• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosil by som všetkých predsedov poslaneckých klubov, všetkých právnikov, ktorí sú členmi tohto parlamentu, aby sa dostavili na krátku poradu do zasadačky poslaneckého grémia. Budeme pokračovať v rokovaní z dôvodov vám známych o 10.00 hodine. Poprosím vás, keby ste...

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tretím rokovacím dňom.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Kovarčík.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhoch zákonov, ktoré pán prezident vrátil Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Chcem informovať Náročnú radu, že odporúčam, aby sme prerokúvali jednotlivo vrátené zákony a jednotlivo viedli rozpravu o jednotlivých zákonoch a potom by sme spoločne hlasovali o prerokovaných zákonoch v dohodnutých časoch podľa zvyklosti, ktorú sme si tu stanovili. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz pána poslanca Bastrnáka, ktorého poveril výbor pre zdravotníctvo, aby ako spoločný spravodajca Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania

    zákona z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 920).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 920), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22. septembra 2004 zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) o Ústave Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na opätovné prerokovanie.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 926 z 19. októbra 2004 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokovali o zákone, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie č. 682 z 20. októbra 2004, v ktorom konštatoval, že

    1. uplynutím lehoty ustanovenej v čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov právo prezidenta Slovenskej republiky vrátiť zákon s pripomienkami na nové prerokovanie zaniká;

    2. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. neumožňuje predĺžiť lehotu ustanovenú v čl. 102 ods. 1 písm. o). Ústava Slovenskej republiky ani neobsahuje interpretačnú normu oprávňujúcu vysvetliť postavenie ústavy pomocou zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu;

    3. prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. októbra neuplatnil svoje právo podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) v ústavou ustanovenej lehote;

    4. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nezakladá právny dôvod na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval spomenutý zákon. Výbor nesúhlasí s návrhom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 18. októbra 2004 neprijať zákon ako celok a odporučil Národnej rade podľa rokovacieho poriadku príslušný zákon pri opätovnom prerokovaní schváliť.

    Gestorský výbor v zmysle § 79 ods. 4 písm. f) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti schváliť.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím vás, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Ústne pán poslanec Paška a pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, zdá sa, že už bolo povedané všetko. Veľmi dlho som uvažoval, čo by sa dalo ešte v takej vážnej situácii, pretože pre nás tá situácia vážna je, bez ohľadu na to, čo všetko sa udialo za ten krátky čas, odkedy pán prezident vrátil šesticu zákonov, až do momentu, keď sme pred chvíľočkou začali rokovať, a súc si vedomý, že miera záujmu aj o rozpravu tohto typu bude minimálna, ak nie nulová, chcem zdôrazniť najmä pre tých, ktorých by azda tento pocit prenikol, že niektoré veci, o ktorých budem hovoriť, stoja minimálne za úvahu zo všeobecného pohľadu.

    Možno poznámky, ktoré budem používať, sa budú zdať nesúvislé a zdanlivo od veci, ale chcem využiť tento priestor aj na to, aby som možno trošku expresívnejšie vyjadril názor nielen na obsah zákonov, o tom sme koniec koncov dlhodobo diskutovali aj vo výboroch, aj počas čítaní v Národnej rade, ale hlavne na niektoré procesy, ktoré akoby v tejto Národnej rade zovšedneli a akoby strácali na význame, ktorý pôvodne parlamentarizmus a demokracia majú.

    Minule ma oslovil predstaviteľ médií s otázkou: Aký to má význam a považujete to vôbec ešte za účelné a za potrebné, aby ste sa neustále vracali k problematike, o ktorej bolo povedané tak veľa? Je fakt, že vnútorne niekedy, ako som spomenul, človek prepadne takému pocitu márnivosti a bezmocnosti. Na druhej strane, dámy a páni, dejiny demokracie na Slovensku, novodobé dejiny demokracie, sú príliš krátke, aby sme si najmä my, ktorí sme dostali mandát od občanov, dovolili takúto mieru skepticizmu a nesnažili sa v každom momente a v každej chvíli, keď máme pocit, že to, čo sa kreovalo v európskom priestore a svete dlhé desaťročia, zahodíme za hlavu len kvôli vzletným politickým a vládnym cieľom v priebehu niekoľkých rokov...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Kaliňák, prosím, keby ste si sadli na svoje mieste, lebo rušíte svojho kolegu zo strany aj parlamentu.

  • Som presvedčený, že proces schvaľovania zákonov o reforme zdravotníctva, nakoniec aj jeho vrátenie, je typickou ukážkou príkladu, keď nie celkom berieme do úvahy pravidlá legislatívnej praxe, kde nie celkom berieme do úvahy princípy a zásady demokracie a nie celkom sme schopní akceptovať hodnoty, ktoré majú všeobecný charakter prieniku. Nebudem vás unavovať týmito postojmi, pretože, ako som v úvode povedal, mám pocit, že zrejme je nás tu pomenej, ktorí by mali záujem o tom hovoriť.

    Ale chcem sa vrátiť trošku k pánu prezidentovi a k veciam, ktoré podľa mňa naformuloval výlučne a výsostne z pohľadu legislatívneho procesu a rozporuplnosti obsahu zákona a schopnosti ich vykonateľnosti v kontexte slovenského právneho poriadku a ústavy. Zásadne chcem odmietnuť to, čo rezonuje už druhý deň, že pán prezident konal politicky a že jeho pripomienky majú charakter subjektívnych, individuálnych, politických odporučení bez obsahu, ktorý by stál za debatu a diskusiu, a že žiadnym obsažným spôsobom nenapomohol tomu, aby sa reforma zdravotníctva, proti ktorej mimochodom nikdy zásadne nevystúpil, nemohla implementovať.

    Dovoľte niekoľko poznámok. Je známe, že vrátil predovšetkým alebo namietal predovšetkým zákon o zdravotných poisťovniach a zákon o rozsahu. Azda najväčší problém a inštitút, o ktorom sme aj včera s kolegom Vilom Novotným a on – vopred sa mu ospravedlňujem, mi odpustí, že ho budem viackrát používať ako môj protipól, pretože aj včerajšia naša diskusia vo výbore pre zdravotníctvo dokumentovala niektoré pocity, o ktorých som hovoril – označil práve postoj pána prezidenta v otázke transformácie zdravotných poisťovní z modelu verejnoprávneho do modelu akciových spoločností za bezpredmetný a za klasický prejav jeho politického prístupu k reforme. Nuž dovoľte konštatovať aj na tomto fakte, ale aj na ostatných, o ktorých sa zmienim, že práve naopak, pán prezident veľmi jasne zadefinoval právny rozpor takejto formulácie.

    Chcem zdôrazniť, že je veľmi dôležité uvedomiť si, aká je explicita nielen jednotlivého zákona, ale aj ostatných súvisiacich právnych noriem a aký je rámec, ktorý je definovaný v Slovenskej republike ústavou. A ak jednoducho niekto naďalej narába s pojmom verejného zdravotného poistenia, ktorý má charakter činnosti, vo verejnom záujme má povinný charakter a je postavený na princípoch solidarity a neziskovosti, nuž jednoducho naozaj jeho transformácia v takomto povinnom modeli a prechod pod jurisdikciu obchodného práva je minimálne ústavne rozporuplná. Viedli sme o tom včera s pánom kolegom Vilom Novotným debatu. Som presvedčený, že, samozrejme – a chcem tento príklad použiť – je to riešiteľný problém. Len toto je ukážka toho, ako prebieha legislatívny proces. Jednoducho stáva sa zjednodušeným, neberú sa pripomienky do úvahy a začína sa stavať štandardom, že sa jednotlivé právne normy, ktoré predkladá ktorýkoľvek rezort, sústreďujú na dosiahnutie individuálnych alebo rezortných cieľov bez ohľadu alebo bez brania ohľad na širší kontext právneho poriadku v Slovenskej republike.

    Chcem v tejto súvislosti povedať, že, isteže, ja si viem predstaviť, poďme formulovať všetci právny poriadok nie ako rámec, ale poďme ho – a teraz sa ospravedlňujem všetkým právnikom – ako sumu individuálnych právnych noriem alebo vykonávacích noriem, ktoré budú reprezentovať naše individuálne alebo skupinové záujmy. No len potom, dámy a páni, ak vás niekto napadne a rozbije vám hlavu, nebuďte prekvapení, že ukáže legitímnu právnu normu formulovanú takýmto obsahom, na základe ktorej tak mohol učiniť. Nechcem povedať nič iné len to, že nielen tvorba zákonných noriem, ale aj ich posudzovanie musí mať širší ústavný rámec a musí vychádzať z celého kontextu právneho poriadku.

    Dovoľte, aby som sa ešte zmienil o niektorých momentoch, je to predovšetkým to, čo sa deje po prijatí reformy a to je obrovská chvála, ktorá prichádza od predstaviteľov zahraničia. Nuž osobne som sa stretol s chválou hlavne predsedu Krajinskej vlády Hessenska, ktorý bol naposledy na návšteve, pán Koch, ktorý veľmi chválil túto reformu a žiadal, alebo očakáva aj u nich v Nemecku, že sa to určite udeje. Dámy a páni, konzervatívci vládli v Nemecku za predsedníctva pána Kohla, ja neviem, 12 rokov, 14 rokov? Nikto neurobil zmenu verejnoprávneho modelu Nemecka! Drobný príklad, keď sa na rok 2004 mala zvýšiť spoluúčasť pacientov alebo občanov v Nemecku na financovaní zdravotníctva o 9 mld. EUR, podotýkam, pri rozpočte 147 mld. EUR, tak sa o tom viedli trištvrťročné siahodlhé debaty v celom národnom parlamente. Dnes príde predstaviteľ, podotýkam, konzervatívnej strany a chváli nás, ako je to dobré, že experimentujeme na vlastných občanoch.

    Takisto som sa stretol s informáciou, hlavne médiá to podsúvajú, že aj pán Baroso pri svojej návšteve veľmi chválil takúto reformu. Nuž, ale veď on je tiež predstaviteľom strany a vlády, ktorá však nikdy neurobila zásadnú zmenu systému z verejnoprávneho modelu do komerčného modelu v Portugalsku.

    No a nakoniec toľko ospevovaná chvála Svetovej banky k tomu, bez toho, aby som chcel iritovať, skúste sa popýtať poradcov, ktorí sa podieľali na tvorbe reformy, kde sú zamestnaní alebo kde externe pôsobia.

    Dovoľte, aby som záverom vyjadril niektoré postoje, ktoré sú všeobecne známe. Som presvedčený, že postoj Smeru tak, ako sme ho definovali, je správny a nič sa na ňom nebude meniť. Som presvedčený, že tá viera optimizmu vo fungovaní legislatívneho procesu a v to, že azda niekedy zvíťazí aj zdravý rozum, preváži a že sa dočkáme aj v tejto Národnej rade toho, aby pripomienky, ktoré majú výrazne odborný a vecný charakter, ako je to pri pripomienkach pána prezidenta, sa stanú predmetom aspoň diskusie. Aspoň diskusie, ak už nie normálnej techniky legislatívneho procesu, aby na konečnú implementáciu takýchto právnych noriem nedoplácal nakoniec pacient a občan.

    Viete, ja verím, že snaha, a teraz to hovorím úplne úprimne aj vo svojom postoji voči pánu ministrovi, pretože som sa osobne stretol, keď sme sedeli a formulovali niektoré návrhy na zmeny, hlavne v súvislosti so zákonom č. 140, že má tú snahu pragmaticky a racionálne implementovať v podobe paragrafového znenia čosi, čo má negatívne prejavy v praxi. Som však presvedčený, že – a je to skúsenosť z dvojročnej praxe v tejto Národnej rade – to musí mať širší kontext a že jednoducho sa musia brať do úvahy podmienky, o ktorých som hovoril.

    Viete, môj profesor filozofie kedysi hovoril, bolo to v období, keď plamenné heslá boli veľmi moderné a určite si to najmä vy starší pamätáte, keď všetci bojovali za mier, tak môj profesor filozofie povedal: „Paľko, my budeme bojovať za ten mier, aj keby nemal zostať kameň na kameni!“ Mne sa niekedy zdá, že prístup a filozofia k tvorbe zákonov, ale hlavne neskôr k ich implementácii do praxe sa tiež riadi, a nie je to len problém rezortu zdravotníctva, týmito zásadami.

    Dovoľte, aby som na záver poďakoval, a to napriek tomu, že opäť zrejme sa dozviem, že je to politický postoj k pánu prezidentovi, že na základe vecných a právnych analýz vrátil tieto zákony do Národnej rady, som presvedčený, že aspoň tento drobný priestor v obsahu, o ktorom som hovoril, prispeje k zlepšeniu legislatívneho procesu na Slovensku.

    A ešte jedna poznámka, lebo som ti to sľúbil, Viliam, včera si povedal, že práve polemika o zmene zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti je typický príklad toho a vrátenie týchto dvoch zákonov, pretože ja som už dávno predtým aj v tomto pléne hovoril, že to sú tie dva zákony, ktoré zrejme vyvolajú takúto reakciu, a že to je príklad toho, klasický aristotelovský sylogizmus, že pán prezident je politický a je na našej strane. Nuž, chcem však dať do pozornosti, že pán prezident vrátil aj zákon o Environmentálnom fonde, za ktorý som hlasoval, ktorý je však v danom prípade a proti ktorému bola SDKÚ. Tak je pán prezident teraz spriaznencom SDKÚ? Alebo je spriaznencom Smeru?

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť, som presvedčený, že sa nám spoločne podarí to, o čom som hovoril. Som presvedčený – a poviem to úplne otvorene –, že zákony, samozrejme, prejdú, ale som presvedčený, že aj k týmto vecným a legislatívnym pripomienkam sa v tejto Národnej rade určite vrátime v podobe noviel a pozmeňujúcich návrhov v príslušných právnych normách pri aplikácií zmien a reformy zdravotníctva.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pašku traja páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Chcem nadviazať na tú myšlienku, ktorú povedal pán poslanec, že v záujme politických záujmov je snaha vžité zásady práva opomenúť, poprípade ich nerešpektovať. Týka sa to počítania lehôt. Skutočne, mňa veľmi prekvapilo, ak bol názor, že lehota nebola zachovaná. Totiž ide stále v tomto zákone o legislatívny proces. Je to jeden z druhov rozhodovacích procesov. Tento proces sa končí vydaním zákona. Nikto nepopiera, že všetky kroky sú procesné kroky aj všetky úkony, ktoré sa robia. Neviem pochopiť, prečo práve jeden úkon, ktorý na základe ústavy robí prezident republiky, tiež procesný, by mal mať počítanie lehôt inak ako všetky procesné úkony, ktoré robia ďalší činitelia v legislatívnom procese. Poprípade v iných normotvorných procesoch aj aplikačných. Všetky zákony, či už zákon z oblasti správneho práva, trestného práva, občianskeho práva, tieto procesy poznáme, obsluhujú všetky odvetia práv vrátane ústavného práva, jednoznačne a bez sporu ustanovujú, že v prípade, ak lehota padne na deň pracovného voľna – nedeľu, sobotu alebo deň pracovného pokoja –, lehota je zachovaná, poprípade posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň, a to do 24.00 hodín. Preto stanovisko, ktoré bolo ústavným právom...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ševc. Pán poslanec Číž!

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem podporiť pána kolegu Pašku v tom, že skutočne neoliberálny model zdravotníctva vnáša do samotného zdravotného poistenia akcionársky a ziskový princíp. Nechcem sa nejako vracať k diskusii k tomuto, ale chcem len upozorniť, že aj samotné Spojené štáty cez amerického ekonóma Friedmanna odchádzajú od tejto politiky. A ako viete, za ekonomiku dostali teraz Nobelovu cenu úplne iní ekonómovia a za iný model než ten, ktorý sa presadzuje na Slovensku. V Európe od dôb Bismarcka, čiže už takmer 150 rokov, zdravotníctvo funguje na neziskovej a solidárnej báze, pričom zdravotné poisťovne si udržiavajú verejnoprávny charakter. Máte plnú pravdu, pán kolega Paška, skutočným poslaním zdravotných poisťovní je služba klientom vo verejnom záujme a nie tvorba zisku. A zrejme aj pánu prezidentovi išlo o tento moment. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel len poďakovať pánovi poslancovi Paškovi za to, že ma trikrát alebo štyrikrát citoval vo svojom rečníckom vystúpení a že pomerne presne vysvetlil pozície, ktoré som predostrel a hájil na včerajšom výbore pre zdravotníctvo, takže mu vlastne za to ďakujem, že nemusím vystúpiť a povedať to, čo on už povedal. A je to aj o to vernejšie, že to vlastne on predostrel, že naozaj sme včera mali takúto vášnivú a, myslím si, aj dosť vážnu diskusiu. Na záver chcem len povedať toľko, že naďalej som presvedčený o tom, že vrátenie tejto šestice reformných zákonov zdravotníctva do parlamentu je výsostne politické rozhodnutie pána prezidenta a s odbornosťou to nemá nič do činenia. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie k tejto šestici zákonov bude len jedno a v tejto rozprave poviem svoje postoje, pripomienky, názory a otázky.

    Zámer môjho vystúpenia je asi ten, že by som bola veľmi nerada, aby sme skĺzli pri vrátení týchto zákonov len k politickému rozhodovaniu. Napriek tomu, že každá záležitosť v tomto parlamente má aj svoj politický rozmer, prezident republiky minimálne v dvoch zákonoch vyjadril isté vecné výhrady, na ktoré sme upozorňovali pri prerokúvaní týchto zákonov. To, že ich nedal do legislatívnej podoby, priznám sa, že ani neprekvapuje, ale myslím si, že prezident republiky v prípade len týchto dvoch zákonov, kde predniesol vecné výhrady, by musel mať tím legislatívcov k zdravotníckej problematike, s ktorými by bol za 15 dní schopný zmeniť istý myšlienkový posun v reformných zákonoch a nebolo by to dobré, pretože by sme určite neprijali dobré zákony a myslím si, že by bol v tom aj istý taký „guľáš“ zámerov rezortu a možno pána prezidenta alebo ľudí okolo neho, ktorí sú jeho poradcovia v tejto oblasti.

    Druhý dôvod na moje vystúpenie je ten, aby som len veľmi krátko a vecne, bez nejakej omáčky vyjadrila názor, prečo som nehlasovala a nemôžem hlasovať ani v tomto čítaní, pretože nemáme nijakú zmenu za zákony, a čo považujem za vážny nedostatok alebo minimálne otázku na to, aké vykonávanie týchto zákonov bude v praxi.

    Krátko a teraz už veľmi vecne. Ide o termíny účinnosti. Závažným problémom zákonov sú aj termíny účinnosti. Sú veľmi rozhádzané, sú veľmi rozličné. Priznám sa, že ak 1. novembra má byť v platnosti zákon o zdravotných poisťovniach a následne máme dátumy 1. január 2005, 2006, uprostred roka, je v tom chaos aj pre odbornú verejnosť a nie to ešte pre laickú verejnosť, ktorá by sa týmito zákonmi mala riadiť.

    Druhou výhradou je to, že chýbajú vykonávacie predpisy a nariadenia, ktorými by mali byť jasné niektoré pravidlá práve pre pacientov, pre poskytovateľov a pre ich vzťahy medzi poisťovňami. Niektoré nie sú vôbec k dispozícii, niektoré sú zatiaľ len v nejakej podobe. Ich účinnosť, týchto vykonávacích predpisov, aj podľa legislatívnych pravidiel by mala byť v súlade so zákonom, aby sa tí, ktorých sa táto reforma dotýka, vedeli pripraviť aj na konkrétne kroky pri reforme a mali by byť platné v predstihu, ako bude účinnosť zákona, alebo mali by mať účinnosť zákona a účinnosť predpisov spoločnú. A poviem to v konkrétnych prípadoch kde. A myslím, že hlavne ide práve o tento zákon o rozsahu.

    Teraz by som prešla ku konkrétnym pripomienkam. Začnem týmto zákonom, ktorý prerokúvame, zákonom o rozsahu a poviem moje výhrady, ktoré chýbajú a ktoré nie sú. Pri zákone o rozsahu, keď sme namietali, že nemáme zoznam výkonov a cenu výkonov, aby bola možná a jasná spoluúčasť, na ktorú sa odvolávame v § 9 ods. 2 v zákone, minister a rezort tvrdil, že sa dopracuje, bude. Dnes síce máme pripravený nejaký vykonávací predpis o zozname výkonov, ale je bez cenovej kalkulácie, je bez bodovej kalkulácie, čiže dnes nevieme zjavne a jasne povedať, aká spoluúčasť bude. Dnes je jasné, že ministerstvo pripravuje vyhlášku tak, aby sme v priebehu možno dvoch rokov do konca tohto volebného obdobia nemali žiadnu spoluúčasť pacienta. Tým sa vyhneme akýmkoľvek sporom a rozporom. Len polroka sme tvrdili, že bude, zadefinujeme ju. Dnes možno nebude, lebo vyhláška bude hovoriť, že bude platiť to, čo platilo dnes, že budú výkony základnej zdravotnej starostlivosti hradené v plnom rozsahu, potom sa uvidí.

    Druhou pripomienkou je vážna pripomienka. Tú namieta aj prezident, je to úhrada za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, kde by malo byť nariadenie vlády, ktoré zatiaľ nie je. Je to vážna pripomienka, pretože pacient, ktorý sa dostane do zdravotníckeho zariadenia a má platiť úhrady dnes po zrušení iných zákonných noriem, nebude jasné, aké bude platiť úhrady za tieto služby. Považujem to za dosť vážnu výhradu.

    A možno ešte ďalšia konkrétna výhrada, to je aj diskriminácia podľa veku, keď v § 10 ods. 1 hovoríme, ako budú poskytované úhrady pacientom podľa veku. Myslím si, že aj po prijatí antidiskriminačnej legislatívy a podľa ústavy by sme sa mali vyhnúť takejto diferenciácii.

    V ďalšej časti sa dotknem zákona o zdravotných poisťovniach, pretože chcem v jednom balíku predniesť moje pripomienky. Zákon o zdravotných poisťovniach vyžaduje zhruba 9 až 10 vedľajších noriem, nariadení a vykonávacích predpisov, z ktorých je čiastočne k dispozícii – ale nie oficiálne schválených a zverejnených – niekoľko vykonávacích predpisov. A tam je veľmi dôležitý § 8, kde sa hovorí, že ceny budú vznikať dohodou medzi poskytovateľmi a poisťovňami. Vychádzajúc z poznámky k zákonu o zdravotnej starostlivosti sa mimoriadne skomplikuje a predĺži dohodovací proces o cenách za výkony zdravotnej starostlivosti, pretože nekompletnosť zostaveného katalógu výkonov bez bodov a cien – čiže nebude jasný štandard, na základe ktorého bude dochádzať k dohode medzi poisťovňami a poskytovateľom – prinesie mnohokrát neriešiteľnú situáciu, kde bude to maximum alebo minimum tých limitov a tých cien, ktoré dostanú poskytovatelia. A myslím si, že tam bude ohrozená dostupnosť a plynulosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Alebo skĺzneme do situácie, keď poskytovatelia budú uvádzať svoje výkony ako neodkladné a akútne, aby boli zaplatené a aby poisťovňa akceptovala aj v tom prípade, že nebude dohodnutý nejaký cenový limit.

    Moja základná výhrada, ktorá bola už v prvom čítaní, ak zákon o zdravotnej starostlivosti, kde pacient má právo na výber poskytovateľa, áno, zostalo to tak, má právo na výber poskytovateľa, ale zabudli sme mu tam dopísať, že len na toho, s ktorým má poisťovňa zmluvný vzťah. A kozmetická úprava, ktorú sme dopracovali, sa týka len všeobecnej ambulantnej starostlivosti, čiže len primárneho kontaktu. Nie je teda pravdou ani to, že teda má právo, ale má to právo obmedzené, a preto by aj v tomto paragrafe malo byť jasne zadefinované, čo je jeho právo a je minimalizované. Je samozrejmé, že takto zadefinovaným paragrafom by sa nám rozšírila minimálna sieť, ktorá je dnes zadefinovaná len súčasným stavom. Už aj tak sa bude rozširovať tým, že všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť v prípade, že nebude v sieti, bude musieť uzatvoriť poisťovňa s poskytovateľom zmluvný vzťah. Už aj to rozširuje sieť, čiže je to tiež nie celkom jasná situácia.

    V paragrafoch o zdravotných poisťovniach – a možnože sme zákonu o záchranke alebo záchrannej zdravotnej starostlivosti venovali pomerne málo času a málo pozornosti, a preto tento návrh zákona, aj keď je najkratší, má možno najväčšie riziká a najväčšie čerpanie prostriedkov z verejného zdravotného systému. Tento zákon neustanovuje nikomu povinnosť zriadiť a prevádzkovať záchranky. Nemá prechodné ustanovenia, čo ak 1. januára skončí systém poskytovania tejto služby a po 1. januári nie je zadefinované, kto bude robiť túto službu. Pretože ak prejdú výberovými konaniami po účinnosti zákona, tak najskôr niekedy v marci, apríli môžeme hovoriť, kto bude robiť túto službu.

    Zákon neustanovuje žiadne zriaďovacie náklady, financovanie, vybavenie, a čo je najvážnejšie, odborného zdravotníckeho pracovníka, akú má odbornú kvalifikáciu. Tu si však treba uvedomiť aj to, čo som hovorila o čerpaní prostriedkov. My síce vytvoríme jeden skvelý systém s 10-minútovou, 15-minútovou dostupnosťou, ale ak si zoberieme zásahy v teréne a uvedomíme si, že budeme platiť aj keď dobre odborného pracovníka, ktorý tam bude mať možno v týždni tri zásahy, budeme odčerpávať obrovské zdroje zo zdravotného poistenia na mzdy a réžiu. A zdá sa mi, že je to veľmi necitlivá vec, pretože prostriedky z verejného zdravotného poistenia by mali byť použité na zdravotnú starostlivosť a nie kdesi zakonzervované. A preto sa mi zdá, že aj v zákone o poisťovniach na to, že sa dávajú preddavky na záchranku, to je jediný spôsob preddavkového platenia, a vlastne nemáme predstavu, ako to bude fungovať, zdá sa mi to nie celkom vhodné.

    V zákone o zdravotných poisťovniach síce pri vzniku akciových spoločností v prípade, že sa takáto spoločnosť dostane do nejakej zlej finančnej situácie alebo nastane zmena v jej finančnej situácii, je poisťovňa povinná oznámiť túto skutočnosť na úrad. Ale čo? Oznámi ju a nič sa nedeje. Nie sú tu žiadne ďalšie vážne kroky, ktoré by vlastne zlej finančnej situácii poisťovni bránili jej ďalšie pokračovanie alebo ukončenie jej činnosti.

    Chcem sa opýtať a myslím, že to je veľmi vážny dôvod na odčerpávanie zdrojov zo zdravotného systému, sú informačné systémy v jednotlivých poisťovniach. My sme dnes vydali, a dodnes to nikto ekonomicky nezhodnotil, obrovské množstvo finančných prostriedkov na informačný systém. Dnes alebo v priebehu roka sa menili opäť objednávky na dodávateľov informačného systému len v tej najväčšej zdravotnej poisťovni. A my dnes po transformácii budeme vytvárať nové informačné systémy a budeme odčerpávať zase zo zdravotného systému. Preto ma zaujíma, kto vyčíslil a aké sú tie prostriedky, ktoré sa vydali na niečo, čo ostalo v zásuvke a nepoužilo sa a možno sa ani nebude používať, pretože každá akciová spoločnosť bude chcieť mať svoj a iný systém.

    V § 6 ods. 2 čakacie listiny. Veľa sme o tom hovorili, ale myslím si, že sme ich nedomysleli. Minimálne v tom, že sú tu úkony a výkony v oblasti SALZ-ov, ktoré nie je možné robiť na čakacie listiny, pretože biologický materiál mnohokrát nemá odkladný účinok a na stanovenie diagnózy je potrebné jeho rýchle a včasné vyšetrenie. Čo v takom prípade, ak poisťovňa – budeme zas riešiť všetko akútnymi stavmi, akútnymi výkonmi alebo nájdeme nejaký iný mechanizmus? Čiže nie je doriešený tento vzťah.

    A ešte sa dotknem v zákone o poisťovniach aj Úradu pre dohľad. Úrad pre dohľad budeme financovať, o tom hovorí aj prezident vo vrátenom zákone, zo zdrojov poistenia. Je to istý objem peňazí, ale dajme tomu nemáme dnes iný zdroj, musíme ich financovať z verejných prostriedkov. Ale pýtam sa: Ak sme dnes z objemu financií, ktoré sú v poisťovniach, stanovili limit na správnu réžiu, na to, aby poisťovňa nemohla „prejesť“ prostriedky a mali sme ich stanovené na 4 %, v tejto Národnej rade niekoľko rokov dozadu a stále boli výhrady k tejto výške, že ju treba stále znížiť. Dnes sme v zákone o poisťovniach neobmedzili žiadnym spôsobom režijné náklady alebo úhradu akéhokoľvek a čohokoľvek z tohto systému zdravotnej poisťovne a nechávame jej voľnú ruku. My jej obmedzujeme len zisk. Ale ona nemusí práve hospodárením vytvoriť žiaden zisk, ktorý by potom mala dať práve do týchto zoznamov, do tých čakacích listín a na výkony zdravotnej starostlivosti. Čiže považujem toto za nie dobré a to obmedzenie alebo neobmedzenie nakladania s našimi prostriedkami v súkromných spoločnostiach za netransparentné a obávam sa toho. A vlastne tento systém zdravotného poistenia, verejného zdravotného poistenia by mal byť solidárny a nemal by byť ziskový.

    Dovolím si ešte, vážení kolegovia, vás zdržať ešte jednou, to je jediné moje vystúpenie, ešte k zákonu o poskytovateľoch, kde sa dotknem asi štyroch bodov. Jednak je to členstvo v komorách, ktoré je dobrovoľné, ale disciplinárne konanie v prípade porušenia nejakých pravidiel sa môže vykonávať voči členom komory – čo je s tými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú len registrovaní a nie sú členovia komory? Je možné voči nim vyvodiť nejaký disciplinárny postih, ak sa disciplinárny postih vzťahuje len na členov komory a nie na tých, ktorí sú len registrovaní?

    V rámci licencií pri vydávaní licencií v § 68 sa zabudlo na istú skupinu ľudí a to sú biológovia, chemici, fyzici a genetici, pričom v ods. 6 v tomto paragrafe sú už uvádzaní, čiže je to, by som povedala, technický nedostatok.

    A ešte sa chcem opýtať, a trošku sme diskutovali aj teraz, na § 69 v súvislosti s § 10, a to podmienky vydávania licencií, kde je uvedené, že na vydanie licencie potrebuje mať zdravotnícky pracovník odbornú prax 5 rokov. Myslím si, že toto obmedzenie, bola by som veľmi rada, keby pán minister vysvetlil, lebo sa môže stať, že bude nejaká disproporcia a neviem – myslím si, že ma pán minister nepočúva, ale to nevadí, má tu svojich pracovníkov, azda mu to potom vysvetlia, o čom som hovorila.

    A ešte by som rada možno vo všeobecnosti povedala skutočnosť, ak sa nám začnú vytvárať akciové spoločnosti ako poskytovatelia. Už dnes sa rozbehol veľmi zvláštny mechanizmus, viem si to predstaviť u poskytovateľov jednotlivcov alebo odborných pracovníkov, že sa vytvárajú eseročky. Ale ak začneme vytvárať eseročky na veľmi zvláštnej báze pre jednotlivé zdravotnícke zariadenia a nemocnice a my eseročkám zveríme alebo prenajmeme na istý čas niekoľko miliónový majetok a dnes, v poslednom čase s veľmi dobrými investičnými prostriedkami, ktoré boli vložené do týchto zdravotníckych zariadení, pýtam sa: Akým spôsobom sa bude prevádzať celá transformácia? Nezdá sa mi to celkom v poriadku.

    Možno azda ešte pripomienka k zákonu o zdravotnej starostlivosti, kde po 1. januári bude platiť aj starý, aj nový zákon a nikde v prechodných ustanoveniach sa nehovorí, dokedy bude účinnosť starého zákona ukončená. Katalóg zdravotných výkonov je síce predložený, ale chýbajú mu vlastne štandardy, o tom som hovorila. Dnes sa použil zoznam výkonov Liečebného poriadku. Pýtam sa: Prečo sme ho nemohli použiť so všetkými náležitosťami, aj s cenovým výmerom, aj trebárs s bodovým hodnotením, ktoré je v cenových výmeroch?

    Z pohľadu týchto všetkých pripomienok sa mi zdá, že pri množstve nedokonalostí, nejasností a niekde možno aj neúčinností týchto zákonov vznikne konflikt vo vzťahoch medzi poskytovateľmi, pacientmi a poisťovňami. A práve preto, že nie sú dnes niektoré paragrafy jasné a zjavne prepojené, z toho dôvodu sa mi zdá, že ja ako zástupca občanov a možno pacientov, a to sú všetci občania, pri týchto výhradách, na ktoré som na mnohé nedostala odpoveď, na mnohé, ktoré sú aj dnes nejasné, a moja obava z toho, že má platiť takáto reforma a niektoré veci začať už 1. januára, možno 1. novembra, ma presviedčajú, že nemôžem hlasovať ináč, ako som hlasovala v prvom hlasovaní v treťom čítaní. Pretože sa mi zdá, že sa nezlepší systém zdravotnej starostlivosti, skomplikuje sa a obávam sa, aby sme sa nedostali späť k niečomu, čím sme museli prejsť vytvorením nových zákonov a ich nekonečnou novelizáciou, ako to bolo do dnešného dňa.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prepáčte, že som vás zdržala viac, ako ste možno očakávali.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej dvaja páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Urbáni a Soboňa. Pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja nadviažem na začiatok vystúpenia pani kolegyne Sabolovej a musím vyjadriť takisto svoju nespokojnosť, čo sa tu dva dni deje o takých závažných zákonoch, ktoré majú reformovať naše celé zdravotníctvo, že nevieme, čo máme robiť, a nie som si istý, že aj tento postup, ktorý tu je, je štandardný. Vo mne to vzbudzuje podozrenie, buď je prezidentská kancelária nekompetentná, alebo podľa vyjadrení z posledných týždňov nemá dostatok pracovníkov na to, aby spracovala zákony, ktoré dostáva, tak potom buď sa budeme tým zaoberať a treba niečo spraviť, rozšíriť ju, alebo potom ak nebude schopná pracovať tak, ako sa od nej vyžaduje, tak by bolo potrebné potom uvažovať o zriadení druhej komory parlamentu, ktorá by odborne, technicky posudzovala zákony tak, aby sme my poslanci a takisto aj občania mali pocit, že vieme, čo schvaľujeme, a to, čo schválime, že bude mať nejakú váhu. Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prekvapuje ma obrovská ľahostajnosť, s akou sa zaoberáme tým, či prezident vrátil zákony z politických alebo z iných dôvodov. To predsa vôbec nie je podstatné! Prezident vrátil tieto zákony z toho dôvodu, že posudzoval jeden veľký rozpor v týchto zákonoch – a to je legislatívna nekvalita a protiústavnosť.

    Ale tieto zákony obsahujú ďalšie veľmi vážne rozpory. Jeden z najväčších rozporov je nerealizovateľnosť zdravotnej starostlivosti na základe týchto zákonov ani na úrovni súčasnej zdravotnej starostlivosti. Je obrovský rozpor medzi tým, čo vystupujú predstavitelia predkladateľa, a medzi tým, čo je zakotvené v zákone. Nie je pravdou, že sa zlepší dostupnosť! Nie je pravdou, že sa zlepší kvalita! V zákonoch je napísané niečo iné. Nie je pravdou, že budú pôsobiť trhové mechanizmy! V zákonoch je napísané niečo iné.

    Takže toto sú najzávažnejšie veci, ktoré potvrdzuje aj samotný predkladateľ v jednom bode, ktorý považujem za kľúčový – otázka spoluúčasti. Nie je pravdou, že sa nebude zvyšovať. A sám predkladateľ to vo svojich dosahoch formuluje: „Spoluúčasť pacienta sa bude meniť podľa disponibilných zdrojov a spôsobu zdravotnej politiky vlády.“ V tomto závere je povedané všetko a hlavne to, že je to jedno obrovské klamstvo, celá šestica reformných zákonov.

    A musí vzdať hold pani poslankyni Sabolovej, že mi potvrdila, že nie všetkým členom KDH sú cudzie kresťanské princípy, ktoré vychádzajú z toho, že predovšetkým sa musí sledovať blaho národa a blaho občanov. Musím so smútkom povedať, že tento parlament nie je v stave chrániť záujmy občanov. A to je myslím...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie do 11.00 hodiny. Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovanom bode programu a potom rozpravou o ďalších prezidentom vrátených zákonoch. O 11.00 hodine hlasujeme, páni poslanci.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    zákone z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 920).

    Prosím pána poslanca Tibora Bastrnáka, aby ako spoločný spravodajca výboru pre zdravotníctvo uviedol návrhy hlasovaní.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister...

  • Ruch v sále.

  • Keďže pán prezident neuviedol žiadny konkrétny bod, o ktorom by sme mohli hlasovať, takže sme spojili druhé a tretie čítanie, a preto prosím hlasovať o zákone ako o celku s tým, že gestorský výbor odporučil pôvodný zákon, ktorý bol vrátený prezidentom, schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán prezident neuviedol žiadne pripomienky v normatívnej podobe, pristúpime k tretiemu čítaniu o vrátenom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako o celku.

    Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že na opätovné schválenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za návrh, 59 proti, 2 sa zdržali.

  • Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Budeme pokračovať teraz v rokovaní o ďalších zákonoch vrátených na opätovné prerokovanie. Pán poslanec Burian. Zapnite pána poslanca Buriana.

  • Ďakujem. Pán predseda, len chcem povedať, že mi nešlo hlasovacie zariadenie a bol by som rád, aby bolo zaprotokolované, že som bol proti tomuto zákonu. Ďakujem.

  • Takisto ani mne nefungovalo hlasovacie zariadenie, prosím zaprotokolovať, že som proti.

  • Pán poslanec Jarjabek. Zapnite pána poslanca Jarjabka.

  • Ani teraz mi nefunguje. A už mi funguje.

  • Ja by som chcel pripomenúť, pán predseda, nefungovalo mi hlasovacie zariadenie a tlačil som, tlačil som a nič. Takže tiež som hlasoval proti.

  • Smiech v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Jarjabek. Nevzniesol nikto námietku z poslancov, ktorí signalizujú. (Reakcie z pléna.) Netlačte toľko, pán poslanec.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, čiže ja by som vzhľadom na možnosť, že môžem dokončiť svoj krátky monológ, chcel vzniesť námietku a poprosil by som, aby bolo opakované hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujeme o námietke pána poslanca, ktorý žiada opakovať hlasovanie z dôvodu poruchy na hlasovacom zariadení.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 69 za, 53 proti, 22 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    zákone z 21. septembra 2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 921.

    Prosím teraz, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Novotný ako poverený spravodajca informoval Národnú radu o výsledku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov o prerokovaní zákona z 21. septembra 2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov...

  • Prepáčte, pán poslanec, len chcem informovať, že o ďalších prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať o 17.00 hodine. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • ... vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 921), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 21. septembra 2004 o zdravotných poisťovniach, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výboru Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 21. septembra 2004 zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade zákon z 21. septembra o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou na opätovné prerokovanie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 926 z 19. októbra 2004 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady rokovali o zákone, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky, výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 18. októbra 2004 uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. V prípade, ak by Národná rada Slovenskej republiky zákon opäť schválila, navrhol pripomienky pod č. 1 a 2, ktoré máte uvedené v časti II.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie č. 682 z 20. októbra 2004, v ktorom konštatoval, že

    1. uplynutím lehoty ustanovenej čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov právo prezidenta Slovenskej republiky vrátiť zákon s pripomienkami na nové prerokovanie zaniká;

    2. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. neumožňuje predĺžiť lehotu ustanovenú čl. 102 ods. 1 písm. o). Ústava Slovenskej republiky ani neobsahuje interpretačnú normu oprávňujúcu vysvetliť ustanovenie ústavy pomocou zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu;

    3. prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. októbra neuplatnil svoje právo podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) v ústavou ustanovenej lehote;

    4. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 21. septembra 2004 o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou nezakladá právny dôvod na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval zákon z 21. septembra 2001 o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, 20. októbra 2004. Výbor nesúhlasil s návrhom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 18. októbra neprijať zákon ako celok. Výbor nesúhlasil s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky uvedenými pod č. 1. a 2. v časti II tejto spoločnej správy. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku zákon z 21. septembra o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou pri opätovnom prerokovaní schváliť.

    V časti IV máte v spoločnej správe uvedené pripomienky prezidenta Slovenskej republiky pod č. 1 a 2, nebudem ich čítať, máte ich písomne. Gestorský výbor odporúča o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v časti IV hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 21. septembra o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, gestorským výborom, č. 162 z 20. októbra 2004. Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného informovať Národnú radu Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku o prerokovaní zákona z 21. septembra o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, vo výboroch.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto prítomných poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o vrátenom návrhu zákona o zdravotných poisťovniach.

    A poprosím pána poslanca Novotného, aby ako poverený spravodajca výboru pre zdravotníctvo informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania

    zákona z 22. septembra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý prerokúvame ako tlač 922.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 22. septembra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, vo výboroch Národnej rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o predmetnom zákone, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22. septembra 2004 zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. septembra 2004 o zdravotnej starostlivosti na opätovné prerokovanie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 926 z 19. októbra 2004 rozhodol, že podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku prideľuje predmetný zákon na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady rokovali o zákone, ktorý prezident Slovenskej republiky vrátil, výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 18. októbra 2004 č. 4215-2004-BA uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie č. 682 z 20. októbra 2004, v ktorom konštatoval, že...

  • Pán poslanec, ja vás musím prerušiť. V prvom rade musím poprosiť kolegov poslancov, aby zachovali pokoj v rokovacej sále. Poprosím, pán Cagala, keby ste zatvorili dvere. Aj tam hore, pán poslanec Abelovský, zatvorte, prosím vás, dvere, tam do toho bufetu, nech je tu korektné pracovné prostredie. Ďakujem pekne.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • 1. uplynutím lehoty ustanovenej čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov právo prezidenta Slovenskej republiky vrátiť zákon s pripomienkami na nové prerokovanie zaniká;

    2. Ústava Slovenskej republiky neumožňuje predĺžiť lehotu ustanovenú čl. 102 ods. 1 písm. o). Ústava Slovenskej republiky ani neobsahuje interpretačnú normu oprávňujúcu vysvetliť ustanovenie ústavy pomocou zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu;

    3. prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. októbra neuplatnil svoje právo podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) v ústavou ustanovenej lehote;

    4. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 22. septembra o zdravotnej starostlivosti nezakladá právny dôvod na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predmetný zákon dňa 20. októbra 2004. Výbor nesúhlasí s návrhom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 18. októbra pod bodom III neprijať zákon ako celok a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku zákon z 22. septembra o zdravotnej starostlivosti pri opätovnom prerokovaní schváliť.

    Gestorský výbor v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. septembra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona z 22. septembra o zdravotnej starostlivosti, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, gestorský výbor, č. 160 z 20. októbra 2004. Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného informovať Národnú radu Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku o prerokovaní zákona z 22. septembra o zdravotnej starostlivosti, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, vo výboroch.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    A otváram rozpravu. Písomne som prihlášky do rozpravy nedostal žiadne. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 21. septembra 2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 923.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Novotnému. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 21. septembra 2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 923), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 21. septembra 2004 o zdravotnom poistení, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 21. septembra 2004 zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 21. septembra o zdravotnom poistení na opätovné prerokovanie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z ústavy.

    Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 19. októbra 2004 rozhodol, že podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady o zákone, ktorý prezident Slovenskej republiky vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, rokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 18. októbra 2004 uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie z 20. októbra 2004, v ktorom konštatoval, že uplynutím lehoty ustanovenej čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov právo prezidenta Slovenskej republiky vrátiť zákon s pripomienkami na nové prerokovanie zaniká.

    Ústava Slovenskej republiky neumožňuje predĺžiť lehotu ustanovenú čl. 102 ods. 1 písm. o). Ústava Slovenskej republiky ani neobsahuje interpretačnú normu oprávňujúcu vysvetliť ustanovenie ústavy pomocou zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu.

    Prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. októbra neuplatnil svoje právo podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) v ústavou ustanovenej lehote.

    Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 21. septembra 2004 o zdravotnom poistení nezakladá právny dôvod na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval zákon z 21. septembra o zdravotnom poistení, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, dňa 20. októbra 2004. Výbor nesúhlasí s návrhom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 18. októbra neprijať zákon ako celok a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku zákon z 21. septembra 2004 o zdravotnom poistení pri opätovnom prerokovaní schváliť.

    Gestorský výbor v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 21. septembra 2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona o zdravotnom poistení, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, gestorským výborom, č. 164 z 20. októbra 2004. Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného informovať Národnú radu v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku o prerokovaní zákona z 21. septembra o zdravotnom poistení, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, vo výboroch.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne k tomuto bodu programu. Teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy. Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    V rokovaní pokračujeme druhým a tretím a čítaním o

    zákone z 22. septembra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 924.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Márii Majdovej.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 22. septembra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22. septembra 2004 zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade zákon z 22. septembra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti na opätovné prerokovanie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 926 z 19. októbra 2004 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady rokovali o zákone, ktorý prezident republiky vrátil, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.

    Vo svojom rozhodnutí z 18. októbra 2004 prezident republiky uviedol dôvody na vrátenie zákona. V prípade, ak by Národná rada zákon opäť schválila, navrhol pripomienku, ktorá sa týka posunutia účinnosti zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie č. 682 z 20. októbra 2004, v ktorom konštatoval, že

    1. uplynutím lehoty ustanovenej čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov právo prezidenta Slovenskej republiky vrátiť zákon s pripomienkami na nové prerokovanie zaniká;

    2. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. neumožňuje predĺžiť lehotu ustanovenú čl. 102 ods. 1 písm. o). Ústava Slovenskej republiky ani neobsahuje interpretačnú normu oprávňujúcu vysvetliť ustanovenie ústavy pomocou zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu;

    3. prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. októbra č. 4213-2004-BA neuplatnil svoje práva podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) v ústavou stanovenej lehote;

    4. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 22. septembra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nezakladá právny dôvod na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval zákon z 22. septembra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie, dňa 20. októbra 2004. Výbor nesúhlasil a) s návrhom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 18. októbra neprijať zákon ako celok, b) s pripomienkou prezidenta, ktorá sa týka posunutia účinnosti zákona.

    Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku zákon z 22. septembra 2004 o poskytovateľoch pri opätovnom prerokovaní schváliť. Pripomienku pána prezidenta, ktorá je uvedená v časti 3 jeho rozhodnutia, gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor v zmysle § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. septembra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona z 22. septembra o poskytovateľoch bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo č. 163 z 20. októbra 2004. Výbor ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som plénum Národnej rady informovala v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku o prerokovaní zákona vo výboroch.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky som do rozpravy nedostal žiadne. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    zákone z 22. septembra 2004 o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 925.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Márii Majdovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady o prerokovaní zákona z 22. septembra 2004 o záchrannej zdravotnej službe a zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 925), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada schválila dňa 22. septembra 2004 zákon o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. septembra 2004 o záchrannej zdravotnej službe na opätovné prerokovanie. Prezident vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 926 z 19. októbra 2004 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady vrátený zákon prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 18. októbra 2004 uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.

    Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie č. 682 z 20. októbra 2004, v ktorom konštatoval, že

    1. uplynutím lehoty ustanovenej čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky právo prezidenta Slovenskej republiky vrátiť zákon s pripomienkami na nové prerokovanie zaniká;

    2. Ústava Slovenskej republiky neumožňuje predĺžiť lehotu ustanovenú čl. 102 ods. 1 písm. o) ani neobsahuje interpretačnú normu oprávňujúcu vysvetliť ustanovenie ústavy pomocou zákona alebo iného všeobecne záväzného platného predpisu;

    3. prezident Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 18. októbra neuplatnil svoje právo podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) v ústavou ustanovenej lehote;

    4. rozhodnutie prezidenta o vrátení zákona z 22. septembra 2004 o záchrannej zdravotnej službe nezakladá právny dôvod na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval zákon z 22. septembra 2004 o záchrannej zdravotnej službe, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie, dňa 20. októbra 2004. Výbor nesúhlasí s návrhom uvedeným v rozhodnutí prezidenta neprijať zákon ako celok a odporučil Národnej rade v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku predmetný zákon z 22. septembra pri opätovnom prerokovaní schváliť.

    Gestorský výbor v zmysle § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporučil Národnej rade zákon o záchrannej zdravotnej službe a zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť. Predmetná spoločná správa o prerokovaní vráteného zákona bola schválená uznesením výboru pre zdravotníctvo č. 161 z 20. októbra 2004. Výbor ma zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som oboznámila plénum Národnej rady so spoločnou správou o prerokovaní predmetného zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že sa nikto nehlási. Končím možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    zákone z 22. septembra 2004, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 913.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Navrátilovej. Pani poslankyňa, podľa programu ideme, máte teraz slovo. Tlač 913, pani poslankyňa. V programe je to bod 41 a je to vrátený zákon pánom prezidentom o organizácii štátnej správy, tlač 913.

  • Ospravedlňujem sa ešte raz. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 22. septembra 2004, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máme ako tlač 913, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 22. septembra 2004, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky, a to v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 5. októbra 2004 pod č. 919 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.

    Vrátený zákon odporúča schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 13. októbra 2004 pod č. 298. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokoval dňa 14. októbra 2004, ale neschválil uznesenie výboru, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Pripomienky pána prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia:

    1. názov zákona znie: „Zákon z ..., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Gestorský výbor k tejto pripomienke neprijal odporúčanie.

    2. Čl. I sa vypúšťa. Doterajšie čl. II až IV sa označujú ako čl. I až III. Ani k tejto pripomienke pána prezidenta gestorský výbor neprijal odporúčanie.

    3. V čl. III (doterajšom čl. IV) sa slová „1. novembra 2004“ nahrádzajú „1. decembra 2004“. Túto pripomienku gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor neprijal odporúčanie k pripomienkam č. 1 a 2 uvedené v časti IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe svojho stanoviska k zákonu z 22. septembra 2004, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, vyjadreného v uznesení uvedenom v III. časti spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vrátenému zákonu v súlade s § 79 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon po opätovnom prerokovaní v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu navrhuje schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie dňa 19. októbra 2004 pod č. 299.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden poslanec za klub Komunistickej strany Slovenska – pán Jozef Ševc. Pán Ševc, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa zmieniť len k jednej otázke a to je otázka sociálneho dialógu k tripartite. Plne súhlasím s pánom prezidentom, že vrátil tento problém na prerokúvanie, lebo ak niekto prerušil sociálny dialóg, tak neboli to odbory.

    Vláda Mikuláša Dzurindu si sama cieľavedome vyvolala konflikt s odbormi, aby pod jeho zámienkou mohla bez najmenšieho odporu presadzovať to, čo ona pokladá za prvotné. Preto za zámienku svojho bezprecedentného úderu odborom vo forme likvidácie doterajšieho modelu tripartity zneužila tvrdenia spolitizovaných odborov.

    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vtedy prvej Dzurindovej vláde vôbec neprekážalo, keď pán Saktor a celé vedenie Konfederácie odborových zväzov kritizovali vládu Vladimíra Mečiara, čo pôsobilo v jeho prospech predposlednými voľbami. Nielen každá spoločenská štruktúra, ale aj každý občan má právo vyjadrovať sa ku všetkým problémom spoločenského života, vyjadrovať svoje postoje k činnosti všetkých štátnych orgánov a žiadať nápravu. To v plnej miere platí aj o odboroch. Na druhej strane štát nemá právo zasahovať do činnosti politických a spoločenských organizácii, tak ako to jej členovia nie raz zdôrazňujú. Tí, čo obviňujú naše odbory zo spolitizovania ich činnosti, by sa mali zamyslieť, ako by asi reagovali odbory v Anglicku, ktoré otvorene a ostentatívne podporujú labouristov, alebo Americká konfederácia práce v Spojených štátoch, keby ju ktosi obviňoval za spolitizovanie kvôli verejnému prejaveniu volebných preferencií.

    Tripartita nie je ani slovenský, ani Saktorov vynález. V roku 1919 vznikla Medzinárodná organizácia práce, ktorá sa stala v roku 1946 špecializovanou organizáciou OSN v Ženeve. Celá jej činnosť od samého začiatku je založená na tripartite, ktorá je dokonca vyvážená aj počtom hlasov účastníkov tohto systému. Slovensko je jej členom. Členské štáty sú v nej zastúpené predstaviteľmi vlád, zamestnávateľských organizácií a predstaviteľmi zamestnancov, teda odborov. To znamená, že záväznou podmienkou členstva každého štátu je jeho tripartitné zastúpenie v tejto organizácii. Do sféry pôsobnosti Medzinárodnej organizácie práce patrí rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti širokého spektra sociálnych a pracovných problémov, zamestnanosť, zlepšenie podmienok práce, činnosť odborov a ich postavenie v spoločnosti, profesionálna príprava, ochrana práce a techniky v bezpečnosti práce, sociálne a zdravotné zabezpečenie pracujúcich a tak ďalej. Úlohou tripartity je pripravovať a uzatvárať konvencie a odporúčania o všetkých uvedených otázkach. Súčasne dbať, aby ich členské krajiny uplatňovali vo svojom zákonodarstve a vo svojej praxi, a preto je potrebné nabúrať tento model a urobiť tripartitu poslušnú.

    Dôkazom toho, ako vysoko hodnotí medzinárodné spoločenstvo význam tripartity pre rozvoj sociálneho dialógu, že v tejto dôležitej forme zosúlaďovania záujmov všetkých vrstiev obyvateľstva je aj skutočnosť, že Medzinárodná organizácia práce za svoju tripartitnú činnosť, opakujem, za tripartitnú činnosť dostala v roku 1969 Nobelovu cenu.

    Ak zrušíme tento model tripartity, ktorý je založený na Medzinárodnej organizácii práce, urobíme krok dozadu a nie krok dopredu. Je to krok zameraný skutočne na likvidáciu demokracie na Slovensku a úder doterajšiemu sociálnemu dialógu.

    Treba sa zamyslieť nad týmto procesom a nepohŕdať zákonmi i medzinárodného charakteru. Preto prijatie návrhu zákona o zrušení doterajšieho tripartitného orgánu vlády, myslíme si, má za cieľ zastrašiť každého, kto by jej konformne neslúžil. Neprípustným zásahom štátu do odborového hnutia vyvolať v ňom rozpory a dlhodobo paralyzovať vplyv odborov na spoločenský život. Doteraz existujúci tripartitný orgán vlády nahradí čímsi amorfným, manipulovateľným, čo bude vytvárať pred svetom iba dojem o existencii tripartity na Slovensku a o sociálnom dialógu.

    Sme za seriózny a vážny vzťah v tomto smere, a preto si myslím, že podporiť návrh pána prezidenta, že vrátil toto opäť do Národnej rady, je správne a myslím si, že toto by sme mali podporiť a my v každom prípade zákon ako celok, ak toto nebude prijaté, nepodporíme.

    Ďakujem.

  • Z písomne prihlásených poslancov boli vyčerpané prihlášky, bol len jeden poslanec prihlásený. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Prosím aj technikov, kto sa hlási ústne do rozpravy, aby sa mohli označiť. Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť podania prihlášok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je päť minút pred oficiálnym prerušením v súlade s rokovacím poriadkom. Mali by sme pristúpiť k ďalšiemu bodu rokovania – poslanecký návrh pána poslanca Buriana. Pán poslanec Burian, aké dlhé je vaše úvodné slovo?

  • Reakcia poslanca.

  • Začneme až potom? Dohodneme sa všeobecne? Prerušíme schôdzu?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie Národnej rady. Pokračujeme o 14.00 hodine popoludní.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu

    hodina otázok

    a odpovedí na premiéra vlády, členov vlády Slovenskej republiky a generálneho prokurátora.

    Prvú štvrťhodinu budeme venovať odpovediam na otázky položené premiérovi vlády Slovenskej republiky.

    Ešte predtým chcem poprosiť pána premiéra, aby informoval, kto za neprítomných členov vlády bude poverený odpovedať na otázky poslancov.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, namiesto pána podpredsedu Mikloša bude odpovedať pán minister Prokopovič, namiesto pána podpredsedu vlády Ruska bude odpovedať tiež pán minister Prokopovič, namiesto pána ministra Palka pán minister Liška. Neprítomní budú ešte traja ministri, vicepremiér Csáky, minister Kukan, minister László Miklós, ale oni otázky nemajú.

  • Ďakujem.

    Pán predseda vlády, prvú otázku položil pán poslanec Elsner, ktorý sa vás pýta: „Povodne sú dlhodobým problémom rizikových oblastí východného Slovenska, tak ako to bolo naposledy v oblasti Hornej Torysy. Pýtam sa vás, v akom časovom horizonte môžu oprávnené subjekty, ktorým vznikla škoda, očakávať finančné plnenia za vzniknuté škody na majetku.“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, je to vysoko aktuálna téma, ktorá zaujíma veľmi aj mňa. Sám som sa na niektorých miestach bol pozrieť, na miestach, ktoré boli poškodené. Situácia je taká, že možno už v stredu na budúci týždeň, najneskôr ten ďalší týždeň, to znamená, o dva týždne vláda prerokuje materiál. Toto je základný predpoklad, aby k odškodneniu, k čiastkovému odškodneniu mohlo dôjsť. Materiál podpísal minister životného prostredia, je na ministerstve vnútra, zajtra v pondelok bude doručený na úrad vlády, teda je dosť možné, že už najbližšiu stredu ho prerokujeme. Ak sa tak stane, tak bude len otázka niekoľkých týždňov, dní, aby peniaze mohli adresáti dostať.

    Ale chcem veľmi otvorene a úprimne už teraz trošku signalizovať, že istý problém to je. Problém je to preto, lebo celkové škody a náklady vyčísľuje správa, tak ako ma predbežne informovali na úrovni 1 mld. a 192 mil. korún, z čoho 103 mil. predstavujú náklady na zabezpečovacie práce a 37 mil. náklady na záchranné práce. No ale v rezerve štátneho rozpočtu máme len 116,3 mil. korún. Teda je tu veľké napätie, veľký rozdiel medzi škodami a teda potrebami a reálnymi peniazmi. Ale to už je úloha relevantných členov vlády, aby sme sa s tým vysporiadali.

    Informácie, ktoré som dostal, hovoria, že materiál bude do vlády predložený alternatívne a, samozrejme, aj mojím záujmom bude, aby sme išli maximálne v ústrety objektívnym požiadavkám. Takže v najbližších dňoch by ste mali vedieť výsledok, pán poslanec, a aj ľudia by mali začať dostávať peniaze – ľudia, obecné úrady a príslušné inštitúcie.

    Všetko, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Ďalšiu otázku vám položila pani poslankyňa Antošová: „Médiá uverejnili, že SR zaplatí Svetovej banke približne 20 miliónov korún ako pokutu za nevyužívanie finančnej pôžičky vo výške miliardy korún. Na zasadnutí zdravotného výboru minister Zajac vyhlásil, že nepôjde o veľa peňazí. Vážený pán predseda vlády, súhlasíte so svojím ministrom a ako chcete chyby napraviť?“

    Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, ministerstvo zdravotníctva ma dnes informovalo o tejto záležitosti a podľa tejto informácie a podľa stanoviska tohto ministerstva Slovenská republika túto pokutu platiť nebude. S účinnosťou úverovej zmluvy na SECAL, a to je 1. január 2004, získalo Slovensko možnosť čerpať 55 miliónov eur a to po splnení troch skupín podmienok. Podmienky na čerpanie prvej tranže vo výške 15 miliónov eur boli splnené pri podpise zmluvy. Ministerstvo financií na základe toho dostalo tieto prostriedky od Svetovej banky a teraz s nimi hospodári. Splnenie ďalších dvoch skupín podmienok, a tým aj čerpanie ďalších dvoch tranží, sa predpokladá tak, ako bolo plánované v priebehu rokov 2005 a 2006.

    Ministerstvo zdravotníctva má na základe spomínanej úverovej zmluvy vo svojej kapitole štátneho rozpočtu alokovaných 630 miliónov korún na rok 2004, určených na investičné aktivity v súvislosti s projektom modernizácie. Čerpanie prostriedkov je však podmienené transformáciou, čiže predovšetkým schválením nevyhnutnej legislatívy v podobe reformných zákonov, čo je vlastne otázka veľmi aktuálna aj dnes. Bez alokácie prostriedkov v štátnom rozpočte by ministerstvo nemohlo v roku 2004 začať nijaké aktivity, to znamená procesy obstarávania a podobne. Prostriedky určené na rok 2004 sa presunú do roku 2005 a začnú sa čerpať začiatkom budúceho roka.

    Možno ešte pre informáciu uvediem, že podmienky spravovania úveru boli dohodnuté medzi ministerstvom financií a Svetovou bankou a to tak, ako hovorí informácia ministerstva zdravotníctva, že sú flexibilne revidované a dnes predstavuje poplatok za nevyčerpané prostriedky 0,35 % a za čerpané prostriedky 2,74 % ročne. Tento postup je štandardný. V Slovenskej republike sa aplikoval už niekoľkokrát a teda z toho vyplýva, že Slovenská republika neplatí nijaké pokuty a z časového hľadiska ministerstvo zdravotníctva nemohlo postupovať inak, pokiaľ sa prostriedky majú využiť naozaj na podporu transformácie.

    Takže, myslím, že tá kľúčová odpoveď spočíva v konštatovaní, že Slovensko žiadnu pokutu platiť nebude a prostriedky sa čerpajú, budú čerpať tak, ako bolo pôvodne plánované.

  • Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem. Áno, ďakujem veľmi pekne, pán predseda vlády. Ja vám ďakujem za odpoveď. Možno aj tá moja otázka vás naštartovala k tomu, aby ste dávali väčší pozor na vašich ministrov a na ich prácu a ja si myslím, že v opačnom prípade, keby to tak nebolo, ako ste dnes vysvetlili, skutočne by prišlo k nehoráznemu hazardu, pretože keď si uvedomíte, vaša vláda, pán predseda vlády, privatizovala majetok za stovky miliárd korún a napriek tomu si ešte požičiavame peniaze na reformy, ktoré sú podľa vašich slov nevyhnutné. Ja sa v tomto s vami, samozrejme, nebudem nejakým spôsobom hádať, ani protirečiť, ale bol by vrchol nezodpovednosti, keby sme si zobrali úver, ktorý už by sme pomaly aj splácali a ešte aj platili pokutu za to, že by sme ho nevyčerpali. Takže ja si myslím, že obidvaja vieme a určite aj plénum, aj pán minister, ktorý tu sedí, vie, na čo som narážala. A ak je to tak, nebudem spochybňovať, samozrejme, vašu odpoveď. Ak je to tak, ako ste povedali, tak som rada, že ste sa na tento problém pozreli.

    Ďakujem.

  • Pán predseda vlády, ďalšia otázka od pani poslankyne Antošovej: „Súhlasíte s tvrdením, uverejneným v Pravde 16. októbra 2004, že sa presne nevie, aká je nezamestnanosť, údaje Štatistického úradu a ústredia práce sa výrazne líšia dokonca aj v tom, či nezamestnanosť stúpa, alebo klesá. Na základe čoho prijíma vaša vláda rozhodnutia, ktoré postihnú občanov na dlhú dobu?“

  • Pani poslankyňa, aj toto je otázka nie tak štartovacia ako aktuálna, a pretože je aktuálna, pretože sa na to často pýtajú ľudia, a ako ste vo svojej otázke aj uviedli, sa to komunikuje v médiách, dovoľte mi trošku obsiahlejšiu odpoveď.

    Akiste viete, že hodnotiť nezamestnanosť na národnej úrovni je možné niekoľkými spôsobmi. Medzi štandardné metódy patria aj dva spôsoby zberu údajov, ktoré sú využívané u nás na Slovensku. Jednou z týchto metód je hodnotenie nezamestnanosti z údajov o evidovanej nezamestnanosti...

  • Pán predseda vlády, prepáčte. Páni poslanci, poprosím vás, keby ste teraz nerokovali s ministrami. Páni poslanci! Páni poslanci! Páni ministri!

  • Pán poslanec! Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Teda jednou z týchto metód je hodnotenie nezamestnanosti z údajov o evidovanej nezamestnanosti a druhou je zisťovanie nezamestnanosti z údajov výberového zisťovania pracovných síl. Toto je, myslím si, to základné, čo si treba pri skúmaní tejto otázky uvedomiť. Ešte jednoduchšie by som to povedal. Jednou metódou sú čísla exaktné z úradov práce, druhou sú výberové zistenia, ktoré robí Štatistický úrad. Samozrejme, v súvislosti s tým je teda veľmi dôležité prihliadať na to, o čom konkrétne tieto údaje hovoria a na akom základe boli zistené.

    Každý z oboch zdrojov charakterizuje nezamestnanosť v krajine z iného pohľadu. Jeden na základe oficiálnej evidencie nezamestnaných, ktorá je podložená národnou legislatívou, druhý na základe štatistického zisťovania vychádzajúceho zo štandardnej medzinárodnej metodiky. Sú to dva rozdielne koncepty, a tak údaje o nezamestnanosti sa z definície nemôžu úplne zhodovať. Je bežné, že evidovaná nezamestnanosť sa líši od nezamestnanosti, ktorá sa zisťuje štatisticky. Pritom tento vzťah je rôzny v rôznych krajinách a vyvíja sa v čase. Spolu však tieto údaje vytvárajú širokú informačnú základňu na sociálne a ekonomické analýzy situácie na trhu práce, na formulovanie zásad politiky trhu práce, či vypracúvanie prognóz ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vychádza pri svojich rozhodnutiach ako z údajov rezortných štatistík, tak aj z údajov Štatistického úradu. Dokumenty ako Stratégia zamestnanosti, Národné akčné plány zamestnanosti a inklúzie a napokon aj Správa o sociálnej situácii hodnotia situáciu na trhu práce rovnako na základe údajov z registrov úradov práce, ako aj zisťovaní Štatistického úradu.

    Rozdiely v hodnotách získaných z uvedených zdrojov sú vykazované aj v iných krajinách. Vo väčšine nových členských štátov Európskej únie okrem Česka, Maďarska a Slovinska miera nezamestnanosti podľa údajov výberového zisťovania taktiež prevyšuje mieru evidovanej nezamestnanosti. Vzájomnú reláciu týchto ukazovateľov formujú v každom štáte odlišnosti národnej legislatívy v porovnaní s medzinárodnou metodikou.

    Podľa tejto metodiky je za nezamestnaného považovaná osoba, spĺňajúca súčasne tri kritériá – v sledovanom týždni nemala žiadnu platenú prácu, v posledných štyroch týždňoch si prácu aktívne hľadá alebo si prácu našla a do zamestnania nastúpi v priebehu dvoch mesiacov, a napokon, je schopná nastúpiť do zamestnania najneskôr do dvoch týždňov. Uvedená osoba môže, ale nemusí byť evidovaná na úradoch práce. Najzaujímavejšie bolo pre mňa, keď som sa oboznámil s odpoveďou, s návrhom odpovede na túto otázku, bolo poznanie, že práve osoby, ktoré sú považované z hľadiska medzinárodných kritérií za nezamestnané, ale z hľadiska národnej legislatívy nemôžu alebo nechcú byť v evidencii úradov práce, sú zdrojom vyšších počtov nezamestnaných a celkovej miery nezamestnanosti.

    Uvediem celkom konkrétne, že podľa výberového zisťovania sú medzi nezamestnanými vykazované napríklad aj osoby na materskej dovolenke, študenti, starobní a invalidní dôchodcovia, ktorí by radi pracovali a hľadajú si prácu. Zároveň sú v tejto skupine zaradené aj osoby pôsobiace v šedej ekonomike, ktoré zo strachu pred kontrolnými orgánmi svoju prácu nepriznávajú.

    Ale vaša otázka, pani poslankyňa, myslím, že mieri aj širšie, nielen v technike, lebo myslím si, že rozdiely medzi tým, ako vykazuje mieru nezamestnanosti jeden úrad a druhý úrad, sa pochopiť dajú.

    Ale rád by som ešte niekoľko poznámok urobil k samotnej podstate, a to je vývoj tohto ukazovateľa, ktorý je jedným z kľúčových v každej ekonomike. A tu by som chcel povedať, že zatiaľ, čo úrovne vykazovanej miery nezamestnanosti sa mierne líšia, vývoj ukazovateľov poukazuje na rovnaký trend na trhu práce, a toto považujem za kľúčové. Ešte laickejšie by som povedal, ak sú tie rozdiely stále približne rovnaké, tak je dôležité, či sa tá miera hýbe dohora, alebo klesá, a v každej ekonomike je najdôležitejšia práve tá tendencia alebo dynamika vývoja. Nuž, a dynamika vývoja nezamestnanosti podľa údajov z registra úradov práce a údajov vykázaných Štatistickým úradom je veľmi podobná na Slovensku. To považujem za kľúčové. Ak by sme predtým spomínané špecifické skupiny osôb z výberových zistení Štatistického úradu nebrali do úvahy, priemerný počet všetkých evidovaných uchádzačov o zamestnanie by bol v druhom štvrťroku tohto roku podľa údajov práce 414 tisíc a podľa údajov štatistiky 418 tisíc, teda čísla veľmi blízke. Obe inštitúcie vykázali pokles nezamestnanosti v minulom roku a v postupnom znižovaní nezamestnanosti sa pokračuje aj v tomto roku.

    Štatistický úrad vykázal pokles nezamestnanosti za druhý štvrťrok 2004 o takmer 1 percentuálny bod v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Údaje za tretí štvrťrok tohto roku, ktoré má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k dispozícii už teraz, ukazujú na pokračujúci pokles miery nezamestnanosti.

    Záver. Z tohto vysvetlenia, myslím, vyplýva, že obe metódy hodnotenia nezamestnanosti je potrebné chápať ako dva paralelne existujúce a navzájom nezastupiteľné zdroje údajov. Rozdiely vo vykazovaných mierach nezamestnanosti zisťovaných rozdielnymi metodikami sú príznačné pre viaceré krajiny a Slovensko v tomto nie je výnimkou.

    Podstatné je, že trend vykazujú rovnaký a na trhu práce sa situácia naďalej zlepšuje, a osobne si dovolím povedať, že sa aj bude nielen tým, že nabehne čochvíľa automobilka Peugeot Citroen, verím, že v roku 2006 automobilka Kia/Hyundai, ale denne vlastne pribúda informácií, že prílev zahraničných investícií narastá, že sa darí aj domácej ekonomike, a preto si myslím, že tieto pozitívne trendy vo vývoji nezamestnanosti alebo zamestnanosti budú pokračovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, čas vymedzený na odpovede na otázky pánov poslancov premiérovi vlády skončil. Ďakujem vám, pán predseda vlády.

    Budeme pokračovať odpoveďami na otázky poslancov položené ministrom vlády Slovenskej republiky.

    Pani poslankyňa Sabolová sa pýta pána ministra Gyurovszkeho: „Kedy definitívne rozhodnete o žiadostiach zo štrukturálnych fondov, v ktorých obce a inštitúcie žiadali príspevok na projekty v oblasti školstva?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, dovoľte mi odpovedať veľmi krátko a potom vysvetlím odpoveď. V prvej časti som rozhodol pred dvoma týždňami a v druhej časti minulý týždeň. V súčasnosti prebieha posielanie listov, niektorí to už aj dostali, kde im oznamujeme výsledok rozhodnutia a oznamujeme im ďalšie náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby potom mohla byť uzatvorená zmluva.

    Ako viete, samotný proces prebieha v siedmich krokoch. Prvý krok je kontrola formálnych náležitostí projektov. Druhý krok je kontrola vecná, to znamená, či projekt je v súlade s opatreniami a či žiadateľ je oprávnený a ďalšie náležitosti. Ďalej nasleduje technická kontrola, odborná kontrola z hľadiska rezortu, regionálna kontrola, regionálne hodnotenie z hľadiska samosprávneho kraja a regionálnych štruktúr. Ďalej nasleduje výberové konanie a samotné rozhodnutie ministra. Keď týchto prvých šesť krokov bolo ukončených v septembri tohto roku, to znamená, že okamžite ako som dostal výsledky týchto hodnotiacich komisií, som pristúpil k prevereniu týchto vecí a k samotnému rozhodnutiu.

    Na dokreslenie, že o koľko...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Nepočúvame sa. Nech sa páči, pán minister.

  • ... je nutné povedať, že v prvom kole prihlášok do 1. marca došlo toľko žiadostí a v takom objeme, že by sme mohli už na základe tohto prvého kola vyčerpať všetky peniaze až do roku 2006, takže toto bol dôvod, že až do septembra trvalo tých prvých šesť krokov samotného hodnotenia.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dám vám ešte doplňujúce otázky, ale prv len kratučko jednou vetou k tomu, čo ste povedali. Možno, že by bolo dobré, aby sme stanovili jeden termín na to, aby sa dali projekty predkladať, pretože potom veľmi dlho prevažuje fáza toho posudzovania. Ja viem, že muselo to prejsť mnohými krokmi, ale myslím si, že to už došlo aj k nejakému očisteniu, trebárs, týchto projektov školstva v rámci krajských úradov, cez ktoré vlastne aj posudzovania išli.

    Ale chcem sa vás spýtať. O tom, kedy bude rozhodnuté, už ste hovorili. Chcem sa spýtať, aké kritériá na posudzovanie – lebo ste hovorili o tých formálnych technických, odborných –, ale také vecnejšie kritériá by ma zaujímali pri posudzovaní. Kto je členom tej komisie, ktorá posudzovala a kto menoval túto komisiu? O aký objem prostriedkov v rámci tých projektov pre školské projekty išlo? Koľko je k dispozícii a koľko ste vlastne do dnešného dňa rozdelili a v akej maximálnej výške sa predpokladá, že sa dajú tieto príspevky, pretože sú to projekty väčších objemov. Čiže v akých asi dimenziách sú tie projekty posudzované? A kde bude zverejnené to prvé – možno prvé poviem, pretože až po výberových konaniach, keď definitívne obce, ktoré splnili alebo inštitúcie, ktoré splnili kritériá, budú im poskytnuté prostriedky –, kde to vaše rozhodnutie nájdeme, či bude zverejnené, lebo malo by byť verejne dostupné.

    Pýtam sa na tieto veci preto, lebo sa stretávam v rámci poslaneckých prieskumov s tým, že mnohí mali tie požiadavky z veľmi vážne havarijných dôvodov. Dnes je jeseň, keby ste aj rozhodli o týchto prostriedkoch teraz, nie je možné už možno zachraňovať niektoré či už stavby, školy.

  • K zverejneniu. Podľa pravidiel, ktoré sú všeobecne známe, najprv sa musí výsledok oznámiť tým, ktorí boli úspešní. Potom sa oznámi výsledok tým, ktorí boli neúspešní, prípadne im boli projekty vrátené na prepracovanie, prípadne na doplnenie a po 15 dňoch od posledného oznámenia, ktoré my odovzdáme listom, to znamená, že keď je predpoklad, že už to vedia dotknutí, až potom sa dávajú tieto informácie o tom, kto bol úspešný, pre verejnosť. Bolo by nežiaduce, aby verejnosť, aby sa to ľudia dozvedeli z tlačených médií alebo z internetu bez toho, že by to dostali priamo. Toto je bežný postup, na ktorom nemienime nič zmeniť.

    Čo sa týka kritérií. Kritériá sú známe od prvého dňa vyhlásenia výzvy, a to znamená, že od 19. januára sú voľne prístupné na internete a, samozrejme, boli voľne prístupné každému, kto požiadal o tieto. Tých kritérií je strašne veľa. Ak si pozriete na internetovej stránke www.build.gov.sk výzvy, od 19. januára je možné tieto kritériá si prečítať. Ak budete žiadať, tak, samozrejme, tieto kritériá vám môžem vytlačiť a odovzdať.

    Čo sa týka hodnotiacich komisií, hodnotiaca komisia bola menovaná podľa dohodnutého postupu s vedeckou komisiou mnou a sú tam členovia rôznych rezortov – pardon, výberová komisia – rôznych rezortov plus ministerstva financií. A predchádzajúce výberové komisie, ktoré hodnotili tých prvých šesť krokov, tie boli zostavené na základe regionálnych kritérií, na základe návrhov VÚC, na základe výberového konania, keď sme vypísali verejné výberové konanie pre hodnotiteľov, mohli sa prihlásiť, mohol sa prihlásiť každý a na základe vopred stanovených kritérií boli vybratí vyškolení nezávislí hodnotitelia, ktorí hodnotili tieto projekty.

    Tu, v tejto časti, teda okrem formálnej kontroly a kontrolnej činnosti, všetky ďalšie hodnotenia boli urobené nezávislými hodnotiteľmi, do ktorých ministerstvo nezasahovalo.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku.

    Teraz poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Podrackej, ktorá sa vás pýta: „Maďarská vláda investovala do revitalizácie záujmu o knihy a čítanie viac ako 100 mil. forintov. Nechystá sa podobný boom knihy aj na Slovensku?“

  • Ja to čítam tak, ako je to. Bom, bum.

  • Vážená pani poslankyňa, som naozaj rád, že ste položili otázku, ktorá sa dostala na začiatok rokovania ctihodnej snemovne, aspoň raz je kultúra aj na čele záujmu, aj keď istotne náhodou. O stave literatúry by sme si my dvaja, pani poslankyňa, mohli tu rozprávať do rána a mohlo by to byť aj zaujímavé a myslím, že aj zasvätené, ale predpokladám, že by to málokoho tu zaujímalo, tak dovoľte len veľmi stručne.

    Pravda je, že od stavu literatúry, jej poslania v spoločnosti sme dlho odvíjali stav našej kultúry a kultúrnosti, ale to sú už, ako isto viete, časy dávno minulé. Dnes nie je naša literatúra zrkadlom našej kultúry, nie je ona určujúca v spoločnosti, určujúca je banalita a povrchnosť médií, nie umelecké romány, eseje, filmy, nie vážna hudba, či výtvarné umenie, ale telenovely, konzumná subkultúra manipulujúca najmä s agresivitou a brutalitou. Tá určuje vkus a životný štýl našej spoločnosti. Namiesto čítania hodnotnej literatúry ľudia sledujú to, čo u nás ešte vlastne sa nestačilo ani ujať v našom jazyku, to, čo už inde tak pekne tomu hovoria, že sú to mydlové opery ohlupujúce národ, takpovediac, vo veľkom. Ale ako mi hovorí moja dcéra, to ty už nevyriešiš, taký je svetový trend. Ale napriek tomu, ak človek úplne nerezignoval, tak predsa musí byť aj donkichotom, aj keď je ministrom.

    Takže pravda je taká, že maďarské ministerstvo kultúry má v rozpočte na podporu literatúry, v našich korunách je to 200 mil. korún. A čo my? V roku 2002 to bolo 27,7 mil., 2003 – 35, v tomto roku je to 60 a na budúci rok sme naplánovali 80. Z toho rozpočtu, ktorý sa fakticky nemení, je to maximum. Ak k tomu prirátame ešte, že asi 20 mil. ide na organizácie v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, Literárne informačné centrum a iné, tak to zase nie je úplne málo, ale nie je to, samozrejme, stav, ktorý by bol ideálny, či k ideálnemu sa čo len približujúci.

    My sme vytvorili v našom grantovom systéme špeciálny program na podporu literatúry. Ten program sa volá Ex Libris. Na tento rok, ako vravím, mal naplánovaných 60, na budúci rok 80 miliónov. Je to na podporu tvorby a doplnkovo asi takými 10 – 15 % aj na podporu knižníc, knižníc, ktoré nie sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, teda obecné, mestské, krajské, ktoré, samozrejme, trpia veľmi najmä pri akvizícii, pri nákupe. Tam sme vyčlenili z tohtoročného rozpočtu asi 12 mil. korún s tým, že spolufinancovanie obcí, miest, krajov je asi 5 %. Okrem toho, samozrejme, máme knižnice, ktoré máme vo svojej pôsobnosti – centrálne národné, vedecké knižnice –, ktoré prirodzene sú, takpovediac, podporované z nášho rozpočtu.

    Teda chceme podporovať knižnice aj naďalej, ale zásadne chceme podporovať aj tvorbu, aj čitateľov, najmä čitateľov, ktorí čítajú a to sú zvyčajne tí, ktorí ešte nemajú primerané európske platy k tým európskym cenám, ktoré dnes už na knihy existujú. Chceme však podporovať tvorbu nielen cez vydavateľov, ale aj priamou podporou. A napríklad z takej, povedal by som, rámcovej analýzy situácie v literárnej tvorbe za posledné poldruha desaťročie nám vyšlo, že by sme mali osobitne stimulovať osobitnými programami literárnymi tvorbu románovú, tvorbu memoárovú, tvorbu spoločenskovednú a aj preto sme vytvorili v tých podporných programoch také osobitné programy, ktoré sa nekryjú s programami, resp. s podporou, ktorú napríklad udeľuje Literárny fond.

    Neviem, či ešte príde boom knihy v našej spoločnosti, ale verím, že kniha nezanikne. Pravda je, že by sme mali byť my pri tom aktívnejší, lebo ako tak chodím najmä po strednej Európe, tak sa mi zdá, že ten stav je naozaj najnepriaznivejší v porovnaní s okolitými štátmi na Slovensku. Ale trošku by si, samozrejme, pritom mala svedomie spytovať aj samotná, sama literatúra, ale to je už téma na inú rozpravu, pani poslankyňa. Takže dúfam, že som voľačo vás aj, vo voľačom som vás aj uspokojil.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Podracká.

  • Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci.

    Pán minister, ja som proti, aby ste boli donkichotom, ako minister nemôžete byť donkichot. Kultúrna obec a literárna pospolitosť očakáva, že budete demiurgom, veď na to ste na tom mieste, kde ste.

    Teraz sme boli alebo sme práve svedkami toho, ako nastal tzv. boom zahraničnej knihy v redakcii SME. Každý týždeň vyjde nejaký svetový autor v náklade 150 000 výtlačkov, pričom podľa mojich informácií ani jedna z týchto kníh sa netlačí na Slovensku, čiže slovenskí kníhkupcovia nemajú z toho žiaden úžitok, nemôžu tlačiť tieto knihy, ale aj tlačenie, aj návrat peňazí pôjde k prameňu, čiže mimo Slovenskej republiky. Navyše nie je tam ani jedna slovenská kniha, čiže my sami seba vyčleňujeme z tzv. svetových autorov, keď tam ani jedného slovenského autora neplánujeme zaradiť.

    Preto moja podotázka sa orientuje na to, pán minister, či by ste nemohli, kým ste vo funkcii, váhou svojej osobnosti zabezpečiť tri veci. Po prvé, aby naozaj 19 % DPH na knihy sa zmenšila čo najskôr, ako tu už bolo dávno proklamované. Po druhé, či by aj slovenskí vydavatelia nemohli dostať takúto zákazku a prostredníctvom mediálnych reklám nejakým spôsobom šíriť literatúru, na to máte dosah aj možnosti a páky. A teda, či aj slovenskí autori by nemohli byť „svetovými“ aspoň doma na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, dali ste mi také ťažké otázky, ktoré ťažko ja tu vyriešim, ale prosím. V každom prípade ja nezabezpečím to, aby slovenskí autori boli svetoví. To si môžu zabezpečiť jedine slovenskí autori sami. Vynikajúci albánsky prozaik Ismail Kadare už niekoľkokrát kandidoval na Nobelovu cenu a pochádza z národa, ktorý by sme si ako my tak veľmi nevšímali, že má aj svoju kultúru, nieto ešte literatúru a v takom jazyku, ktorý si myslíme, že je ešte menší ako náš. Takže trošku, ako vravím, tá literatúra keby bola to, či je svetová, to musia skutočne povedať vo svete, to my ťažko môžeme rozhodnúť, či náš ten-ktorý autor, básnik, prozaik je svetový, či aspoň európsky.

    To, že vznikla edícia, ktorá vznikla, ja som, takpovediac, len tichým pozorovateľom tejto veci, to je vec dnes čisto, takpovediac, komerčná, resp. súkromná toho vydavateľstva, ktoré sa na túto edíciu podujalo. V každom prípade je to zrejme pozoruhodné, keď takúto edíciu s takýmto zameraním chce vydavateľ – a ja teraz neviem, čo ten vydavateľ, kde má svoje korene, skôr teda nejde o kníhkupcov, ako vy vravíte, ale o vydavateľa –, akým spôsobom sa proste tá kniha dostáva na slovenský trh, ona je teda už na slovenskom trhu. A to, že sa na Slovensku konečne môže stať, že nejaká kniha vyjde v náklade, ktorý tu inak bol dávnejšie, samozrejme, bežný v náklade 10, 20 či nebodaj 100 000 exemplárov, no tak to je vec už toho vydavateľa, marketingu a všetkého, čo s tým súvisí, takže to by som ja nezatracoval.

    Samozrejme, že vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry, či už krásnej, alebo spoločenskovednej literatúry závisí, ako vravím, od autorov, závisí od čitateľov a závisí od toho, aké podmienky na to vytvoríme. Ja sa nevzpieram tomu. Ako vravím, poskúšam sa iniciovať niektoré také možno nové alebo nie celkom známe možnosti, ktoré by proste vznik nejakých nových literárnych diel mohli iniciovať, inšpirovať, ale ten tlak musí byť aj zo samotnej literatúry, a potom sa možno aj tá spoločnosť zobudí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku.

    Teraz poprosím pána ministra Prokopoviča, aby odpovedal na otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa vás, pán minister, pýta: „Pán minister, vaše ministerstvo vydalo vyhlášku, ktorá je zjavne v rozpore so živnostenským zákonom. Prečo obmedzujete možnosť podnikať v oblasti autoškôl?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Madej, akiste narážate na jednu z podmienok evidencie autoškoly podľa terajšej platnej úpravy, konkrétne § 12 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie, o doškoľovacom kurze držiteľov vodičského oprávnenia, o výcviku žiadateľov o inštruktorské oprávnenia, o doškoľovacom kurze inštruktorov v znení vyhlášky č. 199/1999 Z. z. a č. 352/2004 Z. z. Citujem: „Do evidencie autoškôl možno zapísať toho, kto v pracovnom pomere zamestnáva fyzickú osobu, ktorá je držiteľom platného inštruktorského preukazu alebo je sám touto osobou“.

    Vyhláška v uvedenom znení bola podrobená riadnemu legislatívnemu procesu v súlade s platnými legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky a po jej schválení stálou pracovnou komisiou pre technické právne predpisy pri Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky bola uverejnená dňa 4. júna 2004 v Zbierke zákonov. Podľa čl. 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky je cieľom legislatívnych prác pripraviť takú právnu normu, ktorá sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku. Podľa mňa táto skutočnosť bola dodržaná aj v prípade citovanej vyhlášky.

    Ďalej dovoľte ozrejmiť, že zavedením uvedenej podmienky došlo len k zosúladeniu právnej úpravy v oblasti evidencie autoškôl s platným znením zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Ten definuje pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah, na základe ktorého sa zamestnanec zmluvne zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa prácu určitého druhu za odplatu a podľa jeho pokynov. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Naplnením tejto definície v praktickom živote autoškôl sa chceme vyhnúť nedodržiavaniu predpísanej učebnej osoby, fiktívnemu vykazovaniu vyučovacích hodín, ktoré sa nikdy neuskutočnili alebo ich inštruktori skracovali a podobne.

    Za prípravu a výcvik vodičov v autoškolách je zodpovedný rezort dopravy a teda svojím spôsobom musí mať nad týmito subjektmi aj kontrolu. Ak by autoškoly zamestnávali inštruktorov len na živnosť, nebol by na nich prakticky žiadny dosah. A ten je potrebný, pretože sa ukazuje, že inštruktori sa nevenujú dostatočne výučbe, ale mnohí si doslova naháňajú hodiny vo viacerých autoškolách. Počet autoškôl stúpal v poslednom období rýchlejšie, a na to upriamujem vašu pozornosť, počet autoškôl stúpal v poslednom čase rýchlejšie ako počet inštruktorov. Len na ilustráciu, na Slovensku bolo k 31. decembru 1998 evidovaných 435 autoškôl s 2 940 inštruktormi a k 31. decembru 2003 ich bolo už evidovaných 697, ale len s 3 095 inštruktormi. Teda došlo k nárastu autoškôl o 162 a nárast inštruktorov bol len 155. Myslím si teda, že aj majitelia autoškôl časom ocenia, že sami budú mať nad svojimi inštruktormi ako zamestnancami lepšiu kontrolu a budú môcť od nich vyžadovať kvalitnú prácu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister, keď hovoríte, že počet autoškôl stúpa, tak popierate to, že ste pravicový politik, veď ak chcete otvoriť trh podnikaniu, čo je základná pravicová téza, tak by vám to malo skôr vyhovovať, že existuje konkurencia.

    Čo sa týka legislatívneho procesu, ak hovoríte, že prešla táto vyhláška legislatívnym procesom, je to asi dôkaz, že ten nefunguje a môžem povedať, že pevne verím v rýchle rozhodnutie Ústavného súdu, keďže skupina poslancov, ktorú zastupujem, podala v tejto veci návrh na Ústavný súd. Obmedzuje sa možnosť podnikať, pán minister, v tomto, pretože musíte pochopiť aj to, že inštruktori autoškôl nemajú predsa riadny pracovný čas. Väčšinou sa prispôsobujú tým, ktorí sa chcú učiť, ktorí si chcú urobiť jazdy, a to po sobotách, nedeliach, po večeroch. Tým pádom, ak by ste zaviedli pre všetkých povinne riadny pracovný čas, znamenalo by to, že na základe pracovnej zmluvy budú musieť platiť príplatky za nadčasy, budú musieť platiť príplatky za pracovné voľno, prácu po sobotách a nedeliach, čo, samozrejme, zvýši náklady autoškôl.

    Ak hovoríte, že je to v dôsledku zabezpečenia kvality, dovolím si absolútne nesúhlasiť, pretože ak meníte tento systém na pracovné zmluvy, je to asi dôkazom, že kontrola ministerstva dopravy nefunguje, tak nikto nám teraz tu nevie zaručiť, že bude v prípade pracovných zmlúv. Osobne sa obávam, že to, čo urobíte, robíte len s tým, že sa zamedzí možnosť podnikať, zvýšia sa ceny za tieto kurzy a zníži sa dostupnosť k tejto službe.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister Prokopovič.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte, pán poslanec, krátku reakciu. Myslím si, že ťažko by sme sa my dvaja mohli sporiť, kto ako pozná podnikateľské prostredie. Ja uznávam, že ste veľmi mladý, aktívny poslanec, ale nehnevajte sa, ja som v podnikateľskom prostredí vyrastal a toto podnikateľské prostredie ma vynieslo aj do Národnej rady, takže školiť ma o tom, čo podnikateľské prostredie potrebuje a čo nepotrebuje, nehnevajte sa, asi nie ste vy ten kompetentný. Ale máte právo na svoj názor a ja som zobral aj vaše vyjadrenie v tom zmysle. Zastupujete práve túto skupinu, čiže z toho mi je jasné, že sa nesnažíte objektívne nejako pýtať sa na tieto veci, ale vy už ste rozhodnutý, keďže túto skupinu sťažovateľov zastupujete.

    A čo sa toho týka, ja som si dobre preštudoval aj Zákonník práce a Zákonník práce umožňuje akékoľvek formy dohody pracovnej doby aj na akýkoľvek krátky čas, kedykoľvek, a teda nie je to v žiadnom prípade tá bariéra, o ktorej vy hovoríte. Tá bariéra je v tom, že doteraz to bolo absolútne nekontrolovateľné, že jeden inštruktor mohol robiť v 8, 9 aj 10 autoškolách a skutočne trpela tým kvalita. Ja keď som predkladal tento zákon, tak som uvádzal, že z roka na rok stúpa počet tých, ktorí nevyhovejú skúškam. Ja vám odporúčam, skúste sa ísť porozprávať na Policajný zbor, odbor dopravnej polície, nech vám povedia, aké sú z roka na rok výsledky, oni skúšajú, nie my, oni skúšajú a z roka na rok tvrdia, že tendencia kvality výučby je slabšia. Nie je to výmysel. Takže z tohto dôvodu si dovolím nesúhlasiť s vašimi závermi a som presvedčený, že úprava, ako sme ju urobili, bude jednoznačne v prospech kvality celého procesu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku.

    Teraz poprosím pána ministra, aby odpovedal na ďalšiu otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa vás pýta: „Pán minister, navrhovaný zákon o autoškolách je iba lobingom určitej záujmovej skupiny, ktorá si chce v tejto oblasti zabezpečiť monopol. Prečo ste tomu lobingu podľahli?“

  • Môžem pokračovať vo svojich argumentoch v prospech tejto vyhlášky a konkrétne o lobingu, čo v otázke dávate, som pred chvíľou povedal, kto je v akom postavení a ku ktorej skupine. Absolútne nie som vystavený tlakom žiadneho lobingu a skutočne mi záleží len na tom aj vzhľadom na to, že pravidelne na Radách ministrov Európskej únie som povinný, aj keď to nepatrí do môjho rezortu, predkladať správy alebo štatistiky o úmrtnosti na cestách, o dopravnej situácii, o bezpečnosti cestnej premávky. Tam dávam stanoviská, i keď, podotýkam, nie je to v mojej kompetencii, a to naše, ktoré dávame za Slovenskú republiku, je veľmi, je veľmi nepriaznivé a veľmi neporovnateľne negatívne oproti ostatným krajinám.

    Ale dovoľte mi, aby som sa držal trošku faktov a odpovedal na otázku tak, ako ste mi ju položili. Vládny návrh zákona o autoškolách upraví problematiku autoškôl bez toho, aby zasahoval do súčasného rozdelenia kompetencií v oblasti výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie a doškoľovacích kurzov vodičov medzi ministerstvom dopravy a ministerstvom vnútra a zároveň bude korešpondovať s európskymi pravidlami, predovšetkým prispôsobí výcvik vodičov a obsah vodičských testov požiadavkám uvedeným v smernici Rady, a to je povinnosť, podotýkam, smernici Rady č. 91/439 EHS o vodičských preukazoch v znení neskorších úprav, ale zároveň aj transformuje Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl na občianske združenie v súlade s uznesením vlády č. 830 z 3. septembra 2003 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 9 zo 14. januára 2004.

    Cieľom navrhovaného zákona je reagovať na viaceré nedostatky zistené v praxi a na nejasnosti a nedostatky platnej úpravy. Základným poznatkom z praxe je, že od liberalizácie požiadaviek na získanie vodičského oprávnenia sa citeľne znížila úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov vodičského výcviku, kvalita výcviku trpela a následne krívala i otázka bezpečnosti cestnej premávky a tento stav je veľmi, veľmi žiaduce zmeniť.

    Z uvedeného je zrejmé, že návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebol pripravený z dôvodov, ktoré vy uvádzate vo svojej otázke. Podotýkam, že návrh zákona bol prerokovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní a vyjadril sa k nemu aj Protimonopolný úrad. Ním vznesené zásadné pripomienky boli prerokované predpísaným spôsobom. V rámci rozporového konania sme vyhoveli aj niektorým pripomienkam uvedeného úradu a k niektorým jeho pripomienkam bol podaný odborný výklad, s ktorým sa zástupcovia Protimonopolného úradu stotožnili. Takže konštatujem, že vládny návrh zákona je plne v súlade aj so stanoviskom Protimonopolného úradu.

    Ďalej mi dovoľte uviesť, že legislatívna roztrúsenosť upravujúca pôsobnosť autoškôl, ktorá umožnila lavírovanie a obchádzanie ustanovení, skutočne musí byť minulosťou. Vládny návrh zákona má komplexný pohľad na riešenú problematiku, zavádza poriadok a prehľad, ustanovuje podmienky na kvalitný výcvik žiadateľov o získanie vodičského oprávnenia a tiež je moderným a perspektívnym zákonom korešpondujúcim s európskymi trendmi, ktoré momentálne bežia.

    Na záver vyslovujem presvedčenie, že aj tí, ktorí rešpektovali zákon doteraz, nebudú mať problémy ani po nadobudnutí účinnosti nového zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem. Takže ideme na ďalšiu otázku. Jaj, ešte máte možnosť, nech sa páči, pán poslanec Madej, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán minister, chcel by som vás upozorniť, že v návrhu na Ústavnom súde zastupujem skupinu poslancov, takže aby sme si tento fakt vyjasnili. Vaše vystúpenie bolo pre mňa opäť dôkazom toho, že kontrola ministerstva, kvality asi dobre nefunguje, len naozaj si dovolím upozorniť, že ten systém zmeny, ktorý ste nabrali, vyhovuje naozaj drvivej menšine, ktorá sa dostane do monopolného postavenia.

    Ja len si dovolím zacitovať § 5 ods. 5 vami navrhnutého zákona o autoškolách: „Technické a technologické zariadenie autoškoly musí byť vedené v účtovníctve prevádzkovateľa autoškoly ako hmotný majetok“. Ide o výcvikové vozidlá, trenažér, autocvičisko a ďalšie veci. Musia byť ako hmotný majetok. Keď hovoríme o tej slobode podnikania, pán minister, tak pravdepodobne asi nepoznáte iné inštitúty ako vlastníctvo. Je to nájom, prenájom vecí, lízing atď., na základe ktorých môžete užívať vec rovnako ako svoju vlastnú. A sloboda podnikania znamená, že sa rozhodnete, ako tú vec užívať budete. Snáď nebude v rozpore s kvalitou výučby v autoškole, či si autocvičisko na istý čas prenajmete alebo ho budete mať vo vlastníctve. A chcem na tom dokladovať, že ak to bude musieť byť vo vlastníctve, tak asi je neschopné ministerstvo a nie dobre funguje vaša kontrola. A prečo je to lobingom? Dovolím si povedať, pretože takéto niečo technicky môže vyhovovať len súčasným veľkým autoškolám, ktoré takéto autocvičiská plus zariadenia majú v majetku. To je naozaj vec, ktorá obmedzuje ďalšie podnikanie.

  • Ďakujem.

    Ja len veľmi krátko, lebo som už povedal dôvody v predchádzajúcej otázke. Ja len ešte raz sa chcem poďakovať za školenie o podnikaní, je to pre mňa veľmi poučné. Ale len k tej kontrole by som sa chcel vyjadriť, pán poslanec. Ono treba si ten zákon preštudovať kompletne, nielen ten odsek, ktorý vám vyhovuje a čítať to, čo je v zátvorke, ale aj aké sú podmienky na to, ktoré musí spĺňať.

    A čo sa týka tej kontroly, asi ste ma zle počúvali. Práve to je zmyslom toho, aby nemohli byť na živnosti, ale riadnymi zamestnancami, aby boli kontrolovateľní, lebo doteraz to nebolo možné. Živnosť nemôže naše ministerstvo kontrolovať. Takže práve toto je zmyslom toho, aby sme mohli kontrolovať, len nejako ste to otočili trošku opačne, ale ešte raz hovorím, rešpektujem právo každého na názor a teším sa na odbornú debatu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Róbert Madej ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi tohto znenia: „Pán minister, plánujete v pripravovanej novele vysokoškolského zákona odobrať aj to málo vysokým školám v prospech súkromných škôl?“ Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, po prvé by som si dovolil namietnuť, že vysoké školy dnes už nedostávajú málo, nehovorím, že to je dostatok finančných prostriedkov, ale od roku 2000 k roku 2004 sa zdvojnásobil objem finančných prostriedkov, čo dostávajú vysoké školy. V navrhovanom štátnom rozpočte je navýšenie o 1 mld. 250 mil., čo je približne tá desatina percenta z HDP, ktorá sa každý rok v poslednom období zvyšovala a treba aj povedať otvorene k tým štatistickým číslam, pretože áno, v programovom vyhlásení vlády máme napísané...

  • Pán minister, keby ste chvíľku. Pán poslanec Tóth, netelefonujte v rokovacej sále. Nech sa páči, pán minister, prepáčte.

  • Ďakujem. ... že chceme dosiahnuť hodnotu priemernú 1,33. Len treba vedieť aj to, že tá hodnota 1,33 sa skladá z dvoch častí. Jedna je z financií prichádzajúcich z verejných zdrojov, a to je okolo 1 %, kde sa k tomu už veľmi približujeme, a zvyšok je to, k tomu sa vy obraciate, tých 33 stotín je zo súkromných zdrojov. Dnes máme 4 súkromné školy na rozdiel od iných krajín. Mnohí hovoria, že málo, ale veľmi prísne dbáme na to, aby boli kvalitné, aby neprešli naozaj mimo prísneho akreditačného procesu a pokiaľ viete, súčasná zákonná úprava umožňuje dať týmto súkromným školám takisto prostriedky, ale zatiaľ som im neposkytol. Môžem vás informovať, že posledne sa novovzniknutá súkromná vysoká škola na mňa obrátila o prostriedky, kde som informoval, že na toto obdobie im neplánujem poskytnúť žiadne prostriedky. Ale aj keby sme im podľa nášho normatívneho systému poskytovania prostriedkov dali finančné prostriedky, tak treba si povedať, že počet študentov na súkromných školách dnes je ešte malý, 1348, čo by z celkového objemu predstavovalo 0,89 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Madej, mali by ste sa prihlásiť. No nech sa páči, už aj slovo ste dostali.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, nuž, naozaj je to uhol pohľadu, či v súčasnosti dostávajú vysoké školy málo, alebo veľa, ale nemôžem súhlasiť, že ak už ideme navyšovať, tak sa o tieto financie môžu deliť aj so súkromnými školami.

    Ja zas budem pokračovať tým podnikaním. Naozaj sa mi zdá fantastické pre niekoho, kto chce podnikať a má zaručené peniaze na svoje podnikanie zo štátneho rozpočtu. Ja pokiaľ mám tú informáciu, tak v pôvodnom návrhu novely vysokoškolského zákona to nebolo. Pokiaľ je táto informácia správna, myslím, že to bolo na rokovaní vlády, kde bolo toto ustanovenie doplnené. Takže keby ste sa mohli vyjadriť, váš súhlas s tým, či bol daný, a druhá vec, kto takúto zmenu navrhol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ja som sa k tejto veci už viackrát, pán poslanec, vyjadril. Celkove chcem povedať, že aj súčasná právna úprava vysokoškolského zákona umožňuje dať prostriedky. V návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu, bolo rozšírené toto právo z možnosti na povinnosť a môj názor som aj verejne deklaroval s tým, že sa domnievam, že lepšie je, aby bola zachovaná súčasná úprava, to znamená, len možnosť dať finančné prostriedky a nakoniec za súčasného stavu financovania vysokého školstva, myslím si, že dostatočne jasne som deklaroval svoj postoj, že zatiaľ žiadne prostriedky na súkromné vysoké školy poskytnuté neboli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku tiež položil pán poslanec Róbert Madej pánovi ministrovi školstva Martinovi Froncovi a je tohto znenia: „Pán minister, je už vypracovaná kvalitná dopadová štúdia prípadnej reformy vysokého školstva?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, odpovedám vám na túto otázku, ktorú často opakujete, takže moja odpoveď sa bude tak isto v istom zmysle opakovať.

    Návrh predmetného zákona, ktorý sa týka reformy vysokého školstva, sme aj v minulosti dávali so súčasťou, kde je dôvodová správa a kde boli vysvetlené aj dopady a súčasne boli vypracované aj dopadové štúdie a takisto ministerstvo školstva každý rok robí analýzu stavu sociálneho, čo sa týka vysokoškolákov, očakávam, že do konca roku bude vypracovaná takáto analýza, ako bola vypracovaná aj vlani a to znamená, v okamihu predkladania zákona, novely vysokoškolského zákona a zákona týkajúceho sa študentských pôžičiek bude aktuálna informácia o sociálnej situácii vysokoškolských študentov k dispozícii.

    Ale dovoľte, aby som trošku poopravil názor, čo sa týka reformy vysokého školstva. Toto sa, totiž tento záver reformy vysokého školstva sa stotožňuje s reformou vysokého školstva. Ja by som rád zdôraznil, že reforma vysokého školstva beží od roku 2000. Bola to jedna z prvých reforiem, ako prví sme prijali vzhľadom na Bolognu zákon, ktorý reflektuje situáciu vo vysokoškolskom priestore v Európe a dokladujem to len dvoma vecami. Jednak sme posilnili mobilitu študentov, zaviedli sme trojstupňový systém vzdelávania, ale čo je aj dôležité, zmenili sme ekonomické pravidlá a vysoké školy majú ekonomickú slobodu a dnes už viem povedať, že na základe výročných správ zo všetkých verejných vysokých škôl 6 vysokých škôl dokonca vo výročnej správe vykazuje zisky, zvyšné okrem dvoch – jedna je známa, lebo je to prípad VŠMU, ktorá bola aj v médiách –, všetky ostatné pokryli svoje náklady a dokonca aj časť odpisov. Aj to svedčí o tom, že tá reforma, ktorá prebieha a bola spustená už oveľa prv, je dobrá a to, o čom hovoríme, to je ako, ja by som to prirovnal, ako bodka za vetou. Pán poslanec, veta bez bodky síce má zmysel, ale nie je ukončená. A ak chceme, aby sme to ukončili, musíme tam dať aj tú bodku a v tom by som bol rád, keby sme našli zhodu, pán poslanec.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, asi nenájdeme zhodu s tým, pretože ja osobne nesúhlasím so spoplatnením denného vysokoškolského štúdia a môžem povedať, že dopadová štúdia trikrát, keď bol predkladaný návrh novely zákona, ktorým by sa spoplatňovalo vysokoškolské štúdium, trikrát chýbala. Dvakrát, keď to ešte bolo vo vláde a raz, keď to prišlo do parlamentu. Viete dobre, že ja som bol ten, kto inicioval, aby dopadovú štúdiu predložilo ministerstvo školstva parlamentu, takže až na poslednú chvíľu niečo predložené bolo.

    Prišiel aj materiál z ministerstva financií a z ministerstva práce, od ktorého sa ministerstvo školstva dištancovalo, aspoň tak mi bolo povedané. Takže myslím si, že tie záujmy spoplatniť školstvo idú z viacerých strán a nie sú ani doslova koordinované. Ale môžem povedať, že dôvodová správa k zákonu naozaj nestačí, pán minister, v tom, že je mimoriadne dôležité, ak sa robí takýto vážny krok, tak rozobrať jednotlivé príjmové skupiny obyvateľstva podľa príjmov od zamestnaných cez nezamestnaných, od minimálnej mzdy cez priemernú mzdu a urobiť takéto modely na jednotlivé skupiny obyvateľstva, či sociálne štipendiá a či prípadné spoplatnenie bude dostatočné, alebo či nezaťaží takéto skupiny rodín až príliš veľmi tým, že obmedzí slobodný prístup ku vzdelaniu, k vysokoškolskému vzdelaniu, ktoré si môžeme a musíme všetci najviac vážiť. Preto moja otázka bude, či máme v parlamente znovu iniciovať návrh na predloženie takejto štúdie, alebo či ju dostaneme aspoň mesiac pred rokovaním o zákone.

  • Áno, na vaše doplňujúce otázky, pán poslanec, ja som to vo svojom vystúpení povedal, každoročne vypracúvame analytickú správu, do konca roka takáto analytická správa bude a bude prístupná, samozrejme, verejnosti, teda aj všetkým vám, panie poslankyne a páni poslanci.

    Druhá vec, bol by som rád, keby sme našli aspoň zhodu v tom, že to, čo sa teraz predkladá alebo predloží sa znova do Národnej rady, je len záver reformy, že reforma je podstatne hlbšia, čo sa týka vysokoškolského vzdelávania.

    A posledná vec, pán poslanec, dúfam, že mi nebudete brániť v tom, aby som sa vás pokúšal presvedčiť, že takáto reforma je potrebná, aj ten záver je potrebný, aj tá bodka za vetou a že by bolo dobré pre slovenské vysoké školstvo – nakoniec to potvrdila aj Slovenská rektorská konferencia, ktorá sa s týmto návrhom stotožňuje –, aby sme to dotiahli, aby sme tú bodku tam dali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, končím hodinu otázok a vyhlasujem prestávku do 15.10 hodiny.

    A potom začneme prerokúvaním ďalších zákonov. Ako prvý príde na rad vrátený zákon pánom prezidentom o environmentálnom fonde, a potom budeme pokračovať tak, ako to máme v programe, ktorý sme odsúhlasili.

    Takže do 15.10 hodiny prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    zákone z 21. septembra 2004 o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 912).

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Lászlóovi Kötelesovi.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, páni ministri...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, prestaňte rokovať v rokovacej sále, lebo potom nemôžeme rokovať tak, ako nám to predpisuje zákon.

    Pán poslanec Köteles, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážení páni poslanci, vážené dámy, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní zákona z 21. septembra 2004 o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 912), informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto vrátenému zákonu a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe uvedenej takisto v tlači 912.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vrátenom zákone bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 166 dňa 18. októbra 2004. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 918 z 5. októbra pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali vrátený zákon v stanovenej lehote. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o uvedenom vrátenom zákone nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

    K vrátenému zákonu určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 155 z 18. októbra 2004 súhlasil so zákonom z 21. septembra 2004 o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteným prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v znení pripomienok uvedených v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky okrem pripomienky č. 5.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokoval, ale neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 5 v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o pripomienkach pána prezidenta Slovenskej republiky uvedených v časti IV hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s odporúčaním schváliť a samostatne o bode č. 5 s odporúčaním neschváliť.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán spravodajca ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, dňa 12. októbra prezident Slovenskej republiky vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky zákon o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezident Slovenskej republiky vo svojom liste odporúča, aby Národná rada pri opätovnom prerokúvaní zákona schválila ďalšie zmeny,

    - aby v § 4 ods. 1 bola upresnená uvádzaná forma podpory, t. j. dotácie,

    - aby v § 12 ods. 2 bol uvádzaný z technickolegislatívneho hľadiska správny pojem „utajovaná skutočnosť“,

    - aby z § 14 bol vypustený z legislatívneho hľadiska nesprávne uvádzaný odsek 3,

    - aby v čl. IV bol vypustený nesprávne uvádzaný odsek a slová „štátneho rozpočtu“ nahradené slovami „Environmentálneho fondu“,

    - aby zákon o Environmentálnom fonde bol platný od 1. januára 2004.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody predložené návrhy pána prezidenta prerokoval a súhlasí s odporúčanými zmenami v bodoch 1 až 4. Odporúčaním pána prezidenta, aby zákon o Environmentálnom fonde až od 1. januára 2006 vstúpil do platnosti, náš výbor nesúhlasí a odporúča, aby ani poslanci Národnej rady nepodporili tento návrh.

    Vážená Národná rada, v oblasti ochrany životného prostredia je pretrvávajúcim javom, že z vlastných prostriedkov čím menej chceme investovať na riešenie existujúcich problémov. Kým v Slovenskej republike minulý rok z ministerstva životného prostredia cez sekcie realizácie environmentálnych problémov približne 1 mld. sme investovali do ekologických investícií, tento rok už len 660 mil. korún a na budúci rok je plánovaných približne 170, maximálne 180 mil. korún. Napriek tomu, že typickým prijímateľom tejto podpory vo výške približne 90 % je komunálny sektor na rozvoj environmentálnej infraštruktúry, zásobovanie pitnou vodou, čistenie komunálnych odpadových vôd, zmeny palivovej základne verejnoprospešných budov atď.

    Dodal by som ešte, že obce do 2 000 obyvateľov nemôžu požadovať podporu v súčasnej dobe zo štrukturálnych fondov. Čo by som zdôrazňoval aj z toho hľadiska, že z 2 890 obcí Slovenska len 387 má viac ako 2 000 obyvateľov a 2 504 má menej ako 2 000 obyvateľov. Z týchto obcí bez kanalizácie je 2 243, teda viac ako 89 %, čo z nášho hľadiska je to nepomerne horší pomer, veď my sme na poslednom mieste v strednej Európe, lebo berme tak, už pomaly z Európskej únie, že bez verejného vodovodu je 787 obcí, teda skoro 1/3 našich obcí.

    A teraz, aký dôsledok by mal, keby na základe odporúčania pána prezidenta by Národná rada o rok predĺžila termín vstupu tohto zákona do platnosti? Boli by sme nútení čiastočne rozpustiť už vybudovaný systém podpory programov. Povedal by som, že len na rok, lebo od roku 2006 by sme museli opätovne vybudovať celý aparát. Dosiaľ to nikto nedokázal vysvetliť, z akých prostriedkov a ako personálne by sme to mohli vyriešiť. Takisto by sme umŕtvili všetky investície v tejto oblasti s tým, že investori nemôžu prijímať podpory z európskych fondov pre už rozostavené stavby environmentálny infraštruktúry, strácali by sme možnosť na pokračovaní alebo dokončení investície. To by znamenalo, že minimálne na dva roky by sme znemožnili podporu menších projektov, tým by sme opätovne zafixovali nerovnosť šancí jednotlivých regiónov v budovaní ekologickej infraštruktúry, ktorá je jedným zo základných atribútov rozvoja hospodárskych a investičných aktivít v regióne, s ktorými priamo súvisí rast zamestnanosti a zvyšovanie životnej úrovne.

    Z tohto dôvodu vás prosím, aby ste hlasovali za návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby sme opätovne schválili zákon o Environmentálnom fonde.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 883).

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Burianovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám odprezentoval návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh novely zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám v záujme naplnenia čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vymedzuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Taktiež v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky v ods. 2 ustanovuje právo na takúto pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

    Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov sú dva rozhodujúce zákony, ktorými sa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky vykonáva. Napriek tomu, že ide o reformné zákony, treba konštatovať, že ani jeden zo zákonov nedefinuje z hľadiska vecného vyjadrenia, čo znamená zabezpečenie základných životných podmienok. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahujú životné minimum a občana, fyzickej osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Životné minimum je ustanovené diferencovane podľa toho, či ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu alebo dieťa v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pomoc v hmotnej núdzi sa však prostredníctvom dávky a príspevku poskytol len v obmedzenej výške bez garancie výšky príjmu do platných súm životného minima pre uvedené osoby. Z dôvodu, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 19 ods. 2 určuje dávku občanovi v hmotnej núdzi vo vecnej forme na jedno teplé jedlo, na nevyhnutné ošatenie a prístrešie, možno teda analogicky predpokladať, že dávka v hmotnej núdzi sa rovná uvedenej vecnej pomoci aj vo finančnom vyjadrení. Taktiež skutočnosť, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi upúšťa od skúmania možnosti zabezpečiť si alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, ak ide o občanov, ktorí dosiahli vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, resp. u invalidných občanov z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak ide o zníženie schopnosti viac ako 70 %. Je namieste garantovať týmto občanom príjem na úrovni životného minima, a to diferencovane podľa toho, či ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu alebo dieťa.

    Zákon o sociálnom poistení taktiež negarantuje minimálnu výšku dôchodku, a to ani na úrovni súčasnej platných súm životného minima, a preto zavedenie poskytovania sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku a určenie jej výšky v predkladanom návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi je namieste a znamená zvýšenie sociálnej pomoci pre občanov v hmotnej núdzi, ktorí si vlastnou prácou nemôžu zlepšiť svoj príjem.

    Predkladaný návrh je v súlade s medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý bol ratifikovaný Česko-Slovenskom v roku 1986, čím sme sa zaviazali neznižovať životnú úroveň občanov, čo však prijaté reformné zákony s účinnosťou od 1. 1. 2004 hlavne v týchto častiach negarantujú. Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Na objasnenie tohto zákona by som chcel ešte na doplnenie to, čo nie je v dôvodovej správe, jasným spôsobom zadeklarovať. Ľudia, ktorí nedosahujú, alebo dôchodcovia, ktorí nedosahujú dôchodok vo výške životného minima, tým spôsobom alebo týmto návrhom môjho zákona ich zbavíme zbytočného šikanovania alebo zbytočného, by som povedal, hľadania si všetkých náležitostí, ktoré je nutné, aby si ten človek zabezpečil príjem, ktorý v niektorých prípadoch nedosahuje ani sumu životného minima. Tým týchto ľudí, ktorí si podľa môjho názoru nezaslúžia takúto nepriamo perzekúciu, alebo nepriamo, by som povedal, hľadanie si vecí a hľadanie si náležitostí, aby tieto dávky, ktoré sú im priznávané, aby si ich krvopotne hľadali. A myslím, že v takomto veku si ani nezaslúžia to, aby išli od úradu k úradu, lebo aj tým, že sme im vytvorili špecializovanú štátnu správu, nevyriešili sme tento problém, že títo ľudia musia chodiť od jedného úradu k druhému a od jedných dverí k druhým.

    Nemenej nepodstatnou náležitosťou je aj to, myslím si, že možno znížime prácnosť práve pri vysporiadaní alebo priznávaní dôchodkov, ktoré, ak človek nedosiahne sumu životného minima, automaticky dostane túto sumu životného minima. Musíme sa zamyslieť nad tým, že suma životného minima vychádza hlavne u ľudí, ktorí dosahovali zárobky na úrovni minimálnych miezd alebo dlhší čas neboli v pracovnom procese. Sumu životného minima nedosahuje cca 1 % občanov Slovenskej republiky, čo nie je tak veľa, a zase na druhej strane, preto si práve myslím, aj dosah na štátny rozpočet nebude veľký už vzhľadom na to, že otvorený zákon o sociálnom poistení rieši sčasti sociálne dôchodky a tým ich dorovnáva, ale nedorovnáva s určitosťou pre ľudí, ktorí nedosahujú životné minimum, a teda nedorovnáva týmito dávkami sumu životného minima.

    Preto si myslím, že práve preto by sme sa mohli zamyslieť nad tým, že táto suma, kde bude veľmi významná z pohľadu súm, ktoré by ovplyvnili štátny rozpočet. Pokiaľ moje prepočty boli správne a vychádzajú z počtu ľudí, ktorí poberajú sociálne dôchodky, to je asi na úrovni necelých 4 900 ľudí, a keď to prenásobím sumou, ktorá by mohla byť na úrovni 500 korún, tak mi vychádza suma asi rovnajúca sa 25 mil. korún. Keď hovorím, že riešenie sociálnych dôchodkov v zákone o sociálnom poistení bude mať dosah niekde možno necelých 20 mil. korún, tak si myslím, že tento rozdiel v prípade tohto zákona môže mať dosah na celkový štátny rozpočet už po riešení vládneho návrhu zákona, ktorý rieši sociálne dôchodky, môže mať to dosah možno 7-8 mil. korún.

    Myslím, že sa nám oplatí zamyslieť sa nad takouto skutočnosťou a v konečnom dôsledku aj do budúcna vysporiadať tento problém ľudí, ktorých, si myslím, dnes výška životného minima dosahuje 4 580 korún, myslím si, že to je minimálna časť alebo minimálny dôchodok pre tohto staršieho človeka na to, aby dokázal reálne prežiť alebo prežiť tak, aby dokázal mať ten základný životný štandard.

    Preto vás všetkých prosím o podporenie tohto zákona. A myslím si, že určite týmto ľuďom odľahne tým, že nebudú musieť hľadať po úradoch všetky náležitosti, ktoré sú mu potrebné na to, aby si zabezpečil príjem na úrovni životného minima. Práve preto si myslím, že to sú hlavne jednak ľudia s minimálnym dôchodkom a jednak ľudia, ktorí boli problematickí, alebo teda starodôchodcovia, ktorí boli riešení pred rokom 1980.

    Preto ešte raz vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Márii Demeterovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ma na svojej 44. schôdzi určil vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Zavedenie poskytovania sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku a určenie jej výšky v predkladanom návrhu zákona je podľa predkladateľa opodstatnené a znamená zvýšenie sociálnej pomoci pre občanov v hmotnej núdzi, ktorí si vlastnou prácou nemôžu zlepšiť svoj príjem. Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky hovorí, že nebola vykonaná kvantifikácia predkladaných finančných dôsledkov štátneho rozpočtu, ktorú dodatočne predkladateľ písomne doplnil.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Dávam tak priestor, aby sa Národná rada hlasovaním vysporiadala s vecným obsahom tohto zákona. Odporúčam, aby sa predkladateľ pokúsil vecný obsah daného zákona zapracovať v súčasnosti do otvorených príslušných zákonov. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 894 z 1. októbra 2004 prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že ani ústne sa nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 884).

    Dávam slovo poslancovi Jurajovi Blanárovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojím tu opäť pred vami, aby som sa vrátil k zákonu č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s úmyslom, aby sme poukázali na neriešený problém, ktorý sa tu stále nabaľuje.

    Naša úprava spočíva v tom, že chceme, aby v § 28 ods. 5 bol vložený nový odsek 6, ktorý na roky 2005 až 2006 zavedie dočasnú reguláciu stanovovania cien povinného zmluvného poistenia. Táto regulácia bude spočívať v ničom inom iba v tom, že výška cien povinného zmluvného poistenia bude môcť narásť o výšku inflácie, prípadne v segmente určitej kubatúry alebo určitého segmentu to môže byť o nárast nehodovosti, ktorá bude väčšia, samozrejme, ako inflácia. Je tu štandardný prístup, ktorý bol použitý už na začiatku tohto zákona. A myslíme si, že je potrebné, aby bol použitý na toto prechodné obdobie z toho dôvodu, že poisťovne nie sú v štandardnom trhovom prostredí.

    Skúsim zdôvodniť, prečo si myslíme, že nie je možné nazývať trhové prostredie, v ktorom poisťovne pôsobia, čo sa týka povinného zmluvného poistenia, trhovým v niektorých ukazovateľoch. Ak si zoberieme, že po demonopolizácii poistného po Slovenskej poisťovni začali podnikať v tejto oblasti...

  • Pán poslanec, keby ste počkali chvíľku. Pán poslanec Malchárek, nehnevajte sa, telefonujte vonku. Nech sa páči.

  • Poisťovne začali podnikať, poisťovne, ktoré dostali na tento druh poistenia licenciu od Úradu pre finančný trh, tak zistíme, že tieto poisťovne rovnako prebrali po Slovenskej poisťovni tzv. dlh za sťažené spoločenské uplatnenie a za odškodnenie. Tento dlh sa pohyboval vo výške možno 800 miliónov. Len čo sa hovorilo o liberalizácii, zrazu sa vyšplhal na 2 mld. Sk. Dnes sa odhaduje už na výšku 10 mld. Sk. V tomto prostredí dnes poisťovne pôsobia a samozrejme pri stanovovaní cien tento dlh premietajú do výšky cien. Samozrejme, okrem svojej marže, lebo určite si nemusíme hovoriť, že keď podnikajú, tak chcú mať z toho aj zisk.

    Poviem len na ilustráciu niekoľko čísel. Ak zoberieme najväčšieho poisťovateľa, nebudem ho menovať, aby som nerobil zbytočne reklamu na trhu, v segmente do 1 300 cm3 v roku 2002 bolo poistné 2 296 korún, už v roku 2003 to bolo 3 456, čo bolo o 50,5 % viac. A už v roku 2004 majitelia týchto vozidiel zaplatili 4 668 korún, čo už je o 100 % viac ako v roku 2002. Nehovoriac o tom, že výber poistného sa rapídne pohybuje smerom hore. Ak zoberieme do úvahy, že v roku 2002 to bolo okolo 5,2 mld., už v roku 2003 to bolo nad 9 mld. a za rok 2004 sa odhaduje, že to bude 12,5 mld. Sk. Kto tento problém vyrieši? Keď poisťovne, hocikde si otvoríme či webovú stránku, alebo ich informačný materiál, hovoria, že stanovujú ceny na základe takých a takých kritérií a medzi tými kritériami je, samozrejme, aj započítavanie dlhu, ktorý je spôsobený riešením sťaženého spoločenského uplatnenia a odškodnenia za poškodenie zdravia v období ešte Slovenskej poisťovne.

    My si myslíme, že toto prostredie, v ktorom dnes poisťovne pôsobia o rok skôr, ako pôvodne mali, pretože mali byť liberalizované ceny až od 1. 1. 2005, nie je prostredie trhové a nikto dnes nevie povedať, či to, čo poisťovne deklarujú, tých 10 mld. dlhu, je naozaj pravda. Či to nie je len výhovorka na to, aby mohli ešte využiť situáciu a samozrejme získať určitý zisk, ktorý je pre nich predovšetkým dôležitý. O tom, že zrejme tento druh poistenia je zaujímavý, svedčí aj fakt, že už to nie je 6 poisťovní, ktoré tento druh poistenia ponúkajú, ale už je ich 8. Ten argument, o ktorom hovorili, že toto poistenie nie je zaujímavé, že na tomto poistení prerábajú, je trošku akýsi čudný, keď ďalšie 2 poisťovne sa prihlásili a získali licenciu na poskytovanie tohto poistenia.

    My si preto myslíme, že je potrebné počas nasledujúcich dvoch rokov, aby vláda, presnejšie ministerstvo financií našlo spôsob, ako urobiť prostredie naozaj trhovým v tomto segmente poistenia, a vysporiadalo sa s dlhom, o ktorom nikto dnes nevie, kde sa nachádza. A jedine, kto to môže urobiť, je ministerstvo financií, nikto iný.

    Preto by som vás chcel požiadať v tejto súvislosti, aby ste zobrali do úvahy tieto argumenty pri hlasovaní o postúpení tohto zákona do druhého čítania, aby ste zvážili tie argumenty, o ktorých sa tu dennodenne rozpráva, ako je mobilita pracovnej sily, ako je znižovanie nezamestnanosti atď. Lebo ak to bude takto pokračovať ďalej, ako avizujú poisťovne, vážené dámy a páni, že ďalšie zvyšovanie bude asi na úrovni 20 až 30 %, samozrejme, že ho znižujú bonusom, ktorý majú dostať tzv. vodiči, ktorí neurobili žiadnu dopravnú nehodu a je ich údajne 90 %, zdá sa nám byť absolútne neprijateľné. Kde toto skončí? Právom sa môžu títo vodiči pýtať: Tak my sme nespôsobili žiadnu nehodu a opäť budeme platiť viacej? Kedy sa to zastaví?

    Nič iné od vás nechcem, len aby ste toto zvážili, či naozaj napĺňame to, čo chceme, či naozaj umožňujeme ľuďom aj z nižších sociálnych vrstiev, aby mohli používať svoje motorové vozidlo na nevyhnutné životné potreby. Dnes na nich nakladáme reformu zdravotníctva, už aj dovoz do nemocnice je dnes platený, lebo si musia za sanitku zaplatiť, už ani tí dôchodcovia nebudú môcť používať svoje motorové vozidlo vďaka tomu, že na nich naložíme povinné zmluvné poistenie. Potom im zvýšime poplatky za diaľničné nálepky. No a už nehovoriac o tom, že sme raritou v strednej Európe, máme najvyššie ceny pohonných hmôt, ale o tom už nechcem hovoriť zoširoka.

    Ale v tomto kontexte, keď to celé zoberieme do úvahy, tak používať motorové vozidlá bude naozaj na Slovensku luxusom. A je len na nás, či zvážime tieto pádne argumenty, o ktorých som hovoril, a vrátime späť tie veci, ktoré sú deformované, a dáme im taký rozmer, aký majú mať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Preto môže Národná rada Slovenskej republiky začať o tomto návrhu zákona rokovanie.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

    B. Bugár: Áno. Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný, pardon, mýliť sa je ľudské, dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Malchárek ako prvý a potom pán poslanec Jasovský.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nedalo mi, aby som nevystúpil, pretože táto iniciatíva poslancov Smeru sa v nejakej podobe chce zopakovať z minulého roka. Je to nič iné len opäť návrat k regulácii cien a vytvorilo by to zdeformovaný priestor, na ktorý doplácame doteraz, ktorý tu prakticky fungoval v oblasti poistenia a zákonného poistenia do roku 1994. A podľa alitovaných výsledkov sa dnes odhaduje práve toto regulované hospodárenie, ktoré vytváralo vlastne dlhy pre motoristov do budúcich období výšku deficitu niekde medzi 5,5 až 10,5 mld. Sk. A toto je práve prvopočiatok toho, z čoho sa vlastne tvorí dnešná cena základného poistenia, aj prečo tá cena dnešného zákonného poistenia je taká vysoká, lebo platíme aj za obdobie, keď práve dochádzalo k takýmto trošku socialistickým, a nie trošku, ale čisto socialistickým reguláciám cien, kde sa ceny tvorili umelým spôsobom, ako navrhuje predkladateľ, a nie spôsobom, ktorý proste je prirodzený. To znamená prirodzená tvorba ceny s primeraným ziskom.

    Poisťovne na Slovensku fungujú v tejto oblasti radovo so ziskom 4 %, čo je podnikateľský zisk. A hovorím, že veľmi nízky podnikateľský zisk, ale to je, by som povedal, ich problém. Náš problém je, aby sme nedopustili administratívnym opatrením zo zákona ďalšiu reguláciu ceny, ktorá by spôsobila ďalší nárast tohto dlhu nad 10 mld. Sk, ktorý je zhruba v súčasnosti, čo by zase museli zaplatiť budúce generácie v cenách zákonného poistenia. Je to nesystémové opatrenie. Aliancia nového občana pripravuje systémové opatrenie, ktoré nebude zasahovať do tejto prirodzenej tvorby ceny, ale bude pozitívne vplývať na tvorbu ceny, samozrejme, k jej znižovaniu, a to nielen pri zákonnom poistení, ale aj pri iných poisteniach, to znamená aj pri havarijnom poistení.

    Týchto dôvodov považujeme tento návrh naozaj za, pri všetkej úcte, populistický a nesystémový, a preto Aliancia nového občana je za to, aby sa vytvorilo prostredie na znižovanie cien, ale prirodzeným spôsobom. Nie reguláciou ceny, ako to bolo za socializmu. A preto zásadným spôsobom bude odmietavo hlasovať bez toho, že by vôbec bolo čo reparovateľné na tomto zákone. Preto nepustí tento zákon, teda svojimi hlasmi neprispeje na prijatie tohto zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Hamarčák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som iba doplniť svojho predrečníka a kolegu v tom, že naozaj je to nesystémové riešenie a podľa môjho názoru neprinesie ani očakávaný efekt. Nakoniec to sám predkladateľ priznal, že dá sa síce očakávať možnosť zastavenia rastu cien, ale my by sme sa mali snažiť hľadať cestu nie o zastavení a regulovaní ceny, ale hľadať cestu, aby sa prirodzeným spôsobom vytváral tlak nielen na poisťovne v tom konkurenčnom prostredí, ale všeobecne na reguláciu tej ceny nie formou zákona, ale formou prirodzenej tvorby cien.

    Ak si dneska zhrnieme všetky argumenty za a proti, tak treba poukázať aj na to a spýtať sa napríklad, koľko áut je dnes nepoistených, ktoré jazdia, a jednoducho nie je priestor na to, aby boli takíto nezodpovední vodiči alebo majitelia týchto áut sankcionovaní. Čiže toho priestoru možno je viacej, ako tento návrh zákona momentálne predkladá.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, máte slovo. Áno, druhý a zároveň posledný. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vypočul som si obidve vystúpenia. Nemal som pripravené žiadne stanovisko, ale napriek tomu chcem reagovať na dve diametrálne iné vystúpenia v Národnej rade.

    Je pravdou, že zavedieme do tohto problému nesystémový prvok, ale, dámy a páni, povedzme si o systémových prvkoch, ktoré panujú v rámci tejto republiky, v rámci tohto štátu. Máme zavedené rôzne regulačné, protimonopolné úrady. A ako to na Slovensku vyzerá? Pozrime si oblasť Slovenských telekomunikácií. Ako to vyzerá v praxi so Slovenskými telekomunikáciami? Ako skončil monopol Slovenských telekomunikácií za obdobie posledných rokov? Koľko operátorov v oblasti základných hlasových sietí dnes funguje na Slovensku? Žiadny. Žiadny. A hlavná vec, že existuje Telekomunikačný úrad. Hlavná vec, že sme odhlasovali zákony, veľmi horko a veľmi ťažko v tomto parlamente, ktoré sa dotýkali elektronických komunikácií, ale v praxi, bohužiaľ, to takto vôbec nefunguje.

    Pozrime si, ako to na Slovensku vyzerá, a budem hovoriť možno k tejto téme pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte v oblasti prístupu na internet, v oblasti nákupu počítačov. Zúčastnil som sa pred dvomi týždňami okrúhleho stola politických strán v oblasti informačných technológií. Všetky politické strany vzácne deklarovali, ako budú podporovať rozvoj informatizácie v rámci Slovenska. Som zvedavý, ak predložím návrhy k zákonu o štátnom rozpočte, ktoré sa môžu dotýkať stimulácií v oblasti nákupu počítačov alebo pripojenia sa na internet, koľko politických strán ma v tomto parlamente podporí.

    Otázka pohonných hmôt. Dámy a páni, takisto funguje na Slovensku regulácia. Všimnite si ceny pohonných hmôt, ako vyzerajú v rámci jednotlivých spoločností, ktoré na Slovensku pohonné hmoty predávajú. O koľko sa líšia – o haliere? Alebo líšia sa vôbec niekedy? Ako vyzerá cena pohonných hmôt predávaných na Slovensku Slovnaftom, dnes MOL-om? Ako vyzerá cena pohonných hmôt v rámci Čiech? Prečo je rozdiel predávaných pohonných hmôt toho istého výrobcu na Slovensku a toho istého výrobcu v Čechách? A takisto funguje regulačný úrad. Pamätáte si, koľko bolo rečí a debát v tlači, keď dochádzalo k fúzii Slovnaftu a Benzinolu? Ako to skončilo? Pohonné hmoty, ceny rozlišujeme vzácne nejakými korunami.

    Pozrime si otázku diaľničných nálepiek, dámy a páni. Ešte na túto tému sme tu dnes nehovorili. Aký bude nárast na budúci rok v týchto cenách? Bude kopírovať nárast diaľničných nálepiek infláciu? Minister financií hovoril, že na budúci rok odhadovaná miera inflácie predstavuje 3, možno 4 percentá. Prečo potom ceny diaľničných nálepiek tak prudko narastajú, ak vládna koalícia za posledné roky do diaľnic venovala veľmi málo prostriedkov a dnes prebiehajú škriepky o tom, či diaľnice na Slovensku sú najdrahšie stavané v rámci strednej Európy? Aký je teda dôvod, že Tunel Branisko bol niekoľkonásobne predražený oproti pôvodným námetom?

    Takže ideme motoristom ušiť zvýšené zákonné poistné. Neustále dvíhame ceny pohonných hmôt. Zvýšime diaľničné nálepky. Všimnite si potom ceny rôznych náhradných dielov. Ako to na Slovensku vyzerá?

    Schvaľujeme návrh zákona o vzniku diaľničnej spoločnosti. Prečo bol zrušený Štátny fond cestného hospodárstva, kde pracovalo niekoľko úradníkov a dokázali zabezpečiť veci, ktoré boli spojené s fungovaním tohto štátneho fondu? Dnes vznikne diaľničná spoločnosť, ktorá bude zamestnávať mnoho úradníkov, ale bude sa tváriť, že bude do výstavby diaľnic vmontovávať súkromné zdroje. Nechcem na túto tému viacej hovoriť. Domyslite si sami, prečo na túto tému nechcem ďalej hovoriť.

    Zachytili ste, prosím, dámy a páni, protesty hromadných dopravcov v autobusovej doprave? Ich protesty za posledné obdobie? Viete, aké sú dotácie dnes do výkonov vo verejnom záujme? Aké peniaze majú dnes vyššie územné celky na to, aby dokázali zabezpečiť prepravu študentov do škôl alebo pracujúcich, alebo ľudí do zamestnania? Tie dotácie sú obrovsky nízke. Zachytili ste, že žiadajú dopravcovia zvýšiť požadovanú sumu o viac ako miliardu korún? Nie je to málo peňazí. Tak im zvýšme ešte zákonné poistné! A som zvedavý, čo budeme robiť na budúce obdobie, keď mnohé VÚC-ky chcú, aby študenti vyplňovali tzv. cesťáky, ako sa to robí vo firmách, aby len tí žiaci, ktorí sú na tom naozaj sociálne veľmi zle, dostávali určitú dotáciu do cestovných lístkov.

    Ceny neustále rastú. Pýtam sa: Kde je kvalita? A ako to teda vyzerá? A čo urobí aj zvýšenie zákonného poistenia v záchranných zdravotníckych službách? Čo to urobí napríklad s hasičmi a podobne? Ako budú, koľko peňazí budú schopní vložiť do vecí, do činnosti, ktorú majú skutočne vykonávať? Viete, je ľahké popredať všetky strategické podniky. Národ je akýsi spokojný, uspokojený, že koalícia sa dohodla na štátnom rozpočte, ale národ akosi nevníma, že je tam deficit 62 mld. korún. A to si nemyslím, že je malá suma. Pozrite si celkové zadlženie verejných financií – suma skoro 600 mld. Ak vám to nerobí problémy, mňa to, priznám sa, trápi dosť.

    Ak teda zákonné poistné znamená stratu pre poisťovne, prečo – takisto sa pýtam aj ja – ďalšie poisťovne žiadajú o licencie? Ak je to teda stratová vec a nie je náhodou možnosť nahradiť stratu v tejto oblasti poistného z iných druhov poistenia? Ja si myslím, že je to tak.

    Ak, dámy, páni, budeme neustále zvyšovať náklady, ktoré nesúvisia s podstatou dopravy ako takej, ako to bude vyzerať v oblasti rekonštrukcie opráv? Viete, že vyššie územné celky na túto činnosť na budúci rok nemajú ani jednu korunu, že zvažujú, čo odkiaľ zobrať? Zo školstva? Alebo zobrať odkiaľ na to, aby bola aspoň na základnú zimnú údržbu?

    Viete, po piatich rokoch sa konečne spamätala vláda, pretože už pochopila, že o dva roky je tu volebný rok a že o dva roky, ak teraz začne fungovať a montovať peniaze do diaľnic, bude môcť presne o dva roky vo voľbách strihať pásky. Spamätala sa, ale vidím, že v inej oblasti to je veľmi zlé. A myslím si, že aspoň takýto návrh zákona môže vo voľačom pomôcť. A myslím si, že my ho podporíme. A myslím si, že občania, ktorých sa to dotýka, a dotýka sa to obrovského množstva motoristov, nám za to budú vďační.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Malchárek ako prvý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi pozorne som si vypočul tento príspevok a musím povedať, že bol veľmi šikovne naformulovaný a boli tam zmiešané veci, ktoré podľa mňa sa zmiešať nedajú, a to je oblasť prirodzených monopolov s oblasťou, ktorá sa riadi normálnymi trhovými systémami, čiže napr. predaj plynu a elektriny spojený s predajom pohonných hmôt a napr. s cenami vytváranými medzi poisťovňami, kde naozaj poisťovne ani predaj benzínu nemôžeme vnímať ako žiaden prirodzený monopol, tam žiaden prirodzený monopol nie je.

    S jednou vecou musím súhlasiť, tiež mám pocit, že Slovnaft zneužíva svoje výsadné postavenie a že sa dá povedať, že ostatné spoločnosti kopírujú ceny Slovnaftu a že tam tým dochádza vlastne k napĺňaniu nedovolených kartelových dohôd. Ale toto môžu byť len povedzmeže moje domnienky a práve na toto smeruje zákon z dielne ministerstva financií, ktorý dáva väčší priestor a väčšie kompetencie národnému kontrolnému úradu, ktorý bude môcť nám dať, myslím, že kompetentnú a kvalifikovanú odpoveď na tieto naše polemiky a tieto otázky. Takže tiež nie sme spokojní s takýmito vysokými cenami, ale regulácia to jednoducho nevyrieši. Nevyrieši to preto, že teraz platíme za tých, čo neplatili do roku 1994, keď platila regulácia, hovorím, do výšky až 10 až 10,5 mld. korún. Ďalšou reguláciou vytvoríme ďalšie dlhy, čiže po nás tí, čo budú vlastniť motorové vozidlá, budú platiť zase za nás tie dlhy, ktoré momentálne vyrobíme, keby sa nedajbože prijal takýto naozaj nezmyselný regulačný zákon. A teda takisto krížové dotácie, pán poslanec, sú zakázané, takže idete proti logike trhového hospodárstva, na ktoré sme viazaní v rámci krajín Európ...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja chcem v plnej miere podporiť to, čo bolo povedané, to, čo povedal predrečník pán poslanec Jasovský. My sa skladáme predsa všetci tí, ktorí sú platiči zákonného poistného, sa skladáme na neplatičov. Vzniká čím ďalej tým väčší počet neevidovaných motorových vozidiel, lebo takáto preprava sa stáva veľmi drahou. Pre hladové doliny takáto preprava, pre mnohé, kde už MHD nechodí, kde bola tá pravidelná linka zrušená, ostáva poskladať sa pre zamestnancov niektorých podnikov, ktorí dochádzajú za prácou, poskladať sa na tie náklady na prepravu v rámci osobných vozidiel, čiže aj týchto veľmi znevýhodňujeme. Mám pocit, že pán poslanec hovoril veľmi logicky, aj čo sa týka práve tých ďalších argumentov, ktoré uviedol. Treba si jeho výhrady veľmi vážne všimnúť a zobrať ich do úvahy, ja by som sa veľmi za to prihovárala, lebo má to svoju logiku, je to založené na pragmatickom myslení a na skúsenosti. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem len vyzdvihnúť, že pán poslanec Jasovský hovoril na základe faktov. Chcem reagovať na to, že vlastne on posúdil súvislosti, práve preto hovoril o prirodzených monopoloch, pretože súvisia s trhovými vzťahmi. Pán poslanec Jasovský bol členom vlády a vie, aké súvislosti v týchto otázkach existujú. Predsa ak neprídu financie z prirodzených monopolov, tak niet čo rozdeľovať. Nepôjde ani na náhradu. Napr. dnes školy majú veľký problém, keď majú uhradiť žiakom, ktorí navštevujú iný školský obvod, teda navštevuje školu v inom školskom obvode, než je jeho bydlisko. Podľa platného zákona táto škola mu musí nahradiť náklady hromadnej cestovnej prepravy. A keď vy tieto otázky zvýšite, musí sa to prejaviť do financovania, do cestovného hromadnej dopravy a spätne školy budú musieť väčšie financie vynakladať na úhradu tohto cestovného deťom, ktoré boli v obvode a im školu zrušili a teraz navštevujú inú školu. A ja sa pýtam, či náhodou tu nie je ešte ďalšia súvislosť, že práve preto pán minister školstva prišiel s tou absolútne neprijateľnou tézou zrušiť povinnú školskú dochádzku. Tým by sa vlastne ušetrili financie na náhradu výdavkov hromadnej dopravy pre deti v školách v iných školských obvodoch, než bývajú.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jasovský, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán kolega Malchárek, ja som nehovoril ani raz o predaji plynu a elektriny, isteže mám na to svoj názor, ale nespomenul som to vo svojom vystúpení. Ja som len poukázal, že samotný trh a samotná regulácia dnes nerieši problémy na Slovensku, pretože ten nárast cien, či chceme, alebo či nie, vo všetkých oblastiach je evidentný, vidieť ho, teda porovnajme s otázkami alebo s reálnymi mzdami, alebo reálnymi príjmami obyvateľov na Slovensku a porovnáme nárast cien, nemyslím si, že je to teda správne.

    Ja nechcem riešiť problém zákonného poistenia alebo poistenia vôbec ako takého, aj keď som v tejto oblasti, v oblasti dopravných technológií docentom, ale chcem riešiť tento problém z odborného hľadiska. Ale pýtam sa napríklad: Musia všetky poisťovne poskytovať problematiku zákonného poistenia? Ak je to teda stratová vec, tak to sústreďme možno do nej. Iste, je to, môžeme povedať, monopol. Ale vidíme, že týmto spôsobom dnes asi cesta nie je.

    Na Slovensku sme sa veľmi nádejali so vstupom strategických partnerov, nemám pocit, že všetko vyriešili strategickí partneri. Obávam sa, že mnohé tantiémy, dividendy a mnohé zisky nejdú do rozpočtu Slovenskej republiky. Ja to naozaj teraz nechcem riešiť, ale chcem poukázať, že nárast v ktorejkoľvek oblasti, ktorá sa dotýka motoristov, je neúnosný. Ten nárast je obrovský. To, čo som povedal, či nálepky, či benzín, čokoľvek, čo s tým súvisí, nárast je obrovský a to znamená, že treba s tým asi niečo urobiť. Veď motorizmus sa stane nedostupným, nehovorím pre tú nižšiu stupnicu obyvateľstva, ale vôbec pre strednú vrstvu. A ja sa už naozaj opýtam: Máme vôbec ešte nejakú strednú vrstvu na Slovensku? Veď tá v podstate neexistuje! To znamená, kto bude jazdiť po cestách, ktoré, chvalabohu, možno za niekoľko rokov pri tejto vláde aj nejaké diaľnice už vybudované konečne budú.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. K rozprave sa najprv vyjadrí predkladateľ, navrhovateľ, nech sa páči, až potom spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som rád, že sa k tejto novele rozprúdila debata, lebo iba pritom sa môžeme dopracovať k nejakému výsledku a vysvetliť si pozície. Ja chápem tých, ktorí argumentujú proti, a predovšetkým chcem poďakovať tým, ktorí podporujú našu novelu.

    Pôjdem teda po poriadku tak, ako sa vyvíjala diskusia. Tú iniciatívu sme, pán kolega Malchárek, už tohto roku predkladali, ale, bohužiaľ, zvrhla sa, preto sme to stiahli, ale vrátim sa k tomu, čo hovoril aj pán kolega Jasovský. Buďte trošku veľkorysejší pri tej podpore napr. pri pohonných hmotách. Veď ja vám poviem jednoduchý príklad. Nebuďte len za to, aby ministerstvo prijalo tento zákon, teda aby prešiel zákon, ktorý minister pripravuje, ale skúste podporiť aj zníženie spotrebnej dane. Ja vám poviem príklad, ktorý je úplne aktuálny. Cena nafty v Českej republike po prepočte na slovenské koruny je 32,50 korún a na Slovensku, nemusím hovoriť, všetci viete, včera bolo zdraženie, 37,30 korún. A teraz si porovnáme, aké sú reálne príjmy v Českej republike, aké sú reálne príjmy na Slovensku. Čo viacej mám povedať? Veď tomuto rozumie úplne každý! A toto si treba zobrať trošku do úvahy a buďte trošku veľkorysejší. Ja som presvedčený, že zníženie spotrebnej dane na pohonné hmoty nebude znamenať nižší príjem do ekonomiky, ale, naopak, sa to pozitívne objaví vo všetkých komoditách. Pretože práve nafta je tá, od ktorej sú závislé všetky dopravy, všetky dopravy či už takého, alebo onakého tovaru, ale zároveň aj dopravy ľudí.

    Ale chcem ešte spomenúť jednu dôležitú vec. Pán kolega Malchárek, neviem, kto vám pripravoval podklady, ale vy ste absolútne nepochopili, o akom dlhu tu ja hovorím. Absolútne ste to nepochopili, ale pokúsim sa vám to vysvetliť. Tento dlh sa tvorí na základe žiadostí všetkých tých, ktorí mali dopravnú nehodu pred demonopolizáciou, to znamená pred 1. 1. 2002, a majú sťažené spoločenské uplatnenie a majú povedzme nejakú ujmu na zdraví, a preto si žiadajú od poisťovne, aby boli odškodnení. To nie je niečo, čo bude narastať. Narastá to iba kvôli tomu, lebo ministerstvo neriešilo tento problém. A možno aj vďaka nášmu nátlaku, lebo sme to medializovali a stále sa tomu venujeme, ministerstvo zdravotníctva prišlo po dvoch rokoch fungovania tohto systému s novelou zákona o odškodnení a konečne ako-tak to dostalo do nejakej pozície. Pretože dovtedy sa odškodnenie pohybovalo vo výške 30 mil. V Malackách pán sudca usúdil, že 20 mil. je málo, tak dáme 60 mil.

    A len na porovnanie vám poviem, že na najväčšom poisťovacom trhu v Nemecku je odškodnenie v prepočte na Sk doteraz vyplatené 17,5 mil. Sk. My sme to neboli, tí, ktorí nevyriešili tento problém na začiatku. Maďarsko to napr. vyriešilo takým spôsobom, že to prebralo na seba a vie presne definovať, čo môže v tej veci urobiť. Veď súčasné poisťovne sú v pozícii, že ani nemôžu ovplyvňovať tento dlh, pretože nie sú ani účastníkmi súdneho konania. Ony dostanú len rozhodnutie o exekúcii, aby zaplatili to alebo ono. Toto je pravda o deficite a my chceme práve tento deficit vyriešiť, pretože ak tento deficit majú na pleciach dnešné poisťovne a tvária sa, že nemajú z toho žiaden profit, tak potom to zoberme a nech sú v normálnom trhovom prostredí. A už spomínať, ja neviem, socializmus, predsa sme už po roku 1989 dosť ďaleko na to, aby sme si tu spomínali socializmus, pretože s tým nemá nič spoločné.

    My nie sme proti deregulácii, ale sme za normálne trhové podmienky. A nám sa zdá, že tu nie sú tie trhové podmienky. Ministerstvo argumentuje smernicou Európskej únie, pretože v Taliansku bol prípad, kde takisto chceli regulovať a že to bolo zamietnuté práve kvôli tejto smernici. Nech sa páči, pozrite si tú smernicu. Tá smernica práve hovorí o tom, že ak sa trh v tomto segmente nevyvíja dobre, tak je potrebné a štát Európskej únie, ktorým sme aj my, môže prijať dočasné ochranné opatrenie. A my si myslíme, že tento trh na Slovensku v tomto povinnom zmluvnom poistení je zrelý na túto reguláciu. Iba toto chceme povedať, že je zrelý, a preto dávame šancu, aby bol ochránený tento trh, aby sa vytvorilo normálne prostredie, v ktorom môžu povedzme tie poisťovne podnikať, ale budeme vedieť, na základe čoho to zvyšujú, nebudú sa môcť vyhovárať na nejaký narastajúci trh.

    Pán kolega Hamarčák, nesystémové riešenie, spýtam sa, je systémové riešenie to, že necháme na poisťovniach dlh, ktorý vôbec nevieme, akým spôsobom sa vyvíja a či je oprávnený, alebo nie je oprávnený? Toto je systémové riešenie? Toto je ten liberalizovaný trh? No ďakujem pekne za takýto liberalizovaný trh! Takto si my trhovú ekonomiku nepredstavujeme, ak vy áno, tak prosím, môžeme sa o tom baviť.

    Nepoistené autá, môžeme o tomto diskutovať, poďme, ale pýtam sa, je tu nejaká zložka, ktorá má na tieto veci dohliadať? Je tu polícia, ktorá by na to mala dohliadať? Poďme zaplátavať legislatívne diery v tejto súvislosti, ja som pripravený v tejto veci vždy pomôcť a budem prvý, ktorý tomu pomôže. Ja vám poviem jeden príklad, ktorý sa udial, veľmi jednoduchý, a všetci mu budete rozumieť. Po dvoch rokoch povinného zmluvného poistenia sme zistili, že v podstate ľudia, ktorí nevyužívajú svoje motorové vozidlo dlhší čas, či už je to v rámci sezóny, poľnohospodári, stavbári v sezónnych prácach, platili bezdôvodne zákonné poistenie. Do koho vreciek išlo toto zákonné poistenie, povedzte mi?

    A teraz vám poviem čísla. Po zákone, ktorý bol odsúhlasený v tejto snemovni, ktorý umožnil, aby tí, ktorí si odhlásia motorové vozidlo, nie z evidencie, ale z cestnej premávky, čo je jednoduchšie, sme zistili, že v roku 2002 tí, ktorí to využili a ešte to nemohli využiť pre účel, aby nemuseli platiť povinné zmluvné poistenie, to bolo na celom Slovensku 798 vozidiel. V roku 2003, keď od 1. marca začal platiť zákon, o ktorom som hovoril, do konca roka to bolo, a teraz dobre počúvajte, 46 766 vozidiel. 46-tisíc vozidiel využilo túto možnosť, aby nemuselo za určité obdobie v sezónnosti platiť povinné zmluvné poistenie a toto všetko tieklo do vrecák poisťovní za dva roky a my sa na to pozeráme, ako keby sa nič nedialo. Veď toto je jasný signál toho, že sa tu niečo dobre nevyvíja. To sú tí ľudia, ktorí na to nemajú, ktorí dnes musia svoje motorové vozidlo odstaviť a sú odkázaní ad hoc na riešenia, či už je chorý, alebo potrebuje vyriešiť nejakú životnú situáciu, aby si objednal taxík alebo niekoho iného požiadal, lebo na to nemá, lebo ja som presvedčený, keby na to mal, tak to neodhlási. Toto sú jasné čísla, ktoré hovoria o tom, ako sa vyvíja trh v povinných zmluvných poisteniach.

    Prosím vás, nič iné od vás nechcem, len si všímajme tieto argumenty, všímajme si nárast, ktorý je vo vybratom povinnom zmluvnom poistení, ako rapídne narastá z 5,5 mld. a bude to 12,5. V roku 2005 to bude 16,5 mld.? Neviem. Pozerajme sa, ako ľudia na to reagujú a tieto čísla, o ktorých som hovoril, úplne jasne o tom hovoria. A nepoistené vozidlá tým pádom môžeme riešiť iným spôsobom a som na to pripravený.

    Chcem ešte reagovať na kolegu Jasovského. Otvoril mnoho otázok, ktorým by som sa nechcel venovať, aby som trošku nedostal do pozadia tento problém, o ktorom chcem hovoriť, ale musím niečo spomenúť. Už som to spomínal včera, mám taký pocit, pri jednej príležitosti a mám na mysli Úrad pre finančný trh, to je ten úrad, ktorý dáva licenciu týmto poisťovniam. Mimochodom, tieto poisťovne sa k tej licencii dostávajú za smiešny poplatok, neviem, nejaký paušálny poplatok sa tam vyberá, nie je to poplatok, ktorý by to nejakým spôsobom reguloval, pretože je to ozaj lukratívne poistenie, tak tento Úrad pre finančný trh veľmi dobre postupoval práve v situácii, keď poisťovne neodviedli 8 % zo zákona do konca februára minulého roka na účet ministerstva vnútra, čo je určené pre Hasičský záchranný zbor a rýchlu zdravotnú pomoc. Až po pol roku reagoval a udelil smiešne pokuty poisťovniam za to, že to neurobili. Tie pokuty sa blížili k 1 %, 2 % tej z sumy, čo previedli. Ja sa pýtam: Koľko peňazí zarobili tieto poisťovne? Bolo to asi 450 mil. za pol roka, keby to mali len na úložkách. Toto je náš Úrad pre finančný trh, ako postupuje. Ďakujem pekne, toto je kontrola, ako sa patrí!

    Môžeme diskutovať o 8 % na podporu Hasičského záchranného zboru alebo rýchlej zdravotnej pomoci. Poďme! Ale my zároveň hovoríme, pokým nebude iný systém financovania záchranárskych zložiek, tak budeme trvať, aby to bolo 8 %. A ministerstvo už dlho sľubuje, že príde s iným systémom, ako budú tieto zložky financované. Doteraz ho nemáme! A Úrad pre finančný trh sa tvári, že sa nič nedeje, pol roka prejde, potom dajú nejaké symbolické pokuty. Samozrejme, že šéf Úradu pre finančný trh tam sedí a nič sa nedeje. Ja som sa už vyjadril, no ak takto má Úrad pre finančný trh pôsobiť pri druhom kapitalizačnom pilieri, Boh opatruj celé Slovensko, ako to bude vyzerať! Naozaj hrozím sa toho, ak to takto pôjde ďalej, aby sme sa nedostali do prostredia, kde sa nechceme dostať.

    Čiže poprosím vás, berte skutočne túto diskusiu predovšetkým v tých číslach, o ktorých som hovoril, a zamyslite sa nad tými všetkými, ktorí sú okolo vás, ktorí využívajú motorové vozidlo a ako sa k tomu stavajú v kontexte všetkého toho, čo ich bude zaťažovať, či ozaj na Slovensku vlastniť motorové vozidlo a prevádzkovať motorové vozidlo nebude luxusom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, procedurálny návrh. Zapli, vypli. Takže ešte raz, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som v mene dvoch klubov požiadal o vyhlásenie prestávky pred hlasovaním, pretože o 17.00 hodine máme hlasovať, to znamená, aby sme sa mohli zísť na porade klubov. Je taká zvláštna situácia, pretože je síce 40 minút do hlasovania, nárok je na 30-minútovú prestávku, ale myslím, že určitá zhovievavosť môže byť v tom, že nemá význam niečo začať, čo nevieme dokončiť. Úmyselne to hovorím ja, pretože som predkladateľ ďalšieho zákona, kde to predloženie bude nejaká trištvrťhodinka a časovo by sme sa potom do toho nezmestili, neskoro by sme museli hlasovať, takže poprosím o prestávku.

  • V poriadku, ja si myslím, že v tomto prípade môžeme vyhovieť, takže až do hlasovania vyhlasujem prestávku. Po prestávke začneme hlasovať najprv o prezidentom vrátených zákonoch a potom pokračujeme tak, ako sme prerokovali jednotlivé body.

    Takže do 17.00 hodiny prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 16.20 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.02 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci... Pán minister Zajac.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci. Pán poslanec Galbavý.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím teraz pána poslanca Novotného ako spravodajcu výboru pre zdravotníctvo, aby uviedol návrhy hlasovania k prerokúvanému

    zákonu z 22. septembra 2004 o zdravotnej...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj! Pán poslanec, predseda Hort.

    ... starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 922).

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 18. októbra, ktorým vrátil zákon z 22. septembra o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, neuviedol žiadne konkrétne pripomienky, o ktorých by bolo možné hlasovať. Navrhujem teda, pán predseda, aby sme ihneď prešli do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, poslankyne, pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Novotný, prosím, aby ste uviedli návrh záverečného uznesenia k zákonu, ktorý prerokúvame.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o vrátenom zákone z 22. septembra o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku. Na schválenie návrhu zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 82 za, 63 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    zákone z 21. septembra 2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý prerokúvame ako tlač 921.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v III. časti jeho rozhodnutia k vrátenému zákonu z 21. septembra o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Gestorský výbor odporúča o oboch pripomienkach pána prezidenta hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pripomienkach pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 56 za, 55 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme pripomienky pána prezidenta.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pripomienky pána prezidenta, prosím, prejdite ihneď do tretieho čítania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o zákone z 21. septembra o zdravotných poisťovniach.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, nedostal som žiadne písomne prihlášky. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 81 za, 65 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste ako poverený spravodajca výboru uvádzali hlasovanie k prerokúvanému

    zákonu z 21. septembra 2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 923).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 18. októbra 2004, ktorým vrátil zákon z 21. septembra o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov na opätovné prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, neuviedol žiadne konkrétne pripomienky, o ktorých by bolo možné hlasovať. Navrhujem teda, pán predseda, aby sme ihneď prešli do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasujeme. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 83 za, 62 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili. Národná rada návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Majdovú, aby ako spoločná spravodajkyňa výboru pre zdravotníctvo uvádzala hlasovanie k

    zákonu z 22. septembra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 924).

    Pani poslankyňa Majdová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave nikto nevystúpil. Pán prezident vo svojom rozhodnutí z 18. októbra v časti III tohto rozhodnutia uviedol jednu pripomienku, o ktorej treba dať hlasovať a ktorá sa týka posunutia účinnosti zákona. Preto vás poprosím, aby ste dali hlasovať o tejto pripomienke prezidenta s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Páni poslanci, poslankyne, hlasujeme o pripomienke pána prezidenta týkajúcej sa lehoty účinnosti. Pán poslanec Cuper.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 51 za, 59 proti, 34 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

    Pani poslankyňa Majdová.

  • Ďakujem, teraz vás poprosím...

  • Ďalšie pripomienky neboli, takže vás poprosím, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu k zákonu v treťom čítaní, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 82 za, 64 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila.

    Teraz vás poprosím, pani poslankyňa, aby ste ako spoločná spravodajkyňa výboru pre zdravotníctvo uviedli hlasovanie k

    zákonu z 22. septembra 2004 o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 925).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Prezident Slovenskej republiky v III. časti svojho rozhodnutia neuviedol žiadne pripomienky, o ktorých by bolo treba hlasovať, preto vás prosím, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone pána prezidenta ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 87 za návrh, 59 proti, 1 sa zdržal.

  • Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

    Pán minister zdravotníctva požiadal o vystúpenie.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím pánov poslancov o pokoj v rokovacej sále. Pán minister.

  • Vážený pán predseda, páni podpredsedovia, pani poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať všetkým 150 poslancom, tým, ktorí hlasovali za to, že umožnili Slovensko voviesť do 3. tisícročia s moderným, elegantným a našim občanom slúžiacim zdravotníctvom. Pôjde to ťažko, bude to zložité, budeme mať veľa aplikačných problémov, ale už som to raz povedal, otočili sme loď z nesprávneho smeru Titanic do smeru správneho.

    Chcem však poďakovať aj poslancom, ktorí nehlasovali za reformu, pretože som veľmi pozorne počúval ich výhrady. Je to veľká zodpovednosť a dnes pán poslanec Mikuš mi jasne povedal, že on len vtedy môže veriť, keď niečo vidí. Veľmi pozorne som počúval vaše námietky a veľmi veľa som o nich rozmýšľal. Pretože zdravotníctvo nie je ani koaličné, ani opozičné, zdravie nie je ani moje, ani vaše, zdravie je nás všetkých a čím budeme zdravší, tým sa budeme mať lepšie.

    Preto vám všetkým ešte raz zo srdca ďakujem a sľubujem, že urobíme všetko pre to, aby ste neboli sklamaní, ani jedni, ani druhí, ale boli hrdí na slovenské zdravotníctvo.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o ďalšom bode programu, ktorým je

    zákon z 22. septembra 2004, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 913).

    Prosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby ako poverená spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzala jednotlivé návrhy hlasovaní.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil pán Ševc, ale nepredložil žiaden návrh. A z námietok pána prezidenta máme dve, o ktorých navrhujem, aby sme hlasovali spoločne, pretože spolu súvisia, pričom upozorním, že gestorský výbor neprijal odporučenie k hlasovaniu o týchto dvoch bodoch. Prosím, dajte o týchto bodoch hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme, panie poslankyne, o bodoch zo spoločnej správy.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 44 za, 46 proti, 50 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Neschválili sme pripomienky pána prezidenta.

  • Tretia pripomienka pána prezidenta sa týka posunutia účinnosti zákona z 1. novembra na 1. december 2004, pričom gestorský výbor odporúča túto pripomienku schváliť.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 113 za, 2 proti, 30 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pripomienku pána prezidenta sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali všetky pripomienky pána prezidenta. Poprosím vás, pán predsedajúci, aby sme prerokovali vládny návrh zákona v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku so schválenými pripomienkami pána prezidenta Slovenskej republiky s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 84 za, 36 proti, 27 sa zdržalo.

    Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Kötelesa, aby ako spoločný spravodajca výboru pre životné prostredie a ochranu prírody uviedol návrhy hlasovania k

    zákonu z 21. septembra 2004 o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 912).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, Národná rada prerokovala zákon vrátený pánom prezidentom o Environmentálnom fonde, o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na fakt, že v rozprave nikto z poslancov nepodal pozmeňujúci návrh, navrhujem, aby sme hlasovali na základe odporúčania gestorského výboru o návrhu pána prezidenta. Navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 1 až 4 spolu, en bloc, s odporúčaním výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 136 za, 2 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • O bode č. 5 navrhujem hlasovať samostatne s odporučením výboru neschváliť.

  • Veľký ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Ide o lehotu účinnosti.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 59 za, 71 proti, 14 sa zdržalo.

    Pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu, respektíve k prerokúvaniu návrhu zákona v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom návrhu zákona s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 82 za návrh, 20 proti, 32 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

  • Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon z 21. septembra 2004 o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu...

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon. Moment, moment. Hlasovaním o bode 21 programu schôdze, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 883).

    Prosím pani poslankyňu Demeterovú. Pani poslankyňa Demeterová. Pani poslankyňa Demeterová, prosím, aby ste uviedli hlasovanie k prerokúvanému návrhu poslanca Jozefa Buriana na vydanie zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

  • Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci...

  • Sústavný ruch v sále.

  • V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 11 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu, v ktorej majú výbory a gestorský výbor návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol hlasovanie k návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhujú zmenu zákona o povinnom zmluvnom poistení a zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovými vozidlami.

    Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 884.

  • Áno, pán predseda, ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, ale ani jeden nepodal procedurálny návrh alebo iný návrh na hlasovanie, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, či Národná rada chce prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 69 za, 27 proti, 48 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci...

  • Reakcia z pléna.

  • Neschválili sme rokovanie v druhom čítaní, pán poslanec Cabaj, takže výbory nemajú o čom rokovať.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní o návrhoch zákonov, ktoré predložil pán poslanec Cabaj. Ako prvý je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 889.

    Poprosím teraz pána navrhovateľa, pána poslanca Cabaja, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil pred Národnou radou Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku na upokojenie snemovne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Prosím, keby ste zaujali svoje miesta alebo diskusie viedli mimo rokovacej sály. Nebudem môcť povoliť pokračovať v rokovaní, pokiaľ tu nebude poriadok. Pán minister Zajac, pán Mikuš, prosím, keby ste si všetci našli iné miesto ako v tejto rokovacej sále, keď sa nesústreďujete na samotný priebeh rokovania. Ďakujem vám veľmi pekne.

    A prosím pána Cabaja, aby uviedol návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Viete, že v priebehu tohto roka sme riešili novelu zákona, respektíve nakoniec z toho vznikol nový zákon o voľbách do Národnej rady, kde tento v podstate vychádzal z pôvodného zákona č. 80/1990 Zb., podľa ktorého sa zabezpečovali doterajšie voľby do Národnej rady. Tento nový prijatý zákon bol najskôr vrátený pánom prezidentom na opätovné prerokovanie a po opätovnom schválení v Národnej rade nadobudol účinnosť 1. októbra. Nestáva sa často, aby v takom krátkom čase po nadobudnutí účinnosti sa predkladala novela tohto zákona, ale podstatnej väčšine poslancov je známa skutočnosť, ktorá je riešená v tomto návrhu zákona, a to z jednoduchého dôvodu, že nový zákon o voľbách do Národnej rady č. 333/2004 Z. z. bol novší alebo upravenejší, by som to tak povedal, v porovnaní s pôvodným zákonom, a to v § 47, kde sa riešilo nastupovanie náhradníkov. Len pre informáciu uvediem, že v odseku 1: „Ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine. Ak však boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje z kandidátov ten, ktorý získal aspoň tri percentá prednostných hlasov a z tých kandidátov, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov.“

    Tí, ktorí sa venujete trochu voľbám a volebným zákonom, veľmi rýchlo zistíte, že je tu zmena proti pôvodnému zákonu, ktorý platil do 31. októbra, ktorý hovoril o nastupovaní náhradníkov tak, že na uprázdnený mandát deleguje politická strana svojho kandidáta a na základe tejto delegácie potom tento nastupuje na uprázdnený mandát.

    Chcem však upozorniť na skutočnosť, že v mojej novele, ktorú predkladám, upravujem tento § 47, ktorý hovorí o nastupovaní náhradníkov v prvej vete. Ešte raz prečítam prvú vetu: „Ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine.“ Predkladám návrh tak, aby sa tento nový volebný zákon upravil presne v znení, ako bol pôvodne platný zákon v tomto paragrafe, kde sa riešila otázka nastúpenia náhradníkov, a to znie: „Ak sa uprázdni mandát počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidátov poslancov uvedených na jej kandidátnej listine s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil.“

    Veľmi jednoduché zdôvodnenie pre tento návrh je, viete, že už účinnosť tohto zákona sa posúvala po nastúpení náhradníkov za poslancov, ktorí boli zvolení vo voľbách za poslancov do Európskeho parlamentu, a politické strany navrhli svojich kandidátov, teda zástupcov, ktorí nastúpili na uprázdnené mandáty do parlamentu, podľa pôvodného zákona. Ak by sme neprijali túto malú novelu a riešili nastupovanie náhradníkov tak, ako to bolo doteraz, zaviedli by sme režim tzv. dvojakých poslancov v tomto parlamente, pretože doteraz platil zákon, ktorý hovoril, že náhradníkom sa stával ten kandidát politickej strany, ktorého určila politická strana, ale menil poradie iba vtedy, ak získal najmenej 10 % preferenčných hlasov. To znamená, jedni poslanci boli posudzovaní doteraz podľa zákona a kvóra 10-percentných preferenčných hlasov, teraz podľa nového zákona v polovičke volebného obdobia budú nastupovať náhradníci, ktorí sú posudzovaní podľa kvóra 3 %. To znamená, že to sú tie rozdiely a zmena volebných pravidiel počas volebného obdobia, preto aj z tohto dôvodu ten návrh predkladám.

    Len pre poriadok poviem, že ak by tento zákon bol platil, tak z jednotlivých politických strán podľa preferenčných hlasov od začiatku volebného obdobia by boli museli sedieť v parlamente za HZDS pán Cuper a Tóthová, za KDH pani Sabolová a za SMK József Kvarda. To boli tí poslanci, ktorých sa bezprostredne táto skutočnosť dotýkala a jednoducho nenastúpili do parlamentu, pretože zákon hovoril o 10-percentnom kvóre. Ak teraz dochádza k zmene, to znamená, dochádza k zmene pravidiel. A navyše treba povedať, že ak by sme išli postupne podľa výsledkov volieb do Národnej rady a podľa preferenčných hlasov, zistíme podľa poradia, že takmer všetky politické strany, ktoré riešili otázku náhradníka, nezaradili doteraz do parlamentu tých, ktorí už tu podľa tohto zákona mali byť, ale riešili si podľa rozhodnutia politickej strany a Národná rada im to odobrila, pretože im to zákon umožňoval.

    Takže z tohto dôvodu predkladám túto malú novelu, aby zostali zachované rovnaké pravidlá pre celé volebné obdobie, to znamená, žeby si politická strana naďalej navrhovala na uprázdnené miesto svojho náhradníka, pričom, samozrejme, v zákone zostáva zachované 3-percentné kvórum, pretože to bolo prijaté aj s výhľadom pre budúce voľby do Národnej rady. Úmyselne nehovorím o tej druhej vete. To znamená, preto aj moja novela je veľmi jednoduchá, mení sa iba prvá veta, ktorá hovorí o kvóre, podľa ktorého nastupujú náhradníci podľa rozhodnutia politickej strany. A po najbližších voľbách takisto v zákone zostáva zachované 3-percentné kvórum na uplatnenie preferenčných hlasov tak, ako sme v zákone prijali v tomto parlamente tento rok.

    Nebude mať zákon žiaden dosah na štátny rozpočty ani rozpočty miest, ani zamestnanosť, ani životné prostredie. A chcem konštatovať, že predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, toľko k mojej predkladacej správe. Chcem vás poprosiť, keby sme uvedený návrh novely zákona o voľbách do Národnej rady posunuli do druhého čítania tak, aby sme mohli usporiadať pravidlá, resp. aby sme nezadávali možnosť prípadným kandidátom, ktorí by využili svoje právo a obrátili by sa na Ústavný súd, že tento zákon svojím spôsobom pôsobí retroaktívne, pretože mení pravidlá hry počas funkčného obdobia v Národnej rade.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ivankovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 5. októbra 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady (tlač 889). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, o ktorej hovoril navrhovateľ. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Navrhovaná právna úprava nebude mať dosah na štátny rozpočet ani na rozpočty miest a obcí. Nemá vplyv na zamestnanosť ani životné prostredie. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Predmetná novela volebného zákona má za cieľ odstrániť zmenu pravidiel pre prideľovanie mandátov v priebehu volebného obdobia.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 892 z 30. septembra 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor.

    Skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. K tomuto návrhu zákona som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej bude nasledovať prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 890, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí 893.

    Dávam slovo poslancovi Cabajovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol druhý návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.

    Zhruba za obdobie jedného roka by mali prebehnúť voľby poslancov a predsedov vyšších územných celkov podľa zákona, ktorý sme prijali v roku 2001, o voľbách do orgánov samosprávnych krajov. Od tohto času prebehli voľby do Národnej rady, kde ak zoberieme programy politických strán, ktoré uspeli a dostali sa do parlamentu, tak prierezovo všetky hovoria o tom, že sa zaväzujú urobiť pre občanov všetko, aby sa čo najbližšie dostala správa vecí verejných k občanovi, to znamená, aby aj poslanci Národnej rady boli bližšie k svojim občanom. Tento môj návrh korešponduje s tým, že poslanci vyšších územných celkov by sa volili takisto ako doteraz vo väčšinovom volebnom systéme, len v tomto prípade by sa tento väčšinový volebný systém dotiahol do absolútneho konca, to znamená, že by to bol čistý väčšinový volebný systém jednokolový, v ktorom by v jednomandátových volebných obvodoch na návrh jednotlivých politických strán alebo kandidatúry nezávislých poslancov mali možnosť voliči si vybrať toho konkrétneho poslanca, ktorý by ich potom vo vyššom územnom celku zastupoval.

    Len pripomínam tým, ktorí sa tak ďaleko nevenujú volebným zákonom, že doteraz poslanci vyšších územných celkov sa volili vo viacmandátových volebných obvodoch, ktoré korešpondovali s územím doterajších 79 okresov a v každom príslušnom okrese podľa schváleného zákona z roku 2001 sa volil určitý počet poslancov v rámci predloženej kandidátnej listiny. Tento návrh rieši voľbu poslancov do vyšších územných celkov a zároveň predkladám aj návrh, aby došlo k zmene doteraz dvojkolovej voľby predsedu vyššieho územného celku na zachovanie jednokolovej, to znamená, aby sa voľby konali v jednom termíne a nie o 14 dní, tie opakované tak, ako to bolo v predchádzajúcom volebnom období, kde s výnimkou Bratislavy predseda vyššieho územného celku bol zvolený v prvom kole, v siedmich krajoch sa o 14 dní po voľbách konali znova voľby predsedu vyššieho územného celku. Tento návrh korešponduje s tým, že by aj voľby predsedu sa konali v jednom dni a nekonali by sa teda dvojkolové, ale iba v jednom kole.

    Vedie ma k tomu aj niekoľko nedobrých skúseností, pretože pred tromi rokmi sme prvýkrát podľa tohto zákona volili prvých predsedov a prvých poslancov vyšších územných celkov. A pripomínam tým, ktorí už nejako zabudli na to, ako to vyzeralo vo voľbách, v prvom kole bola účasť na voľbách 26,02 %. To je priemer vypočítaný za celé Slovensko. Len pre poriadok vám pripomeniem jednotlivé kraje: Bratislava 23,96 %; Trnava 33,73 %; Trenčín 21,55 %; Nitra 34,69 %; Žilina 23,47 %; Banská Bystrica 24,16 %; Prešov 25,5 % a Košice 26,02 %. Ak by niekto hovoril, že je to niečo proti voličom alebo niečo podobné, tak ho vyvediem z omylu hneď aj skutočnosťou o tom, aká bola účasť v druhom kole, kde došlo k zníženiu účasti voličov o 253 946. To znamená, že v druhom kole skoro o 254-tisíc voličov prišlo menej do druhého kola, to znamená, ešte nižšia bola účasť ako vôbec v prvom kole.

    Preto aj predkladám návrh, ktorý odôvodňujem podľa jednotlivých návrhov. Návrh je spracovaný technicky tak, aby mohli byť tieto voľby vykonané. Upravujú sa iba tie paragrafy, ktoré hovoria o podmienkach vykonania volieb, kde pre voľby do zastupiteľstiev samosprávnych krajov sa utvoria v každom samosprávnom kraji jednomandátové volebné obvody podľa prílohy pomerne k počtu obyvateľov samosprávneho kraja.

    Osobitne upozorňujem na tento odsek § 5, pretože ak by sme teraz neriešili otázku zákona o vyšších územných celkoch, podľa doteraz platného zákona, a bohužiaľ, ak tento zákon neprijmeme, tak pol roka sa nedá riešiť táto otázka v parlamente a za pol roka je už veľmi blízko k voľbách, to znamená, v predvolebnom čase veľmi ťažko je predpoklad na nejakú zmenu volebného zákona o voľbách do vyšších územných celkov, je neobmedzený priestor.

    Ja vám len prečítam, ako podľa teraz platného zákona sa uskutočnia voľby. Pre voľby do zastupiteľstiev samosprávnych krajov sa utvoria v každom samosprávnom kraji jednomandátové volebné obvody a viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov samosprávneho kraja. Druhý odsek hovorí, volebné obvody, počet poslancov v nich podľa odseku 1, to znamená, že tak, ako som to čítal, a sídla obvodných volebných komisií určí zastupiteľstvo a zverejní ich najneskôr 65 dní predo dňom konania volieb. Ak by sme neriešili minimálne túto časť zákona o voľbách, tak nechávame absolútny priestor vyšším územným celkom, aby najneskôr 65 dní pred voľbami si povedali, nechcem teraz preháňať do extrému, ale poviem, že, ja neviem, Nitriansky kraj, ktorým poznám veľmi dobre, má teraz 52 poslancov, ale keď sa poslanci dohodnú a povedia, že budú mať 100 poslancov, tak budú mať 100 poslancov. Je to výsostne na súčasnom zastupiteľstve vyššieho územného celku, pretože ten prvý zákon, keď sa prijímal, mal prílohu, ktorá platila pre prvé funkčné obdobie.

    Ak si teraz pozriete v tomto návrhu, ktorý predkladám, je vytvorená takisto príloha, ktorá by riešila vytvorenie týchto volebných obvodov a riešila by to tak, že je možnosť alternatívne potom usporiadať situáciu tak, že by boli obvodné volebné komisie, takzvané združené, alebo akokoľvek to nazveme, pre 2 až 13, taký je počet v jednotlivých doterajších okresoch, kde sa volili poslanci, čo sa javí ako najpriechodnejšie, ak hovoríme aj o nejakej úspore. Pretože obyčajne v obvodoch bude priestor vytvorený, aby štatistické úrady vytvorili podmienky na pomoc, sumarizáciu a sčítavanie vo volebných obvodoch, ako keby sme riešili postavenie obvodnej volebnej komisie v každom obvode, to znamená, konkrétne v Nitrianskom kraji by bolo potom 52 volebných obvodových komisií. Takže preto sa javí priechodnejšie tých 8, pretože je tam momentálne 8 obvodných úradov, ktoré spravujú, a tie by vždy boli združené pre určitý počet volebných obvodov a tam by mohol aj Štatistický úrad ako pomocný sumarizačný útvar byť nápomocný, aby tieto veci sa zvládli a aby priamo zabezpečili.

    Do tohto zákona je zároveň aj zakomponovaná skutočnosť, že medzitým došlo k zmene organizácie v štátnej správe a je tu zakotvená aj pôsobnosť obvodných úradov v štátnej správe, ktoré by boli súčinnostné pri zabezpečovaní úloh, aby mohli hladko voľby do vyšších územných celkov byť zvládnuté. Hovorím, je otázka diskusie, je tu aj návrh, aby aj predsedovia vyšších územných celkov boli volení v jednokolových voľbách. Je priestor, aby sme na tú tému diskutovali.

    Ak som hovoril o dosahu na prostriedky, chcem konštatovať, že nebude mať tento zákon dosah, dokonca ak by došlo k vypadnutiu, tak to poviem, alebo nekonaniu druhého kola volieb, dôjde k určitej úspore. Pretože či bude tak, ako bola naposledy 26-percentná účasť, alebo, ja neviem, v niektorých krajoch, kde bola 30-percentná, alebo v druhom kole 22,6-percentná účasť, budú tie isté vecné náklady, pretože iným spôsobom sa nedá. Na voľby sa treba pripraviť a mať pripravené všetky hlasovacie lístky, všetky zoznamy aj pri tejto účasti, ktorá je. Takže vychádzajúc aj zo skúseností, že bola pomerne malá účasť a aj celkom malý záujem o konanie týchto volieb v druhom kole, je to takýmto spôsobom vyriešené.

    Mal som možnosť ešte s niektorými kolegami už debatovať, tým, keď ste si naštudovali návrh tohto zákona, upozornili ma, že vraj podľa tohto zákona nie je možné riešiť koalície. Chcem ich vyviesť jednoducho z omylu. Presne tým istým spôsobom, tak ako sa doteraz riešili koalície, pretože kandidátnu listinu predkladá politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý poslanec a vôbec nie je žiaden problém pri vytvorení koalície, pretože ak sa teraz v rámci kraja vytvárali, ja neviem, koalície siedmich, dvanástich alebo trinástich obvodov, kde sme mali najväčší počet trinásť obvodov, takisto je tento priestor, akurát s tým, že budú usporiadané tieto návrhy pre jednotlivé obvody, v ktorých budú títo kandidáti vystupovať.

    Ak sme hovorili o tom, že sa chceme priblížiť občanom a dať im priestor, aby si mohli o tých veciach rozhodovať, myslím, že toto je prvý pokus o to, aby sme si aj dostáli svojho slova, že chceme pomôcť občanom, aby mali konkrétnych zástupcov, ktorí ich budú zastupovať. V tomto prípade konkrétnych 10-, maximálne 12-tisíc voličov bude mať konkrétneho jedného poslanca, ktorých ich bude v tomto volebnom obdobie vo vyššom územnom celku zastupovať.

    Vychádzam aj z ďalšej skúsenosti, a bez nejakého okolkovania priamo hovorím, veľa sa koketuje s myšlienkou, že priblížiť aj voľby do Národnej rady bližšie k občanom tak, aby sa volili poslanci do Národnej rady buď väčšinovým systémom, alebo možno kombinovaným. Veľa sa na tú tému hovorí, ale zatiaľ sa veľmi málo pre to urobilo. Ak budú takýmto spôsobom rozdelené volebné obvody do vyšších územných celkov, je už potom iba technická záležitosť, aby v rámci novely zákona alebo novým zákonom o voľbách, lenže na to musí byť politická vôľa a nemôže sa o tom iba hovoriť, ale strany musia aj skutočne slovo dodržať, to, čo hovoria voličom, potom vychádza tak, že pri priamom väčšinovom systéme zhruba dva volebné obvody, ktoré vzniknú pre voľby do vyšších územných celkov, by tvorili jeden obvod pre voľby do Národnej rady. Pri kombinovanom systéme to vychádza štyri, skoro päť volebných obvodov. Do vyšších územných celkov by tvorilo jeden obvod pre voľby do Národnej rady.

    Takže ak myslíme úprimne to, čo sme hovorili, že chceme priamo voľby priblížiť občanom a zabezpečiť, aby ich konkrétni poslanci zastupovali a aby teda aj niesli zodpovednosť voči svojim voličom, pretože tu si to môžeme priznať, sme všetci pre 4 100 000 voličov. Nikto z nás nemá konkrétnych voličov, ale máme 4 100 000 voličov, ktorých zastupujeme v parlamente. Pretože zatiaľ stále funguje systém, že po chrbte politickej strany sa poslanci dostanú do parlamentu a následne takýmto spôsobom si potom strana nejako prerozdelí týchto poslancov, aby nejako zagarantovali pôsobnosť v rámci jednotlivých regiónov a tým by sme vlastne vedeli usporiadať tieto vzťahy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu a zaradenie tohto zákona do druhého čítania. Myslím, že tam je priestor, aby sme vo výboroch Národnej rady a následne aj v ďalších debatách hľadali možnosti, ako tento zákon zlepšiť tak, aby bol v prospech občanov Slovenskej republiky, aby sme im vytvorili podmienky, tak ako sme to vo svojich predvolebných sľuboch hovorili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Pavlovi Abrhanovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303 o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 890).

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o finančnom dosahu na rozpočet obcí, hospodárskom a finančnom dosahu, vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. septembra 2004 č. 893 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky k rokovaniu o tomto bode som nedostal žiadne do rozpravy. Teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok. Hlási sa pán poslanec Číž. Zatiaľ ako jediný. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona reaguje na situáciu, ktorá existuje. Začína sa nám blížiť obdobie prípravy na voľby do VÚC a faktom je, že existujúca právna úprava má niektoré problémy. A minimálne časť z nich navrhovateľ má ambíciu a myslím si, že aj navrhuje isté riešenia. Faktom je však aj to, že o tých jednotlivých riešeniach treba trošku pohovoriť, pretože ide o relatívne významný moment. Ideme kreovať regionálne stupne verejnej správy a je to oblasť, ktorá je nesmierne citlivá v nových súvislostiach, keď VÚC disponujú novými kompetenciami a právomocami a aj dôsledkami fiškálnej decentralizácie, treba opätovne venovať pozornosť, samozrejme, aj personálnemu obsadeniu regionálnych orgánov a skutočne je potrebné, aby sme o niektorých veciach objektívne pohovorili. Ja za náš klub vcelku vítam návrh, ktorý predložil pán poslanec Cabaj, ale faktom je, že k niektorým veciam je potrebné ešte hľadať zhodu a nájsť nejaké objektívnejšie kritériá na posúdenie konkrétneho stavu.

    Prvý zásadný problém je problém jednomandátových volebných obvodov. Je známe, že moja strana ako problém väčšinových volieb, to znamená priblížiť voľby jednotlivých kandidátov tak na celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni povedzmeže regionálnej akceptuje ako zásadné východisko na diskusiu, ale treba k tomu čosi povedať. K tomu, že na jednej strane akcentujeme väčšinové voľby, na druhej strane treba povedať, že osobitne jednokolový systém, s ktorým pracuje pán kolega Cabaj, má isté úskalia. Problém je ten, ak akceptujeme demokraciu ako východisko na vytváranie orgánov verejnej správy, musíme si uvedomiť, že tento systém produkuje taký stav, že teoreticky pri 9 kandidátoch sa môže stať, že ten jeden, ktorý je zvolený, disponuje povedzmeže 11 alebo 10 hlasmi a všetci tí, ktorí komentujú volebné systémy, tak komentujú tento stav a upozorňujú na tento moment, že sa môže stať, že ten dôsledok toho, že víťaz berie všetko, tak sa môže stať, že legitimita, či už faktická, alebo iná, môže byť relatívne ohrozená, pretože ten väčšinový systém, pokiaľ sa nekombinuje, tak v takom prípade jednoducho tento dôsledok má.

    Ďalej sa znižuje možnosť na koordináciu aktivity takto vykreovaného orgánu a fakt je aj taký, že v podstate v čistej podobe väčšinový systém neexistuje. Teda ak my hovoríme o tom, že je potrebné priblížiť ľuďom poslancov a zvýšiť aj istý moment zodpovednosti poslancov na rôznych stupňoch občanom, treba mať na mysli, že my vždy v takom prípade hovoríte aj o tom, že musí ísť o kombinovaný systém, ktorý musí doplňovať ten hlavný.

    Ak hovoríme o celoštátnej úrovni, tak ak budeme hovoriť o kreovaní parlamentu povedzmeže sčasti väčšinovým systémom, tam sa to dá pochopiť s tým, že v rámci celoštátnych volieb bez problémov možno aj dodržať jednu zo základných zásad väčšinového systému a vyriešiť najväčší problém väčšinového systému, aby skutočne platila zásada rovnosti hlasu. To znamená, aby každý poslanec skutočne na zvolený mandát mal primerane rovnaký a podľa možnosti čo najviac rovnaký počet hlasov, aby sa nestalo, že sa vytvorí jeden obvod, ktorý bude mať, neviem, 30-, 50- alebo 70-tisíc obyvateľov a druhý bude mať 40-tisíc, lebo tým výrazne narušíme zásadu. To znamená, musíme hľadať mechanizmy, aby sme tento problém vyriešili.

    Ak na celoštátnej úrovni sa to dá aj v unitárnom parlamente, a to tým povedzme, že určíme počet, že 100 alebo 75 poslancov bude kreovaných klasickým pomerným systémom a potom ten zvyšný počet poslancov môže byť kreovaný aj väčšinovým systémom. Je možné očakávať aj koordináciu a harmonizáciu v zjednotení sa na celoštátnych atribútoch politiky a rovnako potom aj inkorporovať povedzmeže regionálny či iný miestny záujem do politiky a vyvážiť a vytvoriť, že tie orgány sú schopné v konečnom dôsledku sa riadiť, sú schopné pôsobiť koordinovane a sú schopné prichádzať s nejakým zmysluplným záverom a nebudú to orgány, ktoré budú zmietané permanentnými vnútornými individuálnymi záujmami, ktoré sa nebudú v rámci štandardných atribútov, ktoré povedzmeže vznikajú pri pomernom systéme cez existenciu politických strán a podobne, riešiť.

    Čiže tento problém musíme vyriešiť. Faktom je aj to, a to musím navrhovateľovi s ľútosťou pripomenúť, že veľmi ťažko možno vytvárať kopírovaný systém na regionálnej úrovni. Problém v tejto fáze je. Ja si myslím, že systém, ktorý existuje, je systémom väčšinovým. On v zásade väčšinovým je tým, že vytvára, máme dokonca aj jednomandátový obvod, napríklad. Viem to totiž preto, lebo Banská Štiavnica je takýmto jednomandátovým jediným obvodom a funguje, ale viem, že ten problém od 12 do 13 v podstate umožní kombinovať práve systém pomerný aj väčšinový, že si volia za istý okres ľudia svojho zástupcu, vedia ho spravidla identifikovať, ale na druhej strane možno zakorporovať do tohto systému aj ten iný moment, žeby tam tí ľudia boli zakotvení nielen bezprostredným zodpovednostným vzťahom, ale na druhej strane aj nejakým hodnotovým spôsobom alebo, ja neviem, vecnými východiskami a boli by nejakým spôsobom zjednotení. Takže pravdepodobne tu bude potrebné, aby sme zamerali svoju pozornosť následnej diskusii povedzmeže vo výboroch alebo prípadne neskôr, ak by zákon prešiel do druhého čítania, aby sme o ňom rokovali.

    Takisto je relatívne problém koalícií. Myslím si, že on trošičku nejakým spôsobom existuje, pretože jednomandátový volebný obvod a koalícia, je to tam relatívne zložené, ak chceme udržať pôvodnú jednotu, že aspoň v rámci okresu alebo v rámci príslušného kraja je možno uzatvárať iba jeden typ koalície. Lebo si naozaj neviem predstaviť, ak by boli poslanci kreovaní tým spôsobom, že by každý z nich mal iný typ koalície, s ktorými fungujú, tak to celkom nejde. A zase pri jednomandátových obvodoch zase obmedziť koalíciu krajovou príslušnosťou, že iba jednu môže vytvárať za istých okolností, znižuje šance regionálnym reprezentáciám, aby hľadali riešenia, ktoré považujú za vhodné, potrebné a podobne.

    Takže otvárame relatívne komplikovanú vec, ktorú pravdepodobne nemôžeme riešiť čisto politickými prostriedkami, ale potrebujeme vniesť veľmi vážne do diskusie odborné atribúty a vyriešiť všetky tie veci, ktoré sú jednoducho rizikové a v tomto smere sú istým spôsobom komplikované.

    Po tretie, chcem za náš klub povedať, že ak je niečo typické pre väčšinový systém, tak to je práve ten systém dvojkolový, ktorý môže za istých okolností práve ten problém, že víťaz by mal povedzme iba 10-percentnú podporu, tak práve ten dvojkolový systém vyrieši tento problém a volič jednoducho v druhom kole musí dať hlasy jednému z dvoch kandidátov, ktorého si vyberie, ktorí sú najúspešnejší. Ak to nie, tam je tá neurčitosť príliš veliká. My musíme jednoznačne v tomto smere akcentovať dvojkolové voľby. Ak zas pri šéfovi VÚC, myslím, tam budeme asi pravdepodobne túto vec považovať za veľmi dôležitú, ale pri poslancoch si zase objektívne povedzme, že dvojkolové voľby sú relatívne drahé, ťažko udržíme pozornosť verejnosti, keď teraz vieme, že naozaj tá účasť je pomerne vyššia.

    Takže ja nechcem teraz úplne odmietnuť systém jednomandátových obvodov v tomto zmysle, len pravdepodobne jednak je tu krátkosť času a voľby tu už sú, opäť nastupuje ten problém, že v polovici obdobia zásadne meníme pravidlá v týchto otázkach. Takže či by sme azda nemohli počkať, pripraviť tieto voľby až pre ďalšie voľby, ktoré tu sú, pripraviť náznak, ktorý by sa mohol zafixovať. Ale nebránime sa diskusii na túto tému, budeme otvorene – aspoň za náš klub môžem povedať – počúvať všetky názory, ktoré odznejú. Je však faktom, že na niektoré otázky budeme žiadať odpoveď.

    Myslím, že to sú také najzákladnejšie veci, ktoré bolo potrebné povedať v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Opäť mnohé z tých dôvodov, ktoré uznával pán Cabaj, jednoznačne akceptujeme. Faktom je – a to by som si dovolil potvrdiť –, že je všeobecne uznávaným faktorom, že jednoducho taká zásadná otázka ako vymedzenie základných pravidiel pre fungovanie regiónov, a to je práve počet mandátov, ktoré v tom regióne fungujú, tam jednoducho musíme posudzovať regionálny záujem, ale s nejakými celoštátnymi štandardmi. Veď to je vymedzenie hraníc politiky, kde jednoducho potrebujeme istú mieru aj koordinácie, vzájomného posúdenia, zabezpečenie základných zákonných štandardov, čo pri individuálnom posudzovaní veľkosti a rozsahu územných obvodov môže tam dochádzať k rôznym individuálnym alebo skupinovým záujmom a môžu byť potom dokonca výrazne rozpory a môžu vznikať územné problémy. Takže si naozaj myslím, že treba korektnú diskusiu na túto tému, ale jednoducho počet poslancov, aj keď aspoň základné rozmedzie ktorých, v každom prípade však volebné obvody treba vymedziť v zákone a v tomto smere považujem návrh pána poslanca Cabaja za veľmi cenný.

    Myslím si ešte raz, že na úvod by toľko stačilo. Ak prejde zákon do druhého čítania, sme pripravení sa aktívne podieľať na jeho dopracovaní, prípadne na dohodách, ktoré môžu v tomto smere vzniknúť. No a pevne verím, že ak sa prijme, prijmeme zákon, ktorý veci pomôže a zlepší existujúcu situáciu.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Boli ste posledný prihlásený do rozpravy. Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    Prosím, navrhovateľ sa chce vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Budem veľmi stručný, pretože chcem reagovať iba na tri také pripomienky kolegu Číža.

    Len pre poriadok musím povedať, mal som možnosť byť na stáži v Anglicku, vo Veľkej Británii. Práve v Anglicku funguje takýto čistý volebný systém väčšinový, jednokolový. V anglickom parlamente, kde 658 poslancov sa volí do Dolnej snemovne takýmto spôsobom v jednomandátových volebných obvodoch. Len pre poriadok to treba povedať. Mali sme možnosť byť na stáži v Anglicku a videli sme, akým je to spôsobom usporiadané a akým spôsobom sú kreované tieto jednotlivé volebné obvody.

    Samozrejme, je priestor, aby sme diskutovali, ale myslím, že v návrhu je jasne napísané, že zhruba 10- až 12-tisíc voličov vytvára jeden volebný obvod. Je tam určitý mantinel, ktorý je daný vyššiemu územnému celku, zastupiteľstvu, keď bude rozhodovať o vytvorení obvodov, že nemá inú možnosť, ako sa v tom mantineli pohybovať. On vychádza z tej praktickej veci, ktorú sme svojho času robili vo výbore pre verejnú správu, keď sa tento zákon prijímal, kde sme hľadali spôsob, ako obmedziť bezbrehé vytváranie počtu volebných obvodov. Takže toto sa tam takisto objavilo, je to tam riešené.

    Samozrejme, čo sa týka stabilizácie v regióne, ja si neviem iným spôsobom predstaviť, ako je stabilizovaný región, keď je tam konkrétny poslanec pre svojich konkrétnych voličov.

    O koalíciách som už hovoril vo svojom úvodnom slove a celkom mi nebolo jasné, v čom je teda dosah, ak by bol dvojkolový systém aj pre poslancov, že teda by bolo vhodné, aby väčšinový systém bol dvojkolový. Pretože ak doteraz platilo, že druhé kolo sa konalo pre predsedov vyšších územných celkov, tie isté komisie, tie isté volebné miestnosti, tie isté voličské zoznamy, len by pribudol ešte hlasovací lístok pre poslancov pre vyšší územný celok. To je tá istá záležitosť, takže si nemyslím, že tam by bol veľký dosah na finančné prostriedky. Tie hlasovacie lístky by až toľko nestáli. Takže to je otázka riešenia systému, ale, hovorím, nebránim sa tomu, aby sme diskutovali, hľadali spôsob. Všetci máme, myslím si, záujem na tom, aby sa včas, to znamená niečo vyše roka pred konaním volieb, vytvoril priestor na to, aby sa jednotlivé politické subjekty, ktoré budú delegovať svojich zástupcov, ako aj záujemcovia, ktorí by kandidovali ako nezávislí poslanci, aby sa na toto mohli pripraviť. Takže preto hovorím, uznávam, je to v hodine dvanástej, ale je to v tom čase niečo pred rokom, pretože podľa termínu pôsobenia vyšších územných celkov vychádza to tak, že voľby by mohli byť okolo 1. decembra budúci rok. Vtedy sa zhruba končí funkčné obdobie súčasným poslancom a predsedom vyšších územných celkov.

    Ďakujem pekne za tieto podnety a verím, že nájdem podporu, aby sme sa v druhom čítaní mohli týmto návrhom zákona zaoberať. Ďakujem pekne.

    rokovanie o tomto bode programu. Pán Číž, skoro ste ma pomýlili, tak

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, neželáte si vystúpiť? Prerušujem pomaličky.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 891 a rozhodnutie o jeho pridelení výborom máte pod č. 896.

    Pani poslankyňa Navrátilová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorým reagujem na niektoré problémy, ktoré vznikajú pri jeho aplikácii.

    Predovšetkým mám za cieľ upraviť dôchodkové zabezpečenie osôb, ktoré sa osobne a celodenne starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Platná právna úprava zabezpečuje zo strany štátu platby poistného do dôchodkového poistenia za fyzické osoby, ktoré sa starajú o dieťa s dlhodobým nepriaznivým stavom len po dobu 7 rokov. Ide o osoby, ktoré sa celoživotne starajú o svoje postihnuté deti, vykonávajú tým spoločensky dôležitú úlohu a je nespravodlivé, aby sa po dovŕšení veku, ktorým je podmienený nárok na starobný dôchodok, ocitli v hmotnej núdzi. Matky a otcovia, ktorí opatrujú postihnuté deti doma a ich hlavným zdrojom príjmu je zvyčajne peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 6 000 korún mesačne, šetria verejné financie až vo výške 10 000 korún mesačne, pretože náklady na celodenné opatrovanie zdravotne ťažko postihnutých osôb dosahujú výšku 17- až 20-tisíc korún mesačne v ústavoch. Lepšie dôchodkové zabezpečenia týchto osôb bude nielen prejavom solidarity s nepriazňou ich osudu, ale aj ocenením náročnej práce, ktorú vykonávajú.

    Z rozsahu povinného garančného poistenia navrhujem vypustiť obce. Podľa súčasnej právnej úpravy je obec povinná platiť na garančné poistenie, hoci zamestnancom obce nemôže vzniknúť nárok na dávku garančného poistenia, keďže sa na obce nevzťahuje zákon o konkurze a vyrovnaní.

    Z poistenia v nezamestnanosti navrhujem vylúčiť zamestnancov, ktorí majú priznaný výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok. Podľa zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemožno zaradiť občana, ktorý má priznaný výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok, a preto mu nevznikne nárok na dávku v nezamestnanosti. Napriek tomu občan, ktorému bol priznaný nárok na výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok, je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, to znamená, poisťuje sa na poistnú udalosť, ktorá nevznikne.

    Ďalej navrhujem upraviť vylúčenie možnosti uplatnenia nároku na nemocenskú dávku z nemocenského poistenia, z ktorého nie je povinný poistenec platiť na nemocenské poistenie. Ide o prípad, keď poistenec je povinne poistený v dvoch alebo vo viacerých zamestnaniach, alebo v iných zárobkových činnostiach a z dôvodu dosiahnutia hranice maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného do nemocenského poistenia nie je povinný platiť poistné príspevky z niektorej zárobkovej činnosti.

    Zároveň navrhujem doplnenie tohto zákona, ktorého účelom je zabrániť možnému zneužitiu skráteného obdobia, za ktoré sa suma predčasného starobného dôchodku neznižuje v prípade, ak poistenec v tomto období začal vykonávať zárobkovú činnosť.

    Potom mám niekoľko legislatívnych úprav, o ktorých by som sa tu nezmieňovala, pretože ide naozaj len o úpravy, ktoré sa týkajú terminológie. Ale navrhujem, aby sa pre účely úrazovej renty nezohľadňovala suma invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný z príčiny, ktorá nesúvisí s pracovným úrazom. Dôvodom tohto návrhu je fakt, že podľa súčasne platnej právnej úprave by po znížení sumy úrazovej renty o sumu invalidného dôchodku bola úrazová renta minimálna, čo vo vzťahu k odškodneniu poškodenia na zdraví v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania možno hodnotiť z hľadiska poškodeného ako neprimerané.

    Podľa § 105 ods. 2 nárok na dávku v nezamestnanosti nevzniká poistencovi, ktorý splnil podmienku nároku na starobný dôchodok. Splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok nemôže štátny orgán, ktorý rozhoduje o priznaní dávky v nezamestnanosti, spoľahlivo posúdiť, a preto sa navrhuje, aby sa nahradila podmienka splnenia nároku na starobný dôchodok splnením podmienky priznania starobného dôchodku.

    Vzhľadom na skutočnosť, že fond nemocenského poistenia a fond poistenia v nezamestnanosti vykazujú dlhodobo prebytky, navrhujem znížiť sadzbu poistného do nemocenského poistenia za zamestnanca aj zamestnávateľa zo súčasných 1,4 % z vymeriavacieho základu na 0,9 % z vymeriavacieho základu a sadzbu 4,4 % povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na 3,4 % z vymeriavacieho základu a toto zníženie navrhujem aj pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Sadzbu poistného na poistenie v nezamestnanosti navrhujem znížiť na 1 % z vymeriavacieho základu. Vo fonde nemocenského poistenia bude koncom roku prebytok cca 4 mld. korún, vo fonde poistenia v nezamestnanosti viac ako 3 mil. korún. Celkový výpadok príjmov Sociálnej poisťovne by po prijatí zmenených sadzieb bol cca 6 mld. korún. Navrhovaným znížením poistných sadzieb však sledujem zníženie odvodového zaťaženia podnikateľskej sféry a tým možné zvyšovanie zamestnanosti.

    Z príjmov Sociálnej poisťovne navrhujem vyňať príspevky na dôchodkové sporenie. To je druhý pilier, pretože ide o súkromné peniaze, ktoré z vecného hľadiska nepatria do okruhu verejných financií. Ponechanie týchto peňazí v okruhu verejných financií spochybňuje vlastnícky vzťah sporiteľa k týmto peniazom.

    Nad rámec doterajších činností bude Sociálna poisťovňa administrovať výber príspevkov do starobného sporenia, čo bude vyvolávať vyššie správne náklady Sociálnej poisťovne. Preto navrhuje, aby sa správny fond Sociálnej poisťovne vytváral aj z príspevkov na poistné do rezervného fondu solidarity.

    Zároveň navrhujem, aby sa lehota na prevod príspevkov na starobné dôchodkové sporenie príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti predĺžila na 15 dní od ich pripísania na účet do Sociálnej poisťovne. Dôvodom tohto návrhu je administratívna náročnosť prerozdeľovania sumy príspevkov od platiteľov do rôznych dôchodkových fondov.

    Povinnosť poberateľa invalidného dôchodku oznamovať ústrediu Sociálnej poisťovne zárobkovú činnosť do 8 dní od začatia výkonu zárobkovej činnosti stráca opodstatnenie, pretože invalidný dôchodok sa nekráti z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti poberateľa invalidného dôchodku. Z tohto dôvodu navrhujem vypustenie § 230 zo zákona č. 461.

    V § 231 písm. h) navrhujem doplniť povinnosť zamestnávateľa oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne do 3 dní aj chorobu z povolania.

    Ďalej navrhujem, aby zákon č. 461/2003 explicitne obsahoval záväzok štátu, že bude v rokoch 2005 až 2014 poskytovať finančné prostriedky na úhradu transformačných nákladov dôchodkovej reformy do základného fondu starobného poistenia. Tu chcem podotknúť, že takýto explicitný záväzok štátu uhrádzať tieto transformačné náklady nie je nikde.

    A dve posledné veci. Zákon o sociálnom poistení, účinný od 1. 1. 2004, stanovil na rozdiel od predtým účinných právnych predpisov primeraný spôsob určenia výšky penále, to je 0,0 % za deň, najviac však do výšky dlžnej sumy poistného. Dôvody na odpúšťanie penále preto pominuli. Odpúšťaním penále je poškodovaná nielen Sociálna poisťovňa, ale celé verejné financie, pretože pri oneskorenom platení poistného ide o bezúročné, neraz dlhodobé úverovanie platiteľov poistného. Okrem toho súčasná prax, keď o odpustení penále rozhodujú subjektívne riaditelia pobočiek Sociálnej poisťovne, vytvára korupčné prostredie.

    V tejto súvislosti by som rada svojich kolegov a kolegyne upozornila na generálny pardon, ktorý chystá Sociálna poisťovňa, o ktorom by sme si mali vážne porozprávať.

    V § 255 sa dopĺňa obdobie dôchodkového poistenia zistené pred januárom 2004 o dobu civilnej služby.

    Ďakujem, pán predsedajúci, z mojej strany všetko.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila spravodajskú správu, ktorou ma určil výbor pre sociálne veci a bývanie, k návrhu zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Navrátilová. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Predkladaná novela reaguje na niektoré problémy, ktoré vznikajú v aplikačnej praxi. Konkrétne upravuje dôchodkové zabezpečenie osôb, ktoré sa osobne a celodenne starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Z osobného rozsahu povinného garančného poistenia sa navrhuje vypustiť bod c), z poistenia v nezamestnanosti vylúčiť zamestnancov, ktorí majú priznaný výsluhový dôchodok alebo invalidný dôchodok. Ďalej sa navrhuje upraviť vylúčenie možnosti uplatnenia nároku na nemocenskú dávku z nemocenského poistenia, z ktorého nie je poistenec povinný platiť na nemocenské poistenie. Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni sa navrhuje z jej príjmov vyňať príspevky na dôchodkové sporenie a niektoré ďalšie zmeny v činnosti Sociálnej poisťovne.

    Stanovisko ministerstva financií konštatuje, že predložený návrh zákona vytvára dodatočné nároky na zdroje štátneho rozpočtu v objeme zhruba 6 mld. korún a spôsobí výpadok z príjmov Sociálnej poisťovne v objeme 6 mld. korún.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 písm. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Skončila som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto k tomuto bodu programu. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tkáčová zatiaľ ako prvá a jediná. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budem stručná. Okrem niektorých užitočných vecí, ktoré pani poslankyňa navrhuje a ktorých podporu si vieme v SDKÚ predstaviť, pretože sa stotožňujú aj s vládnym návrhom, ktorý predniesol minister Kaník, zhruba sa prekrývajú asi na 70 %, chcem vyjadriť zásadný nesúhlas s návrhom, aby penále vyrubené podľa zákonov platných od 1. 1. 2004 za omeškané platby poistného nebolo možné odpustiť.

    Podľa môjho názoru toto ustanovenie je namierené hlavne a dopadne hlavne na malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Zdôvodním, prečo som o tomto presvedčená. Pre veľké podniky s vysokou mierou pridanej hodnoty predstavuje objem miezd alebo mzdových nákladov malý podiel, malý percentuálny podiel na celkových nákladoch. Ale pri malých podnikoch a živnostníkoch, ktorí tvoria nízku mieru pridanej hodnoty, často popri materiálnych nákladoch sú mzdové náklady jedným z tých najväčších a najrozhodujúcejším faktorom v peňažnom toku. Pri podmienkach, za akých malí producenti a poskytovatelia služieb obchodujú, napríklad s obchodnými reťazcami alebo zdravotníckymi zariadeniami, nie sú 60- a 90-dňové lehoty splatnosti výnimkou. Malý podnikateľ často stojí pred rozhodnutím, či z toho balíka peňazí, ktorý momentálne má k dispozícii, uhradí elektrinu, vyplatí mzdy alebo odvedie poistné a dane do štátneho rozpočtu. Za každé omeškanie mu totiž hrozí okamžitá sankcia. Nezaplatíte elektrinu, vypnú vám médium. Nezaplatíte mzdu v deň, keď je splatná, a máte k dispozícii prostriedky, hrozí vám postih podľa Trestného zákona. A v prípade neskorého odvedenia poistného do fondov hrozí vám penalizácia. Nič na tom nemení výška tejto penalizácie, pretože doteraz platné 0,2 % tvorili celkom slušný 73-percentný ročný úrok, aj terajšia schválená výška 0,05 % na deň predstavuje ročný úrok 18,25 %.

    Podnikateľ, ktorý nedostal načas úhradu napríklad od nemocnice, uprednostní, a to môžem povedať z praktického života, pred odvodom do poisťovne výplatu mzdy, pretože za každým svojím zamestnancom vidí aj rodinu, ktorá z tejto mzdy musí pokryť svoje potreby. No a my ho potrestáme tak, že miesto toho, aby on dostal od nemocnice penále za oneskorenú platbu, zaplatí penále, teda pokutu on. Asi všetci cítime, že to nie je spravodlivé.

    Pýtam sa, trestáme ho takto, že vzal osud do svojich rúk, že sa spolieha sám na seba, nie na štát? Ba berie zodpovednosť aj za tých ľudí, ktorých zamestnáva! A na to je dnes potrebná odvaha. Tí, ktorí tvoria pracovné miesta, si zaslúžia vďaku, nie reštrikcie. Oni potrebujú právnu oporu v štáte, nie tresty za aktivitu a samostatnosť.

    Možnosť odpustiť penále podľa môjho názoru však potrebuje aj štát. Faktom je, že medzi najväčších dlžníkov patria napríklad železnice alebo štátne zdravotné zariadenia. A keďže u nás je rovnoprávnosť v podnikaní, takže penále by museli platiť aj ony. No a odkiaľ by sa vzali prostriedky? Z verejných financií. To znamená, že by sme ich zaplatili my všetci, a to aj tí najchudobnejší.

    Ako už Ľubka spomínala, už druhýkrát v histórii Rada riaditeľov Sociálnej poisťovne rozhodla o generálnom odpustení penále tým, ktorí zaplatia istinu. Sociálna poisťovňa to urobila približne asi pred dvoma alebo troma rokmi a zistila, že získa prostriedky skôr. Pohľadávky Sociálnej poisťovne tvoria dnes 70 mld. korún. A ja si myslím, že nie je účelom Sociálnej poisťovne zarábať na penále, ale zvýšiť percento výberu, ktoré na Slovensku, keď sa mýlim, opravte ma, patrí k jedným z najvyšších v Európe.

    A ešte k argumentu odstránenia korupcie. Ak teda dnes existujú podozrenia z korupčného správania riaditeľov pobočiek pri odpúšťaní penále, navrhujem, aby sa zriadili komisie z pracovníkov Sociálnej poisťovne, daňových úradov a podnikateľského prostredia, aby sa celý proces stransparentnil. Prosím, neberme podnikateľom a živnostníkom možnosť odpustiť penále. Ak to niekto myslí s podnikaním a so zamestnávaním vážne, nesmieme ho trestať.

    My týmto ustanovením, ak by sme ho schválili, ich budeme likvidovať a nenaplní sa toto, Ľubka, čo si hovorila, čo chceme znížením odvodov dosiahnuť, aby sa zvýšila zamestnanosť. Totiž títo naši malí podnikatelia radšej zrušia pracovné miesto, ako by podstúpili riziko, že prídu o všetok svoj majetok, ktorým pri podnikaní na živnostenský list ručia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz už nie je ďalší prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prosím, pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som trošku chcela reagovať. Naozaj toto si zaslúži dlhšiu diskusiu a myslím si, že momentálne bude lepšie, keď si to s kolegyňou vydiskutujeme. Pokiaľ sme v právnom štáte a platia nejaké pravidlá, musia platiť pre všetkých. Potom povedzme, že bude generálny pardon aj na daňové nedoplatky alebo že bude generálny pardon, ja ešte neviem, zo všetkých zdravotných poistení, čo si myslím, že je priama výzva k nasledujúcemu správaniu. Vy, čo platíte poctivo, vy ste hlupáci. Vy, čo platíte občas, tak zaplatíte raz do roka, my vás budeme zálohovať a my vás podporujeme v takomto správaní. Čiže ja cítim s tými drobnými podnikateľmi, ktorí sa môžu ocitnúť v nejakej takejto krajnej situácii, ale môžeme sa pokúsiť nájsť trošku iné riešenie, ako som navrhla ja, a to riešenie, ktoré by zabránilo tejto výzve k neserióznemu správaniu, a napriek tomu pomohlo povedzme niekomu, kto dlží možnože 5-6-tisíc korún alebo 10-tisíc korún, a odlíšili tých, ktorí dlžia milióny. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem aj rokovanie schôdze Národnej rady pre dnešný deň. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Ďakujem a dobrú noc prajem.

  • Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.