• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Danko a pán poslanec Kovarčík. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiadny poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie správy o súčasnom stave v Slovenských aerolíniách.

    Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 926.

    Dávam teraz slovo poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby návrh uznesenia odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne zdôvodnil návrh uznesenia.

    Už dlhšiu dobu sa na verejnosti objavujú rôzne informácie v našej spoločnosti o stave spoločnosti Slovenské aerolínie. Takmer 100-percentným, resp. 90-percentným vlastníkom tejto spoločnosti je štát. Za obdobie svojej činnosti vytvorila táto spoločnosť stratu 619 mil. korún a ani výhľad na najbližšie obdobie nenaznačuje, že by sa tento stav zlepšil, resp. bol by opačný. A očakávané znižovanie straty zatiaľ sme nesledovali v skutočnosti. Medializovaná informácia o plánovanom prijatí finančnej výpomoci Slovenskými aerolíniami od Austrian Airlines a neochota vlády Slovenskej republiky znenie tejto zmluvy ukázať a podmienky tejto transakcie zverejniť, resp. nedostatočné vysvetlenie tohto kroku zo strany ministerstva dopravy vyvoláva vo verejnosti mnohé pochybnosti a dohady. Úlohou štátu ako väčšinového vlastníka akejkoľvek spoločnosti je prostredníctvom ním dosadených zástupcov do riadiacich a kontrolných orgánov spoločnosti zabezpečiť, aby títo s prostriedkami im zverenými nakladali hospodárne a aby spoločnosti vo vlastníctve štátu pracovali čo najefektívnejšie. V prípade, že sa tak nekoná, štát by mal okamžite konať a hľadať riešenie na zastavenie negatívneho vývoja a vyvodiť z daného stavu zodpovednosť. Na základe dostupných informácií a zistení sa javí, že štát uvedeným spôsobom pri riadení akciovej spoločnosti Slovenské aerolínie takto nekonal. Národná rada Slovenskej republiky, ktorej jednou z hlavných funkcií je kontrolná činnosť vlády a iných ústredných orgánov štátnej správy, má právo byť informovaná aj o hospodárení spoločnosti, ktorej väčšinovým vlastníkom je štát, v ktorom výkon akcionárskych práv vykonáva ústredný orgán štátnej správy.

    V záujme zabrániť dezinformáciám, mať k dispozícii jednoznačné informácie o činnosti a fungovaní spoločnosti Slovenské aerolínie a v záujme vniesť do celého procesu transparentnosť sa navrhuje, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie dokumentov navrhovaných na predloženie v uznesení. V správe v prípade, že ju schválime, o čo vás v tomto odôvodnení žiadam, očakávam odpoveď na to, prečo ju niekto za 1 mld. Sk pred dvomi rokmi alebo pred tromi rokmi kúpil a za dva roky za 300 mil. predal. Očakávam odpoveď, prečo táto spoločnosť vytvorila stratu 619 mil. Sk, očakávam odpoveď, kto to zapríčinil, a očakávam odpoveď, aké dôsledky vládou, resp. ministerstvom za takéto konanie boli vyvodené. O to dôležitejšia je takáto správa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pretože na budúci týždeň tu bude na programe návrh zákona o vytvorení diaľničnej spoločnosti, ktorá bude mať zverené prostriedky štátu alebo bude narábať možno s 15 mld. – 17 mld. ročne, vytvorili sme Slovenskú poštu, ktorá bude narábať s 10 mld. – 15 mld. ročne a keď nevyvodíme ako Národná rada, ktorej kontrolnú funkciu, myslím, všetci uznávate, razantné dôsledky za takéto konanie, tak potom si budú z nás všetci, ktorým budeme na výsmech, si robiť, čo budú chcieť. Čiže chcem vás týmto záverom požiadať, aby ste podporili toto uznesenie, ktoré teraz predkladám.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie správy o súčasnom stave v Slovenských aerolíniách, a. s.: „Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade v termíne do 21 dní 1. komplexnú správu o finančnom hospodárení v Slovenských aerolíniách za obdobie od roku 2001 do 30. 6. 2004 so stanoviskom vlády, ako riešila pretrvávajúce nedostatky v tejto spoločnosti a aké vyvodila dôsledky za jej súčasný stav, 2. úplné znenie dokumentov súvisiacich s avizovaným prijatím pôžičky Slovenskými aerolíniami, a. s., spolu s komentárom k podmienkam a forme ručenia tohto kontraktu.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu k tejto téme a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán podpredseda Veteška. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán podpredseda Národnej rady, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, vítam iniciatívu pána kolegu poslanca Vážneho k tej téme, ktorú práve v úvodnom slove otvoril. Chcem však povedať jednu vec, že možno nie je nikto na Slovensku bližšie pri tejto tematike ako ja osobne, i keď absolútne otvorene hneď na samý začiatok chcem vám všetkým povedať, že odkedy som sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, som nezasahoval do činnosti Slovenských aerolínií, ale zodpovedne som študoval celý vývoj a dva roky som mlčal, aby som mohol porovnať vývoj, prečo vznikli Slovenské aerolínie, koľko peňazí sa dalo zo súkromných prostriedkov do rozvoja tejto spoločnosti so snahou o vznik národného leteckého dopravcu a akým spôsobom sa mal vyvíjať s čo najnižším podielom štátu vývoj tejto leteckej spoločnosti v nadväznosti na náročnosť leteckého trhu aj v závislosti od zabezpečovania rozvoja aktívneho cestovného ruchu v prospech Slovenskej republiky. Po roku 2002 došlo k závažným zmenám. A otvorene vám hovorím, neočakávali sme, že Slovenské aerolínie sa budú uberať týmto smerom.

    V čase, keď sme riadili Slovenské aerolínie so snahou, aby vznikol národný letecký dopravca, vlastnila táto spoločnosť alebo prevádzkovala táto spoločnosť už 5 lietadiel a vlastnila 65 % tohto trhu. Otvorene hovorím, základný princíp financovania tejto spoločnosti bol postavený na nasledovnom. Na podporu pravidelnej leteckej dopravy mali byť použité všetky tržby získané z charterových letov, ktoré sú vysoko ziskové, plus všetky tržby z predaja leteniek pre potreby štátnych zamestnancov, čo v našom štáte predstavuje viac ako 1,5 mld., a podiel na oficiálnych províziách predstavuje okolo 80 mil. korún, plus ročných 100 mil. súkromných zdrojov od slovenských podnikateľov malo zabezpečiť obsluhu 650 000 občanov ako trhu leteckej dopravy v Slovenskej republike. Navrhovali sme v minulosti, aby sa lietadlá, ktoré sme dostali z deblokácií, pretože sme nemali peniaze na nové lietadlá, vložili do spoločnosti Slovenské aerolínie ako základné imanie, tým sa stane bonitná spoločnosť, pričom rozhodne sme nemali na mysli, aby s týmito lietadlami sa šafárilo. Jedno lietadlo sme chceli navrhnúť na odpredaj, na definitívnu likvidáciu dlhu, ktorý spôsobil bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Palacka, v objeme 540 mil. korún na tržbách tejto spoločnosti. A z tejto sumy sme chceli vyrovnať všetky pohľadávky, ktoré z tohto dôvodu boli zavinené, keďže lietadlá stáli 9 mesiacov. Prvýkrát verejne hovorím, že zo zdrojov spoločnosti, ktorú som vlastnil, sme vyplatili 40 mil. korún na plné stopercentné mzdy a odvody vrátane poistení a všetkého, čo s tým súvisí, počas 9 mesiacov, keď lietadlá stáli v minulom období. Tým sme chceli zachovať značku Slovenské aerolínie a chceli sme zachovať aj budúcnosť leteckej dopravy v podmienkach Slovenskej republiky.

    Reči o odštátnení tejto spoločnosti sú veľkou neznámou pre odborníkov, pretože či si zoberiete ktorúkoľvek leteckú spoločnosť v Európe, či to je Lufthansa alebo Swissair, alebo Austrian Airlines, alebo Poľské aerolínie, Ruské aerolínie, alebo Alitalia, alebo British Airways, alebo hociktorá spoločnosť, vo všetkých pôsobí štát z niekoľkých dôvodov. V prvom rade je to významný bezpečnostný faktor, je to významný ekonomický faktor. A vždy sa hľadajú vzťahy medzi takouto spoločnosťou a štátnou legislatívou. V minulosti sme nič pre Slovenské aerolínie v tomto smere neurobili. A otvorene vám hovorím, že myslel som si, že nástupom novej vlády a dosadením nových funkcionárov a nástupom a vložením lietadiel do tejto spoločnosti sa tak stane.

    Teda vrátim sa k tomu. Mali sme na mysli, že jedno z tých troch lietadiel, ktoré boli a sú dobré, sme chceli odpredať a chceli sme vyrovnať dlhy, ktoré spôsobil niekto iný. Po druhé, dve lietadlá sme chceli založiť bankám na lízingy na nové boeingy, ktoré by sme používali pre naše spoločnosti a zároveň by vykonávali export dopravných služieb, tak ako to aj v minulosti bolo pre tie štáty, ktoré si toto objednali v minulosti. Jedno z tých lietadiel aj s našimi posádkami lietalo v Bulharskej republike. Nič z toho sa nestalo. Lietadlá sa predali, peniaze sa minuli a trh sa stratil. Zostalo ešte jedno lietadlo, a to Boeing 737, z dôb, keď som bol predsedom predstavenstva. A ku dnešnému dňu je stav taký, aký ho máte možnosť sledovať.

    Chcem však na zaujímavosť k tomuto riešeniu problému poznamenať jednu skutočnosť zásadnú. Minister Prokopovič sa tejto problematike venuje zodpovedne, i keď možno na samom začiatku mohol trošku podceniť alebo nedoceniť cesty, akými sa mali vyvíjať Slovenské aerolínie. To, že prichádza spoločnosť Austrian Airlines na Slovensko, a možnože je želaním pôžička, ktorú tam v objeme k dnešnému dňu asi 200 mil. korún odsúhlasili, je klasický príchod zahraničného investora. Napriek ťažkému srdcu, ktoré som vždycky nosil voči ľuďom, ktorí poškodzovali aj moju prácu 7-ročnú, a stovkám miliónov, ktoré sme dali tam do tejto spoločnosti, vítam príchod zahraničného investora a jeho formu, akú zvolí. Nech je akákoľvek, hlavná vec je, aby sa národná letecká spoločnosť, hoci sa to už dnes tak nevolá, hovorí sa o vlajkovej spoločnosti, zachovala. Nesledujem nič iné svojím vystúpením, len to, že už dosť bolo žrania sa jedného druhým, i keď v tomto prípade je jasné, kto bol vinníkom stavu, do akého sa dostala spoločnosť. Na druhej strane treba vidieť v prístupe Austrian Airlines možnosť lepším spôsobom zabezpečiť služby pre naše slovenské podnikateľské prostredie, pretože spoločnosť Austrian Airlines je jedna skúsená spoločnosť, lepšia ako všetky tie, ktoré na slovenskom trhu pôsobia. Prosím vás teda, aby sme vítali túto aktivitu a iniciatívu aj ministra Prokopoviča osobne , že prichádza nový investor do oblasti, kde ťažko hľadať investorov. Letecká doprava je náročná na sústavné investície, normálny podnikateľ by za nič na svete inak do toho neinvestoval, iba v snahe o perspektívu, pretože perspektíva je letecká doprava a žiadna iná a je to aj najbezpečnejšia doprava.

    Čiže ak niekto čakal odo mňa nejaké horlivé vystúpenie proti niečomu z radosti, že tu kolega pán poslanec Vážny prichádza, určite také nie je. Chladnokrvne chcem, aby sme charakterizovali stav, ako situácia vznikla. A chcel by som privítať rakúskeho investora tak ako všetkých ostatných investorov, pretože tento môže najviac pre tie malé regionálne slovenské aerolínie pod značkou Slovenské aerolínie, a to som aj odporúčal pri rokovaniach s pánom ministrom Prokopovičom, zabezpečiť pokračovanie ďalej a uviesť ich na medzinárodný trh. Spoločnosť Austrian Airlines je členom Európskej spoločnosti leteckých spoločností, ktoré majú významný trh. A ja budem podporovať konanie v tomto smere ministra Prokopoviča.

    A opakujem ešte raz. Nesúvisí letecká doprava s tým, či je niekto opozičný poslanec alebo koaličný poslanec, ale s tým, ako som raz kedysi takto aj teraz ukázal, že hore sme si všetci rovní, tam sa nikto nedíva, či sedí tam v tom lietadle predseda vlády alebo opozičný poslanec, tam ide o bezpečnosť a kvalitu služieb.

    A opakujem ešte raz, ak zavinil bývalý minister Palacka, a nikdy neprestanem o tom hovoriť, stav, ktorý bol v minulosti, ten už treba zanechať, to už tu nám nepomôže nič riešiť, sme povinní nachádzať východiská na to, aby značka Slovenských aerolínii s Fullovým znakom na tomto trupe lietadla pokračovala aj naďalej.

    Na záver chcem povedať ešte jednu vec. Budem podporovať aj požiadam mojich kolegov v poslaneckom klube Ľudovej strany – HZDS, aby podporili vypracovanie takejto správy a schválenie toho uznesenia, ktoré pán poslanec Vážny predkladá. A vyjadrím sa potom ku konkrétnym dokumentom, ktoré v podstate prvýkrát budem mať možnosť vidieť. Nikdy nevykypia zo mňa emócie, ktoré v minulosti často vykypeli, ale budem sa snažiť, aby letecká doprava významným spôsobom prispela k in commingu čiže k aktívnemu cestovnému ruchu Slovenskej republiky, a budem sa snažiť podporovať akéhokoľvek zahraničného investora. Ak sme už niečo spackali, tak aspoň niečo napravme, a to prehľadne, tak ako to žiada uznesenie. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fajnor. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som nadviazal na predrečníka v dvoch bodoch.

    V prvom rade chcel by som ho podporiť v tom, ako Slovenské aerolínie vznikli, ako národný letecký prepravca. A, pokiaľ ja mám informácie, ruský dlh bol deblokovaný vtedy nad úrovňou 45 %.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne za opravu. Následne potom vláda tento slovenský dlh v Ruskej federácii riešila vo výške zhruba 20 až 21 %. Takto diletantsky sme prišli o peniaze. Takisto bol návrh na postavenie slovenského námorného dopravcu, kde návratnosť peňazí bola 55 až 60 %. Opäť tieto veci neboli schválené. Toto ja už nazývam sabotážou slovenskej ekonomiky.

    V druhej časti vystúpenia nemôžem súhlasiť s pánom predrečníkom v tom, že vítam rakúskeho investora, pretože to nie je investícia, jednoducho cez dlh kúpiť spoločnosť, to nepovažujem za dobré. Ja nehovorím, že je to zlá firma, ale v každom prípade v úvode ste povedali veľmi dobre, že treba, aby štát z viacerých hľadísk, ktoré ste spomenuli, toto držal. Takže len toľko som chcel k tomu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda ešte môže reagovať na vystúpenie s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Fajnor, chcem len jednu vec povedať. Ja nie som do ničoho zainteresovaný, preto som dnes viacej nerozprával. Ale viem jednu vec, že nech sa akákoľvek forma zvolí, bude to otázka ocenenia investora, ktorý je ochotný v týchto dňoch požičať peniaze, ktoré inak nie sú. A keď sa premietnu do investičného charakteru za primeraných podmienok, hlavná vec je, že budú žiť Slovenské aerolínie. Zakopať akciovú spoločnosť dokáže aj menej vzdelaný človek, o to sa už v minulosti pokúsil niekto. Postaviť ju na nohy sa podarilo raz, dvakrát ju nepostavíme na nohy. To znamená, ak teraz spoločnosť Austrian Airlines príde s tým, že uvedie do medzinárodných štruktúr Slovenské aerolínie, zachová sa značka Slovenské aerolínie a zachová sa aj určitý podiel štátu na to, aby sme vedeli dohliadnuť nad správnym vývojom legislatívy v súlade s európskymi podmienkami aj Európskej komisie, tak to bude to pozitívne, čo dokážeme.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem. Len veľmi stručne. Nerozprávali sme sa o tomto s pánom podpredsedom Veteškom, dúfam, že sa teraz porozprávame na túto tému, ale neboli sme zohratý tím. A vítam, že takto spontánne prijal toto uznesenie aj stanovisko klubu za HZDS v tom, že bude takéto. Myslím si, že chceme obidvaja to isté. Chcem len zdôrazniť to, že nepochybujem, že vstup Austrian Airlines do spoločnosti Slovenských aerolínií je správny krok, len spochybňujem ten spôsob, akým chce táto spoločnosť do toho vstúpiť. Spoločnosť Austrian Airlines je na vysokej úrovni spoločnosť, ktorá minimálne ozdraví a naštartuje podnikanie v Slovenských aerolíniách správnym smerom. Len opakujem, spochybňujem ten spôsob. Ale o tom spôsobe, o tom, či Austrian Airlines majú alebo nemajú do toho vstúpiť, toto uznesenie nie je. Toto uznesenie je o tom, že ak to neurobíme teraz, tak potom tento istý problém si nájdeme zajtra v Slovenskej pošte, pozajtra v Diaľničnej spoločnosti. Ja sa chcem odhmotniť od toho, že sú to Slovenské aerolínie, len štát stále bude vlastniť obrovské prostriedky. A, opakujem, pošta bude v roku 2005 narábať s 15 mld., Diaľničná spoločnosť, ktorá takisto je štátna, bude narábať so 17 mld. A keď nevyriešime ten problém tu pri Slovenských aerolíniách, tak ho nájdeme pri týchto spoločnostiach. Jednoducho Národná rada musí ukázať, že sa chopila svojej kontrolnej funkcie a že vie požiadať vládu, aby vyvodila dôsledky. Ak tak doteraz neurobila, my musíme za týmto nájsť konkrétneho človeka, konkrétnu spoločnosť, prečo takéto problémy zavinili. A Slovensko potrebuje národnú spoločnosť, o tom som presvedčený, leteckú, len nie takú, ktorá bude odlievať a míňať štátne peniaze. Taký biznismen je aj môj 18-ročný syn, ktorý niečo kúpi za miliardu a za dva roky to predá za 300 mil. Jednoducho to sú nezmysly, na toto musíme dostať odpoveď.

    A ešte ma irituje to, čo povedala vláda vo svojom uznesení k tomuto kroku, aby sme urobili za minulosťou ako za zlým hriechom minulosti červenú čiaru. Tak, vážení, takto nie, toto nie je kontrolná funkcia Národnej rady, my tú červenú čiaru musíme zrušiť a pozrieť sa na tú minulosť. A keď nevyvodíme dôsledky a nepožiadame vládu, aby vyvodila dôsledky z toho, tak ten istý problém nájdeme v tých spoločnostiach, o ktorých som hovoril. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (tlač 892).

    Dávam teraz slovo poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Krátko k uvedenému zákonu. Sadzby pre dane zo spotreby minerálnych olejov sa zvyšovali na súčasnú úroveň k 1. augustu 2003, a to, ako sa možno presvedčiť vo vtedajšom odôvodnení ministerstva financií, na základe argumentácie ministerstva, ktoré tak chcelo vykryť výpadok zle odhadnutých príjmov štátneho rozpočtu a od zvýšenia sadzieb očakávalo zvýšenie príjmov na úrovni 2,2 mld. Sk. V tom čase bolo plnenie príjmov na rok 2003 na úrovni 33 %. V roku 2004 je za prvých 6 mesiacov príjem štátneho rozpočtu na úrovni 87 % a je značne vyšší oproti očakávaniam. Na základe tej istej logiky ministerstva financií by teda bolo namieste teraz, keď je kríza plnenia príjmov štátneho rozpočtu dávno prekonaná, vrátiť sa k pôvodným sadzbám daní spred augusta roku 2003.

    Navrhovanou úpravou sadzieb daní jednotlivých druhov minerálnych olejov je možné predpokladať zníženie príjmov štátneho rozpočtu o cirka 4 mld., čo uznávame, ale vzhľadom na tohtoročný priaznivý vývoj možno aj očakávať, že skutočný výpadok daňových príjmov ako celku bude oveľa nižší, ak by vôbec k nemu došlo. Tento výpadok navrhujeme riešiť adekvátnym znížením na výdavkovej strane rozpočtu, a to predovšetkým v rámci investičných stimulov štátnej pomoci a poľnohospodárskych dotácií.

    V prípade premietnutia zníženia sadzieb daní do cien pohonných látok a palív je možné očakávať i zníženie cien tovarov a služieb, do ktorých sa ceny pohonných látok a palív prakticky všade premietajú. Navrhovaná úprava sadzieb bude mať preto aj vplyv na obyvateľov, na celú podnikateľskú sféru i orgány a organizácie napojené na štátny rozpočet.

    Celkovo keby sa zníženie sadzieb premietlo v plnej výške do cien, znamenalo by to zníženie o cirka 2,7 až 3,5 koruny na jeden liter bez dane z pridanej hodnoty. Samozrejme, neočakávame premietnutie plnej výšky zníženia sadzieb do cien, ale i v tom prípade platí, že je pre ekonomiku lepšie, keď peniaze zostávajú v rukách podnikateľov, než keď prostredníctvom daní dochádza k ich štátnemu prerozdeľovaniu. Preto tvrdenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, že sa pri znížení daňového zaťaženia nedá zaručiť primerané zníženie ceny motorových palív u predajcov, a preto treba zachovať sadzby, je chybné. Nakoniec, je to štát, ktorý vytvoril pre Slovnaft prakticky monopolné postavenie na slovenskom trhu.

    A na záver mi dovoľte zacitovať z článku, ktorý som našiel v Mladej fronte Dnes o výbere slovenských daní. Podľa Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici boli totiž daňové príjmy plnené zatiaľ na 104 % plánu a za tri štvrte roku dosiahli 152,265 mld. Sk, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sú vyššie o 9,326 mld. Sk, najväčší nárast zaznamenala daň z príjmu právnických osôb, kde bol výber vyšší o 46,5 % a dosiahol 24,172 mld. korún, daň z príjmu fyzických osôb bola vyberaná na 129,4 %, vybralo sa jej vo výške 18,071 mld. korún, a spotrebná daň je plnená na 100,77 %, čo znamená výber 30,908 mld. korún. Takto vyzerá daňová reforma v praxi s heslom: „Liberálna reforma sa podarila, plán sme prekročili.“ Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Imrichovi Hamarčákovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmä 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej, teda 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska sa k tomuto predloženému návrhu vyjadrím v rozprave, pán predseda, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Okrem pána spravodajcu nikto. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy za skončenú. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som naozaj zaujal k tomuto vecnému obsahu návrhu zákona svoj postoj a povedal pár poznámok.

    Určite nikoho z nás neteší vysoká cena pohonných hmôt, ktorá je jedna z najvyšších v podstate z krajín, ktoré sa nedávno pričlenili aj do Európskej únie. Treba však povedať, že táto vysoká cena určite nie je ovplyvnená iba tým, že je vysoká spotrebná daň, ako je to deklarované príp. aj v predmetnom návrhu zákona. To, že je táto vysoká cena, ja skôr prikladám tomu, že niektoré orgány, ktoré majú v svojich kompetenciách pôsobiť v tomto smere z hľadiska, dajme tomu, kartelových dohôd alebo iných možností ovplyvňovať alebo dohadovať sa na cenách, si nedostatočne plnia svoju povinnosť.

    Považujem to zároveň za nesystémové riešenie, ktoré, možnože sa premietne v čiastočnom znížení pohonných hmôt, ale určite nie o tú cenu, ktorá by sa premietla schválením tohto zákona, teda znížením spotrebnej dane, o takú cenu určite ani cena pohonných hmôt nepôjde dole, to znamená, že prípadný zisk z výrobných a distribučných spoločností, ktoré distribuujú pohonné hmoty a vyrábajú ich, sa vlastne ešte týmto spôsobom môže aj zvýšiť.

    Vôbec však ani neuvažujem o tom, že by zníženie cien pohonných hmôt sa nejakým spôsobom odrazilo v znížení ostatných spotrebiteľských cien, na ktoré vlastne by to mohlo mať dopad. Ja som za to, aby naozaj sa v tomto štáte istým spôsobom nereguloval, ale kontroloval trh, a to hlavne tam, kde sú prirodzené monopoly, o tom, nakoniec, sme rozprávali aj včera pri niektorých návrhoch zákonov a určite ešte aj budeme rozprávať, pretože takéto návrhy sú viaceré. A ja som za to teda, aby sa skôr posilnili alebo zvýraznili kompetencie napr. Protimonopolného úradu. Pokiaľ mám informácie, ministerstvo financií pripravuje takýto návrh zákona, aby tie kompetencie boli silnejšie, aj keď si myslím, že aj momentálne sú dostatočné. Ale mám skôr pochybnosti, že Protimonopolný úrad si nie celkom dostatočne svoje postavenie uplatňuje a vykonáva kompetencie, ktoré mu z tohto prináležia.

    Pán kolega, samozrejme, bez osobných urážok alebo podobne si myslím, že ak by takýto návrh zákona predložili poslanci za KSS alebo Smer, by som to chápal, ale tým, že vy ako strana, ktorá sa deklaruje ako strana, ktorá podporuje vládny program, to predkladáte, mám dojem, že to nie je celkom dobré. Neviem, či to mám považovať za populizmus, ale jednoducho s takouto politikou asi dosť ťažko budete presviedčať svojich voličov, že ste za vládny program. A pritom vlastne idete proti tejto vláde, pretože hneď deklarujete, že ide o výpadok zhruba 4 mld. v rozpočte, že sa zvýšia príjmy. Naozaj ten výpadok je evidentný a to zvýšenie príjmov je snáď v rovine dohadov. Takže ja by som naozaj vás chcel požiadať, aby ste zvážili predkladanie takýchto návrhov.

    A ja by som chcel predložiť aj návrh, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, aby sa v prerokúvaní tohto návrhu zákona nepokračovalo. Žiadam zároveň tiež aj poslancov, samozrejme, koalície, ale aj ostatných, ktorí uvažujú reálne o zmysle takejto novely, aby podporili potom môj návrh. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán Hamarčák, chcela by som vás trošku poopraviť, ak dovolíte, cena pohonných hmôt nie je jedna z najvyšších, ale vôbec najvyššia z okolitých krajín. Včerajšia tlač totiž uviedla, koľko tržieb stratili naši predajcovia, pretože slovenskí vodiči čerpajú pohonné hmoty v zahraničí. Bolo by zaujímavé vypočuť dôvody výrobcov pohonných hmôt na tieto nehorázne ceny.

    A ešte dovoľte taký malý dodatok. Pán kolega, ceny pohonných hmôt nevadia iba členom Komunistickej strany a Smeru, myslím si, že rozčuľujú väčšinu našich obyvateľov. Ďakujem.

  • Vážení páni, vážené dámy, ja by som chcel upriamiť pozornosť na to, že treba súhlasiť s návrhom predkladateľov, pretože mám taký dojem, že vláda neurobila analýzu dopadov tejto dane. A chcem podotknúť aj to, že viacerí renomovaní ekonómovia sa nechali počuť, že vysoké ceny pohonných hmôt majú negatívny dopad na produktivitu ekonomiky štátu a na HDP.

    Tu treba pripomenúť aj to, vážený pán kolega koaličný, aby ste sa išli opýtať policajtov, koľko majú benzínu. Choďte sa opýtať zdravotníkov, verejných prepravcov, aké majú problémy s prepravou. To sú všetko platby, ktoré idú priamo zo štátneho rozpočtu, a štát nedokáže garantovať služby, ku ktorým sa zaviazal.

    Samozrejme, musím súhlasiť s tým, pokiaľ som pred týždňom išiel z Košíc do Bratislavy, tak nárast cien od Košíc do Bratislavy tu bol 3 koruny a niečo, čo je nenormálny stav. Ale zase zlyháva štát vo svojich kontrolných a regulačných funkciách. Veď to nie je možné, aby sa takýmto spôsobom tvorila cena pohonných hmôt. Takže treba nájsť nejaký rozumný kompromis, ale v každom prípade prvý krok musí byť jednoznačne zníženie odvodov za pohonné hmoty. Takže štát by mal skutočne rozumne vážiť dopady.

    A ešte raz. Som pevne presvedčený, že zníženie bude mať pozitívny dopad na cenu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Hamarčák, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Výnimočne musím naozaj súhlasiť aj s pani Bollovou, aj s pánom kolegom Jadušom. Ceny nafty alebo teda ceny pohonných hmôt sú vysoké. A obidvaja ste povedali, že je potrebné niečo s tým urobiť. Ja som za to. Aj som navrhol alebo teda naznačil možnosti riešenia. Ale naozaj nevidím ako jedno z prvých a dobrých riešení zníženie spotrebnej dane z minerálnych olejov. To je riešenie, ktoré je nesystémové, je krátkodobé, neurobíte tým efekty, ktoré od toho očakávame. Ale ja som za to, aby sa prijala novela zákona, ktorá bude dávať také právomoci kontrolným orgánom, aby nemohlo dôjsť ku kartelovým dohodám, k iným dohodám, ktoré vlastne toto umelo vyvolávajú.

    Uvedomme si jednu vec, ak znížime spotrebnú daň, odrazí sa to v štátnom rozpočte minimálne v tých 4 mld. korún. Navrhovatelia hovoria o tom, aby sa tieto peniaze získali z investičných stimulov, z poľnohospodárstva. No naozaj tak tým pádom sa utlmia práve tie veci, po ktorých tiež voláme, aby sa investovalo, či už na strednom alebo východnom Slovensku. A bez investičných stimulov to bude veľmi ťažké.

    Takže ja som naozaj rozhodnutý, aby sa v prerokúvaní tohto zákona ďalej nepokračovalo. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem. Dovoľte mi teda niekoľko poznámok.

    Ja by som pána spravodajcu upozornil na fakt, že ja som nehovoril o tom, že tento návrh podávame preto, aby sa znížili ceny. Veľmi som si dával pozor, aby sme sa prísne pridŕžali logiky ministerstva financií, ktoré pred rokom z dôvodu nenaplnenia štátneho rozpočtu zvýšilo dane, čo teda tiež nie je zrovna trikrát systémové. Keďže teraz je rozpočet vysoko prebytkový, ako som na záver citoval zo správy Daňového riaditeľstva, vychádzam z tej istej logiky a predpokladám, že dane by sa teda mali znížiť. Samozrejme, hovoril som o tom, a to si nájdete v každej ekonomickej učebnici na prvých stranách, že to bude mať istý efekt, ktorý nevieme vypočítať, aj na ceny pohonných hmôt. Ten vplyv sa, samozrejme, odvíja z tzv. elasticity, čiže pružnosti, dopytu a ponuky. To je ekonomická kategória.

    Druhá vec. Na cene pohonných hmôt viac ako 50 % tvoria daň zo spotreby, spotrebná daň a daň z pridanej hodnoty, zbytok je hodnota suroviny, nejaká marža predajcu, marža výrobcu a tak ďalej a tak ďalej.

    A na záver. No čo sa týka vládneho programu, pokiaľ ja si dobre pamätám, vo vládnom programe sa hovorí o tom, že by sa zdaňovanie malo znižovať, nie zvyšovať. A ubezpečujem pána kolegu, ja som bol pri zakladaní Aliancie nového občana, ktorá sa vtedy hlásila k liberálnym pravicovým princípom. Dnes sme v tom, že pán kolega tu obhajuje zvýšené dane, pretože potrebuje peniaze na investičné stimuly, pretože potrebuje dane na dotácie, pretože potrebuje peniaze na štátnu pomoc, všetko veci, ktoré by som očakával od strany skôr sociálnodemokratického charakteru, ak tu nepoviem niečo horšie. A navyše ešte sa vyhráža svojím občanom vyvlastňovaním. To je nehoráznosť, nehoráznosť, nehoráznosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Nechcel som už, pán podpredseda, vystupovať, ale ma trošku vyprovokoval pán kolega. No naozaj liberalizmus nie je o nejakom regulovaní, na tom sa určite zhodneme, liberalizmus je o vytvorení podmienok takých, aby boli rovné pre všetkých a aby teda bola aj kontrola nad tým, ako to funguje.

    A naozaj, ja to tretíkrát opakujem, skúsme dať takúto kompetenciu orgánom, ktoré sú kompetentné na tieto veci, alebo rozšíriť tie kompetencie, lebo ich majú, ale ich nedostatočne využívajú, aby sa tu nemohli uzatvárať kartelové dohody a tak ďalej a tak ďalej.

    No pokiaľ ide o investičné stimuly, predpokladám, že ani ty nie si za to, aby teda sa nedávali, ak je investícia výhodná. Tiež, dúfam, sa zhodneme na týchto veciach.

    Takže, aby som dlho nerozprával, naozaj si myslím, že trošku robíš populizmus okolo týchto vecí. To ma trošku mrzí, lebo som ťa pokladal vždy a pokladám ťa aj doteraz ešte za reálneho politika. Takže myslím, že by bolo treba zvážiť tieto veci. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon v znení neskorších predpisov (tlač 893).

    Dávam slovo poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Je to drobná novela, ktorá odstraňuje v § 8 ods. 1 Devízového zákona písmeno b). Podľa tohto písmena je tuzemec povinný oznámiť Národnej banke Slovenska zriadenie a stav účtov v zahraničí. Podľa nášho názoru je výsostným právom jednotlivca narábať so svojím legálne nadobudnutým majetkom vrátane peňažných prostriedkov podľa vlastného uváženia, a to aj vrátane jeho ponechania či presunu do zahraničia. Preto pokladáme existujúcu oznamovaciu povinnosť za zbytočný zásah štátu do vlastníckych práv jednotlivca.

    Navyše, aj doteraz toto ustanovenie zákona sa veľmi jednoducho a pravdepodobne aj veľmi často obchádza. Je fakticky nevymáhateľné, a teda zbytočné.

    Skutočne by sme sa mali zamyslieť, akú hodnotu majú zákony, ktorých dodržiavanie štát nevie vynucovať a pri ktorých občania často ani nevedia, že také ustanovenie existuje a je evidentne hromadne obchádzané. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Hurbanovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh zákona bol poslancom doručený v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady tento návrh posúdil a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že tento návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o spôsobe vymenovávania a odvolávania vedúcich predstaviteľov štátnej správy (tlač 894).

    Znovu dávam slovo poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto už je známa vec, vraciame sa k tomu už niekoľkýkrát. V tejto novele navrhujeme, aby sa na prednostov a riaditeľov uvedených v tomto zákone vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe, a to v plnom rozsahu. Dôvodom na túto úpravu je, že jedným zo základných princípov štátnej služby je princíp politickej nezávislosti, čo sa dosiahne len vybraním vhodného uchádzača režimom výberových konaní vykonaným podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o štátnej službe ustanovuje možnosť na vymenovanie úspešného uchádzača, to znamená, že nemusí ísť nevyhnutne o uchádzača umiestneného na 1. mieste za predpokladu, že ide o štátnozamestnanecké miesto, ktoré je v priamej riadiacej pôsobnosti ministra v orgáne miestnej štátnej správy.

    Touto zmenou sa zároveň odstráni nepriama novelizácia zákona o štátnej službe, ktorá v § 10 ustanovuje funkcie vedúcich služobných úradov. Akákoľvek iná úprava postavenia vedúceho služobného úradu by bola teda v rozpore so zákonom o štátnej službe.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o podporu tohto zákona, pričom apelujem aj na členov tých strán a tých klubov, ktorí v predvolebnej kampani veľmi hlasne hovorili občanom o potrebe odstrániť politické nominácie, o potrebe obsadzovať úrady profesionálmi, odborníkmi, ľuďmi z brandže. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, poslancovi Viktorovi Bérešovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o spôsobe vymenovávania a odvolávania vedúcich predstaviteľov štátnej správy (tlač 894). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, a pritom v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2004 č. 899 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca odporučil tento návrh zákona do druhého čítania. Ja by som chcela hneď na začiatku odporučiť tomuto plénu, aby konečne už túto právnu úpravu prijal, pretože už k tejto problematike sa vraciame po viacerý raz a najviac trápne je, že práve táto myšlienka bola jednou z medových motúzkov predvolebnej kampane. V samotnej stratégii pána Nižňanského, ku ktorej sa všetci tu tak vehementne hlásite, ktorí ste podporili reorganizáciu miestnej správy, je táto myšlienka zakotvená. Veď mám z jeho vyjadrení z tlače pripravený aj výstrižok, kde on hovoril o obave, že nedôjde k politickej decentralizácii. Čo je to tá politická decentralizácia? No predsa to, čo je v tomto legislatívnom návrhu uvedené, aby sa miesta vedúcich obsadzovali konkurzmi. Ja si veľmi dobre pamätám, keď sme my robili reorganizáciu, KDH, SDKÚ ako vyčítalo...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o kľud v rokovacej sále a zároveň netelefonujte, páni poslanci. Pán poslanec Hort.

  • ... ako ste vyčítali vrátane tribún na námestiach, že vláda menuje predsedov úradov, prednostov a tak ďalej. A dnes vy sa ešte v horšej miere toho držíte. Ja si pamätám aj vystúpenie pána Lintnera, súčasného poslanca, ktorý vo svojej relácii „Na Slovensku je to tak“ túto otázku kritizoval. Verím, že bude patriť medzi tých, ktorí tento zákon podporia.

    Jednoznačne vyjadrujem názor, aby tento zákon nielen prešiel do druhého čítania, ale aby bol konečne v tejto snemovni prijatý. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať teraz ďalším prvým čítaním, a to o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 895).

    Dávam slovo poslankyni Ľudmile Muškovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, spolu s pánom poslancom Madejom vám predkladáme návrh zákona, ktorý novelizuje zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa v znení neskorších predpisov. Jeho účelom je zaviesť nový model pomoci mladým začínajúcim rodinám, ktoré plnia svoju najzákladnejšiu funkciu, funkciu rodičovskú.

    Návrh novely zákona predpokladá zavedenie nového pojmu, príplatku k príspevku, ktorý sa poskytuje pri narodení prvého dieťaťa. Výška príspevku by mala predstavovať sumu 6 000 Sk. To znamená, že už k existujúcemu príspevku 4 000 Sk, ktorý sa vypláca plošne pre všetky deti bez rozdielu, teda narodené, by sa oprávnenej osobe poskytlo naviac, keď má prvé narodené dieťa, 6 000 Sk, čo by spolu činilo 10 000 Sk.

    Navrhovanou právnou úpravou ďalej navrhujeme doplniť do zákona § 11a Osobitný príjemca. To je prípad, ak by dakto namietal, že tieto peniaze by mohli byť zneužité, ktorý doteraz v tomto zákone nebol a ktorý zavádzame. Zákon, samozrejme, stanovuje, kto je oprávnenou osobou, kto môže získať príplatok, kto má naň zákonný nárok. Oprávnená osoba, ktorá uplatňuje nárok na príplatok k príspevku, bude povinná preukázať splnenie podmienok nároku na jeho vyplatenie, zároveň zo zákona bude povinná použiť príspevok, ktorý sa jej vyplatil len na účely uvedené v zákone, teda na prvé potreby dieťaťa. Tak ako je v našom právnom poriadku zaužívané, predložený zákon stanovuje aj na tento prípad príplatku k príspevku na dieťa možnosť osobitného príjemcu, o ktorom som hovorila, ktorým môže byť občan alebo právnická osoba, najmä obec určená rozhodnutím platiteľa. Ten určí osobitného príjemcu v tom prípade, ak by sa výplatou nedosiahol účel alebo ak by boli odôvodnené pochybnosti o jej účelnom použití.

    V zákone sú aj ochranné opatrenia proti zneužitiu. Zakotvujeme, že ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, že platiteľ vyplatil dávku rodičom alebo príplatok k príspevku neprávom, je povinná príspevok alebo jeho časť rodičom vrátiť.

    Vážené dámy, vážení páni, prichádzame s pánom poslancom s týmto návrhom, ktorý sme skutočne vypracovali v hlbokom presvedčení, že je potrebný a že napriek tomu, že vyšiel z opozičnej dielne, ho podporí každý, kto pozná situáciu, ktorá nastane pri narodení prvého dieťaťa, kto teda vie, čo vlastne potrebuje dnes novonarodený človiečik.

    Podľa štatistických údajov Slovensko začína sa priraďovať k štátom, ktoré vymierajú. Pretrvávajúca tendencia znižovania pôrodnosti je určite zapríčinená mnohými faktormi, ale jedným z najpodstatnejších je zlá ekonomická situácia, ktorá postihuje vo zvýšenej miere práve mladých ľudí, práve mladé rodiny. Z ekonomických dôvodov je rozhodovanie o založení rodiny čoraz častejšie odkladané na neskorší vek a mnohí mladí ľudia ak aj vstúpia do manželstva, nechcú mať deti hneď. Často je vek počatia prvého dieťaťa až po tridsiatom roku matky, čo je z lekárskeho hľadiska nie najvhodnejšie. Zvýšenie veku prvorodičiek potom zasa spôsobuje, že často táto rodina zostáva iba pri jednom jedinom dieťati, čím sa vlastne nezabezpečuje stabilná reprodukcia občanov v Slovenskej republike. Pokles pôrodnosti od roku 1979 až po rok 2003 dokumentuje tabuľka, ktorú máte priloženú v dôvodovej správe v predloženom návrhu zákona. Uvedomujem si, že tento problém môže komplexne riešiť iba vláda. Predstavitelia štátu by mali vytvárať také podmienky spoločenské, ekonomické a materiálne, aby sa mladí ľudia rozhodli realizovať svoju prirodzenú túžbu založiť si rodinu.

    V našom návrhu sa snažíme riešiť zlomok tohto problému. Skutočne, dá sa povedať, možno vám sa to zdá ako okrajový problém, pre mnohé mladé rodiny je však veľmi dôležitý. A nám sa zdá dosť podstatný. Finančná záťaž pri narodení prvého dieťaťa je veľmi vysoká a predstavuje pre mladú rodinu jeden z najčastejších dôvodov odkladania rodičovstva na neskorší vek. Posúďte sami. Detská postieľka stojí od 2 990 korún po 5 890 korún. Detská perinka, povliečky a plachty na dve prezlečenia stoja najmenej 1 755 korún. Detský vak stojí od 990 do 1 790 korún. Detská deka je v sume od 400 do 1 000 korún. Vanička na kúpanie a hygienické potreby na kúpanie tiež stoja 1 200 korún až 2 000. A dieťa ešte nemáme oblečené. Takže jedna obyčajná plienka stojí od 35 do 39 korún. Dieťa takýchto plienok potrebuje najmenej šesťdesiat. Osuška stojí 90 korún a treba najmenej štyri-päť osušiek. Plienky a detské veci treba prať, vyvárať, žehliť, na čo treba prášky a energie. Ak sa matka rozhodne pre jednorazové plienky, má to ešte drahšie. Osemdesiat plienok stojí 679 korún a tie plienky nevydržia ani týždeň, v akcii dostanete plienok 44 za 309 korún. Kojenecká košieľka alebo tričko stojí od 149 do 299 korún, tých treba aspoň päť z každého. Za teplejší bavlnený kabátik alebo mikinu dáte 329 až 499 korún, tie stačia tri. Dupačky najlacnejšie tenučké stoja od 179 do 269 korún alebo až 329 korún, sú to všetko baťovské sumy, dupačiek treba najmenej sedem až desať. Čiapočka na hlavu stojí 199 až 290 korún. Tie trošku teplejšie a plátené papučky stoja 290 korún. Naše dieťa zatiaľ nič nejedlo. Tieto neuveriteľné sumy spôsobujú jeden pozitívny efekt, že sa mamičky snažia čo najdlhšie kojiť, pretože nemajú na umelú výživu. Ale čo ak mamička kojiť nemôže? Tristo gramov sunara stojí totiž 107 korún, čo je osem dávok, ktoré vydržia na jeden a pol dňa. Detská kašička stojí obdobne. My pre deti navrhujeme jednorazovú dávku 6 000 korún. Najnižšia suma, ktorú potrebujú rodičia pri narodení prvého dieťaťa, je neuveriteľných takmer 22 000 korún. A ak si uvedomíme, že z tejto sumy 4 178 korún tvorí 19-percentná daň z pridanej hodnoty, to znamená, že viac ako dve tretiny z tej sumy, ktorú by sme, ak ju schválime, dali rodičom, rodičia vrátia späť štátu. A ja som zabudla ešte na hromadu ďalších vecí, ako napr. som zabudla spomenúť matrac do postieľky, zabudla som na kozmetiku, ktorá je nevyhnutná pre detičky, zabudla som na fľašky, cumlíky a tie hrkálky a tak ďalej, to už ani nespomínam, to zrejme si už ani mnohí nebudú môcť dovoliť.

    Verím, že tieto neuveriteľné čísla, vážení kolegovia, na vás zapôsobili, aby sme pomohli týmto rodinám a túto štátnu sociálnu dávku, ktorá je, upozorňujem, systémová, pretože zákon je tak urobený, že to bude systémová dávka, schválili a pomohli mladým rodinám často v neriešiteľných situáciách. Veď už dnes vídam často matky, ako idú k lekárovi s dieťatkom bez kočíka, nesú ho na rukách. No ja si ich neviem predstaviť v zime s fusakom. Zažila som, že som nosila dieťa na ôsme poschodie, keď sa pokazil výťah, vo fusaku. Takže skutočne nezávidím týmto matkám. A práve kočík by bola táto dávka, tento príspevok, tých 6 000 korún. V tabuľke, ktorú sme vám dali rozmnožiť, je to skutočne tá absolútne minimálna suma potrebná na zakúpenie nevyhnutných potrieb, aj ak by teda sa nekúpil kočík.

    Iné krajiny, napr. Anglicko aj Rakúsko, majú nulovú DPH na detské tovary. U nás, bohužiaľ, štát zarába na deťoch. Preto navrhujeme iba pre prvé dieťa túto dávku, lebo predpokladáme, že už mamička si tieto veci odloží pre druhé dieťa a že teda to prvé dieťa je najviac zaťažené.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak náš návrh získa vašu podporu, čomu verím, že ju získa, príplatok k príspevku by sa poskytol, ak sa dieťa narodilo až po 1. januári 2005. Ako opozičná poslankyňa si uvedomujem, že bez podpory vás pánov z koaličných strán tento návrh zákona neprejde, a preto vás skutočne prosím o podporu tohto nášho návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Páni poslanci, predpokladám, že tí všetci, ktorí ste na tabuli buď s procedurálnym návrhom, alebo s faktickou poznámkou, sa hlásite do rozpravy. Tak vás musím upozorniť, že rokovací poriadok je jednoznačný. Až keď otvorím možnosť sa prihlásiť do rozpravy, vtedy sa objaví to písmeno R, do tej doby to je len procedurálny návrh a faktická poznámka. A túto tabuľu, samozrejme, nechám vymazať v tom momente, keď otvorím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči, páni poslankyňa Sárközy, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona.

    K tomuto návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 44. schôdzi, aby som vám predniesla spravodajskú správu. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Účelom predkladanej novely zákona je zaviesť nový model pomoci mladým začínajúcim rodinám. Podľa predkladateľov mal by prispieť k zvyšovaniu pôrodnosti zo strany štátu, a to zlepšovaním finančnej situácie rodín, ktoré majú prvé dieťa, a pomôcť im pri prekonávaní veľkých finančných ťažkostí spojených so začiatkom plnenia rodičovských povinností.

    Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet, podľa ministerstva financií kvantifikovaná výška je okolo 140 mil. korún.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu, a tým aj možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Páni poslanci, nehrajte sa, lebo nechám to vymazať, prerušiť a ideme ďalej a až potom bude rozprava niekedy, keď sa upokojíte. Môžem to považovať za konečné prihlášky? Sa prihlásilo sedem poslancov, nie, osem poslancov.

  • Reakcia z pléna.

  • No už si, pán poslanec, vypnutý. Takže šesť poslancov sa hlási do rozpravy? Ešte raz, Brocka, Chovanec, Tóthová, Podracká, Urbáni, Madej. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja som za podporu rodín a aj sám vychádzam s takými iniciatívami, ale tento návrh, pani kolegyňa, nepodporím. Tento návrh vychádza z nepochopenia problému, ktorým je aj demografický vývoj, o ktorom ste hovorili. Máte pravdu, že v tej tabuľke, ktorú ste rozdali poslancom, prvé dieťa je najdrahšie, ale prvé dieťa sa na Slovensku rodí aj bez podpory štátu. Problém je, že sa na Slovensku nerodí druhé dieťa, tretie dieťa, štvrté dieťa. A to by potrebovalo pomoc a podporu. To, keď hovoríte, čo všetko stoja veci, ktoré to dieťa potrebuje, no máte pravdu, ale takýmto spôsobom by sme pomohli tým, ktorí vlastne tie prostriedky od štátu ani nepotrebujú, na úkor tých, ktorí tie prostriedky potrebujú. Pani kolegyňa, preto by som vás chcel poprosiť, aby tieto prostriedky, ktoré by spoločnosť vynaložila, neboli nieže do vzduchu, lebo určite sa použijú aj v rodine pre to dieťa, ale v rodinách, ktoré sú možno veľmi dobre zabezpečené. Ale toľko peňazí bude práve chýbať na pomoc a dávky tým rodinám, ktoré majú viac detí a ktoré tú pomoc viac potrebujú.

    Ten problém demografického vývoja, a ten je nielen na Slovensku, ten je aj v Európe, je, že sa mení správanie obyvateľstva. Dnes ten ideál byť už dávno, už dávno neplatí. Dnes je ideálom mať čo najviac čo najrýchlejšie. Dnes je dieťa prekážkou v napredovaní vo svojej odbornosti. Dnes je dieťa prekážkou v práci, vo využívaní možno voľného času, v cestovaní. V tom je dnes problém, a nie v tom, že štát nedáva dávku na prvé dieťa. To je podľa mňa obrovský omyl, pani kolegyňa. Európa vymiera. Slovensko začína tiež vymierať. Na Slovensku sa už niekoľko rokov ročne predá viac áut, ako sa narodí detí. To znamená, nie je to v tom, že by štát málo podporoval prvé dieťa. Aj vy určite a mnohí z nás tu sme z rodín, kde naši rodičia boli oveľa chudobnejší ako my a mali oveľa viac detí. To jednoducho je v niečom úplne inom. Pani kolegyňa, čiže mohli by sme spoločne hľadať riešenie, ako pomôcť práve v tom, aby sa na Slovensku rodilo viac detí, druhých, tretích, štvrtých.

    A jedna moja poznámka, ktorá nesúvisí len s týmto návrhom, ktorý nepovažujem za dobrý. Včera večer, keď sme z parlamentu prišli domov, tak som si vypočul správu, že ministerstvo sociálnych vecí pripravuje takisto novú dávku. A priznám sa, že sa mi zastavuje rozum, ako takéto návrhy môžu vôbec publikovať z ministerstva sociálnych vecí, že rodičovský príspevok bude dostávať aj matka, ktorá bude pracovať a dá dieťa do jaslí. Dobre som to počul, lebo som si to dvakrát vypočul. No ak takýto návrh chce niekto poslať z ministerstva do parlamentu, tak prosím pána ministra, aby to včas zastavil. Predsa je to hlúposť a ešte dokonca s vetou, že ženy, ktoré pracujú a dajú dieťa do jaslí, sú znevýhodnené voči matkám, ktoré sa o to dieťa starajú. Ak niekto zabudol, o čom je rodičovský príspevok, tak pripomeniem, že je určený tej matke, ktorá sa zriekne svojej kariéry na istý čas a venuje sa výchove dieťaťa. A spoločnosť toto oceňuje rodičovským príspevkom, že to dieťa nezverí zariadeniu, či sú to jasle alebo škôlka, lebo tá stojí verejný rozpočet dnes možno 7 000, možno 8 000 korún mesačne na jedno dieťa, už nehovoriac o tom, keď sa matka stará o dieťa celodenne, menej míňa peňazí z rozpočtu zdravotníctva, lebo je to dieťa menej často choré. A čo sa týka diskriminácie, naopak, ženy, ktoré sa venovali svojim deťom, dnes majú nižšie dôchodky. Tie rodiny majú nižšie príjmy preto, lebo obaja rodičia nepracujú, že nie sú živiteľmi obaja. To znamená, takáto cesta alebo táto forma pomoci rodinám, ak to je signál, že sa ušetrilo viac peňazí na sociálnych dávkach a teraz sa hľadá forma, ako ich minúť a vrátiť späť do rodín, je ten najhorší spôsob.

    Pani kolegyňa, je mi to ľúto, mali ste už aj lepšie návrhy, tento návrh, bohužiaľ, ja nebudem môcť podporiť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ja neviem, či zle počujem a dobre vidím alebo dobre počujem a zle vidím, pán poslanec Brocka, asi aj jedno aj druhé, hej, keď som počúval pána kolegu Brocku. A to je, prosím, bývalý minister. Ja neviem, vy v ktorom štáte žijete, pán poslanec? Vy ste hovorili o tomto štáte, keď ste hovorili o tom, ako je tu všetko v poriadku, čo sa týka detí a čo sa týka vôbec podpory rodičovstva? Na jednej strane hovoríte o tom, čo všetko štát nemôže, na druhej strane hovoríte o tom, ako by to malo byť. Veď vy sám musíte veľmi dobre vedieť, že legislatíva tohto štátu v súčasnosti je vymyslená, netvrdím, že to niekto spravil úmyselne, tak, aby neboli tie deti. Veď predsa tuná mať deti sa stáva najväčším luxusom na svete. A potvrdia vám to všetci mladí rodičia, ktorí začínajú. Veď vy to predsa musíte vedieť. Ako vy môžete vôbec obhajovať niečo, čo tuná existuje? Vymyslite iný systém preto, lebo naozaj tento systém, ktorý tu existuje, je systém, aby neboli deti v tejto spoločnosti. To mi podporí aj pán kolega Cuper, ako ste počuli.

  • Pán poslanec Jarjabek, horšie by bolo, keby ste zle videli, zle počuli a dokonca ešte aj zle tlačili. Takže...

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec... (Hlasy v sále.) Áno, máte pravdu. (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa, áno, lebo pán Brocka nejakým spôsobom predbehol tých, na ktorých chce reagovať. Takže...

  • Smiech v sále.

  • Takže, pani poslankyňa Dubovská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa tiež vyjadrila, aj keď tu začala byť celkom milá a družná atmosféra, trošku vážnejšie, lebo ide naozaj o veľmi vážnu vec.

    Ja chcem privítať to, čo predkladatelia nám predložili, lebo je to naozaj veľmi potrebná zmena a myslím si naozaj, ako aj môj predrečník Jarjabek hovoril, dieťa je luxusom a to by nemalo byť. V našom záujme by mala byť podpora mamičiek mať dieťa. A viem, mnohé priateľky práve zvažujú, či mať dieťa práve kvôli finančným nákladom. Dieťa v prvom rade je nákladom takým jednorazovým, keď je to prvé. Vanička, spomínané potreby, ktoré sa nakupujú, na ktoré má byť tento príspevok, tie sú jednorazové pri prvom dieťati, ale dajú sa použiť pri druhom, pri treťom, pri štvrtom dieťati, čiže tam už ten náklad nie je taký vysoký.

    A druhá vec je to, čo ste spomínali, že je hlúposť dať príspevok zamestnaným mamičkám. Vo Francúzsku existuje model, ktorý väčšina žien využíva. Sú to ženy, ktoré v treťom mesiaci po pôrode idú do práce. Chcú podporiť to svoje dieťa lepšími financiami, čiže chcú využiť tú možnosť byť zamestnané. Čiže treba sa trošku pozerať na vyspelejší svet, a nie ísť dozadu. U nás tie matky boli diskriminované a potom aj tie deti síce si užili tej materskej opatery, ale prišli o ďalšie možnosti, ktoré možno aj tá zamestnaná mamička by ako matka zvládla, ale aj ako živiteľka zvládla. Čiže tie v ankete tiež sa vyjadrili, že to vítajú. A myslím si, že to z toho príspevku tiež vyznelo.

  • Pán Brocka, chápem, že ste z politickej strany, ktorá patrí k pravici. A ja nemám nejaké ľavicové zmýšľanie rozhodne, ale ja toto opatrenie nevnímam ako opatrenie sociálne. A rozhodne si myslím, že je vecou štátu, aby podporoval vyvážený demografický model. Slovensko sa borí s problémom, že už dlhšiu dobu nemá vyvážený demografický model. Nerodí sa dostatok detí, ktoré by sa mali starať o svojich rodičov v budúcnosti. A to je veľmi zlé pre takúto spoločnosť, pretože táto spoločnosť potom má len jednu šancu, že otvorí dvere prílevu migrantov, aby si zachovala životaschopnosť.

    A ja sám viem veľmi dobre, pretože pochádzam z ôsmich detí, že nie je ľahké chovať rodinu, ktorá má viacero detí. A ak ide o to, že si tí rodičia naozaj doprajú alebo uvedomia, že chcú mať viacej detí ako jedno-dve deti, ja nevidím dôvod, prečo by tento štát nemal tento vyvážený demografický model alebo opatrenia, ktoré smerujú k vyváženému modelu, podporovať, keď tak rozšafne táto vládna koalícia podporila ďaleko, ďaleko hlúpejšie programy ako napr. maďarskú univerzitu v Komárne. Ďakujem za pozornosť.

  • Konečne som sa dočkal, pán poslanec.

  • Smiech v sále.

  • Takže, pán poslanec Brocka, nejako ste sa vymazali.

  • Reakcia z pléna.

  • To je trojka tlačidlo, lebo ináč dostanete len minútu. Takže, pán poslanec Brocka, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Pán kolega Jarjabek, no asi ste nieže nepočuli dobre, ale ste ma nepočúvali pozorne, lebo ja som neobhajoval terajší systém. Ja som vôbec nehovoril o tom, že je všetko v poriadku, ja som len povedal, že nesúhlasím s návrhom pani kolegyne ani kolegu zo Smeru Madeja, aby bol mimoriadny príspevok pri narodení prvého dieťaťa. Ale keby ste navrhli, aby bol takýto príspevok pri narodení tretieho alebo štvrtého dieťaťa, tak s vami súhlasím, lebo to je náš problém.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, veď demografický problém je v tom, že ľudia nemajú druhé, tretie, štvrté dieťa.

    K pani kolegyni Dubovskej.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani kolegyňa Štrofová, áno, dieťa je luxus, máte pravdu, dieťa je luxus, a preto mnohí majú mačky a psov. Ale rodičovský príspevok je rodičovský príspevok, to nie je príspevok zamestnanej matke. Ak by tých 140 000 matiek, ktoré sa dnes starajú o dieťa do troch rokov, išlo pracovať, tak by štát podporoval zvýšenú nezamestnanosť o 6 %. Táto bonifikácia starostlivosti o dieťa bola práve ocenením tej starostlivosti matky o dieťa. To nie je to, že matka zverí svoje dieťa do jaslí. Ak to tak vo Francúzsku robia a považujú to za ideál, tak ja si myslím, že na Slovensku toto ideál nie je. A ak pochybujete o tom, čo hovorím, tak sa spýtajte psychológov alebo psychiatrov.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Chovanec, nech sa páči, a pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, prosím, len kratučkú poznámku k tomuto problému. Poviem hneď na úvod, že nemám rád, keď sa pri systémových riešeniach používajú priamo konkrétne príklady, pretože nie je to dobré, lebo vždy sa to dá zneužiť a konkrétny príklad sa dá použiť aj v takom zmysle, aj v onom zmysle. Ale ako gynekológ a pôrodník nemôžem aspoň kratučkú poznámku nepovedať hlavne k tej časti, ktorá sa dotýka tej viacplodovej tehotnosti alebo viacplodového tehotenstva. Dnes novými modernými diagnostickými a terapeutickými metódami nám už v prvom tehotenstve stále viac žien otehotnie viacplodovo. Nie zriedkavo máme dvojičky, trojičky. Na poslednom krajskom seminári, ktorý sme mali, dokonca sme zistili dvojnásobný nárast viacplodovej tehotnosti oproti rokom predchádzajúcim.

    A teraz k tým konkrétnym príkladom, ktoré na mňa ako lekára pôsobia neskutočne deprimujúco, keď hospitalizujeme matku, ktorá má viacplodové tehotenstvo, dvojičky, trojičky a požiada o redukciu plodov, požiada do dvanásteho týždňa o to, aby jeden plod bol jej odsatý, pretože jednoducho povie, že nemá možnosti finančne sa postarať o viac ako o jedno dieťa. Nielenže má obrovské finančné nároky už pri tom, keď otehotnie tými modernými terapeutickými metódami, ale naviac žiada a vkladá obrovské prostriedky do toho, aby podstúpila obrovské riziko na odsatie jedného dieťaťa, aby mohla porodiť len jedno jediné dieťa, pretože sa obáva nedostatku finančných prostriedkov. Bol som svedkom jednej veci, ktorá naozaj mnou otriasla na dlhú dobu, keď som mamičke pri vizite blahoželal k dvojičkám a mamička so slzami v očiach mi povie, že nemá dvojičky, že len porodila dvojičky, ale z finančných dôvodov sa jedného dieťaťa vzdáva do osvojenia a ponecháva si len jedno dieťa. Ešte raz chcem povedať, že tieto príklady nie sú systémové a uznávam, že vždy môžu byť, ale napriek tomu som sa domnieval, že je potrebné túto poznámku povedať.

    A prihováram sa za to, aby zákon prešiel do druhého čítania a snáď tam aby sme mohli riešiť niektoré veci a zohľadniť aj tie pripomienky, ktoré tu trebárs aj pán Brocka povedal, ale nedomnievam sa, že ak by sme sa tomuto zákonu venovali trošičku podrobnejšie v druhom čítaní, že by to tak mimoriadne otriaslo štátnym rozpočtom, aby sme nedokázali byť k matkám trošičku veľkorysejší. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pani poslankyňa Podracká.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predložený legislatívny návrh považujem za dobrý, prínosný, rozumný. A verím, že rozumná bude aj táto ctená snemovňa a tento legislatívny návrh podporí.

    Veľmi ma prekvapilo vystúpenie pána poslanca Brocku, ktorý sa momentálne baví, ale ja to aj napriek tomu poviem, keď jednoznačne vyhlásil, že tento zákon nepodporí a dôvodom je to, že by financie dostali aj tie rodiny, ktoré si to nezaslúžia. Tu je veľký logický prepad. Ak skutočne je dôvodom jeho nepodpory, že financie môžu dostať rodiny, ktoré to nepotrebujú, tak úplne samozrejmé by bolo jeho vyjadrenie, že navrhne, aby bola určitá hranica, nad ktorou nie je nárok na túto podporu. Predsa to je logické uvažovanie, a nie z tohto dôvodu celé to zmiesť zo stola.

    Skutočnosť je taká, že ozaj niektorí nechcú mať deti z finančných dôvodov. Pôsobím medzi študentmi vysokých škôl a viem, aké problémy vznikajú, keď otehotnie študentka a s veľkou ľútosťou si musí dať to dieťa vziať preto, lebo finančne si to nemôže dovoliť. Naviac je tu obava z platenia štúdia. A minule práve prišla jedna a povedala: „Rodičia trvajú na tom, aby som si dieťa dala vziať, pretože nie sú schopní prípadné financie platiť za dokončenie môjho štúdia, na tom trvajú, aby som ho dokončila, a zároveň prispievať mi na dieťa.“ Je nesporné, že prvé dieťa má najväčšie výdavky.

    A ja by som chcela upozorniť, že práve sociálne slabé rodiny bývajú v takých bytových podmienkach, že nemôžu ani tie plienky, ktoré tu vyčíslila pani poslankyňa, prať, a sú nútené kupovať pampersky, pretože nie je kde prať, nie je kde sušiť, nie je kde vyvárať plienky. Sú to maličkosti, ale, vážení, pýtam sa: Chceme, aby Slováci, vymreli? Nezáleží nám na demografickom vývoji? Nezáleží nám na tom? Veď tuto mnohí vystupujú, ako bude neúnosný sociálny systém práve preto, že nemáme mladých, ktorí by potom svojou pracovnou silou prispeli do rozpočtu a tým pádom by mohli prispievať príspevkami aj do fondov.

    Vážení kolegovia, apelujem najmä na vás, pretože vás je tu väčšina. Pochopte, že otázka finančného zabezpečenia prvého dieťaťa je skutočne nočnou morou mladých ľudí, najmä mladých žien, ktoré sa k svojmu materstvu stavajú zodpovedne. A preto verím, že tento legislatívny návrh nielen prejde do druhého čítania, ale bude aj v tejto snemovni podporený a prijatý. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Husár.

  • Ďakujem pekne. Trošku mi už tak, priznám sa úprimne, začína liezť na nervy, ako opakujeme motiváciu, ktorú chceme dať mladým rodinám na plodenie detí a ich privádzanie na svet. Ja si tento návrh vážim, ale obidvom predkladateľom vyčítam čísla, ktoré doň napísali. Veď, prosím vás pekne, toto je len na olej na vlasy pre pána mladého otca, aby mu tak vlasy nestavali dupkom, keď sa pozrie na ceny výrobkov pre deti, pretože to, čo tu pani kolegyňa prečítala, je skutočne na slovenské pomery nehoráznosť. Ak sa nezačneme celkom vážne zaoberať iným a podstatným problémom, a to DPH, tak naozaj aspoň túto drobnú almužnu, túto drobnú pomoc, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí naši dvaja kolegovia navrhujú, mnohým odkázaným dajme.

    Ja si myslím, že tento návrh otvoril aj ďalší vážny problém, koľko práce nás čaká ešte v samotnej Európskej únii, ako budeme musieť vysvetľovať našim nechápavým kolegom vo Veľkej Británii a v iných štátoch, že systém, ktorý používajú, je nesystémový, že to, čo robia, je podľa našich popredných a vládnych ekonómov hlúpe a hlboko nesystémové. Domnievam sa, že tieto reči by z úst ministra v tomto parlamente nemali odznievať. Ak toto niekto považuje za systém, tak je to potom systém zhubný.

  • Pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som pripojiť svoj pohľad do tejto diskusie. Je to iste problém vážny, ktorý si zaslúži pozornosť, a bez nejakej ďalšej zábavy a je to problém, ktorý sa nedá takto jednoducho predložiť v nejakom zúženom pohľade, ale ktorý chce komplexný pohľad, keď hovoríme o potrebách zmeny demografického vývoja, keď hovoríme o potrebách podpory rodín.

    Ja sa prikláňam k tomu, čo už tu bolo povedané a neviem, či bolo celkom správne pochopené v predchádzajúcom vystúpení pána poslanca Brocku. Veď predsa prvé dieťa je, samozrejme, štart do budúcej rodiny. Ale bez tých ďalších detí asi ten demografický vývoj nie je možné zmeniť. Minimálne dve deti sú potrebné na reprodukciu pôvodnej rodiny.

    Keď porovnáme podmienky v rôznych štátoch, a práve v tých, kde je najviac peňazí, sa rodí najmenej detí, tak asi celkom neplatia tie slová, že dieťa je luxus preto, lebo rodičia nemajú financie. Asi je to preto, lebo spoločnosť vytvára iný pohľad na svoj život, vytvára pohľad na konzumnú spoločnosť a, tak ako tu už bolo odznené v rozprave aj od pána Brocku, dáva prednosť zamestnaniu, dáva prednosť dovolenke, dáva prednosť čo ja viem zvieratám miláčikom a ostatným veciam pred vlastnými deťmi. A potvrdzujú to skúsenosti, hovorím, z tých ostatných štátov.

    Takže keď chceme zmeniť tieto podmienky a keď chceme skutočne podporiť rodiny, tak myslím si, že je potrebné komplexne podporiť rodiny a podporiť tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú a prinášajú pre túto spoločnosť a následne aj ich deti prospech. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja ešte raz musím sa zapojiť do tejto debaty. Tiež chcem povedať ešte práve to, že KDH nám stále rozpráva, že máme podporovať matky, aby sa rozhodli nie pre interrupcie, ale pre život. Každé dieťa má mať nárok na život a každé dieťa, keď sa narodí, nemôžeme posudzovať, či je bohaté alebo nie je bohaté. Je to dieťa, ktoré má isté nároky, isté náklady. Vyspelé štáty si tiež volia veľmi opatrne to, či budú mať deti. Tak zrejme tam sa netreba pozerať na to, že je to nejaký konzumný spôsob života, ale na to, ako tam funguje ekonomika, či tam tiež nie je luxusom mať dieťa.

    Nuž a čo som chcela povedať k svojej predrečníčke, k tomu sa dostávam až teraz. Otehotnieť nemá byť handicap, ale výsada. A to si musíme všetci uvedomiť. Rozprávala veľmi pekne, argumentačne rozprávala. A mne je veľmi ľúto, že pán poslanec Brocka nemal čas si ju vypočuť tak isto ako predchádzajúceho rečníka, odborníka, ktorého mi odporučil, že si mám vypočuť názory psychológov, psychiatrov, rozprával tu pôrodník. Takže by bolo dobré, aby občas počúval odborníkov on. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem. Ďakujem za vystúpenia, ktoré podporili moju myšlienku.

    K pánovi poslancovi Kahancovi. No mne sa tieto negatívne vystúpenia práve z klubu KDH, ktoré má za strategický, politický cieľ rozvoj a podporu rodiny, stávajú úplne nepochopiteľnými. Hovoríte o komplexnom nejakom programe. Ale veď taký žiaden ste nepredložili. Aj keď ide o čiastkové vylepšenie, ale je to vylepšenie existujúcej rodiny a môžu to byť prvky prípadného ďalšieho komplexného doriešenia. Čomu sa bránite? Je pravdou, že potrebujeme širokú reprodukciu, nie zúženú, teda jednoduchú, ale my nemáme ani tú jednoduchú. A často tí, čo majú už prvé dieťa, sa rozhodnú aj to druhé dieťa mať, keď už majú zakúpené príslušné vaničky, postieľky, dupačky a podobne. Ja si myslím, že tento legislatívny návrh je dobrý. A pokiaľ niekto nepredložil niečo lepšie, pre mňa je trápne, keď kritizuje dobré, ktoré je predložené. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, pani navrhovateľka, milí kolegovia, kolegyne, pôvodne som chcela vystúpiť len s faktickou poznámkou, ale poviem teda k tomuto problému viac.

    Načriem do toho dvoma vetami do histórie. Kedysi existovali spoločenstvá, kde keď zabili dieťa, nebolo to považované za zločin. Dôkazom toho je napr. vyvražďovanie neviniatok alebo to, že keď sa narodila dcéra, tak kľudne mohla byť zabitá, pretože otec si neprial dcéru. Preto spoločenstvá veľmi privítali tzv. kresťanský humanizmus, kde slovo humanitný znamenalo ľudský a človečenský. Práve kresťanský humanizmus v podstate odkryl dieťa, pretože odkryl človeka jedným spôsobom a začal považovať dieťa za nádej pre každú spoločnosť a spoločenstvo.

    Preto sa nazdávam, že aj štát v dnešných moderných časoch by mal privítať príchod toho dieťaťa a nenechávať všetko na matku, rodinu, otca. Mal by ho jednoducho na tej polceste nejakým aspoň finančným impulzom pozdraviť a povedať: „My sme radi, dieťa, aj keď mi nerozumieš, že prichádzaš.“ Keď sa pýtame, o čom mlčia dnešní mladí ľudia, ktorí sa boja mať rodinu, odpovede bývajú zväčša také, že si to nemôžu dovoliť, ako to už povedala naša predkladateľka. Mlčia o svojej bezradnosti vo vzťahu k tej základnej otázke, z čoho by mali to dieťa podporiť.

    Veľmi sa tu hovorilo o tom, že dnes platia iné ideály. Dalo by sa povedať, že tá triáda, viera, nádej, láska, sa zamenila za moc, peniaze a konzum vrátane tela a zrod nového života už nie je považovaný za čosi posvätné.

    Myslím si, že navrhovatelia, aj keď hovoria o peniazoch, hovoria o prinavrátení postu dieťaťa v našej spoločnosti ako niekoho, kto prichádza, aby pozdvihol túto spoločnosť nie iba demograficky, to znamená, nie iba aby bolo o jedno dieťa alebo o desať detí viac, ale aj preto, že skutočne každé nové dieťa, ktoré prichádza na svet, je nádejou pre celé spoločenstvo a možno aj ľudstvo. Takže z tohto dôvodu ja tento návrh podporujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Ševc. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem len podporiť návrh a stanovisko pani poslankyne vzhľadom na to, že sa dotkla veľmi vážneho problému. A to je fetiš peňazí. Skutočne to, že dneska je demografický vývoj taký, aký je, je výsledkom sociálnej politiky týchto vlád. Doviedli sme občana do stavu, keď sa v tomto systéme zrodila polmiliónová nezamestnanosť, kde rastú životné náklady, zvyšujú sa ceny, keď sa platí za výchovu, vzdelanie, zdravotníctvo, skrátka, za všetko, keď sa peniaze povýšili nad všetko, keď sa za peniaze dokonca u nás aj strieľa a zabíja, keď si neváži jeden druhého, keď sa za peniaze rozvracajú rodiny. Preto si myslím, že tento návrh je aspoň čiastkou na to, aby sme mohli splatiť akýsi dlh v tomto zmysle. A urobiť v tejto spoločnosti je to skutočne potrebné, aby sa deti rodili do veselej doby, a nie do neznáma. Ďakujem.

  • Pani Podracká, pani poslankyňa, nech sa páči, môžete reagovať na túto faktickú poznámku.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vašu reakciu. Chcela by som len doplniť, že aj peniaze, o ktorých sa tu toľko hovorí, sú súčasťou kultúry. A myslím si, že matka, aj keď je prvorodička, by nemala byť deklasovaná iba na úlohu matky, ktorá sa musí sama o všetko postarať, pretože ak je takto žena matka deklasovaná, v podstate to je znakom úpadku kultúry a kultúrneho redukcionizmu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni a pripraví sa pán poslanec Madej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri každom zákone, ktorý schvaľujeme v tejto snemovni, by sme mali myslieť na budúcnosť. A najcennejšie, čo je pre budúcnosť Slovenskej republiky, to je nová generácia. Ja ako profesionál, ktorý som v procese reprodukcie zainteresovaný celý život, sa nemôžem zmieriť s negatívnou populačnou krivkou, ktorá tu je, nemôžem sa zmieriť s tým, že sa rodí menej detí, ako nám zomierajú ľudia.

    Samozrejme, na tento trend je niekoľko vplyvov. Ja spomeniem len niektoré negatívne vplyvy, ktoré na to vplývajú, že táto krivka je taká. A musíme zobrať, a už to bolo aj tu povedané predrečníkmi, do úvahy, aké sú civilizačné trendy, aká je filozofia mladých ľudí v prístupe k manželstvu, plodeniu detí, založeniu rodiny a veľkosti tejto rodiny. Zmenil sa životný štýl, ktorý nám nemôže byť ľahostajný. V našej krajine vznikol nový trend po roku 1989, keď sme boli zatvorení v klietke, že ľudia chcú rozlet, chcú vidieť svet. Veľkým percentom sa pod túto populačnú krivku nepriaznivú na Slovensku podpisuje aj ten fakt, že ľudia chcú cestovať, chcú sa vzdelávať, chcú vidieť svet a odďaľujú manželstvá, odďaľujú prvé tehotenstvo.

    Nemôžem súhlasiť, i keď si vážim kolegu Brocku, čo tu povedal, že by sme sa mali zaoberať len ďalšími tehotenstvami. Každé tehotenstvo je dôležité. Nemôže byť tretie tehotenstvo, ak nebolo prvé. Čiže treba myslieť na to, že treba podporiť každé jedno tehotenstvo. Veľmi na to vplýva v každom jednom štáte, aj keď kolega z KDH povedal, že nie je to len o ekonomike, sociálno-ekonomický stav, životná úroveň v štáte je jeden z veľmi dôležitých faktorov, ktorý na to vplýva. Samozrejme, sú aj pozitívne faktory, ktoré na to vplývajú. A tam práve hrá veľkú úlohu kresťanstvo a náboženstvá. Treba oceniť túto snahu, ale treba brať tento multifaktoriálny problém ako jeden komplex. A je potrebné myslieť na to, že do budúcna budeme musieť prijímať oveľa komplexnejšie opatrenia, aby sme zachovali populačnú krivku aspoň na tej úrovni, ako je všade vo svete. Bude potrebné vypracovať stratégiu populácie pre Slovensko v rámci celkového programu o rodine, ktorý na Slovensku chýba.

    I keď tento návrh, ktorý predkladá kolegyňa Mušková s kolegom Madejom, nerieši, samozrejme, komplexne tento problém, ale je malým čiastkovým začiatkom niečoho, ktorý, verím, nezruinuje a neprinesie slovenský štát do bankrotu, ak bude prijatý, by som vás poprosil, i keď je to čiastkové riešenie, malé riešenie z tohto problému, aby sme ho podporili. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kahanec sa hlási ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som privítať vystúpenie pána poslanca, že povedal vo svojom príhovore aj to, že nie je to len o ekonomike, lebo myslím si, že toto je jedno vážne poukázanie, ktoré sa v ostatných predchádzajúcich príspevkoch dávalo ako keby do úzadia. A chcel by som k tomu ešte povedať príklad, s ktorým sa stretávam napr. v mojom regióne. A poznám mnoho rodín, ktoré vychovávajú viac detí. Zrejme tu v týchto bratislavských častiach alebo vlastne v tomto západnom cípe nášho Slovenska je zrejme viac preferovaná menejdetná rodina, ale na východe Slovenska ešte fungujú aj viacdetné rodiny. A práve preto tieto viacdetné rodiny majú oveľa väčšie problémy ako tie, ktoré začínajú s jedným dieťaťom. Poviem na konkrétnom príklade, keď som sa pred pár dňami stretol v rodine, ktorá privítala desiateho potomka v Jakubovanoch v okrese Sabinov. A napriek tomu, že tá situácia ekonomická a podmienky v našom štáte nie sú ružové, je schopná vychovávať 10 detí, ktoré chodia riadne do školy, a riadne plní svoje funkcie. Samozrejme, zháňa si pomoc aj cez iné možnosti. Otec riadne pracuje, matka sa, samozrejme, stará v domácnosti o deti. Ale je schopná vychovať aj v dnešných podmienkach 10 detí. A si myslím, že to nie je o tom, či máme dosť peňazí na účtoch, ale je to o tom, či tí rodičia chcú vychovávať rodinu a chcú vychovať riadnu rodinu, ktorá zabezpečí aj reprodukciu, o ktorej tu toľkokrát vlastne pridávame slová, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Madej.

    Chcem ale upozorniť, že o 11.00 hodine sa hlasuje, to znamená, že, pán poslanec, ak budete dlhšie hovoriť, tak, samozrejme, to prerušíme a potom to dokončíme po hlasovaniach.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spolupredkladateľ zákona poďakoval aj pani poslankyni Muškovej za to, že som sa mohol podieľať pri predložení tohto zákona na riešení tejto problematiky. Ďakujem aj ďalším pánom poslancov, paniam poslankyniam, s ktorými sme tento návrh a systematiku riešenia tohto problému konzultovali. A verím, že v prípade, ak sa Národná rada rozhodne posunúť tento zákon do druhého čítania, mohol by vyjsť ako konsenzus celej Národnej rady.

    Doteraz v súčasnosti platí, že pri narodení každého dieťaťa majú rodičia nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 4 350 korún. Navrhujeme, aby tento príspevok sa doplnil v prípade narodenia prvého dieťaťa o príplatok k tomuto príspevku vo výške 6 000 korún. Tak ako už bolo v diskusii povedané, naozaj tie prvotné jednorazové náklady pri prvom dieťati sú dostatočne vysoké na to, aby ich štát mohol dôstojnou úrovňou podporovať. Je to problematika naozaj demografického vývoja a je to aj problém toho, že mladí ľudia sa rozhodujú mať v neskoršom veku deti.

    A tu by som chcel povedať. Prosím všetkých: Nehádžme všetkých mladých ľudí do jedného koša. Naozaj podľa môjho názoru je drvivá väčšina mladých ľudí, ktorí by chceli mať deti, ale uvedomujú si svoju životnú situáciu, finančné možnosti, ktoré im nedovoľujú v danom čase porodiť dieťa a vychovávať ho. Preto sa snažia počkať s touto situáciou až do času, kým ich životná úroveň, resp. príjmy im to dovolia. Je to teda dané ekonomickou situáciou. A naším úmyslom bolo pokryť aspoň z istej časti dôstojne tieto potreby pri prvom rodičovstve, pri začiatkoch, ktoré sú naozaj pri prvom dieťati najvyššie.

    K tomu, že nie je v súčasnosti v Slovenskej republike ucelená problematika riešenia tohto problému, si dovolím poznamenať jednou témou. V médiách sme sa dopočuli, že pri pripravovanom návrhu rozpočtu sa ráta so zvýšením daňového bonusu o 50 Sk mesačne. Ja si dovolím len povedať, že to je naozaj jeden rožok denne a že takáto pomoc asi rodinám veľmi nepomôže.

    Chcem ešte pri tej príležitosti upozorniť na jednu vec, keď hovoríme o daňových bonusoch, takáto pravicová politika naozaj nepomáha všetkým skupinám obyvateľstva, pretože predstavme si osamelú matku, ktorá má rodičovský príspevok, prvé tri roky nemá z daňového bonusu nič, stará sa o dieťa, nepracuje, nemá nárok na tento daňový bonus. Preto si myslím, že takúto problematiku by sme mali riešiť rôznymi spôsobmi. A toto je návrh do diskusie k tomu.

    Čo sa týka dopadov na štátny rozpočet, ja osobne sa môžem zaviazať k tomu, že v prípade ak Národná rada sa rozhodne postúpiť uvedený návrh zákona do druhého čítania, na novembrovej schôdzi budeme hľadať prostriedky pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, aby tento nový inštitút bol pokrytý aj v štátnom rozpočte na budúci rok.

    Dovoľte mi povedať môj názor. Osobne si nemyslím, že inštitút príplatku k príspevku je dostatočný. Ale minimálne zabezpečí dôstojnú životnú úroveň a pomoc rodičom tak, ako to potrebujú.

    Navrhuje sa aj inštitút osobitného príjemcu. Môže sa stať a je to problém aj súčasnosti, že finančné prostriedky, ktoré sa dostanú taktiež teraz do rodín, v súčasnosti je tento príspevok pri narodení dieťaťa 4 350 korún, nemusia byť využité účelne. Preto navrhujeme rozšíriť inštitút osobitného príjemcu, aby bol efektívny a častejšie využívaný, aby v prípade, ak je ohrozený účel využitia týchto finančných prostriedkov zo strany rodičov, u ktorých, ak je obava, že to nevyužili pre toto dieťa, sa poskytli finančné prostriedky obci, inej fyzickej alebo inej právnickej osobe, ktorá ich bude musieť využiť v prospech dieťaťa.

    Mrzí ma, že pán poslanec Brocka nezostal pri diskusii, ale dovolím si reagovať, ako mi tu hlási pán poslanec Minárik, rád s ním budem pokračovať v tejto diskusii: Je to vaše stanovisko? Pán poslanec Brocka povedal, že je za podporu rodín. Na druhej strane povedal, že návrh zákona nepodporí, takže ani nechce umožniť diskusiu o tom, či je uvedená politika štátu správna v súčasnosti alebo či ju treba uvedeným spôsobom pozmeniť. Pán poslanec Brocka povedal, že ide o nepochopenie demografického vývoja a že sa tak pomôže tým, ktorí tieto finančné prostriedky nepotrebujú.

    A ja mám tu otázka jednu veľmi dôležitú pre vás, a to takú, že prečo potom v súčasnosti tolerujete, že príspevok pri narodení dieťaťa sa dáva každému dieťaťu, každým rodičom, teda aj tým bohatým, čo namietal pán poslanec Brocka. To je systém, ktorý je teraz. Vari navrhujete nejakú zmenu aj pri súčasne platnom právnom stave a režime?

    Takže z týchto vystúpení ja som aspoň osobne videl istú disproporciu v tom, že jedno sa hovorí, ale druhé, čo v súčasnosti je platné v Slovenskej republike, sa toleruje.

    Ja som otvorený tejto diskusii a naozaj v druhom čítaní, ak poviete, že by sme mali limitovať aj okruh osôb, ktorým sa podá tento príplatok k príspevku, tak môžeme o tomto diskutovať a v druhom čítaní tento pozmeňujúci návrh aj schváliť, ak to bude na prospech zákona a na prospech jeho prijatia.

    Osobne si myslím, že som veľmi rád vyjadreniu pána poslanca Brocku, aj keď s ním vecne nesúhlasím, že si dovolil povedať k ministerstvu, ktoré je zastúpené vládnou koalíciou, že robí hlúposti, aj keď takýto návrh zo strany ministerstva ja osobne na rozdiel od neho podporujem. Som rád preto, lebo si to nedovolil povedať k tomuto návrhu zákona. To ma naozaj presvedčuje o tom, že tento návrh zákona je dobrý. Je dobrý po vecnej, ale, naozaj som o tom presvedčený, je dobrý aj po legislatívnej stránke.

    Na záver mi dovoľte povedať, že som presvedčený, že peniazmi motivovať nemôžeme, ale dôstojnou podporou štátu môžeme napomáhať to, aby sme odbúrali stres a dôstojnou úrovňou podporili mladé rodiny a zakladanie mladých rodín mladými ľuďmi.

    Osobne si myslím, že naozaj tento zákon je taký, že v prípade každého, kto ho nepodporí, bude musieť hrýzť svedomie. A ja pevne verím, že získa podporu v Národnej rade.

  • Pán poslanec Madej, prosím, skráťte alebo prerušte svoje vystúpenie, pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch.

  • Pán predsedajúci, dovolím si mať v tom prípade procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní o tomto bode programu.

  • Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o zákonoch, ktoré sme prerokovali, pán poslanec, a potom v rokovaní o tomto bode programu. Nie je dôvod, aby sme...

  • Ale každopádne si myslím, že o procedurálnom návrhu by sa malo dať hlasovať.

  • Nech sa páči, dám hlasovať, pokiaľ bude podaný.

  • Ide naozaj o 5 minút, pán predseda.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja už len na záver poviem, že prosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne tým, ktorí vystúpili na jeho podporu. Ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do diskusie o ňom. A pevne verím, že takéto riešenie nájde podporu v Národnej rade. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, majte trošku úctu ku svojim kolegom.

    Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pána poslanca Ivanka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru uviedol návrhy v hlasovaní k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto, preto dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Ivanko, prosím, ešte raz zopakujte návrh uznesenia. Prosím o upokojenie sa v rokovacej sále, páni poslanci. Pani poslankyňa Černá, pán poslanec Mitrík, prosím vás.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený poslanecký návrh zákona, ktorý predložil pán poslanec Cabaj, v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 81 za, 10 proti, 40 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Áno. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, registrujem vašu poznámku. Prosím technikov, aby skontrolovali hlasovacie zariadenie pána poslanca Cupera.

  • Odpoveď z pléna.

  • Pán poslanec, spustil som hlasovanie kvôli vám. (Hlasy z pléna.) Nie, len pán poslanec Cuper hlasuje teraz.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ivanko.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady a že výbory, ktoré boli určené, prerokujú poslanecký návrh zákona do 24. novembra 2004 a gestorský výbor ho prerokuje do 25. novembra 2004.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 127 za návrh, 1 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Abrhana, aby z poverenia výboru pre verejnú správu uviedol návrhy v hlasovaní k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Číž. Nepredložil žiadny pozmeňujúci návrh, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 42 za, 22 proti, 67 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Prosím pani poslankyňu Sárközy, aby ako poverená spravodajkyňa výborom pre sociálne veci a bývanie uviedla návrhy hlasovaní k

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 67 za, 21 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Prosím teraz pána poslanca Vážneho, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu, ktorým je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie správy o súčasnom stave v Slovenských aerolíniách, a. s.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie správy o súčasnom stave v Slovenských aerolíniách, a. s.

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 21 dní predložila Národnej rade Slovenskej republiky 1. komplexnú správu o finančnom hospodárení v akciovej spoločnosti Slovenské aerolínie za obdobie od roku 2001 do 30. 6. 2004 so stanoviskom vlády, ako riešila pretrvávajúce nedostatky a aké vyvodila dôsledky za súčasný stav v tejto spoločnosti, 2. úplné znenie dokumentov súvisiacich s avizovaným prijatím pôžičky Slovenskými aerolíniami, a. s., spolu s komentárom k podmienkam a forme ručenia tohto kontraktu.“

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 70 za, 7 proti, 59 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Teraz prosím pána poslanca Hamarčáka, aby ako poverený spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol návrhy v hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. V rozprave k tomuto návrhu zákona som vystúpil iba ja a navrhol som, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 72 za návrh, 63 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Národná rada rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz prosím pána poslanca Hurbana, aby predniesol návrhy uznesení k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 2 proti, 78 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz prosím pána poslanca Béreša, aby z poverenia výboru pre verejnú správu uviedol návrh hlasovania k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o spôsobe vymenovávania a odvolávania vedúcich predstaviteľov štátnej správy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctená snemovňa, v priebehu rozpravy vystúpila iba jedna poslankyňa, Katarína Tóthová, nepredniesla však žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 70 za návrh, 27 proti, 35 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 24. novembra 2004 a gestorskému výboru do 25. novembra 2004.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 115 za, 4 proti, 12 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Paška sa hlási o slovo. Zapnite pána poslanca Pašku.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa opýtať ctených kolegov zo zahraničného výboru, či by sme sa nemohli operatívne o 12.00 hodine stretnúť v zasadačke zahraničného výboru.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov,

    ktorého predkladateľmi sú pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Róbert Madej.

    Ešte predtým, prepáčte, pani predkladateľka, chcem sa opýtať, či chce niekto reagovať faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Madeja. Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, napriek rozruchu v sále chcem upozorniť poslancov, že keď budeme hlasovať o tomto zákone, aby si uvedomili, že je úplne domyslený, pretože pre sociálne skupiny, ktoré by chceli tento návrh zákona zneužiť, je tam ustanovenie náhradného príjemcu, to znamená, že predkladatelia domysleli túto otázku úplne aj do tejto roviny. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, chcem len členom zahraničného výboru oznámiť, že pán predseda zvoláva rokovanie výboru na 12.00 hodinu, tak ako povedal, ale do zasadačky výboru pre európske záležitosti. Teda v zasadačke výboru pre európske záležitosti o 12.00 hodine bude rokovať zahraničný výbor.

    Pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcel poďakovať aj za faktickú poznámku pani profesorke Tóthovej. Osobne si myslím, aj to vystúpenie dokázalo, že ten návrh zákona je dobre pripravený a počíta so všetkými možnosťami, počíta naozaj aj s možnosťami, aby finančné prostriedky, ktoré by boli poskytnuté rodičom, nemohli byť zneužité. A na zabránenie toho je tam inštitút osobitného príjemcu.

  • Ruch v sále.

  • Ja napriek tomu, že je taký hluk v sále, si dovolím požiadať naozaj všetkých pánov poslancov a panie poslankyne o podporu tohto dobrého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby sme sa navzájom rešpektovali. V takejto situácii sa naozaj nedá rokovať.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem veľmi pekne aj vám všetkým, ktorí ste vystúpili vo svojom vystúpení a podporili tento návrh zákona. Dokonca chcem poďakovať poslancom aj z SDKÚ, aj z ANO, aj zo Slobodného fóra, všetkým, ktorí ani nevystúpili a nepovedali nič proti tomu, pretože vlastne ste svedčili, že v duchu určite súhlasíte s týmto návrhom zákona.

    Mňa totálne šokovalo vystúpenie pána poslanca Brocku, kresťanského demokrata, ktorý odmietol návrh a dokonca si, dá sa povedať, robil posmech z tohto zákona s tým, že by ho podporil v tom prípade, ak by bol príplatok na tretie a štvrté dieťa. Kresťanskí demokrati, ja som dúfala, že práve z vašej strany vystúpi niekto a povie, že tento príspevok je tak malý a tak mizerný, že ho treba navýšiť, že 6 000 je skutočne smeť a z toho rozpočtu tých 14 mil. pre deti absolútne nemôže chýbať, pretože ak si uvedomíme, že deti dotujú štát nielen pri narodení, ale počas celého toho svojho vývoja obrovskými financiami na DPH, určite aj tie príspevky, prídavky, príplatky, ktoré sa dávajú rodičom, nepokryjú tie výdavky, ktoré dajú rodičia vďaka DPH na obrovské drahé tovary.

    Ja som chcela ešte upozorniť aj pánov poslancov na to, s čím vystúpila pani poslankyňa Tóthová, a to najmä kresťanských demokratov. Pán poslanec Brocka, ak aj jedno dieťa zachráni tento príspevok pred interrupciou, chcela som vás veľmi pekne poprosiť, pouvažujte nad tým a podporte tento návrh, pretože jedine vy ste vystúpili proti tomuto návrhu zákona, ktorý môže určite pomôcť. Nehovorím, že môže pomôcť demografickému vývoju, ale určite pomôže mladým rodinám a najmä deťom. Ďakujem vám veľmi pekne za podporu.

  • Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som využila svoje právo spravodajkyne a technicky a filozoficky sa vyjadrila k niektorým veciam, ktoré tu odzneli v rozprave. Pani poslankyňa Mušková teraz, ako odchádzala, povedala, že zabudla sa poďakovať maďarskej koalícii. Tak zrejme očakávala, že ja vystúpim. Ja som jej to dopredu aj signalizovala. Ona sa poďakovala všetkým, ktorí nevystúpili, s tým, že zrejme budú podporovať návrh. Zabudla na nás. Takže beriem to, akože chcela počuť, aký mám názor, teraz mám na mysli svoj názor.

    Ja som si dvakrát prečítala názov tejto novely, pretože počas prerokovávania som počula o interrupciách, o socialistickom a sociálnom idealizme, o populistických veciach, o tom, aká je nezamestnanosť, proste o všetkom. Asi v jednom alebo dvoch vystúpeniach som počula o rodine. Predkladatelia hovorili o tom, že týmto chcú zachovať rodinu na Slovensku alebo zvyšovať demografickú krivku. Ale tu boli schizofrenické vyjadrenia. Dovoľte, aby som vám to povedala, pretože na jednej strane ste hovorili o tom, že chceme sa priblížiť, pán poslanec Urbáni, k populačnej krivke, aká je v modernom svete. No ja by som nebola rada, keby sme sa priblížili k tej populačnej krivke, aká je v modernom svete, pretože demografická a populačná krivka v Európe je veľmi zlá. A tam by som bola rada, keby sme predstihli tú modernú Európu.

    Druhá vec. Dostal veľkú kritiku pán poslanec Brocka, keď sa ozval voči tomu, že ministerstvo pripravuje návrh novely zákona, v ktorej by ten príspevok, ktorý sa teraz dáva, sa dával aj tým rodičom, ktorí deti nedajú do jasiel. Pani poslankyňa Dubovská, alebo neviem presne, ako sa teraz volá, hovorila, aké je to moderné, pretože napr. v modernom Francúzsku to ženy využívajú a idú robiť, vracajú sa do zamestnania po troch mesiacoch. Ja som veľmi rada, že vtedy, keď sme toto novelizovali, to bolo asi v roku 2002 alebo v roku 2001, sme dávali príspevok rodičom znížený, vtedy to bolo 1 200 korún, teraz je to už zvýšené, vtedy, ak nedajú dieťa do jasiel. Prečo? Pretože pán poslanec Brocka tu spomínal psychológov a psychiatrov, ja by som to doplnila aj pedagógmi, ale u každého rodiča my sme chceli dosiahnuť to, aby matky a, tam, kde to chcú využiť, aj otcovia boli na rodičovskej dovolenke do troch rokov veku dieťaťa. To je obdobie, ktoré sa v živote nikdy nevráti. Nebudem podporovať to, nebudem za liberalizáciu toho, aby sme sa vrátili zase k tomu, aby matky mohli ísť robiť naspäť, povedzme, po troch mesiacoch. Keď si to matka želá, tak nech si ona sama spraví všetko kvôli tomu, ale nebola by som rada, keby takéto veci podporoval štát. A súhlasím s tým, nebola by som rada, keby sme znova zaviedli nejaký dvojaký meter pre tých, ktorí dajú deti do jasiel, a pre tých, ktorí sa budú o tie deti starať, táto novela, čo pripravuje ministerstvo, by sa týkala len škôlok, samozrejme, tam sú zriaďovatelia obecné samosprávy.

    Vy ste tu hovorili o tom, ako je dobré, doslovne chcem interpretovať výrok pani poslankyne Tóthovej, ktorá povedala, že tento zákon je úplne domyslený, pretože myslí na inštitút osobitného príjemcu, aby to nemohli tí rodičia, ktorí to chcú zneužívať, zneužiť. Ja som to už povedala predkladateľom, my sme minulý týždeň s pánom poslancom Brockom boli na poslaneckom prieskume v Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sme sa pýtali na to, ako je využívaný tento inštitút osobitného príjemcu pri štipendiách, pri základných školách, pri stredných školách, pri tých príspevkoch, ktoré sa dávajú deťom pri stravovaní v školskej jedálni alebo na školské potreby. Pre mňa ten výsledok bol šokujúci, že na Slovensku je okolo 2 800 obecných samospráv, ak sa dobre pamätám, 2 854. Čo myslíte, koľko samospráv využilo inštitút osobitného príjemcu? Nie sme v stávkovej kancelárii, 4 samosprávy využili túto možnosť. Takže to je len na margo toho, že tuto je úplne všetko domyslené.

    Počúvala som také veci, že mladí ľudia chcú cestovať a vidieť svet. Takmer v každom diskusnom príspevku sa hovorilo o tom, že nie sú peniaze, nerodia sa deti. Paradoxné je ale, že podľa údajov Štatistického úradu najviac detí sa rodí na južnom Slovensku, v južných okresoch stredného a východného Slovenska a na Kysuciach a Orave. Nezamestnanosť je najnižšia v Bratislave. Najlepšie sa žije rodinám, ktoré žijú v Bratislave. Tak tu mi trošičku niečo nesedí.

    A dovoľte mi jednu poznámku ešte k tomuto. Pretože spolupracujem s ľuďmi mnohodetných rodín, ktorí sa nielen stretávajú na území Slovenska, ale majú možnosť počas seminárov alebo počas letných prázdnin stretávať sa s mnohodetnými rodinami aj z iných krajín, uvediem teraz konkrétne, čo som od nich počula, čo sa týka Chorvátska. Veď vieme, aká bola situácia prednedávnom v Juhoslávii, aké konflikty tam prebiehali. Najviac detí sa začalo rodiť po tom, ako sa skončila vojna. Oni mi dali túto otázku na jednom seminári: Musí byť vojna preto, aby sa rodili deti? A myslím si, že ich zabezpečenie bolo oveľa horšie, ako o tom hovoríme teraz. A ja som začala rozmýšľať o tom, keď som to tu počúvala, aké je ťažké byť študentom, ako ťažko sa je rozhodovať rodičom alebo študentom, či ponechať si dieťa alebo nie. A rozmýšľala som o tom, ako sme sa asi narodili my alebo ako sa rodili naše deti. Ja mám 32-ročného syna, dovoľte mi túto osobnú poznámku, manžel a ja sme boli študenti, keď sa nám syn narodil. Ani jeden, ani druhý sme nepoložili tú otázku čo a ako, samozrejme, bez podpory rodičov z obidvoch strán by to nešlo. Ale myslím si, že tá solidarita v rodine musí byť aj teraz.

    To boli tie moje poznámky, ktoré som musela povedať.

    A, samozrejme, ja som si vypočula aj tú širokú diskusiu, ktorá sa tu viedla už v tomto volebnom období aj v minulom volebnom období kvôli interrupciám. No a tuto je tá druhá schizofrénia, pretože niektorí vystupovali aj vtedy. A teraz začali hovoriť o tom, čo sa spraví vtedy, keď jeden plod sa odsaje a druhý sa porodí. Teda zase sú tí ľudia, ktorí boli proti interrupcii a za liberalizáciu a teraz hovoria úplný opak. Dobre si pamätám aj na ich vyjadrenia, pretože som bola prítomná v sále.

    Takže pre to všetko, čo som povedala, ešte chcem opraviť pani poslankyňu Muškovú, tie jej posledné vety, keď tu vystupovala a hovorila, že keď ide o to, že sa tu použije 14 mil., ja som to už povedala, ja mám to vyčíslenie z tej prílohy, ktoré tu bolo priložené, tam sa hovorí o 140 mil., ale, samozrejme, ten počet nie je presný.

    Takže ja som reagovala na tie poznámky, ktoré odzneli v rozprave, pokúsila som sa byť úplne bez emócií. To boli technické a filozofické poznámky, ktoré som potrebovala povedať. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem vás informovať o ďalšom priebehu rokovania 32. schôdze Národnej rady. Odporúčam, aby sme dnes pokračovali v rokovaní do 13.00 hodiny. Potom vyhlásim obedňajšiu prestávku a po nej preruším rokovanie 32. schôdze s tým, že budeme pokračovať v utorok ráno o 9.00 hodine prerokúvaním ďalších bodov programu. Podľa dohody by sme mali začať rokovať o zákonoch energetických, ktorých predkladateľom je pán minister hospodárstva. Je súhlas s takýmto postupom, páni poslanci?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz pána poslanca Lintnera, aby z poverenia skupiny poslancov uviedol a odôvodnil

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 896.

    Pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, predstupujem pred vás v mene skupiny poslancov so snahou o novelu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Uvedomujem si, že sme sa dosť ťažko dopracúvali k schváleniu tohto zákona a neuplynulo veľa vody. Ale praktický život ukázal, že snáď v niektorých ustanoveniach sme boli vo svojom videní alebo vo svojich predstavách až príliš prísni. A dopad tohto zákona potom niekde až naráža na funkčnosť niektorých inštitúcií. A táto novela má snahu to odstrániť.

    Predkladám pred vás návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto ústavnom zákone.

    Čl. I: „Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z., ktorým s mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, sa mení a dopĺňa takto:

    „Po prvé. „V čl. 2 ods. 1 sa vypúšťa písmeno zd).“

    Po druhé. „V čl. 2 ods. 2 sa za slová „Slovenskej republiky“ vkladajú slová „a členov Rady pre vysielanie a retransmisiu“.“.“

    Čl. II: „Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2005.“

    Krátko k dôvodom. Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je vyňať členov Rady Slovenskej televízie a členov Rady Slovenského rozhlasu z pôsobnosti ústavného zákona a zúžiť rozsah obmedzení pre členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie tohto návrhu nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu.

    Pár slov ešte k tým jednotlivým bodom.

    Pokiaľ sa týka citovaného bodu 1 tejto novely, navrhujeme vyňať z pôsobnosti ústavného zákona Radu Slovenskej televízie a Rozhlasovú radu. V zmysle zákonov č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase a č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii nie sú funkcie členov rád týchto orgánov verejnými funkciami, činnosť v týchto radách sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, čo implikuje, že sa toto členstvo vykonáva popri zamestnaní alebo inej činnosti. Za výkon činnosti v Rade Slovenskej televízie, v Rozhlasovej rade náleží im členom odmena vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Zákaz podnikania a výkonu činnosti v oblastiach, ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov s členstvom v radách, obsahujú uvedené zákony.

    Niekoľko poznámok k navrhovanej novele v bode 2. Pri členoch Rady pre vysielanie a retransmisiu sa nenavrhuje úplné vypustenie z ústavného zákona, ale len zúženie obmedzení. Dôvodom je, že Rada pre vysielanie a retransmisiu má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom zákonom č. 308/2000 Z. z. Rada pre vysielanie a retransmisiu je teda v obdobnom postavení ako Úrad pre ochranu osobných údajov, Telekomunikačný úrad alebo Poštový úrad. Špecifikom rady je však to, že ide o kolektívny orgán, ktorého členovia nevykonávajú svoju funkciu ako hlavnú zárobkovú činnosť. Preto je odôvodnené, aby sa na nich vzťahoval ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov okrem obmedzení podľa čl. 4 ods. 2 písm. c) až e) a ustanovenia čl. 5. Zákaz podnikania a výkonu činnosti v konkrétnych oblastiach, ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov s členstvom v rade, obsahuje zákon č. 308/2000 Z. z. Rozširovanie zákazu podnikania nad rámec možného konfliktu nemá opodstatnenie a mohlo by znefunkčniť činnosť volenej rady. Pre ďalšiu voľbu by to znamenalo zúženie možnosti výberu kandidátov, ktorí by inak spĺňali všetky predpoklady stanovené zákonom.

    Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu, aby sme si uvedomili, že niekedy aj náš dobrý úmysel môže spôsobiť komplikácie v praktickom živote, a teda chcem vás požiadať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, aby Národná rada schválila uznesenie o postupe tejto novely do druhého čítania. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, pán poslanec, pán predkladateľ.

    Prosím pána poslanca Husára, ktorého poveril gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku ústavnoprávneho výboru k predloženému návrh ústavného zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma svojím uznesením zo 6. októbra 2004 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní nasledovnú spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu ústavného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Tiež z nej vyplýva, že navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi odporúčania uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

    Pán predsedajúci, to je všetko, prosím, aby ste otvorili k návrhu rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne prihlášky písomné, ústne prihlášky takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánom poslancom Lintnerovi, Husárovi.

    Prosím poslanca Ondriaša, aby z poverenia skupiny poslancov predniesol

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, predkladám návrh zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Je to zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie. Návrh zákona ste dostali ako tlač 898.

    Účelom navrhovaného zákona je prešetriť zákonnosť privatizácie a reštitúcie majetku štátnych podnikov, družstiev, rozpočtových a príspevkových organizácií, spoločenských organizácií a národných výborov pre fyzické alebo právnické osoby po 1. januári 1990. Zákon nesmeruje proti základným princípom privatizácie a reštitúcie, ale rieši prípady ich realizácie, keď sa tak stalo v konaní v rozpore so zákonnosťou.

    Myslím si, že väčšina vie, ako privatizácia a reštitúcie prebiehali a prebiehajú. Preto ju pripomeniem len veľmi stručne. Po roku 1989 sa vytvárali manažmenty podnikov pre ich privatizáciu, pričom majetok štátnych podnikov a organizácií sa často preceňoval na nižšie hodnoty alebo sa vyraďoval a postupne rozkrádal. Vytváral sa tzv. dubiózny majetok, o ktorý sa vedome znižovala hodnota podnikov pred privatizáciou. Výroba sa podnikom postupne zastavovala, výrobné podniky zanikali, niektoré sa zmenili na predajne alebo sklady zahraničného tovaru a následne sa privatizovali. Špekulantom sa za úplatky poskytovali nedobytné úvery v bankách, najmä na privatizáciu. Zákony na reštitúciu a privatizáciu štátneho majetku sa schvaľovali postupne a cielene v prospech záujmových skupín a zahraničného kapitálu. Majetok sa prevádzal z vlastníctva štátu a iných právnických osôb nielen reštitúciou a privatizáciou, ale aj cez konkurzné konania a likvidáciu podnikov. Podľa zákona o malej privatizácii sa predával majetok špekulantom, tzv. holandskou dražbou, často hlboko pod cenu, a niekedy aj mafiánskou formou, kde niektorí záujemcovia boli donútení od dražby odstúpiť. Vytvoril sa Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond, ktorým sa zveril majetok štátu a majetok neznámych osôb, za ktorý nebol nikto dostatočne zodpovedný. Dochádzalo k obohacovaniu sa na privatizačných projektoch a znaleckých posudkoch v reštitúciách. Takticky sa menil spôsob z kontrolovateľnej privatizácie výberovým konaním na nekontrolovateľnú privatizáciu priamym predajom cez politické strany. Vytvárali sa akciové spoločnosti s tým, že do podnikov vstúpil zahraničný kapitál často v nevýhodnom pomere pre štát. V mnohých prípadoch hodnota zahraničnej technológie ako akciový podiel zahraničného investora bola oveľa nižšia ako budovy a infraštruktúra privatizovaných podnikov. Takto sa privatizovali niektoré podniky v neprospech štátu a v prospech zahraničného investora. Podniky, ktoré upadli do konkurzov, sa nekontrolovane likvidovali. Doklady o tom sú buď minimálne, alebo žiadne. Vytvárali sa a vytvárajú sa tiché spoločnosti, do ktorých vkladajú svoj kapitál novodobí zbohatlíci, politici a zahraniční investori. A tie potom podnikajú, príp. prepierajú aj špinavé peniaze. Veľká privatizácia tzv. strategických podnikov prešla do formy privatizovania spoločného majetku zahraničným investorom. Aj tu došlo k vážnym podozreniam z korupcie, klientelizmu, uzavretia zmlúv v neprospech štátu a k výplate vysokých odmien zahraničným poradcom.

    Veľké rozdiely medzi účtovnou hodnotou sprivatizovaného majetku a jeho kúpnou cenou dokladá dokonca aj správa ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Uvediem aspoň niektoré čísla z nej. Napr. v roku 1994 účtovná hodnota sprivatizovaného majetku bola 21 mld. korún, ale jeho kúpna cena bola 8 mld. korún, kde len v tomto prípade, len v tomto roku 13 mld. korún sa niekde stratilo. Napr. v roku 1996 účtovná hodnota sprivatizovaného majetku bola 43 mld. korún, jeho kúpna cena bola 12 mld. korún. Stratilo sa niekde 31 mld. korún. Takto by som mohol pokračovať.

    Mnohé akcie Slovnaftu, VSŽ a Nafty Gbely a ďalších podnikov sa predali za menej ako 30 % účtovnej hodnoty. Po roku 1998 sa začali privatizovať strategické podniky, čím sa oslabila ekonomická suverenita Slovenska, a tým aj naša bezpečnosť. Slovensko sa dostalo takmer do úplnej ekonomickej závislosti od zahraničia, čoho výsledkom sú ekonomické straty. Ja si myslím, že všetci to poznáme.

    V dôsledku zlých úverov v bankovom sektore sme prišli o viac ako 130 mld. korún. Nikto nevie, kto to spôsobil, kto sa obohatil a ako boli vinníci potrestaní. Oddlžili sa banky a iné finančné ustanovizne z peňazí daňových poplatníkov od nedobytných úverov. Sporné pohľadávky z úverov sa predávali pod cenu zahraničným záujemcom alebo fiktívnym procesom zanikli na tento účel vytvorenom Konsolidačnou bankou. Slovenské banky sa predali do zahraničia často v nevýhodnom pomere pre Slovensko. Desiatky miliárd korún sa použilo na ozdravenie bánk, ktoré boli potom predané lacno do zahraničia. Napr. najväčšia slovenská komerčná banka Slovenská sporiteľňa bola predaná rakúskej Erste Bank za 18,4 mld. korún. Aby ju bolo možné predať, predtým štát vynaložil takmer 40 mld. korún na jej ozdravenie.

    V štáte sa rozmáha klientelizmus a korupcia v štátnej správe a samospráve. Predstavitelia miestnej štátnej správy, primátori, starostovia, vzali vysoké pôžičky na budovanie miest a obcí, pričom založili majetok miest a obcí. Výstavbu často realizovali a realizujú vlastnými alebo nastrčenými firmami.

    Podporil sa rozklad poľnohospodárskych družstiev. Následkom straty pôvodnej pôdnej základne mnohé družstvá zanikli. Majetok, ktorý nebol vrátený pôvodným vlastníkom, sa stal ľahkou korisťou špekulantov cez reštitučné konanie. Realizovali sa aj protiprávne reštitúcie a vyplácanie náhrad za pozemky, ktoré ani podľa tejto legislatívy nebolo možné vydať. A špekulanti reštituovali aj majetky, ktoré prepadli v prospech štátu v dôsledku neplnenia daní, prostredníctvom reštitučného konania či privlastnenia. Privlastnili sa aj tzv. odumrte, t. j. majetky, ktoré nadobudol štát po osobách, ktoré nemali dedičov, ale aj iný majetok, ktorý bol vo vlastníctve neznámych osôb a starších osôb, u ktorých bol predpoklad, že sa nebudú môcť brániť.

    Výsledkom netransparentného privatizačného a reštitučného procesu, pri ktorom sa mnohé fyzické a právnické osoby neprávom obohatili v neprospech štátu, sú veľké škody v hospodárstve Slovenska. Napr. produkcia v poľnohospodárstve po roku 1989 klesla na 58 % produkcie z roku 1989. Produkcia v stavebníctve, klesla na 38 % z roku 1989. Produkcia v priemysle po privatizácii klesla na 93,9 %.

    Ešte raz opakujem, výsledkom netransparentného privatizačného a reštitučného procesu sú nízke reálne mzdy, ktoré sú nižšie, ako boli v roku 1989, nízke dôchodky, spoplatnenie školstva a zdravotníctva.

    Cieľom návrhu zákona je napraviť neprávosti privatizačného a reštitučného procesu po roku 1989.

    Teraz by som vás stručne oboznámil s niektorými faktmi v navrhovanom zákone.

    Návrh zákona ustanovuje postup verejnej moci pri zisťovaní spôsobu prevodu majetku vo vlastníctve štátu a inej právnickej osoby na iné fyzické alebo právnické osoby po roku 1989 a opatrenia voči tým osobám, ktoré ho nadobudli v konaní v rozpore so zákonnosťou. Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých sa majetok fyzických osoby alebo právnickej osoby, ktorá ho získala v rozpore so zákonnosťou, prevádza späť do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby.

    Popíšem aspoň tri základné pojmy v návrhu zákona.

    V súčasnosti neexistuje centrálna podrobná evidencia ani kompletné štatistické údaje o prevedenom majetku pred a po 1. 1. 1990. Neexistuje ani podrobná archívna dokumentácia spojená s jednotlivými prevodmi majetku po roku 1989. Taktiež často chýbajú údaje o tom, kto sa na týchto prevodoch zúčastnil ako vlastník alebo správca a kto bol za tieto prevody z titulu vtedajšej svojej funkcie zodpovedný. Preto v návrhu zákona sa zriaďuje pri Ministerstve financií Slovenskej republiky „zoznam“. Tento zoznam bude nielen dôslednou pasportizáciou prevedeného majetku, ale aj právnym podkladom pre prípadné súdne konania, správne konania a trestnoprávne konania. Zoznam majetku bude napr. obsahovať súpis majetku štátu a inej právnickej osoby, cenu majetku, meno vlastníka, názov správcu majetku a presne označené hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ich majetkovú podstatu, ako aj iné majetkové práva, licenčné práva a duševné práva k 31. 12. 1989. Ďalej bude obsahovať mená a funkcie štatutárnych osôb právnych subjektov, ktoré uskutočnili prevod majetku. Zoznam bude ďalej obsahovať právnu formu, právny titul prevodu vlastníctva a podmienky, za ktorých došlo k prevodu vlastníctva. Ďalej bude obsahovať meno osoby, na ktorú prešlo vlastníctvo k majetku. Cena majetku bude z uvedených položiek, z ktorých sa skladala v čase prevodu vlastníctva. Ďalej bude obsahovať výšku a účel a druh úverov poskytnutých osobe, ktorá nadobudla majetok v súvislosti s prevodom vlastníctva, a dátumy a sumy úhrad úverov. Ďalej bude obsahovať daňové nedoplatky, ktoré vznikli v súvislosti s jednotlivými prevodmi vlastníctva. Ďalej bude obsahovať nedobytné úvery a iné nedobytné pohľadávky vzniknuté pred prevodom a po prevode vlastníctva k majetku a tak podobne.

    Návrh zákona definuje „konanie v rozpore so zákonnosťou“. Je to napr., keď majetok prešiel z vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby do vlastníctva súkromnej alebo právnickej osoby v dôsledku zmluvy uzavretej za nevýhodných podmienok v neprospech štátu alebo inej právnickej osoby, keď zmluvou o prevode vlastníctva sa uviedol do omylu zástupca štátu, keď sa nesplnili podmienky zmluvy o prevode vlastníctva k majetku, keď sa neuhradil úver banke alebo inej finančnej inštitúcii z dôvodu nedobytnosti úveru, ktorým bola zaplatená cena alebo časť ceny majetku, keď sa zmenili podmienky zmluvy o prevode vlastníctva v neprospech štátu, napr. že bola znížená cena prevedeného majetku o viac ako 10 % alebo doba splácania úveru sa posunula o viac ako 5 rokov oproti pôvodnej zmluve, keď zmluva o prevode vlastníctva bola uzavretá na základe vplyvu zneužitia právomoci verejného činiteľa alebo na základe úplatkárstva v neprospech štátu.

    Návrh zákona zriaďuje Fond spoločenského vlastníctva národného majetku Slovenskej republiky, ktorému by mal byť zverený do držby a správy majetok štátu, ktorý bol získaný od osôb, ktoré ho nadobudli v konaní v rozpore so zákonnosťou.

    Záverom by som dodal, že cieľom navrhovaného zákona je prešetriť privatizáciu a reštitúcie s ohľadom na dodržiavanie zákonnosti. Predložený zákon má taktiež prispieť k nastoleniu verejného poriadku, rovnosti pred zákonom a rovnosti šancí v podnikateľských aktivitách.

    Verím, že poslanci, ktorí na volebných mítingoch často zdôrazňovali, že sa budú zasadzovať o prešetrenie privatizácie, podporia môj návrh zákona. Verím, že poslanci, ktorým ide o to, aby na Slovensku vládla spravodlivosť, podporia môj návrh zákona. Samozrejme, môže sa stať, že niektorí poslanci ho nepodporia. V tomto prípade svojím hlasovaním vyjadria postoj, že pravdepodobne ochraňujú ľudí, ktorí prišli k majetku privatizáciou a reštitúciou v konaní v rozpore so zákonnosťou. Panie poslankyne, páni poslanci, ja verím, že nezastupujete v Národnej rade Slovenskej republiky slovenských špekulantov, ktorí privatizovali náš majetok v konaní v rozpore so zákonnosťou, ale zastupujete občanov, ktorí chcú prešetriť nezákonnú privatizáciu a reštitúciu, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že vám ide o to, aby sa na Slovensku konečne mali lepšie poctiví a slušní ľudia ako podvodníci, a preto podporíte môj návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Prosím pána poslanca Malchárka, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru, ktorému bol návrh zákona v prvom čítaní pridelený. Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslanca Karola Ondriaša.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti vyplývajúce z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je prioritou uvedenou v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy.

    Ako spoločný spravodajca k uvedenému návrhu zákona odporúčam podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodla nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky okrem pána spoločného spravodajcu. Pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som rád nadviazal na moje stanovisko ako stanovisko spravodajcu a prednesiem procedurálny návrh, ktorý je v súlade s § 73 ods. 2 písm. b), aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Karola Ondriaša. Dôvodom je obsah tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    V rámci rozpravy ešte raz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy.

  • Hlasy z pléna.

  • Najskôr faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová bude reagovať. Zapnite, prosím, mikrofón pani poslankyni Bollovej na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcem reagovať na vaše veľmi strohé vysvetlenie dôvodu, prečo nechcete, aby sa pri prerokúvaní tohto zákona pokračovalo. Myslím si, že už máte dosť rokov na to, aby ste si pamätali, čo sa tu za posledných niekoľko rokov stalo a porobilo, t. j., aby som bola konkrétna, za posledných 15 rokov, resp., aby som bola ešte konkrétnejšia, za prvé roky po prevrate v roku 1989. Vy určite viete veľmi dobre, že mnohé závody, mnohé jednotné roľnícke družstvá, mnohé podniky boli zlikvidované vďaka rôznym špekulantom a že prevody majetku sa skutočne robili nie na základe morálnych ekonomických zákonov. Ja viem, že boli vytvorené aj zákonné holandské dražby a tak ďalej, ale ak by sme to mali takto posudzovať, tak potom i obdobia historicky ešte staršie by sme museli hodnotiť z pohľadu toho, že bola taká doba, boli také zákony. To sa vám, samozrejme, nepáči, takéto zdôvodnenie v časoch minulých nepripúšťate. Preto by som bola veľmi rada, keby ste svoje zdôvodnenie návrhu, že nebudeme pokračovať v prerokúvaní tohto zákona, zdôvodnili konkrétne, nielenže nepovažujem to za dobré, lebo naozaj tie majetky štátu čiže majetky všetkých sa zničili, vyparili, rozkradli a rozpredali za smiešne sumy. Boli to často podniky, v ktorých sa nielen vyrábala nekonkurencieschopná výroba, boli to družstvá, ktoré produkovali veľké množstvo potravín, ktoré boli ďaleko lacnejšie ako tie, ktoré dnes dovážame, a tak ďalej. Ja si myslím, že nemusím tu dlho rozprávať, všetci vieme, o čo ide. Ja by som vás prosila, keby ste tento svoj dôvod...

  • Prerušenie rečníka časomierou.

  • V rozprave nikto viac nebol prihlásený.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa navrhovateľ vyjadriť? Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja veľmi krátko zopakujem, čo hovorila pani poslankyňa Bollová. Ako je možné, že celý zákon sa odsunie na základe jednej vety v odôvodnení procedurálneho návrhu, že obsah nie je dobrý. Ja si myslím, že tým, že sa tuná nehovorí o obsahu, že ozaj konkrétne fakty neexistujú, prečo by sa mal odsunúť. A ja budem prekvapený, ak poslanci Národnej rady Slovenskej republiky podporia procedurálny návrh na základe tejto jednej vety. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz spoločný spravodajca záverečné slovo chce mať. Nech sa páči.

  • Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, moje krátke odôvodnenie bolo motivované z úcty k vám, pán kolega, pretože ten zákon je v prvom čítaní a pretože si myslím, že nespravodlivosť z minulosti nie je možné riešiť novou nespravodlivosťou, ktorá by zakladala sa práve prijatím takéhoto vášho zákona. A toto si moderná spoločnosť v Slovenskej republike naozaj nezaslúži. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Bude nasledovať prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 900, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 911.

    Slovo má pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

    Podľa doterajšieho znenia zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a na základe skúseností z výberových konaní na právo používať frekvencie súčasná právna úprava neumožňuje vyžadovať úhradu za právo používať frekvencie v trhovej cene, nezohľadňuje náklady na správu frekvencií, plánovanie, koordináciu a pokračovanie požívania frekvencií, dohľad nad používaním frekvencií vrátane potrebných meraní, skúšok a prieskumov o zlučiteľnosti na zaručenie efektívneho a bezporuchového použitia frekvencie.

    V § 33 ods. 1 a 2 dosiaľ platná úprava limituje kumulatívne jednorazovú úhradu za vymedzenie alebo pridelenie frekvencie a opakovanú úhradu za používanie každej frekvencie do výšky 1 mil. Sk alebo ich ekvivalent v eurách, čo je v rozpore s § 32 ods. 6 písm. f), na základe ktorého žiadateľ o frekvencie sám ponúka výšku jednorazovej úhrady za vymedzenie alebo pridelenie frekvencií. V záujme odstránenia tohto rozporu sa navrhuje upraviť znenie § 33, konkrétne odseku 2, ktoré umožní úradu vyberať jednorazovú úhradu za pridelenie frekvencie vo výške ponúknutej žiadateľom, čo podľa doterajšieho znenia § 33 ods. 1 a 2 nie je možné, čo som už pred chvíľou konštatoval. A opakované úhrady taktiež umožní vo výške stanovenej sadzobníkom.

    Ďalší problém je, že v praxi sa vyskytujú prípady, keď používateľ zneužíval doterajšie znenie § 34 ods. 1 písm. d) a neuhradil jednorazovú úhradu za frekvencie do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti. Preto sa pre jednoznačnosť dikcie zákona navrhuje v § 34 ods. 1 písm. d) vypustiť slovo „ročnú“. Je potrebné, aby úrad mohol zrušiť povolenie na používanie frekvencií v prípade omeškania akejkoľvek úhrady za frekvencie. Súčasná dikcia § 34 ods. 1 písm. d) neumožňuje úradu zrušiť povolenie za neuhradenie jednorazovej úhrady, za vymedzenie alebo pridelenie frekvencie.

    Návrh novelizácie zákona o elektronických komunikáciách bol kladne prerokovaný s Telekomunikačným úradom, ktorý k nemu, samozrejme, zaujal aj pozitívne stanovisko, taktiež bol kladne prerokovaný s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale naopak, umožní napr. pri udelení frekvencií pre FWA 3,5 GHz prijať do štátneho rozpočtu v roku 2005, odhadujem, sumu o cirka 100 mil. vyššiu oproti súčasne platnej právnej úprave, pri ktorej by do štátneho rozpočtu plynuli príjmy maximálne vo výške 4 mil., t. j. po jednom milióne za každú zo 4 frekvencií, o ktorých sa teraz bavíme. Predkladaný návrh nezakladá nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Na záver chcem zdôrazniť, že tento návrh novely zákona o elektronických komunikáciách nemá vytvárať v Národnej rade priestor na jeho obsiahlejšiu zmenu, ale jeho úlohou je upraviť len tento konkrétny problém, ktorého neriešením by Telekomunikačný úrad nielenže nemohol ukončiť výberové konania na pridelenie frekvencií, ale štát by prišiel aj o významný príjem do štátneho rozpočtu. Širšia novela zákona o elektronických komunikáciách, ktorá by mala odstrániť ďalšie nedostatky zákona a vylepšiť jeho doterajšie znenie, bude v plnej kompetencii ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré s jej prípravou začne možno vo februári budúceho roku. V prípade, že by sme tento problém neriešili teraz, 4 frekvencie 3,5 GHz by museli čakať minimálne ďalší rok, kým tento problém vyriešime v novele zákona, ktorú som už spomínal, teda v tej širokej obsiahlejšej novele, a zbytočne by sme nevyužívali to pásmo, ktoré je lukratívne a po ktorom aj súčasní operátori na telekomunikačnom trhu volajú, ktorí by sa oň chceli uchádzať v rámci výberového konania, ktoré súčasnou právnou úpravou je nevhodne zadefinované.

    Chcem ešte zdôrazniť, vážené kolegyne a kolegovia, že využijem ako predkladateľ svoje právo podľa rokovacieho poriadku a v prípade, že rôzne lobistické skupiny budú sa snažiť vstúpiť do tohto zákona, ktorý takto otvoríme, a budú chcieť si zmeniť nejako dikciu zákona, tak obetujem teda prideľovanie týchto frekvencií a zjednoznačnenie tohto zákona a stiahnem tento návrh späť. A chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu len v tom, čo teda chcem touto právnou úpravou zmeniť, to znamená tie dva body, ktoré som pred chvíľou prednášal. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz žiadam Stanislava Janiša aby...

  • Hlasy v pléne.

  • Pán Malchárek zastúpi pána Janiša, nech sa páči, aby predniesol správu, ktorého na to určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem sa snažiť byť dôstojným náhradníkom za pána poslanca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 446 z 13. októbra ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku.

    Problematika návrhu zákona je v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, navrhujem, aby sme po rozprave odporučili návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 1. októbra 2004 a v súlade s rokovacím poriadkom navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali vo výboroch do 30 dní, v gestorskom výbore do 31 dní.

    Pán predsedajúci, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že do rozpravy sa za klub prihlásil za klub Ľudovej strany – HZDS pán poslanec Jasovský, za kluby sa viac poslancov neprihlásilo, potom otvorím možnosť ústnej rozpravy, pretože ani z hľadiska písomných prihlášok som nedostal mimo pána poslanca Jasovského prihlášku nikoho ďalšieho. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni poslankyne a poslanci, som vďačný, že je otvorená táto novela zákona a že teda môžem nie síce ako lobista, ale určite ako kritik pohovoriť, ospravedlňujem sa, trošku zoširoka k zákonu o elektronických komunikáciách. A rozhodol som sa takto aj preto, že včera som to trošku načal v súvislosti s iným zákonom, otázku telekomunikácií, Telekomunikačného úradu a zákonov, ktoré s tým súvisia. Návrh novely zákona, ktorý predkladá pán poslanec Vážny, určite súvisí s liberalizáciou telekomunikačného trhu.

    Skúsim zopakovať to, o čom sme hovorili svojho času pri schvaľovaní zákona o elektronických komunikáciách, o čo vlastne v liberalizácií ide. Ide o nové pravidlá vstupu na jednotný trh, ale určite malo by ísť najmä o zefektívnenie a skvalitnenie telekomunikačných služieb, o vyššiu dostupnosť, o postupné znižovanie cien, čo si dovolím podčiarknuť, najmä v oblasti medzinárodných volaní, poplatkov za prepojovanie sietí v prenájme telekomunikačných okruhov, v dátových službách. Ide o možnosť vybrať si operátora na pevnú linku a na káblovú televíziu.

    Vstupom Slovenska do Európskej únie, a o tom sme tiež hovorili, platia u nás nové pravidlá v poskytovaní telekomunikačných služieb. Ich základným cieľom je vytvorenie najmä konkurenčného prostredia, ktoré by malo vytvárať práve tlak na ceny, na kvalitu a najmä na širší sortiment poskytovaných služieb elektronických komunikácií, najmä telefónnej služby v pevnej sieti s cieľom zabezpečenia väčšieho komfortu pre zákazníkov. Transparentné trhové prostredie a konkurenciu totiž velebia vo všetkých vyspelých krajinách ako nositeľa inovácie a benefitov pre zákazníkov.

    Na Slovensku boli tieto nové pravidlá pre elektronické komunikácie zahrnuté do zákona o elektronických komunikáciách. Formálne sme teda splnili požiadavku Európskej komisie implementovať nové pravidlá pre elektronické komunikácie do národnej legislatívy. V praxi to však vyzerá, dámy a páni, úplne ináč. Tri štvrte roka po účinnosti novej právnej úpravy sa v tejto oblasti pomery vôbec nezmenili. V oblasti elektronických komunikácií je pri vytváraní konkurenčného prostredia kľúčová efektívna a kvalitná regulácia, ktorá by mala naprávať a odstraňovať nedostatky tohto trhu a pomáhať tým správnemu fungovaniu postmonopolného prostredia. Regulácia totiž predstavuje výzvu. Je to oblasť, kde regulátor je v priamom kontakte s prevádzkovateľmi a pozitívne vplýva na trhové prostredie, v ktorom pôsobia. Jeho úlohou je vytvárať stabilné a efektívne prostredie tak, aby firmy, ktoré pôsobia na trhu elektronických komunikácií, mohli podnikať a investovať v stabilnom a rovnovážnom prostredí a najmä za transparentných podmienok. V Slovenskej republike regulátora reprezentuje Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, ktorý, a nech mi je odpustený výrok, napriek tomu, že na trhu pôsobí už takmer štyri roky, trhové prostredie z hľadiska možnosti transparentného a spravodlivého podnikania pre všetky subjekty pôsobiace na tomto trhu prakticky nezmenil. A sú, bohužiaľ, takmer na takej úrovni, ako keď Telekomunikačný úrad vznikal. Slovenská republika má teda zákon, ktorý v elektronických komunikáciách podľa predkladateľov plne vyhovuje požiadavkám Európskej únie. Mal liberalizovať slovenský telekomunikačný trh, mal zlepšiť kvalitu a aj znížiť ceny poskytovaných služieb. Napriek tomu nesplnil očakávania všetkých aktérov na trhu, t. j. ani hráčov na tomto trhu, ani konzumentov ale ani používateľov jeho služieb.

    Vážnym problémom, a to nie je problém pána poslanca Vážneho, v tejto súvislosti sa javí pretrvávajúca závislosť Telekomunikačného úradu od rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Od 1. januára tohto roka teda platí zákon o elektronických komunikáciách, ktorý v plnom rozsahu mal nahradiť zákon dovtedy platný z roku 2000 o telekomunikáciách. Vtedy bol jeden z najpálčivejších problémov problém prepájania sietí, najmä medzi bývalým monopolným prevádzkovateľom, t. j. Slovenskými telekomunikáciami, dnes Slovak Telecomom, a alternatívnymi operátormi hlasovej služby.

    Aj keď v zmysle platného zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách je slovenský trh elektronických komunikácií predtým označovaný ako telekomunikačný, de iure plne liberalizovaný už od začiatku roka 2002, v praxi to môžeme označiť len za papierový akt, pretože úplná liberalizácia tohto trhu, teda vrátane hlasovej služby, by de facto nikdy nenastala. Natíska sa tu otázka: Prečo? No preto, že už druhý rok trvá stav, že nie sú medzi bývalým monopolom a ostatnými alternatívnymi operátormi pevných sietí uzatvárané zmluvy o vzájomnom prepojení sietí s výnimkou jedného operátora, ktorý je naviac už dnes, bohužiaľ, v konkurze. Od roku 2003 teda liberalizované jednotlivé telekomunikačné služby, to znamená služby prístupu na internet, dátové, hlasové a tak ďalej a tak ďalej, sú de facto na slovenskom trhu. Odštartovanie záverečnej fázy liberalizácie telekomunikačného trhu predstavovala privatizácia Slovenských telekomunikácií v roku 2000. Aký je súčasný stav? Pokročilo sa vôbec v tejto oblasti? Konkurenčné prostredie pre posledné, to znamená verejnú hlasovú službu, sa podnes nepodarilo zabezpečiť. Zákazník tak na našom trhu prichádza o postupné znižovanie cien, lepšie a kvalitnejšie služby a, samozrejme, tiež o možnosť výberu takého operátora, ktorý by mu mal najviac vyhovovať. Konkurencia aj keď nie hneď by mala postupne prinášať v každom odvetví neodškriepiteľné výhody pre hráča, teda pre konzumentov na danom trhu, to znamená nižšie ceny za telefonovanie, prístup na internet. Mala by prinášať aj ďalšie výhody, ako je možnosť ponechania si platného telefónneho čísla pri zmene bydliska alebo operátora. Platí to aj u nás? Európska únia to plne požadovala od nás. To znamená, platí to aj na Slovensku, ale, znovu musím konštatovať, bohužiaľ, len na papieri. Podľa zákona náš telekomunikačný trh je síce plne liberalizovaný, to znamená, na trhu elektronických komunikácií môžu podľa tohto zákona pôsobiť a poskytovať služby za rovnakých podmienok viacerí operátori, používateľ by sa mal sám možnosť rozhodnúť, koho si vyberie, bohužiaľ, ale ďalších operátorov na slovenskom trhu nie je.

    Mám pripravené aj to, aby som trošku pochválil, čo zákon o elektronických komunikáciách priniesol. Nakoniec, najmä v hospodárskom výbore, myslím si, sme sa s kolegami hodne s týmto zákonom vytrápili, veď 150 pozmeňujúcich návrhov svedčí o tom, aká kvalita bola tohto zákona, ktorý sme dostali do parlamentu. Mohol by som povedať, že mnohé debaty k tomuto zákonu mohli konštatovať, že Telekomunikačný úrad dostal úlohu na papieri silného a nezávislého regulátora, ktorý mal pol roka na uvedenie tohto zákona do praxe.

    Do zákona bolo transponované nariadenie Únie, ktoré hovorí o povinnosti prenajať miestne linky. A ja tu dnes musím konštatovať, že Telekomunikačný úrad mal do šiestich mesiacov od platnosti zákona vykonať analýzu relevantných trhov. K dnešnému dňu, dámy a páni, je ukončená analýza štyroch relevantných trhov z osemnástich, analýza ostatných štrnástich, ktoré určil Telekomunikačný úrad v lehote do dvoch mesiacov od platnosti tohto zákona, nebola do dnešného dňa vykonaná. To znamená, je porušený zákon č. 610/2003 Z. z., a to v § 76 ods. 7. Neboli určené podniky s významným vplyvom na trhu, a preto im nie je ani možné udeliť povinnosti z toho vyplývajúce a zákonom určené, čo tiež vytvára podmienky pre vznik disproporcií na trhu. Chcem poukázať, že povinnosť poskytovať službu prenositeľnosti čísla podľa § 78 toho istého zákona je určená od 1. 5. 2004. Úrad mal v zmysle § 48 za povinnosť vydať všeobecný záväzný právny predpis, to sa tiež ale neudialo. Znovu upozorňujem na porušenie zákona v § 48. V § 27 zákona o elektronických komunikáciách je určená povinnosť poskytovať službu výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou od 1. 1. 2004. Dnes, dámy a páni, je záver októbra a úrad doteraz nedefinoval podmienky poskytovania tejto služby, a preto ju nie je možné ani poskytovať.

    Niekoľko slov, ako na tom je Európska únia, pre všeobecný názor, aby ste si dokázali porovnať to, či v Európskej únii sme v skutočnosti alebo nie sme a najmä teda v tejto oblasti. Európska únia už plne liberalizovala tento trh v roku 1998. Od tejto doby počet operátorov na poskytovanie hlasovej služby vzrástol dvojnásobne a počet poskytovateľov sietí vzrástol až trojnásobne. Ďalším prínosom bol pokles cien za medzinárodné hovory od roku 1998 v priemere o viac ako 40 %. Miestne hovory sa neznižovali cirka 6 rokov.

    Mohol by som hovoriť o tom, ako rokujú prevádzkovatelia, ktorí majú záujem poskytovať základnú hlasovú službu, so Slovenskými telekomunikáciami alebo so Slovak Telecomom. Odpoveď je: Bezvýsledne už druhý rok. Do tejto situácie by mal v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách vstúpiť už, bohužiaľ, viackrát negatívne spomínaný Telekomunikačný úrad, ktorý mal rozhodnúť o podmienkach prepojenia. Ale tieto podmienky, bohužiaľ, nevyhovujú žiadnej zo zúčastnených strán. Podpis prepojovacích zmlúv sa preto posúva, čo je proti záujmom poskytovateľov aj používateľov služieb elektronických komunikácií.

    Čo nás čaká teda v tejto oblasti. Chcem konštatovať, že Európska komisia v súčasnosti žalovala šesť členských štátov Európskej únie, Belgicko, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko, na Európskom súdnom dvore za nedostatočnú implementáciu nových pravidiel pre elektronické komunikácie. Dámy a páni, nie je to jasný signál aj pre Slovenskú republiku? Kedy to zvládneme my na Slovensku, keď už upozorňujem na ročné sklzy? Kedy náš trh bude plnohodnotne fungovať? Isteže, aj dnešné hlasovanie, a budem v závere svojho vystúpenia hovoriť k návrhu novely zákona, môže posunúť celé dianie smerom k Európskej únii. Spomínal som ale, že podmienkou toho, aby trh začal fungovať, sú prepojovacie zmluvy so Slovenskými telekomunikáciami. Chcem poznamenať, že Telekomunikačný úrad už dva roky stagnuje a čaká, 28. 9. 2004 vydal síce druhostupňové rozhodnutie o podmienkach prepojenia sietí, toto rozhodnutie je ale predmetom skúmania spoločností. Je právoplatné a účinné bez odkladného účinku. Kedy sa teda dočkáme liberalizácie? Keby štát zvládol rozvoj trhu a nepodľahol záujmom mocných spoločností a strategických partnerov, nemuseli sme teraz čakať zázraky od regulátora, ktorého, bohužiaľ, som musel dnes kritizovať, ktorý je ešte stále nedostatočne personálne vybavený napriek tomu, že tam pracuje veľmi mnoho pracovníkov, a je finančne absolútne poddimenzovaný. To je na jeho obranu. Kompetentný silný a aktívny regulačný úrad je pritom nevyhnutnou podmienkou liberalizácie trhu. V tomto bode je však vážny problém a Slovenská republika doposiaľ neodstránila nedostatky vyčítané Slovenskej republike v monitorovacích správach, neodstránila závislosť Telekomunikačného úradu, tak ako som to už poznamenal, od rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, čím sa vlastne štát nemôže zbaviť schizofrénie vykonávateľa vlastníckych práv u dominantného operátora a zároveň chlebodarcu regulátora Telekomunikačného úradu vo väzbe na štátny rozpočet, teda na kapitolu ministerstva dopravy napriek tomu, že Telekomunikačný úrad by si na seba dokázal zarobiť.

    Ospravedlňujem sa, dámy a páni, za tento širší vstup do problematiky, ale niet kedy v parlamente hovoriť na túto tému a ja som to chcel využiť pre predloženú novelu s tým, že k tomuto problému už potom zrejme nebudem hovoriť v zákone o štátnom rozpočte.

    Niekoľko slov mi dovoľte na záver k novele pána poslanca Vážneho. Telekomunikačný úrad 16. 4. vydal výzvu na predloženie ponúk do výberového konania o pridelení frekvencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej bezdrôtovej prístupovej elektronickej komunikačnej siete vo frekvenčnej oblasti 3,5 GHz. Je to alternatíva k pevnej sieti, ktorú dnes vlastní Slovak Telecom, a je prvkom, ktorý bude podporovať konkurenčné prostredie. V odseku 6 výzvy úrad požaduje minimálnu ponuku na jednorazovú úhradu za pridelenie frekvencií vo výške 5 mil. Sk, vo vyhodnocujúcich kritériách ale stanovil výšku ponuky na úhradu Váhu 30 %, to znamená, zákon o elektronických komunikáciách definuje jednorazovú úhradu za pridelenie frekvencie v § 33 ods. 2, výšku úhrady stanovuje na 1 mil. Sk.

    Z toho mne vyplýva logicky, že výzva bola vypísaná, bohužiaľ, znovu v rozpore so zákonom, tak ako som hovoril v tých predchádzajúcich ustanoveniach o mnohých porušeniach zákona. To znamená, aj tu v tomto prípade musel Telekomunikačný úrad súťaž zrušiť. Keďže úrad predpokladá pridelenie štyroch povolení, je výber nanajvýš diskutabilný. Nepridelením frekvencií Telekomunikačný úrad znovu brzdí rozvoj konkurenčného prostredia, čo je v rozpore s jeho poslaním. Riešenie tohto problému bez novely zákona, ktorá je tu dnes predkladaná, nie je možné, to znamená, som rád, že je iniciovaná táto novela. Pokiaľ frekvencie nebudú v dohľadnom čase pridelené, nebude možné využívať dostupné bezdrôtové technológie na riešenie poslednej míle alternatívnym spôsobom. Pri neexistovaní prepojovacích dohôd, tak ako som hovoril, a tým aj nemožnosti využívania poslednej míle alternatívnymi operátormi je výber alternatívneho operátora s plnohodnotnými službami v plnom rozsahu vrátane hlasovej služby ešte stále v nedohľadne, a tak sa liberalizačný proces brzdí.

    Mohol by som poukázať na ďalšie možné dopady zákona, vzhľadom na to, že máme za sebou ťažký dlhý týždeň, nechcem viacej hovoriť.

    Dôležité myšlienky, myslím, som predniesol a chcem konštatovať, že naša politická strana, náš poslanecký klub, bude túto novelu zákona podporovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán Vážny, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 888, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 906.

    Teraz dávam slovo ministrovi školstva Slovenskej republiky pánovi Martinovi Froncovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pripravilo ministerstvo školstva v spolupráci s inými rezortmi, pretože je potrebné po prvé dokončiť transpozíciu právnych predpisov Európskeho spoločenstva o vzájomnom uznávaní odbornej kvalifikácie do právneho poriadku Slovenskej republiky, hlavne záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení k Európskej únii, po druhé odstrániť nedostatky v prílohe č. 5 tohto zákona, ktorá sa týka uznávania zdravotníckych povolaní a ktorá bola prostredníctvom zákona č. 455/2003 Z. z. nesprávne transponovaná. Z týchto dôvodov sme aj prílohu č. 5 nahradili novou prílohou č. 3 a doplnili sme ju o odborné kvalifikácie, ktoré si jednotlivé nové členské štáty dohodli v rámci predvstupového negociačného procesu.

    V zákone sme ďalej upresnili niektoré definície. Definícia členského štátu sa explicitne rozšírila o zmluvné štáty Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska a definícia občana členského štátu sa upravila tak, aby sa týkala aj rodinných príslušníkov občanov členských štátov, ktorí nie sú občanmi členského štátu, ale ktorí majú podľa právnych predpisov Európskeho spoločenstva v oblasti uznávania odbornej kvalifikácie rovnaké práva ako občania členských štátov. Nové ustanovenia upravujú proces notifikácie o zdravotníckych kvalifikáciách, ktoré prestali spĺňať požiadavky sektorových smerníc na koordináciu obsahu vzdelávania v Slovenskej republike. Osobitne sme upravili uznávanie stupňa vzdelania bez udania odborného zamerania a vydávanie rôznych potvrdení. V zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa jednoznačnejšie definujú kompetencie vysokých škôl v oblasti uznávania odborných kvalifikácií. Na účely výkonu regulovaných povolaní na území Slovenskej republiky sa vysokým školám ponechalo iba právo rozhodovať o uznávaní dokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska. Zo zákona sa súčasne odstránila možnosť spätného priznávania akademického titulu doktor zubného lekárstva

  • Dr. med. dent.

  • absolventom lekárskych fakúlt, ktorí neabsolvovali štúdium zosúladené s požiadavkami smernice Rady 93/16/EHS. Platnosť bilaterálnych dohôd o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní s inými štátmi sa obmedzila iba na uznávanie na účely pokračovania v štúdiu, ktoré právo Európskeho hospodárskeho priestoru a Európskej únie osobitne neupravuje.

    V návrhu sa taktiež riešia niektoré procedurálne otázky procesu uznávania a upresňujú sa niektoré pojmy týkajúce sa habilitačných konaní a vymenúvania profesorov. Podobne ako zákon o vysokých školách sa upravil aj zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého majú určité kompetencie v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní aj krajské školské úrady.

    Návrh zákona novým spôsobom upravuje vyberanie poplatkov za uznávanie dokladov o vzdelaní na účely výkonu regulovaných povolaní v Slovenskej republike. Zavádzajú sa dva nové správne poplatky za vydávanie potvrdení o regulovaných povolaniach a odbornej praxi nadobudnuté v Slovenskej republike, ako aj za uznávanie stupňa nadobudnutého vzdelania.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, nemá environmentálny vplyv a ani priamy vplyv na zamestnanosť. Na základe výberu poplatkov v zákone sa predpokladá kladný vplyv na štátny rozpočet, ako aj rozpočet vysokých škôl. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pani poslankyni Rusnákovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 888), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. októbra 2004 č. 906 na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu ma určil výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 20. októbra 2004 č. 293. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku NR SR, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že zákon obsahuje paragrafové znenie a aj dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa má ním dosiahnuť, je zrejmá z neho všeobecná časť dôvodovej správy, ktorá obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, dôvodov potreby novej právnej úpravy, ako i hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie k jednotlivým ustanoveniam. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    Dovoľte mi preto s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu NR SR z 1. októbra 2004 č. 906 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 888), v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu NR SR Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu a informujem parlamentné zasadnutie, že písomnú prihlášku k tomuto bodu programu som nedostal do rozpravy žiadnu. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Do rozpravy sa nehlási nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Zároveň aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 775 a spoločnú správu máte ako tlač 775a.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá ako iniciatívny materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

    Dôvodom navrhovaných úprav zákona č. 65/2001 Z. z. je skutočnosť, že v súvislosti s postupným prevádzaním súdnych pohľadávok do justičnej pokladnice podľa jednotlivých obvodov krajských súdov je potrebné, aby ustanovenia zákona riešili a upravili aj správu a vymáhanie súdnych pohľadávok vzniknutých z činnosti vojenských súdov.

    Cieľom navrhovanej novely je zosúladiť ustanovenia týkajúce sa trvalého upustenia od vymáhania súdnych pohľadávok a odpustenia súdnych pohľadávok s ustanoveniami § 6a ods. 6 a 9 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Tieto ustanovenia upravujú, že súhlas zriaďovateľa s rozhodnutím o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky sa vyžaduje až pri pohľadávke vyššej ako 50 000 korún a pri odpustení pohľadávky sa ustanovuje maximálna suma 30 000 korún.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov. Prosím o podporu návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, na prerokovanie dvom výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Poslanci Národnej rady v stanovenej lehote neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. októbra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 5. októbra 2004.

    K predmetnému vládnemu návrhu boli prijaté dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bodoch 1, 2 spoločne s návrhom schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 14. októbra 2004 pod č. 671.

    Týmto uznesením výbor ma zároveň poveril ako spravodajcu, predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Informujem Národnú radu, že nikto sa neprihlásil do rozpravy k tomuto bodu programu písomne. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 777, spoločnú správu máte ako tlač 777a.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika je povinná podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva preberať smernice a vykonávať nariadenia a rozhodnutia Európskeho spoločenstva. Aproximačné nariadenie predstavuje jeden zo spôsobov vykonávania transpozičných opatrení na prebratie smerníc a implementácie nariadení a rozhodnutí Európskeho spoločenstva.

    Dôvodom predloženia návrhu je aktualizovanie zákona č. 19/2002 Z. z. o nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Návrh novelizuje len tie ustanovenia zákona, ktoré sa prestali uplatňovať z dôvodu nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Ďalej zavádza tzv. aproximačný odkaz, ktorý umožní odkazom preberať tie ustanovenia právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva, ktoré by si inak vyžiadali ich doslovné prekopírovanie do príslušného návrhu vnútroštátneho právneho predpisu.

    Dovoľte mi vyjadriť sa, to hovorím za ministra spravodlivosti, ktorého zastupujem, k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona, ktorú ako gestorský výbor schválil ústavnoprávny výbor.

    Súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v bodoch 3 a 4. Týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa dopĺňa nová oblasť, oblasť vzájomného uznávania kvalifikácií, ktoré bude možné vydávať k aproximačným nariadeniam, keďže aj v tejto oblasti vzhľadom na charakter aktov a ich frekvenciu, ktoré ju upravujú, je vhodné vydávať aproximačné nariadenia, ktoré budú predovšetkým obsahovať zoznam vzájomne uznávaných povolaní.

    Ďalej sa navrhuje zrušenie povinnosti vlády predkladať Národnej rade informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach a o ďalšom zámere ich prijímania. Podávanie tejto informácie sa postupom času stalo formálne a zbytočne zaťažuje Národnú radu aj vládu, pričom právo parlamentu požadovať ju len v odôvodnených prípadoch, vláda právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona, zostáva zachované.

    Nemôžem však súhlasiť so zmenami navrhnutými v bodoch 1 a 2, pretože by sa nimi zachovali v zákone obsolétne ustanovenia a navrhované znenie novely zákona je obsahovo i vecne rovnaké.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste pri prerokúvaní a schvaľovaní tohto vládneho návrhu zákona akceptovali moje výhrady a nesúhlas s niektorými zmenami, ktoré sa navrhujú v spoločnej správe výborov, a podporili tento návrh zákona s tými zmenami, ktorých prijatie odporúča nielen výbor pre európske záležitosti, ale s ktorými súhlasí aj predkladateľ. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán Ondrejka bude hovoriť? Dobre. Pán Ondrejka, prosím, aby ste zabezpečili stanovisko gestorského výboru a predniesli ho v parlamente.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z., podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2004 č. 1151 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z., na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Poslanci v stanovenej lehote neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z., odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. októbra a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti z 8. októbra.

    Z rokovaní týchto výborov vyplynuli štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča spoločne hlasovať o bodoch 1 a 2, osobitne o bode 3 a osobitne o bode 4.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z., schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z., vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. októbra 2004 pod č. 673.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, ústne kto sa hlási? Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 810, informáciu o prerokovaní tohto návrhu zákona vo výboroch máte ako tlač 810a.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo spravodlivosti predkladá na základe bodu B.1 uznesenia vlády č. 429 z 5. mája tohto roku na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

    Uznesením vláda zaviazala ministra spravodlivosti predložiť na rokovanie vlády návrh na zmenu zákona č. 385/2000 Z. z.

    Predložený návrh sa striktne pridržiava znenia uznesenia vlády a sudcom a prokurátorom sa priznáva iba jeden ďalší plat, splatný v mesiaci decembri 2005.

    Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

    Prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi navrhovaného ústavnoprávneho výboru ako gestorského poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, odporúčal Národnej rade schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ďalšie dva výbory, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk dvoch výborov uvedených k návrhu zákona neschválil spoločnú správu.

    Uznesením zo 14. októbra poveril gestorský výbor poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vlastimila Ondrejku, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a predkladal návrhy na ďalší postup podľa § 81 ods. 2, § 82 ods. 1, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 citovaného zákona.

    Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som prihlášky nedostal žiadne do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 817 a spoločnú správu máte ako tlač 817a.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby uviedol návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám stručnú novelu zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie, ktorej obsahom je rozšíriť počet subjektov, pre ktoré zabezpečuje Úradný vestník Európskej únie ministerstvo spravodlivosti.

    Na základe požiadavky prezidenta Slovenskej republiky sa navrhuje doplniť predmetný zákon o povinnosť ministerstva spravodlivosti zabezpečovať Úradný vestník Európskej únie zo svojej rozpočtovej kapitoly aj pre prezidenta Slovenskej republiky.

    Pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch neboli uplatnené žiadne pripomienky.

    Prosím o schválenie tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie.

    Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k tomuto návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2004 č. 1153 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba výbory, aj ústavnoprávny výbor, aj výbor pre financie, rozpočet a menu, ten prvý uznesením č. 654 zo 7. októbra 2004 a výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 467 z 5. októbra 2004.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie, schváliť.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. októbra 2004 pod č. 672.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, ústne kto sa hlási? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Je 13.00 hodín, mojou úlohou je prerušiť schôdzu. Pýtam sa, je tu pán minister Palko, ešte sú tu potom tri zákony, či je všeobecný súhlas, aby sme dotiahli tieto zákony, ktoré má pán minister Palko predkladať.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem pekne za porozumenie. Tak budeme pokračovať ďalej.

    Bude nasledovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. 110/2003 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 787 a spoločnú správu máte ako tlač 787a.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. 110/2003 Z. z. Tento zákon v § 10 upravuje orgány ústavu, ktorým sú správna rada, výbor a dozorná rada. V § 10 ods. 5 je upravený aj spôsob určovania odmeny za výkon funkcie člena správnej rady a člena dozornej rady. Podľa platnej právnej úpravy výšku tejto odmeny určujú stanovy ústavu.

    Účelom predkladaného návrhu je stanoviť odmeňovanie všetkých členov a funkcionárov správnej rady a dozornej rady priamo v zákone. Výška odmeny sa odvíja od výšky priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom, pričom predsedovi správnej rady a predsedovi dozornej rady sa navrhuje stanoviť odmenu vo výške jej trojnásobku a ostatným členom týchto rád sa navrhuje stanoviť odmenu vo výške dvojnásobku takto zistenej priemernej mesačnej nominálnej mzdy.

    Prosím o podporu tohto návrhu.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pánovi poslancovi Lászlóovi Nagyovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. 110/2003 Z. z.

    Predseda Národnej rady svojím uznesením č. 1158 z 8. septembra 2004 pridelil predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Uvedené výbory návrh prerokovali v určenej lehote.

    Ústavnoprávny výbor k návrhu neprijal platné uznesenie.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu odporúčal návrh schváliť bez pripomienok.

    Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúčal návrh schváliť s pripomienkami.

    Pripomienky, ktoré vyplynuli z uznesení určených výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy spolu s odporúčaním gestorského výboru hlasovať o nich spoločne a schváliť ich.

    Upozorňujem, že dve pripomienky uvedené pod poradovým č. 1 a poradovým č. 2 spolu súvisia a sledujú odstránenie nedostatku platného zákona, v ktorom sa neurčilo funkčné obdobie členov dozornej rady. Ak bude schválená predmetná pripomienka, ich funkčné obdobie bude rovnaké ako funkčné obdobie v prípade členov ostatných samosprávnych orgánov ústavu s tým, že podľa navrhnutého prechodného ustanovenia sa u súčasných členov doň zaráta aj obdobie, ktoré už uplynulo od ich voľby, resp. menovania.

    Gestorský výbor zároveň odporúča návrh zákona schváliť ako celok.

    Ďakujem pekne, prosím, otvorte rozpravu, pán podpredseda.

  • Otváram rozpravu. Písomne som do rozpravy nedostal žiadne prihlášky. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, vážení skalní kolegovia, ktorí ste vydržali až doteraz, chcela by som vyjadriť len niekoľko poznámok k predkladanému zákonu.

    Napriek tomu, že klub poslancov KSS mal i má zásadné výhrady voči náplni práce ústavu, ktorá nesúvisí s jeho názvom, napriek tomu, že nesúhlasíme hoci s obmedzenými odmenami správnej rady, sme ochotní tento zákon podporiť s podmienkou prijatia nášho pozmeňujúceho návrhu. Jeden z dôvodov tohto návrhu je i výkaz o činnosti ústavu od 1. 1. 2004 do 1. 10. 2004 uverejnený v čerstvom štvrťročníku Pamäť národa z obdobia 2004 na stranách 44 až 46, kde na strane 44 je počet žiadateľov o sprístupnenie dokumentov v tomto roku 1 217, počet vybavených žiadostí na strane 46 je 182. Za 9 mesiacov je to približne 20 vybavených žiadostí mesačne. A napr. v januári tohto roku ústav vybavil 5 žiadostí. Pretože nie je známy počet jeho pracovníkov, nemožno posúdiť ich pracovné vyťaženie napr. za uvedený mesiac január, keď bolo vybavených 5 žiadostí. Ale celkove, keby sme neboli dostali dnes ten štvrťročník, tak vôbec nikto nevie, čo vlastne tento Ústav pamäti národa robí. Dovoľte mi preto podať tento pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. 110/2003 Z. z. (tlač 787).

    Po prvé. „Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Vláda Slovenskej republiky poveruje riaditeľa Ústavu pamäti národa predložiť Národnej rade Slovenskej republiky dvakrát za kalendárny rok, t. j. na marcovej a septembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, správu o činnosti Ústavu pamäti národa.“.“

    Odôvodnenie. Ústav pamäti národa je zriadený vládou Slovenskej republiky, schválený Národnou radou Slovenskej republiky a financovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Po druhé. „Doterajší čl. II sa označí ako čl. III.“

    To je celý pozmeňujúci návrh, prosím, keby ste ho pri prerokúvaní, resp. pri hlasovaní podporili. Ďakujem.

  • Ďalej nebol nikto viacej prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Želáte si vyjadriť sa k rozprave, pán navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Len jednou vetou a reakciou na to, čo pani poslankyňa povedala. Pani poslankyňa, myslím si, že počet vybavených žiadostí nie je zďaleka tým meradlom vyťaženosti činnosti pracovníkov tohto ústavu. Cieľom ústavu je vykonávať historické spracovanie obrovského množstva historických materiálov. Takže počet žiadostí o nahliadnutie je len zanedbateľná časť agendy tohto ústavu. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ešte by som rád reagoval, pani kolegyňa, na váš pozmeňujúci návrh. Chcem vás informovať, že vo výbore od založenia výboru pracoval váš poslanec Herman Arvay, ktorý bol informovaný o činnosti Ústavu pamäti národa. Bol informovaný nielen on, ale aj všetci ostatní o predložení a predkladaní pravidelných správ podľa zákona do nášho výboru, ako je a môže byť informovaný súčasný váš kolega alebo už neviem staronový kolega alebo bývalý kolega Hopta, ktorý bol členom vašej politickej strany. A vy ste ho nominovali do nášho výboru. Asi vás o tom neinformoval ani jeden z nich. Nič vám však nebráni, aby ste ako poslankyňa dostali doterajšie správy Ústavu pamäti národa. Takže váš pozmeňujúci návrh pokladám za nadbytočný, lebo táto vec je riešená na úrovni výborov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k záverečnému návrhu zákona, ktorý dnes ešte prerokujeme pred prerušením schôdze Národnej rady. Bude to druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 792, spoločnú správu máte ako tlač 792a.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Konečne môžem podať vlastnú vôľu. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika sa v rámci integračného procesu vstupu do Európskej únie zaviazala realizovať požiadavky a odporúčania týkajúce sa zabezpečenia vyššej bezpečnosti a ochrany nových cestovných dokladov stanovených Rezolúciou zástupcov vlád členských štátov Európskej únie zo 17. októbra 2000 s termínom začatia ich vydávania 1. januára 2005. Realizácia tohto záväzku je nevyhnutne podmienená prijatím zmien a doplnkov súčasnej platnej právnej úpravy. V súvislosti s technickým procesom získania podoby občana je potrebné uzákoniť povinnosť občana podrobiť sa nasnímaniu podoby za účelom vydania cestovného dokladu. Navrhuje sa tiež úprava, podľa ktorej môže byť občan držiteľom najviac dvoch platných cestovných dokladov rovnakého druhu.

    Uvedené zmeny sú odrazom zámeru Slovenskej republiky zaviesť a zabezpečiť aplikáciu skvalitnení bezpečnostných a preventívnych opatrení súvisiacich s vydávaním cestovných dokladov formátu Európskej únie.

    Významnou zmenou, ktorá vyplýva z bodu 12 Bruselskej deklarácie o zamedzení pašovania detí, je uzákonenie povinnosti pre občanov starších ako 5 rokov, aby boli držiteľmi vlastného cestovného dokladu bez možnosti ich zápisu do cestovného dokladu rodiča.

    Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišlo 5 pripomienok, ktoré odporúčam schváliť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vás požiadať, aby ste návrh zákona podporili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1163 z 8. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 7 poslancov, za návrh predneseného uznesenia hlasoval 1 poslanec, nikto z poslancov nehlasoval proti návrhu a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré o predmetnom vládnom návrhu zákona rokovali, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami. Ide o 5 pripomienok, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať tak, že o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5 navrhuje hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených i v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 301 na svojej 42. schôdzi.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Hlási sa do rozpravy pán poslanec Bódy, nikto viac. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi, bude hovoriť z miesta.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť len pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Jeho znenie. „V čl. I v § 17 ods. 2 sa za slová „písm. a)“ vkladajú slová „a písm. f)“ a v § 17 odsek 6 bude znieť: „Údaje podľa ods. 1 písm. f) zapisuje do pasu orgán vydávajúci cestovný doklad občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, s červeným pruhom13b). Na žiadosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa do pasu zapíše aj druh zdravotného postihnutia.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 13b znie: „13b) Príloha č. 6 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.“

    S nasledovným odôvodnením. Podľa súčasného znenia v § 17 ods. 1 písm. f) a ods. 6 sa do pasu môže zapísať o. i. aj údaj o ťažkom zdravotnom postihnutí, pričom zápis majú vykonávať zdravotnícke zariadenia. Toto ustanovenie zákona sa v praxi neosvedčilo. Nebol vydaný vykonávací predpis, ktorý by presne špecifikoval, akým spôsobom sa má zápis vykonať. Jedným z dôvodov sú nejasnosti, ktoré zdravotné postihnutia by sa mali do cestovného dokladu zapisovať. Navrhujeme, aby zápis do pasu vykonávali orgány vydávajúce cestovné doklady, okresné úrady teda, na základe predloženia preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s červeným pruhom, ako to umožňuje príloha č. 6 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. V súlade s prílohou č. 6 sa v rámci druhu zdravotného postihnutia môže uviesť napr. slepota, mentálne postihnutie, telesné postihnutie, sluchové postihnutie či duševná choroba a podobne. Súčasne je tým jednoznačne dané, kto môže o takýto zápis do pasu požiadať. Na základe takéhoto záznamu v cestovnom doklade budú môcť občania s ťažkým zdravotným postihnutím využívať zľavy za podmienok, ak takéto zľavy a výhody daná krajina poskytuje cudzincom.

    Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nikto viac nebol prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Skôr ako preruším aj rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, chcem vás informovať, že 32. schôdza bude pokračovať v utorok 26. októbra 2004 o 9.00 hodine podľa schváleného programu energetickými zákonmi predkladanými ministrom hospodárstva a ďalej 14 zákonmi ministra financií a taktiež návrhom zákona o dôchodkovom sporení predkladaným ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Teraz vyhlasujem obedňajšiu prestávku a po obedňajšej prestávke prerušujem rokovanie 32. schôdze Národnej rady. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.22 hodine.