• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme pokračovať v rokovaní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Peter Bódy a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Boris Zala.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 639).

    Do rozpravy sa prihlásili ešte pani poslankyňa Majdová a pán poslanec Janiš.

    Pani poslankyňa Majdová, nech sa páči, samozrejme, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku predložila k návrhu zákona (tlač 639) pozmeňujúci návrh.

    V § 7 ods. 2 žiadam doplniť nové písmeno g, ktoré bude znieť: „g) mobilný hospic“.

    Návrh vychádza z koncepcie dlhodobej starostlivosti, pretože v pôvodnom návrhu zákona chýba špecifikácia ambulantnej starostlivosti mobilných hospicov, nakoľko táto služba sa poskytuje síce aj dnes prevažne v ambulantnej starostlivosti, ale treba aj v zákone vyšpecifikovať tento pojem, aby sa vyriešil problém úhrad za tieto služby.

    Ďalej, v § 12 ods. 11 na koniec vety žiadam doplniť slová „a pre mobilné hospice“.

    V odôvodnení chcem uviesť, že vlastne pre právnickú osobu, ktorá poskytuje starostlivosť v mobilných hospicoch na, povedzme, širšom území, má viacej ambulancií, vlastne týmto vymedzíme, že tam stačí jeden odborný garant.

    Toľko k pozmeňujúcemu návrhu.

    Ďalej chcem požiadať, aby sme pri hlasovaní o spoločnej správe na osobitné hlasovanie vyňali body 166, 169 a 243.

    Body 169 a 243 majú viac-menej legislatívnotechnický charakter. Treba ich vypustiť, pretože dané ustanovenia sú lepšie zapracované alebo priamo k návrhu zákona, alebo v inom návrhu v bode spoločnej správy. Bod 166 sa týka žiadosti o vydanie licencie, kde sa teda prikladá k tejto žiadosti aj doklad o zaplatení poplatkov za vydanie licencie.

    To je všetko, skončila som, pán predsedajúci. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v máji sme dlho diskutovali v prvom čítaní o reforme ako takej ako o celku reformy. Potom sa viedla taká ďaleko siahla diskusia na všetkých frontoch v takých dvoch rovinách. Jedna rovina bola proti reforme a druhá rovina bola rovina vysvetľovania, obhajoby reformy, jej nutnosti, neudržateľnosti súčasného stavu. Najviac bolo v diskusii vidieť médiá, kde mimo pragmatických a vecných vecí reforma zdravotníctva je aj vďačná mediálna téma. Myslím si však, že v jednom sa zhodujú podporovatelia aj odporcovia reformy, v tom, že súčasný stav, súčasný systém nie je dobrý, že je veľmi rizikový a rizikový hlavne pre pacienta. Dovolím si k tomu pridať to, že súčasný systém, súčasný stav je neudržateľný a nespokojnosť pacientov bude oprávnene narastať. Fenomén mnohých diskusií je: Nalejme do zdravotníctva viac peňazí, zvýšme odvody štátu za svojich poistencov. Tento fenomén sám osebe je zavádzajúci, veľmi krátkodobý a nesystémový.

    Položme si otázku, či sú a ak sú, pre koho sú rovnaké pravidlá hry, tvrdšie pravidlá hry pre všetkých poskytovateľov škodlivé, nedajbože, nebezpečné. Pre pacientov určite nie. Spýtajme sa pacientov, či sú spokojní so súčasným stavom, či sú spokojní s tým, že kým sú definitívne dobre a kvalitne diagnostikovaní a liečení, uplynie veľa času, veľa chodení od dverí ku dverám, veľa kilometrov cestovania krížom-krážom. Prečo by všetci pacienti, všetci tí, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť a nebývajú v sídlach fakultných či iných špičkových zdravotníckych zariadení, nemali mať poskytnutú rovnako rýchle a rovnako kvalitne zdravotnú starostlivosť?

    Tým, ktorí si myslia, že zdravotnícke zariadenie v každom kúte Slovenska, nech je ich kvalita akákoľvek, je dobré mať, je namierené proti pacientom samotným. Na kvalitnú a rýchlu diagnostiku musí nasledovať rovnako kvalitná a rýchla terapia. My na rozdiel od opozície máme tu politickú odvahu povedať našim, ale aj vašim voličom, že nemôžeme mať na každom kroku zdravotnícke zariadenie s komplexným diagnostickým a terapeutickým zázemím, s kompletným prístrojovým a mozgovým potenciálom. Na toto nemajú ani iné rádovo bohatšie ekonomiky sveta. Ale ponúkame systém a nástroj, ktorý ponúka táto komplexná reforma, táto šestica zákonov vcelku a vyrovnáva šance všetkých pacientov, našich aj vašich voličov, aby aj tí, ktorí nebývajú v sídlach špičkových zdravotníckych zariadení, mali porovnateľnú kvalitnú rýchlu zdravotnú starostlivosť. Dnes nerozhodujú a v budúcnosti nebudú rozhodovať ani tak kilometre, ale kvalitný, dobre vybavený, erudovaný lekár blízko pri pacientovi v teréne, kvalitná sieť špecialistov, a tak následná špičková diagnostika a terapia v konkrétnom zdravotníckom zariadení. Aj o tomto je reforma, aj o tomto je tento návrh zákona.

    Je zlé pre pacienta, ak mu chceme vytvoriť systém, pravidlá, ak náhodou bude potrebovať zdravotné služby? Je zlé pre pacienta, ak sa vytvárajú podmienky na konkurenciu medzi lekármi, poliklinikami či nemocnicami? Je zlé, ak chceme vytvoriť pravidlá na sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, rovnosť šancí, rovnaké podmienky na poskytovanie kvalitnej diagnostiky a liečby? Som presvedčený, že pre pacienta, pre pacienta to zlé rozhodne nie je.

    Naše zdravotníctvo za 10 rokov dozadu prešlo mnohými pokusmi o reformu systému. Tieto pokusy spočívali hlavne v nalievaní mimoriadnych miliárd korún do systému, spočívali hlavne v oddlžovaní zariadení bez ďalších systémových zmien. Na takéto pokusy doplácali hlavne tí, ktorí sa snažili správať efektívne, tí, ktorí nedali zelenú bezbrehému zadlžovaniu, ale víťazili a profitovali z toho hlavne tí, ktorí počítali s oddlžovaním, tí, ktorí s oddlžovaním rátali a podľa toho sa aj správali.

    Bol som osobne v minulosti a som aj teraz proti takýmto spôsobom reformy. Bol som proti reformám, ktoré nivelizujú dobrých s tými horšími, ktoré nivelizujú zodpovedných s tými menej zodpovednými. Aj preto podporím šesticu predložených reformných zákonov, ktoré dávajú najväčšiu šancu dobrým, tým, ktorí sa neboja konkurencie, tým, ktorí dokážu svojich klientov nielen osloviť, ale ich aj kvalitne zdiagnostikovať a odliečiť. A o toto ide pacientom.

    Je nekorektné a nesprávne, ak sa neefektívnosť a nekvalita schováva len a len za nedostatok peňazí. Nie je tomu tak. Zdravotnícke zariadenia, všetci poskytovatelia sa musia správať inak, nemôžu zneužívať dáždnik, ktorý sa nazýva pacient a zdravie, a zakrývať ním svoju neefektivitu a mnohokrát aj svoju nekvalitu.

    Dnes sú zariadenia na Slovensku, ktoré svoje vnútorné reformy už robia, lebo inej cesty niet. Tie túto reformu, tak ako je navrhnutá, podporujú. A robia všetko pre to vo svojich zariadeniach, aby rovnakú kvalitu poskytli za menej peňazí. Som rád, že takýchto lekárov a takýchto zariadení na Slovensku je veľa. Ja im držím aj v mene pacientov palce. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozprave.

    Preto rozpravu končím, vyhlasujem za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, ak sa chcete vyjadriť k rozprave, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ide o zákon, ktorý je veľmi citlivo vnímaný odbornou verejnosťou, teda lekármi, sestrami, farmaceutmi. Chcem povedať, že niektoré veci v tom zákone sa nedali ani v tom úvodnom slove postihnúť, ale prvýkrát v dejinách Slovenskej republiky zákonom stanovujeme sestru ako samostatného poskytovateľa. To znamená, nebude už teraz odkázaná na objednávku lekára cez ADOS alebo sama, ale bude samostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na základe licencie alebo na základe povolenia, ak chcete. Prikladáme veľký význam domácej liečbe a domácej starostlivosti a to je typická starostlivosť, ktorú môže poskytovať sestra pri doliečovaní, ošetrovaní, ale aj v plnohodnotnom liečebnom procese.

    Inou otázkou je otázka komôr. Tam vždy budú vládnuť dva názory. Prvý názor. Máme zriaďovať komory zo zákona? Ak áno, dáme im nejaké kompetencie? Ak im dáme kompetencie, a to môžeme len zo zákona, ako tie kompetencie budú plniť? Je iný názor, tzv. ľahšieho komorového systému presadzovaný vo väčšine krajín OECD, aby komory vznikali len ako neziskové alebo treťosektorové spoločenské alebo dobrovoľné organizácie týchto stavov. Nakoniec sme sa vo vládnom návrhu aj po jeho zmenách priklonili ku komorám zriadeným zákonom s kompetenciami na vydávanie licencií v prvom stupni konania preneseného výkonu štátnej správy.

    Významnou funkciou komôr všetkých typov je sústavné vzdelávanie, a tým aj vplyv na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Tam si myslím, že naše komory zatiaľ majú najväčšiu rezervu.

    Tretím okruhom bolo, koľko tých komôr máme mať. A teda priznám, že sme súhlasili ako predkladatelia so zriadením tej piatej, komory psychológov, fyzioterapeutov, liečebných pedagógov a iných preto, aby svojím spôsobom nemali pocit diskriminácie, aj keď sa to zle interpretovalo, že budú robiť na základe živnosti, 99,9 % týchto ľudí je pod Zákonníkom práce, je zamestnaných a nepotrebuje žiadnu živnosť, ale ani licenciu.

    K pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené. Podporujeme vznik mobilných hospicov a bude dobré, keď budú uzákonené aj v zákone. Tým pádom s pozmeňujúcimi návrhmi pani poslankyne sa stotožňujem a požiadam vás o súhlas pri hlasovaní, aby ste to schválili. Treba povedať, že hospicová starostlivosť je na Slovensku v plienkach a je to chyba. Jednou z úloh zdravotníctva, ale aj sociálnej sféry je zabezpečiť kvalitnú hospicovú starostlivosť, Slovensko má potrebu zhruba 250 lôžok, starostlivosť pre tých, ktorí najviac potrebujú túto pomoc a ktorí sú najbezbrannejší, tak aby sme mohli naozaj zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť v paliatívnej liečbe a v hospicovej starostlivosti. Je mi ľúto, že veľmi pomaly rastú hospice. A otázka mobilných hospicov je v tom výhodná, že je to dynamickejšie. Máme veľmi dobré skúsenosti s mobilným hospicom v Banskej Bystrici, máme veľmi dobré skúsenosti s detským mobilným hospicom.

    Takže chcem vás požiadať, aby ste odsúhlasili tento zákon, aj keď viem, že tento zákon bude druhým najčastejšie novelizovaným, pretože tie vplyvy tých poskytovateľov, samozrejme, tu budú najväčšie. A aj nastavením takého správneho objektívneho režimu, aby aj poskytovateľ mal svoje práva, aby nemal pocit, že on je tu len na to, aby slúžil, ale súčasne aby aj mal zabezpečené celoživotné vzdelávanie, spravodlivosť, prístup na trh, prístup na trh práce v zmysle článku ústavy, si myslím, že tento zákon je moderný v tom, že nastavil úplne iný pohľad na poskytovateľov, na ich sieť, na spôsob tvorby zmluvných vzťahov, na hierarchiu týchto poskytovateľov, na samostatnosť ich práce a zodpovednosť. Som rád a v zdravotníckom výbore bola dlhá diskusia k tomu, že môžeme prehlásiť po prijatí tohto zákona sestre ako vysokokvalifikovanému zdravotníckemu pracovníkovi, že sa stáva súčasťou tímu a nestáva sa podriadená v tom tíme, ale súčasťou tímu, vedúca samostatnej činnosti. Takže požiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 637).

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Márii Majdovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, dovoľte, aby som vás v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 637).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 973 z 26. mája 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokoval dňa 25. augusta 2004 a neprijal platné uznesenie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, taktiež výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokovali predmetný návrh zákona a odporučili ho plénu Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte v spoločnej správe uvedené pod bodom IV. Nebudem ich teda čítať, je 7 pozmeňujúcich návrhov pod bodom IV.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Súčasne ma teda gestorský výbor poveril, aby som túto správu predniesla. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a zároveň vás chcem informovať, že písomne som dostal prihlášku dvoch pánov poslancov, za klub poslancov Smeru od pána poslanca Pašku, predsedu výboru, nech sa páči, máte slovo, a ďalší je potom za klub KDH pán poslanec Bielik, predseda garančného výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, chcem využiť tento priestor hlavne ako akési zhrnutie našich postojov k reforme, ktorá, zdá sa, definitívne dostala zelenú. A eufória úspechu po pozitívnom hlasovaní dvoch včerajších zákonov zrejme zlomila aj tú poslednú mieru rezistencie, ktorá ako-tak ešte v niektorých mysliach nás z opozície, ale možno, a verím, aj niektorých z vás koalície pretrvávala.

    Chcem za Smer vyjadriť názor, že akokoľvek rešpektujeme, samozrejme, vôľu väčšiny, naďalej sme presvedčení, že niektoré dopady zákonov, tak ako boli schválené, budú negatívne a že skôr či neskôr sa v tejto Národnej rade k riešeniu niektorých problémov, ktorým sa dalo predísť aj možno ešte väčšou úpravou zákonov, ktoré sme schválili, budeme musieť vrátiť v podobe noviel a návrhov. Ale nechcem zbytočne zdržiavať, pretože vidím, že záujem ukončiť túto zmysluplnú diskusiu o reforme zdravotníctva je veľký, a preto dovoľte niekoľko poznámok k zákonu o rýchlej zdravotnej pomoci.

    Je fakt, a nakoniec som to vyjadril po rokovaní výboru pre zdravotníctvo, že si vieme predstaviť ako pre jediný zo zákonov z balíka pána Zajaca podporu pre tento zákon. Je fakt, že Slovensko potrebuje rýchlu záchrannú službu, a je fakt, že Slovensko potrebuje dobudovať na európsky štandard integrovaný záchranný systém. Z hľadiska obsahu a previazanosti na celkový systém zdravotníctva, aj keď, samozrejme, niektoré dopady a výstupy najmä na poskytovateľov sú, tento zákon je akoby tak trošku naboku celého reformného snaženia. A treba povedať, že je úplne legitímny a, sa domnievame, aj nesmierne potrebný. Napriek tomu tam aj počas diskusie a druhého čítania vyvstalo niekoľko problémov. A takisto po prijatí niektorých pozmeňujúcich návrhov zostali otázky nezodpovedané v paragrafovej rovine, zodpovedané ale priamo prísľubmi pána ministra alebo jeho tímu. Hovoríme najmä o tak trochu problematickom financovaní celej rýchlej pomoci. Tá miliarda korún, ktorá má ísť zo zdrojov zdravotných poisťovní, bezpochyby niekde bude chýbať. Miera efektivity v strednodobom a dlhodobom hľadisku je, samozrejme, veľmi vysoká. A zdravotné poisťovne to aj zdôrazňujú, že je takáto investícia pre ne nesmierne efektívna. Otázkou je, z akých zdrojov sa úbytok tej miliardy korún nahradí tak, aby tieto minimálne v období nábehu zriaďovania technického vybavenia operačných miest nechýbali v samotnom systéme z hľadiska úhrad iným poskytovateľom. To je aj problém, na ktorý sme narážali počas debaty, keď poskytovatelia na to poukazovali.

    A už spomenutý zoznam operačných miest. Veľmi optimistický predpoklad o dostupnosti sa nakoniec dostal do veľmi podľa mňa triezvej roviny. Ja som presvedčený, že keďže pán minister prijal návrhy aj opozičných poslancov, myslím, že kolega Milan Urbáni tam dával tiež z klubu HZDS návrh na rozšírenie ich počtu a, samozrejme, aj optimalizáciu tým, že sa trošku navýšil čas a urobili sa aj niektoré vecné alebo stanovili sa odkladacie podmienky tak, aby nedochádzalo zbytočne k sankciám a k chybnému výkladu, obsah tohto zákona je dnes v podobe, kde môže mať ambíciu na svoje schválenie.

    Dovoľte mi však ale, aby som za klub Smeru v tejto situácii povedal a zdôraznil, že zrejme to rozhodnutie nakoniec bude mať politický charakter a vzhľadom na to a napriek tomu, že chcem zdôrazniť, že sme stotožnení niekde s vecným obsahom tohto zákona, tento návrh zákona ako súčasť, ktorá má síce možno marginálny vzťah na ostatných päť zákonov, ale predsa len je súčasťou reformného balíka, ktorý sme striktne odmietali, nepodporíme. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bielik. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, v dohľadnej chvíli sa uskutoční záverečné hlasovanie o ostatných štyroch zo šiestich zákonov predkladaných ministrom zdravotníctva za vládu Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som vyslovil uznanie všetkým, ktorí sa zúčastnili na ich príprave a tvorbe, ako aj poďakovanie všetkým, ktorí zabezpečovali potrebné administratívne a pomocné práce. Chcem poďakovať členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorí svojím dielom prispeli k zvýšeniu kvality výslednej podoby spomínaných zákonov.

    Prijatím zákonov sa uzatvorí jedna etapa prijatej reformy. Súčasne sa však otvára druhá etapa, ktorú môžeme nazvať etapou realizačnou. Práve realizácia v praxi bude takrečeno skúškou pravdy. Pre všetky zúčastnené strany bude chvíľačiť stav deň po mimoriadne závažnou výzvou v ich ďalšom pôsobení v nových podmienkach a v nových vzťahoch. Vieme, že zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti budú objednávať len tie výkony a služby, ktoré budú môcť uhradiť. Vieme, že zdravotnícke zariadenia budú realizovať len tie výkony, ktoré budú mať uhradené zdravotnými poisťovňami. Vieme, že prevencii sme dali významné miesto z pohľadu jej rozsahu i vynaložených nákladov. Každé preventívne opatrenie však musí byť sledované a potvrdené nielen z hľadiska klinickej prospešnosti, ale aj z hľadiska efektivity vynaložených nákladov. Sú oblasti, ktoré budeme musieť obsahovo dotvárať. Budeme hľadať kľúč na stanovenie správnych zásad tvorby siete zdravotníckych zariadení, ktorá by mala byť založená na regionálnom princípe. Každý región by mal poskytovať maximálne možný rozsah zdravotnej starostlivosti.

    Budeme hľadať korektnú mieru spoluúčasti pacienta nielen v rámci zdravotníctva, ale, verím, aj v celkovom kontexte ostatných reforiem a so zvláštnym ohľadom na sociálne najslabšie, a tým aj najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Budeme hľadať mieru spoluúčasti štátu, kde verím, že od budúceho roku budeme pokračovať vo vyrovnávaní rozdielov od bodov poistného za tzv. štátnych a ostatných poistencov, pretože zdravie a zdravotná starostlivosť sú pre všetkých rovnaké. Stavovské organizácie budú musieť hľadať novú tvár a novú kvalitu činností, aby potvrdili opodstatnenosť svojej existencie a stali sa hodnotnými zástupcami svojho stavu za nových podmienok. Ohodnotenie práce lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov by malo byť úmerné k náročnosti ich práce a k priamym i nepriamym, i skrytým hodnotám, ktoré svojou prácou vytvárajú. Dúfam, že na konci týchto krokov budeme vedieť stanoviť prirodzenú potrebu zdravotnej starostlivosti v našej krajine s určením jej obsahu a rozsahu. Musíme sa snažiť o stanovenie reálnej ceny tejto starostlivosti a na základe tohto poznania aj o stanovenie reálnej miery finančnej spoluúčasti pacienta. Musíme sa vyhnúť nástrahám nerovnosti prístupu ku zdraviu a nerovnosti možnosti samotných pacientov, ktoré sa premietajú do rôznych foriem korupcie. Musíme sa vrátiť k odsunutej téme etiky a bioetiky, pretože ich postuláty sú zrkadlom, v ktorom konfrontujeme svoje zámery a svoje správanie.

    Zdravie je hodnotou, ktorú musíme chrániť a pred ktorou musíme vytvárať patričné podmienky. Túto hodnotu chránia a zveľaďujú muži a ženy, ktorí by mali vedieť spájať profesionalitu s poslaním. Ovládajú nielen ars medicinae, t. j. umenie medicíny ako remeslo, ako profesiu, ale súčasne vynikajúcim spôsobom vdychujú tomuto remeslu svojho ducha súcitu, dobroty a lásky. Douglas P. Zipes, predseda Americkej kardiologickej spoločnosti povedal v roku 2002 na plenárnom zasadnutí 51. výročného kongresu tejto spoločnosti, že lekár sa stáva lekárom vtedy, keď sa vzťah medzi ním a pacientom stáva zmluvou o dôvere, a nie obchodnou zmluvou a keď rozpoznateľný zmysel nášho života je navždy spojený so zmierňovaním utrpenia. Dnes nedokážeme s istotou povedať, aké prostredie vytvoríme našimi krokmi. Mali by sme však chcieť, aby to bolo prostredie, v ktorom nám bude lekár lekárom a pacient pacientom s právom na dôstojnosť vo všetkých stránkach, na vzájomný rešpekt a na vzájomnú úctu. Bude to dlhá a možno nikdy nekončiaca cesta. Zrejme sa na nej nevyhneme spytovaniu svedomia, či sme skutočne všetko robili tak, ako sme mali, a či sme to, čo sme mali urobiť, urobiť chceli. Verím, že zdravie v rozmere ľudského bytia bude ako jeho podstatná hodnota naším trvalým záujmom. Verím, že na tomto postuláte sa raz dokáže čo najviac spojiť, resp. úplne zjednotiť aj 150 vybraných žien a mužov tohto pléna. Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto otváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Ako jediný sa hlási pán poslanec Krajči. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a súčasne aby som predložil aj pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu.

    V úvodnej časti dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, ako do súčasnosti a snáď aj do budúcnosti funguje systém leteckej záchrannej zdravotnej služby. Chcem povedať, že tento druh záchrannej zdravotnej služby je riešený už všeobecne v zákone o integrovanom záchrannom systéme, kde s týmto druhom záchrannej služby sa počíta. Žiaľbohu ale, nenašiel som ani zmienku v zákone o zdravotnej záchrannej službe, že by tento druh zdravotnej záchrannej služby sa v zákone objavil a aby sa s ním uvažovalo. Dovoľte mi preto povedať niekoľko slov.

    Doteraz platný zákon č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti riešil aj problematiku leteckej záchrannej zdravotnej služby, ktorá v zmysle ustanovení § 18 uvedeného zákona bola štandardnou súčasťou systému záchrannej zdravotnej služby. V návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a jeho príloh je zrejmé, že letecká záchranná zdravotná služba ako jedna z doterajších zložiek záchrannej zdravotnej služby nie je zahrnutá do pojmu ambulancia záchrannej zdravotnej služby. Špecifiká leteckej záchrannej zdravotnej služby, jej doterajšia činnosť a pôsobenie v rámci Slovenskej republiky v nadväznosti na ostatné základné zložky integrovaného záchranného systému a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z prijatia jednotných leteckých predpisov vydaných Spojenými leteckými úradmi Európskej únie sú relevantným dôvodom na akútnu potrebu riešiť problematiku leteckej záchrannej zdravotnej služby uvedenými zákonmi.

    Letecká záchranná zdravotná služba má nezastupiteľnú úlohu nielen v samotnej záchrannej zdravotnej službe, ale aj pri plnení úloh preferovaných zdravotníckych programov, predovšetkým v oblasti kardiológie, traumatológie, neurológie, transplantačných a popáleninových programov a podobne. V každej európskej krajine je pokračovanie v budovaní rozsiahlej siete leteckej záchrannej zdravotnej služby jednou z priorít, a to aj vzhľadom na rozvoj turistiky, rozvoj diaľničnej dopravnej siete, budovanie vysoko špecializovaných zdravotníckych pracovísk.

    V rámci Slovenskej republiky má letecká záchranná zdravotná služba reálne opodstatnenie aj vzhľadom na geografické špecifiká našej krajiny. Zabezpečenie kvalitnej a rýchlej záchrannej zdravotnej služby v zmysle koncepcie rozvoja slovenského zdravotníctva je bez leteckej záchrannej zdravotnej služby nemysliteľné. Doterajšia činnosť piatich stredísk leteckej záchrannej zdravotnej služby v rámci Slovenskej republiky, to je Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Žilina a Poprad, dokázala opodstatnenosť jej existencie. Jej úroveň vrátane technického vybavenia vrtuľníkmi je porovnateľná s vyspelými európskymi krajinami a zvyšovanie tejto úrovne musí byť príspevkom k celkovému zvýšeniu úrovne zdravotníctva, a to aj vzhľadom na predpokladaný rozvoj turistiky a zahraničných investícií Slovenskej republiky. Rozmiestnenie a počet súčasne existujúcich stredísk leteckej záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky je vyhovujúci. Financovanie je zabezpečené zmluvami so zdravotnými poisťovňami.

    Spôsob financovanie leteckej záchrannej zdravotnej služby i výšky finančných limitov zo strany zdravotných poisťovní pre krytie tejto formy zdravotnej starostlivosti je nevyhovujúci a nepostačujúci. Tieto okolnosti bránia aj plánovanému rozšíreniu tejto činnosti na nepretržitú 24-hodinovú službu. V balíku zákonov predkladaných ministerstvom zdravotníctva nie je problematika financovania leteckej záchrannej zdravotnej služby riešená. Letecká záchranná zdravotná služba vykonáva spoločnosť a letecký prevádzkovateľ, ako aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti už viac ako desať rokov. Sú isté možnosti, ako túto leteckú záchrannú zdravotnú službu ďalej rozvíjať.

    Dovoľte mi preto, aby som dal niektoré pozmeňujúce návrhy. Ide o to, že som s pánom ministrom o tejto otázke už diskutoval. Ubezpečil ma, že riešenie tejto problematiky je vo vykonávacích predpisoch. Bol by som však veľmi rád, keby sa to objavilo priamo, expressis verbis, v zákone tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti. Dávam preto tieto pozmeňujúce návrhy.

    Po prvé. V § 2 ods. 1 písm. b) navrhujem doplniť vetu nasledujúceho znenia: „Ambulanciou záchrannej zdravotnej služby sa pre účely tohto zákona rozumie ambulancia rýchlej lekárskej pomoci, ambulancia mobilnej intenzívnej jednotky a ambulancia leteckej záchrannej zdravotnej služby.“

    Odôvodnenie. Špecifické postavenie leteckej záchrannej zdravotnej služby a problematika jej riešenia predpismi JAR-OPS 1 a JAR-OPS 3 vyvoláva potrebu uviesť menovite a konkrétne medzi zložky záchrannej zdravotnej služby aj leteckú záchrannú zdravotnú službu. Uvedené jednotné letecké predpisy vydané Spojenými leteckými úradmi Európskej únie venujú osobitnú časť leteckej záchrannej zdravotnej službe. Je potrebné tiež uviesť do súladu znenie návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe s návrhom zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V § 5 ods. 1 písm. a) navrhujem upraviť text nasledovne: „alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, pričom výjazd ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby sa riadi osobitným predpisom“.

    Odôvodnenie tejto zmeny: Nie je technicky možné uskutočniť odlet akéhokoľvek lietadla zaradeného do činnosti leteckej záchrannej zdravotnej služby do jednej minúty od prijatia pokynu koordinačného strediska alebo operačného strediska zdravotnej služby. Spôsobujú to predovšetkým rôzne špecifické vplyvy v leteckej doprave, a preto je účelné upraviť túto oblasť pre jednotlivé zásahové pásma.

    Tretia zmena. Znenie § 8 navrhujem upraviť tak, že doterajšie znenie § 8 navrhujem uviesť ako odsek 1 a následne tu navrhujem doplniť odsek 2 v nasledujúcom znení: „Podmienky prevádzky a podmienky letovej spôsobilosti lietadiel prevádzkovaných pre leteckú záchrannú zdravotnú službu stanovuje zákon o civilnom letectve, zákon č. 143/1998 Z. z.“

    Odôvodnenie tejto zmeny. Činnosť leteckej záchrannej zdravotnej služby musí byť upravená nielen zdravotníckou legislatívou, ale predovšetkým preto, že poskytovateľ tejto formy zdravotnej starostlivosti je zároveň aj leteckým prevádzkovateľom, a preto je potrebné túto činnosť koordinovane upraviť aj vzhľadom na zákon o civilnom letectve a predpisy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z mojej strany všetko. Pozmeňujúci návrh obsahuje 15 podpisov poslancov, ktorý odovzdávam. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Najprv k pozmeňujúcemu návrhu. Áno, budeme to akceptovať a spresňuje to interpretáciu zákona, aj keď pán poslanec Krajči to už spomenul. Dôležitý pre rýchlu zdravotnú pomoc, už či leteckú alebo pozemnú, je v prvom rade podzákonná norma, ktorá presne určuje tie operačné body. Napriek tomu tu je to tak jednoznačne urobené, že myslím si, že by som bol rád, keby sme to mohli prijať.

    Chcem sa vyjadriť k pánovi poslancovi Paškovi spôsobom, o ktorom si myslím, že by bolo dobré, aby zaznel. Ja som zachytil aj v médiách, že Smer alebo jeho časť je pripravená podporiť tento zákon ako zákon, ktorý je naozaj potrebný, ktorý veľmi chýba na Slovensku a ktorý naozaj našim občanom zabezpečuje neodkladnú starostlivosť v tom najpresnejšom význame slova, pokiaľ dokážeme tie aplikačné riešenia urobiť tak veľmi rýchlo, do 15 minút a tak ďalej. Myslím si, že tu v tomto jednom zákone, naozaj, všetci avizovali, že je potrebný a dobrý, tak trošku mohla ísť tá politika bokom. On je síce súčasťou tzv. reformnej šestice, ale takisto je použiteľný aj samostatne, a máloktorý zákon je tak bezprostredne dôležitý, a tak rýchlo budeme mať možnosť vidieť jeho výsledky. Samozrejme, politické rozhodnutia sú na to, aby ich tí, ktorí to chcú, rešpektovali. Ale znova zastávam názor, toto je jeden z mála prípadov, kde naozaj je úplne jedno, či ten, kto tú pomoc potrebuje, je sympatizant tej či onej alebo hentej strany. Ale nie je jedno, či k nemu tá rýchla pomoc príde do 15 minút alebo, ako je to teraz, niekedy aj do 2 hodín.

    Snáď ešte by mohli aj opozičné strany sa nad tým zamyslieť a povzniesť sa nad politické rozhodnutia, pretože málokedy je príležitosť v parlamente vyjadriť súhlas so zákonom, ktorý je potrebný pre každého občana tejto republiky. A tak málo treba k tomu, aby fungoval, ako je súhlas väčšiny parlamentu, keď nie každého poslanca, lebo to je zákon, ktorý si zaslúži 150 hlasov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa ako spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 10.00 hodiny.

    Zároveň by som prosil predsedov poslaneckých klubov, aby prišli na krátku poradu k predsedníckemu pultu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe krátkej porady vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny, o 11.00 hodine začneme hlasovať o tých štyroch prerokovaných zdravotníckych zákonoch a potom, samozrejme, budeme pokračovať ďalej s fiškálnou decentralizáciou.

  • Prerušenie rokovania o 9.53 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, to znamená, že najprv pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (tlač 650).

    Pán poslanec Bastrnák, nech sa páči, ako spoločný spravodajca máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v rozprave k spomínanému zákonu vystúpil 1 pán poslanec, ktorý predložil 1 pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka prílohy, ktorá sa týka indikačného zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť, časti XI., kde ide o ženské choroby. A naďalej by sme hlasovali podľa doporučenia gestorského výboru, ktorý odporučil hlasovať o bodoch 1 až 78 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy nasledovne.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči. Prosím, páni poslanci, aby ste trošku zachovali kľud, lebo nedá sa rozumieť ani tomu, čo navrhuje práve spravodajca, a práve, keď budeme o tom hlasovať, aby sme neurobili chybu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Takže ide o viaceré body, o ktorých by sme najprv mali hlasovať en bloc spoločne, a to o body 1 až 7, 11 a 12, 15 a 16, 22, 23, 25 až 27, 29, 30, 32, 34 až 37, 40 až 43, 46 a 47, 49, 50, 51, 53 až 57, 59 a 61 až 78, s návrhom gestorského výboru schváliť tieto body.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh 143, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme odsúhlasili.

    Nech sa páči.

  • Teraz by sme mali en bloc hlasovať o bodoch, ktoré gestorský výbor doporučuje neschváliť, ale nakoľko sme schválili bod 11, tak o bodoch 9 a 10 je bezpredmetné hlasovať, nakoľko sme schválili bod 15, o bodoch 13 a 14 je bezpredmetné hlasovať, nakoľko sme schválili bod 16, nemôžeme hlasovať o bode 17, nakoľko sme schválili bod 25, nemôžeme hlasovať o bode 24, a nakoľko sme schválili bod 59, je bezpredmetné hlasovať o bode 60. Takže budeme en bloc hlasovať o bodoch 8, 18, 19, 20, 21, 28, 31, 33, 38, 39, 44, 45, 48, 52 a 58 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 2, proti 59, zdržalo sa 86 poslancov.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Polku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Polku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, za návrh 142, hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Polku bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, mám poverenie z výboru, aby sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 84, proti 61, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási v rámci tohto čítania niekto z prítomných poslancov do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tomto návrhu zákona ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku, samozrejme, s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 83, proti 62, zdržali sa 2.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 638).

    Pán poslanec Novotný, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Z toho pán poslanec Nagy navrhol vybrať na samostatné hlasovanie body spoločnej správy 36, 37, 42, 90 a 108, ktoré odporúča gestorský výbor neschváliť, s tým, že ich odporúčal schváliť. Pristúpime ale najprv k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy, tak ako sú uvedené.

  • Pán poslanec pán spravodajca, ešte predtým s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Nagy. Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zo včerajšieho svojho návrhu vyňať na osobitné hlasovanie uvedené body sťahujem body 42 a 90. Takže žiadam iba body 36, 37 a 108 vyňať na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme.

    Takže po tomto procedurálnom návrhu, nech sa páči, pán spravodajca...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Číž, máte procedurálny návrh? Nie.

  • Odpoveď z pléna.

  • To nemôžete namietnuť, to je jednoznačne právo toho, ktorý navrhol takýto postup.

  • To nie je pravda, už sme v procese hlasovania...

  • Pán poslanec, keby ste len si spomenuli na to, že ten, ktorý dal návrh aj v minulosti, hocikedy mohol k vlastnému návrhu dať návrh, aby sa o tom nehlasovalo, aby teda mohol stiahnuť návrh. To je absolútne v poriadku. Však o čom hovoríme?

    Nech sa páči, postúpime ďalej a ideme hlasovať.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte teda hlasovať en bloc o bodoch 1, 4, 5, 8, 9, 12, 13, 17, 22 až 27, 29, 30, 32, 33, 35, 38, 39, 41, 43, 45, 47, 49, 50, 54, 56 až 59, 61, 62, 64 až 67, 69 až 83, 85 až 87, 89, 92 až 97, 100, 102, 104 až 107, 109 až 111, 113 až 121, 127 až 134 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť tieto body.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 147 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, teraz by sme mali hlasovať o bodoch en bloc s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Chcem ale povedať, že vzhľadom na to, že sme schválili bod 4, nemôžeme hlasovať o bodoch 2 a 3, vzhľadom na to, že sme schválili bod 19, nemôžeme hlasovať o bode 6, vzhľadom na to, že sme schválili bod 8, nemôžeme hlasovať o bode 10, vzhľadom na to, že sme schválili bod 12, nemôžeme hlasovať o bode 11, vzhľadom na schválený bod 17 je bezpredmetný bod 16, vzhľadom na to, že sme schválili bod 22, nemôžeme hlasovať o bodoch 18 až 21, vzhľadom na to, že sme schválili bod 32, nemôžeme hlasovať o bode 31, vzhľadom na to, že sme schválili bod 35, nemôžeme hlasovať o bode 34, vzhľadom na to, že sme schválili bod 47, nemôžeme hlasovať o bode 46, vzhľadom na to, že sme schválili bod 54, je bezpredmetné hlasovať o bode 53, vzhľadom na to, že sme schválili bod 56, je bezpredmetné hlasovať o bode 55, vzhľadom na to, že sme schválili bod 61, je bezpredmetné hlasovať o bode 60, vzhľadom na schválený bod 62 je bezpredmetný bod 63, vzhľadom na schválený bod 89 je bezpredmetný bod 88, vzhľadom na to, že sme schválili bod 92, je bezpredmetný bod 91, vzhľadom na to, že sme schválili bod 100, sú bezpredmetné body 98 a 99, vzhľadom na to, že sme schválili bod 113, nemôžeme hlasovať o bode 112. Navrhujem teda, aby sme en bloc hlasovali o bodoch 7, 14, 15, 28. Body 36, 37 a 108 vyňal pán poslanec Nagy na samostatné hlasovanie, takže budeme hlasovať ešte o bodoch 40, 44, 48, 51, 52, 68, 84, 90, 101, 103 a ďalej o bodoch 122 až 126 spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Bod 42 pán poslanec stiahol, ale vzhľadom na to, že sme schválili bod 43 v predchádzajúcom bloku, nemôžeme hlasovať o bode 42, lebo je to bezpredmetné.

  • To je v poriadku, ale to ste nepovedali, takže sme to zaznačili.

  • Ďakujem pekne.

    Takže budeme teraz hlasovať o bodoch 7, 14, 15, 28, 40, 44, 48, 51, 52, 68, 84, 90, 101, 103, 122 až 126 s odporúčaním...

  • ... gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, proti 59, zdržalo sa 87 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ostali nám posledné tri body zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 36 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 86, proti 34, zdržalo sa 25 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že bod 36 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 37 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 37 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 84, proti 39, zdržalo sa 23 poslancov, nehlasoval 1.

    Aj bod 37 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 108 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o bode 108

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 88, proti 7, hlasovania sa zdržalo 48 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj bod 108 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, týmto sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy aj zo spoločnej správy. Mám splnomocnenie gestorského výboru prejsť ihneď do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme tento vládny návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, za návrh 84, proti 60 poslancov a zdržali sa 3.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím hlasovať o vládnom návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za návrh 82, proti 61, zdržali sa 2 poslanci, nehlasoval 1.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 639).

    Pani poslankyňa Majdová, nech sa páči, ste spoločnou spravodajkyňou.

    Ale pán minister ako navrhovateľ sa hlási o slovo. Tým otvára, samozrejme, rozpravu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, požiadal som o otvorenie rozpravy, aby som umožnil podať pozmeňujúci návrh v § 11, ktorý umožní mobilným hospicom pôsobiť nad VÚC v prípade že majú taký záujem a schopnosť, ale v takom prípade im licenciu bude musieť vydať ministerstvo zdravotníctva. Tým pádom by sme mali otázku hospicov definitívne vyriešenú. A prosím vás všetkých, aby ste tento návrh podporili, pretože to významným spôsobom vylepší situáciu našich ľudí, ktorí sú odkázaní na hospicovú starostlivosť, ktorú im dnes ešte nedávame v tej kvalite, v akej by sme im ju mohli dať. Ďakujem pekne.

  • Pán minister otvoril rozpravu, takže sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pani poslankyňa Majdová, nech sa páči, a potom pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem za slovo. V zmysle rokovacieho poriadku predkladám pozmeňujúci návrh k uvedenému návrhu zákona. Pozmeňujúci návrh znie: „V čl. I v § 11 sa odsek 2 dopĺňa písmenom k), ktoré znie: „k) mobilného hospicu“.“ Ide teda o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na pozmeňujúci návrh, ktorý som dala pôvodne, teda v ukončenej rozprave. To je všetko, ďakujem za slovo.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo. Nech sa páči.

    Ešte predtým faktickú poznámku trochu zmeškali páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Urbáni, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja len chcem trošičku poopraviť kolegyňu, že to nie je legislatívnotechnická záležitosť, je to organizačno-ekonomická záležitosť, čiže len túto opravu, veci treba nazvať správnymi menami. Ďakujem.

  • Ďakujem. Obdobne, nejde o legislatívnotechnickú úpravu, ide o pozmeňujúci návrh s veľmi podstatným novým obsahom, ktorý vyvolá aj zmenu v kompetencii ministerstva zdravotníctva, ako to už pán minister uviedol. Naviac, nebudem trvať na tom, ale pripomínam, že na pozmeňujúci návrh malo by mať plénum, resp. jednotliví poslanci dostatočný čas, aby sa s ním oboznámili, aby preštudovali, či to je v súvislosti a v súlade s celým textom zákona. Preto vyjadrujem nespokojnosť, že sa takýmto spôsobom pripravujú zákony, že poslanci nemajú čas na príslušné preštudovanie v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Pani poslankyňa Tóthová, sme ale v druhom čítaní, to znamená, v druhom čítaní môžeme navrhnúť hocijakú zmenu, nielen legislatívnotechnickú, len aby si rozumeli. Inak rozumiem vášmu návrhu.

    Pán poslanec Jarjabek posledný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Keďže padol tento pozmeňujúci návrh zo strany pani poslankyne, ja by som veľmi poprosil, keďže určite sa bližšie oboznámila s touto problematikou, aby bola taká láskavá a vysvetlila mi podstatu tohto pozmeňujúceho návrhu z hľadiska jej predkladaného návrhu preto, lebo určite bude môcť k tomu viac povedať, ako len takto stručne teda oznámiť nám, aby sme hlasovali za to, za čo máme hlasovať. Čiže ešte raz veľmi pekne by som prosil, bližšie nás oboznámte s touto problematikou, lebo iste to budete vedieť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek, samozrejme, pani poslankyňa má dve minúty možnosť reagovať na faktické poznámky, dokonca ona je spravodajkyňou, má ešte aj ďalšie možnosti, napr. v záverečnom slove tiež môže niečo povedať.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh? Procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu. Nech sa páči.

  • Nie, pán predsedajúci. Chcem namietať, že som hlasoval proti návrhu zákona a zariadenie ma vykázalo ako nehlasujúceho, takže aby to bolo v zápise.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Pán poslanec Danko tiež máte procedurálny návrh?

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem tiež povedať, že pri predchádzajúcom hlasovaní som hlasoval za návrh a hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som nehlasoval. Tak netrvám na opakovanom hlasovaní, ale chcem vyhlásiť, že som bol za zákon, aby bolo zaevidované, že som bol za návrh.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

  • Vážený pán predsedajúci, žiadam zaznamenať, že obdobný problém s hlasovaním som mala aj ja v jednom zákone. Písomne som oznámila pánu predsedovi, že počas hlasovania som upozornila na problém s hlasovacím zariadením, čo je poznačené aj v stenografických záznamoch. Pán predseda dodnes vôbec mi neodpovedal, nereagoval, pretože som žiadala opakované hlasovanie. A s poľutovaním konštatujem, že všetkým novinám som túto informáciu dala a ani jedna tlač ju nepublikovala. Je smutné, že poslanci opozície majú nápadne pokazené hlasovacie zariadenia pri tak dôležitých zákonoch.

  • Pani poslankyňa, veľmi veľakrát sme riešili túto otázku, je iný systém hlasovania, niekedy sa pomýlia aj poslanci vládnej koalície. Takže vždy technici prekontrolujú zariadenia. A, samozrejme, ak je dokázateľná chyba, treba sa ozvať podľa rokovacieho poriadku hneď po hlasovaní, čo urobili napr. teraz ďalší dvaja poslanci.

    Takže pán poslanec Ivančo, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložený návrh máte v písomnom znení, dovolím si ho teda uviesť.

    V bode 1 sa navrhuje. V čl. I v § 11 ods. 1 sa písmeno a) dopĺňa 3. bodom, ktorý znie: „3. ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby“.

    Ide o upresnenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

    V bode 2 sa navrhuje. V čl. I v § 13 ods. 5 písm. e) sa slová „v § 19 ods. 1 písm. c) a d)“ nahrádzajú slovami „v § 19 ods. 1 písm. c), d) alebo e)“.

    Ide o problematiku opakovaného prihlásenia sa do výberového konania potom, ako bolo zrušené žiadateľovi povolenie z dôvodu nezačatia prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia v stanovenej lehote. Uvedená zmena teda vyplýva z toho, že to musí byť viazané na dobu v § 19 ods. 3 návrhu zákona.

    Bod 3. V čl. I v § 19 ods. 3 sa slová „písm. c) a d)“ nahrádzajú slovami „písm. c) až e)“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na bod 2 pozmeňujúceho návrhu.

    Bod 4. V čl. I v § 13 sa odsek 8 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) doklad o odbornej spôsobilosti leteckého personálu a doklad Leteckého úradu Slovenskej republiky o letovej spôsobilosti lietadla podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadosť o povolenie na prevádzkovanie ambulancie leteckej záchrannej služby“.

    Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v § 14 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby, členom komisie musí byť aj zástupca Leteckého úradu Slovenskej republiky.“

    Ide o problematiku posudzovania žiadosti žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie leteckej záchrannej zdravotnej služby, pri ktorom je potrebné, aby členom komisie na posúdenie technického stavu bol aj zástupca Leteckého úradu. Ďakujem pekne a prosím o podporu uvedeného návrhu.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu skoro za skončenú.

    Ešte predtým pán poslanec Maxon má procedurálny návrh. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. V súlade s rokovacím poriadkom musí byť pozmeňujúci a doplňujúci návrh prednesený komplet. Chcem teda upozorniť, že bod 4 pozmeňujúceho návrhu predkladateľ nepredniesol, tak ako ho máme predložený písomne.

  • Áno, poznámka pod čiarou nebola povedaná, pán poslanec. Samozrejme, môžete reagovať. Pán poslanec, tam z miesta môžete reagovať. Dve minúty máte na reakciu.

  • Pán poslanec, bohužiaľ, z miesta ho nemôžete už doplniť.

  • Čítam len znenie, ktoré je uvedené v pozmeňujúcom návrhu.

  • Nedá sa to, je rokovací poriadok v tomto jednoznačný.

    Takže rozpravu som uzavrel.

    Pán minister, nech sa páči, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Požiadam o otvorenie rozpravy. Veľa vecí, ktoré neboli treba pri tomto hlasovaní, hlavne v tých poznámkach, tu bolo. O čo ide? Ak chceme urobiť vylepšenie, tak ho, prosím, urobme spoločne a robme obštrukcie v iných zákonoch, nerobme ich tu. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister znovu otvoril rozpravu a neviem, ešte koľkokrát to otvoríme. Takže pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Ivančo. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ospravedlňujem sa za nedostatok. Dopĺňam pozmeňujúci návrh o bod 4.

  • Hlasy z pléna.

  • Odpoveď z pléna.

  • Takže ešte raz prečítam celý návrh. Takže sťahujem pôvodný pozmeňujúci návrh a predkladám nový.

    V bode 1 pozmeňujúceho návrhu sa uvádza. V čl. I v § 11 ods. 1 sa písmeno a) dopĺňa 3. bodom, ktorý znie: „3. ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby“.

    Ide o upresnenie ambulancií záchrannej zdravotnej služby.

    Bod 2. V čl. I v § 13 ods. 5 písm. e) sa slová „v § 19 ods. 1 písm. c) a d)“ nahrádzajú slovami „v § 19 ods. 1 písm. c), d) alebo e)“.

    Ide o opakované prihlásenie sa do výberového konania potom, ako bolo zrušené žiadateľovi povolenie z dôvodu nezačatia prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia v stanovenej lehote, ktoré musí byť viazané na dobu v § 19 ods. 3 návrhu zákona.

    Bod 3 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v § 19 ods. 3 sa slová „písm. c) a d)“ nahrádzajú slovami „písm. c) až e)“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na bod 2.

    Bod 4. V čl. I v § 13 sa odsek 8 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) doklad o odbornej spôsobilosti leteckého personálu a doklad Leteckého úradu Slovenskej republiky o letovej spôsobilosti lietadla podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadosť o povolenie na prevádzkovanie ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby“. Poznámka pod čiarou k odkazu znie na § 19 a § 22 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ide o upresnenie náležitostí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby.

    Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v § 14 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby, členom komisie musí byť aj zástupca Leteckého úradu Slovenskej republiky.“

    Ide o posudzovanie žiadosti žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie leteckej záchrannej zdravotnej služby, pri ktorom je potrebné, aby členom komisie bol aj zástupca Leteckého úradu. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, obsahovo súhlasím s predneseným návrhom, lenže nejde o pozmeňujúci, ale doplňujúci návrh, preto žiadam predkladateľa, aby v zmysle rokovacieho poriadku a návrhov všetkých náležitostí doplnil svoj návrh o informáciu „dopady na štátny rozpočet a verejné financie“. Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister zdravotníctva, mňa to mrzí, že to považujete za obštrukciu. Obštrukciou by bolo to, keby sme hlasovali v rozpore s rokovacím poriadkom a potom som legitímne takéto hlasovanie mohol napadnúť. Ja som na tento rozpor upozornil preto, aby veci boli v poriadku, v súlade s rokovacím poriadkom tak, ako majú byť. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete povedať stanovisko k rozprave? Nie.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže teraz pristúpime k hlasovaniu.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani spravodajkyňa, ja som sa vás pýtal, či sa chcete vyjadriť. Ste sa neozvali a ja som povedal, že to nechcete. Teraz, keď už chcem pustiť hlasovanie, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Odpoveď z pléna.

  • Moment, páni poslanci, pani poslankyňa ako spravodajkyňa to musí povedať, a nie vy. Takže nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni z HZDS, ďakujem vám za vašu ostražitosť. Veľmi ma mrzí, že ste tu neboli včera, keď sa začala rozprava k tomuto zákonu, a že ste tu neboli ani dnes dopoludnia, ďakujem vám za vaše pripomienky.

  • Hlasy z pléna.

  • Ubezpečujem vás, pán poslanec Jarjabek, že viem veľmi dobre, o aký pozmeňujúci návrh ide, a je mi jasná i jeho podstata, pretože som ten pozmeňujúci návrh spolutvorila. Ďakujem vám, skončila som.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, konečne pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania, najprv, samozrejme, zo spoločnej správy, príp. procedurálny návrh, ak niekto predložil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Konštatujem, že v rozprave k vládnemu návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 639) vystúpili celkovo v rozprave štyria poslanci, keď sme rozpravu otvorili ešte, kde vystúpil aj pán poslanec Ivančo, ktorý podal pozmeňujúci návrh. Ja som podala tiež dva pozmeňujúce návrhy. Pre úplnosť, aby nedošlo k zmätočnému hlasovaniu, upozorňujem, že som podala pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený ako pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona a je Máriou Majdovou a Máriou Sabolovou podpísaný v hlavičke. Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som podala, je Máriou Sabolovou podpísaný v hlavičke. Aby teda nedošlo k zmätočnému hlasovaniu, na to upozorňujem.

    Teraz vás, pán predsedajúci, prosím, aby sme dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 2, 3, 6, 7...

  • Opakujem ešte raz, 2, 3, 6, 7, 10, 11, 15, 17, 18, 20 až 26, 28, 30, 31, 34, 36, 39, 41, 43, 44, 46 až 53, 55 až 58, ďalej bodoch 60, 61, 63, 65, 69 až 78, 80, 81, 83, 85 až 88, 95, 98, 100, 102, 103, 105, 106, 109, 111, 112, 114, 115, 120, 121, 124, 125, 131, 135, 136, 138 až 140, 142, 143, 145 až 148, 150, 152 až 154, 157, 158, 160, 162 až 164, 167, 170 a 171, 173 až 182, 184, 186, 188, 189, 191 až 193, 195 až 198, 201 až 204, 206 až 220, 224 až 227, 233 až 235, 237 až 242 a potom bodoch 244, 245 a 246. Body 169 a 243 som vyňala v rozprave na samostatné hlasovanie. Prosím vás, pán predsedajúci, nechajte hlasovať o týchto bodoch, ku ktorým gestorský výbor dal odporúčanie schváliť ich.

  • Takže, tak ako je to v spoločnej správe okrem bodov 169 a 243, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za návrh 144, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Konštatujem, keďže sme schválili body 244 a 245 spoločnej správy, je bezpredmetné rokovať hlasovať o bode 243.

    A teraz vás prosím, pán predsedajúci, nechajme hlasovať o bode 169 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 169.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za návrh 51, proti 26, zdržalo sa 66 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že bod 169 sme neschválili.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Teraz vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o bodoch 1, 4, 5, 8, 9, 12 až 14, 16, 19, 27, 29, 32, 33, 35, 37, 38, 40, 42, 45, 54, 59, 62, 64, 66 až 68, 79, 82, 84, 89 až 94, 96, 97, 99, 101, 104, 107, 108, 110, 113, 116 až 119, 122, 123, 126 až 130, 132 až 134, 137, 141, 144, 149, 151, 155, 156, 159, 161, 165, ďalej o bodoch 168, 172, 183, 185, 187, 190, 194, 199, 200, 205, 221 až 223, 228, 228 až 232 a bode 236 s odporučením gestorského výboru neschváliť ich.

  • Takže okrem bodu 166 hlasujeme, tak ako to máme v spoločnej správe. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru neschváliť bod.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, za 1, proti 59, zdržalo sa 86 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Bod 166 spoločnej správy som vyňala na osobitné hlasovanie. Prosím vás, pán predseda, nechajte o tomto bode hlasovať. Gestorský výbor odporúča neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 166 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 47, proti 21, zdržalo sa 76 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že bod 166 nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Tým sme prešli všetky body zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, nechajte teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som v rozprave podala ja, prvom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu pani poslankyne Majdovej. Ešte raz povedzte, to je ktorý návrh.

  • To je návrh, kde je v hlavičke uvedené Mária Majdová a Mária Sabolová.

  • Áno. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 128, proti 1, hlasovania sa zdržalo 16.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Teraz nechajte, prosím, hlasovať o mojom druhom pozmeňujúcom návrhu, kde v hlavičke je uvedené Mária Sabolová alebo M. Sabolová.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pani poslankyne Majdovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 129, proti 1, hlasovania sa zdržalo 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Teraz nechajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ivanča, ktorý podal v rozprave a obsahuje body 1 až 5.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch pána poslanca 1 až 5 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za návrh 143, zdržal sa 1 a nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy. Mám splnomocnenie gestorského výboru postúpiť návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či prerokuje Národná rada tento vládny návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za návrh 82, proti 56, hlasovania sa zdržalo 7.

    Návrh sme schválili

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste nechali hlasovať o vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 639) v zmysle pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ako o celku v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku aj s prijatými doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za návrh 82, proti 61, zdržali sa 3 poslanci.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán poslanec Hort, procedurálny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov žiadam o pokračovanie rokovanie po 12.00 hodine hlasovaním o prerokovanom návrhu zákona, ktorý sme dostali pod tlačou 637.

  • Ja sa pýtam, či je všeobecný súhlas s tým.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie.

    Takže bol podaný procedurálny návrh, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, aby sme pokračovali v hlasovaní. Ešte máme 1 návrh ohľadne tohto balíka zdravotníckych reforiem, aby sme to odhlasovali dnes ešte teraz po 12.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 85, proti 36, zdržalo sa 19, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Takže, pani poslankyňa Majdová, pristúpime teraz k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 637).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili traja páni poslanci, z toho len jeden, pán poslanec Krajči, predložil pozmeňujúci návrh. A spoločná správa obsahuje sedem pozmeňujúcich návrhov.

    Preto vás prosím, pán predsedajúci, nechajte hlasovať najprv o siedmich bodoch zo spoločnej správy...

  • S odporúčaním gestorského výboru...

  • S odporúčaním gestorského výboru všetky tieto body schváliť. Môžeme o nich hlasovať en bloc.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, za 141, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz vás prosím, pán predsedajúci, nechajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Krajčiho. Tu upozorňujem ale, že bod 1 pozmeňujúceho návrhu súvisí viac so zákonom, ktorý sme prerokovali pred chvíľou. A po dohode teda s pánom poslancom Krajčim neviem, či tento prvý bod teda nestiahne, pretože predmet zákona sme upravili v predošlom.

  • Pán poslanec Krajči, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Bod 1 zo svojho pozmeňujúceho návrhu sťahujem, lebo bol uplatnený v pozmeňujúcom návrhu pána Ivanča.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Čiže budeme hlasovať o bodoch 2 a 3 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Krajčiho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto dvoch návrhoch pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za návrh 143, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Krajčiho sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tak preto vás prosím, pán predsedajúci, nechajte teraz hlasovať o tom, že návrh zákona postúpime do tretieho čítania. Mám splnomocnenie gestorského výboru.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za návrh 88, proti 53, zdržalo sa 5.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, nechajte hlasovať o tom, že vládny návrh zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 637) Národná rada v zmysle pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schválila ako celok v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, za návrh 88, proti 52, hlasovania sa zdržalo 7.

  • Konštatujem, že sme vládny návrh zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválili.

    Pán poslanec Banáš, procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som len chcel podľa dohody využiť a požiadať členov Stálej delegácie pri Parlamentnom zhromaždení NATO, pani Dubovskú, Černú, Brestenskú, pána Bielika, Kaliňáka, Mitríka, Bučeka, Kovarčíka a Juhásza, aby prišli o 16.00 hodine do miestnosti č. 183, musíme sa poradiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Lintner, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja v mene štyroch poslaneckých klubov, SDKÚ, SMK, KDH a ANO, chcem navrhnúť úpravu programu, ktorá sa týka prerokovávania vládnych návrhov pod bodmi 61 (tlač 670), 58 (tlač 725), 59 (tlač 724), 60 (tlač 719) a 103 (tlač 856), aby sa prerokovávali od zajtra ráno od 9.00 hodiny. Súvisí to ešte s koordináciou predkladateľov a navrhovateľov pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

  • Pýtam sa, či je s tým všeobecný súhlas.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, nekričte na jednej strane, že áno, keď na druhej strane moje druhé ucho počuje, že nie. Takže budeme hlasovať o tom, ale najprv dám ešte ďalšiu možnosť.

    Pán poslanec Bielik a potom pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem poprosiť členov výboru pre zdravotníctvo zajtra o 12.00 hodine o stretnutie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, čo navrhol pán kolega Lintner, dávam rozšírenie tohto bodu, aby, tak ako bolo pôvodne upravené poradie bodov programu, to znamená fiškálnu decentralizáciu a po nej rokovací poriadok, aj rokovací poriadok bol zaradený po fiškálnej decentralizácii. A vtedy sa vieme dohodnúť o zmene programu.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom, lebo nie je pripravený ešte ten návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Áno. No to znamená, že o návrhu pána poslanca Lintnera aj návrhu pána poslanca Cabaja nemusím dať hlasovať, je s tým všeobecný súhlas. Áno, ďakujem pekne.

    Ešte pán poslanec Lintner ako predseda výboru.

  • Áno, ďakujem. Ja len chcem poprosiť členov mandátového a imunitného výboru, aby voľným krokom prešli do výboru pre verejnú správu na schôdzu výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Začneme rokovať o 14.00 hodine, ale predtým ešte poslanecké grémium zvoláva pán predseda Národnej rady teraz ihneď.

    Ďakujem pekne a dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým a tretím čítaním

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 773, spoločnú správu výborov máte ako tlač 773a.

    Návrh vlády odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Vladimír Palko. Prosím, pán minister, keby ste sa ujali slova. A zároveň pána Škodu ako spravodajcu prosím, aby sa pripravil následne k vystúpeniu. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený dohovor Rady Európy z roku 1992 bol vypracovaný ako reakcia na nárast počtu cudzincov v členských štátoch Rady Európy v posledných desaťročiach. Ten nastolil otázku ich integrácie do miestneho spoločenstva, v ktorom sa usadili či už prechodne alebo trvalo, pričom nemajú snahu zmeniť svoje štátne občianstvo. Táto otázka sa považuje za aktuálnu vo vzťahu k súčasným prejavom istej intolerancie odôvodňujúcim prijatie takto špecifikovaného dohovoru.

    Rada Európy identifikovala ako rozhodujúce opatrenia potrebné na dosiahnutie zapojenia sa cudzincov do miestneho života tri oblasti práv, klasické slobody prejavu, zhromažďovania a združovania, účasť cudzincov v miestnych poradných orgánoch a podporu iných inštitucionálnych opatrení a volebné právo vo voľbách miestnych orgánov. Dohovor zohľadňuje rôzny stupeň politických práv, ktoré jednotlivé štáty poskytujú cudzincom, a to tým, že im umožňuje neuplatňovať kapitoly B a C dohovoru týkajúce sa účasti v poradných orgánoch a volebného práva. Tak umožňuje každému štátu prihlásiť sa k obsahu dohovoru bez toho, aby to znamenalo zásah do jeho politického života. Možnosť neuplatňovať uvedené kapitoly nadväzuje na čl. 16 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, podľa ktorého nemožno brániť zmluvným stranám pri obmedzovaní politických aktivít cudzincov. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje uplatňovať všetky tri oblasti práv zahrnuté v predloženom dohovore.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam návrh podporiť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz žiadam určeného spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslanca Stanislava Škodu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predkladám spoločnú správu o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni (tlač 773) vo výboroch Národnej rady.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 792 zo 14. júna 2004 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali v stanovenej lehote.

    Všetky výbory, ktoré o návrhu rokovali, zhodne odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni (tlač 773) vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave o tomto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni, 2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a oznamujem, že písomne prihlášky do rozpravy som nedostal k tomuto bodu programu žiadne. Kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ako ďalší bod programu

    informácia o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch.

    Informácia vám bola písomne rozdaná ako tlač 768.

    Dávam slovo ministrovi vnútra Slovenskej republiky Vladimírovi Palkovi a prosím ho, aby informáciu uviedol.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 782 zo 4. februára 2004 zobrala na vedomie vyhodnotenie nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch. Zároveň citovaným uznesením požiadala vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií nebankových finančných subjektov, na politikov, politické strany a politické hnutia a vyčísliť príjmy týchto subjektov z uvedených úkonov, ktoré môžu poškodzovať veriteľov, a vykonať ich rozporovanie a predložiť správu Národnej rade do konca júna 2004. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 177 z 3. marca 2004 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia úloh z uznesení Národnej rady č. 763/2004 a č. 782/2004 prijatých na 21. schôdzi Národnej rady uložila ministrovi vnútra v spolupráci s generálnym prokurátorom zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov tak, aby správa po prerokovaní vo vláde mohla byť následne predložená do 30. júna 2004 Národnej rade.

    Predložený materiál je spracovaný v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky na základe vyhodnotenia vyšetrovacích spisov. Podozrenie z priameho financovania politikov, politických strán či politických hnutí sa nepotvrdilo.

    Materiál bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky dňa 2. júna 2004 a vzatý na vedomie uznesením č. 527. Láskavo žiadam o podporu materiálu v zmysle navrhovaného uznesenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 787 z 1. júla 2004 pridelil informáciu o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a tak ďalej, ktorú máme pod tlačou 768, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetnú správu v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k informácii iné stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnej správe zaujali výbory nasledovné stanoviská.

    Obidva výbory doporučujú pre Národnú radu Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu zároveň konštatoval, že Národná rada sa touto problematikou zaoberala trikrát a prijala k nej uznesenia č. 1943, č. 497 a č. 782 z roku 2002, 2003 a 2004 s tým, že do konca júna 2004 požiadala vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch a vyčísliť finančné príjmy týchto subjektov z uvedených úkonov, ktoré môžu poškodzovať veriteľov, a vykonať ich rozporovanie a predložiť príslušnú správu Národnej rade.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k informácii o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov a tak ďalej, ktorú máte ako tlač 768, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky informáciu zobrať na vedomie.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil jeden poslanec do rozpravy, pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, prerokúvame bod programu Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 768), ktorý má názov: informácia o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch.

    Správa konštatuje, že vyčíslenie príjmov politických strán a politických hnutí od nebankových finančných subjektov materiál neobsahuje, pretože takéto prevody od nebankových subjektov sa v doterajšom priebehu vyšetrovania nezistili. Skrátka, doteraz sa nevyskytlo podozrenie, že by nebankové subjekty financovali politické strany a politické hnutia.

    Musím konštatovať, že správa má jednu vážnu chybu. Správa sa predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 782 zo dňa 4. februára 2004. Ja by som citoval z uvedeného uznesenia, ktoré som tu 4. februára 2004 predniesol: „B. žiadam vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politikov, politické strany a politické hnutia“. Bohužiaľ, zatiaľ z neznámych dôvodov vláda Slovenskej republiky z prijatého uznesenia vyškrtla slovo „politikov“ a potom predložená správa sa vôbec nezmieňuje o majetkových prevodoch, finančných operáciách, nebankových finančných subjektov na politikov.

    Predložený materiál, o ktorom rokujeme, bol spracovaný v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky na základe vyhodnotenia vyšetrovacích spisov. Materiál bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky dňa 2. 7. 2004 a vzatý na vedomie uznesením č. 527. Zaujímalo by ma, kde až siaha korupcia v Slovenskej republike, keď dokáže zmeniť prijaté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Dokazuje predložená správa, že vláda alebo Generálna prokuratúra sú súčasťou korupčného systému Slovenska? Predpokladám, že by sme sa asi veľmi divili, keby sa zverejnili všetky finančné prevody nebankových subjektov na fyzické a právnické osoby. Ale to by sme museli žiť v právnom štáte.

    Komunistická strana Slovenska odmieta správu, pretože nie je v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 782 zo dňa 4. februára 2004, a preto podávam návrh uznesenia, ktorý prečítam.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo septembra 2004 k informácii o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch.

    „Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie informáciu o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch, B. žiada vládu Slovenskej republiky doplniť správu o preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politikov, C. žiada vládu Slovenskej republiky o vyšetrenie, kto zmenil platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 782 zo dňa 4. februára 2004.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Ešte by som si dovolil prečítať odôvodnenie.

    Odôvodnenie návrhu uznesenia. Predložená informácia o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch, je to tlač 768, nie je v súlade s platným uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 782 zo dňa 4. februára 2004. V tomto uznesení sa žiada vláda Slovenskej republiky, aby zabezpečila preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politikov, politické strany a politické hnutia. Bohužiaľ, zatiaľ z neznámych dôvodov vláda Slovenskej republiky z prijatého uznesenia vynechala slovo „politikov“. V dôsledku toho predložená správa sa vôbec nezmieňuje o majetkových prevodoch, finančných operáciách, nebankových finančných subjektov na politikov. Preto navrhnutým uznesením chcem túto chybu napraviť. Zároveň žiadam vyšetriť, prečo vláda nepredložila správu na základe platného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 782 zo dňa 4. februára 2004, tak ako uznesenie ukladá.

    V Bratislave 30. 8. 2004. Ďakujem.

  • Tak ešte raz opakujem, že pán poslanec Ondriaš bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Burian, nikto viac sa nehlási. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k správe, ktorá bola predložená asi pred necelým rokom, som vystupoval, a to k vyhodnoteniu nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem. Musím povedať, že ten materiál, ktorý bol predložený, by som povedal, prišiel na obrovské disproporcie medzi takýmito výdavkami finančných alebo nebankových inštitúcií, a tým, čo vykázal daňový úrad a čo vykázali orgány činné v trestnom konaní. Musím povedať, že tieto rozdiely neboli v nejakých miliónoch, ale v desiatkach, stovkách miliónov, čo, si myslím, veľmi vrhá negatívny tieň. A práve si myslím, že aj preto vznikli tie uznesenia, prečo vôbec vznikali takéto veľké rozdiely, prečo sa schovávali tieto rozdiely a aký bol vôbec účel alebo dôvod, prečo sa v daňových položkách nevyskytovali tieto účtovné výkazy alebo tieto daňové náklady, prečo vôbec bol zmysel toho, aby nebolo transparentné účtovníctvo voči položkám, ktoré, povedzme, kontrolovali orgány činné v trestnom konaní.

    Myslím, že z tohto dôvodu aj ja by som chcel tiež predniesť návrh na uznesenie Národnej rady k informácii o výsledkoch preskúmania všetkých nebankových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch (ďalej len informácia).

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky 1. doplniť informáciu o zoznam nákladov nebankových subjektov na reklamu a sprostredkovateľské služby podľa jednotlivých dodávateľov týchto služieb, ktorých hodnota presiahla v jednom kalendárnom roku 1 mil. Sk, a to za obdobie rokov 1997 až 2002, 2. informovať Národnú radu Slovenskej republiky o splnení tohto uznesenia na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Vysvetlím, prečo teda toto uznesenie predkladám. Je to v podstate dosť jednoduché. A myslím si, že nie celkom sa stotožňujem s názorom môjho predrečníka, že boli ochotní priamo politici alebo politické strany, by som povedal, komunikovať s takýmito nebankovými inštitúciami. Skôr si myslím, by som povedal, cez tieto možnosti, cez nebankové inštitúcie, ktoré si zabezpečovali takéto výkony, mohli to byť práve spoločnosti alebo teda firmy, ktoré možnože boli v úzkom prepojení práve politických ja neviem strán, špičiek a tak ďalej. Čiže ja by som skôr navrhoval to riešenie, nech sa teda prijme takéto riešenie v návrhu uznesenia a bude jasné, kde sa v podstate strácali peniaze ľudí, ktorí verili tým-ktorým bankovým inštitúciám, že im ich zhodnotia výnosovo, na úrovni 30 – 40 %, ktorá bola už nereálna na začiatku, ako tieto sľuby boli dávané. Čiže myslím si, že mohlo by to byť ako jedno z možných riešení, aby sme videli potom, kto bol ten najväčší prijímateľ zdrojov týchto nebankových inštitúcií, kto bol najväčší zabezpečovateľ služieb, cez ktoré, je na to reálny predpoklad, unikali peniaze. A vychádzajúc zo správy, ktorá bola predložená pánom ministrom, je jasné, že teda na základe ich skúmania neboli teda žiadne politické strany priamo s nebankovými inštitúciami v nejakom právnom vzťahu, a teda neboli tí, ktorých sa týkali prevody buď majetkov, alebo finančných prostriedkov, alebo služieb, ktoré by spájali tento vzťah. Čiže myslím si, že týmto konaním by sa exaktnejšie, jasnejšie možno priblížilo k tomu, akým spôsobom a kde končili peniaze ľudí, ktorí verili nebankovým inštitúciám. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Burian bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Končím rozpravu.

    Pýta si pán predkladateľ slovo? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Ondriaš, myslím si, že zmena názvu, pozmenenie maličké názvu tej úlohy nie je nič podstatného. Na obsahu správy by sa nezmenilo nič, ani keby tam boli tie slovíčka trošku inak, naozaj nič. V tejto správe je totižto presne to, čo ste žiadali, aby tam bolo. Totižto nie sú známe naozaj žiadne priame prevody orgánom činným v trestnom konaní, priame prevody z nebankového subjektu na nejakého politika, na nejakú politickú stranu. Naozaj o ničom takom nevieme a proste možno tá úloha mala byť formulovaná trošku inak. Ja som si dal záležať na tom, aby v tej správe sa objavilo, že neboli zaznamenané žiadne priame prevody. Veď pýtam sa a teraz bez akejkoľvek irónie: Myslíte si, že keby niekto chcel tunelovať v prospech politickej strany alebo v prospech seba ako politika nebankový subjekt, že by zariadil nejaký priamy prevod peňazí z nebankového subjektu na seba, na politickú stranu? Isteže nie. Ak by to niekto chcel urobiť, tak ako by to asi robil? V podstate naznačil to pán poslanec Burian, to mi je jasné. Zo subjektu a sa posunie suma na subjekt b a zas zo subjektu b potom na stranu alebo politika. A koruna so sebou nenosí visačku, že odkiaľ, akou cestou prešla. Čiže možno, pán poslanec, tá úloha mala byť formulovaná nejako inak. Ale táto správa dáva odpoveď presne na to, na čo znela otázka. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 723, spoločnú správu máte ako tlač 723a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, je ustanoviť Radu hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stály poradný orgán vlády Slovenskej republiky v oblasti hospodárskeho partnerstva, sociálneho partnerstva v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem. Zloženie, zásady činnosti, organizačné a administratívne zabezpečenie činnosti rady vymedzí štatút rady. Vládny návrh zákona neruší hospodárske partnerstvo a sociálne partnerstvo, neruší sociálny dialóg na celoštátnej úrovni, ale naopak, vláda Slovenskej republiky predpokladá, že novou právnou úpravou sa skvalitní proces hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva a postúpi konzultácie so sociálnymi partnermi a zároveň sa umožní širšiemu okruhu reprezentatívnych zástupcov zamestnancov a reprezentatívnych zástupcov zamestnávateľov účasť na sociálnom dialógu. Vládnym návrhom zákona sa v čl. II mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Účelom novely je upraviť proces rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, ktorý kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrel len so súhlasom tohto zamestnávateľa a podrobnejšie upravil proces uzatvárania kolektívnych zmlúv. Vládny návrh zákona podmieňuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, súhlasom tohto zamestnávateľa, pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti a obdobné ekonomické a sociálne podmienky. Vládnym návrhom zákona sa ďalej upravuje proces uzatvárania kolektívnych zmlúv.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144, Odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie. Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni pani Ľubici Navrátilovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ktorý sme prerokovali ako tlač 723 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 723), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1021 z 18. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu, a to v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 25. augusta 2004 pod č. 424, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 25. augusta 2004 č. 262, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením z 25. augusta 2004 č. 391.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 25. augusta 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali jediný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka účinnosti zákona.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcim návrhom schváliť.

    Gestorský výbor odporúča uvedený návrh tiež schváliť.

    Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a ďalej ma poveril informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, predložiť návrh podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom a treťom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 278 zo 7. septembra 2004.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne nemáme žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Ústne sa hlási pán poslanec Horváth, pán poslanec Muňko. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorý znie nasledovne.

    Po prvé, za čl. II sa vkladá nový čl. III: Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z. a zákona č. 365/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 49 ods. 2 v druhej vete sa vypúšťa slovo „preukázaných“.

    2. V § 49 ods. 7 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená e) a f).

    3. V § 49 ods. 9 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „a do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže byť zaradený odo dňa nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti“.

    4. V § 49 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Občan, ktorý skončil prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti pred uplynutím dvoch rokov zo zdravotných dôvodov, môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.“

    5. V § 57 ods. 1 v prvej vete sa za slovami „príspevok na úhradu“ vypúšťa slovo „preukázaných“ a za slovami „dodatočných nákladov“ sa vypúšťajú slová „v porovnaní s preukázanými nákladmi na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačom o zamestnanie, ktorý nie je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)“.

    6. V § 57 ods. 5 písmeno d) znie: „d) platbami za prenájom motorového vozidla formou lízingu najviac počas dvoch rokov“.

    7. V § 57 sa vypúšťa odsek 7. Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.

    8. V § 57 ods. 8 sa na konci druhej vety pripájajú tieto slová: „a do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže byť zaradený odo dňa nasledujúceho po uplynutí obdobia dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku“.

    9. V § 57 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý skončil prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku pred uplynutím dvoch rokov zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia podľa § 19, môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.“

    10. V § 57 ods. 9 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „na úhradu preukázaných dodatočných nákladov“.

    11. § 57 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „Podmienkou uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku podľa odseku 9 je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorú uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), zabezpečí úrad.“

    12. § 72 sa dopĺňa odsek 11, ktorý znie: „Podľa tohto zákona sa postupuje aj vtedy, ak dohoda o poskytnutí príspevku podľa § 49 a § 57 bola uzatvorená pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.“

    Po druhé. Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV a tak ďalej.

    Odôvodnenie.

    K bodu 1. Účelom navrhovanej právnej úpravy je umožniť poskytovanie finančného príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť vopred formou paušálneho príspevku bez preukazovania účtovných dokladov a o vynaložených oprávnených nákladoch súvisiacich s prevádzkovaním alebo vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti.

    K bodu 2. Vo väzbe na navrhnuté zavedenie paušálneho príspevku v bode 1 tohto návrhu ustanovenie § 49 ods. 7 písm. e) sa navrhuje vypustiť z dôvodu jeho nadbytočnosti.

    K bodom 3 a 4. Týmito ustanoveniami sa navrhuje zaviesť sankcia za nedodržanie záväzku zachovania vytvoreného pracovného miesta na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti počas dvoch rokov, a to umožnením opätovného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie až po uplynutí dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Túto sankciu sa navrhuje neuplatňovať v prípade skončenia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pred uplynutím dvoch rokov zo zdravotných dôvodov.

    K bodu 5. Navrhovaná úprava znamená zavedenie paušálneho príspevku na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou pri zachovaní povinnosti preukazovať dodatočné náklady. Zároveň sa v ustanovení § 57 ods. 1 v prvej vete navrhuje spresniť text v nadväznosti na definovanie preukázaných dodatočných nákladov v § 57 ods. 5.

    K bodu 6. Zmyslom návrhu je spresniť účel použitia dodatočných nákladov a limitovať obdobie úhrady platieb za prenájom motorového vozidla formou lízingu dobou prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

    K bodu 7. Účel použitia príspevku je vymedzený pravidlami poskytovať poskytovania finančnej pomoci zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu. V dôsledku uvedeného ustanovenia odsek 7 je obsolétny, preto sa navrhuje vypustiť.

    K bodom 8 a 9. V porovnaní s platným právnym stavom navrhované ustanovenie umožní občana so zdravotným postihnutím, ktorý prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku pred uplynutím dvoch rokov z iného dôvodu, ako je zdravotný dôvod, okrem povinnosti vrátiť pomernú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého sa v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku neprevádzkovala alebo nevykonávala samostatná zárobková činnosť, nezaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie pred uplynutím dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

    K bodu 10. V nadväznosti na navrhovanú zmenu ustanovenia § 57 ods. 1 sa navrhuje spresniť ustanovenie § 57 ods. 9 písm. e).

    K bodu 11. Navrhnutým ustanovením sa rozširujú podmienky pre poskytovanie príspevku na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku o podmienku absolvovania prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

    K bodu 12. Navrhnutým prechodným ustanovením sa zabezpečí vytvorenie rovnakých podmienok na poskytovanie príspevkov podľa § 49 a § 57 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov pred nadobudnutím a po nadobudnutí účinnosti návrhu tohto zákona.

    Pán predsedajúci, skončil som a navrhujem, aby sme o všetkých bodoch hlasovali spoločne.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, už pri prvom čítaní som vystúpil so zamietavým stanoviskom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 723). Poukázal som na neprijateľnosť návrhu, na zásadné zmeny modelu tripartity, ako aj na neakceptovateľnosť navrhovaných zmien v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Z toho dôvodu som vtedy aj predložil návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepostúpila tento návrh zákona do druhého čítania. Keďže môj návrh nebol akceptovaný, považujem za potrebné vysloviť sa opätovne k závažným problémom predloženého návrhu zákona.

    Po prvé, k čl. I bodom 1, 2 a § 41b. Ide o návrh na zriadenie Rady hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stáleho poradného orgánu vlády Slovenskej republiky a tiež o návrh na zrušenie doterajšej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky ako modelu tripartitného vedenia sociálneho dialógu. Zároveň sa navrhuje aj zrušiť zákon č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve, zákon o tripartite, ktorý upravuje fungovanie tripartitného, sociálneho dialógu. V zmysle § 2 ods. 1 návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, je vecou vlády, aké poradné orgány si sama zriadi. Návrhom sa však má zriadiť Rada hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stály poradný orgán vlády Slovenskej republiky v nadväznosti na návrh na zrušenie zákona o tripartite, ktorý je aj z hľadiska legislatívnotechnického nevhodne obsiahnutý v čl. I bodoch 1, 2. Má tento poradný orgán nahradiť činnosť súčasnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Rada hospodárskej a sociálnej dohody je však radou pre sociálny dialóg vedený medzi vládou, zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov. Jeho hlavnou úlohou je vedenie efektívneho trojstranného sociálneho dialógu o zásadných otázkach hospodárskej a sociálnej politiky vlády. Účelom tohto sociálneho dialógu je participácia zamestnávateľských organizácií a odborových organizácií na štátnom riadení spoločenských procesov. Ide o participáciu na formulovaní takej makroekonomickej a makrosociálnej politiky vlády, ktorá bude realizovateľná bez zásadných negatívnych vplyvov či už na podmienky podnikateľského prostredia alebo sociálnu situáciu obyvateľstva. Nezanedbateľnými znakmi demokratického a efektívne vedeného sociálneho dialógu je suverenita a rovnosť všetkých strán partnerského trojuholníka a schopnosť hľadania dosahovaného konsenzu, a teda nachádzanie vzájomne prijateľných riešení. Príznačnou je tiež adekvátna kultúra sociálneho dialógu, ku ktorej patrí vzájomný rešpekt partnerov a dodržiavanie dojednaných dohôd.

    V rámci tripartitného sociálneho dialógu je legitímne a aj správne a tiež nevyhnutné, aby sociálni partneri uplatňovali záujmy skupín, ktoré zastupujú, aby presadzovali svoje predstavy o únosnosti hospodárskej alebo sociálnej politiky. Pritom, a to treba zdôrazniť, tu nejde o žiadny neželateľný lobizmus, ale ide o legitímne postupy garantované medzinárodnými dohovormi. Na tejto báze fungujú aj všetky tripartitné rady tak členských štátov v Európskej únii, ako aj inde vo svete, pravda, ak hovoríme o krajinách založených na demokratických princípoch, medzi ktoré patrí aj participácia metódy účasti na riadení spoločenských procesov. Na tomto základe funguje aj samotná Medzinárodná organizácia práce, ktorej zakladateľom bola aj bývalá Česko-slovenská republika, ktorej členom je Slovenská republika. Naproti tomu poradné orgány vlády, ktoré si vláda alebo štát autonómne zriaďuje, na uvedených princípoch nefungujú. Tieto sú výlučne odbornými poradnými orgánmi vlády. Nie sú kreované na princípe équipe, teda na skupine zastupujúcej zdanlivo rôzne záujmy, a ich cieľom nie je dosiahnutie konsenzu prijateľného pre équipe. Výsledky rokovania poradného orgánu vlády nemusí vláda ani rešpektovať a nie je žiadnemu členovi poradného orgánu ani len morálne a už vôbec nie politicky zodpovedná. Osoby, ktoré budú členmi poradného orgánu, si vyberá sama vláda podľa toho, ako sú pre ňu prijateľné. Ako teda vidieť, vláda zamýšľa úplne zlikvidovať tripartitný sociálny dialóg. Tento zámer je absolútne neprijateľný. Agenda sociálneho dialógu patrí medzi prioritné oblasti v Európskej únii, ktorej členom je už teraz aj Slovenská republika. Svedčia o tom početné relevantné dokumenty Európskej únie viazané na kapitolu Sociálna politika. Predloženým návrhom zákona teda vláda úplne popiera princípy, na ktorých je sociálny dialóg v Európskej únii aj všade vo svete založený. Sú to princípy sociálnej a právnej kultúry, ku ktorým sa tak hlásia aj orgány Európskej únie a jej členské štáty, ako aj členské štáty Rady Európy, a ktoré vyznávajú aj všetky členské štáty Medzinárodnej organizácie práce, ktorá sama, ako už som povedal, na týchto princípoch funguje.

    Pri úvahách zrušiť tripartitu chcem upriamiť pozornosť ešte na jeden veľmi dôležitý aspekt. V roku 1998 tento parlament schválil návrh na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách, ktorý bol následne ratifikovaný a vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 32/1998 Z. z. Slovenská republika je teda uvedeným dohovorom viazaná a podľa čl. 7 ods. 5, čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi. Podstatou tohto dohovoru je, že vláda je povinná konzultovať všetky otázky a opatrenia týkajúce sa záujmov zamestnancov a zamestnávateľov so sociálnymi partnermi. Otázka modelu tripartitne vedeného sociálneho dialógu je bez akýchkoľvek pochýb najpodstatnejšou otázkou záujmu sociálnych partnerov. Nie je teda v demokratickom štáte vôbec predstaviteľné, že vláda sa rozhodne autoritatívne bez dosiahnutia konsenzu sociálnych partnerov predložiť parlamentu svoj návrh na zmenu zavedeného a 14 rokov uplatňovaného modelu tripartity. K predloženému návrhu zákona však vláda nielenže nedosiahla konsenzus sociálnych partnerov, ale ho v tomto znení ani nepredložila na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, hoci je tak podľa zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve povinná urobiť. A tento návrh zákona nepredložila sociálnym partnerom na zaujatie stanoviska ani len v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Týmto vláda sama nielenže porušila citovaný zákon, ale porušila čl. 13 ods. 5 vlastných legislatívnych pravidiel. Nie je teda náhoda, že vládny návrh zákona neobsahuje stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, hoci toto stanovisko sa povinne vyžaduje k vládnemu návrhu zákona pripojiť na základe § 6 ods. 6 citovaného zákona. Toto považujem za hrubú aroganciu vlády, pretože nielen neprejavila základnú úctu a slušnosť voči sociálnym partnerom, keď bez súhlasu a ba aj bez prerokovania predpísaným spôsobom predložila návrh zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ale pri tomto postupe porušila aj zákon a tiež citovaný Dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná. Považujem tiež za nehorázny prejav arogancie vlády voči samotnej Národnej rade Slovenskej republiky, keď si vláda pri predkladaní svojho návrhu zákona vedome trúfa porušiť zákon a aj záväzné medzinárodné dohovory, ktoré postup pri predkladaní návrhov upravujú.

    K čl. II bodu 1 § 7 ods. 1. Ide o novelizáciu zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého prakticky likviduje inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov. Novelizácia o. i. zásadne mení podstatu podmienky, čím úplne popiera tento inštitút, ktorý sa uplatňuje podľa princípov zakotvených v našom platnom zákone o kolektívnom vyjednávaní a ktorý je upravený aj dokumentmi Medzinárodnej organizácie práce, Odporúčaním č. 91. Dovoľte mi teda bližšie objasniť, o čo ide.

    Extenzia čiže rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi zväzu zamestnávateľov, a teda nie sú ani signatármi kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Je totiž podmienka sociálne orientovanej trhovej ekonomiky závažným opatrením štátu na zabezpečenie konkurencieschopnosti tých zamestnávateľov, ktorí uplatňujú voči svojim zamestnancom princípy podnikovej sociálnej politiky. Zamestnávateľ, ktorý nepristúpil dobrovoľne ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, má totiž oproti zamestnávateľovi, ktorý uskutočňuje na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podnikovú sociálnu politiku, významne nižšie náklady na pracovnú silu. To ho zvýhodňuje na úkor vlastných zamestnancov na konkurenčnom poli. Takéto konkurenčné zvýhodnenia sú v spoločnosti zavedenými etickými princípmi konkurenčného boja neželateľné a aj neprístupné. Aby sa teda vyrovnali konkurenčné podmienky zamestnávateľov, štát prijíma určité opatrenia. Takýmto opatrením je inštitút rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov. Túto extenziu však možno vykonať len za podmienky, že zamestnávateľ, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rozšíriť, má obdobný predmet činnosti, ako aj obdobné sociálne a ekonomické podmienky ako členovia príslušného zamestnávateľského zväzu, na ktorých sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje. Tieto podmienky skúma osobitná tripartitná komisia pre extenzie, ktorá pôsobí pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a v ktorej majú zastúpenie sociálni partneri. Až na základe odporúčania tejto komisie vydá minister práce, sociálnych vecí a rodiny výnos o extenzii.

    Chcem zároveň pripomenúť cteným kolegom a kolegyniam, že model inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov, ktorého správnosť je preverená viac ako 13-ročnými skúsenosťami v praxi a ktorý je zakotvený v platnom zákone o kolektívnom vyjednávaní, ako aj podmienkach tohto rozširovania záväznosti, nie je špecifikom slovenskej legislatívy a dokonca ani nebol vymyslený v Slovenskej republike. Práve naopak, začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa utvorili podmienky na uplatňovanie koaličných slobôd a základné podmienky na prechod na trhovo orientované hospodárstvo práve na základe štúdií modelov extenzií uplatňovaných v členských štátoch Európskej únie, bol prevzatý súčasný model extenzií. Tento model je odporúčaný aj Medzinárodnou organizáciou práce v citovanom Odporúčaní MOP č. 91.

    Podľa vládneho návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní by však minister mohol takúto extenziu vykonať výlučne vtedy, ak s tým súhlasí zamestnávateľ, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť. Nepoznám zamestnávateľa, ktorý, keďže nie je členom príslušného zväzu zamestnávateľov, by s takouto extenziou súhlasil. Aj z doterajšej viac ako 13-ročnej činnosti komisie pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre extenzie jednoznačne vyplýva, že dotknutí zamestnávatelia sa proti extenziám bránia, pretože majú oproti iným zamestnávateľom neopodstatnenú konkurenčnú výhodu v podobe dumpingových nákladov na pracovnú silu. Dovoľte mi vyjadriť sa, že takýto návrh nie je len absolútnym nezmyslom, ale hlavne popiera akékoľvek zásady férovo vedenej konkurencie v podmienkach slobodného trhu. Nemôžeme preto súhlasiť s navrhovanou zmenou zákona.

    K spôsobu predloženia návrhu zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ako som už spomenul, vláda pri predkladaní návrhu zákona, o ktorom je reč, postupovala v rozpore s paragrafom 6 ods. 6 zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve, ale aj v rozpore s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách. Ak si aj vláda zaobstarala stanovisko Úradu Medzinárodnej organizácie práce k návrhu zákona, dovoľujem si pochybovať, že vo svojich podkladoch upozornila tento úrad na to, že návrh zákona nebol ani len konzultovaný so sociálnymi partnermi, ktorých sa bytostne týka a bez ktorých sa nemôže jednostranne zmeniť zavedený model tripartizmu, ktorí na rôznych fórach prezentovali svoj zásadný nesúhlas s navrhovanou zmenou. Ak by teda pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny bol na túto rozhodujúcu okolnosť Úrad Medzinárodnej organizácie práce upozornil, nebol by dostal také stanovisko, aké prezentoval.

    V nadväznosti na analyzované protizákonné postupy vlády pri predkladaní návrhu zákona chcem tiež upozorniť, že tolerovanie týchto postupov tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky priamo zavádza precedens nezákonných postupov pri predkladaní vládnych návrhov zákonov, čo je o. i. aj otázka ústavnosti.

    Aj napriek tomu, že naša strana zásadne nesúhlasí s predloženým vládnym návrhom zákona, predkladám pre prípad, že by predsa len našiel podporu, tieto pozmeňujúce návrhy.

    V čl. I sa vypúšťa bod 2.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustiť v návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, bod 2, podľa ktorého sa navrhuje doplniť zákon o § 41b, ktorým sa zrušuje zákon č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve, zákon o tripartite. Tento zákon, na základe ktorého funguje Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky ako trojstranný orgán sociálneho partnerstva, ktorý je na rozdiel od navrhovaného modelu poradného orgánu vlády založený na účely dojednávania o zásadných otázkach hospodárskej a sociálnej politiky, v ktorom má každá strana tripartity rovnocenné zastúpenie a postavenie, navrhujeme ponechať v platnosti.

    V čl. II sa vypúšťa bod 1.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa v novooznačenom čl. I (čl. II podľa vládnej predlohy návrhu zákona) vypustiť bod 1, ktorým sa mení § 7 ods. 1 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, a ktorý zásadne mení podmienky rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov. Podmienka udelenia súhlasu na extenziu od zamestnávateľa, na ktorého sa má kolektívna zmluva vyššieho stupňa rozšíriť, úplne popiera zmysluplnosť inštitútu extenzie a zároveň je v rozpore s požiadavkou obdobných ekonomických a sociálnych podmienok zamestnávateľov na konkurenčnom poli spoločnosti so sociálne orientovaným trhovým hospodárstvom.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v záujme utvorenia zdravých konkurenčných podmienok, ktoré budú kompatibilné s podmienkami konkurencie v ostatných členských štátoch Európskej únie, ako aj utvorenia prostredia pre Ústavou Slovenskej republiky garantované sociálne orientované trhové hospodárstvo sa obraciam na vás s výzvou, aby ste prejavili dostatok zdravého úsudku, aby ste so mnou predložené pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní z neskorších predpisov (tlač 723), podporili. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Číž. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som zareagoval na tú časť, na ktorú upozorňoval pán kolega, na tú skutočnosť, že vláda dokonca tak dôležitý zákon podľa súčasného platného stavu, ako je rokovanie v tripartite, porušila teda predloženým návrhom zákona, právnym predpisom predpísanú povinnosť.

    V tej súvislosti chcem, vážení kolegovia, zároveň zareagovať na ďalší predložený návrh, ktorý sme sem dostali, ktorý sa absolútne nedotýka merita veci a ktorý prerokúvame v zákone. Pán poslanec Horváth, hrubo obchádzame legislatívne pravidlá, hrubo obchádzame rokovací poriadok. Práve tak zásadné veci, ako sa vo vašom komplexnom pozmeňujúcom návrhu uvádzajú, musia byť jednoznačne predmetom novely zákona s príslušným pripomienkovým konaním a podobne. Ak chceme takto hrubo obchádzať zákon za týchto okolností, ani nestihneme už vyjadriť stanovisko k nemu, pretože je uzavretá rozprava a v rámci toho takým zásadným spôsobom vstupujeme do zákona o službách v zamestnanosti. Dovoľte mi vážne protestovať a odmietnuť takéto praktiky. Ak chceme zachovať aspoň elementárne korektné vzťahy, tieto spôsoby spolupráce nepoužívajme. Ďakujem za pozornosť.

  • Osobne ma požiadal pán poslanec Tkáč, aby mohol vystúpiť v rozprave, lebo ja som uzavrel prihlášky do rozpravy, ale zdôvodnil svoju neprítomnosť. Takže, prosím, máte slovo, pán poslanec. Pán poslanec Tkáč je posledný prihlásený do rozpravy k tomu bodu programu.

  • Chcel by som nadviazať na vysokú profesionalitu môjho predchodcu pána Muňka, ktorý vo svojom vystúpení veľmi komplexne zhodnotil postavenie tripartizmu, postavenie sociálneho partnerstva, sociálneho dialógu v rámci Európy, ale i v rámci Medzinárodnej organizácie práce.

    Dovoľte, aby som pripomenul aj svoje vystúpenie v prvom čítaní k návrhom týchto zákonov a pripomenul tiež skutočnosť, že sa veľmi zásadným spôsobom mení sociálny dialóg na úrovni vlády Slovenskej republiky ako rozhodujúceho sociálneho partnera. V jednotlivých vystúpeniach či v reakciách veľmi často odznievajú názory, že vláda nelikviduje tripartizmus, že ho len modifikuje. Nuž modifikuje ho tak, že v podstate degraduje sociálnych partnerov do úlohy iných ďalších poradných orgánov. Nikde vo svete sa takéto poradné postavenie tripartizmu nevyskytuje.

    Dovoľte niektoré argumenty. A očakávam, že aj pán minister zareaguje, lebo jeho spôsob myslenia v tejto otázke poznám. Ak aj expressis verbis je v niektorých zákonoch európskej bývalej pätnástky, ale aj iných európskych štátov, tripartizmus má už dnes svetovú dimenziu, za chvíľu to zdôvodním, uvádzané, že ide o poradné inštitúcie, treba si uvedomiť, že ich postavenie a poslanie je veľmi často dokonca upravené v ústavách. Ústava Francúzskej republiky s preambulou z roku 1946, z roku 1958 táto ústava zobrala základné články z roku 1946, upravuje postavenie Hospodárskej a sociálnej rady, le Conseil économique et social. Ak v jednom bulvárnom týždenníku sme mohli čítať pred niekoľkými týždňami, že tripartizmus je hanebnosť a že ho vymysleli fašisti v Mussoliniho režime, tak je to absolútny nezmysel. Hospodárska a sociálna rada Francúzka pôsobí od roku 1924. Ak chcete ešte niektoré zaujímavé historické fakty, tak tripartizmus už poznal napr. aj banícky zákon z roku 1896 v Rakúsko-Uhorsku, ktorý zaviedol tripartizmus do prerokúvania a rozhodovania týkajúcich sa pracovných sporov. Kým bol sudca zástupca jednej zo štátnych mocenských zložiek, tak zamestnávatelia a zamestnanci si menovali sudcov do týchto baníckych súdov od roku 1896 na tripartitnom základe. Pokiaľ ide o poslanie a postavenie tých orgánov, či sú alebo nie sú poradné, treba uviesť, že aj keď sa tam niekde uvádza ich poradná funkcia, tak je to tak, že zároveň sú tam zákonné povinnosti vlády alebo vlád predkladať týmto orgánom obrovské spektrum dokumentácie, nielen legislatívnych, normatívnych právnych aktov, ale aj zásadných politických či ekonomicko-sociálnych dokumentov, ktoré sa používajú v činnosti vlád, a sociálni partneri majú k nim čo povedať. Po ďalšie si treba uvedomiť, že tieto sociálne tripartitné inštitúcie majú právo dokonca legislatívnej a zákonodarnej iniciatívy. Čiže môžu predkladať návrhy zákonov priamo do parlamentu príslušnej krajiny.

    V tejto situácii o nič nejde, len o politický revanš, pretože reprezentatívna odborová organizácia, akou je Konfederácia odborových zväzov, prejavila postoj ku politickému systému a prejavila bližší partnerský vzťah k jednému politickému subjektu. Z hľadiska praktického je, z hľadiska morálneho ale nie je to jasné, pretože vládna koalícia, ktorá dominuje v tejto vláde a v tejto zostave aj v tomto druhom volebnom období, ešte pred rokom 1998 v boji proti HZDS a vtedajšej koalícii v podstate prisľúbila ako jeden z volebných bonmotov prípravu zákona o tripartizme. Tento zákon bol prijatý potom na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody v decembri 1998, keď sa znovu obnovil sociálny dialóg na najvyššej úrovni. A tento zákon je výsledkom vlastne prísľubov aj toho, že odbory v tom čase podporili proti končiacej vláde novú politickú garnitúru, v ktorej fungoval aj ľavicový subjekt. Čiže tak ako ste po roku 2002 v 22 zákonoch znížili a odňali sociálne vymoženosti, ktoré ste prijali pred voľbami v roku 2002, aby ste získali voličov, a tých 22 zákonov ste zmenili, myslím teraz na vládnu koalíciu, bez súhlasu tripartity, čiže ste porušili zákon tesne po nástupe do vlády alebo do koalície pre toto volebné obdobie, takisto došlo aj k porušeniu morálnych záväzkov, ktoré táto garnitúra získala ešte pred voľbami v roku 1998. Treba túto morálnu stránku pripomenúť, pretože aj o ňu v parlamente pôjde, keď budete hlasovať za zrušenie tohto modelu Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

    Chcel by som uviesť jednu poznámku, ktorú podporujem, tak ako to formuloval kolega Číž vo faktickej poznámke.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, keby ste mi venovali pozornosť, pán kolega, prosím vás o to, je to vážna téma. A chcel by som urobiť jeden návrh, pán minister, či by ste si neskúsili, máte na to platený aparát, vyhodnotiť, koľko pozmeňujúcich návrhov ste predložili od nástupu do funkcie ku svojim zákonom vo výbore pre sociálne veci a bývanie, skúste si urobiť takúto štatistiku, bez rokovania vlády, koľko pozmeňujúcich návrhov ste predložili v rámci rokovania pléna Národnej rady k tým zákonom a návrhom zákonov, ktoré ste vy predkladali v súvislosti s vašou funkciou ministra práce. Boli by to stovky pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov. A navyše meníte v novom čl. III iný zákon než ten, ktorý vôbec prešiel vládou. Na čo vám je vláda, pán minister? Ja sa vás verejne na to pýtam, odpovedzte mi. Vám je vláda absolútne zbytočná. Prilepujete koncepčné veci do kódexových typov zákonov, pretože zákon o službách zamestnanosti je nešťastím pre túto krajinu. Ale jednoducho meníte kódexové zákony tým, že do pléna predkladáte určité návrhy.

    Pán kolega Horváth, bez urážky. Ale vy ste značkou kvality v oblasti sociálnej legislatívy, kde sa vy podpíšete, tam tráva nerastie. Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré vy dávate v priebehu niekoľkých týždňov a mesiacov už dozadu, to je skutočne tak nekompetentné a tak neseriózne, že jednoducho je to obchádzanie ústavnej jednej inštitúcie, ktorou je vláda Slovenskej republiky. Ak dávate, prilepujete takéto apendixy k návrhom zákonov, ktoré prešli cez vládu, a meníte ďalší nový zákon, nemá to nič spoločné s pojmom, ktorý je aj v legislatíve bežný, a to je aj etika návrhu. Aj akýkoľvek návrh aj v legislatíve, najmä notabene ak sa týka ešte sociálnej sféry, má mať svoju etickú, morálnu hodnotu. To nie je prvýkrát, čo ste urobili, a v súčasnosti naozaj má pán kolega Číž pravdu, že nie je možné zásah do kódexového typu zákona riešiť v druhom čítaní len tak, že sa pred niekoľkými chvíľami ocitne ešte teplý papier z rozmnožovacieho stroja na stole.

    Dovoľte ešte niekoľko poznámok k extenzii. Je pravdou, že vo väčšine štátov Európskej únie extenzia tzv. ex offo, z úradnej moci, rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je bežné. Čiže nie je to špecialita. Je pravdou, že už pri tvorbe paragrafov 7, 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní, pri ktorom som mal česť byť, boli diskusie o tom, či tento inštitút zaviesť alebo nezaviesť. Pán kolega Muňko, ktorý rozprával predo mnou, mal svätú pravdu, že je to doslova a do písmena pravicový model takéhoto rozširovania záväznosti, ktorý spočíva v tom, že zdravá pravica, nie brožúrkoví kapitalisti, ale odborníci, ktorí majú pravicové myslenie, používajú tento inštitút alebo ho oceňujú z hľadiska toho, že rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy nad rámec istej sféry občanov, zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, má za cieľ urobiť rovnováhu, ekvilibristiku vo vzťahu k pojmom, akým je konkurenčná, kompetenčná, komparatívna výhoda v platoch a mzdách, ako je dumping a podobne. V tejto situácii sa veľmi starostlivo na ministerstve musí zvažovať, či rozšíriť alebo nerozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy aj na iných zamestnávateľov a na iné skupiny zamestnancov. Je to vec postoja. Ak ten návrh dávate, môžete robiť takéto návrhy, pretože máte moc. Ale z odborného hľadiska aj z hľadiska reálneho stavu na úrovni slovenskej ekonomiky, najmä v situácii, keď tu prevláda zahraničný kapitál, keď sa hrnú sem zamestnávatelia len z toho dôvodu, že tu je tzv. komparatívna výhoda, to je absolútne nehumánny termín, ale je realitou, že naši ľudia majú európske a svetové ceny, ale doslova genocídne platy a mzdy, nehovoriac o genocídnych dôchodkoch, vyčleňujú sa dnes celé skupiny do oblasti sociálnej exklúzie. Sú vylúčení zo spoločnosti a z dôstojného života. A tu je práve úlohou vlády, ktorá láka zahraničný kapitál na lacnú pracovnú silu, dnes v podstate na lacnú pôdu. Viete predávať obrovské majetky a neviete dať ľuďom slušnú cenu za pôdu, keď sem príde kapitál, ktorý bude zarábať a vytvárať zisky, ktoré bude vyvážať mimo Slovenska (viď KIA a pozemky pri Žiline). To je nehoráznosť, čo sa dnes v súčasnosti deje. A ak povedia niektorí politici, že tí ľudia prekračujú trhovú cenu, tak nevedia, čo hovoria, pretože v momente vstupu automobilky na pôdu sa trhová hodnota aj trhová cena tejto pôdy okamžite bude meniť v prospech vlastníkov. Ja im veľmi držím palce. A to isté platí pre desaťtisíce zamestnancov, s ktorými ste sa mohli vyrovnať z pohľadu dumpingových miest a dumpingových platov práve extenziou, rozšírením záväzností. Budem zvedavý, ako sa zahraničný kapitál bude tváriť, keď bude mať napĺňať tie slová, za ktoré budete zrejme hlasovať dnes o 17.00 hodine, že len so súhlasom zamestnávateľa bude môcť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozšíriť záväznosť tejto kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

    Môj názor je teda taký. Z hľadiska morálneho budete hrubo a vulgárne porušovať dohody, ktoré drvivá časť tejto vládnej koalície dávala sociálnym partnerom pred voľbami v roku 1998. Prosím, keby ste si to jasne uvedomili. Z morálneho hľadiska budete zodpovedať aj za to, že nebudete mať nástroj na vyrovnávanie sociálneho dumpingu a mzdového dumpingu u obrovských skupín zamestnancov, ktorí v súvislosti s pôsobením zahraničného kapitálu budú v množine sociálnej exklúzie, teda vylúčenosti zo spoločnosti. Ak dnes je moderný projekt, sociálna kohézia, súdržnosť, ak je moderný termín sociálna inklúzia, ak sú aj iné termíny, ak to chcete počuť, ako je otázka tripartizmu, plus ak by ste dokázali do tripartity vtiahnuť aj občianskych partnerov aj NGO, mimovládne organizácie, privítal by som to medzi prvými. Ak by ste dokázali rozšíriť svoje pôsobenie na živoriace inštitúcie, ako bol kedysi Koordinačný výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov, Koordinačný výbor pre ženy, ako bol kedysi zvolávaný na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sociálny parlament, kde sme pozývali desiatky občianskych združení zdravotne postihnutých občanov, tak by ste napĺňali princípy sociálnej kohézie, do čoho vás nútia európske normy, normy Rady Európy i normy Európskej únie.

    Chcem ešte uviesť jednu systémovú súvislosť, aby sme na ňu nezabúdali, že likvidácia sociálneho partnerstva je programovým cieľom tejto vlády. Vy ste si dali do programového vyhlásenia formuláciu, že chcete potláčať korporativizmus a zároveň že budete rušiť komory. Tak, prosím, keď vám vadia profesijné komory, Boh súď. Ale vy ste už zlikvidovali sociálne partnerstvo v úradoch práce. Na úrovni úradov práce sa sociálni partneri až po úroveň okresov v správnych výboroch či v predstavenstve na čele, na ústredí, podieľali na rozdeľovaní miliárd korún na projekty v súvislosti s vytváraním verejnoprospešných prác i v súvislosti s vytváraním spoločensky účelných pracovných miest. Tento tripartizmus ste zlikvidovali. V podstate ste zlikvidovali tripartizmus v Sociálnej poisťovni. Riadenie tejto inštitúcie cez ťažkopádnu Radu riaditeľov spôsobuje abnormálne problémy. Je to inštitúcia, ktorá nestačí s dychom, a je to inštitúcia, ktorá porušuje ľudské práva tisícok dôchodcov tým, že im nevypláca dôchodky načas. Ale do troch dní ste schopní brutálnym spôsobom sankcionovať niekoho, kto nezaplatí poistné. Likvidácia tripartizmu v Sociálnej poisťovni zničila verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne. A znárodnili ste, poštátnili ste aj úrady práce, aj Sociálnu poisťovňu, nehovoriac o personalistike, ktorú vykonávate, o straníckych nomináciách ľudí do inštitúcií, ktoré kedysi boli riadené tripartitou. Tripartizmus likvidujete v doplnkovom dôchodkovom poistení, aj napriek tomu, že po zrejme určitých úvahách ste v návrhu zákona o dôchodkovom doplnkovom poistení ponechali možnosť kolektívnej zmluvy, uvidíme, ako tu dopadne hlasovanie v závere. V podstate likvidujete v tomto modeli zamestnávateľsko-zamestnanecký princíp. Teda to sú jasné argumenty o tom, že vládna moc systematicky likviduje sociálne partnerstvo. Nechcem teraz prednášať o tom, ako uvádzajú sociálne partnerstvo encykliky Svätého Otca alebo aj vôbec pápežov. Od 19. storočia fundované encykliky svätých otcov v podstate hovoria o tom, že zamestnanci a zamestnávatelia majú byť skutočnými partnermi.

    Dokumenty, ktoré dnes platia v Rade Európy či v Európskej únii, hovoria o posilňovaní sociálneho dialógu. Dnes sa rozširuje sociálne partnerstvo v globálnych podnikoch, k dnešnému dňu existuje 20 svetových globálnych zmlúv. Je len zaujímavosťou, že jedna globálna kolektívna zmluva dnes vykrýva štáty alebo pôsobí v štátoch, v ktorých zamestnanci v rámci tejto kolektívnej zmluvy hovoria 11 národnými jazykmi, a na Slovensku sa tripartizmus likviduje. V úrovni Európskej únie sa raz ročne, možno sa o tom nevie, stretávajú napr. vrcholní štatutárni predstavitelia národných tripartít, ktoré existujú. V rámci Európskej únie je sociálne partnerstvo dnes už tak rozsiahle, že na podnet sociálnych partnerov Rada či Komisia prijímajú smernice, nariadenia a ďalšie normatívne právne akty, ktoré vytvárajú právo Európskej únie či vytvárajú európske sociálne práva. Takáto dohoda sociálnych partnerov prešla do charakteru normatívneho právneho aktu v oblasti rodičovskej dovolenky, v oblasti práce nadčas, v oblasti pracovného času pri úprave pracovných pomerov na určitý čas. To sú všetko dokumenty o tom, že aj Európska únia, európsky sociálny model sú dnes postavené na sociálnom dialógu ako na pilieri. Takže systémy, ktoré dnes v Európe sú alebo sa rozvíjajú, sú postavené na systémoch sociálnej kohézie, teda súdržnosti, a inklúzie, teda včleňovaní, začleňovaní ľudí a osobitných skupín do spoločenských dôstojných podmienok.

    Realita je taká, že sa dnes vyčleňujú desaťtisíce ľudí zo spoločnosti kvôli chudobe, biede, kvôli genocídnym platom a mzdám a tento zákon k tomu len bude ďalej prispievať. Nehlasujte za túto komplexnú novelu, za tento zásadný zásah, za degradáciu sociálneho partnerstva na úroveň poradného orgánu. Vlády boli a vlády budú, ale toto zostane hanbou, ak táto vládna garnitúra takýto zákon prijme. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Tkáč bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vystúpiť. Áno. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, padlo tu veľa o sociálnom dialógu, o tripartite vzletných slov, ktoré mali navodiť dojem, že sa tu niečo strašne cenné a vzácne, čo dobre funguje ruší, zlou vládou a že nastane obrovská strata pre túto krajinu. Takže poviem pár poznámok k tomu, ako to v skutočnosti je.

    Predovšetkým, žiaľbohu, treba konštatovať, že dnes na Slovensku vďaka postoju, činom a konkrétnym prístupom Konfederácie odborových zväzov nefunguje normálny sociálny dialóg, a jednoznačne treba skonštatovať, že vláda nelikviduje tripartitu, pretože tripartitu už zlikvidovala Konfederácia odborových zväzov. Dnes tento orgán je, žiaľbohu, len formálnym nástrojom a donedávna bol politickou tribúnou pre predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov. Je pre mňa, samozrejme, úplne pochopiteľné, ako pán Muňko ako člen strany Smer, ktorá uzavrela dohodu s KOZ o výlučnej spolupráci, bude tu horliť za zachovanie tohto modelu. Je mi úplne pochopiteľné, že pán poslanec Tkáč použije všetky skvelé, šťavnaté a teatrálne výrazy, ktorých má dostatok v zásobe, pretože má istú ambíciu dostať sa do vysokých štruktúr KOZ. A preto, samozrejme, tieto vyjadrenia nie sú pre mňa ničím prekvapivé. Ale prekvapivé pre mňa je, keď sa prevracajú veci naruby, keď sa hovorí to, čo pravdou nie je, a so snahou tých menej informovaných úplne, samozrejme, dezinformovať a vytvoriť iný obraz o tom, čo sa predkladá.

    Predovšetkým vláda si v žiadnom prípade nechce vyberať sama partnerov do tripartity a zástupcov do tripartity. Vláda chce, naopak, aby sme obnovili sociálny dialóg, ktorý tu dnes neexistuje, a aby tento sociálny dialóg na strane zamestnancov aj zamestnávateľov zastupovali na základe jasných transparentných, kedykoľvek preukázateľných podmienok tí zástupcovia, ktorých navrhnú jednotlivé či už odborové organizácie alebo zamestnávateľské zväzy a združenia. To je podstatný rozdiel oproti súčasnému monopolnému postaveniu jednej organizácie, ktorá si činí nárok zastupovať všetkých zamestnancov a vytláča zo sociálneho dialógu iné odborové zväzy, ktoré nie sú napr. jej členmi.

    Tá prvá časť. Takisto pán Muňko sa pokúsil vytvoriť dojem, že existovala tu nejaká snáď záväznosť tripartitných odporúčaní a teraz záväznosť existovať nebude. Ale to je predsa nie pravda. Ani dnes tripartita v tejto forme, ktorá existuje dodnes, nemala žiadny záväzný charakter pre vládu a nijakým spôsobom nezaväzovala vládu ani nikoho iného, aby konal podľa záverov či už pozitívnych alebo negatívnych tripartity. Takže netvrďme to, čo pravda nie je.

    Takisto som tu mnoho počul o tom, ako vláda porušila svoje vlastné pravidlá, ako nekonzultovala tento zámer, ako sa o ňom nerokovalo. Nie je to pravda. O tomto zámere, o tomto návrhu sa rokovalo v rámci sociálneho dialógu niekoľkokrát. Prebehlo riadne pripomienkové konanie, kde na pôde ministerstva sa ho zúčastnili a pred mojimi očami sedeli niekoľkí poprední predstavitelia odborových zväzov a vyjadrovali svoje názory a poznámky k danému zámeru. Rokovala o ňom tripartita minulý mesiac. Minulý týždeň naposledy sa zaoberalo predsedníctvo tripartity týmto návrhom zákona a štatútom na základe zmeny takejto zákonnej úpravy, ktorý vznikne. Čiže absolútne nie je pravda, že neboli konzultácie a že sme obišli sociálny dialóg. Je však ťažko rokovať v tripartite častejšie, keď tripartita nie je funkčná, keď jednoducho aj na strane zamestnávateľov, to treba úprimne povedať, došlo k nezhodám, ktoré znefunkčnili tripartitu. A práve preto je nevyhnutná zmena tohto zákona, aby sme sa vyvarovali takýchto situácií, aby mohol sociálny dialóg, ale poctivý sociálny dialóg na základe jasných a transparentných pravidiel a reprezentatívnosti fungovať.

    K druhej časti zákona, to znamená k časti, ktorá rieši kolektívne vyjednávanie alebo zmenu časti tohto zákona, ktorá mení princíp, že je možné na základe úradného rozhodnutia vlády alebo ministerstva vnútiť niekomu zmluvný vzťah, by som chcel povedať len veľmi jednoduché. Pán poslanec Muňko to nazval nezmyslom, no ja musím tento návrh nazvať súčasný stav nezmyslov a dokonca protiústavným nezmyslom. Obdobnú právnu úpravu donedávna mala Česká republika a český Ústavný súd túto právnu úpravu zrušil ako protiústavnú. A ja tu mám stanovisko Ústavného súdu Českej republiky a aspoň dve-tri vety z tohto stanoviska si vám dovolím predniesť. Súčasťou a dôvodom pre zrušenie takéhoto ustanovenia podľa tohto súdu je presvedčenie, že ponechaním takéhoto ustanovenia by bola narušená prastará právna zásada, ktorá je súčasťou európskej právnej kultúry, že zmluva môže upravovať len vzťahy medzi zúčastnenými stranami a nevnucovať tieto vzťahy strane tretej. Za ďalší deficit napadnutej zákonnej úpravy považoval navrhovateľ skutočnosť, že zamestnávateľ, na ktorého sa záväznosť zmluvy rozširuje, nemá prakticky ani možnosť sa proti takémuto postupu brániť. To znamená, nie to, čo navrhujeme, ale to, čo dnes platí, je protiústavné. A keby túto zmenu nespravil parlament, tak ju s najväčšou pravdepodobnosťou podľa môjho presvedčenia urobí Ústavný súd, či už z podnetu vlády alebo z podnetu skupiny poslancov, pretože je skutočne podľa môjho hlbokého presvedčenia protiústavná.

    Takisto viackrát bolo tvrdené absolútne v rozpore so skutočnosťou, že tento návrh je v rozpore s medzinárodnými právnymi dokumentmi. Ako som už povedal vo svojom úvodnom slove, nie je. A to, že nie je, je doložené aj stanoviskom, ktoré na základe našej žiadosti nám poskytla Medzinárodná organizácia práce. Bolo to tu spochybňované, že sme si vybavili, alebo niečo podobné bolo povedané, no neviem, ako sa dá vybaviť v Medzinárodnej organizácii práce, svetovej, váženej, starej a rešpektovanej organizácii stanovisko, aké si my želáme. Myslím, že to by bolo spochybnenie samotnej Medzinárodnej organizácie práce, čo by som si nikdy ja osobne nedovolil. A v tomto stanovisku sa konštatuje, že nijakým spôsobom nemôže Medzinárodná organizácia práce vyjadriť nesúhlas s navrhovaným riešením, pretože riešenie sociálneho dialógu je plne v kompetencii národných úprav, národných zvyklostí a toho, na čom sa príslušné zákonodarné zbory uzniesli.

    Záverom, aj keď by sa o tom dalo hovoriť naozaj veľmi veľa, by som ešte predsa len takým predzáverom povedal. Pán Tkáč naozaj využil celý repertoár veľmi zvučných výrazov, ktoré on rád používa, medzi ne určite patria genocídne platy a genocídne dôchodky a všetko ostatné. Ja mu musím spätne položiť otázku, kde bol a čo robil vtedy, keď bol ministrom, štátnym tajomníkom a politickým funkcionárom, že dnes sme donedávna boli v tej situácii, že naozaj sme mali platy, ktoré nerástli, a dôchodky, ktorých reálna hodnota klesala. A táto situácia sa zmenila, pán poslanec, až teraz v poslednom roku, keď na základe objektívnych štatistík vidíme, že reálne platy aj po zásadných reformách a zmenách začínajú konečne rásť, a teda z toho pohľadu, z logiky veci prestanú byť zrejme genocídnymi a začínajú rásť reálne dôchodky. Takže keď už sa chceme častovať takýmito vyjadreniami, viem to aj ja, do druhej strany spraviť to isté.

    Keď ste spomínali zrušenie tripartity v Národnom úradom práce, o tom by sa tiež dalo obsiahlo hovoriť, ale, dámy a páni poslanci, no zaspomínajte si na správu SIS, ktorú ste tu nedávno veľmi rozsiahlo komentovali, čo sa hovorilo o korupčnom prostredí v tripartitnom Národnom úrade práce a či teda sme mali takýto stav ponechať alebo toto prostredie, ktoré bolo označené ako korupčné prostredie, zlikvidovať a zrušiť. Pán poslanec Fico sa teraz usmieval, ale on bol ten, ktorý volal po opatreniach. My sme ich urobili ešte skôr, ako ste po nich začali volať. A toto korupčné prostredie sme zlikvidovali v Národnom úrade práce.

    Takže takto vyzerá niekedy tripartizmus v súčasnej podobe, ale tripartizmus to ešte neznamená v súčasnej podobe, že to je kvalitný sociálny dialóg. A táto vláda chce obnoviť kvalitný sociálny dialóg a nahradiť ten formálny súčasný, ktorý je nefunkčný a absolútne nezastupuje záujmy zamestnancov.

    Keby tí predstavitelia KOZ koncentrovali svoju prácu na prácu v podnikoch, na prácu tam, kde pracujú ľudia, potom by mohli mať aj vyššie platy pravdepodobne a potom by mohla byť aj všeobecná úroveň týchto zamestnancov, životná úroveň možno vyššia. Tam vráťme sociálny dialóg a takýmto spôsobom zmeňme súčasný systém fungovania. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Fico procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Predtým, ako poviem procedurálny návrh. Pán minister, keby toto bol normálny parlament, tak vynesú za tieto reči z parlamentu.

    Ale chcem reagovať procedurálnym návrhom. Pán podpredseda je jedno uznesenie z poslednej tripartity, kde došlo k dohode, že sa odloží rokovanie o tomto návrhu zákona na obdobie, kým nedôjde k nejakej výraznejšej dohode medzi partnermi v rámci tripartity. Preto podávam procedurálny návrh, aby sme sa k hlasovaniu o tomto návrhu zákona vrátili až na októbrovej schôdzi Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ja sa musím opýtať, či je na to všeobecný súhlas. Musím rešpektovať tých, ktorých tvrdia, že nie je na to všeobecný súhlas, a musím dať o tomto procedurálnom návrhu hlasovať o 17.00 hodine. Dobre?

  • Hlasy z pléna.

  • Takže budeme pokračovať.

    Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Ešte máte šancu. Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať bodom, ktorým je

    návrh rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 825, spoločnú správu výborov máte ako tlač 825a.

    Dávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Kaníkovi a prosím ho, aby materiál uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, po prerokovaní správy o plnení Národného programu ochrany starších ľudí v Národnej rade dňa 29. júna 2004 Národná rada zobrala predmetnú správu na vedomie a zároveň svojím uznesením č. 1080 z 29. júna k uvedenej správe žiada vládu pod bodom B.1. prepracovať správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí tak, aby vyjadrovala skutočný stav a postavenie ľudí v slovenskej spoločnosti. Správa o plnení Národného programu ochrany starších ľudí bola v zmysle požiadavky prepracovaná a doplnená za spolupráce zainteresovaných rezortov.

    Predkladaná rámcová koncepcia dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí vychádza z hľadiska prístupu a šírky záberu k otázkam dotýkajúcim sa postavenia a životnej úrovne starších ľudí z medzinárodnoprávnych dokumentov dotýkajúcich sa problematiky starnutia v celej jej komplexnosti. Základné sociálno-ekonomické tendencie vývoja v Slovenskej republike, stratégie, hlavné ciele, kľúčové úlohy a politické opatrenia z hľadiska riešenia problematiky sociálneho zabezpečenia, chudoby, inklúzie zamestnanosti, bytovej politiky, rodinnej politiky, rodovej rovnosti a podpory zdravia i so zameraním na špecifickú problematiku starších občanov sú obsiahnuté v schválených národných koncepčných a strategických materiáloch. Z uvedeného dôvodu predkladaný materiál neobsahuje ciele, kľúčové úlohy a politické opatrenia prezentované už v uvedených dokumentoch, ale predstavuje rámcovú koncepciu dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí, ktorá vychádza v koncentrovanej podobe z vypracovaných analýz, cieľov, úloh a opatrení.

    Uznesením Národnej rady bol poskytnutý veľmi krátky časový priestor na vypracovanie tohto materiálu. Na príprave predkladanej koncepcie ministerstvo práce spolupracovalo s ďalšími rezortmi. Ďakujem za pozornosť.

  • Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Antona Blajska, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, pán minister, správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike (tlač 825). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 20. augusta 2004 č. 824 pridelil návrh rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Návrh rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike prerokovali a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 149 zo 7. septembra 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 235 zo 7. septembra 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 25. augusta 2004 č. 274. Z uznesení výborov, ktoré návrh prerokovali nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výborov k návrhu rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh vziať na vedomie.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Antona Blajska predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 274.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som k tomuto dokumentu nedostal žiadne prihlášky. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Antošová, pán poslanec Hrdlička a pán poslanec Burian, nikto viac. Končím možnosť prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Antošová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila stanovisko k návrhu rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike. Moje zásadné konštatovanie znie: Celá koncepcia je spracovaná až neprimerane formálne. Koncepcia v žiadnej svojej časti nie je konkrétna, ale je len navŕšením všeobecne uznávaných fráz. Odvolávanie sa na krátky časový priestor spracovania je podľa mňa neprijateľný.

    Svoje tvrdenie odôvodním niekoľkými príkladmi. Zdravý úsudok velí, aby všetky časti koncepcie vychádzali z analýzy súčasného stavu. Ani v jednom prípade to tak nie je. A podľa mojich informácií tento materiál dokonca ani nebol navrhovateľom poskytnutý ich stavovskej organizácii. Pre súčasných dôchodcov je potrebné riešiť napr. ich hmotné zabezpečenie. Predložený materiál ani len nenaznačuje žiadny horizont očakávaných pozitívnych zmien v ich hmotnom zabezpečení. Pritom treba rátať s faktom, že súčasní dôchodcovia, ale aj ďalší, ktorí k nim pribudnú, napr. takí, ktorí majú dnes viac ako 50 rokov, budú potrebovať hmotné zabezpečenie v horizonte najmenej 20 rokov. Koncepcia sa však zaoberá perspektívou len vekovo mladších občanov.

    Zástupcovia Jednoty dôchodcov na Slovensku konštatujú, že zákonné opatrenia týkajúce sa dôchodcov, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004, sú voči nim tvrdo diskriminačné a v budúcnosti prinesú nie zmiernenie, ale prehĺbenie rozdielov medzi súčasnými dôchodcami a tými, ktorí sa stanú dôchodcami po 1. januári 2004. Tu sa stráca princíp solidarity, bez ktorého podľa mňa nemôže existovať žiadny dôchodkový systém. Medzigeneračné vzťahy sa tým nebudú zmierňovať, ale, naopak, vyostrovať. V čase, keď Slovenská republika prijala antidiskriminačný zákon, je tento postup nepochopiteľný. Udržiavať a zlepšovať zdravý životný štýl a kvalitu života je pre súčasnú generáciu dôchodcov za daných podmienok naozaj nemožné.

    Formálne ďalej vyznievajú aj formulované ciele v oblasti zdravotnej starostlivosti a poskytovania komplexných sociálnych služieb. V oboch prípadoch všetky uvádzané ciele v koncepcii budú skutočne zlyhávať na platobnej neschopnosti staršej generácie a na zhoršujúcich sa medzigeneračných vzťahoch.

    Takisto aj oblasť vzdelávania sa seniorov je v koncepcii spracovaná až príliš formálne. Je pravdou, že nebyť aktivít starších ľudí, aktivity Ministerstva školstva Slovenskej republiky by boli prakticky medzi verejnosťou, na ktorú sú zamerané, úplne neznáme. Aktivity štátu v tomto smere sú skôr obmedzujúce a vo vzdelávaní seniorov pôsobia až negatívne. Až na univerzity tretieho veku v skutočnosti iné formy vzdelávania organizujú už len občianske združenia, ktorým však zase znížili dotácie na túto činnosť. Preto sú nútené sa jej vzdať alebo ju aspoň výrazne obmedziť. Ako príklad slúži aj fakt, že Jednota dôchodcov Slovenska na vzdelávacie aktivity v rámci grantu od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pre rok 2004 nedostala ani len korunu.

    Časť o aktívnom starnutí je z pohľadu seniorov skôr úsmevná. Tendencia je opačná, t. j. neumožniť starším ľuďom ovplyvňovať politický a spoločenský vývoj, formulovať svoje potreby a požiadavky a podieľať sa na ich realizácii.

    Jednota dôchodcov Slovenska sa od začiatku roku 2004 márne domáha na odbore starostlivosti o starších na príslušnom ministerstve o stanovenie konkrétnych cieľov pre jednotlivé roky v plnení Národného programu ochranu starších ľudí.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na záver možno len skonštatovať, že je potrebné s úctou a obdivom sledovať trpezlivosť starších ľudí pri zdieľaní každodenných starostí a je nanajvýš nutné zaoberať sa skutočnými, a nie formálnymi možnosťami, ako tejto veľkej skupine obyvateľstva pomôcť. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Hrdlička.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predkladanej koncepcii dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí na Slovensku.

    Musím povedať, že pozitívnou stránkou predkladaného materiálu je, že obsahuje komplexnejší pohľad na problematiku postavenia starších ľudí, ktorá musí byť riešená všetkými rezortmi a celou našou spoločnosťou. Obsahuje celý rad dobrých zámerov a podnetov, ktoré bude potrebné dostať do povedomia občanov Slovenskej republiky, pretože napriek ich platnosti v národných tradíciách alebo napriek dôkazom vo vede aj v praktickom živote sú pre značnú časť verejnosti neznáme alebo sú podceňované. Mám tu na mysli myšlienky o medzigeneračných väzbách v rodinách, osvojenie si zdravého životného štýlu a kvalitu života, ale aj myšlienky aktívneho starnutia a prípravu naň.

    Tento materiál je však poznamenaný krátkosťou obdobia, za ktoré bol spracovaný, značnou všeobecnosťou opatrení a ich nezáväznosťou z pohľadu termínov ich splnenia. Materiál pravdepodobne nebol konzultovaný s odbornými inštitúciami a odborníkmi, ktorí sa problematikou starších ľudí a starnutia zaoberajú. A určite by dali i iné konkrétne podnety na riešenie tejto danej problematiky. Ale to sú, samozrejme, objektívne fakty.

    Viac však znepokojuje iná otázka. Mnohé myšlienky, ktoré sú v materiáli uvedené, odrážajú filozofiu súčasnej vládnej garnitúry, to znamená: Pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže. To znamená, aj voči starším ľuďom je to filozofia, že ak sa o seba postarajú sami, príp. za pomoci príbuzných, tak môžu prežiť. Uvedenú skutočnosť však majú zakryť niektoré proklamatívne všeobecné a sociálne vyzerajúce myšlienky, ktoré sú však v úplnom rozpore so smerovaním vládnych reforiem práve v dôchodkovej, sociálnej a zdravotnej oblasti.

    Aby som nehovoril len vo všeobecných frázach, chcem uviesť niektoré konkrétne príklady.

    Na strane 7 predkladanej správy v bode 1 cieľ pracovné aktivity je proklamatívny: Verejne podporovať zotrvanie v zamestnaní a vytváranie podmienok pre zvyšovanie zamestnanosti starších pracovníkov. Ako toto zabezpečiť, keď problémy so zamestnaním majú i ľudia mladí po absolvovaní stredných alebo vysokých škôl a stredná generácia, rodičia, deti, ktorí na ich výchovu potrebujú pracovné zaradenie? Ako toto zabezpečiť, keď systém, ktorý zavinil polmiliónovú nezamestnanosť očakáva a teší sa príchodu zahraničného investora, ktorý tu a tam zamestná 100 či 600, v krajnom prípade 3 000 ľudí? Ako nepripustiť diskrimináciu v zamestnanosti z dôvodu veku v súkromných firmách, kde na prvé miesto čakajú desiatky záujemcov? Ak by mal štát v rukách rozhodujúci podiel aspoň najväčších foriem a organizácií v krajine, dalo by sa toto dosiahnuť určitým usmernením zamestnanosti. V súčasnom stave je to len prázdna proklamácia.

    Na strane 8 je bod 6 a v ňom posledná veta: Ako súčasť týchto služieb myslí sa na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať poradenstvo zamerané na posúdenie osobnostných predpokladov klienta a zhodnotenie jeho schopností a odborných zručností s cieľom ako zbožné prianie všetkých nás, áno, ako realizovať opatrenia, nie. Skúsenosti nezamestnaných ukazujú, že v týchto inštitúciách s nami väčšinou zaobchádzajú ako s ľuďmi, ktorí sa vyhýbajú práci. A aj pri prvom kontakte, keď je zjavné, že nejde o permanentných nezamestnaných, sú k nim neochotní, arogantní až hulvátski. Mnohokrát ich zaujímajú len administratívne úkony a nimi sa aj zaoberajú. Je otázne, či sú na úradoch práce takí odborníci, ktorí by uvedenú úlohu boli schopní riešiť.

    Mám pripravených aj viacero konkrétnych vyjadrení k predmetnej správe, konkrétnych dôkazov o nie tak kvalitnom spracovaní návrhu, ale nebudem ich tu prednášať kvôli nezáujmu Národnej rady. Preto mi dovoľte, aby som predniesol návrh na dopracovanie tohto predloženého materiálu a jeho predloženie do Národnej rady, keď bude prepracovaný. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Burian bude pokračovať.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a vážení kolegovia, myslím si, že tými, ako to pán minister uviedol, zvučnými slovami, ktoré tu boli pri predchádzajúcom prerokúvaní zákona, nešetrí ani táto správa. Myslím, že správa vlastne, ktorá hovorí o ôsmich prioritách, ktorými by sa mala zaoberať vlastne koncepcia dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí na Slovensku, tiež vyvoláva určité, by som povedal, také úsmevné reakcie vzhľadom na to, že podstatná časť priorít, ktoré si dala vláda, sa vlastne zaoberá len a len skutočnosťami, ktoré sa udiali, ale nie ktoré, by som povedal, boli, dá sa povedať, škrtmi v štátnom rozpočte jednak alebo nepriamymi novelami, ktoré prispeli k tomu, že škrty práve v tejto oblasti boli dosť významné. Je logické, že všetky reformné kroky, ktoré vláda urobí, musí niekto zniesť. A logika veci káže, že sú to hlavne ľudia, ktorí sú, by som povedal, tým najslabším článkom v tom reťazci.

    Myslím si, že už všeobecne o zaostávaní dôchodkov a tak ďalej už bolo dosť rozprávané aj pri valorizácii, aj pri zákone o sociálnom poistení. Ja sa chcem sústrediť na to, čo teda vidím ako dosť dôležité. A nie je to docenené, myslím si, z pohľadu ministerstva práce a sociálnych vecí.

    Prvá vec je veľmi dôležitá a je to, že novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 1. 2004, je v dôchodkovom veku obrovská disproporcia medzi tými, ktorí odchádzali do dôchodku v roku 2003, a tými, ktorí tam odchádzali v roku 2004. Môžem poukázať na niekoľko exemplárnych príkladov, že ľudia, ktorí mali priemernú mzdu v Slovenskej republike a odchádzali s dátumom k 31. 12. 2003 do dôchodku, sú podhodnotení, dá sa povedať, o viac ako 40 % oproti tým ľuďom, ktorí odchádzali do dôchodku pri tých istých, dá sa povedať, náležitostiach, ako je počet odpracovaných rokov, výška mzdy, priemerná výška mzdy a tak ďalej, dostávajú dôchodok alebo získavajú dôchodok, ktorý je o viac ako 40 % nižší. Myslím, že niekoľko príkladov by stálo za to uviesť. Ja mám dokonca tieto príklady, odovzdám ich aj ministerstvu práce, sociálnych vecí. Myslím, že je to veľmi dôležité, aby sa niekto začal vlastne zaoberať tým, že my sme novým zákonom postavili do obrovskej nerovnej situácie ľudí, ktorí odchádzajú v inom časovom úseku do dôchodku. Je jasné, že voláme po tom, aby sa zvyšovala úroveň starších ľudí, tiež voláme po tom, aby sa zvýšila alebo vyrovnala úroveň dôchodkov, ktorá dnes je na úrovni niečo cez 40 % oproti priemerným zárobkom v Slovenskej republike. Ale myslím, že takáto disproporcia je veľmi, veľmi, by som povedal, vážna, nehovoriac o tom, že zabúdame na starodôchodcov, ktorí odchádzali do dôchodkov pred rokom 1980, kde tieto dôchodky v niektorých prípadoch nedosahujú ani výšku životného minima. Čiže je to obrovská disproporcia, keď človek odchádza do dôchodku po 42 odpracovaných rokoch, povedzme, so 7-tisícovým alebo 14-tisícovým dôchodkom.

    Myslím, že je veľmi dôležité, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí, dá sa povedať, začalo v tejto veci konať vzhľadom na to, že tieto disproporcie, ktoré sú, sú veľmi evidentné. A ja si myslím, že pri takýchto vážnych zákonoch, ako bol zákon o sociálnom poistení, by som povedal, neboli docenené ani dopadové štúdie, po ktorých väčšina opozičných poslancov volala, o ktoré žiadala, aby boli pripojené k týmto zákonom. Bohužiaľ, absentovali. A dnes vlastne vidíme výsledok tohto absentovania. Takže vidíme obrovské disparity medzi takýmito, by som povedal, obdobiami 1 roka, kde takýmto spôsobom narástol dôchodok veľmi výrazne oproti stavu, v ktorom vstupovali ľudia v roku 2003 do dôchodku, je jasné, že nivelizáciou dôchodkov, kde zabezpečíme to, aby teda každý mal rovnaký dôchodok, sme za určitú formu teda zásluhovosti, a teda nejakej medzigeneračnej solidarity. V každom prípade myslím si, že to nie je dobrá vizitka ministerstva práce, sociálnych vecí. A myslím si, že veľa nás bude stáť síl, aby sa , by som povedal, takéto disparity odstránili.

    Ďalším bodom, ktorý by som chcel trocha rozobrať, je v podstate tvrdenie o tom, že dôchodkovou reformou sme automaticky zabezpečili zvyšovanie dôchodkov. Ja musím povedať, že to jednoducho nie je pravda. A myslím si, že každý súdny človek, ktorý sa bude zamýšľať nad parametrami, ktoré postavené boli v druhom kapitalizačnom pilieri, môže jednoznačne povedať, že minimálne z nejakej úrovne 10 rokov nemôžeme očakávať, že tento kapitalizačný pilier jednoznačne prinesie pre ľudí teda zvýšenie dôchodkov. A v každom prípade nikto asi z nás, predpokladám, nie je Sibyla a nikto nie je Nostradamus na to, aby už dopredu vedel, že zhodnotenie v kapitalizačnom pilieri bude tak významné, že jednoducho prekryje minimálne výšku inflácie, a teda rastu miezd a prekročí teda túto úroveň. A jednoducho je to podstatne vyššie zvýhodnenie alebo zvýhodňuje tých ľudí, ktorí vstúpia do kapitalizačného piliera, už nehovoriac o tom, že po prijímaní zákona a po novelizácii zákona o kapitalizačnom pilieri, kde sme prijali to, že 70 % týchto prostriedkov môže byť investovaných v zahraničí, vlastne dochádzame k tomu, že sa chválime, že Slovensko rastie dynamikou 4 – 5 % hrubého domáceho produktu. V Európskej únii je to, dá sa povedať, polovičná hodnota. A my vytvárame podmienky nie na to, aby sme investovali tieto peniaze na Slovensku, ale viac-menej bude snaha zhodnocovať ich na teritóriu, kde teda jednoducho ekonomiky nerastú takým dynamickým spôsobom ako na Slovensku. Myslím, že sme vôbec nevytvorili podmienky na kapitálovom trhu.

    A vôbec nejaké radenie o tom, aby kapitalizačný pilier začal fungovať v tom období, keď, by som povedal, naštartujeme náš kapitálový trh, tak ako to, povedzme, urobili v Chile, teda keď začali s touto dôchodkovou reformou, postavili určitým spôsobom balíky akcií štátnych firiem na trh, aby sa dalo s nimi obchodovať, aby tieto peniaze boli umiestňované na trhu priamo v ekonomike, ktorá to jednoducho nutne potrebuje, takisto ako Slovenská republika potrebuje nutne tieto zdroje. Myslím si, že takýmto spôsobom, naštartovaním kapitálového trhu a určitým, by som povedal, vytvorením predpokladov na to, aby bola dôvera jednak investorov, ktorí, povedzme, kupovali by na tomto trhu, jednak firiem, ktoré by sa, by som povedal, snažili navyšovať svoje základné imanie alebo získať zdroje teda zvyšovaním vlastného imania, zvyšovaním základného imania a predajom tohto cez kapitálový trh, myslím, pokiaľ nevytvoríme tieto podmienky, nezlacníme služby, ktoré sú na kapitálovom trhu, sa nám to vráti druhýkrát v tom, že 70 % prostriedkov jednoducho vynesieme a budeme sa tváriť, že určite na zahraničných kapitálových trhoch, na trhoch, ktoré rastú nižším percentom HDP ako na Slovensku, jednoznačne dosiahneme také zhodnotenie, ktoré určite zabezpečí veľmi vysokú životnú úroveň, tak ako je to sčasti konštatované aj v tejto správe. Zabezpečíme životnú úroveň starších ľudí, dovolím si povedať, to nie je celkom pravda. Myslím, že tak ako pri každých zákonoch a pri každých ekonomických transformáciách nestačí povedať iba A, ale treba aj tie dôsledky a treba všetky synergické efekty zvážiť. Tak si myslím, že ani v tomto prípade nebolo to zabezpečené.

    Na záver by som chcel povedať, že pevne verím, že nad tým, čo som dnes prezentoval určitým spôsobom, sa zamyslí jednak ministerstvo práce, sociálnych vecí, jednak ministerstvo financií a začnú hľadať v takýchto veciach nejaké ďalšie konania. Jednoducho to, čo dnes máme, a to, čo je reálne na Slovensku, je, že sa otvárajú nožnice medzi chudobnými a bohatými. To, myslím, hovoria aj správy renomovaných spoločností, o ktoré sa opiera, povedzme, aj Slovenská republika. Hovoria o tom, že tieto nožnice práve pri týchto transformačných alebo reformných opatreniach sa vlastne dosť silne otvárajú. A myslím si, že aj v týchto zákonoch, ktoré sa prijímali veľmi v hektickej dobe, ktoré boli kritizované, neboli docenené veci, ktoré ďalej otvárajú nožnice.

    A možno práve ja sa prihováram za to, aby sa začala aj ďalšia filozofia rozvíjať o tom, aby sa postavila aj úroveň minimálnych dôchodkov, ktorá je dosť dôležitá na to, aby sme teda u ľudí, ktorí odchádzali do dôchodkov, povedzme, pred rokom 1980, jednoducho nečakali na to, pokiaľ títo ľudia doslova zomrú, aby sme teda sa zbavili takéhoto problému, kde do dôchodku odchádzali alebo sú v dôchodkovom veku ľudia, u ktorých dôchodok nezodpovedá v podstate normálnemu prežitiu, nedosahuje ani úroveň v niektorých prípadoch životného minima. A myslím si, že všetky tie transformačné opatrenia aj deregulácie cien, ktoré padali, tak, si myslím, padali práve na tú najslabšiu stránku alebo na najslabších ľudí, ktorí práve odchádzali do dôchodku pred týmto rokom ako starodôchodcovia alebo v období po roku 1980. A myslím, že na nich najviac dopadajú všetky tieto úskalia. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Veľmi krátko. Na všetky problémy života a životnej úrovne starších ľudí, samozrejme, predovšetkým dáva odpoveď výkonný alebo menej výkonný alebo nevýkonný dôchodkový systém. To, že tu máme istú úroveň danú minulým systémom, je svätá pravda. Ale to nie je vizitka súčasného ministerstva práce, sociálnych vecí, ale tých predchádzajúcich. Čiže sociálny systém a dôchodkový systém sa nemení tak, že sa prehadzujú výhybky zo dňa na deň, ale to je dlhodobá záležitosť. A teraz žneme plody alebo vidíme životnú úroveň vyvolanú donedávna platnými systémami. Chvalabohu, sú zmenené. A tou hlavnou odpoveďou je, že doteraz reálne dôchodky klesali, odteraz už počnúc týmto rokom reálne dôchodky rastú. To je rozhodujúce, čo hovorí o tom, či ideme dobrým smerom alebo zlým smerom. Na budúci rok očakávame infláciu 3 %, valorizáciu dôchodkov 8 %. Už len z týchto porovnania týchto dvoch čísel vidieť, o akú napr. na budúci rok čiastku budú reálne zhodnotené dôchodky. A každým rokom na základe jasných ekonomických kritérií, ktoré sú zakotvené v zákone, sa veci budú posúvať k lepšiemu. To je, myslím, základnou odpoveďou pre všetkých, ktorých táto problematika sa dotýka alebo zaujíma.

    A z hľadiska tej neustále vracajúcej sa témy o investovaní doma a v zahraničí. No keď v zahraničí je nižšia výnosnosť aktív, kto bude investovať do zahraničia, keď bude mať takú príležitosť na Slovensku? Nechápem obavu z toho, že by nejaký správca dôchodkových alebo akýchkoľvek aktív investoval do nižšej výnosnosti, keď môže investovať doma. Snáď už naozaj stačí viera v zdravý rozum, aby bolo úplne jasné, že to funguje aj bez regulatívov, aj bez obmedzení a že všetky využiteľné príležitosti, ktoré na Slovensku budú, budú využité pre takéto investovanie. A vláda vytvára predpoklady na to, aby v rámci toho, čo vytvárať ešte môže, priestor vytvorila, aj v pripravovaných privatizáciách. Aj v tých, čo už padli rozhodnutia o privatizácii, sa nikdy nezabudlo na vyčlenenie istého objemu majetku, objemu akcií, s ktorými sa počíta, že budú uvoľnené na kapitálový trh vtedy, keď už budú fondy schopné nakupovať na tomto kapitálovom trhu. Takže vláda myslí na to aj bude myslieť na to, aby dodala injekcie aj kapitálovému trhu. Netreba, pán poslanec, strašiť, bude to určite fungovať.

  • Pán spravodajca, neželá si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať bodom, ktorým je

    správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia,

    o ktorej budeme opätovne rokovať na základe uznesenia Národnej rady zo dňa 29. júna 2004 č. 1079.

    Správu ste dostali ako tlač 738 a dodatok k nej, spoločnú správu výborov máte ako tlač 738a.

    Slovo má minister práce, sociálnych vecí a rodiny a žiadam ho, aby predmetnú správu uviedol.

  • Ďakujem. Správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia bola vypracovaná v zmysle stanovenej úlohy B.1. uznesenia vlády zo dňa 13. mája 2004. Uznesením č. 1079 z 29. júna Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia prerokuje na septembrovej schôdzi. Ministerstvo práce využilo časový priestor, ktorý takto vznikol, a v snahe podať komplexnejší obraz o vývoji rozdielov medzi regiónmi počas letných mesiacov iniciatívne vypracovalo doplnok k analytickej časti materiálu, ktorý bol pôvodne predložený na júnovú schôdzu vo veľkej časovej tiesni. Tento doplnok máte k dispozícii. Dúfam, že obohacuje pohľad na túto problematiku a podáva ďalšie analytické informácie. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Teraz žiadam predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Júliusa Brocku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov k tomuto bodu.

    Predseda Národnej rady pridelil tento materiál na rokovanie výboru pre verejnú správu, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre sociálne veci a bývanie. Tento výbor zároveň určil aj ako gestorský.

    Správu výbory prerokovali a odporúčali vziať na vedomie.

    Na návrh výboru pre verejnú správu Národná rada sa uznesením v júni rozhodla prerokovať tento materiál opätovne na septembrovej schôdzi.

    Gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, na základe uznesení výborov k tejto správe odporúča Národnej rade, aby ju zobrala na vedomie.

    Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu a informujem snemovňu, že písomne za klub politickej strany Smer sa prihlásil pán poslanec Igor Šulaj. S príspevkami do rozpravy potom ďalej prečítam písomne prihlásených a ústne prihlášky budú až po písomných prihláškach.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, predpokladám, že príde, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som veľmi rád, že táto správa o sociálno-ekonomických rozdieloch sa dostáva v podstate druhýkrát na prerokúvanie, možnože trošku netradičným spôsobom. I napriek tomu vítam túto iniciatívu, pretože si myslím, že sociálno-ekonomické rozdiely v regiónoch sú základným, nielen ekonomickým, sociálnym, ale aj demografickým problémom v rámci Slovenska. A tak to vlastne konštatovala aj vláda vo svojom programovom vyhlásení.

    Podľa môjho názoru správa, ktorú sme dostali, myslím, že to bolo na júnovej schôdzi, ale aj nová správa sú dosť povrchné. A táto správa nielen mala riešiť analytickú časť, to znamená určité hodnotenie sociálno-ekonomických rozdielov v rámci regiónov, ale aj mala poskytnúť konkrétne úlohy alebo východiská, ktorými chce vláda Slovenskej republiky odstraňovať sociálno-ekonomické rozdiely v regiónoch do konca volebného obdobia. Táto druhá časť bola pre mňa dôležitejšia. A myslím si, že je dôležitejšia aj pre radových občanov štátu, pretože hodnotenie analýzy bez konečného dôsledku a cieľa, ako chceme riešiť problémy, je polovičná robota.

    Vzhľadom na to, že považujem tento problém za veľmi dôležitý, dovoľte mi, aby som vám predniesol ešte raz z hľadiska procesného návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia s obsahom: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky 1. opätovne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia, z ktorej bude zrejmá koncepcia a konkrétne vecné a časové kroky, ktoré majú zabezpečiť zmierňovanie rozdielov sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska, 2. správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia predkladať Národnej rade Slovenskej republiky pravidelne raz za pol roka.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na naďalej sa prehlbujúce rozdiely v sociálno-ekonomickej úrovni medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska je potrebné tomuto problému venovať zvýšenú pozornosť. Situáciu v jednotlivých regiónoch je potrebné pravidelne hodnotiť, preto sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky predkladala svoju správu Národnej rade Slovenskej republiky pravidelne dvakrát do roka.

    Dovoľte mi, aby som poskytol niektoré vlastné informácie, ktoré sme spracovali v analytickej časti o veľkých sociálno-ekonomických rozdieloch. Tú druhú časť, o ktorej som hovoril, ktorú mala spracovať vláda, a to sú ciele alebo východiská a úlohy, akými chce odstraňovať sociálno-ekonomické rozdiely, mala spracovať vláda.

    Na začiatku mi dovoľte konštatovať možnože ešte jeden taký môj vlastný profesionálny názor, čo sa týka reálnych príjmov. Áno, je pravda a Štatistický úrad vykazuje, že za prvých osem mesiacov roku 2004 reálne príjmy stúpali. Myslím, že to bolo asi o 1,3 %. Pravdou je aj však to, že za rok 2003 reálne príjmy klesli. Myslím, že to bolo asi o 2 %. A východiskovú základňu porovnania ôsmich mesiacov roku 2004 berieme k základni roku 2003. Preto je tu na mieste otázka, nielen z hľadiska regiónov a ich postavenia, ale aj z hľadiska ľudí, akým spôsobom reálne príjmy stúpajú a či vôbec dosiahli východiskovú základňu súčasného volebného obdobia.

    Na začiatku mi dovoľte, aby som citoval z programového vyhlásenia vlády: „Vláda upraví rámcové podmienky regionálneho rozvoja decentralizáciou verejných financií a zavedie nový, efektívnejší systém finančného vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov vyšších územných celkov. Týmto a ďalšími krokmi vytvorí lepšie podmienky pre národnú, cezhraničnú, medzinárodnú spoluprácu na úrovni obcí...“ Možnože je to dobré a správne, že sme zákony súvisiace s fiškálnou decentralizáciou presunuli až na zajtrajšie rokovanie, pretože ja som od týchto zákonov očakával analýzu, ktorá by súvisela so sociálno-ekonomickou situáciou v rámci jednotlivých regiónov. Pokiaľ nemáme túto analýzu, je otázka, ako chceme riešiť sociálno-ekonomické rozdiely v rámci regiónov. Ak zajtra budeme prerokúvať fiškálnu decentralizáciu, mne osobne táto analýza vo všetkých zákonoch chýba a myslím si, že je to podstatná časť zákonov fiškálnej decentralizácie alebo mala by to byť podstatná časť zákonov fiškálnej decentralizácie. Ak budem hovoriť o sociálno-ekonomických rozdieloch, budem hovoriť predovšetkým o nezamestnanosti, reálnych príjmoch, priemerných príjmoch, možnože niektorých ekonomických ukazovateľoch, ktoré súvisia so silou regiónu, ako sú tržby v stavebníctve, v obchode a tak ďalej.

    Asi najväčším problémom Slovenska v minulosti, ale aj v súčasnosti je nezamestnanosť. Musím konštatovať, že aj v 2. štvrťroku sa medziročne zvýšil počet nezamestnaných oproti predchádzajúcemu obdobiu minulého roku o 9,5 % na 489,4 tisíc osôb a priemerná miera nezamestnanosti vzrástla o 1,5 % percentuálneho bodu na 18,5 %. Takto to konštatuje aj Štatistický úrad Slovenskej republiky. Ak teda stúpla nezamestnanosť, je otázka, akým spôsobom ju chceme riešiť alebo aký dopad má nezamestnanosť v jednotlivých regiónoch. Vyskúšajme sa pozrieť na kraje a počet nezamestnaných za 1. a 2. štvrťrok 2004 a skúmať určité vývojové trendy. Prídeme na to, a mám to červenou farbou zaznačené na tejto informačnej tabuli, že nezamestnanosť stúpala predovšetkým v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, môžete to vidieť, naľavo sú informácie z 1. kvartálu, napravo sú informácie z 2. kvartálu roku 2004, teda v tých krajoch, ktoré majú najväčšie sociálno-ekonomické problémy. Ak by som si zobral porovnanie, žiaľ, to sa dá spraviť len za 12. mesiac roku 2003, a minule, keď sme prerokúvali túto správu, tak pán minister aj reagoval na problematiku počtu voľných miest na počet nezamestnaných, tak prídeme na to, že v Banskobystrickom kraji máme najvyšší počet nezamestnaných na 1 voľné pracovné miesto. Je to napravo, je až 97,73 nezamestnaných na 1 voľné pracovné miesto, pričom za celé Slovensko je 29,16 nezamestnaných na 1 voľné pracovné miesto. Ak sa dobre pamätám, vtedy, myslím, pán minister povedal, že národné úrady práce vykazovali rozličným spôsobom tieto čísla a mohol vzniknúť aj štatistický problém. Súhlasím s takýmto tvrdením, je však teda na mieste otázka, kto tieto inštitúcie a organizácie riadil, či teda boli riadené dobre, správne a aké ukazovatele vierohodné poskytovali pre riadenie tohto štátu.

    Dovoľte mi, aby som poukázal aj na rozdiely v priemernej mzde v roku 2002 a v roku 2003, následne budem potom poukazovať aj na iné časové vývojové súvislosti. Takže môžeme konštatovať, že najrýchlejšie oproti roku 2002 v roku 2003 rástla mzda v Bratislavskom kraji a možnože najpomalšie v tých krajoch, ktoré majú najväčšie ekonomické problémy zase, sú to Bystrica, Nitra, Prešov, Košice. Ak máme nižšiu nominálnu mzdu, je otázka, ako sa táto nižšia nominálna mzda prejaví na reálnej mzde. Reálnu mzdu sme predovšetkým ovplyvňovali dereguláciou cien a vyššími nepriamymi daňami. Boli už vyššie aj v roku 2003, keď sme začali zosúlaďovať daň z pridanej hodnoty. A tu je vidieť, že s vyšším zárobkom aj sa prejavuje nižší podiel na reálnej mzde. Napr. v Bratislave tým pádom, že máte vyšší zárobok, tie ekonomické dopady z nepriamych daní sa prejavovali menej, to je pokles reálnej mzdy o 1,3 %, v niektorých krajoch, ako je Bystrica, Nitra, Prešov, sa prejavovali tieto dôsledky viacej. Ak by som mal túto tabuľku premietnuť pre zamestnancov a priemernú mesačnú mzdu za 1. kvartál roku 2004, tak najvyššia priemerná mzda, teraz hovorím o nominálnej mzde, nie o reálnej mzde bola v Bratislavskom kraji, 19 498 korún, asi najnižšia bola v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Keby sme konštatovali prírastok nominálnej mzdy oproti roku 2002 a porovnali ho k 1. kvartálu roku 2004, tak najviac rástli nominálne mzdy za Bratislavský kraj, o 1 872 korún, najmenej rástla nominálna mzda, o 353 korún, v Banskobystrickom kraji.

    Ak by sme chceli hodnotiť vplyv nezamestnanosti a vplyv reálnych a nominálnych miezd na podnikateľské prostredie v jednotlivých regiónoch, mali by sme to hodnotiť cez niektoré výkonové ukazovatele. Ja sa budem venovať len niektorým ekonomickým ukazovateľom, ktoré podľa mňa majú vypovedajúcu schopnosť, tržbám v stavebníctve, obchode a službách. V Bratislavskom kraji boli za celkové Slovensko vo výške 26,4 %. Teraz by sme si však tento údaj mali porovnať s počtom obyvateľov a prídeme na nasledovné skutočnosti. V Bratislave napr. tržby v stavebníctve boli 26,4 % z celkových tržieb Slovenska, ale Bratislava má len 11,1 % počtu obyvateľov z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Na druhej strane napr. v Banskobystrickom kraji boli tie tržby len 6 %, ale Banskobystrický kraj má 12,3 % počtu obyvateľov z celkového Slovenska. Podobným systémom sa dajú ekonomicky vyhodnotiť aj tržby v obchode a službách. Už budem ukazovať len celkovú tabuľku. Tržby v obchode a službách v Bratislavskom kraji boli 38,8 % s tým, že Bratislava má len takmer vyše 11-percentný podiel na počte obyvateľov. V Banskobystrickom kraji napr. to bolo 5,6 % s tým, že Banskobystrický kraj má 12,3-percentný podiel na počte obyvateľov.

    Aby som vás dlho netrápil, posledná tabuľka je otázka priamych investícií v jednotlivých krajoch. Je to v Bratislave 69,7 %, v Banskobystrickom kraji 1,7 %. Minule keď sme rozoberali tento problém, tak vznikla tu aj otázka, kde sa nachádzali veľké prirodzené monopoly napr. ako Slovenský plynárenský priemysel, telekomunikácie, ktoré boli predmetom privatizácie a ktoré v podstate spôsobili aj to, že ich predajom natieklo niekoľko miliónov alebo miliárd korún do štátnych finančných aktív. Áno, je to pravda, že tieto veľké finančné inštitúcie prevažne mali sídlo v Bratislavskom kraji a vysoký podiel investícií 69,7% má na túto skutočnosť veľký vplyv. Na druhej strane si však musíme napr. uvedomiť aj to, že v roku 2003 sme prerozdeľovali podielové dane cez sídlo inštitúcie. A vy veľmi dobre viete, že takýto ekonomický tlak vznikol z regiónov a vznikne z regiónov aj v budúcom období, ak zákony o fiškálnej decentralizácii alebo problematiku sociálno-ekonomických rozdielov nebudeme riešiť systémovo tak, aby občania tohto štátu cítili, že aj v regiónoch by sa mali mať ľudia lepšie, pretože vláda je tu pre všetkých a nielen pre niektoré vytypované regióny. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, rokujeme o správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia, je tlač 738.

    Správa stručne hovorí, že HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je v Bratislavskom kraji viac ako dvakrát vyšší ako celonárodný priemer a že je to podobné ako v iných krajinách Európskej únie. Podobný podiel HDP na obyvateľa v najbohatšom regióne je 3- až 4- krát vyšší ako v najchudobnejšom regióne a je to podobné ako v iných krajinách Európskej únie. Zo správy vyplýva, že nerovnováha vo vývoji regiónov je bežná vec v Európskej únii a že Európska únia si nevie poradiť s týmto problémom.

    Do roku 1989 sociálno-ekonomická úroveň v regiónoch na Slovensku bola približne vyrovnaná. Po roku 1989 začali narastať rozdiely medzi bratislavským regiónom a zvyškom Slovenska.

    Prekvapilo ma, že súčasná správa vôbec neanalyzuje, ako Slovensko dokázalo pred rokom 1989 úspešne vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi, že bolo úspešnejšie ako v súčasnosti Európska únia a súčasná vláda. Keby vláda zanalyzovala, akými technikami sa dosiahlo vyrovnávanie sociálno-ekonomickej úrovne v regiónoch Slovenska pred rokom 1989 a použila tie isté princípy v súčasnosti, pravdepodobne by bola úspešná. Potom by Slovensko mohlo poradiť aj Európskej únii, ako riešiť rozdiely v stave sociálno-ekonomickej úrovne v regiónoch v Európskej únii. Bohužiaľ, ideologická záťaž v Európskej únii a na Slovensku je tak veľká, že nedovolí riešiť rozdiely v stave sociálno-ekonomickej úrovne v regiónoch na Slovensku a v Európskej únii.

    Preto klub Komunistickej strany Slovenska nepodporí predloženú správu. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz ústne prihlášky prosím do rozpravy. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Antošová, ďalej sa hlási pani poslankyňa Angyalová Edita. Kto sa ešte hlási do rozpravy? Nikto viacej. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila stanovisko k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

    Plne súhlasím s mojimi predrečníkmi a budem otvorená, keď poviem, že podľa môjho názoru je predložená správa neobjektívna, nepresná vo viacerých konštatáciách a najmä tendenčná.

    Hneď v úvode je zmienka o poklese nezamestnanosti. Dokonca už aj médiá na Slovensku usvedčili rezort ministra Kaníka, že znižuje nezamestnanosť na Slovensku len na papieri, a nie v skutočnosti. Médiá sa pritom opierali o zistenia Štatistického úradu. Občanov však nezaujíma, akú metodiku používajú páni na ministerstve, ale aká je ich reálna životná úroveň.

    Takisto podľa údajov Štatistického úradu je v pásme chudoby 21% slovenských domácností, to znamená, že viac ako každá 5. rodina zápasí s chudobou. Nielen podľa sociológov je to veľmi veľa občanov Slovenska, ktorí sú chudobní. Toto číslo však je ešte vypuklejšie, ak ho porovnáme s rokom 1996, keď bolo naposledy zisťované, koľko rodín je ohrozovaných chudobou. Vtedy na konci obdobia vlád Vladimíra Mečiara to bolo 7 %. Po 1,5 volebnom období vládnutia Dzurindových vlád sa o 300 % zvýšil počet chudobných rodín občanov Slovenska. Toto číslo hovorí za všetko. Popritom treba povedať, že toto ožobračovanie občanov sa dialo pri súbežnom realizovaní privatizácie lukratívnych podnikov Slovenska, ktorých hodnota bola odhadovaná v rozmedzí od 600 do 700 mld. Sk, zatiaľ čo zisk z predaja tvoril približne „len“ 400 mld. až 450 mld. Sk. Nezabúdajme pritom, že za Mečiarových vlád tento štát vznikol a bolo treba z ničoho vybudovať jeho základy neraz proti vôli mnohých, a to nielen zo zahraničia. Opakujem teda, že podľa Štatistického úradu je na Slovensku chudobných 21 % rodín, avšak zástupcovia ministerstva tvrdia, že je to len okolo 10 %. Kto sa teda mýli? Ak prijmeme názor, že rozdiel vyplýva z rozdielnej metodiky, potom sa pýtam, prečo toto ministerstvo a táto vláda si zakrýva oči pred reálnou situáciou, ako potom môže navrhovať a prijímať rozhodnutia na jej riešenie.

    Nepravdivým tvrdením začína aj nasledujúci odsek Súčasný stav sociálno-ekonomických disparít medzi krajmi a okresmi v Slovenskej republike: „Ukazuje sa, že za obdobie uplatňovania systematických reformných krokov vlády sa rozdiely v sociálno-ekonomickej situácii nezvyšujú.“ Ponúkam iné údaje a opäť zo Štatistického úradu, ktoré napr. uverejnila aj Pravda v utorok 15. júna v článku Platy rástli najmä v Bratislave, pomohli aj odložené odmeny. V ňom sú citované aj také tvrdenia ako napr.: „Prešovský kraj, ktorý sa dlhodobo drží na chvoste poradia výplat na Slovensku, si svoje zaostávanie ešte posilnil,“ alebo ďalej, „svoj odstup od platov na západnom Slovensku prehĺbil aj Banskobystrický kraj. Priemerné zárobky v tomto kraji sú druhé najnižšie, a to 11 994 Sk.“ Ministerstvo zrejme chce silou-mocou postaviť veci do pozitívneho svetla. Čísla a analýzy však nepustia. Dokonca aj podľa názoru Ľuboša Vagača z Centra pre hospodársky rozvoj rozdiely medzi regiónmi patria na Slovensku k najvyšším z nových členov Európskej únie.

    Ďalšia časť názvu prerokúvanej správy naznačuje, že by mala obsahovať opatrenia na zlepšenie stavu. Čo si o tom myslia odborníci, najlepšie vystihuje názor už spomínaného ekonomického analytika, ktorý musel skonštatovať, že štát momentálne ani nevie nájsť dostatočné prostriedky, aby zaostalé regióny dokázali dobehnúť tie vyspelejšie. Ba dokonca ak si chcú ľudia v regiónoch sami pomôcť a požiadať o peniaze z eurofondov, stretávajú sa aj s tým, že ich projekt na ministerstvách nemá kto posúdiť. Alebo napr. je tu príklad zo školstva. Školy by si mohli tiež prilepšiť peniazmi z Európskej únie, mnohé ich však žiadať nemôžu, pretože nemajú vyjasnené vlastnícke vzťahy a tak ďalej. Je to dôsledok zbabraného presunu kompetencií na samosprávu. Obce, pod ktoré školy patria, by tiež mohli dostať európske peniaze napr. na opravu školskej budovy alebo na iný projekt či na vzdelávanie z Európskeho sociálneho fondu. Rovnako je to aj v Európskom fonde pre regionálny rozvoj, v ktorom je na tento rok pre slovenské školstvo vyčlenených asi 6 mil. eur, čo je 240 mil. korún.

    Takto by sme mohli pokračovať aj v ďalších oblastiach. Položím však radšej zásadnú otázku, či my, poslanci, pripustíme, aby nás nútili zaoberať sa správami na takejto úrovni.

    Preto navrhujem, aby sa uvedená správa vrátila predkladateľovi na prepracovanie s imperatívom, aby jej autori vychádzali skutočne z reálnej situácie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďakovať pani poslankyni Antošovej, že vo svojom vystúpení skutočne s argumentmi pracovala. A verím, že poslanci vládnej koalície, ktorí tu sedia, pochopia, že predložená správa nemá úroveň požadovanú parlamentom a je dehonestáciou intelektuálnych znalostí a rozhľadu jednotlivých poslancov v tomto parlamente.

    A myslím si, že pán minister by sa už mal prestať vo všetkých reláciách vyjadrovať, že ide o inú metodiku skúmania nezamestnanosti a že aj ich prepočty sú správne, pretože realita môže byť len jedna. A tá je, žiaľ, natoľko žalostná, že vysoká nezamestnanosť na Slovensku je žalostným stavom a nešťastím tohto národa.

    A mám ešte jednu otázku: Domyslel pán minister, akú by sme my mali nezamestnanosť na Slovensku, keby tí všetci absolventi vysokých škôl a stredných škôl, ktorí pracujú v zahraničí ako zdravotné sestry a pod., sa mali umiestniť na Slovensku? Ako výrazne by sa zvýšila naša nezamestnanosť? A je biedou, že z umu našich ľudí a investícií, ktoré sú dané do vzdelania týchto ľudí, vlastne berú ovocie v zahraničí. Čiže toto je ďalší moment, ktorý by mal dostať odraz aj v predloženej správe.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, my sme takú rozpravu v parlamente v júni už mali a ja som vtedy vystúpila, ale keďže sme presunuli rokovanie o nej opäť na september, považujem za dôležité opäť vystúpiť s touto témou, pretože ju považujem za kľúčovú z hľadiska riešenia rozdielov medzi regiónmi na Slovensku. Nechcem sa už dotýkať jednotlivých častí správy okrem toho, že som to už na tomto mieste hovorila. Vystúpili predo mnou aj kolegovia aj zo Smeru, aj iní, ktorí značnou mierou popísali možno problematické témy, možno také témy, kde majú iný názor alebo dokonca iné čísla, iné hodnoty. Takže by som snáď len veľmi stručne uviedla, čomu sa chcem venovať a aké uznesenie chcem predložiť.

    Na viacerých miestach, aj v tejto správe, ale aj v iných správach a ďalších štúdiách sa jednoznačne deklaruje, že jedným z obrovských problémov regiónov, ktoré sú naozaj v rámci celého Slovenska najmenej rozvinuté, je, že nemajú dostatočnú infraštruktúru. A ide najmä o cestnú infraštruktúru. Keď si však pozrieme úsilie vlády a úsilie iných predstaviteľov pomôcť tomuto problému, tak často, žiaľ, zostáva len v polohe deklarácií.

    Dovolím si vám predložiť uznesenie, ktoré potom odôvodním práve v týchto intenciách. Ide o návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o opätovné prehodnotenie Aktualizácie nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a o zaradenie rýchlostnej cesty R4 v úseku Košice – Milhosť do zoznamu priorít na roky 2003 až 2006.

    Podľa vyjadrení predsedu vlády, ministra dopravy, iných predstaviteľov už aj v minulosti tento úsek, ale aj ďalšie úseky na východnom Slovensku patrili medzi priority a dlhodobo vraj patria medzi priority vlády. Napriek tomu, keď sa pozrieme na základný materiál, ktorým je Aktualizácia predtým nazvaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, prídeme na to, že tak ako je deklarovaná ako priorita práve tento úsek Košice – Milhosť, tak sa nedostala do obdobia, ktoré je najbližšie. V tomto konkrétnom čase ide o úsek od roku 2003 do roku 2006. Čiže pán predseda vlády tam prišiel niekoľkokrát. Ja som bola svedkom toho, že vyhlásil na východe Slovenska, že, áno, toto je priorita. Napriek tomu táto cesta nie je zaradená medzi priority. V praxi to znamená, že keď nie je zaradená medzi priority ani sa ňou len nedá zaoberať, môže prebiehať nejaká príprava, povedzme, pôdy, ale ani len základné práce nebežia takou rýchlosťou, ako by mohli bežať. A potom reálne sa dá očakávať, že táto cesta by najskôr mohla byť v úplne optimistickom variante dostavaná do roku 2010. Ja si myslím, že v roku 2010 to zďaleka, a to hovorím vážne optimisticky, už nepomôže tomuto regiónu, lebo tento región upadá každým dňom a my, ktorí tam žijeme, dobre vieme, že je to tak. Takže toto ma viedlo k predloženiu tohto návrhu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ja vás prosím o podporu, pretože som o tom presvedčená, že ak by sa začalo rýchlejšie robiť na tomto úseku, znamenalo by to aj lepšie využitie prepojenie medzi Košicami a Prešovom, lepšie využitie košického letiska, celkové zdynamizovanie vývoja východného Slovenska. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kolesár.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel vzhľadom na to, čo povedala pani poslankyňa Angyalová, tiež poprosiť všetkých kolegov v tejto poslaneckej snemovni o podporu jej návrhu. A chcem tomuto návrhu vyjadriť aj svoju osobnú podporu ako poslanec za košický región. Skutočne ak vláda to myslí úprimne a vážne s podporou regiónov, s vyrovnávaním rozdielov v regiónoch, tak je jednoznačne potrebné, aby aj takéto dôležité úseky ciest, akým je jeden z nich predmetom návrhu uznesenia, sme podporili. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ako vždy pri prerokúvaní takéhoto typu správy tá rozprava má danú štruktúru. Vláda sa snaží pri najlepšej vôli a svedomí predložiť čo najviac ukazovateľov, čo sme sa hlavne tým doplnkom snažili. Myslím si, že jedine tu môže, nie v tejto sále zrejme, ale vo svojom vnútri, väčšina poslancov uznať, že sú tam nielen pozitívne ukazovatele, ale aj tie, ktoré nie sú, povedzme, pozitívne. To znamená, snažili sme sa o reálny obraz nato, aká situácia je. Je prirodzené, že opozícia sa snaží poukázať na to, že všetko je zlé a nič sa nevyvíja dobrým smerom. Čo celkom už pre mňa nie je pochopiteľné, je, že na dosiahnutie tohto účelu sa vytrhávajú veci zo súvislostí, vyberajú sa, ukazujú sa v tabuľkách len tie nepriaznivé čísla, že sa hovorí len o rokoch minulých, keď to bolo nepriaznivé, už rok, v ktorom sa situácia otočí, sa neukáže, pretože ten už by ten cielený zámer narušil. A takýmto spôsobom sa manipuluje s faktmi. Takže pár vecí len by som doplnil alebo sa o to pokúsil, lebo už nemám ambíciu, že budem pochopený v zmysle, že sa to aj zopakuje, možno vnútri niekoho áno, ale viem, že opozícia bude hovoriť stále to, čo hovorí.

    Najprv k takej najjednoduchšej veci, pracovným miestam, počtu voľných pracovných miest a počtu ľudí, ktorý na ne pripadá. Pracovné miesta, voľné pracovné miesta v súčasnosti sa nijakým spôsobom nesledujú a neevidujú. To znamená, ja neviem skade tie čísla pochádzajú, ale určite nie zo žiadnych objektívnych zisťovaní. Také zisťovanie totiž neexistuje. Takže dnes hovoriť o nejakom pomere počtu voľných pracovných miest a počtu uchádzačov je ilúzia alebo výmysel, alebo neinformovanosť. Jednoducho je to nekorektný údaj, nezamestnanosť či rastie alebo klesá. No isteže zistenia Štatistického úradu, ktoré sú výberové, boli a sú nemiernou vodou na mlyn a takéto tvrdenia. Faktom však je, že aj v Štatistickom úrade, aj v zisťovaniach úradov práce, ktoré zisťujú odlišné veci, sa ukazuje, že tu nezamestnanosť klesá v tomto roku, že tie trendy sú rovnaké, rozdielne sú výšky a miery. A aby sme to pochopili a aby tomu aj pani poslankyňa Tóthová možno trošičku viac porozumela, tak sa pokúsim jednoduché príklady použiť. Štatistický úrad napr. zahŕňa do počtu nezamestnaných aj regulárneho dôchodcu, ktorý má vymeraný dôchodok a ktorý vo výberovom zisťovaní, keď sa ho spýtajú, či by si nechcel prilepšiť a nájsť si prácu, uvedie, že áno a že prácu hľadá. Ale ja sa pýtam všetkých: Je toto nezamestnaný? No z pohľadu úradu práce nie je, pretože je dôchodca. Takže, samozrejme, toto je prvý deformačný faktor. Druhým je, že v štatistickom zisťovaní sa uvedie ako nezamestnaná aj žena na materskej dovolenke, ktorá za tri mesiace nastúpi do práce, ale ktorá ešte v nej nie je, takže je nezamestnaná. Takisto sa v tomto objaví ako nezamestnaný aj študent, ktorý študuje v riadnej forme štúdia, ale ktorý si chce popri štúdiu zarobiť. Takže vlastne my sme si urobili napr. zle z tohto štatistického pohľadu, že sme umožnili dôchodcom pracovať, čo je podľa mňa veľmi správne, ale sme si takpovediac uplietli na seba z pohľadu štatistík bič. Faktom je, že, či sa nám to už páči alebo nie, nezamestnanosť systematicky klesá, aktuálny údaj za december je 13,2 % nezamestnanosti podľa úradov práce.

    K pásmu chudoby tiež som sa veľakrát vyjadroval. Riziko pásma chudoby, samozrejme, je opäť vytrhnuté z kontextu. Je to veľmi ako krásne manipulačný údaj, s ktorým sa dá pracovať. Tento ukazovateľ hovorí o tom, koľko domácností sa vo svojich príjmoch nachádza pod 60 % priemerného príjmu. Takže keď máme priemer 15 000 zhruba, tak si ľahko spočítate, čo je to 60 % a o aký príjem, o aký plat na hlavu ide. A tak sa trošku akože reálnejšie potom pozrime na tento ukazovateľ. A druhý argument, ktorý tiež som už veľakrát zopakoval, musím zopakovať, keďže stále počúvam takéto tvrdenia. Podľa tohto ukazovateľa by Bulharsko bolo bohatšou krajinou ako Veľká Británia, pretože vo Veľkej Británii je vyššie riziko pásma chudoby alebo väčší počet domácností sa nachádza v riziku pásma chudoby ako v Bulharsku. Ale už ako len z tohto jednoduchého porovnania vidno, tento jeden ukazovateľ vytrhnúť z kontextu celkového a tvrdiť, že na Slovensku máme chudobu, ktorá sa dotýka 21 % občanov alebo domácností, je minimálne, jemne povedané, za vlasy pritiahnuté.

    Posledná poznámka k pánovi Ondriašovi, ktorý horel za návrat spôsobu socializmu, pretože vtedy neboli regionálne rozdiely takmer žiadne alebo žiadne. Je veľmi ľahko vytvárať regionálnu rôznosť smerom dole, je veľmi ľahko urobiť chudobnou rovnako celú krajinu. Ale to by sme naozaj nechceli. A myslím si, že tadiaľ cesta nevedie.

    Záverom by som chcel povedať. Vláda si uvedomuje regionálne rozdiely. Vláda nie je spokojná s tým, že tu existujú regionálne rozdiely. Svojou hospodárskou politikou, ktorá vedie k najrýchlejšiemu ekonomickému rastu v regióne, k rastu reálnych miezd a rastu reálnych dôchodkov, k investíciám do infraštruktúry, sa snaží odstraňovať tieto regionálne rozdiely. A ako aj z objektívnych zistení vyplýva, zastavilo sa prehlbovanie regionálnych rozdielov takmer vo všetkých ukazovateľoch. A som presvedčený, že v pokračovaní tejto hospodárskej politiky tento pozitívny vývoj bude ďalej pokračovať.

    K názoru, že treba túto správu vrátiť a dopracovať. Je prirodzené, že to opozícia žiada, pretože takáto diskusia zo strany opozície je vždy vďačná a neexistuje správa, s ktorou by mohla byť opozícia spokojná. Takže zdá sa mi to absolútne zbytočné a neefektívne pokračovať v takýchto nič neprinášajúcich slovných prestrelkách. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, po ktorej budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

    Prosím pána poslanca Škodu, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, aby sa dostavil do rokovacej sály a uviedol návrh na hlasovanie.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predseda, podľa § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku v mene 4 poslaneckých klubov, ANO, KDH, SMK, SDKÚ, podávam procedurálny návrh zaradiť na rokovanie prebiehajúcej dnešnej schôdze Národnej rady ihneď po odhlasovaní teraz prerokovaných návrhov návrh na tajnú voľbu na podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka, ktorú máte rozdanú ako tlač 875.

  • Ďakujem, pán predseda. Predkladám procedurálny návrh, aby Národná rada uložila výboru pre sociálne veci a bývanie prerokovať stav v rešpektovaní záväzkov vlády Slovenskej republiky voči sociálnym partnerom na úrovni RHSD v súvislosti so záväzkom podpredsedu vlády Pavla Ruska nepredložiť na rokovanie Národnej rady návrh zákona (tlač 723) o zmenách v tripartite, kým sa sociálni partneri v predsedníctve nedohodli na budúcej forme fungovania sociálneho dialógu. Mám pred sebou zápis z RHSD z 20. 8., z ktorého budem citovať: „Ak bude v Národnej rade na programe návrh novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, požiada vládna strana o odloženie jeho prerokovania, kým sa sociálni partneri v Predsedníctve RHSD dňa 14. 9. nedohodnú na budúcej forme fungovania sociálneho dialógu.“ Preto žiadam, aby výbor pre sociálne veci prerokoval túto situáciu.

  • Pán poslanec, môžem tomu rozumieť tak, že by sme hlasovali o tomto vašom procedurálnom návrhu vtedy, keď budeme hlasovať o návrhu zákona, nazvime ho tak, o tripartite? Dobre.

    Prosím pána poslanca Škodu o slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Odporúčam, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme hlasovali teraz o ďalšom prerokovanom bode programu, o informácii o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch, ktorý sme prerokúvali ako tlač 768. Je s tým súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím pána poslanca Mikuša Jozefa o slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Prosím teraz pána poslanca Škodu, aby uviedol návrh na hlasovanie k prerokúvanému bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni,

    ktorý prerokúvame ako tlač 773.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, páni predsedovia klubov poslaneckých, prosím, aby ste sa upokojili. Pán minister, prosím, aby ste prestali telefonovať. Pán podpredseda Veteška, rozpustite skupinku.

    Nech sa páči, pán poslanec Škoda.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegovia, kolegyne, nakoľko v rozprave neodzneli žiadne návrhy na uznesenie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ako je uvedený v spoločnej správe výborov, že Národná rada vyslovuje podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pre zákonmi. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 112 za návrh, 2 proti, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia z výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu, ktorým je

    informácia o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch,

    ktorý prerokúvame ako tlač 768.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy. Budeme o ňom hlasovať, ale najskôr v rozprave vystúpili dvaja kolegovia poslanci, ktorí predložili iné návrhy na uznesenie. Takže najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.

    Takže ako prvý predložil návrh uznesenia pán poslanec Ondriaš. Poďme hlasovať o tomto návrhu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil k návrhu uznesenia pán poslanec Ondriaš.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 45 proti, 29 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Ondriaša.

    Nech sa páči.

  • Ako o 2. návrhu budeme hlasovať o návrhu uznesenia pána poslanca Buriana.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 67 za, 30 proti, 26 sa zdržalo, 19 nehlasovalo.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou spoločnej správy.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako je predložený v spoločnej správe výboru.

  • Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 74 za, 16 proti, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Chcem informovať, že pán poslanec Fico predložil procedurálny návrh, aby sme rokovanie a hlasovanie o tomto bode programu odložili na októbrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa, či je súhlas s týmto návrhom.

  • Nezrozumiteľná odpoveď z pléna.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 70 za, 39 proti, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím teraz pani poslankyňu Navrátilovú, aby ako spoločná spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informovala o výsledku...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Vavrík.

    Pán poslanec Tkáč, prosím, aby ste zopakovali svoj návrh.

  • Áno, ja som navrhoval, aby Národná rada uložila výboru pre sociálne veci a bývanie prerokovať stav v rešpektovaní záväzkov vlády Slovenskej republiky voči sociálnym partnerom na úrovni RHSD v súvislosti s tým, že predseda rady a podpredseda vlády v zápise z 20. 8. z tripartity uviedol, že ak bude v Národnej rade na programe návrh tohto zákona, požiada vládna strana o odloženie prerokovania, kým sa sociálni partneri v predsedníctve rady nedohodnú na budúcej forme fungovania sociálneho dialógu. To je zápis, ktorý podpísal podpredseda tejto vlády. Chcem teda uviesť, že do 14. 9. k žiadnej dohode nedošlo. Čiže navrhujem, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode programu a po rokovaní výboru pre sociálne veci a bývanie sa tento problém dostal na novembrovú schôdzu Národnej rady.

  • Už sme o tom hlasovali, pán poslanec.

  • V súvislosti s termínom novembra sme nehlasovali a navrhujem, aby to výbor prerokoval.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Tkáča, aby sme o návrhu zákona rokovali na novembrovej schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 63 za, 42 proti, 22 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Tkáča.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste nerušili priebeh rokovania schôdze.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Zo spoločnej správy vyplýva 1 pozmeňujúci návrh, aby sa účinnosť zákona presunula z 1. septembra na 1. novembra, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu gestorského výboru, ktorý je uvedený v spoločnej správe a týka sa odloženia lehoty účinnosti zákona.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 127 za, 7 proti, 5 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • V rozprave vystúpili traja poslanci. Dvaja predniesli pozmeňujúce návrhy.

    Prvý vystúpil pán poslanec Horváth, ktorý predniesol pozmeňujúci návrh obsahujúci 12 bodov a žiadal, aby sme o týchto bodoch hlasovali spoločne. Prosím, pán predseda, dajte o nich hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 101 za, 12 proti, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Druhý poslanec, ktorý vystúpil v rozprave, je pán poslanec Muňko, ktorý predložil 2 pozmeňujúce návrhy a neupravil spôsob hlasovania. Preto sa ho chcem opýtať, či žiada, aby sa hlasovalo o nich osobitne alebo spoločne.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 1. návrhu pána poslanca Muňka.

  • Prezentujme sa a hlasujme o 1. podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muňka.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 72 za, 23 proti, 39 sa zdržalo, 12 nehlasovalo.

    Neschválili sme návrh.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muňka.

  • Prezentujme sa a hlasujme o 2. návrhu pána poslanca Muňka.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 70 za, 24 proti, 41 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Neschválili sme 2. návrh pána poslanca Muňka.

    Nech sa páči.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyplývajúce zo spoločnej správy a z vystúpení poslancov v rozprave. Mám poverenie výboru, aby som navrhla, aby sme o tomto návrhu zákona rokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za, 43 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 59 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Navrátilovej.

    Teraz prosím pána poslanca Blajska, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie uviedol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu, ktorým je

    návrh rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike.

    Nech sa páči, pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nepodal nikto žiadny pozmeňujúci návrh ani doplnok. Pán kolega Hrdlička stiahol ten pôvodný návrh, ktorý dával, takže predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike (tlač 825), že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike. Ďakujem, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, prosím, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca Blajsko. Gestorský výbor odporúča schváliť návrh uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 17 proti, 43 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Teraz prosím pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Brocku, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu, ktorým je

    správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

    Nech sa páči, pán poslanec a predseda výboru.

  • Pán predseda, môžete dať hlasovať o návrhu uznesenia gestorského výboru, že Národná rada Slovenskej republiky berie uvedenú správu na vedomie.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 73 za, 30 proti, 37 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Dvaja z nich navrhli uznesenie. Pán poslanec Šulaj žiada vládu o dve veci. Chcem sa ho spýtať, či si želá, aby sme hlasovali o nich jedným hlasovaním naraz alebo o každom bode osobitne.

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno. Pán poslanec Šulaj navrhol uznesenie, v ktorom Národná rada žiada vládu, aby takúto správu predložila opätovne s tým, že bude zrejmá koncepcia a konkrétne vecné a časové kroky, ktoré majú zabezpečiť zmierňovanie rozdielov sociálno-ekonomickej úrovne jednotlivých regiónov Slovenska.

  • Pán poslanec, hlasujeme teda oddelene o 2 návrhoch.

  • Prosím, hlasujme o 1. návrhu pána poslanca Šulaja v znení, tak ako uviedol pán predseda výboru.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 104 za, 2 proti, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme 1. návrh uznesenia.

  • Áno. Druhý návrh pána poslanca Šulaja je o tom, aby takúto správu...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Pataky.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka

  • Druhý návrh poslanca Šulaja je o tom, aby takúto správu predkladala Národnej rade vláda pravidelne raz za pol roka.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 80 za, 16 proti, 46 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, posledné hlasovanie, posledný návrh uznesenia k tomuto bodu je od kolegyne Angyalovej, teda navrhuje uznesenie, kde Národná rada žiada vládu o opätovné prehodnotenie Aktualizácie nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a o zaradenie rýchlostnej cesty R4 v úseku Košice – Milhosť do zoznamu priorít na roky 2003 – 2006.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 103 za, 10 proti, 29 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Ondrejku, ktorý v mene štyroch poslaneckých klubov navrhuje zaradiť do programu rokovania 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky nový bod programu, ktorým je návrh na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, a to teraz ihneď po odhlasovaní prerokovaných bodov programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 4 proti, 50 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného návrhu budeme teraz rokovať o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi tiež predložiť procedurálny návrh v mene poslaneckých klubov SMK, ANO, KDH a SDKÚ, a to k programu k 31. schôdze Národnej rady. Navrhujem, aby bod rokovania č. 106, ktorým je správa o situácii k Iraku, ktorý máme na stole pod tlačou 791, bol zaradený na rokovanie októbrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Svoj návrh mi dovoľte odôvodniť tým, že pán minister obrany doprevádza pána prezidenta a takisto i minister zahraničných vecí je s pánom prezidentom na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov a ten bod by o chvíľu mal prísť na rad a nemal by ho kto uviesť. Preto dávam môj návrh. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Páni poslanci, je všeobecný súhlas? Nie.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za, 40 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 875.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť k prerokúvanému bodu programu do rozpravy. Pán poslanec Fico. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán predseda poslaneckého klubu Smeru.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Cuper, aj vy chcete vystúpiť? Nie. Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu strany Smer zaujal stanovisko k predloženému návrhu.

    Po prvé sa mi zdá byť veľmi čudné, že sa nikto nepostavil z poslancov vládnej koalície a nepovedal dve pozitívne slová na pána Malchárka. Tak akým spôsobom chcete získať podporu tomuto kandidátovi, keď nikto, či už predseda Národnej rady, nejaký podpredseda Národnej rady alebo niektorý z predsedov politických strán, ktoré tvoria vládnu koalíciu, nemá odvahu sa sem postaviť a povedať, že toto je dobrý kandidát na post podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky? Ako máme teda podporovať kandidáta, u ktorého cítime, že nemá podporu ani u vlastných, teda u tých, ktorí takýto návrh podávajú? To je prvá vec, ktorú treba zdôrazniť v tejto súvislosti.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať, je, že opakovane, a dúfam, že to potvrdí aj predseda Národnej rady aj ďalší členovia poslaneckého grémia, som kládol otázku: Bude na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky podaný návrh na voľbu podpredsedu Národnej rady? Odpoveď vždy bola, že nebude takýto návrh podaný. Nikto sa nás nepýtal, ani v poslaneckom grémiu, ani pri inej príležitosti, ako sa postavíme k takémuto návrhu. Ako máme teda voliť a hlasovať, keď sa nás nikto nepýtal a takýto návrh bol jednoducho daný? Nepovažujem za správne, aby taká významná ústavná funkcia, ako je funkcia podpredsedu Národnej rady, to je tretia najvyššia ústavná funkcia v tomto štáte, bola volená tak, že celá opozícia je v podstate vyradená z akejkoľvek diskusie. Je to akási hra vládnych strán, ktoré si potrebujú dosadením uspokojiť nejaké vzájomné vzťahy vo vládnej koalícii. Myslím si, že taká dôležitá funkcia by mala byť obsadená na základe dohody medzi opozíciou a koalíciou, aby funkcionár, ktorý je zvolený, mal primeranú mieru podpory zo všetkých politických strán.

    Toto stanovisko, samozrejme, predurčuje aj hlasovanie politickej strany Smer a jej poslaneckého klubu k tejto otázke. Ďakujem pekne.

  • Odpoveď z pléna.

  • Vzdáva sa.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Páni poslanci, poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že na zvolenie podpredsedu Národnej rady je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

    Chcem upozorniť, že pri mene a priezvisku kandidáta všetci tí, ktorí chcete vyjadriť svoju vôľu, musíte označiť tú alternatívu, za ktorú hlasujete.

    Prosím teraz overovateľov, aby sa ujali svojich funkcií, hlasovali ako prví a poslancov Národnej rady o účasť na hlasovaní.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať, či všetci, ktorí chceli využiť svoje právo hlasovať za navrhnutého kandidáta, ho do tejto chvíle uplatnili.

    Ak áno, vyhlasujem tajné voľby za skončené.

    Prosím overovateľov, aby zrátali hlasy odovzdané za návrh a tie hlasy, ktoré odovzdali poslanci, ktorí sa chceli zdržať hlasovania a ktorí boli proti návrhu.

    Vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím teraz pána poslanca Kolesára, aby z poverenia overovateľov Národnú radu informoval o výsledku tajnej voľby podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Jirka Malchárka. Nech sa páči, pán poslanec Kolesár.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o zápisnici o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka za podpredsedu Národnej rady.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka za podpredsedu Národnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 92 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 92 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania, overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu poslanca Jirka Malchárka za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok, z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 hlasovacie lístky neplatné a 89 lístkov platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Jirka Malchárka hlasovalo za 63 poslancov, proti bolo 11 poslancov a hlasovania sa zdržalo15 poslancov.

    Podľa čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na zvolenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol Jirko Malchárek zvolený za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní nezvolila navrhnutého kandidáta Jirka Malchárka za podpredsedu Národnej rady.

    Ďakujem pánovi poslancovi Kolesárovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 762.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov, vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003.

    Návrh zákona vychádza z vládou schváleného materiálu Analýza vplyvov všeobecných profesijných a prierezových komôr na podnikateľské prostredie s návrhom ďalšieho postupu.

    Hlavným cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zrušiť povinné členstvo v komore, čo je v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003.

    V predloženom vládnom návrhu zákona sa podmienky členstva v komore ustanovujú tak, aby každý uchádzač mal právo na prijatia za člena komory za podmienok ustanovených zákonom.

    Zásadný nesúhlas s predloženým návrhom zákona vyjadrila Slovenská lesnícka komora, ktorá požadovala ponechanie doteraz platného zákona. Dňa 14. septembra sa uskutočnilo rokovanie ministerstva so Slovenskou lesníckou komorou k pripomienkam, ktoré komora uplatnila k predmetnému návrhu zákona. Pri rokovaní došlo k dohode, kde ministerstvo pôdohospodárstva akceptuje pripomienky komory k bodom 3 a 4 vládneho návrhu zákona, v ostatných bodoch rokovania došlo k dohode, čím rozpor so Slovenskou lesníckou komorou bol odstránený.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predložený návrh zákona reaguje na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003 tým, že sa ruší povinné členstvo v Slovenskej lesníckej komore, dovolím si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo Národnú radu informoval o spôsobe a výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1111 zo 6. júla 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov (tlač 762), na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie.

    Výbor pre pôdohospodárstvo rokoval dvakrát, na jeho prvom rokovaní bolo rokovanie prerušené a na jeho druhom rokovaní vyslovil s ním súhlas a odporučil ho Národnej rade schváliť.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho s pripomienkami.

    Spoločná správa obsahuje 5 pozmeňujúcich návrhov, kde gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch nasledovne, o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4 a 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť a o bode spoločnej správy 2 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne k prerokúvanému bodu programu. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.

    A prosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia skupiny poslancov predniesol

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam.

    Nech sa páči, pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem, pán predseda. Existujúci právny stav, ktorý rieši otázku reštitúcií v našej spoločnosti, je upravený najnovším zákonom č. 503/2002 Z. z., ktorý sa týka navrátenia vlastníctva k pozemkom fyzických osôb a, samozrejme, aj niektorých opatrení na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení niektorých predpisov. Preukazuje sa týmto spôsobom istá nerovnosť pred zákonom voči rovnakému uplatneniu navrátenia vlastníctva, voči cirkvám. Pokiaľ tento zákon č. 503/2002 Z. z. reflektuje zákon č. 229/1991 Zb., keď bolo umožnené navrátenie vlastníctva fyzickým osobám, domnievame sa ako skupina poslancov navrhovateľov tohto zákona, že rovnaký princíp by mal byť umožnený aj všetkým povinným oprávneným osobám, ktorými v tomto prípade, v tomto zákone sú cirkvi a náboženské spoločnosti pôsobiace na území Slovenskej republiky, a to o to viac, že zákon č. 229/1991 Zb., ktorý sa v roku 1991 týkal fyzických osôb, mal lehotu, za ktorú mohli požiadať o reštitúciu, 18 mesiacov a následne bola táto lehota predlžovaná. V prípade cirkví a náboženských spoločností to tak účinné nebolo. A v tom čase po revolúcii a prakticky po 40-ročnom útlaku tieto cirkvi nemali usporiadané dokumenty a listiny k tomuto vlastníctvu, nemali vybavenie personálne, aby tak v krátkej lehote 12 mesiacov oproti 18 mesiacom voči fyzickým osobám mohli účinne a úspešne požiadať podľa tohto zákona o navrátenie toho, čo im patrí.

    Počas prerokúvania tohto zákona vo výboroch došlo, a je to zahrnuté v spoločnej správe, k vylepšeniu legislatívnemu a technickému tohto zákona, ako aj prichádza ešte k nárokom alebo k uplatneniu požiadaviek cez pozmeňujúce návrhy niektorých menších cirkví, ako je Reformovaná kresťanská cirkev alebo evanjelická cirkev, čo ako predkladatelia, samozrejme, plne podporujeme, aj keď pôvodne niektoré tieto otázky ako nehnuteľnosti typu kostolov neboli predmetom tohto zákona, pretože sme vychádzali z podobného zákona pre fyzické osoby, opakujem, č. 503/2003 Z. z., ktorý sa týkal nehnuteľností len poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu. Myslím si, že nie je problémom, aby sme v prípade týchto menších cirkví na Slovensku urobili aj zadosťučinenie v tejto oblasti, ktorá je riešená týmito pozmeňujúcimi návrhmi, a preto ja ich ako predkladateľ tohto zákona plne podporujem. Ďakujem, pán predseda, to je všetko.

  • Pán predkladateľ, ďakujem.

    Prosím teraz pána poslanca Hajduka, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol pridelený, a o výsledku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam (tlač 729) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu skupiny poslancov.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Gestorský výbor o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúča hlasovať takto, vás chcem informovať, že na laviciach máte nové znenie spoločnej správy, ktoré bolo vyvolané len technickými nedostatkami pri prepise spoločnej správy: o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18 a 19 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode spoločnej správy 6 osobitne s návrhom gestorského výboru schváliť ho a o bodoch spoločnej správy 2, 5, 7, 10, 17 a 20 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite mieste pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Jaduš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som skôr, než prednesiem svoj pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu, poďakoval všetkým poslancom takmer zo všetkých klubov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa podieľali a pomohli pri tvorbe tohto pozmeňujúceho návrhu. Môj pozmeňujúci návrh bol iniciovaný tým, že v minulosti došlo k istým legislatívnym nedostatkom predchádzajúcich reštitučných noriem a na základe nich teda nebolo možné Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania previesť majetok, ktorý im preukázateľne patril a bol prevedený do majetku štátu, príp. obcí.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, k tlači 729.

    Navrhujem za § 1 vytvoriť nový § 2, ktorý znie: „Vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v prílohe prechádza na Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku.“ Ostatné paragrafy navrhujem prečíslovať.

    Zdôvodnenie. Vzhľadom na nedokonalosť predchádzajúceho reštitučného zákona nedošlo k navráteniu majetku cirkví patriaceho preukázateľne Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

    Nový § 3 ods. 2 znie: „Oprávnenou osobou je aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku a jej cirkevné organizačné jednotky8).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: „8) Čl. I bod 2 zákona č. 97/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.“

    Zdôvodnenie. Ide o nové vymedzenie oprávnenej osoby, nakoľko ide o nový návrh zákona.

    V novom § 4 navrhujem vytvoriť odsek 2, ktorý znie: „Povinnosť vydať vec sa vzťahuje aj na prípady, keď v rozhodnom období nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20. apríla 1960 č. 53/774/60.“

    Zdôvodnenie. Ide o nové vymedzenie povinnej osoby, nakoľko ide o nový návrh zákona.

    Dovoľte mi ešte, aby som predniesol prílohu k tomuto návrhu.

    Bod 1, Prešovské kolégium Východného dištriktu na Slovensku s pozemkom LV č. 8387 v Prešove, budova postavená na pozemku č. 3811, katastrálne územie Prešov, popisné číslo pridelené mestom 2726, pozemok parcela č. 3811 o výmere 6878 m2, druh pozemku zastavaná plocha, pôvodne v PK zápis č. 3607 Katastrálny úrad Prešov, odňaté podľa vlastného nariadenia č. 15/59 Zb. a vyhlášky č. 88/59 v prospech československého štátu v správe Vyššej pedagogickej školy v Prešove, vlastník Prešovská univerzita.

    Bod 2, nehnuteľnosti, pozemok a stavba Konzervatória, Tolstého 1, Bratislava LV č. 4498, katastrálne územie Bratislava, budova postavená na pozemku parcelné č. 3370/1, zastavaná plocha vo výmere 1558 m2, stavba a číslo súpisné 1852, rozhodnutím odboru školstva a kultúry Rady ÚNV v Bratislave č. 3716/58 zo dňa 28. 10. 1958, odňaté v prospech československého štátu v správe Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, pôvodná parcela č. 3370.

    Bod 3, pol nehnuteľnosti, to znamená pol pozemku a pol stavby, číslo súpisné 1405/I na Zámočníckej ulici 10, Bratislava, zapísanej na LV č. 1656, parcela č. 42, rozhodnutím Mestského národného výboru v Bratislave č. 774/61 zo dňa 25. 1. 1961, odňaté v prospech československého štátu.

    A posledný bod 4, nehnuteľnosti, budova a pozemok, na parcele č. 157 o výmere 429 m2, katastrálne územie Gelnica, zapísané na LV č. 1, pôvodne v PK č. 29, k. ú. Gelnica, vlastník mesto a užívateľ mesto Gelnica, odňaté podľa vládneho nariadenia č. 15/59 Zb. a vykonávacej vyhlášky č. 88/59.

    Prosím vás, aby sme mohli hlasovať o tomto návrhu ako o celku. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Jaduš bol jediný písomne prihlásený do rozpravy.

    Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlásia sa pán poslanec Fico, pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v krátkosti zaujal stanovisko k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam.

    Najmä chcem zdôrazniť, že prvý zákon o reštitúcii cirkevného majetku a o vrátení takéhoto majetku naspäť z roku 1993 bol mimoriadne štedrý. Ak ho porovnáme s podobným v iných krajinách, tak ťažko by sme našli štát v Európe, ktorý by takto veľkoryso v roku 1993 pristúpil k vráteniu odňatého cirkevného majetku a majetku náboženských spoločností.

    Vôbec vrátenie majetku, to znamená zásah do vlastníckych vzťahov, je veľmi citlivá vec a robí sa iba výnimočne a v ojedinelých prípadoch. Považujeme preto aj v poslaneckom klube strany Smer za nevídaný zásah do právnej istoty a stability vlastníckych vzťahov, ak sa opätovne otvára možnosť vrátenia vlastníctva k nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, pretože nie je predsa možné, aby u toho, kto bol v neistote po roku 1993 v období, ktoré stanovoval samotný zákon, takáto neistota nastávala opäť. Preto toto je hlavný dôvod, prečo nie je možné súhlasiť s koncepciou tohto zákona.

    Chcem však v súvislosti s návrhom skupiny poslancov predložiť uznesenie nasledujúceho znenia.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku predložila správu o rozsahu nehnuteľného a hnuteľného majetku v primeranej kvantifikácii, ktorý bol v zmysle príslušných právnych predpisov navrátený cirkvám či náboženským spoločnostiam.“

    Podobný návrh uznesenia sme predkladali už niekoľkokrát v parlamente a žiadali sme vládu, aby presne vyčíslila, aký majetok bol na základe zákona z roku 1993 cirkvám a náboženským spoločnostiam vrátený. Môžeme odhadovať, že ide o obrovský majetok. Nemáme však presnú kvantifikáciu, ide však o majetok aj v dobrej hodnote, aj v zlej kvalite, ale sú to tisícky hektárov poľnohospodárskej pôdy, lesnej pôdy, obrovské množstvo nehnuteľností. A nie vo všetkých nehnuteľnostiach sa cirkvi správali lojálne k tým nájomcom, ktorí tam v čase, keď dochádzalo k navráteniu majetku, sa nachádzali v správach.

    Domnievam sa, že je veľmi potrebné, aby sme sa bavili na túto tému aj preto, aby sa určilo definitívne, či je potrebné prispievať 700 mil. alebo 800 mil. korún ročne na činnosť cirkví, pretože ak sa ukáže, že cirkvi a náboženské spoločnosti disponujú dostatočne kvalitným majetkom, ktorý môže zabezpečovať výnosy, treba sa začať baviť na tému odluky štátu od cirkvi, prinajmenšom o odluke cirkvi od štátneho rozpočtu. Preto dávame tento návrh.

    Dávam rovnako procedurálny návrh, aby sa o tomto návrhu uznesenia hlasovalo ako o prvom, teda predtým, ako sa začne hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k zákonu.

  • Hlasy z pléna.

  • Prečo by sa to nedalo, pani poslankyňa, veď je tu preto vôľa Národnej rady. My môžeme určiť poradie, aké chceme, a schválenie alebo neschválenie tohto uznesenia bude určite aj potom určovať postup opozičných poslancov k samotnému návrhu zákona.

    Slovenská republika musí vedieť, aký majetok sa vrátil. Nikto to nechce povedať. Nikto nechce povedať, čo všetko dnes cirkvi a náboženské spoločnosti majú a čo dostali na základe zákona z roku 1993. Je to také tajomstvo? Prečo to nechceme povedať? Koľko to je? Nech nám to niekto povie. Ak nám niekto povie, o aký majetok ide, budeme veľmi spokojní. Chceme vedieť, koľko to je pôdy lesnej, poľnohospodárskej, koľko to je budov, koľko to je bývalých škôl, koľko to je nemocníc, koľko to je kultúrnych pamiatok a tak ďalej, aká je účtovná hodnota tohto majetku a ako sa s týmto majetkom momentálne nakladá, aký je pravdepodobný výnos tohto majetku a či treba naozaj prispievať zo štátneho rozpočtu takými sumami, akými prispievame na činnosť cirkví a náboženských spoločností. A ak ma dobre počúvate, páni poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia, hovorím o cirkvách a náboženských spoločnostiach, nehovorím o jednej konkrétnej cirkvi.

    Toto je návrh uznesenia, takže prosím, aby sme o ňom hlasovali v takom poradí, ako som povedal, s odôvodnením, ktoré som uviedol. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fica sa hlásia páni poslanci Šimko, Kahanec, Mikloško, Ondriaš. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivan Šimko.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že ten návrh je absurdný, pretože cirkev je vlastne súkromnoprávny subjekt a keby sme chceli nariadiť audit súkromnoprávnym subjektom, môžeme ho aj osobám nariadiť, tak by to bolo absurdné. To je jedna vec.

    Druhá vec je, ja si myslím, že žiadne tajnosti cirkev nerobí o tom, koľko sa jej vrátilo. Ale jednak sa jej to ani tak veľmi nikto nepýta, jednak sa vracali majetky nielen cirkvi ako takej, ale aj kláštorom, reholiam, takže to nie je len jeden subjekt. Ale som presvedčený, že ak by ste sa, pán poslanec, o to zaujímali, že oni vám to povedia. Takže skúste si urobiť taký poslanecký prieskum.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel len krátko zareagovať vlastne na to, čo tu odznelo. Chcel by som povedať, že keď sa tu hovorí o štedrosti, resp. o právnych istotách, takže potom, keď by sme chceli takéto veci tu mať ako podkladový materiál a informácie, tak by sme museli hovoriť, ako to bolo vlastne predtým s týmto majetkom, ako sa dobrý majetok dostal do zdevastovaného stavu, ako tieto inštitúcie, ktoré mali majetok, vlastne po jeho skonfiškovaní nemali žiadne istoty, nielen istoty k majetku, ale aj istoty k životu. A takisto keď by sme chceli povedať, koľko je to pôdy či budov alebo ďalších údajov o účtovných hodnotách, tak by sme museli zmapovať všetky veci, ktoré sa stali, ktoré zdevastovali majetok, terajší stav. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Fico to zakončil veľmi pateticky, že iste ste si všimli, že som hovoril o cirkvách, nie o cirkvi. Ja hovorím, že ste hovorili o cirkvách, ale ako obyčajne ste hovorili od veci a mimo akéhokoľvek pochopenia. Pán poslanec Fico, cirkvám bol navrátený ten majetok, ktorý im bol po roku 1948 zhabaný, tak ako fyzickým osobám bol vrátený majetok. A my tu len dávame zadosťučinenie spravodlivosti, ničomu inému. Ak bude diskusia o zmluve alebo financovaní cirkví, tam váš názor je legitímny a tam môžeme diskutovať. Ale veď vy hovoríte o niečom úplne inom. My len naprávame tie krivdy, ktoré sme úplne, samozrejme, napravili aj voči súkromným osobám, a teda aj voči právnickým osobám. Veď takisto dostali ľudia naspäť svoje polia. Tam vám to nevadí?

  • Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že sa musí vedieť, aký má cirkev majetok, pretože na Slovensku je len jedna organizácia, o ktorej nevieme, aký má majetok, a to je mafia. A ja si nemyslím, že cirkev je organizácia tohto typu. Ďakujem.

  • Pán poslanec, trošku ste mi vyrazili dych, priznám sa, tak ako pri viacerých vašich vystúpeniach.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pokúsim sa vecne odpovedať na pripomienky kolegov.

    Po prvé, pán poslanec Šimko, minimálne trikrát som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky predkladal návrh uznesenia, aby sme urobili inventarizáciu cirkevného majetku. Ani raz Národná rada takýto návrh neschválila. Bolo to minimálne trikrát a môžem to doložiť prostredníctvom konkrétnych hlasovaní a konkrétnych stanovísk jednotlivých poslaneckých klubov.

    Beriem ako fakt, že v minulosti došlo k obrovským krivdám na cirkevnom majetku, a beriem ako fakt, že v roku 1993 bol prijatý zákon, na základe ktorého sa tieto majetky vrátili. Ale dobre vieme, že cirkvi majú výsostné postavenie z pohľadu daní aj z pohľadu iných právnych vzťahov. A treba vedieť, čím tieto cirkvi disponujú. My nechceme nič iné, chceme len vedieť, akými majetkami disponujú jednotlivé cirkvi a náboženské spoločnosti. Toto je predmetom návrhu uznesenia, ktorý je absolútne legitímny.

    Keď hovoríte, že treba urobiť nejaký poslanecký prieskum alebo niečo podobné na zistenie toho alebo že aby mi to cirkvi povedali samy. Nie jedenkrát som sa pýtal na tento moment, vždy sme odkazovaní na príslušné ministerstvo, v danom prípade na ministerstvo kultúry. A aby ministerstvo kultúry vypracovalo takýto audit, samozrejme, potrebuje na to primeraný čas. Ale slovenská verejnosť by podľa mňa mala vedieť, akými majetkami, ja tvrdím, obrovskými disponujú cirkvi a náboženské spoločnosti. O nič iné nejde a prosím ešte raz, aby sme o tomto návrhu hlasovali ako o prvom. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vypočuli sme si návrh skupiny poslancov o tom, aby štát veľkodušne vylepšil materiálne, a tým teda i finančné zabezpečenie cirkví. Nežiada ale od cirkví nejaké kompenzácie, vykazovanie ani majetku, ani ziskov, ani správy o čerpaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu ani nekontroluje platenie daní a tak ďalej. Alebo sa mýlim? Nehovorím, myslím si, nič ani smiešne, ani nenormálne. Súkromné osoby, ktorým boli vrátené majetky, nedostávajú teraz príspevky zo štátneho rozpočtu na ďalšie vylepšenie situácie. Štát nežiada od cirkví ani protislužby, napr. elimináciu násilia, zakladanie kultúrnych ustanovizní, kde by okrem bohoslužieb trávila čas mládež ohrozená aroganciou štátu a systému, nežiada ani aktivizáciu starostlivosti o postihnutých, chudobných a tak ďalej. Pamätám si jednu múdrosť, párkrát som už čerpala z knihy kníh: „Ľahšie prejde ťava uchom ihly ako boháč do kráľovstva nebeského.“ Nechce sa mi veriť, že cirkev sa usiluje o honobenie mamony alebo bohatstva.

    V spoločnej správe, ktorú ste predložili, je niekoľko nedostatkov, celý ten návrh je nejednoznačný, pretože napr. na druhej strane v odseku 3 sa hovorí: „Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie.“ Ďalej pod tým je napísané: „Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet,“ a tak ďalej, „súhlasil s pripomienkami,“ tomu som sa začudovala, „že cirkvi skutočne nevykazujú čerpanie dotácií zo štátneho rozpočtu.“ Alebo sa mýlim? Ak áno, opravte ma. V Národnej rade Slovenskej republiky som takú správu ešte nepočula.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a šport neprijal platné uznesenie, možno i preto, že lesy, pozemky a budovy by využilo ministerstvo školstva alebo ministerstvo kultúry aj inak.

    Návrh nie je spracovaný tiež precízne. Na strane tretej v prvom textovom odseku v treťom riadku od konca sa hovorí, že teda budú sa vracať investičné lesné cesty a tak ďalej, ktoré boli pred rozhodujúcim obdobím vo vlastníctve cirkví. Pýtam sa, o aké obdobie rozhodujúce ide, čo má navrhovateľ alebo navrhovatelia na mysli, pretože o kúsok nižšie sa už nehovorí o rozhodujúcom období, ale o rozhodnom období. V tomto druhom odseku na strane tretej sa uvádzajú body teda, kde sa bude vlastnícke právo k nehnuteľným veciam vracať. Patria tam aj ostatné stavby slúžiace poľnohospodárskej výrobe, a to bez ohľadu na neskoršiu zmenu ich skutočného využitia. Tu by som chcela podotknúť, že, to, čo pred chvíľočkou ste tuná poznamenali, pán kolega, tie majetky skutočne boli cirkvi odobraté neprávom, ale z mnohých z nich sa stali múzeá, kultúrne domy, zariadenia, veľmi slušne udržiavané štátom. A i keď niektoré z nich boli dehonestované, čo je pravda, tak teraz predsa nemôžete žiadať, aby ich štát najprv opravil alebo aby ich opravil a vrátil ich celé. Ale nie všetky boli dané do takého stavu, o akom ste hovorili. Mnohé z nich sú oveľa hodnotnejšie, ako boli v roku 1945. Chcem sa spýtať, či sa budú vracať aj trebárs opatrovateľské služby, lebo videla som v televízii taký program, že musí sa vysťahovať dom opatrovateľskej služby pre starých ľudí, lebo sa vracia cirkvi, a tí starí ľudia nevedia, kam pôjdu.

    K tej precíznosti ešte na strane štvrtej spomeniem, hneď v prvom riadku sa hovorí, že právo na navrátenie nehnuteľných vecí môžu uplatniť oprávnené osoby. Asi tam chýbajú právnické osoby, pretože doteraz sa stále hovorilo o cirkvách a náboženských spoločnostiach v tom návrhu, nie o osobách. Ďalej, vymedzene je tu napísané „ktorých vlastnícke práva boli odňaté v období od 8. mája 1945 židovským náboženským obciam do 2. novembra 1938“. To už za demokratickej Prvej Česko-slovenskej republiky niekto bral majetky Židom? Vy to priznávate? To hádam ani nie je možné. Ďalej, ak chcete v ďalšom odseku vypustiť text „ktoré v rozhodujúcom období prešli do vlastníctva štátu...“, opäť je tuná textová, resp. pojmová nezhoda s tým, čo som hovorila predtým. Ďalej, na strane 4 v bode 6 § 1 sa hovorí o tom, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam prechádza na Reformovanú kresťanskú cirkev na Slovensku. Chcem upozorniť, že to nie je oficiálny názov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, o ktorej sa hovorí ďalej v texte.

  • Hlasy z pléna.

  • Pred chvíľkou sme sa o tom rozprávali, pán Muránsky, a súhlasili ste s tým, že to je nedostatok. To je úvod k tomu o Reformovanej kresťanskej cirkvi. A ďalej sa tam vysvetľuje, že ide o evanjelickú cirkev. Vidno, že to nie je správna rétorika.

    Ďalej, aj vo vystúpení pána navrhovateľa sa hovorilo, že tento zákon chce napraviť chyby, resp. akosi dať naspäť majetky tým menším, chudobnejším cirkvám. Myslím si ale, že tu nejde o nápravu chýb, že menšie alebo menej početné cirkvi majú dostať naspäť vrátené majetky. Tu ide o lesy, pôdu a tak ďalej pre cirkev najmocnejšiu. Alebo sa mýlim?

    Ďalej na strane šiestej sa uvádzajú body, resp. uvádza sa majetok, ktorý nie je možné vrátiť. Bola by som veľmi rada, keby tento § 4 bol vyvesený všade, aby sa naozaj dodržiaval, lebo nie je umenie prijať zákon, umenie je ho dodržiavať a kontrolovať jeho dodržiavanie.

    Záverom ale by som chcela povedať, že ako v tomto zákone, tak aj v každodennom živote a pri mnohých príležitostiach vyvstáva problém regulácie alebo urovnania vzťahov vzájomných medzi štátom a cirkvou. Myslíme si, že tento vzťah treba upraviť komplexne, aby bol porovnateľný s podobným vo väčšine vyspelých štátov Európy.

    A preto dovoľte mi vyjadriť mienku nášho klubu, že sa na hlasovaní za takto predložený návrh zákona nezúčastníme. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Bollovej sa hlásia siedmi poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, posledný je pán poslanec Přidal.

  • Pani poslankyňa, vy ste hovorili, že cirkev má suplovať štát najmä v boji proti kriminalite. Myslím si, že cirkev už supluje štát v oblasti sociálnej. A dnes aj sama na to upozorňujete veľmi často, je to oblasť, v ktorej má ozaj široké pole pôsobnosti. Vďaka reštrikciám vládnej koalície sa čoraz viac občanov dostáva do situácie, keď práve cirkevná charita a ľudia, ktorí sú v cirkvi, pomáhajú práve odkázaným a slabým. Cirkev nemá nástroje na to, aby mohla robiť proti kriminalite, maximálne môže pôsobiť v duchovnom smere, pokiaľ sú ľudia ochotní počúvať cirkevné autority.

    Majetok, ktorý bol zobratý cirkvi násilne, myslím si, patrí sa vrátiť, tak ako tu už bolo povedané. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia keď v predchádzajúcom príspevku bolo hovorené o aktivizácii, myslím si, že jasné príklady, ak by sme ich chceli vidieť v živote, ich úplne jasne vidíme, či to je už v oblasti slovenskej charity či už katolíckej alebo gréckokatolíckej, tieto inštitúcie vykonávajú svoju činnosti predovšetkým zo zbierok a z pomoci, ktorú získavajú z rôznych zdrojov mimo štátu. A štát na tieto veci prispieva v limitovanom množstve a v obmedzených prostriedkoch, ktoré sú na túto činnosť potrebné. Takisto to môžeme vidieť pri záujme prevádzkovať rôzne organizácie, ako sú hospice a podobne. Skôr tam majú tieto inštitúcie cirkevné a rôzne rehole a rády, ktoré chcú tieto veci prevádzkovať, problémy, aby to vôbec uviedli do prevádzky z hľadiska odporu či už okolia alebo ďalších skupín, ktoré nemajú záujem na týchto prevádzkach.

    Podobne problém pastoračných centier, ktoré takisto prevádzkujú iba z vlastných zdrojov, tie budovy a objekty stavajú z vlastných zdrojov a opäť či už zo svojich alebo zo zbierok. A tieto pastoračné centrá nie sú iba pre určitú skupinu ľudí, sú práve určené aj pre rôzne marginálne skupiny, ktoré sú a často stoja na okraji spoločnosti a potrebujú pomocnú ruku. Myslím si, že o tieto skupiny ľudí a o tých, ktorí naozaj potrebujú pomoc, sa starajú práve cirkvi. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, ďakujem. Premiéru mám po dvoch rokoch.

  • Dovoľte pani Bollová, aby som s vami nesúhlasil v mnohom, čo ste tu povedali. S reštitučným návrhom, ktorým sa majú vrátiť cirkvám majetky, súhlasím vrelo, treba im ich vrátiť. Nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že reštitúcie idú pred rok 1948, to som si pozrel osobne, nejdú. V jednom prípade idú, áno, je to prípad kalvínskej cirkvi maďarskej. Práve preto s tým nesúhlasím, tam naozaj ani tento majetok nepatril tejto cirkvi nikdy, ona ho iba spravovala. Išlo by o dar štátu alebo prevod bezodplatný štátu na kalvínsku cirkev. S tým by sa dalo súhlasiť.

    Pokiaľ ide o spravovanie majetku cirkvi, najmä katolíckej, som sa mohol a mal tú česť s tým oboznámiť najmä vďaka tomu, že tento parlament kedysi vydal Lexu na trestné stíhanie v kauze triptychu. Každému tu uniká, že svätá cirkev sa riadi v ekonomických veciach kanonickým právom. Teda ide o autonómnu správu majetku. A ja si myslím, že v tomto zmysle je aj Svätá cirkev vnútorne kontrolovaná, organizovaná. Má svoju ekonomickú radu už teraz aj pán biskup aj všetci ostatní biskupi. Bola stanovená tzv. rímska suma. A musí sa nakladať, samozrejme, s majetkom, tak ako kanonické právo káže. Nie je dôvod naozaj sa miešať do týchto vecí zo strany štátu.

    Pokiaľ ide o platy duchovných, myslím, to je kontrolovateľné cez ministerstvo kultúry, takže tam, prosím, to sa ľahko skontroluje.

    A pokiaľ ide o nakladanie teda s tými majetkami, tak každá cirkev...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predseda. Ja mám len krátku otázku, ak dovolíte, v súvislosti s tým, čo povedala pani poslankyňa Bollová. A, samozrejme, je to otázka v tejto chvíli nielen na ňu, ale aj na predkladateľa preto, lebo aj z tej diskusie, ktorá tu je, vyplývajú dve protirečivosti. Zaujímalo by ma, či ide ten zákon pred rok 1948 rok alebo nejde ten zákon pred rok 1948 a ak ide pred rok 1948, prečo ide pred rok 1948. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ja len k vystúpeniu a diskusii. Mám pocit, že odbočujeme. Myslím, že všetci si vážime charitatívnu činnosť cirkvi, všetci si vážime a rešpektujeme, že cirkevné autority majú v našej spoločnosti veľký význam pre veľký počet obyvateľov, len je to mimo merita nášho zákona. Problém je ten, že reštitúcie sú výsadným zásahom do existujúcich vlastníckych štruktúr. Ak sa do nich zasiahne, tak sa zasiahne spravidla v určenú časovú lehotu, v rámci ktorej sa uplatnia nároky, vyrieši sa daný stav, a potom sa ukončia iba preto, aby sme zabezpečili elementárnu právnu istotu pre vlastnícke vzťahy. Ak jednoznačne v reštitučných zákonoch bola postavená lehota s tým, že jednoducho nie je možné ďalej zneisťovať prostredie, a je tu nesmierne veľa v pravicovom prostredí zástancov vlastníckych vzťahov a stability vlastníckych vzťahov, ak budeme donekonečna otvárať reštitúcie, a nikde nie je záruka, že toto je posledná reštitúcia, jednoducho narušujeme stabilitu právneho poriadku a ideme proti ústavným chráneným vzťahom.

    Okrem toho, vážení páni, som plne za to, aby sme chránili aj všetkých vlastníkov, ktorým bol odobratý majetok. Len nezabúdajme pri hodnotení reštitúcií, že od roku 1948 do roku 1990 došlo k obrovskému množstvu nútených predajov majetku, kde mnohí z nás, všetci už žijúci a aktívni účastníci občianskeho a aj vlastníckeho života, ak to tak môžem povedať, museli predávať záhrady, pod priehradami, pod cestami, pod neviem čím za 40 halierov a tak ďalej, bolo obrovské množstvo vyvlastňovacích inštitútov. Prečo máme zrazu chrániť iba jeden typ vlastníckych vzťahov? Potom čo urobíme s týmito? A vieme, že ich chrániť nemôžeme, lebo zrušíme vlastnícky systém.

    Čiže je to veľmi komplikované. Preto ako právnici, ako ľudia, ktorí ctíme právny systém, musíme pri návrhoch tohto typu zvažovať aj tieto momenty. A bojím sa, že uspokojivo v tomto smere navrhovatelia nepovedali nič. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Pani poslankyňa z Komunistickej strany Slovenska, vy ste si vo svojom slove v rozprave položila sama seba takú filozofickú otázku: „Alebo sa mýlim?“ Neodpovedali ste si na ňu. A ja vám na ňu teda odpoviem, že veľmi, veľmi sa mýlite. Hovorí sa, že mýliť sa je ľudské. Ale mýliť sa cielene, úmyselne, účelovo už nie je ľudské.

  • Pani kolegyňa Bollová, ja len jednu vetu poviem. Spoločne s vami by som bol rád, keby sa majetky cirkvám a náboženským spoločnostiam nemuseli vrátiť. Stačilo len, aby strana, v ktorej ste vy hrdá nasledovníčka a pokračovateľka, neukradla, nezdevastovala a nezničila ho.

  • Páni poslanci, pani poslankyňa Bollová, chce odpovedať.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pani poslankyňa Mušková už medzitým odišla, ale chcem povedať, že s ňou súhlasím. Samozrejme, cirkev nemá čo suplovať štát, má mu ale pomáhať.

    Pán Kahanec, cirkev sa aktivizuje. Áno, to sme si všimli. Ak máte na mysli povinné vyučovanie náboženstva, tak ozaj ste boli aktívni. A chcem sa spýtať, prečo ste nezahlasovali za zníženú DPH na lieky, aby sa tá vaša charitatívna činnosť nemusela až tak veľmi rozvíjať.

    Pán poslanec Cuper, pozrite si text, prosím, o navrátení majetku Židom na strane 4, bod 4. Je tam presne rok 1938.

    Ďalej, cirkev dotuje štát. Akože nie je dôvod kontrolovať pohyb financií?

    Pán poslanec Jarjabek, ide reštitúcia pred rok 1948? Pozrite sa na to tiež, to je to isté, čo hovorím pánu Cuperovi, na strane 4.

    Pán poslanec Číž ma vlastne podporil. Súhlasím s ním, že tých reštitúcií by muselo byť oveľa viac, nielen ako vracanie majetkov cirkvám.

    Pán poslanec Janiš, pekne ste to zarecitovali, ale nič ste mi neodpovedali.

    Pán poslanec Přidal, na to nebudem reagovať.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ krátko sa chce vyjadriť.

  • Veľmi krátko. S tým, čo vystúpil pán poslanec Jaduš, súhlasím. A bol by som rád, keby sme boli schopní podporiť tento pozmeňujúci návrh.

    Čo sa týka vystúpení pána poslanca Fica a pani poslankyne Bollovej, chápem ich vystúpenie, hlboko s nimi nesúhlasím a nebudem sa k nim vyjadrovať. Vzhľadom na to, z akého politického pozadia pochádzajú, tak naozaj nečudujem sa ich vystúpeniu. Ale opakujem, hlboko s nimi nesúhlasím.

    Pánovi poslancovi Jarjabkovi chcem povedať to, čo chce počuť. Tento reštitučný zákon nijakým spôsobom neotvára a nebude otvárať Benešove dekréty, a to dokonca ani ak prejde tá časť spoločnej správy, ktorá sa týka Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pán spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, odporúčam, aby sme aj z dôvodu prítomnosti pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva na rokovaní Národnej rady, a máme ešte 7 minút do prerušenia rokovania, prerokovali bod programu, ktorého je pán podpredseda vlády a minister hospodárstva predkladateľom za vládu Slovenskej republiky, a to je

    správa o plnení opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1024 z 18. júna 2004, dotýkajúca sa problematiky privatizácie.

    Pán podpredseda vlády a minister hospodárstva, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci a predseda, za slovo. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 18. augusta 2004 prerokovala a vzala na vedomie správu o plnení opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady z 18. júna, dotýkajúcu sa problematiky privatizácie, ktorú som predložil na rokovanie vlády.

    V zmysle uznesenia Národnej rady č. 1024 má požadovaná správa reagovať na päť okruhov otázok dotýkajúcich sa privatizačného procesu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správa o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2003 neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na konkrétne porušenie právnych predpisov pri privatizácii. Taktiež musím konštatovať, že ministerstvo hospodárstva ako spracovateľ predkladanej správy dotýkajúcej sa privatizácie nedisponuje žiadnym dôkazovým materiálom o porušení práv alebo povinností v procese privatizácie a nemá vedomosť o prípadnom podnete relevantných orgánov v tomto smere. Z uvedených dôvodov nebolo možné vypracovať požadované vyhodnotenie zodpovednosti za chyby, omyly, porušenie právnych predpisov a ohrozenie hospodárskych záujmov v procese privatizácie, ako ani o prijatých opatreniach v tomto procese, zamedzujúcich opakovanie skutočností zistených SIS.

    Stav a podoba privatizácie podnikov s charakterom prirodzeného monopolu sú v predkladanej správe opísané podrobnejšie, podľa jednotlivých privatizovaných podnikov, resp. spoločností.

    Predkladaná správa obsahuje v zmysle uznesenia Národnej rady vyjadrenie k spôsobu zabezpečenia hospodárskych záujmov štátu v privatizovaných podnikoch s charakterom prirodzeného monopolu a k zabezpečeniu rešpektovania čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky novými majiteľmi podnikov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz prosím pána poslanca Janiša, ktorého poveril výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu, ktorý predniesol za vládu Slovenskej republiky pán podpredseda vlády a minister hospodárstva Pavol Rusko. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania správy o plnení opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady č. 1024 z 18. júna 2004, dotýkajúcej sa problematiky privatizácie (tlač 820). A máte ju všetci v písomnej forme.

    Predseda Národnej rady túto správu pridelil na prerokovanie v dvoch výboroch, vo výbore pre financie, rozpočet a menu a v našom výbore, výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. My sme aj gestorský výbor.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie a také isté odporúčanie prijal aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a také isté odporučenie prijal aj gestorský výbor, ktorý odporúča Národnej rade správu vziať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa hlási pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Číž, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Máme za sebou relatívne ťažké, zložité rokovanie o zdravotníckej reforme. Je faktom, že sme si už všeličo povedali a sme už aj istým spôsobom unavení a veľmi ťažko hľadáme energiu na to, aby sme o niektorých veciach ďalej hovorili.

    K tomu, čo predniesol pán minister, iba veľmi krátko. Tak arogantnú správu som zatiaľ ešte, čo som v parlamente, nevidel. Ak máte pred sebou uznesenie Národnej rady, v rámci ktorého sme stanovili päť bodov, tých päť bodov sme citovali a vybrali zo správy SIS. A žiadali sme vládu, aby k nim zaujala stanovisko.

    K tomu, čo nám pán minister povedal, že nemá žiadne relevantné dôkazy a nemá teda na čo reagovať. Ak teda SIS uvádza veľmi vážne dôvody, ani sa nebudem unúvať, aby som citoval, o čom hovorí SIS, tak minimálne z úcty k SIS by som očakával, pán minister, že teda by ste mohli zaujať aspoň formálne zaobalenejšie výrazy, a nie povedať, že teda vy nemáte na čo reagovať, lebo nie sú faktické dôkazy, No vždycky to tak je, ak niekto skonštatuje, že je dôvodné podozrenie, že nastala nejaká situácia, tak až vtedy potom začnú konať príslušné orgány, ktoré vo veci konať majú, v danom prípade je to teda polícia, príp. Generálna prokuratúra má svoj priestor. Takže očakávali sme tu postup aj od vlády, ktorá má nesmierne krásne oddelenie pre boj s korupciou pre to, aby dbalo na čistotu nášho politického života, aby zabezpečovalo konkurenciu a tak ďalej, no a to po tom všetkom bez toho, že by vláda sa unúvala aspoň formálne urobiť niektoré kroky a dať stanovisko k podozreniam, pretože rokovanie v parlamente na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní je aj o podozreniach s tým, že každá vláda normálna, pokiaľ ja viem a poznám teda aspoň sprostredkovane štandardy vládnutia, veľmi rada uvíta príležitosť na to, aby mohla v príslušnom parlamentnom prostredí teda vyvrátiť podozrenia a tak ďalej a neurobiť to, že nám sem ponúkne do správy citovanie článkov z rôznych organizačných pravidiel pre fungovanie príslušných privatizačných komisií.

    Ale napriek tomu, keďže sa usilujeme o dobré vzťahy aj v rámci koalície a opozície, a nebudem ďalej eskalovať toto moje stanovisko, dovolím si len pre všetkých tých, pre ktorých teda parlamentná demokracia činí ešte isté potešenie z toho, že teda sa pokúsime o čosi, aspoň o trošku také solídnejšie vzájomné vzťahy, dať takéto podľa môjho názoru nesmierne umiernené uznesenie. Dovoľte mi ho navrhnúť a prečítať.

    Teda uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady č. 1024 z 18. júna 2004, dotýkajúcej sa problematiky privatizácie (tlač 820): „Národná rada Slovenskej republiky A. konštatuje s poľutovaním, že správa o plnení opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady č. 1024 z 18. júna 2004, dotýkajúca sa problematiky privatizácie, nezodpovedá požiadavkám vysloveným Národnou radou Slovenskej republiky v uznesení Národnej rady č. 1024 z 18. júna 2004, B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby v lehote do 30 dní opätovne predložila správu, v ktorej bude konkrétne, adresne a v dostatočnej kvalite sa zaoberať požiadavkami Národnej rady, ktoré vyslovila vo svojom príslušnom uznesení pod bodmi 1 až 5.“ Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Číž bol jediný pán poslanec prihlásený do rozpravy k prerokúvanému bodu programu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády a minister hospodárstva, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, prerušujem aj rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, budeme pokračovať, tak ako sme sa dohodli, zajtra ráno o 9.00 hodine prerokúvaním bodov programu súvisiacich s fiškálnou decentralizáciou.

    Prajem vám príjemnú dobrú noc, dovidenia zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.