• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Danko, Hrdlička a pán poslanec Zubo.

    Teraz budeme pokračovať tak, ako sme sa dohodli včera na rokovaní poslaneckého grémia, dokončením rozpravy k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu bol pán poslanec Cabaj, ktorý sa hlási, nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ešte v rozprave k návrhu skupiny poslancov na novelu zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Dovoľte mi, aby som najskôr, pán spravodajca, pre poriadok uviedol k pozmeňujúcemu návrhu č. 1, ktorý som predložil v rozprave s tým, že tento pozmeňujúci návrh, tak ako ho máte, bude potrebné o ňom hlasovať iba o bode 2, a to tak, že § 35 ods. 6 znie: „Ak sa predseda Národnej rady, podpredseda Národnej rady, člen vlády ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova.“ Platí všetko to isté, čo je tam, len nie je potrebné už hlasovať o tom pravom a treťom bode, pretože tie už sú obsiahnuté v materiáli, ktorý máme spracovaný ako návrh, takže len pre poriadok toto upozorňujem a zároveň mi dovoľte, aby som ešte predložil jeden pozmeňujúci návrh, a to v § 64 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vypustiť ods. 3 a ostatné odseky sa potom prečíslujú. Navrhujem to z jednoduchého dôvodu, že vzhľadom na to, že v ods. 1 a 2 je riešenie postavenia poslaneckých klubov v rámci Národnej rady, tento tretí odsek sa nám javí ako nadbytočný. Ďakujem pekne, všetko.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, spravodajcovi. Hlasovať o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku, budeme dnes o 11. 00 hodine. Ďakujem.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, ktorý prerokúvame ako tlač 879.

    Prosím pána poslanca Maxona, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil. Pán poslanec Maxon. Nie je prítomný v rokovacej sále. Nie je prítomný pán poslanec. Poprosím, aby sme pokračovali v rokovaní o ďalšom... (hlasy z pléna)... Návrh zákona ste dostali ako tlač 879. Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie predsedu o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom. Poprosím teraz, aby pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo návrh zákona uviedol a odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ospravedlňujem sa za to krátke zdržanie, ale predpokladal som, že môj kolega bude trošku dlhšie hovoriť k rokovaciemu poriadku. Prosím, ešte raz teda prijmite moje ospravedlnenie.

    Dámy a páni, diskusia o spotrebnej dani z piva bola tu na pôde parlamentu pred niečo viac ako šiestimi mesiacmi. Myslím si, že tá diskusia mnohé veci ozrejmila, ale čo je rozhodujúce a čo je podstatné, to, čím vtedy predkladatelia argumentovali z hľadiska vývoja pivovarníctva, sa naplnilo do bodky a, naopak, tá situácia sa ešte podstatne viac z hľadiska ekonomických parametrov v oblasti pivovarníctva zdramatizovala.

    Viete veľmi dobre, že sadzba dane z piva sa menila v priebehu roku 2003 dvakrát. Po prvýkrát to bolo k 1. januáru 2003, kde sa upravila na 30 Sk na stupeň, plató a hektoliter a znamenalo to dosiahnutie minimálnej sadzby, ktorú predpisuje Európska únia. Po druhýkrát sa spotrebná daň menila 1. augusta 2003 a sadzba bola upravená z 30 Sk na 50 Sk, čo vtedy znamenalo približne 163-percentný nárast.

    Dámy a páni, súčasne platná sadzba spotrebnej dane z piva postupne od augusta výrazne ovplyvnila spotrebu. Podľa ostatných štatistík pokles spotreby predstavuje asi 16 percent. Len pre vašu ilustráciu treba skonštatovať, že tých 16 percent reprezentuje jeden stredne veľký pivovar na Slovensku. Samotný pokles, samozrejme, nie je dobrým sprievodným javom odvetvia, ktorému sme dávali kedysi zelenú a považovali sme ho a dúfam, že ho budeme považovať aj za perspektívne, ale kľúčové je to, že toto odvetvie ako celok dosiahlo za prvý polrok tohto roku 350-miliónovú stratu.

    Dámy a páni, ak odvetvie ako celok nie je schopné sa ekonomicky reprodukovať, ak odvetvie ako celok nedosahuje ekonomické parametre, ktoré sú potrebné pri podnikaní, tak je to priestor, keď by sme my poslanci mali zvažovať, či všetko v tejto oblasti je v poriadku. To bol hlavný dôvod, prečo sa skupina poslancov rozhodla predložiť poslanecký návrh zákona o znížení spotrebnej dane z piva. Prirodzene, že v súvislosti s týmto zákonom sa diskutuje aj o možných rozpočtových dopadoch.

    Ja by som, dámy a páni, chcel veľmi pekne poprosiť, aby sme diskusiu súvisiacu s prípadnými rozpočtovými dopadmi nechali na druhé čítanie. Máme dostatok analýz, máme dostatok argumentov a myslím si, že aj dostatok skúseností, aby sme tieto veci dokázali objektívne posúdiť.

    Dámy a páni, predkladatelia v žiadnom prípade nemajú a nemali ambíciu, aby komplikovali zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005. Predkladatelia v žiadnom prípade nemajú ambíciu, aby sme takpovediac vytvárali rizikové faktory v nepriamych daniach, čo sa týka rozpočtového hospodárenia v roku 2000 - 2005, ale jednoznačne sme presvedčení, že pokiaľ nedospeje Národná rada Slovenskej republiky či už k takémuto záveru, ktorý je premietnutý v tomto zákone, alebo k istému kompromisu, tak vážnym spôsobom poškodzujeme odvetvie, o ktorom som už raz povedal, sme považovali vždy a dúfam aj v budúcnosti budeme považovať za perspektívne. To je dôvod, dámy a páni, prečo sa uchádzame o vašu priazeň a chcem vás veľmi pekne poprosiť, ak sú a budú tie odborné pripomienky, prosím, spoločne si ich prediskutujme vo výboroch a v druhom čítaní. Ešte raz vás chcem požiadať o podporu tohto zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Maxonovi. Prosím, aby si sadol na iné miesto, nie na miesto spravodajcov, teraz ste, pán poslanec, navrhovateľom a poprosím pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu Slovenskej republiky o stanovisku výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z piva. Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, ktorý máme rozdaný ako tlač 879 ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh z formálnoprávnej stránky nespĺňa náležitosti návrhu zákona uvedené v § 68 ods. 3, pretože dôvodová správa neobsahuje, citujem z rokovacieho poriadku „jej hospodársky a finančný dosah, najmä vplyv na štátny rozpočet“. Aj keď pán navrhovateľ uviedol, že v druhom čítaní by sme mali diskutovať o dopadoch tohto návrhu zákona na štátny rozpočet, rokovací poriadok jasne stanovuje podmienky a legislatívne pravidlá ešte presnejšie, že súčasťou dôvodovej správy musí byť aj analýza dopadu navrhovaného zákona na štátny rozpočet.

    Vzhľadom aj na charakter tohto návrhu zákona, kde sa závažným spôsobom mení spotrebná daň z piva, čo má dosť značný vplyv na budúci štátny rozpočet, budem odporúčať pri hlasovaní po rozprave podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku, aby sa tento návrh vrátil jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku pána poslanca Šulaja. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ale vidím, že už niekto iný otvoril. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dane patria k jedným zo základných ekonomických nástrojov riadenia každého štátu. Majú vplyv na fiškálnu politiku a ovplyvňujú fiškálnu oblasť života slovenskej ekonomiky, majú vplyv na podnikateľské prostredie, majú vplyv na konečnú spotrebu.

    Kolega Maxon tu začal veľmi zaujímavo hovoriť o zákone, ktorý ovplyvňuje všetky tri oblasti tohto života. My sme v predchádzajúcom období našou daňovou politikou už naozaj menili dvakrát spotrebnú daň z piva. Myslím si, že to bolo asi v roku 2003 alebo v roku 2004. Už vtedy sme konštatovali v zmysle negociačných kritérií, že výška spotrebnej dane z piva je na takej úrovni, ktorá nie je v rozpore s európskymi princípmi zdaňovania. Následne sme v roku 2004 menili sadzbu dane z piva, a to z toho dôvodu, že boli určité rozpočtové problémy. Vtedy sme sa domnievali, že zvýšením sadzby dane z piva budeme riešiť aj fiškálne problémy nášho štátu. Pri diskusiách, ktoré vtedy zazneli v pléne, ale aj následne pri ďalších diskusiách, ktoré zazneli pri pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme napríklad predkladali aj my za politickú stranu Smer, zaznela otázka, ako sa ďalej budú vyvíjať pivovary, ako bude ovplyvnená spotreba piva na Slovensku. Veď koniec koncov Slovensko a Česká republika boli štáty, ktoré boli typické svojou kvalitnou výrobou piva.

    Vtedy sme hovorili o tom, že zvýšenie spotrebnej dane z piva nebude mať taký podstatný charakter na výrobcov a na konečnú spotrebu a koniec koncov aj na štátny rozpočet. Bola to vtedy ekonomická úvaha, prognóza, ktorá bola reprezentovaná jednými alebo druhými názormi. V súčasnosti však už nemusíme hovoriť o prognóze, môžeme hovoriť o realite. Tá realita na Slovensku je tu a dovolím si ju konštatovať nie svojimi vyjadreniami, ale vyjadreniami ľudí, ktorí pracujú v pivovarníckom priemysle, a ich vyjadreniami, ktoré konštatujú súčasný stav. Budem citovať: „Po ukončení výroby piva v Martine, Trnave a Nitre hrozí krach ďalších troch pivovarov. Dôvodom je príliš vysoká spotrebná daň. Navyše zatvorené boli aj dve sladovne v Rimavskej Sobote a v Nitre. Ak sa situácia nezmení na trhu, zostane len zopár najsilnejších hráčov.“

    Teda, ak chcem riešiť ekonomické problémy tejto krajiny v prospech ľudí, ak chceme riešiť ekonomické problémy v prospech podnikateľskej sféry, ak sa zamyslíme nad tým, čo môže spraviť zmenená sadzba dane z pridanej hodnoty na štátny rozpočet, mali by sme riešiť tento problém, o ktorom sme hovorili. Nepchajme teda hlavu do piesku ako pštrosy, ale začnime ho riešiť tým, že podporíme novelu zákona o spotrebnej dani z piva. Ja som teda za to, aby Národná rada vedela využiť sebareflexiu pri posudzovaní všetkých takých dôležitých ekonomických otázok, ako je výška spotrebnej dane z piva. Áno, môžeme na jednej strane hovoriť, že tie ekonomické parametre, ktoré tu sú, sú ťaživé, ale sú iné možnosti, ktoré štát vytvoril. Možnože by to mala byť daň z príjmov, ale tu je namieste otázka, ako hospodária pivovary, keď krachujú. Niektoré vykazujú stratu za polroka 300 miliónov korún. Je teda namieste kompenzácia v iných daniach alebo v inom ekonomickom finančnom daňovom priestore, ktoré parlament nastavil daňovou reformou? Asi nie. Vyskúšajme teda porozmýšľať nad všetkými dopadmi, ktoré táto daň bude mať. Ona nebude mať len dopad na príjem zo spotrebnej dane z piva, bude mať dopad na daň zo závislej činnosti, bude mať dopad na daň z pridanej hodnoty, bude mať dopad na daň z príjmov.

    Ak na budúcej schôdzi budeme kreovať štátny rozpočet, jeho východiská, myslím si, že je namieste, aby sme sa zaoberali aj otázkou spotrebnej dane z piva. Táto diskusia by naozaj mala byť odborná a vidím v tej ďalšej schôdzi ďalšie možnosti na to, aby sme vyriešili problém, ktorý trápi ľudí, ktorý trápi podnikateľskú sféru a v konečnom dôsledku aj štátny rozpočet. Preto odporučím nášmu poslaneckému klubu, aby hlasoval za uvedený zákon a aby sa tento zákon dostal do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, pýtam sa, či pán poslanec Jasovský, Gabriel, Ďaďo budú mať faktické poznámky? Áno, ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som celé leto sledoval v televízii rozhovory hovorcu ministerstva financií o slovenských výčapníkoch alebo krčmároch na tému pokles spotreby piva na Slovensku a stále som vnímal veľmi negatívne absolútne odmietavú reakciu ministerstva financií, ktoré konštatovalo, že pokles nesúvisí so spotrebnou daňou, ale pokles súvisí s počasím na Slovensku. Tento problém sa ukazuje v plnej nahote, a ak si zoberieme stanoviská pivovarníkov, ktorí úplne vážne teda hovoria o tom, že budú nútení pivovary na Slovensku zatvárať, ak poznáme mieru nezamestnanosti, ktorá na Slovensku je, neostáva nám nič iné len podporiť tento návrh zákona a skúsiť sa vyrovnať s tým, čo bolo predošlým parlamentom schválené, a to znamená znížiť výšku spotrebnej dane tak, aby bola teda cena piva prijateľná pre spotrebiteľov na Slovensku. Ono na prvý pohľad sa to možno zdá, že ide o propagáciu alkoholických nápojov, ale skutočne treba tento problém vnímať cez zamestnanosť na Slovensku, cez to, aby ďalšie pivovary na Slovensku neskončili svoju činnosť, a cez to, aby tá pôvodná výroba, ktorá na Slovensku bola zavedená pred mnohými storočiami, ostala. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len pár vetami chcel podporiť túto novelu zákona, pretože naozaj nechcem už konštatovať naspäť, čo povedal pán Šulaj, ktoré pivovary nám už skrachovali alebo zatvorili svoju činnosť a ktoré sladovne. Ešte máme zopár pivovarov, ešte máme zopár sladovní, ak pôjdeme touto cestou ďalej, teda zvyšovania spotrebnej dane alebo zachováme túto spotrebnú daň, ktorá momentálne je, znemožníme rozvoj pivovarníctva ako takého a pripravíme pôdu na ďalšie pády podnikov a dovoz piva, ktoré sa tradične u nás vyrábalo dlhé stáročia, bude realizované zo zahraničia, a nie z domácej produkcie. To sa týka nielen výrobcov piva, ale aj prvovýroby, lebo sladovnícky jačmeň sa u nás pestuje, má výborné podmienky na produkciu ako takú a jeho využitie. Takže je to komplex, ktorý nás tu mrzí. Ja osobne som z Trnavy a nie som rád tomu, že pivovar v Trnave skončil a tiež sa budem musieť asi pozerať na to, ak to takto pôjde ďalej, že aj sladovne v Trnave budú mať problémy so svojou výrobou v budúcnosti ako takej.

    Takže bol by som veľmi rád, keby poslanci zvážili možnosť podpory tejto novely, to, čo povedal pán Maxon alebo čo povedal pán Šulaj, a umožnili riešiť tento problém komplexne.

  • Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, iste si pamätáte, že na túto tému som v Národnej rade vystúpil dvakrát a dvakrát som v predchádzajúcom období upozorňoval na skutočnosť, ktorá môže nastať po prijatí zákonov, respektívne náraste spotrebnej dane. Dnes 163-percentný nárast spotrebnej dane sa premietol definitívne do toho, že nie jednotlivé závody či podniky, ale celé odvetvie pivovarníctva je v strate, a to je to podstatné, čo pán kolega Maxon v mene skupiny poslancov tu navrhol, že s touto situáciou je potrebné sa bez ohľadu na to, či má, alebo nemá nejaký dopad na štátny rozpočet sa zaoberať.

    Ja chápem aj iné záležitosti, ale musíme pochopiť aj túto skutočnosť. Nie sú to len Michalovce, Ilava, Martin, Trnava, Nitra, pivovary, ktoré sú zavreté, ale je tu celá reťazová reakcia, ktorá môže doviesť situáciu k tomu, že sa uzatvoria ďalšie pivovary a zvýši sa nezamestnanosť. A pýtam sa teda, ak niekto vtedy konštatoval, že je to lobizmus, nie je to teraz lobizmus za nezamestnanosť? Je to pritiahnuté za vlasy, ale konštatujem, že okrem toho, že tu budú ďalšie výdavky na podporu v nezamestnanosti, sa naša príjmová časť zníži o daň z príjmov a týmto spôsobom jednoznačne nie je možné ísť, musíme brať ako sociálny štát i ohľad na celú sociálnu situáciu, a preto klub, celý klub KSS tento návrh podporí. Ďakujem.

  • Nakoľko pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, otváram možnosť sa hlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Burian. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najprv niekoľko poznámok ku formálnej stránke predloženého návrhu zákona. V doložke k poslaneckému návrhu zákona sa uvádza, že navrhovateľom je osem poslancov výboru pre pôdohospodárstvo. My sme vo výbore o tomto návrhu diskutovali a pán poslanec Maxon uviedol, že rokoval s predstaviteľmi koaličných strán, že dohoda je na spadnutie a v podstate ani ministerstvo financií sa tomuto návrhu nebráni. Myslím si však, že tieto informácie nezodpovedali skutočnosti a pod návrhom, ktorý ste dostali do poslaneckých lavíc, je už podpísaných len päť poslancov opozície, čiže nejde o návrh výboru pre pôdohospodárstvo, ale o poslanecký návrh.

    Ďalej návrh zákona neobsahuje údaje o dopadoch na verejný rozpočet, ako už skonštatoval aj splnomocnený spravodajca. Preto ho aj ja považujem za nekompletný a stotožňujem sa s návrhom spravodajcu nepokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Pán poslanec Maxon, ja som dlho zvažovala ešte túto moju poslednú poznámku ku formálnej stránke zákona, ale vy si potrpíte a pri vládnych návrhoch zákona kritizujete gramatické chyby, preto vás upozorňujem, že v dôvodovej správe máte gramatickú chybu.

    A teraz k samotnému obsahu návrhu. Aj keď rozsahom je to kratučká novela, ale dovolím si tvrdiť, že to je sud s pušným prachom. Je to veľmi, veľmi populárna téma, veľmi skúsený predkladateľ, dobrí lobisti, aj mediálne je táto téma predpripravená.

    Slovenské združenie výrobcov piva a sladu predložilo analýzu, o ktorú sa opiera predkladateľ a ktorú aj prezentoval. Preto vám ponúkam pohľad z iného uhľa. Tvrdenia o likvidačnom účinku vysokých spotrebných daní na pivovarníctvo sú jednostranné. Ak si pozrieme na vývoj podielu spotrebnej dane na cene piva, sústredím sa na 12-stupňové pivo, tak tento podiel sa v priebehu desiatich rokov nezmenil. V roku 1994 tvoril 19 percent z ceny piva, postupne klesal, až sa v roku 2004 opäť dostal na úroveň 19-percentného podielu.

    Pozrime sa na dane z príjmu. V roku 1994 tvorila efektívna sadzba dane 49 percent, v tomto roku je to 19 percent. Nižšiu spotrebnú daň z piva z krajín V4 má iba Česká republika, ale tá krajina ako jediná v rámci V4 nepristúpila ku komplexnej daňovej reforme. Takisto nižšie zdanenie piva spotrebnou daňou v Čechách je korektné vnímať práve s vyššou daňou z príjmu právnických osôb, ktorá v Čechách, ak sa nemýlim, je 25 percent.

    Takisto na základe údajov, ktoré predložilo Združenie výrobcov piva a s ich odhadmi predaja na rok 2004 bola vypočítaná medziročná zmena čistého zisku týchto podnikov a vyšlo nám 4,9 percenta plus, to znamená, že by zisk sektora mal narásť na základe tých údajov, ktoré predložilo združenie.

    Ďalej si dovolím upozorniť, že aj v nákladových položkách došlo k znižovaniu, napríklad odvody klesli o 3 percentuálne body, a to sa zhodneme, že odvody z miezd tvoria pomerne vysokú nákladovú položku. Takisto vďaka makroekonomickej politike štátu došlo k podstatnému poklesu úrokov, ale aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia, čo posilňuje medzinárodnú konkurencieschopnosť domácich výrobcov.

    Okrem likvidačných účinkov na pivovary Združenie výrobcov piva argumentuje tým, že spotrebné dane negatívne ovplyvňujú spotrebu. Opäť je to jednostranný pohľad, pretože sa neberú do úvahy ďalšie faktory, ktoré však môžu podstatne vplývať nielen na výrobu, ale aj na spotrebu piva. V prvom rade je potrebné uviesť, že začiatkom roku 2004 došlo k výraznejšiemu poklesu výroby ako spotreby. Na Slovensku je spotreba vyššia ako domáca výroba, preto sa pivo k nám dováža, a za prvé štyri mesiace roku 2004 čistý dovoz, to znamená rozdiel medzi exportom a importom narástol o 109 percent. Preto časť poklesu výroby nemôžeme objektívne pripísať iba výške spotrebnej dane. Vysvetlením môže byť strata pozície na trhu, čo súvisí s medzinárodnou konkurencieschopnosťou domácich výrobcov. Takisto spomínané slabé leto spôsobilo zníženie spotreby o 4 percentá aj v Čechách, kde je daň nižšia ako na Slovensku.

    Dovolím si tvrdiť, že sa menia spotrebiteľské preferencie obyvateľstva, a to smerom k nižšej konzumácii alkoholických nápojov vôbec. Keď si pozrieme údaje Štatistického úradu o štruktúre príjmov a výdavkov domácností na Slovensku, tie uvádzajú, že podiel výdavkov obyvateľstva za alkoholické nápoje a tabak klesal v rokoch 2000 až 2003 z 3,36 na 3,02 percentuálneho bodu.

    Samozrejme, nie je možné tvrdiť, a ja to ani netvrdím, že rast spotrebnej dane nemal žiadny dopad na spotrebu. Ide však o krátkodobý jav. Ekonomický vývoj na Slovensku vytvára podmienky na dlhodobý rast reálnej spotreby, a teda aj nákupu alebo spotreby piva. Pozrime sa na maloobchodné tržby. Tie v júni dosiahli medziročný nárast o 10,5 percenta a predpokladaný rast spotreby domácností na rok 2004 sa predpokladá 2,7 percenta.

    Troška pohľad zo strany verejných financií. Daňová reforma vychádza zo základnej filozofie zníženia dane z príjmu a prenesenia daňového zaťaženia na spotrebné dane s hlavným cieľom konsolidovať verejné financie.

    Zvýšenie spotrebných daní má tri základné dôvody. Po prvé, je to schopnosť spotrebných daní priniesť značný výnos pri relatívne nízkych administratívnych nákladoch. Po druhé, je to existencia negatívnych externalít, to sa zhodneme, že alkohol a nikotín sú návykové a škodlivé látky a s tým sú spojené náklady na zdravotnú starostlivosť, ale aj náklady a spoločenské dôsledky súvisiace s kriminalitou a rozpadom rodín. A po tretie, ide o zdaňovanie tovaru, ktorý nie je k životu potrebný, teda dá sa povedať, že je to tovar luxusný, a preto je predpoklad, že zaťažuje vrstvy s vyššími príjmami.

    Ale čo ja, dámy a páni, považujem za najpodstatnejšie a o tom sa tu doteraz taktne mlčalo. Podľa môjho názoru nie je žiaduce vôbec sa zaoberať komoditami, ako sú alkoholické nápoje, ako je tabak a spotrebnými daňami s nimi spojenými. Pivo, ako sa uvádza v materiáli Združenia výrobcov piva a sladu, je tradičný ľudový nápoj. Ale pivo je aj nápoj, ktorý obsahuje alkohol, návykovú látku a podobne ako nikotín nemôže predsa štát podporovať a maximalizovať výrobu týchto tovarov. Neospravedlní to ani záchrana stovky pracovných miest, pretože alkohol rozbíja tisícky rodín na Slovensku. Alkohol devastuje osobnosť človeka a spoločenské dôsledky a náklady tohto rozvratu sú podstatne vyššie a škody sú nezvratné.

    Zníženie spotrebných daní a koniec koncov aj DPH neznamená automaticky zníženie konečnej ceny výrobku. Uvediem vám príklad z 1. januára 2003, keď sa menila spotrebná daň z piva, zase to uvediem na dvanástke. Pán predkladateľ uviedol, že sa daň zmenila, ale neuviedol, že sa zmenila z 33 korún na 30, to znamená, že sa znížila. Takisto sa 1. januára 2003 znížila sadzba dane z pridanej hodnoty z 23 na 20 percent. Celkový dopad zníženia dane na jednu fľašku dvanástky bol 43 halierov, ale predajná cena 1. 1. 2003 sa zvýšila o 81 halierov. Čiže celé zvýšenie ceny ide navrub zvýšenia ceny výrobcom.

    A čo mi v tejto diskusii chýba? To sú návrhy, ako vlastnou angažovanosťou producentov zvýšiť efektivitu, konkurencieschopnosť výroby, štruktúru poľnohospodárskej výroby či schopnosť exportovať.

    Zníženie spotrebných daní nie je správnym krokom, dámy a páni, krátkodobo by možno pomohlo, ale dlhodobo je iba odkladaním vážnejšieho problému, a tým je medzinárodná konkurencieschopnosť domácich výrobcov. Vzhľadom na všetko uvedené klub SDKÚ nepodporí tento poslanecký návrh. Ďakujem za slovo.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, to, čo ste tu uvádzali, je prinajmenšom úsmevné. Vaša strana a celá koalícia nepodporila ani zníženie dane na základné potraviny, na lieky, na knihy a tak ďalej, na mnohé tovary, ktoré rozhodne neobsahujú alkohol, ani nie sú návykovými látkami. Ak by som to chcela trošičku zľahčiť, tak by som vám pripomenula taký jeden švejkovský výrok, že: „Ktorá vláda pivo zdraží, táto dlho nevydrží.“ Takže ja si myslím, že vaše dôvody, ktoré ste tu uvádzali, nie sú akceptovateľné. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tkáčová, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za názor aj pani poslankyni Bollovej, ale potvrdili ste mi, že keď nie sú argumenty, prechádza sa na posmešky, ale čo je na tom úsmevné, že alkohol rozvracia na Slovensku rodiny? Toto je pre vás na úsmev? Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, že na úvod by som chcel podotknúť, že nesúhlasím celkom, a pokiaľ ide o pragmatickú rozpravu s mojím predrečníkom, bohužiaľ, z niekoľkých dôvodov.

    Prvý vážny dôvod je ten, ak štát si robí svoj štátny rozpočet a robí filozofiu, kde pridá, kde zoberie a kde uvažuje o tom, aby získal svoje príjmy, tak nemôže uvažovať len o tom, že obrovské výdavky zo štátneho rozpočtu budú plynúť do zahraničných investícií, v minulom období to boli, povedzme, investície, ktoré sa týkali Peugeotu, Citroenu, Kia. Ja tým nechcem povedať, že tieto investície nie sú potrebné, sú veľmi potrebné, ale my na druhej strane zabúdame na to, že jednoducho tým, že chceme nahnať príjmy, ktoré budú kryť tieto výdavky do takýchto významných zahraničných investícií, potrebujeme získať na úkor slovenských výrobcov.

    My nie naopak, že sme neurobili rovnovážne prostredie pre slovenských výrobcov, my naopak tým, že potrebujeme do štátneho rozpočtu dostať príjmy a splniť maastrichtské kritériá, my takýmto spôsobom dosť ničíme vlastných výrobcov. Takže ja chcem len podotknúť, že musíme uvažovať o tom, že, naopak, my dnes nepodporujeme alebo nezrovnoprávňujem prostredie na Slovensku, ale práve naopak, aj takýmito opatreniami alebo výrazným zvýšením spotrebných daní sme nápomocní tomu, že títo slovenskí výrobcovia sa dostávajú do problémov.

    Ak tu boli štatistické dáta, ja vlastne by som povedal, ozrejmenie si pamäti chcem povedať, že za prvý polrok je to strata pivovarníckeho priemyslu na Slovensku vo výške viac ako 350 milión korún. Očakávaná strata za rok viac ako 500 miliónov Sk. To je prvý alarmujúci príklad toho celého. Druhým alarmujúcim príkladom je, že tri pivovary už skončili a ďalšie sladovne sú už v podstate pred krachom a v podstate sa očakáva aj to, že nielen pivovary, ktoré skončili, tie tri, ale je predpoklad, že budú aj ďalšie pivovary ohrozené s tým, že do konca roka možno aj ďalšie tri pivovary skončia svoju činnosť, a to je práve tým, že sa teda takýmto výrazným spôsobom zasiahlo do daňovej politiky.

    Je jasné, že tu už bolo povedané, že tieto opatrenia, ktoré prijala vláda dvakrát zvýšením spotrebných daní neboli nútené z pohľadu princípov Európskej únie, dodržania negociačných zmlúv. Ale myslím si, že na záver by som vyjadril takúto myšlienku. Ak pani Tkáčová rozprávala o tom, že je to strata určitým spôsobom konkurencieschopnosti slovenského pivovarníctva, tak sa chcem opýtať, aby sa zamyslela nad tým, kde a v ktorých krajinách tak výrazne zvýšili tieto spotrebné dane, a keď sa pozrieme na susedov a na výrobcov, povedzme piva v Nemecku, povedzme v Česku, tak zistíme, že tieto spotrebné dane sú asi na približnej úrovni toho, čo navrhovateľ dal do tohto zákona. Takže si myslím, že konkurencieschopnosť sa vytvára aj tým, akým spôsobom vláda buď citlivo, alebo necitlivo zasiahne do daňovej politiky a akým spôsobom chce podporiť politiku vlastnej výroby, politiku vývozu a nielen tým, že bude vytvárať podmienky pre zahraničných investorov, ale vytvorí aj podmienky na to, aby jednoducho títo výrobcovia, tradiční výrobcovia na Slovensku boli schopní vyrábať do tej miery, aby neboli stavaní pred úlohu krachu. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Burian, keďže ste ma priamo oslovili, ja vám dám do pozornosti iba dva fakty. 75 percent výrobcov piva sú zahraniční výrobcovia piva na Slovensku, to po prvé, a napríklad sa argumentuje zanikaním pivovarov. V Nitre pivovar bol presťahovaný do Hurbanova, pretože to predpokladala kúpna zmluva, že po piatich rokoch jednoducho tento závod bude môcť byť zatvorený. To znamená, že to nebolo v dôsledku ani daňovej politiky, ani konkurencieschopnosti, ale obchodného zámeru podnikateľa. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Predovšetkým

    by som chcel poďakovať za záujem o túto problematiku. Ďakujem veľmi pekne tým, ktorí pripravenú novelu zatiaľ verbálne podporili.

    Pani poslankyňa Tkáčová, čo sa týka vašich argumentov alebo vašich pripomienok, tak rešpektujem len tú pravopisnú chybu, pretože v ostatných veciach ste sa hlbokým spôsobom mýlili. Prosím vás pekne, hovoriť tu o takých demagogických náčrtoch, že spotrebná daň a výroba piva rozvracia rodiny, tak ja by som vám teraz mohol povedať pre boha živého, prestaňte tam v tej Žiline s tou automobilkou, lebo automobily znečisťujú životné prostredie a zabíjajú sa v nich ľudia. Veď to je absurdné. (Potlesk). Hospodárska politika a nakoniec naša zodpovednosť má smerovať k iným riešeniam ako k takýmto zdôvodneniam, nakoniec nezdôvodniteľným.

    Čo sa týka tej prílohy alebo doložky. Pani poslankyňa Tkáčová, vy veľmi dobre viete, že mám uznesenie výboru k dispozícii, kde pôdohospodársky výbor Národnej rady na základe uznesenia ma zaviazal pripraviť tento návrh novely a chcem pokračovať, to jednoznačne dokazuje to, že tu nikto nehrá a nemá záujem hrať na kartu istej miery popularity alebo niečoho podobného. Naopak, bola to myslím si, že úplne korektná ponuka na základe tých analýz, ktoré máme, aby sme sa všetci bez rozdielu politickej príslušnosti, ktorí tu v Národnej rade sedíme, podieľali na vyriešení tohto problému. Takže z tohto pohľadu ja odmietam to obvinenie, že je to populárna téma a chytili sme sa jej, pretože sme šikovní politici a že máme v záujme nejakým spôsobom takto sa zviditeľňovať. Veľmi dobre, ešte raz zopakujem, veľmi dobre viete, že takúto ponuku mali všetci členovia výboru a nakoniec aj celé plénum Národnej rady Slovenskej republiky a ja dúfam, že túto ponuku hlasovaním prijmete.

    Len tak mimochodom, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je uvedené, že vláda predloží do Národnej rady Slovenskej republiky zákon o lobizme. Doteraz sa nič také nedeje, takže aj to je jedna z vecí programového vyhlásenia, ktoré v legislatívnej oblasti neplníte, ale prečo to hovorím. Myslím si, že za lobistov často vydávame tých, ktorí nerobia nič iné, len si plnia svoju manažérsku povinnosť. Je to predsa ich bezprostredná povinnosť a sú za to platení, keď ich firmy strácajú ekonomický základ, keď ich firmy strácajú perspektívu, tak je to ich povinnosťou, aby oslovili predovšetkým vládu tí ľudia, ktorých vy nazývate lobistami, tú vládu oslovili. Do dnešného dňa si minister financií nenašiel čas, aby si tie argumenty vypočul. Takže bolo ich priamou povinnosťou, keď cítia zodpovednosť za svoje firmy, aby sa obrátili na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Veľmi často sa aj zo strany ministerstva financií argumentuje, do akej miery tento náš návrh by ovplyvnil konečnú cenu. No ja budem veľmi korektný a s najväčšou pravdepodobnosťou aj sa priblížim k tomu konečnému výsledku, no minimálne. Predsa teraz, keby sme mali argumentovať, že keď my znížime sadzbu spotrebnej dane do tej výšky, ako je navrhovaná a slovenský pivovarnícky priemysel má 352-miliónovú alebo 356-miliónovú stratu, tak predovšetkým úpravou spotrebnej dane budeme kompenzovať tú stratu, ktorú dosahujú a nebudú mať reálny priestor alebo minimálny priestor, aby to premietli do konečnej spotrebiteľskej ceny.

    Pani poslankyňa Tkáčová, mýlite sa aj v konkurencieschopnosti slovenského pivovarníckeho priemyslu. Slovenský pivovarnícky priemysel, pokiaľ sa nemýlim, tak oproti minulému roku zvýšil export o 53 percent. O 53 percent jedno odvetvie zvýšilo svoj export. To znamená, že absolútne jasne a zrozumiteľne toto odvetvie prezentuje, že je konkurencieschopné. Žiaľ, teda ukazuje sa, že slovenský pivovarnícky priemysel bude konkurencieschopný len v európskom priestore, lebo na domácom trhu mu ten priestor jednoducho nedáme.

    Ešte, dámy a páni, jedna poznámka, prečo taká angažovanosť výboru pre pôdohospodárstvo. Nuž z jednoduchého dôvodu. Tak ako tu povedal pán poslanec Gabriel, tak ako hovoril pán poslanec Šulaj, týka sa to významným spôsobom aj sladovníckeho priemyslu a pestovateľských plôch sladovníckeho jačmeňa. Ak prostredníctvom daňovej politiky nájdeme modus vivendi a vytvoríme pivovarníkom štandardné prostredie na podnikanie, tak vytvoríme opäť obrovský priestor na to, aby sa stabilizovali pestovateľské plochy jačmeňa, a nielen stabilizovali pestovateľské plochy jačmeňa, ale zásadným spôsobom sa stabilizovala aj nákupná cena tejto komodity. Nebudem hovoriť žiadne prekvapenie, tí, ktorí sa tomu venujú, sladovnícky jačmeň z obilnín bol jeden z najrentabilnejších plodín, ktorá sa na Slovensku pestuje, nehovoriac o tom, že aj pestovatelia sladovníckeho jačmeňa na Slovensku už dnes dosahujú veľmi dobré parametre.

    Dámy a páni, k tým rozpočtovým dopadom alebo teda k tomu formálnemu nedostatku, ktorý prezentoval aj pán spravodajca. Ja, samozrejme, budem mať ambíciu požiadať vás o schválenie iného návrhu, ale o § 51 zákona č. 303 o rozpočtových pravidlách sa tu veľmi veľa diskutuje. Vo veľa prípadoch aj ja osobne som upozorňoval, pokiaľ to boli poslanecké návrhy koalície, že kvantifikácia týchto dopadov neexistuje. A pri tejto príležitosti by som chcel upozorniť na jednu vec. Neviem, či sa nám to podarilo, alebo podarí vyriešiť v rokovacom poriadku, ale určite sa nám to nepodarilo vyriešiť v tých zákonoch, ktoré sa týkajú rozpočtovania verejnej správy a samosprávy, ktoré boli nedávno na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Ja, dámy a páni, v súlade s § 51 zákona č. 303 o rozpočtových pravidlách som sa obrátil na generálneho riaditeľa rozpočtovej sekcie ministerstva financií. Zaslal som mu žiadosť 16. septembra a požiadal som ho o vypracovanie stanoviska k rozpočtovým dôsledkom návrhu skupiny poslancov výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Predsa sa nemôžeme presviedčať, že je v kapacite jedného poslanca, alebo aj keď je to skupina poslancov, aby mala všetky relevantné podklady, ktoré pre tú kvantifikáciu sú potrebné. No, čuduj sa svete, pán generálny riaditeľ sekcie rozpočtovej politiky, do kompetencie ktorého to bezprostredne patrí, kde si robia analýzu rozpočtových dopadov a som presvedčený, že aj tú analýzu rozpočtových dopadov majú, tak mi oznámil, že ten návrh zákona, ktorý predkladám, neobsahuje predkladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nežiadal ma len o rozpočtové dopady na rozpočtový rok 2005, ale ministerstvo financií chcelo od predkladateľa, jedného obyčajného smrteľníka, ktorý možno sa síce v niektorých tých veciach vyzná, aby som kvantifikoval rozpočtové dopady na ďalších sedem rokov. Takže to, vážené dámy a páni, za čo úradníci berú platy, a to, čo by mali robiť za peniaze daňových poplatníkov aj vo vzťahu k servisu poslancom Národnej rady, tak generálny riaditeľ rozpočtovej sekcie mi oznámi, že v tom zákone tie rozpočtové dopady nie sú a jednoducho potvrdil to, čo hovoril môj kolega, len asi si zabudol spomenúť, že malo by byť jeho povinnosťou tieto rozpočtové dopady kvantifikovať.

    Aj napriek tomu, dámy a páni, trvám na tom, čo som povedal a chcem vás teda požiadať o podporu predovšetkým preto, že budeme sedieť s odborníkmi, verím, že sa nám už podarí posadiť aj s predstaviteľmi ministerstva financií a pokúsime sa objektivizovať tie rozpočtové dopady. A pokiaľ tie rozpočtové dopady budú negatívne vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, tak, samozrejme, že v tom druhom čítaní to absolútne korektne budeme prezentovať.

    A, dámy a páni, možno na záver ešte jedna poznámka. Teraz sa úzkostlivo držíme platných sadzieb spotrebnej dane z piva. Držíme sa ich jednoducho preto, a ja to chápem, že minister financií má obavu otvoriť akúkoľvek sadzbu dane, či už priamej, alebo nepriamej, pretože sme pred rokovaním o štátnom rozpočte na budúci rok. Ale už samotná logika veci, tak ako je štatistika, jednoducho hovorí, že v stanovení súčasne platných sadzieb sme sa naozaj mimoriadne sekli. Ak by mala byť ambícia ministerstva financií prostredníctvom tejto spotrebnej dane, a to aj bola, dostať do štátneho rozpočtu čo najviac finančných prostriedkov, tak ten vývoj jednoznačne svedčí o niečom inom. Rozpočtovaná je finančná čiastka 2 370 miliónov Sk. Za prvý polrok sa vyinkasovalo 887 miliónov Sk, to znamená, že celková čiastka bola do toho rozpočtu istým spôsobom, nechcem povedať, že namaľovaná, samozrejme, kvalifikované odhady boli, ale nakoniec to vychádza tak, že aj pokiaľ by nebola klesla spotreba, tak tie parametre, ktoré v tejto dani sme mali dosiahnuť v tomto rozpočtovom roku, s najväčšou pravdepodobnosťou nedosiahneme. Z toho pohľadu ja naozaj nevidím ekonomicky, hospodársky, ale ani ľudsky za správne, aby sme ortodoxne trvali na tých sadzbách, ktoré platia v súčasnom období.

    Dámy a páni, nájdime spolu spoločnú reč, snažme sa v tom druhom čítaní venovať tomuto zákonu pozornosť bez toho, že by sme si hovorili, kto je lobista, kto je ovplyvnený tými a tými skupinami. Dajme sa ovplyvniť jedným jediným. Nechajme slovenskému pivovarníctvu zelenú. Nechajme slovenské pivovarníctvo prežiť. To je dôvod, prečo vás prosím, aby tento zákon bol prerokovaný v druhom čítaní. Pán spravodajca predložil návrh vrátiť, ja predkladám návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, veľmi krátko. Je zrejmé, že pivo a s pivom súvisiace všetky návrhy a zákony sú chúlostivou témou, lebo hneď v prvom čítaní, čo nie je obvyklé v tomto parlamente, sme už tu rozprúdili takú diskusiu, veľmi podrobnú diskusiu, ktorá je obvyklá až v druhom čítaní aj vzhľadom na návrh, ktorý obsahuje jeden jediný paragraf, teraz bola diskusia veľmi obšírna. Nechcem sa púšťať do vecnej polemiky, či je správne, alebo nesprávne zvyšovať, znižovať spotrebnú daň z piva. Myslím si, že to je predmetom práve toho druhého čítania, ak sa rozhodne Národná rada prejsť do druhého čítania s týmto návrhom zákona, ale z formálnoprávnej stránky musím konštatovať a bez ohľadu na to a tiež sa nechcem púšťať do polemiky, či ministerstvo financií má poskytovať takýto servis poslancovi, alebo nie, alebo či to majú byť niektoré oddelenia Národnej rady, ale z formálnoprávnej stránky musím konštatovať, že návrh nespĺňa, alebo dôvodová správa nespĺňa náležitosti, ktoré sú predpísané rokovacím poriadkom.

    Čiže len z tohto dôvodu ja navrhujem a budem navrhovať pred hlasovaním, aby sme ho vrátili navrhovateľovi na dopracovanie, to neznamená, že v ďalšom konaní alebo pri ďalších schôdzach Národnej rady nemôže byť ešte predložený takýto návrh, ale ja si myslím, že toto je dosť dôležitá stránka tohto návrhu, aby sme videli aj my poslanci všetci, aj keď ministerstvo financií môže mať iný názor a k určitej analýze, ktorá má byť súčasťou tejto dôvodovej správy, keď ministerstvo financií môže potom zaujať stanovisko pozitívne alebo negatívne, alebo nejaké s korekciami, ale my poslanci by sme mali vidieť všetky finančné dopady aj na štátny rozpočet, aj na ďalšie rozpočty, verejné rozpočty. Takže z tohto dôvodu budem navrhovať, aby sme vrátili návrh na dopracovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto programu.

    Budeme teraz rokovať v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (tlač 881).

    Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 887. Dávam slovo teraz poslancovi Vladimírovi Ďaďovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, myšlienka povinnosti štátu zaoberať sa riešením situácie poškodených a oklamaných občanov v nebankových subjektoch, ich odškodnením ma zaujímala ešte dávno predtým, keď som ani nesníval, či niekedy budem ústavným činiteľom, poslancom Národnej rady. Samozrejme, ako občan som pozorne sledoval celú situáciu a robil si úsudok ako nezainteresovaná osoba, osoba, ktorá nemá v žiadnej banke žiadne koruny ani žiadny cenný papier. Drukoval som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí predložili v Národnej rade Slovenskej republiky návrh na riešenie situácie, a veril som, že politik, ktorý je politikom z vôle občanov, bude cítiť zodpovednosť, spravodlivosť voči občanom - voličom, no sklamal som sa a dlho som rozmýšľal, prečo tomu tak bolo.

    Dnes ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky som pochopil, prečo tak bolo a spolu s ďalšími poslancami navrhujem zákon, ktorý by mal preveriť nielen spravodlivosť a vzťah vlády k občanovi, ale i pocit zodpovednosti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky voči občanovi Slovenskej republiky, voči tomu, kto ho volil, z ktorého vôle dnes sedí v týchto poslaneckých laviciach.

    Predložený návrh zákona sa pripravoval od začiatku tohto volebného obdobia. Pripravovali sa na jeho predloženie poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, poslanci za Ľudovú stranu - HZDS, poslanci za stranu Smer. Každý z týchto poslancov má svoj podiel i na tomto návrhu zákona a ja len konštatujem, že v tejto súvislosti sme to nielen my sľúbili občanom, ale je to i povinnosť nás poslancov, aby sme sa s týmto nedostatkom, na ktorom má veľký podiel práve štát a vláda Slovenskej republiky, dokázali úspešne vyrovnať.

    Pri vôbec filozofii toho, ako predložiť tento návrh zákona, bolo niekoľko alternatív, na ktorých pracovali jednotlivé poslanecké kluby. Jedna z alternatív hovorila o úplnom odškodnení všetkých klientov. Ďalšia alternatíva hovorila o čiastočnom odškodnení do určitej výšky, tretia alternatíva hovorila, že to čiastočné odškodnenie bude len na základe celkovej výšky vkladu, no a tá posledná, ktorá je, s tou ste sa stretli dnes, ktorá je predložením kompromisu všetkých týchto alternatív.

    Kde bola filozofia predloženia tohto návrhu zákona? Tá bola postavená na výsledkoch monitorovania Národnej banky Slovenskej republiky v rokoch 1997 až 2000. Bola postavená na výsledkoch protokolu daňovej kontroly z 9. 12. 1999, protokol štátneho dozoru nad kapitálovým trhom pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2000. Bola postavená na informácii finančnej polície uznesením vlády Slovenskej republiky z 12. januára 2000, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1943 z 13. marca 2002 a uznesení Národnej rady Slovenskej republiky tohto funkčného obdobia, ktoré na návrh komunistického poslanca požiadalo ministra vnútra o predloženie informácie o prepojení nebankových subjektov na politické strany a hnutia v Slovenskej republike.

    Všetky uvedené aktivity smerovali do neznáma. Smerovali do neznáma preto, lebo nepriniesli pre poškodených žiadny efekt okrem očakávania ich odškodnenia im memoriál. Žiaľ, taký bol postup doteraz. Takýmto spôsobom sme sa dokázali doteraz vyrovnať s nedostatkami. Ja budem konštatovať v ďalšom vystúpení konkrétne dôvody a fakty, ktoré hovoria jasne o tom, že máme túto povinnosť.

    Dnes v pocite zodpovednosti a povinnosti nápravy chýb skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh zákona, o ktorom verím, že budeme vecne, bez politických tričiek diskutovať, ku ktorému, tak ako nám demokracia a rokovací poriadok ukladá, budeme môcť predložiť pozmeňujúce návrhy, samozrejme, ak bude v druhom čítaní, ku ktorému v konečnom dôsledku prijmeme uznesenie, ktoré nečaká len 300-tisíc poškodených, ale i široká verejnosť Slovenskej republiky, uznesenie, ktoré zaviaže vládu Slovenskej republiky s definitívnou platnosťou raz a navždy uzatvoriť neslávnu kapitolu finančných podvodov a zneváženia našich občanov.

    Pretože každý z nás poslancov má pred sebou dôvodovú správu a predpokladám, že aj tí, ktorí sú zarytí nepriatelia odškodnenia občanov, si aspoň sčasti pozreli predložený materiál, uvediem len stručne, čo predkladatelia tohto návrhu požadujú za svoj cieľ. Je to aspoň čiastočná úprava podmienok na čiastočné odškodnenie občanov, ktorí boli dôverčiví a oklamaní za asistencie štátu Slovenskej republiky. Stalo sa tak preto, že štátne orgány na rozdiel od obyčajných občanov mali dostatok informácií, prehľad i vedomosti o situácii v nebankových subjektoch, nekonali dôsledne, rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov našich občanov. Štát sa nečinne prizeral. Nevadila mu zúfalá situácia najslabšie finančne zabezpečených občanov. Neochraňoval ich dostupnými zákonnými prostriedkami a včas nerealizoval ani vládou prijaté opatrenia. Som presvedčený o tom, že vláda tak z politických, ako aj morálnych povinností si svoju povinnosť nesplnila a čo je povinná niesť i tú svoju zodpovednosť, ale i zabezpečiť nápravu a vrátiť v súčasnosti občanovi aspoň čiastočne to, o čo ho svojím konaním či nekonaním v podstate pripravila.

    Predložený návrh zákona jasne konštatuje, že nejde o úplné odškodnenie, ale o percentuálne istiny nie z navýšenia, ale o to, o čo občania boli oklamaní.

    Posúďte spolu. Dnes je podľa správcov konkurznej podstaty u platcov situácia nasledovná. Horizont dlhuje občanom 5 694 049 201 korún. BDV 2 605 122 806 korún. BMG 6 900 688 051 korún, AGV, s. r. o., 360 161 127 korún. Dokopy táto suma, ktorú som uviedol a ktorá je dnes potvrdená správcami konkurznej podstaty, je 15 560 021 186 korún. Dnešná suma, o ktorú boli občania poškodení nebankovými subjektmi, sa odhadom oproti tejto, čo som uviedol, pohybuje v rozpätí 15 až 17 miliárd Sk. Nebankové subjekty vložili na reklamu 2,7 miliardy Sk.

    Dámy a páni, ak berieme do úvahy len tú skutočnosť, že za nečinnosť vlády, respektíve za jej tichého súhlasu prišlo pri 20-percentnej daňovej povinnosti do štátnej pokladnice, hovorím, len pri 20-percentnej daňovej povinnosti do štátnej pokladnice od okradnutých občanov to, čo aspoň dnes čiastočne požadujeme, aby im to bolo vrátené, tak to znamená, že tieto prostriedky už štát raz dostal a vráti im len to, čo od občanov vzal. Pritom konštatujem tak ako môj predchodca, že aj pôvodný návrh v dôvodovej správe konštatuje o zhruba 5 miliardách korún, o ktoré je potrebné zaťažiť štátny rozpočet, je hlboko korigovateľný, niekde až do úrovne 3,5 miliardy. Ale sám ako poslanec aj skupina sme nemali toľko síl, aby sme dokázali definitívne a presne stanoviť túto výšku. V druhom čítaní sa môžeme baviť o tom, akým spôsobom je výška, akým spôsobom sa odškodnia občania, ale k tomu sa ešte dostanem.

    Nie, nie som idealista a reálne predpokladám, že vláda Slovenskej republiky sa bude všetkými možnými spôsobmi brániť prijatiu tohto zákona, pretože už v kuloároch sa hovorí o tom, prečo rozdávať z prostriedkov všetkých niektorým. Nuž, jednoducho konštatujem v mene navrhovateľov toľko, že preto, lebo všetci sme brali z prostriedkov týchto oklamaných. Všetci. O tom, že vláda jednoznačne vedela a mlčala a nekonala, to je dnes jasné. Ak chcete dôkazy, prosím, dámy a páni, kolegovia a kolegyne, počúvajte. Počúvajte fakty a argumenty, ktoré sa odohrali od roku 1997, zaoberajte sa nimi a skúste svoje vedomie práve tomuto faktu podriadiť, čo budem teraz konštatovať.

    Po prvé. Národná banka Slovenskej republiky koncom roku 1997 monitorovala aktivity obchodných spoločností, ktoré v oznamovacích prostriedkoch zverejňovali výzvy na vkladanie peňažných prostriedkov. Upozornila príslušné orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní, upozornila ministerstvo financií a ministerstvo vnútra na podstatu podnikania nebankových subjektov, na podozrenie z porušovania zákonov a páchania trestnej činnosti. A tieto konali? Nekonali. Viete o tom, že nekonali ešte z predchádzajúceho obdobia.

    Po druhé. Národná banka Slovenskej republiky upozorňovala v roku 1999 v médiách na to, že ide o pyramídu, o podvod, že výnosy sa vyplácajú z ďalších vkladov. Nestačilo toto konštatovanie Národnej banky Slovenskej republiky pre vládu na to, aby začala konať? Ak nie, je tu ďalší podklad.

    Po tretie. Národná banka Slovenskej republiky v roku 1999 v médiách poukazovala na klamlivú reklamu v poskytovaní úverov a pôžičiek bez povolenia Národnej banky Slovenska, čo je dôkazom toho, že o činnosti vedela a napriek tomu, že do októbra 1999 mala právomoc ukladať nebankovým subjektom pokuty alebo opatrenia, neudelila ani jednu pokutu, ani jedno opatrenie.

    Po štvrté. V rokoch 1997 až 1998 boli v Horizonte vykonané dve komplexné daňové kontroly s nálezom. Dôkazom je protokol č. 69532096034/99 zo dňa 9. 12. 1999. Daňové riaditeľstvo a ministerstvo financií mali všetky hospodárske výsledky. Vedeli, že vklady sú zdrojom vyplácania údajných výnosov. Vedeli, že ide o podvod. Konali? Nekonali.

    Po piate. Štátny dozor nad kapitálovým trhom vykonal v spoločnosti Horizont a BMG Invest dve kompletné kontroly s nálezom. Dôkaz - protokol č. 003/2000 zo dňa 9. 2. 2000, a ak zistil nezákonnosť dovtedy v hospodárení, mal týmto spoločnostiam pozastaviť činnosť, respektíve navrhnúť orgánom činným v trestnom konaní použiť inštitút obstavenia účtov a majetku nútenej správy až po zrušenie týchto spoločností. Konalo sa tak? Nekonalo sa tak.

    Po šieste. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 90/1999 bol schválený projekt realizácie na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, v ktorom boli stanovené niektoré konkrétne opatrenia na zamedzenie podnikania nebankových subjektov. To je jasný dôkaz o tom, že vláda už vtedy v roku 1999 vedela o netransparentnosti tohto podnikania nebankových subjektov a napriek tomu neprijala riešenie v zmysle platných zákonov, aby ministerstvo hospodárstva zakázalo klamlivú reklamu a ministerstvo financií navrhlo orgánom činným v trestnom konaní vykonať inštitút nútenej správy. Neudialo sa nič. Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 12. 10. prijala uznesenie, v ktorom uložila ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky analyzovať ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o tichom spoločenstve, s cieľom zamedziť zneužívanie tohto inštitútu nebankovými subjektmi v spolupráci s ministrom vnútra a navrhnúť legislatívne obmedzenia tohto podnikania. Termín realizácie, dámy a páni, 30. apríl 2000. A kedy sa tak stalo? Obchodný zákonník nadobudol účinnosť 1. januára 2002. To je činnosť vlády? To je realizácia ich vlastného uznesenia? To je činnosť, ktorá zakázala a dokázala urobiť to, čo mala spraviť? Myslím si, že nie. Ak je tu otázka, prečo tak neskoro a prečo potom i Národná rada, nehnevajte sa, kolegovia, ktorí ste sedeli predtým, nepripravila zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ak išlo o taký dôležitý zákon a vedela o tom vláda a bolo prijaté takéto uznesenie.

    Po ôsme. Tým, že vláda nekonala včas, prípadne konala povrchne, nedôsledne a zdĺhavo, umožnila nebankovým subjektom pokračovať v páchaní trestných činov a podvodu. A týchto pár dôvodov, týchto osem dôvodov, ktoré som uviedol, sú dôvodom na to, aby sme sa dnes vážne situáciou zaoberali, aby sme nenechali občana napospas, ale aby sme navrhovaný zákon postúpili do druhého čítania a tu v prípade potreby urobili určité korekcie.

    Je tu mnoho nezodpovedaných otázok. Mnoho nedbanlivosti, zdĺhavosti, ba dokonca neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zákonov, ktoré neboli využité v prospech občana. A kto tie zákony mal využívať? Je tu konštatovanie napríklad pána Fruniho. Citujem: „V hre sú silní ľudia z najvyšších štátnych kruhov.“ Koniec citátu. Známe sú vyjadrenia rôznych špičkových politikov, ktoré dodnes odzneli. Bývalého prezidenta Slovenskej republiky, citujem: „Je potrebné prijať osobitný zákon, ako tomu bolo v Českej republike.“ Predsedníčky SDKÚ a vtedy ešte podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky pani Zuzany Martinákovej, citujem: „Vláda mala dve možnosti. Po prvé, radikálne zasiahnuť v začiatkoch zakázaním činnosti, po druhé, prijať legislatívne opatrenia a obmedziť ich činnosť.“ Áno, plne súhlasím. Súhlasím, ale zároveň je mi divné, prečo tak nekonala. Prečo prvá možnosť sa nerealizovala vôbec a druhá až po troch rokoch od prijatých poznatkov, pričom v Českej republike tento problém dokázali realizovať po jednom týždni.

    Pýtam sa vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nie sú predložené fakty dôkazom nečinnosti vlády v normách, ktoré jej zákony umožňovali? Je česká vláda viac závislá od občana, ako je naša vláda? Alebo si vláda Českej republiky váži občana a ochraňuje viac ako tá slovenská, keď dokázala odškodniť všetkých občanov, ktorí boli poškodení nebankovými subjektmi i za pričinenia slovenskej vlády. Občania neurobili nič protizákonné. To je fakt. Vláda nevyužila zákon a nerealizovala legislatívu návrhu nového a za to trpí občan. To je druhý fakt. Niektorí politici poškodených občanov označujú za hazardérov, naivných či chamtivcov. Ja sa pýtam, bolo to hazardérstvo, ak prijali ponuku firmy, ktorá pracovala v rámci zákonov, keď vláda nič nekonala? Asi nie. Ak nepracovala v zmysle zákonov, tak práve títo politici mali siahnuť na zodpovednosť. Je to chamtivosť, ak si dnes dôchodca v dobe finančnej neistoty chce uložiť svoje niekedy aj celoživotné úspory so ziskom? Je to naivita, ak sa na občana valí zo všetkých médií reklama a on jej uverí, pričom nikto z odborníkov nezasiahne a nevyužije zákon?

    Páni poslanci a poslankyne, je neseriózne, ba priam absurdné, aby sme postavili občana do úlohy finančníka. Je nezodpovedné a alibistické nechať všetku zodpovednosť na občanovi, ak exekutíva nevyužije svoje možnosti, nekoná a mlčí. Je nezodpovedné, ak zákon, ktorý prikazuje, že tieto spoločnosti musia klientov informovať o majetku a investíciách, platí po šiestich rokoch od ich vzniku.

    Dámy a páni, je načase povedať, že tu niekto zlyhal. Že ten, kto zlyhal, nebol občan, ale bol to štát. Bolo by neférové postaviť sa proti poškodeným občanom, daňovým poplatníkom. Sme ústavní činitelia a to samo osebe hovorí o našej zodpovednosti za občana. Sme tvorcami zákonov a predstaviteľmi štátu a našou povinnosťou je podľa Ústavy Slovenskej republiky spolupodieľať sa na náhrade škody, ktorá vznikla nečinnosťou štátnych orgánov. Každý z nás by mal mať pocit sociálneho štátu, čo znamená, ak ktorýkoľvek občan či skupina občanov sa dostane do problémov nie vlastnou vinou, štát by mu mal pomôcť.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás skutočne o korektný prístup zameraný na definitívne vyriešenie nášho dlhu voči poškodeným občanom. Žiadam vás o podporu a postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. V závere konštatujem, že áno. Môžeme v ďalšom čítaní prijať rôzne pozmeňujúce návrhy, môžeme rozdeliť dobu odškodnenia na etapy, ktoré budú súvisieť po konzultácii i s ministerstvom financií na roky 2005, 2006 i ďalej. Nenechajme však občana v tom, že jednoznačne skonštatujeme, nemáš nárok na nič a to, že si prišiel o prostriedky, sme nezavinili my.

    Ja verím, že v mene všetkých predkladateľov politických strán opozície, Smeru, HZDS a KSS, sa aj vy, koaliční poslanci a nezávislí poslanci zamyslíte nad situáciou a nájdeme spolu s ministerstvom financií kompromis, ktorý pri čiastočnom odškodnení toho, že každý z tých, kto vložil do nebankového subjektu svoje prostriedky, nedostane, opakujem plnú sumu, nejde tu o plnú sumu, ale o percentuálnu náhradu 50 percent z istiny, ktorú tam vložil. Ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh v zmysle § 70 ods. 1 zákona Národnej rady rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrh zákona uvedené v § 67 a § 68 o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetom návrh.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Áno. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Tóthová, ktorá predtým už stlačila tlačidlo, s procedurálnym návrhom. Predpokladám, že sa chcela hlásiť do rozpravy. Pán poslanec Kolesár. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová tu nie je. Stráca poradie. Pán poslanec Kolesár, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkom vystúpení vyjadril podporu predkladateľom tohto návrhu zákona z niektorých nasledujúcich dôvodov.

    Skutočne krach nebankových subjektov spôsobil obrovské tragédie množstva ľudí, ktorí mali vložené svoje finančné prostriedky v nebankových subjektoch na základe riadne uzatvorených zmlúv, či už to bolo o pôžičke, o tichom spoločenstve. Všetko v tomto smere, samozrejme, vyzeralo na prvý pohľad legálne a bezproblémovo. Hlavnú úlohu v tomto smere však na získavanie klientov mala rozsiahla a masívna, až zavádzajúca a je možné povedať, že aj klamlivá reklamná kampaň. Vo vzťahu k spotrebiteľovi a následnému veriteľovi nebankového subjektu možno jednoznačne hovoriť o zavádzajúcej a klamlivej kampani. Z tohto hľadiska vo vzťahu k zavádzateľom reklamy a v nadväznosti na jej obsah a charakter ako prostriedku na dosiahnutie želaného cieľa by sme mohli hovoriť aj o podvode v zmysle príslušného paragrafu Trestného zákona, čoho výsledkom sú státisíce podvedených a okradnutých občanov. Títo občania verili právu v Slovenskej republike, verili, že štátne orgány konajú tak, aby chránili občanov Slovenskej republiky pred nekalými a podvodnými formami páchania trestnej činnosti.

    V poslednom čase sme mnohokrát aj svedkami zosmiešňujúceho a urážlivého vyjadrovania sa na adresu poškodených občanov určitou cieľavedomou kampaňou, do ktorej sa, žiaľ, niekedy zapájajú aj samotní ústavní činitelia a predstavitelia tohto štátu, keď sa v podstate vykresľujú títo občania ako nejakí, prepytujem, ospravedlňujem sa, hlúpi ľudia, ktorí mohli naletieť týmto nebankovým subjektom.

    Môžeme len dúfať, že príslušné vyšetrovacie orgány tohto štátu boli dôsledné pri vyšetrovaní činnosti nebankových subjektov a že celé vyšetrovanie bude v tomto zmysle správne zadokumentované a bude sa v ňom pokračovať. Ale nie je možné všetko zvaliť na nekvalitnú legislatívu a nie ani na svojský výklad, ktorý mohol spôsobiť stav, v ktorom sa dnes občania, ktorí zverili svoje úspory nebankovým subjektom, nachádzajú.

    Jednoznačne súhlasím s predkladateľmi návrhu, že zo strany štátu teda došlo voči poškodeným občanom k porušeniu ich práv minimálne v tom rozsahu, že štátne orgány nekonali a nekonali včas, tak ako konať mali, a prečo tomu tak nebolo, to dodnes nikto dôsledným spôsobom nepovedal a ľuďom nevysvetlil. A preto by som chcel vyzvať všetkých, aby sme skutočne pri hlasovaní o predloženom návrhu zákona rozhodli tak, aby sme odčinili skutočné krivdy, ktoré boli na státisícoch občanov spáchané práve tým, že boli znehodnotené ich finančné prostriedky, teda ich majetok, a to hlavne z toho dôvodu, že sa tak stalo nečinnosťou štátnych orgánov. A, samozrejme, chcem aj všetkých občanov, ktorí nedali svoje prostriedky do nebankových prostriedkov, požiadať o pochopenie v tejto situácií, o pochopenie situácie tých tisícov občanov, pre ktorých sa stal krach nebankových subjektov životnou a rodinnou tragédiou.

    Štát aj my ako zákonodarný orgán máme v rukách všetky možnosti urobiť všetky opatrenia, prijímať také zákony, aby sa situácia podobná, ako bola situácia v nebankových subjektoch, už nemohla zopakovať. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Kovarčík.

  • Vážení kolegovia, ja budem reagovať na môjho kolegu. Ak by sme nebrali do úvahy, že štát nekonal proti nebankovým subjektom, nesmieme však opomenúť, že Rada pre vysielanie a retransmisiu ako štátny orgán dohliadajúci na vysielanie v Slovenskej republike je teda v zmysle zákona povinný konať proti vysielateľovi, ktorý vysiela reklamu, ktorá nie je pravdivá, a tu bola spôsobená veľmi vážna chyba Rady pre vysielanie a retransmisiu ako štátneho orgánu. Na to by som chcel upozorniť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem reagovať na tú časť môjho predrečníka, kde hovoril o tom, že na mnohých ľudí, ktorí sa zúčastnili na podnikaní týchto nebankových subjektov, sa pozeralo s veľakrát opovrhnutím, pretože sme predpokladali alebo spoločnosť tých, ktorí sa na to pozerajú ináč, predpokladajú, že všetci sme finančníci a všetci vieme ovládať to, čo vlastne je rizikové, a to, čo nie je rizikové.

    Myslím si, že je to naozaj mylný názor, pretože štát je na to, aby reguloval tieto veci tak, aby nedošlo k zneužitiu svojho postavenie pri takom alebo onakom podnikaní. A to, že metódy, ako presvedčiť ľudí, aby investovali do týchto nebankových subjektov, boli sofistikované, čiže premyslené, svedčí aj o tom, a poviem jeden príklad, keď prišiel za mnou občan, ktorý rovnako zvažoval a myslím si, že jeho ekonomické vedomie je pomerne vysoké. Vie veľmi dobre zvážiť, čo by mohlo byť rizikové a čo nie, ale presvedčilo ho o tom, aby investoval do nebankového subjektu to, že si prečítal článok veľmi pozitívny, podporný článok napríklad v časopise, ktorý odoberáme aj my do našich schránok, a je to časopis Parlamentný kuriér. Tak si predstavte, že takýto občan, ktorý si prečíta Parlamentný kuriér, kde sa píše o tom, že toto je fantastické investovanie, že treba do toho dať a tak ďalej, prečo by to neurobil, keď je to časopis, ktorý je vlastne v očiach občanov, oficiálny časopis Národnej rady Slovenskej republiky. Toto boli metódy, ktoré si táto vláda vôbec nevšimla. Príslušné ministerstvo si to vôbec nevšimlo a vôbec nič proti tomu neurobilo. Čiže je namieste, aby štát prebral tú časť zodpovednosti, ktorú má, na seba. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán predkladateľ, milí kolegovia a kolegyne, patrím k tým poslancom ešte z predchádzajúceho volebného obdobia, ktorí sa v deň, keď prišli poškodení občania nebankovými inštitúciami pred parlament a zhromaždili sa, vyjadrili svoj protest voči situácii, ktorá nastala, ako aj voči výrokom vlády, som bola s tým poslancom, ktorý vyšiel zo zasadačky a išiel medzi týchto zhromaždených občanov a vyjadril svoje stanovisko. Moje stanovisko dnes bude obdobné, ako bolo vtedy. Vtedy som jednoznačne vyjadrila svoj právny názor, že v danom prípade ide o zanedbanie kompetencií príslušných štátnych orgánov, t. j. o nečinnosť, a preto štát je povinný nahradiť spôsobenú škodu týmto občanom. Aj dnes zastávam toto svoje stanovisko.

    Náhrada môže byť cez žalobu podľa zákona o náhrade škody a v prípade prijatia tohto zákona sa zjednoduší celý proces, odbremenia sa súdy od množstva žalôb, ktoré pravdepodobne budú podané, a vybaví sa to, čo sa vybaviť má. Toto zdôrazňujem z toho dôvodu, že plne v tomto parlamente vnímam stanovisko poslancov vládnej koalície, ktorí budú chcieť hlasovaním zamedziť postup tohto zákona do druhého čítania. Preto vyjadrujem názor, že aj v prípade, ak by tento legislatívny návrh neprešiel do druhého čítania, na právnom stanovisku, respektíve právnom nároku občanov poškodených nebankovými inštitúciami sa nič nezmení.

    Prečo boli tí občania nespokojní a čo ich iritovalo? Iritovalo ich vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, že im nebude nič nahradené, pretože táto náhrada by išla z daní občanov, teda daňových poplatníkov, a bola tu snaha obrátiť verejnú mienku proti týmto požadovateľom odškodnenia a akosi dostať ich do neľúbosti. Proti tomuto stanovisku vlády v tom čase vystúpilo aj Národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa postavilo na stranu poškodených občanov a jednoznačne vytklo vláde, že nemôže takéto stanoviská zaujímať, ktoré nemajú právny podklad.

    Navyše by som chcela pripomenúť z tlače, mám tu výstrižok, je to z 8. marca 2002, kde politológ, všeobecne uznávaný pán Rastislav Tóth hovorí nasledovne. Citujem: „Jednoznačnou top udalosťou je zmiznutie, opakujem zmiznutie takmer 20-miliárd korún z nebankových nelicencovaných inštitúcií. Tieto peniaze určite niekde sú. Problém je v tom, že nie tam, kde by mali byť.“ To znamená, z týchto peňazí by mali byť odškodnení, z týchto peňazí by štát mal určitým vyvodením zodpovednosti voči príslušným subjektom potom nahradiť aj finančné prostriedky. Nie je nezaujímavé nasledujúce konštatovanie uvedeného politológa.

    Neopakovateľné čaro má aj útek Brigity Schmögnerovej zo slovenskej politickej scény. Premiér ju svojho času označil za kľúčovú osobu vládneho kabinetu a zdôraznil, že na jej odchod by nedal súhlas ani v prípade oficiálnej ponuky. Tieto súvislosti určite mnohým niečo naznačujú, ale poďme k faktom. Poznám fakty, ktoré tu uviedol aj pán poslanec Ďaďo, ja ich nebudem opakovať, aby som plénum nezaťažovala, ale predsa chcem uviesť dve skutočnosti, ktoré nutne treba brať do úvahy pri posudzovaní tohto legislatívneho návrhu. A síce, že v roku 1998 boli v spoločnosti Horizont vykonané dve komplexné daňové kontroly a zistilo sa, že vklady sú zdrojom na vyplácanie údajných výnosov a že ide o pyramídové hry. Totiž daňové riaditeľstvo a ministerstvo financií mali všetky hospodárske výsledky z týchto kontrol k dispozícii a toto bol poznatok z týchto kontrol.

    Ďalej chcem upozorniť, a to je veľmi dôležité, že v januári až marci 2000 Úrad pre finančný trh vykonal v Horizonte na základe predložených účtovných uzávierok a správy audítora záver a zistil, že Horizont má viac dlhov ako majetku, to znamená, že má záporné vlastné imanie vo všetkých kontrolovaných rokoch. Prosím vás pekne, ak štátny subjekt, t. j. Úrad pre finančný trh takýto poznatok získa, predsa jeho zákonnou povinnosťou je urobiť opatrenia. To je zo zákona vyplývajúca jeho kompetencia. Ak to neurobil, ide o jednoznačnú nečinnosť. Nečinnosť, ktorou nezabránil ďalšiemu pôsobeniu tejto protizákonnej činnosti.

    Ďalej. Ministerka financií Brigita Schmögnerová 16. júla 2001 podala podnety, zdôrazňujem podnety, to sú písomné návrhy na Generálnu prokuratúru, a nielen na Generálnu prokuratúru, ale aj na Úrad finančnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky o podozrení na spáchanie trestného činu neoprávneného podnikania. Vážení, to je jasný podnet na začatie trestného stíhania.

    Bola som poslankyňou v tom čase vo výbore pre ľudské práva a národnosti. Pán generálny prokurátor Hanzel predkladal určitú správu o činnosti prokuratúry. Ja som sa spýtala: „Pán generálny prokurátor, je pravdou, že ministerka Schmögnerová podala takýto podnet na Generálnu prokuratúru?“ A pán generálny prokurátor povedal, áno. Totiž nemohol povedať nie, lebo pravdepodobne predpokladal, že sa to nepýtam len z vetra a pre nič. A keď som sa spýtala, aké kroky odvtedy urobila v tejto veci Generálna prokuratúra, pán generálny prokurátor mlčal. Neodpovedal mi. Čiže evidentne orgán, ktorý má stíhať trestnú činnosť, dostal podnet, písomný podnet ministerky a nič nerobil.

    Vážení, to nie sú zanedbateľné momenty pri posúdení legislatívneho návrhu tohto zákona, pretože pokiaľ sú takéto argumenty na stole, je neodškriepiteľné, že ide o nečinnosť štátu, respektíve štátnych orgánov, a v prípade nečinnosti štátnych orgánov, ak vznikne občanom škoda, je tu jediný mechanizmus, a to je nahradiť škodu spôsobenú občanom.

    V danom legislatívnom návrhu predkladatelia neuvažujú s náhradou úplnej škody spôsobenej občanom len primeranou náhradou. Domnievam sa, že pokiaľ by súd podľa nového zákona o náhrade škody rozhodoval aj o ušlom zisku, ktorý podľa zákona prislúcha občanom, ktorým bola spôsobená škoda nečinnosťou, poškodení nebankovými inštitúciami by mohli vymôcť ešte viac.

    Teda tento legislatívny návrh nie predimenzovaný, navyše odbremení súdy, ktoré sú aj tak zaneprázdnené od rozhodovania, ktoré prináleží občanom, a ja verím, že tieto otázky by dali na súd.

    Dovolím si ešte upozorniť, že Slovenská republika je právny štát, dovolím si upozorniť, že v správe Európskej únie pri našom vstupe sme boli upozornení na to, že vymožiteľnosť práva, pretože s povinnosťou štátneho orgánu korešponduje právo občana, čiže vymožiteľnosť práva na náhradu škody je z oblasti vymožiteľnosti všetkých práv a tieto v Slovenskej republike majú slabú tendenciu, teda vymožiteľnosť je veľmi nízka a Európska únia už upozornila Slovensko, že treba zvýšiť vymožiteľnosť. Navyše je tu posledný moment, na ktorý chcem upozorniť, že títo občania môžu ísť až do Štrasburgu s týmito otázkami a myslím si, že Slovensko v Štrasburgu doposiaľ nemá najlepší zvuk. Preto jednoznačne odporúčam, aby tento zákon postúpil do druhého čítania a podporujem jeho prijatie. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa dotknúť tej časti, o ktorej hovorila pani poslankyňa Tóthová, ktorá súvisí s Úradom pre finančný trh. Pri nebankových subjektoch zlyhali mnohé inštitúcie a medzi nimi je aj Úrad pre finančný trh. Samozrejme, ako hovorí klasik, ktorý sedí v tomto parlamente, na Slovensku je to tak, nikto nie je za to zodpovedný a ja si len kladiem otázku, ako to bude v prípade v budúcnosti, keď takáto inštitúcia, ako je Úrad pre finančný trh, nedokáže konať pri takejto situácii, a ako bude konať v situácii, keď napríklad druhý kapitalizačný pilier bude musieť kontrolovať práve takáto inštitúcia, potom boh ochraňuj všetkých Slovákov, ktorí si dajú do druhého kapitalizačného piliera svoje peniaze.

    Nemusím hovoriť ani o tom, že Úrad pre finančný trh pol roka nekonal vo veci, keď poisťovne neodviedli 8 percent na účet na ministerstve vnútra. Pol roka nekonal, samozrejme, všetko ostalo v poriadku, tak ako bolo predtým na Úrade pre finančný trh. A takto to na tom Slovensku chodí, a to je prípad aj nebankových subjektov. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, všetci, ktorí ste podporili navrhovaný zákon, vám veľmi pekne ďakujem za vašu podporu a chcem v závere ešte dve, tri vety. V mene predkladateľov, v mene poslaneckých klubov Komunistickej strany Slovenska, Strany Smer i Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovej strany, prosím vás ostatných, nezávislí poslanci, poslanci Slobodného fóra, poslanecký klub Kresťanskodemokraltického hnutia, Strany maďarskej koalície, SDKÚ i ANO, zvážte v nasledujúcej chvíli pri hlasovaní, či dôveru občanov, ktorú ste dostali, prejavíte i tým, že vaša vôľa sa prejaví v postúpení návrhu zákona do druhého čítania, kde je možnosť širokej diskusie rôznych návrhov i pozmeňujúcich návrhov a môže dôjsť k definitívnemu záveru, kde je možnosť, pokiaľ vám to vaša stranícka príslušnosť a svedomie nedovolí, jednoducho zákon zablokovať. Dnes je situácia tá, že by sme mali všetci brať do úvahy, že sme zodpovední, a našou povinnosťou je vyrovnať sa s nedostatkami, ktoré tento štát voči občanom zapríčinil. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikuš sa nechce vyjadriť k vystúpeniu pána navrhovateľa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k prerokúvaniu návrhu skupiny poslancov Národnej rady na zmenu a doplnenie zákona o rokovacom poriadku. Ešte predtým by som chcel poprosiť Národnú radu Slovenskej republiky o možnosť zmeniť poradie prerokúvaných bodov, a to je, aby bol bod 44 prerokovaný až po bodoch 72 a 73. Dôvodom tohto návrhu je tá skutočnosť, že bod 44 obsahuje ustanovenia, ktoré novelizujú zákon o dani z príjmov, aby sme sa nedopustili legislatívnej chyby pri prerokúvaní týchto troch zákonov, tak by som poprosil o takúto zmenu poradia prerokúvaných bodov programu. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom, páni poslanci?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem.

    Ďalej by som chcel poprosiť o vypustenie z rokovania 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zákona, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie o navrátení niektorého nehnuteľného majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Je súhlas s týmto návrhom, páni poslanci?

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno, ďakujem.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja by som len chcel snemovňu informovať, že v súvislosti s týmto zákonom sme sa stretli s pre mňa nepochopiteľným postupom. Pán prezident Slovenskej republiky posudzoval iný zákon, ako Národná rada Slovenskej republiky schválila. Pán predseda, ja vás žiadam, aby ste nám vysvetlili, ako je to možné.

  • Skúmam, ako sa to mohlo stať, pán poslanec. Páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku. Poprosím pána poslanca Ivanka, jedného z navrhovateľov zákona, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Petra Miššíka ako povereného spravodajcu ústavnoprávneho výboru, aby uvádzal jednotlivé návrhy hlasovaní. Najskôr návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov, ktorú máte ako tlač 516a, a potom o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave o novele zákona o rokovacom poriadku vystúpilo celkove 11 poslancov, z ktorých 8 podali pozmeňujúce návrhy. Nezaznel žiaden procedurálny návrh. Počas rozpravy boli poslancami navrhnuté na osobitné hlasovanie tieto body zo spoločnej správy: 7, 10, 12, 15...

  • Pomalšie, pán poslanec, poprosím vás, aby ste...

  • ... 7, 10, 12, 15, 19, 20, 21, 22, 24, 25, 32, 36, 37, 38, 39, 42, 44 a 50.

  • Preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9, 11, 14, 16, 18, 23, 33, 40, 41, 43, 45, 46, 47, 48, 51, 52, 53, 54 a 56 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Pán poslanec Mikloško!

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 115 za návrh, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 6, 13, 17, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 34, 35, 49, 55 a 57 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Pán poslanec Mikloško, nefunguje zariadenie. Prosím technikov. Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás páni, skontrolujte, pozrite, či hlasovacie zariadenie sníma.

  • Hlasy v sále.

  • Funguje? Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, budeme hlasovať opakovane o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Miššík. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 1 za, 98 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o tých bodoch zo spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Ak dovolíte, ale tieto body by som po jednom uvádzal aj s ich obsahom veľmi v skratke, aby sme vedeli, o čom hlasujeme, keďže ide o rokovací poriadok. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 7 zo spoločnej správy, ktorý hovorí o oprávnení vystúpiť kedykoľvek pre predsedu poslaneckého klubu. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 57 za, 56 proti, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode č. 10, ktorý hovorí o prestávke na návrh poslaneckých klubov. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 87 proti, 55 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 10 zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 12, ktorý hovorí o technickom zariadení na sčítanie hlasov pri tajnom hlasovaní. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 1 za, 89 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme bod 12.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 15, ktorý hovorí o poslaneckom prieskumu, že stačí jeden člen výboru kedykoľvek. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 15 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 70 za, 45 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 19, takzvané negatívne hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 89 proti, 53 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 19.

  • Bod č. 20 sa opäť týka negatívneho hlasovania. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 92 proti, 50 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Bod č. 21 sa týka účasti člena vlády na zasadnutiach výboru pre európske záležitosti. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 109 za, 9 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 22. Ide o slovo „najmä“, vypustiť ho z textu rokovacieho poriadku. Návrh gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 32 za, 52 proti, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode č. 24 zo spoločnej správy, to je vytvorenie výboru pre európske záležitosti. To je § 58a, sú pripravené ďalšie pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor ho odporúčal schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 48 za, 54 proti, 36 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 25 zo spoločnej správy. Je to to isté, § 58a s modifikáciou. Gestorský výbor ho odporúčal neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 18 za, 91 proti, 32 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedený bod zo spoločnej správy.

  • Bod č. 32 zo spoločnej správy, ktorý upravuje kompetencie ústavnoprávneho výboru. Pripravený je taktiež nový pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúčal schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 32 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 27 za, 59 proti, 55 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 36, ktorý hovorí o poslaneckom prieskumu. Je tam niekoľko ďalších pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúčal tento návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 84 za návrh, 42 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 37, ktorý sa týka Súdnej rady, zaujatia stanoviska k návrhom zákonov, ktoré upravujú organizáciu súdnictva a tak ďalej, je to bod č. 37 a odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za, 24 proti, 40 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 38 - oprávnenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie zákonov výborom. Pripravený je taktiež nový pozmeňujúci návrh. Je to bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 51 za, 61 proti, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 39, kde by sa malo vypustiť slovíčko, že všetky zákony sú vždy pridelené ústavnoprávnemu výboru. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 15 za, 29 proti, 94 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 42, to je notifikačná povinnosť. Tento pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Drgonec. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho. Pripravený je taktiež nový pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 57 za, 51 proti, 33 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Budeme hlasovať o bode č. 44 - účasť vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky na pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 69 za, 50 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Bod č. 50 - týka sa hodiny otázok a zmeny dĺžky časov. Predložil ho pán poslanec Madej. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 58 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme vyčerpali všetky body zo spoločnej správy, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v rozprave.

    Prvý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Vážny a týka sa poslaneckého prieskumu. Tento návrh však súvisel s bodmi 36 a 15 zo spoločnej správy, a keďže sme schválili bod č. 36 - poslanecký prieskum, tak o tomto návrhu hlasovať nemôžeme.

    Ďalší, ktorý vystúpil v rozprave a podal pozmeňujúce návrhy, bol pán poslanec Cabaj, ktorý podal najprv štyri a na konci...

  • Chcem len podať námietku voči tomu, že sa nebude hlasovať, pretože žiadam hlasovanie o tomto mojom pozmeňujúcom návrhu týkajúceho sa poslaneckého prieskumu.

  • Budeme hlasovať o námietke, pán poslanec, ale my sme už schválili spôsob vykonávania poslaneckého prieskumu. Hlasujeme o námietke.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 61 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán poslanec Cabaj bol ďalší v rozprave, ktorý podal najprv štyri a na konci rozpravy piaty pozmeňujúci návrh. Teraz budeme hlasovať o jeho prvých štyroch pozmeňujúcich návrhoch, o každom zvlášť.

    Pozmeňujúci návrh č. 1 pána poslanca Cabaja s úpravou, ktorú v rozprave predniesol dnes. Navrhuje zmenu § 35 ods. 6 rokovacieho poriadku a týka sa to znovuotvorenia rozpravy funkcionármi Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená predsedom a podpredsedami.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 65 za , 29, proti, 48 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Cabaja sa týka § 39 tajného hlasovania.

    Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Cabaja.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 108, za, 10 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Cabaja sa týka § 45 rokovacieho poriadku a rieši vytvorenie takzvaných vyšetrovacích výborov.

    Pán predseda, dajte, prosím, o tom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 11 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

  • Pozmeňujúci návrh č. 4 pána poslanca Cabaja - § 131 - riešil by poslanecký prieskum, ale keďže to súvisí s bodom 36, takisto ako s návrhmi pána poslanca Vážneho, o tomto návrhu nemôžeme hlasovať.

  • Nemôžeme, pán predseda, o tomto hlasovať.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Ondriaš. Týka sa to § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku, kde pán poslanec navrhuje, že Národná rada Slovenskej republiky nesmie žiadny bod programu vyradiť z rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 71 proti, 11 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďalším návrhom bol návrh pána poslanca Ivána Farkasa. Pozmeňujúcim návrhom navrhuje zmenu § 31 tak, aby rokovacím jazykom okrem slovenského jazyka mohol byť aj materinský jazyk. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 24 za, 65 proti, 43 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďalší návrh podala pani poslankyňa Katarína Tóthová a týka sa nefunkčnosti technického zariadenia pri hlasovaní a jeho opakovaní, je to § 39 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Dám, ale pán poslanec Tóth, prosím, aby ste prestali telefonovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 57 za, 54 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh.

  • Poprosím o pokoj, pani kolegyňa. Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Minárika. Budeme hlasovať o bode č. 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 86 za, 2 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika. Podotýkam, že sa týka § 58a - vytvorenia výboru pre európske záležitosti. Hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 113 za, 2 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika. Týka sa ústavnoprávneho výboru a jeho pôsobnosti.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 67 za, 4 proti, 72 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 4 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika. Ten by mal upravovať účasť poslancov na rokovaniach a na pléne Národnej rady a vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 109 za, 3 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 5 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika, kde sa ustanovuje, aby dôvodová správa obsahovala informáciu o stanoviskách orgánov, ktoré sa k návrhom zákonov povinne vyjadrujú aj postupne v legislatívnom procese.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 136 za, 3 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Bod č. 6 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika, takzvaná notifikačná povinnosť. Súviselo to s bodom 42, ktorý sme neprijali.

    Pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Schválili sme návrh.

  • O ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika hlasovať nemôžeme, pretože súvisí s bodom 36 spoločnej správy, a teda o ňom hlasovať nebudeme.

    Teraz budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som podal ja, a týka sa kvantifikácie vplyvu navrhovaného zákona na schodok verejnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 85 za, 12 proti, 42 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podal Pál Farkas a týka sa Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a špecifikácie jej úloh.

    Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 121 za, 1 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Posledný pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Cabaj dnes ráno, ktorý navrhol vypustiť ods. 3 z § 64 rokovacieho poriadku. Týka sa to možnosti vytvorenia poslaneckých klubov.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 23 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Požiadam vás teraz o krátku prestávku na to, aby sme skontrolovali, čo sme odhlasovali.

  • Páni poslanci, vyhlasujem dvadsaťminútovú prestávku. Páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa nerozchádzali. Po prestávke budeme hlasovať o ďalších prerokovaných návrhoch zákonov. V prípade, ak sa dovtedy ukáže, že sme neprijali nejaké kontroverzné uznesenia k prerokúvanému návrhu zákona o rokovacom poriadku, rokovali by sme o rokovacom poriadku, v prípade ak áno, tak budeme pokračovať v hlasovaní o ďalších prerokovaných bodoch. Prerušujem rokovanie na dvadsať minút. Poprosím predkladateľa a zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov, aby sa dostavili na rokovanie grémia.

    Pán poslanec Mikuš. Zapnite pána poslanca Mikuša.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si požiadať členov výboru pre európske záležitosti, aby po skončení rokovania prišli do rokovacej miestnosti výboru hneď, nie o 13.00 hodine, ale tak, ako je v pozvánke, po ukončení doobedňajšej časti rokovania. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.36 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 12.05 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Po oznámení pána spoločného spravodajcu, ktorý nemá poverenie gestorského výboru na prerokovanie návrhu zákona ihneď v treťom čítaní, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním o ďalších prerokovaných bodoch programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Poprosím pána poslanca Jozefa Šimka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko. Poprosím pánov poslancov o účasť na rokovaní. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som len chcel upozorniť, či náhodou, a to sa týka aj opozície, aj koalície samozrejme, lebo je po 12.00 hodine, či ctení kolegovia náhodou neodišli, lebo sme si neodhlasovali, že budeme hlasovať aj po 12.00 hodine, ja by som len na to chcel upozorniť. Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja keď som prerušil schôdzu, upozornil som, že po skončení rokovania v poslaneckom grémiu budeme pokračovať hlasovaním o ďalších prerokovaných bodoch programu. Po ich odhlasovaní prerušíme rokovanie na rokovanie o vrátených návrhoch zákonov pánom prezidentom. Predpokladám, že v priebehu pol hodiny môžeme odhlasovať desať prerokovaných bodov. Je súhlas s týmto?

  • Všeobecný súhlas.

  • Páni poslanci, hlasujeme.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto z poslancov, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 128 za, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona výborom a určení lehoty na prerokovanie. Navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána predsedu finančného výboru Farkasa, aby uviedol návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh prerokúvame ako tlač 790.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, odporúčam v súlade s naším rokovacím poriadkom § 73 ods. 3 písm. c), aby sme tento návrh prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 9 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady odporúčam tento návrh prideliť na prerokovanie v druhom čítaní výboru pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému výboru a ešte ústavnoprávnemu výboru, pre sociálne veci a bývanie a pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien s tým, aby výbory prerokovali do 24. novembra a gestorský výbor do 25. novembra uvedený návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 121 za návrh, 1 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána predsedu pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, aby uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte o tom hlasovať, nakoľko žiadne pozmeňujúce a iné návrhy neodzneli v prvom čítaní, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 129 za, 8 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Teraz dajte o tom hlasovať, pán predseda, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre európske záležitosti a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Ďalej spolu s týmto hlasovaním by sme mali hlasovať aj o tom, že určené výbory návrh zákona prerokujú do 24. novembra, gestorský do 25. novembra.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť lehoty, ako aj gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • Pán poslanec Brocka, prosím, aby ste uviedli návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poprosím technikov, aby priniesli výsledok predchádzajúceho hlasovania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa...

  • Poprosím vás, pán poslanec, najskôr...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 130 za, 2 proti, 2 nehlasovali, 5 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla na tom, že vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 866, prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Pán poslanec Mikloško. 140 prítomných, 106 za, 15 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, druhé hlasovanie. Odporúčam prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie s tým, že gestorským výborom bude výbor pre sociálne veci a bývanie. Lehota na prerokovanie uvedeného návrhu pre výbory do 24. novembra, pre gestorský do 25. novembra 2004.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 113 za, 1 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Navrátilovú o predloženie návrhov k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. p starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 887.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 100 za, 21, proti, 19 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 905 z 1. októbra 2004 navrhujem prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom za gestorský výbor odporúčam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby návrh prerokovali výbory do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 114 za, 1 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mená a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a i zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 857.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať v zmysle rokovacieho poriadku, ktorým sa prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. a zákon č. 544/1990 Zb. o odpadoch a miestnych poplatkoch v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 134 za, 2 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Zároveň navrhujem, aby návrh zákona bol predložený týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že gestorským výborom bude výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbory, ktorým bol tento vládny návrh zákon pridelený, ho prerokujú do 24. novembra 2004 a gestorský do 25. novembra 2004.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme za návrh prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 134 za, 2 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, aby uviedla návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, tlač 872.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave nezazneli žiadne návrhy, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 112 za, 4 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby sa predmetným návrhom zákona zaoberali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a výbor pre financie, rozpočet a menu s tým, aby gestorským výborom bol výbor pre pôdohospodárstvo a aby výbory rokovali o návrhu zákona do 24. novembra a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 119 za, 1 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Malchárka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 876. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 za, 2 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť a takisto výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2004 a v gestorskom výbore do 25. novembra 2004.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Majdovú, aby predniesla návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, tlač 878.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rokovacím poriadkom predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre zdravotníctvo...

  • Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste nevyrušovali. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • ... a ako gestorský výbor odporučí Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Lehoty na prerokovanie sú vo výboroch do 24. novembra a v gestorskom výbore do 25. novembra.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 za návrh, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Zmajkovičovú, aby z poverenia výboru pre verejnú správu uviedla návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, tlač 871.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 129 za, 1 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 24. novembra a gestorskému výboru do 25. novembra.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým pani poslankyňa odporúča prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Vavríka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 877.

  • Pán predseda, bude treba dať hlasovať o tom, aby sme prerokovali zákon v druhom čítaní podľa § 73 ods. 3 písm. c), lebo nebol daný iný návrh v rozprave v prvom čítaní. Takže dajte hlasovať o postúpení do druhého čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 62, proti 36, zdržalo sa 41, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uvádzal návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, tlač 879.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Tak ako som uviedol vo svojom úvodnom slove, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 62, proti 65, zdržali sa 9, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Zs. Komlósy, poslanec: Priznám sa pán predseda, po porade aj s legislatívcami Národnej rady nie je nám jasné, že vzhľadom na to, že v rozprave neodznel iný návrh, či teraz máme hlasovať o tom, že ho postúpime do druhého čítania. Podľa § 73 ods. 4 pán navrhovateľ predkladal síce návrh, ale už nie v rozprave. Rozprava bola uzavretá, čiže ten návrh už odznel mimo rozpravy.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prečítam uznesenie k § 73 zákona o rokovacom poriadku: „Národná rada Slovenskej republiky sa v druhom čítaní uznesie tak, že buď vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, alebo nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo ho prerokuje v druhom čítaní. Ak Národná rada neprijme uznesenie podľa odseku 3, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.“ Toto je uznesenie k § 73 zákona o rokovacom poriadku.

    Panie poslankyne, pokoj. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Reakcie v pléne.

  • Pán poslanec, páni poslanci, prosím o pokoj. Vyhlasujem päťminútovú prestávku. Poprosím navrhovateľa a spravodajcu, aby sa dostavili na krátku poradu. Poprosím, páni poslanci.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto, budeme pokračovať v hlasovaní. Budeme pokračovať v hlasovaní po podrobnejšom výklade § 73 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána poslanca, aby uviedol návrh uznesenia, ktorý predložil predkladateľ, ktorý predniesol v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Komlósy.

    Zs. Komlósy, poslanec: Pán poslanec Maxon predložil návrh uznesenia, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136, za 65, proti 30, zdržalo sa 38, nehlasovali 3.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov, tlač 881. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že sa Národná rada uznáša podľa § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137, za 61, proti 30, zdržalo sa 43, nehlasovali 3.

    Návrh sme neschválili.

    Týmto hlasovaním sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body 32. schôdze. Na základe dohody v poslaneckom grémiu prerušujem rokovanie 32. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny. Budeme pokračovať zajtra prerokúvaním návrhov zákonov, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, ktoré súvisia so zdravotníckou reformou.

    Pán poslanec Heriban, pán poslanec Bielik. Zapnite pána poslanca Heribana.

  • Ďakujem, pán predseda, omylom som stlačil tlačidlo.

  • Ďakujem pekne. Len dovoľujem si upozorniť kolegov...

  • Prosím, páni poslanci, o pokoj ešte.

  • ... členov výboru pre zdravotníctvo, že máme schôdzu o 14.30 hodine.

  • Výbor pre zdravotníctvo, o 14.30 hodine rokovanie výboru. Pán poslanec Banáš.

  • Chcem požiadať kolegov, členov delegácie Parlamentného zhromaždenia NATO, zajtra o pol jedenástej pred hlasovaním v miestnosti 183. Ďakujem.

  • Prosím kolegov z výboru pre európske záležitosti, aby prišli do rokovacej miestnosti hneď. Ďakujem.

  • Poprosil by som členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že výbor bude o 13.15 hodine v zasadačke č. 147.

  • Prerušenie rokovania o 12.39 hodine.