• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal na pokračovaní rokovania 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ospravedlňujem sa za neskorší začiatok, rokovalo poslanecké grémium. Budem vás informovať o výsledku politickej dohody z poslaneckého grémia, o ďalšom postupe prerokúvania jednotlivých bodov programu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o šiestich návrhoch zákonov, ktoré tvoria blok zákonov súvisiacich so zdravotnou reformou. Dohodli sme sa, že poradie prerokúvaných bodov bude nasledovné: ako prvý bod by sme prerokovali

    vládny návrh zákona o zdravotnom poistení, (tlač 640),

    pozrite si v programe, je pod tlačou 640. Druhý v poradí by sme prerokovali

    zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 651).

    Tretí zákon bude

    zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia (tlač 650).

    Štvrtý

    zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (tlač 638),

    máte ako tlač 638. Piaty v poradí

    zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách (tlač 639).

    A posledný zákon,

    vládny návrh zákona o záchrannej zdravotnej službe (tlač 637),

    tlač 637, s tým, že pán minister zdravotníctva uvedie všetky návrhy ako predkladateľ naraz a potom bude diskusia jednotlivo ku každému prerokúvanému zákonu. Po rozprave o návrhu zákona, tak ako som ich uviedol, bude hlasovanie individuálne o každom prerokovanom zákone s tým, že ak v rozprave budú podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, vytvoríme časový priestor na diskusiu predkladateľov s navrhovateľom, poprípade na rokovanie gestorského výboru a pokračovali by sme v rokovaní o ďalšom v poradí predloženom návrhu s tým, ale že budeme dodržiavať termíny hlasovania vždy každý deň o 11.00 a 17.00. Ďalšia zmena v poradí prerokúvaných bodov sa týka zákonov súvisiacich s fiškálnou decentralizáciou, kde došlo k politickej dohode, že ako prvý v poradí zo štyroch návrhov zákonov by sme prerokovali zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení zákonov, ktorý máte ako tlač 724, a potom by sme pokračovali v poradí tak, ako sú uvedené v programe schôdze.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o zdravotnej reforme a o 11.00 budeme hlasovať o celkom šiestich prerokovaných bodoch, ktoré sme prerušili pred prerušením 31. schôdze Národnej rady.

    Teraz poprosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky, zdravotníctva, pardon, zdravotníctva, uviedol a odôvodnil v poradí tak, ako som uviedol, jednotlivé návrhy zákonov súvisiacich so zdravotnou reformou. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predkladám ako prvý vládny návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Základnú funkciu...

  • Prepáčte, pán minister, páni poslanci, tí, ktorí sa chcete prihlásiť písomne do rozpravy, prezenčná listina je ešte na stolíku pred rokovacou sálou. Nech sa páči.

  • Áno. Základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie úhrady zdravotnej starostlivosti vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok pre poistencov zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite. Súčasný systém, ktorý je zakotvený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov uvedenú funkciu už neplní dlhšiu dobu. Každým dňom sa zvyšuje vnútorná aj vonkajšia zadlženosť zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení. Dôsledkom súčasného stavu v rezorte zdravotníctva je predovšetkým neexistencia takého legislatívneho prostredia, ktoré by umožnilo zdravotným poisťovniam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti správať sa zodpovedne. Legislatívne prostredie musí byť také, aby sa štát nepodieľal na sanácii dlhov tých, ktorí sa správajú nehospodárne a nezodpovedne. Predkladaný zákon definuje dva typy zdravotného poistenia - verejné a individuálne. Verejným zdravotným poistením je poistenie, na základe ktorého má každý občan Slovenskej republiky právo na zdravotnú starostlivosť v rozsahu určenom zákonom. Verejné zdravotné poistenie je súčasne solidárnym zdravotným poistením priebežného typu vzhľadom na to, že povinnosť platiť poistné má každý poistenec, ktorému túto povinnosť ukladá zákon. Individuálne zdravotné poistenie je fakultatívne, nad rámec povinného zdravotného poistenia v rozsahu stanovenom v zmluve. Individuálne zdravotné poistenie budú poisťovať poisťovne v rámci svojho predmetu činnosti na základe súhlasu Úradu pre finančný trh.

    Zmena v zákone nastáva aj v systéme prerozdelenia poistného na verejné zdravotné poistenie. Úprava má zabezpečiť väčšiu angažovanosť a zodpovednosť zdravotných poisťovní pri vymáhaní nedoplatkov poistného na verejné zdravotné poistenie. V návrhu zákona sa uvádza nový inštitút - ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorého účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov zo závislej činnosti dosiahnutých v príslušnom, nielen kalendárnom mesiaci, ale v celom kalendárnom roku.

    Návrh zákona napĺňa všetky kritériá solidarity a rovnosti financovania. Systém zdravotného poistenia je solidárny a univerzálny, zdravotné poistenie sa financuje z verejných zdrojov, systém každému poistencovi garantuje slobodný výber zdravotnej poisťovne, odvodové zaťaženie lineárne, od najvyššej hranice trojnásobku priemernej mzdy až po minimálnu hranicu, ktorú reprezentuje minimálna mzda.

    Za vulnerabilné, zraniteľné skupiny navrhujeme, aby štát platil 4 % z priemernej mesačnej mzdy, čo bude ďaleko presnejšie odzrkadľovať reálnu ekonomiku a možnosti ekonomiky financovať solidárny systém.

    Som presvedčený, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že tento návrh zákona podporíte.

    Ako druhý si dovolím uviesť návrh zákona Slovenskej republiky, vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotným poistením. Ako som už spomínal, platný zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v súčasnosti už nedokáže plniť potreby poistencov, ale ani potreby štátu na fungovanie zdravotného poistenia alebo takpovediac aby sa vyriešil základný rozpor medzi potrebou finančných zdrojov a medzi spotrebou finančných zdrojov. Zdravotné poisťovne sa z dôvodu mäkkých rozpočtových pravidiel spojených aj s nízkou mierou zodpovednosti, vysokou mierou regulácie zo strany štátu a absencie základných nástrojov, základných ekonomických nástrojov nesprávajú ako efektívny nástupca dostupných a kvalitných zdravotných služieb. Existujúci systém zdravotného poistenia už je nepružný, neefektívny a nereparovateľný. Dôkazom toho je, že fungovanie tohto systému sa nezlepšilo ani po niekoľkoročných zásahoch a následných oddlžovacích procedúrach v desiatkach miliárd korún. Naopak, ponukovo predimenzovaný systém, v ktorom neexistuje vytlačenie neefektívneho a nekvalitného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vytvára čoraz väčšie rozdiely medzi finančnými možnosťami, ktoré odhadujeme zhruba na 6,4 % z HDP, a skutočnými výdavkami, nadbytočnými, ktoré reprezentujú 7,2 % z HDP.

    Predkladaný návrh zákona je založený na úplne nových princípoch. V prvom rade zavádza tvrdé rozpočtové obmedzenia pre zdravotné poisťovne, prehľadné finančné vzťahy, vlastnícke vzťahy, zákonom predpísané účtovníctvo, systém vnútornej kontroly a systém externej, vonkajšej nezávislej kontroly auditov.

    Predkladaný návrh zákona vychádza z poznania, že pravidlá ekonomiky sú vo svojej univerzálnosti aplikovateľné za presne definovaných podmienok aj na zdravotné poistenie, čím sa podporuje síce princíp regulácie ako základného nástroja zdravotnej politiky, ale súčasne sa ponecháva vhodná miera súťaživosti medzi zdravotnými poisťovňami, ktoré majú súťažiť nie pri výbere zdravotného poistenia, ale majú súťažiť pri efektívnom nákupe zdravotných služieb.

    V predkladanom návrhu zákona poistenie sa zveruje spoločnostiam obchodného práva, ktoré na túto činnosť budú musieť dostať povolenie. Pre zdravotné poisťovne je predpísaná právna forma akciovej spoločnosti. Skutočnosť, že sa taká dôležitá činnosť, ako je zdravotné poistenie, zveruje práve spoločnostiam podľa obchodného práva, je odôvodnená potrebou vytvoriť právne prostredie a podmienky, ktoré zaručia, že zdravotné poistenie bude vykonávané odborne, účelne a efektívne.

    Predložený návrh zákona vytvára také prostredie pre činnosť zdravotných poisťovní, v ktorom zdravotné poistenie bude na základe kvality svojich poistných služieb súťažiť o poistencov a ekonomicky nútiť poskytovateľov k vyššej efektivite. Napriek tomu, že zdravotné poisťovne budú podľa obchodného práva, ich hospodárenie sa musí nutne prejaviť v hospodárení verejného okruhu používanej metodiky ESA 95, bude teda ich hospodárenie mať vplyv na hospodárenie verejných financií. Na zabezpečenie dohľadu a kontroly nad zdravotnými poisťovňami pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia na jednej strane, ale aj dohľadu a kontroly nad poskytovateľmi na strane druhej sa zriaďuje úrad, ktorý je právnickou osobou, kde štát odovzdáva úradu zákonom svoje kompetencie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad je právnickou osobou a jeho činnosť bude zameraná na nepretržitý dohľad nad dodržiavaním štandardov zdravotnej starostlivosti. Prechod na nový spôsob zdravotného poistenia bude vyžadovať určité prechodné obdobie, počas ktorého sa existujúce zdravotné poisťovne budú musieť pretransformovať na akciové spoločnosti. Predkladaný návrh zákona má dopad na štátny rozpočet vzhľadom na to, že bude nutné zabezpečiť úhradu doteraz vzniknutých pohľadávok zdravotníckych zariadení voči zdravotníckym poisťovniam.

    Ako tretí predkladám vládny návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Keď som hovoril, že zdravotné poistenie je produkt, ktorý bude financovať solidárne, verejné, univerzálne zdravotné poistenie, zdravotné poisťovne sú inštitúcie, ktoré budú zbierať tieto prostriedky a efektívne vynakladať, potom musíme ešte povedať, čo bude hradené z verejného zdravotného poistenia, a na to slúži zákon o rozsahu. V súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom si vláda kladie za cieľ vytvoriť stabilné podmienky pre činnosť v zdravotníctve a zastaviť rast dlhu, predkladáme návrh zákona o rozsahu, o úhradách služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia.

    Aby sme mohli udržať slovenské zdravotníctvo v prevádzke, musíme eliminovať niekoľko rizikových faktorov. Prvý, postupná zmena štruktúry chorobnosti smerom do vyššieho veku k nákladnejším chorobám, ktoré je spojené s demografickými faktormi starnutia populácie, ktoré je spojené s technologickým pokrokom, kladúcim vyšší nárok na náklady na lieky a vyšetrovaciu techniku a zdravotnícke pomôcky, zvýšenom očakávaní občanov, že keď bude potreba poskytnutia zdravotnej starostlivosti, táto sa im dostane v plnej miere a kvalitne a, samozrejme, všetko je závislé od dostupných zdrojov. Zvyšovanie veku populácie a nárast kritického rizika u tejto populácie musí riešiť každá spoločnosť spôsobom, ktorý umožní seniorom a starším ľuďom tú najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu. K tomu, aby sme to mohli dosiahnuť, musíme eliminovať tieto riziká, ktoré som vymenoval. Ak má byť systém udržateľný a môže plniť tieto priority, potom nemôže každý poberať bezplatnú zdravotnú starostlivosť v neobmedzenom rozsahu, pretože objem disponibilných zdrojov v každom systéme zdravotníctva, v každej krajine na svete je obmedzený. Určenie rozsahu, v rámci ktorého sa bude zdravotná starostlivosť financovať z verejných zdrojov, závisí od stanovenia priorít, ktoré spoločnosť očakáva od systému solidárneho zdravotného poistenia. Zákon obsahuje univerzálny mechanizmus, ktorý umožňuje rôzne nastavenia rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov podľa toho, aký typ zdravotnej politiky chce tá-ktorá vláda presadzovať. Stanovenie priorít prebieha podľa navrhovaného zákona na dvoch úrovniach. Prvá je úroveň priorít súčasťou zákona, kde je taxatívne vymenované vyše 6 000 chorôb, ktoré budú vždy plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Druhá, zoznam chorôb, u ktorých v budúcnosti bude možné uvažovať o istej miere spoluúčasti občana. Bude potrebné zostaviť katalóg výkonov vedúci k zisteniu choroby a katalóg výkonov vedúci k odstráneniu choroby a súčasne nastaviť systém kategorizácie týchto katalógov tak, aby bol dosiahnutý želaný stav, vyššie finančné riziko, vyššie zdravotné riziko musí byť plne kryté z verejného zdravotného poistenia každému občanovi Slovenskej republiky, každému poistencovi na území Slovenskej republiky. Najdôležitejšou vlastnosťou predkladaného zákona je v danej chvíli jeho politická neutralita. Nerobí si zákon ambície iné ako pripraviť univerzálny systém, ktorý bude slúžiť každej vláde na realizovanie jej zdravotnej politiky.

    Ako štvrtý zákon si dovoľujem predložiť zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou. Cieľom navrhovaného zákona je inovovať pôvodný zákon 277 o zdravotnej starostlivosti z roku ´94 a to jednoznačným spôsobom definovať pojem zdravotná starostlivosť a formy jej poskytovania, povinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti s dôrazom na úpravu informovaného súhlasu na spôsob vedenia zdravotnej dokumentácie, na ponímanie zdravotnej starostlivosti v technickom slova zmysle ako poslania a v etickom slova zmysle ako služba, v etickom slova zmysle ako poslania. Medzi kľúčové ustanovenia nielen z právneho, ale aj z etického hľadiska patria ustanovenia, ktoré upravujú poučenie a informovaný súhlas a to s osobitným dôrazom pri biomedicínskom výskume, sterilizáciách, transplantáciách a iných náročných bioetických výkonoch. Informovaný súhlas musí mať preukázateľnú formu, musí, poskytnutú zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu možno poskytnúť iba v prípade poskytovania neodkladnej starostlivosti alebo starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.

    V časti o sterilizáciách navrhovaným zákonom prestáva platiť vyhláška umožňujúca sterilizácie zo zdravotných indikácií. Sterilizácia rozhodne nie je neodkladnou starostlivosťou a možno ju vykonať iba s informovaným súhlasom klienta. Čím sa zabráni neželaným, neobjednaným a niekedy možno aj nie korektným sterilizáciám, ktoré sa na Slovensku robili.

    Zdravotná dokumentácia a prístup k nej je častým predmetom sporov. Zákon stanovuje, že vedenie zdravotnej dokumentácie je súčasťou zdravotnej starostlivosti a nemôže byť zdravotná dokumentácia predmetom predaja.

    Návrh zákona prvýkrát v histórii Slovenskej republiky definuje pojem neodkladná zdravotná starostlivosť, pretože to má vplyv na financovanie vzhľadom na to, že neodkladnú zdravotnú starostlivosť musí poskytnúť každý poskytovateľ na území Slovenskej republiky nezávisle od toho, či má, alebo nemá zmluvný vzťah.

    Osobitným prvkom v návrhu zákona je zavedenie pojmu služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Patrí sem v prevažnej miere ubytovanie, stravovanie v nemocnici, neakútna preprava a podobne. Služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou nie sú samotnou zdravotnou starostlivosťou, preto - tak ako to už platí teraz -, je možné ich zaťažiť v menšej a vo väčšej miere poplatkami.

    Ako piate si dovolím uviesť zákon, návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov a stavovských organizáciách. Ak dovolíte k tomuto zákonu, nebudem veľmi široko ho uvádzať vzhľadom na to, že je veľmi dobre preskúmaný aj vami, pani poslankyne a páni poslanci, pretože patrí z pohľadu poskytovateľov k najcitlivejším zákonom.

    Predkladáme v novej štruktúre a novej obsahovej podobe niektoré ustanovenia z doterajšej právnej úpravy, ale prinášame rozhodujúce zmeny pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý by mal zvýšiť samostatnosť a odôvodnil rozhodovania konkrétnych poskytovateľov. Najvýraznejšie zmeny oproti súčasnej právnej úprave sú obsiahnuté v ustanoveniach, ktoré upravujú právne postavenie poskytovateľa, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami, sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti transformáciu jednotlivých zdravotníckych zariadení a postavenie stavovských organizácií v zdravotníctve.

    V návrhu zákona ďalej upravujeme uznávanie dokladov o odbornej spôsobilosti, vydávanie licencií na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, licencií na výkon zdravotníckeho povolania a licencií zodpovedným pracovníkom. Povoľovanie prevádzky zdravotníckych zariadení, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ktoré bude ministerstvo vydávať, alebo tých, ktoré sú v pôsobnosti vydávania povoľovacích konaní na úrovni vyššieho územného celku.

    Významnú časť úpravy tvorí ustanovenie o transformácii štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti s rôznou účasťou štátu, čím sa zabezpečí proces odštátňovania zdravotníckych zariadení, ktorý sa začal v roku 1992. Novým spôsobom definujeme verejnú minimálnu sieť, verejnú sieť poskytovateľov a postavenie jednotlivých účastníkov v tejto sieti. Kým verejná sieť predstavuje poskytovateľov, s ktorými má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, t. j. neobmedzuje počet poskytovateľov, verejná minimálna sieť, najmenší možný počet poskytovateľov, ktorým ešte zabezpečí kvalitu a dostupnú zdravotnú starostlivosť každému poistencovi na území Slovenskej republiky.

    Tento zákon doznal aj najväčšie zmeny. V rámci môjho úvodného slova to už môžem dnes povedať, v rámci vám predloženej správy gestorského výboru, pretože bol podrobený aj najväčšiemu tlaku poskytovateľov s tým, že poskytovatelia, myslím, že v tých pozmeňujúcich návrhoch to je dobre vidieť, vzniká ešte jedna komora pre poskytovateľov typu klinickí psychológovia, logopédi, asistenti, fyzioterapeuti a ďalšie skupiny.

    Ako posledný si dovolím uviesť návrh zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladaný návrh zákona zabezpečuje v prvom rade poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú zabezpečuje rýchla zdravotnícka pomoc alebo záchranná služba. V situáciách, keď je ohrozené zdravie a život osoby a je úlohou záchrannej zdravotnej služby, ktorá je podľa zákona č. 129/2002 súčasťou integrovaného zdravotného systému, záchranného systému, jednou zo základných zložiek integrovaného záchranného systému, je preto nevyhnutné zabezpečiť efektívne pôsobenie záchrannej služby ako súčasť integrovaného záchranného systému, ale súčasne zabezpečiť dostupnosť tejto záchrannej služby v časových limitoch na európskej úrovni.

    Návrh zákona je úzko prepojené so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladaných ako súčasť balíka reformných zákonov.

    Predkladaný zákon v súlade so zákonom 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme upravuje organizáciu a povinnosti záchrannej služby tak, aby bola kompatibilná s ostatnými zložkami integrovaného systému a bola schopná plniť svoje úlohy, ktoré jej zo zákona vyplývajú. Záchranná zdravotná služba sa bude zabezpečovať prostredníctvom operačných stredísk zriadených ako rozpočtové organizácie ministerstva zdravotníctva a operačných stredísk poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí budú prevádzkovať ambulancie záchrannej zdravotnej služby na základe povolenia vydaného ministerstvom zdravotníctva. Záchrana ľudského života je jednou z priorít našej spoločnosti, vybudovanie kvalitného a rýchleho systému záchrannej služby je predpokladom záchrany života občanov a ich dôvery v zdravotný systém.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci. Uviedol som šesť takzvaných reformných zákonov v poradí, ako bolo dohodnuté na politickom grémiu, a požiadam vás vždy pri každom hlasovaní o podporu týchto zákonov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhov zákonov. Teraz poprosím pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona ako aj o stanovisko o odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým bodom zo spoločnej správy. Pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 974 z 26. mája 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 o poisťovníctve v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona o zdravotnom poistení. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť návrh zákona a odporučiť Národnej rade schváliť predložený vládny návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval vládny návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 o poisťovníctve. Výbor neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predmetný vládny návrh zákona 9. septembra 2004. Výbor neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetný vládny návrh zákona 26. augusta a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval predmetný vládny návrh zákona 25. augusta a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predmetný vládny návrh zákona 9. septembra 2004 a odporučil Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predmetný vládny návrh zákona 16. septembra 2004 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    V časti IV predloženého návrhu spoločnej správy máte, vážené kolegyne, kolegovia, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, celkom 63, ktoré vyplynuli z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor ďalej poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja páni poslanci, za poslanecký klub HZDS Karol Džupa, Smer - Pavol Paška a KSS - Karol Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pán predseda, tu mám prihlášky do rozpravy. Prerokúvame zákon o zdravotnom poistení. Vy ste prihlásený do rozpravy k zákonu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

  • Hlas v sále.

  • Nepomenili sme to my, ideme podľa poriadia, ako sme sa dohodli. Nech sa páči, pán poslanec Džupa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Vyjadrenie Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré budem prezentovať v tejto časti rokovania schôdze, sa týka všetkých šiestich reformných zákonov. Prinesú totiž zásadnú zmenu v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti Slovenskej republiky. Na úvod je preto potrebné zdôrazniť. Predložených šesť zákonov je celok. Jeden zákon s druhým sa prelína, navzájom súvisí, dotýka sa celého zdravotníctva, nie iba jednej jeho časti. Preto úvahy o tom podporiť napríklad jeden, či niektoré z nich sú nedomyslené. Predložené zákony je možné prijať všetky alebo ani jeden. Dovoľte predniesť zásadné východiská, ktoré sme zohľadňovali pri vypracovaní stanoviska našej strany k predmetným zákonom.

    Vychádzali sme predovšetkým z poznania, že transformácia slovenského zdravotníctva je potrebná najmenej preto, lebo sa zásadným spôsobom na Slovensku zmenil politický systém, ďalej preto, že Slovenská republika získala suverenitu samostatného štátu, čím musela a musí definovať a zabezpečiť štátnu samostatnosť sieťou zdravotníckych zariadení, výkonmi a službami celého zdravotníctva. Ďalej berieme do úvahy, že bol zavŕšený integračný proces a Slovenská republika sa stala súčasťou Európskej únie a Severoatlantického paktu. Celkom logicky a konkrétne táto skutočnosť musí byť premietnutá aj do zákonných noriem dotýkajúcich sa zdravotníctva. Ďalej berieme do úvahy, že rozsah a stav transformácie ostatných odvetví, najmä hospodárskeho a spoločenského života a ekonomiky štátu predbehol rezortný vývoj v zdravotníctve. Zdravotníctvo sa muselo a musí podriaďovať systému, ktorý nebol zmenený úplne a detailne a nebol prepojený na ostatné transformované odvetvia. Neustále teda zdravotníctvo je pozadu oproti iným rezortom toho istého štátu, tej istej ekonomiky. Novým prvkom najmä z hľadiska odborného, organizačného, ale hlavne prevádzkového, vyplynul z privatizácie činnosti a z procesu prenosu kompetencie a vlastníctva zdravotníckych zariadení na vyššie územné celky od mesta, obce. Len túto tézu by bolo možné veľmi obšírne a v rozsahu niekoľkých minút samostatne komentovať.

    Vážené dámy a páni, v období rokov 1992 - 1993 naša politická strana začala transformáciu slovenského zdravotníctva. Bola odmietnutá politikmi a odborným zázemím politických strán, ktoré ostali dodnes alebo sa štiepením a delením zmenili do podoby politických strán dnešnej vládnej moci za výdatnej podpory médií, polarizáciou a spolitizovaním odbornej verejnosti, zástupcov odborov a stavovských organizácií. Presvedčili verejnosť, odbornú aj občiansku, že zmenu zdravotníctva a systému zdravotnej starostlivosti je možné vykonať čiastkovými krokmi, drobnými úpravami existujúcich federálnych zákonov. Transformácia z dielne ministra Soboňu bola odmietnutá, následne sťaby reformovaná, vlastne deformovaná. Vstupom ďalších reformátorov, avšak pri nezmenenom zásadnom názore na spôsob transformácie slovenského zdravotníctva nasledovalo obdobie takpovediac látania, plátania. Rezort sa dostal do štádia a podoby, keď reálne hrozilo a stále hrozí jeho zrútenie. A zrazu tí, ktorí mobilizovali verejnosť proti zásadnej transformácii slovenského zdravotníctva v rokoch 1992 – 1993, prijali sťaby sebakritiku a objavili objavené. Prišli na to, že nestačí čiastková, sťaby kozmetická úprava, ale zásadná a radikálna zmena. Lenže ubehlo nenávratných 12 rokov. Reforma, ktorú sme v rokoch 1992 - 1993 pripravili, bola seriózne vyvážená, odborne, organizačne, zohľadňovala finančnú náročnosť, hlavne v položke príjmov a výdavkov. Vyváženým spôsobom tiež rozdelila povinnosti, zodpovednosť a výhodnosť reformy medzi štát, poskytovateľov, teda zdravotníckych pracovníkov všetkých stupňov a štát. Rovnako rešpektovala slobodnú voľbu lekára a zdravotníckeho zariadenia ako aj sociálny rozmer reformy, hlavne v dopadoch na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Zameškaných 12 rokov znamená, že tá dnešná reforma musí mať a aj bude mať tvrdšie dopady najmä na občana a tiež na výkonných zdravotníckych pracovníkov. A tento fakt nemôžeme a ani nechceme opomenúť, ani ho prehliadať, či dokonca o ňom nehovoriť, aby sme si nebodaj nevyslúžili nevôľu a kritiku provládneho intelektuálneho zázemia či dokonca politikov súčasnej vládnej moci. Naopak, nutné je razantne zdôrazniť: Súčasná vládna garnitúra je plne zodpovedná za stav zdravotníctva, do ktorého sa dostalo nekoncepčnými riešeniami najmä za posledných 6 rokov, rovnako je zodpovedná za tvrdosť reformných krokov, ktoré už dopadli a ešte budú dopadať predovšetkým na obyvateľov, no zároveň a najmä tiež aj na zdravotníckych pracovníkov. Do akej miery a po akú hranicu sa tieto dopady dajú zmierniť pozmeňujúcimi návrhmi, je otázne. Povedané obrazne, občania a zdravotníctvo vďaka „dobrým pozmeňujúcim návrhom“ nedostanete päťadvadsať na chrbát, ale iba tucet, ale bití tak či onak budete. Tešte sa, že menej, ako si zaslúžite. Preto je potrebné absolútne jasne povedať, reforma zdravotníctva z dielne tejto vlády bude oveľa tvrdšia, rádovo tvrdšia, ako bola reforma ministra Soboňu. A to je zásluha, vina a zodpovednosť tejto vlády, lebo ju priamo spôsobila.

    Ďalším okruhom, ktorý musíme brať do úvahy pri politickom rozhodovaní a pri hlasovaní o šestici zákonov, je skutočnosť, že boli odbornou aj laickou verejnosťou akceptované po prvom čítaní bez problémov a bez väčšej zamietavej odozvy! Opozícia síce v pléne argumentovala, diskusia trvala skoro týždeň, ale napokon neuspela! Reakcia, myslím tým okamžitá reakcia odbornej verejnosti nebola výrazná. Reakcia občianskej verejnosti bola síce ostrejšia, ale zaobišla sa bez masovejších prejavov v podobe záplavy protestných listov, petícií, či iných verejných akcií. Zväčša začala a skončila prejavmi hlasného rozhorčenia a tichého protestu v domácom prostredí, v úzkom okruhu známych a v duchu našej povahy - pošomreme, ponadávame, ale asi to tak musí byť a život ide ďalej. Počas prvého čítania síce politici opozície protestovali najmä proti filozofii zákonov a hlavne argumentovali dopadmi, ktoré šestica zákonov prinesie pre občana a zdravotníka, ale bez masovejšej odozvy, bez politického úspechu. Poslanci koalície vtedy nereagovali. Prehlasovať koalíciu opozíciou v pléne nebolo možné. V priebehu diskusie v rámci prvého čítania sme sa nestretli teda s väčšími a masovými oficiálnymi alebo aspoň polooficiálnymi výhradami zo strany odbornej verejnosti zdravotníckych pracovníkov, ale najmä zo strany odborných spoločností, odborov, komôr, združení a tak podobne. Tie prišli až oveľa neskôr v okamihu, keď sa mnohí našli a videli v týchto zákonoch, keď im došlo, aké osobné a skupinové nevýhody im prinesú v budúcnosti oproti terajšiemu stavu. Faktom však ostáva, záverečné hlasovanie a schválenie zákonov po prvom čítaní znamenalo, že minister Zajac prakticky obhájil svoju reformu. A na tom nič nezmení - a treba to brať ako fakt - ani prípadné odmietnutie zákonov v druhom a treťom čítaní, o čo sa, samozrejme, opozícia usilovať bude.

    V úvahách nad schvaľovacím procesom o šestici zdravotných zákonov nemožno aspoň bez komentára obísť ani obdobie medzi prvým a druhým čítaním rozloženým do dvoch mesiacov až 10 týždňov po schválení zákonov v prvom čítaní. Už tento samotný fakt, že samotná koalícia si vyžiadala vyše dvojmesačnú pauzu medzi prvým a druhým čítaním, svedčil, že to nie je len pre počet a rozsah predkladaných zákonov, ten sa vo svojej podobe nezmenil, nepribudla ani jedna nová stránka textu. Všetko, čo malo a mohlo byť preštudované pred prvým čítaním, tak muselo byť vykonané, najmä poslancami vládnej koalície. Svedčili o tom jednoznačne súčty hlasov pri hlasovaní pri prvom čítaní. Všetkých 6 zákonov prešlo hladko, každý najmenej 76 hlasmi. Začalo obdobie, ktoré nemôžem nazvať ináč, teda obdobie po prvom čítaní, ako obdobím vzájomného sa vydierania subjektov koalície navzájom. O dôvodoch teraz nie je potrebné diskutovať, ale odborníci na organizáciu zdravotníctva, praktickí, výkonní manažéri v zdravotníctve vedia, o čom hovorím. Subjekty vládnej koalície zrazu začali nachádzať v znení zákonov - a teraz budem citovať oficiálne vyjadrenia z dennej tlače – „Závažné i menej dôležité nedostatky“, ktoré sa zrazu stali predmetom, a opäť citácia, „nezmieriteľných výhrad zásadného charakteru“, s pokračovaním a opäť citácia, „že sú odstrániteľné pozmeňujúcimi návrhmi“, ale so zdôraznením a opäť citát, „že niektoré, v prípade, ak zapracované nebudú, sú pre ten alebo oný subjekt neprekonateľnou prekážkou, čo by znamenalo vážny dôvod pre nehlasovanie poslancov toho alebo oného klubu za niektorý zákon či dokonca viacerých zákonov. Rozumej teda odmietnutie reformy ako celku. Citoval som len vyjadrenia z bežne dostupnej dennej tlače.

    Aj pre laickú verejnosť bolo nad slnko jasnejšie, o čo týmto subjektom ide. Odborníci na teóriu a prax organizácie a riadenia zdravotníctva to začali vidieť v oveľa jasnejších kontúrach. Nezriedka za konkrétnym pozmeňujúcim návrhom videli nielen konkrétny profit, ale aj konkrétnu záujmovú skupinu, ktorá ho cez politický subjekt presadzovala. Trúfam si povedať, že v drvivej väčšine prípadov išlo a ide prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov o zapracovanie vlastných predstáv, ktoré by umožňovali budúci profit a zábezpeku výhodných riešení pre svoj politický subjekt a ekonomické zázemia týchto subjektov s dôrazom na praktické a veľmi konkrétne riešenia v období po nadobudnutí účinnosti zákonov. Niektoré politické subjekty zrazu a počas schvaľovacieho obdobia prišli dokonca s návrhmi vlastných verzií reformných zákonov. Prečo práve v tomto období? Veď prvú verziu zákonov vlády sme mali k dispozícii v novembri roku 2003 a pred týmto termínom boli všetky kluby, najmenej koalície, oboznámené s východiskami, s takpovediac základnou filozofiou tvorby spomínaných zákonov. Aby tento proces presadzovania separátnych riešení nebolo možné identifikovať, aby bol zamaskovaný, aby pozornosť verejnosti bola odklonená iným smerom, podsúvali sa jej „zaručene nezaručené správy“ o tom, ako a kto z opozície je podplatený, ako kolaboruje s koalíciou, aké tajné dohody existujú a tak ďalej. Zaujímavé, že vždy a najviac pred verejnosťou a médiami kričali hlavne tí, ktorí najviac presadzovali svoje záujmy alebo záujmy im blízkych lobistických skupín.

    Bez škrupiny sa vzájomné vydieranie subjektov vládnej koalície ukázalo počas rokovaní výborov. Aj správy, ak si ich pozorne prečítate, sú toho jasným svedectvom, hlavne čo sa týka hlasovania v niektorých výboroch. Najusilovnejší boli poslanci Strany maďarskej koalície a Kresťanskodemokratického hnutia. Priam ukážkovo ich koncentrovali aj nespočetné a zdĺhavé rokovania výboru pre zdravotníctvo. Opozičné subjekty alebo tie, ktoré sa prezentujú ako opozičné, v tejto súvislosti hodnotiť nebudem. Aj keď nezriedka sme sa stretli so situáciami, keď si najmä jednotlivci s obľubou prihrievali svoju politickú polievočku na úkor Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Často sa poslanci vládnej koalície alebo kluby pohybovali pri predkladaných pozmeňujúcich návrhoch na hranici, ktorú charakterizujeme termínom ad absurdum. V niektorých prípadoch až za ňou. Excelentným príkladom je situácia, keď výbor pre zdravotníctvo s pochopiteľnou a nadšenou podporou všetkých opozičných poslancov právoplatným hlasovaním prijal návrh svojho predsedu na zvýšenie vymeriavacieho základu za poistencov štátu z terajších štyroch na päť percent. Veď ktorý opozičný politik zdravotného výboru by sa netešil, keď môže vládu a štátny rozpočet v úvodzovkách obrať o päť až sedem miliárd korún navyše pre zdravotníctvo. Bude nanajvýš zaujímavé, ako si vládna koalícia s týmto uznesením poradí, lebo rokovací poriadok má svoje ustanovenia a uznesenie bolo v zmysle neho právoplatne prijaté. Na strane druhej s blížiacim sa termínom prerokovania zákonov v pléne začala silnieť aj všeobecná hystéria, licitovanie, dokonca stávky, či vláda bude, alebo nebude mať dosť hlasov, koľko a ktorých, na prijatie zákonov. Ktorý klub, ktorí poslanci sú kúpení, vydierateľní, ktorí budú hlasovať za, proti, ktorí znížia kvórum. Nezaručene zaručených správ je toľko, že nech hlasovanie o zdravotníckych zákonoch dopadne akokoľvek, určite sa naplní nejaká prognóza a kombinácia, lebo boli vyslovené asi všetky. Aj z týchto dôvodov naša politická strana dala jasné stanovisko: Prijatie, alebo neprijatie reformných zákonov je výlučne záležitosťou vládnej koalície. Nezavádzajte verejnosť hlasitým presviedčaním, že prípadné prijatie zákonov, odborné organizačné dôsledky z nich vyplývajúce nebudú schválené preto, že ich pripravila a odhlasovala vládna koalícia, ale preto, že niektorí, v úvodzovkách, „zlí opoziční poslanci“ zákony podporili, lebo zrazu, opäť v úvodzovkách, „dobrí poslanci koalície“ boli proti. Skúsenosť obdobia medzi prvým a druhým čítaním a najmä v čase rokovania vo výboroch preto odhalilo veľmi znepokojujúcu skutočnosť, zložitú morálnu krízu politického systému a najmä vo vládnej koalícii. Trochu z iného pohľadu sa tejto problematike budem venovať v ďalšej časti svojho príspevku.

    Pri úvahách o priechodnosti alebo nepriechodnosti vládnych zákonov si je potrebné rovnako a s plnou zodpovednosťou narátať reálnu silu opozície v súčasnej dobe. Pred a najmä občiansku verejnosť sa zvykne podsúvať, že vládna moc má v parlamente menšinu, lebo disponuje 68, 69, 70 hlasmi. Skutočnosťou však je, že tento počet, plus - mínus jeden hlas, je za súčasnej situácie schopná dať dokopy ako svoje maximum opozícia, nie koalícia. Hlavná príčina je v tom, že v Národnej rade Slovenskej republiky sa ako metóda práce zakorenilo uprednostňovanie významu takzvaného nezávislého poslanca pred záujmom jeho bývalého materského politického subjektu a dokonca pred záujmom svojho vlastného poslanca. Uvedené zovšeobecnenie v súčasnej Národnej rade Slovenskej republiky platí všeobecne a dotýka sa všetkých jej poslaneckých klubov, bez výnimky. Ak to v tejto situácii a chvíli poslúži ako metóda práce pre presadenie povedzme reformných zdravotníckych zákonov, môže niekto namietať, že účel svätí prostriedky. Uvedenú, všeobecne platnú tézu je však možné aplikovať aj ináč. Pre dosiahnutie priorít vlády a jej programového vyhlásenia, kde medzi štyri priority reforma zdravotníctva patrí, možno použiť každú metódu práce. Z takej či inej strany hodnotenia to v konečnom dôsledku vychádza na jedno. Disciplinovaný alebo hlúpy poslanec akéhokoľvek klubu Národnej rady Slovenskej republiky má nižšiu hodnotu ako takzvaný nezávislý poslanec, ktorý z takých alebo onakých dôvodov vystúpil z pôvodného klubu, za ktorý bol do parlamentu zvolený. Avšak pre lídrov strán, vedenia klubov to je a musí byť jasná výstraha a výzva zároveň. Ak sa razantným spôsobom uvedený trend posudzovania významu a práce takzvaných nezávislých poslancov zmení na bežnú metódu práce slovenského parlamentu a politickej scény, ohrozuje samotnú podstatu politického systému.

  • Ako to súvisí s prerokúvanou šesticou zákonov? Konkrétne a zreteľne. Ak má stať otázka schválenia, alebo neschválenia akéhokoľvek zákona v Národnej rade Slovenskej republiky na vôli, ochote, či inom dôvode nezávislého poslanca, potom tí, ktorí sú v kluboch, môžu mať pokušenie rady nezávislých rozšíriť. Postupne sa reálnou, ale nie príležitostnou politickou silou v Národnej rade môže stať nesúrodá skupina nezávislých poslancov, väčšou ako sila ktoréhokoľvek klubu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky pripravená rokovať a podporiť všetko a každého, byť zároveň pre a proti v súlade s koalíciou aj opozíciou. Čo je však horšie, následne a s odstupom nejakého času nielen zmeniť pomery v Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj vo vládnej moci. Do podriadenosti dostať zajtra tých, ktorí sa dnes usilujú o získavanie ich hlasov potrebných na preváženie misky váh na svoju stranu. Čiže ďalšie prilievanie na oheň separátnych tendencií do poslaneckých klubov, napríklad aj v súvislosti so schvaľovaním zákonov, zväčšovanie skupiny nezávislých poslancov je dnes reálnou hrozbou, že tento štát ešte v priebehu tohto volebného obdobia naozaj ovládnu skupinky či lobistické skupiny. Ďalší dôkaz ťažkej morálnej politickej krízy. Podľa mňa - a v tejto chvíli hovorím svoj osobný názor -, musia predsedovia politických strán zastúpení v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorí majú mandát daný voľbami 2002, uvedenú situáciu začať riešiť. Zvážiť, čo je z hľadiska dlhodobého horším zlom. Urobiť buď riadnu politickú dohodu s relevantnými politickými stranami, aj keď v danej chvíli to verejnosť nebude schopná alebo ochotná pochopiť, alebo ďalej uvoľňovať proces, ktorý môže samotných iniciátorov a všetkých ostatných pohltiť, prevalcovať. Rokovať aj v priereze opozícia - koalícia na úrovni predsedov strán a klubov, ktoré prešli parlamentnými voľbami a v záujme zabezpečiť predovšetkým stabilitu Slovenska pred inými a ostatnými krátkodobými prioritami. A práve diskusia a obdobie medzi prvým a druhým čítaním predmetných zákonov dáva množstvo závažných dôvodov urobiť prezentovaný záver.

    Vážené dámy a páni, na druhej strane mince prezentovanej úvahy je potrebné uviesť, že paragrafové znenie predložených zákonov, aj keď povedzme bez priameho úmyslu, prinajmenej umožňujú dvojaký výklad niektorých častí. Umožňujú ako prakticky reálny výstup reformy predpokladať, že po zavŕšení procesu transformácie slovenského zdravotníctva ten, kto bude kontrolovať toky poistného a verejných financií v zdravotníctve, už nebude odkázaný, ani potrebovať politikov, politické strany, väčšinu v parlamente a tak ďalej. Na dosiahnutie tohto cieľa preto použije akýkoľvek prostriedok. Ale Slovensko, to nie je iba zdravotníctvo a má dlhodobejšie perspektívu, tým zodpovednosť voči občanovi, nech sa to akokoľvek pateticky povedané zdá. Preto je nutné o týchto súvislostiach hovoriť, aj keď možno na prvý pohľad priamo nesúvisia s prerokovanými zákonmi, ale počas dvojmesačného obdobia medzi prvým a druhým čítaním sa odhalili a vo svojich záverečných výstupoch mocensko-politických a majetkovo-kontrolných sú prinajmenej celkom zreteľné.

    Dôležitou kapitolou pri rozhodovaní ako pristupovať o hlasovaní o reforme zdravotníckych zákonov a reforme ako o celku sú tiež odhady, čo bude, obrazne povedané, deň po. A to v prípade, že reforma prijatá bude, rovnako ako v prípade, že prijatá nebude. Najmä v rezorte samotnom a smerom k občanovi voličovi. Realizácia prijatých zákonov, ich dopady do režimov práce zdravotníckych zariadení všetkých typov vrátane zdravotných poisťovní, zdravotníckeho školstva a tak ďalej na jednej strane, oproti dopadom v rezorte v prípade, že zákony prijaté nebudú. Rozhodovanie v tejto oblasti nie je vôbec jednoduché. V tej či onej verzii však vznikne napokon chaos. Totiž realizácia a aplikácia prijatých zákonov do praxe je prinajmenej taký zložitý a stresujúci proces ako ich tvorba vrátane legislatívno-schvaľovacieho postupu. V konečnom dôsledku pre zdravotníctvo i občana má alternatíva realizácie reformy predsa len priaznivejšiu perspektívu ako možnosť, že ostanú v platnosti doterajšie zákony. V prípade, že zákony prijaté nebudú, nastúpi totiž tvrdá logika ekonomiky a jej diktát. Obe vetvičky predpokladaného vývoja - prijatie alebo neprijatie zdravotníckych zákonov - prinesú závažné negatíva. O pozitívach nech hovorí koalícia. Predovšetkým svojimi dopadmi. Dotýkajú sa predovšetkým občana, ale výrazným spôsobom aj zdravotníckych pracovníkov. Paradoxne a na prvý pohľad na konci celého procesu získa štát. Konštatovať tento samotný fakt však nie je dobré, lebo v skutočnosti a s odstupom času štát napokon stratí. Lebo to „lukratívne“, v úvodzovkách, zo zdravotníckej starostlivosti budú spravovať fyzické a právnické osoby, to menej lukratívne, najmä riešenie ľudí problémových, takzvaných neaktívnych poistencov bez poistky, bez práce, dôchodku, zdravotne a sociálne odkázaných a tak ďalej ostane na bedrách štátu. Ale podľa logiky to už bude musieť riešiť a vyriešiť nová vláda, nech sa snaží.

    Politické dôsledky reformných zákonov som naznačil v predchádzajúcej časti. V danom okamihu občana a možno ani zdravotníka nezaujímajú, aj keď sa ho neskôr budú bezpochyby bezprostredne dotýkať. Zameriam sa preto aspoň na niektoré odborné a organizačné dopady, lebo tie nastúpia okamžite po nadobudnutí účinnosti reformných zákonov. Na prvom mieste v podobe redukcie siete a predovšetkým siete lôžkových zdravotníckych zariadení všetkých typov, teda nemocníc. S najväčším tlakom najmä ekonomickým na mnohé malé a niektoré stredne veľké nemocnice, teda mestské a okresné nemocnice. Hrozí vysoká miera rizika ich zániku. Už z tohto faktu je zrejme, že pre obyvateľa sa zníži dostupnosť lekárskej starostlivosti, akú mal doteraz, na akú bol zvyknutý, najmä v regiónoch a na takzvanom vidieku. Zároveň zdravotnícki pracovníci týchto zariadení, teda aj lekári, nie iba sestry prídu o prácu. Len časť z nich si nájde uplatnenie v inom regióne, v zahraničí alebo rekvalifikáciou. Náklady na obyvateľa na zdravotnícku starostlivosť nebudú nižšie. Naopak, sme presvedčení, že budú rásť, na prvý pohľad a zo začiatku nebadaným, ale trvalým dlhodobým spôsobom. Nárast nákladov sa napokon zavŕši možnosťou zdravotného doplnkového poistenia nad rámec povinného poistenia, ktoré bude v konečnom dôsledku vlastne nutnosťou. Čo to prinesie? U toho, kto si bude môcť dovoliť doplnkové poistenie, aby dostal ten rozsah zdravotnej starostlivosti, aký má dnes, ďalšie a pravidelné finančné náklady navyše. Kto si doplnkové poistenie dovoliť nebude vedieť, bude mu vymedzená zdravotná starostlivosť prakticky na úrovni mierne prekračujúcej rozsah výkonov akútnej medicíny, teda život zachraňujúcich stavov. Povedané ináč, dnešný, súčasný stav, ktorý platí ešte pred prijatím reformných zákonov, bude ešte nejaký čas pretrvávať. Najmenej počas takzvaného prechodného, nábehového obdobia. Dotýkať sa bude predovšetkým najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, detí a ľudí v poproduktívnom veku, dôchodcov všetkých typov a ľudí zdravotne a sociálne odkázaných. Všetci vieme, že je pre mnohých, najmä z uvedených skupín obyvateľstva dnes finančne, ale aj medicínsky neúnosný. Ďalšie jeho pretrvávanie a následné stupňovanie bude pre mnohých znamenať katastrofu. Sľubované ďalšie nové a vyššie zdroje zakotvené v paragrafoch reformných zákonov prídu do systému aj z odvodov štátu, ale až s odstupom nejakého obdobia, takzvaného nábehového. Predpoklad, ktorý priznáva vláda, je, že toto obdobie bude trvať 2 - 3 roky. Čiže povedané ináč, v skutočnosti to bude raz toľko. Vyplýva z toho, že v prechodnom, nábehovom období bude hlavná ťarcha financovania zdravotníctva položená na skupine zamestnancov, zamestnávateľov a strednej vrstve obyvateľstva. Otázkou ostáva, dokedy táto časť populácie bude schopná a ochotná znášať zvyšovanie položky mal dať a dal oproti položke mal dostať a dostal svojho mesačného príjmu. Celý systém totiž automaticky očakáva rast priemernej mzdy, čo je optimistické. Ale bude mať zodpovedajúcu dynamiku rastu aj reálna mzda? Určite nie. Tieto a ďalšie argumenty, z časových dôvodov ich nemožno uviesť všetky, nieto podrobne vymenovať a rozvádzať, musia odborné a organizačné zložky pre prijatie politických záverov zvažovať, zaradiť ich veľmi citlivo do kolónky proti a pre. Znovu musím pripomenúť zmeškaných 12 rokov, deväťdesiate roky minulého storočia, keď na základe nereálnych sľubov o inej alternatíve bola odmietnutá, zosmiešnená a škandalizovaná naša reforma. Súčasnej vláde sa vtedajšie kroky z opozície vrátili ako bumerang. Aj pre zmeškané roky, počas ktorých sa život nezastavil, má dnes súčasná vláda pre slovenské zdravotníctvo a obyvateľstvo pripravené dve varianty, nie dobrú a zlú v prípade, že parlament schváli či odmietne reformné zdravotné zákony. Ako opozičný politik by som mal byť spokojný, lebo realizácia reformy či jej odmietnutie prinesú v každom prípade negatívne dopady, tým nepriaznivú odozvu voči tejto vláde, voči súčasnej vládnej koalícii, rovnako aj v zdravotníckej a občianskej verejnosti. Ako zdravotník viem, že dnes neurobiť žiadnu reformu slovenského zdravotníctva je oveľa horšie ako urobiť reformu, hoci zlú. Znova musím však pripomenúť zbytočne stratených 12 rokov, keď politici dnešnej koalície presvedčili odbornú, občiansku verejnosť a napokon aj sami seba, že majú model na reformu slovenského zdravotníctva. Klamali telom. Nemali nič. Preto sú a budú zodpovední aj za všetky dôsledky, ktoré reforma zdravotníctva spôsobila, spôsobí a neobstojí ani argumentácia, že inej cesty niet, neexistuje iná možnosť.

    Všeobecným úvahám našej analýzy k predkladaným zákonom je možné pridať aj ďalšie odborné a organizačné. Postupne ich prednesieme počas rozpravy. Nakoniec všetky spolu boli a sú východiskom stanoviska našej strany k šestici prerokovaných zákonov.

    Keďže politika má byť umenie o tom, ako stručne formulovať zložité veci, tak na záver dovoľte stanovisko Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko prezentovať. Rozumné pozmeňujúce návrhy, ktoré predovšetkým zmiernia dopady reformných zákonov na občana a zdravotníka, podporíme. Zákony ako celok nie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Džupu pani poslankyňa Tkáčová, Paška, Ondriaš. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Džupa, chcela by som povedať k vášmu vystúpeniu asi toľko, že za stav, aký je momentálne v zdravotníctve, sú zodpovedné viaceré vládne garnitúry, aj tie, ktoré vytvorila HZDS. Chcem vás upozorniť, že všetky vlády odvádzali za svojich poistencov len také sumy, aké si stanovili každý rok v zákone o štátnom rozpočte, a bolo to podstatne menej, ako odvádzalo ekonomicky činné obyvateľstvo. A tak vznikal dlhodobo dlh v systéme. Teraz sa mení filozofia. Vláda bude zaviazaná zákonom odvádzať pevnú sumu a tá bude určená priemernou mzdou a percentom z nej. A myslím si, že tak sa oveľa viac zvýrazní solidarita ekonomicky aktívnych občanov. Momentálne odvádzajú ekonomicky činné osoby, ktorých je asi 1,9 milióna, v priemere 1500 korún. Štát za svojich poistencov, ktorých je zhruba 3,3 milióna, okolo 580 korún a náklady na každého zdravého či chorého občana predstavujú v priemere 1000 korún. A tým sa denne generuje stále dlh. Dlh sanuje štát a to sú verejné prostriedky a to znamená všetci občania. Čo je väčšmi solidárne? Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Paška do rozpravy, aj pán poslanec Ondriaš, asi do rozpravy, áno? Pán poslanec Džupa, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďakujem pani poslankyni Tkáčovej, že sledovala pozorne môj diskusný príspevok. Prirodzene, že ja som nepoužil jednoznačnú formuláciu, pretože som ohraničil obdobie rokov 92 - 93, kedy sa rozbiehala reforma, a ďalších období. V každom prípade si stojím za tým, čo hovorím ohľadne zodpovednosti politikov, ktorí vtedy aj dnes sú na slovenskej politickej scéne, a ich priamu zodpovednosť, ktorú urobili na základe politického rozhodnutia, a toto politické rozhodnutie opierali o kvázi odbornú argumentáciu reformátorov. Alebo takí, ktorí sa cítili byť reformátormi, a potom, samozrejme, to dospelo do stavu, v ktorom sa zdravotníctvo Slovenskej republiky momentálne nachádza. Veľmi rád by som si s vami precvičil aj moju znalosť, čo sa týka nákladov na zdravotníctvo, odvodov štátu, ale v tejto chvíli to nepovažujem za podstatné. Podstatné považujem len to, že vaša argumentácia v nijakom spôsobe nespochybnila závery, ku ktorým sme dospeli na úrovni našich odborných štruktúr a na úrovni poslaneckého klubu a vedenia Ľudovej strany HZDS. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi za poslanecký klub strany Smer pán poslanec Paška. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hneď v úvode sa ospravedlním za mierne ironizujúci alegorizujúci a metaforický spôsob svojho vystúpenia, ktorý určite nemá byť prejavom nedôvery voči vám, ani nemá byť prejavom nedôvery v odbornosť a vo vecnosť, ale po hodinách diskusií a diskusií a polemík, ktoré sme viedli o tejto problematike, som veľmi dlho rozmýšľal, čo sa dá a či sa vôbec ešte dá niečo racionálne povedať, čo by tu nebolo odznelo, ale hlavne čo by vedelo tých, ktorí ešte nie sú presvedčení, aj presvedčiť. Priznám sa, že napriek pocitu istej politickej márnivosti, ktorej v tomto parlamente ako pragmaticky koncipovaný jedinec v poslednej dobe podlieham, pokúsim sa o záverečnú reflexiu, tak ako ju cítim, bez ohľadu na odozvu, ktorú pravdepodobne vyvolám.

    Začnem možno netradične - a nie je to prejav žiadnej nostalgie za starými časmi -, ale použijem metaforu, ktorá je absolútne výstižná. Kedysi za starých čias bežala v televízii zábavná relácia, mimochodom veľmi obľúbená, a tak nech mi jej tvorcovia odpustia, ktorá mala elektrizujúci záver uvádzaný sloganom: Ideme do finále. Zdalo sa mi to v celku trefné, lebo aj my dnes ideme po dvoch rokoch do finále. Tá relácia sa, dámy a páni, volala Možno príde aj kúzelník. Do slovenského zdravotníctva, žiaľ, žiadny kúzelník neprišiel, aj keď ilúzia, ktorú vytvára táto reforma, je možno dokonalejšia ako tie, ktoré vytvára David Copperfield. S Copperfieldom má spoločné možno len to, že na toto predstavenie, ktorého miera vkusu je diskutabilná, sa minulo a minie ešte viac peňazí, ale, samozrejme, pre istotu cudzích, od občanov, platiteľov poistného, ale i od Svetovej banky, ktorá nám požičia, aby si to nechala dobre zaplatiť. Kým spomenutý iluzionista nechá zmiznúť Manhattan alebo Boeing 747, aj to len na pár sekúnd, dámy a páni, zo slovenského zdravotníctva však navždy, ak bude táto reforma prijatá, zmizne nielen sociálna istota a roky budovaná solidarita, ale čo je ešte horšie, aj množstvo poskytovateľov a ich majetku. Ak nezmizne, tak sa určite ocitne v iných rukách. Čo na tom, že pôvodný scenár schválený v programovom vyhlásení vlády, ktorý Smer samozrejme nikdy nepodporil, režisér značne prekoncipoval, určite v nezištnom záujme a čo na tom, že dej a obsah nedáva vôbec nádej záverečných titulkov sprevádzaných zaslzenými očami spokojných divákov, pacientov, občanov, ale s určitosťou štartuje nekonečnú telenovelu plnú pokračovaní v podobe novelizácií, vyhlášok, usmernení, metodických pokynov, žiaľ, s dejom, ktorý vždy a ďalej uspokojí len úzke skupiny ľudí.

    Táto hra má však aj iný rozmer. V scenári občan pacient zostáva tým, čím je v každej pokazenej melodráme, žiaľ, štatistom.

    Dámy a páni, dovoľte niekoľko postrehov. Keď som v prvom čítaní hovoril o porušovaní podmienok legislatívneho procesu a žiadal som o vrátenie zákonov na dopracovanie, lebo neboli vzaté do úvahy názory odbornej a stavovskej verejnosti, ani som netušil, aký masívny bude dôkaz a potvrdenie toho v podobe viac ako 650 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa objavili v druhom čítaní. Chcete mi vážne tvrdiť, že ak by to bolo tak, ako sme boli presviedčaní zo strany navrhovateľa, že všetky pripomienky stavovských odborných organizácií a pacientských organizácií boli akceptované a zapracované, že by naozaj tento proces prebiehal štandardným spôsobom, že by takéto obrovské množstvo, aké osobne za dva roky pôsobenia v Národnej rade nepoznám, sa bolo objavilo? Čo je však najhoršie, dnes sa navrhovatelia tvária ako tie najväčšie konsenzuálne typy. Aká je pravda? Stačí sledovať spokojnosť pána ministra, ktorý sa nikdy netajil tým, že ak by mali byť prijaté zásadné pozmeňujúce návrhy, stiahne zákony. Máte ten pocit? Ja nie. Prijali sme desiatky, možno stovky návrhov, ale bez zásadného vplyvu v oblastiach, ktoré od začiatku vyvolávali množstvo otázok. Reforma narazila predsa od začiatku na širší odpor práve pre zásady a podstatu zmien a nie pre mechanizmy, ktoré dnes fungujú takisto v systéme zdravotníctva. Chcem tu na tomto mieste vyvrátiť to, čo dnes po skončení rokovaní výborov rezonuje a prezentuje sa prostredníctvom médií občanovi.

    S výnimkou zriadenia piatej komory a čiastočného preformulovania procesu transformácie zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti pán minister a navrhovatelia v ničom podstatnom svoje návrhy nekorigoval, a to len pre pamäť tých, ktorí budú obhajovať svoju podporu týmto zákonom aj takýmito argumentmi. Chcem, dámy a páni, povedať veľmi otvorene a odporučiť, aby si tieto argumenty všetci tí, ktorí podporia tieto zákony, pripravili najmä pre svojich voličov, pacientov. Tí sa totiž budú, ak bude naplnené uznesenie lekárskej komory a Únie špecialistov, stretávať s vašimi menami v každej ambulancii, u každého poskytovateľa na Slovensku. Pripravte si, dámy a páni, argumenty, aby ste týmto občanom, pacientom vysvetlili, ako ste to mysleli, keď ste hlasovali za. A nedá mi, aby som znovu nepoukázal na značne neštandardný priebeh druhého čítania vo výbore pre zdravotníctvo. Pán minister mal s celým štábom dobre platených ľudí dva týždne na to, aby sa vyjadril k tomu, čo akceptuje a čo nie. Opoziční poslanci mali dve minúty na to, aby zaujali stanovisko k vopred v koalícii dohodnutým pozmeňujúcim návrhom a veciam. Ostatné nevyhovujúce návrhy sa v záujme preukázania koaličnej sily cudne z rokovania stiahli. Preto, dámy a páni, spoločné správy, o ktorých budeme hlasovať, sú prejavom tej najhoršej politickej sterility, akú slovenský parlament zažil. Škoda, že podobne sterilné nie je aj masívne masírovanie verejnej mienky, všetko, samozrejme, v záujme dosiahnuť širšiu podporu aspoň vo verejnosti, keď už sa to nepodarilo v politickom a odbornom priestore.

    Ak som si mohol včera prečítať, že, citujem: „Aj Svetová banka pochopila, že Zajacom navrhované opatrenia si zaslúžia súhlas a odmenu, keď majú v úmysle vliať do zdravotníctva viac súkromných zdrojov a ušetriť tlak na verejné financie.“ Veľmi rád si od autora tohto článku nechám vysvetliť, odkiaľ tie zdroje prídu. Pretože zákon hovorí o opaku. Zdrojmi sprivatizovaných zdravotných poisťovní budú peniaze ľudí, ktorí sa budú povinne skladať cez zákonnú povinnosť v podobe odvodov na aktivity nových majiteľov a majitelia rozdaných akcií nemocníc budú z nich peniaze skôr ťahať ako do nich nalievať. Možno mal autor na mysli peniaze pacientov, ktorým ich reforma vytiahne z vrecák v podobe rastu spoluúčasti.

    A ešte raz poznámka k Svetovej banke. Už ma to nebaví, počúvať alebo sledovať vytváranie glorioly a veľkého morálneho rozmeru, ktorý sa podsúva v záujme presviedčania o správnosti. Dámy a páni, každá banka na svete predáva svoj tovar. Pre túto banku sú to peniaze a robí to všetko preto, aby ho predala čo najlepšie a aby zarobila. Svetová banka nám nedáva peniaze, Svetová banka si za veľmi dobrých podmienok s úrokmi a so stopercentnými garanciami štátu nechá zaplatiť. A ja som, dámy a páni,

  • nevidel na svete obchodníka, ktorý by zatratil takého skvelého obchodného partnera, ako v danom prípade je Slovenská republika cez rezort zdravotníctva. Svetová banka nie je žiadnou výnimkou. Tým nechcem povedať, že máme niečo proti Svetovej banke, len som trošku chcel vymedziť priestor, do ktorej sa to podsúva práve cez mediálne interpretácie. A ešte som sa, samozrejme, dočítal ďalšiu zaujímavú vec, že „reforma zachováva solidárnu tvár zdravotnej starostlivosti, rozdielom oproti súčasnosti je, že pacientom ponúka viac možností a šancí ako sa naučiť dbať o svoje zdravie“. Autor mal zrejme na mysli šancu vysvetliť - a teraz sa ospravedlňujem za tú ľahkú iróniu, ktorá naozaj, nechcem, aby zabila vecnosť a obsah toho, čo poviem -, mal zrejme na mysli šancu vysvetliť revíznemu lekárovi, že si čistil zuby a chodil na prehliadky, aby mu poisťovňa veľkodušne zaplatila opravu zubného kazu, alebo šancu vysvetliť občasnému konzumentovi alkoholu, že si infekčný zápal pečene neprivodil prípitkom na promóciách svojho vnuka.

    Ešte raz k Svetovej banke, 120 miliónov korún na presviedčanie. Koho? Tých presvedčených? 90 % populácie, a treba povedať, že 100 % politickej reprezentácie na začiatku tohto volebného obdobia sa zhodlo na tom, že reforma zdravotníctva je nevyhnutnosť a že so slovenským systémom treba niečo robiť. Paradoxne, po použití obrovského balíka peňazí však prichádza prieskum a dovoľte z neho zacitovať, kde postoje ľudí sú úplne iné. Niekoľko otázok a čísel z prieskumu. Otázka: Súhlasíte, alebo nesúhlasíte s reformou zdravotníctva, ako ju navrhuje pán minister Zajac? 69,6 % - nesúhlasím. Otázka: Súhlasíte, alebo nesúhlasíte so zvyšovaním platieb za zdravotné poistenie, ako sa to navrhuje v zákone o zdravotnom poistení? 82,5 % - nesúhlasím. Otázka: Súhlasíte, alebo nesúhlasíte, aby sa dnešné verejnoprávne zdravotné poisťovne zmenili na súkromné akciové spoločnosti? 74,8 % - nesúhlasím. Dámy a páni, nech už sa minie miliónov, koľko chcete, nikto nezmení nič na dôležitom fakte, že ak bude táto reforma prijatá, bude to bez širšej podpory politických reprezentácií, ale najmä bez podpory odbornej a pacientskej verejnosti.

    Je tu ešte jeden moment, ktorý v priebehu debát o reforme rezonuje, a nazvem to sľuby. Sľuby. Nedá mi, aby sme sa nevrátili trošku na začiatok. V roku 2002 po nástupe do funkcie navrhovateľ sa postavil pred túto Národnú radu a povedal: Systém má dostatok peňazí, len ich používa krajne neefektívne, preto prijmeme v tomto roku, v tejto Národnej rade, rozumej rok 2002, prvé čiastkové opatrenia na zastavenie rastu deficitu. V roku 2003 potom začneme prijímať prvé systémové opatrenia v tejto Národnej rade, a to také, aby od roku 2004 systém fungoval vo vyrovnanom hospodárení. Čas bežal, prijímali sa naozaj - z nášho pohľadu - drobné legislatívne úpravy a korekcie, ale čo sa ukázalo, opatrenia prijaté v roku 2003 nezabrali, a tak sa zrazu vo filozofii navrhovateľov začal objavovať trošku iný prístup a pripustilo sa, že systém nemá dostatok peňazí, no ale, žiaľ, nemá na to ani štát. A preto treba zaťažiť občana a to bol prvý krok odôvodnenia dnešnej konštrukcie znižovania rozsahu zdravotnej starostlivosti, aj keď treba povedať, že možno aj neschopnosťou pripraviť samotný rozsah v podobe súčastí zákona bude znamenať, že zrejme minimálne rok alebo možno rok a pol, možno dva ešte bude trvať, kým samotný proces ďalšieho zaťažovania cez navyšovanie spoluúčasti začne fungovať.

    Rok 2004 ukázal, že je potrebná ďalšia korekcia v názoroch, a kým ešte pri rozprave o stave pripravenosti zdravotníctva v prvej polovici tohto roku pán minister reagoval na môj argument, že systém na základe dlhodobých analýz, vykazuje potrebu 7 - 8 miliárd Sk naviac, slovami: Odkiaľ sme to nabrali, čo to je za údaj. Neubehlo však, dámy a páni, veľa času a aj navrhovateľ priznal, že systém nemá dostatok zdrojov a začal hovoriť o potrebe zdrojov. Naďalej v konštrukcii, ktorá tvrdila, že oddlžený systém po zavedení reformných zákonov bude v roku 2005 fungovať vyrovnane. To je ten večný spor, dávam to len do pozornosti, o miliardách, ktoré prostredníctvom Veriteľa tečú na oddlžovanie poskytovateľov, mimochodom úplne správne, len dva momenty, na ktoré chcem upozorniť, samotný fakt, že nie je možné spustiť reformu bez toho, aby bol systém oddlžený, naráža na to, že nie celý segment bol oddlžený a, samozrejme, segment tak ako to bolo konštruované a očakávané, naďalej produkuje niekoľkomiliardový deficit. A teraz vôbec nie je podstatné, či budeme preberať a osvojíme si veľmi optimistické čísla, ktoré vykazuje rezort, ktorý hovorí o zadlžení za prvý polrok roku 2004 len okolo 1,6 mld. korún, alebo budeme načúvať informáciám a číslam z praxe a z terénu, ktoré hovoria o trošku iných číslach. Vôbec to nie je podstatné. Kto, ako a kedy uhradí tento dlh a aký má zmysel sa do toho púšťať, ak základnou podmienkou bolo oddlženie a prechod na vyrovnané hospodárenie.

    Dámy a páni, sme pred schvaľovaním zákonov a nikoho už neprekvapí, že súčasný postoj je, ako som už spomínal, že to bude trvať ďalšie dva roky, ak vôbec bude systém fungovať vyrovnane. Znovu dovoľte otázku: Načo to ideme robiť a zároveň aj konštatovanie, ale nemusíte s ním súhlasiť, že podľa mňa je fatálnym omylom vyrovnané hospodárenie akéhokoľvek systému zdravotníctva. A to vôbec nie z organizačných a legislatívnych dôvodov, ale z dôvodov objektívneho predbiehania medicínsko-technologickej úrovne pokroku zdravotníctva pred administratívno-legislatívnym mechanizmom definovania zdrojov, ale aj nemožnosťou absolútnej objektivizácie výkonov cez prizmu limitov, ak, samozrejme, je politicky zdravie a dostupnosť prioritou a nie naopak, ako je to základným obsahom tejto reformy. Toto je jeden z primárnych dôvodov, prečo sa nikde v Európe štáty nezbavujú takým naivným spôsobom kontroly nad aktívami systému. Trhovo-matematický a štatistický model je v solidárnej civilizovanej Európe neprijateľný a nerealizovateľný.

    Dovoľte zastaviť sa ešte alebo ísť opäť na začiatok a povedať si niečo o základnom vzorci, od ktorého sa odvinula celá reforma. Určite to poznáte z niekoľkých publikácií kníh vydaných pánom ministrom pred reformou, v priebehu reformy a nakoniec aj ktorý sa objavuje v nesmierne optimistickej ladenej brožúre Ozdravené zdravotníctvo v službách občanov. Z čoho to celé vzniklo. Navrhovatelia povedali: systém nefunguje, zjednodušene, pretože môže fungovať len vtedy, ak ponuka sa rovná finančným zdrojom a tie sa rovnajú dopytu. Dovoľte odcitovať, navrhovatelia tvrdia: „Zdedená štruktúra zdravotného systému socialistického typu založeného na rozsiahlej siete nemocníc s dôrazom na fyzickú dostupnosť je v Slovenskej republike naďalej finančne neudržateľná. Zvýšenie nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti je spôsobené starnutím populácie, rozšírením neprenosných chorôb a tak ďalej a tak ďalej a rastúcimi očakávaniami obyvateľov. A ďalej hovoria: Máme v Liečebnom poriadku prebytok dopytu pri prebytku ponuky, preto obidva faktory zdravotníckeho trhu vo finančnom vyjadrení prevyšujú reálne disponibilné zdroje a vytvárajú tlak. Tak ako som povedal, celá konštrukcia reformy viedla potom od vzorca ponuka je vyššia ako finančné zdroje, aj dopyt je väčší ako finančné zdroje, kde ponukou sa myslí, ako bolo povedané, rozsiahla sieť poskytovateľov, o ktorej rozsiahlosti môžeme diskutovať, minimálne môžeme hovoriť o jej proporcionalite a v geopriestorovom prerozdelení, a otázka dopytu, to je to, čo sa zjednodušene pomenúvalo, to sú tí zlí ľudia, pacienti, ktorí zbytočne chodia k lekárovi a stále od tých lekárov niečo chcú, aby ich liečili, aby im písali lieky a recepty, takže aj tých treba umravniť a dať im, najlepšie by bolo, nejaký koeficient a povedať im, koľkokrát kde a akým spôsobom môžu navštíviť lekára. Čo je však najdôležitejšie, že nikto nepochybuje o absolútnej podstate, a tým sú zdroje. Už to tu padlo, nakoniec aj kolegyňa pri svojej faktickej poznámke naznačila, že za celé desaťročie bol systém deformovaný práve úbytkom zdrojom, ktoré štát neplatil za svojich poistencov, nech už to malo akýkoľvek politický dôvod a rozmer, je to fakt, na ktorom nič nezmeníme a neoddiskutujeme. Aj v konštrukcii, ktorú navrhuje minister v rozpočte pre rok 2005, často sa to používa ako význačný argument finančného progresu, kde sa hovorí o navýšení zdrojov o zhruba 7 alebo 7,5 %, treba sa pozrieť, aká je štruktúra. Štát napriek tomu - a s tým treba súhlasiť -, že navrhovatelia v zákone zvolili oveľa realistickejší a politicky menej ovplyvniteľný prístup, to je tá zmena platby štátu vypočítaná z priemeru štatistickej priemernej mesačnej mzdy, na druhej strane treba povedať, že opäť sa štát zbavuje svojej zodpovednosti a prenáša celé bremeno rastu zdrojov do systému na ekonomicky aktívnych obyvateľov. Keď sa pozriete do tabuľky, až 4 miliardy Sk sa očakáva zo zvýšených príjmov z povinného zdravotného poistenia u ekonomicky aktívnych osôb. Som presvedčený, že návrh reformy, tak ako je koncipovaný v zákonoch, nijakým zásadným spôsobom nevyrieši, ani na úrovni ponuky, ani na úrovni finančných zdrojov, to už sme si povedali, ale ani na úrovni dopytu, situáciu a nepovedie k rovnováhe.

    Ešte k tej ponuke. Samozrejme, trhový mechanizmus a vlastnícke vzťahy a prechod pod jurisdikciu obchodného práva veľmi jasne umožňuje mechanizmy, ako sa na strane ponuky môže situácia meniť. Isteže, hovoríme o rôznych spôsoboch vyrovnania, konkurzov, exekúcii, spôsobov prevzatia majetkovej podstaty, zmeny vlastníckych vzťahov, ale nakoniec aj to, čo sa bežne na trhu deje v akýchkoľvek oblastiach, a to je vytlačenie z trhu a tým vlastne zníženie na strane ponuky. Tomu ešte ako-tak rozumiem a rozumiem aj týmto mechanizmom. No nerozumiem snahe, a to zásadné odmietnutie z pohľadu Smeru, znižovať otázku dopytu alebo generovať ju akýmsi finančno-matematickým vyjadrením a nie spôsobom, kde jednoducho dopyt po poskytnutí zdravotnej starostlivosti je prejavom základného občianskeho práva a nie je možné ho žiadnym politickým rozhodnutím meniť a deformovať.

    Dámy a páni, ekonomizácia systému musí mať podľa Smeru úplne iný charakter a treba povedať, že s výnimkou zmeny vlastníckych vzťahov ju reforma nerieši. Všetko to, čo v tejto oblasti vyvolalo ostrú kritiku a čo navrhovatelia začali označovať pojmom mýtus, je, žiaľ, krutá pravda, s jedinou výnimkou. Ak bude bezo zvyšku naplnené uznesenie vlády, mýtus o Veriteľovi by sa nemal naplniť, teraz hovorím o tých nekonečných debatách, či sa dostanú pohľadávky koncentrované na Veriteľovi do cudzích rúk a či umožnia v zmysle obchodného práva zneužitie v celom systéme. Ja predpokladám, že na Slovensku sa uznesenia vlády budú plniť, aj keď uznesenia Národnej rady sa neplnia vždy. Nikto však nevyvráti obavy z transformácie zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti. Som presvedčený, že najmä štátne akciové spoločnosti, teraz hovorím o Všeobecnej zdravotnej poisťovni a čiastočne aj o Spoločnej, sa od prvého dňa budú boriť s obrovskými problémami. Stačí položiť otázku, ako sa vysporiadajú s rastom deficitu a strát a s tým súvisiacimi súvislosťami obchodného práva v podobe vyrovnaní, konkurzov, ako sa bude riešiť otázka efektivity nákladov, ako sa zabráni napríklad úniku zdrojov cez práce a služby, ako sa bude predchádzať vysokej miere subjektivity v uzatváraní dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ako sa zabezpečí špekuláciám v narábaní so zdrojmi, najmä s charakterom časového rozlíšenia možných preddávkových platieb nielen za úrovni záloh, ale aj zákonom povolených štandardných operáciách na úrovni dodávok tovaru súvisiacich s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Z čoho sa bude kryť povinný rezervný fond, kto a ako zabezpečí likviditu týchto subjektov pri raste deficitu - ten je priznaný, že deficit rastie -, príjmov a nákladov, ak zákon zakazuje vykonanie štandardných finančných operácií, mám na mysli teraz narábanie s finančnými aktívami, cudzími aktívami. Ostáva sa len nádejať, že to bude naďalej štát, ktorý by mal byť stopercentným vlastníkom. No kto to bude v ostatných súkromných poisťovniach, dámy a páni, snáď si niekto nemyslí, že to budú altruisticky dlhodobo robiť súkromní vlastníci, ak v systéme nebude dostatok zdrojov. Bude sa to dať len na úkor poskytovateľov alebo poistencov.

    Ďalším mýtom označujú navrhovatelia nemorálnosť tvorby zisku na úrovni zdravotných poisťovní. Podľa nás je nielen nemorálny, ale úplne neakceptovateľný. Porovnanie s ostatnými subjektami zdravotníckeho trhu nemá totiž logiku, zdravotné poisťovne zdroje netvoria, ale ich dostávajú povinne od občana a predmet ich činnosti nie je tvorba pridanej hodnoty, ale správa a úhrada, respektíve prerozdelenie cudzích zdrojov. Už samotný spôsob povinnosti platiť súkromným spoločnostiam považujeme za protiústavný.

    Ďalší mýtus - reforma je antisociálna. To nie je mýtus, dámy a páni, vidíme to, parametrizácia prístupov k liečbe, zavádzanie obmedzení a podmieňujúcich opatrení liečby a úhrady ako aj samotný fakt rastu spoluúčasti, ale aj inštitucionalizácia správnych aktov zasahujúcich alebo regulujúcich práva pacientov je cestou k strate rovnoprávneho postavenia pacienta, ale paradoxne aj poskytovateľa v základnej štruktúre systému. Azda najzávažnejším narušením princípu rovnosti prístupu a povinnosti je politická deformácia a zvýhodnenie štátu ako subjektu tvorby zdrojov a tým vážneho znefukčnenia sociálneho parametra solidarity.

    Úplne neprijateľný je deformovaný výklad mýtu o zdraví ako o verejnom statku. Nikto nepochybuje, dámy a páni, o tom, že zdravie je hodnota, o ktorú sa treba starať, ale preniesť toto výsostne individuálne občianske právo z podoby subjektívneho a výrazne sumou poznatkov aj schopnosti poznania ohraničeného aktu do sankciou podmieneného účelu, ktorý je ešte inštitucionálne povýšený na nástroj efektivity a záujmu dohľadu, považujeme za krajne demotivujúce.

    A nakoniec mýtus, že slovenské zdravotníctvo je efektívne, len nemá peniaze.

  • Sporadický potlesk.

  • Slovenské zdravotníctvo je funkčné a disponuje porovnateľnou úrovňou poznatkov, postupov, technologického vybavenia, ľudských zdrojov a schopností zabezpečiť výkonnosť v kontexte Európy. A je fakt zázrakom, že pri takom mále zdrojov za uplynulé roky to tak je. Neznamená to, že niet čo naprávať, ale zásadne odmietam spôsob, aký navrhovatelia zvolili pri presadzovaní reformy v záujme získať podporu verejnosti. Vytváranie obrazu nepriateľa - lekára, farmaceuta, sestričky – neschopných, skorumpovaných indivíduí, ktorí nemajú záujem pacientovi pomôcť, považujem za to najnebezpečnejšie, čo sa v reforme objavilo. Z pohľadu dôležitosti dôvery ako základného úspechu liečby sa tento fenomén bude bez ohľadu na efekty alebo deformácie reformy odstraňovať veľmi ťažko. Ak niečo objektívne existuje, je to predovšetkým vždy a vždy o ľuďoch. Dajme zdravotníctvu zdroje, ktoré potrebuje, a ľuďom v systéme postavenie, aké im prislúcha, a tieto negatíva sa stratia bez toho, aby sme ďalej dehonestovali zdravotnícky stav.

    Dámy a páni, dalo by sa ešte veľmi veľa povedať. Po všetkých tých peripetiách si kladiem otázku: Má to ešte vôbec zmysel? Ideme do finále, asi je zbytočné snažiť sa o logické argumenty, tie, zdá sa, v tejto politickej reforme nemajú miesto. Tí, čo boli rozhodnutí od začiatku, majú jasno, tí, čo váhali, ale niekto ich urobil presvedčenými, už vedia ako hlasovať a tak zostávate, dámy a páni, len tí, ktorí ste za celé obdobie nenadobudli presvedčenie, že je to správne a nikdy ste sa netajili svojím názorom. Máte, dámy a páni, pred sebou posledné okamihy vnútornej slobody presvedčenia o svojej autonómii osobnosti, vychutnajte si tento vzácny okamih politického bytia, lebo o chvíľu sa rozplynie v tvrdej realite straníckej disciplíny. Alebo sa možno aj mýlim.

    Dámy a páni, pre obsah, ktorý som sa snažil prezentovať, ale hlavne z dôvodu viery v racio dovoľte na záver vás informovať, že poslanecký klub Smeru v žiadnom prípade nepodporí reformné zákony z dielne pána ministra Zajaca. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pašku pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať len toľko, že potlesk, ktorý sa pánu poslancovi dostal z pléna, keď spomínal Svetovú banku, bol opodstatnený. Skutočne, vyjadrenia zástupcov Svetovej banky majú ten motív, ktorý pán poslanec uviedol. Veď pozrime sa do histórie, aké boli pozitívne vyjadrenia Svetovej banky k Argentíne a kam sa Argentína dostala. Tak ja si myslím, že je pekné vypočuť si tieto vyjadrenia, ale na nich stavať kvalitu tejto reformy za to, že to zástupcovia Svetovej banky pochvaľujú, je veľmi pofidérne. Okrem toho si myslím, že 120 miliónov, ktoré sú určené na propagáciu reformy, mám veľké obavy, že budú využité na propagovanie, áno, v tlači, ale na zamedzenie aj článkov, ktoré by poukazovali na jej nevýhodnosť, čiže tu treba veľký balík peňazí, aby v prípade, keby sa táto reforma prijala, aby bolo možné zakryť tie nedostatky a tie negatívne dôsledky na sociálnu istotu veľkej väčšiny občanov, ktoré táto reforma bude mať. Ja osobne túto reformu nemôžem podporiť, pretože má veľa negatívnych prvkov. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem teraz rozpravu a rokovanie o bode programu pod tlačou 640. Budeme hlasovať o návrhoch zákonov, ale aj o návrhoch na vyslovenie súhlasu s medzinárodnými zmluvami, ktoré, body programu, sme prerokovali pred prerušením 31. schôdze v piatok pred týždňom.

    Poprosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine. Návrh prerokúvame ako tlač 789. Poprosím teraz pani poslankyňu Henzélyovú, aby predložila Národnej rade návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Poprosím technikov, aby vyhotovili pani poslankyni Antošovej náhradnú hlasovaciu kartu a ostatných poslancov o chvíľku trpezlivosti. Prosím pánov poslancov, aby vytiahli zo svojich hlasovacích zariadení svoje hlasovacie karty, pani poslankyňa Antošová má vyhotovenú novú, prosím, aby sme ich zasunuli späť. Nech sa páči, pani poslankyňa Henzélyová.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto môžete dať hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 135 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Jána Mikuša, aby predložil návrh uznesenia k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2003. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že v rozprave nikto nevystúpil, a na základe odporúčania výborov a gestorského výboru navrhujem uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou spoločnej správy, aby Národná rada Slovenskej republiky správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2003 pod č. 785 zobrala na vedomie.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 126 za návrh, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu poslanca Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. V rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto budeme hlasovať len o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru súhlasiť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Schválili sme body zo spoločnej správy.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem. Teraz odporúčam, aby sme hlasovali o tom, že prerokujeme zákon v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 116 za, 17 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu pána poslanca Šulaja. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z pánov poslancov do rozpravy prihlásiť. Nie. Končím rozpravu. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním, pán spoločný spravodajca?

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 110 za, 1 proti, 22 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 728. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nikto nevystúpil, takže nemáme o čom hlasovať, nevznikli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Máme len doplňujúce a pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, spolu sú tam 4 pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča body 1, 3 a 4 schváliť a bod 2 neschváliť. Čiže budeme najprv hlasovať en block o bodoch 1, 3 a 4.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 3 a 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za návrh, 4 sa zdržali.

    Body 1, 3, 4 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, ešte predtým ako budeme ďalej hlasovať, chcem upozorniť, že z odboru legislatívy som dostal podnet alebo upozornenie, že v bode 3 by sme si mali opraviť, a je to len prepisová chyba, že tam chýba § 37 ods. 1. Čiže ten ods. 1 tam vypadol, keby ste si všetci opravili.

  • Je súhlas s takouto legislatívnou úpravou? Áno. Nech sa páči, ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bode č. 2, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 19 za, 89 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o tom, že postúpime návrh zákona do tretieho čítania s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť tento zákon.

  • Hlasujeme o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 74 za návrh, 38 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť k prerokúvanému návrhu zákona o dani z príjmov do rozpravy? Prosím pánov poslancov, ktorí sú na svetelnej tabuli, aby... Svoje mená... Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 67 za, 46 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím pána poslanca Hamarčáka. Pani poslankyňa Henzélyová?

  • Je na ceste. Pán Hamarčák mi volal pred chvíľočkou, veľmi sa ospravedlňuje, mal nehodu pri Trenčíne, niečo s autom, že príde trošku neskôr.

  • Poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby ako predseda výboru predniesol návrh uznesení k prerokúvanému návrhu. Poprosím o zmenu poradia v hlasovaní, aby sa mohol pán predseda pripraviť a poprosím pána poslanca Hurbana, aby ako spoločný spravodajca uviedol hlasovanie k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Nech sa páči, pán poslanec Hurban.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme teda hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Navrhujem, aby sme najprv hlasovali spoločne o bodoch 2, 4, 9, 10, 12 až 16, 18 až 24, 27 až 32, 35 až 41, 44 až 50 a 53 až 55 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni, o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za návrh, 1 sa zdržal.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 5, 6, 7, 8, 11 a 17 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 2 za návrh, 54 proti, 84 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

  • Posledné hlasovanie k bodom zo spoločnej správy bude, chcem tu povedať, že sú to súvisiace body a ide o účinnosť, čiže budeme spoločne hlasovať o bodoch 25, 26, 33, 34, 42, 43 a 51, 52 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 22 za návrh, 59 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme body zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy. Mám odporúčanie gestorského výboru, aby sme prerokovali tento návrh zákona v treťom čítaní, ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tom.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z liehu.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu sa skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi. A teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu poslancov Evy Černej a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorý prerokúvame ako tlač 731. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, spoločná správa pod parlamentnou tlačou 731a obsahuje tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Všetky tri gestorský výbor odporúča schváliť. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 140 za návrh.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ešte v druhom čítaní máme hlasovať o jednom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý sa vzťahuje k § 13 ods. 1 písm. a), a navrhuje, aby boli oslobodené od dane z príjmu všetky príjmy príspevkových organizácií.

  • Hlasujeme páni poslanci o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 63 za, 23 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka.

    Prosím, ďalší návrh...

  • Ďakujem. Podľa uznesenia č. 445 gestorského výboru, pre financie, rozpočet a menu, teraz navrhujem, aby sme tento návrh prerokovali v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 130 za návrh, 1 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov.

    Otváram rozpravu, pýtam sa či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu. Nie. Vyhlasujem rozpravu sa skončenú. Pristúpime k hlasovaniu návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Juščíka, aby predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu zákona, ktorý predložil Výbor Národnej rady pre životné prostredie, ktorý navrhuje prijať zákon o environmentálnom fonde. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, nakoľko v rozprave nezaznel žiaden pozmeňujúci návrh, pristúpime k hlasovaniu k pozmeňujúcim návrhom zo spoločnej správy 1 až 34 s rozhodnutím gestorského výboru schváliť. Prosím, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 102 za návrh, 16 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh...

  • Ďalšie návrhy nie sú. Vážený pán predseda, z poverenia gestorského výboru pre životné prostredie a ochranu prírody mám poverenie, aby sme celkový návrh prerokovali v treťom čítaní s návrhom schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 97 za návrh, 18 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu Výboru Národnej rady pre životné prostredie na vydanie zákona o environmentálnom fonde.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 95 za návrh, 17 proti, 20 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona o environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme schválili.

    Páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Karol Ondriaš za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska. Pán poslanec Karol Ondriaš. Poprosím pána ministra zdravotníctva, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Novotného pre spravodajcov a pána poslanca Ondriaša o vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, diskutujeme o reforme zdravotníctva. So širším zdôvodnením, prečo poslanci za KSS nepodporia zdravotnícku reformu, vystúpi neskôr náš predseda Jozef Ševc. Ja budem mať len k reforme zdravotníctva ako k celku poznámku, ktorú pokladám taktiež za dôležitú. Budem sa snažiť ukázať, že reforma zdravotníctva je súčasťou našej ekonomickej podriadenosti zahraničiu, čo bol vlastne cieľ prevratu roku 1989 a že výsledkom reformy zdravotníctva v konečnom dôsledku má byť zisk pre zahraničné korporácie, ktoré naše zdravotníctvo postupne ovládnu, podobne ako už ovládajú všetko, čo tu máme. Samozrejme, niečo zo zisku dostanú aj slovenskí podnikatelia, ináč by reformu tohto typu nerobili. Prosil by som pána predsedu Národnej rady, keby ste zaistili kľud.

  • Poprosím kolegov poslancov, aby vytvorili podmienky na to, aby pán poslanec Ondriaš mohol predniesť svoje vystúpenie v rozprave. Ďakujem. Poprosím, pán poslanec Kaliňák a skupinka okolo pána poslanca. Pokračujte, pán Ondriaš.

  • Ako už tu bolo povedané, dokazuje to napríklad aj grant Svetovej banky vo výške 350 000 dolárov, ktorý nám poskytla na zlepšenie vysvetľovania reforiem v zdravotníctve a v dôchodkovom systéme. Pravdepodobne Svetová banka už odhadla zisky, ktoré budú plynúť medzinárodným korporáciám po reforme zdravotníctva a dôchodkového systému na Slovensku. Myslím si, že netreba pripomínať, že kapitalizmus hľadá stále nové možnosti, kde ešte sa dá zaistiť zisk. Na Slovensku po ziskoch zahraničia v poľnohospodárstve, v stavebníctve, v priemysle, v bankovníctve a poisťovníctve prišiel rad aj na zdravotníctvo.

    Aby som jasnejšie objasnil, čo je cieľom reforiem v zdravotníctve, úvodom by som sa veľmi krátko dotkol výsledkov reforiem v poľnohospodárstve, v stavebníctve, v priemysle, v bankovníctve a poisťovníctve po prevrate v roku 1989. Vo všetkých týchto reformách šlo o privatizáciu, podobne ako predložená reforma zdravotníctva je vlastne privatizovanie zdravotníctva. Vo všetkých minulých prípadoch nás naši a zahraniční odborníci ubezpečovali, ako tieto reformy pomôžu v poľnohospodárstve, v stavebníctve, v priemyselne a tak ďalej a tak ďalej.

    Rád by som ešte pripomenul, že ekonomická podriadenosť Slovenska v oblastiach poľnohospodárstva, stavebníctva, priemyslu, bánk a poisťovní mala rôzne názvy. Napríklad v určitom období sa takto nazývala, sa to nazývalo transformáciou. Málokto vedel, o čo ide.

  • Prosím, prosím o kľud v poslaneckej snemovni.

  • Keď výsledkom transformácie bolo rozkrádanie a lacný predaj majetku do zahraničia, vymyslel sa pojem reštrukturalizácia, potom revitalizácia, ozdravenie, balíček opatrení a tak ďalej. V súčasnosti v oblasti zdravotníctva a privatizácia zdravotníctva má krycí názov reforma.

    Ja by som v krátkosti pripomenul, ako dopadli reformy na Slovensku po roku 1989. Sú to reformy veľmi podobného typu, ako máme teraz. A ja by som to ukázal na obrázkoch a prosil by som technikov o pripojenie do siete, ak je to možné. Po reformách privatizácie v poľnohospodárstve jeho produkcia v roku 2002 klesla na 58 % produkcie v roku 1989 a je na hodnote roku 1956. Znamená to, že sme sa vrátili dozadu až o 46 rokov. Kumulatívne straty za roky 1990 až 2002 v dôsledku reformy v poľnohospodárstve v stálych cenách v roku 1995 sú 385 mld. Sk. Namiesto toho, aby Slovensko bolo sebestačné v potravinách, ako bolo do roku 1990, v súčasnosti dovážame potraviny a nápoje za 10 mld. Sk ročne. Toto je výsledok reformy privatizácie v poľnohospodárstve. Pripomínam, že naše straty v poľnohospodárstve sú niečie zisky.

    Po reformách v stavebníctve, ktoré sa volali transformácia alebo reštrukturalizácia, sa jeho produkcia po roku 1989 znížila a v roku 2002 bola len 38 % produkcie roku 1990 a je na hodnote, ktorú sme už raz dosiahli v roku 1968. To znamená, že sme sa vrátili dozadu o 34 rokov. Kumulatívne straty za roky 1990 až 2002 v dôsledku reformy v stavebníctve v stálych cenách 1995 sú 769 mld. Sk. Toto je výsledok reformy, privatizácie v stavebníctve. Ešte raz pripomínam, naše straty sú niečie zisky.

    Ja mám posledný obrázok. Podobne po reforme v priemysle jeho produkcia v roku 2002 bola len na 93,9 % produkcie v roku 1989. Reforma priemysle nás stála ďalšie stovky miliárd korún. Samozrejme, naše straty sú niečie zisky.

    Výsledkom doterajších reforiem privatizácie je paradoxná situácia, že stúpanie reálneho hrubého domáceho produktu sa neodráža na stúpaní reálnej mzdy, reálnych dôchodkov a sociálneho zabezpečenia. Pýtam sa, čo ostalo na Slovensku, z čoho by ešte vedeli zahraničné korporácie a slovenskí kapitalisti vytĺcť zisk? Predsa zo zdravotníctva. Privatizovať zdravotníctvo znamená, že v konečnom dôsledku zdravotníctvo bude drahšie, nebude slovenské, bude patriť ku globálnym korporáciám, starajúcim sa o maximálny zisk zo Slovenska. Ešte raz pripomínam, celá reforma v bankovníctve mala za cieľ ovládnuť náš finančný systém zahraničím, čo sa aj podarilo.

    Celá reforma v poisťovníctve mala za cieľ ovládnuť náš poisťovnícky systém zahraničím, čo sa aj podarilo a tak ďalej a tak ďalej, všetci to vieme. Výsledok reforiem privatizácie zdravotníctva bude podobný ako výsledok reforiem privatizácie v poľnohospodárstve, v stavebníctve, v priemysle, v bankách a poisťovníctve.

    Zdravotníctvo je veľký, veľmi lukratívny biznis nielen pre slovenských kapitalistov, ale hlavne pre zahraničné korporácie. Slovensko opäť utrpí straty a niekto v zahraničí bude mať zisky.

    Posledná poznámka. Keď to zhrniem rečou bežných ľudí, v rámci súčasného kolonizačného štandardu Slovensko je ovládané zahraničím štandardne, cez slovenskú šľachtu a slovenských špekulantov. Oni hrajú významnú úlohu pri privatizácii zdravotníctva, podobne ako hrali významnú úlohu pri odstraňovaní socializmu, pri privatizácii poľnohospodárstva, stavebníctva, priemyslu, bánk a poisťovní a tak ďalej. Všetci o tom vieme.

    Komunistická strana Slovenska, podobne ako odmietala a odmieta privatizácia v poľnohospodárstve, v stavebníctve, v priemysle, v bankách, v poisťovniach, odmieta aj privatizáciu zdravotníctva. Pokladáme za nehumánne, aby zdravie malo trhovú cenu, kde trhová cena zdravia slovenského šľachtica bude diametrálne iná ako trhová cena zdravia bezdomovca.

    Komunistická strana Slovenska má diametrálne iný názor na reformu zdravotníctva. Prednesiem aspoň hlavné tézy. Sme za jednu štátnu zdravotnú poisťovňu, ktorá je lacnejšia ako niekoľko súkromných poisťovní, ktoré sa starajú len o svoj maximálny zisk a zvyšujú náklady na správu. Sme za jednotný štátny nákup a distribúciu liekov, čo je lacnejšie ako niekoľko stoviek súkromných firiem, starajúcich sa len o maximálny profit zo zdravotníctva. Sme za jednotný štátny nákup zdravotníckych prístrojov a potrieb, ktorý je lacnejší a efektívnejší ako množstvo súkromných firiem, starajúcich sa taktiež len o svoj maximálny zisk. Sme za štátne zdravotníctvo, a nie za súkromné. Preto, samozrejme, poslanci za Komunistickú stranu Slovenska nepodporia predložené zdravotnícke návrhy a navrhujem nepokračovať v rokovaní o zdravotníckych návrhoch zákonov. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Ondriaš bol posledný písomne prihlásený za kluby. Písomné prihlášky ďalšie nemám, do rozpravy. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Pán poslanec Novotný? Do rozpravy, áno? Aj pán poslanec Ševc. Končím, ešte pán poslanec Soboňa, pán poslanec Fajnor. Prosím, keby ste to opravili, aby tam bolo R, označenie do rozpravy. Končím, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Ako prvý vystúpi pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu SDKÚ k vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri vystúpení k tejto reformnej šestici zákonov v prvom čítaní som začínal tými istými slovami, ako začnem dnes.

    Stav v súčasnom slovenskom zdravotníctve je dlhodobo neudržateľný. Systém „uchyľuje“, zadlžuje sa a stráca dych. Potrebujeme komplexnú zmenu. Nebudem vás stokrát zdržiavať povedanými dôvodmi, prečo je najvyšší čas urobiť skutočnú reformu zdravotníctva. Myslím, že nielen my, ktorí sa seriózne zaoberáme problematikou zdravotníctva, to už dokonale poznáme. Programové vyhlásenie súčasnej vlády Slovenskej republiky otvorilo cestu ku komplexnej reforme zdravotníctva. Veľa sa už hovorilo aj o rôznych možnostiach a spôsoboch ako reformovať slovenské zdravotníctvo. Naposledy demonštrovali svoje predstavy politici zo Smeru a Slobodného fóra. Zodpovedne však možno konštatovať, že jediná kompaktná a ucelená verzia reformy zdravotníctva, ktorú máme v súčasnosti k dispozícii, je verzia reformy z dielne ministra Zajaca v podobe šestice zákonov.

    Prvá možnosť je zmietnuť túto reformu v parlamente. Čo bude nasledovať? Nová verzia reformy z pera terajšieho ministra? Jeho demisia? Upravená verzia tejto reformy? Bude ešte vôľa v tomto parlamente do volieb v roku 2006 schváliť akúkoľvek reformu? Myslím, že už nie. Budeme naďalej reparovať a symptomaticky liečiť tento upadajúci systém, ktorý tu dnes máme. Menej alebo viac úspešne. A počkáme po voľbách 2006 na novú verziu reformy.

    Druhá možnosť je odložiť schvaľovanie a znovu začať diskutovať o východiskách reformy, čo sa blíži predstavám Smeru a Slobodného fóra. Treba povedať, že je to politický trik. Dnes začať diskutovať o alternatívach reformy zdravotníctva, znamená odsúvať ju za rok 2006 s uvedenými dôsledkami.

    Tretia možnosť je vrátiť zákon na dopracovanie. Čo si od toho sľubujeme. Že ministerstvo zdravotníctva dopracuje to, čo tam chceme my, poslanci, koaliční aj opoziční, vidieť? Alebo že dopracuje do zákonov pripomienky desiatok zdravotníckych organizácií? A keď dopracuje len časť, vrátime to ministerstvu opäť na dopracovanie? Pripadá mi to alibistické.

    Štvrtá možnosť je schváliť túto šesticu upravenú kompromisnými pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v spoločných správach. V danej chvíli sa mi to zdá ako najrozumnejšie. Uvedomujú si všetky otázniky a riziká ich dopadu na občana spojené s náhlym zavedením tvrdých rozpočtových pravidiel a trhových vzťahov v celom rozsahu do systému zdravotníctva.

    SDKÚ považuje reformu zdravotníctva za jeden z najdôležitejších záväzkov, ku ktorému sme sa zaviazali v našom volebnom programe a vláda vo svojom programovom vyhlásení. Občania pacienti a daňoví poplatníci odvádzajú svoje poistné a ďalšie poplatky a oprávnene očakávajú kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Štát vynakladá z daní všetkých občanov obrovské prostriedky s cieľom zabezpečiť zdravotnú starostlivosť každému, kto ju potrebuje. Napriek tomu zadlženie zdravotníctva pokračuje a s jeho stavom je dnes nespokojná väčšina našej spoločnosti. Pacienti, lekári, aj zdravotnícky personál.

    Slovenské zdravotníctvo, predovšetkým dnešní a, žiaľ, budúci pacienti preto potrebujú reformu, ktorej cieľom bude efektívne vynakladanie vložených prostriedkov z daní a poistného. Potrebujeme zachovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre každého, kto ju potrebuje, ale zároveň je nevyhnutné zvyšovať kvalitu liečby. Sme presvedčení, že občania Slovenska potrebujú v zdravotníctve taký systém, ktorý zabezpečí zdravotnú starostlivosť a potrebné prostriedky na ňu dnes, ale aj zajtra. Taký systém, ktorý bude občanov motivovať k väčšej starostlivosti o svoje zdravie, zdravotnícke zariadenia, lekárov a zdravotný personál k vysokej profesionalite a celý systém k zvyšovaniu kvality na úrovni doby.

    SDKÚ preto vyslovuje svoju politickú podporu reforme zdravotníctva. Obraciame sa na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby ju pomohli presadiť. Obraciame sa na všetkých poslancov, ktorí dali svoju podporu Programovému vyhláseniu vlády, aby splnili svoj politický záväzok. Obraciame sa aj na ďalších poslancov Národnej rady, aby prejavili odvahu a zodpovednosť a podporili zmeny, ktoré budú na osoh zdravotníctvu, pacientom a všetkým daňovým poplatníkom.

    Dámy a páni, pristavím sa teraz pri predmetnom vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a krátko ohodnotím jeho klady a možné zápory.

    Zákon o zdravotnom poistení patrí medzi najvydarenejšie zákony ministerstva zdravotníctva v tomto funkčnom období. Prináša niekoľko nových prvkov do poisťovníctva, ktoré síce na prvý pohľad vyzerajú nenápadne, ale výrazne pomôžu stabilizácii poisťovacieho systému. Zákon definuje verejné a individuálne zdravotné poistenie. Do verejného zdravotného poistenia, ktoré zostáva solidárnym, t. j. každý občan bude mať právo na zdravotnú starostlivosť v rozsahu určenom osobitným predpisom, čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, a aj keď nie je schopný platiť, má nárok na zdravotnú starostlivosť, pribudli progresívne prvky. Prvým je povinnosť štátu odvádzať za svojich poistencov 4 % priemernej mesačnej mzdy. V štáte s dynamickým rastom hrubého domáceho produktu a miezd, akým Slovensko je, to znamená, každoročný výraznejší nárast odvodov štátu, ako to bolo doteraz. Takisto to obmedzí každoročné politické handlovanie pri zákone o štátnom rozpočte, koľkože to bude štát za svojich poistencov platiť.

    Druhým progresívnym prvkom je zníženie prerozdelenia medzi zdravotnými poisťovňami pod dohľadom úradu pre dohľad. Prerozdeľuje sa 90 % zo základu, ktorým je 95 % z povinného poistenia, teda nie stopercentný prerozdeľovák, ako to bolo doteraz. Tento progresívny prvok znamená dokončenie plurality poisťovacieho systému pri zachovanom systéme solidarity, ktorá pri doterajšom stopercentnom prerozdeľováku bol skôr teoretickým tvrdením.

    Tretím progresívnym prvkom je slobodný výber zdravotnej poisťovne, ale len jedenkrát ročne. Tento prvok umožní poisťovni plánovať marketingové aktivity s istotou, že ich nezasiahne vlna „prepoistenia“ špekulatívnych poistencov, ak povedzme v dôsledku dobrého hospodárenia poskytne svojim platiacim poistencom respektívne dobrým zmluvným poskytovateľom nejaké bonusy.

    Štvrtým progresívnym krokom je odvodové zaťaženie, ktoré sa mení na lineárne do trojnásobku priemernej mzdy, potom je už regresívne a ročné zúčtovanie poistného, ktoré zabezpečí poistné zo všetkých príjmov za celý rok.

    Zákon má aj dve negatíva, po prvé neodstraňuje, dokonca ani nenaznačuje cestu k postupnému odstráneniu pojmu poistenec štátu a prechodu povedzme na modernejší rodinný typ poistenia a po druhé, individuálne zdravotné poistenie rieši len okrajovo ako fakultatívny produkt ponúkaný poisťovňami, prostredníctvom ktorého sa bude uhrádzať zdravotná starostlivosť v rozsahu stanovenom v zmluve.

    Na záver sa mi dovoľte pozastaviť pri jednom z pozmeňujúcich návrhov v spoločnej správe, ktorý má však z pohľadu SDKÚ zásadný charakter. SDKÚ zásadne nesúhlasí s pozmeňujúcim návrhom poslanca Národnej rady za KDH pána Bielika k návrhu zákona o zdravotnom poistení, na základe ktorého sa majú zvýšiť platby štátneho rozpočtu za poistencov štátu zo 4 na 5 % z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve, čo znamená zvýšenie o 5,2 miliardy Sk na výdavkovej strane štátneho rozpočtu. Ako lekár rozumiem tejto iniciatíve. Veď ktorý zdravotník by nechcel viac zdrojov do rezortu. Veľa a často sa v našej krajine diskutuje o nedostatku finančných prostriedkov, ktoré plynú do zdravotníctva. Rád by som preto uviedol niekoľko argumentov proti tomuto tvrdeniu. Treba povedať, že Slovensko odvádza do zdravotníctva, lebo z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky plynie do zdravotníctva okolo 6,4 %. Pri reálnej spotrebe, ktorá sa pohybovala okolo 7,2 % hrubého domáceho produktu. Treba povedať, že hrubý domáci produkt Slovenskej republiky sa pohybuje sotva okolo 50 % z hrubého domáceho produktu v Európskej únii, teda vyspelých krajín Európskej únie a pri takom nízkom hrubom domácom produkte je 6,4 %, ktoré sú reálne, disponibilné zdroje v rezorte dokonca viac, ako si táto ekonomika môže dovoliť. Samozrejme, v rezorte prostriedky chýbajú, keďže spotrebúva reálne 7,2 % hrubého domáceho produktu, čo vedie každoročne k zadlženiu okolo 8 až 10 miliárd.

    Našim cieľom je stabilizovať príjmy a výdavky rezortu na úrovni 6,5 % z hrubého domáceho produktu, teda lepšie a efektívnejšie hospodáriť v rezorte zdravotníctva s prostriedkami, ktoré si táto ekonomika môže dovoliť do tohto rezortu dať. Treba povedať, že v krajine, kde je rast hrubého domáceho produktu okolo 5 %, tých 6,5 % každé rok o 5 % narastá, čiže toto je veľmi dôležitý moment, nemáme 0,1 ani 0,5 % rast HDP, ale 5-percentný, čo je jeden z najvyšších rastov HDP na svete.

    Ďalší dôležitý fakt, na ktorý by som chcel poukázať, je, že efektivita slovenského zdravotníctva sa pohybuje okolo 60 %. Sú to zase údaje, ktoré nám ponúka Svetová banka. 60 % efektivity znamená, že zo 100 korún, ktoré pošleme do rezortu zdravotníctva, len 60 reálne využijeme na zdravotnú starostlivosť, 40 sa nám stráca vo všelijakých poplatkoch, maržiach a neefektívnom vynakladaní týchto prostriedkov. Naším cieľom a cieľom celej reformy zdravotníctva je zvýšiť efektivitu v slovenskom zdravotníctve a tak využiť tie finančné prostriedky, ktoré tam plynú reálne na zefektívnenie a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti.

    Ďalší fakt, na ktorý chcem poukázať, je, že zadlženie celého rezortu sa znižuje. V dôsledku dobrých zmien v liekovej politike, ktoré sme urobili v priebehu minulého a predminulého roku, sa dlh za prvý polrok tohto roku dostal iba na úroveň 1,6 miliardy Sk, to znamená, že celkový dlh v zdravotníctve v tomto roku nepresiahne 4 miliardy a to sú tie najnegatívnejšie, teda najpesimistickejšie odhady. To znamená mýtus o desaťmiliardovom zadlžení sme, myslím, že prekonali. Na druhej strane treba povedať, že 4 % z priemernej mesačnej mzdy je jednak veľké pozitívum, pretože nebudeme odvádzať nejaké percento z minimálnej mzdy, ktorá je vždy politickou dohodou, ale z priemernej mzdy, ktorá je viazaná na rast HDP a rozvoj ekonomiky, ktorý je, ako som už uviedol, nesmierne dynamický, a tieto 4 % z priemernej mesačnej mzdy znamenajú navýšenie o 2,6 miliárd korún, čo sa týka odvodov štátu za svojich poistencov v budúcoročnom štátnom rozpočte. Treba ešte povedať, že sprísnenie zákona o zdravotnom poistení voči predchádzajúcemu zákonu povedie aj do určite miery k lepším odvodom, alebo k vyšším odvodom od aktívnych, ekonomicky aktívnych obyvateľov, odhaduje sa táto výška asi okolo 1,9 miliardy Sk. To znamená, o toľko viac peňazí bude reálne z poistného plynúť do zdravotníctva v budúcom roku ako plus v porovnaní s týmto rokom.

    Podľa návrhu štátneho rozpočtu dôjde v budúcom roku k nárastu disponibilných zdrojov v rezorte zdravotníctva o viac než 7 % a, podotýkam, pri očakávanej inflácii v budúcom roku okolo 3 - 3,5 %. Otázka je naďalej, či budúcoročné navýšenie zdrojov v rezorte bude dostačujúce, či by sme nemohli smerovať do rezortu zdravotníctva viac peňazí. A aj keď sa mi táto myšlienka ako lekárovi nesmierne páči, ako zodpovedný politik nemôžem súhlasiť s takýmto hazardom. Takýto návrh, ktorý schválil výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, by znamenal rozvrat verejných financií a neúnosné zadlžovanie budúcich generácií. V prípade, že takýto návrh bude schválený aj v pléne Národnej rady, pri všetkej vážnosti musím konštatovať, že SDKÚ bude žiadať stiahnutie návrhu zákona o zdravotnom poistení z rokovania Národnej rady. SDKÚ vyzýva koaličných partnerov, predovšetkým KDH, ale aj opozičných poslancov k zodpovednosti za ďalší vývoj hospodárstva v krajine a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Fajnor, pán poslanec Paška. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami, prosím, pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa k predrečníkovi chcel vyjadriť v jednej krátkosti. Poplatky, o ktorých tu hovoríte, že sú využité len na 60 %, ste zaviedli vy. Dám vám jednu dobrú radu v tom rezorte. Zvýšte tam kontrolu, ako peniaze idú, nájdete ich, aj tých 40 % a od poplatkov môžeme odísť veľmi jednoducho. Čo sa týka zadlženia, že ho znižujeme, zadlženie ako také vzniklo po roku 1993, to znamená, opäť ho zaviedli ponovembrové vlády, tak sa treba pozrieť, ako sa dá zdravotníctvo riadiť bez dlhu, a dokonca sa dá riadiť tak, že vieme stavať aj nové nemocnice. My dnes zatvárame nemocnice. Bol som vo Fakultnej nemocnici v Bratislave, kde mi, žiaľ, zomrel mladý priateľ, nedožil sa päťdesiatky. Bol som na izbe, ktorá ešte za zlého socializmu mala len štyri postele, dnes ich je tam sedem. Keby ste videli tú biednu starostlivosť, a to má byť alma mater zdravotníctva, prosím vás pekne, pán doktor, ste mladý človek, naštudujte si trošku históriu a potom rozprávajte. A čo sa týka tej tvorby HDP, takej zázračnej, dám vám jednu radu, choďte si pozrieť do Číny, tam je HDP 9,9 % a neplačú nad tým. Ďakujem vám.

  • Veľmi krátko k zmienenému HDP. Osobne sa domnievam, že argumentácia, akokoľvek, samozrejme, sa javí logická, používa miešanie dvoch parametrov. Jedna vec je úroveň zdrojov, ktoré percentuálne idú z nášho hrubého domáceho produktu, a tam sa zrejme zhodneme na tom, že dnešná úroveň, ktorá je mimochodom najnižšia z okolitých štátov, aj z postkomunistických štátov, je nevyhovujúca, nesúhlasím však s argumentom, že hrubý domáci produkt Slovenska je len 50 % Európskej únie a preto logicky aj úroveň zdrojov, ktoré idú z nášho hrubého domáceho produktu, je len taká, aká je, my predsa nežiadame, aby boli navýšené percentá ako základný parameter alebo ukazovateľ hrubého domáceho produktu alebo priemerného hrubého domáceho produktu Európy. Hovoríme o našom hrubom domácom produkte, preto sme presvedčení, že otázka proporcionality vyjadrená týmto parametrom je úplne identická aj doma, je to vždy len otázka priorít a politického rozhodnutia. Súhlasím však s doktorom Novotným v tom, že takou malou nádejou, alebo takým drobným pozitívom je, že trvalý rast hrubého domáceho produktu predsa len ako-tak zabezpečuje nárast zdrojov. Neznamená to však, že by sme sa nemali pokúsiť aj politicky dosiahnuť dohodu o tom, že vzhľadom na, aj ústavné postavenie zdravotníctva a povinnosti plniť jeho funkcie by vyžadovalo percentuálne navýšenie objemu zdrojov z nášho hrubého domáceho produktu. Znovu opakujem, je to otázka priorít konštrukcie štátneho rozpočtu. Ďakujem.

  • Ja len krátko zareagujem na pána poslanca Fajnora, naozaj vecne, hovoril o tom, že zvýšme kontrolu, zvyšujeme ju, keď budeme prerokúvať zákon o zdravotných poisťovniach a úrade na dohľad, pán poslanec sa bude môcť presvedčiť o tom, že práve preto zriaďujeme úrad na dohľad, ktorý bude mať veľmi silné kompetencie, aby sa táto kontrola využívania a kvality poskytnutia zdravotnej starostlivosti výrazne zvýšila v celom rezorte a aj preto pán minister trval na transformácii nemocníc a poisťovní na akciové spoločnosti, aby sme tam zaviedli veľmi progresívne formy kontroly, ktorými sú vonkajší, vnútorný audit a veľmi jasné a prehľadné účtovníctvo, to je jedna vec. A čo sa týka druhej veci, ja nehovorím o 60-percentnej efektivite využitia poplatkov, ktoré sme zaviedli, pán poslanec mal zrejme na mysli poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, čiže tie 20-, 50-korunáčky, ktorých príjem, teda príjem z týchto peňazí je naozaj len marginálny, skôr je dôležité, či viedli k zníženiu zneužívania zdravotnej starostlivosti, a to treba jednoznačne povedať, že viedli, ja hovorím o celkovom efektívnom využití zdrojov, ktoré prichádzajú zo zdravotných poisťovní, pretože nemocnice dnes hospodária s peniazmi, ktoré prichádzajú zo zdravotných poisťovní, a tieto peniaze na zdravotnú starostlivosť sú využívané len do výšky okolo 60 %, čiže len 60 % peňazí, ktoré plynú z poisťovní pre poskytovateľov, je využité na zdravotnú starostlivosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vážené dámy, vážení páni, poslankyne a poslanci, prerušujem rokovanie 31. schôdze Národnej rady, budeme pokračovať v rozprave o 14.00 hodine, ako prvý popoludní vystúpi pán poslanec Ševc a pripraví sa pán poslanec Soboňa. Dobrú chuť prajem.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.

  • ...pána ministra Zajaca a spoločného spravodajcu pána poslanca Novotného, aby sa dostavili do rokovacej sály. Je štrnásť hodín jedna minúta, aby sme mohli včas začať rokovanie, pokračovať v rokovaní Národnej rady.

    Pán minister, prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov a s oneskorením deväť minút budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Novotný ako spravodajca tu bol presne načas. Budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý v popoludňajšej časti dnešného rokovania vystúpi pán poslanec Ševc. Prosím, pán poslanec, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Neviem, či má zmysel vôbec diskutovať o zdravotnej reforme pri takejto atmosfére, ale zrejme, čo sa dá robiť. Úcta jeden k druhému, zrejme chýba nám aj kultúra, aj charakter poslanca. Predkladaná reforma zdravotníctva v podobe šiestich zákonov je v tejto podobe pokusom hľadania východísk problémov, do ktorých sa naše zdravotníctvo dostalo za posledných 15 rokov. Obsah zákonov nie je však odpoveďou na potrebu mať jasnú štátnu zdravotnú politiku. Žiadna vláda dodnes nepredložila takúto víziu. Predkladaná reforma je akýmsi pokusom, ale otázka je pre koho. Znova opakujeme, že sme za reformy, rozumné hľadania, ktoré uľahčia občanom i život a nie im ho sťažia. Po mesiacoch intenzívneho premývania mozgov v rámci nákladnej propagačnej kampane ministerstvo zdravotníctva a vláda nám opätovne predložila na schválenie svoje návrhy zákona reformy zdravotníctva.

    Súčasne robí všetko, aby ich za každú cenu prijala Národná rada. Dokazujú tým, že ide o veľa. Je len otázne, v záujme koho a čo prinesie reforma občanom, samotnému Slovensku. Stanovisko KSS k vládnej reforme zdravotníctva predloženej verzie je všeobecne známe. Tlmočili sme ho aj tu v Národnej rade v priebehu prerokúvania predložených návrhov v prvom čítaní. Pre nás táto filozofia reformy je neprijateľná. Napriek tomu považujeme za potrebné ešte raz zhrnúť naše dôvody, prečo odmietame to, čo vláda považuje za reformu zdravotníctva. Chrbticou celého vládneho návrhu zdravotníckej reformy je transformácia zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. My túto transformáciu kategoricky odmietame. Prečo? Dôvodov je veľa. Najdôležitejším je to, že táto transformácia by vyhnala z nášho zdravotníctva jeho základný princíp, ktorým je solidarita, i keď táto predložená reforma po tom volá, ale svojím obsahom tomu nezodpovedá. Ide o to, aby sa nastolili trhové vzťahy, ktorým je cudzie všetko okrem zisku. Pre kapitalizmus problémom problémov ostáva živelný, slepý trhový mechanizmus a bezohľadná orientácia na zisk ako základné kritérium úspešnosti a rozvoja. Na tomto základe vznikla potreba a prax zavádzania všemožných štátnych pák na odstraňovanie negatívnych dôsledkov slepého trhu a regulovania štátneho zasahovania do takej miery, aby sa nestalo brzdou rozvoja.

    Z ekonomického hľadiska postindustriálna etapa predpokladá pluralizmus foriem vlastníctva a nie monopol súkromného, ako o to všemožne usiluje slovenská vláda. Transformácia poisťovní a zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti skrýva v sebe aj ďalšie veľké riziká. Nie je vylúčené, že je to len prvý, ale veľmi dôležitý krok k ich rozpredaju. Treba si len spomenúť, ako sa doteraz scudzoval náš spoločný majetok. Najprv sa vytvorili akciové spoločnosti. Aj v takých prípadoch, kde bolo možné odpredať len 49 % akcií, našiel sa spôsob ako to obísť. V súčasnosti sa pripravuje už aj odpredaj 66 podielov. Prišli sme už o všetko alebo takmer o všetko. VSŽ, Slovnaft, SPP, Slovenské telekomunikácie, banky. Teraz sú na rade Slovenské elektrárne, letiská a prečo by nie zdravotné poisťovne a nemocnice? Kedysi som sa zamýšľal, čo sa skrýva za heslom o vstupe do Európy, keď sme v samotnom strede Európy. Dnes už je jasné, že v Európe budeme konečne vtedy, keď nám už nič nebude patriť. Vďaka tejto politike dnes máme najdrahší benzín v celej Európe. Miliardy ziskov zo Slovnaftu tečú do zahraničia. Máme najdrahšie telefóny. Miliardy idú na záchranu Deutsche Telekom. Prečo by sme nemohli odpredať aj zdravotné poisťovne a konečne zbaviť občanov takej príťaže, ako sú zdravotné poisťovne a nemocnice. Ak nie zahraničným nadnárodným monopolom, tak aspoň pánu ministrovi a jeho klientele.

    V národe sa hovorí, že bývalí ministri zdravotníctva si toho dosť sprivatizovali. Nič zatiaľ ešte nestihol pán Zajac s rodinou a s priateľmi? Zrejme on ide na to koncepčnejšie a rozšafnejšie. Patrí mu to k úcte.

    Ak sa prijme predložený návrh reformy, bude mať neobmedzené možnosti. Bude menovať respektíve navrhovať riaditeľov štátnych akciových zdravotných poisťovní, nemocníc, predsedov a členov ich správnych a dozorných rád. A potom stačí len malý krôčik - rozpredať akcie. Dokonca ani to nie je nevyhnutné. Postačí, aby mali bezprecedentný štatút, aký má Veriteľ a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Hospodárenie Veriteľa už dnes nemá právo do hĺbky kontrolovať ani Najvyšší kontrolný úrad, lebo ide o obchodnú spoločnosť. Ale ani daňový úrad, lebo ide o štátnu spoločnosť. Napriek tomu, že spravuje verejné financie, jej činnosť podlieha utajeniu. V stanovisku Slovenskej lekárskej únie špecialistov sa zdôrazňuje, že to nevzbudzuje dôveru zdravotníckej a inej verejnosti, ktorá sa danou problematikou zaoberá. Veriteľ, akciová spoločnosť, má po vysporiadaní pohľadávok zaniknúť. Mnohí odborníci, v tom počte aj komora lekárov a Slovenská lekárska únia špecialistov upozorňujú, že nebolo určené akým spôsobom. Je to skutočne veľmi dôležitá otázka. Prečo nebolo určené? Náhodou, úmyselne? Odpredajom alebo prevodom akcií? A komu? Predpokladá sa, že minimálna hodnota akcií bude 2 % majetku všetkých zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení.

    Druhou poistkou je vytvorenie takzvaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Riaditeľa tohto orgánu, správnu a dozornú radu navrhuje tiež ministerstvo zdravotníctva a schvaľuje vláda. Úrad schvaľuje vedenie zdravotných poisťovní, rozhoduje o kvalite poskytnutej zdravotnej starostlivosti a má ďalšie bezprecedentné právomoci. Má právo kontrolovať okrem zdravotnej starostlivosti aj účtovníctvo a daňové doklady zdravotníckeho zariadenia. Má takmer neobmedzené, nekontrolovateľné a ľahko zneužiteľné právomoci. Prosím. Aj keby sme predpokladali možnosť zmien v riadiacich orgánoch, o zmene vlády, jeho činnosť bude značne spolitizovaná a podliehať nepretržitým personálnym výmenám. Okrem toho vznik ďalšej štátnej administratívy a jej prevádzky, financovaná zo zdravotného poistenia, bude stáť stovky miliónov slovenských korún. Zoberiem si na pomoc stanovisko Slovenskej lekárskej únie špecialistov, ktorá vo svojom stanovisku, s ktorým sa obrátila menom svojich 500 členov na všetkých poslancov Národnej rady, otvorene a nebojácne konštatuje, že hlavným cieľom navrhovaného systému a predložených návrhov zákonov je tvorba zisku a nie zdravie občanov. Poukazujú aj na to, že reforma a predložené návrhy zákonov sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. 70 % obyvateľov Slovenskej republiky podľa štatistiky, ktorá je urobená sociologickými inštitúciami, lekárske organizácie až na niekoľko výnimiek odmietajú reformu, pretože jej ciele sa diametrálne líšia od potrieb občana. Ako vidieť, za touto transformáciou je skrytý záujem ministerstva alebo jeho aj spolupodnikateľov a nadnárodných spoločností skúpiť zdravotníctvo a tým ovládnuť peniaze, ktoré v ňom kolujú a ktoré platia poistenci na zdravotnú starostlivosť. Vzniká tiež otázka, prečo sa súčasná vláda tak ponáhľa s presadením zdravotníckej reformy za každú cenu? Asi potrebujú čas. Ak sa im podarí personálne obsadiť riaditeľské miesta, správne a dozorné rady v transformovaných poisťovniach a nemocniciach svojimi ľuďmi, štát bude voči ním v budúcnosti bezmocný. Nech dôjde k akýmkoľvek zmenám v parlamente a v exekutíve, ich sa to vôbec nedotkne. Schizofrénia súčasnej politiky je v tom, že na jednej strane odsudzujete socializmus za zasahovanie do hospodárskych procesov a na druhej strane zasahujete do vlastných vzťahov ďaleko bezohľadnejšie. Realita je taká, že takmer k stopercentnému odcudzeniu spoločného majetku občanov a jeho prechod do súkromného vlastníctva domácich a zahraničných privatizérov sa udialo na základe rozhodnutia vlády a ďalších štátnych orgánov. Teda nie cez mechanizmus trhu. Zmena vlastníckych foriem nenastala ako dôsledok konkurencie, ale v dôsledku politického rozhodnutia, čo dokorán otvorilo stavidlá korupcie a klientelizmu. V dôsledku bezohľadného zasahovania štátu do hospodársko-sociálnych procesov, ktoré je dokonca cudzie trhovej spoločnosti, sa Slovensko dostalo do takej katastrofálnej situácie, v akej sa nachádza. V súčasnej postindustriálnej spoločnosti na západe vzniká veľmi zložitý systém, keď sa v štáte usilujú o sociálny dialóg, vzájomne pôsobia, hádajú a dohovárajú sa všetky sily spoločnosti. Štát sa stáva arénou zápasu všetkých síl spoločnosti o vlastné záujmy. Všetci vieme, že zdravotníctvo patrí medzi sféry života krajiny, ktoré veľmi citlivo a často aj veľmi bolestivo dotýkajú každého človeka. A to od počiatku až do smrti. Je prvoradým barometrom úrovne humanity, účasti a porozumenia s každým, kto sa dostal do situácie ohrozenia a trpí. Preto k zdravotníctvu v žiadnom prípade nemožno pristupovať obdobne ako k SPP, Slovnaftu, telekomunikáciám a podobne. V žiadnom prípade ho nemožno premeniť na slovenský klondajk pre novodobých zlatokopov. To bol aj dôvod, prečo naša strana a ďalšie parlamentné strany, zdravotnícke a stavovské organizácie, odborná široká verejnosť žiadali, aby sa reforma zdravotníctva stala predmetom verejného posúdenia. Chceme privítať, že Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska únia špecialistov i ďalšie stavovské štruktúry ako aj niektoré médiá k tejto spoločenskej potrebe pristúpili zodpovedne. V stanovisku Slovenskej lekárskej únie špecialistov sa zdôrazňuje, že lekárske organizácie spoločne až na výnimky odmietajú reformu v podaní ministra Zajaca, pretože sa diametrálne líši od potrieb občana, ale tiež od toho, čo minister Zajac proklamoval pred svojím nástupom do funkcie.

    Žiaľ, vláda z princípu odmieta dialóg s každým, kto prejaví iný názor, ako sú jej predstavy a záujmy. Vo svojej bohorovnosti ide až tak ďaleko, že vynakladá nemalé prostriedky, aby umlčala každý iný názor. Svedčia o tom aj arogantné pokusy zamerané na likvidáciu tripartity. Aj Slovenská lekárska únia špecialistov s trpkosťou konštatuje: Sme si vedomí toho, že v prostredí masívnej proreformnej demagógie, ktorá bola rozpútaná s nevídanými nákladmi, nebolo možné získať dostatok informácií o jej skutočnej podstate. Hlasy oponentov ako aj naše argumenty prenikli do médií len veľmi ťažko a do niektorých neprenikli vôbec. Oponenti sú premyslene dehonestovaní, zastrašovaní a znevažovaní. Zahraničie dostáva zidealizovaný obraz. Verejne sa hovorí a píše, že redaktor verejnoprávnej STV Ivan Brada, ktorého vedenie televízie prepustilo po tom, čo v investigatívnej reportáži pod názvom Veriteľ poukázal na nejasnosti pre oddlžovanie zdravotníckych zariadení, sa stal výstrahou pre všetkých ostatných. Z každej strany počúvame, že slovenské zdravotníctvo je čiernou dierou, v ktorej miznú obrovské dotácie. Slovenské zdravotníctvo rozhodne nie je také neefektívne, ako zavádza pán minister Zajac. Ľudia, ktorí v ňom pracujú, robia to zodpovedne a profesionálne, za čo im patrí naša úcta a poďakovanie, že i v takých zložitých podmienkach vedia liečiť a liečia na úrovni.

    Zdravotníctvo nemožno hodnotiť cez prizmu účtovníctva. Ak sektor zdravotnej starostlivosti vyprodukoval dlh, štát musí nájsť dostatok prostriedkov na jeho splatenie, pretože zdravie nie je kšeft, ale hodnota, za ktorú sa oplatí platiť z verejných zdrojov. Je totiž hodnotou, ktorá je v záujme celej spoločnosti a ktorej význam ju principiálne predurčuje k solidárnemu prístupu. Dlhodobé dopady reforiem na vývoj Slovenska sú dôsledkom politickej krátkozrakosti. Zahraničný kapitál prichádza na Slovensko, aby sa tu nabalil. Slovensko potrebuje nie špekulatívny kapitál, ktorý prichádza hlavne kvôli krátkodobým výhodám. My potrebujeme investorov, ktorí budú podporovať výskum, školstvo, zdravotníctvo a ktorí sa budú orientovať na vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Ak máme udržať a ďalej zvyšovať úroveň pracovných síl, musíme investovať do zdravotníctva a vzdelania a do vedy. Zo všetkých členských krajín EÚ sme na tom najhoršie vo všetkých uvedených oblastiach. V uvedenej súvislosti vzniká logická a oprávnená otázka: Možno vôbec predpokladať, že by vláda, ktorá doteraz všetky reformy urobila v prospech najbohatších a nadnárodných monopolov, urobila reformu zdravotníctva na prospech všetkých občanov? Štát vynakladá obrovské finančné prostriedky na príchod veľkých automobiliek a na daňové úľavy pre zahraničné nadnárodné monopoly. Vôbec ho nezaujímajú názory vlastných občanov. Treba mať mieru. Je načase si uvedomiť, že v mori biedy nemôže žiť nikto šťastne na zlatom ostrove bohatstva. Nikto nemôže vylúčiť ani možnosť búrky, ktorá zmetie tento ostrov.

    Vážení páni, nebuďte takí nenásytní. Veď nemožno obrať občanov o všetko, čo je presiaknuté potom a krvou mnohých generácií a premeniť občanov na bedárov, ktorí budú novodobými otrokmi. Dnes už väčšina chápe, že všetko, čo prešlo do vlastníctva iných, slúži iba záujmom nových vlastníkov.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne. Pán minister nám predložil návrhy na premenu nášho zdravotníctva na zlatú baňu pre niekoľkých zbohatlíkov. Teraz už len treba, aby ich tento parlament poslušne a ešte možno aj s potleskom odhlasoval. Neporadil sa nielen s občanmi, ale ani s odborníkmi. Nechcem zneužiť výrok pána poslanca Mikloška, ktorý mal v tlači vo svojom interview, ale pán poslanec Mikloško, ja súhlasím s vami, že nie je možné dať do rúk moc dvom alebo trom ľuďom vo vláde a prizerať sa, ako sa s vami hrajú. Sen o zbohatnutí nemajú hlavne ľudia v núdzi. Ľudia v núdzi sú pohlcovaní problémom ako prežiť. Sen po väčšom zbohatnutí majú zbohatlíci, chamtivci, ktorí chcú byť ešte bohatší. Predloženým návrhom reformy zdravotníctva sa súčasne vláda usiluje o vytvorenie svojho všeobsiahleho zdravotníckeho kartelu, ktorý by rozhodoval o živote a smrti obyvateľov Slovenska a bol by nástrojom na ovládanie prostriedkov, ktoré občania povinne odvádzajú na zdravotnícku starostlivosť. Transformované akciové spoločnosti by de facto rozhodovali o všetkom. Cez mechanizmus uzatvárania dohôd so zdravotníckymi zariadeniami a lekármi by rozhodovali o bytí a nebytí každej nemocnice a každého lekára. Okrem toho transformované zdravotné poisťovne vrátane všeobecnej by si mohli vytvárať vlastné zdravotnícke zariadenia. Ak by bol prijatý predložený návrh zdravotníckych reforiem, nebude prínosom pre všetkých, ale iba pre najbohatšie záujmové skupiny. Štruktúry, ktoré predstavujú, je súčasne vláda, síce môžu ovládnuť zdravotníctvo, to je ich cieľ. Budú kontrolovať a regulovať tok peňazí z poisťovní do svojich zdravotníckych zariadení, ktoré distribuujú lieky a iný zdravotnícky materiál. Okrem toho reforma sa v konečnom dôsledku stane semeniskom a generátorom novej vlny klientelizmu a korupcie na Slovensku. Ešte viac prehĺbi polarizáciu slovenskej spoločnosti a protiklady s nedozernými dôsledkami. Tým, že vláda scudzuje majetok ľudu, štát neplní svoju základnú úlohu starostlivosti o spoločné veci občanov. Stovky miliárd z odpredaného spoločného majetku sa míňajú na sústavne rozširovanie byrokracie, jej platy a ďalšie, stále rastúce nároky.

    Predložené návrhy podľa našej mienky reformy je v príkrom rozpore aj s obsahom a charakterom reforiem v Európskej únie. Najnebezpečnejšie na nich je to, že menia charakter štátu zakotvený v Ústave Slovenskej republiky. Návrhy ignorujú taký základný princíp, ako je vyváženosť zásady solidarity a jej individuálnej zodpovednosti. Tvrdenie, že navrhovaný model transformácie poisťovne na akciové spoločnosti je zárukou bezpečného spravovania verejných financií v zdravotníctve, považujeme nie za čestné. Len také spravovanie verejných financií v zdravotníctve môže byť bezpečné, ktoré je prioritne zamerané na poskytovanie úplnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti o poistenca. Nemali by sme zabúdať, že každá reforma, ktorá svojimi dôsledkami podstatne presahuje časový mandát vlády, mala by byť prijatá konsenzom alebo ústavným zákonom. Kalkulovanie s nezávislými poslancami je zúfalý pokus o záchranu, ktorý paroduje demokraciu a spochybňuje zákonodarný mandát Národnej rady Slovenskej republiky. Presadenie reformy môže byť užitočné pre súčasnú vládu, ale dlhodobo veľmi kontraproduktívne pre slovenský národ a Slovensko. Návrh reformy je nielen nad rámec ústavnosti, ale aj v rozpore s ústavou. Sociálne dopady reformy na občanov by boli tragické a dlhodobo škodlivé. Nielen z hľadiska kvality súčasného života väčšiny občanov, ale aj z hľadiska takých dôležitých parametrov ako je demografický vývoj obyvateľstva na Slovensku. Do tejto navrhovanej reformy sa nedajú ani implantovať pozmeňujúce návrhy, lebo celý systém je neprijateľný. KSS je za to, aby zdravotníctvo naďalej fungovalo na neziskovom princípe. Solidarita musí byť alfou a omegou celého systému. K jej naplneniu patrí aj progresivita poistného a teda diferenciácia poistného podľa príjmov poistencov. Efektívny solidárny systém predpokladá aj zníženie počtu zdravotných poisťovní. Vytvorenie pluralitnej siete zdravotných poisťovní, ako vieme, neprinieslo želaný efekt a naopak, prispelo k väčšiemu chaosu v zdravotníctve. Sme za jednu zdravotnú poisťovňu verejnoprávneho charakteru. Akékoľvek reformné kroky v zdravotníctve musia vychádzať z predpokladu, že zdravie je spoločenskou hodnotou a nie účtovou položkou. Štát sa nesmie vzdávať zodpovednosti za zdravie svojich občanov a musí do systému prispievať adekvátnym percentom z HDP. Štát by mal zvýšiť platbu poistného za svojich poistencov a dokonca by mal financovať celoplošne programy prevencie. V tomto zmysle podporíme návrh pána predsedu Bielika zo zdravotníckeho výboru na zvýšenie na 5 %.

    Vážené dámy, vážení páni, podávam procedurálny návrh na stiahnutie a prepracovanie vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95. Naše choré zdravotníctvo vylieči iba sociálne spravodlivá spoločnosť a ak to chcete, poviem to otvorene, socializmus. Hovorte si, čo chcete, pán minister Zajac, o socializme a komunistoch, vy to viete, ale lepší systém fungovania zdravotníctva, ako bol, ste nevymysleli doteraz. Zdravie človeka to nie je tovarovo-peňažný vzťah. Zdravie človeka, to je vyšší princíp. Neprijatie predloženého návrhu reformy je to najlepšie, čo môžeme urobiť. Ak reforma prejde, história Slovenska nám to nikdy neodpustí a okrem toho reforma určite skončí na Ústavnom súde. Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Soboňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Na úvod by som sa chcel zaoberať znovu, tak ako pri prvom čítaní, aby som ozrejmil trošku, čo znamená reforma všeobecne, v každej oblasti, nielen v oblasti zdravotníctva platí rovnako definícia reformy. Reforma nejakého systému podľa môjho názoru znamená, ak sa pripraví systém, ktorý je lepší a má nahradiť systém, ktorý je istým spôsobom prekonaný. Ak toto je základné kritérium reformy, v tom prípade tieto zákony, ktoré sú predkladané na schválenie v druhom čítaní, nespĺňajú kritériá reformy, pretože nezlepšia systém zdravotnej starostlivosti, budú pôsobiť opačne, tak ako sa pokúsim vám to vo vystúpení ku každému zákonu, ktorý je predkladaný, vysvetliť, aké mechanizmy budú pôsobiť po prijatí týchto zákonov a akým spôsobom budú zhoršovať situáciu občanov, lebo zdravotnícka starostlivosť a systém zdravotníckej starostlivosti v konečnom dôsledku je preto prijatý a preto má fungovať, aby sa postaral o občanov toho-ktorého štátu.

    Ak teda vychádzam z tohto hľadiska, budem hovoriť k tomu, čím sa mal zákon o zdravotnom poistení zaoberať, ak by chcel vylepšiť systém, ktorý v súčasnosti funguje. Zmeny doterajšieho systému sa nemôžu totižto týkať iba systému zdravotného poisťovníctva, ale musia byť koordinované so zmenami v sociálnej a daňovej oblasti k týmto zmenám patrí predovšetkým presuny nemocenského poistenia, úrazového poistenia a invalidného poistenia zo sociálneho poistenie smerom k zdravotnému poisteniu a zmena daňových zákonov v súvislosti s nevyhnutnosťou prechodu na rodinné poistenie. Zavedenie rodinného poistenia je totižto jedným z najzávažnejších krokov úpravy existujúceho systému, pretože sa týka takmer dvoch miliónov poistencov, za ktorých dnes platí poistné štát a je teda aj legitímnou snahou o minimalizáciu platieb štátu do zdravotného poistenia. Ak teda chceme hovoriť o tom, že štát na niečo nemá peniaze, hoci nie je môj názor ten, že na systém zdravotnej starostlivosti by štát nemal mať peniaze.

    Čím by sa teda tento zákon mal konkrétne zaoberať. V základných bodoch ide predovšetkým o postupné dosiahnutie kompatibility so systémami zdravotného poistenia v štátoch Európskej únie. Môžete si pozrieť pri jednotlivých zákonov nálezy legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky a prídete na to, že ani jeden z týchto zákonov nie je kompatibilný s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Realizáciu legislatívnych úprav vedúcich k integrácii zdravotného, nemocenského, úrazového a invalidného poistenia vrátane zavedenia rodinného poistenia. Zaistenie transparentnosti a optimálnej alokácie finančných prostriedkov v systéme zdravotného poistenia spojených s účinnou vnútornou i vonkajšou kontrolou činností zdravotných poisťovní, pričom vonkajšiu kontrolu by mal naďalej vykonávať štátny dozor.

    Trvalú objektivizáciu nákladov na zdravotnú starostlivosť, kde budú zdravotné poisťovne nákupcom služieb pre poistencov a súčasne zabezpečia poistencom optimálne manažovanie ich zdravotných potrieb prostredníctvom lekárov primárnej starostlivosti. Rozvoj systému nepovinného poistenia všetkých druhov doplnkového, dodatkového, náhradného a tak ďalej. Zavedenie zdravej konkurencie do poistných plánov zdravotných poisťovní, kde vo verejnom poistení budú zdravotné poisťovne súťažiť predovšetkým v nákupe kvality a nákladovej efektívnosti služieb a v nepovinnom poistení sa bude súťaž odohrávať v samotnej ponuke služieb nad rámec verejného poistenia. Využívanie hodnotenia výsledkov monitoringu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, zavedenie sankčných opatrení proti poistencovi, ak nedodržuje závažné nariadenie lekára alebo závery preventívnych opatrení, prípadne sa nezúčastňuje preventívnych prehliadok a podobne. Integráciu informačných systémov všetkých účastníkov systému s cieľom optimalizovať zber, následné spracovanie dát a vytváranie databáz pre prognózovanie a vyhodnocovanie dopadov legislatívnych zmien, racionálny výpočet príjmov a výdavkov systému zdravotného poistenia, uplatnenie regulačných opatrení, aktívny prístup k vývoju štruktúry a siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, hodnotenie výsledkov zdravotnej starostlivosti poskytovanej jednotlivými poskytovateľmi. Toto sú všetko veci, ktorými sa tento zákon zaoberať mal. Ale napriek týmto požiadavkám, ktoré by zabezpečili moderný systém, poisťovací, na Slovensku, reformné zákony, ktoré sú predkladané, vytvárajú také formy pôsobenia finančných tokov a kapitálu v systéme zdravotnej starostlivosti, ktorými dosiahneme prakticky opak toho, čo potrebujeme. Predovšetkým zlikviduje postupnú dostupnosť zdravotníckych služieb podľa tých zákonov, ktoré sú predkladané. Odstráni sa princíp solidarity v poisťovacom systéme, ktorý vychádza zo základného pravidla: Zdravý platí a chorý poberá.

    Do nedôstojného postavenia sa odsunie väčšina zdravotníkov. Založí sa systém, v ktorom občan a pacient bude stáť bezmocne bokom bez akýchkoľvek možností do systému zasiahnuť. Založí sa systém, ktorý vylučuje pôsobenie ekonomických princípov zo zdravotníctva. Spôsobí sa, že peniaze budú predovšetkým rozhodovať o možnosti zachovania zdravia a života človeka. Vytvorí sa zdravotná starostlivosť, ktorá síce môže byť kvalitná, ale bude dostupná len úzkej skupine ľudí s predpokladom, že budú vlastniť dostatok zdrojov. Vytvorí sa úzka skupina ľudí, ktorí ovládnu celý, niekoľkostomiliardový majetok zdravotníctva a to je de facto jedno, akého druhu je v súčasnej dobe vlastníctvo. Umožnia tieto zákony, aby malá skupina ľudí ovládala celé dianie okolo financií poisťovacieho systému a financií z rozpočtu a rozhodovala tak o zásadných otázkach zdravia, života a smrti.

    Ako základný krok bol zvolený práve poisťovací systém, v ktorom nielenže neplatia klasické poistné väzby, ale ktorý nemá ani obdobu v európskych štátoch. Vo vyváženom poisťovacom systéme je rovnoprávne postavenie poskytovateľa, poistenca i poisťovne. Základom však musí byť odmeňovanie za výkon a tento fakt je typický pre systémy, ktoré rešpektujú ekonomické princípy. V popísanom systéme platí poistné poistenec a preto má zákonité právo na poistnú zmluvu, ktoré sú zakotvené práva a povinnosti. Poisťovňa na základe takejto zmluvy spravuje jeho peniaze, opakujem, spravuje jeho peniaze a v prípade, že poistenec vyhľadá lekára, tento mu poskytne stanovením diagnózy a liečby službu. Takýto výkon vyúčtuje lekár poisťovni. Po skontrolovaní dôvodnosti výkonu sa peniaze poukážu poskytovateľovi, pričom svojho klienta o transakcii poisťovňa informuje.

    No čo ponúka navrhovaný systém v uvedených zákonoch. Zmluvu nebude uzatvárať ten, kto platí, s tým, čo spravuje peniaze, ale ten, čo spravuje peniaze s tým, kto poskytuje zdravotné služby. Čo sa takýmto zmluvným vzťahom dosiahne? Vytvorí sa abnormálny poisťovací vzťah a stav, ktorý vzápätí umožní vyradiť poistenca a pacienta z možnosti akýmkoľvek spôsobom zasahovať do veci, postaviť zdravotníka poskytovateľa do vazalského postavenia, pretože od poisťovne bude záležať, či bude úspešný alebo ho zničí, vytvoriť priestor, aby poisťovňa určovala, kto je úspešný lekár, úspešné oddelenie, úspešná nemocnica. Ľahkým spôsobom a za peniaze štátu, teda platiteľov daní získať ktorýkoľvek majetok zdravotníctva bez ohľadu na to, či je zariadenie štátne, či patrí samospráve, či patrí cirkvi, alebo je súkromné. Postupne kumulovať majetok v rukách malej skupiny ľudí, pričom ide o majetok, ktorého veľkosť je ťažké čo i len predstaviť. Je pochopiteľné, že poisťovne nemuseli byť povoľné, a preto sa takýto moment musel riešiť.

    Založila sa akciová spoločnosť Veriteľ, o ktorej sa v súčasnosti už skoro nehovorí. Táto spoločnosť bude neustále zabezpečovať zdroje, ktoré sú potrebné na ovládnutie poisťovní spôsobom, aký je nám už známy z nedávnej minulosti, a to úverovaním poisťovne a následne ktoréhokoľvek zdravotníckeho zariadenia cez poisťovňu. Zvrátená geniálnosť spočíva v tom, že sa tak bude konať v plnej miere z peňazí daňových poplatníkov. V sieti zdravotníckych zariadení sa nepohne ani lístok bez majetníckeho dozoru Veriteľa. Tento si bude svoje imanie znásobovať a samozrejme otázku odpredaja pohľadávok bude riešiť určite úplným a transparentným spôsobom vopred známemu určenému kandidátovi.

    Napriek tomuto všetkému by sa však nejakí zdravotníci, lekári, nemocnice a hlavne poisťovne mohli vzbúriť, dovolávať sa demokratických princípov, predkladať dôkazy o vydieraní a dôkazy o iných podobných praktikách. No ale pre týchto nespokojencov nastupuje na scénu ďalšia inštitúcia a tou je Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je všemocný pre oblasť verejného zdravotného poistenia ako aj pre oblasť zdravotnej starostlivosti, nemá však žiadny dosah na Veriteľa. Kruh je týmto uzavretý, pravidlá sú určené, pohyby peňazí jasné, príjemcovia predpokladaných ziskov a majetku určení. Je to stav, ktorý uspokojuje len malú skupinu ľudí, ale zároveň znamená aj zavedenie systému zdravotnej starostlivosti, aký v Európe nemá obdobu. Systém, v ktorom je vyšachovaný občan poistenec, chorý, zdravotník a v konečnom dôsledku i štát, pretože sa dostane do bezvýznamnej pozície a to za svoje vlastné peniaze. A pritom tento postup, čo je najzávažnejšie, presadzujú politické strany, ktoré si hovoria, že sú kresťanské. Lenže ako som už v minulosti často opakoval, teória kresťanského štátu hovorí, že štát je nadindividuálna inštitúcia, ktorú si vytvoria národy, aby sa staral o rozvoj blahobytu pre všetkých, nakoľko sa nerodíme rovnako schopní a silní. Štát má zabezpečovať právo na vzdelanie, zdravú rodinu, zdravie, sociálne istoty a spravodlivosť, pretože nik iný nevie uvedené istoty zabezpečiť. Teória štátu, kresťanského, upozorňuje na nebezpečenstvo súkromného kapitálu, ale vôbec kapitálu, o ktorom hovorí, že žiaden kapitál nemá sociálne cítenie. Pozná len jedno a to je zhodnocovanie seba samého. Ak to pôjde cez chorobu a smrť, pre kapitál je to úplne ľahostajné. A dianie vo svete nás o tom každodenne presviedča. Preto som prekvapený, pán spravodajca, že vy ako predstaviteľ kresťanskej strany vystúpite alebo vystúpiš a apeluješ na koaličných partnerov, aby neodsúhlasili viac ako 4 % zo základu, ktorý by štát mal platiť do zdravotného poistenia. Nuž ale ja upozorňujem všetkých, že jedným z tých, ktorý vrchovatou mierou sa pričinil o to, že v súčasnosti zdravotníctvo je v takom stave, v akom je, je práve štát. Ak predstaviteľ kresťanskej strany sa snaží zbaviť štát akejkoľvek zodpovednosti za sociálne dopady a za zdravotnícku starostlivosť, znamená, že táto kresťanská strana presadzuje teóriu štátu, ktorá je blízka liberálu, ale v tom prípade, to nie je kresťanská idea v riadení a existencie štátu, pretože štát sa nemôže zbaviť povinnosti zabezpečiť sociálne istoty aj zabezpečiť zdravie pre občanov, ktorí si ho preto utvorili, aby uvedené veci garantoval. A pokiaľ niekto chce tieto právomoci štátu zobrať, nech to vysvetľuje akýmkoľvek spôsobom, je to namierené proti základným funkciám štátu a štátnosti vôbec. Preto vytýkam autorom a predkladateľom týchto zákonov, že z týchto zákonoch pramení vlastne útok proti starým a chorým, teda tým, čo sa nevládzu brániť, že po prijatí týchto zákonov uberieme šance na dôstojný život bez bolesti, a zároveň tento systém bude zneužívať zdravotníkov a lekárov, zneužívať ich z intelektu vyplývajúci pocit zodpovednosti a humanizmu a bude z nich robiť vazalov a gastarbajtrov. To sú veci a zároveň ako som povedal, celý rad vnútorných rozporov, nejasností v samotnom zákone, ktoré jasne popisujú, a ako som spomínal, aj legislatívny odbor Národnej rady a jeho nekompatibilita s právom Európskeho spoločenstva v Európskej únii nedovoľuje, aby som čo len pomyslel na to, aby som s takýmto zákonom mohol súhlasiť. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok...

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, aby som sa pridala k vystúpeniu pána Soboňu takouto informáciou: Pred pár dňami vysoký cirkevný hodnostár z Vatikánu monsiňor Paulo Mária Hnilica poslal list pánu predsedovi Národnej rady Pavlovi Hrušovskému s tým, aby ho dal na vedomie všetkým poslancom. Neviem, prečo sme tento list nedostali na vedomie. Musím s úsmevom poznamenať, že keďže som bola raz v novinách nie obvinená, ale skrátka uvedená ako človek, ktorý často navštevoval Vatikán, tak sa tento list po mňa dostal. Dovoľte, aby som z neho citovala. Monsiňor Hnilica hovorí: „S bolesťou v srdci prežívam dnes podobné situácie, aké som prežíval na rôznych kontinentoch, ktoré som navštívil spolu s matkou Terezou. Kresťanský súcit s mojimi rodákmi ma núti, aby som sa obrátil na vás, vážení poslanci, v záležitosti, ktorá je dnes veľmi aktuálna a napĺňa obavami občanov Slovenska. Z mnohých úst ako aj z masmédií som sa dozvedel o práve prebiehajúcej reforme zdravotníctva. Už v starovekom zákonodarstve platil princíp: Blaho občanov je najvyšším zákonom. Táto zásada ma núti zaujať stanovisko k navrhovanej reforme zdravotníctva predkladanej ministrom Zajacom. Doterajšie zákony už dávno porušili uvedený princíp. Už pred dvetisíc rokmi starý pohanský orátor Cicero varoval rímsky senát, nech zákonodarcovia starostlivo dbajú o to, aby vec spoločnosti občanov neutrpela nijakú ujmu. Obraciam sa s prosbou na našich zákonodarcov a apelujem na vaše svedomie, aby ste dobre uvážili dôsledky, ktoré by z tohto zákona vyplývali.“

  • Pán spravodajca Novotný, máte slovo, ale nech sa páči, môžete za hlavný rečnícky pult.

  • Ďakujem pekne. Mám tu zapnutý mikrofón, mne budú aj tie dve minúty úplne stačiť. Ja by som len zareagoval na tú časť vystúpenia pána poslanca Soboňu, v ktorej ma teda menovite oslovil, chcem povedať len toľko, že podľa vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení sa štát nezbavuje svojej povinnosti vo vzťahu k svojim poistencom. Naopak, štát sám voči sebe pristupuje omnoho prísnejšie, pretože odvody za svojich poistencov viaže na štátny rozpočet v zmysle, že ich viaže na priemernú mzdu v národnom hospodárstve v predminulom roku. To znamená, že nebude každý rok pred štátnym rozpočtom licitovať o tom, koľkože to zaplatí za svojich poistencov, ale podľa vývoja ekonomiky zaplatí 4 % z priemernej mesačnej mzdy. V budúcom roku, ako som to povedal vo svojom vystúpení, to bude znamenať o 2,6 miliardy viac, ako to bolo tohto roku. Takže toľko snáď k našej solidarite. Ďalej chcem povedať, že pán poslanec Soboňa mal pravdu, keď povedal, že práve štát tým, že neodvádzal za svojich poistencov, spôsobil obrovské problémy v celom systéme zdravotníctva. Áno, je to pravda, len treba jedným dychom povedať, že štát neodvádzal v rokoch 93 a 98. Od roku 98 sa platobná disciplína štátu nesmierne zlepšila, štát odvádza presne toľko, koľko mu v zákone o štátnom rozpočte určíme. Je to málo, to viem a preto práve chceme týmto zákonom celý tento systém zmeniť.

    A na záver chcem ešte povedať snáď toľko, že sociálne náuka katolíckej cirkvi nikde nehovorí o tom, že keď chcem byť dobrým katolíkom, musím vyťať obrovskú sekeru do štátneho rozpočtu tak, aby to potom štát neuniesol. Ďakujem.

  • Pán poslanec Urbáni sa ešte dodatočne prihlásil s faktickou poznámkou. Už som uzavrel možnosť, ale dajte slovo pánovi poslancovi Urbánimu.

  • Ďakujem pekne. Ja len kvôli tomu, aby sa pomenúvali veci správnym menom. Ja si myslím, aj v 93., nechcem zastávať ten systém, ale stále sa odvádzalo toľko, koľko štát určil, alebo tento parlament schválil, alebo vláda. Takže nebolo by správne hovoriť, že od 98. sa odvádzalo toľko, koľko štát dal, a pred tým nie. Iné je, aká bola vtedy suma aké boli vtedy ceny a aké bolo to percento a z čoho bolo to percento. Takže len aby sme si to dali na pravú mieru. Stále štát odvádzal toľko, koľko mu určoval zákon. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave, teraz vystúpi pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne skutočne v krátkosti už, pretože mnohé veci predrečníci predo mnou už povedali, aby som sa vyjadril, prečo budem hlasovať proti tomuto zákonu a samozrejme aj proti celému balíku zákonov, tak ako ich predkladá pán minister Zajac. Slovenská vláda sa už dlhšiu dobu netají, že jedným z hlavných cieľov je stať sa európskym lídrom v reformách daňového, sociálneho a zdravotného systému. Pri daňovej reforme, dôchodkovej reforme a reforme trhu práce z roku 2003 nám vláda v tomto roku po reforme verejnej správy predkladá reformu zdravotníctva. Niektorí politici len s ťažkým srdcom prijímajú slovo reforma, čo si myslím, že je nesprávne, pretože reformnými zákonmi z dielne ministerstva financií, ministerstva práce a sociálnych vecí sa mení forma štátu, mení sa forma financovania, mení sa forma poskytovania služieb štátu jeho obyvateľom. Pri privatizácii jednotlivých priemyselných odvetví sa dostávame do záverečnej fázy privatizácie, privatizácie sociálneho štátu. Nové zdravotné zákony sú teda naozaj reformné, pretože menia formu poskytovateľa, menia prebytok na zisk, určujú pacientovi okruh chorôb, ktoré budú hradené z verejného zdravotného poistenia a choroby bežné, za liečenie ktorých zaplatí, samozrejme, na drevo alebo z individuálneho zdravotného poistenia. Vo svojom príspevku nechcem ísť nad rámec cieľov ministerstva zdravotníctva, autorov reformy. Nedá sa alebo len veľmi ťažko sa dá polemizovať s cieľom reformy, ktorým je vytvorenie prostredia a motivácie pre pacientov, aby zlepšovali svoje zdravie a svoj zdravotný stav. Jeden z autorov zdravotnej reformy pán Pažitný k tomu dodáva, citujem. „Zdravie je súkromný statok.“ Hneď tento prvý cieľ môže naraziť na problém v tom, že zvýšené cenové náklady nepovedú k zvyšovaniu starostlivosti občanov o svoje zdravie, ale postupne znížia návštevnosť pacientov v zdravotníckych zariadeniach a na druhej strane spôsobia únik pacientov k alternatívnym liečiteľom. Čo niekedy nemusí byť na škodu. Avšak hrozí nebezpečenstvo liečby u šarlatánov. Z ekonomického hľadiska dôjde k úniku finančných prostriedkov do čiernej ekonomiky a do legalizovaného zdravotníctva sa vráti ťažko poškodený pacient vyžadujúci značné finančné prostriedky zo solidárneho balíka. Ja by som bol veľmi rád, keby pán kolega spravodajca mi mohol povedať, sa mi dostala do uší informácia, že už z predpísaných receptov, ktoré boli dajme tomu predpísané vo výške 100 %, sa ich vyberá len 90, pretože mnohí pacienti sa rozhodujú pomaly, poviem to už obrazne, či zomrú hladní alebo či zomrú zdraví. Rovnaká starostlivosť pre rovnakú potrebu pri rešpektovaní národného zoznamu priorít je tiež cieľom, ktorý zaváňa sociálnym inžinierstvom, z ktorého tak radi obviňujú pravicové strany ľavicové strany a najmä komunistov. Takisto aj garancia ochrany pred rizikom katastrofických nákladov nie je šetrná k občanom Slovenskej republiky. Garantovať zo zákonného poistenia liečbu iba vybraných chorôb je otvorením dverí viac životným poisťovniam ako samotnému pacientovi. Popri solidárnom poistení bude občan stále viac tlačený do individuálneho životného poistenia, aby vykryl riziko na základe svojho individuálneho stavu. Autori reformy tvrdia, že nedôjde k zvyšovaniu spoluúčasti pacienta a zvyšovaniu nákladov na zdravotné poistenie. V tom im dávam plne za pravdu. Ak bude len prispievateľom do zdravotných poisťovní, tak sa vaše platby nemusia zvýšiť. Ale nepoisťujeme sa preto, aby sme boli poistení, ale preto, aby nám niekto pomohol, v tomto prípade zdravotná poisťovňa, v čase, keď to budeme potrebovať. Horšie na tom budú teda ľudia, ktorí budú zdravotnícku starostlivosť alebo - povedané v jazyku reformy - zdravotnícke služby využívať. Títo zaplatia podstatne viac. Pritom využívanie zdravotníckych služieb nie je také závislé na individuálnej starostlivosti občana o svoje zdravie, ale skôr na jeho príslušnosti k určitej vekovej skupine. Zdravotné riziká 25-ročného človeka sú oveľa nižšie ako zdravotné riziká päťdesiatnika a staršieho človeka. Takže jednoznačne nám z toho vyplýva, že najväčším prispievateľom do systému budú osoby v strednom a v staršom veku, ktorých príjmy nie sú najvyššie. Mladá generácia, z ktorej sa grupujú aktívni podporovatelia reformy, bude možno z makroekonomického hľadiska dlhšie pôsobiť ako prispievateľ a až vo veku, keď začnú zdravotné ťažkosti, spozná skutočnú tvár reformy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem upozorniť vážené plénum, aby si pri posudzovaní a schvaľovaní reformných zdravotných zákonov uvedomilo zodpovednosť, ktorú majú voči občanom tejto krajiny. Výsledok takto navrhovanej reformy bude znamenať pre široké vrstvy obyvateľov priam katastrofu. Už teraz viacerí odborníci zo zdravotníckych kruhov varujú pred dopadom reformných krokov na občanov nášho štátu. Zvýšené náklady, ktoré majú znášať občania, najmä starší občania, sa stanú priam existenčnou hrozbou a z hľadiska ústavou garantovaných práv občanov možno očakávať, že to, samozrejme, bude ďalšie práca pre ústavný súd. Známe je kritické a zásadné stanovisko Slovenskej lekárskej komory. Už tu odzneli výsledky posledného prieskumu, podľa ktorého takmer 70 % občanov nesúhlasí s reformou a so zvyšovaním platieb za zdravotné poistenie, ako sa to navrhuje v zákone o zdravotnom poistení, nesúhlasí viac ako 82 % občanov. Reforme nemožno vytknúť, že z psychologického hľadiska je načasovaná dobre. Ak sa zo strany občanov alebo opozície objaví kritika, nasledujú samozrejme podráždené slová: Ak sa vám to nepáči, navrhnite niečo lepšie. Treba podotknúť, že takéto výzvy sú účelové. Vrcholne účelové v čase, keď strategické podniky, z ktorých výnosov bolo doteraz dotované zdravotníctvo, sú sprivatizované, a niektoré nesú zlaté vajcia do iných štátnych rozpočtov, ako Telekom alebo Jukos, túto otázku tiež preto považujeme za neférovú, pretože si myslíme, že na ochranu zdravia svojich obyvateľov štát musí vytvárať prostriedky a nielen ich prerozdeľovať a regulovať.

    Záverom, vážené kolegyne, kolegovia, prichádza pán minister, som veľmi rád. Dostal sa mi týždenník Život do rúk, číslo 20 z roku 2004, kde dovolím si pána ministra citovať a ja mu prajem, aby sa mu to splnilo. Citujem: Má dve predstavy. Prvá je veľmi príjemná, pôjde na odpočinok pán minister po skončení reforiem. Bude žiť na Tenerife. Pre všetkých, pre nás je to známe, sú to Kanárske ostrovy. „Už som si tam vybral miesto.“

    Pán minister, ja veľmi podporujem toto riešenie, nebolo by lepšie, keby sme hneď išli na tie Kanárske ostrovy a neotravovali takouto reformou. Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som niekoľko poznámok k zákonu o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, tlač 651. Veľa sa tu už o tom pohovorilo v tlači, vo výboroch. Nebudem tie základné pripomienky opakovať, poviem len, že patrím k tým, ktorí zmenu v zdravotnej poisťovni na akciovú spoločnosť považujú, ak sa, pán minister, neurazíte, za holý nezmysel.

    Pán poslanec Bielik v Parlamentnom kuriéri ako predseda výboru pre zdravotníctvo nazval jednu z ústredných zmien, t. j. zmien zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, povedal...

  • Pani poslankyňa, môžem vás na sekundu prerušiť?

  • Pán spoločný spravodajca ma upozornil, že vaše vystúpenie sa týka prerokúvania tlače 651 o zdravotných poisťovniach a nie o zdravotnom poistení, č. 640 tlače.

  • Áno. Pán predsedajúci, ďakujem. Ja sa vrátim potom, keď bude treba.

  • Dáme vám príležitosť. Ďalej vystúpi v nasledujúcej rozprave, ktorá sa bude týkať tlače 651, a keď dovolíte, vážená pani poslankyňa, teraz by sme pokračovali v rokovaní o tlači číslo 640.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána navrhovateľa, chcete vystúpiť? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Novotnému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o vládnom návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 651 a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 651, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, tlač 651, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku, túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 975 z 26. mája 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný vládny návrh zákona 25. augusta 2004. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval vládny návrh zákona 25. augusta, výbor neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval predmetný vládny návrh zákona 9. septembra 2004. Výbor neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 26. augusta 2004 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval predmetný vládny návrh zákona 25. augusta a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predmetný vládny návrh zákona 17. septembra a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré som spomínal, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy, ktorú máte písomne, takže ich nebudem čítať. Je ich celkom 139, týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor ďalej poveril spoločného spravodajcu výboru Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Informujem vás o tom, že za kluby, za klub Komunistickej strany Slovenska sa ako prvý prihlásil pán poslanec Ďaďo. Za klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Soboňa. Potom budú písomne prihlásení, písomne je prihlásený pán poslanec Urbáni a potom bude možnosť ústnych prihlášok. Ako prvý vystúpi pán poslanec Ďaďo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, otázka zdravotníckej reformy je dlhodobou otázkou, o ktorej diskutujeme všetci. Predložený návrh zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a ostatných zmenách a doplnení niektorých zákonov z dielne ministerstva zdravotníctva je predmetom širokej diskusie, tak medzi odborníkmi z radov zdravotníckych pracovníkov, ako aj poslancov, no predovšetkým našich občanov, ktorí sú v očakávaní toho, že im minister, vláda Slovenskej republiky a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pripravia ako darček nielen pred tohoročnými Vianocami, ale aj v budúcich rokoch zdravotnícku reformu, ktorú budú musieť rešpektovať. Odborné kruhy zdravotníctva, poslanci Národnej rady a rôzne organizácie sa dlhú dobu zaoberajú touto reformou, čoho dôkazom je viacero odborných a politických pripomienok k predloženým návrhom. Z doterajších poznatkov mám skutočne veľmi rozpačitý dojem, pretože množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené, v podstate výrazným spôsobom zasiahlo do predstáv predkladateľa, ktorým ste vy, pán minister. Táto skutočnosť ma vedie k jednej myšlienke a to je myšlienka, že reforma sa koná takzvane nasilu, s pevným a veľmi rýchlym termínom realizácie, pričom vo svojej podstate obsahuje mnoho polemík, mnoho nejasností a chýb, na ktoré doplatia občania alebo môžu doplatiť občania, predovšetkým z najslabších vrstiev našej spoločnosti, a tých je, žiaľ, v tejto spoločnosti väčšina. Po tomto všeobecnom konštatovaní ako v úvode chcem byť konkrétny a chcel by som prejsť ku konkrétnym veciam.

    Tlač 651, dôvody novelizácie zákona, to je, prosím, dôvodová správa, sú postavené v dôraze na potrebu vytvorenia právnych podmienok a prostredia, čo má zabezpečiť, že zdravotné poistenie bude vykonávané odborne, účelne a efektívne, že bude zabezpečená ochrana pred defraudáciou finančných prostriedkov určených pre verejné zdravotné poistenie. To je koniec citátu predkladateľa. Zámer podľa mňa na prvý pohľad je pekný, no jeho spôsob zabezpečenia je prinajmenšom pre mňa i poslanecký klub veľmi čudný. Je čudný nielen pre mňa, ale aj pre mnohých poslancov, medzi nimi i koaličných poslancov, ktorí, nebyť toho, že na nich je robený tlak a sú politicky zlomení vo svojich kluboch, boli by predložili a možno súhlasili s ďalšími pripomienkami, ktoré má opozícia. Ja poviem, o čo ide. Kladiem vám otázku, pán minister, myslíte si, či dokonca ste o tom presvedčený, že pre spojenie tohto cieľa, ktorý som citoval, je potrebné transformovať súčasné zdravotné poisťovne na akciové spoločnosti? Myslíte si, že zdravotné poisťovne na základe ich transformácie na akciové spoločnosti budú kvalitnejšie súťažiť v poskytovaní služieb u poistencov? Myslíte si to aj vy, kolegyne a kolegovia poslanci? Ak áno, ja vám váš názor neberiem, zodpovedajte si za svoj názor a za svoje hlasovanie pred voličmi. Moje svedomie mi však nedovolí, aby som takýto návrh podporil z nasledujúcich dôvodov:

    Po prvé, zdravotné poisťovne na základe zákona vyberali poistenie od občanov, poistencov a s takto získanými financiami majú podnikať? No tak to dokáže hocikto, aby s niekoľkými stovkami miliónov korún, ktoré mu dajú občania Slovenskej republiky, začal podnikať, z toho si vyčlenil určité percento na mzdy a ostatné organizácie a s ďalším podniká, s našimi prostriedkami. Pýtam sa, ktorý podnikateľ Slovenskej republiky dostal doteraz takú možnosť, aby s verejnými finančnými prostriedkami mohol podnikať a vytvárať zisk? Ja si myslím, pán minister, že nie ste Mikuláš, lebo aj ten rozdáva pred Vianocami z toho, čo má, a nie z toho, čo získa od iných ľudí. Rozdáva z darov a nie z cudzieho.

    Po druhé, prečo s danou reformou nesúhlasíme, k tlači 651, konštatujem: Cieľom každej súkromnej či akciovej spoločnosti je predsa dosiahnutie zisku. A prečo by mal k tomuto zisku pomáhať občan, ktorý často nemá čo do úst, ktorý nemá si čo obliecť, a mnohí nemajú ani na lieky. Stretol som sa s lekárom, ktorý mi aj vaše tvrdenie vysvetľoval, pán minister, aké sú kategórie liekov. A mi to vysvetlil asi tak: Aj vy si môžete kúpiť oblek v bazáre a môžete si ho kúpiť aj v luxusnom obchode. To isté slúži aj v zdravotníctve s jednými liekmi. Sú lieky, ktoré sú kvalitnejšie, a sú lieky, ktoré sú náhrada a ako náhrada budú vždy pôsobiť len ako náhrada. Je to morálne, ak niekto s verejnými financiami ľudí chce podnikať a zisk si prisvojiť? Ja konštatujem, že nie. Nie je to morálne.

    Po tretie, prečo s ním sa nedá súhlasiť. Zamyslel sa, pán minister, štáb ľudí okolo vás, ktorý pripravoval túto reformu, nad základnou otázkou, ako dosiahne akciová spoločnosť zisk? A kde ten zisk, ak ho dosiahne, pôjde? Ja sa domnievam, že to bude na úkor kvality a rozsahu poskytovaných služieb zdravotnej starostlivosti, že to spôsobí zhoršenie zdravotného stavu občanov.

    Po štvrté, ak by bol, pán minister, môj argument pre vás neprijateľný, tak potom mám pre vás a pre mňa nezodpovedanú otázku. Prečo zisk má ísť z prostriedkov všetkých do vrecka niektorých a nie v plnej miere opäť pre všetkých poistencov? To je otázka, ktorá je skutočne, myslím si, že veľmi vážna.

    Dámy a páni, z uvedených skutočností vyplýva perspektíva zhoršenia zdravotnej starostlivosti a tým i zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky, pretože ľudia s najvyššími príjmami si budú môcť dovoliť platiť za zdravotné služby v hotovosti, a preto predkladám pozmeňujúci návrh k § 6 ods. 7 a 8, ktorým navrhujem v § 6 vypustiť odseky 7 a 8. Konám tak preto, lebo nesúhlasím s tým, aby zdravotné poisťovne popri výkone zdravotného poistenia vykonávali činnosť uzatvárania zmlúv o individuálnom poistení, distribúciu liekov a zdravotných pomôcok, vykonávali zdravotnú starostlivosť a nemocenské poistenie a to z toho dôvodu, že by dochádzalo ku konfliktu záujmov, na čo doplatí skutočne len pacient. Jeden príklad za všetky: Ak bude môcť poisťovňa uzatvárať zmluvy o individuálnom poistení, je celkom reálne, že bude poskytovať zdravotnú starostlivosť a pri tom poskytovaní predovšetkým preferovať poistencov, ktorí uzatvoria individuálne poistenie v jej poisťovni, na úkor poistencov zo zákona, a i dôvodová správa predkladateľa nechce takéto niečo a konštatuje, že je to neprijateľné.

    Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, je pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujem v čl. I § 1 ods. e) vypustiť slová „akciové spoločnosti“ a nahradiť ich slovami „neziskové organizácie“. Existujúce zdravotné poisťovne sa môžu transformovať na neziskové inštitúcie a tak navrhujem v čl. I § 2 vypustiť celý odsek 2 s tým, že nasledujúce odseky sa jednoducho prečíslujú.

    Po ďalšie, navrhujem v čl. I § 2 ods. 1 vypustiť slová „akciovou spoločnosťou“ a nahradiť ich slovom „verejnoprávnou alebo neziskovou inštitúciou“.

    Dámy a páni, verím, že tieto argumenty, ktoré sú skutočne vážnymi argumentmi pre to, ako vynakladať s verejnými prostriedkami, zvážite, že ich zváži nielen opozícia, ale i koalícia, pretože opäť konštatujem, s našimi prostriedkami, občanov, si majú narábať inštitúcie, ktoré nie sú súkromné a nie sú na ich úkor, tvorcami ziskov a tvorcami ziskov do vlastných vreciek. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Juščík, pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Juščík má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som podporiť svojho kolegu pána poslanca Ďaďu, ale zároveň mám naňho tak trochu ťažko, že prirovnal Mikuláša, ktorý rozdáva, s ministrom Zajacom. Áno Mikuláš však rozdáva zo svojho, pán minister Zajac chce zo spoločného a jasne, z cudzieho krv netečie, takže prečo nie. Súhlasím s tým, že presne táto reforma je na úkor tých najslabších, najubiedenejších, ktorým je potrebné pomáhať. Tak retrospektívne, keď si vraciam pamäť, tak asi pred rokom pán minister tu povedal, že komunisti robili genocídu na tomto národe, pán minister, cez tieto reformy nebudú práve tí, ktorí potrebujú najviac pomoc, nebude to genocída? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len na jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Ďaďu chcel zareagovať. Týka sa toho, že nesúhlasí, aby zdravotné poisťovne mohli popri výkone verejného zdravotného poistenia vykonávať aj ďalšie veci, ako je veľkodistribúcia liekov a zdravotná starostlivosť, treba povedať, že tieto výhrady voči činnosti zdravotných poisťovní mal aj poslanecký klub SDKÚ, aj poslanecký klub SMK a chcel by som ho upozorniť na bod 14 spoločnej správy, ktorý rieši práve túto záležitosť, týka sa § 6 ods. 7, kde vlastne rušíme možnosť zdravotným poisťovniam, aby robili veľkodistribúciu a poskytovali zdravotnú starostlivosť, umožňujeme však uzavrieť zmluvu s poistencom a zabezpečiť mu nejakú špeciálnu zdravotnú pomôcku, alebo nejakú umelú kĺbovú náhradu, prípade veľmi drahý liek tak, aby sa mohla obísť distribučná spoločnosť, aby sme neplatili príliš veľa na maržu, aby sme šetrili zdroje poisťovní. Čiže nechávam na zváženie pána poslanca, či takéto riešenie by mu nevyhovovalo. Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Soboňa

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, ja musím upozorniť pána spravodajcu, že napriek tomu, že odozva v médiách a atmosféra vo verejnosti hovorí o tom, že preberáme mimoriadne závažné zákony, a ako budeme o nich hovoriť, aj o dopadoch týchto zákonov, sú naozaj mimoriadne závažné, a preto odvolávať sa, že ste niečo presadzovali, aj v spoločnej správe je zakotvené, nie je správne, lebo podľa rokovacieho poriadku nie je v súlade spôsob, akým sa tento zákon prerokúval, ako sme dostali spoločnú správu, veď my sa podľa tej spoločnej správy nemôžeme riadiť, pretože sme ju dostali len dnes, ak sa nemýlim. Takže z tohoto hľadiska musíme hovoriť k tomu zákonu, ktorý máme na stole, a nie k tomu, čo niekto niekde odsúhlasil alebo prerokoval a zakotvil iným spôsobom. Musím upozorniť aj na to, že celý rad vecí sa inak dostane do zákona pri schvaľovaní vo výbore, ale viem aj o tom, že sú pripravené zase pozmeňujúce návrhy zo strany koalície, ktoré ten pôvodný stav elegantným spôsobom vrátia na späť. Takže tu len k tomu ku korektnosti v tom, ako sa veci prerokúvajú.

    Tu predrečníci hovorili o tom, že niekto nie je Mikuláš, a, pochopiteľne, nikto nemá v rukách čarovný prútik, aby vytvoril z jedného systému, ktorý je evidentne podfinancovaný, a o tom netreba polemizovať, lebo tu všetci kolegovia predtým, pán poslanec Paška opakovane vysvetľuje, že peňazí je, akokoľvek to zoberieme, málo a poukazujú na to rôzne tabuľky a prepočty, ktoré robia európske inštitúcie, nie, my ich nemusíme robiť, a vykazujú priemerne množstvo peňazí, koľko sa dostane v zdravotnej starostlivosti na jednu hlavu v štáte. A môžeme používať aj ďalšie percento HDP, aj keď sú k tomu výhrady, ale tieto parametre všetky máme a všetky poukazujú na to, že v slovenskom zdravotníctve je málo financií. Nehovorím o ostatných súvislostiach a teraz príde zostava zákonov, ktoré zrazu nielenže - podľa toho čo tvrdia a médiách pán minister opakovane vystupoval -, že zvýšia kvalitu zdravotníckej starostlivosti, sociálnu spravodlivosť, dostupnosť, ony ešte začnú produkovať aj zisk. Tak musíte uznať, že z logického hľadiska z čistého sedliackeho rozumu je to nemožné, je to ekonomický nezmysel. Samozrejme, budem sa tým presne zaoberať, číslami, len moje vystúpenia sú rozdelené na jednotlivé zákony, trochu sme to zamotali, pretože ste zmenili aj poradie, takže príde všetko na rad, budú predložené čísla, ktoré dokážu, že je to nemožné, alebo lepšie povedané, je to možné, ale len vtedy, ak sú splnené isté podmienky. Niekto totižto tie peniaze musí dať. A keď pán spravodajca prehlásil, že významný ekonomický ukazovateľ alebo že zlepšuje sa ekonomická situácia, zdravotníctvo je ten ukazovateľ, že sa znižuje deficit, vnútorná negatívna bilancia systému, to je obrovský omyl, on sa totižto vôbec neznižuje, on je len niečím vykompenzovaný a je vykompenzovaný tým, čo táto vláda všeobecne používa pri všetkých reformách, že vyžmýkať z vrecku občana všetko, čo je vyžmýkateľné. Takže toto je práve spoluúčasť pacienta, ktorý ten deficit zmierňuje, to je nie skutočné odstránenie vnútorného negatívneho deficitu systémovými zásahmi, vonkoncom nie.

    Vrátim sa k uvedenému zákonu. V modernom systéme o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotníckou starostlivosťou, v modernom systéme zdravotníctva, ktorého financovanie je riešené verejným poistením, musí bezpodmienečne platiť rovnovážny stav medzi poistencom, poskytovateľom a poisťovňou. Financovanie a odmeňovanie v takomto systéme musí byť na základe vykalkulovaných výkonov. V takomto prípade poistenec odvádza zákonné poistenie do poisťovne, ktorá jeho prostriedky spravuje, ako som to nedávno spomenul, podobne ako prostriedky odvedené zamestnávateľom a štátom. Treba si však znovu pripomenúť, že všetky prostriedky vyprodukuje poistenec počas svojho produktívneho veku. Ak potrebuje zdravotnú starostlivosť, navštívi poskytovateľa, to znamená lekára, tento mu vykoná potrebné diagnostické úkony a nasadí potrebnú liečbu. Výkony poskytovateľ vyúčtuje poisťovni a táto ich poskytovateľovi uhradí. Pochopiteľne, poisťovňa musí pracovať s účinným kontrolným systémom na odhalenie rôznych neodôvodnených výkonov. Zároveň poisťovňa oznamuje poistencovi účet za vykonané výkony. V takomto systéme má zdravotník i pacient kľúčové, ale rovnocenné postavenie, lebo sa navzájom potrebujú. Môžu sa rozvinúť trhové mechanizmy pri rešpektovaní skutočnosti, že zdravie nie je trhová hodnota.

    Aby sme pochopili celý reťazec, ktoré rozohrá uvedená šestica zákonov, musíme sa na tieto zákony pozerať z nadhľadu a musíme zistiť základné prepojenie medzi jednotlivými zákonmi, o ktorom ešte budeme veľa hovoriť, doteraz sme o tom veľa hovorili a ak získate nadhľad, obnaží sa základný problém a získate prehľad, o čo ide.

    Ide v skutočnosti o vytvorenie prísne centrálne regulovaného systému, ktorý je zameraný na tvorby zisku a koncentráciu majetku zdravotníctva v prospech úzkeho zoskupenia ľudí. Vnútorné väzby systému zaručujú absolútny dohľad a nezávislosť. Konečný, cieľový stav je s použitím verejných prostriedkov celý systém vyregulovať, aby bol zaujímavý pre vstup investorov. Postavenie zdravotníkov je v tomto prípade nezaujímavé, ako som už predtým povedal, budúcnosť im zaručuje pozíciu vazalov. Poistenec je prvotný investor, ktorého prostriedky sa v rozpore so všetkými zákonmi a civilizovanými mravmi použijú na reštrukturalizáciu systému a zdravotný stav poistencov občanov, detí a starcov nikoho nebude zaujímať. Tieto skutočnosti sa potvrdzujú vo všetkých prepojeniach jednotlivých zákonov vrátane činnosti úradu, ku ktorému sa dostanem neskôr a hlavne v oblasti toho, čo úrad má vykonávať, a to je dozor nad zdravotníckou starostlivosťou. To uvediem, v čom je problém.

    Kľúčové postavenie tejto osi v tomto centrálne regulovanom systéme majú zdravotné poisťovne. Tieto zákony nariaďujú presne termínovanú transformáciu verejných zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, ktoré po celú dobu svojej činnosti musia vykazovať platobnú schopnosť. Znovu sa vrátim k spoločnej správe, že mňa nezaujíma, že sa teraz rozhodlo, že budú štátne akciovky, niektoré poisťovne preto, lebo viem, že stačí jedno ľahké zasadnutie vlády pri ľahkom občerstvení, a celý systém je okamžite zmenený do pôvodného stavu. To, myslím si, že nikto nemôže poprieť. Nemusí nič urobiť, vláda nariadi, bude predávať akcie a je po štátnej akciovke. Skrátka, na to sa systém nájde, to nie je problém. Aj transformácia zdravotnej poisťovne, doterajšej, na akciovú spoločnosť je možná len vtedy, ak je vlastné imanie doterajšej poisťovne dostatočne vysoké. Zdravotná poisťovňa, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie a vlastne má spravovať peniaze platiteľov poistného, teda nie je ich vlastníkom, sa stáva akciovou spoločnosťou, ktorá sa bude riadiť obchodným zákonníkom. Verejnoprávna inštitúcia pracujúca na princípe solidarity a neziskovosti sa stane inštitúciou, ktorá bude vytvárať a rozdeľovať zisk, a to bezpodmienečne musí takto konať, pretože inak stratí povolenie na výkon zdravotného poistenia. Povolenie na výkon verejného zdravotného poistenia udeľuje úrad. Myslím si, že je to riešenie, porovnateľne nenájdeme v okolitej Európe. Ale ak sa pozrieme na ekonomické pozadie takejto transformácie, vidíme - a vychádzame z toho, že vidíme, aké majú zdravotné poisťovne v súčasnosti problémy. Vieme, že Všeobecná zdravotná poisťovňa raz bola nútená si zobrať od akciovej spoločnosti Veriteľ úver. Vieme, že sú niektoré poisťovne, ktoré neodvádzajú peniaze do prerozdeľovacieho mechanizmu, aby mohli ako-tak uhrádzať svoje záväzky. A tieto a verejné vystúpenia predkladateľov, autorov zákona, nás presvedčujú, že táto transformácia na akciové spoločnosti všetko vyrieši dokonca bez toho, aby do systému došlo viac zdrojov, lebo tieto zdroje nikde nie sú uvedené. Takáto skutočnosť nie je, pochopiteľne, možná. Teda sa pýtame, ako je možné, aby sa takéto spoločnosti stali ziskovými. Ak nepredpokladáme podstatne vyšší príjem z poistného, čo je nereálne, pretože by sme to v zákone museli schváliť a zvýšiť zaťaženie, odvodové, tak ostáva len jedna možnosť. Musia sa podstatne znížiť výdavky poisťovne. Jednoducho povedané, musia sa znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť. A práve túto cestu, znížením výdavkov na zdravotnú starostlivosť, zákony riešia. Nielen to, tu je ešte aj ďalší mechanizmus a to je otázka spoluúčasti pacienta, kde pán minister opakovane tvrdil, že už nebude vyššia, nuž nie je to pravda, lebo vyššia bude a práve spoluúčasť pacienta je ten mechanizmus, ktorý pôsobí zázračným spôsobom na zdroje v zdravotníctve, pretože nielen znižuje výdavky na zdravotnú starostlivosť, pretože si to pacient ide uhrádzať za svoje vlastné peniaze, ale ona ešte aj zvyšuje príjem. To je málo takých mechanizmov, ktoré by pôsobili takýmto kombinovaným spôsobom, že nielenže znižujú výdavky, ale zvyšujú príjem. Takže je to vlastne v súčasnosti páka, ktorou akciovky, transformované zdravotné poisťovne, musia veľmi vážne počítať. Tu je aj jasné, prečo je dobré a aké bolo užitočné a výhodné zrušiť minimálnu cenu a stanovila sa cena maximálna. Ďalšou výhodou pre poisťovňu je skutočnosť, že na základe predkladaných zákonov môže sama vykonávať zdravotnú starostlivosť. Nielen to, môže sa zaoberať aj inými činnosťami a môže vykonávať individuálne aj nemocenské poistenie, čo je, samozrejme, veľmi otázne, pretože je uvedené síce v zákone, že môže vykonávať nemocenské poistenie, chýba tam len jedno - akým spôsobom. Z povedaného je jasné, že celý rad zdravotníckych zariadení zanikne, a preto zákony pamätajú na takzvanú verejnú minimálnu sieť. A tu je ďalšia páka na to, aby sa znížili výdavky do zdravotníctva. Túto verejnú minimálnu sieť stanoví ministerstvo zdravotníctva a vieme o nej len toľko, že nesmie byť jej rozsah nižší, ako je verejná sieť. Ak sa stane nižším, to znamená, že v sieti bude menej zariadení, tak ministerstvo so samosprávnym krajom do 90 dní musí určiť ďalších poskytovateľov. Ale vonkoncom to nehovorí, že je to dostatočná sieť. A ako sa bude táto sieť správať, ako bude narastať alebo sa znižovať, to určia záujmy tých, ktorí budú poberať zisky z inštitúcií, ktoré sú, tak si to tento zákon vytvorí. Ak nebude dostatočný zisk, pôjdu dole, do útlmu, ak bude, tak možno, že niekomu dovolia a rozšíria túto sieť. Pretože v zákone o poskytovateľoch je priamo aj napísané, že síce ministerstvo zdravotníctva zabezpečí efektívnu, dostupnú, plynulú, sústavnú a odbornú starostlivosť s prihliadnutím na geografické, zdravotný stav obyvateľstva, ale posledný bod v tomto výpočte je dostupné finančné zdroje. A to je veľmi vážny argument. Nie sú dostupné finančné zdroje, preto musí stačiť takáto minimálna verejná sieť. A z toho hrozí, pochopiteľne, že tá verejná sieť bude skutočne minimálna. Ako som už povedal, druhou možnosťou, veľmi výhodnou, je zvyšovať spoluúčasť pacienta pri hradení nákladov na zdravotnú starostlivosť, prípadne rozširovať diagnózy, za ktoré bude platiť len pacient sám. Táto mimoriadne účinná forma okrem dvojitého efektu vytvárania zisku nemá v skutočnosti žiadne hranice, ak zasa len prihliadneme na dostupné finančné zdroje. Ak ani takéto opatrenia nepostačia na pokrytie dividend a návratnosti investícií, ktoré nikdy nikto okrem poistencov do poisťovne nevloží, tak má poisťovňa ešte jednu mimoriadne účinnú možnosť, bude vytvárať zoznamy čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa jednotlivých diagnóz. Systém, ktorý dôverne poznáme zo socializmu, aby sa tvorili zoznamy, však kedysi sa vytvárali zoznamy čakateľov na autá. Vieme, čo sa s týmito poradovníkmi robilo, vieme, že sa kupčilo s miestami na tomto poradovníku, a pán minister nás presviedča o tom, že je to veľmi účinný spôsob ako zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti tým, že sa zapíšeme do poradovníka a chce nás presvedčiť, že teda je to dobré proti terajšiemu stavu preto, lebo to bude verejné, bude každý vidieť, že je na 89. mieste, a ja teda hovorím, je to priam hyenizmus voči pacientom a je to vec, ktorou by sme v treťom tisícročí sa ňou vôbec ani nemali zaoberať, pretože keď ja ho dostanem na 89. miesto, samozrejme, podľa povahy zákroku, na ktorý čaká, ten pacient často bude vedieť, že je vyrieknutý ortieľ smrti. A teraz si predstavte, že takýto pacient, ktorý bude vedieť, že pravdepodobne sa nedočká operácie, lebo smrť príde skôr ako pomoc, nebude sa snažiť získať peniaze, aby začal podplácať. Podplácať tých, ktorí sú pred ním, alebo podplácať lekára, aby ho operoval mimo poradia. To sa robí bežne v nemocniciach, aj sa to bude robiť, nie, tento pacient tie peniaze bude naháňať a bude bojovať o svoj život, pretože tak káže vyššia moc. To sú sily, ktorými sa človek inštinktívne riadi v prírode a dokáže sa presadiť aj najagresívnejší, keď ide o záchranu života. Takže nie je to žiadny dobrý systém na to, aby sme vyriešili problém zdravotnej starostlivosti.

    Samozrejme, tieto zákonmi určené kroky bude každá poisťovňa s potešením dodržiavať, pretože akcionári budú spokojní, riadiace orgány budú spokojné a hlavne spokojný musí byť úrad, lebo ten rozhoduje o bytí či nebytí poisťovne, vydáva povolenie, dohliada na výkon činnosti, rozhoduje o nútenej správe, pozastavuje akcionárske práva, zakazuje uzatváranie zmlúv, prípadne likviduje poisťovňu. Vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením a nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. K tomu sa o chvíľu vrátim, preto, lebo takýto dohľad nad úrovňou zdravotnej starostlivosti úrad, podľa terajších zákonov, predkladaných, nebude vykonávať žiadny. Pri plnení svojich rozsiahlych povinností pritom úrad postupuje nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, územnej samosprávy a iných orgánov verejnej moci. Je to neuveriteľné, keď je toto zakotvené priamo v zákone a doslova, že úrad je takýto nezávislý, pretože absolútne závislý, absolútne svojím zrodom a ustanovením orgánov je úplne závislý od výkonnej moci. To znamená, že on vlastne je na udržanie mocenských väzieb v celom centrálne regulovanom systéme a nie je to žiadny nezávislý orgán, ktorý si bude plniť povinnosti. Bude si plniť povinnosti, ktoré má zakotvené v zákone, ale len tie, ktoré budú viesť k tomu, aby dohliadol na pohyb každej jednej koruny, ale nie preto zase, aby sa dostala táto koruna k cieľu, to znamená k pacientovi, ale preto, aby neušiel náhodou zisk, ktorý z tohto systému bude prameniť.

    Je o to horšie, že všetky, celý dohľad, ktorý tento úrad má vykonať alebo bude vykonávať, vykonávajú v súčasnosti na Slovensku existujúce inštitúcie. Aj bez tohto úradu by sa transparentnosť pri sledovaní finančných tokov, nehovoriac už vôbec o kvalite zdravotnej starostlivosti, vedeli zabezpečiť s tými inštitúciami, ktoré sú, a nebolo by treba 300, 350 alebo možno ešte viac miliónov na zriadenie takého úradu. Takéto sú skutočnosti reformy alebo dopady reformy, ktoré tieto zákony na Slovensku zavedú.

    A teraz sa vrátim k samotnému úradu, kde v predmete úpravy zákona je zakotvené, dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je dohľad nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením, to je v poriadku, a v druhom bode, dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V § 18 pôsobnosť úradu sú všetko povinnosti alebo úlohy úradu a vykonávanie dohľadu v oblasti, čo som spomenul, že je to na sledovanie pohybu každej jednej koruny, ktorá sa do systému dostane. A je tu jeden odsek, ktorý hovorí: „Vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti,“ a je tu odvolanie na zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý je súčasťou týchto zákonov. A odvoláva sa tam konkrétne na § 4. A § 4 hovorí: „Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom.“ A tu je zase odvolanie na ďalší zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ale môžem vám garantovať, že ani tam nie je nič o kontrole kvality zdravotnej starostlivosti. Ďalej sa píše: „Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k diagnóze určenej zdravotníckym pracovníkom.“ Zdravotná starostlivosť, toto je najpodstatnejšie, je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej diagnózy a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup. Zdá sa, že by tu mohla byť nejaká páka, ktorá by dávala možnosť úradu, aby skontroloval kvalitu zdravotnej starostlivosti. Lenže problém je veľmi vážny. V zákone chýba stanovenie, aké sú správne postupy pri určovaní diagnózy a aké sú správne postupy pri určovaní liečebného postupu. Z toho dôvodu je jasné, pretože to jednoducho ministerstvo so zákonom neprikladá, chýbajú štandardy, štandardné diagnostické a liečebné postupy ako základný kontrolný mechanizmus kvality zdravotnej starostlivosti. Takže neexistuje žiadna kvalita, ktorá by z tohto zákona vyplynula, že by tento systém kontroloval kvalitu zdravotnej starostlivosti.

    A teraz si predstavme - a znovu sa vráťme k tomu ekonomickému pohybu -, že musíme z tohto systému vyžmýkať peniaze napriek tomu, že ich je tam absolútny nedostatok, a ešte potrebujeme získať zisk. Ja sa pýtam, ak ekonomicky rozmýšľate, neberme teraz do úvahy pacienta, občana, nech nám nekvapkajú slzy teraz dojatím. Berme len život, ako je, ako je pôsobenie kapitálu. Ak teda nie je možné kontrolovať kvalitu zdravotnej starostlivosti, znervózňuje to niekoho? Nikoho. Prečo. Pretože keby sa kontrolovala, tak by odčerpala veľa peňazí práve na zdravotnú starostlivosť, teda na cieľový efekt systému, ktorý chceme v modernom systéme dosiahnuť, a to nie je žiadúce. Nie je žiadúce, lebo ohrozuje to zdravotné poistenie, ohrozuje to zdravotnícke zariadenia a hlavne zdravotné poisťovne, ktoré nemôžu existovať vtedy, ak nebudú vytvárať zisk!

    Vážení páni, to je obojok, z ktorého sa nedá vyzliecť. A potvrdzuje tú základnú doktrínu, ktorú hovorím, že je to jeden absolútne centrálne regulovaný systém, pred ktorým niet úniku a ktorý zomelie všetkých, ktorí by bez dostatku zdrojov, vlastných, chceli sa uchádzať o dôstojnú zdravotnícku starostlivosť, dôstojnú vzhľadom na naše geopolitické postavenie v strednej Európe a vzhľadom na čas, ktorý žijeme, a to je čas tretieho tisícročia. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Urbáni.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán minister, ja som posledné roky dosť odborne vystupoval v mene zdravotníckeho systému a prišiel som k názoru, že všetka moja odbornosť bola zbytočná, pretože sa reforma zdravotníctva, takzvaná, na Slovensku zvrhla na politickú aktivitu, čo mňa osobne strašne mrzí, lebo som čakal a stále som to hlásal, že na Slovensko treba dobré, nové zdravotníctvo, nie zdravotníctvo HZDS, KDH ani žiadnej inej politickej strany, ale dobré slovenské zdravotníctvo pre našich občanov a takisto pre poskytovateľov. Na Slovensku existoval istý zdravotný systém, ktorý bol podfinancovaný, ale toto podfinancovanie bolo kompenzované prezamestnanosťou, personálnou, prehustenosťou a prehustenosťou siete zdravotníckych zariadení na rôznych úrovniach.

    Samozrejme, v dnešnej dobe a pri budovaní trhovej ekonomiky nie je možné, aby zostala tá stará sieť, ten starý systém, bolo ho treba zmeniť. Pri začiatku tohto parlamentu som povedal niekoľko viet, že reformu zdravotníctva mal pripravenú len doktor Zajac a Ľudová strana HZDS komplexne. Vtedy pri rozpočte, keď sme sedeli prvé volebné obdobie, pán minister Zajac nežiadal zvýšenie financií do zdravotníctva, kde som ho upozorňoval, a je to zdokumentované, že to nie je možné, aby sa spravila reforma zdravotníctva bez toho, aby boli do toho dané financie. Život ukázal po dvoch rokoch, že som mal pravdu a život ukázal aj v iných rezortoch, či v bankovom, či v priemysle, že na transformáciu, na zmenu systému sú potrebné financie.

    V predkladanej reforme, ktorá tu je, ma mrzí, že nevidím krátkodobé ciele, ako budú naplnené, aký bude výsledok a z dlhodobého hľadiska, samozrejme, už absolútne nie je jasné, chýbajú dopadové štúdie, čo to vlastne spraví so zdravotným stavom obyvateľstva, čo to spraví s našimi zdravotníckymi službami, pretože kým nebude uspokojený pacient, kým nebudeme ináč pristupovať k pacientovi, kým nebude pacient tým pánom, ktorý bude rozhodovať o tom, v ktorej bude zdravotnej poisťovni a ktorého poskytovateľa bude chcieť mať a poskytovateľ kým nebude mať stanovené pevné ceny, za ktoré poskytne zdravotnú službu a bude povinný sa o toho pacienta starať na najvyššej úrovni, dovtedy nebude spokojnosť so zdravotníctvom, dovtedy budú existovať na Slovensku nezmyselné úplatky a v systéme sa nič nezmení.

    Pán minister sľuboval po nástupe do funkcie, že v roku 2003 v júni predloží všetky zákony, v roku 2004 sme už mali žať plody z reformy. A vtedy som upozorňoval, že čas volebný veľmi rýchlo uteká a možno nestihneme vlak a takisto si dovolím tvrdiť, že keď by hneď niekto povedal, že táto reforma je stopercentná a že prejde, aj tak za toto volebné obdobie pacient z nej už nepocíti nič. Samozrejme, mám veľa výhrad k mnohým veciam. Stále hovoríme o financovaní zdravotníctva a o spravovaní verejných fondov. Je pravdou, že od 94 až do 98 % verejných zdrojov je dávaných na zdravotníctvo a že to je potrebné znížiť. Na to práve mala slúžiť táto reforma a mal byť vypracovaný systém, kde by sa šetrilo, kde by bolo pokryté to nepoistiteľné riziko, ako pán minister hovorí, a kde by mala prísť aj záchranná služba, povedzme. Tu všade sú len náznaky, ako by sa to malo spraviť, ale vykonávacie predpisy alebo vyhlášky, nevieme ako budú vyzerať, že bude veľmi ťažko zhodnotiť a spraviť nejaký predpoklad, či to bude spĺňať svoj účel. Takisto v systéme zdravotného poisťovníctva, keď zastávame názor, že budeme mať pluralitný systém, ktorý vzhľadom na to, že tu bol zavedený a že už je dosť dobre prepracovaný, by som neodporúčal meniť a je v poriadku, že ostáva, i keď existujú, samozrejme, a sú argumenty aj iným spôsobom financovania, či cez štátny rozpočet priamou platbou a tak ďalej, cez kasu. V každom prípade je však ťažké hovoriť o akciových spoločnostiach, i keď sú náznaky, že bolo oklieštené ich podnikanie v distribúcii liekov a vo vlastnení zdravotníckych zariadení, stále si myslím, nerád súhlasím s predrečníkmi, niektorými aj z komunistickej strany, ale musím, že aj vo mne to vzbudzuje, nie ľavičiara dojem, keď sme my stredová strana, že sú to verejné financie a že sa s nimi podniká. Takže tie pravidlá, ktoré sú dané, možno sú dobre myslené, ale mám obavy práve z toho, že hneď tu na to prichádza nejaký nezmyselný úrad, Úrad pre dohľad, ktorý je vyslovene centralistickou organizáciou, ktorá bude všetko riadiť a rozhodovať, bude menované vládou a odsúhlasované parlamentom niektoré postavenia v tejto spoločnosti. Ja si myslím, že pri dobrom centrálnom elektrickom počítačovom systéme, ktorý by plošne pokryl celé Slovensko, sme sa mohli ušetriť od tohto úradu a mohli sme len zintenzívniť prácu existujúcich kontrolných úradov, ako je dohľad na zdravotné poisťovne na ministerstve zdravotníctva, na ministerstve financií, dohľad nad tokom financií, takisto samotné zdravotné poisťovne majú kontrolné mechanizmy na kontrolu toku peňazí, samotné zdravotnícke zariadenia by ich mali mať, kde by to bolo treba kontrolovať. Máme tu NKÚ, skrátka ešte ďalšie inštitúcie, ktoré majú právo a povinnosť kontrolovať verejné financie, čiže neviem sa zmieriť s touto myšlienkou, že tento úrad, nechcem byť populistický, ale že bude povedzme naň treba 300 miliónov, bude treba na jeho prevádzku a pôjde to ešte z tých poisťovní, vlastne pôjde to priamo - nepriamo z verejných zdrojov. Skrátka, ťažko sa mi s tým zmieruje, keď ho pokladám za zbytočný a on, uvidíte za pár rokov, že zbytočný bude. Skôr by som bol čakal, že táto reforma bude trošku komplexnejšia a bude intersektorálne prepojená s viacerými sektormi, s ktorými úzko súvisí a súvisí de facto s každým jedným sektorom v našom hospodárstve. Nerieši situáciu prílivu zdrojov, i keď sme odsúhlasili na zdravotníckom výbore, že by mali byť platby štátu za svojich povinných, čo je vyše 3 milióna ľudí, 5 % z priemernej mzdy, čo by zlepšilo možno okolo 5 miliárd rozpočet zdravotnícky, ale nie je to metóda, s ktorou by som aj mohol súhlasiť, ale je to potrebné teraz, ale je potrebné a ja som pred niekoľkými mesiacmi navrhol tri mechanizmy, ktorými sa dajú dostať peniaze do zdravotníckeho systému, a z tých troch je najefektívnejší a pre celú spoločnosť najlepší zvýšenie zamestnanosti. V dnešnom systéme, kde 80 % hrubého domáceho produktu je produkované súkromnými firmami, reálnou podporou malého a stredného podnikania. Keď vieme investovať 9 miliárd do zahraničného investora, nemám nič proti zahraničným investorom, ale keby sme tú istú sumu investovali do domácich podnikateľov, samozrejme, za prísnej kontroly, aby sa tie peniaze nerozplynuli, tak multiplikačný efekt, ktorý hovoria ministri hospodárstva, by bol oveľa väčší, ako bude z tejto jednej firmy, i keď hovorím, nie som proti zahraničným investíciám a som za to, aby aj automobilový priemysel sa na Slovensku rozvíjal, ale nebuďme jednostranní, keď vytvoríme jednému dobré podmienky, tak aj druhému vytvorme dobré podmienky. Čiže toto je spôsob, ako my dostaneme peniaze, lebo zvyšovať odvody, ktoré sú aj tak už dosť vysoké - 14 % dokopy, by nebolo správne, takisto branie zo štátu tiež je nesprávne, pretože je mnoho iných rezortov, kde tie peniaze treba takisto a ktoré zaostávajú, či to je školstvo, či to je kultúra. Čiže jediný spôsob vidím, zlepšiť ekonomickú situáciu v štáte, rozbehnúť ekonomiku, rozvojové programy a tam je cesta, ako dostať do zdravotníctva peniaze. V zdravotníctve, samozrejme, vytvoriť systém kontroly každej jednej koruny, aby sa nemrhala, aby bola racionálne využitá na prospech liečenia pacienta a starostlivosti o pacienta a o našich občanov, aby sa celková zdravotná situácia obyvateľstva krátkodobo aj dlhodobo zlepšovala.

    Jediný systém, ktorý by mal byť aplikovaný na posudzovanie celej zdravotníckej činnosti, by mala byť aplikácia štandardizácií, certifikácií a akreditácií. A z toho by mala vychádzať tá myšlienka, čo budeme, v ktorom štádiu a v ktorom zákone aplikovať. Pri tomto zákone o poisťovniach je strašne veľa dohadov a pri všetkých predkladaných zákonoch ma mrzí, je toľko pozmeňujúcich návrhov, že by bývalo možno rozumné ich trošičku ešte viac rozpracovať a nešiť horúcou ihlou.

    Dámy a páni, nechcel som ísť do detailu, boli tu spomínané, ale v každom prípade si myslím, že Slovensko potrebuje zmenu zdravotníckeho systému. Nie som si taký istý, že predkladané zákony ju spravia, a musím potvrdiť politické rozhodnutie našej strany, nebudeme podporovať tieto zákony. Ďakujem pekne.

  • To bol posledný písomne prihlásený rečník do rozpravy k tomuto bodu programu. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová, potom pán poslanec Bastrnák, ďalej pán poslanec Číž. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem poďakovať pánu doktorovi Novotnému, že upozornil na to, že som bola v programe o jeden bod už dopredu a že ma hneď na začiatku zastavil.

    K tomuto prediskutovávanému návrhu zákona sa už veľa pohovorilo, nie teraz v snemovni, ale v tlači, v rôznych diskusiách a podobne. Preto stručne uvediem, že patrím k tým, ktorí zmenu zdravotnej poisťovne na akciovú spoločnosť, nehnevajte sa, pán minister, ale považujem za nezmysel. Aj pán poslanec Bielik ako predseda zdravotného výboru, ľutujem, že tu nesedí, keď sa tento zákon prerokúva, v poslednom čísle Parlamentného kuriéra celé trošku zaobalil a zmiernil tie akciovky a uviedol, že pôjde o akciovky „s duchom verejnoprávnosti“. No to ma veľmi pobavilo. Ak by som mala parafrázovať pani Bubílkovú v programe Politické harašení, tak by som povedala, že toto označenie je asi také presvedčivé ako televízna reklama, že „kočky by kupovali kitkat“. Pretože akciovka s duchom verejnoprávnosti je úplne nerealizovateľná inštitúcia. Ako môže akciovka, ktorá vlastne podľa Občianskeho zákonníka je podnikateľský subjekt povinný vytvárať zisk, lebo ak zisk nevytvorí, tak skrachuje, ako môže akciovka vyžiť a vytvárať zisk, keď dnes vytvára stratu? Aké zmeny musia nastať? Môžu byť dve cesty, že občania všetko zaplatia a zaplatia tvrdo zo svojich peňaženiek, alebo potom nastane pravidelná zákonná postupnosť, že tieto akciovky skrachujú! Vážený pán minister, máte predstavu o modeli, že by tieto poisťovne skrachovali? Aká situácia by nastala v Slovenskej republike? Vy vravíte, že všetko bude v poriadku, pretože pôjde o podnikanie s dohľadom nového úradu. Pán minister, rúcate základné princípy. Tam, kde sa rúcajú základné princípy určitej spoločenskej formácie, tak tá formácia je skôr či neskôr odsúdená k zániku. Ako môže ísť o podnikanie, keď ho nejaká štátna inštitúcia kontroluje? To je zase ďalší nezmysel.

    Ako pozitívum akcioviek sa totiž hovorí, že ak nebude vedieť hospodáriť, skrachuje. No toto určite nie je pozitívum, ktoré by nás presvedčilo k takémuto kroku, odsúhlasiť v legislatívnom návrhu. Pán minister, skúsme na určitý čas zabezpečiť, aby tieto poisťovne hospodárili tak, že nevytvoria žiadny dlh, a všetko bude zabezpečené pre pacienta tak, ako to vyplýva zo zákonov a hlavne z ústavy. Asi to nepôjde a preto situáciu bude treba riešiť ináč ako akciovkami. A že to bude mať negatívne dopady na občanov, určite možno tvrdiť s istotou, teda s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou. A aké dopady bude mať vaša reforma na občana? Sám pán poslanec Bielik, predseda výboru pre zdravotníctvo v Národnej rade k analýze dopadov reformy na pacienta, ktorú ste vy ako ministerstvo vypracovali, čiže on ako koaličný poslanec uviedol do tlače nasledovné, citujem: „Domnievam sa, že túto analýzu treba ešte precíznejšie dopracovať a zamerať špecificky na viaceré skupiny pacientov. Priemerné hodnoty nevytvárajú pravdivý obraz.“ Ak vy totiž robíte analýzu dopadov podľa priemeru, tak sa uchýlim k záveru všeobecne známemu a už aj sprofanovanému, že keď sme dvaja a ja zjem kurča a vy nič, v priemere obidvaja sme zjedli pol kurčaťa. Keď na základe takejto analýzy hovoríme o dopadoch, tak potom, pán minister, je to už veľmi smutné a nič nehovoriace.

    Dovolím si, pán minister, zopakovať, čo pán poslanec Soboňa tu pred chvíľou uviedol, že návrhy, ktoré predkladáte, sú nekompatibilné so zahraničnými. Vy tvrdíte, že áno. Ja som jeden čas robila aproximáciu; myslím, že pravda je viac na strane pána poslanca Soboňu. Ako mám veriť vášmu vyhláseniu, že teda sú kompatibilné, ak v súvislosti s vaším pôsobením a prípravou tejto reformy ste uviedli už viacej neprávd.

    Dovoľte, aby som uviedla aspoň jednu. Vystúpili ste z lekárskej komory so slovami: „Odmietam prispievať na dobrodružné politické ambície týchto pánov a rovnako nemienim zmieriť sa s totalitou zaváňajúcim úzusom povinného členstva.“ Opakujem: „...s totalitou zaváňajúcim úzusom“. Pán minister, vy neviete, ako bola riešená otázka v takzvanom totalitnom systéme za bývalého spoločenského zriadenia? Veď neboli povinné členstvá v lekárskej komore. Vôbec lekárske komory neexistovali! Existovala len lekárska spoločnosť. A povinné členstvo v lekárskej komore nie je žiadny totalitný výmysel. Už zákon z 28. júna 1929, to znamená za bývalej buržoáznej republiky Česko-slovenskej, bol to zákon č. 113, a jeho novela č. 176/1934 výslovne hovoria o povinnom členstve v lekárskej komore. Čiže povinné členstvo v lekárskej komore nič nemá s totalitou. Práve totalitný systém, ktorý vy nazývate totalitným, povinné členstvo v lekárskej komore zrušil a vy ho tiež chcete zrušiť. Vy neviete o tom, že v zahraničí naši lekári nemôžu vykonávať lekársku službu, lekárske povolenie, ak nie sú členmi lekárskych komôr? Pán minister, vy si myslíte, že národ je úplne hlúpy? A dovoľte, takéto kaleráby tlačiť do hlavy už prestaňte.

  • Preto niektoré vaše vyjadrenia ako aj s kompatibilitou týchto zákonov so zahraničím vnímam v kontexte s tými vašimi pravdivými výrokmi, ktoré som pred chvíľou uviedla. Ďakujem za pozornosť.

  • Pokračovať bude pán poslanec Bastrnák.

  • Hlasy v sále.

  • Š? Prečo tu nedajú mäkčeň? Prosím vás, dajte tam mäkčeň, čítal som to aj v novinách, pán, pán...

  • Ja sa vám ospravedlňujem, práve som, ja sa vám ospravedlňujem ešte raz a prosím, aby ste správne uviedli meno pána kolegu poslanca, ja to s úctou také budem používať.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, potom, až vystúpite, potom si to rozoberieme, teraz je dôležitejšie vaše odborné stanovisko k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vyňal na osobitné hlasovanie bod č. 121 zo spoločnej správy, nakoľko bol to môj pozmeňujúci návrh, ale nevšimol som si, že v spoločnej správe tam bol preklep, a podal nový pozmeňujúci návrh k tlači 651 k vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V článku 1 § 68 ods. 4 znie: „Na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne. Súhlas nadpolovičnej väčšiny zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne sa dosiahne, ak za prijatie uznesenia o vypracovaní transformačného projektu hlasujú zriaďovatelia doterajšej zdravotnej poisťovne, ktorých súčet vkladov, ods. 5, je vyšší ako 50 % všetkých účelových vkladov zriaďovateľov doterajšej poisťovne. Na zriaďovateľa, ktorý hlasoval proti prijatiu uznesenia o vypracovaní transformačného projektu, sa nevzťahuje povinnosť zvýšiť účelový vklad podľa § 72 ods. 3. Zriaďovateľ, ktorý hlasoval proti prijatiu uznesenia o vypracovaní transformačného projektu, má právo na majetkové vysporiadanie podľa § 70 ods. 2 písm. f).“ Zdôvodnenie také isté ako v spoločnej správe, znižuje sa kvórum potrebného na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu zo 100 % na 51 %, aby minoritný zriaďovateľ alebo zriaďovateľ v konkurze neblokoval transformáciu zdravotnej poisťovne na akciovú spoločnosť. Zriaďovateľ, ktorý hlasoval proti, sa nemusí zúčastňovať na navyšovaní účelových vkladov, ak nedosahujú 110 mil. Sk a má právo na majetkové vysporiadanie. Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Ďakujem pekne aj ja. Pán poslanec Číž bude pokračovať v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, naša diskusia sa nesie v takom duchu, že snažíme sa, hlavne my teraz, z opozície vystupujeme prevažne my, aspoň čiastočne ešte doplniť a zdokumentovať odborné spoločenské a, samozrejme, aj politické stanoviská k predloženému súboru zákonov s tým, že ide o výrazne transformačný zásah do existujúceho stavu z tej formy spravovania významnej sféry spoločenských vzťahov, teda ochrany zdravia a je faktom aj to, že sa o tom diskutuje už tri mesiace a že veľmi podrobne sa tým zaoberali tak výbory ako aj gestorský výbor a preto mnohé tie vystúpenia, prirodzene, musia byť trošku aj deklaratívne a chcú, lebo pravdepodobne už presviedčať sa už veľmi nemôžeme, a teda aj istým zmyslom vystúpení malo byť jednoducho upozorniť a proste pokúsiť sa plasticky akosi načrtnúť to prostredie, v ktorom sa pohybuje náš hlavný problém.

    Ja si teda vzhľadom na to, že už z tých odborných a iných súvislostí bolo povedané hrozne veľa, ja by som sa skúsil vyjadriť podľa môjho názoru k politickým otázkam, ktoré sprevádzajú proces predloženia tohto návrhu reformy. Ja som sa vám už zveroval s mojím názorom, vážené kolegyne a kolegovia, o tom, ako vlastne vyzerajú reformy v našom štáte. Chcem pripomenúť, že máme 15. rok od revolúcie a dramaticky sa mení stupeň spoločenského poznania a že reformy, ktoré boli nevyhnutné možno v rokoch 90 až 96, keď sme skutočne zápasili s nedostatočným poznaním prostredia, keď sme mali skôr predstavu o tom, ako vyzerá to prostredie moderného demokratického štátu, ako sme si ho predstavovali, ale chýbali nám konkrétne vecné poznatky a nemali sme dostatočný počet ľudí, ktorí proste boli schopní zvládnuť dejinné súvislosti, časové reálie, existujúci stav, formu a mechanizmus odbornej či politickej diskusie na tú tému, no len dnes sme už v situácii, keď náš štát by mal fungovať, v každom prípade minimálne politická reforma je ukončená, máme štandardný mechanizmus fungovania štátu a v danom prípade pravdepodobne by sme tiež nemali prestať rezignovať a naopak, už je tu čas skutočne začať vedecky spravovať svoj štát, už máme skutočne dostatočný počet ľudí, ktorí sú schopní vážnej komparácie odborného prostredia tak v štátoch európskej pätnástky, ale aj u nás doma, už máme europoslancov, už máme vedcov, ktorí sa legitimizujú svojimi poznatkami a začali byť v tej alebo onej miere akceptované v širšom prostredí ako je náš štát. No a v tejto súvislosti zrazu dostávame reformu zdravotníctva, ja som ešte hovoril o tom, ako dokonca z prostredia odborníkov, ktorí sú nesmierne blízki súčasnej vládnej koalícii, hovoril som o pánovi Salnerovi, ktorý hovoril, ako bola vláda pripravená koncepčne a hlavne vo väzbe na reformné snaženia na skutočné vládnutie, ako vlastne reformy začali vznikať až po voľbách v roku 2002, že sa šili veľmi úzkou ihlou, že nepripravovali sa v dostatočne odbornom prostredí, iba v úzkych kolektívoch, kde povedzmeže z ekonomického hľadiska to museli byť všetci buď úplní alebo aspoň virtuálni členovia Hajekovej nadácie alebo niekoho podobného a čo sa týka politických realít, nebol ani len pokus o to, aby naozaj sme uvažovali o reforme, ktorá bude spoločensky akceptovateľná, ktorá je schopná získať istý, aspoň „čiastočne masívny“ súhlas verejnosti na to a v danom prípade teda minimálne sú to pacienti a je to odborná lekárska verejnosť. Stretol som sa pri predchádzajúcom rokovaní a bol som sa pozrieť na prezentáciu záujmových organizácii, ktoré fungujú v zdravotníctve, kde z 34 záujmových organizácii, ktoré prezentovali svoje stanoviská, 34 odmietlo navrhovaný typ reformy zdravotníctva. To sú proste fenomény, kde zodpovední ľudia a politici a ľudia a nepochybne aj mnohí tak od nás ako aj z koalície, pevne verím, že majú vzťah k demokracii, že ich tieto problémy musia istým spôsobom zaujať a minimálne sa pokúsiť vyvrátiť tie zásadné výhrady, ktoré sa objavujú. Predovšetkým ten politický moment, keď je tu skutočne masívny nesúhlas a keď si všetci pripomíname politické prostredie v tomto parlamente, keď vláda nemá viac ako tuším 68 alebo 69 poslancov a že teda minimálne možné politické kupčenie s hlasmi spôsobí, že pôjdeme do zásadného a nezvratného kroku, ktorý v takej nesmierne širokej oblasti, ako je ochrana a zabezpečovanie ochrany zdravia, ovplyvní pomerne na relatívne dlhý čas. Naozaj, otázka ako budeme spravovať dnes už dokopy 90 miliárd korún v rámci nášho štátu, aké budú vnútorné mechanizmy, aký bude vzťah verejnoprávneho, aký bude vzťah súkromného, aký bude vzťah štátneho, musia byť predmetom vážnej pozornosti, ale predovšetkým zodpovednosti za prijaté rozhodnutie. Ja vcelku s porozumením sledujem intelektuálne dobrodružstvo pána ministra, ktorý porušuje ale všetky, všetky základné charakteristiky, ktoré popisujú slušné a korektné spravovanie spoločnosti, zvažovanie miery rizík, dostatočné prepojenie poznatkového aparátu so spoločnosťou a hlavne chápaním politiky ako služby. Tá reforma predsa nie je pre pána ministra, ani možno pre záujmové skupiny, ktoré - buď im rozumie, alebo dokonca reprezentuje -, to je predsa reforma pre našich ľudí. Tých ľudí treba presvedčiť. Má pán minister k dispozícii relatívne veľmi široké prostriedky, aby to urobil, aby sa nestalo, že rokujeme v parlamente o reforme zdravotníctva, keď sú preukázateľné prieskumy verejnej mienky, kde 70 % ľudí tohto štátu odmieta túto reformu. Čiže pokiaľ

  • v slušnom štáte, dovoľte mi to pripomenúť, v slušnom štáte pokiaľ sa tento pomer nezmení na prijateľnú úroveň, slušný minister to stiahne a prispôsobí sa stavu. Chcel by som mu len pripomenúť jeden citát jedného významného britského ekonóma, ktorý povedal, že vždy je lepšie zmeškať vlak ako nastúpiť do toho, ktorý ide opačným smerom. Bojím sa, že v istom slova zmysle nastupujeme do toho vlaku, ktorý ide opačným smerom. Mám predovšetkým na mysli neuveriteľný aj politický, aj medzinárodný atak, ktorý sa tu prejavuje.

    Vážení páni kolegovia, prečítal som si na obed v internete, že predstaviteľ, významný predstaviteľ Svetovej banky sa stretol s našimi kolegami zo Slobodného fóra, kde sedeli a kde ich mali intenzívne, podľa textu, ktorý citujem zo správy, tuším TASR, kde ich mali, intenzívne presviedčali, aká je nesmierne dobrá táto reforma, aby nejakým spôsobom prešla. My sme už tuším ako prešli do štádia rozvojovej republiky, sme suverénnym členom Európskej únie

  • , kde otázka toho, či reforma prejde, alebo neprejde, je súčasťou legitímneho politického boja. Ako vy máte v programe, že chcete reformu tohto typu, kde chcete zveriť základné istoty zdravotného systému súkromným spoločnostiam, my máme predstavu, že toto je čosi nepredstaviteľné, že ak niekde niečo má mať verejnoprávny charakter a neziskovosť, tak to je práve ochrana verejného zdravia, pretože ju považujeme za nie výdavok štátu, ale predovšetkým za investíciu do toho, aby sme mohli byť raz v budúcnosti povedzmeže sociálne alebo ekonomicky dostatočne úspešní. Takže ak do takéhoto konkrétneho politického boja začíname vstupovať spôsobmi a metódami, že si pán minister požičia od Svetovej banky 120 miliónov korún, zverí to bez primeraného postupu podľa príslušného zákona súkromnej firme a tá nás bude akosi presviedčať o tom, čo je, ešte raz to zopakujem, predmetom legitímneho politického zápasu v tejto našej krajine, že to je správne, no tak v takom prípade zavádzame mechanizmus, ktorý si slušný a normálny štát nedovolí. Len jednu malú otázku. Keby náhodou Smer bol úspešný vo voľbách, to znamená, že my si zase 500 miliónov korún zoberieme pôžičku na to, aby sme mohli túto reformu zrušiť? Takže ak máme zákon o politických stranách,

  • Ojedinelý potlesk.

  • , ak máme zverené finančné prostriedky, ktoré máme na to, tak vy ako koalícia, ako aj my v opozícii prostredníctvom ktorých môžeme presviedčať verejnosť, tak takýmto spôsobom prezentovanie tohto politického zápasu je nekorektné a pevne verím, že ani Svetová banka nemá obvykle tieto postupy, že by takýmto bezprecedentným spôsobom zasahovala do jednoznačne vnútropolitických záležitostí, že obávam sa, že dúfam teda, že je to skôr iniciatíva nejakých jednotlivcov a že toto sa nestane absolútnou súčasťou našej politickej kultúry a že tento parlament v rámci kompetencií, ktoré má zverené, zostane naďalej parlamentom suverénnym a že zákony budú schvaľovať tí, ktorí sú občanom bezprostredne zodpovední a ktorých občania volili. Takže toľkoto k tej sume 120 miliónov korún, ktorú považujem za nehoráznu a z tejto tribúny si dovolím požiadať aj predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a aj generálneho prokurátora, či naozaj toto je rozpočtové hospodárenie jedného korektného štátu a či toto sa má stať súčasťou bežnej politickej praxe, že každá vláda, ktorá momentálne vznikne, si zoberie, keď zoberiem dokopy ešte aj s miliónmi pre ministerstvo práce a sociálnych vecí, 200 - 300 miliónov korún na to, aby teda bojovala a presviedčala občanov, že jej reforma, ktorú chce zaviesť, je spravodlivá. Viem si predstaviť tú intervenciu ešte raz hovorím, v rokoch 90 – 96, v čase, keď sme skutočne potrebovali medzinárodnú pomoc a kde nebolo dostatok odborníkov, ale v súčasnosti je to nekorektné, bezprecedentné a nedôstojné pre našu krajinu.

    Úplne ak mi dovolíte na záver, som presvedčený, keď teda akcentujem to politické stanovisko, že takýto predložený návrh reformy, mám teraz na mysli predovšetkým súkromné akciové spoločnosti, ktoré majú garantovať stav, kvalitu a charakter nášho zdravotníctva, že takýto spôsob myslenia pre mňa preukazuje nulový zmysel pre elementárne strategické potreby nášho štátu. Ak máme atribúty politického sebaurčenia, prosím, časti sa vzdávame so všeobecným súhlasom, zbavujeme a odovzdáme ich Európskej únii, ale v hospodárskej sfére minimálne to, čo sa deje v privatizácii, považujem za nekorektné hazardovanie s národnými záujmami, kde sa výrazne zbavujeme zdrojov a tým, že sa ich zbavujeme za nenáležité finančné prostriedky, zároveň vznikajú obrovské straty v počte pracovných miest, minimálne ak o tom hovorím, mám teraz na mysli, ja neviem, v bankách 5 000 pracovných miest, v SPP minimálne 1 500 pracovných miest a nemá ani význam vyratúvať ďalšie, bez náhrady, kde keď vyrátam len za posledné 4 roky sprivatizované strategické podniky a stratu pracovných miest a zoberiem si teda, čo nahradia nové investičné aktivity, je tam evidentný a prirodzený nepomer. A ak sme už teraz privatizovali úspory našich obyvateľov, ktorí si ich ukladajú do bánk, ak sme sprivatizovali strategický potenciál tejto krajiny, naozaj musíme strategicky ešte sprivatizovať aj peniaze, ktoré si ľudia ukladajú na to, aby v starobe buď mohli si zabezpečiť aspoň elementárne dôstojný život a zabezpečiť si aspoň elementárnu zdravotnú starostlivosť? Čo nás núti k tomu, aby sme nepokračovali v štandardnej verejnoprávnosti a pritom aby našich ministrov sme naučili konečne, že ľudí, ktorí reprezentujú štát v príslušných verejnoprávnych inštitúciách, že musia ich brať na zodpovednosť a musia z titulu svojej funkcie zabezpečiť riadny a starostlivý výkon zverených ekonomických a iných finančných prostriedkov. Myslím si teda, že ak vládna koalícia má nejakú myšlienkovú konštrukciu, že naozaj nejaké národné strategické záujmy už neexistujú, že treba rozpredať všetko a že každý sa o naše veci postará lepšie ako my, alebo teda ten súkromný vlastník, mňa osobne zaráža, že ako občan, ktorému zákon, mám 50 rokov, takže pravdepodobne zostanem v tom systéme, že budem musieť si platiť za svoju penziu, tak ako som si, teda na svoje zdravotné zabezpečenie, tak ako som si platil doteraz, tak ma nesmierne teší, že ja, ako ktorý som adresátom povinnosti, ktorý mi stanovuje zákon, ako občan mám prakticky nulovú kontrolu toho, ako sa budú spravovať moje peniaze. Nemôžem sa zúčastniť ani fiktívne a ani dokonca sprostredkovane na tvorbe ľudí, ktorí budú spravovať moje peniaze, pretože to bude na licenčnej báze, to znamená ktokoľvek, hocijaký subjekt, ktorý ja nemôžem skúmať, jediný, kto ho za mňa preskúma je ten, kto mu dá licenciu, ale ďalší priebeh pre mňa končí. Symptomatické je to, prebiehajú diskusie o rokovacom poriadku a na grémiu minule vznikla zásadná otázka, čo vlastne poslanec môže kontrolovať vo väzbe na to, že nám zákon zveruje možnosť kontrolovať a sledovať dodržiavanie zákonov. Ako len nesmieme nikde ísť na pôdu čohokoľvek, čo má aspoň trošku súkromnoprávny charakter, dokonca ani vtedy nie, keď tam chcem ísť skontrolovať spôsob dodržiavania zákonov, aby som ako poslanec mohol potom prípadne príslušné orgány, ktoré sú na to určené, aby som ich mohol požiadať, aby vo veci konali. Teraz už dokonca taká dôležitá sféra ako je zabezpečovanie ochrany zdravia, bude dokonca aj mimo tento môj poslanecký koncept, pretože ak vznikne akciová spoločnosť, ktorá bude súkromná, ktorá prirodzene bude musieť mať snahu ako organizovať zisk, ktorej prirodzenou snahou bude obmedzovať výdavky, ale nie na tú štandardnú hranicu, ktorú som schopný posúdiť v rámci verejnoprávnej, ale z hľadiska logiky súkromnej ziskovej spoločnosti, no výsledok bude taký, že tie základy zdravotníctva v našej republike dostanú veľmi zvláštny charakter s tým, že tieto recepty sa podľa mojich vedomostí, ktoré ja poznám, zvyknú naozaj používať v krajinách, ako je Fidži, Sudán a podobne, kde tieto koncepty Svetová banka permanentne ponúka.

    Možno je to trošičku namyslené, ale stále si myslím, že žijem v krajine, ktorá má isté politické tradície, ktorá má relatívne vyspelú inteligenciu a ľudí, ktorí sú schopní formulovať svoje vlastné potreby, sú schopní čítať aspoň trošku vývojové tendencie, ktoré tu sú, nemám nič proti tomu a veľmi rád sa stanem súčasťou Európskeho spoločenstva, ale dnes stále vidím v úvodzovkách, „egoizmus“, povedzmeže pozitívny, európskych národných štátov, ktorý sakramentsky si dávajú pozor, aby základný postulát ich vlastného bytia a hlavný zmysel ich existencie, to znamená zabezpečovať základné životné potreby svojich občanov, aby naozaj minimálne rozkladali riziká, fixovali čo možno najdlhšie svoje základné potreby a potom hľadali a potom sa zbavovali svojich vlastných atribútov, keď zistia, že sú skutočne garancie toho, že budúce usporiadanie vyššieho celku, v danom prípade Európy, je schopné zabezpečiť a stabilizovať a ukotviť tie potreby, ktoré predtým urobil ten národný štát. To prechodné obdobie musí byť nesmierne citlivo vnímané a budeme mať ako národ a dôležité toto slovo použiť teraz v technickom slova zmysle, naozaj šťastie na ľudí, ktorí aspoň trošku budú vnímať tieto veci a budú aspoň trošku stabilizovať veci a nevystavovať nenáležitému riziku, ako je to práve v danom prípade, pričom ešte raz hovorím, toto intelektuálne dobrodružstvo pána ministra je nepochybne zaujímavé a vyžaduje istú odvahu, ale myslím si, že intelektuálne dobrodružstvo vo väzbe na to, ako sa spravuje štát a v kontexte spravovaného štátu a v kontexte rizík, je nenáležité, preto si dovolím na záver povedať, že reformu zdravotníctva, ktorú predkladá pán minister, hlavne z dôvodov, o ktorých som hovoril, v žiadnom prípade nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Husár. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím mikrofón pre pani poslankyňu Tóthovú.

  • Ďakujem. Napriek tomu, že som pred chvíľou vystupovala, nedá mi nereagovať na vystúpenie pána poslanca ohľadne pôžičky 120 miliónov. Pán minister, to je skutočne určitá odvaha. Toľký peniaz dať na niečo, čo predpokladáte, že bude v parlamente prijaté. Ak ste presvedčený o tom, že koncepcia, ktorú predkladáte, je dobrá a prispeje občanom, tak potom jej realizácia má presvedčiť občanov o správnosti a nie toľké peniaze cez médiá. Mne to skôr pripadá, ako budete im, znovu použijem výraz „tlačiť kaleráby do hlavy,“ aby vnímali niečo iné, než je realita, aby sa neobrátila ich zlosť proti vám. Predsa v situácii, keď nemáme peniaze na obyčajné vrecká na krv v zdravotníctve a na ďalšie elementárne potreby, vy 120 miliónov idete minúť na to, aby ste hovorili, aké je to dobré a ako ste to správne zreformovali. Pán minister, spamätajte sa. Ďakujem.

  • Predovšetkým si dovolím pánu kolegovi zložiť skutočne úprimnú poklonu za perfektné a logické vystúpenie, ktorého obsah je naozaj na vážne zamyslenie. Spomínal v úvode atmosféru, v ktorej prerokúvame tieto zákony. Nuž, je veľmi typická, mohol by som povedať, rovnako s písmom, že vládna koalícia, pán minister, sa tvári slovami Krista, „Dokonané jest“.

    Niet už o čom a tí, čo za tamtým pultom sa šklbú a rvú, iba zdržujú, pretože o malú chvíľu sa rozdelíme a rozdelíme veľmi zvláštnym a tentokrát veľmi zodpovedným spôsobom a zrejme, že aj toto delenie je veľmi dobre prepočítane a jasné.

    Vážené kolegyne, kolegovia, jedna vec sa tu doposiaľ nespomínala. Všetka zahraničná oponentúra „unissimo“ vyčíta modelu pána ministra Zajaca jedno jediné predovšetkým. Celá reforma je hlboko antisociálna. Súhlasím. Domovy dôchodcov, v ktorých žijú ľudia, ktorí nemajú žiadnych príbuzných, ktorým z dôchodku ostáva 540 korún mesačne, sa stanú zbernými tábormi čakateľov na smrť. Tak ako mi to povedala starenka v domove: „Som vážne chorá na srdce, som vážne chorá na cukrovku. Mám možnosť si vybrať, na čo budem doplácať a čo vynechať. Už je to všetko jasné“. Odpoveď, serióznu odpoveď od nikoho z vládnej koalície ani od pána ministra na túto výhradu zahraničia, ktorú sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vyčerpali sme všetkých žiadateľov pre účasť v rozprave k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pán minister Zajac, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja myslím, že na vecné pripomienky treba dať vecnú reakciu, na emotívne pripomienky sa ťažko reaguje, prekvapila ma v diskusii len jedna maličkosť, že vlastne tie argumenty sa nejakým spôsobom nezmenili napriek tomu, že zákony sa významným spôsobom zmenili. Ja si myslím, že nie je celkom dobré diskutovať o dvoch rôznych veciach. Ja si myslím, pán poslanec Husár, že nie je možné diskutovať o tom, že tá babička v tom domove dôchodcov si má vybrať smrť. Ale naopak, treba zabezpečiť taký rozsah zdravotnej starostlivosti, aby takúto myšlienku ani mať nemusela. A tieto prejavy považujem iba za šírenie poplašnej správy. Ak tento parlament schváli rozsah zdravotnej starostlivosti tak, ako je navrhnutý, všetky tie diagnózy, ktoré ste spomenuli, a ďalších 6 300 budú rozhodnutím tohto parlamentu bezplatné.

    Pani poslankyni Tóthovej ako právničke chcem povedať, že, samozrejme, akciové spoločnosti nie sú podľa Občianskeho zákonníka, ale podľa Obchodného zákonníka. Spomenuli ste občiansky, ale to je len formálna chyba. Asi viete, že v Obchodnom zákonníku je aj § 56. Hovorí o tom, že nemusím zakladať akciovú spoločnosť za účelom dosiahnutia zisku. Je vám známy taký paragraf? Je tu ASPI, rád vám ho prečítam ešte raz.

    Pán poslanec Soboňa povedal, že ak bude poisťovňa zle hospodáriť, musí ísť do zániku. V prvom rade tie dve, Spoločná a Všeobecná, ich vlastníkom bude štát a teda sa štát musí starať o ich likviditu a o ich solventnosť. Lebo inak zbankrotujú štátu. A štát potom bude musieť zodpovedať sa svojim občanom a štát je reprezentovaný aj nejakou vládnou garnitúrou, ako mohol pripustiť takúto vec. Pravdou je však, že úrad bude kontrolovať veľmi tvrdým spôsobom solventnosť. Len netreba si pliesť pojmy solventnosť a zisk. Sú to dva úplne rôzne pojmy. Ja som hlboko presvedčený, že málo sme tu hovorili o našich občanoch z tej vecnej roviny. Málo sme hovorili o tých, ktorým nevieme dať onkologickú starostlivosť, a je ich dosť. Málo sme hovorili o tých, ktorým nevieme dať akútnu starostlivosť. Málo sme hovorili o tých, ktorí majú akútny infarkt myokardu a nevieme k nim poslať sanitku aspoň do tých 15 - 20 minút, hoci moderná medicína dnes už vie zabezpečiť vyliečenie akútneho infarktu. Ak do 120 minút dostanem pacienta na stôl, môžem invazívnym spôsobom sa dostať do srdcových ciev, rozšíriť ich a dať tam nejaký stend alebo balón. O tom sme tu nepočuli ani slovo.

    Hovoríme o tom, že toto sú priority, ktoré musíme dosiahnuť. Hovorili ste tu o čakacích listinách. Len dve krajiny na svete nemajú legálne čakacie listiny - Spojené štáty a Nemecko. My máme čakacie listiny, u nás sa čaká roky rokúce na šošovky, roky rokúce na kĺby. Len sa nečaká legálne. Ak je bohatý pacient, ak je solventný, ak je schopný korumpovať, dostane kĺb rýchlo. Ak nie je schopný, stane sa, že sa ho naozaj v živote nedočká. Čo je zlé na transparentných legálnych čakacích listinách, ktoré nerozlišujú sociálny status pacienta. Rozlišuje jeho potrebu. Koxatróza 3. stupňa, či Róm, či prezident, musí dostať v rovnakom čase, keď poisťovňa naňho našetrí prostriedky. Treba vedieť, že čakacie listiny sa zriaďujú z dôvodov, keď nie je dosť finančných zdrojov a do čakacích listín sa môžu zaraďovať len tie výkony, ktoré sú elektívne, odložiteľné alebo voliteľné, keď to mám takto nazvať. Asi nikto nebude robiť čakacie listiny na akútny infarkt myokardu.

    Dôležitým prvkom zmeny právnej podstaty nie vlastníctva je transparentnosť. Ak tu všetci horujete za verejnoprávne zdravotné poistenie, tak treba vedieť, že zo zákona za verejnoprávne poistenie ručí štát a jeho dlhy spláca štát. Aj tam kde zriaďovatelia sú vyslovene súkromné firmy, alebo ako ráčite hovoriť, finančné skupiny. Ak vytvorí finančná skupina dlh, vytuneluje vlastnú poisťovňu, ako sa stalo napríklad aj v prípade Perspektívy, ale aj v prípade Istoty a iných, štát nakoniec tie dlhy musí zaplatiť. A niekomu musí zobrať, aby takéto dlhy zaplatil. To sa pri normálnom systéme, inom právnom postavení nemôže stať. Hovoríte, že štát má vykonávať dohľad. Štát má zriadiť poisťovne, štát má vykonávať dohľad? Bude kontrolovať sám seba?

    Úrad pre finančný trh, ktorý vynikajúcim spôsobom funguje v regulácii komerčného poistenia, je takisto financovaný povinným odvodom komerčných poisťovní, takisto má tvrdé kritériá - solventnosť, likvidita, spôsoby a dohľad. Sú s tým najlepšie skúsenosti u nás, ale aj v Európe. Máme to odmietnuť v zdravotnom poistení len preto, že budeme strašiť občana, že bude umierať, keď tu budú akciové spoločnosti? Alebo máme povedať, že zlepšíme efektivitu hospodárenia, že keď sme my predpísali poisťovniam štvorpercentný správny fond, a spokojne minuli deväť?

    Minulý rok sme mali štrajk lekárnikov. Ak si dobre pamätáte, išlo o to, že Všeobecná nebola schopná zaplatiť lekárnikom faktúry. A nebolo to správne, pretože oni dodali správny tovar v správny čas a správnym zákazníkom. Už menej sa povedalo, že dlhuje aj na prevodzovacom účte v rámci solidárnych prerozdeľovacích mechanizmov Spoločná 2,4 miliardy, ktorá ich dávala do zdravotnej starostlivosti svojich klientov a ochudobnila o tieto peniaze klientov Všeobecnej poisťovne! To je solidárny systém? To je rovnosť šancí? Urobili to verejnoprávne poisťovne. A mali sme plné ruky práce, aby sme tento dlh odstránili, aby Všeobecná mohla tento dlh likvidovať spôsobom, že zaplatila svojimi nedobytnými pohľadávkami tej démonmi opradenej akciovej spoločnosti Veriteľ. Dnes tento dlh je likvidovaný a dokončuje sa dlh medzi Apollom, Sidériou a Dôverou a Spoločnou na prerozdeľovacom účte vo výške ešte 300 miliónov. 2,5 miliardy zaplatil veriteľ efektívneho „kešu“, aby mohol zobrať od Všeobecnej nedobytné pohľadávky z rokov 95, 8, 9 podnikov v konkurze a vyrovnal tento dlh. To je nebezpečenstvo verejnoprávnosti, že my neskoro tam môžeme zasiahnuť. Akým spôsobom nám hospodária verejnoprávne, iné inštitúcie. Pritom ten úrad a niekto tu spomenul, bude štátny, je hlboký omyl. Ten úrad bude jediná verejnoprávna inštitúcia, pretože bude pasívnym hráčom na ihrisku z hľadiska ekonomiky, ale aktívnym hráčom z hľadiska kontroly.

    Hovoríte o antisociálnosti. Za režimu, na ktorý nerád spomínam, a bol by som rád, keby si to poslanci komunistickej strany uvedomili, sme povedali, že budeme umelú obličku dávať iba pacientom do 50 rokov. A keď mal 50 rokov a 1 deň a nedajbože nepatril do štátneho sanatória, tak umrel na zlyhávanie obličiek. Ako urológ som to videl tisíckrát. Dnes dialyzujeme aj 90-ročných. Ak tento systém máme vrátiť späť, ja s tým problém nemám, len to vysvetlite svojim voličom. Poctivosť a pravda v politike je možno cennejšia ako vaše odporúčania. Napriek tomu si váš názor vážim, pretože svojím spôsobom pripomína aj takzvaným pravicovým politikom, ku ktorým sa rátam, že človek musí konzervovať, musí byť konzervatívny v oblasti solidárnosti chorého, zdravého s chorým, bohatého s chudobným, mladého so starším. A tento solidárny systém tu máte v parlamente, a je len na vás, či to chcete, alebo nechcete vidieť. Ale slepote a hluchote ani zákon rozsahu nepomôže. K tomu treba srdce, zdravý rozum a odvahu pomenovať veci.

    Pán predsedajúci, nechcem a nebudem žiadnych, ako ste si všimli, komentovať inak ako pravdou. Dajte šancu tejto reforme, dajte šancu základnému otočeniu Titaniku, ktorým nazývame slovenské zdravotníctvo, a ste zákonodarný zbor. Máte šancu to aj opraviť.

    Ešte malá pripomienka. Pán poslanec Soboňa, ústava splnomocňuje, ale zákonom, vládu, že narába s majetkom štátu. Žiadny kávový ani čajový dych vláde neumožní predávať akcie, keď v zákone je napísané jasne a natvrdo, že musí vlastniť 100 %. Ak by ste chceli takúto zmenu spraviť, musíte prísť do parlamentu a získať väčšinu v parlamente na zmenu zákona. To znamená, žiadna vláda pri žiadnom čaji tu nebude rozdávať majetok, ako sa to dialo svojho času. Vláda, ak bude chcieť zmeniť tento zákon, je tvrdý, štát musí mať 100 % akcií. Ak bude chcieť vláda zmeniť tento zákon, bude musieť prísť do parlamentu, či to bude táto, budúca alebo ešte ďalšia a bude musieť požiadať parlament. Umožnite nám zmeniť slovo 100 % na x % a potom teoreticky môže darovať, predávať alebo rozdávať. Takže nie je to pravda, že vláda to zmení, a nezachytil som ani jeden pozmeňujúci návrh, ako ste predpokladali, z radov koalície, aby toto búrlivé obchodnícke snaženie ministra Zajaca vrátila späť. Padol jeden pozmeňujúci návrh, ktorý formalizuje slovnú číselnú chybu z 51 na 50. Chceme, aby väčšina, prostá väčšina dnešných zriaďovateľov poisťovní rozhodla o tom, že sa bude, alebo nebude transformovať. To je celá podstata návrhu pána poslanca Bastrnáka na predkladateľa. A oznamujem, že toto podporiť môžeme. Ja si myslím, že strašili sme sa dosť a moja prosba je, nestrašme ľudí viac ako treba. Oni sú už aj tak vystrašení veľmi a sú vystrašení nie tým, čo počujú a čítajú v novinách, ale tým, čo dennodenne zažívajú v nemocniciach. Tým, akú zdravotnú starostlivosť sme im schopní poskytnúť. A niekedy sú vystrašení aj tým, ako naši lekári a sestry, ktorí sú neuveriteľne šikovní a robia v ťažkých podmienkach dobrú medicínu, niekedy však, žiaľ, dokážu nevhodným slovom, hrubým spôsobom alebo inak našich ľudí, nevedia predať to svoje majstrovstvo. Aj to je jednou z téz reformy, aby sme zlepšili svoj vzťah k tomu, komu to zdravotníctvo je určené. A to nepochybne sú naši spoluobčania, naši voliči, občania tejto republiky alebo poistenci, ktorí sú poistení v tomto štáte. A o tom tá zdravotnícka reforma je. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca si neželá vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prosím, pán Lintner, zapnite mikrofón pánovi Lintnerovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel požiadať v mene troch poslaneckých klubov Aliancie nového občana, KDH a SMK o prestávku do 17.00 hodiny, o prestávku. Týka sa porady pred hlasovaním.

  • Vyhlasujem prestávku. O 17.00 hodine budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných zákonoch. Áno, vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny a o 17.00 hod. budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných zákonoch. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za dlhšiu prestávku pred hlasovaním. Považoval som za dôležité so spoločným spravodajcom, ale aj s predkladateľom a jednotlivými predkladateľmi pozmeňujúcich návrhov ešte prediskutovať spôsob hlasovania.

    Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o dvoch prerokovaných návrhoch zákonov. O prvom vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu pána poslanca Novotného, aby uvádzal jednotlivé návrhy hlasovaní. Poprosím o pokoj, páni poslanci.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave k predmetnému vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení vystúpilo celkom 8 poslancov, z toho 2 poslanci podali procedurálne návrhy, takže najprv budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch z rozpravy. Pán predseda, dajte najprv hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ondriaša nepokračovať v rokovaní o predmetnom vládnom návrhu.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Ondriaša, ktorý navrhuje nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 60 za, 74 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ako ďalší s procedurálnym návrhom vystúpil pán poslanec Ševc, ktorý navrhol vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 60 za návrh, 70 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Ševca sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz pristúpime k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom zo spoločnej správy uvedených v časti V. Pán predseda, navrhujem, aby sme en block hlasovali o bodoch 1 - 9, 11, 13 - 26, 28, 30 - 49, 51 - 63 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 143 za návrh, 3 sa zdržali.

    Body zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že sme schválili bod 11 spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o bodoch 10 a 12 spoločnej správy a vzhľadom na to, že sme hlasovali alebo schválili bod 49 spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o bode 50 spoločnej správy. Pán predseda, dajte teda hlasovať o bode 27 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 27 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 56 za návrh, 58 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode 29 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 69 za, 39 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, ďalší návrh.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhu zo spoločnej správy. Mám splnomocnenie gestorského výboru prejsť ihneď do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 82 za návrh, 42 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení (tlač 640),

    ktorý prerokúvame ako tlač 640. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca, schváliť. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 81 za návrh, 63 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o ďalšom prerokovanom vládnom návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 651. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, ale aj o návrhoch, ktoré boli podané poslancami v rozprave. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpilo celkom 7 poslancov, z toho 2 poslanci, pán poslanec Ďaďo a pán poslanec Bastrnák podali pozmeňujúce návrhy s tým, že pán poslanec Ďaďo v prvom svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý má 3 body, sa vlastne dotkol troch rôznych paragrafov. Pán poslanec Baštrňák, ďalej vyňal na samostatné hlasovanie bod 121 spoločnej správy s tým, že podal pozmeňujúci návrh týkajúci sa tohto ustanovenia. Najprv však pristúpime k hlasovaniu podľa spoločnej správy v časti V. Pán predseda, dajte teda hlasovať en block o bodoch 1 - 16, 18 - 97, 99 - 116, 118 - 120, 121 je vybratá na samostatné hlasovanie, 122 - 136, 138 a 139 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa. Hlasujme o návrhu, tak ako uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním uvedené body zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 112 za, 1 proti, 34 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať osobitne o bode 121 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť s tým, že pán poslanec Baštrňák podal vylepšujúci pozmeňujúci návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci. O bode 121 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 28 za, 69 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 121 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz by sme mali hlasovať o zvyšných štyroch bodoch zo spoločnej správy, o ktorých je však bezpredmetné hlasovať vzhľadom na to, že sme schválili bod 16, ktorý vylučuje bod 17. Schválili sme bod 99, ktorý vylučuje bod 98. Schválili sme bod 118, ktorý vylučuje bod 117 a schválili sme bod 138, ktorý vylučuje bod 137. Týmto sme teda vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrh zo spoločnej správy. Môžeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Ako prvý podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Ďaďo. Myslím tým na ten pozmeňujúci návrh, ktorý má tri body, s tým, že o bode 2 predmetného pozmeňujúceho návrhu nemôžeme hlasovať, pretože sme už schválili bod 1 spoločnej správy, ktorý rieši tú istú záležitosť, teda to isté ustanovenie. Čiže môžeme hlasovať len o bodoch 1 a 3 prvého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Ďaďu. Pýtam sa, či chce o týchto bodoch hlasovať spoločne alebo osobitne.

  • Dajte teda hlasovať o bode č. 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Ďaďu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o prvom z troch podaných pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Ďaďu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 58 za, 48 proti, 34 sa zdržalo., 4 nehlasovali.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pod poradovým číslom 1 pána poslanca Ďaďu.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode č. 3 predmetného pozmeňujúceho návrhu.

  • Páni poslanci hlasujeme o návrhu pána poslanca Ďaďu, ktorý je uvedený pod poradovým č. 3.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 60 za návrh, 50 proti, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, pán poslanec Ďaďo podal ešte jeden pozmeňujúci návrh. Vzhľadom na to, že sme zo spoločnej správy schválili body 14 a 15, nemôžeme dať hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. Pán poslanec súhlasí. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Bastrnáka, ktorý sa týka pozmeňujúceho návrhu zo spoločnej správy pod poradovým číslom 121.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 110 za, 8 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, týmto sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy ako aj z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru prejsť ihneď do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 82 za, 50 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 651),

    ktorý prerokúvame ako tlač 651. Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu programu? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 81 za, 64 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý prerokúvame ako tlač 650.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím teraz aj pána ministra zdravotníctva, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru, lebo budeme pokračovať rokovaním o

    vládnom návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (tlač 650).

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Tiborovi Bastrnákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, tlač 650, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 971 z 26. mája 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona uvedeného návrhu v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh zákona podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy od poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh príslušného zákona 25. augusta 2004. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval príslušný vládny návrh 9. septembra 2004. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa príslušných paragrafov o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval príslušný vládny návrh 8. septembra 2004. Výbor nesúhlasil s predloženým návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval príslušný vládny návrh 26. augusta 2004 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť tiež prerokoval príslušný vládny návrh 25. augusta 2004 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval príslušný vládny návrh 17. septembra 2004 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, máte to písomne od 1 až 78. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, tlač 650, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviska gestorského výboru odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytnutím zdravotnej starostlivosti schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor poveril spoločného spravodajcu výboru Tibora Bastrnáka predniesť v súlade s §, nie, ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Takže, pán predsedajúci, dovoľte, aby som pokračoval, poveril spoločného spravodajcu výboru Tibora Bastrnáka predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona príslušného vládneho zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo č. 142 z 20. septembra 2004. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Konštatujem, že jediný je pán poslanec Polka. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som vám predložil v mene skupiny poslancov pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhrada za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, tlač 650.

    Ide o prílohu Indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť v tabuľkovej časti 11, ženské choroby a navrhujeme v časti 11/3 vypustiť slová „závažných rekonštrukčných“ a potom v stĺpci úhrada z verejného zdravotného poistenia písmeno b) nahradiť písmenom a). Ide o veľmi vážne civilizačné ochorenia, rozsah a hlavne by som povedal, rozsah zdravotníckej starostlivosti uhrádzanej ženami, ktorým by bola poskytovaná takáto zdravotná starostlivosť, by znemožňovala rýchly návrat do spoločenského uplatnenia a hlavne by im bránila v plnení ďalších povinností ako žien a predovšetkým žien matiek. Ďakujem pekne za porozumenie.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

  • Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný, tento návrh, požiadam poslancov, aby podporili. Je to formálna maličkosť, aby kúpeľnú starostlivosť mohli poskytovať pre tieto výkony, kde rozdiel oproti pôvodnému vládnemu návrhu je, že služby spojené s poskytnutím tejto zdravotnej starostlivosti budú v tom základnom, v tom minimálnom balíku. Takisto je aj, v správe sme museli niektoré aj naše chyby opraviť, museli sme niektoré „diagnozity“ proste dostať takzvane na čiaru, takisto sme opravili tú chybu, ktorá vznikla technickým preklepom, že sme mali obezitu u detí v kategórii C, museli sme ju dať do kategórie A. Takže tento poslanecký návrh pána poslanca Polku odporúčam a poprosím poslancov schváliť, lebo je to skôr signál pre pacientky, že túto starostlivosť im chceme poskytovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme teraz pokračovať rokovaním o

    vládnom návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 638).

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči, prosím vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi podať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 638, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 970 z 26. mája 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúci a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný vládny návrh zákona 25. augusta 2004 a neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predmetný vládny návrh zákona 9. septembra 2004 a neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetný vládny návrh zákona 26. augusta 2004 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval predmetný vládny návrh zákona 25. augusta 2004 a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval predmetný vládne návrh zákona 8. septembra 2004 a odporučil Národnej rade návrh schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto prerokoval 9. septembra 2004 a odporučil vládny návrh schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predmetný vládny návrh 16. septembra 2004 a odporučil Národnej rade schváliť so zmenami a doplnkami.

    V časti IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy, je ich dokopy 134, nebudem ich čítať, máte ich uvedené písomne. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor ďalej poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím otvorte rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu a chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy k tomuto bodu prihlásil pán poslanec Soboňa a pán poslanec Džupa. Takže pán poslanec Soboňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vrátil by som sa ešte k vystúpeniu pána ministra, ktorý poukazoval pri prvých dvoch zákonov, o ktorých sme už hlasovali, že je neporiadok vo verejnoprávnych inštitúciách. Nuž, musím mu povedať, že pokiaľ je taký neporiadok vo verejnoprávnych inštitúciách, tak si niekto nekoná povinnosti a keď niekto si nekoná povinnosti, to je práve výkonná moc. Takže poriadok je možný, dozor je možný, dokonca štátna organizácia môže byť štátom kontrolovaná, pretože si môže na to vytvoriť inštitúcie a zavádzať takým spôsobom, že nie je možná nezávislá kontrola, nie je pravdivá.

    Po druhé, vláda nebude rozdávať, rozdávať tak, ako rozdávala v minulosti, no bude rozdávať, pán minister, pretože ja som nemyslel na ten zákon, ale myslel som na zákon o poskytovateľoch, kde známy § 90 ods. 5, ktorý ste zatajili, keď sme mali vystúpenie v televízii, nakoniec ste sa ospravedlnili, že som mal pravdu, znovu mám pravdu, lebo ste ho okresali v spoločnej správe, že vláda môže prideliť bezplatne školám, samosprávnemu orgánu, teda véucéčke a myslím si, že obci môže a chýba tam, čo vlastne s tými akciami bude treba robiť. Takže v tomto vystúpi niektorý poslanec a elegantne to doplní a o tom som presvedčený, že to tak bude, a vráti sa tam to, čo tam pôvodne malo byť, že teda vláda na návrh ministerstva zdravotníctva bude rozdávať a určovať podiely fyzických a právnických osôb a bude zabezpečovať likvidáciu dlhu, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené.

    V posledných dňoch som sledoval vystúpenia ministra zdravotníctva pri verejnom presadzovaní zákonov okolo reformy zdravotníctva. Zaujímavé bolo hlavne jeho posledné vystúpenie v relácii Sito. Pán minister prehlásil, že posledné výskumy verejnej mienky, ktoré úplne jasne odmietajú jeho reformu, sú preto také negatívne, lebo ľudia reforme nerozumejú a za podobných hlupákov prehlásil aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými sa ťažko rokuje, nakoľko nechápu také zložité zákonné normy. Podľa môjho názoru sa veci majú úplne inak. Je pravdou, že tak povrchne a legislatívne nekvalitne predkladané zákony by v žiadnej inej krajine v Európe nemali šancu sa dostať ani do parlamentu, pretože práve sa skončila rozprava o rozsahu zdravotníckej starostlivosti, kde sa odsúhlasilo, alebo ukončila sa rozprava o tom, že bude zabezpečovaná spoluúčasť pacienta, pričom nie sú na to splnené žiadne podmienky a tie podmienky sú v tom, že sa musí určiť, aká bude cena spoluúčasti. Je povedané, že buď bude paušálna, alebo percentuálna, ale z čoho, nemáte vykonané oceňovanie výkonov, pán minister, a preto toto nikdy nemôžete urobiť žiadnym opatrením, nehovoriac o tom, že to je protiústavné, lebo vy opatrením nemôžete podľa čl. 40 ústavy, nemôžete nič nariaďovať, jedine zákonom, žiadnym opatrením ministerstva, to je protiústavné v tom zákone o rozsahu.

    Môže sa to tak stať len na Slovensku, teda takéto zákony sa môžu dostať na prerokovanie na Slovensku, kde nevládne vláda, ale o zákonoch rozhodujú jednotlivé politické strany vládnej koalície na základe obyčajného kupčenia na princípe: Ty budeš hlasovať za moje podvody a ja potom zahlasujem za tvoje podvody. Ak sa tak nestane, vystupujem z koalície a obchod je uzatvorený. A aby sa nemohli navzájom ohroziť, vytvorili si ešte takzvanú zadnú pochodovú záštitu na princípe žoldnierstva, ktorú vytvárajú takzvaní nezávislí poslanci, ktorých nezávislosť je charakteristická tým, že sú úplne závislí, a to až tak, že stratili akúkoľvek možnosť slobodného rozhodovania sa. Žold má pritom rôzne podoby: peniaze, služby, zákazky, odpustky, ale ich rozbíja, pre tých naivnejších niekedy stačí aj pekne vykŕmené, tučnučké sľuby. Pán minister sa mýli, pokiaľ tvrdí, že pracuje v menšinovej vláde, menšinová vláda si získava parlamentnú podporu vecnou argumentáciou a nie postupmi hore opísanými. Minister tieto postupy v slovenskom parlamente zrejme veľmi dobre pozná, preto si mohol dovoliť v Site prehlásiť, že všetky zákony jeho reformy prejdú. Z čoho však pramení tá vysoká nedôvera verejnosti voči zákonom predkladaných súčasnou vládnou mocou. Je to vlastne jednoduché vysvetlenie, táto vláda ešte nepredložila žiadne opatrenie, žiadny reformný krok, na ktorý by nedoplatil práve občan. Táto vláda nezabezpečila taký nárast ekonomických ukazovateľov zamestnanosti, ktorý by vychádzal zo zdravého rozvoja spoločnosti, zo skutočného ozdravovania ekonomického prostredia. Každý krok tejto vlády je zameraný na zdroje, ktoré vyžmýka od občanov. V oblasti zdravotníctva je to možno najviditeľnejšie a minister zdravotníctva rovnako ako jeho kolegovia evidentne zavádza občanov, ignoruje mienku odborníkov a vyhlasuje verejne, že spoluúčasť občanov na hradení zdravotníckych služieb sa už nebude zvyšovať a kto tvrdí niečo iné, je nenapraviteľný hlupák a reforme sa rozumie len on, niekoľko málo kapitálovo silných skupín, Asociácia súkromných lekárov, prípadne niekoľko málo zdravotníkov, ktorí budú spadať pod § 90 ods. 5 zákona o poskytovateľoch, podľa ktorého sa budú prideľovať z rúk pána ministra léna, presne podľa zákona, vláda Slovenskej republiky na návrh ministra zdravotníctva rozhodne o rozdelení podielov fyzických a právnických osôb, na majetku transformovaného zdravotníckeho zariadenia a o spôsobe vysporiadania jeho dlhov. A toto je to, čo hovorím, že sa korigovalo síce v spoločnej správe, ale k tomuto zneniu dôjde. Minister sľubuje, že ak sa prijme táto reforma, zlepší sa kvalita zdravotnej starostlivosti, dostupnosť, sociálna spravodlivosť, čakacie listiny nikomu nebudú prekážať, lebo zoznamy budú visieť na všetkých miestach, budú transparentné a čakateľ od samého začiatku bude vedieť, že nemá nádej na operáciu, pretože smrť príde oveľa skôr. Preto, následkom toho, že po týchto excelentných zákonoch zmizne i korupcia v zdravotníctve, tento čakateľ nezoberie balík peňazí a nebude kupovať miesto v poradovníku, prípadne nebude uplácať lekára, aby ho operoval mimo poradia, nehovoriac o tom, že na každom rohu sa bude otŕčať agent provokatér vycvičený ministrom spravodlivosti a ministrom vnútra, ktorí pripravia dobre vykonané policajné akcie. Navyše inteligentný čakateľ na smrť na transparentnej čakacej listine pochopí, že i v týchto čakacích listinách môžu byť nasadení agenti provokatéri, a to na popredných, na tých najdrahších miestach. Trošku veci, samozrejme, nadsadzujem, ale ak sa nad tým zamyslíte, môže to byť veľmi blízko k pravde a miesto toho, aby pacient pri boji o svoju existenciu, o svoje zdravie a svoj život sa neocitne na operačnom lôžku, ale vo vynovenej leopoldovskej väznici. A to ešte nie je všetko. V zdravotníctve všetko bude lepšie napriek tomu, že nikto nemusí dať do systému ani o korunu viacej, ba dokonca bude nadbytok peňazí a budú sa vyplácať dividendy, bude sa obchodovať na kapitálových trhoch. A na záver úplne to najlepšie. Koľko za to zaplatíme. Ani jeden občan už nebude platiť ani o korunu viac, liekov bude dostatok a stále lacnejších a ak niekto zistí, že ho nejaký transformáciu nechápajúci zdravotník ošmekol, stačí ak zoberie pánovi ministrovi bloček. To pán minister prehlásil vo vystúpení v Site. Musím podotknúť, že toto všetko sa odohrá v štáte, ktorý vynakladá na zdravotníctvo v priemere na jedného občana tak málo peňazí, že sa radí na posledné miesta v rebríčku štátov Európy. Stačí si však prepočítať niektoré čísla, ktoré sú z oficiálnych zdrojov ministerstva zdravotníctva, a zistíme, že ekonomický podklad pre predloženú reformu je holým nezmyslom. Ak si zoberieme príjmy zdravotníctva za isté časové obdobie, dajme tomu posledných 9 rokov, teda od roku 1995 do roku 2004 a vyjadríme ich percentami z HDP a výdavky na zdravotníctvo v tom istom období a v tých istých percentách z HDP, objasní sa nám niekoľko vecí. Predovšetkým, že sa každým rokom zvyšovala vonkajšia zadlženosť rezortu, nakoľko celková vnútorná bilancia systému bola negatívna. Výdavky prevyšovali príjmy a dlh dosiahol ku koncu roku 2003 asi 30 miliárd Sk. Z uvedeného prehľadu ale je pomerne jasné, že výška výdavkov je reálna potreba zdravotníctva, aby sa zachovala úroveň starostlivosti aspoň taká, aká je v súčasnej dobe. Pretože ak príjmy zdravotníctva sa pohybovali niekde okolo 6,7 % z hrubého domáceho produktu, tak výdavky v skutočnosti na konci činili až 7,5 %, môžem to považovať, že je to množstvo peňazí, ktoré pravdepodobne by pokrylo tú starostlivosť, ktorá teraz je, žiadnu lepšiu. Teda ak sa predpokladá, že v roku 2004 bude mať HDP hodnotu 1 293 mld. Sk, tak 7,5 % z HDP tvorí sumu 97 miliárd Sk. Ministerstvo však predpokladá zdroje len vo výške 84 miliárd Sk, do ktorých je už započítaná aj spoluúčasť pacienta vo výške 14 miliárd Sk za rok 2004, pričom v roku 2003 táto činila 10,5 miliárd. To je to, čo som vysvetľoval, že neznižuje sa zadlženosť, ale sa koriguje spoluúčasťou pacienta. Aby sa teda zastavilo zadlžovanie systému pri udržaní súčasnej kvality zdravotníctva, bude chýbať 13 miliárd Sk. Otázka je, kto ich zaplatí? Odpoveď je jasná. Platiť bude občan buď tým, že vyrovná chýbajúci deficit o 100 % vyššou spoluúčasťou, alebo budú tie peniaze chýbať a občan zaplatí zdravím, bolesťami a životom. Poďme však ešte ďalej. Zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti musia tvoriť zisk. Ak zoberieme, že budú narábať so zdrojmi asi vo výške 70 miliárd, koľko bude treba na dividendy a rôzne zhodnocovacie transakcie na kapitálovom trhu - 5, 10, 15 miliárd? Ale aj tieto peniaze musí niekto doplniť a znovu to bude len občan, lebo iné zdroje nie sú a nebudú. Ale potom z toho vychádza, že ak chceme zachovať súčasnú úroveň zdravotníckej starostlivosti, spoluúčasť musí stúpnuť až na 200 % súčasného stavu. Takže občan v priebehu krátkej doby, ak bude chcieť starostlivosť na dnešnej úrovni, musí zaplatiť najprv dvakrát toľko ako dnes a neskôr trikrát toľko ako dnes. Takže preto vám, pán minister, občania nedôverujú, oni totižto v týchto počtoch žijú už dnes pri návštevách lekára, nemocnice a pri výbere liekov. Často nedôstojným spôsobom vyberané poplatky vážne narušujú vzťah zdravotník - pacient a táto nebezpečná rozhľadenosť bude takto prijatými zákonmi narastať. A zdravotníci, väčšina z nich, ako som už spomínal, sa ocitne v pozícii vazala systému a niekedy mi to pripadá, že ak by sa im niekto chcel pomstiť, lepšie by to nevymyslel ako predkladanými zákonmi.

    Čo sa týka zákona o zdravotnej starostlivosti, samotného, nebudem sa zaoberať legislatívnymi nedostatkami, ktorých je neúrekom, nepresnosťami v terminológii, ale sa pokúsim vystihnúť podstatu nedostatkov uvedeného zákona. Katalóg zdravotných výkonov v § 3 ods. 1 hovorí, že sú nevyhnutným predpokladom na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. To je to, čo som spomínal, že neexistuje žiadna kontrola kvality, nezakladá sa v týchto predkladaných zákonoch. Tento paragraf hovorí v ods. 3: Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej diagnózy a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup. § 3 ods. 2 ministerstva zdravotníctva ide zriaďovať katalogizačnú komisiu pre zdravotné výkony. O čo ide? Ide už o spomínané takzvané štandardné diagnostické a liečebné postupy. Sú prakticky základom kontrolných mechanizmov pri kontrole a monitorovaní úrovne vnútornej kvality systému. Pri financovaní a odmeňovaní za výkon by tieto štandardy mali dôležitú úlohu aj v ekonomickej väzbe a to pri uznávaní výkonu za dôvodný alebo nedôvodný. Ak by sa nedodržal postup, štandardný, poisťovňa by mala pádny dôvod spochybniť dôvodnosť výkonu a nemusela by zdravotníckemu pracovníkovi sumu uvedenú a náklady uhradiť. Pri tejto reforme však nie sú dôležité a preto nie je nikto z toho nervózny, že zákon bude platiť od 1. 1. 2005, a dovtedy určite katalóg výkonov nebude pripravený. Zámery tejto reformy budú dokonca ľahšie realizovateľné, ak takýto katalóg existovať nebude. Ďalšia otázka je, na akých princípoch má byť vypracovaný a zostavený takýto katalóg. Základným východiskom musia byť najnovšie poznatky lekárskej vedy. A keby sa vychádzalo z tejto skutočnosti, aj ekonomický dopad postupov by bol najpriaznivejší. Ale takéto kritérium priamo v zákone nie je uvedené, pretože včasná diagnóza je najúčinnejšia, na ňu je možné nadviazať najúčinnejšiu a najlacnejšiu liečbu. V § 11 ods. 1: Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ods. 2: Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému, presne podľa, je odvolávka na antidiskriminačný zákon, a to v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia pre sociálny pôvod a majetok. Lenže táto reforma uvedené v plnom rozsahu porušuje, pretože tým, že zužuje rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti za úhradu, fakticky umožňuje, aby tí, ktorí sú sociálne slabší a nemajú dostatok zdrojov, sa nedostanú k zdravotnej starostlivosti, ktorú si zaslúžia. A teraz nechcem ani hovoriť o čakacích listinách alebo nie čakacích listinách, pretože pomôcť treba niekedy okamžite a choroba môže tak rýchlo pokročiť, že čakacia listina len celý stav zhorší. A používať systém prioritná choroba, prioritné ochorenie je katastrofou. Ja si vôbec ani neviem vysvetliť, koho niečo takéto mohlo napadnúť, pretože si viem absolútne dokonale predstaviť diskusiu dvoch postihnutých ľudí chorobou, z ktorých jeden sa bude sťažovať, že mal by ísť k lekárovi, ale nemá na to peniaze, lebo si to vypočítal a jednoducho nemôže rodine utrhnúť, lebo rodina nemá potom na základnú obživu a druhý mu povie, no ja mám šťastie proti tebe, lebo ja trpím prioritnou chorobou. Toto je vec, ktorá sa v živote skutočne môže udiať. Ďalej ods. 6 § 11: Každý má právo na výber poskytovateľa. Nie je to tak. Nemá právo na výber poskytovateľa, výber poskytovateľa bude určovať poisťovňa, úrad poisťovňa priamo aj nepriamo, dokonca ešte aj zakotvené možnosti ako sa môžem prehlásiť k inému poskytovateľovi počítajú s nepochopiteľnou šesťmesačnou výpovednou lehotou, čo môže v praxi priniesť neskonalé problémy, ale ja nebudem mať šancu si vybrať lekára, ktorého chcem, pretože musia byť splnené dva predpoklady - po prvé, že keď nie som dobre finančne zabezpečený, musím si byť istý, že mi poisťovňa uhradí, a kto mi garantuje, že s tým lekárom, ktorého som si ja vybral, uzavrela poisťovňa zmluvu a uzavrie zmluvu. No nikto to nemôže garantovať a nebude to ani garantované, o čom hovorí to, tá skutočnosť v zákone o minimálnej verejnej sieti a verejnej sieti. Môže sa stať a veľmi často sa to aj stane, že nebudem mať možnosť slobodného výberu a nastúpi takzvaný manažment poisťovne, ktorý určí, ku ktorému doktorovi môžem ísť, podľa toho, asi pravdepodobne na rôznych kritériách, na báze kamarátstva, na báze dobrých vzťahov, na báze istých provízií za dohodené peniaze, skrátka spôsobmi, ktoré zdravá spoločnosť musí odsúdiť a pritom zoči-voči sme voči vládnej garnitúre, ktorá tvrdí, že ide odstraňovať zo zdravotníctva korupciu. Nie. Ja tvrdím niečo iné. Tieto reformné zákony vo forme čakacích listín zakladajú právnu možnosť na legitímnu korupciu, na ospravedlniteľnú a legitímnu korupciu, pretože boj o zdravie a život musí ospravedlniť každého, ak by sa pokúsil zmeniť svoje poradie v čakacej listine, akokoľvek to už beriem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že tento zákon nie je - ako ani ostatné - v súlade s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, nemôžem takýto zákon podporiť a rozhodne ho nebude podporovať ani Ľudová strana.

  • Ďakujeme, pán poslanec. Posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Džupa. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. V súvislosti s prerokúvaným zákonom a aj s ohľadom na to, že viem, ako dopadol podnet jednej politickej strany smerom k Ústavnému súdu, čo sa týka rozdelenia a výkonov na súvisiace a nesúvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ako človeka, ktorý sa niekoľko rokov profesionálne zaoberá liečebnou výživou, nemôžem túto príležitosť nevyužiť, aby som sa vyjadril k tejto základnej kategorizácii a rozdeleniu výkonov. Obzvlášť teda k problematike liečebnej výživy. Ako vám je známe, liečebná výživa bola zaradená práve do kategórie nesúvisiacich výkonov so zdravotnou činnosťou. A aj z tohto dôvodu bola zaťažená určitou sadzbou, ktorú musí priplatiť poistenec počas hospitalizácie. Ešte raz zdôrazním, Ústavný súd vydal nález a nemôžeme nález Ústavného súdu spochybniť.

    Z odborného hľadiska, z mojich klinických skúseností však viem, že keď platí všeobecná téza, že 70 až 80 % dnes známych chorôb má vo svojom predchorobí závažnú či menej dôležitú poruchu životosprávy a výživy, z tejto základnej tézy potom, samozrejme, vyplýva celkom logicky a konkrétne, že kvalitatívny zásah do zlých návykov v oblasti životosprávy a výživy môže pozitívnym spôsobom bez zložitej, nákladnej farmakoterapie ovplyvniť rovnaký počet pacientov, ktorí majú teda v predchorobí závažnú poruchu v týchto dvoch základných oblastiach, ktoré sa podieľajú na chorobnosti obyvateľstva. Čím je spoločnosť civilizovanejšia, tým zložka životospráva plus výživa má väčší význam.

    Slovenské zdravotníctvo má veľmi dobrú odbornú a organizačnú štruktúru, čo sa týka liečebnej výživy. To odborné zázemie predstavuje dokumentácia, vedecká literatúra, ale hlavne knihy s receptúrami, ktoré zahŕňa v sebe nemocničný systém diétny. Ten sa vypracoval v priebehu desaťročí, ustálil sa, je vyvážený, je pripravený pre najfrekventovanejšie chorobné jednotky a pravidelne inovovaný. Dopĺňaný v sebe zahŕňa aj aspekt určitej modernosti. Trúfam si povedať bez toho, aby som chcel niekomu kurizovať, že diétny systém pre nemocnice, taký, aký majú k dispozícii naši pacienti hlavne v nemocničných lôžkových zariadeniach, patrí medzi - keď nie nadpriemer - určite medzi slušný priemer v rámci Európy.

    Čo sa týka organizačného zázemia, nie je zanedbateľné, že stravovacie prevádzky hlavne nemocníc majú s prípravou diét najrôznejšieho základného rozdelenia, zhruba máme 14 základných diét, a potom, samozrejme, veľké množstvo individuálnych diét, teda výkonní pracovníci, pracovníci stravovacích prevádzok majú s týmto diétnym systémom svoju praktickú skúsenosť čo, samozrejme, na veľmi nízku mieru pravdepodobnosti vylučuje alebo znižuje pravdepodobnosť chyby pri nedodržiavaní technologických postupov a tak ďalej. Máme vybudovaný systém a sieť diétnych sestier, ktoré rovnako sú patrične kvalifikované, majú skúsenosti, nielen teoretické znalosti, ale aj praktické zručnosti a skúsenosti a môžu veľmi účinným spôsobom aj poradiť. Máme niekoľko oblastí medicínskej vedy a medicínskych odborov, ktoré - mimo všeobecných algoritmov zapracovania výživy do svojich liečebných plánov - sa špeciálnejšie alebo úzko špecializovane zaoberajú problematikou výživy, jej možnosťami pri liečebnom ovplyvnení rôznych chorobných procesov. Ani u nás nie je neznámy termín nutricionista, všeobecne sú známe a akceptované vedomosti diabetológov, čo sa týka liečebnej výživy, ale, samozrejme, neexistuje žiadny medicínsky odbor, ktorý by nepracoval s liečebnou výživou.

    Automaticky, keď sa presunula zložka liečebnej výživy do skupiny výkonov nesúvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, chtiac alebo nechtiac sa mohli alebo dostali trošku nabok od prioritného záujmu nemocníc a ich manažmentov, pretože, samozrejme, rozhoduje ekonomika a čo sa týka stravnej jednotky. Každá nemocnica musí veľmi prísne zvažovať, akým spôsobom vyjde v tom množstve diét v počte pacientov a variabilite každého dňa, ktorý prináša nových pacientov a vyraďuje zo svojej starostlivosti pacientov, ktorí odídu. Verím, že dietológia, nutricia, že dietológovia, nutricionisti nestratia záujem o svoj medicínsky odbor, o svoj vedný odbor. Aj keď, pravda, z hľadiska medicínskej praxe sa môže pokojne stať, že v prípade, ak pacient argumentuje, priplatil som si za stravu, aj keď v zákone je to napísané, že sú to náklady spojené s prípravou stravy v nejakom časovom horizonte a v nejakom časovom okamihu, môže požadovať, aby adekvátne sume, ktorú si priplatil a denne pripláca na lôžko nemocnice, mal aj možnosť určiť si typ diéty. A môže sa pokojne stať, že odporúčanie lekára, ktoré vychádza zo zdravotného stavu pacienta, môže byť v príkrom rozpore s tým, čo si pacient želá, pretože si to zaplatil.

    Verím, že v drvivej väčšine prípadov táto situácia nehrozí, nedôjde k nej, pretože, našťastie, naši pacienti ešte stále veľmi zodpovedným spôsobom vyhodnocujú rady a odporúčania lekára, ale ako teoretická možnosť to prichádza do úvahy. Ale z môjho hľadiska a z pohľadu z praxe a skúseností, či tieto zákony prijaté budú, alebo nebudú, nikdy sa nezmierim s tým, že nemocničná výživa a dietetika patrí medzi výkony nesúvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Ešte raz hovorím, nepodarilo sa mi to v doterajšom legislatívnom procese argumentačne tak podložiť, aby ministerstvo zmenilo tento svoj názor, tak aspoň z toho profesionálneho hľadiska by som si vyčítal, ak by som túto problematiku, ktorú mám veľmi rád a o ktorej viem, aký má prínos pre pacienta, nepredniesol svoj názor a stanoviská. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási ústne niekto do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Nagy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prerokúvanom návrhu zákona je upravovaná okrem iného aj problematika sterilizácie a informovaného súhlasu. Táto oblasť sa dotýka vo zvýšenej miere predovšetkým žien, detí a osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Chcem vyjadriť uspokojenie nad touto skutočnosťou, najmä preto, lebo mnohí z nás máme ešte v živej pamäti, aké morálne a politické škody napáchala doterajšia nedostatočná legislatíva a sčasti aj prax v oblasti sterilizácie a informovaného súhlasu so zdravotníckymi a zdravotnými úkonmi. Máme ešte v živej pamäti kauzu o údajných sterilizáciách žien v minulosti na Slovensku a veľmi nerád si spomínam na obdobie, keď slovenské zdravotníctvo sa možno aj neopodstatnene dostalo do mimoriadneho záujmu medzinárodnej verejnosti. Problematika informovaného súhlasu a sterilizácia je spoľahlivo však riešená v medzinárodných dokumentoch, ktoré sú záväzné aj pre Slovenskú republiku. Ide najmä o také významné dokumenty, akým je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a biomedicíny, ďalej Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a Deklaráciu práv pacienta Svetovej zdravotníckej organizácie. Predložený návrh sa opiera o tieto dokumenty, ale nie v dostatočnej miere. Práve preto prijal výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pozmeňujúce návrhy k predlohe zákona. Časť týchto pozmeňujúcich návrhov bola akceptovaná aj zo strany ministerstva zdravotníctva, aj gestorským výborom. Takto sa dostali tieto pozmeňujúce návrhy do spoločnej správy s odporúčaním schváliť, avšak druhá časť nebola takýmto spôsobom akceptovaná. V snahe vylepšiť zákon, ale najmä úroveň rešpektovania ľudských práv v zdravotníctve na Slovensku navrhujem, aby zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie body 36, 37, 42, 90 a 108 s odporúčaním výboru ľudských práv a s mojím odporúčaním, samozrejme, tieto body schváliť. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Len také tri krátke vety. Prvá veta, zákon o zdravotnej starostlivosti je v podstate taký základný zákon, podľa ktorého chápeme pojmológiu neodkladná starostlivosť, postup lege artis, informovaný súhlas, oceňujem pána poslanca Nagya, ako vystihol charakter informovaného súhlasu ako jednej z podmienok dodržania ľudských práv aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Takisto aj sterilizácia ako jeden z mála bodov tej obtiažnej témy o reprodukčnej medicíne, kde sme vylepšili situáciu žien, pretože v podstate bránime svojvoľnému rozhodnutiu lekára, akokoľvek by sme to chceli zjednodušene povedať.

    Mám obavy, pán poslanec, ja si ten váš návrh preskúmam na samostatné hlasovanie, že ide o nedorozumenie, lebo mám pocit, že keď gestorský výbor navrhoval neschváliť, máme tam lepšie riešenie, ale pokiaľ je to tak, samozrejme, budem rád, ak sa to vylepší tým, že to schválime bez akýchkoľvek problémov. To aj podporím zajtra potom pri hlasovaní.

    Takže ďakujem za tieto návrhy a chcem povedať, nemyslím si, že vždy pri každom zákone musíme strašiť našich ľudí. Ja si myslím, že sú vystrašení už aj bez toho dosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme teraz rokovať o

    vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 639).

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Márii Majdovej, ktorú tu nevidím.

  • Šum v sále.

  • Pani poslankyňa Majdová, mali by ste, mala by ste prísť do Národnej rady a plniť si povinnosti spravodajkyne k tomuto bodu programu. Takže kolegovia z výboru alebo pani kolegyňa, skúste pani poslankyni zavolať. Už je tu. Ďakujem pekne. Takže, pani poslankyňa, zákon, teda tlač 639, nech sa páči, mohli by ste informovať nás o tom, ako prebehla rozprava vo výboroch, aké je stanovisko výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa, ešte som doťahovala nejaké veci zo spoločnej správy.

    Dovoľte, aby som vám podala spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 639.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tak ďalej podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 972 z 26. mája 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovateľoch v prvom čítaní rozhodla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, že prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a podľa § 79 ods. 1 citovaného zákona ho prideľuje na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výboru pre zdravotníctvo. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetný vládny návrh zákona. Neprijal platné uznesenie, pretože nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu rovnako neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprijal platné uznesenie. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade po prerokovaní vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá predmetný návrh zákona prerokoval a odporučil ho schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predmetný návrh zákona a tiež ho odporučil Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    V bode 4 tejto správy sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prednesené na výboroch. Máte ich pod bodmi 1 až 246. Gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch 2, 3, 6, 7, 10, 11, 15, 17, 18, 20 až 26, 28, 30, 31, 34, 36, 39, 41, 43, 44, 46 až 53, 55 až 58, 60, 61, 63, 65, 69 až 78, 80, 81, 83, 85 až 88, 95, 98, 100, 102, 103, 105, 106, 109, 111, 112, 114, 115, 120, 121, 124, 125, 131, 135, 136, 138 až 140, 142, 143, 145 až 148, 150, 152 až 154, 157, 158, 160 až 164, 167, 169 až 171, 173 až 182, 184, 186, 188, 189, 191 až 193, 195 až 198, 201 až 204, 206 až 220, 224 až 227, 233 až 235, 237 až 246 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Rovnako gestorský výbor navrhol hlasovať spoločne o bodoch 1, 4, 5, 8, 9, 12 až 14, 16, 19, 27, 29, 32, 33, 35, 37, 38, 40, 42, 45, 54, 59, 62 a 64, 66 až 68, 79, 82, 84, 89 až 94, 96, 97, 99, 101, 104, 107, 108, 110, 113, 116 až 119, 122, 123, 126 až 130, 132 až 134, 137, 141, 144, 149, 151, 155, 156, 159, 161, 165, 166, 168, 172, 183, 185, 187, 190, 194, 199, 200, 205, 221 až 223, 228 až 232 a 236 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

    Ďalej ma výbor poveril ako spoločnú spravodajkyňu predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov bola prijatá na zasadnutí gestorského výboru pre zdravotníctvo uznesením č. 143 z 20. septembra 2004. Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram teraz rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Takže sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Pán poslanec Novotný, pán poslanec Soboňa a pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Janiš, faktická? No, ale, pán poslanec, časový priestor je od - do. V tomto prípade, samozrejme, akceptujem to od. Takže, nech sa páči, štyria. Pán poslanec Janiš, ale vy ako posledný, lebo ste zatlačili zlé tlačidlo. Takže najprv pán poslanec Novotný, pripraví sa pán poslanec Soboňa, potom pani poslankyňa Majdová a pán poslanec Janiš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko k zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Tento zákon prináša niektoré nové pojmy ako verejná sieť poskytovateľov, čo predstavujú všetci poskytovatelia, ktorí majú uzavretú zmluvu aspoň s jednou poisťovňou, pričom sa neobmedzuje počet poskytovateľov, ako aj verejná minimálna sieť, ďalší pojem, čo je optimálny počet poskytovateľov na danom území definovaný štátom. Podotýkam, že v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sme prijali na výbore pre zdravotníctvo a máte ich v spoločnej správe, sme zmenili skutočnosť, že táto verejná minimálna sieť bude zadefinovaná nariadením vlády.

    Zákon výrazne mení postavenie stavovských organizácií a zdravotníckych pracovníkov v systéme a o tom by som chcel krátko niečo povedať. Tieto zmeny, navrhnuté v predmetnom vládnom návrhu zákona, sa pochopiteľne stretli s veľkou nevôľou zainteresovaných. Dobrovoľné členstvo a štyri komory, lekárska, lekárnická, zubných lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, ktoré by mali byť zachované podľa vládneho návrhu zákona, ako aj likvidácia ostatných komôr, licencie vydávané komorami, avšak len na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v regulovaných povolaniach lekár, farmaceut, sestra a pôrodná asistentka, znamenajú revolučnú reorganizáciu celého zdravotníckeho stavu. Navrhovalo sa, aby ostatné zdravotnícke povolania mohli vykonávať svoju činnosť prostredníctvom živnostenských oprávnení, pričom ich register by viedli vytvorené štyri komory. Myslím si, že by nebolo dobré riešiť veľkú časť zdravotníckych povolaní prostredníctvom živností. Živnostenské úrady nie sú vhodné orgány na posudzovanie odbornej a etickej spôsobilosti zdravotníkov. Myslím si, že napríklad fyzioterapeuti a psychológovia by mali zostať regulovanými povolaniami, ktorým bude licencie na nezávislú činnosť vydávať samostatná komora. Doteraz bolo v rezorte zdravotníctva celkom osem komôr, podľa vládneho návrhu majú byť len štyri. Programové vyhlásenie hovorí o znižovaní korporativizmu a tejto snahe sa dá rozumieť. Na druhej strane som sa pýtal a pýtam sa stále, či je zriadenie ešte jednej alebo dvoch komôr takou katastrofou. Obávam sa, že regulácia zdravotníkov cez živnostenské úrady prináša omnoho väčšie riziká. Preto som za SDKÚ navrhol zriadenie Slovenskej komory fyzioterapeutov, psychológov, logopédov a liečebných pedagógov. Som šťastný, že sme na výbore pre zdravotníctvo v spolupráci s mojimi kolegami z koaličných, ale aj opozičných strán, to treba povedať, a v spolupráci s pánom ministrom, ktorý dokonca „zadeklaroval“, že je to jeho najväčšie ustúpenie v celej koncepcii reformy zdravotníctva, že sme nakoniec v spolupráci s mojimi kolegami našli riešenie tohto problému a v spoločnej správe máte celú sériu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov na zriadenie takzvanej piatej komory, ktorá sa nakoniec bude volať Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov, bude združovať všetkých ostatných zdravotníckych pracovníkov a u týchto regulovaných zdravotníckych povolaní dôjde k úplnému vypusteniu živnosti. Najviac kriku však predsa len vyvolali ustanovenia, ktoré sa nachádzajú práve v tomto predmetnom návrhu zákona o poskytovateľoch, o transformácii štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti a to všetkých, ktoré neboli prevedené na vyššie územné celky alebo mestá, respektívne premenené na neziskové organizácie. Od samého začiatku vyvolali tieto návrhy napätie v poslaneckom zbore, treba úprimne priznať, že aj koaličných strán, striedali sa návrhy na ponechanie niektorých nemocníc v gescii štátu ako príspevkových organizácii, ktoré by povedzme tvorili verejnú minimálnu sieť, respektívne na transformáciu týchto nemocníc na neziskové organizácie. Boli tu návrhy blokačných mechanizmov, napríklad návrh SDKÚ na vyrovnaný rozpočet štátnych príspevkových organizácii v období dvoch rokov pre transformáciu na akciové spoločnosti. Nakoniec sa podľa môjho názoru našiel celkom dobrý a schopný kompromis takisto obsiahnutý v spoločnej správe v mnohých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Dôjde k zmene právneho stavu, budú teda nemocnice akciové spoločnosti, avšak s 51-percentným podielom štátu s akciami na meno, bez možnosti zmeny ich podoby a formy. Ministerstvo od samého začiatku tvrdilo, že im nejde o privatizáciu, ale o transparentné hospodárenie - nazvem to tak - štátnych nemocníc, čo by malo byť týmito pozmeňujúcimi návrhmi zabezpečené. Takisto možnosť 49-percentného portfólia akcií pre záujemcov znamená možnosť vstupu vyšších územných celkov, univerzít a miest do nemocníc a teda viaczdrojového financovania zdravotníctva. Je otázne, či zadlžujúce sa nemocnice zvládnu tvrdé rozpočtové kritériá, náhly nástup trhových vzťahov a či štát je tým ideálnym majoritným vlastníkom. Na druhej strane si však štát zachová dosah na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v takzvaných koncových nemocniciach a riziko ohrozenia zdravia občanov pre neposkytovanie určitého typu zdravotnej starostlivosti, ktorého sme sa najviac obávali povedzme pre jej nákladnosť, povedzme pre jej nelukratívnosť, je zrejme zažehnaná.

    Vážené kolegyne a kolegovia, predmetný vládny návrh zákona o poskytovateľoch patril k tým spornejším zo Zajacovej šestice. Priznávam, že aj poslanci za SDKÚ mali v súvislosti s týmto zákonom veľa otáznikov. Chcem však konštatovať, že gestorským výborom prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vylepšujú vládny návrh a rozptýlili všetky naše pochybnosti v súvislosti s týmto zákonom. SDKÚ preto podporí tento zákon v zmysle gestorským výborom schválených pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Soboňa, pripraví sa pani poslankyňa Majdová a predpokladám, že až zajtra, ale nech sa páči, pán poslanec Soboňa, ešte máme takých 10 minút dnes. Pán poslanec, bude vám stačiť 10 minút? Dobre. Takže na pokračovanie potom. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve má upravovať postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými a právnickými osobami, sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, kde vznikajú nové pojmy a zavádzajú sa nové pojmy verejná sieť poskytovateľov a verejná minimálna sieť poskytovateľov, transformáciu zdravotníckych zariadení, postavenie stavovský organizácii v zdravotníctve.

    Chcem poukázať na niekoľko kľúčových bodov, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že celá reforma je zameraná na úplnú kontrolu finančných tokov v zdravotníctve, vytvorenie takých väzieb, ktoré napriek zdaniu zvýšenej samostatnosti autonómie úplne zväzujú ruky zdravotníckym zariadeniam. Samozrejme, že to môžeme pochopiť len vtedy, ak celú tú väzbu a prepojenosť medzi predkladanými reformnými zákonmi chápeme a ponímame.

    Prvá závažná skutočnosť je tá, že v zdravotníctve nebudú existovať žiadne štátne organizácie, žiadne národné centrá, ústavy, ktoré v súčasnosti pracujú, myslím si, niektoré na veľmi vysokej úrovni. Všetko je podriadené privatizácii, ktorá podľa tohto zákona je riadená doteraz úplne nevídaným spôsobom. Pôjdeme po poriadku. Najprv sa zastavím pri § 5, verejná minimálna sieť poskytovateľov a § 6, verejná sieť poskytovateľov. V § 5 je uvedené: „Verejná minimálna sieť poskytovateľov je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na príslušnom území v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívna dostupná, plynulá, sústavná, odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na počet obyvateľov príslušného územia, chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia, migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti na príslušnom území“ a d) dostupné finančné zdroje. V tomto bode d) už pravdepodobne nie je potrebné, aby sa zabezpečila efektívna, dostupná, plynulá, sústavná, odborná zdravotná starostlivosť, lebo jednoducho keď nebudú zdroje, táto verejná minimálna sieť toto nebude môcť obsiahnuť.

    Minimálnu sieť podľa ods. 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Paragraf 6 hovorí: Verejnú sieť poskytovateľov tvoria verejne dostupné poskytovatelia, ktorí majú aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení vydáva po prvé ministerstvo zdravotníctva, po druhé samosprávny kraj. Ak teda zdravotnícke zariadenie dostane povolenie na prevádzku, to ešte neznamená, že bude súčasťou verejnej siete, pretože nemusí uzatvoriť zmluvu ani s jednou poisťovňou. Ak by aj takúto zmluvu uzavrel poskytovateľ alebo zariadenie, zdravotnícke, nemusí byť súčasťou verejnej siete, pretože ministerstvo zdravotníctva sa rozhodne podľa § 5 ods. 1 písm. d), že nie sú dostupné finančné zdroje a minimálna sieť bude rozsahom totožná s verejnou sieťou a minimálnu sieť ustanovuje v konečnom dôsledku, ako som povedal, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Ak však spomenieme základnú sedmičku, čo má priniesť táto reforma, trošku si zopakujeme: úplnú kontrolu finančných tokov v zdravotníctve s možnosťou rozhodujúcim spôsobom kontrolovať a riadiť tok peňazí, povinnosť pre zdravotnícke zariadenia a poisťovne tvoriť zisk, presvedčivo dokazuje smerovanie týchto zdrojov. Po druhé, získať úplnú kontrolu nad celým majetkom zdravotníctva na Slovensku bez ohľadu na to, komu majetok v tomto čase patrí, alebo aká je forma jeho vlastníctva. Po tretie, zabezpečiť vlastnícke právo na tento majetok, po štvrté, zabezpečiť prideľovanie vlastníctva cielene pre konkrétne fyzické a právnické osoby priamo zákonom, po piate, v konečnom dôsledku vytvoriť zo zdravotníctva jednu z najlepšie prosperujúcich firiem pre malé komerčné zoskupenie jednotlivcov bez toho, aby bol potrebný vstup súkromného kapitálu. Potrebný kapitál je poskytovaný zo štátneho rozpočtu a jeho väčšiu časť tvoria verejné financie. Po šieste, stabilitu tohto stavu zabezpečí zo zákona takou inštitúciou, ktorá bude schopná odolávať akýmkoľvek politickým otrasom, to myslím na úrad. A teraz, v bode 7, zakotviť také kontrolné mechanizmy vnútri systému, ktoré v budúcnosti vylúčia možnosť účinných protestov. Takže ak niektorý majiteľ povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bude mať iné názory, bude veľmi ľahké predvídať podľa tohto zákona jeho osud.

    A čo ešte takýto precízny mocenský dohľad nad sieťou zabezpečuje? Nuž ak bude verejná sieť v rozsahu minimálnej, znovu je veľký predpoklad, že únik financií smerom k pacientom bude čo najmenší a tým automaticky aj dividendy budú vyššie.

    V § 9 je zakotvený systém kvality. Musím povedať, je rozpracovaný tak, priam diletantským spôsobom, že človeka neznalého veci musí šokovať, ale ak zvážime, že základným poslaním transformácie zdravotníctva má byť tvorba zisku, potom je to iný pohľad. Systém kvality v § 9 hovorí: ods. 1: Poskytovateľ je povinný nepretržite zabezpečovať systém kvality a dodržiavanie a zvyšovanie kvality tak, aby sa vzťahoval na všetky činnosti, ktoré môžu v zdravotníckom zariadení ovplyvniť zdravie osoby alebo priebeh jej liečby, personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia zodpovedalo najmenej požiadavkám ústavy podľa § 8, ods. 2: posudzovanie systému kvality vykonáva autorizovaná osoba podľa osobitného predpisu.“ Nič viac, ani jedna čiarka, nikde v zákonoch nehovorí a to sme v dobe, keď technická revolúcia v oblasti zberu informácií, monitorovania rôznych ukazovateľov za pomoci algoritmov, rôzne anonymné kontroly, rôzne štatistické výkazy sú na takej úrovni, že sa prakticky od zeleného stola dá dokonale kontrolovať systém kvality.

    Ale vzhľadom na to, ak predpokladáme, že je veľmi dôležité, v tomto systéme, je tvorba zisku, potom je možné predpokladať, že dôsledná kontrola kvality by riadne mohla skrížiť plány tých, ktorí sú na tučné zisky pripravení. V žiadnom zákone, v prerokovanej šestici zákonov, ako som už povedal, nie je popísaný účinný systém kvality zdravotnej starostlivosti. Je totižto nežiadúci.

    A teraz, ak dovolíte, pozastavím sa pri zlatom klinci zákona o poskytovateľoch. Zlatým jadrom tohto zákona je pochopiteľne transformácia štátnych organizácii. Odvolávam sa znovu na to, že ja sa nemôžem riadiť spoločnou správou, ktorú ste v poslednej chvíli prijali, a zakotvili ste zmeny, ktoré som jednoducho v tom rozsahu zákonov nemohol obsiahnuť, aj keď som začul niečo, že ste sa na niečom dohodli.

    Je to pochopiteľne riadne privatizačné sústo, preto koalíciu reformné zákony zjednocujú ako máločo. Je to pochopiteľné hlavne z toho dôvodu, pretože privatizácia strategických podnikov finančne uspokojí len veľkých žralokov, ale tu už čakajú postupne zoradené do radu aj menšie ryby, ako do čakacej listiny poslušní a lojálni čakajú na svoj zaslúžený podiel, veď si svoju prácu odviedli a schválením týchto zákonov sa ich túžby môžu naplniť.

    A úplne na záver sa znovu vrátim k § 90 zákona o poskytovateľoch, ods. 5., lebo keď už len to, že tam bol zakotvený, aj to mi stačí, ale viem o tom, že on tam bude zakotvený, pretože je tam síce uvedené v novom znení ods. 5 § 90, že vláda môže bezodplatne previesť podiely na samosprávne kraje, na obce a na školy, ale nie je tam nič písané o tom, čo, ako sa bude nakladať s akciami, a preto si myslím, som o tom presvedčený, že v pozmeňujúcich návrhoch sa ešte táto zmena objaví. Ale keby aj nie, už to, že tam bola, svedčí o tom, že takýto pokus o pridelenie podielov pre fyzické a právnické osoby musí, bol tam zakotvený a teda táto snaha existuje naďalej. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ou, vy ste teda presný. Akurát hodiny trošku išli dopredu a rýchlejšie, ale je to v poriadku, takže ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.