• Neverejné rokovanie NR SR o Programovom pláne rezortu ministerstva obrany na roky 2005 až 2010, tlač 868.

  • Po skončení neverejného rokovania NR SR o 9.15 hodine pokračovalo verejné rokovanie NR SR.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa technikov, je už všetko v poriadku? Ďakujem. Budeme pokračovať vo verejnej časti 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rokovaní 32. schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 846 a spoločnú správu máte ako tlač 846a.

    Dávam slovo poslancovi Rusnákovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobré ráno prajem, páni poslanci, pani poslankyne, som veľmi rád, že vám môžem predstaviť túto svoju krátku novelu. V prvom čítaní som vás informoval o jej obsahu, takže nebudem vás zdržiavať dlhými rečami.

    Chcem povedať, že táto novela chce preklenúť to obdobie, dokedy bude nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii, a riešiť prípady, ktoré sú už otvorené, aby jednoducho prestoje v konaní sa nenaťahovali. Takže preto vás chcem poprosiť, aby ste to takto pochopili, je to v záujme toho, aby sme pomohli tomuto procesu. Snažil som sa počas rokovania v druhom čítaní či v gesčnom výbore, či v ostatných výboroch vyjsť maximálne v ústrety odbornej verejnosti, aby táto novela nebola brzdou, ale aby bola nápomocná. Som veľmi rád, že vo výboroch som sa stretol s pochopením, že som sa nestretol s odmietnutím, za čo vám veľmi pekne ďakujem.

    A myslím si, že to je z mojej strany na úvod všetko. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2004 č. 1175 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 646 zo 6. októbra tohto roka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 472 z 5. októbra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 435 z 13. októbra 2004. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodom IV. Celkom ide o 16 pozmeňujúcich návrhov vrátane zmeny účinnosti zákona od 1. januára 2005. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 s návrhom gestorského výboru schváliť; osobitne o bode 7 s návrhom gestorského výboru schváliť; osobitne o bode 17 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 14. októbra 2004 pod č. 675. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončila som, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spoločných spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky, teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Hlási sa pán poslanec Farkas. Nikto viac sa nehlási. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a slovo má pán poslanec Farkas.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som vás, ospravedlňujem sa, nie, ste spravodajkyňa, máte právo vystúpiť ako prvá, pani Laššáková. A potom pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj keď v spoločnej správe máme pozmeňujúci návrh, ktorý prijal ústavnoprávny výbor k § 12a, pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám teraz ja, zlepšuje, teda zreálňuje a precizuje lehoty a je odkonzultovaný s časťou konkurzných sudcov, správcov konkurzných podstát a naozaj mal by zreálniť a spriechodniť tieto lehoty. Myslím si, že tým sa vlastne odstraňuje aj výhrada, ktorú mala vláda, pokiaľ dávala stanovisko k predmetnému návrhu zákona, že lehoty, ktoré sú v ňom uvedené, zrejme v praxi nebude možné dodržiavať. Takže ten môj pozmeňujúci návrh reaguje vlastne na to. Dovoľte, aby som vám ho predniesla.

    Pozmeňujúci návrh sa týka čl. I bodu 13 s tým, že 13. bod znie: Za § 12 sa vkladá nový § 12a, ktorý znie:

    „(1) Ak návrh na vyhlásenie konkurzu neobsahuje náležitosti podľa tohto zákona a súd nepovolil osobe oprávnenej podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 4 ods. 1 primeranú dodatočnú lehotu na predloženie niektorých z chýbajúcich náležitostí alebo nebol uhradený preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu podľa § 4 ods. 7, súd najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia návrhu alebo najneskôr do 30 dní od uplynutia lehoty uvedenej vo výzve na doplnenie niektorej z chýbajúcich náležitostí podľa § 4 ods. 4 až 6 konanie uznesením zastaví.

    (2) Ak súd nezastavil konanie podľa odseku 1 a návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ, súd do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu spĺňajúceho náležitosti podľa § 4 ods. 3 až 6 zabezpečí odoslanie rovnopisu návrhu na vyhlásenie konkurzu aj s prílohami dlžníkovi. Spolu s rovnopisom návrhu na vyhlásenie konkurzu zašle súd dlžníkovi výzvu, aby najneskôr do 30 dní od doručenia rovnopisu návrhu na vyhlásenie konkurzu predložil súdu zoznam aktív a pasív.

    (3) Súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia zoznamu aktív a pasív alebo odo dňa uplynutia lehoty na predloženie zoznamu aktív a pasív podľa odseku 2 posúdi, či sú splnené podmienky na ustanovenie predbežného správcu podľa § 9a ods. 1, alebo sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu, alebo či sú splnené podmienky na rozhodnutie o vyhlásení konkurzu. Súd v lehote nie dlhšej ako 60 dní vydá rozhodnutie.“

    Ďalej navrhujem, aby sa v článku I v 21. bode § 28 ods. 1 upravil takto: „Veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom alebo zádržným právom, alebo obmedzením prevodu nehnuteľností, alebo zabezpečovacím prevodom práva (ďalej len „oddelení veritelia“), majú právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená podľa poradia vzniku práva na oddelené uspokojenie. Právo na vydanie výťažku je potrebné uplatniť na súde, ktorý je príslušný pre konkurzné a vyrovnacie konanie.“

    Chcem povedať, že táto zmena len spresňuje ustanovenie návrhu novely bez zmeny jeho obsahu.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka článku I 23. bodu, kde v § 70d ods. 3 sa za slovami „§ 21“ vypúšťajú slová „odsek 1“.

    Ide len naozaj o legislatívnotechnickú úpravu, pretože je v spoločnej správe uvedené a tak, ako bolo schválené v gestorskom výbore, tým, že by sa vypustil § 21, by zvyšná časť ustanovenia, konkrétne nasledujúce slová „odsek 2“ stratili zmysel a nebolo by zrejmé, o odsek ktorého paragrafu ide.

    Keďže moje pozmeňujúce návrhy sa týkajú aj návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, navrhujem preto vyňať na osobitné hlasovanie bod 10 spoločnej správy a na osobitné hlasovanie bod 15 spoločnej správy.

    Skončila som. Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán kolega predseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako predkladateľ tohto návrhu, v mojom vystúpení vás chcem poprosiť o podporu jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý, hneď na začiatku poviem, nie je štandardnou formou prijímania zákonov a nie je štandardným legislatívnym procesom.

    Ide o to, že poslaneckou novelou, teda pozmeňujúcim návrhom k prerokúvanému poslaneckému návrhu zákona chcem prilepiť v ďalšom článku zmenu iného zákona o platobnom styku a hneď musím povedať, že takúto formu prijímania zákonných noriem som nikdy nepodporoval a nie som zástancom takéhoto riešenia. Vždy som bol tvrdým kritikom a ostanem aj naďalej tvrdým kritikom takéhoto riešenia, ale vychádzajúc zo súčasného stavu, žiaľ, nemáme inú možnosť upraviť jednu nezrovnalosť alebo chybu v našom právnom systéme.

    Ide o to, že v septembri tohto roku sme prerokovali novelu zákona o bankách a prostredníctvom tejto novely sme prerokúvali aj novelu zákona o platobnom styku. A táto novela sa zaoberala iba prijímaním smerníc Európskej únie do nášho právneho systému a konkrétne do zákona o platobnom styku v § 71a. Ale vládny návrh zákona navrhol riešiť tento problém nie štandardným spôsobom, nie tak, ako je to riešené v ostatných právnych normách. Legislatívna rada vlády poukázala na to, že bolo by potrebné zmeniť znenie tohto paragrafu, ale pri stanovení konkrétneho paragrafu sa pomýlila a navrhla riešiť tento problém v § 72a a nie v § 71a. Toto si nevšimli ani zo strany predkladateľa, teda ministerstva financií, ani zo strany Národnej banky, ale ani zo strany legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, ani zo strany kancelárie prezidenta, ktorá prekontrolovala prijatý zákon, a v našom právnom systéme vznikol chaos tým, že v § 71a upravujeme tú istú problematiku ako v § 72a a vypadol § 72a s platnosťou od 1. 1. 2005.

    Teda je to teraz na nás a žiadam vás o podporu, aby sme to upravili ešte pred platnosťou tohto zákona a aby sme týmto mojím pozmeňujúcim návrhom novelizovali aj zákon o platobnom styku s tým, že bude platiť naďalej taký stav, ktorý platí do 31. decembra 2004. Teda aby sme spolu nanovo sformulovali § 72a tým, že platnosť tohto paragrafu predlžujeme aj od 31. 12. 2004.

    Môžeme hovoriť aj o tom, kto je na vine. Jednostranne môžem vyhlásiť z mojej pozície, že my poslanci nie, lebo takto sme dostali ten návrh, a my sme neskúmali až tak podrobne, že ktorého paragrafu sa to dotýka. A hovorím ešte raz, že na rôznych stupňoch bola spravená chyba, ale mali by sme túto chybu napraviť a žiadam vás potom o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu v takomto znení: navrhujem nový článok II a článok I predloženého návrhu... Za článkom I vkladať tento nový článok II: Zákon č. 554/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony sa mení takto:

    V čl. II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa vypúšťa bod 10 a doterajší bod 11 sa označuje ako bod 10. Zároveň sa náležite upraví, doplní názov predloženého návrhu zákona (tlač 846) a pôvodne navrhnutý čl. II sa označí ako čl. III. V novooznačenom čl. III sa na konci pripájajú tieto slová „s výnimkou čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 31. decembra 2004.“.

    Ešte raz vás poprosím o podporu a dúfam, že podporíte tento návrh, ktorým chceme riešiť ten vzniknutý problém, ktorý vznikol mimo nás. Ďakujem vám.

  • Pán poslanec Farkas bol posledným prihláseným do rozpravy. Končím rozpravu.

    Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, pani poslankyne a poslanci, ďakujem vám, že ste pochopili to, že tento zákon, táto novela je v záujme niečoho. Chcem vás ešte upozorniť na jeden moment, ktorý máte vo svojich laviciach, že vláda zaujala stanovisko, že nie. Lenže vláda zaujala stanovisko nie vtedy, keď ešte nevedela, čo bude nasledovať. Nasledovalo to, že sme konzultovali so zástupcami vlády, pánom ministrom, stretli sme sa so štátnou tajomníčkou. Práve pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková, rieši tú výhradu vlády. Čiže dneska mám stanovisko vlády, ktoré mi bolo odoslané, že nie sú výhrady, pretože sme zapracovali veci, voči ktorým výhrada bola.

    Je to v záujme toho, aby sme túto novelu prijali. Preto vás chcem podporiť, aby ste tak urobili. A zároveň súhlasím so spôsobom hlasovania, ktorý navrhla pani spravodajkyňa, čiže stotožňujem sa s tými postupmi. Treba podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla, a body, ktoré sú vyňaté na osobitné hlasovanie, hlasovať tak, ako navrhla.

    Je mojou povinnosťou ako predkladateľa novely zákona sa vyjadriť aj k stanovisku pána predsedu finančného výboru, ktoré povedal. Ja takisto ako on si myslím, že nemali by sme pristupovať k takýmto neobvyklým spôsobom úpravy právnych noriem, ale po jeho vysvetlení ako predkladateľ nemám výhrady k tomu, aby do novely zákona, ktorú predkladám, sa vložila časť, ktorá s ňou plne nesúvisí, ale jednoducho je v záujme odstránenia nedostatkov a chýb. A ja nemám problém takýto návrh podporiť. Preto sa stotožňujem s návrhom pána predsedu finančného výboru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 851 a spoločnú správu máte ako tlač 851a.

    Slovo má pán poslanec Drgonec.

  • Dámy a páni, návrh na novelizáciu zákona o ochrane spotrebiteľa bol predmetom rokovania v pomerne veľkom počte výborov, v piatich výboroch, takže dovoľte, aby som vás na úvod veľmi nezaťažoval opakovaním toho, čo už zaznelo.

    Predkladám návrh na zmenu zákona, ktorý smeruje vlastne k dvom veciam:

    1. Priznať spotrebiteľom po dvanástich rokoch existencie zákona práva, pretože dosiaľ v zákone nič také nie je.

    2. Riešiť otázku financovania činnosti spotrebiteľských združení zo štátneho rozpočtu tak, aby boli určené čo najjednoznačnejšie pravidlá a aby tá činnosť mohla plynúť bez existujúcich obmedzení, ale zároveň, aby si štát zachoval kontrolu nad efektívnym vynakladaním tejto časti peňazí štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslankyni Beáte Brestenskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania návrhu poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 636/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pod tlačou 851.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona na rokovanie piatim výborom. Gestorský výbor je výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ostatné výbory nerokovali o tomto návrhu zákona. Návrh poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 634 o ochrane spotrebiteľa, prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor 6. októbra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Ďalej daný návrh prerokoval aj výbor pre financie, rozpočet a menu 5. októbra a neschválil k predloženému návrhu uznesenie, pretože nebol dostatok hlasov, nadpolovičná väčšina prítomných poslancov nehlasovala. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento návrh 13. októbra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona 5. októbra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona 7. októbra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť v predloženom znení. To boli všetky výbory, ktoré rokovali o danom návrhu zákona.

    Gestorský výbor prerokoval tento zákon podľa rokovacieho poriadku a odporúča zo spoločnej správy hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 14, 15, 16 s návrhom schváliť a o bodoch 2, 8, 10 a 13 s návrhom neschváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predložený návrh zákona Jána Drgonca prerokovať a schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Kto sa ústne hlási, pýtam sa? Pán poslanec Ondrejka, pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Ondrejka.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k predkladanému návrhu zákona predkladám tento pozmeňujúci návrh.

    V § 26 sa vkladá odsek 9, ktorý znie: „Združeniu, ktoré nezúčtovalo dotáciu zo štátneho rozpočtu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zmluvou o pridelení dotácie, nemožno prideliť ďalšiu dotáciu zo štátneho rozpočtu, dokiaľ nevyrovná svoj záväzok voči štátnemu rozpočtu.“

    Odôvodnenie: Zvyšuje sa ochrana finančných prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu na ochranu spotrebiteľa.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová bude pokračovať v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, milí kolegovia, kolegyne, otázka právneho postavenia, resp. ochrany spotrebiteľa, je otázka, ktorá sa dotýka nás všetkých, nielen občanov tohto štátu, ale aj všetkých nás, ako tu sedíme. Preto pozornosť tomuto zákonu je plne odôvodnená, myslím legislatívna pozornosť, ktorá má smerovať k zlepšeniu vzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim. Návrh predkladateľa je vedený touto snahou, no napriek tomu mám k nemu nasledujúce pripomienky.

    V navrhovanom, doteraz platnom § 25 sa hovorí, že „spotrebitelia majú právo organizovať sa v organizáciách na ochranu spotrebiteľov“. K vete, ktorá je v platnom práve, sa prikladá druhá veta, ktorá znie: „Tieto organizácie môžu vykonávať podnikateľskú činnosť.“ Táto veta podľa mňa je neodôvodnená. Organizácie na ochranu spotrebiteľa vznikli – a som o tom hlboko presvedčená – za tým účelom, aby v tých prípadoch, keď je kupujúci poškodený, mu dali právnu radu, aby mu pomohli, aby aj v prípade, keď nedošlo ku konkrétnemu poškodeniu, sledovali tovary, ktoré sa predávajú na trhu, vyvíjali určitú činnosť smerujúcu k ochrane. Ja si vôbec nemyslím, že popri tejto činnosti, ktorej by bolo na našom slovenskom trhu neúrekom podnetov na aktivitu, by táto organizácia ešte mala podnikať.

    Podľa zákona o občianskych združeniach, na základe ktorých táto organizácia funguje a na ktorú sa aj platný zákon odvoláva, je možné získať určitý zisk spôsobmi, ktoré sú uvedené v zákone. Rozšíriť toto právne postavenie na možnosť podnikania v žiadnom prípade nepovažujem za vhodné, preto som pripravila s potrebnými podpismi poslancov pozmeňujúci návrh, v zmysle ktorého v § 25 sa vypúšťa druhá veta, t. j. vypustí sa: „Tieto organizácie môžu vykonávať podnikateľskú činnosť.“

    Ďalej mám ešte doplňujúci návrh, vzhľadom na to, že vstupujeme do zákona o ochrane spotrebiteľa, a to doplňujúci návrh k § 10. V čom je problém? Do ostatnej novelizácie tohto zákona platila úprava, v zmysle ktorej každý predávaný tovar, pokiaľ nešlo o rýchlo sa kaziace potraviny a obdobné tovary, musel byť opatrený návodom na použitie v slovenskom jazyku, kde mali byť informácie aj o trvanlivosti výrobku a podobne. Žiaľ, ostatná novela – a vtedy som tiež proti tomu protestovala – zakotvila, že takáto povinnosť už nie je zákonná povinnosť, ale predávajúci si sám posúdi, či ide o tovar, ktorý takýto návod na použitie vyžaduje.

    Nuž, poďme sa pozrieť na naše trhoviská aj do niektorých našich značkových predajní elektrických spotrebičov a zistíme, že návod na použitie v slovenskom jazyku nie je priložený ku všetkým tovarom. A ja sa pýtam prečo? Prečo spotrebiteľ má kupovať tovary, kde nie je presne stanovený návod na použitie? Totiž on v zmysle platnej úpravy nie je povinný. Ja vám prečítam, ako znie dnes platná úprava. Citujem § 10 ods. 1 druhá veta: „Ak povaha a účel použitia výrobku vyžadujú, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby výrobky boli označené aj údajmi o kvalite, dátume výroby, dobe použitia a spôsobe použitia údržby, uchovania alebo skladovania týchto výrobkov.“ To znamená, ak povaha a účel použitia vyžadujú. Ďalej: „Údaje o spôsobe použitia, údržby, uchovania a skladovania môžu byť obsiahnuté v priloženom písomnom návode.“ Môžu byť obsiahnuté v priloženom písomnom návode. Teda nemusia byť, a ak to povaha vyžaduje.

    Preto dávam doplňujúci návrh k predloženému legislatívnemu, ktorý znie, citujem: V § 10 ods. 1 druhá veta znie: „Predávajúci je povinný zabezpečiť, aby výrobky boli označené údajmi o kvalite, dátume výroby, dobe použitia a spôsobe použitia, údržby a uchovania alebo skladovania týchto výrobkov.“ To znamená, okrem výrobkov, ktoré podliehajú skaze a majú taký charakter, ako sme si v praxi v minulosti zvykli, že nemajú návod na použitie, každý výrobok by bol povinný mať návod na použitie v slovenskom jazyku.

    Zastávam názor, že etika predaja a požadovaný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim sa tým dostane na vyššiu úroveň, a myslím si, že je plne odôvodnené, aby sa na slovenskom trhu predávali výrobky s návodom na použitie. Pretože i napriek všetkým snahám máme na trhu nielen výrobky, ktoré sú zdraviu škodlivé, poprípade sa ináč používajú, ako výrobca mal na mysli, ale kupujeme výrobky bez potrebného označenia na použitie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Madej, pani poslankyňa Štrofová – dobre, že už tam opravili ten záznam. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami na vystúpenie predchádzajúceho rečníka.

    Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť vystúpenie pani profesorky Tóthovej týkajúce sa právneho postavenia organizácií na ochranu spotrebiteľov. A mal by som v rámci faktickej pripomienky takú otázku na pána predkladateľa. Totižto z mojich osobných skúseností viem, že ako občianske združenia, na ktoré odkazuje novela zákona, že organizácie na ochranu spotrebiteľov by mohli byť napríklad občianskymi združeniami. Občianske združenia môžu mať príjmy z činností, ktoré vytvárajú zisk. Tak aj ja pri činnosti Európskeho združenia študentov práva, sú to činnosti napríklad z reklamy, príjmy z reklamy pri zabezpečovaní rôznych podujatí, konferencií a ďalších, občianske združenia riadne podávajú v prípade týchto činností, ktoré vytvárajú zisk, daňové priznanie, platia dane a v prípade, ak aj zamestnávajú, tak platia odvody. Ale či práve táto veta – a to je moja otázka – nedáva dosť široko možnosť podnikať? Či to nie je potom v rozpore so živnostenským zákonom a úpravou podnikania v Slovenskej republike ako takej, či nebude postačovať úprava a možnosť občianskych združení, napríklad, na ktoré odkazuje tento zákon, mať príjmy z činností, ktoré vytvárajú zisk, ktoré sú pomenované v zákone o dani z príjmov, ako príjmy z reklamy a ďalších iných činností, či toto nebude na ten účel postačovať?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja naozaj len veľmi v skratke by som chcela podporiť predrečníčku v tom, čo povedala. Myslím si, že aj tie pozmeňováky by mohli byť zapracované a mohli byť prijaté, lebo naozaj len zlepšujú. Treba si naozaj uvedomiť, že náš trh sa stal niečím veľmi zvláštnym, niečím ešte nedokončeným v transformácii a práva spotrebiteľa a užívateľov služieb sú dnes veľmi chabé. Aj práva na vymoženie. Preto si myslím, že každý jeden má nárok, každý občan má nárok to, za čo si zaplatí, teda služby alebo tovar, aby o nich dostal aj patričnú informáciu, o tomto tovare, ale zároveň aj poskytnutú službu. Čiže ja len budem podporovať tento návrh a ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem kolegom za podporu tohto návrhu a rada by som ešte uviedla pre ctené plénum, že nemôže tu byť obava, že by museli byť takto označované výrobky, kde by to v praxi spôsobovalo problémy, pretože štvrtá veta spomínaného § 10 jasne uvádza, citujem: „Ak nie je účelné predávané výrobky vzhľadom na ich povahu takto označovať, je predávajúci povinný uvedené údaje na požiadanie orgánov, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, alebo na požiadanie spotrebiteľa, ktorý preukáže právny záujem, pravdivo oznámiť, prípadne i tieto údaje doložiť.“ To znamená, že tam, kde to nie je účelné, zákon hovorí, táto povinnosť nie je. Ale myslím si, že generálne by zo zákona táto povinnosť mala vyplývať a skutočne by to malo byť zúžené nemať návod na použitie jedine pri tých potravinách a výrobkoch, kde to výslovne nie je účelné.

    Verím, že tento pozmeňujúci návrh vzhľadom na situáciu u nás na trhu panie poslankyne a páni poslanci podporia. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Väčšinu svojho života som pôsobil v právnej teórii, a preto sa na svet musím pozerať cez teóriu. Z hľadiska teórie mi to pred chvíľou rozšírilo poznatok, pretože som dospel k poznaniu, že aj skúšky sú návykom. Pán poslanec Madej si navykol chodiť na skúšky. Odkedy na ne prestal, tak začal pociťovať potrebu skúšať. Z hľadiska jeho otázky o podnikateľskom postavení občianskych združení na ochranu spotrebiteľa som v tomto návrhu hovoril z toho dôvodu, aby sme rozlíšili dve skupiny štruktúr, ktoré by vykonávali činnosť v oblasti ochrany spotrebiteľa. Také, ktoré to robia len za štátne, a také, čo to robia aj z nejakých ďalších prostriedkov, s tým, že tie subjekty, ktoré by vykonávali podnikateľskú činnosť, by nemali právo uchádzať sa o podporu zo štátneho rozpočtu.

    Teraz, ak dovolíte, trošku zoširoka. Ochrana spotrebiteľa sa u nás chápe dosť úzko. Je to, zjednodušene povedané, o tom, že niekto kúpi topánky, ktoré majú, ja neviem, zlý opätok a treba topánku vymeniť. Ochrana spotrebiteľa takto ponímaná je, alebo mala by byť veľmi okrajová a určite nie dominantná. Ochrana spotrebiteľa by mala byť predovšetkým o poškodzovaní buď všetkého obyvateľstva, alebo aspoň veľkých skupín obyvateľstva. Je to napríklad pri činnostiach veľkých obchodných reťazcov, kde sa pravidelne dejú najrôznejšie akcie, pri ktorých ponúkajú tovar za zníženú cenu, ale keď prídete k pokladni, neúčtujú vám zníženú cenu, ale účtujú vám vyššiu cenu, než je avizovaná. Takéto formy ochrany spotrebiteľa nie sú možné v právnom štáte, nie sú možné inak ako prostredníctvom súdov. Spotrebiteľské združenia, ktoré by mali vyvíjať túto aktivitu, sú reálne odkázané na nejaké prostriedky, pretože je to o súdnych poplatkoch, je to o nejakých právnych analýzach, ktoré musia vypracovať skôr, než podajú žalobu, a je to o rade ďalších úkonov, ktoré musia z niečoho finančne zvládnuť. Z toho dôvodu som sa teda nazdával, že by bolo dobré uvažovať o vytvorení nejakých združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré by mohli vykonávať aj podnikateľskú činnosť.

    Po tom, čo som predložil návrh, ma oslovili zástupcovia niektorých občianskych združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré na Slovensku existujú, s upozornením, že toto rozlíšenie na dve skupiny spotrebiteľských organizácií hrozí rizikom spolu – čo v prípade, že ide o združenie, ktoré nevyvíja len podnikateľskú aktivitu, ale vyvíja nejakú takú čiastočne inú aktivitu? S prihliadnutím na to súhlasím s tým, že to rozčlenenie na podnikateľské a nepodnikateľské organizácie na ochranu spotrebiteľa nie je dobré. Je už aj súčasťou spoločnej správy v bode 9 návrh gestorského výboru inak formulovať § 25 ods. 1, teda vypustiť vlastne práve tú vetu o tom, že spotrebiteľské organizácie môžu vyvíjať podnikateľskú činnosť. Zostaneme, predpokladám, že zostaneme len pri tom, že je to o nejakej činnosti, ktorá je istým spôsobom zabezpečovaná zo štátneho rozpočtu. Čiže z tohto hľadiska, pani profesorka, máte pravdu, pokiaľ ide o ten návrh, ale vo vzťahu k spoločnej správe je vlastne duplicitný.

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno.

    Pokiaľ ide o ten druhý bod, teda o novelizáciu § 10 ods. 1, myslím si, že to je výborný návrh, ktorý zase spresňuje režim ochrany spotrebiteľa, a som veľmi za to, aby sa tento návrh stal súčasťou novely zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a bude nasledovať druhé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 832 a spoločnú správu máte ako tlač 832a.

    Dávam slovo pani poslankyni Navrátilovej, aby návrh zákona odôvodnila.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, týmto sa uchádzam o vašu podporu pri novele zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Ide o pomerne krátku novelu, ktorá reaguje na niektoré nezrovnalosti, ktoré sa dostali do zákona č. 43 a ktoré môžu vytvoriť problémy po 1. januári budúceho roka, keď reálne začnú fungovať správcovské spoločnosti.

    Predovšetkým chcem, aby sa upravil spôsob dedenia, pretože nie je dobre riešený v platnom zákone. Navrhovaná zmena zabezpečí, aby dedičia dostali aj po skončení prípadného dlhotrvajúceho dedičského konania sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého. Súčasne sa jednoznačne špecifikuje predmet dedenia vzhľadom na účely dedičských konaní, analogicky napríklad zdedením aktív, ako sú cenné papiere a podobne.

    Ďalej sa navrhuje vypustenie povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti kupovať alebo predávať cenné papiere na verejnom trhu cenných papierov len prijímaním návrhov určených vopred neurčenému okruhu osôb, tzv. anonymnými obchodmi, a to z toho dôvodu, že v súčasnosti sa takéto obchody realizujú na OTC trhoch cez brokerov, čím je táto povinnosť vlastne nesplniteľná.

    Považujem za dôležité, aby sa zaviedli jasné pravidlá a časové súvislosti na prestupy sporiteľov do dôchodkových fondov inej správcovskej spoločnosti. Chcem tým zamedziť špekulatívnemu uzatváraniu zmlúv za účelom zneužívania províznych systémov dôchodkových správcovských spoločností. Navrhované znenie je v súlade s požiadavkami na prevádzku informačného systému druhého piliera.

    Ďalšou zmenou oproti platnému zneniu zákona je vypustenie lehoty na spätné pripisovanie dôchodkových jednotiek, a to z takého dôvodu, že k nim dochádza k znižovaniu hodnoty dôchodkových jednotiek ostatných sporiteľov v dôchodkovom fonde a k neodôvodneným a neprimeraným zásahom do procesu účtovania.

    Trošku problematická je posledná časť navrhovanej novely, pretože navrhujem, aby sa pri výpočtoch výšky aktív potrebných na vyplácanie doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku príslušnou poisťovňou nepoužívali zmiešané úmrtnostné tabuľky, ale úmrtnostné tabuľky vždy pre osoby rovnakého pohlavia. To sú tzv. rodové úmrtnostné tabuľky. Tento problém rezonuje v Európskej únii a zdá sa, že je to problém, ktorým sa budeme musieť zaoberať aj my, pretože je to otázka rovnakého zaobchádzania. Ja som už z tohto miesta povedala, že je to krivé zrkadlo na tieto zmiešané úmrtnostné tabuľky, pretože poškodzuje jedných aj druhých. Poškodzuje ženy, pretože v prípade vdovského dôchodku budú dostávať nižšie dôchodky, ale poškodzuje predovšetkým mužov. A toto nie je podľa môjho názoru správna vec. Ja som presvedčená o tom, že téma úmrtnostných tabuliek sa dostane do Národnej rady v inej súvislosti, a to v súvislosti s prijímaním európskej legislatívy, kde by sa Slovensko malo jasne postaviť na stranu toho, že rodové úmrtnostné tabuľky sú spravodlivejšie ako zmiešané úmrtnostné tabuľky.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Kláre Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z. (tlač 832), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1185 z 9. septembra 2004 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 5. októbra 2004 pod č. 473 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 13. októbra 2004 pod č. 288. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 5. októbra 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré poslanecký návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pod siedmimi bodmi, máte ich všetci rozdané na stole.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Po rozprave uvediem spôsob hlasovania.

    Ďakujem. Skončila som. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Áno, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden poslanec, člen klubu Slobodného fóra, pán Jozef Hurban.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani navrhovateľka, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh k návrhu poslankyne Národnej rady Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

    Tento návrh je, už som hovoril, veľmi jednoduchý a vyplýva z pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady, že nie je vhodné používať také slovné spojenie, ako je „menové riziko“, a teda prednesiem ten návrh, ktorý znie takto: V článku I v § 88 ods. 2 sa slová „menovému riziku“ nahrádzajú slovom „riziku“. Odôvodnenie: Ide o rovnakú úpravu ako v piatom a šiestom bode návrhu zákona.

    To je všetko, pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo.

  • Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete hovoriť na záver? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 833 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 833a.

    Pani poslankyňa, odôvodnite návrh zákona. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, keďže sme v druhom čítaní, pokúsim sa naozaj veľmi skrátiť svoje vystúpenie a možno sa potom neskôr vyjadrím skôr k pozmeňujúcim návrhom, ktoré, viem, že prídu.

    Tento návrh zákona je veľmi krátky, je to novela zákona č. 5/2004, ktorý potom bol ešte novelizovaný, a týka sa jednej jedinej záležitosti – umožniť ľuďom, ktorí žiadajú o predčasný starobný dôchodok a využívajú inštitút započítania podpory v nezamestnanosti, ktorú si od štátu nevzali do výpočtu svojho budúceho dôchodku, takíto ľudia sa museli doteraz hlásiť na úrade práce a následne potom na ten úrad práce chodiť a plniť aj ďalšie povinnosti, táto novela umožňuje týmto ľuďom jedným dňom sa prihlásiť na úrad práce a v ďalší deň sa odhlásiť, čím sa tieto povinnosti odbúrajú.

    Možno by som sa vyjadrila k niektorým reakciám, s ktorými som sa stretla jednak vo svojom e-maili, jednak v niektorých listoch, ktoré som dostala. Niektorí budúci dôchodcovia reagovali rozhorčene, pretože mali pocit, že ich to nejakým spôsobom má diskriminovať a že ich už vyhlasujeme za takých, ktorí by nemali alebo nemohli pracovať. Nie je to tak. Možnosti sa rozširujú. Po tejto novele, ak bude schválená, sa ten-ktorý žiadateľ môže rozhodnúť, či ostane na úrade práce, alebo na ňom neostane. Ak na ňom ostane, tak musí plniť povinnosti, ktoré sú s tým spojené. Na druhej strane má výhodu v tom, že za neho štát bude platiť odvody, ktoré ho svojím spôsobom chránia. Alebo má druhú možnosť, že sa rozhodne z toho úradu práce odísť, s čím nebude mať tým pádom spojené povinnosti a tým ani napríklad výdavky u ľudí, ktorí bývali ďaleko od úradov práce, kde chodia. Takže sa vlastne možnosti rozširujú.

    Už v spoločnej správe je niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Ja som so všetkými súhlasila, ale v neskorších diskusiách – a myslím, že to ukáže aj následne rozprava – sme dospeli k niekoľkým zmenám. Takže ja súhlasím so všetkými práve tak, ako budú prednesené, ako sme sa neskôr dohodli v sociálnom výbore. Ale to sa všetko dozviete. Kolegovia, prosím vás o podporu. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Kláre Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z. (tlač 833), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spravodajskú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1166 z 9. septembra 2004 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnenie niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 5. októbra 2004 pod č. 470 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 5. októbra 2004 pod č. 289. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 5. októbra 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré poslanecký návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, presne ich je 5, máte ich všetci rozdané na stole.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a podľa § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu a v rozprave uvediem spôsob hlasovania. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvá.

  • Otváram rozpravu a nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa, ako prvá.

    Len pre informáciu uvádzam, že písomne sa ešte do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sabolová. Potom otvorím možnosť podania ústnych prihlášok.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla návrh na zmenu návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Táto zmena sa týka čl. I. Článok I sa dopĺňa 3. novelizačným bodom, ktorý znie. Bod 3 § 64 ods. 1 znie: „Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov v rozsahu podľa odseku 2, ktorú preukázateľne bude realizovať občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).“

    Krátke odôvodnenie: Ide o precizovanie ustanovenia z hľadiska aplikačnej praxe. Konkretizuje sa, že zákazku, ktorú zamestnávateľ zadá ako náhradné plnenie v prípade neplnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, musí preukázateľne realizovať občan so statusom zdravotného postihnutia podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona.

    Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ako prvá vystúpi v rozprave písomne prihlásená pani poslankyňa Sabolová.

  • Reakcia poslankyne.

  • Ďakujem. Ako druhá, ale ako prvá písomne prihlásená, pani kolegyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tento predo mnou predložený pozmeňujúci návrh k zákonu vyplýva z podstaty, ktorú som predložila ja v ods. 2 § 64. Súčasne právo hendikepuje občanov so zdravotným postihnutím, umožňuje zadať zákazku merateľnú len v hodinách, pričom neuvažuje s tvorivou duševnou činnosťou, ktorú nie je možné časovo vyjadriť. Konkrétny podiel duševnej práce na splnení tej-ktorej konkrétnej zákazky je prakticky nemožné vyjadriť v hodinách. Dochádza k znemožneniu občanov zdravotne postihnutých vykonávať kvalifikovanú duševnú prácu, úročiť svoje vzdelanie a celkom odbúrava motiváciu pre tých ľudí z hľadiska rekvalifikácie, ďalšieho vzdelávania, chuti zapojiť sa do normálneho života a bežného pracovného procesu. Model náhradného plnenia v krajinách Európskej únie, ktorý hodnotí ľudskú prácu jej cenou, teda aj trhovým ohodnotením, umožní občanom so zdravotným postihnutím pracovať spôsobom, keď ich hendikep prakticky zaniká a sú celkom porovnateľní s ostatnými zamestnancami. Týmto spôsobom navyše dochádza k spätnému začleneniu týchto občanov a k uplatneniu na trhu práce.

    Z tohto dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh k § 64 ods. 2, kde sa navrhuje nové znenie odseku 2: „Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa ods. 1 je potrebné zadať zákazku vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom sa odvod za nesplnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím odvádza.“

    Odôvodnenie: Veľmi krátko poviem. Dnes zákon hovoril, že na jedného zdravotne postihnutého, ktorého zamestnáva organizácia, je možné zadať zákazku na 1 400 hodín, čím sa veľmi vytváral tlak jednak na to, že objednávanie zákaziek bolo viazané mnohokrát na začiatok roka na to, aby si mohol zamestnávateľ vypočítať pri zamestnávaní zdravotne postihnutých, koľko hodín môžu odpracovať. Bol to jednak tlak na to, že mnohokrát zdravotne postihnutí boli tlačení na prácu za minimálnu mzdu alebo možno aj pod minimálnu mzdu. Tým, že sa zadá cena práce, je možné zamestnávať viac občanov, je možné im dať lepšiu mzdu. A práve tým pozmeňujúcim návrhom, o ktorom hovorila kolegyňa Sárközy, ešte v tom prvom odseku sa zdôrazňuje, aby zamestnávateľ, ktorý môže mať aj inú prevádzku, nielen chránenú dielňu, práce objednávané iným zamestnávateľom, ktorý nie je schopný poskytnúť zdravotne postihnutým prácu, bol povinný, aby vykonávali túto objednanú prácu zdravotne postihnutí.

    Čiže si myslím, že týmito dvoma pozmeňujúcimi návrhmi zlepšujeme možnosť zamestnávať zdravotne postihnutých a aj im vytvárame lepšie ekonomické podmienky na ich prácu. A verím, že aj zamestnávatelia, ktorí takýchto ľudí zamestnávajú, to pochopia a skutočne sa zlepší aj cena práce týchto zdravotne postihnutých.

    Ďakujem pekne a prosím o podporu.

  • Kto sa, prosím, ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec Horváth. Nikto viac. Končím možnosť ústne podaných ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v prvom rade navrhnúť vyňatie na osobitné hlasovanie, vyňatie bodu č. 5 zo spoločnej správy.

    A po ďalšie mi dovoľte predložiť jeden pozmeňujúci návrh, kde navrhujem, za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie.

    Čl. II:

    1. V § 5 ods. 4 písmeno g) znie: „g) 25 % vdovského alebo vdoveckého dôchodku8d), ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek.“ Zmena sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia rovnakého práva aj pre vdovcov.

    2. Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.

    Na základe predloženého návrhu je potrebné vykonať zmenu aj v názve zákona takto: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete hovoriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem len vyjadriť podporu všetkým trom návrhom. Tie prvé dva sa týkajú otvorenia novej problematiky, takže vyjadrujem súhlas s takýmto rozšírením.

    A čo sa týka tretieho bodu, tak ide práve o spomínanú dohodu, ktorú sme urobili v sociálnom výbore. Piaty bod je v spoločnej správe. Je kombináciou dvoch bodov. Keďže ten druhý sme nechceli vyňať, iba ten prvý, tak preto pozmeňujúci návrh pána Horvátha.

    Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si? Nech sa páči.

  • Chcem upresniť bod 5, ako došlo k tej kolízii. Tento pozmeňujúci návrh som predkladala na výbor ja, bol prijatý konsenzom všetkých prítomných poslancov.

    O čo ide? Ide o to, že v novom zákone, ktorý je v platnosti od januára tohto roku, už nie je rozlíšenie čiastočný a úplný invalidný dôchodok. Lenže je tam prechodné obdobie, v ktorom to je rozlíšené. A tým, že sme prijali jednak novelu zákona o hmotnej núdzi, vypadla z toho tá skupina, kde sa môže odpočítať 25 % z dôchodku práve u tých čiastočne invalidných. Takže to bolo nedorozumenie. My sme nechceli riešiť sociálny dôchodok, ale chceli sme riešiť len čiastočný a úplný invalidný dôchodok. Toto budeme riešiť pri druhom čítaní vo vládnom návrhu zákona, ktorý príde na novembrovú schôdzu.

    A ten bod 2, samozrejme, od 1. januára platí dôchodok už aj pre vdovcov, ale tu sme na toto zabudli nejakým nedopatrením, je tam len vdovský dôchodok. Takže len na vysvetlenie. Samozrejme, podporujem to, čo tu bolo prednesené, a prosím vás o hlasovanie o týchto pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Horváth. Ja sa potom vyjadrím pred rozpravou k tomu bodu 5. Samozrejme, gestorský výbor odporúča schváliť, ale pretože je spresňujúci pozmeňujúci návrh, tak by som prosila ten bod 5 nepodporiť a podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Horvátha.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 854 a spoločnú správu máte ako tlač 854a.

    Slovo má poslankyňa Mária Majdová. Prosím, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa, v máji tohto roku sme v tejto snemovni schválili vládny návrh novely zákona o obecnom zriadení. Cieľom tejto novely okrem iného bolo aj upraviť postavenie hlavného kontrolóra a zamedziť situáciám, keď formálne kontrolór obecného zastupiteľstva síce bol, resp. funkcia hlavného kontrolóra bola obecným zastupiteľstvom formálne vytvorená, ale z rôznych dôvodov nebolo možné túto kontrolnú funkciu efektívne vykonávať. Počas úpravy textov pri rokovaní o tejto novele však došlo k situácii, že sa rôznym spôsobom upravilo postavenie hlavného kontrolóra obce a hlavného kontrolóra vyššieho územného celku, hoci v zásade postavenie týchto dvoch zložiek je rovnaké v tom, že ide o nezávislé kontrolné orgány mestských zastupiteľstiev voči štatutárnym orgánom a výkonným orgánom obce.

    Aplikačná prax teda ukázala, že nejasné ustanovenia § 13 ods. 6 a § 18 ods. 1 túto nezávislosť kontrolných zložiek spochybňujú napríklad aj tým, že v súčasne platnom znení zákona sa požaduje, aby tajná voľba hlavného kontrolóra, ale len v prípade kontrolóra obce, nie v prípade kontrolóra VÚC, bola potvrdená ešte osobitným hlasovaním a osobitným uznesením. Takéto niečo nie je bežné pri žiadnej inej personálnej voľbe, a preto sme sa rozhodli tento problém odstrániť v našej novele.

    Z rokovania výborov vyplynuli viaceré návrhy, ktoré máte v spoločnej správe, a ako jeden z predkladateľov vyjadrujem súhlas s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, stotožňujem sa s nimi a prosím vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, rovnako ako vás prosím o podporu celej novely.

    Ďakujem za slovo.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Mitríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 854), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený zákon, podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov.

    Národná rada svojím uznesením č. 1187 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie uvedeného zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu v zmysle rokovacieho poriadku.

    Návrh skupiny poslancov na vydanie uvedeného zákona prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady takto: Národnej rade odporúčajú schváliť s pripomienkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 645 z 5. októbra 2004, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 391 z 10. júna 2004 a výbor pre verejnú správu uznesením č. 238 zo 14. októbra 2004.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe. Je ich celkom osem. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať: a) spoločne schváliť body 1, 2, 3, 5, 6 a 7, b) spoločne neschváliť body 4 a 8.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov k uvedenému zákonu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v zmysle rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákon č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Súčasne poveril ma ako spoločného spravodajcu v zmysle rokovacieho poriadku. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu č. 242 z 19. októbra 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Máte slovo, pán poslanec, ako prvý. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, to len pre informáciu. A potom otvorím možnosť na ústne prihlášky.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predniesol k uvedenej novele pozmeňujúci návrh, predtým mi však dovoľte niekoľko slov k predmetnej novele a k samotnému zákonu o obecnom zriadení.

    Ako bývalý predstaviteľ samosprávy, a teda aj moji kolegovia, s ktorými som komunikoval počas svojho pôsobenia v samospráve, si zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení mimoriadne vážili a ctili si ho de facto ako svoju ústavu. Dnes musím smutne konštatovať, keď prerokúvame tento zákon, že od roku 1990, teda za 14 rokov fungovania tohto zákona, bol tento zákon včítane tejto novelizácie 23-krát prerokúvaný v Národnej rade. Mali by sme sa zamyslieť nad uvedeným konaním, pretože týmto zákonom sa riadi takmer 2 900 miest a obcí na Slovensku. A skutočne musím z vlastných skúseností povedať, že pre obce a mestá je to ústava, zákon zákonov, ktorým sa musia riadiť. Preto chcem z tohto miesta vyjadriť také želanie a zároveň aj prosbu, ak v budúcnosti budeme realizovať ďalšie novely, aby sme skutočne k nim pristupovali citlivo, a ak už budeme nútení ich realizovať, aby sme ich robili skutočne čo najkomplexnejšie, v celej šírke záberu, to, čo samospráva potrebuje.

    K uvedenému pozmeňujúcemu návrhu k § 18 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov: § 18 ods. 1. V § 18 ods. 1 v tretej vete za slovo „nesmie“ vložiť slová „bez súhlasu obecného zastupiteľstva“.

    Odôvodnenie: Táto úprava zmierňuje tvrdosť voči hlavnému kontrolórovi v oblastiach ďalších možných pracovných aktivít. V prípade, že obecné zastupiteľstvo posúdi situáciu hlavného kontrolóra vo vzťahu k úväzku, môže vyjadriť súhlas s niektorými činnosťami, ktoré sú citované v zákone.

    Krátke vysvetlenie. Malá obec, ktorá je do 1 000 obyvateľov, mnohokrát zamestnáva kontrolóra na úväzok 0,1 – 0,2 úväzku, mnohokrát to predstavuje sumu 1 000, 2 000, 3 000 korún a v ďalších okolitých obciach tohto kontrolóra nechcú alebo ho nezvolia. Pritom tento kontrolór je audítorom, ktorého hlavná činnosť nespočíva vo výkone kontroly na obci. Je to skôr externá činnosť, možno pomoc tejto obci, aby profesionálne riadili z účtovnej, ekonomickej stránky obec. Tak samozrejme, že ak mu zakážeme alebo že nebude môcť vykonávať svoju hlavnú činnosť, určite pre tento malý úväzok sa nevzdá hlavnej činnosti a obce zostanú bez kontrolóra.

    Myslím si, že tento malý pozmeňovák bude akýmsi prechodným obdobím, pretože naším cieľom by malo byť, aby kontrolóri skutočne boli profesionalizovaní, aby nepracovali pre obce a mestá externe, ale aby boli súčasťou samosprávy, a teda sa zaoberali len touto činnosťou, pretože po prechode kompetencií, po fiškálnej decentralizácii v obciach je veľká šírka záberu povinností a v mnohých prípadoch, hlavne v tých väčších mestách, už nie je mysliteľné, aby to robil na úväzok.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Kto sa hlási, prosím, ústne do rozpravy? Ale predtým ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Mitríka pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na svojho predrečníka chcem reagovať iba jednou maličkou poznámkou. Samozrejme, tento návrh, ktorý predkladá, je vlastne to zlepšenie, ktoré vieme podporiť, ale na druhej strane treba povedať, že je trochu nešťastie, že to predkladá pri tejto novele zákona, ktorá je momentálne predložená. Pretože úplne otvorene hovorím, som jeden z tých, ktorí zo samosprávy vyšli, a nevidím dôvod, prečo takýmto spôsobom by sme mali kúskovať a novelizovať 369-ku. A osobne zastávam názor, že nie je potrebné túto novelu podporiť, aj keď sme pôvodne uvažovali o tom, že keď sa to dostane do druhého čítania, že bude snaha nejakým spôsobom toto zlepšiť. Ale myslím si, že tento zásah, ktorý je momentálne predkladateľmi urobený, je pre nás neprijateľný, a preto aj vyhlasujem, že nepodporíme tento návrh zákona.

  • Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tóthová? Ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé kolegyne, milí kolegovia, nedá mi nevystúpiť, keďže problematika verejnej správy bola predmetom môjho záujmu počas celého môjho pôsobenia na Katedre správneho a finančného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Otázkami verejnej správy som sa zaoberala vo svojej publikačnej činnosti, prednáškovej a podobne. Vravím to preto, že som stála aj pri vypracovaní zákona o obecnom zriadení. Bola som v komisii a tak, ako tu už bolo povedané, tento zákon je skutočne základný zákon pre prácu našej územnej samosprávy. Tento vstup považujem za nie najšťastnejší. Vôbec nemám pocit, že by dôvodom na zmenu malo byť to, že hlavný kontrolór sa inak potvrdzuje na VÚC a inak na obci. Vážení, uvedomme si, že obec je malá lokalita, často s nízkym počtom obyvateľov, kde určité vzťahové veci hrajú dosť veľkú úlohu. Preto si myslím, že je veľmi dobré, že potvrdenie po voľbe ešte uskutoční kolektívny orgán. Otázka kontrolóra je citlivá otázka, tak ako aj jeho výkon činnosti. A hlavne otázka odvolania hlavného kontrolóra je veľmi citlivou otázkou a myslím si, že je úplne opodstatnené, aby odvolanie hlavného kontrolóra potvrdzovalo ešte zastupiteľstvo obce.

    Tak ako tu bolo povedané, na Slovensku je viac ako 9-tisíc obcí. Pri poslednej informácii to bolo, pardon, nie 9-tisíc, ale 2 900 obcí, pri poslednej informácii bolo 2 964 obcí. Rôznorodosť situácie jasne vyžaduje inú právnu úpravu, ako je to pri 8 vyšších územných celkoch. Predsa je nepomerný rozdiel právne regulovať situáciu v 8 vyšších územných celkoch, ako právne regulovať situáciu v 2 964 obciach.

    Preto tento legislatívny návrh, aj keď je z dielne mojich kolegov, žiaľ, nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy po predchádzajúcich rečníkoch. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť?

  • Ďakujem za slovo. Len ku kolegovi Mitríkovi. Tento pozmeňujúci návrh akceptujem. S pani kolegyňou Tóthovou nebudem polemizovať už aj z toho dôvodu, že ja na rozdiel od nej nie som právnička a, samozrejme, nebudem z právnej roviny s ňou diskutovať. Ale napriek tomu zastávam názor, že tak kontrolór VÚC, ako kontrolór obce bez ohľadu na počet obyvateľov, ktorí do obvodu obcí alebo VÚC spadajú, jednoznačne musí byť nezávislý, či od starostu, alebo primátora, alebo od predsedu VÚC, pretože on kontroluje starostu a svoje výsledky poskytuje práve zastupiteľstvu. Čiže som presvedčená, že či na VÚC, alebo v obci musí byť nezávislý a starosta by nemal mať dosah na jeho odvolanie alebo na zablokovanie uznesenia o jeho zvolení. To je môj názor, nie som právnička. Vy ako právnička máte svoj názor a ja sa skláňam s úctou pred vašimi skúsenosťami, ale na tomto trvám a poprosím o podporu napriek všetkému. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nechcete. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne a páni poslanci, teraz nasledujú dva návrhy medzinárodných zmlúv, ktoré odôvodňuje minister zahraničných vecí. Navrhujem, aby sme rozpravu o týchto bodoch zlúčili s tým, že o každom návrhu budeme hlasovať osobitne. Prosím, je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem. Budeme sa držať podľa tohto rozhodnutia.

    Teraz prosím pána ministra zahraničných vecí pána Kukana, aby odôvodnil

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov pri Organizácii Severoatlantickej zmluvy (Brusel 14. 9. 1994), tlač 828, a

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse Organizácie Severoatlantickej zmluvy, predstaviteľov štátov a medzinárodného personálu (Ottawa 20. 9. 1951), tlač 829.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ruch v sále.

  • Zároveň prosím o pokoj v poslaneckej snemovni.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky materiál Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov pri Organizácii Severoatlantickej zmluvy.

    Uvedená zmluva je súčasťou tzv. právneho acquis aliancie, ktoré bolo definované v piatej kapitole akčného plánu členstva. Zmluvnou stranou dohody sú všetky členské štáty NATO. Ide o mnohostrannú medzinárodnú zmluvu, ktorej cieľom je zabezpečiť potrebné výsady a imunity pre misie a predstaviteľov tretích štátov pri NATO. Ide najmä o misie a predstaviteľov štátov, ktoré sú členmi Partnerstva za mier a Severoatlantickej rady pre spoluprácu. Meritórnym článkom dohody je len článok 2, podľa ktorého štát, v ktorom má organizácia ústredie, teda Belgicko, poskytne misiám a personálu tretích štátov postavenie, ako má diplomatická misia a jej personál, a podobne tiež obvyklé výsady a imunity predstaviteľom tretích štátov na dočasnej misii k organizácii.

    Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím dohody uznesením č. 2 zo 14. januára tohto roku, to znamená ešte pred nadobudnutím členstva Slovenska v aliancii, aj keď k jej podpisu došlo až po našom vstupe. Cieľom tohto postupu bolo vytvoriť podmienky na umožnenie podpisu dohody bez odkladu po uložení ratifikačných listín v Severoatlantickej zmluve. Dňa 29. júla tohto roku dohodu za Slovenskú republiku podpísal veľvyslanec Slovenskej republiky v Belgickom kráľovstve pán František Lipka.

    Predkladanú dohodu možno považovať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, preto je po jej podpise potrebné vyslovenie súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky s touto dohodou a jej ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky. Zároveň vláda citovaným uznesením odporučila Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, keďže ju možno pokladať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Dohoda nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov ani obcí. Nebude mať teda finančné vplyvy, ekonomické vplyvy, environmentálne vplyvy ani vplyv na zamestnanosť a z tohto dôvodu súčasťou materiálu nie je doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

    Na základe uvedeného sa prekladá dohoda na vyslovenie súhlasu Národnej rady, ako aj na rozhodnutie podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že predmetná dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Následne bude dohoda predložená na ratifikáciu prezidentom Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženým materiálom súhlas.

    A teraz k tej druhej dohode.

    Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady materiál Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse Organizácie Severoatlantickej zmluvy, predstaviteľov štátov a medzinárodného personálu.

    Táto medzinárodná zmluva, podobne ako predchádzajúca, je súčasťou tzv. právneho acquis, ktoré bolo definované v kapitole päť akčného plánu členstva. Aj tu sú zmluvnými stranami dohody všetky členské štáty aliancie. Ide o mnohostrannú medzinárodnú zmluvu, ktorej cieľom je zabezpečiť potrebné výsady a imunity pre Organizáciu Severoatlantickej zmluvy pre predstaviteľov štátov v organizácii a pre medzinárodný personál organizácie a expertov zúčastňujúcich sa misií pre organizáciu, a to na území každého štátu zmluvnej strany. Text obsahuje predovšetkým štandardizované ustanovenia zmluvy poskytujúcej výsady a imunity pre medzinárodné organizácie, zástupcov štátov pri tejto organizácii a úradníkov a expertov organizácie.

    Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím dohody uznesením č. 1 zo dňa 14. januára 2004, teda ešte pred nadobudnutím nášho členstva v aliancii. Cieľom tohto postupu bolo vytvoriť podmienky na umožnenie podpisu dohody bez odkladu po uložení ratifikačných listín v Severoatlantickej zmluve. Tretieho augusta tohto roku dohodu za Slovenskú republiku podpísal veľvyslanec Slovenskej republiky v USA pán Rastislav Káčer.

    Predkladanú dohodu možno považovať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, preto po jej podpise je potrebné vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s touto dohodou a ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky. Zároveň vláda citovaným uznesením odporučila Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, keďže ju možno pokladať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Podobne ako predchádzajúca zmluva, dohoda nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet a v súvislosti s uzavretím tejto dohody sa nepredpokladajú žiadne priame výdavky. Dohoda v budúcnosti môže mať dosah na štátny rozpočet v prípade, s ktorým počíta čl. 10 dohody, ak by organizácia na území Slovenskej republiky uskutočnila dôležitý nákup majetku na úradné použitie.

  • Ruch v sále.

  • Slovenská republika sa v takom prípade zaväzuje, že keď to bude možné, vráti nepriame dane a poplatky, ktoré boli súčasťou ceny. Vyčíslenie vplyvov na štátny rozpočet Slovenskej republiky nie je na účely tohto materiálu možné, keďže možnosť využitia tohto ustanovenia dohody v budúcnosti je zatiaľ hypotetická. Dohoda nebude mať vplyv na rozpočty vyšších územných celkov ani obcí. Nebude mať ekonomické, environmentálne vplyvy ani vplyv na zamestnanosť.

    Na základe uvedeného sa predkladá dohoda na vyslovenie súhlasu Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutie podľa článku...

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, ja vás na chvíľočku preruším.

    Vážené kolegyne poslankyne a poslanci...

  • Viem, že končíte, ale chcem vám, dovolím si pripomenúť, hovorí minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vy všetci, ktorí si robíte v tejto chvíli schôdzky a rokujete o rôznych veciach, určite sú to dôležité veci, ale opustite rokovaciu sálu a nevyrušujte! Zahraničnopolitické vystúpenie je významné vystúpenie ministra zahraničných vecí. Chcem vytvoriť ako predsedajúci tejto schôdze dôstojné prostredie na to, aby to, čo sa tu prerokúva, malo aj svoju hodnotu, aby si ľudia, ktorí to majú počúvať, aj mohli uvedomiť, o čom sa tu hovorí. Potom sa dá predpokladať, že budeme hlasovať o tom, čomu rozumieme. Ďakujem vám za porozumenie a budeme pokračovať.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Na základe uvedeného sa predkladá dohoda na vyslovenie súhlasu Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutie podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že predmetná dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Následne bude dohoda predložená na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s predloženým materiálom.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Prosím predsedu zahraničného výboru poslanca Pavla Pašku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o týchto návrhoch vlády. To znamená, pán Paška uvediete obidve spravodajské stanoviská k týmto návrhom vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa zhrnúť obidve spravodajstvá do jedného, pretože aj pán minister uviedol obidva návrhy spoločne.

    Takže obidva návrhy na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov pri organizácii, ako aj návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o statuse Organizácie Severoatlantickej zmluvy boli pridelené rozhodnutím č. 885 zo dňa 27. septembra 2004 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor bol určený Zahraničný výbor Národnej rady.

    Výbory prerokovali predmetnú správu v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Odporučili vysloviť súhlas s jednou aj druhou dohodou. Odporučili rozhodnúť pri jednej aj druhej dohode o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň zahraničný výbor svojím uznesením č. 124 zo dňa 14. októbra 2004 prijal spoločnú správu výborov, ktorú máte pred sebou.

    Skončil som, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Bude nasledovať hlasovanie. Pán predseda, nech sa páči.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 32. schôdze Národnej rady. Poprosil by som pána poslanca Tomáša Galbavého, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, ktorý prerokúvame ako tlač 797.

    Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili. Pána poslanca Tomáša Galbavého, spoločného spravodajcu... Nech sa páči, pán poslanec Číž. Zapnite pána poslanca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem vás v mene troch poslaneckých klubov požiadať o krátku 5-10-minútovú prestávku pred hlasovaním o tomto zákone.

  • Dôvod, pán poslanec? Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslancov Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča o zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo. Poprosím vás, aby ste uvádzali postupne hlasovania najskôr zo spoločnej správy a potom o návrhoch, ktoré podali poslanci v rozprave.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Pán poslanec Janiš.

    Nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, páni, dovoľte, aby som uvádzal hlasovanie o zákone o Slovenskej televízii.

  • V rozprave vystúpili štyria poslanci. Pozmeňujúce návrhy podal poslanec Lintner a pani poslankyňa Rusnáková, ktorá predniesla aj návrh na hlasovanie o spoločnej správe. Žiada hlasovať o každom bode zo spoločnej správy osobitne. Najprv treba hlasovať o bodoch spoločnej správy. O bodoch spoločnej správy hlasovať osobitne, ako som už povedal, na návrh pani poslankyne Rusnákovej. Upozorňujem, že pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lintnera sa vylučujú s návrhmi v spoločnej správe. Takže poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Pán spravodajca, preruším vás, pretože práve mi oznámili, že znovu, tak ako včera, nie je elektrický prúd v Národnej rade okrem rokovacej sály. Porucha je mimo.

  • Reakcie z pléna.

  • Nejde, páni poslanci, hlasovacie zariadenie, v tom je problém. Ak sa dohodneme, môžeme hlasovať skrutátormi. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Alebo druhá alternatíva, pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch a hlasovať o 17.00 hodine.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán poslanec Galbavý, pán spoločný spravodajca.

    Budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu.

  • Reakcie poslancov.

  • Nefunguje hlasovacie zariadenie, páni poslanci. Vám áno, ale na svetelnej tabuli sa ani nedá spustiť systém hlasovacieho zariadenia. Technici... Ešte vás poprosím, páni poslanci, poprosím vás...

    Páni poslanci, hlasovať môžeme s jednou podmienkou, že výsledky hlasovania nebudú zobrazované na svetelnej tabuli, pretože tá je napojená osobitne na vonkajší zdroj, ale na vašich hlasovacích zariadeniach budú priebežne výsledky hlasovania zobrazované. Môžeme za takýchto...

  • Reakcia pléna.

  • Áno.

    Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu hlasovať aj z toho dôvodu, že nie je funkčné zariadenie na zobrazovanie. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 84 za, 16 proti, 3 sa zdržali, 10 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Galbavého. Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

    Medzitým sa obnovila dodávka elektrickej energie do rokovacej sály. Nech sa páči. Pán poslanec Galbavý uviedol body zo spoločnej správy, ktoré navrhla v rámci rozpravy pani poslankyňa Rusnáková, aby sme hlasovali o každom jednom pozmeňujúcom návrhu uvedenom v spoločnej správe samostatne.

    Budeme teda teraz hlasovať, pán spoločný spravodajca...

  • O bode č. 1 zo spoločnej správy. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 12 proti, 121 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 1 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 1 za, 11 proti, 122 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 2 zo spoločnej správy.

    Hlasujeme o bode 3 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 2 za, 12 proti, 118 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme bod 3.

    Budeme hlasovať o bode 4 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 11 proti, 124 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 4.

    Budeme hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 9 proti, 125 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 5 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 1 za, 10 proti, 120 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 6 zo spoločnej správy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podali v rozprave páni poslanci. Nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

  • Pán predseda, ako prvý v rozprave podal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pán poslanec Lintner. Ale znovu musím upozorniť, že pán poslanec Lintner navrhol hlasovanie o svojich návrhoch takto: spoločne o bode 1, 2, 3 a 8 návrhu a spoločne o bodoch 5, 6 a 7. Ale vzhľadom na vnútorné väzby prepojené medzi bodom 3 a 4 sa pýtam, pán poslanec, či trváte na takomto hlasovaní?

  • Budeme hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, spoločne o všetkých siedmich. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. To je podstatné, lebo tam je článok 2 a 3.

  • Pán spoločný spravodajca, už sme sa dohodli.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 67 za, 10 proti, 61 sa zdržalo.

    Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lintnera sme neschválili.

    Budeme hlasovať teraz o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Rusnákovej. Pán spoločný spravodajca.

  • Poprosím vás, dajte hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

  • Reakcia poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 63 za, 8 proti, 67 sa zdržalo.

    Neschválili sme pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Rusnákovej.

  • Pán predseda, neprijali sme ani body zo spoločnej správy, ani pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pána poslanca Lintnera a pani poslankyne Rusnákovej. Myslím si, že nemáme o čom dať hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, musíme hlasovať o postúpení do tretieho čítania.

  • Reakcie z pléna a potlesk.

  • Pán poslanec, musíme hlasovať o zákone ako o celku. Najskôr však musíme zákon postúpiť do tretieho čítania.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Pán poslanec Galbavý.

  • Ale keď prijmeme zákon, to by som chcel vedieť, čo by vzniklo? To nemá logiku, rozumieš, lebo sme všetko odmietli. Všetko sme odmietli.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Veľký ruch v sále.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Panie poslankyne, vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné hlasovanie.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii. V rámci druhého čítania nebol schválený žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh v zmysle príslušných ustanovení § 84 zákona o rokovacom poriadku.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pokiaľ neboli schválené pozmeňujúce návrhy, páni poslanci, sme v treťom čítaní. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 52 za, 29 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh poslancov neschválila.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Poprosím teraz pána poslanca Abelovského, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru ako poverený spravodajca uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu poslanca Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

    Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 806.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že vystúpil...

  • Pán poslanec Arvay, ak vás môžem poprosiť, zatvorte dvere na rokovacej sále. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • ... v rozprave jediný poslanec, a to pán poslanec Horváth, ktorý predniesol pozmeňujúci návrh a navrhol aj spôsob hlasovania.

  • Hlasnejšie a do mikrofónu, pán poslanec.

  • Keďže bola prednesená len spravodajská informácia včera na rokovaní, dávam hlasovať o bodoch, alebo, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1, 3, 5 z informácie spoločne.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 3 a 5 z informácie, ktorú máte ako tlač 806a.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 110 za, 28 proti.

    Body 1, 3, 5 z informácie sme neschválili.

  • Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o bodoch 2 a 4 spoločne.

  • Hlasujeme o bodoch 2 a 4 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Body 2 a 4 z informácie sme schválili.

  • Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pána poslanca Horvátha, a to o bodoch 1, 2, 3 a 4 spoločne.

  • Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Horvátha, spoločne o všetkých podaných pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Horvátha sme schválili.

  • Pán predseda, keďže disponujem splnomocnením gestorského výboru, dajte hlasovať o postúpení tohto zákona do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 107 za, 1 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu poslanca Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto z prítomných pánov poslancov. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o podanom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 100 za, 3 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh schválila.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesla návrhy hlasovania k

    návrhu poslanca Jána Rusnáka, ktorý žiada zmeniť a doplniť zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, tlač 846.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uvádzala hlasovanie k poslaneckému návrhu. V rozprave vystúpili dvaja poslanci a predniesli celkom 3 pozmeňujúce návrhy. Zároveň bol v rozprave prednesený návrh, aby sa zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie vyňali body 10 a 15. Preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 132 za, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči ďalší.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 10, ktorý je vyňatý na osobitné hlasovanie. Aj keď je odporúčanie gestorského výboru schváliť, chcem poznamenať, že sa týka môjho pozmeňujúceho návrhu. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 10 zo spoločnej správy, kde upozorňuje pani spoločná spravodajkyňa, že je podaný k tomuto bodu iný pozmeňujúci návrh, ktorý návrh zlepšuje.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 6 za, 68 proti, 64 sa zdržalo.

    Bod 10 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 15 zo spoločnej správy. Tento sa tiež týka pozmeňujúceho návrhu, aj keď gestorský výbor odporúča schváliť, keby sme ho schválili, došlo by k určitej legislatívnej nezmyselnosti.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 proti, 78 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 15 zo spoločnej správy.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 7 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal.

    Bod 7 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 17 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 1 za, 90 proti, 48 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 17.

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy. Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o mojom prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týkal toho bodu 10.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Laššákovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Laššákovej sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o mojom druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka bodu 15 spoločnej správy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 15.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 140 za návrh.

    Schválili sme návrh pani poslankyne Laššákovej.

    Ďalší návrh.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 141 za návrh.

    Schválili sme návrh.

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy, takisto aj o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania ihneď. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o konkurze a vyrovnaní so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh poslanca Rusnáka schválila.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Brestenskú, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uvádzala návrhy hlasovaní k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (tlač 851).

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ešte som zabudla poprosiť mojich kolegov, môžu mi sem poslať kartičku? Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali 3 pozmeňujúce návrhy. Prosím, najskôr však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. V spoločnej správe gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 14, 15 a 16 s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako uviedla pani spoločná spravodajkyňa, o bodoch zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej prosím hlasovať o bodoch č. 2, 8, 10 a 13 zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 2, 8, 10 a 13, gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 3 za, 40 proti, 94 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Prvý bol predložený pánom Ondrejkom. Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Ondrejku.

  • Hlasujeme. Pán poslanec Ondrejka bol predkladateľom tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh predložila pani poslankyňa Tóthová. Predložila dva návrhy. Budeme hlasovať o každom návrhu samostatne. Takže hlasujeme o návrhu č. 1, máte ho pred sebou, k § 10 pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 113 za, 18 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Tóthovej sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Druhý návrh pani Tóthovej je k § 25, ale upozorňujem, že sme schválili bod č. 9 spoločnej správy a tým je tento bod bezpredmetný.

  • Pani poslankyňa súhlasí so stanoviskom spoločnej spravodajkyne. Ďalšie návrhy na hlasovanie.

  • Pán predseda, tým sme vyčerpali všetky body spoločnej správy aj všetky pozmeňujúce návrhy a mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme prerokovali návrh zákona v treťom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 140 za.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Jána Drgonca na vydanie zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh poslanca Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane spotrebiteľa schválila.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie uviedla návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z. (tlač 832).

    Nech sa páči, pani poslankyňa, najskôr návrhy zo spoločnej správy.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Hurban, ktorý v mene 15 poslancov podal pozmeňujúci návrh. Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne a s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch 1 až 7 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal, 8 nehlasovalo.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Hurban.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhoch z rozpravy, konkrétne o návrhu, ktorý podal pán poslanec Hurban.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 97 za, 1 proti, 41 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh sme schválili.

  • Vážený pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy jednak zo spoločnej správy, aj ktoré vyzneli z rozpravy. Mám odporučenie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 118 za, 2 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh schválila do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných pánov poslancov. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 69 za, 15 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k prerokúvaniu a hlasovaniu o ďalšom návrhu, ktorým je

    návrh poslankyne Edity Angyalovej, ktorá navrhla zmeniť zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Poprosím vás teraz, pani spoločná spravodajkyňa, aby ste uvádzali návrhy hlasovaní. Najskôr zo spoločnej správy a potom tie, ktoré boli podané v rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., tlač 833.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Horváth a vyňal zo spoločnej správy na hlasovanie bod č. 5. Takže teraz budeme najprv hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Body 1 až 4 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 5, ktorý vyňal pán poslanec Horváth na osobitné hlasovanie. Odporučenie gestorského výboru je schváliť, ale je predložený lepší.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 26 za, 73 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme bod 5 zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave. Prvý pozmeňujúci návrh som predložila ja.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani spravodajkyne.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 136 za, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave predložila pani poslankyňa Sabolová.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Horváth, o obidvoch bodoch spoločne.

  • Pozmeňujúci návrh pána poslanca Horvátha.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 138 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Vážený pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy jednak zo spoločnej správy, aj tie, ktoré vzišli z rozpravy. Mám odporúčanie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu poslankyne Edity Angyalovej na vydanie zákona o službách zamestnanosti.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Mitríka, aby z poverenia výboru pre verejnú správu uvádzal návrhy hlasovaní k

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 854.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, odznel 1 pozmeňujúci návrh. Dajte však teraz hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 6 a 7, gestorský výbor odporúča spoločne schváliť.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

    Niektorí poslanci sa pýtajú, či budeme pokračovať v hlasovaní aj po 12.00 hodine.

  • Reakcie z pléna.

  • Máme ešte odhlasovať tri body programu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 136 za, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe akustického zistenia som zistil, že áno. Takže budeme pokračovať. Nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 4 a 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 2 za, 75 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel z rozpravy, poslanca Mitríka.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 111 za, 1 proti, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, mám mandát gestorského výboru odporučiť Národnej rade, aby sme postúpili zákon do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 117 za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 88 za, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona Národná rada schválila.

    Poprosím teraz predsedu zahraničného výboru pána poslanca Pašku, aby uviedol návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov pri Organizácii Severoatlantickej zmluvy (Brusel 14. 9. 1994), ktorý prerokúvame ako tlač 828.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Z rozpravy nevyplynuli žiadne pripomienky, preto dajte, pán predseda, hlasovať, prosím, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov a rozhodla, že Dohoda o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Chcem upozorniť, že na prijatie medzinárodnej zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 122 za, 9 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Poprosím vás, pán predseda, aby ste uviedli návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse Organizácie Severoatlantickej zmluvy, predstaviteľov štátov a medzinárodného personálu (Ottawa 20. 9. 1951), ktorý prerokúvame ako tlač 829.

    Nech sa páči.

  • Ani k tomuto návrhu neodzneli žiadne pripomienky. Preto vás žiadam, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada vyslovuje súhlas s Dohodou o statuse a rozhodla, že Dohoda o statuse Organizácie Severoatlantickej zmluvy je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 121 za, 9 proti, 5 nehlasovalo.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Poprosím pána poslanca Ladányiho, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu, ktorý sme prerokúvali na neverejnom rokovaní,

    Programový plán rezortu ministerstva obrany na roky 2005 až 2010 (tlač 868).

  • Ďakujem. Návrh uznesenia. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 28. októbra k Programovému plánu rezortu ministerstva obrany na roky 2005 až 2010 (tlač 868): „Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Programový plán rezortu ministerstva obrany na roky 2005 až 2010 ako strednodobý rámec výstavby Ozbrojených síl Slovenskej republiky.“

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca Ladányi.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 109 za, 2 proti, 18 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem ešte poprosiť členov poslaneckého grémia, aby sme sa zišli o 16.00 hodine v zasadačke poslaneckého grémia. O 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným bodom programu hodina otázok, po ňom bodom interpelácie a odpovede na interpelácie a ďalej správou o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky.

    Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    32.schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Páni poslanci, otváram pravidelný bod rokovania 32. schôdze Národnej rady

    hodina otázok

    na premiéra vlády, členov vlády a generálneho prokurátora.

    Vítam na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, aby odpovedali na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať za nich sám.

  • Pán poslanec Mikloško, prosím, aby ste neobťažovali pána premiéra.

  • Pán premiér. Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci,

    neprítomní by mali byť dnes iba dvaja ministri. Pán minister Liška, ktorého zastúpi pán minister Palko a pán minister Simon, ktorého zastúpi pán minister Gyurovszky.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pristúpime teraz k odpovediam na otázky poslancov, ktoré položili vám.

    Pani poslankyňa Antošová sa vás pýta: „Dva roky vášho vládnutia malo okrem iného za následok, že z väčšinovej ste menšinová vláda. Strata 9 poslancov je len príslovečný vrchol ľadovca, ktorá odráža fakt, že dôveru občanov strácate tiež! Aké dôsledky z tejto situácie pre seba vyvodíte? Alebo sú pre vás dôležitejšie iné ukazovatele než dôvera občanov vo vás a vašu vládu?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, základná časť mojej odpovede bude spočívať vo výroku, že nie, nič pre mňa nie je dôležitejšie ako občania, ich spokojnosť a ich dôvera. Ale zároveň musím hneď jedným dychom dodať, že ani tá dôvera a ani spokojnosť sa nemeria tým, koľkých poslancov stratím, alebo koľkých poslancov získam. Meria sa celkom inými indikátormi. No a tu chcem pripomenúť tak jemne, že koniec koncov v demokracii, a Slovensko nie je nijakou výnimkou, strany poslancov strácajú. A nielen vládne strany strácajú poslancov.

    No, a teraz myslím, že to najdôležitejšie, záujmy občanov a priority, ktoré sú dôležité pre mňa, pretože to bola, myslím, podstata vašej otázky. Myslím si, že najdôležitejšie je to, ako sa žije ľuďom dnes a aké sú reálne perspektívy, že sa im bude žiť zajtra, napozajtra a v budúcnosti. Nebudem vás dlho unavovať, ani nechcem zneužiť vašu otázku na propagáciu výsledkov vládnutia za ostatné roky. Ale predsa len pripomeniem také dva kľúčové ukazovatele.

    Prvým je to, či ľudia majú menej roboty, alebo či roboty pribúda. A druhou, nepochybne, takou oblasťou je vývoj reálnych miezd. Pripomínam, že v roku 1999, keď vrcholili reštrukturalizačné procesy, bola miera nezamestnanosti 19,8 %, v súčasnosti sa dostala pod 14 %, a niet pochýb, že keď začnú produkovať automobilky, ale aj preto, že prichádzajú stále nové investície, je reálna šanca, že práca bude pribúdať. A nieže by jej ubúdalo.

    Druhým takýmto ukazovateľom je vývoj reálnych miezd. Vo volebnom období 1999 – 2003 prvé dva roky boli veľmi ťažké, keď reálne mzdy sa prepadali. Potom sa ten vývoj obrátil. V tomto volebnom období len vlani sme zaznamenali prepad reálnych miezd o 2 % a už tohto roku reálne mzdy rastú. Na budúci rok aj najopatrnejší prognostici predpokladajú rast reálnych miezd 3,1 %.

    Takže si myslím, že toto je rozhodujúce a toto bude rozhodujúce aj pre spokojnosť a dôveru občanov, a síce konkrétne výsledky, výsledky v oblasti hospodárstva, ekonomiky a životnej úrovne občanov.

    Keď som premýšľal – lebo už podobnú otázku ste mi dali pred týždňom –, keď som premýšľal, čo vám dnes k tomu poviem nové, tak ma napadli súvislosti s tým, že vlastne všetkým nám by malo záležať, aby sme udržiavali reálne predpoklady na to, že sa bude hospodárstvo a životná úroveň občanov vyvíjať dobre. Za takýto základný predpoklad považujem držanie deficitu verejných financií na uzde tak, aby sa blížil k 3 %, podľa možností tesne pod 3 % hrubého domáceho produktu. A tak som si povedal, že keď vám leží na srdci záujem občanov a ich osud, bolo by veľmi dobré, keby sme sa vedeli zhodnúť nielen v takých citlivých témach, ako je, povedzme, oblasť zahraničnej politiky, kde nachádzame neraz zhodu, ale keby sme sa dokázali aj v širšom priestore zhodnúť v tom, že sa budeme snažiť hospodáriť zodpovedne, že nebudeme v parlamente podporovať populistické návrhy, ktoré prehlbujú deficit verejných financií. Tak trošku sa obávam a otvorene o tom chcem hovoriť, že s pribúdajúcimi parlamentnými voľbami bude takýchto populistických návrhov pribúdať. A bez ohľadu na to, či sme vo vláde, alebo v opozícii, ak nám naozaj ide o ľudí, ak nám naozaj ide o to, aby sme nezadlžovali občanov, alebo aby hospodárstvo rástlo zdravo a životná úroveň ľudí, aby sa naozaj trvácnejšie zlepšovala, myslím si, že takí zodpovední politici bez ohľadu na to, na ktorej strane tej deliacej čiare sa nachádzajú, či vo vládnej koalícii, alebo opozícii, by takéto návrhy podporovať nemali, ale mali by skôr podporovať návrhy, ktoré vedú k ďalšej produktivite práce, k prílevu investícií, k ďalšej stabilizácii, k prehlbovaniu reforiem.

    Takže to som vám chcel povedať v odpovedi na vašu otázku.

  • Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

    Pán predseda vlády, ak by som si chcela trošku zažartovať, ak dovolíte, tak vo vašej odpovedi ste nepriamo Hnutie za demokratické Slovensko vyzvali na spoluprácu, ak som tomu dobre porozumela. Ale napriek tomu ja sa vrátim k tej mojej pôvodnej otázke, ktorá vlastne smerovala asi niekam inam a vy ste trošička od nej diplomaticky odbehli.

    Totižto, vy ste sa verejne priznali, že, budem vás citovať, tu i tam – také pekné citoslovie – pri získavaní podpory na prijatie vládnych návrhov zákonov v Národnej rade lobujete medzi nezávislými poslancami. To som mala dnes v dnešnej otázke na mysli. Ale vzhľadom na to, že tá skupinka je dosť úzka alebo úzko profilovaná, nemôžu byť v nej všetci odborníci na všetky oblasti, o ktorých chceme hovoriť. A vlastne predkladané reformné zákony sa týkajú vlastne všetkých oblastí, tak je celkom jasné, že ten odborný pohľad je v čoraz väčšej miere nahradzovaný politickým pohľadom. A nechcem nejako vyrypovať, to už som nepovedala ja prvá, ale, samozrejme, aj mnohí predo mnou, že ten priestor na korupciu je evidentný alebo je možný. Na toto som sa pýtala, a preto som tú otázku smerovala takýmto spôsobom. Ako chcete vysvetliť občanom tento stav?

  • Aj vaša doplňujúca otázka ma presviedča, nieže som sa diplomaticky vyhol odpovedi, ale že som trafil, že som trafil do vášho uvažovania. Sama ste to konštatovali vzápätí v tej ďalšej vete. No, veď nerobím nič iné, než robia premiéri v ktorejkoľvek inej európskej krajine. Pred pár dňami mi volal kolega Bondevik z Nórska a prvá odpoveď na otázku – keď viete, to obligátne – ako sa máš, tak mi povedal, no vieš, ako premiér menšinovej vlády, rokujem o štátnom rozpočte, tak v pondelok s ľavicou a v utorok s pravicou. Nič iné nerobím a v Poľsku dokonca sa aj nezávisle zorganizovali, majú aj svoje pomenovanie, ktoré mi teraz nenaskočí, ale sú nezávislí, a pritom sa organizujú a s vládou vyjednávajú. Nezamieňajme si normálne politické rokovania s korupciou. Potom je korupciou aj rokovanie akéhokoľvek politického grémia. Ak má niekto indície, nebodaj dôkazy o korupcii, mal by vedieť, ako sa má správať.

    Rokujem so skupinou nezávislých poslancov, lebo sa mi zdá, že to je najrýchlejšia cesta ako dospieť k výsledku, ktorý je pre Slovensko dobrý a pritom, povedzme, dokážeme ho dosiahnuť aj v prijateľnom čase. Ale vy ste moju výzvu pochopili veľmi správne. Mne vždy bude záležať, aby sme hľadali zhodu bez toho, že by, samozrejme, som chcel obchádzať koaličných partnerov. Ale keďže nás je menej, vždy by nám všetkým malo záležať, aby sme nachádzali zhodu a smelšie aj v ďalších oblastiach, nielen, povedzme, keď ide o Irak, nielen keď ide o európsku ústavnú zmluvu, nielen keď ide o Turecko, ale keď ide aj o takú fundamentálnu otázku, či budeme žiť na sekeru, či budeme zadlžovať nielen budúcu vládu, ale aj ďalšie generácie, alebo či chceme gazdovať hospodárne, či chceme smerovať do priestoru európskej menovej únie, či chceme o 3 – 4 roky aj na Slovensku mať euro ako jednotnú menu. A bolo by nesmiernym šťastím pre Slovensko, keby tá zhoda v takejto otázke, ktorá tiež presahuje rámec jednej politickej strany alebo konkrétnej vlády, keby sme sa vedeli zhodnúť.

    Prísne vzaté, nie veľmi očakávam, že dokážete podporiť zákon o štátnom rozpočte, ale tak trošku som chcel otvoriť tú diskusiu, že by som azda sa mohol nádejať, že zodpovedná časť opozície nepodporí populistické návrhy, ktoré budú naťahovať deficit verejných financií, lebo tá dlžoba nás počká. Ak sa zadlžíme, tak nás to neminie bez ohľadu, aká bude vláda, povedzme, aj po roku 2006. V tomto zmysle, myslím, že sme sa porozumeli.

  • Ďakujem za odpoveď pani poslankyni Antošovej.

    Teraz, pán premiér, vás poprosím, aby ste odpovedali na otázku pani poslankyne Diany Štrofovej, rodenej Dubovskej, aby sme vedeli, o koho ide: „Protestné akcie autobusárov svedčia o kríze a veľmi vážnych problémoch v autobusovej preprave, ktoré vznikajú na základe viacerých, aj objektívnych faktov, ku ktorým patrí nárast cien nafty. SR je dnes jeden z najdrahších štátov, čo sa týka cien pohonných hmôt. Riešenie je aj v rukách vlády. Máte ho?“

  • Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa.

    Najprv možno trošku teórie v dobrom, a potom možno takými vlastnými slovami zhrnutie. Najprv sa mi žiada vám povedať to, čo možno, alebo isto aj viete, a síce, že zvyšovanie cien nafty je ovplyvňované mnohými faktormi, v poslednom období zďaleka nie, povedzme, daňovými sadzbami, ale vývojom svetových cien v komoditách, na ktoré sa pýtate, rastom cien ropy na svetových trhoch.

    Ako isto viete, tento faktor vláda priamo nedokáže ovplyvniť. Jediným nástrojom v rukách vlády je daňová politika, pretože súčasťou ceny pohonných hmôt je aj spotrebná daň.

    Pripomínam, že táto bola u nás naposledy upravovaná k 1. augustu minulého roku, ako aj daň z pridanej hodnoty, ktorá bola od 1. januára 2004 znížená. Z toho je zrejmé, že v súčasnom období zvyšovanie cien pohonných látok nepriame dane neovplyvňujú.

    Zároveň si dovolím podotknúť, že ani zníženie sadzieb spotrebných daní by negarantovalo zníženie ceny pohonných látok a tým vyriešenie problémov v autobusovej preprave. Predmetné problémy je potrebné analyzovať a uvažovať nad systémovým opatrením. Analytici aj obchodníci s ropou totiž predpovedajú ďalší nárast cien ropy a ropných produktov, čo však nie je výsledkom zvyšovania sadzby spotrebnej dane, ale jednoznačne podmienok na medzinárodných trhoch. Zvyšovanie cien ropy nie je len, takpovediac, slovenskou otázkou, ale problémom väčšiny dnešných hospodársky vyspelých krajín.

    Ešte na okraj by som rád informoval o najnovšej zmene zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Pre Slovenskú republiku ako členský štát Európskej únie je záväzná smernica o reštrukturalizácii rámcových predpisov spoločenstva na zdaňovanie energetických produktov a elektrickej energie, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára tohto roku. Ustanovuje minimálne sadzby spotrebnej dane. Vzhľadom na skutočnosť, že sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov na Slovensku úpravou k 1. augustu 2003 presahovali úroveň minimálnych sadzieb stanovených citovanou smernicou, nepožiadali sme o prechodné obdobie na zdaňovanie benzínu a nafty. Táto smernica umožňuje členským štátom zaviesť diferencované sadzby spotrebnej dane podľa účelu použitia minerálnych olejov. Túto možnosť Slovenská republika aj využila a do návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktorý bol Národnou radou schválený celkom nedávno, 26. októbra, zapracovala oslobodenie zemného plynu ako pohonnej látky aj pre autobusovú dopravu.

    Takže zhrniem, pani poslankyňa. Viem, kam mierite, viem, že je istá medzera, alebo, ako by som povedal, priestor na zníženie našej slovenskej spotrebnej dane, aby sa dostala na minimálnu európsku. Je istý priestor. Netvrdím, že tento priestor je nedotknuteľný, ale opatrne zvažujeme, aj vzhľadom na vývoj kurzu slovenskej koruny voči euru, aj vzhľadom na vývoj a pohyby a očakávania predikcie vývoja pohonných látok, teda nafty predovšetkým na svetových trhoch, čo máme urobiť. A trošku sme opatrní aj preto, lebo vieme, že niektoré krajiny jednorazovo znížili svoje spotrebné dane na minimálnu úroveň, ktorú predpisuje Európska únia, ale výsledok v spotrebiteľských cenách sa vôbec neprejavil – konkrétna niekoľkomesačná skúsenosť, povedzme, z Maďarskej republiky.

    Takže tie očakávania ľudí, ktorí si myslia, že keby sme išli so spotrebnou daňou o tú korunu alebo dve koruny, alebo aký je ten priestor, dole, že by sa to znížilo alebo odrazilo na tých 37 korunách. Skúsenosti z tých krajín, ktoré to urobili, nepotvrdzujú, že sa tak stalo.

    Všetko, pán predseda.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Štrofová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Ja mám, samozrejme, ešte ďalšiu otázku súvisiacu s tým, že naozaj je to zrejme otázka pohľadu. Ja si myslím, že už Maďarsko dnes má oveľa výhodnejšie ceny pohonných hmôt, než má Slovensko. To je jeden z argumentov, kde sa ukazuje istá výhoda, istá výhodnosť. Samozrejme, súvisí to aj s ďalšími faktmi, ako je vývoj kurzov a ekonomiky, ale bez ohľadu na to tá výška ceny je tam oveľa nižšia pri palivách. Ale teší ma, že počujem od vás, že naozaj máte záujem analyzovať a do budúcna znižovať túto daň. Ja by som sa aj chcela opýtať, kedy máte naplánované ísť dole s cenou spotrebnej dane, lebo ono celkovo nielen SAD-kám to komplikuje život – a im by ste mohli pomôcť riešiť situáciu nejakou formou dotácie –, ale komplikuje to život aj ďalším, čo poskytujú tovary a služby, ktorí tieto služby predražujú. Čiže bolo by treba veľmi rýchlo konať.

  • Pán premiér, prosím krátku odpoveď, pretože váš čas...

  • Pani poslankyňa, nemyslím si, že to je vec pohľadu, ale konkrétnych skúseností. Vy ste otvorili inú tému. Porovnávať spotrebiteľské ceny môžeme aj tak, ale to sa musíme na problém pozrieť úplne inak, cez paritu kúpnej sily a výmenné kurzy. Ale platí skúsenosť z Maďarska, ktorá hovorí, že zníženie spotrebnej dane na minimálnu sadzbu, ako stanovuje Európska únia, neviedlo k zníženiu spotrebiteľskej ceny. Toto je tá skúsenosť.

    A po druhé, trošku ste posunuli význam mojej odpovede. Ja som nehovoril, že plánujeme znížiť spotrebnú daň a už vôbec vám nepoviem termín. Ja som vám len hovoril, že nie sme, viete, ako nejako „zašprajcovaní“ a zvažujeme všetky alternatívy, veľmi pozorne analyzujeme vývoj v tejto oblasti. Nehovorím ani áno, nehovorím ani nie, ale v súčasnosti takýto bod nie je na programe rokovania vlády z dôvodov, ktoré som uviedol vo svojej odpovedi. Veľmi komplexná téma, myslím, že sme v tejto oblasti prešli procesom reštrukturalizácie, decentralizácie verejnej správy, nemyslím si, že dotácie sú tým efektívnym nástrojom, ktorý by definitívne riešil problém. Je to opäť širšia téma, téma harmonizácie a našich dopráv, konkurencieschopnosti aj istej vnútornej efektívnosti týchto podnikov. Všetko stojí peniaze. Dotácie sú peniaze daňových poplatníkov a s tým treba veľmi opatrne narábať.

  • Ďakujem, pán premiér, za odpovede na otázky poslancov. Váš čas vypršal.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky, ktoré boli vyžrebované.

    Ako prvá sa pýta pána ministra spravodlivosti Lipšica pani poslankyňa Tóthová: „Ako vnímate ako podpredseda vlády pre legislatívu aktivity ministra školstva, ktorý pripravuje zmenu povinnej školskej dochádzky na povinné školské vzdelávanie?“

    Pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, teší ma váš záujem o moje názory. Minule to bolo v oblasti médií, dnes je to v oblasti školstva.

    Najskôr niečo poviem k tomu, čo pripravuje ministerstvo školstva, ktoré pripravuje obsahovú reformu školstva. Súčasťou tejto reformy má byť aj nový zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý prinesie komplexnú zmenu výučby na školách. Zatiaľ rezort školstva pracuje len na legislatívnom zámere a nie na paragrafovanom znení zákona. V každom prípade minister školstva nevyvinul žiadnu aktivitu, iniciatívu, ani čokoľvek iné v tom smere, aby zmenil povinnú školskú dochádzku na povinné školské vzdelávanie. Minister školstva len informoval o tom, že v septembri ministerstvo školstva uzatvorilo verejnú diskusiu o zákone, do ktorej sa zapojilo 45 subjektov, ktorí predložili 385 pripomienok, pričom zazneli v rámci pripomienok aj úvahy odborníkov, aby povinnú školskú dochádzku nahradilo povinné školské vzdelávanie.

    Vážená pani poslankyňa, ako podpredseda vlády pre legislatívu si uvedomujem, že ide aj o problém, ktorý má určitú ústavnú dimenziu, keďže Ústava Slovenskej republiky používa pojem „povinná školská dochádzka“ v článku 42. Dnes je však podľa mňa predčasné pozerať sa na túto problematiku ako na ústavný problém, pretože v súčasnosti prebieha diskusia vo všeobecnej rovine a vôbec nie sú jasné zámery, ktoré rezort školstva v tejto oblasti bude mať. Ministerstvo spravodlivosti podporuje reformu školstva a verím tomu, že reforma školstva prinesie systém, ktorý bude efektívnejší a kvalitnejší na všetkých úrovniach, vrátane vzdelávania právnického.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda, teší ma, že ste citovali ústavu, pretože aj ja som vychádzala z ústavy. A mám obdobný názor, že ústava je záväzná a jednoznačne ustanovuje povinnú školskú dochádzku. Ja verím, že dnes už pán minister hovorí o zámere, ale na „tlačovke“ 3. októbra jasne uviedol, a denník Pravda 4. 10. 2004 to aj odpublikoval: „Minister školstva Martin Fronc plánuje zrušiť povinnú školskú dochádzku.“ Čiže, aj prvé reakcie hovorkyne boli v tomto zmysle. Myslím, že doplňujúcu otázku pre vás nebudem mať, ale budem veľmi spokojná, keď ako podpredseda vlády Slovenskej republiky pre legislatívu zastávate ten názor, ktorý zastávate a budete ho aj realizovať, čo, samozrejme, túto avantúru pána ministra zastaví, pretože jeho hovorkyňa dávala príklady, ako je to v iných štátoch, kde je len povinné školské vzdelávanie a aké to má výhody. Takže ústup, ktorý v tomto smere na ministerstve nastal, je pre mňa potešiteľný.

    Ďakujem za odpoveď.

  • Pani poslankyňa, nechcem polemizovať s citáciami v médiách, z ktorých mnohé majú relatívne limitovanú výpovednú hodnotu, ale ja neviem o žiadnej iniciatíve ministra školstva, ktorá by mala zmeniť povinnú školskú dochádzku na povinné školské vzdelávanie. Zhodneme sa ale asi na tom, že zákon môže urobiť z povinnej školskej dochádzky určité výnimky, zrejme ich robí aj dnes, spomeniem iný ústavný príklad. Článok 25 ústavy stanovuje brannú povinnosť. Ale zákon môže urobiť určité výnimky a máme mnohých, ktorí majú modré knižky, alebo ktorí, tak ako to predpokladá aj ústava, vykonávajú civilnú službu. Takže nie je možné paušálne povinnosť zrušiť, ale v niektorých prípadoch je možné stanoviť výnimky, ktoré spĺňajú určitý legitímny cieľ, ktorý má v tom-ktorom prípade zákonodarca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku.

    Teraz poprosím pána ministra Kukana, aby odpovedal na otázku pána poslanca Jarjabka, ktorý sa vás pýta, či: „Rieši ministerstvo zahraničných vecí v pláne svojich aktivít voči zahraničným Slovákom aj zabezpečenie šírenia TV a rozhlasového šírenia v centrách slovenských komunít vo svete?“

    Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne a páni poslanci, najskôr by som sa vám chcel, pán poslanec, poďakovať za túto otázku, oceniť to, že ste ju nastolili, pretože obidvaja vieme, že ide o oblasť – ak by som to mal budovateľsky povedať –, kde nás čaká veľmi, veľmi mnoho práce a kde je ešte veľký, veľký priestor na to, aby sa táto situácia zlepšila.

    Ak by som mal krátko odpovedať na vašu otázku, áno, ministerstvo túto otázku rieši a nielen v pláne, ale aj v našich súčasných aktivitách. Samozrejme, že touto otázkou sa zaoberáme spolu s rezortom kultúry a v časti telekomunikačného procesu aj s rezortom spojov. Ministerstvo zahraničných vecí, bohužiaľ, nemá vo svojej rozpočtovej kapitole priamo vyčlenené finančné prostriedky, ale ministerstvo zahraničných vecí právom je, takpovediac, na rane a prvé schytáva nespokojné reakcie našich krajanov, ktorí žijú v zahraničí.

    V rámci permanentnej snahy o intenzívne kontakty s krajanskou komunitou komunikujeme na odbornej úrovni s ústrednými riaditeľmi Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Ústredný riaditeľ Slovenskej televízie nás informoval, že od 1. januára 2005 je Slovenská televízia schopná zabezpečiť odkódovanie vysielania väčšiny svojich programov, na ktoré má doriešené svoje vlastnícke práva, napríklad noviny STV, správy a komentáre o Päť minút dvanásť, Família, Zmenáreň a podobne. To sa netýka programov, ktoré sú licencované. Čiže odkódované programy budú môcť krajania sledovať pomocou digitálneho satelitného prijímača.

    V prípade Slovenského rozhlasu stále ešte nie je doriešená otázka financovania zahraničného vysielania, ktoré v mnohých prípadoch, aj keď nie primárne, zahŕňa aj krajanskú komunitu. Ja verím, že aj s pomocou Národnej rady sa nám podarí na toto vysielanie získať finančné prostriedky. V súčasnosti technický pokrok umožňuje prijímanie viacerých rozhlasových staníc aj prostredníctvom internetu, ale to, samozrejme, ide, to sú riešenia pre vyspelejšie krajiny. Iná situácia je v krajinách, kde internetizácia nepokračuje tak intenzívne. V Rumunsku napríklad majú naši krajania zabezpečený príjem niektorých televíznych staníc zo Slovenskej republiky. Podobná situácia je aj v Maďarsku v Békešskej Čabe. Náš novovymenovaný veľvyslanec Juraj Migaš zaradil medzi svoje priority šírenie televízneho signálu verejnoprávnej TV a rozhlasového signálu Slovenskej republiky aj do ďalších oblastí. Vo Vojvodine napríklad v Srbsku je to v súčasnosti riešené dvoma spôsobmi. Je tam slovenská redakcia televízie Nový Sad, ktorá vysiela svoje vlastné, ale aj prebraté programy. Cez satelit je možné sledovať spravodajskú televíziu TA 3 a niektoré stanice napríklad v Bačskom Petrovci preberajú programy z TV JOJ. Samozrejme, že pomerne dobrá je situácia v Českej republike, kde sa slovenské televízne stanice šíria aj prostredníctvom káblových rozvodov.

    Zasadzujeme sa však za komplexný prístup šírenia televízneho programu. Nechceme, aby to bolo selektívne a chceme, aby išlo o signál verejnoprávnej televízie. No, samozrejme, ideálnym riešením by bolo vytvoriť televíznu stanicu, ktorá by šírila svoj program prostredníctvom satelitného signálu. Aj takéto projekty existujú, zaoberáme sa nimi, avšak ich realizácia je primárne otázkou dostupnosti finančných prostriedkov.

    Toľkoto, pán predseda, k odpovedi na otázku pána poslanca Jarjabka.

  • Pán poslanec, nech sa páči doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister zahraničných vecí. Ja som veľmi rád, že hovoríte, že je to všeobecný problém a že dokonca aj problém parlamentu. Iste viete, že Slovenská televízia mala pokusné vysielanie satelitné, ktoré trvalo presne 24 hodín v roku, na prelome rokov 1997 a 1998. Bohužiaľ, v tomto trende akosi sa nepokračovalo. Samozrejme, chýbali finančné prostriedky. Dnes je situácia taká, že rezort kultúry v rámci svojho zákona o Slovenskej televízii už spomína aj satelitné vysielanie, ktoré by bolo skutočne veľmi prospešné vzhľadom na komunity, ktoré v zahraničí existujú.

    Chcel by som sa spýtať napriek tomu všetkému, čo ste povedali, napriek tomu všetkému, že ste hovorili, že je to naša spoločná, náš spoločný problém, spomenuli ste parlament, vieme, že je to otázka finančných prostriedkov. Poraďte, akým spôsobom riešiť tento finančný problém? Poslaneckou iniciatívou finančných prostriedkov pre zahraničné vysielanie Slovenského rozhlasu a pre satelitné vysielanie Slovenskej televízie, alebo sa tým budete zaoberať priamo vo vláde? Akékoľvek riešenie v tejto chvíli, si myslím, že pre zahraničných Slovákov je dobré. Hovorím ešte raz, ide o peniaze. Ak poviete, že v parlamente má vzniknúť táto iniciatíva, tak vám dávam slovo, že pri najbližšom prerokúvaní rozpočtu na rok 2005 táto iniciatíva, samozrejme, vznikne. Len by som vás pekne prosil, aby ste to skonkretizovali.

  • Pán poslanec, k tomu môžem povedať, že sme mali rokovania, na základe ktorých sa vytvorila pracovná skupina, niekedy to tak býva, len treba, aby tá pracovná skupina priniesla výsledky. Čiže, ja vám môžem sľúbiť, že budem iniciatívny v tom, aby sa táto pracovná skupina, ktorá to má riešiť v spolupráci so Slovenským rozhlasom, aby sa stretla a dala konkrétny návrh, akým spôsobom budeme žiadať zabezpečenie príslušných finančných prostriedkov. Zatiaľ by som to ponechal na rovine vlády, ktorá sa rozhodne, akým spôsobom bude túto otázku riešiť.

    Ďakujem za tú pomoc, ktorú ste vyjadrili.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pani poslankyne, pána poslanca Jarjabka.

    Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Muškovej, ktorá sa vás pýta: „Kedy predložíte návrh na zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa?“

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, v snahe podporiť mladé rodiny boli už prijaté legislatívne opatrenia, ktoré umožňujú každoročne zvyšovať a upravovať výšku štátnych sociálnych dávok, medzi nimi, samozrejme, tým pádom aj príspevku pri narodení dieťaťa. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 sa počíta so zvýšením tohto príspevku a ako veľké bude zvýšenie, to ukáže vývoj, a tak ako s účinnosťou každoročne od 1. septembra predložíme tento návrh. Bude to určite maximálne možné, to, čo sa maximálne dá, o toľko zvýšené to bude.

    Ale chcel by som tiež pripomenúť, že toto nie je nejaké prvé zvýšenie, alebo niečo s čím teraz prichádzame. Od 1. januára 1999, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 235/1998 o príspevku pri narodení dieťaťa, ten sa poskytoval vo výške 2 celé 3-násobku súm na účely štátnych sociálnych dávok, čo predstavovalo sumu 3 110 korún. 1. januára 2004 sme už presadili novelu o životnom minime, ktorá zvýšila túto sumu na 4 000 korún. Od 1. septembra tohto roku bola suma príspevku pri narodení dieťaťa znova zvýšená na 4 320 korún. Z tohto vidno, že naozaj dochádza každoročne nie k zanedbateľnému, v rámci, samozrejme, možností, zvyšovaniu príspevku pri narodení dieťaťa a počítame s tým, samozrejme, aj naďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Myslím si, to, čo ste hovorili o zvyšovaní tohto príspevku, ukazuje, aké mizivé a mizerné je zvyšovanie tohto príspevku. Ak si porovnáme s Českou republikou, tak tam deti dostávajú plošne prepočítané na naše koruny 11 000 Sk na všetky deti.

    Určite viete, že na tomto pléne bol zhodený zo stola a neodsúhlasený náš poslanecký návrh, ktorý sme predložili s pánom poslancom Madejom, kde sme navrhovali navýšenie k tomu príspevku tých 4 320 korún pri narodení prvého dieťaťa príplatok 6 000 korún. K predloženiu tohto návrhu nás viedla neutešiteľná ekonomická situácia mladých ľudí, mladých rodín, ktoré vďaka neúmerným vysokým cenám detského tovaru nedokážu často zabezpečiť pre svoje deti tie najzákladnejšie potreby. Zvlášť náročné na výdavky je práve narodenie prvého človiečika do rodiny. My vieme, čo všetko potrebuje maličké dieťatko, teda rodina pri prvom narodení dieťatka. My sme spočítali, že táto suma týchto potrieb, tých najzákladnejších, v najnižších sumách predstavuje 22 000. Z tých 22 000 vlastne vráti rodina na DPH štátu naspäť, keby sme dali tých 6 000 korún, dve tretiny. Takže, skutočne bolo to minimum. A vládni páni poslanci, som sa dopočula, že vlastne neodsúhlasili tento návrh aj vďaka vám. Vy ste hovorili, že pripravujete niečo, čo pomôže takýmto rodinám a chcem sa teda spýtať, pán minister, kedy to predložíte. A toto, čo ste povedali, tých pár halierov, čo pridávate tým rodím, to je absolútne nepostačujúce, aspoň na tie prvé deti. Poprosím odpoveď.

  • Pani poslankyňa, ja súhlasím s vami, že situácia mnohých rodín, ktoré majú nízke príjmy, nie je radostná, s tým, samozrejme, sa dá len súhlasiť. Nemôžem však súhlasiť s názorom, že úlohou štátu je zabezpečiť dostatočný príjem pre každého, aby teda boli všetky jeho potreby uspokojené. To žiaden štát nedokáže. Jednoducho, netvrdím, že príspevok, ktorý je poskytovaný, je príspevok, ktorý zabezpečuje všetky potreby dieťaťa, ale je to len pomoc zo strany štátu v rámci jeho možností. A ináč to ani v budúcnosti nebude. Jednoducho, nemáme nafukovacie zdroje. To, čo sa vyberie na daniach od aktívnej zložky obyvateľstva, len to sa môže prerozdeliť a zvyšovanie týchto príjmov znamená viac týmto ľuďom zobrať, znížiť im čisté príjmy na báze vyšších daní. A to určite nechceme. Nemyslím si, že vedie tadiaľ cesta, že budeme zvyšovať štátne sociálne dávky a máte mylnú informáciu, pokiaľ hovoríte, že my niečo plánujeme v tomto smere pripraviť, ktoré by bolo menilo tento systém. Nie, nepripravujeme. Každoročne budeme valorizovať tieto sumy tak, ako sa bude dať, bude to možné, ale zmenu filozofie v tomto smere nijakým spôsobom nepripravujeme.

    Z hľadiska návrhu, ktorý ste predkladali a ktorý bol neschválený poslancami, nie mnou, aj keď vláda k nemu zaujala stanovisko, nepovažujem ho za dobrý, pretože by okrem iného podľa mňa ešte viac deformoval nezdravé sociálne správanie sa u tej najzaostalejšej časti slovenskej populácie a viedol by k predčasným materstvám a k úplne nezodpovedným materstvám. Tadiaľto cesta skutočne nevedie a to je cesta do slepej uličky, aj keď je možno dláždená dobrými úmyslami.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pani poslankyne Muškovej.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Mikloša, aby odpovedal na otázku tej istej pani poslankyne, ktorá sa vás pýta: „Veľmi by chýbalo štátnemu rozpočtu 140 mil. Sk pre prvonarodené deti?“

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Mušková, je to vlastne otázka na tú istú tému, na ktorú odpovedal pán minister Kaník. Pán minister hovoril o tom, ako to bolo doteraz s financovaním podpory rodiny a príspevku na dieťa a ja by som povedal aj to, aké čísla sa navrhujú v návrhu verejných rozpočtov na roky 2005 - 2007, ak dovolíte.

    Finančné prostriedky na štátnu sociálnu dávku príspevok pri narodení dieťaťa sa rozpočtujú v rámci jednorazových a opakovaných výdavkov zameraných na podporu rodiny. V zmysle zákona č. 235/1998 Z. z. sa výška príspevku môže zvýšiť nariadením vlády Slovenskej republiky k 1. 9. kalendárneho roka, pričom zvýšenie nie je viazané na konkrétny ukazovateľ. Na rok 2005 sa rozpočtujú výdavky zamerané na podporu rodiny v objeme 15,9 mld. korún, čo v porovnaní s rokom 2004 predstavuje zvýšenie o 900 mil. korún pri predpokladanom, a to je dôležité, stabilnom počte detí. Na tie ďalšie roky je to potom 16,5 mld. korún v roku 2006 a 17 mld. korún v roku 2007. Kvantifikácia navrhovaných výdavkových limitov na vyššie uvedený bod programu na obdobie 2005 – 2007 umožňuje každoročnú valorizáciu príspevkov vo výške inflácie tak, aby bola zachovaná ich reálna hodnota.

    Nariadením vlády č. 484 z augusta tohto roka sme schválili od 1. 9. zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa zo 4 000 na 4 320 korún, teda nad očakávanou úrovňou inflácie tohto roka, teda došlo aj k miernemu reálnemu zvýšeniu tohto príspevku. Súčasne sme schválili valorizáciu všetkých príspevkov a dávok určených na podporu rodiny. Pri zohľadnení ďalších opatrení smerujúcich na podporu rodiny, a to tiež treba vidieť, že tento príspevok je len jedným z opatrení, pretože došlo k zavedeniu daňového bonusu, došlo k zníženiu sadzby na dôchodkové poistenie pre jedného z rodičov na každé nezaopatrené dieťa, došlo k tomu, že sa zaviedol vlastne odvodový bonus týmto. Celkový limit výdavkov podpory rodiny na rok 2005 je v sume 22,7 mld. korún a predstavuje medziročný nárast o 6,1 % v absolútnom vyjadrení o 1,3 mld. korún, pričom budúcoročná inflácia predpokladaná je 3 % až 3,3 % a 6,1-percentný nárast týchto prostriedkov.

    Na rok 2006 by to malo byť potom 23,7 mld. korún a na rok 2007 24,4 mld. korún na podporu rodiny.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pán podpredseda, je mi strašne ľúto, ale to čo ste mi hovorili, na to som sa ja vás vôbec nepýtala. Ja som sa pýtala, či by chýbalo rozpočtu tých biednych 140 miliónov, ktoré by pomohli rodinám s malými deťmi, prvonarodenými. Pretože ako som už povedala pri pánovi ministrovi Kaníkovi, a to som vypočítala na tých 22 000, ja vám tu dám, pán minister, rozpis potrieb dieťaťa, ktoré nielen v prvom roku, ale predovšetkým v prvom roku potrebuje dieťa, akým spôsobom dotuje rodič štát na DPH. Keď to všetko spočítame, nejdem to tu čítať, pretože je to strašne dlhé, keď to všetko spočítame, tak nie štát dáva na bonusoch, na príplatkoch atď., prídavkoch rodičom, ale rodič dotuje štát, čo si myslím, že je absolútne neetické. Ja verím, že vy o týchto veciach neviete, pretože tí najbiednejší ani bonus nedostanú, nedostanú iné dávky, to poviem pánu ministrovi, ak sa dostanem na rad, ale skutočne tí najbiednejší to potrebujú a tých 140 mil., pán minister, ja si myslím, že rozpočtu by nechýbalo, štátu by to nechýbalo, pre deti.

  • Pani poslankyňa, zámerne som vám odpovedal tak, ako som vám odpovedal, aby som vám dal komplexnú informáciu o tom, aký je mechanizmus, ako sa valorizoval tento príspevok, aké sú predpoklady vo verejnom rozpočte na roky 2005 – 2007 nielen na tento konkrétny príspevok, ale aj na celkovú rodinnú politiku.

    Čo sa týka tej rodinnej politiky, ja som hovoril, že budúci rok by mal byť ten nárast dvojnásobný oproti miere inflácie, ale v roku 2004, v tomto roku oproti predchádzajúcemu roku bol takmer 20-percentný. Takže bol vysoký prírastok prostriedkov, verejných prostriedkov na podporu rodín. Zároveň, samozrejme, boli aj niektoré reformné opatrenia, ktoré išli opačným smerom, ktoré dočasne zvýšili životné náklady. To je pravda. Ale bolo to nevyhnutné urobiť jednoducho preto, aby sme mali zdravú ekonomiku, vysoký udržateľný ekonomický rast, pretože len ten môže viesť k vyššej životnej úrovni.

    A ku konkrétnej vašej otázke, aby ste nepociťovali absenciu odpovede na ňu, chcem povedať, že návrh štátneho rozpočtu tak ako je predložený, nepredpokladá tento výdavok týchto 140 mil. korún, o ktorých hovoríte, pretože má zakomponovanú takú valorizáciu, aká vychádza z platnej legislatívy a rozpočtom predpokladanej valorizácie tejto dávky a rozpočtom predpokladaného zvyšovania prostriedkov na podporu rodiny. Takže s týmto návrhom alebo s rozpočtovým krytím vášho návrhu návrh rozpočtu nepočítal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pani poslankyne Muškovej.

    Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal tiež na otázku poslankyne Muškovej, ktorá sa vás pýta – či by veľmi... Pardon. „Ako pomáhate matkám na materskej dovolenke?“

    Pardon.

  • Vážená pani poslankyňa, pomoc štátu pre rodiny s deťmi je realizovaná v rámci celého komplexu, nie je to len jedna dávka, alebo jeden nástroj, ale niekoľko prostredníctvom systému sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, aj daňového systému. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene podľa Zákonníka práce materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Z hľadiska finančného zabezpečenia matky sa doba materskej dovolenky považuje za dobu nároku na materské, ktoré je nemocenskou dávkou. Výška materského podľa novoschválených zákonov je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Podľa platnej legislatívy štát je platiteľom na zdravotné poistenie aj za matky, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa do 5 rokov veku alebo do 18 rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a platiteľom dôchodkového a invalidného poistenia za matku, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do 6 rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 7 rokov veku, čo, ako uvidíte aj v závere z porovnania s okolitými európskymi krajinami, je vysoko nadštandardná dĺžka poskytovania takejto pomoci zo strany štátu.

    Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ tiež povinný poskytnúť rodičovi, ktorý o to požiada, rodičovskú dovolenku až do 3 rokov veku dieťa, resp. do 6 rokov veku dieťaťa v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. V čase rodičovskej dovolenky je rodičovi poskytovaná štátna sociálna dávka, rodičovský príspevok. Výška príspevku, ako sme si už dnes povedali, je aktuálne 4 110 korún mesačne. Ak rodič popri starostlivosti o dieťa nevykonáva zárobkovú činnosť a v prípade, ak rodič popri starostlivosti o dieťa zároveň vykonáva zárobkovú činnosť, výška rodičovského príspevku je v tom prípade 1 300 korún mesačne.

    Na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa štát rodičovi tiež poskytuje prídavok na dieťa vo výške aktuálne 540 korún mesačne a daňový bonus vo výške 400 korún mesačne. Rodič vykonávajúci zárobkovú činnosť si môže uplatniť na vyživované dieťa, ako som hovoril, daňový bonus a tiež tzv. odvodový bonus, to znamená zníženie sadzby poistného na starobné poistenie vo výške 0,5 % sadzby poistného za každé nezaopatrené dieťa. Takže je to naozaj celý súbor nástrojov, ktoré dohromady vytvárajú pomoc zo strany štátu a aj keď v absolútnych čiastkach zrejme nie je taká vysoká, aby sme mohli byť s ňou všeobecne spokojní, v relatívnom porovnaní s inými krajinami to zďaleka nepatrí k najhoršie zabezpečovanej pomoci.

    Na porovnanie uveďme si aspoň dĺžku materskej dovolenky v niektorých európskych krajinách. V Belgicku materská dovolenka je priznávaná v dĺžke 7 týždňov, na Slovensku 28 týždňov. V Nemecku je materská dovolenka stanovená na 6 týždňov pred pôrodom a 8 týždňov po pôrode. V Írsku celkovo dohromady pred aj po 18 týždňov, v Rakúsku 8 týždňov pred pôrodom, 8 týždňov po pôrode, v Holandsku celková dovolenka 16 týždňov.

    Takže, naozaj je možné konštatovať, že Slovensko v tomto smere nemá podštandardné, ale skôr nadštandardné nástroje z hľadiska dĺžky. O absolútnom finančnom vyjadrení, samozrejme, je možné diskutovať, pričom stanovenie materského príspevku ako nemocenskej dávky vo výške 55 % mzdy, čo je zmena oproti predchádzajúcemu stavu, znamená výrazne lepšie zabezpečenie pre mnohé matky, ktoré odchádzajú na materskú a prerušujú napríklad kariéru v záujme materstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

  • Pán minister, vy ste sa odhodlali k týmto opatreniam, ako ich nazývate, vlastne po výčitkách vašich reštriktívnych reforiem, dá sa povedať. Tak si pozrime, čo vlastne prinášajú pre tieto matky na materskej vaše opatrenia.

    Povedali ste, že ste urobili od 1. januára im zníženie, teda urobili ste fakticky zníženie materského príspevku pre tie najnižšie platové hladiny rodičov. Taká matka, ktorá zarábala minimálnu mzdu, dnes zarába absolútne, teda zarába, dostáva na materskej pár halierov, dá sa povedať. Školopovinné deti takýchto matiek, ktoré sú osamelé a sú na materskej, je zaujímavé, nemajú nárok, pretože nie sú v hmotnej núdzi, ani len na ten mizerný príspevok na stravu, ba dokonca ani na sociálne „štipko“ nemajú nárok. Ďalej, žena na materskej je na tom ešte horšie ako sociálne odkázaný človek, pretože znížené odvody, ktoré ste povedali, že majú pomôcť, sa nedotknú tých najbiednejších, ktorí nepracujú a práve na materskej dovolenke tieto matky, teda tie bonusy im nepomôžu, dokonca ani matke, ktorá poberá rodičovský príspevok, nebude mať z daňového bonusu prvé tri roky absolútne nič. Osamelá matka, hovorím. Navyše sa prijímajú také vládne zákony, musím povedať, že matka na materskej dovolenke, ktorá je napríklad spisovateľkou, umelkyňou, nemá nárok písať, musí písať do „šuflíka“ ako za totality, pretože keby si vydala knihu a zobrala nejaký príspevok, tak jej zoberú materskú. U nás sa prijal v parlamente zákon o konflikte záujmov. Dnes poslanec môže zarábať nielen v parlamente, ale aj mimo parlamentu ťažké peniaze, ale matka na materskej nemôže.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, to, čo som vymenoval, nemá žiadny súvis s nejakými reštriktívnymi opatreniami. Sú to opatrenia, ktoré boli navrhnuté úplne na začiatku, nijakým spôsobom sa nemenili, neupravovali. Takže tentokrát naozaj toto nebolo od vás presné. Toto nijakým spôsobom nemá súvis s prijatými opatreniami, nech ich nazývate akokoľvek, tie zmeny, ktoré sme vykonali celkom na začiatku, plánovite s cieľom zmeniť systém zabezpečovania aj tejto časti. Mimochodom, materská je poistná dávka na báze platenia poistného a nemá nijaký súvis s tým, koľko kto zarába. To nie je dávka v hmotnej núdzi. Je to materská, na ktorú má nárok na základe 50 % prechádzajúceho príjmu každá matka, nech by zarábala koľkokoľvek počas materstva.

    Druhá vec. Nie ste dobre informovaná, pani poslankyňa, keď tvrdíte, že nízko príjmovým skupinám vlastne sa pohoršilo. To je len polovica pravdy, pretože každá matka, pokiaľ jej vyjde materská nižšia, ako je rodičovský príspevok, má právo požiadať o rodičovský príspevok a tým pádom nepoberá materskú, ale rodičovský príspevok, ktorý, v prípade, keď ste vy povedali minimálnu mzdu, je vysoko prekračujúci 55 %. Takže nie je to pravda, že je tá dávka nízka. Ten názor môže prameniť len z neinformovanosti.

    Momentálne je v legislatívnom procese ďalšia úprava, ktorá ale v zásade to isté nastoľuje, len iným spôsobom, že sa k materskej bude dopočítavať potom dávka do výšky rodičovského príspevku. Z hľadiska odvodov, ktorých ste sa dotkli, že z nich nemá nič počas materskej, to tiež nie je pravda, pretože počas materskej štát platí za každú ženu odvody do Sociálnej poisťovne, ba dokonca v prípade, že sa rozhodne takáto matka po 1. januári prejsť do nového systému, bude za ňu štát platiť aj do druhého piliera z vymeriavacieho základu 70 % priemernej mzdy, čo nie je zanedbateľná čiastka, a na jej osobný účet bude chodiť 9 %, ako keby pracovala, aj počas materskej dovolenky alebo materskej zo strany štátu. Takže neboli celkom presné vaše reakcie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Teraz poprosím pána ministra školstva Martina Fronca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Muškovej, ktorá sa vás pýta, či: „Pri rozhodovaní o rušení škôl beriete do úvahy aj reálnu situáciu v teréne?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani poslankyňa, v zmysle zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže obec zrušiť školu alebo školské zariadenie až po jej vyradení zo siete škôl a školských zariadení. O vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete rozhoduje ministerstvo školstva podľa ustanovenia § 17 citovaného zákona a v zmysle zákona o správnom konaní. Na to, aby mohlo ministerstvo objektívne rozhodnúť, má informácie zo strany orgánu školskej samosprávy, štátnej školskej inšpekcie, aj príslušného krajského školského úradu. Zdôrazňujem však, že ministerstvo nerozhoduje o zrušovaní škôl. Túto kompetenciu v rámci decentralizácie majú obce, resp. obecné zastupiteľstvá príslušných obcí.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, doplňujúcu otázku.

  • Pán minister, my sme upozorňovali pri prijímaní reforiem, že vlastne sú to experimenty, ktoré ukážu v praxi, že nie sú dokonalé a že nie sú vôbec dobré. Poviem len taký malý príklad, ako vlastne zabezpečíte nedianie sa vecí, ktoré nastávajú, ak sa zlučuje škola, keď škola odchádza z perfektnej lukratívnej budovy do školy, ktorá je v budove starej, schátranej, zdevastovanej. Vieme, o aké záujmy ide. Chcem sa vás vopred spýtať, ako tomu môžete vy zabrániť a ako tomu zabraňujete, aby sa to nedialo, pretože je to do budúcnosti obrovský defekt a budeme to potom všetci pociťovať a naša mladá generácia najviac.

    A druhé, pán minister, ja sa spýtam, spýtam sa, ukazuje sa, že sme mali pravdu, že tieto reformy sú zlé aj nielen kvôli tomu, že sa teda toto deje na týchto školách, ale čo sa deje na juhu, že sa vlastne rušia školy slovenské a vytvárajú sa školy maďarské. Ja len poviem príklad školy v Komárne, kde pán podpredseda Bugár tvrdil, že v Komárne, keďže je tam 60 % maďarského obyvateľstva a tri školy sú tam slovenské a tri maďarské, treba zrušiť jednu školu slovenskú. Vy ste to urobili. Lenže, pán minister, to vôbec nie je pravda. Už aj keď nie také dobré porovnávanie percentuálne obyvateľstva nastáva, tak teda keď si porovnávame, pán podpredseda Bugár, bohužiaľ, nehovoril pravdu. Totižto v Komárne sú štyri školy. Tri štátne a jedna cirkevná. Ale ako štátna, tak aj cirkevná škola je platená presne rovnako od štátu. Teda v Komárne sú štyri školy. Keby sme teda to prirovnanie pána podpredsedu Bugára zobrali na vedomie a chceli sa riadiť podľa neho, to percentuálne zastúpenie obyvateľstva, nie sú tam štyri maďarské školy a dve slovenské. Vy ste to, pán minister, podpísali a myslím si, že budeme s tým mať problémy na juhu, pretože skutočne slovenské obyvateľstvo nemá školy, nemá kde...

  • Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • K obidvom otázkam. Pani poslankyňa, jednoducho Národná rada prijala zákon, a ten zákon prijala dokonca ešte v minulom období, o decentralizácii a posúva kompetencie v rámci prerozdelenia kompetencií na obce. Áno, stávajú sa také prípady, že obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva rozhodne takým spôsobom, ako ste spomínali, že zruší školu tam, kde je dobrá budova a nechá tie deti chodiť do zlej budovy. Ale to je o fungovaní demokracie a o fungovaní obcí. Ak sme posunuli kompetencie na obce, tak tam je aj zodpovednosť na poslancoch miestneho, obecného alebo mestského zastupiteľstva a nakoniec na voličoch tej obce. Hovoríme o tom, že chceme prerozdeliť kompetencie, že nechceme mať centralizovaný štát. Ja pripúšťam, že také prípady sa stávajú. Nechcel by som, aby sme ich paušalizovali, ale je to dôsledok učenia sa fungovania aj na miestnej samospráve demokracii a pravidlám.

    A k tej druhej otázke, pani poslankyňa, môžeme si prejsť analýzu, akým spôsobom sa dejú a akým spôsobom sa zrušili školy a školské zariadenia a kde. A v konkrétnom prípade Komárna treba povedať, že mesto Komárno má v kompetencii, samozrejme, len školy, ktoré patria mestu. Boli 4 slovenské, 3 maďarské, jednu – bol návrh na zrušenie dvoch – zrušil len jednu takúto školu a počet detí, lebo som sa na to pozeral, počet detí dohromady na tých slovenských školách je v tejto chvíli dokonca stále ešte o pár desať nižší ako počet detí v takých maďarských školách. Čiže v tomto smere, čo sa týka návštevnosti, čo sa týka počtu detí, škôl, v týchto školách je toto vyrovnané.

  • Ďakujem za odpoveď na doplňujúcu otázku.

    Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Podrackej, ktorá sa vás pýta: „Existuje násilie voči zdravotníckym pracovníkom (a naopak) v súvislosti s reformami a rôznymi nedostatkami starostlivosti o chorých?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Úprimne povedané, nemáme také sledovanie takýchto javov, či v súvislosti s reformou, alebo v súvislosti s nespokojnosťou pacientov celkovo s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, so systémom. Naozaj, nemáme na to ani nejaký monitorovací systém, ani nie je povinnosť hlásiť napríklad fyzické útoky pacientov. Vieme, boli medializované viacej prípady v Čechách, ale išlo o psychicky narušených pacientov. To znamená, aj tu na Slovensku sem-tam občas je problém s pacientom, ktorý je psychicky narušený. Viete dobre, že mali sme aj problémy s tretím sektorom ohľadom sieťových postelí a akým spôsobom, ako chrániť personál pred agresívnymi pacientmi. Takže, pani poslankyňa, neviem na túto otázku odpovedať, či je nejaký prípad, kedy by pacient napadol sestru alebo lekára, alebo kohokoľvek zo zdravotníckych pracovníkov, či už z nespokojnosti ako-takej alebo dokonca aj v súvislosti s reformou zdravotníctva.

  • Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán minister, ja by som to doplnila. Ide tak trochu aj o psychologickú a sociologickú otázku. Je to problém, ktorý už aj Jiří Šlanger, ktorý je predseda Odborového zväzu zdravotníctva a sociálnej starostlivosti v Českej republike, definoval tak, že násilie na pracoviskách v zdravotníctve sa stalo novým fenoménom vo svete, teda nielen v rozvinutých demokraciách, ale aj v rozvojových krajinách a teda aj u nás doma. Čiže tento stav, ktorý sa odhaduje teraz, že až jedna štvrtina násilia sa odohráva v zdravotníctve a v zdravotníckych zariadeniach a na zdravotníkoch, je nový fenomén a treba sa ním zaoberať aj na Slovensku.

    Dokonca aj jedna štúdia Country case studies (di Martino) z roku 2002 hovorí, že násilie v zdravotníctve vzniká pod tlakom reforiem, to je na prvom mieste, a ďalej, zo sociálnej nestability a zhoršovania medziľudských vzťahov obecne. Znamená to, ako sa tam teda predpokladá, že sa toto dostane aj k nám a dokonca až polovica zdravotníkov bude aj nejakým spôsobom týmto dotknutá. Tak sa chcem opýtať, je pravda, čo ste hovorili o tých prípadoch v Čechách a že nie je to u nás monitorované, či teda očakávate v súvislosti s vašimi reformami aj takéto reakcie zo strany občanov a či ste pripravený na nejaký sociálny zmier.

  • Pán minister, prosím o krátku odpoveď, keďže čas vypršal, ale nech sa páči.

  • Áno. Myslím si, že ten stav môže nastať. Nebude to len stav psychicky narušených v súvislosti s pacifikáciou, naozaj isté sociálne napätie cítime. Cítite ho vy, cítime ho my.

    Myslím si, že najsprávnejším riešením je to, čo ja už si dovolím povedať celkom opakovane, že podľa mňa už budúca vláda by mohla rezort sociálnych vecí a rezort zdravotníctva spojiť do jedného, aby sme vytvorili komplexný systém sociálnozdravotnej ochrany občana. Pretože sú ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi a ktorých hmotná núdza sa môže poplatkami v zdravotníctve zhoršovať. A viete, že aj s pánom ministrom Kaníkom teraz už vedieme celkom serióznu diskusiu o tom, ako by sme mohli spresniť tieto dávky.

    Ja by som len chcel povedať, že slovo reforma – to je posledná veta, pán predseda – slovo reforma je tak sprofanované, že reforma sa robí v celej Európe, aj keď sa nedeje nič, aj v Čechách sa robí reforma, a sociálne tlaky obyvateľov sú v celej Európe. Takže viem o tom probléme. Problém je, že to musí riešiť potom v tom vzťahu nemocnica ako poskytovateľ ku svojmu klientovi, k poistencovi, k pacientovi. Nevie to riešiť ministerstvo z nejakej, by som povedal, „moci úřední“, pretože to nemáme akoby v náplni práce.

    Ale som rád, že ste túto tému otvorili, pretože je dobré o tom hovoriť.

  • Ďakujem, pán minister. Končím hodinu otázok a odpovedí.

    Páni poslanci, 5-minútovú prestávku vyhlasujem. Poprosím členov vlády, aby neodchádzali z rokovania Národnej rady.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pokračuje rokovanie 32. schôdze interpeláciami na členov vlády, ktoré chcú položiť poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, a odpoveďami členov vlády na interpelácie, ktoré podali na minulej schôdzi.

    Otváram bod programu

    interpelácie poslancov.

    Chcem informovať, že písomne sa prihlásili s interpeláciami páni poslanci Karol Fajnor, pán poslanec Vladimír Mečiar, Ivan Hopta, Karol Ondriaš, Eduard Kolesár, Diana Štrofová a Gustáv Krajči.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Fajnor. Poprosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta, a pána poslanca Fajnora o interpeláciu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, dnešný deň si pripomíname výročie vzniku Česko-slovenskej republiky. Keď som si prečítal vaše vyhlásenie k 86. výročiu vzniku Česko-slovenskej republiky, bol som sklamaný. Tejto kľúčovej udalosti našej štátnosti ste nevenovali viac pozornosti ako ktorejkoľvek bežnej udalosti nášho politického, spoločenského a kultúrneho života. Stručne spomínate odkaz, ktorý nám zanechali naši veľkí predkovia, a roky spolužitia v Česko-slovenskej republike. Podstatná časť vyhlásenia je venovaná členstvu Slovenska v Európskej únii. Samozrejme, uvedomujem si súvislosti, napriek tomu som presvedčený, že význam výročia vzniku Česko-slovenskej republiky ako spoločného štátu slovenského národa s českým národom ste ako predseda vlády Slovenskej republiky vôbec nedocenili.

    Nespomenuli ste ani, že 27. október 1968 bol základom pre vznik federatívneho usporiadania republiky, keď vznikla Slovenská socialistická republika ako jej integrálna časť. Vytvorením jej vládnych orgánov, posilnením ďalších demokratických inštitúcií, ako slovenského zákonodarného zboru a samosprávnych orgánov, prejavila svoju životaschopnosť zabezpečovať vyrovnanie životnej úrovne medzi českými a slovenskými krajinami, vysokú úroveň školstva, vedy, zdravotníctva. A poľnohospodárstvo sme mali na takom stupni rozvoja, že sa k nám chodili učiť aj takzvaní renomovaní farmári, od ktorých dnes dovážame prebytky dotované ich štátom. Bol zabezpečený vysoký stupeň industrializácie a rozvoja priemyslu hlavne v oblasti strojárstva a mnohé výrobky dosahovali európsku, ako aj svetovú úroveň.

    Nebyť federatívneho usporiadania republiky v roku 1968, oveľa ťažšie by sme v roku 1993 vytvárali samostatnú Slovenskú republiku. Žiaľ, pozitívny trend rozvoja spoločnosti a republiky vo všetkých oblastiach bol po roku 1989 zastavený a nastala degradácia Slovenska, hoci protagonisti roku ´89 sľubovali zvýšenie životnej úrovne ľudí, kvalitnú demokraciu, rozvoj práv občana, ale ukázalo sa, že to boli len prázdne sľuby.

    Na rozdiel od Českej republiky, kde 28. október je štátnym sviatkom, v Slovenskej republike sa stal, a to až po niekoľkých rokoch, iba pamätným dňom. Nemá postavenie iných štátnych sviatkov, ktoré sú dňom pracovného voľna. Viem, že ich počet je determinovaný viacerými kritériami, ale som presvedčený, že 28. október medzi takéto štátom najviac vážené a uznávané sviatky patrí. Po dlhých storočiach dejín slovenského národa znamenal základný krok k slovenskej štátnosti.

    Preto vás interpelujem, vážený pán predseda vlády, aby ste prehodnotili súčasný, pre národné cítenie našich občanov ponižujúci stav a navrhli, aby vznik Česko-slovenskej republiky bol štátnym sviatkom. Môžete argumentovať, že ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky i ja mám možnosť takýto návrh predložiť. Ja som však presvedčený, že takýto návrh je prejavom najvyššej úcty k histórii vlastného národa, a preto by malo byť cťou vlády predložiť ho ako vládny návrh zákona. Bol by to aj prejav úcty voči tým občanom, ktorí si hlboko vážia desaťročia v spoločnom štátnom útvare s českým národom a sú hrdí na jeho existenciu, a voči tým, ktorí nemali možnosť vyjadriť sa k ďalšiemu kroku našej štátnosti v demokraticky najvyššej forme prejavu, to znamená v referende. Bol by to tiež prejav hrdosti na činy velikánov v našej histórii, ktorí sa o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov zaslúžili. Očakávam, pán predseda vlády, že váš návrh zákona bude zodpovedať vážnosti historického dátumu spred 86 rokov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz poprosím pána poslanca Vladimíra Mečiara, ktorý je ďalší písomne prihlásený do bodu programu interpelácie.

  • Vážené dámy a páni, v súlade s rokovacím poriadkom na interpeláciách majú byť prítomní všetci členovia vlády a nie sú. Sú toto interpelácie alebo nie sú? Zákon platí pre členov vlády alebo neplatí?

  • Moje interpelácie na rozdiel od predrečníka sú veľmi vecné a krátke.

    Interpelácia na ministra hospodárstva Pavla Ruska k privatizácii energetiky. Interpelujem vás v súvislosti s privatizáciou energetiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozvíja program privatizácie energetiky. Verbálne bolo deklarované, že nie všetko z energetiky bude predmetom privatizácie. Vláda má stanoviť rozhodnutím, čo je predmetom privatizácie. Takéto rozhodnutie sme nikde nenašli. Privatizovať neurčený majetok nemožno. Uznesenie vlády nie je rozhodnutím.

    Druhá interpelácia – na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka. Interpelujem vás na základe informácie z krajanských zdrojov v zahraničí, ktoré uvádzajú, že v súčasnosti pracuje približne 350-tisíc občanov Slovenskej republiky v zahraničí. Na Slovensku nie je orgán, ktorý by sa zaoberal evidenciou osôb zamestnaných v zahraničí, poskytovaním právnej a sociálnej ochrany a pomoci. Odmieta ho ministerstvo zahraničných vecí aj vaše ministerstvo. Sú to občania štátu. Zastupujete výkonnú moc štátu. Ako si plníte a chcete plniť povinnosti voči týmto ľuďom?

    Tretia interpelácia je na ministra kultúry pána Rudolfa Chmela. Ústava Slovenskej republiky zaručuje rovnosť práv a podmienok všetkých občanov. Na ochranu menšinových práv má osobitné ustanovenia. Na podporu kultúry v oblastiach obývaných menšinami idú štátne dotácie z rozpočtu Slovenskej republiky. Na podporu kultúry národnostných menšín, menovite maďarskej, idú dotácie aj zo štátneho rozpočtu Maďarskej republiky. Interpelujem vás, vážený pán minister, prečo na vyrovnanie podmienok neexistuje žiadna pomoc na podporu kultúry Slovákov žijúcich v národnostne zmiešaných oblastiach a tým vytváranie rovnakých podmienok?

    Ďalej je interpelácia na ministra vnútra pána Palka. Interpelujem vás, aby ste potvrdili alebo vyvrátili informáciu, že zavraždený pán Sloboda, označovaný za bossa bratislavského podsvetia, bol pred prezidentskými voľbami počas volieb i po voľbách v osobnom kontakte s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom. Zároveň vás žiadam, aby ste potvrdili alebo vyvrátili tvrdenie médií, že fotograf pána prezidenta Ivana Gašparoviča z prezidentskej kampane je alebo bol vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z trestného činu obchodovania so ženami.

    Ďalej mám interpeláciu na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Pán minister, interpelujem vás v súvislosti s výstavbou diaľničného systému. Integrácia Slovenskej republiky do Európy vyžaduje aj prepojenie do dopravných systémov. Žiadam vysvetliť, prečo výstavba diaľnic nie je zameraná na Slovensku a nesmeruje k hraničným priechodom, predovšetkým k Poľskej republike smer Skalité – Zwardoň. Ďalej, pán minister, hornatý terén Slovenska vyžaduje budovanie viacerých tunelov ako najnákladnejšiu časť výstavby celého systému. Prečo ste si za dva roky nenašli čas na rokovanie o dodávkach technológií, ktoré by výstavbu zlacnili a skrátili?

    Ďalej interpelácia na ministra hospodárstva Pavla Ruska, ide o Kiu v Žiline. Interpelujem vás v súvislosti s výstavbou automobilky Kia v Žiline. Štát ako suverén sa nesmie zaväzovať voči žiadnemu subjektu tak, aby obmedzil svoju nezávislosť. Žiadam preto, aby ste zverejnili všetky zmluvné dokumenty, ktoré v súvislosti s výstavbou závodu Kia sú uzatvorené so spoločnosťami Žilina Invest, Gold Invest, a to s obomi, aj jednotkou, aj dvojkou. Zverejnenie týchto zmlúv môže odstrániť alebo potvrdiť pochybnosti verejnosti v súvislosti s dodržiavaním zákonov. Zmluvy žiadam zverejniť bez zbytočného odkladu. Je totiž vyslovené podozrenie alebo tvrdenia niektorých lokálnych politikov zo Žiliny, že má ísť o ďalšie dve miliardy na podporu sociálneho programu závodu Kia pre zamestnancov, ktorí na Slovensku budú. Ide o ich interné dohody. Pán Rusko hovorí, že to až toľko nie je.

    Interpelácia na ministra hospodárstva Pavla Ruska – aplikácia zákona o privatizácii. Interpelujem vás v súvislosti so zákonom o privatizácii. Privatizácia je procesom prechodu vlastníctva štátneho na súkromné. Ak z podnikov s majetkovou účasťou štátu prechádza majetok znovu na podniky s majetkovou účasťou štátu, aj keď iného štátu, ide o proces, na ktorý nemožno aplikovať zákon o privatizácii. Mám dôvodnú obavu, že všetky kroky vykonané v tomto smere sú v rozpore s platným právnym poriadkom. Deetatizácia nie je privatizácia! Žiadam záväzné stanovisko.

    Pán predseda parlamentu, ešte je tu interpelácia na ministra zahraničných vecí pána Kukana. Interpelujem vás v súvislosti s bombovým atentátom na Sinajskom polostrove, kde bolo verejne oznámené, že žiaden zo slovenských turistov sa nechce predčasne vrátiť domov. Toto oznámenie bolo nepravdivé a potvrdilo ho aj vaše ministerstvo. Tiež ste hovorili o nepravde. Podľa overených správ tímu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa chceli vrátiť skôr, nikto neposkytol pomoc, ani ľudia z diplomatického zastúpenia. A tak bez pomoci zostávali proti svojej vôli na ohrozenom území dlhší čas. Prečo, pán minister? Aby neboli pochybnosti o obsahu, dovolím si písomné originály interpelácií odovzdať predsedovi parlamentu.

    Ďakujem za vašu láskavosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Panie poslankyne, poslanci, prerušujem tento bod rokovania a požiadam, aby sa ministri, ktorí nemajú vážne dôvody, okamžite dostavili do rokovacej sály a boli prítomní na hodine otázok. Pán predseda vlády ma osobne požiadal o ospravedlnenie, odlieta na podpis Ústavy o Európskej únii do Ríma, ostatní páni ministri okrem pána podpredsedu vlády Mikloša, Ruska a Kaníka ma neinformovali o dôvodoch, prečo nie sú prítomní.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku a prosím Kanceláriu Národnej rady, aby okamžite intervenovala jednotlivých ministrov a ich úrady, aby sa okamžite dostavili do Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem využiť prestávku a zvolať poslanecké grémium. Teraz, pán poslanec Cabaj. Zvolávam poslanecké grémium teraz. Mali sme sa stretnúť o 16.00 hodine, ak sa dokážeme zísť, odporúčam racionálne využiť čas na rokovanie poslaneckého grémia. Prerušujem rokovanie na 15 minút.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále, pán minister Fronc a Prokopovič. Poprosím ďalších pánov ministrov, ktorí sú v Národnej rade Slovenskej republiky, nie sú však v rokovacej sále, aby sa dostavili na... Chýba ešte SMK.

    Poprosím teraz pána poslanca Hoptu o vystúpenie a zároveň aj o to, aby... Pán poslanec Hopta. ... aby ste nepoužívali súkromný fotografický aparát v rokovacej sále počas rokovania. Žiadne fotenie.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda Národnej rady...

  • Ruch v sále.

  • ... vážení prítomní ministri vlády Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku...

  • Pán poslanec, prispôsobte si mikrofóny a hlas tak, aby vás počuli aj ostatní páni poslanci.

  • Ďakujem. Čiže, vážený pán predseda Národnej rady, vážení ministri, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, v čase, keď si budeme pripomínať 15. výročie štátneho prevratu v bývalej Česko-slovenskej socialistickej republike, nebude rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, preto využívam dnešnú príležitosť, aby som sa na vás obrátil v súvislosti s výročím tohto prevratu s nasledujúcou interpeláciou.

    Pán predseda vlády, je všeobecne známe, že aktéri novembra 1989, vedení, prepáčte mi za výraz, jedným českým šašom, ku ktorému sa vy osobne i celá vaša vládna koalícia s hrdosťou hlásite...

  • Pán poslanec, prosím, aby ste sa vyjadrovali slušne a dôstojne ako ústavný činiteľ.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím, nevykrikujte, pán poslanec.

  • Pán Galbavý, keď sa vám niečo nepáči, príďte za mnou po skončení rokovania, potom si to môžeme rozdať, a nielen slovne, ak chcete, áno?

  • Reakcie z pléna a ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Štrofová, prosím, aby ste nefotili.

  • ... vy osobne i celá vaša vládna koalícia s hrdosťou hlásite, sľubovali občanom pred pätnástimi rokmi šťastný a mierový život, život, v ktorom bude vysoká životná úroveň, oveľa vyššia než za čias socializmu. Ubehlo však pätnásť rokov a zo sľubov, ktoré občania dostali v novembri 1989, sa prakticky nič pozitívne nezrealizovalo. Preto mi dovoľte v tejto súvislosti položiť vám nasledujúce otázky:

    1. Kedy drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky dosiahne minimálne takú životnú úroveň, aká bola pred rokom 1989?

    2. Kedy budú potrestaní tí, čo rozkradli, resp. rozpredali za minimálne ceny fabriky a závody vybudované ľudom tejto krajiny v čase socializmu?

    3. Kedy zastavíte rozpad nášho poľnohospodárstva, ktoré pred rokom 1989 patrilo k najlepším na svete a bez problémov zabezpečovalo potravinovú sebestačnosť našej krajiny a dnes vďaka všetkým ponovembrovým vládam doslova živorí a je na pokraji svojho krachu?

    4. Kedy vrátite naše školstvo, zdravotníctvo a kultúru minimálne na takú úroveň, než bola pred rokom 1989, keď tieto rezorty mali dostatok finančných prostriedkov a mohli sa bez problémov rozvíjať?

    5. Kedy znížite kriminalitu na úroveň spred roka 1989 a občania sa už nebudú báť o svoje životy a o svoj majetok?

    6. Kedy prinavrátite občanom našej krajiny také sociálne zabezpečenie, než mali pred rokom 1989, keď o nich bolo štátom postarané od narodenia až po smrť?

    7. Kedy zmiznú z našich ulíc žobráci a bezdomovci, ktorí pred rokom 1989 neexistovali a splodil ich až vami toľko vychvaľovaný demokratický, rozumej kapitalistický systém?

    8. Kedy Slovenská republika prestane vymierať? Kedy každý občan, ktorý chce pracovať, získa prácu? Kedy prestanú ľudia zo sociálnych dôvodov páchať samovraždy? A kedy už konečne prestanete tvrdiť našim občanom, že ich životná úroveň sa už zlepšuje a že to už zbadali všetci vo svete, len samotní občania Slovenska na to neprišli?

    9. Kedy prestanete vynakladať miliardy korún na podporu ekonomických, politických a vojenských zámerov Spojených štátov amerických a naši chlapci už nebudú musieť zomierať za tieto záujmy?

    10. Kedy vaša vláda príde s návrhom, aby 17. november nebol pamätným dňom boja za slobodu a demokraciu, ale aby pre výstrahu všetkým budúcim generáciám bol nazvaný ako deň podvodníkov a klamárov?

    Vážený pán predseda vlády, chcem vás požiadať o konkrétne odpovede na tieto konkrétne otázky a bol by som nerád, aby ste svoju odpoveď nezhrnuli do niekoľkých všeobecných politických fráz nehodných vašej funkcie. Želám vám, nech vám pri koncipovaní odpovedí na moje otázky Pán Boh pomáha, lebo viem, že nebude pre vás ľahké tvárou v tvár pred verejnosťou vyhlásiť, že dnes po pätnástich rokoch od novembrového prevratu sa ľuďom žije lepšie, len samotní ľudia to ešte nezbadali. S hlbokou úctou váš politický protivník a oponent Ivan Hopta, poslanec Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, choďte si vybaviť svoje nedorozumenie mimo rokovacej sály. Prajem vašej strane veľa úspechov, pán poslanec Hopta.

    Poprosím teraz pána poslanca Ondriaša ako ďalšieho písomne prihláseného do bodu programu interpelácie. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra vnútra pána Vladimíra Palka.

    Dňa 6. 10. 2004 som dostal do odkazovej schránky môjho mobilného telefónu šesť audiospráv v časoch 18.36 hod., 18.41 hod., 19.14 hod., 19.18 hod. a 19.22 hod. Každá správa bola v dĺžke okolo jednej až troch minút a obsahovala rozhovory môjho asistenta Dr. Ladislava Romana s náhodnou neznámou osobou v čase okolo 18.00 až 19.00 hod. dňa 6. 10. 2004. Kópiu správy prijatej o 19.22 hod. môžem predložiť. Doktor Ladislav Roman mi potvrdil, že v inkriminovanom čase mi netelefonoval. Na požiadanie môžem predložiť ďalšie podrobnosti.

    Vážený pán minister, týmto žiadam vyšetriť, kto odpočúval a poprípade odpočúval môjho asistenta Dr. Ladislava Romana a kto a prečo uvedené odpočúvané rozhovory poslal do mojej telefónnej schránky. Za odpoveď vopred ďakujem. V Bratislave 27. 10. 2004. Karol Ondriaš.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kolesár, ďalší prihlásený s interpeláciou.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam interpeláciu na ministra školstva vlády Slovenskej republiky pána Martina Fronca.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás v súvislosti so žiadosťou obce Kostoľany nad Hornádom o zaradenie Základnej školy do siete základných škôl, ktorá bola vášmu ministerstvu zaslaná 28. júna tohto roku cestou Krajského školského úradu v Košiciach. Dovoľte však na úvod niekoľko dôležitých informácií.

    Škola v menovanej obci sa datuje od roku 1826. V roku 1980 bola postavená súčasná budova základnej školy, ktorá bola obci delimitovaná 5. apríla tohto roku. Na základe oznámenia z Krajského školského úradu v Košiciach sa obec dozvedela o tom, že ich škola nie je zaradená do siete základných škôl. Na základe týchto skutočností, ako aj na základe žiadosti občanov o zachovanie školy bol zriadený školský obvod pre žiakov 1. stupňa z obcí Kostoľany nad Hornádom a Sokoľ. Prevádzkovanie školy v obci je dôležité pre občanov z dôvodu značne nákladnej dopravy svojich detí do škôl v krajskom meste a samozrejme z dôvodu, že ide o deti na 1. stupni základnej školy. Pre zefektívnenie chodu školy bola tiež zriadená školská družina a školská jedáleň. Obec zabezpečila všetky potrebné stanoviská príslušných orgánov, ktoré je potrebné, že škola vyhovuje všetkým hygienickým požiadavkám a predpisom, ako aj predpisom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj požiarnym predpisom.

    Keďže žiadosť o zaradenie školy bola zaslaná vášmu ministerstvu, ako je vyššie uvedené, v júni tohto roku, obec očakávala odpoveď na svoju žiadosť v letných mesiacoch júl a august. Ani do dnešného dňa, pán minister, nebola obci zaslaná odpoveď na jej žiadosť. Napriek tomu však, pochopiteľne, v škole ďalej riadne prebieha výchovno-vzdelávací proces pre cca 60 žiakov na 1. stupni základnej školy, a to v štyroch triedach a školskej družine.

    Vážený pán minister, chcem sa vás opýtať preto v mojej interpelácii, z akých dôvodov ministerstvo školstva do dnešného dňa neodpovedalo na žiadosť obce o zaradenie školy do siete základných škôl? Považujem niekoľko mesiacov za dostatočne dlhý čas na to, aby ministerstvo v takej závažnej otázke pre obyvateľov príslušných obcí vykonalo potrebné opatrenia a vydalo príslušné rozhodnutie alebo stanovisko. Žiadam vás preto, pán minister, aby ministerstvo tak urobilo bezodkladne a po splnení všetkých zákonných podmienok aj vyhovelo žiadosti obce a občanov obce Kostoľany nad Hornádom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšia je prihlásená pani poslankyňa Štrofová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som tiež v rámci interpelácií podala niekoľko interpelácií, a to tieto:

    Prvý by bol pán podpredseda vlády Csáky. Ide o záležitosť, keď som si prešla internetovú stránku vlády a pozerala som sa na stránku rozpočtu, našla som veľmi zaujímavú tabuľku Vývoj plnenia štátneho rozpočtu v roku 2004 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Keď sa pozriem na nedaňové príjmy, z toho príjmy z rozpočtu Európskej únie, tak musím konštatovať, že číslo 2 088,9 mil. v porovnaní s výdavkami štátneho rozpočtu z Európskej únie 6 305,8 mil. sú neporovnateľné. Je tu prepad asi 4 mld., čo si myslím, že je už povšimnutiahodné, a myslím si, že je to veľmi vážna situácia, s ktorou sa treba zaoberať a treba ju riešiť.

    My vlastne, keď si to tak pozrieme, Slovensko sa stalo za prvých deväť mesiacov roka 2004 plným platcom do rozpočtu Európskej únie, je to skoro vo výške 70 % a čerpanie zo zdrojov rozpočtu Európskej únie predstavuje len 15 % ročného plánu, čo sú čísla, ktoré sú naozaj už alarmujúce. Z tohto stavu vlastne Slovensko miesto získania povstupovej pomoci sa stáva naozaj čistým platcom do rozpočtu Európskej únie, a preto vás žiadam, pán minister, aby ste mi odpovedali na to, ako mienite riešiť tento stav. Myslím si, že situácia je naozaj alarmujúca. Mali by sme predsa byť ešte stále čerpateľom predvstupovej pomoci a nie už čistým prispievateľom.

    Ďalšia interpelácia je na pána ministra dopravy. Ja som veľmi vďačná, že sa vrátil a je jeden z tých poriadnych, ktorí sa zúčastňujú aj tejto pravidelnej našej interpelačnej hodinky, približne akademickej.

  • Reakcia z pléna.

  • Neodvolám ho za to, nebojte sa, ja mám len interpeláciu na neho. Takže ak dovolíte (smiech), ak dovolíte, pondelňajšia havária kamiónu na moste v Bratislave a ňou spôsobený kolaps v Bratislave ukázal nepripravenosť na takéto situácie. Do rezortu plynú mnohé zdroje aj vo forme stále sa zvyšujúcej ceny za diaľničné známky. Mám pocit, že váš rezort, pán minister, zanedbáva správu, zabezpečenie a obstaranie informačných tabúľ, ktoré by motoristov dopredu informovali na dopravnú situáciu a dopredu tak postihnuté úseky uľahčili alebo odviedli od nich dopravu. Mienite sa vážnejšie týmto problémom zaoberať a riešiť ho? Občania totiž platia a majú právo aj na kvalitné služby aj od vášho rezortu.

    Ďalšia interpelácia je na pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a súvisí s tým, že som bola oslovená odborármi z SPP. Myslím, že viacerí poslanci, tak ako prezident, predseda vlády a niektorí ministri, dostali žiadosť, urgentnú žiadosť od odborárov, aby sme zastavili prepúšťanie v SPP. Ide o 500 zamestnancov. Myslím si, že je to nemalé číslo na to, aby sme si nevšimli túto situáciu. Takže sformulujem interpeláciu na pána predsedu vlády Dzurindu takto:

    V dôsledku druhej etapy reštrukturalizácie ProGres II by malo v najbližších dňoch odísť z SPP, a. s., viac ako 500 zamestnancov. Na základe neplatnej uzavretej kolektívnej zmluvy na rok 2004 nemajú zamestnanci žiadnu záruku na využitie výhod plynúcich z kompetenčných programov uvedených v kompetenčnej zmluve na rok 2004. Napríklad je to odstupné, odchodné a podobne. Takáto situácia je neakceptovateľná. Čo s tým, pán predseda vlády, ako jeden z oslovených a kompetentných chcete robiť?

    Ďakujem veľmi pekne. Svoje interpelácie písomnou formou odovzdám v stanovenej lehote.

  • Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krajči. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem ministra kultúry Rudolfa Chmela.

    Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti s neudržateľnou situáciou v Štátnom divadle v Košiciach, ktorá jednoznačne smeruje k ukončeniu činnosti tejto kultúrnej ustanovizne celoslovenského významu. Dovoľte, aby som na úvod chronologicky priblížil udalosti, ktoré viedli k súčasnému, povedal by som, doslova katastrofickému scenáru v Štátnom divadle v Košiciach.

    V rokoch 1992 až 1993 podpísal vtedajší riaditeľ divadla pán Grega so spoločnosťou Gabriel, s. r. o., ktorej konateľom bol pán Ocsko, päť nájomných zmlúv za nevýhodných finančných podmienok a na nevýhodné obdobie nájmu až 60 rokov. Zmluvy boli podpísané bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti ministerstva kultúry. Okrem jednoznačne finančnej nevýhodnosti sa v tejto kauze objavil aj klientelistický moment. Pán Ocsko bol totiž v rokoch 1987 až 1992 zamestnancom Štátneho divadla Košice a zároveň v roku 1991 založil súkromnú spoločnosť Gabriel, s. r. o. Postup nájomcu bol v rozpore s uzavretou zmluvou a to tým, že bez povolenia vlastníka nehnuteľnosti nájomca zrealizoval na nej stavebné práce. Týmito úpravami došlo k škodám veľkého rozsahu. V období september až december 1993 nedošlo k dohode o úpravách výšky a času nájomného a tak na základe prijatého zákona o správe majetku štátu, ktorý povoľuje prenájom maximálne na 5 rokov. Dňa 10. 1. 1994 spoločnosť Gabriel odstúpila od zmluvy z dôvodov údajného porušenia zo strany Štátneho divadla Košice. Nová riaditeľka Rašiová totiž nesúhlasila s výškou nájomného, ako aj s rozsiahlou rekonštrukciou budovy na komerčné účely. V súlade s prijatým zákonom o správe majetku štátu navrhlo Štátne divadlo Košice ukončiť nájomnú zmluvu ku dňu 30. 9. 1994, čo spoločnosť Gabriel odmietla. Toto konanie súd neskôr posúdil zo strany Štátneho divadla ako úmyselné konanie proti dobrým mravom v snahe ukončiť nájomný pomer. Spoločnosť Gabriel chcela v nehnuteľnosti zriadiť obchodný dom na predaj textilu a softvéru pre podnikovú sporiteľňu. Budova však nebola v spôsobilom stave na prevádzkovanie takéhoto rozsahu a nájomca nebol finančne pripravený na realizáciu takého projektu. Až po 8 rokoch bola dodatočne na súde preukázaná údajná finančná schopnosť formou faxového potvrdenia o pôžičke od fyzickej osoby z Rakúska.

    Príbeh pokračuje ďalej. Spoločnosť Gabriel žalovala Štátne divadlo Košice za porušenie zmluvy. Vypracovaný znalecký posudok ohodnotil výšku ušlého zisku spojený s možnosťou komerčného podnikania spoločnosti Gabriel v budove na 108 mil. korún a priamu škodu na 4,5 mil. korún. Súd bezprecedentne a bezdôvodne stanovil svojím rozsudkom celkovú výšku spôsobenej škody na takmer 50 %, teda na 54 mil., pritom je nereálne, aby podnikateľský zámer spoločnosti Gabriel bol taký výnosný. Po viacerých peripetiách týkajúcich sa súdneho procesu Krajský súd v Košiciach dňa 31. 7. 2003 rozsudkom SP zn. 13 CO 338/01194 rozhodol, že Štátne divadlo Košice je povinné zaplatiť žalobcovi Adria AL., s. r. o., 53 177 777 korún. Spoločnosť Gabriel totiž odstúpila 22. mája 1995 pohľadávku spoločnosti Adria AL, ktorej konateľom je tiež pán Ocsko. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 2. 1. 2004, teda po 11 rokoch sporu. Dňa 26. 4. 2004 bolo Štátnemu divadlu v Košiciach doručené upovedomenie o začatí exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 53 170 000 korún. Dňa 30. 9. 2004 sa stala exekúcia vykonateľnou a 11. októbra 2004 bolo doručené upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie.

    Vážený pán minister, dňa 18. októbra 2004 sa uskutočnil na základe uznesenia č. 288 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanecký prieskum v Štátnom divadle Košice, ktorého som sa zúčastnil aj ja. Na poslaneckom prieskume sme sa dohodli na nasledujúcich záveroch:

    - informovať predsedu vlády, aby sme zosúladili postupnosť krokov, čo sa aj stalo,

    - pokračovať v poslaneckom prieskume na ministerstve kultúry,

    - pozvať na rokovanie výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá riaditeľa Štátneho divadla Košice a zástupcov ministerstva kultúry a interpelovať vás ako ministra ohľadne riešenia situácie v Štátnom divadle v Košiciach.

    Vzhľadom na závažnosť situácie vám kladiem nasledujúcu otázku: Čo chcete podniknúť ako minister kultúry, ako zriaďovateľ tejto inštitúcie, aby ste pomohli riešiť situáciu v Štátnom divadle v Košiciach? A ako chcete zabrániť možnému zániku tejto kultúrnej ustanovizne? Ďakujem vopred za odpoveď.

    V druhej interpelácii sa obraciam na ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa.

    Pán minister, interpelujem vás v súvislosti so zrušením projektu environmentálnej výchovy a vzdelávania v rámci programu Zelené projekty a v súvislosti s podozrením z pochybných praktík na ministerstve životného prostredia pri rozdeľovaní finančných prostriedkov. Na ministerstve životného prostredia existuje program Zelené projekty. V rámci neho sa riešila aj problematika environmentálnej výchovy a vzdelávania. Ako poslanec som sa zúčastnil poslaneckého prieskumu na ministerstve životného prostredia aj na ministerstve školstva, aby sme prekontrolovali spôsob financovania environmentálnej výchovy a vzdelávania.

    Financovanie environmentálnych projektov fungovalo tak, že mimovládna organizácia podala projekt, ktorý posudzovali dve komisie s odporúčaním pre ministra životného prostredia. Prvou bola komisia Zelené projekty a druhou Rada environmentálnych projektov. Komisie nemali rozhodovacie, ale len odporúčacie kompetencie. Spôsob prideľovania finančných prostriedkov nie je však transparentný, keďže napokon vždy definitívne rozhodne minister a nemusí pritom prehliadať na odporúčanie svojich komisií. Systém umožňuje vznik klientelistických praktík, čo sa napokon prejavilo v súvislosti s finančnou dotáciou cca 150-tisíc korún na projekt záchrany Čičovského mŕtveho ramena občianskym združením Kormorán. Občianske združenie vo svojom projekte požadovalo vyše 100-tisíc korún na náklady spojené s realizáciou projektu. Uvedené náklady predkladatelia bližšie nešpecifikovali. Komisia projekt združenia Kormorán neodporučila ministrovi finančne dotovať z dôvodu netransparentného financovania. Napriek tomu sa minister rozhodol projekt podporiť plnou požadovanou sumou. Tento projekt totiž manažuje Regionálne environmentálne združenie Tinka, v ktorom figuruje ako kontaktná osoba Viktória Miklósová, dcéra ministra životného prostredia.

    Rovnako netransparentné financovanie sa realizuje aj prostredníctvom sekcie na realizáciu environmentálnych programov (SREP), ktorá disponuje cca 800 mil. korún ročne. O pridelení nemalých finančných prostriedkov rozhodujú len úradníci a minister životného prostredia bez akejkoľvek vonkajšej kontroly a bez akýchkoľvek vypracovaných kritérií a verejnej súťaže. Podľa našich informácií ako príklad neefektívneho rozdeľovania peňazí možno poukázať na prípad environmentálneho pobytového programu pre deti Regetovka. Tento projekt ministerstvo životného prostredia podporilo dotáciou 750-tisíc korún. Za uvedenú sumu sa v organizovaných táboroch zúčastnilo celkove len 87 detí. To znamená finančnú sumu 8 620 slovenských korún na jedno dieťa.

    Rovnakú sumu získal aj environmentálny pobytový program pre deti Drieňok Teplý vrch. V týchto organizovaných táboroch sa však celkovo zúčastnilo 574 detí, čo predstavuje sumu 1 300 korún na jedno dieťa, čo je podstatný rozdiel. Je teda markantné, ako sa nakladá so štátnymi prostriedkami, keď ich prerozdeľujú len úradníci.

    Na záver len dôvetok, že Regionálne environmentálne združenie Tinka, v ktorom údajne pôsobí aj vaša dcéra, získalo zo SREP-u vyše 2,5 mil. korún. Predstavitelia mimovládnych organizácií na osobnom stretnutí vyzvali ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa, aby vyriešil netransparentnú a neefektívnu politiku prideľovania dotácií. Namiesto toho minister zastavil akékoľvek finančné prostriedky do projektov environmentálnej výchovy a vzdelávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vám kladiem nasledujúce otázky:

    1. Prečo ste rozhodli o pozastavení finančných dotácií na projekty environmentálnej výchovy a vzdelávania?

    2. Ako vysvetlíte fakt, že environmentálne združenie Tinka, v ktorom pôsobí aj vaša dcéra, získalo finančné prostriedky na projekt záchrany Čičovského ramena napriek skutočnosti, že komisia Zelené projekty konštatovala netransparentnosť návrhu na financovanie projektu.

    3. Neuvažujete stransparentniť prerozdeľovanie finančných prostriedkov zo sekcie na realizáciu environmentálnych programov (SREP)?

    Ďakujem vopred za odpoveď.

    Treťou interpeláciou sa obraciam na ministra vnútra Vladimíra Palka. Vážený pán minister, v tlači prebehla informácia vydaná komunikačným odborom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o tom, že boli prepustení dvaja riadiaci pracovníci Úradu zvláštnych policajných činností v súvislosti s aférou straty nahrávok odposluchov starostu Rače pána B. Je to už druhá kauza súvisiaca s odposluchmi, pričom aj prvá bola riešená prepustením dvoch riadiacich pracovníkov pána Ciklameniho a pána Hrotku, ktorí museli okamžite opustiť pracovisko po vyhlásení rozkazu o prepustení zo služby. Dnes je situácia iná. Podľa našich zistení informácia komunikačného odboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nie je pravdivá, pretože do dnešného dňa títo dvaja vedúci pracovníci, ktorí mali byť prepustení, ešte stále pracujú v rezorte ministerstva vnútra a naďalej chodia na pracovisko. V tejto súvislosti vám kladiem nasledujúcu otázku: Je pravda, že spomínaní pracovníci aj naďalej pracujú na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky?

    V druhej časti interpelácie sa chcem opýtať na skutočnosť súvisiacu s prijatím novely zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a Železničnej polície. V zákone bola ministrovi uložená povinnosť vydať interným predpisom, čo sa považuje za zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny, ktoré slúži ako dôvod na prepustenie policajta z výkonu služby. V tejto súvislosti vám kladiem ďalšie otázky:

    1. Kedy a akým interným predpisom bola táto povinnosť splnená?

    2. Koľko policajtov bolo prepustených na základe § 192 ods. 1 písm. e) od účinnosti novely zákona č. 73/1998 Z. z.?

    Vopred ďakujem za vaše odpovede.

  • Pán poslanec Krajči bol posledný písomne prihlásený do bodu interpelácie. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasovský a pán poslanec Zubo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, páni ministri, využívam aj ja príležitosť, že je tu pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, a chcem ho interpelovať v dvoch otázkach. Jedna otázka súvisí s mojím vystúpením v priebehu minulého týždňa k zákonu o elektronických komunikáciách.

    Interpelujem ho teda k môjmu vystúpeniu z 22. 10. v Národnej rade, kde som upozornil na nedostatočnú činnosť Telekomunikačného úradu. Iste, že mi je známe, tak ako pánovi ministrovi, že Telekomunikačný úrad má trošku iné postavenie a nie je priamo riadené ministerstvom dopravy, napriek tomu chcem upozorniť na niekoľko skutočností, ktoré som tu povedal, aj z toho dôvodu, aby boli problémy riešené, aby to moje vystúpenie nezapadlo prachom.

    Chcem poznamenať, že Telekomunikačný úrad mal do 6 mesiacov vykonať analýzu relevantných trhov. K dnešnému dňu je ukončená analýza len štyroch trhov z osemnástich. Ostatných štrnásť, ktoré určil Telekomunikačný úrad v zákonnej lehote do dvoch mesiacov od platnosti zákona o elektronických komunikáciách, nebola vykonaná do dnešného dňa, čím je porušený zákon č. 610, a to v § 76. Neboli určené podniky s významným vplyvom na trhu, a preto im nie je možné ani udeliť povinnosti z toho vyplývajúce a zákonom určené, čo tiež vytvára podmienky na vznik disproporcií na trhu. Takisto úrad mal v zmysle § 48 spomínaného zákona za povinnosť vydať všeobecný záväzný predpis, čo sa však neudialo, v otázkach prenositeľnosti čísla. Túto službu v zmysle § 48 nie je možné poskytovať. Takisto v § 27 tohto zákona je určená povinnosť poskytovať službu výberu podnikov individuálnou voľbou a predvoľbou od 1. 1. 2004. Úrad nedefinoval tieto podmienky poskytovania tejto služby a to znamená, nie je možné poskytovať. Upozorňujem na tento problém.

    Chcem však poznamenať, že problémom sú prepojovacie dohody so Slovak Telecomom, nie sú už po dvoch žiadne výsledky. To znamená, pýtam sa, či bude konečne liberalizácia aj na slovenskom telekomunikačnom trhu v oblasti základnej hlasovej služby. Myslím si, že keby bol štát zvládol rozvoj trhu a nepodľahol záujmom mocných spoločností a strategických partnerov, nemuseli sme teraz ani čakať zázraky od regulátora, ktorý nie je dobre vybavený ani z hľadiska finančných možností, ani personálnych, je poddimenzovaný. Keby bol silnejší tento orgán, iste, že mnohé z problémov by mohli byť vyriešené. Aj preto teda interpelujem pána ministra, aby som dostal odpoveď a možno aby som prispel k tomu, že problémy v otázkach liberalizácie budú na slovenskom trhu dostatočne riešené.

    Druhú otázku alebo druhú interpeláciu na pána ministra mám vo veci zápchy na Prístavnom moste v úvode tohto týždňa. Sledoval som pozorne situáciu a chcem sa opýtať možno veľmi tak laicky, aj keď mám, samozrejme, dosť informácií, v akom štádiu je dnes určitá výskumná úloha pre existujúce technologické vybavenie, je z úseku D Mierová – Senecká. Chcem sa opýtať, prečo počas celej zápchy svietili na Prístavnom moste zelené šípky a neboli nastavené šípky červené tak, aby vodiči neblokovali celý tento Prístavný most? Prečo tam svietil iba údaj o teplote vozovky? Skôr tam mohol svietiť údaj o teplote vodičov, ktorí zúrili vo svojich autách. Prečo tam nebolo uvádzané, že premávka na úseku Mierová – Senecká je plynulá alebo nie je plynulá a odporúča sa vodičom použiť obchádzku, napríklad cez Seneckú a Rožňavskú ulicu. Myslím si, že nebolo dobré, že v čase, keď dochádzalo k značným tlakom, hovorca Slovenskej správy ciest sa vyhýbal dať odpoveď, ako táto situácia bude riešená, a zodpovednosť za celý problém bol akosi pohadzovaný ako horúci zemiak z inštitúcie na inštitúcie. Domnievam sa, že ak boli použité stovky miliónov korún na túto technológiu použitú na tomto úseku, ktorý sme mimochodom začínali stavať ešte my v roku 1998, a chvalabohu, že úsek je dokončený, myslím si, že mala byť využitá aj celá technológia tak, aby dochádzalo k spokojnosti. Obávam sa totiž, že tieto problémy sa môžu neustále opakovať a bude na škodu aj pre súčasnú vládu, pokiaľ tam bude dochádzať k tým stavom, k akým dochádzalo v úvode tohto týždňa.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zubo.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s platnými právnymi normami interpelujem ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku s nasledujúcou interpeláciou.

    Vážený pán minister, v Bratislave na ulici Košická 9 pri Dulovom námestí sa nachádza špecializované vojenské zdravotné zariadenie Posádková ošetrovňa v podriadenosti veliteľa posádky Bratislava. Je to účelové zariadenie, ktorého úlohou je nepretržité zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky umiestnených na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Zdravotnú starostlivosť pre 4 200 pacientov poskytuje zdravotnícky personál v počte 5 lekárov a 10 stredných zdravotných pracovníkov. Títo zabezpečujú ambulantnú, hospitačnú i nepretržitú prevádzku, ako i komplexné riešenie špecifík vojenského zdravotníctva. Celý objekt je upravený účelovo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zabezpečuje 24-hodinovú lekársku pohotovostnú službu posádke Bratislava. Toto zdravotné zariadenie zároveň zabezpečuje v plnom rozsahu všetky medzinárodné i vnútroštátne akcie, zabezpečuje výcvikové aktivity pre príslušníkov útvarov a zariadení. Spĺňa prísne kritériá úrovne zdravotného zabezpečenia, ktoré sú požadované pri začleňovaní našej armády do európskych bezpečnostných štruktúr i NATO. Pravidelne poskytuje či, lepšie povedané, poskytovalo zdravotné zabezpečenie vojenským zahraničným delegáciám, medzinárodným podujatiam organizovaných na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

    Vážený pán minister, zdravotný personál tohto zariadenia pri pohovoroch koncom júna tohto roku bol vyrozumený o tom, že pracovisko bude dňa 30. septembra 2004 zrušené bez náhrady a že viacerí zamestnanci dostanú výpovede. Nielen zamestnanci, ale celá vojenská civilná verejnosť, ktorej dlhoročne boli poskytované zdravotné služby, bola týmto rozhodnutím podráždená a šokovaná. Verejnosť má názor, že nebol daný nijaký vecný podklad na takýto postup ministerstva, ktorý zároveň považujem za hrubé porušenie ústavného práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti najmä bývalých profesionálnych vojakov, civilných zamestnancov armády, ako aj ich rodinných príslušníkov. Z uvedeného dôvodu sa verejnosť dožaduje zrušenia tohto rozhodnutia ministerstva a obnovenia činnosti príslušného zariadenia. Vzhľadom na nejasnosť pohnútok a príčin, pre ktoré došlo k zrušeniu predmetného zdravotného zariadenia, si vám dovoľujem, vážený pán minister, položiť nasledujúce otázky:

    1. Aké boli motívy uvedeného, podľa mňa nehumánneho, postupu úradníkov vášho ministerstva? Neslúžili tieto opatrenia ako predpríprava privatizácie lukratívneho, na náklady štátu zrekonštruovaného objektu prakticky v centre Bratislavy pre vopred vybraného záujemcu?

    2. Ako mienite vyriešiť otázku ďalšieho poskytovania zdravotnej starostlivosti tým, ktorým ju svojím rozhodnutím beriete?

    3. Aké opatrenia ste prijali na to, aby nevyšli navnivoč finančné prostriedky daňových poplatníkov, vynaložené na vybudovanie tohto špeciálneho a drahého zdravotníckeho zariadenia?

    4. Ako sa mienite postarať o vysokokvalifikovaný zdravotnícky personál v tomto zariadení?

    5. Ako mienite reagovať na skutočnosť, že od nemorálnosti uvedeného postupu boli nútení abdikovať bývalí profesionálni vojaci, ako aj členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov s hlavným veliteľom Ozbrojených síl Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky s požiadavkou o korekcie rozhodnutia Ministerstva obrany Slovenskej republiky?

    Ďakujem.

  • Končím bod programu interpelácie.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 28. septembra 2004 (tlač 910).

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ide o odpoveď pána ministra Ruska a podpredsedu vlády.

    V odpovedi na moju interpeláciu zo dňa 23. septembra 2004 uvádzate, že Enel – a budem konkrétny a krátky – nie je štátny podnik, ale štátna akciová spoločnosť. Ja som sa nepýtal na formu podniku, ktorého majiteľom je štát, ale o samotný fakt, že taliansky štát má 50,3 % akcií, ako aj rozhodovaciu a riadiacu právomoc. Informujete ma, že Enel, ktorý má kúpiť 66 % akcií Slovenských elektrární, a. s., pripravuje predaj 20-percentného balíka Enelu prostredníctvom ich umiestnenia na kapitálovom trhu. Považujem za veľmi nebezpečné predávať spoločnosť a nevediac komu. Čo ak nový majiteľ 20 % spolu s majiteľmi Enelu rozhodnú ako noví majitelia Slovenských elektrární o ich eventuálnom útlme a vy nebudete tomu schopný zabrániť? V súvislosti s mojou námietkou, že Enel nemá skúsenosti z prevádzky jadrových elektrární, ma chcete presvedčiť listom, ktorý ste dostali z Enelu, v ktorom je vyjasnená jeho jadrová skúsenosť. Musím vám však povedať, že je všeobecne známe, a konzultoval som to aj s odborníkmi v tejto oblasti, že jadrová skúsenosť Enelu skončila v roku 1989 a 1990.

    Po tretie, vážený pán minister, čo sa týka výšky ceny, namietate, že mnou uvedený odhad nie je odôvodnený žiadnymi relevantnými údajmi. Ak nemáte relevantné údaje, tak vás žiadam, aby ste okamžite zastavili privatizáciu Slovenských elektrární a v niektorých bodoch, čo sa týka ceny, uvediem prečo:

    Po prvé, pred oddelením prenosovej sústavy Slovenských elektrární bola cena Slovenských elektrární stanovená súborom súdnych znalcov na viac ako 60 mld. Sk. Slovenské elektrárne a ČEZ sa vyvíjali paralelne podľa tých istých princípov niekoľko desiatok rokov a majú prakticky zhodnú technickú a bezpečnostnú úroveň, taktiež investičné programy a údržba sa realizovali na veľmi podobnej úrovni. Z hľadiska inštalovaného výkonu a výroby elektrickej energie možno povedať, že Slovenské elektrárne predstavujú zhruba 45 % ČEZ-u. Česká vláda zastavila proces privatizácie, keď nedostala ponuku na očakávanej úrovni 66 % akcií, t. j. 200 mld. Kč, čo predstavuje zhruba 250 mld. Sk. Preto moja cena, ktorú som uviedol, 80 až 100 mld., i keď len odhadom, je oveľa bližšie ako váš návrh.

    Preto vás žiadam, aby ste svoju odpoveď doplnili o relevantné odborné údaje. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni ministri, milí kolegovia, chcem sa vyjadriť k interpelácii pána ministra Fronca, ktorého som interpelovala v konkrétnej veci s konkrétnym problémom, a to s otázkou finančného pokrytia stavby školy v Malackách, Základnej školy v Malackách, ktorá bola daná do štátneho rozpočtu so 100-percentným krytím. Skutočnosti, ktoré mi pán minister odpovedal, ma nepresvedčili, ba práve naopak, mám dojem, že odpoveď bola nepresná a realita je trošku iná, ako mi pán minister vo svojej písomnej odpovedi uviedol.

    Predovšetkým chcem povedať, že škola, resp. jej finančné pokrytie bolo odsúhlasené v rozpočte v plnom rozpätí, a preto malo byť aj takto realizované. Ja som sa obrátila na Magistrát v Malackách a ten len potvrdil moje pochybnosti o správnosti a presnosti odpovede pána ministra. Došlo totiž k situácii, že financie, ktoré boli odsúhlasené v štátnom rozpočte na dostavbu konkrétnej školy, boli použité na dostavbu rozostavaných iných škôl.

    Ďalej odpoveď pána ministra, že sa postupovalo v roku 2003 podľa schválených kritérií a pretože príslušná škola nesplnila kritériá, preto jej neboli poskytnuté financie, vonkoncom nie je pravdivá, pretože uvedené kritériá boli stanovené až k 1. januáru 2004. Teda prečo sa uvádza, že podľa nich sa postupovalo v roku 2003?

    Ďalej pán minister uvádza, že bol zostavený rebríček dostavby škôl a Magistrát v Malackách má otázku, ktorú si osvojujem: Prečo o zostavení rebríčka Malacky neboli upovedomené? Veď predsa, ak by túto informáciu dostali, ich postup by bol úplne iný. Zafinancovanie školy bez pridelenia financií zo štátneho rozpočtu, ktoré boli, znovu zdôrazňujem, garantované 100-percentným krytím štátu, vlastne dostalo Magistrát Malaciek do situácie, že splatenie týchto financií, vlastne keď omeškajú splatenie, mesačne musia platiť penále 1 mil. korún. Veď predsa to nie je zanedbateľná suma.

    A čo je pre mňa najmenej potešiteľné, to je skutočnosť, že Magistrát v Malackách viackrát písomne urgoval na ministerstve aj pána ministra a písomné urgencie sa vracali s poznámkou „Adresát zásielku neprijal“. Pán minister, ako je to možné, keď úradne magistrát komunikuje s ministerstvom, aby príslušní pracovníci odmietli prijať príslušné písomnosti?

    Situácia však po mojej interpelácii nadobudla veľmi zaujímavý spád. Naraz sa našli peniaze, naraz Malacky neboli v rebríčku na zlom postavení, teda neboli nezahrnuté v rebríčku, a Magistrát v Malackách dostal 37 mil. slovenských korún. Pán minister, keby ste sa vy boli aspoň raz na početné urgencie Magistrátu v Malackách vo veci dostavania Základnej školy zaangažovali, určite by bol postup a celý priebeh obdobný, aký nastal po mojej interpelácii.

    Som toho názoru, pán minister, že ste veľmi laxne postupovali, som toho názoru, že ste si nevšimli tento pre Magistrát v Malackách závažný prípad, a vzhľadom na to, že som už povedala, že vaša odpoveď je pre mňa neuspokojivá, žiadam v zmysle § 130 ods. 6 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, aby sa na základe predloženého počtu podpisov poslancov hlasovalo o stanovisku odpovedi ministra školstva samostatne a aby toto hlasovanie bolo spojené s hlasovaním o dôvere tomuto členovi vlády v zmysle čl. 80 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola posledná prihlásená do rozpravy k bodu programu písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky. Vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za skončené.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu, ktorým je správa o lesnom hospodárstve...

  • Reakcia poslankyne, že žiada hlasovať o svojom návrhu.

  • Pani poslankyňa, o 17.00 hod. budeme hlasovať. Ak si želáte teraz...

  • Reakcie z pléna.

  • Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, páni poslanci.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, využívam ustanovenie § 146 zákona o rokovacom poriadku a žiadam ústavnoprávny výbor, aby zaujal výklad k návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Tóthová. Prerušujem na polhodinu rokovanie Národnej rady. Žiadam predsedu ústavnoprávneho výboru, aby zvolal rokovanie ústavnoprávneho výboru. Prerušujem rokovanie na polhodinu.

    Zapnite pána poslanca Miššíka. Pán poslanec Miššík.

  • Vzhľadom na neprítomnosť predsedu zvolávam ústavnoprávny výbor do rokovacej miestnosti, okamžite.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že rokovanie ústavnoprávneho výboru bude pokračovať dlhšie, ako som predpokladal, ústavnoprávny výbor teraz na štvrťhodinu prerušil svoje rokovanie. Zvolávam v tejto chvíli poslanecké grémium a prerušujem rokovanie 32. schôdze Národnej rady dozajtra do 9.00 hodiny.

    Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 17.57 hodine.