• Panie poslankyne, páni poslanci. Chcel by som poprosiť ešte pred začatím rokovania 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste umožnili zvolať na 10 minút poslanecké grémium vzhľadom na to, že došlo k programovým zmenám, myslím tým čo do obsahu bodov navrhnutých na rokovanie 32. schôdze Národnej rady. Chcel by som sa teraz poradiť s poslaneckými klubmi na rokovaní poslaneckého grémia o postupe prerokúvania jednotlivých bodov programu na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Preto vás poprosím o vyhovenie, aby sme začali rokovať o 13.30. Dovtedy by sme na úrovni poslaneckého grémia sa pokúsili prijať dohodu o zostavení poradia prerokúvania jednotlivých bodov programu a o 13.30 by sme začali rokovať už o programe schôdze. Zvolávam poslanecké grémium, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Páni poslanci, otváram rokovanie 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím všetkých prítomných pánov poslancov, aby sa stlačením tlačidla na hlasovacom zariadení prezentovali a osvedčili tak svoju prítomnosť na rokovaní 32. schôdze Národnej rady. 98 poslancov prítomných.

    Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal poslanec Karol Fajnor. Ďalej určujem overovateľov 32. schôdze, ktorými budú poslanci Jozef Šimko a Ľudmila Mušková a ich náhradníkmi Jozef Heriban a Igor Federič.

    Páni poslanci, poslankyne, program 32. schôdze vám bol rozdaný do lavíc vrátane poradia, v akom navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokúvala jednotlivé body programu. Chcem vás ďalej informovať, že po dohode v poslaneckom grémiu a na môj návrh sme sa dohodli, že zajtra po poludňajšej obednej prestávke bude prerušené rokovanie 32. schôdze Národnej rady a to z dôvodu, aby sme umožnili výborom, ktorým sú pridelené zákony, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, prerokovať a pripraviť spoločné správy. Rokovať o vrátených zákonoch pána prezidenta začneme vo štvrtok ráno o 9.00 hodine, a to tými zákonmi, ktoré súvisia so zdravotnou reformou. Po prerokovaní týchto zákonov by sme pokračovali v rokovaní o ďalších prezidentom vrátených zákonoch na opätovné prerokovanie a ďalej bodmi programu, tak ako sú uvedené v návrhu 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že na návrh gestorských výborov návrh o menovom vývoji uvedie guvernér Národnej banky Slovenska a správu o hospodárení Sociálnej poisťovne uvedie predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne. Na to, aby mohli v Národnej rade vystúpiť, je potrebný súhlas Národnej rady, ktorý, chcem požiadať, aby Národná rada udelila pri schvaľovaní programu 32. schôdze ako celku.

    Teraz, pani poslankyne, páni poslanci, sa vás chcem spýtať, či má niekto z prítomných poslancov návrhy na zmenu alebo doplnenie programu 32. schôdze Národnej rady. Pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem, pán predseda. Predkladám návrh na doplnenie programu o oprave uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 861, o návrhoch na zmeny v zložení členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách. Chcem na tomto rokovaní k tomuto bodu dať návrh na opravu, na zmenu delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, pretože súčasný stav tohto parlamentného rozhodnutia je v rozpore s vnútornými dokumentmi Rady Európy.

  • Vážený pán predseda, žiadam doplniť program nasledujúcej schôdze o nasledovný bod, ktorý, zároveň žiadam, aby bol prerokovaný ako bod č. 2 s nasledovným textom: Návrh uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby vláda Slovenskej republiky predložila správu súvisiacu s finančnou a majetkovou analýzou postupovania pohľadávok Slovenskej konsolidačnej akciovej spoločnosti so zameraním na postupovanie pohľadávok, u ktorých boli vystavené záručné listiny inštitúcií verejného sektora a postupovanie všetkých pohľadávok, ktorých hodnota prevyšuje hodnotu 50 miliónov korún, do 15. 11. 2004.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Mám tri návrhy na doplnenie programu tejto schôdze. Po prvé, žiadam predsedu vlády pána Dzurindu o informáciu, ako pokračuje dostavba nového objektu Národného divadla, ako sa využíva 50 miliónov Sk z verejných zdrojov, ktoré na tento účel určil štátny rozpočet na rok 2004, no a preto pána Mikuláša Dzurindu, lebo vláda už riešila tento problém, nie ako ministerstvo kultúry, ale ako kolektívny orgán, za čo je zodpovedný pán predseda vlády v tomto prípade. Potom by som poprosil prizvať na rokovanie ministra kultúry pána Chmela a o predloženie informácie pánom ministrom o ekonomickej situácii rezortu kultúry vo väzbe na diskutovaný projekt štátnej koncepcie kultúrnej politiky. To znamená, aké sú predstavy rezortu o skĺbenie rozvojovej strategickej koncepcie s realitou navrhovaného rozpočtu na rok 2005 vo výške 3,...

  • Pán predseda, odovzdám písomne, samozrejme, aby to bolo jednoduchšie. A po tretie, navrhujem požiadať ministra spravodlivosti o informáciu, ako bude jeho rezort riešiť hroziace dôsledky prebiehajúcej exekúcie majetku Štátneho divadla v Košiciach v prípade, ak generálna prokuratúra skonštatuje opodstatnenosť námietok divadla a prikáže v tejto veci nové konanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby do programu 32. schôdze Národnej rady bol zaradený nový bod a to návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 21 dní predložila a) správu o finančnom hospodárení v Slovenských aerolíniách, a. s., za posledné 3 roky so stanoviskom, ako vláda riešila pretrvávajúce nedostatky v tejto spoločnosti a aké vyvodila dôsledky za súčasný stav, b) zmluvu o finančnej pomoci zo septembra 2004 medzi Slovenskými aerolíniami a Austrian Airlines s komentárom vlády o jej opodstatnenosti. Návrh prosím zaradiť na piatok 22. 10. o 9.00 hodine ako prvý bod rokovania. Ďakujem.

  • Ďalšie návrhy do programu nie sú. Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktoré podali poslanci. Pán poslanec Tkáč navrhuje opravu uznesenia Národnej rady 861, ktorá sa týka zmeny v zložení členov delegácií v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Pán poslanec, ja dám hlasovať, ale neviem, o čom by sme mali dať hlasovať, pretože Národná rada zvolila členov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy na predchádzajúcej schôdzi a neviem, aký návrh vlastne máme schváliť, lebo vy hovoríte len všeobecne o zmenách v zložení členov delegácie. Niekoho máme odvolať, iného zvoliť, alebo o akú zmenu uznesenia vlastne ide? Nech sa páči. Nie je diskusia, len ja chcem, lebo nechcem dať hlasovať o nezmyselnom bode programu.

  • Ak dovolíte, tento bod je veľmi zmyselný, pretože ten stav, ktorý je v súčasnosti taký, že Rada Európy odmietla akceptovať rozhodnutie Národnej rady, a ide o to, aby sa členovia delegácie renominovali podľa vnútorných dokumentov Rady Európy. Je to návrh na bod programu, kde by sa tie veci vysvetlili. Ak by som odporučil pani predsedníčke delegácie, pani Brestenskej, ona rokovala s Radou Európy, má presné informácie.

  • Páni poslanci, v tejto chvíli nevidím dôvod, aby sme o tomto diskutovali. Národná rada je zvrchovaný a suverénny orgán Slovenskej republiky,

  • ktorý musí byť rešpektovaný každým jedným medzinárodným fórom, a jeho uznesenie by malo byť záväzné tak pre nás ako aj pre tie orgány, ku ktorým naše rozhodnutie smeruje. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • O návrhu na zmeny v zložení členov delegácií v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a o zmene uznesenia 861.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 34 za návrh, 45 proti, 47 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili. Neschválili, pardon.

    Teraz poprosím pána poslanca Šulaja, aby ešte raz zopakoval návrh na doplnenie programu 32. schôdze. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • O prerokovanie návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby vláda Slovenskej republiky predložila správu súvisiacu s finančnou a majetkovou analýzou postupovania pohľadávok Slovenskej konsolidančnej, a. s., so zameraním na postupovanie pohľadávok, u ktorých boli vystavené záručné listiny inštitúcií verejného sektora a postupovanie všetkých pohľadávok, ktorých hodnota prevyšuje hodnotu 50 miliónov korún.

  • Pán poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na doplnenie bodu 32. schôdze o návrh uznesenia tak, ako ho predniesol pán poslanec Šulaj.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 69 za, 9 proti, 58 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Tri návrhy podal pán poslanec Jarjabek. Prvý, ktorým žiada predsedu vlády o informáciu, ako pokračuje dostavba nového objektu Národného divadla, ako sa využilo 50 miliónov Sk z verejných zdrojov, ktoré na tento účel určil štátny rozpočet na rok 2004 a ako dostavbe pomôže necelých 20 miliónov Sk, ktoré na tento účel určuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2005. Národná rada, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 67 za, 7 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali,

    návrh sme neschválil.

    Druhý návrh, ktorý podľa pán poslanec Jarjabek, je požiadavka na pozvanie na rokovanie Národnej rady ministra kultúry Chmela so žiadosťou o predloženie informácie o ekonomickej situácii rezortu kultúry vo väzbe na diskutovaný projekt štátnej koncepcie kultúrnej politiky, aké sú predstavy vedenia rezortu o skĺbení rozvojovej strategickej koncepcie s realitou navrhovaného rozpočtu na rok 2005 vo výške 3,7 miliárd Sk. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 64 za, 2 proti, 74 sa zdržalo, 1 nehlasoval,

    neschválili sme návrh.

    Tretí návrh pána poslanca, navrhuje požiadať ministra spravodlivosti o informáciu, ako bude jeho rezort riešiť hroziace dôsledky prebiehajúcej exekúcie majetku Štátneho divadla v Košiciach v prípade, ak generálna prokuratúra skonštatuje opodstatnenosť námietok divadla a prikáže v tejto veci nové konanie. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 67 za, 1 proti, 72 sa zdržalo, 2 nehlasovali,

    návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Vážneho, aby ešte raz zopakoval návrh na zaradenie bodu programu do rokovania 32. schôdze Národnej rady. Pán poslanec, prvý návrh.

  • Ide to, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky, samozrejme, uznesením, aby do 21 dní predložila, a) správu o finančnom hospodárení Slovenských aerolínii, a. s., za posledné tri roky zo stanoviskom, ako vláda riešila pretrvávajúce nedostatky v tejto spoločnosti a aké vyvodila dôsledky za súčasný stav, b) aby vláda predložila zmluvu o finančnej pomoci zo septembra 2004 medzi Slovenskými aerolíniami, a. s., a Austrian Airlines s komentárom o jeho opodstatnenosti, prosím zaradiť ten bod na piatok 22. 10. o 9.00 ako prvý bod v prípade, že bude schválený, ďakujem.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 74 za, 1 proti, 54 sa zdržalo, 6 nehlasovalo,

    návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o programe 32. schôdze Národnej rady so schválenými doplňovacími bodmi programu ako o celku, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 110 za návrh, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali,

    návrh programu 32 schôdze sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady k žiadosti o predloženie stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005. Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 909, poprosím teraz, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predseda výboru pán poslanec Farkas predniesol návrh uznesenia.

  • Ďakujem pekne, vážené dámy, vážení páni, moja úloha je tá, aby som vás presvedčil o tom, že je potrebné prijať takéto uznesenia v pléne Národnej rady, ako vieme, podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vláda vždy do 15. októbra predkladá Národnej rade návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok a potom zhruba od 15. novembra jednotlivé výbory prerokúvajú tieto návrhy spoločne s príslušnými kapitolami a potom po prerokovaní vo výboroch prerokuje celý návrh aj gestorský výbor. Vychádzajúc z toho, že by sme chceli zabezpečiť aj v tomto roku, aby poslanci mali k dispozícii dostatok materiálov a reálnych pohľadov na predložený návrh štátneho rozpočtu, chceli by sme zabezpečiť aj v tomto roku, aby poslanci mali k dispozícii aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ale v zákone o Najvyššom kontrolnom úrade č. 39/1993 v § 5 ods. 1 je daná takáto možnosť iba v tom prípade, keď Národná rada požiada Najvyšší kontrolný úrad o predloženie takéhoto stanoviska. Tak v tomto...

  • ...by som vás chcel požiadať o podporu nasledujúceho návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa. Že žiadame o predloženie stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005. Termín do 15. novembra 2004. V pôvodnom návrhu, ktorý ste dostali, je termín 22. november, ale vychádzajúc z toho, že výbory začnú o tomto návrhu rokovať zhruba v tom týždni od 15. novembra, tak sme sa dohodli s pánom predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, že nám toto ich stanovisko predložia do 15. novembra 2004, a pán predseda vyšiel ústrety našej požiadavke. Teda žiadam vás, aby ste si opravili potom ten dátum - 22. november na 15. november, ďakujem pekne, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto z prítomných poslancov, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Páni poslanci chcem poprosiť, aby sme o tomto návrhu uznesenia a ďalších dvoch bodoch programu o vrátených zákonoch pánom prezidentom hlasovali hneď po ich prerokovaní, rokovali potom o ďalších bodoch programu a hlasovali o nich o 17. hodine, je súhlas s takýmto postupom? Áno, ďakujem. Poprosím teraz pána poslanca, predsedu výboru Farkasa, aby predniesol návrh uznesenia.

  • Áno, ďakujem, pán predseda, teda navrhujem hlasovať o tomto návrhu, ako som to prečítal, že žiadame Najvyšší kontrolný úrad predložiť Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005 s termínom 15. november 2004.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán predseda finančného výboru, o návrhu uznesenia, ktorým žiada Najvyšší kontrolný úrad predložiť stanovisko k návrhu Štátneho rozpočtu na rok 2005. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 117 za, 1 sa zdržal,

    návrh uznesenia Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o zákone z 10. septembra 2004 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Materiál ste dostali ako tlač 903. Poprosím teraz pani spoločnú spravodajkyňu, ktorú určil výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, Libušu Martinčekovú, aby Národnú radu informovala o výsledku a stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému návrhu, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám na základe poverenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní zákona z 10. septembra 2004 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 903, informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto vrátenému zákonu a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe uvedenej ako tlač 903a, ktorú máte pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vrátenom zákone, tlač 903a, bola schválená uznesením gestorského výboru Národnej rade Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 165 dňa 18. októbra 2004. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 914 z 15. októbra 2004 pridelil vrátený zákon, tlač 903, na opätovné prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, uvedené výbory prerokovali vrátený zákon v stanovenej lehote. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o zákone z 10. septembra 2004 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 903, nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie. K vrátenému zákonu určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesenie č. 162 zo 7. októbra 2004 súhlasil so zákonom z 10. septembra 2004 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 903, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v znení pripomienok uvedených v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 3 v časti IV spoločnej správy, tlač 903a.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk k zákonu z 10. septembra 2004 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 903, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov, otváram, pardon, pre spravodajcov, navrhovateľom je pán prezident, tejto konkrétnej veci. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne, nevidím, že by sa hlásil niekto z prítomných poslancov, okrem pani spoločnej spravodajkyne. Nech sa páči, vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú. Pani spoločná spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vystúpila v rozprave k vrátenému zákonu z 10. septembra 2004 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    7. septembra 2004 Národná rada Slovenskej republiky opätovne schválila zákon z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 801. Pri prerokúvaní tohto návrhu zákona Národná rada Slovenskej republiky neschválila pripomienky prezidenta Slovenskej republiky a zákon schválila v pôvodnom znení. V dôsledku takéhoto rozhodnutia Národnej rady bol zákon schválený 7. septembra 2004 so spätnou účinnosťou, t. j. teda, že zákon nadobúda účinnosť od 1. septembra 2004. To nie je v súlade s princípmi právneho štátu, ktoré retroaktivitu právnych noriem nepripúšťajú. Legislatívne najvhodnejšie odstránenie uvedenej neústavnej situácie sa zvolilo po dohode v politickom grémiu dosiahnutím novelizácie tohto zákona. Vzhľadom na urýchlenú potrebu odstránenia retroaktivity schváleného zákona bolo vhodným spôsobom riešenia podanie poslaneckého návrhu v rámci druhého čítania zákona o návrhu iného zákona v pléne Národnej rady na návrh skupiny °15 poslancov. Vložením čl. V, ktorý obsahoval posunutie účinnosti zákona o obecnom zriadení do zákona, ktorý bol v tom čase v druhom čítaní, zákon o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, chcela Národná rada napraviť svoje pochybenie. Je však potrebné uviesť, že už v čase schválenia novelizácie zákona o obecnom zriadení v čl. V sa vyžadovalo, aby zákon bol podpísaný ústavnými činiteľmi a uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo však tak nebolo. Preto jedným z dôvodov na vrátenie zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prezidentom Slovenskej republiky, uvedené v jeho rozhodnutí je, že nie je možné novelizovať zákon, ktorý nie je platný. Všeobecné záväzné právne predpisy, ktorým je zákon nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. Preto pripomienky pána prezidenta uvedené v časti III jeho rozhodnutia v bodoch 2 a 3 obsahovali vypustenie čl. V. zo zákona z dôvodu, že v tom čase sa novelizuje neplatný zákon, ktorý ešte nebol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Vrátený zákon prezidentom Slovenskej republiky o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý neprijal platné uznesenie, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, tak ako to vyplýva zo spoločnej správy, tlač 903a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pri prerokovaní pripomienok pána prezidenta uvedené v bodoch 2 a 3 v časti III jeho rozhodnutia si však neuvedomil, že zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, bol medzitým už publikovaný a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 535/2004 dňa 13. októbra 2004. Situácia sa teda zmenila, pretože ide o platný zákon.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pri akceptovaní uvedených pripomienok pána prezidenta však nezohľadnil aktuálny stav, aký platí pre publikovanie právneho predpisu, a teda jeho platnosť. Preto som toho názoru, že pripomienky pána prezidenta uvedené v spoločnej správe, tlač 903a, v časti IV pod bodmi 2 a 3, odporúčané gestorským výborom na schválenie, nie je potrebné prijať, ak Národná rada má záujem napraviť retroaktivitu obsiahnutú v zákone č. 535/2004 Z. z. v novele zákona o obecnom zriadení. Súčasne žiadam o týchto dvoch pripomienkach hlasovať osobitne.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver chcem zdôrazniť, aby ste pri hlasovaní o bodoch 2 a 3 spoločnej správy zobrali do úvahy moje vystúpenie v rozprave, že publikovaním zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v Zbierke zákonov sa situácia zmenila a napriek odporúčaniu gestorského výboru nie je potrebné tieto pripomienky schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa. Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone pána prezidenta o obchodovaní s emisnými kvótami. Pani spoločná spravodajkyňa vysvetlila dôvody, ktoré nás viedli k návrhu zmeny pôvodne predloženého zákona vládou, ale aj dôvody, ktoré uviedol pán prezident, ktoré majú výsostne legislatívnotechnický charakter. Ide o to, aby sme zosúladili zákon o obecnom zriadení a termíny lehoty účinnosti ustanovení týkajúcich sa úpravy vlastníckych vzťahov a aby zákon mohol vstúpiť do účinnosti, budeme teraz hlasovať o jednotlivých odporúčaniach pána prezidenta Slovenskej republiky podľa pripomienok, ktoré sú uvedené pod bodom 1, 2 a 3, kde pani spoločná spravodajkyňa upozornila na dôvody, prečo prijať pripomienku pod bodom 1 a neprijať pripomienky pod bodom 2 a 3. Páni poslanci, prezentujme sa. Pani spoločná spravodajkyňa!

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pripomienkach pána prezidenta, uvedené v bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o pripomienke 1. Pán poslanec Abelovský.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 127 za, 1 nehlasoval.

    Pripomienku pod bodom 1 sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pripomienkach pána prezidenta a to o bode 2 a 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť, ale zoberte do úvahy moje vystúpenie v rozprave. Ďakujem.

  • Prosím, prezentujme sa. Budeme hlasovať teraz o pripomienke pod bodom 2 a 3 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 3 za návrh, 77 proti, 47 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pripomienky pod bodom 2 a 3 sme neschválili.

    Odhlasovaním týchto pripomienok, pani spoločná spravodajkyňa, ešte sa vás chcem opýtať, či môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu?

  • Áno, pán predsedajúci, pristúpme k tretiemu čítaniu.

  • Pristúpime k tretiemu čítaniu o vrátenom návrhu o emisných kvótach, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok. Prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že na prijatie zákona je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 10. septembra 2004 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    zákon z 9. septembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich (tlač 902),

    ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie a ktorý máte ako tlač 902. Poprosím teraz, aby z poverenia gestorského, ústavnoprávneho výboru pán poslanec Vlastimil Ondrejka informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, zákon z 9. septembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím 913 z 5. októbra 2004 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Zároveň určil ústavnoprávny výbor ako gestorský. Výbory prerokovali predmetný zákon nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením 669 zo 14. októbra a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením 292 z 13. októbra 2004 odporúčali zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou schváliť v znení pripomienok prezidenta republiky uvedených v časti III spoločnej správy. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, pán prezident vyslovil 9 pripomienok voči uvedenému zákonu. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu z 9. septembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 382/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom I tejto informácie, prerokoval 14. októbra 2004 v spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor spoločnú správu neschválil. Uznesením zo 14. októbra 2004 č. 677 poveril poslanca Národnej rady Vlastimila Ondrejku, aby informoval na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov. Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za informáciu gestorského výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Nie? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím pána poslanca Ondrejku, spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k prerokúvanému zákonu o sudcoch a prísediacich, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pripomienkach pána prezidenta. Navrhujem hlasovať o pripomienkach spoločne, od 1 až po 9.

  • Páni poslanci, poprosím vás, aby sme sa upokojili. Pristúpime k hlasovaniu o pripomienkach pána prezidenta, ktoré sú uvedené v informácií ústavnoprávneho výboru pod bodom 1 až 9. Spoločný spravodajca odporúča hlasovať o všetkých naraz. Gestorský výbor odporúča schváliť. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal,

    návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky pripomienky pána prezidenta. Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu?

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 83 za, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    správa o situácii v Iraku.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 791. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh správy uviedol a odôvodnil pán minister obrany Slovenskej republiky Juraj Liška. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1 118 zo 6. júla 2004 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 735 zo 14. júla 2004 predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky materiál Správa o situácii v Iraku. Cieľom materiálu je poskytnúť informáciu o situácii v Iraku, o naplňovaní cieľov pobytu ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku a o podmienkach, za ktorých bude tento pobyt ukončený. Vzhľadom na to...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále! Poprosím zatvoriť dvere na rokovacej sále.

  • Vzhľadom na to, že od spracovania materiálu uplynuli viac ako 3 mesiace, sústredím sa vo svojom vystúpení len na niektoré kľúčové, aktuálne faktory, ktoré sa viažu na pôsobenie našej ženijnej odmínovacej jednotky v Iraku. Chcem zdôrazniť, že ženijná jednotka ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci mnohonárodných síl v Iraku svoj mandát mala schválený Národnou radou Slovenskej republiky, plnila a naďalej plní aj napriek zložitej bezpečnostnej situácií v poslednom období. Významnou mierou prispieva k plneniu úloh medzinárodných síl a zvyšovaniu bezpečnosti predovšetkým civilného obyvateľstva. Medzinárodným silám sa postupne darí naplňovať základné ciele operácie, podarilo sa zaistiť muničné sklady, ktoré ostali otvorené po páde Hussajnovho režimu, na splnení tejto úlohy sa podieľala aj naša jednotka. Pokračuje transformácia bezpečnostných síl Iraku a do súčasnej doby bolo vycvičených okolo 17 000 irackých vojakov. Podľa vyjadrenia veliteľa poľskej mnohonárodnej divízie z 5. októbra 2004 zlepšuje sa spolupráca s miestnym obyvateľstvom v oblasti získavania spravodajských informácií a rastie podpora civilného obyvateľstva v boji proti terorizmu a odporcom koaličných síl. V súčasnosti podporuje 60 až 70 % civilného obyvateľstva medzinárodné sily. To má jednoznačne veľký zahraničnopolitický význam, pretože Slovenská republika sa svojím postojom zaradila medzi krajiny, ktoré sú aj reálne schopné prispievať k bezpečnosti a stabilite ďaleko od svojho územia. Ženijná odmínovacia jednotka po rotácii vykonanej v dňoch 27. júla až 3. augusta plní odborné úlohy vyplývajúce z jej mandátu. Počas doterajšej misie príslušníci ženijnej jednotky mechanicky odmínovali viac ako 500 000 m2 plochy a takmer 90 000 m2 odmínovali ručne. Zničili viac ako 120 protitankových mín, okolo 6 000 delostreleckých granátov, viac ako 1 400 mínometných granátov, cca 1 400 rakiet, viac ako 1 600 granátov a takmer 10 000 kusov malej munície a 800 kusov inej munície. V poslednom období príslušníci jednotky vykonávali ženijný prieskum v priestoroch opevňovacích prác v tábore, ošetrovanie a bežnú údržbu techniky, vykonávajú pravidelnú ročnú inventarizáciu materiálu a techniky. Dnes, 19. októbra 2004, prebieha veliteľská konferencia u veliteľa mnohonárodnej divízie na zabezpečenie úloh redislokácie veliteľstva divízie a niektorých útvarov divízie do nových operačných priestorov. Divízia opúšťa oblasti Karbala a Babylon, ktoré budú odovzdané dočasnej irackej vláde. Pôvodné odmínovacie projekty rozpracované pre našu jednotku v priestoroch Karbala a Wasit boli z dôvodov redislokácie zastavené. Úlohou našej ženijnej jednotky preto bude v nastávajúcom období zabezpečiť ženijný prieskum komunikácií a priestorov novej dislokácie veliteľstva divízie a vykonávať ženijné opevňovacie práce malého rozsahu v nových priestoroch dislokácie veliteľstva divízie s predpokladaným termínom ukončenia do 15. decembra 2004. Uvedené úlohy plne napĺňajú mandát našej jednotky. Som presvedčený - a v tomto ma utvrdili aj výsledky mojich rokovaní so štátnym tajomníkom obrany dočasnej irackej vlády, s veliteľom operácie spojených síl generálom Georgeom Keisym a s veliteľom mnohonárodnej divízie generálmajorom Andrejom Ekjertom počas mojej návštevy v Iraku dňa 24. augusta 2004 -, že úplné alebo čiastočné stiahnutie medzinárodných síl pôsobiacich v Iraku a teda aj slovenskej jednotky by nebolo správne. Štáty medzinárodnej koalície sú napriek zložitosti situácie a násiliu zo strany odporcov novej vlády odhodlané pokračovať vo svojej misii a nepodliehajú ani bezprecedentnému vydieraniu teroristických únoscov. V súčasnosti totiž v Iraku neexistuje žiadna iná bezpečnostná sila, ktorý by bola schopná zaistiť čo i len základné bezpečnostné potreby obyvateľstva. Toto potvrdil aj predseda dočasnej irackej vlády Alláwi dňa 23. septembra 2004 na valnom zhromaždení OSN, kde aj za prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky vyzval mnohonárodné sily na zotrvanie v Iraku. 24. septembra 2004 počas môjho rokovania s ministrom obrany USA Donaldom Rumsfeldom nám bola zo strany USA prisľúbená pomoc ohľadom možnej návštevy Slovenskej republiky vysokým irackým predstaviteľom, ktorý by navštívil aj Národnú radu Slovenskej republiky, verejne ocenil prínos Slovenskej republiky pri stabilizácii krajiny a potvrdil záujem irackej vlády o prítomnosť koaličných síl vrátane našej jednotky v Iraku.

    13. októbra 2004 ma počas neformálneho stretnutia ministrov obrany členských štátov NATO ubezpečil minister obrany Poľskej republiky, že Poľská republika síce uvažuje o určitom znížení svojej účasti v operácií Trvalá sloboda v roku 2005, ale naďalej zostane plniť úlohy misie vrátane úloh zaručenia bezpečnosti príslušníkov našej jednotky. Dohodli sme sa, že o ďalšom vývoji situácie v Iraku sa budeme priebežne informovať a koordinovať náš ďalší postup. Dovoľte mi tiež spomenúť, že Slovenská republika ako člen Aliancie bude reagovať na rozhodnutie istanbulského samitu NATO o možnosti poskytnutia priamej pomoci pri výcviku irackých bezpečnostných síl a poskytnutia iných materiálnych foriem pomoci Iraku. V tomto duchu dôsledne posúdime naše možnosti v účasti na výcviku irackých bezpečnostných síl priamo v Iraku v súlade s konceptom operácie, ktorý schválila Severoatlantická rada 22. septembra 2004. O našom konkrétnom príspevku rozhodne v konečnom dôsledku vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky. V súčasnej dobe pripravujeme výcvik irackých špecialistov na odmínovanie, ktorý sa uskutoční v termíne 5. až 23. decembra 2004 na území Slovenskej republiky vo výcvikovej základni mierových síl OSN Nitra. Som presvedčený, že čím skôr bude Irak schopný a pripravený prevziať zodpovednosť za vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť krajiny, tým skôr sa bude môcť aj jednotka ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátiť domov.

    Vážený pán predseda, žiadam vás o prerokovanie tohto materiálu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie správy. Poprsím teraz pána poslanca Vavríka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k správe o situácií v Iraku, ktorú v mene vlády predniesol pán minister obrany Juraj Liška.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady, za udelené slovo. Dovoľte mi, ctené kolegyne, kolegovia, aby som vás poinformoval o prerokovaní správy vlády, ktorú predložil minister obrany vo výboroch Národnej rady. Pán predseda Hrušovský pridelil túto správu, aby prerokovali dva výbory a to výbor zahraničný a výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň poveril predseda, aby túto správu dnes v pléne sme vám predložili. Oba výbory správu prerokovali a vzali ju na vedomie a odporúčajú aj plénu Národnej rady túto správu vziať na vedomie. Treba tiež povedať, cez zahraničný výbor požiadal ministra obrany, aby upresnil text týkajúci sa mandátu slovenských vojakov v zahraničí, ale to bolo odporúčanie smerom k ministrovi a nesúvisí s rokovaním Národnej rady. Ešte predseda Národnej rady požiadal výbor pre obranu a bezpečnosť, aby sme pripravili uznesenie pre plénum Národnej rady, to tiež máte v tlači 791a pripnuté, uznesenie je veľmi jednoduché: Národná rada berie na vedomie správu o situácií v Iraku.

    To je všetko zo správy výboru pre obranu a bezpečnosť, zo zahraničného výboru, pán predseda Národnej rady, poprosím, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu a po rozprave potom budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré som si dovolil vám predniesť. To je všetko, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska Jozef Ševc, SDKÚ Jozef Banáš a za stranu Smer pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči, pán poslanec Ševc.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Mali sme možnosť na ostatnom zasadnutí Národnej rady, keď sme predkladali materiál na stiahnutie vojsk, vyjadriť sa širšie k tejto problematike. Ja sa i napriek tomu chcem zastaviť pri niektorých momentoch, ktoré ešte treba zrejme v súvislosti s touto správou doplniť. Zastávam názor, že predložená správa je udalosťami v Iraku a predovšetkým okolo Iraku prekonaná. Bola formulovaná niekedy pred prázdninami, dnes je stav úplne iný. Nezodpovedá skutočnostiam dneška, treba povedať, a predovšetkým, ak niekto chce, už len tým, čo potvrdil generálny tajomník OSN, že OSN nedala mandát pre vstup do Iraku. To znamená, že sú tam vojská bez mandátu OSN. V USA padla hlava riaditeľa CIA a samotný prezident Bush priznáva, že ho rozviedka neinformovala presne, a to isté priznáva i pán predseda vlády Blair v anglickom parlamente.

    Som ďaleko od toho, aby som hodnotil pohnútky autorov tejto správy, prečo to formulovali tak, ako je to predložené, keď časovo sami v minulosti boli na návšteve našich vojakov v Iraku a presvedčili sa na vlastné oči, aký je tam daný stav. Treba povedať to, čo sa možnože aj v našej tlači neprávom objavilo, že naši vojaci sú v Iraku na akomsi výlete. Ťažko s tým súhlasiť, zrejme to asi nebude pravda, je, sú asi, zrejme asi za určitým účelom, ale čo je pravda, je, že žijú v izolácii od okolitého sveta a pod prísnou cenzúrou. To zrejme pán minister Liška sám dobre vie. Vie aj to, že slúžime iným a stali sme sa okupantmi v Iraku spolu s ostatnými vojskami. Lokajstvo, samozrejme, ktoré z našej strany tu je v tomto prípade, neumožňuje zaujať iný postoj, aký je postoj v samotných Spojených štátoch amerických. Najhoršie sú skutočne na tom pseudovíťazi, preto ešte dlho po získaní moci rinčia zbraňami a najrôznejším spôsobom ubližujú porazeným a všetkým, ktorí ohrozujú ich ambície a plány. V posledných desaťročiach boli urobené viaceré výskumy ľudského násilia a zločinov na príklade 967 vojen a 1 629 vnútorných nepokojov od roku 600 pred naším letopočtom až po súčasnosť. A hlavný záver: demokratické režimy – takzvané - boli rovnako militantné ako autokratické a mali takú istú úroveň zločinnosti.

    11. september 2001 nielen pre Američanov, ale aj pre moslimský svet je výzvou a pre USA, samozrejme, historickým dňom. Položme si však otázku, prečo Bush po tomto dátume oznamoval svetu: „Buď ste s nami, alebo s teroristami“. Teda buď ste za civilizáciu a dobro, to znamená za nás, za Američanov, alebo za barbarstvá a zlo, teda za Irak. Rozhodnite sa. A národom, ktoré sa rozhodnú nesprávne, odkázali: Majte sa na pozore. A Slovensko sa postavilo do pozoru. Prečo? V záujme čoho? Zrejme dnes každému vo svete je jasné, že USA vojnou proti Iraku sledujú celý rad veľmi dôležitých cieľov, ktoré majú jedného spoločného menovateľa - upevniť ich imperiálnu pozíciu a zabezpečiť im nadvládu nad svetom. Pre USA okrem ich hlavného cieľa je ešte dôležitejšie niečo iné. V súčasnosti asi 25 % svetovej produkcie ropy pochádza z oblasti Perzského zálivu. Predpokladá sa, že tento podiel „porastie“. V oblasti sa nachádzajú viac ako dve tretiny svetových overených zásob ropy. Krajne dôležité je aj to, že ropa z oblasti Perzského zálivu je vysoko kvalitná, náklady na jej ťažbu sú 5 až 10-krát násobne nižšie ako v Rusku. Dôležité pre USA je nielen to, aby lacná ropa prúdila z Perzského zálivu, ale hlavne to, aby sa nachádzala v ich rukách, aby mali pod kontrolou celý región. Americkí jastrabi sú presvedčení, že bez ovládnutia Perzského zálivu a vojenskej prítomnosti v Iraku dosah USA na ovplyvňovanie udalostí v mnohých dôležitých regiónoch sveta by bol značne obmedzený. Svet si konečne musí uvedomiť, že Američania v Iraku nebojujú len o ropu, ale o nadvládu nad svetom. Niekto by mohol povedať, že ešte nič a nikomu stromy do neba nedorástli. Je to pravda. Pravda je aj to, že samotný zápas o nadvládu nad svetom môže byť osudový pre celú ľudskú civilizáciu. Vojenské dobrodružstvo v Iraku stálo nemálo životov a prostriedkov. Boli zničené nenahraditeľné kultúrne pamiatky. Ceny ropy sústavne rastú. Každý deň zomierajú ľudia. Už dnes sa transparentne črtajú nové vojenské konflikty v regióne. Hrozí sa Iránu, hrozí sa Sýrii, hrozí sa ostatným štátom. Bushova vláda zverejnila v septembri 2002 dokument o americkej bezpečnostnej stratégii, ktorý nenechal nikoho na pochybách o ich plánoch zabezpečiť, aby sa žiadna krajina vo svete nemohla postaviť do cesty ich vojenskej moci. Naviac k tejto doktríne ešte pribudla ďalšia, ešte nebezpečnejšia, doktrína amerického práva na preventívny úder proti každému, kto sa znepáči Spojeným štátom. A obe doktríny sú v príkrom rozpore s 51. článkom Charty OSN, ktorý dovoľuje použitie sily iba v prípade sebaobrany a len vtedy, ak ozbrojený útok nastal proti členovi OSN. Ted Kennedy povedal, že vojna v Iraku je podvod „zorchestrovaný“ v Texase s cieľom zabezpečiť prezidentovi politickú reklamu a znovuzvolenie v nasledujúcich voľbách. Predložená Správa o situácii v Iraku, myslím si, že by mala byť stiahnutá z rokovania Národnej rady. Tu nejde o samotný obsah správy, ide o to, že slovenskí vojaci nemajú čo robiť v Iraku a mali by sa vrátiť domov, tak ako sa vracajú iné vojská koaličných síl, ktoré to pochopili na rozdiel od našej vlády, ale aj tejto Národnej rady Slovenskej republiky. Bolo by správne, keby naše vojská boli stiahnuté do konca tohto roku. Voľby, ktoré sa pripravujú v Iraku a ktoré sa avizujú, nemôžu byť demokratické ani slobodné pod hlavňami zbraní. Slobodné môžu byť len bez prítomnosti okupačných vojsk, ak nie, bolo by to iba divadlo. Mier môže v Iraku byť zaistený bez cudzích vojsk, iba vlastnými, irackými silami. Preto poslanci za KSS budú hlasovať proti tejto správe. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami. Teraz by som poprosil, keby zostali na svetelnej tabuli len mená poslancov, ktorí sú s faktickými poznámkami, predpokladám, že pán poslanec Juščík a Bollová. Všetci ostatní sú prihlásení do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Juščík...

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo, chcel by som vážené kolegyne, kolegovia podporiť kolegu Ševca v tom, že áno, tú správu je potrebné stiahnuť. Ukončiť a zbytočne sa v tomto parlamente o takýchto veciach baviť. Vrátiť sa k tomu, čo sme zamietli, návrh komunistických poslancov, aby vojská boli stiahnuté z Iraku. Je hanbou našej republiky, ale i nás všetkých tu ako sedíme, že sme vôbec podporili interventov, že sme podporili Spojené štáty americké, tak ako to predrečník povedal, presne v ich záujmoch. Dá sa hovoriť, že pred mesiacom a pol sme oslávili 60. výročie Slovenského národného povstania. Aj vtedy sa Slovenská republika pridala k Hitlerovi. Dnes, prosím, k Amerike. Očistime skutočne túto republiku od tohto a dohodnime sa na tom, že zdvihneme ruky všetci za to, aby naše vojská odišli. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Ševc mal pravdu, že správa ministerstva obrany je časovo prekonaná. Ja by som si dovolila doplniť ešte niektoré informácie, úplne čerstvé. Včera bola zničená jedna americká čata. Pár dní dozadu Veľká Británia odmietla nahradiť americké vojská na juhu Iraku, pretože tam idú neustále boje. Američania nestačia ani s výzbrojou a ich vojaci už odmietajú tam bojovať. Chcem sa spýtať potom následne pána ministra, kde zobral tých 70 % obyvateľov Iraku, ktorí vraj podporujú koaličné mnohonárodne sily. A ešte by som chcela doplniť, že prednedávnom som tu hovorila jednu informáciu o tom, že americké vojská používajú v Nadžáfe zbrane zakázané Ženevskou konvenciou. Nikto to doteraz nevyvrátil. Myslela som si, že v správe ministerstva obrany sa táto informácia vysvetlí. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Banáš.

  • Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, očividne debata, ktorá sa tu vedie, je ťažká a zodpovedá aj tomu, aký mediálny obraz máme z Iraku. Celý rad vecí, ktoré som chcel povedať, povedal pán minister, kolega Ševc uviedol to, čo je tiež známe zo správy, CIA predovšetkým, že dôvody, ktoré boli uvedené na intervenciu v Iraku, predovšetkým prítomnosť zbraní hromadného ničenia, prepojenie na terorizmus, sa ukázali ako nepravdivé, ukázalo sa, že Spojené štáty mali v podstate stratégiu pre vojnu, ale už nebola stratégia pre mier. Už minule, keď sme sa tu bavili krátko o Iraku, som konštatoval, že je irelevantné dnes sa zaoberať minulosťou, pretože si myslím, že iracký ľud si zaslúži, tak ako aj občania Slovenskej republiky a všetci tí, ktorí sú viac-menej „zainovovaní“, aby sme hľadali riešenia. Dovoľte, aby som urobil veľmi krátky historický exkurz so Iraku. Od roku 1932 do roku 1958 vládla v krajine diktatúra Hášimovcov. Od roku 1958 do roku 1963 diktatúra Abdula Kárima Kásima. Od roku 1963 diktatúra Árifovcov, od roku 1968 strana Baas, od roku 1979 Saddám Hussain, ktorý sa vlastne k svojej moci do slova a do písmena prestrieľal. Pred rokom Saddám Hussain padol a ja si kladiem otázku, či si iracký ľud nezaslúži začať slobodnejšie dýchať a ako už bolo spomenuté, začať riešiť svoje problémy v rámci svojich kompetencií. Určite sa všetci zhodneme na tom, že táto snaha tu je. Ja chcem povedať, že my všetci podliehame vplyvu médií. Situácia v Iraku je samozrejme dramatická a bolo by veľkou chybou a aj politickou nezodpovednosťou ju zľahčovať, ale dovolím si povedať, že z 18 irackých provincií je v desiatich úplný pokoj, v dvoch je takmer úplný pokoj. V podstate okrem baastického trojuholníka, a nie sunnitského trojuholníka, okolo Faludže a tak ďalej, na procese deštrukcie respektíve odporu voči aliančným vojskám sa podieľajú zhruba 2 až 3 % občanov. Je pochopiteľné a prirodzené, že extrémny fundamentalistický odpor sa radikalizuje, pretože tento odpor umožňuje, samozrejme, aj výklad Koránu, ktorý je dominantným náboženstvom, ktorý je extrémnejší vo svojich prejavoch predovšetkým medzi sunnitmi i z toho dôvodu, samozrejme, že sunniti boli za Saddáma Husajna dominantným, nechcem povedať národom, lebo sú to Arabi, ale dominantným náboženstvom. Už trošku umiernenejší sú šiiti, ktorých je viac, a len na okraj poviem, že v podstate rozdiel medzi šiitmi a sunnitmi, veľmi zjednodušene, je asi taký ako v kresťanstve medzi protestantmi a katolíkmi, šiiti majú prísnejšie náboženské štruktúry a hierarchiu, kdežto sunniti majú voľnejší výklad Koránu. Dovoľte, aby som sa pokúsil uviesť aj fakty, ktoré sú pozitívne, pán minister už niektoré uviedol, ja len doplním. V Iraku bolo uvedených do prevádzky 2 500 nových škôl. Bolo vytlačených 8 miliónov nových učebníc. Bolo zaočkovaných 3 milióny detí proti rôznym chorobám. Pán minister spomenul pripravených 17 000 vojakov, dodnes zhruba 100 000 policajtov, do konca roku asi 125 000, do konca budúceho roku má byť pripravených asi 200 000. V irackej verejnej správe pracuje dnes 1,4 milióna ľudí. Vo väčšine miest a obcí prebehli lokálne voľby, kde vládne verejná správa. Obrazne povedané, na futbalových štadiónoch, kde ešte donedávna boli na niektorých masové hroby, sa dnes v Iraku začína hrať futbal. Funguje firma Irakna napríklad, náš Irak, ktorá uvádza v Iraku masovo mobilné telefóny a tak ďalej. V Bagdade prebieha normálna verejná doprava, kde sú ako vo všetkých ostatných mestách dopravné špičky a tak ďalej. Toto je obraz, o ktorom takmer nevieme. Opakujem, nechcem situáciu zľahčovať, ale je akosi príznačné pre médiá a, žiaľ, nielen pre komerčné médiá, ale i pre takú spravodajskú televíziu, ako je CNN, že sú atraktívnejšie správy negatívne, je atraktívnejšie ukazovať „suisad bomings“ a odrezávanie hláv. Akokoľvek je to kruté, dovoľte, aby som uviedol len jedno číslo. Extrémni odporcovia aliančných vojsk začali používať metódu odstrašovania alebo strašenia verejnej mienky. Určite všetci priznávame, že pôsobí na nás najmä na našu civilizáciu veľmi deprimujúco to, keď vidíme alebo počujeme, ako sú popravovaní niektorí rukojemníci, ja len chcem povedať, že pred zhruba tromi týždňami som mal tú česť byť na stálom výbore Parlamentného zhromaždenia NATO v Turecku a boli sme až v častiach na sýrskej sýrsko-irackej hranici, dostali sme okrem iného informáciu, že denne prejde turecko-irackou hranicou 1 500 kamiónov s rôznymi tovarmi, ktoré robia obchod, ktoré podporujú aliančné vojská a tak ďalej. Ak si vezmeme do úvahy, že cez hranice ostatných susedných krajín - Irán, Sýria, Jordánsko - tiež nejaké stovky kamiónov prechádzajú, možno, že to číslo, ja viem, že to vyznie takmer cynicky, čo teraz poviem, že sa popraví istý počet šoférov kamiónov, lebo predovšetkým tí sa zatýkajú, porovnane s tými tisícmi, ktorí tam denne prichádzajú, tiež trošku ukazuje, že nie je to jav nejaký typický alebo masový. Ja chcem poukázať na istú paralelu medzi situáciou v Afganistane a Iraku. Pamätáme si tiež, keď najmä Taliban v Afganistane prehlásil, že žiadne voľby sa konať nebudú. Ja som ďaleko od toho, aby som idealizoval afgánske voľby, ale jednoznačne treba povedať, že po prvýkrát v histórii tejto krajiny sa uskutočnili voľby, že ľudia už ráno od tretej stáli pred volebnými miestnosťami napriek vážnym vyhrážkam v niektorých oblastiach. Registrovalo sa cez 10 miliónov voličov a tieto voľby prebehli. Myslím si, že by nám to mohlo dať istý optimizmus aj do Iraku. Ja viem pochopiť argumenty kolegov z Komunistickej strany, tí, ktorí sú za to, aby sa stiahli vojská z Iraku.

    Dovoľte, aby som moje krátke vystúpenie uzavrel jednou epizódou, ktorá sa mi skutočne stala a tá je veľmi príznačná. Ako som spomínal, mali sme v Turecku možnosť byť v tureckom Kurdistane. Boli sme v meste Šanliurfa, ktoré je zhruba 50 kilometrov od hraníc so Sýriou, asi 150 kilometrov od hraníc s Irakom. Prišli sme na bazár, celá delegácia stáleho výboru, a boli sme sprevádzaní dosť početnou skupinou policajtov, pretože nám povedali, že to už nie je bazár ako v Istanbule, ale tam už treba byť dosť opatrný. Ja som mal tú ceduľku, ten „bedž“ na sebe - Jozef Banáš, Slovakia - a nejako som sa tam zatúlal, odrazu predo mnou stojí jeden človek, päťatridsiatnik, a hovorí mi: „May I invite you to a cup of tea?“Povedal som: „Dám si s vami čaj.“ Sadli sme si a začali sa schádzať ľudia v tom jeho stánku, predávali tam rôzne lampášiky a podobné veci a jeho prvá veta bola: „I hate you.“ Ja vás nenávidím. A ja som mu povedal? Ja som poslanec slovenského parlamentu a ja som hlasoval za to, aby sme do Iraku poslali našich vojakov. Nastalo tam hrobové ticho a ten človek povedal: „We will kill all of you,“ Všetkých vás pozabíjame. Povedal: „We will kill all Americans.“ Všetkých Američanov pozabíjame. Začala veľmi emocionálna debata, tento človek povedal „svoje story“. Povedal mi: „Ja som iracký sunnit, bol som policajtom za Saddáma Husajna. Môj otec bol policajtom za Saddáma Husajna a robil som to len preto, že som potreboval živiť svoju rodinu a nenávidel som Saddáma Husajna. Keď prišli Američania, tak som sa potešil, lebo som si myslel, že konečne si vydýchneme, ale oni nás všetkých vyhodili, ja som prišiel o živobytie a dnes môj nadriadený, ktorý za Saddáma Husajna mi velil, je zase mojím nadriadeným a hovorí mi: Ty si ten bastard, ktorý slúžil Saddámovi Husajnovi.“ Chcem na tomto, na tejto epizóde ukázať, že - a to sa potvrdzujú tie chyby, ktoré spravili Američania vo svojej stratégii na začiatku -, že eliminovali všetky štruktúry, i tie najnižšie, strany Baa, polície, vojska a tak ďalej.

    Ale dovoľte, aby som uzavrel moje krátke vystúpenie tým, čo som povedal na záver tomuto človeku a jeho priateľom, ktorí tam sedeli. Povedal som mu: „Budeme za krátky čas v slovenskom parlamente prerokúvať to, či máme stiahnuť našich vojakov z Iraku, alebo nie. Povedzte mi, čo mám povedať slovenským poslancom.“ A oni nemali odpoveď. Tento človek bol jednoznačne za to, ale začali sa medzi sebou hádať, medzi sebou diskutovať, jedni tvrdili, že by to bolo výborné, druhí mali obavy z toho, čo sme tu už niekoľkokrát hovorili, že by mohol konflikt vzniknúť, veľmi silný konflikt medzi jednotlivými regiónmi, medzi jednotlivými národmi, ktoré v Iraku sú. Je hrozba, že by sa mohol do toho zamiešať Irán a tak ďalej. Ja som mu na to povedal: „Ja keď sa vrátim domov, tak poviem, že aby sme ostali, aby sme vyčkali minimálne do tých januárových volieb, ktoré, dúfam, že v Iraku prebehnú aspoň v takej forme, ako prebehli v Afganistane, a neostáva nám nič iné, v mene a v záujme irackého ľudu len veriť a dúfať, že sa tie voľby podaria, že konečne po tých 70 rokoch, po 70 rokoch nepretržitej diktatúry začnú trochu voľnejšie dýchať a riadiť si svoje veci sami.“ Ďakujem vám pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Zala.

  • Vystúpenie pána kolegu Banáša mi pripadalo tak, ako keby nám sem prišiel vojenský správca Iraku a informoval nás momentálne mimo médií o svojich vlastných skúsenostiach z toho, čo sa v Iraku deje, ale zároveň sa pritom vyhol tým dvom podstatným otázkam, ktoré sa Iraku dotýkajú. Tá prvá, ktorá sa týka vnútornej situácie. Sedemdesiat rokov diktatúry, to je také veľmi paušálne hodnotenie. Boli tam rôzne režimy, niektoré boli monarchistické, kráľovské, tieto hodnotiť ako diktatúra je veľmi komplikovaná vec, tak by sme možno museli hodnotiť aj našu minulosť pred rokom 1914. Ale to vôbec nie je podstatné. Podstatný je ten jeho zámer, záver, že dúfa, že po 70 rokoch tam nastane demokracia. Ten celý problém spočíva v tom, že otvoriť demokratický priestor znamená v Iraku vytvoriť šancu na to, aby sa moci uchopili islamisti, a ten celý problém je v tom, že islamistická diktatúra bude horšia ako tých všetkých predchádzajúcich 70 rokov, s čím sú celkom jednoznačné a jasné skúsenosti. Tá je totiž tá najmenej tolerantná, pretože je fanatická. To vieme presne podľa Talibanu a toto práve spojenci nebudú schopní udržať. No a to, čo sa týka Slovenskej republiky, znovu tá druhá vec, ktorej sa vyhol, je celkom jednoduchá. My sme tam na základe porušenia medzinárodného práva, my sme tam tí, ktorí sa pridali k takej aliancii, ktorá veľmi jednoznačne konala proti Charte Organizácie Spojených národov a jej článku 42 a to je podstatné, to z nás robí agresora. Ďakujem. (Potlesk)

  • Ďakujem. Pán kolega, výsledok mediálnych informácií, ktorí podľa vás spôsobil taký obraz o Iraku, ako ste ho konštatovali, môže byť pravdivý. Ale je skutočne pravdivý v tom, že tie scény, ktoré CIA a ďalšie a ďalšie a CNN ako televízia prinášajú, sú pravdivé, aj naša TA3. Pozrime si ďalšie veci. Vyjadrenia alebo výroba množstva kníh, verejná doprava, futbalové zápisy, kamiónová, hudba a ďalšie veci, ktoré ste tu spomínali. To je všetko v poriadku, to je prejav civilizovaného sveta, ale bavme sa o iných veciach. Čo nie je prejavom civilizovaného sveta a prejavom toho, že niekto sa spáva necivilizovane a násilne, tak to je predovšetkým to, že to je vyvolanie hystérie voči národu istého štátu, že vlastní jadrové zbrane, že je spojený s teroristami. To vám nevadí, tá hystéria, ktorá bola v médiách pred tým, ako išli naše vojská a sa denno-denne masírovali mozgy občanov Slovenskej republiky a Európy tým, že kde je kto spojený s teroristami a kde vlastní atómové zbrane? To už nebola hystéria? To je jedno, aká hystéria je, keď je nespravodlivá. Druhá, vec, ktorá je podstatná, v Iraku je bezpodmienečne nespravodlivá vojna, je to vojna, kde pod rúškom demokracie sa porušujú zásady Organizácie Spojených národov, kde cudzie vojská pod zámienkou demokracie zabíjajú tisícky ľudí, tisícky civilistov a my si nemôžme dovoliť a nemali by sme si dovoliť ako ústavní činitelia hovoriť o tom, že sme na základe nejakých informácií, (pán minister to priznal minule v televízii), ktoré mohli byť nepravdivé, o situácii, sme tam išli a dnes to je zbytočné. To nie je stúpenie na otlak, že poviem niekomu pardon, to je chyba, ktorú si treba uvedomiť v nejakej inej situácii. A to, čo som povedal nejedenkrát a budem tvrdiť celý...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Banáš, mala som dojem, že vy ste ochotne a iniciatívne vlastne doplnili správu ministra obrany. Povedali ste veľa vecí, ktoré nepovedal on a asi aj mohol. Z vášho vystúpenia pre mňa vyplynuli dve otázky: Na kladných informáciách, ktorými opisujete situáciu v Iraku, majú azda zásluhu naši vojaci? A druhá otázka: Ak je v Iraku idylický poriadok, prečo potom okupácia pokračuje? Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Baňáš, vy ste v podstate ten Irak pomaly vykreslili ako rajskú záhradu. Možno v polovičke áno, oplatí sa tam ísť, možno aj na dovolenku, oddýchnuť alebo si tak na poľovačku, streliť. Ale viete, povedali ste kopu aj nejakých právd, že tak a tak sa stalo, priznali ste, aj vytkli ste Spojeným štátom americkým, kde urobili chyby. Ale jednu chybu ste, a veľkú, zabudli povedať. O Saddámovi ste povedali, že sa prestrieľal k moci. Áno, ale za pomoci Spojených štátov amerických. Oni mu tú cestu vystrieľali a oni mu tú moc cez tie strely dali. To ste zabudli povedať. Tak trochu podobá sa to, ale veď si vychovali aj Bin Ládina a ďalších. Majú oni len, chudáci, smolu v tom živote, že nevedia trafiť to správne, čo by malo byť a na čom si postaviť. Ja si myslím, že obhajovať to, tak ako sa snažíte veľkým, láskavým slovom, asi zlý advokát, ďakujem.

  • Pán poslanec Banáš chce reagovať na vystúpenia poslancov.

  • Ja som rád, že tá debata prebieha veľmi vecnou formou. Ja skutočne nemám pocit, že by som tu nejako demagogicky obhajoval chyby, ktoré sa stali, skôr naopak, a myslím, že ani nemáme časový priestor ísť do nejakých väčších analýz z minulosti vzťah Iránu, Spojených štátov a tak ďalej. Ja len chcem, aby sme upriamili našu pozornosť do budúcnosti tak, ako vy stále obraciate do minulosti. Ja teraz nebudem polemizovať, že nakoľko je pravda to, čo hovoríte. Ja som celú radu vecí priznal. Ale chcem položiť jednu zásadnú otázku aj kolegovi Borisovi Zalovi. Máte garanciu, že, hypoteticky, teraz, keby sa všetci spojenci v Iraku zdvihli a odišli domov, že tam bude pokoj, kľud a že si to dokážu vyriešiť sami? To je tá veľká dilema a ja mám názor, že by tam radšej mali ostať dovtedy, kým Irak nebude v stave aspoň, prejaviť aspoň akú-takú mieru vlastného garantovania bezpečnosti. Lebo pokiaľ tam nie je bezpečnosť, tak sa nič, žiadna politika a ekonomika dopredu nepohne. Ak ma presvedčíte o tom, ak máte stopercentné dôkazy, že keď spojenci zajtra odídu, bude tam pokoj a si to sami vyriešia, tak budem s vami súhlasiť. Ale dajte mi také dôkazy.

  • Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister obrany, ctené kolegyne, vážení kolegovia. Pozorne som si prečítal a teraz vypočul predloženú správu vlády Slovenskej republiky, ktorú uviedol minister obrany. Dovolil by som si vysloviť niekoľko poznámok k prerokúvanej správe a vážnemu politickému problému, ktorý je stále prítomný v súčasnom pulzujúcom svete, nielen v politike.

    Dovoľte mi ako historikovi sa pozrieť na tento problém z hľadiska historickej genézy, použitej metódy a konkrétnych krokov pri vojenskej intervencii do Iraku. Niekoľko poznámok k súčasnej vláde Mikuláša Dzurindu s jej prikyvovaním ku všetkému, pre čo sa rozhodnú veľmoci, vojensky silnejší, v tomto sebazničujúcom svete sily, násilia a moci. Na toto vystúpenie som sa pripravoval dlhšie, priznám sa, že som hľadal vhodnú príležitosť ako a kedy vystúpiť. Pôvodne som tak chcel urobiť k návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky, aby predložila na rokovanie nášho parlamentu správu o situácii v Iraku v júli tohto roku. Nezdalo sa mi to však vtedy príliš vhodné aj vzhľadom na obsah a charakter môjho príspevku. Teraz je tu predložená správa, nuž a tak mi dovoľte pozrieť sa na problém Iraku inak, ako sme už vazalsky doma na Slovensku zvyknutí.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Budem rozmýšľať nahlas, nebudem svoje myšlienky, ktoré mám tu napísané, filtrovať, diplomaticky brúsiť a možno vyslovím aj to, čo mnohí z vás cítite, ale ešte stále mlčíte. Nadväzujem na moje tri otázky vyslovené na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 6. februára roku 2003, ktoré boli adresované predsedovi vlády, ministrovi zahraničných vecí a vtedajšiemu ministrovi obrany. Vychádzali z mojich hodnotových morálnych pilierov, o ktoré sa opieralo aj moje nesúhlasné stanovisko s vyslaním slovenských vojakov do Iraku. Tento krok som považoval - a naďalej považujem -, že nebol v duchu uplatňovania medzinárodného práva a, prirodzene, ako tu povedal kolega Zala, aj rozhodnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Až pred rozhodnutiami tohto medzinárodného orgánu sa dokážem skloniť a to aj napriek tomu, že vojnu z môjho hodnotového hľadiska odmietam. Naďalej som presvedčený o tom, že bojovať proti medzinárodnému terorizmu nie je možné armádami a bombardovaním štátu, ktorý je navyše aj členom Organizácie Spojených národov. Opakujem, vychádza to z mojej filozofie života a smrti ako aj uctievania všeľudských hodnôt, ktorá vojenské riešenie akýchkoľvek konfliktov na svete odmietajú. Odmietam aj najväčšiu zvrhlosť a cynizmus súčasného civilizačného pokroku, vojny v priamom prenose. Napokon ani boj proti talianskej mafii sa nikdy neviedol cez kobercový nálet napríklad na Palermo na Sicílii, pretože informovaní mafiáni by prví opustili mesto, no civilné obyvateľstvo by trpelo a nevinní ľudia by takýmto spôsobom boli násilne likvidovaní.

    Z dejín poznáme napríklad nepochopiteľný akt kobercového náletu spojencov na nemecké Drážďany v noci z 13. na 14. februára roku 1945, keď si bombardovanie vyžiadalo 250 000 obetí, predovšetkým civilného obyvateľstva, najmä detí, žien a starých ľudí. Bolo to v čase, keď o vojne bolo rozhodnuté, keď mnohí vojnoví zločinci, najmä za pomoci tajných služieb Spojených štátov amerických, utekali sa skryť na západ a neskôr najmä do strednej a Južnej Ameriky. Veru, znamenalo to viac priamych obetí v jednu hodinu alebo v niekoľkých hodinách ako pri atómových útokoch na Hirošimu a Nagasaki. Na Drážďany, Rotterdam, Antverpy sme však už zabudli. Niekto má takúto metódu riešenia politických problémov dominantne zakódovanú, najčastejšie však veľmoci, svetové veľmoci, ktoré nehľadia na mienku menších a často slabších.

    Ctená Národná rada. Aktivity Dzurindovej vlády vo vzťahu k mocnostiam či mocným tohto sveta boli vždy vazalské, nemali v sebe čo i len štipku hrdosti predstaviteľov suverénneho štátu. Mikuláš Dzurinda je vynikajúci spojenec, urobí a povie vždy to, čo treba, čo sa žiada. Najskôr bez akejkoľvek hanby ako papagáj opakoval po amerických vládnych politikoch všetky dôvody na začatie vojny v Iraku, najmä prepojenie bývalého, nesporne, to podčiarkujem, diktátorského režimu, vlastným občanom na terorizmus a na hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia. Keď sa tieto dôvody ukázali ako nepravdivé, tak buď mlčal a mlčí, alebo sa uchyľuje k frázam presne podľa dikcie svojho dirigenta spoza Atlantiku, často klame, tak ako poslednýkrát v relácii V politike v TA3. Absolútne postráda sebareflexiu a dokazuje, že žijeme nielen vo svete neradostného neskutočna, ale že podľa Arthura Schoppenhauera niektorí ľudia majú čisté svedomie, sú presvedčení natoľko o svojej pravde, len preto, že majú veľmi, veľmi krátku pamäť. Dokazuje, že ľudia bez pokánia, bez priznania si svojej viny a chyby a omylu do politiky nepatria.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, opakujem aj pre vás, mýliť sa je ľudské, ale tvrdohlavo zotrvávať v omyle je diabolské. Pred poldruha rokom ste oklamali mnohých ľudí, aj tých poslancov, ktorí zdvihli ruku za vyslanie bojovej jednotky do Iraku. A ak sa na to pozerám pohľadom historika, nie dvorného historika, tých máme na Slovensku dosť, aj v minulosti, aj teraz, pokračovali sme v politike predchádzajúcich vládnych predklonov z jesenných dní roku 1938, marcových dní 1939, rokov 1945-48, po februári 1948 a po auguste 1968.

    Vážená Národná rada, pred viac ako poldruha rokom som vyslovil názor, že súveké rozhodnutie druhej Dzurindovej vlády vo vzťahu k Iraku a podpora tohto rozhodnutia v parlamente bude mať nielen morálny, ale aj dlhodobo osudový charakter a smutný historický rozmer. História tieto skutky po rokoch spravodlivo zhodnotí, tak ako zhodnotila kolenačkovú politiku vlád v bývalom Česko-Slovensku i v období vojnového Slovenského štátu.

    Ctené dámy a vážení páni. Spomínané tri otázky som ešte raz formuloval do interpelácie predsedovi vlády, ministrovi zahraničných vecí a vtedajšiemu ministrovi obrany, pretože mi vo vtedajšej rozprave nebolo na ne úprimne odpovedané. Veď aj prečo? Keď takéto prístupy sa stali charakteristické pre prítomnú moc a jej exekutívu, ktorá stále žije v neúcte k parlamentnej demokracii, k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a doslovne arogantne najčastejšie voči poslancom opozičných strán.

    Pán predseda vlády, pán minister zahraničných vecí a bývalý minister obrany, pripomínam vám, že pre históriu je lepšie, ak by na interpelácie bolo odpovedané písomne. Stále platí, že napísané ostáva. Áno, ostáva to v mojom archíve a ostane to aj v pamäti histórie. Nuž a tak aj tieto múdrosti, ktoré ste mi napísali v odpovedi, zostatú uložené pre tých, čo budú hodnotiť dnešný chaotický dnešok.

    Dovoľte mi ďalšiu krátku poznámku. Keď človek hodnotí ohnivé stanoviská predsedu vlády Mikuláša Dzurindu pred oficiálnou inváziou a počas nej, ja tomu vravím intervencie a okupácie Iraku, tak si naďalej musí položiť aj takúto otázku: Konal americký prezident George Bush a britský ministerský predseda Tony Blair pod vplyvom zlých informácií svojich tajných služieb, alebo pod vplyvom jediného neomylného politika na svete - slovenského predsedu vlády Mikuláša Dzurindu? Sme viac ako poldruha roka po okupačnom vstupe amerických vojsk a ich spojencov do Iraku. Čas dal za pravdu oponentom hrubej vojenskej intervencie s pošliapaním medzinárodného práva. Na vtedajších, ale aj terajších konštatovaniach a záveroch tohto intervenčného a vo svojom dôsledku okupačného aktu nemôže nič zmeniť ani takzvaná legalizácia pobytu súvekých okupantov prostredníctvom dosadenej bábkovej vlády v Bagdade, bábkového premiéra Ayada Alaviho, bývalého špióna CIA a zmluvami zviazaného súkromníka, ktorý sa vyhráža stanným právom a spolu s ministrom obrany hovorí o odtínaní rúk a stínaní hláv. Historikovi to len pripomína podobné, až takmer zhodné postupy, udalosti či javy z dejín ľudstva, civilizácie. Náš pán premiér by sa mal viac začítať do histórie a to radím aj jeho poradcom. A iste by v nej videli aj svoje prítomné vazalské kroky v dejinnom zrkadlení. Dnes intervenčný a okupačný akt voči Iraku odmieta ešte viac obyvateľov našej planéty ako v čase jeho prípravy a samotnej realizácie. Dnes o intervencii a pošliapaní Charty OSN a rešpektovania Bezpečnostnej rady OSN, nelegálnosti vojny otvorene hovorí napríklad generálny tajomník OSN Cofi Annan. Píšu o tom také renomované noviny, ako sú Independent. Citujem: „Irak do vojny určite nebol nijakým rajom, ale ani liahňou terorizmu. Ak sa ňou teraz stal, tak zásluhou nelegálnej zahraničnej intervencie. Zodpovednosť sa už teraz zvaľuje na ,anonymné sily´ medzinárodného terorizmu.“ Toľko citát. Veru takmer nič nepomohla dobre platená mediálna propaganda, ktorá sa držala osvedčenej Goebbelsovskej metódy - Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Žiaľ, na tejto propagande sa podpísala aj časť našej mienkotvornej novinárskej obce. Dnes už nestačí tvrdiť, že odporcami tohto bezprecedentného aktu boli poblúznení americkí a európski ľavicoví liberálni a kresťanskí intelektuáli, najvyšší cirkevní činitelia vrátane osobnosti ducha a mieru, pápeža Jána Pavla II. a príslušníci antiglobalistických zoskupení a rozličných environmentálnych prúdov doma a vo svete. To už dnes ľudí, občanov tejto planéty neobalamutí. A je smutné, ak jeden z podpredsedov mimoparlamentnej strany OKS a prorektor Univerzity Komenského nedávno doslovne fanaticky blúznil v TA3, urážal mnohé osobnosti vedy a kultúry a to tu musím povedať na tejto pôde a využívam túto pôdu, ako napríklad Jürgena Habernansa, Umberta Eca, či nedávno zosnulého Jacquesa Deridu, ktorým nesiaha ani po členky. Zrejme sa pán podpredseda OKS pevne drží novej americkej ideológie neokonzervatívcov, ktorú prezentuje Patrick Ducanan v knihe Smrť západu so zameraním na monokultúrnosť a výlučnosť amerického národa. Veľmi presne túto ideológiu označil ako fašizoidnú kolega poslanec a predseda výboru pre ľudské práva Národnej rady Slovenskej republiky László Nagy.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi spomenúť aj jedného z nositeľov Pulitzerovej ceny Seymoura Hersha, ktorý nedávno, celkom nedávno na Univerzite v Berkeley upozornil, citujem: „Dňa 28. júna si Bush vytvoril s Alavim vládu a la Potemkinova dedina. V Iraku Američania denne bombardujú. Americká tlač nevyžaduje informácie o tom, koľko lietadiel bombarduje, koľko bômb sa zhodilo, nikto to nepočíta a nikto nechce vedieť. Vedieme totálnu vojnu proti nevideteľnému nepriateľovi“. Toľko citát, u ktorého nemôžeme nájsť, nemáme žiadne výzvedné informácie ďalej a tak bombardujeme všetko. „Americká demokracia“, ďalej citujem: „je nesmierne krehká. Ako je možné, že osem alebo deväť neokonzervatívcov dokázalo ovládnuť celú Zem“. To je citát nositeľa Pulitzerovej ceny. Sám skvelý mienkotvorný a nezávislý novinár odkazuje nielen americkým, ale aj slovenským novinárom, dovoľte mi to tu povedať: „Úlohou každého novinára je nútiť všetky osoby, ktoré zastávajú štátne funkcie, aby dodržiavali čo najvyššiu mieru slušnosti a poctivosti. Tolerovať čokoľvek iné aj v záujme štátnej bezpečnosti je nesprávne.“ Toľko citát.

    Vážení, sloboda nie je možná bez autority. Inak sa premení na chaos. Ale autorita sa nezaobíde bez slobody. Inak vedie k tyranii. Platí to tak pre veľmoci a platí to tak aj pre Slovenskú republiku. Výsledky renomovaných prieskumov verejnej mienky u nás i v zahraničí dokazujú, že riešenie politických problémov vojenskými prostriedkami odmieta prevažná väčšina obyvateľov našej planéty. Vojenským, obchodným a politickým jastrabom slúžila a naďalej slúži len dobre platená propaganda a nadšení, nazvem ich, noví ideológovia, obhajcovia opäť akéhosi prezentovaného nového svetového poriadku. Z dejín vieme, že aj sloboda v politike v demokratickom prostredí sa zneužívala na podvody a manipuláciu. Kritické názory na aktivity slovenskej vlády, ale aj na kroky súčasnej vládnej moci v USA, na predstaviteľov účelovej vojenskej protiirackej koalície, boli za posledný rok na Slovensku oveľa viac vytláčané až potláčané, žiaľ, aj prostredníctvom strážcu demokracie niektorých médií ako v samotných Spojených štátoch amerických. A to už o niečom svedčí. Predovšetkým o narastajúcom manku demokracie v našom štáte. Sloboda vyjadrovania a dialóg bol prerušovaný vládnym bubnovaním a označovaním nositeľov týchto otvorených, skutočne kritických názorov za antiamerikanistov, postkomunistov, populistov a anarchistov. S takýmto zastrašovaním sme sa stretli aj pred nedávnym zasadnutím Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave a počas neho. Ale to už je ďalšia, následná kapitola, ctené dámy, vážení páni, ktorá si zasluhuje osobitnú pozornosť.

    Kolegyne a kolegovia, dnes už je nesporné, že v americkom prostredí, najmä tí, čo predtým desaťročia priamo či sprostredkovane podporovali diktátorský iracký režim Saddáma Husajna, lebo na tom dobre zarábali, sa zrazu premenili na horlivých zástancov vojenskej agresie proti Iraku. Či to už bolo vo vzťahu ku irackým Kurdom, konkrétne pri masakrovaní povstania v Halábii, či proti Spojeným štátom americkým znepriatelenému fundamentalistickému Iránu v 80. rokoch minulého storočia a napokon aj proti šiitom na juhu Iraku. V podstate dnes vedú vojnu proti vlastným zbraniam, ktoré štedro za doláre do Iraku vyvážali. V júni tohto roku na túto skutočnosť presne upozornil a aj ju pomenoval na medzinárodnej konferencii Deväť brán v Prahe Daniel Goldhagen, absolvent Harvardu, vysokoškolský pedagóg na katedre vládnych a spoločenských vied a autor pripravovanej novej knihy o genocíde v dnešnej dobe. Nesmierne sa na tú knihu teším. V reakcii na poznámky, že dnešnú krajne pravicovú a konzervatívnu, najmä zahraničnú Bushovu politiku formujú židovskí intelektuáli, povedal, citujem: „Bush má vo svojom okolí mnohých poradcov židovského pôvodu. Ale najviac ovplyvňujú a realizujú jeho či svoju politiku nežidia - Rumsfeld, Chaeyni, ale aj Powell, ktorí si v protiirackých vyjadreniach a konkrétnymi skutkami umývajú ruky z predchádzajúcej kolaborácie s diktátorským režimom v Iraku“. Toľko citát tohto významného amerického intelektuála. Som presvedčený o tom, že budúcnosť americkej politiky nebude v presadzovaní krajne konzervatívnej a vojensky intervenčnej politiky. Naopak, že to bude politika, ktorá v spolupráci s medzinárodnými organizáciami bude odstraňovať nerovnosť životných podmienok ľudí, aby nenarastala podľa Zbygniewa Brzezinskeho, citujem: „Vo svete nerovnosť v kvalite života, t. j. v Afrike umierali milióny ľudí na aids, zatiaľ čo v Spojených štátoch sa hovorí o terapeutickom klonovaní. Citujem: „...aby väčšina sveta nepovažovala Spojené štáty“, podľa Hillary Clintonovej, citujem, ďalej: „...za sebecký, naparujúci sa štát, ktorý sa vykašlal na ostatných a naopak, novými prioritami tejto hegemónie musia byť konkrétne odpovede na celosvetové výzvy pri vyhladzovaní chorôb, v predchádzaní environmentálneho úpadku a presadzovaní práv starých ľudí, žien a detí.“ A napokon by som si dovolil zacitovať Henryho Kissingera, citujem: „Aby prešli Spojené štáty prítomnou dejinnou skúškou, aby dokázali prejsť tak, že dokážu zmeniť svoju súčasnú prevahu moci na medzinárodný konsenzus“. Takto by ju mali začať vnímať aj naši politici, najmä predstavitelia súčasnej pravicovej vlády a snažiť sa týmto smerom aj pôsobiť a tieto nové smery americkej politiky podporiť.

    Dostali sme sa do prítomného sveta politiky. Rád by som vám, ctené pani poslankyne a páni poslanci, v historickom podobenstve pripomenul takmer zhodné kroky pri pošliapavaní medzinárodného práva a existencie suverénnych štátov a členov OSN, bývalej Česko-slovenskej socialistickej republiky a Iraku. Konkrétne medzi vojenskou intervenciou a okupáciou Česko-Slovenska v roku 1968 a podobným, nie však úplne zhodným aktom vojenskej intervencie a okupácie Iraku v roku 2003. Je nesporné, že sa to konalo v inom čase, priestore, v inej situácii bipolárneho, po druhej svetovej vojne, rozdeleného sveta. Uvedené skutky sa konali v rozdielnych geografických, politických a kultúrnych prostrediach. Kým v Česko-Slovensku sa atakovali prvé záblesky Dubčekovej demokracie, v Iraku bol atakovaný Hussajnov diktátorský režim. Kým v roku 1968 bola intervencia a následná okupácia zdôvodňovaná plnením záväzkov vojenského paktu Varšavskej zmluvy, ohrozením socialistického zriadenia a záujmami imperialistického sveta o Česko-Slovensko, v roku 2003 to boli v Iraku zbrane hromadného ničenia, napojenie irackého diktátorského režimu na medzinárodný terorizmus, najmä na teroristické zoskupenia Al-Káidy, vlastnenie veľkých skladov chemických zbraní, ktoré bol Irak schopný do 45 minút bojovo nasadiť, ako aj pokusy v Nigérii nakúpiť urán. História ani jedno z týchto zdôvodňujúcich tvrdení nepotvrdila. Skutočné intervenčné ciele boli v oboch prípadoch spoločné. Hegemónne ovládať svet či časť sveta v mene jednej pravdy, jednej moci, jednej ideológie, v mene nastolenia nového svetového poriadku a ideológie moci. Metóda vedenia preventívnych zásahov a vojen bola taktiež spoločná. Ovládať či ovládnuť daný, okupovaný priestor, tak ako v Česko-Slovensku, tak aj v Iraku. Bola takmer po roku inštalovaná či dosadená bábková vláda, bábkové vedenie štátu s tým, aby sa mohol medzinárodne legalizovať vojenský zásah a pobyt cudzích vojsk s osobitnými záujmami na zvrchovanom území oboch štátov. Takmer zhodne obe spomínané vojenské akcie, intervencie neboli vykonávané v duchu medzinárodného práva a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Uskutočnili ich dve vojenské veľmoci, jedna za účasti spriatelených štátov vo Varšavskej zmluve pod vedením Sovietskeho zväzu a druhá za účasti štátov spoločnej účelovej koalície pod vedením Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. Slovom, použité metódy a ciele takmer navlas zhodné. Napokon politici v Česko-Slovensku, ktorí proti vôli občanov odobrili tento akt zvole a násilia, sa následne správali ako kôl v plote, vravelo sa o moci bezmocných. Podobne, až takmer zhodne budú v histórii zapísaní aj tí členovia vlády i parlamentu, tí najvyšší ústavní činitelia, ktorí vojenskú intervenciu voči Iraku v roku 2003 podporili. Odvolávali sa a odvolávajú na neplnenie predchádzajúcich rezolúcií Bezpečnostnej rady vo vzťahu k Iraku, ktoré však pred rokom 2003 a v roku 2003 nikdy neodobrili vojenský zásah voči tomuto štátu.

    Preto sa pýtam, koľko rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN doteraz nesplnili mnohé štáty vo svete, zvlášť na Blízkom východe a v Afrike, napriek tomu to neoprávňovalo žiadnu mocnosť k vojenskému zásahu mimo súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Nuž a preto nedivme sa, vážený pán minister, že väčšina občanov Slovenskej republiky po skúsenostiach jednak aj historických, poznajúc kruté kapitoly našich dejín, nikdy nepodporovala a ani nebude podporovať vojenské násilie, vojenské akty bez krytia, „konsenzuálneho“ rešpektovania medzinárodného práva. V júli tohto roku som si v denníku Pravda prečítal krátku genézu vzťahov k Iraku pod názvom, teraz to budem presne citovať: Od americkej invázie k irackej suverenite. Náhodou som si cez leto v knižnici listoval noviny Pravda zo septembra roku 1969, teda taktiež viac ako po roku od okupácie Česko-Slovenska v auguste 1968 a tam som objavil takmer zhodný titulok: „Od sovietskej bratskej pomoci k česko-slovenskej suverenite“.

    Vážení, dosť už bolo falošnosti, ktorá v dejinách spôsobila vojnovú brutalitu, genocídu obyvateľstva, humanitárnu katastrofu a likvidáciu civilizačných hodnôt. Napríklad atak preoblečených nacistov za poľských pohraničiarov v mestečku Gliwice v Poľsku tesne pred prepadnutím tohto štátu 1. septembra 1939 a začatím krutej, ťažkej, druhej svetovej vojny. Či medializované, inscenované masové hroby v Račaku tesne pred bombardovaním v Juhoslávii.

    Kolegyne a kolegovia, dnes už môžeme konštatovať slovami veľmi významného a myslím, že aj cteného, tak v opozícii ako aj v koalícii, Zbynka Brzezinskeho, že vojenskou intervenciou a okupáciou v Iraku sa svet nestal bezpečnejším. Že by, citujem teraz: „...mohol dlhodobo jeden štát sám definovať povahu hrozby a obsah preventívneho opatrenia a naopak, nerokoval o tom, za akých podmienok je preventívna akcia odôvodnená a prijateľná“. Takto to presne definoval významný stratég zahraničnej politiky Spojených štátov amerických Henry Kissinger. Najmä, že mnohé potrebné demokratizačné zmeny možno riešiť formou osvedčenej erózie dovnútra nedemokratických štátov a diktátorských režimov, potrebnej empatie mocných, v úvodzovkách „demokratov“ a dôkladného poznania mentality etník a národov, charakteru kultúr a náboženských hodnôt. Tak ako v minulosti robili a robia v tomto svete stredovýchodných a východných kultúr, náboženstiev a národov, ale aj iných našich svetadielov, napríklad misionári. Dialóg musí poraziť modelované a uctievané, či praktizujúce zrážky civilizácií, pretože tie práve môžu prerásť v likvidáciu celej svetovej civilizácie. Pretože - a teraz budem znovu citovať slová Güntera Grassa, nemeckého spisovateľa a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru: „Vojnou proti terorizmu vychovávame nových teroristov“.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odmietam participovať na krokoch, ktoré nevedú k civilizačnému pokroku, ku zbližovaniu v rôznosti či rozličnosti, k pochopeniu, že každý sme iný, ale všetci sme ľudia, že nad všetkými národmi, ako sa to hovorí v jednom havajskom prísloví, je ľudstvo, krokoch, ktoré odmietajú dialóg a podporujú nebezpečnú zrážku kultúr a civilizácií. Odmietam, aby sa naši vojaci podieľali na akciách na území, kde sa vedie prinajmenej partizánska vojna s hrozbou pre nás vojny občianskej až regionálnej. Odmietam konštatovania, že vojenská intervencia vyriešila mnohé problémy Iraku. Práve naopak, založila oveľa vážnejší stav a to tým, že otvorila tento priestor prieniku mnohých radikálnych teroristických skupín na toto okupované územie. Najmä z krajín, ktoré sú pod gestorstvom Spojených štátov amerických, nuž a tak, ako sa vraví, že pod lampou býva najväčšia tma. Konkrétne z Pakistanu a Saudskej Arábie. Odmietam aj všetky diktátorské režimy vrátane masového vraha Saddáma Husajna so svojimi zvrhlými synmi a generálmi. Avšak tieto bolesti nášho sveta treba riešiť systémovo voči všetkým, nielen podľa strategického záujmu a rozhodnutia jednej či dvoch mocností sveta. Výberu, či štát je bohatý na nerastné zdroje, tentoraz na naftu, či obsadený štát má výhodnú strategicko-vojenskú polohu pre ovládanie celého regiónu. Odmietam takto imperiálne rozdávané karty a ich vojenské riešenia. Podporujem však, aby sa naši občania, naši vojaci podieľali na humanitárnych akciách a činností najmä vo vzťahu k ťažko skúšanému civilnému obyvateľstvu pred okupáciou a po okupácii, aj samotného Iraku. Možno aj na úkor našej účasti v Iraku by sme mohli úmerne posilniť naše humanitárne pozície v susednom, veľmi ubiedenom Afganistane. Aj o tom sa už hovorilo. História potvrdí, že cesta, ktorou sa vybrali terajší predstavitelia Spojených štátov amerických a ich satelity, vrátane vládnych politikov Slovenska, nemôže viesť k nastoleniu mieru na ktoromkoľvek území našej planéty. Ľudstvo vždy stálo, aj dnes stojí na križovatke. Či sa má rozvíjať formou spolupráce, formou dialógu, alebo vzájomného stretu, ataku, tak zo strany tvrdého, nekompromisného medzinárodného terorizmu, ako aj nevyhlásenou vojnou proti terorizmu. Či kráčať dejinami v starozákonnom ponímaní vzťahov „zub za zub, oko za oko,“ alebo novým zákonným prístupom: „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ V dejinách zväčša zvíťazila tá prvá cesta, ktorá prinášala rýchlu slávu jednotlivcom, politikom, obchodníkom s politikou a vojakom. Avšak takmer vždy takéto násilie plodilo iné násilie. Ešte horšie, ešte bolestnejšie. Takáto cesta prinášala a bude prinášať veľkú biedu ľudstvu a ďalšiu krízu prítomnej civilizácie. Rozhodovali sa pre ňu vojvodcovia, generáli, ale nikdy nie štátnici. Nikdy sa pre takúto cestu, prvú, ktorú som spomenul, nerozhodovali štátnici. To platí aj na tomto príklade vojenskej intervencie a okupácie Iraku. Tak ako odmietam rôzne modely uniformity, ktoré viedli ku katastrofám, tak odmietam aj použitie vojakov na obsadenie vojakov iného štátu v záujme jednej či dvoch mocností a ich prisluhovačov. Armády v dejinách prinášali biedu, slzy, bolesť a ďalšiu, často neprebolenú nenávisť, vždy oddane slúžili zopár vyvoleným, či samovyvoleným a šírili biedu pre väčšinu ľudstva.

    Prostredníctvom veršov Milana Rúfusa si opäť kladiem otázku, vážený pán poslanec, či sme bytosti, alebo sme len tvory? Úprimne odmietam konať ako tvor. Premýšľam, počúvam, hodnotím a chcem byť bytosťou na tejto planéte. Aj v tomto parlamente. Predstavujú to aj tieto už vyrieknuté kritické slová a hodnotenia vývoja situácie v Iraku. Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky vždy odmietnem vyslanie slovenských vojakov do bojových akcií proti inému štátu, pokiaľ to nebude v súlade s medzinárodným právom s rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN, Charty OSN a iných medzinárodných dohovorov a konvencií. Budem vždy hlasovať proti ich nasadzovaniu do bojových podmienok a akcií v inom štáte.

    Kolegyne a kolegovia, odmietam frázy a povrchné zdôvodnenia v predloženej správe. A opakujem, ak by ktorákoľvek parlamentná strana či skupina poslancov opätovne predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na stiahnutie vojakov z Iraku či iný spôsob riešenia tohto kardinálneho problému, ktorý traumatizuje našu spoločnosť, budem hlasovať za predložený návrh. Dovolím si uzavrieť moje vystúpenie slovami zavraždeného prezidenta Spojených štátov amerických Johna Fitzgeralda Kennedyho: „Ak ľudstvo neskoncuje s vojnou, skoncuje vojna s ľudstvom.“ Platilo to v minulosti a o to viac to platí pre náš bolestný dnešok. A vám, aj ak tu nie je prítomný, vážený pán premiér Dzurinda, opakujem: Mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle je diabolské. Preto si konečne verejne priznajte svoju chybu, že ste sa mýlili. Buďte človekom. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja súhlasím s pánom Čaplovičom. Mám k tomu však jednu poznámku. Súhlasím, že v súčasnosti vojnou v Iraku proti terorizmu sa zvyšuje počet teroristov. Z toho mám dojem, je to môj vlastný úsudok a úsudok, ktorý som aj čítal, že vojnou v Iraku sa má rozšíriť a stabilizovať terorizmus vo svete za účelom vytvorenia stabilného, dlhotrvajúceho, zlého nepriateľa. Všetci vieme, že počas studenej vojny týmto zlým nepriateľom bol komunizmus a v mene boja proti zlému komunizmu napríklad Spojené štáty a ich spojenci mohli robiť vo svete, čo chceli, a bojom proti zlému komunizmu to vždy vedeli pred občanmi ospravedlniť. Napríklad vedeli ospravedlniť viac ako 30 vojenských agresií. Zrejme po roku 1990 zlý komunistický nepriateľ už neexistuje, bolo treba nájsť iného vhodného zlého nepriateľa. V mene boja proti terorizmu sa dá v súčasnosti pred voličmi ospravedlniť všetko. Napríklad aj vojenská intervencia v Iraku, odpočúvanie našich telefónov a faxov. Ešte by som mal k tomu jednu poznámku, je možné, že bojom proti terorizmu sa svet pripravuje na stret civilizácií a je možné, že aj tam leží základ pokračujúcej vojenskej agresie v Iraku, ktorá musí byť dostatočne dlhá, aby ten stret civilizácií sa dostal do určitého bodu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán kolega, možno mi neuveríte, ale ja vám skutočne zo srdca prajem, aby ste sa v ďalších voľbách stali predsedom vlády Slovenskej republiky a z titulu tejto vašej novej funkcie dokázali nastoliť celosvetový mier a raj na zemi. Ja vám dávam verejný prísľub, že keď sa vám to podarí, tak budem v ďalších voľbách hlasovať za stranu Smer. Dovoľte, aby som povedal ešte tri poznámky. Prvá. Všetci vieme, Saddám Husajn od prvej vojny v zálive ignoroval 17 rezolúcii OSN a inšpektorov OSN pustil do krajiny len pod tlakom Aliancie, respektíve Spojených štátov a Spojených národov. Používať termín, že Dzurinda je klamár, je podľa mňa dosť silné, pretože rovnako Dzurinda, takisto všetci predsedovia vlád všetkých členských krajín NATO aj Európskej únie, teraz nehovorím o tom, či poslali vojakov do Iraku, alebo nie, reagovali na informácie CIA, Mosadu, BND a všetkých tajných služieb. To, že sa potom ukázalo, že tieto informácie neboli správne, je iná vec, ale boli pôvodne a na základe nich všetci politici rokovali. Teda „jednali“. Posledná poznámka. Musím povedať že váš prejav, teda dovtedy, kým som ho stačil sledovať, bol veľmi impresívny, ale má jednu chybu krásy. Mali ste ho povedať 18. 6. 2003, keď sme tu hlasovali o vyslaní našich vojakov do Iraku, pretože medzi 114 poslancami, ktorí boli za, či ktorí boli proti, či ktorí sa zdržali, vaše meno nevidím, takže mám taký silný pocit, prepáčte, že ste sa proste alibisticky vyparili, aby ste nemuseli vtedy svoj názor povedať. Teraz ste ho povedali. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať ctenému kolegovi Čaplovičovi, že citoval moje hodnotenie o americkom ultrakonzervatívnom politikovi Patrickovi Buchanamovi. Ale zároveň chcem vyviesť z omylu pána kolegu, že ja som hodnotenie tohto amerického politika ako hodnotenie fašizoidného politika nepoužíval v súvislosti s jeho výrokmi o americkej politike v Iraku, ale v inej súvislosti, ak by si niekto myslel, že ma citoval pán kolega na podporu svojich názorov o Iraku, tak chcem to upresniť, že čo sa týka jeho hodnotenia Iraku, mám na to iný názor. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Bollová ako posledná.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Čaplovič, vaše vystúpenia vždy majú úroveň adekvátnu vášmu vzdelaniu. I tentoraz ste zostali verný tejto svojej zásade. Napriek tomu, že ste porovnávali neporovnateľné, asi viete, o čom hovorím, podstatnú časť vášho vystúpenia chcem podporiť. Ba ešte aj doplniť. Táto, ako ste ju nazvali, kolenačková vláda, za viac ako polstoročie po Hitlerovi vtiahla Slovensko po prvýkrát do agresie za cudzie záujmy. Dovtedy, od Hitlera, to nikto neurobil. Ak už chce vláda držať prím arogancie a nehoráznosti v porušovaní noriem medzinárodného práva v dejinách nielen našich, ale i svetových, neznížme sa, prosím vás, aspoň my kolegovia poslanci k takému amorálnemu úpadku. Podporme všetko, čo povedal pán kolega Čaplovič. Všetko, čo povedali kolegovia rečníci na obranu našej pozície, teda pozície, ktorá nesúhlasí s našou prítomnosťou v Iraku, a neprijmime túto predloženú správu. Ďakujem vám vopred.

  • Na vystúpenia s faktickými poznámkami pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Predovšetkým by som chcel odpovedať pánovi Banášovi na ten inkriminovaný 16. jún. 13. júna ma operovali na žlčník, nebol som v parlamente. Treba si zistiť, kde som bol. Po desiatich dňoch som prišiel naspäť do parlamentu, čiže asi hovoríte pravdu, že som mal možnosť až teraz sa vyjadriť. 16. júna som bol ešte po operácii v Ružinove. To je prvá vec.

    Druhá vec. Moje myslenie je také, aké je. Ja som vedecký pracovník možno viac ako politik a držím sa teda toho príslovia, tu stojím a inak rozmýšľať a konať nebudem, to je pre mňa nesporné a takto rozmýšľajú aj mnohí politici, ktorí išli z vedy alebo kultúry do politiky vo svete, nikdy sa nespreneveria svojim zásadám. A čo sa týka pripomienky pána kolegu Lászla Nagya. Áno, povedal som to nie vo vzťahu k Iraku, a môžem to presne zacitovať, spomenul som tohto autora neokonzervatívnej politiky, nie politika, ale vedeckého pracovníka, ktorý vydáva mnohé knihy v súvislosti s monokultúrnosťou a jednofarebnosťou amerického národa, presadzovania vo vnútri politiky, keď som hodnotil neokonzervatívnu politiku Spojených štátov. Nie však vo vzťahu k Iraku, ale dovnútra samotných Spojených štátov amerických. Toľkoto. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Čaplovič bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Predpokladám, že, lebo teraz otvorím možnosť sa prihlásiť teda ústne do rozpravy. Predpokladám, že aj pani Dubovská, aj pán poslanec Kaliňák chcú vystúpiť v rozprave. Hlásia sa ústne. Pýtam sa, kto ešte má záujem vystúpiť v rozprave, či sa hlási ústne do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem možnosť teda sa prihlásiť ústne do rozpravy za skončenú. Pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte v prvom rade povedať v skratke jeden môj názor k prebiehajúcej diskusii. Minulé volebné obdobie ako „mladý začínajúci poslanec“ som veľmi pozorne počúvala svojich kolegov pri každej diskusii, ktorá prebiehala. Či to boli opoziční, tak aj koaliční. Ale musím priznať, že veľakrát ma hnevalo, že tá diskusia sa obrátila niekde inde od témy. Zrazu sa mi zdalo, že ten materiál, o ktorom sa začalo diskutovať, že je vlastne úplne iný materiál. A vtedy som sa stretla na chodbe s pánom poslancom Jánom Cuperom, ktorý mi teda povedal: Dianka, parlament je známy od slova parlare, teda hovoriť. To znamená, že sa tu prezentujú všetky názory, aj tie, ktoré možno k veci úplne nepatria. Zobrala som to tak a teda aj preto teraz trpezlivo som počúvala svojich predrečníkov, ktorí k téme rozprávali. Ja sa však pokúsim byť trošku už namierená skôr k téme, o ktorej rozprávame, a to je správa o situácii v Iraku. Nebavíme sa o tom, či vysielame jednotku do Iraku, či ich ideme stiahnuť, ale o tom, ako nám predložil rezort na našu žiadosť, na informáciu, o ktorú sme ich žiadali. Musím povedať, že veľmi dôsledne som sa pripravovala na rokovanie zahraničného výboru, ktorý bol jeden z dotknutých výborov, ktorý sa touto správou zaoberal. Prvá poznámka, ktorú som si k tejto správe poznamenala, bola tá, že je neaktuálna, že je už časovo posunutá a sú mnohé aktuálnejšie a dôležité veci, ktoré tam chýbali. Je však pravdou aj to, že potom na rokovaní výboru som musela uznať, a zjednotili sme sa tam aj s ostatnými kolegami na tom, že jednoducho sa nedá v rámci technických možností dosiahnuť najvyššiu možnú aktuálnosť tejto správy, a preto sme sa dohodli, že je k presnému termínu.

    Vtedy sme požiadali aj pána ministra, teda jeho rezort, aby, keď už v tej písomnej forme nie je možné dosiahnuť aktuálnosť tejto správy, aby aspoň ústne doplnil tieto aktuálne informácie. Myslím si, že sčasti ich naplnil, aj keď tiež som očakávala ešte trošku viacej.

    Mnohí z kolegov v diskusii na zahraničnom výbore mali pripomienky, otázky. Rezort ich veľmi dôsledne zapracoval a za to sa chcem aj poďakovať. Teraz by som však rada povedala niečo, čo súvisí s touto témou, a je to práve zo zahraničných ciest, ktoré som či už ako členka našej delegácie v Parlamentom zhromaždení NATO alebo ako vedúca delegácie do Západoeurópskej únie absolvovala za posledné obdobie, teda mesiac - dva. Jedna cesta, ktorú som absolvovala, bola v Holandsku. A práve tam bola jedna vzácna diskusia s generálom, ktorý viedol svojich vojakov. Bola to zmiešaná holandsko-nemecká jednotka do Afganistanu. Povedal mi jednu veľmi dôležitú vec. V diskusii som sa ho pýtala, čo by nám chcel ako politikom, ktorí nie sú skúsení vo vojenskej taktike a ktorí mnohí neboli účastní alebo nemohli navštíviť Afganistan, aby si sami utvorili názor, čo by nám povedal. Netrvalo dlho a veľmi sa potešil tejto otázke a povedal: Vážení páni poslanci, senátori, veľmi si ctím, že mám možnosť povedať nasledovné: Možno mnohé kroky, ktoré sme v Afganistane spravili, boli chybné, možno zle načasované, ale keď sa už táto akcia začala, musí byť dokončená. Afganistan bude naďalej žiť svojím životom a svojím vývojom. Vojenská akcia však bola tá, ktorá tento vývoj nasmerovala iným smerom. A to je podstatné, a je to podstatné aj pre vaše vnímanie, aj ďalších podobných misií, ako napríklad je aj Irak. Toto vo mne zanechalo veľký dojem. A myslím si, že každý z nás by to mal aj podobným spôsobom brať. Očakávame míľové kroky vo vývoji v Iraku. Chceme už zo dňa na deň, aby sa uskutočnil mier, aby ľudia mohli začať žiť v demokratických podmienkach. Možné to však nie je aj práve na základe tohto, čo som povedala. Každý štát má svoj vývoj a tomu je všetko podriadené. Aj keď sa raz a navždy nasmeruje dobrým smerom.

    Ďalšia naša misia bola do Spojených štátov. A tu práve na tomto pléne si pokladám za potrebné povedať jeden zo svojich názorov, ktorý som práve vyslovila, či to bolo na pôde Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov alebo v Pentagone pri stretnutí s Ianom Brzezinskym, alebo s Robertom Hunterom, bývalým veľvyslancom Spojených štátov pri NATO. Mnohých som podrobila veľkej a ostrej kritike, za ktorú som dostala potľapkanie, ale od niektorých aj upozornenie, nech neprekročím istú hranicu, od európskych kolegov. Musím povedať, že mnohí z nich nevedeli ani odpovedať na mnohé otázky. Podrobila som ich kritike v otázkach istej arogancie, nekonzultovania a nebrania do úvahy názorov spojencov a to ako európskych, tak aj tých novoprichádzajúcich. Mám pocit, že som si istým spôsobom získala to vypočutie a záujem. A naozaj, tá moja poznámka padla na úrodnú pôdu, ale bola smerovaná Spojeným štátom na pôde Spojených štátov. Neovplyvnilo to môj názor v tom, že by som zmenila myseľ a myslela si: Dobre, tak dnes kritizujem Spojené štáty za ich aroganciu a nebranie do úvahy toho, že v regiónoch sa nevyznajú a nevyznajú sa v tom, ako v jednotlivých štátoch ide vývoj, ale ovplyvnilo to názor v tom, že mala som záujem ďalej im pomôcť, aby nás vnímali a prijímali za jeden stôl a brali do úvahy aj naše názory, čo je, myslím si, že v prvom rade veľmi podstatné aj pre budúcnosť. A budúcnosť práve v tom slova zmysle, že pokiaľ zbrane hromadného ničenia - a tým myslím zbrane charakteru chemického, biologického alebo nukleárneho -, pokiaľ tieto nebudú pod efektívnou ochranou a zabezpečením, myslím si, že zatiaľ ešte krízam sa nevyhneme. Sú to otvorené otázky ohľadne štátov, ako je Irán a ďalšie, ktorí zatiaľ nemajú záujem veľmi spolupracovať. K tejto téme sa dá otvoriť otázka neefektívneho konania zo strany Bezpečnostnej rady OSN, ktorá zo začiatku nevedela, akým spôsobom zaujať stanovisko, akým spôsobom reagovať. Čiže ono k tejto téme by sa dali otvoriť veľmi široké otázky, ale čo je podstatné, je to, že my sme sa istým spôsobom rozhodli a máme záujem vývoj v Iraku sledovať. Máme záujem participovať a máme záujem pomôcť, aby sa v tomto štáte nastolil mier. Myslím si, že mnohí kolegovia, aj keď sú to mladšie tváre, ale zažili ste aspoň v detstve vojnu. Druhú svetovú vojnu, alebo poznáte, tak ako ja poznám z rozprávania svojich starých rodičov alebo svojich rodičov, ako to počas tej vojny bolo. Myslím si, že každý má na mier nárok, ale bez vojny zrejme mier nemôže byť. Vždy treba niečo obetovať, aby sa niečo získalo.

    Ja mám snáď k záveru len jednu poznámku a teda výhradu k rezortu, k pánu ministrovi konkrétne. Pán minister, spomínali ste, že ste sa zúčastnili cesty v Iraku, čo veľmi hodnotím. Prispelo to aj k istej takej psychickej lepšej nálade aj v tej našej jednotke, ako som sa dozvedela. Chápem, že sa nedalo dopredu informovať, že odchádzate, ale viem, že vo vašej delegácii boli nielen z vášho rezortu, boli tam novinári a ďalší. Ja sa stretávam s kolegami zo zahraničia, z iných štátov, ktorí sú v delegáciách v jednotlivých plénach. A keď si vymieňame v rámci diskusie názory, mnohí z nich mi hovoria svoj názor z priameho poznania. Mnohí z nich sa zúčastnili zahraničných ciest ich ministrov obrany do Afganistanu, do Iraku, teda do krízových oblastí, za účelom získania ich vlastnej skúsenosti z týchto teritórií. Neviem, akým spôsobom ste vyberali členov do svojej delegácie, ale rada by som vás požiadala, aby v budúcnosti, ak to bude možné, ste zapojili aj tých, ktorí sa zaoberáme touto témou. Ak nie teda širšie, lebo vidíte aj pri tejto diskusii, že sú mnohí, ktorí majú záujem o túto tému a návrhy riešení, aby ste nám ponúkli tú možnosť získať si tú osobnú skúsenosť, aj keď nie vždy to bude možno práve pre nás možné, ale aby tá komunikácia bola. A myslím si, že aj pre vás a vašu podporu v tomto pléne to je nevyhnutné.

    Chcem sa teda poďakovať, nemám výhrady k tejto správe. Budem rada, ak tie aktuálnejšie informácie budeme dostávať priamo od vás a prípadne aj pri nejakých stretnutiach na tej odbornej pôde. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Džupa.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Oceňujem najmenej dve oblasti príspevku pani poslankyne. Jednak čo sa týka zhodnotenia prístupu k správe, ktorú dnes prerokúvame. Je to príležitosť, aby sme zo správy vyvodili závery, ktoré bezprostredne ovplyvnia existenciu vojakov, ktorí sú etablovaní v Iraku a navodia určité priority smerovania politiky, zahraničnej, vo vojenskej oblasti a v tejto krízovej oblasti, alebo je to príležitosť na to, aby sme sa predvádzali, akí sme zdatní – rečnícky, tým myslím -, a ako ovládame prácu s literatúrou, odbornou, ako ju šikovne vieme zapracovať do našich myšlienkových pochodov, aby sme tieto pochody vyšperkovali. Som zato, aby sme sa skutočne držali veci. A potom tá druhá vec, ktorú chcem oceniť, je, že nehľadajme v našich minulých rozhodnutiach príležitosť, dnes príležitosť, aby sme prijali nejaké osobné ospravedlnenie za toto rozhodnutie ako ústavný činiteľ. Lebo ako ústavní činitelia sme povinní nerobiť tu nejaký osobný očistec, ale riešiť dnešok v prospech zajtrajška štátu a občanov, nie seba. Z tohto ohľadu oceňujem jej diskusný príspevok. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, hlavne vážená kolegyňa, no sme z opozície, a ešte chcem zdôrazniť, že si vás osobne veľmi vážim, ale ja neverím, že ste mysleli vážne tú tézu, ktorú ste tu povedali, že vojny nemôže byť mier, to máme 21. storočie, máme celý súbor hlboko uznávaných humanistických kánonov a tento typ, že teda len čo vznikne konflikt, najprv musí byť vojna a potom ho vyriešime, tak asi nie. Keby hneď 90 %, čo ste povedali, by som akceptoval, tak to by snáď platilo dovtedy, kým teda padol Hussajn, diktátor, ktorý hrozil zbraňami hromadného ničenia. Ale ja neviem, koľký mesiac tam prebieha hrozná humanitárna katastrofa, kde denne hynie 30 až 100 ľudí, podľa toho, či je deň dobrý alebo zlý. Pre pána kolegu Džupu, ktorého si tiež nesmierne vážim, no ak túto tému a úprimné hľadanie východísk budeme považovať za rétorické cvičenia alebo prácu s nejakou odbornou literatúrou, jednoducho, je vecou základnej morálnej a etickej kultúry nášho štátu, ktorú naši reprezentanti reprezentujú...

  • Pán poslanec, môžete reagovať len na pani poslankyňu Dubovskú.

  • Nepochybne. Takže, ak reprezentujeme náš štát, tak pravdepodobne sa traumy toho, že musíme posudzovať naše konanie zo základných humanistických a etických kánonov, nemôžeme vyhnúť. V danom prípade a v danej situácii jednoducho pokračuje permanentne humanitná katastrofa, permanentne tam zomierajú ľudia. Ak teraz potrebujeme nejako asi dokončiť vojnu alebo niečo podobné, to znamená, ešte koľko tých ľudí tam má zahynúť! Voči komu vlastne teraz bojujeme ako krajina, chceme participovať na riešení situácie v tom Iraku, s kým? So šiitmi, alebo s tými sunnitmi, alebo s nejakými inými skrytými nepriateľmi, s Kurdmi alebo s kým. Neviem si predstaviť, a počúval som 20 rokov o tom, aké je nevyhnuté využívať medzinárodné inštitúcie na riešenie a hlavný postulát rokovať, rokovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si myslím, že moja kolegyňa hovorila k veci, pretože bod má názov Správa o situácii v Iraku. Mám však obavu, pán minister, či nám prislúcha, alebo neprislúcha hodnotiť situáciu v Iraku. Nie sme my asi tu na to povolaní. Snáď by bolo bývalo dobré hovoriť o tom, o čom by mala byť tu reč. Vláda dostala istý mandát s vyslaním ženijnej jednotky. Samozrejme, na ďalšie jej pôsobenie potrebuje ďalší mandát Národnej rady, lebo tak to býva, aj americký prezident síce môže vyslať armádu do Iraku, ale po istom čase potrebuje na jej pobyt ďalšie financie a tie už musí schvaľovať kongres. Takže aj my by sme tu mali predovšetkým hovoriť o tom, koľko bude stáť ďalší pobyt našich ženistov v Iraku a kto a akým spôsobom bude participovať na jeho financovaní. To je naša úloha ako parlamentárov, pretože všetky výdavky na armádu a bezpečnosť má kontrolovať parlament. Tak je to v celom svete. Ale o tom bod nič nehovorí. Bod hovorí o správe, o situácii v Iraku, ale tu už snáď budú hodnotiť v americkom kongrese, lebo oni majú civilného správcu na čele Iraku, ich armáda okupovala Irak,

  • So smiechom.

  • a, samozrejme, pochybujem, že by nám dali čo i len zamak práva hovoriť do týchto vnútorných záležitostí, takže naša rozprava naozaj môže byť iba akýmsi sebauspokojovaním. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ja len jednu poznámku budem mať. V podstate každý materiál, a pán minister obrany vie, ktorý sa predkladal v parlamentoch či už v Maďarskej republike, či už v Poľsku, Českej republike alebo v samotnej Veľkej Británii a týkal sa Iraku, tak vzbudil rozpravu a u nás zvlášť preto, pán podpredseda, že my sme z rokovacieho poriadku pánom Ftáčnikom vylúčili všeobecnú rozpravu, alebo všeobecnú politickú rozpravu, ktorá sa otvárala k takejto problematike. A na druhej strane, ja si myslím, že aj politiku treba trošku chápať, poviem to rovno, vedecky, ako je to vo vede, to je kauzálny prístup. Toto, o čom hovoríme, to je dôsledok a treba hovoriť aj o príčinách. Ak chceme riešiť dôsledok, tak musíme hovoriť aj o príčinách a preto som takto vystupoval. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Áno, ak dovolíte, ja sa chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí ku mne istým spôsobom reagovali, či pozitívne, alebo kriticky. Pán poslanec Číž, aj keď odchádzate, veľmi v skratke vám ešte poviem. Naozaj som posledný človek, ktorý by chcel vidieť ľudské obete a krízu ľudí. Viete však iste sám, lebo ste študovaný človek a veľmi rada sa s vami o tom aj potom porozprávam, či ste niekde videli, kde by sa zmenil režim bez toho, aby boli obete. Ja som len hovorila o tom, že niekedy obete sú nevyhnutné, aby bol väčší zisk. Ale nehovorím o tom, že žiadam ľudské životy. Naopak. Naopak, budem prvá a vždy som prvá, ktorá hovorí o nevyhnutnosti v prvom rade diplomatického riešenia a diplomatických rozhovorov a rokovaní. To znamená, že ľudské obete neznamenajú len straty životov. Takže budem sa tešiť na diskusiu potom spoločne niekde tu v laviciach. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák. Nech sa páči, ako predseda dotyčného výboru máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, v zásade v úvode by som len možno doplnil, veď u nás hádam ten režim sa zmenil, hádam bez nejakých tých zásadnejších obetí, už keď sme teda pri tom,

  • ale to je presne otázka, ktorú tu možno dnes nie tak úplne riešime. Z môjho pohľadu je dôležité, akým spôsobom a načo sme vyslali našich vojakov do Iraku. Bez ohľadu na to, či časť poslaneckej snemovne hlasovala proti alebo za, v každom prípade na základe nášho uznesenia dnes vojaci tam sú. Na základe nášho uznesenia vojaci plnia alebo mali by plniť mandát, na ktorý boli vyslaní. Podľa posledných správ od poslednej rotácie vojaci v podstate ani neopustili tábor. Ak budeme počítať, že posledná rotácia bola v auguste tohto roku, znamená to, že v priebehu troch mesiacov v zásade, povedané jednoducho, päty z tohto tábora nevytiahli a nie preto, že by sa im nechcelo, nie preto, že by naši vojaci mali nedostatok odvahy, ale preto, že bezpečnostná situácia v Iraku neumožňuje plniť humanitárne ciele, na ktoré sme my vojakov v zásade vysielali, táto posledná várka našich vojakov. Je teda asi načase sa zmyslieť, bez ohľadu na názorové rozdiely v rámci snemovne, či teda účasť našich vojakov je v Iraku efektívna. Či riskovanie ich životov je naozaj adekvátne v porovnaní s tým, aké úlohy plnia. Ten tábor tiež nie je úplne najbezpečnejšia zóna a verím, že v našich kasárňach sa cítia podstatne bezpečnejšie, a preto by som rád zvážil otázku ich konkrétnej účasti, to znamená konkrétnej účasti našich ženistov v rámci operácie Iracká sloboda. Popri naozaj ich ohrození života, ktoré je na prvom mieste - už sme o troch vojakov prišli -, a myslím, že nie je zodpovedné od nás poslancov, aby sme ich ďalej vystavovali neadekvátnemu nebezpečenstvu, za ktorým nestoja konkrétne činy našich vojakov. To znamená, že sú ako sediace terče, ktoré naozaj iba čakajú, či sa niečo stane alebo nie a nemôžu ani aktívne voči tejto situácii konať. Ak teda je v celej snemovni - a to sa snažím hovoriť objektívne -, zatiaľ bola vždy vôľa účastniť sa operácie, mali by sme sa teda baviť, či by sme neprehodnotili mandát našej jednotky alebo či by sme neprehodnotili účasť našich vojakov v rámci Iraku. Z tohto dôvodu mám pocit, že na jednej strane zdravie a život našich vojakov a na druhej strane je aj ekonomická otázka. Naši vojaci stoja mesačne, približne, pán minister ma opraví, 40 miliónov korún? 30 miliónov korún, v každom prípade táto suma je pomerne vysoká. Keď si Slovensko plní svoje záväzky a väčšia časť tejto snemovne našich vojakov vyslala, je predpoklad, že keby sa predlžoval mandát, rovnako tak by poslanci hlasovali, je otázka, či tieto peniaze, ktoré vynakladáme a ktoré celkovo ročne sú zhruba na úrovni 400 miliónov korún, sú vynaložené efektívne. Či ich nevieme použiť lepšie. Ak ide čisto iba o našu účasť v Iraku, potom sa pýtam, či nemáme vhodnejšiu jednotku, ktorá by túto našu jednotku nahradila. Jednak z pohľadu efektivity finančných zdrojov a určite aj z pohľadu ohrozenia životov našich vojakov, ktorí by mohli byť nasadení na úplne inú činnosť a možno by ten ich priamo výkon naozaj prinášal irackým občanom nejakú skutočnú pomoc. Pretože hovoriť dnes o našich vojakoch, že pomáhajú Iračanom, je z môjho pohľadu naozaj preexponované a prehnané, pretože sedením v tábore to určite neurobia. Iste za to nemôžu, ale preto sa pýtam, či nie sme spôsobilí rozhodnúť alebo teda aspoň poveriť ministra, aby sa nad alternatívou účasti Slovenskej republiky v Iraku zamyslel.

    Preto, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom by Národná rada uložila ministrovi obrany Slovenskej republiky, aby v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pripravil a predložil alternatívy účasti a pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v Irackej republike. Odôvodnenie je jednoduché, tak ako som už povedal, situácia v Iraku neumožňuje uplatnenie a realizáciu plnenia mandátu, na ktorý bola jednotka do Iraku vyslaná. Z tohto dôvodu sa zamýšľam a možno pán minister bude vedieť, možno aj teraz, možno trochu reagovať, možno v čase, ak by toto uznesenie prešlo, či bolo efektívnejšie zamyslieť sa nad vyslaním časti vojenskej polície, ktorá bezpochyby by vedela možno lepšie chrániť aj našu ambasádu, možno lepšie chrániť aj určité časti našich záujmov, ktoré v Iraku sú. Pretože, možno neviete, ale tá časť Policajného zboru, ktorá chráni dnes našu ambasádu, myslím, že sú šiesti príslušníci Policajného zboru, ktorí v Bagdade sú, bola už predmetom dvoch útokov. Takže možno sa medzi vojenskými policajtmi, či už nájdu profesionáli alebo lepšie vyzbrojení a lepšie vycvičení príslušníci. Je teda otázka, ak chceme tou účasťou v Iraku potvrdzovať akúsi účasť v rámci koalícií, účasť na záväzkoch, ktoré Slovenská republika má, ak väčšina parlamentu o tom rozhoduje, potom žiadam túto väčšinu, aby sa zamyslela nad efektívnejším vynakladaním peňazí štátneho rozpočtu a, aj keď som to povedal teraz v opačnom poradí, podstatne dôležitejšia vec, nad rozumnejším rizikom, nad životmi našich vojakov, to znamená nad zvážením a výmenou, prípadnou výmenou tej jednotky, ktorá dnes v Iraku je. Dúfam, že sa tomuto uzneseniu dostane podpory a že sa budeme môcť zamyslieť nad nejakou zmenou a novou alternatívou účasti Slovenskej republiky v Iraku. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Tóthová ako prvá. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nepatrím medzi odborníkov, ktorí sa zaoberajú týmito otázkami, ktoré momentálne prerokúvame, ale som človek, ktorý má väčšinou praktické a reálne myslenie. A to, čo povedal pán poslanec, sa mi zdá byť veľmi pragmatické. Ak tam máme vojakov, ktorí nevyjdú z tábora, pretože nemôžu plniť úlohy, pre ktoré ich tam parlament poslal, myslím, že je skutočne logické a bez akéhokoľvek politického podtónu, alebo odsúdenia, alebo priznania tejto misie, opodstatnenosť a podobne, je účelné porozmýšľať, či by v prípade inak orientovaná skupina vojakov nemohla splniť lepšie účel. Pán poslanec spomenul vojenskú políciu a podobne. Opakujem, nie som odborníčka na tieto otázky, ale zdá sa mi nepragmatické a neúčelné, aby tam bola taká skupina vojakov, ktorá nemôže dnes plniť účel, pre ktorý ich parlament vyslal. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len na doplnenie. V úvode bolo spomenuté aj to moje slovo o obetiach. Ja by som bola veľmi rada, keby všetci kolegovia pochopili, čo je význam slov. A význam obeť ako ľudský život nemusí znamenať to isté ako ľudská obeta. A to aj u nás mnohé ľudské obety pri zmene režimu boli dané. Ja mám pocit, že teda v ostatnom, čo bolo povedané, viem sa stotožniť, ale treba aj hovoriť o tom, že celá vojenská aktivita v Iraku sa začala. Boli spravené chyby a tie si musíme uznať, ale musíme aj niesť za ne zodpovednosť. A dnes by som možno viac privítala, keby pán minister v prípade, keď sa budú rotovať naši vojaci, že budú na výmene alebo niektorí, ktorí tam boli, že by nám sprostredkoval diskusiu s nimi tak, tak, aby páni poslanci mali šancu si priamo konfrontovať, čo sa dialo v teréne a priamo s tými, ktorí nás tam reprezentujú. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len jednu poznámku. Pán poslanec Kaliňák hovoril o tom, že v podstate naša jednotka nevykonáva žiadnu činnosť a že bolo by treba prehodnotiť jej pozície a postavenie. Neviem teda, či on bol vojakom našich ozbrojených síl, ale ak bol vojakom, tak jednoducho, myslím si, že by nemal takto hovoriť a mal by pochopiť, že patríme do systému ozbrojených zložiek, ktoré sa nachádzajú na území Iraku a plníme úlohy, ktoré z toho vyplývajú. A to, že momentálne, neviem, odkiaľ máte tú informáciu, že teda sedia a nerobia nič, jednoducho to nesúvisí s tým, na čo dostali mandát. Sme zodpovední za kolektívnu bezpečnosť, naše jednotky dostali mandát tohto parlamentu a musia zabezpečovať úlohy, ktoré sú pred nich postavené.

  • Na vystúpenia poslancov s faktickými poznámkami môže reagovať pán poslanec Kaliňák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predovšetkým by som chcel asi reagovať na pána poslanca Elsnera. Pán poslanec, bez ohľadu na to, aký mandát sme našim vojakom vystavili, akým spôsobom sme v kolektívnej obrane, našou úlohou je, aby sme sledovali napĺňanie mandátu Národnej rady. A ten dnes sa nenapĺňa. Vojaci naozaj tú činnosť nevykonávajú a ak, tak veľmi obmedzene. Ale to nie je výčitka. Ja chápem, že ste zmenili kreslo, že dnes už musíte teda apriori brániť, kde sedíte, ale tu je to o racionálnom uvažovaní, toto nebol útok ani na koalíciu, ani na opozíciu, preto hovorím, ak vieme, že väčšina snemovne sa nejakým spôsobom zhodne na účasti, potrebujeme sa dostať k tomu, či vhodne využívame prostriedky daňových poplatníkov, a tie sú tak vašich voličov ako našich voličov, či vhodne nakladáme so životmi našich vojakov. Nehnevajte sa, pán poslanec, bez ohľadu na mandát, ale ja nie som ochotný niesť zodpovednosť za riziko života našich vojakov, ktorí sedia v tom tábore a to riziko nie je opodstatnené ich prácou, tým, na čo boli vyslaní do Iraku! Vieme možno postaviť jednotku, ktorá zapadne do tej štruktúry, o ktorej sa bavíme, s ktorou sa vieme baviť o velení, ktorá bude pre nich vhodná a podobne, ako ministerstvo vyvíja aktivity v otázke školenia ženistov, irackých, ktorí môžu byť i na slovenskom území, otázka vyslania niekoľkých expertov v rámci misie NATO do Iraku, to sú všetko aktivity, ktoré ministerstvo robí. Tu sa zamýšľame nad tým, či nevieme efektívnejšie vynaložiť prostriedky pod menším rizikom ohrozenia života našich vojakov a hlavne, že teda budú tú činnosť vykonávať. Lebo dnes iba formálne sa hlásime k tomu, že niečo robia. V skutočnosti opevňujú tábor. To hlásenie, ktoré je, keby ste si chceli prečítať, túto, by som povedal túto problematiku, určite by ste sa tu dočítali, že od poslednej rotácie boli možno vonku dvakrát. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave, nech sa páči, ale ešte pred tým dovolím si vás upozorniť, ak hovoríme - a dnes som si to všimol asi štyrikrát, ak hovoríme veľmi blízko k mikrofónu, tak nieže nepočuť, ale, ale to sa rozmaže. Chcem každého upozorniť, že ak nevie odhadnúť, čo je 20 centimetrov, tak približne stačí aj 10 – 15, vzdialenosť medzi ukazovákom a palcom, takto, keď položí, a budeme veľmi krásne rozumieť tomu, čo hovoríte, ja niekedy nerozumiem, ak poslanec veľmi blízko má mikrofón, ja nerozumiem tomu, čo on hovorí, tým pádom je problém to zachytiť a potom, samozrejme, aj zapísať do stenografického záznamu, skúsme takú novú metódu, pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som chcel poďakovať za príspevky posledným dvom, pani Dubovskej a pánu Kaliňákovi, lebo toto je to, čo som vždy hovoril, že ja vítam diskusiu o Iraku, ja sa jej vôbec nebránim a ja si myslím, že je dôležité o tom rokovať, a hlavne tým poslancom, ktorí tu stále útočili na pána premiéra a možno na mňa a možno na predchádzajúceho ministra Ivana Šimka, by som chcel povedať, že ja som iba povinný poskytnúť podklady k vášmu rozhodnutiu, vyslala túto jednotku Národná rada, nie minister obrany, minister obrany je povinný zabezpečiť to, že keď Národná rada rozhodne, my máme vojakov, ktorí tam vycestujú, a toto sme zabezpečili. Čiže o tomto diskutujme, samozrejme, pán Ďaďo ja nemám rád takéto úsmevy, ja tiež počúvam aj vás, keď rozprávate, a pozorne, aj pani Bollová a myslím si, že sa snažím správať korektne, čiže ja tu iba informujem o tom, čo som bol požiadaný Národnou radou, to sa uskutočnilo 6. júla. 7. júla to rozhodla vláda, 14., o týždeň na to som to na vládu predložil, že sa to dostalo na rokovanie parlamentu až dnes, ja za to nemôžem, preto som sa snažil vo svojej úvodnej správe zhrnúť ešte aj, o čom rokujú dnešné koaličné sily dnes v Iraku, že sa to dá dopĺňať, tak, ako ma doplnil pán Banáš, samozrejme, dá, ja mu za to ďakujem, tie správy môžu byť ešte širšie, keď ma požiadate o ďalšie, ja ich, samozrejme, spracujem a budem veľmi rád, že to môžem spraviť, budem chodiť na výbor a ešte sa dostanem k tomu, prečo nebolo viacej ľudí so mnou v Iraku. Dostali sme, nemáme tam svoje jednotky, ktoré zabezpečujú prepravu, toto nám zabezpečujú buď Američania, alebo Poliaci, dostali sme presne limitovaný počet, zobrali sme všetky štyri televízie, ktoré na Slovensku sú, to znamená STV, JOJ, TA3 a Markízu, zobrali sme SITU a TASR ako spravodajstvo, od ktorých môžu čerpať všetky denníky, ani jeden denník tam iný nebol zobratý, nebolo viacej miesta, mňa mrzí to, že došlo k tomu, že sa tam nevyskytoval ani jeden poslanec branno-bezpečnostného výboru, nabudúce túto chybu napravím, ospravedlňujem sa za to a – zahraničného, samozrejme - som ochotný na túto tému diskutovať a preto za tieto príspevky ďakujem a ďakujem aj všetkým, len by som vážne bol rád, aby sme diskutovali o Správe o Iraku, ktorú je vhodné doplniť o toto, o toto, o toto alebo nie. Takže asi toľko v krátkosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja by som sa chcel vyjadriť k poslednému rečníkovi, k predsedovi nášho výboru, predpokladám, že minimálne jeho návrh pán minister obrany bude zvažovať a uvažovať o ňom, ale ja sa obávam, respektíve poprosil som o súčinnosť Kanceláriu Národnej rady, že o takomto uznesení, ktoré predložil pán predseda Kaliňák, asi nebudem môcť dať ako spravodajca hlasovať, lebo, nie som si istý, ale myslím si, že za 12 rokov, čo som tu, sme ešte neukladali ministrovi a tak je sformulovaný návrh, dokonca ani vláde nie, vždy sa to nieslo skôr vo formulácii, že žiadame vládu uložiť ministrovi obrany, ako je to sformulované, môže len vláda. Myslím si teda - Slovenskej republiky -, tak ak by sme to chceli zrealizovať, tak by sme mali požiadať vládu, aby nám čosi pripravila, ale minimálne vecne je to na diskusiu, čo navrhol pán Kaliňák, a predpokladám, že pán minister obrany sa zaťaží týmto názorom a myslím, že by sme mohli pokračovať o tejto diskusii povedzme vo výbore pre obranu a bezpečnosť alebo v zahraničnom výbore a hovoriť o tomto návrhu ďalej, lebo je minimálne veľmi zaujímavý. Všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách (tlač 859).

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 877. Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách predkladá vláda Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 965 z 20. mája 2004. K správe o stave odškodnenia jednotlivých obetí komunistického systému, predložený vládny návrh zákona upravuje poskytnutie jednorazového peňažného príspevku občanom Slovenskej republiky, ktorí boli v období v rokoch 1948 až 1954 z dôvodu politickej nespoľahlivosti zaradení do vojenských táborov nútených prác po dobu základnej vojenskej služby a výnimočného vojenského cvičenia a tiež poskytnutie príspevku pozostalým manželkám po uvedených osobách. Vojenskými tábormi nútených prác sa rozumejú cestné prápory ženijného vojska riadené od 2. augusta 1948 do 1. septembra 1950 a predovšetkým pomocné technické prápory. Jednorazový peňažný príspevok sa navrhuje poskytnúť na základe žiadosti oprávnených osôb a po predložení potvrdení uvedených v zákone vo výške 1.500 Sk, alebo 2.000 Sk za každý mesiac zaradenia do vojenského tábora nútených prác z dôvodu politickej nespoľahlivosti, najviac však vo výške 60 000 Sk. Pozostalým manželkám po osobách zaradených do vojenských táborov nútených prác sa navrhuje poskytnúť jednorazový peňažný príspevok v polovičnej výške. Celkové náklady na vyplatenie uvedeného príspevku sa predpokladajú vo výške 150 miliónov Sk, jeho vyplatenie sa navrhuje realizovať v rozpočtových rokoch 2005 až 2007, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do druhého čítania, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslankyni Márii Sabolovej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 245 z 12. októbra 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách, tlač 859. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že návrh po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžaduje rokovací poriadok a legislatívne pravidlá a zároveň chcem povedať, že vlastne prípravou tohto zákona sme zaviazali vládu Slovenskej republiky uznesením Národnej rady predložiť tento návrh zákona. Na základe uvedených skutočností vychádzajúcich z oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Ak Národná rada posunie návrh do druhého čítania, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, budem navrhovať, aby zákony boli prerokované v nasledujúcich výboroch: v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre sociálne veci a bývanie, vo výbore pre obranu a bezpečnosť a vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbory by mali prerokovať návrh zákona do 24. novembra a gestorský výbor do 25. novembra.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, traja, končím možnosť sa ústne prihlásiť ústne do rozpravy, pán poslanec Mikloško ako prvý, potom pani poslankyňa Podracká a pani poslankyňa Bollová.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pá minister, kolegyne, kolegovia, vítam v mene poslaneckého klubu KDH, že prakticky posledná skupina ľudí, ktorá v období 1948 - 1989 bola nejakým spôsobom postihnutá, dostáva jednorazové odmenenie. Vítam, že je to vládny návrh zákona. Prístup k týmto ľuďom, ktorý strávili čas nútene v takzvaných práporoch PTP, to je, neviem, pretože to bolo po česky, spĺňa všetky predpoklady celej tej línie odškodnenia, ktorou sme sa vydali od 89. roku. To znamená, po prvé, že to bolo z politických dôvodov, to už povedal pán minister, po druhé, že ich pobyt tam bol nútený, že jednoducho nemohli odtiaľ odísť, boli, aj keď neboli tak strážení ako v pevných väzniciach, ale povedzme 5 rokov vojenskej služby na týchto rôznych pracovných miestach museli stráviť povinne a museli stráviť pod trestom, pokiaľ by odtiaľ odišli. Všimnime si jednu vec, je prakticky smiešne, ak niekto strávil 5 rokov, takto povedal by som, strážene, že môže, alebo tri, alebo dva roky bola základná vojenská služba, že môže dostať maximálne 60 000 korún a teda pokiaľ je to rodinný príslušník, tak 30 000 korún. Všimnime si, že celková suma napriek tomu je odhadovaná na 150 miliónov, čo nie je malý peniaz, ale je to rozdelené na dva roky. Mne z toho vychádza jedna vec, že množstvo týchto ľudí bolo veľké. Ak si zoberieme, že 150 miliónov ľudí potrebujeme na to, pričom maximálne za jedného človeka môže vyplatiť len 60 000, tak vieme, že počet týchto ľudí išiel na tisíce a je dobré, že v 15. roku po nežnej revolúcii vláda akoby uzatvárala oblúk odškodnenia všetkých tých, ktorí boli strážení, ktorí sa nemohli pohybovať a ktorým takýmto aspoň symbolickým spôsobom „vzdávame“ istú náhradu za to, že boli nejaký čas na slobode obmedzení. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať pár možno filozofických poznámok k predkladanému návrhu zákona. Ku všetkému, čo povedal pán minister, by som chcela ešte pridať myšlienku nemeckej filozofky Hannah Arendtovej, ktorej filozofia je známa na celom svete pod slovným spojením banalita zla. Hoci v našom historickom a politickom kontexte či priestore sa viac využíva či zneužíva slovné spojenie väčšie a menšie zlo, voľba medzi väčším a menším zlom, myšlienka takzvanej banality zla je o niečo novšia. Dvoma - troma vetami vysvetlím, ako táto myšlienka vôbec vznikla. Vznikla na základe priamej účasti tejto filozofky Hannah Arendtovej na súde s Eichmannom. Arendtová bola šokovaná tým, že v prostredí súdneho dvora a vo väzení fungoval Eichmann rovnako dobre ako za nacistického režimu, fungoval rutinne, avšak keď sa ocitol v situáciách, pre ktoré neexistovali takzvané rutinné postupy, bol bezmocný a jeho prejavy na súde, plné klišé, viedli k istému druhu morbídnej komédie, čo malo ironickým spôsobom „deklarovať“ onú banalitu súdu, banalitu zla. Na základe štúdia Eichmannovej osobnosti dospela Arendtová k poznaniu, že práve vykonávanie týchto rutinných postupov je možné na základe toho, že vo vykonávateľoch týchto postupov existuje istá bezmyšlienkovitosť či až absencia myslenia, dovoľujúca páchať zlo aj spôsobom, ktorému chýba akýkoľvek úmysel, ktorému chýba vôbec schopnosť rozlišovať dobro a zlo. Vykonávatelia rutinných postupov považujú zlo za čosi banálne a úlohu človeka v nich, jeho osud, tiež. Tvárou v tvár k udalostiam, ktoré prinieslo 20. storočie v absurdnom náraste takzvanej banality zla, musíme sa ešte aj dnes konfrontovať s otvorenou či skrytou formou násilia voči skupinám ľudí z minulého režimu, zakrývaných práve rutinnými postupmi voči takzvaným politicky nespoľahlivým osobám a medzi ne v minulosti patrili aj osoby z cestných práporov ženijného vojska či pomocných technických práporov.

    Pri tvorbe zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665, ktorý sme odsúhlasili minulý rok, bol pôvodne aj článok, ktorým mali byť odškodnené osoby, ktoré sú zaradené na odškodnenie v tomto navrhovanom zákone, čiže osoby z cestných práporov ženijného vojska alebo z vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách. V čase schvaľovania, teda pred rokom nebolo možné tieto osoby odškodniť a som rada, že po roku sa táto politická vôľa našla. K obetiam bezprávia, a to je môj hlboký názor a presvedčenie, musíme zaujať korektný a jednoznačný postoj ako k ľudsky trpiacim bytostiam predstavujúcim jeden zo symbolov komunistického režimu na sklonku 40. a začiatku 50 rokov.

    Doktor Kľuska, ktorý je podpredsedom jednej z inštitúcií zaoberajúcich sa práve pétepákmi, uvádza v dokumente, ktorý dostali viacerí poslanci na študovanie, niekoľko poznámok k zákonom a aj k tejto poslednej skupine odškodňovaných uvádza, že dokument aplikovaný pre brancov PTP vymedzoval jedenásť kritérií politickej nespoľahlivosti. Z dôvodov politickej perzekúcie príslušníci PTP bez ohľadu na zdravotnú kvalifikáciu a v rozpore s medzinárodnými chartami o ľudských právach boli politicky motivovanými povolávajúcimi vojenskými rozkazmi, namiesto mreží izolovaní kasárenskými vojenskými múrmi pod špeciálnym vojenským represívnym komandom. Ďalej uvádza, že podľa rozkazu veliteľa práporu mesačný pracovný limit u príslušníkov PTP väčšinou v nezdravom, nehygienickom prostredí s maximálnym pracovným nasadením mohol byť až 312 hodín, čo podľa daného platného zákonníka bolo alebo malo byť len 192 hodín. Okrem toho, ako uvádza, boli fyzicky aj psychicky týraní, boli rôznymi vulgárnymi nadávkami označovaní za zradcov republiky, nepriateľov spoločnosti a tak ďalej. Dokonca aj po prepustení boli považovaní za menejcenných a boli klasifikovaní ako ľudia takzvanej vedľajšej sorty.

    Mohla by som vo vymenúvaní pokračovať a ak ma niečo trápi, je to skutočnosť, že aj dnes existujú snahy banalizovať históriu a osudy ľudí v nich, banalizovať zlo, ktoré preukázateľne jestvovalo a pôsobilo. Chcem preto podporiť predkladaný návrh zákona a Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko bude hlasovať o postúpení tohto zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, je mi tak trošku nepríjemné, že idem vystupovať po Danke Podrackej, ktorú si veľmi vážim, ale nemôžem nereagovať na jej precítené slová o obetiach bezprávia, o obetiach komunistického režimu, keď kľudne dnes produkujeme stovky obetí bezprávia i súčasného režimu. Dúfam, že o tom nikto nebude pochybovať.

    Vláda Slovenskej republiky predložila tento návrh do parlamentu, o odškodnení príslušníkov pomocných technických práporov, pán Mikloško, takzvaných čiernych barónov, možnože skutočne so snahou, aby sa dospelo k odškodneniu všetkých ukrivdených. Pretože sa stalo známe, že naši poslanci s návrhom tohto zákona nesúhlasia, dostali sme všetci, takmer, niekoľko listov, v ktorých nám vyslovujú príslušníci pomocných technických práporov podporu. Podporu, pán Mikloško. Čítam. Meno vám neprečítam, samozrejme. Je tu podpísaný ten človek, aj adresu mám, samozrejme, že vám ju nepoviem.

  • Smiech v sále.

  • Ale ak budete vy chcieť menovite, že sa chcete s ním stretnúť, poviem. Takže títo ľudia nám vyslovujú podporu a vyslovujú nesúhlas s prijatím pripravovaného zákona a uvádzajú z akých dôvodov. Dovolím si to citovať iba.

    Po prvé. Vláda návrhom zákona o odškodnení príslušníkov PTP spolieha na ľudskú chamtivosť a chce si pre koalíciu kúpiť viac hlasov vo voľbách v roku 2006.

    Po druhé. Príslušníci PTP vykonávali vojenskú základnú službu ako ostatní branci s tým rozdielom, že neboli zaradení napríklad k letcom, tankistom, ale plnili hospodársko-obslužné úlohy v rámci česko-slovenskej armády.

    Po tretie. Po tretie. Po tretie. Kým ostatní vojaci základnej vojenskej služby strážili hranice, cvičili vo vojenských priestoroch zadarmo, príslušníci PTP boli za vykonávanú prácu v armáde na vtedajšie pomery dobre platení. Odtiaľ pomenovanie baróni. O túto službu sa uchádzali mnohí branci zo sociálne slabších rodín.

    To píše tento človek, to som si ja nevymyslela. Pýtam sa vás, kto má evidenciu všetkých vojakov, ktorí slúžili v pomocných technických práporoch, kto má evidenciu, koľkí z nich tam boli nasilu za ideologické prečiny, trebárs že boli kňazi, alebo že ich rodičia boli nejakí šľachtici v minulosti, alebo že ich rodičia nepodpísali prihlášku do jednotného roľníckeho družstva? Pýtam sa, kto má túto evidenciu a kto to bude zisťovať? Pretože tento pán mi tu píše: „Mali by ste strážiť, kto sa bude uchádzať o odškodnenie a ako bude dokazovať svoje zaradenie k PTP. Povolávacie rozkazy sme odovzdali pri nástupe vojenskej služby, vojenské knižky po preložení do zálohy na okresných vojenských správach a v prepúšťacích listoch z vojska máme uvedený iba dátum nástupu a skončenia vojenskej základnej služby. Ako môžeme dokazovať, že sme slúžili v PTP?“ Dávam vám to, pán minister, do pozornosti, lebo myslím si, že toto je vecný dôvod na zamyslenie. Ďalej píše tento pán, s čím sa absolútne stotožňujem:

    Po prvé. Príslušníkov PTP treba morálne rehabilitovať za nálepku politicky nespoľahlivý a nie zosmiešňovať výrokmi v prejavoch takzvaných disidentov.

    Po druhé. Ak odškodňovať, odškodniť tých, ktorí slúžili viac ako 24 mesiacov, lebo boli i takí, respektíve odškodniť tých, ktorí boli zaradení do PTP z politických dôvodov.

    Po tretie. Manželkám po nebohých príslušníkoch zaradených do PTP priznať primerané odškodnenie iba v tom prípade, ak ich manželstvo bolo uzavreté pred zaradením manžela v pomocných technických práporoch alebo počas neho.

    Po štvrté. Ak sa rozhodne parlament prijať navrhovaný zákon, potom by sa mali odškodniť nielen vojaci, ale aj poddôstojníci a dôstojníci, lebo aj tieto skupiny boli zaraďované do PTP z rovnakých dôvodov politickej nespoľahlivosti, napríklad viacerí dôstojníci prvého česko-slovenského armádneho zboru v Sovietskom zväze.

    Odkazujem všetkým ostatným poslancom: Mali by ste sa viac venovať sociálnym problémom ľudí a riešiť ich, ako zneužívať minulosť na politické ciele. Ak už chcete mať skutočne pravdivý obraz o minulosti, potom nezbierať informácie iba od ľudí typu takého a takého a jeho ústavu a tak ďalej, hľadajte si objektívnych informátorov.

    Ešte raz zdôrazňujem: Nezakladajte nové krivdy ako v prípadoch odškodňovania príslušníkov respektíve účastníkov SNP. Čiže ja vám toto odkazujem len. On nám želá zdravie a múdre rozhodnutia, tento pán.

    Chcem zdôrazniť, že, alebo prosím vás, aby ste nepochybovali o tom, že nie ja, ale my všetci sme za odškodnenie akýchkoľvek krívd, len aby sme nepáchali krivdy ďalšie. My s tým zákonom budeme súhlasiť vtedy, ak bude upravený tak, že sa budú dať vyšpecifikovať ľudia, ktorí si to odškodnenie naozaj zaslúžia. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa Demeterová.

  • Dlho som odolávala, nechcela som skutočne vystúpiť k vystúpeniu pani poslankyne, ale nedá mi to, pretože citovala z listu, a mňa to napríklad vôbec neprekvapuje, že máme iný okruh ľudí, ktorí sa na nás obracajú, že ja mám svoj okruh ľudí a ona má svoj okruh ľudí, ale nemôžeme považovať tento okruh ľudí, ktorý ja mám, za nejaký pochybný tak, ako ja nespochybňujem jej okruh ľudí. Podľa mojej mienky ja zastupujem názory a stotožňujem sa s týmto návrhom zákona, sú to ľudia, ktorých je najmenej desaťtisícová skupina a v plnej miere chcem tento zákon podporiť...

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste už aj pri prerokúvaní minulého zákona alebo minulej právnej normy na odškodňovanie politických väzňov vyjadrili svoj názor a veľmi odľahčene a povedala by som až možno neprimerane voči tým, ktorých, dnes ste aj priznali, že boli určite aj takí, ktorí boli odsúdení a, v úvodzovkách, „na takéto nútené práce“. Zákon dáva možnosť, nie povinnosť, čiže ak niekto cíti ako tento dotyčný pán, ktorý možno bol v PTP, a cíti, že sa mal tam veľmi dobre a mal za to nejaké veľké odmeny a odmenu za to, že tam mohol pracovať, nech nežiada toto odškodnenie a všetky odškodnenia okrem toho, že musia byť jasne podložené, pri všetkých odškodňovaniach za zločiny komunizmu, boli aj na istej morálnej hodnote ľudí, ktorí boli postihnutí a cítili aj týmto finančným odškodnením morálne odškodnenie. Takže ja sa ešte v záverečnom slove vyjadrím k niektorým pripomienkam, ktoré tu odzneli, a jedno, čo ma veľmi mrzí, pretože vy zvyknete veľmi otvorene hovoriť a komunikovať, že máte obavu zverejniť občana, ktorý sa veľmi jasne a hlasne vyjadruje k tejto téme, pretože pre mňa sú to anonymy, pokiaľ nie je možné, aby ľudia, ktorí napíšu nejaký názor, nechceli byť zverejnení, ak si stoja za svojím názorom a mňa to trošku prekvapuje a pre mňa sú to nedôveryhodné potom informácie.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som reagoval pár slovami na predrečníčku pani Bollovú. V predchádzajúcom volebnom období takýto zákon už bol iniciovaný, neprešiel len kvôli tomu, že ministerstvo financií nesúhlasilo so sumou, ktorá tu je. Myslím si, dnes keď minister obrany zo svojho rozpočtu chce takéto krivdy napraviť, je to len veľmi chvályhodné. Ďalej by som chcel povedať, že Ústav pamäti národa, ktorý vstupoval do tohto zákona, veľmi presne vie, komu tieto peniaze budú prislúchať a komu nie. To znamená, tá súhra ministerstva obrany a Ústavu pamäti národa tam určite bude. Je zaujímavé, že členovia KSČ doteraz neiniciovali taký návrh, že odškodniť ľudí, ktorí boli v pracovných táboroch za ich vlády. To je všetko. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Demeterová, veď ani my nespochybňujeme vaše názory, takže som rada, že vlastne si nič jedna druhej nevytýkame. Pani poslankyňa Sabolová, vy ste sa vyjadrili, že zákon dáva možnosť uchádzať sa. Prosím vás pekne, čo je to za zákonná norma, „možnosť“? Pýtam sa, aký dôkazový materiál bude zákon vyžadovať? Ja sa nebojím toho, že sa ich prihlási, čo ja viem, oveľa viac ako v skutočnosti ich slúžilo, ale čo potom? Ako to budete rozlišovať? Ja si myslím, že som to povedala zrozumiteľne z toho listu, toho autora, ktorého sa nebojím povedať, ale ja som sa ho nepýtala. Ja sa ho spýtam, buďte bez starosti, že vám ho poviem, to nie je anonym, to je človek, ktorý slúžil v PTP. A k pánu poslancovi Škodovi. Ústav pamäti národa, ja si myslím, že o tomto ústave už sa tu toľko toho porozprávalo, podľa mňa, ja by som nestavila na serióznosť tvrdení tohto ústavu, pýtam sa však, pán minister, vy áno? Vy budete brať za smerodajné údaje Ústavu pamäti národa, ak budete odškodňovať ľudí, alebo budete pýtať od ľudí dôkazový materiál, ak sa bude chcieť niekto uchádzať o odškodnenie? Buďte taký dobrý, povedzte mi. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Veľmi krátko. Samozrejme, v návrhu zákona je uvedené, aké potvrdenie a odkiaľ má byť prinesené. Nie je tam spomenutý Ústav pamäti národa.

  • Pani poslankyňa, spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Krátko by som sa chcela vyjadriť. Vystúpili traja páni poslanci. Z dvoch vystúpení bolo úplne jasné stanovisko a podpora návrhu zákona, u pani poslankyne Bollovej nebol daný nijaký iný pozmeňujúci návrh, ale možno, že ak budú dobré pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, podporí aj klub Komunistickej strany Slovenska, aspoň som to takto pochopila na záver. Chcem povedať, poznám mnoho ľudí, ktorí boli takýmto spôsobom odsúdení na nútené práce, bolo by nespravodlivé, aby sme dnes túto skupinu, ako hovoril pán poslanec Mikloško, neodškodnili, nezaradili do tohto procesu, je dnes skoro jasný aj počet žiadateľov, ktorí sa budú uchádzať o toto odškodnenie, pretože sa na tom spolu s rezortom ministerstva podieľala aj táto skupina ľudí a dnes, myslím si, že vedú dosť presné, môžem povedať dosť presné zoznamy tých, ktorí boli v nútených táboroch, a manželiek pozostalých a zdôrazním to, že je to skutočne možnosť požiadať a žiadať toto odškodnenie a je presne definované, kto a akým spôsobom môže v zákone žiadať o toto odškodnenie. A chcem teda vás , páni poslanci, na záver požiadať, tak ako som predniesla v mojom vystúpení, aby sme postúpili návrh zákona do druhého čítania, keďže nebol prednesený žiadny iný procedurálny návrh.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime ešte k ďalšiemu prvému čítaniu a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (tlač 885).

    Pán minister obrany, nech sa páči, máte slovo, môžete uviesť návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákonom č. 201/2004 Z. z. bola s účinnosťou od 1. januára 2005 zvýšená suma hodnostného príplatku pre príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu. Toto zvýšenie bolo iniciované až pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky bez zohľadnenia dopadu takejto zmeny na verejné financie. Po následnom zhodnotení schváleného návrhu zákona by dopad zvýšenia hodnostného príplatku predstavoval 1 415 088 000 Sk. Vzhľadom na to, že takáto úprava hodnostného príplatku môže zvýšiť deficit verejných financií, vláda v uznesení k východiskám rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 zaviazala ministra vnútra pripraviť návrh zákona, ktorý zvýšenie hodnostného príplatku zruší alebo zníži. Predkladaný návrh zákona je plnením tejto úlohy s tým, že znižuje zvýšenie hodnostného príplatku vykonaného zákonom č. 201/2004 Z. z. Okrem uvedeného návrh zákona obsahuje ešte dve zmeny. Prvá úprava sa týka systemizácie a na základe nej sa navrhuje, aby vláda ako záväzný ukazovateľ určovala len počet príslušníkov jednotlivých zložiek patriacich do pôsobnosti zákona č. 73/1998 Z. z. bez ich zaradenia do jednotlivých platových tried. Podľa druhej zmeny valorizáciu funkčných platov príslušníkov týchto zložiek bude ustanovovať zákon o štátnom rozpočte obdobne, ako je to v prípade ostatných štátnych zamestnancov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho postúpenie do ďalšieho čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jánovi Patakymu. Pán poslanec, nech sa páči, môžete informovať Národnú radu o vašom návrhu ako o návrhu spravodajca. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 298 z 5. októbra 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pod tlačou 885. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2004 č. 903 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Ako jediný pán poslanec Kaliňák, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Takže pán poslanec Kaliňák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia. Pred časom sme v tejto snemovni diskutovali o potrebe stabilizovať Policajný zbor, o potrebe stabilizovať ostatné bezpečnostné zložky, akými sú bezpochyby Slovenská informačná služba, zbor Väzenskej a justičnej stráže alebo zbor Železničnej polície. Pred časom sme v tomto parlamente schválili zvýšenie hodnostného príplatku policajtom, príslušníkom Slovenskej informačnej služby a ďalším, ktorých som menoval, na úroveň vojakov. V tomto návrhu sa však vláda snaží negovať už rozhodnutie parlamentu, ktoré malo nadobudnúť účinnosť 1. januára. Mám pocit, že sa začíname do určitej miery zahrávať s ohňom a že chceme naozaj všetky bezpečnostné zložky začať do určitej miery destabilizovať. Na jednej strane vidím problém v tom, že Národná rada bude pôsobiť ako nedôveryhodný orgán, ktorý v máji tohto roku policajtom navýšenie ich príplatkov schváli a o štyri mesiace si to rozmyslí a ešte by som si dovolil prečítať naozaj, veta, ktorá je brilantná aj z pohľadu slovenského jazyka, ktorá ma zaujala v dôvodovej správe. „Vzhľadom na uvedené sa navrhuje znížiť zvýšenie hodnostného príplatku, ktoré má nadobudnúť účinnosť...“ Mám pocit, že ak po tomto hlasovaní o tomto zákone už nebudeme vyzerať pred naším národom smiešne, potom už neviem, ktoré hlasovanie to bude. Nejde však iba o hodnostné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať v tomto návrhu zákona, ale ide aj o to, že chceme zobrať policajtom, ako oni interne hovoria, tabuľky, čo je úprava v takzvanom zrušení platových tried, kde vlastne policajti, ktorí majú rozpočet, na policajtov, ktorých chcú doplniť vo svojich stavoch. Dnes Policajnému zboru chýba 1 500 policajtov a každým dňom sú policajti pripravení odísť práve z toho dôvodu, že ich sociálne istoty sú nestabilné. Najskúsenejší policajti sú po 15 rokoch toho, čo si odslúžia v zbore, ale dnes to majú jednoduché. Ak sa budú prijímať zákony, ktoré sú proti nim, budú odchádzať, a dostali sme sa do situácie, že Policajný zbor bude zložený z 21-ročných chlapcov, ktorí bezpochyby sú veľmi iniciatívni, ale rozhodne nie skúsení. No určite ušetríme na mzdách, pretože 21-roční policajti budú mať mzdy nízke. Je otázka, či ušetríme na zdraví našich občanov a či ušetríme na majetku, ktorý majú predovšetkým policajti chrániť. Ale nerád by som hovoril iba o policajtoch, pretože sa to naozaj týka aj príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí nielenže teda sa stále vozia na autách z federácie, starých favoritoch a majú platy okolo sedemnásť hrubého, ale tiež majú chrániť našu bezpečnosť z pohľadu ochrany proti terorizmu. To isté platí o príslušníkoch Justičnej stráže, ktorí majú strážiť nebezpečných zločincov a našou odpoveďou na ich úlohy, ktoré ich čakajú, je iba to, že im chceme zobrať hodnostný príplatok, ktorý sme im pred pol rokom udelili. Rovnako tak je veľmi nebezpečné a možno ešte horšie ako zníženie hodnostného a to je likvidácia automatickej valorizácie ich platov, ktorá bola v tom zákone, ktorý sme prijali v máji, stanovená. Dnes sa ruší a stavia policajtov na úroveň bežných pracovníkov štátnej správy, to znamená bežných ministerských úradníkov, keď to takto poviem, ale na rozdiel od nich policajti a ostatní príslušníci bezpečnostných zložiek musia svoje životy nasadzovať každý deň „voči“ ochrane nášho majetku, „voči“ ochrane nášho zdravia. Preto si myslím, že tento návrh je maximálne neseriózny vo vzťahu k Národnej rade, vo vzťahu k policajtom, keď nás vláda, všetkých poslancov celej snemovne, nielen vládnej koalície, nielen opozície, ale všetkých poslancov stavia do polohy, že my budeme tí nakoniec, ktorí rozhodnú o tom, že „znížime zvýšenie“ hodnostného našim policajtom, že my im dáme jasnú odpoveď, že napriek tomu, že v máji sme ešte mali seriózny záujem na stabilizácii Policajného zboru, na stabilizácii Slovenskej informačnej služby, na stabilizácii zboru Väzenskej a justičnej stráže.

    Vážení kolegovia, myslím si, že tento návrh zákona nemá právo prejsť do druhého čítania a preto vás žiadam o to, aby ste ho v žiadnom prípade nepodporili. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko, chcela by som vyjadriť takú osobnú podporu tomu, čo tu odznelo z úst pána poslanca vo vystúpení, pretože sa denno-denne stretávam a ak poviem, že ma oslovujú možno úplne neznámi príslušníci trebárs Policajného zboru a pýtajú sa na naše stanovisko, pretože v priebehu krátkeho obdobia zneisťujeme ich postavenie a preto si myslím, že bolo by dobré, aby sme hľadali nejaký konsens v rámci výboru a aby sme dnes ľuďom vo výkone dali primeranú mzdu, aby sme nemuseli potom rozmýšľať o tom, aké budeme im dávať výsluhové dôchodky, ale aby sme im dali teraz primeranú mzdu za prácu, ktorú robia, aby sme ich diferencovali, ale aby sme, aby potom s dobrými platmi mohli odchádzať do dôchodku a nebolo treba, aby sme im dávali nejaké špeciálne dôchodky, ale aby sme ich dnes ocenili a preto si myslím a budem sa snažiť o tom ešte diskutovať, do druhého čítania, aby sme neurobili zásadnú chybu v oslabení silových rezortov.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia. Chcem vyjadriť názor, ktorý sa bude týkať nielen tohto zákona, ale vôbec serióznosti legislatívy, ktorú robí tento parlament. Predsa legislatíva je vážny prostriedok riadenia tejto spoločnosti a v právnom štáte má byť legislatíva, ktorá zabezpečí právnu istotu a stabilitu. Je dehonestujúce, ako sa cez tento prostriedok riadi štát. Je predsa nemysliteľné, aby nielen v tejto otázke - a stáva sa to veľmi často -, prijmeme niečo a o chvíľu to úplne meníme. To sa stalo pred voľbami, že sa prijali pekné zákony, potom sa to absolútne znegovalo, to sa stalo s náhradným výživným, ktoré prijala táto snemovňa, znegovalo sa to, to sa stáva aj s inými právnymi úpravami. Nehnevajte sa, ale už začína byť legislatíva ako v Babylone, pretože nikto nevie, čo platí, a to, čo sa prijme, či bude ešte o pol roka platiť. Tak čo to je za legislatívu, čo je to za podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorá nerobí analýzy dopadu finančných prostriedkov prijatých zákonov. Až keď sa prijme zákon, potom sa zistí, že vlastne sú to dopady, ktoré neunesie rozpočet a neunesie tento štát. Som rozhorčená takýmito postupmi a jednoznačne súhlasím s tým, že tento zákon do druhého čítania nemá nárok ísť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby sme ešte dokončili tento bod a potom pristúpili k hlasovaniu. Ešte štyri faktické, potom záverečné slovo navrhovateľa a spravodajcu a by sme mohli hlasovať o týchto dvoch návrhoch. Ďakujem. Pán poslanec Jaduš, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa rovnako podporným stanoviskom pripojil k tomu, čo povedal pán Kaliňák. Chcem povedať jednu vec, že prijatím tohto zákona by sme sa v podstate vysmiali „do ksichtu“ tým poctivým policajtom, ktorí deň a noc pracujú na uliciach a chránia náš majetok a naše životy, ale chcem hovoriť hlavne o tom, čo som si zozbieral, aké materiály a povedzme si skutočnú pravdu o platových náležitostiach policajtov. Policajt v hliadkovej službe na oddelení prvého typu v platovej triede tri má plat 9 100 korún s príplatkom za noc, za soboty, za nedele mu vychádza 11 200 korún. Riaditeľ, to znamená skúsený policajt, po niekoľkých rokoch praxe v šiestej...

  • Prosím vás, vráťte ešte minútu, lebo vy ste vymazali pána poslanca a on, samozrejme, mohol sa prihlásiť len s procedurálnym, takže ešte minútu má pán poslanec.

  • Čiže riaditeľ po rokoch praxe v šiestej platovej triede dostáva 17 000 korún plat. Prezentovaný priemer platov pri polícii je 21 000 korún. Ja sa pýtam, odkiaľ vzali naši kolegovia, alebo ako sa tvoria platy v polícii, keď sa dostaneme k sume 17 000 korún. Pre porovnanie, v hodnosti vojaka profesionála, tento vojak profesionál dostáva s príplatkom na bývanie 18 200 korún, to znamená dvakrát viac ako policajt, kde treba ešte pripomenúť riziko tejto práce, kde treba pripomenúť význam spoločenského postavenia. Takže ešte raz, vážení kolegovia, pevne verím, že prijmeme múdre rozhodnutie a tento zákon zmietneme zo stola. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo, dovoľte mi, aby som aj ja reagoval na vystúpenie predrečníka pána poslanca Kaliňáka, a musím takisto konštatovať, že jeho vystúpenie musím podporiť, pretože to, čo sa deje v súčasnosti...

  • Prosím vás, ešte raz pána poslanca Krajčiho. Dnes nám tá technika nejako nefunguje. Tretí zákon a už sme mali štyri takéto prípady. Takže vráťte pánovi poslancovi možnosť...

  • Takže budem pokračovať. Chcem povedať, že toto, čo sa deje v parlamente predložením takéhoto vládneho návrhu zákona, môžeme považovať rovno za Kocúrkovo, pretože prv prijať isté výhody a v podstate zrovnoprávnenie s tým, čo mali aj vojaci, a potom policajtom zobrať toto zrovnoprávnenie, je skutočne nerozumné a nepochopiteľné a nechápem, ako môže vláda k takýmto krokom pristupovať. Bolo to pochopiteľné, keď po voľbách ste pripravovali nášľapné míny a nakoniec ste šliapli do nich sami, že ste tieto zákony menili, ale dnes je situácia úplne iná. Chcem povedať, keď sme v roku 1998 prijímali zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, zboru Väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, tak jeho úlohou bolo predovšetkým zabezpečiť sociálne a právne istoty policajtov.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, ako predkladateľ toho pôvodného návrhu, ktorým sme zvýšili hodnostné respektíve dorovnali ho na úroveň hodnostného vojakov, chcel by som na vás apelovať skutočne, aby sme trvali na istej parlamentnej, poslaneckej cti a nenechali sa manipulovať jednoduchými závermi, že na to alebo na to nie sú peniaze. Ja situáciu policajtov poznám skutočne detailne, nechcem sa k nej vracať. Ten návrh bol podložený argumentmi a bol doložený podpismi celého poslaneckého spektra, tak ako tu sedíme. Nie je, myslím si, vhodné a hodné parlamentnej demokracie, aby sme sa po 5 - 6 mesiacoch nechali finančnými argumentmi zahnať do kúta. Chcel by som skutočne zdôrazniť, apelovať na vás, aby sme trvali na tom, že policajt bude, by som povedal, zreteľa hodnou súčasťou štátneho mechanizmu, aby mohol plniť tie úlohy, ktoré sú naňho kladené, aby sme nehovorili o boji proti organizovanej kriminalite a proti korupcii len tu, ale aby to pocítila aj tá polícia na tom obvodnom oddelení. Chcel by som apelovať na vás, aby sme si brali príklad z Českej republiky, kde virtuálna realita Slovenska, 22 000 mesačne priemerný plat, je v Českej republike 38 000 českých korún mesačne po poslednom schválení v Českej poslaneckej snemovni. Buďte, prosím vás, k tým policajtom ohľaduplní, skutočne, ako hovoril pán predseda brano-bezpečnostného výboru, nejde len o policajtov, ide o celý rad dôstojníkov bezpečnostných zborov, ktorí sú podhodnotení, nedocenení a chceme od nich úlohy, ktoré môžu plniť len v prípade, že budú mať primerané sociálne istoty. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie poslancov, teda na faktické poznámky môže reagovať pán poslanec Kaliňák, nech sa páči, máte dve minúty.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda, ďakujem aj pánom poslancom, ktorí sa pridali k tejto iniciatíve, ide naozaj o zachovanie základných potrieb, ktoré dnes policajti majú. Páni poslanci, ak si pamätáme, v máji bolo parlamentné zhromaždenie NATO, kedy Bratislava mala po prvýkrát taký počet policajtov, ako v skutočnosti má mať. Tých zelených nerátame, techniku a kukláčov. V tom čase klesla kriminalita v Bratislave podľa štatistiky o 50 % a za 3 dni neukradli ani jedno auto. To len na margo toho, že v Bratislave chýba 300 policajtov práve preto, že sú tie platy veľmi nízke. Posledná vec, ktorú by som chcel k tomu povedať, v dôvodovej správe je, že preto nemôžeme ten zákon schváliť, lebo v návrhu východísk z rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 sa s takýmito výdavkami nepočítalo, ale práve preto sme to schvaľovali na jar a účinnosť sme dali k 1. 1. 2005, aby sa s nimi počítalo, a to je práve veľmi slabá výhovorka. Ešte raz žiadam, aby sme zachovali základné náležitosti, ktoré policajtom patria, ak sa chceme na nich obracať, keď sme ohrození na živote, alebo je ohrozený náš majetok. Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajči, procedurálny návrh? Procedurálny návrh? No nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, chcem vás poprosiť, aby ste zabezpečili, aby zariadenie bolo funkčné, pretože som bol okradnutý o jednu minútu a nemohol som dokončiť svoje vystúpenie a nie je to prvýkrát.

  • Pán poslanec, chvíľku ste hovorili, to znamená, že neboli ste o minútu, ale ja som už pred vami upozornil technikov, že niečo je s týmto zariadením, lebo dnes asi štvrtýkrát nám sa stalo, že poslanec, ktorý bol prihlásený, fakticky bol vymazaný z tabule, takže berieme toto vaše upozornenie, aby sme zlepšili, v úvodzovkách, technické vymoženosti tej techniky, ktorú sme odskúšali, a zatiaľ to fungovalo. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Najprv by som poprosil pána poslanca Vavríka ako spravodajcu k správe o situácii v Iraku, tlač 791, s tým, že, pán spravodajca, uveďte jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie k tlači 791 a to správa vlády o situácii v Iraku. V rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol poslanec a predseda brano-bezpečnostného výboru Robert Kaliňák, ktorý som už avizoval, že nebude môcť byť o ňom hlasované, lebo má formálno-právne chyby. Preto budeme hlasovať o uznesení, ktoré ponúkol gestorský výbor a to výbor pre obranu a bezpečnosť, ktoré znie takto: Uznesenie Národnej rady z dnešného dňa ku správe o situácii v Iraku, tlač 791, Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o situácii v Iraku. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode programu a o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh hlasovalo 83, proti 12, zdržalo sa 31 poslancov.

    Konštatujem, že uznesenie k správe o situácii v Iraku Národná rada schválila.

    Teraz pristúpime k hlasovaniam o vládnom návrhu zákona o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 - 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách, tlač 859. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, ako spoločná spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, nakoľko v rozprave neodzneli žiadne procedurálne návrhy, dajte hlasovať o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 122, 6 proti, 2 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila tento návrh zákona do druhého čítania,

    nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte ešte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, že gestorským výborom bude výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a že určené výbory návrh zákona prerokujú do 24. novembra a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 127, 1 proti, 5 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval,

    konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    A ešte pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Pán poslanec Pataky ako spoločný spravodajca. Nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania. Páni poslanci, kľud v rokovacej sále!

  • Páni poslanci, kľud v rokovacej sále, lebo preruším rokovanie!

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 68, proti 63, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči...

  • Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona výborom a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004 na prerokovanie. Pán podpredseda, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, posledné upozornenie. Ak tu nebude kľud, preruším rokovanie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, o pridelení návrhu zákona výborom, určiť gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 79, proti 8, zdržalo sa 42 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 886).

    Prosím znovu pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol. Pán minister obrany, čakáme len na vás. Stále sú problémy, pán minister. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Hlavným cieľom predloženého zákona je ďalšia harmonizácia právnej úpravy azylu v Slovenskej republike s právom Európskej únie a to konkrétne so smernicou Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pre prijímanie žiadateľov o azyl.

  • Pán minister, keby ste chvíľku počkali. Vážená Národná rada, prerušujem rokovanie do 17.30.

  • Prestávka.

  • Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta a sústredili sa na rokovanie. Budeme pokračovať prvým čítaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon uvedie pán minister Liška.

    Ešte raz vás prosím, nepustím rokovanie ďalej, pokiaľ nebudeme mať zabezpečený kľud v rokovacej sále a nezaujmete miesta. Pani poslankyňa Brestenská, páni poslanci z ANO, takisto aj prosím pánov poslancov z SMK, keby ste zaujali miesta a takisto aj z HZDS.

  • Ešte nie, pán minister. Páni ministri, pán minister Kaník, páni poslanci! Všetkých vás prosím, ak chcete, aby bol dôstojne prerokovaný návrh zákona, aby ste, ak, v prípade, že tak nebude, budem pokračovať v rozhodnutí pána Bugára a nepustím ďalšie rokovanie. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ja budem pokračovať v tom, čo som už začal. Návrh zákona za týmto účelom určuje lehotu, v ktorej musí byť žiadateľ o azyl oboznámený s právami a povinnosťami počas konania o udelenie azylu, ako aj lehotu, v ktorej sa žiadateľovi o azyl vydá preukaz žiadateľa. V súlade s uvedenou smernicou sa umožňuje žiadateľovi o azyl prístup na trh práce, ak sa právoplatne nerozhodlo v konaní o udelenie azylu do jedného roka od začatia konania, a ustanovuje sa povinnosť ministerstva zabezpečiť vhodnú zdravotnú starostlivosť maloletým žiadateľom, ktorí sa stali obeťami zneužívania, zanedbávania, vykorisťovania, mučenia alebo krutého, prípadne ponižujúceho zaobchádzania. V predloženom zákone sa okrem uvedeného navrhuje aktualizácia niektorých ustanovení, ktorými sa má zefektívniť azylové konanie v Slovenskej republike. Za týmto účelom sa najmä navrhujú nové miesta, kde môže cudzinec požiadať o udelenie azylu a navrhuje sa postup pri podaní vyhlásenia na nepríslušnom policajnom útvare. Návrh zákona obsahuje aj nový spôsob opúšťania azylového zariadenia na základe priepustiek, pričom sa taxatívne určujú dôvody odmietnutia ich vydania. V návrhu sa tiež ustanovuje možnosť umiestniť do osobitného azylového zariadenia tých žiadateľov o azyl, ktorí závažne porušia vnútorný poriadok azylového zariadenia, násilne sa správajú alebo sú dôvodne podozriví zo spáchania trestného činu.

    V súvislosti so smernicou Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pre prijímanie žiadateľov o azyl, je tiež potrebné novelizovať aj zákon o službách v zamestnanosti, keďže platný právny stav v súčasnej dobe neumožňuje žiadateľom o azyl prístup na pracovný trh, ako aj školský zákon, aby sa v súlade so smernicou zabezpečilo zaradenie maloletého žiadateľa o azyl do vzdelávacieho systému v trojmesačnej lehote od podania žiadosti.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho postúpenie do ďalšieho čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Budeme pokračovať. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi. Prosím, pán poslanec, uveďte svoje stanoviská.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 295 z 5. októbra 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2004 č. 904 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004. Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Do rozpravy, prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca nebude ďalej hovoriť, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 790).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 790. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 865. Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, návrh predloženého zákona o dohľade nad finančným trhom sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004. Je v súlade s koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda svojím uznesením č. 302 z 27. marca 2002. Návrh zákona upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom. Ustanovuje, že integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa zmení jej doterajší charakter. Súčasťou integrovaného dohľadu bude bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka, dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh, dohľad nad subjektami kapitalizačného piliera povinného dôchodkového zabezpečenia a nad subjektami, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní. Dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh.

    Regulácia finančného trhu, pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia pre oblasť kapitálového trhu poisťovníctva a poisťovníctvu vydáva vykonávacie predpisy ministerstvo financií, pričom Úrad pre finančný trh podľa platného zákona o dohľade nad finančným trhom na príprave návrhov spolupracuje.

    Návrh zákona predpokladá zachovanie rozhodujúceho procesu v dvoch stupňoch, pričom rozhodnutia v konaní na prvom stupni budú kompetenciou toho, kto bude zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu, zatiaľ čo druhostupňové rozhodnutia budú v kompetencii bankovej rady. Upravuje všeobecné zásady výkonu dohľadu, súčinnosť pri výkone dohľadu, medzinárodnú spoluprácu pri výkone dohľadu, postup pri dohľade na mieste a na diaľku, konanie pred Národnou bankou a ďalšie činnosti. Ustanovuje, že medzi výnosmi z hospodárenia Národnej banky, medzi výnosy patria aj ročné príspevky dohliadaných subjektov. V prechodných a záverečných ustanoveniach navrhuje zrušiť Úrad pre finančný trh vrátane jeho orgánov a pôsobnosť tohto úradu prejde na Národnú banku Slovenska.

    Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou uznesením 700 zo 14. júla 2004. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Teraz dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Farkasovi. Prosím, keby ste uviedli spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 32. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave potom bude odporúčať, aby sme podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku tento návrh prerokovali v druhom čítaní. Ďalej budem navrhovať, aby v druhom čítaní okrem výboru pre financie, rozpočet a menu, gestorského výboru, prerokovali aj výbory: ústavnoprávny, pre sociálne veci a bývanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenia žien s tým, že výbory aby prerokovali do 24. novembra a gestorský výbor do 25. novembra. Ďakujem pekne, nech sa páči, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu, informujem, že písomné prihlášky k tomuto návrhu zákona som do diskusie, do rozpravy nedostal. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok k prerokovaniu tohto návrhu zákona. Nehlási sa nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. (tlač 874).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 874. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 890. Prosím, podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho, aby uviedol vládny návrh zákona. Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a zároveň sa vám ospravedlňujem za to, že som nesedel na svojom mieste.

    Vážený pán predsedajúci, vážená a ctená Národná rada Slovenskej republiky, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z., ktorý v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 pripravil Úrad na ochranu osobných údajov. Ide o novelu zákona, ktorá rešpektuje poslednú hodnotiacu správu Európskej komisie z roku 2003, kde sa v oblasti osobných údajov požaduje úplné zosúladenie zákona o ochrane osobných údajov so smernicou Európskeho parlamentu a Rady pod č. 95/46 ES o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Návrh sa dotýka aj Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov. V tejto súvislosti sa zákon dopĺňa o nové pojmy v súlade s textom smernice, takzvaná tretia krajina, tretia strana, príjemca, zástupca prevádzkovateľa. Upresňuje sa aj vymedzenie už použitých pojmov informačný systém, súhlas dotknutej osoby, prevádzkovateľ, oprávnená osoba. Ide o požiadavku experta Európskej komisie, aby sa nové členské krajiny dôsledne vysporiadali so všetkými článkami smernice 95/46 ES vo svojich národných zákonoch. Navrhované zmeny presne transformujú terminológiu smernice a sú tak potvrdením vôle Slovenskej republiky plniť prijaté záväzky.

    Novela prináša aj prehľadnosť a účelnosť vymedzenia základných povinností prevádzkovateľa v rámci jedného paragrafu, čo umožní ľahšiu aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona v praxi. Zapracované boli aj špeciálne ustanovenia týkajúce sa ďalšieho spracúvania osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu na historické, vedecké a štatistické účely. Novela reaguje na obsah článku 10 a 11 smernice 95/46 ES, ktoré sa týkajú informácií, ktoré majú byť poskytnuté dotknutej osobe pri získavaní osobných údajov, pričom novela zároveň presne špecifikuje, kedy informácie nie je potrebné dotknutej osobe oznamovať.

    Ustanovenia zákona o cezhraničnom toku osobných údajov boli upresnené vzhľadom na ich voľný pohyb medzi členskými štátmi Európskej únie. Kladie sa dôraz na skutočnosť, že na prenos osobných údajov spracúvaných prevádzkovateľmi v rámci členských štátov Európskej únie nesmú platiť žiadne obmedzenia. Štáty mimo Európskej únie budú ponímané ako tretie krajiny, ktoré sa ďalej členia na krajiny s primeranou úrovňou ochrany osobných údajov, a krajiny, ktoré nezaručujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov. V novele zákona sa zároveň zavádza Inštitút osobitnej registrácie informačných systémov, kde takémuto typu registrácie budú podliehať najmä systémy obsahujúce osobitné kategórie osobných údajov v prípade, že sú predmetnom cezhraničného toku do tretích krajín, ktoré nezaručujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov. Z uvedeného je zrejmé, že základným poslaním predkladanej novely zákona o ochrane osobných údajov nie je iný cieľ ako ešte väčšie zblíženie nášho právneho poriadku v oblasti ochrany osobných údajov s právom platným v členských štátoch Európskej únie, čo si vyžiadalo prvý významnejší zásah do obsahu zákona. Odborná verejnosť si je tejto skutočnosti vedomá. Účinnosť novely zákona Európska komisia požadovala ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, respektíve v najkrajšom možnom termíne po vstupe.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu predmetného návrhu zákona. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, poslancovi Lászlovi Nagyovi. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 246 z 12. októbra 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. ako tlač 874. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že návrh po formálnej stránke spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžadujú rokovací poriadok a legislatívne pravidlá.

    V prípade schválenia zákona sa dosiahne lepšia zhoda úpravy ochrany osobných údajov v Slovenskej republike a v Európskej únii. Na základe uvedených skutočností a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ak Národná rada posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 890 z 30. septembra 2004 navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor NR, výbor pre európske záležitosti a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 24. novembra a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu a dovoľte, aby som sa hlásil do rozpravy.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som do rozpravy nedostal žiadne. Prosím, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Nagy, nech sa páči, máte slovo ako prvý v diskusii. Zároveň končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako aj podpredseda vlády vo svojom úvodnom prejave konštatoval, že táto novela zákona rešpektuje poslednú hodnotiacu správu Európskej komisie z roku 2003, kde sa v oblasti ochrany osobných údajov požaduje úplné zosúladenie zákona o ochrane osobných údajov so smernicami Európskej únie a ďalšími dokumentmi. Treba však túto vetu dopovedať a síce v tom zmysle, že z poslednej hodnotiacej správy vyplýva jasná požiadavka, aby sa Slovenská republika urýchlene vysporiadala s požiadavkou Európskej komisie tak, aby jej dozorný orgán, rozumej Úrad pre ochranu osobných údajov, disponoval vyšetrovacími právomocami a vykonával svoju funkciu úplne nezávisle a pritom nemyslí sa tým len nezávisle od výkonnej moci, ale aj od vplyvu akýchkoľvek iných štátnych orgánov. Nezávisle sa očakáva aj v oblasti financovania činnosti úradu, v oblasti personálnej politiky, ktorá by mala byť podriadená výlučne rozhodovacej právomoci predsedu úradu. Bez naplnenia tohto kľúčového ustanovenia smernice 95/46 Európskych spoločností experti Európskej komisie nevidia cestu k úplnej kompatibilite s citovaným dokumentom.

    V súvislosti s posilnením nezávislosti postavenia úradu a predsedu úradu sa návrhu v predloženom do medzirezortného pripomienkového konania navrhovalo aj osobitné postavenie úradu v rámci zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Táto požiadavka úradu podložená obsahom konkrétnych medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, nebola niektorými rezortmi správne pochopená a najmä Úrad pre štátnu službu nemá záujem hľadať konkrétne východisko tento zámer riešiť a takto tento zámer aj odmietol. Zámerom pričom tohto ustanovenia alebo týchto ustanovení bolo docieliť štandardný stav, aby predsedovi úradu určoval platové náležitosti ten, kto ho do funkcie vymenoval a komu zodpovedá za svoju činnosť. Navrhovalo sa, aby táto kompetencia prešla na Národnú radu Slovenskej republiky, respektíve predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Aj túto zmenu úrad zapracoval do euronovely v súlade s názorom expertov Európskej komisie, podľa ktorých tento prístup posilňuje nezávislosť postavenia orgánu dozoru nad ochranou osobných údajov. Úrad pre štátnu službu túto zmenu odmietol bez vysvetlenia a možnosti vecne diskutovať o tomto probléme.

    Ako som bol informovaný expertmi a pracovníkmi Úradu pre ochranu osobných údajov, v záujme urýchleného predloženia materiálu na ďalšie legislatívne konanie ustúpili alebo vypustili tieto pôvodne naformulované ustanovenia preto, aby návrh zákona mohol byť v predstihu, respektíve v dostatočnom čase predložený do vlády a do Národnej rady.

    Prečo to otváram teraz, tento problém. Ja si myslím, že keďže tu máme dnes predlohu, dnes, keď máme túto predlohu v parlamente, ja si myslím, že je dostatočný časový priestor v druhom čítaní, aby sme sa zamysleli nad problémom nezávislosti tohto úradu pre ochranu osobných údajov v zmysle toho, tak ako to určujú aj smernice Európskej spoločnosti a taktiež ako to experti Európskej komisie navrhovali pre Slovenskú republiku. Tieto veci minimálne v 90 % boli akceptované, ale práve, obávam sa, že to, čo sa neakceptovalo, môže byť vytknuté už hotovému zákonu a nechcem sa dožiť situácie, keď budeme musieť onedlho práve pre tieto nedostatky v oblasti nezávislosti Úradu pre ochranu osobných údajov sa vracať k problému ďalšou novelou tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol zároveň posledný, jediný a posledný diskutujúci k tomuto návrhu zákona, nikto viac sa nehlásil, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán podpredseda, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 866).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 866 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 882. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľujem si vám predložiť v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vypustenie zo záväznosti systemizácie členenie podľa funkcií a v súvislosti s tým aj vypustenie priemeru platových tried, ktorý musí služobný úrad alebo skupina služobných úradov dodržať pri tvorbe systemizácie. Tiež sa jednotne upravuje zvyšovanie platobných taríf štátnych zamestnancov a to ku dňu účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa zvyšujú platové tarify štátnych zamestnancov, najneskôr však od 1. septembra kalendárneho roka na základe právoplatných rozhodnutí o služobnom hodnotení tým štátnym zamestnancom, ktorý v hodnotenom období je celý kalendárny rok, t. j. 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu schválenia vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem, pán minister, dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Brockovi, aby uviedol stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milí kolegovia. Dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k uvedenému návrhu zákona. Po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku ako aj určené v legislatívnych pravidlách. Pán minister uviedol jeho obsah aj účel. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní. Zároveň odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru pre sociálne veci a bývanie s tým, že tento posledný by bol gestorským výborom k tomuto návrhu zákona. Zároveň navrhujem, aby výbory, ktorým bude uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra a gestorský výbor do 25. novembra tohto roku. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Opäť konštatujem, že písomné prihlášky k tomuto návrhu zákona do rozpravy som nedostal. Ústne, prosím, kto sa hlási. Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 887).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 887. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 905. Teraz žiadam ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada. Účelom predloženého vládneho návrhu zákona v článku I upravujúceho zmeny a doplnenia zákona o sociálnom poistení je najmä úprava, ktorou sa rozširuje okruh osôb, na ktoré sa nevzťahuje poistenie v nezamestnanosti, o osoby, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok aj po dovŕšení dôchodkového veku. Upravuje použitie prostriedkov základného fondu garančného poistenia o úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ neuhradil do 60 dní odo dňa ich splatnosti. Upresňuje sa tvorba a použitie prostriedkov rezervného fondu solidarity a základného fondu príspevkov na zdravotné dôchodkové sporenie. Zabezpečuje, aby režimu pravidelného zvyšovania dôchodkových dávok podliehali aj sociálne dôchodky priznané podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do decembra 2003. Predlžuje rozhodujúce obdobie od 1. januára 1984 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu na účel určenia sumy dôchodkových dávok aj pre tých poistencov, ktorým vznikne nárok na dôchodkovú dávku od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008, ak ich priemerný osobný mzdový bod je nižší ako 1. V článku II sa navrhujú zmeny a doplnenia, ktorými sa v zákone o starobnom dôchodkovom sporení najmä upravuje register zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení vedený Sociálnou poisťovňou. Ustanovuje možnosť prestupu sporiteľa z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej v súvislosti s vypustením poplatku za prestup. Navrhuje sa definícia primeranosti vlastných zdrojov. Spresňuje sa definícia aktív, ktoré môžu dôchodkové správcovské spoločnosti nadobúdať do majetku. Upravujú sa obchody s finančnými derivátmi z dôvodu zvýšenia ochrany majetku sporiteľa. Odstraňujú sa niektoré legislatívnotechnické nedostatky. Zmeny a doplnenia nemajú dopad na štátny rozpočet, pretože sú zabezpečené v rámci predpokladaného rozpočtu.

    To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Navrátilovej.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 ako i náležitosti v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Potreba novelizácie zákona č. 461/2003 a zákona 43/2004 vyplynula podľa predkladateľa z poznatkov aplikačnej praxe. Jednotlivé navrhované zmeny sú odôvodnené v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/96 na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 905 z 1. októbra 2004 prideliť návrh zákona, ktorý máte pod tlačou 887, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nedodal nikto do rozpravy o tomto návrhu zákona. Ústne prosím, kto sa hlási. Vy sa hlásite? Nehlási sa ústne nikto. Končím možnosť ústnych prihlášok a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 557).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač. č. 557. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 876. Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaná novela zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zaradená v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 a predstavuje nevyhnutý krok na dosiahnutie úplného súladu existujúcej právnej úpravy odpadového hospodárstva s legislatívnymi požiadavkami Európskej únie. Hlavným dôvodom novelizácie zákona o odpadoch je prebratie smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 a o odpade z elektrických a elektronických zariadení v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/108/ES z 8. decembra 2003 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach.

    Návrh novely zákona obsahuje ustanovenie vykonávajúce obsah a účel smerníc. Do praxe sa prijatie navrhovanej právnej úpravy pozitívne premietne vďaka princípu zodpovednosti výrobcu elektrozariadení za všetky fázy nakladania s elektroodpadom, ktorá môže mať individuálnu alebo kolektívnu formu. Narastajúce množstvo elektroodpadu a obsah nebezpečných látok v elektrozariadeniach je závažným problémom vo fáze nakladania s elektroodpadom, ktorý vyžaduje špecifické spracovanie, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na životné prostredie. Očakáva sa minimalizácia množstva netriedeného elektroodpadu ukladaného na skládky odpadov, ale predovšetkým vysoká úroveň recyklácie prostredníctvom spätného odberu elektrozariadení z domácností a oddeleného zberu elektroodpadu.

    Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, verím, že predkladaný návrh odporučíte na ďalšie legislatívne konanie.

    Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Muránskemu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, aby uviedol svoje stanovisko za gestorský výbor.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Čo sa týka môjho stanoviska k tomuto návrhu zákona, v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, aby bol daný zákon, predmetná novela, pridelená týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a pre životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokujú tento návrh do 24. novembra 2004 a gestorsky výbor, ktorým je výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, do 25. novembra 2004. Ďakujem, môžete otvoriť rozpravu, pán predsedajúci.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nie sú. Ústne, kto sa hlási. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (tlač 872).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako č. 872. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 889. Teraz prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok. 2004. Zámerom bolo zistenie, že niektoré poľnohospodárske družstvá si nesplnili zákonom ustanovenú povinnosť, vydanie družstevných podielnických listov ako osobitného druhu cenného papiera a zistenie príčin ich nevydania. Cieľom návrhu je dokončenie transformácie poľnohospodárskych družstiev s tým, že ak nedôjde k vydaniu družstevných podielnických listov za vypočítaný majetkový podiel, tento sa stane pohľadávkou oprávnenej osoby. Za nesplnenie povinnosti poľnohospodárskeho družstva môže oprávnená osoba podať návrh na likvidáciu poľnohospodárskeho družstva.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 22. septembra 2004. Dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, pani poslankyni Jarmile Tkáčovej.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo vám podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona, tak ako je uvedený v tlači 872. Konštatujem že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Problematika návrhu právneho predpisu nie je v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie priamo upravená. Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom európskeho spoločenstva a Európskej únie. Ako poverená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Po ukončení rozpravy potom navrhnem výbory a lehoty.

    Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Ústne kto sa hlási? Vy? Tak, ústne sa hlási pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. V roku 1992 bol prijatý transformačný zákon č. 42, úprava majetkových vzťahov a vysporiadanie majetkových nárokov v družstvách. Tento prinavrátil majetok v poľnohospodárskych družstvách podľa vnesenej pôdy, živého a mŕtveho inventára a podľa odpracovaných rokov. A to v pomere 50, 30 a 20. Transformované družstvá boli povinné finančnú náhradu za majetkové podiely v sume zhruba asi 17 miliárd korún vyplatiť do 7 rokov tým oprávneným osobám, ktoré do 90 dní nepožiadali o vydanie majetku. O vydanie majetkových podielov na vykonávanie poľnohospodárskej výroby počas transformačných projektov alebo po ich schválení požiadalo v sledovanom súbore 6 170 oprávnených osôb, iba 1,36 %, čo predstavuje asi 34 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy a súhrnnú hodnotu majetku zhruba 617 miliónov korún. V roku 1995 bola prijatá novela transformačného zákona č. 264, ktorá z transformačných podielov urobila družstevné podielové listy. Tie boli vedené na účtoch SCP, ich majitelia, oprávnené osoby, každoročne platili poplatky za vedenie účtu, ale tým sa ich práva končili. Kúpiť tento cenný papier mohol totiž iba emitent, to znamená družstvo, ktoré ich vydalo. V roku 2002 bolo celkovo zaregistrovaných 640 emisií družstevných podielnických listov z 980 emitentov a tento stav sa v zásade nezmenil. Z uvedeného vyplýva, že časť poľnohospodárskych družstiev nevydala družstevné podielnické listy. Dôvodom nevydania týchto listov podľa dôvodovej správy ministerstva bola predovšetkým častá zmena vedenia, respektíve aj neochota oprávnených osôb poskytnúť osobné údaje poľnohospodárskemu družstvu. Oprávnené osoby nemajú nijaký spôsob, ktorý by im umožňoval spolurozhodovať o svojom majetku v podnikoch, ktoré ho naďalej užívajú na podnikanie. V družstvách, ktoré zbankrotovali, oprávnené osoby zväčša prišli o svoj majetok. A tam, kde družstvá navýšili hodnotu majetku, spravidla prišli o výnosy z neho. Odhaduje sa, že oprávnených osôb by mohlo byť až milión, ale opatrnejšie odhady hovoria o 300 000.

    Predložený návrh zákona si kladie za cieľ dokončiť transformáciu poľnohospodárskych družstiev. V dôvodovej správe nie je vyčíslené, koľko percent oprávnených osôb ešte bude mať navrátené tieto vlastnícke alebo majetkové práva. Niektoré odhady hovoria, že ich zostáva zhruba 10 % vzhľadom na, teda, časté menenie právnickej formy týchto podnikov. Ale každopádne považujem za správne dať pôvodným vlastníkom rozhodovacie práva a prinútiť tých emitentov, ktorým nevydali dépeelká, aby ich vydali, alebo aby vyplatili podiely. Preto klub SDKÚ súhlasí s návrhom a podporí ho do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Bola jediná prihlásená v rozprave o tomto návrhu zákona. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, pán minister, chcete ešte vystúpiť na záver? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 876).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 876. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 891. Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je komplexne riešiť problematiku podmienok prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike v súlade s príslušnými smernicami Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

    Vládny návrh zákona upravuje podmienky prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike, práva a povinnosti osôb, ktoré hromadne alebo jednotlivo vyrábajú alebo dovážajú a uvádzajú do prevádzky vozidlá, ich systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky, alebo vykonávajú prestavby vozidiel.

    Ďalej sa upravuje spôsobilosť a nespôsobilosť vozidiel na premávku na pozemných komunikáciách, preverovanie osôb výkonom technických služieb, práva a povinnosti osôb, ktoré vykonávajú technické kontroly vozidiel, emisné kontroly motorových vozidiel, kontroly originality vozidiel a montáž plynových zariadení. V návrhu zákona sa taktiež ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru v oblasti prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a zodpovednosť za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom.

    Vládny návrh zákona a jeho vykonávanie v praxi bude mať dopad na zvýšenie bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách, ochrany životného prostredia a rovnosti hospodárskej súťaže, aby sa vozidlá používali, len ak sú udržiavané na požadovanom stupni technickej spôsobilosti pre premávku na pozemných komunikáciách. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 892 z 22. septembra 2004 predkladám vládny návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Malchárkovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 433 z 13. októbra tohto roka ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podmienkach na prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nájdete tento zákon v tlači 876.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie. Je v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky pre rok 2004. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem odporučiť Národnej rade zákon prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 30. septembra roku 2004 č. 891 a podľa zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali vo výboroch do 24. novembra 2004 a v gestorskom výbore do 25. novembra 2004. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Už môžem? Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy. Do rozpravy sa ústne hlási pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac sa nehlási. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani Tóthová, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude veľmi krátke a bude sa týkať individuálnej rozhodovacej činnosti, ktoré robia orgány správy, čiže obvodný dopravný úrad a ministerstvo pri rozhodovaní určitých práv a povinností.

    Jedným z rozhodovacích aktivít je aj rozhodovanie o sankcii. Sankcie sú nemalé. Od 20 000, ktoré dávajú obvodné úrady, až, myslím, po 500 000 korún, ktoré môže ministerstvo udeliť. Samozrejme, proces je upravený s odkazom § 109 na konanie podľa tohto zákona, teda aj na ukladanie sankcií sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. A on veru ustanovuje inak. Ale ako. Odvolanie nemá odkladný účinok, odvolací orgán o ňom rozhodne bezodkladne a lehota pre podanie odvolania je 3 dni.

    Vážení, chcela by som vidieť subjekt, ktorý dostane päťstotisícovú pokutu, čo je dosť zložité, a zrejme to nebude za maličkosť, aby si do troch dní vypracoval odborný elaborát, odvolanie, a už vonkoncom si neviem predstaviť, že odvolanie nemá odkladný účinok. To znamená, dajú mi päťstotisícovú pokutu, ja sa spotím a do troch dní predložím odvolanie, ale to odvolanie nemá odkladný účinok, čiže momentom, ako mi doručia rozhodnutie, nadobúda rozhodnutie prvej inštancie nielen platnosť, ale aj právoplatnosť a zároveň vykonateľnosť. A spravia mi exekúciu. Pán minister, domysleli ste to na ministerstve? Ja mám otázku. Mne sa táto úprava zdá byť nelogická a voči subjektom, ktorým sa ukladá sankcia, nehumánna, pretože naše právo musí mať aj určitú logiku. Tu môže dôjsť k situáciám, veľmi neželateľným. Stanovisko, že odvolanie nemá odkladný účinok, je obyčajne v tých prípadoch, keď je všeobecný verejný záujem na neodkladnom výkone rozhodnutia. Ja sa vás pýtam, čo tu hrozí v spoločnosti, lebo prevažne ide o tie prípady, čo hrozí spoločnosti, aby nemalo odvolanie odkladný účinok? Ja neviem, čo hrozí, a nepovažujem toto ustanovenie za „súladné“ ani s ústavou, pretože predsa má právo ten občan domôcť sa preskúmania bez toho, aby sa to vykonalo, keď nič, žiadna naliehavosť ani spoločenská nebezpečnosť nehrozí. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nechcem preťahovať toto zasadnutie, ale bol som priamo vyzvaný pani poslankyňou, aby som odpovedal na otázku. Ja by som ju chcel upozorniť na to, že pokuta v takej výške, o ktorej hovorila, ide len za mimoriadne závažné porušenie svojich povinností, za neoprávnené podnikanie bez udelenia riadnej licencie a podobne, pritom sa zohľadňuje aj časť, spoločenská závažnosť a podobne, že nedá sa zovšeobecňovať všetko znenie tohto zákona päťstotisícovou pokutou. To je po prvé. Po druhé, vážená pani poslankyňa, chápem, že je to kruté možno v niektorých prípadoch, ale na druhej strane chceme sa vyhnúť tomu tak, ako sa vyhli, podotýkam, aj v ostatných okolitých krajinách, kde je to podobne upravené, aby sa z odvolania nestal národný šport. Aby každý, kto dostane pokutu, nedal odvolanie a robím všetko pre to, aby sa to pomaly vybavovalo, je tam určitá lehota, a dovtedy nemusím platiť. Len čo to má, či ide o pokutu 1 000 korún alebo 500 000. Samozrejme, je to názor proti názoru. Máte možnosť aj v druhom čítaní predložiť pozmeňujúci návrh a presvedčiť pánov poslancov, že váš názor na tento problém je správny. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca? Nie. S faktickými poznámkami už nemôžeme vystúpiť, ale to už bolo, pani poslankyňa, po záverečnom slove, po uzavretí rozpravy. Už je neskoro, keď pán minister sa vráti, otvorí rozpravu naspäť, takže... Prosím? To už bolo záverečné slovo. Ja som ukončil rozpravu! Ja by som rád urobil tento priestor, ja by som to rád urobil, ale v súlade s rokovacím poriadkom, nemôžem si dovoliť porušiť rokovací poriadok, pani poslankyňa. Ospravedlňujem sa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (tlač 878).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 878. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 902. Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť postupné znižovanie hluku vo vonkajšom prostredí, najmä v zastavaných oblastiach, na komunikáciách, vo verejných parkoch alebo iných oblastiach, o ktorých chceme, aby boli tiché, v aglomeráciách, ako aj v dnes tichých oblastiach v otvorenej krajine, v blízkosti škôl, nemocníc a iných na hluk citlivých budov. V súlade so smernicou Európskej únie a so smernicou Európskeho parlamentu a rady č. 2002/49/EC, týkajúcej sa posudzovania a riadenia environmentálneho hluku. Problematika hluku vo vonkajšom prostredí z hľadiska jeho posudzovania, kontroly, tvorby strategických hlukových máp a akčných plánov v rozsahu požadovaného smernicou nebola doteraz nikdy na Slovensku riešená a teda nemá v súčasnosti ani základný slovenský ekvivalent v právnom systéme. Zavedením uvedenej smernice do právneho systému Slovenskej republiky sa ustanovujú práva a povinnosti fyzických osôb, podnikateľov, právnických osôb a úlohy orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v oblasti posudzovania a kontroly hluku vo vonkajšom prostredí, ktoré až do vstupu do Európskej únie nikto nevykonal, preto uplatnenie predpokladaného zákona bude mať dopad na štátny rozpočet, pretože bude potrebné vytvoriť hlukové mapy. Uvedením predkladaného materiálu do reálneho života, napriek tomu, že bude zvýšený nárok na štátny rozpočet a rozpočet dotknutých obcí, sa očakáva veľmi významný a pozitívny vplyv na stav životného prostredia a na zdravie osôb. Zákon nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu pri schvaľovaní tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, a dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Márii Majdovej.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s predmetnými ustanoveniami rokovacieho poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame pod č. parlamentnej tlače 878. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 rokovacieho poriadku ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Z uvedeného návrhu zákona vyplýva zvýšený nárok na štátny rozpočet. Schválením zákona možno očakávať pozitívny vplyv na životné prostredie a zákon nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 902 z 1. októbra 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som prihlášky k tomuto bodu programu neobdržal žiadne. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871).

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 871. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 881. Teraz dávam slovo poslancovi Karolovi Džupovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh novely skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov. Dovoľujeme si Národnej rade navrhnúť, aby sa uzniesla na tomto zákone nasledujúcim spôsobom: v čl. I - zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: v časti III spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, za § 36 doplniť § 36a v znení. Znenie §36a: „Ženské priezvisko osoby iného štátu sa na území Slovenskej republiky používa v tvare, v akom je zapísané v jazyku štátu, z ktorého osoba pochádza, bez koncovky slovenského prechyľovania“. Čl. II: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia“. K dôvodovej správe mi dovoľte uviesť: Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa proces približovania našich právnych a ostatných noriem neskončil, ale naďalej prebieha a prebiehať bude. Akceptovaním voľného pohybu osôb, tovaru a služieb sa aktuálnou stáva problematika používania tvarov ženských priezvisk osôb iných štátov na území našej republiky nielen v úradnom styku, ale i v bežnej komunikácii vrátane masmediálnej komunikácie. Stretávame sa s dvoma spôsobmi používania ženských priezvisk osôb pochádzajúcich z iných štátov, a to v neprechýlenej podobe, čiže bez koncovky -ová a v prechýlenej podobe, čiže s koncovkou -ová. Uvedenú problematiku je potrebné legislatívne upraviť, aby sa tým predišlo i prípadným možným sporom. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento zákon nemá dopad na štátny rozpočet, rozpočty miest a obcí, zamestnanosť ani životné prostredie. V súčasnosti planý zákon v Slovenskej republike umožňuje používanie cudzích ženských priezvisk dvoma spôsobmi, s prechyľovacou koncovkou a bez koncovky slovenského prechyľovania, čím narážame na zásadný nesúhlas, keďže dané osoby majú svoje priezvisko zapísané podľa pravidiel jazyka štátu, v ktorom sa narodili. Tak v budúcnosti, rovnako v súčasnosti môže vzniknúť problém, aby dané osoby dôsledne uplatnili práva vyplývajúce z ochrany osobností, ktoré napríklad vyplývajú z Charty ľudských práv a slobôd. Problém by tak mohol vyústiť až do súdnych sporov, v ktorom by dotknuté osoby mohli požadovať aj určité finančné odškodnenie, ktoré v konečnom dôsledku by musel znášať štát. Predložené znenie § 36a je v súlade s filozofiou a koncepciou zákona č. 154/1994 Z. z., je v súlade so zákonom č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, konkrétne § 4 ods. 4, ďalej so zákonom č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a zároveň vychádza z platných pravidiel slovenského pravopisu, konkrétne myslím Pravidlá slovenského pravopisu, vydavateľstvo Veda, Bratislava z roku 2000, str. 130, v poznámke na konci.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu pre schválenie a postúpenie zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, pani poslankyni Zmajkovičovej. Žiadam o stanovisko za navrhnutý gestorský výbor. Nech sa páči.

  • Ďakujem pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 o matrikách v znení neskorších predpisov, tlač 871. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustavení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve v Európskej únie problematika návrhu zákone nie je upravená. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. septembra 2004 č. 881 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 24. novembra a gestorský výbor do 25. novembra, prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu, písomné prihlášky neboli predložené do rozpravy o tomto návrhu zákona, teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy. Nikto sa nehlási, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, v rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 877),

    návrh zákona ste dostali ako tlač č. 877, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 883. Slovo dávam poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. Na úvod chcem povedať, že od roku 1991, keď zákonom č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii boli vymedzené základné úlohy obecnej polície, je organizácia a práva a povinnosti zamestnancov obecnej polície a od tejto doby uplynulo vlastne 13 rokov. Treba povedať, že uvedený zákon počas týchto 13 rokov bol novelizovaný trikrát, v roku 1994, v roku 2000 a posledne v roku 2004. Aj napriek týmto skutočnostiam treba konštatovať, že za túto dobu naša spoločnosť výrazne pokročila a podmienky života a tým aj podmienky policajnej praxe sa podstatne zmenili. V tejto súvislosti sa postupne posúvajú právomoci ochrany verejného poriadku na obecné polície ako na jeden zo sústavy orgánov ochrany verejného poriadku. Tieto sa hlavne v krajských a okresných a väčších mestách stávajú nositeľmi aktivity tejto časti policajnej práce. Prax s odstupom času ukazuje nedostatočnosť súčasnej právnej úpravy, táto nedostatočnosť je navyše zvýraznená zásadnými zmenami a to novelizáciou mnohých zákonov, ako napríklad zákon o odpadoch, zákon o chove hospodárskych zvierat, menovite o psoch, viaceré zmeny v zákonoch o životnom prostredí, o vodách, presune množstva kompetencii na samosprávu v oblasti škôl, zdravotníckych zariadení, sociálnych zariadení, stavebných úradov a mnoho ďalších kompetencií, ktoré sme zákonmi presunuli na obce, takmer všetko, čo súvisí s výkonom právomoci obcí, sa týka aj činností obecných polícií ako orgánu, ktorý zabezpečuje dodržiavanie prijatých všeobecne záväzných nariadení obcí, predložená novela odstraňuje tiež formálne i obsahové nedostatky platnej právnej úpravy spôsobujúce praktické problémy v činnosti obecných polícií. Chcem konštatovať, že uvedená novela vychádza z iniciatívy Prezídia Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií, chcem povedať za predkladateľov, že touto novelou sa zaoberáme v podstate niečo vyše roka, a chcem povedať aj to, že návrh tejto novely, ak bude prijatá, ak ju parlament, Národná rada schváli a podporí, výrazným spôsobom síce nezmení oprávnenia obecných polícii, ale bude vychádzať z reálneho stavu súčasných potrieb praxe. Predpokladaný návrh nie je v rozpore so súčasným trendom zvyšovania bezpečnosti občanov na miestnej úrovni prostredníctvom orgánov verejného poriadku. Navrhovaná práva nezaťaží štátny rozpočet a je v súlade s európskym právom. Vážený pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Patakymu. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 296 z 5. októbra 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, pod tlačou č. 877.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Vychádzajúc z oprávnení konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnej i právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. septembra 2004 č. 883 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, odporúčam aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov, otváram všeobecnú rozpravu, oznamujem, že písomné prihlášky k tomu návrhu skupiny poslancov som nedostal, ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že nasledujúci zákon bude zamestnávať nás viac, ako je týchto päť minút, prerušujem rokovanie bodu programu, dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine, Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.