• Panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Abelovský, Danko a pán poslanec Karlin.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní

    vládnym návrhom zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorý prerokúvame ako tlač 906.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Vladimír Palko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o politických stranách a politických hnutiach reaguje na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčanie Rady Európy a jeho hlavným cieľom je zabezpečiť prehľadnosť a legálnosť príjmov a výdavkov politických strán a hnutí. Navrhovaný zákon nahradí zákon o združovaní v politických stranách a politických hnutiach.

    Predmetom úpravy návrhu zákona je vznik a zánik politických strán a hnutí, ich hospodárenie a financovanie zo štátneho rozpočtu. Politické strany a hnutia sú právnické osoby a vznikajú zápisom do registra strán. Zákon ustanovuje registračné konanie, ako aj konanie o zmene údajov zapísaných v registri strán. Registrovým orgánom bude naďalej ministerstvo vnútra a stranám a hnutiam sa zabezpečuje súdna ochrana. Samozrejme, stranám sa ustanovujú práva a zároveň sa ukladajú povinnosti, ktorých nesplnenie je sankcionované pokutami a môže byť ustanovená aj sankcia najvyššia, a to rozpustenie strany Najvyšším súdom. Politické strany a hnutia zanikajú výmazom z registra strán, ktorému predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Aj v súvislosti so zrušením a zánikom sú zákonom ustanovené práva a povinnosti.

    Navrhovaným zákonom sa upravuje aj hospodárenie a financovanie politických strán a hnutí. V súčasnosti máme zaregistrovaných 120 politických strán a hnutí, z ktorých mnohé si neplnia zákonom ustanovené povinnosti týkajúce sa hospodárenia. Podpora politických strán zo strany štátu je výlučne v podobe peňažných prostriedkov. Ide o príspevky na činnosť a príspevky na mandáty podľa navrhovaného zákona, ako aj príspevky za hlasy získané vo voľbách do Národnej rady, ktoré však ustanovuje zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto príspevky zo štátneho rozpočtu bude naďalej vyplácať ministerstvo financií, a to za podmienok ustanovených zákonom. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevkov zo štátneho rozpočtu budú kontrolovať správy finančnej kontroly. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že správy politických strán a hnutí týkajúce sa finančnej problematiky a hospodárenia budú sprístupňované na internetovej stránke, čím sa zabezpečí aj kontrola zo strany verejnosti.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste vyjadrili svoj súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona o politických stranách v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Miklušičákovi, členovi ústavnoprávneho výboru, aby Národnú radu informoval o stanovisku ústavnoprávneho výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o politických stranách.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach (tlač 906). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S účelom zákona vás podrobne oboznámil navrhovateľ. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na štátny rozpočet, ktorý odhadom vyčíslil sumu 733 794 106 korún na celé volebné obdobie rokov 2006 až 2010. Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a je upravená v práve Európskej únie (čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, amsterdamské znenie).

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 927 z 19. októbra 2004, podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. januára 2005 a v gestorskom výbore do 28. januára 2005.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Miklušičákovi.

    Ešte predtým ako dám slovo pánovi ministrovi vnútra, aby uviedol ďalší zákon, chcem vás informovať, že predkladateľ návrhu zákona, ktorý máme pod poradovým č. 70 a pod parlamentnou tlačou 958, pán poslanec Ondriaš ma požiadal, aby sme z rokovania 33. schôdze tento návrh zákona vypustili. Je všeobecný súhlas, páni poslanci?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Pán poslanec, je tu otázka, či tak nemienite urobiť aj s bodom 68. Nie.

    Pristúpime teraz k prerokúvaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 938.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Vladimír Palko. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení zákon o Policajnom zbore, bol vypracovaný s cieľom zapracovať do platného zákona odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, týkajúceho sa poskytovania stravy osobám, ktorým bola obmedzená osobná sloboda. Takýmto osobám sa podľa návrhu zákona poskytne strava, spravidla ak obmedzenie osobnej slobody prekročí šesť hodín s tým, že podrobnosti súvisiace s poskytovaním stravy budú upravené vyhláškou, ktorú vydá ministerstvo vnútra.

    Návrh zákona ďalej reaguje na zmenu v trestnoprávnych predpisoch v súvislosti so zavedením inštitútu skráteného vyšetrovania. V tejto súvislosti sa v osobitnom článku novelizuje zákon č. 73/1998, ktorý upravuje podmienky vykonávania funkcie vyšetrovateľa.

    Na základe poznatkov z aplikačnej praxe boli ďalej upravené ustanovenia o využívaní služobných psov Policajného zboru na vyhľadávanie osôb a vecí. Novozavedené ustanovenia o blokovaní osobných údajov chránených osôb v informačných systémoch alebo v používaní donucovacích prostriedkov. Odhaľovanie trestnej činnosti rôznych extrémistických skupín má uľahčiť navrhované oprávnenie Policajného zboru spracúvať osobitné kategórie osobných údajov osôb páchajúcich určitú trestnú činnosť. Navrhuje sa vykonať aj zmeny a doplnenia ustanovení niektorých zákonov, ktoré sú priamo previazané na oprávnenia Policajného zboru.

    Novelou zákona sa navrhuje napríklad doplniť aj zákon o bankách o povinnosť banky zaviesť účinnejšie bezpečnostné opatrenia v súvislosti s množiacimi sa lúpežnými prepadnutiami bánk. Tieto budú musieť byť zabezpečené systémami napojenými na stredisko hlásenia poplachov alebo fyzickou ochranou a kamerovými systémami umožňujúcimi rozlíšenie osoby. Bankám sa ukladá plniť aj ďalšie opatrenia, ktoré vyplývajú z analýzy rizík po jej prerokovaní s útvarom Policajného zboru.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána poslanca Jozefa Šimka, ktorého poveril výbor pre obranu a bezpečnosť, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážení páni poslanci, panie poslankyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 315 zo 16. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k predkladanému vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. novembra 2004 č. 947 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi.

    A poprosím pána ministra vnútra, aby uviedol v poradí tretí bod, ktorého je za vládu Slovenskej republiky predkladateľom,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Európskej dohode o zrušení víz pre utečencov z 20. apríla 1959 (tlač 882).

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Európska dohoda o zrušení vízovej povinnosti pre utečencov, otvorená na podpis 20. apríla 1959, uľahčuje cestovanie do zahraničia ako jednu z foriem realizácie slobody pohybu a pobytu osobám, ktorým bolo priznané postavenie utečenca na území štátu zmluvnej strany.

    Slovenská republika sa svojím prístupom zaradí medzi členské štáty Rady Európy, ktoré k dohode pristúpili a spomedzi ktorých je 13 štátov zároveň členskými štátmi Európskej únie. Podľa ustanovenia čl. 1 dohody sa na utečencov, ktorí majú povolený trvalý pobyt na území zmluvnej strany na základe reciprocity a za podmienok ustanovených touto dohodou, nevzťahuje vízová povinnosť pri vstupe na územie a výstupe z územia druhej zmluvnej strany za predpokladu, že majú platný cestovný doklad vydaný v súlade s Dohovorom o postavení utečencov alebo Dohody o vydávaní cestovných dokladov utečencom úradmi zmluvnej strany, na ktorej území majú povolený trvalý pobyt.

    Predkladaná dohoda dĺžkou bezvízového pobytu rešpektuje príslušné acquis a zároveň zachováva právo každej zmluvnej strany zakázať vstup alebo pobyt na svojom území nežiaducim osobám. Vízum môže byť požadované na pobyt dlhší ako 3 mesiace alebo pri vstupe do zárobkového zamestnania na území štátu druhej zmluvnej strany.

    Predkladaná dohoda je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi jej z iných medzinárodných dokumentov.

    Prosím o vyjadrenie súhlasného stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu Európskej dohody.

    Poprosím teraz pána poslanca Polku, ktorého poveril výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru pre obranu a bezpečnosť k predloženej Európske dohode.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás informoval o správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Európskej dohode o zrušení víz pre utečencov z 20. apríla 1959 (parlamentná tlač 882). Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením k Európskej dohode o zrušení víz pre utečencov podáva Národnej rade túto správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 923 z 18. októbra 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Európskej dohode na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade, aby podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé vyslovila súhlas s pristúpením k Európskej dohode o zrušení víz pre utečencov a po druhé rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 57 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Polkovi, pánovi ministrovi vnútra Palkovi.

    Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, už vás teraz poprosím, aby ste vymenili pána ministra vnútra ako navrhovateľa a predložili Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý prerokúvame ako tlač 952.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov, tlač 952.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vládnym návrhom zákona sa v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k dohovoru, ktorým sa definuje štatút európsky škôl, navrhuje upraviť v zákone o cestovných náhradách poskytovanie náhrad výdavkov učiteľom európskej školy v obmedzenom rozsahu a vylúčiť učiteľov európskej školy z uplatňovania § 22 zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

    Ďalšie úpravy, najmä v 4. časti zákona o cestovných náhradách, si vyžiadala potreba riešiť aplikačné problémy, požiadavky praxe a požiadavky Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, týkajúce sa poskytovania niektorých náhrad výdavkov štátnym zamestnancom, ktorí sú dočasne vyslaní na vykonávanie štátnej služby v cudzine, alebo zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy v zahraničí.

    Vládnym návrhom zákona sa ďalej v čl. III navrhuje jednoznačne ustanoviť v zákone Národnej rady o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov nárok prezidenta Slovenskej republiky na náhradu výdavkov pri zahraničnej ceste, ktorá súvisí s výkonom funkcie.

    Vládny návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Rozpočtové dôsledky vyplývajúce z realizácie zákona budú riešené v rámci limitov stanovených pre jednotlivé kapitoly.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz poprosím pána poslanca Horvátha...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňu Sárközy, aby... Pán poslanec Horák. ... aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informovala o výsledku rokovania o vládnom návrhu zákona.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 47. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Vládny návrh zákona reaguje na požiadavky Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, na základe ktorých sa prehodnotili a nadväzne upravili podmienky poskytovania náhrad štátnym zamestnancom, ktorí sú vyslaní na vykonávanie štátnej služby v cudzine. Týmto návrhom sa navrhuje ustanoviť nárok prezidenta Slovenskej republiky na náhradu výdavkov pri zahraničnej ceste, ktorá súvisí s výkonom jeho práce.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil písomne žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    A poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby sa pripravil ako poverený poslanec výboru pre sociálne veci a bývanie k informácii o

    vládnom návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 951

    a ktorého uvedenie prednesie teraz pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážená Národná rada, cieľom navrhovanej právnej úpravy je eliminovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie a tak chrániť nielen spoločnosť pred porušovaním finančnej disciplíny, ale aj fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.

    Účelom vládneho návrhu zákona je predovšetkým ustanoviť, kedy sa fyzickou osobou vykonávaná práca považuje za nelegálnu, čo sa považuje za nelegálne zamestnávanie, zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktoré kontrolné orgány budú vykonávať kontrolu nelegálnej práce, nelegálneho zamestnávania a postih za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

    V súvislosti s predkladanou právnou úpravou sa navrhuje článkami novelizovať ďalšie zákony, najmä tie, ktorých predmet úpravy sa dotýka návrhu zákona, ako zákon č. 95 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa navrhuje predovšetkým precizovať kompetencie orgánov inšpekcie práce, čo sa týka doterajšej kontroly nelegálneho zamestnávania ako súčasti kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, čím by sa dosiahla väčšia právna opora pre výkon kontrolných činností.

    V zákone č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa okrem ďalších zmien a doplnení navrhuje rozšíriť kompetencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce o kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, rozhodovanie o pokute a vedenie evidencií údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občanov členských štátov Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov.

    Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa navrhuje zmeniť a doplniť tak, aby kontrolné orgány podľa navrhovanej právnej úpravy mohli pri svojej kontrolnej činnosti rýchlejšie overovať, a to prostredníctvom údajov z registra zamestnávateľov a registra poistencov, či zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľov nedošlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a navrhuje sa ustanoviť zamestnávateľovi povinnosť nahlasovať, odhlasovať zamestnancov z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, tiež na účely úrazového poistenia a osobitného predpisu zákona o nelegálnej práci, ako aj oznamovať zmeny zákonom požadovaných údajov, a to v lehotách a spôsobom ustanovených zákonom.

    V nadväznosti na vymedzení nelegálnej práce sa navrhuje ustanoviť, že priestupku sa dopustí aj ten, kto nelegálne vykonáva závislú prácu. Súčasne sa novelizuje zákon č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti, v ktorom sa navrhuje, aby mali príslušné úrady oprávnenie a povinnosť prerokúvať tieto priestupky. V súvislosti s navrhovanými postihmi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa v čl. I novelizuje zákon č. 231 o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Horváthovi, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Zmyslom predkladaného návrhu zákona je vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Cieľom je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o Národnej rade Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 940 z 12. decembra 2004 prideliť návrh zákona na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne vecí a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy nemám žiadne písomné prihlášky. Pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, veľmi krátko, dovoľujem si vás požiadať, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie aj do výboru pre pôdohospodárstvo, pretože podľa informácií Inšpektorátu bezpečnosti práce je sektor pôdohospodárstva štvrtým v poradí zo sektorov, v ktorých sa čierna práca vyskytuje. Ďakujem pekne.

  • Poprosím pána poslanca Horvátha, aby do návrhu uznesenia o pridelení výborom zahrnul aj výbor pre pôdohospodárstvo. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Tóthovú, predkladateľku návrhu Trestného zákona, nie je prítomná v rokovacej sále. Dávam slovo pánovi poslancovi Hamarčákovi alebo Malchárkovi. Pánovi poslancovi Cagalovi, ktorý je predkladateľom ďalšieho návrhu zákona.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov, ktorí navrhujú zmeniť a doplniť zákon Národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 937).

    Poprosím pani poslankyňu Tkáčovu, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona uviedla a odôvodnila. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, tlač 937.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložila snemovni návrh novely zákona č. 111/1990 o štátnom podniku, ktorého cieľom je umožniť vznik Dozornej rady v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky.

    Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky patrí medzi jeden z najväčších podnikov v Slovenskej republike. Hospodári na výmere 1 054 206 hektárov, čo tvorí približne takmer 55 % lesných porastov na Slovensku. Zhruba 250-tisíc hektárov v tejto výmere tvoria lesy, ktoré na základe reštitučných zákonov budú postupne vydávané pôvodným vlastníkom. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vznikol zo siedmich menších štátnych podnikov v roku 1999. Jeho zriaďovateľom je ministerstvo pôdohospodárstva a základným predmetom činnosti je starostlivosť o lesy, lesné pozemky a ďalší majetok vo vlastníctve štátu. Hlavnou zložkou tržieb a výnosov tohto podniku je produkcia a realizácia drevnej suroviny na trhu. Okrem toho podnik vykonáva aj činnosti, ktoré sú vo verejnom záujme. Ide napríklad o výsadbu, obnovu porastov, starostlivosť o genotyp a genofond zveri, obnova ekosystémov, plnenie a rozvíjanie zásad trvalo udržateľného rozvoja, údržba malých vodných tokov a tak ďalej, ktoré predstavujú v tomto podniku zdroje neefektívnych nákladov. Hodnota majetku, ktorý štátny podnik spravuje, je 43 mld. korún, v tom je účtovná hodnota lesných pozemkov 34 mld. korún.

    V súlade so zákonom č. 111/1990 o štátnom podniku je podnik určený na plnenie verejnoprospešných záujmov a podľa § 23 a 24 uvedeného zákona sa vzťahuje naňho ustanovenie zákona o štátnom podniku, ale s určitými odchýlkami. A jednou takou odchýlkou je, že podľa § 24 sa v podniku, ktorý plní verejnoprospešné záujmy, nevytvára dozorná rada.

    V procese diskusií o transformácii štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť dospela komisia, ktorá rokovala o transformácii k 1. bodu, v ktorom sa zhodla, a to je potreba vytvorenia dozornej rady v štátnom podniku pre stransparentnenie celého procesu aj v záujme toho, že ide o majetok v hodnote 43 mld. korún, ktorý sa má presunúť do akciovej spoločnosti. Je to možné dvoma spôsobmi, a to buď vypustiť zo zakladateľskej listiny verejnoprospešný charakter, čo si však nepraje nikto a nie je to v záujme nikoho. A druhý spôsob je, že novelizujeme zákon o štátnom podniku a upravíme § 24 v tom zmysle, aby sa aj v podnikoch, ktoré sú prirodzenými monopolmi, vytvárala dozorná rada.

    V zákone č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v § 10 sú zadefinované prirodzené monopoly, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie. Pôvodne išlo o tri podniky: o Slovenskú poštu, o Slovenský vodohospodársky podnik a o Lesy Slovenskej republiky. Slovenská pošta, ako vieme, prešla už procesom transformácie a je z nej akciová spoločnosť. Čiže táto novela sa bude vzťahovať na štátne Lesy Slovenskej republiky a Slovenský vodohospodársky podnik. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšiť možnosť kontroly v uvedených štátnych podnikoch, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu, a teda majú významný vplyv na podnikateľské prostredie v Slovenskej republike.

    Zacitujem niektoré kompetencie dozornej rady, tak ako sú uvedené v zákone č. 111, a myslím si, že keď podporíte tento návrh skupiny poslancov a prejdeme s ním do druhého čítania, môžeme hovoriť o tom, či by pre tieto prirodzené monopoly nebolo vhodné doplniť aj niektoré špecifickejšie kompetencie.

    Dozorná rada napríklad rozhoduje o rozdelení zisku a o úhrade strát, schvaľuje návrhy na obstaranie a financovanie hmotného a nehmotného majetku, prerokúva základné otázky koncepcie rozvoja podniku a jeho podnikateľskej činnosti, dohliada na vedenie a hospodárenie podniku, kontroluje údaje v účtovných knihách...

  • Ruch v sále.

  • ... v odôvodnených prípadoch odporúča zakladateľovi odvolať riaditeľa, vyjadruje sa k rozdeleniu, zlúčeniu, splynutiu a zrušeniu podniku, podáva zakladateľovi polročnú a ročnú správu o hospodárení podniku a tak ďalej atď.

    V predkladanej správe v dôvodovej časti uvádzame, že návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet a je tým myslené to, že z rozpočtu Slovenskej republiky nebudú nárokované žiadne nákladové položky, pretože náklady, a to hlavne mzdové náklady na odmeny členov dozornej rady, pôjdu z prevádzkových nákladov týchto dvoch štátnych podnikov. Ministerstvo financií má však taký názor, že pôjde o výpad v príjmoch do štátneho rozpočtu. K tomu si dovolím povedať, že to je čisto hypotetická otázka, pretože vypočítala som si predbežné náklady, ktoré by tieto dve dozorné rady mohli v podnikoch spôsobiť. Vychádzala som z odmien, ktoré ministerstvo pôdohospodárstva vypláca členom Dozornej rady napríklad v štátnom podniku Ulič alebo v Slovenskom pozemkovom fonde, a taký predbežný výpočet mi vyšiel, že výpad na príjmoch z dane z príjmu by mohol byť okolo 870-tisíc korún. Ak fungovanie dozornej rady by malo mať iba takýto maličký vplyv na zvýšenie efektivity v štátnom podniku, tak potom by nebola opodstatnená jej existencia. Takže si myslím, že ten dosah na príjmy do štátneho rozpočtu, práve naopak, bude pozitívny.

    Keď sa pozrieme, aké zisky vykazoval štátny podnik v rokoch 2000 až 2001, tak z bežnej činnosti stále vytváral alebo viackrát vytváral stratu. A táto strata bola sanovaná aj dotáciami zo štátneho rozpočtu. A vieme, že dotácie zo štátneho rozpočtu od tohto roku skončili. Čiže podnik bude musieť viac popracovať na efektivite a na tom, aby mal zisk, a k tomu by mohla napomôcť aj dozorná rada.

    Takže, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto zákona a o posunutie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Tkáčovej, navrhovateľke zákona.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Brestenskú, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnú radu informovala o stanovisku výboru k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením z 19. novembra 2004 ma určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady k vydaniu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zdôvodnenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zároveň obsahuje aj vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a životné prostredie. Zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na rozpočet obcí a územných celkov a životného prostredia. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená. Ďalej návrh nepatrí medzi prioritné oblasti podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Predmet návrhu zákona nie je obsiahnutý ani v Národnom programe pre prijatie acquis communautaire.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám ako spravodajca, vyplývajúce z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. novembra 2004 č. 935 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali do 27. januára a gestorský výbor do 28. januára 2005.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Pani navrhovateľka, vy ste čo odišli odtiaľto? O zaujatie miesta pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu, páni poslanci, k predloženému návrhu skupiny poslancov. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne do rozpravy sa chce niekto prihlásiť? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie. Pani navrhovateľka, ďakujem, aj pani spravodajkyňa.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Cagalovi, predkladateľovi návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

    Prerokúvame návrh ako tlač 936. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, tlač 936.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko povedal, že tento návrh zákona predkladám preto, lebo som predtým predniesol pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona, ktorý sme pred dvoma mesiacmi schvaľovali, a vtedy som upozorňoval na to, že budú mestá a obce, ktoré si budú chcieť riešiť problém rozpočtu práve zvýšením daní, poplatkov a tým sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku. Preto si myslím, keď o 5 hlasov nebol prijatý môj pozmeňujúci návrh, preto dávam novelu tohto zákona. Len toľko.

    Poprosím vás, môžeme sa potom v druhom čítaní k tomu vyjadriť, môžeme mať pozmeňujúce návrhy, možno nejaké zmeny, ktoré som tu predložil, ale poprosím o to, aby sme ten zákon posunuli do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Cagalovi, predkladateľovi návrhu zákona.

    Poprosím pána poslanca Malchárka. Spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec...

  • Reakcie z pléna.

  • Áno. Pán poslanec Hurban, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady tento návrh posúdil a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a zároveň odporúčam prideliť v druhom čítaní tento návrh zákona okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Malchárek. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, len veľmi krátko k tomuto zákonu, pretože sa ním aj vôbec touto problematikou začal zaoberať výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aj komisia pre podnikanie. Pred dvomi týždňami som zvolal stretnutie zástupcov ZMOS-u a zástupcov podnikateľov a zamestnávateľov, kde upozornili na tento problém. A ďalší vývoj bude taký, že koncom januára sa vyhodnotia tie parametre, ktoré nastavia obce po 15. januári, a vrátime sa k tomu, pretože ani tento zákon, bohužiaľ, nie je schopný urobiť zásadnejšiu zmenu k 1. 1., pretože ide o prvé čítanie. A preto by som skôr hľadal cestu, ako neprijať tento zákon, ktorý je trošku o regulácii a je trošku proti princípom fiškálnej decentralizácie a vôbec decentralizácie vo verejnej správe a štátnej správe, ale ísť cestou nejakého mechanizmu, ktorý by zabránil, aby cez tento zákon sa riešili veci, ktoré nie sú zmyslom tohto zákona. A to znamená, napríklad prostredníctvom tohto platného zákona je možné postihovať daňami jednotlivé právnické osoby a jednotlivé fyzické osoby, čo je zrejme aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Je možné z perspektívneho hľadiska aj mať väčšiu neistotu z hľadiska zahraničných investorov a vôbec investorov, čiže znevýhodňuje sa toto podnikateľské prostredie z pohľadu nejakej perspektívy. Je tam viacero ustanovení, ale existujú mechanizmy, ktoré už boli niekedy navrhnuté, to je previazanie navzájom týchto daní, či už za byty, alebo za pozemky a nehnuteľnosti.

    Myslím si, že toto je dobrá cesta, ale trošku treba s chladnou hlavou k tomu pristúpiť, pretože naozaj nestihneme 1. 1., aby sme koncom januára po dohode so všetkými zúčastnenými stranami pripravili spoločný návrh zákona, ktorý túto vec bude riešiť až od roku 2006, lebo rok 2005 jednoducho nestíhame.

    Pekne ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Pardon, pán navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Troška som nepochopil slová pána kolegu Malchárka, ktorý hovoril, že je problém a bude problém ešte raz aj zahraničných podnikateľov, aj domácich podnikateľov. Isto, tento stav, ktorý momentálne je, znechutí v mnohom podnikaní, vzniknú tu ďalší nezamestnaní ľudia z toho titulu, že niekde, kde sa nenaplní rozpočet obce a mesta, sa zvýšia dane neúmernou sumou. Preto si myslím, že treba prijať tento návrh. Viem, že dátum nie je dobrý, účinnosť môže potom platiť od 1. 1. 2006, ale zákon prijmime. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím teraz pána poslanca Malchárka, povereného skupinou poslancov, aby predložil Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý prerokúvame ako tlač 960.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 960.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o povinnom zmluvnom poistení.

    Pred pár mesiacmi, nie tak dávno, sme tu mali tému možnej regulácie ceny, opätovnej regulácie zmluvného poistenia, myslím si, že táto cesta nie je správna, ale určite nie je správne ani byť spokojný s cenami súčasného zmluvného poistenia. Hľadali sme spolu aj s kolegom Imrom Hamarčákom aj s ďalšími nejaké riešenia, ktoré by viedli do budúcnosti naozaj k reálnemu možnému zníženiu ceny. Našli sme aj spolu s poisťovňami jeden segment, ktorý je zatiaľ málo riešený a to je otázka poistných podvodov, rádovo okolo 40 % vyplatených poistných udalostí je vyplatených z podvodných aktivít, z dvojitého poistenia, z fiktívnych havárií a z fiktívnych škôd, a preto z toho vzniká tento návrh zákona, ktorý rieši povinnosť vzniku centrálneho registra nehôd, ktorý by takýmto dvojitým a podvodným vyplácaniam poistného mal výrazným spôsobom zabrániť.

    Tie čísla hovoria asi rádovo, ak znížime o 10 % túto podvodovosť, tak ušetríme zhruba 600 mil. korún v ročnom poistnom, čo sa môže prejaviť už v roku 2006 znížením poistného rádovo o 4 až 5 %. Samozrejme, že to je ten najskeptickejší a najpesimistickejší pohľad a, samozrejme, že to bude vytvárať aj pozitívny tlak na kontrolu zákonného poistenia u vodičov motorových vozidiel, kde je tiež pomerne veľká skupina ľudí, rádovo 120-tisíc motorových vozidiel dnes nie je poistených zo zákona a my všetci sa podieľame na škodách, ktoré tieto motorové vozidlá spôsobia.

    Verím, že tento zákon naozaj je nekonfliktný a že získa vašu podporu, o ktorú týmto žiadam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Malchárkovi.

    Poprosím pána poslanca Komlósyho, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený na prerokovanie v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážená Národná rada, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil tento návrh zákona podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní, a súčasne budem odporúčať, aby tento návrh zákona prerokovali okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávny výbor.

    Zatiaľ ďakujem, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy pán poslanec Blanár. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa v krátkosti vyjadriť k predkladanému návrhu novely zákona o povinnom zmluvnom poistení. Najskôr krátko zareagujem na to, čo tu bolo povedané, a chcem upresniť to, čo bolo povedané, pretože nie celkom správne sme sa porozumeli a to bolo asi to hlavné nedorozumenie toho, čo sme mali my na mysli, keď sme predkladali novelu zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to je stále neriešený dlh, ktorý narastá po Slovenskej poisťovni, a tento dlh vytvára nie trhové prostredie v segmente povinného zmluvného poistenia. A náš úmysel bol, aby sme práve riešením toho dlhu dostali poisťovne do štandardného trhového prostredia, lebo si myslíme, že teraz nie sú v trhovom prostredí.

    Čiže nebola to snaha nejakým umelým spôsobom zaviesť reguláciu povinného zmluvného poistenia, bola to len snaha na dočasné obdobie, tak ako to aj smernica Európskej únie umožňuje, ochrániť vnútorný trh, pretože ten sa dnes pohybuje v neštandardnom prostredí. To bol náš úmysel. A úmysel mal viesť presne k tomu istému, ako dnes predkladateľ hovoril vo svojej novele, to znamená znížiť narastanie cien povinného zmluvného poistenia. Pretože naozaj ten nárast, ktorý toto povinné zmluvné poistenie za posledné tri roky fungovania zaznamenal, je jednoducho pre mnohé skupiny a vlastníkov motorových vozidiel neúnosný. Čiže to je na vysvetlenie.

    A myslíme si, že tento návrh zákona nerieši tento problém dlhu, ktorý sa dnes odhaduje na 10 mld. Sk. Čiže stále budú poisťovne pôsobiť v tomto prostredí a budú mať dostatočný argument na to, aby sa vyhovorili, keď budú najbližšie stanovovať ceny povinného zmluvného poistenia, že je to práve kvôli tomuto, že potrebujú zlikvidovať tento dlh.

    Teraz k tomu obsahovému, čo sa týka novely predkladaného zákona. Predkladateľ má úmysel zaviesť register, ktorý by mal umožniť sledovanie škodových udalostí, aby nedošlo k tomu, že si niekto bude uplatňovať viackrát škodu na motorovom vozidle. Chcel by som sa však zároveň spýtať, tento úmysel má, samozrejme, svoje ratio a myslím si, že treba o ňom diskutovať, ale zároveň sa chcem spýtať, ako je do tohto zakomponované aj to, že už dnes poisťovne, ktoré sú združené v Asociácii poisťovateľov, si vytvorili inštitút takéhoto registra, ktorý už funguje a dokonca už do svojich análov zahŕňa aj škody, ktoré sú spôsobené v rámci inštitútu povinného zmluvného poistenia? Či na toto predkladateľ myslel rovnako. Či to bude skĺbené navzájom tak, aby to nebolo kontraproduktívne, ale aby to naozaj prinieslo ten efekt, o ktorom predkladateľ hovoril. Lebo aj my máme úmysel, aby predovšetkým tí, ktorí zneužívajú povinné zmluvné poistenie, boli identifikovaní. My máme tiež ten istý úmysel, aby tí, ktorí nepoisťujú svoje motorové vozidlo a používajú ich na pozemných komunikáciách a z toho spoločného solidárneho balíka sa vyplácajú škody, ktoré spôsobia, máme záujem, aby sa všetky tieto veci z povinného zmluvného poistenia dostali mimo zákona a aby povinné zmluvné poistenie pôsobilo a bolo v štandardnom trhovom prostredí.

    Čiže pokiaľ predkladateľ má premyslené, akým spôsobom bude zahrnutý tento register, ktorý už existuje v rámci Asociácie poisťovateľov, tak sme pripravení podporiť tento zákon, aby postúpil do druhého čítania. Pretože okrem toho je potrebné, aby boli aj iné veci riešené v súvislosti s povinným zmluvným poistením a to sú aj otázky týkajúce sa zverejňovania cien poisťovní pred ukončením poisťovacieho obdobia, čo sa teraz ukázalo ako veľmi vypuklý problém.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Ondriašovi, chcem vás informovať, že pani poslankyňa Tóthová, predkladateľka návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, ma požiadala, aby sme z rokovania 33. schôdze stiahli tento bod programu, pretože on má svoju súvislosť s predloženými vládnymi návrhmi zákona, ktoré budeme prerokúvať v druhom čítaní, teda Trestný zákon, a zaradili ho na rokovanie tej schôdze, na ktorej budú tieto trestné kódexy prerokúvané. A požiadala ma, aby sme tento zákon zaradili ako ďalší bod rokovania po trestných kódexoch. Je súhlas s takýmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Páni poslanci, teraz pristúpime k prerokúvaniu posledných dvoch návrhov zákonov 33. schôdze, ktorých predkladateľom je pán poslanec Ondriaš.

    Teraz poprosím pána poslanca, aby uviedol ako prvý v poradí návrh zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989 (tlač 956).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989, tlač 956.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov klubu Komunistickej strany Slovenska uviedol návrh zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989. Je to tlač 956.

    Dovoľte mi, aby som úvodom poďakoval aj môjmu asistentovi Dr. Ladislavovi Romanovi za spoluprácu pri príprave návrhu zákona.

    Politicko-ekonomickým prevratom po novembri 1989 Slovensko nastúpilo do novej etapy jeho spoločenského vývoja. Značná časť občanov Slovenskej republiky pod vplyvom západnej propagandy často nepoznaním skutočných zákonov kapitalizmu, ako aj dôsledku viacerých chýb a nedostatkov socialistického systému očakávala vtedy sľubovanú demokraciu a zabezpečenie základných ľudských práv a slobôd občanov.

    Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky z 1. septembra 1992 Slovenská republiky je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu. V Ústave Slovenskej republiky v súlade s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, slobodách boli zakotvené základné práva a slobody občanov. Občan Slovenskej republiky formálne má teda zaručenú vládu ľudu v priamej a v nepriamej demokracii, v ktorej sa majú dodržiavať základné princípy ľudských práv a slobôd, čo by malo umožňovať plný rozvoj jeho telesných a duševných síl. Pýtame sa, či je to skutočne vždy tak.

    My poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Komunistickú stranu Slovenska na základe súčasného spoločenského vedomia sme sa rozhodli zhodnotiť týchto posledných 15 rokov z pohľadu faktov a možno aj vlastným pohľadom ľavicového videnia, ale najmä na základe skúseností občanov tohto štátu. Tým nechceme vnútiť ideologický vývoj tejto spoločnosti, pretože Slovenská republika podľa ústavy nie je ani socialistická, ani kapitalistická. Sme za politickú súťaživosť registrovaných politických strán a hnutí so všetkými atribútmi skutočnej priamej a nepriamej demokracie, za realizáciu vôle ľudu a za skutočné, ale nie proklamované dodržiavanie základných práv občanov.

    Komunistická strana Slovenska a jej poslanci Národnej rady Slovenskej republiky tieto princípy a zásady demokracie uznávajú, uznávajú základné práva a slobody občanov, rovnoprávnosť všetkých druhov vlastníctva, súkromného, štátneho, družstevného, a ich trhové uplatnenie, podporujú hospodársky rast Slovenskej republiky a jej medzinárodnú konkurenčnú schopnosť.

    Komunistická strana Slovenska a jej poslanci sú zároveň proti neobmedzenej moci jednotlivcov a záujmových skupín, proti korupcii, nehumánnosti a nespravodlivosti. Sú proti nekontrolovateľnému voľnému trhu, ktorý nemá sociálnu dimenziu. Obhajujeme nižšie a stredné vrstvy spoločnosti, predovšetkým záujmy zamestnancov, sociálnu rovnosť, ochranu sociálne slabých vrstiev a rovnosť príležitostí pre všetkých.

    V záujme zhodnotenia možností smerovania našej spoločnosti a možností objektívneho zhodnotenia naplňovania očakávaní občanov Slovenskej republiky a ich spoločenské uplatnenia predkladáme vám, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989.

    Predkladáme ho s tým, aby sme spoločne otvorene, jasne a spravodlivo toto sledované obdobie posúdili, zhodnotili, negatíva odsúdili, hľadali východiská vývoja spoločnosti. Aby sme sa poučili a stanovili princípy a zásady takého politicko-ekonomického vývoja Slovenskej republiky, ktorý bude v prospech jej suverenity a záujmov väčšiny jej občanov. Veríme, že aj keď máme odlišné presvedčenie, sme dejinne poučení, preto v duchu tolerancie a vzájomnej spolupráce v prospech Slovenskej republiky a jej občanov to dokážeme.

    Ja by som vás teraz veľmi krátko oboznámil s hlavnými tézami navrhovaného zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky vedená snahou vyjadriť mimoriadnu úctu občanom, ktorí sa snažia kapitalistický systém pozmeniť, aby sa nepáchali sociálne krivdy na občanoch, vyhlasuje, že kapitalistické vlády Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1990 až po súčasnosť, a to

    - za porušovanie niektorých ľudských práv, a to najmä za ponižovanie ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti, solidarity a plnohodnotného života niektorých občanov Slovenska,

    - za morálny a etický úpadok časti spoločnosti,

    - za úpadok poľnohospodárstva,

    - za nehospodárne likvidovanie a devastovanie poľnohospodárskej pôdy,

    - za likvidáciu a úpadok mnohých priemyselných podnikov,

    - za neoprávnené prisvojovanie si nadhodnoty iných,

    - za lacný výpredaj spoločného majetku občanov nášho štátu do zahraničia,

    - za nekontrolovateľný prísun špekulatívneho kapitálu,

    - za postupnú likvidáciu sociálneho zabezpečenia väčšiny občanov,

    - za stratu sociálnych istôt,

    - za nedostatočnú bezpečnosť občanov,

    - za nájomné vraždy,

    - za ovládanie časti spoločnosti záujmami jednotlivcov a skupín osôb,

    - za vplyv organizovaného zločinu na spoločnosť,

    - za vplyv korupcie a klientelizmu na spoločnosť,

    - za legislatívne umožnenie prepojenia zahraničného špekulatívneho kapitálu podvodníkov, orgánov činných v trestnom konaní, súdov a ústavných činiteľov pri páchaní obzvlášť závažných trestných činov a organizovaného zločinu,

    - za vysťahovalectvo občanov z ich vlasti z dôvodu ťažkých hospodárskych a sociálnych pomerov v Slovenskej republike,

    - za využívanie občanov Slovenskej republiky ako lacnej pracovnej sily cudzími vykorisťovateľmi,

    - za nepravdivú propagandu zameranú na glorifikovanie kapitalizmu a kapitalistických veľmocí,

    - za cenzúru tlače a oznamovacích prostriedkov, ospravedlňovanú právom súkromných médií rozhodovať o informovanosti občanov a bojom proti extrémizmu,

    - za zneužívanie výchovy a kultúry na politické a ideologické účely.

    Verím, že väčšina poslancov sa zasadzuje o znovunastolenie dôstojného života, demokracie a dodržiavania ľudských práv a slobôd na Slovensku, a preto podporí náš návrh zákona. Vopred vám za to patrí vďaka.

    My poslanci za Komunistickú stranu Slovenska veríme, že aj keď máme odlišné presvedčenie, že v duchu tolerancie a vzájomnej spolupráce v prospech Slovenskej republiky budujme jej demokratickú, humánnu a sociálne spravodlivú spoločnosť, na ktorú budú občania Slovenska právom hrdí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, som určený spravodajca výboru, tak musím sa nadýchnuť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, postavenie žien uznesením č. 270 z 23. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989 (tlač 956). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia zákona, myslím si, že ste si všetci urobili názor, aký je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa je členená v zmysle rokovacieho poriadku na všeobecnú a osobitnú časť. Povedala by som, že chýba tam súlad s ústavou a to je možno vážna vec.

    Chcem len povedať tri veci. Zákon, tak ako bol predložený, kopíruje v úplne inej pozícii zákon o nemorálnosti komunistického režimu. Je to odpísaná verzia, ale demagogicky odpísaná, a nepravdivo predkladaná. A návrh zákona je skôr potvrdením nemorálnosti komunistického myslenia a komunistického režimu a chcela by som povedať to, čo povedal pán poslanec na začiatku, že ide o ľavicové videnie. Myslím si, že ľavicové videnie aj v tejto Národnej rade by mohli prezentovať aj iní, ale je to komunistické videnie tejto spoločnosti. A neochraňuje, ale zavádza občanov tejto spoločnosti.

    Na základe uvedených skutočností a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ak by zákon prešiel do druhého čítania, navrhujeme ho prerokovať v ústavnoprávnom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý bude ako gestorský.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči, ako prvý. Potom pán poslanec Ivan Šimko.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, asi celkom na úvod treba povedať, že my všetci nesieme spoločnú zodpovednosť za to, že takáto predloha návrhu zákona v parlamentných laviciach dnes je. Nepochybne však, samozrejme, najväčšiu zodpovednosť za to nesú predkladatelia. A ja naozaj musím na niektoré veci zareagovať, pretože aj keď nie dlho, ale bol som alebo som zahrnutý medzi tými, ktorí by mali byť odsúdení za to, že boli v kapitalistickej alebo mali by byť nejakým spôsobom morálne postihnutí za to, že boli v kapitalistickej vláde a že všetko robili pre to, aby sa v tejto krajine ľudia mali zle.

    Dokonca vy v záverečnom paragrafe uvádzate, že „zodpovednosť a spoluzodpovednosť za nezákonnosti a nespravodlivosti je založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých, ktorí sa jej dopustili“. Chcel by som vás veľmi pekne požiadať, aby ste tu v pléne Národnej rady povedali, čoho som sa dopustil, aká bude moja individuálna zodpovednosť. A rovnako by som vás chcel požiadať, aby ste aspoň v hrubých črtách načrtli ten zákon, na ktorý sa odvolávate v § 5, kde hovoríte: „Zmiernenie niektorých krívd spáchaných kapitalistickým systémoch na občanoch a odporcoch kapitalistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho nespravodlivosťou, upraví osobitný zákon.“ Naozaj by ma zaujímalo, aká filozofia toho zákona by mala byť.

    Keď som hovoril, že všetci nesieme za to spoluzodpovednosť, tak na druhej strane musím skonštatovať, že áno, je veľká skupina ľudí v tejto krajine, ktorí sa nemajú dobre. Je veľká skupina, ktorá naozaj zápasí s osobnými problémami, nemyslím si však, že prostredníctvom takéhoto zákona sa tieto veci dajú riešiť. Toto nie je návrh na riešenie problémov pre občanov Slovenskej republiky, ale to je ideologický zásah do atmosféry vnímania spoločnosti, ktorú sme zásadným spôsobom v roku 1989 odmietli.

    A dovoľte mi ešte niečo povedať na margo predkladateľov. Chcel by som zdôrazniť, že v mojom živote som stretol množstvo vynikajúcich ľudí, vynikajúcich odborne, vynikajúcich ľudsky, ktorí nosili stranícku legitimáciu, a nikdy som nemal problém s týmito ľuďmi spolupracovať a pracovať. Vysoko si ich vážim aj si ich vždy budem vážiť, ale nemôžem sa stotožniť, dáma a páni, s takýmto niečím, čo ste tu napísali. Nemôžem sa s tým stotožniť jednoducho preto, že vy nemáte morálne právo, aby ste na tieto veci poukazovali.

  • Veľmi ma to mrzí, že to jednoducho musím povedať, ale môj život, život mojich predkov je popretkávaný vašimi demokratickými rozhodnutiami. Dovoľte mi povedať niektoré skutočnosti. Určite si mnohí z nás, ktorí tu sedíme, pamätáme na 50. roky. Jeden taký dokument. Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia, dávkový odbor, Bratislava, Bezručova 3: „Rada Okresného národného výboru v Trenčíne sa uzniesla, aby Váš invalidný dôchodok, ktorý Vám bol doposiaľ vyplácaný v čiastke 7 960,- korún mesačne, bol podľa § 2 vládneho nariadenia č. 22/1953 Zb. znížený na čiastku 1 400,- korún. Dôvody: Boli ste riaditeľom Tatra banky v Trenčíne a v tejto funkcii ste horlivo prisluhovali kapitalistickému zriadeniu a prejavujete nepriateľský postoj k ľudovodemokratickému zriadeniu.“

    Vážení predkladatelia, vy v dôvodovej časti celkom na úvod konštatujete: „Slovensko bolo do roku 1989 spoločnosťou s relatívne vysokou morálkou a kultúrou.“ Ja naozaj nechcem zdržiavať poslancov v tejto rokovacej miestnosti, ale v tomto fascikli sú dokumenty o tej hlbokej kultúre a o tej hlbokej morálke.

    Hovoríte v paragrafovej časti vášho zákona aj niečo o majetku štátu alebo majetku občanov tejto krajiny. Nuž ten majetok, o ktorom hovoríte, ten kedysi naozaj reálne patril občanom tejto krajiny. Mal svojich vlastníkov, boli to živnostníci, boli to podnikatelia. Ak hovorím o osobných skúsenostiach, áno, aj moja rodina bola majetná. Môj starý otec vo svojom vlastnom dome, vážení, platil nájom. Každý mesiac tam chodili vymeriavať. A jeden mesiac tam mal byť obchod, druhý mesiac tam mala byť krčma. Takže takto sa nadobudol ten majetok, ktorý tým ľuďom, ktorí ho poctivým a legitímnym spôsobom získali, ten majetok bol jednoducho odobratý.

    A ak som už tu v rokovacej sále povedal, že ak niekto nesie zodpovednosť za privatizáciu, tak je to predovšetkým Komunistická strana Slovenska. Môžeme sa o tom baviť, či tá privatizácia bola spravodlivá alebo nespravodlivá, ale keby nebolo roku 1948, keby nebolo 50. rokov, tak na Slovensku privatizácia neexistuje a nemusíme sa baviť (potlesk), nemusíme sa baviť o tom, či bola spravodlivá, alebo spravodlivá nebola.

    Možno cítite, že sa mi trošku trasie hlas, trasie sa mi predovšetkým preto, že – a to chcem zdôrazniť – vážim si veľké množstvo ľudí, s ktorými som spolupracoval a boli straníci, ale vy týmto zákonom ste vlastne tým ľuďom, ktorí možno niekedy vlastnili stranícku legitimáciu, aby mohli tvoriť, aby mohli budovať, vy týmto zákonom tým ľuďom ubližujete.

    Ja by som vás veľmi pekne chcel poprosiť, aby ste zvážili a stiahli tento návrh zákona z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. A keby sme mali byť dôslední, tak do istej miery by ste sa, vážení predkladatelia, aj mali ospravedlniť, že takýto zákon predkladáte.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Bollová ako prvá.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Maxon, musím na úvod povedať, že si veľmi vážim vaše odborné schopnosti, vašu odbornú pripravenosť na prácu v tomto parlamente. Aj uznávam, že možno máte nejaké dôvody na to, aby ste vystúpili tak, ako ste vystúpili. Ale dovoľte aj nám zareagovať.

    Chcem povedať, že v minulosti sa veľa ľudí, tvrdia prieskumy, že vyše 60 %, malo lepšie ako dnes, a predsa táto Národná rada prijala zákon o zločinoch komunizmu. Spýtala by som sa, pán poslanec Maxon, čím som sa ja alebo trebárs pán poslanec Ondriaš podieľali na zločinoch komunizmu? Alebo na dokumente, ktorý ste prečítali? Ani ja nechcem zdržiavať. Sú, resp. dali by sa zhromaždiť fascikle z polície, súdov, ktoré dokladujú nemorálnosti a nekultúrnosť súčasnej spoločnosti.

    A, pán poslanec Maxon, vy predsa viete, že majetok Slovenskej republiky, ktorý tu bol v roku 1989, nepredstavoval iba znárodnené či zhabané majetky. Miliardové hodnoty vytvorili občania, ktorí dnes prosia o almužny, podpory v nezamestnanosti, dožadujú sa svojich aspoň najmizivejších práv, aby mohli slušne žiť. Pán poslanec, mrzí ma, že tak, ako vyčítate nám, i vy všetkých hádžete do jedného vreca. Táto Národná rada má o tomto návrhu rokovať, diskutovať. Veľmi slušne to uviedol pán poslanec Ondriaš, vyjasnime si veci a potom prijímajme závery. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Maxon povedal veľa vecí, možnože ešte aj viacej chcel, ale ja len mu chcem pripomenúť, že také osudy, ako prežil, prežili možnože všetci tu v tejto sále. Nikdy som nehovoril, že aj môj otec presedel v Jáchymove 2 roky, a predsa ostal nejakej myšlienke verný. Ale život ide ďalej. Ja si myslím, týmto návrhom sme nechceli povedať ani viac, ani menej, len to, že toľko ľudí, ktorí sú sklamaní týmto vývojom, zrejme nikto nečakal a tie sociologické výskumy zrejme o tom hovoria pravdivo. Chceme len jedno, aby sme sa zastavili a zamysleli ako ďalej. Ak hovoríte o ideológii, máte pravdu, ale v čl. 1 ústavy sa hovorí, že sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo Slovensko, že základné práva v čl. 12 a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie. Tak určite ja sa vám nebudem ospravedlňovať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, nechcem spochybňovať úprimnosť vašich slov a vašich tvrdení. Ostávam pri tom, že boli skutočne úprimné a že ste chceli do tejto rozpravy priniesť svetlo.

    Len tu je práve podstata veci, že keď vy vidíte v určitom časovom období alebo horizonte krivdy, ktoré boli spáchané na vašich rodičoch, na vašich starých rodičoch, vy ste sa rozhodli ísť do päťdesiatych rokov. Ale prečo ste sa rozhodli ísť do päťdesiatych rokov, ja sa môžem rozhodnúť ísť do stredoveku, môžem sa rozhodnúť ísť ďalej, môžem sa rozhodnúť ísť bližšie. Skrátka, je to určité časové obdobie, ktoré by sme mali zhodnotiť a na tom by sme sa predovšetkým mali dohodnúť a potom hodnotiť tieto udalosti. V tom časovom období, na ktorom sa dohodneme.

    Ja pripúšťam, že tie krivdy boli spáchané na vašich starých rodičoch. Lenže na druhej strane, a práve to je zmysel aj toho predkladaného zákona, aby sme si uvedomili, že nie menšie, skôr väčšie chyby boli napáchané takmer na pol milióna nezamestnaných tejto krajiny, na ľuďoch, ktorí vzhľadom na tú sociálnu situáciu, v ktorej sa oni nachádzajú, aj ich rodičia nachádzajú, nemôžu študovať v súčasnosti, nemôžu získavať kvalifikáciu, vzdelanie, ktorí prišli o prácu len preto, že sú iného názorového myslenia, ako je súčasné názorové myslenie predstavované touto vládou. A sú tie prípady a nie sú ojedinelé. A takto sa na veci chceme pozrieť v záujme nie vyčítať jeden druhému, ale v záujme hľadať riešenia a východisko z tejto situácie. Práve preto, aby sa neopakovali v súčasnosti tie veci, o ktorých dnes hovoríme vo všeobecnosti, že áno, boli aj v tých päťdesiatych rokoch, ktoré vy hovoríte, aby sme ich v súčasnosti neopakovali, aby neboli ďalší ľudia, ktorí trpia na súčasné podmienky, v ktorých žijú.

  • Pán poslanec Maxon, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, problém, ktorý som pomenoval, je omnoho väčší. Spočíva predovšetkým v tom, že na istom konkrétnom príklade som vám chcel ukázať, ako sa vaša kultúra a ideológia dotkla nie môjho starého otca, nie môjho otca, ale desaťtisícov ľudí v tejto krajine. Veď ak tvrdíte, že vašou ambíciou v legislatíve je hľadať východiská, nuž prosím vás pekne, ukážte mi v tom paragrafovom znení jedno jediné východisko, ktoré by akýmkoľvek spôsobom malo zlepšiť životné podmienky občanov tejto krajiny.

    Súhlasím s tým a opakujem to, áno, je tu veľa vecí, ktoré nie sú v poriadku, ale s takýmto ideologickým nánosom sa vracať na reparáciu tých vecí je pre mňa jednoducho neakceptovateľné. Je to pre mňa neakceptovateľné politicky, ale aj ľudsky. A ak vy bez akýchkoľvek problémov dnes prezentujete svoju ideológiu ako ideológiu dobra, kultúry, tak ako naozaj to vyvoláva – no neviem sa naozaj vyjadriť a je mi ľúto, že ste takýto zákon predložili.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Šimko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, nadviažem na záverečnú poznámku pána poslanca Maxona a možno ho trochu poopravím. Komunistický režim sa nedotkol desaťtisícov ľudí, ale miliónov ľudí, prakticky všetkých ľudí, ktorí žili v tejto krajine a aj v krajinách, v ktorých komunistický režim vládol. Dotkol sa ich tak alebo onak. Tie najhoršie dôsledky boli v gulagoch, v mŕtvych miliónoch ľudí, ktorých má komunistický režim na svedomí. A toto sú tie najväčšie dôsledky a dodnes cítime tie dôsledky ideológie založenej na nenávisti, na chamtivosti a to sa premieta aj teraz do slobodnej spoločnosti.

    Preto si myslím, že keď ste, páni kolegovia z Komunistickej strany, túto diskusiu otvorili, tak teda diskutujme o tom. Je to vážna diskusia, hoci si myslím, že ako ľudia, ktorí sme zodpovední za súčasnosť, by sme sa mali skôr pozerať do budúcnosti, ale nikto sa nebráni tejto diskusii aj na politickej úrovni.

    To, čo tu bolo, bol režim, ktorý bol založený na nejakej ideológii, na nejakej predstave, na nejakom sociálnom inžinierstve. To skončilo v roku 1989 a skončilo to fiaskom tohto režimu. Skončilo to fiaskom práve na základe rozhodnutia toho najneúplatnejšieho sudcu, na základe rozhodnutia ľudí. Veď predsa za komunistického režimu státisíce a možno aj milióny ľudí sa usilovali emigrovať z krajín, kde bol komunistický režim, do krajín, ktoré boli slobodné. Naopak, neplynuli davy ľudí, nikto sa nepokúšal z Rakúska prechádzať cez tie ostnaté drôty, aby žil tu v spoločnosti, ktorú ovládali komunistickí pohlavári. To je podľa môjho názoru najlepší dôkaz toho, kde vlastne ľudia chceli žiť.

    Po roku 1989 na Slovensku nevznikol žiaden kapitalistickopolitický systém, ako ste to vy nazvali. Jednoducho padli tie mechanizmy, ktoré vytvárali komunistickú diktatúru a začala sa vytvárať slobodná spoločnosť, tak ako existuje slobodná spoločnosť aj inde. A v tej slobodnej spoločnosti vystupujú ľudia so svojimi dobrými aj zlými vlastnosťami. Mnohé tie vlastnosti sme zdedili práve z toho vášho ospevovaného komunistického režimu a dodnes sa s nimi pasujeme. Takže toto je skutočné dedičstvo, ktoré je dodnes živé. Ale som si vedomý toho, že kedysi Winston Churchill povedal, že „ak sa budeme príliš zaoberať svojou minulosťou, tak prehráme svoju budúcnosť“.

    Nikdy som nebol protikomunistickým jastrabom, hoci som 15 rokov v politike, myslím si, že bolo správne, že ľudia, ktorí nosili komunistickú legitimáciu, že dostali príležitosť, aby v slobodných podmienkach ukázali, čo naozaj chcú. Pretože mnohí z nich tú komunistickú legitimáciu v minulom režime prijali pod najrozličnejšími tlakmi a nikto z nás nemá možno právo byť sudcom toho, či to bol tlak, ktorý by uniesol aj on, aj keď sme povedzme takúto legitimáciu nemali. Ale obhajovať ten režim, ktorý tu bol predtým, považujem za hlboko nemorálne a tento návrh, ktorý ste predložili, považujem za hanebný.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Fajnor.

  • Veľmi pekne ďakujem. Chcel by som nadviazať na predrečníka, a to v jednej veci. My tento režim neobhajujeme, teda bývalý režim. Bývalý režim však obhajujú občania. Podľa pána Mesežnikova, keď si prečítate Povolebné Slovensko, publikáciu, ktorá vyšla v roku 2003, tak bývalý režim, rozumej socialistický, považuje za lepší 66 % respondentov, tento režim len 8 % respondentov. Tak ak tu niekto obhajuje, sú to občania Slovenskej republiky, ktorí boli v roku 1989 podvedení. Podvedení tým, že sa tu zvýši životná úroveň, zlepší demokracia a zlepší sa socializmus. Nikto nepovedal, že tento marazmus, ktorý tu nastane, že tu bude. To je po prvé.

    Po druhé mi dovoľte povedať jednu vec: 3,6 milióna obyvateľov, opäť fakt, malo Slovensko v roku 1948, keď komunisti došli k moci. V roku 1989, keď odchádzali od moci, malo takmer 5,7 mil. obyvateľov, nárast takmer o 80 %. Povedzte mi, tento režim, neviem, ako ho nazývate, ako je možné, že sme začali vymierať?

    Pán Šimko, ja som pracoval s vaším otcom v Slovenskej komisii pre vedecko-technický a investičný rozvoj. Ja by som chcel, aby moje deti boli tak totalitne ničené, ako bol váš otec na tomto ministerstve. Prial by som to mojim deťom. A prial by som im aj to, aby boli zničení tak ako vy, že ste si urobili dve vysoké školy zadarmo počas tohto režimu.

    Chcel by som povedať jednu vec. Čo sa týka takého Slovnaftu, mám rád konkrétne príklady, Rafinéria Apollo bola pred koncom vojny zbombardovaná spojeneckým náletom. Slovnaft bol novým podnikom, ten Slovnaft sa vybudoval, ľudia od 800 do 1 200 korún. Dnes ste im ho zobrali, miliardy odchádzajú a viac ako 300-tisíc ľudí, mladých ľudí, máme dnes na Západe.

    Pán kolega Maxon, aj moja stará mama 20 rokov pôsobila v Spojených štátoch, vie, čo to je, vie, čo sú to veľké polia a malé políčka, ale o tom nabudúce, nemám viac času.

    Ďakujem.

  • Viete, viem si predstaviť rozpravu s človekom, o ktorom viem jeho politické zásady, princípy, stanoviská, ktoré sú u neho pevné, nemenné. Ale ťažko mi je polemizovať s vami, pretože ste prešli niekoľkými politickými stranami, vystriedali ste niekoľko názorových prúdov a neviem, kde ste dnes, a už absolútne neviem, kde budete názorovo zajtra. Takže ťažko vám na tieto veci odpovedať, ale napriek tomu vám jednu vec musím povedať.

    Neviem, či ste čítali tento návrh zákona, alebo nečítali. Ale v každom prípade vám musím povedať, že ste si pomýlili pojmy s dojmami, pretože zákon nehovorí a neporovnáva ani minulý režim so súčasným režimom, zákon nehovorí o minulom režime, zákon je jednoznačný. Na základe tých informácií, ktoré máme zo štatistických úradov, i informácií, ktoré sme zozbierali od radových občanov tejto republiky, vieme a hodnotíme a nastoľujeme otázky tak, aby sa súčasné pomery v republike zlepšili v prospech radového občana a nie úzkej skupinky ľudí tejto krajiny, a to v rámci platných zákonov. Toto je naším poslaním, toto je naším cieľom, to je naším snažením. A že vy niečo iné zo svojho vnútrajška, zo svojho svedomia, možno osobných konfliktov, hľadáte v tomto návrhu, ktorý je už mimo nás, to nie je náš problém, to je problém, s ktorým sa musíte vysporiadať vy.

  • Ďakujem pekne. Pán Šimko, tento návrh nie je o ideológii, ešte raz zdôrazňujem, a už tobôž nie o tom, že by sme my chceli presadzovať nejakú ideológiu v tejto spoločnosti. Musím sa vás spýtať, prepáčte, čo vy nám chcete hovoriť o chamtivosti, nenávisti, vyvražďovaní? Spomeňte si len na šíriteľov kresťanstva a nehovorte tu stále o gulagoch, prosím vás. Nik tu neobhajuje minulý režim, len chceme, a to je zámer predloženého návrhu, aby sa nepokračovalo v krivdách, nehumánnosti a nespravodlivosti. Nič viac. Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko, môžete reagovať, nech sa páči.

  • Váš návrh, pani poslankyňa Bollová, obhajuje predchádzajúci režim, obhajuje ho vo svojom kontexte a v tom je hanebný, pretože nemôžeme zabudnúť na všetky tie obete komunistického režimu.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán podpredseda, vážení poslanci, vážené poslankyne, vážení neprítomní členovia vlády Slovenskej republiky, poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky významný zákon. Zákon, ktorý chce poukázať na súčasnú ekonomickú, politickú a najmä sociálnu situáciu našej krajiny a prijať viac-menej určité deklaratívne vyhlásenie.

    Je to veľmi významný zákon predovšetkým z pohľadu Komunistickej strany Slovenska, pretože celá politika tejto strany stojí v podstate na obhajobe bývalého režimu. Preto hneď v úvode chcem povedať, že som prekvapený z toho, že ani jeden z poslancov Komunistickej strany Slovenska nevystúpil v rozprave, nevystúpil predseda Komunistickej strany Slovenska, prítomný podpredseda ÚV KSS, dokonca predseda poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska na dnešnom rokovaní nie je ani prítomný. Čiže viac-menej to vyzerá tak, že predložili zákon, ktorý v podstate berú ako akýsi nejaký folklór, keď sami tento zákon v rozprave neobhajujú.

    Dovoľte mi reagovať na niektoré veci, ktoré tu boli povedané, resp. ktoré aj neboli povedané. Osobne som presvedčený, že minulý režim, čiže režim socialistický, pretože komunizmus nikde vo svete neexistoval, napriek svojim chybám a nedostatkom bol humánnejší, bol ľudskejší než súčasný kapitalistický režim. Že sľuby z roku 1989, z novembra 1989, či už pána Kňažka, pána Budaja alebo iných protagonistov, sa jednoducho nesplnili. Ak ste nedávno pri 15. výročí novembrových udalostí sledovali okrúhle stoly, tak ste počuli pána Kňažka, keď hovoril, že keď si niekto myslí, že nejaký pán Mrkvička sprivatizuje Slovnaft, tak sa asi zbláznil. Dnes máme sprivatizovaný nielen Slovnaft, ale drvivú väčšinu nášho priemyslu. A ľudia si nežijú lepšie, práve naopak, situácia sa každým dňom zhoršuje.

    Chcem povedať, že podľa môjho názoru každá ideológia, ktorá je udržiavaná pomocou zákonov, raz padne. Ak chceme určité spoločenské zmeny, musíme robiť takú politiku, aby parlamentná strana získala toľko svojich prívržencov, aby vo voľbách mohla zvíťaziť, zostaviť vládu a mohla realizovať svoju politiku. Myslím si, že zmenu politického systému nám nepomôže urobiť nejaký zákon, ale len úspešné volebné výsledky, samozrejme, ak sa hlásime k demokracii.

    A tu prichádzam k určitému rozporu medzi slovami poslancov za KSS a ich činmi. Len nedávno sme schvaľovali volebný zákon. Volebný zákon, ktorý bol urobený tak, že nahráva iba tým, čo majú peniaze, že volieb sa môžu zúčastniť iba tí, ktorí dajú 500-tisícovú kauciu, že môžu hlasovať aj cudzinci, resp. že sa môžu zúčastniť aj súkromné médiá. Preto som bol veľmi prekvapený, keď tento volebný zákon Komunistická strana Slovenska podporila. Som prekvapený, že podporuje aj zákon o politických stranách, o ktorom budeme dnes hlasovať, pretože prijatím tohto zákona de facto zavŕšime štátny prevrat v našej krajine, ktorého sa zúčastňujú tieto parlamentné strany. Pretože po ich prijatí de facto už iba teoreticky budeme môcť byť volení, ale ak nebudeme mať peniaze, volieb sa nebudeme môcť zúčastniť. Už nehovorím o tom, že zákon hovorí, že na účasť vo voľbách bude treba 10-tisíc podpisov.

    Pán Ondriaš tu dnes predložil zákon, ktorý odsudzuje súčasný režim. Ja s týmto zákonom napriek viacerým výhradám, či je vhodný čas, aby sme tento zákon v súčasnosti predkladali, v podstate sa stotožňujem, nemám problém za tento zákon zahlasovať. Len chcem povedať, že pán Ondriaš a aj niektorí ďalší poslanci tu v tomto parlamente zahlasovali minulého roku, že minulý režim bol zločinecký. Tak by si mali ujasniť, ktorý z týchto režimov bol zločinecký. Viacerí poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, ktorí obhajujú sociálne otázky, hlasovali za zvýšenie poistného motorových vozidiel. Niektorí poslanci v Národnej rade vo výboroch podporili v minulom kalendárnom roku rozpočet, ktorý bol antisociálny, antiľudový. Viacerí poslanci za KSS nepodporili napríklad návrh zákona, ktorý predložil pán Čaplovič alebo pán Jarjabek, a nesúhlasili s tým, aby Slovenská televízia vysielala viac slovenskej tvorby, aj keď vo svojich predvolebných sľuboch hovorili o tom, že je veľa krvákov v televízii a že to treba odstrániť. Viacerí poslanci Komunistickej strany Slovenska nezahlasovali včera proti prijatiu dokumentu o zahraničnej politike Slovenskej republiky.

    Čiže tu vidím veľký rozpor medzi slovami a činmi niektorých poslancov Komunistickej strany Slovenska, ktorí sa spreneverili svojim predvolebným sľubom, ktorí sa spreneverili svojmu volebnému programu a dnes často hlasujú za antisociálne zákony.

    Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je dobré, že sa našli poslanci, ktorí predložili tento zákon, pretože treba diskutovať o problémoch, ktoré existujú v tomto spoločenskom systéme, treba sa snažiť v tejto diskusii predkladať alternatívne návrhy. Preto som pevne presvedčený, že poslanec Ondriaš, ktorý je akýmsi, by som povedal, tvorcom tohto zákona, bude v budúcnosti na základe tohto zákona predkladať aj návrhy na zmenu čiastkových zákonov, ktoré existujú v súčasnom období, a bude sa snažiť, aby návrhy týchto zákonov boli spracované tak, aby odstránili neprávnosti, odstránili biedu, odstránili zlý sociálny systém, ktorý v našej krajine existuje. Čiže očakávam, že po tomto zákone prídu aj alternatívne riešenia.

    Vážené dámy, vážení páni, tak ako vy ste svojho času prijali zákon, ktorý odsudzoval bývalý spoločenský systém, ja si myslím, že je morálnym právom každého poslanca Národnej rady predložiť zákon, ktorý takisto svojím spôsobom viac-menej morálne odsudzuje tento spoločenský systém. Systém, ktorého najvyššou hodnotou sú peniaze. Systém, ktorý bohatým viac dáva a chudobným ešte viac berie. Je to spoločenský systém, ktorý viac ako 60 % občanov Slovenskej republiky nepovažuje za dobrý, práve naopak, hlási sa k bývalému socialistickému systému.

    Preto som sa rozhodol, že podporím tento zákon. A ak máte trošku svedomia, resp. ak si naozaj triezvo pozriete na sociálno-ekonomickú situáciu v našej krajine, mali by nájsť odvahu aj poslanci ostatných opozičných parlamentných strán, resp. aj vládnej koalície, aby tento zákon napriek svojim chybám, nedostatkom, tak ako každý zákon má, aby určite podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Nuž, keď chceme povedať, že hádžeme všetkých bývalých komunistov do jedného vreca a chceme vybrať tých, ktorí nejakým spôsobom neublížili, tak potom treba predložiť zákon o zločinnosti tohto systému voči jednotlivcom, potom by to bolo úspešnejšie. Pretože predloženie takéhoto zákona považujem naozaj za, neviem nájsť vhodné slovo, poviem nehoráznosť. Pretože napriek tomu, že som mladšieho roku výroby, tak som za ten čas stihol mnoho vecí aj na vlastnej rodine pocítiť. A myslím si, tak ako povedal aj pán predseda Komunistickej strany Ševc, že asi všetci.

    Keď teda poviete, že všetci sme to mali šancu pocítiť, ako je možné, že sa takýto zákon ocitne v tomto parlamente? Viete, keď to zoberiem z právnej stránky veci, keby bol tento systém taký zločinecký, ako bol komunistický, tak dnes by ste, pán Hopta, nemohli v tomto parlamente vystúpiť s takou rečou, ako ste vystúpili, minimálne, nemohli by ste mať takú stranu, ako dnes máte, nemohli by ste taký zákon ani len predložiť a nemohli by ste nič. Pretože, ak si ja dobre pamätám, v čase komunistického režimu žiadna strana, ktorá bola iná ako KSS, existovať nemohla, teda okrem tých dvoch, ktoré boli...

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte štyri boli? Jaj, pardon, pardon, však viem o Strane národnej obrody a Strane slobody, či ako sa volala. Ale myslím si, že obidve strany boli riadené Komunistickou stranou, takže to ani nemusíme vôbec riešiť.

    Skrátka, je to naozaj pre mňa nepochopiteľné, že sa k tomu máte záujem ešte po tých rokoch vracať. A ja pevne verím, že celá Národná rada tento zákon odmietne.

  • Na začiatok by som len chcel upozorniť pána Kaliňáka, vážený...

  • Nemôžete reagovať na pána poslanca Kaliňáka, len na predrečníka.

  • V súvislosti s tým, čo hovorí pán Hopta, chcel by som pripomenúť, že pán Hopta nemá žiadnu politickú stranu, takže sa nemusíme tejto veci obávať.

    No a čo sa týka tých ďalších vecí, o ktorých hovoril pán Hopta, myslím si, že je dobré, že prehovoril, ako hovoril, že konečne ľudia pochopili, o čom pán Hopta hovorí a čo sleduje, a že na základe toho, že sme pochopili aj my v našom klube jeho morálne a charakterové vlastnosti, z klubu musel odísť. A sme radi, že z klubu odišiel, pretože ďalej to s ním nešlo. Musel teda odísť sám, samozrejme, my sme ho nevykopli, on sa nakoniec rozhodol, že odíde, a sám, a odišiel a my sme tomu radi. Len dúfam, že ľudia tieto vystúpenia sledujú a že pochopia aj napriek tomu, že pán Hopta si bude písať, čo si bude písať, po svojom, kde je pravda.

    A ešte raz pánovi Kaliňákovi v súvislosti s vystúpením pána Hoptu by som chcel povedať, že v tomto návrhu zákona absolútne nejde o porovnávanie dvoch politických systémov, že tu absolútne nejde o porovnávanie a hodnotenie komunistického režimu, ktorý nikdy na Slovensku nebol, tu ide o to, aby tento súčasný politický režim sa stal prijateľný pre radového občana tejto krajiny.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Hopta, vy ste povedali, že je to významný návrh zákona, som toho názoru, že je to hanebný návrh zákona a je to drzosť poslancov za KSS takýto návrh podať do Národnej rady.

    Súhlasím s predrečníkmi, ktorí hovorili, že rozdiel je v tom, že takýto návrh by nemohol byť prerokovaný v predošlom režime, samozrejme. A keby náhodou nejakým spôsobom by takéto vety odzneli vo vtedajšom parlamente, tak by vás odtiaľto niekde odniesli, keby ste takýto návrh prezentovali v Národnej rade. Jednoducho je to nemysliteľné, bolo to nemysliteľné. Vidíte, že je v tom rozdiel.

    Myslím, že to bola naša chyba, že sme dovolili takýto návrh, aby sa dostal na rokovanie Národnej rady. Možno, že by sme to mali zastaviť hneď vtedy, keď bol návrh programu. Škoda, že sme to neurobili, ale nič to, aspoň takýmto spôsobom sa k tomu môžeme vyjadriť. A dúfam, že Národná rada zmietne zo stola váš návrh, lebo obhajujete neobhájiteľné veci. Jednoducho zločinecký režim nemôžete obhajovať takým spôsobom, že váš návrh, ktorý je využívaný, resp. zneužívaný aj pánom poslancom Hoptom na to, aby ste si vyrovnávali účty, jednoducho to je hanebné, že ste takýto návrh dali. A potom aj to, že takýmto spôsobom si tieto účty vyrovnávate tu v Národnej rade, komunisti, ktorí sú áčko, béčko, céčko, neviem teraz, ktorá strana, ale dúfam, že ani jedna nebude v ďalšom parlamente, no ale, samozrejme, o tom musia rozhodnúť občania.

    Ale ešte aspoň jednu myšlienku, čo sa týka nežnej revolúcie. Som presvedčený o tom, že bola príliš nežná, že aspoň funkcionárov by sme mali odstaviť na pár rokov, a nehovorím o radových členoch, ale o funkcionároch. Žiaľ, bola príliš nežná.

  • Ďakujem pekne za slovo. Len pár poznámok, v záverečnom slove využijem možnosť ako spravodajca sa vyjadriť.

    Chcem povedať, že pán Hopta hovorí, že je to významný zákon. To nie je žiaden významný zákon, je to nejaká možno deklarácia, možno nejaká rozprava. A myslím si, že aj keď sa neporovnáva minulosť, ale už to, že ho predkladajú členovia Komunistickej strany, je úplne adresný a jasný. Pán Hopta hovoril, že socializmus bol humánnejší, možno preňho a možno pre ľudí, ktorí boli vo funkciách a boli v Komunistickej strane, možno bol humánnejší, ale pre tých, ktorí nemohli študovať, pre tých, ktorí nemohli získať prácu, pre tých, ktorí vykonštruovali procesy, určite nebol humánnejší. Hovoril, že ľudia sa dnes majú horšie. Iste, všetci sme naučení možno reptať vždy na to, čo je. Ale nech si len porovná platy, príjmy ľudí, ktorí za ich skvelej komunistickej lebo socialistickej spoločnosti tu pracovali, a prenásobia to tým, ako dnes stúpli ceny, ako dnes stúpli platy, či je to až také horšie dnes, ako to bolo predtým. A ostatné veci si nechám na záverečné slovo ako spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa vôbec neozvala na to, čo tu povedal predrečník pán poslanec Hopta, pretože neuznala by som to za vhodné. Iba jednu vec chcem snemovni objasniť. Predseda poslaneckého klubu chýba dnes na zasadnutí nie preto, že sa mu nechce tu byť alebo že azda nesúhlasí s týmto návrhom, ale preto, že je dnes na súde, pretože ho tento režim ako podnikateľa zlikvidoval hneď na začiatku, pretože bol a je členom KSS. Dodnes sa súdi. Takže preto tu nie je náš predseda klubu.

    A i pánu Hoptovi, tak trošku aj ostatným, ešte raz dovoľte mi zdôrazniť, tento návrh nič neobhajuje, nič neobhajuje, zdôrazňujem. Len nechce, alebo chce zabrániť tomu, aby krivdy a nespravodlivosti pokračovali. O tom je ten návrh zákona. Prosím vás, nepleťte si to s niečím iným. Myslím si, že ste si ho viacerí ani neprečítali. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nedá mi, nemám to robiť, ale nehnevajte, ja som takú likvidáciu ešte v živote nevidel, z radového člena KSS sa stal poslancom – to je dobrá likvidácia.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som sa vyjadriť k tej časti, v ktorej môj predrečník hovoril o humánnejšom režime.

    Ešte tu nevyznelo jedno slovo a to je cestovanie. Humánnejší režim bol ten, keď celý národ sa stal väzňom, ktorý bol uzatvorený ostnatým drôtom. Kto ho náhodou preskočil, tak ho bolo treba zastreliť. Ako sa cestovalo? No výborne sa cestovalo! V septembri ste museli vedieť, že v budúcom máji budete chcieť ísť na dva dni na dovolenku, museli ste požiadať o devízový prísľub, kde vám dali 40 dolárov na vašu dovolenku. A potom si mohli povedať, že skutočne každý náš človek, ktorý vycestoval za hranice, bol vlastne za hranicami žobrák. Za 40 dolárov. Prečo? Pretože vlastníctvo cudzej meny bol podľa vás trestný čin. Samozrejme, keby to dnes naša mládež vedela, že vy ste takto uzavreli hranice a takto ste vlastne pôsobili proti tým, ktorí chceli vonku študovať, ktorí chceli cestovať, ktorí chceli poznávať, ktorí chceli pracovať možno vonku. Tých ste všetkých vlastne odsúdili.

    Preto si myslím, že tento režim, ktorý vy chcete obhajovať, bol veľmi nehumánny, a preto za takýto zákon my nemôžeme hlasovať. Ďakujem. (potlesk)

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nechcel som vystupovať, ale trocha ma pán Hopta inšpiroval.

    Chcem, po prvé, vysloviť rešpekt a uznanie tomu, čo povedal pán poslanec Maxon a pán poslanec Šimko.

    Pokiaľ ide o kolegu Hoptu, pán Hopta, vy nám tu často distribuujete váš týždenník, ktorý sa volá Úsvit. Ja sa priznám, že som z neho taký zmätený, lebo v záhlaví tohto týždenníka je napísané, že je to týždenník členov Komunistickej strany, a zároveň na titulnej strane tohto týždenníka je veľký nápis, že komunisti už len 3,5 %. Takže nie je mi to celkom jasné. Ja vám poviem, že keby som bol údenáčom, tak sa do takého týždenníka ani zabaliť nenechám.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ale chcem povedať jednu zásadnú vec, resp. dve otázky, ktoré spomenul aj pán Maxon, aj pán Šimko. Ešte dodnes, ja som tú otázku tu niekoľkokrát položil, dodnes nikto nezodpovedal otázku, prečo ľudia utekali na Západ, a nie na Východ? Dokonca aj dnes, keď odchádzajú, tak idú do trhových ekonomík, a nie do Bieloruska. A potom jednu otázku na pána Ondriaša. Isteže, transformujeme našu spoločnosť, sú tu vážne problémy, ale vy ste nepovedali ani jeden jediný náznak riešenia podľa vášho spôsobu myslenia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Teraz si kladiem otázku, či bolo vôbec rozumné akýmkoľvek spôsobom vstúpiť do diskusie, ja som to potreboval spraviť. Potreboval som to spraviť jednoducho po prečítaní toho zákona, ale v tejto chvíli si uvedomujem, že asi by bolo lepšie, keby sme jednoducho nepovedali ani slovo a rozhodli hlasovaním. A prečo mám teraz taký pocit alebo presvedčenie? Pretože naozaj aj z úst predkladateľov odznelo, že je to významný zákon pre KSS. Áno, on je významný. Významný v tom, že Komunistická strana na tomto zákone ide teraz založiť svoju propagáciu a svoju kampaň. Ja to teraz jednoducho vnímam, lebo – ešte raz teda zdôrazňujem – v tom zákone nie je ani zmienka o tom, ako z tejto situácie von, ako tým ľuďom, ktorí objektívne majú dnes naozaj problémy, pomôcť. Tento zákon je o Komunistickej strane a o jej propagande na budúce obdobie – a v tom do istej miery vidím aj nebezpečie tohto zákona.

  • Pán poslanec Hopta, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Chcem reagovať na pani Sabolovú a na všetkých ostatných diskutujúcich.

    Dodnes som presvedčený, že napriek svojim chybám a nedostatkom bývalý režim bol sociálne spravodlivejší a humánnejší než súčasnosť.

    K pánovi Banášovi. Pán Banáš, vy ako bývalý člen KSČ, agent ŠtB a bývalý pracovník ministerstva zahraničných vecí, toho času agent SDK... (smiech v sále) ... agent NATO, toho času agent NATO vo farbách SDKÚ, myslím si, že vaše názory sú skôr dobrou formou pobavenia a že vám absolútne neprislúcha ma hodnotiť.

    Teraz k poslancovi Zubovi. Pán Zubo, už mám dostatok podpisov na to, aby som v krátkom čase mohol založiť nový ľavicový politický subjekt. To je po prvé. Po druhé, ak chcete hovoriť o mojich charakterových vlastnostiach, tak najprv vám odporúčam, aby ste sa lepšie pripravovali na rokovania Národnej rady, aby ste nestrápňovali Národnú radu, tak ako minule, keď ste posúvali zákony do tretieho kola. Ak hodnotíte moje charakterové vlastnosti, tak sa zaoberajte tým, ako ste podsúvali zákazku v KSS pre svojho syna v hodnote 500-tisíc korún. Takže, vážený pán Zubo, ak sa nabudúce budete snažiť hodnotiť a dodávať morálku niekomu inému, tak najprv si pozametajte pred svojím vlastným prahom. Pozametajte si, pretože až potom budete mať morálne právo ma hodnotiť. Rozhodnite sa najprv sám za seba, ako budete hlasovať o mnohých zákonoch, ktorými ste podporili súčasnú vládnu koalíciu, resp. na ktoré hlasovania ste vôbec neprišli, aby ste pomohli tejto vládnej koalícii.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem vám za slovo. Vítam túto diskusiu a som rád, že prebehla. Budem odpovedať k jednotlivým vystúpeniam poslancov neskoršie, ale najskôr by som moje odpovede uviedol. A uviedol by som to troma faktami.

    Prvý fakt. Po roku 1989 na Slovensku aj v celom bývalom socialistickom bloku došlo ku kolonizácii. A ja by som si dovolil to demonštrovať na...

  • Ruch v sále a výkriky.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás... Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Prosím vás o pokoj. Chcem vám oznámiť, že, samozrejme, sa nehlasuje o 11.00 hodine, ale po skončení. Ešte máme ďalšie dva body.

    Zároveň, pán poslanec, chcel by som vás poprosiť, aby ste reagovali na rozpravu, už nemáte čo prednášať, to ste mohli urobiť na začiatku. Ja vás dám vypnúť.

  • Áno, reagovať môžete, ale nie prednášať, a nové veci. Môžete reagovať na rozpravu. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte raz. Po roku 1989 došlo ku kolonizácii bývalého socialistického bloku. Uvádza to newyorská burza, kde táto burza hovorí... (Reakcie z pléna.) Na všetkých poslancov reagujem. Táto burza hovorí, že za 10 rokov od roku 1990 do roku 2000 sa zvýšila hodnota na newyorskej burze o 8-tisíc bodov. Pritom trvalo sto rokov, pokiaľ sa zvýšilo na 2500 rokov...

  • Ruch v sále.

  • Ja viem, páni poslanci, že je to kruté, ale to, čo vy tu rozprávate, je kvôli tomu, aby bývalý socialistický blok bol kolonizovaný stále a efektívnejšie. Dokonca...

  • Reakcia poslancov.

  • Dokonca materiály newyorskej burzy uvádzajú, že 14. 1. 2000 skončil najväčší ekonomický boom v histórii newyorskej burzy.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Vážení poslanci, uvediem druhý bod úvodom. Organizácia Spojených národov vydáva publikácie, kde zhodnocuje vývoj ľudstva a oblasti vo svete. Vydala publikáciu Transition 1999, ktorá hovorí o genocíde v bývalom socialistickom bloku, ktorá nastala po roku 1989. Doslova hovorí, že následkom prijatia kapitalizmu zomrelo do roku 1999 9,7 milióna ľudí. Následkom: drogy, alkohol, zlé zdravotné vybavenie a tak ďalej atď. – to je druhý bod.

    Tretí bod, môžem ukázať obrázky, ale nebudem zdržiavať, hovorí, že v bývalom socialistickom bloku a na Slovensku došlo k úpadku spoločnosti. Ten úpadok spoločnosti hovorí, že sa zvýšil počet vrážd, počet trestných činov, počet výpalníkov a tak ďalej atď. Tak to by som chcel povedať úvodom.

    Ako záver tejto úvodnej tézy by som chcel povedať, že kvôli tomu ste tu, páni koaliční poslanci, kvôli tomu vystupujete a kvôli tomu prezentujete svoje názory, aby táto kolonizácia bývalého socialistického bloku bola trvalá a pevná, aby sa už nikto neopovážil zdvihnúť vlajku a povedať: „Nechceme to!“

    Keď si zoberiete správu OSN o stave ľudstva, je to v dôvodovej správe, táto správa ukazuje v jednej tabuľke, koľko ktorá krajina platí totálny dlhový servis v cudzej mene. Nemám to po ruke, ale ešte keď pred piatimi rokmi sme platili týždenne 1,5 mld. korún niekomu v zahraničí ako výsledok kolonizácie, v roku 2002 to boli už 3 mld. týždenne. Ja viem, že páni koaliční poslanci odišli, lebo sa za to hanbia, že do čoho nás dostali...

  • Aj ja by som odišiel, ale nemôžem.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Sú aj ľudia, ktorí sa hanbia a neodišli.

  • Reakcia z pléna.

  • Teraz by som veľmi krátko odpovedal na otázky alebo na poznámky poslancov, ktorí vystúpili v Národnej rade.

    Pani poslankyňa Sobolová, tvrdili ste, že v zákone je všeličo nepravdivé, musíte povedať konkrétne čo. Ja som tam nenašiel nepravdivú ani jednu vetu.

    K pánovi poslancovi Maxonovi. Neviem, ohradzovali ste sa, nemáme morálne právo. Za čo nemáme morálne právo? Všetky štatistické údaje, ktoré poznám, hovoria, že 40 rokov socializmu bol na Slovensku ekonomický zázrak. Keď spomeniem aspoň z tých 500 podnikov Východoslovenské železiarne, základný kameň bol daný v roku 1960 a prvá valcovaná oceľ išla v roku 1964, prvá vysoká pec išla v roku 1965. Východoslovenské železiarne zamestnávali 23-tisíc ľudí. Postavilo sa to z vlastných zdrojov. Za pätnásť rokov kapitalizmu neviete dostavať ani Národné divadlo. Ja si dovolím tvrdiť, že – a prepáčte mi za výraz – keby na Slovensku po roku 1989 vládlo stádo zubrov, tak to tak nezničí. Prepáčte mi za výraz. Ale nie je možné, aby úpadok poľnohospodárstva klesol do roku 1958, aby úpadok priemyslu klesol do roku 1960. Tak to je naše morálne právo. Nebudem hovoriť o zázraku v kultúre. Koľko filmov, televíznych inscenácií, škôl a tak ďalej sa postavilo. Nebudem hovoriť o zázraku vzdelania. Koľko vysokoškolákov bolo v roku 1989 a koľko v roku 1945. Dovolím si tvrdiť, že to bol zázrak dodržiavania ľudských práv v porovnaní, čo je na Slovensku teraz.

    Ja by som sa vrátil k päťdesiatym rokom, a i keď zákon o tom vôbec nehovorí, zákon hovorí o súčasnosti, ale päťdesiate roky, to tu opakujete stokrát, tisíckrát, miliónkrát. A na základe päťdesiatych rokov sa odsudzujú komunisti.

    1. V roku 1989 na barikádach ľudia bojovali proti socializmu, ktorý bol v roku 1989 alebo v roku 1950?

    2. Ja vám pripomeniem päťdesiate roky v Spojených štátoch amerických. V päťdesiatych rokoch v Spojených štátoch amerických na železničných staniciach boli toalety: muži bieli, ženy biele a negri. V päťdesiatych rokoch. Predstavte si, že by komunisti boli takí nedemokratickí, takí morálne degenerovaní, že by v päťdesiatych rokoch toalety na staniciach boli: komunisti muži, komunisti ženy a ostatní...

  • Ani toalety neboli, pán poslanec.

  • Prosím vás, ja nemám päť rokov.

    Predstavte si, že by na vysoké školy v päťdesiatych rokoch bolo napísané len pre komunistov. V päťdesiatych rokoch v Spojených štátoch amerických bola vysoká škola len pre bielych, a predsa nikto nepoukazuje na Demokratickú stranu Spojených štátov alebo na Republikánsku stranu, že tá doba bola zlá, nehumánna, a nikto neodsudzuje kapitalizmus, a to už nehovorím o tridsiatich vojenských agresiách, kde sa urobila genocída aspoň v desiatich krajinách. Tak to sú päťdesiate roky!

    Ja by som pripomenul ďalším poslancom, ktorí hovorili, ako bolo zle a ako je dobre, že ozaj 66,8 % obyvateľov hovorí, že sa mali lepšie za „totality“. A len 8 % sa má lepšie teraz. Tak sa pýtam: Akú totalitu máme v súčasnosti? Ja hovorím za seba a vyhlasujem, že ozaj táto totalita je profesionálna. To, že je profesionálna, hovorí, že sa jej hovorí demokracia, dodržiavanie ľudských práv a tak ďalej.

    Pán poslanec Šimko hovoril, že komunistický režim sa dotkol miliónov ľudí. Dotkol sa, ale veľmi pozitívne. Správa OSN hovorí, že kapitalistický režim sa dotkol miliónov ľudí, že 9,7 milióna ľudí už zahynulo. Keď vám poviem údaj, oficiálnu správu spred roka v Rusku, v Rusku žije 1 milión detí v kanáloch. Predstavte si, že by to urobili komunisti. Tak ich všetkých obesia. Keď to urobia kapitalisti, je to humanita a demokracia. Ešte by som zopakoval, prečo sa to robí. Robí sa to preto, lebo kolonizačný štandard bývalého socialistického bloku je veľmi veľký. Len Slovensko kolonizovaním dáva také prostriedky, že si to nevieme ani predstaviť. A potom tu hodinu, dve hodiny rozprávame, že kde zoberieme 50 mil. korún na niečo. Je to naša kolonizačná dávka za 6 hodín, ktorú tu platíme už, neviem koľko, 10 rokov.

    Ja by som povedal o gulagoch. Gulagy sa využívajú v procese kolonizácie. Vyšla veľmi dobrá práca z Českej akadémie vied, ktorá hovorí o gulagoch. Vyšla práca z Kalifornskej univerzity o gulagoch, ktorá vyšla vo vedeckom časopise. Je to krásna práca, tú si treba prečítať. Samozrejme, to si nikto nedovolí, aby sa to rozšírilo, tie klamstvá o gulagoch, že tam 10 mil., 20, 40, 80 až 130 mil. zahynulo, bolo klamstvo. Za 33 rokov v gulagoch zahynuli 2 mil. ľudí. V gulagoch bolo od 8 do 11 %, až niekedy 33 % politických väzňov a kontrarevolucionárov, to sa nevie, ktorí boli správni a nesprávni. Ale nechcel by som ísť do tejto témy. V úvode oficiálnej správy sa hovorí, že fámy o gulagoch boli vymyslené. Samozrejme, ja ich tu nechcem obhajovať.

    Emigrácia. Je zaujímavé hovoriť o emigrácii. Keby sme Slovensko posudzovali podľa emigrácie, tak socializmus na tom vyjde najlepšie. Pred 1. svetovou vojnou Slovensko bolo také chudobné, že 20 % populácie ušlo, emigrovalo. Medzi dvomi vojnami – prvou svetovou a druhou svetovou vojnou – zo Slovenska emigrovalo 204-tisíc ľudí oficiálne, následkom chudoby a biedy. Za socializmu bol zákaz emigrovať a tak ďalej, boli určité povolenia, ale v roku 1968 až 1969 po celý rok bolo možné voľne opustiť Česko-Slovensko. Ešte raz opakujem, úplne voľne. Na Západe na nich čakali, dostali ubytovanie, prácu a podporu. Viete koľko utieklo zo Slovenska? Tipnite si! Desaťtisíc aj niečo.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Bugár, prepáčte mi, ja ozaj nemám päť rokov.

    Ešte raz opakujem, v roku 1988 až 1989 ľudia mohli voľne odísť, odišlo desaťtisíc.

  • Reakcie z pléna.

  • A teraz vám poviem, hádajte, koľko oficiálne požiadalo o zbavenie občianstva po roku 1989? Dvestopäťdesiatoosemtisíc občanov Slovenska oficiálne požiadalo o stratu občianstva a utieklo. A to sú len oficiálne. Keď by som počítal, koľko neoficiálne, musel by som pripočítať 140-tisíc vysokoškolákov.

    Ešte k emigrácii. Ešte by som chcel povedať, bola poznámka o cestovaní do zahraničia. Za socializmu počet občanov, ktorí vycestovali do zahraničia na dovolenku, samozrejme, väčšina do nesocialistických krajín, počet vycestovaných bol asi 5 mil. ročne. V súčasnosti len 20 % populácie môže ísť na dovolenku do zahraničia, 50 % populácie nemá na dovolenku vôbec a je určitý počet populácie, ktorá nemá peniaze na to, aby vycestovala navštíviť si starých rodičov alebo deti v susednom meste. Prosím vás, tak nehovorte o emigrácii.

    No a to by som chcel povedať aj pánovi poslancovi Banášovi, prečo ľudia utekali na Západ, a nie na Východ. Ľudia utekajú na Západ teraz viac ako za socializmu a za kapitalizmu medzi dvoma vojnami utekali ešte viac.

    K pánovi Maxonovi – čo treba robiť? Je to tam v závere zákona v mojej správe povedané.

    Záverom by som chcel ešte raz zdôrazniť: Celá diskusia o zločinoch kapitalizmu je súčasťou našej profesionálnej kolonizácie a je výsledkom pôsobenia svetového kapitalizmu vo svete. Verím, že poslanci, ktorí chcú, aby sa zlepšila, aby sa odstránila nehumánnosť z našej spoločnosti a nespravodlivosti, ktoré sú tu, podporia náš zákon. A myslím si, že ľudia, ktorí to nepodporia, ozaj budú poslúchať zahraničných kolonizátorov a v rámci toho kolonizačného štandardu budú stále opakovať o zločinoch komunizmu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať záverečné stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako spravodajcovi mi nepripadla ľahká úloha sedieť, počúvať a vyjadriť sa. A nedá sa to jednou vetou možno ako pri mnohých normálnych legislatívnych normách, normálnych zákonoch, ktoré predkladáme v tejto Národnej rade, pretože toto, tak ako som povedala, nie je normálna legislatívna norma, je to akási možno deklarácia a zjavne, ak vyšla z dielne Komunistickej strany Slovenska, je akýmsi antagonizmom voči tomu, čo obhajujú oni svojou politikou a obhajovali celý minulý režim.

    Chcem možno začať takou odpoveďou, keď v záverečnej faktickej poznámke pán poslanec Maxon povedal, že ľutuje, že sme otvorili túto diskusiu. Môžeme to vidieť z dvoch pohľadov. Jeden je ten, že bolo by možno jednoduchšie hlasovať bez rozpravy o posunutí takéhoto zákona, alebo neposunutí, a veľmi rýchlo zmiesť zo stola jednu nezmyselnú a neobhájiteľnú diskusiu, ktorá tu z jednej strany zaznievala. Ale myslím si, že keď to vidíme z iného pohľadu, že dnes je potrebné, aby sme hovorili o minulosti, lebo sme hovorili viac o minulosti ako o tom, čo v tomto zákone je, a treba o tom hovoriť, aby mladí ľudia vedeli, o čom bol komunistický režim, o čom bola socialistická spoločnosť, aké boli jej morálne, resp. nemorálne hodnoty. Pretože mladí dnes veľmi dobre poznajú a dnes vedia, tí, ktorí vlastne budú do budúcnosti napĺňať nami po roku 1989 prijímané právne úpravy. Poznajú, kde je pravda, a vedia objektívne zhodnotiť, čo sa urobilo za toto obdobie. A je tu možno veľmi malá skupina, možno nejakých presadzovateľov mladej ľavice alebo mladých komunistov, ktorí budú stále sústredení len na tento jeden názor.

    Veľmi krátko, možno už pán kolega Kaliňák v tom svojom vystúpení, ja som to mala ako takú prvú poznámku, ktorú som myslela, že poviem ešte v rozprave, že kedy by bolo možné pred rokom 1989 rozhovoriť sa do takejto dimenzie. Nikto by si to nebol dovolil, ba ani poslanci minulého parlamentu pred rokom 1989, pretože boli jasne viazaní straníckou diktatúrou, by som až povedala, ani nie že straníckou poslušnosťou. A nebolo by možné v bývalom socialistickom parlamente rozvinúť akúkoľvek inú debatu okrem tej diskusie, ktorou boli viazaní tí, ktorí v tomto parlamente sedeli. A ktorí si dovolili čokoľvek iné, mali veľmi krátko, krátko skončili svoju politickú kariéru.

    Čiže tu na začiatku pán predkladateľ hovoril o tom, že nám chcú ponúknuť cez túto normu akési ľavicové videnie. Myslím si, že mnohí tí, ktorí presadzujú v tomto parlamente ľavicovú politiku a dnes sa hlásia a sú pomerne silnou stranou a snažia sa zjednocovať ľavicové sily, myslím si, že s týmto komunistickým videním nemôžu súhlasiť.

    Pán predkladateľ v záverečnom slove hovoril, že pani Sabolová povedala, že sú to nepravdivé veci. Áno, sú nepravdivé v dvoch veciach. Aj vo vecnej stránke, ktorá je v zákone, aj v tom, že hovoríte, že ochraňujete občanov. Ja si myslím, že zavádzate, a nechcem povedať, až „oblbujete“ občanov demagógiou, ktorá mnohokrát zaznieva a, bohužiaľ, na ňu naskočia mnohokrát aj médiá.

    A vecná nepravda v tom zákone, pán predkladateľ, je tá, že hovoríte, že nemá dosah na štátny rozpočet. Ak vy chcete tým osobitným zákonom, pokiaľ ste dobre kopírovali zákon o nemorálnosti komunistického režimu a preformovali ste ho do vášho kapitalistického, tak osobitný zákon bude mať nápor na štátny rozpočet. Pretože budete chcieť zmierňovať krivdy a zároveň chcete urobiť akési pamätné tabule, dokonca hovoríte o nejakom 200-tisícovom rozpočte. Čiže má dosah na štátny rozpočet. Lebo neviem, či sa chcete poskladať, páni poslanci z Komunistickej strany, na to odškodňovanie, alebo chcete tieto prostriedky? Takže je tu nepravda, aj vecná nepravda v tomto návrhu zákona, keď chceme niečo vecné v tomto zákone nájsť.

    Ak hovoríte, že došlo k úpadku spoločnosti. Ja sa pýtam, či vaša spoločnosť nebola úpadková. Hovoríte, že sú vraždy, násilie, súdne procesy. Boli také isté a boli oveľa nemorálnejšie, pretože boli ukrývané, boli utajované. A boli to súdne procesy, ktoré viedli k usmrteniu ľudí. Tieto procesy dnes, ak sú a sú nejaké problémy, sa dejú transparentne. Takže vás veľmi pekne prosím, aby ste tiež zvažovali.

    Úpadok spoločnosti je všeobecná, možno morálna vec, ktorá je a bola aj v minulosti. Je to vec o hodnotách. Je to vec o tom, čo ľudia vyznávajú. A pokiaľ vy budete živiť túto spoločnosť takouto demagógiou, skutočne bude tu úpadok hodnôt, na ktorých by sa každá spoločnosť mala postaviť.

    Hovoríte, že ide o neobjektívne posudzovanie zmien. Je tu skutočne 40-ročná devastácia komunistickým myslením, bohužiaľ, aj v dnešnej spoločnosti. Pretože za vášho socializmu si mnohí ľudia mohli aj niečo dovoliť, možnože ani nemuseli byť príslušníkmi Komunistickej strany, ale nebol problém si tak z družstva odniesť nejaký mech zrna, nebol problém z kancelárie odniesť nejaký kancelársky papier, nebol problém, ak komunistickí pohlavári išli na služobné cesty, aby neodišli s nejakými naturáliami. Všetko, všetko. Bola to korupcia, bolo to presne to isté, len sa to možno všetko zakrývalo. Čiže neobjektívne posudzovanie, potom vecne diskutujme, hovorme o týchto problémoch, ale neotáčajte. Neotáčajte.

    Ja si dovolím povedať – a zaznelo to tu aj v rozprave –, že škoda, že sme mali takú nežnú revolúciu a že v čase roku 1989 sme nedostali v ústave mimo zákona Komunistickú stranu, pretože...

  • Reakcie z pléna.

  • ... ale je škoda, pretože tak ako dnes sa snažíte obhajovať systém, ktorý tu bol, skutočne je nemorálne, aby fungovali s takouto ideológiou politické strany.

    A tu si dovolím reagovať na pani poslankyňu Bollovú, akým spôsobom ona, alebo ako my sme podporovali tento režim. Podporovali ste ho tým, že ste s ním súhlasili, že ho ešte aj dnes reprezentujete, že bývalí komunisti, ktorí boli v Komunistickej strane, v roku 1989 odišli do iných strán a nechceli byť v Komunistickej strane, pretože sa chceli akýmsi spôsobom očistiť. A vlastne dá sa povedať, že všetky ľavicové strany. Som desať rokov v parlamente, všetky ľavicové strany do roku 2002, keby ste neprišli do Národnej rady, sa dištancovali od bývalej Komunistickej strany a to bola azda asi ľavicová politika. Čiže...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, už ste mali možnosť vystúpiť.

  • ... pani poslankyňa Bollová, boli ste v tom režime aj v minulosti, obhajujete tento režim aj dnes, čiže tým je to. Čo ste vy vlastne za komunizmu alebo socializmu, by som povedala, ako boli príčinou.

    Hovoríte mnohí z vás, tu zaznelo, že návrh nehovorí nič o minulom komunistickom režime, ale predkladáte ho vy, čiže vy ho obhajujete.

    Dovolím si povedať, že väčšina v tomto parlamente má určite iný názor, ako máte vy, a pevne verím, že návrh nepokračovať v druhom čítaní v tomto parlamente bude schválený. Som aj tak trochu prekvapená, ak chcete obhajovať svoj návrh zákona, že ste nepodali návrh na pokračovanie v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Dovolím si ešte povedať pár slov k 50. rokom, pretože nedajú sa oddeliť od minulosti. Tam začal nedobrý a demagogický režim, pretože tak ako kolega Maxon, ako mnohí z vás, ktorí sedíte v tomto parlamente, ste spojení s minulosťou svojich rodičov, príbuzných, priateľov, známych. Prerokúvali sme tu mnohé zákony týkajúce sa minulého režimu pred rokom 1989 a vy veľmi dobre viete, ak chcete byť objektívni a úprimní, že nie je problém napríklad dnes len s bývaním. Mnoho ľudí bolo vyvezených, ktorí boli majitelia, a s poctivo nadobudnutým majetkom, boli vyvezení do neprimeraných podmienok, bol im zhabaný majetok, bola ich práca zdevastovaná, pretože ste im ju, alebo režim, ktorý bol v tom čase, im ju ukradol, nemali kde bývať. Mnohí z nás nemohli študovať to, čo sme chceli, pretože sme nemali dobrý kádrový profil. Pretože ak sa vám otec dostane v 50. rokoch zo štátneho profesora na návrh svojho študenta, ktorý sa správal nemorálne, do výroby a je vykonštruovaný súdny proces a jeho študent sa stáva v Prešovskom kraji vysokým funkcionárom Komunistickej strany, viem si veľmi dobre predstaviť, aký profil sme mohli mať ako deti.

    Nechcem sa vracať do minulosti, pretože, hovorím vám, môj otec stále, kým žil, hovoril, nebudem žiadať odškodňovanie, pretože tieto nemorálnosti mi nikto nenahradí ani finančným odškodnením. Pre mňa je Boh, ktorý mi tieto veci a tieto skutočnosti odplatí, a som rád, že deti ostali žiť morálne a že aj dnes sa za nich hanbiť nemusím.

    Čiže je tu rôzny pohľad aj na toto obdobie, ale nezapierajte krivdy a neprávosti, ktoré v tomto období boli. Potom...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, keď vás ešte raz budem musieť upozorniť, použijem článok, ktorý máme v rokovacom poriadku, a vykážem vás z rokovacieho priestoru.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Pán poslanec Zubo hovoril, že dnes je problém študovať. Základné a stredné vzdelanie...

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa, ešte raz. Nehnevajte sa, zachovajte tu pokoj! Boli ste upozornená, druhýkrát vás upozorním, budete musieť opustiť rokovací priestor.

  • Základné a stredné vzdelanie dnes dostane každé dieťa. A v minulosti bol problém získať aj stredné vzdelanie na to, aby bol študoval mladý človek to, čo chcel. Mnohí museli odísť aj zo stredných škôl. To, že my dnes možno žiadame, aby sa dnes vysokoškolské štúdium istým spôsobom spoplatňovalo alebo aby si prispieval študent. Všade vo svete to tak funguje a nie je pravdou, že by nemohol študovať. Je len pravdou, že dnes treba vytvoriť systém na to, aby tí, ktorí sú schopní, aby mohli študovať, aby na to mali sociálny príspevok.

    Iste, mohli by sme hovoriť o mnohých témach, ale nechcem, nechcem naťahovať rozpravu. Využila som záverečné slovo možno na niektoré skutočnosti, ktoré tu zaznievajú.

    Chcem na záver povedať, socializmus alebo minulý režim pred rokom 1989 nebol humánnejší, pretože ľudia, ktorí majú svedomie a zdravý rozum, to vedia rozlíšiť. Ľudia sa dnes nemajú v mnohom horšie. Nie sú ideálne podmienky, ale nevieme objektívne posudzovať v žiadnej dobe to, čo prináša táto doba pozitívne. A myslím si, že takéto diskusie, ako zazneli dnes, sú diskusie všeobecnej rozpravy tohto parlamentu a nie rozpravy a zakomponovania všeobecnej rozpravy do nejakej tvorby zákona, aby bola povinnosť tohto parlamentu o tejto veci diskutovať. Verím, že toto je posledný pokus otvárať všeobecnú rozpravu cez zákony, a verím, že tak ako ste tu, páni poslanci, neodporučíte tento návrh zákona postúpiť do druhého čítania.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 957).

    Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 943.

    Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Je to tlač 957.

    Dovoľte mi, aby som úvodom poďakoval môjmu asistentovi Ladislavovi Romanovi za spoluprácu pri príprave návrhu zákona.

    Možným prelievaním aktívneho kapitálu a vedomým zakrytím dlhov sa deje v rámci nedostatočnej právnej úpravy právneho inštitútu spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločník takéhoto konania vedome získava peniaze alebo hmotný či nehmotný majetok nad rámec svojho ručenia a potom buď si vytvorí novú spoločnosť s ručením obmedzeným, do ktorej prevedie aktíva z pôvodnej spoločnosti a pasíva a dlh neprevedie, ponechá ich v pôvodnej spoločnosti ako nevymožiteľnú pohľadávku alebo to tak urobí prostredníctvom už inej existujúcej spoločnosti.

    Obchodný zákonník umožňuje zmluvným stranám dohodnúť si, aby záväzky, záväzkové vzťahy, aj keď majú charakter občianskoprávnych vzťahov, boli spravované Obchodným zákonníkom. Fyzická osoba, ktorá nepodniká a je v takomto zmluvnom vzťahu s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, alebo s podnikateľskou právnickou osobou, je v nevýhodnom vzťahu, pretože sa musí podriadiť oveľa tvrdším právnym podmienkam, ktoré vyplývajú aj pre ňu z Obchodného zákonníka. Zneužíva sa to najmä pri poskytovaní úverov za podmienok úžery.

    Tichá spoločnosť je kapitálová spoločnosť, nie obchodná spoločnosť, vznikajúca na základe zmluvy medzi podnikateľom a tzv. tichým spoločníkom, t. j. osobou, ktorá sa na podnikateľskej činnosti zúčastňuje len svojím majetkovým alebo nemajetkovým vkladom. Založením tichej spoločnosti nevzniká nový právny subjekt. Každý zo spoločníkov tichej spoločnosti vystupuje navonok voči tretím osobám pod svojím menom a podnikateľskú činnosť uskutočňuje len jeden z nich, podnikateľ pod obchodným názvom podnikateľa. Tichá spoločnosť je založená na širokej zmluvnej voľnosti a umožňuje netransparentné prepojenie napr. podnikateľa, advokáta, policajta, prokurátora, sudcu, vlastníka špinavých peňazí alebo zahraničného špekulatívneho investora.

    Vzhľadom na uvedené predkladám novelu Obchodného zákonníka v ustanoveniach, ktoré právne upravujú podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným a právny inštitút tichej spoločnosti sa vypúšťa z Obchodného zákonníka.

    Za podporu v hlasovaní na postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania vopred ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán predkladateľ, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podala spravodajskú informáciu v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 957.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. novembra 2004 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 957. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa nehovorí o všetkých skutočnostiach tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 68 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady. Neobsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa vyjadrenia navrhovateľa právna úprava nebude mať dosah na štátny rozpočet, nemá vplyv na zamestnanosť ani životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z doložky zlučiteľnosti vyplýva, že návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 943 z 12. novembra 2004, podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. januára 2005 a v gestorskom výbore do 28. januára 2005.

    Skončila som, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zmenu v zložení členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

    Návrh uznesenia vám bol rozdaný. Prosím teraz predsedu zahraničného výboru pána poslanca Pavla Pašku, ktorý práve teraz vyšiel von, aby návrh predniesol. Pán poslanec Paška ako predseda výboru, mikrofón je váš.

  • Pán podpredseda, dámy a páni, na základe zmeny v stálej delegácii, keďže pán poslanec Baška sa vzdal svojho postavenia náhradníka, zahraničný výbor prerokoval 9. decembra návrh na Editku Angyalovú. Návrh uznesenia máte pred sebou v laviciach.

  • Ďakujem pekne. Chce sa niekto k tomuto návrhu vyjadriť? Nie je to tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz v rokovaní budeme pokračovať fakticky posledným bodom, a to sú písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a potom interpelácie poslancov. Na interpelácie poslancov, samozrejme, sme požiadali členov vlády, aby prišli.

    Zatiaľ môžeme pokračovať

    písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 3. novembra 2004 (tlač 961).

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 961 nachádza.

    Otváram rozpravu a zároveň sa pýtam, či sa chce niekto z poslancov vyjadriť a povedať, oznámiť svoje stanovisko k odpovedi alebo odpovediam členov vlády. Ako jediný pán poslanec Hopta. Pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Hopta, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, budem veľmi stručný. Ja som položil vo svojej interpelácii predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi desať konkrétnych otázok, kde som sa ho pýtal na sociálnu, ekonomickú, politickú situácii, na kriminalitu v našej krajine. Položil som mu konkrétne otázky, kedy si on myslí, že sa tu táto situácia zlepší.

    Pán Dzurinda ako predseda vlády, ja som ho vtedy požiadal vo svojej interpelácii, aby podľa možností mi na tieto otázky odpovedal veľmi konkrétne. Pán Dzurinda ako predseda vlády sa zmohol na 10 riadkov všeobecných politických fráz, v ktorých hovoril o tom, že reformy, ktoré sa robia v našej krajine, sú na prospech občanov Slovenskej republiky, že všetci títo ľudia to pochopili, že len ja to nechápem. Ja absolútne považujem túto jeho odpoveď za nedostačujúcu, považujem ju za nehodnú predsedu vlády Slovenskej republiky a som pevne presvedčený, že predseda vlády má taký štáb ľudí, ktorý mu dokáže zodpovedať na konkrétne otázky. Ja nechcem, aby so mnou pán predseda vlády súhlasil, ale chcem konkrétne odpovede na otázky. Preto aj v budúcnosti budem s týmito otázkami ešte raz interpelovať predsedu vlády.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Takže, pán poslanec, môžem to brať tak, že nesúhlasíte s odpoveďou pána predsedu vlády? Áno?

    Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja som podal interpeláciu vo veci podozrenia odpočúvania môjho asistenta Ladislava Romana. V interpelácii som zdôraznil, že odpočúvaný môj asistent alebo aj iní ľudia, ktorí sú odpočúvaní. Odpočúvané správy sú posielané do mojej odkazovej schránky. V odpovedi mi pán minister povedal, že, bohužiaľ, na Slovensku odpočúvajú asi 5 organizácií a že sú to utajované skutočnosti. Takže som sa nedozvedel, kto odpočúva a prečo.

    Ale ja by som chcel poprosiť pána ministra Palka, že mne ani neprekáža, že nás odpočúvajú, lebo tým máme pocit, že niečo znamenáme, ale chcel by som poprosiť, nech odpočúvané správy neposielajú do mojej odkazovej schránky na mobile, lebo sa mi rýchlo zahltí. A po druhé, ja si síce tie správy vypočujem, sú tam aj polointímne veci, ale neviem, od koho sú, tak sú mi nanič. Prosil by som pána ministra, aby zariadil, aby si spravili poriadok v odpočúvacom systéme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do tohto bodu písomné odpovede členov vlády, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, nie som ochotný začať bod interpelácie bez toho, žeby tu boli členovia vlády, takže dostali...

    Desaťminútová prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, včera sme sa dohodli na rokovaní poslaneckého grémia, že prerokujeme všetky body programu a po prerokovaní bodov programu, pani poslankyňa, budeme hlasovať.

    Zostáva nám prerokovať posledný bod programu interpelácie. Bez členov vlády podľa zákona o rokovacom poriadku nie je možné rokovať o tomto bode programu, preto som požiadal, aby Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečila účasť členov vlády na rokovaní o tomto bode programu. Celkom sú prihlásení do rozpravy traja páni poslanci a po skončení tohto bodu programu budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch programu, po ktorých bude krátke vystúpenie speváckeho zboru a po ňom rozlúčka.

    Ešte predtým, páni poslanci a predsedovia poslaneckých klubov, by som vás chcel poprosiť, aby ste na sekretariát predsedu nahlásili poslancov, ktorí sa chcú zúčastniť novoročného koncertu pri príležitosti štátneho sviatku. Rozhodol som sa, že poslanci, ktorí sa zúčastnia a prejavia záujem, samozrejme, aj s manželkami, ak tak budú chcieť, dostanú bezplatne lístky na novoročný koncert do Reduty, ktorý bude 1. januára o 19.00 hodine. Poprosím predsedov poslaneckých klubov, aby do skončenia rokovania 33. schôdze oznámili počet poslancov alebo mená tých poslancov, ktorí sa zúčastnia novoročného koncertu.

    Prerušujem rokovanie do príchodu členov vlády, kde nepredpokladám, že to bude trvať dlhšie ako desať minút.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa tých, ktorí sú prihlásení do bodu programu interpelácie, ale aj ostatných, ktorí sa chcú prihlásiť do tohto bodu programu, trvajú na tom, aby boli prítomní členovia vlády pri bode programu interpelácie? Chcem upozorniť, že v zmysle rokovacieho poriadku majú povinnosť, ale keďže prebieha rokovanie vlády, či je súhlas s tým, aby sme...

  • Reakcia pléna.

  • Nie.

    Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Je súhlas s tým, aby sme odložili bod interpelácie na členov vlády na nasledujúcu schôdzu Národnej rady?

  • Reakcia poslancov spojená s potleskom.

  • Môžem považovať vyjadrením potlesku k tomuto návrhu tento bod programu za schválený?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Prosím, páni poslanci, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Chcem vás informovať, že po odhlasovaní prerokovaných bodov programu vystúpi vysokoškolský umelecký spevácky zbor s krátkym programom, po ktorom bude nasledovať vianočné a novoročné pozdravenie sa poslancov a týmto by sme skončili rokovanie 33. schôdze Národnej rady. Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Miklušičáka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach (tlač 906).

    Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa rozhodla pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Zákon o politických stranách a politických hnutiach odporúča pán poslanec Miklušičák prerokovať v druhom čítaní.

    Páni poslanci, ešte predtým...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Cabaj, nikto z prihlásených poslancov do bodu programu interpelácie nechcel vystúpiť na tejto schôdzi.

    Pán poslanec Miklušičák predložil návrh, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 103 prítomných, 67 za návrh, 8 proti, 25 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Páni poslanci!

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona bude pridelený ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005 s tým, že gestorský výbor bude ústavnoprávny výbor.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 108 prítomných, 87 za návrh, 1 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Šimka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o Policajnom zbore (tlač 938) pod poradovým č. 57.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 938.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 95 za návrh, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, pán predseda, navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 106 za návrh, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Oremus? Nie. Vypnite sa, prosím vás. Prosím technikov, aby zo svetelnej tabule... Tak.

    Teraz poprosím pána poslanca Polku, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrh uznesenia k

    návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Európskej dohode o zrušení víz pre utečencov z 20. apríla 1959, ktorý prerokúvame ako tlač 882 pod poradovým č. 58.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Polka navrhol návrh uznesenia, ktorým odporúča, aby Národná rada súhlasila s vyslovením súhlasu s pristúpením k Európskej dohode. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že na schválenie medzinárodnej zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 110 prítomných, 99 za, 1 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie uviedol hlasovania k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 951), poradové č. 61.

    Nech sa páči, pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 102 za návrh, 1 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 940 z 12. novembra 2004 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie...

  • Pán poslanec, dajte si trošku bližšie mikrofóny.

  • Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 104 za návrh, 1 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predložila návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o cestovných náhradách.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Prerokúvame návrh ako tlač 952 pod poradovým č. 62.

  • Veľký ruch v sále.

  • Poprosím pánov poslancov o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci!

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov, tlač 952.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 111 prítomných, 110 za návrh, 1 sa zdržal.

    Schválili sme návrh.

    Ďalší návrh.

  • Teraz dajte hlasovať o tom, že tento návrh zákona bude prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie a súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 114 za návrh, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol Národnej rade návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení.

    Návrh prerokúvame ako tlač 960 pod poradovým č. 65.

    Nech sa páči, pán poslanec Komlósy.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 960.

  • Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uznesie o tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 95 za návrh, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďalej odporúčam, aby tento návrh zákona prerokoval výbor pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh zákona do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie). 118 prítomných, 109 za návrh, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, ktorý prerokúvame ako tlač 936 pod poradovým č. 66.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, páni poslanci, prosím o pokoj, pána poslanca o predloženie návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, tlač 936.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ja som už v prvej časti svojho vystúpenia predniesol návrh odporúčania, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní. Je to v súlade s odporúčaním výboru.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 28 za, 33 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi.

    Teraz poprosím poslankyňu Brestenskú, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložila Národnej rade návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.

    Návrh prerokúvame ako tlač 937 pod poradovým č. 67.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, tlač 937.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom...

  • Sústavne veľký ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále!

  • Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 98 za návrh, 1 proti, 15 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte ďalej hlasovať o tom, že uvedený priložený návrh poslancov prerokujú výboru: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo. A ďalej, prosím, dajte hlasovať aj o termínoch, že v druhom čítaní ho prerokujú výbory do 27. januára 2005 a gestorský výbor, ktorý je pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, do 28. januára 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 106 za návrh, 1 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Sabolovú, aby z poverenia výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložila návrh uznesení k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989, ktorý prerokúvame ako tlač 956 pod poradovým č. 68.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predseda, keďže neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, dajte hlasovať o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 110 prítomných, 94 za návrh, 12 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník (tlač 957).

    Poprosím pani poslankyňu Laššákovú.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 957.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, ešte pred týmto hlasovaním chcem upozorniť na moje hlasovanie o predchádzajúcom návrhu...

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Pán podpredseda Bugár ma pomýlil, zrejme som hlasoval proti. (Smiech v sále.) Samozrejme, že...

  • Ruch v sále.

  • Aby to bolo uvedené v zápise. Takže aby boli veci absolútne jasné, s komunistickým návrhom nemám nič spoločné, pán poslanec.

    Takže teraz budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Laššákovej, ktorá je spravodajkyňou k návrhu na vydanie Obchodného zákonníka. Nech sa páči, pani poslankyňa. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 12 za návrh, 75 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Neustály ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, upokojme sa, lebo emócia v rokovacej sále, zdá sa mi, že dosiahla vrchol, a bol by som nerád, keby sme sa dopustili podobných omylov. Páni poslanci, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Hopta, prosím, aby ste si sadli na svoje miesto, neotravovali ostatných poslancov.

  • Smiech v sále.

  • Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zmene v zložení delegácie.

    Poprosím pána poslanca Pašku, aby...

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zmenu v zložení členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje zmenu v zložení členov Stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, namiesto náhradníka Jaroslava Bašku vymenúva za náhradníčku Editu Angyalovú.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 108 za návrh, 1 proti, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o poslednom bode programu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktorým berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov a po druhé vyjadrenie poslanca Ivana Hoptu, že odpoveď Mikuláša Dzurindu, predsedu vlády, považuje za neuspokojivú a takisto poslanca Národnej rady Ondriaša, že odpoveď ministra vnútra Vladimíra Palka na interpeláciu vo veci odpočúvania telefónnych hovorov asistenta poslanca takisto považuje za neuspokojivú.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 3. novembra 2004, tlač 961.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie, oddelíme tie hlasovania, že Národná rada berie na vedomie odpovede členov vlády na interpelácie poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 75 za návrh, 20 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, teraz budeme hlasovať o

    návrhu poslancov Hoptu a Ondriaša, ktorí nesúhlasia s odpoveďami premiéra vlády a ministra vnútra, ktorí ich odpoveď považujú za neuspokojivú.

    Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 110 prítomných, 16 za návrh, 51 proti, 35 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Národná rada neschválila návrh uznesenia o nespokojnosti s vyslovením poslancov na odpoveď interpelovaných členov vlády a premiéra vlády Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, týmto hlasovaním... Pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som len chcela poprosiť, aby ste toto posledné hlasovanie rozdelili na dvoje. Ale už je to odhlasované, takže necháme to tak. Ja som sa hlásila predtým. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, musím sa ozvať, pretože by som ani dobre nespala. Naozaj som bola v presvedčení, že hlasujeme o zákone ako o celku. Podobne ako vy, chcela by som uviesť, že som v hlbokom nesúhlase s predloženým návrhom. Keďže sme hlasovali najprv o procedurálnom návrhu, tak aj tuto môj kolega hlasoval rovnako ako ja. Boli sme presvedčení, že hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, mýliť sa je ľudské, prosím, aby sme sa rešpektovali aj v tomto omyle.

    Ešte by som, páni poslanci, ešte by som sa krátko vrátil k bodu programu, prepáčte mi, interpelácie, pretože boli tu vznesené isté pochybnosti. Ja som upozornil na to, že bod programu interpelácie je povinným bodom programu každej jednej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ak chceme rigorózne dodržiavať rokovací poriadok, tento bod programu musí byť a bol zaradený na rokovanie 33. schôdze Národnej rady. Ja som upozornil poslancov, ktorí boli prihlásení do tohto bodu programu, do rozpravy, že z dôvodu, že vláda Slovenskej republiky má pravidelné zasadnutie, či chcú vystúpiť v tomto bode programu aj napriek neúčasti členov vlády. Všetci tí, ktorí boli prihlásení, povedali, že nie. Ja, teda z tohto dôvodu, ak poslanci, ktorí chcú interpelovať členov vlády...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Cabaj, prosím, aby ste si sadli na svoje miesto, ja viem, o čo ide. ... chcú vystúpiť, dávam im možnosť vystúpiť v bode programu interpelácie.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Cabaj, nepoučujte ma!

    Do rozpravy o bode interpelácie sa hlásia pán poslanec Maxon a pán poslanec Fajnor, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Blanár. Písomne sú prihlásení pán poslanec Kolesár, Hrdlička, pani poslankyňa Podracká.

    Páni poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Ale, páni poslanci!

    Želal som si skončiť rokovanie 33. schôdze trošku ináč, ale vy ste sa rozhodli ju skončiť ináč, ako sme si všetci želali, takže ak nechcem porušiť rokovací poriadok, musím ho rešpektovať. Toto je vôľa zákonodarcu, ktorá je vyjadrená v rokovacom poriadku.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme si teraz vypočuli spevákov, ktorí tu čakajú, a bod interpelácie odložili na zajtra, ako to býva zvykom. Prosím, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať.

  • Reakcie poslancov.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som dal procedurálny návrh v takomto znení. Pokiaľ tu nemajú byť členovia vlády, ktorých chcem interpelovať, tak nemám koho interpelovať. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, keď mal nastať bod interpelácie v zmysle schváleného programu, tak sa predsedajúci spýtal, či je možné, vzhľadom na to, že je zasadnutie vlády a je to konečné zasadnutie vlády v tomto roku, či je možné, aby sme sa vzájomne dohodli, že tento bod nebude na tejto schôdzi a bude odsunutý na budúcu schôdzu. Všetci prítomní v sále vrátane tých, ktorí boli prihlásení do interpelácií, podotýkam, v čase, keď tento bod bol na programe, súhlasili s presunutím tohto bodu na budúcu schôdzu. Nerozumiem tomu, prečo sa teraz k tomu vraciame.

  • Pán poslanec Hort a pán predseda poslaneckého klubu, ja vám poviem prečo, lebo je to povinnosť zo zákona. Pre nič iné. A keďže tu bola námietka, že takýto postup nie je v súlade s rokovacím poriadkom, ja nemôžem nerešpektovať túto námietku. Nič iné, len to. Pán poslanec Maxon. Nie. Pán poslanec Hort je ešte ďalej.

  • Ja chcem iba reagovať spôsobom, ktorým rozumejú všetci, ktorí sú tu v sále. V tom čase, keď mal byť bod interpelácie, sa celá sála dohodla, že nebude, a pokračovali sme ďalším bodom. My sme odhlasovali body, ktoré sme odhlasovali. Bod interpelácie vtedy, keď mal byť, sme spoločne dohodou odsunuli na nasledujúcu schôdzu. Program je za nami. Mali byť vtedy v sále, keď bol bod interpelácie.

  • Pán poslanec Hort, nebudeme tu polemizovať, ale bod programu interpelácie nemôžem odsunúť na druhú schôdzu, lebo musí byť zaradený aj bez toho, že by...

  • Reakcia z pléna.

  • To nie je bod programu, ktorý náhodne vzniká ako nový bod. Ten je bod programu z rokovacieho poriadku. Pán poslanec Blanár. Pán poslanec Blanár.

    Pán podpredseda Bugár.

  • Pán poslanec Hort, ako predseda najsilnejšieho koaličného klubu musíte vedieť jednu vec, keby tu boli členovia vlády, už dávno sme po tomto bode. Rokovací poriadok...

  • Reakcia poslanca.

  • Môžete, môžete kričať. Rokovací poriadok v § 24 ods. 7 jednoznačne hovorí: „Interpelácie sú pravidelnou súčasťou programu schôdze Národnej rady.“ Bodka. To, že sa my tu dohodneme, to je v poriadku. Ale pokiaľ jeden jediný poslanec sa ozve a protestuje, nemáme možnosť. A, bohužiaľ, boli poslanci, ktorí protestovali. Takže členovia vlády majú psiu povinnosť tu sedieť, keď sú interpelácie.

  • Páni poslanci, ak dovolíte, ja by som dal kompromisný návrh, ktorý by možno mohol vyriešiť tento problém. Všetci tí poslanci, ktorí chceli interpelovať dnes na schôdzi Národnej rady, aby interpeláciu, ktorú chceli predniesť ústne, doručili, aj tak je takáto povinnosť zo zákona o rokovacom poriadku, písomne predsedovi Národnej rady. Ja ju doručím interpelovanému členovi vlády a bod programu interpelácie na tejto schôdzi by sme takýmto spôsobom skončili. To je môj kompromisný návrh. Pokiaľ nie, ja dám hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Mikloško a nemusí to byť na zajtra, môže to byť na dnes o 17.00 hodine a bude bod interpelácie.

  • Reakcie poslancov.

  • Pán poslanec, ešte dám návrh. Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja myslím, že sa nemusíme presvedčovať o rokovacom poriadku. Z toho je jediné východisko, ktoré môže existovať. Otvoríte bod interpelácie, keďže poslanci už súhlasia s tým, že nebudú vystupovať v interpeláciách, aspoň tak to zaznelo, nevystúpi nikto, interpelácie ukončíte a skončila sa táto schôdza. Nič iné.

  • Pán kolega, pán predseda, pán podpredseda, pán kolega, predseda poslaneckého klubu HZDS – Ľudová strana, tento bod už prebehol. Veď tu bola diskusia na tú tému, že keď tu nie je vláda a boli opýtaní tí, čo boli riadne prihlásení do interpelácií. Na základe dohody parlamentu sme povedali, že odsúvame interpelácie na nasledujúcu schôdzu. Bola to dohoda všetkých, bola to dohoda všetkých.

    Ale ja len chcem reagovať na kolegu Bugára. Pán kolega, nehovorme tu o psej povinnosti. Keď už chceme takto rozprávať na pôde Národnej rady, včera bolo grémium, kde nebolo povedané, ako sa bude toto realizovať vo vzťahu k interpeláciám. Dnes ráno, včera bola koaličná rada, do desiatej ktokoľvek z vás z vedenia sa mohol korektne dohodnúť s vedením vlády, že keď je posledná vláda, či je teda a ako sa dá tento problém vyriešiť.

  • Páni poslanci, ja by som naozaj chcel poprosiť, sme na poslednej schôdzi Národnej rady v tomto kalendárnom roku. Páni poslanci, ja naozaj by som nerád, keby sme sa rozchádzali v nejakom napätí, nedorozumení a konflikte.

    Ja som navrhol istý kompromis, ja som bod programu interpelácie otvoril, pán poslanec Cabaj. Ja som ho otvoril. Upozornil som tých poslancov, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy, či aj napriek tomu, že členovia vlády nie sú prítomní, chcú v interpeláciách vystúpiť. Viacerí poslanci, ale teraz presne si pamätám na pani poslankyňu Podrackú, povedala, že nie, radšej chce, aby jej interpelácia bola uplatnená na nasledujúcej schôdzi. Považoval som stanovisko aj ostatných poslancov za súhlas k tomu, že tento bod programu končíme. Takto som to vyhodnotil, takto naozaj v dobrom presvedčení, že si rozumieme všetci, ktorí vtedy boli v rokovacej sále, že končíme tento bod programu.

    Ja by som teda chcel navrhnúť, aby sme sa pokojne v tejto chvíli dohodli. Interpelácie boli, ale neodzneli. Ak poslanci interpelovať chcú, ešte dnes môžu písomne doručiť predsedovi Národnej rady. Ja by som teda odporučil, keby sme v takomto duchu dnešnú schôdzu aj tento bod programu mohli definitívne skončiť.

    Vonku čaká vysokoškolský spevácky zbor, ktorý nám chce zaspievať. Myslím, že si všetci chceme pogratulovať a ja vás všetkých chcem pozvať na čašu vína. Je, páni poslanci, s takýmto návrhom súhlas, aby sme naozaj v pokoji a v nejakom kompromise skončili rokovanie tejto schôdze?

  • Súhlasná reakcia pléna vyjadrená aj potleskom.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz, aby ste do rokovacej sály pozvali vysokoškolský spevácky zbor.

    Nech sa páči, pani riaditeľka.

  • Spev vianočných piesní v podaní vysokoškolského speváckeho zboru.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa poďakoval vysokoškolskému speváckemu zboru za krásne vystúpenie, a dovoľte mi, aby som sa pripojil k želaniam, ktoré boli aj obsahom piesní, ktoré zaspievali.

    Chcem vám poblahoželať všetkým šťastné a veselé, požehnané vianočné sviatky, vám, vašim rodinám a príbuzným, do nového roku veľa zdravia, božského požehnania a všetkého dobrého.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Kolegyne, kolegovia, som poverený v mene poslaneckého klubu KDH zapriať vám pokojné sviatky, šťastlivý nový rok, aby sme sa tu všetci takto v zdraví o rok lúčili s ďalším rokom.

  • Dovoľte mi, aby som sa pripojil k tým najpeknejším prianiam, ktoré sú spájané so sviatkami Vianoc a novým rokom, vždy je to s nádejou, že nebude horšie, ako bolo dosiaľ, s nádejou, že to bude lepšie, že budeme zdravší a šťastnejší a že budeme lepší priatelia. Mnohokrát v roku 2004 sme preukázali, že to ide. A dovoľte mi, aby som zaprial vám všetkým, kolegyniam a kolegom, všetko to najlepšie vám a vašim rodinám preto, aby porozumenie pre ďalší vývoj Slovenskej republiky, a na ktorý máme všetci svoj osobitný vplyv, bolo to najlepšie medzi nami, čo si môžeme priať. Všetko najlepšie.

  • Ďakujeme. Pán poslanec Bárdos, predseda poslaneckého klubu SMK.

    Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja zaželal všetkým ľuďom dobrej vôle pokojné Vianoce a šťastlivý nový rok. Kegyelemteljes karácsonyi ünnepeket és békés új esztendőt kívánok mindenkinek.

  • Pán poslanec Hort, predseda poslaneckého klubu SDKÚ.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ale aj tí, čo sú tu na balkóne, milí hostia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SDKÚ zaželal, aby tie pocity, ktoré sprevádzajú príchod lásky na svet, ide predovšetkým o lásku, pokoj, ale všetkých, dúfam, túžbu po mieri, aby tieto pocity nás sprevádzali po celý rok 2005. Špeciálne želám nám, aby budúci rok bol napriek tomu, že sme si hovorili, že tento bol pokojný, bol ešte o niečo pokojnejší. Všetko to dobré.

  • Pán poslanec Číž. Nie. Pani poslankyňa Angyalová.

  • Napriek tomu, že sa pán poslanec Číž prihovára mojím hlasom v tejto chvíli, keďže ma tak poveril, dovoľte mi v mene celého nášho poslaneckého klubu vám zapriať naozaj pokojné sviatky, veľa lásky, veľa pohody, veľa porozumenia a veľa oddychu, lebo asi budeme potrebovať sily do ďalšieho roka. Všetko dobré.

  • Ďakujeme. Pán poslanec Lintner, predseda poslaneckého klubu ANO.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vianočné dni sú spojené so zrodom života, ten je spojený s nevinnosťou, chcel by som, aby aj naša práca bola bez podrazov, korektná a priama. Ďakujem pekne. Za poslanecký klub Aliancie želám všetkým kolegom a kolegyniam krásne prežitie Vianoc a všetko najlepšie do nového roku.

  • Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska popriala šťastné a krásne Vianoce nielen všetkým vám a nám, ale i zamestnancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa o príjemné dni a pokojnú pracovnú atmosféru tu o nás starajú. Dovoľte, aby som vyslovila také želanie, aby sme sa v budúcom roku vzájomne viac rešpektovali, tolerovali, aby medzi nami bolo menej zášti a nepochopenia, viac dobra a pekných dní. To prajem všetkým nám, i všetkým občanom našej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za tých, ktorí nie sú nikde zaradení, za tých, za ktorých ešte nikto nehovoril, vám poprial všetkým krásne, veselé, požehnané sviatky mieru a pokoja, niektorým i sofistikované sviatky pokoja. A chcel by som vás ubezpečiť, že budeme svoje poslanecké povinnosti aj v novom roku plniť tak, ako nám zákon, svedomie a ústava káže a budeme sa snažiť prispievať k tomu, aby v Slovenskej republike čo najlepšie bolo. Ďakujem vám pekne a šťastné a veselé.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, týmito krásnymi blahoželaniami a vinšmi vyhlasujem rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky za skončené a pozývam vás všetkých na krátke, malé, ale o to úprimnejšie a priateľské stretnutie do priestorov za rokovacou sálou Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

    Prajem ešte raz všetko dobré.

  • Rokovanie 33. schôdze NR SR sa skončilo o 13.15 hodine.