• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, tí, ktorí nie ste prítomní v rokovacej sále, ale ste prítomní v budove Národnej rady, aby sme mohli začať rokovať o programe 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otváram rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, páni poslanci, aby ste sa prezentovali stlačením tlačidla na vašom hlasovacom zariadení a tým osvedčili svoju prítomnosť na rokovaní 33. schôdze Národnej rady.

  • Prezentácia.

  • 111 prítomných poslancov. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.

    Chcem vás informovať, že na rokovaní 33. schôdze overovateľmi budú poslanci Jozef Heriban a Igor Federič, ich náhradníkmi Tomáš Galbavý a Milan Urbáni. Ďalej vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Murgaš a na zahraničnej pracovnej ceste sú pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Ján Drgonec, Róbert Madej, Vojtech Tkáč a Rudolf Žiak.

    Pristúpime teraz k

    schvaľovaniu programu 33. schôdze,

    ktorý vám bol podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku rozdaný do lavíc. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či má niekto návrhy na zmenu alebo doplnenie rokovania 33. schôdze Národnej rady.

    Pán poslanec Banáš.

  • Pán predseda, na poslednej minuloročnej schôdzi zaznelo v tejto sále formou piesne duchovné slovo, myslím, že by sme mohli založiť peknú tradíciu a v predvianočnom čase pozývať do parlamentu významné osobnosti spoločenského života. Určite má Slovensko veľa ľudí, ktorých by sme mali pozorne počúvať. Dovoľte preto, aby som navrhol v zmysle § 21 ods. l rokovacieho poriadku zaradiť do programu tejto schôdze vystúpenie väzňa jáchymovských baní, disidenta komunistického režimu i katolíckej cirkvi, ochrancu chudobných, skvelého človeka otca Antona Srholca. Jeho vystúpenie navrhujem zaradiť ako posledný bod programu tejto schôdze. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, predkladám návrh na doplnenie programu 33. schôdze Národnej rady o tento nový bod: Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečovaniu prepravy vo verejnom záujme v rokoch 2004 a 2005. Navrhujem, aby tento bod bol zaradený do programu ako 20. bod, pretože logicky súvisí s prerokúvaným vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. Veľmi kratučké odôvodnenie, ak dovolíte. Téma vykonávania verejnej prepravy, najmä autobusovej prepravy, už niekoľko mesiacov rezonuje vo verejnosti a som presvedčený, že už dozrel čas, aby sa touto témou zaoberala aj Národná rada. Ďakujem pekne za slovo.

  • Vážený pán predseda, navrhujem, aby sme sa zajtra ako prvým bodom programu zaoberali návrhom uznesenia Národnej rady k realizácii dôchodkovej reformy. Ide o návrh uznesenia, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila, či už sama, alebo v súčinnosti s príslušnými kontrolnými orgánmi, plnú informovanosť občanov Slovenskej republiky o všetkých rizikách, ktoré sú spojené s dobrovoľným, resp. povinným vstupom do druhého kapitalizačného piliera dôchodkového systému. Sme svedkami masívnej kampane, ktorá presviedča ľudí, aby vstupovali do druhého kapitalizačného piliera, ale rovnako treba povedať, že tento vstup so sebou prináša obrovské riziká, o ktorých nikto nehovorí alebo sa hovorí málo. Predkladám preto písomný návrh a prosím, aby zajtra ráno ako o prvom bode bolo rokované o tomto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľujem si predložiť návrh na rozšírenie programu tejto schôdze o bod: Návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine po druhom kole prezidentských volieb. Zahraničný výbor v piatok prijal uznesenie, ktoré by som si dovolil predložiť kolegom a kolegyniam a zároveň žiadam, aby tento bod bol zaradený ako bod č. 2 po rozprave k bodu o otvorení rokovaní s Tureckom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som predložil návrh na zaradenie osobitného bodu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na januárovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o dôsledkoch živelnej pohromy na území Slovenskej republiky s dôrazom na Vysoké Tatry a s predbežnými návrhmi na riešenie dôsledkov živelnej pohromy na území Slovenskej republiky.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som tiež rozšíril program Národnej rady o bod, Národná rada žiada ministra kultúry Chmela predložiť Národnej rade informáciu, ako nové zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase zmenili pôsobenie verejnoprávnych médií a do akej miery je ministerstvo spokojné s napĺňaním poslania úloh, ktoré im zo zákona č. 619/2003 a č. 16/2004 vyplývajú. Pred rokom boli Národnou radou Slovenskej republiky schválené nové zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ktoré po viacnásobných pokusoch o novelizovanie týchto zákonov verejnoprávnych médií z roku 1991 nanovo definovali základné postavenia, úlohy a činnosť Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Preto by som prosil ešte raz informáciu ministra Chmela, do akej miery je ministerstvo spokojné...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som predložil do rokovania tejto schôdze nový bod programu pod názvom Všeobecná politická rozprava o situácii v Slovenskej republike. Navrhujem tento bod zaradiť za bod interpelácie a písomné odpovede, ktoré sú v programe navrhnuté na 16. decembra. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja mám dva návrhy. Jednak by som prosila doplniť program o správu ministra kultúry, aká je predstava o prevádzkovaní Slovenského národného divadla a jeho financovaní v novej budove Národného divadla. A ďalej doplniť program o správu taktiež ministra kultúry o plnení zákonných povinností Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti sankcionovania násilia v elektronických médiách. Dôvod: Ideme prerokúvať Trestný zákon, kde znižujeme trestnú zodpovednosť, zvyšujeme sankcie a mňa zaujíma, ako sa plnia prevenčné možnosti, ktoré dáva zákon na tomto úseku.

  • Vážený pán predseda, navrhujem, aby z rokovania tejto schôdze bol stiahnutý bod 54 – vládny návrh zákona o politických stranách, politických hnutiach. Zdôvodňujem to tým, že po prijatí volebného zákona a po prípadnom prijatí tohto zákona o politických stranách by súčasné parlamentné strany neobmedzene vládli našej krajine aj bez povestného čl. 4 v ústave a de facto by tým zavŕšili parlamentný štátny prevrat v našej krajine, pretože ostatné politické strany vzhľadom na majetkové cenzusy by sa už prakticky nemohli zúčastňovať politickej súťaže. A keďže pán Banáš navrhol tu pozvať kňaza, ja navrhujem, aby to nebolo také jednostranné, aby po pánovi Srholcovi vystúpila aj pani Cingeľová, aby povedala, ako sa žije občanom Slovenskej republiky na východnom Slovensku a o svojich skúsenostiach v Európskom parlamente – ako posledný bod rokovania.

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Dovolíte, ja by som rada rozprávala, kolegovia. Môžete utíšiť plénum? Pán predseda, veľmi ťažko sa mi rozpráva, ak je tu taký hluk.

  • Žiadam podpredsedu vlády Csákyho, aby predložil informáciu o plnení a čerpaní zdrojov z Európskej únie za rok 2004 a pripravenosť rezortov na čerpanie v budúcom roku. Žiadam, aby sa tak stalo do 15 dní, teda ešte na tejto schôdzi. Ďakujem.

  • Páni poslanci, ďalšie návrhy na doplnenie alebo zmenu programu. Nie sú. Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch tak, ako boli predložené poslancami.

    Prvý návrh predložil pán poslanec Banáš, ktorý žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky pozvala a umožnila vystúpiť pánovi Srholcovi na záver 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 42 za, 11 proti, 53 sa zdržalo, 17 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hurban predložil návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala problematiku súvisiacu s prepravou vo verejnom záujme, ktorú by sme mali prerokovať ešte pred začatím rokovania o štátnom rozpočte na rok 2005. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 68 za, 5 proti, 52 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh predložil pán poslanec Fico, ktorý žiada, aby sme prijali uznesenie k realizácii dôchodkovej reformy a požiadali vládu, aby zabezpečila plnú informovanosť občanov o všetkých rizikách druhého kapitalizačného piliera dôchodkovej reformy. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

    Prosím technikov, aby... Neprešlo, ja som... Prosím výsledky volieb, ak je možné, hlasovanie, ak je možné, vrátiť. Nie je to možné?

    Budeme opakovať, páni poslanci, hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 60 za, 6 proti, 57 sa zdržalo, 8 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podal pán predseda zahraničného výboru, ktorý navrhuje prerokovať návrh stanoviska zahraničného výboru k situácii, ktorá vznikla na Ukrajine po druhom kole prezidentských volieb, a žiada zaradiť tento bod ako bod č. 2. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 89 za, 8 proti, 21 sa zdržalo, 15 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo navrhol, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky, aby na januárovú schôdzu Národnej rady predložila správu o živelnej pohrome, ktorá postihla Vysoké Tatry, ktorej súčasťou by mal byť aj návrh na riešenie problému, ktorý vznikol po tejto živelnej pohrome. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných 132 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Jarjabek, ktorý žiada pána ministra kultúry Chmela, aby predložil Národnej rade informáciu, ako zákony zmenili pôsobenie verejnoprávnych médií a do akej miery je spokojný s napĺňaním poslania a úloh, ktoré im zo zákonov č. 619/2003 a č. 16/2004 vyplývajú. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 64 za, 4 proti, 59 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Cabaj, ktorý žiada, aby po bode interpelácie Národná rada prerokovala bod programu všeobecná politická rozprava o situácii v Slovenskej republike. Po odpovediach na interpelácie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 59 za, 12 proti, 37 sa zdržalo, 27 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Tóthová podala dva návrhy na doplnenie programu. Poprosil by som vás, pani poslankyňa, keby ste mohli konkretizovať ten váš prvý návrh, ktorým ste žiadali ministra kultúry doplniť bod 33. schôdze o správu ministra kultúry, aký je predpoklad využívania...

  • Reakcia poslankyne.

  • Nech sa páči. Zapnite pani poslankyňu Tóthovú.

  • Áno. Aká je predstava o prevádzkovaní Slovenského národného divadla a jeho financovaní v novej budove Národného divadla.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 66 za, 4 proti, 44 sa zdržalo, 19 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Druhý návrh pani poslankyne Tóthovej. Žiada ministra kultúry, aby predložil správu o plnení zákonov. Nech sa páči, pani poslankyňa. Nestihol som...

  • O plnení zákonných povinností Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti sankcionovania násilia v elektronických médiách. Predsa prerokúvame trestnú zodpovednosť a prevencia nás nezaujíma, či ju plníme? To je podstata mojej otázky.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 62 za, 7 proti, 45 sa zdržalo, 20 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Hopta, ktorý navrhuje, aby sme vypustili z rokovania 33. schôdze bod 54, ktorým je vládny návrh zákona o politických stranách. Hlasujeme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 24 za, 62 proti, 29 sa zdržalo, 17 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Trváte aj na tom druhom návrhu, pán poslanec Hopta?

  • Odpoveď poslanca.

  • Prosím, prezentujme sa, či Národná rada súhlasí s tým, aby v Národnej rade Slovenskej republiky mohla vystúpiť pani Cingeľová. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 23 za, 34 proti, 54 sa zdržalo, 23 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Posledný návrh na doplnenie programu podala pani poslankyňa Štrofová, ktorá žiada, aby podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky predložil informáciu o plnení a čerpaní zdrojov Európskej únie za rok 2004 a o pripravenosti rezortov na čerpanie v roku 2005 do 15 dní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 67 za, 4 proti, 58 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky návrhy na doplnenie a zmenu programu rokovania 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o programe ako o celku so schválenými doplňujúcimi návrhmi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 83 za, 11 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem ešte informovať, že návrhy Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu, návrh na použitie Fondu národného majetku, ako aj návrh rozpočtu uvedie prezident Prezídia Fondu národného majetku, návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne uvedú predsedovia ich Správnych rád a návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne uvedie predseda Rady riaditeľov, návrh rozpočtu Eximbanky uvedie jej guvernér.

    Pýtam sa pánov poslancov, či je všeobecný súhlas s tým, aby títo páni vystúpili v Národnej rade a uviedli správy, ktoré som uviedol a ktoré Národná rada bude prerokúvať?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďalej sa chcem poslancov Národnej rady opýtať, či súhlasia s tým, aby sme o prerokovaných bodoch programu hlasovali o 11.00 a 17.00 hodine počas rokovacích dní.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o bodoch programu tak, ako sú uvedené v schválenom návrhu programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o

    návrhu stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou.

    Návrh ste dostali ako tlač 962 a výsledky jeho prerokovania vo výboroch máte ako tlač 962a.

    Poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uviedol a odôvodnil pán minister zahraničných vecí Kukan. Nech sa páči, pán minister.

    Páni poslanci, ešte prepáčte, pán minister, tá dohoda o spoločnom hlasovaní v uvedených hodinách sa netýka prerokúvaných bodov programu návrhov zákonov, ktoré vláda predložila na skrátené legislatívne konanie. Tam budeme hlasovať vždy po prerokovaní každého jedného bodu.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení prítomní hostia, podobne ako v ostatných členských štátoch Európskej únie, aj u nás na Slovensku prebieha diskusia k otázke členstva Turecka v Európskej únii. Po zverejnení odporúčaní Európskej komisie...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Prepáčte, pán minister. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, aby sme sa navzájom rešpektovali a venovali náležitú pozornosť vážnosti prerokúvaného bodu programu. Nech sa páči, pán minister.

  • Po zverejnení odporúčaní Európskej komisie sa na zasadnutí Európskej rady dňa 17. decembra tohto roku rozhodne o tom, či sa začnú prístupové rokovania s Tureckom.

    Pristupujeme k tejto otázke aj z našej strany s maximálnou vážnosťou. Európska rada totiž v tejto otázke rozhoduje jednomyseľne. Každý z členských štátov bude mať v rukách jeden hlas, to znamená hlas kladný, ale aj hlas záporný. To znamená, každý členský štát alebo individuálne členské štáty môžu vetovať prijatie rozhodnutia...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ešte raz vás naozaj žiadam, aby sme zachovali pokoj v rokovacej sále a venovali pozornosť vystúpeniu pána ministra k závažnej otázke, o ktorej parlament bude prijímať uznesenie. Pán minister, nech sa páči.

  • Vláda Slovenskej republiky a ministerstvo zahraničných vecí pristupovalo k uvedenej otázke maximálne zodpovedne. Nechceli sme k nej pristúpiť unáhlene alebo povrchne. V tejto veľmi dôležitej otázke radikalizmus diplomacii jednoducho nepristane.

    Ako iste viete, na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1, 2, 4 z 28. septembra tohto roku vláda v októbri tohto roku odpovedala správou o východiskách, zdôrazňujem, o východiskách postoja Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckom. Táto správa bola prerokovaná Výborom Národnej rady pre európske záležitosti. Plénum Národnej rady Slovenskej republiky následne zaviazalo vládu k predloženiu stanoviska Slovenskej republiky k uvedenej otázke, ktoré týmto predkladám plénu Národnej rady Slovenskej republiky na rokovanie a rozhodnutie.

    Ten pôvodný materiál o východiskách sme rozšírili a doplnili o požadované informácie. Mali sme ambície spracovať materiál objektívny a komplexný. Som presvedčený, že aj Národná rada bude pristupovať pri svojom rozhodovaní k tejto otázke s rovnakou zodpovednosťou.

    V prvom rade považujem za potrebné ešte raz zdôrazniť, o čom vlastne dnes rozhodujeme. Budem preto ešte raz citovať názov predkladaného materiálu „Návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou“. Všetci tí, ktorí budú dnes hlasovať „za“, budú hlasovať nie za vstup Turecka do Európskej únie. Budú hlasovať za začatie rokovaní s Tureckom a za také začatie, ktoré je podmienené plnením kritérií. O tom, či sa Turecko stane v budúcnosti členom Európskej únie, rozhodne iba plnenie kritérií na členstvo zo strany Turecka. A o týchto otázkach je však dnes, mierne povedané, veľmi predčasne rozhodovať.

    V diskusii, ktorú vedieme o probléme, ktorý treba riešiť dnes, zaznieva väčšinou jedna dimenzia problému. Čo sa stane, ak sa Turecko stane súčasťou Európskej únie? Navyše sa pritom často spomínajú hlavne z toho vyplývajúce možné negatíva. Celkom otvorene a podľa mňa komplexne ich uvádza a rozoberá aj predkladaný materiál. Hovorí sa aj o týchto možných negatívach veľmi podrobne. V tejto súvislosti iba dve poznámky. Do popredia vystupujú aj ďalšie dva aspekty okrem negatív, to znamená možnosti a zodpovednosť Európskej únie, ako aj Slovenskej republiky. Možnosti nám ukážu odpoveď na otázku: Čo Európska únia získa vstupom Turecka? Veľmi stručne. Európska únia sa snaží byť globálnym hráčom. Globálny však predpokladá schopnosť komunikovať so zvyškom sveta. Ak v budúcnosti ponúkneme Turecku perspektívu vstupu, aj keď to bude bez garancie, získa Európska únia silného partnera. Ten sa môže stať potrebným komunikačným premostením smerom k moslimskému svetu. Ak v budúcnosti ponúkneme Turecku perspektívu vstupu do Únie, Slovensko tým potvrdí platnosť spojenectva, o ktoré sme sa uchádzali pri lobingu za členstvo v Severoatlantickej aliancii. Pripomeniem len, že vtedy sme ako argument uvádzali hodnotovú spriaznenosť s členmi NATO.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, postoj vlády Slovenskej republiky v tejto otázke nie je lavírujúci alebo vyhýbavý. Naopak, je celkom jasný. Sme s Tureckom prostredníctvom Severoatlantickej aliancie už dnes partneri a spojenci. Ako člen Európskej únie ponúkame Turecku začiatok rokovaní členstva, začiatok, prirodzene, pri plnení kritérií členstva, ako som už spomenul. Slovenská vláda preto jasne a opakovane deklarovala a deklaruje, že výsledky prístupových rokovaní navrhuje podmieniť nezvratnosťou tureckého pokroku v reformnom a prístupovom procese. V prípade potreby jestvuje viacero kontrolných nástrojov, ktoré sa dajú použiť v negociačnom procese v prípade, žeby v členských štátoch Únie vznikol dojem, že Turecko neplní požadované kritériá a neuvádza prijaté opatrenia do života.

    Dámy a páni, naše princípy, zásady a hodnoty sú jasné. Či sa niekedy Turecko stane členom Únie, je dnes ešte predčasné rozhodovať, záleží na tom, opakujem, či splní kritériá. Dnes teda rozhodujeme „len“ o tom, či s Tureckom o tejto otázke vôbec rokovať. A tu je odpoveď vlády a jej návrh na naše dnešné rokovanie jasný.

    Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala návrhu uznesenia Národnej rady v znení:

    „Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou;

    B. zaväzuje člena vlády Slovenskej republiky presadzovať na rokovaní Európskej únie taký spôsob začiatku rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie, ktorý bude rešpektovať nevyhnutnosť plnenia kritérií a z ktorého nebude vyplývať záväzok Európskej únie prijať Turecko za člena Európskej únie.“

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam prijať takéto uznesenie alebo takéto rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem. Teraz prosím spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre európske záležitosti, poslanca Tibora Mikuša, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 970 z 25. 11. 2004 na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre európske záležitosti v termíne do 29. 11. Zároveň určil výbor pre európske záležitosti za gestorský výbor.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o uvedenom materiáli rokoval 26. 11. a prijal uznesenie č. 135. Výbor pre európske záležitosti rokoval o materiáli takisto 26. 11. a prijal uznesenie č. 37. Uvedený návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou prerokovali oba výbory v určenom termíne a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou a zaviazať člena vlády Slovenskej republiky, aby presadzoval na rokovaní Európskej rady taký spôsob začiatku rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie, ktorý bude rešpektovať nevyhnutnosť plnenia kritérií a z ktorého nebude vyplývať záväzok Európskej únie prijať Turecko za člena Európskej únie.

    Uvedené stanoviská Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a zahraničného výboru sú premietnuté v tejto spoločnej správe o návrhu stanoviska, ktorú výbor pre európske záležitosti ako gestorský schválil uznesením č. 42. V zmysle záverov z rokovania oboch výborov a gestorského výboru odporúča gestorský výbor prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    Týmto otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý sa hlási do rozpravy pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Potom ďalej písomne za kluby sú prihlásení: pani poslankyňa Masácová za klub SDKÚ, pán poslanec Lintner za klub ANO, pán poslanec Bárdos za klub SMK – MKP, pán poslanec Paška za klub Smer. A potom ešte ďalší poslanci písomne: pán poslanec Mikloško a pán poslanec Ivan Šimko.

    Pán predseda Národnej rady, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda a predsedajúci. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k vážnemu bodu programu, ktorý Národná rada prerokúva a s ktorým sme prvýkrát konfrontovaní ako poslanci Národnej rady a ktorý považujem aj z hľadiska budúceho vývoja v Európskej únii za veľmi vážny problém.

    Krátko ešte predtým, ako pristúpim k svojmu hodnoteniu, by som chcel, pán minister, zareagovať na vašu pripomienku, že dnes nerozhodujeme o tom, či Turecko bude plnoprávnym členom Európskej únie, alebo nebude. Pán minister, rozhodujeme o členstve Turecka v Európskej únii a nehovorme o ničom inom, pretože to nepovažujem za zodpovedné stanovisko. V doterajšej histórii Európskej únie a jej rozširovania neexistuje precedens. Ak Európska únia rozhodla o prizvaní ktoréhokoľvek štátu na rokovaní o plnoprávnom členstve, nestalo sa, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku neznamenalo aj plnoprávne členstvo v Európskej únii. Preto treba k tomuto rozhodnutiu, ktoré dnes máme prijať, pristupovať s takouto zodpovednosťou a plnou vážnosťou.

    Európska únia sa dnes nachádza v štádiu nebývalého rozmachu, zároveň však prichádza aj k určitej kríze hodnôt a morálnych presvedčení. Tento problém bol pri eufórii z rozširovania do istej miery prehliadnutý. Dnes sa stáva aktuálnym aj pri diskusiách o členstve Turecka. Kým v prípade nových 10 členov, aj v prípade Bulharska, Rumunska či Chorvátska, ktorých prístup je pravdepodobne vecou blízkej budúcnosti, ide o prirodzenú konsolidáciu európskeho priestoru po skončení studenej vojny, v prípade niektorých ďalších krajín – a predovšetkým Turecka – ide o novú fázu rozširovania, ktorá nás stavia pred odlišnú situáciu, keď sme konfrontovaní s nedostatkom historických skúseností a s radom nezodpovedaných otázok.

    Nehovorím to preto, že by som chcel komukoľvek uprieť možnosť žiť v spoločnom priestore mieru, slobody a prosperity. Keby otázka stála takto jednoducho, neváhal by som podporiť čo najrýchlejšiu integráciu Turecka. Otázky týkajúce sa nových členov sú však v mnohom odlišné od otázok, ktoré stáli pred nami a pred Európskou úniou doteraz. Týkajú sa aj budúcnosti, inštitucionálneho charakteru a fungovania samotnej Európskej únie. To všetko dostáva zvláštnu naliehavosť práve v prípade možnosti plnohodnotného tureckého členstva. Dovolím si preto na začiatok malé zhrnutie.

    Od roku 1963 prebieha proces približovania sa Turecka Európe. Turecko je pre Európu a pre atlantickú alianciu dlhoročný strategický partner. Nemožno poprieť, že Turecko prešlo od čias prvých rozhovorov s Európskymi spoločenstvami kus cesty, počas ktorej akceptovalo množstvo požiadaviek. Ale vyvíja sa aj samotná Európska únia. Už nejde o Európske spoločenstvá a nejde o 12 alebo 15 štátov, ide o Úniu, ktorá smeruje k ďalšej centralizácii a potenciálne k federalizácii. Ide o Úniu, ktorá je rozdelená sporom okolo prijatia ústavy a radom ďalších problémov, od otázky náboženského a kultúrneho dedičstva až po oblasť ekonomickej politiky. Ide o Úniu, ktorej absorpčné schopnosti dosiahli – aspoň na nejaký čas – svoje hranice. Desať členov, ktorí definitívne pristúpili k Únii v máji tohto roku, teda vrátane Slovenskej republiky, nestojí len pred otázkou, ako si budú naďalej počínať v novom prostredí. Nie je to len Únia, ktorá je výzvou pre nás. Aj my sami predstavujeme výzvu pre Európsku úniu. Možnosti, ktoré pre nás vznikli vstupom do spoločného priestoru Únie, dosiaľ neboli aktualizované. Prienik na spoločný pracovný trh, zapájanie sa do najrôznejších aktivít, diskusií o budúcom smerovaní integračného projektu, presadzovanie národných záujmov, to všetko je úlohou najbližšej budúcnosti, ktorej riešenie však môže trvať veľmi dlho a konečný výsledok nemá jasné obrysy.

    Nevyhnutné reformy, ktoré prebiehajú v nových krajinách, sa dostávajú do rozporu so záujmami bohatých západných členov Únie, ktorí si chcú udržať vlastnú mieru stability, sociálneho zabezpečenia a sociálneho konsenzu. Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny jadra Únie stoja pred nutnosťou začatia ekonomických reforiem, ktoré v strednej a východnej Európe s väčším alebo menším úspechom a s väčšími alebo menšími problémami už prebiehajú. Narušenie istôt, ktoré si obyvatelia týchto štátov navykli v uplynulých desaťročiach považovať za nespochybniteľné a trvalo zabezpečené, by mohlo vystupňovať podráždenosť voči novým členom, ktorí sa usilujú dosiahnuť životnú úroveň doterajších členov.

    V tejto situácii sme boli postavení pred náročnú debatu o európskej ústave. Je to práve európska ústava, ktorá smeruje k užšej integrácii a mení charakter Európskej únie. Politický a hospodársky priestor Únie sa stáva vnútorne užšie prepojený, zložitejší a tým kladie väčší odpor zmenám, ktoré musia, opakujem, musia nastať v prípade, že Únia rozšíri svoje rady o nového člena. Navyše o člena, ktorého populácia je mimoriadne početná, ktorého ekonomická výkonnosť je relatívne nízka, ktorého politické reformy nie sú dokončené, ktorého miera dodržiavania ľudských práv je naďalej diskutabilná a ktorého kultúrna a náboženská odlišnosť spolu s faktom, že hraničí s vysoko krízovými regiónmi Blízkeho a Stredného východu, budí oprávnené obavy o to, ako sa bude nová Únia vyrovnávať s následnými problémami v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti.

    Užšia vnútorná integrácia Európskej únie vedie k oslabeniu postavenia národných parlamentov a oslabeniu úlohy národných štátov ako nositeľov zvrchovanej moci na svojom území, zdroja lojality a vlastenectva svojich občanov. To všetko spolu s prílivom imigrácie môže prispieť k tomu, že rozpory záujmov jednotlivých členských štátov, ktoré sa až dosiaľ darilo riešiť pokojným spôsobom, sa môžu zmeniť na konflikty sociálnych a etnických skupín. Tie môžu prebiehať vo vnútri jednotlivých štátov, ako aj naprieč spoločenstvami. Môžu ohroziť doterajší úspešný priebeh európskeho zjednocovania, ktoré sa dialo v mene mieru, slobody a prosperity.

    Nejde tu teda len o obavy o budúce napredovanie integračného projektu, ktoré je predmetom kritických diskusií, ide aj o výsledky doterajšieho zjednocovania. Západná Európa už vo svojej nedávnej histórii zažila a dnes naďalej zažíva, k akým problémom môže viesť prítomnosť prisťahovaleckých komunít, ktorých potreby sú pochopiteľné, ktorých problémy sú reálne, ale v ktorých je spoločná integrácia len čiastočná a je zdrojom mnohých komunikačných porúch, ekonomických a politických problémov. Tieto ťažkosti sa stupňujú vtedy, keď dochádza k spomaleniu hospodárskeho rastu, poklesu životnej úrovne obyvateľstva a strate dlhodobých istôt. Nárast preferencií radikálnych strán v niektorých euroregiónoch je jav, ktorý nemôžeme prechádzať mlčaním. Musíme si uvedomiť, že toto nie je problém vymedzených lokalít a okrajových skupín obyvateľstva, ale môže celý systém dostať do krízy.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, privilegované partnerstvo pre Tureckú republiku, ktoré navrhujú európske kresťanskodemokokratické strany, by sa mohlo javiť ako rozumné východisko v prechodnej situácii, keď Európska únia musí riešiť v krátkom čase viaceré problémy, ktoré sa týkajú jej vlastných štruktúr a jej vlastného chodu. Ide napríklad o jej rozdelenie na atlantických vzťahoch, riešení konfliktu na Blízkom východe vo veci Paktu stability, schválenia ústavy, imigrácie a spravodlivosti. Som presvedčený, že nerozlišujúce otvorenie sa novým členom s rizikom ohrozenia politických a ekonomických štruktúr, rozpadu sociálnej súdržnosti, etnických a rasových nepokojov, sociálnej demagógie následne ohrozuje nielen dosiahnuté výsledky integrácie, ale potenciálne aj mnohé princípy demokracie, vlády zákona a slobodnej ekonomiky.

    Čo urobíme potom? Vyhlásime sa za nevinné obete a odvoláme sa na dobré úmysly? Budeme sa vyhovárať na to, že sme iba plnili odporúčania Komisie? Alebo prenesieme možné dôsledky na iných? Budúce generácie voličov nám to iste neodpustia.

    Existuje riešenie, dámy a páni, ktoré je možno zložité, ale zmysluplné. Európa by sa mala rozpomenúť na dôvody, ktoré kedysi stáli pri zrode integračných projektov, mala by sa rozpomenúť na to, že politika je síce nenahraditeľná, nie je však všemohúca. Národné reprezentácie by si mali ujasniť, či chcú hrať úlohu štátnikov, alebo úlohu manažérov, ktorí demontujú vytvorené inštitúcie vlastných štátov v mene niečoho nového, čo však doteraz nevedeli dostatočne popísať. Európa by sa mala vrátiť k svojim koreňom, mala by znovu objaviť osvedčené hodnoty, ktoré sa z nej strácajú.

    Patrím k predstaviteľom kresťanských demokratov, ktorí vznášajú pochybnosti o kresťanskom charaktere dnešnej a budúcej Európy. Neraz tým budia rozhorčený odpor a privolávajú na seba obvinenia zo spiatočníctva či fundamentalizmu. No keď sa pozorne započúvate, nie sú to len hlasy kresťanských demokratov.

    Ako príklad by som rád citoval niekoľko myšlienok predsedu Senátu Talianskej republiky pána Peru, ktorý vyslovil v rozhovore pre denník La Republica. Hovorí: „Dnes aj my liberáli sa musíme deklarovať ako kresťania. Naša Európa je na pohľad pekná, bohužiaľ, je to Európa prázdna, Európa bez duše. Je to Európa rozdelená a odkresťančená, ktorá už nevie, čím je, nevie, odkiaľ prichádza, a nevie, kam chce ísť.“ V súvislosti s prijatím Turecka do Európskej únie predseda talianskeho Senátu hovorí: „Máme strach prijať 80 mil. Turkov nie preto, že nevieme, čo je Turecko, ale preto, že sme ešte nepochopili, kto sme my.“ Koniec citátu.

    Dovoľte mi povedať ešte niekoľko myšlienok k samotnému Turecku. Turecko je pre Európu a pre celý demokratický Západ dlhoročným partnerom, ktorý sám prešiel mnohými a ťažkými vnútornými skúškami. Sme si vedomí chúlostivého postavenia tureckej reprezentácie vo vzťahu k očakávaniam vlastného obyvateľstva, k problémom transformácie, v ktorej sa nachádza, a v neposlednom rade vo vzťahu k problémom vlastnej národnej bezpečnosti. Musíme však mať na pamäti aj to, aké opatrenia našu spoločnú situáciu zlepšujú a aké by ju, naopak, mohli zhoršiť.

    Európska komisia vzbudila v obyvateľstve Turecka očakávania, o ktorých vzápätí priznáva, že ich nemôže ľahko a rýchle splniť. To nie je šťastná kombinácia ako východisko pre dlhodobú politiku. Politika opakovaných kritických správ a neurčitého odďaľovania vstupu, ktorá mohla byť úspešná v minulosti rozširovania, nemusí byť úspešná v novej situácii. Argument o tom, že kedykoľvek sme – mysliac tým my Únia – doteraz skočili do bazéna, bola v ňom vždy iba voda, zaváňa velikánšstvom a nemiestnym optimizmom. Je najvyšší čas vysloviť obavu pre politikov, ktorí pokladajú vstup Turecka len za ďalší rutinný krok, pri ktorom neexistujú iné riziká než pri prijímaní Poľska, Slovenska, Bulharska, Rumunska, Chorvátska alebo ďalších štátov.

    Navyše ani kroky podniknuté na strane Turecka nie sú kompletným zavŕšením transformácie na ceste k plnohodnotnému demokratickému zriadeniu. Pri diskusiách s tureckou stranou nemožno zotrvať len pri rozhovoroch s politickou reprezentáciou. Treba sa zaujímať o rad ďalších subjektov. Ide o stanoviská najmä opozičných politických strán vrátane zakázaných, stanoviská náboženských menšín, stanoviská etnických skupín, stanoviská mimovládnych organizácií, najmä tých, ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv. Treba pozorne sledovať vývin vojensko-civilných vzťahov v tureckej spoločnosti a politickom systéme. Treba venovať viac pozornosti otázke vyrovnávania sa Turecka s tienistými stránkami vlastnej minulosti. Ako funguje turecký vzdelávací systém? Aký je špeciálne stav v oblasti výučby humanitných predmetov? Ako sa interpretujú európske dejiny, vlastné dejiny a vlastný historický vzťah k Európe?

    Spomedzi viacerých chúlostivých historických bodov tu ako znepokojujúci tieň vystupujú kruté perzekúcie a genocída arménskeho národa, o ktorej sa v Európe hovorí pozoruhodne málo a ktorú turecká reprezentácia, žiaľ, dosiaľ obchádza alebo bagatelizuje. Nevyriešený územný spor s Cyprom a napätie vo vzťahu s Gréckom sú ďalšie znepokojivé problémy, bez ktorých riešenia sa integrácia Turecka bude neustále komplikovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené okolnosti sa musím vysloviť proti otvoreniu prístupových rozhovorov s Tureckom. Európska komisia by sa mala vyvarovať toho, že nás stavia pred hotovú vec tak, že bez jednoznačného súhlasu členských krajín vyhlasuje pripravenosť na rozhovory, ktoré týmto de facto začali bez dodržania riadnej procedúry. Privilegované partnerstvo pokladáme za nie ideálne riešenie, ale v danej situácii za opatrenie, ktoré nám umožní prekonať prechodné obdobie a položiť diskusie o integrácii nových členov na nový, solídnejší základ.

    Dovoľte mi, aby som vzhľadom na argumenty, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení, predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k materiálu Návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou takéhoto znenia:

    „Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou;

    B. zaväzuje člena vlády Slovenskej republiky, aby v súlade s čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie nesúhlasiť na rokovaní Európskej rady so začatím rokovaní o vstupe Tureckej republiky do Európskej únie.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána predsedu Národnej rady s faktickou chce reagovať pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, počúvala som pozorne vaše zdôvodňovanie nesúhlasu, resp. spochybňovanie návrhu stanoviska, ktoré predkladal minister zahraničných vecí. Hovorili ste napríklad o historickej neskúsenosti Turecka. Domnievam sa, že Turci majú prinajmenej takú bohatú a starú historickú skúsenosť ako Slováci. Otázka náboženského dedičstva a jeho odkazu v návrhu európskej ústavy je v Slovenskej republike len problémom KDH. Islam, ktorého sa bojíte, je o 500 rokov síce mladší ako kresťanstvo, ale do strednej Európy bolo prinesené až na konci 9. storočia, t. j. o 400 rokov neskôr, ako vznikol Islam.

    Mimochodom, pán predseda, porovnávajúc Bibliu a Korán, zistíte, že v Koráne je oveľa menej amorálnych a nemravných textov ako v Biblii. A extrémisti sú i medzi kresťanmi. Pán predseda, z vašich snáh presvedčiť Národnú radu o tom, že Turecko je nehodné na členstvo v Európskej únii, cítiť strach zo straty nadvlády katolicizmu. Ale Slovenská republika sa podľa ústavy neviaže na žiadne náboženstvo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub SDKÚ pani poslankyňa Masácová, nech sa páči. A pripraví sa pán poslanec Lintner. Predtým ešte pán predseda Národnej rady chce reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne Bollovej.

  • Reakcia predsedu Národnej rady.

  • Dobre.

    Takže, pani poslankyňa Masácová, nech sa páči, môžete vystupovať.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som začala citátom: „Verím, že Turecko môže zohrať kľúčovú úlohu v šírení slobody, mieru a prosperity na Strednom východe. Začatie prístupových rokovaní s Tureckom túto úlohu posilní.“ Tieto slová povedal vo svojom prejave predseda vlády v marci tohto roka na konferencii Towards a Wider Europe: The New Agenda. Ja sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ k týmto slovám pripájam.

    Uvedomujeme si, že Turecko je strategicky dôležitou krajinou s viac ako 70 miliónmi obyvateľov a zohráva významnú úlohu. Jeho členstvo v Európskej únii môže priniesť stabilizáciu politických i ekonomických pomerov v regióne. Odmietnutie začatia prístupových rokovaní s Tureckom by nebolo dobré. Znížilo by dôveryhodnosť Európskej únie, znehodnotilo by váhu jej rozhodnutí, a teda i našich rozhodnutí.

    Materiál, ktorým sa dnes zaoberáme, považujem za kvalitne vypracovaný, komplexný a vyvážený. Obsahuje pozitíva i negatíva vstupu Turecka do Európskej únie, rozsiahlu časť venuje s možným dosahom na Slovensko.

    Nehovorím nič nové, ak spomeniem, a táto diskusia tomu i nasvedčuje, že téma členstva Turecka v Európskej únii je ťažká, komplikovaná. V parlamentných výboroch bola táto téma diskutovaná už niekoľkokrát. Je však nesporné, že Turecko mnohé reformy naštartovalo, takisto je nesporné, že mnohé úlohy pred ním ešte stoja. Uvedomujeme si existujúce regionálne rozdiely, ktoré sa vstupom ešte prehĺbia. Uvedomujeme si, že je nevyhnutné zlepšiť legislatívu v oblasti slobody vyjadrovania, slobody náboženstva, práv žien, menšinových práv. Mnohí odporcovia argumentujú odlišnou kultúrou, hodnotami, náboženstvom. Vstup Turecka do Únie bude znamenať taktiež značný finančný dosah. Finančná perspektíva na roky 2014 až 2021 sa bude touto otázkou určite veľmi vážne zaoberať.

    Toto sú všetko fakty, ktoré treba brať do úvahy. Na druhej strane však treba brať do úvahy a oceniť aj pozitíva. Turecko dosiahlo podstatný pokrok v politických reformách. Súčasná vláda začala tvrdé reformy s cieľom zosúladenia právneho systému s acquis, systematicky odbúrava prekážky členstva Turecka v Európskej únii.

    Boli vyslovené obavy, či plnenie podmienok vstupu nebude len formálne. Formát medzivládnej konferencie a jednomyseľnosť všetkých členských krajín pri rozhodovaní, rokovanie kapitoly po kapitole, ale najmä monitorovanie plnenia podmienok v praxi podľa mňa dávajú dostatočnú záruku, že Turecko sa stane členom Únie až vtedy, keď skutočne reálne splní všetky podmienky vstupu. Teda nielen prijatím potrebnej legislatívy, ale aj jej implementáciou v praxi.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh stanoviska Slovenska k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckom sa v rámci európskej 25-ky radí k veľmi zdržanlivým. Väčšina ostatných členských krajín zaujme pravdepodobne ústretovejší postoj. Je to výsledok dlhých rokovaní a konzultácií. Zmena čo i len slovíčka môže podľa mňa znamenať výrazný posun v celkovom vnímaní nášho postoja k tejto otázke. Myslím, že sa podarilo nájsť vyvážený kompromis, ktorý poslanecký klub SDKÚ podporí.

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub poslancov ANO pán poslanec Lintner, nech sa páči. A pripraví sa pán poslanec Bárdos.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Je nespochybniteľným faktom, že prihláška Tureckej republiky do Európskej únie má viacero špecifík a o mnohých tu hovoril aj predseda parlamentu. Ja by som len nechcel, aby moje vystúpenie bolo brané ako nejaká polemika s predsedom KDH a predsedom parlamentu, ale ako ponúkanie názoru, ktorý v tejto chvíli možno sleduje úplne opačný cieľ.

    Nad všetkými tými vecami, o ktorých hovoril aj predseda parlamentu, sa treba vážne zamýšľať, uvažovať o nich, ale na druhej strane, ako to ja vnímam a vnímame v Aliancii nového občana, treba dať šancu. Šancu ľuďom, šancu krajine. V prípade Tureckej republiky ide o krajinu, ktorá už vyše polstoročia vníma Európu ako svoj vzor. Pred viac ako 40 rokmi podpísala s Úniou Asociačnú dohodu a od roku 1996 má s Európskou úniu colnú úniu a aktívne s ňou spolupracuje v bezpečnostnej a ekonomickej oblasti. Už vyše 50 rokov je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie a je tiež členom Rady Európy. V súčasnosti je jednou z najsekulárnejších krajín Európy, má rýchlo rastúcu ekonomiku, mladú a dynamickú populáciu, demokratickú vládu, silnú parlamentnú väčšinu. Má druhú najväčšiu armádu v Severoatlantickej aliancii. Jej najväčšie mesto bolo kolískou kresťanskej civilizácie a samotná krajina je dôkazom, že islam nemusí byť v rozpore ani s liberálnou ekonomikou, ani s demokratickou spoločnosťou.

    Za člena Európskej únie sa Turecko hlási od roku 1987. Hoci sa Komisia vyjadrila proti Turecku, žiadosť zostala na jej stole. Po viac ako desaťročí prisúdil samit v Helsinkách v decembri 1999 Turecku status oficiálneho kandidáta na vstup. Na rozdiel od Slovenska a iných krajín však Turecko pozvánku na začatie prístupových rokovaní opäť nedostalo. Pred dvoma rokmi v Kodani Únia Turecku sľúbila, že ak splní kritériá, samit Európskej únie v decembri 2004, ktorý spomínal aj minister zahraničných vecí, rozhodne o začatí rokovaní, a to bez ďalšieho odkladu. Európska komisia pred pár týždňami odporučila vedúcim predstaviteľom členských krajín začať s Tureckom prístupové rokovania. Dôvod: Krajina podľa Komisie dostatočne plní politické kritériá stanovené Úniou na samite v Kodani pred 11 rokmi.

    Turecko nie je na vstup do Európskej únie zatiaľ pripravené a napríklad otvorene o tom hovorí aj veľvyslankyňa Tureckej republiky, s ktorou som sa mal možnosť rozprávať. Turecká republika ani sama tento fakt nespochybňuje. V ostatných rokoch však urobila významný pokrok a podľa Európskej komisie je schopná začať rokovanie o vstupe. Dostatočne totiž plní politické kritériá, ako je dodržiavanie ľudských práv, práv národnostných menšín či existencia právneho štátu. Zďaleka nie je všetko v Turecku v týchto oblastiach na úrovni štandardov Európskej únie. Pokrok, ktorý však v tejto krajine je, nemožno obísť.

    Za posledné dva roky Turecká republika zaznamenala rast ekonomiky v priemere 8,4 %, pričom inflácia sa znížila o tri štvrtiny. Dosiahnutý pokrok v oblasti demokratizácie krajiny, v upevňovaní právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv je ešte výraznejší. Umiernená islamistická Strana spravodlivosti a rozvoja, ktorá sa k moci dostala vo voľbách v roku 2002, využila svoju absolútnu väčšinu v parlamente na presadenie zásadných reforiem. Turecko pod jej vedením zrušilo trest smrti, zrušilo veto silnej armády nad rozhodnutiami vlády. Naopak, na armádu po novom dozerajú civilisti. Vláda vyhlásila nulovú toleranciu mučeniu podozrivých a väzňov. V Turecku sa podarilo zvýšiť nezávislosť a efektívnosť súdov a rozpustiť súdy štátnej bezpečnosti. Turecko výrazne ustúpilo aj v otázke práv 12-miliónovej kurdskej menšiny. Turecká vláda povolila vyučovanie v školách a televízne vysielanie v kurdskom jazyku. Upevnila práva detí a žien a pristúpila k relevantným medzinárodným a európskym konvenciám o ľudských právach. V medzinárodnopolitickej oblasti si Turecko zlepšilo mienku o sebe konštruktívnym prístupom k plánu OSN na znovuzjednotenie Cypru.

    Turecké hospodárstvo sa väčšinu druhej polovice 90. rokov zmietalo v ekonomickej kríze, ktorú v roku 1999 ešte prehĺbilo ničivé zemetrasenie. V roku 2001 sa pridala politická kríza a chorý finančný systém takmer skolaboval. Zachránila ho len pôžička 16 mld. dolárov od Medzinárodného menového fondu. Turecko je v súčasnosti jeho druhým najväčším dlžníkom hneď po Brazílii. Práve postkrízový chaos dostal k moci Stranu spravodlivosti a rozvoja. Tá na odporúčanie Medzinárodného menového fondu rozbehla reformu.

    Turecko, ktoré má s Európskou úniou od roku 1996 fungujúcu colnú úniu, dokázalo stabilizovať zahraničný dlh. Inflácia klesla na jednocifernú úroveň a medziročný rast HDP v tomto roku atakuje 5-percentnú hranicu. Konsoliduje sa bankový sektor. Produktivita práce v priemysle výrazne prevyšuje hodnoty krajín strednej a východnej Európy. Problémom ekonomiky zostávajú vysoké úrokové miery a značný deficit platobnej bilancie spôsobený najmä investičnými dovozmi tureckých firiem, ale aj rastom súkromného dopytu. Krajine chýbajú zahraničné investície, ktorými by dokázala vykryť deficit bežného účtu. Preto ho financuje najmä z pôžičiek. Preto Turecko dúfa, že perspektíva členstva v Európskej únii mu pomôže prilákať zvýšený počet investorov, rovnako ako to bolo v prípade čerstvých členov Únie a čo sledujeme aj u nás na Slovensku.

    Zdá sa však, ako keby prioritou pri tomto probléme pred verejnosťou bola pozornosť argumentom proti vstupu Turecka do Únie, prípadne detailnému zoznamu negatívnych dosahov, ktoré by mal jeho vstup pre obyvateľov Únie. Ja si uvedomujem reálne, že medzi veľkou časťou obyvateľstva panujú obavy z tohto vstupu. Dôvody sú zrejmé: Turecko je moslimská krajina, nachádzajúca sa prevažne v Ázii, hraničí s Irakom, Iránom, Sýriou a ďalšími krajinami, ktorých mená, najmä v tom poslednom období, neznejú pre nás príliš pozitívne. Verejná mienka hovorí zjednodušenou rečou: Turecko je islam, islam je cudzí prvok a možno dokonca terorizmus.

    Odporcovia vstupu Turecka do Únie zdôrazňujú často pocit, že pokiaľ sa rokovania s Tureckom začnú, zaplavia Turci našu krajinu, ďalšie krajiny Európskej únie a sumy prichádzajúce do našej krajiny z fondov Európskej únie sa zastavia, pretože začnú plynúť do Turecka, ktoré je nepochybne chudobnejšie.

    Obraz Turecka však možno vykresliť aj inak. Možno ponúknuť aj iné argumenty. Argument, že Turecko vlastne ani nie je európskou krajinou, neobstojí. Európska únia už Turecku pridelila štatút kandidáta a počas toho 40-ročného, v podstate počas tej 40-ročnej spolupráce sa geografia Turecka nezmenila. Tú polohu Turecka možno pokladať skôr za výhodu a to perspektívne prijatie by mohlo mať pozitívne a stabilizačné dôsledky pre Kaukaz, Blízky a Stredný východ.

    K argumentom, ktoré hovoria o veľkosti Turecka. Krajina, ktorá bude mať zanedlho vyše 80 mil. obyvateľov a bude teda v podstate najväčšou krajinou Únie, bude mať tiež najväčšiu národnú delegáciu v Európskom parlamente. Treba však túto premisu dotiahnuť do konca. Aj pri tom bude mať Turecko len 15 % populácie Únie a podľa systému dvojitej väčšiny, ktorý je v ústave, len 14 % podielu na rozhodovanie.

    Tretím argumentom alebo ďalším argumentom je chudoba Turecka. Turecko dosahuje len 29 % priemeru HDP na obyvateľa krajín Európskej únie a bolo by teda najchudobnejším členom. Keby sa mal vstup nových krajín do EÚ hodnotiť takto, ťažko by sme hľadali odpoveď na otázku, prečo by mali krajiny ako Luxembursko, Belgicko či Holandsko, ktoré majú dva- až štyrikrát vyššie HDP na obyvateľa ako Slovensko, podporovať náš vstup do Únie? Nakoniec sami predstavitelia Turecka pripúšťajú, že im nejde ani tak o peniaze z fondov EÚ, ako skôr o získanie zahraničných investorov. Obrovské Turecko totiž v minulom roku získalo len jednu pätinu objemov investícií ako niekoľkokrát menšie Maďarsko.

    Otázka rozdeleného Cypru sa tiež často používa ako argument proti Turecku. Malo by to byť však naopak. Boli to totiž tureckí Cyperčania, ktorí v minuloročnom referende hlasovali za zjednotenie tohto ostrova. Grécko je jednou z krajín, ktorá presvedčivo podporuje integračné ambície svojho suseda. Podľa vyhlásenia gréckej vlády Grécko by pokladalo vstup Turecka do Únie za prínos k stabilite, bezpečnosti a prosperite celého regiónu.

    Hlavným dôvodom, ktorý sa často zdôrazňuje, je však islam. Európska únia totiž prvýkrát uvažuje o vstupe moslimskej krajiny a hoci sa hlási k slobode vierovyznania a princípu nediskriminácie, stále existuje mnoho zástancov, ktorí neradi vidia, že by islamská krajina bola členom Európskej únie. Pritom zabúdajú, že v Európe dnes už žije 12 mil. moslimov, ktorí sú občanmi Európskej únie, tak ako kresťania a ľudia s iným, prípadne so žiadnym vierovyznaním.

    Pár poznámok ešte k tejto téme, tak ako to ponúkajú odborníci. Mnoho krajín na Strednom východe praktizovalo v 20. storočí v rôznom rozsahu sekulárnu politiku, ale žiadnej z nich sa vo vzťahu k sekularizácii právneho systému nepodarilo uskutočniť takú radikálnu transformáciu ako Turecku. Štát obnovil kontrolu nad islamom, otázky viery navyše vykázal z politiky. Ani oživovanie náboženstva v posledných desaťročiach neviedlo k podstatným zmenám v politickom a ústavnom systéme krajiny, ktorej laický charakter rešpektovali všetky vlády. Legislatívne zmeny vytvorili novú formu štátu v nových hraniciach, s novou štruktúrou vládnej moci budovaním zhora. Tureckej republike sa však napriek všetkým nedostatkom hlboko zakoreneného štátneho dirigizmu podarilo vytvoriť dostatočne homogénny štát, ktorého kvality sú v porovnaní s kmeňovým charakterom vládnej moci...

  • Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále. Ďakujem za pochopenie.

  • ... napríklad v susednej Sýrii či v Iraku nepochybné. Hospodárske a sociálne zmeny v Turecku viedli v 20. storočí k vytvoreniu výrazne pluralistickej, národnej a laickej spoločnosti, v ktorej islam stelesňuje pre široké masy obyvateľstva hlboké náboženské hodnoty, ale zároveň nachádza len obmedzené pole pôsobnosti vo verejnej sfére. Fundovaný znalec Turecka prof. Bernard Luis napísal, že zo 46 štátov, ktoré boli členmi Organizácie islamskej konferencie, len jediný, Turecká republika, môže byť označený za demokraciu v západnom ponímaní.

    Turecko teda stojí pred citlivou etapou svojho vývoja, ktorá súvisí s istou snahou o členstvo v Európskej únii. Turecko je dôkazom, že hodnoty západnej demokracie môžu fungovať aj v islamskej krajine. Úspešná integrácia, perspektívne, Turecka je pre Európu šancou zastaviť konflikt civilizácií a vybudovať most medzi islamským a kresťanským svetom, čo by po 11. septembri malo patriť k prioritám.

    Jasné nie tureckým integračným ambíciám by bolo totiž silným negatívnym signálom pre ďalšie moslimské krajiny, ktoré sú na ceste k reforme svojich spoločností a demokratizácii svojich krajín. To jednoznačné odmietavé stanovisko by mohlo vrhnúť Turecko, ale aj ďalšie krajiny do rúk islamského fundamentalizmu a radikalizmu.

    Dovoľte mi aj v súvislosti s tým, čo som predniesol za Alianciu nového občana, trocha pozmeniť, ale ozaj len trocha pozmeniť, predložený návrh uznesenia, ktorý je obsahom spoločnej správy, a to v bode B., kde navrhujem „zaväzuje člena vlády Slovenskej republiky presadzovať na rokovaní Európskej rady začatie rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie s dôrazom na rešpektovanie nevyhnutnosti plnenia kritérií a z ktorého nebude vyplývať záväzok Európskej únie prijať Turecko za člena Európskej únie“.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub SMK – MKP pán poslanec Bárdos a pripraví sa pán poslanec Paška. Nech sa páči, pán poslanec.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, je tu aj pán minister Palko, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadril za poslanecký klub Strany maďarskej koalície – Magyar koalíció pártja.

    SMK vo svojej zahraničnopolitickej činnosti sa vždy sústreďovala na rozšírenie zóny bezpečnosti a prosperity v Európe, menovite vždy sme boli za rozšírenie Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Samozrejme, tento cieľ v 90. rokoch minulého storočia a na začiatku nového tisícročia znamenal predovšetkým prípravu Slovenskej republiky na vstup do týchto medzinárodných organizácií. Tento cieľ bol splnený, avšak náš postoj k rozširovaniu spolupráce v rámci NATO a Európskej únie sa nezmenil. To znamená, že Strana maďarskej koalície podporuje takú politiku, ktorá je otvorená pre tie štáty nášho kontinentu, ktoré sa hlásia k hodnotám, ktoré vyznáva a chráni Európska únia a NATO.

    SMK urobí všetko pre to, aby také štáty ako Rumunsko, Bulharsko alebo Chorvátsko čo najskôr ukončili prístupové rokovania, a sme ochotní v tom aj pomôcť týmto krajinám, využívajúc získané skúsenosti jednak počas prístupových rokovaní, ale aj z prvých konkrétnych kontaktov a zo spolupráce v rámci NATO a Európskej únie. Podporujeme aj tie zámery zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktoré sú zamerané na dobrú spoluprácu Európskej únie a jej rôznych inštitúcií so štátmi, ktoré zatiaľ nie sú pripravené na začatie prístupových rozhovorov alebo nemajú zatiaľ záujem o vstup do Európskeho spoločenstva štátov, myslím na aktívnu spoluprácu napríklad so susednou Ukrajinou alebo s balkánskymi štátmi, konkrétne s republikou Srbsko a Čierna Hora, resp. s Macedónskom a Albánskom.

    Tento náš postoj vychádza z presvedčenia, že Európa môže byť pevnou baštou mieru, humanity a prosperity len vtedy, ak do zjednotenej Európy budú patriť všetky krajiny nášho kontinentu. Avšak sme presvedčení aj o tom, že takáto Európa môže vzniknúť len vtedy, ak všetky krajiny budú budovať demokratický právny štát, trhovú ekonomiku, ak zabezpečia pre svojich občanov politické práva a slobody a budú chrániť ľudské a menšinové práva. Že to nie je ľahká úloha a jednoduchá cesta, vieme sami, máme skúsenosti aj v tomto smere. Ale vieme aj to, že sa dajú prekonať aj tie najťažšie prekážky, ak je pevná politická vôľa, ktorá získala širokú podporu verejnosti. Ale zo skúseností vieme aj to, že občas ani to nestačí. Treba mať k úspechu aj spoľahlivých partnerov, ktorí kedykoľvek podajú pomocnú ruku. A tá pomoc nespočíva v tom, že sa komukoľvek čokoľvek odpustí, že sa začnú zľahčovať podmienky. Práve opačne. Treba pomôcť tak, že partnerov nabádame k hĺbkovej analýze problémov, čo je základ na riešenie rôznych otázok a zložitých úloh.

    Strana maďarskej koalície vychádza z tohto postoja a presvedčenia aj v prípade posúdenia dlhodobej snahy Tureckej republiky stať sa členským štátom Európskej únie. Vieme, že historický a politický vývoj tejto krajiny bol v mnohom odlišný od spoločenských pohybov nášho kontinentu. Vieme aj to, že tento vývoj poznamenal hospodárske, politické, spoločenské, ale aj kultúrne a ľudské vzťahy k Turecku a vytvorili sa značné odlišnosti tejto republiky v porovnaní so všeobecnými právnymi a spoločenskými normami v Európe a rozdiely sú dodnes výrazné napriek tomu, že v posledných rokoch sa právny systém Turecka zmenil a priblížil sa k normám EÚ. Zmena právneho systému však zatiaľ nepriniesla také hlboké zmeny už v spomenutých hospodárskych, politických, spoločenských alebo kultúrnych vzťahoch, aby sme mohli jednoznačne povedať, že Turecko spĺňa podmienky na vstup do Európskej únie, že je pripravené natoľko, že v horizonte niekoľkých rokov môže byť plnoprávnym členom v Spoločenstve európskych štátov.

    Spomínaná zmena právneho systému nás však utvrdzuje v tom, že politická reprezentácia Turecka je odhodlaná uskutočniť také reformy a dosiahnuť také hlboké zmeny vo vzťahoch vnútri štátu, aby v konečnom dôsledku celá turecká spoločnosť bola pripravená na prijatie a dodržanie noriem Európskej únie. K zásadným zmenám však občas treba aj zahraničnej pomoci, túto tézu som už spomenul. Nuž a práve z toho vychádzajúc, podporuje Strana maďarskej koalície začatie rozhovorov medzi Európskou komisiou a Tureckom o vstupe tohto štátu do EÚ s otvoreným koncom. Sme presvedčení, že stály kontakt a úprimný dialóg môže byť efektívna forma spolupráce s cieľom dosiahnutia zmien, čoho koncovým efektom, zdôrazňujem, môže byť členstvo Turecka v Európskej únii.

    Vieme, že nebude to ani jednoduchý, ani krátkodobý proces. O to viac, že v rozhovoroch bude treba klásť dôraz aj na také citlivé otázky ako ľudské a menšinové práva. Pritom nestačí zabezpečiť v tomto smere zákonný rámec, treba dosiahnuť aj spoločenskú klímu k tomu, aby tieto práva boli dostupné všetkým občanom štátu a aby boli uplatnené v praxi. Bude treba vyriešiť v rámci tohto procesu aj kurdskú otázku, ktorá podľa nášho pohľadu je kľúčovou nielen z hľadiska ľudských a menšinových vzťahov, ale aj z hľadiska vnútornej bezpečnosti Turecka, čo – z doterajších skúseností môžeme tvrdiť s istotou – má vplyv aj na medzinárodnú bezpečnostnú situáciu.

    Sú to zložité úlohy, ale už som spomenul, že ozajstná medzinárodná pomoc danej krajiny nespočíva v tom, aby sme zľahčovali podmienky a prehliadali určité úlohy a normy, len aby sa daný štát mohol stať členom Európskej únie. Ozajstná pomoc je taká, ktorá prispeje k riešeniu aj tých najťažších problémov. Strana maďarskej koalície podporuje spomenutú medzinárodnú pomoc a zároveň verí, že zahraničná politika Slovenskej republiky bude nasmerovaná obdobne v otázke vstupu Turecka do Európskej únie.

    Strana maďarskej koalície viackrát rokovala, samozrejme, o tejto téme a naša republiková rada prijala stanovisko, a keď mi dovolíte, veľmi krátko by som niektoré časti z toho citoval.

    Podľa nášho názoru začatie prístupových rokovaní s Tureckom sa môže uskutočniť pri naplnení stanovených podmienok na základe rozhodnutia Európskej rady. Ale konštatujeme, že Turecko zatiaľ nespĺňa kodanské kritériá v tej miere, ako ich plnila Slovenská republika pri začatí rokovaní o vstupe do Európskej únie, to znamená do roku 2000. K tomu, aby Turecko dospelo k tomu, aby bolo prijaté do Európskej únie, musí prijať ďalšie rozsiahle opatrenia, a to predovšetkým v záujme uplatnenia ľudských práv so zvláštnym zreteľom na práva žien, v záujme uplatnenia menšinových práv so zvláštnym zreteľom na kurdskú menšinu, na vytvorenie podmienok na slobodné vierovyznanie, predovšetkým v prípade neislamských cirkví, na zlepšenie podmienok trhového hospodárstva v záujme upevnenia právneho štátu v boji proti korupcii.

    Strana maďarskej koalície podporuje tri piliere prístupového procesu zakotvené v správe Európskej komisie, na základe čoho považujeme za potrebné, aby počas rokovaní Turecko preukázalo, že demokratizačný proces je plynulý a nezvrátiteľný a v budúcnosti bude jednoznačne pokračovať v prijímaní a presadzovaní zákonov v praxi, že bude zapájať predstaviteľov civilnej spoločnosti do presadzovania reforiem. Strana maďarskej koalície považuje za nevyhnutné, aby Európska rada na decembrovom zasadnutí dala jednoznačne najavo, že rokovania majú otvorený koniec a Európska rada si vyhradzuje právo prerušenia rokovaní v prípade, ak Turecko sa odkloní z cesty presadzovania noriem platných v Európskej únii.

    Vážené dámy, vážení páni, poslanecký klub Strany maďarskej koalície – Magyar koalíció pártja podporí návrh vlády Slovenskej republiky, aby Slovenská republika presadzovala na rokovaní Európskej rady taký spôsob začiatku rokovania o vstupe Turecka do Európskej únie, ktorý bude rešpektovať nevyhnutnosť plnenia kritérií a z ktorého nebude vyplývať záväzok Európskej únie prijať Turecko za člena Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub poslancov Smeru pán poslanec Paška, pripraví sa potom pán poslanec Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, chcem hneď v úvode upozorniť a ozrejmiť filozofiu prístupu, ktorú som zvolil ako spôsob uchopenia problému a jeho interpretácie, a chcem avizovať všetkým tým, ktorých to bude zaujímať, že som sa snažil o akúsi metodológiu, z ktorej by bolo zrejmé stanovisko, ktoré korešponduje s obsahom návrhu uznesenia, ktorý predložila vláda a ktorý je dostatočne diplomatický nielen v rámci našich politických vzťahov, ale aj v rámci Európskej únie.

    Dámy a páni, povedať razantné nie ako spôsob vyriešenia problému je niekedy veľmi jednoduché. Dnes sme otvorili v Národnej rade Slovenskej republiky rozpravu o probléme, ktorý rezonuje ako súčasť nášho nového bytia v spoločnom európskom dome. Dospieť k jednoduchému riešeniu bude obzvlášť ťažké a náročné. Chcem povedať, že argumenty za aj proti evidentne nemajú žiaden vyhranený ideologický rámec a tábory, ktoré sa takto vytvorili, nevedú za ne boj na život a na smrť. Napriek tomu je v polemike okrem nich ešte stále veľa emócií a niekedy až príliš veľa obyčajných ľudských zjednodušení. Nepochybne aj dnes tu odznieva škála názorov a argumentov, ktorých analytická hodnota je možno protichodná, no musím teraz hneď v úvode povedať, že si ich všetky nesmierne vážim a rešpektujem, pretože bez nich by sila kompromisu, ktorý v tejto problematike preferujem, nebola opodstatnená. Ak nebudeme príliš komplikovane sumarizovať škálu postojov, ktoré rozdeľujú politické strany, ale aj vedenia krajín, možno frakcie v Európskom parlamente, môžeme tu a teraz konštatovať, že sa na stole politických reprezentácií európskych krajín ocitli akési dve pomyselné základné odpovede na otázku, ktorú sme si postavili, a to, či Turecko do Európskej únie áno alebo nie. Zjednodušene: „áno, ale“ a „nie, ale“. Tretí postoj, ktorý cítiť z argumentov, hovoriaci áno a hneď, napriek tomu, že v osamotenej podobe existuje aj u nás, asi nebude predmetom vážnej pozornosti aj preto, že nenašiel miesto v spoločných aktoch Európskeho parlamentu a Európskej únie.

    Dámy a páni, možno by sa dali argumenty za a proti zjednodušene zatriediť do niekoľkých skupín na základe geografických, kultúrnych, civilizačných, náboženských, ekonomických, politických parametrov. Aj práve na základe komunikovania týchto kritérií vznikla kostra troch pilierov prístupových vyjednávaní definovaných v odporúčaní Európskej komisie k začatiu rozhovorov. Pre mňa je veľmi dôležité pochopiť obsah týchto pilierov.

    Prvý pilier je spolupráca na posilnenie a podporu reformných procesov v Turecku, čo je plnenie kodanských kritérií. Druhým pilierom je pilier o špecifickom prístupe k prístupovému rokovaniu, kde sa vyžaduje jednohlasnosť – a to chcem zdôrazniť – a rozhodovanie s plnou participáciou všetkých členov Európskej únie. A tretí pilier v podobe politického a kultúrneho dialógu a s posilňovaním úlohy občianskej spoločnosti.

    Z obsahu troch pilierov, ktoré Európska komisia vo svojom návrhu definovala, jasne vyplýva, že proces je otvorený a nemôže byť dopredu garantovaný, a preto všetky prejavy skepsy a obáv reprezentantov striktných názorov sú podľa mňa neopodstatnené. Samozrejme, za predpokladu, že motívom nie sú priamo alebo podprahovo iné dôvody. Preto sa domnievam, že odmietnuť dnes po rokoch koketovania a postupne čoraz otvorenejších náznakov pri pristupovaní Turecka by bola podľa mňa zrada princípov, na ktorých Európska únia stojí. Bola by to strata dôveryhodnosti nielen preto, že ambícia spoločného priestoru ešte nie je naplnená, ale aj strata dôvery občianskej verejnosti samotnej inštitúcie Európy.

    Napriek tomu chcem povedať, že rozumiem a vážim si aj názory, ktoré sú prejavom nedôvery a obáv. Nech už sú to obavy, ktoré vyjadrujú nedôveru v kultúrne a historické ponímanie vzťahu Turecka a Európy, nakoniec je to obsahom aj správy, ktorú predložilo ministerstvo zahraničných vecí, kde však treba povedať, že takého úvahy by sme našli aj v historických vzťahoch už existujúcich členov Európy. Treba povedať, že sú reálne a majú opodstatnenosť. Sú popísané v správe. Alebo či sú to obavy z konfliktu náboženstiev, tu chcem pripomenúť nedávny zápas o zmienku o Bohu v preambule európskej ústavy, všetky majú svoj priestor na obhajobu a ochranu v definovaných pilieroch prístupu, chcem to veľmi vážne zdôrazniť.

    Nakoniec ekonomické princípy, ktoré stáli kedysi na začiatku ako základ myšlienky spoločnej Európy a dnes sú jedným z parametrov rozširovania, podliehajú tiež primeranej miere kompromisu. Jasným príkladom je Bulharsko a Rumunsko, o ktorých hovoríme, že zavŕšia vstup v roku 2007, pričom je jasné, že niektoré alebo väčšina ekonomických kritérií Turecka je možno na vyššej úrovni ako Rumunska, ako to konštatujú niektoré ekonomické analýzy.

    Aj pohľad na návrh uznesenia Európskeho parlamentu jasne ukazuje, že asi ťažko na Slovensku vymyslíme čosi, čo by zásadným spôsobom vyvrátilo tendenciu, ktorá v Európe prevláda. Mám pri sebe návrh uznesenia Európskeho parlamentu, ktorý je v jednotlivých bodoch nesmierne obsiahly, ale čo je dôležité, dokumentuje a je dôkazom toho, že azda ani jediná pripomienka, nech už bola vecná alebo vyjadrovala mieru emócie, pocitu, alebo dokonca obavy, nebola zohľadnená a aby nemohla byť zovšeobecnená v ochrannom princípe jednotlivého piliera, ktorý je zadefinovaný ako základná rámcová konštrukcia otvorenia prístupových rokovaní a prípadného zavŕšenia. Stálo by za to možno tento návrh uznesenia prečítať, ale je pomerne rozsiahly.

    Chcem na tomto mieste využiť príležitosť a položiť otázku pre tých, ktorí hovoria „nie, ale“. Ak však je privilegované partnerstvo, ak to bude privilegované partnerstvo, čo bude jeho skutočným obsahom? Aké zásadné charakteristiky a princípy spoločného európskeho priestoru pre Turecko obmedzíme? Čo to bude? Voľný pohyb tovaru, osôb, služieb? A čo sloboda a občianska spoločnosť, dodržiavanie ľudských práv? Aká bude miera motivácie občanov Turecka preberať všeobecné hodnoty spoločného európskeho priestoru? Považujem takéto riešenia za snahu uniknúť pred zodpovednosťou a je to z pohľadu riešenia taký istý holub, dámy a páni, na streche ako v podobe vyjadrenia „áno, ale“, len zatiaľ a možno nikdy na tú strechu nepristavíme rebrík.

    Dámy a páni, sú známe stanoviská Európskeho parlamentu, návrhy Komisie a predpokladané stanovisko Rady. Aj preto chcem v závere konštatovať, že ešte ani poriadne neuschol atrament na ratifikačných podpisoch v krajinách Európskej únie, ktoré sa rozhodli, že sa s nami podelia o solidaritu a hodnoty slobody a demokracie, a už vytŕčame ramená a chceme sebe a ostatným dokazovať, akí sme dôležití. Aby som bol správne pochopený, toto nie je prejav, ktorým chcem naznačiť, že mi nezáleží na suverenite Slovenska, chcem však, aby sme svoj prínos pre Európu dokazovali v schopnosti prevziať bez zvyšku model občianskej a sociálnej prosperity, a nie spôsobom, na ktorý síce máme právo, ale nie povinnosť. Nie tak dávno sa na stretnutie vrcholných predstaviteľov nášho Slovenska a jednej zo susedných krajín objavila určitá miera dešpektu voči Slovensku práve pre prezentovanie stanoviska v inej veľmi citlivej záležitosti v rámci európskeho priestoru.

    Dámy a páni, buďme rozvážni a nepodliehajme zbytočným emóciám tam, kde sa dá použiť racionálne a pragmatické riešenie. Návrh uznesenia vlády pre mňa takým po analýze, ktorá predchádzala jeho príprave, určite je, a preto ho odporúčam prijať.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, doteraz vystupujúci poslanci vystúpili v mene svojich klubov, ďalej sa ešte písomne prihlásili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo. A potom pán poslanec Ivan Šimko.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, na Vianoce 1990, hneď po prvých slobodných voľbách toho roku Slovenská národná rada spolu s vládou Slovenskej republiky prijali svoje prvé historické vyhlásenie. Bolo to ospravedlnenie sa židovským spoluobčanom za deportácie a ich tragické dôsledky zo Slovenska v rokoch 1939 až 1945. Vo februári 1991 prijala Slovenská národná rada druhé vyhlásenie, ktoré smerovalo ku Karpatským Nemcom, ktorí takisto stáročia žili na území našej krajiny. Bolo to takisto ospravedlnenie sa za ich kolektívne vysídlenie a zároveň v tomto ospravedlnení slovenský parlament odsúdil princíp kolektívnej viny.

    Takto sme chceli začať éru po roku 1989. Pohľad späť s uznaním si aj svojich previnení môže byť pohľadom nádeje do budúcnosti. Hovorím to preto, lebo sa chcem v dnešnom svojom vystúpení v kontexte témy nášho rokovania, aj keď podčiarkujem, že moje uznesenie, ako aj ešte potom poviem, nepodmieňuje rozhodujúce hlasovanie o tom, aký bude postoj parlamentu k prístupovým konaniam. Teda v kontexte témy nášho rokovania sa chcem dotknúť veľmi tristnej a bolestivej témy a to je genocída Arménov v roku 1915 Osmanskou ríšou. Je pravda, že v úvode spomínanými vyhláseniami sme sa ako predstavitelia Slovenska vyjadrili k svojim vlastným problémom z dávnejšej minulosti, teda nebola to len nedávna minulosť, ale je tiež pravdou, že v čase globálneho zjednocovania sa sveta alebo kontinentov v podmienkach slobody a demokracie neexistujú tzv. vnútorné problémy krajín, najmä pokiaľ ide o zločiny proti ľudskosti, a je tiež pravdou, že Turecká republika, o ktorej dnes diskutujeme, do dnešných dní odmieta vôbec uznať arménsku genocídu v roku 1915. Bolo by to, ako keby Nemecko odmietalo uznať genocídu židovského národa v rokoch 2. svetovej vojny.

    Čo sa vlastne stalo? Podľa odhadov v období 1. svetovej vojny žilo v Osmanskej ríši 2 mil. Arménov. Rozhodnutie uskutočniť genocídu proti arménskemu ľudu bolo vykonané politickou mocou v Osmanskej ríši v roku 1915. V roku 1915 bolo deportovaných viac ako milión ľudí. Mali byť deportovaní na púšť Derzor v Sýrii. Státisíce ľudí bolo priamo namieste kruto zavraždených, mnohí ďalší zomreli na ceste od hladu, vyčerpania a epidémií, ktoré doslova vyplienili koncentračné tábory. Masakre, deportácie a ďalšie brutálne zaobchádzanie s Arménmi v rokoch 1920 až 1923 boli vykonané tureckými nacionalistami, ktorí reprezentovali nové politické hnutie proti mladým Turkom, ktorí však zastávali rovnakú ideologickú a etnickú výlučnosť. Desiatky tisíc Arménov utieklo k hraniciam Ruska, kde žili ako utečenci. V roku 1918 tzv. mladý turecký pluk vtrhol vojensky na Kaukaz, kde žilo približne 1,8 mil. Arménov pod ruskou vládou. Osmanské jednotky, posúvajúce sa cez východné Arménsko, Azerbajdžan, pokračovali v systematickom masakrovaní obyvateľstva. Odhaduje sa, že medzi rokmi 1915 až 1923 bolo zavraždených vyše 1,5 mil. Arménov. Do roku 1923 celá pevnina Malej Ázie a historického západu Arménska bola vyhladená od arménskej populácie. V tejto časti sveta nastal úplný zánik arménskych komunít.

    Aká je situácia dnes po 100 rokoch?

    1. Turecko dodnes neuznalo arménsku genocídu z roku 1915. Už som povedal, že je to rovnako, ako keby dnes Nemecko chcelo popierať genocídu Židov v 2. svetovej vojne a nechcelo ju uznať.

    2. Od získania nezávislosti Arménskej republiky nastala zo strany Turecka úplná blokáda hraníc s Arménskom. Arménsko nemá spojenie s Európou cez najkratšiu cestu a nemá ekonomické a diplomatické styky s Tureckom.

    3. Turecký parlament prijal zákon, ktorý považuje za trestný čin vyjadrovania sa na verejnosti o arménskej genocíde a o rozdelení Cypru.

    4. V Turecku žije arménska menšina, ktorej práva ako národnostnej menšiny sú systematicky potláčané.

    Dámy a páni, Adolf Hitler vyhlásil v roku 1939 pred útokom na Poľsko, citujem: „Kto dnes ešte hovorí o likvidácii Arménov?“ Koniec citátu. Ako sa napĺňajú jeho slová, ako sa k tejto tragédii sveta stavia svet dnes? Vyhlásenia, deklarácie a práva týkajúce sa uznania arménskej genocídy boli do týchto dní vydané parlamentmi a vládami týchto krajín: Kanada v roku 2004, Argentína v roku 2004, Uruguaj dvakrát – v roku 1965 a 2004, Švajčiarsko v roku 2003, Európsky parlament prijal tri vyhlásenia – v rokoch 1987, 2000 a 2002, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vydalo dve vyhlásenia – v rokoch 1998 a 2001, Taliansko vydalo vyhlásenie k tejto genocíde v roku 2000, Vatikán v roku 2000, Organizácia Spojených národov v roku 1985, Francúzsko v roku 2000, Libanon dvakrát – v roku 1997 a 2000, Švédsko v roku 2000, Belgicko v roku 1998, Grécko v roku 1996, Rusko v roku 1995, Cyprus v roku 1982, Spojené štáty americké štyrikrát – v rokoch 1916, 1920, 1984 a 1996.

    Dámy a páni, Theodor Roosevelt v čase arménskej genocídy vyhlásil, citujem: „Arménske masakrovania boli najväčším zločinom vojny a neschopnosť konať proti Osmanskej ríši znamená odpustiť ho. Zlyhanie radikálne sa zaoberať tureckým hororom znamená, že celé tie reči o garancii budúceho svetového mieru sú obyčajnými nezmyslami.“ Koniec citátu. Žiaľ, nasledujúce desaťročia dali za pravdu Theodorovi Rooseveltovi.

    Dámy a páni, vyjadrime solidaritu s týmto malým, ale prastarým a kultúrnym národom, ktorý celé svoje dejiny ťažko zápasí o svoje bytie.

    Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala dnes uznesenie na vyhlásenie k arménskej genocíde v roku 1915 a pridala sa takto k vyhláseniam množstva krajín a nadnárodných inštitúcií, ktoré som už menoval. Chcem zdôrazniť, že o mojom uznesení sa bude hlasovať po – nazvem to – rozhodujúcich hlasovaniach. Uznesenia, ktoré rozhodnú za alebo proti začatiu rokovaní. V tomto zmysle návrh môjho uznesenia nepodmieňuje návrh parlamentu v otázke začatia rozhovorov. Návrh uznesenia je vyhlásenie, ktorým sa pridávame, ako som povedal, k vyhláseniam mnohých demokratických krajín sveta, nehovoriac o OSN, Európskom parlamente a Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

    Návrh uznesenia je krátky a znie takto: „Národná rada Slovenskej republiky uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti.“

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Šimko, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé poslankyne, ctení poslanci, vážený pán minister, dámy a páni, prístupové rokovania Európskej únie s Tureckom nastolili skutočnú diskusiu o podstate samotného historického procesu prebiehajúceho na našom kontinente. Na to, aby sme si totiž uvedomili najhlbší obsah zložitého spoločenského javu, je nevyhnutné poznať i jeho hranice. Rozšírenie Únie o postkomunistické štáty strednej a východnej Európy takúto diskusiu nespustilo. Vtedy sa hovorilo skôr o praktických veciach, o kritériách v demokratizácii spoločnosti, o ekonomike, legislatíve. Bolo však od počiatku jasné, keď tieto kritériá naplníme, nebude dôvod, prečo by sa tieto tradičné európske národy nemali vrátiť tam, kde napokon svojou kultúrou i históriou patria. A ak je tam, kam sa vracajú, exkluzívny klub – politická a ekonomická únia, tak sa stať aj jeho plnoprávnym členom.

    O podstate európskej integrácie sa začalo s veľkou naliehavosťou diskutovať pri príprave ústavnej zmluvy. Bola tu ambícia, hlavne v preambule, vymedziť čosi viac než iba mechanizmy fungovania inštitúcií. Táto diskusia nás na Slovensku na pôde nášho stánku demokracie ešte čaká a teším sa na ňu. Treba však už teraz povedať, že základná koncepcia ústavnej zmluvy v prijatom texte od ambície hľadať to hlbšie, čo spája európske národy do projektu politickej Únie, ustúpila. Urobila kompromis s technokratmi. Vtedy, keď sa začalo hovoriť o hlbších pohnútkach, vtedy, keď sa začalo diskutovať o téze, že Európu v jej rôznosti spájajú kultúrne a náboženské tradície a predovšetkým z nich vychádzajúci zjednocujúci vzťah voči ľudskému životu, spoločnosti a zodpovednosť za ňu. Vzťah, ktorý tu v Európe jestvuje, ale – a to je práve významné konštatovať – inde v iných kultúrnocivilizačných oblastiach je iný, práve vtedy sa diskusia o ústavnej zmluve preľakla a cúvla. Ponúkla frázy, hladké konštatovania, ktoré síce nikoho neurazia, nikoho sa nedotknú, ale zároveň ani nehovoria o tom, prečo je Európa práve tým špecifickým spoločenstvom, ktoré spája aj čosi hlbšie a čoby azda mohlo byť aj trvácnejšie než trh a možno jedným smerom otočené kanóny.

    Ústavná zmluva nedáva jasnú odpoveď na to, kde sú hranice Európskej únie, ani tie geografické a ani tie hlbšie – hodnotové. Tieto otázky však existujú. Ak sa neotvárajú pri koncipovaní štruktúr Únie, prináša ich život. Diskusia o začiatku prístupových rokovaní s Tureckom ich nastolila veľmi naliehavo. Je zrejmé, že Turecko je v niečom odlišnejšie od ostatných európskych národov, než sú vzájomné odlišnosti medzi nimi. Narážame tu na otázku, čo robí Európu Európou a čo je hranicou, za ktorou už Európa nie je. Wolfgang Schäuble, špičkový predstaviteľ nemeckej CDU, v najnovšom čísle časopisu Forreign Affairs píše, citujem: „Ak sú Európania niečím vinní, tak tým, že príliš dlho odkladali diskusiu o definitívnych hraniciach rozširovania Európskej únie a o tom, čo je európskou identitou. Mnohí sa obávali, že takáto diskusia vzbudí dojem, že Európa zatvára dvere krajinám na svojich hraniciach. Táto debata je napriek tomu však neodvratná. Európska únia je predovšetkým európska. Hoci by Austrália alebo Japonsko mohli naplniť kritériá pre vstup, nikto ich nenavrhuje za potenciálnych členov Únie. Podobne krajiny ako Turecko a Rusko iba sčasti zdieľajú európske dedičstvo a i geografickú polohu, sčasti však určite nie.“ Koniec citátu.

    A tu sa dostávame k podstate. Čo spája európske národy do takého jedinečného projektu, akým je Európska únia? Ak je to ekonomický záujem, tak sa v dnešnom globalizujúcom sa svete už hranice vymedziť nedajú. Potom sa však nevzdávajme našej národnej zvrchovanosti tam, kde už o ekonomiku nejde. Ale ekonomické záujmy nie sú v poradí dôležitosti na prvom mieste. V dnešnom svete, tak ako neraz v minulosti, teraz však oveľa globálnejšie ide naďalej o prežitie. Účinné prostriedky ničenia, fanatizmus, rýchle prekonávanie vzdialeností vytvárajú úplne nové ohrozenia života na Zemi.

    Dnešný konflikt s militantným islamom, ale aj zárodky iných konfliktov vo svete majú oveľa menej čitateľný politický i geografický rámec. Militantný islam sníva o veľkej islamskej ríši siahajúcej od Atlantického oceánu až po Himaláje a Indický a Tichý oceán. Všade tam, kde raz vstúpila noha potomkov Prorokových, by sa mal rozprestierať veľký kalifát. Tí, čo tomu bránia, sú jeho nepriateľmi. Predovšetkým neislamské štáty a ich bašta USA. Ale aj režimy s umierneným islamom sú prekážkou napĺňania tohto veľkého politického sna. Preto možno konštatovať, že i tieto islamské štáty s nefundamentalistickými režimami sú dozaista strategickými spojencami ostatného sveta. Ale nesmieme zatvárať oči pred tým, že aj v tzv. prozápadných islamských štátoch je stále rastúca sieť islamských škôl, kam po vyučovaní v neutrálnej štátnej škole chodia milióny islamských chlapcov pripravujúcich sa na džihád.

    Henry Kissinger píše, že vo svete v súčasnosti prebieha vojna bez frontových línií. Terorizmus je iba nástrojom politiky. Áno, v tomto je Turecko významným strategickým spojencom Západu. Nepochybné úsilie Tureckej štátnej politiky demokratizovať život v krajine, zavádzať reformy v ekonomike, dbať viac na dodržiavanie ľudských práv, toto všetko značí, že pre Európsku úniu je Turecko nesmierne dôležité. V bezpečnostnom kontexte je však zásadne dôležitý aj Izrael, Egypt a viaceré ďalšie štáty severnej Afriky a Blízkeho i Stredného východu. Nikto však neočakáva, že nevyhnutná spolupráca v bezpečnostnej oblasti bude dôvodom na úvahy o ich členstve v Európskej únii.

    Diskusia o preambule ústavnej zmluvy bez ohľadu na jej výsledok bola rozhodne užitočná. Návrh, aby obsahovala zmienku o Bohu, zakotvenie kresťanských tradícií popri antickom dedičstve a novovekom humanistickom učení, vyvolal polemiku, ktorá prinajmenej potvrdila, že Európa tieto otázky berie vážne. A to i napriek tomu, že sme my, čo sme si to veľmi želali, túto bitku predbežne prehrali. Len pre zaujímavosť – Amerika je iná. Nikoho nezaráža, že na každej bankovke amerického dolára je spomínaný Boh. Európu diskusia o Bohu stále elektrizuje. A pritom neprekvapuje nástojčivosť tých, čo sa otvorene ku kresťanstvu hlásia. Pozoruhodné je, že rovnako, možno ešte viac zanietení sú aj tí, čo takúto tézu v ústave mať nechcú. Skutočným neveriacim, takým, akých je nepochybne mnoho užívateľov amerických dolárov, by to bolo jedno. V zmienke o kresťanských tradíciách by mohli vidieť len slová, ornamenty v nadnesenom texte typickom pre preambulu. Európski kritici tejto tézy sa však proti nej postavili veľmi nástojčivo. Diskusia totiž podnietila vzplanutie vášnivého sporu medzi veriacimi kresťanmi a tými, čo sa ľakajú už len zmienky o kresťanstve ako povestný čert kríža. Novovekého sporu, ktorý okrem ostrej deliacej línie medzi jeho účastníkmi obsahuje jeden zaujímavý fakt. Pre jedných i pre druhých je kresťanstvo zásadne dôležité. Je rozbuškou, na ktorú tak alebo onak stále reagujeme. Niet lepšieho dôkazu o tom, že kresťanská tradícia je v Európe stále živá.

    Pre Turkov tento spor nie je ich vnútorným sporom. Pozorujú ho zvonka. Samozrejme, pre nich je kresťanstvo v tom lepšom prípade cudzie. Ja sa nebudem lacno pohoršovať nad tým, že sa turecký minister zahraničných vecí v diskusii ešte počas jej priebehu vyjadroval a po jej skončení vyjadril uspokojenie nad jej výsledkom. Veď inak veľmi ani nemohol. Chcem iba konštatovať, že Turecko bolo a je mimo vášní tejto európskej polemiky. Diskusia o kresťanských základoch, tradícii, o kresťanskom vzťahu k ľudskému životu a spoločnosti bola najhlbšou a najzanietenejšou diskusiou Konventu, pretože bola imanentne našou európskou diskusiou. Je to diskusia, ktorá bude bez ohľadu na text na papieri pokračovať.

    Okrem rozdielnych tradícií, histórie a hodnotového základu Turecka voči Európe zvyknú sa uvádzať i dva významné parametre, ktoré majú pre rozhodovanie dôležitý praktický dosah a tu už odzneli. Sú to demografické a geografické ukazovatele.

    Turecko má 70 mil. obyvateľov a po Nemecku by sa v prípade vstupu do Európskej únie stalo druhým najľudnatejším kontinentálnym členom Únie. Na rozdiel od zvyšku Európy však vývoj pôrodnosti v Turecku vedie k prognóze, že už v roku 2030 by táto krajina mala mať až 90 mil. obyvateľov. To sa, samozrejme, v prípade členstva premietne aj do počtu poslancov v Európskom parlamente a v zastúpení Turecka v ďalších európskych inštitúciách. Je potrebné si jasne uvedomiť, že Turecko po vstupe do Únie získa zásadné slovo pri vytváraní blokačnej menšiny odvodenej od počtu obyvateľov. Turecko sa tak stane jedným z najdôležitejších hráčov pri vytváraní spoločnej európskej politiky.

    Druhý fyzikálny parameter je geografia. Začlenením celého tureckého územia do Európskej únie sa jej susedmi stanú štáty ako Irán, Irak či Sýria. Ak si uvedomíme, že vo vnútri Únie sa postupne odstraňujú hranice, že sa umožňuje voľný pohyb občanov Únie, ale i tých, ktorí do nej preniknú, tak sa táto geografická otázka stáva i významnou bezpečnostnou otázkou. Diskusia o možnom vstupe Turecka do Európskej únie nie je, žiaľ, veľmi poctivá. Trvá už roky. Akoby mnohí politici počítali s tým, že budú vyzerať i v Turecku dobre, ak sa prihlásia k vstupu tejto krajiny do Únie, ale pritom tento vstup budú viazať na podmienky, ktoré v dohľadnej budúcnosti Turecko aj tak nenaplní. To zase aby vyzerali dobre pred svojimi voličmi doma. Toto nie je čestné ani voči Turecku, ale takýto postoj nie je čestný ani dovnútra Únie.

    Zdá sa mi, že tento postup iba pokračuje, síce na novej úrovni, ale v zásade bez kvalitatívnych zmien. Prístupové rokovania sa začnú, ale počíta sa, že potrvajú viac ako desať rokov. Zdá sa mi byť oveľa otvorenejšie a poctivejšie, keď sa vyjadrí predstava, ktorá zodpovedá práve dnešnej realite. V tomto mi je blízke stanovisko viacerých kresťanskodemokratických strán Európy – a o tom hovoril aj predseda parlamentu –, ktoré hovorí o privilegovanom partnerstve. Mimoriadne strategické postavenie Turecka, zásadné politické zmeny, to zodpovedá potrebe novo definovať vzťahy medzi Úniou a Tureckou republikou, a to už teraz. Na druhej strane naznačovať, že po desiatich rokoch bude Turecko súčasťou novej Európy, je podľa môjho názoru v tejto chvíli nenáležité. Myšlienka špecifického partnerstva najlepšie zodpovedá realite a nie je to napokon nič nové. Veď aj Severoatlantická aliancia po roku 1990 vytvorila podobný mechanizmus, a dokonca zložitejší. Partnerstvo k NATO sa pre niektoré štáty stalo akousi predsieňou, predstupňom pred vstupom do aliancie. Pre iné štáty, napríklad pre Rusko, má tento vzťah ambíciu byť dlhodobým. Je v záujme tak štátov aliancie, ako aj v záujme Ruska, aby ich vzťahy v oblasti medzinárodnej bezpečnosti boli na istej úrovni zmluvne definované, aby jestvovala platforma pre pravidelnú i krízovú komunikáciu a tomu zodpovedá práve takto koncipované privilegované partnerstvo Ruska a Severoatlantickej aliancie. Právne a politické štruktúry majú vtedy nádej na prežitie, vtedy sú naozaj užitočné, ak sa prispôsobujú životu, a nie naopak. A toto je v zásade podstata idey privilegovaného partnerstva k Európskej únii.

    Turecko je nepochybne mimoriadne významný partner, a to nielen ekonomicky a strategicky. Preto je v záujme tak Turecka, ako aj Európy, aby sa toto partnerstvo definovalo, vymedzilo a premietlo do právnych a politických mechanizmov už teraz, tak, aby to naozaj zodpovedalo realite. Nie plné členstvo, pretože to tejto realite nezodpovedá, nie ilúzie do ďalekej budúcnosti, ktoré sa dnes ľahko hovoria, pretože to už bude problémom budúcich generácií, ale treba si vysúkať rukávy a pustiť sa do toho, čo je v záujme oboch partnerov už dnes. Vo vedomí toho, že v niečom sa približujeme, v niečom sa zhodujeme a v niečom sme zas dosť podstatne rôzni. Za to sa predsa ani my, ani Turecko nemusíme hanbiť. A čo bude o desať, o dvadsať či päťdesiat rokov, o tom bude dobre rozhodovať vtedy, keď to bude aktuálne. Veď nikto nemôže vedieť, čo nám prinesie život. Možno to, v čom sa dnes líšime a čo dnes niekto v skrytosti, iní zas nahlas považujeme za dôležité, raz prekryje podstatne dôležitejšia zhoda v politicky i ľudsky významnejšej agende budúcnosti. Ale práve preto treba definovať to, čo je už teraz naším spoločným záujmom.

    Idea privilegovaného partnerstva pre Turecko necháva budúci vývoj otvorený. Nevytvára však ilúziu, ktorá dnes nie je podložená. Dáva však perspektívu vyrastajúcu zo skutočnosti. Z týchto dôvodov podporím návrh uznesenia, ktorý predložil predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, otcovia myšlienky veľkej Európy museli po dvoch krvavých svetových vojnách preukázať veľkú odvahu a statočnosť. Budúcnosť Európskej únie i po polstoročí vyžaduje nadviazať na takúto odhodlanosť. V búrkach dnešného sveta vnútorne pospájaného pradivami najrozličnejších sietí môže mať Európa veľký a blahodarný vplyv. Nesmie si však zakrývať oči predovšetkým pred základnými otázkami, ktoré ju samu vymedzujú. To znamená i pred tým, čím sa pri všetkej úcte k druhým Európa odlišuje od toho, čo už Európou nie je. Odvaha k takejto reflexii, k poctivému vymedzeniu, v čom sme rôzni vo vnútri a čím sa spoločne odlišujeme od ostatného sveta, nás privedie ku vnútornej pevnosti. Len takáto vnútorná sila nám umožní, aby sme prekonali zahľadenosť do seba, do čiastkových záujmov a dokázali byť aj veľkorysí. Vtedy i vo svojej rôznosti bude mať Európa, podobne ako kedysi antické Grécko, aj skutočný globálny vplyv. Vtedy bude môcť práve Európa nastoľovať i také hodnoty, ktoré ju presahujú, ktoré sú všeľudské. Vtedy bude môcť ponúknuť étos rešpektovania rôznych hodnotových tradícií. Nie ich stierania, zahmlievania, zatvárania očí pred tým, že sú rôzne. Naliehavou úlohou blízkej budúcnosti je ich uznanie a hľadanie toho, aby sme s nimi dokázali žiť. Toto je základom pre pokoj na Zemi.

    Som presvedčený, že tí, čo sa o toto budú poctivo usilovať, budú robiť tú najlepšiu politiku pre tento i budúci svet. Lebo stále platí to, čo pred dvetisíc rokmi zaznelo dávno na Galilejskej hore: „Blažení sú tvorcovia pokoja.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či sa hlási ešte niekto ústne do rozpravy. Ako jediný, pardon, mýliť sa je ľudské, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Ako prvý pán poslanec Banáš a potom pán poslanec Zala.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, prerokúvame tému mimoriadne vážnu. Je to, myslím, prvýkrát v histórii, keď Slovenská republika môže rozhodovať alebo spolurozhodovať o tom, že budeme začínať prístupové rozhovory s ďalšou krajinou. Napriek tomu, že je to vážna téma, dovoľte mi, aby som trošku odľahčil. Chcem povedať, že židia nespoznajú kresťanov vtedy, keď budú jesť bravčové, a kresťania nespoznajú židov vtedy, keď budú piť kóšer borovičku. Spoznáme sa len vtedy, keď budeme vzájomne komunikovať, vzájomne sa poznávať a odbúravať predovšetkým predsudky. Myslím si, že predsudok je to hlavné slovo, ktoré tu takpovediac visí vo vzduchu a takisto aj vo vzťahu niektorých politických strán Európskej únie.

    Prv než budem reagovať na niektoré diskusné príspevky, urobil som si tu zopár poznámok, chcem reagovať na to, čo povedal kolega Mikloško ohľadom arménskej genocídy. Je nesporné, že k masakrovaniu Arménov prišlo, ja len chcem povedať – aj ty si, Ferko, povedal –, že to bolo v roku 1915 v čase vojny. Ja som ďaleko od toho, aby som ospravedlňoval masakre. Ale chcem povedať, že to bol vojnový stav, chcem povedať, že Arménsko ako jeden z historicky najstarších národov, ktorý mal odvekú túžbu vytvoriť si svoj štát, svoje kráľovstvo, vždy bol, bohužiaľ, na tej spojnici medzi Cárskym Ruskom a medzi Osmanskou ríšou. V roku 1915 stáli Arméni na strane Cárskeho Ruska a boli vo vojnovom stave s Osmanskou ríšou. Ja teraz nehovorím o metódach, ktoré vo vojne Osmani alebo Turci používali, ale to je historický fakt. Keď prišiel v roku 1920 mier v Sevres, to bola štvrtá mierová zmluva s porazenými krajinami, tak bolo ustanovené aj samostatné Arménsko, ktoré bolo podporované verbálne Britániou, Francúzmi. Ale treba povedať, že žiadna z dohodových mocností Arménsko neuznala. Keď v roku 1923, resp. ešte predtým Atatürk odmietol prijať zmluvu zo Sevres a na západe vytláčal Grékov, na juhu Talianov, Francúzov a na severovýchode Rusov a Arménov. V roku 1923 bola v zmluve Lausanne, v novej mierovej zmluve, kde Atatürk odstránil sultána a vyhlásil republiku, bolo jednoducho vyhlásené Turecko viac-menej v tej podobe, ako je dnes.

    Chcem povedať, že to, čo si povedal, pán kolega Mikloško, čo sa týka masakry, masakry sú historický fakt, ale nemám pocit, že by sme mali my ako Národná rada Slovenskej republiky zaujímať k tomuto stanovisko. Obávam sa, že by sme mohli vyvolať precedens. Trocha mi to pripomína, ako by sme my teraz mali akceptovať vyhlásenie trebárs Národného zhromaždenia Francúzskej republiky a mali by sme sa nejako postaviť k Benešovým dekrétom alebo sa ospravedlňovať Maďarsku a podobne. Potom by sme mohli hovoriť o genocíde na Ukrajine za stalinských čias, kde zahynulo päť miliónov Ukrajincov a podobne.

    Predovšetkým si však myslím, že by to mala byť úloha pre Turecko samotné, aby sa Turci k tomuto postavili, aby s Arménmi sadli za rokovací stôl. Mám pocit, že Turecko už vyslalo aj pozitívne signály, je pripravené založiť spoločnú komisiu a je pripravené otvoriť archívy. Je to téma veľmi zložitá, je to tragická téma, ale mám pocit, že Národná rada Slovenskej republiky by mala zaujať k tomu stanovisko, až keď sa dohodnú Turci s Arménmi.

    Dámy a páni, chcem reagovať na niektoré veci, ktoré tu boli povedané. Tie argumenty, ktoré zazneli i vo vystúpení pána predsedu Hrušovského a ďalších kolegov, sú veľmi racionálne a zrozumiteľné. Chcem však poukázať na isté riziká, ktoré by mohli nastať, keby sme Turecko postavili nabok. V roku 1923 začal Kemal Atatürk sekularizáciu Turecka, v tom istom čase začal sekularizáciu aj Rezá Chán v Iráne. Žiaľ, dynastia Pahlaví v Iráne vládla neskutočne tvrdou diktatúrou, a preto v roku 1976 padla. A vrátil sa Chomejní a islamskí, resp. šiitskí mudžahedíni.

    Atatürk zaviedol veľmi ťažký proces sekularizácie, ktorý má za cieľ priblížiť Turecko k Európe. Chcem povedať, že som mal možnosť pred asi dvoma mesiacmi hovoriť v Ankare aj s premiérom Erdoganom, aj s prezidentom Sezerom, aj s ministrom zahraničia Gülom. Nadobudol som pocit, že to myslia veľmi úprimne, hoci ide o islamskú stranu AKP, s pokračovaním procesu sekularizácie. Treba povedať, že armáda v Turecku napriek tomu, že tu bolo uvedené, že sa jej úloha formálne alebo nominálne znižuje, hrá dôležitú úlohu. A treba povedať, že elitné veliteľské kádre tureckej armády sú všetko odchovanci v podstate západoeurópskych alebo amerických vojenských akadémií. Treba aj to povedať, že nižšie veliteľské kádre, resp. vojaci sú orientovaní viac islamisticky. A obávam sa, že keby sme povedali Turecku, že nie, tak môže nastať totálna demotivácia a frustrácia.

    Chcel by som položiť niekoľko otázok. Bolo tu povedané, že Turecko nedodržiava ľudské práva, práva menšín, práva žien, otázka Kurdov a tak ďalej. Ja sa chcem spýtať, či si myslíme, že ak nebudeme s Tureckom rokovať, ak Turecko vyčleníme, či teda pomôžeme týmto menšinám, či dokonca pomôžeme tureckým kresťanom, pretože vieme, že aj takí tam sú? Máme skúsenosť s prijímaním Grécka, Portugalska, Španielska, ktoré boli vlastne krajiny, ktoré sa zbavili diktatúr, a jednoznačne ich vstup do Únie podporil mladé demokracie. Chcem poukázať na výraznú úlohu Turecka v čase studenej vojny, keď Turecko bolo hradbou proti expanzii sovietskej totality smerom na oblasť Blízkeho východu. Chcem jednoznačne povedať – a zaznieva to vo všetkých diskusiách –, že rešpekt pred ľudskými právami v Turecku sa posilní len v prizme európskej perspektívy. V tomto zmysle chápem aj odporučenie Európskej komisie ako povzbudenie a odmietnutie by bolo zastavenie reforiem.

    Chcem poukázať na zástoj a správanie sa Turecka v boji proti terorizmu. Predsa po útoku na dvojičky bolo Turecko jednou z prvých krajín, ktoré okamžite deklarovalo pripravenosť a svoju veľmi efektívnu podporu boju proti terorizmu. Postup, ktorý tam nastával, alebo progres, chcem ilustrovať aj v tom, že v roku 2003 boli v Turecku prvýkrát vyššie výdavky na vzdelanie ako na armádu.

    Dovoľte, aby som sa zmienil aj o niekoľkých ekonomických aspektoch. Treba povedať, že Turecko je v oblasti, ktorá je energeticky mimoriadne dôležitá pre Európu, pre svet. Vieme, že sa stavia teraz ropovod Baku – Tbilisi – Cejhan. To znamená, že sa dostane Európska únia efektívnejšie k zdrojom nafty v Azerbajdžane. Chcem poukázať na príklad, ktorý tu už máme alebo ktorý sme tu mali, keď boli obavy po pristúpení Španielska, Grécka, Portugalska, ktoré som spomínal, že nastane istá invázia občanov týchto krajín do Európskej únie. Opak bol pravdou. Španieli, Portugalci, Gréci, keďže boli ich materské krajiny prijaté do Európskej únie, sa začali vracať domov. Tento proces dokonca už začína i dnes v Turecku. Bol som v Anatólii, dolu, minule som spomínal, v Šanliufe, v tejto oblasti, kde Turci z Nemecka prichádzajú a otvárajú si tam firmy v očakávaní a v istej nádeji, že Turecko v istom horizonte bude prijaté do Únie.

    Chcem povedať, že náklady vstupu Turecka sa odhadujú, ale tie čísla sú, samozrejme, veľmi rôzne, na sumu 16 až 28 mld. EUR, čo je 0,1- až 0,17-percentná ročná HDP Únie. Zaznelo tu, kolega Šimko to hovoril, že populácia Turecka je veľmi silná a fertilita je veľmi vysoká. Priatelia, chcem upozorniť, podľa štatistík o 15 rokov bude v Spojených štátoch amerických priemerný vek 37 rokov, v Turecku 28 rokov, ale v Európe 56. Položím rečnícku otázku: Kto bude pracovať na naše dôchodky? – keď mám byť trošku zlomyseľný.

    Chcem povedať ďalší argument a to je otázka vody. Už som ju raz spomínal. My dnes hovoríme, že nominálne na Blízkom východe je kľúčovo-strategickou surovinou nafta. Aj tu si dovolím trochu zaprovokovať a povedať, že možno v blízkom časovom horizonte na toto budeme zabúdať, pretože strategickou surovinou sa stále viac stáva voda. Chcem poukázať, že Turecko je kľúčová krajina, ktorá kontroluje zásoby vody v tomto regióne. Rieky Tigris a Eufrat pramenia v Turecku, dodnes v Anatólii Turecko postavilo 22 veľkých priehrad v rámci programu Grand Anatolian Project, ale treba povedať, že – a toto už bolo aj použité – kontroluje vodu a bude kontrolovať vodu v oblastiach, kde je nafta.

    Posledný aspekt, ktorý chcem zmieniť, je aspekt, ktorý sa tu obmieňa, kultúrno-religiózny. Ja som rád, že sa začína zmysluplná debata medzi islamom a kresťanstvom. Chcem povedať, že na území dnešného Turecka je viacej kresťanských pamiatok ako v Taliansku. Chcem povedať, že hlásateľ a šíriteľ kresťanstva Pavol je z Tarsu. Ako vieme, Tarsus je na území Turecka. Chcem povedať, že tureckí moslimovia ovládajú oveľa viac európske jazyky, ako európski kresťania ovládajú arabské jazyky. Chcem povedať možno aj troška úsmevne, že je oveľa viac podobností medzi islamom a kresťanstvom ako to, čo nás delí. Len pripomínam: „nepožiadaš manželku blížneho svojho“, „máš len jedného boha“, „nepokradneš“, dokonca šária hovorí, že „rozvod je to najhoršie riešenie zo všetkých“ – to by, myslím, aj KDH mohlo podporiť. Tisíce kalifov vedia Korán naspamäť, preto je Korán náboženstvo, ktoré sa šíri i tým spôsobom, že nepotrebuje počítače. Ja sa musím spýtať: Koľkí kresťanskí kňazi vedia Bibliu naspamäť?

    Zaznel tu argument, že Turci nepatria do Európy, lebo ju okupovali. Nuž potom sa musím opýtať: Patria do Európy Nemci, Francúzi, Rusi, Švédi, Poliaci? Každý z týchto národov chvíľu časť Európy okupoval.

    Chcem povedať, že v kultúre rozdiely medzi Ankarou a Bruselom sú menšie ako medzi Sicíliou a Štokholmom. Ja sa nazdávam, že kresťanstvo by malo byť skromnejšie a nemôžeme si nárokovať my vlastníctvo univerzálnych hodnôt. Ja vidím úlohu Turecka, prijatie Turecka do Únie ako obrovskú šancu na zvrátenie odvekého procesu animozít a nepriateľstiev. Použijem len príklad: V čase bosniansko-srbského konfliktu v meste Zvornik vyhnali Srbi 40-tisíc moslimov a na mieste osmanskej veže, ktorú zbúrali, samozrejme, postavili kresťanský kríž. Táto osmanská veža stála na mieste pravoslávneho kostola, ktorý tam predtým, samozrejme, zase zbúrali Turci v čase Osmanskej ríše.

    Ja sa chcem spýtať, či práve toto nie je historická šanca začať zmysluplný a vážny dialóg medzi kresťanstvom a islamom, aby sme odstránili to, čo tu vlastne reálne hrozí. A ja to nazývam, hoci to mnohí neradi počúvajú, istá možnosť civilizačného konfliktu. Vezmime si Bosnu, vezmime si Cyprus, zoberme si Zakaukazsko, Ingušsko, Dagestan, Čečensko, Azerbajdžan, Arménia, Turecko, Arménsko, zoberme si Afganistan, Irak, všetky tieto konflikty majú na pozadí na jednej strane kresťanstvo, či už západné, alebo ortodoxné, a na druhej strane islam. A keď nám Turci dávajú ruku, keď nás Turci žiadajú o to, že chcú s nami komunikovať, nazdávam sa, že by bolo veľkou politickou chybou, aby sme túto ruku my pyšne odmietli.

    Dovoľte, aby som troška úsmevne zakončil moje vystúpenie. Tak ako sa boh po slovensky povie boh, po anglicky sa povie god, po francúzsky dieu, po maďarsky isten, po arabsky sa boh povie allah. Allah nie je žiadny arabský boh, allah je len arabské označenie pre boha ako univerzálnej veličiny. A tak ako sa po anglicky veľký povie great, po nemecky gross, po arabsky sa veľký povie akbar. Chcem povedať, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Celkom to neviem.

    Chcem povedať, priatelia, že v mnohých arabských krajinách, v samotnej Saudskej Arábii sú aj kresťania, hoci ich je tam málo, a kresťania používajú tento pozdrav. Dovoľte preto, aby som moje vystúpenie ukončil arabským kresťanským pozdravom: „Allahu akbar!“

    Ďakujem vám pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Muránsky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, len ako liberálovi, a vy sa rád definujete ako liberál, takže to nie je ako urážka teraz pre vás, ma pobavilo, že ako laxne, tak povrchne vidíte len rozdiely medzi týmito dvoma veľkými náboženstvami a civilizáciami, ako je islamská a kresťanská. Pretože vy ste to tak prešli, ako keby prakticky všetko bolo jedno a možno to všetko spolu integrovať.

    Vo svojom zápalistom zápase integrovať Turecko do Európskej únie ste však napríklad do začiatku si nevšimli jednu vec a to je tá arménska genocída. Tu nejde o genocídu voči vojakom v roku 1915, to nebola genocída ani Arménov, ktorí boli mimo územia vtedajšej Osmanskej ríše Turecka. To bola systematická genocída, ktorá trvala desiatky rokov a bola opakovaná aj v 19. storočí a bola opakovaná aj v 20. rokoch už Atatürkovho tzv. demokratického Turecka, keď zahynulo v posledných pogromoch vyše 1 mil. Arménov. Takže to nemôžete tak hovoriť, že to boli Arméni počas 1. svetovej vojny. A keď je to tak dávno, tak prečo ste nespomínali teda Kurdov, kde sú zakázané politické strany, kde 20 % obyvateľstva, ak nie 25 % dnešného Turecka je absolútne politicky a spoločensky potieraných. Tých ste už pre istotu vo svojom zápalistom zápase o integráciu Turecka dnes nespomenuli. A, samozrejme, demokracia sa v Turecku ľahko drží pod hlavňou tureckej armády, sekuralizovanej tureckej armády a jej predstaviteľov, ktorí dnes Turecko v sekularizovanom svete vlastne držia. Ale nevšimli ste si náhodou, že počas 90. rokov už trikrát vyviedli veľké skupiny poslancov, ktorí boli zvolení za islamské strany, aby túto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán kolega, vy ste povedali, že arménska genocída sa udiala v krutosti 1. svetovej vojny. Prepáčte, genocída Židov sa udiala takisto v krutosti 2. svetovej vojny, ktorá bola ešte brutálnejšia. A ak to chcete takto zľahčovať, tak predstúpte znova pred mikrofón a zľahčite genocídu Židov počas 2. svetovej vojny. Presne tak, ako povedal kolega Muránsky, boli vysídlení Arméni z Osmanskej ríše, z toho územia. Po ďalšie, vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska bolo odplatou za nemecký nacizmus. Tak to chápali aj veľmoci. Ale čo s tým mali tí obyčajní Karpatskí Nemci, ktorí tu žili na Slovensku? Tu ide o princíp kolektívnej viny. A vtedy Slovenská národná rada mala tú silu a ospravedlnila sa za princíp kolektívnej viny. Chcem vám povedať, že presne to isté, čo mali obyčajní Arméni, muži, ženy, starci, čo mali s tým, že Arménsko, ktoré bolo pod ruskou vládou, bolo vo vojne s Osmanskou ríšou?

    Pán kolega, ja si myslím, že hlasovanie o arménskej genocíde pri dnešnom rokovaní je dnes veľkou skúškou demokracie a slobody tohto parlamentu. Bude to veľká skúška.

  • Pán poslanec Banáš chce reagovať.

  • Nemáme dostatok času, samozrejme, na nejakú fundovanú debatu. Po prvé, ja som nemal, kolegovia, pocit, že by som zľahčoval to, čo sa stalo s Arménmi, a viem, že aj v roku 1923 boli masakre na Arménoch. Ja som len povedal, tak ako povedal kolega Mikloško, Národná rada Slovenskej republiky sa ospravedlňovala za Židov, tak nech sa ospravedlní turecký parlament. Prečo by sa za to mala ospravedlňovať Národná rada Slovenskej republiky alebo prijímať stanovisko?

    Chcem povedať ku Kurdom. Áno, je to tragické, aj tento národ má tragický údel. Je to 26-miliónový národ. A ja by som si tiež najradšej prial, aby Kurdi mali samostatný, suverénny štát. Ale vie si z vás niekto predstaviť, aký „éclat“ by v tejto oblasti nastal, pretože Kurdi sú v Iraku, Iráne, Sýrii, čiastočne aj v Arménsku a Turecku. Ak by sme teraz, ja zase neobhajujem správanie sa tureckej vlády voči Kurdom, len chcem povedať, či z hľadiska mieru, stability v tejto oblasti je lepšie, keď povieme Kurdom a budeme ich povzbudzovať v nejakom povstaní, aby si utvorili štát. Toto je otázka pre Organizáciu Spojených národov, aby tento problém riešila.

    Ešte k otázke, čo povedal kolega Muránsky, na začiatku naznačil otázku, vieru moslimov a vieru kresťanov. Ja tu mám noviny Die Welt z minulého týždňa, je tu veľmi zaujímaný rozhovor s kardinálom Ratzingerom, ktorý je vlastne druhý človek vo Vatikáne a ten sám hovorí: „Pevná viera moslimov v boha je pre nás každopádne významnou výzvou.“ Čiže ja si myslím, že by sme mali aj v tomto zmysle viacej komunikovať, aby sme to, čo som povedal, aby sme tie predsudky odbúravali. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zala, posledný prihlásený do rozpravy.

  • Milé kolegyne, vážení kolegovia, zaznelo tu skutočne z toho analytického hľadiska skoro všetko. Ja by som sa k pár bodom rád vyjadril.

    Pokiaľ ide o materiál, ktorý nám bol predložený, treba povedať, že toto stanovisko je dobrým analytickým podkladom na rozhodovanie, ktoré prebieha v tejto snemovni, a je možné na tomto podklade viesť diskusiu, ktorá sa tu otvorila. V pozadí celej diskusie, ktorá tu prebieha, je samozrejme isté hodnotové poňatie Európskej únie. V koncentrovanej podobe to vyjadril pán poslanec Šimko, ktorý presne vo väzbe na problematiku európskej ústavy postavil túto otázku hodnotového pohľadu na to, čo Európska únia v tom najhlbšom základe je, čo ju v tom najhlbšom základe spojuje a čo vytvára, samozrejme, aj isté odlišnosti.

    Prekvapuje ma znovu, ako vždy, keď táto téma tu je, že sa deje viacej skutočne na tej polohe redukovane náboženskej alebo nábožensko-hodnotovej, miesto toho, aby sa skutočne povedali tie základné hodnoty, ktoré dokonca túto debatu umožňujú a ktoré vytvárajú pre ňu priestor a to je predsa otázka slobody. Otázka slobody je predsa tou rozhodujúcou otázkou k tomu, že to je produkt a výsledok európskeho konania, že môžeme takto slobodne a voľne diskutovať a že môžeme slobodne a voľne absorbovať rôzne svetonázory, rôzne pohľady a rôzne hodnoty. Vyjadrené v štátnej polohe alebo v mocenskej polohe je to fungovanie demokratického režimu. Ten je rozhodujúcim príspevkom a rozhodujúcou hodnotou, o ktorú sa Európa musí oprieť, a ako som tu už niekoľkokrát povedal na týchto rokovaniach, iba to vytvára bázu na to, aby tu slobodne mohlo pôsobiť aj kresťanstvo, ale aby tu slobodne mohli pôsobiť rôzne kresťanské viery a rovnako rôzne náuky i v samotnom, ja neviem, katolicizme a rovnako aj v oblasti ľudí, ktorí s vierou nesúhlasia, majú iný svetonázor, čo ste vy naznačili v pojme humanistických hodnôt.

    Toto treba znovu zdôrazniť a ešte podčiarknuté zospodu predovšetkým základnými ľudskými právami. To je ten posledný hodnotový rámec, do ktorého sa Európa rozvinula za posledné storočie. A to je ten, ktorý skutočne porazil komunizmus v tom rozhodujúcom meradle. Pretože to, čo komunizmus nespĺňal, boli práve základné ľudské práva a to je to, čo ho morálne rozkladalo, lebo to takto pociťovali aj obyvatelia minulého, teda komunistického režimu. Nie je skutočne fundamentálnou otázkou zápas medzi kresťanstvom a islamom. Áno, ten môže byť v osobnom rozhodovaní toho-ktorého človeka a nepochybne aj v otázke tradícií, ktoré v Európe fungujú. O tieto tradície nepochybne treba pozápasiť.

    Prípadné prijatie Turecka, o ktorom hovoríme, ako štátu, ktorý, ak bude spĺňať tieto základné hodnoty, o ktorých hovorím, tak spĺňa skutočne základné predpoklady, na ktorých Európa stojí. A vytvorí sa aj priestor súťaženia. Vytvorí sa rovnako priestor aj na pôsobenie kresťanských cirkví, ktoré môžu pôsobiť aj v Turecku a budú mať plne garantované, že v tom Turecku pôsobiť môžu a môžu vykonávať svoju evanjelizačnú činnosť. Táto súťaž myšlienok a súťaž názorov sa otvorí aj pre kresťanstvo. Ak Turecko vysunieme, tak opačne ho zizolujeme a tento priestor na pôsobenie našich európskych hodnôt sa nebude dať ďalej realizovať.

    V materiáli sa spomína veľmi zaujímavý bod, ja som sa toho dotkol aj v našom výbore, to je otázka hodnotenia histórie v tomto materiáli. Nepochybne, že Turecko v niektorých častiach svojej výučby pokladá Osmanskú ríšu za svoju minulosť a legendizuje ju. Ale legendizuje ju, prosím vás, typicky európskym spôsobom. Presne tak isto, ako Slováci legendizujú Veľkomoravskú ríšu, ako si legendizujú Maďari Štefana I. a svoju civilizačnú misiu, rovnakým spôsobom, ako si Česi legendizujú Přemyslovcov a všetko to, čo s tým súvisí. To je klasické európske poňatie historizmu, v ktorom sa legitimita súčasnosti odvodzuje tým, že sa vytvára akási silná historická kontinuita a z nej sa odvodzuje postavenie. A čo je pre Európu špecifické, nie pre Turecko, je to, že tieto legendizovania stoja proti sebe. Vždy sú postavené proti sebe. Stačí, keby sme dnes zobrali predstavu o tom, ako si Briti predstavujú svoje koloniálne panstvo, ako oni kvalifikujú svoju civilizačnú misiu počas koloniálneho panstva a ako ju vidia tí, ktorí boli kolonizovaní. Tento rozpor tu je a je výborným rozporom, pretože kladie Európe zrkadlo, aby si ona medzi svojimi vlastnými národmi tento problém legendizovania vyriešila.

    Poslednej veci, ktorej sa chcem dotknúť, je problematika privilegovaného členstva. Ja nemôžem povedať, že by som nemal sympatie pre takúto myšlienku. Že privilegované členstvo, keby malo jasne definovanú predstavu, čo toto privilegované členstvo má byť, by mohlo byť jedným z riešení krajiny, ktorá z veľkej časti patrí Európe, ale nie celá patrí Európe. Sčasti skutočne patrí svetu ázijskému. A teraz tu nemám na mysli len geograficky, je to tak skutočne aj hodnotovo, pretože samo Turecko hodnotovo zápasí s týmto svojím dedičstvom, ktoré je neeurópske. Je v tomto zápase a zdá sa, že v túto chvíľu krok za krokom vyhráva nad týmto svojím neeurópskym dedičstvom. Áno, ale to by sa musela zmeniť celková podmienka aj geopolitická. To by sme museli začať hovoriť o tom, že sa okolo Európy začne vytvárať súbor ďalších štátov podobných ako Turecko. Či spomeniem Alžírsko, Maroko, ja neviem, Izrael, povedzme táto oblasť mediteránska a začne sa hovoriť možno o istej polohe, že by Turecko mohlo byť lídrom takéhoto privilegovaného zoskupenia.

    Ale to, čím to chcem uzavrieť, aby som sa dostal k uzneseniu, ktoré je tu navrhnuté. To uznesenie počas rokovaní ani túto možnosť nevylučuje. Pretože situácia, ak sa povedzme po štyroch, piatich alebo šiestich rokoch rokovaní ukáže, že ani Turecko nespĺňa tie predstavy a Európska únia neakceptuje ten vývoj, ktorý v Turecku sa vyvíja, a Turecko samo uvidí, že nemôže plniť tie kritériá, ktoré naň kladie Európska únia, no prosím, modus vivendi sa vždycky dá nájsť tým, že sa bude hľadať takáto forma. Čiže nechajme tento priestor otvorený a rezolúcia, ktorá je tu navrhnutá, tento priestor otvorený necháva, a preto aj z tohto pohľadu som pripravený nepochybne túto rezolúciu podporiť.

    Úplne na záver jeden citlivý bod, ktorý spomenul poslanec Mikloško, a to je problematika genocídy Arménov. Veľmi jednoznačne a veľmi správne, že s touto vecou kolega Mikloško vystúpil, je len veľká škoda, že v tejto súvislosti táto otázka genocídy mohla byť iným bodom programu, v ktorom takto sa na ňu vrhá tieň, akoby mala byť využitá na to, aby viacej vytvorila negatívnejší pohľad na uznesenie, ktoré máme prijať z hľadiska rokovania s Tureckom. Som jednoznačne za, a teraz presne aby som povedal, to je len malý rozdiel v tom, čo tu je, ja som za odsúdenie genocídy Arménov. Bohužiaľ, pán poslanec Mikloško, tvoj návrh uznesenia je, že Národná rada Slovenskej republiky uznáva genocídu Arménov. Ja viem, čo sémanticky máš na mysli, že uznávame, že bola a že sa uskutočnila. Ale v tejto formulácii by to bolo uznanie tejto genocídy a ja neuznávam túto genocídu, čiže muselo by tam byť jednoznačne, že odsudzuje túto genocídu. Čiže ten návrh uznesenia je z tohto pohľadu trošku zmätočný. Takže dajme ho na iný bod rokovania a ja všetkými desiatimi podporím to, aby sme odsúdili genocídu na Arménoch bez ohľadu na to, kedy sa diala.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Pán kolega, nemám rád, keď sa niekto vyhovára, dáva to do rúcha demokracie a správneho vyjadrovania. Turecko neuznalo dodnes, že bola genocída. Poznám deklarácie všetkých parlamentov, ktoré som citoval. Francúzsko a celá deklarácia francúzskeho parlamentu, Francúzsko uznáva genocídu. To je odpoveď na to, že Turecko tvrdí, že genocída žiadna nebola. A opakujem. Aké nešťastie, že to dávame dokopy? Veď najprv bude odsúhlasené prístupové konanie. A potom bude jedno úplne samostatné hlasovanie o tom, čo ja som dal a čo nijako nesúvisí v tom texte s prístupovým konaním. A neexistuje iné slovo v tom spore, ktorý tu existuje, to je, ako keby niekto povedal, že nebola genocída, opakujem, Židov za 2. svetovej vojny. Bola. Čiže... Ale prečítaj si ďalší text. A že to vyhlasujeme za zločin proti ľudskosti. Nehľadajme výhovorky a...

  • Pán kolega, nehľadám výhovorky, to uznesenie nepochybne podporím v tejto polohe, ale rád by som bol, keby tam bolo, že oduznáva a odsudzuje potom genocídu Arménov, lebo to slovo uznáva mi znie skutočne veľmi podivuhodne a je dvojznačné minimálne v tom výklade. Takže mrzí ma to, že je to skutočne významové nedorozumenie, ale je to dosť veľký rozdiel, takže keby tam bolo oduznáva a odsudzuje, tak je to bezproblémový text.

  • Pán poslanec Mikloško. Chce vysvetliť len nedorozumenie.

  • Nemám najmenší problém dodať uznáva a odsudzuje. Ak to parlament akceptuje, nemám s tým najmenší problém.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, chce sa vyjadriť? Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, s veľkým záujmom som si vypočul debatu o tejto dôležitej otázke. Odznelo tu mnoho argumentov, protiargumentov. Ide o takú širokú otázku a takú zložitú, že je možné nájsť si, samozrejme, argumenty z jednej aj z druhej strany. Ide iba o to, aby sa politicky zvážilo, čo bude zodpovedné, aké stanovisko si má Slovenská republika vybrať na rokovanie Európskej rady v decembri. Skutočne iba pár poznámok.

    Keď porovnám návrhy tých uznesení, alebo tých národných pozícií, ktoré tu boli prezentované zo strany pána Lintnera z ANO a zo strany predsedu Národnej rady pána Hrušovského, stále som presvedčený, že tá pozícia, ktorú navrhuje vláda, je správna, je vyvážená a dáva dobré východiskové pozície pre predstaviteľa vlády Slovenskej republiky na rokovanie Európskej rady.

    K tým argumentom, ktoré tu odzneli, ja by som s nimi nechcel polemizovať, myslím si, že materiál, ktorý ministerstvo predložilo, je dostatočne široký. Len keď argumentujeme, netreba si už tie veci upravovať tak, aby sme dokázali nejakým spôsobom podporiť svoje argumenty. Chcel by som iba povedať, že Európska komisia členské štáty do ničoho netlačí. Európska komisia je „slúžka“, Európska komisia slúži členským štátom a členské štáty budú rozhodovať bez ohľadu na to, čo odporúča Európska komisia. Toto aby sme si povedali. Je pravdou, že Európske rady, nie Európska komisia, rozhodli pred dvomi a ďalšími rokmi expressis verbis, že na zasadnutí decembrovej Rady v tomto roku Turkom niečo povieme, že im oznámime naše stanovisko. Aké to stanovisko bude, o tom sa bude debatovať v decembri.

    Hodne sa tu hovorilo o privilegovanom partnerstve. Nuž, priznám sa, že ja dosť dobre tomu nerozumiem, keď máme uznesenie, že odporúča nezačať prístupové rokovania Európskej únie s Tureckom. Bodka. Kde chcete rokovať o privilegovanom partnerstve? Alebo ako? Neviem. Ja si myslím, že to stanovisko, ktoré obsahuje materiál vlády, naozaj počíta aj s takouto alternatívou, pretože tam sa hovorí o tom a zámerne sa hovorí o tom, že nedať záruku, že toto rokovanie skončí prijatím Turecka do Európskej únie. Pán predseda Národnej rady hovoril o tom, že doteraz všetky začiatky prístupových rokovaní znamenali členstvo, nuž my, keď na začiatku hneď veľmi jasne prijmeme zrozumiteľné stanovisko, tak potom toto stanovisko bude platiť a toto budú členské štáty Európskej únie teraz prijímať.

    Chcel by som iba povedať k materiálu, ktorý je na dnešnom rokovaní, že podľa mňa je pripravený objektívne. Keď sa pozriete na negatíva, o ktorých hovorí, aj opticky sú omnoho dlhšie alebo väčšie ako pozitíva, takže nebol tu nejaký zámer niečo skrývať alebo niečo kresliť naružovo a vládni politici, ktorí túto pozíciu odporúčajú, nijakým spôsobom nehovoria iba o výhodách. To by bolo naozaj nepresné a to by bolo neobjektívne hodnotenie tejto situácie.

    Takže ja by som naozaj po vypočutí si všetkých týchto príspevkov v rozprave a aj po posúdení tých dvoch iných návrhov národnej pozície Slovenska, predsa len trval na tom a odporúčal Národnej rade prijatie pozície Slovenska takého uznesenia, ako obsahuje materiál, ktorý predložila vláda.

    Toľko, pán predseda, k tejto otázke.

    A dovoľte ešte pár slov k iniciatíve prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku genocíde Arménov. No je to, samozrejme, vaše rozhodnutie, rozhodnutie parlamentu. Dovoľte, aby som sa vyjadril ako minister zahraničných vecí za seba. Budem hovoriť nie diplomaticky, ale „zrozumiteľne“.

    Myslím si, že toto nie je dobrá iniciatíva. Dejinné tragédie, ktoré sa udiali pred mnohými rokmi, si, samozrejme, treba uchovávať v pamäti a určite si z nich čerpať historické ponaučenia, ale ak sa vnášajú do súčasnej štátnej politiky, tak neviem, či je to vždy rozumné. Hromadné zabíjanie ľudí z rasových, národnostných, náboženských alebo iných dôvodov, ktoré dnes označujeme za genocídu, bohužiaľ, sú alebo boli súčasťou dejín. Príkladmi môžu byť vyvražďovanie domorodého obyvateľstva európskymi kolonizátorskými mocnosťami, priznajme si to, v Afrike, Ázii, v obidvoch Amerikách alebo zverstvá páchané počas mnohých vojen alebo ozbrojených konfliktov. Genocída Arménov patrí bez sporu k najbolestnejším a najkrutejším udalostiam v novodobých dejinách. Nikto historický fakt hromadného zabíjania Arménov nepopiera. Rôznia sa však názory na jeho rozsah, príčiny a stupeň zodpovednosti. Dovolím si tvrdiť, že nestranná historická štúdia o tejto veci nie je k dispozícii. Je množstvo protichodných materiálov vypracovaných buď z pohľadu arménskej, alebo tureckej strany. Je pravda, čo sa hovorí v odôvodnení tohto uznesenia, že niektoré parlamenty, opakujem, parlamenty, nie vlády alebo štáty, prijali uznesenia k tejto otázke, len chcem upozorniť, že to bolo urobené vždy na základe dlhej, dlhotrvajúcej diskusie, kde sa prezentovali rôzne odborné, politické a iné argumenty. Zvyčajne takéto diskusie boli spôsobené arménskou loby alebo to bolo v parlamentoch krajín, ktoré sú známe svojimi dlhodobými antitureckými pozíciami. Neviem, či nás, Slovensko, možno zaradiť do jednej alebo do druhej takejto kategórie. Takže chcem iba povedať, že robiť si nejakú ambíciu robiť sudcu v tejto veľmi citlivej otázke podľa mňa nie je namieste.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, nie som priateľom názorov, ktoré sú vyslovované bez toho, aby bola poskytnutá dostatočná informačná báza. Preto som nesúhlasil s takými názormi, ktoré hovorili „Turecko hneď“ alebo „Turecko nikdy“. Mali by sme sa sústrediť na to, aby sme formulovali stanovisko, za akých podmienok by Turecko mohlo, eventuálne. Z tohto pohľadu som preto inicioval aj vypracovanie stanoviska výboru pre európske záležitosti, v ktorom sme požiadali vládu Slovenskej republiky, aby predkladaný návrh východísk k danému problému doplnila o tri informačné zdroje:

    - V prvom rade je to výučba kultúry dejín v tureckom školskom vzdelávacom systéme.

    - Druhý zdroj informácií: Stanoviská mimovládnych organizácií, menšinových organizácií a opozičných, resp. zakázaných politických strán.

    - Tretí zdroj informácií mali byť stanoviská rezortov Slovenskej republiky. Úzko teda rezortné stanoviská k možným dosahom vstupu Turecka do Európskej únie.

    Môžem s uspokojením konštatovať, že zadanie, ktoré sme dali vláde, bolo dobre splnené. Správu, ktorú sme dostali, naozaj možno považovať za materiál, ktorý podrobne vypovedá o rôznych oblastiach. Niektoré iba naznačuje, niektoré síce nepopisuje, ale keďže je zostavená ako mozaika, tak v mozaike je vidieť aj to, čo z nej vypadlo. Aj v tejto správe je to tak.

    Čiže ak máme vyváženú informovanosť, môžeme aj vyvážene diskutovať. Preto by som povedal pár slov k správe, ktorú sme mali predloženú. Nenadobudol som dojem, že by si ju prečítali mnohí. Pretože táto správa napriek tomu, že konštatuje, že Turecko spĺňa, cituje inú správu, politické kodanské kritériá dostatočne, tak táto správa jasne hovorí o tom, že Turecko ešte kritériá neplní, ani zďaleka.

    Ak sa pozrieme na jednotlivé kapitoly v tejto správe, hlavne ochrana ľudských práv, menšinových práv a kultúrnych práv, ak sa pozrieme na boj proti korupcii, redukciu vplyvu ozbrojených síl alebo zmeny v súdnictve, alebo otázky trestu smrti, mučenia väzňov a zlého zaobchádzania, musíme jednoznačne konštatovať, že Turecko kritériá neplní. Ak sa pozrieme na vzťahy so susedmi, tak sme v situácii, keď Turecko vlastne v súčasnosti ešte neuznáva Európsku úniu v jej zložení, čo sa týka členských štátov.

    Keď budeme hovoriť o ekonomických kritériách, tak naozaj až s podivom som tu počúval to, akú úžasnú úroveň dosahuje Turecko, čo sa týka výkonnosti ekonomiky. Pravda je predsa iná. Turecko určite má rozvíjajúcu sa ekonomiku, ale určite nie ekonomiku, ktorá dosahuje parametre porovnateľné s Európskou úniou alebo niektorými štátmi Európskej únie.

    Keď sa pozrieme na dosahy možného vstupu Turecka do Európskej únie, hlavne na Slovensko, z pohľadu ekonomiky, tak zistíme, že tie dosahy by boli naozaj veľmi, veľmi vážne a že jednoducho vstup Turecka v súčasnej situácii pri súčasných kritériách určite nie je možný. Ale veľmi pozorne som si prečítal aj to, čo Európska komisia hovorí o tom, akým spôsobom začať prístupové rokovania. Nebudem opakovať trojpilierovú stratégiu, ale táto stratégia je pre mňa zárukou toho, že ten, kto neplní kritériá, sa určite do Európskej únie nedostane. A nemusíme hovoriť o časových horizontoch. Hovorme len a len o kritériách, hovorme len a len o podmienkach.

    Ešte možno niečo, čo treba naozaj povedať – vzdelávací systém. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že Turecko je ešte od nás ďaleko. Ak sa v tureckých dejinách zotročovanie iných národov popisuje slovami prirodzený proces a ich prirodzený boj za slobodu slovami zrada, tak určite to nie je prijateľné pre európsku civilizáciu. To jednoducho určite nie. Určite nie je možné zastávať nepriateľské stanoviská či už len k jednému štátu Európskej únie a hovoriť slovo invázia o udalosti, ktorá bola potvrdená medzinárodnými mierovými dohodami. To určite nie.

    Naozaj ma prekvapilo to, aké stanoviská na obhajobu Turecka tu odzneli. Nebudem ich rozoberať, aj keď som si napísal k tomu, samozrejme, pripomienky, ale považujem to za zjednodušovanie. Zjednodušovanie v takýchto veľmi dôležitých otázkach je vždy nebezpečné. Obavy a výhrady, ktoré tu zazneli, naopak, považujem za legitímne. Ak totiž budeme hovoriť o obavách, ak budeme hovoriť o výhradách a ak uvedieme argumenty, tak to je predpokladom, že ten, komu sú smerované, začne rozmýšľať a samozrejme začne tieto nedostatky odstraňovať. To, si myslím, je veľmi dôležité.

    Pretože ak tu my dnes hovoríme o stanovisku Slovenskej republiky k prípadnému rokovaniu s Tureckom o vstupe do Európskej únie, tak formulujeme, samozrejme, svoj príspevok k stratégii, ktorá má zaručiť budúcnosť. Pokojnú budúcnosť pre všetkých. Určite chceme, aby Únia zostala Úniou, ktorá bude rešpektovať národné štáty, ktorá bude rešpektovať želania obyvateľov národných štátov. Určite chceme, aby zostala priestorom slobody, bezpečnosti, stability, prosperity, spolupráce. Určite chceme, aby sme na hraniciach Únie mali spoľahlivých susedov. Susedov, ktorí sa nám budú hodnotovo približovať. Preto si myslím, že dialóg je predsa len určitou zárukou toho približovania, že dialóg je určitou zárukou prehlbovania reforiem, aj keď, samozrejme, v tej samotnej správe je dostatok informácií o tom, ktoré hovoria, že zavádzanie reforiem nie je ešte dostatočné a hlavne nie je overené realitou, platnosťou daných reforiem v určitom časovom úseku, kedy sa to dá, samozrejme, overiť.

    Na druhej strane zastavenie tohto procesu, musím aj ja konštatovať, by mohlo znamenať naozaj odklon od približovania sa k našim hodnotám. Určite áno. Preto si myslím, že tá stratégia, ktorá je prezentovaná v správe, je naozaj zárukou pre nás, ak, samozrejme, si položíme aj ďalšie otázky, ktoré som ja položil pánu ministrovi na rokovaní výboru a na ktoré som dostal päťkrát odpoveď áno. Chápem to stanovisko, ktoré tu bolo prednesené a o ktorom budeme hlasovať, tak, že bude rešpektovať reálnu schopnosť plnenia všetkých politických kritérií Tureckou republikou v dostatočnom časovom intervale. Dostal som odpoveď áno, že stratégia alebo to stanovisko bude vychádzať z reálnej skúsenosti s usporiadaním vzťahov Turecka so susedmi, ale zas v určitom časovom intervale. Že budeme vychádzať z toho, že Turecko bezvýhradne rešpektuje súčasné zloženie Európskej únie, čo sa týka členských štátov. Odpoveď bola áno. Ďalšia vec, že budeme vychádzať z reálnej skúsenosti plnenia ekonomických kritérií Tureckou republikou. Odpoveď bola áno. Ďalšia vec, že pri rokovaniach, tak ako v trojpilierovej stratégii je to napísané, bude platiť princíp jednomyseľnosti, že bude dodržaná zásada rešpektovania stanovísk obyvateľstva členských krajín Európskej únie. Odpoveď bola áno.

    Z tohto pohľadu, keďže som dostal takéto odpovede, si myslím, že stanovisko, ktoré je pripravené, je vcelku stanoviskom vyváženým, stanoviskom, ktoré môžeme podporiť. Znovu vidím toto stanovisko ako mozaiku. Nie je tam napísané to, na čo som sa pýtal, ale jasne to z toho textu vyplýva a bolo to potvrdené aj ministrom zahraničných vecí pánom Kukanom. Ďalej chápem toto stanovisko tak, že ak nebude Turecko plniť, znovu nie je to tam napísané, ale jednoznačne to z textu vyplýva, rokovania budú zastavené. Keď nebude Turecko plniť kritériá. Čiže teraz hovoríme o tom, ako ja chápem toto stanovisko.

    Trojpilierová stratégia zároveň dáva záruku dôsledného sledovania plnenia kritérií v jednotlivých oblastiach v dlhšom časovom horizonte a zároveň záruku toho, že náš hlas, náš názor na predbežné uzatváranie niektorých kapitol bude možno hlasom rozhodujúcim, pretože sa bude rozhodovať jednomyseľne. Čiže z tohto pohľadu stanovisko, si myslím, je dobré.

    Stanovisko je príspevkom k budúcnosti. Dialóg je zárukou približovania sa. Ak budeme takto postupovať, môžeme konštatovať, že budúcnosť je otvorená, aj čo sa týka priebehu rokovaní, aj čo sa týka vzťahu Turecka k Európskej únii. To stanovisko chápem tiež tak, že privilegované členstvo, pracovný názov privilegované členstvo Turecka, alebo partnerstvo nie je vylúčené. Naopak, myslím si, že to z toho textu pre mňa to zaznieva viacej ako úplné členstvo v Európskej únii. Čiže budúcnosť z tohto pohľadu, z pohľadu stanoviska, ako je formulované, je otvorené. Ale čo je pre mňa dôležité, prítomnosť vzťahov s Tureckom je čiastočne garantovaná, pretože proces bude pokračovať. A myslím si, že je našou povinnosťou zaujať stanovisko, ktoré bude vytvárať podmienky na dobré susedstvo.

    Ešte by som si dovolil pár pripomienok k názorom, ktoré tu zazneli.

    K názoru pani poslankyne Bollovej, vo všetkej úcte, ale samozrejme s tým, čo povedala o Biblii, zásadne nesúhlasím. Mohli by sme to rozoberať.

    Pán kolega Lintner, rešpektujem vaše stanovisko, ale predsa len si myslím, že to bolo zásadným zjednodušovaním. Keď sa pozrieme na dikciu správy, ktorá jasne hovorí o neplnení kritérií. A takisto nesúhlasím s vaším optimistickým a pre mňa neodôvodneným hodnotením súčasného stavu v Turecku. Ale súhlasím s vami v tom, že treba pokračovať v dialógu.

    Pán kolega Banáš, s energetikou je to podľa mojej mienky trochu inak, ako ste povedali vy, a s vodou už úplne inak. Treba sa pozrieť na stanoviská susedov, južných susedov Turecka k stavbe priehrad. Podľa informácií, ktoré zatiaľ mám, Turecko sa ani zďaleka k svojim južným susedom nesprávalo v mnohých prípadoch ako dobrý sused. Ale sme tu na to, aby sme možno aj tomuto vzťahu pomohli. Ale môžeme pomôcť len vtedy, keď situáciu pomenujeme úplne jasne a správne, nie keď budeme popisovať slovami, ktoré sa nedajú zdôvodniť.

    A potom, pán kolega Zala, myslím si, že použiť slovo civilizačná misia v súvislosti s tureckými výbojmi a porovnávať to s určite civilizačnou misiou britského impéria alebo Británie je predsa len trošku prisilné – ale prosím, môžeme mať každý svoj názor.

    Tu by som povedal ešte jedno. Podporíme toto stanovisko ako celý klub Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko, pretože ho chápeme znovu ako určitú garanciu prítomnosti a chápeme ho zároveň ako garanciu, že do Európskej únie sa nedostane krajina, ktorá nebude schopná plniť kritériá.

    Pán predsedajúci, ešte by som sa rád vyjadril k tomu návrhu. V diskusii odzneli dva nové návrhy na uznesenia a zároveň tretí návrh, ktorý predložil pán kolega Mikloško, ktorý, si myslím, samozrejme súvisí s problematikou, ale určite nie celkom organicky zapadá do tohto bodu. Myslím si, že patrím k ľuďom, ktorí vedia dosť o genocíde Arménov. Prvýkrát som sa s tým stretol, keď som mal asi 12 rokov a prečítal som si jednu knihu z knižnice mojich rodičov. Možno ju poznáte aj vy. Je to kniha Franza Werfela „Štyridsať dní Musa Daghu“. Vtedy som to ešte nechápal, ale pred 11 rokmi som navštívil Jerevan a od mojich priateľov som sa veľa dozvedel o genocíde Arménov. Môžeme hovoriť, čo chceme, ale jednoducho 1,5 mil. nevinných ľudí zmizlo z povrchu zemského a zmizlo v podmienkach úžasného utrpenia. Ak budete mať možnosť navštíviť Múzeum genocídy v Jerevane a nebodaj vám bude dopriate zúčastniť sa významného výročia v dave niekoľko stotisíc ľudí rôznej národnosti aj rôzneho náboženstva, možno budete chápať a pochopíte, o čo išlo. Možno pochopíte, čo to znamená pre Arménov, ale nielen pre nich, ale myslím si, že pre celý civilizovaný svet.

    Vraždenie nevinných nemožno ospravedlniť ničím, a preto teda musím povedať, že zásadne nesúhlasím s tým, ani s naznačením akéhokoľvek ospravedlňovania v súvislosti s vojnovým stavom. To nemá obdobu v civilizovanej spoločnosti. To, som presvedčený, musíme všetci odmietnuť. Ale znovu, je to súčasť určitých zjednodušovaní, ktoré sa často v politike používajú. Myslím si, že musíme brať veľmi vážne to, čo sa udialo pred 89 rokmi, 1,5 mil. ľudí zmizlo, ale nie úplne, ich pozostatky väčšinou ležia v mezopotámskej púšti alebo aj v mestách na okraji Čierneho mora.

    Zaujať stanovisko k vážnym udalostiam je výzvou pre každého z nás, individuálnou, morálnou. A ja by som bol veľmi rád, keby slovenský parlament zaujal stanovisko k tejto udalosti, pokiaľ možno maximálnou väčšinou hlasov. Ale pochopil som z diskusie jedno, že niektorí, prepáčte mi to, je to môj názor, nevedia, o čom hovoríme, a iní zatiaľ zjednodušujú a niektorí sa možno obávajú súvislostí. Preto by som bol za to, aby sme sa týmto vážnym momentom zaoberali naozaj ešte na tejto schôdzi, ale potom, keď prebehne diskusia cielene venovaná len a len tomuto bodu.

    Naozaj som za to, aby sme sa pripojili k vyhláseniu doteraz 17 národných parlamentov a vlád sveta, ktoré genocídu odsúdili ako vraždenie nevinných ľudí. Som presvedčený, že by sme to mali urobiť. Ale som presvedčený, že tento vážny moment by nemal byť predmetom nášho politického boja, ale mal by byť predmetom hodnotenia z pohľadu univerzálnych morálnych hodnôt. Dovoľte teda, pán predsedajúci, aby som navrhol o tomto bode naozaj hlasovať na tejto schôdzi, ale až vtedy, keď budeme mať všetci dostatok informácií a keď bude vytvorený časový priestor na vyjadrenie celého spektra názorov.

    Neobstojí tvrdenie, nesúhlasím s pánom ministrom, že sú rôzne názory na genocídu. Pán minister, sú dva. Jeden hovorí, bola a zmizlo 1,5 mil. nevinných ľudí, čo je historickým faktom. A druhé tvrdenie...

  • Reakcia ministra.

  • Ak som, pán minister, nepoužil správne slová, ospravedlňujem sa, v širšom kontexte berte moje vyjadrenie. V zásade sú dva názory. Jeden hovorí, áno bola, lebo je to historickým faktom, a druhý je názor Turecka, ktoré tvrdí, že nebola. Upozorňujem, že ten, ktorý chce vstúpiť do priestoru, ktorý uznáva morálne hodnoty, ktoré sú nám blízke, by mal jasné stanovisko k tomuto problému zaujať. Súhlasím, že je to Turecko, ale nám nebráni to, že sa Turecko nevyjadrilo, aby sme takisto vyjadrili svoj názor. Môj názor je, že genocídu ako vraždenie nevinných ľudí treba odsúdiť bez ohľadu na to, čo si Turecko o tomto probléme myslí, pretože množstvo vzdelaných ľudí, vedeckých inštitúcií a národných parlamentov ho považuje za fakt, za krutú realitu, ktorú treba odsúdiť.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte k návrhu pána poslanca a spoločného spravodajcu Mikuša sa chce vyjadriť predkladateľ uznesenia?

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán spravodajca, čo ste mysleli, program schôdze je schválený, čo ste mysleli tým, že by sme mali hlasovať neskôr?

  • Pán poslanec, myslel som to, že schváleným bodom programu je schvaľovanie návrhu stanoviska Slovenskej republiky k otvoreniu prístupových rozhovorov s Tureckou republikou. To je schváleným bodom programu. Arménska genocída ako bod schválená nebola, ale to mi neprekáža, mne prekáža hlavne to, hovorím, je to moje stanovisko, že mnohí celkom ešte nevedia, o čom ste hovorili. Ja sa stotožňujem plne s vaším návrhom a podporujem ho, ale bol by som rád, keby národný parlament Slovenskej republiky nechápal stanovisko ku genocíde Arménov ako súčasť rôznorodých politických názorov jednotlivých strán na vstup Turecka do Európskej únie. Bol by som rád, keby národný parlament zaujal stanovisko k tomuto také, ako vy navrhujete, maximálnym počtom hlasov a aby sa to udialo v situácii, keď všetci budú mať dostatok informácií, keď si všetci dostatočne premyslia tento bod a keď, myslím si, by sme mohli dokonca hlasovať aj jednomyseľne, alebo teda všetkými hlasmi by sme mohli vaše stanovisko prijať. Mám naozaj na mysli, keď navrhujem odloženie, mám naozaj na mysli to, ako bude slovenský parlament posudzovaný v zahraničí. Myslím si, že prijatie maximálnym počtom hlasov bude znamenať veľmi vysoké hodnotenia aj slovenského parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Budeme pokračovať teraz v rokovaní ďalším bodom programu, ktorý sme zaradili na program rokovania 33. schôdze, ktorým je

    návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine po druhom kole prezidentských volieb.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem sa v prvom rade poďakovať za to, že ste súhlasili s rozšírením dnešného programu o tento, podľa môjho názoru, ale nielen podľa môjho, ale aj podľa názoru kolegýň a kolegov zo zahraničného výboru, veľmi dôležitý bod svojím obsahom.

    Dôvodov, prečo sa domnievam, že by sme sa mali stanoviskom Národnej rady zaoberať, je niekoľko:

    - Jednak Ukrajina je naším bezprostredným susedom a existuje výnimočná entita ekonomických, ľudských, rodinných a iných vzťahov, pre ktoré nie je ľahostajné, akým spôsobom sa bude uberať vývoj na území Ukrajiny.

    - Druhým veľmi vážnym dôvodom je, že po vstupe do Európskej únie ako jednu z vážnych oblastí zahraničnej politiky si Slovensko na úrovni vonkajších vzťahov k Európskej únii zadefinovalo svoj priestor práve operácie v potenciálnych oblastiach pre rozšírenie Európskej únie, kde Ukrajina hrala dominantnú úlohu spolu so západným Balkánom a juhovýchodnou Európou.

    - No a nakoniec tým tretím veľmi vážnym dôvodom, prečo by sme sa mali situáciou na Ukrajine po prezidentských voľbách zaoberať, je, že Ukrajina, ako potenciálny priestor na rozšírenie Európskej únie, sa stala súčasťou oficiálnej agendy, ktorú Európska únia pozná pod pojmom „európska susedská politika“ alebo „european neighbourhood policy“. A podľa reakcií, ktoré máme k dispozícii, tak po uskutočnení prvého kola prezidentských volieb, ale najmä po výsledkoch druhého kola prezidentských volieb považujem za veľmi potrebné na túto situáciu reagovať.

    Je k dispozícii niekoľko zásadných stanovísk najmä predstaviteľov OBSE a pozorovateľov, ktorí sledovali jednak prípravu, ale aj samotný priebeh prezidentských volieb. Je veľmi jasná a zreteľná aj z hľadiska postojov politika našich susedov a ďalších susedov Ukrajiny. Je jasné stanovisko Maďarskej republiky, je vám všetkým veľmi dobre známa angažovanosť vysokých predstaviteľov Poľskej republiky, je vám určite veľmi dobre známa angažovanosť vysokých predstaviteľov Európskej únie, ako napr. vysokého predstaviteľa pána Solanu. Preto jednoducho považujem za účelné, aby sme z tohto priestoru už vyslali určité stanovisko.

    Chcem vás požiadať, aby sme, ak by to bolo možné, prijali stanovisko. Ako určitý návod si dovolím predložiť vám návrh uznesenia, ktorý prijal zahraničný výbor v piatok na svojom zasadnutí. To uznesenie hovorí, a ja si ho dovolím prečítať, napriek tomu, že ho máte, že:

    „Národná rada Slovenskej republiky na základe dostupných informácií medzinárodných inštitúcií, najmä OBSE a Rady Európy, rokovala o vzniknutej situácii na Ukrajine po druhom kole prezidentských volieb a prijala nasledujúce stanovisko:

    A. konštatuje, že príslušné orgány Ukrajiny nezabezpečili prezidentské voľby v krajine v súlade s demokratickými štandardmi, čím bolo porušené právo obyvateľov Ukrajiny na slobodné prezidentské voľby;

    B. vyjadruje podporu všetkým demokratickým silám v krajine;

    C. zdôrazňuje potrebu riešiť vzniknutú situáciu demokratickým a občianskym nenásilným spôsobom.“

    Budem považovať za veľký prínos, kolegyne, kolegovia, ak sa na takomto návrhu uznesenia dohodneme alebo ho poprípade rozšírime.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Sedmi páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Ondriaš ako prvý, potom pani poslankyňa Henzélyová, pán poslanec Ševc, Heriban, Cuper a pán poslanec Hopta. Páni technici, prosím vás, aby ste jedného pána Heribana vymazali, lebo dvakrát je pán poslanec na tabuli.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vystúpim veľmi krátko. Chcem povedať, že Komunistická strana Slovenska je rozhodne proti takémuto uzneseniu. Ja si myslím, že by sme si nemali mýliť, že Národná rada Slovenskej republiky nemá nahrádzať Najvyšší súd Ukrajiny. Ďalej by som chcel povedať, že keď ešte pred 100, 200, 300 rokmi niekto išiel rabovať Ukrajinu, zobral si delá, kone, pušky, vojakov a urobil určitú činnosť, v súčasnosti to robia médiá. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Henzélyová, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Ševc.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa s vami podelila o dojmy, ktoré si prinášame s kolegom Heribanom z priameho dejiska mítingu v Kyjeve. Získali sme veľmi veľa informácií, ktoré nevyšli ani v tlači, neboli publikované. Hovorili sme s mnohými vysokými predstaviteľmi OBSE, misie pozorovateľov, s naším veľvyslancom na Ukrajine, s predstaviteľmi demonštrantov, ako bol napríklad vedúci stanového mestečka.

    Chcem vám povedať, že naša cesta mala dva ciele, jednak aby sme vyjadrili podporné stanovisko tým silám na Ukrajine, ktoré vyslovili protest proti zmanipulovaným voľbám, aby sme im symbolicky dali aj naše symboly nežnej revolúcie. Musím vám povedať, že to naše vystúpenie bolo prijaté s ohromným nadšením, že v centre Kyjeva znela slovenčina, a tá masa 300- možno 500-tisíc ľudí skandovalo „Slovakia spasiba“.

  • Ruch v sále.

  • Chcem vám povedať, ak mi dovolíte a necháte ma dohovoriť, chcem vám povedať, že situácia na Ukrajine aj napriek tomu, aká veľmi je vážna a stále sú možné rôzne riešenia tejto krízy, snažia sa obidve strany o pokojné a mierové riešenie situácie. My veríme, my, ktorí veríme v slobodu, pravdu a ľudské práva, že výsledok riešenia krízy bude v prospech týchto síl, preto sme aj boli na Ukrajine a vyjadrili sme postoj slovenských liberálov a demokratov, ktorí veria tejto veci. Nechcem vás zaťažovať pre nedostatok času ďalšími podrobnosťami, ale musím vám povedať, že sme získali skutočne pravdivé informácie o brutálnom zmanipulovaní prezidentských volieb, to nemôže poprieť absolútne nikto. Európska únia, Spojené štáty americké, väčšina demokratických krajín odsúdila manipuláciu prezidentských volieb a ja si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky by mala vyjadriť veľmi jasné stanovisko k týmto udalostiam.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Zubo.

  • Pani poslankyňa, bez toho, aby som spochybňoval vašu dobrú vôľu a úprimnosť, pripúšťam, že tieto vlastnosti máte a že skutočne takto sa na veci aj chcete pozerať, ale na základe čoho ste vystúpili, povedali ste nám, čo ste povedali, ale ja som nepočul jeden konkrétny dôvod, na základe ktorého máte tie stanoviská, o ktorých ste hovorili. Ja nepoznám jeden konkrétny dôkaz o tom, že voľby na Ukrajine boli zmanipulované. Ja viem o tom a je všeobecné známe, že informácie, ktoré sú na Slovensku, sú jednostranné a z druhej strany informácií niet, aby človek mohol objektívne posúdiť skutočnú realitu, ktorá v súčasnosti na Ukrajine je. Preto sa vás pýtam a prosím vás, buďte taká láskavá, keď ste tam boli a videli ste, čo ste videli, povedzte nám konkrétne dôkazy o tom, že voľby na Ukrajine boli zmanipulované a potom budem súhlasiť s tým, čo je predo mnou ten návrh na uznesenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som aj ja v krátkosti reagoval na našu kolegyňu. Som veľmi rád, že tam bola, pretože tiež si myslím, aj ja sa držím tej zásady, že lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Ale vždycky aj to videnie by malo mať takú určitú štatisticky vypovedajúcu hodnotu. Pretože ja som nepočul z inej strany, alebo že by druhá strana, teda víťazná strana premiéra, bola nedemokratická. A veľmi si vážim aj vyjadrenie premiéra Ukrajiny, ktorý povedal, že hoci funkcia prezidenta Ukrajiny je veľmi vysokou funkciou, ale nestojí za to, aby mal vyhasnúť čo len jeden jediný život. A chcem sa vrátiť k tomu, prosím vás pekne, niekedy sa mi zdá, že my sa trošinku vraciame do 14. alebo 15. storočia a ideme vyháňať bosorky. Ak skutočne nebudeme mať dôkazy o tom, že boli zmanipulované, tak, prosím vás pekne, nerobme tu zo seba ľudí, ktorí bez dôkazov idú niečo odsúdiť, buďme hodní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, samozrejme, že v takýchto vypätých situáciách nie je možné lavírovanie alebo nejaký politický kompromis a v tejto situácii sa aj my rozdeľujeme na čierno-biele videnie alebo máme čierno-biele videnie. Ja si myslím, že keď väčšina demokratického sveta potvrdila manipuláciu volieb, pán Heriban vám povie konkrétne zistenia, ktoré sme dostali ako fakty. Je to vysielané na štátnych kanáloch, dokonca už aj kyjevských štátnych televízií, takže stačí len dobre pozerať a počúvať. A váš postoj je mi známy, tak čudovala by som sa, keby ste hovorili iným spôsobom. Ďakujem.

  • Páni poslanci a vážené panie poslankyne, ja sa vám ospravedlňujem, nezbadal som, že pani poslankyňa chce reagovať na vystúpenia poslancov a omylom – po dvoch rokoch už by azda bolo potrebné, aby sme sa naučil – ste stlačili procedurálny návrh, to okamžite uprednostňuje pred ostatnými prihlásenými, takže ste sa stali prvou vystupujúcou, ale dostali ste aj minútu, takže ak bude súhlas, ešte jednu minútu môžete dostať po ďalších dvoch vystúpeniach.

    Takže, pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel som pani poslankyni iba povedať, že neviem, prečo nás má nútiť komentovať volebný zápas na Ukrajine, ktorý sme nevideli, poniektorí ani z televíznych obrazoviek, lebo napríklad my s Ferom Mikloškom televízor nemáme.

  • Smiech v sále.

  • A vyjadrovať sa k nemu ešte, keď už sa k nemu vyjadroval exprezident Kováč a niektorí poslanci ANO. A ja vám môžem, pani poslankyňa, povedať, že podľa toho, čo som si prečítal ako Lexov advokát vo výpovediach z roku 1998, môžem vám zodpovedne povedať, že tie voľby boli tiež, ale nie zo strany vtedajšej vládnej koalície, ale opozície, manipulované a môžem pokojne povedať, že to bol obyčajný štátny prevrat. Detaily nebudem hovoriť, lebo som viazaný mlčanlivosťou, ale ak chcete, môžem vám ich povedať osobne. Takže nevidím dôvod, prečo by som ja vám alebo pánovi Heribanovi mal veriť. Jednoducho, ak by som tam bol a presvedčil sa o tom, tak možno áno, možnože by som vašu iniciatívu podporil. A nevidím dôvod, prečo máme zasahovať do vnútorných záležitostí suverénneho štátu Ukrajinskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela spýtať pána predkladateľa, že na základe akej iniciatívy alebo čej žiadosti sme vlastne vypracovali alebo niekto vypracoval toto stanovisko a žiadate od Národnej rady, aby sme ho prijali. Po druhé, na základe čoho sa píše tu v tom návrhu uznesenia, konštatujeme to či ono? Po tretie, ktoré demokratické sily vlastne podporujeme? Veď oni všetci hovoria, že sú demokrati. Po štvrté, nebolo by vhodné počkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Ukrajiny? A pani kolegyňa, ktorá tam bola na návšteve, viete, mne to pripadá tak, že čítate naozaj iba nejaké jedny jednostranné noviny. Nevytýkajte nám, že sa nečudujete, že my hovoríme tak, ako hovoríme. Prečítajte si, prosím vás, čo píšu vo štvrtok noviny Gardien, ktoré rozhodne nie sú komunistické, o tom, akým spôsobom zabezpečovali Spojené štáty americké priebeh volieb na Ukrajine a čo všetko tam bolo investované do mediálnej reklamy a podobne. Takže o tom, čo sa tam deje a čo sa stalo, písali napríklad noviny Gardien. Viete, väčšina z nás nemá prehľad o tom, ako to tam vyzerá. A potom by som sa cítila ako pes, ktorý šteká za plotom a „kecá“ do toho, čo sa deje na dvore, hoci tam vôbec ani nevidí. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Henzélyová, máte ďalšiu minutú, nech sa páči.

  • Ja sa ospravedlňujem, ale príde mi veľmi vhod tá minúta. Pán kolega Cuper, možno som tam bola práve kvôli tomu, že nemáte televízor, takže ja vám potom porozprávam aj bližšie a poviem viac informácii o tom. Pani kolegyňa Bollová, bolo by veľmi smutné, keby sme ako Slovensko nevyjadrili postoj, keď veľká krajina sused Ukrajiny Poľsko, Kwaszniewski sa zúčastnil prvého kola okrúhlych rokovaní a snaží sa byť akýmsi mediátorom a my budeme strkať hlavu do piesku, keď sme takisto susedom. A nejde o zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu, ale o vyslovenie postoja. Tak sa čudujem, prečo by sme pri takto viac-menej jasnej situácii, aká sa deje alebo udiala na Ukrajine, mlčali. Toto by bolo smutné, myslím si. A tých informácií o zmanipulovaní volieb je toľko, že, myslím si, nebudeme čas Národnej rady strácať tým, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán predseda výboru, neviem, na akom základe tu už bolo hovorené, má prijať Národná rada Slovenskej republiky takéto vami navrhnuté uznesenie. Nie je rozbor situácie, na základe čoho by sme mali prijať takéto uznesenie. A už keď, tak navrhujem poslať na Ukrajinu komisiu Národnej rady, aby vyšetrila, boli alebo neboli. Komisia by mohla byť zložená z tých, ktorí by boli za Juščenka i za Janukovyča, možnože aj nejakého neutrálneho, aby sme vedeli posúdiť.

    Ale chcem povedať a trochu sa hlbšie zamyslieť, ide o vážnu vec. Pani kolegyňa Henzélyová len ukázala a demonštrovala, že voľby boli organizované niekým iným a nie len ukrajinskou vládou – Spojenými štátmi americkými. Pozrite sa, bývalý riaditeľ TA 3 už niekoľko mesiacov pôsobí v štábe Juščenka. Aj vaše vystúpenie aj jedného, aj druhého boli a sú svetu známe, keď už v úvodzovkách povedať to, čo ste povedali.

    Chcem len povedať jednu vec, že by bolo hrubým zasahovaním do zvrchovaného a suverénneho štátu Ukrajinskej republiky, ktorá je členom Rady Európy. Kto porušil a či porušil volebný zákon Ukrajiny, to nepovedala ani OBSE, ani Rada Európy. Máme dôkazy o tom, že bol porušený takýto zákon? Alebo naša iniciatíva z čoho vyviera, že máme prijať nejaké stanovisko? Je to naša daň Spojeným štátom americkým? Alebo je to daň za Slovanstvo alebo proti Slovanstvu? O čo sa hrá dnes vo svete? Už sa organizovalo druhé kolo volieb. To už hovoria aj samotní Ukrajinci, aj ukrajinská vláda. A samozrejme budú organizovať aj tretie kolo, ak sa teda rozhodnú na Ukrajine. To zoberte na to jed, že to tak bude.

    Je to snaha USA, sám si kladiem otázku, postaviť Európsku úniu proti Rusku? Práve v deň, keď v Haagu sa stretáva vedenie Ruska a Európskej únie. Alebo je to snaha USA postaviť Poľsko ako protiváhu Nemecku a Francúzsku? A zato, samozrejme, treba zaplatiť i za cenu rozdelenia Ukrajiny, aby sme Poliakov vtiahli do procesu politiky európskej a americkej. Snaha je tu odmietnuť Rusko a odtiahnuť ich od Európy a poslať ich na východ? Má niekto záujem vyšachovať Rusko z európskej politiky? Kto nechce vidieť a nevie čítať medzi riadkami toho, čo sa deje na Ukrajine, je slepý na obidve oči.

    Európa nemôže byť americká! Vážení, ak bude americká, nebude Európa Európou. Čo robia USA na Ukrajine, je pokračovaním scenárnych revolúcií. Ide o zmenu elít na poslušné elity. Ak si niekto myslí, že tieto tzv. revolúcie sú pokračovaním roku 1989, hlboko sa mýlia. Juhoslávia, Kosovo, Bielorusko, Ukrajina – pýtam sa, vážení, ako to, že Národná rada neprijala uznesenie k voľbám v Afganistane? A voľby boli pod hlavňami zbraní, takisto sa pripravujú v Iraku, ale amerických zbraní.

    Myslím si, že mali by sme sa trocha zabrzdiť a zamyslieť sa vôbec nad pôsobením Národnej rady. Ak by sme prijali toto uznesenie, nehodno je Slovanstva a je hrubým zasahovaním do zvrchovaného štátu, ako je Ukrajina. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Štrofová. Nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa, máte mikrofón zapnutý.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, prepáčte, zahovorila som sa s kolegami priamo o tejto otázke. Ja osobne však musím povedať k téme jednu vec. Obísť dianie na Ukrajine sa určite len tak nedá. Nedá sa hrať stále na pštrosa, ktorý vopchá tú hlavu do piesku, a nevyjadrovať sa nijakým spôsobom. Ja som vždy bola za to, aby sa rešpektovalo suverénne právo každej jednej krajiny, každého jedného štátu, a preto je veľmi podstatné aj dnes, aby sa Slovensko aj k tejto téme vyjadrilo, ale vyjadrilo tým spôsobom, že sa postaví za mierový a demokratický vývoj na Ukrajine. My nehovoríme, že sme za jedným alebo za druhým. My chceme, aby sa nediala tá záležitosť, ktorá sa tam odohráva na námestiach, chceme podporiť, aby sa celá situácia upokojila. A ak si pozorne prečítate toto uznesenie, preto sme si dali aj pozor pri jeho koncipovaní v zahraničnom výbore, aby znelo veľmi jemne, aby nezasahovalo do záležitostí cudzieho štátu. Čiže je otázkou každého jedného svedomia, ako sa k tejto téme postaví, ale nesúvisí to s tým, že by sme fandili jednej, druhej strane, ale vyjadrujeme sa k tomu, aby naozaj v Ukrajine začal nejaký proces umiernenia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ševc, môžete reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

  • Prosím vás, keby sme postupovali takýmto spôsobom, ako to, že sme ku Gruzínsku, Bielorusku, Rumunsku akosi neprijímali nejaké stanovisko? Ale ja som, pani kolegyňa, za to, aby sme skutočne nechali to a prenechajme to ukrajinskému národu na riešenie tohto problému. My môžeme zobrať na vedomie, ale nemôžeme rozhodovať za nich. Ďakujem.

  • Pán poslanec Heriban ako ďalší v rozprave, nech sa páči. A pripraví sa pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v krátkosti by som chcel zareagovať na rozpravu, ktorá tu prebieha k téme Ukrajina. Mal som šťastie, že som bol pred dvomi dňami v uliciach Kyjeva, ale nerád by som vám hovoril o svojich emotívnych pocitoch, ako to tam vyzerá, aká je tam atmosféra, ako si ľudia uvedomujú, že v týchto hodinách, v týchto dňoch sa asi rozhoduje o osude Ukrajiny. A je prirodzené, že v našom parlamente rozprávame o tejto téme, pretože Ukrajina je náš blízky sused a pretože aj naša zahraničná politika si dáva za cieľ veľmi výrazne a významne aktivizovať sa práve vo vzťahu k Ukrajine a vo vzťahu k Balkánu.

    Ja si vážim pána poslanca Ondriaša a jeho cit pre čísla, tak by som chcel povedať niekoľko informácií, ktoré sú zo správy misie pozorovateľov OBSE, ktoré popisujú situáciu v druhom kole prezidentských volieb, pretože sme dnes do programu našej schôdze zaradili tento bod, tak nemám tie grafy a tie mapky v počítači, aby ste to videli na obrazovke, aby to bolo oveľa jasnejšie. Podľa pozorovateľov OBSE a podľa všetkých pozorovateľov, ktorí boli počas prvého a druhého kola na Ukrajine a monitorovali prezidentské voľby, voľby boli, tak ako povedala moja kolegyňa, veľmi vážnym spôsobom zmanipulované. Na tejto mapke je vidno, ako sa zmenila situácia medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb. Je vidno, že východná časť Ukrajiny mala celkom inú situáciu ako západná časť. V západnej časti medzi prvým a druhým kolom skoro nie sú žiadne zmeny, čo sa týka účasti vo voľbách. Táto mapka nehovorí o tom, kto hlasoval za Viktora Juščenka a kto za Viktora Janukovyča, ale je evidentné, že vo východnej časti niektoré okrsky mali dokonca účasť 108-percentnú, 120-percentnú. V tejto správe je jednoznačne aj popísané, ako sa to dialo. Boli vydané státisíce voľných voličských preukazov a autobusy presúvali voličov po celej Ukrajine. To nie sú pre vás určite nové informácie. Rovnako je známe, ako štátna moc vyvíjala tlak hlavne na zamestnancov štátnej správy, a rovnako je zmapované, ako bol vyvíjaný tlak na študentov. Ja som sa s tými študentmi aj stretol v uliciach, vraveli mi, ako to prebiehalo, vždy jeden priniesol čistý lístok, učiteľ zakrúžkoval, ďalší išiel, hodil lístok do urny a prinášal ďalší voľný lístok. Aj takto prebiehali voľby na Ukrajine. A toto stanovisko pozorovateľov OBSE je všeobecne známe a je všeobecne akceptované.

    Ja by som len chcel ešte využiť túto situáciu a chcel by som zaďakovať predsedovi zahraničného výboru, že otvoril túto tému, pretože to skutočne vyzerá tak, že na Ukrajine sa vyhrocuje situácia. Dovoľte, aby som prečítal posledné informácie, ktoré som dostal. Parlament odmietol návrh opozície hlasovať o dôvere premiérovi Viktorovi Janukovyčovi. Vieme o tom, že vo východnej časti je aktivita, aby sa Ukrajina rozdelila, aby prebehlo 5. decembra referendum o autonómii. A posledná správa je, že demonštranti z radov opozície sa usilujú vtrhnúť do ukrajinského parlamentu. Podľa tejto správy niekoľkí sú už v budove.

    Takže zdá sa mi, že je veľmi správne, že zahraničný výbor naštylizoval také uznesenie, aké naštylizoval. A ja by som vás chcel všetkých poprosiť, aby sme za toto uznesenie hlasovali a aby sme týmto spôsobom vyjadrili svoju podporu a svoju solidaritu ľuďom, ktorí bojujú na krajine za demokraciu, spravodlivosť a slobodu. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Ondriaš, chcete asi len minútu, lebo máte procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán Heriban, ja by som chcel k tomu povedať asi toľko. Keď Irak vlastní druhé najväčšie zásoby ropy sveta, tak pred inváziou do Iraku všetci boli presvedčení, že vlastní zbrane hromadného ničenia. Hovorili to všetky agentúry, všetky tajné služby sveta a bolo to vo všetkých novinách a my by sme aj trikrát odhlasovali, že je to tak. Ukrajina má menšie zásoby nerastných surovín, ale keď si zoberiem správu Pentagónu, ktorá ešte v roku 1995 hovorí, že z Ruska sa stáva potenciálny a silný nepriateľ a treba robiť všetko pre to, aby ste ho oslabili...

  • A toto je dôvodom. Ďalej by som hovoril stanovisko pozorovateľov. Viete, keď si zoberiem... Ale. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fajnor, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som zareagoval na kolegu predrečníka. Čo sa týka rozdielnych výsledkov v prvom a v druhom kole. No tak ja musím pripomenúť, v prvom kole našich prezidentských volieb vyhral Vladimír Mečiar a v druhom kole vyhral dnešný prezident pán Gašparovič. To znamená čo? To nie je argument, prosím vás pekne? Totižto títo dvaja kandidáti, ako všetci dobre vieme, ako všetci dobre vieme, mali veľmi blízke výsledky a tým, že jeden z nich nevyhral rozdielom 10, 15 alebo 20 %, sa mi to zdá logické. Vyhral rozdielom, ja neviem, necelých 3 %. My sme vôbec neprotestovali, keď prezident George W. Bush, v poriadku, taký je ich zákon, vyhral 800 hlasmi na Floride. Lenže tu je rozdiel takmer 900-tisíc hlasov a voči čomu ideme? My chceme povedať, že tí ostatní ľudia sú tam nedemokratickí? No tak to by som si ja nikdy nedovolil vlastne väčšinu, ktorá tam je, uznať za nedemokratickú. A tú mapku, ktorú ste nám ukázali, ja by som a prajem vám, aby sa vám v živote nikdy nestalo to, aby na základe nejakej mapky vás niekto niekde súdil a prijímal o vás uznesenia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán Heriban, ja vám úprimne závidím, že ste mohli byť na tej Ukrajine a videli ste, čo ste videli. No len by som sa vás chcel spýtať na jednu vec, pretože ja som tú šancu nemal. Keď ste na tej Ukrajine boli a boli ste na tých námestiach a videli ste ten zápal a odhodlanie tých ľudí, ktorí tam boli na podporu opozičného poslanca, teda kandidáta na prezidenta republiky, zašli ste aj medzi obyčajných, radových ľudí do závodov, do domácností a opýtali ste sa na ich mienku? Či majú to isté stanovisko, aké stanovisko majú tí ľudia, ktorí boli na námestiach, v tých drahých stanoch, ktoré si iste sami kúpili a ktorým bolo to občerstvenie zabezpečené, ktoré mali zabezpečené?

    A keď hovoríte o demokracii, uvedomujete si tú skutočnosť, že z 27 gubernií Ukrajiny 17 podporuje súčasného predsedu vlády Ukrajiny? A to je nedemokratické alebo je to demokratické, že väčšina súhlasí so súčasným predsedom Ukrajiny, s víťazom, ktorého ústredná volebná komisia označila za víťaza? Čo je potom demokracia, keď toto je protidemokratické podľa vášho názoru? A pokiaľ ide o odtrhnutie východných častí Ukrajiny, o rozdelenie Ukrajiny, kto má o to záujem, vážený pán? Tí, čo chcú legitimitu volieb, alebo tí, ktorí protestujú na námestiach a chcú nedemokraticky obsadiť ústavný zákon, parlament Ukrajiny? To je demokracia podľa vášho názoru? A keď sa to stane na Slovensku a prídu tu ľudia a budú chcieť obsadiť tento parlament, tak oni budú demokrati, áno? A tento parlament bude čo? To, čo si teraz vy myslíte o ukrajinskom parlamente? On nie je svojprávny? To na základe vášho rozhodnutia, vášho posúdenia a úsudku môžeme povedať, čo je svojprávne, čo je demokratické a čo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som sa aj troškou do mlyna zapojil do tejto určite veľmi zaujímavej diskusie. Ja netvrdím, že Jožko Heriban, pán poslanec Heriban nemá pravdu. To by som si absolútne nedovolil, práve naopak, som presvedčený o tom, že je presvedčený o svojom názore, o tom, že vie, o čom hovorí, lebo to jednoducho videl. Ale ja si pamätám zaručené informácie, zaručené správy, zaručené postoje v roku 1998. Koľko ľudí sa dostalo do funkcií omylom na základe roku 1998, ako dopadli voľby v roku 1998 na základe rôznych tém, mediálnych veľkých tém, ktoré nikdy nemali s pravdou nič spoločné, čo sme sa, samozrejme, dozvedeli o pár rokov neskôr. Preto ja by som bol veľmi opatrný v tomto prípade hovoriť o nejakých objektívnych pravdách, ktoré vidíme z médií, resp. ktoré si môžeme vypočuť.

    A zakončil by som týchto mojich niekoľko pár nesúvislých viet asi takým poznaním, že veľmi veľa sme o tomto probléme počuli, ale veľmi málo o tomto probléme vieme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, zaujalo ma, keď ste vo svojom prejave ako nedemokratický postoj uviedli odmietnutie hlasovania o nedôvere predsedovi vlády, keď vyslovenie tejto nedôvery navrhla opozícia. Nevidíte tu nejakú analógiu s nedávnymi dňami v našom parlamente? Tu tiež opozícia navrhla hlasovanie o dôvere, resp. nedôvere (potlesk) a vtedy to bolo demokratické? Ja si myslím, že aj v tomto parlamente to bolo nedemokratické, keď koalícia odmietla hlasovať o našom návrhu.

  • Pán poslanec Heriban, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som začal v mojej reakcii odpoveďou na pani poslankyňu Tóthovú. Nepovedal som, že je nedemokratické, keď parlament odmietne hlasovať o nedôvere, ja som len povedal, čo sa deje na Ukrajine, že sa situácia vyhrocuje. Samozrejme, že na tom námestí, a ja si to uvedomujem, bolo asi 500-tisíc prívržencov Viktora Juščenka a niekde na východe možno bude ďalších 150-tisíc prívržencov premiéra Viktora Janukovyča. Alebo bude tam 500-tisíc, ak sa vám to páči, aby som použil to isté číslo. To znamená, ja si uvedomujem, že tá situácia je veľmi zložitá a ja som vám neprišiel hovoriť, že tí, ktorí sú na námestí v Kyjeve, sú lepší ako tí, ktorí sú na iných námestiach. Ja môžem hovoriť len o číslach. Tak napríklad v štátnej ukrajinskej televízii pred voľbami mal Viktor Janukovyč 84 % svojej medializácie a Viktor Juščenko mal 15 % svojej medializácie, pritom z tých 85 % bolo 90 % pozitívne a 10 % negatívne a Juščenko mal 10 % pozitívne a 90 % negatívne. Televízia Inter 72,8 % vysielala Janukovyča a Juščenka 27 % atď. To znamená, situácia bola manipulovaná aj cez médiá. Samozrejme, že vládna moc sa snažila zo všetkých síl, aby vyhral voľby Viktor Janukovyč. To je všetko, čo môžem k tomu povedať a vy si urobte...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hopta. Nech sa páči, máte slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás poprosiť, či by sme tento bod, lebo pán poslanec je posledný, ktorý vystupuje, či by sme tento bod nemohli dokončiť a potom by sme hlasovali o dvoch prerokovaných bodoch. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Hopta, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, odzneli tu rozdielne názory na situáciu na Ukrajine a ja na rozdiel od mnohých z vás nebudem chodiť okolo horúcej kaše a poviem, že v súčasnosti na Ukrajine prebieha štátny prevrat organizovaný a realizovaný Spojenými štátmi americkými.

    Vážené dámy, vážení páni, situácia na Ukrajine je naozaj veľmi vážna preto, že tam majú záujem bojovať medzi sebou nielen domáce politické sily, strany, ale aj zahraničie, ako blízke Rusko, tak aj veľmi vzdialené Spojené štáty severoamerické. Už dva týždne mám možnosť v Humennom pozerať súkromný ukrajinský TV Kanál 5. Pán poslanec Heriban tu pred chvíľou hovoril o nejakých číslach. Ja vám tiež poviem čísla. Vysielajú 24 hodín a 24 hodín sú tam iba prívrženci kandidáta Juščenka. Jednoznačne sa postavili na jednu stranu, takže ak chceme hovoriť o objektivite, mali by sme hovoriť naozaj objektívne.

    V čom je problém? Problém je v tom, že ústredná volebná komisia vyhlásila oficiálne výsledky, v ktorých o 900-tisíc hlasov získal viac terajší premiér Janukovyč pred Juščenkom. Deväťstotisíc hlasov viac. Ja nechcem teraz polemizovať o tom, či boli, alebo neboli porušené niektoré zákony. Ja verím, že Ukrajina je silný, veľký a múdry národ, štát, že všetky tieto problémy si vyrieši sama. Chcem len povedať jedno, že som pozeral diskusiu v ukrajinskom parlamente a bolo tam zaujímavé vystúpenie niektorých politických strán, ktoré navrhli, vážené dámy, vážení páni, že ak boli machinácie, tak boli machinácie potom od prvého kola. Ak chceme zopakovať voľby na Ukrajine, hovorili oni, tí ukrajinskí poslanci, tak poďme potom odznova. Samozrejme, že s tým nesúhlasila opozícia, pretože má záujem, aby sa uskutočnilo len druhé kolo.

    Chcem povedať asi toľko, že Slovenská národná rada alebo Národná rada Slovenskej republiky by sa mala veľmi vážne zamyslieť nad tým, či vôbec bude prijímať nejaké uznesenie, ktoré by mohlo byť pokojne interpretované, že je to zasahovanie do vnútorných záležitostí zvrchovanej krajiny nášho blízkeho suseda, suseda Ukrajiny. Prečo? Budem konkrétny:

    1. V navrhnutom uznesení sa hovorí, citujem: „Na základe dostupných informácií medzinárodných inštitúcií, najmä OBSE.“ Ja sa pýtam, akým právom sa obraciame len na túto jednu medzinárodnú organizáciu? Keď napríklad Spoločenstvo nezávislých štátov bývalej krajiny Sovietskeho zväzu mali tam niekoľkonásobne viac pozorovateľov a povedali, že ten proces prebiehal v súlade s ukrajinským zákonodarstvom. Prečo berieme za smerodajnú mincu len práve stanovisko OBSE?

    Poviem vám takú skúsenosť, boli sme v Bielorusku, vtedy ste sa všetci smiali, že som povedal také stanovisko, ale mal som možnosť rozprávať s jedným pozorovateľom z OBSE. A ten mi povedal asi toľko, máte pravdu, všetko tu prebieha normálne, ale my už máme pripravené stanovisko, ktoré bude hovoriť o tom, že tu boli porušené medzinárodné princípy demokratických volieb. Čiže ja sa pýtam, áno, bol to pozorovateľ OBSE, ja sa pýtam, nie je to možné aj v súvislosti s Ukrajinou?

    2. My konštatujeme, že „príslušné orgány Ukrajiny nezabezpečili prezidentské voľby v krajine v súlade s demokratickými štandardmi“. Ja si myslím, že ak sa chceme o niečo opierať, mali by sme sa opierať o ukrajinskú ústavu, mali by sme sa opierať o ukrajinský volebný zákon, mali by sme sa opierať o zákony Ukrajiny. Ak boli porušené tieto zákony, nech rozhodne o tom ich Najvyšší súd, ktorý práve v týchto dňoch na Ukrajine zasadá. Ďalej sa pýtam, „vyjadrujeme podporu všetkým demokratickým silám v krajine“, teraz ako to mám chápať? Pretože aj premiér Janukovyč, ktorý získal podľa výsledkov ústrednej volebnej komisie, ktoré zatiaľ neboli zmenené Najvyšším súdom, vyhralo 900-tisíc hlasov, pýtam sa, vyjadrujeme podporu komu? Oranžovým, modrým? Komu vyjadrujeme podporu? Demokratom. No tak keď vyjadrujeme demokratom, tak by sme mali potom rešpektovať určité stanovisko.

    3. „Zdôrazňujeme potrebu riešiť vzniknutú situáciu demokratickým, občianskym, nenásilným spôsobom.“ Vážení, ak pred chvíľou pán kolega Heriban oznámil, že obsadzujú ukrajinský parlament, tak by sme mali podporiť ukrajinských poslancov, aby mohli pokojne pracovať a prijímať zákony na prospech svojej krajiny. Mali by sme protestovať proti tomu, že nejaké nedemokratické sily vôbec obsadili parlament iba preto, že právoplatne zvolení poslanci ukrajinského parlamentu odmietli vysloviť nedôveru predsedovi vlády. Je to ich slobodné právo a nemali by sme to spochybňovať.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky neprijímala žiadne uznesenie, aby tento návrh bol stiahnutý, aby sme to nechali na ukrajinský parlament, na Najvyšší súd, aby sme to nechali na občanov Ukrajiny, nech si tento problém vyriešia sami. Nemali by sme zasahovať do vnútorných záležitostí zvrchovanej krajiny. Takisto by sa nám možno nepáčilo, ak by niekto podobným spôsobom zasahoval do záležitostí Slovenskej republiky. Som pevne presvedčený, že občania tejto krajiny si tento problém vyriešia sami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Heriban.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Hopta, ja som tiež sledoval Kanál 5, a pretože som nemohol dopovedať v prvej mojej faktickej poznámke ďalšie čísla, Kanál 5 v Prime Time vysielal o kandidátovi Viktorovi Janukovyčovi 58,6 % a o kandidátovi Viktorovi Juščenkovi 41,4 %. To znamená, aj ten Kanál 5 vlastne viacej vysielal o premiérovi Janukovyčovi.

    Čo sa týka prvého kola a opakovania prvého kola, myslím si, že to je skutočne zvláštna požiadavka, pretože Viktor Juščenko mal v prvom kole 39,87 % a Viktor Janukovyč 39,32 %. Kandidát na 3. mieste mal 5,89 %. To znamená, náskok tých dvoch kandidátov bol absolútny a je úplne nezmyselné, aby sa prvé kolo opakovalo. Ale na čom sa asi dohodli všetky zúčastnené strany, ktoré boli pri okrúhlom stole, a to je aj názor Európskej únie, aj pozorovateľov z OBSE, všetci vravia, že vlastne sa nedá zistiť, nakoľko boli voľby zmanipulované, a preto všetci zúčastnení navrhujú, aby sa opakovalo druhé kolo prezidentských volieb. A ja si myslím, že to je najlepší spôsob, aby ukrajinský ľud rozhodol o tom, kto má byť prezident na Ukrajine. A súhlasím s vami, že nech si Ukrajina rozhodne, ako sa vyvinie situácia u nich doma. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Mám taký dojem, že už príliš dlho hovoríme o jednej a tej istej veci a každý si tvrdí svoje. A tak sa mi vidí, že to nemá žiaden zmysel. Mám taký dojem, že návrhom tohto uznesenia zahraničný výbor trošičku preexponoval svoju aktivitu. Najnovšie informácie hovoria, prezident Schröder súhlasí s prezidentom Putinom, podporujú opakovanie druhého kola volieb. Javier Solana urýchlene ide do Kyjeva, pretože Juščenko vyzýva k občianskej vojne, odmietol post premiéra. Janukovyč sa vyjadril, že situácia je nestabilná, parlament nemôže svojprávne rozhodovať. Najvyšší súd zatiaľ stanovisko neprijal, nemá ani určený termín. Situácia na Ukrajine je momentálne takáto. Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky ju ani neurýchli, ani nezlepší, ani nezhorší. Mám taký dojem, že máme svojich starostí úplne dosť a počkajme si, až situáciu vyriešia Ukrajinci demokratickým spôsobom sami bez toho, aby sme sa do toho miešali. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel možno reagovať na viacero vystúpení pánov poslancov, nielen na vystúpenie pána poslanca Hoptu. Viacerí z nich volali po určitých dôkazoch. Nerád rozprávam v tomto parlamente o svojej rodine...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, trošku väčší pokoj.

  • ... ale dá sa povedať, že pôvodom od mojej mamy, ktorá je etnickou Bulharkou rodiny žijúcej na dnešnej Ukrajine, môžem konštatovať, že vo voľbách bola voliť moja babka, môj dedko aj môj strýko. Nebolo by to nič zlé, keby neboli 10 rokov po smrti. To znamená, že keď sme sa bavili o tom, či existujú nejaké dôkazy, tak teda ja by som z toho rodinného krbu načal tým, že vlastne boli voliť aj moji príbuzní, ktorí už dávno nežijú. Z tohto dôvodu si myslím, že je potrebné, aby sme do určitej miery zaujali stanovisko. Nie je to vstupovaním do zvrchovaných záujmov Ukrajiny. Je to naše stanovisko, aj môj pohľad, ktorý chcem vyjadriť k tomu, aká situácia dnes na Ukrajine je. To znamená, druhé voľby môžu naozaj vyriešiť celý problém a my si ušetríme čas. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prv som nejako nechcel vystupovať v tejto rozprave, ale chcel by som faktickou poznámkou reagovať na tú situáciu, ktorá tu vznikla...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ak tu nebude pokoj, preruším rokovanie na 30 minút, môžete sa rozhodnúť vy sami.

  • Neustály ruch v sále.

  • Ešte raz vás vyzvem. Páni poslanci, bude tu pokoj alebo 30-minútová prestávka do 17.45 hod. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Krajči, máte dve minúty, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel som teda konštatovať, že podobné skúsenosti, aké sú na Ukrajine, som mal aj ja, a to v dvoch rovinách. Prvýkrát, keď sme organizovali voľby v roku 1998 a na Slovensko boli pozvaní pozorovatelia rôznych organizácií vrátane OBSE. Duhýkrát, keď som bol ja ako pozorovateľ v rámci OBSE na voľbách v Rusku. Musím konštatovať, že táto organizácia iste má istý spôsob monitorovania, ale na druhej strane treba povedať, že tento spôsob monitorovania je len odporúčací, a teda nie je zahodno, aby sme sa tu opierali o názor najmä OBSE, pričom tam bolo aj veľa ďalších iných pozorovateľov.

    Chcel by som len povedať, že s Ukrajinou chceme mať dobré susedské vzťahy, pretože s každým susedom treba mať dobré susedské vzťahy a Ukrajina je náš najbližší sused. Ja chápem aj tú časť, kde západná Ukrajina, predovšetkým Zakarpatie, ktoré bolo niekedy súčasťou Česko-slovenskej republiky, je viac nasiaknuté myšlienkami vstupu do Európskej únie aj európskymi demokratickými princípmi. Na druhej strane však chcem konštatovať, že na základe informácií, ktoré máme, nevstupoval by som uznesením Národnej rady do riešenia tohto problému, pretože demokraticky tam je ešte mnoho inštitúcií, ktoré si...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Páni, dajte ešte, prosím vás, minútu pánovi poslancovi, pánovi poslancovi Krajčimu.

  • Chcem teda dokončiť. Myslím si, že keď sa tu obraciame na to, aby boli voľby na Ukrajine zabezpečené demokratickými štandardmi, tak nechajme demokratické inštitúcie, aby o tom mohli rozhodnúť. A tými demokratickými inštitúciami je Najvyšší súd Ukrajinskej republiky, parlament a prezident, riadne zvolení ľuďmi v posledných voľbách, tak nevstupujme do tohto diania tým, aby sme konštatovali už dnes porušenie volieb na Ukrajine.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Veľa tu už bolo povedané a mne sa najviac páčia tí, ktorí hovoria, lebo tam boli. Ja som v sobotu zhodou okolností bol tiež v Užhorode aj v Mukačeve. Mám tam strašne veľa známych, priateľov. Viete, aká bola ich odpoveď? „Tovarišč Juščik, tu ide o biliony ukrajinske.“ Nejde tam o nič menej, ale o ukrajinské bilióny, bilióny dolárov. A toto je fakt. A my by sme mali zvážiť, či sa my do toho máme čo miešať, alebo stiahneme a necháme to skutočne na ukrajinský národ. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hopta, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ja by som chcel reagovať na niektoré vystúpenia. Tak na jednej strane sa oháňame tým, akí sme demokrati, že boli určite porušené zákony, že máme o tom dôkazy, že bol porušený volebný zákon, ale na druhej strane nám neprekáža, že keď bol porušený, tak bol porušený aj pri ďalších 15 kandidátoch, ktorí kandidovali v prvom kole.

    Pán predseda výboru Kaliňák hovorí o tom, že volili aj jeho mŕtvi starí rodičia, ale zrejme volili možno aj v prvom kole, možnože volili aj pána Juščenka, keď pochádzajú zo Zakarpatskej Ukrajiny, pretože východ Ukrajiny hovorí, že boli manipulované aj v Zakarpatskej oblasti, resp. boli manipulované aj na západe Ukrajiny v prospech iného kandidáta. Preto som dal návrh, aby sme stiahli z rokovania toto uznesenie.

    Nedá mi však ešte povedať jednu poznámku, ktorú som nepovedal vo svojom vystúpení, na ktorú ma upozornil Herman Arvay, ktorého určite nemôžeme považovať za nejakého antidemokrata, a ten hovorí: „Vieš čo, mňa prekvapilo, že všetci chodia v žltom oblečení, či v oranžovom, a to sú vagóny šatstva, a keby sme na to pozreli, určite by tam mali značku Made in USA.“

    Čiže, vážené dámy, vážení páni, bol by som naozaj nerád, aby desaťkrát menšia Slovenská republika predurčovala desaťkrát väčšiemu ukrajinskému národu, koho si má vybrať za prezidenta, akým spôsobom má voliť, aké pravidlá má dodržiavať. Oni si prijali vlastné zákony, oni sa riadia vlastnou ústavou, vlastným volebným zákonom, nechajme to na nich. Keď sa vydáme touto cestou, tak potom jednoducho poďme aj k tomu, že v Bielorusku vyhral Lukašenko 80-percentným spôsobom, tak mu pošlime blahoprajný telegram alebo prijmime uznesenie, že oceňujeme jeho bezproblémové víťazstvo. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, nedá mi, ale musím reagovať, ani som netušil, že to vyvolá takú búrlivú diskusiu. Na absurdity nebudem reagovať, ale odpoviem veľmi stručne na otázky, kto a prečo? Nuž ja ako predseda zahraničného výboru, lebo to vyplýva z môjho postu vo vedení Národnej rady, kolegovia zo zahraničného výboru preto, pretože nám to prislúcha z dôvodu obsahu činností zahraničného výboru, a po tretie preto, že aj Zahraničný výbor Európskeho parlamentu, dámy a páni aj z Komunistickej strany, keď ste si nevšimli, ktorý je naším orgánom po našom vstupe do európskeho priestoru, zaujal takéto stanovisko.

    Chcem hneď povedať, že sme sa snažili byť nesmierne diplomatickí a, poviem to úprimne, veľmi citlivo pristúpiť k tejto téme. Debatu o tom, koho personálne podporuje toto uznesenie, ste vyvolali práve vy. Ja už naozaj s kolegami sme nevedeli nájsť diplomatické riešenie. Ale teraz skončím ako predseda zahraničného výboru a poviem vám to ako poslanec Národnej rady. Nuž rozhodol som sa iniciovať toto uznesenie aj preto, pretože tiež, Miki Juščík, bývam na východe a chcem, aby z priestoru Ukrajiny bola opäť oblasť, kde bude Slovensko vedieť obchodovať, kde sa rodiny, ktoré sú dnes rozdelené hranicou, ktorá sa môže stať, môže stať železnou oponou, sa mohli opäť spájať, aby Slovensko nemuselo vynakladať milióny korún...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci za KSS, prosím vás pokoj, mali ste možnosť hovoriť.

  • ... aby sme nemuseli vynakladať prostriedky na to, čo nie je nevyhnutné. To vám prednášam v podobe návrhu uznesenia, za ktoré, chcem vás požiadať, aby sme hlasovali.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam o dvoch prerokovaných bodoch.

    Najprv budeme hlasovať o

    návrhu stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou (tlač 962).

    Pán spoločný spravodajca. Pán predseda výboru Mikuš, nech sa páči, máte slovo a prosím vás, aby ste uviedli jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, súčasťou spoločnej správy bol pôvodný návrh uznesenia, v rozprave boli dané dva návrhy uznesení, prvý predniesol pán predseda Národnej rady Hrušovský, druhý návrh predniesol pán kolega Lintner a tretí je vlastne pôvodný návrh o začatí prístupových rokovaní s Tureckom. Zároveň padol v rozprave, alebo bol podaný aj štvrtý návrh uznesenia, ktorý, samozrejme, nezapadá do prerokúvanej témy, ale má určitú súvislosť.

    Takže, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o prvom návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán predseda Národnej rady.

  • Reakcia z pléna.

  • Spoločnú správu som prečítal, pán kolega.

  • Páni poslanci, vždy máme problém, keď hlasujeme o návrhu uznesenia. V rokovacom poriadku nie je to jednotný výklad, ale hlasuje sa podľa pravidiel najprv o pozmeňujúcich návrhoch. Ak prijmete pozmeňujúci návrh, tak potom, samozrejme, pôvodné uznesenie nemôže prísť. Tak preto hlasujeme najprv o dvoch návrhoch, jeden návrh pána poslanca Lintnera fakticky dopĺňa pôvodný a potom hlasujeme o pôvodnom, pokiaľ by neprešiel povedzme prvý návrh pána predsedu Národnej rady.

    Takže hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán predseda Národnej rady.

  • Dovoľte, aby som ho znovu prečítal.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za 18, proti 26, zdržalo sa 64, nehlasovali 12.

    Konštatujem, že tento návrh prijatý nebol.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána kolegu Ľubomíra Lintnera, ktorý určitým spôsobom dopĺňa pôvodný návrh uznesenia.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Lintnera.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 17, proti 27, zdržalo sa 83, nehlasovali 4.

    Ani tento návrh uznesenia nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pôvodnom návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou spoločnej správy (tlač 962).

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 113, proti 9, zdržalo sa 11.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme schválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v rozprave bol podaný ďalší návrh uznesenia pánom poslancom Mikloškom. Z úcty k vám, pán poslanec, som vydržal, ktorým Národná rada prijíma stanovisko ku genocíde Arménov v roku 1915.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 70, zdržalo sa 51, nehlasovali 7.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia bol schválený.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine.

  • Hlasovanie o návrhu stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine po druhom kole prezidentských volieb.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Návrh uznesenia máte na stoloch. Chcete, aby som vám ho prečítal? Národná rada... Máte na stoloch?

  • Reakcia pléna.

  • Áno, dobre. Takže prezentujme sa.

  • Vážený pán predsedajúci, počas rozpravy pán poslanec Hopta podal procedurálny návrh stiahnuť tento návrh uznesenia. Chcem, aby ste o tom dali hlasovať.

  • Ďakujem, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Hoptu.

    (Hlasovanie) Prítomných 135 poslancov, za 14, proti 84, zdržalo sa 29, nehlasovali 8.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako to uviedol pán navrhovateľ v mene výboru.

    (Hlasovanie) Prítomných 132 poslancov, za 98, proti 10, zdržalo sa 21, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz nasledujúcimi bodmi programu sú návrhy vlády na skrátené legislatívne konania o šiestich návrhoch zákonov. Navrhujem, aby sme hlasovanie vykonali až po prerokovaní všetkých návrhov. V prípade, teda ak je súhlas, všeobecný súhlas s tým, aby sme hlasovali po prerokovaní týchto šiestich v skrátenom, tak potom by sme, samozrejme, pokračovali v prvom čítaní s tým, že o každom by sme viedli samostatné rokovanie.

    Takže pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939).

    Dávam teraz slovo ministrovi vnútra Slovenskej republiky Vladimírovi Palkovi, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže je otázka, samozrejme, dnes ešte budeme hlasovať o týchto skrátených konaniach, takže aby ste vedeli, že zajtra síce potom hlasujeme, tak ako sme sa dohodli, ale dnes ešte o týchto návrhoch hlasujeme.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády z 13. októbra 2004 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 bol vypracovaný a následne vládou schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Zmeny, ktoré sa navrhujú v zákone o sociálnom zabezpečení, majú zabezpečiť zníženie výdavkov verejných financií. Prijatie navrhovanej novely teda úzko súvisí s návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. V prípade neprijatia úpravy sa zvýši deficit verejných financií, čo vyvoláva hrozbu hospodárskych škôd.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie návrhu a jeho podporu. Ďakujem.

  • Prosím teraz povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Romana Vavríka, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, ctení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil krátku informáciu výboru pre obranu a bezpečnosť z prerokovania návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Pán predseda Národnej rady tento materiál pod tlačou 948 pridelil na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť. V tomto výbore sme materiál prerokovali a prijali sme k nemu odporučenie pre Národnú radu, aby Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním. Toľko všetko z informácie.

    Pán podpredseda, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Od začiatku fungovania tejto vlády stále voláme po znížení kriminality, po vysporiadaní sa so živlami, ktoré pravidelne porušujú zákon. S tým úzko spojené ruka v ruke ide aj stabilita Policajného zboru, o ktorú sa snažíme viacerými zákonmi, ktoré sme prijali napríklad aj v tomto roku. Myslím si, že je veľmi nešťastné povedať, že ak doteraz fungoval akýsi sociálny systém našich policajtov už niekoľko rokov, že dnes vďaka fungovaniu tohto sociálneho systému hrozia hospodárske škody. Myslím si, že útoky vlády a špeciálne ministrov, ktorí sa venujú práve sociálnym a finančným otázkam, smerom k Policajnému zboru sú absolútne nezodpovedné práve preto, že na jednej strane volajú po znížení kriminality a na druhej strane odmietajú zabezpečiť policajtov základným vybavením, ktorým je práve sociálne zabezpečenie a stabilizácia Policajného zboru.

    Preto vás poprosím, páni poslanci, aby ste ani tento návrh nepodporili. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa vás, pán minister ako navrhovateľ, či chcete zaujať stanovisko. Nie alebo áno? Nie, ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz rokovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 941).

    Dávam znovu slovo pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky Vladimírovi Palkovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky prijala 10. novembra tohto roku uznesenie č. 1047 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorým sa navrhuje prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, a to z dôvodu možnosti vzniku určitých hospodárskych škôd. Prijatie navrhovanej novely zákona úzko vecne súvisí s návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a s jeho účinnosťou od 1. januára 2005. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby bol návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste predložený návrh na skrátené legislatívne konanie podporili. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre verejnú správu pána poslanca Karola Mitríka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám informáciu výboru pre verejnú správu k vládnemu návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Predseda Národnej rady nášmu výboru pridelil rozhodnutím prerokovať tento vládny návrh zákona v termíne ihneď. Výbor pre verejnú správu predložený návrh na svojej 38. schôdzi prerokoval a výbor v rozprave k hlasovaniu, v ktorom ako spravodajcu ma navrhol vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Čiže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným návrhom zákona.

    Vážený pán podpredseda, otvorte rozpravu. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pána poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, zdá sa mi, že hasiči môžu byť konečne spokojní, pretože sa im venuje pozornosť, ba dokonca sa predkladá zákon, ktorý má údajne spôsobiť hospodárske škody. Čo svedčí o tom, že predsa tí hasiči tu majú nejaké postavenie a doteraz sa im venovala taká malá pozornosť a teraz sa im ide venovať väčšia pozornosť a sme postavení do zaujímavej situácie.

    Ten návrh, ktorý je predkladaný, je taký ľúbivý, pretože na jednej strane čosi odoberá hasičom, čo už nie je prvýkrát, ale v podstate, ak sa nemýlim, po nástupe do tohto parlamentu už to bude tretíkrát, to je ďalší plat, ale na druhej strane im niečo chce dať. A teraz, poslanci, rozhodnite sa. Samozrejme, že to stále nebude to, čo by hasiči mali dostať, pretože hasiči v iných krajinách sú zabezpečení omnoho lepšie, ako je to u nás, nehovoriac už o tom, že technická vybavenosť, akou dnes narábajú, je tak ďaleko za tým štandardom, ktorý je v okolitých krajinách. To sú krajiny, ktoré išli z rovnakých podmienok, ako je Slovenská republika. Čiže rozhodnime sa, podporíme tento návrh zákona o skrátenom legislatívnom konaní, keďže na jednej strane uberá, ale na druhej strane pridáva. Čo je lepšie? My si myslíme, že je potrebné, aby hasiči dostali to, čo majú, to je ďalší plat, a, samozrejme, mali by dostať aj to, čo je navrhované v tejto novele. Preto si myslíme, že skrátené legislatívne konanie nemá opodstatnenie, žiadne národohospodárske škody tu nenastanú, jedine čo nastanú škody, že hasiči opätovne nebudú docenení tak, ako by mali, ale keď ich budeme potrebovať pri nejakých pohromách, tak buďme všetci pripravení, aby boli oni pripravení tiež.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť niektoré veci na pravú mieru. Zákon, ktorý budete preberať a s ním aj tento návrh na skrátené legislatívne konanie, tento zákon hasičom reálne nič neberie. Keďže nemožno brať to, čo sa nikdy nedalo. Naopak, tento zákon jednoznačne hasičom dáva a jeho výsledkom bude, že konečne po rokoch dôjde k výraznému zvýšeniu platov hasičov a záchranárov, a to v priemere o 2- až 3-tisíc korún mesačne. Takže si myslím, že nie sú tu žiadne dôvody za nehlasovanie, naopak, je tu veľmi veľa dôvodov na podporenie tohto návrhu zákona, a teda aj návrhu na skrátené legislatívne konanie, aby to mohlo byť účinné od 1. januára budúceho roku. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, nechcem zdržiavať, ale dnes sme dostali, neviem či vy, ale ja som na internete našiel list Odborového zväzu hasičov a nechcem ho čítať celý, len vám prečítam odsek, aké je stanovisko Odborového zväzu hasičov k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu: „Chcem vyjadriť presvedčenie, že Vám nie je ľahostajné, či u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorí 365 dní v roku nepretržite slúžia všetkým obyvateľom Slovenska (požiare, dopravné nehody, priemyselné havárie, živelné pohromy alebo aj teroristické hrozby a iné), dôjde k zvýšeniu ich finančného hodnotenia za výkon služby v tomto náročnom a rizikovom povolaní a aspoň o krôčik sa priblížia k svojim kolegom z vyspelých štátov Európskej únie. Verím, že budete hlasovať za prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní a podporíte aj samotný návrh novely zákona.“ Toto je želanie a žiadosť na nás Odborového zväzu hasičov, podpísaného Danielom Petrovičom vlastnou rukou, prezidentom Odborového zväzu hasičov.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 971).

    Dávam slovo podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi ministrovi Pavlovi Ruskovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na skrátené legislatívne konanie sa týka návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Prijatie navrhovaného zákona úzko súvisí s možným ohrozením základných ľudských práv a slobôd v oblasti vlastníctva práva, kde reálne hrozí možnosť premlčania výkonu vlastníckeho práva, ak vládny návrh zákona nenadobudne účinnosť najneskôr 30. decembra 2004. Dňa 31. decembra sa totiž premlčí právo na výplatu výnosu dlhopisov Fondu národného majetku pri osobách, ktoré do 31. 12. 2001 zomreli, a teda ich právo je predmetom dedičského konania. Keďže všetky dedičské konania sa do 31. 12. 2004 neukončia, potrebujeme tento termín posunúť za tento dátum.

    Zákon ďalej vytvára predpoklady na plynulé vybavovanie žiadostí štátnych podnikov na odplatné prevody neupotrebiteľného majetku a umožňuje odpredať neupotrebiteľný majetok na transformáciu štátnych podnikov v súlade s § 4 ods. 1 zákona, pretože doteraz je to tak, že podľa súhlasu alebo na základe súhlasu ministerstva hospodárstva je možné odpredať majetok ročne len za päť miliónov korún.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem poprosiť a požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda vlády, ďakujem.

    Prosím povereného člena výboru pre privatizáciu, hospodárstvo a podnikanie poslanca Alojza Přidala, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o väčší pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 973 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon doručený 26. novembra 2004 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie prerokoval predložený návrh vlády na svojej 31. schôdzi výboru dňa 29. novembra 2004. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 971), a v prijatom uznesení č. 488 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní tento vládny návrh zákona, a s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o troch návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré odôvodňuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolf Zajac. Preto navrhujem, aby všetky tri návrhy na skrátené legislatívne konania odôvodnil pán minister Zajac naraz. Po vystúpeniach poverených spravodajcov navrhujem spoločnú rozpravu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k rokovaniu o návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré sú uvedené pod tlačou 945, 947 a 949.

    Pán minister Zajac, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 945, o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 947, a o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnom starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 949.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si predložiť vládny návrh na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, v ktorom žiadame parlament, aby v skrátenom konaní umožnil zabrániť exekúciám zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu na obdobie do skončenia ich transformácie.

    Ďalej navrhujeme v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580 o zdravotnom poistení, v ktorom potrebujeme spresniť otázku úhrady zdravotného poistenia za poistencov štátu, poistencov SZČO a poistencov zamestnávateľov a zamestnancov.

    A ďalej žiadam parlament o súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581 o zdravotných poisťovniach a úrade pre dohľad, ktorým žiadame parlament, aby súhlasil v zákone s obmedzením exekúcií do skončenia transformácie zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti.

    Chcem povedať, že týmito troma skrátenými konaniami a následne novelami v nich pripravenými zabezpečíme lepšie podmienky na transformovanie zdravotníckych zariadení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz poverenú členku výboru pre zdravotníctvo poslankyňu Máriu Majdovú, aby informovala o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (tlač 945). Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predložila informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 952 z 12. novembra 2004 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne ihneď. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh na svojej 34. schôdzi výboru dňa 30. novembra 2004 a poveril ma za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade s predloženým návrhom vysloviť súhlas.

    Skončila som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo poslancovi Viliamovi Novotnému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona o zdravotnom poistení (tlač 947) a novely zákona o zdravotných poisťovniach (tlač 949). Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 947).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 954 z 12. novembra 2004 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh vlády na svojej 34. schôdzi výboru dňa 30. novembra 2004 a poveril ma za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som s informáciou k predmetnej tlači 947.

    Teraz mi dovoľte, aby som pokračoval predložením informácie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 949).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 956 z 12. novembra 2004 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh vlády na svojej 34. schôdzi výboru dňa 30. novembra 2004 a poveril ma za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu. Výbor po rozprave pristúpil k hlasovaniu o návrhu uznesenia, v ktorom som ako spravodajca navrhol vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k predloženým trom návrhom na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k týmto trom bodom programu. Konštatujem, že k týmto trom bodom sa písomne prihlásil za klub poslancov Smer pán poslanec Paška ako jediný.

    Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, už sme si zvykli za dva roky vášho pôsobenia na rôzne pasce, ktoré ste nám pripravili vždy pri prerokúvaní jednotlivých návrhov zákona. Dnešná je jedna z nich a veľmi podobná. Ale treba povedať, že poznáme z histórie tohto funkčného obdobia už dve takéto pasce. Chcem hneď povedať, že z hľadiska obsahu je to pasca tak trochu na všetkých, ktorí rozumejú fungovaniu systému, pretože hovorí o podstate veci, ktorú riešiť treba a na čo sme upozorňovali. Z hľadiska formy chcem však povedať a vysloviť zásadný nesúhlas so skráteným legislatívnym konaním...

  • Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, tie skupinky, ktoré ste tak mimochodom a náhodou vytvorili, nech sa páči, buď rozpustíte, alebo budete debatovať vonku, lebo ja nepočujem už ani hlas nieže vlastný, ale pána poslanca, ktorý momentálne vystupuje. Ďakujem za pochopenie.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Prvýkrát pán minister Zajac použil podobnú argumentáciu v novembri 2002, keď otvoril návrh na skrátené legislatívne konanie zákona č. 273 o zdravotnom poistení. Vtedy najmä v súvislosti s obmedzením rozsahu vlastníckych práv a garancií štátu pred tvorbou štátneho rozpočtu z pohľadu garancií Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zaniknuté zdravotné poisťovne a hlavne z pohľadu oklieštenia rozsahu príslušenstva, ktoré je možné účtovať ako k majetkovej podstate pohľadávky, vtedy použil argument, že zákon č. 273 už bol toľkokrát znásilnený, ja tu mám presné citácie, že takýto postup mu nemôže uškodiť. Musím, bohužiaľ, konštatovať, že dnešný návrh znásilňuje jeho vlastný návrh zákona, ktorý sme schválili len tuším pred dvoma mesiacmi.

    Chcem preto a aj preto, že považujem návrh na skrátené legislatívne konanie v obsahu bránenia výkonu vlastníckych práv a exekúcií za protiústavný, vyjadriť názor Smeru, že takéto konanie určite nepodporíme. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa hlási ešte niekto ústne do rozpravy k týmto trom bodom. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o týchto troch bodoch programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Pani spravodajkyňa? Nie.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k hlasovaniam o prerokovaných skrátených legislatívnych konaniach.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, najprv k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939).

    Spravodajcom je pán poslanec Vavrík. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady. Národná rada podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939), Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom konaní na svojej 33. schôdzi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 114 poslancov, za 76, proti 34, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Budeme teraz hlasovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 941).

    Pán poslanec Mitrík, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh uznesenia. Národná rada podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 942), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 78, proti 32, zdržali sa 8.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Nasleduje hlasovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 971).

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi Národnej rady.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 79, proti 31, zdržalo sa 5, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz prosím poverenú členku výboru pre zdravotníctvo poslankyňu Majdovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (tlač 945).

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 945.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vás oboznámila s návrhom na uznesenie. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať, prosím.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 78, proti 32, zdržali sa 7.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Teraz prosím poslanca Novotného, aby uviedol hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (tlač 947).

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 947.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 78, proti 32, zdržali sa 7.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Novotný, ešte uveďte hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach (tlač 949).

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnom starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 949.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 77, proti 33, zdržali sa 6, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Tak ako sme sa dohodli, v rokovaní teraz budeme pokračovať prvými čítaniami najprv o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 940).

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby uviedol návrh zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je tu návrh, aby sme o každom prerokovanom návrhu v prvom čítaní hlasovali hneď. Chcem sa...

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, o tomto návrhu, samozrejme, môžem dať hlasovať aj ako o procedurálnom. Ja som si myslel, že je všeobecný súhlas.

    Takže, páni poslanci, procedurálny návrh, aby sme o každom prerokovanom návrhu v prvom čítaní hlasovali ihneď, to znamená, týka sa to šiestich skrátených legislatívnych, ktoré sme prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán predseda Národnej rady.

  • Páni poslanci, ja by som dal iný návrh, aby sme teraz prerokovali najskôr v prvom čítaní, aby navrhovatelia odôvodnili, prebehla rozprava, prerokovali všetkých šesť návrhov zákonov v prvom čítaní a potom postupne hlasovali. Ak to prerokujeme do 18.45 hod., budeme hlasovať, ak nie, skončíme o 19.00 hod. a pokračujeme zajtra.

  • Reakcie z pléna.

  • No výborne, páni poslanci, už sme mohli dávno rokovať. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Ja mám tretí a najlepší procedurálny návrh.

  • Smiech v sále.

  • Prosím, keby sme o všetkých týchto prvých čítaniach hlasovali zajtra o 11.00 hod.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Vládny návrh má cieľ zabezpečiť zvýšenie príjmovej časti osobitných účtov ministerstiev a iných štátnych orgánov, ktoré pôsobia v režime tohto zákona, pričom sa tiež predpokladá zníženie celkových dosahov na verejné financie.

    Na tieto účely vládny návrh zákona novo upravuje najmä

    a) poberanie dávok policajtom a profesionálnym vojakom poskytovaných počas dočasnej pracovnej neschopnosti na výkon služby,

    b) poskytovanie náhrady škody policajtovi a profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý utrpel služobný úraz,

    c) priznávanie, rozsah a výplatu výsluhového príspevku,

    d) rozsah výsluhového dôchodku,

    e) poskytovanie rekreačnej starostlivosti a kúpeľnej starostlivosti,

    f) platenie odvodov na poistné, na sociálne zabezpečenie.

    Vládny návrh tiež obsahuje ďalšie zmeny, ktoré si vyžiadala doterajšia aplikácia zákona v praxi, a reaguje aj na prijatie zákona o sociálnom poistení, v dôsledku ktorého je potrebné vykonať niektoré úpravy zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za súčastného rešpektovania špecifík sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, záverom mi dovoľte požiadať vás o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Romanovi Vavríkovi. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem pekne. Ešte raz poprosím kolegyne a kolegov o pozornosť. Dovoľte mi, aby som vám podal správu spravodajcu v prvom čítaní za výbor pre obranu a bezpečnosť. Dovoľte mi, aby som spomenul, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré si vyžaduje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, a takisto aj náležitosti, ktoré sú stanovené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, po rozprave odporučím, aby sa uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní. Dovoľte mi, aby som predložil návrh na pridelenie do výborov, ktorý korešponduje s rozhodnutím predsedu Národnej rady, a to aby návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie rozpočet a menu a napokon výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý by bol zároveň stanovený za výbor gesčný. Ďalej navrhujem, aby túto tlač prerokovali výbory, o ktorých bude rozhodnuté hlasovaním, najneskôr zajtra, t. j. 1. 12. 2004. To je všetko zo správy spravodajcu.

    Pán podpredseda, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 942).

    Prosím znovu pána ministra vnútra Vladimír Palka, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore, bol vypracovaný v nadväznosti na návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Navrhuje sa, aby finančné prostriedky, ktoré boli určené na vyplatenie ďalšieho platu, sčasti použiť na zvýšenie hodnostného príplatku príslušníka Hasičského a záchranného zboru, ako aj na zvýšenie príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia. Zvyšné finančné prostriedky sa navrhuje použiť v rozsahu uvedenom v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Okrem toho návrh upravuje aj niektoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to najmä spôsob skončenia služobného pomeru príslušníka a opätovne upravuje povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti tak zamestnávateľom, ako aj príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, ktorý je v stálej štátnej službe.

    Prosím o prerokovanie návrhu zákona a vyslovenie podpory na jeho prijatie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, poslancovi Karolovi Mitríkovi.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 942). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie tak, aby Národná rada mohla uvedený zákon prerokovať. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby uvedený návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu. Za gestorsky výbor navrhujem výbor pre verejnú správu a odporúčam, aby výbory a gestorský výbor predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 1. decembra 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 972).

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona zabraňuje v bode 3 možnosti premlčania vlastníckeho práva na výplatu menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky dedičom po osobách, ktoré do 31. decembra zomreli a dedičské konania nebudú právoplatne ukončené 31. decembra 2004, keď dôjde k premlčaniu práv na ich výplatu. Zákon ďalej vytvára predpoklady na plynulé vybavovanie žiadostí štátnych podnikov, odplatné prevody neupotrebiteľného majetku a umožní odpredať neupotrebiteľný majetok na transformáciu štátnych podnikov v súlade s § 11 ods. 4 zákona.

    Návrh zákona v bode 1 odstraňuje terminologický rozpor, lebo nie je možné, aby sa ručiteľ dohodol sám so sebou. Vychádza sa z predpokladu, že postavenie ručiteľa má Fond národného majetku, teda že neexistuje tretia osoba, ktorá ručila bývalému štátnemu podniku za splnenie jeho záväzku voči veriteľom.

    V bode 2 sa v záujme jednoznačnosti vo väzbe na § 15 ods. 4 použila skratka „fond“ zavedená v § 3 ods. 4 zákona.

    V bode 4 návrhu zákona sa upravuje možnosť, aby štátny podnik mohol odplatne prevádzať nadbytočný majetok pri každom prevode v rozsahu najviac 5 mil., aby sa súčasne ten návrh nemohol zneužiť, bude mať na takýto prevod okrem zriaďovateľa potrebný aj súhlas ministerstva hospodárstva. V prípade, že by išlo o prevod majetku nad 5 mil. pri jednom prevode, tak je v plnej miere zachovaný súčasný stav, podľa ktorého je na takýto úkon potrebný súhlas vlády.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie tohto zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Alojzovi Přidalovi.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 487 z 29. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, podľa ktorej problematika zákona nie je upravená v práve EÚ ani v práve Európskych spoločenstiev. Návrh novely bol vypracovaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004 a má vnútroštátny charakter.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Ako jediná pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, pán minister, veľmi krátko. Ja sa chcem vyjadriť len k bodu 3 tohto návrhu zákona, kde fond je oprávnený uhrádzať náklady. Predložím, teda ešte po konzultácii s právnikmi, pán minister – bolo by dobré, keby ste chvíľočku počúvali –, vy hovoríte, že je tu oprávnená osoba, ktorá zomrela do 31. 12. 2001. Ak si táto osoba, ak si osoba uplatnila nárok podľa zákona do 31. decembra 2001, ale zomrela, uplatnila si nárok, ale zomrela po 31. decembri 2001, prebieha dedičské konanie, mala by mať vlastne nárok na vyplatenie tých dlhopisov, pretože ona ten nárok uplatnila. Myslím si, že by bolo dobré na výbore, kde zrejme predložím pozmeňujúci návrh alebo kolega, aby ste s právnikmi aj túto skutočnosť prešli, aby neboli obmedzení tí, ktorí uplatnili požiadavku, nárok, ale stalo sa, že zomreli 1. januára, ale vlastne by mali mať nárok, keď si uplatnili nárok na tento dlhopis. Čiže bolo by dobré, keby ste ešte zajtra vo výbore v prípade prerokovania s právnikmi aj tento nuáns dotiahli.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Zb. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 946).

    Pán minister zdravotníctva, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 578/2004 Z. z.

    Cieľom navrhovaného zákona je vytvoriť podmienky na transformáciu zdravotníckych zariadení a ukončenie procesu oddlženia záväzkov. Návrh zákona obsahuje úpravu, ktorou sa má dočasne účelne zakázať exekúcia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to až do času premeny na akciové spoločnosti. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí sa budú transformovať na akciové spoločnosti, budú od januára 2005 práve v procese transformácie veľmi zraniteľní. Riešenie ich záväzkov ešte nie je dokončené, pričom vláda uvoľnila už 7,3 mld. korún a na sumu 1,3 mld. sa ešte hľadajú zdroje. Zároveň však nie je doriešený ani záväzok zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni. V týchto podmienkach ministerstvo zdravotníctva považuje za účelné dočasne obmedziť možnosť exekúcie majetku, liekov a finančných prostriedkov na účtoch týchto zdravotníckych zariadení a spustiť tvrdé rozpočtové obmedzenia až od momentu ich transformácie na akciové spoločnosti. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet. Nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov a nemá vplyv na zamestnanosť a životné prostredie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Márii Majdovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením č. 174 z 30. novembra 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 946). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Predložený návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme pred chvíľou schválili. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predloženým návrhom zákona sa upravuje dočasné obmedzenie možnosti exekvovať majetok a finančné prostriedky na účtoch zdravotných zariadení, ktoré sa pretransformujú od januára 2005 na akciové spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nezakladá nároky na verejné financovanie a nemá vplyv na zamestnanosť. Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 953 z 12. novembra 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 1. decembra 2004 vrátane gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, chcela by som vo všeobecnej podobe teraz a potom zajtra vo výbore v konkrétnych pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhoch doplniť predkladaný návrh zákona, ktorý rieši len exekúcie.

    Tak ako som to už predniesla ešte pri prerokovaní zákonov, myslím si, že je potrebné doplniť v návrhu zákona ešte niektoré profesie vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov a v súčasnosti mnohí z nich vykonávajú činnosť primárov oddelenia, odborných zástupcov v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Aj vlastne títo iní, ako sú biológ, fyzik, chemik, a preto si myslím, že odbornou mierou prispievajú ku kvalitnému zdravotníckemu výkonu a aj ku kvalitným zdravotníckym zariadeniam a odborne garantujú, aby bola dobre urobená diagnostika. A preto si myslím, že by bolo diskriminačné voči týmto profesiám, aby nebolo možné vykonávať samostatnú zdravotnícku prax v povolaní biológ, chemik, fyzik, genetik, ako to vlastne v zákone nie je uvedené. V istých paragrafoch sa tieto profesie nachádzajú. A myslím si, že podobne ako povolanie fyzioterapeut, liečebný pedagóg či psychológ, špeciálny pedagóg, masér tiež neštudujú na lekárskych fakultách a ich pôsobenie v zdravotníctve je rovnako podmienené rovnakým postgraduálnym vzdelávaním a prispievajú k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. Preto hovorím o týchto veciach už teraz, lebo je to nad rámec novely zákona.

    A ešte v druhej časti by som chcela povedať, že uvedený zákon im upiera aj vykonávať samostatnú prax napriek tomu, že v mnohých prípadoch a v mnohých oblastiach pri konsolidáciách a globalizácii zdravotníckych zariadení typu samostatného zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek bude potrebné zriadiť malé zariadenia tohto typu. Čiže si myslím, že by mali mať vydanú licenciu na samostatný výkon praxe a kde potrebujú aj odborného zástupcu. Chcem vás o tomto informovať, chcem túto moju výhradu, tak ako som ju predkladala pri tvorbe zákonov, predniesť. Bola by som veľmi rada, keby ste potom v rámci prerokovania zákona súhlasili, aby sme išli aj nad rámec prerokovaného návrhu zákona. Pozmeňujúci návrh predložím do zdravotníckeho výboru.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Novotný.

  • Len jednu vetu. Keď sme robili piatu komoru tých takzvaných iných zdravotníckych pracovníkov, naozaj sa nám stalo, že síce sú v licenčnom konaní, ale niektorí nemôžu potom samostatne vykonávať svoje povolanie, napríklad fyzioterapeuti. Ja som bol na ich stretnutí teraz v sobotu, veľa sme o tom diskutovali. Myslím, že treba to predžuť, preddiskutovať a v nejakej riadnej novele zákona o poskytovateľoch potom urobiť. Ale nemyslím si, že je to šťastné robiť teraz v skrátenom legislatívnom konaní, lebo predsa robíme to preto, aby sme vyňali nemocnice spod exekúcií. Skôr by som sa venoval tejto problematike. Lebo takých tých, poviem to však naozaj dobromyseľne, malých opráv tam bude treba urobiť zrejme viacej niekedy v nejakej jarnej väčšej novele zákona o poskytovateľoch v normálnom legislatívnom konaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Domnievam sa, že to, čo definovala pani poslankyňa Sabolová, bude potrebné riešiť, ale zároveň som presvedčený, že tak ako uvádza tlač 946, v čl. I ods. 1 sa definuje právomoc ministerstva zdravotníctva vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví rozsah praxe aj v iných zdravotníckych povolaniach, ako je uvedené v ods. 1, že to už aj táto novela obsahuje. A stotožňujem sa s tým, čo povedal pán poslanec Novotný. Bude potrebné urobiť zásah do schválených zákonov, ale je potrebné to urobiť s patričnou redakciou po patričnom vyjadrení a vyhodnotení prvých skúseností s aplikáciou týchto zákonov a domnievame sa, že najskorší termín, kedy to bude možné v prospech zdravotníckych zariadení a pracovníkov urobiť, bude jar budúceho roku. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sabolová, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nechcela som predlžovať rozpravu a chcela som iba pripomenúť pánu ministrovi, že sľúbil pri prerokovaní zákona, že všetky takéto nedostatky väčšieho charakteru zapracuje v čo najskoršom čase. Som veľmi milo prekvapená nad súzvukom mojich obidvoch kolegov, ale myslím si, že ministerstvo je dobre informované o týchto pozmeňujúcich návrhoch. Týka sa len dvoch paragrafov. Je to veľmi malá úprava, ktorá je dosť závislá aj od termínu účinnosti. Pretože ak majú fungovať niektoré zariadenia od 1. januára podľa platnosti nového zákona alebo niektoré samostatné prevádzky, je veľmi dobré, aby aj tieto profesie vo veľmi malej novele boli zapracované už aj v tomto zákone o poskytovateľoch. A myslím si, že ide o malú úpravu, ale ide o vykonateľnosť a o záber tých profesií, ktoré by mohli vykonávať samostatnú zdravotnícku prax.

    A, páni kolegovia, chcela by som vás potom upozorniť, že v ostatných zákonoch nám nejde len o exekúcie, ale nám ide aj o oveľa širšiu novelu týchto zákonov, ktoré máme predložené. Čiže v jedných zákonoch môžeme novelizovať niektoré nedostatky, v iných zákonoch môžeme novelizovať len exekúciu? – pýtam sa. Prečo sa bránime tomu, čo môže zlepšiť postavenie týchto profesionálnych pracovníkov, aby mohli vykonávať aj samostatnú činnosť?

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Len veľmi stručne.

    Po prvé, možno by bolo výhodné, keby som si tie návrhy dnes zobral a mohol ich dať dozajtra aj našim legislatívcom, lebo to nie je len tak, že dve malé zmeny, ale to je i technická stránka veci. Ja svoje sľuby v drvivej väčšine plním hneď. To znamená, robíme zásadnejšie úpravy, pretože tam je dosť veľa zacyklených vecí.

    Po tretie, pán poslanec Džupa vystihol, čo sme spravili. Naozaj je skupina hraničných povolaní, ktoré ťažko vyhlásiť za samostatné vždy, ale ktoré za istých okolností môžu byť. To sú napríklad dopravní psychológovia. Je ich len 30 na Slovensku. Oni ani nechcú byť v komore, ale chcú poskytovať zdravotnú starostlivosť napríklad pri vydávaní vodičských preukazov. Preto je tam, ako správne pán poslanec citoval, § 28 upravený a rozširujeme portfólio tých možností. Je to čistejšie legislatívne riešenie, ako to urobiť natvrdo.

    Zbierame podklady na veľkú novelu poskytovateľa. Tá bola veľmi citlivá. Zbierame aj podklady na veľkú novelu. Sľúbil som aj v zdravotníckom výbore, že si spravíme aj jedno výjazdové stretnutie zase k týmto novelám, možno aj k poskytovateľom, aj k otázke transformácie, pretože tam sa ukazuje niekoľko vecí, ktoré by možno bolo výhodnejšie spraviť pre poskytovateľov, upraviť ešte trošku liberálnejšie, ako je to teraz urobené, napr. v § 91 a podobne.

    Pani poslankyňa Sárközy, keď tak statočne sedíme, ma poprosila, aby sme si dohodli aj otázku napr. kvalifikovanej sily v poisťovni v pozícii šéf krajskej pobočky. Čo to bude? Bude musieť mať tú trojročnú prax, nebude? A tak ďalej. V januári mám ambíciu dať do vlády väčšiu novelu asi troch zákonov, pokiaľ mi dáte dostatok podnetov. Je však pravda, že tie podnety chodia takým zvláštnym spôsobom. Je tam dosť vážna otázka okolo Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktorú otvárajú policajti a vojaci, ktorá sa nedá urobiť teraz, lebo je to zložitejšia procedúra, čiže z ústavných dôvodov sme museli liberalizovať aj Spoločnú. Ak bude vôľa tohto parlamentu, že znova urobíme viazanú povinnosť pre vojakov, policajtov, SIS-károv, justičnú stráž a neviem koho, že musí byť len v tejto poisťovni, ja sa tomu brániť nebudem, lebo v pôvodnom vládnom návrhu to tak bolo, len v parlamente došlo k zmene.

    Panie poslankyne, ešte druhá replika. Vládny návrh bude obsahovať isté zmeny, ktoré v zdravotníckom výbore už boli avizované a viem o nich. Pokojne aj vašu, len prosím, ubezpečujem vás, že to, čo vy chcete spraviť dvoma malými odsekmi, bude vyžadovať zásadnejšiu rekonštrukciu, nielen dva malé odseky. A už sa musím spoľahnúť na mojich legislatívcov, lebo tie, ktoré idú zvonku, legislatívne návrhy, sú väčšinou dosť ťažko potom akceptovateľné. Ale ak je to čo len trochu možné a ak bude parlament mať takúto vôľu, ja sa tomu brániť nebudem. Súhlasím však s tým, čo povedal pán poslanec Džupa, že ak veľmi vybehneme nad rámec toho, čo mala vláda v úmysle v skrátenom konaní, ktoré práve tento parlament schválil, urobiť, tak potom nie som si celkom istý, či to urobíme aj tak dobre, ako by sme chceli. Títo nebudú diskriminovaní, títo poskytovatelia, ktorých ste spomínali, nebudú diskriminovaní. A myslím si, že je výhodnejšie urobiť slušnejšiu a vážnejším spôsobom pripomienkovanú novelu aj za rizika, že sa znova otvorí problém komôr, povinného členstva a iných problémov. Aplikačná prax na Slovensku je zložitejšia, ako som si myslel, lebo vždy sa všetko objaví až vtedy, keď je už zákon platný a účinný. Nikdy sa to neobjaví za jazdy.

    Takže ak by ste mi to dali, boli taká láskavá a dali mi to, ja si to do rána nechám preskúmať mojimi legislatívcami a vyjadrím sa v zdravotníckom výbore celkom relevantne. Určite nechcem ísť proti. Najhoršie, čo je a čo sa v tomto parlamente stáva, iste nechtiac, je, že až priamo na zasadaní výboru sa ukážu veci, ktoré potom mám z „voleja“ rozhodnúť, to nie je celkom ľahká situácia. Takže vyriešime to určite k spokojnosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Nediskutujte, pán minister, až vo výbore. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 948).

    Pán minister Zajac, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne. Tu sa ukázal časový posun ako zlo, ktoré musíme spolu prekonať.

    Prvá vec, ktorá v tomto zákone je, že vzhľadom na to, že práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pol roka blokovalo tento zákon cez zásadné pripomienky, že žiadalo negatívne vymedzenie poistencov, nie pozitívne, taxatívne, ukázal sa problém, na ktorý som už upozornil aj obidvoch ministrov asi pred mesiacom a žiadam aj ich spoločné riešenie, a to, že my nemáme rovnaký vymeriavací základ pre daň, pre sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

    Súčasne sme mali technickú chybu v zákone, ktorá nastala posunom jedného odseku, a ide o ženy na materskej dovolenke, keď v zákone hovoríme, že ak je niekto zamestnaný, zaňho platí poistné zamestnávateľ, ale súčasne hovoríme jedným dychom, že ak má nezdaniteľný príjem, ktorý nepodlieha zdaneniu, platí zaňho štát, je poistencom štátu. V makroekonomických prepočtoch sme nastavili rozpočet na ženy na materskej dovolenke ako poistenkyne štátu, ale touto logickou zradou, týmto zacyklením a la Hlava XXII, ona je zamestnaná, ale nemá zdaniteľný príjem, sa nám potom posúvajú všetky skupiny.

    Upozorňujem na § 11 ods. 2 nanovoformulovaný, ktorý práve rieši celú skupinu samostatne zárobkovo činných osôb. Keď sme z prílišnej horlivosti naháňali zdravotné poisťovne o ľudí, ktorí majú príležitostné príjmy, ak si pamätáme daňové zákony, išlo o skupinu v § 9 náhodilých príjmov. Takže sme spresnili zdravotné poistenie naozaj na upozornenie z praxe, a keďže tá chyba hlavne pri tých ženách na materskej dovolenke by mohla byť fatálna, nie z pohľadu finančného krytia ich zdravotného poistenia, ale z pohľadu výkladu a nechceli sme ísť s výkladom do zákona, predložili sme túto novelu, ktorá naozaj je 28- alebo 31-bodová, ale tie body na seba logicky nadväzujú, lebo tak je konštruovaný celý zákon.

    Priznám sa bez mučenia, že nerobí mi to radosť, ale chybu sme urobili aj my a musím sa k nej priznať. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením č. 175 z 30. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Predložený návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme pred chvíľou schválili. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. V zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa zaviedol inštitút platenia preddavkov na poistné a inštitút ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorého účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov dosiahnutých nielen v príslušnom kalendárnom mesiaci, ale v celom kalendárnom roku. Predložená novela upravuje ustanovenia, ktoré súvisia s vykonávaním verejného zdravotného poistenia a nadväzujú na platenie preddavkov na poistné a inštitút ročného zúčtovania poistného. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na verejné financie a nemá vplyv na zamestnanosť. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušných ustanovení rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 955 z 12. novembra 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 1. decembra vrátane gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach (tlač 950).

    Pán minister, nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 950.

  • Ďakujem veľmi pekne. Touto krátkou novelou riešime dva problémy, ktoré nastali.

    Prvý problém je, že v zákone hovoríme, že dvaja členovia správnej rady sú zamestnanci, ale súčasne tento nárok, ktorý im vzniká, by sa v § 24 mohol interpretovať inak. To znamená, po prvé, že nie sú to zamestnanci vo výkone verejnej moci.

    A po druhé. Vznikom zamestnaneckého pomeru nárok na členstvo v správnej rade vzniká, ale zánikom zamestnaneckého pomeru takéto členstvo zaniká, pretože správna rada je vymenovaná vládou, vláda má právo potom odvolať človeka, ktorý bol za zamestnanca v správnej rade a nebol by zamestnancom úradu z tejto funkcie.

    Druhá časť, ktorú tam presadzujeme, je obdoba prvej novely, ktorú sme nasadili, a to je zákaz exekúcií zdravotných poisťovní akoukoľvek formou včítane exekúcie prikázaním pohľadávky počas ich transformácie. Myslím si, že je to možné pochopiť, že v rámci transformácie nie je vhodné, aby boli zbytočne prostriedky určené na financovanie zdravotnej starostlivosti nejakým spôsobom presmerúvané cez exekútorov na iné účty. A takisto nechceme pripustiť nežiaducu privatizáciu zdravotných poisťovní prostredníctvom exekúcií.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Novotnému. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením č. 176 z 30. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Predložený návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme pred chvíľou schválili. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona upravuje dočasne obmedziť exekvovať majetok a finančné prostriedky na účtoch poisťovní, ktoré sa majú od januára 2005 pretransformovať na akciové spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nezakladá nároky na štátny rozpočet, nemá vplyv na zamestnanosť. Obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. novembra podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 1. decembra 2004 vrátane gestorského výboru.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ako jediný pán poslanec Džupa. Končím... Pani poslankyňa, hlásite sa? Dvaja, pani poslankyňa Sabolová ako druhá. Pán poslanec Džupa ako prvý. Nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Džupa, máte slovo. O 19.00 hodine skončíme.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážených 18 poslancov Národnej rady, ktorí momentálne sedíte v Národnej rade, aj keď, samozrejme, so zastúpením všetkých poslaneckých klubov, chcem povedať aspoň základnú tézu, pre ktorú uvedenú trojicu zákonov nemôžeme podporiť.

    V súčasnom tvare sa totiž odloženie exekúcie týka nemocníc tretieho typu vrátane fakultných nemocníc. Už na dnešnom Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo sme začali debatu na túto tému, budeme pokračovať počas zasadnutí výborov a budeme presadzovať, aby vyňaté z exekúcie, keď sa má tak stať, boli aj všetky ostatné nemocnice vrátane nemocníc, ktoré sú v správe vyšších územných celkov, vrátane nemocníc mestských a iných, neziskových a ostatných organizácií. Toto budeme považovať za ťažiskovú úlohu a problém, ktorý sa budeme snažiť vyriešiť.

    Pri tejto príležitosti si dovoľujem vyhlásiť, že Klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu – HZDS je pripravený komunikovať a pomáhať všetkým zdravotníckym zariadeniam, hlavne lôžkového typu a najmä pod správou vyšších územných celkov, miest, neziskových organizácií, pri riešení ich pohľadávok a záväzkov tak, aby boli rovnocenným spôsobom pripravené pre prípadný transformačný krok a neboli hendikepované voči iným zdravotníckym zariadeniam. Nerobíme to pre nič iné, iba preto, aby sme napomohli vytvárať rovnaké podmienky na transformáciu a následne na fungovanie slovenského zdravotníctva.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči. Ešte minúta.

  • Reakcia poslankyne.

  • Tak môžem prerušiť rokovanie, keď nechcete, pani poslankyňa.

  • Len chcem dať jednu otázku k prerokúvanému zákonu o poisťovniach. Chcem sa spýtať, kto dnes garantuje správu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, keď boli zrušené Správna a Dozorná rada, kto garantuje, že táto poisťovňa bude fungovať tak, aby skutočne bola aj ekonomicky dobre riadená? Pretože neviem, aký orgán ju dnes okrem riaditeľa a nejakých pracovníkov riadi.

  • Pán navrhovateľ nechce vystúpiť. Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem dnešné rokovanie s tým, že zajtra začneme o 9.00 hodine podľa schváleného programu, to znamená, že budeme rokovať o prezidentom vrátenom zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja a potom tak, ako je to v odsúhlasenom programe. A, samozrejme, o 11.00 hodine pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Takže dovidenia zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.