi zložité. Preto by som sa veľmi ťažko vedel k nim vyjadrovať. A možnože za niektorými návrhmi sú racionálne myšlienky. Veľmi ťažko by sa dalo povedať, že teraz s týmto súhlasíme. A možnože budú tie jednotlivé paragrafy vzájomne v protiklade.

    Chcem ešte aj to povedať, ako som zachytil, snažil som sa dávať veľký pozor, že mnohé z tých návrhov predstavujú zrušenie toho, čo už spoločná správa obsahuje, a zrušenie tých paragrafov, ku ktorým bola dohoda a ktoré boli vykonzultované v rámci rokovaní výborov. Takže tu v tomto prípade už naozaj musím povedať, že to, čo bolo vo výboroch, v gestorskom výbore prerokované, odsúhlasené a dané do spoločnej správy, teraz len tak ad hoc zrušiť celkom iste nie je možné.

    Čiže ja by som s tými zrušeniami celkom iste nesúhlasil. S tými pozitívnymi návrhmi by, ešte raz, možnože sa mohlo dať súhlasiť, keby boli prišli v tom čase, keď sa o nich rokovalo v rámci výborov, gestorského výboru. Ale takto, žiaľbohu, ja musím povedať, že v tomto momente nie som schopný, aj keď poznám tento zákon, aj keď poznám problematiku, takto ad hoc reagovať.

    Na druhej strane z dikcie, z problematiky tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré pán poslanec Ďaďo predložil, cítim, že sú to problémy, o ktorých sme rokovali, o ktorých sme hovorili vo výboroch. Možno niektoré z nich sú doslovné formulácie, o ktorých sme rokovali, možno niektoré sú formulácie trošku ináč preformulované. Ale tematika celkom iste bola prerokúvaná. A výsledok je ten, ktorý je v spoločnej správe. Takže tu musím povedať, žiaľ, ja som vždycky otvorený, že takto ad hoc s takým množstvom pozmeňujúcich návrhov nie je v mojich silách, by som povedal, súhlasiť. Znovu hovorím, je to zložité, každá tá regulácia je zložitá, najmä čo sa týka medzinárodného styku. Takže, žiaľbohu, tieto návrhy takýmto spôsobom veľmi ťažko vieme akceptovať. Samozrejme, rozhodovanie je vo vašich rukách.

    Ja by som navrhol ešte raz že to, čo predložil pán poslanec Muňko, je možné akceptovať.

    Tie návrhy, ktoré predložil pán poslanec Ďaďo, sú asi proti tým dohodnutým ustanoveniam alebo dohodnutým formuláciám, ktoré sú v spoločnej správe. Preto z nášho hľadiska ja by som veľmi ťažko vedel povedať, že s tým súhlasíme, lebo si myslím, že prišli v poslednej chvíli a vo veľkom množstve.

    Takže toto je postoj ministerstva životného prostredia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za stanovisko k podanému pozmeňujúcemu návrhu.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Chcem iba krátko reagovať. My sme naozaj ako výbor životného prostredia dali tomu priestor, požiadali sme aj predsedu Národnej rady o posunutie termínu prerokovania tohto návrhu zákona. Bol na to priestor, boli prerokované mnohé pozmeňujúce návrhy, bolo takých jedenásť základných pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme dostali ako gestorský výbor. Asi polovica týchto pozmeňujúcich návrhov je zapracovaná v spoločnej správe. Tak si myslím, že sa rodí dohoda, tak si myslím, že sa rokuje vecne o problematike ktoréhokoľvek zákona. Ale nekonzultovať a prísť teraz do pléna a dať týchto osemnásť návrhov, keď bola prerušená ešte aj schôdza kvôli tomuto, teda tento zákon bol posunutý, keď bol priestor, a neprísť s týmito návrhmi do toho výboru príslušného, si myslím, nie je celkom korektné. A preto by som protestoval proti takémuto spôsobu predkladania, keď sme mali iné možnosti vykonzultovať si tieto pozmeňujúce návrhy. Takže taktiež sa prikláňam k tomu, že by sme teraz nemali tieto návrhy podporiť.

  • Pán poslanec, protestovať síce môžete, ale je to právo poslanca podávať pozmeňujúce návrhy.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, páni poslanci.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spoločnému spravodajcovi za aktívnu účasť pri prerokúvaní obidvoch vládnych návrhov zákonov.

    Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Simona, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol a uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

    ktorý prerokúvame ako tlač 872.

    Pán minister, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.

    Zámerom bolo zistenie, že niektoré poľnohospodárske družstvá si nesplnili zákonom ustanovenú povinnosť vydania družstevných podielnických listov ako osobitného druhu cenného papiera a zistenia príčin ich nevydania. Podľa informácie bývalého Strediska cenných papierov z 980 emitentov družstevných podielnických listov o pridelenie identifikačného čísla emisie požiadalo celkom 805 emitentov. K júlu 1998 bolo zaregistrovaných celkovo 521 emitentov a emisií. V stave rozpracovanosti bolo pripisovanie družstevných podielnických listov na účty majiteľov cenných papierov k 384 emitentov. K tomuto termínu neprišlo uzavrieť zmluvu 284 emitentov. V roku 2002 bolo celkovo zaregistrovaných 640 emisií družstevných podielnických listov a tento stav sa v zásade nezmenil. Z uvedeného vyplýva, že časť poľnohospodárskych družstiev nevydala družstevné podielnické listy.

    Predložený návrh zákona si kladie za cieľ dokončiť transformáciu poľnohospodárskych družstiev s tým, že pokiaľ nedôjde k vydaniu družstevných podielnických listov za vypočítaný majetkový podiel, tento sa stane pohľadávkou oprávnenej osoby, za nesplnenie povinnosti poľnohospodárskeho družstva môže oprávnená osoba podať návrh na likvidáciu poľnohospodárskeho družstva.

    Pre zabezpečenie návrhu zákona sa zároveň navrhuje doplniť v nevyhnutnej miere aj zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných stimuloch.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem poďakovať všetkým, ktorí k predmetnému návrhu uplatnili svoje pripomienky. Mám za to, že vzhľadom na prijatie nariadenia Rady č. 1935/2003 o stanovách európskeho družstva sa nazrie na družstevné podielnické listy a že otázky s týmto súvisiace onedlho sa zmenia. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz pani poslankyňu Tkáčovú, ktorú poveril gestorský výbor, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pána poslanca Hoptu, pán poslanec Hopta, prosím, nevyrušujte svojich bývalých kolegov poslaneckého klubu, zaujmite miesto určené vám v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor vám predkladá túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila na prerokovanie predmetný návrh zákona trom výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, a za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Tieto pripomienky máte v tlači 872a uvedené v bode IV. Po ukončení rozpravy dám o nich hlasovať.

    A odporučím Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ďakujem za slovo.

  • Neodchádzajte, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán minister, pani poslankyňa Tkáčová, za spravodajskú správu.

    Prosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Prokopoviča, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 876.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, po prerokovaní tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli určené v prvom čítaní na jeho prerokovanie, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na druhé čítanie vládny návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je komplexne riešiť problematiku podmienok prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike v súlade s príslušnými smernicami Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

    Vládny návrh zákona upravuje podmienky prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike, práva a povinnosti osôb, ktoré hromadne alebo jednotlivo vyrábajú alebo dovážajú a uvádzajú do prevádzky vozidlá, ich systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky alebo vykonávajú prestavby vozidiel. Ďalej sa upravuje spôsobilosť a nespôsobilosť vozidiel na premávku na pozemných komunikáciách, poverovanie osôb výkonom technických služieb, práva a povinnosti osôb, ktoré vykonávajú technické kontroly vozidiel, emisné kontroly motorových vozidiel, kontroly originality vozidiel a montáž plynových zariadení. V návrhu zákona sa taktiež ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru v oblasti prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

    Vládny návrh zákona a jeho vykonávanie v praxi bude mať dopad na zvýšenie bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách, ochrany životného prostredia a rovnosti hospodárskej súťaže, aby sa vozidlá používali, len ak sú udržiavané na požadovanom stupni technickej spôsobilosti pre premávku na pozemných komunikáciách.

    Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1259 z 20. októbra 2004 bol vládny návrh zákona prerokovaný v šiestich výboroch. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi poslancov uvedenými v spoločnej správe v bodoch 1 až 64 sa stotožňujem a s nimi súhlasím.

    Záverom vás, vážení poslanci, prosím o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz pána poslanca Malchárka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, za Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov podávam Národnej rade Slovenskej republiky ako spoločný spravodajca spravodajskú informáciu zo správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1259 z 20. októbra 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie nasledujúcim výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol návrh pridelený, s nasledovným výsledkom:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval tento návrh zákona 19. novembra a neprijal platné uznesenie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie návrh doporučil schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona 16. novembra, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Výbor pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 11. novembra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona 16. novembra a odporučil návrh zákona s pripomienkami schváliť.

    Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody návrh zákona prerokoval 22. novembra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v prílohe.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je spolu 64. A výbor gestorský navrhuje, aby sa o všetkých týchto návrhoch hlasovalo spoločne a s doporučením schváliť ich.

    Takisto gestorský výbor navrhuje v súlade s príslušnými paragrafmi rokovacieho poriadku, aby Národná rada príslušný návrh zákona schválila.

    Prosím, pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám prihlášky, ústne sa hlásia do rozpravy dvaja páni poslanci, Mikuš a Horák. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorým sa zaoberal výbor pre financie, rozpočet a menu. Ale vzhľadom na to, že nedošiel ku konkrétnemu zneniu, vzhľadom na rozsiahlejšiu diskusiu, si ho dovolím predložiť aj za väčšiu časť členov výboru pre financie, rozpočet a menu ako poslanecký návrh. Návrh súvisí s novelou katastrálneho zákona a zároveň smeruje k riešeniu dlhodobo nepriaznivej situácie, čo vyvoláva predlžovanie lehôt v katastrálnom konaní. Návrh sleduje zvýšenie príjmov katastra o 70 mil. korún zvýšením dvoch poplatkov. A zároveň v návrhu je oslobodenie pre obce a mestá pri katastrálnom vysporiadaní pozemkov pod komunikáciami a školami, ktoré prešli kompetenčne zo štátu ako nevysporiadané.

    Konkrétny návrh.

    Po prvé. V návrhu zákona sa v čl. IV vykonávajú tieto zmeny a doplnenia: Čl. IV sa dopĺňa bodmi 1 a 2, ktoré znejú:

    Bod 1. V § 4 ods. 1 písm. a) a b) sa na konci dopĺňajú slová „s výnimkou položiek 10 a 11 sadzobníka správnych poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak“.

    Bod 2. Za § 19d sa vkladá § 19e Prechodné ustanovenie, ktorý znie: „Ak podnet na úkon alebo konanie bol podaný do 31. decembra 2004, vyberie sa poplatok podľa položiek 10 a 11 sadzobníka správnych poplatkov podľa doterajších predpisov.“

    V sadzobníku správnych poplatkov, ktorý je prílohou tohto zákona, sa za bod 2 dopĺňajú body 3 až 8, ktoré znejú:

    Bod 3. V položke 10 písmeno e) znie: „e) poskytnutie katastrálneho operátu alebo skoršieho písomného a mapového operátu preukazujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnosti a ďalších súvisiacich dokumentačných materiálov na nahliadnutie pre potreby vyhotovenia výpisu, odpisu alebo náčrtu v rámci jedného katastrálneho územia 100 korún“.

    Bod 4. V položke 10 písm. h) sa suma „100 Sk“ nahrádza sumou „200 Sk“.

    Bod 5. V položke 10 sa vypúšťajú písmená k) a l), doterajšie písmená m), n) a o) sa označujú ako písmená k), l) a n).

    Bod 6. V položke 10 sa dopĺňa oslobodenie, ktoré znie: „Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodené obce a vyššie územné celky, ak žiadajú o vykonanie týchto spoplatňovaných úkonov za účelom usporiadania vlastníckych práv k pozemným komunikáciám a školám, ktoré prešli do ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov.“

    Bod 7. V položke 10 sa poznámky dopĺňajú bodom 7, ktorý znie: „Poplatníkom za úkony podľa položky 10 písm. f), g), i), j) až l) je vyhotoviteľ vybraných geodetických a kartografických činností.“

    Bod 8. Položka 11 vrátane oslobodenia, splnomocnenia a poznámky znie: „Návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností ......... 2 000 Sk.

    Oslobodenie. Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodené obce a vyššie územné celky, ak návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti podávajú v súvislosti s usporiadaním vlastníckych práv k pozemným komunikáciám a školám, ktoré prešli do ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

    Splnomocnenie. Správny orgán vyberie poplatok podľa tejto položky vo výške 8 000 korún, ak účastník konania pri doručení návrhu na vklad do katastra nehnuteľností žiada rozhodnúť o vklade urýchlene do 15 dní. Ak sa konanie prerušilo, lehota prestáva plynúť dňom vydania rozhodnutia o prerušení konania. Príplatok za urýchlené rozhodnutie je splatný v deň doručenia návrhu na vklad. Ak sa konanie zastavilo alebo návrh na vklad bol zamietnutý, poplatok sa nevracia. Ak správny orgán v skrátenom termíne o vklade práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti nerozhodne, vráti rozdiel medzi poplatkom zaplateným podľa splnomocnenia za urýchlené rozhodnutie o návrhu na vklad a poplatkom určeným podľa tejto položky.

    Poznámka. Ak sú predmetom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností právne vzťahy z viacerých druhov právnych úkonov, poplatok sa vyberie za každý právny úkon osobitne podľa tejto položky.“

    Doterajšie body 4 až 10 sa označujú ako body 9 až 15.

    Po druhé. V návrhu zákona sa v čl. VIII na konci dopĺňajú tieto slová: „a § 4 a § 19e v bodoch 1 a 2 čl. IV a bodov 3 až 8 sadzobníka správnych poplatkov v čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005“.

    Odôvodnenie. Navrhované zmeny súvisia s novelou katastrálneho zákona a zároveň smerujú k riešeniu dlhodobo nepriaznivej situácie na správach katastra vyvolanej predlžovaním lehôt v katastrálnom konaní. Schválením týchto návrhov možno očakávať zvýšenie výnosov zo správnych poplatkov ročne približne o 70 mil. Sk. Takto získané finančné prostriedky sa použijú na vylepšenie a doplnenie materiálno-technického vybavenia správ katastra, ktoré má prispieť k urýchleniu katastrálnych konaní. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Pán poslanec Horák stiahol svoju prihlášku do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcete sa vyjadriť k rozprave, pán minister? Nie.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Máme tri minúty do 17.00 hodiny. Máme prítomného pána ministra zdravotníctva? Pán minister zdravotníctva nie je prítomný.

    Prerušujem rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej...

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, pán minister je prítomný v rokovacej sále, máme dve minúty do 17.00 hodiny, do prerušenia dnešného rokovania schôdze.

    Ďalším bodom programu schôdze Národnej rady je

    vládny návrh zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. A veľmi stručne. Zákon týkajúci sa aj ochrany pred hlukom je zákon, ktorý prvýkrát akceptuje smernice Európskej únie a vytvára zákonné podmienky pre vytváranie hlukových máp, a teda ochrany obyvateľstva pred hlukom. Dovolím si ho týmto spôsobom uviesť s dvoma malými poznámkami.

    Zákon zakladá nároky na štátny rozpočet, ktoré sú ale vykryté, a to práve na tvorbu hlukových máp.

  • Ruch v sále.

  • Áno. Pán predseda, v podstate som zákon uviedol, nechcem už poukázať na nič iné a chce požiadať o jeho podporu. Ďakujem.

  • Pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Prosím teraz pani spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Majdovú, aby z poverenia výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Tak ja budem tiež len veľmi stručná. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru vám podávam správu k predmetnému návrhu zákona.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre zdravotníctvo. Výbor pre zdravotníctvo bol zároveň gestorským výborom.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov.

    Ústavnoprávny výbor predmetný návrh zákona prerokoval. Neprijal uznesenie podľa § 52 ods. 4 zákona Slovenskej republiky.

    Ostatné výbory súhlasili s predloženým návrhom zákona a odporučili ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy. Tých návrhov je celkovo 18. A ja ako spoločný spravodajca budem odporúčať, aby sa hlasovalo o bodoch 1, 2, 3, 6 až 18 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich a o bodoch 4 a 5 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Výbor ma zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som predniesla túto správu výborov.

    Skončila som, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa. Neodchádzajte, vás prosím, keby ste zostali, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Nie. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A zároveň prerušujem rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme zajtra pokračovať ráno o 9.00 hodine prerokúvaním druhých čítaní o vládnych návrhoch zákonov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, po ich prerokovaní budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu.

    Ďakujem za účasť na dnešnom rokovacom dni, dovidenia ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 17.05 hodine.