• Panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať v rokovaní

    správou o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004.

    Ešte predtým, ako udelím slovo pánovi podpredsedovi vlády, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali podpredseda Národnej rady Veteška, poslanci Kaliňák, Antošová, Bódy, Danko a pán poslanec Maxon.

    Poprosím teraz pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda ma požiadal, aby som bol stručný, takže uvediem tento materiál stručne, nakoniec máte ho k dispozícii v písomnej forme.

    Súhrne možno konštatovať, že tohtoročné rozpočtové hospodárenie sa vyvíja neporovnateľne lepšie ako vlani. Výsledky za prvý rok boli dokonca lepšie, ako predpokladal štátny rozpočet, lepšie sa plnili daňové príjmy aj nedaňové príjmy, aj keď, samozrejme, nie pri všetkých daniach to platí, ale v zásade súhrnne za daňové a nedaňové príjmy bol vyšší výber týchto príjmov, ako bol predpoklad. Taktiež vo výdavkovej časti bol vývoj pozitívny.

    Zároveň ale treba a chcem dodať, že nemožno z vývoja prvého polroka vyvodzovať nejaké ďalekosiahle závery z hľadiska toho, že trend musí a bude pokračovať. Tie týždne a mesiace od polroka ukazujú, že tempo tohto lepšieho plnenia sa zmiernilo, napriek tomu náš predpoklad je, že by nemali byť ohrozené celoročné predpokladané predpoklady v štátnom rozpočte napriek tomu, že sme mali niektoré dodatočné výdavky, ktoré pôvodne štátny rozpočet nepredpokladal, najmä na investíciu KIA - Hyundai, ale taktiež napríklad na tisíckorunový príspevok dôchodcom.

    Dovoľte mi uviesť to, čo v materiáli nie je, a to je aktuálne plnenie štátneho rozpočtu, čiže k včerajšiemu dňu príjmy štátneho rozpočtu tvorili 160 191 miliónov a výdavky 197 132 miliónov, teda schodok, aktuálny schodok štátneho rozpočtu je necelých 37 miliárd korún. Takže predpokladáme, že bude splnený aj ten kľúčový ukazovateľ, a to je deficit verejných financií nielen štátneho rozpočtu, ale verejných financií do úrovne 3,94 percenta, ako predpokladá návrh rozpočtu verejných financií s tým, že je možné, že to bude aj mierne lepšie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu, ako aj o stanovisku a odporúčaní výboru, ktorému bol návrh pridelený.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 869 z 27. augusta 2004 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2004 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo do 17. septembra 2004. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Závery rokovaní výborov. Správu prerokovali všetky výbory, ktorým bola pridelená: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 437 zo 6. septembra 2004, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 422 zo dňa 9. septembra 2004 a napokon výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 224 zo dňa 30. augusta 2004. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2004 a vzal ju na vedomie, odporučil Národnej rade, aby predmetnú správu vzala na vedomie. Výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2004 a vzal ju na vedomie a odporučil Národnej rade, aby predmetnú správu vzala na vedomie. Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2004 a vzal ju na vedomie a odporučil Národnej rade, aby predmetnú správu vzala na vedomie. Zároveň konštatoval výšku príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu k I. polrok 2004 tak v absolútnych, ako aj v relatívnych číslach s tým, že za návrh uznesenia nehlasoval potrebný počet poslancov, tak sme pripravili iba informáciu, ale súčasťou tejto informácie je aj návrh uznesenia Národnej rady, v ktorom Národná rada konštatuje výšku príjmov, výdavkov a schodku v absolútnych a relatívnych číslach po a a po b berieme na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004. Podávam teda iba informáciu, toto uznesenie si osvojujem a zároveň aj predkladám.

    Nech sa páči, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Ústne pán poslanec Šulaj, nech sa páči. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame plnenie štátneho rozpočtu za I. polrok 2004. Asi s týmto plnením, tak ako sme to počuli, sú predkladané informácie o tom, že štátny rozpočet sa plní dobre a že bude aj ku koncu roku asi pozitívne hodnotenie štátneho rozpočtu, čo z hľadiska príjmov predpokladám, že aj z hľadiska výdavkov.

    Dovoľte mi, aby som sa pozastavil nad niektorými skutočnosťami len veľmi stručne a rýchlo. Ak sa pamätáte, keď sme schvaľovali zákon o štátnom rozpočte na rok 2004, tak bola predložená správa v parlamente, ktorá hovorila o schodku 60 miliárd korún. Nakoniec sme schválili štátny rozpočet so 78,5-miliardovým schodkom, a to z toho dôvodu, že 18,5 miliardy korún súviselo so schodkom príjmov v závislosti od novej metodiky a nového daňového spôsobu platného od 1. 5. 2004, keď Slovenská republika vstúpila do Európskej únii. Išlo v podstate o zmenu metodiky na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach. Pri štátnom rozpočte sme mali vtedy ešte dilemu, či tieto výdavky nebudeme kryť zo štátnych finančných aktív, nakoniec metodicky správnejšie zvíťazil ten variant, že sme zvýšili schodok štátneho rozpočtu, lebo štátne finančné aktíva a narábanie s príjmami v štátnom rozpočte podľa môjho názoru nebolo v súvislosti s predloženým vtedajším návrhom veľmi čisté.

    Čo to v podstatne znamená. Ak sme v prvom polroku na dani z pridanej hodnoty mali pri dovozoch iné podmienky, to znamená, že sa vyberala na základe colných deklarácií, a pokiaľ dovozcovia nejaký tovar doviezli, hneď museli do myslím 10 alebo 15 dní odviesť túto daň, od 1. 5. je metodika v zmysle novely zákona o dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach inakšia.

    Prakticky to znamená, že keby sme si zobrali štátny rozpočet a jeho plnenie na príjmovej stránke, nemôžeme vychádzať z mesačného priemeru vypočítaného celkové príjmy delené dvanástimi, a to z toho dôvodu, že musíme v podstate brať do úvahy tieto transakcie, to znamená, že za prvé štyri mesiace sme si mali vytvoriť rezervu na ďalších 18,5 miliardy korún. Nepriamo sa to už začína prejavovať, keby som išiel cez priemery, v plnení príjmu štátneho rozpočtu za mesiac august. Keď som si zobral aritmetický priemer za jednotlivý mesiac a vynásobil ho počtom mesiacov osem, tak za osem mesiacov by mali príjmy štátneho rozpočtu byť vo výške 66,6 percenta, napĺňajú sa vo výške 66,3, to znamená, že už je tu tá tendencia znižovania daňových príjmov a nie je predsa možné porovnávať prvý polrok a druhý polrok.

    Súhlasím i napriek tomu s tým, že príjmy sa relatívne dobre plnia v zmysle zatiaľ plánovaného štátneho rozpočtu a myslím si, že v plnení príjmov, pokiaľ by nemali byť nejaké ďalšie ekonomické parametre, ktoré by ovplyvnili príjmovú časť, asi nebudú nejaké veľké problémy. Čo ma však teší, a teraz to poviem ako opozičný politik, že za prvých osem mesiacov sme šetrili výdavky a šetrili sme ich v prepočte, keď som si robil ten aritmetický priemer, o 26,25 miliardy korún. A tu si myslím, že tu je základ aj pri tvorbe ďalšieho štátneho rozpočtu.

    Pán minister, ak sa vám podarí udržať výdavky v tejto línii, ako boli plnené do ôsmeho mesiaca a že schodok štátneho rozpočtu bude o 26 miliárd korún menší, tak skláňam sa pred vašou šetrnosťou, ale potom sa následne pýtam, ako sme tvorili výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Ak výdavková časť štátneho rozpočtu bola nadhodnotená, hľadajme aj v ďalších štátnych rozpočtoch, ktoré sú kreované na rok 2005 a ktoré sú kreované vládnou koalíciou také isté rezervy. To znamená, dostanete našu pochvalu, ak ušetríte 26 miliárd korún a schodok bude o 26 miliárd korún menší oproti plánovanému schodku a ak tieto skutočnosti dostanete aj do metodiky štátneho rozpočtu na rok 2005.

  • Ďakujem. Nakoľko pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi za príspevok. Ja nechcem zdržiavať technickými diskusiami, ale rád by som upozornil, lebo je to tak, ako pán poslanec povedal, s tou daňou z pridanej hodnoty a my sme s tým počítali. Ten výpadok, časový nesúlad, ktorý vyplýva z nového spôsobu dane z pridanej hodnoty, my odhadujeme na 17 miliárd korún. Čiže s tým sa dopredu rátalo, len musíme dve veci rozlišovať, aby sme neporovnávali neporovnateľné veci. Musíme, po prvé, rozlišovať teda kešové plnenie a plnenie podľa ESE 95, a ja keď hovorím o deficite, o tom kľúčovom čísle, tak nehovorím o kešovom deficite, ale o deficite ESE 95, kde napríklad tento vplyv nie je zarátaný, pretože tam sa zarátavajú pohľadávky a záväzky v momente, keď vznikajú, nie v momente, keď sú kešovo plnené.

    A druhá vec, ktorú musíme rozlišovať, je štátny rozpočet a iné rozpočty, verejné rozpočty, ktoré nie sú v štátnom rozpočte. A napríklad problém je v tom, že my štátny rozpočet plníme lepšie aj preto, že výdavky sú nižšie a príjmy vyššie, ale rozpočet Sociálnej poisťovne sa napríklad vyvíja horšie, ako bolo predpokladané, a aj preto do toho čísla celkového, ktoré je kľúčové, sa nám premietajú nielen štátny rozpočet, ale aj iné rozpočty.

    A čo sa týka tých výdavkov, tie výdavky sa míňajú pomalšie nie preto, že by som ja nechcel, aby sa míňalo, že by som to neschvaľoval, to je v kompetencii jednotlivých rezortov, ktoré nie vždy míňajú preto, že napríklad nie sú schválené programy napríklad v súvislosti s programami Európskej únie alebo preto, že napríklad meškajú investičné akcie a podobne. V rozpočtových pravidlách, ktoré ste schválili včera, je zmena v tom zmysle, že už nebudú tie rozpočtové pravidlá tak tlačiť rezorty, ako tlačili doteraz, aby míňali koncom roka hoci aj nezmyselne, pretože im tie peniaze prepadnú. Pri tých kapitálových výdavkoch prechádzajú do ďalších rokov, pri bežných výdavkoch prechádzajú z posledného štvrťroka ešte do prvého štvrťroka okrem mzdových výdavkov. Takže nie je to nič prekvapujúce a ten vývoj si myslím, že pozitívny je. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 516. Spoločnú správu výborov máte v tlači 516a.

    Dávam teraz slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Pavlovi Hrušovskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

    Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, prerokúvanie návrhu novely zákona o rokovacom poriadku je výsledkom viac ako ročnej práce skupiny poslancov, ktorí sú podpísaní pod návrh, ale aj komisie, ktorá bola na zmenu rokovacieho poriadku v Národnej rade Slovenskej republiky vytvorená a ktorá pozostávala zo všetkých zástupcov všetkých parlamentných politických klubov.

    Navrhovatelia si dali za cieľ, aby novelou rokovacieho poriadku sa pokúsili odstrániť niektoré ustanovenia, ktoré sťažovali, respektíve nedávali jasný výklad niektorým ustanoveniam, ktoré potom vyvolávali zvlášť pri rokovaní dohady a rôzne výklady. Preto sme sa snažili konkretizovať a vyjadriť v normatívnej podobe konkrétnejšie niektoré ustanovenia.

    Najväčšia časť návrhu smerovala k odstráneniu ustanovení, ktoré sa stali obsolétne po prijatí novely ústavy ešte v minulom volebnom období a niektoré si kládli za cieľ nanovo a precíznejšie formulovať napríklad poslanecký prieskum, spôsob prerokúvania informácií, ktoré Národná rada žiada od vlády Slovenskej republiky, ako aj odstránenie problémov, ktoré vznikali na začiatku volebného obdobia pri nastupovaní náhradníkov.

    Ďalej aj z dôvodu vyspelosti techniky navrhujeme, aby pri tajných voľbách sme mohli používať elektronickú formu spočítavania hlasov.

    Veľká diskusia bola o postavení dvoch parlamentných a veľmi dôležitých výborov, a to o postavení ústavnoprávneho výboru a výboru pre európske záležitosti. Navrhovatelia spolu s predkladateľmi dospeli k zhode, predpokladám k zhode takej, ktorá vyhovuje aj tomu, čo požaduje ústavnoprávny výbor, a aj keď pripúšťam, že skúsenosti s výborom pre európske záležitosti zatiaľ nemáme, že návrh, ktorý je predložený, bude taký, ktorý sfunkční rokovanie výboru pre európske záležitosti.

    Dámy a páni, nebudem sa obšírnejšie venovať ustanoveniam, ktoré sú dotknuté novelou, pretože sme mali dostatočne dlhý čas aj v poslaneckých kluboch, ale aj vo výboroch, ktorým bol zákon na prerokovanie pridelený, aby sme diskutovali o návrhu. O tom, že tá diskusia bola naozaj dobrá, svedčí aj obšírnosť spoločnej správy a správy, ktorú máte predloženú, ktorú vypracoval ústavnoprávny výbor.

    Ja sa chcem poďakovať všetkým pánom poslancom a verím, že novela rokovacieho poriadku zjednoduší, zracionálni priebeh rokovania Národnej rady a bude prínosom pre našu ďalšiu prácu. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, keby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma ako gestorský výbor poveril predniesť spoločnú správu výborov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. januára 2004 pod č. 747 pridelila tento návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súvislosti s rokovaním o zmene Ústavy Slovenskej republiky uznesením z 2. marca 2004 pod č. 794 predĺžila lehotu na prerokovanie v troch výboroch, a to v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, máte to v tlači 516, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre európsku integráciu, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, mandátový a imunitný výbor a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Všetky čísla uznesení a dátumy, keď boli schválené, sú súčasťou tejto tlače. Výbor pre verejnú správu neprijal uznesenie z dôvodu, že odporúčajúce uznesenie návrh zákona schváliť nezískalo podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom II tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v tlači 516a od čísla 1 až po číslo 57, preto ich nebudem čítať a konštatujem, že gestorský výbor odporúčal hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, ako je to uvedené v spoločnej správe pod písmenami a), b) a c).

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 31. augusta 2004 pod č. 567. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku piatich pánov poslancov do rozpravy. Ako prvý vystúpi za poslanecký klub Smer pán poslanec Vážny, nech sa páči. Pripraví sa potom za poslanecký klub HZDS – Ľudová strana Tibor Cabaj a potom ešte Ondriaš, Madej a Iván Farkas.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi pár slov skonštatovať k návrhu na zmenu rokovacieho poriadku, ktorý teraz prerokúvame. Samozrejme v klube Smer sme uvítali iniciatívu zaoberať sa rokovacím poriadkom, cítime, že je to konsenzus aj opozičných, tak aj koaličných strán v Národnej rade a je to konsenzus grémia, ktorý bol dosiahnutý a tento konsenzus by sme nemali teraz v rozprave nejako zásadne meniť, lebo zase vyvolá ďalšie nejaké nátlaky na zmeny. Zdá sa mi, že je to dobre pripravené a je za tým kus práce našich kolegov. Chcem len podotknúť, že aký si ho schválime, taký ho budeme mať, a tak sa budeme ním, samozrejme, v praxi riadiť.

    Prejdem stručne k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý v tejto súvislosti predkladám. Chcel som sa dotknúť poslaneckého prieskumu. Prednesiem ho. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ktorý máte ako tlač 516.

    Po prvé, v článku I sa za 62. bod vkladá nový 63. bod, ktorý znie: 63. Za § 131 sa vkladá § 131a, ktorý znie: „§ 131a poslanecký prieskum.“ Po prvé, ods. 1 Národná rada alebo výbor môže poslanca alebo skupinu poslancov poveriť vykonaním poslaneckého prieskumu po a v orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách, ktoré hospodária s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, po b v subjektoch, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu Národného majetku Slovenskej republiky v rozsahu tohto hospodárenia, po c u právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, u právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií a u právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Odsek 2. Poslanec alebo skupina poslancov, ktorí boli poverení vykonaním poslaneckého prieskumu, predložia správu o výsledku poslaneckého prieskumu Národnej rade Slovenskej republiky alebo výboru, ktorý ju prerokuje. Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Chcem len podotknúť to, že takýto istý bod v tom odôvodnení zrejme, keď si to porovnáte, zistíte, že takýto istý bod sa nachádza v spoločnej správe pod bodom č. 36, akurát ambíciou tohto môjho pozmeňujúceho návrhu je vložiť do tohto bodu aj nejakú bodku za poslaneckým prieskumom, a to je ten odsek 2. Tá bodka, aby ten poslanecký prieskum neostal alebo výsledky tohto prieskumu neostali niekde vo vákuu, ale aby tá bodka bola urobená. To znamená, že tí poslanci, ktorí boli poverení buď výborom, alebo Národnou radou musia o tomto prieskume predložiť správu výboru alebo Národnej rade, to je orgánu, ktorý ich poveril a, samozrejme, výbor alebo Národná rada tento poslanecký prieskum prerokuje, aby sa teda neskončil poslanecký prieskum bez nejakého výsledku. Čiže ambíciou je tam vložiť ten odsek 2, ktorý toto jednoznačne rieši.

    Chcem ešte k tomu povedať, že rozdiel medzi tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám ja, respektíve skupina poslancov je moje meno na prvom mieste a taký istý máte, aj ktorý predkladá poslanec Pavol Minárik, kde je on na prvom mieste, akurát poslanec Minárik zo svojho pozmeňujúceho návrhu vypúšťa v ods. 1 písm. c), to znamená vypúšťa subjekty právnické osoby s majetkovou účasťou štátu, zjednodušene povedané vypúšťa akciovky, eseročky a iné právnické osoby, u ktorých v jeho poslaneckom návrhu nepripúšťa možnosť poslaneckého prieskumu.

    Samozrejme, zdá sa mi, že tak, ako to prijalo grémium, ako je to v spoločnej správe, je to správne, spoločná správa v tom bode 36 rieši aj problém toho, že poslanci môžu vykonávať poslanecký prieskum aj u právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, čiže my toto podporujeme.

    Pán poslanec Minárik vo svojom návrhu okliešťuje možnosť poslaneckého prieskumu v akciovkách a eseročkách s majetkovou účasťou štátu. Argumentoval tým, že predsa poslanci nemôžu skúmať obchodné tajomstvo v niektorej akciovej spoločnosti. Ja osobne, môj názor je ten, že obchodné tajomstvo predsa nie je predmetom poslaneckého prieskumu, ale predmetom poslaneckého prieskumu je skutočnosť, ako sa dodržiavajú zákony v akciovej spoločnosti alebo v eseročke, ktorá je s majetkovou účasťou štátu.

    Čiže myslím si, že nemali by sme si okliešťovať právomoci poslaneckého prieskumu. Poviem vám ešte vlastnú skúsenosť zo Slovenskej pošty, štátneho podniku, kde sám som bol prekvapený, že máme zadefinované v tom rokovacom poriadku, ktorý v súčasnosti platí, veľmi vágne a laxne máme zadefinovaný poslanecký prieskum a veľmi kultúrne, ale ozaj nás vyriešil riaditeľ Slovenskej pošty, ktorý si za štátne peniaze objednal dve renomované súkromné právnické spoločnosti, ktoré nám predložili dve veľmi významné právne stanoviská, že tam nemáme čo robiť a veľmi slušne sme sa rozišli. Čiže nechcem pripustiť či už koaličným, tak opozičným poslancom ani dnes, ani v budúcnosti, aby sa takéto niečo mohlo stať. A, samozrejme, robíme nejaký základ aj do budúcnosti a, samozrejme, myslím si, že mal by, a teda podporujem to, že nemôže poslanec svojvoľne ísť, nech ho teda vyšle výbor a nech teda výbor určí aj koaličného, aj opozičného poslanca, aby tam bola nejaká proporcionalita, ale neokliešťujme si právomoci poslaneckého prieskumu tým, že vylúčime z toho akciovky a eseročky s majetkovou účasťou štátu, tak ako je to pripravované v tom druhom pozmeňujúcom návrhu.

    Chcem podotknúť len to, že ak by sme si až tak oklieštili, tak potom vypustime štatút poslaneckého prieskumu úplne, lebo podľa mňa potom úplne stráca na význame a jednoducho verejnoprávne a štátne inštitúcie, na tie máme určitý dosah aj cez ministrov ako takých.

    Zatiaľ ďakujem a ten mierny rozdiel medzi návrhom mojím a návrhom pána poslanca Minárika som vyjadril a dúfam, že sa vyjadríte v hlasovaní tak, že podporíte ten môj a neoklieštime právomoci poslaneckého prieskumu tak, aby sme to potom v budúcnosti ľutovali. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca predpokladám s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Plne súhlasím s návrhom, aby sme neokliešťovali práva poslancov robiť prieskum, totiž parlament má kontrolnú funkciu a táto kontrolná funkcia nie je len kontrolou určitých skupín, ale aj poslancov. Čiže ak má poslanec plniť svoju úlohu v záujme občanov, ktorí mu napríklad dávajú nejaké signály a vec môže riešiť jedine tak, že sa na tvári miesta presvedčí o situácii, tak potom musí ísť na prieskum. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj za klub HZDS a pripraví sa pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predseda, predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ako už bolo v úvodnom slove povedané, takmer ročná práca by sa mala dokončiť a skompletizovať v podstate všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré odznievali a ja verím, že stále aj budú odznievať, pretože tiež som bol členom aj tejto komisie, aj som podpísaný pod návrhom a sám predkladám ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy, pretože rokovací poriadok je živý materiál a tí, ktorí dennodenne s ním pracujeme, vlastne stále objavujeme niektoré veci, ktoré treba vyriešiť tak, aby bol funkčný, aby bol jednoznačný, aby sa nedali vysvetľovať rôzne názory, pretože treba úplne otvorene povedať, rokovací poriadok nie je ani koaličný, ani opozičný, pretože ten posledný, ktorý sme prijali, vydržal takmer desať rokov, no, osem rokov aj niečo, a ak máme mať ambíciu, že aj po tejto novele rokovacieho poriadku bude fungovať, tak každý logicky uvažujúci príde k tomu, že ešte pár zmien aj v tomto parlamente nastane, že koalícia bude opozícia a opozícia koalíciou, takže z toho dôvodu aj vychádzame z tých pozmeňujúcich návrhov a z návrhov, ktoré sa objavujú v tomto materiáli.

    Samozrejme, že zrejme aj diskusia ešte vyvolá niektoré ďalšie návrhy, ktoré budú a potom si budeme musieť opätovne k tomu sadnúť a hľadať nejaký prienik tak, aby sme tento návrh mohli skompletizovať. Úmyselne nebudem k niektorým veciam hovoriť, pretože mnohé veci sme si vydiskutovali v tej komisii, a preto sa premietli do návrhu 516, ale aj v pozmeňujúcich návrhoch, ale dovoľte mi, aby som predložil štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali ešte vyriešiť ďalšiu problematiku, ktorú doriešenú nemáme.

    Pozmeňujúci návrh číslo 1. Pán spoločný spravodajca, bod 18 z predkladanej správy je v návrhu en bloc hlasovať za. Navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie s tým, že by bol pozmeňujúci návrh nasledujúceho znenia. „V § 35 sa vypúšťajú odseky 4, 5 a 9,“ to je aj v tom bode 18 a druhý odsek v § 35 ods. 6 tento paragraf sa mení nasledovne: „Ak sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova.“ Odsek tretí. Doterajšie odseky 6 až 8 sa prečíslujú na 4 až 6, tak ako je v bode 18.

    Veľmi jednoduché zdôvodnenie. Pôsobíme v tomto parlamente dosť dlho a stretli sme sa s viacerými problémami, keď sa prijímali jednotlivé návrhy zákonov a dostali sme sa do situácie, že sme vedeli nájsť riešenie, prienik takmer v celom parlamente, ale keďže sme tu nemali člena vlády, nemal kto otvoriť rozpravu, tak aby sme sa mohli k tomuto návrhu vrátiť, preto je predložený návrh, aby funkcionári Národnej rady, ktorí podľa iného paragrafu kedykoľvek požiadajú o vystúpenie, dostávajú prednosť a majú možnosť v parlamente vystúpiť, aby aj v tomto prípade, keďže tu možnosť majú vystúpiť, aby mohli vystúpiť, a tým by zároveň otvorili rozpravu. To je úprava oproti tomu pôvodnému bodu 18 v § 35, to znamená, že nielen člen vlády, ktorý sa ujme po rozprave, otvára rozpravu, ale otvoril by ju aj predseda alebo podpredseda Národnej rady, teda funkcionári Národnej rady. To je prvý pozmeňujúci návrh.

    Ďalej v bode 23 spoločnej správy hovoríme o spôsobe pri tajnom hlasovaní, aj keď tu pán predseda hovoril o tom, že je možnosť pomocou technického zariadenia všetky tieto náležitosti zabezpečiť. Mal som možnosť navštíviť niekoľko parlamentov a parlamenty sa svojím spôsobom správajú klasicky a zaužívané spôsoby tí, ktorí ste mali možnosť vidieť anglický parlament, hlasuje sa nohami, pretože je to určitá tradícia a funguje to v parlamente a chodia do jednej miestnosti, kde hlasujú za, idú do druhej, kde hlasujú proti. Takže nevidím dôvod, prečo až takým veľkým spôsobom by sme mali utekať od systému, keď sa odchádza dozadu, hlasuje sa v tajnom hlasovaní a meníme tieto pravidlá podľa posledného... Návrh prednesiem, len teda ja idem konkrétne, idem po paragrafe, to znamená, v § 39 ods. 10, ktorý sa zmení nasledovne: „Poverený overovateľ Národnej rady oznámi počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, počet neplatných hlasov a počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta. V tajnom hlasovaní sa ako prítomní poslanci posudzujú poslanci, ktorým boli vydané hlasovacie lístky.“

    § 39 ods. 11 sa zmení: „Predsedajúci vyhlási výsledok tajného hlasovania tak, že oznámi počet poslancov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky, ktorí odovzdali hlasovacie lístky, počet poslancov, ktorí hlasovacie lístky neodovzdali, a počet neplatných hlasovacích lístkov a počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh.

    Takisto odôvodnenie je jednoduché. Pán predkladateľ, to nie je zo spoločnej správy, ale to je z návrhu 516. Takže v návrhu 516, to je poradové číslo pozmeňujúceho návrhu. Navrhujem to z jednoduchého dôvodu. V minulosti v tomto parlamente, ak sa hlasovalo, pri akýchkoľvek aj personálnych návrhoch bol spravený hlasovací lístok, na ktorom sa potom hlasovalo za navrhnutého kandidáta alebo sa teda nevyjadroval, nehlasoval a podobne. Pri poslednej novele sa skomplikovala situácia a predložil sa návrh, aby poslanec hlasoval za, proti, zdržiaval sa. Ale ak zoberieme logiku veci, je predložený návrh, ten, kto hlasuje za návrh, hlasuje za a všetky ostatné varianty nepodporujú návrh. Tak ja navrhujem iba to, aby sme sa vrátili k tomu pôvodnému systému hlasovania, kde bol predložený návrh a poslanci svojím krúžkovaním mena, tak ako v hociktorých iných voľbách, teda čísla pred menom, zahlasovali za príslušného kandidáta. A potom nie je vôbec ani problém pre komisiu, pre skrutátorov, ktorí spočítavajú hlasy, aby tento výsledok veľmi rýchle spravili a spočítali. Tým, že sme sa dostali do situácie, že každý sa vyjadril, že sa zdržiava, je proti, tým je veľké množstvo počítacích manévrov a úplne zbytočných. Tak z tohto dôvodu navrhujem vrátiť sa k tomu tak, ako to bolo aj pôvodne, aby sa hlasovalo iba v pozitívnom zmysle, teda za ten návrh, buď ho prijmú, alebo tým, že nekrúžkuje príslušného, tak ho neprijíma. A keď to zoberiem, všetky volebné zákony sú takýmto spôsobom postavené. Tak neviem, prečo my tak zvláštne máme komplikovať situáciu v parlamente pri tajnom hlasovaní ako pri ktoromkoľvek. Takže to je pozmeňujúci návrh č. 2.

    Ďalej pozmeňujúci návrh č. 3. Za bod 27 sa vkladá bod 28, to je takisto pôvodného návrhu. V bode 28 v § 45 sa vkladá nový ods. 3, ktorý znie: Bod 1. Národná rada Slovenskej republiky môže zriadiť a na návrh jednej pätiny poslancov povinnosť zriadiť výbor pre vyšetrenie veci verejného záujmu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením schváli rokovací poriadok pre prácu výboru.

    Bod 2. Predsedu výboru pre vyšetrenie veci verejného záujmu volí Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí iniciovali zriadenie tohto výboru.

    Bod 3. Najmenej jedna polovica členov výboru musí byť zvolená z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí iniciovali zriadenie tohto výboru.

    Bod 4. Zasadnutia výboru sú verejné. V prípadoch, keď je obsahom rokovania vec, v ktorej iný zákon vylučuje prítomnosť verejnosti, koná sa neverejné zasadnutie výboru.

    Zdôvodnenie je veľmi jednoduché. Hľadali sa mnohé riešenia, ako tento parlament by si mal naplniť svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, kde ústava hovorí o tom, že Národná rada si zriaďuje zo svojich poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Neviem si predstaviť jednoduchší spôsob na zabezpečenie kontrolnej činnosti parlamentu vo vzťahu k vláde a k exekutíve ako týmto spôsobom.

    Pozmeňujúci návrh č. 4. Za bod 62 predloženého návrhu sa vkladá nový bod 63 a následne ďalšie body sa prečíslujú. Vraciam sa k tomu, čo už hovoril pán poslanec Vážny, to je otázka poslaneckých prieskumov, to je oblasť, o ktorej sa hovorilo veľký čas v komisii, hovorilo sa v rôznych grémiách, hľadal sa spôsob. Predkladám jeden z návrhov na spôsob riešenia.

    Paragraf 131a poslanecký prieskum. Odsek 1: Národná rada alebo výbor môže poslanca alebo skupinu poslancov poveriť vykonaním poslaneckého prieskumu po a v orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách, ktoré hospodária s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, po b v subjektoch, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v rozsahu tohto hospodárenia.

    Odsek 2. Národná rada Slovenskej republiky alebo výbor poverí vykonaním prieskumu poslanca Národnej rady alebo skupinu poslancov Národnej rady vždy vtedy, ak o to požiada najmenej jedna tretina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo členov výboru.

    Odsek 3. Poslanec alebo skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli poverení vykonaním poslaneckého prieskumu, predložia správu o výsledku poslaneckého prieskumu na prerokovanie Národnej rade alebo výboru.

    Pokračujem v tom, čo už teda bolo povedané v predchádzajúcom vystúpení. Národná rada má možnosť vykonať poslanecké prieskumy, ale zároveň, tak ako som už hovoril v tej úvodnej časti, rokovací poriadok nie je ani koaličný, ani opozičný, a preto je tam návrh, aby jedna tretina poslancov výboru alebo jedna tretina poslancov Národnej rady mala právo zabezpečiť vykonanie poslaneckého prieskumu. Úmyselne to hovorím zabezpečiť, pretože ak predloží poslanec návrh vo výbore, alebo by ho predložil aj v pléne a väčšina odhlasuje, že nemá záujem, tak sa jednoducho nekoná. Ale už aj v rokovacom poriadku máme predtým zakotvenú časť, kde sa hovorí, že v správe plénu Národnej rady sa predkladá informácia o tom, keď je takzvané menšinové uznesenie členov výboru, aby ten ich názor bol zohľadnený a zvýraznený. Z toho dôvodu je tu rozdiel medzi tými návrhmi, ktoré sa už objavili, ktoré takisto budú hovoriť o poslaneckom prieskume, je tu navýšenie týchto návrhov v tom, že jedna tretina poslancov, ak požiada či už vo výbore, alebo v pléne, vtedy tento poslanecký prieskum sa musí vykonať, to znamená, treba vyslať buď poslanca, alebo skupinu poslancov.

    Myslím si, že bude potrebné ešte, aby sme potom nejakým spôsobom tieto veci zosúladili a možno, pán predseda, by aj stálo za úvahu, že by sme neukončili potom rozpravu, že by sme prešli tie návrhy, ktoré všetky odznejú tu v rozprave a potom, aby sme teda hľadali riešenie, že ak by bolo potrebné nejaký prienikový návrh ešte predložiť, že by sa predložil, pretože vyzerá to tak, že tak, ako sa postupne objavujú na stoloch pozmeňujúce návrhy, že viaceré sa prelínajú a v niektorých častiach sa rozlišujú, že možno z toho nakoniec vystane jeden spoločný návrh tak, aby sme doriešili tento náš zákon, s ktorým dennodenne pracujeme a ktorý teda takýmto spôsobom potrebujeme upraviť.

    Toľko predkladám tieto štyri pozmeňujúce návrhy. Samozrejme uvidíme, aký bude priestor ešte pri ďalších pozmeňujúcich návrhoch, poprípade, keď bude treba, budem reagovať v druhej časti, kde je možnosť prihlásiť sa potom do rozpravy ústne. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš, pripraví sa pán poslanec Madej.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem podať tiež jeden pozmeňujúci návrh. Podľa súčasného rokovacieho poriadku je možné na návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať o vyradení bodu alebo bodov z programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto postupom sa niektoré návrhy poslancov Národnej rady nedostanú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, čo je v rozpore s článkom 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, lebo sa tým odopiera právo poslanca na zákonodarnú iniciatívu a je to taktiež v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, kde § 2 ods. 2 písm. a) hovorí: „Národná rada na tento účel najmä prerokúva návrhy a uznáša sa na ústave, zmenách ústavy, ústavných zákonov a zákonoch.“

    Aby som odstránil túto vážnu chybu, podávam pozmeňujúci návrh k zákonu č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Môj pozmeňujúci návrh znie: V § 24 ods. 1 v druhej vete sa za slová „program doplniť alebo zmeniť“ vkladá čiarka a slová „ale nesmie žiadny bod programu vyradiť z programu schôdze Národnej rady“. Potom nové znenie § 24 ods. 1 druhej vety znie: „Národná rada môže pri prerokovaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnutý program doplniť alebo zmeniť, ale nesmie žiadny bod programu vyradiť z programu schôdze Národnej rady.“ Koniec znenia pozmeňujúceho návrhu. Navrhnutý pozmeňujúci návrh má zabezpečiť, aby sa o každom bode programu Národnej rady Slovenskej republiky rokovalo, a tým rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s citovaným ustanovením zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Madej, ktorý už je tu. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vždy presne. Pán predsedajúci, veľmi krátko poprosím vyňať na osobitné hlasovanie bod 7 zo spoločnej správy. Ide o možnosť predsedu poslaneckého klubu vystúpiť v Národnej rade. Keďže naozaj ide o významné skupiny poslancov, tak si myslím, že predsedovi poslaneckého klubu prináleží toto právo vystúpiť na schôdzi Národnej rady.

    Ďalej poprosím bod 50 vyňať na osobitné hlasovanie. V tomto prípade ide o hodinu otázok a ide o skrátenie času dvoch minút na jednu minútu v prípade položenia doplňujúcej otázky zo strany poslanca členovi vlády, prípadne predsedovi vlády. Myslím si, že ak skracujeme čas na to, aby hodina otázok bola efektívna, tak je dobré, že na odpoveď člena vlády sa skracuje tento čas na tri minúty. Avšak ak odpoveď na doplňujúcu otázku má mať minister dvojminútovú, tak tento čas by mal prináležať poslancovi na položenie doplňujúcej otázky v rovnakej dĺžke, teda v dĺžke dvoch minút. Nehovoriac o tom, že člen vlády, prípadne predseda vlády má vždy posledné slovo zo zákona o rokovacom poriadku, takže tak ako navrhovali dva výbory, hoci gestorský výbor ich odporúča neschváliť, prosím bod 7 a bod 50 schváliť a prosím o ich podporu. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Cabaj. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Madej, nebudem súhlasiť s tým návrhom, ktorý dávate na zachovanie dvoch minút pre poslanca, pretože to je hodina otázok a odpovedí. Na môj vkus, keby to ešte bolo, tak ja som schopný skrátiť to na minútové intervaly a poslancovi na tridsať minút, pretože ak budete mať jedenásť sekúnd, ak budete mať jedenkrát možnosť byť v anglickom parlamente a sledovať hodinu otázok, tak zistíte, že sú to desať, pätnásťsekundové intervaly, kde reagujú poslanci a členovia vlády. To nie je ani rozprávkové cvičenie, ani nič, ale jednoducho takým spôsobom. A musím povedať jednu vec, aj keď hovorím do vlastných radov, že ak poslanec za jednu minútu nedokáže položiť doplňujúcu otázku, to je doplňujúca otázka, ktorá nie je rozšírená, to znamená, za normálnych okolností otázka by mala trvať desať, pätnásť sekúnd, lebo sa pýtam niečo konkrétne a on by mal konkrétne odpovedať, ale, bohužiaľ, aj u nás hodina otázok a odpovedí je také vzájomné sa rozprávanie navzájom, ale nič z toho ako výsledok. Tak toto bol zmysel, keď sme hľadali aj v rokovacom poriadku a v návrhu novely, prečo zdynamizovať tú hodinu a aby sa nám nestávalo aj to, čo bolo doteraz, že trebárs, keď bola druhá, tretia otázka zložitá, že v prvej otázke predseda vlády alebo niektorý člen vlády odpovedal 22 minút. Toto bol zmysel, prečo to zdynamizovať, to znamená, že otázka, odpoveď, otázka, odpoveď, aby to nabralo, a vtedy to má význam, lebo my máme skutočne hodinu otázok iba raz do týždňa.

  • Ďakujem. Ako posledný písomne prihlásený dostane teraz slovo pán poslanec Farkas a potom otvorím, samozrejme, možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Paragraf 31 navrhujem zmeniť nasledovne. Rokovací jazyk. „Rokovacím jazykom na schôdzach Národnej rady a jej orgánoch je štátny jazyk. Poslanec Národnej rady môže na schôdzach Národnej rady a jej orgánoch vystúpiť vo svojom materinskom jazyku. Kancelária zabezpečí tlmočenie. Ak vystúpi na schôdzi cudzinec, kancelária zabezpečí tlmočníka.“

    Dovoľte mi, aby som tento návrh odôvodnil. Rokovací poriadok platný do roku 1996 umožňoval vystupovanie poslancov v Národnej rade v materinskom jazyku. Umožňuje to aj Ústava Slovenskej republiky. Pozmeňujúci návrh sa opiera o nasledujúce ratifikované dokumenty, ktoré stanovujú, že už existujúce získané práva národnostných menšín nie je možné obmedzovať, tretia hlava XXII. článok Rámcového dohovoru Rady Európy o národnostných a etnických menšinách, štvrtý článok zákona č. 588/2001 Z. z. o uzavretí Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Štvrtá hlava XII. článok prvý bod. Odporučenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1201 a napokon XV. článok štvrtý bod písm. a), respektívne písm. b) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o dobrých susedských vzťahoch a spolupráci. Zároveň vás poprosím, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.

  • Radšej nie. Pán predseda chce, aby pán poslanec poprípade to povedal aj po maďarsky, ale radšej nie. Až keď to umožníte a budeme veľmi radi, samozrejme. Ja si myslím, že by to fungovalo tak ako do roku 1996. Len oslovenie by bolo, ale v poriadku.

    Poďme ďalej. Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Sedem poslancov a poslankýň sa prihlásilo ústne do rozpravy. Prvá je pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, máte slovo. Potom pán poslanec Minárik, Miššík, Farkas Pál, Číž, Cuper a pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, parketa je vaša.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Národnej rady ako predkladateľ, milé kolegyne a kolegovia, budem veľmi stručná, pretože predložím len jeden pozmeňujúci návrh rokovacieho poriadku (ruch v sále), a to k otázke, ktorá rezonuje v poslednom období okolo hlasovania, z ktorej sa potom robia aj rôzne politické komentáre, dohady a aj nepríjemné články.

  • Páni poslanci, prosím vás, pokoj v rokovacej sále.

  • V súčasnosti platný rokovací poriadok umožňuje poslancovi, ktorý zistí, že pri hlasovaní nefungovalo jeho hlasovacie zariadenie, teda po hlasovaní, je to ináč § 39 rokovacieho poriadku, aby po ukončení hlasovania podal námietku a plénum rozhodne hlasovaním, či túto námietku prijme, alebo neprijme. Myslím si, že toto ustanovenie má svoje opodstatnenie s tým, že dodatočne plénum hlasovaním rozhodne, pretože príslušný poslanec namieta nefunkčnosť hlasovacieho zariadenie, keď je už celkový výsledok hlasovania známy a za situácie v parlamente, keď niekedy aj jeden hlas môže rozhodnúť, môže to byť niekedy aj taktika, preto je rozumné, aby daný prípad bol posúdený. Čiže toto považujem za funkčné. Nie je však riešená situácia, keď poslanec zistí ešte počas hlasovania, keď nie sú výsledky na tabuli, že mu hlasovacie zariadenie nepracuje, to znamená, nie je funkčné. Tu nastáva úplne iná situácia, keď sa domáha vlastne poslanec, aby mohol realizovať svoje hlasovacie právo bez znalosti výsledku, teda bez akejkoľvek možnej bočnej špekulácie alebo bočných úmyslov. Tento prípad sa mi stal, keď sa hlasovalo o návrhu pána poslanca Jarjabka, keď som, ako sa začalo hlasovať, oznámila dosť hlasno predsedajúcemu, že mi nepracuje hlasovacie zariadenie. Predsedajúci mi odpovedal, že hlasuje, aby som pracovala aj ja. Toto všetko je stenograficky zaznamenané. To znamená, že je dôkaz, že tieto moje slová, teda moje oznámenie o nefunkčnosti zariadenia bolo také hlasné, že aj príslušné zariadenia to poznačili a odpoveď predsedajúceho dokazuje, že mu bolo známe, že technika mi znemožnila jedno z mojich práv poslancov, a síce právo hlasovať. A nič sa nestalo. A dodatočne súbor informácií o hlasovaní vykázal, že skutočne moje technické zariadenie nepracovalo, pretože tu prítomná v záznamoch podchytená moja reakcia bola vykázaná ako neprítomnosť.

    Preto, vážené pani poslankyne, aby sa nielen mne, ale aby sa aj vám v budúcnosti táto situácia nestala, pretože mám pocit, že aj keď veľmi kvalitné zariadenie, predsa vie zlyhať, navrhujem nasledujúci doplňujúci návrh. V § 39 ods. 2 sa pripája veta, ktorá znie: „Ak počas hlasovania pred zverejnením jeho výsledku poslanec oznámi nefunkčnosť technického zariadenia, predsedajúci zastaví hlasovanie. V hlasovaní sa pokračuje po odstránení prekážky hlasovania.“ Z uvedeného vyplýva, že predsedajúci má povinnosť opakovať hlasovanie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že budete presvedčení o tom, že môj doplňujúci návrh nemá žiadne politické pozadie, ba práve naopak, v prípade jeho prijatia predídeme prípadným politickým treniciam, ktoré z takýchto porúch hlasovacieho zariadenia môžu vzniknúť. Ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja len chcem potvrdiť to, čo hovorí pani poslankyňa Tóthová v tom zmysle, že v českom parlamente niečo podobného je zavedené dávno a funguje to dodnes bez problémov, to znamená, len čo vznesie poslanec námietku, že hlasovacie zariadenie mu nejakým spôsobom znefunkčnilo hlasovanie, hlasovanie sa opakuje. Bol som svedkom, keď sa zaviedlo hlasovacie zariadenie v českom parlamente, opakovalo sa asi deväťkrát. Takže ono to vyzerá v prvom rade ako nóvum, to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, ale je to, hovorím ešte raz v českom parlamente úplne bežná prax. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík, pripraví sa pán poslanec Pál Farkas. Pardon, pán poslanec Minárik nejakým spôsobom vypadol z hry, ale žijeme v demokracii. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, viacerí vystupujúci ocenili prácu, viac ako ročnú prácu tých, ktorí sa podieľali na príprave, boli to poslanci, boli to legislatívci. Dovoľte mi, aby som sa aj ja k nim pripojil. Aj keď ide o zákon, ktorý nemá dopad smerom von, je to veľmi dôležitá norma, pretože šijeme praktiky pre seba, košeľu, v ktorej sa budeme pohybovať, v ktorej budeme musieť žiť. Výsledok tejto práce, viac ako ročnej práce je zhmotnený, po prvé, v spoločnej správe, a po druhé, v návrhu, ktorý vám chcem predložiť a ktorý na túto spoločnú správu reaguje a mal by zhmotniť ten konsenzus, ktorý sa nám podarilo prakticky dosiahnuť vo všetkých otázkach, ktoré ešte v spoločnej správe boli sporné, alebo ktoré boli predkladané v alternatívach. Snáď s výnimkou jedného malého prípadu, keď jedna zo zúčastnených strán vyjadrovala ešte pochybnosti o náhradníkoch v eurovýbore. Na to, aby sa to mohlo realizovať, budeme potrebovať vyňať niektoré body na osobitné hlasovanie. Sú to body 12, 15, 22, ja to potom odovzdám, 12, 15, 22, 24, 32, 36, 37, 42 a 44. Teraz to v stručnosti popíšem.

    Bod 12, jeho možnosti. Spočítavanie hlasov pri tajnom hlasovaní ručne alebo technicky. Samozrejme, že s týmto návrhom, ktorý odráža už dnešnú prax, súhlasím, ale po konzultácii so zástupcami poslaneckých klubov si ho dovoľujem predložiť v mierne pozmenenej forme pod bodom 1 tak, aby sa dosiahol cieľ, ktorý sledujeme, teda možnosť technického spočítavania hlasov a výnimočne aj spočítavanie ručného. Podstatou zmeny je to, aby sme nemuseli pred každým tajným hlasovaním rozhodovať o spôsobe sčítavania hlasov. Tu by som chcel povedať malinkú poznámku k tomu, čo spomínal pán poslanec Cabaj. V podstate s ním súhlasím o zmysle alebo o nezmyselnosti toho, že v tajnom hlasovaní sa vyjadrujeme aj zdržaním hlasovania, čo tú tajnú voľbu výrazne komplikuje, a preto sme museli pristúpiť k technickému hlasovaniu. Na druhej strane požiadavka na vyjadrenie tejto možnosti bola taká silná, že sme ju vzhľadom na rýchlosť technického zariadenia ponechali a nemala by byť prekážkou na schválenie návrhu ako takého.

    Bod 15 sa týka poslaneckého prieskumu, ktorý sa umožňuje bez uznesenia výboru. Tu sme našli so zástupcami klubov všeobecnú zhodu, že poslanec nemôže zastupovať bez poverenia Národnú radu alebo jej orgán, teda výbor. Preto navrhujem, aby sa z hlasovania spoločne s návrhom tento bod vyňal, ja potom budem dávať iný návrh, ktorý sa týka poslaneckého prieskumu a ktorý bude prienikom toho, čo predkladal pán poslanec Vážny a pán poslanec Cabaj.

    Bod 22 sa týka vypustenia slova „najmä“ z uvádzajúcich viet viacerých ustanovení, ktoré upravujú kompetencie výborov. Mám zato, že toto slovo by malo v rokovacom poriadku zostať, pretože je potrebné, aby výbory mali kompetencie uvedené demonštratívne, nakoľko ich ďalšie právomoci sú obsiahnuté aj v iných zákonoch, nielen v rokovacom poriadku. Nemyslím si, že by išlo o nejednoznačné vymedzenie niečoho, čo výbory môžu, ako uvádza odôvodnenie k bodu 22. Výbory budú aj naďalej môcť konať len to, čo im zákon, a v tomto prípade buď rokovací poriadok, alebo nejaký iný zákon, umožňuje.

    Bod 24 upravuje postavenie výboru pre európske záležitosti, ide o kľúčové ustanovenie tejto novely, ktoré bolo navrhnuté v dvoch alternatívach. Napokon sme pre väčšinu zástupcov poslaneckých klubov našli tretiu akúsi prienikovú alternatívu, ktorú predkladám s 15 podpismi v mojom návrhu ako bod č. 2. Ak mám spomenúť len to hlavné, o čo ide v tejto tretej alternatíve, kreuje sa výbor na základe výsledkov volieb a umožňuje sa zvoliť náhradníkov za členov výboru, umožňuje sa verejné rokovanie a spresňuje sa rozsah kompetencií uvedených v bode 3, ktoré si Národná rada vymedzuje pre seba.

    Bod 32 navrhujem tiež vyňať na osobitné hlasovanie. Jeho obsahom je úprava osobitného postavenia ústavnoprávneho výboru. So zástupcami klubov sme sa dohodli, že vyhovieme ústavnoprávnemu výboru, ktorý už nechce byť zahlcovaný všetkými zákonmi, ale že nájdeme riešenie, ktoré bude v súlade so systematikou rokovacieho poriadku a s postavením ostatných výborov. Preto navrhujem bod 32 neschváliť a predkladám iné riešenie.

    Pod bodom č. 3. Tu by som vás chcel upozorniť, aby ste o bode 38, ktorý je bez odporučenia gestorského výboru, hlasovali tiež proti, teda bod 38 neschválili, pretože pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, umožňuje prideliť návrh zákona aj jednému výboru, tak ako sme sa dohodli.

    Bod 36 navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie. Ide o úpravu poslaneckého prieskumu, ktorá nebola doteraz súčasťou rokovacieho poriadku s výnimkou spomenutia jeho možnosti v § 45 ods. 3 písm. d). Pozmeňujúci návrh o poslaneckom prieskume, ktorým som už avizoval, je kompromisom medzi rôznymi navrhovanými alternatívami. Je to akési minimum, ktoré vylučuje poslanecký prieskum v akciových spoločnostiach. Do týchto nemá možnosť vstupovať ani exekutíva a jej kontrola sa realizuje prostredníctvom štandardných mechanizmov, teda zastúpením vo valných zhromaždeniach cez štatutárne orgány.

    Ten zásadný rozdiel je vo vnímaní toho, čo je súkromnou sférou. Ak by sme do súkromného podniku umožňovali priamy vstup poslanca zo zákona bez toho, aby sme presne vymedzili, čo pri takomto vstupe môže robiť, a toto vymedzenie v poslaneckom prieskume je mimoriadne obťažné, tak potom ja hovorím, vstupujme do súkromia aj inde, nechcem povedať až priamo do rodiny alebo do spálne.

    Poprosil som vyňať na osobitné hlasovanie bod 37 s tým, že predkladám nový bod pod bodom 5. Ide o to, aby orgány, ktoré majú vo svojich statusových zákonoch možnosť pripomienkovať návrhy zákonov, mali túto možnosť vyjadrenú aj v rokovacom poriadku. Zatiaľ čo bod 37 hovorí len o Súdnej rade, navrhujem všeobecnejšie ustanovenie, ktoré zohľadní túto kompetenciu aj pre iné štátne orgány, napríklad štátnu pokladnicu.

    Ďalej navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie bod č. 42, ktorý hovorí o osobitnom schválení návrhov zákonov, ktoré podliehajú notifikačnej povinnosti voči EÚ. Tento návrh bol prerokovaný s odborom aproximácie práva Kancelárie Národnej rady.

    A napokon navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 44, ktorý odstraňuje možnosť, aby prezident Slovenskej republiky v odôvodnených prípadoch bol zastupovaný vedúcim kancelárie.

    Na záver si dovolím ešte vysvetliť predloženie pozmeňujúceho návrhu bod 4, ktorý sa netýka spoločnej správy, ale bodu 39 k pôvodnému návrhu. Ide o systém kontroly účasti na rokovaní Národnej rady a výborov. Po dohode so zástupcami poslaneckých klubov tento pozmeňujúci návrh precizuje pôvodnú myšlienku, aby sme už v pléne nepoužívali prezenčné listiny, ale aby na posúdenie účasti bolo brané prezenčné alebo ktorékoľvek hlasovanie v elektronickej forme, a pretože vo výboroch takáto možnosť nie je, aby vo výboroch ostali prezenčné listiny.

    Naposledy by som sa chcel v krátkosti vyjadriť k pánovi poslancovi Madejovi, ktorý podal návrh na predĺženie, respektíve ponechanie dvojminútovej doplňujúcej otázky. Skutočne išlo pri tomto skrátení o zdynamizovanie hodiny otázok. A ja by som tu chcel pripomenúť jednu takú starú pravdu, že na hodinovú prednášku sa pripravujem tri minúty, na trojminútovú hodinu a pri dobrej príprave minúta na doplňujúcu otázku by mala postačovať.

    Pani poslankyne, ďakujem za vašu pozornosť. Toto bolo odôvodnenie a ja vás, bohužiaľ, budem musieť teraz zaťažiť prečítaním šiestich strán týchto pozmeňujúcich návrhov. Takže by som poprosil, aby ma niekto kontroloval, aby som nevynechal niektorú možno aj nepodstatnú časť.

    Takže pozmeňujúce návrhy. Po prvé. V čl. I sa za bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie. 23. V § 39 ods. 9 sa za slová, „ktoré spočítavajú hlasy“ vkladajú slová „ručne alebo technickým zariadením“ a na konci sa pripája veta „spôsob spočítavania hlasov upraví Národná rada uznesením.“ Odôvodnenie. Niektoré pri tomto bode prakticky zahŕňa to, čo som povedal v úvodnom slove.

    Bod 2 v čl. I bod 36 znie: Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý vrátane nadpisu znie: § 58a výbor pre európske záležitosti.

    Odsek 1. Národná rada volí predsedu a členov výboru pre európske záležitosti na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období.

    Odsek 2. Za každého člena výboru pre európske záležitosti Národná rada zvolí náhradného člena výboru, ďalej len náhradný člen. Náhradný člen sa môže zúčastniť na schôdzi výboru pre európske záležitosti za člena výboru na základe oznámenia člena výboru predsedovi výboru alebo podpredsedovi výboru. V tomto prípade sa náhradný člen započítava do počtu prítomných členov výboru (§ 52 ods. 2) a má na schôdzi výboru pre európske záležitosti právo hlasovať. Ak sa zúčastňuje na schôdzi výboru pre európske záležitosti spolu s členom výboru, ktorého je náhradným členom alebo bez oznámenia člena výboru o účasti náhradného člena, náhradný člen sa nezapočítava do počtu prítomných členov výboru a nemá právo hlasovať. Náhradný člen za predsedu výboru alebo podpredsedu výboru pre európske záležitosti sa na schôdzi výboru zúčastňuje ako člen výboru.

    Odsek 3. Výbor pre európske záležitosti najmä po a prerokúva návrhy právnych záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, po b schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, po c prerokúva správy a informácie predkladané Národnej rade vládou a členmi vlády, po d môže vyžadovať od ostatných výborov Národnej rady návrhy stanovísk k návrhom podľa písm. a) a d), po e podáva Národnej rade správy o činnosti podľa písmena a) až d).

    Odsek 4. Národná rada s tým môže vyhradiť rozhodnutie o záležitostiach podľa ods. 3 písm. a) a b).

    Odsek 5. Schôdze výboru pre európske záležitosti zvoláva predseda výboru alebo podpredseda výboru podľa potreby.

    Odsek 6. Poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a podávať bezodkladne informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom.

    Odsek 7. Poslanci európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, odkaz 47b, sa môžu zúčastniť na rokovaní výboru pre európske záležitosti a majú právo sa vyjadrovať o prerokúvanej veci.

    Odsek 8. Vláda bez zbytočného odkladu po doručení predkladá výboru pre európske záležitosti návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Vláda najneskôr tri týždne po obdržaní návrhu právne záväzného aktu podľa predchádzajúcej vety predkladá výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko k tomuto návrhu. Predbežné stanovisko obsahuje najmä stručnú informáciu o obsahu a cieľoch návrhu, o druhu a časovom priebehu rozhodovacieho procesu v Európskych spoločenstvách a v Európskej únii, o súlade návrhu s princípom subsidiarity a hodnotenie vplyvu a dosahu návrhu na Slovenskú republiku z pohľadu politického, legislatívneho a ekonomického, sociálneho a environmentálneho.

    Odsek 9. Vláda v dostatočnom časovom predstihu predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom hlavných záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, odkaz 47c.

    Odsek 10. Člen vlády môže požiadať výbor pre európske záležitosti o zmenu stanoviska Slovenskej republiky, odkaz 47d.

    Odsek 11. Ak člen vlády uplatní iné stanovisko, ako je uvedené v ods. 3 písm. b), bezodkladne podá výboru pre európske záležitosti vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu.

    Odsek 12. Vláda zabezpečení pravidelné informovanie výboru pre európske záležitosti členmi vlády o aktuálnych otázkach, ktorú sú prerokované v orgánoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých sú členmi. Vláda prekladá Národnej rade do konca marca správu o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a v Európskej únii za predchádzajúci kalendárny rok, ak Národná rada nerozhodne inak.

    Odsek 13. Výbor pre európske záležitosti môže kedykoľvek požiadať vládu alebo povereného člena vlády o predloženie správy podaním informácie odôvodnenia alebo vysvetlenia v záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a v Európskej únii.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 47b, 47c a 47d znejú. 47b zákon č. 331/2003 v Z. z. o voľbách do európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov. 47c čl. I ods. 2 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. 47d čl. II ods. 5 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. Odôvodnenie som tiež povedal v úvodnom slove.

    Pod bodom 3 v čl. I sa za bod 36 vkladá nový bod 37, ktorý znie: 37. V § 59 písm. b) sa vypúšťa slovo „všetky“. Nasledujúce body sa prečíslujú. V čl. I sa za bod 40 vkladá nový bod 41, ktorý znie. V § 71 druhá veta znie: Predseda Národnej rady navrhne Národnej rade prideliť návrh zákona podľa povahy veci príslušnému výboru, prípadne aj ďalším výborom. Nasledujúce body sa prečíslujú. V čl. I v bode 41 § 74 ods. 2 v prvej vete sa slová „návrh zákona prerokuje vždy ústavnoprávny výbor, ďalší výbor aj gestorský výbor, ktoré navrhol predseda Národnej rady“ nahrádzajú slovami „návrh zákona sa prerokuje podľa návrhu predsedu Národnej rady“. Odôvodnenie som tiež podal v úvodnom slove.

    Bod 4. V čl. I v bode 39 § 63 ods. 2 sa slová „na nasledujúcom hlasovaní“ nahrádzajú slovami „na nasledujúcich hlasovaniach“ a na konci poslednej vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pridávajú sa slová „na rokovaní výboru sa vyhotoví prezenčná listina, do ktorej sú povinní zapísať sa všetci prítomní poslanci“. Odôvodnenie som tiež už podal.

    Bod 5. V čl. I sa za bod 40 vkladá nový bod 41, ktorý znie: 41. V § 68 ods. 3 sa na konci prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová, „ak sa k návrhu zákona podľa osobitného zákona“, tu bude odkaz, ktorý ešte nie je vyčíslený, „vyjadrujú iné orgány“. Dôvodová správa musí obsahovať informáciu o ich stanovisku. A za druhú vetu sa vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z právneho aktu Európskych spoločenstiev a Európskej únie vyplýva povinnosť konzultovať alebo prerokovať návrh zákona pred jeho podaním s príslušnými orgánmi Európskych spoločenstiev alebo s príslušnými orgánmi Európskej únie.“ Tu bude tiež odkaz. Dôvodová správa musí obsahovať aj osvedčenie o splnení tejto povinnosti. Poznámky pod čiarou k tým dvom odkazom, ktoré som spomínal, budú znieť. Napríklad § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/2004 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. A ten druhý. Napríklad rozhodnutie Rady č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o konzultáciách národných orgánov s Európskou centrálnou bankou, ktoré sa týkajú návrhu právnych aktov (úradný vestník Európskych spoločenstiev L189 z 3. 7. 1998, Smernica č. 98/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 ustanovujúca postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, Úradný vestník Európskych spoločenstiev L204 z 21. 7. 1998 v znení smernice č. 98/48/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. júla 1998 novelizujúci smernicu č. 98/34/ES ustanovujúcu postup pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a predpisov, úradný vestník Európskych spoločenstiev L217 z 5. 8. 1998.) Nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie som už podal.

    Bod č. 6. V čl. I sa za bod 44 vkladá nový bod 45, 46 a 47. Body, ktoré znejú: 45. V § 83 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú: 5. Ak ide o návrh zákona podliehajúci oznamovacej povinnosti Slovenskej republiky voči Európskej komisii, tu bude odkaz, a Národná rada ukončila hlasovanie podľa odseku 4, rokovanie o návrhu zákona sa preruší do písomného vyjadrenia Európskej komisie, Národná rada odloží rozhodnutie o návrhu zákona podľa osobitného predpisu, tu bude odkaz.

    Odsek 6. Ak Európska komisia v písomnom vyjadrení uvedie pripomienky k návrhu zákona, pripomienky Európskej komisie prerokuje gestorský výbor a Národná rada v druhom čítaní s tým, že predmetom prerokúvania v druhom čítaní sú iba pripomienky Európskej komisie.

    46. V § 84 ods. 1 sa za slová „ak v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy“ vkladajú slová „alebo ak Európska komisia nemá pripomienky k návrhu zákona, ktorý jej bol predložený na vyjadrenia podľa § 83 ods. 5“.

    47. V § 84 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú slová „to neplatí, ak ide o návrh zákona podľa § 83 ods. 5“.

    Poznámky pod čiarou, ktoré som avizoval, budú znieť: Ten prvý. Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ten druhý. Čl. 9 smernica č. 94/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 ustanovujúca postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, Úradný vestník Európskych spoločenstiev L204 z 21. 7. 1998 v znení smernice č. 98/48/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. júla 1998 novelizujúci smernicu č. 98/34/ES ustanovujúcu postup pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a predpisov, Úradný vestník Európskych spoločenstiev L217 z 5. 8. 1998. Nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie som už tiež podal.

    A na záver predložím ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý nevyplynul priamo z tejto dohody, ktorá sa uzatvorila medzi zúčastnenými stranami, ktoré mali dohodnúť konečný stav rokovacieho poriadku, ale ktorá hovorí o poslaneckom prieskume. Je to v podstate ten kompromis, ktorý som hovoril, takéto stredové riešenie medzi pánom poslancom Vážnym a pánom poslancom Cabajom. A tento znie: V čl. I sa za bod 62 vkladá nový bod 63, ktorý znie: 63. Za § 131 sa vkladá § 131a, ktorý znie: § 131a Poslanecký prieskum.

    Odsek 1. Národná rada alebo výbor môže poslanca alebo skupinu poslancov poveriť vykonávaním poslaneckého prieskumu po a v orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách, ktoré hospodária s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, po b v subjektoch, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v rozsahu tohto hospodárenia.

    Odsek 2. Poslanec alebo skupiny poslancov, ktorí boli poverení vykonaním poslaneckého prieskumu, predložia správu o výsledku poslaneckého prieskumu Národnej rade Slovenskej republiky alebo výboru, ktorý ju prerokuje. Nasledujúce body sa prečíslujú. To znamená, že máme zadefinovaný nejaký začiatok, nejaký koniec prieskumu. Subjekty, v ktorých sa tento prieskum môže realizovať, samotný obsah prieskumu však zadefinovať je veľmi zložité a toto tu absentuje a práve z tohto dôvodu tvrdím, že poslanecký prieskum v podnikoch, akciových spoločnostiach, eseročkách, teda vo sfére súkromného práva je veľmi problematický. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík. Pripraví sa poslanec pán Pál Farka.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som veľmi krátko chcel povedať v úvode toľko, že som veľmi rád, že som sa ako spravodajca dožil toho, že prerokúvame novelu rokovacieho poriadku, lebo naozaj od toho 23. januára už uplynulo veľmi veľa času. Má naň vplyv, samozrejme, aj ústavný zákon, ktorým sa upravovali niektoré kompetencie vo vzťahu Národnej rady Slovenskej republiky k vláde Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som v rozprave predložil jeden pozmeňujúci návrh a zároveň, aby som ako spravodajca preto, aby sa nám uľahčilo rokovanie, povedal, ktoré body, čo vyplývajú z rozpravy, vyjmeme na osobitné hlasovanie a poviem aj tie, ktoré už páni poslanci hovorili, aj tie, ktoré vyplývajú z tých mojich poznatkov, ktoré zase vyplývajú z toho, že poznám spoločnú správu.

    K tomu pozmeňujúcemu návrhu. Predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov sú podané pozmeňujúce návrhy.

    K čl. I za doterajší bod 43 sa vkladajú nové body, ktoré znejú: Bod 1. V § 78 sa na konci druhej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová, „pričom súčasťou odôvodnenia je aj informácia o dopade tohto návrhu na rozpočet verejnej správy“.

    Bod 2. V § 82 ods. 2 sa na konci druhej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „Pričom súčasťou odôvodnenia je aj informácia o dopade tohto návrhu na rozpočet verejnej správy.“ Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje v prípade predloženia pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu, ktorý má vplyv na schodok verejnej správy schválený vládou, komplexnosť podaného návrhu z hľadiska kvantifikácie vplyvu na schodok verejnej správy. Toľko môj krátky pozmeňujúci návrh a teraz si dovolím tiež navrhnúť, aby nasledovné body zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovania. Poprosím kolegov, ktorí aj za navrhovateľov, aj tých, ktorí to sledujú za jednotlivé poslanecké kluby, aby ma potom následne mohli doplniť.

    Navrhujem, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie body 7, 10, 12, alebo vrátim sa ešte, poviem v skratke, ktorý je o čom, aby nedošlo k omylu.

    Bod 7. Oprávnenie vystúpiť v rozprave kedykoľvek.

    Bod 10. To je právomoc pre predsedu poslaneckého klubu.

    Bod 12. Technické zariadenie na sčítanie hlasov.

    Bod 15. Poslanecký prieskum. To je ten známy pôvodný návrh s jedným členom výboru, že to môže kedykoľvek bez súhlasu urobiť.

    Potom tam pán poslanec Cabaj navrhol vyňať 18. bod vo svojom návrhu.

    Ďalej bod 19. To je takzvané negatívne hlasovanie pri rozhodovaní výboru pre európske záležitosti.

    Bod 20. Takisto sa týka negatívneho hlasovanie.

    Bod 21. Účasť člena vlády vo výbore pre európske záležitosti.

    Bod 22. To je jeden z pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Drgonca predložený v ústavnoprávnom výbore. To je to slovíčko „najmä“, ktoré sa podľa jeho návrhu má vypustiť z celého textu rokovacieho poriadku.

    Bod 24. Výbor pre európske záležitosti je predložený, vlastne ten pozmeňujúci návrh, na ktorom bola väčšinová zhoda na rokovaní expertov.

    Bod 32. Kompetencie ústavnoprávneho výboru.

    Bod 36. Znova poslanecký prieskum, ale tentoraz z dielne pána poslanca Drgonca pozmeňujúci návrh.

    Bod 37. Súdna rada. Zaujatie stanoviska k návrhom zákonov, ktoré upravujú v organizácii súdnictva a konanie pred súdmi a postavenie sudcov.

    Bod 38. Oprávnenie predsedu na pridelenie zákonov výborom.

    Bod 39. To je to známe vypustenie bodu pridelenie vždy ústavnoprávnemu výboru, ktoré bolo v pôvodnom rokovacom poriadku.

    Bod 42. Notifikačná povinnosť, ale pôvodná, ktorú predložil pán poslanec Drgonec, ku ktorej je už podaný pozmeňujúci návrh.

    Bod 36. Bol vyňatý už predo mnou jedným poslancom v rozprave. Ale ja to ešte zopakujem potom na záver rozpravy so všetkými. Dobre?

    Bod 44. To je tá účasť vedúceho kancelárie namiesto pána prezidenta pri prerokovaní vážnych otázok v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. A keď už sme pritom, tak aj bod 50, ktorý nie je obsiahnutý v spoločnej správe, navrhol pán poslanec Madej na osobitné hlasovanie. Ja si naozaj myslím, že na záver náročky nehovorím to, ktoré ešte pozmeňujúce návrhy by sa mali vyňať na osobitné hlasovanie, ale vychádza mi to ešte aj z návrhu pána poslanca Minárika a pána poslanca Cabaja, že sú to body 22, 24 a 44. Zatiaľ je to z mojej strany všetko. Samozrejme ešte, ak budem mať slovo na záver rozpravy, tak by som tieto veci upresnil. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Farkas. Pripraví sa pán poslanec Číž.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ja tu chcem otvoriť jeden problém, ktorý sa týka každý rok prerokovania výročných finančných správ politických strán a politických hnutí. Ide konkrétne o zverejnenie týchto výročných finančných správ.

    Zákon o politických stranách na jednej strane stanoví termín 30. jún pre každú politickú stranu, že musí zverejniť svoju výročnú finančnú správu, a na strane druhej je ďalšia povinnosť, že túto výročnú finančnú správu musí zaslať do Národnej rady Slovenskej republiky.

    V zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky niektoré úlohy vo vzťahu k týmto finančným správam vykonáva výbor pre financie, rozpočet a menu a vzhľadom na to, že tento výbor dostáva tieto výročné finančné správy vždy ku koncu marca, tak aj zo strany verejnosti sú tu prejavené určité záujmy v smere toho, aby tieto výročné správy boli zverejnené prostredníctvom Kancelárie Národnej rady, teda ešte predtým, než by sa poslanci oboznámili s týmito výročnými finančnými správami, a ešte pred termínom, než by sme začali o týchto výročných finančných správach vôbec rokovať.

    Podľa nášho hodnotenia tento stav je nedobrý a nedôstojný preto, že vôbec na jednej strane politické strany sú týmto zákonom o politických stranách pevne stanovené k termínu zverejnenia, na strane druhej ešte pred týmto termínom Národná rada by zverejnila tieto výročné finančné správy.

    Vzhľadom na to, aby tu nevznikol takýto neželaný stav, tak vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme prijali uznesenie, že áno, aj zo zdrojov Národnej rady budú tieto výročné finančné správy zverejnené, ale až po prerokovaní v Národnej rade. Teda k tomu smeruje tento môj pozmeňujúci návrh, aby sme možnosť prijatia takéhoto uznesenia zakotvili aj do nášho rokovacieho poriadku.

    A teraz vám prečítam konkrétny pozmeňujúci návrh. Bod 67 znie: V § 143 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: „Kancelária plní informačné, vzdelávacie a propagačné úlohy súvisiace s činnosťou Národnej rady a jej poslancov a poskytuje informácie podľa osobitného predpisu a v osobitných prípadoch na základe rozhodnutia príslušného orgánu Národnej rady.“

    Tie poznámky. Doterajšie odseky 2 až 13 sa označujú ako odseky 3 až 14. Poznámky pod čiarou k odkazom 84b a 84c znejú. 84b zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a 84c napríklad § 18 zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach.

    Druhý bod, ktorý súvisí s prvým bodom, teda keď bude prijatý prvý bod, môžeme spoločne hlasovať, lebo súvisí s týmto prvým bodom aj konkrétne druhý bod, ktorý znie: „Doterajšie odkazy 84a a 84f a poznámky pod čiarou k odkazom 84a až 84f sa označujú ako odkazy 84d až 84i a poznámky pod čiarou 84d až 84i.“

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že vo výbore pre financie, rozpočet a menu je zastúpená každá politická strana, ktorá je v Národnej rade, ja som požiadal členov tohto nášho výboru aj ďalších poslancov o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu a ich podpisy sa nachádzajú na tomto liste. Ide o špecifický problém, ktorý je známy väčšinou iba poslancom konkrétneho výboru pre financie, rozpočet a menu, ale týka sa to celkovej činnosti Národnej rady. Ďakujem vám pekne za podporu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž, pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja považujem za potrebné predsa len napriek istej drobnej časovej tiesni povedať niekoľko slov. Zúčastňoval som sa za náš klub na rokovaní príslušnej komisie, a predsa len zmena rokovacieho poriadku by nemala byť úplne každodenným momentom. Je to základný zákon, ktorý upravuje rokovanie najvyššieho orgánu zákonodarnej moci.

    Chcem na úvod oceniť aj prístup predsedu Národnej rady a čiastočne sa vyjadrím aj k tomu, že vcelku sa vytvorila korektná atmosféra pri prerokovaní tých základných otázok. Chcem zároveň povedať, že to, prečo sme vlastne pristúpili, čo nás tlačilo k zmene rokovacieho poriadku, to je upraviť pôsobnosť výboru pre európske záležitosti a niektoré iné otázky, ktoré súvisia so vstupom Slovenska do Európskej únie, a teda dopadom tohto stavu, povedzme, že na legislatívny proces a podobne.

    Napriek tomu je dôležité, keď už otvárame rokovací poriadok, prebrať aj ďalšie otázky a v niektorých, bohužiaľ, k zhode neprišlo, ale napriek tomu na niektoré otázky treba upozorniť.

    Vážené kolegyne, ukázalo sa, že dôležitou otázkou je otázka prieskumu. Chcem tu povedať, že faktom je, že poslanecký prieskum ako inštitút Národnej rady, ktorý je nesmierne dôležitou súčasťou kontrolnej právomoci, nie je dostatočný. Ak zoberiete celú konštrukciu, prieskum stojí na tom, že poslanci ako takí máme právo skúmať, ako sa vykonávajú zákony, ale v konečnom dôsledku máme k dispozícii iba nástroje vo vzťahu k otázkam na členov vlády, prípadne máme teda možnosť vykonať poslanecký prieskum. Ale poslanecký prieskum nemá v ďalšom určené, aké sú povinnosti subjektov, v ktorých sa poslanecký prieskum vykonáva, čo všetko je potrebné, aký rozsah povinností vo vzťahu k tomu, ktorý vykonáva poslanecký prieskum, majú. Tiež je potrebné, aby sme sa s týmito otázkami zaoberali. Nemôžeme ich považovať za uzatvorené.

    V tejto súvislosti, samozrejme, je otázka ďalšej demokratizácie Národnej rady. Slovensko je členom Európskej únie, štandardným štátom, máme ukončenú politickú transformáciu spoločnosti definitívne, ale treba povedať, že rokovací poriadok ešte korektným a úplne dopracovaným nástrojom na realizáciu parlamentnej demokracie nie je. Jednou z vecí je, že furt musíme hľadať mechanizmus na jednej strane funkčnosti Národnej rady, ale na druhej strane aj to, aby sa vytvoril priestor aj pre opozičné subjekty, ktoré sú v parlamente, aby mohli minimálne práve kontrolnú právomoc vykonávať. A v danom prípade, povedzme, že prieskum je inštitút, kde sa hlasuje väčšinovo, to znamená, ak výbor nesúhlasí s návrhom opozičných poslancov, jednoducho ich prehlasuje a v konečnom dôsledku zabráni kontrolnej činnosti parlamentu, zabráni tam, kde je koalično-opozičný rozdielny názor na veci, zabráni vo veci konať a tu ide pritom len o sledovanie a dodržiavanie zákonov.

    Takže v danom prípade by som si dovolil na vás apelovať, lebo naozaj rokovací poriadok presahuje volebné obdobia, má určiť a vyvážiť vzťah medzi koalíciou a opozíciou, aby sme pozmeňujúci návrh, ktorý predložil Tibor Cabaj, že teda aj jedna tretina poslancov môže navrhnúť vykonanie poslaneckého prieskumu. V konečnom dôsledku sa, pokiaľ neurčíme presné nástroje na vykonanie poslaneckého prieskumu, nič nezmení, ale je možné, aby aj opozícia plnila svoju úlohu a miesto v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďalšou otázkou, ktorá súvisí s demokratizáciou a štandardizáciou nášho rokovacieho poriadku, je to, že môže nastať situácia, že po voľbách strana, ktorá nemá zastúpenie podpredsedu Národnej rady, stráca veľmi významný nástroj parlamentnej činnosti, ktorým je to, že jednoducho môže mať tie isté oprávnenia, ako má podpredseda Národnej rady, ako má člen vlády. Každý člen vlády, ktorých je v konečnom dôsledku 17, ktorí sú teda koaliční, takže spravidla disponujú väčšinou v parlamente, má právo kedykoľvek vystúpiť, kedykoľvek otvoriť rozpravu, ale povedzme, že poslanci klubu, ktorý môže mať teoreticky 50 členov, takúto možnosť jednoducho nemá. Predsedovia poslaneckých klubov ako členovia politického grémia spravidla suplujú čosi, čo má vláda, okrem predsedu parlamentu teda vytvárajú aj to odvetvové členenie parlamentu vo väzbe na politické záujmy, a preto, ak máme zmysel pre demokraciu, tak pochopíme tento moment a dáme aj predsedovi poslaneckého klubu možnosť, aby mohol vystúpiť v prípade, že to považuje za dôležité a aby mohol otvoriť rozpravu.

    Viem si predstaviť aj to, že sme to pri jednotlivom bode limitovali na jedenkrát a podobne, aby náhodou niekto nerozprával, že by išlo o inštitút, ktorý by mohol slúžiť na nejaké obštrukcie a v žiadnom prípade by sa také čosi nestalo, a myslím si, že by to istým spôsobom demokratizovalo náš rokovací poriadok a poprosím tých, ktorí sú ochotní diskutovať o rozsahu demokracie v tomto smere v našom parlamentu, aby strácali predsudky, aby to posudzovali čisto odborne a čisto vecne.

    V tejto súvislosti niekoľko slov aj k rokovaciemu poriadku Národnej rady. Ako viete, vláda Slovenskej republiky, respektíve exekutíva má k dispozícii obrovský aparát pracovníkov na jednotlivých ministerstvách, ale tvorba rokovacieho poriadku je v podstate v pôsobnosti Národnej rady. Pri legislatívnej činnosti to všetci právnici vedia, je potrebné, aby išlo o dlhotrvajúcu, relatívne nepretržitú činnosť sledovania príslušného právneho predpisu, periodického vyhodnocovania jeho kvality, účelnosti a podobne a aj pracoviska, kde by sa jednoducho neustále zhŕňali jednotlivé inštitúty, kde by bolo možné sledovať a komparovať rokovacie poriadky v iných krajinách a optimalizovať ten priestor aj u nás. V danom prípade by pravdepodobne stálo za úvahu, ale to nie je v súvislosti s návrhom zákona, návrhom zmeny zákona, ale vo väzbe aj na celkové pôsobenie v našom parlamente, aby sme sa zaoberali, či takáto stála komisia nevznikne. Táto komisia si prirodzene môže určiť periodicitu svojich stretnutí, pokiaľ nebude dôvod, nemusí sa stretnúť možno aj rok, ale pokiaľ bude niekto považovať za potrebné, sa takáto komisia môže stretnúť, môže vyhodnocovať veci a rovnako si myslím, že takáto komisia by mohla byť významným nástrojom pre predsedu Národnej rady na riešenie sporov pri výklade rokovacieho poriadku.

    V súčasnosti máme k dispozícii mechanizmus vo väzbe na ústavnoprávny výbor, že spravidla predseda žiada v prípade sporu o zaujatie stanoviska ústavnoprávny výbor. Napriek relatívne najlepšiemu zloženiu ústavnoprávneho výboru vo väzbe na právne znalosti predsa len je potrebné, aby sa vytvoril úplne špecializovaný orgán, ktorý by posudzoval takéto spory a mohol by predsedovi Národnej rady radiť. Takže to je v podstate taký návrh de lega ferenda, aby sme sa k tomu v budúcnosti vrátili.

    Rovnako chcem oceniť za náš klub aj podporiť návrh na zriadenie vyšetrovacieho výboru, ktorý opäť súvisí s tým, čo som doteraz hovoril. Vyšetrovací výbor je úplne štandardnou a samozrejmou súčasťou všetkých rokovacích poriadkov. Má jednoznačne ústavnoprávny význam. Jeho úlohou je tam, kde dochádza ku konaniam, ktoré presahujú možnosti úzko odvetvového legislatívneho orgánu, kde ide už o vyšetrovanie činnosti, ktoré sú nad úrovňou exekutívy, nad úrovňou prokurátorského dozoru, ktoré sa môžu dotýkať už štandardizácie alebo neštandardizácie politického života alebo nástroj, ktorý aspoň dočasne môže v poznatkovej polohe prekročiť štandard tej hranice iba trestného konania a môže vo veciach mimoriadnej a dôležitej spoločenskej povahy vytvoriť priestor na hlbšie prešetrenie veci, pozri vyšetrovacie výbory, ktoré sa v Spojených štátoch vytvárali v prípade mimoriadnych udalostí v spoločnosti a tak ďalej. Na to všetko jednoducho potrebujeme mať inštitút, aby sme v rámci neho mohli v Národnej rade pôsobiť. Takže opäť apelujem na všetkých tých, ktorým záleží na tom, aby sme demokratizovali a štandardizovali rokovací poriadok, aby sa nad tým zamysleli, aby prekonali úzke politické predsudky, aby pochopili, že to jednoducho do rokovacieho poriadku Národnej rady patrí.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa chcem prihovoriť aj za to, aby sme zvážili návrh pána poslanca Ondriaša. Sledoval som u kolegov, nemyslím si, že to mysleli zle, rôzne úsmevy a tak ďalej, ale faktom je, že podľa súčasného znenia rokovacieho poriadku sa môže opozičný návrh jednoducho vylúčiť a zničiť právo zákonodarnej iniciatívy tým, že opakovane ho bude skupina poslancov z Národnej rady navrhovať na presunutie na ďalší bod programu a teoreticky aj v priebehu celých štyroch rokov jednoducho sa ten návrh neprerokuje.

    Vážne vás žiadam o pozornosť pre tento návrh, pretože toto nie je štandardné a nie je to seriózne. Jednoducho musí byť priestor, aby ústavné oprávnenie poslanca podať návrh a povinnosť Národnej rady ho prerokovať, pokiaľ ten návrh bol podaný v lehotách a spĺňa náležitosti, aby sme naozaj zvážili buď ten návrh pána Ondriaša, alebo prípadne ešte vylepšujúci návrh, lebo trošičku sa mi, pán kolega, zdá ten legislatívny text kostrbatý, ale napriek tomu je to veľmi vážna pripomienka a na cizelovanie nášho rokovacieho poriadku sa ňou treba zaoberať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, možno by sme mohli hovoriť o ďalších otázkach, ale pokiaľ som získal pozornosť aspoň pre tie veci, o ktorých som hovoril, to stačí a tie ďalšie potom pri prípadne inej vhodnej príležitosti. Ďakujem za porozumenie.

  • Ďalej v rozprave..., ešte predtým, pán poslanec Miššík s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, máte slovo.

  • Chcel som zareagovať len na tú časť vystúpenia pána poslanca Číža, ktorá sa týkala právomoci predsedov poslaneckých klubov. Ja musím upozorniť, že, žiaľ, predsedovia poslaneckého klubu v zmysle doteraz platného rokovacieho poriadku nie sú funkcionármi v zmysle rokovacieho poriadku a tam je celý problém. Ja nemám problém s tým, aby sme zvýšili ich postavenie v rámci parlamentu, pretože tá ich sila by mala byť oveľa vyššia, myslím si aj s iným ohodnotením, ale preto by bolo treba pripraviť iný pozmeňujúci návrh, pán poslanec. To je všetko.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vystúpil aj ja k rokovaciemu poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý práve ideme novelizovať. Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky je vlastne našou internou normou, ktorá upravuje postup Národnej rady ako celku, ale aj jej jednotlivých štruktúr, ktoré tvoria výbory, politické grémium, predseda, podpredsedovia, predsedovia poslaneckých klubov a iné organizačné štruktúry.

    Právo upravovať si vlastný rokovací poriadok patrí k odvekým právam parlamentu. Od úrovne rokovacieho poriadku závisela a závisí aj úroveň a prestíž parlamentu v jednotlivých krajinách. Boli parlamenty, ktoré boli suverénnymi, a boli parlamenty, ktoré suverénnymi neboli. Tie suverénne mali právo vždy určovať svoj rokovací poriadok.

    Tento parlament, i keď je tu snaha a boj moci výkonnej a zákonodarnej, ako sme sa o tom presvedčili aj včera, kto teda bude určovať pravidlá politického boja. Som rád, že kolega Mikloško to včera vyriešil jednoznačne v prospech parlamentu. Tak som sa mohol poučiť aj bez štúdia odporúčanej literatúry, ktorú mi pán Mikloško odporučil.

    Pokiaľ ide o tú prestíž a suverenitu slovenského parlamentu. Jeho prestíž a suverenita smerom dovnútra je naozaj zabezpečená rokovacím poriadkom. Pokiaľ ide o prestíž a suverenitu smerom navonok, nie je najlepšia. Preto...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, väčší pokoj.

  • ... sa chcem vyjadriť najmä k bodu 19, ktorý hovorí o novelizácii § 36 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku. V ňom sa hovorí, že Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. O návrhoch, ktoré boli prerokované, sa začne hlasovať o 11.00 hodine a 17.00 hodine, ak Národná rada nerozhodne bez rozpravy inak. To sa netýka hlasovania o procedurálnych návrhoch a tajného hlasovania.

    Chcem sa dotknúť týchto ustanovení. Často sa v médiách rozpráva o tom, že poslanci parlamentu sa nezúčastňujú na rokovaní o jednotlivých návrhoch zákonov a často nejavia ani veľký záujem o ich prerokovanie.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Cuper, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, posledné upozornenia, ak tu nebude poriadok, preruším rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v utorok.

  • Mám taký pocit, že práve skutočnosť, že sa iba dvakrát denne hlasuje o návrhoch zákonov, sústreďuje celú pozornosť poslaneckej snemovne iba na tieto dva momenty, ktoré trvajú v podstate pol hodiny, a značnú časť snemovne prerokovanie návrhov tým pádom nezaujíma. Myslím si, že je potrebné o tomto návrhu hlasovať osobitne, a myslím si, že by nemal byť schválený. Bolo by možno v prospech tohto parlamentu, aby sa snemovňa vrátila naspäť k osvedčenému spôsobu, keď sa jednotlivé návrhy zákonov prerokovali a hneď sa o nich aj hlasovalo. Držalo to v strehu vládnu koalíciu, pretože musela mať celý deň zabezpečenú vládnu väčšinu, pretože opozícia mala šancu kedykoľvek dať hlasovať nielen o návrhoch zákonov, ale aj o dôvere vláde. Takto parlament bol naozaj funkčný počas celého rokovacieho dňa.

    Dnešné prerokovanie návrhov zákonov, respektíve alebo jeho bieda nespočíva na hlasovaní, ale na tom, že poslanci nejavia záujem o prerokovanie návrhov zákonov. Z diskusie potom nevychádzajú kvalitné návrhy alebo jednoducho sa o nich vôbec nediskutuje a schvaľujú sa v takej podobe, ako ich predkladá vláda, pretože až vyše 90 percent je vládnych predlôh návrhov zákonov, a často je v nich politická účelovosť. Môžem uviesť. Včera sme schválili dva výlučne politicky účelové návrhy zákonov, a dokonca obidva zmätočne, ale vysoko politicky účelové, ktoré sú v rozpore s princípmi právneho štátu, a dokonca jeden z nich bol vyslovene retroaktívny.

    Takže potom je zbytočne uvažovať aj o tom, že by sa mal novelizovať spôsob prezentácie a spôsob účasti na hlasovaniach, ktorý sa navrhuje tým, že poslanec svojou prezentáciou na hlasovaní zároveň prezentuje svoju účasť na rokovaní parlamentu, pretože už samo toto ustanovenie hovorí o tom, že jednoducho jediný moment, ktorý v tomto parlamente je zaujímavý, je hlasovanie o zákonoch, nie ich prerokovanie.

    Pokiaľ ide o ďalšie časti novelizácie rokovacieho poriadku. Pokladám ich viac-menej za čisto technickú a legislatívnu záležitosť. Nemajú vyslovene politický alebo organizačný podtext a nemožno s nimi súhlasiť.

    Pokiaľ ide o ďalší závažný návrh, ktorý prináša isté organizačné zmeny do vžitej štruktúry Národnej rady Slovenskej republiky, chcem sa vyjadriť, mám na mysli návrh, ktorý predkladá môj kolega, podpredseda poslaneckého klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko Tibor Cabaj. Chcem povedať, a to povedal aj môj predrečník pán Číž, že každý suverénny parlament má aj to, čomu sa hovorí vyšetrovacie výbory.

  • Pán poslanec, keď dovolíte, prerušil by som toto vaše vystúpenie. Chcel by som privítať na balkóne predsedu parlamentu Rakúskej republiky pána Andreasa Kohla. Vitajte, pán predseda.

  • Pán poslanec, ešte raz sa ospravedlňujem. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem teda povedať, že každý suverénny parlament má to, čomu sa hovorí vyšetrovacie výbory. Podľa môjho názoru správnejšie by bolo ich nazvať vyšetrovacie komisie, lebo ony majú trocha inú funkciu, ako majú výbory v klasických parlamentoch. Tak sú konštituované aj v iných parlamentoch, ale Ústava Slovenskej republiky nepozná pojem vyšetrovacie komisie, ale pozná pojem výbory. To znamená, že aj to bol dôvod na rozhodnutie Ústavného súdu popri iných dôvodoch, aby boli zrušené vyšetrovacie komisie, ktoré kedysi v tomto parlamente existovali. Vyšetrovacie komisie boli zrušené aj z toho dôvodu, že údajne zasahovali do ľudských práv.

    Chcem povedať, že úlohou vyšetrovacích komisií v každom parlamente je prešetrovať delikty ústavných činiteľov alebo delikty, ktoré nevykazujú čisto trestnoprávnu povahu, ale majú skôr povahu politickú. A je rozumnejšie, ak sú takéto výbory v parlamente a tieto výbory sa zaoberajú takýmito deliktmi, a až keď dospejú, že riešenia nie sú v rovine politickej, ale trestnoprávnej zodpovednosti, postupuje sa toto orgánom činným v trestnom konaní.

    Z vlastnej skúsenosti ako obhajca istých politických osobností môžem povedať, že by to bolo veľmi dôležité ustanovenie, ktoré by sa do rokovacieho poriadku dostalo. Predišlo by sa mnohým morálnym škodám politikov alebo ľudí, ktorí boli predtým v politike. Nemyslím si, že by bolo účelné z hľadiska morálky, etiky, ale aj práva, aby v Slovenskej republike súdy plnili úlohu automatických práčok, do ktorých táto snemovňa bude posúvať politikov, aby sa morálne oprali alebo očistili. Pretože môžem zodpovedne vyhlásiť, koho raz Šátekov útvar vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti s prepáčením okydá alebo obviní, je ťažko, aby ho nejaký súd už opral tak, aby to na ňom ako osobnosti, ako človeku nenechalo nijaké škvrny.

    Takže v tomto smere súhlasím s pánom kolegom Čížom, že takéto výbory v tomto parlamente pre takéto situácie, kde by sa riešili veci, ktoré majú nie trestnoprávnu, ale politickú povahu a sú výsledkom politického boja politických strán a politických zápasov, aby vyšetrovali tieto vyšetrovacie komisie alebo, ako to navrhuje môj pán kolega Cabaj, vyšetrovacie výbory.

    Samozrejme, aj v tomto návrhu mi trochu chýba, alebo možno by bolo bývalo dobre povedať aj to, ako sa naloží s výsledkami takého vyšetrovania. To znamená, či sa postúpia orgánom činným v trestnom konaní, alebo či sa teda predložia snemovni ako záverečný výsledok. Preto sa prihováram za to, aby táto snemovňa túto zmenu rokovacieho poriadku tiež schválila.

    Ešte pár slov k tomu, čo navrhujeme zmeniť, čo sa týka výboru pre európske záležitosti. O tejto otázke sme sa dlho bavili v ústavnoprávnom výbore, týka sa to § 58a. Tento výbor v tomto parlamente je nóvum. Jeho vytvorenie a funkcie vyplývajú z toho, že sme sa stali členmi Európskej únie a že teda tento parlament bude mať vzťahy aj k nejakej nadštátnej inštitúcii, ktorá sa nazýva Európskou úniou. Samozrejme, jeho začlenenie a organizačná štruktúra je výnimočná. Ide o akýsi super výbor, ktorý by mal plniť jednak funkciu vo vzťahu k vláde a tie výsledky by mal sprostredkovať tejto snemovni, a jednak by mal mať svoje funkcie aj vo vzťahu k organizačným štruktúram Európskej únie, najmä čo sa týka zasadaní spoločných výborov štátov Európskej únie pre integračné záležitosti alebo pre záležitosti integrácie.

    Je tu požiadavka, aby pôvodné znenie 11 členov volených bez náhradníkov bolo zmenené a doplnené, že sa zvolí istý počet náhradníkov. Konečné znenie, samozrejme, ktoré ste dostali na hlasovanie, je s náhradníkmi. Treba zvažovať aj jednu, aj druhú alternatívu. Podľa môjho názoru rozumnejšia bola alternatíva bez náhradníkov. Výsledné hlasovanie by malo byť o tom, že teda okrem členov výboru budú zvolení aj náhradníci. Samozrejme, uľahčí to údajne prácu členov výboru. Ale môže ich viesť aj k tomu, o čom som už tu hovoril, že budú javiť menší záujem o prácu vo výbore, že budú mať menší pocit zodpovednosti za výsledky a prácu, teda činnosť výboru, až sa budú možno často spoliehať na to, že ak teda neprídem na zasadanie, budem mať stále za seba náhradníka. Podľa môjho názoru toto riešenie nie je dobré. Ale, prosím, je na zváženie tejto snemovne, aby sa s nim vysporiadala.

    Pokiaľ ide o zaťaženosť výboru, takisto zaťaženým alebo minimálne takisto zaťaženým výborom je aj ústavnoprávny výbor a novela mu prikladá ešte aj ďalšie povinnosti. Obdobne je zaťažený možno aj finančný výbor alebo niektoré ďalšie v tejto snemovni a tiež nie sú v nich náhradníci. Takže treba zvažovať, aké princípy v tomto výbore schváliť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, okrem toho, že odporúčam, aby sa hlasovalo osobitne o bode 19 samostatne s tým, že si myslím, že by bolo dobré sa vrátiť k tomu, čo tu už bolo, k prerokovaniu jednotlivých návrhov zákonov a, samozrejme, aj k hlasovaniu, a až tak pristúpiť k prerokovaniu ďalšieho bodu programu schôdze a k hlasovaniu nemám pozmeňujúce návrhy.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby teraz sme prerušili rokovanie o tomto bode programu a poprosil by som predsedov poslaneckých klubov, ako aj zástupcov poslaneckých klubov, ktorí boli členmi komisie, ktorá pripravovala rokovací poriadok, plus pána spravodajcu, aby sme sa zišli pred hlasovaním na krátke posúdenie jednotlivých podaných pozmeňujúcich návrhov a odporúčam, aby sme odložili hlasovanie z 11.00 hodiny na 12.00 hodinu. O 12.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o prerokovanom návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa rokovací poriadok.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušil som rokovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o rokovacom poriadku.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollovej a Karola Ondriaša na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ukončeniu pôsobenia príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku, ktorý prerokúvame ako tlač 808.

    Prosím teraz predkladateľku návrhu uznesenia pani poslankyňu Bollovú, aby odôvodnila a predložila Národnej rade Slovenskej republiky dôvody, ktoré ju viedli k prijatiu uznesenia, ktoré navrhuje Národnej rade schváliť. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, aj ďakujem všetkým kolegom poslancom, poslankyniam, že sa tretíkrát nikto nenašiel, aby sa pokúsil stiahnuť tento bod z programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, od prvého podania nášho návrhu sa stali známe nové skutočnosti, preto mi dovoľte rozšíriť odôvodnenie, ktoré máte k dispozícii v tlači č. 714. Na úvod chcem pripomenúť, že v auguste uplynulo 59 rokov od asi historicky prvého teroristického útoku.

    Pred ním prezident Spojených štátov amerických Harry Truman klamal nasledovne: „Svet si musí všimnúť, že prvá atómová bomba bola zhodená na vojenskú základňu Hirošima. Chceli sme sa podľa možnosti vyhnúť zabíjaniu civilného obyvateľstva.“ Toto vyhnutie si vyžiadalo vyše 200-tisíc obetí. Absolútna väčšina boli civilisti vrátane niekoľko tisíc zavlečených kórejských robotníkov a 12 zajatých Američanov. Admirál William D. Leahy, šéf Trumanových osobných poradcov, povedal: „Použitie tejto barbarskej zbrane neznamenalo pre nás nijakú materiálovú pomoc vo vojne proti Japonsku. Chovali sme sa podľa etického štandardu barbarov v rokoch temna. Vojny sa nedajú vyhrať zabíjaním žien a detí.“

    Preto si dovoľujeme vám predložiť návrh uznesenia, ktorý predkladáme po dôkladnom analyzovaní a zvážení dostupných informačných materiálov, dokumentov medzinárodného práva, vymedzujúcich pojmy agresia, okupácia, suverenita, terorizmus, aliancia, imperializmus a ďalších, ktoré sa používajú pri charakterizovaní súčasnej situácie v Iraku...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... a vymedziť jej vplyv na medzinárodnú i vnútroštátnu situáciu v okupovanej krajine i možný vplyv na situáciu v Slovenskej republike.

    Nášmu návrhu tiež predchádzalo podrobné sledovanie právnych i mimoprávnych aktov, na základe ktorých sa zdôvodňuje prítomnosť cudzích vojenských síl v Iraku, ale ktoré i prejudikujú povinnosť odísť z krajiny neprávom vystavenej agresii.

    Od počiatku vojenskej operácie, ktorá bola nazvaná Iracká sloboda, je väčšine sveta známe, že v rozhodovaní o začatí invázie USA do Iraku zohrala hlavnú úlohu vyhliadka zisku. Na internetovej stránke www.warprofiteers.com sa nachádza zoznam firiem, ktoré dokázali byť v predávaní smrti mimoriadne efektívne. Stránku spravuje Corporate Watch a obsahuje v prvom rade zbrojárske podniky, počínajúc firmou Lockhed Martin, ktorá má mimochodom pobočku i na Slovensku, Boeing, General Dynamics, ďalej General Elektrics, Haliburton, ktorej významným manažérom bol Dick Cheney. Najmä tieto firmy získali kontrakty na rekonštrukciu Iraku, hlavne jej ropného priemyslu, ďalej firmy kontrolujúce médiá, podnikajúce v oblasti bezpečnostných služieb a tak ďalej.

    Uvádzam to preto, lebo sa nám nechce veriť, že väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky by hlasovala za zapojenie sa Slovenska do agresie v záujme zbrojárskych a naftárskych gigantov. Spomínaná väčšina poslancov bola zrejme presvedčená, že sa ideme podieľať na vývoze demokracie do krajiny trpko skúšanej a trpiacej pod tyranskou vládou Saddáma Husajna. Dnes ale možno konštatovať, že sa jeho éra skončila, Husajn je vo väzení. Tento dôvod na zotrvanie cudzích vojsk už žiadnym dôvodom vlastne nie je. Iracký ľud je od diktátora oslobodený, Husajna čaká súd. Irackú slobodu sa rozhodli Spojené štáty zabezpečiť i z dôvodu, že sa v krajine nachádzajú zbrane hromadného ničenia. O tomto dôvode sa už hovorí menej často, pretože je notoricky známy výsledok vyšetrovacích komisií konštatujúci, že sa v Iraku žiadne zbrane nenašli.

    Správa, že boli objavené rakety s biologickými hlavicami v počte 12 kusov, vyzerá skôr ako novinárska kačica, odvádzajúca pozornosť od podstaty a neodôvodnenosti celej operácie.

    Názov Iracká sloboda dostáva sarkastický zmysel, berúc do úvahy, že invázia Spojených štátov bola odozvou na atentáty 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum a na Pentagón. Vyšetrovacia komisia amerického Senátu vydala vyhlásenie, že o spojení al-Káidy s Irakom na týchto teroristických aktoch neexistujú žiadne dôkazy. Nebudem rozoberať, či jestvujú vôbec dôkazy a o akom zavinení, či to bol cudzí letecký útok na budovy dvojičiek, či bol skutočnosťou raketový útok na Pentagón, či o ňom dávno spravodajské služby nevedeli. Opäť spochybniteľný dôvod na agresiu, a tým i na našu účasť v nej.

    O politike Spojených štátov a o pôsobení USA na svetovej politickej scéne dovolím si uviesť jeden citát. „Politika Spojených štátov v Iraku si vyžaduje fundamentálne, strategické prehodnotenie. Aktuálna politika ospravedlňovaná klamstvami, aplikovaná s jednostrannou aroganciou, zaslepená klamnými ilúziami a zaťažená sadistickými excesmi sa nemôže napraviť prostredníctvom akýchsi na rýchlo podaných utišujúcich prostriedkov. Liek, ktorý je nutné použiť, musí mať medzinárodný charakter, musí mať obsah viac politický ako vojenský a rozmer regionálny, nie iba iracký. Na nápravu čoraz chaotickejšieho irackého dobrodružstva je nevyhnutné pochopiť jeho korene, extrémistickú politiku tejto americkej vlády.“ Koniec citátu z článku Zbigniewa Brzezinského s názvom Radikálna zmena kurzu, ktorý priniesol mienkotvorný španielsky denník El Pais dňa 7. júna tohto roku. V obsiahlom článku sa okrem iného napríklad uvádza. „Okupácia Iraku Spojenými štátmi zapríčiňuje v plnom rozsahu rozhorčenie Iračanov. Bez stanovenia pevného a skorého dátumu stiahnutia severoamerických vojsk bude okupácia Iraku predmetom čoraz intenzívnejšieho irackého nepriateľstva.“ Je dôvodné sa spýtať, či chce slovenská vláda upevňovať dôvody irackého nepriateľstva voči našej krajine? Ďalej z článku, ktorého autorom je Zbigniew Brzezinský: „Niet pochybností, že Spojené štáty by boli schopné potlačiť rebéliu prostredníctvom zvýšenia vojenskej sily, ale politická cena tejto eskalácie, t. j. enormné civilné straty, všeobecná deštrukcia a nevyhnutné vyhrotenie nacionálnych nehanebností kultúrnych a náboženských by boli hrozné.“ V závere článku Zbigniew Brzezinský hovorí: „Demokracia sa nemôže implantovať uprostred zahraničných bajonetov. Agresívna okupácia nie je žiadna škola demokracie. Ponižovanie a donucovanie plodia nenávisť.“ My, t. j. Slovenská republika tomu našou účasťou, ctení členovia parlamentu, pomáhame.

    K poslednému citátu dodávam. Je evidentné, že vlna terorizmu a odporu voči Američanom i medzinárodným silám v Iraku narastá najmä od odhalenia systematického ponižovania, mučenia a zneužívania irackých väzňov. Akú mieru brutality dosiahlo zaobchádzanie s väzňami vo väznici Abu Graib neďaleko Bagdadu, si možno prečítať v Britských listoch na stránke www.blisty.cz. Články sú prebraté z amerických novín The New Yorke, ohavnosti, ktorých sa dopúšťali americkí dozorcovia pod velením Janys Karpinski, sa tu neodvážim uvádzať.

    Drastické porušovanie Ženevských konvencií americkou armádou, ukázalo sa, že i príslušníkmi iných spojeneckých armád, vážne spochybnilo povesť Spojených štátov vo svete. A teraz sa snažia zvaliť vinu na šesť v súčasnosti obžalovaných vojakov. K tomu ešte dodám. Na začiatku septembra na zasadnutí výboru pre obranu a bezpečnosť som pána ministra obrany po jeho návšteve v Iraku požiadala, aby potvrdil alebo vyvrátil internetovú informáciu o tom, že Spojené štáty používajú v Iraku kazetové bomby a plynové granáty, ktoré Ženevská konvencia zakazuje. Neodpovedal mi.

    Vážení kolegovia, jednotka Ozbrojených síl Slovenskej republiky je súčasťou koalície s týmito zvrhlíkmi. Zoberme iný aspekt. Doterajšie výdavky Spojených štátov amerických na vojnu proti Iraku sa približujú k 200 miliardám dolárov. Počet mŕtvych a zranených Američanov stúpa na tisíce, neustále sa zvyšuje. Počet nevinne zabitých Iračanov, nie členov teroristických zoskupení, je však oveľa vyšší a nevinne hynú i príslušníci koaličných vojsk, násilne zatiahnutí vlastnými vládami do tejto americkej avantúry. Sú medzi nimi už i naši vojaci. Tou správou sme sa už zapodievali.

    14. apríla tohto roku navštívil Irak český reportér a informoval nasledovne: „Utekali sme z horiacej krajiny plnej šialencov so samopalmi, z pekelnej zóny, v ktorej sa zrútil poriadok i nádej.“

    Myslí si, prosím, niekto z nás, že slovenskí vojaci predstavujú silu schopnú tento fakt zmeniť? Prečo potom máme byť i my prvkom plodiacim násilie? Z akého dôvodu máme súhlasiť s našou účasťou na roztáčaní špirály hrôz a kolesa zbrojenia? Môžete dôvodiť a iste ste pre to rozhodnutí, že sme nastúpili do vlaku a vyjsť sa nedá. Silnie však dojem, že o spanilosti tejto jazdy pochybuje stále väčší počet obyvateľov Slovenska i členov Národnej rady. Pripúšťajú, že pri rozhodovaní o vyslaní našich vojakov do Iraku sa mýlili. A to je pozitívne.

    Dovoľte mi, dámy a páni, ešte jeden citát z článku istého slovenského novinára uverejneného dňa 24. 6. v istom denníku, poúčajúci istého nášho politika o jeho nesprávnom pochopení Tomáša Akvinského a tvrdiaceho, ten novinár tvrdil, že mier treba podložiť preventívnou silou. Hovorí: „Ale keby aj história raz povedala, že Irak bol omylom, účasť Slovenska bola správna už len pre základnú lojalitu s mocnosťou, ktorej ozbrojená sila je jediným garantom slobody a bezpečnosti tejto krajiny,“ rozumej Slovenska. „Tak,“ pokračuje novinár, „ako bola po celé 20. storočie. Nebyť Spojených štátov amerických, už dávno by sme neboli ani my. Lepšie je mýliť sa s Američanmi, ako mať pravdu proti nim.“ Koniec citátu. Nechcem viesť diskusiu na diaľku s nemenovaným novinárom. Rada by som si s ním osobne pohovorila o jeho rigorózne chybných tvrdeniach na tému úloha Spojených štátov amerických pri existencii Slovenska a jeho obyvateľov v 20. storočí.

    Chcem ale uviesť niekoľko, možno nie všeobecne známych technických údajov, ktoré vyvracajú i jeho neohrozené vyhlásenia o jedinom garantovi našej slobody a bezpečnosti, aby sme nevyzerali my poslanci Národnej rady, ako nás pán novinár nazýva, idiotmi a tiež, aby sme mali dôvod nepodporovať hegemóna, pretože sa nechceme mýliť s ním a chceme obhajovať svoju pravdu.

    Takže tie technické údaje. Spojené štáty americké sa dlhoročne usilujú vybudovať svoju protiraketovú obranu. A my sa nádejame, že nás bezpečne ochráni. Majú plán na prípravu ničenia vojenských vesmírnych satelitov predstavujúcich súčasť protiraketovej obrany Ruska ako potenciálneho protivníka. Pre obrovské finančné náklady je americký plán zatiaľ iba v štádiu ilúzií. Plán na vytvorenie pozemného protiraketového dáždnika, t. j. rozmiestnenie protiraketovej obrany na zachytávanie rakiet, je v danej etape absolútne nespoľahlivý. Ak by Spojené štáty americké rozmiestnili prostriedky protivzdušnej obrany hoci až na východnej hranici Slovenska, Poľska, pobaltských štátov a iných susedov, či takmer susedov Ruska, sú schopné monitorovať a zachytiť strategické a operatívnotaktické rakety pri štarte len vo vzdialenosti 700 km, to je vzdialenosť kúsok za Moskvou, ale šachty, respektíve ponorky, z ktorých môžu byť ruské rakety vysielané, sú oveľa vzdialenejšie. Rakety majú totiž dolet sedem až deväťtisíc km, úspešne letia do cieľov na Kamčatke zo severozápadu európskej časti Ruskej federácie. Takže pri štarte ich americká protivzdušná obrana zaregistruje, ale nestihne zachytiť. V tretej fáze letu, keď raketa klesá, rozdelená už na desať bojových hlavíc letiacich hyperzvukovou rýchlosťou na určené ciele po nepredvídateľnej dráhe, súčasne s každou z nich letí viacero klamných objektov, je súčasnou protivzdušnou obranou USA nezničiteľná. Jediná možnosť je zachytiť raketu v druhej fáze letu, ale obal ruských rakiet americkým laserovým komplexom odoláva. Ak by náhodou bola zasiahnutá, spadne mimo územia Ruska, t. j. tam, odkiaľ sa ju snažia zničiť.

    Američania priznávajú, že už tretí rok dotujú financovanie protiraketovej obrany a obrany komplexne sumou 400 miliárd dolárov ročne. Americký časopis Space News rezignovane poznamenáva, že, citujem: „Jedného dňa sa zobudíme a zistíme, že rozhodnutie o rozmiestnení zbraní vo vesmíre proti nám je prijaté a rubikon militarizácie vesmíru je prejdený.“ Koniec citátu.

    Stručnou technickou poznámkou chcem podporiť zamyslenie sa nad tým, že sme v nádeji na obranu asi stavili na nesprávneho koňa a zotrvávať na chybnom rozhodnutí je oveľa nebezpečnejšie, ako sa ho dopustiť.

    Všetkým, ktorí dôvodia nemožnosťou stiahnutia našej jednotky z Iraku naším vstupom do NATO, chcem pripomenúť, že NATO nie je veliacim orgánom operácie Iracká sloboda, ani sa nepripravuje v nej zasahovať. Wiliam Nash, ktorý viedol americké jednotky v Bosne po uzavretí Daytonských dohôd úvahy o tom, že by NATO mohlo prevziať velenie operácii v Iraku nepripúšťa. Známe sú i vyhlásenia centrály NATO, takže ani tento dôvod na zotrvanie našich vojakov v Iraku nemá opodstatnenie o to viac, že iracká dočasná vláda vyhlásila, že nemieni poskytnúť imunitu ani cudzincom, ktorí sa podieľajú na obnove Iraku.

    7. júna tohto roku Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu č. 1546 k Iraku. Hlasovalo za ňu všetkých 15 členov, hlavných bodov je 8. Prvý má názov Prechod k moci a hovorí: „Bezpečnostná rada OSN schvaľuje vytvorenie suverénnej dočasnej vlády Iraku, ktorá prevezme po 30. júni 2004 zodpovednosť a právomoc za správu krajiny.“ Ako vieme, stalo sa tak predčasne. Bezpečnostná rada OSN víta ukončenie okupácie dňom 30. 6. 2004, rozpustenie prechodnej koaličnej vlády a znovunadobudnutie plnej suverenity Iraku. Bezpečnostná rada OSN potvrdzuje právo Iračanov na slobodnú voľbu svojej politickej budúcnosti, zvrchovanosť a úplnú kontrolu nad finančnými a prírodnými zdrojmi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak spochybníte časť prednesených dôvodov na stiahnutie našich vojakov z Iraku, akceptujte aspoň text rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, aby sme sňali časť viny za jej porušovanie.

    V závere minulej či predminulej schôdze Národnej rady odznelo niekoľko dôrazných upozornení na adresu vlády Slovenskej republiky za jej servilnú politiku voči Spojeným štátom, ktorá neberie vôbec do úvahy následky svojho konania.

    Predseda Smeru pán Fico nás vtedy vyzval k spolupráci, aby sme od vlády spoločne žiadali výklad a informácie o situácii v Iraku. Čakáme na ňu. Akú správu možno čakať od vlády, ktorá nebola schopná predložiť relevantnú informáciu o tragédii, pri ktorej tam zahynuli i slovenskí vojaci, a ak si pozorne preštudujete správu o krokoch zabezpečujúcich vyššiu mieru ochrany územia a občanov Slovenskej republiky, tlač 735, dozviete sa jediný konkrétny údaj na strane 8, že Úrad civilnej ochrany vydal 95-tisíc brožúrok o tom, čo by mal vedieť každý občan v prípade ohrozenia (slovo „ohrozenia“ je uvedené v úvodzovkách), ktoré vraj prostredníctvom krajských úradov, t. j. brožúrky boli distribuované obyvateľom. Nie je uvedené kedy. Mne napríklad zatiaľ doručená nebola, ani o nej neviem. Neviem tiež, koľkí z nás sú hrdí na to, že premiér Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí dostali ďakovné listy od Colina Powella, respektíve od Georgea Busha za to, že Slovenská republika podporuje bezprecedentný militarizmus Spojených štátov amerických. Viem ale, že Slovenská republika je na zoznam islamskej teroristickej centrály na 17. mieste pre odvetu za zapojenie sa do protiirackej koalície, nie na 159., ako uvádza londýnske monitorovacie centrum.

    Vyhlásenia vládnych politikov a predstaviteľov vládnej koalície o tom, že sa treba držať nastúpenej cesty, sú receptom na založenie veľkého požiaru na Blízkom východe, možno i na oveľa väčšom území, receptom na kategorickú polarizáciu síl vo svete. Môžeme odísť z Iraku a vyhnúť sa obvineniam o spoluvine. Nemyslím si, že máme na takéto rozhodnutie veľa času. Využime ho a nie iba z dôvodu včera medializovaného možného teroristického ohrozenia Slovenskej republiky.

    Preto vás, vážené kolegyne, kolegovia, vyzývam, podporte nami predložený návrh uznesenia. Chceme, aby si Národná rada Slovenskej republiky zachovala schopnosť vnímať realitu a adekvátne na ňu reagovala.

    V závere si dovolím pripomenúť text nášho návrhu uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby, po prvé, stiahla z Iraku ženijnú jednotku v počte 82 osôb, ktorá bola vyslaná podľa uznesenia č. 332 z 19. júna 2003 na základe pozvania Poľskej republiky na pôsobenie v mnohonárodnej divízii v rámci stabilizačných síl v Iraku, po druhé, odvolala čatu prieskumu obrany a ochrany v počte 20 osôb, ktorá bola vyslaná do Iraku v januári a februári v roku 2004, po tretie, aby na medzinárodnej úrovni spolupracovala s ostatnými štátmi pri poskytovaní civilnej, humanitnej pomoci Iraku pod záštitou Organizácie Spojených národov, Červeného kríža a Červeného polmesiaca.“

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Prosím o prepáčenie, že som vás dlho zdržala, ale myslím si, že táto otázka je naliehavá a veľmi dôležitá. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Vavríkovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som informoval o tom, že predseda Národnej rady pridelil predmetný materiál dvom výborom, a to výboru zahraničnému a výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý bol zároveň určený, že bude výborom gestorským. Dovoľte mi ďalej, aby som vás informoval o tom, že oba výbory predmetný materiál prerokovali a ani v jednom výbore nebolo hlasované platným uznesením, preto nemáte ani pred sebou spoločnú správu, ale len informáciu. Myslím si, že toľko stručne zo správy. Predpokladám, že pán predsedajúci teraz otvorí rozpravu a na záver budeme hlasovať o uznesení, ako ho navrhli predkladatelia, nakoľko v spoločnej správe, keďže neexistuje, nie sú žiadne návrhy. Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, skončil.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja páni poslanci, za klub KSS pán poslanec Ševc a potom ešte pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec Ševc, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja nebudem zdržiavať, veď každý vieme, o čo ide. Len chcem pripomenúť niektoré detaily. Ako viete, generálny tajomník OSN Kofi Annan jednoznačne povedal, že spojenecké vojská v Iraku sú bez mandátu OSN. Sadámma Husajna sa podarilo odstrániť, budú ho súdiť. Je však svet bezpečnejší dnes viac ako včera? Je pravda, že zo slabochov víťazi nebývajú. Každé víťazstvo vedie k porážke. Máloktorý víťaz sa vie správať ako pravý víťaz. Víťazstvo je ako krivé zrkadlo, vždy skresľuje skutočnosť, hlavne deformuje predstavy o budúcnosti. Nikto nechce a nebude popierať, že pre Američanov 11. september 2001, ako aj pre ostatný civilizovaný svet bol a nadlho zostane najčernejším dňom v histórii. Tento spôsob zápasu s terorizmom pokračuje, sú aj iné historické paralely, aj dnešok tomu dáva, udalosti v Beslane sú toho svedectvom.

    Zhoda je teda v tom, že terorizmus treba poraziť. Pravdu majú Európania, keď tvrdia, že terorizmus nemožno poraziť iba silou. Vzniká paradox, čím je Amerika silnejšia, tým viac potrebuje spojencov a koaličných partnerov. Všetko, čo sa deje a bude diať v Iraku, treba vnímať a posudzovať v historickom kontexte v súvislosti so zmenami v americkej zahraničnej politike a na pozadí dominantných tendencií, ktoré rozhodujúcim spôsobom budú ovplyvňovať hospodársky, politický a celkový spoločenský život v samotných Spojených štátoch amerických. Inými slovami vojna v Iraku je len jedným z dôležitých článkov krajne zložitého procesu vývoja medzinárodných vzťahov na začiatku 21. storočia s dominantným postavením Ameriky vo svete.

    Hlavným cieľom súčasnej agresie proti Iraku, ako udalosti nasvedčujú a skutky presvedčujú, je ovládnutie obrovských zásob ropy a vytvoriť možnosť pre USA sa konečne bezpečne a dlhodobo sa etablovať v Perzskom zálive.

    Podľa pôvodnej koncepcie začiatkom tejto novej kapitoly malo byť odstránenie Sadámma Husajna prostredníctvom dominantnej vojenskej ofenzívy samotných Spojených štátov za pomoci Veľkej Británie. Takzvaná medzinárodná koalícia sa mala stať masmediálnou kulisou na zakrytie amerického imperialistického charakteru operácie. Celá situácia sa skomplikovala natoľko, že dnes Američania sú de facto vzdialenejší od svojho hlavného cieľa v regióne Perzského zálivu ako v čase Sadámma Husajna. V dôsledku toho vznikla akútna potreba zmeny americkej taktiky a stratégie založená na zneužití OSN a formálnej internacionalizácie riešenia situácie.

    Za dôvod legitimity a krajnej nevyhnuteľnosti záujmu USA, aby z regiónu Perzského zálivu tiekla ropa v dostatočnom množstve a lacno, sa považuje to, že globálna ekonomika v nasledujúcich päťdesiatich rokoch bude potrebovať veľké zásoby lacnej ropy. Tvrdí sa, že ak by tieto lacné zásoby neboli dostupné pre Západ, nastal by globálny kolaps v ekonomike. Teraz má dravcov spojiť iná hrozba, globálny kolaps.

    V prípade dlhodobej americkej vojenskej prítomnosti v Iraku vznikne iracká bezpečnostná dilema. Väčšina irackého reálneho etablissementu sa bude usilovať o skutočnú suverenitu krajiny, a to sa dnes deje. Nie je vylúčené, že sa situácia vyvinie do iránskeho modelu riešenia. Je tu iránsky nukleárny program, môžu prepuknúť nepokoje v krajinách Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

    Súčasťou americkej stratégie a taktiky bolo aj ochromenie činnosti OSN a zasadenie definitívneho úderu systému kolektívnej bezpečnosti vo svete založenému na Charte OSN. Zoči-voči bezprostrednému nebezpečenstvu pre svetový mier Spojené štáty znefunkčnili Bezpečnostnú radu OSN. Prezident Bush vyhlásil, že OSN sa stratí v histórii ako neefektívny irelevantný diskusný spolok. Problémom nebola druhá vojna v Perzskom zálive, ale podstatné zmeny vo svete mocenských vzťahov, ktoré ochromili aj funkčnosť samotnej OSN. Bolo to bezprecedentné posilnenie unipolarity USA vo svete, a nie iracká kríza, ktorá zmenila americké predstavy o ich postavení vo svete, o použití sily, o ich úlohe vo svete. Preto dnes otázku ďalšieho vývoja a riešenie krajnej kritickej situácie v Iraku medzinárodné spoločenstvo skutočne musí posudzovať a riešiť v komplexe imperialistických plánov a ambíciu USA.

    Akú úlohu v tom môže hrať Slovensko? V tomto smere každá nekritická podpora rozpínavosti USA a dominácie ich postavenia je nebezpečná pre svetový mier, pre marginalizáciu všetkých ostatných účastníkov medzinárodných vzťahov.

    Tedd Kennedy povedal, že vojna v Iraku je podvod zorchestrovaný v Texase s cieľom zabezpečiť prezidentovi politickú reklamu. Prosím, to sú veci americké, my do nich nepôjdeme.

    Ale akú úlohu skutočne v tomto vývoji zohráva Slovensko? Myslíme si, že bezvýznamnú, že ide iba o zvýšenie počtu internacionalizácie irackého problému. Pre Slovenskú republiku je to neperspektívne. Pochopili to už viaceré štáty zúčastnené na okupácii Iraku. Odchádzajú odtiaľ. Je potrebné, aby vláda Slovenskej republiky rýchlo vytriezvela, pokiaľ nebude viac zbytočných obetí na životoch. Vráťme sa z kratšej cesty domov a rozmýšľajme. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Šimko ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Asi logické by bolo, keby sme boli prerokúvali ten pôvodný bod programu, ktorý sme mali na našom zasadnutí, teda myslím na správu o situácii v Iraku, možno by sme sa aj podrobnejšie zaoberali touto situáciou, ale asi každému je známe, ako sa situácia vyvíja.

    Ja chcem len pripomenúť skupine poslancov, ktorí sa podpísali pod tento návrh, že aj pri rozhodovaní nášho klubu bol väčšinový názor nie, ale predsa rešpektujeme rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky a jednoducho si musíme uvedomiť, že máme tu spoluzodpovednosť teraz za riešenie bezpečnosti a stability v Iraku. Treba vyjadriť aj nádej, že po prevzatí moci dočasnou irackou vládou v júni 2004 sa podarí stabilizovať bezpečnostnú situáciu v krajine a úspešne doviesť Irak k slobodným parlamentným voľbám. Je možno aj dobré, že sme schválili v Národnej rade uznesenie, ktorým bola vykonaná reorganizácia ženijnej odmínovacej roty s navýšením profesionálnych vojakov za účelom posilnenia obrany a ochrany našich príslušníkov pri plnení úloh.

    Treba teda len veriť, že prítomnosť mnohonárodných síl v Iraku prispeje ku skorej stabilite a udržaniu bezpečnosti v Iraku a budeme môcť skoro ukončiť pôsobenie ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto operácii. V súčasnosti asi nie je čas, aby sme podporili tento návrh skupiny poslancov Národnej rady. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ševc, môžete reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán Šimko, ja len s vami môžem súhlasiť, len chcem pripomenúť, že bodaj by ste mali pravdu, že budú slobodné voľby a že sa problém vyrieši. Ale musím vám povedať, nebude mieru medzi Tigritom a Eufratom, pokiaľ tam budú koaličné vojská. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, dámy a páni, diskutujeme tu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ukončeniu pôsobenia našich vojakov v Iraku, je to tlač 808.

    Nová rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN prijatá 8. júna 2004 pod č. 1546 v čl. II hovorí, že 30. 6. 2004 sa skončí okupácia Iraku. To znamená, že Bezpečnostná rada OSN vo svojom uznesení potvrdila, že koaličné vojská v Iraku boli okupačné. Jednoznačne to potvrdil aj generálny tajomník OSN Kofi Annan dňa 15. 9. 2004, ktorý po prvýkrát priamo a oficiálne vyhlásil, že vojna v Iraku je nelegálna a porušuje Chartu OSN.

    Nebudem opakovať ďalšie dôvody na ukončenie pôsobenia našich vojakov v Iraku, ani ich netreba, myslím si, že každý normálny človek to chápe. Generálny tajomník OSN Kofi Annan to povedal veľmi jasne.

    Naši vojaci boli vyslaní do Iraku bez mandátu OSN. Ja by som pripomenul, čo to znamená a čo z toho vyplýva. Znamená to, že Slovensko spolu s koaličnými vojskami sa v Iraku dopustilo vojenskej agresie, vojenskej okupácie, že vojna v Iraku bola a je zločin proti ľudskosti a všetci predstavitelia štátov, ktoré poslali vojakov do Iraku, by mali byť súdení medzinárodným súdom. Že v Iraku koaličné vojská zabili tisícky civilných obyvateľov a všetci predstavitelia štátov, ktoré poslali vojakov do Iraku, sú zodpovední za tieto zločiny. Platí to aj pre vládu Slovenskej republiky, aj pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí hlasovali za vyslanie našich vojakov do Iraku. A bude to platiť aj pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nebudú hlasovať za stiahnutie našich vojakov z Iraku.

    Pripomenul by som, že do Iraku poslalo vojakov 33 štátov, z toho 30 len symbolicky. 150 štátov to odmietlo, medzi nimi sú napríklad Kanada, Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Fínsko, Grécko, Švédsko, Rakúsko, Švajčiarsko. Prečo tieto štáty odmietli vyslať vojakov do Iraku? Prečo nechceli „bojovať v Iraku za demokraciu, za slobodu, za dodržiavanie ľudských práv a proti terorizmu“? Pretože vedeli, že je to zločin. Prečo sa Slovensko nepostavilo medzi tieto demokratické, kultúrne a civilizované krajiny? Prečo Slovensko poslalo vojakov do Iraku? Neviem, ale myslím si, že predstavitelia Slovenska predpokladajú, že za ich servilnosť budú spojenci držať nad nimi ochrannú ruku.

    Komunistická strana Slovenska je proti tomu, aby sa Slovensko pridávalo stále na stranu vojenských agresorov. Bohužiaľ, Slovensko sa k nim pridalo a už druhýkrát. Po prvýkrát to bolo v roku 1999 počas bombardovania Juhoslávie. Sme za to, aby sme sa v domácej a zahraničnej politike pridávali na stranu demokratických a civilizovaných štátov, ktoré som uviedol. A o tomto budeme tiež hlasovať. Budeme hlasovať, či Slovensko je slobodná, humánna, demokratická spoločnosť. Či občania Slovenska a ich vedúci predstavitelia majú zmysel pre spravodlivosť, čestnosť a dodržiavanie ľudských práv, alebo či Slovensko je len servilná krajina.

    Komunistická strana Slovenska nepodporuje legitimitu bábkových vlád vytvorenú cudzími mocnosťami, a tým ani legitimitu pozvania cudzích vojakov do Iraku. Ako sme už niekoľkokrát zdôraznili, nesúhlasíme, aby vojaci robili humanitárnu pomoc. Sme aj proti humánnemu bombardovaniu, aj proti humánnym demokratickým preventívnym vojnám.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz opakujem, hlasovaním o ukončení pôsobenia našich vojakov v Iraku budeme hlasovať aj o našom strachu, o našej poddajnosti, o našej poslušnosti a o úrovni našej morálky a našej civilizovanosti. Verím, že hlasovaním za ukončenie pôsobenia našich vojakov v Iraku vyjadríme aj svoj názor, že podporujeme a uznávame Chartu OSN, že sa hlásime k dodržiavaniu Všeobecnej charty ľudských práv, že Slovenská republika sa nehlási k násiliu, ale je za mierové riešenie konfliktov. Že sme humánna a civilizovaná spoločnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hopta s faktickou poznámkou. Vyhlasujem možnosť ďalších prihlášok za skončenú. Nech sa páči.

  • Ja som osobne presvedčený, že tento návrh uznesenia mal by byť doplnený o ďalší bod, a to návrh Národnej rady Slovenskej republiky na podanie žaloby do Haagu na prezidenta Spojených štátov amerických pána Busha a na predsedu vlády Veľkej Británie pána Blaira za genocídu, ktorú spôsobujú irackému ľudu. Myslím si, že keď dnes sedí Miloševič v Haagu namiesto pána Clintona, tak nemali by sa opakovať už minulé chyby a tentoraz by sme mali potrestať naozajstných vinníkov, ktorí si to zaslúžia. Ďakujem.

  • Končím rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že som zdôvodnenie nášho návrhu povedala dosť obšírne, takže skutočne stručná reakcia na dve vystúpenia.

    Pán poslanec Ševc, chcela by som podporiť všetko to, čo si tu povedal, ale ctenej snemovni by som chcela oznámiť, ak to náhodou ešte nevedia, ak George Bush vyhlásil niečo na adresu OSN, tak ho netreba brať vážne, myslím si, pretože lekárska komisia vydala správu, že u Georgea Busha sa prejavuje v dôsledku stareckej demencie neschopnosť vnímať realitu.

  • Pani poslankyňa, poprosil by som vás, aby ste sa správali naozaj ako ústavná činiteľka Slovenskej republiky.

  • Áno, ďakujem pekne. Myslím si, že nič proti tomu nerobím. K pánu poslancovi Šimkovi by som chcel reagovať, že chápem, že tlmočí názor Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý nesúhlasí s naším návrhom, iné ani nemôže, je nám to jasné. My, pán poslanec, to je Slovenská republika, ale neprispejeme k vyriešeniu problému. Myslím si, že tomu ani sám neveríte, ale určite rešpektujete pre vás najvyšší zákon, ktorého jeden bod hovorí: „Nezabiješ.“ Nech vám pomôže pri rozhodovaní v hlasovaní. Ďakujem, to je všetko.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť. Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcem vás informovať, že členovia poslaneckého grémia, ale aj jednotliví zástupcovia poslaneckých klubov, ktorí boli v pracovnej skupine na vypracovanie novelizácie zákona o rokovacom poriadku, odporúčajú na množstvo podaných pozmeňujúcich návrhov v rozprave prerušiť rokovanie o tomto bode programu a zaradiť rokovanie o návrhu ako prvý bod rokovania 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, kde by sme hlasovali o novele rokovacieho poriadku.

    Ďalej sme sa dohodli, že vzhľadom na to, že pán minister Liška sa nemohol zúčastniť na rokovaní Národnej rady ako predkladateľ za vládu Slovenskej republiky o bode programu súvisiaceho so situáciou v Iraku, že tento bod bude zaradený ako druhý bod rokovania 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorú prerokúvame ako tlač 856.

    Prosím predsedu výboru pána Pála Farkasa, aby predniesol návrh uznesenia.

  • Áno, pán predseda. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom konštatujeme, že štátny rozpočet Slovenskej republiky za I. polrok 2004 vykázal schodok vo výške 12 454 800-tisíc Sk, čo predstavuje 15,9 percenta.

    Po druhé, príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 120 694 600-tisíc Sk, čo predstavuje 52 percent ich ročného rozpočtu.

    Po tretie, výdavky štátneho rozpočtu dosiahli hodnotu 133 149 400-tisíc Sk, čo predstavuje 42,9 percenta ich ročného rozpočtu.

    Po druhé, berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004.

    Nech sa páči, dajte o tom hlasovať, pán predseda.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán predseda výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 74.

    Páni poslanci, rokovacia sála je plná, prosím, nenúťme sa do iného spôsobu hlasovania, ktorý umožňuje rokovací poriadok. Prezentujme sa a hlasujme opäť o návrhu.

    Poprosím skrutátorov, aby sa ujali svojej funkcie, spočítali prítomných poslancov v rokovacej sále. Skúsme sa prezentovať. Je nás málo. Pani poslankyňa Tóthová, poďte jednou nohou dovnútra.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v utorok prerokúvaním ďalších bodov programu. Prerušujem rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať v utorok o 13.00 hodine.

    Prajem vám príjemný víkend. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.