• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás privítal na rokovaní 31. schôdze Národnej rady, zároveň otváram siedmy rokovací deň.

    Chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadal pán podpredseda Národnej rady Veteška a na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Bódy.

    Budeme pokračovať...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím o pokoj, páni poslanci z poslaneckého klubu KSS. Ďakujem.

    Budeme pokračovať v rokovaní o vládnych návrhoch zákonov týkajúcich sa fiškálnej decentralizácie, celkom zo štyroch návrhov pozostáva vládny návrh.

    Poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády uviedol

    vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 670.

    Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorú máte ako tlač 670a.

    Pán minister. Ešte by som poprosil pánov poslancov, odporúčam, keby – ak sa dohodneme – pán minister odôvodnil celý predkladaný systém, ktorý reprezentujú tieto zákony, potom individuálne by predniesol svoj návrh ku každému zákonu a potom by bola rozprava zase jednotlivo ku každému zákonu, nie zlúčená rozprava o všetkých štyroch naraz.

    Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Reakcia ministra.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teraz uviedol vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, teda o takzvaných veľkých rozpočtových pravidlách, a potom by som, pán predseda, uviedol celkovo vlastne fiškálnu decentralizáciu, teda tri zákony, ktoré sa jej týkajú.

    Takže dovoľte mi najskôr, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, oboznámiť vás so základným účelom a dôvodmi vypracovania, predloženia návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nový zákon o rozpočtových pravidlách je jedným z reformných zákonov prebiehajúcej reformy riadenia verejných financií. Prijatím tohto zákona sa realizuje jeden z hlavných pilierov reformy, pričom sa súčasne plní úloha programového vyhlásenia vlády. Medzi najdôležitejšie atribúty predloženého návrhu zákona patrí úprava nakladania s verejnými prostriedkami v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi, metodikou ESA ´95, vytvorenie všeobecnej a ucelenej úpravy nakladania s verejnými prostriedkami, jednotnej definície sektora verejnej správy a prostredníctvom nej vymedzenie verejných prostriedkov v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi, metodikou ESA ´95.

    Ďalej sú to rovnaké a jasné pravidlá hospodárenia v celej verejnej správe.

    Ďalej je to rozpočtovanie orientované na výsledky, teda rozpočtové programovanie a jeho zavedenie do prípravy a schvaľovania a posudzovania, vyhodnocovania verejných rozpočtov.

    Ďalej je to viacročné rozpočtovanie v celej verejnej správe. Viacročný rozpočet sa bude zostavovať najmenej na tri roky, pričom prvý rok bude záväzný, ďalšie dva budú východiskom na zostavenie nasledujúceho viacročného rozpočtu, budú sa upravovať len v nevyhnutnej miere. Prvýkrát má vláda ambíciu pripraviť rozpočet a už pripravila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.

    Ďalej je to oddelenie návratných zdrojov financovania z okruhu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, ustanovenie zásady, že návratné zdroje financovania možno poskytovať len zo štátnych finančných aktív, nie z výdavkov štátneho rozpočtu a naopak, všetky finančné prostriedky z návratných zdrojov financovania sú zdrojom štátnych finančných aktív a nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.

    Ďalej ide o stransparentnenie používania a vykazovania prostriedkov štátneho rozpočtu v roku ich skutočného použitia. Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktoré bude možné čerpať v nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú skutočne použité. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania finančných prostriedkov aj v nasledujúcich rokoch, a to na kapitálové výdavky, na prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a na bežné transfery poskytnuté konečnému používateľovi v poslednom štvrťroku, a to až do konca I. štvrťroka nasledujúceho roka, a to za podmienok, ktoré sú stanovené zákonom.

    Ďalej tento zákon završuje etapy zníženia počtu kapitol v štátnom rozpočte na úroveň porovnateľnú v členských krajinách Európskej únie a vymedzuje základné povinnosti správcov rozpočtových kapitol, čím sa zabezpečí dodržiavanie určených termínov zo strany správcov, ako aj dodržiavanie rozpočtovej disciplíny a nadväzné možné uloženie sankcie vo výške 1 milióna korún za nesplnenie uvedených povinností.

    Ďalej zákon stanovuje porušenie finančnej disciplíny v celej verejnej správe, novo sa vymedzuje porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcionovania, ktoré sa vzťahuje rovnako na všetky subjekty verejnej správy. Navrhuje sa za menej závažné porušenia uplatniť sankciu nefinančnej povahy. Sankcie finančnej povahy za ďalšie porušenia finančnej disciplíny sa navrhujú alternatívne podľa typu porušenia, a to formou odvodu, penále a pokuty. Zároveň sa zjednocuje prístup ukladania sankcií subjektom, ktoré porušili finančnú disciplínu tým, že sa upúšťa od viazania rozpočtových prostriedkov rozpočtovým organizáciám za porušenie finančnej disciplíny, t. j. rozpočtovým organizáciám sa bude ukladať odvod, penále a pokuty.

    Zriaďuje sa, resp. zavádzajú sa pravidlá zriaďovania existencie príspevkových organizácií podľa metodiky ESA ´95. Zavedenie presných a jasných pravidiel rovnakých v celej verejnej správe si vyžiada novelizáciu ďalších zákonov, ktorými sa zabezpečí ich súlad. Návrhy na ich novelizáciu sú súčasťou predloženého návrhu zákona v článkoch 2 až 15.

    K predloženému návrhu zákona boli uplatnené viaceré pripomienky. Pripomienky ZMOS-u, ktoré sa predložili v rámci celého balíka zákonov fiškálnej decentralizácie a ktoré mali zásadný charakter vo vzťahu k predmetnému návrhu zákona, boli predmetom spoločných rokovaní, pričom výsledkom dohody je zabezpečenie plynulého preneseného výkonu štátnej správy, prerokovanie s predstaviteľmi územnej samosprávy návrhov výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy zo strany správcov kapitol, ako aj navrhnutie na viazanie rozpočtových prostriedkov týkajúcich sa výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy pred jeho predložením na rozhodnutie vlády. Výsledky týchto rokovaní na základe vzájomnej dohody sú premietnuté v pozmeňujúcich návrhoch, o ktorých sa bude hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz predsedu výboru pána poslanca Farkasa, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol zákon pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým bodom návrhu.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 925 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 670) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 124 zo dňa 24. mája 2004. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre sociálne veci a bývanie, zahraničný výbor a napokon výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Celkový počet 11 poslancov, z toho prítomných bolo 7 a za návrh hlasovalo nula poslancov, nula poslancov bolo proti a 7 sa zdržali hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu nehlasoval o predloženom návrhu zákona v súlade s § 52 ods. 2 nášho rokovacieho poriadku, pretože nebola prítomná nadpolovičná väčšina členov výboru. Celkový počet 14 poslancov, prítomných 7 poslancov. Výbor nebol uznášaniaschopný.

    V bode IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch, ktoré prerokúvali tento vládny návrh zákona. Je ich dohromady 61. Budem potom odporúčať hlasovať o týchto bodoch takto: schváliť body 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 až 12, 16 až 18, 20, 22 až 25, 27 až 34, 36, 38 až 42, 46, 47, 49 a 50, 51 až 55, 58, 59 až 61. Budem odporúčať neschváliť body 3, 8, 13, 14, 15, 19, 21, 26, 35, 37, 50, 56, 57, 59. Osobitne budeme hlasovať alebo odporúčam potom hlasovať o bodoch 43, 44, 45 a 48.

    Výbor Národnej rady vládny návrh zákon o rozpočtových pravidlách prerokoval a prijal platné uznesenie a v zmysle tohto uznesenia teraz vám predkladám túto spoločnú správu. A náš výbor odporúča schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v bode IV.

    Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem za informáciu o prerokúvaní vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Do rozpravy sa ústne hlásia páni poslanci Mikloško, Šulaj, Farkas. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, bez problémov priznávam, že nie som odborník na ekonomiku. Venujem sa skôr iným otázkam. Ale nejakým spôsobom si myslím, že sa v parlamentarizme ako najstarší poslanec v tejto snemovni, nemyslím tých poslancov, čo boli aj vo federáli, ale v slovenskom parlamente, že mám čo povedať k jednej veci, pán minister zrejme už tuší ku ktorej.

    Navrhujem takýto pozmeňujúci návrh – a potom ho odôvodním:

    1. V § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte“.

    2. V § 11 ods. 2 úvodná veta znie: „Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky a vzťahy medzi štátom a inými subjektami sa počas rozpočtového provizória spravujú zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok.“

    O čo ide? Už v roku 1995 pre mňa z neznámych dôvodov vtedy vláda HZDS prijala zákon, v ktorom, ak parlament neprijme rozpočet, tak sa ide ďalej podľa uznesenia vlády. Je to precedens, ktorý je v parlamentnej demokracii proste neprijateľný. Nie je možné... Ináč povedané: Teoreticky, ak by 4 roky parlament neprijal rozpočet, tak 4 roky môže ísť Slovenská republika podľa toho, čo je uznesenie vlády. Nie je to ničím limitované, nie je to ničím ohraničené. Ináč povedané: Uznesenie vlády sa stáva vlastne zákonom alebo dekrétom. Toto v parlamentnej demokracii nie je možné!

    Vôbec, samozrejme, nechcem porovnávať tu...

  • Ďakujem, že mi Smer tlieska, aj keď nie som príliš na to hrdý.

  • Smiech v sále.

  • Pani poslankyňa Tóthová mi tlieska skôr z osobnej sympatie ako stranícky.

  • Smiech v sále.

  • Nechcem, samozrejme, za žiadnych okolností robiť historické paralely, ale pripomínam – a upozorňoval ma na to tu kolega zo Slobodného fóra –, že k takémuto voľačomu došlo, keď sa Hitler dostal k moci. A bolo to také zaujímavé, že ríšsky parlament jednoducho získal právomoc prijímať dekréty, hlasovali paradoxne vtedy aj kresťanskí demokrati za to. A známa je Hitlerova veta, že: „A teraz vás už nepotrebujem.“ So žiaľom musím konštatovať, že takéto isté sa udialo za slovenského štátu, keď slovenský snem dal možnosť vláde prijímať dekréty, teda uznesenia, čo takisto dopadlo tragicky.

    Chápem komplikovanosť dnešnej politickej situácie a to, že prechádzame veľkým obdobím premien a že v takýchto chvíľach sú isté provizóriá, no nazvem to politické provizóriá. Ale nemôžeme prijať toto ako precedens. Pretože ak by sme my dnes, ktorí sa hlásime k demokratickému zmýšľaniu, prijali a akceptovali takýto precedens, tak nemôžeme zaručiť do budúcnosti, spokojne sa niekto na tento precedens odvolá a znovu si niektorý zákon alebo niektorú činnosť vlády jednoducho v zákone upraví tak nejaká väčšina, že bude vládnuť pomocou vládnych uznesení a dekrétov.

    Ak toto parlament prijme – a verím a čisto to zastávam z hľadiska parlamentarizmu –, bude to obrovský tlak pri rozpočte na ministra financií najmä, ale aj na ministrov, ktorí požadujú zvýšenie, logicky požadujú zvýšenie rozpočtu vo svojich rezortoch na dohodu. A iný dôvod je ten, že musí byť vôľa na dohodu.

    Rozpočet býva, ja si pamätám ešte z rakúskeho parlamentu, aj teraz po novembri, keď boli veľké koalície socialisti, ľudovci, tak na konci roka, keď sa prijímal rozpočet, tak vždy hrozilo, že sa rozpadne vláda. Je to zákon najväčší, povedal by som, samozrejme, ústava je zákon zákonov, ale rozpočet je najvážnejší zákon a na ňom vždy hrozí rozpad vlády, lebo každá strana, ktorá je vo vláde, chce byť úspešná. Veď nikto nechce, aby jeho minister zlyhal len preto, že nemá peniaze. To nie je stranícky egoizmus, to je nakoniec aj vôľa čosi dokázať.

    Čiže veľmi by som bol za to, aby sme toto prijali. Čím zároveň zvýšime naozaj tlak na vôľu ministrov, ale aj ministra financií a, samozrejme, ďalších kompetentných ľudí vo vláde dohodnúť sa. Pretože hrozí provizórium podľa minulého roku, ktoré však je, samozrejme, komplikované a môže byť dokonca aj horšie pre ministrov, ako som počul. Ale to neprekáža, proste. Toto je principiálna otázka, po prvé, ako politický precedens aj do budúcnosti a, po druhé, musí tu byť vôľa dohodnúť sa za každú cenu pri tomto vážnom zákone, ktorý vo všetkých krajinách sveta, keď ide o rozpočet, tak ide o všetko.

    Dámy a páni, vážený pán minister, želám ti v tvojej náročnej práci veľa úspechov a verím, že parlament tento môj pozmeňujúci návrh prijme. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška pán poslanec Číž. Končím ďalšie faktické...

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Veľavážený pán poslanec Mikloško, mrzí ma vaša poznámka, pretože ten náš potlesk nebol ironický. Upozorňovali sme na tento problém opakovane a zareagovali ste naň a našli ste odvahu aj v rámci komplikovaných koaličných pomerov predsa len posúdiť vec hodnotovo a vaše vystúpenie ukázalo, že k demokracii a k hodnotám tohto typu vzťah máte. Takže potlesk bol úprimný. A ďakujem, že ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šulaj. Chcete reagovať, pán poslanec Mikloško? Chce reagovať pán poslanec Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj. Nechcete reagovať?

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, predpokladám, pretože, žiaľ, nebol som tu na začiatku a nepočul som otvorenie celej tej rozpravy, že ide len o prvý zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, následne by som sa pri ďalšom zákone chcel trošku komplexnejšie venovať stanovisku k fiskálnej decentralizácii. Preto mi dovoľte, aby som pri tomto prvom zákone povedal len niektoré naše poznatky alebo informácie, ktoré máme k tomuto zákonu, alebo stanoviská našej politickej strany Smer.

    V prvom rade, tak ako som už konštatoval minule, myslím si, že tento uvedený zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy musíme prijať. Cieľ a myšlienka tohto zákona je dobrá, má však niektoré nejasnosti, ktoré je potrebné možnože ešte v tejto snemovni prerokovať alebo prediskutovať. Osobne si myslím, že tento zákon mal už platiť pre podmienky roku 2004, pretože Slovenská republika sa začlenila jasne – a myslím, že celou politickou garnitúrou – do Európskej únie a vlastne zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy berie do úvahy aj princípy Európskej únie. Ak teda už sme členmi Európskej únie, ktorá má minimálne trojročný rozpočtový proces, ktorý tento zákon vlastne vytvára, bolo potrebné, aby už v roku 2004 boli tieto podmienky stanovené zákonom.

    Vládny návrh zákona ruší v § 9 niektoré samostatné kapitoly, ako boli Najvyšší súd, Generálna prokuratúra, Slovenská akadémia vied, Úrad geodézie a Kancelária verejného ochrancu práv. Niektoré tieto sa dostali do pozmeňujúcich návrhov a vlastne parlament a poslanci Národnej rady alebo výbor aktívne rozhodol o tom, že prejdú v spoločnej správe ako samostatné kapitoly. Myslím si, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie výboru a budeme podporovať túto myšlienku. Ja sám budem za to, aby naši poslanci hlasovali o zachovaní týchto kapitol. Možnože na zhodnotenie celkového systému počtu kapitol zostáva ešte nezodpovedaná otázka na Úrad jadrového dozoru a Národný bezpečnostný úrad.

    Uvedeným zákonom sa vytvára legislatívny rámec na regionálnu fiskálnu decentralizáciu. Preto je potrebné, aby už v tomto zákone boli nadstavené legislatívne parametre prerokúvania tzv. regionálnych rozpočtov so zástupcami miest, obcí, ako aj vyšších územných celkov. Takisto budeme podporovať, aby prešli iniciatívy a návrhy zo spoločnej správy, ktoré už tieto skutočnosti v sebe zahŕňajú.

    Uvedeným zákonom sa sprísňujú kritériá s nakladaním finančných prostriedkov. Zákon sám definuje podmienky existencie uvedených organizácií. Napríklad v § 21 je príspevková organizácia definovaná ako organizácia, v ktorej minimálne 50 % výrobných nákladov je krytých tržbami. Môžu ich zriaďovať aj obce a vyššie územné celky, pričom spôsob zdaňovania ich zisku je odlišný, a to podľa toho, kto uvedenú organizáciu založí.

    Možnože tu by som sa chcel pozastaviť pri dvoch problémoch: Prvá vec je vyčlenenie možnože nového rámca príspevkovej organizácie a nejakej dopadovej štúdie, ktorá súvisí so súčasným stavom. Ak sa budú musieť príspevkové organizácie pretransformovať podľa tejto podmienky, na mieste je otázka, akým spôsobom budú môcť ďalej vykonávať svoju činnosť. Možnože značná časť príspevkových organizácií prejde do iného typu organizácie, rozpočtových organizácií, čo už môže mať za následok iný spôsob hospodárenia, ale aj iné ciele súvisiace s ekonomickými podmienkami tohto zákona.

    Možnože najviac ma trápi jedna problematika, ktorá tu odznela pri zákone o dani z príjmov a my sme ju veľmi tak jednoducho možnože paušálne prešli. Bola to problematika pozmeňujúceho návrhu zákona o daniach z príjmov, s ktorou vystúpil pán kolega Jarjabek z HZDS. Ja si ten jeho pozmeňujúci návrh veľmi vážim, pretože poukázal na to, že príspevkové organizácie majú rôzne daňové buď výhody, alebo nevýhody. Ak sú zriadené mestami a obcami, majú iné možnosti oslobodenia od dane, ako keď sú zriadené vyššími územnými celkami. A tu vzniká problém. Môže ísť napríklad o divadlá alebo iné typy príspevkových organizácií, ktoré tým pádom hospodária v nerovnakých finančných ekonomických a daňových podmienkach. To znamená, že jedných zvýhodňujeme, druhých znevýhodňujeme. Ak sme neprijali jeho návrh, budeme mať možnože teraz ďalej problémy posudzovať problematiku strát príspevkových organizácií a ich ďalšieho prežitia a transformovania na rozpočtové organizácie. No čo sa môže napríklad stať s takým divadlom, ktoré bolo príspevkovou organizáciou, svoje príjmy musí daniť na rozdiel od príspevkových organizácií, ktoré boli zriadené mestami a obcami, čiže musí vynakladať ešte väčšie výdavky na dane. My sme im – a myslím si, že to bolo od roku 2003 – zaviedli povinnosť účtovať a evidovať odpisy investičného majetku, na čo sme im neposkytli finančné prostriedky, tým pádom sa môžu z hľadiska daní alebo z hľadiska odpisov dostávať do straty. Cieľ to bude asi taký, že táto príspevková organizácia v zmysle tohto zákona o rozpočtových pravidlách sa bude musieť pretransformovať na rozpočtovú organizáciu a dajme tomu nájomné alebo podnikateľské činnosti, ktorými sme ich chceli zaviazať na to, aby vykonávali tú svoju činnosť dobre aj v prospech ich cieľov, za ktoré boli založené, tak sa bude deformovať na rozpočtovú organizáciu, ktorá to bude musieť všetko potom v podstate odvádzať. To sú pragmatické problémy, ktoré vznikajú s týmto zákonom. Predpokladám, že v budúcom období sa nájde vôľa na to, aby sa tieto problémy riešili.

    Uvedeným zákonom sa zasahuje podstatným spôsobom i do peňazí verejných inštitúcií. Asi veľmi dobre viete, že súčasťou tohto zákona je aj zmena zákona o Štátnej pokladnici. Dá sa povedať, že štát chce sústreďovať a koncentrovať zdroje verejného charakteru, do ktorého v podstate v zmysle tohto zákona by mali patriť aj sociálne poisťovne a zdravotné poistenie a chce ich sústrediť v Štátnej pokladnici a narábať a hospodáriť s týmito finančnými prostriedkami. Na jednej strane z hľadiska štátu je to politika rozumná, na druhej strane z hľadiska verejných zdrojov a hospodárenia s týmito verejnými zdrojmi je to problematika, ktorá sa dá riešiť variantne a môže mať možnože aj lepší ekonomický efekt. Ak totiž vznikne v štáte, vzniká tým problém aj v Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, čo sme doteraz vedeli tlmiť inými skutočnosťami, pretože mali svoj finančný okruh relatívne samostatne uzatvorený.

    Zákon o rokovacom poriadku, ktorý je súčasťou, myslím, tohto zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, neprimerane posilňuje v § 68 postavenie ministerstva financií. Myslím, že už v predchádzajúcom období môj predrečník hovoril o všetkých týchto dôsledkoch. Ide v podstate o predkladanie nových návrhov zákona, ktoré pri svojich ekonomických, finančných a daňových dôsledkoch a dosahoch môžu mať a budú mať vplyv na štátny rozpočet. Tu ministerstvo financií nemôže byť vyššie postavené nad Národnú radu. Národná rada...

  • Reakcia z pléna.

  • Hej. Táto skutočnosť je aj v spoločnej správe, budeme ju podporovať. Národná rada je podľa môjho názoru najvyšší zákonodarný orgán, ktorý má právomoci, ale aj zodpovednosti, ktoré sú nenahraditeľného charakteru pri týchto pôsobnostiach.

    Z uvedeného dôvodu, že zákon má aj svoje pozitíva, ale má aj svoje problematické skutočnosti, ja odporučím nášmu poslaneckému klubu Smeru, aby sa zdržali pri hlasovaní.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán predseda výboru Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vo všeobecnosti povedané, tento vládny návrh zákona spĺňa všetky kritériá, ktoré tu boli postavené pred tvorbou tohto vládneho návrhu zákona a pri prerokúvaní tohto návrhu vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme sa zaoberali týmto návrhom minimálne päťkrát a hľadali sme riešenie pre problémové okruhy otázok, tak ako aj môj predrečník naznačil. Podľa môjho posúdenia v týchto vyše 60 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sú riešené všetky také problémové okruhy, s ktorými sme sa zaoberali a sme si mysleli, že je potrebné riešiť. Ale vychádzajúc z toho, že od tej doby, čo sme uzavreli rokovanie vo výbore pre financie, rozpočet a menu ako v gestorskom výbore, sme absolvovali ešte niektoré stretnutia a okrem významnejších aj stretnutie s predsedami vyšších územných celkov. A predsedovia vyšších územných celkov tlmočili stanovisko, že majú veľké problémy vo vzťahu k nimi založenými príspevkovými a rozpočtovými organizáciami, vychádzajúc z toho, že budú spadať pod správu Štátnej pokladnice.

    V tejto súvislosti sme sa dohodli a chcem predkladať v mene skupiny poslancov pozmeňujúci návrh, ktorý rieši tento problém a vyníma spod správy Štátnej pokladnice rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré sú založené vyššími územnými celkami. O tejto otázke hovoril aj pán kolega Šulaj a tento môj návrh sčasti reaguje aj na ten problém, čo on vyzdvihol.

    Teda v čl. II v bode 2 v § 2 ods. 2 vypustiť „písmená j) a k)“ a „písmeno l)“ označiť ako „písmeno j)“. Takto vynímame spod správy Štátnej pokladnice rozpočtové a príspevkové organizácie založené vyššími územnými celkami.

    Na túto zmenu, ak ju prijmeme, bude reagovať bod 2, 4, 5 a 6 môjho pozmeňujúceho návrhu, ktoré znejú:

    V čl. II v bode 1 v § 2 ods. 2 v novooznačenom písm. j), v doterajšom bode l, nahradiť slová „písmená a) až k)“ slovami „písmená a) až i)“. Teda vypadli príspevkové a rozpočtové organizácie založené vyššími územnými celkami.

    Bod 4. V čl. II doterajší bod 7 vládneho návrhu nahradiť týmto novým znením: V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová „vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas“ a slová „rozpočtovej kapitoly Štátny dlh“ a za slovami „pokladničná správa“ sa vypúšťa čiarka a slová „rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom.“

    Návrh pod bodom 5. V čl. II za doterajší bod 9 vládneho návrhu vložiť nové body tohto znenia:

    Bod 10. V § 9 ods. 1 sa za slová „Slovenskej republiky“ vkladá čiarka a slová „vyšší územný celok“.

    11. V § 9 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou vyššieho územného celku, ktorý predloží rozpočet klienta do konca januára príslušného rozpočtového roka“.

    A posledná zmena, ktorá súvisí s prvým bodom, o ktorom som hovoril, je v čl. II za doterajší bod 17 vládneho návrhu navrhujeme doplniť nový bod tohto znenia: V § 23a ods. 2 sa za slovom „škola“ vypúšťa čiarka a slová „príspevková organizácia vyššieho územného celku“.

    To je ten komplex návrhov, ktorý súvisí s tým prvým bodom.

    Ďalším problémovým okruhom je vzťah Štátnej pokladnice k Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu. Vychádzajúc z toho, že samostatné kapitoly štátneho rozpočtu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie boli zrušené zákonom č. 442/2003 Z. z., vzhľadom na to, že tieto verejnoprávne inštitúcie sú dosiaľ vymedzené ako klienti Štátnej pokladnice, vzniká problém s dôsledným uplatňovaním príslušných ustanovení zákona o Štátnej pokladnici. Takýto legislatívny nesúlad spôsobuje Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorého má Slovenský rozhlas a Slovenská televízia čerpať schválené finančné prostriedky na rok 2004, značné komplikácie a práve preto teraz predkladám návrh, ktorý rieši tento problém.

    V bode 2 našich pozmeňujúcich návrhov, v čl. II v bode 1 v § 2 ods. 2 v novooznačenom písmene j), v doterajšom písmene... Pardon, pod bodom č. 3 v čl. II ods. 2 za bod 6 vládneho návrhu vložiť nové body 7 a 8 tohto znenia: v § 6 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu“ a v bode 8 v § 7 ods. 4 písm. b) znie: „Vyšší územný celok je transfer zo štátneho rozpočtu.“

    To sú tie dva okruhy problémov, o ktorých som hovoril. S touto mojou iniciatívou súvisí aj zmena hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú zapracované do spoločnej správy. Tak vynímam na osobitné hlasovanie body 43, 44, 45 a 48, ktoré sčasti riešia tento problém, ale nie dokonale. Gestorský výbor ich odporúča schváliť, ale potom vás žiadam, aby ste neschvaľovali tieto body, ale schválili pozmeňujúci návrh, ktorý som vám teraz predložil v mene 18 poslancov Národnej rady.

    Ďakujem vám pekne.

  • Pán predseda bol posledný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády a minister financií sa chce k rozprave vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr k návrhu cteného pána poslanca Mikloška, ktorý navrhol, aby ak rozpočet nie je schválený, štátny rozpočet, tak sa postupuje v provizóriu, tak sa má podľa jeho návrhu v provizóriu postupovať nie podľa vládneho návrhu zákona o rozpočte, ale podľa schváleného štátneho rozpočtu za predchádzajúci rok. A povedal, že to bolo zavedené za vlády HZDS a prirovnával tu dokonca takýto spôsob k ríšskemu snemu a k slovenskému štátu. Musím povedať, že to bolo značne jednostranné a nie, no, nazvem to, nie úplné vykreslenie toho, ako sa fakty naozaj majú.

    Po prvé, tento princíp nebol schválený v roku 1995 a nebol schválený vládou HZDS, ale tento princíp tu platil odjakživa. Tento princíp platí, nemám presný prehľad, či vo všetkých, ale som si istý, že takmer vo všetkých členských krajinách Európskej únie, teda nie je absolútne nedemokratický, pretože potom by museli byť takmer všetky krajiny, možno všetky, nemám presný prehľad, členské krajiny Európskej únie nedemokratické. Ten princíp je preto navrhnutý všade alebo takmer všade a platí, že tie rozpočty sa menia a u nás v našich podmienkach alebo v podmienkach takmer všetkých krajín sa menia podmienky v jednotlivých rokoch a rozpočty napríklad narastajú. Čiže chcem upozorniť na to, že ak bude schválený tento návrh, dôjde po prvé k pomerne veľkým zmätkom od začiatku roka. K veľkému náporu aj na ministerstvo financií, ale aj na rezortné ministerstvá. Dôjde k veľkému nedostatku zdrojov. Toto platí vždy v každej krajine. My sme ešte v špecifickej situácii, že rok 2005 bude prvým rokom, keď budeme počas celého roka členskou krajinou Európskej únie, kým v roku 2004 sme boli členskou krajinou len od 1. 5. tohto roka. Inými slovami, ten nárast zdrojov aj z titulu toho, že budeme viac čerpať z EÚ, podľa návrhu štátneho rozpočtu je výrazný oproti schválenému rozpočtu na rok 2004. Nárast verejných zdrojov, celkových verejných zdrojov v roku 2005 oproti roku 2004 je 10,7 %.

    Teda chcem len upozorniť na to, že ak tento návrh prejde – a ešte by som však rád povedal, že z vystúpenia pána poslanca Mikloška ako keby vyplývala obava, akoby bol vedený, zrejme je vedený obavou, že vláde môže byť jedno, alebo nakoniec vyslovil sa verejne aj v médiách, že možno niektorým stranám v koalícii je jedno, či rozpočet schválený bude, alebo nie, lebo však sa pôjde ľahko podľa provizória. Chcem povedať, že som posledný, ktorý by chcel provizórium, ísť podľa neho. Aj za SDKÚ môžem jednoznačne povedať, že nechceme v žiadnom prípade provizórium. Fungovanie každého štátu podľa provizória je veľmi ošemetná vec, má to obrovské negatívne priame aj nepriame náklady. Pozícia Slovenska z hľadiska ratingu, z hľadiska hodnotenia medzinárodnými finančnými trhmi, ktoré nám nemôžu byť jedno, pretože práve tieto trhy, ich postoj, ich dôvera k slovenskej ekonomike určujú napríklad úrokové sadzby na trhu. Určujú to, za čo si štát požičiava, ale za čo si požičiavajú aj slovenské podnikateľské subjekty. Ak by sme neboli schopní schváliť rozpočet, išli do provizória, tak by sme platili obrovské priame a nepriame škody aj my ako štát a štátny rozpočet cez dlhovú službu, ale aj slovenské podnikateľské subjekty.

    Čiže toto naozaj nikto nechce. A naozaj hovorím úplne vážne a úprimne, že som posledný, ktorý by chcel, aby provizórium bolo.

    A to, k čomu dôjde, upozorňujem na to, že keď tento pozmeňujúci návrh bude schválený, pre mňa to nebude, samozrejme, znamenať dôvod, aby som ten zákon stiahol, pretože – ako aj povedal pán poslanec Šulaj – naozaj je dôležitý. Je dôležitý aj z hľadiska vstupu do EÚ. Je tam veľa iných ustanovení, budeme to musieť rešpektovať. Len chcem upozorniť, ak to bude schválené, že po Novom roku vzniknú obrovské zmätky. Vznikne aj časový nesúlad medzi potrebou peňazí a ich čerpaním, a to z toho dôvodu, že vzniknú organizačné a administratívne zmätky, ale aj z toho dôvodu, že budeme môcť použiť menej peňazí, ako je v schválenom vládnom návrhu štátneho rozpočtu.

    Z hľadiska verejných financií by som možno mohol byť aj rád v istom zmysle, lebo vyčerpáme menej. Keď bude to provizórium, keby teoreticky platilo a išlo by sa podľa návrhu, ktorý predložil pán poslanec a fungovalo by sa dajme tomu tri mesiace, tak čerpanie verejných výdavkov bude menšie, ako by bolo, keby sa išlo podľa vládneho návrhu.

    Takže ak by ten návrh prešiel, upozorňujem na to, že vyvolá vážne problémy a že vyvolá aj nespokojnosť rezortov, pretože budú mať menej peňazí, akoby mohli mať, ak by takýto návrh schválený nebol. Ale, samozrejme, výsledok budem rešpektovať.

    Čo sa týka pána poslanca Šulaja. Ďakujem mu za podporu zákona. Vlastne mnohé veci, ku ktorým sa vyjadroval vecne, sú veci, ktoré rieši spoločná správa. A sú tam isté zmeny oproti tomu, čo bolo vo vládnom návrhu zákona. Napríklad, čo sa týka rozpočtových kapitol alebo aj čo sa týka tej pozície ministerstva financií. Ja akceptujem a odporúčam na schválenie tie pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť. Takže tým, myslím si, sú tieto problémy vyriešené.

    Len by som chcel upozorniť na jednu vec a to je otázka pôsobnosti ministerstva financií. My sme navrhovali, aby sa ministerstvo financií muselo vyjadrovať, len vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zakladajú nároky na štátny rozpočet. Myslím si, že vecne je to správne a je to potrebné, pretože sa stávalo v minulosti a stáva sa, že boli schválené pozmeňujúce návrhy, ktoré mali enormné dôsledky na štátny rozpočet takým spôsobom, že vláda ani ministerstvo financií o tom dokonca ani nevedelo. Ako príklad môžem použiť zmenu hodnostných príplatkov pre policajtov, kde dôsledky boli 2,5 miliardy korún. A ani poslanci, predpokladám, mnohí nevedeli, že tento návrh, ak bude schválený, bude mať takéto dôsledky. Čiže my sa len chceme vyhnúť tomu, aby poslanci, alebo chceme zabezpečiť, aby poslanci rozhodovali s čo najväčším množstvom informácií aj o týchto veciach.

    Ale akceptujem to vyňatie z tohto zákona, tak ako je navrhnuté v spoločnej správe, ale budeme odporúčať potom v zákone o rokovacom poriadku iné ustanovenie, mäkšie, ale také, ktoré by zabezpečovalo túto informovanosť poslancov a vlády o týchto návrhoch.

    Ďakujem aj za podporu toho zákona, aj keď zdržanie sa, pán poslanec, z hľadiska podpory je, samozrejme, to isté ako hlasovanie proti. Ale ako politicky signál to chápem a za tú podporu ďakujem.

    A čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Farkasa, chcem ich plne podporiť. Boli pripravené aj v súčinnosti s nami a sú výsledkom dohody s vyššími územnými celkami ohľadom ich zapojenia a ich rozpočtových a príspevkových organizácií do Štátnej pokladnice.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, v rozprave boli otvorené také otázky, ktoré majú priamy vzťah k rozpočtovému provizóriu alebo určitého stanoviska vo vzťahu k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k rozpočtu, ktoré sú predložené či vo výboroch, alebo v pléne Národnej rady. Obidve otázky boli veľmi bohato diskutované a otvorené aj pri rokovaniach gestorského výboru, ale vzhľadom na to, že ide o veľmi vážne okruhy problémov, sme si volili inú cestu. Cestu, ktorá hľadí dopredu a nie dozadu. A vychádzajúc z toho, tak ako to už bolo povedané, sme pripravili ako skupina poslancov dva návrhy, ktoré riešia tento problém v poslaneckom alebo v návrhu skupiny poslancov, ktorý novelizuje náš rokovací poriadok.

    Tá prvá otázka bude riešená tým, že navrhujeme v našom rokovacom poriadku prijať ustanovenie, že v prípade, keď vládny návrh zákona o štátnom rozpočte nezíska potrebnú väčšinu v parlamente do konca júna, tak v tom prípade predseda Národnej rady zvolá rokovanie Národnej rady s jediným bodom programu a to je vyslovenie dôvery alebo nedôvery vláde Slovenskej republiky. To je k problému, čo otvoril pán kolega Mikloško a podľa nášho názoru takéto riešenie vždy vytvorí priestor na efektívne fungovanie hospodárstva, tak ako aj celej spoločnosti.

    A druhý okruh problémov vo vzťahu k stanovisku ministerstva financií alebo k vzťahu jednotlivých pozmeňujúcich návrhov k rozpočtu daného roka chceme zakotviť do nášho rokovacieho poriadku aj ustanovenie, ktoré bude hovoriť o tom, že každý pozmeňujúci návrh, či v pléne Národnej rady, alebo vo výboroch, bude musieť obsahovať aj informáciu o vzťahu, o dosahu návrhu na štátny rozpočet.

    Ja si myslím, že tieto návrhy získajú vašu podporu. A podľa môjho posúdenia sú dobré a efektívne. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby uviedol ďalšie návrhy zákonov, tak ako som spomenul na začiatku bloku prerokúvania návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády ste vy, pán podpredseda a minister financií.

    Poprosil by som vás, keby ste zhrnuli trošku predkladaný nový systém fiškálnej decentralizácie a potom postupne by sme prerokúvali jednotlivé návrhy v poradí tak, ako sú uvedené v programe.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám tri vládne návrhy zákonov, ktoré spolu tvoria systém tzv. fiškálnej decentralizácie, ktorý tvorí významnú, jednu zo záverečných súčastí celkovej reformy verejnej správy, ktorá sa na Slovensku v priebehu posledných 15 rokov od novembra 1989 uskutočnila.

    Fiškálna decentralizácia významným spôsobom posilní právomoci, zodpovednosť, kompetencie, ale aj vlastné zdroje územných samospráv, teda miestnych a regionálnych samospráv. Dá im oveľa väčšiu istotu, oveľa väčšiu mieru predvídateľnosti ich budúcich príjmov, dá im však aj väčšie právomoci, ale dá im aj väčšiu zodpovednosť. Zodpovednosť z hľadiska určovania miestnej a regionálnej politiky a zodpovedania sa za svoje rozhodnutia svojim voličom.

    Fiškálna decentralizácia je postavená najmä na tom, že určuje zákonom podiel na výnose jednej z daní – dani z príjmov fyzických osôb. Bude to určené priamo v zákone podielom, ktorý pôjde do obcí, a podielom, ktorý pôjde do vyšších územných celkov, pričom ide o takú daň, ktorá veľmi dynamicky rastie a ktorá má všetky predpoklady, aby dynamicky narastala aj v budúcom období. Pretože očakávame aj vďaka reformám, ktoré sa urobili a robia na Slovensku, aj vďaka vstupu do Európskej únie rýchly udržateľný ekonomický rast a ešte rýchlejší rast nominálnych miezd, aj rýchly rast reálnych miezd.

    Chcel by som povedať, že tie rokovania boli obťažné. Príprava týchto zákonov začala už pred rokom. Prebiehala v pracovných skupinách a prebiehala aj v úzkej súčinnosti so ZMOS-om, s predstaviteľmi vyšších územných celkov. Chcel by som veľmi oceniť a poďakovať za spoluprácu ZMOS-u aj predstaviteľom vyšších územných celkov. A výsledkom toho, že tá spolupráca bola dobrá, je skutočnosť, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu. Podarilo sa nám dosiahnuť dohodu na tom, čo je dnes predložené tu ako vládny návrh. A ďalšie dohody sú zakomponované potom v návrhoch gestorských výborov a prípadne niektoré posledné boli ešte dodiskutované v posledných dňoch a hodinách a budú predložené ako pozmeňujúce návrhy.

    Čiže to podstatné na tých zákonoch je, že zvýšia vlastné príjmy. Ten odhad na rok 2006 je, že tie príjmy by mohli byť vyššie až o takmer 2 miliardy a v roku 2007 až o takmer 4 miliardy oproti tomu, keby sa systém nemenil a keby sa len valorizoval objem prostriedkov, ktorý ide do samospráv dnes.

    Ďalšia významná zmena je v tom, že sa výrazne rozširuje okruh originálnych kompetencií, o ktorých budú môcť rozhodovať samosprávy samy a kde budú môcť robiť svoju vlastnú autonómnu politiku.

    Ďalším významným princípom tejto reformy, tejto fiškálnej decentralizácie je, že sa uvoľňujú obmedzenia, ktoré boli pri miestnych daniach, teda pri tých daniach, kde samotnými správcami tejto dane sú jednotlivé samosprávy. Tými najdôležitejšími vecami, na ktorých sme sa dohodli pri diskusiách s predstaviteľmi samospráv, bola skutočnosť, že sa chápu príjmy z dane z príjmu fyzických osôb ako vlastné príjmy obcí a miest.

    Ďalej sa nám podarilo dohodnúť, že na rok 2005 je tá suma, ktorá by mala prísť do samospráv cez podiel z dane príjmov fyzických osôb, je garantovaná vládou. Ak by ten vývoj bol horší, ako predpokladáme, tak tá suma v hodnote 33 418 mil. korún by bola garantovaná. Ak ten vývoj bude lepší, tak väčší objem zdrojov bude príjmom miestnych samospráv.

    Čiže toľko k celkovej filozofii fiškálnej decentralizácie. A chcel by som ešte raz oceniť tú spoluprácu a požiadať poslancov, aby tieto zákony, tento balík zákonov bol schválený. Pričom ešte je dôležité asi povedať, že ony sú navzájom veľmi úzko prepojené, že zmeny, ktoré by šli nad rámec toho, na čom sa podarilo dosiahnuť dohodu, by mohli znamenať znemožnenie schválenia týchto zákonov práve kvôli vzájomnej previazanosti týchto jednotlivých zákonov aj kvôli previazanosti na štátny rozpočet a na verejné financie.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz vás poprosím, keby ste uviedli prvý zo zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 725,

    návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona upravuje rozpočtové určenie, termíny poukazovania, spôsob rozdeľovania a poukazovanie výnosu dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane vyberanej zrážkou. Oproti doterajšiemu spôsobu určenia podielových daní zákon určuje ako podielovú daň z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou v zmysle zákona č. 595/2003 o dani z príjmov.

    Návrh zákona stanovuje delenie danie medzi obce a vyššie územné celky v konkrétnych pomeroch, pričom zostávajúca časť ostáva príjmom štátneho rozpočtu. Zákon splnomocňuje vládu Slovenskej republiky na ustanovenie nariadenia, ktorého súčasťou budú kritériá, na základe ktorých budú daňové úrady prerozdeľovať výnos vybranej dane jednotlivým obciam a vyšším územným celkom. Za účelom plynulého prechodu financovania obcí a vyšších územných celkov na nový systém je potrebné v zákone riešiť nedostatok daňových príjmov územnej samosprávy v mesiaci január, na čo sa navrhuje prechodné obdobie, podľa ktorého sa poskytnú obciam a vyšším územným celkom preddavky na výnose dane vo výške 1/12 rozpočtovaného výnosu na rok 2005.

    Vzhľadom na to, že fiškálna decentralizácia je komplikovaný proces, je pravdepodobné, že na základe reálneho vývoja demografických ukazovateľov, resp. vývoja potrieb samospráv bude potrebné prerozdeľovacie ukazovatele postupne dolaďovať. Preto považujeme navrhované riešenie spôsobu rozdelenia výnosu dane prostredníctvom nariadenia vlády za efektívnejšie, pričom sme však dospeli k dohode, že by to bolo na prechodné obdobie a že potom by sa aj tieto veci stanovili zákonom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v medziobdobí od schválenia návrhu zákona v prvom čítaní do začiatku tejto chôdze ministerstvo financií malo viaceré rokovania so Združením miest obcí Slovenska a so zástupcami vyšších územných celkov, ako aj s predstaviteľmi, poslancami parlamentu a predstaviteľmi výborov na to, aby sa vzájomné postoje zblížili a aby sa dohodli ešte úpravy, ktoré nebudú mať negatívny dosah na verejné financie, ale vyjdú v ústrety požiadavkám. V tomto období územná samospráva uskutočnila dohadovacie konanie aj s ministerstvom školstva, pričom do tohto procesu aktívne vstupovalo ministerstvo financií. Bolo dohodnuté so ZMOS-om akceptovanie niektorých ďalších požiadaviek na objem zdrojov, ktoré sa premietli potom aj do vládneho návrhu štátneho rozpočtu, resp. do návrhu ministerstva financií na štátny rozpočet na budúci rok. Dôsledkom týchto rokovaní je definitívne upresnenie objemu prostriedkov a ich štruktúra v rozdelení medzi obce a vyššie územné celky podľa jednotlivých smerov ich použitia. V rámci tvorby návrhu rozpočtu verejnej správy boli upresnené aj hodnoty ďalších príjmov a v tom aj objem dane z príjmov fyzických osôb, ktorý je predmetom fiškálnej decentralizácie.

    Tieto všetky faktory tvoria základ pre upresnenie základných prerozdeľovacích pomerov, uvedených v § 2 a v § 3 zákona, a súčasne majú aj vplyv na váhy jednotlivých kritérií, ako aj na koeficienty medzi jednotlivými vyššími územnými celkami.

    K predloženému návrhu uplatnili poslanci viaceré pripomienky. Pripomienky ZMOS-u, ktoré mali zásadný charakter, boli predmetom spoločných rokovaní a výsledky týchto rokovaní na základe vzájomnej dohody sú premietnuté v pozmeňujúcich návrhoch, o ktorých budete hlasovať. To kľúčové pri tomto zákone, čo by som chcel zdôrazniť, je, že je garantovaný ten objem zdrojov vo výške 33 418 078-tisíc korún pre miestne a regionálne samosprávy a táto suma je potom premietnutá do relatívnych podielov na dani z príjmov fyzických osôb pre obce a mestá.

    Musím s plnou vážnosťou povedať, že akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré by boli schválené a išli by nad rámec tejto sumy a potom teda aj nad rámec tých relatívnych podielov, by som nemohol akceptovať, pretože by narušili verejné financie a toto by bol dôvod, prečo by som tento zákon musel stiahnuť. Nepredpokladám to, keďže došlo k dohode aj s predstaviteľmi miestnych a regionálnych samospráv aj na tej celkovej sume a mechanizme, jej dorovnania v prípade nižšieho výnosu, ale považoval som za potrebné to uviesť a zdôrazniť.

    Pán predseda, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    Poprosím pána poslanca Horáka, ktorého poveril gestorský výbor, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 725) v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1017 z 18. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 725) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu tiež neprijal platné uznesenie.

    Z uznesení výborov vyplynulo celkom 17 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých v spoločnej správe sa odporúča č. 1 až 16 schváliť a pozmeňujúci návrh č. 17 neschváliť. V tejto súvislosti, alebo dočítam najprv správu.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Táto správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 448 zo 7. septembra 2004. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy. To je spoločná správa.

    Chcel by som informovať, vážení kolegovia, že i po prijatí spoločnej správy prebiehali intenzívne rokovania, tak ako tu hovoril pán podpredseda vlády, na základe ktorých došlo k spoločnej dohode a bude podaný jeden pozmeňujúci návrh, ktorý zlepšuje návrh zákona a zároveň má výrazný vplyv aj potom na hlasovanie o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy. Pri hlasovaní vás potom budem o tom podrobne informovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že písomne som do rozpravy dostal tri prihlášky. Za poslanecké kluby pán poslanec Šulaj – strana Smer, Mikuš – SDKÚ a ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Čaplovič.

    Nech sa páči, pán poslanec Igor Šulaj.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som najprv podal globálne stanovisko politickej strany Smer k fiskálnej decentralizácii.

    Problémom pri fiskálnej decentralizácii, tak ako momentálne prerokúvame jednotlivé zákony, nie je cieľ fiskálnej decentralizácie vytvorenie stabilného financovania územnej samosprávy a v rámci neho presného stanovenia finančných podmienok, prechod územnej samosprávy, ale v kritériách, ktorými vymedzíme rozsah a spôsob prerozdeľovania uvedených finančných prostriedkov. Po fiskálnej decentralizácii sme volali už v predchádzajúcom období, už v minulosti, keď sa kreoval štátny rozpočet, sme hovorili, že je to jedna z možností, ako ušetriť finančné prostriedky štátu a daňových poplatníkov.

    Ak hovoríme o jednotlivých kritériách, je potrebné sa pozastaviť nad niektorými problémami. Podľa môjho názoru ku každému zákonu, ktorý vytvára systém rozdeľovania finančných prostriedkov, by mala byť aj analýza súčasného stavu so zameraním na ciele, ku ktorým sa chceme dopracovať, problémy, ktoré chceme vyriešiť. Napríklad takáto analýza úplne absentuje aj pri prvom zákone, ktorý momentálne prerokúvame, a absentuje aj pri zákone o prerozdeľovaní dane z príjmov fyzických osôb. Včera sme prerokúvali správu o sociálno-ekonomických dopadoch na jednotlivé regióny. Myslím si, že tá mala byť v podobe vládneho návrhu alebo v podobe vládneho dokumentu východiskovým dokumentom k týmto jednotlivým zákonom.

    Konečným cieľom vyplývajúcim z uvedených zákonov by malo byť nové ekonomicky spravodlivejšie a efektívnejšie stanovenie finančných prostriedkov pre mestá a obce, ako aj vyššie územné celky. To znamená, že uvedenými zákonmi prerokúvame rozpočty miest a obcí, ako aj vyšších územných celkov. Prerokúvame teda časť verejného rozpočtu, či si to Národná rada a jej poslanci uvedomujú, alebo nie. Ak prerokúvame regionálny rozpočet bez konkrétnych rozpočtových finančných dosahov na jednotlivé veľkostné typy miest a obcí, napríklad tak, ako sú stanovené podľa počtu obyvateľov v nariadení vlády, alebo na jednotlivé regióny zastupované vyššími územnými celkami, tak to riešenie je veľmi problematické a minimálne v rozpore so zdravou logikou a legislatívou týkajúcou sa predkladania zákonov.

    Dovolím si povedať a konštatovať, že momentálne ani pre mňa ako pre poslanca nie sú jasné rozpočtové dosahy, ktoré vyplývajú z týchto zákonov podľa možnože súčasne platnej metodiky, ktoré dohodlo ministerstvo financií či už so ZMOS-om, alebo s vyššími územnými celkami, alebo je otázka, či ich vôbec dohodlo, alebo nedohodlo.

    Keď sme prerokúvali niektoré zákony v našom finančnom a rozpočtovom výbore, ktorý je gestorský výbor, opýtal som sa, či je niekto zo zástupcov vyšších územných celkov na tomto rokovaní. Bol som prekvapený, že nikto, a teda chápem ich iniciatívu dosť problematicky. Možnože to bol ich vlastný stav, že nechceli prerokúvať tieto zákony s opozičnými politikmi, možnože si mysleli, že vyjednajú všetky dôsledky, rozpočtové dosahy s ministerstvom financií. V každom prípade si myslím, že tento stav nie je normálny a je prinajmenšom na zamyslenie.

    Ak chce štát vytvoriť tlak na menšie obce a chce, aby dochádzalo k centralizácii potrieb v rámci viacerých obcí a tým i efektívnejšieho využívania finančných prostriedkov, je potrebné stanoviť, akých veľkostných typov obcí sa to týka a aký majú časovo ohraničený transformačný proces na centralizáciu činností. V opačnom prípade budú mať malé obce, najmä do 2-tisíc obyvateľov, budú postavené od 1. 1. 2005 pred finančné problémy existenčného charakteru.

    Ak teda mne nie je jasný finančný a ekonomický dosah na malé obce, ktorý mal byť vypočítaný tým, koľko napr. finančných prostriedkov dostávajú malé obce v súčasnom období, koľko finančných prostriedkov dostanú od 1. 1. 2005, bude to súvisieť s ich možnosťami krytia originálnych a prenesených pôsobností na ich život, ak to nie je jasné mne, pýtam sa: Ako to môže byť jasné starostovi obce, ktorý má 2-tisíc obyvateľov v obci? Pýtam sa: Ak následne vyjde tento zákon a bude publikované nariadenie dajme tomu v mesiaci december, je ekonomicky v reálnom čase schopné Slovensko prispôsobiť všetky malé obce týmto tvrdým ekonomickým podmienkam? My sme ich hodili do vody a nedali sme im ani prechodné obdobie na to, aby sa k uvedenej problematike mohli v období dajme tomu polroka alebo rok pripraviť.

    Ak chce štát vytvoriť tlak na väčšie mestá, ako napr. Bratislava a Košice, alebo krajské mestá, je potrebné, aby stanovil aj spôsob financovania takých základných činností, ako je napr. mestská doprava. V opačnom prípade budú musieť tieto mestá podstatne zvýšiť daň z nehnuteľností, pretože iné reálne príjmy nebudú mať. Táto daň však bude ovplyvnená ekonomickou silou a schopnosťou občana platiť dane. Vy veľmi dobre viete, že keď sme prijímali štátny rozpočet, jasne sme definovali aj samostatné finančné prostriedky na mestskú dopravu vytypovaných miest a obcí, pretože tieto veľké mestá a obce mali veľké finančné výdavky s mestskou dopravou. Ak teraz momentálne stanovíme len jeden princíp a zase im nedáme prechodné obdobie, budú musieť načrieť len do svojich vlastných príjmov, ktoré budú kreované z miestnych daní, pretože štát im vymedzí obmedzený balík finančných prostriedkov. Je ešte raz namieste otázka, či občania tohto štátu budú vedieť uniesť 29-percentné zvýšenie dane z nehnuteľností.

    Na Slovensku je to teda po prvýkrát, že prerokúvame rozpočet bez rozpočtu – ale to sú už také detaily. Už v minulom období pri kreovaní štátneho rozpočtu 2004 vznikol problém spôsobu rozdeľovania podielových daní. Asi sa pamätáte, že na túto tému vystupovali aj poslanci za politickú stranu Smer, konkrétne aj ja. Vtedy vznikol ten problém z toho dôvodu, že sme nesprávne stanovili kritériá na prerozdeľovanie miestnych a podielových daní. Ak ich teraz nesprávne stanovíme, podobný politický tlak príde aj v ďalšom období, preto sa snažme nájsť konsenzus na to, aby tieto dane boli rozdelené správne a aby boli rozdelené spravodlivo.

    Ak budeme definovať rozpočtové dôsledky len v nariadení vlády, ktoré sa mení každý druhý týždeň alebo každý druhý deň, by som povedal, potom bude musieť vláda znášať aj všetky dosahy, ktoré súvisia s touto politikou. Myslím si však, že tu sa berie veľká právomoc Národnej rady, ktorá je neodnímateľná a ktorá, si myslím, patrí do tejto miestnosti. My by sme mali rozhodovať o tom, koľko finančných prostriedkov alebo akým spôsobom budú prerozdelené na mestá a obce, pretože my v konečnom dôsledku znášame všetky politické dosahy zo správneho alebo nesprávneho prerozdeľovania daní.

    Kritériá fiškálnej decentralizácie. Kritérium súvisiace s vymedzením daní pre potreby územnej samosprávy. Osobne si myslím, že bolo by lepšie, keby sme zvolili portfóliový systém pri vymedzení daní pre účely územnej samosprávy. Prečo? My rozdeľujeme v podstate len dva typy dane: daň z príjmu fyzických osôb bez zrážkovej dane, ktorá sa prerozdeľuje na obce a na samosprávu, a prerozdeľujeme cestnú daň, ktorá bude výnosom vyššieho územného celku. Zasiahli sme do vlastných príjmov a do štruktúry vlastných príjmov miest, obcí a vyšších územných celkov, ktoré boli definované do roku 2004, a obmedzujeme ich. Ak si zoberiete štruktúru týchto príjmov, sú úplne odlišné od navrhovaného spôsobu. My sme zúžili vlastné príjmy miest a obcí.

    Čo sa tým môže stať? Daň z príjmov fyzických osôb bude, ako aj ostatné dane, politicky vždy napádaná, a to z toho dôvodu, že tak opozícia, ako koalícia má odlišný názor na uvedenú daň. Čo to znamená? Ak teoreticky by došlo k zníženiu sadzby dane na 15 % alebo ak by sme do dane z príjmu dali iné výdavkové položky, alebo ak by sme zaviedli skutočnosti, ktoré by súviseli s oslobodením daní, bude to mať veľký vplyv na prínos tejto dane do štátneho rozpočtu, na jej objem a následne na prerozdeľovanie tejto dane. Preto si osobne myslím, že lepší spôsob je taký, aby sme, tak napr. ako v Českej republike, zaviedli portfóliový systém, napr. tam majú 3 % dane z pridanej hodnoty aj z iných daní. Je totiž menšia pravdepodobnosť, že opozícii sa podarí ovplyvniť či už správnym, alebo iným spôsobom všetky dane. Možnože jedna daň prejde, ako je daň z príjmových osôb, ale asi nemôžeme komplexne zmeniť celkový systém daní, pretože na tom celkovom komplexnom systéme daní je predsa postavená vládna politika a programové vyhlásenie vlády.

    Kritérium stanovenia vlastných príjmov. Veľa sa o ňom hovorilo a sú na to rôzne názory. Možnože niekto z vás si povie, že je to teória, ktorá nemá svoje opodstatnenie. Je otázka, či mestá, obce a územná samospráva budú mať vlastné príjmy, alebo tieto príjmy budú tiecť cez štátny rozpočet a kvázi ako vlastné príjmy sa budú dostávať do finančných zdrojov miest, obcí a vyšších územných celkov. Je medzi tým set sakramentský rozdiel! Buď je niečo vlastné, a teda je to moje a môžem o tom rozhodovať aj na svojom účte a môžem vytvárať kontrolné mechanizmy a pravidlá, ako to použijem, alebo to nie je môj vlastný príjem a vtedy štát môže rozhodovať o tom, ako ma bude kontrolovať, aké budú finančné toky, aké budú sankcie za to, keď niečo nedodržím.

    Kritérium súvisiace so základňou jednotlivých typov daní. Ja hovorím, že momentálne okrem dane z príjmov fyzických osôb, ktorých kritériá stanovuje štát, pretože poslanci Národnej rady rozhodujú o tom, aká bude vysoká daň, aká bude sadzba, územná samospráva môže cez miestne dane len rozhodovať o daniach nákladového typu. To podľa mňa nie je veľmi dobrá metodika. Dane nákladového typu sú daň z nehnuteľností a všetky tie ostatné dane, ktoré v podstate máme v novele zákona, predovšetkým je to tá daň z nehnuteľností. Ak bude vytvorený tlak len na daň z nehnuteľností, nebudú populárni starostovia obcí, pretože budú zdvíhať nákladové položky pri podnikateľskej sfére, ale budú zdvíhať aj výdavky, ktoré budú musieť zaplatiť obyvatelia za tejto dane.

    Je namieste otázka, či by sme nemali do fiskálnej decentralizácie dostať aj problematiku ostatných daní dôchodkového charakteru, napr. časti dane z príjmu právnických osôb. Prečo by časť dane z príjmu právnických osôb tých, ktorí napr. podnikajú na území daného regiónu alebo daného mesta, nemohla takisto tiecť do príjmov miest a obcí? Veď na tomto by mali byť starostovia obcí, šéfovia vyšších územných celkov aj hmotne zainteresovaní, ak tu vznikne podnik, len neodlievajme im kapitál cez nákladové typy daní, ale ak im vytvorím položku, že mám nižšie nákladové dane, môže sa to objaviť vo väčšom zisku, ktorý sa spätne môže vrátiť do rozpočtu obcí alebo vyšších územných celkov.

    Ak hovoríme o jednotlivých dosahoch daní a celkového systému, ešte raz by som chcel upozorniť na to, že momentálne nielen pre mestá a pre obce, ale ani pre vyššie územné celky nemáme jasne stanovené ekonomické dosahy na jednotlivé regióny. Ak si to uvedomíme, že je tu 8 veľkých regiónov a poslanci Národnej rady, keď schválime tento zákon, nebudú vedieť povedať, aké finančné zdroje prídu napr. do Banskobystrického, Košického alebo Prešovského kraja, tak to bude príliš zvláštne.

    Mne včera telefonovali poslanci zastupiteľstva z Banskej Bystrice a pýtali sa ma, koľko finančných prostriedkov dostane Banská Bystrica. Ja som im povedal, viete čo, podľa nariadenia by ste mali dostať toľko, ale koeficienty sme ešte medzitým zmenili, však tie sa menia, a ja hovorím a teraz ste sa asi dohodli s pánom ministrom alebo nedohodli s pánom ministrom na novom koeficiente. Takže keď my schválime tieto zákony, tak ja vám nebudem vedieť povedať, koľko finančných prostriedkov dostane Banskobystrický kraj.

    Myslím si, že do úvahy by sme mali brať aj kritérium ekonomickej sily jednotlivých regiónov. Vládne návrhy fiskálnej decentralizácie vychádzajú z toho, že všetky regióny sú si rovnaké a rovné, možnože rovné ako rovná daň. Myslím si, že existujú ekonomické, sociálne rozdiely medzi regiónmi a tieto mala postihnúť aj fiskálna decentralizácia.

    Mohol by som hovoriť aj o ďalších kritériách, ale možnože sa k nim ešte dostanem potom pri ďalších zákonoch, pretože tu ide o miliardy, takže asi nemá význam o tom hovoriť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pardon, chcel by som ešte jeden pozmeňujúci návrh, aby to bolo kompletné. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V čl. I § 4 ods. 1 odporúčame, aby bolo nové navrhované znenie tohto paragrafu. Teda pôvodné znenie paragrafu tak, ak pôvodné znenie článku a § 4 chceme, aby sa úplne vypustilo a novonavrhované znenie by znelo takto: „Výnos dane podľa § 2 a 3 rozdeľuje a poukazuje obciam a vyšším územným celkom daňový úrad podľa kritérií, ktoré sa stanoví samostatným zákonom; samostatným zákonom sa ustanoví aj spôsob rozdeľovania a poukazovania tohto výnosu dane. Návrhy zmien kritérií termínov poukazovania a spôsobu rozdeľovania a poukazovania výnosu dane podľa § 2 a 3 sa prerokúvajú s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.“

    To znamená, že hovorím o tej jednej základnej problematickej veci, ktorá tu momentálne je, že nariadením vlády rozdeľujeme finančné prostriedky alebo spravili sme spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov, ktoré by mali byť v právomoci Národnej rady. Viem, že tento pozmeňujúci návrh môže mať rôzne dosahy ekonomického, rozpočtového, finančného charakteru. Ja však predpokladám, že v Národnej rade nakoniec zvíťazí zdravý rozum a že Národná rada, aj keby bol tento pozmeňujúci návrh prijatý, by vedela v krátkom čase kreovať tieto podmienky v stabilnom ekonomickom zákone, ktorý by bol pre regióny a pre jednotlivé mestá a obce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šulaj bol prvý písomne prihlásený do rozpravy. Teraz je neprehľadná tabuľa, pretože neviem, ktorí z poslancov chcú s faktickými poznámkami reagovať...

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím?

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela len vyjadriť a možno čiastočne podporiť tú časť vystúpenia pána Šulaja, kde hovoril o tom, že kritériá a tie rozdelenia by mali byť dané ako súčasť zákona, aj keď to teraz možno nie je možné spraviť z toho dôvodu, že nariadenie, ktoré máme priložené v zákone, má staré čísla, ktoré už dnes možno sú v inej podobe. Myslím si, že bolo by dobré, aby sme toto nariadenie dostali, keď aj v novele zákona po prerokovaní tohto zákona ako prílohu, a aby sa kritériá a aby sa aj koeficienty zadefinovali v zákone. Bude to vhodné a výhodné pre každú jednu vládu a výhodné pre všetky mestá, že sa nebude môcť nariadením vlády vo veľmi krátkom období, prípadne, že nedôjde k nejakým dohodám, meniť koeficient pre rozdeľovanie výnosu daní. A keď sa to už nedá teraz urobiť, určite budeme hľadať dohodu aj s ministerstvom, aby sme toto nariadenie dostali ako prílohu zákona možno ešte k platnosti zákona 1. januára 2005. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister financií a podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, fiskálna decentralizácia je súčasťou rozsiahlej reformy verejnej správy spustenej ešte počas predchádzajúceho volebného obdobia. K skončeniu reformy verejnej správy sa prihlásila vo svojom programovom vyhlásení druhá vláda Mikuláša Dzurindu. V tomto dokumente sa uvádza, že, teraz budem citovať: „Vláda upraví rámcové podmienky regionálneho rozvoja decentralizácie verejných financií a zavedie nový efektívnejší systém finančného vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov vyšších územných celkov.“ Koniec citátu. V programovom vyhlásení sa zároveň píše, že, citujem: „Návrh systému finančného vyrovnávania bude zohľadňovať princípy solidarity a motivácie. Finančné vyrovnávanie sa bude týkať bežných, ale aj kapitálových príjmov a výdavkov územnej samosprávy.“

    V súčasnosti rokujeme o zákonoch, ktoré dotvárajú proces decentralizácie. V prípade vyšších územných celkov sa v roku 2002 najskôr poskytovali účelové dotácie, v roku 2003 sa v rámci dotácie na kapitálové výdavky ich rozdelenie určilo len ako orientačný ukazovateľ. V roku 2004 sa vyšším územným celkom poskytla globálna dotácia v členení na bežné výdavky a kapitálové výdavky, ktorej rozdelenie podľa vlastných priorít je v pôsobnosti orgánov vyšších územných celkov. Od roku 2005 bude o rozdelení a použití finančných prostriedkov zo zdrojov z podielovej dane a z výnosu dane z motorových vozidiel rozhodovať regionálna samospráva samostatne.

    Podstatou procesu fiskálnej decentralizácie je prechod od poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu na financovanie kompetencií prostredníctvom daňových príjmov. Po prerokovaní v jednotlivých výboroch ide upravený návrh zákonov fiskálnej decentralizácie ešte ďalej. Navrhuje, aby sa daňové príjmy stali vlastnými príjmami rozpočtov samospráv. Presunom kompetencií spolu so zodpovedajúcimi zdrojmi sa vláda zbavuje právomoci a možnosti priamo vplývať z centra na dianie v regiónoch a obciach. Zbavuje sa riešenia tých úloh, na ktoré lepšie dovidia občania zo Žiliny, Liptovského Mikuláša či akejkoľvek inej obce ako z Bratislavy. Aby župy a obce dokázali riešiť denné problémy a zostavovať vlastné rozvojové programy, vláda na ne presúva primerané finančné prostriedky.

    Na plnenie fiskálnej decentralizácie sa sledujú ciele zakotvené v programovom vyhlásení. Nezanedbateľným faktom je, že vláda sa nezrieka úlohy, ktorú môže riešiť iba ona. Ide o vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi, zvyšovanie životnej úrovne aj v tých častiach krajiny, kam kapitál s ponukou nových pracovných miest hľadá cestu ťažšie.

    Zhrnuté v niekoľkým výstižných bodoch: Od decentralizácie si sľubujeme, že sa zvýši osobná zodpovednosť zvolených orgánov samosprávy, prispeje sa k zvýšeniu kvality riešení, zvýši sa miera informovanosti o používaní verejných financií, reforma prinesie výhodu o diferencovanom riešení problémov v prospech komunity, umožní lepšiu mobilizáciu zdrojov a umožní podstatne vyššiu občiansku participáciu.

    Základnou úlohou, ktorú riešilo ministerstvo financií a po ňom aj vláda, bolo jednoznačné stanovenie príjmov samospráv na vykonávanie prenesených kompetencií. Spravodlivým riešením by bolo definovanie takých nástrojov, ktoré by umožňovali získavať jednotlivým župám, mestám a dedinám vlastné zdroje. Tieto zdroje by potom vo svojej právomoci používali na potrebné výdavky. K tomu by sa potom pridal kus koláča, ktorý zo svojich centrálnych zdrojov vláda ukrajovala jednotlivým samosprávam, pričom veľkosť kusu koláča by závisela od potrieb ich obyvateľov. Tento princíp sa však nedá uplatniť. Buď by sme museli presunúť právo vyberať niektorú z dostatočne veľkých centralizovaných daní až na úroveň obcí, čo je ťažko si predstaviť, alebo by sme museli stanoviť nové dane a tým zvýšiť celkovú úroveň daňového zaťaženia. Keďže ani jeden z týchto scenárov sa nedá uplatniť, muselo sa siahnuť na existujúce dane a pouvažovať nad systémom ich prerozdeľovania.

    Z hľadiska výšky výberu i svojej povahy sa ministerstvu financií a neskôr aj vláde ukázala ako najschodnejšia cesta prerozdelenia takmer celej ročnej dane z príjmu fyzických osôb. Predmetom prerozdelenia nebude iba daň vyberaná zrážkou. Daň z príjmov fyzických osôb sa bude v tomto roku a v nasledujúcich rokoch pohybovať nad úrovňou 30 mld. Sk. To bude dostatočným základom na naplnenie príjmov obcí a vyšších územných celkov. Nezanedbateľnou výhodou tohto druhu dane z hľadiska potrieb samospráv je, že jej výber je v priebehu roka pomerne rovnomerný, čím sa zabezpečí plynulý príjem prostriedkov. Z hľadiska obcí a vyšších územných celkov môže byť príťažlivé, že ide o daň, ktorá je perspektívna. Na Slovensku postupne klesá nezamestnanosť a zvyšuje sa podiel občanov s príjmom zo zamestnania alebo s iným príjmom. Druhou pozitívnou správou je, že mzdy sa zvyšujú, a to už nielen nominálne, ale aj reálne. Znamená to, že príjem samospráv z tejto dane bude stúpať rýchlejším tempom ako miera inflácie. Prepočty ministerstva financií ukazujú, že kým v roku 2005 sa presunie do rozpočtu samospráv niečo cez 30 mld., v roku 2007 to už bude 35,2 mld. Ide v priemere o medziročný rast zhruba o 10 %.

    Tým chcem povedať, že aj samosprávy, samozrejme, aj na rokovaniach vo výboroch s týmto súhlasili.

    Samozrejme, že pri nepredvídaných okolnostiach môže byť aj vo výbere dane výkyv. Preto stojí pred Národnou radou návrh, ktorý podobne ako viacero ďalších vyšiel v ústrety Združeniu miest a obcí Slovenska. Výbory navrhli, aby sa v prípade poklesu zdrojov z daní z príjmov fyzických osôb výpadok obciam a vyšším územným celkom kompenzoval. Takýto stav by mohol nastať pri ďalšom znižovaní sadzieb daní. Z pohľadu človeka, ktorému ide o dôslednú decentralizáciu, by takáto poistka bola krokom späť a išlo by o akési podmienené naviazanie príjmov samosprávy na centrálny rozpočet. Avšak ten, kto reálne posudzuje situáciu, vidí, že hospodársky vývoj na Slovensku je zdravý, a preto sa nenačim obávať poklesov daňových príjmov. Z tohto pohľadu je požiadavka samospráv na záchrannú poistku prijateľná, pretože pravdepodobne ju nebude potrebné využiť.

    Zdroje samospráv sa budú daňami z príjmov fyzických osôb napĺňať približne 90 %, zvyšné zdroje budú z miestnych daní a poplatkov, ktoré takisto vo výboroch sa rozčlenili na viacero, ako bolo v pôvodnom vládnom návrhu. Vyššie územné celky budú môcť ukladať daň z motorových vozidiel, kým v prípade obecných daní bude výnos závislý najmä od sadzieb stanovených samosprávami. V prípade dane z motorových vozidiel možno očakávať podobný výnos ako v tomto roku. Pri dani z príjmov fyzických osôb je sadzba stanovená priamo zákonom, ktorý schválil tento parlament. Miestne dane však budú plne v kompetencii samospráv. Len od nich bude závisieť, či zvolia voči vlastným občanom a podnikateľom správnu politiku a nezabrzdia rozvoj regiónu, a teda aj perspektívy samosprávy príliš vysokými sadzbami. Varovné hlasy už dnes počuť zo strany podnikateľov, ktorí sa obávajú, že v snahe zvyšovať príjmy sa rozbehnú preteky vo zvyšovaní sadzieb daní z nehnuteľností. Toto upozornenie by citlivo mali vnímať samosprávy už dnes. Vyspelosť samospráv v jednotlivých obciach a regiónoch sa ukáže na ich prístupe, pretože nezodpovedným zvyšovaním sadzieb si môžu odohnať podnikateľov, zamestnávateľov i vlastných občanov. Hoci takéto riziko reálne existuje, pozitívom je, že ľudia v obciach a regiónoch sa na vlastnej koži môžu presvedčiť, čo znamená zodpovednosť. A o to ide, aby spolu s peniazmi niesli starostovia, primátori a župani zodpovednosť aj za vlastné konanie.

    Tretím zákonom, rámujúcim fiskálnu decentralizáciu, je zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Tvorcom zákona ide o to, aby sa presunom kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky spolu s prislúchajúcimi finančnými prostriedkami výrazne posilnilo postavenie týchto orgánov v štruktúre verejnej správy. Podobne ako v prípade štátneho rozpočtu či rozpočtov ďalších verejných inštitúcií, aj v prípade samospráv sa prejde na dlhodobé trojročné rozpočtovanie. Ministerstvo financií si kladie za cieľ zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť v úprave rozpočtového procesu a pravidiel hospodárenia s prostriedkami rozpočtov územných samospráv ako jednej zo zložiek verejného rozpočtu.

    Tento krok je veľmi dôležitý, pretože rozpočty samospráv sú nezanedbateľným miestom prerozdeľovania verejných zdrojov. Nejde len o priame kompetencie obcí a vyšších územných celkov, ale aj o kompetencie preneseného výkonu štátnej správy, ktoré budú naďalej financované priamo zo štátneho rozpočtu. Stabilita verejných financií na Slovensku bude teda závisieť aj od hospodárenia samospráv. Platí to o to viac, že niektoré výbory Národnej rady odporúčajú, aby sa prostriedky z podielov na daniach zmenili na vlastné príjmy rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

    Predložené zákony sú vhodné a pripravené na to, aby sa fiskálna decentralizácia na Slovensku rozbehla od 1. januára 2005. Spolu s nariadením vlády o rozdeľovaní a poukazovaní výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami územnej samospráve budú dostatočným základným materiálom potrebným na rozbehnutie celého procesu. Prenesením kompetencií z vlády na obce a vyššie územné celky budeme môcť konštatovať, že Slovensko úspešne zavŕšilo reformu verejnej správy a v tejto oblasti sa zaradilo medzi štandardné krajiny Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa nehlási nikto z prítomných poslancov. Dávam preto slovo poslednému písomne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Čaplovičovi.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, budem hovoriť, možnože tým ma niekto môže obviniť s nejakou „smeráckou“ agendou, ale budem hovoriť o výzve už nielen slovenskej, nielen európskej, ale civilizačnej vo vzťahu k vzdelávaniu a vo vzťahu k zachovaniu istých, by som povedal, európskych štandardov, ako nás vyzýva aj Európska únia, štandardov zachovania vzdelávania a výchovy od materskej školy až po vysokú školu a doktorandské štúdium.

    Dovoľte mi preto povedať niekoľko poznámok k prerokúvanému návrhu zákona, ktoré sa dotýkajú a vysvetľujú predkladané moje pozmeňujúce návrhy. Najsamprv by som však upozornil na závažný fakt, ktorý negatívne vplýva na kvalitnejšie a efektívnejšie financovanie škôl a školských zariadení, to je zákon č. 597, pripomínam, aj po prijatí fiskálnej decentralizácie tieto problémy budú, ako aj vzájomných vzťahov medzi štátnou správou a samosprávou, ide taktiež o zákon č. 596 z minulého roka.

    V žiadnom z doteraz prijatých nových zákonov, a to dokazuje to, že nám chýba naozaj strešný zákon pre tzv. regionálne alebo neviem aké školstvo – zákon o výchove a vzdelávaní. V žiadnom z doteraz prijatých zákonov, ani v týchto novelizovaných zákonoch v oblasti školstva, nemáme presne definované, či ide o štátne alebo verejné, obecné či regionálne školy, či školu charakterizuje zriaďovateľ, ktorý má vo vlastníctve predovšetkým budovy a školské pozemky, alebo štát, ktorý zabezpečuje financovanie mzdy učiteľov alebo školských pracovníkov a výdavkov na jedného žiaka cez normatívy či zabezpečovanie výroby učebníc a samotnú metodiku, za ktorú zodpovedá.

    Tento pojmový chaos sa nepodarilo odstrániť a tak obce či vyššie územné celky dosť negatívne vstupujú do personálnych a vzdelávacích otázok konkrétnej školy, či už je to v rámci prenesených alebo originálnych kompetencií, a po takto pripravenej fiskálnej decentralizácii v oblasti školstva, najmä vo vzťahu k základným umeleckým školám, materským školám a ďalším školským zariadeniam sa v našom školstve na najnižších poschodiach – takto si to dovolím nazvať – vytvára isté prostredie s poklesom vzdelávacích a výchovných ukazovateľov. Bude pokračovať, obrazne, slovenský súboj o ovládnutie alebo ovládanie tých, čo majú viacej tried, teda učiteľov, riaditeľov škôl, výchovno-vzdelávacích pracovníkov tými, čo majú tých tried menej. Všetka česť výnimkám.

    Už teraz na to upozorňujem a aj tým to zdôvodňujem, prečo predkladám tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré vychádzajú z istej filozofie, že mnohé veci nemožno riešiť jednorazovo, čiastkovo, nesystémovo, ale túto otázku, a konkrétne ide o materské školy, treba riešiť systémovo, systémovým prístupom a takto dotiahnuť ich aj do otvoreného zákona, ktorý je otvorený práve s prijímaním tohto zákona.

    Podľa nasledovne predložených pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona (tlač 725), a to v čl. II navrhujem novelizovať zákon č. 596/2003 Z. z. Pripomínam opäť, že zákon je otvorený tak, aby sa zmenila originálna kompetencia zriaďovateľov materských škôl na prenesenú kompetenciu obcí, čím sa umožnia, a opakujem teda, klasické štandardy, ktoré bežia v Európe – a budem to znovu tu priklincovávať.

    1. Garancia štátu za sieť materských škôl, vplyv na zvýšenie zaškolenosti detí v materských školách rôznou formou, teda nielen v štátnych, nielen v súkromných, ale aj v domácnostiach napríklad, a zabezpečenie predškolskej výchovy v potrebnom rozsahu.

    2. Myslím si, vážna vec – splniť programové vyhlásenie vlády v oblasti predškolskej výchovy.

    3. Plniť záväzky dohody štátov Európskej únie v poskytovaní starostlivosti o deti v predškolských zariadeniach, podľa ktorých je potrebné do roku 2010 umiestniť v predškolských zariadeniach minimálne 90 % všetkých detí od troch rokov až po zaškolenie detí v základných školách a 33 % všetkých detí do troch rokov.

    Vstúpili sme do Európskej únie a musíme, samozrejme, nie že len plniť jednotlivé úlohy, ale diskutovať o týchto problémoch a vytvárať podmienky na to, aby sme vytvárali predovšetkým kvalitné výchovné a vzdelávacie prostredie v Slovenskej republike. V súčasnosti poklesla zaškolenosť detí v materských školách výrazne – detí zo sociálne slabšieho rodinného prostredia. Preto o tom hovorím, lebo akékoľvek, by som povedal, osobitné príklady uvádzané vo vzťahu k rómskym deťom nie je možné v tejto oblasti špecifikovať a treba to zobrať rázne systémovo pre všetky deti, lebo nechcem tu otvárať proces a problém pozitívnej diskriminácie.

    4. Vytvoriť dostatok miest v materských školách aj v prípade nových pracovných príležitostí a zvýšenia zamestnanosti. V roku 2003 bolo v Slovenskej republike cca 3 100 evidovaných nevybavených žiadostí o umiestnenie detí v materských školách pre nedostatok miesta v materských školách. V tomto roku sa doteraz zrušilo cca 100 materských škôl najmä pre nedostatok finančných prostriedkov. Podčiarkujem, že tento trend rušenia by bol výraznejší zrejme aj napriek tomu, že sú tu niektoré prvky veľmi pozitívne, ktoré hodnotím v rámci fiskálnej decentralizácie. Spôsobia rušenia ďalších materských škôl nielen pre nedostatok finančných prostriedkov obcí, ale aj z dôvodu nedocenenia významu predškolskej výchovy v materských školách zo strany niektorých starostov, podčiarkujem, niektorých starostov a poslancov miestnych zastupiteľstiev alebo z dôvodu získania budovy na iné účely vrátane podnikateľských.

    Dovoľte mi môj názor takto povedať – ja ho mám právo povedať, pán Hort, ja som poslanec Národnej rady a neberte mi slovo.

    5. Odborne a efektívnejšie riadiť materské školy, základné školy spojené s materskou školou, zabezpečiť ich nadväznosť a lepšiu prípravu detí do školy i života v spoločnosti.

    6. Zabezpečiť právo dieťaťa na kvalitnú predškolskú výchovu v súlade s právami dieťaťa, ku ktorým sa nesporne hlási aj Slovenská republika.

    Opakovane pripomínam, že materské školy sú výchovno-vzdelávacou inštitúciou, ktoré pracujú podľa základného pedagogického dokumentu Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách. Materské školy musia patriť do celého výchovno-vzdelávacieho systému, nemôžu byť vytesňované ako nejaké školské zariadenia. Odporúča to, samozrejme, v tomto výchovno-vzdelávacom systéme Európa, civilizovaný svet, to znamená výchova a vzdelávanie od materskej školy cez základnú školu, strednú školu, vysokú školu až po doktorandské štúdium. To nie je len môj osobný názor. A myslím si, že naozaj štát si musí zachovať isté ingerencie v tejto oblasti aj vo vzťahu k materským školám, ale predovšetkým v malých obciach, v ktorých by boli mnohé materské školy týmto spôsobom ohrozené. Odmietam akúkoľvek možnú deštrukciu.

    Z uvedených dôvodov predkladám tieto pozmeňujúce návrhy:

    Osobitne k vládnemu návrhu zákona (parlamentná tlač 725) sa mení takto: V čl. II sa vypúšťa bod 1.

    Odôvodnenie: Ponechať pôvodné znenie § 10 a tým nevypustiť ustanovenie pre krajské školské úrady o zriaďovaní a zrušovaní materských škôl, ak si to vyžadujú osobitné podmienky. Toto ustanovenie je potrebné v takých prípadoch, ak na jazykovo zmiešaných územiach v záujme národnostnej menšiny, resp. v záujme väčšinového národa, ktorý sa v jednotlivých mikro- a mezoregiónoch môže vyskytnúť v menšine, aby sa tu zachovala materská škola, na ktorú nemajú obce a nebudú mať dostatočné finančné prostriedky, ale štátom, ktorý by mohol takýmto spôsobom ingerovať, zasahovať do toho a pomáhať, aby tá materská škola pôsobila, zachovala sa tam v tom konkrétnom prostredí.

    Opakujem a poukazujem na Ústavu Slovenskej republiky čl. 12 ods. 3, ktorý znie, že: „Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.“ To značí aj ekonomickým vplyvom, resp. nátlakom.

    Po druhé. K čl. II. V čl. II sa vkladajú pred doterajšie body 1 až 4 nové body 1 až 6, ktoré znejú:

    1. V úvodnej vete § 5 ods. 3 sa za slová „základnej školy“ vkladajú slová „a riaditeľ materskej školy“.

    Odôvodnenie: Touto navrhovanou zmenou sa zabezpečí kvalitatívne na vyššej úrovni riadenie materských škôl, spojených materských škôl so základnou školou i samotných základných škôl. Zjednoduší sa a zracionalizuje sa financovanie materských škôl a základných škôl. Súčasne sa posilní garancia štátu za sieť materských škôl, vplyv na zvýšenie zaškolenosti detí v materských školách a efektívnejšie sa bude môcť plniť program a ďalšie závery Európskej únie v oblasti predškolskej výchovy, pripomínam najmä závery barcelonského samitu.

    2. V § 5 ods. 3 na konci sa pripája nová veta v tomto znení: „Riaditeľ materskej školy rozhoduje v písmenách a), g) a j).“

    Odôvodnenie: Týmto sa jasne stanovujú kompetencie riaditeľa materskej školy a riaditeľa základnej školy.

    3. V § 5 ods. 6 sa za slová „školského zariadenia“ vkladajú slová „okrem riaditeľa materskej školy“.

    4. V § 6 ods. 1 sa za slová „základné školy“ vkladajú slová „a materské školy“.

    5. V § 6 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b), doterajšie písmená c) až h) sa označujú ako písmená b) až g).

    Odôvodnenie: Body 3 až 5 vyplývajú zo zmien v bodoch 1 až 2 a súčasne sa nimi rieši ich zriaďovanie v rámci prenesených kompetencií.

    6. V § 6 ods. 5 sa za slová „riaditeľ základnej školy“ vkladajú slová „a riaditeľ materskej školy“.

    Odôvodnenie: Týmto ustanovením sa rieši rozhodovanie obce ako školského úradu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ materskej školy.

    Doterajšie body 1 až 4 sa prečíslujú ako body 7 až 10.

    O pozmeňujúcom návrhu, vážený pán spravodajca, v bode 1 k čl. II vyňatie bodu 1, žiadam hlasovať osobitne. A o pozmeňujúcich návrhoch obsiahnutých v nových bodoch 1 až 6, ktoré som tu predložil, žiadam hlasovať spoločne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Čaplovič bol posledným prihláseným do rozpravy k prerokúvanému bodu programu.

    S faktickou poznámkou pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čaplovič presne definoval situáciu, ktorá je dnes na školách. Každá škola sa snaží za každú cenu, opakujem, za každú cenu udržať a získať viac žiakov, aby mohla mať vyšší normatív a tým viac financií. Tá cena je skutočne veľmi drahá, je to zníženie kvality vyučovania. Veď skúste mať individuálny prístup vyučovania v totálne prepchatých triedach, už nehovorím o disciplíne, vďaka tomu odchádzajú kvalifikovaní učitelia. Tá cena je aj zníženie hodnotenia žiakov, veď pri horšej známke rodič môže svoje dieťa premiestniť na inú školu.

    Tá cena sú aj zrušené školy v malých obciach a tým dochádzanie detí do vzdialených škôl. Malé školy si nedokážu deti získať, samozrejme, z miest, je to naopak. A skúste v zime dochádzať do škôl vzdialenejších na severe Slovenska. Ja som to absolvovala a poviem vám, že mala som toho ako dospelá dosť. Neviem, čo bude s našimi deťmi.

    Výsledky štátnej školskej inšpekcie upozorňovali na postupný pokles školstva. Ja chcem, pán minister financií a pán podpredseda vlády, sa obrátiť teraz z tohto miesta na vás, ak si my neuvedomujeme, ak si neuvedomíme význam školstva v tejto situácii, tak postupne náš národ nebude chudobnieť, iba chudobnieť, ale nebude ani vzdelaný, nechcem to povedať inakšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz sa pýtam poslancov, ktorí sa chcú ešte prihlásiť do rozpravy ústne, môžu tak urobiť, k prerokúvanému návrhu zákona, teraz. Pani poslankyňa Tóthová, Horák, Hort, Mušková, Černá, Rusnáková, Dolník, Baška. Ďalšie ústne prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť ďalšieho podania prihlášok. Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu, páni poslanci, o jednotlivých prerokovaných bodoch 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, o rokovaní a prerušení ktorých sme rozhodli včera pred prerušením 31. schôdze Národnej rady.

    Poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov (tlač 762).

    Pán poslanec Horváth, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pánov poslancov o pokoj v rokovacej sále. Budeme hlasovať teraz o zákone o lesníckej komore. Pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, teda neboli predložené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čiže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4 a 5 spoločne s návrhom gestorského výboru...

  • Veľký ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Prosím, upokojme sa.

    Ešte raz, pán poslanec. Ešte raz poprosím, aby ste zopakovali návrh.

  • Áno, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4 a 5 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Budeme opakovať hlasovanie.

    Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 128 za, 2 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode spoločnej správy č. 2 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 2 za, 43 proti, 86 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 128 za, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 259/1993 Z. z. o lesníckej komore.

    Otváram rozpravu a pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto k prerokúvanému bodu programu prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o Slovenskej lesníckej komore ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Slovenskej lesníckej komore schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Hajduka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý prerokúvame ako tlač 729.

    Nech sa páči, pán poslanec Hajduk.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci s tým, že pán poslanec Jaduš predložil 3 pozmeňujúce návrhy, pán poslanec Fico nepredložil žiaden pozmeňujúci návrh, predložil návrh na uznesenie a pani poslankyňa Bollová vlastne takisto nepredložila žiaden návrh na uznesenie.

    V súlade s rokovacím poriadkom prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1, 3, 4, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18, 19 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 114 za, 4 proti, 9 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Prosím, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o spoločnej správe, o bode 6 osobitne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 85 za, 4 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo...

  • Ruch v sále.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy pod číslami 2, 5, 7, 10, 17 a 20. Hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 2, 5, 7, 10, 17, 20, gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 1 za, 44 proti, 79 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vznikli z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Jaduša, on dal tri pozmeňujúce návrhy, spoločne. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 113 za návrh, 4 proti, 8 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj! Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh skupiny poslancov prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 78 za, 9 proti, 38 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému hnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím nevykrikovať v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 73 za, 7 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Hajdukovi. A poprosím pána poslanca Janiša... Ale ešte predtým predniesť návrh hlasovania k uzneseniu, ktoré včera predložil v rozprave pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o uznesení, ktoré predložil pán poslanec Fico, každý ho máme pred sebou. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 49 za, 63 proti, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme neschválili.

    Poprosím pána poslanca Janiša, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej

    správe o plnení opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1024 z 18. júna 2004, dotýkajúcej sa problematiky privatizácie, ktorú prerokúvame ako tlač 820.

    Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k tomuto bodu vystúpil pán poslanec Číž, ktorý navrhol uznesenie, ktoré všetci máme v písomnej forme, kde žiada vládu, aby opätovne predložila správu. Všetci toto uznesenie máme v písomnej forme. Prosím, dajte hlasovať o návrhu tohto uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 58 za, 52 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je prílohou spoločnej správy k tlači 820, že Národná rada berie na vedomie správu o plnení opatrení.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 72 za, 47 proti, 19 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády a minister financií ma poprosil, aby sme odložili hlasovanie o návrhu zákona o rozpočtových pravidlách na dnes na 17.00 hodinu, pretože boli podané pozmeňujúce návrhy, ktoré potrebuje ešte konzultovať a zosúladiť ich s celkovým návrhom vládneho návrhu zákona o rozpočtových pravidlách. Takže odporúčam, aby sme hlasovali o 17.00 hodine a pokračovali teraz v rokovaní o ďalších návrhoch zákonov súvisiacich s fiškálnou decentralizáciou a pristúpili k rozprave poslancov, ktorí sa prihlásili ústne. Ako prvá vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tóthová.

    Poprosil by som teraz, panie poslankyne, páni poslanci, členov Medziparlamentnej únie poslanca Cabaja, Demeterovú, Farkasa, Hoptu, Horta, Malchárka a Borisa Zalu, aby sa dostavili na krátke stretnutie do zasadacej miestnosti poslaneckého grémia. Teraz.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia...

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, ak chcete debatovať, nech sa páči, mimo rokovacej miestnosti.

  • Páni poslanci, poslankyne, prosím, rešpektujme navzájom jeden druhého. V rozprave vystupuje kolegyňa poslankyňa Tóthová, poprosím vás, aby ste nerušili jej vystúpenie. Nech sa páči. Poprosím pánov poslancov, zatvorte dvere na rokovacej sále. Zvonku.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči. Pani poslankyňa, nech sa páči, ja...

  • Pán poslanec, nebudem vyrušovať tých, ktorí si ešte potrebujú vybaviť niektoré otázky v súvislosti s prehľadom hlasovania. Takže myslím, že vy vediete rokovanie, tak spravte poriadok v rokovacej sále.

  • Pani poslankyňa, viete, takýto poriadok sa dá robiť aj povedzme voči tým, ktorí momentálne poprípade chcú hovoriť, a vtedy, keď hovorí, iní zas do toho nejako vstupujú. Takže ešte raz vás prosím, páni poslanci, aby ste všetci tí, ktorí chcete debatovať na rôzne iné témy, nech sa páči, mimo rokovacej miestnosti. Pán poslanec Heriban! Trikrát som vás vyzval. Nehnevajte sa, rušíte rokovanie. Pán poslanec Karlin!

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem, že ste urobili poriadok v rokovacej sále a ako členka výboru pre verejnú správu budem môcť niekoľko myšlienok uviesť v tejto ctenej snemovni.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, niekoľko poznámok už k predmetnému vládnemu návrhu uviedli kolegovia. Chcem sa pripojiť k názoru pána poslanca Šulaja, ktorý sa vlastne dotkol okrem iného vzťahu zákona a vládneho nariadenia s vyjadrením nespokojnosti k tomu, že Národná rada Slovenskej republiky si necháva vziať kompetenciu na stanovovanie percentuálnych podielov, a uviedol, že vláda vo vládnom nariadení by toto nemala upravovať. Budem pokračovať v tejto myšlienke, ale z oveľa vážnejších dôvodov, ako to uviedol pán poslanec Šulaj, i keď s jeho stanoviskom plne súhlasím.

    Vážnejší rozmer tohto vzťahu je v tom, že táto úprava, aká je urobená, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Tento názor som vyjadrila vo výbore a zástupkyňa legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá spracúvala stanovisko k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu, poukázala na svoj text, v ktorom obdobne vyjadrila pochybnosti o ústavnosti. Nie je totiž v súlade s ústavou, aby vládne nariadenie stanovovalo povinnosti. To, čo je vo vládnom nariadení v § 1 a § 2, vôbec nie je určenie kritérií a spôsobu, ale je určenie určitej povinnosti rozdeliť obciam výnos z dane, a to v určených percentuálnych výškach. Pokiaľ právny predpis určuje finančnú povinnosť, je súčasťou tejto povinnosti určiť aj výšku. A vieme, že ústava jasne uvádza, že povinnosti musia byť stanovené zákonom.

    Takže kto má opačný názor, poprípade názor pána ministra, že to je v poriadku, akosi reklamujem v tom zmysle, že poukazujem na neústavnosť takejto úpravy. Nemôžem súhlasiť s názorom pána ministra, že tento rok to upravíme takto a v budúcom období, v budúcich rokoch už to dáme do zákona. S týmto stanoviskom súhlasil aj predseda ZMOS-u. Zrejme chcel byť ústretový. Ale napriek tomu, že aj ZMOS súhlasí s takouto úpravou, opätovne v tejto ctenej snemovni vyhlasujem, že podľa môjho názoru, a konzultovala som to s viacerými právnikmi, aj podľa ich názoru nie je takéto riešenie súladné s ústavou.

    Tohto riešenia sa dotkla vo svojom vystúpení aj pani poslankyňa Sabolová, ktorá naznačila, že by bolo rozumnejšie a účelnejšie text vládneho nariadenia § 2, ak som dobre, pani poslankyňa, rozumela – kýva hlavou, asi áno –, dať do zákona, pričom spomenula, že zrejme v tejto fáze to už nebude realizovateľné. Ja si myslím, že je plne realizovateľné, pokiaľ by pán minister súhlasil s tým, že § 1 a § 2, ako aj § 3 sa včleňujú do zákona. Tak by sa dalo zadosť požiadavkám, že parlament má o týchto otázkach rozhodovať, a tak by sa dalo zadosť aj zneniu ústavy.

    Domnievam sa, a myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, ak to takto zostane, tieto ustanovenia sa ocitnú na Ústavnom súde, ktorý keď pozastaví ich účinnosť, môže to v praxi vyvolať veľké problémy, najmä ak by ich zrušil pre rozpornosť s ústavou. Preto si myslím, že táto snemovňa by mala zvážiť, hlavne pán predkladateľ, aby text § 2 a 3 vládneho nariadenia Slovenskej republiky bol včlenený do zákona.

    Ďalej mi dovoľte, aby som požiadala, aby bolo zo spoločnej správy samostatné hlasovanie o bode 6. Pán poslanec Horák dáva síce pozmeňujúci návrh a nádeja sa, že tie veci, ktoré chce riešiť, bude možné riešiť jeho pozmeňujúcim návrhom. Ale dovolím si upozorniť, pokiaľ by bod 6 nebol na samostatné hlasovanie s tým, že ho v spoločnej správe neprijmeme, tak potom aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka, resp. hlasovanie o ňom by bolo bezpredmetné. Preto opakujem svoju požiadavku: Žiadam vyčleniť zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie bod 6 a ďalej prosím, aby zo spoločnej správy sa spoločne hlasovalo o bode 1, 3 a 7.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám poďakovať, že po veľkom rozruchu, v rámci ktorého som začala svoje vystúpenie, venovali ste mi skutočne pozornosť, ktorá bola veľmi sústredená. Ďakujem vám za ňu.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko. Pani poslankyňa, nie je problém včleniť text § 1, 2, 3 z nariadenia a urobiť z toho prílohu alebo text, ale ja som namietala to, že preto asi to nejde, lebo sú tam koeficienty, sú tam výpočty a prepočty, ktoré by mali v sumáre dať tých 100 %. A keďže tieto nevieme povedať podľa reálneho stavu, aké sú, to sú tie prílohy 1, 2, 3, 4 nariadenia, nie je možné urobiť dobrý a správny prepočet. Dnes viem, že je už dohoda v úplne iných číslach. Čiže ak by sme len premietli toto nariadenie do zákona, možno by sme aj to, čo je dohodnuté cez ZMOS a cez stavovské organizácie, by sme narušili. Preto je skôr lepšie zvážiť, či nie novelou upraviť a urobiť prílohu zákona tento prerozdeľovací mechanizmus. Čiže nemôžem s vami celkom súhlasiť, že je to jednoduché zapracovať do tohto zákona teraz v priebehu rokovania.

  • Pani poslankyňa Tóthová, môžete reagovať na pani poslankyňu, akurát, že takto máte len minútu, keď ste stlačili procedurálny návrh a nie faktickú. Nech sa páči. Už tam ste.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, myslím, že si nie celkom dobre rozumieme, pretože ak bude odsúhlasený zákon, tak aj zároveň vládne nariadenie je požehnané a takisto nebudeme vedieť presnú sumu. O tom hovoril aj pán poslanec, ktorý vystupoval predo mnou. Čiže nič sa nenaruší, pretože tieto koeficienty sú prepočítané, jedine sa urobí zadosť ústave, že tieto otázky budú riešené zákonom. Ak sa tu niekto spolieha na to, že sa vládne nariadenie ešte pomení a podobne, tak by to bola neférová hra, pretože celá problematika fiskálnej decentralizácie je tu prerokúvaná a schvaľovaná z tých parametrov, ktoré sú uvedené, aj keď nevieme presné čísla, vieme aspoň proporcie. A ja budem podľa týchto proporcií aj hlasovať o celom zákone. Čiže pokiaľ by tu, opakujem, boli snahy niečo dodatočne meniť, považujem to za nekorektnú a neférovú hru, možno nielen voči nám, ale aj proti ZMOS-u a jednotlivým samosprávam, vyšším územným celkom a obciam.

    Toľko k tomu, ale myslím, že podstata je v tom, aby to bolo súladné s ústavou.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Horák. Pripraví sa pán poslanec Hort.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z diskusie odbornej verejnosti, štátnej správy, ministerstva financií, ministerstva školstva a takisto poslancov Národnej rady. Tento pozmeňujúci návrh komplexne rieši problematiku financovania základných škôl, umeleckých škôl súkromných aj materských škôl. Takže predkladám jeho znenie.

    V článku I navrhujeme vykonať tieto zmeny:

    V § 2 sa slová „70,9 %“ nahrádzajú slovami „70,3 %“.

    V § 3 sa slová „27 %“ nahrádzajú slovami „23,5 %“.

    Odôvodnenie: Navrhovaným znením sa upravuje základňa z dôvodu financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení zo štátneho rozpočtu.

    V článku III navrhujeme vykonať tieto zmeny:

    1. Doterajší bod 1 až 7 sa vypúšťajú.

    2. Vkladajú sa nové body 1 až 3, ktoré znejú:

    1. § 1 vrátane nadpisu znie:

    „§ 1 Úvodné ustanovenia

    (1) Tento zákon upravuje financovanie škôl, ktoré tvoria sústavu základných a stredných škôl1), financovanie stredísk praktického vyučovania2), základných umeleckých škôl3) podľa odseku 4 a financovanie školských zariadení4) podľa odseku 5, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu5) (ďalej len „regionálne školstvo“).

    (2) Právo na bezplatné vzdelanie zaručuje Slovenská republika občanom v školách zriaďovaných podľa osobitných predpisov6) (ďalej len „štátna škola“), pre ktoré sa zo štátneho rozpočtu podľa tohto zákona

    a) zabezpečuje financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných situácií, rekonštrukcií a modernizácií školských objektov a ich vybavenia,

    b) prispieva na financovanie rozvoja.

    (3) Štát zabezpečuje financovanie súkromných škôl a cirkevných škôl7) okrem súkromných, základných umeleckých škôl a cirkevných základných umeleckých škôl (ďalej len „neštátna škola“) zo štátneho rozpočtu rovnako ako pri štátnych školách (§ 4), ak tento zákon neustanovuje inak.

    (4) Štát zabezpečuje zo štátneho rozpočtu financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky súkromných základných umeleckých škôl a cirkevných základných umeleckých škôl7) (ďalej len „neštátna základná umelecká škola“).

    (5) Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie

    a) školských zariadení podľa osobitného predpisu10) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátne školské zariadenie“),

    b) súkromných školských zariadení a cirkevných školských zariadení11) vrátane (ďalej len „neštátne školské zariadenie“).

    (6) V základných umeleckých školách, neštátnych školách a v neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať za úhradu12).

    (7) Tento zákon sa nevzťahuje na školy v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, školy v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a školy v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Tento zákon sa tiež nevzťahuje na základné umelecké školy zriaďované podľa osobitných predpisov8) (ďalej len „verejná základná umelecká škola“) a školské zariadenia9) v pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov (ďalej len „verejné školské zariadenie“).“

    2. V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa citácia „§ 10 ods. 5 písm. a), b), c), e) až h) zákona č. 596/2003 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 10 ods. 5 písm. a), b), d) až g) a i) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2004 Z. Z.“ (skrátená citácia zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

    3. Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie: „10) § 10 ods. 5 písm. c), h) j) až m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2004 Z. z.“ (skrátená citácia zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

    Odôvodnenie bodu: Zrušenie kapitoly Súrny finančný vzťah a poskytovania dotácií na výkon samosprávnych funkcií jej prostredníctvom si vyžaduje zmeny na viacerých miestach § 1.

    3. Doterajší bod 11 sa nahrádza bodom, ktorý znie: § 3 ods. 1 znie:

    „(1) Financovanie regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prostredníctvom kapitoly ministerstva. V kapitole ministerstva sú samostatne rozpočtované finančné prostriedky určené na financovanie školstva v podmienkach obcí podľa štruktúry týchto prostriedkov definovanej v odseku 2.“

    Odôvodnenie: Odstránenie nedostatku predloženého návrhu, v ktorom sa opomenula tu navrhovaná úprava spočívajúca vo vypustení zmienky o kapitole Súhrnný finančný vzťah.

    4. V § 3 ods. 3 znie:

    „(3) Finančné prostriedky na účely podľa ods. 2 písm. a), d) a e) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom štátnych škôl a štátnych školských zariadení podľa § 4 a 5. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. c) až e) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom neštátnych škôl, neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení podľa § 6.“

    Odôvodnenie: Technická zmena vyplývajúca z doplnenia nového písmena b) do odseku 2.

    5. V § 3 ods. 5 sa slová „e) a f)“ nahrádzajú slovami „f) a g)“.

    Odôvodnenie: Technická zmena vyplývajúca z doplnenia nového písmena b) do odseku 2.

    6. § 3 ods. 7 sa vypúšťa.

    Odôvodnenie: Odstránenie nedostatku predloženého návrhu, v ktorom sa opomenula tu navrhovaná úprava.

    7. Doterajší bod 15 sa nahrádza bodom, ktorý znie: x. § 5 vrátane nadpisu znie:

    „§ 5 Financovanie štátnych školských zariadení

    (1) Rozpis finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych školských zariadení vychádza z objemov finančných prostriedkov určených pre jednotlivé školské zariadenia.

    (2) Objemy finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské zariadenia podľa osobitného predpisu23) sa určujú ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6.

    (3) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské zariadenia okrem zariadení podľa osobitného predpisu23) sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, alebo z rozsahu poskytovaných služieb.“

    Odôvodnenie: Odstránenie nedostatku predloženého návrhu, v ktorom sa opomenula tu navrhovaná úprava.

    8. V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa vypúšťajú slová „§ 6 ods. 2 písm. a) a § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z.“.

    Odôvodnenie: Vypustenie odkazu na verejné základné umelecké školy.

    9. V § 6 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.

    Odôvodnenie: Zo zákona sa vypúšťa pôvodný § 4 ods. 18, na ktorý táto veta odkazuje.

    10. V § 6 ods. 2 znie:

    „(2) Pri financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení podľa osobitného predpisu23) z prostriedkov kapitoly ministerstva sa postupuje podľa § 5 ods. 1 a 2. Pri financovaní neštátnych školských zariadení okrem zariadení podľa osobitného predpisu23) z prostriedkov kapitoly ministerstva sa postupuje podľa § 5 ods. 1 a 3. Krajský školský úrad postupuje vo vzťahu k zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení podľa § 4 ods. 7 a 8.“

    Odôvodnenie: Upresnenie určovania objemu finančných prostriedkov pre neštátne základné umelecké školy a neštátne školské zariadenia.

    11. Doterajší bod 16 sa vypúšťa.

    Odôvodnenie: Údaje o verejných školských zariadeniach a verejných základných umeleckých školách sú potrebné na účely fiškálnej decentralizácie.

    12. Za doterajší bod 18 sa vkladajú nové body, ktoré znejú: x. V § 8 ods. 2 sa za slová „neštátnych škôl“ vsúvajú slová „neštátnych základných umeleckých škôl“.

    Odôvodnenie: Odstránenie nedostatku predloženého návrhu, v ktorom sa opomenula tu navrhovaná úprava.

    x. V § 9 ods. 1 až 3 znejú:

    „(1) V období troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona dostane každý zo zriaďovateľov štátnych škôl pri prideľovaní finančných prostriedkov podľa § 4 ods. 1, vychádza z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky prideleného štátnym školám zo štátneho rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku a z počtu žiakov v predchádzajúcom kalendárnom roku a v bežnom kalendárnom roku. Garantované minimum sa určí tak, aby objem finančných prostriedkov na bežné výdavky pripadajúci na jedného žiaka bol najmenej 95 % objemu pripadajúceho na 1 žiaka v predchádzajúcom kalendárnom roku.

    (2) V rozpočte na roky 2004, 2005 a 2006 sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva rezerva, ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na základe jeho žiadosti v odôvodnených prípadoch upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov.

    (3) Ministerstvo poskytne obciam zálohu na financovanie škôl do 10. januára kalendárneho roka najmenej vo výške očakávaného januárového rozpočtu bežných výdavkov škôl a školských zariadení.“

    13. Doterajšie body 19 až 21 sa vypúšťajú.

    Odôvodnenie: V nových podmienkach stráca aplikácia garantovaného minima na školské zariadenie opodstatnenie.

    To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hort, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som v krátkosti zareagoval na predchádzajúci pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán kolega Horák, ktorý sa týka návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Tento zákon, ktorý priamo súvisí s fiškálnou decentralizáciou, ktorý ju takpovediac reprezentuje vo vzťahu k rozdeleniu príjmovej časti štátneho rozpočtu v prospech územnej samosprávy, sa týmto pozmeňujúcim návrhom mení, mení sa takpovediac v prospech spravodlivého určenia výnosu týchto daní, týkajúceho sa predovšetkým predškolských zariadení a školských zariadení a týkajúceho sa základných umelecký škôl. Pretože niektorí kolegovia poslanci a poslankyne pri rozprave k tomuto návrhu zákona reagovali na vládny návrh, respektívne na to, čo sa objavilo v spoločnej správe, chcel by som ich pozornosť uprieť na tento pozmeňujúci návrh, ktorý mnohé z tých výhrad, ktoré zazneli z úst opozičných poslancov, vyvracia s tým, že ich dokonca rieši v zmysle toho, na čo upozorňovali kolegovia z opozície.

    Boli sme aj my veľakrát atakovaní predstaviteľmi základných umeleckých škôl, reprezentantmi základných umeleckých škôl, ale aj niektorými predstaviteľmi ZMOS-u, že napriek dobrej snahe pojať fiškálnu decentralizáciu moderne, sú ešte niektoré momenty, na ktoré by bolo možné prijať takzvané prechodné obdobie, kedy by sa ten príjem, ktorý bude z podielových daní a mal by byť určený en bloc do všetkých miest a obcí, mal prerozdeliť podľa nejakého iného kľúča ako podľa matriky.

    Prijali sme na jednom zasadnutí, ktoré skončilo v podstate až dnes ráno, tento pozmeňujúci návrh s tým, že považujeme ho za to najoptimálnejšie možné riešenie toho, aby peniaze išli za žiakom vo vzťahu aj k základným umeleckým školám, aj k školským zariadeniam. Čiže to, čo upozorňovala pani kolegyňa Mušková, ale aj pani kolegyňa Tóthová, ale aj pán kolega Čaplovič, je už dnes v tomto pozmeňujúcom návrhu vyriešené, pretože nesiahame do originálnych kompetencií územnej samosprávy, to znamená ani do originálnych kompetencií miest a obcí, ani do originálnych kompetencií vyšších územných celkov. Ale prihliadame pri návrhu tohto pozmeňujúceho návrhu vo vzťahu k tomuto zákonu, aby peniaze už z daňových úradov na základe podielu na dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti išli tam, kde sú dnes deti v týchto školských zariadeniach a kde sú dnes deti v základných umeleckých školách. Čiže každý starosta a primátor, ktorý prevádzkuje dnes základnú umeleckú školu a dostane ju do vienka, ktorý má na starosti jedáleň, ktorý má na starosti internát, ktorý má na starosti materskú škôlku, tak dnes spravodlivo na základe tohto pozmeňujúceho návrhu dostane podiel na dani na rozdiel od toho, ktorý takéto zariadenia neprevádzkuje.

    Žiadam vás o pozornosť vo vzťahu k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, lebo tie výhrady, ktoré ste spomínali, sú týmto odstránené.

    Ja by som chcel z tohto miesta poďakovať zástupcom ministerstva financií, ministerstva školstva a ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorí napriek tomu, že už bol šibeničný termín, sa dokázali ešte zmobilizovať a tieto výhrady, ktoré boli zrejme oprávnené, predpokladám, že niekedy možno o 5, o 10 rokov už to nebude treba, lebo budeme všetci spoločne viac veriť predstaviteľom samosprávy, že aj tieto tzv. nadstavbové činnosti budú v ich takej istej pozornosti ako všetky obligatórne činnosti, že to nebude potrebné. Ale na toto obdobie, ktoré je pred nami, je tento pozmeňujúci návrh riešením tohto citlivého stavu a myslím, že je to dobrá správa pre všetkých, ktorým záleží na tom, aby aj táto nadstavba, ktorú reprezentujú základné umelecké školy a ostatné zariadenia, mohla byť zachovaná. Pritom však podotýkam, že nesiahame na právomoci územnej samosprávy v tom, kde tieto peniaze použiť. Čiže ak by sa našiel naozaj niektorý nehodný starosta, o čom ja dosť vážne pochybujem, ktorý dostane účelovo určené prostriedky na tieto činnosti, tak iba na ňom a na obecnom zastupiteľstve bude záležať, ak ich použije na niečo iné. A v takom prípade už nebude vinný štát, ktorý nastavil zle tieto mechanizmy, ale už tí, ktorým na zachovaní tejto nadstavby, ktorá je veľmi dobre vybudovaná a ktorá má svoj zmysel a kompetenciu v našom systéme školstva, aby táto nadstavba bola zachovaná.

    Dovoľte mi ešte v krátkosti reagovať na tri momenty. Čiže odpovedáme týmto aj kolegovi Čaplovičovi a upozorňujem ho na to, aby nebol takpovediac, aby nemal obavy, že by k takému niečomu, na čo upozorňoval, mohlo dôjsť. A verím, že tento návrh spolu aj s ostatnými kolegami z poslaneckého klubu Smeru podporí.

    Chcel by som reagovať ešte na kolegu Šulaja a na ďalších, ktorí tu navrhovali, bola to aj pani kolegyňa Tóthová, aby tie koeficienty, o ktorých sa hovorí, že budú predmetom vládneho nariadenia, aby sa dostali do zákona.

    Predpokladám, že asi všetci dôverujeme reprezentantom Združenia miest a obcí Slovenska, ale aj reprezentantom vyšších územných celkov, ktorí po dlhotýždňových a mesačných a niekoľkonásobných rokovaniach s ministerstvom financií dospeli k tomu, čo už je dnes možné považovať za dohodu. Ak by sme dnes toto dali do zákona, tak nebudeme veriť možnej dohode medzi predstaviteľmi exekutívy a medzi predstaviteľmi týchto reprezentatívnych združení územnej samosprávy, ale predovšetkým mohli by sme urobiť jednu vážnu chybu. Nechce sa to dávať dnes do zákona preto, lebo tiež potrebujeme pri takej vážnej reforme, ako je reforma verejných financií vo vzťahu k fiškálnej decentralizácii, určité prechodné obdobie, aby sa dali vychytať všetky možné nedostatky, ktoré pri nastavovaní tohto systému v každej krajine sú vo vzťahu k decentralizácii považované ako za najťažšiu úlohu.

    Čiže ak dnes navrhujeme, aby to, čomu sa hovorí koeficienty, neboli v zákone, ale aby to bolo vo vládnom nariadení, tak ak vychádzame z toho, že existuje akýsi stupeň dôvery medzi exekutívou a týmito reprezentatívnymi združeniami, tak dôvod, prečo to tam je, je len preto, aby sme nemuseli pri všetkom tom, čo môže priniesť život a čo sa ukáže ako nedokonalé a čo sa dá zlepšiť, vstupovať do zákona a riešiť to tu na pôde Národnej rady.

    Myslím si, že bez ohľadu na to, či sme opozícia alebo koalícia, tak s takýmto vysvetlením a zdôvodnením sa vieme stotožniť. Som presvedčený po tom, čo som – a viete, že v ZMOS-e aj vo VÚC-kach, a zvlášť vo VÚC-kach, nie sú reprezentanti koalície vo väčšine. Napriek tomu k takejto dohode došlo a je to nadštandardná dohoda oproti predchádzajúcim rokom vo vzťahu k tomu, čomu sa hovorí návrh štátneho rozpočtu, a toto súvisí s návrhom štátneho rozpočtu.

    No a ešte jednu poznámku. Ak sme sa tu trápili ix, už dnes môžem povedať, rokov, aby sme sa priblížili k tomu, čo je fiškálna decentralizácia, tak to, keď sa prvýkrát začalo diskutovať o problematike základných umeleckých škôl, o problematike školských zariadení, bolo definované aj zo strany ministerstva školstva ako možnosť vrátiť toho do tzv. prenesených kompetencií štátnej správy. Boli by sme urobili naozaj vážny krok dozadu, boli by sme prejavili určitú nedôveru voči predstaviteľom samospráv, ale tým, že sme toto napravili takýmto spôsobom, tak nesiahame na kompetencie samospráv, aby finančné prostriedky, ktoré, podotýkam, spravodlivo prídu do toho konkrétneho mesta, do tej konkrétnej obce, aby si ony potom s nimi naložili v súlade so subsidiaritou a decentralizáciou kompetencií a so samosprávnymi originálnymi kompetenciami, na ktoré týmto nesiahame. Jediné, čo sa z toho balíka takmer 33 mld. vyňalo a vrátilo sa do preneseného výkonu štátnej správy, tak sú práve školské zariadenia neštátneho typu, ale to tvorí iba balík 301 miliónov. A tu sme sa všetci dokázali zhodnúť, že toto nepovažujeme za krok späť, ale že to považujeme v prechodnom období za ochranu týchto zariadení. Predpokladám, že aj túto časť pozmeňujúceho návrhu – tak ako ho predniesol pán Horák, je to pozmeňujúci návrh širokého spektra skupiny poslancov – podporíte.

    No a ešte by som si dovolil, keďže je tu pán kolega Mikloško, aj keď už to nesúvisí s týmto zákonom, rozumiem jeho pozmeňujúcemu návrhu vo vzťahu k tomu, že je to človek, ktorý už prežil niečo v parlamente, a že by bol asi rád, aby sme sa vrátili do niečoho, keď rozpočet Národnej rady, ak nebude rozpočet republiky schválený v Národnej rade, aby sa išlo podľa takého rozpočtu, ktorý už niekedy v Národnej rade schválený bol. Ja len upozorňujem všetkých, ktorí o sedemnástej sa budeme musieť k tomuto vyjadriť hlasovaním, že rok 2004 a jeho príprava na rok 2005 je niečo, čo je trošku iného rangu. A ak by sme pristúpili na jeho pozmeňujúci návrh, tak to všetko, čo je dnes napočítané v rozpočte roku 2005, je takpovediac trošku znehodnotené, lebo jednotlivé kapitoly jednotlivých rezortov, ale aj vzťah k tomu, čo sú peniaze z Európskej únie, by sme trošku zdegradovali. Verím, že nebude potrebné ani jedno, ani druhé. Ale keby k tomu malo dôjsť, tak potom by som žiadal v tomto prípade o zváženie aj týchto atribútov a týchto skutočností.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som reagoval na stanovisko, ktoré predniesol predseda výboru pre verejnú správu.

    Chcem povedať, že ja mu vcelku rozumiem, čo hovorí a nepochybne vecné dôvody alebo argumenty, ktoré uvádza v prospech toho, aby mohol regulovať takú závažnú vec vládnym nariadením, sú nepochybne pravdivé. Problém je, že na druhej strane máme predsa len systém písaného práva, systém záväzných legislatívnych pravidiel, legislatívnych procedúr. A otázka toho, aký bude vzťah parlamentu k otázkam rozdeľovania finančných prostriedkov, je nesmierne dôležitý, aká bude úloha a postavenie vlády. A tá je daná. V danom prípade naozaj dochádza, viem, že situácia je turbulentná, ale napriek tomu si myslím, že skôr si viem predstaviť dokonca – ja to tu za seba poviem – aj skrátené konanie pre prípad, že bude treba vstúpiť, aby sme dodržali procedúru za istých okolností. Ale jednoducho púšťať a rozpúšťať legitimitu parlamentu a jednoducho určenie rozpočtovaných prostriedkov týmto spôsobom je naozaj riskantné a nebezpečné.

    Sú krajiny, bohužiaľ, nemôžem zacitovať, ktoré v rámci Európskej únie, ktoré majú zákonom stanovené, že takýto mechanizmus určovania a rozdeľovania finančných prostriedkov jednoznačne môže určiť iba zákon. A ten posun a to, že teraz sa všeobecne dohodneme všetci, že z hľadiska istého akceptovateľného účelu sa teraz dohodneme, že porušíme tieto pravidlá, to nie je možné, zvlášť keď tam existuje skutočne sekundárna cesta, a to tým, že naozaj aj pre prípad legislatívnej núdze použitie osobitný postup. Ale vstupovať do toho celkom nejde.

    A potom ešte jednu takú malú vec vo väzbe na ten postoj samospráv. No je to trošku silné prirovnanie, ale Ajtmatov kedysi, keď posudzoval Stalina, tak hovoril o tom, že má také zásadné politické heslo, že „treba sliepku poliať a ošklbať a potom je vďačná za každé zrno“. Netvrdím, že to celkom tak je, ale tá situácia, bohužiaľ, trošičku, teda minimálne tento stav pripomína. Takže treba to jednoducho povedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Len veľmi stručne odpoviem pánovi poslancovi Hortovi a tým trošku zareagujem aj na pána ministra a podpredsedu vlády, lebo už som naňho nemohol reagovať, mal záverečné slovo.

    Tak ako je tento zákon koncipovaný, nie je tam žiadna proste záklopka. Teoreticky štyri roky nemusí byť v parlamente prijatý rozpočet a vždy sa ide podľa predchádzajúceho. To, čo navrhuje pán poslanec Farkas, tiež vidím ako trošku alibistické riešenie, pretože hlasovať o dôvere vlády vlastne možno kedykoľvek. A ktorá vládna strana by chcela nejakým spôsobom seba zlikvidovať a ísť do opozície?

    Nepamätalo sa na to, mohlo sa, ak je taká vážna situácia, mohlo sa urobiť prechodné opatrenie. To znamená, že v tejto situácii sa mohla prípadne pripustiť takáto možnosť, ale v ďalšom volebnom období, tento zákon je natrvalo, ale v ďalšom období po prijatí tohto rozpočtu by sa malo ísť tak, že musí parlament mať istotu, že on v konečnom dôsledku rozhoduje o rozpočte. Alebo potom už ísť úplne natvrdo a dať to tak, že ak do pol roka s provizóriom parlament neprijme zákon, tak vláda automaticky padne, čo je, samozrejme, drastické. Ale musí tam byť záklopka. Sme parlamentná demokracia.

    A ja opakujem, keby sme prijali tento precedens, v budúcnosti možno čokoľvek urobiť v nejakej výnimočnej situácii, že jednoducho obyčajným zákonom parlament, vládna koalícia prisvojí vláde formu dekrétu. A to nie je prípustné!

  • Pán poslanec Hort, môžete reagovať na faktické.

  • Ak dovolíte, budem reagovať na pána kolegu Číža.

    Asi sa zhodneme spolu v tom, že zo všetkých krokov decentralizácie a posilnenia samosprávy, takpovediac realizácie myšlienky subsidiarity v našej krajine ten krok, ktorý sa týka fiškálnej decentralizácie, je asi najťažší. V každej krajine, kde k tomu našli odvahu a pristúpili, tak tento krok bol niekoľkokrát opravovaný. Nie preto, že by tomu nerozumeli alebo že by si nevedeli zobrať vzor z nejakého iného už existujúceho systému, ale ono to súvisí s daňovým systémom, so systémom verejných financií, so všetkým, čo vstupuje do systému verejných financií. Ak dnes po dohode so Združením miest a obcí Slovenska a s predstaviteľmi vyšších územných celkov je návrh, ktorý hovorí o tom, že toto nebude v zákone, tak je to prejav určitej dôvery, ale aj prejav rešpektovania náročnosti obdobia, v ktorom sa nachádzame. Je to naozaj transformačné obdobie a nikto sa dnes neodváži povedať, že tak, ako to je nastavené, je to bezchybné. To je jedna vec.

    A o tej ošklbanej sliepke. No, pán kolega, ja si nepamätám na obdobie, kedy Združenie miest a obcí Slovenska a predstavitelia regionálnej samosprávy takým jasným spôsobom naznačili, že to, čo predstavujú tieto návrhy zákonov vrátane rozpočtového určenia daní, je posun dopredu, s ktorým oni súhlasia. Tak to je znova len vyvolávanie duchov, ktorí neexistujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem doobedňajšie rokovanie. Budeme pokračovať o druhej hodine hodinou otázok a, samozrejme, potom po interpeláciách sa vrátime k tomuto zákonu.

    Takže prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 31. schôdze Národnej rady.

    Na programe je bod

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram. Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám. Pán premiér, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chýbať by mali iba 4 členovia vlády, lebo prvých 15 minút je určených pre mňa. Všetci štyria sú na zahraničných pracovných cestách. Ministra Lipšica zastúpi minister Palko, ministra Lászlóa Miklósa minister Gyurovszky a ministri Simon a Kukan otázky nemajú.

  • Ďakujem pekne.

    Pán premiér, prvú otázku vám položil pán poslanec Ondriaš. Je tohto znenia: „Počas vašej vlády 1998 až 2003 na Slovensku zomrelo na ulici v dôsledku zlej sociálnej situácie o 477 ľudí viac ako za rovnaké obdobie socializmu.

  • Nebudem komentovať.

  • Otázka: Kedy sa im ospravedlníte a kedy postavíte týmto obetiam vašej vlády pomník?“

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, číslo, ktoré uvádzate, považujem za nezmyselné, lebo takéto štatistiky sa na Slovensku a ani v iných demokratických krajinách nevedú.

    Po druhé, vlády, myslím demokratické vlády, spravidla pamätníky ani nestavajú. Pamätníky stavajú rôzne kultúrne inštitúcie, ustanovizne, mimovládne organizácie, najviac municipálne alebo priamo mestá, obce. Najviac, myslím, takýchto pamätníkov máme zachovaných alebo venovaných obetiam dvoch neľudských diktátorských režimov – fašizmu a komunizmu.

    Pán poslanec, blíži sa 17. november. Keď budem mať čas, urobím to, čo som urobil aj v minulých rokoch, že pôjdem k jednému takémuto pamätníku, k pamätnej doske Danky Košanovej, ktorá sa stala obeťou okupačných vojsk v roku 1968, vojsk, ktoré, tak to vyzerá, pozýval aj svokor vášho súčasného predsedu, predsedu Komunistickej strany Slovenska. Tak vás pozývam, pán poslanec, poďte so mnou.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Pán premiér, mňa vždy fascinuje, ako vždy odpoviete niečo iné, čo sa vás pýtam. Číslo, o ktorom hovorím, som získal z údajov Policajného zboru. Ale zdá sa, že vás takéto čísla nezaujímajú. Ďakujem, nemám žiadnu ďalšiu otázku.

  • Pán premiér, chcete odpovedať?

  • Predsa len možno ešte tri, štyri poznámky. Tak ako som povedal, to číslo je úplne vymyslené, falošné a nepravdivé, pretože takéto štatistiky sa nevedú. Pán poslanec, je váš problém, ako vnímate moju odpoveď, ale už minule ste sa ma pýtali na ľudí bez domova, bez práce, pýtali ste sa ma na niektoré špeciálne skupiny ľudí, ako si iste pamätáte. Poskytol som vám svoju odpoveď. Myslím si, že o tom, že u nás existujú nielen ľudia, ktorí sa dostanú do stavu núdze a bezvýchodiskového stavu, o týchto veciach vieme a nikto ich nezakrýva. Ale pravda je aj tá, že existuje už veľa inštitúcií a jednotlivcov, ktorí sa snažia pomáhať ľuďom v ich osobnom nešťastí. Dôležité je to, že počet takýchto zariadení a ustanovizní narastá a že sa s nimi, s týmito ľuďmi nakladá omnoho humánnejšie a na kvalitatívne omnoho vyššej, lepšej úrovni, ako to bolo počas režimu vašej komunistickej strany. Nepovažujem za správne, ani pekné, keď sa snažíte bolesť a trápenie niektorých ľudí cynicky zneužívať do formulácií, ktoré sú absolútne zavádzajúce.

  • Druhú otázku, pán premiér, vám položil pán poslanec Jozef Hrdlička: Pán premiér, v uplynulom období boli Európskymi inštitúciami zverejnené veľmi pozitívne hodnotenia makroekonomického vývoja a priebehu reforiem...

  • Hlas z pléna: Nie je tu.

  • Tak som asi zle videl, pred chvíľočkou som ho tu ešte... Takže, mýliť sa je ľudské.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Karol Ondriaš, ten tu je: „Zistil som, že médiá na Slovensku nereprodukujú moje otázky na vás v plnom znení a zámerne ich modifikujú a zneužívajú na zosmiešnenie KSS. Otázka: Myslíte si, že mnohí pracovníci médií tak robia preto, aby vám slúžili a zachovali si zamestnanie?“

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, odpoviem vám v takých troch blokoch.

    Po prvé, chcem vám pripomenúť, že médiá v našej vlasti sú buď súkromné, alebo verejnoprávne. Je mi teda ľúto konštatovať, že vaša otázka je svojou podstatou úplne nezmyselná. Nezamestnávam novinárov.

    Po druhé, čo vám chcem povedať, že médiá máme nielen verejnoprávne alebo súkromné, ale predovšetkým máme slobodné. Myslím, že toto je kľúčové, že médiá máme slobodné. Chápem, že vám sa to nemusí páčiť, pretože počas komunizmu vieme, čo znamenala diktatúra aj voči tlači, voči médiám, a preto môžem pochopiť, že sa vám to nepáči. Ale chcem povedať, že mne sa to páči a považujem za veľmi dôležité, že máme médiá slobodné, i keď nie vždy sa aj mne páči, ako o mne napíšu.

    No a po tretie ma tak napadlo, keď som premýšľal, ako sa k tomuto typu otázky postaviť, tak ma napadlo, že vám možno aj trošku poradím. Ste veľmi aktívny pri kladení otázok a trápi vás, že sa ich zmysel nedostane k občanovi. Vydajte zborník, ste veľmi aktívny a myslím si, že je aj v mojom záujme, aby si občania Slovenskej republiky naozaj mohli prečítať, presvedčiť sa na vlastné oči, čím sa v parlamente zapodievate a čo vám ako komunistickému poslancovi chodí po rozume.

  • Pán poslanec, vždy sa hláste, lebo už som chcel ďalšiu otázku prečítať pánovi premiérovi. Takže nech sa páči, môžete, samozrejme, reagovať.

  • Ďakujem za odpoveď. Pán premiér, ja verím, že sú médiá slobodné, ale mali by byť aj objektívne. Rád by som vydal aj zborník, len keď som vydával 6 kníh, tak som si musel všetko zaplatiť a viete, vydať zborník za vlastné peniaze a ešte keď sa dostanem do situácie, že vydavateľstvá mi ho nebudú chcieť predávať, ako sa mi stalo s mojimi knihami na Slovensku, tak neviem, ste mi neporadili veľmi dobre. Ďakujem.

  • Ja osobne, pán poslanec, považujem vaše otázky, keďže sa často spolu rozprávame a ja mám z toho úprimnú radosť, za také duchaplné, že to bude terno, keď to vydáte.

  • Pán premiér, štvrtú otázku vám položil tiež pán poslanec Karol Ondriaš: „Po roku 1989 sa na Slovensku rozkradlo a zničilo veľa priemyselných podnikov. Otázka: Koľko bolo týchto podnikov a akú mali hodnotu v roku 1998 v cenách roku 1989 a 2004?“

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Urbáni hovorí, či nepôjdeme na kávu radšej, pán Ondriaš.

    No rozumiem tomu tak, že naozaj rok 1989 je rokom pre vás ako poslanca komunistickej strany svojím spôsobom špecifický, že akosi vás prenasleduje tento rok, že sa ťažko zmierujete s tým, že režim, ktorému ste zrejme uverili a možno aj veríte, je za nami, je mŕtvy, rovnako ako komunistické idey a prax, že boli choré. Rovnako chápem aj to, že ste neurobili nijakú reflexiu, že ste to nepovažovali za potrebné ani v tej ideovej, ani v iných oblastiach, v oblasti, na ktorú sa pýtate. Myslím, že keby totiž priemyselné podniky do roku 1989 boli fungujúce, keby vyrábali konkurencieschopné výrobky, keby mali predovšetkým konkurencieschopnú produktivitu práce, keby sme mali vtedy technológie na úrovni doby, keby naše výrobky boli schopné obstáť na medzinárodnom trhu, tak potom by do roku 1989 boli obchody plné, životná úroveň ľudí by bola v tom čase, povedzme, blízka krajinám ako v roku 1946, povedzme, Rakúsku, nevystávali by sme šialené rady na elementárne potreby, ktoré sme potrebovali do našich domácností. Takže, vlastne, pán poslanec, ono, myslím, že aj z pohľadu tej elementárnej logiky to akosi nesedí vo vašej otázke.

    Ďalej vo vašej otázke sa zmieňujete aj o roku 1998 a máte pravdu v tom, že aj to bol významný rok, rok obratu v mnohých veciach. Napokon aj v oblasti, o ktorej hovoríte vo svojej otázke, teda v oblasti fungovania našich podnikov. A máte pravdu aj v tom, že po roku 1998 sme boli konfrontovaní s vážnymi problémami mnohých podnikov. Bola tu zadlženosť, boli aj skryté dlhy, stretali sme sa s dôsledkami privatizácie pred rokom 1998 a napriek tomu, že to nie je celkom úloha vlády v demokratickej krajine, tak sme museli riešiť aj takéto problémy. Za všetky spomeniem azda Východoslovenské železiarne v Košiciach, podnik, ktorý stál na pokraji bankrotu, pretože konzorcium bánk vtedy vyhlásilo tzv. crossdefault na Východoslovenské železiarne.

    Dnes sa veľmi teším, že najmä po zmene majiteľov je to prosperujúci podnik, zamestnáva ľudí. Ľudia vidia v tomto podniku prosperitu a pre Košice je to naozaj podnik nosný. Číslami, na ktoré sa pýtate, nedisponujem a vždy som bol za to, že keď niekto niečo ukradne, tak má za to pykať. Preto máme políciu, preto máme prokuratúry a preto máme aj súdy. Ak sa aj, žiaľ, niekto trestu vyhýba kvôli tomu, aké diery boli vo vtedajšej legislatíve, dnes aspoň môžeme povedať, že sa snažíme tieto diery zaplátať a myslím, že mnohé z nich sme aj zaplátali. Napríklad v Obchodnom zákonníku je úmyselný úpadok klasifikovaný ako trestný čin, samozrejme, potom s odozvou v Trestnom zákone.

    Nepamätám sa, pán poslanec, že by ste napríklad pred rokom 1998 nejako osobitne odvážne a verejne vystupovali proti javom, ktoré spôsobili vážne problémy v mnohých podnikoch. Pripomeniem vám, že ja som tak pred rokom 1998 vystupoval. A po roku 1998 sme sa snažili urobiť maximum, aby sa podniky pozviechali, aby začali platiť lepšie pravidlá, aby boli nové investície a aby pribúdali pracovné miesta. A myslím si, že Slovensko po takejto ceste aj kráča.

    Všetko, pán predsedajúci.

  • Áno, ďakujem. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte dvojminútový priestor časový.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán premiér, mňa prekvapilo, že vy neviete, koľko podnikov na Slovensku skrachovalo, lebo nám sa to ťažko ráta, lebo ich je veľmi veľa. Ste hovorili vo svojej odpovedi, že komunistické idey sú mŕtve. Je to váš názor, ale ste zabudli, že napríklad komunistická Čína za posledných 20 rokov alebo 25 rokov má rast hrubého domáceho produktu každý rok viac ako 8 %, a keď to takto pôjde ďalej, o 20 rokov tu bude pár poslancov alebo pár politikov, ktorí si dajú zošikmiť oči a budú tu mávať Mao Ce-tungovou knižkou, akí sú oni marxisti. To o 20 rokov, ak sa Čínu nepodarí zničiť demokraciou.

    Potom ste hovorili niečo, že podniky po roku 1989 alebo po roku 1998 – ja mám doplňujúcu otázku. Od roku 1997 hrubý domáci produkt v stálych cenách na Slovensku vzrástol asi o 21 %, v stálych cenách. Pritom reálne mzdy sa nezvýšili, reálne dôchodky sa nezvýšili, sociálna sféra sa nezvýšila a kumulatívne za toto obdobie sme vyrobili navyše tých 21 % asi 840 mld. korún, je to v cenách 2004. A ja sa vás pýtam, kde zmizlo týchto 840 mld. korún po dobu vašej vlády. Ďakujem za odpoveď.

  • Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať na otázku.

  • Pán poslanec, vy ste vyslovili nespokojnosť s tým, že neviem povedať, koľko podnikov skrachovalo, ale buďte úctivý aspoň sám k sebe. Keby ste sa ma opýtali, koľko bolo podnikov v úpadku, tak vám to číslo poviem, ale vy ste sa ma opýtali, koľko sa rozkradlo a zničilo. Pán poslanec, taká štatistika sa nevedie. Buďte úprimný aspoň sám voči sebe. Formulujte otázku podľa toho, o čo máte naozaj záujem. Ešte raz vám hovorím, keď vás zaujíma počet podnikov v konkurze, v bankrote, v úpadku, tak sa ma na to opýtajte. Ale keď sa ma pýtate, koľko sa rozkradlo a zničilo, na to odpovedať seriózny politik nemôže, lebo takáto evidencia nejestvuje, pretože narábate vágnymi pojmami.

    Po druhé, vo vašej doplňujúcej otázke opäť bolo veľa, je mi ľúto, že to musím povedať, a poviem to jemnejšie, veľa nesprávnych údajov. Chcel som povedať demagógie. Nie je pravda, že ukazovatele, o ktorých ste sa zmienili, stále klesajú. Práve tie, o ktorých ste hovorili, rastú. Aj keď, samozrejme, miera rastu a tendencia toho alebo oného ukazovateľa v uplynulých rokoch bola rôzna.

    A na samý záver, možno mám pre vás veľmi nepríjemnú informáciu. Čína hovorí o komunizme a buduje kapitalizmus, len tak fičí.

  • Pán premiér, čas vyhradený na otázky položené vám a vaše odpovede bol vyčerpaný. Ďakujem za odpovede.

    A teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka bola položená podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi od pána poslanca Petra Oremusa: „Žiadam vysvetlenie k nariadeniu vlády, ktoré bolo priložené k zákonu o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy. Prečo bol pre VÚC NSK pre rok 2005 – 2007 ponížený koeficient prepočtu z pôvodne uvedeného 0,977 na 0,9604, čo v prípade NSK predstavuje čiastku viac ako 20 mil. Sk? U iných samosprávnych krajov došlo k navýšeniu.“

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, ministerstvo financií pri prepočtoch vychádzalo z princípu, ktorý je uvedený v návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve, ktorý mimochodom práve prerokúvame, a ktorý je stabilný a nemenný. Ide o oficiálne údaje poskytnuté Štatistickým úradom Slovenskej republiky. V prípade vyšších územných celkov sú to tieto údaje: údaje o počte obyvateľov celkom, ďalej počet obyvateľov vekovej skupiny 15 – 18 rokov, počet obyvateľov vekovej skupiny nad 62 rokov, hustota obyvateľov príslušného vyššieho územného celku, dĺžka tried druhej a tretej kategórie vo vlastníctve VÚC a rozloha územia vyšších územných celkov.

    Tieto kritériá boli dohodnuté aj so samosprávami a aj s predstaviteľmi vyšších územných celkov. Po poskytnutí týchto údajov ministerstvo financií vykonalo aktualizáciu na údaje k 1. 1. 2004, čo je presne v intenciách navrhovaného zákona. Údaje, ktoré ste mali k dispozícii v rámci priloženého návrhu nariadenia vlády, boli ešte ich hodnoty k 31. 12. 2002. Čiže prvý dôvod je ten, že došlo k aktualizácii údajov k 1. 1. 2004 podľa tých istých kritérií, ktoré boli dohodnuté.

    Ako druhý faktor, ktorý mal vplyv na zmeny koeficientov vo všeobecnosti, bol celkový objem transformovaných prostriedkov do systému podielových daní, ktorý nadväzuje na vypracovaný návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2005 a rozpočtované prostriedky v kapitole súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom.

    Ďalší faktor, ktorý ovplyvnil koeficienty, boli aj zmeny váh jednotlivých kritérií v nadväznosti na návrh rozpočtu kapitoly súhrnný finančný vzťah vo väzbe hlavne na kapitolu Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ministerstvo financií vykonalo prepočet na nový systém len na základe objektívnych ukazovateľov bez akéhokoľvek subjektívneho ovplyvňovania. S uvedeným systémom horizontálneho vyrovnávania objemu zdrojov na základe vzájomne dohodnutých kritérií a ich váh, ako aj dĺžky obdobia nábehu na plne akceptovaný systém objektívnych ukazovateľov bez ďalšej korekcie sa stotožnili zástupcovia všetkých vyšších územných celkov na rokovaniach v priebehu prípravy návrhu legislatívnych noriem fiškálnej decentralizácie, okrem zástupcu Nitrianskeho samosprávneho kraja.

    Zaviesť systém, ktorý by vylúčil subjektívne zásahy do rozdeľovania zdrojov na originálne kompetencie územnej samosprávy, je objektívnou potrebou, ktorú treba uskutočniť čo najskôr. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že riešenie regionálnych disparít nie je predmetom tohto zákona. Opätovne odporúčame oboznámiť sa s otázkami a odpoveďami o fiškálnej decentralizácii, ktoré sú uvedené na webovej stránke ministerstva financií, kde sú tieto veci veľmi podrobne vysvetlené.

    Nariadenie vlády, ktorého návrh ste dostali k dispozícii, sa bude definitívne schvaľovať vládou Slovenskej republiky po schválení zákona Národnou radou Slovenskej republiky. Je ale potrebné zdôrazniť, že celé toto sa má diať na základe princípov, ktoré sú v zákone a s ktorými, opakujem, vyslovili súhlas aj predstavitelia samospráv.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec Oremus, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán minister a podpredseda vlády, v podstate som očakával takú odpoveď, ale nemôžem súhlasiť s konštatovaním, že s tým súhlasili zástupcovia samosprávy. Pán predseda mi dával podklady, z ktorých v podstate vyplynula aj táto moja otázka. Myslím si, že by bolo na dlho, aby sme sa teraz my bavili na tú tému, akým spôsobom boli tie kritériá stanovované, pretože jednoznačne to, čo ste povedali, nie je v súlade so správou o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne jednotlivých regiónov Slovenska, kde sa určité podklady pre tie kritériá jednoznačne brali. Ja by som skôr poprosil, aby sme zbytočne nezabávali ostatných, o malé vysvetlenie, buď po tejto hodine otázok alebo neskôr, kedy by som si dohodol čas na prípadnú konzultáciu. Ďakujem.

  • Ja, samozrejme, som pripravený konzultovať aj osobne, ale napriek tomu sa dotknem tých dvoch vecí, pretože zrejme to zaujíma aj ďalších poslancov, práve o tom rokujeme.

    Po prvé ja som povedal, že boli tie veci dohodnuté s predstaviteľmi vyšších územných celkov a aj ZMOS-om, ale zároveň som povedal, že všetci súhlasili okrem šéfa Vyššieho územného celku nitrianskeho, pričom ale musím povedať, že práve v Nitre, keď sa porovná množstvo zdrojov podľa starého systému teda doteraz a podľa novo navrhovaného, tak Nitra patrí medzi tie vyššie územné celky, ktoré v novom systéme dostanú v budúcom roku viac, akoby dostali, keby sa systém nemenil. Sú iné samosprávne kraje, napríklad Prešovský, ale aj ďalšie, ktoré dostanú menej a napriek tomu s tým súhlasili, pretože sa zhodli na tom aj s ministerstvom financií, že nový systém je spravodlivejší a že už v priebehu rokov 2006, 2007 prinesie viac všetkým, to po prvé.

    A druhá otázka, ktorú ste otvorili, otázka sociálno-ekonomických rozdielov, my sme neraz zdôrazňovali a hovoril som to aj vo svojom príspevku, že fiškálna decentralizácia nemá ambíciu a nemá ani za úlohu riešiť rozdielne sociálno-ekonomické úrovne jednotlivých krajov. Toto je záležitosť iná. Fiškálna decentralizácia má na starosti zaviesť systém, spravodlivý systém tak, aby na poskytovanie verejných funkcií podľa spravodlivo stanovených kritérií boli rozdeľované peniaze. A to prerozdeľovanie je tam obrovské, prerozdeľovanie je v tom, že napríklad tvorba, ten najdôležitejší zdroj príjmov bude daň z príjmov fyzických osôb. Tvorba tejto dane je veľmi nerovnomerná. V Bratislave sa tvorí vyše 30 % tejto dane, ale ostáva tu len asi 12 % tejto dane. Čiže, dochádza k obrovským presunom z tých území, kde sa viac tvorí, tak, aby to bolo rovnomerné podľa kompetencií. Ale dochádza k prerozdeľovaniu, ale nerieši to problematiku rozdielnej sociálno-ekonomickej úrovne, ale zohľadňuje to rozdielnu úroveň v tom zmysle, že dostanú VÚC-ky a mestá a obce viac, ako keby tam ostávala len tá daň, ktorá sa tam vyprodukuje, tak, aby bol zachovaný princíp spravodlivého pokrytia zdrojov na zabezpečovanie verejných funkcií, ktoré samosprávy musia plniť. Inými slovami, aby v zásade každý občan bez ohľadu na to, či žije v Bratislave, v Snine, v Medzilaborciach alebo v Banskej Bystrici, mal prístup v zásade k rovnakému alebo porovnateľnému objemu verejných služieb poskytovaných miestnymi a regionálnymi samosprávami.

    A ten novo navrhnutý systém je omnoho spravodlivejší, ako bol doteraz, pretože doteraz sa to prideľovalo v zásade, alebo najmä podľa počtu obyvateľov, ale teraz sa tam zohľadňujú aj iné kritériá, ako je podiel detí, podiel starších obyvateľov, ako je rozloha, ako je dĺžka ciest druhej a tretej kategórie, keďže práve od týchto kritérií závisí, od týchto parametrov závisí, do akej miery majú väčšie alebo menšie výdavky tie-ktoré samosprávy na zabezpečovanie kompetencií a funkcií, ktoré zabezpečovať musia.

    Takže, aby som to uzavrel. Ja chápem nespokojnosť v tom zmysle, že každý by chcel viac prostriedkov, ale zároveň ako uznali všetci predstavitelia samospráv, ten nový systém je spravodlivejší, ako bol ten predchádzajúci, a to je aj dôvod, mimochodom, prečo sa to mení a prečo niektorí budú mať v roku 2005 menej, ako by mali, keby sa systém nemenil, ale oni mali viac v minulosti, pretože bol nespravodlivý a nezohľadňoval práve tieto kritériá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Druhú otázku položil pán poslanec Dušan Čaplovič ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi: „Vážený pán minister, aké je vaše stanovisko k návrhu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na delimitáciu rozostavenej budovy Centra VTI v Bratislave z vášho rezortu na rezort MVRR SR?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec, poviem vcelku krátko, pretože na základe zásadného rozporu, ktorý som dal, tento materiál nebol ani prerokovaný vo vláde. Samozrejme, trvám na tom, že toto je záležitosť, ktorá má slúžiť vedeckej komunite a je dôvod, aby, aj keď s problémami, sa takýto dôstojný stánok pre vedeckú komunitu postavil. Dnes je vlastne fungujúce CVTI na 5 nevyhovujúcich podľa nás pracoviskách. Máme problémy, samozrejme, s postupným financovaním, ale celkom iste budeme v tom pokračovať, ak rozpočet kapitoly ministerstva školstva to umožní, budem sa snažiť to urýchliť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán minister. Vaše stanovisko poznám a vy veľmi dobre viete, že vo výbore pred rokom sme mali tento problém a tie peniaze, žiaľ, ktoré mali ísť na výstavbu, išli na internáty. Ja si myslím, že to je len vaše rozhodnutie, že tých 300 mil. v horizonte rokov 2005 – 2007 je správne, ale ma prekvapuje názor ministerstva výstavby, že išiel s takýmto návrhom do vlády a prekvapuje ma, samozrejme, pozitívne najprv stanovisko ministerstva kultúry, ktoré v zmysle knižničného zákona to odmietlo, ale potom vo vláde sa nezachovalo tak, ako sa malo zachovať, lebo mám dobré informácie, čo sa tam udialo, aj keď som tam nesedel. A skutočne chcem vám kvitovať, že bojujete za to Centrum vedecko-technických informácií. Naozaj je to do sieťovania v rámci UNESCA, v rámci medzinárodných organizácií a teraz, keď budujeme už, verím pevne, aj informačnú spoločnosť na Slovensku, tak to je veľmi dôležitá vec, ktorá by mala fungovať predovšetkým mladým ľuďom, a nie úradníkom vlády.

    Ďakujem.

  • Pán minister, nech sa páči, keď chcete, môžete, samozrejme, odpovedať.

  • Ďakujem.

    Tretiu otázku položila pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: „V akej etape realizácie sú práce súvisiace s vytvorením podmienok pre zlúčené súdy v zmysle zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR?“

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zákon č. 371 z tohto roku o sídlach a obvodoch súdov nadobudne účinnosť 1. januára 2005 v tej časti, podľa ktorej sa zlučujú súdne obvody a určujú sa sídla súdov, a v časti týkajúcej sa prechodu vecnej príslušnosti medzi jednotlivými stupňami súdov nadobudne čiastočne účinnosť od 1. 1. a čiastočne od 1. 7. budúceho roku.

    Ministerstvo spravodlivosti sa pripravovalo spoločne so súdmi na realizáciu optimalizácie súdnej sústavy v priebehu celého roku 2003 – 2004, ale konkrétne kroky v oblasti organizačnej, majetkovej, personálnej týkajúce sa prechodu práv a zlučovania súdov sme začali uskutočňovať až po schválení zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v júni tohto roku. Od júna ministerstvo spravodlivosti už uskutočnilo – v júni 2004 sme vytvorili pracovisko, ktoré pomáha súdom realizovať prípravu na zákonný prechod práv v oblasti personálnej, majetkovej, metodickej. Takisto metodicky usmerňujeme súdy pri príprave preberania súdnych archívov a skončených spisov a pripravujeme úpravu na postup súdov pre odovzdanie a prechod súdnych spisov, v ktorých ku dňu 31. decembra konanie nebude skončené. Takisto v priebehu IV. kvartálu tohto roku pripravujeme elektronickú prevádzku na zlúčených súdoch tak, aby súdy mohli plynulo zabezpečovať výkon súdnictva od 1. 1. 2005. Zrejme predsedovia okresných súdov pravdepodobne v 4 prípadoch zriadia pracoviská súdov vo svojom súdnom obvode. Práve dnes doobeda som mal poradu s predsedami krajských súdov na tému optimalizácie. Všetky interné akty sú pripravené. A napriek tomu, že ide o náročný projekt, tak vás chcem ubezpečiť, pani poslankyňa, že ministerstvo tomu venuje mimoriadnu pozornosť a verím, že realizácia optimalizácie prebehne čo možno s najmenšími problémami.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, samozrejme, máte slovo.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Dotkli ste sa práve toho, ja som chcela reagovať na ten metodický list z júna 2004, kde ma zarazila tá formulácia rozdelenie súdov 5 a 5 s predpokladaným termínom k 1. 1. 2005, a potom 5 súdov, ktoré budú mať dočasné pracoviská. A tam predsa vieme, teda v tej rozprave sme vás upozorňovali, že súdy nie sú priestorovo pripravené na zlúčenie. Ja som si prešla súdy aj Skalica, Senica a Piešťany, Trnava a chcem len povedať, že pokiaľ viem, tie prípravy a realizácia vlastne toho prechodu ešte nie sú v takom štádiu, aby tieto dva súdy mohli byť zlúčené. Takže, ja sa chcem len spýtať, keďže sme si povedali a v zákone je, že od 1. 1. bude 10 súdov zlúčených, prečo sme ich zrazu rozdelili, keď sme vedeli, že budú priestorové problémy. Máme Obvodný súd Bratislava IV a pracovisko Malacky.

  • Podpredseda vlády, nech sa páči.

  • K zlúčeniu súdov príde. Len v niektorých prípadoch, zrejme v 4 z 10 a zrejme nepôjde ani o Senicu a zrejme ani o Piešťany, tam dôjde aj k fyzickému zlúčeniu, ale budú asi 4 prípady, zrejme pôjde o Malacky, Pezinok, Námestovo a Nové Mesto nad Váhom, tak tam budú vykonávať v dvoch budovách súdy svoju činnosť, ale bude to jeden zlúčený súd s jednou podateľňou, s jedným predsedom, zrejme časť agendy bude vykonávaná len v sídle súdu napríklad trestná agenda, celá trestná agenda za celý zlúčený súd. Bude to zlúčený súd. Všetky súdy budú zlúčené presne tak, ako to hovorí zákon.

  • Ďakujem.

    Štvrtú otázku položil pán poslanec Zubo, ktorého tu nevidím, takže ideme na piatu otázku, ktorú položil pán poslanec Čaplovič ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóovi Gyurovszkemu: „Vážený pán minister, z akého dôvodu ste navrhli a do vlády SR predložili alternatívu 2 – delimitáciu Centra VTI Bratislava z MŠ SR do MVRR SR?“

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec, naše ministerstvo sa od roku 1998 do roku 2003 rozrástlo z počtu 150 na skoro 400 pracovníkov, vrátane Slovenskej stavebnej inšpekcie. Preto sídlime v troch budovách: na Špitálskej, na Lamačskej a na Dúbravskej a z tohto dôvodu nemôžem, bohužiaľ, v súčasnosti prijať ďalších 20 pracovníkov, ktorí by boli potrební na vyhodnotenie eurofondov. Preto už skoro rok hľadáme priestor, kde by sme mohli mať ministerstvo v jednej budove. Po zlyhaní všetkých možných možností som pripravil do vlády materiál s tromi alternatívami, kde jedna alternatíva bola aj táto budova, ale s tým, že som ponúkol namiesto rozostavanej budovy hotovú budovu vedľa na Lamačskej ulici, ktorá by mohla slúžiť už ako hotová budova pre túto knižnicu. Keďže minister školstva s tým nesúhlasil, tak jednoducho túto alternatívu som stiahol.

  • Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte právo na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem za vysvetlenie. Samozrejme, veľmi vnímam otázku personálnu a budovania tohto významného ministerstva aj po vstupe do Európskej únie, aj tých ľudí, ktorých by ste mali prijať, ale prekvapilo ma, pán minister, že skutočne taká významná inštitúcia, ktorá Slovensku chýba, ktorá je tiež rozhodená v rôznych budovách, ako povedal pán minister školstva, a to je to Centrum vedecko-technických informácií, že vás vôbec to zaujalo takýmto spôsobom riešiť, pretože táto budova je stavaná s tými 300 mil., ktoré ešte potrebuje, presne architektonicky pre knižnicu a pre takéto centrum, a nie pre ministerstvo. Ďakujem.

  • Opakujem, práve preto som ponúkol hotovú budovu tiež po rekonštrukcii, ale keďže nebol súhlas, tak som to stiahol.

  • Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Tóthová podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: „Popri znížení veku trestnej zodpovednosti mladistvých neuvažujete iniciovať aj opatrenia na zníženie počtu akčných filmov a propagácie násilia v televíznych vysielaniach?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nechcem zľahčovať tento problém, ale najjednoduchším riešením je vypnúť televízor. Verím, že vám vadí miera násilia v akčných filmoch. Mne osobne však vadí najmä brutalita a násilie ľudí, ktoré vidím v správach, o ktorom čítam v novinách a s ktorými sú konfrontovaní ľudia vo svojom osobnom živote v našich uliciach a v našich mestách. Ako minister spravodlivosti cítim v prvom rade zodpovednosť chrániť našich občanov pred reálnym násilím.

    Vážená pani poslankyňa, Národná rada 14. septembra 2000 schválila zákon o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého do pôsobnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu patrí okrem iného aj určovanie jednotného systému označovania programov vo vysielaní televíznej programovej služby, takzvané piktogramy, a to nielen v rámci programov verejnoprávnej televízie, ale aj komerčných televízií. Považujem to za správne. Tieto piktogramy upozorňujú na to, že televízny program nie je vhodný pre detského diváka. Podotýkam, že to bol vládny materiál, za ktorý hlasovalo 103 poslancov, vrátane poslancov za KDH.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem. Vážený pán minister, všetko som čakala od vás, ale takú sterilnú odpoveď som nečakala, že tak vlažne budete na takýto vážny spoločenský problém reagovať vy, kresťan. Neviem, či si uvedomujete, že každý desiaty trestný čin na Slovensku spáchajú deti. Neviem, či poznáte analýzu psychológov, ktorí poukazujú na negatívny vplyv médií, hlavne televízie a kina, rôznych hier na trestnú činnosť mladistvých. Neviem, či ste si povšimli poslednú situáciu, kde v Čechách zavraždili starenku deti, ktoré priznali, že celý scenár ich konania inšpiroval televízny film. Zákon, ktorý ste uviedli, veľmi dobre poznám. Bola som medzi tými, ktorí navrhli sprísnenie tohto zákona, ba dokonca osobne som navrhla a plénum to prijalo, aby ponuky programov nevysielali znázorňovanie zbrane, devastácie životného prostredia a iné násilia. Vôbec tento zákon sa nerešpektuje. Rada pre vysielanie a retransmisiu je úplne v tomto ohľade vlažná, preto som veľmi smutná, že aj vaša odpoveď bola taká, ako som povedala, sterilná a vlažná. Myslela som, že tu budete prezentovať ochotu sa zaktivizovať, pretože nedodržiavanie zákonov televíziami a zrejme pán minister hospodárstva už vie, že sa to týka aj televízie Markíza...

  • Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.

  • Pani poslankyňa, na jednej strane ste povedali, že ste moju odpoveď nečakali, na druhej strane ste možno nečakali odpoveď na pripravenú doplňujúcu otázku. Ale to je v poriadku, samozrejme. Demokracia so sebou prináša nielen slobodu, ale aj zodpovednosť. Zrejme so mnou budete súhlasiť, pani poslankyňa, že ak ľudia majú možnosť vyriešiť tento problém svojou vlastnou voľbou, nemali by žiadať o zásah štát. Štát nikoho nenúti sedieť pred televíznym vysielačom alebo držať pred ním svoje deti. Toto rozhodnutie je naša sloboda a naša zodpovednosť voči sebe a voči svojim deťom. Čo sa týka rešpektovania zákona, Licenčná rada zodpovedá tejto snemovni, nie ministerstvu spravodlivosti.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Siedmu otázku položila poslankyňa Katarína Tóthová ministrovi vnútra Slovenskej republiky Vladimírovi Palkovi: „Minister Lipšic navrhuje zníženie veku trestnej zodpovednosti mladistvých. Kriminalita detí a mládeže je celospoločenský problém zasahujúci aj do vášho rezortu, na ktorý má nemalý vplyv násilie prezentované v televíznych programoch. Prečo sa ako minister – kresťan neangažujete za zníženie prezentácie násilia v televíznych programoch?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vás vyviedol z omylu. Ja sa v tejto veci trošku angažujem. Na omyly, zvrátenosť a perverzné hodnoty našej doby upozorňujem dlhodobo. Stotožňujem sa, ak dovolíte, s citátom Richarda Weavera starého amerického južanského autora, ktorý prorocky napísal už pred polstoročím, že, citujem: „Náš svet zaplavila nesmierna demoralizácia. Najtrvalejším rysom toho je asi materializmus. Ten je však do veľkej miery podporovaný zmesou pretvárky, predstierania a vulgárnosti, ktorým by sme mohli dať nálepku hollywoodské hodnoty.“ Toľko Richard Weaver vo svojej známej knihe Ideas have consequences.

    Pani poslankyňa, ja som dokonca, myslím, v apríli napísal taký rozsiahlejší článok do denníka SME, kde som kritizoval aj konkrétne filmy pre tú úplne neznesiteľnú mieru násilia, ktorú ponúkajú. Škoda, že ste to nečítali. Vaša kolegyňa pani poslankyňa Podracká to čítala a ma za to pochválila vtedy. Tam som kritizoval filmy ako Kill Bill a Natural Born Killers, Hannibal a Texas Chain Saw Massacre a tak ďalej.

    Takže, pani poslankyňa, aby sme to zhrnuli. Angažujem sa, teda vaša otázka bola správna, adresát bol nesprávny. To je 50-percentná úspešnosť, to nie je také zlé.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči. Mali by ste sa prihlásiť. Už ste, nech sa páči.

  • Pán minister, aspoň tou troškou ste ma potešili, že táto otázka vás zaujíma a že ste mi neodpovedali frázou, že demokracia prináša aj slobodu voľby, ako to urobil pán minister Lipšic. Táto fráza je nerealizovateľná, pretože je známe, že aj v doobedňajších hodinách napríklad počas prázdnin, keď rodičia boli v zamestnaní a deti školopovinné nechodili do školy a mnohé nemali zabezpečený program vzhľadom na sociálnu situáciu rodičov, boli doma a v doobedňajších hodinách si mohli pozerať filmy, ktoré rozhodne neboli pre nich akosi primerané a boli plné násilia. Ja nesúhlasím s tým, že váš...

  • Ešte keby ste minútu dali pani poslankyni. Omylom stlačila procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Nesúhlasím s tým, že váš rezort je jedine rezortom, ktorý smeruje do polohy sankcie. Správny boj proti kriminalite je ten, keď sankcie sa spájajú s prevenciou. Ako minister tohto rezortu, aby vaši podriadení v rezorte mali čo menej práce, treba ich dostávať aj na aktivity vrátane ministra, ktoré pomáhajú prevencii, ktorá predchádza kriminalite. Bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste tak, ako ste sa v novinách angažovali, angažovali aj v iných akciách, pretože, myslím, že už plne dozrel čas, aby sa táto spoločnosť cez prominentných funkcionárov a významné osobnosti zasadila za... (Automatické vypnutie mikrofónu po uplynutí časového limitu na položenie doplňujúcej otázky.)

  • Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, z doteraz povedaného jasne vyplýva, že v našich názoroch je viac spoločné, než by sa zdalo. Musíme sa nejakým spôsobom dať dohromady a premyslieť našu spoločnú stratégiu. Ďakujem.

  • Ôsmu otázku položila pani poslankyňa Martinčeková ministrovi životného prostredia Lászlóovi Miklósovi, ktorého zastupuje a miesto neho bude teda odpovedať pán minister Gyurovszky, minister výstavby, regionálneho rozvoja. Otázka je tohto znenia: „Pán minister, mohli by ste nás informovať, ako pokračujú (či pokračujú) rokovania medzi MH SR a MŽP SR o zálohovaní PET fliaš?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám prečítal odpoveď. Z podnetu ministerstva životného prostredia sa dňa 28. 4. 2004 na pôde ministerstva životného prostredia uskutočnilo ostatné pracovné stretnutie na úrovni generálnych riaditeľov sekcií ministerstva životného prostredia a ministerstva hospodárstva, ktorého cieľom bolo zhodnotenie stavov v oblasti zálohovania PET obalov a prijatie ďalšieho postupu riešenia tejto problematiky.

    Zástupca ministerstva hospodárstva vyjadril opätovne nesúhlas so zavedením zálohovania PET obalov na nápoje v akejkoľvek forme. Na úrovni príslušných riaditeľov odborov, ktorí sa podľa potreby stretávajú, sa v súčasnosti pripravuje návrh takzvanej dobrovoľnej dohody, ktorá má hovoriť o tom, že v prípade neplnenia limitov recyklácie a zhodnocovania odpadov obalov určených pre daný rok v istom časovom horizonte bude Slovenská republika zaradená na zálohový systém na jednorazové PET obaly. Podľa ministerstva musia sa jasne definovať podmienky, ktoré považujú za potrebné zakotviť do tejto dohody a určiť okruhy ďalších subjektov, ktoré budú v tejto dohode figurovať. Tento návrh dobrovoľnej dohody bude predložený ministrovi životného prostredia a ministrovi hospodárstva na vzájomné odsúhlasenie.

    V nadväznosti na novelu smernice o obaloch a odpadoch z obalov, ktoré sa menilo v prechodnom období pre Slovenskú republiku na zavedenie limitov zhodnocovania a recyklácie obalov a odpadov z obalov v stanovených smerniciach až do roku 2012, sa počíta s novelizáciou nariadenia vlády č. 22/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsahy recyklácie vo vzťahu k celkovej hmotnosti odpadov z obalov.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku, ale musíte sa prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Nemám zatiaľ žiadnu doplňujúcu otázku, lebo nie je tu pán minister životného prostredia. Tak skôr na toho.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme.

    Deviatu otázku položil pán poslanec Róbert Madej podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: „Pán minister, súhlasíte s tým, že niektoré časti zmlúv s KIA-Hyundai týkajúce sa zamestnanosti, pomoci v oblasti školstva zostali utajené?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády zo 7. júla tohto roku bola podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva a mnou vytvorená pracovná skupina na preskúmanie zmlúv v investičnej spolupráci s KIA Motors Corporation Hyundai Mobils a PSA Peugeot Citröen z hľadiska rozsahu zverejnenia. V tejto skupine boli dvaja zástupcovia nominovaní podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva a traja zástupcovia nominovaní mnou. Išlo o štátnu tajomníčku Doc. Žitňanskú, JUDr. Kolaříkovú a JUDr. Hrubalu. Pracovná skupina zasadla 12. júla, pričom zúčastnené strany sa dohodli, že rozhodujúcou právnou úpravou na určenie rozsahu informácií z predmetných investičných zmlúv, ktoré je vláda povinná sprístupniť, je zákon, § 10 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

    Zúčastnené strany prezentovali svoj právny názor na výklad ustanovenia ods. 1 a 2 tohto ustanovenia, pričom nedospeli k zhode, pokiaľ ide o výklad § 10 ods. 1. Podľa názoru zástupcov ministerstva hospodárstva sa podľa predmetného ustanovenia nesprístupňujú akékoľvek informácie označené ako obchodné tajomstvo. Podľa zástupcov môjho rezortu sa podľa predmetného ustanovenia nesprístupňujú len také informácie, ktoré sú označené ako obchodné tajomstvo a súčasne aj spĺňajú pojmové znaky obchodného tajomstva vymedzené v § 17 Obchodného zákonníka.

    Pokiaľ ide o všetky tri zmluvy, zúčastnené strany sa zhodli, že Slovenská republika je podľa § 10 ods. 2 povinná sprístupniť informácie týkajúce sa použitia verejných financií, nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce a informácie o štátnej pomoci.

    Vzhľadom na vyššie uvedený záver sa zúčastnené strany zhodli, že sa zverejnia iba tie časti zmlúv, ohľadne ktorých je konsenzus a stanoviská oboch strán sú súhlasné.

    Keďže som spomenul, že bol rozdielny právny názor na výklad § 10 ods. 1 zákona a vzhľadom na znenie čl. 17 ods. 3 druhá veta predmetnej zmluvy sme sa nezhodli na zverejnení niektorých ustanovení zmluvy. Podľa názoru zástupcov ministerstva hospodárstva vzhľadom na znenie čl. 17 ods. 3 predmetnej zmluvy informácie nad rámec informácií sprístupňovaných podľa § 10 ods. 2 vláda nie je oprávnená sprístupniť. Podľa názoru zástupcov ministerstva spravodlivosti je slovenská vláda povinná sprístupniť všetky informácie, ktoré nespĺňajú pojmové znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka.

    Zástupca ministerstva spravodlivosti v súlade s ich vyššie uvedeným stanoviskom a vzhľadom k textu predmetnej zmluvy, ktorá podľa ich názoru neobsahuje informácie napĺňajúce pojmové znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, dospeli k záveru, že vláda je povinná publikovať celý text investičnej zmluvy. S týmto stanoviskom mojich kolegov sa v plnej miere stotožňujem. Pokiaľ ide o prílohy, stanovisko zástupcov ministerstva spravodlivosti je totožné so stanoviskom zástupcov ministerstva hospodárstva aj v prípade aplikácie ochrany obchodného tajomstva len v rozsahu § 17 Obchodného zákonníka.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Nech sa páči, pán poslanec Madej, môžete mať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, bol som istý čas rád, keď sme mali spoločne rovnaký právny názor na to, aké časti zmlúv a ako by sa mali tieto zmluvy zverejňovať. Osobne si myslím, že naozaj ľudia majú právo vedieť, ako štát nakladá s finančnými prostriedkami a s majetkom štátu a ktoré idú z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Mrzí ma, že tieto dva rezorty mali rozporné stanoviská a mrzí ma, že nakoniec v tom stanovisku asi ministerstvo spravodlivosti ustúpilo, keďže naozaj prílohy, ktoré sa týkajú zamestnanosti a ďalších vecí, sme nedostali ani doručené a pokiaľ viem, tak sa ani nesprístupňujú. A myslím si, že nič na tom nie je obchodným tajomstvom a určite také informácie nemôžu napĺňať pojmové znaky, ktoré hovoria o zamestnanosti, o štruktúre, možno o možnej výstavbe bytov, o pomoci v oblasti školstva pre zamestnancov z Kórey a ďalšie informácie. Nič z tohto nemôže napĺňať pojmové znaky obchodného tajomstva.

    Preto ma trochu mrzí, že ešte stále sa toleruje porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A chcel by som sa opýtať, či sa v týchto prílohách niečo zmení a či budú zverejnené.

  • Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Prílohy boli zverejnené a u príloh došlo ku konsenzu. Tam neboli zverejnené len tie údaje, ktoré je možné subsumovať pod obchodné tajomstvo podľa Obchodného zákonníka. U tých príloh to je tak, je to tak, inak by ste spochybnili aj stanovisko Doc. Žitňanskej, JUDr. Hrubalu, JUDr. Kolaříkovej, a nedošlo k dohode ohľadne interpretácie § 10 ods. 1 pri texte zmluvy, kde stanovisko rezortu spravodlivosti bolo, že je možné zverejniť celý text zmluvy. A také stanovisko rezort zastáva. Samozrejme, že subjekt, ktorý rozhodne, je ministerstvo hospodárstva, pretože do jeho právomoci uzatváranie týchto zmlúv patrí. Ale nešlo o žiadne ustupovanie. My sme nakoniec pri väčšine vecí ku zhode došli. Tam, kde ku zhode neprišlo, rozhodlo ministerstvo hospodárstva. Ale u príloh, ak ste spomínali prílohy, tak u príloh došlo k zhode a navyše došlo k zhode aj v tom, že všetky ustanovenia, ktoré, aj keď zahŕňajú obchodné tajomstvo, ale týkajú sa verejných zdrojov, sú a musia byť verejne prístupné, lebo tak to vyžaduje § 10 ods. 2. A k tomu aj prišlo.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zubo, ktorý tu nie je.

    Takže ideme na jedenástu otázku, ktorú položil tiež pán poslanec Madej podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi hospodárstva Pavlovi Ruskovi: „Pán minister, tvrdíte, že štát je zlý vlastník. Prečo potom predávate elektrárne cudziemu štátnemu podniku?“

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    No, pán poslanec, bezpochyby viete viac ako ja. Lebo už viete, ako to dopadne a dokonca aj viete, ktorý podnik je a ktorý zostane štátny. Takže dovoľte, aby som uviedol krátku „situačku“, aby ste sa dostali do aktuálneho stavu. Boli traja záujemcovia, a sú, dali ponuky. Jedným bolo RAO, druhým bol ČEZ, tretím bol ENEL. V každom z nich stále je väčšinový vlastník štát, ale ešte sa nič nikomu nepredáva a už vôbec nie konkrétnej firme. Pokiaľ ide o súčasný stav, tak je odporúčanie privatizačného poradcu a privatizačnej komisie, ktorá hovorí o tom, že prioritný záujemca by mal byť taliansky ENEL. A pokiaľ som informovaný, tak vo veľkej miere brali do úvahy aj skutočnosť, že talianska vláda rozhodla v auguste tohto roku o predaji 25 % akcií ENEL-u prostredníctvom kapitálového trhu do 26. októbra tohto roku. To teda znamená, že odporúčanie komisie do veľkej miery akcentovalo aj tú skutočnosť, že nimi odporúčaný kandidát nie je štátny podnik, bezpochyby nebude v čase, keď bude, ak teda získa dôveru vlády, keď bude podpisovaný záverečný protokol, keď bude podpisovaný transakčný dokument a investičná zmluva. Rozhodnutím... Rusko to nesmie byť, ako povedal pán poslanec Mikloško, ani nebude, lebo je až tretí v poradí a KDH si oddýchlo. V každom prípade neviem, ako to vysvetlíte svojmu bývalému šéfovi teda.

  • Hlasy v pléne.

  • Pán minister, nebavte sa s pánom poslancom, ktorý vám nepoložil otázku. Nech sa páči, pán poslanec Madej je váš partner teraz.

  • On začal. No a v konečnom dôsledku v čase, keď sa rozhodne o záujemcovi, pokiaľ to bude ten, ktorého odporúča privatizačná komisia, tak určite nebude podnikom, v ktorom bude mať majoritu štát. A teda vaša otázka sa stane irelevantnou.

  • Pán poslanec Madej, môžete mať doplňujúcu otázku, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, vy hovoríte, že ja už konkrétnemu podniku predávam a pritom vy obhajujete jeden a konkrétny podnik po celý čas. No čo sa týka predaja napríklad tým Talianom, tak tvrdíte, že v čase predaja, v prípade ak to vláda odsúhlasí, nebude štátny podnik, ale pokiaľ mám informácie, stále najväčším akcionárom bude štát, že ostatní budú drobní a tým pádom štát bude mať významné postavenie – talianska vláda – významné postavenie v tomto podniku. Stále pôjde o podnik držaný v rukách najmä cudzím štátom. Preto si myslím, že nakoniec na privatizáciu doplatia občania. Jediné, aký to bude mať význam, že sa zvýši cena elektrickej energie a doplatia na to všetky domácnosti, aj podniky. Chcel by som sa pri tej príležitosti okrem tohto ešte opýtať, kto zaručí, že cena elektrickej energie nebude jedna z najvyšších, tak ako je napríklad v štáte alebo v podniku, ktorý ste obhajovali.

  • Cena elektrickej energie predsa nie je určovaná vlastníkom podniku, to už by ste mohli vedieť, ale Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý jednoznačne je v rukách štátu, je to štátna regulačná rada, ktorú menuje, alebo členov ktorej menuje prezident Slovenskej republiky, nie vlastník, sieť v regulovaných sieťových odvetviach určuje cenu, po prvé.

    Po druhé, ja podľa informácií, ktoré dostávam, jednou z nich je aj tá vaša, už som obhajoval všetkých troch. Niekedy som na začiatku obhajoval Rusov, potom som pre niekoho obhajoval Čechov. Ja vychádzam zo stavu, ktorý je. A privatizačná komisia a privatizačný poradca povedali to, čo povedali, ja tie ponuky skúmam. A iste, žiaľbohu, alebo teda zlá správa pre Smer, s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k výberu strategického investora už v tomto volebnom období. Chápem, že vás to musí trápiť, ale dá sa povedať, že táto situácia je taká, s ktorou sa musíte zmieriť.

  • Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul. Ďakujeme za odpoveď. Končím tento bod programu.

    A v rokovaní teraz budeme pokračovať bodom

    interpelácie poslancov.

    Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásil pán poslanec Fajnor a pán poslanec Čaplovič.

    Takže ako prvý vystúpi s interpeláciou pán poslanec Fajnor, nech sa páči. Potom, keď vystúpi pán poslanec Čaplovič, otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.

  • Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul. Ďakujeme za odpoveď. Končím tento bod programu.

    A v rokovaní teraz budeme pokračovať bodom

    interpelácie poslancov.

    Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásil pán poslanec Fajnor a pán poslanec Čaplovič.

    Takže ako prvý vystúpi s interpeláciou pán poslanec Fajnor, nech sa páči. Potom, keď vystúpi pán poslanec Čaplovič, otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem podpredsedu vlády a ministra hospodárstva pána Pavla Ruska v téme, ktorá tu už bola načatá.

    Predchádzajúca i terajšia Dzurindova vláda úmyselne roky systematicky ničí tento štát tým, že presadzuje privatizáciu strategických podnikov, pričom používa vecne neopodstatnený a neprijateľný argument, že štát je zlým vlastníkom. V súčasnosti ponúka na predaj 66 % akcií Slovenských elektrární, pričom privatizáciu pokladá za jediné možné riešenie, čo je veľmi veľká chyba.

    Privatizačná komisia vybrala ako najvhodnejšieho investora taliansku spoločnosť Enel. Rozhodnutie o to prekvapivejšie, že posúva Slovenské elektrárne, š. p., do rúk štátnej firmy iného štátu, takže vlastne nemožno ani hovoriť o privatizácii. Ohlásená zmena vlastníctva spoločnosti Enel iba dokumentuje nestabilitu. Opakuje sa tu zlý príklad tzv. privatizácie, za ktorú je zodpovedná Dzurindova vláda. Chcem poukázať na zoštátnenie štátneho podniku Slovenské telekomunikácie v prospech nemeckého štátu, ktoré mali podľa zmluvy preinvestovať ešte 1 mld. EUR, pričom cena teda bola stavaná tak, že pokiaľ bude táto suma preinvestovaná, bola výrazne znížená. Dodnes sa tak neučinilo. Vláda je ticho a túto spôsobenú škodu Slovensku nikto nerieši zo zodpovedných.

    Pýtam sa vás, vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva, aký význam má posunutie Slovenských elektrární inému štátu? Nie je to iba vidina získania provízií? Enel navyše nemá vôbec skúsenosti s prevádzkou jadrových elektrární a táto skutočnosť je viac ako riziková. Enel ponúka vláde za 66 % akcií – v prepočte asi 33,6 mld. Sk. V odborných kruhoch takýto postup vyvoláva prinajmenšom pochybnosti o účele a pozadí takejto privatizácie, pretože hodnota Slovenských elektrární sa trhovo reálne odhaduje od 80 do 100 mld. Vyjadrenia o vplyve ďalších faktorov na rozhodovanie sú v tomto prípade účelové a nič nezmenia na skutočnosti, že vláda by mala privatizáciu z dôvodu nízkej cenovej ponuky zastaviť. Príklad by si mala vziať z českej vlády, ktorá zaujala vo veci jasné stanovisko a ČEZ je dnes podnik, ktorý expanduje mimo Českej republiky na trhy Európy, dosahuje zisk viac ako 17 mld. českých korún. Ak vezmem iba spodnú hranicu hodnoty Slovenských elektrární, 66 % akcií uvedenej hodnoty predstavuje 52,8 mld.

    Žiadam vás, vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva, aby ste informovali, ako vykryjete rozdiel medzi hodnotou akcií Slovenských elektrární a ponukou Enelu? Ide o sumu 19,2 mld. korún. Alebo túto škodu chcete vykryť z vášho osobného majetku? Občania tohto štátu nemôžu doplácať na vaše osobné, resp. skupinové záujmy. Očakávam vašu odpoveď, ktorá bude, pevne verím, v prospech slovenskej ekonomiky a nie – ako sa už stáva zvykom – v prospech zahraničných ekonomík.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S ďalšou interpeláciou vystúpi pán poslanec Čaplovič, nech sa páči. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne s interpeláciami.

  • Ďakujem. Keďže mi predseda vlády Slovenskej republiky v hodine otázok unikol o prsia, mal som vylosovanú piatu otázku, tak využívam interpeláciu v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky vo veci plnenia medzivládnej Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry, ktorá bola podpísaná 12. decembra 2003 ministrami zahraničných vecí oboch štátov Eduardom Kukanom a Lászlóom Kovácsom za prítomnosti vás, pán predseda vlády, a bývalého premiéra Pétera Megyessyho v rámci samitu Európskej únie v Bruseli.

    Kým maďarská vláda si svoje záväzky k maďarskej menšine na Slovensku plní, slovenská vláda svoje záväzky voči slovenskej menšine v Maďarsku ignoruje. Kým maďarská vláda prostredníctvom Nadácie Pétera Pázmánya vyčlenila už 1 mld. forintov, ktoré aj poukázala na Slovensko, zo slovenskej strany stále hľadáme alibistické riešenia aj v samotnej vláde Slovenskej republiky. Tieto kroky vzhľadom na politickú citlivosť tohto problému sa v medzinárodnom kontexte napokon obrátia v neprospech Slovenskej republiky, ktorá sa tak dostane do pozície neseriózneho partnera, to znamená aj vo vzťahu k maďarskej vláde. Navyše, keď Európska únia a jej Komisia si začína oveľa viac všímať starostlivosť o diaspóry vo vnútri a mimo Európy.

    Vážený pán predseda vlády, do vlády bol predložený návrh na vyčlenenie finančného príspevku pre slovenskú menšinu v Maďarsku v celkovej výške 11,5 mil. Sk na rok 2004. Tieto prostriedky sú navrhnuté uvoľniť z rezervy vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky a budú adresne určené do oblasti vzdelávania a kultúry slovenskej menšine v Maďarsku. Mrzí ma, že sa tak nestalo, pričom podpredseda vlády Pál Csáky počas svojej septembrovej návštevy v Maďarsku na stretnutí so zástupcami slovenskej menšiny informoval, že okrem už schválených, podčiarkujem schválených, 11 mil. Sk vláda vyčlenila ďalšie 3 mil. Sk na konkrétnu podporu 6 inštitúcií v Maďarskej republike.

    Takto ma informovali zástupcovia slovenskej menšiny v Maďarsku a takto je táto informácia, vážený pán predseda vlády, zachytená v správe Tlačovej agentúry Slovenskej republiky z 9. septembra 2004. Je to veľmi nepríjemné, ak sa takéto nepravdivé informácie alebo rozporuplné informácie dostávajú slovenskej komunite v zahraniční, konkrétne v Maďarsku, keď podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky bojuje za to, aby slovenská menšina dostala tých 11,5 mil. Sk, a predseda vlády v tejto oblasti mlčí. Verím, vážený pán predseda vlády, že navrhnuté finančné prostriedky budú slovenskej menšine čoskoro poskytnuté.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy s interpeláciou? Štyria. Končím možnosť sa prihlásiť ústne s interpeláciou.

    Pán poslanec Ďaďo je prvý. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. V zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam interpeláciu na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu vo veci výpovede zamestnankyni Úradu vlády Slovenskej republiky pani Elene Šebovej.

    Vážený pán predseda vlády, ako poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky sa mi dostali do rúk dokumenty o výpovedi Úradu vlády Slovenskej republiky pani Šebovej zo zdravotných dôvodov z roku 2000. Uvedená výpoveď bola rozhodnutím Okresného súdu v Bratislave I v roku 2003 označená ako neplatná, čo potvrdil v roku 2004 i Krajský súd v Bratislave. Týmto potvrdením krajského súdu sa stal rozsudok právoplatný, vykonateľný a nie je proti nemu odvolanie.

    Pýtam sa vás, pán predseda vlády, prečo uvedený rozsudok Úrad vlády Slovenskej republiky nerešpektuje a kedy bude umožnené pani Šebovej vrátiť sa do zamestnania a kedy jej bude nahradená ušlá mzda? Ďakujem.

  • Ďalšiu interpeláciu prednesie pán poslanec Vážny. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, predsedajúci, podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám interpeláciu na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu s týmto textom:

    Vážený pán predseda vlády, vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 9. mája 2002 schválila uznesenie č. 467/2002, v ktorom schvaľuje návrh na vydanie rozhodnutia o privatizácii priamym predajom akcií obchodnej spoločnosti SAD Banská Bystrica, a. s. Kupujúcim v tomto prípade bola schválená spoločnosť ČSAD Ostrava, akciová spoločnosť. Súčasťou vkladu majetku štátneho podniku do akciovej spoločnosti bola aj rozostavaná autobusová stanica v meste Banská Bystrica, o ktorú mi v tejto interpelácii ide.

    Keďže z dlhodobého hľadiska je nedobudovanie tejto autobusovej stanice najpálčivejším problémom mesta, obrátil sa primátor mesta na všetky orgány štátnej správy, do gescie ktorých privatizácia štátneho majetku patrí, so žiadosťou o prevod budovy, či už odplatný, alebo bezodplatný, na mesto Banská Bystrica. Podotýkam, že celý priestor je nedobudovaný, je to estetický problém v meste. Bezpečnosť občanov mesta je takisto veľmi problémová a nedobudovaním celého rozpadávajúceho sa skeletu v centre mesta dochádza k vážnym problémom v komunikácii občanov.

    Z korešpondencie primátora mesta, do ktorej som mal možnosť nahliadnuť, vyplýva, že budovu tejto autobusovej stanice nebolo možné previesť, pretože bol už rozbehnutý privatizačný proces. V liste prezidenta Fondu národného majetku následne zo dňa 8. 6. 2004 sa konštatuje, že z dôvodov problémov na strane kupujúceho, t. j. ČSAD Ostrava, ktoré bránili uzatvoreniu kúpnej zmluvy, fond svojím uznesením schválil, že nebude realizovať predaj predmetných akcií podľa rozhodnutia vlády pre neschopnosť kupujúceho uzatvoriť s fondom kúpnu zmluvu.

    Táto spoločnosť – ten nádejný kupujúci – ani po opätovnej výzve fondu nepredložila doklady, ktoré boli nevyhnutné na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to sú aktuálne a platné doklady preukazujúce pôvod a zabezpečenie finančných prostriedkov v potrebnej výške.

    V liste, ktorý kancelária predsedu vlády zaslala primátorovi mesta dňa 6. 4. 2004, sa môžeme dočítať, že kupujúci ČSAD Ostrava odstránil na svojej strane 22. 6. 2004 dôvody, ktoré dovtedy bránili uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi Fondom národného majetku a kupujúcim a v súčasnosti je možné pokračovať v realizácii rozhodnutia vlády Slovenskej republiky č. 647/2002. Celá korešpondencia medzi primátorom mesta Banská Bystrica a ústrednými orgánmi štátnej správy, ako aj kancelárie predsedu vlády sa obmedzuje len na holé popisovanie skutkového stavu. Ani v náznakoch neobsahujú úprimnú snahu vyriešiť daný problém v prospech krajského mesta.

    Obraciam sa preto na vás, vážený pán predseda, s týmito otázkami:

    1. Prečo vláda Slovenskej republiky, resp. poverené ústredné orgány štátnej správy nepristupujú k takej závažnej veci, ako privatizácia majetku štátu bezpochyby je, v takomto konkrétnom príklade s plnou vážnosťou a okamžite po nesplnení stanovených podmienok zo strany kupujúceho svoje pôvodné rozhodnutie o privatizácii nezrušila, keďže neboli včas a riadne naplnené podmienky predaja, resp. po dvoch rokoch nenaplnenia týchto podmienok znovu chce obnoviť kúpnu zmluvu?

    2. Prečo vláda Slovenskej republiky, resp. jej členovia, ktorí tvrdia, že podpora a pomoc jednotlivým regiónom je jej prioritou, nevyvinula žiadnu snahu o pomoc vyriešenia dlhotrvajúceho problému krajského mesta s nedobudovanou autobusovou stanicou, ktorá je v majetku spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu? Naopak, doterajšia korešpondencia, ktorú dúfam, že aj prehodnotíte, je len vyhováraním sa a prenášaním zodpovednosti z jedného orgánu vlády na druhý.

    3. Uprednostňuje vláda privatizovanie jednej vyššie uvedenej budovy ako súčasti privatizovaného majetku súkromnému sektoru pred prevodom, či už odplatným, alebo bezodplatným, tejto budovy krajskému mestu?

    Za vybavenie ďakujem. Vážny.

    Skončil som, pán podpredseda.

  • Áno, ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vystúpi s interpeláciou pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči. A pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som interpelovala tu neprítomného ministra školstva pána Martina Fronca.

    Táto interpelácia sa týka konkrétneho prípadu v meste Malacky a je taká závažná, že sa v tomto meste pripravuje protestná akcia voči liknavosti vybavovania tejto veci. O čo ide?

    Vážený pán minister, v októbri 2002 prechodom kompetencií zo štátnej správy na samosprávu bola na mesto Malacky delimitovaná investorská činnosť akcie Základná škola Jánošíkova. Financovanie celej investičnej akcie bolo schválené v štátnych rozpočtoch v rokoch 2001 až 2003 v celkovej obstarávacej cene 120 miliónov, čo bolo prijaté aj uzneseniami vlády Slovenskej republiky č. 805/2000, č. 790/2001, č. 11231/2002 a následne Národná rada Slovenskej republiky prijala príslušné zákony, ktoré dali právny podklad takýmto uzneseniam.

    Mesto Malacky zrealizovalo celú investičnú akciu ako prenesený výkon štátnej správy. Stopercentné financovanie garantoval štátny rozpočet. Chýbajúca suma 75 106-tisíc korún mestu Malacky doteraz nebola poskytnutá, hoci o ňu primátor mesta niekoľkokrát žiadal ministerstvo školstva, ako aj ministerstvo financií. Škola našťastie je postavená, skolaudovaná a mesto Malacky má voči dodávateľovi stavby 75-miliónový záväzok. Jeho nezaplatením vznikajú sankcie vo výške 1 milióna slovenských korún mesačne.

    Obraciam sa preto, pán minister, na vás, aby ste urýchlene riešili uvedený prípad, uhradili mestu Malacky príslušnú sumu, ku ktorej ste zaviazaní uzneseniami vlády. Inak hrozí, že mesto Malacky príde o dostavanú školu, pretože 75-miliónový záväzok zo svojho rozpočtu uhradiť nemôže. Navyše, čím dlhšie je neuhradená spomínaná suma, tým vznikajú vyššie sankcie vo výške 1 milióna korún mesačne.

    Ďalšia moja interpelácia sa týka pána ministra financií, pretože v tejto záležitosti je aj jeho kompetencia.

    Samozrejme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem vás obťažovať opätovným čítaním tohto textu, pretože tento text bude zaslaný ako interpelácia aj pánovi ministrovi financií a budem očakávať aj jeho skorú, podľa zákona určenú odpoveď.

    Ďalšia moja interpelácia sa týka...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, prosím vás o väčší pokoj. Nedá sa takto rokovať. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalšia moja interpelácia je zameraná na pána ministra Zajaca. Budem čakať jeho odpoveď napriek tomu, že reformy zdravotníctva prešli v tomto parlamente.

    Ako vie, reakcie zo zahraničia prevažne nie sú pozitívne. Lekárska komora v Českej republike celú reformu, ako sme sa dozvedeli z dnešnej tlače, komentuje so značnými rozpakmi. Väčšia časť odborníkov tvrdí, že táto reforma bude mať negatívny vplyv na slovenské zdravotníctvo.

    Pán minister, predseda Českého lekárskeho odborného klubu Milan Kubek považuje slovenskú reformu za akt zúfalstva a za devastáciu zdravotníckeho systému. Ja viem, že dozaista mi odpoviete, že je to obdobná reakcia ako naša lekárska komora, že lekári sa boja o svoje výhody alebo že majú proste pocit neistoty z tejto reformy atď. Možno znovu použijete svoj výrok, že ktoré ryby si nechajú vypustiť svoj rybník. Ale chcela by som zdôrazniť, že nikde v Európe, ani v USA, nie sú kmeňové nemocnice ani zdravotné poisťovne súkromné.

    Buďte taký láskavý, pán minister, keď nesúhlasíte s týmto mojím názorom, uveďte, v ktorých štátoch sú kmeňové nemocnice a poisťovne súkromné. Tam, kde sú súkromné nemocnice, a to nie kmeňové, podľa štatistík, ktoré boli v posledných dňoch v tlači odpublikované, sa jasne uviedlo, že úmrtnosť v súkromných nemocniciach je oveľa vyššia ako v nemocniciach verejnoprávnych.

    Ak dovolíte, spomínaný predseda Českého lekárskeho odborného klubu pán Kubek sa doslova vyjadril o našej reforme takto: „Nepočul som zatiaľ žiadneho politika, že by mal kaskadérske názory, aké predvádza pán minister Zajac a tí okolo neho, lebo sú to chlapci, ktorí nemajú vôbec žiadnu životnú skúsenosť. V živote nič neriadili, ale v tejto chvíli uskutočňujú montáž do ich zdravotníctva.“

    Pán minister, myslíte, že až takto silné slová sú slová, ktoré nemajú žiaden racionálny základ? Možno to nie je celkom tak, ako je to v uvedenom vyjadrení povedané, ale vážne pochybnosti o vašej reforme existujú.

    Ja by som skončila len výrokom, ktorý sa stal už známy a okrem dvadsaťkorunáčky s vaším portrétom beží po Slovensku aj v zahraničí, a to, že Slovensko má jednu svetovú špecialitu: Na celom svete výskumy pre ľudí sa robia na zajacoch, jedine na Slovensku Zajac robí výskumy na ľuďoch.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ako posledný vystúpi s interpeláciou pán poslanec Šimko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Musím povedať, že moja interpelácia je dôkazom toho, že viacerí čítame internet a dostávame listy a reagujeme na ne, lebo vlastne mám totožnú interpeláciu na pána ministra školstva Martina Fronca, ako pred chvíľočkou pani poslankyňa Tóthová. Vzhľadom na to, že vlastne ten text, ktorý bol súčasťou listu, ona prečítala, ja to nebudem celé čítať, len sa pripájam k tejto interpelácii, pretože ide o problém, ktorý nevznikol zo zlého odhadu predstaviteľov mesta, a preto vás žiadam, pán minister, aby ste ma vo svojej odpovedi informovali o svojom stanovisku k tomuto problému a hlavne o pomoc pri jeho riešení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Otváram ďalší bod, a to

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 1. augusta 2004, ktoré ste dostali ako tlač 858.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 858 nachádza.

    Otváram teraz rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto so svojím stanoviskom do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a takisto vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to v rozprave k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 725).

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána spoločného spravodajcu Horáka tu už máme.

    Vážená Národná rada, vyhlasujem prestávku do 15.40 hodiny, kým príde pán podpredseda vlády a pán minister a potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Žiadam aj pána navrhovateľa, aj pána spravodajcu, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľa a spravodajcu. Pán podpredseda vlády, pán minister financií... Budem nútený znovu vyhlásiť prestávku, ak pán minister nepríde načas.

    Takže v rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Mušková a pripraví sa pani poslankyňa Černá.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená Národná rada, vážený pán minister, v predloženom návrhu zákona sa financovanie škôl a školských zariadení, ktoré sú v originálnej kompetencie obcí, mení oproti dnešnému stavu veľmi nešťastne. Podľa formulácie v § 5 návrhu zákona by existencia základných umeleckých škôl, materských škôl, školských klubov, školských jedální, centier voľného času, ak by to takto prešlo, bola vážne ohrozená.

    Poslanci výboru pre vzdelanie, vedu a šport, mládež a médiá v snahe riešiť túto pre školstvo veľmi zlú situáciu vyvinuli značné úsilie na zmenu spomínaného paragrafu. Po rozhovore s mnohými poslancami však musím skonštatovať, že nielen poslancom gesčného výboru, ale väčšine poslancov tohto parlamentu bez rozdielu politickej príslušnosti veľmi záleží na existencii tých ustanovizní a sú si vedomí následkov ich zrušenia.

    Pán minister, vyrušujete ma.

    Jasne si všetci uvedomujeme nebezpečenstvá, ktorým sú vystavené deti a mládež, ktoré nemajú vo svojom voľnom čase možnosť uplatniť svoje záľuby a záujmy. Už dnes môžeme po skončení vyučovania vidieť mnohé deti s kľúčikom na krku po uliciach chodiť ako bezprizorné. Druhou školou sa im práve stáva ulica. A čomu sa môžu v tejto škole naučiť, si môžeme pozrieť v ústavoch pre liečenie drogovo závislých, ale aj v štatistike zvyšovania kriminality mladistvých.

    V Trestnom zákone, ako to už bolo cez hodinu otázok povedané, sa ide znižovať trestnoprávna zodpovednosť detí. Pán minister financií predkladá zas návrh, kde priamo berie deťom aktivity vo voľnom čase, ktoré tu doteraz veľmi pozitívne existovali. V Trestnom zákone ideme deti sankcionovať a týmto návrhom akoby sme chceli ešte zvýšiť počet detí, ktorým by sme mali túto sankciu dať. Toto je však, vážení kolegovia, cesta do pekla. Nie sankcia, ale prevencia je tou cestou. Teda nie rušenie tých inštitúcií, kde deti a mládež môžu získať ďalšie vzdelanie, vyvíjať záujmovú činnosť a zamestnať sa vo voľnom čase. Naopak, je potrebné práve tieto inštitúcie všemožne podporovať.

    Po konzultáciách niektorých poslancov z gesčného výboru, ktorým maximálne záleží na tom, aby sa základné umelecké školy a školské zariadenia zachovali, s kompetentnými – a som rada, že bol pritom prítomný aj pán minister a podpredseda vlády, a dúfam, že mu nejde o peniaze, ale skutočne o deti – sa našlo riešenie. Predložil ho pán poslanec Horák. Je to riešenie, ktoré, zdá sa, vyhovuje všetkým zainteresovaným a je skutočne lepšie ako pôvodné znenie, teda predložené v navrhovanom zákone.

    Preto nedávam svoj pozmeňujúci návrh, ktorý sa mal dotýkať práve školstva, pretože som si vedomá toho, keďže to podpísalo aj Slobodné fórum, že by neprešiel v parlamente, ale nechávam si ho do budúcnosti. Ak sa dovtedy sľub, že toto riešenie zachráni spomínané inštitúcie, nestane skutočnosťou. To „ak“ hovorím preto, lebo máme skúsenosť, že pri zachraňovaní základných umeleckých škôl, pri prijímaní zákona o štátnej správe, samospráve v školstve bolo sľúbené, že tieto školy nebudú mať problémy a, bohužiaľ, nestalo sa tak, majú problémy. Teda bolo to sľúbené poslancom, že tieto školy dostanú viac financií, aby mohli na ne chodiť deti z menej solventných rodín a nebolo to celkom tak.

    K tomuto zákonu ešte chcem pripomenúť, ministerstvo školstva bude zrejme aj s ministerstvom financií vydávať všeobecné nariadenie a určovať normatív pre tieto školy a zariadenia. Chcem sa spýtať, nebude taký nízky, že školy budú musieť od rodičov vyberať vysoké poplatky a dotkne sa to práve tých rodín, ktoré sú menej solventné a práve ktoré majú viacej detí? Nebude to tak?

    Vážení kolegovia, vám z vládnej koalície, ktorým záležalo na tomto návrhu a sledovali ste a skutočne ste dali všetko do toho, aby to bolo prijaté iným spôsobom, ako je to predložené, chcem vás poprosiť, aby ste venovali aj naďalej pozornosť tomuto problému tak, ako budeme dávať maximálnu pozornosť my z opozície, pretože nejde o nič viac ako o naše deti.

    Ešte by som chcela, vážení kolegovia, dať pozmeňujúci návrh, ktorý sa netýka školstva, týka sa sociálnej oblasti, kde navrhujem v čl. 4 vypustiť písmená 3, 4 a 5.

    Zdôvodnenie si dovolím prečítať. Vypustenie prílohy č. 14 a s ňou súvisiacich odsekov § 86 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov je likvidačným krokom pre subjekty poskytujúce sociálnu pomoc, ktoré nie sú v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti orgánov verejnej správy, samosprávnych krajov. Ide o tzv. neštátne subjekty, mimovládne organizácie, ale aj obce, ktoré poskytujú sociálnu pomoc nad rámec svojej originálnej pôsobnosti. Od roku 1990 sú permanentne podfinancované, a to aj napriek tomu, že z vlastných zdrojov zabezpečili investície a zdroje na začatie poskytovania sociálnych služieb. Novelou zákona o sociálnej pomoci, prijatou v roku 2004, a zrušením vyhlášky č. 578/2001 Z. z. bol konečne dosiahnutý stav, keď tieto subjekty mali reálnu šancu byť zrovnoprávnené so subjektmi zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. Zvýšenie rozpočtu o 350 mil. Sk v roku 2004 na základe návrhu pána poslanca Antona Blajska malo tento proces zavŕšiť. Deklarovaná snaha minulých vlád o pomoc a razantný nástup neštátnych subjektov bola konečne vládou súčasne úspešne naplnená. Predmetný návrh zákona v dôvodovej správe naznačuje, že ide o zníženie dotácií na bežné výdavky o uvedených 350 mil. Sk. Predkladaný návrh zákona vzhľadom na skutočnosť, že zrušil presne stanovené pravidlá financovania subjektov, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ich vystavil reálnemu nebezpečenstvu podfinancovania a následne rýchlemu zániku.

    Toľko. A ešte úplne, úplne na záver som chcela poprosiť, vážení kolegovia, aby ste zo spoločnej správy bod č. 1 dali na osobitné hlasovanie, napriek tomu, že pani poslankyňa Tóthová chcela, aby sa hlasovalo spolu o troch bodoch. Ja by som chcela pekne poprosiť, ten bod č. 1 samostatne.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som sa vyjadriť k poslednému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Mušková. Podporujem ho, pretože tak ako mnoho poslancov z rôznych politických strán, ktoré tu sedíme v parlamente, sme pracovali na prílohe č. 14, aby sa vytvorili akési štandardy pre poskytovateľov sociálnej pomoci a aby sa vyrovnal ten nerovný pomer medzi neštátnymi a štátnymi, alebo dnes už v pôsobnosti vyšších územných celkov. Tak sa pripravili, myslím, a zobjektivizovali najnutnejšie výdavky na klientov v zariadeniach. A preto si myslím, že tak veľmi jednoducho nejakým dodatočným článkom urobiť v inom zákone, urobiť takúto zásadnú zmenu by bolo veľmi zlé. A myslím si, že minimálne by sa takáto zmena, ak by sme chceli robiť úpravy v zákone o sociálnej pomoci, takéto zásadné, radikálne, mala riešiť cez výbor pre sociálne veci.

    A ešte azda chcem povedať, nikto neutrpí ani vo vyšších územných celkoch nejakým spôsobom, nie je to zásah do ich kompetencií, je to len zobjektivizovanie výdavkov, ktoré pre poskytovanie služieb sú potrebné. Je to, ako keby mali rozsah v zdravotnej starostlivosti, ktorý nám chýbal takto zadefinovaný, také štandardy. Tak vlastne v sociálnej oblasti sme k týmto štandardom už, dá sa povedať, dospeli.

    A preto vás prosím, páni kolegovia, tak z opozície, aj z koalície, aby ste tento návrh podporili, lebo neovplyvňuje nejakým spôsobom financie rozpočtu ani pri prerozdeľovaní daní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti, chcem vyjadriť celej koalícii poďakovanie za to, že v marci tohto roku schválila novelu zákona o sociálnej pomoci a v nej aj túto prílohu č. 14, ktorá v súčasnom návrhu sa má rušiť.

    Chcem poďakovať pani Muškovej, že vystúpila s týmto pozmeňujúcim návrhom, a chcem upozorniť, že práve spoluprácou koalície a opozície sa dokázala odstrániť diskriminácia v oblasti príspevkov pre poskytovateľov sociálnych služieb. Vytvoril sa základný, spravodlivejší nejaký štandard na klienta. A ja si viem predstaviť, že nemusíme zasahovať do kompetencií samospráv v tomto zmysle, ale neskôr, také tri až päť rokov je dobré a dôležité, aby – ako to tu už odznelo predrečníčkou – sa zobjetivizovalo ozaj toto prerozdeľovanie a nenadŕžalo sa niektorým subjektom alebo nepodhodnocovali sa niektoré subjekty. Je to len o tom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dovoľte, aby som sa pripojila pozitívne k zrušeniu prílohy, čo navrhla pani poslankyňa Mušková a čo veľmi pekne a veľmi logicky doplnila pani poslankyňa Sabolová, ako aj pán poslanec Blajsko. Tiež sa prihováram k takémuto postupu.

    Ďalej vzhľadom na to, že pani poslankyňa Mušková navrhla samostatné hlasovanie o bode 1, netrvám na samostatnom hlasovaní spojenia bodov 1, 3, 7, čiže nech sa hlasuje len o bode 1, ale naďalej prosím, aby – ako som vyjadrila v svojom vystúpení – bolo samostatné hlasovanie k bodu 6, áno.

    Ďalej chcem súhlasiť s názormi, ktoré uviedla pani poslankyňa Mušková, pokiaľ ide o rušenie základných umeleckých škôl, teda nepriame, vzhľadom na nedostatok financií, ako aj ďalších inštitúcií, ktoré napĺňajú voľný čas detí, a to už vzhľadom aj na to, ako ona uviedla, na vzrastajúcu kriminalitu našej mládeže, hlavne detí. Vážení, to je skutočne otázka, ktorej keď dnes nebudeme venovať pozornosť, budeme v budúcnosti veľmi nad tým plakať a obráti sa to proti celej spoločnosti. Teda aj z toho aspektu treba dať financie do týchto zariadení, aby násilie, ktoré sa rozmáha medzi mladými, nemalo ten priestor, ktorý má. A podporila som túto myšlienku aj vzhľadom na interpelácie, ktoré som dala na pána ministra Lipšica a na pána ministra Palka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Chcem poďakovať kolegom, ktorí ma doplnili a ktorí sa pripojili ku mne. Zabudla som ešte vo svojom vystúpení skutočne oceniť prácu, aj keď to bolo zrejme vo veľmi krátkom čase, kolektívu, teda tej skupiny, ktorá vypracovala návrh, ktorý prečítal pán poslanec Horák. Samozrejme, podporíme ho a dúfajme, že skutočne tie školy budú zachránené. Dúfam, že toto nám sľúbite, pán podpredseda vlády. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Černá. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Ctení kolegovia, ctené kolegyne, ja by som chcela z tohto miesta naozaj verejne podporiť návrh pani poslankyne Muškovej, ktorý sa týka tabuľky č. 14.

    Ja si veľmi dobre pamätám situáciu niekedy okolo decembra, keď sme otvorili diskusiu okolo tejto tabuľky. Veľmi dobre si pamätám naše zodrané topánky, ako sme cestovali po Slovensku s mojimi kolegami zo sociálneho výboru, ale aj s inými kolegami, ktorí sa venovali tejto problematike financovania neštátnych subjektov. Ako sme sa tu na pôde parlamentu stretávali so šéfmi VÚC, ale aj s neštátnymi subjektmi a donekonečna sme sa snažili vyriešiť ich nie dobré financovanie. A v zásade mám pocit, že minimálne tou tabuľkou č. 14 sme svojím spôsobom ako-tak vyriešili celý nedobrý stav, ktorý bol.

    Chcem ešte raz povedať pre všetkých, že ide o subjekty, na ktoré štát nikdy nemal predtým peniaze, ktoré v podstate vyrástli z lásky iných ľudí k ďalším ľuďom, ktorí sú postihnutí, týraní alebo nejakým iným spôsobom hendikepovaní. Títo ľudia tam nezarábajú veľké peniaze. Robia to obyčajne naozaj z lásky, a čo je paradoxné oproti tým štátnym subjektom, vždycky s tou korunkou, ktorú dostali, dokázali veľmi dobre hospodáriť.

    Takže, pani poslankyňa, ja podporujem váš návrh a ďakujem, že ste ho predložili.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Demeterová a pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Demeterová.

  • Nechcem predlžovať túto diskusiu, ale rada by som aj ja povedala pár slov, pretože niektorým poslancom sa zdá, že tento návrh je zameraný proti kompetencii vyšších územných celkov. Nie je to vôbec tak. My sme s dvojročným úsilím pracovali na tom, aby tak štátne, ako aj neštátne subjekty a potom tie, ktoré prešli do pôsobnosti vyšších územných celkov, mali skutočne to financované tak, aby prežili. Dnes je však situácia taká, že si niekedy navzájom tieto, že tam potom nevládne tá rovnaká atmosféra, keď nie je povedané, ktorý subjekt koľko objektívne môže dostať. Ja by som porovnala paralelu financovania na žiaka. Aj tam je presne dané, kto koľko dostane a asi koľko bude, tak isto sú aj štandardy v sociálnej oblasti. Preto by som sa prihovorila, aby sme skutočne tento návrh podporili.

  • Ďakujem pekne. Chcem povedať, že ma veľmi teší, že v tejto otázke naprieč politickým spektrom sa nesnažíme vec politizovať, ale naozaj ju podporiť. Chcem povedať, že je pre mňa trošku zvláštne, že napriek sľubom viacerých predstaviteľov sa stáva, že zákony sú novelizované úplne inými zákonmi a že takýmto spôsobom bol sociálny výbor obídený. Veľmi by som chcela, aby táto otázka nebola spolitizovaná, aby naozaj sme to schválili tak, ako bol návrh predložený, lebo to nie je vec, ktorá, tak ako povedala moja predrečníčka, má obmedzovať kompetencie VÚC, ale naozaj má riešiť vážny problém, ktorý nebol vyriešený ani za minútu, ani za dve, ale naozaj sme dva roky v sociálnom výbore o ňom diskutovali.

    Takže som veľmi rada, že to ide takto naprieč politickým stranám. Ja dúfam, že pozmeňovák prejde. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pani poslankyňa Dolník.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpila k tlači 725. Pôvodne som chcela podrobnejšie hovoriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil môj kolega pán poslanec Horák, ale po vystúpení pani poslankyne Muškovej vidím, že ctená opozícia si pozmeňujúci návrh naozaj preštudovala a vidí v ňom isté dobré riešenie, ku ktorému sa dospelo po niekoľkých dňoch rokovania. Takže dovoľte mi povedať veľmi stručne pre tých ďalších, že návrh pána poslanca zabezpečuje pokračovanie decentralizačného systému aj v oblasti školstva a v podstate sme dokázali zabezpečiť taký nástroj v aplikácii, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia neštátnych subjektov a aby nehrozila likvidácia neštátnych subjektov.

    Mnohí z vás boli oslovovaní mnohými zriaďovateľmi a riaditeľmi najmä základných umeleckých škôl a školských zariadení a súčasne sa podarilo v návrhu pána poslanca dosiahnuť aj to, aby nebola obmedzená slobodná voľba rodiča vzdelávacej cesty jeho dieťaťa a aby súčasne rodičia mali istý nástroj pri tzv. vyjednávaní. Napríklad pri tom, keď sa bude rokovať v obci, v meste, v územnej samospráve o rušení školských zariadení, aby bola istá páka, pri ktorej sa územná samospráva nebude môcť vyhovárať na to, že nemá dostatok finančného zabezpečenia. V neposlednej miere to najdôležitejšie je to, že v rámci zachovania originálnych kompetencií sa zachoval aj princíp, ktorý je v školstve veľmi dôležitý, a to je ten, že peniaze idú za žiakom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Dolník. Pripraví sa pán poslanec Baška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi sa budeme opakovať. Podobne ako moje predrečníčky začnem s tým, že som chcela pôvodne podať pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, o ktorom práve rokujeme. Takisto je samozrejmé, že nie je možné opakovať tie isté slová, takže pokúsim sa iba niekoľkými vetami povedať navyše ešte k tomu, čo predchádzajúci rečníci a moji predrečníci spomenuli.

    Chcela by som v prvom rade dať do pozornosti skutočne všetkým kolegom, že tento zákon, o ktorom práve rokujeme, je, možno povedať, kľúčovým zákonom medzi tými, ktoré spoločne sa týkajú fiškálnej decentralizácie. Veď predsa práve tento zákon určuje určitý spôsob prerozdeľovania tých peňazí, ktoré sú určené aj na samosprávnu činnosť, teda na tie zariadenia a školy, o ktorých my stále hovoríme – bez ohľadu na to, či sme poslanci z opozície alebo koalície –, že sú pre nás mimoriadne dôležité.

    Keďže ten môj pôvodný návrh, ktorý som chcela podať, je zapracovaný do toho obsiahleho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Horák, teda len pripomínam, o ktorom sme rokovali už v predchádzajúcich dňoch so všetkými tými ministerstvami, ktorých sa to dotýka, nebudem o tom už zvlášť hovoriť. Len by som chcela dodať ešte niekoľko aspektov, na ktoré nás upozorňujú neustále riaditelia škôl, kolegovia zo škôl, dokonca i samotní rodičia, nehovoriac už o starostoch a, samozrejme, aj poslancoch, myslím, mestských, miestnych, obecných a zastupiteľstiev vyšších územných celkov.

    Všetky zákony, ktoré určitým spôsobom zasahujú do života škôl a majú financovať alebo zabezpečiť zafinancovanie škôl a školských zariadení, by mali brať ohľad na takéto aspekty, ktoré vám stručne chcem pripomenúť:

    V prvom rade slobodu voľby pre žiakov, resp. pre ich rodičov, čo sa týka výberu školy alebo školského zariadenia. Teda mali by to byť zákony, ktoré bez ohľadu na to, či ide o zriaďovateľa ako „štát“, alebo o zariadenia alebo školy, ktoré sú financované cez krajské školské úrady, či ide o cirkevné alebo súkromné, rodič a žiak, samozrejme, by mal možnosť slobodne si vybrať z týchto zariadení. Mali by zabezpečiť pluralitu zriaďovateľov. Mali by to byť alebo mohli by to byť samosprávy, štát, cirkev, súkromný zriaďovateľ a podobne.

    Ďalej tieto zákony majú spravodlivo rozdeľovať finančné prostriedky cez rozpočet, cez dane a cez prerozdeľovanie týchto peňazí.

    No a, samozrejme, v neposlednej miere, čo úplne chápem a sama schvaľujem, nemali by tieto zákony zasahovať podstatne do samosprávnych kompetencií obcí, to znamená, nemali by byť také, ktoré priamo nariaďujú týmto obciam, aby mali doslova povedané, na čo majú tieto peniaze použiť.

    No a, samozrejme, v týchto zákonoch by sa mali odzrkadliť aj ďalšie aspekty, ako napr. pedagogický proces alebo určitá nedotknuteľnosť pedagogického procesu, sociálna oblasť, čo už spomínali aj predrečníčky, a, samozrejme, aj určité pracovnoprávne vzťahy, ktoré momentálne týmto zákonom neriešime. Tento zákon by mal – aby som charakterizovala jednoduchým príkladom – zabezpečiť, aby rodič si mohol slobodne zvoliť školu zriadenou obcou či cirkvou, prípadne inými zriaďovateľmi. Prípadne, ak taká v obci nie je, aby si mohol zvoliť školu alebo školské zariadenie v susednej, prípadne v ďalšej obci, ako napr. základnú umeleckú školu, jedáleň a podobne. Súčasne musí byť zaručené, aby bez toho, aby sme zasahovali do kompetencií samospráv, financie určené na školu či školské zariadenie sa dostali práve k tomu zriaďovateľovi, ktorý danú ustanovizeň zriaďuje alebo prevádzkuje. Tento cieľ sleduje návrh, aby základné umelecké školy bez ohľadu na to, ešte raz zdôrazňujem, či sú štátne, cirkevné alebo súkromné, boli financované podľa toho nášho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Horák, a z toho dôvodu bolo potrebné – tu len pripomeniem – navrhnúť aj zmenu v čl. I v § 2 a 3.

    Ďalej by som chcela vyzdvihnúť ďalší moment, myslím si, že rovnako dôležitý, ktorý rieši finančné zabezpečenie verejných školských zariadení. Spomenuli to aj niektorí ďalší predrečníci, napr. aj pán poslanec Čaplovič z opozície, i v tomto prípade ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Horák, rieši financovanie cez daňové úrady tak, aby nebola znevýhodnená obec, ktorá je zriaďovateľom takéhoto zariadenia, lebo financie na ich prevádzkovanie by dostával zriaďovateľ a nie obec, kde žiaci bývajú, teda v podstate podľa tohto nášho návrhu. Ľudovo povedané, peniaze idú so žiakom do tej obce, k tomu zriaďovateľovi, ktorý príslušné zariadenie prevádzkuje.

    No a tu by som chcela ešte pripomenúť, že bezpochyby obrovský význam bude mať nariadenie vlády, v ktorom tieto zmeny by sa mali potom, samozrejme, odzrkadľovať a tam predpokladám, že budú ešte ďalšie podrobnosti. Síce my to tu momentálne nemôžeme schváliť, ale určite budeme ešte ďalej rokovať.

    Ďalej ešte na záver by som chcela pripomenúť, že určite nielen ja, ale každý z nás vie, že zhruba po roku sa určite objavia aj ďalšie prípadné problémy, ktoré bude treba riešiť, ale teraz je podstatné, aby sme samotný zákon, ale aj ten príslušný pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Horák, prijali. A, samozrejme, aj ja vás žiadam, prosím vás, aby sme tento pozmeňujúci návrh spolu aj so zákonom, pokiaľ nebude pokazený ďalšími návrhmi, prijali. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Baška. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jeden zo štvorice zákonov, ktoré riešia daňovú decentralizáciu v Slovenskej republike. Cieľom tejto daňovej decentralizácie je zabezpečiť stabilné príjmy na originálne kompetencie, kde tento zákon hovorí, že z rozpočtu obcí vypadnú dane z príjmov právnických osôb, cestná daň, ktorá sa presunie do príjmov vyšších územných celkov, a taktiež zmiznú dotácie na samosprávne funkcie pre obce do tritisíc obyvateľov. Čiže tento vládny návrh zákona počíta len s prerozdelením dane z príjmov fyzických osôb okrem príjmov, ktoré sa vyberajú zrážkou.

    Pozitívum tohto zákona je to, že je to stabilný a solidárny systém, ako tu už bolo dnes povedané. Podľa mojej mienky chýba v tomto zákone alebo v tejto daňovej decentralizácii jedna vec, a to motivácia. Možno ministerstvo financií v budúcnosti nejakým spôsobom nebude rozdeľovať len daň z príjmov fyzických osôb, ale bude rozdeľovať aj časť dane z pridanej hodnoty alebo daň z príjmov právnických osôb, ktoré boli založené mestami, obcami alebo vyššími územnými celkami, takže táto daň nemusí byť celá, ale časť ostane vlastne v tom regióne, v ktorom je vyprodukovaná. Zvyšok, ktorý pôjde do štátneho rozpočtu, bude rozdeľovať potom ministerstvo financií zase nejakým ďalším kľúčom možno do chudobnejších regiónov.

    Čo sa týka druhej veci, ktorú chcem spomenúť, v § 4 sa hovorí, že kritériá na rozdelenie tejto dane z príjmov fyzických osôb by mali byť nariadením vlády. Bolo to tu už dnes spomínané viackrát. Keď je to takto navrhnuté, myslím si, že je to navrhnuté kvôli tomu, že počas roka sa môže niekedy aj viackrát zmeniť a je to veľmi veľký a závažný zásah a rozhodnutie do jednotlivých rozpočtov miest a obcí. Čiže myslím si a zastávam ten názor ostatných kolegov, ktorí tu dnes vystúpili, že by to nemalo byť nariadením, ale schválením zákona v Národnej rade. Pretože si myslím, že toto prerozdelenie dane z príjmov fyzických osôb je takisto dôležité pre tvorbu rozpočtov vyšších územných celkov a rozpočtov miest a obcí, ako je tvorba a schválenie štátneho rozpočtu pre Slovenskú republiku.

    Viacero mojich kolegov vystúpilo v rozprave pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu k školstvu, k regionálnemu školstvu. Hovorilo sa tu viac-menej o bežných výdavkoch, no nespomínajú sa tu kapitálové výdavky a najmä kapitálové výdavky, ktoré by mali byť nejakým spôsobom určené na dostavbu rozostavaných stavieb v regionálnom školstve. Bolo to tu už dnes spomínané aj v interpeláciách, prípad Malacky a takýchto prípadov je na Slovensku oveľa viac. Ja dúfam, že v štátnom rozpočte, ktorý sa pripravuje na budúci a na ďalšie roky, bude zahrnutých dostatok kapitálových výdavkov, ktorými vlastne teraz v zákone o financovaní škôl na ne štát prispieva, proste nie je to nejaká obligácia. Podľa zákona č. 416/2001, keď prešli tieto niektoré prenesené kompetencie zo štátnej správy na samosprávu, tak sa nehovorilo, či prechádzajú iba bežné výdavky, ale aj kapitálové výdavky, hovorilo sa, že prechádzajú vlastne všetky a štát by ich mal dofinancovať. Čiže dúfam, že v štátnom rozpočte, ktorý sa bude onedlho prerokúvať v Národnej rade, na budúci rok budú zohľadnené aj tieto kapitálové výdavky.

    Chcem dať procedurálny návrh: O bode 15 spoločnej správy by som chcel hlasovať zvlášť, vyňať na samostatné hlasovanie. Chcem ešte len upozorniť na jednu technickú vec, ten pozmeňujúci návrh, ktorý ako posledný predložil pán Horák, ktorý sme dostali do lavíc, neviem, či ho máte aj vy v takom istom znení ako ja, sa stratili nejaké vety medzi stranou 3 až 4, pretože to tam nesedí. Prečítam: „V období 3 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona dostane každý zo zriaďovateľov štátnych škôl pri prideľovaní finančných prostriedkov podľa § 4 ods. 1, vychádza z objemu finančných prostriedkov.“ Čiže tá veta tam nedáva zmysel, možnože to bolo zle prefotené. To len pre záznam, aby to bolo zaznamenané.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže ste boli posledný, ktorý ste sa prihlásili ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu... Ešte predtým sa hlásite, pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo ako spravodajca podľa rokovacieho poriadku hocikedy.

  • Ja by som chcel na základe pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli podané v rozprave, vyňať na samostatné hlasovanie body 1, 2, 5, 6, 7, 8, 11 až 16 a 17 zo spoločnej správy.

  • Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, najskôr mi dovoľte, aby som sa poďakoval všetkým poslancom bez výnimky za veľmi vecnú a korektnú diskusiu k tomuto zákonu, aj za veľký záujem, ktorý ste oň prejavili aj teraz pri prerokúvaní tu v pléne, ale aj predtým. Pôjdem postupne k tým najdôležitejším veciam, ktoré boli vznesené v rozprave.

    Pán poslanec Šulaj hovoril najmä o tom, že chýba podľa jeho názoru analýza dopadov. Tá analýza existuje, my máme vypočítané a je prístupná na internete, bola prerokúvaná aj so ZMOS-om z hľadiska dopadu, z hľadiska prepočítania toho, aký bude efekt pre jednotlivé obce podľa nového systému, a aj porovnanie, keby sa ten systém nemenil, ako by to bolo. Faktom je, že tie dopady nebudú pre všetkých rovnaké, faktom je, že z krátkodobého hľadiska na rok 2005 to bude pre mnoho obcí a miest znamenať horšie podmienky, ale pre mnoho lepšie podmienky, ako by bolo, keby sa systém nemenil. Ale tiež faktom je ešte dôležitejším podľa mňa, že už od roku 2006 a celkom určite od roku 2007 pre všetky obce to bude znamenať lepší stav, ako by bol ten, keby sa reforma nerobila.

    A teraz ten dopad v roku 2005 pre tie obce, kde to bude horšie, to bude nie preto, že to bude v roku 2005 nespravodlivé alebo nespravodlivejšie, ale pretože doteraz to nebolo dostatočne spravodlivé a dostatočné kriteriálne. Pretože doteraz tých kritérií, podľa ktorých sa rozdeľovali peniaze, bolo veľmi málo, bol to v zásade len počet obyvateľov a potom časť výnosu dane z právnických osôb podľa sídla tej právnickej osoby, ale to bola veľmi malá časť. Čiže doteraz napr. sa nezohľadňovali také veci, ako je veľkostné kritérium, teda to, že mnohé obce a mestá, každé väčšie sídla majú náklady s tým, že poskytujú verejné služby aj tým, ktorí prichádzajú za prácou, za zábavou alebo za rekreáciou, za službami, za nákupmi do väčších miest, alebo za štúdiom do väčších sídiel. Nezohľadňovalo sa to, že keď niektoré obce mali viac detí alebo viac dôchodcov a poskytovali im originálne kompetencie, mali s tým väčšie náklady ako iné.

    A toto, musím povedať, a to je pre mňa najdôležitejšie, že ZMOS, ktorý reprezentuje takmer všetky samosprávy, ak sa nemýlim, tak vyše 90 % samospráv sú členmi ZMOS-u, čiže každého typu, každého veľkostného, iného typu členovia sú v ZMOS-e, aj ZMOS uznal a akceptoval po dlhých diskusiách a vysvetľovaniach, že neexistuje lepší, spravodlivejší spôsob, nenavrhli žiaden alternatívny, iný, lepší spôsob. Aj keď treba povedať, že nie všetci členovia ZMOS-u s tým súhlasili, ale nakoniec akceptovali po diskusii to, že toto je najvyváženejší a najlepší návrh. Čiže tým chcem povedať, že aj tie analýzy existujú a aj to, že to vzniklo po dlhej diskusii a je to naozaj omnoho spravodlivejšie a aj výhodnejšie pre všetkých.

    K jednej podstatnej veci, ktorú navrhol pán poslanec Šulaj, potom aj viacerí poslanci, naposledy aj pán poslanec Baška o tom hovoril, to je otázka zákon alebo nariadenie. Tu by som naozaj chcel poprosiť a vyzvať, aby sme akceptovali aj tú dohodu, ale nielen preto, že bola urobená dohoda so ZMOS-om, ale aj preto, že vecne to naozaj vychádza ako racionálnejšie riešenie. Pokúsim sa vysvetliť prečo.

    Nebudem sa dotýkať veľmi ústavnoprávneho sporu alebo aspektu tejto veci, pretože uznávam, že môžu byť stanoviská, že je to v rozpore, ale sú stanoviská, naše stanovisko je, že to nie je v rozpore s ústavou. Jediná inštitúcia, ktorá má naozaj legitimitu a legitimáciu povedať, či je to protiústavné, alebo nie, je Ústavný súd. My sme presvedčení, že to protiústavné nie je. A chcem poukázať na príklad nariadenia vlády, ktorým sa určujú normatívy financovania v školstve, kde tiež je to určené nariadením vlády.

    Ale vecne k dôvodom, prečo je to lepšie nariadením vlády ako zákonom. Hovoril to aj pán poslanec Hort a je to naozaj tak. Zavádzame veľmi zložitý systém a bolo by unikátne a je nepravdepodobné, že by sa stalo, že by v ňom neboli žiadne chyby alebo že by sa neukázalo, že vnikli niektoré veci, ktoré sú také, že je všeobecná vôľa, že ich treba zmeniť a že ich treba zmeniť čo najskôr. Čiže pri zavádzaní takto zložitého systému je minimálne na prechodné obdobie dobré mať flexibilnejšie možnosti prípadných korekcií veľkých disproporcií. Toto uznal aj ZMOS. A my sme sa zaviazali – a opakujem to verejne aj tu –, že by malo ísť o prechodné obdobie a že po tomto prechodnom období, ak sa systém stabilizuje, je možné riešiť to aj zákonom. A je to aj veľmi praktický dôvod. A ten praktický dôvod spočíva aj v tom, že z časového hľadiska by sme jednoducho nestihli riešiť to zákonom.

    Čiže ten problém, ktorý je, je ten, že ak by tento pozmeňujúci návrh prešiel, obávam sa, že by to ohrozilo realizáciu fiškálnej decentralizácie od 1. 1. budúceho roka. A fiškálna decentralizácia sa nedá zavádzať v polovici roka ani k štvrťroku, takže naozaj by som poprosil o pochopenie tohto stanoviska a týchto dôvodov, ktoré nás k tomu viedli.

    Pán poslanec Čaplovič hovoril o materských školách, najmä, a viacerí z vás ste sa dotkli toho, čiže ja to možno zhrniem, toho, čo nakoniec je riešené pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Horáka a čo vzniklo ako vzájomná dohoda a som veľmi rád, že to podporila aj opozícia ústami pani poslankyne Muškovej.

    V zásade ten problém je v tom, že sa objavili výhrady a obavy, ktoré ja chápem a nehovorím, že nie sú neopodstatnené, že niektoré potrebné zariadenia by sa možno nemuseli financovať vôbec alebo nie v tej miere, ako je to potrebné, lebo by to bolo čisto v rozhodovacej právomoci obcí, miest a regionálnych samospráv. No my však keď vychádzame z decentralizácie verejnej správy, tak dávame im kompetencie, ale aj zodpovednosť za to, aby ony určili, čo je dôležité, a spoliehame sa a veríme, že miestni a regionálni poslanci sú minimálne takí zodpovední ľudia, ako sú poslanci národného parlamentu, ako je vláda, a že jednoducho oni dokonca ešte viac musia zohľadňovať to, čo je potreba tých ľudí, ktorí v tom území žijú, pretože oni sú pri nich bližšie. Ale akceptovali sme tie obavy, tie riziká a najmä to, že keby sa tie peniaze rozdeľovali podľa bydliska dieťaťa, nie podľa toho, kde vlastne čerpá tie služby, že by mohlo vzniknúť najmä v prechodnom období, že by mohli vzniknúť disproporcie, že by sa nedohodli starostovia, že budú prispievať atď. Preto chcem povedať, že plne podporujeme a som rád, že vznikol návrh, ktorý umožňuje politickú dohodu tak, že vlastne preklenuje ten problém, vytvára akýsi kompromis medzi tým obmedzovaním samostatnosti tých samospráv, ale zároveň zvyšuje mieru istoty alebo znižuje mieru rizika, že by k tým disproporciám mohlo dôjsť.

    Ale toto rieši aj obavy, ktoré vyslovil pán poslanec Čaplovič, len chcem povedať, že pozmeňujúce návrhy, ktoré on dal, ktoré by znamenali, že by vlastne zhruba 5 mld. korún kompetencií voči najmä materským školám sa presúvalo z originálnych do prenesených, idú nad rámec, vysoko nad rámec tej dohody a znamenali by, obávam sa, nemožnosť schválenia týchto zákonov, pretože tieto veci sú veľmi previazané. Ak by ony prešli, tak by bolo potrebné meniť aj tie čísla, bolo by potrebné meniť pomery príjmov v tých percentách tak, ako sú určené v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horáka, a ďalšie veci. A navyše niektoré z tých návrhov išli nad rámec tohto zákona, takže aj z procedurálnych dôvodov si myslím, že nebude možné o nich, že keby sa o nich rozhodlo pozitívne, že by to vyvolalo značné problémy.

    K stanovisku pani poslankyne Tóthovej, že to má byť protiústavné, som sa už vyjadril. A, žiaľbohu, nie je to realizovateľné. To je ten problém, že aj prakticky to už aj z časových dôvodov realizovateľné cez zákon nie je. Chcem teda podporiť návrh, ktorý predložil pán poslanec Horák, je výsledkom dlhých rokovaní a podporili tento návrh nakoniec aj pani poslankyňa Mušková a ďalšie panie poslankyne, pani poslankyňa Dolník a ďalší.

    Dovoľte mi ešte stručne reagovať na tie obavy, ktoré vyslovila pani poslankyňa Mušková z toho, či nebudú a aby neboli rušené tieto mimoškolské zariadenia. Ja som o tom hovoril ako o princípe v tom zmysle, že, isteže, teoreticky táto obava existuje. A ja nehovorím, že aj v praxi nemusí nastať takýto stav v niektorých obciach a mestách. Ale keď chceme naozaj robiť decentralizáciu, keď chceme naozaj presunúť tie kompetencie a zodpovednosť na miestnych volených, zdôrazňujem volených, funkcionárov, ktorí žijú v tom území s tými ľuďmi, s tými rodičmi aj s tými deťmi, tak si myslím, že v zásade by sme sa toho obávať nemuseli. Aj keď nehovorím, že by nemohli nastať minimálne prechodne niektoré problémy, ale myslím si, že je toto riziko zmenšené tým návrhom, ktorý ste nakoniec aj podporili, ktorý predniesol pán poslanec Horák.

    Čo sa týka peňazí, peňazí nepôjde menej. Peňazí pôjde viac. To som aj vyčíslil tým, že v roku 2006 by to malo byť o takmer 2 mld. viac a v roku 2007 dokonca o takmer 4 mld. viac oproti prípadu, keby sa fiškálna decentralizácia nerobila. Vyplýva z toho, že tam budú zafixované tie percentá výnosu dane z príjmu fyzických osôb a táto daň rastie a všetky prognózy, nielen naše, ale aj nezávislé prognózy hovoria, že by mala rásť veľmi dynamicky aj v nasledujúcich rokoch.

    No a vlastne potom už len... Jaj, ten pozmeňujúci návrh, ktorý dala pani poslankyňa Mušková ohľadne tých sociálnych zariadení, tej prílohy 14, ktorý bol podporený viacerými poslankyňami aj z koalície, aj z opozície, k tomu by som rád povedal toľko. Na jednej strane chápem tie obavy a chápem aj ratio toho návrhu, tak ako bol predložený, na druhej strane zase je to tá otázka dôvery alebo nedôvery v to, že vyššie územné celky budú financovať v tej miere, alebo nie, sociálne súkromné a neštátne sociálne zariadenia. Ja s týmto návrhom nemôžem vysloviť súhlas nie preto, že by som nechápal tieto, ale len, alebo najmä z toho dôvodu, že ten návrh vznikol, tak ako ho my predkladáme, po dlhých rokovaniach aj s vyššími územnými celkami. A ja som sa dohodol, že predložím tento návrh. Preto by som poprosil o pochopenie, že nemôžem odporúčať návrh iný, aj keď chápem, aké dôvody vás k tomu viedli. A zároveň ten pozmeňujúci návrh, ak by bol schválený, tak on nenaruší celú tú koncepciu ani nebude nevyhnutne meniť tie čísla, ktoré sú v tých pomeroch, pretože by išlo v zásade o to, že ak by prešiel tento návrh, tak časť peňazí, ktorými by inak mohli nakladať úplne voľne, ale ich peňazí, budú musieť s touto časťou nakladať podľa tej prílohy a podľa tých doterajších pravidiel. Čiže ešte raz, chápem tie dôvody, chápem aj tú istú racionalitu, ale z dôvodov tej dosiahnutej dohody to nemôžem odporučiť.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Baška ohľadom motivácie, je pravda, že ak by bol výnos dane z právnických osôb, že tá motivácia by mohla byť v tomto zmysle vyššia. Ale zároveň si myslím, že motivácia napriek tomu existuje, pretože keď budú samosprávy schopné získať investorov, podnikateľov, budú mať väčší výnos dane z nehnuteľností, ktorú si už stanovujú samy, budú mať viac solventných ľudí, solventných podnikateľov a iné možnosti zdrojov príjmov a tak ďalej atď. Čiže chápem to, ale aj z hľadiska jednoduchosti toho systému sme nechceli rozširovať ho o ďalšie dane. Daň z príjmu právnických osôb, to sme aj uvažovali, to by bolo možné, daň z pridanej hodnoty nie veľmi.

    A posledná vec, ktorú ste spomenuli, lebo k nariadeniu verzus zákonu som sa už vyjadril, otázka kapitálových výdavkov. Fiškálna decentralizácia vôbec nerieši kapitálové výdavky, lebo tento mechanizmus by mal zabezpečovať len prostriedky na verejnú správu, to je na poskytovanie verejných služieb, verejných statkov prostredníctvom samosprávy. Čiže tie kapitálové výdavky ani sa nepredpokladalo, že by mali byť hradené napr. z výnosu tej dane z príjmov. Ale ak budú, tak budú, je to, samozrejme, kompetencia, keďže sú to originálne kompetencie a vlastné zdroje samospráv, s ktorými si môže naložiť samospráva tak, ako chce, tak je možné z toho financovať aj kapitálové výdavky.

    Ešte raz chcem poďakovať za veľmi korektnú a vecnú diskusiu a požiadať vás o podporu tohto zákona aj ďalších zákonov. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, môžete mať záverečné slovo.

  • Áno, ďakujem. Vážené dámy a páni, poprosil by som, pán poslanec Baška mal správny postreh a pravdepodobne pri kopírovaní toho môjho pozmeňujúceho návrhu na 3. strane vypadol posledný riadok. Tam ten text končí „§ 4 ods. 1“ a pod ním má nasledovať veta: „Finančné prostriedky najmenej vo výške garantovaného minima. Garantované minimum“ a pokračuje to textom na druhej strane.

    Poprosil by som vás, keby ste si to tam doplnili.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 724).

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, cieľom návrhu zákona je vytvoriť právny rámec na realizáciu procesu decentralizácie financií od roku 2005 a zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť úpravy rozpočtového procesu a pravidiel hospodárenia s prostriedkami rozpočtov územných samospráv.

    Návrh zákona upravuje podrobnejšie tieto oblasti:

    - postavenie a obsah rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov,

    - finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom VÚC,

    - rozpočtový proces a pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami.

    Boli k tomuto vládnemu návrhu uplatnené počas prerokúvania vo výboroch viaceré pripomienky. Pripomienky ZMOS-u, ktoré mali zásadný charakter, boli predmetom viacerých spoločných rokovaní, na ktorých sa vysvetľovali princípy a postoje a na ktorých došlo nakoniec k dohode na tých návrhoch, ktoré sú premietnuté v návrhoch, o ktorých budete hlasovať.

    Najdôležitejšia zmena, ktorú sme akceptovali, je zákonná úprava o zaradení podielov na daniach v správe štátu medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku. Inými slovami, ten rozdelený výnos dane z príjmov fyzických osôb a príjem z cestnej dane bude chápaný aj explicitne ako vlastný príjem obcí, čo zvyšuje ešte mieru ich nezávislosti v súvislosti s nakladaním s týmito zdrojmi.

    Ďalšie zmeny a doplnky sa týkajú postupu obce a VÚC pri poskytovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a tvorby rezervného fondu obce a VÚC.

    Kvôli zabezpečeniu súladu navrhovaných zmien novej právnej úpravy zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy so zákonmi, ktoré obsahujú úpravy o rozpočte obce a rozpočet vyššieho územného celku, predkladajú sa súčasne pozmeňujúce návrhy aj v novelizácii zákona SNR o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu.

    Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1016 zo 17. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 451 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením č. 231. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Celkový počet 11 členov, prítomných 8, za návrh hlasovalo nula poslancov, nula poslancov bolo proti a všetci ôsmi sa zdržali hlasovania.

    Pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, vážené dámy, vážení páni, ktoré boli prijaté vo výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre verejnú správu. Je ich spoločne 24. O týchto bodoch potom odporúčam hlasovať spoločne. V bode 9 a 19 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť a spoločne potom o ostatných bodoch s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa... Pardon, mám tu jednu jedinú písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Šulaja za poslanecký klub Smer.

    Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo. A po vašom vystúpení sa opýtam, či sa chce ešte niekto ústne prihlásiť do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, čas už trochu pokročil, niektoré stanoviská som sa snažil vysvetliť v predchádzajúcom stanovisku Smeru. Chcel by som byť veľmi stručný, možnože poviem náš názor Smeru alebo odporučenie na hlasovanie, to, čo podporíme a kde vidíme možnosti oproti vládnemu návrhu zákona, ktoré sa sčasti alebo z väčšej časti nachádzajú už aj v gestorskej správe.

    Sme za to, aby sa vyriešila problematika podielových daní a vlastných príjmov. Táto skutočnosť je v gestorskej správe. Budeme podporovať všetky tieto skutočnosti a pozmeňujúce návrhy, ktoré budú súvisieť s tým, aby mestá a obce a územná samospráva mali vlastné príjmy.

    Ďalej podporíme všetky veci, ktoré budú súvisieť s poskytovaním dotácií na verejnoprospešné účely, ak má obec dlh, pretože si myslíme, že aj tieto činnosti patria obci.

    Ďalej podporíme pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia s poskytovaním dotácií návratných finančných výpomocí na preklenutie časového nesúladu.

    Budeme takisto za to, aby výkon štátnej správy sa financoval v rozsahu v schválenom štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok bez ohľadu na podpisovanie delimitačných protokolov.

    Sme za to, aby sa tak isto ako v predchádzajúcich zákonoch všetky finančné súvislosti prerokúvali s ministerstvom financií, a to so zástupcami vyšších územných celkov, ako aj miest a obcí.

    Tak isto chceme upozorniť na to, že rezervný fond, ktorý bol predložený vo vládnom návrhu zákona, mohol byť podľa mňa a podľa metodického hľadiska riešený aj trošku elegantnejšie, v systéme možnože Obchodného zákonníka, ktorý dáva aj určitý strop rezervného fondu. Namieste možnože je aj otázka variantného prístupu, že sme mohli časť rezervného fondu používať aj na schodky kapitálových výdavkov alebo bežných výdavkov. To sú už však témy, s ktorými by sme vystupovali, keby sme my predkladali v podobe vládneho návrhu zákona podobné reguly alebo podobné princípy.

    Sme za to, aby sa percento rezervného fondu znížilo smerom nadol. Myslím si, že je potrebné mestám a obciam, pokiaľ sú podkapitalizované alebo pokiaľ majú nižšie príjmy alebo problematický výber príjmov, aby ten rezervný fond nebol stanovený tak vysoko.

    Možnože upozorňujeme na § 17, ktorý v praxi môže spôsobiť problémy, a to sú pravidlá používania návratných zdrojov financovania obce. Tam sú dve podmienky: Dlh neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roku a suma ročných splátok a výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roku. Myslíme si, že práve tieto dve podmienky, pretože sú vo vzájomnej konjunkcii, môžu spôsobiť problémy pri ich dodržiavaní a pri plnení. V každom prípade asi snahou štátu bolo to, aby financovanie miest a obcí zo strany štátu bolo transparentné, aby sa narábalo s finančnými prostriedkami tak, aby ich mestá a obce alebo územná samospráva nevedela nejakým spôsobom zneužiť tak, že vstúpi do veľkých dlhov, ktoré následne môžu spôsobiť finančné problémy pri vymáhaní týchto dlhov. Dali sa však tieto veci robiť aj iným variantným spôsobom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v krátkosti. Čo chcem? Chcem, aby sa bod č. 7 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie. Bod č. 7 spoločnej správy hovorí, že v § 11 ods. 1 v prvej vete sa slová „podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roku“ nahrádzajú slovami „podľa predloženého návrhu rozpočtu obce alebo návrhu rozpočtu vyššieho územného celku“.

    Ďalej je odôvodnenie, ktoré vlastne nehovorí nič iné, len premieňa na drobné, čo tento návrh hovorí, neodôvodňuje ho, ale v podstate hovorí, že by sa malo pristúpiť na rovnaký mechanizmus, ako dnes platí pre štátny rozpočet, teda že by exekutíva rozhodla o tom, podľa čoho sa bude realizovať rozpočtové provizórium.

    V predchádzajúcom návrhu, ktorý predkladá pán minister, o tomto na úrovni štátneho rozpočtu prebehla pomerne obsiahla diskusia a na samosprávnej úrovni sa chce zaviesť to, proti čomu táto diskusia smerovala. Ja by som podotkol, ale ak by dvaja robili to isté, nebolo by to to isté. V tomto prípade by to bol výrazne iný a výrazne väčší problém, pretože vzťah medzi parlamentom a vládou je výrazne previazanejší, ako je vzťah medzi exekutívou, ktorá je priamo volená na samosprávnych orgánoch územnej samosprávy, a zastupiteľstvami. Zastupiteľstvá majú dnes prakticky jediný styčný bod so svojou exekutívou a to je práve rozpočet. Ak by sme odbúrali aj tento styčný bod, dostávali by sa zastupiteľstvá či už obcí, alebo vyšších územných celkov do úplne podradnej roly, alebo by mohli byť často úplne, úplne mimo. Navyše verejná kontrola nemusí byť dostatočná. V každej obci, v každom meste rozpočty by sa mohli realizovať nie jeden, nie dva roky, možno dlhodobejšie na základe rozpočtových provizórií, teda len na základe rozhodnutia exekutívy, inými slovami – starostu, primátora, prípadne župana.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baška. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný. Mám jeden pozmeňujúci návrh. Predtým, než ho prečítam, chcem povedať to, čo tu spomenul aj pán inžinier Šulaj, že je to pozitívum, že v spoločnej správe sa znížila výška tvorby rezervného fondu na minimálne 10 % a len z prebytku rozpočtu. Čiže chcem vás požiadať, aby ste tento pozmeňujúci návrh, ako aj ostatné, ktoré sú v spoločnej správe, schválili.

    Môj pozmeňujúci návrh, najskôr teda prečítam znenie. Mám ho v dvoch alternatívach, potom žiadam hlasovať, aby sa o každej alternatíve, keď neprejde prvá, tak aby sa o každej alternatíve vlastne hlasovalo zvlášť, keď neprejde prvá, aby sa hlasovalo o druhej.

    Alternatíva č. 1 znie:

    V § 17 ods. 6 sa vypúšťa písmeno a), označené písmeno b) sa ruší. V § 17 sa vypúšťajú odseky 7 a 8, doterajšie odseky 9 a 10 sa prečíslujú na odseky 7 a 8.

    Druhá alternatíva, ak neprejde táto prvá, tak v § 17 ods. 6 písm. a) sa číslo „60“ mení na číslo „120“.

    Odôvodnenie: Týmto pozmeňujúcim návrhom sa vypúšťa, teda v druhej alternatíve sa mení prvá z dvoch podmienok, za ktorých môžu obce prijať návratné zdroje financovania, a to, že celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Zároveň ostáva zachovaná druhá podmienka, ktorá hovorí, že suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

    Aj keď chápeme snahu ministerstva financií eliminovať možnosti nútenej správy obcí, tieto nemôžu čerpať finančné prostriedky tak potrebné pre ich rozvoj a pritom by bez problémov mohli splácať aj dlhodobejšie úvery, napríklad na opravy budov, kultúrne domy, školské zariadenia. Pri súčasnom splnení obidvoch podmienok sa nevytvárajú podmienky pre obce zobrať dlhodobý úver, napríklad aj hypotéku, aj vo väčšom objeme ako 60 % z bežných príjmov predchádzajúceho roka, pričom obec bez problémov spĺňa druhú podmienku, že suma splácania ročných splátok vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

    Je tu v odôvodnení uvedený aj príklad a chcem povedať, že podiel na dlhu verejného sektora, teda samosprávy, bol 14,3 miliardy korún ku koncu roku 2003, čo je 2,8 % z 520 miliárd slovenských korún, čo si myslím, že samospráva hospodári veľmi dobre.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem. Som veľmi rád, že znovu tá diskusia bola veľmi vecná, veľmi korektná a tentoraz aj bola kratšia.

    Pán poslanec Šulaj nedal konkrétny návrh a ďakujem mu za podporu v tom zmysle, že povedal, že ten zákon so zmenami, ktoré navrhuje spoločná správa, vedia podporiť alebo že s tým súhlasia.

    Ja teda hovorím, že súhlasím so všetkými zmenami, ktoré odporúča gesčný výbor vo svojej spoločnej správe.

    Súhlasím aj s návrhom pána poslanca Minárika, viem, že teraz pán poslanec Mikloško čaká, ako odôvodním, prečo v tomto prípade mám iný postoj ako v prípade štátneho rozpočtu. Prvý dôvod povedal pán poslanec Minárik a je naozaj zásadný. Ten vzťah medzi starostom a primátorom na jednej strane a zastupiteľstvom je úplne iný a je oveľa nezávislejší ako vzťah medzi vládou a parlamentom, keď nás môžete kedykoľvek odvolať buď ako celok, alebo aj jednotlivo. Mestské alebo miestne zastupiteľstvo to priamo volenému starostovi urobiť nemôže.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • To je prvý dôvod, ale je aj iný dôvod. A ten iný dôvod je ten, že najmä obce a menšie mestá si môžu oveľa viac dovoliť dlhodobo fungovať na provizóriu, ako si to môže dovoliť štát. Jednoducho štát z hľadiska toho, že medzinárodné finančné trhy, ratingové agentúry, záväzky, ktoré máme v súvislosti so vstupom do EÚ, s konvergenčným programom a neviem s čím všetkým.

    No a ďalší argument, tretí, je ten, že aj doteraz to fungovalo inak pri samosprávach a inak pri štáte. Pri štáte to fungovalo tak, ako navrhujeme ďalej, že teda podľa vládneho návrhu rozpočtu, a pri obciach a mestách to doteraz fungovalo podľa predchádzajúceho roka, teda tak, ako navrhol pán poslanec Minárik.

    Takže ja napriek tomu, že sme – lebo aj náš pôvodný vládny návrh bol ten, ako vlastne navrhuje teraz pán poslanec Minárik, on navrhuje k tomu sa vrátiť. My sme súhlasili v rámci snahy o dohodu so ZMOS-om aj s týmto ústupkom, ktorý som však nikdy nepovažoval za veľmi šťastný, takže využijem, že je tu ten návrh pána poslanca Minárika a podporím ho.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Baška a spomenul to aj pán poslanec Šulaj, tu by som chcel veľmi pekne poprosiť, aby sme nepodporili tento návrh a neodporúčam ho podporiť, aj keď chápem to, čo tým sleduje – aby sa zvýšil ten priestor. Ale dovoľte mi povedať, prečo to nepodporujem.

    Po prvé, my uvoľňujeme ruky samosprávam. Tým im dávame oveľa viac možností, zodpovednosti, kompetencií aj peňazí, ale zároveň štátu zostáva zodpovednosť za celkovú stabilitu verejných financií, za makroekonomickú nerovnováhu. A rozpočty obcí, miest a vyšších územných celkov sú súčasťou verejných rozpočtov. Čiže máme obavu z toho, aby sa nestalo to, že prílišným uvoľnením rúk a zmäkčením pravidiel jednoducho budeme verejné financie na centrálnej úrovni strážiť, ale prostredníctvom deficitov na samosprávnej úrovni nám budú tieto deficity celkového fiškálneho okruhu narastať.

    Druhý dôvod, prečo chcem veľmi pekne poprosiť, aby tento návrh nebol podporený ani v jednej alternatíve, aj keď, samozrejme, tá prvá by bola úplnou katastrofou, keby tam neboli žiadne limity, a tá druhá by bola tiež zlým riešením, ale nie až tak, ako tá prvá. A ten dôvod je ten, že tieto pravidlá nie sú nové pravidlá. Tých 60 a 25 % bolo schválených v dnes platnom zákone o rozpočtových pravidlách pred troma rokmi s tým, že nadobudnú účinnosť 1. 1. 2005. Čiže ide o niečo, s čím už tri roky nielen obce, mestá a VÚC, ale aj banky počítajú a s čím ony dlhodobo kalkulujú, že tieto podmienky a tieto rámce tu sú. Čiže nejde o nič nové, ide, opakujem, o vec známu tri roky, ktorá je len prevzatá do tohto návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy z dnes platného zákona o rozpočtových pravidlách.

    Ďakujem pekne.

  • Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 719. Spoločnú správu máte v tlači 719a nové znenie.

    Prosím vás, pán podpredseda vlády a minister financií, aby ste vládny návrh zákona znovu odôvodnili. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ide o tretí zákon, ktorý vlastne rámcuje fiškálnu decentralizáciu. V zásade návrh nového zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady preberá doterajšie princípy zdaňovania nehnuteľností, vyberania miestnych poplatkov a zdaňovania motorových vozidiel používaných na podnikanie. Výrazne sa však posilňujú právomoci obcí a vyšších územných celkov s cieľom zvýšiť ich zodpovednosť v danej oblasti. Všetky ustanovené miestne dane sú fakultatívne a obec, VÚC má možnosť rozhodnúť sa podľa vlastných podmienok a potrieb, či miestnu daň zavedie a bude vyberať na svojom území. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zostane v polohe obligatórnosti tak, ako je to v súčasne platnej právnej úprave.

    V predloženom vládnom návrhu zákona sú určené základné pravidlá, ktorých podrobnejšia úprava sa ponecháva na obciach a v prípade dane z motorových vozidiel na vyšších územných celkoch. Rozhodujúcim pri vyberaní miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bude všeobecne záväzné nariadenie vydané obcou alebo vyšším územným celkom v intenciách tohto nového zákona. Miestnu daň z motorových vozidiel budú spravovať tak ako dosiaľ daňové úrady a výnos z tejto dane bude príjmom rozpočtu príslušného VÚC a ostatné miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady budú podľa návrhu spravovať obce, aj výnos z nich bude ich príjmom.

    V predloženom vládnom návrhu zákona sa zjednodušuje a sprehľadňuje zdaňovanie, spoplatnenie a zavádza sa racionalizácia vo vzťahu k povinnostiam daňovníkov, poplatníkov, platiteľov i vo vzťahu k správcom miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne a stavebné odpady. V súvislosti so zdaňovaním motorových vozidiel sa do vládneho návrhu zákona prebrali niektoré odporúčania zo smernice Rady EHS.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu oboznámil s prerokovaním vládneho návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré máme pod tlačou 719, vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada svojím uznesením č. 1018 z 18. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: S odporúčaním schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Celkový počet 11 poslancov, prítomných 8, za návrh hlasovalo nula, nula bolo proti a 8 sa zdržali. Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochrany prírody neprijal platné uznesenie, ktorý takisto nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny. Z celkového počtu 13 poslancov, prítomných 9, za návrh hlasovali 3, 3 poslanci boli proti a 3 sa zdržali.

    Z uznesení výborov vyplynulo 52 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe pod bodom IV. Gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť predložený vládny návrh zákona s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako ich máme v spoločnej správe.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec... Pardon.

    Otváram rozpravu, panie poslankyne, páni poslanci, k prerokúvanému bodu programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja páni poslanci: Igor Šulaj, Miroslav Maxon a Milan Cagala.

    Pán poslanec Igor Šulaj, máte slovo.

    Páni poslanci, chcem sa opýtať cteného pléna Národnej rady Slovenskej republiky, viacerí páni poslanci ma požiadali, či by bol všeobecný súhlas s tým, aby sme dokončili rozpravu aj o poslednom zo série zákonov súvisiacich s fiškálnou decentralizáciou (reakcie z pléna) a potom by sme hlasovali, poprípade pán predseda výboru ma ešte prosí, či by sme nemohli prerokovať aj správu o plnení štátneho rozpočtu a potom hlasovali o návrhoch, ktorých predkladateľom bol pán podpredseda vlády. Je? (Reakcie z pléna.) Poslankyne z HZDS nesúhlasia.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie. Ale nesúhlasíte aj s tým, aby sme prerokovali plnenie? Dobre. Tak plnenie zajtra. Prijmeme kompromis.

    Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

    Budeme hlasovať po prerokovaní tohto bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, len rýchle pripomienky k zákonu o miestnych daniach a poplatkoch.

    Prvá pripomienka je vôbec celkového nastavenia zákonov fiskálnej decentralizácie, ktorá je postavená na tom, že sa majú zvyšovať priame dane. Viete, že v niektorých analytických materiáloch, ktoré sme mali, boli návrhy zvýšiť priame dane až o 29 %. Myslím si, že táto skutočnosť je aj v rozpore s programovým, pardon, miestne dane a poplatky o 29 %, išlo konkrétne o daň z nehnuteľností. Daň z nehnuteľností je priama daň. Táto skutočnosť je asi v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády.

    Ďalej. Budeme podporovať také návrhy, ktoré pozmenia štruktúru dane z nehnuteľností...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Páni poslanci, prosím, aby ste skončili diskusné skupinky a krúžky, nevyrušovali kolegu poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Budeme podporovať také pozmeňujúce návrhy, ktoré zmenia štruktúru dane z nehnuteľností, aby vôbec táto daň bola vykonateľná vzhľadom na finančné skutočnosti, ktoré budú vyplývať pre mestá, obce podľa tohto zákona od 1. 1. 2005.

    Zároveň mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh týkajúci sa dani za predajné automaty. Paragraf 44, navrhujem, aby pôvodné znenie § 44 prvá veta bola vypustená a bola nahradená textom: „Predmetom dane za predajné automaty sú prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar nepotravinového charakteru za odplatu.“

    Dôvod nie je asi ten, aby sme siahali podstatnou mierou na príjmy miest a obcí, ale aby boli zdaňované len predajné automaty nepotravinového charakteru. Ak sa pozrieme napríklad na administratívnu problematiku daňovníka, ktorý je držiteľom tohto automatu, ak sa pozrieme na problematiku Zákonníka práce, ktorý zamestnávateľov núti, aby poskytovali určité buď teplé jedlá, alebo nealkoholické nápoje priamo na pracovisku, asi by bolo logické, aby sme tieto skutočnosti podporili.

    Preto dúfam, že logicky budete zvažovať aj tento návrh a posúdite ho pri svojom hlasovaní. Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Reakcia poslanca.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som sa zmieniť vo svojom krátkom vystúpení k časti IV spoločnej správy Národnej rady Slovenskej republiky a chcel by som vás veľmi pekne požiadať, aby ste zvážili možnosť rešpektovať návrh, ktorý prednesie podpredseda výboru pán poslanec Hamerlik, aby bol bod 1 vyňatý na osobitné hlasovanie.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že som sľúbil, že budem vystupovať krátko, chcel by som sa zmieniť ešte o jednom probléme, ktorý všeobecne súvisí a...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Pán poslanec Mitrík. Pán poslanec Mitrík.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • ... ktorý všeobecne súvisí a zapadá do kontextu zákonov, ktoré súvisia s fiškálnou decentralizáciou, a myslím si, že neporuším rokovací poriadok, keď prednesiem tú myšlienku, ktorú v súvislosti s tým chcem povedať.

    Ja si vážim pána poslanca Františka Mikloška ako človeka, ktorý má veľkú mieru skúseností v parlamente, vážim si ho aj istým spôsobom, aj keď ako politického oponenta, ako morálnu autoritu, ale je na politickej scéne 14 rokov a za 14 rokov som ho nepočul vyjadrovať sa k rozpočtu, k rozpočtovému hospodáreniu. Po prvýkrát za tých 14 rokov sa zaangažoval do tejto výsostne odbornej problematiky a musím povedať, že mimoriadne nešťastne, nekompetentne a neakceptovateľne.

    Sme opoziční politici, sme opoziční politici a mohli by sme mať radosť z toho, že by takýto návrh mohol mať úspech, ale na druhej strane si myslím, že aj opozičný politik cíti istú mieru zodpovednosti za vývoj rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky a verejných financií ako takých. Dámy a páni, v čase, keď po prvýkrát v histórii bude Slovenská republika celý rozpočtový rok členom Európskej únie, keď sa zásadným spôsobom menia parametre vzťahu štátny rozpočet verzus Európska únia, prísť s takýmto návrhom, buď toto musí vyvolať úsmev, alebo čiastočnú nekompetentnosť, ale v žiadnom prípade, dámy a páni, tento návrh nie je akceptovateľný nato, aby ho Národná rada Slovenskej republiky mohla podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Cuper, pán Mikloško s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Maxon, pán kolega Maxon, rád by som vám opätoval svoju úctu k vám, že vás uznávam ako odborníka na financie aj na poľnohospodárstvo, v poslednej čase aj na rokovací poriadok, ale ja som v úvode svojho prejavu povedal, že nehovorím ako znalec ekonomiky a rozpočtu, ale ako parlamentár.

    Ak sa parlament vzdá toho, aby o základnom zákone štátu rozhodoval on, teda nie on, ale vláda, tak prepáčte, vzdáva sa všetkého. Ja si pamätám ako prvýkrát, prvýkrát, keď sme prijali ako Slovenská republika rozpočet, nebohý Hvezdoň Kočtuch prišiel k mikrofónu a povedal, aby sme zaspievali hymnu, a ja som sa vtedy smial. Ale neskôr som to pochopil. Proste slobodne zvolení ľudia vo voľbách rozhodli o všetkých, o bohatstve štátu a o financiách. Ak vy... Prosím? Ak vy toto chcete dať vláde a chcete vládu splnomocniť, aby rozhodovala o rozpočte, aby 4 roky nemusel parlament vôbec prijať zákon, lebo tak je ten zákon o rozpočtových pravidlách stanovený, tak pri, opakujem, všetkej úcte k vám vám musím povedať, že v týchto ústavnoprávnych otázkach, bohužiaľ, ak niekto je nekompetentný, tak v tejto chvíli, znovu sa ospravedlňujem, vy.

  • Pán poslanec Maxon chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Mikloška.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, tá naša diskusia sa v takom úctivom tóne nesie, ja by som rád v tej tónine zostal, ale, žiaľ, to, čo ste povedali, mi to neumožňuje.

    Vážený pán poslanec František Mikloško, vy ste to umožnili vláde. Keď sa to stalo, tak som stál za tým rečníckym pultom a upozorňoval som vás na dôsledky z toho plynúce. Takže vy svojím rozhodnutím bez môjho hlasu ste o tom rozhodli, ste o tom rozhodli, že to bude tak, ako je to teraz. To sa nedialo v roku 1995, ja rešpektujem to, že už ste v parlamente 14 rokov a že si to všetko nemôžete pamätať. Takže ak vy ste končili, že v tomto pohľade som nekompetentný, tak to sa vzťahuje, pán kolega, na vás.

  • Ja chcem podporiť môjho kolegu pána Maxona, pretože naozaj toto ustanovenie, ktoré navrhuje novelizovať pán Mikloško, je hlboko retroaktívne a jednoducho nemôže byť takéto. Posúva účinnosť zákona späť do minulosti, čo nie je prípustné v demokratickom a právnom štáte, pretože to narúša právnu istotu. To je po prvé.

    A po druhé. Pán Mikloško, naozaj to, že sa bude hospodáriť so štátnym rozpočtom a že ho bude zostavovať vláda, to ste schválili vy, nie my.

  • Prepáčte, páni poslanci, ale diskutujeme k úplne inému zákonu, ktorý prerokúvame. My sme tento zákon...

  • O fiškálnej decentralizácii. Takže ja to čítam...

  • Nie, nie. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikloška sa týka zákona o rozpočtových pravidlách, páni poslanci. To je úplne iný zákon. To bol prvý zákon, ktorý sme prerokúvali, takže...

  • Dobre, nechám si svoje vystúpenie, teda keď budeme pri tom zákone. Ďakujem.

  • Smiech v rokovacej sále a potlesk.

  • Pán poslanec Cagala, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko slov k tomu, čo dnes prerokúvame, t. j. zákonu o miestnych daniach a poplatkoch.

    Pán minister Mikloš hovoril, že sa so ZMOS-om dlho o tom rokovalo, ale, žiaľbohu, s podnikateľmi sa o tomto moc nerozprávalo a to sú práve tí, ktorí budú napĺňať aj túto časť daní a poplatkov v rámci miest. A v rámci miest...

  • Ruch v sále.

  • Preto mi dovoľte, aby som predniesol pár doplňujúcich návrhov, ktoré práve zazneli na Únii zamestnávateľov, ktoré zazneli z Komory malých a stredných podnikateľov, ako i živnostníkov. Čiže chcem doplniť tento zákon o tie body, ktoré v istých častiach daní zabránia možno nenormálnym, alebo nie nízkemu nárastu sadzieb daní, ktoré si môže dnes zastupiteľstvo samo stanoviť. Teda dovoľte, aby som tieto obmedzenia prečítal. Odôvodnenie bude jednoducho ku každému jednotné.

    Chcem požiadať, aby § 7 ods. 4 znel: „(4) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku podľa odsekov 1 až 3 sa použije hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. Hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení nesmie byť však vyššia ako dvojnásobok hodnoty pozemku podľa odsekov 1 až 3.“

    V § 2, takisto obmedzenie. V § 8 ods. 2 sa v tretej vete vypúšťajú slová „za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia“ a slovo „100-násobok“ sa nahrádza slovom „20-násobok“.

    V § 12 ods. 2 sa v prvej vete na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „ročná sadzba dane stanovená všeobecne záväzným nariadením nesmie byť vyššia ako 120-násobok ročnej sadzby podľa odseku 1“.

    V § 16 ods. 2 na konci bodka sa nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „ročná sadzba dane stanovená všeobecne záväzným nariadením nesmie byť vyššia ako 20-násobok ročnej sadzby podľa odseku 1“.

    V § 40 sa na konci dopĺňa veta: „Sadzba dane je najviac 50 Sk za osobu a prenocovanie.“

    V § 63 sa doplní odsek 3, ktorý znie: „(3) Sadzba dane určená podľa odseku 1 je najviac 50 korún za motorové vozidlo a za každý deň vjazdu a zotrvania v historickej časti mesta. Sadzba dane určená podľa odseku 2 je najviac 250 korún za vjazd motorovým vozidlom do historickej časti mesta.“

    Ďalej v § 88 odsek 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Sadzby dane určené podľa odsekov 1 a 2 nesmú presiahnuť maximálne sadzby dane uvedené v prílohe č. 3.“

    V § 105 sa slová „v prílohe č. 3“ sa nahrádzajú slovami „v prílohe č. 4“. Za prílohu č. 2 sa vkladá nová príloha č. 3, ktorá znie – konkrétne sadzby dane za motorové vozidlá podľa tabuľky priloženej v mojom pozmeňujúcom návrhu.

    Čiže ešte raz krátko. Chcem, aby niektoré dane mali aj horné obmedzenia. Myslím, že u 80 % obcí nebude problém s tým, ale u tých 20 % obcí môže byť problém a chcem, aby sme tomu zabránili.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Cagala bol posledný prihlásený do rozpravy písomne. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Hamerlik, Tkáčová, Mikuš. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Hamerlik.

  • Ďakujem za slovo, ja iba jediný návrh chcem predniesť, a to bod 1 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľujem si predložiť v mene skupiny poslancov pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý na rok 2005 upravuje prerozdelenie výnosu z dane z nehnuteľností v meste Košice. Jeho podstatou je, že pre správcu dane vykonáva v roku 2005 správu dane tá mestská časť na katastrálnom území, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Tu je návrh.

    V § 104 sa dopĺňa odsek 10, ktorý znie: „(10) V roku 2005 v meste Košice správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) vykonáva pre správcu dane mestská časťxx), na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Výnos dane z nehnuteľností za rok 2005 vrátane výnosu dane z nehnuteľností za rok 2004 je príjmom rozpočtu príslušnej mestskej časti na rok 2005. Kladný rozdiel medzi výnosom dane z nehnuteľností za rok 2005 a výnosom dane z nehnuteľností podľa doterajších predpisov za rok 2004 príslušná mestská časť poukáže mestu Košice do 30 dní po lehotách splatnosti dane alebo splátok dane.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu znie: „xx) Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.“

    Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Mikuš. Pán poslanec Hort.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som dať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je viac-menej dohodou členov výboru, ktorý nastal po spoločnej správe vzhľadom na to, že v bode č. 31 sú dva odseky, s ktorými po schválení a takým trošku zmätkom sme súhlasili s tým, že ZMOS s bodom č. 3 v pozmeňujúcom návrhu 31 nesúhlasí, resp. nechce tú možnosť, aby nemali výnimku z dane. Preto ten môj návrh je vyňať na osobitné hlasovanie bod spoločnej správy č. 31.

    Tá druhá časť sa týka zase opačného prípadu, bodu spoločnej správy č. 16, toho druhého odseku, ktorý bol legislatívne zle pripravený a je však v spoločnej správe s odporúčaním neschváliť. Takže ten pozmeňujúci návrh znie – tu by som ešte chcel upozorniť, že pri prepisovaní nastala chyba.

    Čiže ten prvý pozmeňujúci návrh: V § 18 – chýba písomne, ktoré máte v laviciach – v ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie: „Napríklad zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.“

    Navrhovanou zmenou sa rieši vznik daňovej povinnosti v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti v dražbe v priebehu roka.

    Chcel by som povedať, že toto bola tiež požiadavka ZMOS-u.

    Ten druhý. § 20 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť, že daň nižšiu ako 100 Sk nebude vyrubovať ani vyberať.“

    Týmto návrhom sa sleduje zhospodárnenie vyrubovacieho konania, v ktorom správca dane z nehnuteľnosti nebude musieť vyrubiť a vybrať daň nižšiu ako 100 Sk.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k tomu, čo hovoril pán poslanec Šulaj, a teda k jeho pozmeňujúcemu návrhu chcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh by znamenal zníženie príjmov obcí, pretože, samozrejme, tieto automaty, aj tie ostatné na nie potravinársky tovar, samozrejme, výnos z poplatkov za tieto automaty je príjmom miestnych samospráv. A navyše musím povedať, že sú tam aj legislatívnotechnické problémy. Pretože ak by bol ten návrh schválený, je tam prepojenie aj na ďalšie paragrafy 41 až 51 a ďalšie legislatívnotechnické úpravy. Takže ak by bol tak schválený, ako bol navrhnutý, vyvolalo by to legislatívnotechnické problémy. Ale aj vecne neodporúčam tento pozmeňujúci návrh schváliť.

    Pán poslanec Hamerlik navrhol vyňať bod č. 1 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Chcem len upozorniť, že ak by tento návrh bol schválený, pretože gestorský výbor navrhol neschváliť, malo by to značné dopady na zníženie vlastných príjmov obcí a miest, pretože ide o zrušenie zdaňovania ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov, trvalých trávnych porastov. Teda vlastne takmer celý výnos dane z pozemkov, ktorý je dnes okolo miliardy, pretože okrem tejto pôdy je tam už len nezastavaná plocha a záhrady. Čiže ja neviem dnes povedať presne koľko, ale odhadujem, že o 800 až 900 miliónov korún by sa znížil príjem obcí, miest z miestnych daní z titulu zrušenia tejto dane pre väčšinu pozemkov. Toto je, samozrejme, zásah, ktorý by znamenal značné zníženie vlastných príjmov, a nie je ani systémový z hľadiska toho, že niektoré pozemky by zdaňované boli, iné by zdaňované neboli.

    Pán poslanec Cagala navrhoval horné hranice miestnych daní z obavy, že by mohli byť príliš vysoko stanovené jednotlivými obcami, mestami. Chcem povedať, že teoreticky toto riziko síce existuje, ale ono je znížené tým, že my sme dali tie jednotlivé štyri druhy, alebo päť druhov nehnuteľností je tam a tá sadzba za každý tento jeden druh nehnuteľností musí byť stanovená rovnako. Bez ohľadu a v tom jednom druhu nehnuteľností je viacero typov nehnuteľností. A, samozrejme, pre všetky podnikateľské subjekty. Čiže nemôže týmto zákonom byť účelovo likvidovaný jeden podnikateľ, alebo dokonca ani podnikatelia pôsobiaci v nejakom úzkom vymedzenom type činností. Čiže, myslím si, že toto riziko nehrozí a navyše celkové daňové zaťaženie sa znižovalo, a aj z miestnych daní, pretože sme rušili niektoré miestne dane o poplatky, ktoré boli v minulosti.

    A posledný návrh, ku ktorému sa chcem vyjadriť, je návrh pani poslankyne Tkáčovej, ktorý podporujem, lebo on rieši vlastne to, ako sme vyriešili Bratislavu ešte vo výboroch v spoločnej správe. Košice trochu zaspali, musím povedať, pretože nejavili doteraz nejaký záujem o riešenie tohto problému. Teraz vlastne pani poslankyňa navrhuje vyriešenie problému Košíc analogicky, ako je riešená Bratislava, prechodne v súvislosti so vzťahom mestských častí a mesta ako takého k správe a výberu daní a k inkasovaniu výnosu z tejto dane. Takže tento návrh by som si dovolil podporiť. Ďakujem pekne.

    Aj návrhy, ktoré predložil pán poslanec Mikuš.

  • Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som povedať to, čo tu už raz bolo dnes povedané. Táto skupina zákonov bola veľmi podrobne niekoľkokrát za ostrej sledovanosti ZMOS-u, verejnosti prerokovaná vo výbore pre financie, rozpočet a menu a ozaj sa tam dospelo k rôznym kompromisom. Dokonca v priebehu rokovania, to znamená, pred tým, ako bola spravená spoločná správa po rokovaní novely alebo týchto zákonov vo výbore.

    Je ozaj, nechcem povedať, že riskantné, ale je ozaj riskantné teraz hovoriť o zmenách, sadzbách, resp. dokonca o vylúčení niektorých daní, ktoré sú v rámci celkovej decentralizácie, v rámci celkových dohôd, ktoré boli jednak so ZMOS-om a jednak s ministerstvom financií, tak, aby boli naplnené príjmy rozpočtu obcí a vyšších územných celkov.

    A čo sa týka tých automatov. Takisto to bolo niekoľkokrát prerokúvané. Dokonca pani kolegyňa Antošová mala jeden z návrhov. Ten konkrétny návrh sa dotýkal viacerých paragrafov a neviem presne, ale viem, že pri tom návrhu kolegyne Antošovej nás legislatívci upozornili, že ak nebude to dotknuté ďalších, resp. ďalšie odôvodnenie v ďalších bodoch a paragrafoch, tak legislatívne tam nastane problém.

    Chcem vás poprosiť o podporu tých návrhov, ktoré boli v spoločnej správe, až na ten, ktorý som predložil a, samozrejme, Košice, ktoré sme ani nie my, ale skôr Košice pozabudli riešiť tak, ako je v spoločnej správe riešená Bratislava.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Lintner, Bárdos, Zala s procedurálnymi návrhmi.

    Nech sa páči, pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som v mene štyroch poslaneckých klubov SDKÚ, SMK, KDH a ANO navrhol zaradiť do tohto bloku hlasovania na konci aj hlasovanie k návrhu uznesenia, ktoré majú ctené kolegyne a vážení kolegovia pod č. 870, týka sa to odvolania a voľby za člena výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V mene štyroch strán vládnej koalície a koaličných klubov žiadam o 15-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 17.45 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že poslaneckým klubom, ktoré požiadali o 15-minútovú prestávku, sa ukázalo, že táto je nedostačujúca a budeme hlasovať o 18.15 hodine.

    Poprosil by som, ak do tohto termínu sa strany na rokovanie nedostavia, budeme pokračovať zajtra. Poprosím vás o pochopenie.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, poslankyne, poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále, neprítomných poslancov, ktorí sú v budove Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať postupne o jednotlivých prerokovaných návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky bol podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu Pála Farkasa, aby z poverenia výboru uvádzal návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 670.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v spoločnej správe k parlamentnej tlači 670a máme spoločne 61 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Potom v rozprave vystúpili s konkrétnym návrhom dvaja poslanci. Budeme o týchto návrhoch teraz hlasovať.

    Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy s tým, že v jednom balíku budem odporúčať hlasovať o návrhoch, ktoré neboli dotknuté v rozprave a gestorský výbor ich odporúča schváliť. To sú body 1, 2, 4 až 7, 9 až 12, 16 až 18, 20, 22 až 25, 27 až 34, 36, 38 až 42, 46, 47, 49, 51 až 55, 58, 60 a 61. Nech sa páči, dajte o tomto hlasovať, pán predseda. S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor odporúča tieto body zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 141 za návrh.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

  • Teraz budeme hlasovať en bloc o návrhoch zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť, a to sú body 3, 8, 13, 14, 15, 19, 21, 26, 35, 37, 50, 56, 57 a 59. Nech sa páči, dajte o tomto hlasovať. Gestorský výbor odporúča neschváliť tieto body.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 1 za, 61 proti, 79 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

  • V rozprave boli dotknuté body 43, 44, 45 a 48 s tým, že pôvodne gestorský výbor odporučil schváliť tieto body, ale v rozprave som v mene skupiny poslancov – a v tej skupine sú zastúpené všetky politické strany, ktoré sú v Národnej rade – predložil lepší návrh. Nech sa páči, dajte o tomto hlasovať. Teda body 43, 44, 45 a 48.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 9 za, 64 proti, 68 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme body zo spoločnej správy.

  • Tým sme hlasovali o každom bode spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. S konkrétnym pozmeňujúcim návrhom ako prvý vystúpil pán poslanec Mikloško. Jeho návrh máte v laviciach. Nech sa páči.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 70 za, 33 proti, 35 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny...

  • Ďakujem, pán predsedajúci, mne nešlo hlasovacie zariadenie. Nevedel som sa na to dostať, a preto som tlačil a nešlo mi. Ja by som bol veľmi rád, aby sa opakovalo to predošlé hlasovanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať o námietke pána poslanca Buriana.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 74 za, 26 proti, 29 sa zdržalo, 12 nehlasovalo.

    Schválili sme námietku pána poslanca Buriana.

    Pristúpime k opakovanému hlasovaniu o návrhu pána poslanca Mikloška. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci. Neovplyvňujme hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 za návrh, 29 proti, 31 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

  • Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorý som predložil ja, komplexne. Šesť návrhov en bloc, budeme hlasovať o všetkých.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Hlasujeme o šiestich pozmeňujúcich návrhoch, ktorých predkladateľom bol pán predseda výboru Farkas.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 140 za, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Tým sme vyčerpali všetky návrhy, hlasovanie o všetkých návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. Teraz, pán predseda, môžeme hlasovať o tom, že tento návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď, lebo mám poverenie z gestorského výboru navrhnúť takéto hlasovanie. Nech sa páči.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 88 za, 1 proti, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 670.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov so schválenými doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 95 za, 1 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Horáka, aby z poverenia gestorského výboru ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 725.

    Pán poslanec Horák.

  • Áno, ďakujem, pán predseda...

  • Pán poslanec Cuper. Prepáčte ešte, pán poslanec Horák.

  • Pán predsedajúci, tým, že ste schválili pozmeňujúci návrh Františka Mikloška, vlastne posúvate účinnosť týchto zákonov...

  • Pán poslanec, už sme pri ďalšom...

  • ... nechajte ma dohovoriť, pán predseda.

  • Nenechám vás dohovoriť, pretože sme skončili rokovanie o tomto bode programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • V rozprave odzneli celkom štyri pozmeňujúce návrhy a okrem toho v spoločnej správe je 17 pozmeňujúcich návrhov. V rozprave som dal body 1, 2, 5, 6, 7, 8, 11 až 16 a 17 vyňať na samostatné hlasovanie. Takže teraz najprv budeme hlasovať o bodoch 3, 4, 9 a 10 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 142 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Všetky tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré som vyňal na samostatné hlasovanie, sú riešené tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý som ja podal. To znamená, že gestorský výbor síce odporúčal schváliť, ale bolo by lepšie, keby bol prijatý potom ten môj pozmeňujúci návrh. Takže ako o prvom budeme hlasovať o návrhu č. 1.

  • Pán poslanec, prosím, aby ste boli trošku stručnejší...

  • O návrhu zo spoločnej správy č. 1.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 57 za, 54 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz hlasujeme o návrhu č. 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 2 za, 58 proti, 83 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz hlasujeme o bode č. 5 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 2 za, 60 proti, 81 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode č. 6 zo spoločnej správy.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 61 proti, 84 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode č. 7 zo spoločnej správy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 7 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 3 za, 61 proti, 81 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode č. 8 zo spoločnej správy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 8 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 2 za, 60 proti, 79 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode č. 11 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 proti, 81 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Hlasujeme o bode č. 12 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 62 proti, 83 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode č. 13 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 proti, 79 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Hlasujeme o bode č. 14 zo spoločnej správy.

  • Hlasujeme. Pani poslankyňa Majdová.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 proti, 81 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode č. 15 zo spoločnej správy.

  • O bode 15 zo spoločnej správy hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 44 za, 61 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode č. 16 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 55 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • A teraz hlasujeme o bode č. 17 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 proti, 82 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Tým sme vyčerpali body spoločnej správy. Ako prvý pozmeňujúci návrh bol pozmeňujúci návrh pána Šulaja. Budeme teraz hlasovať o ňom.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 53 za, 34 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrh pána Čaploviča, ale pán poslanec Čaplovič žiadal, aby sa hlasovalo osobitne o jeho prvej časti návrhu. Takže budeme hlasovať teraz o bode 1 v čl. II.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 62 za, 45 proti, 38 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o druhej časti návrhu pána Čaploviča.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 63 za, 48 proti, 34 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Ako tretí bol podaný môj pozmeňujúci návrh, takže teraz budeme hlasovať o ňom. En bloc.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Horáka.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 143 za, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh.

  • Dobre. Ako štvrtý bol podaný pozmeňujúci návrh pani Muškovej. Budeme hlasovať teraz o ňom.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 122 za, 1 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

  • Pán predseda, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy z diskusie a môžeme hlasovať o tom, že postúpime zákon do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 87 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 86 za, 1 proti, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby z poverenia výboru ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 724).

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, spoločná správa obsahuje spoločne 24 návrhov. Teraz odporúčam hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy okrem bodov 7, 9 a 19. Teda o všetkých bodoch okrem bodov 7, 9 a 19 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 144 za, 1 sa zdržal.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz odporúčam hlasovať, pán predseda, o bodoch 9 a 19 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 14 za, 62 proti, 70 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • V rozprave k tomuto vládnemu návrhu...

  • Pán predseda, o bode 7 zo spoločnej správy sme...

  • Veď idem akurát uvádzať, pán predseda. Akurát som na ceste v uvádzaní.

  • Smiech v sále.

  • Len ste mali nejakú krížom cestu (smiech v sále.), lebo ste dali hlasovať najskôr o bode 9 pred bodom 7.

  • Áno. Pán podpredseda výboru pre financie, rozpočet a menu mi skrížil cestu a vyňal na osobitné hlasovanie bod č. 7, takže teraz ideme hlasovať o bode č. 7 osobitne.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 26 za, 60 proti, 59 sa zdržalo.

    Bod 7 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Tým sme hlasovali o každom návrhu zo spoločnej správy. V rozprave s konkrétnym pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Baška v dvoch alternatívach. Teraz budeme hlasovať o prvej alternatíve. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Bašku, teda o prvom.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 65 za, 38 proti, 42 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Tým, že sme neschválili prvú alternatívu, teraz je potrebné hlasovať aj o druhej alternatíve. Nech sa páči.

  • Hlasujeme o druhej alternatíve návrhu Bašku.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 65 za, 37 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • To boli všetky návrhy zo spoločnej správy, ako aj z rozpravy. Teraz navrhujem v zmysle uznesenia výboru pre financie, rozpočet a menu, aby sme hlasovali o tom, že tento návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Nech sa páči.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 87 za, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných pánov poslancov prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 87 za, 1 proti, 57 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, aby ako poverený spravodajca gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu uvádzal jednotlivé návrhy hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (tlač 719).

    Páni poslanci, chcem vás požiadať, ak by sme do 19.00 hodiny neodhlasovali všetky predložené pozmeňujúce návrhy, aby sme pokračovali v hlasovaní až do hlasovania o návrhu zákona ako o celku. Je súhlas s takýmto...

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Plus návrh uznesenia, ktorý pán poslanec Lintner navrhol, týkajúci sa zmeny zaradenia poslancov do výborov.

    Ešte pred hlasovaním pán poslanec Cuper a Hamerlik.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby pán minister opätovne k tomuto návrhu, ktorý ideme prerokúvať, o miestnych daniach otvoril rozpravu, aby ste posunuli účinnosť a aby posunul účinnosť tohto zákona k budúcemu roku alebo k tomuto roku, pretože schválením Mikloškovho návrhu sa zbytočne budú vytešovať starostovia obcí, že dostanú už fiskálne decentralizovaný rozpočet, pretože Mikloškov návrh im ho odsúva až o ďalší rok.

  • Pán poslanec, keby ste mohli konkretizovať „k tomu roku“, čo znamená a čo znamená „k budúcemu roku“.

  • Ak myslíte, k 1. januáru 2005.

  • Tak. Pretože v opačnom prípade podľa Mikloškovho návrhu dostanú až k 1. januáru 2006.

  • O tomto návrhu, pán poslanec, nemôžem dať hlasovať, pretože Národná rada nemôže uznesením zaviazať člena vlády, aby vystúpil v Národnej rade.

    Nech sa páči, pán poslanec Hamerlik.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vystúpil som v rozprave a žiadal som vyňať bod 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Tento svoj návrh sťahujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tejto chvíli musím skonštatovať, že z hľadiska procedúry pán poslanec Hamerlik nemôže tento návrh vziať späť, za predpokladu, že by on neuplatnil takýto návrh, bol by som ho z hľadiska procedúry uplatnil ja. To znamená, že to je spôsob hlasovania a spôsob hlasovania už dodatočne meniť nemôže.

  • Ja som presvedčený, že môže, pán poslanec. Kedykoľvek pred hlasovaním o návrhu, ktorý bol podaný v rozprave ktorýmkoľvek poslancom vrátane návrhu na vyňatie na samostatné alebo spoločné hlasovanie, o zlúčení o niektorých bodoch môže predkladateľ procedurálnym návrhom svoj návrh pred hlasovaním stiahnuť.

    Hlasujeme, páni poslanci. Nech sa páči, pán poslanec Janiš, spoločný spravodajca. Pardon, Mikuš, ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpilo 6 poslancov, z ktorých vzišlo 6 pozmeňujúcich návrhov. Jeden teraz stiahol pán kolega Hamerlik, takže 5 pozmeňujúcich návrhov. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Ako prvé budeme hlasovať o bodoch č. 4, 8, 9, 10, 13, 15 až 23, 25, 27 až 30, 32 až 52 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 145 za, 1 nehlasoval.

    Schválili sme body zo spoločnej správy.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 11, 12, 14, 24 a 26 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 39 proti, 104 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrhy.

  • O bode č. 7 nebudeme hlasovať, pretože bod č. 8 bol schválený a vylučuje schvaľovanie bodu č. 7. Bod č. 31 spoločnej správy som vyňal...

  • ... na osobitné hlasovanie, ktorý odporúča gestorský výbor schváliť...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Bod č. 31 som vyňal na osobitné hlasovanie vzhľadom na to, že návrh, ktorý som predložil v rozprave, rieši lepšie problematiku.

  • Takže hlasujeme o tridsaťjednotke, o bode č. 31 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 23 za, 45 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Ako prvý návrh, ktorý predložil pán poslanec Šulaj.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 64 za, 36 proti, 46 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Šulaja sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ako o druhom budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Cagala, en bloc všetky návrhy, ktoré tam boli v pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Cagalu.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 66 za, 24 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Ako o ďalšom budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Tkáčová.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Tkáčovej.

    Pán starosta Bajan, prosím, aby ste z balkóna neovplyvňovali hlasovanie poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 61 za, 34 proti, 46 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ako o poslednom pozmeňujúcom návrhu budeme hlasovať o návrhu, ktorý som predniesol ja aj za členov výboru pre financie, rozpočet a menu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Mikuša.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 137 za, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Mikuš.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 92 za, 2 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 96 za, 1 proti, 49 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady schválila.

    Páni poslanci, odporúčam teraz, aby sme pristúpili k hlasovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 870.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada odvoláva z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Banáša a volí poslanca Elsnera do výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 102 za, 1 proti, 29 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 31. schôdze Národnej rady, budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine prerokúvaním správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004. Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby sa dostavil ráno o 9.00 hodine na rokovanie Národnej rady.

    Prajem vám všetkým dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.