• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadal pán poslanec Vlastimil Ondrejka. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní najprv so správami o lesnom hospodárstve a o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2004 (stav za rok 2003), budeme rokovať až do 11.00 hodiny a o 11.00 hodine potom pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, samozrejme, najprv k tomu, čo včera navrhla pani poslankyňa Tóthová.

    Takže pristúpime k rokovaniu o

    správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2004 (stav za rok 2003),

    ktorú máte pod tlačou 852, a o

    správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2004 (stav za rok 2003),

    ktorú máte pod tlačou 853.

    Navrhujem, aby sme rozpravu o uvedených správach zlúčili s tým, že o uznesení ku každej z nich, samozrejme, budeme hlasovať osobitne. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k rokovaniu.

    Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby obidve správy vlády uviedol. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni poslanci, správou o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2003, ktorá sa predkladá v roku 2004 na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, je to tzv. Zelená správa, sa predkladá na rokovanie analýza a hodnotenie výsledkov lesného hospodárenia v roku 2003. Zároveň uvádza predpokladané plnenie zámerov z roku 2004 a naznačuje výhľadné tendencie plnenia niektorých ukazovateľov pre rok 2005.

    Výmera lesov na Slovensku predstavuje 2,004 ha a jej vývoj má rastúcu tendenciu. Od roku 1970 sa zvýšila takmer o 5 %. Štátne organizácie lesného hospodárstva obhospodarujú 62 % výmery lesov. Ostatné lesy Slovenska obhospodarujú neštátne subjekty. Z dôvodu narastajúcich požiadaviek na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov podiel hospodárskych lesov v porovnaní so stavom v minulosti dlhodobo klesá. V porovnaní s rokom 1970 sa ich výmera znížila o takmer 11 %.

    V lesoch Slovenskej republiky sa ťaží približne 6 mil. kubíkov drevnej hmoty. Ťažba dreva v roku 2003 v dôsledku veľkého rozsahu náhodných ťažieb prekročila plánovanú ročnú ťažbu a bolo vyťažených 6,6 mil. kubíkov dreva. Náhodné ťažby prevažne z veterných kalamít predstavovali v roku 2003 objem 2,6 mil. kubíkov dreva, čo je 39 % z celkovej ťažby. Plánovaný objem ťažby ihličnatých drevín bol 2,7 mil. kubíkov dreva, skutočná ťažba však bola vyššia takmer o 30 % a vyťažených bolo 3,5 mil. kubíkov dreva. Listnatého dreva bolo vyťaženého 3,1 mil. kubíkov a plán bol splnený na 90 %. V priemere sa ročne obnoví na Slovensku približne 14 000 ha lesa, z toho umelou obnovou takmer 10 000 ha. V posledných rokoch sa zvyšuje podiel prirodzenej obnovy. V roku 2003 dosiahla takmer 30 % z celkovej obnovy, čo sa priaznivo prejavuje v ekonomike pestovateľskej činnosti.

    Zdravotný stav lesov Slovenskej republiky je v posledných rokoch stabilizovaný a výkyvy v jednotlivých rokoch sú spôsobené predovšetkým klimatickými zmenami, z ktorých najvýraznejšie na lesy pôsobilo extrémne sucho v roku 2003.

    Podiel odvetvia lesného hospodárstva tvorí približne 0,5 % z hrubého domáceho produktu, podiel investícií v roku 2003 predstavoval 0,17 % z celkového objemu investícií v hospodárstve Slovenskej republiky.

    V minulom roku pracovalo v lesnom hospodárstve približne 18 000 zamestnancov, čo predstavuje len 0,83 % z celkového počtu zamestnancov Slovenskej republiky.

    Zo Zelenej správy 2004 vyplýva, že je nevyhnutné ďalej postupovať podľa Strednodobej koncepcie politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006 a konkrétne rozpracovať stanovené úlohy v spolupráci s ostatnými zainteresovanými rezortmi s dôrazom na ich naplnenie.

    Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky v roku 2004 od roku 1993, je to v poradí už 12. správa, ktorú rezort pôdohospodárstva každoročne predkladá v Národnej rade.

    Správa hodnotí vývoj a stav poľnohospodárstva a potravinárstva za rok 2003, pričom reaguje na niektoré skutočnosti známe k termínu jún 2004, návrhy zákonov, úlohy súvisiace so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a ďalšie.

    V Zelenej správe možno nájsť aj zhodnotenie a ukončenie príprav na vstup do Európskej únie, využívanie programov PHARE a SAPARD a prípravu Sektorového operačného programu a Plánu rozvoja vidieka. K uvedenému dodávam, že v porovnaní s tým, čo sa dokumentuje v správe, má Slovenská republika Komisiou Európskych spoločenstiev rozhodnutím č. 2791 oficiálne schválený Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka pre roky 2004 až 2006. Komisiou Európskych spoločenstiev, rozhodnutím z 27. augusta 2004, bol schválený aj Plán rozvoja poľnohospodárstva Slovenskej republiky na roky 2004 až 2006.

    Na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky i vlastných rezortných zistení v správe sú analyzované a hodnotíme výrobné ekonomické a rozvojové výsledky za rok 2003 v porovnaní s rokom 2002.

    Výsledky analýzy dlhodobejšej vývojovej tendencie v poľnohospodárskej výrobe ukazujú, že aj napriek tomu, že v transformačnom a ekonomicko-konsolidačnom procese bol v niektorých ukazovateľoch zaznamenaný pozitívny vývoj, pretrvávajú aj negatívne dôsledky predchádzajúceho vývoja siahajúce až po rok 1990. Poľnohospodárstvo si v roku 2003 mierne zlepšilo svoju pozíciu na ekonomickej výkonnosti hospodárstva meranej hrubým domácim produktom zo 4,49 % na 4,55 %, pokračujúcim poklesom zamestnanosti v poľnohospodárstve z 5,23 % na 4,75 % a aj podielu na celkovej zamestnanosti s pozitívnym vplyvom na rast produktivity práce. Došlo tiež k prehĺbeniu mzdovej disparity zo 73,7 % na 71,8 % medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom. Subjekty hospodáriace v poľnohospodárskej prvovýrobe dosiahli v roku 2003 stratu 2,376 mld. korún. Z podnikateľských subjektov boli právnické osoby stratové a fyzické osoby udržali zisk s nepatrným medziročným zvýšením zo 111 mil. na 113 mil. Uvedený vývoj hospodárskeho výsledku bol v rozhodujúcej miere ovplyvnený medziročným roztvorením cenových nožníc medzi vstupmi do poľnohospodárstva a poľnohospodárskymi výrobkami.

    Podniky potravinárskeho priemyslu s počtom pracovníkov 20 a viac okrem podnikov s výrobou kŕmnych zmesí, balenia čaju, kávy a spracovania tabaku zvýšili v roku 2003 svoj podiel na makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky meranej hrubým domácim produktom z 1,54 % na 1,38 % pri zanedbateľnom znížení podielu na celkovej zamestnanosti a prehĺbení mzdovej disparity, zvýšili účasť na tvorbe hrubého fixného kapitálu z 3,2 % na 3,8 %. Pozitívnym javom bol medziročný nárast investovania o 18 %, čo sa členilo v pomere 29 % na budovy a stavby a 59 % na stroje, prístroje a zariadenia. Hodnotené subjekty potravinárskeho priemyslu ukončili v roku 2003 hospodárenie so ziskom 1,250 mld. korún. Z celkového počtu prevažovali ziskové subjekty 68,1 %, ktoré vytvorili zisk 3 mld. korún a vykompenzovali stratu v ostatnej časti výrobnej sféry.

    V oblasti legislatívy bolo v roku 2003 a do polovice mája 2004 prijatých 15 zákonov a 163 všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré gestorovalo ministerstvo pôdohospodárstva. Medzi najvýznamnejšie zákony patril zákon č. 473/2003 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre a o podpore podnikania v poľnohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Najviac všeobecne záväzných právnych predpisov bolo prijatých z oblasti veterinárnej a rastlinno-lekárskej starostlivosti. Prijaté právne normy sa týkali prevažne harmonizácie s legislatívou Európskej únie.

    Na základe poznatkov z doterajšieho vývoja na zabezpečenie zámerov Strednodobej koncepcie pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 navrhujeme pre rok 2005 zabezpečenie 20 opatrení, ktoré sú obsiahnuté v časti III správy a v ich súhrne. Sú štruktúrované do jednotlivých oblastí od legislatívy až po opatrenia súvisiace so vstupom do Európskej únie. V súlade s uznesením vlády č. 771 z roku 2004 prijatým k správe o poľnohospodárstve budú uvedené opatrenia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky do 30. 12. 2004 rozpracované, termínovo konkretizované a zadané na plnenie. Informácia o prínosoch plnenia týchto úloh bude predložená na prerokovanie vo vláde v termíne do 31. januára 2006. Vážený pán predsedajúci, skončil som, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz predsedu výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Miroslava Maxona, aby podal správu o výsledku prerokovania týchto dvoch správ v jednotlivých výboroch. Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu pod tlačou 852a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledkoch prerokovania správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2004 (stav za rok 2003).

    Príslušnú správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 873 zo 7. septembra 2004 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 491 vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie 7. októbra vzal na vedomie túto správu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky túto správu vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo správu uznesením č. 258 zo 6. októbra vzal na vedomie s tým, že žiada ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky 1. doplniť správu o aktuálny hospodársky výsledok k 30. 9. 2004, 2. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo informáciu o súčasnom stave prác na transformácii Lesov Slovenskej republiky, š. p. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

    Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republiky 2004 (stav za rok 2003), teda spoločnú správu pod tlačou 853a pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 7. septembra výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré túto správu predkladajú. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 490 z 18. októbra vzal na vedomie túto správu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať túto správu na vedomie.

    Rovnako postupoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie uznesením č. 159.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo správu uznesením č. 257 zo 6. októbra vzal na vedomie a žiada ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky 1. doplniť správu o aktuálny hospodársky výsledok k 30. 9. 2004, 2. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave poľnohospodárstva za obdobie od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie vo väzbe na Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie, 3. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo zhodnotenie pozície rezortu poľnohospodárstva pri tvorbe hrubého domáceho produktu a pozíciu rezortu poľnohospodárstva k štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, 4. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vyhodnotenie efektívnosti poskytnutých dotácií, 5. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo informáciu o postupe Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky pri kompenzácii škôd vzniknutých pri záplavách na východnom Slovensku v lete tohto roka. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie vrátane tých úloh, ktoré som vám teraz predniesol.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prílohou spoločnej správy pod tlačou 852a a spoločnej správy pod tlačou 853a sú aj návrhy na uznesenie. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram teda rozpravu o týchto dvoch bodoch programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán spravodajca a pán poslanec Mikuš. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo a potom...

  • Reakcia z pléna.

  • . Alebo faktickú poznámku chcete mať?

  • Hlasy v sále.

  • To znamená, že ako jediný sa hlási do rozpravy pán poslanec Maxon, ako spravodajca. Nemôžeš reagovať faktickou poznámkou teraz. Takže, pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v úvode čiastočne venoval správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2004 (stavom za rok 2003).

    Treba skonštatovať, že správa je spracovaná štandardným spôsobom a má primerané kvalitatívne parametre. Tak ako aj pán minister už spomínal, správa sa vyhotovuje už 12. alebo 13. rok a tie kvalitatívne parametre týchto správ sú na veľmi vysokej úrovni. A kto má záujem, tak naozaj si dokáže z tejto správy spraviť taký, by som povedal, analytický obraz o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike.

    Z tej správy je ešte pozitívna aj jedna vec, že sa stupňuje iniciatíva na to, aby sa objektivizovali stavy zásob drevnej hmoty v slovenských lesoch. Mám na mysli teda stavy zásob na koreni, pretože je to teda problém a oblasť, o ktorej sa v odborných kruhoch veľmi intenzívne diskutuje. A čo sa väčšinou štatisticky vykazuje aj v inventarizácii lesného hospodárstva ako takého a špecificky teda z hľadiska lesného hospodárstva v oblasti, ktoré obhospodaruje štátny podnik, tak to sú tie odborné názory, že medzi tým, čo sa vykazuje, medzi teda tou hmotou, ktorá na koreni je v štátnych lesoch, a skutočnosťou je asi 30-percentný rozdiel. Tí neprajníci hovoria, že keby sa ročne 30 % zo slovenských lesov ukradlo, že to nikomu nebude chýbať. Ale chcel by som teda zdôrazniť, že aj z tejto správy je cítiť istú ambíciu objektivizovať tento stav zásob.

    Z čoho ja teda nemám osobitnú radosť, to je konštatovanie v Zelenej správe o lesnom hospodárstve, že definitívne sa podarilo dosiahnuť stav, aby lesné hospodárstvo nemuselo dostávať ani korunu dotácie zo štátneho rozpočtu. Nemyslím si, že to je vec, ktorou by sme sa mali osobitne chváliť, pretože v rámci lesných hospodárskych plánov, v rámci obnovy lesa všetky rozvinuté krajiny Európy buď to poskytujú ľuďom, ktorí hospodária v lesoch, teda priame dotácie, alebo významným spôsobom zvýhodňujú ich hospodárenie prostredníctvom daňových povinností. Jedna taká problematická záležitosť vzniká v súvislosti s lesnými hospodárskymi plánmi. Vo väzbe na to aj náš výbor bol požiadaný o vykonanie poslaneckého prieskumu. Len pre vašu informáciu poviem, lesný hospodársky plán je dokument, na základe ktorého príslušný majiteľ lesa v tom lese má povinnosť hospodáriť, to znamená, že štát mu určuje spôsob, ako bude v tom lese hospodáriť, aký podiel drevín tam bude mať, aká bude prebierka a tak ďalej. A vzniká teda potom z toho taký záver, že keď štát ukladá povinnosti tomu hospodárovi v lese, tak ten lesný hospodársky plán by mal ten štát si objednať aj zaplatiť. Vzniká v tomto roku istý problém. Náš výbor a nakoniec aj plénum Národnej rady Slovenskej republiky odsúhlasili na tento rok 75 mil. korún na lesné hospodárske plány, potom sa rozpočtovými opatreniami ešte táto čiastka menila. Takže ona je v prospech teda Lesoprojektu Zvolen, vyššia ako 75 mil. Sk. Ale tá metodika realizácie lesných hospodárskych plánov sa v tomto roku menila a tí vlastníci lesov sa veľmi ťažko tej metodike, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva teraz navrhuje, vedia prispôsobiť. Ale myslím si, že to je technická záležitosť, ktorú bez nejakých vážnejších problémov ministerstvo pôdohospodárstva dokáže vyriešiť. Takže nebudem sa ďalej tomuto problému venovať.

    Dovoľte mi, aby som sa ale venoval problému, ktorý nie je pre nás celkom ľahostajný, mám na mysli teraz členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Už som teda spomínal, aké požiadavky má výbor pre pôdohospodárstvo na predkladateľa správy, na ministra pôdohospodárstva. V istej analógii sme do toho uznesenia navrhli vec, ktorá sa ale už niekoľkokrát opakuje. Chcel by som vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, informovať, že výbor pre pôdohospodárstvo v marci tohto roku riadnym uznesením požiadal ministra pôdohospodárstva, aby predložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky koncepciu transformácie Lesov Slovenskej republiky, š. p. Niekoľkokrát sme predloženie tohto dokumentu urgovali a musíme skonštatovať, že do dnešného dňa výbor žiadne podklady súvisiace s transformáciou Štátnych lesov Slovenskej republiky nedostal. Teda celý proces transformácie nielen ja, ale aj výbor považujeme za mimoriadne vážne národohospodárske rozhodnutie. A ak som teda niekoľkokrát v minulosti konštatoval, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo má pomerne dobrú spoluprácu s ministerstvom pôdohospodárstva, tak tuná musím skonštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva výbor absolútne odignorovalo. A to je aj dôvod, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prečo sa ako členovia pôdohospodárskeho výboru obraciame na vás s požiadavkou, aby ten návrh na uznesenie, ktorý máte v spoločnej správe, bol doplnený o nasledovné znenie.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky A. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky projekt transformácie Lesov Slovenskej republiky, š. p., B. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky legislatívny zámer osobitného zákona, ktorým sa zriadi štátna akciová spoločnosť Lesy Slovenskej republiky, C. do prerokovania a schválenia tohto uvedeného zákona okamžite zastaviť prebiehajúci proces transformácie a reštrukturalizácie Lesov Slovenskej republiky, š. p.“

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo väzbe na tento návrh Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo by som vás chcel informovať, že, možnože je to úmysel, možnože je to náhoda, včera nám bola z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky doručená doplnená petícia občanov Slovenskej republiky sobranského, michalovského a trebišovského regiónu. A tá petícia má približne 50 hárkov, nahrubo povedané, je tam asi 1 400 alebo 1 500 občanov podpísaných s jednou jedinou požiadavkou, aby v Štátnych lesoch sídlo riaditeľstva bolo zachované v Sobranciach. Napriek tomu teda, že tá petícia neobsahuje tie všetky náležitosti, tak ako obsahovať má, náš výbor sa touto petíciou bude zaoberať. Nebudeme sa touto petíciou zaoberať z toho formálneho hľadiska, či spĺňa alebo nespĺňa náležitosti, jednoducho budeme rešpektovať tú skutočnosť, že je tam 1 400 podpisov alebo možno o niečo viac, ale budeme sa teda tejto petícii venovať predovšetkým z toho vecného hľadiska.

    Chcel by som povedať ale, že to nie je jediná iniciatíva občanov alebo odborníkov Slovenskej republiky. Pomerne intenzívna korešpondencia je, pokiaľ sa týka Lesného závodu Kriváň, ktorý má byť v rámci reštrukturalizácie tiež zmenený. Len teda by som chcel pripomenúť, že Lesný závod Kriváň funguje od roku 1920. Vždy to bol závod, ktorý dosahoval pomerne slušné ekonomické výsledky. Neviem naozaj dôvod, prečo by sa teda sídlo Lesného závodu Kriváň malo presunúť z istých dôvodov, ktoré nie sú zdôvodnené, niekde ďalej na juh. Rovnako môžeme hovoriť o Lesnom závode Topoľčianky. Ale, dámy a páni, nebudem sa teda tomuto problému venovať už z toho vecného hľadiska.

    Ale chcel by som teda predovšetkým poslancov kolegov z vládnej koalície upozorniť na jednu absolútne kľúčovú vec. Transformácia Lesov Slovenskej republiky sa stala teda aj politickým problémom. Máme informáciu, že teda je komisia, ktorá už nejaký čas diskutuje a hľadá politickú dohodu alebo spôsob, ako tú transformáciu uskutočniť.

    Dámy a páni, ja by som teda chcel zdôrazniť, že ja sa čudujem predsedovi vlády Slovenskej republiky, že vôbec teda existuje na túto tému diskusia, a to takým spôsobom, ako je aj na verejnosti a nakoniec aj v odborných kruhoch prezentovaná. A čudujem sa tomu predovšetkým preto, že predseda vlády Slovenskej republiky má bezprostrednú povinnosť, aby zabezpečoval plnenie programového vyhlásenia vlády. A ak sa ktorýkoľvek člen vlády Slovenskej republiky odkloní od plnenia programového vyhlásenia vlády, tak je absolútne logické, že predseda vlády zasiahne a príslušný minister musí teda dokumenty predložiť tak, ako to ukladá programové vyhlásenie vlády.

    A teraz mi dovoľte, aby som vám povedal konkrétne, o čo ide. V programovom vyhlásení vlády, pokiaľ ide o lesné hospodárstvo, je uvedené: „Vláda vypracuje a realizuje projekt transformácie štátnych podnikov lesného hospodárstva v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva na štátnu akciovú spoločnosť založenú podľa osobitného zákona.“ Myslím si, že tí, ktorí spracovávali toto programové vyhlásenie, presne vedeli, prečo je to v programovom vyhlásení vlády uvedené takýmto spôsobom. A som presvedčený, že akékoľvek vybočenie z tejto dikcie môže spôsobiť veľmi vážne problémy v lesnom hospodárstve. Dámy a páni, ak by Lesy Slovenskej republiky mali byť založené ako akciová spoločnosť podľa Obchodného zákonníka, tak je to prvý krok, ktorý môže evokovať a v konečnom dôsledku aj spôsobiť veľmi vážne riziká. Ak by sme ale vypustili to riziko možnej ambície privatizácie, tak tie lesy musia byť zriadené osobitným zákonom aj predovšetkým preto, že Obchodný zákonník pozná akciové spoločnosti, ktorých principiálnym cieľom je len zisk. Ale predsa Lesy Slovenskej republiky plnia významným spôsobom aj inú funkciu. Takže, vážené dámy a páni, preto sme teda aj navrhli vo výbore také uznesenie, o priazeň ktorého sa u vás uchádzame. Jednoducho nechceme nič viac, nič menej, len v tejto oblasti aby ministerstvo pôdohospodárstva plnilo programové vyhlásenie vlády a v súlade s týmto programovým vyhlásením vlády postupovalo. Je, dámy a páni, myslím si, aj pre vás a všeobecne teda pre celú spoločnosť absolútne neakceptovateľné, aby v priebehu štyroch, piatich, šiestich alebo ôsmich mesiacov reálne prebehla transformácia Lesov Slovenskej republiky a potom sa niekedy koncom budúceho roku u nás na stoloch objavil osobitný zákon, podľa ktorého by mali byť lesy zriadené. Takže aj v tomto prípade platí, že najskôr je vajce a až potom je sliepka. Takže myslím si, že by sme sa jednoznačne mali zhodnúť na tom, aby bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona. Po prerokovaní a schválení tohto zákona môže ten proces, pokiaľ, samozrejme, dospejeme k politickej dohode, pokračovať. Nechcem hovoriť, samozrejme, o tých ďalších veciach, ktoré s touto oblasťou súvisia.

    Dámy a páni, chcel by som sa vyjadriť ešte niekoľkými vetami aj k Zelenej správe za potravinárstvo. Vážený pán minister, ja taký optimista z hľadiska stavu slovenského poľnohospodárstva, ako vy ste ho prezentovali za rok 2003, naozaj nie som. Myslím si, že absolútne kľúčové je to, že slovenský agrárny sektor dosiahol stratu 2,4 mld. Sk. A je to teda mimoriadne veľký výpadok. A treba povedať, že do dnešného dňa sa poľnohospodári s týmto výpadkom nedokázali vysporiadať.

    Nebudem teda sa zmieňovať o tej analytickej časti, považujem ale za slušné a korektné povedať, že aj táto správa je spracovaná veľmi kvalitne. Dlhodobo už ju spracováva Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. A keď sme diskutovali vo výbore pre pôdohospodárstvo o tejto správe, tak sme sa snažili s Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva naformulovať jednu úlohu. Nakoniec si myslím, že sa nám to podarilo. A je to teda premietnuté aj v návrhu na uznesenie. A dohodli sme sa s Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, že v čo možno najkratšom čase nám predloží, aké je vlastne saldo poľnohospodárstva voči štátnemu rozpočtu a voči verejným rozpočtom, pretože odborníci z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva nám naznačili, ale my sme sa dohodli, že chceme jasné štatistické údaje, že to saldo je aktívne, že poľnohospodárstvo zo štátneho rozpočtu nedostáva viac, ako štátnemu rozpočtu dáva. Nebudem teda sa o tom ďalej zmieňovať, len vás chcem teda informovať, že takúto správu by sme mali dostať. Keď tú správu budeme mať k dispozícii, tak si dovolím vás tým obťažovať, pretože to považujeme za mimoriadne dôležitú a vážnu vec, lebo často a donekonečna sa opakuje tvrdenie, že čo ešte by tí poľnohospodári chceli, a predovšetkým sa teda zdôrazňuje, že to saldo je v neprospech štátneho rozpočtu.

    Dámy a páni, ešte pokiaľ sa týka aj toho pozitívneho hodnotenia pána ministra, že vzrástol podiel hrubého domáceho produktu slovenského poľnohospodárstva na celkovom teda objeme HDP, ja osobne si myslím, že to nie je celkom dobrý ukazovateľ. Ak teda v agrárnom odvetví významným spôsobom rastie teda podiel hrubého domáceho produktu, ja si skôr teda myslím, že je to znak toho, že ten hrubý domáci produkt v tých ostatných odvetviach, kde by mal rásť podstatne dynamickejšie, zaostáva, lebo je všeobecne známe, že podiel hrubého domáceho produktu v najvyspelejších krajinách za oblasť poľnohospodárstva je veľmi nízky a medziročne klesá. V súvislosti teda ale s tým podielom 4,35 % slovenského poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte treba skonštatovať, že slovenské poľnohospodárstvo aj v roku 2003 bolo odvetvím, kde absolútne najrýchlejšie a najdynamickejšie rástla produktivita práce. Ak pán minister konštatoval, že z poľnohospodárstva aj v roku 2003 odišiel istý počet pracovníkov, tak treba povedať konkrétne, že odišlo 16 000 ľudí v priebehu roku z tohto sektora a už teda ten náš podiel zamestnaných osôb v agrárnom sektore je na úrovni tých, by som povedal, rozvinutých agrárnych krajín. Už som sa zmienil o tom, že teda najväčší problém je ten hospodársky výsledok za rok 2003, keď sektor dosiahol stratu 2,376 mld. Sk. Tá strata bola predovšetkým dosiahnutá radikálnym znížením nákupných cien. Tí z vás, ktorí to sledujete, tak viete, že už sa teda čiastočne v tomto roku tá oblasť nákupných cien zotavuje.

    A chcel by som ešte zdôrazniť jednu vec. V čom je teda nevýhoda slovenského poľnohospodára oproti poľnohospodárovi Európskej únie? Nebudem hovoriť o tom podiele priamych platieb, kde po tých našich prepočtoch, kde sa teda rozchádzam ja s prepočtami ministerstva pôdohospodárstva, nám to vychádza, že ten podiel je zhruba 39 %, že ak sme teda hovorili o tom, že priame platby v tomto roku boli 52,5 % alebo že dosiahnu možno hranicu 54 % aj s presunom zdrojov z rozvoja vidieka, tak tie moje prepočty mi vychádzajú zhruba na 39,9 %, aj vo väzbe na metodiku výpočtu priemerných úrod. Ale napr. dovolil som si odpočítať tam aj z objemu priamych platieb jednu položku, ktorá v Európskej únii nikde nie je, a je to daň z pôdy. Ani jeden farmár Európskej únie neplatí daň z pôdy. To bol aj dôvod, prečo sme niekoľkokrát navrhovali, aby táto daň bola zrušená, lebo ju považujeme za nesystémovú z hľadiska koncepcie prebiehajúcej daňovej reformy. Ja už som to, dámy a páni, niekoľkokrát povedal. To je presne tak, ako keby sme prišli do Volkswagena a povedali, že: „Tento sústruh alebo túto striekaciu linku vám zdaňujeme 10 percentami.“ Veľmi dobre viete, že opak je pravdou, že prostredníctvom podpisov je to nákladová položka, to znamená, že ten hospodársky výsledok istým spôsobom koriguje alebo vylepšuje. Jediní, ktorí majú takpovediac základný výrobný prostriedok zdanený, sú poľnohospodári.

    Bolo by možno zaujímavé ešte hovoriť o mnohých ďalších číslach, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva, ale dovoľte mi trošku prehupnúť sa do aktuálnych problémov. Opäť som pripravený sa odvolať na mnohé teda intervencie na výbor pre pôdohospodárstvo.

    My považujeme súčasný stav predovšetkým v poľnohospodárskej prvovýrobe za mimoriadne zložitý, vážny. A z hľadiska absencie disponibilných zdrojov na zabezpečenie prevádzky konštatujeme, že taký vážny stav v poľnohospodárskej prvovýrobe ešte nebol. Súvisí to, samozrejme, so zmenou metodiky, že z princípu ex ante prechádzame na metodiku ex post. Napriek tomu teda, že sa zásadným spôsobom mení metodika, tak sme opäť vo výbore niekoľkokrát upozorňovali na to, že naozaj je potrebné všetky práce robiť tak, aby slovenskí poľnohospodári mohli dostať zálohové platby. V istom období teda aj sa zdalo, že to poskytnutie zálohových platieb bude reálne. No dnes som ja už veľmi veľký skeptik.

    A pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť ešte jednu vec. Okrem toho teda, že možno aj Národná rada Slovenskej republiky z hľadiska legislatívneho procesu má na tom istý podiel viny, naozaj zákon o Pôdohospodárskej platobnej agentúre bol schválený nie o päť minút dvanásť, ale päť minút po dvanástej hodine. Aj keď sme teda v tom úvode neboli celkom spokojní s tým, ako sa inštitucionálne a z hľadiska administratívnych kapacít rozvíja táto platobná agentúra, tak v tejto chvíli musíme skonštatovať, že sa na nej naozaj spravil obrovský kus práce. A je potrebné ľuďom, ktorí na tomto úseku na ministerstve pôdohospodárstva, resp. teda v Pôdohospodárskej platobnej agentúre pracujú, poďakovať. Jedno, jedna oblasť je ale vykonať strašne veľa práce a druhé je, či tá práca má svoje efekty a či funguje. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto čase už všetci poľnohospodári očakávali, že bude rozbehnutý a bude fungovať intervenčný nákup. Nič v tejto oblasti ešte nie je známe. Významným spôsobom to sťažuje situáciu, predovšetkým ekonomickú situáciu, poľnohospodárom. A v tomto období sa diskutuje dosť o tom, aj za predpokladu, že by boli splnené všetky iné podmienky, či Pôdohospodárska platobná agentúra je schopná realizovať tie zálohové platby. Ja osobne si myslím, že je to pomerne administratívne náročná oblasť. A som presvedčený, že Pôdohospodárska platobná agentúra aj vzhľadom na hardvér, aj vzhľadom na softvér by mala byť a je schopná tieto zálohové platby realizovať. Len sa mi zdá ako keby nebola nejaká osobitná vôľa dosiahnuť ten stav, aby tie zálohové platby boli vyplatené. Ja vás nechcem zdržiavať tým, že existuje taký pojem špecifikácie a nezrovnalosti, to znamená, že výmera pôdy na žiadostiach celkom nesúhlasí, že tie krížové kontroly ešte neprebehli, a nechcem, samozrejme, ani na nič nekalého nahovárať, ale my sme mali dosť intenzívnu diskusiu s českými partnermi, ktorí boli na návšteve na Slovensku, na túto tému a oni tiež hovorili, že nemáme všetky veci v poriadku, ale jednoznačne, jednoznačne zálohové platby vyplatíme.

    Dámy a páni, dovoľte mi sa zmieniť možno ešte o niektorých takých osobitných problémoch. Ak som vo vzťahu k Zelenej správe o lesnom hospodárstve, žiaľ, teda musel konštatovať, že v tej jednej oblasti a predovšetkým v tej požiadavke, aby bola predložená výboru koncepcia transformácie Štátnych lesov, neboli sme úspešní, žiaľ, musím teda konštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva, resp. teda priamo pán minister odignoroval to naše uznesenie, čo, si myslím, naozaj nebolo správne. A možnože keby sme dlhšie boli o tej koncepcii diskutovali, tak dnes z hľadiska transformácie sme ďalej.

    Ale, dámy a páni, náš výbor má ešte jednu nie celkom dobrú skúsenosť. Výbor sa asi 8 mesiacov alebo 9 mesiacov zaoberá jedným problémom a je to likvidácia odpadov živočíšneho pôvodu. Výbor prijal k tejto problematike niekoľko uznesení a v auguste tohto roku nám ministerstvo pôdohospodárstva predložilo Analýzu súčasného stavu veterinárnej asanácie na Slovensku a jej financovanie. Dámy a páni, o čo nám teda v tej požiadavke išlo, ja vám to veľmi stručne vysvetlím. A ten materiál sa nazýva, ktorý nám ministerstvo pôdohospodárstva predložilo, Analýza súčasného stavu veterinárnej asanácie na Slovensku a jej financovanie. O financovaní tejto oblasti v tom dokumente nie je skoro nič. Ten problém, prečo sme sa touto oblasťou začali zaoberať, spočíva v jednom jedinom. Jedna firma pôsobiaca v tejto oblasti na Slovensku v priebehu 4 rokov alebo 4,5 roka dostala zo štátneho rozpočtu 500 mil. Sk. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa pol roka snaží o to, aby nám úradníci ministerstva pôdohospodárstva zdôvodnili prečo to bolo, na základe čoho to bolo. Konečne teda zhruba asi pre 14 dňami sme dostali prísľub, že, áno, už nám poskytnú aj ekonomický rozbor v tejto oblasti. Ja si uvedomujem, že je to mimoriadne citlivá záležitosť z hľadiska protinákazového prostredia a z hľadiska bezpečného prostredia z hľadiska obchodovania s komoditami živočíšneho pôvodu. Ale do tejto oblasti už Slovenská republika naozaj investovala nemalé prostriedky. Ja celú tú genézu poznám. Podporný fond dal do kafilérie na východnom Slovensku veľké prostriedky, no asi 56 mil. Sk. Podotýkam, že to bolo v rokoch 1998 až 2002. Napriek tomu, že tá kafiléria takýto objem prostriedkov dostala, tak do roka skončila v konkurze a z tých peňazí, ktoré tam ten fond dal, dnes, samozrejme, nič nie je a návratnosť je nulová. Ten proces, ktorý nakoniec do tej kafilérie, ktorú ja spomínam, priniesol 500 mil. Sk, treba objektívne povedať, začal za pána ministra Koncoša. Ja tiež neviem pochopiť, ako sa niečo takéto mohlo stať. Za pána ministra Koncoša táto firma dostala približne 220 mil. alebo 230 mil. Sk. A argument bol nasledovný, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že keď teda tú firmu príslušne vybavíme technikou a technológiou, tak že potom do tejto firmy vstúpi prostredníctvom navýšenia základného imania štát a táto firma bude takpovediac štátna. Tak najskôr sme tam dali viac ako 200 mil. Sk a potom bol argument ministra Koncoša, že sa nenašlo tých 5 mil. Sk alebo dokonca 1 mil. Sk, aby štát teda získal majoritu v tejto firme. Pre mňa bolo sympatické, keď pán minister Simon bezprostredne po svojom nástupe skonštatoval, že takýmto praktikám je koniec. A dnes musím teda ale skonštatovať, že ten koniec vlastne bol až v októbri tohto roku. Takže ak sa Koaličná rada často sporí a bojuje o 5 mil., 10 mil. alebo 50 mil. Sk, tak len vám chcem povedať pre informáciu, že v priebehu 5 rokov alebo 4,5 roka jednej súkromnej firme sme veľkoryso dali 500 mil. Sk. A ešte teda na dôvažok chcem upozorniť, že do dnešného dňa výbor, ktorý má gesciu nad touto oblasťou, nedostal uspokojivú odpoveď na to, čo sa s týmito prostriedkami stalo.

    Dámy a páni, dovoľte mi povedať ešte jednu vec a už vás viac nebudem obťažovať. Je to záležitosť, ktorá zdanlivo nesúvisí so Zelenou správou, ale, ja som presvedčený, že súvisí s ňou, lebo sa týka slovenského poľnohospodárstva. A dovoľte mi teda povedať pár slov na tému tokaj. Možnože ste zachytili alebo nezachytili, že asi pred pol rokom prebiehali rokovania, negociácie, Slovenskej republiky, resp. slovenského ministerstva pôdohospodárstva a maďarského ministerstva poľnohospodárstva. A pán minister Simon predložil na rokovanie vlády informáciu o Medzirezortnej dohode medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou týkajúcej sa Tokajskej vinohradníckej oblasti. V predkladacej správe sa uvádza, že navrhovaná dohoda predstavuje kompromis, ktorý je pre Slovenskú republiku po 10 rokoch neúspešných rokovaní prijateľný, úspechom je, že Maďarská republika konečne oficiálne uznala, že Tokajská vinohradnícka oblasť leží na území oboch štátov. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nakoniec teda túto dohodu vláda Slovenskej republiky zobrala na vedomie, ale podľa mojich informácií zaviazala ministra pôdohospodárstva predložiť ďalšiu analýzu súvisiacu s touto dohodou. Chcel by som, samozrejme, zdôrazniť, že táto dohoda je medzirezortnou dohodou a pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, nie je záväzná. Ale ja do dnešného dňa som nedostal uspokojivú odpoveď na to, aký bol dôvod vôbec k takejto dohode pristúpiť. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika má v Bruseli v súvislosti s prístupovými procesmi riadne registrovanú obchodnú značku Tokaj. Touto registráciou sú splnené všetky podmienky možnosti obchodovania s tokajským vínom v Európskej únii a, samozrejme, aj mimo Európskej únie. Takže ja by som chcel pri tejto príležitosti, pán minister, vás vyzvať, že nepovažujeme za potrebné ďalej v takýchto rokovaniach pokračovať, Slovenská republika má túto oblasť pokrytú jednak v Prístupovej zmluve, jednak teda značka tokajského vína Tokaj je registrovaná v Bruseli. A to je jednoznačne argument, že s tokajským vínom môžeme slobodne v Európskej únii bez toho, aký majú na to názor naši maďarskí partneri, obchodovať. Ja, samozrejme, rešpektujem to, že vždy je lepšie, keď medzi partnermi, ktorí sa venujú jednému biznisu, existuje istá spolupráca a dohoda. Musíme však odmietnuť tú požiadavku, ktorú má maďarská strana. Maďarská strana totižto žiada, aby sme významným spôsobom znížili výmeru tokajských viníc tak, ako to v súčasnom období máme v zákone o víne. Dámy a páni, zdanlivo je to možno okrajová vec súvisiaca so Zelenou správou, ale myslím si, že je to vec, ktorej bude potrebné v budúcnosti venovať pozornosť.

    Dámy a páni, dovoľte mi teda ešte rekapitulovať. Súčasťou spoločných správ sú návrhy na uznesenie. Ja som teda v mene členov pôdohospodárskeho výboru predložil ešte jeden návrh na uznesenie v súvislosti so správou o lesnom hospodárstve.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som poďakoval za vašu trpezlivosť a pozornosť. Pán podpredseda Národnej rady, skončil som.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maxona sa prihlásili pán poslanec Ondriaš, pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Hajduk. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Zapnite mikrofón pánovi Ondriašovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel len zdôrazniť, že poslanec pán Maxon tu prediskutoval veľmi dôležité otázky lesného hospodárstva a poľnohospodárstva. Chcel by som potvrdiť, že klub Komunistickej strany súhlasí s pánom poslancom a podporí ho v hlasovaní. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela vystúpenie pána poslanca Maxona doplniť niekoľkými údajmi. Zelená správa totiž dokladá aj niektoré pozitívne trendy v poľnohospodárstve, napr. pokles záporného salda obchodnej bilancie, to, že export agrosektora stúpol o 5 % a import klesol o 5 %. A toto je potvrdenie, že agrosektor aj potravinársky sektor majú potenciál exportovať a takisto že rastie konkurencieschopnosť tohto sektora. Ďalej, rastie podiel na zamestnanosti stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí a to má pozitívny vplyv na kvalitu riadenia podnikov. Ďalšou dôležitou a veľmi pozitívnou úlohou alebo faktorom je, že do konca roka príde do poľnohospodárstva 7 mld. korún na priamych platbách. A myslím si, že týmto by už naši roľníci mali mať zlé obdobie za sebou.

    Vo výbore veľmi veľa a často diskutujeme so zástupcami poľnohospodárov a roľníkov a je mi ľúto, že tieto diskusie sa týkajú hlavne a najviac financií a úloh štátu, že: „DPH nás ničí, spotrebné dane nás ničia, dostávame málo peňazí.“ Ale v tejto diskusii mi chýbajú vlastné podnety, čo urobia poľnohospodári, aby posilnili vlastnú konkurencieschopnosť, aby zlepšili efektivitu výroby a svoju schopnosť vyvážať. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Áno, prerokúvame Zelenú správu za rok 2003, ale náš výbor ako gestorský výbor veľa času venoval aj priestoru pre aktuálnu situáciu v poľnohospodárstve po vstupe do Európskej únie tohto roku. Naozaj prijatím Spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európskej únii sa zásadným spôsobom zmenila metodika, administratíva, ale aj celkovo vlastne aktivity poľnohospodárov okrem toho zásadného a to je práca na poli.

    Treba konštatovať, že v roku 2004 sa poľnohospodár okrem svojej podnikateľskej činnosti musel sústrediť aj na kvalitne pripravené žiadosti o dotácie, na poľnohospodársku pôdu buď preukázaním vlastníctva, alebo nájomnými vzťahmi, nájomnými zmluvami, pretože bola tam dotácia stanovená na plochu. Tu, si myslím, ministerstvo pôdohospodárstva cestou Pôdohospodárskej platobnej agentúry, cestou Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a, samozrejme, samotnými poľnohospodármi a subjektmi, ktoré im pri tom pomáhali, urobilo kus dobrej práce pri novom systéme, ktorým Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie vlastne začala svoju činnosť aj na Slovensku. Ja si myslím, že tí, ktorí to myslia vážne s podnikaním, aj napriek tomu, že čakajú na platby, aj napriek tomu, že nie sú všetky veci jasné, že vlastne na niektoré plochy aj dva-tri subjekty si žiadali dotácie, ľudia a subjekty, ktoré to vážne myslia s poľnohospodárstvom, prešli ohňom tohto roku. A ďalej si myslím, že bude tu nastávať obrat.

  • Nikto viac nie je prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Máte slovo, nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som zareagoval na tie pripomienky, ktoré odzneli v rozprave k Zelenej správe či o lesnom hospodárstve alebo o poľnohospodárstve a potravinárstve. Najskôr by som sa pridržiaval častí lesného hospodárstva v tom poradí, v akom poradí aj predseda výboru sa vyjadril k týmto oblastiam.

    Viem, že dneska je veľmi citlivo ponímané lesné hospodárstvo a tie reformné kroky, ktoré sa vykonávajú v tejto oblasti. Je skutočne pravdou, že v programovom vyhlásení vlády máme zakotvené, že pripravíme osobitný zákon na založenie akciovej spoločnosti na spravovanie majetku štátu v lesnom hospodárstve v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. To, samozrejme, čo na samom začiatku pri schvaľovaní tohto zákona sme nepredpokladali, je, že schvaľovanie zákona o lesoch ako takých potrebuje prejsť reformou a stretne sa s obrovským odporom v širokej verejnosti vykonanie tých aktuálnych zmien. Chcem len upozorniť, že pôvodný zákon o lesoch č. 100/1997 Z. z., bol teda schválený v roku 1997, od tej doby prešiel niektorými zmenami, v nedostatočnej miere reaguje na aktuálny spôsob hospodárenia, spravovania lesných pozemkov, nakoľko v tej dobe ešte 2 mil. ha patrilo do lesného hospodárstva a spravovalo štátne organizácie. Dneska už polovica je v kompetencii súkromných osôb a organizácií, spoločností. A na to treba v dostatočnej miere reagovať. Keď sme túto problematiku otvorili a riešili, tak je pravdou, že na požiadanie výboru sme zákon mali predložiť v marci, ale pán predseda výboru veľmi dobre vie, že k tomuto zákonu sme dostali viac ako 800 pripomienok. A snažili sme sa tento zákon v maximálnej miere vyčistiť a upraviť tak, aby reagoval na všetky aktuálne potreby. A tento zákon bude mať priamy dopad na spravovanie majetku štátu či už formou štátneho podniku alebo akciovej spoločnosti. A tiež v priebehu minulého roka a začiatkom tohto roka sme ukončili analýzu majetku a štruktúry Štátnych lesov.

    Dámy a páni, na to, aby štátne organizácie lesného hospodárstva od roku 1954 mohli postaviť chatu alebo iné zariadenie, nepotrebovali žiadne stavebné povolenie. Dneska máme viac ako tisíc nehnuteľností, z ktorých štátny podnik, kým sa táto analýza nevykonala, sme vôbec v evidencii, že je majetkom štátu, ani nemali. Tento majetok treba vysporiadať, dostať ho na listy vlastníctva a vedieť, čo zapíšeme do nového zákona o akciovej spoločnosti, čo je potrebné na spravovanie majetku štátu. A v súvislosti so zákonom o lesoch treba všetko skĺbiť tak, aby to mohlo byť vykonané. Preto ministerstvo pôdohospodárstva na základe analýzy a skutočností, že v programovom vyhlásení vlády sme odsúhlasili, že odbúrame dotácie do lesného hospodárstva, ktoré ročne predstavovali vklad do tohto podniku 200 mil. korún, a štátny podnik za rok 2002 vykázal pri tejto podpore 4,132 mil. korún zisku, len jednoduchým krokom odobratia týchto dotácií by to štátny podnik postavilo do červených čísiel a vystavilo ohrozeniu majetku štátu, že by sa mohla dostať k tomu exekúcia.

    Dámy a páni, nastúpili sme systém reštrukturalizácie, pretože štátny podnik ako taký po tých zmenách, ktoré nastali po roku 1992, po odovzdávaní nehnuteľností pozemkov pre súkromné osoby v nedostatočnej miere reagoval a svoju štruktúru zachoval takmer v pôvodnom stave. Preto bolo treba pristúpiť k zníženiu počtu pracovníkov, zvýšeniu produktivity práce, aby sme štátny podnik mohli zrevitalizovať a postaviť takpovediac na nohy. V priebehu roku 2003 došlo k úpravám všetkých nedostatkov, ktoré audítor predpísal, vytvorili sa všetky opravné položky, účtovníctvo sa vyčistilo a tým pádom podnik vytvoril v minulom roku hospodársku stratu v objeme mínus 570 mil. korún. Dámy a páni, stav v štátnom podniku k 30. septembru 2004 je plus 231 mil. korún. A tento štátny podnik dneska nemá ani korunu bankového úveru, má viac desiatok miliónov korún hotovostných prostriedkov, znížil počet pracovníkov o viac ako 5 000 ľudí od 1. januára 2003. To sú reštrukturalizačné kroky, ktoré štátny podnik vykonáva. Preto som prekvapený, že výbor navrhuje prijať uznesenie, kde zastaví proces transformácie a reštrukturalizácie do doby rozhodnutia o založení akciovej spoločnosti formou zákona. Pán predseda výboru, myslím si, že táto oblasť je plne riešená zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a povinnostiach a zodpovednosti generálneho riaditeľa štátneho podniku na vykonanie týchto krokov.

    Súhlasím s tým, že musí byť zákon o akciovej spoločnosti ako osobitný zákon predložený do Národnej rady. Preto ministerstvo navrhuje predložiť do konca tohto roku legislatívny zámer takéhoto návrhu zákona a do konca marca do vlády na odsúhlasenie návrh zákona o založení akciovej spoločnosti formou osobitného zákona a následne do Národnej rady ho predložiť s tým, že samotná akciová spoločnosť bude založená k 1. 1. 2006. Bude päť až šesť mesiacov na to, pokiaľ Národná rada prijme tento zákon v prvej polovici budúceho roka, aby štátny podnik sa pripravil na zmenu svojej formy na akciovú spoločnosť. Nazdávam sa, že zmenu je možné vykonať k 1. 1., keď sa ukončí účtovný rok v tom-ktorom podniku, pretože takýto obrovský majetok uprostred roka nie je možné zmeniť a previesť na inú formu. Vyskúšal to môj predchodca v roku 1999, keď tri štátne podniky stiahol do jedného štátneho podniku a do dnešného dňa máme čo robiť, aby sme odstraňovali dôsledky tohto kroku, pretože ten majetok nie je usporiadaný.

    A jednoducho, dámy a páni, my musíme vedieť, čo máme. Bez toho nevieme povedať, čo chceme, nevieme to presne zadefinovať do zákona, pretože keď vytvoríme v zákone priestor na odpredaj majetku štátu, či už je to budova alebo lesný pozemok, tak by sme vytvárali nepriamo možnosť odpredaja a privatizácie štátneho podniku. Toto je krok, ktorý nechceme vykonať. Chceme ísť v súlade po vyčistenom majetku jasným zákonom s jasnými pravidlami, ktorý neumožňuje nikomu bez súhlasu Národnej rady siahnuť na majetok štátu, tak ako je to zapísané v programovom vyhlásení vlády. Preto si myslím, že tento návrh nemá opodstatnenie.

    Čo sa týka Zelenej správy poľnohospodárstva a potravinárstva, je skutočnosťou, že v roku 2003 aj vplyvom nepriaznivého počasia tento sektor prekonával obrovský nedostatok finančných prostriedkov, pretože jeho pokles výroby bol o viac ako 2,3 mld. korún. Dámy a páni, ale to je ten proces, ktorý sa mal začať trošku skôr, na ktorý sa bolo treba pripraviť a na ktorý bolo treba upozorniť. A my sme, si myslím, v dostatočnej miere upozorňovali na tento proces, že prechádzame z predfinancovania na následné financovanie.

    Z viacerých vašich úst, panie poslankyne a páni poslanci, odzneli pochvalné slová a uznanie na založenie a fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ale treba si uvedomiť, keď sa zaoberáme zálohovými platbami, tak tie zálohové platby musia byť z istej čiastky vypočítané.

    Osobne som napísal list komisárovi Fischlerovi, aby som dostal jasnú odpoveď, či je možné pristúpiť k vyplácaniu podpôr bez ukončenia kontrol. Odpoveď, dámy a páni, znela, bez ukončených kontrol nie je možné pristúpiť k vyplácaniu zálohových platieb. Kým neviete povedať, že mám niekomu dať 100 korún, neviem mu dať zálohu na tých 100 korún. To znamená, v procese, ktorý Slovenská republika nastúpila v tomto roku, mohli sme prijať žiadosti len od 1. mája tohto roku, keď sme boli členmi už Európskej únie, pretože pravidlá neumožňovali na tieto platby prijímať žiadosti skôr. Prijali sme tieto žiadosti do 14. mája v predloženej lehote so sankciou do konca mája od poľnohospodárov. Po tomto kroku sme vykonali krížové kontroly, vykonali sme prvé kontroly priamo v teréne, ale následná kontrola a krížové kontroly ukázali, že ešte viac než 800 žiadateľov z tých 12 000, ktorí požiadali o dotáciu v tomto systéme, vykázalo chybu. Tie chyby boli rôzne. Viete veľmi dobre, že ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo program, podporu na 1 ha pôdy prostredníctvom leteckých snímok a satelitného snímania diaľkového prieskumu Zeme. Na základe tejto skutočnosti nie je možné, aby farmár na danú plochu podal žiadosť na väčšiu výmeru, než je to vykázané a potvrdené leteckým snímkovaním. Predsa sa našlo 75 takých žiadateľov, ktorí napriek tomu, že po verifikácii mali presné informácie o tom, že tá plocha má 20 ha, neustále nástoja na tom, že to má 21 ha. A totiž z tohto dôvodu pracovníci ministerstva pôdohospodárstva, resp. platobné agentúry musia prísť fyzicky k týmto farmárom, musia každú plochu prieskumnými prístrojmi GPS obísť, premerať, zaniesť ju do systému a prekontrolovať, či je to skutočne tak. Ďalej, boli aj takí, že na jednej parcele sa ich prihlásilo 14, pričom každý z nich tvrdí, že tú pôdu obhospodaruje on. A totiž keď nechceme pristúpiť k tomu, aby sme vyplácali niekomu na istú plochu dvakrát dotácie, tak tiež musíme prísť na kontrolu a musíme to prekontrolovať. Po vykonaní týchto kontrol sa všetky zistené údaje naplnia opätovne do celého systému, budú porovnané všetky údaje. A keď každý jeden farmár v tejto republike bez rozdielu, či je v Bratislave, či je v Trebišove alebo v Starej Ľubovni, bude vysporiadaný, len v tomto momente bude systém pripravený vydávať rozhodnutia o platbe pre jednotlivých žiadateľov. Po tomto kroku je možné pristúpiť k vykonaniu preddavkov. Ale nakoľko už dneska sme v takom stave, že už nepotrebujeme pristúpiť k preddavkom, môžeme pristúpiť k vyplácaniu priamo celej čiastky. Chcem povedať, že pracovníci napriek tomu, že v pondelok je sviatok a v sobotu, v nedeľu, každý si to myslí, je čas oddychu, pracovníci ministerstva a pôdohospodárske platobné agentúry intenzívne pracujú, sú v teréne a denne odstraňujú z týchto 800 chybných žiadostí okolo 80 a 90 subjektov, prekontrolujú ich, máme vonku bezmála 20 skupín, ktoré ich kontrolujú fyzicky a odstraňujú nedostatky. Robíme veľmi intenzívne na tom, aby farmári mohli v priebehu tohto roka dostať všetky peniaze, tak ako to predpisuje Európska únia.

    Chcel by som dodať, že pred dvoma týždňami sme mali kontrolu z Európskej únie na systém kontroly a vyplácania podpôr. A táto kontrola potvrdila všetky naše výsledky, našla len minimálne nedostatky, ktoré sú administratívneho charakteru, ktoré sa dajú odstrániť a už boli odstránené. Dostali sme z tohto hľadiska pochvalu, že skutočne Slovenská republika sa nemá obávať toho, že by v budúcich rokoch malo prísť k škrteniu prostriedkov z Európskej únie z titulu porušovania pravidiel v roku 2004.

    Pán predseda výboru, predniesli ste problematiku, že nie sme pripravení na intervenčný nákup a nezahájili sme intervenčný nákup. Chcem povedať, že pravidlá Európskej únie striktne určujú, že intervenčný nákup sa zahajuje 1. novembra. A dneska ešte tento dátum nie je. Pôdohospodárska platobná agentúra je v plnej miere pripravená na to, aby koordinovala tento proces a riešila ho v zmysle platných právnych predpisov a smerníc Európskej únie, ako aj Slovenskej republiky. Bude otázne, koľko toho obilia bude spĺňať podmienky a kde ho môžeme uskladniť. Chcem povedať, že sme požiadali Európsku komisiu o možnosť podpory vývozu nášho obilia, ktoré nevieme nakúpiť a umiestniť v našich intervenčných skladoch z titulu nadúrody, aby Európska únia prispela na prepravné náklady do najbližšieho prístavu, kde môžeme tento tovar predať. Týmto prístavom je Rotterdam, kde by sme boli radi, aby Európska únia prispela na prepravné náklady. Slovenská republika požiadala o túto možnosť spolu s Maďarskou republikou, Českou republikou a Rakúskom, pretože tieto štyri krajiny z európskej dvadsaťpäťky nemajú vlastný prístav a nemajú možnosť týmto spôsobom obchodovať. A nakoľko je nadúroda v rámci celej Európskej únie, odbyt sa musí riešiť mimo.

    Bola tu otvorená otázka problematiky riešenia špecifických rizikových materiálov. Pán predseda, musím povedať, že máte pravdu, keď hovoríte o tom, že istá firma dostala za štyri a pol roka 500 mil. korún. Len treba vidieť, že už v roku 2002 táto spoločnosť mala ešte za ďalších 40 mil. korún požiadavky na ministerstvo na vyplatenie, ktoré ministerstvo v roku 2002 odmietlo vyplatiť nad úrovňou 212 mil. korún, ktoré táto spoločnosť dostala na základe uznesenia vlády zo začiatku roku 2002. V roku 2003, rok pred vstupom do Európskej únie, Európska únia sa štyrikrát zúčastnila na kontrole bezpečnosti potravín. A táto oblasť bola stále predmetom kontroly, pretože špecifické rizikové materiály a ich likvidácia má priamu súvislosť vo vzťahu k verejnému ohrozovaniu. Nie je možné nechať tieto materiály deň i dva niekde vonku, aby poležali voľne prístupné, pretože k tomu treba okamžite pristúpiť, likvidovať to a fyzicky to spaľovať. Rozhodnutia, ktoré prijal môj predchodca, som nemal možnosť z jedného dňa na druhý meniť, ale vy osobne veľmi dobre viete, že sme vykonávali niekoľko zmien a kontrol na to, aby sme tento proces objektivizovali a sprístupnili. Tak minulý rok sme do tohto procesu zaviedli normatív úhynu, aby nie každý farmár rovnako dostával peniaze, pretože normatív úhynu vyjadruje starostlivosť o svoje zvieratá. A platili sme farmárom, prispievali sme len vo výške normatívu úhynu, to je pravda, že to bolo prostredníctvom tejto spoločnosti, kde ministerstvo malo rámcovú zmluvu a museli sme zabezpečiť túto kontrolu. Je pravdou aj skutočnosť, že v priebehu roka 2003 žiadna iná spoločnosť nemala oprávnenie na likvidáciu majetku kategórie I a II, iba jedna jediná spoločnosť toto oprávnenie mala. V roku 2004 toto oprávnenie získala aj ďalšia spoločnosť, preto sme pristúpili k tomu, aby sme rokovali aj s ďalšou spoločnosťou o riešení tejto problematiky. Treba vidieť, že všetky tieto asanačné podniky sú na západe Slovenska, v Nitre, Senci a Žiline. V tom prípade, pokiaľ by sme to urobili administratívnym krokom, k 1. januáru, zrušili by sme živočíšnu výrobu v strede a na východe Slovenska, čo by malo ďalekosiahly ekonomický a národohospodársky dosah na chov zvierat v tejto oblasti, pretože každá táto spoločnosť by v tom momente začala účtovať prepravné náklady, čo znevýhodňuje chovateľov tým viac, čím ďalej sú od týchto spracovateľských závodov. Nič menej chcem povedať, že nie od 1. októbra, ale od 1. septembra je zmluva ukončená. Táto oblasť je absolútne liberalizovaná a máme za to, že v tomto období už liberálny trh funguje v dostatočnej miere a máme vytvorené dostatočné spôsoby na ďalšiu existenciu a likvidáciu tohto odpadu. Chcem povedať, že skutočne treba brať ohľad aj na legislatívu Európskej únie, ktorá ešte začiatkom tohto roka uvažovala, že zruší absolútny zákaz skrmovania mäsokostných múčok v oblasti hospodárskych zvierat. Tým pádom by situácia v tejto oblasti bola radikálne iná.

    Pán predseda, otvorili ste problematiku tokaja. Musím povedať, že v oblasti Tokaja skutočne je pravdou, že Slovenská republika má odovzdané všetky doklady o tom, že má tokajské víno a môže vyrábať tokajské víno. Problematika je úplne iná. Problematika je v tom, že takúto istú žiadosť a takýto istý súhlas má aj Maďarská republika na ochranu geografickú, to znamená, že podľa legislatívy Európskej únie mali dve krajiny požiadavku na geografickú ochranu, a to Slovenská republika a Maďarská republika, a ďalšie krajiny mali požiadavku na ochranu názvu tokaj ako odrody, boli to Slovinsko, Taliansko, Francúzsko, ale sa objavila aj žiadosť z Japonska, ale aj z Austrálie. V tom prípade, pokiaľ nedôjde k dohode medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, Slovensko by mohlo vyprodukovať tokaj, ale mohli by to urobiť aj tieto spomínané krajiny ako Slovinsko, Taliansko, Francúzsko a ďalšie dve krajiny, ktoré predložili svoju požiadavku na registráciu tejto odrody. Táto dohoda zaručuje pre tento región, pre Slovensko a Maďarsko, jednoznačne výhodné pozície, pretože po roku 2007 nikto iný na svete nemôže produkovať, len vo viniciach v tejto oblasti a len v uznaných odrodách sa môže produkovať tokaj. To znamená, že môžeme otvorene povedať, že aj na Slovensku máme takú oblasť, ktorá je svetoznáma a ktorú môžeme prirovnať k takým oblastiam ako Bordeaux, Champagne a ďalším, s ktorými nikto nemôže súperiť, pretože sú tam dané prísne geografické ochrany. Táto dohoda pod kuratelou Európskej únie zaručuje, že nikto iný nebude mať na to možnosť a totiž naši výrobcovia na tomto danom teritóriu budú mať možnosť produkovať víno, ktoré postupom času bude na pultoch Európskej únie a vo svete len z týchto viníc a bude drahšie, než je dneska, pretože tie tokajské odrodové vína zaniknú a bude tokaj produkovaný na základe geografickej ochrany. Treba si tiež povedať, že 40 rokov hádania sa medzi Slovenskom a Maďarskom dospelo k tomu, že výmera rodiacich tokajských viníc klesla na Slovensku málo, na 375 ha, a tých 48 ha bolo v 40. roku svojho rodenia, to znamená na hranici svojej existencie. Stabilizácia v tejto oblasti prinesie danému regiónu 200 mil. investície, výsadbu ďalších vinohradov, pracovné miesta pre ľudí a rozvoj celého regiónu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Želá si vystúpiť pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ten váš zámer v súvislosti s transformáciou Lesov Slovenskej republiky, š. p., môžeme teda akceptovať z hľadiska vášho výkladu. Ale ja sa opieram ešte raz o jasnú dikciu programového vyhlásenia vlády. A predsa nás nechcete presvedčiť o tom, že najskôr všetko uskutočníte a potom nám predložíte zákon, ktorý to má upravovať. Veď to, čo ste spomínali, tzv. lesný zákon, on vo svojej podstate s transformáciou lesov nemá absolútne nič spoločné. Tak ja by som naozaj vás chcel veľmi pekne poprosiť, tých kolegov, ktorí nemajú o tom dostatočný obraz, aby ste takýmto spôsobom nezavádzali. Ako sa bude v Lesoch Slovenskej republiky hospodáriť, o tom hovorí lesný zákon. Ale ako sa to bude transformovať a ako sa bude realizovať transformácia a aký by mal byť potom ten výsledok štátneho podniku, o tom má hovoriť ten osobitný zákon, ktorého my sa dovolávame. A tvrdíme: „Áno, vy máte tú kompetenciu ako zriaďovateľ a generálny riaditeľ, ako riaditeľ štátneho podniku spraviť zmenu organizačnej štruktúry, personálne zmeny, zmeny sídiel závodov a tak ďalej. Áno, vy tú kompetenciu zo zákona máte. Ale máte aj zodpovednosť voči Národnej rade Slovenskej republiky, aby ona o tom mala právo rokovať, pretože Lesy Slovenskej republiky nepatria ministerstvu pôdohospodárstva alebo generálnemu riaditeľovi, Lesy Slovenskej republiky, ktoré vy idete transformovať, patria občanom tejto krajiny a my sme zástupcovia občanov tejto krajiny.“ Takže dodržiavajte programové vyhlásenie vlády, dajte nám ten dokument na posúdenie a spoločne budeme rokovať ako ďalej. Nikto nie je proti tomu, aby sa hospodárenie v Lesoch Slovenskej republiky zlepšilo, aby tá firma lepšie pracovala a lepšie fungovala, ale principiálne odmietame takýto postup. A mne je ľúto, že v tejto chvíli musím konštatovať, ja nie som koaličný poslanec, vy odmietate plniť programové vyhlásenie vlády. Ale s tým nech si spraví poriadok predseda vlády Slovenskej republiky.

    Pokiaľ sa týka vecí, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom, pán minister, my sme niekoľkokrát aj vo výbore skonštatovali, že fajn, Pôdohospodárstva platobná agentúra strašný kus roboty spravila a tak ďalej, ale, prepáčte, nás naozaj v tejto chvíli nezaujíma, či 20 skupín pracuje v teréne a robí aj počas týchto sviatkov, nás zaujíma to, kedy tie platby budú realizované. A keď vy konštatujete, že bez ukončených kontrol to nie je možné, no tak my môžeme položiť otázku, že tých kontrolných skupín nemalo byť 20, ale malo ich byť 40. Nech teda premerajú, nech zavedú tie zmeny do systému tie skupiny. Ak z tých 8 137 potenciálnych žiadateľov zhruba 10 % má zmätočné žiadosti, tak tých ostávajúcich niekoľko tisíc nemôže za to byť sankcionovaných. Ja viem, že ten systém v Európskej únii je taký, ale mali ste teda s tým počítať, že tento problém môže vzniknúť. Ja, samozrejme, viem, že pokiaľ sa bude realizovať intervenčný nákup, tak tie lehoty sú jasné. Ale, pán minister, poľnohospodári predsa môžu vedieť už teraz o podmienkach, aj o kvalitatívnych podmienkach, aj o cenových podmienkach. Ak poľnohospodári tieto informácie budú mať, tak významným spôsobom to upokojí situáciu a aj upraví aktuálne ceny na trhu.

    Pokiaľ sa týka tej špeciálnej oblasti, pán minister, ja som všeobecne hovoril o odpadoch živočíšneho pôvodu, ja som nehovoril len teda o špecifických rizikových materiáloch. Ak tá situácia je taká, tak vás veľmi pekne prosím tu na pléne Národnej rady, no dajte nám to konečne do výboru, napíšte nám, koľko tam peňazí išlo, a to akým spôsobom, či bola vyhodnotená zmluva s tou príslušnou firmou, prečo nebola tá firma sankcionovaná, keď nedodržiavala zmluvné podmienky. Veď my to všetci veľmi dobre z hľadiska diskusie už vieme. Tak nám to konečne dajte, vo výbore to posúdime a spravíme k tomu generálny záver, aby bolo jasné, akým spôsobom sa hospodárilo v tejto oblasti.

    Pán minister, taká drobnosť. Veď štát participoval na tom, aby sa nechal okrádať. A vy hovoríte, že nedokázali ste tomu zabrániť. Mäsokostná múčka vo všetkých spaľovniach je štandardné médium a všetky spaľovne za štandardné médium platia. To znamená, že za tú mäsokostnú múčku spaľovne dávajú peniaze, lebo je to vykurovacie médium pre tú spaľovňu, len na Slovensku my sme platili tej spaľovni zo štátneho rozpočtu, že tú mäsokostnú múčku spaľovali. Veď to naozaj zostáva v tejto oblasti rozum stáť.

    Ale aby som nebol len kritický, áno, spravil sa tam veľmi veľký kvalitatívny posun aj z hľadiska názorov, aj z hľadiska budúcich riešení, ale, žiaľ, teda musím skonštatovať, že viac ako 500 mil. Sk bolo na túto oblasť minutých, aj keď si uvedomujem, čo znamená nákazová situácia a riziko nákazovej situácie predovšetkým vo vzťahu k poľnohospodárom a k obchodu predovšetkým teda s komoditami živočíšneho pôvodu.

    No a ešte mi dovoľte povedať, prečo také isté znepokojenie. Nebolo tu povedané, v akej situácii sa poľnohospodárstvo v súčasnom období nachádza alebo teda najčerstvejšie informácie tu máme za prvý polrok. Za prvý polrok tohto roku slovenskí poľnohospodári dosiahli stratu 2,9 mld. Pesimisti hovoria, že tá strata ku koncu roku bude, nie, samozrejme, v takej mimoriadne veľkej výške. Ja si skôr myslím, že by sme sa už mohli preklopiť do mierneho zisku. Ale ak ešte hovorím napr. o likvidácii odpadov živočíšneho pôvodu, tak medziročný pokles, resp. pokles počtu hospodárskych zvierat za prvý polrok je skoro 12 %. A likvidovali sme stále väčšie a väčšie množstvo odpadov živočíšneho pôvodu. No ja sa pýtam: Odkiaľ sme ten odpad živočíšneho pôvodu brali, keď počty hospodárskych zvierat každý rok klesali? No jednoducho tak, že tie množstvá, ktoré boli likvidované, nikto nejakým dôkladnejším spôsobom nekontroloval.

    A dovoľte mi povedať ešte to kľúčové z hľadiska prezentácie potreby realizovať zálohové platby. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v platobnej neschopnosti sa nachádza 93,4 % podnikov. Z toho 63 % poľnohospodárskych podnikov je v prvotnej platobnej neschopnosti. To nie je spôsobené neefektívnym alebo zlým hospodárením, to je spôsobené predovšetkým tou radikálnou zmenou. A ak je dnes ťarcha na poľnohospodároch, aby založili úrodu a prežili ešte do toho januára, tak naozaj je potrebné spraviť strašne veľa preto, aby tie zálohové platby dostali.

    O tom vzťahu poľnohospodárstvo verzus štátny rozpočet sa budeme baviť, samozrejme, pri rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva a pri rozpočte ako takom, ale chcel by som využiť túto príležitosť, aby som vám jednoznačne teda povedal, že pokiaľ vám niekto bude hovoriť, že bude dávať poľnohospodárom štátny rozpočet v roku 2005 viac ako v roku 2004, tak vás klame. Vzťah štátneho rozpočtu k rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva je o 104 mil. korún nižší, ako bol v roku 2004. To, ako sa bude vyvíjať oblasť priamych platieb, a nakoniec aj informácie od pána generálneho, ktoré som dostal, sú pomerne povzbudivé, že zhruba ešte o 380 mil. Sk by sme s priamymi platbami, ale vo vzťahu k Európskej únii, mohli ísť hore, je povzbudivé. Ale ešte raz opakujem, ak si zoberieme vzťah slovenské poľnohospodárstvo verzus teda štátny rozpočet, tak tu je o 104 mil. korún v roku 2005 navrhované zníženie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    správa o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 904 a výsledky o jej prerokovaní vo výboroch máte ako tlač 904a.

    Správu uvedie minister školstva Slovenskej republiky pán Martin Fronc. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1209/2004.

    Cieľom tejto správy je informovať vás, páni poslanci, o plnení úloh z Národného programu rozvoja športu v Slovenskej republike a o súčasnom stave a východiskách v slovenskom športe.

    Predložená správa je hodnotením súčasného stavu a priebežným odpočtom prijatých úloh a opatrení v jednotlivých oblastiach telesnej výchovy z Národného programu rozvoja športu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 838 z 5. septembra 2001.

    Materiál obsahuje odpočet úloh, hodnotenie súčasného stavu a navrhované východiská v oblasti školského športu a školskej telesnej výchovy, v športe pre všetkých, vo výkonnostnom a vrcholovom športe a v štátnej športovej reprezentácii, v oblasti športovo-talentovanej mládeže, vo financovaní a legislatíve, v materiálno-technickom zabezpečení, medzinárodnej športovej spolupráce a vo vzdelávaní odborníkov v športe.

    Napriek limitovaným finančným možnostiam a počtu obyvateľov výsledky slovenských športovcov na medzinárodnej úrovni sú uspokojivé. Musím však konštatovať, že podmienky prípravy slovenských športovcov na významné medzinárodné podujatia zaostávajú za výsledkami slovenských športovcov, či už na olympijských, paralympijských hrách a iných významných medzinárodných podujatiach.

    Napriek úspešnému účinkovaniu našich špičkových športovcov, resp. tímov je potrebné sa zamyslieť nad tým, kam smeruje slovenský šport, aké podmienky máme vytvorené pre zdravý vývoj detí a mládeže, strednej a staršej populácie, aké podmienky má výkonnostný a vrcholový šport, ako máme vytvorené legislatívne, finančné a materiálno-technické podmienky pre rozvoj športu na Slovensku.

    Ďalšou problematickou otázkou je organizačná štruktúra slovenského športu a s ňou súvisiace kauzy, spomeniem Slovenské združenie telesnej kultúry, Slovenský paralympijský výbor, Slovenský lyžiarsky zväz. Nie však vo všetkých zväzoch boli a sú v ostatnom čase výsledky finančných kontrol v poriadku. Výnimkou je snáď Slovenský olympijský výbor, kde neboli pre zúčtovanie finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu porušené pravidlá rozpočtovej disciplíny.

    Treba priznať, že problematický je aj prenos kompetencií na regióny, kde vznikli regionálne združenia, no bez strešnej organizácie. Z celospoločenského hľadiska však význam športu vnímame ako významný fenomén a za posledných 10 rokov ako dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie, čo uvádza vo viacerých medzinárodných projektoch aj Európska únia. Možno však hodnotiť, že v oblasti športu napriek finančným ťažkostiam, ktoré nesporne vyplývajú zo situácie na Slovensku a aj zo situácie v rezorte školstva, sme sa na poli športovom po odbornej a legislatívnej stránke predsa len posunuli oproti roku 2002 ďalej.

    Ministerstvo školstva venuje v rámci realizácie Národného programu rozvoja športu pozornosť oblasti financovania športových aktivít. Zúžili sme programovú štruktúru v rámci financovania športu štátom s dôrazom na prípravu športovo-talentovanej mládeže a zabezpečenie športovej reprezentácie Slovenska predovšetkým so zameraním na ich úspešnú reprezentáciu na letných olympijských a paralympijských hrách v Aténach. V rámci novovzniknutých krajských školských úradov sme vytvorili osobitnú kapitolu na financovanie krajských a okresných kôl športových súťaží. Súčasne so zmenou financovania pracujeme na príprave nového zákona o športe, kde už bol schválený legislatívny zámer zákona o športe vládou Slovenskej republiky a pripravujeme paragrafové znenie zákona. Pôjde v ňom o spoločenské zmeny reagujúce na legislatívne zadefinovanie športu. Takisto podpísaním Dodatkového protokolu k Dohovoru proti dopingu Rady Európy sme sa pripojili k tým krajinám, ktorým záleží na čistote športu.

    Za veľmi dôležitý považujem rozvoj športu na školách, i keď sa opätovne buduje mimoškolská činnosť pri nedostatočnej podpore a aj nedostatočnom docenení učiteľov na ihriskách či v telocvičniach, ktoré z hľadiska hygienických neraz nevyhovujú. Preto je zložité konkurovať športom u mládeži rôznym iným záujmom, ako je výpočtová technika, televízia, ale, žiaľ, i pasívne trávenie voľného času, a v neposlednej miere neraz, žiaľ, aj drogám a alkoholu. Napriek problémom sa ministerstvu školstva v spolupráci so samosprávnymi krajmi a občianskymi združeniami podarilo realizovať už druhý rok dôležitý projekt Otvorená škola. V rámci tohto projektu sa škola má stať v regióne kultúrnym, ale i športovým a spoločenským centrom obecnej komunity. Preto v rámci tohto podporujeme projekty škôl, ktoré smerujú k odbúraniu tej pomyselnej bariéry medzi školou a okolím vrátane rodiny. Ide predovšetkým o využívanie športovísk a telocviční v mimovyučovacom čase. V roku 2004 sa nám na tento projekt podarilo získať finančné prostriedky aj z projektu EYES 2004 v rámci Európskeho roku vzdelávania prostredníctvom športu, ktorý bol vyhlásený Európskou úniou.

    V minulom roku sa podarilo v rámci úzkej spolupráce štátu a príslušných športových zväzov dokončiť a otvoriť Národné tréningové centrum pre futbal, Národné tenisové centrum a Tréningové centrum rýchlostnej kanoistiky.

    Za rozumný krok považujeme aj zriadenie Národného športového centra. Táto priamo riadená organizácia ministerstva školstva má za úlohu zaistiť starostlivosť o zdravotné zabezpečenie športovcov, diagnostiku, informačný systém, ale aj vzdelávanie v športe.

    Všetky tieto kroky sme robili s jediným cieľom, s cieľom zlepšiť podmienky na rozvoj telovýchovných a športových aktivít občanov, a to počnúc športom na školách, rekreačným športom, športom pre všetkých, výkonnostným a vrcholovým športom a končiac štátnou športovou reprezentáciou. Môžeme však konštatovať, čo vyplýva aj z vecného hodnotenia jednotlivých oblastí športu v ďalšom texte, že niektoré veci sa darí vzhľadom na finančné prostriedky zabezpečiť s problémami. Treba priznať, že zaostávame oproti vyspelým krajinám sveta najmä v materiálnom vybavení pre šport a v investičnej výstavbe. Súčasné športové objekty a zariadenia sú často v nevhodných prevádzkových podmienkach a v nevhodnom stavebno-technickom stave, ktorý už vlastne nezodpovedá funkcii športu ako súčasti kultúrnej úrovne Európy. Slovenská republika musí celkom iste zachytiť a aktívne riešiť súčasný celosvetový trend tvorby kvalitných diel obnovy a tvorby nových športových stavieb, ktoré reprezentujú spoločenskú úroveň štátu. Z tohto pohľadu musím konštatovať, že ciele vyplývajúce z rozvoja vybavenosti športu, z Národného programu rozvoja športu sa darí realizovať len čiastočne. To je však dôsledok aj toho, že slovenská spoločnosť prechádza transformačnými procesmi v súčasnom období. Ďakujem.

  • Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Tomáša Galbavého, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predložil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých (tlač 904).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. októbra 2004 č. 917 pridelil správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Súčasne uložil Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Oba výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých vziať na vedomie.

    Predmetná správa o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá 18. októbra 2004 č. 292.

    Z mojej strany je to všetko, pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomne som dostal do rozpravy prihlášku jedného poslanca, za poslanecký klub politickej strany Smer, pána Dušana Čaploviča. Potom dám príležitosť pre ústne prihlášky do rozpravy. Pán Čaplovič, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení páni, vážené dámy, vážená Národná rada, pozorne som si prečítal predloženú správu, ktorá, ako je už zvykom, a to som už povedal aj vo výbore, má pekný obal, ktorý nie vždy, už len podčiarknem, korešponduje s jej obsahom. Tak je to aj v tomto prípade, v tejto správe. Samozrejme, plne rešpektujem rôzny uhol pohľadu na riešenie súčasných problémov v športe.

    Iste viete, že som sa zúčastnil viacerých prieskumov, viacerých podujatí v oblasti športu, športových združení, a tak mi dovoľte aj na základe mojich poznatkov osobných, priznám, často aj subjektívnych, to je celkom prirodzené, vysloviť niekoľko poznámok k predloženej správe.

    V správe dominuje jednostranný pohľad Ministerstva školstva Slovenskej republiky na šport. Všeobecne sú hodnotené výsledky dosiahnuté pri realizácii jednak programového vyhlásenia vlády i Národného programu rozvoja športu, ktorý bol prijatý v roku 2000. Autori správy sa neopierajú o žiadne analýzy ani dôslednejšie, hlbšie štatistické údaje, ktoré by podporili správnosť nastúpenej cesty, aby upozornili na rôzne nedostatky, ktoré treba v horizonte roka, dvoch, troch rokov, v strednodobom horizonte riešiť.

    Správa je predovšetkým prehľadom toho, čo v poslednom období vykonalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Treba sa aj pred týmito krokmi Ministerstva školstva Slovenskej republiky obrazne pokloniť, zablahoželať mu, ale treba sa pozrieť na mnohé problémy ešte dôslednejšie. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je zodpovedný za šport a ktorého úlohou je vytvárať podmienky pre jednotlivé organizácie. Nositeľom organizátorov športu sú však jednotlivé športové organizácie, ktoré aj zodpovedajú za jeho rozvoj, či už pozitívny alebo negatívny. Týmto organizáciám, rôznym občianskym združeniam sa však v správe nevenuje takmer žiadna pozornosť. Žiaľ, aj preto je predložená správa neúplná a sčasti nevyvážená.

    Očakával som, že bude reagovať na aktuálne problémy, ktoré v poslednom období negatívne pôsobia na celé hnutie s dopadom na šport a športovcov, na zdravý vývoj celej našej populácie. Zaujímalo by nás v tejto súvislosti stanovisko ministerstva školstva a osobitne stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, lebo túto správu predkladá vláda Slovenskej republiky, ku kauze svetová zimná univerziáda, ako aj doterajšie závery a východiská z finančných kontrol, ktoré vykonáva ministerstvo financií v takých organizáciách a inštitúciách, združeniach, ako je Slovenský olympijský výbor, Konfederácia športových zväzov Slovenskej republiky, vo zväzoch lyžovania, futbalu, ľadového hokeja a tenisu. Viete, nestačí nám získavať poznatky len z kusých, často nejasných, možnože aj nepresných správ v dennej tlači a v elektronických médiách.

    Národný program rozvoja športu nie je dobre spracovaný, a to treba povedať, už keď sa predkladal, boli rôzne k tomu pripomienky v roku 2000, a nastavený tak, aby definoval skutočne Strednodobú stratégiu rozvoja športu v Slovenskej republike. Opakujem, sú v ňom stále a prevládajú v našom športe isté silné prvky centralizmu a je v ňom veľa reliktov z minulosti, ktoré sa necitlivo prenášajú do nového moderného prostredia bez rešpektovania zásadných spoločenských zmien v našom štáte. Napokon autori tejto správy sú bývalí dlhodobí telovýchovní funkcionári, ktorí nehľadajú nové východiská, ale snažia sa implementovať starý systém v novom šate, v novej terminológii. A to je pre mňa podstatné a to vyplýva aj z tejto správy.

    Veľmi všeobecné a nedostatočné sú aj východiská na zlepšenie súčasného stavu. Ministerstvo školstva je presvedčené, že prijatím nového zákona, chvalabohu, že sa takýto zákon pripravuje o športe, vytvorením Národného športového centra či spomínaných aj tu pánom ministrom krajských športových centier a ďalších opatrení uvedených v správe sa situácia v podstate zmení. Takýto optimizmus zdieľajú najmä štátni úradníci. Športové hnutie je viac pesimistické k doterajším reformám. Podľa môjho názoru je nevyhnutné prijať také opatrenia, aby šport mohol naplno využívať svoj potenciál a vytvorené inštitúty športu a tie aby mohli kvalitnejšie ako doteraz splniť svoje poslanie.

    V správe, pán minister, o stave športu vôbec nereflektujete, aký je dopad transformačných zmien, ktoré táto vláda postupne aplikuje na šport a jeho rozvoj. Je to aplikovaná daňová reforma, reforma verejnej správy, decentralizácia, zdravotnícka reforma, sociálna reforma a podobne. Vymedzuje sa čím ďalej, tým menší, v tomto prípade manévrovací priestor práve pre reformu športu, lebo už často bude ovplyvňovaná tými reformami, často negatívnymi vo vzťahu k športu, napr. daňovou reformou, vo vzťahu k týmto aktivitám, ktoré v tejto správe, pán minister, aj predkladáte.

    Školský šport, výučba telesnej výchovy zaostáva za ostatnými predmetmi, hlavne na základných školách. Toto nie je len problém, pán minister, Slovenskej republiky, ale to je širší problém vôbec v štátoch Európskej únie. A vy, keď ste sa zúčastnili rôznych podujatí v zahraničí, iste ste počuli aj takéto isté stanovisko vašich rezortných kolegov. Napr. vo Fínsku majú obrovský problém práve s touto problematikou. Ide o civilizačný vývoj a proces, kde začínajú dominovať iné priority, ako je pohyb, konkrétny nástup individualizmu, nových technológií a sedavej zábavy.

    Ja skutočne niektoré časti svojej správy, vystúpenia odovzdám pánu ministrovi, aby si mohol niektoré veci detailne prečítať, ale zameriam sa na niektoré ešte iné konkrétne veci. Predovšetkým mi ide o pohľad možnože rôznorodý, ale veľmi dôležitý na štátnu reprezentáciu, žiaľ, správa sa jej venuje iba v popisnej forme, ktorú by mal predovšetkým riešiť, samozrejme, nielen rezort školstva. Ale dal by sa najlepšie nazvať pre budúcnosť marketingom štátu prostredníctvom športu, ako veľmi dôležitý fenomén, ktorý môže v budúcnosti veľmi významne pomôcť Slovenskej republike etablovať sa vo vyspelej demokracii.

    Ďalej by som chcel poukázať, že takýchto rôznych paradoxov, ktoré som spomínal, v predkladanej správe alebo v diskusii môže byť veľa. Veľa štátov Európskej únie má nastavený systém dotácií z verejných zdrojov do športových odvetví a štátnej reprezentácie zloženej z viaczložkových parametrov. A je veľmi dôležité, podľa čoho sa to financuje. A to je aj otázka budúcnosti financovania športu, sledovanosť športového odvetvia vo svetových médiách, priamy dopad efektívneho marketingu na medzinárodné spoločenstvo, domáca popularita, rozšírenosť konkrétneho športu, domáce podmienky, ľudské zdroje, infraštruktúra...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, ak tu nebude kľud, preruším rokovanie.

  • Reakcia z pléna.

  • V poriadku, má byť hlasovanie, ale nechcem seknúť pána poslanca, lebo to chce dokončiť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja neviem, páni, všetko je dôležité, hovoríme o ministerstve školstva, máte rozhodovať o ministerstve školstva a hovoríme o športe. Tu sme hovorili o pôdohospodárstve veľmi dlho a šport nikoho nezaujíma?

    Vo východiskách predloženej správy päť navrhovaných opatrení na strane 1 prezentuje nekompaktnosť a nesystémovosť, mnohé športové strediská v Slovenskej republike sú potrebné, ale nie sú zaradené do systému, ktorý ministerstvo školstva jednoducho nemá.

    Ja sa tu tiež nebudem ďalej rozširovať, ale spomeniem na záver tri kľúčové problémy, ktoré je potrebné principiálne riešiť, pričom v predloženej správe sú práve tieto problémy, ctené dámy, vážení páni, riešené veľmi vágne a dosť nejasne.

    Konkrétne, vzťahy štátnych orgánov a občianskych združení a nového zákona o športe a predovšetkým, čo je veľmi dôležité pre budúcnosť nášho športu v nových podmienkach, nazvem to ekonomika a manažment športu. Na tieto veci táto správa značne zabudla.

    Ďalej nebudem tieto veci rozvíjať, ale dotknem sa len tretej oblasti, ktorá je pre mňa podstatná a na ktorú sa zabúda aj vo vláde Slovenskej republiky ako v jej komplexnom pohľade na šport a našu telovýchovu. A to je ekonomika športu. Financovanie športu je veľmi zložitý problém. Na Slovensku máme veľa talentovaných ľudí pre šport. A od vytvorenia podmienok závisí, ako ho dokážu rozvinúť. Žiaľ, v tejto správe, ktorú sme si špeciálne žiadali a kde sme jasne očakávali, aby tam boli pripravované opatrenia na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov v oblasti športu, túto časť postrádame. Pri čítaní správy k financovaniu športu je každému súdnemu občanovi jasné, prečo slovenský šport nenapreduje. Absolútne chýba celostný, opakujem, celostný, môžem to nazvať komplexný pohľad finančného modelu na šport. Doteraz v tejto oblasti bolo veľmi málo aktivít, málo štúdií, neexistuje verejná diskusia v tejto oblasti a nepoznáme viacero pohľadov, odborných posudkov na financovanie športu.

    Niekoľko poznámok k zdrojom financovania.

    Lotérie. V krajinách EÚ je šport nosne financovaný z výnosov lotérií. Športové subjekty v Európskej únii benefitujú z lotérií v troch základných fázach, ako sú prevádzkovanie, distribúcia výnosov a spotreba rozdeľovania výnosov na určený cieľ a miesto spotreby. V Európskej únii sú rôzne modely, ako sa to dá robiť, ale tiež vás nechcem ďalej týmto zaťažovať.

    Napokon zásadne absentuje ekonomické vyhodnotenie športu s dopadom, a to poviem, to je to, že chýba komplexnosť v tejto správe, a to s dopadom na prevenciu v zdravotníckej oblasti, prevenciu proti nespoločenským javom, ako je drogová závislosť, prepojenie na cestovný ruch, prepojenie na zamestnanosť v regiónoch, športový obchod, priemysel zábavy, televízie a podobne. Toto je vlastne najväčšie negatívum tejto správy, lebo, samozrejme, síce predkladalo to ministerstvo školstva, ale od vlády sme chceli, aby tam boli jasné stanoviská rôznych rezortov, ako budeme šport v budúcnosti na Slovensku kreovať.

    Osobitne mi chýba v správe, ako prebieha súdny spor Športka, a. s., verzus Tipos, a. s., o vlastníctvo ochranných značiek známych hier, ktorý traumatizuje nielen športové hnutie, nielen športovcov, ale aj celú spoločnosť. Tieto veci treba v správe jasne vydefinovať.

    Na záver mi dovoľte vzhľadom na to predložiť návrh uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky A. berie správu na vedomie, B. konštatuje, že predložená správa neobsahuje pripravované opatrenia na skvalitnenie,“ znovu to podčiarkujem, to tam chýba, skvalitnenie, „a sprehľadnenie finančných tokov v oblasti športu v Slovenskej republike, C. žiada vládu Slovenskej republiky o dopracovanie predloženej správy, najmä návrhov na komplexný finančný model športu a na sprehľadnenie finančných tokov v oblasti športu Slovenskej republiky, D. žiada vládu Slovenskej republiky o postup krokov pri dopracovaní a realizácii Národného programu rozvoja športu s cieľom, aby sa v ňom definovala strednodobá stratégia rozvoja športu, E. žiada vládu Slovenskej republiky o komplexnú informáciu o stave kauzy súdneho sporu Športka, a. s., verzus Tipos, a. s.“ Termín je tu do 30 dní.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem aj za vašu trpezlivosť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem zatiaľ aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.

    Budeme pokračovať, tak ako sme sa rozhodli, hlasovaním.

    Ešte pred hlasovaním dám slovo pánovi poslancovi Lintnerovi a pani poslankyni Tóthovej, nakoľko majú procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Lintner, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov, SDKÚ, SMK, ANO, žiadam o 20-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem vyjadriť protest proti porušovaniu zákona o rokovacom poriadku, pretože v § 38 sa jasne v odseku 1 hovorí, o procedurálnych návrhoch sa hlasuje bez rozpravy. Ja som dala včera procedurálny návrh a malo sa hlasovať ihneď. Preto žiadam, aby sa vôbec nerešpektovala navrhnutá pauza, a žiadam, aby sa hlasovalo v zmysle zákona o rokovacom poriadku teraz a ihneď, keď sa už doteraz porušil. Žiadam hlasovať ihneď.

  • Pani poslankyňa, chcete aby som porušil rokovací poriadok, čo neurobím, to znamená, že bude prestávka, to je jedna vec.

    Druhá vec. Áno, bez rozpravy sa hlasuje o vašom návrhu s tým, že kvôli tomu sme museli včera poprosiť jeden výbor, ústavnoprávny, aby vysvetlil určité súvislosti, o ktorom návrhu teda budeme hlasovať.

    Takže nasleduje 20-minútová prestávka, po 20-minútovej prestávke potom, samozrejme, budeme hlasovať najprv o vašom návrhu bez rozpravy.

  • Prerušenie rokovania o 11.14 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.33 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokúvaných bodoch 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme hlasovať o odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov. Včera pani poslankyňa Tóthová vyjadrila podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku svoje stanovisko, že odpoveď pána ministra Fronca nepovažuje za uspokojivú, a zároveň predložila návrh, ktorým žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, či spojí hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorým chce vyjadriť nesúhlasné stanovisko k odpovedi pána ministra školstva na interpeláciu, s hlasovaním o vyslovení dôvery členovi vlády. Chcem vás informovať, že som naozaj od podania tohto návrhu sa snažil aj s ústavnoprávnym výborom hľadať čisté ústavné riešenie, ktoré by Národná rada mala v tomto konkrétnom prípade hlasovaním prijať. Požiadal som o zaujatie stanoviska ústavnoprávny výbor, ktorý neprijal žiadne uznesenie, preto si dovolím navrhnúť ja procedurálnym návrhom využívajúc ustanovenia rokovacieho poriadku ďalší spôsob hlasovania o návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Tóthová, opierajúc sa o ustanovenie § 130 ods. 6 druhej vety zákona o rokovacom poriadku, ktoré hovorí, že Národná rada môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde alebo jej členovi hlasovanie o stanovisku k odpovedi na interpeláciu. Navrhujem preto, aby sme hlasovaním rozhodli najskôr, či Národná rada súhlasí s tým, aby sme spojili hlasovanie o dôvere ministrovi...

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, Národná rada rozhodne o všetkom, takže buďme...

  • Reakcia z pléna.

  • Národná rada rozhodne o tom, či chce spojiť hlasovanie o dôvere členovi vlády a hlasovanie o návrhu uznesenia.

    Panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem takýto postup. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím poslanecký klub strany ANO, aby sa dostavil do rokovacej sály.

  • Reakcia z pléna.

  • Potom udelím faktické poznámky, pán poslanec Fico. Zahájil som hlasovanie, tak ako si želala pani navrhovateľka, pani poslankyňa Tóthová. (Ruch v sále.) Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Nechcem ďalej pokračovať v zaujímaní stanoviska k návrhu, ktorý podala...

  • Hlasy v pléne.

  • Prosím jeden z parlamentných poslaneckých klubov, aby sa dostavil do rokovacej sály na hlasovanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý som podal, k spôsobu hlasovania o návrhu pani poslankyne Tóthovej. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý som podal ja, či Národná rada chce hlasovať spoločne o návrhu uznesenia, ktorým žiada pani poslankyňa Tóthová vysloviť nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Fronca na interpeláciu, a vyslovení dôvery členovi vlády. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 76 prítomných, 3 za návrh, 73 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Ruch v sále.

  • Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky považuje odpoveď na otázku, ktorú položila v interpeláciách poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Katarína Tóthová ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, za neuspokojivú.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prosím, páni poslanci, emócie aby ste trošku krotili. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o nesúhlasnom stanovisku k odpovedi na interpeláciu. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili v rokovacej sále. Pán poslanec Jarjabek. Prosím, nevykrikujte, páni poslanci.

    Páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada nepovažuje za uspokojivú odpoveď ministra školstva na interpeláciu pani poslankyne Tóthovej. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 71 prítomných.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o návrhu, ktorý som podal.

  • Hlasy v pléne.

  • Pán poslanec, potom, keď zistím, či je Národná rada uznášaniaschopná, dám návrhy poslancom, ktorí sú prihlásení s procedurálnymi návrhmi. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje nesúhlas s odpoveďou ministra školstva na interpeláciu pani poslankyne Tóthovej. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 62 prítomných.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Nech sa páči, je čas na procedurálne návrhy. Páni poslanci Fico, Cabaj sa hlásia.

    Zapnite pána poslanca Fica.

  • Pán predseda, mám poverenie poslaneckého klubu strany Smer, aby som vyslovil protest proti spôsobu, akým vediete Národnú radu Slovenskej republiky.

    Prvé vážne porušenie ste urobili včera večer, keď ste bez akýchkoľvek dôvodov prerušili rokovanie Národnej rady, pretože došlo k vážnemu konfliktu záujmov, lebo ide o predstaviteľa vašej politickej strany. V takom prípade ste mali odovzdať rokovanie jednému z podpredsedov, ktorý mal prijať podobné rozhodnutie.

    A druhý protest vznášame proti spôsobu rokovania dnes, pretože zákon presne určuje, ako treba postupovať v prípade spojenia hlasovaní. A myslíme si, že je to dôvod, v rámci ktorého budeme uvažovať o podaní návrhu, ktorý súvisí s vaším ďalším pôsobením vo funkcii predsedu Národnej rady.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Najskôr procedurálny návrh. V mene klubov opozície žiadam, aby ste zvolali poslanecké grémium.

    A po druhé chcem povedať, že porušili ste rokovací poriadok v tom, že ste nám nedali priestor na procedurálne návrhy, pretože či predseda Národnej rady alebo ktorýkoľvek poslanec pri predkladaní procedurálneho návrhu má úplne rovnocenné postavenie. Ak ste využili svoje postavenie a dali ste si sebe priestor na procedurálny návrh, mali ste udeliť priestor pre nás všetkých, aby sme procedurálne návrhy mohli predložiť.

  • Zvolávam rokovanie poslaneckého grémia.

    Prerušujem rokovanie do utorka do 9.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.