• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 6. rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali páni poslanci Anton Danko, Robert Fico, Bohumil Hanzel a Miroslav Chovanec. Ako vidím, pán poslanec Hanzel tu je, takže okrem pána poslanca Hanzela, ostatní teda majú ospravedlnenie. Pán poslanec tu je. A na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Juraj Blanár.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako sme sa včera rozhodli, pristúpime teda k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov (tlač 754).

    Prosím teraz pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predkladáme vám návrh novely zákona č. 140 o lieku, ktorý je v podstate siedmym reformným zákonom, ktorý rieši otázky okolo lekárenstva, liekov, povoľovacích procesov. Táto legislatíva na rozdiel od predchádzajúcich noviel zákona 140, ktorých sme vykonali za posledné dva roky asi 4 alebo 5, sa zaoberá národnými problémami, národnou legislatívou. To znamená oblasťami, ktoré nie sme povinní harmonizovať so smernicami Európskej únie. V neharmonizovaných oblastiach Európska únia ponecháva v právomoci členského štátu kompetenciu upravovať vzájomné vzťahy v národnej legislatíve. Tento návrh novely zákona je zameraný najmä na poskytovanie lekárenskej starostlivosti na území Slovenskej republiky.

    Dovolil by som si niekoľkými bodmi povedať najzákladnejšie posolstvá. Novela zákona umožňuje zriaďovanie verejných lekární aj právnickými osobami za dodržanie podmienok stanovených zákonom. Umožňuje sa výdaj voľne predajných liekov v hypermarketoch a obchodných domoch za stanovených podmienok a za dodržiavania zdravotníckeho výdaja lieku. Ustanovuje sa povinnosť lekárnikom predkladať na štatistické spracovanie údajov o počte a sortimente liekov a zdravotníckych pomôcok vydaných aj bez lekárskeho predpisu. Zakotvuje sa povinnosť zabezpečiť výkon pohotovostnej lekárenskej služby. Ustanovuje sa povinnosť lekárom a lekárnikom poskytovať pacientom informácie o náhradných generických liekoch, ktoré sú pre pacienta cenovo výhodnejšie. Lekárnikom sa umožňuje vydať náhradný generický liek, ak s tým súhlasí predpisujúci lekár a poistenec. Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť zmluvu medzi poskytovateľom lekárenskej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou. Sprísňujú sa požiadavky na tlačivá lekárskych predpisov a na výdaj predpisujúcimi lekármi, hlavne z pohľadu možnosti falšovania receptov. Umožňuje sa, aby zdravotné poisťovne zaviedli liekové knižky na evidenciu predpísaných a vydaných liekov v prípade, že to budú považovať za potrebné, teda u vybranej skupiny pacientov, kde hrozí vysoká spotreba liekov, pre polypragmáziu. Navrhuje sa, aby dohľad nad poskytovaním lekárenskej starostlivosti vykonával novovytvorený Úrad nad zdravotnou starostlivosťou a aj zdravotné poisťovne v rozsahu, ktorý im stanovuje zákon. Navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne vydávali preukaz zmluvným lekárom, na základe ktorého bude možné vydávať lekárovi prázdne receptové tlačivá. Obsahuje sprísnenie požiadaviek pre všetky subjekty zaobchádzajúce s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami. Ustanovuje sa, aby farmaceuti pracujúci na ministerstve zdravotníctva, na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v zdravotných poisťovniach a farmaceuti v samosprávnych krajoch nemohli byť držiteľmi povolenia na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Zdravotným poisťovniam sa umožňuje v obmedzenej miere nákup liekov a zdravotníckych pomôcok. Navrhujú sa aj ďalšie legislatívne opatrenia na zabránenie nežiadúcim javom v oblasti praktickej realizácie liekovej politiky. Návrh potom obsahuje aj aproximačné a harmonizačné nariadenia, hlavne prebraté zo smernice č. 2002/1998 ES z 27. januára 2003, ktorá ustanovuje normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek krvi ako aj pozmeňujúcej smernice 2001/83 ES. V návrhu novely zákona sa ako lieky upravujú aj prírodné liečivé vody plnené do spotrebiteľského balenia v súlade so smernicou 80/777 EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a obchodovanie s prírodnými minerálnymi vodami. Značnú časť návrhu novely v oblasti aproximácie práva zahrňujú aj veterinárne lieky. Návrhom zákona sa pristupuje k novelám ďalších zákonov, ktoré sú v priamom vzťahu s lekárenskou starostlivosťou alebo poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Ja by som ešte troma - štyrmi vetami voľne dokončil výklad, toto bola úvodná správa k pôvodnému návrhu zákona, treba povedať, že hlavne na pôde parlamentného výboru pre zdravotníctvo návrh zákona doznal niekoľko zásadných zmien, na ktoré by som rád upozornil a rád by som aj tie pozmeňujúce návrhy podporil. Taký najzákladnejší je pozmeňujúci návrh, ktorý sa už prejavil v reformných zákonoch, že neumožníme voľný predaj liekov v supermarketoch, ak umožníme právnickým osobám mať lekárne a ďalej že sme sa dohodli na úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti o spôsobe, akým budú viazané zmluvy na lekárenskú starostlivosť, pretože tam je väzba na zákon o zdravotnej starostlivosti. Ďakujem pekne. Dúfam, že zákon podporíte.

  • Ďakujem, pán minister, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Birošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výborov ako aj o stanovisku gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, takzvaný živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máte to ako tlač 754 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, takzvaný živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1114 zo 6. júla 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh zákona podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    V bode 2, gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie taktiež prerokoval vládny návrh zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami pod uznesením č. 382 z 9. septembra 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade schváliť so zmenami a doplnkami, je to ako uznesenie č. 283 z 5. októbra roku 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, máte to ako uznesenie č. 144 zo 7. októbra a č. 146a z 18. októbra 2004.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu odporučil zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča v časti IV tejto spoločnej správy hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 4, 6 až 9, 11, 13 až 21, 23 až 41, 43 až 51, 53 až 61, 63 až 74, 76, 78, 79, 81, 82, 84, 85 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode 80 hlasovať samostatne s návrhom gestorského výboru schváliť. A o bodoch 5, 10, 12, 22, 42, 52, 62, 75, 77, 83 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor poveril mňa predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s návrhmi v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. Predmetná spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorským výborom pod č. 147 z 20. októbra 2004. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý sa hlási pán spravodajca. Potom mám ešte písomne prihlášku pána poslanca Bielika, takže nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, máte to ako tlač 754.

    Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení zákona č. 374/1994 Z. z., zákona č. 98/1995 Z. z., zákona č. 231/1995 Z. z., zákona č. 304/1995 Z. z., zákona č. 376/1996 Z. z., zákona č. 386/1996 Z. z., zákona č. 202/1997 Z. z., zákona č. 332/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 11/1999 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 151/1999 Z. z., zákona č. 242/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 448/200 Z. z., zákona č. 233/2001 Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 671/2002 Z. z., zákona č. 138/2003 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 578/2003 Z. z., zákona č. 345/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 396/2004 Z. z., zákona č. 437/2004 Z. z. a dopĺňa sa takto.

    Po prvé, za § 34 sa vkladajú paragrafy 34a a 34b, ktoré znejú: § 34a ods. 1, pohľadávka na úhrade za zdravotnú starostlivosť poskytnú zdravotníckym zariadeniam, ďalej len pohľadávka na úhrade, správe štátneho zdravotníckeho zariadenia voči zrušenej poisťovne okrem tej pohľadávky na úhradu, ktorá prešla do 1. decembra 2004 na Všeobecnú poisťovňu alebo inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, možno aj bezodplatne postúpiť na právnickú osobu so stopercentnou majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií, ďalej len ako štátna spoločnosť.

    Ods. 2, pohľadávka na úhrade, ktorá prešla do majetku obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov v správe zdravotníckeho zariadenia obce alebo vyššieho územného celku voči zrušenej poisťovni, okrem tej pohľadávky na úhrade, ktorá prešla do 1. decembra 2004 na Všeobecnú poisťovňu alebo inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov možno aj bezodplatne postúpiť na štátnu spoločnosť.

    Ods. 3, záväzky na úhrade za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zrušenej poisťovne voči zdravotníckemu zariadeniu podľa ods. 1 a 2 okrem tých záväzkov, ktoré prešli do 1. decembra 2004 na Všeobecnú poisťovňu alebo inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov prechádzajúcich k 1. decembru 2004 na štátnu spoločnosť.

    Ods. 4, ak sa postúpia pohľadávky podľa ods. 1 a 2 bezodplatne, zanikajú záväzky zdravotníckeho zariadenia podľa ods. 1 a 2 voči štátnej spoločnosti aj vo výške, ktoré presahujú vzájomné záväzky zaniknuté ich vzájomným započítaním.

    § 34b ods. 1, pohľadávku v správe štátneho zdravotníckeho zariadenia neuvedenú v § 34a ods. 1 možno postúpiť aj bezodplatne na štátnu spoločnosť so súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.

    Ods. 2, pohľadávku zdravotníckeho zariadenia, ktorá prešla do majetku obcí alebo vyšších územných celkov podľa osobitných predpisov, ktorá vznikla do 31. 12. 2002, možno podstúpiť aj bezodplatne na štátnu spoločnosť.

    Ods. 3, ak sa postúpi pohľadávka podľa ods. 1 bezodplatne, zaniká záväzok štátneho zdravotníckeho zariadenia voči štátnej spoločnosti aj vo výške, ktorá presahuje vzájomné záväzky zaniknuté ich vzájomným započítaním.

    Ods. 4, ak sa postúpi pohľadávka podľa ods. 2 bezodplatne, zanikajú záväzky, ktoré malo v správe zdravotnícke zariadenia podľa ods. 2 do 31. decembra 2002 voči štátnej spoločnosti aj vo výške, ktorá presahuje vzájomné záväzky zaniknuté ich vzájomným započítaním.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 17a, b znie. § 4 zákona 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 521/2003 Z. z., § 4a zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 447/2001 Z. z.

    Odôvodnenie k bodu 1. V § 34a sa rieši situácia, pri zrušení zdravotnej poisťovne, keď pohľadávky štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotníckych zariadení vyšších územných celkov a obcí možno postúpiť na právnickú osobu so stopercentnou majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií. V § 34b sa ustanovuje obdobný postup pre všetky ostatné zdravotné poisťovne. V tomto paragrafe sa legislatívne vylepšuje ods. 1.

    Po druhé, v § 47 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: Cenné papiere nadobudnuté podľa osobitného predpisu môže Všeobecná poisťovňa previesť so súhlasom ministerstva zdravotníctva. Poznámka pod čiarou k odkazu 19a znie: Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie k bodu 2. Všeobecná zdravotná poisťovňa nadobudla cenné papiere na základe zmluvy o bezodplatnom prevode akcií uzavretej s Fondom národného majetku Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky o privatizácii Slovenských liečených kúpeľov. Všetky kúpeľné organizácie na Slovensku potrebujú rýchle investície do opravy a rekonštrukcie doterajších ubytovacích zariadení, do modernizácie prevádzok, ktoré sú zastarané, nevyhovujú dnešným požiadavkám a sú energeticky náročné. Predaj akcií Všeobecnou zdravotnou poisťovňou iným subjektom umožní čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, kde sa pre rok 2005 otvára samostatná kapitola na rozvoj kúpeľníctva.

    Po tretie, v § 56 sa dopĺňa ods. 16, ktorý znie: Na odplatu z postúpenia pohľadávky podľa § 25a ods. 1, ktorú zdravotná poisťovňa postúpila štátnej spoločnosti so súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, sa nevzťahujú ustanovenia o prerozdelení poistného podľa tohto zákona.

    Odôvodnenie k bodu 3. Ustanovuje sa, že odplata z postúpenia pohľadávky sa nezahŕňa do prerozdeľovacieho procesu poistného s osobitým účtom. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Písomne ešte sa prihlásil pán poslanec Bielik a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, takže s faktickou ešte pani poslankyňa Sabolová...

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja sa len chcem opýtať na ten váš prednesený pozmeňujúci návrh, aký je rozdiel medzi, pán poslanec, by som bola veľmi rada, keby ste počúvali, pán poslanec Biroš, aký je rozdiel medzi vami predneseným pozmeňujúcim návrhom a návrhom zo spoločnej správy? Pretože ako ich čítam bod po bode, rozdiel vidím len v odôvodnení, kde v spoločnej správe je pri § 34a ešte doplnené, dnešná právna situácia spravidla neumožňuje zdravotníckym zariadeniam vyšších územných celkov v obci postupovať... Inak keď to čítam, nevidím rozdiel, chcela by som, aby ste mi ľudsky a laicky pre mňa nie lekára vysvetlili, o čo vlastne ide.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú? Nech sa páči, máte možnosť.

  • Pani poslankyňa, ide len o spresňovanie celej tej záležitosti, nič iné.

  • Pán spravodajca, skončili ste? Ďakujem. Hlási sa pán minister, nech sa páči.

  • V § 34a ods. 2 v paragrafe, myslím 35a ods. 2, ide o to, že v pôvodnom znení, aj tak je vyňaté na samostatné hlasovanie, je pohľadávka za zrušenú a pohľadávky iných rozdelené a mal som trochu problém, legislatívny odbor parlamentu s tým mal problém, že hovorí, že ide o zdvojenie tej istej a že to treba spresniť takým spôsobom ako, žiaľ, pán poslanec musel predniesť celé a naozaj sa to líši v troch slovíčkach, ale je to teda precíznejšie urobené a jednoznačnejší výklad k tomu bude, treba porovnať čl. 80 spoločnej správy, poprosím to, paragraf, myslím, 34a ods. 2 a 35 ods. 2, Ivana, je tam nejaký rozdiel? Je, tak si to legislatívny odbor dal, ale je na hlasovaní poslancov, či ten... Je tam rozdiel iba v troch slovíčkach a spresňuje sa presne Perspektíva a ostatné zdravotné poisťovne, v tom je pointa. Žiaľ, aj mne to dlho trvalo, kým som to pochopil.

  • Konečne pán poslanec Bielik, nech sa páči, ako jediný, ktorý sa hlásil písomne do rozpravy a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Takže nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 754.

    Bod 1. V čl. I, bod 67 znie: 67. Za § 38a sa vkladá § 38b, ktorý vrátane nadpisu znie: § 38b, Predpisovanie a výdaj náhradného generického lieku.

    Ods. 1. Generické lieky sú terapeuticky rovnocenné lieky, ktoré majú rovnakú cestu podania a spôsob podania, rovnakú liekovú formu, rovnaké kvalitatívne a kvantitatívne zloženie liečiv a pomocných látok ovplyvňujúcich biologickú dostupnosť liečiv v jednotke dávky liekovej formy a rovnakú veľkosť balenia vyjadrenú uvedením množstva dávok liekovej formy v hmotnostných, objemových alebo v kusových jednotkách. Musia byť registrované, pozri § 22 a 22a.

    Ods. 2. Náhradný generický liek je liek uvedený v zozname liekov uhrádzaných na základe zdravotného poistenia s inou úhradou pacienta ako liek predpísaný na lekárskom predpise.

    Ods. 3. Osoba oprávnená predpisovať lieky je pri predpisovaní lieku povinná informovať poistenca o výške úhrady poistenca za navrhovaný liek, o možnosti jeho náhrady generickým liekom a o výške úhrady poistenca za náhradné generické lieky.

    Ods. 4. Ak si poistenec vyberie navrhovaný liek, osoba oprávnená predpisovať lieky predpíše navrhovaný liek na lekársky predpis.

    Ods. 5. Ak si poistenec vyberie náhradný generický liek, osoba oprávnená predpisovať lieky túto skutočnosť vyznačí v zdravotnej dokumentácii a predpíše náhradný generický liek na lekársky predpis.

    Ods. 6. Ak si poistenec vyberie náhradný generický liek a osoba oprávnená predpisovať lieky súhlasí s vydaním náhradného generického lieku osobou oprávnenou vydávať lieky, vyznačí súhlas v zdravotnej dokumentácii, predpíše navrhovaný liek na lekársky predpis a na druhú stranu lekárskeho predpisu vyznačí poznámku: Požiadavka poistenca vydať náhradný generický liek. Poistenec požiadavku potvrdí podpisom. Poznámku autorizuje osoba oprávnená predpisovať lieky odtlačkom pečiatky s názvom zdravotníckeho zariadenia, dátumom a vlastnoručným podpisom.

    Ods. 7. Ak si poistenec vyberie náhradný generický liek a trvá na jeho predpísaní, ale osoba oprávnená predpisovať lieky považuje predpísanie náhradného generického lieku z medicínskeho hľadiska za nevhodné, vyznačí túto skutočnosť v zdravotnej dokumentácii a na druhej strane lekárskeho predpisu vyznačí poznámku: Zákaz vydať náhradný generický liek. Poznámku autorizuje osoba oprávnená predpisovať lieky odtlačkom pečiatky s názvom zdravotníckeho zariadenia, dátumom a vlastnoručným podpisom.

    Ods. 8. Osoba oprávnená vydávať lieky je na požiadanie poistenca povinná informovať o výške úhrady za predpísaný liek a o výške úhrady za náhradné generické lieky.

    Ods. 9. Osoba oprávnená vydávať lieky môže vydať poistencovi alebo inej osobe náhradný generický liek, ak je na druhej strane lekárskeho predpisu vyznačená poznámka: Požiadavka poistenca vydať náhradný generický liek, ktorú poistenec potvrdil podpisom a osoba oprávnená predpisovať lieky poznámku autorizovala podľa odseku 6.

    Ods. 10. Osoba oprávnená vydávať lieky pri výdaji náhradného generického lieku vyznačí na lekárskom predpise jeho názov a kód.

    Ods. 11. Lekáreň zverejní informáciu o cenách liekov a výške úhrad poistenca na verejne prístupom mieste v lekárni.

    Odôvodnenie. Navrhované znenie ukladá povinnosť lekára poskytnúť pacientovi úplnú informáciu o voľbe lieku, o výške jeho úhrady, umožňuje pacientovi vybrať si náhradný generický liek, zachováva kompetencie lekára a vymedzuje kompetenciu lekárnika v prípadoch súhlasu lekára s vydaním náhradného generického lieku. Súčasne administratívne i vecne zjednodušuje celý proces. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová, tak sa prihláste ešte raz.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Páni technici, prosím vás, vymažte tú tabuľu, lebo páni poslanci sa nehlásili podľa rokovacieho poriadku. Ešte raz, vymažte tú tabuľu a nech sa prihlásia ešte raz. No nech sa páči, môžete sa hlásiť do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Paška, potom pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Soboňa. Takže technické zariadenie, máte pravdu, funguje, akurát poslanci nefungovali podľa rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa kolegovi Soboňovi, že som ho predbehol, aj pani kolegyni Sabolovej, ale technika niekedy víťazí nad zdravým umom. A to som jemne naznačil spôsob vedenia.

  • So smiechom.

  • Pán poslanec, pán poslanec, neprináleží mi komentovať, ale musím vám povedať, že podľa rokovacieho poriadku môžete sa prihlásiť ústne do rozpravy až po tom, keď posledný písomne prihlásený skončil. Tým spôsobom, čo ste sa prihlásili už na začiatku, ešte pred skončením posledného písomne prihláseného, fakticky ste znemožnili sa hlásiť už ďalej do rozpravy, lebo všade bolo napísané, že R, tým pádom, ktorý sa hlási do rozpravy, ten poslanec mal buď procedurálny alebo faktický, to sú vymoženosti, to je tvrdý program, ale ten program funguje podľa rokovacieho poriadku a poslanci by to mali dodržať, ak to nedodržali poslanci, no tak to nie je chyba technického zariadenia. Nech sa páči.

  • Hlboko sa ešte raz ospravedlňujem. Pán predsedajúci, pán minister, ktorý tu nie je, á, tu je pán minister, kolegyne, kolegovia...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Prosím? Áno, áno, áno. Niekedy to spôsobuje radosť. Chcel by som k zákonu 140 povedať niekoľko postrehov a pokúsim sa k niektorým zásadným oblastiam naznačiť spôsob postojov a riešení, ktoré sme nakoniec do zákona dávali, keď pán minister Zajac predložil v lete do Národnej rady návrh zákona do prvého čítania, vystúpil som a žiadal som ho, aby bol tento zákon stiahnutý, aby prišiel na rokovanie Národnej rady až potom, keď bude známy výsledok rokovania o šestici reformných zákonov, pretože sme sa domnievali, že šestica reformných zákonov obsahuje splnomocnenia a odkazy aj na aplikáciu zákona 140. Ja nakoniec som veľmi rád a treba povedať, že už vtedy bolo známe, že sú podané stovky pozmeňujúcich návrhov k pôvodnej šestici reformných zákonov. Ja som nakoniec veľmi rád, že aj keď pán minister nestiahol v prvom čítaní zákon a on prešiel do druhého čítania, nakoniec sme druhé čítanie tohto zákona posunuli až na obdobie, keď už je známy výsledok reformy, chcem povedať, z môjho pohľadu, žiaľ, ktorá bola prijatá, a tak považujem dnes tento zákon naozaj za súčasť reformných opatrení. Nakoniec pán minister vo svojej výstupnej reči povedal a nazval tento zákon siedmym reformným zdravotníckym zákonom.

    Treba povedať, že oblasť, ktorú tento zákon rieši, je nesmierne citlivá a veľmi dôležitá a že niektoré opatrenia zákona 140, tak ako platili doposiaľ, sa prežili a najmä z pohľadu zefektívnenia narábania s finančnými zdrojmi sú tieto opatrenia nevyhnutné. Oblasť nákladov alebo spotreby liekov na Slovensku je už niekoľko rokov sprevádzaná jednak zápasom o charakter trhu, ale jednak aj zápasom o charakter spravovania objemu finančných zdrojov. Chcem v tejto súvislosti poznamenať, že niektoré mýty, používam výraz, ktorý sa vžil v súvislosti s reformou zdravotníctva, je dobre objasniť, ide najmä o tvrdenie, že spotreba liekov vo finančnom vyjadrení, na Slovensku je abnormálna, že rastie nekontrolovaným spôsobom a že sa vymyká z rámca európskych krajín. Chcem, dámy a páni, povedať, že je to tak trošku zavádzajúce tvrdenie, pretože liek alebo zdravotnícka pomôcka z hľadiska ekonomických parametrov je dnes na Slovensku v celom systéme zdravotníctva jediným reálnym hodnotovým ekvivalentom a to vzhľadom na skutočnosť, že až 80 %, zhruba 80 % liekov, liečiv, zdravotníckych pomôcok, dietetických prípravkov aj z ostatných technických vybavení je predmetom importu, dovozu buď za eurá alebo za iné konvertibilné meny a jednoducho ich cena prerátaná kurzom slovenskej koruny alebo paritou slovenskej koruny vyjadruje ich strednú európsku alebo svetovú úroveň. Vzhľadom na to, že všetky ostatné finančné vstupy v systéme zdravotníctva sú hlboko, ale hlboko podhodnotené, hovorím najmä o príjmoch, o mzdách pracovníkov v zdravotníctve, ktoré tvoria z hľadiska ohodnotenia výkonov alebo z hľadiska nákladov niekde až 80 %, sú hlboko poddimenzované a pohybujú sa niekedy na úrovni možno 30 alebo 35 % stredného ohodnotenia lekára alebo stredného zdravotného pracovníka v Európe. Takisto sú to ostatné osobné náklady, režijné náklady, ktoré sú hlboko, zatiaľ s výnimkou rastu energie a iných vstupov pod úrovňou európskych cien. Aj vzhľadom na to potom vychádza porovnanie, že na lieky sa na Slovensku vynakladá viac ako 33 % z celkového balíka peňazí v zdravotníctve, ako čosi nenormálne, ale som presvedčený, že pokiaľ aj v európskom priestore v slovenskom zdravotníctve bude pokračovať tendencia rastu ohodnotenia kvality príjmov, postupne tento parameter sa bude dostávať niekde na európsku úroveň okolo 17 - 18 %.

    Chcel by som ešte spomenúť ďalší mýtus alebo fenomén, jav, ktorý bezpochyby existuje, ale dostal sa aj z pohľadu zápasu o reformu do podoby nie veľmi šťastnej, je to čosi, čo sa objavuje aj v materiáloch, ktoré sa tlačia za peniaze Svetovej banky ako kongresová turistika alebo to, čo sa bežne označuje odborne pojmom takzvaná indukovaná spotreba alebo indukovaná preskripcia. V tejto súvislosti len veľmi krátko, áno, existuje veľa negatívnych prejavov tohto fenoménu, na druhej starne treba povedať, že z pohľadu postavenia lieku na trhu, to znamená vo vzťahu v nákupe a spotrebe zákon o reklame a jednak ostatné súvisiace normy veľmi jasne špecifikujú, akým spôsobom je možné sprostredkovať alebo zabezpečiť aj minimálnu úroveň medicínskych informácií, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska kvality. Preto nechcem, aby som vyzeral ako lobista farmaceutických firiem, chcem len povedať, že spôsoby marketingu a takzvaného „sejlsu portu“ majú veľmi jasne zákonom definované pravidlá a otázka medicínskych informácií sprostredkovaných takýmto spôsobom je úplne legitímna. Je to všetko len otázka pravidiel hry, ktoré sa jednotlivým subjektom dajú. V tejto súvislosti chcem podotknúť, že práve inštitút takzvanej generickej substitúcie, ktoré zavádza pán minister v zákone č. 140 a v takom znení, ako je navrhnutý, si dokonca neviem predstaviť bez výraznej účasti takzvaného „sejlsu portu“ alebo toho „pí ár reprezentantingu“ jednotlivých firiem, pretože práve tento spôsob informácie, ktorý je jediný legitímny v zmysle zákona, môže zabezpečiť dobrú informovanosť jednak o kvalite lieku, aj generického lieku, ale aj o jeho cene, aj o jeho farmako-ekonomických a ostatných liečebných účinkoch. Toto som považoval za potrebné spomenúť bez ohľadu na to, že sú nám veľmi jasne známe a popísané deformácie, ktoré v systéme fungujú. Chcem povedať veľmi otvorene, že - pretože bolo to predmetom polemiky -, nikdy sme nespochybňovali opatrenia, ktoré za dva roky ministerstvo alebo pán minister v oblasti úspor alebo zvyšovania efektivity nákladov na liečby presadzoval. Je pravdou, že sa deje ešte stále v slovenskom lekárenstve veľa vecí, ktoré nie sú celkom v poriadku a v súlade aj s príslušnými vykonávacími predpismi, hovorím o tých rôznych zámenách, hovorím o spôsoboch tej podpory predaja, ktorá naozaj už ide nad rámec medicínskych informácií a sprostredkovania. Hovorím o zneužívaní, často aj z pohľadu výrobcov, ale aj jednotlivých reprezentácií týchto výrobcov, inštitútu fixného doplatku, snaha nekalej súťaže zvýhodniť určitý liek na trhu. Toto sú veci, o ktorých vieme alebo vie o nich každý, kto v systéme bol alebo je zaň zodpovedný. Chcem však povedať, že nedominujú. Som presvedčený, že systém ako taký aj z hľadiska dostupnosti siete, počtu lekární, výdajní, aj z hľadiska kvality farmaceutov, zodpovedných zástupcov, aj stredného zdravotného personálu má štandardný európsky rozmer a že niektoré opatrenia majú naozaj len čiastočne efektívny charakter a že bol by som nerád, aby boli prijímané ako akýsi spôsob zápasu s celým systémom napriek tomu, že niektoré veci typu, budeme o nich hovoriť určite dnes, právnická osoba, fyzická osoba alebo veci, ktoré som spomenul, ako keby evokovali pohľad na celý systém, ktorý len produkuje nadspotrebu a zbytočnú preskripciu.

    Som presvedčený ináč, a to už len na záver k tejto problematike, že aj súčasný alebo doposiaľ ešte stále platný zákon 273 a zákon 277 umožňoval z úrovne kontroly či už štátneho dozoru alebo aj na úrovni revíznych činností zdravotných poisťovní vstúpiť a veľmi jasne cez niektoré účtovné operácie preukázať spochybnenie alebo pochybenie tam, kde k nemu určite došlo. Už k spomenutej problematike právnických a fyzických osôb, je to nesmierne citlivá záležitosť, treba povedať, že je to problém, ktorý tak trochu bol umelo, niekedy začiatkom 90. rokov alebo v roku 1994 do systému vnesený spôsobom, ktorý takisto nazvem lobistický v tom pravom slova zmysle. Hneď na úvod poviem, že mi najviac vadí z hľadiska tohto dialógu to, že nikto nejde do podstaty tohto problému, a to je fenomén, ktorý je, žiaľ, na Slovensku dosť častý, a to, že sa počas hry menia pravidlá. Ak po roku 1992 alebo hneď po zmenách v roku 1989 sa systém odštátnenia alebo privatizácie ubral liberálnym smerom a až do roku 1994 garantoval výkon vlastníckych práv na úrovni fyzických a právnických osôb, bola to práve snaha o presadenie len modelu vlastníctva fyzických osôb, ktorá vniesla do celej tej krehkej, aj vtedy sa rodiacej rovnováhy, legislatívnej rovnováhy tento problém, išlo to tak ďaleko, že pôvodný návrh stoštyridsiatky dokonca v tom období obsahoval úplný návrh na likvidáciu právnických osôb. Použijem príklad podľa mňa veľmi nešťastného zavedenia povinných takzvaných laboratórií IVLP, ktorý, už vtedy bolo jasné, že podiel IVLP na trhu je necelé 3 % a tendencia jeho znižovania je až na úroveň 1 %, dnes to tak je, tiež to bol, dovolím si povedať, akýsi nástroj na integráciu alebo zúženie trhu a snaha o jeho kontrolu. Osobne som presvedčený, tak ako som povedal, že dnes Slovensko má dostatočnú sieť a že je dostatočne a kvalitne vybavená. Na druhej strane, napriek tomu, že Ústavný súd nekonal dodnes a je tam podnet ešte aj z roku 2002, bolo by dobré, aby konečne zákon tento problém vyriešil. V tejto súvislosti chcem povedať, že nie som zástanca riešenia, ktoré sa objavilo minule aj vo výbore, a neviem, či ho niekto nepredloží aj teraz počas druhého čítania, a to je snaha vytvoriť akúsi novú formu právnickej osoby, ktorá môže vlastniť lekáreň, ale musí byť 51 % farmaceutov, výkon štatutárnych aktov musí vykonávať farmaceut, zodpovedný zástupca. Nuž, chcem vám povedať, že mi to vadí z jediného dôvodu, a to, že obchodné právo na Slovensku nepozná takýto typ právnickej osoby, a ak by sme sa na niečom takomto ako kompromise uzniesli, kompromise z pohľadu niekoho, vyžadovalo by to nesmierne veľa zásahov jednak na úrovni obchodného práva, občianskeho práva, sú tam inštitúty a mechanizmy, ktoré netuším, ako by navrhovatelia chceli riešiť. Toľko k tomuto návrhu.

    Dovoľte dotknúť sa pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil, a som veľmi rád, že si ich osvojilo aj ministerstvo zdravotníctva, pán minister a kolegovia v zdravotníckom výbore. Oni sú súčasťou spoločnej správy s návrhom ich schváliť. Veľmi stručne. Zásadný pozmeňujúci návrh išiel do oblasti nedovoliť predaj takzvaných voľne predajných liekov alebo niektorých účinných látok aj v hypermarketoch alebo inde ako vo verejnej lekárni. Tento návrh bol akceptovaný možno aj preto, že si myslím, že dôjde nakoniec k schváleniu zákona v podobe liberalizácie vlastníckych vzťahov, čo umožní aj na týchto miestach, kde už existujú plnoprávne alebo plnohodnotné lekárne, zabezpečiť občanom dostupnosť liekov. Chcem len povedať, že pán minister reagoval po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu, že jeho ľudia, ktorí s takouto iniciatívou prišli, budú bezpochyby v nej pokračovať a že je otázka času, keď sa aj na Slovensku prelomí táto bariéra. Chcem vyjadriť presvedčenie, že sa tak nestane nielen z ekonomických dôvodov, nakoniec ten podiel, ak by sme to chceli porovnávať z hľadiska možných strát výnosov na úrovni lekárenstva, nie je až taký zaujímavý, ale najmä aj preto, že krajiny, ktoré to dnes majú, prešli určitým vývojom alebo prípravy individuálneho vedomia ľudí a správania sa ľudí v takej dôležitej a veľmi zložitej oblasti, ako je aplikácia liečiv. Potom veľmi dôležitý okruh pozmeňujúcich návrhov sledoval do vzťahu zdravotná poisťovňa - lekáreň. Viete, že tým, že zákon o poskytovateľoch „zadefinoval“ aj lekárenstvo ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti a keďže celý rámec a konštrukcia reformy je postavená na riadení prostredníctvom zdravotnej poisťovne, kde na úrovni právnej to zabezpečuje práve inštitút povinného zmluvného vzťahu, aj na lekárenstvo pripadla úloha uzatvárať povinné vzťahy s poisťovňami, čo § 10 doposiaľ v zákone 98 jednoducho nestanovoval ako taxatívnu úlohu, a keďže sa objavili, ale hlavne zo strany zdravotných poisťovní názory, že dôjde k určitej selekcii a výberu lekární, s ktorými sa bude uzatvárať zmluva, rozhodol som sa pre tento pozmeňujúci návrh, samozrejme, so všetkými konzekvenciami pre poskytovateľa a pri plnení všetkých náležitostí zákona v obsahu, v kvalite, ale som presvedčený, že ten primárny zámer bude dobrý. Jednoducho, či použijem taký jednoduchý príklad, ak sa spotrebuje sto litrov mlieka, je jedno, či si ho kúpite po litri v sto mliekárňach alebo budete stáť frontu a sto ľudí bude v jednej mliekárni čakať na sto litrov mlieka. Som presvedčený, že objem a počet lekární pri správne „zadefinovaných“ podmienkach a kontrole, aj na finančnej úrovni a úrovni kusovej evidencie nie je priamym indikátorom nadspotreby alebo zvyšovania spotreby, otázka lekárenskej siete je len otázkou kvality a dostupnosti pre pacienta, pre občana.

    No a potom to boli ešte pozmeňujúce návrhy z oblasti možného výdaja lieku, ktorý má úhradu z verejného poistenia aj za „keš“. Myslím, že môžeme povedať otvorene, znenie, ktoré bolo pôvodné, sa dostalo do zákona od navrhovateľov aj preto, alebo po skúsenosti s odporom lekárnickej komory a lekárnikov pri oddlžovaní. Minulý rok, keď jeden z nástrojov, ktorý sa používal alebo chcel sa „masívnejšie“ využívať, bolo, že sa bude vyberať od pacientov aj za lieky, ktoré majú priamu úhradu, „keš“, aby si to potom išli vybaviť na zdravotnú poisťovňu, navrhovatelia sa chceli vyhnúť takejto schéme, „zadefinovali“ však status, ktorý potom neumožňoval aj tam, kde je odôvodnené liek alebo pomôcku, ktorá má úhradu z fondu verejného poistenia, zaplatiť, sa k nej dostať, myslím, že sme našli riešenie, ktoré nakoniec vyhovuje všetkým.

    Chcem sa ešte dotknúť jednej veci, ale nepodarilo sa mi to dostať do pozmeňujúceho návrhu, som si to uvedomil až na poslednú chvíľu, ale stojí to za úvahu. Je to otázka zodpovedného zástupcu pre firmy, ktoré sa zaoberajú len distribúciou zdravotných pomôcok. Aj tu je zákonom stanovená podmienka farmaceuta s farmaceutickým vzdelaním a praxou. Považujem to za zbytočné, pretože zákon umožňuje zriaďovať alebo udeľovať licencie aj firmám výlučnou orientáciou a evidenciu a „riporting“ pre potreby Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv alebo štátneho dozoru môže vykonávať aj iná zodpovedná osoba, ktorá má príslušnú prax a príslušné vzdelanie.

    Posledná vec a tá už je z môjho pohľadu a možno aj z pohľadu iných kolegov menej príjemná, je to problém, ktorý sa, žiaľ, azda najvypuklejšie objavuje práve v rezorte zdravotníctva pri prijímaní legislatívy, a to je otváranie zákonov nad rámec zákona. My sme boli niekoľkokrát od počiatku tohto obdobia Národnej rady svedkami toho, že vedenie Národnej rady deklarovalo, že sa takýto, síce rokovacím poriadkom a príslušnými normami prípustný spôsob bude používať len v krajných prípadoch a že sa nebude, dokonca sme boli svedkami, ak sa podobný návrh objavil v iných oblastiach, že ho táto Národná rada aj vedenie striktne zamietlo. Žiaľ, v oblasti zdravotných zákonov sme svedkami otvárania nad rámec, veľmi často, samotná stoštyri... alebo samotná dva sedem trojka aj z pohľadu riešení, ekonomických riešení, zadlženia, sa otvára už asi tretíkrát, bežne v dva sedem dvojke, v dva sedem sedmičke, stoštyridsiatku, dva sedem trojku, večne dookola, ja som si vedomý, že, samozrejme od 1. januára zrejme nadobúdajú účinnosť nové právne normy, tak sa trošku tento problém vyrieši, ale nepovažujem to za štandardné, jednak aj preto, že som si aj ako človek osvojil zásadu, že by právo nemalo byť využívané na riešenie individuálnych zámerov, v danom prípade, akokoľvek rešpektujem potrebu oddlžiť systém ako základný predpoklad pre jeho fungovanie po Novom roku, je to opäť záležitosť, ktorá ako keby sa objavila u navrhovateľov z večera do rána. Chcem v tejto súvislosti ešte povedať aj ďalšiu výčitku, je to opäť tendencia, o ktorej som často hovoril, a to je z pohľadu štátu vytváranie akéhosi nového postavenia subjektov v správe štátu, je narúšaný základný princíp rovného prístupu. Chcem sa spýtať, aký je rozdiel, dámy a páni, medzi nemocnicou štátnou alebo nemocnicou z pohľadu ústavy a z pohľadu výkonu vlastníckych práv a obchodného práva a medzi súkromným poskytovateľom. Ak sa pozriete na článok 80 a návrhy, ktoré majú vecne riešiť problém dlhu zaniknutej zdravotnej poisťovne Perspektívy, ale zároveň aj v druhom pláne dokončiť oddlženie nemocníc, ktoré by mali prejsť na akciové spoločnosti. A v treťom pláne dokončiť oddlženie nemocníc, ktoré prešli na VÚC, zbadáte, že princíp alebo ten prístup alebo rovnosť prístupu na rozdiel od súkromných poskytovateľov, ktorí takisto dnes sa ocitli v záväzkovo-pohľadávkovom vzťahu voči zaniknutej poisťovni, ktorí takisto sú v záväzkových vzťahoch k Sociálnej poisťovni, k daňovému úradu, pretože zrejme nie každý ovláda tú schému, kde, akým spôsobom to na tom Veriteľovi skončí. Chcem vyjadriť ostrý nesúhlas s takýmto prístupom. Chcem sa spýtať, ako budú riešené pohľadávky a záväzky súkromných poskytovateľov, ak dnes v zákone navrhujeme taxatívne riešiť problematiku nemocníc a nemocníc VÚC-ky. Chcem sa opýtať v tejto súvislosti na to, ako bude vyzerať to oddlženie súkromných poskytovateľov, ktorí majú dodnes pohľadávky v Zdravotnej poisťovni.

    Ja predpokladám, že sa samozrejme môžu obrátiť na Veriteľa, na ktoré podľa znenia tohto zákona všetky záväzky a pohľadávky opäť skončia, nuž ale na rozdiel od dikcie zákona, alebo v znení, ktoré navrhujete, kde dokonca štátna nemocnica alebo nemocnica VÚC, je možné pre ňu realizovať oddlženie aj nad rámec započítateľných položiek, to znamená jedným aktom sa zbaví všetkých dlhov. Pokiaľ viem, Veriteľ prepláca súkromným poskytovateľom alebo veriteľom, ktorí sa obrátia bez príslušenstva, len 80, 90 % istiny. Považujem to za vážne narušenie princípu rovnosti.

    Chcem takisto povedať, že nepovažujem za šťastné znenie, ktoré hovorí alebo odôvodňuje takéto znenie u nemocníc, ktoré prešli na VÚC tým, že je nutné vytvoriť zákonný rámec pre to, aby mohlo dôjsť k bezodplatnému prevedeniu, pretože to nie je možné dnes robiť bez súhlasu zastupiteľstva samosprávneho kraja. Domnievam sa, že je to zásah, ktorý ide do rámca kompetencií samosprávnych krajov. Otázka pohľadávok alebo záväzkov, z pohľadu ich možného predaja sa z ich pasív stávajú aktíva, to znamená majetok, o ktorom v zmysle zákona o VÚC musí rozhodovať o správe, scudzovaní majetku musí rozhodovať zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Takýchto drobných nuansí a dopadov v tomto riešení nájdeme aj viac.

    Dovoľte, aby som na záver povedal, že si uvedomujem, že stoštyridsiatka, samozrejme, je nevyhnutná, osobne aj ju podporím, no budem rád, ak dostaneme od pána ministra vysvetlenie práve v tejto oblasti. Akým spôsobom zagarantuje štát, ktorý vytvára pre svoje nemocnice alebo pre nemocnice, ktoré previedol v rámci kompetencií do majetku VÚC, aj pre súkromných vlastníkov a súkromných poskytovateľov identické prístupy k oddlženiu, k nadobudnutiu svojich práv.

    Posledná poznámka. Len tí, ktorí trošku viete účtovne, bavíme sa, to znenie hovorí o oddlžení aj nad rámec. Sú to záväzky voči poistným fondom, voči Sociálnej poisťovni, ja neviem, možno daňové veci. Ak niekto, a to sú veci, ktoré sa roky neplatili, a dnes sa odpustia jedinou operáciou, na ktorú dokonca prijmeme zákon. Ak niektorí z vás budete podnikať a mesiac neodvediete do fondu zdravotného poistenia alebo do Sociálnej poisťovne, budete trestne stíhaní. Nechcem sa spýtať nič iné, len akým spôsobom tento štát chce zabezpečiť ústavou garantovaný rovný prístup. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Ospravedlňujem sa, s reakciou najprv vystúpi v ktorejkoľvek chvíli predkladateľ a potom faktická poznámka na predrečníka.

  • Ďakujem pekne. Keďže som dostal priame otázky, rád by som na ne odpovedal, aby sme ten problém už neviedli pred sebou. Pán poslanec Paška celkom správne poukázal na nerovnosť, ktorá je tu zavedená v podstate od roku 1990, keď štát, a do roku 2002, do konca roka 2002 boli všetky zdravotnícke zariadenia v podstate štátne alebo v zriaďovateľskej kompetencii štátu. Štát vytváral nerovnaké podmienky pre štátny a súkromný sektor. Naozaj je pravda, že súkromné firmy museli z vlastného rozpočtu financovať dodávky, naozaj je pravda, že nebola vždy možnosť si zabezpečiť finančné prostriedky od dlžníka, štát výrazným spôsobom oddlžoval iba svoje zariadenia, často aj takým spôsobom, že peniaze sa strácali a dlhy neklesali.

    V tejto chvíle ste však pán poslanec postavili priamu otázku, ja mu dám priamu odpoveď. Súkromný sektor bude oddlžený cez akciovú spoločnosť Veriteľ, to ide o 309 miliónov korún a budú to hlavne lekárnici, súkromní lekári a poskytovatelia primárnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, výdajne zdravotníckych pomôcok a očné optiky. Verejný sektor - nemocnice miest, VÚC a štátne nemocnice, ich dlhy budú - a dúfam, že poslednýkrát - likvidované takým spôsobom, že sa vyrovnajú vzájomné kompenzácie a rozdiel, ktorý bude vždy v neprospech nemocníc, bude v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka rozhodnutím vlády odpustený. To znamená, vyrovnáme štartovaciu čiaru, ale - a to treba povedať veľmi vážne -, reformné zákony sú postavené na princípe vyrovnania šancí, pán poslanec, po ktorých ste volali. A máte pravdu, preto sme, prevádzame tak mestá a obce, regióny aj my pod tvrdé rozpočtové opatrenia, pod tvrdé rozpočtové opatrenia poskytovateľov. Oni naozaj už nebudú môcť beztrestne vytvárať dlhy, ktoré potom za nich veľký biely otec štát oddlží. Tým vyrovnáme šancu. Aj. Ale ďakujem za tú geografickú poznámku, lebo je aj vo Washingtone. Takže ja si myslím osobne, že vyrovnáme.

    Ešte možno jednu takú poznámočku, naozaj bol by som veľmi nerád a hovorím to tu verejne, aby niekto chcel z lekárnikov robiť podvodníkov, ľudí, ktorí len vyberajú verejné zdroje, ktorí sú zapojení do indikovanej preskripcie, ktorí len falšujú svoje doklady, majú falošné recepty a vydávajú falošné lieky. Naopak, skoro všetci lekárnici naozaj poctivo odovzdávajú svoj fortieľ, naozaj pacientovi radia a teraz ich dokonca budeme zaväzovať, aby mu poradili aj v takzvanej zámene lieku za taký istý, ale od iného výrobcu, ak je pre pacienta cenovo prijateľnejší. Drvivá väčšina, prakticky štatisticky nevýznamná menšina, teda drvivá väčšina toto robí ako svoje poslanie a nie ako povolanie, túto prácu. Odovzdávajú svoj rozum a preto sme nemali žiadny problém potvrdiť, že oni sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

    Iná otázka, samozrejme, je, že vždy sa nájde niekto, kto nie úplne dodržuje zákon, a my práve pre tieto prípady spresňujeme literu zákona, ale lekárnik by skoro nič nemohol robiť, ak by lekári neboli zapojení v indikovanej preskripcii, ak by oni nepísali viac ako treba, drahšie lieky ako treba, preto sme prijali tých šesť zákonov, ktoré trošku poskytovateľom lekárom neumožní až tak tlačiť na liekovú politiku.

    Chýba nám ešte jedna vec, a to je isté uvedomenie si aj sociálneho postavenia pacientov, a preto zaväzujeme v tomto zákone lekárov, aby povinne informovali občana, klienta, poistenca, že existuje rovnaký liek, ale pre občana výhodnejší. A je to povinnosť lekára, nie je to povinnosť iba odpovedať na otázku. Takže ja si myslím, že ak dokážeme tento zákon prijať, vyrovnáme podmienky, vyrovnáme štartovaciu čiaru, zmažeme rozdiel, máte pravdu, že v roku 1994 sme povolili právnické osoby, v 97. sme rušili, dokonca Ústavný súd musel potom predĺžiť niektoré lehoty, aby sa to vôbec dalo urobiť, aby sme vpustili do systému právnické osoby, že potom je férovejšie ich tam mať legálnym spôsobom ako ich tam mať spôsobom...

  • Toto je výborné, keď pán poslanec Hopta hovorí o bohu. Takže ja si myslím osobne, ja si myslím osobne, že tým vyrovnáme tie...

  • Prerušujem na päť minút rokovanie Národnej rady, pokiaľ...

  • Prestávka.

  • Ja mám informáciu pre vás, zatiaľ ešte neotváram pokračovanie v rokovaní Národnej rady, len kvôli komunikácii, ja mám informáciu, to znamená, ja som schopný prizývať k vystúpeniam. Chcem sa opýtať vás technikov, ako to... Musím vás informovať o technickej informácii, ktorú som práve prevzal. To, že sme ozvučení, to ešte je stále záložný zdroj, to znamená, to všetko ešte môže ten záložný zdroj za chvíľočku byť vyčerpaný a mohlo by sa stať, že by sme úplne vypadli z reálneho kontaktu včítane využitia technológií, ktoré potrebujeme pre záznam z rokovania. Takže ešte prestávku musím predĺžiť a nie som schopný označiť, o koľko predlžujem, pretože technici tento stav, energetický, riešia, pravdepodobná chyba je v budove Národnej rady. Skutočnosť však nemám potvrdenú. Za malú chvíľočku vám dám ďalšiu informáciu.

  • Prestávka.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Budeme pokračovať. Keď hovoríte, že máte tri letky ešte na zálohový zdroj, dve letky už máte, na jednu dajte mi informáciu, aby vám to nespadlo. Pán minister skončil so svojím vystúpením čoby predkladateľ návrhu zákona. Prosím vás, páni poslanci okolo pána ministra, pán poslanec Paška, pán predseda zdravotníckeho výboru, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať faktickou poznámkou pani poslankyne Tóthovej, potom bude s faktickou poznámkou pán poslanec Horváth a potom sa pripraví do rozpravy pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Soboňa. Keďže nemáte informácie na displeji...

  • Hlasy v sále.

  • Pán Zajac, keby som vám povedal to, čo mi pán predseda uložil, tak by vás to mohlo ohroziť na verejnej mienke. Potom vás budem informovať o tom, kto, ako sa bude zapájať, keďže nie sú k dispozícii všetky tie displeje. Takže zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej a potom pánovi poslancovi Horváthovi, keď skončí.

  • Ďakujem veľmi pekne. Už je červené svetlo. Chcem sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Pašku, kde hovoril o otázke legislatívy a o nečistej práci legislatívcov a o tom, že sa vstupuje do viacerých zákonov. Chcem jednu otázku vypichnúť. Neexistuje v tomto, pri tejto tvorbe legislatívy, dostatočná kooperácia s podpredsedom vlády pre legislatívu, neviem, čo robila legislatívna rada, pretože sa vstupuje cez tento zákon aj do zákonov, ktoré práve prerokúvame. Napríklad, zákon o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona o výrobe a uvádzaní liehu. Predsa ten zákon o dani z liehu teraz prerokúvame. Tak prečo tie otázky, ktoré sa v tomto zákone nemajú meniť, pán minister, ste nedali do legislatívneho procesu k tomu zákonu? Prečo to žmýkate do tohto vášho zákona? Prečo to tam tlačíte? Preto, aby v praxi ľudia mali z toho zmätok? Aby nemohli zistiť, čo je zmenené? Pretože si kúpia nový zákon o spotrebnej dani z liehu a nebudú mať tam tieto otázky, ktoré vy dávate do tohto zákona. A predsa každý normálny človek, keď si kúpi nový zákon, bude presvedčený, že všetko nové, čo je prijaté na tomto rokovaní v parlamente, je v novom zákone. A ono to nebude, lebo to bude vo vašom zákone. Proste robíte absolútne nekvalitnú legislatívu, legislatívu, ktorá zhoršuje aplikačnú...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Bude hovoriť pán poslanec Horváth, s faktickou poznámkou.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Horváth nie je prítomný, stráca možnosť vystúpiť, do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová, vystúpi, pripraví sa pán poslanec Soboňa.

  • Hlasy v sále.

  • Vypnite mikrofón pánovi poslancovi Horváthovi. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja chcem dať niekoľko otázok, pretože aj kolega predo mnou, hovorili ste všeobecne aj k zákonu, ktorý prerokúvame, ale myslím si, že najviac otázok a pripomienok takých voči pánu ministrovi je na nový článok, ktorý bol priložený k zákonu, a to je zákon o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, nebudem teda ho celý citovať, ktorý sme len...

  • Pani poslankyňa, prosím vás, upravte si mikrofón, aby bolo lepšie...

  • Mňa zvykne byť počuť, pán podpredseda, nebojte sa, aj bez mikrofónu.

  • Viem, čo hovorím, som slušný, tak prosím, tak to tak berte.

  • Dobre. Čiže pred dvoma týždňami sme schválili zákon o zdravotnom poistení, kde sme veľmi pokojne a jasne mohli sa vysporiadať s touto problematikou, a už v tom čase bola na svete taká čiastočne spoločná správa a myslím si, že bolo by to oveľa jasnejšie a transparentnejšie. My sme, dnes prerokúvame zákon o lieku, ale zároveň ideme nad rámec zákona. Ja nemám výhrady voči článkom a novelám, ktoré s tým súvisia, treba ich síce správne potom v rámci legislatívno-technických pripomienok prečíslovať, lebo nikde v spoločnej správe sa nehovorí o tom, ak sa prijme nový článok, čo ďalej, ale chcem sa spýtať hlavne na tie § 34a a § 34b. Po tom, ako som nedostala odpoveď, bola som sa pýtať našej legislatívy, je to jedine v § 34b ods. 1, kde sa doplnila citácia, alebo kde je časť v § 34a ods. 1. Dôvod je ten, že ak by sme v § 34b tento doplnok nedali, vzťahovali by sa pohľadávky v správe štátnych zdravotníckych zariadení, by bolo možné postúpiť na štátnu spoločnosť zrejme všetky. Ak sa odvoláme na túto časť, pôjde o zrušenú poisťovňu Perspektívu alebo o zrušené poisťovne. Čiže chcela by som vysvetliť dôvody, prečo tento rozdiel, pán poslanec alebo pán minister, potom prečo viažeme pohľadávky na 1. december 2004. Od 1. novembra 2004, to je už teraz len taká istá úvaha, vznikajú nové, možnosť nových akciových spoločností, poisťovní a tým pádom k 1. decembru nemôže padnúť aj nejaká iná akciová spoločnosť a budeme voči nej sa musieť vysporiadavať a robiť tieto zápočty? Vy hovoríte, hlavne teda poviem, aj v tej spoločnej správe, čo už pán poslanec Biroš nemal v spoločnej správe, že dnešná právna situácia spravidla neumožňuje zdravotníckym zariadeniam vyšších územných celkov a obcí postupovať pohľadávky tretej osobe bez súhlasu vyššieho územného celku alebo obce. Ja si myslím, dúfam, teda a na to chcem odpoveď, že ani dnes to v tomto zákone neupravujete tak, aby zdravotnícke zariadenie zriadené vúckou alebo obcou nebolo povinné pri tom, že nebude vymáhať financie, ale len urobí zápočty, nemalo na to, nepotrebovalo na to súhlas vyššieho územného celku. Už v návrhu pána poslanca to nie je.

    Ďalej sa, pán kolega Mikloško, by som poprosila po hlasovaní hovoriť s pánom ministrom.

    Ďalej sa ustanovuje, že záväzky zrušenej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam prechádzajú na osobu so stopercentnou účasťou štátu a v ods. 4 je zavedený motivačný model, kde, ak sa stane postup podľa odsekov prvých, zaniká celý dlh zdravotných zariadení. Chcem sa spýtať, pán minister, ako a prečo treba za pána poslanca? Prečo on už nehovorí o tomto motivačnom modeli, čo všetko sa započíta, ako oddlžíme všetky zdravotnícke zariadenia a vlastne kto tým, čomu to prospeje. Na jednej strane, fajn, som za to, aby obce a vyššie územné celky netlačili svoj dlh pred sebou, ale vytvára to také dosť nerovné postavenie voči tomu, čo hovoril aj kolega predo mnou, voči ostatným súkromným zdravotníckym zariadeniam a ešte ma tak trošku zaujíma a vyrušuje práve pre netransparentnosť a neprehľadnosť činnosti a práce v štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ práve prevod všetkých tých pohľadávok a všetkých tých zápočtov na štátnu akciovú spoločnosť, ktorou určite je Veriteľ. Dokonca ma to vyrušuje aj z toho dôvodu, že pri rozhovore v médiách riaditeľka spoločnosti alebo štatutárny zástupca spoločnosti Veriteľ na otázku novinára, či zápočty, ktoré, alebo vrátenie pôžičky Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči Veriteľovi v budúcom roku budú len vo finančnom vysporiadaní alebo budú aj možnosťou iných zápočtov. Na to pani štatutárka odpovedala, že to nevylučuje. Priznám sa, že také neodôvodnené rozšírenie zákona a robenie takých vážnych zápočtov, a to je jedno, či tým niekomu pomáhame, alebo nie, ale taký vážny zásah do zákona a taký vážny prevod finančných prostriedkov, by som povedala, bez odôvodnenia, je veľmi odvážne, aby sme o tomto v Národnej rade bez, poviem, takého ľudského vysvetlenia vášho, ako predkladateľa, napriek tomu, že je to poslanecký návrh, pán minister, je zodpovednosť na vás ako na predkladateľovi zákona, aby ste tieto väzby a tieto dôvody, prečo to dávame teraz pri lieku, prečo je neodôvodnené, také vážne, taký vážny zásah do ekonomiky v systéme zdravotníctva takým spôsobom nepripravený.

    A ešte snáď jedna poznámka a to je ďalší paragraf, 47, ktorým vlastne vstupujeme aj do kúpeľných organizácií. Myslím si, že bolo možné tiež o tom, keď sme novelizovali zákon a prijímali v šestici zákonov, byť takí šikovní a takí skvelí, aby sme im umožnili dať dnes investície, odpredávať podiely a dať investície na to, aby sa vylepšili tieto zariadenia, tiež si myslím, že mnohé mohli byť v lepšom stave, pokiaľ by sa v nich bolo hospodárilo tak, ako sa má, pokiaľ by bol k nim vzťah, ku kúpeľom, aký má byť. A preto sa pýtam, prečo teraz a prečo práve takýmto spôsobom, tiež na to nie sú žiadne odôvodnenia v pozmeňujúcom návrhu ani v spoločnej správe.

    A ešte jedna možné otázka, k článku 5 kde sme v § 5 ods. 6 je nové znenie, kde vypúšťame z procesu posudzovania zdravotnej spôsobilosti osoby, ktoré doteraz v tomto procese boli, a je to klinický psychológ, prečo sme aj na túto vec, pretože to je dosť podstatná záležitosť, či je, alebo nie je ten človek, ktorý môže posudzovať zdravotnú spôsobilosť osoby, sme o tom nehovorili pri zákonoch, ktoré boli predkladané pred dvoma týždňami, či dodnes mohol poskytovať alebo mohol byť ten, ktorý v tomto procese posudzovania vystupoval, a teraz už nie je možné, aké dôvody na to boli. Ďakujem veľmi pekne.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Soboňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Neočakávam od predkladateľov zákonov, ani od parlamentu, ani do konca volebného obdobia, že by sa prijal nejaký zákon, ktorý by bol čistý a zaoberal sa problematikou, tou, ktorou sa zaoberať má podľa predlohy. Dokonca ani taký zákon nie je možné prijať čisto, z istých dôvodov, ako je zákon o liekoch a zdravotných pomôckach napriek tomu, že sa zaoberá vecnou problematikou, exaktnými vecami a pojmami.

    Čo mi na tomto predloženom zákone prekáža. So všetkým temer súhlasím, ale zrazu sa dostávam k bodu 80 spoločnej správy, článok 2. Tento článok so všetkými svojimi odsekmi je cudzorodou vecou, nemá tam čo hľadať. To nemá byť súčasť zákona o liekoch a pomôckach. A potom naozaj rozmýšľam, aký je dôvod, aby sa takýto článok 2 tam dostal, keď som o tom aj presvedčený, že to určite nebolo legislatívne správnym postupom a dodržaným postupom, a predpokladám, že tento pozmeňujúci návrh bol predložený už na samotnom gestorskom výbore, ako som sa o tom informoval. To znamená, že je tam jasná snaha obísť legislatívne pravidlá. Okrem toho, že novelizuje celý rad zákonov, že vstupuje do kompetencie vyšších územných celkov, sa mi nepáči, pán minister, ani odôvodnenie, čo tým sledujete, aké oddlženie, dokonca aj nemocníc, poskytovateľov vo vlastníctve vyšších územných celkov, pretože mi to nie je jasné, ako sa dajú tieto nemocnice oddlžiť tým, že sa im odpustia dlhy. To predsa nie je možné. Niektoré možné je, ale niektoré nie je možné odpustiť. Niektoré jednoducho treba zaplatiť tým, ktorým tieto nemocnice dlhujú.

    A takisto, samozrejme, súčasťou je už spomínaný predaj cenných papierov, ktoré boli nadobudnuté podľa zákona o veľkej privatizácii, kde Všeobecná zdravotná poisťovňa bude môcť tieto bezodplatne nadobudnuté akcie predať. Vysvetľujete to tiež absolútne nedostatočným spôsobom a to tým, že sa chystáte, aby bolo možné čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, kde sa pre rok 2000 otvára samostatná kapitola. Ja si myslím, že to nerozhoduje o tom, či budú predané tie akcie alebo nie. Ďalšia argumentácia tam od kolegov zaznela, že to je taká banálna vec, že v niektorých kúpeľoch má Všeobecná zdravotná poisťovňa len zlomky tých percent, ktoré mala pri prevode. No ale v tom prípade to zase neobstojí, pretože nijakým spôsobom takáto percentuálna účasť nemôže dramatickým spôsobom zmeniť financovanie kúpeľov. Na ozdravenie kúpeľov nepostačí takéto rozhodnutie, preto mne z toho vychádza, ak si to zanalyzujem, že je pripravený zase nejaký partner, a to partner obchodný, ktorý je pripravený v jednej kope odkúpiť všetky percentá pre všetky účasti Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo všetkých kúpeľoch. Do tohto zákona takéto opatrenie nepatrí a tieto veci, je potrebné, aby sa riešili úplne inak a zodpovednejším spôsobom. Takže, z tohto dôvodu, pokiaľ sa nevynechá bod 80, to znamená, ak prejde a schváli ho parlament, v tom prípade všeobecná dohoda Ľudovej strany - HZDS bola taká, že takýto zákon napriek tomu, že v ostatných častiach by sme ho podporili, nemôžeme podporiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Soboňa bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Ešte chcete, pán minister, záverečné slovo? Potom, dobre. Pán poslanec Soboňa bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci. Som presvedčená, že pán minister by mal reagovať na tie argumenty, ktoré pán poslanec Soboňa uviedol, pretože ide o argumenty zreteľa hodné, najmä pozmeňujúci návrh číslo 80, a tu by som aj požiadala pána ministra, aby verejne osvedčil, či je v budúcnosti za jeho vládnutia pripravená stratégia vytvoriť jeden subjekt, ktorý, ako pán poslanec uviedol, by skúpil akcie v jednotlivých kúpeľoch. Buďte, pán minister taký dobrý, „osvedčte sa“ k tejto otázke. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Slovo má navrhovateľ pán minister Zajac.

  • Ďakujem pekne. K otázkam pani poslankyne Sabolovej rád by som reagoval. Pýtala sa, prečo robíme tieto zmeny v zákone o lieku, keď sme minulý týždeň prijali novú šesticu zákonov. Pretože my sme zákon 273, má prechodné ustanovenia a otázka financovania zodpovednosti za dlhy, ktoré vytvoria rezortné zdravotné poisťovne, myslím, že to je § 34 zákona 273, neviem to v tejto chvíli z hlavy. Musíme ísť ešte podľa starého zákona, pani poslankyňa. Nové zákony vôbec neuvažujú o nejakom financovaní, zo štátneho rozpočtu, skracovaných zdravotných poisťovní. Ja by som chcel dopovedať. Takže sme museli použiť túto techniku. Rozumiem tomu, čo hovorí pani poslankyňa Tóthová v prvej faktickej poznámke, že je to trochu cudzorodé. Pretože my v jednom zákone, ale sú to všetko zákony rezortu zdravotníctva, čo sa týka liehu, pani poslankyňa, ktorý ste podali. Tá situácia je tam od začiatku, keď ešte platil zákon, a nastali veľké problémy v nemocniciach s nakupovaním liehu, pretože nemocnice by sa mali stať, podľa pôvodného, už schváleného zákona by sa mali stať platiteľmi spotrebnej dane. Takže sme potrebovali po dohode s ministerstvom financií, neurobili sme to svojvoľne, túto vec, takpovediac dať do poriadku, aby zdravotnícky lieh, pre zdravotnícke zariadenia, neboli platiteľmi zodpovedajúcej dane. Áno, máte pravdu, ale je to po dohode s financmi ako gestorskými.

    Pýtali ste sa viacerí, prečo 1. 12. 2004, ako budeme oddlžovať, čo budeme oddlžovať. Ide o to, že v roku 2003, 2001, 2002 došlo formou prikázania pohľadávky k vybratiu 250 miliónov korún prevedením bonitných poistných od veľkých koncernov, ktoré tu platia poistné na súkromné firmy cez exekučné príkazy právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III. Táto hrozba, menovite za zrušenou Perspektívou je tu stále a preto potrebujeme od 1. decembra previesť všetky záväzky za zrušenú poisťovňu Perspektíva na spoločnosť, ktorú určí štát a kde je stopercentná účasť štátu.

    Ide nám o to, aby nebrali týmto spôsobom peniaze aktívne poisťovne, ktorou bola Všeobecná. Dobre viete, že jeden z mojich predchodcov vydal rozhodnutie, že právnym nástupcom včítane finančných dôsledkov je Všeobecná zdravotná poisťovňa. Druhý z mojich predchodcov následne toto rozhodnutie zrušil a podal trestné oznámenie na generálneho, vtedajšieho generálneho riaditeľa Všeobecnej poisťovne, že sa neodvolal proti tomuto rozhodnutiu. Takže my potrebujeme, aby všetky záväzky za Perspektívou a inými rezortnými zdravotnými poisťovňami mal pod kontrolou štát a mohol ich vyplácať.

    Pýtate sa, na otázku oddlžovania. Štát, ktorý v roku 2001 zákonom 416 sa zaviazal, že odovzdá zdravotnícke zariadenia mestám a obciam, bol súčasne povinný tieto zdravotnícke zariadenia oddlžiť. Tomu bránia vzťahy medzi zdravotníckymi zariadeniami a existujúcimi poisťovňami, pretože majú vzájomne nevysporiadané vzťahy, záväzky a pohľadávky. My sa budeme baviť aj v tomto zákone len k 31. 12. 2004. Touto zmenou umožňujeme aj zdravotníckym zariadeniam, aj poisťovniam, ale aj štátnej akciovej spoločnosti, aby mohli do tých vzťahov vstúpiť bez toho, že by niekoho poškodili. Súkromný sektor, ako som už povedal pánovi poslancovi Paškovi, to znamená lekárne, optiky, výdajne zdravotníckych pomôcok, lekární primárnej a špecializovaná ambulantnej starostlivosti budú oddlžení vo forme „keš“.

    Ostala tu otázka kúpeľov. Musím povedať, že v rámci privatizácie kúpeľných zariadení tu vzniklo to, čo tento parlament nakoniec pri reformných zákonoch odmietal, a to, aby zdravotná poisťovňa vlastnila poskytovateľa. Ak zdravotná poisťovňa vlastní akcie kúpeľov, vlastní alebo spoluvlastní poskytovateľa. Ale to nebol ten dôvod, prečo nás Všeobecná požiadala o to, aby sme presadili v parlamente zákon. Ide o to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má niekde menšie percento, niekde väčšie percento podielu na akciách. Teda je spoluvlastníkom. Ale keďže nemá dostatok voľných zdrojov a jej spoluvlastníci zdvíhajú základné imanie, čo je pomerne bežný a v obchodnom styku aj legitímny krok, Všeobecná sa dostáva do veľmi nevýhodného postavenia menšinového a menšinového akcionára a hodnota jej akcií sa stáva bezvýznamnou. Preto Všeobecná požiadala o súhlas, aby mohla odpredať verejným spôsobom, verejnou súťažou tieto akcie, a pani poslankyňa Tóthová, verejne osvedčujem, že nie je tu pripravená žiadna spoločnosť, ktorá by si bola tieto akcie akoby kúpila, že to spraví verejnou súťažou, spraví to za podmienok, ktoré stanovuje zákon, aby získala aspoň nejaké peniaze. Ak totižto si ponechá tieto akcie a jej podiel bude relatívne klesať navyšovaním základného imania a deje sa to skoro v každých kúpeľoch, tak o chvíľu to budú len bezcenné papieriky. A podľa môjho názoru tento krok mali spraviť už dávno, pradávno a už dávno, pradávno mali žiadať parlament a vládu o súhlas, aby mohli tieto akcie dať preč, pretože im nedonesie nič dobrého, nedonesie im korunu dividend, iba ich majetok relatívne klesá. Je to tak v obchodných spoločnostiach. Takže si myslím, že ak chcete moje verejné osvedčenie, práve som vám ho dal s tým, že určite tu nikto nepripravil žiadnu vopred vybratú spoločnosť, ktorá by si akosi mala kúpiť.

    Chcem povedať, že je vždy ťažké v takých dynamických zmenách, ako sa dejú, mať presne vyčistený a exaktný zákon, aj keď je to snaha každého z predkladateľov. Ale to, čo je úplne najdôležitejšie, všetky tieto zmeny, ktoré máte aj v správe, aj návrh, aby sa bod 80 samostatne hlasoval, boli prakticky jednomyseľne, myslím s jedným zdržaným hlasom schválené gestorským výborom, takpovediac odborným výborom. A ja si myslím, že parlament je zákonodarný orgán z ústavy a že je najvyšším orgánom tejto republiky a keď parlament takto pripravené zákony schváli, tak platia pre nás všetkých, či si o tom niečo myslíme, alebo nie. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Pán Biroš, pán Biroš, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, za to, že sme meškali pre výpadok elektrickej energie, ja odporúčam, aby sme dokončili ešte pred hlasovaním bod č. 60, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, tlač č. 797.

  • Ruch vo rokovacej sále.

  • Nemáme čo hlasovať. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Najskôr budeme hlasovať o prerokovaných bodoch na včerajšom rokovacom dni. Poprosím pána poslanca Juščíka, predsedu výboru pre životné prostredie, aby ako poverený spravodajca výboru uvádzal hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o ochrane pred povodňami, ktorý prerokúvame ako tlač 788. Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, v rozprave vystúpili dvaja. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne:

  • V spoločnej správe je 81 bodov a k týmto gestorský výbor odporúča nasledovné hlasovanie: K bodu č. 1, 4. 7, 8, 9, 10, 12, 13, 15, 17...

  • Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, majú spoločnú správu, keby ste len informovali o tom, či sú nejaké zmeny v návrhu hlasovania, tak ako sú uvedené v spoločnej správe.

  • Nie sú žiadne zmeny. Budeme hlasovať tak, ako je uvedené v spoločnej správe, a ku každému návrhu je stanovisko gestorského výboru.

  • Spoločnú správu výborov máte ako tlač 788a, páni poslanci, kde sú uvedené body zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. V tej časti nedošlo pri rozprave k žiadnemu návrhu, ktorý by menil pôvodné odporúčanie gestorského výboru. Môžeme hlasovať o týchto bodoch zo spoločnej správy. Prosím prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Ešte prečítam, pán predseda.

  • Najskôr budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 128 za návrh, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy, tak ako ich odporúčal schváliť gestorský výbor, Národná rada prijala.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Teda k bodom 1, 4, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 15, 17, 22, 26 až...

  • Prepáčte, pán spoločný spravodajca, už sme odhlasovali tieto body zo spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločne, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Je to bod 2, 3, 5, 6, 11, 14, 16, 18 až 25, 38 a 53 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu uvedené body, tak ako ich uviedol spoločný spravodajca, neschváliť. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 1 za, 100 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Muránskeho s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muránskeho.

    Páni poslanci, poprosil by som vás, aby sme sa upokojili. Páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 128 za návrh, 6 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Muránskeho sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • To boli všetky návrhy, čo bolo potrebné schváliť. Prosím, pán predseda, otvorte diskusiu k tretiemu čítaniu.

  • Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec Muránsky.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 137 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o ochrane pred povodňami.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 139 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane pred povodňami schválila.

    Ďakujem pánovi poslancovi Juščíkovi. Poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o živnostenskom podnikaní. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. To je dlhý nadpis, dúfam, že ho nebudem opakovať, aby sme to nezdržali. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý podal štyri pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2 a 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch 1, 2, 3 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 140 za.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. V rozprave odznel ten jeden pozmeňujúci návrh poslanca Vážneho. Žiadam, aby sme hlasovali tak, ako som sa dohodol s pani kolegyňou, aby sme hlasovali o bodoch 1, 2 a 3 spolu a o bode 4 osobitne.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána spoločného spravodajcu, o bodoch 1, 2, 3 návrhu.

  • Čiže hlasujeme 1, 2, 3.

    P. Hrušovský, predseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 88 za, 8 proti, 42 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pozmeňujúce návrhy 1, 2 a 3 pána poslanca Vážneho sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu. Prezentujme sa hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 65 za, 5 proti, 71 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy, aj o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 138/1992 Zb. a zákon 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru so schválenými a pozmeňujúcimi návrhmi...

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 141 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Ďakujem, pán poslanec Vážny. Poprosím pána poslanca Harnu, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako spoločný spravodajca uvádzal hlasovania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní, stavebnom poriadku a o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec a to pán poslanec Horák s pozmeňujúcim návrhom. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu obsiahnutého v spoločnej správe. Nakoľko ide o jediný pozmeňujúci návrh, vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý je súčasťou spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 131 za návrh, 1 nehlasoval,

    bod zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh...

  • Ďalší návrh predniesol v rozprave pán poslanec Horák. Máte tento návrh rozdaný v laviciach a pán minister včera po prednesení tohto poslaneckého návrhu odporučil, aby tento návrh bol prijatý. Ďakujem.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujme, stanovisko pána ministra poslancov nemôže nejakým spôsobom ovplyvniť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 68 za, 5 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Nakoľko ďalšie návrhy neodzneli v rozprave, dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o tom, že návrh prerokujeme v treťom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

    Páni poslanci, prosím vás, aby sme sa upokojili. Naozaj v takomto prostredí sa nedá pokojne rokovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za návrh, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 608/2003 Z. z. a zákon 50/1976 Zb. a zákon o štátnej službe.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási žiadny poslanec, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 137 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána ministra Zajaca, aby zaujal miesto pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Biroša, ktorého poveril výbor pre zdravotníctvo, aby ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 140/1998 Z. z. o liekoch, zákon o živnostenskom podnikaní a zákon o reklame. Nech sa páči, pán poslanec Biroš. Pán minister Zajac.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 85 uvedených vo štvrtej časti správy nasledovne. O bodoch 2 až 4, 6 až 9, 11, 13 až 21...

  • Pán spoločný spravodajca, chcel by som sa opýtať, či oproti návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe, boli v rámci rozpravy nejaké zmeny.

  • V rámci rozpravy nezazneli žiadne procedurálne návrhy. Boli len dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať po bodoch zo spoločnej správy.

  • To znamená, že môžeme hlasovať tak, ako odporučil gestorský výbor.

  • Áno. Na osobitné hlasovanie bol vyňatý bod č. 80 a bod č. 1. Takže mimo týchto bodov ideme hlasovať takto, o bodoch 2 až 4, 6 až 9, 11, 13 až 21, 23 až 41, 43 až 51, 53 až 61, 63 až 74, 76, 78, 79, 81, 82, 84 a 85 hlasujeme spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za návrh, 1 sa zdržal.

    Body zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Ďalší návrh...

  • Teraz prosím, aby sme osobitne hlasovali o bode číslo 1. S odporúčaním síce gestorského výboru schváliť, ale pozmeňujúci návrh pána docenta Bielika ho vylepšuje, tak s odporúčaním predkladateľa neschváliť.

  • Hlasujeme. Predkladateľ, poprosil by som, aby ste sa zdržali svojho osobného stanoviska.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 2 za, 43 proti, 92 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 1 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz poprosím, aby sme hlasovali osobitne o bode č. 80, s návrhom síce gestorského výboru schváliť, ale s odporúčaním predkladateľa neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 1 za, 30 proti, 112 sa zdržalo.

    Bod 80 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, keďže sme už hlasovali o bodoch 4, 9, 41, 76, 84, tak preto je bezpredmetné hlasovať o bode 5, 10, 42, 75 a 83. Dajte preto hlasovať len o bodoch zo spoločnej správy 12, 22, 52, 62, 77 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, gestorský výbor odporúča neschváliť uvedené body zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 3 za, 57 proti, 80 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme body zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Teraz poprosím, aby sme dali hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podali poslanci v rozprave. O prvom, pánom poslancom Birošom podaný pozmeňujúci návrh.

  • S odporúčaním predkladateľa schváliť.

  • Pán poslanec, nechajte na slobodný mandát poslancov, ako sa rozhodnú. V tejto chvíli sú to návrhy skupiny poslancov. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Biroša.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 92 za, 19 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Biroša sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bielika.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bielika.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 117 za, 3 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Bielika sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, máte odporúčanie?

  • Pán predsedajúci, mám odporúčanie gestorského výboru posunúť hlasovanie do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 102 za, 13 proti, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o liekoch.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákon o živnostenskom podnikaní a zákon o reklame ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 95 za návrh, 19 proti, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o liekoch schválila.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním vládneho návrhu zákona o

    spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý prerokúvame ako tlač 796.

    Súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 796a. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákon uviedol a odôvodnil pán minister Prokopovič. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 702/2004 zo 14. júla 2004 schválila...

  • Páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku. Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, keby ste zaujali miesta. Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, keby ste, pán poslanec, prestaňte telefonovať. Neposlúcha tento pán poslanec.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Jarjabek, ak vás môžem poprosiť. To som nečakal od vášho kolegu. Pristúpime teraz k rokovaniu o vládnom návrhu zákona o

    spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 702/2004 zo 14. júla 2004 schválila návrh zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Zároveň ma poverila uviesť tento vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dobudovanie diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest považuje vláda Slovenskej republiky za svoju prioritnú úlohu, čo jednoznačne vyjadrila aj vo svojom programovom vyhlásení. Naším cieľom je urýchliť tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a vytvoriť na to potrebné mechanizmy a legislatívne podmienky. Po zrušení štátneho fondu cestného hospodárstva k 1. 1. 2002 sme vykonali analýzy, ktoré preukázali, že je potrebné v oblasti výstavby diaľnic uskutočniť reformu financovania a nadväzujúcu inštitucionálnu reformu. Princípom reformy je vyčlenenie diaľnic a iných ciest, ktoré môžu zabezpečovať špecifické príjmy, a to buď prostredníctvom diaľničných nálepiek alebo mýtneho, do samostatnej organizácie. Návrh zákona vymedzuje podmienky na vytvorenie diaľničnej spoločnosti a na jej fungovanie. Zakladateľom diaľničných spoločností bude štát a na založenie spoločnosti sa v zásade použije prioritný infraštruktúrny majetok vymedzený cestným zákonom a podrobne špecifikovaný Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Verejný charakter cestnej infraštruktúry sa zachová a zákon obsahuje obmedzenia na nakladanie s prioritným infraštruktúrnym majetkom. Z hľadiska finančnej reformy v cestnom hospodárstve je určujúce, že príjmom diaľničnej spoločnosti budú finančné prostriedky získané z predaja diaľničných nálepiek, neskôr z mýta. V miere zodpovedajúcej tomuto príjmu bude môcť diaľničná spoločnosť zobrať úver nezávisle od štátneho rozpočtu. Diaľničná spoločnosť bude zohrávať dôležitú úlohu aj v štruktúre súkromného financovania výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Vytvorením diaľničnej spoločnosti budeme plniť nepriamo aj požiadavku Európskej únie na zlepšenie infraštruktúry a dobudovanie národných cestných sietí a ich prepojenie do spoločnej transeurópskej dopravnej siete.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, konštatujem, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k návrhu zákona, tak ako odzneli na výbore, vám odporúčam schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona pre vytvorenie spoločnosti pre diaľnice, cesty a pre motorové vozidlá. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil informáciu spravodajcu gestorského výboru Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, takzvaný cestný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 796 v druhom čítaní. Spravodajca gestorského Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom podáva Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá.

    Po prvé, Národná rada uznesením č. 1168 z 8. septembra 2004 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní do výborov do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu podľa § 75 rokovacieho poriadku. Vládny návrh zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorým bol pridelený, nasledovne, ho prerokovali takto: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 5. októbra a neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 5. októbra uznesením č. 458, odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 13. októbra 2004 a uznesením č. 438 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Po štvrté, z uznesenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je 22 a ktoré sú obsahom informácie, ktorú ste všetci dostali.

    Po piate, gestorský výbor rokoval 19. októbra 2004 o spoločnej správe výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona s odporúčaním návrh zákona schváliť. Spoločnú správu však gestorský výbor neschválil. Uznesením z 19. októbra 2004 č. 457 poveril poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, a predkladal návrhy na ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca hlásim.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte predtým, ako vám udelím slovo a otvorím rozpravu, chcem informovať, že písomne som dostal do rozpravy tri prihlášky, pán poslanec Jasovský za poslanecký klub HZDS a ďalší páni poslanci, Mikolaj a Miroslav Maxon. Otváram rozpravu. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub HZDS pán poslanec Jasovský. Nech sa páči. Dohodneme sa, aby vystúpil teraz pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Do minúty sa asi nezmestím, ale chcem pár slovami komentovať predmetný návrh zákona, nie je to jednoduchý zákon a tento zákon nám zadefinuje na pomerne dlhé obdobie budúcnosť a vývoj diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku, stále trvám na tom, čo som povedal predtým, že vláda sa domnieva, že rozdelením jedného chorého celku, ktorým podľa môjho názoru je Slovenská správa ciest, na dva celky, čo rieši tento návrh zákona, vzniknú dva zdravé celky. A toto jednoducho nie je možné.

    Veľmi stručne naznačím problémy, ktoré vidím v tomto návrhu zákona. Budem ich zaradom hovoriť. Podľa môjho názoru je nevhodné, možno až protiústavné deliť nevysporiadaný majetok a súčasná Slovenská správa ciest ho má pomerne veľa, lebo cca 40 % diaľnic nemá list vlastníctva a cca 30 % diaľnic a pozemkov pod diaľnicami je nevysporiadaná. Toto je vážny problém, s ktorým sa musíme zaoberať a ktorý sme v návrhu zákona obišli len veľmi jednoduchou formuláciou. Ďalší problém je, že Slovenská správa ciest disponuje takzvaným nezaradeným majetkom, ktorý sa potuluje medzi rozostavanými stavbami, ukončenými stavbami a nezaradenými. V účtovníctve ho hodnotia až 58 miliárd Sk, čo je zase ďalší veľmi veľký problém a neviem sám, ako sa to podľa nového zákona bude riešiť, lebo tento zákon to nerieši. Ďalší problém sú vyporiadané, vlastné vysporiadanie v týchto investíciách aj tohto majetku, pretože zákon v § 6 ods. 2 hovorí, že nová diaľničná spoločnosť je povinná vysporiadať tento majetok, ktorý je nevysporiadaný, nie je tam síce časové ohraničenie, ale podľa mojich zistení tento nevysporiadaný majetok, jeho cena v trhovej hodnote sa pohybuje v rozmedzí od 2,5 do 3 miliárd korún a zatiaľ ani náznakom tento zákon nepovedal, za aké peniaze sa vlastne ten majetok vysporiada. To znamená, je tu ďalší vážny problém, ktorý ukladáme do vienka tej diaľničnej spoločnosti, ale finančné krytie na tento záväzok zatiaľ neriešime. Ďalší problém je to, že základná idea zákona, že bez štátnych záruk prídu na slovenské diaľnice podniky a zahraniční investori, je podľa mňa scestná a jednoducho ekonomicky to nemôže vyjsť, pretože tí zahraniční investori, či už budú na základe koncesie alebo úverom vstupovať do tohto problému, myslím si ja, že bez tých štátnych záruk alebo štátnych úverov sa nepohnú, hoci teda predkladateľ nám viackrát deklaroval, či už na výbore tak aj v iných rozhovoroch, že ambíciou tohto zákona je, aby sme sa vedeli hýbať a postupovať vo výstavbe diaľnic bez štátnych záruk a bez štátnych úverov.

    Je tu problém ešte štrukturálnych fondov. Tento zákon hovorí, že do novej diaľničnej spoločnosti, ktorá vymedzuje prioritný infraštruktúrny majetok ako základný kapitál tej novej diaľničnej spoločnosti, môže vstúpiť aj iný cudzí investor, kapitálovo, ale tu zase narážame na problém a rozporuje si tento zákon v tom, že jednoducho nebudeme môcť čerpať štrukturálne fondy ani kohézny fond Európskej únie, ktoré neprispievajú súkromným spoločnostiam a, samozrejme, nová diaľničná spoločnosť sa vstupom súkromného kapitálu stane súkromnou spoločnosťou, kde bude veľmi komplikovaný proces budovania diaľnic pomocou štrukturálnych fondov a, samozrejme, tento zákon s touto pomocou uvažuje v plnom rozsahu.

    Ďalší problém, spoplatnenie ciest I. triedy tento zákon nerieši. Na Slovensku spoplatňujeme diaľnice a rýchlostné cesty, ale zároveň spoplatňujeme aj cesty I. triedy pre nákladnú dopravu. Tento zákon vôbec nerieši, ako ďalej budeme postupovať v spoplatnení ciest I. triedy, respektíve ak spoplatníme cesty I. triedy, mali by sa peniaze z toho spoplatnenia určovať na údržbu a aj výstavbu ciest I. triedy a nemali by byť čerpané na diaľnice, pretože týmto zákonom sme chceli zadefinovať a presne vymedziť tie chlieviky, finančné, a finančné toky, ktoré sa nám zdali byť veľmi neprehľadné v takom celom balíku, akým je štátny rozpočet. Čiže bude diskriminačné voči triedam a cestám I. triedy, keď budeme tieto cesty spoplatňovať a peniaze, ktoré vyberieme za ich užívanie, nebudeme zmysluplne preinvestúvať na cestách I. triedy. Ďalším problémom je možno až nevhodný a nekontrolovateľný rast poplatkov za diaľnice, určite ste už vnímali a cez médiá avizované zvýšenie poplatkov, ktoré takisto spoločnosť by nemala absorbovať len tak jednoducho, avšak budeme my platiť, je tu ešte moment zníženia využívania diaľnic, keď sa poplatok zvýši, hoci zase je to veľmi ťažké tento problém rozlúsknuť, lebo bez navyšovania ciest bude veľmi problematické získať toho iného súkromného investora, ale tie poplatky by tiež nemali byť nekontrolovateľne navyšované a zaťažíme zase už aj tak, dovolím si tvrdiť, zbedačovaný národ, ktorý tie diaľnice využíva.

    Ďalší problém vidím v tom, že vstupom súkromného, základnou ambíciou tohto zákona je uzatvoriť kontrakt na to, aby sme zobrali, aby tá diaľničná spoločnosť vedela zobrať úver a, samozrejme, tento úver, myslím si, že nebude ľahké zobrať, prečo teda predkladateľ dodnes nepredložil nejaké rámcový kontakt alebo zmluvu o budúcej zmluve, že sa zaväzuje nejaká zahraničná banka alebo nejaký iný zahraničný subjekt, finančná skupina, že vstúpi na Slovensko so svojím kapitálom a že mu stačí tých 1,5 miliardy, ktoré sa vyberú na diaľničných známkach, ktoré, samozrejme, budú mať narastajúcu tendenciu. Ďalší problém tohto zákona, vidím, že ani obchodno-finančný plán nebol stanovený tak, ako si myslím, že by mal byť stanovený. Táto spoločnosť bude disponovať ročne 15 až 20 miliardami korún. Pre rok 2005 sa uvažuje, že jej pretečie cez prsty 18 miliárd Sk, čo je pomerne významný balík, a nebol stanovený obchodno-finančný plán na takej úrovni, aby sa dalo vedieť posúdiť, či táto spoločnosť bude zodpovedne narábať s týmito prostriedkami a či tie zámery sú zmysluplné a či vôbec budeme vedieť postupovať vo výstavbe diaľnic tak, ako tento zákon si predsavzal. Chcem povedať len to, že dnes na Slovensku, keď si podnikateľ chce zobrať 500 000 milión korún úveru, musí stanoviť hodný podnikateľský zámer, musí ho stanoviť na desať rokov. Musí mať jasne „zadeklarované“ výnosy, jasne „zadeklarované“ náklady, jasne „zadeklarované“, aká je cena tých peňazí, ktoré si požičiava, a tuto sme dostali iba takú jednoduchú tabuľku, o ktorej zase by bolo dlho možné diskutovať, či bude výnos tých diaľničných nálepiek taký, aký je tam povedaný, či ten úver bude poskytnutý taký ako treba. Jednoducho spochybňujem aj to, že ten podnikateľský zámer alebo ten obchodno-finančný plán, ktorá táto diaľničná spoločnosť chce mať, nebol určený tak, ako by mal byť presne a tak ako má byť presne určený u tej firmy, u toho drobného živnostníka, u tej drobnej fyzickej osoby, ktorá si berie milión korún úveru a tu na druhej strane máme 18 miliárd, s ktorými tá spoločnosť bude narábať, a nevieme ani, ako tie peniaze sa budú pohybovať. Ďalší problém je, že stále hovoríme aj v koalícii, že máme pomerne slabý dosah na stopercentné akciovky štátu, jednoducho, že je ťažkopádny mechanizmus pri porušení niektorých ustanovení, výmeny tých pracovníkov alebo postihu tých pracovníkov a tuto ideme založiť a jednoducho bude veľmi problematické kontrolovať tú spoločnosť v takom rozsahu a v takom čase, ako by sme chceli, a mám vážnu obavu, že vytvoríme druhé Slovenské aerolínie, ktorými potom budeme sa tu za dva roky vážne zaoberať, čo vlastne s nimi, a bude tam na to naviazané pomerne vysoké, neefektívne preinvestované peniaze. Všetko to vyplýva z toho, podľa môjho názoru, že nie je zadefinovaná v Národnej rade Slovenskej republiky, ani vo vláde, štátna koncepcia štátnej dopravnej politiky, ktorá by vedela presne vymedziť a presný postup stanoviť a jednoducho, ktorá by aj odstránila tie nedostatky, aby sme sa nedostali zase k tým Slovenským aerolíniám. Dnes som čítal v médiách, alebo včera, prepáčte, že odpoveď na ministra Mikloša, pretože je drahá výstavba diaľnic na Slovensku, je to, že pán generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest povedal, že preto je drahá, pretože obce si kladú neprimerané podmienky. Možnože aj to je, ale to je absolútny nezmysel, my sa pozeráme, či bolo ihrisko, nútené futbalové ihrisko muselo byť preložené v nejakých Ladciach, tak to ihrisko stojí možno 400 000, možno 600 000 a ten generálny riaditeľ poukazuje na tento problém, ale nevidí problém ten, že obstarávanie týchto stavieb máme podľa projektu pre stavebné povolenie, prečo to neobstarávame podľa realizačného projektu, pretože stupeň projektu pre stavebné povolenie je na nízkej úrovni a potom tam vznikajú veľmi veľké problémy. Nevidí problém, že ten istý generálny riaditeľ podpísal možno 100 dodatkov, ktoré navyšujú o 100 miliónov Sk hociktorý úsek diaľnic a jednoducho tu sa ideme vyhovárať na nejaké futbalové ihrisko, to je absolútne neprípustný argument.

    Ešte by som mohol dlhšie hovoriť, ale sú aj iné problémy, ja neviem, v tej cene diaľnic, ale to treba analyzovať. Myslím si, že aj ministerstvo, aj Slovenská správa ciest by sa mala ozaj vážne zaoberať kvalitou stavebného dozoru a kvalitou inžinierskej a investorskej prípravy týchto diaľnic, aby nám to neušlo tak, ako uchádza momentálne.

    V zákone, ďalší problém, chýba mi to, čo som spomenul, že je ťažkopádny mechanizmus kontroly a chýbajú mi tam ešte nejaké poistky, ako bude vedieť ministerstvo a vláda okamžite, promptne reagovať, keď zistí, že v tejto spoločnosti nastali problémy, keď zistí, že tých 18 miliárd, ktorými ročne táto spoločnosť bude disponovať, sú vynakladané neefektívne.

    Chcem ešte podotknúť to alebo zdôrazniť to, že výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie. To tiež svedčí o niečom, prečo neprijal, že tam teda v tom vývoji nastali nejaké problémy, preto sa mi zdá, že bolo by treba tento zákon ešte nejako lepšie prežuť, lepšie sa tým zaoberať, odstrániť tam tých zopár problémov, ktoré som ja nastolil, ale možno vzniknú ešte aj ďalšie, keby sme sa tým zaoberali do takej hĺbky a s takou vážnosťou, akú tá nová diaľničná spoločnosť má. Tá nová diaľničná spoločnosť nás musí presvedčiť tým svojím obchodno-finančným plánom, že je životaschopná, inak za rok, za dva budeme riešiť v tomto štáte ďalšie dlhy a ďalšie nevysporiadané záväzky a potom neviem čo, ktoré v konečnom dôsledku, samozrejme, zaplatí štát. Nechcem, aby sme, lebo už tu taká eufória nastávala, že Vážny je proti zákonu a teraz nebudeme mať 4 miliardy v tej našej skladačke na rok 2004. Nechcem, aby sme stratili 4 miliardy, chcem, aby sme postavili zákon, ktorý bude realizovateľný, splniteľný a ktorý bude slúžiť ako dobrý rámec na to, lebo keď tento zákon zadefinujeme, tak aby slúžil ako vhodný rámec na to, aby sme tie diaľnice dobudovali. Bojím sa len toho, že my pod týmto zákon vec spustíme a za dva - tri roky zistíme, že to nie je vhodné, a ostanú dlhy na štáte a aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest pôjde opačným tempom, to znamená, zastaví sa, pretože zlé zmluvy budú a budú problémy okolo výstavby ako takej.

    Chcem preto zdôrazniť, že mojím zámerom je, aby sme posunuli výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na oveľa razantnejšie termíny, ako predkladá, alebo minimálne na tie termíny, ako je zmyslom vlády, a preto si myslím, že by mal byť tento zákon o diaľničnej spoločnosti realizovaný a pripravený podstatne kvalitnejšie. Preto aj navrhujem, aby, ako procedurálny návrh, aby tento zákon vrátený navrhovateľovi na dopracovanie, aby sa „dopracovateľ“ zaoberal tými pripomienkami, ktoré som tu predniesol, a aby pripravil legislatívny rámec lepší, aby sme v prvom rade všetci presvedčili, že nám treba takúto diaľničnú spoločnosť, že tá spoločnosť bude životaschopná aj bez štátnych úverov a bez štátnych záruk, čo je podľa mňa jedným základným problémom tejto spoločnosti, a potom, ak sa o tom presvedčíme, tak takýto zákon a takúto spoločnosť pustíme a nech tá spoločnosť funguje, ale na základných a lepších princípoch zákonných, ako má teraz.

    V prípade, že neprejde tento môj procedurálny návrh, predkladám vám, vážené kolegyne a kolegovia, ešte môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tejto tlači, ktorého základným zmyslom je to, aby sme si zdôraznili to, čo vždy predkladateľ, aj vláda, aj mne osobne včera pán podpredseda vlády Mikloš tvrdil, že táto spoločnosť bude narábať výlučne s dotáciami štátu a výlučne bez štátnych garancií a bez štátnych úverov, preto ten pozmeňujúci návrh musím veľmi rýchlo predniesť, ale jeho základným zmyslom je to, čo hovorím.

    Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Vážneho k tlači 796, to znamená...

  • Áno. Pardon. Poslanca Vážneho k vládnemu návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnici a cesty pre motorové vozidlá, tlač 796.

    1. Čl. I § 8 ods. 2 sa slová „štátnej pomoci“ nahrádzajú slovami „z dotácií, príspevkov a grantov podľa zákona o štátnej pomoci“, poznámka 11. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: § 4 ods. 2 písm. m) a § 5 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie, že sa spresňuje forma štátnej pomoci, to znamená, presne sa vymedzuje, že to môže byť iba dotácia a nie úvery a garancia úrokov štátneho rozpočtu.

    2. V čl. I § 12 ods. 1 sa slová „príprava, realizácia a oprava, výstavba diaľnic“ nahrádzajú slovami „realizáciu opráv diaľnic, prípravu a výstavbu diaľnic“. Toto je taký prirodzenejší, z investorského hľadiska, slovosled.

    3. V čl. I § 12 sa odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Odsek 2. Na plnenie úloh podľa ods. 1 nie je možné poskytnúť štátnu pomoc“, zatiaľ je tam poznámka len xy, „ak tento zákon neustanovuje inak“. Poznámka pod čiarou k odkazu xy znie: Zákon č. 231 o štátnej pomoci, ostatné odseky sa prečíslujú. Odôvodnenie. V nadväznosti na návrh v bode 1 sa jednoznačne vymedzuje nemožnosť čerpanie inej štátnej pomoci, ako je uvedená v navrhovanom bode 1, t. j. neumožňuje sa čerpanie štátnych úverov, štátnych záruk a podobne, čo predkladateľ viackrát, či už v dôvodovej správe, tak aj na výboroch deklaroval. Mýli ma to, že na jednej strane aj vláda, aj ministerstvo hovoria, že nebudeme čerpať štátne úvery a štátny dotácie, na druhej strane sa to vlastné ministerstvo, mal som možnosť pred pol hodinou sa baviť nie s pánom ministrom k tomuto problému, ale s jeho pracovníkmi, ktorým tento bod tam nejako už vadí. Tak buď hovoríme, že nebudeme čerpať štátne úvery, že nebudeme potrebovať garanciu štátneho rozpočtu k tejto veci a potom to „zadeklarujme“ do zákona alebo teda budeme a netvrďme to na najvyšších miestach, že táto spoločnosť bude sebestačná, samozrejme, pri poskytnutí dotácií, ktoré jej tam mienime dať, že nebude zvyšovať dlhy štátneho rozpočtu, že nebude zvyšovať garanciu štátneho rozpočtu, a potom to tam nedávajme. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána spoločného spravodajcu Vážneho pán poslanec Rusnák, končím možnosť ďalších prihlášok, nech sa páči...

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán podpredseda Vážny, ja si na rozdiel od vás myslím, že tento zákon treba podporiť, pretože tento zákon je zákon, ktorý nás posúva do ďalšej etapy, čo je veľmi pozitívne. Vy dobre viete, že na výbore je vytvorený dostatočný priestor na odbornú diskusiu, čiže ja som veľmi rád, keď v takomto duchu pokračujeme, a i pred rokovaním tohto pléna sme vytvorili si ešte priestor na to, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré sú dobré, sme vedeli posúdiť. Takže na rozdiel od vás si myslím, že by sme mali postúpiť ďalej a tento zákon prijať. Ale ešte sa zastavím pri jednej poznámke, ktorú ste povedali, áno, mestá a obce mnohokrát predražujú výstavbu diaľnic. Ja osobne som to „nedeklaroval“ tu v pléne, ale osobne som sa zúčastnil na možnej výstavbe diaľnice smerom od maďarskej hranice do Košíc a z osobnej skúsenosti za účasti pána ministra vám môžem povedať, že stavajú sa mnohokrát také prekážky, že tento proces sa spomaľuje a nie je preto, že by to nechcelo ministerstvo, to je moja osobná skúsenosť a priestor na diskusiu, myslím, že i naďalej vo výbore mať budeme a každé odborné stanovisko vždy podporím. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine prerokúvaním vládneho návrhu zákona a rozpravou, do ktorej sú prihlásení písomne traja páni poslanci, tak ako som uviedol, pán poslanec Jasovský, Mikolaj a pán poslanec Maxon. Prerušujem rokovanie.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14. 01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to v rozprave o

    vládnom návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 796).

    Sme už v druhom čítaní, prebieha rozprava. Pán spravodajca vystúpil. Čakali sme doteraz na pána ministra, ktorý šťastne dorazil, takže môžeme pokračovať. Pán spravodajca sa ešte hlási. Nech sa páči a potom budeme pokračovať vo vystúpeniach, pán Jasovský, Mikolaj a Maxon. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len veľmi stručne, pán predsedajúci. V mojej informácii, ktorú som predniesol ako spravodajca gestorského výboru, som nepredniesol môj návrh ako spravodajca na poradie hlasovania, čiže teraz to prednášam. Odporúčam, aby sme hlasovali o, hovorím o informácii, ktorú ste všetci dostali, o bodoch 4, 7, 8, 9, 12, 14, 15, 16 a 22 v jednom bloku spoločne. O bodoch 3 a 21 o každom z nich osobitne a o bodoch 1, 2, 5, 6, 10, 11, 13, 17, 18, 19 a 20 taktiež v jednom bloku spoločne. Ďakujem

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Mikolaj.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni. Veľa z toho, čo som mal pripravené na dnešné vystúpenie do rozpravy, odznelo už u predrečníka, u pána spravodajcu, tak ako som hovoril na túto tému aspoň trošku už vo štvrtok minulý týždeň, je škoda, že bol zlikvidovaný v roku, myslím 2000, Štátny fond cestného hospodárstva, pretože je škoda tej straty rokov a je škoda aj kilometrov, ktoré mohli byť postavené. Dnes, dámy a páni, máme pred sebou zákon, ktorý, je potrebné, aby bol prijatý, ale som sám v takej vnútornej dileme, či prijať zlý zákon alebo nie najlepší zákon, alebo neprijať žiadny. To je skutočne otvorená otázka. O tom, že to tak je, svedčilo vystúpenie predrečníka, niektoré otázky k tomuto zákonu budem mať ešte aj ja a určite mnoho otázok ešte odznie aj v ďalších vystúpeniach.

    Pôjdem priamo k paragrafom, ktoré sú v uvedenom zákone navrhnuté, skúsim mať niekoľko otázok a na základe tých odpovedí, ktoré očakávam od pána ministra, sa budem rozhodovať, akým spôsobom budeme hlasovať dnes v parlamente.

    Paragraf 2 hovorí o prioritnom infraštruktúrnom majetku. Nie je to nič nové, tento pojem bol vymyslený v súvislosti so zákonom o transformácii letísk, potom transformácii železníc, použili sme tento pojem pri transformácii Slovenskej pošty na akciovú spoločnosť a dnes je tento pojem použitý aj v tomto návrhu zákona. Je definované, čo je teda prioritným infraštruktúrnym majetkom, v návrhu tohto zákona sa však neuvádza, komu budú patriť súbehy s diaľnicou, respektíve cestou pre motorové vozidlá, pretože tieto sú v súčasnosti na niektorých úsekoch od 1. 7. tohto roka, 2004, podľa zákona č. 558, spoplatnené. Nie je však špecifikované, čo bude s vybranými úsekmi ciest prvej triedy, ktoré sú v súčasnosti spoplatnené. Aký bude postup v prípade rozširovania spoplatnenia ciest prvej triedy, táto otázka bude zrejme otázkou budúcich rokov a nakoniec v návrhu, v časti zákona, ktorý hovorí o finančnom fungovaní tejto spoločnosti, sa s týmto problémom aj počíta. V bode 4 v § 2 sa uvádza, že prioritný majetok nie je možné ponechať do výpožičky, súčasti diaľnic, a tak ďalej, doba určitá 30 rokov, treba však tieto súčasti jednoznačne definovať, o čo teda ide, aby neskôr nemohlo dôjsť k zámene pojmov, nech vieme, čo je možné dať do nájmu. Ide napríklad aj o parkoviská, ktoré patria k diaľniciam alebo k cestám pre motorové vozidlá? V akom majetku budú napríklad tieto zariadenia vymenované. Na to zákon neodpovedá.

    Paragraf 4, to je založenie a vznik diaľničnej spoločnosti, na založenie sa použije prioritný investičný infraštruktúrny majetok, súhlas osobitného zákona sa nevyžaduje, majetok bude musieť byť presne evidovaný a k tomu vykonané všetky právne kroky, ale teda otázka, napríklad kataster ohľadom vysporiadania majetku, nie je určený termín v prípade ciest prvej triedy, ktoré sú v koridoroch budúcich diaľnic. Z akých peňazí sa budú tieto vykupovať, ak viem, že len v oblasti Košíc, a o tom, myslím, že hovoril aj pán predrečník, je potrebná suma, ak si dobre pamätám z minulého zákona o štátnom rozpočte, je potrebná suma okolo 800 miliónov korún len v rámci jedného kraja, krát osem krajov, je to číslo veľmi veľké.

    Bod 2, predmetom je účtovne oddelená a tak ďalej, uvádza návrh zákona. Skôr by ma zaujímala taká ľudská otázka, Slovenská správa ciest len na území mesta Bratislavy vlastní niekoľko budov. Pýtam sa, prečo práve diaľničná spoločnosť bude sedieť hneď v budove na Miletičovej ulici, ktorá je teda kvalitná budova, prečo si štát neponechá budovy, ktoré sú v lepšom stave a nechá ich vo svojom vlastníctve, a diaľničná spoločnosť ako predmet podnikania sa nepresunie do niektorých budov, ktoré sú v horšom stave, ktoré sú však bližšie napríklad k strategickým veciam súvisiacim s diaľničnou spoločnosťou, napríklad, ja neviem, budova, ktorá je síce horšia, ale je možné použiť ju aj pre diaľničnú spoločnosť, budova Na poliankach. Určenie hodnoty nepeňažného vkladu, § 5, tam sa teda hovorí, aká je hodnota nepeňažného vkladu, akým spôsobom sa bude táto hodnota zisťovať. Chcem len poznamenať, pozor na neprimerané nadhodnotenie alebo podhodnotenie, skôr by som mal návrh, aby vzniklo viacej nezávislých znaleckých posudkov, aby sa predišlo možnému manipulovaniu so štátnym majetkom, ktorý sa bude delimitovať do tejto spoločnosti, ktorá vzniká. Takisto mi nie je celkom jasná výška rezervného fondu, odkiaľ sa zoberú tieto finančné prostriedky v miere ročného rozpočtu. Upozorňujem, že aj veci, ktoré slúžia na správu, údržbu opráv, rozvoj diaľnic alebo aj na cesty pre motorové vozidlá, majú určitú hodnotu, ktorú by bolo tiež potrebné vyčísliť a nejakým prevodom odovzdať.

    Paragraf 7, dátum vzniku Diaľničnej spoločnosti. V tom čase na ňu prechádzajú všetky práva a povinnosti a tak ďalej. Tu skôr by ma zaujímala odpoveď na otázku, nie je jednoznačne uvedené, či všetci súčasní zamestnanci Slovenskej správy ciest prejdú na novej organizácie. Hovorí sa o nejakom zvyšku. Čo to je zvyšok, čo bude s ním? Akú bude mať tento zvyšok náplň, alebo ide o podstatné zníženie počtu pracovníkov, prepúšťanie? Zvyšok teda bude vyhodený do nejakej z nevyhovujúcich budov. Nie je mi to celkom jasné a nie som celkom spokojný s týmto riešením.

    § 8, predmet podnikania. Dalo by sa hovoriť o mnohých veciach, ktoré tu súvisia. Skôr ma zaujíma, prečo tu nie je napríklad inžinierska činnosť, ktorú považujem za veľmi dôležitú v Slovenskej správe ciest, súvisiaca s informačnými technológiami a podobne. Tá nikde nie je uvádzaná, je len v osobitnom, na konci ustanovení, ale považujem to teda za škodu.

    V § 12, diaľničná spoločnosť, znovu by som mohol viaceré veci, tu mám teda poznamenané, snáď už by to bolo príliš veľa k tomuto jednému návrhu zákona.

    V § 13, znovu mám poznámku, že všetky činnosti vykonáva dnes Slovenská správa ciest a teda sú to podnikateľské činnosti. Ak vznikne Diaľničná spoločnosť, čo vlastne bude ďalej so Slovenskou správou ciest, bude rozpočtová, príspevková? Aká bude pracovná náplň, alebo samotné zrušenie Slovenskej správy ciest, to je pre mňa otvorená otázka.

    K bodu 17, ktorý súvisí s § 13, hovorí sa tam o colných priestoroch, tu poznamenávam, že ten ostane na východnej hranici s Ukrajinou, ostatné colné priestory zanikli vstupom do Európskej únie a tak ďalej.

    Čiže záver, ja skúsim len záver, pretože moje vystúpenie bolo ďaleko, ďaleko širšie, ale predpokladám, že ešte ďalšie vystúpenia by boli totožné s mojím. Takže v závere ešte raz skúsim sumarizáciu. Nie je zohľadnený vstupný majetok ohľadom ciest prvej triedy, ktoré sa majú stať majetkom Diaľničnej spoločnosti, to znamená, aký bude osud súbehov, ktoré sú spoplatnené. Hovoril som o tom majetkovom usporiadaní v budovách, ktoré sú lukratívne. Teda prečo sa štát vzdáva lepších priestorov a ponecháva lepšie priestory Diaľničnej spoločnosti, ktorá je, samozrejme, spoločnosťou, ktorá môže podnikať? Hovoril som o tom rezervnom fonde, hovoril som a pýtal som sa na rozdelenie odborných činností súčasnej Slovenskej správy ciest, pretože pán minister vie, že nedávne udalosti na prístavnom moste, ale to možno bude mať vylosovanú otázku na zajtra, preukázali akúsi neschopnosť riadiť na Slovenskej správe ciest tieto problémy, ako to potom bude riadiť Diaľničná spoločnosť. Druhá etapa transformácie Slovenskej správy ciest, tiež si nemyslím, že je dobre riešená. Nepoznám teda bližšie, skôr by som potreboval možno diskusie, ako bude nakladané s ľudskými zdrojmi na Slovenskej správe ciest. Mohli by sme hovoriť dlhšie na tému a tento zákon mi dnes nedáva odpoveď na otázku elektronického spoplatnenia. Iste všetci vieme, tí, ktorí sa zaoberáme týmto problémom, aký dlhý čas je potrebný pre rozbehnutie uvedeného systému. Ak máme k dispozícii alebo má vláda dnes k dispozícii čas 18 mesiacov, v ktorom treba vykonať obrovské množstvo práce, myslím si, že to bude značný problém a dovolím si naň upozorniť. Mrzelo ma, že pán minister dopravy sa nevyjadril k televíznej prestrelke medzi ministrom financií a generálnym riaditeľom Slovenskej správy ciest ohľadom drahých diaľnic. Viete, keby boli diaľnice stavané podľa hesla, ktoré som razil, stavať rýchlo a splácať pomaly, nemuselo k takejto prestrelke vôbec dôjsť a diaľnice mohli byť úplne, úplne niekde inde. Takisto otázka nálepiek za používanie diaľnic, rýchlostných ciest. Vieme, že dnes diaľnice máme drahšie ako vo Švajčiarsku alebo v Čechách, tak to aspoň hodnotila naša tlač. Obávam sa, že zdražovanie nálepiek nevychádza z pozitívnych makroekonomických predpokladov, o ktorých nás ubezpečuje podpredseda vlády a minister financií, ale vychádza z niečoho iného, vychádza z potreby zdrojov naplnenia príjmovej časti práve tejto Diaľničnej spoločnosti. Otázkou je, ako udržať verejné financovanie. Bojím sa, že dopad na obyvateľstvo, dobrý, v tomto prípade nebude.

    Takže môj absolútny zámer, mnohé pozmeňujúce návrhy prešli vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu, podnikanie, ale musím podčiarknuť ďalej, poviem veľmi slušne a veľmi diplomaticky, ten zákon nie je špičkový, ale čo teraz. To je naozaj otázka, je tu dnes alebo je pripravený na rokovanie v parlamente zákon o štátnom rozpočte na rok 2005, čo teraz teda s týmto zákonom? Blokovať ho, nechať ho prepracovať, vrátiť na prepracovanie, zastaviť alebo pozastaviť výstavbu diaľnic, keď vláda pochopila, že o dva roky môže strihať pásky a o dva roky bude rok znovu volebný. Je to na škodu. Ja by som snáď skôr mohol kdesi v závere dávať otázky. Škoda Štátneho fondu cestného hospodárstva, ktorý tu existoval, škoda zastavenia výstavby diaľnic. Ak by som to porovnal teda s nezamestnanosťou, ktorá z toho titulu vznikla, ak by som porovnal chýbajúce kilometre, ak by som porovnal množstvo investorov, ktorí tu na Slovensku mohli byť, aký objem priemyselnej výroby mohli títo investori doniesť, myslím si, mohli sme byť omnoho ďalej, ale to už nesúvisí priamo s meritom tohto zákona. Povedal som aspoň niekoľko odborných problémov a je skutočne dnes na zváženie, schváliť, alebo neschváliť, to je naozaj hamletovská otázka. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ja by som chcel potvrdiť všetko to, čo hovoril pán poslanec Jasovský. Vie veľmi dobre, o čom hovorí ako bývalý minister, vie veľmi dobre, o čom hovorí, preto, lebo diaľnicu zažil na vlastnej koži, vie veľmi dobre, o čom hovorí, preto, lebo bol tu istý plán diaľničného rozvoja Slovenska. Keby sa v tom bolo pokračovalo, dnes by tá situácia na Slovensku vyzerala podstatne inak. Žiaľ, nebolo dané. Choďte sa pozrieť dnes na úsek Nová Baňa – Žarnovica, na slovenský lievik. Chvalabohu, robia sa tam práce v tom zmysle, aby čím skôr tento lievik lievikom slovenským nebol. Naozaj, veľká vďaka tým, ktorí rozbiehajú diaľnice. Žiaľ, stalo sa, čo sa stalo, treba to rýchle dobehnúť, rýchlo napraviť, aby sme sa čím skôr mohli dostať po diaľnici do Košíc. Čiže všetko to, čo povedal pán poslanec Jasovský, všetko odobriť a dvakrát podčiarknuť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za pozornosť. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja takisto chcem len doplniť pár vetami to, čo kolega Jasovský tu hovoril. Skutočne, je pravda jedna jediná, kde niet ciest, niet života a takisto to platí aj o diaľnicach, kde niet diaľnice, niet podnikateľských aktivít. Preto sme my pripravení podporiť všetky možné aktivity na to, aby sa diaľnice rozvíjali, cestami, ako tu aj dnes predkladá pán minister. A ja som presvedčený, že škoda veľká bola, že naši voľakedy poslanci kolegovia, potom aj ministri v roku 1998 povedali, že na diaľnicach sa ľudia zabíjajú, čo bolo tragické, tragikomédiou aj v tomto parlamente. A preto si myslím, že skutočne niet človeka na Slovensku, ktorý by nepodporil výstavbu diaľnic. Tak aj toto v prípade pán Jasovský povedal to, čo si myslí, čo vie a čo aj ako minister robil. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, vytvorenie Diaľničnej spoločnosti, ktorá bude zabezpečovať investičnú prípravu nových stavieb, riadiť samotnú výstavbu a zabezpečovať prevádzku už hotových úsekov, má význam v tom, že umožní pristupovať k diaľnici ako ku každej investícii, teda že diaľnica bude splácať zo svojich tržieb svoju vlastnú výstavbu a prevádzku, ktorú získa zo spoplatnenia. Zavedenie mýtneho systémom elektronickou formou si taktiež vyžaduje zriadenie samostatnej organizácie, pretože tento systém musí byť kompatibilný s ostatnými podobnými systémami v rámci Európskej únie a musí byť spoločnosť, ktorá toto bude zabezpečovať. Správne je aj to, že prostriedky získané zo spoplatnenia ostanú v Diaľničnej spoločnosti a nebudú sa komplikovane transformovať cez štátny rozpočet tak, ako to je to v súčasnosti. Avšak jediný význam, prečo zriaďovať Diaľničnú spoločnosť ako akciovú spoločnosť je v tom, že umožní vstup súkromného investičného kapitálu, ktorý spolu s verejným kapitálom môže zabezpečovať výstavbu nových diaľničných úsekov podnikateľským spôsobom. Tento problém však zákon nerieši. V zákone však podľa môjho názoru chýba toho v podstate viac ako tento zásadný problém. Pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, sa doriešilo napríklad to, že prostriedky získané zo spoplatnenia budú príjmom Diaľničnej spoločnosti. Pritom je to jediný príjem, ktorý tá Diaľničná spoločnosť zo zákona môže mať, preto si myslím, že ministerstvo podcenilo situáciu tým, že to muselo ísť až poslaneckým návrhom, že to nebolo rovno v tomto zákone napísané, pretože toto je základné merítko veci.

    Ďalej sa tu rieši vzťah k Slovenskej správe ciest a k vyšším územným celkom ohľade výkonu samotnej údržby ciest. Ďalej si myslím, že nie sú riešené problémy, ktoré sa týkajú vzťahu, použitia prostriedkov, ktoré sa zo spoplatnenia získajú a množstvo vynakladaných prostriedkov na údržbu a opravy, pretože tie sa teraz už budú vykonávať podnikateľským spôsobom, pretože Diaľničná spoločnosť je podnikateľský subjekt. Štát, teda ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií nemá v súčasnosti vytvorené žiadne mechanizmy ani štandardy, normy na to, aby nedochádzalo k zneužívaniu monopolného postavenia Diaľničnej spoločnosti vo vzťahu k verejným prostriedkom, ktoré za spoplatnenie môžeme používať a ktoré Diaľničnej spoločnosti, keď sa podarí schváliť spoločnú správu, budú priamo tiecť. Aj keď majetok diaľnic prechádza do Diaľničnej spoločnosti, vo svojej podstate ostáva naďalej verejným majetkom, tak ako je to všade vo svete, pretože diaľnice, teda súkromné diaľnice sa v Európe takmer nevyskytujú, ak, tak len vo veľmi krátkych úsekoch. V podstate ide o niekoľko mostov, asi jeden - dva tunely v celej Európe.

    Taktiež v zákone nie je riešený vzťah medzi štátom a Diaľničnou spoločnosťou ako takou. Tento problém sa podľa môjho názoru nepodarilo vyriešiť ani u železníc, teda Železníc SR, ktoré vznikli špeciálnym zákonom, teda nie sú akciovou spoločnosťou. V zákone o Diaľničnej spoločnosti sa tento problém nerieši vôbec, ako keby tento problém ani nebol.

    Ako som spomenul, jediný dôvod, prečo Diaľničná spoločnosť vzniká ako akciová spoločnosť, je umožniť vstup zahraničného investičného kapitálu, ale ak má štát plniť alebo Diaľničná spoločnosť ak má plniť v podstate úlohu ručiteľa alebo veriteľa za pôžičky, ktoré si zoberie súkromný investičný kapitál na výstavbu a nemá to byť samotný štát, tak štát musí preniesť kompetencie na túto Diaľničnú spoločnosť. A tie opäť prenesené nie sú, v zákone takisto o tom nie je čo len jedno slovo. Ak ich neprenesie, potom zostávame na úrovni štátnych záruk, ale opäť Diaľničná spoločnosť vzniká preto, aby sme sa mohli vyhnúť štátnym zárukám, takže tam niekde chýba aj logika v samotnej podstate.

    Takisto nie je riešený vzťah k Diaľničnej spoločnosti k budúcim veriteľom stavebných firiem, ktoré takisto sa budú zúčastňovať na spolufinancovaní ďalšej výstavby diaľnic. Tak ako je v súčasnosti koncipovaný zákon o Diaľničnej spoločnosti, je mimoriadne neistým partnerom pre budúcich investorov. Nie je riešená otázka schopnosti uzatvárania záväzkov, dokonca pokiaľ prejde pozmeňujúci návrh pána poslanca Vážneho, tak vôbec nebude solventným partnerom, pretože jej nebude môcť ani pomáhať štát. Pán poslanec Vážny to zrejme myslel tak, aby bolo v tomto jasno. Ja tvrdím, že bolo to treba dať do zákona a tento spôsob financovania vyriešiť, lebo nemôže to byť tak, že štát aj áno, aj nie. Je to Eurostat, takisto aj áno, aj nie, čiže veľa neistého a ide o veľké peniaze. Bavíme sa tu o desiatkach miliárd slovenských korún a nie sú doriešené tieto veci vo vzťahu k štátnej záruke.

    Takisto v zákone o štátnom rozpočte na budúci rok je už naplánovaných, myslím 4,5 miliardy slovenských korún, ktoré by mali ísť cez Diaľničnú spoločnosť s tým, že nebudú počítané ako úvery, ktoré sú so štátnou zárukou, ale čakal som, že práve tento zákon vyrieši tento problém, ktorý toto štátu umožní tým, že to tu nie je riešené, tak neviem si celkom dobre predstaviť akou technikou sa urobí, že táto akciová spoločnosť získa úver za 4,5 miliardy korún, stopercentným majiteľom je štát, ale nebude štátna záruka. Myslím si, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii podceňuje dôsledky, ktoré vzniknú so vznikom akciovej spoločnosti pri týchto finančných modeloch, ktoré sa uvádzajú aj v dôvodovej správe ako podmienka, alebo princíp, alebo zmysel vzniku akciovej spoločnosti. Takisto si myslím, že mohla byť vypracovaná aj finančná analýza, čo vlastne vznikom akciovej spoločnosti, oproti klasickej spoločnosti, pretože doteraz bola klasická spoločnosť a pokiaľ ide o financovanie verejných stavieb, problémy neboli.

    Záverom si dovolím podať jeden pozmeňujúci návrh a to z toho dôvodu, že zákon hovorí o tom, že jeho účinnosť má byť od 1. decembra, ale my všetci máme nakúpené nálepky už a nie je možné, aby sme v priebehu jedného mesiaca vytláčali a menili nové nálepky, tak podávam pozmeňujúci návrh k čl. 3: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2004“ a doplniť nasledovne: „S výnimkou bodov 5 a 9 čl. 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005“. Výnimka zo všeobecnej účinnosti zákona je na dobu prechodnú, do účinnosti nariadenia vlády, ktorou bude vydaný nový sadzobný úrad. Do uvedenej doby nie je možné zrušiť súčasný spôsob úhrady a samotný sadzobník uhrádza užívanie vymedzeného sektoru diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest prvej triedy podľa terajšieho, teda § 6 ods. 4 veta druhá cestného zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, celkom úvodom mi dovoľte predložiť jeden pozmeňujúci návrh k tlači 796, k vládnemu návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, teda zákon, ktorým sa dopĺňa aj zákon o pozemných komunikáciách v neskorších predpisoch.

    Čl. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení zákona č. 72/1969 Zb. č. 139/1982 Zb. a č. 27/1984 Zb. Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. a č. 343/1999 Z. z., 388/2000 Z. z., č. 416/2001 Z. z. a zákona č. 439/2001 Z. z. a zákona č. 524/2003 Z. z. a konečne zákona č. 534/2003 Z. z. sa dopĺňa takto: § 6 ods. 5, sa dopĺňa nové písm. o), ktoré znie: „Poľnohospodársky traktor, jednonápravový kultivačný traktor a jeho príves, samohybný poľnohospodársky stroj“.

    Vážené dámy a vážení páni, v § 6 príslušného zákona je v bode 5 vymedzené, kedy sa úhrada neplatí pri motorových vozidlách za používanie pozemných komunikácií. Týmto mojím pozmeňujúcim návrhom ten § 6 ods. 5 rozširujem o poľnohospodársky traktor, jednonápravový kultivačný traktor a jeho príves a samohybný poľnohospodársky stroj. Vo väzbe na to by som chcel ešte zdôrazniť, že pán minister si určite bude pamätať isté nedorozumenia v súvislosti s letnými poľnohospodárskymi prácami, nakoniec treba aj ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácii poďakovať, že sa ten problém vyriešil. Myslím si však, že je omnoho čistejšie, pokiaľ by bola dobrá vôľa zo strany predkladateľa, aby sme explicitne túto možnú úľavu alebo teda vymedzenie, kedy sa úhrada pri motorových vozidlách neplatí, aby sme explicitne do zákona uviedli.

    Takže, dámy a páni, toľko môj pozmeňujúci návrh. A dovoľte mi povedať niekoľko slov k samotnému vládnemu návrhu zákona ako takému. Sám pán minister v prekladacej správe hovoril, že v roku 2001 sa definitívne ukončila analýza v súvislosti s možnosťami financovania diaľničnej siete a ciest prvej triedy na Slovensku. V tom kontexte mi dovoľte skonštatovať, že dnes sa píše október 2004, takže ten čas, na základe ktorého prebiehal audit majetku, na základe ktorého bolo prijatých niekoľko uznesení vlády v súvislosti, až vo väzbe na to posledné uznesenie vlády, keď vláda zaviazala ministra takýto zákon spracovať, podľa môjho názoru ubehlo zbytočne veľa času a ten systém financovania, budúceho financovania výstavby diaľnic nám mohol byť jasnejší. Viacerí moji predrečníci, nakoniec pán Jasovský aj pán poslanec Mikolaj sa vyjadrili, že je to istá možnosť budúceho financovania výstavby diaľnic, istá možnosť aj prostredníctvom vstupu zahraničného investora alebo zahraničných investorov. Dámy a páni, napriek tomu mňa tam teda vyrušuje istá koncepčná nezrovnalosť a možno istým spôsobom aj pochybenie a tom tu sa zatiaľ zásadnejším spôsobom nediskutovalo. Diaľničná spoločnosť, ktorá vznikne, bude mať stopercentnú účasť štátu. Táto diaľničná spoločnosť je zriadená osobitným zákonom a je to teda akciová spoločnosť, ale súčasne sa v tom zákone hovorí, že zriaďuje sa stopercentná akciová spoločnosť štátu, ale v budúcnosti vláda bude rozhodovať, aký podiel štátu v tejto spoločnosti zostane. Je možné, samozrejme, v zákone takúto kompetenciu vláde vymedziť, ale je teda potom otázka, že či ten spôsob financovania, ktorý bol v predchádzajúcom období prostredníctvom Štátneho fondu cestného rozvoja, nespĺňal všetky tie atribúty, ktoré má ambíciu tento zákon. Samozrejme, že bol tam problém možnosti zainteresovania privátnych spoločností. V samotnej prílohe zákona predpokladám, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, ste si všimli aj návrh rozpočtu Diaľničnej spoločnosti na rok 2005. Treba jednoznačne skonštatovať, že tento zákon, ktorý v súčasnom období prerokúvame, nie je v harmónii s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2005, nakoniec aj v samotnom komentári k návrhu zákona o štátnom rozpočte sa to hovorí. Uvažuje sa tam síce, že rozhodujúca časť prostriedkov už bude príjmom tejto akciovej spoločnosti, ale to samotné znenie návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktoré ja mám k dispozícii, skôr teda alokuje tie peniaze ako príjem štátneho rozpočtu a nie ako príjem Diaľničnej spoločnosti, ale pokiaľ hovorím o návrhu rozpočtu Diaľničnej spoločnosti na rok 2005 a prípadne aj na rok 2009, tak ako keby sme si nechceli všimnúť, že v tých ďalších rokoch rozhodujúca časť príjmu je tvorená z výnosov za nálepky, prípadne za mýto, len teda pre vašu informáciu, ak celkový príjem za nálepky a za mýto v roku 2005 má byť 1 miliarda 430 miliónov Sk, tak v roku 2009 už to má byť 3 miliardy 20 miliónov Sk a akosi nechceme, alebo zatiaľ pri tejto diskusii obchádzame, že niekto to musí zaplatiť a ten niekto to je užívateľ. Ak si zoberieme komplexne celý ten ekonomický vývoj a rast mnohých ďalších nákladov aj vo väzbe na predpokladaný vývoj rastu, napríklad cien, svetových cien ropy a tak ďalej, tak v konečnom dôsledku sa nám môže stať, že ten príjem v žiadnom prípade nebude naplnený, a celkom by som povedal taký absurdný výhľad by bol, že tie diaľnice budú prázdne. Ak si uvedomíme dnes, koľko stojí bežného vlastníka motorového vozidla len to, aby mal v poriadku všetky dokumenty, a ešte nespravil ani jeden kilometer, pán minister, vy veľmi dobre viete, koľko poistiek bolo dočasne odhlásených, takže ja by som naozaj chcel upozorniť na tento vážny problém a ešte raz opakujem, ak v roku 2005 - 1,4 miliardy, tak v roku 2009 už 3 miliardy 20 miliónov Sk. A dovoľte mi ešte istým spôsobom aj zapolemizovať o tom, že áno, privátna akciová spoločnosť zriadená podľa osobitného zákona, privátni budúci investori na výstavbu diaľnic, ak už teda sa odvíjam od tej sumy v roku 2009 - 3 miliardy Sk, tak sa obávam, že keď významnejším spôsobom do toho vstúpi privátny sektor a bude mať jednu jedinú ambíciu, jednu jedinú ambíciu, návratnosť finančných prostriedkov, tak tie objemy môžu byť ešte vyššie. A v čom ja vidím úskalie tohto zákona, napriek tomu, že zrejme asi nebude iná možnosť ako v tomto pokračovať, hlavnou ambíciou tohto zákona je všetky povinnosti zvaliť na niekoho iného, to znamená na Diaľničnú spoločnosť a peniaze vytiahnuť od niekoho iného ako zo štátneho rozpočtu, prípadne uvažuje sa tam aj s pomerne vysokou sumou z európskych fondov. A, dámy a páni, vôbec nie je pravdou to, že pokiaľ štát nevstúpi štátnymi zárukami, čo je tiež ambíciou tohto zákona, aby to tak nebolo, že tá výstavba môže plynulo postupovať ďalej. Štát sa jednoducho podľa môjho názoru nemôže zbaviť tejto povinnosti a musí si aj v oblasti infraštruktúry zadefinovať priority. A ak vylúčime z toho štát prostredníctvom štátnych záruk, tak opäť veľké finančné bremeno prenášame na občanov, lebo jednoznačne musíme skonštatovať, tam kde je štátna záruka, tie úverové zdroje sú absolútne optimálne z hľadiska ich nákladov. Ja vám to môžem prezentovať aj na historicky prvej emisii štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničnej mene a pri tejto príležitosti by som to naozaj chcel zdôrazniť, lebo ak sa tu už spomínalo to, že diaľnice nemožno alebo diaľnice by sa nemali stavať, lebo sa na nich zabíjajú ľudia, tak často sa prezentovalo, aké mimoriadne drahé finančné zdroje išli do výstavby diaľnic a že to významným spôsobom zvyšovalo náklady na jeden kilometer výstavby diaľnic. A už úplne absurdné bolo, že sa hovorilo o úrokových sadzbách od 27 do 30 %. Veľmi často takéto úrokové miery vo svojich vystúpeniach z hľadiska našej kritiky, že sa nestavajú diaľnice, používal aj premiér. Nastal však potom už istý zlom a takéto demagogické údaje už nepoužíval. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už spomínaná emisia štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničnej mene, podotýkam, že to bola prvá emisia takéhoto charakteru, bola táto emisia realizovaná vo volebnom roku, keď sú investori vždy opatrnejší, tak cena týchto prostriedkov nepresiahla 7 % v roku 1998. Dokonca japonský jen, bola to emisia, ktorú robila Nomura, robili ju Kommerz Bank a Chase Manhattan Bank, bola zložená z troch zahraničných mien, z nemeckých mariek, tie boli úrokovo najdrahšie, z amerického dolára, ten bol prijateľnejší a pokiaľ si dobre pamätám, tak japonský jen sa pohyboval niekde od 3 - 4 % úrokovej sadzby. Prečo to, vážené dámy a páni, pri tejto príležitosti hovorím? Hovorím to jednoducho preto, že ešte raz chcem zdôrazniť tú skutočnosť, ak nebude mať štát ambíciu do toho vstúpiť i prostredníctvom štátnych záruk, tak tie finančné prostriedky aj privátnych investorov budú mať zakalkulované jednoznačne aj podnikateľské riziko. A o to sa celá výstavba diaľnic predraží. Pokiaľ tam štátna záruka bude, tak to finančné riziko, samozrejme, zakalkulované v tých nákladoch na výstavbu diaľnic v žiadnom prípade nemusí byť, pretože štátna garancia je garanciou najvyššieho rangu, čo sa týka zahraničných investičných spoločností.

    Pokiaľ teda diskutujeme o rozpočte, ja už som sa niekoľkokrát vyjadril, to je rozpočet diaľničnej spoločnosti na rok 2005, celkové príjmy a výdavky sú v objeme 19 miliárd Sk. Pozitívne na tom rozpočte je to, že suma prevyšujúca 18 miliárd Sk je priamo viazaná na výstavbu nových diaľničných úsekov. Pardon, 18 miliárd, presne povedané 18 miliárd 139 miliónov Sk. Je to, by som povedal, správna ambícia, súčasne však, dámy a páni, treba skonštatovať, že je to medziročný nárast 82 alebo 83 %. To znamená, že v tých predchádzajúcich rokoch v tej diaľničnej sieti sme len rozprávali, že staviame, ale sme nestavali. Z toho pohľadu si myslím, že opäť je našou povinnosťou a súčasne aj korektnou kritikou, alebo ja to považujem za korektnú kritiku, že to, čo sa spravilo v súvislosti s významným obmedzením výstavby diaľnic po roku 1998, bola strategická národohospodárska chyba. Nakoniec isté analýzy, možno, pán minister, ich máte k dispozícii, možno nie, isté analýzy aj jasne vedeli kvantifikovať, koľko Slovenská republika, okrem toho, samozrejme, že sa nepostavili skoro žiadne diaľnice, o koľko Slovenská republika prišla na nepriamych daniach, ktoré súviseli bezprostredne s výstavbou diaľnic.

    Dámy a páni, chcel by som a, samozrejme, aj vážený pán minister, aj vás by som chcel poprosiť, aby ste akceptovali tento môj pozmeňujúci návrh, ak sa snemovňa rozhodne a tento vládny návrh zákona bude schválený, tak si myslím, že by sme mali ešte hľadať riešenia, ako tento dnes predložený vládny návrh zákona z hľadiska jeho aplikácie v súvislosti s výstavbou diaľnic by sme mohli zdokonaliť a ešte raz, prosím vás pekne, by som chcel upozorniť, nehľadajme absolútne riešenie, ktoré by zbavovalo štát povinnosti zúčastňovať sa na tomto procese. Ak aj v budúcom období budú tam aj alokované rozpočtové zdroje, tak v každom prípade by sme mali naďalej hľadať spôsob, akým by štát garantoval aj prípadné budúce úverové zdroje. Ak to tak spravíme, tak dosiahneme stav, že budeme absolútne minimalizovať náklady na výstavbu diaľnic. A, vážený pán minister, v súvislosti s tým veľkým objemom, ktorý sa má v roku 2005 prestavať. Možno ešte jedna poznámka. V roku 1998, a nakoniec aj v roku 1997, sa nekonečne dlho viedla polemika, či sme schopní tie diaľnice stavať za primerané finančné prostriedky, alebo nie sme schopní. Ak si zoberieme ten trend vývoja výstavby diaľničnej siete v rokoch - a určite to vie potvrdiť aj bývalý pán minister Jasovský, aj pán poslanec Mikolaj ako generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest -, tak napriek tomu, že ceny stavebných materiálov a aj niektorých zariadení medziročne išli hore, tak celkové náklady na jeden kilometer výstavby diaľnic sa nám darilo postupne znižovať. A darilo sa nám ho znižovať predovšetkým preto, že tie dodávateľské firmy sa na tie „zazmluvnené“ dodávky postupne technologicky pripravovali a boli schopní podávať vyššiu produktivitu práce a lepšie výkony. To, čo ste v roku 1999 spravili, tak to významným spôsobom ovplyvnilo podnikateľské prostredie v tejto oblasti. Ak budeme postupovať v budúcom období tak, že v jednom roku vyčlením 2 miliardy na výstavbu diaľnic a v ďalšom roku 18 miliárd, to je jedno, či už preto, že si to dáte ako rozpočtovú prioritu, alebo preto, že to zahraničný investor do Žiliny potrebuje, tak robíte v tejto oblasti neprimeraný chaos s vážnymi ekonomickými dopadmi. A to je škoda. Tá výstavba diaľnic musí mať svoj štandardný objem a keď sa v týchto objemoch s malými medziročnými výkyvmi budeme pohybovať, tak dosiahneme, aby tie náklady na jeden kilometer výstavby diaľnic na Slovensku sa významným spôsobom optimalizovali.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a aj vážený pán minister, dúfam, že ten môj pozmeňujúci návrh, že sa k nemu vyjadríte pozitívne a rovnako teda očakávam aj od vás, panie poslankyne, páni poslanci, pozitívne hlasovanie a všetkých spoločne by som chcel vyzvať, aby sme aj v budúcom roku tejto oblasti venovali veľmi veľkú pozornosť, predovšetkým s jedným jediným cieľom - postaviť čo najviac diaľnic na Slovensku a postaviť ich v čo najprijateľnejších cenách. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Jasovský.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán poslanec Maxon je veľmi múdry človek, nakoniec, veď bol členom našej vlády, takže ono to stále ešte vidieť, ale veľmi pravdivo povedal, že to bremeno príjmov štátneho rozpočtu sa pomaly presúva na plecia daňových poplatníkov, to znamená občanov tohto štátu a tá Diaľničná spoločnosť, žiaľ, k tomu tiež trošku prispeje. Načo naozaj budeme stavať diaľnice, ak ich budeme stavať len pre zahraničných investorov, pretože ak naozaj na Slovensko prídu, ak sa budeme stavať dnes ku Slovensku tak macošsky aj v oblasti napríklad školstva, že zlikvidujeme úroveň vzdelanosti, ak stratíme možno aj našu prioritu v oblasti priemerných miezd, je otázkou, kto po tých diaľniciach bude jazdiť, pretože tie poplatky naozaj enormne stúpajú. Ja som stále hovoril, treba stavať veľmi rýchlo a splácať pomaly, len súčasná vláda ako keby chytala zajaca za chvost, ako to ktosi včera tu povedal, asi pri schvaľovaní zdravotníckych zákonov. Na prvý pohľad sa zdá, že tá požiadavka pána kolegu poslanca nie je logická, ale ja snáď ako dopravák by som tak mohol tiež trošku pokrútiť plecami, ale pokiaľ sa pozriem na otázku potravinovej bezpečnosti, na otázku výšky dotácie do pôdohospodárstva, ak by som teda hovoril k otázkam pracovných príležitostí na vidieku a k rozvoju vidieka, treba, aby táto jeho požiadavka bola podporená, aj keď na prvý pohľad nemá mnoho spoločného s návrhom tohto zákona. Ale je tu tá požiadavka, môžeme o nej hlasovať a čas ukáže. Ja si myslím, že aj zákon o Diaľničnej spoločnosti, ak ho teda schválime, pretože povedal som, že extra dokonalý nie je, bude musieť byť vylepšovaný a ukáže to zrejme najbližšie obdobie a najbližšia prax a možno potom budeme môcť riešiť aj požiadavku pána poslanca Maxona v súvislosti s nejakou inou činnosťou. Ale dnes by som si dovolil prihovoriť sa za to, aby sme jeho pozmeňujúci návrh pri tomto schvaľovaní návrhu zákona prijali. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete, ja začnem tým pozmeňujúcim návrhom. Traktor, traktor, to je istý symbol poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo, to sú pre mňa potraviny, potraviny to je život, takže tento pozmeňovák má pre mňa až taký charakter symbolicko-logický. To je jedna vec. Druhá vec je tá veľká strategická národnohospodárska chyba, o ktorej hovoril pán poslanec Maxon. Viete, všetci to takto pociťujeme a mňa opäť v súvislosti s peniazmi by zaujímalo, či niekto naozaj objektívne vie povedať v tejto chvíli, kedy tie diaľnice by boli drahšie? Vtedy, keby sa dokončili v tom roku 1998 tak, ako boli naplánované, respektíve by sa pokračovalo vo výstavbe, alebo teraz, keď sa chtiac-nechtiac priznáva chyba, že nie sú dokončené a hľadá sa iné východisko na ich dokončenie. Vie niekto zmapovať peniaze, o ktoré prišla Slovenská republika? Ak teda prišla, ja sa pýtam. A ešte iná vec, o ktorej v tejto súvislosti nikto nehovoril. Vie niekto zmapovať, o koľko životov prišla Slovenská republika, koľko ľudí zahynulo na tých cestách, ktoré nahrádzajú tie diaľničné úseky, koľko ľudí zostalo so zmenenou zdravotnou spôsobilosťou na kadejakých rôznych invalidných dôchodkoch, vie niekto pomenovať tieto obrovské škody, ktoré sa stali nedostavaním diaľnic v roku 1998? A tá najpodstatnejšia vec - vie si vôbec niekto predstaviť, že za toto všetko zoberie zodpovednosť od roku 1998? Ďakujem za pozornosť.

  • Áno, ďakujem za pozornosť, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takisto si dovolím doplniť kolegu Maxona, ktorý veľmi dobre povedal o ekonomike výstavby diaľnic, o stratách, ktoré vznikli v roku 1998. Ja len jedno číslo, ktoré majú stavebné firmy, ktoré stavali diaľnice, či Doprastav, Hydrostav, dokonca Hydrostav na tom skrachoval, že prestala sa výstavba diaľnic a nebol pripravený na ďalšie aktivity. V roku 1999 bola strata 5 miliárd Sk z odpisov nevyužívaných strojov, ktoré mali firmy nakúpené na výstavbu diaľnic. To je jedna pravda, ktorú vám potvrdí štatistika týchto firiem alebo ich výkazy. Tieto firmy, veľké, ktoré na výstavbu diaľnic na Slovensku boli pripravované, túto konkrétnu sumu v tom roku 1999 a 2000 preukázali vo svojich výkazoch. Ďalej takisto chcem povedať jedno, že dnes sa čudujeme, že zas bude výstavba diaľnic drahšia. No musí byť, lebo tí, keď nestavali diaľnice, stroje popredali. A dnes nakupujú trikrát drahšie nové stroje, opäť, aby mohli stavať diaľnice. Veď to je logika a to, žiaľ, je to tragédia tohto, čo som už predtým povedal. To je vyjadrením niektorých, že po roku 1998 sa výstavba diaľnic u nás spomalila alebo skoro zastavila, to sú všetko ekonomické dôsledky, o ktorých tu hovorili moji kolegovia predrečníci. Ja som o jednom presvedčený, že je to správna cesta, ako dnes tu predkladáme. Výstavbu diaľnic treba dokončiť, lebo som už raz povedal, tam, kde niet diaľnice, nechce ísť žiaden investor. To nám potvrdila dnes dobre KIA. Na východe pokiaľ nebudú diaľnice dostavané, na východ a aj na juh, žiadny poriadny podnikateľ tam nepôjde podnikať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, predrečník Maxon, na ktorého reagujem, povedal, že zmyslom toho, čo tu prerokúvame, je umožniť, aby sa postavilo čo najviac diaľnic. Ja by som si želal, aby sa ich postavilo naozaj viacej za tejto vlády, pretože za šesť rokov vládnutia Mikiho sa ich postavilo nejakých, ak dobre počítam, smerom na Žilinu dva kilometre, či dva a pol, smerom do Prešova asi šesť kilometrov. Ak takýmto tempom budete stavať ešte tie ostávajúce dva roky tie diaľnice, tak naozaj ani naše deti alebo vnuci sa po diaľnici do Prešova nedostanú. Zrovnateľné výsledky, keď som bol v Portugalsku, tak som sa dozvedel, že je tam rozostavaných dvetisíc kilometrov diaľnic. Portugalsko je o niečo väčšia krajina ako my, je to pravda, ale dvetisíc tisíc kilometrov diaľnic rozostavaných a dva kilometre a pol diaľnic za šesť rokov to je „satsakramentský“ rozdiel. Pán minister, tak želám vám, aby som sa ešte aj ja, aj vy do svojho rodiska na východe viezli po novej diaľnici. Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pán Cuper sa prejavil ako naturalizovaný východniar, Bratislavčan. Takže ja som veľmi rád, lebo ma v mnohom predbehol. Chcem pripomenúť len jednu vec. Som rád, že aj politika v oblasti výstavby diaľnic skončila. Pamätám si ešte moderátorov z Markízy, ktorí stáli pred volebnou kampaňou v roku 98 a nadávali na mečiarovské megaprojekty, a dnes zisťujeme, že tá skutočnosť bola úplne iná. A jednu vec potrebujem pripomenúť, pevne verím, že nadšenie vlády sa neskončí Žilinou. To znamená, požiadavkami KIA. Pretože na východnom Slovensku rovnako žijú podnikatelia, ktorí sa potrebujú spájať nielen s Bratislavou, ale predovšetkým dnes už s Európou. Každý jeden projekt, každý jeden investičný zámer je podmienený infraštruktúrou. Chcem pripomenúť a chcem sa nejakým spôsobom zmieniť aj o mnohých subdodávateľoch týchto stavieb, ktorí ako súkromní majitelia malých prepravných spoločností nakúpili techniku, vozový park preto, pretože predpokladali, že po 98. roku sa bude rovnako diaľničná sieť budovať tak, ako sa budovala dovtedy. Žiaľ, mnohí skrachovali, boli to osobné tragédie, tragédia zamestnancov týchto firiem. Takže ešte raz, veľmi pekne prosím, aby ste v tom nadšení nepoľavili, aby sa tie diaľnice skutočne čím skôr potiahli až na ukrajinskú hranicu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Určite je primárnou snahou štátu alebo malo by byť primárnou snahou štátu skvalitniť život občana, skvalitniť prostredie pre podnikateľa. Ak to chceme dosiahnuť, ak chceme vyrovnávať regionálne rozdiely, tak infraštruktúra, dopravná infraštruktúra je jeden z nevyhnutných predpokladov, ktorý musíme realizovať, aby sa mohli medziregionálne rozdiely vyrovnávať vo všetkých smeroch, aj sever - juh, aj východ - západ. Ďalšia vec. Z toho, čo tu bolo povedané, je jasné, že zvyšovanie poplatkov medziročne v ďalších štyroch rokoch by malo byť zhruba na úrovni 20 %. Treba mať na pamäti sociálne dopady, treba mať na pamäti dopady na podnikateľov v tejto oblasti. Ďalšia vec. Ropa prelomila historický rekord, čo sa týka ceny, 55 dolárov za barel. Pokiaľ sa nemýlim, minulý týždeň. Vidíme a už to tu bolo povedané, neexistuje dostatočná previazanosť jednotlivých rezortných politík, naopak, vykazujú značný stupeň nesystémového prístupu. Presvedčili sme sa o tom aj v iných oblastiach. Som presvedčený, že tvorba infraštruktúry je primárnou zodpovednosťou štátu a nikoho iného. Ďalšia vec. Som presvedčený, že dlhodobé previazané stratégie sú najlepším predpokladom toho, že pri zmene zloženia politickej moci nepríde aj k zmene trendov alebo kurzov, ktoré budú znamenať nakoniec obrovské straty pre štát. Tomu treba zabrániť. Treba naozaj systémovo pristupovať. Ďalšia vec. Som presvedčený, že bez zahraničného kapitálu ozajstný rozmach diaľnic na Slovensku nenastane. A čo sa týka tých úsekov, čo hovoril pán kolega Cuper, no tie sú tak dobre...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne. A ďakujem predovšetkým mojim kolegom za reakcie. Chcel by som povedať, že absolútne so všetkým, čo moji kolegovia povedali, súhlasím. Osobitne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Jasovský hneď na úvod.

  • So smiechom.

  • A ako uhladený intelektuál, pardon, a ako uhladený intelektuál musím povedať, že pán poslanec Jasovský, myslím si, že si veľmi múdry. Len zaujímavé je na tom to, že nám trvalo osem rokov, kým sme na to prišli.

  • Skončili ste, prosím vás? Skončili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Teraz je príležitosť pre ústne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Kto sa, prosím, hlási do rozpravy ústne. Nikto sa... Hlási sa pán poslanec Janiš. Nikto viac. Končím možnosť ústnych prihlášok. Pán poslanec Janiš, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Veľmi v stručnosti chcem k tomuto bodu vystúpiť. Aj vzhľadom na to, čo tu zaznelo v rozprave a vzhľadom na to, čo predložil pán spoločný spravodajca k informácii. Všetci chceme určite progresívne riešenie tak výstavby diaľnic ako aj ich samotného prevádzkovania. Všetci voláme - a oprávnene voláme - po kvalitnejšej výstavbe, rýchlejšej výstavbe infraštruktúry a hlavne cestnej infraštruktúre, všetci voláme po konkurencii v tejto sfére, oblasti podnikania. Návrh zákona, ktorý prerokúvame, dáva predpoklady a dáva pravidlá dynamickejšie a pružnejšie túto situáciu, tento dnešný stav riešiť. Môžeme mať aj obavy, môžeme mať aj iné návrhy, môžeme mať aj výhrady na zlepšenie tohto predkladaného návrhu zákona, ale dovolím si povedať, že najskôr musíme túto akciovú spoločnosť založiť, tento zákon prijať, aby sme potom, ak v budúcnosti bude potrebné, nutné a vhodné danú situáciu riešiť k lepšiemu, aby sme mali čo meniť. Ak tento zákon neprijmeme, Diaľničnú spoločnosť nevytvoríme, nebudeme mať do budúcnosti ani čo vylepšovať. Toľko na margo návrhov, ktoré tu zazneli v rozprave, stiahnuť tento návrh zákona z rokovania. Stiahnutím by sme iba oddialili riešenie situácie, riešenie situácie, po ktorej všetci naľavo i napravo voláme.

    V stručnosti sa vyjadrím k pozmeňujúcemu návrhu alebo jednému z bodov pozmeňujúceho návrhu, k bodu 3 pána kolegu Vážneho. Bod 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu, s tým osobne nemám problém. Ale bod 3 pozmeňujúceho návrhu hovorí o otvorenej diskriminácii vznikajúcej akciovej spoločnosti, diaľničnej akciovej spoločnosti preto, lebo i dnes na základe zákona o štátnej pomoci môže každá spoločnosť v tejto republike žiadať o štátnu pomoc a keď vyhovie kritériám zákona o štátnej pomoci, tak môže aj túto štátnu pomoc dostať. Tento pozmeňujúci návrh vylučuje v § 12 Diaľničnú spoločnosť z možnosti, aby jej štát mohol poskytnúť štátnu pomoc. Pán predkladateľ tohto pozmeňujúceho návrhu týmto návrhom chcel riešiť nemožnosť poskytnúť štátom záruku za prípadné úvery, ktoré si táto Diaľničná spoločnosť môže brať. Avšak týmto návrhom si protirečí s § 8 navrhovaného zákona, ktorý nikto nemení. A v § 8 je zakotvené, že príjmami Diaľničnej spoločnosti môže byť aj štátna pomoc v zmysle zákona o štátnej pomoci. V § 12 vložením nového odstavca túto možnosť popiera. Vzhľadom na to, že hospodársky výbor neprijal spoločnú správu, je tu podávaná informácia, vzhľadom na to, že pán spoločný spravodajca predložil určitý spôsob hlasovania, dovolím si, mimo toho, čo pán spoločný spravodajca predložil, vyňať na osobitné hlasovanie bod 4. Informácie hospodárskeho výboru a to z toho dôvodu, že bod 3 a 4 tejto informácie si vzájomne odporujú a podľa môjho názoru bod 4 pragmatickejšie, lepšie a účinnejšie rieši problematiku ako bod 4 tejto informácie.

    Na záver by som chcel podotknúť, že diaľnice sa stali dnes fenoménom tak pre opozíciu aj pre koalíciu a bez tejto tepny hospodárstva, bez podpory výstavby a prevádzkovania diaľnic nemôžeme hovoriť o aktívnej pomoci regiónom, ktorých dnes trápi a morí nezamestnanosť, ktorých trápi nedostatok investícií. Skúsme podporiť toto navrhované riešenie, ktoré dáva možnosť presunúť investičný kapitál aj smerom na východ, a tak trošku zabrániť a pomôcť ľuďom, ktorí žijú aj ďalej od Bratislavy, aby sa oni nemuseli presúvať za prácou smerom na západ, ale aby investičný kapitál prišiel za nimi smerom na východ. Ďakujem vám.

  • Pán poslanec Mikolaj, s faktickou poznámkou alebo procedurálny návrh? Faktickú. Tak to treba stlačiť pravé tlačidlo. Ako prvý faktickou poznámkou pán poslanec Rusnák, potom pán poslanec Maxon, poslankyňa Tóthová, pán poslanec Cuper, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Hanzel, pán poslanec Jaduš, pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Mikolaj. Posledný, končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Rusnákovi, prosím.

  • Ďakujem pekne. Tak ako povedal pán poslanec Janiš, všetci chceme, aby sa budovali diaľnice. Nie je to otázka koalície – opozície, to je otázka zdravého rozumu. Prvým predpokladom preto je podporiť tento zákon, aby sme mohli urobiť ďalšie kroky, aby sme mohli hľadať zahraničných investorov. A ja chcem verejne povedať, že sme napísali, poslanci z regiónu východného Slovenska, list pánovi ministrovi, kde ho žiadame, aby sa pokračovalo vo výstavbe diaľnice od Košíc smerom na Michalovce až na ukrajinskú hranicu. To pokladám za veľmi dôležité. A je to bez ohľadu na to, či sme koaliční, opoziční. Ja som veľmi rád, že to všetci podporujeme, a preto verím, že vy podporíte tento zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Janiš, ja s vami absolútne súhlasím, aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie aj z hľadiska potenciálnych investorov, aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie aj z hľadiska budúcich stavebných dodávateľov. Ale významným spôsobom to konkurenčné prostredie z hľadiska výsledných nákladov môže ovplyvniť politika štátu v tejto oblasti. A do tej politiky štátu ja naozaj počítam aj ten inštitút štátnych garancií, o ktorých sa síce hovorí, že významným spôsobom zaťažujú potom celý okruh verejných investícií.

    Chcel by som povedať ešte jednu vec vo väzbe na to, pán poslanec, čo ste povedali, že pokiaľ bude stopercentná akciová spoločnosť štátu a táto stopercentná akciová spoločnosť štátu bude mať svoje záväzky z obchodného styku, bude mať svoje úvery, tak do konečnej bilancie celého okruhu verejných financií musíme zarátať aj stopercentnú akciovú spoločnosť štátu, lebo inak by ten obraz o postavení štátu a štátnych akciových spoločností nebol objektívny. Takže z toho pohľadu ja stále vyzývam, štát musí mať významnú ingerenciu v tejto oblasti. A, pán poslanec Rusnák, ja som predovšetkým rád, že po dlhom čase veľmi vážne diskutujeme o výstavbe diaľnic. A ja naozaj podčiarknem desaťkrát, čo ste povedali. To nie je problém koaličný - opozičný. To je problém zdravého rozumu. Škoda, že to druhé nám istý čas chýbalo.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Janiša, kde hovoril, že výstavba diaľnice sa stala fenoménom pre opozíciu aj koalíciu.

    Pán poslanec, pre Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudovú stranu toto bolo fenoménom hneď od vzniku štátu. Toto politické hnutie si uvedomilo význam diaľnic, len váš politický subjekt to nechcel pochopiť. Pamätám si výsmešné vyjadrenia k stavbe diaľnic, k ich otváraniu a podobne. K výrokom, že ich treba zastaviť, lebo na diaľniciach sa zabíjajú ľudia a takéto vyhlásenia, ktoré mal vtedajší pán minister obrany. Veľmi dobre si to pamätám. Som rada, že pán poslanec Rusnák povedal, že výstavba diaľnic je vec zdravého rozumu. Ale ak dovolíte, mám jednu rečnícku otázku, na ktorú mi zrejme neodpoviete. Kde ste mali v minulosti vy ten zdravý rozum, keď ste náš projekt, projekt Hnutia za demokratické Slovensko nepodporovali? A šli ste proti nemu. Kde bol ten váš zdravý rozum? Ďakujem za pozornosť.

  • Pán kolega Janiš, diaľnice sú naozaj tak pre koalíciu, aj pre opozíciu a sú vecou zdravého rozumu. Len je škoda, chcem poopraviť môjho kolegu Maxona, že ste neprišli k rozumu skôr, a že ste pred šiestimi rokmi urobili výstavbu diaľnic predmetom politického boja, aby ste odstavili Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré malo výstavbu diaľnice ako prioritu od vlády. Slúžila vám k tomu akákoľvek demagógia. Ubezpečujem vás, že z našej strany nič také nehrozí, pretože máme lepší vzťah ako vy k tomuto štátu, ktorý sme chceli a ktorý sme založili. Možno aj preto už v minulom roku, aj v predminulom - a to pán minister môže potvrdiť z našej strany -, teda z politického vedenia Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko bola daná ponuka na spoluprácu s ministerstvom aj v tejto oblasti, boli ponúkaní naši odborníci, aj naše služby. Takže nič také naozaj nehrozí, aby sme urobili opätovne výstavbu diaľnic predmetom politického zápasu. Naopak, želáme si, aby sa výstavba diaľnic naozaj rozbehla, pretože nijaký štát nemôže existovať bez kvalitného cestného spojenia, ktoré je v 21. storočí nevyhnutnosťou. To vedeli už starí Rimania, keď venovali toľkú pozornosť výstavbe ciest, ktoré spájali jednotlivé časti rímskeho impéria. Takže na nič nové sme neprišli. Pokiaľ ide o vládne záruky, som rád tiež, že ste prišli na to...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Odznelo tu dnes v poslednom vystúpení kolegov koaličných poslancov, že diaľnice sú fenoménom koalície a opozície. Škoda, že doteraz boli fenoménom len opozície a koalície sa stávajú akosi len dnes a ako keby naozaj sa čakalo, že tie prvé úseky budete otvárať v roku 2006, keď teda budú voľby na Slovensku.

    Otázka zdravého rozumu, už mnohí kolegovia na túto tému hovorili, naozaj je škode, že zdravý rozum kdesi chýbal a ja som sa asi mohol rozkrájať v tomto parlamente aj v predchádzajúcom období, keď som prosil, žobral o to, nezastavujte výstavbu diaľnic, všetky nástroje sú, vedeli sme spôsoby financovania, vôbec nie drahé, poznali sme nástroje, akým spôsobom bolo možné výstavbu diaľnic realizovať, boli tu firmy, ktoré mali nakúpené zdroje, ktoré už mali splatené mnohé lízingy, to znamená, naozaj cena kilometra výstavby diaľnic začínala klesať, bolo to naozaj úžasné, čo sa na Slovensku v tom čase podarilo robiť. No škoda. Z mojich vystúpení by možno boli skriptá, ktoré by sa dali dnes čítať. Škoda, stratili sme mnohé roky a ja som presvedčený, že existuje a dali by sa spočítať straty, ktoré vznikli v objemoch priemyselnej výroby na základe toho, že sem investori na Slovensko neprišli. Viete, v tejto súvislosti je to taká debata, ktorá sa mi už začína páčiť, že tento parlament už sa nespamätáva, neriadi len podľa toho, či koaličná rada rozhodla, alebo nie, ale dnes diskutujeme. Mne sa strašne páčila definícia, že aj pohľad na krajinu je krajší počas jazdy po diaľnici ako počas jazdy po ceste tretej triedy. To bolo naozaj niečo, naozaj niečo veľmi pekné. Na výbore sme nezaujali stanovisko k tomuto návrhu, pretože tých pripomienok sme mali naozaj veľa a je dobré, že teraz v túto chvíľu o tomto hovoríme. Ale spomeniem len poslednú vec, za týchto desať sekúnd, ktoré ešte mám, bol posmech, že na Slovensku bola Schifferová pri otváraní diaľnice, ale nikto nepovedal, že keď tu bola Schifferová, televízne stanice na Slovensku, v Európe priniesli to, že Slovensko stavia diaľnice, a to bolo dôležité.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, myslím, že v doterajších príspevkoch sa všade opakovala výzva a potreba dostavby a urýchlenej výstavby diaľnic, diaľničnej infraštruktúry na našom Slovensku. Tak ako spomenul pán Janiš, to slovo fenomén, ja myslím, že to nie je problém ako fenoménu, je to problém vlastne spoločnej témy, spoločného záujmu, ktorý by sme mali mať na čo najskoršom dobudovaní tejto diaľničnej siete. A ozvali sa tu hlasy nielen tých, ktorí žijú na východe Slovenska, ale myslím, že tu zazneli rovnaké požiadavky a záujem o dobudovanie tejto diaľničnej siete aj tých, ktorí žijú v ďalších krajoch či regiónoch, aj tu konečne, v samotnej Bratislave. Prepojenie diaľničnej siete nie je v záujme toho, že sa dobuduje prepojenie Bratislavy na východ. Zaujímavé sú aj ďalšie spojenia, ktoré sú potrebné, a to aj spojenie sever - juh a zaujímavé to nie je len pre investorov, ktorí môžu potom prísť a môžu vlastne mať lepšie podmienky pre začatie investícií. Je to aj záujem, teda mal by to byť aj záujem o to, aby sme mali ako ponúknuť národné bohatstvo, ktoré máme, a máme čo ponúkať zahraničným návštevníkom, máme čo ponúkať zahraničným záujemcom počnúc prírodnými krásami cez ľudové tradície, tradície nášho národa, v ktorých, myslím si, že máme nevyčerpateľné bohatstvo z minulosti. Preto tieto diaľnice sú potrebné aj na to, aby sa tí, ktorí majú o to záujem, tam mali ako dostať. Ja pevne verím, že tento spoločný záujem o dobudovanie umožní čo najrýchlejšie dobudovanie diaľničnej siete na Slovensku tak, aby sa spojil západ s východom a zároveň ďalšie diaľničné komunikačné ťahy aj na európske diaľničné cesty. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som začal otázkou. Čo je cieľom toho zákona? Všetci rozprávame o tom, že cieľom je vlastne stavať diaľnice. Ja hovorím, že cieľom je sprejazdniť Slovensko, to po prvé. A po druhé, znížiť počet dopravných nehôd. Zaznamenávame v terajšej dobe veľký nárast vozidiel, veľký nárast cestných dopravných služieb. Stačí sa len pozrieť na ten bratislavský kolaps a myslím, že nám to je jasné, ako to vyzerá teraz a ako by to vyzeralo, podobná situácia, pred dvomi alebo tromi rokmi. Preto chcem povedať, samozrejme, ja súhlasím s tým, aby sa diaľnice stavali, ale by som vyzval všetkých, nás všetkých a hlavne teda pána ministra, v ktorého rukách to je, začať aj s alternatívnymi opatreniami na sprejazdnenie Slovenska. Je ich niekoľko. Ja sám som už niekoľkokrát upozorňoval, aj pána ministra, aj niektorých kolegov, lebo ďalej sa nedostanem, žiaľ, ale skutočne je aj niekoľko lacných opatrení, ako to Slovensko sprejazdniť a ako zabrániť dopravným nehodám, ktoré máme dnes na dennom poriadku. Ja som bol pred pár mesiacmi v Ružomberku v nemocnici, tam denne dve - tri ťažké obete havárií na traumatológii prijímali. To si nevieme ani predstaviť, koľko to je tragédií a koľko to je dopravných nešťastí a zápch a potom na cestách a dá sa to riešiť, ešte aj tá cesta medzi Žilinou a Martinom sa naozaj dá riešiť. Len prosím by sme o tom mali začať diskutovať.

    Potom chcem ešte spomenúť, niektorý z predrečníkov spomínal, že týmto sa urobia nejaké, že dosiahneme sociálne dopady a tak ďalej. Ja chcem povedať, že rozprávať o sociálnych dopadoch u ľudí, ktorí majú na to, aby si kúpili auto, nie je namieste. A potom si myslím, že táto vláda, je najvyšší čas, aby zaviedla nejaké opatrenia, aj nevýhodné a nepopulárne opatrenia z hľadiska sprejazdnenia dopravy, Bratislavu a Slovensko.

  • Vážení kolegovia, ja by som sa chcel odpichnúť od slov pána Janiša, keď povedal, že diaľnice budú znamenať pracovné príležitosti pre regióny, kde tej práce nie je dosť, po ich dostavaní. Chcel by som tu na tomto mieste pripomenúť ešte jeden fenomén. Počas výstavby diaľnic v minulosti sa mnohokrát stávalo, že v chudobných regiónoch Prešovského kraja stavali diaľnice ľudia zo západu Slovenska a firmy zo západu Slovenska. Chcel by som poprosiť pána ministra ako garanta tohto projektu a pevne verím, že aj Diaľničná spoločnosť a vláda s k tomu tak postaví, že v budúcnosti skutočne aj tú mieru nezamestnanosti, ktorú Prešovský a Košický kraj vykazuje ako najvyššiu v celom štáte, že budú sa snažiť zapájať do týchto štátnych zákaziek aj dlhodobo nezamestnaných a predovšetkým firmy z východného Slovenska. Ja si myslím, že práca je taká vzácna, že aj náklady na výstavbu diaľnic môžu ísť ešte nižšie, ako sú teraz vypočítané, pretože som bol svedkom, osobne som bol svedkom toho, koľko robotníkov muselo spať na východe, jesť na východe, dostávať diéty a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že evidentne tie náklady boli vyššie, ako keby boli zamestnaní ľudia v mieste tej stavby alebo v mieste výstavby. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán Janiš, ja verím, že si sa pomýlil, keď si povedal, že treba založiť túto spoločnosť len kvôli tomu, aby bolo čo opravovať a vylepšovať, lebo to by sme tu potom mohli zakladať každý, čo chceme. Problém je v inom. Problém je v tom, prečo tá Diaľničná spoločnosť nebola založená pred tromi rokmi, presne vtedy, keď sa rušil Štátny fond cestného hospodárstva, ktorý bol určitým riešením, ako sem dostať aj iné prostriedky, ako je zo štátneho rozpočtu. Napríklad grant, na Mierovú – Seneckú, do Bratislavy išlo 800 miliónov Sk, ako grant. Tým, že to prešlo na ministerstvo, tak táto možnosť neexistuje. Problém je v tom, že my ten zákon budeme musieť podporiť najmä kvôli tomu, aby sa tu naozaj otvoril priestor pre prísun zahraničného súkromného kapitálu. Niet inej cesty, ale problém je v tom, že tento zákon to naozaj nerieši. Tento zákon ešte neumožňuje, aby tu súkromný investičný kapitál prišiel. Ale čo ešte nerieši, to je vzťah, čo som hovoril, že to je vzťah medzi štátom a touto spoločnosťou. Veď si zoberme, že tam ide 818 ľudí, 818 ľudí, a budú mať na starosti 303 km diaľnic plus 56, myslím, km rýchlostných ciest, čo robí náklady na mzdy a odvody viac ako 200 miliónov korún, čo je viac ako 30 % zo všetkých finančných prostriedkov, ktoré na údržbu a opravy vrátane materiálov idú. A to je problém, že tam nemá štát štandardy a na tom treba pracovať, aby sme tu zas nevytvorili určitý moloch, pretože nie sú tieto veci ani v tom návrhu výdavkov a príjmov riešené. To sú iné peniaze, to sú peniaze na samotnú výstavbu a samotnú údržbu. To nie sú peniaze, ktoré má minúť Diaľničná spoločnosť sama na seba.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V tejto súvislosti by som sa chcel spýtať len jednu vec. V roku 1998, všetci vieme, bola konferencia ministrov dopravy. Tam Slovensko muselo obhájiť svoju schopnosť zapojiť sa do európskej diaľničnej siete, no a proste prezentovať isté spojenie Baltického mora, Varšavy, Žiliny, Viedne a tak ďalej a tak ďalej, istý diaľničný koridor, o ktorom sa tam skutočne veľmi vážne hovorilo. Pýtam sa, kde je tento koridor? Kde sú výsledky toho stretnutia z roku 1998? Predstavte si, že by to vždy bolo tak, že by každá nová vláda poprela to, čo tá vláda predtým istým spôsobom vymyslela, schválila medzinárodne. Kde by sme sa dostali. Ja sa pýtam, bude to tak aj ďalej? Vždy tá vláda, ktorá príde po tej vláde predchádzajúcej, poprie to, čo tá vláda predtým vymyslela? A ďalšia vec v tejto súvislosti. Jednoznačne, rok 1998, diaľnice boli jednou ťažkou politickou témou, ktorá veľmi ovplyvnila výsledky volieb. Nemáte, dámy a páni, pocit, z koalície, že by naozaj niekto mal povedať nejaké generálne pardon? Myslíte si, že by to nebolo vhodné v tejto chvíli povedať, keď tu hovoríme o rozvoji diaľničnej siete, presne tak, ako mala byť rozvitá už dávno pred šiestimi rokmi? Ja osobne sa veľmi teším, že aj pán poslanec Galbavý dnes chodí do Nitry po diaľnici vďaka diaľnici, ktorú vytvorilo Hnutie za demokratické Slovensko. Ďakujem za pozornosť.

  • S rekciou na faktické poznámky pán poslanec Janiš.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pán Galbavý, prosím vás, nechajte svojmu kolegovi hovoriť.

  • Pán podpredseda. V prvom rade som úprimne rád, že môj krátky diskusný príspevok do rozpravy vyvolal odozvu, ktorú teda ja hodnotím kladne preto, lebo každá debata posunie človeka vpred. Chcem povedať, že diaľnice sa stavali, stavajú a budú sa stavať. Je úplne samozrejme politicky, ja to chápem, že vy hájite výstavbu diaľnic do roku 1998, ich systém, tempo, aj systém financovania. Je úplne normálne a to nám nemôžete zobrať, že my si obhajujeme výstavbu diaľnic po roku 1998 a so všetkými peripetiami ohľadom splácania dlhov, vysokých úrokových sadzieb a v súvislosti s tým ozdravenia ekonomiky a nižších úrokových sadzieb. Ale som veľmi rád, že toto všetko máme za sebou a som veľmi rád, že dnes v tom podstatnom sa zhodneme, že dnes máme takmer spoločný názor na to, ako ďalej, ako ďalej rýchlejšie a pružnejšie a za to vám ďakujem.

  • Dámy, milé poslankyne, poslanci, vyčerpali sme v rozprave, prakticky všetci vystúpili, ktorí boli prihlásení písomne aj ústne. Končím rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a pýtam sa pána navrhovateľa, či stojí o vystúpenie. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, že chcem vystúpiť k rozprave, ktorá bola, pretože boli na mňa vznesené aj priame otázky, ale aj pokladám si za povinnosť komentovať trošku tú rozpravu, ktorá tu bola, pretože zaznelo tu veľmi veľa politiky, obhajovanie, zaznelo tu veľmi veľa kritiky, ale zazneli tu aj vecné argumenty a tým sa budem hlavne venovať a pôjdem postupne. Ale dovoľte mi na úvod niekoľko slov, ktoré si považujem za potrebné povedať k tejto problematike, aby sme mali jasný vstup.

    Súvisí to aj s tým, čo som hovoril o tom takzvanom politickom motíve v niektorých vystúpeniach, ktoré som zachytil. Viete, ono nemá zmysel, aby sme sa teraz začali navzájom presviedčať, či v 98. roku bol taký zlom alebo taký zlom, čo sa mohlo urobiť, ukončiť, čo sa nemohlo. Ja poviem len jeden fakt. Doposiaľ je na Slovensku vystavaných z celkovej dĺžky okolo 460 km spojenie Košice - Prešov - Poprad - Žilina - Bratislava asi polovica, niečo viac ako polovica. Tak prosím vás, nehovorme o tom, že keby sme ešte ten rok, dva, tri, alebo koľko vydržali, že už by sme to zázrakom urobili.

    Pán kolega Jasovský, boli ste skoro šesť rokov vtedy pri vláde, ja to nekritizujem, bola to vaša koncepcia, ale sme v polovici. Sme v polovici, tak zbytočne teraz lamentovať a dokumentovať keby, keby, keby sme začali v 92. možno ináč, v 94. možno ináč, možno by to bolo iné. Ale sme v roku 2004 a musíme pozerať na to ako teraz. Vláda svojím uznesením mi uložila, aby do konca roku 2010 boli spojené Košice a Bratislava diaľničnou komunikáciou a od toho sa musím odrážať. A to je aj jeden z dôvodov, prečo sme hľadali hneď koncom roka 2002 alternatívne spôsoby budovania nielen zo štátneho rozpočtu a z úverov garantovaných štátnym rozpočtom, pretože aj tie garancie, ktoré sa vtedy dali, mali svoj strop. A tiež len, myslím, že makroekonómovia ako pán Maxon mi dajú zapravdu, že aj toto má svoj strop. Aj tam existujú určité koeficienty, určité výšky, pokiaľ sa ešte ten úver môže brať. A to už sme boli na strope. Čiže nejako mimoriadne týmto spôsobom sa ani teraz nedalo ísť. Museli sme hľadať iné možnosti. Jedna z možností sú európske fondy. Bolo tu povedané a zároveň aj zodpovedám na otázku, ktorá bola v tomto smere, v tomto kontexte, že teraz bude 18 miliárd, na budúci rok príjmy Diaľničnej spoločnosti na výstavbu diaľnic, rýchlostných komunikácií čo je 80-percentný nárast alebo 180-percentný, aby som bol presnejší a pre matematikov. No áno, lenže tam sú, zhruba je tam 6 miliárd európskych fondov. A tie až vtedy môžem o nich isto hovoriť, keď budú uhradené. Vieme, ako išla ISPA, vieme, ako išlo PHARE, vieme, čo sa z toho ani neuhradilo. Takže trošku, ja som opatrnejší v tých 18 miliardách. Ja budem veľmi rád a urobím všetko pre to, aby tých 18 miliárd budúci rok bolo. Ale časť z nich sú fondy, to je jedna vec. Druhý zdroj - súkromný kapitál. A to hneď budem odpovedať aj na otázky, ktoré sa týkajú tých garancií. Trošku ma prekvapuje, že to povedia ekonómovia o tých vládnych garanciách. Veď myslím, že každému z nás a zvlášť poslancom, 150 poslancom najvyššieho zákonodarného zboru je jasné, že ak chceme vstúpiť do menovej únie najneskôr v roku 2008, 2009 podľa mňa reálnejšie, tak musíme plniť určité kritériá, maastrichtské kritériá, kde aj dlhová služba štátu má svoju hranicu. A tá hranica je naplnená. Žiaľ, vstupom do Európskej únie, žiaľ, no tým, že sme vstúpili do Európskej únie, používame účtovnú metodiku ESA 95. Tiež to ekonómom nemusím hovoriť. A tá metodika ESA 95 presne hovorí, čo ide do dlhovej služby štátu. A vládne garancie, akokoľvek neskoré, o 30 rokov splácanie, tam idú už dnes. A tým pádom, tak sa rozhodnime, či ideme aj za cenu toho a menová únia sa odsunie možno o päť rokov, možno o desať, možno donenávratna. Alebo či ideme hľadať riešenie, aby sme aj toto dodržali, ale na druhej strane hľadať spôsob, ako aj zabezpečiť to, aby sme mimo vládnej garancie našli ručenie tomu súkromnému kapitálu alebo tým európskym bankám. A vznik Diaľničnej spoločnosti dáva predpoklady. Bolo tu povedané, že vznik Diaľničnej spoločnosti ešte neprinesie zahraničné investície. Súhlasím, pán poslanec Mikolaj, neprinesie, ale musí byť daný určitý predpoklad, ako by mohli. Ste členom komisie alebo boli ste prizvaný na komisiu na ministerstve dopravy, kde sme hovorili s poradcom, ktorý vyšiel z medzinárodného tendra, ktorý nám predkladá teraz prvé analýzy, prvé návrhy ako kontrahovať, ako prilákať súkromný kapitál. A tam jasne sme si povedali, garancia nemôže ísť a nie je to tak, ako tu bolo povedané, že bez toho sa nedá. No pozrime Chorvátsko. Ideme, bol nám tam predložený aj model Chorvátska. Podobný ako by sme chceli. Nehovorím identický, podobný, aký plánujeme aj my, a je bez vládnej garancie. Lepšie povedané, vláda garantuje iným spôsobom, ako je klasická forma garancie. Je to len schopnosť ísť v súlade s metodikou ESA 95. Štát sa nikdy nezbavuje zodpovednosti za výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Len nájsť ten najvhodnejší spôsob, aby sme dodržali aj kritériá, ktoré sú pre našu ekonomiku nevyhnutné, ktoré musíme dodržať, ak chceme splniť cieľ, ktorý máme vstupom do menovej únie, ale zároveň aj vytvoriť dostatočné záruky pre toho investora. A práve Diaľničná spoločnosť tým, že tu bude, a teraz už zase odpovedám tým, ktorí sa pýtali na vzťah štátu. Je to Diaľničná spoločnosť klasického obchodného typu, ale pozor, so stopercentnou účasťou štátu. Teda aj tá kontrola, ako štát bude kontrolovať. No predsa, veď štát tam bude mať všetkých členov správnej rady alebo predstavenstva, všetkých členov dozornej rady a manažment menuje. Takže ja nevidím, aká účinnejšia, istejšia, väčšia kontrola môže byť, ako je tá. To isté sa týka kapitálového vstupu. Asi sme sa nepochopili, lebo v jednom diskusnom príspevku som zachytil, ako bude zabezpečená kontrola štátu, ak do Diaľničnej spoločnosti vstúpi kapitálovo súkromný kapitál. No do Diaľničnej spoločnosti nevstúpi. On vstúpi len prostriedkami do výstavby, ale nie do Diaľničnej spoločnosti. Tá bude stopercentná akciovka štátu. Takže to sú také základné pojmy, ktoré treba, aby sme si povedali aj tu, lebo je to podstata a tá jasne, sú to veci, ktoré jasne potom hovoria o tom prečo, prečo takto a prečo to musí byť.

    Keď sme pri tom, takisto padla tu otázka koncepcie, koncepčnosti, ako je to zosúladené s celkovou výstavbou, dokedy a podobne. Myslím, že termín som povedal, ale ak je to potrebné a dvomi vetami, na konkrétnych úsekoch poviem aj ako. Momentálne staviame úsek alebo je postavená diaľnica po Ladce. Teraz sme to potiahli po odbočku na Púchov, teda privádzač Púchov. Koncom budúceho roka chceme to odovzdať predčasne, bude ukončené Ladce - Sverepec. Ďalšia časť, voláme ju Sverepec - Vrtižer, to je tá nešťastná Považská Bystrica, tá je plánovaná z kohézneho fondu. Z predčasného čerpania kohézneho fondu, ktorý dnes dojednávame s Európskou komisiou. Ďalší úsek Vrtižer - Hričovské Podhradie je stavba, ktorá ešte v roku 1997 bola zakontrahovaná, vlečie sa dodnes. Ale už tohto roku sme dali dvojnásobok toho, čo bol minulý rok, a budúci rok chceme dať trojnásobok toho čo tohto roku. Ďalšie úseky sú financované z plánovaných súkromných zdrojov. To je Hričovské Podhradie - Žilina, Žilina - Strážov. Ale hlavne najväčší úsek Žilina - Martin - Ružomberok – Ivachnová. Tam sa uvažuje so vstupom súkromného kapitálu. Sú to náročné úseky a tie finančne inak ako súkromným kapitálom pokryté nemáme, ak má byť splnený ten úsek. Kvôli tomuto úseku hlavne sa všetky tieto opatrenia robia. Záujem zahraničných investorov o to je. Záujem je napriek tomu, že sme každému povedali jasne pri rokovaní, a boli to také firmy ako Vinchi z Francúzska, severotalianska diaľničná spoločnosť z Padovy. Nie Leonardo da Vinci, je to skupina Vincchi, francúzska. Takže sú to najväčšie európske giganty v tomto smere. Jasne sme povedali, že štátna garancia neprichádza do úvahy, a vysvetlili sme im ten model s Diaľničnou spoločnosťou. Nie je to nič nové. Nič sme nevymysleli. Žiadnu zásluhu si nerobíme. Je to model, ktorý sa uplatnil v mnohých štátoch, napríklad vo Fínsku, vo Francúzsku na mnohých miestach, na mnohých úsekoch výstavby. Takže to je to Martin po Ivachnovú. Potom je diaľnica až po Štrbu. Štrba - Mengusovce je rozostavaná, robia inžinierske stavby. Mengusovce - Janovce, je to projekt, ktorý chceme financovať zo zdrojov Európskej únie, z kohézneho fondu, zhruba 10,5 miliardy korún, a tu by som práve chcel trošku sa pristaviť pri tom predražovaní, lebo na tomto úseku sa alebo na tejto časti výstavby sa dá najlepšie dokumentovať predraženie, nepredraženie, ako postupujeme v tom smere, či nás tlačia dodávatelia, alebo netlačia. Tender na Mengusovce - Janovce bol vyhlásený pred niekoľkými mesiacmi a keď sme ho vyhodnocovali, zistili sme, že skutočne je tu podozrenie z dohody dodávateľov, a urobili sme to, čo si myslím, že sme urobiť mali, a tender sme zrušili. Napriek tomu, že dodávatelia predložili riadne ponuky pri podozrení, práve tým, že nám sa zdalo, že tie ponuky sú predražené a akýmsi spôsobom dohodnuté, sme tender zrušili. Dnes sa tender opakuje. Rozšírili sme to na viac úsekov a prísne sa dodržiavame štátnej expertízy. Tu chcem upozorniť, že my nepostupujeme živelne, kto, koľko, za čo chce stavať a my to hneď odsúhlasíme. Existuje štátna expertíza na jednotlivé úseky, ktorá hovorí, aká je tam možná maximálna cena. Takže aj to je jedna časť kontroly. A k tomu predražovaniu, no viete. Nerád by som bol, aby sme nároky obcí a miest nejako zľahčovali, zbagatelizovali tak, že povieme, kdesi na štadión bolo treba 400 000 korún či koľko a my povieme, že predraženie. Nie, pán kolega, pán poslanec Vážny. Napríklad mesto Považská Bystrica vyžaduje 1,3 miliardy korún na vyvolané investície. Nový obchvat na Rajec, nové prípojky na sídlisku. A napriek tomu, že sme sa s nimi dohodli, že to urobíme, dobre. Aj tak ešte nemáme územné rozhodnutie, lebo medzi sebou sa nevedia dohodnúť na trase vo vnútri mesta. Takže tie vyvolané investície, to nie sú jeden štadión. To je, každá obec si robí nenormálne, ak môžem použiť taký výraz, nároky. Vieme, že nám to treba, súhlasíme, ale toto nám musíte. Hovorím konkrétne, Považská Bystrica 1,3 miliardy korún navyše pritom. Úsek, povedzme príklad, Košice - Milhošť, úsek 15 km? 17 km? Dodnes nemáme ešte ani jedno územné rozhodnutie od obcí, ktoré sú na trase, pretože každý chce okrem toho vyťažiť pre seba čo najviac. Takže toto sú tie veci, vyvolané investície, nie jedno ihrisko, s tým by sme si vedeli poradiť hravo, ale toto sú také veci, ktoré komplikujú a značným spôsobom predražujú tú výstavbu. Nehovoriac o tom, že - a tu musím potvrdiť to, čo hovoril pán kolega Jasovský -, že mnoho vecí, drvivé množstvo vecí bolo projekčne pripravovaných ešte v predchádzajúcich rokoch. A nie je tam zohľadnený teraz pri výstavbe ani ten medziročný nárast cien, koeficient. Teda logicky, že dôjde potom k dodatku, keď máte projekt z roku 1997 alebo 1998, stavia sa v roku 2004 pri cenách roku 97 alebo 96, keď sa projekt začal robiť. Je logické, že istý dodatok tam je, ale pozor, to nie je predražovanie podľa môjho názoru.

    A teraz trošku konkrétne k tým veciam, ktoré tu boli. Pán poslanec Vážny, ako sa bude riešiť nevysporiadaný majetok. Mysleli ste tým asi majetok pod diaľnicami, ktorý nie je vysporiadaný. Tak ako doteraz, patril štátu a štát ho roky a roky... Takisto zostane. Zostane v tej časti Slovenskej správy ciest, ktorá sa bude starať o cesty prvej triedy, automaticky.

    O kapitáli bez vládnej garancie som hovoril.

    Spoplatnenie ciest prvej triedy, tiež viackrát tu zarezonovala otázka, kde pôjdu peniaze. Peniaze pôjdu, otvorene poviem, do Diaľničnej spoločnosti. Financovanie, opravy ciest prvej triedy budú klasickým spôsobom ako rozpočtové organizácie cez štátny rozpočet. Ale príjmy do tej Diaľničnej spoločnosti potrebujeme preto, aby boli čo najvyššie, aby tie príjmy, čím väčšie budú zákonom garantované príjmy, tým väčší úver môžeme od tej banky alebo od súkromného investora žiadať.

    Jednu ste dali takú otázku, prečo sa nepredložila aj pri tom zákone nejaká zmluva o budúcej zmluve alebo podobne, so súkromným investorom. No verím, že ste to nemysleli vážne, toto. Dnes, keď ešte len pripravujeme podmienky na vstup súkromného kapitálu, a mať už v ruke nejakú zmluvu o budúcej zmluve so súkromným kapitálom. Však ste podnikateľ, tak viete, že to neprichádza do úvahy.

    A ďalšie také dôležité - pardon, sa ospravedlňujem, bývalý podnikateľ, aby som bol presný. O tom som presvedčený, nepochybujem. Viackrát zarezonovalo tu aj zvýšenie poplatkov za používanie diaľnic v budúcnosti, konkrétne pán poslanec Maxon poukázal na to, že je tam dosť značná disproporcia vo výške medzi rokom 2005 a rokom 2009. Áno, je to tak, je tam taká disproporcia, ale nie je žiadnym tajomstvom, my to hovoríme otvorene. Od 1. 1. 2006 chceme zaviesť aj u nás elektronický systém spoplatňovania nákladných vozidiel nad 3,5 tony. Práve to je požiadavka, ktorú chcú aj naši občania, aby sme prešli od plošného k adresnému. Predsa nemôžu cez nás chodiť kamióny z východu, z Ukrajiny, z Bieloruska, z Moldavska a neviem skadiaľ, alebo dole z juhu, z Balkánu, a smejú sa, koľko sa u nás platí. Lebo my to máme paušálne, nákladné autá, nemôžeme inak, lebo ani smernice Európskej komisie neumožňujú mať dvojaké, trojaké sadzobníky. Smejú sa, koľko je to u nás. Ja len pre porovnanie, zo 700 miliónov prijatých za diaľničné nálepky v minulom roku ide asi 200 miliónov z osobných aut a 500 miliónov z nákladných. Čiže to navýšenie v budúcnosti smerom k tým 3,2 miliardám nebude v žiadnom prípade nejako výrazne v neprospech osobných aut. Práve naopak. Väčšinou sa na tom budú podieľať nákladné autá. Dovolím si tvrdiť, že v drvivej väčšine zahraničné nákladné autá, ktoré cez nás pôjdu. Ale práve tým, že zavedieme to elektronické spoplatňovanie, a nevylučujem, že ak budú dobré skúsenosti s elektronickým spoplatňovaním, ešte skôr ako v roku 2009, kedy plánujeme, spoplatníme aj osobné autá. Nie výškou, ale práve tým adresným, na úkor plošného, všeobecného. Prečo by mali tí, ktorí využívajú auto niekoľkokrát do roka, a musia si kúpiť celoročnú nálepku, lebo nemá to po dvoch týždňoch, má to nepravidelne, mal doplácať na toho, ktorý chodí denne. Ale to je...

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Prosím? A nepravidelne. Takže to je k tomu budúcemu spoplatneniu. Tomu sa nevyhneme, istému zvýšeniu, ale hlavne to zvýšenie si sľubujem od elektronického spoplatnenia a od prechodu aj v budúcnosti u osobných aut od toho plošného na to adresné.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Ja si myslím, že aj otázky z pohľadu veštenia do budúcnosti môžeme rozobrať niekedy. Ďalej snáď ešte jedna taká replika, krátka, pán podpredseda výboru pre hospodárstvo, interpretovali ste, vo výbore to nebolo prijaté, pre hospodárstvo, a dávali ste to do súvisu s množstvom pripomienok. Ja viem, bolo ťažko aj vo výbore. Ale pozor, vo výbore sa neprijalo možno aj preto, že z osemnástich ste tam boli jedenásti. Takže trošku to mení situáciu potom pri tom pomere, ale súhlasím s vami jednoznačne v tom, že je to ťažký zákon, aj na výbore bola k tomu veľmi dlhá debata. Ja ďakujem všetkým, ktorí podporili zákon, lebo prijímali sa tam niektoré pozmeňujúce návrhy. Mnohé z nich povedal pán kolega Mikolaj, ktorý nie je koaličný poslanec, ale ktoré výrazným spôsobom vylepšujú tento zákon. Ďalej by som prešiel k pripomienkam, ktoré dal pán poslanec Jasovský. Nebudem hovoriť k jednotlivým paragrafom, nie je to ani zmyslom môjho záverečného slova. Ja som si ich poznamenal a budeme o niektorých z nich vážne uvažovať, pretože niektoré sa dajú riešiť aj v praxi priamo a nemusí to byť výlučne cez zákon a tým odpovedám aj pánovi poslancovi Mikolajovi, že niektoré veci sa nedajú exaktne dať do zákona, ani vzťah medzi tou obchodnou spoločnosťou a štátom. Nedá sa dať všetko vymedziť presne, takto to bude a inak sa nedá. Skôr v takýchto prípadoch sa používa aj inde vo svete a sú s tým skúsenosti povedzme v Rakúsku, že čo nie je zakázané, je dovolené. Ale to dovolené sa musí kontrolovať. A viac to v takomto prípade prospieva ako to zošnurovať a zviazať do jednotlivých paragrafov, odsekov a potom pri akejkoľvek zmene, ktorá sa môže jasne ukázať, pretože to je prvá lastovička, dá sa povedať, u nás, treba robiť novelu celého zákona. Takže pánovi kolegovi Jasovskému, my sme tieto veci už predebatovali viackrát. Snáď už len k tomu rozdeleniu na Diaľničnú spoločnosť a Slovenskú správu ciest. Nedôjde k žiadnemu ani navýšeniu pracovníkov, ani nijaké iné nároky mimoriadne sa v tomto smere nečakajú. Práve naopak, uvažuje sa tam, že možno sa nejaká časť technicko-hospodárskych pracovníkov zoštíhli. O tom, ktorí budú v akej budove sedieť, no ja viem, že majú dve budovy a ani tú Diaľničnú spoločnosť by som nepovedal, že nie je naša, keď je stopercentná akciovka štátu. Takže povedať, že privátnu firmu dávame tam a naši budú sedieť v inej budove, to nie je, myslím si, celkom presné. Ale ja sa k tomu nevyjadrujem, je to vec návrhu, aký bude, a to isté, čo sa týka ľudských zdrojov. Je rozdelenie, je pohovor so všetkými pracovníkmi, ktorí zostanú na správe ciest, ktorá sa bude starať o cesty prvej triedy, tí, ktorí prechádzajú na iné pozície. Samozrejme, nie v každom prípade pôjde každý hore, aj smerom dole vo funkčnom postavení niektorí pôjdu. S každým sa individuálne rozpráva, aby ten proces bol čo najbezbolestnejší.

    Záruky za úver Európskej investičnej banky. Pán kolega Mikolaj povedal, že tu bude nutná štátna garancia. Osobne som hovoril ako s pánom Rothom, keď odstupoval, s pánom Philipom, novým nastupujúcim viceprezidentom Európskej investičnej banky, čakajú práve na tento náš zákon. Pán Philip mi osobne povedal, že pokiaľ zákonom budú stanovené príjmy v tom pomere, ako sme mu povedali, im to stačí, lebo, samozrejme, predpokladá sa potom istá zmluva, kde bude štát garantovať, že nezmení legislatívu týkajúcu sa vyložene toho splácania, kým sa to nesplatí. A jeden a pol miliardy v počiatočnej fáze je pre nich, sú to dostatočne finančné prostriedky, aby sme 4 miliardy splácali dlhodobo.

    K návrhu pána poslanca Maxona. Pozmeňujúce, o tých poľnohospodárskych strojoch. Ja viem, o čo ide, preto sme o tom už viackrát rozprávali. Vieš, nemyslím si, že to patrí do tohto zákona. Ja nie som legislatívec a tiež som ako poslanec často cez jeden zákon dával novelu druhého zákona, ale pripravujeme zákon, už je teraz vo vláde alebo pred vládou, na medzirezortnom o premávke na pozemných komunikáciách a myslím si, že tam aj celkom by som mohol tento návrh podporiť. Ale neodporúčal by som ho dávať tu, lebo je to úplne iný zákon, ktorý hovorí úplne o niečom inom a s tým zákonom sa bude narábať. A mohlo by to tam pôsobiť, legislatívci to aspoň tak tvrdia, dosť rušivo, keby sa iný zákon tým menil.

    A ešte už keď som pri pánovi poslancovi Maxonovi ešte, využijem jeho pozornosť upretú na mňa. Hovoríš, že v návrhu na štátny rozpočet 2005 sa neuvažuje s príjmami Diaľničnej spoločnosti. No ani nemôže, veď ešte ho len ideme schváliť. Ale budete prerokúvať návrh o štátnom rozpočte a predpokladám, že príde pozmeňujúci návrh, ktorý to upraví, ale dávať do návrhu niečo, čo ešte nie je schválené, tak to asi by si potom prvý kritizoval ty, keby sme už dali do návrhu do východísk Diaľničnú spoločnosť, a o tej ešte len dnes hovoríme. A uchádzam sa o vašu priazeň a jej schválenie.

    Pán poslanec Cuper, nie je tu, ale napriek tomu poviem, nedá sa porovnávať Portugalsko a Slovensko, zvlášť keď Portugalsko porovnávame, rozostavaných 2000 a na Slovensku ukončených 2 či 6, ja viem, že je omnoho viac. Ale súhlasím s ním, že Portugalsko ide v tomto smere, nebol som tam, priznám sa, ale z rozprávania aj kolegu môjho, ministra dopravy Portugalska, aj našich členov vlády, ktorí boli v Portugalsku, viem, že sa tam vehementne skutočne robí, ale nie práve tým, že by Portugalsko si našlo nejaké vlastné zdroje. Oni tiež nestoja najlepšie na tom, ale vedia ako čerpať Európske fondy. Oni ich čerpajú už roky, my ešte len začíname. A práve 80 % výstavby diaľnic ako v Portugalsku, tak predtým v Grécku, tak v Írsku, ide z Európskych peňazí a toto sa musíme naučiť čerpať. A vtedy budeme môcť tak vehementne robiť, možno ešte viac ako oni. Lebo zatiaľ hovoríme len o tej diaľnici D1, ale kde sú rýchlostné komunikácie, kde je prepojenie sever - juh, cez Žilinu, kde je prepojenie sever – juh povedzme cez Žiar nad Hronom alebo Banskú Bystricu. Prepojenie sever - juh na východe a podobne. To budú ďalšie prostriedky. Súhlasím s pánom poslancom Hanzelom. Škoda ľudských životov, ktoré vyhasnú aj kvôli tomu, že tie diaľnice ešte nemáme. Ja osobne to veľmi ľutujem. Včera som sa vrátil z talianskej Verony, kde bola dvojdňová konferencia práve o bezpečnosti na cestách. Viete, ako trápne som sa cítil? Nemáme na Slovensku inštitúciu, ktorá by, trošku odbočujem, ale súvisí to s tým, čo ste povedali. My nemáme na Slovensku inštitúciu, ktorá by zastrešovala oblasť bezpečnosti práce. Od čias, keď sa rozdelila Česko-slovenská republika, odišiel takzvaný ten BESIP, bezpečnosť silničního provozu, do Čiech. Tam úspešne funguje, financuje, uchádza sa o granty, robí programy, spolupracuje so školstvom. U nás doteraz nič. My sme predložili iniciatívne, naše ministerstvo, teraz do vlády návrh na zriadenie Rady vlády pre bezpečnosť cestnej premávky. Malej deväťčlennej rady. Nepotrebujem peniaze, vyfinancujem z vlastného ministerstva v počiatočnom štádiu, kým sa nepôjde do nejakých grantov. Ale na prekvapenie niektoré rezorty už poslali zamietavú odpoveď, že s tým nesúhlasia. Ale súhlasím s vami, že toto má byť prvoradé. U nás ročne zomiera 660, minulý rok to bolo 664 ľudí na cestách. Tak si prepočítajte, každý deň dvaja minimálne.

    A na záver, čo sa týka pána poslanca Jaduša, zapájať do výstavby ľudí aj z východu a nezamestnaných. Viete, ono niečo sa dá, niečo sa nedá. Ja by som bol najradšej, keby som mohol nariadiť, tak berte z okresov od Rimavskej Soboty a z východu od Sniny, od Svidníka, Stropkova, berte ľudí, ale nedá sa. Nedá sa dať do tendra takáto podmienka. Ale samozrejme, že aj tie tendre, počítame, že firmy, ktoré vyhrajú, budú čerpať predovšetkým z tých regiónov, hlavne kvôli nákladom, kde sa to bude stavať. Je tu aj taký príklad, že tak sa to aj deje. Aj inžinierske stavby, keď stavajú pri Púchove, tak berú v prvom rade ľudí od Púchova, aj keď majú sídlo v Košiciach, a naopak, Doprastav pri Košiciach berie ľudí zase z toho. Takže to predpokladám. A čo sa týka tých nezamestnaných, no prijali sme vo vláde pri zákone z dielne pána ministra Kaníka jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vyvolal veľkú nevôľu stavebných firiem, o tom, že na všetky dodávky, ktoré budú financované z európskych fondov, musí dodávateľ zabezpečiť pracovné sily z radov nezamestnaných v rozmedzí 2 - 5 %. Podľa výšky, podľa regiónu a podobne. Čiže myslím, že to je dosť veľký krok k tomu, aby skutočne aj tí nezamestnaní boli v tomto smere využívaní. Už to, že vyvolalo to veľkú nevôľu stavebných firiem, svedčí o tom, že asi to bude značný počet ľudí, ktorých budú musieť, pri tých objemoch, miliardových, ktorých budú musieť týmto spôsobom do tých firiem získavať.

    Takže vážené pani poslankyne, vážení poslanci, toto som si považoval za potrebné povedať, na záver rozpravy. Úplne na záver dovoľte mi vyjadriť názor, takisto som presvedčený, ako vy, že to nie je dokonalý zákon a neviem, či nejaký zákon sme, či v predchádzajúcom volebnom období, keď aj ja som bol člen tohto parlamentu alebo teraz, či sa nejaký absolútne dokonalý zákon schválil.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Nerozumel som. Svätý zákon, tak to neviem, ale uvedomujem si, že má určite aj svoje nedostatky, má aj veci, ktoré možno budeme vychytávať počas jeho nábehu do praxe. Je možné, že ho budeme v priebehu budúceho roka novelizovať s cieľom vyriešiť isté veci, ktoré sa ukážu, ale myslím si, že skutočne, nemali by sme teraz pre nejaké možné pochybnosti o tom, ako to bude fungovať, či to bude dobré, či nebude, zabiť myšlienku. A to by malo byť podľa mňa práve, ako to bolo aj povedané, absolútne jedno, či to bude opozícia, či to bude koalícia, alebo kto bude hlasovať za tento zákon. Ja som presvedčený, že tak ako tu povedali viacerí moji kolegovia, zvíťazí zdravý rozum, že tento zákon posuniete do tretieho čítania. Schválime tento zákon a tak všetci prispejeme k tomu, aby sme tie diaľnice a rýchlostné komunikácie vybudovali oveľa skôr ako tú prvú polovicu 18 rokov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Maxon procedurálny návrh má.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som teda len sa zmieniť o tej procedúre hlasovania. Pán minister, z hľadiska rokovacieho poriadku máte možnosť uplatniť veto v tom prípade, že tá novela ide nad rámec vládneho návrhu zákona. Chcel by som upozorniť, že zriadením tejto spoločnosti novelizujete aj zákon č. 135, takzvaný cestný zákon, špeciálne otvárate čl. II aj § 6, takže toto veto uplatniť nemôžete a ďakujem pekne, že ste sa stotožnili s filozofiou toho návrhu. Takže budeme o ňom hlasovať v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Aký návrh, pán poslanec, aký je procedurálny návrh? Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť, nech sa páči. Máte slovo.

  • Pokúsim sa veľmi stručne, lebo tá rozprava bola taká plodná a taká dlhá, že nepredpokladal som ani ja takýto jej priebeh, o čom svedčí aj to, že som si na tretiu dohodol jedno stretnutie alebo dve stretnutia. Už sú štyri hodiny, takže sa mi zdá, že sme to trošku natiahli, ale snáď na prospech veci. Veľmi stručne len zareagujem k tomu výboru na pána ministra. Boli síce prítomní 11 na výbore, ale, samozrejme, s 11 členmi je výbor uznášaniaschopný. A tiež som nemyslel iba zmluvu o budúcej zmluve, ale, samozrejme, spracovať aj nejaký rámec kontraktu.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Ešte ma opravuje pán predseda, že nás je 14, čiže to je ešte presnejšie. Ale poďme hneď k veci, ja som vo svojom vystúpení nepovedal, že diaľnice sa nepredražujú alebo predražujú kvôli obciam, chcel som poukázať na to, že obce majú požiadavky, ktoré, samozrejme, predražujú diaľnice, a poukázali na to, že je konkrétne ihrisko. V Ladciach bolo treba preložiť kvôli diaľnici. Ale ja si myslím, že je to odpútavanie pozornosti, a stále opakujem, že treba sa nám sústrediť na spôsob, na systém výstavby a s tými 800 ľuďmi, ktorí prejdú do tej novej organizačnej zložky, ktorí sú naučení robiť takto, to zrejme tiež nebude najlepšie. Čiže kým si neozdravíme tú minulosť, kým sa s ňou nevysporiadame, tak zase budeme nabaľovať tie isté problémy, zase budú desiatky dodatkov za stá milióny korún, ktoré nie sú zapríčinené len tým, že je predĺžená doba výstavby, ale sú zapríčinené aj neodborným vedením tých stavieb, ktorými určite diaľnica a rýchlostné cesty sú. O tom som presvedčený, ale o tom nás presvedčuje aj doba a výsledky, ja neviem, príklad Branisko, ktoré je predražené možno o 40 % oproti pôvodným zámerom, a tiež tam nie je iba to, že je dlhšia doba výstavby, ale sú tam rôzne iné vplyvy v tom, o ktorých teraz by sme sa museli baviť ešte ďalšie dve hodiny, ale takisto aj hociktorý iný diaľničný úsek.

    K vlastnej podstate, čo boli predložené tri pozmeňujúce návrhy, k tomu môžem skonštatovať iba toľko, že súvislosť týchto pozmeňujúcich návrhov je v poriadku, súvislosť s návrhom zákona, čiže z pohľadu spravodajcu môžem toto skonštatovať a takisto je aj súvislosť pozmeňujúceho návrhu poslanca Vážneho v súlade s návrhom zákona, čiže na margo toho, čo pán poslanec Janiš hovoril. Mýli ma iné, aby som to urýchlil. Z veľa úst tu zaznelo, že viem, že zákon nie je dobrý. Viem, že zákon má chyby, že je dokonca zlý, že bavili sme sa aj všetci tu spolu, že ten obchodno-finančný plán na takúto spoločnosť, ktorá bude disponovať 15 až 20 miliardami korún ročne, je zadefinovaný príliš vágne, príliš slabo a jednoducho, tiež máme vnútorné pochybnosti, čo ďalej, a veľakrát tu odznelo, že zákon je zlý, ale ja si myslím, že my sme sa nezaviazali, že budeme robiť zlé zákony. To znamená, nad týmto sa zamyslime. Ja vôbec nechcem zabrzdiť výstavbu diaľnic, ale keď sme o tom presvedčení, že je niečo správne, tak sa nedajme nútiť tým, že keď to zajtra nebude schválené, tak je zle. Jednoducho, ak je to zlé, odstráňme to, čo je zlé, a zmeškáme dva mesiace, a tento proces spustíme znovu, ak sa presvedčíme o tom, že takáto Diaľničná spoločnosť je nevyhnutná, tak ju spustime, ale odstráňme tie chyby, o ktorých som pred chvíľou hovoril.

    Samozrejme, mne sa veľmi zdá, a preto aj nabádam na vážne zamyslenie sa nad celým problémom, že my tú posvätnú formulku, ktorá sa stále hovorí, že štát je zlý vlastník, premeníme, že štát je zlý vlastník, ale dobrý platiteľ zlých štátnych garancií. Toto sa mi zdá, že nám z tohto všetko vyplynie, a mám vážnu obavu, a preto som tak vystupoval, ako som vystupoval. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač č. 797).

    Rokovania o tomto bode programu sme včera prerušili pred rozpravou. Teraz žiadam poslanca Jarjabka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu pána poslanca Tomáša Galbavého, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov. Do rozpravy sú prihlásení poslanci Lintner, Čaplovič, Rusnáková a Heriban. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Lintnerovi a pripraví sa pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Aj keď sme začali inú tému, nedá mi po tých dvoch hodinách a úprimne hovorím, zaujímavých hodinách trocha nezareagovať na tú debatu, tak mi prišlo na um, predsa len to tam trocha polemicky politicky zaiskrilo. Tak mi prišlo na um, že keby bol volebný systém taký, že by sa ľudia nerozhodovali medzi 17 stranami, ale 17 témami, a povedzme keby vyhrali diaľnice, až potom by sa otvárali obálky, do ktorých by politické strany pred voľbami dali svoje priority a potom by koalíciu možno tvorili strany, ktoré majú v obálkach práve diaľnice, možno by sme boli ďalej v diaľnicach, možno by sme boli ďalej v zdravotníctve, lebo, ja neviem, možno pán doktor Zajac by si rozumel s pánom doktorom Urbánim viac, ako si rozumel s niekým...

  • Tak to len taká malá odbočka. Čiže k téme, ktorú sme začali, dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby som pred vás predstúpil s pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. Včera predkladateľ jasne uviedol dôvody, s ktorými prichádza, alebo ktoré ho viedli k predloženiu, a ja chcem zdôrazniť za seba, že s tými dôvodmi absolútne súhlasím. Tu, samozrejme, vzniká alebo vznikla po predložení tejto novely debata o tom, čo spôsobujeme Slovenskej televízii, že ten návrh smeruje k nejakému zadlžovaniu, že pán generálny riaditeľ Slovenskej televízie písal listy volajúce o pomoc, ktoré by mali zamedziť prijatiu takéhoto ustanovenia alebo takejto novely, tak chcem povedať, že s postojmi generálneho riaditeľa nesúhlasím. Samozrejme, pri tom riešení aj vo výbore sa veľmi výrazne diskutovalo a keď si spomínam na debatu spred roka, keď vo vládnom návrhu bolo takéto viazanie na pôvodnú slovenskú tvorbu a keď sme ho ozaj po dohode aj koaličných, aj opozičných poslancov na základe žiadosti riaditeľa vypustili, tak aj ja som v tej debate pripomenul, že budem sledovať trend Slovenskej televízie, trend programovej tvorby, a mne nestačí na ubezpečenie, že sa plní duálny systém, to, že pán generálny riaditeľ hovorí, že sa prehŕňa v pôvodných autorských scenároch, pretože nevidím výsledok v tom zmysle. Treba si povedať, že ten návrh a aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý poviem, smeruje k tomu, aby sa napĺňal duálny systém na Slovensku. Duálny systém vo svojej podstate niečo znamená a ak chceme rezignovať na duálny systém, tak si to priznajme. Pokojne si povedzme, nech tu existujú komerčné médiá, ktoré budú napĺňať aj služby vo verejnom záujme, ale priznajme si to. Ale keď na jednej strane trváme na dodržaní duálneho systému, tak ten duálny systém pri médiu, ktorý má napĺňať služby v záujme verejnosti, musí niečo napĺňať. A tak vnímam aj predložený návrh, tak vnímam aj povedzme upravený návrh, ale prichádzam s ďalším a poviem to otvorene, oveľa mäkším variantom. Ten variant, ktorý prešiel cez medialný výbor, hovorí o percentách z času a ja budem predkladať variant, ktorý hovorí o percentách z koncesionárskych poplatkov.

    Ak pán riaditeľ hovorí, že v súčasnosti vyberá zhruba na koncesionárskych poplatkoch alebo tá vyberateľnosť je na úrovni 1 miliarda 300 miliónov, tak ja hovorím o 10 % z tejto sumy a, samozrejme, nie je to pevné a vždy sa to odvíja od toho, aká suma koncesionárskych poplatkov sa vyberá. Často sa pozeráme na Slovenskú televíziu alebo hodnotíme tú Slovenskú televíziu cez vnímanie Českej televízie. Ak ste si všimli, peoplemetrové merania, aktuálne, tak sledovanosť Českej televízie, a pozrite si najmä pondelky, keď Česká televízia prináša pôvodné seriály, ktoré prinášajú, predovšetkým sú to seriály zo súčasného života, tak Česká televízia na Slovensku sa približuje k sledovaniu Slovenskej televízie. Čiže aj slovenský divák požaduje takýto typ programu, ktorého sa mu však v Slovenskej televízii nedostáva. Domnievam sa, že v tomto zmysle absentuje prístup manažmentu Slovenskej televízie a ten návrh, ktorý vznikol z dielne pánov poslanca Jarjabka a Čaploviča, sledoval len to a ja som ho tak vnímal, že treba upraviť programovú tvorbu, keďže sa ukázalo, že manažment smeruje skôr ku komercii ako k naplneniu verejného záujmu.

    Ten pozmeňujúci, môj, návrh má však dve časti. V jednej, samozrejme, sleduje presne ten moment, to znamená viazanie prostriedkov na pôvodnú slovenskú tvorbu a v jednej časti vypĺňa doterajšiu medzeru, ktorá vznikla tým, že zákon o Slovenskej televízii bol prijatý tak, že vstúpil do platnosti až 1. februára a v tom jednom mesiaci, manažment Slovenskej televízie, vzniklo v tom mesiaci niekoľko obchodných spoločností, ale chýba kontrola a istá previazanosť kompetencií Rady Slovenskej televízie na chod týchto spoločností, takže v tej jednej časti pozmeňujúceho návrhu riešim aj túto situáciu. Dovoľte teda, aby som teda prečítal pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

    Čl. I znie: Po prvé, § 8 ods. 1 písm. g) znie: „Schvaľuje po oboznámení sa so stanoviskom dozornej komisie návrhy na podnikateľské zámery podľa § 6 ods. 2, návrhy nových činností obchodnej spoločnosti, v ktorej má Slovenská televízia majetkovú účasť, návrhy na predaj podielu v tejto obchodnej spoločnosti a návrhy na združovanie prostriedkov podľa § 20 ods. 8.“

    Po druhé, § 17 ods. 3 písm. e) znie: „Predkladá Rade návrhy na podnikateľské zámery podľa § 6 ods. 2, návrhy na nové činnosti obchodnej spoločnosti, v ktorej má Slovenská televízia majetkovú účasť, návrhy na predaj podielu v tejto obchodnej spoločnosti a návrhy na združovanie prostriedkov podľa § 20 ods. 8 a návrhy podľa § 8 ods. 1 písm. d) a i)“.

    Po tretie, v § 17 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: „Generálny riaditeľ je povinný poskytovať súčinnosť Rade pri vykonávaní jej dohľadu nad plnením tohto zákona a úloh, ktoré Slovenskej televízii vyplývajú z osobitných predpisov“. Tu je odkaz k poznámke pod čiarou 7. Chcem podotknúť, že táto poznámka je úplne identická s poznámkou, ktorá je pod 7 v § 8, „...poskytnutím všetkých podkladov, o ktoré Rada v súvislosti s posúdením dodržiavania zákona, najmä v oblasti poslania Slovenskej televízie a jej hospodárenia požiada“.

    Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 5. Odôvodnenie k týmto bodom, s ohľadom na súčasnú prax sa precizuje vzťah medzi generálnym riaditeľom a Radou v oblasti podnikania Slovenskej televízie. Predovšetkým sa tým vyrieši fakt, že zákon počítal s účasťou Rady pri rozhodovaní o zakladaní spoločnosti Pro futuro, zatiaľ čo Slovenská televízia založila obchodné spoločnosti tesne pred nadobudnutím účinnosti zákona. Tým sa niektoré zásadné rozhodnutia týkajúce sa verejných financií dostali mimo kompetencie Rady.

    Ďalšie body pozmeňujúceho návrhu. Po štvrté, v § 19 ods. 3 písm. c) sa slová „§ 17 ods. 3 písm. f)“ nahrádzajú slovami „§ 17 ods. 3 písm. e)“ alebo povinnosť podľa § 17 ods. 4.

    Po piate, v § 19 ods. 3 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie: „Slovenská televízia neplní povinnosť podľa § 21 ods. 4“. Doterajšie písm. d) sa označuje ako písm. e). Odôvodnenie k týmto dôvodom. Ide o legislatívno-technickú úpravou, ktorou sa odstraňuje nepresnosť pôvodnej úpravy, s ohľadom na súčasnú prax sa precizuje pôsobnosť Rady vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi.

    Šiesty bod pozmeňujúceho návrhu. V § 5 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie: „Vysielanie dokumentárneho, dramatického, animovaného, hudobno-dramatického a vzdelávacieho programu“. Doterajšie písm. d) až n) sa označujú ako písm. e) až o).

    Po siedme, v § 21 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: „Slovenská televízia je povinná použiť príjmy podľa ods. 1 písm. a) tak, aby sa ročne podieľala na tvorbe dokumentárneho, dramatického, animovaného, hudobno-dramatického a vzdelávacieho programu v rozsahu najmenej 10 % z týchto príjmov. Doterajšie ods. 4 a 5 sa označujú ako ods. 5 a 6.

    Odôvodnenie k týmto bodom: Určujú sa podmienky na zabezpečenie minimálneho vysielania programov, ktoré sú z hľadiska služby verejnosti základnými, na plnenie ktorých má Slovenská televízia vynakladať prímy z koncesionárskych poplatkov. Zmena spôsobu zabezpečenia pôvodnej filozofie návrhu novely súvisí predovšetkým s negatívnym stanoviskom ministerstva financií, tu hovorím, alebo to odôvodnenie smerujeme k tomu listu, ktorý teda adresoval pán generálny riaditeľ Slovenskej televízie ministrovi financií, na základe čoho minister financií argumentuje tým, že vlastne tou úpravou, ktorá je v pôvodnom návrhu, alebo aj tou zmenou, ktorá prešla cez mediálny výbor, že sa Slovenská televízia bude zadlžovať. Ešte raz opakujem, nesúhlasím s touto argumentáciou, nie je pravdivá. Naviazanie povinnosti na podiel prostriedkov, ktoré Slovenská televízia má k dispozícii, je reálnejšie a spravodlivejšie ako určenie povinnosti podielu vysielacieho času, ktorý má byť v novej tvorbe venovaný. Ak bude mať Slovenská televízia viac financií, pôjde viac aj do tvorby, nemôže sa však stať, že povinnosť bude neúmerne vyššia ako reálny príjem.

    Pozmeňujúci návrh, bod 8. Za § 23 sa vkladá § 23a, ktorý znie: „Generálny riaditeľ je povinný do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona predložiť Rade na schválenie podnikateľský zámer každej obchodnej spoločnosti, v ktorej má Slovenská televízia majetkovú účasť, vrátane činnosti, ktoré táto spoločnosť vykonáva alebo by mala vykonávať. Ak Rada nevysloví súhlas s predloženým podnikateľským zámerom alebo s činnosťou obchodnej spoločnosti, generálny riaditeľ je povinný túto obchodnú spoločnosť zrušiť alebo ak nie, Slovenská televízia jej jediným vlastníkom, skončiť majetkovú účasť Slovenskej televízie v nej a to najneskôr do 90 dní od prerokovania Radou, ak Rada neurčí inú lehotu“.

    Odôvodnenie k tomuto bodu: Prechodným ustanovením sa upravujú vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tejto novely a to v záujem zabezpečenia transparentnosti vzťahu medzi generálnym riaditeľom a Radou.

    Čl. II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2005, okrem § 21 ods. 4, ktorý nadobúda účinnosť 1. mája 2005“, to znamená, je to paragraf, ktorý sa viaže na prostriedky pre pôvodnú tvorbu, ktorá je tam definovaná. V súvislosti s tým pozmeňujúcim návrhom, s ktorým som vás oboznámil, chcem požiadať aj o úpravu hlasovania, to znamená zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie body 3, 4 a 6 a moje hlasovanie, prosím, pán spoločný spravodajca, spojiť tak, aby sa spoločne hlasovalo o bodoch 1, 2, 3 a 8 a spoločne o bodoch 4, 5, 6 a 7. Ďakujem pekne.

  • Skončili ste, pán poslanec? S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mikloško, Devínsky a pani Podracká. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lintner urobil zmenu a síce že by časť vysielania bola podľa percenta vybraných z koncesionárskych poplatkov, zatiaľ čo predkladatelia hovoria o 10 % z celkového vysielania. Ja si viem predstaviť, ako bude vyzerať kontrola, a je jednoduchá, pokiaľ sa má skontrolovať, či Slovenský rozhlas skutočne tých 10 % vysielania zachoval. Ale, pán poslanec, neviem si predstaviť celkom dobre priehľadnosť, jasnosť a jednoduchosť kontroly, či teda skutočne vami navrhovaných 10 % z koncesionárskych poplatkov bolo použité na ten účel, ktorý vlastne tu sa navrhuje. A potom je tu nebezpečie, že sa urobí jedna relácia, do ktorej sa tri štvrtiny tých financií vtlačia a bude mať veľmi malú pôvodnú tvorbu. Veď netajme si, že 240 miliónov Slovenská televízia dala na program Super star a ešte ďalšie dva, vzhľadom na čas nebudem rozvádzať. No čo keď takýto jeden program sa spraví pôvodný a to bude všetko, čo bude vysielané. Čiže návrh predkladateľov sa mi zdá byť oveľa rozumnejší a ľahšie kontrolovateľnejší. Ja mám na vás otázku: Ako si predstavujete kontrolu vášho návrhu? Ďakujem.

  • Pán kolega Lintner, mňa by zaujímalo, myslím to veľmi vážne, či to hovoríš za seba alebo za klub ANO, pretože tento pozmeňujúci návrh je likvidačný pre Slovenskú televíziu, doslova likvidačný. Ak má správna rada, teda ak televízna rada má mať právo zamietnuť podnikateľský zámer, to je likvidačné, pretože tým pádom riaditeľ nemá žiadnu moc, pričom správna rada, teda televízia nemá žiadnu zodpovednosť za televíziu, žiadnu. Čiže toto je absolútne likvidačné, riaditeľ bude úplný vazal tejto televíznej rady, ale zároveň televízna rada nebude mať žiadnu zodpovednosť. To je absolútne likvidačný paragraf a mňa by len zaujímalo, prečo si ho nenavrhol pre Slovenský rozhlas, prečo len pre Slovenskú televíziu. Toto a podľa zákona túto povinnosť, ak sa robia nejaké nekalé veci v podnikaní v televízii, má dozorná rada zo zákona, ale posunúť veci do televíznej rady považujem za absolútne likvidačnú záležitosť pre Slovenskú televíziu, a preto ma veľmi zaujíma, že čí to je návrh, či tvoj osobný alebo klubu ANO.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dnešná situácia mi presne pripomína tú, ktorú sme tu zažili pred rokom, ako to aj pán poslanec Lintner spomenul, keď sme schvaľovali nový zákon o Slovenskej televízii. Aj vtedy sme diskutovali a hovorili o tom, či je vhodné a správne, aby v trhovom prostredí sa zákonom nariadilo, v tomto prípade riaditeľovi Slovenskej televízie, aby každý rok povinne vyčleňoval desiatky miliónov korún pre istú malú skupinu ľudí, lebo tu naozaj nejde len o pôvodnú tvorbu, tu ide približne o 130 alebo 140 miliónov Sk, ktoré zo zákona dostane každoročne istá privilegovaná skupina ľudí. Dokonca pod hrozbou odvolania riaditeľa, ako to navrhuje pán poslanec Lintner. Tieto peniaze sa budú musieť minúť bez ohľadu na to, či výsledkom bude produkt kvalitný, alebo bude nekvalitný a ak sa z akéhokoľvek dôvodu, povedzme aj pre nedostatok záujmu neminú, riaditeľa bude môcť rada odvolať. V každej spoločnosti, ktorá pozná zákony, sa tomuto veľmi diplomaticky hovorí pozitívna diskriminácia, či privilegovanie vybraných. Navyše je to, ako povedal aj pán poslanec Mikloško, priamy zásah do podstaty inštitúcie bez ohľadu na to, kto je vo vedúcich pozíciách, no a nakoniec, podobne ako povedala aj pani poslankyňa Tóthová, tu môže vznikať, ja by som to nazval istý veľmi veľký priestor pre pokušenie pre tých, ktorí budú rozhodovať o tých prostriedkov a ktorí ich budú prideľovať. Takže z tohto hľadiska je pre mňa dosť dôvodov pre to, aby som nepodporil tento návrh novely zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja naopak som za tento pozmeňujúci návrh, lebo si myslím, že akékoľvek prostriedky, ktoré by sa ušli na pôvodnú tvorbu, sú dobré a verím, že aj správna rada, aj akékoľvek iné rady naozaj budú k filozofii toho, čo je pôvodná tvorba, pristupovať zodpovedne a nevidím dôvod, aby toto svoje postavenie zneužívali. Marginalizácia slovenskej pôvodnej tvorby, aká je dnes na umeleckej scéne, je ohromná a samozrejme to súvisí aj s nárastom konzumnej kultúry a priemyslu kultúry a nazdávam sa, že v tejto optike, keď zábavný priemysel nerieši otázku voľného času, ale len zapĺňania prázdneho času, ktorý sa spája s nudou a konzumom, je to pre pôvodnú tvorbu cesta.

  • Pán poslanec Lintner s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, všetko čo ste pomenovali, je pravdivé, ja som vo svojom pozmeňováku v podstate, priznávam to otvorene, vychádzal v ústrety generálnemu riaditeľovi, ktorý bol na našom poslaneckom klube, ktorý argumentoval, že aj tak počíta so 70 miliónmi, ale mne nedá, aby sa to proste neviazalo. Vo všetkom máte pravdu, áno, môže to dať na jeden film a tým skončí. Samozrejme, počítam, že aj ak bude táto novela schválená, že aj hlavný manažer Slovenskej televízie si uvedomí, čo sme tým sledovali, a nebude sa odkláňať takýmto spôsobom od zámeru a že pôjde do šírky tvorby, nie do jednej investície, lebo ten pôvodný návrh - a diskutoval som o ňom vo výbore, samozrejme -, je ešte tvrdší, lebo ten počíta s 250 miliónmi na túto tvorbu, takže ak pán Mikloško používa z hľadiska môjho návrhu, teda inej časti tohto návrhu slovo likvidačný. Ja len neviem, prečo sa dívaš na mňa tak prísne, lebo ja len vypĺňam medzeru, ktorá vznikla tým, že sa posunula účinnosť zákona, tiež nie korektným spôsobom a že pán generálny riaditeľ využil túto absenciu na ustanovenie obchodných spoločností, kde stratila Rada svoje kompetencie, ktoré musí mať.

  • Budeme pokračovať v rozprave, pán poslanec Čaplovič, pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni. Najprv v úvode jedna otázka, ja som si ju sám položil za tieto dni a ťažko sa mi na ňu odpovedá. Nie je paradoxné, že pán generálny riaditeľ Slovenskej televízie ovplyvňuje a znevažuje prácu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí zastupujú občanov platiacich koncesionárske poplatky? Prečo pán generálny riaditeľ neprišiel na gestorský výbor, keď sa prerokúvala táto novela? To sú zásadné otázky, pretože ak chodil po kluboch, na náš poslanecký klub neprišiel, zrejme ani nežiadal, ani na SMK, ale chodil po kluboch. Tak potom by bolo dobré, keby si ho kluby vypočuli, pretože všetci poslanci tu nesedia, vypočuli si stanovisko aj predkladateľov, aby to bolo vis a vis, úprimné, čestné, každý argument zaváži, z jednej aj z druhej strany a táto diskusia mohlo byť aj na straníckych kluboch nášho parlamentu. Chcel by som povedať jednu vec, neviem, či tu pán Rybníček sedí alebo či to pozerá pri nejakom monitore, že mňa pán Rybníček, generálny riaditeľ Slovenskej televízie, žiadnym darom nezvedie. Ak zviedol niektorých poslancov tejto Národnej rady, mňa takýmito darmi nezvedie a preto za mnou ani nemôže prísť.

  • Vážení, ťažko by sme hľadali v Európskej únii štát, v ktorom by poslanci parlamentu museli vyvíjať iniciatívu pre to, aby verejnoprávna televízia venovala, aspoň raz 20 % hovoríme, inokedy 10 %, tentoraz hovoríme o 5 % svojho vysielacieho času premiérovej, pôvodnej tvorbe. A asi nikde na svete neexistuje verejnoprávna televízia, ktorej vyplýva zo zákona i z vlastnej podstaty fungovania duálneho systému, aby predovšetkým tvorila a vysielala vlastné pôvodné programy, ktorá by takúto povinnosť, a to sa týka našej Slovenskej televízie, teda takúto povinnosť považovala za ohrozenie svojej existencie. Pozrime si listy, ktoré pán Rybníček napísal. Žiaľ, takýto stav je u nás doma na Slovensku. Takto sa totiž stavia súčasné vedenie Slovenskej televízie k prirodzenému očakávaniu ľudí, občanov tohto štátu, ktorí za verejnoprávnu televíziu platia preto, aby v nej videli niečo iné, podčiarkujem, niečo iné ako v komerčných televíziách. Len na Slovensku je asi možné, že generálny riaditeľ verejnoprávnej Slovenskej televízie účinkuje v propagačnom spote, v ktorom obhajuje a vyzdvihuje ako ťažiskový a záchranný program pre Slovenskú televíziu ten najkomerčnejší formát, akým nesporne je súťaž Super star.

  • Nepoznám verejnoprávnu televíziu, že by vystupoval riaditeľ v zmysle takéhoto programu. Je to všetko príznačné spomínanému stavu Slovenskej televízie. Som presvedčený, že koreňom takéhoto pomýleného postoja je zjavné uprednostňovanie peňazí a sledovanosti nad hodnotami, ktoré by mala Slovenská televízia zo zákona tvoriť, zo zákona šíriť občanom Slovenskej republiky, koncesionárskym platiteľom. Je to pochybné súťaženie, ktoré nadovšetko uprednostňuje jej terajšie vedenie, ktoré prostredníctvom dnes už generálneho riaditeľa zabudlo, čo sľúbilo vo svojom programe pri predstavovaní sa v našom gestorskom mediálnom výbore na prelome rokov 2002 až 2003. Vtedy som zdvihol za pána generálneho riaditeľa, vtedy ústredného riaditeľa, ruku. Teraz by som tú ruku zdvihnúť nemohol. Považujem pritom za veľmi krátkozraké, ak si v Slovenskej televízii myslia, že sledovanosť verejnoprávnej televízie je možné dosiahnuť len jej komerčnou zložkou. Príklad BBC, opakujem, príklad BBC, ale aj k nám najbližšej Českej televízie hovorí o tom, že najviac sledované a obľúbené sú napríklad pôvodné dramatické seriály, kvalitná, nie povrchná pôvodná dokumentárna tvorba a tak ďalej a tak ďalej, čo nemôžeme vidieť zo Slovenskej televízie. Treba si uvedomiť, že pôvodná tvorba je nielen to, čo by mala Slovenská televízia zo zákona robiť, ale aj to, čo dáva zmysel jej existencii a čo - ak je to kvalitné -, môže získať verejnoprávnej televízii pevnú pozíciu na diváckom trhu. Týmto sa bude Slovenská televízia odlišovať od Markízy, JOJ a ďalších televízií v duálnom systéme, týmto bude jedinečná a o to by sa mal snažiť aj generálny riaditeľ Slovenskej televízie. Preto náš návrh nie je ohrozením Slovenskej televízie, pán generálny riaditeľ, ale pomocou pre jej manažment, vrátane vás, ktorý nepochopil alebo nechce pochopiť, že cesta pôvodnej tvorby je jedinou cestou pre Slovenskú televíziu. Myslím si, že s dvojročnou skúsenosťou uvažovania a konania súčasného vedenia Slovenskej televízie v oblasti programu je načase urobiť konkrétne opatrenia. Nemôžeme sa predsa nečinne prizerať na to, že už tretí rok, lebo ideme do tretieho roku, tretí rok za sebou bude pôvodná tvorba v Slovenskej televízii prakticky mŕtva. Sľubovali hory-doly a nič sa neurodilo. Navrhovaných 5 % je minimum, je konsenzom, pripomeniem váženému plénu, že v návrhu zákona o Slovenskej televízii, ktorý parlament schválil, bolo pôvodne až 20 % na výrobu a vysielanie pôvodnej tvorby. Vtedy sa podarilo pánu ústrednému riaditeľovi vylobovať, že toto ustanovenie zo zákona vypadlo a neocitlo sa v ňom ani kompromisných 10 %. Popritom aj tu prítomný spravodajca, ktorý teraz odišiel, pri návrhu nového zákona o STV tvrdil, že do roka prijmeme také opatrenie. Je to zachytené v materiáloch z Národnej rady, že explicitne uvedieme minimálne 10 % pre výrobu a vysielanie pôvodnej tvorby. Žiaľ, niektorí poslanci v Národnej rade majú veľmi krátku pamäť, čo tu hovorili, čo tu tvrdili. A dnes sa rovnako odmietalo 10 % a ponúka sa nám tentoraz kompromisných 5 %. Obrazne ideme, tak mi to babička vravela, od dvadsiatich k piatim percentám, od dvadsiatich k piatim, ale je to dôležité systémové opatrenie, dôležitá zmena, aby STV konečne začala výraznejšie produkovať taký program, ktorý si občan nemôže pozrieť v komerčných televíziách. Aj tých navrhovaných 5 % je zmena, a preto si myslím, že je potrebné podporiť ju.

    Pán Mikloško, kolega v našom výbore, keď sme prerokúvali finančnú situáciu Slovenskej televízie, bol sám šokovaný ako ostatní členovia nášho výboru, keď sa dozvedel, že Slovenská televízia nemá vytvorený samostatný účet pre koncesionárske poplatky. Dnes Európska komisia, ale aj v iných štátoch už to navrhuje, aby to bolo vytvorené, a pevne verím, že Slovenská televízia takýto účet už má vytvorený, pretože to je kontrola, kam idú tie peniaze občanov, či sa neprelievajú iným smerom ako na tie úlohy, ktoré má zo zákona Slovenská televízia plniť. Ide o koncesionárske poplatky. Čo sa urobí s poplatkami za reklamu a inými zdrojmi, to je vecou generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, ale tuto by tá kontrola mala byť jasná. Žiaľ, zatiaľ sa v tej veci nič neurobilo. Ak tak neurobíme, čo sa týka tohto nášho návrhu, ktorý bol skutočne väčšinou vylepšený a ešte sa ďalej vylepšuje a zlepšuje, aj čo sa týka kontrolnej činnosti, lebo skutočne poslanci, náš výbor, Rada Slovenskej televízie, okrem tej dozornej rady, úplne sú bezzubé na kontrolu, čo sa v Slovenskej televízii deje. Tam do tých eseročiek ani vstúpiť nemôžeme a pritom sa tam používajú peniaze našich občanov, ktorí si platia za Slovenskú televíziu, a my sme volení občanmi a nemáme možnosť kontrolovať, ako sa tieto finančné prostriedky používajú v prospech toho, čo sa zo zákona Slovenskej televízii ukladá. Preto opakujem, ak tak neurobíme, neurobíme túto systémovú zmenu, opäť budú sľuby manažmentu Slovenskej televízie len pascou a stále si budeme opakovať na Slovensku obvyklé, čo som už povedal, sľubovali hory-doly, aj rybníčkovci sľubovali hory-doly. Ak nepodporíme tento konsenzuálny návrh so zmenami, ktoré tu navrhol, a prípadne vylepšia tento náš návrh, ktorý tu navrhol aj kolega Lintner, obrátime sa znovu chrbtom verejnosti. Tej verejnosti, ktorej sme zvýšili koncesionárske poplatky a prizeráme sa, ako sú používané krok za krokom na budovanie tretej komerčnej televízie. Musíme konečne pocítiť v našej spoločnosti, ctené dámy, vážení páni, že máme verejnoprávnu, a nie komerčnú tretiu Slovenskú televíziu. Preto vás prosím, zoberte za slovo generálneho riaditeľa, ktorý svojho času sľuboval, môj kolega a predkladateľ pán Jarjabek to už povedal, že televízia nahradí ministerstvo kultúry, napísané zostáva. Bolo to v jeho interview pre Pravdu, keď nastúpil za vtedy ústredného riaditeľa, že nahradí ministerstvo kultúry a umožníme mu aj tentoraz, aj prostredníctvom tejto novely, aj týchto zmien to realizovať, čo sľuboval, že skutočne bude plniť úlohy, ktoré vyplývajú aj pre ministerstvo kultúry v tejto oblasti. Žiaľ, asi sa tak nestane, pretože pán Rybníček sa zubami-nechtami tomu bráni a ovplyvňuje dosť negatívne aj poslancov Národnej rady. Možno si potom raz sadne v štúdiu do kresla pán Rybníček v nedeľu a bude nútený propagovať aj pôvodný slovenský film alebo rozprávku pre deti. Bude môcť propagovať pôvodný slovenský film alebo rozprávku pre deti, pretože tých rozprávok, pán generálny riaditeľ Rybníček, pre dospelých a vašich nedeľných kázní a sľubov, ktoré odznievajú z Mlynskej doliny, sme sa už napočúvali dosť.

    Ďakujem vám za pozornosť a verím, že budete hlasovať za túto novelu. Ďakujem.

  • Mohutný potlesk.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Podracká. Končím teraz možnosť ďalších prihlášok s faktickou poznámkou. Pán poslanec Mikloško.

  • Ja by som na adresu kolegu Čaploviča a bol by som rád, keby ma chvíľu počúval aj pán navrhovateľ Jarjabek. My hovoríme o veľmi, by som povedal, brutálnom zanedbávaní pôvodnej tvorby riaditeľom Rybníčkom. Mňa by zaujímalo, keby pán poslanec Jarjabek pri svojom najbližšom vystúpení mohol povedať, akým spôsobom bola zastúpená slovenská tvorba v čase, keď on bol predsedom Rady Slovenskej televízie. Ja si spomínam na Repete a Halušky, to boli dva pôvodné žánre, ktoré tam bežali, nespomínam si na iné žánre, možno sa mýlim, a prečo vtedy nepýtali 10 %?

    Druhá vec, pánovi poslancovi Čaplovičovi, hovorí, že jeho dar nezvedie, ani mňa nezvedie a bol by som rád, keby vymenoval poslancov, ktorých zviedol, lebo to sa nedá len takto o tom, by som povedal, abstraktne povedať a ďalej nedopovedať. Buďte taký dobrý, vymenujte tých, ktorých pán Rybníček zviedol darom.

    Pánovi poslancovi Čaplovičovi by som rád ešte povedal, že porovnávať BBC so Slovenskou televíziou je neadekvátne, keď chcem použiť ten najslušnejší výraz, pretože pozrime sa, koľko má obyvateľov Anglicko a koľko Slovensko a koľko koncesionárskych, teda platiteľov má k dispozícii BBC a koľko Slovenská televízia. Ak do Slovenskej televízie nalejeme peniaze každý rok zo štátneho rozpočtu, pri tom trhu, ktorý tu je, teda v počte obyvateľov, môžeme porovnávať BBC so Slovenskou televíziou. Samozrejme, ja som zástancom a dovolím si povedať, že naozaj vyznavačom slovenskej kultúry, ale z druhej strany prosím, aby sme sa pohybovali v realite a doterajší všetci riaditelia bez toho, aby som sa ich chcel dotknúť, dokázali viesť...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Súhlasím s pánom Čaplovičom, že cesta pre pôvodnú tvorbu je konsenzus. Tiež si spomínam na „híring“, ktorý mal pán Rybníček na výbore pre kultúru, keď sa uchádzal o funkciu riaditeľa Slovenskej televízie, a pôvodnú tvorbu vtedy definoval, že samozrejme ju bude napĺňať, pretože je to v zmysle zákona o Slovenskej televízii ako aj v zmysle samotnej podstaty verejnoprávnosti. Ale ako sa hovorí: „Skutekutek“, slovenská jednotka je česko-slovenská jednotka a čo sa týka slovenskej dvojky, tak niektoré relácie tam riadi takzvaná samozvaná elita. Keď si vezmeme relácie, povedzme Dada Nagya Literárne oko alebo Pod lampou, môžeme vidieť, že len určitá skupina elity, či už ide zo strany spisovateľskej alebo umeleckej, odbornej a inej vedeckej obce, kultúrnej, proste „obecne“, zastupuje iba jednu časť spektra spoločnosti a aj keď existujú nepísané dohody, že povedzme každý šiesty krát tam bude prizvaný niekto ako keby z tej druhej strany, aj z tej národnej, tak toto sa v praxi nedodržiava. Čiže pán Rybníček na „híringu“ sľuboval, ale prax je úplne iná.

    V zmysle povedaného sa nazdávam, že táto novela je aj z týchto dôvodov mimoriadne potrebná, a myslím si, že každý, kto do toho trošku vidí, nebude váhať pri hlasovaní.

  • Pán Čaplovič s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Ja som prvýkrát volil riaditeľa v tomto parlamente a očakávam od pána riaditeľa, aby skutočne pán riaditeľ plnil to, čo nám predložil aj na vypočutí, na takzvanom híringu, kde prisľúbil mnohé veci, ktoré v súčasnosti neplní. Čas plynie, samozrejme, ale tie zásadné veci, ktoré sa týkajú samotného obsahu vysielania Slovenskej televízie v tom duálnom systéme, neplní, a preto som sa, samozrejme, rozhodol, spolu s kolegom Jarjabkom predložiť túto novelu, ktorá je teraz vylepšená kolegami z môjho gestorského výboru. Čo a týka porovnávania BBC a Slovenskej televízie, samozrejme, nebudem to porovnávať podľa platiteľov koncesionárskych poplatkov, ale metódou. Naozaj u BBC je známe heslo, že na prvom mieste sú hodnoty a až potom sú peniaze. Tu sa začalo cez peoplemetre súťažiť a podobným spôsobom, čo pre verejnoprávnu televíziu nie je také dôležité. Verejnoprávna televízia musí často plniť menšinové žánre, ktoré nie sú dostupné v komerčných televíziách, musí plniť tento duálny systém a to sa týka aj literárno-dramatických programov, dokumentárnych filmov a iných špecifík a s týmito by mal zahltiť náš priestor, žiaľ, v tejto oblasti Slovenská televízia pod vedením tohto manažmentu zlyháva. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. O slovo požiadal navrhovateľ pán Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, bol som vyzvaný pánom poslancom Mikloškom. Dovoľte, aby som odpovedal na jeho otázku. Podľa mojich skromných vedomostí, lebo odvtedy uplynulo okolo sedem rokov, ak si pamätám, ale podľa mojich skromných vedomostí, ja by som chcel upozorniť, okrem týchto dvoch, samozrejme, môžeme sa o tom sporiť, či to boli vydarené alebo nevydarené programy. No pre niekoho vydarené, pre niekoho nevydarené. Vtedy ešte existoval, pán poslanec Mikloško, takzvaný výskumný informačný servis Slovenskej televízie, čo už dnes opäť neexistuje. A v tomto servise zhodou okolností boli dva koeficienty. Koeficient spokojnosti a koeficient sledovanosti. A často relácie, ktoré mali koeficient sledovanosti povedzme 4 %, 5 %, čo je u verejnoprávnej televízie veľmi vysoké percento, keď si uvedomíme, že 1 % je zhruba 50 000 divákov, čiže okolo 250 000 ľudí v tej chvíli pozeralo päťpercentnú reláciu, mohol byť koeficient spokojnosti 100 %, 50 %, 20%, 15 %, čiže boli tam dva koeficienty a bolo veľmi zaujímavé sledovať, že relácia s vysokým koeficientom sledovanosti napríklad mohla mať nízky koeficient spokojnosti. To dnes absolútne vymizlo, my dnes jednoducho nemôžeme a nevieme v tejto chvíli porovnávať úspešnosť relácie, pretože tá úspešnosť relácie sa mohla porovnať len na základe týchto dvoch koeficientov.

    No a okrem toho, pán poslanec, vy ste sa pýtali, alebo ty si sa pýtala, aby som tu nehovoril, čo nie je pravda. Vtedy boli relácie - napríklad pravidelné hudobné nokturná, pravidelné zastúpenie takzvaných menšinových žánrov v Slovenskej televízii, ale nie menšinových žánrov v zmysle, samozrejme, národnostných menšín, ale v zmysle istých dotovaných žánrov, takzvanej vážnej muziky, ktoré dnes absolútne nie sú. Ešte ak by som teda upriamil tvoju pozornosť na pamäť, robila tieto žánre vtedy nebohá pani hlásateľka Galanová, napríklad, boli tu pravidelné okienka, ktoré sa zaoberali literatúrou. Boli tu pravidelné okienka, ktoré sa zaoberali premiérovou tvorbou. Bola tu pravidelná relácia, ktorá sa zaoberala výtvarným umením a bolo tu množstvo prevzatých predstavení. Jedno z posledných predstavení, ktoré bolo, a to je paradoxné, jedno z posledných predstavení, ktoré bolo ako pôvodné predstavenie prevzaté zhodou okolností z opery Národného divadla, boli Doktorské rozprávky, opäť pôvodná tvorba istého skladateľa, ktorý sa volá Milan Dubovský. V súčasnosti, zrátajme, koľko bolo pôvodných predstavení odvtedy za čias novodobých riaditeľov po Igorovi Kubišovi, keď si ho už spomenul, koľko pôvodných predstavení bolo prevzatých z divadiel? No jedno, v súčasnosti Benešova opera, ktorá mala premiéru pred dvomi týždňami. Hej? Toľko k tým reláciám, no a keď si chcel počuť percentuálne zastúpenie, takže bolo to 25 až 30 % pôvodnej slovenskej tvorby. Možno sa mýlim o čosi smerom hore alebo smerom dole, ale bolo to 25 až 30 % preto, lebo my sme tieto ukazovatele vtedy ako vtedajšia Rada Slovenskej televízie sledovali.

    Ja by som však, keď už mám slovo, ja by som sa len v krátkosti chcel zmieniť, pán poslanec Mikloško, o tvojom vystúpení v rámci faktickej poznámky predtým, a to bolo vystúpenie, keď si hovoril o likvidačnom zámere pána poslanca Lintnera pri predkladaní jeho novely. Nie je likvidačný, on je tvrdo kontrolný preto, lebo dnes sme sa dostali do situácie, keď my jeden obrovský balík peňazí v zmysle koncesionárskych poplatkov nemáme absolútne kontrolovaný, akým spôsobom je s týmito koncesionárskymi poplatkami nakladané. Nemáme ho kontrolovaný preto, lebo NKÚ do tejto spoločnosti vstúpiť nemôže, poslanecké prieskumy vieme, ako dopadajú, a tiež nemôžeme vstúpiť do týchto spoločností. Čiže ako iným spôsobom kontrolovať spoločnosti, ktoré súčasný manažment založil v zmysle tej diery, ktorá bola v tom zákone, keď ešte neplatil nový zákon a starý zákon ešte stále platil. To bol presne ten jeden mesiac. A práve na konci tohto mesiaca tieto spoločnosti boli uzavreté.

    A ešte veľmi rád by som reagoval na jednu faktickú poznámku pána poslanca Devínskeho. Neviem, či je tu, žiaľ, nie je tu, ale iste ma niekde počúva. No on hovoril o nejakých privilegovaných skupinách. Dámy a páni, aké privilegované skupiny? Muziku robia muzikanti, divadlo robia divadelníci, výtvarné diela robia výtvarníci, literatúru píšu literáti, veď toto je absolútna demagógia v tejto chvíli, keď niekto povie, že je tu pozitívne diskriminovaná nejaká skupina ľudí, ktorá robí kultúru. No a kto ju má robiť iný ako kultúrnici? Veď to je presne to isté, ako keby sme povedali, že pozitívne diskriminovaná je skupina učiteľov v rámci vysokoškolského zákona. Veď to je absolútny nezmysel, ako vôbec toto môže niekoho napadnúť, veď to je skutočne humorikon. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Číž, Mikloško, Cagala, pán poslanec Maxon tam bol tiež prihlásený? Nie? Pán poslanec Maxon, ale tam máte niečo iné, musíte stlačiť. Pán poslanec Jasovský, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Maxon, vám to nejde, ide to. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prvý bude hovoriť pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Ja skutočne len veľmi krátko. Diskusia odborníkov a ľudí, ktorí majú obrovské profesionálne skúsenosti, ma nesmierne zaujíma, ale reakcia pána navrhovateľa na pána Mikloška ma predsa len trošku vyprovokovala, lebo to je skutočne, ja si pána poslanca Mikloška, na ktorého sa reagovalo, vážim, len hovoriť niečo o nejakej redukcii a pripomínať niečo spred siedmich rokov teraz v období, keď tá totálna redukcia domáceho fenoménu a domácej kultúry je obrovská, tak je to proste nenáležité a čudujem sa, že s tým vôbec vyšiel a nemá tu význam ani niečo porovnávať s históriou, pretože ja neviem, ak poviem iba jednu takú zásadnú vec, ktorá mňa teda ako občana a nie ako politika popudila. 50 rokov výročia, 50-ročné výročie mala Východná a počul som, že veľmi zaujímavú a cynickú reakciu pána riaditeľa na to, aby sprostredkoval divákom na Slovensku takúto závažnú vec. No pre mňa to jednoducho riaditeľ nie je, verejnoprávnej televízie, veľmi ťažko akceptujem, že tam je v tejto podobe a to sa nedotýkam takého fenoménu, ako je politická publicistika. V tejto podobe, páni, ani v čase najväčšieho zápasu v rokoch 1994 - 1998 nefungovala televízia, kde skutočne výhradný radikálny pravicový fenomén, ktorý reprezentoval Domino, pre mňa, povedzmeže, ale v každom prípade myslím, že minimálne sa musí akceptovať, povedzmeže, aj keď menšie číslo alebo iné s tým, že neexistuje seriózna politická publicistika. Robíme tu reformu verejnej správy, robili sme, robili sme reformu fiškálnej decentralizácie. Jedna jediná diskusia, pričom ide o veci, ktoré sa zásadne dotýkajú života spoločnosti. Ja myslím, že je to aj cynizmus, aj keď sa snažím chápať riaditeľa, že má nejaké finančné a iné problémy, a čakám na nejaké konsolidačné obdobie a skutočne chcem byť empatický. To, čo sa deje v Slovenskej televízii, je jedno z najhorších období, ktoré ja sledujem, a som veľmi smutný, že tento stav je. Takže v každom prípade jednoznačne podporím to, aby sme vyčlenili peniaze pre domácu tvorbu, aj keď sa už dopredu vidím, ako sa tie peniaze, ak sa aj schvália, budú využívať. Ďakujem.

  • Reagujem na pána poslanca Jarjabka. Samozrejme, v prvom rade ďakujem pánovi kolegovi Čížovi, že si ma váži, a ak by si ma aj ďalej niekto vážil, môže to dať najavo cez mikrofón.

    Pán kolega Jarjabek, viem si predstaviť, že rôzne tie hudobné okienka, to chýba. Chcem len povedať, že divadelné predstavenia, samotní, ty dobre vieš, samotní divadelníci nechcú, pretože vlastne im to odláka divákov, divadelníci umožňujú divadlá vtedy, keď hra má veľmi veľa predstavení a už vlastne pomalinky ľudia odchádzajú a neprichádzajú na tieto predstavenia. Čiže tam nie je nič ľahšie ako urobiť priame predstavenie z divadla alebo opery, no ale chcel som povedať, áno, ja som za koncesionársky samostatný účet a myslím si, že a verím, že už je hotový, tak ako to má Slovenský rozhlas. Chcem len povedať, že to, aby Rada televízie schvaľovala podnikateľský zámer, je absolútne likvidačné, pretože keď ho neschváli, tak ten riaditeľ nemôže urobiť žiadny krok, ten riaditeľ má zviazané ruky. Byť závislý a pritom niesť celú zodpovednosť na tom, aby Rada rozhodovala, ktorý zámer áno, ktorý nie, je pre riaditeľa likvidačné. Na to, aby sa tento účet a tieto zámery kontrolovali, je Dozorná rada zo zákona. Tá má prístup ku každej, poslednej informácii. Čiže z hľadiska tohto Správna rada nemôže mať takéto právomoci, ten riaditeľ môže v tej chvíli podať demisiu.

  • Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, niekoľko viet k tomu, čo povedal pán poslanec Jarjabek a čo tu odznelo v sále. Ja sa tomu divím, že kto navrhoval vlastne Radu, televíznu? Predsa časť, koalícia navrhovala, sa bojíte kontroly vlastnej Rady, televíznej? Hovorím, prečo nechceme aj rozhlas, slovenský?

  • Keď nechceme aj Slovenský rozhlas, netreba, ten funguje podľa mňa verejnoprávne, ale Slovenská televízia verejnoprávne nefunguje. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Ja som Slovenskú televíziu poznal skôr z oblasti rádiokomunikácií, z oblasti prenosových ciest, ale naozaj, tiež musím dnes konštatovať, že voľačo nie je dobré v štáte televíznom. Slovenská televízia má názov slovenská už len v názve, pretože kde je nejaká pôvodná slovenská tvorba, kde je slovenská kultúra, akú kultúru dnes máme vo verejnoprávnej Slovenskej televízii - americkú alebo európsku, čo tam teda existuje, aké programy? Zahraničné? To je veľmi nepríjemné a dnes národnou je, myslím, veľmi potrebné v celom európskom priestore. Naša národná podstata, korene, folklór, krajina, všimnite si Českú televíziu v nedeľu doobeda, aký má nádherný program, ktorý propaguje krásy Českej republiky. Zo Slovenska nevidím v Slovenskej televízii naozaj z toho nič. Viete, platíme si koncesionárske poplatky aj preto, aby verejnoprávna televízia neobťažovala reklamami, ale skúste si, prosím, večer o 20.00 kliknúť na Slovenskú televíziu a prepnite potom na iné televízie, ktoré sú komerčné Jojka a napríklad Markíza. Slovenská televízia začína večerný program vysielať ako posledná. Za 17 minút 20 hodín 17, 20 hodín 15 bežia reklamy, ale platím si za to koncesionárske poplatky, aby som práve týmito reklamami nebol obťažovaný. Takže asi to, čo hovorí kolega Jarjabek, asi to, čo hovorí ako navrhovateľ tohto zákona, asi na tom čosi pravdy je. A mali by sme si to teda všimnúť, vyjadrime sa k tomu, ale ja si myslím, že mali by sme veľmi vážne uvažovať nad tým, ako sa k tomuto zákonu postavíme.

  • Ďakujem. Myslím, že pán poslanec Jarjabek, ako sa hovorí, z fleku, bez prípravy uviedol pánovi poslancovi Mikloškovi dosť príkladov na to, že v minulosti vytvárala Slovenská televízia viac pôvodnej tvorby. A že skutočne bol veľký lapsus, keď sa zo zákona vypustila povinnosť percentuálneho určenia pôvodnej slovenskej tvorby. Preto si myslím, že toto určenie je potrebné.

    A ešte tu bola taká rečnícka požiadavka na pána poslanca Jarjabka, aby konkretizoval, koho vlastne pán riaditeľ televízie zviedol. Tento pojem bol uvedený. Ja by som skôr uviedla pojem ovplyvnil. Myslím, že to nikto od pána poslanca Jarjabka skutočne nemôže očakávať, ani od nikoho, ale myslím, že vlastné hlasovanie preukáže, kto je ovplyvnený stanoviskom pána riaditeľa Rybníčka, pretože myslím, že požadovať, aby z koncesionárskych poplatkov sa netvorila pôvodná tvorba, respektíve aby zákon neurčil, koľko percent musí z nej byť slovenskej pôvodnej tvorby, je skutočne nepochopiteľné, pretože každý, kto logicky uvažuje, chce, aby za peniaze našich občanov bol vytváraný aj pôvodný program pre našich občanov. Hlasovanie dá jasnú odpoveď.

  • ...môjho kolegu pána Jarjabka, ale prihovárať sa pánovi Mikloškovi, môjmu priateľovi, bude to trochu okľukou. Vieš, Fero, my sme obidvaja najlepší odborníci na televíziu, lebo ani ty, ani ja televízor nemáme, ale na rozdiel od Schmögnerovej ja platím koncesionárske poplatky, každý mesiac sto korún, takže môžem na rozdiel od teba do toho hovoriť. Pokiaľ ide o samotný problém, ak pokladáte vy za jediný problém Slovenskej televízie problém pôvodnej tvorby, ktorý údajne ide v Slovenskej televízii, nejaké hríboviny, ktoré obťažujú slovenských televíznych divákov už nejaký rok, tak to nepokladám za pôvodnú tvorbu. Pána Hríba poznám nejaké roky a aj jeho zmýšľanie. Pokiaľ ide o pôvodnú tvorbu, je potrebné sa nad tým zamýšľať. Už Hegel, kolega Mikloško povedal, že štát, to je samozrejme aj kultúra a kultúra sa rovná štát a pokiaľ, pán predsedajúci, upozornite pána Miklušičiaka, aby toľko nevrieskal v tejto sále, lebo sa to nepatrí na slušne vychovaného kádeháka. Pokiaľ...

  • Ja poprosím, aby bol kľud v sále, aby mohol dokončiť pán Cuper svoje vystúpenie.

  • Pokiaľ ide o pôvodnú tvorbu, treba jej dať zelenú a nevyhovárať sa, pán Mikloško, na to, že na to nie sú peniaze alebo nie je na to podnikateľský zámer.

  • Výkriky v rokovacej sále.

  • Ja vás poprosím, ak, dovoľte, aby som vás poprosil, pán Cuper, končiť...

  • Pán predsedajúci, žiadam, aby mi boli dané nové dve minúty a pána Mikloška, pána Miklušičáka...

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ja hlavne budem konať tak, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Chcem vás informovať, dokončíme faktické poznámky, pán Maxon, ešte pán Jarjabek vystúpi, potom prerušíme na hlasovanie o tom zákone, jednom, ktorý sme prerokovali a budeme pokračovať ďalej v rozprave. Žiadam, aby bol v poslaneckej snemovni kľud. Slovo má pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady, chcel by som vás upozorniť, že je potrebné, aby v rokovacej sále bol kľud a predovšetkým pán poslanec Miklušičák, keď sa nedokážete ovládať, tak nezotrvávajte v rokovacej miestnosti a opustite rokovaciu miestnosť. Tam kde končia argumenty, tam nastupuje vaša drzosť! Pán podpredseda Národnej rady, prosím, zabezpečte poriadok v rokovacej miestnosti!

  • Pán Miklušičák, ja vás dôrazne prosím, aby ste neprerušovali, ale skutočne vás prosím, ja urobím, viem, čo mám podľa rokovacieho poriadku urobiť. Ani po mne nevykrikujte.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Tak vás o to prosím. Pokračujte, pán Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady, vzdávam sa ďalšieho vystúpenia, ja nebudem tu vystupovať v kontroverzii s takým neslušným...

  • Prerušujem rokovanie Národnej rady na päť minút.

  • Prestávka v rokovaní.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, páni poslanci, poprosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále a poprosím o slušné správanie sa kolegov a kolegýň navzájom, voči, jeden k druhému. Prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o Slovenskej televízii.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o prerokovanom vládnom návrhu zákona o Spoločnosti pre diaľnice a cesty, pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý prerokúvame ako tlač 796. Poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia gestorského výboru ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorý som uviedol. Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili piati poslanci, z ktorých traja, jeden podal procedurálny návrh, pán poslanec Vážny a traja poslanci, v poradí poslanci Vážny, Mikolaj a Maxon podali pozmeňujúce návrhy. Ako som už spomenul, odznel procedurálny návrh a to jest podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, podľa ktorého paragrafu ste podali procedurálny návrh?

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 33 za, 70 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím vás, aby ste uvádzali správne paragrafy a odseky pri podávaní pozmeňujúcich návrhov. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalej navrhujem, aby sa hlasovalo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z informácie tak, v takom poradí, v akom som navrhol v rozprave, s tým, že na návrh poslanca Janiša vynímam bod 4 na osobitné hlasovanie, z toho vyplýva, že hlasovanie o bodoch z informácie bude nasledovné.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o...

  • Nehlasujeme, ešte musím uviesť, aké bude poradie, áno? Čiže odporúčam o bodoch 7, 8, 9, 12, 14, 15, 16 a 22 hlasovať v jednom bloku, ďalej o bodoch 1, 2, 5, 6, 10, 11, 13, 17, 18, 19 a 20 v ďalšom bloku a potom o bode 4...

  • Pán poslanec, najskôr uveďme tie hlasovania v blokoch, o ktorých ideme hlasovať, a potom budete uvádzať ďalšie spoločné hlasovania. Takže najskôr o prvom návrhu.

  • Čiže ideme hlasovať o bodoch 7, 8, 9, 12, 14, 15, 16 a 22 z informácie, ako boli prednesené.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Gestorský výbor nedal k nim odporúčania, sú podľa informácie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 5, 6, 10, 11, 13, 17, 18, 19 a 20.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor neprijal spoločnú správu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 108 za, 1 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem, ďalej prosím hlasovať osobitne o bode 4 z informácie...

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 4. Pán minister Zajac, poprosím vás, keby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Poslancom sa môžete stať, keď sa vzdáte

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 28 za, 65 proti, 44 sa zdržalo.

    Bod 4 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pardon. Ďalej prosím hlasovať o bode 21...

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 21.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 90 proti, 46 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej prosím hlasovať o bode 3 z informácie...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 108 za, 1 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

  • Ďakujem. Keďže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy z informácie, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, tak ako boli predložené v rozprave, teda najskôr o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil poslanec Vážny, pričom žiadam, aby sa hlasovalo o bodoch 1 a 2 a o bode 3 osobitne. Hlasujeme, prosím, o bode 1 a 2 z pozmeňujúceho návrhu poslanca Vážneho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o podanom pozmeňujúcom návrhu pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 za, 33 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Vážneho.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode 3 z pozmeňujúceho návrhu poslanca Vážneho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o treťom v poradí podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 31 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Mikolaja...

  • Páni poslanci, pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikolaja. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Maxona...

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Maxona. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 60 za, 1 proti, 75 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Maxona.

    Ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z informácie, ale aj o pripomienkach z rozpravy a mám oprávnenie z gestorského výboru. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 108 za, 2 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (tlač 796).

    Otváram rozpravu. Chcem sa prítomných pánov poslancov opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy pri prerokúvaní zákona v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sme schválili v druhom čítaní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 109 za, 3 proti, 27 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Ďakujem, pán poslanec Vážny, pán predkladateľ, pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Budeme pokračovať, panie poslankyne, páni poslanci, dostal som uznesenie výboru pre európske záležitosti, ktorý ma požiadal, aby sme bod rokovania Správa o východiskách postoja Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou, ktorý máme prerokúvať ako tlač 911, odložili na rokovanie schôdze Národnej rady, ktorá začne 30. novembra. Prerokoval som aj s poslaneckými klubmi návrh uznesenia, poslanecké kluby odporúčajú stanovisko ústavnoprávneho výboru schváliť s tým, aby sme rokovali o tomto bode programu ako o prvom bode programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Hlasy zo sály.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Maxon. Pán poslanec, prepáčte, ale ...

  • Vážený pán predseda Národnej rady a vážený pán predseda...

  • Hlas poslanca Maxona zo sály.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Hlas poslanca Maxona zo sály.

  • Vyhlasujem päťminútovú prestávku, pán poslanec Maxon!

  • Prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii (tlač 797),

    ktorý prerokúvame ako tlač 797. Prosím, aby sme sa upokojili, páni poslanci. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci. Pani poslankyňa Rusnáková a pán poslanec Heriban. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som vystúpila v rozprave k tlači 797. Moje vystúpenie sa bude odvíjať v dvoch častiach. Prvá časť sa bude týkať spoločnej správy, a to opravy 3. a 4. bodu spoločnej správy. A druhá časť sa bude týkať načrtnutia niektorých problémov v činnosti Slovenskej televízie a Rady Slovenskej televízie.

    Najprv by som predniesla pozmeňujúci návrh. Vo forme procedúry, prosím, aby si pán spravodajca poznačil, že žiadam osobitne hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy. Po prednesení môjho návrhu budem žiadať, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo osobitne; a ak prejdú návrhy pod č. 6 a 7 a účinnosť, z návrhu pána poslanca Lintnera, nepožadujem, aby sa hlasovalo ani o jednom bode mojich pozmeňujúcich návrhov.

    Prvý návrh. V článku I v § 5 ods. 1 návrhu písm. d) znie: „d) vysielanie nových žánrov rôznorodých slovenských audiovizuálnych diel, odkaz na 4a, najmenej v rozsahu 5 % programovej služby vysielanej v premiére a to na každom programovom okruhu osobitne“. Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie, „4a) § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 1/1996 o audiovízii“. Doterajšie písm. d) až m) sa označujú ako písm. e) až o).

    Znenie predmetného návrhu vychádza z terminologickej úpravy a to zo zákona č. 1/1996 Z. z. o audiovízii a zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, v ktorých sú definované základné pojmy, ako je slovenské audiovizuálne dielo a programová služba.

    Predložený návrh ukladá povinnosť, aby STV uvedený podiel dosahovala prostredníctvom novovytvorenej pôvodnej tvorby vysielanej v premiére, vrátane koprodukcií, a to na obidvoch programových okruhoch. Navrhované znenie zabraňuje možnosti vykazovať plnenie 5-percentného podielu pôvodnej audiovizuálnej tvorby len prostredníctvom repríz alebo len prostredníctvom spravodajstva a športových programov. Príklad prepočtu majú poslanci pred sebou, ten čítať nebudem.

    Druhý návrh: V čl. I v § 5 návrhu sa za doterajší ods. 1 vkladajú nové ods. 2 a 3, ktoré znejú: „2. Na účely tohto zákona sa za nové slovenské audiovizuálne dielo považuje najmä dokumentárny, dramatický, animovaný, hudobno-dramatický a vzdelávací program vyrobený podľa pôvodného autorského scenára vo vlastných kapacitách Slovenskej televízie alebo na jej objednávku, vrátane diela vytvoreného v koprodukcii s najmenej 20-percentným podielom Slovenskej televízie na výrobných nákladoch diela. Výrobu týchto programov finančne zabezpečuje Slovenská televízia najmä verejnými finančnými prostriedkami podľa osobitného predpisu“. Odkaz na 4b). Poznámka pod čiarou k odkazu 4b) znie. „4b), zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov“.

    Ods. 3. „Za činnosť podľa ods. 1 písm. d) sa nepovažuje za a) vysielanie spravodajstva publicistiky, prenosov športových podujatí, zábavných alebo súťažných hier, kontaktných alebo diskusných programov, tókšou, reality šou, programov vyrábaných na základe licencie, vlastnej propagácie, reklamy, teletextu a telenákupu, za b) vysielanie diela po uplynutí 12 mesiacov od dátumu alebo od prvého verejného uvedenia tohto diela v televíznom vysielaní na území Slovenskej republiky“. Doterajšie ods. 2 až 3 sa označujú ako ods. 4 až 5.

    Predložený návrh ukladá povinnosť, aby STV uvedený podiel dosahovala prostredníctvom novovytvorenej pôvodnej tvorby vysielanej v premiére, vrátane koprodukcií.

    Nový ods. 2 vymedzuje žánre a formáty televíznej produkcie, ktorá bude považovaná za plnenie podielu pôvodnej audiovizuálnej tvorby financovanej najmä z koncesionárskych poplatkov.

    Nový ods. 3 vymedzuje žánre a formáty televíznej produkcie, vysielanie ktorej sa nebude započítavať do plnenia tejto povinnosti.

    Opravu 3. a 4. bodu spoločnej správy vykonávam z toho dôvodu, že v uvádzacích vetách, teda v prvom riadku príslušného textu bodu 3 a 4 spoločnej správy nám vypadli slová „v čl. 1“ a slovo „návrhu“. Keďže z hľadiska legislatívneho je to dôležité, dovolila som si predložiť opravu týchto bodov.

    Dovoľte mi stručne zdôvodniť, prečo si myslím, že je dôležité podporovať domácu audiovizuálnu tvorbu Slovenskej televízie.

    Všetky verejnoprávne televízie v demokratickej časti Európy prešli istým obdobím, v ktorom hľadali vlastnú tvár. Zvažovali, aká bude miera komerčnosti a aká bude miera verejnej služby a to najmä takých programov, ktoré sú vo verejnom záujme, tak ako to definuje aj zákon o Slovenskej televízii. Veľmi dobrým príkladom je napríklad Nemecko alebo Veľká Británia, ale aby som neuvádzala len veľké krajiny s veľkým počtom obyvateľov, je potrebné povedať, že aj krajiny s menším počtom obyvateľov, alebo krajiny, ktoré je možné porovnať so Slovenskou republikou, čo sa týka počtu obyvateľov a rozlohy, si dávajú záležať na tom, aby hovorili o podpore európskej kultúry a o podpore regionálnej kultúry, to znamená národných kultúr a kultúr národnostných menšín. Takými príkladmi sú Škandinávia, Belgicko, ale aj neďaleké Švajčiarsko.

    V Slovenskej republike by sme si teda mali povedať, či budeme hľadať filozofiu, aby sa televízna služba oproti komerčnej profilovala na báze občianstva a hodnoty, alebo či to bude miesto komerčnosti a charakteristík konzumnej spoločnosti. Dovoľte mi teda povedať, ak sa už rozprávame o číslach a istých percentuálnych podieloch, čo je možné vyrobiť za 100 miliónov korún. Ak STV publikuje údaj, že ide približne o 700 miliónov, možno až takmer 1 miliarda naviac v súvislosti s týmto návrhom zákona, treba povedať, že tieto údaje nepovažujem za presné, sú v podstate veľmi hypotetické. Je veľmi ťažké, aby ich pán riaditeľ aj relevantne dokázal, pretože doteraz ešte nikdy nepredložil, aký je vzájomný pomer vysielania repríz a programov, ktoré sú tou ostatnou časťou televíznej produkcie. Za 100 miliónov, (ak tu hovoríme v tej jemnejšej alternatíve, v tej náročnejšej alternatíve o 150, možno až o 210 miliónoch), tak si povedzme aspoň o 100 miliónoch korún, ktoré Slovenská televízia dala napríklad na zakúpenie licencie a na výrobu programu Super star. Za 100 miliónov korún sa dá vyrobiť 10 televíznych filmov. Dá sa vyrobiť 12-dielny dramatický seriál. Dajú sa vyrobiť 26-dielne sitkomy, k tomu jeden 10-dielny animovaný večerníčkový seriál pre deti a mládež a navyše ešte 10 - 15 dokumentov. Ešte stále zostávajú peniaze na výrobu 1 - 2 televíznych filmov vrátane koprodukcie s inými televíziami alebo s nezávislými producentmi.

    Dovoľte mi súčasne povedať, že niektoré údaje, ktoré sa používajú v rámci štatistiky Slovenskej televízie, sú naozaj zavádzajúce, pretože napríklad v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) o Slovenskej televízii sa za hlavnú činnosť Slovenskej televízie považuje vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme. Toľko hovorí zákon, ktorý sme všetci schvaľovali.

    Rovnakú povinnosť STV ukladá aj zákon č. 308. Treba však povedať, že táto úloha nie je plnená, pretože riaditeľ Slovenskej televízie štatisticky zaraďuje medzi programy vo verejnom záujme aj šport a šport nepatrí medzi tieto programy. Takže keď si to zoberieme percentuálne, tak sa vlastne podiel vysielacej plochy zníži o 8 % a my môžeme skonštatovať, že riaditeľ v tomto roku už 10 mesiacov neplní zákon č. 16/2004 ani zákon č. 308/2000. Súčasne ak hovoríme o reláciách, ktoré sa vyrábajú ako licencované programy a ktoré nemajú žiadnu umeleckú hodnotu, treba hovoriť aj o tom, či sú tieto programy finančne návratné, (vážne pochybujem o tom, že Super star si na seba zarobí), alebo či naopak treba vyrábať programy, ktoré sa ešte dajú reprízovať a ktoré sa môžu predať do zahraničia a Slovenská televízia za ne utŕži finančné prostriedky, z ktorých môže znovu vyrábať ďalšie programy pôvodnej televíznej tvorby.

    Podiel pôvodnej slovenskej tvorby vo vysielaní STV bol za prvý polrok z vysielacej plochy 0,1 % a navyše to neboli rôznorodé žánre ani rôznorodé typy programov, boli to len dokumentárne filmy. Ani z tých sa nevyrobí toľko, ako Slovenská televízia sľubuje.

    Ja si pamätám, že sme sa tu v parlamente dohodli, že ak sa nezvýši percento pôvodnej slovenskej tvorby, že potom viacerí poslanci vrátane pána poslanca Mikloška budú zvažovať podanie takého návrhu zákona, ktorý to zmení. Čiže ak sme spokojní s tým, že za polrok z vysielacej plochy ide o 0,1 % pôvodnej televíznej tvorby, tak potom to treba povedať, že to stačí a netreba dopredu sľubovať niečo, čo možno poslanci nesplnia.

    V súčasnosti Slovenská televízia používa takmer 60 % na výrobu a vysielanie relácií, ktoré nesúvisia s plnením programovej služby vo verejnom záujme. Na pôvodnú tvorbu Slovenská televízia vyčlenila iba 3,8 % z programového rozpočtu. Náklady Slovenskej televízie na nákup nových zahraničných filmov tvoria približne 200 mil. Sk. V tejto chvíli nejde o to, či sa nakupujú filmy zo zahraničia, pretože tie sú naozaj mnohé veľmi kvalitné, ide o to, aby sme mali istú mieru vo vynaložených finančných prostriedkoch a hľadali na druhej strane istú mieru nielen pri nákupe, ale aj pri pôvodnej televíznej tvorbe. Slovenská televízia podľa tvrdenia iných slovenských televíznych staníc pri nákupe zahraničných, najmä amerických filmov prepláca a ponúka za vysielacie práva neštandardne vysoké sumy, čím istým spôsobom aj narúša trhové prostredie.

    Generálny riaditeľ dlhodobo ignoroval celý rad uznesení Rady STV, napríklad aj povinnosť predkladať rade zmluvy, (len informatívne, nie na schvaľovanie), nad 200 000 Sk a informovať Radu, aké obchodné zámery má Slovenská televízia v prípade nákupov alebo rozvojových programov. Riaditeľ Slovenskej televízie predložil rade len zoznam zmlúv, z ktorých nikto, samozrejme, nič nevyčíta. Ak máme porovnať, ako sa správa v súvislosti so zákonom riaditeľ Slovenského rozhlasu, tak treba povedať, že riaditeľ Slovenského rozhlasu nemá absolútne žiadny problém predkladať Rade Slovenského rozhlasu k nahliadnutiu zmluvy, ktoré chce uzavrieť. Môžeme si teda položiť logickú otázku, či riaditeľ Slovenského rozhlasu porušuje zákon, lebo dáva k nahliadnutiu niečo, čo k nahliadnutiu riaditeľ Slovenskej televízie nechce dať. Riaditeľ Slovenskej televízie na základe právnej analýzy Slovenskej televízie dokonca tvrdí, že Rada STV nemá oprávnenie nahliadať do dokladov a dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenskej televízie, ale že vlastne to má robiť len v súvislosti s dozornou radou. V súvislosti s týmto právnym názorom Slovenskej televízie majú iný právny názor iní právnici, ktorí dokonca pre Radu STV vypracovali posudky, a tí tvrdia, že členovia Rady STV na to majú právo. Napriek tomu, že tento právny názor si Rada STV vypočula a zobrala na vedomie, riaditeľ STV to naďalej neakceptuje. Rada STV v niektorých prípadoch nedokáže využiť svoje zákonné kompetencie. Rada STV dokonca nie je schopná ani len prijať uznesenie k takým veciam, ktoré skonštatovali už iné rady.

    Za minulý rok boli STV, (keď už hovoríme o peniazoch, tak si povedzme aj to, ktoré peniaze sa zbytočne vyhadzujú) udelené pokuty vo výške 1 300 000 korún. Za rok 2004 boli udelené pokuty Slovenskej televízii Radou pre vysielanie a retransmisiu vo výške asi 1 100 000 korún a znovu sú to pokuty stále za to isté, napríklad za nevhodné označenie programov, najmä nevhodné programov pre deti a mládež, za reklamu, ktorá sa nedáva v takom rozsahu, ako jej to predpisuje zákon, a tak ďalej. Keď Rada STV mala zobrať na vedomie, že Slovenská televízia opakovane porušuje zákony, pretože opakovane sa jej udeľujú pokuty, tak musím povedať, že bola taká „nedvižná“, že nedokázala odhlasovať, že STV porušuje zákon, (napriek tomu, že to už Rada pre udeľovanie licencií už skonštatovala niekoľkokrát). Ako keby sa to v Rade STV už nemohlo zobrať na vedomie a nemohlo sa to ani len skonštatovať. To sú situácie, ktorá ma oprávňujú k tomu, aby som vyslovila pochybnosť o tom, či Rada STV dokáže napĺňať svoje kompetencie alebo či v jednotlivých prípadoch ich vôbec chce napĺňať.

    Na záver mi dovoľte povedať, že Rada STV dlho rokuje o veciach, pri ktorých je právny názor pomerne jasný. Ak v minulých týždňoch sme sa veľa zaoberali tým, či je dobré, aby v Slovenskej republike prebiehalo toľko rokovacích metód bez zverejnenia pri verejnom obstarávaní, a mnohí poslanci sa vyjadrovali k tomu, že naozaj túto oblasť bude treba upraviť, pretože aj Úrad pre verejné obstarávanie bude mať túto úlohu, ktorá mu vyplýva z pravidiel Európskej únie, a hovoríme o tom aj pri Slovenskej televízii, že je to netransparentné, a že chceme, aby Slovenská televízia robila výberové konanie tak, aby to bolo transparentné, tak prečo to poslanci zrazu akceptujú. Začneme to neakceptovať až vtedy, keď nám to nevyplynie z našej vlastnej vôle, z našej vlastnej chuti urobiť všetko pre to, aby výberové konania boli transparentné, ale urobíme to až potom, keď nás k tomu donútia pravidlá Európskej únie? To, čo ja vidím ako poslanie Rady Slovenskej televízie ako aj poslancov Národnej rady, aby sa prijímali také legislatívne zmeny, ktoré budú podporovať transparentnosť, z ktorých bude jasné, na čo idú koncesionárske poplatky, z ktorých bude jasné, aké má Rada kompetencie, z ktorých bude jasné, že riaditeľ Slovenskej televízie Rade musí predkladať materiály, a ak ich nepredkladá, bude sa to brať za vážne porušenie zákona. A kým poslanci Národnej rady nebudú mať vôľu o týchto veciach diskutovať a prijímať aspoň minimálne návrhy, aby sa tie problémy odstraňovali, tak budeme potichu sledovať, ako sa v Slovenskej televízii neplnia kroky, ktoré Slovenskej televízii vyplývajú zo zákona. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Rusnákovej dvaja páni poslanci, pán poslanec Jarjabek a Mikloško. Pán navrhovateľ. Končím možnosť ďalších prihlášok, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko. Ja som ešte dlžný pánovi poslancovi Mikloškovi odpovedať na to predkolo predtým, pred tou pauzou. Ak dovolíte, pán poslanec, rok 1996, výroba konkrétna. STV vyrobila 8 večerníčkových seriálov, 70 nových dokumentárnych filmov, 12 televíznych inscenácií, spolupracovala na dvoch hraných filmoch pre kiná, Grečnerov Jaškov sen a druhý bol Rapošov film. V roku 1997 - 8 seriálov večerníčkov, animovaných, 56 dokumentárnych filmov, 9 inscenácií a rozprávok a spolupracovala na troch filmoch pre kiná, Modré z neba, Orbis pictus a posledný bol Tábor padlých žien, Halamov, ako vlastne posledný rodinný film. Je to zdroj Slovenská filmová ročenka, veľmi jednoducho zistiteľný pre každého.

    Aký je však stav v súčasnosti: 0 večerníčkov, 12 dokumentárnych filmov, 0 inscenácií, 0 rozprávok, spolupracuje Slovenská televízia, aby sme boli spravodliví, na jednom filme na základe zmluvy, teda film sa volá Konečná stanica a zmluva je z roku 2002. To je ako to konkrétne, čo si chcel vedieť, pán poslanec. A ešte si potom položil jednu otázku, prečo vlastne tieto isté kritériá, ktoré sa tu dávajú pre Slovenskú televíziu, neplatia aj pre Slovenský rozhlas. No z veľmi jednoduchého dôvodu, lebo Slovenský rozhlas neuzavrel eseročky a na koncesionársky poplatky už vôbec a tie finančné prostriedky v rámci koncesionárskych poplatkov, ktoré idú do Slovenského rozhlasu, absolútne transparentné sú, majú svoj vlastný účet. Takže preto iný meter na Slovenskú televíziu, ale iba kontrolný, žiadny iný, prosím pekne, iba kontrolný.

  • Toto bola faktická poznámka, ja ju beriem na vedomie, ale nemôžem na ňu zareagovať, lebo mohol by tu niekto na mňa kričať, že nereagujem na faktickú. Chcem však reagovať na pani kolegyňu Rusnákovú. Pani kolegyňa, vy ste povedali, že riaditeľ Rybníček nie je ochotný dávať k nahliadnutiu svoje zmluvy, riaditeľ Rezník je. Z toho teda vyplýva, že robíme zákony na to, ako sa správajú riaditelia, nie? A keď sa vymenia a bude zase druhý riaditeľ ochotný dávať a riaditeľ rozhlasu nebude ochotný, tak budeme robiť novely a zmeníme to. Ale zmena sa týka len teda televízie.

    Po ďalšie, je príliš nekonzistentné, keď vy hovoríte, že jedna právna skupina má takýto názor, iná taký a, samozrejme, vy vyberiete argument tej, ktorá má taký, ako máte vy. Tak už potom nech niekto musí tu existovať, kto má na to rovnaký názor, teda ten posledný a správny. Opakujem, na to je dozorná rada a dozorná rada ak toto nerobí, tak potom neplní svoj zákon, ale na to nie je Rada STV. Ale potom už ďalej som mal pocit, že ste veľmi nekonzistentná. Chcete kompetencie pre Radu STV zároveň hovoríte, že nie je schopná. Že nie je schopná nič ani zaujať stanovisko, ani hlasovať, ani nič, tak celkom tomu nerozumiem. Potom, veď rada STV je závislá od poslancov. Hovoríte, že ani poslanci nie sú schopní. Tak ja sa pýtam, a teraz to neberte v zlom, že kto okrem vás je schopný potom? Ani Rybníček, ani Rada STV, ani poslanci nie sú ochotní, no tak vlastne o čo vám išlo vo vašom vystúpení.

  • Ďalší a posledný prihlásený do rozpravy. Pardon, pani poslankyňa Rusnáková chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov, nech sa páči.

  • Samozrejme, že právne názory môžu byť rôzne. Pán poslanec, ale ak Rada STV dostane právny názor, ktorý si sama vyžiadala od príslušného právnika, tak potom by asi jeden z tých dvoch názorov mala akceptovať, mala by sa rozhodnúť. To nikto iný namiesto nej nespraví. Môže požiadať ešte o ďalších šesť nezávislých právnych názorov, tak nech to urobí! Ona naozaj musí rozhodnúť, nato sme ju zriadili. To, že niektoré hlasovania sú také, aké sú, no to je problém Rady. Ja nehovorím, že Rada nedokáže odhlasovať to, čo má. Ja som povedala, že sa stávajú prípady, keď jednoducho nie je ochotná vypovedať to, čo už iná Rada skonštatovala. Nespochybňujem celú ich prácu, to ako by ste moje slová zbytočne dávali do úplne inej roviny.

  • Nech sa páči, pán poslanec Heriban ako posledný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii. Pán poslanec Heriban.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som v krátkosti zareagoval na diskusiu, ktorá prebieha o Slovenskej televízii. Obidva návrhy, aj návrh pani poslankyne Rusnákovej, aj návrh pána poslanca Lintnera, chcú podporiť pôvodnú slovenskú tvorbu pre deti, chcú podporiť pôvodnú tvorbu umeleckú, dramatickú, dokumentárnu, animovanú a ja si myslím, že keď chceme správne zaujať pozíciu a zaujať správne stanovisko, mali by sme sa širšie zamyslieť, aká je situácia na Slovensku. Nielen v Slovenskej televízii, ktorá je verejnoprávna, ktorú si všetci spolu platíme, ale aká je situácia na Slovensku vo všeobecnosti v médiách. Podľa môjho názoru posledných 15 rokov prebieha na Slovensku vážna bulvarizácia celej spoločnosti, cítime to určite v printoch, v denníkoch, týždenníkoch. Keď si predstavíme, ako sa vyvíjajú tieto médiá, tak vidíme, že stále viac a viac sa objavujú škandalózne články, povrchné informácie, že celá naša spoločnosť vlastne z môjho hľadiska upadá, že sa stráca kvalita, že sa stráca duchovno a vieme si asi všetci veľmi dobre predstaviť a špeciálne kolegovia z KHD asi si vedia predstaviť, čo to znamená, keď sa spoločnosť týmto smerom uberá a takto sa vyvíja. Na Slovensku v podstate za posledných 15 rokov sme rezignovali na pôvodnú filmovú tvorbu, rezignovali sme na pôvodné dramatické televízne programy, vychádza stále menej a menej kníh, je stále menej a menej výstav, proste Slovensko sa prepadá tam, kde ho asi nikto z nás nechce vidieť. Ako sa dá v tejto situácii pomôcť? V tejto situácii určite sa dá pomôcť tak, že médiá, verejnoprávne médiá môžu sčasti tú situáciu keď už nie zvrátiť, tak môžu aspoň určitú tvorbu zachrániť. Verejnoprávna televízia by určite mala aj bez takéhoto zákona, aký ideme prijať, dávať oveľa väčšie prostriedky práve do výroby pôvodných slovenských dramatických, umeleckých, detských, hudobných, vzdelávacích programov. My sa tu stále hádame o nejaké percentá a pritom zabúdame na zásadný zmysel verejnoprávnych médií. Všade na svete verejnoprávne médiá práve podporujú pôvodnú tvorbu, lebo v podstate sa rozprávame o národnej identite. Rozprávame sa o tom, že okrem komerčnej orientácie, komerčných médií, kde alfa omega je sledovanosť, kde sa všetko sústreďuje len na výsledky peoplemetrov, existuje aj verejnoprávna služba, ktorá podporuje vzdelávacie programy, umelecké programy, ktorá podporuje menšinové programy, ktorá podporuje výrobu programov pre menšiny pre náročného diváka.

    Rád by som mojich kolegov a kolegyne upozornil, že my vlastne hovoríme a dávame prostriedky do programu, ktorý by mal byť alfou a omegou každej verejnoprávnej televízie. Kolegyňa Rusnáková spomínala, koľko pôvodných programov sa dá vyrobiť za 100 miliónov korún. Ja by som jej však chcel povedať, že za 100 miliónov korún sa dá vyrobiť ešte oveľa viac pôvodných slovenských programov, pretože tieto peniaze sa dajú použiť aj na koprodukcie. Preto umelecká, producentská, tvorivá verejnosť tak čaká na tento zákon a preto aj bol taký boj, keď sme prvýkrát prijímali zákon o Slovenskej televízii.

    V európskom priestore existujú fondy, ktoré majú podmienku, že pri koprodukcii musia byť najmenej tri štáty. Slovenský producent, keď nemôže získať peniaze na koprodukciu z verejnoprávnej televízie, ťažko môže potom žiadať o ďalšie finančné prostriedky, ktoré sú v európskom priestore, ale ktoré sa u nás skoro vôbec nevyužívajú. To znamená, za 100 miliónov korún môžeme alebo môžu producenti vyrobiť oveľa viacej ako 10 televíznych filmov alebo jeden televízny seriál.

    Keď som spomenul peoplemetre, chcel by som povedať pár slov aj k tejto téme. Peoplemetre veľmi presne hovoria, ako je ktorá televízia sledovaná, vidíme, že na Slovensku denníčkové výskumy úplne nepresne pomenúvali situáciu na mediálnom trhu. Ukazuje sa, že na Slovensku oveľa menej ľudí sleduje televíziu a ukazuje sa, že oveľa viacej ľudí sleduje české televízie, maďarské televízie a iné televízie. To znamená, že peoplemetre veľmi presne hneď na druhý deň hovoria tvorcom, aký je záujem o relácie, ktoré vyrábajú, alebo o filmy, ktoré vyrábajú, alebo o tókšou, ktoré vyrábajú. Na peoplemetre by sa však mali orientovať hlavne komerčné televízie. Nemyslím si, že by sme sa tu mali zaklínať peoplemetrami, keď hovoríme o verejnoprávnej televízii. Verejnoprávna televízia má robiť kvalitné programy. Verejnoprávna televízia tu nie je preto, aby mala najvyššiu sledovanosť a nikde v Európe nie je verejnoprávna televízia preto, aby lámala rekordy sledovanosti. Na to sú komerčné televízie. Komerčné televízie sa snažia získať čo najviac peňazí z reklamného prostredia a preto sa snažia zo všetkých síl mať programy, ktoré sú veľmi sledované. Ale verejnoprávna televízia podľa môjho názoru nemusí mať obavu z toho, že nejaká komerčná televízia má spravodajstvo, ktoré je bulvárne, a má vyššiu sledovanosť. Veď nemôžeme porovnávať Nový čas s ich orientovaním so Sme alebo s Pravdou, pretože tieto denníky... Pán spravodajca, ja by som vás poprosil, aby ste na neprerušovali. ...Pretože tieto denníky sú celkom inak postavené. A rovnako si myslím, že verejnoprávna televízia by sa mala starať hlavne o to, aby pripravovala kvalitné spravodajstvo. Nemyslím si, že keď niekto prehltne trojmetrového hada, že to má byť prvá správa v televízii, aj keď v komerčnej televízii je to vynikajúca správa. Komerčná televízia má celkom inak postavený celý systém hodnotenia. Je pravda, že v komerčnej televízii, keď nemá relácia sledovanosť, je stiahnutá. Tam sa posudzuje len to, či je niekto sledovaný. Keď je sledovaný, je vynikajúci, je to hviezda komerčnej televízie a zarába veľa peňazí. Ale ak budeme tieto parametre alebo toto hodnotenie prenášať na verejnoprávnu televíziu, tak sa dostávame do slepej uličky. Preto si myslím, že aj všetci tvorcovia vo verejnoprávnej televízii, aj všetci dramaturgovia, aj riaditeľ verejnoprávnej televízie by mal takto obhajovať verejnoprávnosť. Nemal by sa nechať zatlačiť do kúta za to, že spravodajstvo Slovenskej televízie má trošku menšiu sledovanosť ako nejaká iná komerčná televízia alebo že nejaká iná komerčná bulvárna televízia sa približuje k spravodajstvu Slovenskej televízie.

    Na záver by som chcel povedať svoj vlastný názor a zhodnotiť z môjho pohľadu Slovenskú televíziu a manažment Slovenskej televízie, lebo hlavne v poslednom čase sa objavujú veľmi kritické články proti tomuto manažmentu a proti konceptu Slovenskej televízie. Aj v tejto rozprave sme počuli veľmi kritické slová na manažment Slovenskej televízie a na úroveň Slovenskej televízie. Pochopil som, že manažment a riaditeľ Slovenskej televízie postavil dva programy, dva kanály, ktoré sú veľmi odlíšené. Jednotka je viac komerčná a dvojka skutočne spĺňa parametre verejnoprávnej televízie. Je to intelektuálne náročnejší kanál, sú tam dokumenty, sú tam kvalitné tókšou, ktoré určite budujú to, o čom som hovoril na začiatku, identitu slovenského národa a identitu tohto priestoru. Chcel by som povedať za seba, že si vážim, čo manažment Slovenskej televízie doteraz spravil, pretože podľa môjho názoru verejnoprávna televízia od roku 1989 nikdy nebola takto jasne vyhranená. Nikdy si Slovenská televízia nepropagovala svoj program tak, ako ho propaguje teraz, nikdy si nevytvárala svoj jednoznačný imidž a jednoznačnú značku.

    Myslím si, že manažment Slovenskej televízie urobil veľa na to, aby sa na Slovensku situácia konsolidovala a na druhej strane som prekvapený, prečo sa tento manažment tak bráni návrhu poslancov, aby tá televízia bola kvalitnejšia. Aby tá televízia vytvárala pôvodnú tvorbu, aby tá televízia kultivovala prostredie, v ktorom žijeme, aby tá televízia bola lepšia. Lebo to je asi najdôležitejší zmysel verejnoprávnosti, aby kultúra na Slovensku mala inú úroveň, ako má momentálne, aby bulvár ako rakovina neprerástol všetky naše umelecké, ľudské, vzdelanostné, detské programy, ktoré sa vyrábajú kdekoľvek.

    Chcel by som na záver voľne parafrázovať Ladislava Balleka, ktorý v poslaneckej snemovni povedal, že kultúra je ako tráva, ako kríky, ako stromy, ktoré prerastajú brehy riek. Ak prídu povodne a voda vystúpi a zaleje všetko, čo je dokola, tak brehy riek, ktoré sú prerastené trávou, kríkmi a stromami, zostávajú a keď pohroma pominie, tak voda sa má kam vrátiť. Ja si myslím, že to je zmysel tejto debaty, aby sme pomohli kultúre, aby sme pomohli kultúrnym ľuďom, aby sme vytvorili brehy, kam sa môže voda, aj naša identita, aj naša spoločnosť vrátiť a to je podľa mňa zmysel verejnoprávnych médií a to je zmysel Slovenskej televízie. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Heribana piati páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega poslanec povedal, že kvalita vysielania Slovenskej televízie závisí od poslaneckého návrhu zákona. Absolútne s týmto návrhom nesúhlasím. Nemyslím si, že kvalita Slovenskej televízie závisí od toho, či zákon určí, koľko peňazí sa musí dať na pôvodnú tvorbu. Chápem našich tvorcov, že majú snahu získať čo maximálne množstvo peňazí zo štátneho rozpočtu, respektíve z koncesionárskych poplatkov na to, aby sa im pohodlne žilo. Mnohých poznám, ale som presvedčený, že táto vec im škodí. V 19. storočí, keď režim absolútne nebol naklonený slovenským dejateľom, tak tí sa nespoliehali na podporu štátu, na podporu verejnoprávnych inštitúcií, ale išli o zápas, o slovenskosť, o slovenskú kultúru, o slovenskú históriu bez toho, aby sa spoliehali na podporu štátu. Vďaka tomu dnes sedíme v parlamente! Pán kolega, naozaj, Jarjabek, predminulý týždeň, pokiaľ viem, krstil svoje cédečko. Nebolo to vďaka tomu, že parlament prijal zákon o tom, že Slovenská televízia musí toľko X a Y peňazí dať na podporu slovenskej tvorby. Napriek tomu slovenská kultúra žije. Ja verím, že bude žiť aj v budúcnosti bez toho, aby sme prijali takýto zlý zákon, pán kolega Jarjabek. Ja som rád, že sa vám podarilo minulý týždeň urobiť, čo ste urobili, a držím vám prsty. Napriek tomu považujem tento návrh zákona za zlý a budem hlasovať proti. Ďakujem.

  • Vážení kolegovia, mňa potešili slová pána predrečníka, pretože si veľmi vážim to jeho vystúpenie. Chcel by som zdôrazniť, že cieľom podnikania komerčných televízií je predovšetkým zisk. Zisku je podriadená programová štruktúra ich vysielania, ale výsledkom nie je len zisk samotný, ale predovšetkým deformácia osobnosti divákov. Aby komerčné televízie zaujali, priniesli nám do programov sex, násilie, priniesli slaboduché soup opery, siahodlhé seriály. Vážení kolegovia, ak chcem bojovať proti amerikanizácii, proti týmto negatívnym duhom, musíme ponúknuť alternatívu. Akú alternatívu ponúkneme, ak ju nemáme. Prepnite si dnes popoludňajší program na STV 1, také isté slaboduché tókšou ako na všetkých ostatných komerčných televíziách. Toto sme chceli? Čiže tú alternatívu sme povinní divákovi dať a nestoja za to tie peniaze, ktoré je potrebné investovať. Ja si myslím, že aj debata na pôde parlamentu o tom, koľko máme dať na pôvodnú tvorbu, je nedôstojná, pretože sama Slovenská televízia by z princípu mala stavať svoj program na pôvodnej tvorbe. Pretože je to SLOVENSKÁ verejnoprávna televízia. A celkom na záver by som chcel povedať, že ak už je tento návrh na stole, je to len hranica alebo mala by to byť hranica, tá spodná. A daj boh, aby sme sa dožili čias, keď tá slovenská televízia bude produkovať čo najviac slovenskej tvorby. Keď sa slovenský divák, slovenské dieťa bude môcť pozerať.

  • Ak hovoríme o peniazoch vynaložených na výrobu programov, ja, samozrejme, chápem, že musia byť vyrábané aj programy, ktoré majú v sebe istú komerciu, aby zarábali na programy, ktoré majú istú umeleckú hodnotu. Ale ak štyri licencované zábavno-súťažné relácie Svadba snov, Pošta pre teba, Super kvíz a Slovensko hľadá Super star, budú stáť Slovenskú televíziu 217 miliónov korún, ja sa pýtam, či by z tejto sumy nebolo dobré vyčleniť 100 - 150 miliónov na to, aby mohli byť vyrábané kvalitné diela dramatickej tvorby, aby sme mohli vidieť aj niečo iné ako relácie tohto typu. Povedala som, čo všetko sa dá vyrobiť za 100 miliónov korún. To sú peniaze, ktoré sú hotové, ktoré riaditeľ Slovenskej televízie nemusí od nikoho pýtať. Má ich, len keby aspoň jeden z týchto licencovaných projektov nebol kúpil, tak už môže mať peniaze na televízne seriály, ktoré sú hodnotné a ktoré môže predať, lebo aj samy sa zhodnocujú. Súkromné televízie nekúpili licenciu na tieto projekty, pretože vedia, že sa im nedokážu v plnej miere vrátiť. Čiže tých 100 miliónov, ktoré sa dávajú na Super star, sa nevrátia. Ja som o tom presvedčená. Súkromné televízie sú ešte prísnejším podnikateľom ako verejnoprávna Slovenská televízia. Šport je v rozsahu vysielacej plochy 8 %. Pôvodná televízna tvorba je 0,1 %. Kde sme?

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Heriban, pozorne som vás počúval. Priznám sa, že keď som vás počúval sem-tam vo verejných médiách, nie so všetkým som súhlasil, ale dnes musím povedať, že som očakával, že budete viac-menej obhajovať Markízu ako súkromnú stanicu, televíznu, ale potešili ste ma. Hovorili ste o tom veľmi vecne, o čom ste mali hovoriť. Ide o to, že naozaj každý štát aj po vstupe do Európskej únie sa snaží bojovať o svoju identitu. O svoju národnú identitu. Alebo ak chcete, aj tú spoločenskú identitu. Lebo aj my sme Slovenskú televíziu odštátnili a urobili sme z nej verejnoprávnu televíziu. Ak sme tam dali priestor pre príslušníkov národnostných menšín, ja nevidím dôvod, prečo by tam nemal byť priestor aj pre štátotvorný, väčšinový národ, aby tam aj jeho inteligencia mohla prezentovať svoju pôvodnú tvorbu. Teda výsledky svojej pôvodnej tvorby. V tomto sa zhodneme aj s ostatnými krajinami, ktoré sa pokladali a pokladajú za vyspelejšie. Francúzi bojujú o svoju identitu a bránia sa amerikanizácii alebo zavádzaniu, alebo toho, čomu sa anglofonizácia. Nevidím dôvod, prečo my by sme my ako síce počtom menší národ nemali bojovať o svoju identitu. Ja sa práve naopak divím niektorým konzervatívnym stranám, ktoré uznávajú tradičné hodnoty, že tu presadzujú komercializáciu verejnoprávnej televízie. Pravý opak je pravdou. Slovenská republika ako štát musí plniť kultúrnu funkciu.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Mušková. Pán poslanec... Pani poslankyňa Mušková.

  • Pán poslanec povedal, že sa zo Slovenskej televízie, z verejnoprávnej inštitúcie pomaly stráca duchovno. Myslím si, že nielen z verejnoprávnej televízie sa stráca veľa iných pozitívnych vecí. Ale je pravda napríklad to, že v spravodajstve verejnoprávnej STV, ale aj v diskusných reláciách nie je vyváženosť a je veľmi často jednostranná. Myslím si však, že Národná rada ako zákonodarný orgán, ktorý prijímal zákony, v ktorých svojho času ustanovil v tomto našom priestore, v našej republike duálny systém, nejako toto neustrážil. A to tým, že sme akceptovali, potichu sme akceptovali to, čo ste povedali vy, pán poslanec, porovnávanie súkromných médií s verejnoprávnou inštitúciou - so Slovenskou televíziou. Skutočne, tak ako ste povedali, nemalo by sa porovnávať vysielanie súkromných médií, ktoré sú vyložene komerčné, s verejnoprávnou inštitúciou - Slovenskou televíziou, ktorá zo zákona musí vysielať také veci, ktoré neoslovujú široké masy. Musí robiť vzdelávacie programy, kultúrne programy, ktoré sú určené len pre istú skupinu ľudí. Musí vysielať pre etniká a tak ďalej. A, samozrejme, tým, že sme vlastne toto potichu, ako som povedala, akceptovali, že sme rezignovali na túto duálnosť, začala sa slovenská verejnoprávna televízia správať komerčne vo väčšom rozsahu. Som veľmi vďačná pánom poslancom, ktorí vlastne začali hovoriť o tejto téme. Je potrebné o nej hovoriť, pretože verejnoprávna televízia by mala byť, dá sa povedať, takou duchovnou autoritou našej spoločnosti a mali by sme urobiť, páni poslanci, všetko pre to, aby sa čím ďalej, tým...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Heriban chce reagovať na faktické poznámky pánov poslancov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem všetkým poslancom, ktorí reagovali na môj príspevok. V krátkosti by som chcel povedať pánovi poslancovi Miklušičákovi, že, samozrejme, naši dejatelia v 19. storočí netočili hrané filmy. Napísali knižku a tú potom niekde vydali a roznášali ju po chodníkoch Slovenska. Porovnávať 19. storočie s 21. je úplne nenáležité a oveľa viac sa mi páči rozmýšľať o našej slovenskej identite a oveľa viac by sa mi páčilo, keby sme rozmýšľali, ako sa odlíšime od iných národov Európskej únie, pretože to je myšlienka a to je téma, o ktorej by sme mali rozmýšľať. Ako sa odčleníme, ako sa vyčleníme, ako sa oddelíme, ako ukážeme, že my Slováci sme rovnocenní v rámci Európskej únie, že na to máme, že vieme napísať výborný román, že vieme nakresliť výborný obraz, že vieme natočiť výborný film. To je, myslím, téma, o ktorej by sa malo oveľa viac v tomto parlamente rozprávať, lebo ak budeme dobrí v kultúre, tak potom budeme dobrí aj vo všetkých oblastiach nášho života. Ak nás budú poznať cez naše folklórne súbory, tak možno tie naše folklórne súbory vytvoria značku Slovenska a budeme na ňu hrdí a ľudia sem budú chodiť preto, lebo budú vedieť, že Slovensko má výbornú kultúru. Takže podľa môjho názoru verejnoprávna televízia má práve tieto aktivity podporovať. To bude jej najväčšia zásluha v ďalších rokoch. Ďakujem.

  • Pánie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spoločný navrhovateľ, nech sa páči. Myslím tým aj za pána poslanca Čaploviča, takže zlúčil som vás, ak dovolíte, pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu, za slovo. Dámy a páni, v prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať za diskusiu, ktorá tu vznikla, za všetky tie návrhy, ktoré predložili poslanci Národnej rady, či pani Rusnáková, či pán poslanec Lintner, za diskusný príspevok pánovi Heribanovi, za faktické poznámky pánovi Mikloškovi. Skutočne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili tejto diskusie, ktorá vlastne dokázala len podľa môjho názoru jednu jedinú vec, že je načase skutočne, aby sa parlament zaoberal ako samostatným bodom pojmom verejnoprávnosti. To znamená plnenia verejnej služby z hľadiska vyhodnotenia takejto správy ministerstvom kultúry, ktoré je vlastne legislatívnym gestorom verejnoprávnosti preto, lebo je legislatívnym gestorom zákona. Teda všetkých zákonov, ktoré súvisia s mediálnym prostredím. Naozaj som netušil a predpokladám, že ani pán poslanec Čaplovič, keď sme dávali tento návrh, že to vzbudí taký obrovský rozruch, taký obrovský námet pre diametrálne rozličné názory v tejto snemovni, ktoré tu zazneli. Netušili sme, že vznikne tu takáto polemika o tom, čo vlastne chceme. Veď my nechceme skutočne nič iné, len do súčasnej legislatívy zaviesť pojem pôvodná slovenská tvorba. Nuž prečo. Dovolím si pri všetkej úcte nesúhlasiť s pánom poslancom Miklušičákom v jednej veci. On hovorí, že slovenská kultúra žije. No slovenská kultúra nežije, pán poslanec, slovenská kultúra prežíva, ale to by ešte nebolo ešte také najhoršie, keby s tou slovenskou kultúrou neprežívala aj slovenská kultúrnosť. Lebo verte mi, že je tak. Ktosi múdry povedal už dávno, ja som to už niekoľko ráz zopakoval, viete, koľko divadiel zatvoríte, toľko polepšovní otvoríte alebo toľko väzníc otvoríte. Viete, toto sú skutočne fakty, ktoré dnes sú ťažko uviditeľné a nakoniec na tej kultúrnosti aj správania sa parlamentu, nakoniec bol tu, určite si spomínate, bol tu nejaký konflikt, ja už neviem, ktorý poslanec ho spôsobil, skutočne, a určite si spomínate, že tu v tomto zmysle nebolo všetko v poriadku a, žiaľ, to bude mať aj nejakú dohru na nejakom výbore. A to naozaj súvisí s tou kultúrnosťou, o ktorej stále hovoríme. Takže, viete, naozaj všetko so všetkým súvisí a súvisí s tým aj náš návrh novely zákona o Slovenskej televízii, ktorý sme v tej najlepšej viere s pánom poslancom Čaplovičom podali. Tu vôbec nejde o nejakých 5, 10 alebo o 15 % alebo o 20 % pôvodnej slovenskej tvorby. Tu ide o to, aby jednoducho tá slovenská tvorba bola identifikovaná v rámci zákona o Slovenskej televízii a v rámci nášho vstupu do Európskej únie, aby sme sa skutočne mohli čímsi prezentovať. Zatiaľ, hovorím, zatiaľ to tak nie je. A ide nám o to, aby naozaj bol duálny systém zachovaný, ktorý skutočne začína paradoxne pokrivkávať preto, lebo Slovenská televízia sa nechala strhnúť komerčnosťou. A proti tomuto chceme nejakým spôsobom zaviesť isté normy, ktoré tu do dnešného času chýbajú. Preto, lebo keď ich nezavedieme, ten duálny systém, po ktorom sme všetci volali a ktorý sme všetci privítali, jednoducho padne. Padne preto, lebo vlastne budeme všetci komerční. Je to iste pohľad na verejnoprávnosť Slovenskej televízie, je pohľadom filozofickým. Niekto si ju predstavuje tak, druhý onak. Niekto hovorí, že netreba isté normy, ktoré predkladáme my, no my si myslíme, že ich jednoducho treba preto, lebo žiadne iné takéto normy neexistujú v tých komerčných televíziách.

    Viete, kto bude vysielať 3, 4-percentné programy pre diváka? No súkromné televízie to budú robiť ťažko. My potrebujeme mať programy o školstve, my potrebujeme mať programy o zdravotníctve, ktoré majú toho menšinového diváka 3, 4-percentného, to je tých 150, 200 000 ľudí. To sú tí koncesionári, ktorí si platia koncesionárske poplatky. Viete, ja by som len v krátkosti chcel odcitovať z časti expertnej štúdie Dr. Milana Šmída z Inštitútu komunikačných štúdií a žurnalistiky Karlovej univerzity. Možno sa tam dočítať, že v očistenom segmente filmov, seriálov, nesúťažných zábavných a dokumentárnych programov, to znamená, súkromná televízia Nova odvysielala vyše 10 %. Televízia Prima, ďalšia súkromná televízia, 11 %, Česká televízia ako verejnoprávna inštitúcia vyše 42 % pôvodných programov. Je zaiste pozoruhodné, že kontinuálny výskum českého mediálneho prostredia dokumentuje sústavný nárast podielu pôvodnej tvorby na vysielanie najväčších českých televízií. Podľa sociologického výskumu Igora Boháča a Ľubora Halona pravidelne sleduje pôvodné slovenské hry a filmy na prvom programe STV vyše 20 % divákov a na druhom dokonca 43 %. Celkový podiel divákov, ktorí pravidelne, občas sledujú vzdelávacie relácie, pôvodné hry a filmy, veľké zábavné relácie, vážnu hudbu, ľudovú hudbu, teda zhruba tie isté oblasti tvorby, o ktorých hovorí prerokúvaný návrh novely zákona, je takmer presne jedna štvrtina divákov, to znamená 24 %. A v tomto čísle nie sú zahrnutí diváci, na ktorých navrhovaná novelizácia myslí pod textom žánrovo rôznorodá tvorba pre deti a mládež, nakoľko citovaný výskum tento segment vysielania nemapoval z hľadiska vysielaných diel.

    Naozaj si myslím, že sa dostávame do paradoxnej situácie, kde súkromné televízie začínajú sanovať pôvodnú tvorbu, ktorú mala vysielať Slovenská televízia, pozri v neposlednom rade program, seriálový program, naposledy Bystrica - Zvolen, ktorú vysielala istá súkromná televízia, ktorý mal obrovský divácky ohlas, a je to pôvodný program. Čiže aby som zase nepôsobil tak, že všetko je čierne. Slovenská televízia naozaj urobila istý pokus programovej novelizácie, ktorú ja nechcem hodnotiť. Nedovolím si ju hodnotiť preto, lebo je tam na to Rada Slovenskej televízie, ale situácia určite nie je čierno-biela. V Slovenskej televízii je množstvo programov, ktoré sú naozaj výborné. A na druhom programe, naozaj som videl niekoľko dokumentárnych, pozoruhodných filmov. Lenže, viete, človek sa musí pýtať v tejto chvíli už aj za akú cenu. Čo znamenajú tie eseročky, ktoré pán riaditeľ spravil. Čo znamenajú pre budúcnosť tie eseročky? A my predsa nechceme z hľadiska neprijatia týchto noviel, to znamená z hľadiska neprijatia istých paragrafov v zákone, ktoré nemajú iný zmysel, len kontrolovať tok peňazí Slovenskej televízie z jedného jediného dôvodu. Jednoducho chceme, aby toto vedenie Slovenskej televízie nebolo posledným vedením Slovenskej televízie z toho dôvodu, že po tomto vedení už verejnoprávna televízia jednoducho nebude existovať. Preto, lebo majetok bude rozpredaný. Je to 18 hektárov pôdy okolo Mlynskej doliny, 18 hektárov. Tí, ktorí ste Bratislavčania, viete veľmi dobre, aké sú to obrovské finančné majetky. Aký je obrovský finančný majetok v Slovenskej televízii vôbec. Ide o to, aby sme mali kontrolné mechanizmy také, aby sme mohli kontrolovať, či ten majetok sa dáva mimo Slovenskej televízie naozaj z toho dôvodu, že je nepotrebný, alebo z toho dôvodu, že na tom jednoducho niekto chce, či už vedome alebo nevedome zarobiť. Čiže je to len preto, a tá novela je len z toho dôvodu, aby vedenie Slovenskej televízie nebolo posledným vedením verejnoprávnej inštitúcie. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • To je vaše vystúpenie. Neprosíte si. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spoločnému spravodajcovi, pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode programu 32. schôdze, ktorým je

    návrh poslanca Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 806),

    ktorý prerokúvame ako tlač 806.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon a o zmene a doplnení ďalších predpisov. Prvým účelom navrhovanej právnej normy je novelizovať Trestný zákon. V prvom čítaní som odôvodňoval, že rekodifikácia Trestného zákona by mala byť účinná od 1. januára 2006 a zákon o náhradnom výživnom, na ktorý táto komplexná novelizácia ďalších právnych predpisov priamo nadväzuje, bude účinný od 1. januára 2005. Práve úmyslom, naším úmyslom predloženia tohto návrhu zákona bolo zabezpečiť isté kontinuum, aby všetky právne predpisy boli dané do súladu a aby sa čo najviac aj zvýšila vymožiteľnosť práva v oblasti výživného. Ak sme totiž predkladali zákon o náhradnom výživnom, na základe ktorého na jednej strane vydávame prostriedky štátneho rozpočtu, tak je aj našou povinnosťou zabezpečiť, aby prípadné neplnenie vyživovacej povinnosti bolo dostatočne vymáhané a čo najmenej aby štát musel nastupovať v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča.

    K tomu smeruje aj novela Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku, kde sa snažíme aj pri nižších sumách, aby bolo zabezpečené a bolo možné zabezpečiť aspoň to minimálne výživné alebo tá minimálna vyživovacia povinnosť. Chcel by som vás týmto informovať, že uvedený návrh zákona na moje prekvapenia na úprimnú radosť odporučila schváliť Národnej rade tak legislatívna rada vlády a tak aj vláda Slovenskej republiky samotná. V stanovisku vlády Slovenskej republiky sú uvedené pripomienky a pozmeňujúce návrhy, ktoré vláda Slovenskej republiky odporúča k tomuto poslaneckému návrhu schváliť s tým, že môžem za seba povedať, že sme urobili všetko pre to, aby sme v rámci pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené na výboroch, rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky, boli predložené, tak sa aj dostali do informácie, keďže gestorský výbor k uvedenému návrhu zákona neprijal spoločnú správu. Napriek tomu som veľmi rád, že aj s rezortmi, ako je ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sme došli aj v posledných dňoch ku komplexnej dohode, kde aj pri ďalších pozmeňujúcich návrhoch tento zákon vyjde, som presvedčený o tom, že v absolútnom súhlase aj s dotknutými rezortmi, teda ministerstvom, ktoré som spomenul.

    Chcem sa týmto veľmi pekne poďakovať za spoluprácu a prosím Národnú radu o schválenie uvedeného návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, teraz dávam slovo pani poslankyni Laššákovej, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informovala o výsledku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie Trestného zákona.

    Páni poslanci, pán poslanec Cuper, Miklušičák, choďte si to vydiskutovať von.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor neprijal spoločnú správu a preto vám predložím informáciu ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 806, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2004 č. 1173 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1°40/1961 Zb. Trestný zákon odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 286 z 5. októbra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 244 z 12. októbra tohto roku.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom II tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v bode III informácie, celkom ide o 5 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ďalej sa vkladajú nové čl. 4, 5 a 6.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 2 tejto informácie rokoval 14. októbra 2004 o spoločnej správe.

    Ústavnoprávny výbor spoločnú správu neschválil. Uznesením zo 14. októbra 2004 poveril spravodajcu, aby podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov, ktorým bol zákon pridelený, a predkladá návrhy na ďalší postup podľa § 81 ods. 2, § 82 ods. 1, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 citovaného zákona.

    Predniesla som informáciu. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu k predloženému poslaneckému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Otváram rozpravu, pani poslankyňa Tóthová, ústne do rozpravy, pán poslanec Horváth, končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, milé kolegyne, milí kolegovia, najskôr by som uviedla, že ma mrzí, že ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie k tomuto legislatívnemu návrhu, pretože je to legislatívny návrh, ktorý patrí aj vecne tomuto výboru a práve tento výbor mohol konštatovať, že predložený legislatívny návrh je v súlade aj s ostatnými právnymi predpismi, teda je zahrnutý do systému a zároveň by mohol konštatovať, že je legislatívno-technický pripravený dobre.

    Som veľmi rada, že vlastne tento legislatívny návrh nadväzuje na otázku náhradného výživného, ktorá, žiaľ, určitý čas bola súčasnou vládou negovaná táto možnosť a opätovne sa poslaneckým návrhom obnovila. Predložený legislatívny návrh sprísňuje sadzby za zanedbanie povinnej výživy. Sprísňuje preto, lebo otázka výživného na deti sa stáva veľmi citlivou otázkou tejto spoločnosti, ktorú treba zdôrazniť ešte viac z toho dôvodu, že mnohí odporcovia náhradného výživného veľmi rozšafne v tlači, v médiách vyjadrovali názor, že je to podpora darebákov, že sa vlastne podporuje neplatenie, neplnenie si svojej povinnosti a že štát umožňuje neplnenie tejto vyživovacej povinnosti nedbalým rodičom. Tu je dôkaz, že tak, ako aj v momente prijatia náhradného výživného Trestný zákon postihoval týchto ľudí, je tu dôkaz, že ešte sa sprísňuje ich postihovanie, pretože vôbec nejde u náhradného výživného o možnosť uniknúť plneniu si svojej zákonnej povinnosti. Ale išlo o zabezpečenie deťom toho, čo im patrí, vtedy keď to potrebujú, a najmä u sociálne slabých prípadov, ktorých, povedzme si, v súčasnosti nie je málo, a sú to hlavne matky, ktoré často zúfalo v situácii, keď si otec neplní svoje vyživovacie povinnosti, nemajú doslova, nielen symbolicky čo dať deťom do úst. A preto zvýšenie trestnej sadzby tých, ktorí si neplnia vyživovaciu povinnosť, je vhodné, aktuálne, „prínosné“ a verím, že tento parlament tento legislatívny návrh odobrí.

    Ďalej by som ešte jednu myšlienku k čl. 4 tohto zákona, kde sa výslovne uvádza, že poskytnutím náhradného výživného príslušným orgánom nie je dotknutá trestnoprávna zodpovednosť povinného. Som veľmi rada, že toto sa uvádza, k čomu chcem ešte dodať, že opätovne, respektíve z inej strany povedané, uplatnením trestnoprávnej zodpovednosti povinného nemožno vylúčiť, respektíve negovať jeho povinnosť vo vzťahu k štátu, aby regresom v prípade, ak to bude možné, od neho vymohol tie financie, ktoré štát poskytol a zaplatil namiesto jeho povinnosti.

    Toľko, niekoľko poznámok, zhrnutie je veľmi stručné. Je to dobrý legislatívny návrh, pretože ak si ho ľudia osvoja, zistia, že náhradné výživné, ktoré sa poskytuje deťom, nie je cesta na neplnenie si povinnosti tých, ktorí sú zaviazaní si plniť vyživovaciu povinnosť. Toto prísnejšie postihnutie týchto osôb ja osobne vítam a jednoznačne podporujem jeho prijatie. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky pani poslankyňa Laššáková, Jaďuš, pán poslanec Miklušičák, končím možnosť ďalších faktických poznámok. Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela vyjadriť podporu tomuto predloženému návrhu zákona. Plne sa stotožňujem so všetkým, čo uviedla pani poslankyňa Tóthová. Myslím, že je dobre, že sa týmto návrhom Trestného zákona vlastne dotiahol aj zákon o náhradnom výživnom a vlastne ten zákon reaguje na to, že pokiaľ sa to náhradné výživne poskytovať nebude, nastupujú aj trestnoprávne sankcie. Takže budeme ten návrh zákona podporovať a, samozrejme, bude dobré, ak ho podporíte aj všetci. Ďakujem pekne.

  • Ja by som sa chcel stotožniť s pani kolegyňou Tóthovou a povedať, že ak je rodina základným pilierom spoločnosti, tak práve slovenská spoločnosť je ochrane rodiny veľmi veľa dlžná. Ja si myslím, že je najvyšší čas ukázať, že táto spoločnosť nemôže byť benevolentná k tým, ktorí ohrozujú svojím nekonaním, respektíve neplnením si svojich povinností vývoj rodiny, detí. Takže ešte raz, plne sa s tým stotožňujem a som za to, aby sa nielen v tomto prípade, ale vo všetkých prípadoch, ktoré ohrozujú rodinu, postupovalo podstatne tvrdšie, ako je to v súčasnosti.

  • Pán poslanec Horváth, posledný prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť štyri pozmeňujúce návrhy.

    1. K čl. 1 bod 2, 3, 4 a 5 sa nahrádzajú bodom 2 a 3, ktoré znejú: 2. § 213 znie: 1. Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti povinnosť vyživovať, alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky, 2. Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky, 3. Odňatím slobody na 1 až 5 rokov sa páchateľ potrestá ak: a) vydá činom uvedeným v ods. 1 alebo 2 oprávnenú osobu nebezpečenstvu núdze alebo, b) spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2, hoci bol v posledných dvoch rokoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený. Tretí bod, doterajší text § 214 sa označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2, ktorý znie: 2. Ak Úrad práce sociálnych vecí a rodiny poskytne oprávnenému náhradné výživne podľa osobitného predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, trestnosť zanedbania povinnej výživy § 213 zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné a penále skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

    Druhým pozmeňujúcim, mojím návrhom k čl. 2 bod 2, ktorý znie: 2. V § 299 ods. 1 znie: 1. Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa používajú i na výkon rozhodnutia zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu najmä z náhrady mzdy, náhrady na pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, z dávky sociálneho poistenia, z dávky sociálneho zabezpečenia a ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného pre maloleté dieťa a z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.

    Môj tretí pozmeňujúci návrh k čl. 4. Čl. 4 znie: Zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 3 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „počas najmenej troch mesiacov“, 2. § 3 ods. 1 písm. c) sa vypúšťa, doterajšie písm. d) sa označuje ako písm. c). 3. V § 3 ods. 2 sa slová „zrážkami zo mzdy a tieto sa realizujú alebo sa ich realizácia skončila z dôvodu straty zamestnania povinnej osoby“ nahrádzajú slovami „a tento nie je možné nariadiť alebo nariadený výkon rozhodnutia nie je možné realizovať“. 4. § 3 ods. 3 sa vypúšťa. Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

    5. V § 3 v doterajšom odseku 4 na konca sa dopĺňajú slová: „alebo ak oprávnená osoba ešte nedosiahla vek povinnej školskej dochádzky“. 6. V § 6 ods. 2 písm. d) sa za slovo „rozhodnutia“ vkladajú slová „najmenej tri mesiace“ a vypúšťajú slová: „a to najneskôr v deň podania žiadosti o náhradné výživné“. 7. V § 6 ods. 2 písm. c) sa slová „§ 3 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 3“.

    8. V § 7 ods. 3 sa slová „jeden až päť“ nahrádzajú slovami „jeden až štyri“.

    9. V § 8 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tak už neurobil oprávnený alebo žiadateľ“.

    10. V § 9 ods. 3 prvá veta znie: „Príslušný orgán vypláca žiadateľovi náhradné výživné najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiadateľovi vznikol nárok na náhradné výživné na žiadosť žiadateľa vypláca náhradné výživne na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá má povolenie pôsobiť ako banka na území Slovenskej republiky.

    11. V § 9 ods. 5 druhá veta znie: „Príslušný orgán môže na žiadosť povinného odpustiť zaplatenie penále za obdobie, počas ktorého sa povinná osoba preukázateľne nachádzala v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. Navrhovaná zmena je vylepšená úprava pozmeňujúcich návrhov z informácie, ide o úpravu zákona o náhradnom výživnom a zosúladenie s vypustením podmienky nároku, teda neposkytnutia dávky hmotnej núdzi.

    Štvrtým pozmeňujúcim návrhom mojím, za čl. 4 sa vkladajú nové čl. 5 a 6, ktoré znejú: Čl. 5: Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004 Z. z., zákon č. 191/2004 Z. z. a zákona č. 453/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 9 ods. 2 sa za slová „výživné podľa osobitného predpisu, odkaz 15“ dopĺňajú slová: „náhradné výživne podľa osobitného predpisu, odkaz 15a“. Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie: 15a zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom.

    2. § 18 sa vypúšťa.

    3. V § 23 písm. a) sa vypúšťa 5. bod a 6. bod. Doterajší 7. bod až 12. bod sa označuje ako 5 až 10.

    4. V § 27 ods. 1 sa za slová „konanie o výživnom“ vkladá čiarka a dopĺňajú sa slová „konanie o náhradnom výživnom“.

    5., v § 27 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: „2. Dávka príspevku s výnimkou aktivačného príspevku podľa § 12 ods. 9 a 10 sa môže priznať preddavkovo aj vtedy, ak nezačalo konanie o náhradnom výživnom, ale bol podaný návrh na výkon súdneho rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa, odkaz 27, na účely začatia konania o náhradnom výživnom“. Doterajšie ods. 2 a 3 sa označujú ako ods. 3 a 4.

    6., v § 27 ods. 2 sa za slová „výšku výživného“ dopĺňajú slová „výšku náhradného výživného“.

    7., za § 33b sa vkladá § 33c, ktorý znie: „1. O žiadostiach o posúdenie hmotnej núdze zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami podaných občanom, ktorý sa na účely hmotnej núdze spoločne posudzuje s nezaopatreným dieťaťom, voči ktorému si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. decembra 2004, sa rozhoduje podľa predpisu účinného od 1. januára 2005. 2. Úrad z vlastného podnetu vyzve do 31. januára 2005 občana, ktorému sa dávka a príspevky poskytujú z dôvodu, že si povinná osoba neplní voči nezaopatrenému dieťaťu, s ktorým je spoločne posudzovaný, vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, aby osvedčil najneskôr do 30. apríla 2005 skutočnosti na poskytovanie dávky a príspevkov podľa predpisu určeného od 1. januára 2005. Úrad prehodnotí osvedčené skutočnosti a rozhodne o hmotnej núdzi, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami podľa predpisu účinnosti od 1. januára 2005 a zároveň odníme a zastaví poskytovanie dávky a príspevkov podľa doterajších predpisov od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý prvýkrát priznal dávku a príspevky podľa predpisu účinného od 1. januára 2005. Ak občan na základe výzvy úradu neosvedčí najneskôr do 30. apríla 2005 skutočnosti podľa predpisu účinného od 1. januára 2005, poskytovanie dávky a príspevku sa najneskôr k 30. aprílu 2005 zastaví. 3. Pri nárokoch štátu a povinnostiach občana, za ktorého štát alebo obec plnili povinnosť čiastočne alebo úplne, vzniknutých podľa doterajších predpisov poskytovaním dávky a príspevkov občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, za ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú s nezaopatreným dieťaťom, ktorí sú v hmotnej núdzi z dôvodu, že si povinná osoba neplní voči nezaopatrenému dieťaťu vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou podľa doterajších predpisov sa vzťahujú doterajšie predpisy“. Čl. 6, zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. zákon o rodine v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 638/2002 Z. z. sa dopĺňa takto: v § 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „najdlhšie do 31. marca 2005“. Doterajší čl. 5 sa označuje ako čl. 7.

    Pán predseda, dovolím si predložiť ďalší návrh, kde prosím vyňať na osobitné hlasovanie body z informácie, a to nasledovne: Prosím spoločne hlasovať o bodoch 2 a 4, ktoré odporúčam aj s navrhovateľom schváliť, a ďalej spoločne hlasovať o bodoch 1, 3 a 5, kde spoločne odporúčame neschváliť a spoločne hlasovať o mojich štyroch pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ? Dve vety, nech sa páči. Jednu keby ste mohli.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Chcem len povedať, že uvedené pozmeňujúce návrhy pána poslanca Horvátha sú naozaj výsledkom kompromisu aj s ministerstvom. Ide skoro o totožné pozmeňujúce návrhy v informácii, ktoré však bolo pre zjednodušenie hlasovania nutné predložiť opätovne so zmenami, na ktorých sme sa s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny dohodli. Prosím o podporu tohto návrhu zákona. Verím, že bude na prospech pri vymáhaní výživného. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa si nežiada vystúpiť.

    Páni poslanci, poslankyne, prerušujem rokovanie 32. schôdze do zajtra rána. Zajtra budeme pokračovať neverejným rokovaním, prerokúvaním návrhu Programový plán rezortu ministerstva obrany na rok 2005 až 2010. Poprosil by som technikov, aby zabezpečili rokovaciu sálu tak, aby sme mohli ráno začať neverejným rokovaním.

    Ďakujem vám za účasť na dnešnom rokovacom dni, prajem vám príjemnú dobrú noc, dovidenia zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.