• Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, otváram piaty deň rokovania 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a poslanci: Danko, Dlhopolček, Fico a pán poslanec Paška.

    Budeme teraz pokračovať prerokúvaním vládnych návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je minister hospodárstva Pavol Rusko. Poprosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil

    vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 813.

    Spoločnú správu výborov máte ako tlač 813a.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedol vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov.

    Hlavným dôvodom na vypracovanie tohto návrhu zákona je to, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 70 o energetike bolo v rokoch 2001 až 2003 prijatých viacero smerníc Európskej únie, ktoré sa týkajú predmetu úpravy tohto zákona, ktoré je nutné transponovať do právnych predpisov v oblasti energetiky.

    Nový zákon o energetike urýchľuje harmonogram liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, zvyšuje transparentnosť vzťahov medzi účastníkmi trhu a zavádza niektoré nové pravidlá. Návrh zákona vytvára predpoklad na fungovanie otvoreného trhu s energiou, ktorý zaručuje dostatočný stupeň ochrany chráneným odberateľom, ako aj prístup tretích strán do elektroenergetických a plynárenských sústav. Vytvára priestor a pravidlá na trhové správanie sa účastníkov energetického trhu.

    Zákon upravuje tiež všeobecný hospodársky záujem a stanovuje možnosti uložiť držiteľom povolenia na podnikanie v energetických odvetviach povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme.

    Návrh zákona transparentne oddeľuje dodávku elektriny a plynu od energetickej dopravnej cesty, od prenosu a distribúcie elektriny a od prepravy a distribúcie plynu. Umožňuje odberateľovi výber svojho dodávateľa energie a rešpektuje potrebu nediskriminačného prístupu k energii a do energetických sústav.

    Prípravu tohto zákona priebežne prerokúvala a hodnotila i komisia pre energetiku pri Výbore NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. V rámci druhého čítania predložený návrh zákona prerokovali štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Osobitne je potrebné spomenúť gestorský Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý schválil k predloženému návrhu zákona pozmeňujúce návrhy, ktoré nesporne prispejú k jeho zlepšeniu. Za predkladateľov teda môžem konštatovať, že uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi boli vyriešené vecné a legislatívnotechnické problémy v návrhu zákona. Stotožňujem sa v plnom rozsahu s odporúčaním gestorského výboru k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, tak ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Poprosím teraz, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie jeho predseda Ján Rusnák informoval Národnú radu o výsledku a spôsobe prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi teda, aby som vystúpil z poverenia výboru k spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, tlač 813, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1164 z 8. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, tlač 813, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, tlač 813, prerokovali výbory a prijali k nim nasledovné uznesenia: ústavnoprávny výbor so zmenami a doplnkami uvedený v prílohe návrh schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona a navrhol schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v prílohe uznesenia, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona a neprijal k nemu uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    V časti IV, ako máte pred sebou v spoločnej správe uvedené, sú stanoviská gestorského výboru k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v jednotlivých výboroch. Po rozprave, ktorú vás žiadam otvoriť, navrhnem spôsob hlasovania o týchto návrhoch. Samozrejme, mám poverenie aj pre tretie čítanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda, za uvedenie správy gestorského výboru, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne dávam možnosť sa prihlásiť poslancom. Dvaja páni poslanci. Vy sa môžete kedykoľvek, pán spoločný spravodajca. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš, pán spoločný spravodajca, a nakoniec pán poslanec Madej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, predkladaný zákon je mimoriadne dôležitým zákonom, pretože má prispieť k tomu, aby Slovensko fungovalo zo všetkých stránok, ekonomika, infraštruktúra, samozrejme, naše domácnosti. Určite nie je jednoduché spracovať takýto zákon v takej podobe, aby k nemu nebolo množstvo pripomienok. Ako vidíte, aj k tomuto zákonu bolo viac ako 70 pripomienok, možno sa o nich sporiť, či sú správne, alebo nesprávne, ale v každom prípade sa dá povedať, že vytvorenie takéhoto zákona je komplikovanou záležitosťou.

    Ja sa upriamim iba na jednu vec. Povedal som už, že pripomienok bolo veľa. To znamená, že poslanci asi dosť suplovali činnosť zodpovedných na ministerstve hospodárstva. Ďalšia vec, ktorá je mimoriadne dôležitá, je otázka energetickej politiky. Znovu budete asi počúvať to, čo som vám už niekoľkokrát povedal, ale myslím si, že pri prerokovaní zákona o energetike je namieste znovu zopakovať slová, v ktorých odznelá požiadavka zatiaľ nebola naplnená.

    V § 3 sa píše, že ministerstvo vypracúva energetickú politiku. Energetická politika má byť všeobecným základom, z ktorej vyrastajú potom akékoľvek zákony. Energetická politika má určovať širší rámec, má hovoriť o tom, aký význam energetika vo všeobecnosti má pre funkčnosť štátu ako celku a podľa akých zásad, podľa akých princípov potom budeme jednotlivé zdroje energií rozvíjať, akým spôsobom budeme, samozrejme, budovať jednotlivé zdroje a akým spôsobom sa tieto zdroje budú uplatňovať na trhu, aké vzájomné pravidlá medzi nimi budú platiť. Znovu hovorím, nie je to jednoduché, vždy by sa dalo vylepšovať, doslova aj mudrovať, nechcem o tom hovoriť. Ale na jednu vec vás znovu upozorňujem.

    Na Slovensku neexistuje energetická politika. Kontinuita v spracovaní energetickej politiky bola prerušená pred piatimi rokmi. Pán minister hovoril, že nenašiel na ministerstve energetické politiky spracované v minulých obdobiach. Upozorňujem roky 1995 a 1997 materiály existujú, sú dostupné. V roku 1999 bola spracovaná energetická politika, ktorá nemala všetky náležitosti a jednoducho od tej doby nebola aktualizovaná. Viem, že v súčasnosti je rozpracúvaná elektroenergetická politika, to znamená súbor zásad, cieľov, prostriedkov, ktoré by mali umožniť, aby sme v dlhodobom časovom horizonte boli spoľahlivo zásobovaní elektrickou energiou.

    Netvrdím, že taký materiál sa dá spracovať za pol roka. Naozaj nie. Avšak, keď zákony predbiehajú základné rámce, určite bude potrebné tieto zákony v budúcnosti opravovať. Keďže nemáme energetickú politiku, nie sú určené napríklad ani základné rámce rozvoja alternatívnych zdrojov, ťažko očakávať naplnenie spoločných európskych cieľov, napríklad cieľa z lisabonskej iniciatívy zvýšiť podiel alternatívnych zdrojov na určité percento, ktoré tiež nebude dosiahnuté v Európe, ak na Slovensku neexistuje energetická politika, a ak na Slovensku neexistuje súbor opatrení, ktoré by umožňovali alternatívne zdroje rozvíjať.

    Moja pripomienka alebo moje vystúpenie nesmeruje k tomu, aby som dával nejaké zásadné návrhy na doplnenie. Avšak v § 3 navrhujem, aby bol tento paragraf preformulovaný a aby tam bolo jasne napísané: „Ministerstvo zodpovedá za vypracovanie energetickej politiky na obdobie minimálnych dvadsiatich rokov a za aktualizáciu energetickej politiky prinajmenšom v päťročnom cykle s ohľadom na optimálne využívanie slovenského ľudského, technického a prírodného potenciálu.“

    Vážení, znovu opakujem, pokiaľ nebude základ, z ktorého sa odvíjajú všetky zákony, ťažko očakávať, že samotné zákony, ktoré už presnejšie definujú činnosti v danom odvetví, budú kvalitné. Energetická politika je základ. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Jaduš. Pán poslanec Zubo, aj vy sa hlásite s faktickou poznámkou? Už som uzatvoril možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Jaduš.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pri prerokúvaní tohto zákona vo výbore pre životné prostredie nám, bohužiaľ, pani štátna tajomníčka nedokázala dostatočne vysvetliť, prečo nemôže mať podpora alternatívnych zdrojov legislatívnu podobu. Je dôležité povedať, že alternatívne zdroje sa v tejto republike nebudú podporovať, respektíve budovať, pokiaľ nebudú garancie v legislatíve. Spoliehať sa na rozhodnutie vlády, to je len momentálny stav, otázka toho, či vláda momentálne má, alebo nemá dostatok finančných prostriedkov. Ale kto raz postaví alternatívny zdroj, bioelektráreň, veternú elektráreň, potrebuje garancie nielen na výstavbu, možno na tú ani tak nie, ale skôr na garantované ceny, ktorými bude štát do istej miery suplovať, alebo respektíve regulovať tento odber, pretože prevádzka alternatívnych zdrojov je podstatne náročnejšia a cena elektrickej energie je vyššia ako z doteraz využívaných zdrojov.

    Napriek tomu má prevádzka alternatívnych zdrojov mimoriadny význam hlavne v regiónoch, kde je nízka ekonomická úroveň. My tu máme množstvo biomasy, ktorú môžeme spracúvať v kogeneračných jednotkách, v bioelektrárňach. Je to nielen elektrická, ale aj tepelná energia. A podotýkam, že po vstupe do Európskej únie máme množstvo lánov, polí, ktoré sú neobrábané, máme množstvo trávnatých a lesných porastov, ktoré sa dajú takýmto spôsobom využiť a pre zaostalé regióny má táto oblasť obrovský význam a obrovský potenciál. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Veľmi rada by som uviedla jednu myšlienku k vystúpeniu pána poslanca, ktorého považujem skutočne za skúseného a ovládajúceho problematiku, dokonca môžem osvedčiť, že ako členka vlády v rokoch 1994 - 1998, ale aj v rokoch 1992 - 1994 si pamätám, že dokonca pán poslanec bol na rokovaní vlády, keď sa energetická stratégia vo vláde prerokúvala.

    Pán minister, ak neviete nájsť vo svojom rezorte tento materiál, tak zrejme ste tam už povymieňali všetkých pracovníkov, pretože pracovníci, ktorí tam pracovali aj v minulosti, musia si veľmi dobre tento materiál pamätať, alebo ho dokonca mať u seba, nehovoriac už o tom, že k tejto otázke sú aj príslušné uznesenia vlády. Pri troške prácnosti vašich pracovníkov a zorientovaní sa určite vám tento materiál v dohľadnom čase dajú k dispozícii. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolil by som si v rozprave zareagovať na stanovisko gestorského výboru k bodom 24 a 25 spoločnej správy. S poľutovaním musím konštatovať, že gestorský výbor body 24 a 25, ktoré prosím vyňať na osobitné hlasovanie a prosím o ich podporu, neodporúča Národnej rade schváliť.

    V týchto bodoch ide o nasledovné. Podľa § 10 zákona držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická alebo právnická osoba je oprávnená na taxatívne vymedzené štyri úkony. Medzi nimi patrí aj právo vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahom a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti. Som rád, že do spoločnej správy sa dostalo ustanovenie o povinnosti spoločného súhlasu, ale napriek tomu musím konštatovať, že ods. 4 uvedeného ustanovenia § 10 tieto oprávnenia pomenúva ako vecné bremená.

    Chcel by som pri tomto povedať, že vecné bremená sú občianskoprávnym inštitútom, ktoré sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľnosti. Či už vkladom, alebo záznamom. Ale vstup na cudzie pozemky reálne znamená, že je to akýkoľvek iný pozemok, dotknutý pozemok, ktorý nie je definovaný, a definovať to ako vecné bremeno, muselo by sa to zobraziť v katastri nehnuteľnosti. To však nie je ale uvedené, ani spôsob, proces, akým sa niečo takéto musí ustanoviť.

    Som toho názoru, že ak sa schváli pozmeňujúci návrh pod č. 24, ktorý vypúšťa práve toto vecné bremeno, nič sa nestane. Akurát bude vyčistená legislatíva v tom, že zostane oprávnenie zo zákona vstupovať na pozemky po súhlase vlastníka nehnuteľnosti. Ale naozaj to nemôže byť vecné bremeno. Bude to povinnosť zo zákona pre vlastníka pozemku a oprávnenie pre toho, kto je držiteľom. Takže minimálne prosím, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu bodu 24, tak ako to schválil ústavnoprávny výbor.

    Bod 25 spoločnej správy ustanovuje alebo vypúšťa slová „alebo ním poverená fyzická alebo právnická osoba“. V tomto sa ústavnoprávny výbor nazdával, že je veľmi široká definícia pre držiteľa oprávnenia poveriť akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, najmä akúkoľvek fyzickú, tým, že zodpovednosť by mala niesť práve osoba vykonávajúca tieto oprávnenia zo zákona z § 10 ods. 1 písm. a) až d). Z toho teda vyplýva, že poveriť akúkoľvek osobu môže byť z tohto zákona na výkon takýchto oprávnení veľmi nebezpečné. Preto prosím o schválenie aj bodu 25 spoločnej správy napriek stanovisku gestorského výboru.

    Dovolím si ešte v rozprave predniesť pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorý znie. V § 69 ods. 13 znie: „Vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov. Ide o zásah do zmluvných právnych vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami a pravidlami fungovania právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a najmä proti princípom právnej istoty, ochrany, dôvery občanov v právny poriadok a zachovania legálne nadobudnutých práv. Išlo by o paušálne zrušenie platnosti zmlúv uzavretých v minulosti, ktoré je aj v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu č. 21 z roku 2000. Takže toľko k odôvodneniu tohto pozmeňujúceho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela len vyjadriť a podporiť pána poslanca k tomu § 10 a poprosila by som aj pána ministra, keby teraz trochu počúval.

    Pôvodný zákon bol veľmi chybný v tejto časti vstupu na cudzie pozemky. A môžem povedať z konkrétnej skúsenosti z Košíc, kde bola takto postavená výmenníková stanica bez súhlasu majiteľa, potom došlo k predaju nehnuteľnosti, výmenníková stanica ostala ako čierna stavba a nie je zlegalizovaná.

    Ako sa vyrovnáme s tými minulými stavbami, ktoré vznikli bez súhlasu vlastníka. Nie sú zapísaní v katastri, ale sú výmenníkovou stanicou pre jednu časť sídliska, napríklad je to v mestskej časti Západ, a preto si myslím, že treba veľmi citlivo reagovať alebo citlivo pristupovať k schváleniu tohto bodu, aby sme mohli zriaďovať či už vecné bremená, alebo vstupovať na cudzie pozemky bez súhlasu, tak ako to bolo v pôvodnom znení, ale hlavne, ako sa chcete vyrovnať s energetickými zariadeniami alebo zariadeniami, ktoré boli postavené podľa pôvodného zákona a dnes sú čiernymi stavbami, lebo súhlas vlastníka na zápis do katastra ani na ich stavbu nebol. Toto si myslím, že je veľmi dôležitá jedna vec, ktorú treba do budúcnosti riešiť, pán minister.

  • Ešte v rozprave vystúpi pán spravodajca, ktorý sa hlásil do rozpravy. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Takže v tomto svojom vystúpení len odcitujem pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, tlač 813.

    Po prvé. V § 22 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa odkaz 15 a poznámka pod čiarou k odkazu 15. Zároveň sa prečíslujú nasledujúce odkazy.

    Odôvodnenie. Ide o zosúladenie s § 69 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spojený s bodom 18 prílohy č. 2 k legislatívnym pravidlám tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. vzhľadom na to, že v texte zákona nie je dovolené uvádzať v poznámke pod čiarou odkazy na predpisy, ktoré boli zverejnené len na internete na zahraničnej webovej stránke, teda neboli zverejnené v Zbierke zákonov alebo v Úradnom vestníku Európskej únie v cudzom jazyku. V konkrétnom prípade ide o štatút asociácie, členstvo, ktoré nie je povinné a nemá medzinárodný význam, ale len regionálny v rámci Európskej únie. Ďakujem pekne. Toto je môj pozmeňujúci návrh.

  • Pán spravodajca, pán poslanec Rusnák bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. No, nie je tu zase, a..., je tam pán poslanec Mikuš. No, my už sa v tej diskusii zrejme o energetike pomerne často stretávame. Ja viem, že ho trápi, že neexistuje energetická politika. Môžem ho ubezpečiť, že aj mňa, ale zdedili sme nejaký stav a snažíme sa, aby sme ho zmenili čo najrýchlejšie. Som rád, že si zaregistroval aspoň to, že sa niečo robí v tomto smere a že za pol roka sa to nedá.

    Pani poslankyni Tóthovej chcem adresovať jasnú odpoveď, aj keď tu nie je, že my sme nehľadali materiály, o ktorých hovorí. Nie je tam neporiadok. Vieme, kde sú a hovorím o tom, že nemáme schválenú ucelenú energetickú koncepciu. To je rozdiel. A takú som nenašiel. Takú, ktorú by schválila vláda, prípadne prerokovala Národná rada, takú, ktorá by bola zapracovaná do národohospodárskej stratégie, tvorila s ňou ucelený kontext a podobne, lebo každý, kto hovorí o energetickej politike, asi veľmi dobre vie, aspoň dúfam, že ju nemožno vytŕhať z iných politík, ktoré tvoria konzistentný okruh národohospodárskej stratégie.

    A úplne úprimne to isté, čo platí pre zákony a energetickú politiku, platí pre energetickú politiku a národohospodársku stratégiu. Inými slovami, ťažko bude jedna politika predbiehať ostatné, ak sa neschvaľuje celý balík. Čiže ak máme v tomto smere zaujať naozaj systémový prístup, tak sa bavme najskôr o celej národohospodárskej stratégii, aby sme vedeli, ako nám nadväzuje energetická politika na priemyselnú politiku, ako je na tom surovinová politika, akým spôsobom chceme profilovať prostredie či už podnikateľské, makroekonomické, obchodné a iné.

    To znamená, že pripravuje sa nielen energetická politika, ale celá národohospodárska stratégia a možno sa pripravuje dlhšie práve preto, lebo nechceme predbiehať energetickou politikou ostatné, tak ako sme museli, aj keď nechtiac predbiehať energetickú politiku energetickými zákonmi. Ale nastúpili sme do nejakého autobusu. Asi najlepšie by bolo, keby sa v roku 1993 alebo už v roku 1992 robila a formulovala národohospodárska stratégia, ale je to utópia, pretože to by nezvládol a nestihol nikto v hektickej dobe, v ktorej vtedy parlament a vláda fungovali. Takže majme trochu trpezlivosti. Podarí sa nám dobehnúť ten sklz, aj keď niektoré zákony musia predbiehať to, čo tvorí ich rámec. Ten rámec sme napokon odhadli. Ak sa ukáže potrebná zmena, budeme ju vedieť zapracovať.

    Pokiaľ ide o alternatívne zdroje elektrickej energie, no, áno. A ešte jeden detail k národohospodárskej politike alebo energetickej politike. Aj Európska únia ju mala, tá sa topila v politikách, v diskusiách, debatách, v seminároch, no a napokon sa zistilo, že energetická politika, ktorá hovorí o 30-percentnom zahrnutí alternatívnych zdrojov výroby elektrickej energie je zlá, lebo ciele lisabonskej stratégie v tejto oblasti sa nedosiahnu, tak sa pýtam, načo bola dobrá tá energetická politika, keď teraz je jasný návrat k jadru, o čom energetická politika, energické semináre pred piatimi rokmi viac-menej zásadne pochybovali.

    Takže nie vždy stačí energetická politika alebo semináre a diskusie na túto tému. A v konečnom dôsledku celá energetická politika Európskej únie sa mení. Jednoznačne sa ukazuje, že zásadná zelená politika, respektíve zelená výroba je jadrová výroba a kapacity, ktoré sú dnes nastavené nejakým spôsobom, nie je možné dosahovať, respektíve zanedbávať alebo nahrádzať tými, ktoré budú smerovať jednoznačne alebo iba k alternatívnym zdrojom. Nevieme regulovať sústavu, nevieme ovládať vietor, príliv, slnko a z tohto pohľadu sú alternatívne zdroje mimoriadne nezodpovedné, lebo nefungujú vtedy, keď potrebujeme, z povahy svojej vlastnej nemôžu.

    Keď hovoríme o alternatívnych zdrojoch u nás, tak vždy vzniká jasná otázka. Áno, samozrejme, bolo by veľmi dobré zakomponovať tieto zdroje a ich využitie najmä v oblastiach, ktoré majú nízku zamestnanosť, ale vždy ostáva otázka, kto to potom zaplatí a oddotuje. Pretože ste presne správne povedali, že alternatívne zdroje sú v celej prevádzke drahšie. A to je potom veľmi dobré prísť a povedať - ja si urobím veternú elektráreň, budem využívať a vyvíjať a vyrábať elektrickú energiu, takzvanú zelenú a vy sa všetci poskladáte na to, aby som to ja mohol prevádzkovať, a teda, aby som ja mohol podnikať a nezdá sa mi to perspektívne, nezdá sa mi to v konečnom dôsledku ani ekonomicky korektné.

    Ak niektoré štáty si z alternatívnych zdrojov urobili svoju vlastnú politiku a chcú ju presadzovať za každú cenu bez ohľadu na ekonomiku, bez ohľadu na zdroje, ktoré sú k dispozícii, je to pasca, do ktorej sa skôr alebo neskôr chytia samy. Pretože každá takáto výroba musí byť dotovaná a či ju už budeme zabezpečovať ako základné investície z fondov Európskej únie, alebo potom dotovať cenu elektrickej energie, aby sa nám nezvýšili vstupy, je to jedno a to isté. Je to neekonomické a v konečnom dôsledku oveľa, oveľa drahšie.

    K pánovi poslancovi Madejovi. Myslím si, že rozsah, tak ako je definovaný prístup, tak ako je definovaný v spoločnej správe a pozmeňujúcim návrhom, je v poriadku. A ako sa chceme vyrovnať s čiernymi stavbami? No, to chce chvíľočku rozmýšľať, lebo asi to nevieme povedať hneď teraz v tomto momente. Zamyslíme sa, zanalyzujeme, koľko ich vlastne je, aké sú jednotlivé riešenia a prídeme s nejakým návrhom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vám všetkým poďakoval za to, že ste prijali moju výzvu, že o týchto zákonoch sme viacej hovorili vo výboroch, viacej hovorili v komisiách, ktoré boli k tomu zvolané, a že vaše vystúpenia vždy boli konzultované s odbornou verejnosťou. Preto som veľmi rád, že je tomu tak a že nie som zaplavený v pléne mnohými návrhmi, na ktoré by mi bolo ťažko v tejto chvíli reagovať.

    Chcem povedať, že návrh pána poslanca Mikuša, ktorý predniesol v pléne, je akceptovateľný. Hovorí len o tom, o čom v podstate sme hovorili v minulosti. Ja si dovolím len doplniť poznámku pána ministra v tom, keďže som sedel i v predchádzajúcom parlamente, áno, bola energetická politika, iste boli i predtým politiky, ale jednoducho dnes je nová doba s ponímaním nášho vstupu do Európskej únie a jednoducho i pohľad na túto vec musí byť komplexnejší, preto na tejto politike iste robíme a ponúkol som aj priestor Národnej rady a svojho výboru na to, aby sme spoločne s ministerstvom hospodárstva, kde ja spoluprácu veľmi vyzdvihujem, na tomto dôležitom materiáli robili, prijali sme k tomu už určité závery, takže sa teším, že na tomto rokovaní sa stretneme i s mnohými z vás.

    K návrhu pána poslanca Madeja. Takisto sme tento návrh niekoľkokrát konzultovali, a preto si myslím, že treba podporiť to, čo je uvedené v spoločnej správe pod bodmi 24, 25. O tom samostatnom návrhu, ktorý predložil, hovorím len jedno, budeme hľadať iné riešenia, čiže tento návrh by som navrhoval nepodporiť.

    Ešte raz ďakujem, páni poslanci, za váš konštruktívny prístup.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 830).

    Prosím znovu podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodniť v poradí už tretiu novelu zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví. Hlavným dôvodom na predloženie návrhu novely tohto zákona je takisto európska legislatíva a potreba implementácie európskych smerníc do nášho legislatívneho rámca. Zároveň bolo potrebné v tejto novele zákona upraviť aj inštitucionálne zabezpečenie podmienky na prístup do siete pre cezhraničné prenosy elektriny v súlade s príslušným nariadením EÚ.

    Zámerom navrhovanej novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach je aj riešiť tie nedostatky v právnej úprave rozhodovania a činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, na ktoré poukázala doterajšia prax pri aplikácii zákona, zvýšiť transparentnosť a objektívnosť v rozhodovaní úradu najmä zavedením možnosti uplatňovania opravných prostriedkov v prípade nezákonného rozhodnutia regulačného úradu, zosúladiť kompetencie regulačného úradu zodpovedného za vecnú a cenovú reguláciu v oblasti energetiky a ministerstva hospodárstva, ktoré je zodpovedné za výkon štátnej správy v oblasti energetiky a za uplatňovanie energetickej politiky štátu.

    Navrhovanou novelou zákona sa výrazným spôsobom sprehľadňuje a upresňuje postup pri rozhodovaní o cenách elektriny, plynu, tepla a pitnej vody, o cenách za odvedenie a čistenie odpadovej vody a za vodohospodárske služby súvisiace s využitím energetického potenciálu vodných tokov.

    Celý proces cenovej regulácie je upravený tak, aby bol transparentný, aby sa na ňom zúčastňovali aj regulované subjekty a odberatelia a aby odberatelia a koneční spotrebitelia energie boli s platnými cenami na nasledujúci rok oboznámení najneskôr do konca októbra. Navrhovaná novela upravuje základný právny rámec pravidiel na fungovanie trhu s elektrinou a plynom, ktorých prevzatie do národného práva je jednou zo základných požiadaviek vyplývajúcich z legislatívy EÚ pre vnútorný trh Únie s elektrinou a plynom.

    Predložený návrh zákona bol koordinovaný z hľadiska vecného, inštitucionálneho, kompetenčného s návrhom nového zákona o energetike a s návrhom nového zákona o tepelnej energetike.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona prerokovali určené výbory. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v týchto výboroch sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Stotožňujeme sa s odporúčaním gestorského výboru k jednotlivým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. Zároveň mi dovoľte požiadať vás týmto o schválenie tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tlač 830.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona, tlač 830, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako výboru gestorskému. Iné výbory predmetný návrh zákona neprerokovali a ani poslanci, ktorí zákon dostali, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne svoje stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor vo svojom uznesení odporučil Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť, výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil vládny návrh zákona schváliť. Z uznesení jednotlivých výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor na svojom záverečnom rokovaní takisto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s tým, že o bodoch spoločnej správy 1 až 6, 8 až 12, 15 až 21, 23, 28 až 39, 41, 42, 44, 47, 49 hlasovať spoločne s odporúčaním výboru schváliť ich a o ostatných bodoch spoločnej správy s odporúčaním výboru neschváliť ich. Gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Súčasne ma gestorský výbor poveril aj právomocami podľa § 79 rokovacieho poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov? Ako jediný pán poslanec Madej. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy za skončenú.

    Pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len veľmi krátko. Poprosil by som vyňať body spoločnej správy na osobitné hlasovanie, a to nasledovné: 13, 24, 26, 27, 40 a 43.

    Len v krátkosti k jednému bodu, k bodu 13. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý schválil ústavnoprávny výbor, týka sa odmien a ďalších paušálnych náhrad členov regulačnej rady, ktorí sú na vyššej úrovni ako najvyšší ústavní činitelia. Aspoň v tomto sa znižuje ich odmena zo štvornásobku na trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie? Pán spravodajca? Áno. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, o všetkých týchto bodoch, ktoré sú vyňaté na osobitné hlasovanie, gestorský výbor aj výbor pre hospodárstvo, aj potom ešte gestorský výbor veľmi dlhodobo rokoval, aby našiel určité pravidlá hry, aby hlavne nezasahoval do nezávislosti regulačného orgánu a v súvislosti s nezávislosťou regulačného orgánu od vymenovania jeho jednotlivých členov regulačnej rady až po ich odmeňovanie sa spája s nezávislosťou tohto regulačného orgánu a za tri roky, odkedy regulačný orgán funguje, takýto návrh neodznel a s regulačnou radou ani s týmto regulačným orgánom nie sú problémy. Môžeme povedať, že tento regulačný úrad odstraňuje krížové dotácie, ponaprával ceny v energetiky, takže dnes môžeme celkom zodpovedne povedať, že ceny v energetike kopírujú ich náklady, nedochádza ku krížovým dotáciám, plateniu aj za to, čo neodoberám.

    Z tohto dôvodu ako spoločný spravodajca dovolím si neodporučiť na schválenie tie body spoločnej správy, ktoré môj predrečník navrhol. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 511/2003 Z. z. (tlač 812).

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby odôvodnil aj tento návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Potrebu novelizácie zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov iniciovalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a vyplynula aj z doterajšieho nedostatočného vymedzenia spôsobu nakladania s majetkom určeným na účely hospodárskej mobilizácie.

    Ministerstvo zdravotníctva iniciovalo novelu zákona z dôvodu, že v jeho pôsobnosti dochádza k transformácii zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie na neziskové organizácie. No zákon o hospodárskej mobilizácii vo svojich ustanoveniach neziskové organizácie ako objekty hospodárskej mobilizácie štátu nepozná. Takisto nepozná pojem verejná vysoká škola a navrhuje sa uvedený problém v zákone riešiť rozšírením ustanovenia o subjektoch hospodárskej mobilizácie o neziskové organizácie a o verejné vysoké školy.

    Novelizácia je potrebná aj z dôvodu vymedzenia spôsobu nakladania s majetkom určeným na účely hospodárskej mobilizácie, ako aj rozšírenia ustanovenia týkajúceho sa majetku určeného na účely hospodárskej mobilizácie.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, prosím o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj o spoločnej správe, ktorú prijal gestorský výbor.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 511/2003 Z. z., tlač 812, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1166 z 8. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, tlač 812, prerokovali výbory a prijali k nemu takéto uznesenie.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 5. októbra a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 5. októbra a uznesením č. 462 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 13. októbra a uznesením č. 444 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 7 obsiahnutých v bode IV spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o hospodárskej mobilizácii schváliť a zároveň ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a prerokovať návrh zákona, poveril ma právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 819, spoločnú správu ako tlač 819a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Z hodnotenia doterajšej aplikácie zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike, ktorý ako unifikovaný právny predpis upravoval podmienky podnikania v elektroenergetike, plynárenstve a v tepelnej energetike, vyplynula potreba podrobnejšie a samostatne upraviť podmienky podnikania v tepelnej energetike.

    Oblasť podnikania v tepelnej energetike má svoje osobitosti, ktoré spočívajú najmä v tom, že výroba a rozvod tepla majú len lokálny charakter, a preto pri týchto činnostiach nedochádza ku vzniku dominantného postavenia výrobcu alebo dodávateľa tepla na celom území Slovenska. Navyše dosiahnutý stupeň diverzifikácie výroby a rozvodu tepla na Slovensku vytvára v tejto oblasti podnikania primerané podmienky na rozvoj hospodárskej súťaže a trhových síl na rozdiel od podnikania v elektroenergetike a plynárenstve, ku ktorej sa výroba a prenos, preprava a distribúcia sústreďuje do niekoľkých horizontálne alebo vertikálne integrovaných podnikov.

    Uvedené skutočnosti odôvodňujú prijatie samotného zákona o tepelnej energetike. Navrhované zmeny oproti doterajšej právnej úprave podnikania sú tieto. Podnikateľ už nebude potrebovať na výstavbu sústavy tepelných zariadení na výrobu a rozvod tepla predchádzajúci súhlas ministerstva. Pokiaľ jeho investičný zámer bude v súlade s potrebami na zdroj a rozvod tepla v danom území, ministerstvo mu vydá o tom osvedčenie. Na výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 megawattov bude vydávať takéto potvrdenia už len obec.

    Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vyrábajú a rozvádzajú teplo len pre vlastnú potrebu a spotrebu bez ohľadu na inštalovaný výkon ich tepelných zariadení, už nebudú na vykonávanie týchto činností potrebovať povolenie. Budú mať len povinnosť oznámiť regulačnému úradu druh a výkon svojej sústavy tepelných zariadení a miesto výkonu tejto činnosti.

    Navrhovaný zákon prerokovali určené výbory v Národnej rade. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z týchto výborov sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to je úvodné slovo k poslednému z trojice energetických zákonov. Dovoľte mi, aby som sa vám touto cestou úprimne poďakoval za spoluprácu v tejto nie ľahkej trojici zákonov. Naozaj bolo to asi najťažšie legislatívne trápenie, respektívne legislatívny proces, ktorý ministerstvo hospodárstvo spolu s príslušným výborom absolvovalo. Boli to ťažké zákony a dnes stoja pred svojím schválením aj vďaka spolupráci s vami a spolupráci s gestorským výborom, ktorému by som chcel osobitne poďakovať.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu aj tohto tretieho energetického zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu k tomuto predmetnému zákonu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 819, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1167 z 8. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona o tepelne energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprekovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách v znení neskorších predpisov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 5. októbra 2004 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 5. októbra 2004 a uznesením č. 464 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 13. októbra 2004 a uznesením č. 443 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 14. októbra 2004 a uznesením č. 230 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 12, 14 až 28, 31 až 53, 55 až 61, 64 až 70, 72 až 79 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. O bodoch 13, 29, 30, 62, 63, 71 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť ich a o bode 54 hlasovať s odporúčaním neschváliť ho. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 a § 73 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov schváliť. Takisto mám poverenie spravodajcu podľa § 79 ods. 5 rokovacieho zákona.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ešte ústne do rozpravy? Pán spravodajca, páni poslanci Zubo, Madej. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Ako prvý vystúpi pán spravodajca, potom pán poslanec Zubo.

  • Páni kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh skupiny dvadsiatich poslancov, ktorý jednoducho dopĺňa pozmeňujúcu správu tak, aby tento zákon bol kompaktný a odborne bolo všetko v poriadku aj vo vzťahu s tými predchádzajúcimi dvoma zákonmi, tak ako bolo povedané. Táto trojica zákonov vlastne tvorí jeden kompaktný celok. Teda dovoľte mi predniesť tie pozmeňujúce návrhy.

    Bod 1 v čl. I k § 6 ods. 1 písm. b). V § 6 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú slová: „preukázanú podľa § 5 ods. 4 a 6“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Druhý bod nášho pozmeňujúceho návrhu v čl. I k § 17 a § 18. § 17 a § 18 znejú: § 17 ods. 1: „Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na prípravu teplej úžitkovej vody, je povinný po a merať množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody určeným meradlo v mieste jej prípravy, po b merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste určeným meradlo, ak sa odberateľ alebo konečný spotrebiteľ nedohodne s dodávateľom inak, po c dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste.“

    § 17 ods. 2. Ak je dodávka teplej úžitkovej vody pre dodávateľa nehospodárna z dôvodu nízkej spotreby tepla úžitkovej vody na strane odberateľa, sa môže dodávateľ na jednej strane a odberateľ a konečný spotrebiteľ na druhej strane dohodnúť na obmedzení dodávky teplej úžitkovej vody len na určité dohodnuté dni v týždni alebo na dohodnutú dennú dobu celoročne alebo počas dohodnutého obdobia roka, prípadne sa môžu dohodnúť na zrušení dodávky teplej úžitkovej vody počas dohodnutého obdobia roka, a ak tejto dohode obmedzenie alebo zrušenie dodávky teplej úžitkovej vody nedôjde, dodávateľ je povinný zabezpečiť dodávku teplej úžitkovej vody podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla a teplej úžitkovej vody.

    § 17 ods. 3. Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na vykurovanie a súčasne aj na prípravu teplej úžitkovej vody a ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi je povinný po a dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa, po b zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, po c oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle spotreby tepla alebo teplej úžitkovej vody termín odčítania spotreby, po d využívať na rozpočítavanie tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody určené meradlá na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom, po e rozpočítavať množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody podľa pravidiel rozpočítania.

    Odsek 4. Ak konečný spotrebiteľ obstará na svoje náklady určené meradlo, ktoré okrem merania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody meria aj množstvo pretečenej teplej úžitkovej vody, účtuje sa dodávka teplej úžitkovej vody podľa údajov tohto určeného meradla.

    Odsek 5. Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody, alebo odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody písme. a) vykonávanie jeho povinností uvedených v ods. 3, písm. b) odčítanie údajov z určených meradiel spotreby teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu na odčítavanie spotreby tepla, písm. c) chrániť určené meradlo spotreby teplej úžitkovej vody pred neoprávneným zásahom, písm. d) prístup k určenému meradlu spotreby teplej úžitkovej vody za účelom jeho kontroly na nevyhnutnú dobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo odberateľom.

    Ods. 6 § 17. Teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody ustanoví všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

    § 18. Dodávateľ je povinný: písm. a) ods. 1 merať množstvo dodaného tepla určený meradlom spotreby tepla na každom dohodnutom odbernom mieste a zabezpečiť overovanie určeného meradla podľa osobitného predpisu; písm. b) zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenému zásahu; písm. c) oznámiť písomne odberateľovi termín výmeny určeného meradla, zaznamenať údaje o vymieňanom meradle; písm. d) vykonávať mesačné odpočty určených meradiel a písm. e) vykonávať mesačne bilancie výroby tepla a dodávky tepla.

    § 18 ods. 2. Ak má odberateľ pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, požiada dodávateľa o preskúšanie. Tento je povinný do 30 dní od doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla. V prípade zistenia chyby na určenom meradle uhrádza náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla dodávateľ, a ak neboli na určenom meradle zistené chyby, hradí náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla ten, kto požiadal o preskúšanie určeného meradla.

    § 18 ods. 3. Dodávateľ tepla, ktorý dodáva teplo vyrobené kombinovanou výrobou tepla a elektriny je povinný: písm. a) zabezpečiť osobitné meranie množstva vyrobeného tepla a množstva vyrobenej elektrine, ako aj množstva dodaného tepla, množstva dodanej elektriny na to určenými meradlami; písm. b) vykonávať mesačne bilancie výroby a dodávky tepla a výroby a dodávky elektriny.

    § 18 ods. 4. Dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočíta množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi je povinný po a zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti toho zákona, ak všetci koneční spotrebitelia požiadajú dodávateľa alebo odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, o zapojenie určeného meradla tepla alebo zapojenie pomerových rozdeľovačov tepla, je dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, povinný zapojiť určené meradlo tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla do jedného roku od doručenia žiadosti o zapojenie týchto meradiel, ak sa dohodnú všetci koneční spotrebitelia na inom spôsobe rozpočítania množstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia určeného meradla tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla nevzniká. Písm. b). Oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle spotreby tepla alebo pomerovom rozdeľovači tepla termín odčítania spotreby. Písm. c) využívať na rozpočítavanie množstva dodaného tepla určené meradlá tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa. Písm. d) rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.

    § 18 ods. 5. Odberateľ je povinný: písm. a) umožniť dodávateľovi zapojenie, údržbu a odpojenie určeného meradla v objekte odberateľa; písm. b) umožní dodávateľovi odčítať údaje na určenom meradle; písm. c) umožní dodávateľovi zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenému zisku; písm. d) oznámiť bezodkladne dodávateľovi neoprávnené zásahy do určeného meradla; písm. e) oznámi najmenej 15 dní pred termínom odčítanie údajov na určenom meradle alebo pomerových rozdeľovačoch tepla konečnému spotrebiteľovi termín odčítania.

    § 18 ods. 6. Konečný spotrebiteľ je povinný: písm. a) umožniť plnenie povinností dodávateľa alebo odberateľa, ktorý rozpočíta množstvo dodaného tepla konečného spotrebiteľovi uvedených v ods. 4; písm. b) umožní dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla, a odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla, v čase oznámeného termínu odčítanie údajov z určeného meradla lebo rozdeľovačov tepla; písm. c) chrániť určené meradlá alebo pomerový rozdeľovať tepla pred neoprávneným zásychom; písm. d) oznámiť bezodkladnú poruchu alebo znehodnotenie určeného meradla alebo pomerového rozdeľovača tepla dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla a odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi.

    Odsek 7. Ak dodávateľ uskutoční dodávku tepla pre viacerých odberateľov, môže sa dodávateľ s odberateľmi dohodnúť na spoločnom meracom mieste jedným určeným meradlom.

    Odsek 8. Pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla ustanoví všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Odôvodnenie tohto bodu: Ide o precíznejšie vymedzenie práv a povinností účastníkov trhu s teplom pri dodávke tepla a rozpočítavaným množstvom dodaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v záujme ich jednoznačného výkladu pri aplikácií v praxi.

    Bod 3 v čl. I k § 31 písm. a). V § 31 písm. a) sa vypúšťajú slová „v súlade s koncepciou rozvoja vyššieho územného celku“, ako aj a slová „v súlade s energetickou politikou Slovenskej republiky“ sa nahrádzajú slovami „v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky“. Navrhovaná zmena vyplýva z toho, že kompetencie vyšších územných celkov v oblasti vecnej a cenovej regulácie tepla boli z príslušných ustanovení návrhu zákona vypustené a ďalej sa upresňuje názov dokumentu, ktorý vydáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti energetickej politiky.

    Bod 4 čl. I § 31 písm. b). V § 31 písm. b) znie: „b) rozhoduje o vydaní potvrdenia o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaním tepelným výkonom do 10 megawattov s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike.“ Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny § 12 ods. 6. Ide len o legislatívnotechnickú úpravu.

    A konečne posledný bod 5 tohto nášho pozmeňujúceho návrhu k čl. I k § 39. V čl. I § 39 vrátane nadpisu znie: § 39. Vzťah zákona k všeobecnému predpisu o správnom konaní na rozhodovanie. „Podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.“ Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V Bratislave 26. 10. 2004.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zubo a pripraví sa pán poslanec Madej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už i na základe toho, s čím vystúpil môj predrečník, vidieť, že otázky súvisiace s bezprostredným zabezpečovaním tepla sú otázkami, ktoré sa bezprostredne týkajú každého občana našej republiky, a preto sú maximálne citlivé.

    Zároveň treba konštatovať i na základe tých pripomienok a pozmeňujúcich návrhov, ktoré on predniesol, že predkladané návrhy nie sú vyčistené od možných vecí do tej miery, aby zbytočné navýšenia a náklady spojené s dodávkou tepla nešli navrub jednotlivých odberateľov, ale aby sa v maximálnej miere zabezpečovalo šetrenie týchto zdrojov a v maximálnej miere sa znížili náklady pre konečného spotrebiteľa.

    V súlade i s tou filozofiou, ktorá v predchádzajúcom vystúpení bola alebo odznela, by som aj ja tiež chcel prispieť jedným pozmeňujúcim návrhom k danému zákonu, a to. Navrhujem vypustiť v čl. I § 25 ods. 2 písm. c) tento odsek a namiesto neho dať odsek v nasledujúcom znení: „Zabezpečiť jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzkovej sústavy tepelných zariadení po odberové miesto od 1. januára 2005 do 31. decembra 2006 a jedenkrát za tri roky od 1. januára 2007, ak nedôjde k podstatnej zmene technických parametrov inštalovaného výkonu skutočného odberu alebo organizovanie prevádzky sústavy tepelných zariadení o odberné miesta. V prípade takýchto zmien je dodávateľ povinný zabezpečiť overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberové miesto najneskôr do šiestich mesiacov od vykonania príslušnej zmeny.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na podstatne zmenenú periodiku zo zákona č. 70/1998 Z. z. navrhujem prechodné obdobie dvoch rokov, t. j. roky 2005 až 2006, zabezpečiť overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesta jedenkrát za rok a od roku 2007 zabezpečiť jedenkrát za tri roky. Navrhované znenie umožní plynuté prispôsobenie sa požiadavkám smernice Európskej únie a vyjde tak v ústrety samotným konečným spotrebiteľom a odberateľom tejto energie. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Madej. Ešte predtým s faktickou oneskorenou poznámkou pán poslanec Janiš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kratučko na predrečníka. Celý tento nový zákon o tepelnej energetike smeruje k transparentnosti ako výroby, tak distribúcie tepelnej energie. Sú tam dosť tvrdé opatrenia pre všetkých účastníkov trhu s tepelnou energiou a mám dojem, pán kolega, že váš pozmeňujúci návrh zbytočne zaťaží konečných spotrebiteľov vzhľadom na to, že tak či tak, ak toto bude vykonávať či výrobca, alebo distribútor, tak to vždy premietne do ceny tepla. A práve táto všeobecná vágna formulácia vášho pozmeňujúceho návrhu dáva túto možnosť toto vykonávať a započítavať to do nákladov ceny tepla konečnému spotrebiteľovi. Preto by som neodporúčal ctenej snemovni tento pozmeňujúci návrh prijať.

  • Na faktickú poznámku pán poslanec Zubo, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Veľmi stručne. Ja si myslím, že niet jedného človeka v tejto miestnosti, ktorému by nebolo jasné, že všetky náklady spojené s dodávkou energie súvisia a v konečnom dôsledku platí konečný spotrebiteľ, občan tejto republiky. Ide o to, aby boli vytvorené také legislatívne podmienky, ktoré donútia výrobcov a dodávateľov tepelnej energie čo v najkratšom čase odstrániť chyby, ktoré vedú k nehospodárnosti s touto energiou. To znamená, že trvám na tom, čo som predniesol.

  • Nech sa páči, teraz už konečne pán poslanec Madej, ako posledný máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi najprv krátku úvahu k § 10 - práva a povinnosti držiteľa povolenia. Myslím si, že naozaj v týchto zákonoch sa dosť všeobecne a veľmi vágne ustanovujú oprávnenia vstupovať na cudzie pozemky a de facto k zásahu do vlastníckeho práva ľudí, čo je v rozpore s právnou istotou. Preto oceňujem bod 19 spoločnej správy, ktorá má túto skutočnosť naozaj obmedziť len na zásah do vlastníckeho práva pri stave núdze a pri náhlych nehodách, takže toto obmedzenie vlastníckeho práva nebude možné uskutočniť naozaj zoširoka na základe svojvôle a toho, kto tieto oprávnenia zo zákona má. Je to ale naozaj v budúcnosti isté poučenie aj pre legislatívu ministerstva hospodárstva, aby tieto zákony nemuseli byť v takom rozsahu v parlamente menené.

    Dovoľte mi ešte predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike, ktorý znie nasledovne:

    Po prvé. § 21 znie: Povinný odber tepla. Odsek 1. „Odberateľ je povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla pre svojich odberateľov alebo na rozpočítavanie tepla konečným spotrebiteľom prednostne odoberať teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, ak po a cena tepla držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny na výstupe z centrálneho zdroja tepla neprevyšuje o viac ako 10 percent cenu tepla na výstupe z centrálneho zdroja tepla, po prvé, iného držiteľa povolenia na výrobu tepla, a po druhé, odberateľa, ktorému sa ukladá povinnosť podľa § 21 v prípade, že je sám držiteľom povolenia na výrobu tepla. Po b a teplonosná látka zo sústavy tepelných zariadení držiteľa povolenia na výrobu tepla je zhodná s teplonosnou látkou v sústave tepelných zariadení tohto odberateľa.“

    Odsek 2. V prípade, ak podmienky podľa ods. 1 spĺňa viac držiteľov povolenia na výrobu tepla, ktorí teplo vyrábajú z obnoviteľných zdrojov energie alebo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, odberateľ je povinný prednostne odoberať teplo od toho držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, ktorého cena tepla na výstupe z centrálneho zdroja je nižšia, ustanovenie ods. 1 písm. b) tým nie je dotknuté.

    Odsek 3. Úrad na žiadosť držiteľa povolenia tepla, ktorý vyrába teplo z obnoviteľných zdrojov energie alebo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny prešetrí v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti dodržiavanie povinnosti podľa § 21 ods. 1 a 2 tohto zákona povinnými odberateľmi. Výsledky šetrení úrad písomne oznámi žiadateľovi. Odberatelia sú povinní poskytovať úradu na účely šetrenia potrebnú súčinnosť, najmä poskytovať mu potrebné podklady a informácie. Navrhuje sa týmto explicitne vyjadriť povinnosť odobrať teplo, ak to bude mať pozitívny cenový dopad pre konečných spotrebiteľov, teda ak cena tepla tým pádom bude pre spotrebiteľa nižšia. Takéto navrhované ustanovenie je z právnej stránky zreteľnejšie.

    Druhý pozmeňujúci návrh. § 15 sa dopĺňa novým ods. 3, ktorý znie. Odsek 3. „Držiteľ povolenia na rozvoj tepla, ktorý prevádzkuje verejný rozvod tepla, je povinný za určenú alebo schválenú cenu umožniť distribúciu tepla tomu držiteľovi povolenia na výrobu tepla, ktorý o to požiada, ak teplonosná látka zo sústavy tepelných zariadení na výrobu tepla je zhodná s teplonosnou látkou vo verejnom rozvode tepla.“ Doterajší ods. 3 sa preznačí ako ods. 4.

    A tretí pozmeňujúci návrh. § 40 ods. 7 znie: Odsek 7. „Vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.“ Ide naozaj aj v tomto návrhu zákona o zásah do zmluvných právnych vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami fungovania právneho štátu vyplývajúcich z čl. I Ústavy Slovenskej republiky a ide najmä o rozpor s princípom právnej istoty a ochranu vlastníckeho práva.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Janiš ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. O tom § 21, ktorý pán kolega navrhol ako povinnosť odberu energie z obnoviteľných zdrojov, tu už bola reč pri energetickom zákone a predkladateľ, minister hospodárstva jasne vysvetlil, že súčasne to nie je možné a zákon o energetike neupravuje povinný výkup energie z obnoviteľných zdrojov.

    To značí, že ani v zákone o teple nemôžeme toto jednoducho nariadiť, a ak by sme to niekomu nariadili, tak na druhej strane tomu, kto to za vyššiu cenu musí vykúpiť, musíme z iných zdrojov toto kompenzovať. Je to taký dosť veľký zásah. Treba o obnoviteľných zdrojoch diskutovať a v prípade pri novele tohto zákona sa k tejto problematike vrátiť, ale nedá sa to urobiť len jedným doplňujúcim návrhom v § 21. Toto vidím ako nevykonateľné v tomto zákone, ak by tento pozmeňujúci návrh prešiel a prekvapil ma § 15. Ten, kto vlastní siete, distribučné siete na prepravu tepla je povinný ich prenajať alebo dovoliť, aby cez tieto tepelné siete aj iný výrobca tepla mohol transportovať svoju teplonosnú látku? Je to niečo obdobné ako tranzit plynu alebo tranzit elektrickej energie? Ale potom by sme museli sólo zákonom vstúpiť do vlastníckych vzťahov a dnes tieto siete sú už vo vlastníctve buď miest, alebo vo vlastníctve privátnych organizácií a neviem, akým spôsobom zasiahneme a donútime privátneho vlastníka, aby dovolil vstúpiť do siete tepelných rozvodov inému podnikateľskému subjektu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi sa naozaj má chrániť aj spotrebiteľ, aby cena, za ktorú odoberá teplo, by mala byť čo najnižšia. Takže si myslím, že tieto návrhy sú v prospech konečného spotrebiteľa. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi a v rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 771).

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom návrhu zákona je predovšetkým plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskej únie 2002/87 ES o doplňujúcom dohľade nad finančnými konglomerátmi a smernicu 6/2003 ES o zneužívaní trhu a harmonizovať úpravu záložného práva k cenným papierom so smernicou Európskeho parlamentu Európskej rady o finančných kolateráloch.

    Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, patrí najmä sprísnenie doterajšej úpravy manipulácie s trhom a zneužívanie dôverných informácií pri obchodovaní s investičnými nástrojmi a jej rozšírenie aj na obchody uzavierané mimo regulované trhy. Zavedenie pravidiel na vypracúvanie a šírenie investičných odporúčaní v oblasti finančného trhu, doplnenie úpravy doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi tvorenými bankami, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi, úprava niektorých ustanovení týkajúcich sa záložných práv k cenným papierom a iným finančným nástrojom za účelom zjednodušenia niektorých postupov pre záložcov a záložných veriteľov, ktorí sú verejnými orgánmi alebo verejnými inštitúciami. Súčasťou predkladaného návrhu sú aj novelizácie zákona o burze cenných papierov, zákona o kolektívnom investovaní a Občianskeho zákonníka. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda Mikloš. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený predsedajúci, vážený podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadku predniesol spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1135 zo 7. septembra 2004 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 85 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 247 zo dňa 5. októbra 2004 prijal uznesenie, kde odporúča návrh zákona schváliť. Výbory pre financie, rozpočet a menu a pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prijali uznesenie, kde odporúčajú schváliť predmetný návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    K spoločnej správe v časti IV máme spolu 41 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov aj s odporúčaním gestorského výboru schváliť alebo neschváliť ich. Máte to v písomnej forme v tlači 771a. Gestorský výbor svojím uznesením tento vládny návrh zákona odporúča schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy za skončenú a zároveň aj rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 772, spoločnú správu ako tlač 772a.

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novelou sa upravuje najmä to, že so smernicou Európskej únie 2002/87 ES sa zavádza doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorého cieľom je sledovanie regulácie rizík, ktorým sú poisťovne alebo zaisťovne a ďalšie regulované finančné inštitúcie vystavené v dôsledku ich účasti v skupinách tvorených finančnými inštitúciami pôsobiacimi v rôznych finančných sektoroch.

    Touto novelou sa ďalej ukončuje proces preberania smerníc Európskej únie, ktoré vyplývajú z komplexnej monitorovacej správy Európskej komisie za oblasť poisťovníctva v oblasti ochrany, najmä spolupoistenie, poistenie právnej ochrany a rozhodné právo pri výkone poisťovacej činnosti.

    V čl. II návrhu novely sa upravuje v povinne zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade so smernicou EÚ č. 2000/26/ES povinnosť informačného strediska Slovenskej kancelárie poisťovateľov poskytnúť údaje o likvidačných zástupcoch informačným strediskám členských štátov. Návrh bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, pán predsedajúci. Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorý teraz práve prerokúvame.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1136 zo 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z., týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z., pozmeňujúce návrhy, stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo celkom 12 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte vo svojich laviciach. Pred hlasovaním potom budem hovoriť o odporúčaniach gestorského výboru, ako k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom zaujal stanovisko.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento zákon s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 499 z 18. októbra 2004 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Ďakujem za pozornosť. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 786).

    Pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom novely zákona o stavebnom sporení je zefektívnenie a rozšírenie činnosti stavebných sporiteľní v súvislosti s obchodovaním s vybranými produktmi finančného trhu, ako aj s rozšírením možností poskytovania stavebných úverov za komerčných podmienok právnickým osobám z dočasne voľných zdrojov fondu stavebného sporenia bez nároku na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

    Novela zásadným spôsobom mení určovanie výšky percentuálnej sadzby štátnej prémie, a to v ustanovení matematickej závislosti rendity stavebného sporenia k referenčnej trhovej hodnote. Zároveň ohraničuje maximálnu aj minimálnu výšku percentuálnej sadzby štátnej prémie.

    Novela ďalej prenáša kompetencie v oblasti návrhu celkového objemu prostriedkov určených na štátnu prémiu, ako aj v jej vyplácaní na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Návrh zákona bol upravený o pripomienky legislatívnej rady, ktorá ho prerokovala v júni, takisto vláda Slovenskej republiky prerokovala tento návrh zákona v júli 2004. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prerokoval predložený vládny návrh v stanovenom termíne, v ktorom Národná rada svojím uznesením zo 7. septembra 2004 mu ho pridelila ako gestorskému výboru. Ďalej Národná rada svojím uznesením zo 7. septembra pridelila vládny návrh aj Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory tiež prerokovali vládny návrh zákona.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali súhlasné stanoviská s odporúčaním schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tri výbory - Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    V spoločnej správe je sedem pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme hlasovať. Gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, stavebné sporenie je už niekoľko rokov pravidelnou jesennou témou rokovania parlamentu a nie inak je to aj teraz, bohužiaľ, v drvivej väčšine prípadov vždy rokujeme o znížení štátnej prémie. Napriek pozitívnemu vládnemu návrhu zákona o stavebnom sporení, ktorý bol 7. septembra tohto roku touto snemovňou prijatý veľkou väčšinou hlasov v prvom čítaní, pozmeňujúce návrhy, ktoré predložilo potom ministerstvo financií v jednotlivých výboroch, priniesli opäť rozpory a výrazné znižovanie štátnej prémie. Tieto pozmeňujúce návrhy máte, kolegyne a kolegovia, zahrnuté v spoločnej správe k tlači 786.

    Zo všetkých strán počúvame, ako je bytová otázka nesmierna dôležitá, aký je to veľký problém, že získať finančné zdroje na nové bývanie či opravu existujúcich bytov pri dnešných cenách nie je vôbec jednoduché. Zároveň však treba vnímať aj výsledky, ktoré práve stavebné sporenie dosiahlo.

    Stavebné sporiteľne poskytli na bývanie zhruba 131 miliárd korún, pričom štátna prémia z tohto objemu činí len jednu pätinu. Stavebné sporenie je modelom, je osvedčeným modelom, ktorý sme prevzali z vyspelých ekonomík západnej Európy, a hoci v porovnaní s výškou štátnej prémie vyprodukuje násobky finančných zdrojov, hovorí sa o päť-, šesťnásobku, bez štátnej prémie či pri jej minimálnej výške aj benefity pre občanov a štát sú oveľa nižšie.

    Chcem pripomenúť, že od roku 2000 klesla výška štátnej prémie zo 6-tisíc korún na dnešných 2,5-tisíca korún a jej percentuálny podiel z 30 percent zhruba na 15 percent. Výsledkom je pokles objemu investícií do bývania zo strany stavebných sporiteľní. Namiesto 16 miliárd, ktoré boli v roku 2000, je to dnes o 3 až 4 miliardy menej. Odobratie bonifikácie jedného percenta, tak ako je to v pozmeňujúcim návrhu, ktorý prešiel vo výboroch, reálne spôsobí zníženie percentuálneho podielu štátnej prémie zhruba o 4 percentá.

    Čo to však prakticky znamená? Okrem iného to, že stavebný sporiteľ bude musieť v roku 2005 nasporiť o 6-tisíc korún viac než v roku 2004. Ja sa pýtam. Koľkí na to budú mať? Podľa prepočtov stavebných sporiteľní v roku 2005 poklesnú vklady až o 2 miliardy, čo sa, pochopiteľne, premietne do objemu poskytnutých úverov a medziúverov. Dotkne sa to najmä obnovy a rekonštrukcie existujúceho bytového fondu. Prostriedky usporené na štátnej prémii, ktoré plánuje využiť ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, budú však vo výške len 500 miliónov korún.

    Dôsledkom schválenia pozmeňujúceho návrhu, tak ako je uvedený v bode 6 spoločnej správy, by bolo viac ako tisíc bytových domov, ktoré sa v roku 2005 neobnovia alebo nezateplia. A opäť až šesť rokov, keď spoločenstvá po nasporení príslušnej sumy získajú nárok na stavebný úver, zaplatia za obnovu minimálne o 30 percent viac. Za kúrenie v nezateplených domoch budú však občania platiť oveľa viac celých päť rokov čakania na rekonštrukciu. Koho zrušením jednopercentnej bonifikácie poškodíme? Stavebné sporiteľne? Možno. Čiastočne. V konečnom dôsledku však všetky dôsledky zo zníženia bonifikácie bude znášať občan.

    Pán podpredseda vlády, tvrdíte, že dôsledne plníte programové vyhlásenie vlády, na základe ktorého vám táto snemovňa vyslovila dôveru. Nuž sa teda pozrime, čo sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o bytovej politike. Citujem: „V súlade s možnosťami štátneho rozpočtu bude vláda pokračovať v podpore bývania, v bonifikácii hypotekárnych úverov a v podpore stavebného sporenia s cieľom stimulovať súkromné investovanie do bytovej výstavby. Pre podporu novej bytovej výstavby a obnovu existujúceho bytového a domového fondu vláda prehodnotí dnešný systém a navrhne efektívnejší vrátane zváženia systému stimulačných daňových nástrojov.“

    Zdôrazním. Bonifikácia hypotekárnych úverov v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 je bonifikácia nula a podpora stavebného sporenia zníženie bonifikácie o jedno percento. To je podľa nás v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády. Chcem vás teda, ctené kolegyne a kolegovia, poprosiť, aby ste nepodporili pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, tlač 786, pod bodom 6, ktorý by spôsobil zníženie bonifikácie štátnej prémie zo 14,5 percenta na 11 percent. V tejto súvislosti žiadam, pán spravodajca, aby bod 6 zo spoločnej správy v tlači 786 bol vyňatý na samostatné hlasovanie.

    Ak dovolíte, prednesiem ešte dva pozmeňujúce návrhy. Bude to k čl. I. Prvý bod. Bod druhý má toto nové znenie: V § 2 ods. 3 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie: d) poskytovanie stavebných úverov na stavebné účely podľa § 11 ods. 1 zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia a druhý pozmeňujúci návrh vypustiť bod 16.

    Odôvodnenie. Podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov stavebné sporiteľne získavajú finančné prostriedky nielen zo stavebného sporenia podľa § 2 ods. 1, ako je prijímanie vkladov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom, ale na základe bankového povolenia aj z činností vykonávaných podľa § 2 ods. 3, kde patria napríklad prijímanie vkladov od bánk, investovanie na vlastný účet do komunálnych obligácií, štátnych pokladničných poukážok a štátnych dlhopisov, poskytovanie poradenských služieb a podobne. To sú takzvané zdroje mimo fondu stavebného sporenia.

    Chcem oceniť, že vládny návrh zákona umožní poskytnúť finančné prostriedky na úverovanie približne v dvojnásobnom objeme oproti doteraz platnej právnej úprave. Tento predkladaný pozmeňujúci návrh dáva stavebným sporiteľniam možnosť poskytovať stavebné úvery na stavebné účely nielen stavebným sporiteľom, teda fyzickým a právnickým osobám, ale napríklad aj spoločenstvám vlastníkov bytov, správcom bytových fondov a bytovým družstvám na obnovu predovšetkým bytových domov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia. Avšak túto činnosť môže stavebná sporiteľňa vykonávať len vtedy, ak budú prednostne zabezpečené pohľadávky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv o stavebnom sporení, a ak nedôjde ku kráteniu lehôt splatnosti stavebných úverov alebo k predĺženiu lehôt na ich poskytovanie, to je podľa § 2 ods. 4 platného zákona.

    S návrhom na nové znenie bodu 2 však treba vypustiť bod 16. Z toho vyplýva ten druhý pozmeňujúci návrh, vypustiť bod 16, pretože vládny návrh zákona rieši v bodoch 2 a 16 poskytovanie úverov z dočasne voľných zdrojov, ale fondu stavebného sporenia, pričom tento predkladaný pozmeňujúci návrh rieši použitie zdrojov mimo fondu stavebného sporenia.

    Chcem vás teraz ešte raz poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, aj aby ste hlasovali o bode 6 zo spoločnej správy proti, aby teda platil vládny návrh zákona, ktorý zaviedol bonifikáciu týchto stavebných úverov jedným percentom. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Nedá sa nereagovať na stanovisko, aby stavebné sporenie bolo bonifikované jedným percentom. To, čo súčasná vláda robí so stavebným sporením, je absolútne v rozpore s jej programovým vyhlásením. Ako je možné v programovom vyhlásení dať stanovisko, že táto vláda bude podporovať výstavbu bytov, bude podporovať stavebníctvo a na druhej strane stavebné sporenie sa každým dňom skrutkuje v neprospech tých, ktorí začali stavebné sporenie.

    V legislatíve považujem za nekorektné meniť právnu situáciu tým, ktorí idú do určitých finančných vzťahov za určitých podmienok, ktoré sa potom dodatočne zhoršujú. Myslím si, že stavebné sporenie, tak ako bolo naprogramované a modulované v čase, keď sa zakladalo, bolo skutočne podporné na výstavbu a na riešenie bytovej situácie občanov, ktorí nie sú milionári a ktorí si sporením riešia svoj bytový problém. Preto všetky návrhy, ktoré akosi stavebné sporenie zoskrutkúvajú a znižujú výhody, nemôžem podporiť napriek tomu, že nemám a ani nikto z mojej rodiny stavebné sporenie.

  • Ďakujem. Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že sa prihlásili štyria poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Šulaj ako prvý, potom páni poslanci Fajnor, Hanzel a Maxon.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, možno, že sa ešte niektorí pamätáte na schvaľovanie rozpočtu, myslím si, že to bol rozpočet na rok 2003, keď naša politická strana kritizovala práve tú skutočnosť, že nemáme tvoriť prémiu na stavebné sporenie absolútnym spôsobom, ale máme ju tvoriť na základe podmienok, ktoré sú typické pre trh, napríklad na základe určitej úrokovej sadzby alebo na základe iných podmienok, ktoré by sa dali kvantifikovať podľa sociálno-ekonomickej sily a vývoja našej spoločnosti.

    V každom prípade, ak chceme, aby sme stavebné sporenie podporovali, je potrebné, aby sme našli systém bonifikácie pre stavebné sporenie.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Pán poslanci, prosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále, nepočuť ani vlastné slovo. Páni poslanci, nechcem vás upozorniť podľa mena, ale ak budem nútený, tak to urobím.

  • Ak sme napríklad v iných daňových zákonoch spôsobili problémy v stavebníctve napríklad zvýšením dane z pridanej hodnoty, ktorá išla zo 6 na 19 percent, ak sme pri dani z príjmov právnických a fyzických osôb podľa zákona č. 286 vyňali oslobodenie úrokov zo stavebného sporenia, ktoré boli oslobodené, myslím si, že do 31. 12. 2003, namieste je otázka, akým spôsobom chce štát bonifikovať stavebné sporenie a účel, za ktorým stavebné sporenie bolo založené a na základe ktorého sme aj vytvorili zákony, ktoré majú podporovať stavebníctvo a rozvoj stavebného sporenia.

    Ja osobne si myslím, že tento návrh zákona je nekoncepčný, myslím si, že tento návrh zákona je protikoncepčný, tak ako ho predložila vláda, tak sa teraz posúva bonifikácia o jedno percento, a myslím si, že je aj protisociálny. Z tohto dôvodu asi budeme môcť veľmi ťažko podporiť takýto návrh zákona, ako ho predložila vláda a pozmenili ho ďalej vo výbore poslanci vládnej koalície. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril aj v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska k predloženému návrhu. Ako si všetci veľmi dobre pamätáme, v prvom čítaní návrh zákona prešiel priam ideálne, veľmi hladko prešiel všetkými klubmi. I keď Komunistická strana Slovenska má výhrady k financovaniu a rekonštrukcii a obnove bytového fondu, vieme si predstaviť lepšie riešenia, podporili sme v prvom čítaní tento návrh. Avšak pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel z dielne vlády a ktorý mení charakter a hlavne znižuje výšku prémie, absolútne znegoval to pozitívne, ktoré sme v prvom čítaní podpísali.

    V mene Komunistickej strany Slovenska mi dovoľte, aby som povedal názor. Pokiaľ tento pozmeňujúci návrh prejde, zákon ako celok náš klub nepodporí. Treba si uvedomiť, ako tu už bolo spomenuté, máme veľký dlh na oprave bytového fondu. Tento dlh sa nielen zväčšuje každým rokom, ale tak, ako sme už aj prerokúvali skôr energetické zákony, tým, že neexistuje, a tu vidieť - neexistencia energetickej politiky, štátnej bytovej politiky a ďalších politík, ktoré tu nie sú, tak potom vždy chytáme toho „zajaca na roli“ len tak, čo sa nám podarí uchytiť.

    Dovoľte mi, aby som na záver ešte zopakoval. V prípade, že prejdú vládne zmeny, my tento návrh zákona nepodporíme. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi ešte pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v máji sa stala Slovenská republika riadnym členom Európskej únie. Vstúpili sme rovnými nohami do spoločenstva ekonomicky vyspelých demokratických krajín. Je však jasné, že bytová otázka je tou z oblastí, v ktorej musíme poriadne pridať. Voči starším, ale aj mnohým novým členským štátom zaostávame v počte postavených bytov. Kým v krajinách Európskej únie pripadá v priemere na tisíc obyvateľov viac ako 450 bytov, u nás je to stále len okolo 313 bytov.

    Osobitný zreteľ si zaslúži kvalita bytového fondu. Skoro 50 percent obyvateľov býva v bytových domoch, ktorých vek presahuje 20 rokov a technický stav nedosahuje požadované parametre. Po privatizácii bytov sa preniesli starosti a zodpovednosť za technický stav domov na samotných obyvateľov. Ako prvým z nástrojov na financovanie opráv a obnovy bytového fondu vznikli na základe osobitného zákona stavebné sporiteľne. Práve ony ponúkajú už štvrtý rok úvery aj spoločenstvám vlastníkov bytov, správcom bytového fondu a bytovým družstvám na obnovu bytových domov.

    Dnes prerokúvanou novelou zákona o stavebnom sporení sa zvyšuje aj možný finančný objem na úvery, ktorý môžu stavebné sporiteľne poskytnúť práve právnickým osobám, spoločenstvám vlastníkov bytov, a teda tým subjektom, ktoré majú zodpovednosť za správu bytového fondu.

    Po prvom čítaní ministerstvo financií predložilo pozmeňujúci návrh vzorca na výpočet štátnej prémie, ktorého dôsledkom nie je len odobratie bonifikácie jedného percenta, ale reálnym dôsledkom je zníženie percentuálneho podielu štátnej prémie o 4 percentá, zvýšenie minimálnej sumy, ktorú stavebný sporiteľ bude musieť dosporiť, ak bude chcieť dosiahnuť maximálnu štátnu prémiu o 6-tisíc korún voči roku 2004. Výsledkom podľa odhadov stavebných sporiteľní môže byť pokles vkladov až o 2 miliardy v roku 2005, ktorý sa prejaví rovnakou sumou najmä na poskytovaní medziúverov, ktoré sa v 99 percentách používajú práve na obnovu bytového fondu.

    Následkom schválenia takéhoto pozmeňujúceho návrhu môže byť neobnovenie viac ako tisíc bytových domov v roku 2005 a oddialenie procesu obnovy bytového fondu o päť až šesť rokov, keď spoločenstvám po nasporení príslušnej sumy vznikne nárok na stavebný úver.

    Vo vyspelých krajinách Európskej únie úspešne funguje stavebné sporenie už niekoľko desiatok rokov, v 22 krajinách Európskej únie z dnešných 25 členských štátov podporuje financovanie bývania štát desiatkami rôznych spôsobov. Chcel by som však povedať, že v žiadnej krajine Európskej únie sa systém stavebného sporenia nemenil a nemení tak často ako na Slovensku. Hlavne časté zmeny vo výške štátnej prémie narúšajú stabilitu systému, ktorý v podstate už ukázal svoju opodstatnenosť v uplynulých rokoch.

    A teraz by som chcel apelovať na to, aby sme nepodporili svojimi hlasmi navrhovaný pozmeňujúci návrh na zníženie bonifikácie štátnej prémie, aby sme schválili novelu zákona o stavebnom sporení v časti vzorec na výpočet štátnej prémie bod 6 spoločnej správy v podobe, v akej ju ministerstvo financií predložilo do prvého čítania.

    A ešte na záver mi dovoľte, vážení kolegovia, aby som povedal jedno švédske príslovie: „Dávajte pozor, aby šetrnosť nezvíťazila nad múdrosťou.“ Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi predseda výboru pán Maxon. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, trošku tu zavládol šum, keď pán kolega Šulaj skonštatoval, že ten návrh, ktorého kontúry sa teraz rysujú, je antikoncepčný, myslím si, že na tom nebolo nič mimoriadne, aj keď pod týmto pojmom si často vysvetľujeme niečo iné, ale ja teda musím skonštatovať, že mal absolútnu pravdu, lebo ak niečo nie je v súlade s koncepciou, respektíve proti koncepcii, tak je antikoncepčné a na tomto zákone sa to absolútne jasne a zreteľne prejavilo.

    Vláda Slovenskej republiky do pléna Národnej rady, respektíve do Národnej rady predkladala vládny návrh zákona v harmónii so všetkými zainteresovanými, ktorí v oblasti stavebného sporenia pracujú, akoby náhodou vo výbore pre financie, rozpočet a menu ministerstvo financií potom uplatnilo svoj pozmeňujúci návrh, kde sa tá stratégia a koncepcia v oblasti podpory stavebného sporenia mení. Napriek tomu, že je tu už pravidlo, že sa veľmi málo počúvame, chcel by som naozaj zdôrazniť niekoľko zásadných skutočností, na ktoré už poukázal aj pán poslanec Hurban. Ďakujem pekne, pán minister.

    Ešte raz, dámy a páni, na podporu bývania prostredníctvom stavebného sporenia už išlo 131 miliárd Sk. Je to viac ako 65 percent celkového objemu finančných zdrojov použitých na výstavbu a obnovu bytového fondu. Stavebné sporiteľne na malom Slovensku majú približne dva milióny klientov a treba si uvedomiť, že na 90 percent sú to klienti, ktorých ekonomická situácia nie je osobitne priaznivá alebo nedosahujú ten nadštandard životnej úrovne úzkej skupiny ľudí, ktorí si môžu zabezpečiť bývanie, respektíve obnovu bytového fondu aj bez stavebného sporenia. Pri stavebnom sporení je štátna prémia veľmi významným stimulom. Na jednej strane motivuje občanov k tomu, aby svoje voľné zdroje ukladali vo forme dlhodobého sporenia, na druhej strane vytvára potom objektívny priestor na dlhodobé stavebné úvery, a tým sa, samozrejme, zabezpečuje rozvoj bývania na Slovensku.

    Dovoľte mi ešte povedať, pokiaľ by prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe pod č. 6, čo to znamená. Znamená to, že stavebný sporiteľ na to, aby mohol dosiahnuť očakávanú prémiu, musel by v budúcom roku na stavebné sporenie uložiť viac o 6 060 Sk. Ak teda tvrdíme, že stavebné sporenie na Slovensku sa už...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o pokoj. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán podpredseda Národnej rady, pokoj vyzerá trochu inak, ale ak chcete, tak budem pokračovať.

  • Pán poslanec, ja si myslím, že snáď by bolo lepšie to prerušiť, lebo každý už pred hlasovaním nielen číta svoje materiály, ale aj nahlas rozmýšľa a výsledok je taký, ako vidíte. Ale keď si myslíte, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Pán podpredseda Národnej rady, keď vedieme takúto spoločnú polemiku, tak ja si myslím, že v Národnej rade Slovenskej republiky je veľa takých, ktorí nerozmýšľajú vôbec, nieto ešte aby rozmýšľali nahlas.

  • Pán poslanec, nechcem poukázať práve na tých, ktorí vôbec nerozmýšľajú. Nech sa páči.

  • Dobre. Takže ak dovolíte, budem pokračovať. Skonštatoval som už, že jednoducho pokiaľ by ten pozmeňujúci návrh prešiel, tak zaťažíme stavebných sporiteľov sumou 6 060 korún ročne. V čom je ale kľúčový problém stavebného sporenia na Slovensku? Kľúčový problém stavebného sporenia na Slovensku je v tom, že tie podmienky sa neustále menia, to znamená, že s tou ambíciou, s ktorou prišlo ministerstvo financií v tom pôvodnom návrhu, všetci zúčastnení sme súhlasili, pretože tá metodika výpočtu je stabilizovaná, jasne určuje pravidlá a musíme objektívne povedať, že nepodlieha ani potrebám, aktuálnym potrebám štátneho rozpočtu a nepodlieha ani politickým náladám, ktoré aktuálne v Národnej rade Slovenskej republiky sú.

    Takže, dámy a páni, aby som nevyrušoval vaše rozmýšľanie nahlas, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby sme naozaj nepodporili ten pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe pod číslom 6. Je ešte niekoľko vážnych dôvodov, ktoré nás k tomu vedú, aby sme sa obrátili na vás, aby tento pozmeňujúci návrh pod č. 6 nebol schválený, ale ešte raz opakujem, nebudem rušiť vaše rozmýšľanie nahlas. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Jaduš, faktická poznámka. Končím možnosť ďalších prihlášok.

  • Na podporu môjho kolegu pána Maxona by som chcel ešte dodať, že nepochybne stavebné sporenie aj hypotekárne úvery stimulujú stavebnú produkciu na Slovensku. Ak by tu bola záruka, že tí klienti, ktorých neoslovia znevýhodnené podmienky stavebného sporenia prejdú na hypotekárne úvery, myslím si, že nič by sa nebolo stalo, ale jednoznačne treba povedať, že hypotekárne úvery pri dnešných úrokových sadzbách a pri podmienkach, za ktorých je možné ich získať, nie sú stavané pre väčšinu populácie, ktorá by stavať chcela alebo využiť tieto prostriedky na stavebné účely. Preto jednoznačne nemôžeme podporovať vládny návrh. Ďakujem veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie. Ďakujem pánovi poslancovi Mikušovi.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Najskôr o tých, ktoré sme prerokovali v piatok minulý týždeň.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Sárközy, aby ako poverená spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzala návrhy hlasovaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 895).

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 61 za, 3 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Husára, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru uviedol návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 896).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 15 za, 52 proti, 60 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom návrhu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o náprave zákonnosti vo veciach prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie) tlač 898 .

    Dávam slovo pánovi poslancovi Malchárkovi a prosím ho, aby uviedol návrh hlasovania k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Bol som to ja a dal som procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla hlasovaním podľa písm. b) rokovacieho poriadku § 73, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 za, 26 proti, 35 sa zdržalo.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru predniesol návrh uznesenia k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý prerokúvame ako tlač 900.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto návrhu zákona nezaznel žiaden pozmeňujúci ani procedurálny návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 94 za, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému výboru a že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský do 31 dní odo dňa prerokovania v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniam ešte v prvom čítaní. Poprosím pani poslankyňu Rusnákovú, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá predniesla návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 888).

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Ako spravodajkyňa navrhujem, aby Národná rada schválila, že tlač 888 posúvame do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona na prerokovanie tým výborom, ktoré boli určené v mojej správe, a to do 30 dní, gestorský výbor do 31 dní.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás, keby ste aj lehoty hneď uviedli. Aj gestorský...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 134 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Ivanka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru ako spoločný spravodajca uvádzal hlasovania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, ktorý prerokúvame ako tlač 775. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 775a. Poprosím teraz, pán spoločný spravodajca, aby ste jednotlivé návrhy hlasovaní uvádzali. Najskôr hlasovania zo spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Zo spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. O tých dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch navrhujem hlasovať en bloc.

  • S odporúčaním gestorského výboru...

  • Áno, s odporúčaním gestorského výboru schváliť obidva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Áno, pán predseda. Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Mám odporúčanie gestorského výboru na postúpenie zákona do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.

    Pán poslanec vedľa pána poslanca Čaploviča, poprosím, aby ste netelefonovali počas hlasovania.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Burian, pán poslanec Burian.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 128 za, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím o návrh uznesenia k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 125 za, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok schválila.

    Poprosím pána poslanca Ondrejka, aby z poverenia gestorského ústavnoprávneho výboru uviedol návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. Návrh prerokúvame ako tlač 777, súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov 777a. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy gestorského výboru spoločne o bodoch 1 a 2 s návrhom schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1, 2 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 118 za, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte hlasovať o bode 3 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 18 za, 57 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 3 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 4 s návrhom neschváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy, gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 2 za, 71 proti, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Vyčerpali sme všetky pripomienky, dajte hlasovať o postúpení návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 za, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o podmienkach vydávania aproximačných nariadení. Otváram rozpravu, pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 128 za, 9 sa zdržalo.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste ako poverený spravodajca uvádzali hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Návrh prerokúvame ako tlač 810. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 810a. Nech sa páči, pán poslanec a spoločný spravodajca.

  • V priebehu prerokovania zákona neboli pripomienky ani pozmeňujúce návrhy od poslancov Národnej rady. Navrhujem podľa § 84 ods. 1 pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Nie sú prihlášky do rozpravy. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 26 proti, 34 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Miššíka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru uvádzal návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie, ktorý prerokúvame ako tlač 817. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 817a. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem. Spoločná správa neobsahuje žiadny pozmeňujúci návrh, takisto nikto nevystúpil v rozprave a nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Sme v treťom čítaní, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných poslancov pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v treťom čítaní prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 137 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Nagya, predsedu výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, aby z poverenia výboru uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov a činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. 110/2003 Z. z. (tlač 787). Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa pani Bollová s doplňujúcim návrhom. Najprv pristúpime k hlasovaniu o pripomienkach zo spoločnej správy výborov.

  • Pán poslanec, pán poslanec Heriban.

  • Gestorský výbor navrhuje o nich hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, ktorú máte ako tlač 787a s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 123 za, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pani poslankyňa Bollová predložila doplňujúci návrh, ktorý máte v laviciach. V súlade s § 83 ods. 2 upozorňujem, že táto pripomienka je obsahovo zmätočná a je sformulovaná v rozpore s legislatívnymi pravidlami. Totiž Ústav pamäti národa nie je zriadený vládou, má podľa § 12 ods. 5 platného zákona o pamäti národa zákonnú povinnosť predkladať výročnú správu na schválenie Národnej rade a túto svoju povinnosť si aj plní. Preto odporúčam, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

  • Pani poslankyňa Bollová, trváte na hlasovaní aj napriek tejto námietke?

  • Áno, pán predseda, pretože nepredstavujú Národnej rade iba výborom. Ďakujem.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Bollovej.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 35 za, 60 proti, 37 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Bollovej sme neschválili.

  • Vážený pán predseda, hlasovali sme o všetkých pripomienkach zo spoločnej správy aj z rozpravy. Mám poverenie gestorského výboru navrhnúť, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 95 za, 12 proti, 24 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu. Pán poslanec, nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 97 za, 10 proti, 20 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Jozefa Šimka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 792).

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Bódy, ktorý dal pozmeňujúci návrh. Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje, aby sme o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4 a 5 hlasovali spoločne a odporúča tieto body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 124 za, 6 proti, 7 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán poslanec Bódy. Prosím, zapnite pána poslanca Bódyho.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem požiadať ako predkladateľ pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k návrhu zákona, ktorý je prerokúvaný, o zmenu spoločného spravodajcu, aby v čl. I v tej prvej časti môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa nehlasovalo v § 17 ods. 2 sa za slová „písm. a)“ vkladajú slová „a písm. f)“. V druhej časti aby sme hlasovali. Ďakujem.

  • Teda sťahujete prvú časť návrhu. Páni poslanci, pán spoločný spravodajca, budeme teda hlasovať o zvyšnom návrhu tiež týkajúceho sa § 17 ods. 6.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 118 za, 11 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Bódyho sme schválili. Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy. Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 121 za, 10 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada návrh schválila.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 122 za návrh, 10 proti, 5 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána Jána Rusnáka, aby ako spoločný spravodajca k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádzal hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, ktorí podali tri pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 23, 26 až 47, 49 až 72 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich odporúča pán spoločný spravodajca a gestorský výbor v spravodajskej správe, spoločnej správe pod č. 813a.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 137 za návrh.

    Body zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďakujem. Keďže sme body 23 a 47 schválili, o bodoch 24 a 48 spoločnej správy nebudeme hlasovať, pretože tieto body sa vzájomne vylučujú. Hlasovať o bode 24 sa nebude i napriek tomu, že pán poslanec Madej žiadal o jeho vyňatie na osobitné hlasovanie. Ďalej budeme hlasovať o bode 25 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 25 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 6 za, 103 proti, 29 sa zdržalo.

    Bod 25 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Tibora Mikuša, ktorý upravuje nové znenie § 3 ods. 2. Chcel by som však upozorniť na prepisovú chybu predkladaného návrhu pána poslanca Mikuša, a to o doplnenie, že ide o § 3 ods. 2 písm. a). Môžeme hlasovať.

  • V prípade, ak bude návrh zákona schválený...

  • Preto na to upozorňujem, aby tam bolo všetko, čo tam má byť. Je to prepisová chyba.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 99 za, 7 proti, 29 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikuša sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja, ktorý sa týka § 69 ods. 13, ktorý máte pred sebou.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 55 za, 46 proti, 35 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Ako posledný predkladám na hlasovanie pozmeňujúci návrh pána poslanca Rusnáka.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 133 za, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 125 za, 5 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Mikuš. Pán poslanec Zubo? Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, prosím, ide len o technickú pripomienku. Zmyslom môjho pozmeňujúceho návrhu je nové znenie písm. a) v ods. 2 v § 3. Čiže návrh znie: V § 3 ods. 2 písm. a) znie: „Ministerstvo zodpovedá za vypracovanie energetickej politiky...

  • ... áno a ďalšie body sa, samozrejme, prečísľujú. Ďakujem.

  • Ďalšie body sa upravia podľa schváleného návrhu. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 117 za, 11 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 125 za, 11 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o energetike schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Janiša, ďakujem, pán poslanec Rusnák, aby ako spoločný spravodajca výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uvádzal návrhy v hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (tlač 812).

    Prepáčte, poprosil by som pána poslanca Kondróta, už keď som uviedol hlasovanie o tomto návrhu zákona, aby sme hlasovali najskôr o (ruch v sále) návrhu zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 812. Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 7.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za, 3 sa zdržali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 511/2003 (tlač 812). Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 139 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Ospravedlňujem sa teraz pánovi poslancovi Janišovi, ale ho poprosím, aby z poverenia gestorského výboru predniesol návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov (tlač 813).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý vyňal na osobitné hlasovanie body 13, 24, 26, 27, 40 a 43 zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 6, 8 až 12, 15 až 21, 23, 28 až 39, 41, 42, 44, 47 a 49 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča body zo spoločnej správy, tak ako sú uvedené v spoločnej správe výborov, schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, pán predseda, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 7, 14, 22, 45, 46 a 48 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 13 za, 90 proti, 34 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

  • Ďalej by som poprosil pána navrhovateľa na vyňatie týchto bodov. Nepovedal v rozprave, či chce hlasovať o každom bode osobitne alebo spolu. Osobitne?

    Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Ako o prvom budeme hlasovať o bode č. 13 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 43 za, 47 proti, 43 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Neschválili sme bod 13.

    Budeme hlasovať o bode 24.

  • O bode 24 je odporúčanie gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 24.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 43 za, 50 proti, 46 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 24.

  • Budeme hlasovať o bode 26 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 26.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 46 za, 57 proti, 35 sa zdržalo.

    Bod 26 sme neschválili.

    Bod 27 gestorský výbor...

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 48 za, 51 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 27 sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode 40 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 45 za, 48 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme bod 40.

  • Ešte budeme hlasovať o bode 43 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 20 za, 47 proti, 72 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 43.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a z rozpravy nezaznel žiaden pozmeňujúci návrh a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam, aby sme hlasovali o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 102 za, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nik. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 104 za, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o regulácii sieťových odvetví schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Přidala. Nech sa páči. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 819).

    Poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal jednotlivé návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí podali tri pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

  • Pán poslanec, prosím, keby ste si mikrofóny dali trošku bližšie alebo rozprávali hlasnejšie.

  • Smiech v sále.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí podali tri pozmeňujúce návrhy. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte spoločne hlasovať o bodoch 1 až 12, 14 až 28, 31 až 53, 55 až 61, 64 až 70, 72 až 79 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Keďže sme bod 53 schválili, o bode 54 spoločnej správy nebudeme hlasovať, pretože tieto body sa vzájomne vylučujú. Ďalej budeme hlasovať o bodoch 13, 29, 30, 62, 63 a 71 spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 13, 29, 30, 62 až 63, 71. Gestorský výbor ich navrhuje neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 18 za, 82 proti, 35 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedené body.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy v tom poradí, ako odzneli. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu o bode 1 až 5 spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 2 sa zdržali.

    Schválili sme návrh.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Zubo, ale o jeho pozmeňujúcom návrhu nemôžeme hlasovať, lebo v spoločnej správe sme schválili bod 41, ktorý rieši znenie textu, teda § 25 ods. 2 písm. c). Takže už je to vylúčené.

  • Pán poslanec Zubo, po tomto vysvetlení netrváte na hlasovaní? Ďakujem.

  • O poslednom, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.

  • Pán poslanec, nech sa páči. Osobitne o všetkých troch bodoch? Tak najprv o bode č. 1.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 39 za, 40 proti, 50 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o druhom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Madeja.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o druhom v poradí podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 41 za, 38 proti, 55 zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Zostáva nám hlasovať o treťom bode.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o poslednom treťom bode z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 42 za, 39 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme ani posledný návrh pána poslanca Madeja.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 104 za, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenách v znení neskorších predpisov a o tepelnej energetike. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 104 za, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 771).

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. V rozprave k tomuto vládnemu návrhu nevystúpil nikto, takže budeme hlasovať len o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe. Podľa uznesenia výboru pre financie, rozpočet a menu navrhujem hlasovať en bloc o bodoch 1, 2, 3, 5, 7, 9, 10, 12, 13, 16, 18, 19, 20, 23, 24, 25, 26, 28, 29 a 31 až 41 s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich odporúča pán spoločný spravodajca za gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Zs. Komlósy, poslanec: Tým, že sme schválili tieto body spoločnej správy, o bodoch 4, 6, 11, 14, 15, 27 a 30 je bezpredmetné hlasovať, lebo sme schválili body, ktoré sú vylepšením návrhu, a teda máme ešte hlasovať o bodoch 8, 17, 21 a 22, kde gestorský výbor odporúča neschváliť ich.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 19 za, 54 proti, 64 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Prosím ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: Vyčerpali sme všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Z poverenia výboru navrhujem, aby sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 94 za, 10 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Môžete sa hlásiť do rozpravy. Nehlási sa žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

    Zs. Komlósy, poslanec: Schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 103 za, 10 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 772).

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Áno, ďakujem, pán predseda. V rozprave sa nikto neprihlásil, preto budeme hlasovať len o bodoch spoločnej správy a prosím, aby sme teraz hlasovali spoločne o bodoch 1 až 3, 5 až 7, 9 až 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 87 za, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 4 a 8 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 3 za, 53 proti, 78 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sme postúpili zákon do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 83 za, 1 proti, 53 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 76 za, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, chcel by som vám oznámiť, že viacerí poslanci, ktorí chcú vystúpiť k vládnemu návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ma poprosili, aby sme stanovili presný termín prerokúvania tohto návrhu zákona. Odporúčam zajtra ráno o 9.00 hodine začať s týmto zákonom. Je všeobecný súhlas? Zákon o liekoch, ktorý predpokladá...

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno, zajtra ráno začíname rokovanie o 9.00 hodine vládnym návrhom zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Pán poslanec Maxon. Poprosím o pokoj, páni poslanci, pán poslanec Maxon. Zapnite pána poslanca Maxona, potom pána poslanca Bielika. Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predseda, ešte sme nehlasovali o všetkých zákonoch, ktoré boli prerokované, a je taká dohoda, že sa hlasuje o zákonoch, ktoré boli prerokované.

  • Pán poslanec, ale ja som prerušil rokovanie o ďalšom návrhu zákona, ktorý prerokúvame. Pán navrhovateľ ešte k nemu nevystúpil.

  • Predsa sú ešte ďalšie zákony, ktoré už boli prerokované, no, o stavebnom sporení.

  • Nie je, pán poslanec. Pán poslanec, prerušil som rokovanie. Bola skončená rozprava, nevystúpil navrhovateľ a spoločný spravodajca.

    Nech sa páči, pán poslanec Bielik.

  • Áno, ďakujem pekne. Poprosím členov výboru pre zdravotníctvo, keby sme sa mohli teraz stretnúť na také krátke informatívnoorganizačné stretnutie. Členovia výboru pre zdravotníctvo, poprosím vás, aby ste sa dostavili do výboru na také kratučké informatívnoorganizačné stretnutie. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona o stavebnom sporení. Rozprava sa skončila. Pýtam sa pána ministra financií a podpredsedu vlády, či chce vystúpiť? Nech sa páči, pán minister, máte slovo. Poprosím aj pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiaľbohu, z tých poslancov, ktorí vystúpili a mali pozmeňujúce návrhy, tu takmer žiadny nie je, len pán poslanec Šulaj je tu, a chcem povedať, že tie dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa vlastne tak široko diskutovalo a boli namietané zo strany poslancov, ide o tú možnosť poskytovania komerčných úverov zo strany stavebných sporiteľní a bonifikáciu úrokových sadzieb vo výške jedného percenta, tie boli navrhnuté z nasledovných dôvodov.

    Po prvé. Tá bonifikácia z toho dôvodu, že bola znížená bonifikácia hypotekárnych úverov o jedno percento a z tohto titulu vlastne to zníženie o jedno percento aj podpory stavebného sporenia je podľa môjho názoru dobrým riešením jednoducho preto, že zachováva rovnováhu na tomto trhu. A predpoklady na zníženie tejto bonifikácie, teda tohto zvýhodňovania zo strany štátu vznikli tým, že vývoj na finančných trhoch, celková ekonomická situácia je pozitívna v tom zmysle, že sa znižujú celkové úrokové sadzby, takže napriek zrušeniu tejto bonifikácie pri hypotekárnych úveroch a napriek prípadnému zrušeniu tejto bonifikácie o 1 percento pri produktoch stavebných sporiteľní by sa celková výhodnosť pre občanov nezhoršila. Zároveň by to bolo v proporcii hypotekárne úvery a stavebné sporenie.

    Po druhé. Čo sa týka tej druhej pripomienky poskytovania komerčných úverov, tam boli výhrady k tomu, aby mohli z toho základného fondu stavebného sporenia poskytovať stavebné sporiteľne komerčné úvery, úvery na stavebné účely. Boli výhrady aj zo strany Asociácie bánk, teda toto namietala ako nekalú konkurenciu a toto stanovisko potvrdil aj Protimonopolný úrad, a to z toho dôvodu, že vlastne stavebné sporiteľne takto zvýhodnené, štátom dotované prostriedky by používali potom na poskytovanie úverov, čím by vznikala nekalá konkurencia a nerovnosť tej konkurencie.

    Teraz ale chcem povedať k tomu stanovisko. Pri rokovaní o štátnom rozpočte sme sa dohodli, vznikla politická dohoda na tom, že nebudeme trvať na presadení toho zníženia alebo zrušenia tej jednopercentnej bonifikácie. Čiže týmto by som za predkladateľa chcel vysloviť súhlas s tým, že by vlastne súhlas s pripomienkou pána poslanca Hurbana, ktorý navrhol, myslím si, aby sa tento návrh neschvaľoval v rámci spoločnej správy, aby sa neschválil ten návrh, ktorý je v spoločnej správe navrhnutý na schválenie a ktorým sa znižuje bonifikácia o jedno percento.

    Druhý návrh pána poslanca Hurbana rieši poskytovanie tých úverov, ale rieši ho lepšie, lebo ho rieši už užšie, ako to bolo v tom pôvodnom návrhu. Rieši ho tak, že by bolo možné, že stavebné sporiteľne by mohli poskytovať takéto úvery, ale mimo zdrojov stavebného sporenia, ak si to dobre pamätám. Čiže toto je riešenie, ktoré je istým kompromisom, pretože umožňuje poskytovať ich, ale nie z tých zdrojov, ktoré sú dotované štátom. Aj keď neviem, či sa to dá úplne dobre a presne odkontrolovať, ale to už je riziko, ktoré je, myslím si, akceptovateľné, čiže chcel by som týmto vlastne podporiť alebo vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Hurbana, a tým verím, že aj zvýšiť priechodnosť tohto zákona, keďže viacerí z opozičných poslancov, ktorí vystupovali, tvrdili, že v prvom čítaní ho podporili a že by ho aj podporili, ale tieto dva body sú pre nich problémom. Takže verím, že to zvýši priechodnosť a podporu v parlamente. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií. Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším zákonom, ktorého predkladateľom z poverenia vlády je pán podpredseda vlády a minister financií, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 815.

    Súčasťou návrhu je aj správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 815a.

    Poprosím teraz pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh novely reaguje na zmeny vykonané v jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonoch, predovšetkým zákona o dani z príjmov a zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďalšie zmeny vyplynuli z poznatkov získaných z aplikácie tejto právne normy, napríklad oblasť daňovej kontroly, sankcií, registrácie, odvolacieho konania, preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, poskytovanie úľav, ako aj zavedením nových ustanovení, napríklad doručovanie písomností správcom dane, daňovým subjektom na základe písomnej dohody elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu.

    Súčasťou novely procesného zákona o správe daní a poplatkov sú aj novely zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a zákona o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v článku IV, v ktorom nadväzne na zákon o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok sa definuje prenos pomocou elektronických prostriedkov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz poprosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1138 zo dňa 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 815, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 511 o správe daní a poplatkov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 482 zo dňa 6. októbra a Výbor NR SR pre verejnú správu uznesením č. 233 zo dňa 14. októbra.

    Po druhé. Ústavnoprávny výbor NR SR neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a čl. 84 ods. 2 Ústavy SR v znení neskorších predpisov. Celkový počet 11 poslancov, prítomných 8, za návrh hlasovali 2 poslanci, nula poslancov bolo proti a 6 poslanci sa zdržali hlasovania. Pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako boli prijaté vo výboroch, ktoré tento návrh prerokovali v druhom čítaní.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, tlač 815, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sú uvedené v bode IV. Po rozprave potom budem odporúčať hlasovať o všetkých bodoch spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky, páni poslanci. Pán poslanec Šulaj, ústne, nech sa páči. Ďalší páni poslanci sa nehlásia. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zákon o správe daní a poplatkov je jedným zo základných ekonomických nástrojov v rámci riadenia výberu správy, kontroly daní. Viem, že táto novela zákona o správe daní a poplatkov je veľmi ťažká, je veľmi zložitá. Upravuje veľa vecí, ktoré doteraz upravené neboli. Preto mi dovoľte, aby som sa vyjadril len k dvom pripomienkam alebo k dvom oblastiam, ktoré táto novela rieši a ktoré budú podľa môjho názoru trošku komplikované.

    V § 15 ods. 4 sa upravujú nasledovné skutočnosti. Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa ods. 2, je správca daní oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň. Túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu. Myslím si, že v praxi sa toto nové ustanovenie § 15 ods. 4 bude dosť problematicky uplatňovať, a to z nasledovného dôvodu.

    Podľa § 15 ods. 2 už súčasne platného zákona, ktorý momentálne nemeníme, teraz hovorím o § 15 ods. 2, správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie, určí druh kontrolovanej dane, zdaňovacie obdobie a určí aj kontrolovanú daň. To znamená, že ak napríklad do nejakého subjektu podnikateľského charakteru príde oznámenie, tak to oznámenie musí mať tieto skutočnosti. Napríklad. Ideme kontrolovať daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 a daňová kontrola by sa mala začať, vymyslím si, od 15. 5. 2004. V prípade, že by počas kontroly správca dane zistil nejaké skutočnosti, ktoré môžu ovplyvňovať aj predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Napríklad zistí, že hmotný majetok je zaradený v zlej daňovej skupine, čo má vplyv nielen na daňové povinnosti roku 2003, ale aj na predchádzajúce daňové povinnosti, mal by podľa navrhovaného § 15 ods. 4 daňovú kontrolu rozšíriť. Myslím si, že to bude veľmi problematické, pretože podľa môjho názoru bude musieť poslať nové oznámenie s novým začatím kontroly. Totiž pôvodné oznámenia o kontrole, o druhu dane a o zdaňovacom období, ktoré je kontrolované, stále platia a daňový subjekt v priebehu výkonu podľa mňa daňovej kontroly môže za rok 2002, ktorý napríklad ešte nie je kontrolovaný, podať dodatočné daňové priznanie, čo už nie je možné vtedy, ak daňový subjekt dostane oznámenie o daňovej kontrole.

    Dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadril k § 35 ods. 1 až 4. V predchádzajúcom období sme mali jeden veľký problém, keď správca dane nemohol na nadmerné odpočty, ktoré vykázal daňový subjekt, ktoré boli vyššie, ako napríklad zistila kontrola, ich zaťažiť určitými sankčnými deliktmi, napríklad pokutami. Z tohto dôvodu sme v § 35 ods. 1 až 4 navrhli nové znenie, ktoré upravuje nasledovné skutočnosti. Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a zaviedli sme tam nové písmená, napríklad kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane plus sú tam niektoré podobné metodické zmeny, ktoré boli podobným systémom navrhnuté aj pri iných daňových povinnostiach.

    Čo to prakticky znamená. Ak správca dane, tak ako som doteraz konštatoval, nemohol túto pokutu určiť, od 1. 1. 2005 bude môcť sankcionovať aj takéto skutočnosti. Myslím si, že v tomto prípade asi nikto z nás, či koalícia, alebo opozícia, nemôže mať nič voči takémuto návrhu zákona, avšak je tu § 110e - prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2005, ktoré znie: „Ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinný od 1. januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane a konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch.“

    Teraz nastáva metodický problém. Ak dajme tomu v marci roku 2004 mi príde správca dane na kontrolu, som teoreticky podnikateľský subjekt, zistí mi rozdiel medzi nadmerným odpočtom, ktorý som mal vykázať v zmysle platného zákona, dajme tomu o dani z pridanej hodnoty, a medzi nadmerným odpočtom, ktorý je napríklad vyšší, ktorý som deklaroval v daňovom priznaní. Budú sa môcť pokuty a sankčné delikty použiť aj na takéto konania, ktoré prebehli v roku 2004 alebo nie? Viem, že už tu máme silné zážitky, alebo máme za sebou určité historické skúsenosti z retroaktivity, nepochopil som však ustanovenie § 110e, a preto sa pýtam v pléne, či práve takto definovaný paragraf bude v súlade aj s ostatnými legislatívnymi normami a s retroaktivitou zákona, ktorý by retroaktívny nemal byť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šulaj bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda, nech sa páči, chce sa vyjadriť?

  • Ďakujem pekne. Na tú druhú otázku vám, pán poslanec, neviem odpovedať, ale požiadam môjho kolegu, ktorý je tu prítomný, aby sa s vami spojil a odpovedal vám na ňu. Ale k tej prvej pripomienke si myslím, že tam ide len o nedorozumenie, lebo to rozšírenie daňovej kontroly platí aj dnes v platnom zákone, my to len presúvame z ods. 3 do ods. 4. Ale ten istý režim, ktorý navrhujeme v tom ods. 3, platí aj dnes, čiže tam nič nemeníme.

  • Pán spoločný spravodajca? Nie. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.

    Návrh prerokúvame ako tlač 848. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 848a.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister financií a podpredseda vlády pán Mikloš. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom na vypracovanie návrhu zákona bola potreba zosúladiť niektoré ustanovenia zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite so zákonom o štátnej službe. Ďalej príprava nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktoré sú zaradené na prerokovanie v druhom čítaní a vlastne ktoré už boli schválené.

    Predkladaná novela zákona upravuje kontrolné pôsobnosti ministerstva financií, správ finančnej kontroly a rozpočtových kapitol na vykonávanie kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktoré v nových zákonoch o rozpočtových pravidlách už upravené nebudú. Do predkladaného návrhu je zapracovaná aj novelizácia zákona o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.

    Predkladaný návrh zákona obsahuje upravené znenie niektorých ustanovení zákona č. 502/2001 Z. z. týkajúce sa finančnej kontroly a vnútorného auditu, ktoré vyplynuli z doterajšieho uplatňovania zákona v praxi, ako aj z odporúčaní twinningových expertov a z odporúčaní externých auditov vykonaných na ministerstve financií. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s naším rokovacím poriadkom túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Ide o nové znenie spoločnej správy.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1140 zo dňa 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, tlač 848, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu žiadne stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory NR SR tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 474 zo dňa 6. októbra, po druhé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s príslušnými paragrafmi nášho rokovacieho poriadku.

    V bode IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 až 6 s tým, že nové znenie bolo rozdané iba preto, že v tom poslednom bode je komplexný návrh, ktorý bol riešený v bodoch 1 až 11, v bode 11 je tam komplexný návrh, ktorý rieši problematiku majetku štátu a jednotlivé časti tohto komplexného návrhu boli podané pod rôznymi bodmi a z dôvodu, aby to bolo legislatívne maximálne čisté, sme to prepracovali a dali sme vám to vo forme nového znenia spoločnej správy k tejto parlamentnej tlači k dispozícii.

    Výbor na základe stanovísk výborov ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o finančnej kontrole, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sú uvedené pod bodom IV. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Ústne, kto sa hlási? Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlášok, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 811. Spoločnú správu máte ako tlač č. 811a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh novely zákona o dani z príjmov nadväzuje na programové vyhlásenie vlády a je v súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy. Zákon o dani z príjmov je jedným z kľúčových zákonov v daňovom systéme Slovenskej republiky. Jeho zmena je nevyhnutná v nadväznosti na ďalšie spoločenské zmeny v oblasti sociálneho systému, dôchodkového zabezpečenia a zdravotníctva.

    So vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie bolo potrebné prijať opatrenia v oblasti dane z príjmov tak, aby boli v súlade so záväznými dokumentmi Európskej únie, najmä so smernicou EÚ v oblasti priameho zdaňovania, ktoré sa týkajú hlavne zdaňovania úrokov, licenčných poplatkov, materských a dcérskych spoločností.

    Predložený návrh novely zákona obsahuje najmä spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať vzhľadom na zmeny ostatných právnych predpisov, ktoré nadväzujú na predložený návrh zákona. Ide najmä o zosúladenie zákona o dani z príjmov so znením nového zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďalej upresnenie zdaňovania príjmov fyzických osôb z predaja bytu, príjmov z prenájmu, oslobodenie príjmov z predaja štátnych dlhopisov, ktoré zabezpečuje zahraničná právnická osoba, oslobodenie príjmov z úrokov a vkladov vedených v štátnej pokladnici, oslobodenie úrokov a iných výnosov z poskytovaných úverov a pôžičiek z vkladov na vkladných knižkách vyplácaných daňovníkom so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte Európskej únie.

    Spresňujú sa ustanovenia týkajúce sa odpisovania hmotného a nehmotného majetku z dôvodu jednoznačnosti, racionalizácie odstránenia nepresností vo väzbe na zákon o účtovníctve. Navrhuje sa nový spôsob zahrnovania rozdielov z precenenia cenných papierov a derivátov tak, aby nevznikali rozdiely medzi účtovníctvom a základom daní. Spresňuje sa platenie preddavkov a upresňuje sa stanovenie dĺžky zdaňovacieho obdobia, prípadne zmeny kalendárneho roka na hospodársky rok.

    Predložený návrh novely zákona o dani z príjmov okrem uvedených základných zmien obsahuje aj ďalšie spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať z dôvodu uplatňovania prijatého nového zákona o dani z príjmov v praxi a odstránenia nezrovnalostí, ako aj zosúladenia s prijatými inými právnymi predpismi. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister financií a podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 811.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1141 zo 7. septembra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu pripomienky poslancov a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. Zároveň výbor svojím uznesením č. 623 z 5. októbra upozornil, že 109. bod návrhu predmetného zákona je v rozpore s koncepciou právneho štátu Slovenskej republiky, pretože odkazuje na ustanovenia, ktoré s účinnosťou od 1. januára 2004 nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Taktiež odporučil obnoviť právne vzťahy podľa už zrušeného zákona, pokiaľ je to nevyhnutné, úpravou priamo v návrhu zákona, a teda nielen odkazom na iný zrušený právny predpis.

    Spoločná správa obsahuje 17 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme potom po rozprave hlasovať.

    Pán predsedajúci, nech sa páči, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne do rozpravy. Prosím, ústne kto sa hlási? Ústne sa hlási pán poslanec Mikuš, pán poslanec Šulaj, pán poslanec Burian. Pán poslanec Mikuš, chcete hovoriť ako prvý, predpokladám. Potom? Dobre. Takže pán poslanec Šulaj, máte slovo. Uzatváram zároveň možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som povedal zopár názorov a predniesol jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu o dani z príjmov. Ten doplňujúci a pozmeňujúci návrh tu nezaznieva po prvýkrát, týka sa dôchodcov tým, aby dôchodcovia, ktorí pracujú, mali možnosť uplatniť si odpočítateľnú položku vo výšku 19,2 životného minima, čo v súčasnosti myslím si, že je 80 832 korún, ak už dôchodcovia v podstate odvádzajú do Sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní takmer totožné odvody ako ostatní zamestnanci, ktorí ešte nie sú v dôchodkovom veku. Takže najprv ten doplňujúci a pozmeňujúci návrh.

    Po prvé. V § 11 sa vypúšťa ods. 2 a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 65. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

    Po druhé. V § 35 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a sumu, o ktorú sa znižuje základ daní u poberateľov dôchodku (§ 11 ods. 3)“.

    Po tretie. V § 36 ods. 6 sa vypúšťa písm. c).

    Po štvrté. V 37 ods. 1 znie: „ Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, odvolávka na č. 122, predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) a vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela).“

    Po piate. V § 37 ods. 3 sa vypúšťajú slová „písm. a) a b)“ a vypúšťa sa tretia veta.

    Po šieste. V § 38 ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u toho zamestnanca, ktorý je poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 2)“ a vypúšťa sa písm. c).

    Uvedený pozmeňujúci a doplňujúci návrh som už odôvodnil. Chcem povedať ešte jednu vetu, ktorá možnože zarezonuje u vás a bude dôležitá pri vašom rozhodovaní. Myslím si, že takéto ustanovenia alebo takáto novela by sa mohla týkať aj dôchodcov podnikateľov, samostatne zárobkovo činných osôb a tam už nevidím dôvod, aby títo podnikatelia, ktorí odvádzajú dane štátu a ktorí platia odvody do jednotlivých fondov, aby nemali také isté podmienky na podnikanie ako podnikatelia, ktorí ešte nie sú v dôchodkovom veku. Takže má to aj sociálny, aj propodnikateľský zámer.

    Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré vznikli v našom výbore. Možnože máte pred sebou spoločnú správu, ja odporučím všetkým poslaneckým klubom, aby odsúhlasili znenie § 20 ods. 9 písm. a). Ide o nevyčerpané dovolenky vrátane poistného, príspevkov, odmeny, prémie vrátane poistného, na ktoré sa môžu vytvárať rezervy alebo bývalé takzvané dohadné účty, alebo účty 326, to sú nevyfakturované dodávky a služby, aby takéto dodávky služieb, tovarov, rezervy vstupovali už ako daňový náklad za rok 2004.

    Viete, že na túto tému som vystupoval už pri novele zákona č. 595 a vtedy vznikol problém, ako budeme posudzovať jednotlivé rezervy z daňového hľadiska. Myslím si, že rok 2004 zatiaľ vykazuje celkom dobré výsledky, čo sa týka plnenia štátneho rozpočtu, ak aj niektoré náklady budú dvojakého charakteru, napríklad audítorské služby. Aj skutočný výkon, aj rezerva v tomto roku môžu byť rezerva auditu na rok 2005, môžu byť v daňových nákladoch roku 2004. I napriek tomu si musíme zvoliť jeden rok, ktorý bude pre nás nosným a ktorým spravíme prevodový mostík do ďalšieho obdobia, preto odporúčam, aby tento návrh v spoločnej správe bol podporený.

    Dovoľte mi však, aby som sa ešte zaoberal aj niektorými teoretickými alebo východiskovými myšlienkami, ktoré sú v zákone o dani z príjmu, a jeho ďalšieho zdokonalenia alebo možnosti, ktoré tu budú môcť byť. Možnože keby si viacero poslaneckých klubov našlo trochu času a vytvoril sa jeden názor na pragmatické riešenie problémov, vedeli by sme aj tento zákon, ktorý je taký veľmi dôležitý pre každodenný život či občana, alebo zamestnaného človeka, alebo podnikateľa, zdokonaliť.

    Zastavím sa napríklad pri § 8, ktorý definuje ostatné príjmy a zároveň aj výdavky pri ostatných príjmoch. Tu je napríklad povedané, máme to v ods. 11, že v § 8 ods. 5 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „Pričom pri nehnuteľnostiach sa vychádza z hodnoty v čase nadobudnutia zistenej podľa osobitného predpisu.“ Ak teda niekto predáva nehnuteľnosť, ktorá podlieha dani, ktorá je predmetom dane, nie je oslobodená do piatich rokov a túto nehnuteľnosť predáva, tak je asi jasný jeho príjem, pretože v kúpnopredajnej zmluve alebo zmluve o prevode nehnuteľností si dohodne určitú konkrétnu sumu. Ide predovšetkým v § 8, nie predovšetkým, ale len o fyzické osoby. Je tu namieste otázka, ako sa stanoví cena, ktorá by mala vstupovať do výdavkov? Je tu možné, že ústretový prístup, že výdavok je tá cena, za ktorú som to kúpil i napriek tomu, že existujú odpisy investičného majetku, ktoré to môžu znižovať, myslím si, že toto je v prospech občanov tohto štátu a nemám nič proti tomu, ale zamyslime sa nad tým, že sú tu aj občania, ktorí napríklad kupovali nehnuteľnosti na hypotekárne úvery. Oni kúpili tú nehnuteľnosť, dajme tomu za milión korún, ale splácajú ešte úroky. A tieto úroky sú takisto ich výdavkom, ktoré oni v zmysle § 8 nemôžu považovať za nejaké zdaniteľné výdavky, ktoré by ovplyvňovali ich ďalší príjem, pokiaľ túto nehnuteľnosť nepredajú, ale mohli by sme uvažovať aj tak, že ak by táto nehnuteľnosť bola predaná a bola krytá hypotekárnym úverom, aby aj časť tých úrokov, ktoré do obdobia predaja zaplatí tento občan, mohla vstupovať do daňových nákladov. Možnože to by bola jedna z tých schodných ciest, ktorá by bola asi schodná pri viacerých poslaneckých kluboch.

    Dovoľte mi však, aby som sa zaoberal aj jednou metodickou vecou, ktorá ma momentálne trápi, v novele zákone o dani z príjmov a na ktorú si ja osobne neviem dať nejaké logické vysvetľujúce stanovisko. Ide o ods. 22 a v ods. 22 vlastne definujeme nanovo § 9 ods. 2, kde sa dopĺňajú písm. s) a t), ktoré znejú, predovšetkým ma bude zaujímať písm. t). § 9 je paragraf, ktorý definuje, čo je oslobodené od dane u fyzických osôb a tam je povedané, že oslobodené od dane sú aj finančné prostriedky plynúce z grantov poskytnutých na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Podobná skutočnosť je definovaná aj v ods. 33, kde definujeme nanovo § 13 ods. 2 písm. e) až h) a pod písm. h) je povedaná približne tá istá skutočnosť, ktorá sa týka právnických osôb. Oslobodené od dane sú finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Viete, pri tejto metodike podľa môjho názoru vznikajú viaceré problémy.

    Po prvé. Možnože ja neviem sám odborne posúdiť, čo je to grant. Ak si zoberiem štátny rozpočet, mám tam granty a transfery. Sú to tie finančné prostriedky, ktoré k nám budú prúdiť vo forme grantov a ktoré budeme dávať ako transfery následne fyzickým osobám alebo právnickým osobám ako podnikatelia? To je moja prvá otázka. Alebo pod pojmom grant mám rozumieť nejaké dary, alebo mám pod pojmom grant rozumieť niečo iné? Teda pýtam sa, či by nebolo dobré a vhodné, aby sme takú dôležitú vec definovali aj v zákone o dani z príjmov, lebo ak grantom sú tie finančné prostriedky, ktoré môžu plynúť z prostriedkov EÚ, čo je dosť vysoká suma, tak potom tieto prostriedky asi by boli oslobodené od dane z príjmu a zároveň vzniká otázka, keby som napríklad za to kúpil investičný majetok, či tie odpisy by boli daňové? Keby som išiel teraz myslím si, že k § 21, hovorí o daňových a nedaňových nákladoch, pýtam sa, či takýto odpis by bol daňovo uznaný? Ale nemusím hovoriť len o grantoch z Európskej únie, môžem hovoriť aj o nejakých iných grantoch, ktoré možnože nejaké iné nadácie dávajú alebo nedávajú a tu vzniká problém. Ak oslobodím príjem a neuznám daňový náklad, je to isté, ako keby som mal daňový príjem a daňový náklad. Čiže, čo sme spravili v zákone o dani z príjmu? Či sme chceli sledovať nejaký špecifický produkt, ktorý tu na Slovensku je, alebo či celoplošne sme chceli len oslobodiť príjem od dane, ktorý je veľmi problematický.

    Ďalej by som chcel upozorniť na § 17 ods. 15 až 17, to je myslím si, že v pododseku 39. Tu je povedané, že pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk v minulých rokoch sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov. Myslím si, že tento zákon by mal nastúpiť do platnosti až od 1. 1. 2005, ale pozrime sa na účtovníctvo a na zdaňovanie roku 2004.

    Do 31. 12. 2003 platili zákony, ktoré definovali starý zákon o dani z príjmov, ktorý nadväzoval aj na zákon o rezervách a opravných položkách, teda do 31. 12. 2003 kvázi sme mohli tvoriť opravné rezervy na opravu investičného majetku, od 1. 1. 2004 to už v podstate nie je možné, myslím si, že tie časové obdobia sú správne, tak ako ich hovorím, a 1. 1. 2004 sa táto rezerva musela zúčtovať do účtu 428, to je nerozdelený zisk. To znamená, že niečo to, čo som mal kedysi v daňových nákladoch, a to bolo aj z hľadiska účtovníctva, aj z hľadiska daní v zmysle zákona č. 366, platného zákona, teraz sme pretransformovali na účet 428, to je nerozdelený zisk.

    Pýtam sa, ak v roku 2004 si 2. januára niekto z tohto nerozdeleného zisku, pretože to je účtovná kategória, vyplatí celý tento nerozdelený zisk, asi by som mal už postupovať podľa zákona č. 595 a nemal by som zdaniť ani korunu zrážkovej dane. Neviem, či toto je správne, alebo nie, je mi jasné, že táto rezerva sa mala potom rozpúšťať do určitých rokov a vlastne by mi mala ovplyvňovať základ dane, a to podľa toho, ako som mal stanovené rozpustenie rezervy alebo podľa určitej skutočnosti, ak som tento plán nemal, tak by som to mal jednorazovo rozpustiť. Len pýtam sa, ako to budete kontrolovať, keď ten účet 428 už bude úplne rozdelený a keď už bude mať nulový zostatok.

    Takže asi toľko k zákonu o dani z príjmov. Predpokladám, že niektorých, ktorých vás to zaujíma, aj tam našli ďalšie možnosti, ako sa vyhnúť daniam, čo som ja nechcel mať ako hlavný ideový motív, a myslím si, že ani ministerstvo financií, keď spracúvalo tento zákon. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Burian.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení je novelizovaný alebo je teda nanovo predkladaný, dá sa povedať v súvislostiach, ktoré súvisia s daňovou problematikou, budú vnášané do zákona o dane z príjmu, tak mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka doplnkových dôchodkových poisťovní.

    Pôvodné znenie v § 11 ods. 5, ktorý znie: „Príspevky poistného a účelové sporenie podľa ods. 1 písm. c) až e) je možné odpočítať zo základu dane v preukázateľne zaplatenej výške v zdaňovacom období v úhrne najviac 12-tisíc Sk. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. c) je podmienkou splnenie podmienok podľa osobitného predpisu a na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. d) a e) musia byť súčasne splnené tieto podmienky. Po prvé. Dohodnutá doba platenia životného poistenia alebo účelového sporenia je najmenej desať rokov, a po druhé, plnenie zo životného poistenia alebo výplata z účelového sporenia nastane najneskôr dovŕšením 60 rokov veku daňovníka, ktorý takéto poistenie alebo účelové sporenie platí.“

    Nové znenie: „Príspevky poistného a účelového sporenia podľa ods. 1 písm. c) až e) je možné odpočítať od základu dane v preukázateľne zaplatenej výške v zdaňovacom období takto: po a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platné podľa osobitného predpisu najviac vo výške 12-tisíc Sk, po b poistné na životné poistenie podľa osobitného predpisu a účelové sporenie platené banke, poisťovni so sídlom na území Slovenskej republiky v úhrne najviac 12-tisíc Sk. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. c) je podmienkou na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. d) a e), musia byť súčasne splnené tieto: po a dohodnutá doba platenia životného poistenia alebo účelového sporenia najmenej desať rokov, po b plnenie zo životného poistenia alebo výplata z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 60 rokov veku daňovníka, ktorý takéto poistenie alebo účelové sporenie platí.“

    Odôvodnenie. Doteraz platná právna úprava umožňovala poistencom doplnkového dôchodkového poistenia odpočítať z daňového základu vo výške 10 percent príjmu, maximálne 24-tisíc Sk ročne. Navrhujeme zosúladiť návrh s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, kde v časti Sociálna oblasť bod A sa zaviazala k posilneniu dobrovoľných foriem dôchodkového sporenia a poistenia s tým, že daňové úľavy budú motivovať občanov ukladať prostriedky do finančných produktov vhodných na tento účel.

    Na záver by som len chcel povedať, že tento návrh, jednak že je v súlade s programovým vyhlásením vlády a predpokladám, že ak teda bolo programové vyhlásenie myslené vážne, bude možno aj vážnosť prikladaná tomuto návrhu. Je jasné, že z toho návrhu vyplýva určité zvýhodnenie pre teraz existujúce doplnkové dôchodkové poisťovne, ale musím zase povedať, že práve tie doplnkové dôchodkové poisťovne alebo nové doplnkové dôchodkové sporenie má dnes určitú menšiu výhodnosť oproti komerčným poisťovniam, bankám a respektíve v návrhu sú už aj obchodníci s cennými papiermi, lebo títo ponúkajú viac produktov. Bohužiaľ, pre DDP v dnešnom ponímaní je iba jediný produkt, ktorý ponúkajú, a to je ten tretí pilier, to doplnkové dôchodkové sporenie a myslím si, že tým, že sa otvorí priestor na to, aby boli v tomto segmente sčasti zvýhodnení.

    Myslím si, že tým sa nejakým spôsobom vyrovná rovnováha a na druhej strane sa umožní občanom, ktorí majú záujem, aby si takýmto sporením zabezpečili lepší príjem v dôchodkovom veku, vytvorí sa priestor pre možnosť sporenia alebo vyššiu možnosť sporenia, a zároveň si myslím, že je to zaujímavé aj z pohľadu štátu, lebo ide o dlhodobé sporenie, ktoré určitým spôsobom určite je dôležité a je dobré, aby takéto schémy sporenia, ktoré sú bežné v zahraničí, boli.

    Chcem uviesť príklad štátov v rámci Európskej únie, myslím si, že tam dokonca funguje ten systém, že napríklad v Nemecku vláda už dopredu deklaruje v nejakom horizonte dvoch až troch rokov dopredu, akým spôsobom bude uznávať daňovo uznateľné náklady pri sporení na doplnkové dôchodkové sporenie. Takže aj v rámci atribútu Európskej únie by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týka rozšírenia možností sporenia životného poistenia alebo doplnkového dôchodcovského sporenia o spoločnosti, ktoré poskytujú investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania. Ide o to, rozšíriť tú skupinu doplnkových dôchodcovských sporiteľní a bánk o obchodníkov s cennými papiermi.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka upresnenia v § 17 ods. 18 tak, aby bolo jednoznačné, že goodwill alebo záporný goodwill sa nezahŕňa do základu dane. Ono je to v platnosti aj dnes, ale pre jednoznačnosť dávam tento pozmeňujúci návrh.

    Takže tie konkrétne pozmeňujúce návrhy. V čl. I bod 2. Za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: Bod 3. V § 2 sa dopĺňa nové písm. u), ktoré znie: u) „Účelovým sporením je vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo platenie poistného na životné poistenie, alebo investovanie finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania, ktorá je podľa osobitných predpisov oprávnená takúto službu poskytovať na zabezpečenie príjmu plynúceho daňovníkovi po dovŕšení 55. roku života.“

    Po druhé. K čl. I bodu 25 v § 11 ods. 1 písm. d) znie: d) „Účelové sporenie“. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písm. e).

    Po tretie. K čl. I bodu 28. § 11 ods. 5 znie: Odsek 5. „Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa ods. 1 písm. c) a finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie podľa ods. 1 písm. d) je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období v úhrne najviac do výšky 12-tisíc Sk. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. c) je podmienkou splnenie podmienok podľa osobitného predpisu a na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. d) musia byť splnené tieto podmienky. Po prvé, dohodnutá doba platenie účelového sporenia je najmenej desať rokov, pričom daňovník nie je oprávnený požadovať plnenie z účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne po druhé, plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov veku daňovníka.“

    Po štvrté. V § 11 ods. 6 sa za slovom „príspevkov“ vypúšťa čiarka a slovo „poistného“ sa nahrádza slovami „na doplnkové dôchodkové sporenie“.

    Po piate. K čl. I bodu 74. V § 35 ods. 1 písm. b) sa slová „b) až e)“ nahrádzajú slovami „b) až d)“.

    Po šieste. K čl. I bodu 80 v § 38 ods. 4 sa slová „c) až e)“ nahrádzajú slovami „c) a d)“.

    Po siedme. K čl. I bodu 81 v § 38 ods. 4 písm. d) sa slová „c) až e)“ nahrádzajú slovami „c) a d)“.

    Odôvodnenie. Tieto pozmeňujúce návrhy riešia zabezpečenie doplnkového príjmu po 55. roku života daňovníka tým, že umožňujú znižovať základ dane nielen o úhrady doplnkového dôchodkového sporenia, ale aj o platby na účelové sporenie, ktorým je ukladanie finančných prostriedkov v banke alebo v poisťovni, alebo dlhodobé investovanie prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania. Základ dane si takto možno znížiť do ustanovenej výšky v úhrne najviac 12-tisíc Sk ročne. Súčasne sa výslovne ustanovuje, že daňovým výdavkom sú okrem príspevkov platených zamestnávateľom za zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie aj príspevky platené zamestnávateľom za zamestnanca na účelové sporenie.

    Chcem len upozorniť, že bod 4 je tu preškrtnutý, ten sťahujem z pôvodného návrhu, ani som ho neprečítal.

    Ten druhý pozmeňujúci návrh k čl. I bodu 39. Za bod 39 sa vkladá nový bod 40, ktorý znie: V § 17 ods. 18 druhá veta znie: „Do základu dane sa nezahŕňajú odpisy, rozpustenie goodwillu a záporného goodwillu.

    V čl. I bod 54. V čl. I sa vypúšťa bod 54. Zdôvodnenie. Ide o formulačné upresnenie druhej vety § 17 ods. 18 tak, aby bolo znenie jednoznačné. Zaúčtovanie odpisu goodwillu a záporného goodwillu sa nikdy sa nezahŕňajú do základu dane, avšak doterajšie znenie druhej vety by mohlo navádzať k interpretácii, že odpisu goodwillu sa nezahŕňa do základu dane len v prípadoch uvedených v prvej vete. Tiež je potrebné upresniť, že ide o odpisy, rozpustenie goodwillu, respektíve záporného goodwillu a z dôvodu zmeny účtovných predpisov nahradiť doterajší pojem baadwill pojmom záporný goodwill. Z dôvodu zosúladenia s novým bodom 40 sa súčasne vypúšťa bod 54.

    V čl. I bodu 112 v § 52 ods. 39 sa slová „§ 17 ods. 15, 19 a 26“ nahrádzajú slovami „§ 17 ods. 15, 18, 19 a 26“. Zdôvodnenie. V nadväznosti na upresnené znenie § 17 ods. 18 sa upravuje aj prechodné ustanovenie § 52 ods. 39.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete hovoriť na záver rozpravy? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, vyjadriť sa k rozprave. Pán poslanec Šulaj dal pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka toho, aby nezdaniteľný príjem si mohli uplatniť aj dôchodcovia. No, my sme už o tomto diskutovali, to už pán poslanec predložil viackrát. Ten problém je v tom, že my dnes nezdaňujeme dôchodky. Jednoducho dôchodky, aj keď presahujú tú sumu nezdaniteľného základu, teda tej sumy 80-tisíc, 82-tisíc, myslím si, že to vychádza, tak aj vtedy, aj keď presahujú túto sumu, nie sú nijako zdanené.

    Čiže bolo by možné uvažovať s tým, aby aj dôchodcovia si mohli uplatňovať tú sumu nezdaniteľného základu, ale potom by dôchodky museli podliehať tomu režimu zdaňovania okrem sumy, ktorá je nezdaniteľným základom. Keby sa to zaviedlo len tak, ako to teraz navrhujete, pán poslanec, tak by to bolo nesystémové, pretože, opakujem, dôchodky nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na ich výšku. Teda z tohto dôvodu nesúhlasím s týmto návrhom a neodporúčam ho schváliť.

    Čo sa týka pripomienok, ktoré boli skôr otázkami. Čo sa týka tej časti úrokov, aby sa mohol znižovať daňový základ aj o časť pri hypotekárnych úveroch, to je vec, o ktorej vieme diskutovať do budúcnosti, teraz ale ani nebol predložený konkrétny návrh, lebo hovorili ste o časti, čiže to je vec, o ktorej môžeme diskutovať a pri budúcej novelizácii ju môžeme uplatniť.

    Čo sa týka grantov. Pýtali ste sa, o aké granty vlastne ide aj v súvislosti so zdaňovaním, čiže ide explicitne len o granty z medzinárodných zmlúv, čo je to isté, ako bolo doteraz a je to tam aj na žiadosť Európskej únie a EBRD, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, a teda tam sa mechanizmus nemení oproti tomu, ktorý bol dnes.

    A k tej ďalšej vašej otázke ohľadom nerozdeleného zisku. Tam chcem uviesť, že z nerozdeleného zisku sa nedá nič vyplácať, vyplácať sa dá zo zisku na rozdelenie, a to je na inom účte a to je v zákone riešené.

    K návrhu pána poslanca Buriana chcem povedať, že to vlastne znamená, a to by som rád upozornil pánov poslancov a pani poslankyne, že to znamená zvýšenie vlastne toho zníženia daňovej povinnosti alebo zvýšenie odpočítateľnej položky o 12-tisíc na DDP a ešte by bolo možné potom za produkty poisťovní a bánk, a ak by sa to rozšírilo, tak aj obchodníkov s cennými papiermi uplatniť si ďalšiu položku 12-tisíc korún, čo by znamenalo negatívny dopad na verejné financie vo výške pol miliardy korún, s ktorými štátny rozpočet nepočíta, teda zvýšilo by to deficit verejných financií. Aj z toho dôvodu neodporúčam podporiť tento návrh. Tá podpora 12-tisíc je dostatočná, chceme to podporovať najmä pre nižšie príjmové skupiny a tam je, myslím si, že 12-tisíc korún podpora dostatočná.

    A chcem podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Mikuš, spravodajca k zákonu. Ďakujem pekne.

  • Ja len pre presnosť zápisu z rokovania chcem doplniť, že vystúpenie pána podpredsedu vlády bolo už po ukončení rozpravy a teraz sa pýtam, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 834. Spoločnú správu máte ako tlač 834a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Rada Európskej únie prijala 7. októbra 2003 smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa základná smernica v súvislosti s pravidlami o mieste dodávok plynu a elektriny. Podľa čl. 2 tejto smernice musia členské štáty uviesť do platnosti zákony, ktorými sa dosiahne súlad s touto smernicou od 1. januára 2005. Preto bol pripravený návrh novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty. Novelou zákona o DPH sa vykonajú v platnej úprave zmeny a doplnenie, ktorými sa dosiahne skutočný vnútorný trh pre elektrinu a plyn bez prekážok DPH. Aby sa takýto skutočný vnútorný trh dosiahol, miesto dodávky plynu v rozvodnom systéme zemného plynu a elektriny, predtým ako tovar, dosiahne konečnú fázu spotreby, by sa malo určiť ako miesto, kde má spotrebiteľ vytvorený svoj podnik. Tým sa zabezpečí zdaňovanie v krajine, kde nastáva skutočná spotreba. Súčasne sa zabezpečí harmonizácia pravidiel, ktoré upravujú miesto poskytovania služieb prenosu a prepravy rozvodnými sieťami, aby nedochádzalo k dvojitému alebo k žiadnemu zdaneniu. Dovoz plynu pomocou rozvodného systému zemného plynu alebo dovoz elektriny by mali byť oslobodené od dane, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1142 zo 7. septembra 2004 pridelila tento vládny návrh zákona, tlač 834, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania žiadne stanoviská poslancov a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo celkom 20 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte v tlači pred sebou. Pri hlasovaní potom budem hovoriť, v podstate všetky odporúča gestorský výbor schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Táto správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 506 z 18. októbra, mňa určila za spoločného spravodajcu. Zároveň ma poverila predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Ďakujem za pozornosť.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Kto sa hlási ústne, prosím? Predpokladám, že tak, teraz to je správne. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Laššáková ako prvá, potom pán poslanec Mikuš, pán poslanec Šulaj, pán poslanec Kolesár. To je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, aj keď nezvyknem vystupovať a dávať pozmeňujúce návrhy k daňovým zákonom, mám z aplikačnej praxe poznatky, že práve pri uplatňovaní zákona o DPH v súvislosti s odmenami správcov konkurzných podstát vznikajú určité nejasnosti a problémy.

    Podľa môjho názoru výkon funkcie správcu konkurznej podstaty nie je podnikaním a správca konkurznej podstaty koná ako štátny orgán, pretože je poverený súdom, aby upravil a speňažil majetok, ktorý úpadca má a uspokojil veriteľov.

    Z uvedeného dôvodu, aby zo zákona bolo jednoznačné, či činnosť správcu konkurznej podstaty je, alebo nie je podnikaním, navrhujem a predkladám tento pozmeňujúci návrh a uchádzam sa o vašu podporu. Navrhujem, aby v § 3 v ods. 2 na konci bola pripojená veta: „Za podnikanie sa nepovažuje činnosť správcu konkurznej podstaty vykonávaná podľa osobitného predpisu.“ 1a) poznámka pod čiarou znie: Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie. Správca konkurznej podstaty je osoba poverená štátom prostredníctvom súdu vysporiadať majetkové pomery úpadcu v konkurznom konaní. Výkon funkcie správcu konkurznej podstaty nie je podnikaním.

    Ďalej navrhujem, aby v § 10 sa za ods. 1 vložil nový ods. 2, ktorý znie: „2. Za dodanie služby sa nepovažuje činnosť správcu konkurznej podstaty ustanoveného súdom podľa osobitného predpisu.“ Znovu je tu odkaz na poznámku 1a) pod čiarou, ktorá znie: Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie. Správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní nedodáva služby ani veriteľom, ani úpadcovi, ale vysporiadava majetkové pomery úpadcu za podmienok stanovených zákonom a schôdzou konkurzných veriteľov. Toľko môj pozmeňujúci návrh, prosím vás všetkých o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, že pani poslankyňa predniesla tento pozmeňujúci návrh, pretože táto otázka aj mňa začala iritovať, keď som tu počula vyjadrenia, že správca konkurznej podstaty by mal mať výhody podnikateľa. Legislatívne stvárnenie, ktoré predniesla, je podľa môjho názoru veľmi vyhovujúce a myslím si, že prispeje k celkovému skvalitneniu prerokúvaného zákona, preto tento jej pozmeňujúci, respektíve doplňujúci návrh do tohto zákona jednoznačne podporím a aj svojich kolegov z Hnutia za demokratické Slovensko o to požiadam. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Laššáková s reakciou na faktickú poznámku.

  • Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Tóthovej, že ma podporila. Naozaj si myslím, že mojím cieľom bolo, aby sa ten zákon vylepšil a v praxi tie nezrovnalosti, ktoré vznikajú, a výklady, ktoré vznikajú, aby boli odstránené.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Prihlásený je pán poslanec Mikuš a pripraví sa pán poslanec Šulaj.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi jeden technický pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynul z toho, že bol stiahnutý z rokovania Národnej rady návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní. V návrhu zákona sa uvádza ako Daňový úrad Bratislava. Tým, že bol stiahnutý tento návrh zákona o orgánoch štátnej správy, budeme tam musieť ponechať pôvodný Daňový úrad Bratislava I.

    Takže ten pozmeňujúci návrh znie. V bode 5 sa v § 5 ods. 2 slová „Daňový úrad Bratislava“ nahrádzajú slovami „Daňový úrad Bratislava I“.

    V bode 6 sa v § 6 ods. 4 slová „Daňový úrad Bratislava“ nahrádzajú slovami „Daňový úrad Bratislava I.“

    V bode 44 sa v § 62 ods. 1 slová „Daňovému úradu Bratislava“ nahrádzajú slovami „Daňovému úradu Bratislava I“.

    V bode 50 sa v § 69 ods. 1, 3, 5, ž a 8 slová „Daňový úrad Bratislava“ nahrádzajú slovami „Daňový úrad Bratislava I“. Bod 56 sa vypúšťa.

    Odôvodnenie. V nadväznosti na návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2005 sa vo vládnom návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty navrhuje, aby sa v celom zákone o dani z pridanej hodnoty Daňový úrad Bratislava I nahradil Daňovým úradom Bratislava. Súčasne sa v zmenených a dopĺňaných ustanoveniach uvádza Daňový úrad Bratislava. Vzhľadom na to, že návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nenadobudne účinnosť od 1. januára 2005, je potrebné zabezpečiť súlad návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty s platnými právnymi predpismi upravujúcimi daňové orgány.

    Ďakujem pekne. Verím, že tento návrh podporíte, kolegovia a kolegyne.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Kolesár.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť krátky pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/1994 Z. z. Predtým mi dovoľte pár slov na úvod.

    Podľa platnej právnej úpravy do apríla 2004 vývoz tovaru a vývoz služieb spojených s pristávaním lietadiel alebo lodí zahraničných leteckých spoločností alebo plavebných spoločností a s ich prípravou na ďalší let alebo plavbu vrátane dodávok pohonných látok a mazív podľa ustanovenia § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bolo oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane pri vývoze tovarov a služieb upravuje v ustanovení § 47 ods. 7 v súlade aj s právnou úpravou uvedenou v článku 15 šiestej smernice Rady o zosúladení zákonov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu.

    Ustanovenie § 47 ods. 7 písm. a) zákona na jednej strane upravuje oslobodenie od dane, ak ide o dodanie pohonných látok a potravín na zásobovanie plavidiel používaných na plavbu po otvorených moriach vykonávajúcich prepravu cestujúcich za odplatu obchodnú priemyselnú alebo rybársku činnosť. Hoci pre zdaniteľnosť podliehajúcu tomuto zákonu aplikácia tohto zákonného ustanovenia v praxi pravdepodobne ani neprichádza do úvahy.

    Na druhej strane zákon nerieši zásobenie plavidiel pohonnými hmotami po Dunaji, ktorý je súčasťou medzinárodnej vodnej cesty. Dodanie pohonných látok na zásobovanie plavidiel pohonnou látkou je oslobodené od dane z pridanej hodnoty aj v niektorých iných štátoch.

    Doplnenie ustanovenia § 47 o nové znenie v ods. 11, ktoré o chvíľočku navrhujem, by upresnilo špecifické podmienky dodania pohonných látok a potravín na zásobovanie plavidiel lodnou prevádzkovou látkou pri preprave osôb a nákladov po Dunaji, ktorý je súčasťou medzinárodnej vodnej cesty.

    Teda pozmeňujúci návrh znie. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. Navrhujem doplniť ustanovenie § 47 nasledovne. § 47 ods. 11 znie: „Oslobodené od dane je dodanie minerálnych olejov účinných na použitie ako pohonná látka na zásobovanie plavidiel používaných pri preprave osôb a nákladov po Dunaji kódu kombinovanej nomenklatúry 27101941, 27101945 a 27101949.“ Doterajšie odseky 11 a 12 sa označia, teda prečíslujú ako odseky 12 a 13.

    Odôvodnenie. Doplnením ustanovení § 47 o nové znenie odseku 11 zákona upresňuje špecifické podmienky dodania pohonných látok na zásobovanie alebo zásobenie plavidiel lodnou prevádzkovou látkou pri preprave osôb a nákladov po Dunaji, ktorý je súčasťou medzinárodnej lodnej cesty. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vyjadril dva svoje vlastné názory na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty. Tak ako som vždy vystupoval a vystupujem, tvrdím, že zákon o dani z pridanej hodnoty je jedným z podstatných zákonov, ktorý živí Slovensko, ktorý je tým zákonom, ktorý má najdôležitejší vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, a teda jeho metodická, ale aj politicko-ekonomická časť by mala byť jasná.

    Chcel by som upozorniť na § 19 ods. 3, ktorý hovorí o opakovaných plneniach, a my sme ho definovali nasledovne. V § 19 ods. 3 prvej vety sa slová „dňom, keď má byť podľa zmluvy zaplatené za opakovanie alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu“ nahradzujú slovami „najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovanie alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo služby vzťahuje“.

    Ak sa pamätáte, pri poslednej novele zákona o dani z pridanej hodnoty som na túto tému vystupoval a vtedy som hovoril, že takto definovaný § 19 ods. 3, ktorý teraz chceme meniť, nie je správny a metodicky problematický. Možnože málokto z vás si uvedomuje, že na základe tohto paragrafu si veľké telekomunikačné spoločnosti posúvali daň z pridanej hodnoty o jeden mesiac dopredu, a tým pádom štátny rozpočet realizoval nižšie príjmy. Boli zmenené okamžite zmluvy o poskytovaní čiastkových a opakovaných služieb s tým, že sa využila nejasnosť zákona, ktorá podľa súčasne platného zákona asi bude trvať do konca roku 2004. Mňa však zaujíma budúcnosť. Čo bude platiť od 1. 1. 2005 a či dôjde k podstatnej zmene. Som za to, aby daňová povinnosť vznikla najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba opakovane vzťahuje. Pýtam sa však, čo je to platba? Je to platba, ktorú definujeme v zmluve o čiastkovom alebo opakovanom plnení, pretože pri týchto čiastkových a opakovaných plneniach v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty musí byť stanovená zmluva. To znamená, ak teoreticky podpíšem zmluvu s telekomunikáciami alebo s nejakým iným subjektom, mám tam jasne povedané, že za dajme tomu mesiac september budem platiť do 15. dní nasledujúceho mesiaca, a to je v mesiaci október, alebo je platba všetko to, čo sa zaplatí na účet Slovenských telekomunikácií, a to môže byť niekedy možno až v decembri alebo v januári, pretože nemám dostatok finančných prostriedkov.

    Z metodickej stránky teda považujem aj túto novelu za dosť komplikovanú, možnože by sme mali definovať v usmernení, čo to platba je, alebo čo to platba nie je.

    Ďalej som rád, že sme navrhli nový § 51, to je uplatnenie práva na odpočítanie dane. Veľmi ma zaujala v tomto § 51 jedna skutočnosť. Odpočítanie dane, uplatnenie práva na odpočítanie dane sa vykoná, to som už vstúpil do textu, ktorý je definovaný v odseku 39, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa ods. 1 písm. a) a c).

    Tu by som chcel požiadať pána ministra financií. Doteraz týmto dátumom získania dokladu vznikali veľké problémy, pretože niektoré daňové úrady si to vysvetľovali po svojom. Ak napríklad doklad z registračnej pokladnice by bol vypustený presne, vymyslím si 31. mája, považovali tento dátum a tento deň za dátum získania dokladu, čo v praxi bolo niekedy veľmi problematické. Som za to, aby usmernením ministerstva financií, tak ako bolo definované, myslím si že vo Finančnom spravodajcovi asi v osmičke, bolo plne akceptované aj na tieto doklady, koniec koncov doklad z registračnej pokladnice je takisto faktúra, a ak vzniknú ďalšie problémy, aby získanie dokladu či už v ďalšej legislatíve zákona o dani z pridanej hodnoty bolo jasne definované tým spôsobom, že získame minimálne ten dátum, keď teoreticky napríklad poviem, bol tento doklad zaevidovaný v daňovej evidencii. Nie je to totiž totožný dátum, keď zamestnanec dostane tento doklad, pretože v opačnom prípade naša daňová správa bude zahltená tisíckami dodatočných daňových priznaní. Takže možnože to je námet na budúce zdokonalenie zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šulaj bol posledný v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, pán podpredseda vlády, želáte si vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať pánovi poslancovi Šulajovi za námety. Určite sa tomu budeme venovať. Ja aj s mojimi kolegami si nemyslíme, že by to, čo je platba, nebolo dnes jasne zadefinované, čiže myslíme si, že tam netreba nejakú inú jasnejšiu definíciu, ale môžeme o tom, samozrejme, diskutovať a budeme o tom radi diskutovať.

    Chcem podporiť návrh pána poslanca Mikuša, lebo on naozaj dáva do súladu to, že sa určite nebude platiť zákon o štátnej správe v oblasti daní, keďže sa to odsunulo a z tohto dôvodu treba tam naozaj tieto zmeny urobiť, inak by došlo k nesúladu.

    A k návrhom, ktoré predniesla pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Kolesár. Obidva tieto návrhy, ja chápem ich ratio a racionalitu, ale obidva tieto návrhy nemôžem odporučiť, a to z toho jednoduchého dôvodu, že sú v rozpore so šiestou smernicou Európskej únie, ktorá práve stanovuje pravidlá, ktoré sú v oblasti dane z pridanej hodnoty, jednotné pravidlá, ktoré sú pre nás záväzné.

    Konkrétne, čo sa týka správcov konkurznej podstaty. Konkurzní správcovia musia podliehať dani z pridanej hodnoty rovnako, ako podliehajú napríklad notári. A notári tiež konajú aj v mene štátu. Navyše konkurzní správcovia sú v absolútnej väčšine prípadov advokáti, teda podnikatelia. A to isté platí aj o návrhu pána poslanca Kolesára. Nie je možné takéto oslobodenie, pretože šiesta smernica ho neumožňuje. A okrem toho riečni dopravcovia si môžu uplatniť nárok na vrátenie dane, čiže oni ju musia zaplatiť, ale môžu si uplatniť nárok na jej vrátenie. Čiže vecne síce iným mechanizmom, ale ten účel naplnený je. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, neželáte si vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 818, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 818a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004. Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasného systému, zvýšiť transparentnosť systému doplnkového dôchodkového sporenia ako tretieho piliera dôchodkového systému v Slovenskej republike.

    V právnej úprave účasti na doplnkovom dôchodkovom sporení sa zachováva zamestnanecko-zamestnávateľský princíp a novo sa umožňuje individuálny vstup do systému každej fyzickej osobe, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku. Z doplnkového dôchodkového sporenia sa navrhuje poskytovať doplnkový starobný dôchodok, doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnania a odstupné. V právnej úprave doplnkového starobného dôchodku sa navrhuje sprísniť podmienky jeho vyplácania, a to zvýšením minimálneho veku z 50 rokov na 55 rokov a predĺžením minimálneho obdobia doplnkového sporenia z päť na desať rokov.

    Vo vzťahu k zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradení do kategórie 3 alebo 4 podmieňujúce vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku, sa zachováva povinnosť ich zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie najmenej vo výške dvoch percent z vymeriavacieho základu. V právnej úprave výšky odstupného sa na rozdiel od súčasnej úpravy navrhuje vyplatiť nielen príspevky účastníka vrátane výnosov z hospodárenia s týmito príspevkami, ale aj príspevky zamestnávateľa a výnosy z hospodárenia s týmito príspevkami, a to v sume určenej dávkovým plánom.

    Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy dôchodkového poistenia sa navrhuje, aby v doplnkovom dôchodkovom sporení predmetom dedenia bola celá suma zostatku na osobnom účte účastníka vrátane príspevkov zamestnávateľa a výnosov z ich investovania.

    Navrhuje sa transformácia dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré budú vykonávať doplnkové dôchodkové sporenie výlučne na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeleného Úradom pre finančný trh. Výkon dohľadu v doplnkovom dôchodkovom sporení prechádza z pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva financií na Úrad pre finančný trh. Súčasne sa navrhuje novelizovať živnostenský zákon, zákon o ochrane vkladov, zákon o dohľade nad finančným trhom a zákon o dani z príjmov. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 818, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o doplnkovom dôchodkom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1160 z 8. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, a to uznesením z 5. októbra 2004 č. 461; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 13. októbra 2004 č. 281; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 5. októbra 2004 pod č. 285; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 12. októbra 2004 pod č. 248. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 5. októbra 2004, ale neschválil uznesenie, pretože za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval návrh zákona dňa 14. októbra 2004, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali celkove 53 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu odporúča Národnej rade tento predložený vládny návrh schváliť.

    Zároveň ma gestorský výbor určil ako spoločného spravodajcu na prerokovanie tohto zákona v druhom a treťom čítaní. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod č. 293.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Ústne, kto sa hlási, prosím? Ústne sa hlásia do rozpravy pani poslankyňa Navrátilová, chcete vystúpiť ako prvá, pani poslankyňa? Ďalej pani poslankyňa Navrátilová bude hovoriť ako prvá, ďalej sa hlási pán poslanec Farkas, pán poslanec Burian, pán poslanec Blajsko. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Navrátilová vystúpi ako prvá a pripraví sa pán poslanec Blajsko.

  • Ospravedlňujem sa, pripraví sa pán poslanec Farkas.

  • Problematika doplnkového dôchodkového sporenia, ktorá vychádza z pôvodného návrhu o doplnkovom dôchodkovom poistení, je problematika obšírna a je problematika pomerne komplexná, pretože okrem samotného predmetu zákona súvisí napríklad aj so zákonom o dani z príjmu.

    Som veľmi rada, že počas prerokovania boli prijaté dve zásadné moje pripomienky k tomuto zákonu, totiž, aby sa do doplnkového dôchodkového sporenia mohli zapojiť aj občania, ktorí majú viac ako desať rokov do dôchodku. Bolo to urobené veľmi elegantne a musím povedať, že naozaj v tejto podobe, ako bol ten pozmeňujúci návrh prijatý, s ním možno len a len súhlasiť. Zároveň vyslovujem také uspokojenie aj s tým, že boli prijaté viaceré pozmeňujúce návrhy.

    Napriek tomu si dovolím predložiť jeden pozmeňujúci návrh, a to, aby na osobitné hlasovanie boli vyňaté body 21, 39, 47 a 51. O čo vlastne ide? V týchto bodoch gestorský výbor odporúča, aby neboli prijaté napriek tomu, že si myslím, že niektoré tieto záležitosti, o ktorých sme diskutovali vo výbore, neboli dôsledne domyslené, napríklad v bode 21 sa odporúča uvoľnenie nakupovania cenných papierov, ktoré si myslím, že, tak ako je uvedené v zákone, predraží nákupy cenných papierov a napríklad doplnkové dôchodkové fondy nebudú môcť získavať štátne dlhopisy na primárnom trhu.

    Ďalej máme bod 39. V bode 39 je jedno problematické ustanovenie, ktoré by sme si ešte mohli do hlasovania vydiskutovať. Totiž navrhuje sa, aby na platnosť zvolenia a odvolania štatutárneho orgánu doplnkovej dôchodkovej poisťovne a na prijatie platného rozhodnutia zhromaždenia zriaďovateľov v procese transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa vyžadoval súhlas dvojtretinovej väčšiny zriaďovateľov rovnako, ako sa navrhuje vyžadovať na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu.

    Ďalej máme ustanovenie bodu 47, podľa ktorého sa navrhuje, aby sa súčasťou transformačného projektu doplnkovej dôchodkovej poisťovne stal aj návrh spôsobu vysporiadania nárokov poistencov dávok doplnkového dôchodkového poistenia, ktorým sa vypláca dávka doplnkového dôchodkového poistenia a v ktorej sa zohľadňuje riziko dožitia vrátane poistnej zmluvy medzi doplnkovou dôchodkovou poisťovňou a poisťovňou, ktorá sa zaväzuje tieto dávky vyplácať. Je to naozaj dôležité, aby toto bolo prijaté, pretože dnes už máme v doplnkových dôchodkových poisťovniach aj takých poistencov, ktorým sa vyplácajú doživotné dávky a samotný zákon vyplácanie týchto dávok neumožňuje.

    A v bode 51 ide v podstate o terminológiu, ktorú by sme mali prijať, tak ako je v pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem, skončila som.

  • Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Farkas. Pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok sa bude týkať iba jednej problematiky, ktorú sme prediskutovali vo výbore pre financie, rozpočet a menu, a tá problematika sa týka zákona o ochrane vkladov a prerokovaným vládnym návrhom zákona my novelizujeme tento zákon v § 3 ods. 2 a my sme k tomuto bodu pridelili ako samostatný bod ako druhý bod v rámci čl. III aj obsah, ktorý je zapracovaný do spoločnej správy pod č. 51.

    Zrejme došlo k určitému nedorozumeniu, lebo tá problematika je dobre riešená, ako sme to riešili vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ale gestorský výbor zaujal negatívne stanovisko a neodporúča to schváliť. A ide o to, že v § 28b v zákone o ochrane vkladov sme navrhovali zmeniť slová „predchádzajúci kalendárny rok“ na „predchádzajúce účtovné obdobie“. Táto snaha bola odôvodnená z našej strany tým, že v zákone o ochrane vkladov, konkrétne v § 26 táto terminológia je už raz používaná, a ako aj zákon o účtovníctve zakotvuje takýto stav, v § 3 ods. 3 až 4 s tým, že hospodárskym rokom môže byť obdobie 12 kalendárnych mesiacov idúcich po sebe, pričom toto obdobie nie je zhodné niekedy s kalendárnym rokom, teda je plne opodstatnený tento náš návrh, ale vychádzajúc z toho, že zákon o ochrane vkladov sme novelizovali naposledy 9. septembra, ale novelizovaný stav nebol ešte zapracovaný do nášho Aspi systému, tak možno pracovníci legislatívneho odboru podali poslancom gestorského výboru nepresný výklad, že § 28b zákona o ochrane vkladov neustanovuje taký stav, ktorý my v našom odôvodnení uvádzame.

    Práve z tohto dôvodu ja si myslím, že aj pán minister súhlasí s týmto mojím názorom alebo stanoviskom, vás žiadam potom o podporu pri hlasovaní, teda nie ako gestorský výbor odporúča neschváliť, ale žiadam vás, aby ste schválili tento bod a chcem tento bod vyňať na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, počúvala som vás, keďže som z gestorského výboru, a myslím si, že to nastalo trošku tak náhodou. My sme tam mali balík pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa týkali aj účtovníctva, a myslím si, že v rámci toho balíku sa to podarilo vyhodiť.

    Z vecného hľadiska si myslím, že váš návrh má ratio a myslím si, že takto by sme sa mohli k tomu postaviť aj ostatní. Predpokladám, že s tým žiadny klub asi problém mať nebude. Ja si naozaj myslím, že sa to stalo spolu s tými ostatnými, ktoré sa týkajú účtovníctva, ktoré sme nakoniec zvážili, pretože bol na ne rozporuplný názor. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Burian a pripraví sa ako posledný do rozpravy pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už pri prvom čítaní som sa dosť významne snažil pripomenúť ctenému auditóriu, že v tomto zákone sú nejasnosti, a nielen nejasnosti, ale nie sú zrovnoprávnené všetky podmienky, dá sa povedať, pre všetkých účastníkov trhu.

    Ja len na margo toho, a znovu chcem opakovať, že sa javí, že niektoré tieto nerovnosti nie sú ani vyriešené, pokiaľ som si všimol, ani v spoločnej správe, nie sú ani v pozmeňujúcich návrhoch, preto chcem upozorniť na to, že si myslím, že tento zákon, možno aj šitý horúcou ihlou, nadobudne ešte ďalšie úpravy, ktoré asi predpokladám, že by sa mali stihnúť do konca kalendárneho roka a chceme, aby to fungovalo od 1. 1. 2005.

    Len na ilustráciu znovu zopakujem. Nerovnosť medzi používaním finančných nástrojov, čo sa týka možností, ktoré sa ukladajú doplnkovým dôchodkovým poisťovniam v terajšom ponímaní alebo DDS v budúcom ponímaní, komerčným poisťovniam, bankám a tak ďalej. Ak my vytvoríme podmienky pre jednu skupinu, že môžu obchodovať alebo môžu pracovať s rizikovými finančnými nástrojmi ako deriváty obcí a tak ďalej, na ktorých sa dá síce získať, ale môže byť aj zdrojom problémov, tak na druhej strane niektoré terajšie DDP majú oklieštené možnosti obchodovania.

    Druhá vec je v podstate zrovnoprávnenie trhu. Myslím si, že ak sme túto možnosť dali bankám, je to otázka, ako pristúpime k obchodníkom s cennými papiermi, ktorí práve v banke robia, alebo budú realizovať túto činnosť na báze licencie obchodníka s cennými papiermi.

    Ďalej príspevky zamestnávateľa sú odpočítateľnou alebo sú teda nákladovou položkou len v prípade, ak sa platí do terajších doplnkových dôchodkových poisťovní alebo budúcich DDS. Potom by som nazval také odvodové špekulácie v zmysle toho, že tento zákon nemá obmedzenie na výšku príspevkov zamestnávateľa pre zamestnanca.

    Čo sa týka daňovej stránky, štát a štátny rozpočet nepríde o túto sumu, lebo bude dodanená u zamestnávateľa, ale môžu nastať určité odvodové špekulácie, ktoré, myslím si, že po podrobnom prečítaní si tohto zákona, veľmi rýchlo dôjdu na to podnikatelia, predpokladám, malých a stredných firiem.

    Na záver môjho vystúpenia by som chcel povedať pozmeňujúci návrh, lebo vychádzam z toho, že celá táto transakcia je neštandardným riešením ako situácie, keď z neziskovej organizácie už presúvame činnosť na ziskovú organizáciu, preto si myslím, že sú neštandardné podmienky, že ten pozmeňujúci návrh určitým spôsobom neštandardne rieši situáciu, ale myslím si, že to je jednorazový jav, ktorý po uskutočnení transformácie tohto procesu vlastne už bude neopakovateľný jav a bude to vlastne jednorazová situácia.

    Takže v § 77 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: „Na zhromaždenie zriaďovateľov štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ak je to v záujme doplnkovej dôchodkovej poisťovne, môže pozvať tiež iné právnické osoby a fyzické osoby, aj keď nemali postavenie zriaďovateľa podľa osobitného predpisu. Štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne pozve tieto osoby, ak o to písomne požiadajú, a ak s tým všetci zriaďovatelia súhlasia. So súhlasom všetkých hlasov prítomných zriaďovateľov na zhromaždení zriaďovateľov môže takáto fyzická alebo právnická osoba, ktorá bola pozvaná na zhromaždenie zriaďovateľov (ďalej len účastník transformačného procesu), hlasovať na zhromaždení zriaďovateľov a zúčastniť sa procesu transformácie.“ Doterajšie ods. 5 až 9 sa označujú ako ods. 6 až 10.

  • Ruch v sále.

  • Po druhé, pán predsedajúci, môžem poprosiť, aby kolegovia boli...

  • Pán minister, nerád napomínam ministrov vlády (smiech), ale poprosím, aby pán poslanec mohol pokojne dokončiť svoje vystúpenie v rozprave. Pán Federič, aj na vás, pretože pán minister to na vás žaloval.

    Pokračujte, pán poslanec, máte to v jednom klube.

  • Áno. Po druhé. V § 77 v doterajšom ods. 9 sa slová „ods. 8“ nahrádzujú „ods. 9“. Na konci sa pripája táto veta: „Počet hlasov účastníka transformačného procesu podľa ods. 5 sa určí dohodou všetkých hlasov prítomných zriaďovateľov na zhromaždení zriaďovateľov.“ A ja som sčasti už odôvodnil tento návrh, ale prečítam ešte ďalej. Návrhom zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sa ustanovuje, že prvými akcionármi DDS sa stanú zriaďovatelia, ktorí tvoria zhromaždenie zriaďovateľov a ich podiel v akciovej spoločnosti bude ustanovený v transformačnom projekte.

    Vládny návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení v ustanovení § 77 ods. 4 zahrnúť medzi zriaďovateľov len pôvodných zriaďovateľov doplnkovej dôchodkovej poisťovne a právnické osoby a fyzické osoby, ktoré poskytli doplnkovej dôchodkovej poisťovni prostriedky na zabezpečenie vykonávania doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov.

    V novom znení tohto zákona v § 77 ods. 5 sa navrhuje umožniť správnej rade doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ktorá zvoláva zhromaždenie zriaďovateľov, rozšíriť okruh osôb, ktoré pozve na toto zhromaždenie, ak je to v záujme doplnkovej dôchodkovej poisťovne, a to aj fyzické, respektíve právnické osoby, ktoré budú na účely transformácie považované za účastníka transformačného procesu. Sú to predovšetkým osoby, ktoré môžu značnou mierou prispieť k rozvoju fungovania a dôveryhodnosti, opakujem, dôveryhodnosti doplnkových dôchodkových spoločností vzhľadom na to, že ide o transformačný proces, ktorý môže v určitej chvíli mať negatívne následky v prípade poistencov, ktorí budú mať záujem z tohto transformačného procesu alebo po transformačnom procese vystúpiť. Ja si myslím, že to zvýši dôveryhodnosť tohto zákona a dôveryhodnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, doplnkové dôchodkové poistenie je mimoriadne pozitívne hodnotené či už zo strany poistencov, alebo aj zamestnávateľov, ktorí do doplnkového dôchodkového poistenia významne prispievajú. Výsledkom je nielen teda ich masová účasť v systéme, ale aj fakt, že prakticky v Slovenskej republike neexistuje významnejšia spoločnosť, ktorá by nemala uzavretú nejakú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou a neprispievala svojim zamestnancom na ich osobné účty.

    Doplnkový systém perspektívne zlepší v budúcnosti situáciu v stave verejných financií, ktoré sú v súčasnosti oprávnene veľmi diskutovanou témou. Chcem poznamenať, že zmeny, ktoré nový zákon prináša v oblasti sprísnenia podmienok a sprehľadnenia celého systému vrátane jeho novej inštitucionalizácie, vnímam pozitívne a navrhované riešenie, ktoré parlament teraz práve prerokúva, je lepšie pripravené a hlavne aj prezentované, myslím si aj ministerstvom, ako bol obdobný materiál v minulom roku, keď jeho príprava vniesla, myslím si, dosť značnú neistotu do radov klientov doplnkových dôchodkových poisťovní.

    Dovoľte mi vo väzbe na to, že sme pred chvíľou prerokovali aj tlač 811, zákon o dani z príjmov a je tu snaha, aby sa otvoril trh pre ďalších poskytovateľov tohto produktu, dovoľte mi taký malý exkurz do rozdielov konkurenčnej schopnosti medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a poisťovňou vo väzbe na mieru regulácie a z toho vyplývajúceho aj rizika pre klienta.

    Doplnková dôchodková spoločnosť podlieha rovnako ako klasická správcovská spoločnosť či dôchodková správcovská spoločnosť dvojstupňovému systému kontroly, a to depozitár a Úrad pre finančný trh. Depozitárom DDS môže byť len obchodník s cennými papiermi, to znamená subjekt, ktorý je opäť pod priamym dohľadom Úradu pre finančný trh. Poisťovne podliehajú len jednostupňovému dohľadu zo strany Úradu pre finančný trh, čo znamená, že úroveň kontroly a dohľadu poisťovní je, podľa môjho názoru, objektívne nižšia. V DDS je majetok spoločnosti právne aj účtovne oddelený od majetku klientov. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok DDS, teda majetok klientov, nie je súčasťou konkurznej podstaty a nemôže byť ani použitý na vyrovnanie s veriteľmi. V prípade poisťovní majetok poisťovne od majetku klienta oddelený nie je. To znamená, že aj v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne by dôsledky pre jej klientov boli, myslím si, negatívnejšie.

    Kľúčovým nástrojom eliminácie rizík vyplývajúcich z činnosti DDS je úzke vymedzenie jej predmetu podnikania. Poskytuje výlučne len doplnkové dôchodkové sporenie a nesmie vykonávať žiadnu inú činnosť. Z pohľadu stability a bezpečnosti to znamená, že v DDS budú prítomné výlučne riziká súvisiace s poskytovaním doplnkového dôchodkového sporenia. Na rozdiel od toho poisťovne majú podstatne širší predmet podnikania okrem poskytovania dôchodkových sporiacich produktov, ktoré budú hlavne ponúkané v rámci aj tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia. Poskytujú produkty klasického životného, neživotného, ale aj napríklad pôžičky a úvery. To znamená, že v poisťovniach dochádza ku kumulácii viacerých rizík vyplývajúcich z podstatne širšej oblasti podnikania ako v prípade DDS.

    Doplnkové dôchodkové sporenie je z pohľadu klienta podstatne transparentnejším a efektívnejším produktom ako produkty ponúkané poisťovniam. DDS je povinná vypracovať pre každý dôchodkový fond, ktorý spravuje, štatút a informačný prospekt, ktorý je povinná pripojiť ku každej účastníckej zmluve. Štatút a informačný prospekt obsahujú detailné informácie o spôsobe, akým bude DDS investovať majetok klienta a zároveň o výške poplatkov, ktoré zaťažia majetok klienta. Maximálna výška poplatkov, ktoré môže DDS od klienta inkasovať, je podobne ako v prípade všetkých podobných štandardných finančných produktov - dôchodkové sporenie, podielové fondy -, prirodzene, zákonom obmedzená, pretože je to z dlhodobého hľadiska hlavný faktor, ktorý ovplyvňuje aj výsledné zhodnotenie dôchodkových úspor klienta.

    Na rozdiel od doplnkového dôchodkového sporenia produkty ponúkané poisťovňami patria medzi najmenej transparentné produkty na finančnom trhu. Klienti poisťovne vo väčšine prípadov nemajú žiadnu informáciu o tom, akým spôsobom poisťovňa nakladá s ich úsporami a zároveň nemajú žiadnu informáciu o výške výnosov, ktoré si poisťovňa z ich majetku účtuje. Výsledkom toho je skutočnosť, že sporiace produkty ponúkané poisťovňami sú z pohľadu zabezpečenia potrieb klienta podstatne menej efektívne ako regulované sporiace produkty DDS, dôchodkových správcovských spoločností či klasických správcovských spoločností.

    Dobrým príkladom vyššej konkurenčnej schopnosti poisťovní je situácia, ktorá už niekoľko rokov trvá medzi nezávislými sprostredkovateľmi finančných produktov. Tieto pre klientov obvykle sprostredkúvajú produkty životného poistenia a podielové fondy aj doplnkové dôchodkové poistenie, avšak podiel predaja produktov životného poistenia je v porovnaní s ostatnými neporovnateľne vyšší. Dôvodom sú niekoľkonásobne vyššie provízie, ktoré sú poisťovne za distribúciu svojich produktov ochotné zaplatiť v porovnaní so správcovskými spoločnosťami, respektíve súčasnými DDP. Zatiaľ čo v prípade dlhodobých sporiacich poistných produktov, ako je kapitálové životné poistenie, investičné životné poistenie, sú poisťovne ochotné zaplatiť sprostredkovateľovi províziu až na úrovni 80 až 110 percent objemu príspevkov zaplatených klientom počas prvých 12 mesiacov od uzatvorenia zmluvy.

    Správcovské spoločnosti a súčasné DDP sú schopné za sprostredkovanie porovnateľného produktu zaplatiť len 5 alebo až, myslím si, že v rozsahu až do 15 percent. Hlavnou príčinou uvedeného rozdielu je striktná regulácia maximálnych poplatkov, ktoré si u klientov môžu inkasovať správcovské spoločnosti, respektíve DDP, ktorá nevytvára priestor na to, aby tieto spoločnosti dokázali medzi nezávislými sprostredkovateľmi finančných produktov konkurovať poisťovniam. Výsledkom je situácia, keď väčšina klientov používa menej efektívne sporiace produkty.

    Na záver môjho vystúpenia mi dovoľte predložiť jeden procedurálny návrh, ktorý sa týka problematiky. Dávam návrh, aby zo spoločnej správy boli vyňaté body 7 a 22 na osobitné hlasovanie z dôvodu, že v § 7 uvedeného návrhu zákona sa hovorí o zákaze diskriminácie a máme s týmto v našom poslaneckom klube ešte problém. Takže bol by som za to, aby sa zo spoločnej správy potom hlasovalo osobitne o týchto dvoch bodoch. Ide o § 19 ods. 2, kde sa v novom znení rozlišujú dve roviny pre hodnotu odstupného od 75 a 85 percent podľa dĺžky platenia príspevkov.

    A ten druhý bod. Ide o § 35 ods. 4, ktorému odpovedá odplata v nesúlade práve s týmto § 7 o zákaze diskriminácie. Tam ide tiež o položky, myslím si, že 15 a 25 percent. Zdá sa mi z hľadiska nerovnakého zaobchádzania, že schvaľujeme nerovnosť v zákone, ale ešte do hlasovania budeme mať čas si to premyslieť.

    Ďalej mi dovoľte podať pozmeňujúci návrh na zmenu vládneho návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 818.

    Po prvé. V čl. I v § 77 ods. 7 sa slová „nadobudnutá pohľadávka“ nahrádzajú slovami „nadobudnuté práva“.

    Bod druhý. V čl. I § 78 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová. „Okrem zriaďovateľov, ktorí nesúhlasili so schválením transformačného projektu, a zriaďovateľov, ktorí na základe dohody podľa § 79 ods. 3 nebudú mať podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti“.

    V bode 3. V čl. I v § 79 ods. 3 v prvej vete sa slová „všetkých zriaďovateľov“ nahrádzajú slovami „všetkých zriaďovateľov, ktorí budú prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 78 ods. 3“.

    Ďalej v čl. I v § 81 ods. 3 v tretej vete sa za slovo „zriaďovatelia“ vkladá „čiarka“ a slová „ktorí sa majú stať prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 78 ods. 3“.

    V čl. I v § 83 ods. 2 v tretej vete sa slová „podľa výšky uvedenej v dohode“ nahrádzajú slovami „vo výške určenej“.

    Odôvodnenie je nasledovné. K bodu 1. Navrhovanou zmenou sa zosúlaďuje znenie ods. 7 so znením ods. 4. K bodu 2 navrhujeme upresnenie definície prvých akcionárov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti tak, aby týmito akcionármi neboli zriaďovatelia, ktorí nesúhlasili so schválením transformačného projektu alebo ktorých podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je nulový. K bodom 3 a 4 navrhovaná zmena súvisí so zmenou definície prvých akcionárov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti navrhovanou v bode 2 a k bodu 5 ide o legislatívnotechnické upresnenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Burian, procedurálny návrh alebo faktická poznámka? Procedurálny návrh.

  • Procedurálny návrh. Pán predseda, chcem v mojom vystúpení v bode 2 opraviť všetkých a vylúčiť prítomných ako v tom pozmeňujúcom návrhu č. 2. Chcem len pozmeniť to, že vyhodiť slovko „prítomných“.

  • To nejde, pán poslanec. Vy ste už svoj procedurálny návrh odovzdali a ten procedurálny návrh je predmetom zápisu. To znamená, už teraz počas rokovania to nejde opraviť. Vy ho už nemôžete teraz opravovať. Už ste ho podali.

    Pán poslanec Blajsko bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Končím, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za prednesené príspevky aj mnohé konštruktívne návrhy, ktoré tu odzneli. Myslím si, že tento zákon naozaj prinesie podstatné zlepšenie tejto časti dôchodkového zabezpečenia a že je podstatným krokom vpred.

    Možno pár poznámok len k tomu, čo bolo povedané. Napriek povedzme istej miere kritiky, ktorá tu zaznela, myslím si, že naozaj došlo k významnému zrovnoprávneniu nástrojov alebo ťažko možno hovoriť o zrovnoprávnení medzi doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, právnymi nástupníkmi, pretože právny nástupník vlastne nahradí doplnkové dôchodkové poisťovne, a preto medzi nimi nebude konkurenčný vzťah a bude užívať všetko, čo tento zákon prináša.

    Z hľadiska zrovnoprávnenia členov trhu, mysliac tým doplnkové dôchodkové spoločnosti, banky, obchodníkov s cennými papiermi, správcovské spoločnosti, poisťovne, tu podľa návrhov, ktoré sa objavili v pozmeňujúcich návrhoch k zákonu a daň z príjmov, je možné jednoznačne konštatovať, že dochádza k významnému zrovnoprávneniu a k významnému posunu na celý trh, ktorý bude schopný, samozrejme, tá podmienka platí, ponúknuť také produkty, ktoré majú charakter dlhodobého sporenia minimálne desaťročného a s možnosťou čerpania daných úspor až po 55. roku života. Takže dochádza naozaj k veľkému posunu vpred.

    K tomu, čo pán poslanec Blajsko navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, možno len na vysvetlenie. Nevnímal by som to ako diskrimináciu, pretože ide o opatrenie, ktoré sa správa ku všetkým účastníkom rovnako. Nie je to opatrenie, ktoré nejakú skupinu zvýhodňuje, nejakú neznevýhodňuje, a je to opatrenie, ktoré má, naopak, zabrániť tomu, aby nebolo zneužívané doplnkové dôchodkové sporenie na iný druh sporenia určeného na nadobudnutie spotrebných statkov alebo iných záležitostí. K tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý pán poslanec predniesol, môžem len oceniť jeho konštruktívnosť za skvalitnenie textu, ktorý prináša do návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Chcem nadviazať na to, čo povedal pán minister, a týka sa to inštitútu odstupného. Mne sa tiež v prvom okamihu zdalo, že odstupné, ktoré bude vyplácané, najprv musím povedať, že doteraz bolo vyplácané približne vo výške 50 percent. Vyplácala sa len tá suma, ktorú zaplatil poistenec a s tým, že tieto peniaze boli istým spôsobom zhodnotené. Ale celá suma, ktorú platil zamestnávateľ vrátane úrokov, zostávala v poisťovni a bola prerozdeľovaná v prospech všetkých ostatných poistencov.

    Tento návrh zákona bol už v tej svojej vládnej podobe, povedala by som, lepší, čo sa týka výšky odstupného, ale napriek tomu vyplácanie odstupného v plnej výške naozaj potiera dlhodobý charakter doplnkového dôchodkového sporenia. Ak má doplnkové dôchodkové sporenie byť nejakým doplnkovým príjmom v starobe, potom by nemal tento zákon obsahovať také inštitúty, ktoré umožnia skracovať používanie týchto peňazí na iné účely ako na starobné dôchodky. Stávalo sa, že viacerí poistenci, ktorí sú zapojení už v dnešnom systéme, zneužívali ten systém v tom, že si vyberali peniaze povedzme po dvoch, po troch rokoch a potom znovu vstúpili do tohto systému. Čiže tá pôvodná myšlienka, že zamestnávateľ bude prispievať zamestnancovi na to, aby mal lepší dôchodok, sa úplne míňala cieľu.

    Preto by som chcela poprosiť svojich kolegov, že naozaj má zmysel, aby existoval „nejaký trest za to“, že ten sporiteľ, ktorý sa zapojí do tohto tretieho piliera, chce použiť tie peniaze na účely iné ako na tie, na ktoré pristúpil v tej zmluve, ktorú uzatvorí s príslušnou správcovskou spoločnosťou. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 839. Spoločnú správu máte ako tlač 839a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon je v súlade so smernicami Európskeho spoločenstva, ktoré sa týkajú zdaňovania vína.

    Hlavným dôvodom na vypracovanie návrhu zákona je na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky nahradiť systém vrátenia spotrebnej dane osobám iných štátov používajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, teda zahraničným zástupcom, systémom priameho oslobodenia od spotrebnej dane pri nákupe vína.

    V súlade s čl. 23 smernice 92/12 EHS o všeobecnom systéme v držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v znení neskorších predpisov, zmien a doplnkov je víno oslobodené od spotrebnej dane, ak je určené pre zahraničných zástupcov, pričom oslobodenie od spotrebnej dane je možné riešiť vrátením spotrebnej dane, čo je v súčasnosti premietnuté v platnom zákone o spotrebnej dani z vína alebo priamym oslobodením tovarov od spotrebnej dane.

    Vzhľadom na to, že súčasný systém je považovaný za administratívne náročný, navrhuje sa umožniť predaj vína zahraničným zástupcom v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov, a to na základe povolenia na nákup vína oslobodeného od spotrebnej dane v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov.

    Vzhľadom na vyššiu administratívnu náročnosť súvisiacu so zmenou doterajšieho systému vrátenia spotrebnej dane zahraničným zástupcom na systém priameho oslobodenia pri nákupe vína spojenú s vydávaním povolení na prevádzkovanie daňových skladov pre zahraničných zástupcov a povolení na nákupy na oslobodeného od spotrebnej dane v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť s tým, že ustanovenia týkajúce sa samotného prevádzkovania daňových skladov pre zahraničných zástupcov nadobudnú účinnosť 1. januára 2005. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu mi dovoľte predniesť spoločnú správu výboru.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1143 zo 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre pôdohospodárstvo odporúča Národnej rade schváliť tento návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    V časti IV tejto spoločnej správy, ktorú máme pod tlačou 839a, sú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča schváliť všetky štyri a po rozprave mám poverenie výboru, aby sme hlasovali a schválili tento návrh zákona.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, ústne kto chce vystúpiť k tejto tému, k tomuto bodu programu? Pán poslanec Jozef Mikuš. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som dal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý dám ku každej spotrebnej dani okrem spotrebnej dane z minerálnych olejov, kde v poslednej novelizácii 21. septembra došlo k určitým neposunom v určitých odsekoch alebo písmenách a došlo tam k niektorým nezrovnalostiam, tak by som to rád dal na prvú mieru.

    V tomto návrhu zákona konkrétny návrh k čl. I predkladaného návrhu zákona navrhujem vykonať tieto zmeny. V bode 18 sa slová „odsekom 3“ nahrádzajú slovami „odsekom 4“ a odsek 3 sa označuje ako odsek 4 a v bode 19 v úvodnej vete sa „§ 43“ označuje ako „§43a“ a „§43a“ v celom bode vrátane úvodnej vedy sa označuje ako „§43b“.

    Odôvodnenie. Vyššie uvedené úpravy ustanovení navrhujeme upraviť z dôvodu, že dňa 21. septembra 2004 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená ostatná novela zákona č. 105/2004 Z. z., s ktorou v čl. II boli vykonané úpravy k zákonu č. 104/2004 Z. z. zákona o spotrebnej dani z vína, ktorou došlo k posunom v označení niektorých ustanovení, a preto je potrebné upraviť vzájomné odkazy na novo označené ustanovenia v texte zákona. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať rokovaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 840, spoločnú správu máte ako tlač 840a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odôvodním teraz veľmi stručne už tie ďalšie návrhy zákona o spotrebných daniach, pretože to odôvodnenie je totožné, ako som ho podrobne uviedol pri prvom zákone o spotrebnej dani z vína.

    Ide teda znovu o to, že táto novela umožňuje zahraničným zástupcom priamy nákup tovaru oslobodeného od dane z pridanej hodnoty, v tomto prípade liehu, v daňových skladoch. Teda mení doterajší systém následného vrátenia dane na priamy, ktorý je administratívne menej náročný a je v súlade s európskymi smernicami. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou gestorského výboru a výborov ústavnoprávneho a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z, ktorý máme pod tlačou 840. Národná rada svojím uznesením zo 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh trom spomenutým výborom, ktoré daný návrh prerokovali v riadnom čase.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania žiadne pripomienky a stanoviská poslancov. K predmetnému návrhu zaujali výbory nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo odporúča Národnej rade schváliť vládny návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko za návrh uznesenia nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. V spoločnej správe sú uvedené pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať po ukončení rozpravy.

    Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa ako prvý ústne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Mikuš sa hlási do rozpravy. Končím možnosť ďalších prihlášok.

  • Ďakujem pekne. Tak ako som spomínal v predchádzajúcom návrhu zákona, mám pozmeňujúci návrh aj k zákonu o uvádzaní liehu na trhu a o spotrebnej dani z liehu. Ide o technické zmeny, takže priamo prečítam návrh.

    V čl. I predkladaného návrhu, po prvé, v bode 7 sa slová „písmenom h)“ nahrádzajú slovami „písmenom i)“ a „písmeno h)“ sa označuje ako „písmenom i)“.

    V bode 25 sa slová „písmenom m)“ nahrádzajú slovami „písmenom n)“ a „písmeno m)“ sa označuje ako „písmeno n)“.

    V bode 26 sa slová „a písmena m)“ nahrádzajú slovami „a písmena n)“.

    V bode 27 sa slová „písmenom k)“ nahrádzajú slovami „písmenom l)“ a „písmeno k)“ sa označuje ako „písmeno l)“.

    V bode 29 úvodná veta znie: „§ V § 47 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie: „a odsek 13“ sa označuje ako „odsek 14“.

    V bode 30 v úvodnej vete sa „§ 51“ označuje ako „§51b“ a „§51a“ sa v celom bode vrátane úvodnej vety označuje ako „§51c“.

    Odôvodnenie. Vyššie uvedené úpravy ustanovení navrhujeme upraviť z dôvodu, že dňa 21. septembra 2004 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená ostatná novela zákona č. 105/2004 Z. z., ktorou došlo k posunom v označení niektorých ustanovení, a preto je potrebné upraviť vzájomné odkazy na novo označené ustanovenia v texte zákona. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, želáte si vystúpiť? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 841. Spoločnú správu máte ako tlač 841a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, zase veľmi stručne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o identický návrh, ktorý sa tentoraz týka tabakových výrobkov a týka sa odpúšťania dane z pridanej hodnoty pre zahraničných zástupcov novým spôsobom priamo pri predaji v daňových skladoch oproti doterajšiemu spôsobu dodatočného vracania tejto dane. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať spoločnú správu výborov z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1145 zo 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre pôdohospodárstvo prijali odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi. Ústavnoprávny výbor, ako je to už obvykle, neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Spoločná správa, ktorá je pod tlačou 841a, obsahuje päť doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, z ktorých všetkých päť gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča schváliť. Po rozprave, samozrejme, gestorský výbor odporúča celkový vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi..

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne prihlášky nie sú žiadne do rozpravy k tomuto bodu programu. Kto sa ústne hlási, prosím? Pán poslanec Jozef Mikuš. Nikto viac. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, opäť štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré technicky alebo legislatívne upravujú znenie návrhu zákona. V tomto návrhu mám ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý rieši nepredané spotrebiteľské balenia, ktoré boli označené starými známkami do platnosti ostatnej novely. To znamená do 30. septembra a časť môjho pozmeňujúceho návrhu vlastne rieši to, že tí, ktorí nepredali s tým starým označením určité balenia cigariet, môžu ich vrátiť Colnému úradu na zničenie bez uloženia pokuty. Táto lehota sa stanovuje do konca tohto roka.

    Konkrétny návrh. V čl. I v bode 3 v úvodnej vete sa slová „odsek 11“ nahrádzajú slovami „odsek 8“. Odôvodnenie. Uvedené sa navrhuje napraviť z dôvodu prepisovej chyby.

    V bode 4 sa slová „písmenom g)“ nahrádzajú slovami „písmenom h)“ a „písmeno g)“ sa označuje ako „písmeno h)“.

    V bode 19 sa slová „odsekom 9“ nahrádzajú slovami „odsekom 10“ a „odsek 9“ sa označuje ako „odsek 10“.

    V bode 20 sa v úvodnej vete „§ 44“ označuje ako „§44a“ a „§44a“ v celom bode vrátane úvodnej vety sa označuje ako „§44b“. Odôvodnenie. Vyššie uvedené úpravy ustanovení je potrebné upraviť z dôvodu, že dňa 21. septembra 2004 bola Národnou radou schválená ostatná novela č. 105/2004 Z. z., ktorou došlo k posunom v označení niektorých ustanovení, a preto je potrebné upraviť vzájomné odkazy na novo označené ustanovenia v texte zákona.

    Tá druhá časť, ktorá sa týka balenia cigariet. Za bod 21 sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: V § 44 sa dopĺňa nový odsek 37, ktorý znie: Odsek 37. „Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená v rámci podnikania predávať spotrebiteľské balenie cigariet a ktorá má v držbe spotrebiteľské balenie cigariet uvedené v odseku 23, ktoré nepredala do 30. septembra 2004, je povinná do 31. decembra 2004 oznámiť Colnému úradu množstvo takto označených spotrebiteľských balení cigariet a požiadať Colný úrad o ich zničenie. Colný úrad zničí tieto spotrebiteľské balenia cigariet.

    Ustanovenie § 41 ods. 5 tohto zákona sa v prípade postupu podľa tohto odseku nepoužije. Odôvodnenie. Doplnením odseku 37 do § 44 sa umožňuje požiadať Colný úrad o zničenie spotrebiteľských balení cigariet, ktoré sú označené kontrolnou známkou podľa predpisov účinných do 30. 4. 2004 a ktoré neboli predané do 30. 9. 2004 bez toho, aby bola subjektu uložená pokuta v zmysle § 41 ods. 5 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikuš bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 842 a spoločnú správu máte ako tlač č. 842a.

    Prosím opäť pána podpredsedu vlády a ministra financií pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ide opäť o identický problém riešenia oslobodenia dane z pridanej hodnoty pri pive pre zahraničných zástupcov, ako to bolo predtým pri zákonoch o liehu, víne a tabakových výrobkoch. Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo Pavlovi Minárikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, tlač 842. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva túto správu.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1146 zo 7. septembra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva výborom: pre menu, rozpočet a financie, ústavnoprávnemu a výboru pre pôdohospodárstvo. Všetky tieto výbory v stanovených lehotách návrh zákona prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktoré by boli podané v súlade s rokovacím poriadkom.

    Dva výbory Národnej rady odporučili Národnej rade schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre menu, rozpočet a financie a výbor pre pôdohospodárstvo. Ústavnoprávny výbor, ako je zvykom, neprijal platné uznesenie.

    Z uznesení výborov vyplynuli štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré všetky štyri máte v spoločnej správe v časti IV a dva sa týkajú doby účinnosti. Jeden názvu návrhu zákona a jeden o prechode povinností pri úmrtí na dedičov. Všetky sa odporúčajú schváliť takisto, ako odporúča náš výbor ako gestorský výbor celý návrh schváliť.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne prihlášky nie sú žiadne k tomuto bodu programu. Ústne hlási sa jeden poslanec pán Mikuš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, aj tento bude krátky, technický pozmeňujúci návrh, takže hneď ho prečítam.

    V článku I v bode 18 sa slová „odsekom 5“ nahrádzajú slovami „odsekom 6“. „Odsek 5“ sa označuje ako „odsek 6“. V bode 19 v úvodnej vete sa „§ 43“ označuje ako „§ 43a a § 43a“ v celom bode vrátane úvodnej vety sa označuje ako „43b“.

    Odôvodnenie. Vyššie uvedené úpravy v ustanovení navrhujem upraviť z dôvodu, že dňa 21. septembra 2004 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená ostatná novela zákona č. 105/2004, ktorou v článku III boli vykonané úpravy k zákonu č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, ktorou došlo k posunom v označení niektorých ustanovení, a preto je potrebné upraviť vzájomné odkazy na novo označené ustanovenia v texte zákona. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán podpredseda nebude hovoriť. Pán spravodajca nebude hovoriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 843 a spoločnú správu ako 843a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby uvedený návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Účelom prípravy tohto zákona je potreba zosúladenia platného právneho stavu so smernicou Rady o reštrukturalizácii rámcových predpisov v spoločenstvách k zdaneniu energetických produktov a elektrickej energie, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2004.

    Zámerom návrhu zákona je v tejto etape premietnutie povinných článkov smernice Rady, ktorá upravuje zdaňovanie energetických produktov a elektrickej energie a rozširuje okruh predmetu spotrebnej dane o zemný plyn, pevné palivá, teda uhlie a koks, a o elektrickú energiu so zohľadnením prechodného obdobia poskytnutého Slovenskej republike.

    V novele zákona sa rozširuje predmet spotrebnej dane v súlade s citovanou smernicou s výnimkou pevných palív a elektrickej energie, na ktoré bolo Slovenskej republike poskytnuté prechodné obdobie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Minárikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady, a to výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podniku a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

    Všetky výbory, ktorým bol uznesením č. 1147 zo 7. septembra 2004 pridelený vládny návrh zákona, ktorý máme pod tlačou 843, teda tie výbory, ktoré som citoval v úvode, prerokovali v stanovenej lehote návrh zákona. Gestorský výbor do začatia rokovania o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, nedostal žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktoré mu boli podané v súlade s rokovacím poriadkom.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanovisko. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu rovnako ako výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože zaň nehlasoval potrebný počet poslancov. Z uznesení výborov vyplynuli návrhy pre plénum Národnej rady, ktoré máme v bode č. IV. Je ich šesť a všetky sa odporúčajú v správe gestorského výboru schváliť. Rovnako ako gestorský výbor navrhuje schváliť tento návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Skončil som.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto do rozpravy neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Šulaj. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán Šulaj, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona o dani z minerálneho oleja. Odporúčame, aby sa pôvodné znenie v § 6 ods. 1 písm. a), kde sa slovo „15 500 korún za 1 000 litrov“ nahradili slovami „14 570 za 1 000 litrov“, písm. c) sa slová „14 500 korún za 1 000 litrov“ sa nahrádzajú slovami „12 650 korún za 1 000 litrov“ a písm. d) sa slová „14 500 Sk za 1 000 litrov“ nahradili slovami „12 650 korún za 1 000 litrov“.

    Ceny motorových palív dosahujú v súčasnosti rekordné hodnoty, čo spôsobuje vážne ťažkosti štátu, domácnostiam a podnikateľskému sektoru. V nasledujúcich mesiacoch ani rokoch sa neočakáva výraznejší pokles týchto cien, skôr môže dôjsť k ich ďalšiemu rastu alebo stagnácii na súčasnej úrovni.

    Návrh zákona vedie k zníženiu spotrebnej dane z minerálneho oleja, ako je dnes uvedená v zákone č. 98. Pozitíva takéhoto opatrenia sú predovšetkým znížením tlaku na infláciu na úrokové miery, v stabilizácii podnikateľského prostredia a sociálnej situácie obyvateľstva. V podstate sa znižuje spotrebná daň vrátane dane z pridanej hodnoty na benzín o 1,11 Sk a naftu o 2,20 Sk.

    Vplyv na štátny rozpočet rok 2004 myslím si, že by bol zanedbateľný, rok 2005 na benzíne okolo 1 miliardy, na nafte 2,6 miliardy. Predpokladáme, že znížením ceny benzínu a nafty by sa zvýšila jeho spotreba, čo má pozitívny vplyv jednak na rast výberu spotrebných daní, ako aj dane z pridanej hodnoty. Východiská štátneho rozpočtu na rok 2005 vychádzajú z cien benzínu a nafty na úrovni 30 korún za liter. Dnes je cena na úrovni viac ako 35 korún, to znamená, že v súčasnosti je cena o viac ako 14 percent vyššia oproti cene, ktorú nám v štátnom rozpočte alebo v rozpočte verejnej správy predkladá vláda. Toto 14-percentné zníženie cien pohonných hmôt vytvára dostatočný priestor pre ministerstvo financií o uvažovaní zníženia spotrebnej dane bez toho, aby došlo k výpadku výberu spotrebnej dane a DPH. Ďakujem.

  • Pán poslanec Šulaj bol jediný do rozpravy prihlásený. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda, hodláte využiť svoje právo? Nech sa páči, hovorte.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Šulaj, ja, samozrejme, nemôžem súhlasiť s takýmto návrhom, pretože, ako sám pán poslanec Šulaj povedal, má rozpočtové dôsledky v budúcom roku 3,6 miliardy korún a, po prvé, nemyslím si, že by došlo k zníženiu ceny alebo celkom určite by nedošlo k adekvátnemu zníženiu ceny pri znížení spotrebnej dane a nedošlo by celkom určite ani k takému zvýšeniu spotreby pri nižšej cene, ktorá by kompenzovala tento fiškálny výpadok. Takže výpadok 3,6 miliardy korún vo verejných financiách je tak enormný výpadok, že by naozaj spôsobil vážne problémy.

    Navyše chcel by som poukázať na to, že áno, cena ropy a z toho vyplývajúca cena benzínu a nafty je veľmi nepríjemná, ale je to vec, ktorú dosť ťažko môžeme ovplyvniť. Skúsenosti iných krajín, ktoré znížili spotrebnú daň, ukázali, že to neviedlo k adekvátnemu zníženiu cien týchto komodít a zároveň sme prijali aj dohodu, aj keď je to len džentlmenská dohoda v rámci európskej dvadsaťpäťky na porade ministrov financií na Ekofine, že jednotlivé krajiny nebudú prijímať jednostranné kroky v tejto oblasti bez celkovej dohody v rámci Európskej únie. Navyše tento návrh je nad rámec vládou predloženej novely tohto zákona, čiže chcem požiadať, aby sa špeciálne hlasovalo, aj keď neviem, či ja o tom môžem požiadať, ale teda oznamujem, že je nad rámec tej vládnej novely, aj preto neodporúčam, aby tento návrh bol schválený. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, neželá si vystúpiť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, ja vás poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 844, spoločnú správu máte ako tlač 844a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci, potreba vypracovať nový zákon vyplynula z procesu transformácie colnej správy a jej prispôsobenia sa novým podmienkam, ktoré súvisia so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

    V súvislosti s prechodom správy nepriamych daní z daňových orgánov na colné orgány bolo potrebné rozšíriť právomoci colných orgánov aj pri odhaľovaní obzvlášť závažných trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov upravujúcich nepriame dane a pri odhaľovaní ich páchateľov a vytvoriť podmienky na efektívne a pružné odhaľovanie daňových únikov.

    Cieľom tohto návrhu zákona je zabezpečiť právnu úpravu rozsahu pôsobnosti a špecifikovať činnosti colnej správy v súlade so spoločenskou potrebou tak, aby výkon úloh colnej správy bol profesionálny a efektívny. Návrh zákona reaguje aj na pristúpenie Slovenskej republiky k dohovoru, ktorý bol vypracovaný na základe čl. K3 Zmluvy o Európskej únii o používaní informačných technológií na colné účely. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Imrich Hamarčák. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec Hamarčák! Nie je prítomný. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Prosím zástupcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, aby zabezpečil účasť pána poslanca Hamarčáka alebo iného poslanca, ktorý v zastúpení tohto výboru prednesie stanovisko gestorského výboru.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Hamarčák nevystúpi za výbor pre financie, rozpočet a menu. Vystúpi predseda pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1148 zo 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov stanoviská poslancov v súlade s § 75 ods. 2 nášho rokovacieho poriadku.

    V bode č. III sú uvedené stanoviská jednotlivých výborov. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 480. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu pri hlasovaní a výbor pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie tiež, lebo nehlasoval potrebný počet poslancov za návrh uznesenia. Táto spoločná správa obsahuje spoločne 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli prijaté vo výboroch, ktoré prerokovali predmetný návrh zákona v rámci druhého čítania. Budem ich odporúča schváliť tak a hlasovať o nich tak, ako to odporučil gestorský výbor.

    Ešte vás informujem o tom, že gestorský výbor schválil uznesenie, v zmysle ktoré teraz vystupujem, a odporúčal schváliť Národnej rade tento vládny návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sú uvedené v bode IV. Ďakujem pekne.

    Prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Prosím, kto sa ústne hlási? Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme rokovaním, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 814, spoločnú správu máte ako tlač č. 814a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhovanou novelizáciou zákona sa umožňuje širšie uplatnenie podpory slovenských vývozcov a táto novela vychádza a vyplýva zo základných programových dokumentov, ktoré vymedzujú ciele a postupy Eximbanky.

    Novelizáciou zákona sa umožní poistenie tuzemského rizika vývozcov súvisiace s vývozom. Doplňujú sa pojmy v zákone o obchodovateľné a neobchodovateľné riziká v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a transformujú sa do zákona smernice Rady. V nadväznosti na zákon o dani z príjmu sa špecifikuje tvorba použitia rezerv. Doplňujú sa ustanovenia týkajúce sa poskytovania informácií. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán predseda výboru pre financie, budete vy alebo, á, už je tu, pán poslanec Hamarčák. Pán poslanec, máte slovo a žiadam vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Predovšetkým sa ospravedlňujem, že som zmeškal predchádzajúci bod. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1149 zo 7. septembra pridelila vládny návrh zákona o Exportno-importnej banke v znení neskorších predpisov týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Exportno-importnej banke v znení neskorších predpisov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 479 zo 6. októbra 2004 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 428 z 13. októbra 2004. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, pretože z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 7, za návrh hlasoval 1 poslanec, nula poslancov bolo proti a 6 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu. Teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Dohode o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

    Návrh ste dostali ako tlač č. 845 a spoločnú správu ako 845a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Ivan Mikloš. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, tento Dodatok k Dohode o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj sa týka prijatia Mongolska medzi krajiny, v ktorých Európska banka pôsobí. Bol prijatý radou riaditeľov banky a následne jednohlasne schválený radou guvernérov formou rezolúcie.

    Dodatok uvádza, že čl. I Dohody o založení banky sa zmení vložením dvoch viet, ktoré potvrdzujú rozšírenie činnosti banky vo vzťahu k Mongolsku. Ďakujem pekne.

  • Prosím určeného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pavla Minárika, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Dohode o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, tlač 845.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 873 z 2. septembra 2004 pridelil tento návrh dvom výborom, ktorých spoločnú správu predkladám. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh dohody. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dodatkom k Dohode o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnej dohode zaujali obidva výbory rovnaké stanovisko, a to vysloviť súhlas. Z uznesení výborov je jasné, že nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pretože takéto návrhy ani nemôžu byť podané. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Dohode o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy konštatoval, že dodatok k dohode schválila vláda a že podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa považuje za medzinárodnú prezidentskú dohodu, a preto si vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky.

    Výbory odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy s Dodatkom k Dohode o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, tlač 845, odsúhlasiť návrh uznesenia, tak ako je pripojený k spoločnej správe.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Urbáni sa hlási do rozpravy. Pán poslanec sa nehlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Prerušujem rokovanie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Kaliňák, upokojte svojich poslancov. Pána poslanca Zalu som myslel, nie vás, pán poslanec Číž.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Poprosím teraz pána poslanca Jozefa Mikuša, aby ako poverený spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu uvádzal hlasovania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 786.

    Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 786a. Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby jednotlivé návrhy hlasovaní uvádzal.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpilo päť poslancov a z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý má dva body a žiadosť alebo návrh na osobitné hlasovanie bodu 6 spoločnej správy. Takže budeme hlasovať najskôr o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4 a 7 vzhľadom na to, že bod 6 bol vyňatý na osobitné hlasovanie a bod 5 koliduje s bodom 1. Hlasujeme o bodoch 1, 2, 3, 4 a 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich navrhol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 128 za, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy, tak ako ich navrhol pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Tým, že sme schválili bod č. 1, sme vylúčili bod č. 5, o ktorom nebudeme hlasovať. Teraz budeme hlasovať o bode č. 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 97 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Tým, že sme schválili bod č. 4 spoločnej správy, sme schválili aj bod č. 2 pozmeňujúceho návrhu poslanca Hurbana, takže teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hurbana pod bodom č. 1.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 127 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 129 za, 3 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o stavebnom sporení. Otváram rozpravu. Pýtam sa, pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o stavebnom sporení schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca a predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu Farkasa, aby ako poverený spravodajca uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, spoločná správa pod parlamentnou tlačou 815a pod číslom IV obsahuje spoločne desať pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Všetky návrhy gestorský výbor odporúča schváliť. Teraz dajte o tom hlasovať. Budeme hlasovať en bloc o všetkých.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 136 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • V rozprave s pozmeňujúcim návrhom nevystúpil žiaden poslanec. Teraz odporúčam v súlade s naším rokovacím poriadkom § 83, ako aj uznesením nášho výboru hlasovať o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 89 za návrh, 35 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o správe daní a poplatkov. Otváram rozpravu.

  • Reakcie v pléne.

  • Páni poslanci, sú námietky voči... Návrh sme schválili. Teraz sme v treťom čítaní. Pán poslanec Zala, do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 87 za návrh, 52 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov schválila.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru, povereného spravodajcu finančným výborom, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Spoločná správa pod parlamentnou tlačou 845a obsahuje spoločne 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Všetky návrhy gestorský výbor odporúča schváliť, preto odporúčam teraz hlasovať o nich en bloc. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • 848a, pán predseda. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 108 za, 29 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • V rozprave s pozmeňujúcim alebo doplňujúcim návrhom nevystúpil žiadny poslanec, preto teraz odporúčam hlasovať v zmysle nášho uznesenia z gestorského výboru aj v zmysle nášho rokovacieho poriadku o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 88 za, 50 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o finančnej kontrole. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 84 za, 53 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, ktorého poveril gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, aby ako poverený spravodajca uvádzal hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Chcem vás informovať, že pán minister a podpredseda vlády požiadal o vystúpenie pred hlasovaním. Chcem upozorniť, že vystúpením pána podpredsedu vlády otvárame rozpravu.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, otváram zámerne rozpravu, pretože došlo k chybe v tom zmysle, že sme opomenuli vyňať na osobitné hlasovanie niektoré body zo spoločnej správy, čo by spôsobilo, že by sa nemohlo hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Buriana a pána poslanca Mikuša. Pán spravodajca povie presne ktoré.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš sa hlási do rozpravy. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási ešte z pánov poslancov niekto? Nie. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pánovi ministrovi aj váženým kolegom a kolegyniam za trpezlivosť, stala sa taká nemilá vec, zabudli sme vyňať tri body na hlasovanie, ktoré sa týkajú dvoch pozmeňujúcich návrhov môjho a kolegu Buriana, preto v rozprave navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 3, 4 a 5 spoločnej správy.

  • Ďakujem. Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k prerokúvanému zákonu o dani z príjmov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy pod bodmi 1 až 17 okrem bodov 2, 3, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 1 až 17 okrem bodov 2, 3, 4 a 5.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 3, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bodoch 2, 3, 4 a 5 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, za návrh 1, 47 proti, 88 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy 2, 3, 4 a 5 sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 1 za, 62 proti, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 28 proti, 50 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Buriana.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 27 proti, 48 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o mojom prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mikuša.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 99 za, 19 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ako o poslednom pozmeňujúcom návrhu budeme hlasovať o mojom druhom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 97 za, 3 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch.

    Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za, 4 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona o dani z príjmov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 82 za, 11 proti, 44 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu ako spoločný spravodajca uvádzal hlasovania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.

    Pán poslanec Horák.

  • Áno, pán predseda, ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili štyria diskutéri a predložili spolu tri pozmeňujúce návrhy. Najskôr budeme ale hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a budeme hlasovať o všetkých 20 návrhoch en bloc s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy pod poradovým číslom 1 až 20 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 136 za návrh.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • Dobre. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Laššákovej.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 64 za, 35 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh pani poslankyne Laššákovej.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 135 za návrh, 1 proti.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Kolesár.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 39 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy a môžeme hlasovať o tom, že posunieme návrh zákona do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prosím, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 81 za, 4 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 83 za, 4 proti, 49 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Poprosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie ako spoločná spravodajkyňa uvádzala hlasovanie o vládnom návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k tomuto zákonu vystúpili celkove štyria poslanci, pričom traja poslanci predložili procedurálne návrhy, ktoré znamenajú, že by sme mali osobitne hlasovať o bodoch spoločnej správy 7, 21, 22, 39, 47...

  • Ešte raz pomalšie, pani poslankyňa, 7, 21, 22...

  • Áno, 7, 21, 22, 39, 47 a 51. Okrem toho pán poslanec Blajsko a pán poslanec Burian predložili pozmeňujúce návrhy, ktoré sa ale netýkajú tých častí zákona, ktoré boli uvedené v spoločnej správe. Takže dajte teraz, prosím, pán predseda, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6, 8 až 19, 23 až 36, 40 až 42, 46, 48 až 52 a 53 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa Navrátilová.