• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: Renáta Zmajkovičová, Anton Danko, Ivan Šimko, Michal Vajda. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady pán Jozef Banáš.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o dvoch návrhoch uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.

    Najskôr prosím poslanca Dušana Čaploviča, aby uviedol

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie správy o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 863.

    Prosím, pán poslanec, ujmite sa slova.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, šport v spoločnosti zohráva viaceré úlohy predovšetkým v oblasti zdravého rozvoja človeka, zdravého fyzického fondu, rozvoja telesnej kultúry s väzbou na rozvoj duchovnej kultúry, obrazne povediac, na užitočné využívanie voľného času. Netreba zabúdať, že má aj nezastupiteľnú úlohu aj v oblasti reprezentácie Slovenskej republiky v zahraničí. Nezabúdajme ako v minulosti na niektoré kolektívne športy, ktoré skutočne preslávili Slovenskú republiku, hokej, ženský basketbal, vodné pólo, ale aj individuálne športy, vodné športy, plávanie, kanoistika, skvelý komárňanský štvorkajak, tenis, športová streľba a tak ďalej. Urobili dobré meno mladej Slovenskej republike a vytvorili podmienky na zdravý rozvoj vlastenectva a patriotizmu.

    Pripomínam, že mnohé úspešné štáty považujú za najlepšiu reprezentáciu a propagáciu svojej krajiny práve šport a športové výsledky, ale aj svoje moderné športové zariadenia, ktoré ponúkajú na organizovanie významných medzinárodných športových podujatí. O tom, že význam športu a pestovanie telesnej kultúry i fyzickej zdatnosti vzrastá, iste nemusím nikoho z nás presviedčať. U nás navyše aj preto, že sa od roku 2006 úplne sprofesionalizuje armáda a tradičná výchova k brannej a telesnej zdatnosti, ktorou prešli celé generácie mladých ľudí, zaniká. O to viac vystupuje do popredia význam športu pre všetkých, školský, akademický, mládežnícky a regionálny šport a jeho preventívna úloha v tejto oblasti. Samozrejme, treba venovať zodpovedajúcu pozornosť i vrcholovému športu, štátnej reprezentácii, predovšetkým rozhodnutiu, čo sa týka olympijských športov.

    V našej Národnej rade Slovenskej republiky, pokiaľ som mal možnosť listovať v jej archívoch, sa už dlho neprerokúvala správa o stave športu v Slovenskej republike, plnení úloh štátu prostredníctvom najmä troch ministerstiev v tejto oblasti, to je ministerstvo školstva, ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra. Našu pozornosť si iste zaslúži súčasný stav prípravy nových legislatívnych aktivít v tejto oblasti, o ktorých vieme veľmi málo, prerozdeľovania finančných zdrojov na športové aktivity prostredníctvom programového rozpočtovania, ale, podčiarkujem, aj z výnosov Tiposu. Ako sa darí uskutočňovať národný program športu, si môžeme položiť otázku, ako funguje financovanie a aké sú prvé výsledky projektu Otvorená škola. Ako sa darí riešiť podporu vybraných kolektívnych a individuálnych druhov športu v Slovenskej republike, aký je stav úvah o zrušení armádnych a policajných športov a ich začlenenia pod civilný šport, to jest pod rezort školstva. To sú otázky, ktoré treba otvoriť a o ktorých treba aj na pôde Národnej rady diskutovať.

    Samozrejme, pozornosť poslancov parlamentu si zaslúžia aj také veci, ako je vyhodnocovanie využitia finančných prostriedkov, každoročne rozpísaný na športové a telovýchovné aktivity, ale aj súčasnému návrhu napríklad prerozdelenia investičných prostriedkov na regionálne projekty prostredníctvom ZMOS. Existuje vyhodnotenie a aká je budúcnosť projektu Vráťme šport do našich škôl, čo je nového po zrušení Národného inštitútu športu a Centra akademického športu a po vzniku Národného športového centra a jeho činností, aká je jeho činnosť, aké sú jeho úlohy, ďalej financovania regionálneho športu a experimentov pri vzniku pilotných projektov nových regionálnych športových centier pri vyšších územných celkoch. Mali by sme poznať súčasný stav riešenia kauzy Ministerstva financií Slovenskej republiky Športka, a. s., a Tipos, ktorého pozitívny výsledok, ak sa to podarí vyriešiť a nebude to mať negatívny dosah, bude veľmi dôležitý pre budúcnosť slovenského športu alebo športu v Slovenskej republike.

    Z uvedeného dôvodu predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiada vládu Slovenskej republiky, aby Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 30 dní predložila správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok, predovšetkým pre mládežnícky, regionálny, ale aj vrcholový šport a šport pre všetkých.

    Odôvodnenie: V roku 2001 bol vládou Slovenskej republiky prijatý Program ďalšieho rozvoja telesnej kultúry s uzneseniami pre jednotlivé rezorty ministerstva financií, ministerstva školstva, ministerstva vnútra a ministerstva obrany. Napriek tomu, že takýto materiál bol vo vláde schválený, naďalej sledujeme v oblasti športu problémy, ktoré treba urýchlene riešiť. Chýba kvalitnejšia súčinnosť medzi štátnymi orgánmi, regionálnymi, miestnymi a obecnými samosprávami a občianskymi združeniami i ďalšími športovými subjektmi. Pokiaľ iné koncepcie, vynímajúc teda šport, boli v Národnej rade Slovenskej republiky prerokované, táto koncepcia i ďalšia stratégia vlády v oblasti športu dosiaľ nebola Národnou radou prerokovaná.

    Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu kvalitnejšieho zabezpečenia rozvoja športu v Slovenskej republike na všetkých úrovniach športu a jeho výsledkov ako najrýchlejšej aj najvýhodnejšej propagácie našej vlasti v zahraničí navrhujem túto správu prerokovať na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená, že koncom októbra.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal zatiaľ žiadne prihlášky zo servisu a viem o tom, že pán poslanec Kondrót sa prihlásil za klub Smer. Pán poslanec Kondrót, je to pravda? Tak nech sa páči, písomne a ústne ďalej po tomto prvom vystúpení. Nech sa páči pán Kondrót.

  • Reakcia poslanca.

  • Prosím? Nerozumiem. Ospravedlňujem sa. Písomne som... Ďakujem pekne. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu, prosím, otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu, ktorý predniesol pán poslanec Čaplovič. Nikto sa nehlási, končím možnosť podania ďalších prihlášok. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz prosím poslanca Tibora Mikuša, aby uviedol

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 862.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, to, o čom ideme hlasovať, je pre väčšinu z vás notoricky známe z množstva seminárov, prednášok, odborných článkov, odborných relácií. Chceme prispieť k tomu, aby Slovensko v dlhodobom časovom horizonte bolo spoľahlivo zásobované elektrickou energiou. Elektrická energia je prierezové médium, ktorého spoľahlivé dodávky limitujú prevádzku jednotlivých podnikateľských subjektov, ale aj prevádzku, resp. funkčnosť štátu ako celku.

    Všetky krajiny sveta, ktoré sú priemyselne rozvinuté, sa snažia spracúvať koncepcie, ktoré zaručia, že elektrická energia bude v časovom horizonte desiatok rokov spoľahlivo dodávaná zákazníkovi v tom momente, keď zákazník vystaví objednávku, to znamená, keď – ľudovo povedané – stlačí vypínač. Všetky vlády sveta teda plánujú. Na Slovensku je deficit v plánovaní, deficit v systémovom prístupe k riadeniu štátu. Sme svedkami toho, že v Európe v minulých rokoch niekoľkokrát prišlo k veľkoplošným výpadkom elektrickej energie. V rôznych krajinách to malo rôzne príčiny. Tie príčiny boli technické, zmena poveternostných podmienok, niekedy to boli sociálne nepokoje, inde to boli aj nesprávne prístupy v realizácii obchodnej politiky. Za týmito veľkoplošnými výpadkami sa skrývajú nielen hospodárske straty, dnes už sa dajú veľkoplošné výpadky merať aj stratami na ľudských životoch. Verím, že každý z nás chce, aby k takýmto situáciám neprichádzalo na Slovensku. Slovensko, tak ako celá Európa, bude čeliť v priebehu niekoľkých rokov nedostatku elektrickej energie. Aby sme tomu zabránili, snažíme sa zaviazať vládu, aby dokončila rozostavanú Jadrovú elektráreň Mochovce.

    Dobrý príklad na dostavbu aj na ekonomickú efektívnosť v lokalite Mochovce existuje, to sú prvé dva bloky, z ktorých jeden sme uviedli do prevádzky v roku 1998, druhý v roku 2000. Boli spracované tri analýzy výhodnosti dostavby. Všetky tri potvrdili návratnosť elektrárne za menšiu dobu, než je jej veľmi konzervatívne stanovená doba životnosti.

    Je povzbudzujúce, že odborné diskusie, ktoré sa viedli na rôznych úrovniach, našli odraz aj v parlamente, že 4 poslanecké kluby podporili prerokovanie tohto uznesenia. Pre mňa je to znamením, že prvýkrát opozícia a koalícia, časť koalície, sa dohodli na niečom, čo ja osobne považujem za významný moment, považujem to za otázku národnoštátneho významu.

    Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu, ktorý prispeje k stabilite krajiny ako celku. Nielen na Slovensku, ale v mnohých iných krajinách významní muži už niekoľko rokov tvrdia, že spoľahlivosť alebo bezpečnosť dodávok energie je súčasťou národnej bezpečnosti. Tak je to aj na Slovensku. Sme energeticky dovozovo veľmi závislí, musíme dovážať 90 % zdrojov elektrickej energie. Je preto veľmi dôležité budovať také zdroje, kde nie je problémom vytvoriť strategickú zásobu. Je dôležité budovať také zdroje, ktoré neprispievajú k prehĺbeniu hrozby globálnej zmeny. Je dôležité budovať také zdroje, ktoré sú zároveň ekonomicky výhodné. Jadrová elektráreň Mochovce je toho dobrým príkladom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu. Písomne som dostal dve prihlášky za kluby: pán Tibor Mikuš za klub Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko a pán Maroš Kondrót za stranu Smer.

    Bude pán Kondrót hovoriť prvý? Pán Kondrót, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, Slovensko je samostatné už jedenásty rok. Znamená to toľko, že na správe vecí verejných sa sprostredkovane, teda s využitím volebného práva, máme možnosť podieľať všetci. Od demokratickej vlády a zástupcov ľudu v parlamente sa logicky očakáva, že budeme konať v súlade so svojím poslaneckým sľubom, teda vo verejnom záujme. Základné ľudské práva sú iste vo verejnom záujme. Iste tak môžeme označiť právo na čistý vzduch, vodu a potraviny – základné atribúty ľudského prežitia. Ľudské poznanie sa však postupne vyvíjalo, a tak sa na Zemi objavil nový fenomén – civilizácia. Jej dôsledkom ľudia už nechcú prežívať, ale žiť dôstojne, a to i v materiálnom zmysle slova. A tak do popredia vystupuje ďalší spoločenský faktor, ktorého význam pre ľudstvo je porovnateľný s vodou a vzduchom. Jednotlivé potraviny vieme nahradiť navzájom bez ujmy. My ekonómovia hovoríme, že jednotlivé potraviny majú substitúty. Ináč je to však v prípade vzduchu a vody. Rovnako je to aj v prípade elektriny. Nedá sa nahradiť. To znamená, že obchodovať síce s nimi môžeme, ale nie je tovar ako tovar. Tieto tri majú punc nenahraditeľnosti. Kým prvé dva sú nutnou podmienkou na prežitie, elektrina je nutnou podmienkou na civilizačné napredovanie. Preto všetky zodpovedné vlády sa snažia o jej dostatok.

    Naša vláda však razí inú koncepciu. Pán minister Mikloš ešte v roku 1998 až 2000 presadil tézu, že elektrina je tovar ako ostatné a nie je nič ľahšie, ako ju lacno nakúpiť z prebytkov v Európe. Varovania zo strany Smeru i z radov energetikov boli mediálne zosmiešnené ako opovrhnutiahodné. Veď elektrinu dovezieme pod 500 korún za megawatthodinu, teda lacnejšie ako náš najlacnejší zdroj V 1 z Jaslovských Bohuníc dokáže produkovať. A tak sa ho vláda Mikuláša Dzurindu v prístupových rokovaniach k Európskej únii ľahkovážne zaviazala odstaviť. Treba už len dodať, že na odstavení nášho najlacnejšieho zdroja si urobili kampaň politici rakúskeho suseda, a tak dokázali náklady na svoju politickú kampaň preniesť za asistencie našej vlády na bedrá našich voličov. Tento účet, ktorý zaplatia občania Slovenska v podobe odstávky V 1, je 200 miliárd. Je to najdrahšia politická kampaň v dejinách ľudstva. To však nie je všetko. Vláda rozhodla, že na Slovensku bude spotreba klesať, a teda nedostaviame ani Mochovce.

    Aká je situácia dnes? V Európe už teraz chýba 10 % elektrickej energie. Jej sieť nie je dobre previazaná. Vyššie dovozy sú ťažko možné a elektrické sústavy kolabujú. Cena dovezenej elektriny je približne 1 250 korún za megawatthodinu, teda dva a polkrát väčšia ako v roku 2000. V roku 2007 i vďaka odstaveniu V 1 bude v Európskej únii lokálne taký nedostatok elektriny, že rast dovozov sa odhaduje na 2 600 korún za megawatthodinu. Za tejto situácie poslanci koalície v tomto parlamente odmietajú zaviazať vládu, aby urýchlene začala rokovať o zrušení pre Slovenskú republiku nezmyselného záväzku o odstavení V 1. Na druhej strane si za tejto situácie vláda dovolí nemať energetickú koncepciu. A spotreba elektriny pritom stúpa. Už dnes je jasné, že ak vláda neurobí razantné kroky v oblasti elektroenergetiky, Slovensko bude mať v roku 2007 potrebu doviezť štvrtinu svojej rastúcej spotreby. Prenosová sústava však taký objem dovozu zrejme nezvládne a ekonomike hrozí kolaps. Štát s nedostatkom elektriny bude ťažko rajom pre investorov. Pri takýchto okolnostiach, keď Európa i svet prehodnocuje svoj postoj k sebestačnosti v dodávkach elektriny a 15-percentná výkonová rezerva sa má stať štandardom Európskej únie, Francúzsko, Nemecko a Fínsko investujú do vývoja nového jadrového reaktora, keď ceny fosílnych palív stúpajú, a na Slovensku takmer žiadne nie sú, akú máme alternatívu vo vzťahu k záväzkom z Kjóta?

    Vážené kolegyne a kolegovia, slovenskí vyjednávači predali nielen zastavením dostavby Mochoviec, ale i prísľubom odstavenia funkčnej a lacnej elektrárne podiel na našom trhu s elektrinou štátom s nadbytkom v čase hroziaceho celoeurópskeho nedostatku! Naša vláda rozbehla predaj Slovenských elektrární cudzím vládam a motívom je, že vláda, v žargóne našej vlády, štát je zlý vlastník. Nie je toto strata suverenity?

    Vážené kolegyne, kolegovia, trvalo tisíc rokov, kým sa tento národ za nemalých obetí prepracoval k samostatnosti. Stačí pár rokov zlej vlády, aby sme za judášsky groš o ňu prišli.

    Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto chvíli a za tejto situácie Slovensko nemá lepšiu alternatívu, ako dostavať Mochovce a neodstaviť V 1 v Bohuniciach. V opačnom prípade správa vecí verejných našich občanov vďaka súčasným poslancom koalície prejde do rúk cudzích štátov. Proti takémuto vývoju je strana Smer kategoricky proti. A obhajoba jadrovej energetiky nie je dieťa neexistujúcej jadrovej loby, ale v tejto chvíli až vecou národného záujmu v najzákladnejšom zmysle slova. Ešte raz. Dostavajme Mochovce a prevádzkujme V 1, to je základné východisko strany Smer pri riešení dostatku elektriny na Slovensku už o pár rokov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej bude v rozprave k tomuto bodu programu hovoriť pán poslanec Mikuš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, v tejto snemovni už odznelo všetko, čo odznieť malo, v rôznych súvislostiach, v súvislostiach s národnou bezpečnosťou. Azda iba pár ďalších faktov.

    Tak ako to povedal už môj kolega predrečník, prebytky v Európe neexistujú. Nie je odkiaľ doviezť. Nedá sa doviezť vždy a nedá sa doviezť akékoľvek množstvo kamkoľvek. To, že trh vyrieši bezpečnosť dodávok a spoľahlivosť dodávok elektrickej energie, je mýtus, ktorý dávno padol. Padol v Európe, padol aj na americkom kontinente. Jedinou zárukou toho, že slovenské podniky budú môcť neprerušene pracovať, že bude fungovať doprava, že bude fungovať obchod, že budú fungovať banky, že budú spoľahlivo zásobované školy, nemocnice, všetky inštitúcie tohto štátu, je len jedna jediná vec – dostatok inštalovaného a pohotového výkonu na území vlastnej krajiny.

    Mal som možnosť diskutovať túto otázku pred štyrmi mesiacmi na Parlamentnom zhromaždení NATO v príslušnom výbore. Ubezpečujem vás, že tam nezaznel ani jeden kritický hlas, ktorý by spochybňoval toto vyhlásenie. Naopak, boli tam iba súhlasné hlasy.

    Čo sa týka našej situácie. Ak nám vypadne s veľkou pravdepodobnosťou bezpečný a spoľahlivý zdroj elektráreň V 1, ktorá ročne produkuje zhruba 5,5 terawatthodiny elektrickej energie, čo v realizačných cenách na trhu, ak počítame s tromi korunami za kilowatthodinu, predstavuje viacej ako 17 miliárd korún, ak si uvážime, že v najbližších rokoch doslúžia ďalšie klasické zdroje, môže nám chýbať s najväčšou pravdepodobnosťou, ak sa zachovajú zdravé trendy rozvoja národnej ekonomiky, ak bude vzrastať HDP, môže nám chýbať v priebehu siedmich rokov okolo 12 terawatthodín elektrickej energie ročne. Dvanásť terawatthodín už pri súčasných realizačných cenách na trhu predstavuje viacej ako 35 miliárd. To bude objem, ktorý na slovenskom trhu budú realizovať iní výrobcovia. To bude impulz, ktorý bude chýbať slovenskej ekonomike.

    Čiže riešime tu dve veci, prinajmenšom dve veci. V prvom rade spoľahlivosť dodávok, pretože dobudovať jadrovú elektráreň, to nie je otázka roka ani dvoch. Môžem vás ubezpečiť, že keby padlo politické rozhodnutie, tak zhruba za päť, päť a pol roka by mohol 3. blok Mochoviec dodávať energiu do siete, ale aj to len vtedy, ak budú riadiť tú dostavbu odborníci. Nechcem to ďalej rozvíjať. Čiže budovanie zdrojov nie je otázkou mesiacov ani otázkou povedzme jedného, dvoch rokov.

    Budovanie strategických zdrojov. Dá sa povedať, že existujú aj iné zdroje. Dostali sme také odporúčania: budujte fosílne zdroje. Všetci už asi viete, že celosvetové zásoby fosílnych palív sú obmedzené v časových horizontoch niekoľkých desiatok rokov. Viete, že medziročné nárasty cien týchto palív sa pohybujú až na úrovni desiatok percent. Slovensko zatiaľ nevie vytvoriť príslušné zásoby podľa štandardov EÚ, napríklad plynu. Jedine, kde sa to dá bez problémov na jeden rok v miestnosti veľkosti trojizbového bytu za náklady niekoľkonásobne nižšie, než sú fosílne palivá, jedine sa to dá urobiť pre jadrovú elektráreň. Máte zásobu paliva na rok, môžete prekonať akékoľvek výkyvy na trhu, môžete prekonať spoločenské, politické problémy, ktoré môžu vzniknúť u výrobcu alebo na ceste pri doprave k nám. Je to absolútne spoľahlivý zdroj. Neexistujú prakticky merateľné vplyvy na životné prostredie. Slovenské jadrové elektrárne patria podľa hodnotenia na základe asi 140 prevádzkových ukazovateľov do prvej polovice celosvetovo prevádzkovaných elektrární. Máme teda vynikajúce skúsenosti dnes už aspoň z troch desiatok rokov. Patríme naozaj k špičke vo využívaní jadrových zdrojov. Je teda veľmi dôležité, aby sme zabezpečili dostatok zdrojov, ale aby sme priniesli aj prácu pre našich ľudí.

    Nezabúdajte, prosím, na jedno, dostavba na úrovni desiatok miliárd korún znamená aj tisíce pracovných príležitostí pre našich ľudí. Keď sa dostavuje jadrový blok, tak zhruba päťtisíc ľudí pracuje rovno na stavbe. Dvoj- až trojnásobok sa zúčastňuje dostavby v obslužnej sfére. Čiže to je ďalší veľmi významný moment, ktorý slovenská ekonomika potrebuje – priniesť prácu. Čiže otázka bezpečnosti a spoľahlivosti, funkčnosti štátu, otázka rozvoja ekonomiky, otázka prinesenia pracovných miest.

    Ďalšia vec. Pre budúcnosť. Keď sa pozriete kamkoľvek do záverov akýchkoľvek odborných inštitúcií, nikto nespochybnil úlohu jadrovej energetiky. Jej úloha je naozaj nespochybniteľná na prinajmenšom ďalšie desiatky rokov, ak nie storočia. Je to cesta, ktorá jednak prináša spoľahlivosť, ale zároveň je to technológia, ktorá neprispieva k už aj tak veľmi narušenému životnému prostrediu a ktorá je v súlade so snahami zabrániť globálnej zmene. Všetko toto je len a len na prospech Slovenska, na prospech Európy. Ak chceme byť spoľahlivým článkom Európy, musíme sa dokázať postarať o svoje základné potreby. Najmä ak sme to vedeli robiť desiatky rokov predtým, že sme sa vedeli dokázať postarať o svoje základné potreby. Je našou povinnosťou urobiť to pre ďalšie generácie. Takisto je našou povinnosťou zachovať jadrové znalosti, jadrové know-how. To sa totiž postupne stráca. Len čo ľudia strácajú prácu, orientujú sa do iných oblastí, strácajú vedomosti, môžu sa rozpadnúť štruktúry, môže sa rozpadnúť infraštruktúra, ktorá je zárukou aj spoľahlivého budovania, aj spoľahlivého prevádzkovania, aj spoľahlivého servisovania v budúcnosti. V rámci Česko-Slovenska sme vedeli urobiť takmer všetko, s výnimkou špecifických bezpečnostných systémov pre reaktor. Pre budúcnosť je veľmi dôležité zachovať tieto vedomosti. Je to otázka rozvoja, je to otázka nielen bezpečného zásobovania v súčasnosti, ale je to aj otázka rozvoja Slovenska v budúcnosti.

    Páni kolegovia, panie kolegyne, dá sa o tom rozprávať naozaj veľa. Už to bolo všetko povedané. Veľmi rád zodpoviem na akékoľvek otázky a poviem vám aj povedzme zdroje, kde si môžete jednotlivé tvrdenia overiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Janiš a Fajnor. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mochovce sa stávajú už od určitej doby úplne fenomén, ale každý investor, ak sa má pustiť do investície desiatok a desiatok miliárd korún, tak sa v prvom rade bude riadiť vecnými vecami a na základe vecného vyhodnotenia sa rozhoduje politicky, či áno, či nie. A my sme tu úplne otočili toto poradie a na základe kongresu jednej politickej strany máme v parlamente v podstate dostavbu Mochoviec. Vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sme na túto tému aj s pánom ministrom debatovali a dozvedeli sme sa akurát toľko, koľko sa dnes dozvedám ja tu z rozpravy. Mne osobne chýbajú argumenty, normálne štúdie a argumenty. Nie štúdie a argumenty napoly utajené alebo na trištvrte utajené, lebo majú copyright, ale seriózny pohľad vlády na dostavbu Mochoviec vo vecnosti a potom sa rozhodujeme ako parlament politicky.

    Ak si zoberieme stratégiu vývoja elektrickej energie, je spracovaná v roku 1996 Slovenskými elektrárňami, tak je nízka, ani jej vysoký predpoklad spotreby elektrickej energie v súvislosti s rastom HDP sa nepotvrdil a skutočnosť je práve opačná, že tak, ako si Slovenské elektrárne v roku 1996 naplánovali, že koľko bude spotreba elektrickej energie, tak opak je pravdou, že spotreba elektrickej energie klesala a nerástla adekvátne s rastom HDP.

    Takže skúsme sa najprv pobaviť vo výboroch odborne o veci, o investícii desiatok miliárd korún a potom sa rozhodujme v parlamente politicky. Preto, lebo zatiaľ toto sú verbálne vyjadrenia, ktoré môžu byť aj také, aj také, ale na základe takýchto verbálnych vyjadrení pustiť investíciu desiatok a desiatok miliárd korún, tak to je trošku málo. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, dovoľte mi, aby som sa aj ja v krátkosti vyjadril a vyjadril podporu pánovi kolegovi Mikušovi.

    Vážim si nielen jeho odbornosť, ale v prvom rade, by som povedal, koncepčnosť, ktorou predstavuje, kam by sa mala energetická koncepcia uberať. Nemyslím si, že ide len o atómové elektrárne alebo jadrové. Treba povedať jednu vec, vláda doteraz nepredložila žiadnu koncepciu energetickej politiky, ktorá by súhrnne riešila tento problém. V každom prípade však treba povedať, už na týchto skúsenostiach, ktoré máme, či je to fau 1, ako boli Bohunice spomenuté, ktoré vyrábajú jednu z najlacnejších energií v Európe, či je to dostavba Mochoviec, treba povedať takúto zásadnú záležitosť: Ak nám bude chýbať energia za viac ako 30 miliárd, my ju budeme dovážať, ale už určite nie v cenách po tri koruny, ale v iných cenách. Namiesto potenciálneho, alebo štátu, ktorý je dnes ešte exportérom, sa staneme významným importérom. Teraz však treba povedať otázku: Ak zavrieme alebo nedobudujeme tieto kapacity, čo bude s tými ľuďmi? Sú to vychovaní vysokokvalifikovaní odborníci. Kam ich dáme? Rekvalifikujeme na čo? Na holičov alebo na ďalších ľudí?

    Treba ešte jednu vec povedať. Tu naši kolegovia z vládnej koalície nám hovoria, ako treba pripraviť dôchodkovú reformu, a hovoria, že treba efektívne peniaze dať správcovským spoločnostiam, ktoré ich potom umiestnia na trh serióznym podnikom. Ja dám jednu radu ako veľmi efektívne tých 63 miliárd, ktoré je na účte Národnej banky, minúť: dať ich na dostavbu Mochoviec, zachovať štátnu majoritu v elektrárniach a tým pádom sa nebudeme musieť báť o to, či budeme, alebo nebudeme mať na dôchodky.

    Ďakujem vám pekne.

  • Želáte si, pán poslanec, vystúpiť s reakciou? Nech sa páči.

  • Samozrejme. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že som dosiaľ nikdy nezneužil pôdu parlamentu na to, aby som rozpútal politickú diskusiu. Moje vyjadrenia boli rýdzo odborné, opierali sa o fakty, opierali sa o argumenty. Tak je to aj teraz. Naopak, vážený pán kolega Janiš, so všetkou úctou k tebe, tvoje vyjadrenie je vyjadrenie ignorujúce realitu a je to vyjadrenie skutočne iba politika, politika, ktorý odmieta názory odborníkov, ktorí desiatky rokov v danej oblasti pracujú. Ja viem, ako sa pristupuje aj k energetickej politike, ako sa pristupuje k realizácii investičných programov. Odviedol som na tomto poli dosť veľký kus práce a môžem povedať, že aj úspešne. Ale nie to chcem povedať.

    Keď hovorím o dostavbe, hovorím o tom preto, lebo moje slová sa opierajú o závery odborných grémií. Ten, kto chce poznať pravdu, nemá problém zoznámiť sa so štúdiou z roku 1995, 1997, 2002, kde bola analyzovaná dostavba Jadrovej elektrárne Mochovce. Znovu hovorím, návratnosť menšia ako veľmi konzervatívne stanovená možná doba prevádzkovania. Inými slovami, keď pekár stavia pekáreň a požičia si na to 200-tisíc a môže v tej peci a pekárni piecť 20 rokov a zarobí toľko, že za osem rokov splatí úver, tak ďalej mu tá pekáreň len prináša zisk. Presne tak je to isto aj s jadrovou elektrárňou.

    Ďalšia vec. Nedajú sa investovať desiatky miliárd bez toho, aby sa seriózne neanalyzovala možnosť návratnosti. My si uvedomme, že dostavba nie je len otázka inžinierov, ktorí pracujú v oblasti energetiky. Dostavba je otázka na riešenie, ktorej sa zúčastňujú ekonómovia a finančníci. Akákoľvek spoločnosť, ktorá si chce požičať peniaze od akejkoľvek inštitúcie, je hĺbkovo preverovaná medzinárodne uznávanými ratingovými agentúrami. Za môjho pôsobenia sa to v Slovenských elektrárňach udialo dvakrát. To preverovanie vždy trvalo niekoľko mesiacov. Vždy sme dostali rating na úrovni krajiny. Boli sme na okraji investičného pásma, ale lepšie ako krajina lepšie hodnotenie sme nemohli dostať. Teda inými slovami, odborníci, ktorí prišli zo Spojených štátov amerických, ktorí prišli z iných krajín Európy, preverili absolútne každú oblasť činnosti Slovenských elektrární a na základe kvality, na základe zdravia našich zámerov nám dali rating a tým pádom vyslali správu k finančným inštitúciám: „Slovenským elektrárňam požičajte, lebo sa vám to vráti.“ Tá pôžička je bezpečná. To sa udialo niekoľkokrát. Komu teda nestačia tri analýzy k dostavbe Mochoviec, odporúčam ešte výsledky ratingových agentúr. To je jednoducho realita.

    Ďalšia vec. Trendy sú jednoznačné. Pán kolega, ja viem, ako je to s trendmi aj so scenármi spotreby elektrickej energie. Vždy sa scenár spotreby elektrickej energie spracúva s ohľadom na to, aký by mal byť trend vzrastu hrubého domáceho produktu. Je tam scenár referenčný, to je stred, minimalistický, maximalistický. Slovenské elektrárne za posledných desať rokov vždy najsprávnejšie boli najbližšie k reálnemu vývoju spotreby elektrickej energie. Dúfam, že je to aj dodnes tak.

    Jednoducho spotreba vzrastá. Ak vzrastá HDP, to znamená, je prevádzkovaných viacej podnikov, štát má väčšie príjmy, vzrastá kvalita služieb, vzrastá kúpna sila obyvateľstva, zvyšuje sa životný štandard, vzrastá aj spotreba elektrickej energie. Tento trend v žiadnej krajine, ktorá by neprešla povedzme veľmi silnými vnútornými nepokojmi, tento trend sa v žiadnej krajine nezmenil. Naopak, ten trend ide stále touto cestou, ako som hovoril – vzrast HDP. Ak vzrastá HDP o 3 až 5 percent, bežne vzrastá spotreba o 1 až 1,5 percenta, 2 percenta ročne. To je fakt.

    To, čo som hovoril o európskej realite a americkej, to je takisto fakt. Tie výpadky tu hrozia. Nebudeme mať odkiaľ doviezť. Čiže my jednoducho riešime, dnes plátame dieru, ktorá tu vznikla na základe nekvalifikovaného prístupu k národnoštátnym záujmom. Nič iné nerobíme. Suplujeme tu nekvalitnú prácu niekoho iného, pán kolega.

    Ešte jedna vec. Investícia desiatok miliárd korún. Pred štyrmi mesiacmi sme zorganizovali medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili odborníci z 12 krajín. Bolo tam 170 odborníkov. Každá politická strana, ktorá je v tomto parlamente zastúpená, dostala pozvanie a z každej politickej strany sa mohli zúčastniť zástupcovia, aby si vypočuli názory iných, názory na Slovensko, na energetickú potrebu Slovenska a ako túto potrebu riešiť. Zástupca Framatomu pán Hilbert, ktorý už dnes zhruba takmer dve desiatky rokov sa zaoberá Slovenskom, prezentoval porovnania výstavby elektrárne vo Fínsku Olkiluoto, dostavby Mochoviec a ďalšej prevádzky V 1. Môžem vás ubezpečiť, že náklady na inštalovanú megawatthodinu pri dostavbe Mochoviec boli niekoľkonásobne nižšie alebo sú niekoľkonásobne nižšie, než je dostavba fínskej jadrovej elektrárne, ktorú, mimochodom, tiež odobril fínsky parlament. Zdroj Framatom, dnes najväčší dodávateľ jadrových elektrární v Európe, gigant, ktorý zamestnáva tisícky odborníkov, ktorí nechcú len stavať, ale chcú stavať efektívne. A tí hovoria, že naša dostavba, a potvrdili teda naše tvrdenia, tvrdenia slovenských odborníkov, že náklady na inštalovanú megawatthodinu sú v násobkoch nižšie. To je, prosím, realita.

    Ktokoľvek chce akýkoľvek zdroj, poviem mu, kde nájde potvrdenie mojich slov. Takže nie je to politická agenda. Je to agenda, ktorá má vzťah k bezpečnosti Slovenska, ktorá má vzťah k našej budúcnosti.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Ivančo. Pardon, ešte sú tu ďalšie faktické poznámky, pán poslanec Ďaďo. Pán poslanec Cagala, procedurálny či faktická poznámka? Pán poslanec Cagala faktická poznámka, pán Ďaďo, pán Ivančo. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Prosím, zapnite telefón, ospravedlňujem sa. Už sa to tu mýli všetko, aj program. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Ivančovi. On bol prvý prihlásený.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcel v krátkosti reagovať na môjho predrečníka pána poslanca Mikuša, a to v tomto zmysle: Vy ste sa vo svojom vystúpení dotkli témy ratingu energetických podnikov. Chcel by som len pripomenúť, že tento rating energetických podnikov určite vychádza zo všeobecného ratingu slovenskej ekonomiky a tento všeobecný rating slovenskej ekonomiky vyplýva z ekonomickej politiky vlády. Určite energetické podniky sú jej významnou súčasťou. Znamená to, že rating, ktorý chcete akceptovať pri energetických podnikoch, chcem len upozorniť na to, že bolo by treba vhodne brať do úvahy aj rating slovenskej ekonomiky, ktorý je stanovený odbornými inštitúciami. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Len niekoľko slov k tomu, čo tu pán Mikuš predniesol. Ja som bol niekedy šéfom firmy, ktorá dodáva technológiu do jadroviek, ešte do prvej bohunickej a takisto i do mochovskej. Otvorene vám hovorím z pohľadu jedného z technológov, že je tragédiou tohto štátu, že sa nepokračovalo v dostavbe jadrovej elektrárne hneď po dokončení 1. a 2. bloku Mochoviec. Prichádzame o miliardy korún ročne. Chátra nám tam nielen stavba, betón, ale aj technológia, ktorá je tam dodaná. Čím neskôr to budeme robiť, tým drahšia bude dostavba a o to viac sa bude musieť peňazí investovať a možno bude i dlhšia návratnosť.

    Som presvedčený, že argumenty, ktoré tu povedal pán Mikuš, hovoria nielen o tom, čo všetko naši odborníci pripravili, aj odborníci svetových renomovaných firiem na fórach, kde som sa stretával s tými odborníkmi, priznávali, že jediná forma alebo jediná možnosť dostavby Mochoviec umožní Slovensku byť sebestačným v energetike. A máme dobré prípady zo štátov, kde energie je málo. Posledný prípad Taliansko. Myslím, že Slovensko, keď bude rozumnou cestou uvažovať o koncepcii energetiky, nemusí k tomuto nikdy dôjsť.

    Takže ja som presvedčený, že argumenty, ktoré tu hovoril, a i sám osobne poznám, hovorím, nielen technológiu, poznám celú stavbu, poznám každú kobku, každé poschodie, i mínus piate, i mínus šieste, myslím si, že čím skôr dostaviame Mochovce, tým tomuto štátu prinesieme efekt, zdroj a peniaze. Ďakujem.

  • Pôvodne sa hlásil pán poslanec Ďaďo. Zobrali ste späť alebo platí vaša prihláška? Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Ďaďovi, prosím vás.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ja síce nie som ani odborník, ani som nestaval atómovú elektráreň, ale chcem na vás zapôsobiť na podporu toho, čo tu hovoril pán kolega Mikuš, svojimi poznatkami, ktoré som získal na našej služobnej ceste v Prahe. A sú to poznatky nie od komunistov ani sociálnych demokratov, ale od poslancov ODS, ktorí v rozhovore so mnou na tejto služobnej ceste – a boli sme tam viacerí – jednoznačne konštatovali to, že nedostavať Mochovce a odstaviť dokonca Jaslovské Bohunice je obrovská chyba, ktorú by spravil slovenský parlament a vláda. Títo odborníci ma uistili o tom, že dostavba Mochoviec a súčasná Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach spĺňa všetky svetové parametre, ktoré sú na ochranu a bezpečnosť. A dokonca môže byť toho svedkom aj predseda nášho výboru, kde nám námestník ministra priemyslu povedal, pokiaľ bude problém, tak tento problém Česká republika vo V 4 podporí a podporí ho aj v Európskej únii.

    Čiže dívajme sa na veci trošku racionálnejšie, nie politicky, ale z toho, čo ekonomicky je výhodné pre celú Slovenskú republiku, tak, aby sme jednak nemuseli dovážať, ale to, čo máme, mohli aj vyviezť a získať. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka – predseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem pekne za porozumenie, pán predsedajúci. Pán poslanec Ďaďo, na ktorého nemôžem reagovať, len použijem jeho vetu. Áno, toto je výsostne odborná téma a tejto odbornej téme sa všetci venujme hĺbavo a hľadajme východiská, ktoré sú pre nás všetkých prínosom.

    Všetci dobre viete, že vo výbore tejto téme venujeme túto pozornosť, ja som preto zvažoval, či vôbec vystúpiť. Som presvedčený o tom, keď všetky argumenty pre výstavbu budú ekonomicky podložené a budú dané jednoznačne i s analýzami, ktoré sa robili v minulosti, nenájde sa tu nikto, kto by hovoril nie. Ale nechajme si pokoj v tejto veci, nesnažme sa na tom vytĺkať politický kapitál, ja som pripravený preto vytvoriť široký priestor na diskusiu, ale na diskusiu plodnú, ktorá bude prinášať efekt. Možno malý krok urobíme aj dnes pri rozhodovaní v riadiacej komisii pre privatizáciu a už možno na budúci týždeň budú známe nové možnosti, predstavy atď. Ale to všetko už má potom v rukách vláda a v konečnom dôsledku parlament.

    Ďakujem pekne.

  • Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, v komisii pre privatizáciu sa nedá urobiť dobré rozhodnutie. Len horšie, zlé alebo horšie.

    Čo sa týka toho, čo tu bolo povedané. Je zbytočné hovoriť v podmieňovacom spôsobe, že ak budú všetky argumenty. Pán predseda, tie argumenty existujú, a niekoľko rokov. Tie argumenty si osvojili nielen slovenskí odborníci, ale odborníci z iných krajín.

    Vážení páni, tým, že odmietate to, čo odborné grémia niekoľkokrát potvrdili, odmietate realitu! Ignorujete fakty! To je to najhoršie, čo môžete urobiť pre Slovensko – ignorovať fakty.

    Môžete ignorovať politického protivníka, bez problémov. Ale prosím vás, neignorujte to, čo je jednoducho realitou, čo je faktom a čo je národnoštátnym záujmom Slovenska. Tým robíte veľmi zlú službu Slovensku. Zobuďte sa!

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom musím sa ešte opýtať, či sa ústne niekto hlási do rozpravy. Nikto. Končím rozpravu a zároveň aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem z dôvodov legislatívneho vyčistenia požiadať Národnú radu, aby sa bod 96, ktorý sa týka tlače 729 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, prerušil v programe tejto schôdze až za body, alebo zaradil až za body po fiškálnej decentralizácii.

  • Pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas s návrhom pána poslanca Muránskeho. Máme program, môžeme si dovoliť.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Posunieme tento bod programu podľa návrhu pána poslanca Muránskeho.

    Ďalej by som vás chcel informovať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že poslanecké grémium pod vedením pána predsedu Hrušovského navrhuje a dohodlo sa na tom, že by sme teraz nepokračovali rokovaním o zákone, ktorý predkladá pán poslanec Šulaj, ale aby sme rokovali o druhých čítaniach zákonov, ktoré má predkladať pán László Miklós, minister životného prostredia. Prosím, aby som dostal od vás na to všeobecný súhlas. Pán minister Gyurovszky v zastúpení pán ministra životného prostredia je prítomný na predloženie zákonov. Môžeme takto pokračovať, prosím?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 758, spoločnú správu výborov máte ako tlač 758a.

    Prosím pána ministra Gyurovszkého, aby v zastúpení ministra životného prostredia predmetný vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady po schválení vo vláde ako vládny návrh.

    Návrhom zákona sa zabezpečuje úplná transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES zo 14. októbra 2003, ktorou sa ustanovuje schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady č. 96 ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania.

    Účelom zákona je upraviť obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov a znečisťujúcich látok. Princíp spočíva v pridelení kvót znečisťovateľom, ktorí následne odovzdajú späť také množstvo kvót, ktoré sa rovná množstvu emisií vypustených v príslušnom období. V prípade, že znečisťovateľ vypustí menej emisií, prebytočné kvóty môže predať záujemcovi, napríklad prevádzkovateľovi, ktorý mal vyššie emisie ako množstvo kvót. Tým sa zabezpečí, že v súhrne sa z prevádzok vypustí len také množstvo emisií, ktoré zodpovedá množstvu kvót a podporuje zníženie emisií tam, kde je to z ekonomického hľadiska najúčinnejšie.

    Zákon stanovuje práva a povinnosti prevádzkovateľov a iných subjektov pri zapojení sa do schémy obchodovania alebo systém obchodovania vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy. Schéma obchodovania s emisiami skleníkových plynov sa vytvára zároveň vo všetkých členských štátoch Európskej únie, čo otvára možnosť pre medzinárodné obchodovanie a prílev financií zo zahraničia a prenikaniu nových technológií do nášho priemyslu.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predkladaný návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválite a následne posuniete do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Libuši Martinčekovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 758) informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedenej ako tlač 758a. Máte ju pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 758) bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 147 dňa 7. septembra 2004. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1113 zo 6. júla 2004 pridelila vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorsky výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie. Uvedený vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu – uznesenie č. 411 z 25. augusta 2004; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie – uznesenie č. 402 z 25. augusta 2004; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo – uznesenie č. 228 z 31. augusta 2004; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu – uznesenie č. 224 z 25. augusta 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 141 z 25. augusta 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokoval, ale neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a článku 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte pod bodmi 1 až 46 v časti IV spoločnej správy, tlač 758a. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením č. 147 zo 7. septembra 2004 ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem. Prosím, aby ste najskôr zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne prosím? Hlási sa spoločná spravodajkyňa pani Martinčeková a pán poslanec Miššík.

    Prosím, pani Martinčeková, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi prihovoriť sa v krátkosti k vládnemu návrhu tohto zákona, ktorý dnes prerokúvame v druhom čítaní, a zdôrazniť zopár faktov.

    Skleníkový efekt, skleníkové plyny, globálne otepľovanie, kyslé dažde, ozónová diera, to sú pojmy, ktoré ste určite počuli a ich význam poznáte. Dnes už málokto pochybuje o tom, že klíma na Zemi sa mení. Príčinou týchto zmien je zvyšovanie koncentrácie určitých plynov v atmosfére, ktoré spôsobujú skleníkový efekt. Možnými rizikami klímy, ako je otepľovanie povrchu planéty, zvyšovanie hladiny oceánov, časté extrémy počasia, prírodné katastrofy, sa začali vážne zaoberať predstavitelia štátov a medzinárodných organizácií od roku 1988. Politickým zavŕšením bolo podpísanie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 1992 v Riu de Janeiro. Tento dokument mal dostať všeobecný charakter a cesta ku schváleniu právne záväzného dokumentu, ktorý by zaväzoval jednotlivé zmluvné strany znížiť konkrétne množstvo emisií skleníkových plynov, bola zložitá. V decembri 1997 bol v japonskom Kjóte podpísaný protokol, v ktorom sa zaväzujú krajiny prílohy b) znížiť emisie skleníkových plynov v päťročnom období rokov 2008 až 2012 o určité percento oproti roku 1990. Kjótsky protokol ešte nenadobudol platnosť, lebo ho neratifikoval dostatočný počet krajín, ktoré majú spolu 55 % emisií CO2 z roku 1990. Slovenská republika podpísala kjótsky protokol v roku 1999 a zaviazala sa v ňom znížiť v období roku 2008 až 2012 emisie skleníkových plynov o 8 % v porovnaní s rokom 1990.

    Európska únia ako celok prijala rovnaké percento zníženia. V záujme splnenia tohto záväzku prijala Európska únia v októbri 2003 smernicu č. 2003/87 Európskych spoločenstiev, ktorou sa stanovuje schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov a ktorou sa dopĺňa smernica č. 96/61 Európskych spoločenstiev o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania. Cieľom je zaviesť obchodovanie s ušetrenými emisiami, čo znamená, že krajina, ktorá dosiahne nižšie emisie, než požaduje protokol, môže rozdiel predať, pričom, naopak, iná krajina si kúpou úspor emisií splní svoj redukčný cieľ.

    Využitie medzinárodného obchodovania s emisiami môže prispieť k prílevu financií zo zahraničia a k prenikaniu nových technológií. Obchodovanie s emisiami na národnej úrovni bude motivovať prevádzkovateľov, aby hľadali možnosti na zníženie množstvá emisií.

    Európska environmentálna agentúra získava, zhromažďuje, priebežne aktualizuje a vyhodnocuje obrovské množstvo informácií o stave životného prostredia...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, ja vás preruším. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby bol pokoj v rokovacej sále.

  • ... v členských krajinách Európskej únie a iných európskych štátov. Spolupracuje s množstvom vládnych aj mimovládnych organizácií, agentúr, občianskych združení, odborníkov, aby mohla poskytnúť aktuálne, cielené a spoľahlivé informácie. Agentúra pracuje v štyroch veľkých tematických oblastiach:

    - vysporiadanie sa so zmenou podnebia,

    - vysporiadanie sa so stratou biodiverzity,

    - ochrana zdravia ľudí a kvality života,

    - využívanie a manažment prírodných zdrojov a odpadov.

    Teraz by som vám chcela povedať pár aktuálnych informácií EIA týkajúcich zmeny klímy. Nová rozšírená Európska únia má o 20 % viac obyvateľov a je väčšia o 25 % územia. Približne tri štvrtiny obyvateľstva žije na 15 % plochy. Demografické a sociálno-ekonomické zmeny a globalizácia majú veľký vplyv na kvalitu ovzdušia a na zmeny podnebia. Pribúdajú dôkazy o dosahoch klimatických zmien na zdravie ľudí, ekosystémov a na ekonomiku.

    Pre Európsku úniu je boj s klimatickými zmenami kľúčovou environmentálnou prioritou. Priemerná teplota v Európe sa za posledných 100 rokov zvýšila o 0,90 °C a do roku 2100 sa očakáva jej nárast o ďalšie 6,3 °C, čo nie je v súlade so zámerom Európskej únie obmedziť dlhodobé globálne otepľovanie na 2 °C. Deväťdesiate roky boli najteplejším desaťročím v sledovanom období a roky 1998, 2002 a 2003 boli najteplejšími rokmi. Dvíhajú sa úrovne morí. Za uplynulé storočie až o 0,2 metra a očakáva sa ich ďalší rast. Európske ľadovce sú na ústupe. Okrem nórskych pobrežných ľadovcov, ktoré sa vďaka snehovým zrážkam v zimnom období zväčšujú. Do roku 2050 asi zmizne 75 % ľadovcov zo švajčiarskych Álp. Plocha Arktického mora sa tiež každoročne zväčšuje o 0,3 %. Tento trend je zaznamenaný už 25 rokov.

  • Sústavne veľký ruch v sále.

  • Priemerné ročné vegetačné obdobie sa vo väčšine oblastí v Európe za posledných 20 rokov predĺžilo asi o 10 dní. Prognózy ukazujú na druhej strane zvýšené riziko nedostatku vody, ktorá by vegetácii uškodila. Vyššie teploty v zime majú vplyv na nedostatočný rast niektorých druhov vegetácie v letnom období na zvýšenie počtu škodcov. Zmeny dĺžky vegetačného obdobia si vyžiadajú zmeny v stratégii poľnohospodárstva či v ochrane prírody. Následky klimatických zmien majú vplyvom záplav, búrok a sucha aj veľké ekonomické straty či straty na ľudských životoch. Ročný počet katastrofických udalostí v Európe vplyvom počasia sa v deväťdesiatych rokoch v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročím zdvojnásobil, pričom napríklad zemetrasenia zostali nezmenené. V najbližších desaťročiach sa očakáva pokračovanie klimatických zmien, a preto je potrebné čo najskôr začať s opatreniami na zníženie negatívnych vplyvov na zmenu klímy. Jedným z týchto opatrení je aj zníženie emisií skleníkových plynov a jednou z ciest je obchodovanie s emisnými kvótami.

    Ďakujem vám za pozornosť a v záujme nás a ďalších generácií ďakujem za podporu pri hlasovaní.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová.

  • Sústavne veľký ruch v sále.

  • Prosím, keby bol pokoj v sále, aby sme sa mohli pripraviť na hlasovanie. Nech prebehne rokovanie o tomto návrhu zákona v pokojnom prostredí. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte, milá pani kolegyňa, aby som zareagovala na vaše vystúpenie. Myslím si, že v prerokúvanom vládnom návrhu zákona nejde o topenie ľadovcov ani o skleníkové efekty, ani nič podobné, čo ste tu hovorili, ani o otepľovanie klímy, ale o obchodovanie s emisnými kvótami. Ak ste spomenuli kjótsky protokol, jediné, čo ste azda mohli povedať, že ho ešte neratifikovala najdemokratickejšia krajina na svete – Spojené štáty americké. To ste nepovedali. To bol jediný konkrétny údaj, ktorý možno by bol zaujímavý.

    Predpokladám však, že tento vládny návrh zákona podporu nájde napriek tomu, že ste nehovorili celkom k veci. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Miššík.

  • Vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k tlači 758.

    1. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:

    Čl. V Zákon číslo .../2004 Z. z. zo 7. septembra 2004 (tlač 801), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, sa mení takto: Čl. II znie:

    „Čl. II

    Tento zákon nadobúda účinnosť 15. dňom po jeho vyhlásení.“

    Doterajší čl. V sa označuje ako čl. VI.

    2. V čl. V Účinnosť sa na konci dopĺňajú slová „a článku V, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia“.

    Odôvodnenie: Zmena účinnosti v zákone schválenom 7. septembra 2004 sa navrhuje z dôvodu jeho retroaktivity, ktorá nie je podľa Ústavy Slovenskej republiky prípustná, a preto je potrebné upraviť nadobudnutie účinnosti zákona tak, aby zákon nadobudol účinnosť až po jeho platnosti.

    Podpisy pod tento pozmeňujúci návrh dali zástupcovia každého poslaneckého klubu v parlamente. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec bol posledný v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k hlasovaniu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci... Pani poslankyňa, odhlasujeme tento návrh, keďže ste, áno, už tu, najskôr a potom by sme hlasovali o ďalších ostatných prerokovaných bodoch programu 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová, uvádzajte jednotlivé návrhy. Najskôr návrhy zo spoločnej správy. Nech sa páči. Hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 758.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Dajte, prosím, hlasovať teraz o bodoch zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť všetky body spoločne en bloc.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 758).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, za 91, proti 2, zdržalo sa 22, nehlasovali 2.

    Návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miššíka, spoločne o obidvoch bodoch.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, za 95, proti 1, zdržalo 25.

    Návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy, ako aj návrhy podané v rozprave. Pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci, konštatujem, že sa hlasovalo o všetkých bodoch spoločnej správy aj o pozmeňujúcich návrhoch a mám splnomocnenie gestorského výboru postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 99 za, 1 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 99 za, 1 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním o jednotlivých prerokovaných návrhoch zákonov vlády. Poprosím pána poslanca Hamerlika, aby ako spoločný spravodajca predniesol návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Prerokúvame návrh ako tlač 707. Pán poslanec Hamerlik. Bod programu 81. Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem vám za slovo. V rozprave k tomuto predloženému návrhu zákona nevystúpil ani jeden poslanec, takže neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy ani procedurálny návrh, preto budeme hlasovať o bodoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, a to od 1 až po 15 spoločne...

  • O všetkých bodoch spoločnej správy od 1 až po 15 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 91 za, 6 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy, takže môžeme hlasovať, keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, môžeme hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 89 za, 9 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o pozemkových úpravách. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi schváliť. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 88 za, 9 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo uviedla návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách.

    Návrh prerokúvame ako tlač 708. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec, môžeme prejsť k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 708a, spoločne o všetkých 14 bodoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 107 za návrh, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, keďže sme schválili všetky návrhy zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, aby sme prerokúvaný vládny návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 105 za, 1 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o hnojivách.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 107 za, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Hajduka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z. (tlač 763).

    Nech sa páči, pán poslanec Hajduk.

  • Ďakujem pekne za slovo. Keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, pristúpime k hlasovaniu zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy pod bodmi č. 2 až 7 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 111 za návrh, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode č. 1 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 1 zo spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 23 za, 57 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme bod 1 zo spoločnej správy.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 109 za, 1 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poľnohospodárskej a potravinárskej komore.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 109 za, 1 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vavríkovi, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (tlač 766).

    Pán poslanec Vavrík, nech sa páči.

  • Pán predseda, poprosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe. Ide celkom o 4 pozmeňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 89 za, 2 proti, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz vás poprosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol podaný v rozprave a podal som ho ja, ako jeden jediný pozmeňujúci návrh, keby ste o ňom dali hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vavríka.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 100 za, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, teraz si dovolím vám navrhnúť, aby sme postúpili zákon do tretieho čítania, pretože mám také oprávnenie a uznesenie nášho výboru, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 92 za, 1 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o vojenskej službe.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 90 za, 2 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Demeterovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnej rade navrhla návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Prerokúvame návrh ako tlač 712. Pani poslankyňa Demeterová.

  • Vážený pán predseda, v rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Vážneho, ktorý ako spravodajca, aj pán minister, včera sme sľúbili, že ho posúdime, odporúčame schváliť. Ale najskôr, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť a hlasovať o nich spoločne.

  • Hlasujeme spoločne o bodoch 1 až 4. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 121 za, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 120 za, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, pani poslankyňa.

  • Pán predseda, mám odporučenie, teda poverenie gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 109 za, 2 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto k predloženému návrhu do rozpravy prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 111 za, 1 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Opaterného, aby ako poverený člen výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložil návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnom letectve, ktorý prerokúvame ako tlač 767.

    Páni poslanci, ešte pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu, pán poslanec Gyurovszky, minister, pardon, minister požiadal o vystúpenie.

    Nech sa páči, pán minister, vedomý si toho, že jeho vystúpením sa otvára rozprava.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 767.

  • Áno. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, včera pri jednej, teda pred vystúpením pána poslanca Vavríka došlo k nepríjemnému omylu, k preklepom, tak by som poprosil, keby to jedno hlasovanie, ktoré včera bolo omylom uvedené ako samostatné hlasovanie, bolo zmenené, ak, samozrejme, to nejaký poslanec urobí. Ďakujem.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Vavrík. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Pán predseda, ja vysvetlím, čo hovoril pán minister, bližšie. Pracovníci ministerstva dopravy zastupujúcemu pánovi ministrovi pripravili návrh v úvodnom slove, v ktorom povedal, že žiadajú vyňať na osobitné hlasovanie body 1, 8, 16 a 18. V skutočnosti ide o body 1, 8, 16 a 19, preto tým, že som požiadal hlasovať o týchto štyroch a bolo to zlé, sťahujem z osobitného hlasovania bod 18, zároveň žiadam osobitne hlasovať o bode 19. To znamená, na osobitné hlasovanie pre pána spravodajcu žiadam teda teraz definitívne hlasovať o bode 1, 8, 16 a 19.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, pristúpime teraz k hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy spoločne, a to o bodoch 2 až 7, 12, 13, 15, 17, 18 a 20 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 117 za, 1 proti, 7 sa zdržalo.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 1.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 47 za, 26 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme bod 1 zo spoločnej správy.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 8 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 50 za, 32 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 14 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 39 za, 56 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 48 za, 38 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 19 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 19 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 55 za, 36 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch 9, 10 a 11 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 5 za návrh, 72 proti, 50 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy a pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jozefa Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 111 za, 1 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 76 za, 9 proti, 43 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnom letectve.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • S odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 73 za návrh, 9 proti, 46 sa zdržalo.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Vážneho, aby predniesol návrh hlasovania k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií, ktorý prerokúvame ako tlač 769.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ani návrhy na uznesenie. Môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy, ktoré v stručnosti prednesiem:

    „Uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní tohto návrhu podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií.“

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Ide o medzinárodnú zmluvu, na prijatie ktorej je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 111 za návrh, 9 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave, ktorý prerokúvame ako tlač 803.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave taktiež neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ani návrhy na uznesenie, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vám teraz prednesiem.

    „Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave. Národná rada po prerokovaní predmetného návrhu podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas...“

  • Ruch v sále.

  • „...vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme, prezentujme sa, o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 123 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste k tretej prerokúvanej medzinárodnej zmluve medzi slovenskou vládou a vládou Kazašskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave predniesli návrh uznesenia, ktoré odporúča výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave, tlač 804.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave neodzneli taktiež žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy ani návrhy na uznesenie. Môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktoré vám teraz prednesiem:

    „Uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave. Národná rada po prerokovaní predmetného návrhu podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave a rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia tak, ako ho predniesol pán poslanec a spoločný spravodajca Ľubomír Vážny.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 122 za návrh, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Vážnemu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zostáva nám hlasovať ešte o dvoch prerokovaných bodoch, o návrhoch uznesení k prerokúvanému bodu programu, ktorého predkladateľom bol pán poslanec Tibor Mikuš. Návrh uznesenia máte...

    Pardon, najskôr bol pán poslanec Čaplovič, tak by som poprosil, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia, ktorý máte rozdaný ako tlač 863. Je to k

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie správy o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike, tlač 863.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 84 za návrh, 35 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Mikuš a ktorý máte ako tlač 862, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky, aby podnikla do konca roka 2004 všetky kroky potrebné na zabezpečenie dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, tlač 862.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 74 za návrh, 2 proti, 45 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

  • Návrh uznesenia Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu, poprosím o pokoj.

    Chcem vás informovať, že po dnešnom prerušení rokovania 31. schôdze Národnej rady budeme pokračovať v rokovaní 21. septembra prerokúvaním zákonov súvisiacich so zdravotnou reformou. Rokovanie začneme v utorok ráno o 9.00 hodine a budeme pokračovať v rokovaní jednotlivými bodmi programu tak, ako boli odsúhlasené Národnou radou Slovenskej republiky.

    Teraz poprosím pána poslanca Šulaja... Pardon, pána poslanca Gyurovszkého...

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine.

    Návrh vlády máme ako tlač 789.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Sústavne veľký ruch v sále.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Európsky dohovor o krajine je jedným z dohovorov Rady Európy a jeho účelom je celkové posilnenie významu krajiny, jej ochrany, manažmentu, plánovania a starostlivosti v celom rozhodovacom procese a tiež medzinárodnej spolupráce a je v záujme Slovenskej republiky iniciatívne k nemu pristúpiť. Dohovor bol otvorený na podpis jednotlivým európskym štátom...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, prosím o pokoj, upokojme sa. Prepáčte, pán minister.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Žiadam pána ministra Gyurovszkého, aby predložil a uviedol svoje vystúpenie k tlači 789, tak ako to oznámil pán predseda parlamentu vo svojom predchádzajúcom vystúpení.

    Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Európsky dohovor o krajine je jedným z dohovorov Rady Európy a jeho účelom je celkové posilnenie významu krajiny, jej ochrany, manažmentu, plánovania a starostlivosti v celom rozhodovacom procese a tiež v medzinárodnej spolupráci a je v záujme Slovenskej republiky iniciatívne k nemu pristúpiť. Dohovor poukazuje na dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri starostlivosti o krajinu, pričom zdôrazňuje väzbu na celý rad významných medzinárodných dohovorov. Dohovor je multilaterálna medzinárodná zmluva...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Pán minister, ja vás preruším.

    Prosím pánov poslancov, mali sme dostatočnú prestávku, aby ste zaujali svoje miesta a vytvorili priestor na rokovanie.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dohovor je multilaterálnou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy a na jej vykonanie je potrebný zákon. Podľa čl. 7 ods. 4 ústavy sa pred jeho ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Dohovor nemá prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Z dohovoru vyplývajú príslušné záväzky pre všetky zmluvné strany.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že odporučíte, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyňu Ivetu Henzélyovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a o stanoviskách gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe (tlač 789a).

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 150 dňa 7. septembra 2004. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 810 z 26. júla 2004 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v určenom termíne – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 227 z 31. augusta 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 223 z 25. augusta 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 144 z 25. augusta 2004 – a všetky odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto. Končím rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať

    správou o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2003.

    Správu ste dostali ako tlač 785, spoločnú správu výborov máte ako tlač 785a.

    Teraz dávam slovo Lászlóovi Gyurovszkému, aby v zastúpení ministra životného prostredia uviedol správu.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v predloženej správe, ktorá má informatívny charakter, sú analyzované a hodnotené hospodárske výsledky a celkový súčasný stav vodného hospodárstva na Slovensku v roku 2003 v kontexte s vývojom a stavom základných makroekonomických ukazovateľov hospodárstva Slovenskej republiky, ako aj implementácie smerníc Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva v roku 2003.

    Celkový objem investícií vo vodnom hospodárstve v roku 2003 predstavoval 4,3 mld. Sk, čo je približne 34 % priemerných ročných finančných prostriedkov potrebných na rozvoj vodného hospodárstva podľa koncepcie. To znamená, že nebude možné dosiahnuť tie zámery, ktoré zohľadňujú plnenie príslušných požiadaviek v spoločnosti kladených na vodné hospodárstvo.

    Z uvedeného objemu prostriedkov činili zdroje štátneho rozpočtu celkom 1,7 mld. Sk, z toho prostriedky z kapitoly ministerstva životného prostredia boli v objeme 1,2 mld. Sk a prostriedky vyčlenené zo štátneho rozpočtu v objeme 0,5 mld. Sk. Ďalšími zdrojmi na odstránenie investícií boli úvery vo výške 167 mil. Sk a vlastné zdroje poľnohospodárskych organizácií v objeme 2 143,6 mil. Sk. Zvyšok tvoria iné zdroje, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 13.

    V súvislosti s využívaním možnosti predvstupových fondov Európskej únie bolo k 31. 12. 2003 poskytnutých na financovanie projektu ISPA približne 3,8 mld. EUR. Schválených 7 projektov v oblasti zásobovania pitnou vodou, odkanalizovania a čistenie odpadových vôd s možnosťou financovania prístupového fondu ISPA vo výške 110 mil. EUR oprávnených nákladov. Z celkového objemu prostriedkov predstavuje grant ISPA 66 849-tisíc EUR a potrebné prostriedky zo štátneho rozpočtu 27 mil. EUR. Potreba finančných prostriedkov na zabezpečenie rozvoja vedení kanalizácií v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov spojených so záväzkami, ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniť v rámci negociačných rokovaní s Európskou úniou, je 60 mld. Sk do roku 2015.

    Správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky do roku 2003 prijala vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 7. júla 2004 uznesením č. 673.

    Ešte chcem opraviť, čo som povedal pred chvíľou, že ISPA bola 3,8 mld. EUR, nie, bolo to 3,8 miliónov EUR.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz žiadam poslanca Jána Mikuša z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení poslanci, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní správy o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2003 (tlač 785) informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe a o stanoviskách gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe (tlač 785a).

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 149 z dňa 7. septembra 2004.

    Vážený pán podpredseda, vážení poslanci, správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 793 zo dňa 14. júla 2004 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2003 (tlač 785) odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu – uznesenie č. 412 z 25. augusta 2004; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo – uznesenie č. 226 z 31. augusta 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody – uznesenie č. 143 z 25. augusta 2004.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ováram rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy o tomto bode programu? Nikto. Končím možnosti podania ďalších prihlášok do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 727 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 727a.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Šulajovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už po niekoľkýkrát predkladám v podstate tú istú myšlienku, raz ako pozmeňujúce návrhy, teraz momentálne ako samostatný zákon o dani z príjmu právnických a fyzických osôb.

    Základným problémom, ktorý by som chcel riešiť, je problematika zdaňovania hypotekárnych záložných listov. Osobne si myslím, že štát by mal vytvárať také legislatívne prostredie, ktoré by bolo stabilné, ktoré by nebolo demotivujúce, ktoré by vyjadrovalo stabilné ekonomické daňové, majetkové a legislatívne podmienky tak pre podnikateľov, ako aj pre občanov tohto štátu. Ak meníme zákony, meníme ich z toho dôvodu, že si tu v Národnej rade stanovujeme určité priority a rozhodujeme o tom, ako sa ďalej bude uberať aj podnikateľská sféra, ale ako aj budú reagovať občania.

    V každom prípade slovíčko stabilita by malo byť jasné, pevné pre všetky naše zákony, pretože každou zmenou zákona by sme nemali spôsobiť podstatné zmeny, ktoré súviseli s vymožiteľnosťou alebo s ekonomickými, majetkovými parametrami zákonov, ktoré sme prijali v predchádzajúcom období.

    Jedným z takýchto zákonov je aj zákon o dani z príjmov, ktorý platil do 31. 12. 2003, keď úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov pri fyzických osobách alebo pri právnických osobách boli oslobodené od dane z príjmov. To znamená, že všetci investori, ale aj podnikatelia a občania, ktorí nepriamo využívali hypotekárne úvery, do ktorých sa dostala aj cena zdaňovania stavebnej spoločnosti, využívali tento atribút, ktorý bol zakotvený v zákone o dani z príjmov. Hypotekárne záložné listy sú dlhopisy, a teda priamo v dlhu tohto cenného papiera je stanovená aj možnosť ich ďalšieho zhodnotenia pri ich ďalšom predaji. Ak od 1. 1. 2004 sme prijali nový zákon o dani z príjmov, ktorý už túto klauzulu nemal, nepriamo sme zasiahli do majetkových práv či už fyzických, alebo právnických osôb, ktoré uvedené hypotekárne záložné listy vlastnili.

    Myslím si, že zákon o dani z príjmov túto skutočnosť nechcel postrehnúť, pretože napríklad súčasne platný zákon o dani z príjmov mal svoje prechodné a záverečné ustanovenia, napríklad na časť cenné papiere alebo členské podiely, alebo podiely na obchodných spoločnostiach, alebo predaj nehnuteľností, rôzne formy kapitálu, kde sme povedali, že v § 52, myslím, to bolo, že tie výhody, ktoré stanovoval zákon v predchádzajúcom období roku 2003 zostávajú naďalej platné aj v roku 2004.

    Preto by som vás chcel požiadať, ak si máme vážiť Národnú radu, ak si chcem vážiť sami seba, ak si chceme vážiť podnikateľov a občanov, ktorí sa na stabilitu legislatívneho prostredia môžu, ak môžu vychádzať zo stability legislatívneho daňového prostredia, vyskúšajme porozmýšľať aj nad problematikou zdaňovania hypotekárnych záložných listov v tendenciách roku 2003, to znamená, všetky tie hypotekárne záložné listy, ktoré boli emitované do 31. 12. 2003, aby boli oslobodené aj v roku 2004 a v ďalších obdobiach.

    Toľko v stručnosti, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 727), v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1023 z 18. júna 2004 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja (tlač 727) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja (tlač 727) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 423, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 386 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 220. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynul tento pozmeňujúci návrh, v podstate je jeden a týka sa úpravy názvu zákona.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov (tlač 727) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja (tlač 727) schváliť s pozmeňujúcim návrhom.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 727 bola schválená uznesením gestorského výboru č. 444 zo 6. septembra 2004. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z prípadnej rozpravy. Ďakujem. A hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy.

    Ďakujem za pozornosť, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Ústne kto sa hlási, prosím? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2004 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 728 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 728a.

    Slovo má pán poslanec Igor Šulaj a žiadam ho, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oslovil aj s druhou novelou zákona o dani z príjmov právnických a fyzických osôb.

    Spravil som naschvál dve novely, a to z toho dôvodu, že jedna je kvázi propodnikateľská, kde chcem, aby sa dodržiavala stabilita práva, druhá je orientovaná sociálnym spôsobom. Ide v podstate o to, aby dôchodcovia mali možnosť odpočítateľnej položky zo základu dane, ktorá momentálne v súčasne platnom zákone nie je. Ide o dôchodcov, ktorí by mali príjmy zo závislej činnosti, ale aj zo samostatnej zárobkovej činnosti. Ide teda aj o dôchodcov, ktorí môžu teda pracovať na základe Zákonníka práce alebo vykonávať živnosť, poprípade iné remeslá alebo podnikanie na základe osobitných predpisov.

    Prečo som pristúpil a prečo predkladám túto novelu? Myslím si, že každý občan tohto štátu by mal mať rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Ak dôchodcovia majú povinnosti na odvodových povinnostiach plniť si niektoré skutočnosti aj voči Sociálnej poisťovni, ktoré súvisia s nemocenským a dôchodkovým poistením, podľa môjho názoru mali by mať také isté práva uplatňovať si odpočítateľné položky v základe dane z príjmov fyzických osôb. Ak si zoberieme trošku históriu, prídeme na to, myslím, že to bolo asi v roku 1999 alebo 2000, dôchodcovia mali odpočítateľnú položku a nemuseli platiť odvody do fondov Sociálnej poisťovne. Následne sme dali dôchodcom povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ale neumožnili sme im uplatňovať si odpočítateľnú položku zo základu dane z príjmov.

    Myslím si, že veľa dôchodcov pracuje aj kvôli tomu, aby si zlepšili svoje sociálno-ekonomické podmienky na prežitie. Veľa dôchodcov je takých, ktorí podnikajú v rôznych remeslách. Nevidím rozdiel medzi podnikateľom, ktorý robí alebo vytvára nejaké produkty alebo služby po dôchodkovom veku alebo pred dôchodkovým vekom. Nevidím dôvod, prečo by si štát od neho mal pýtať viac peňazí na daniach, a to i napriek tomu, že títo ľudia už odviedli na daňových a odvodových povinnostiach počas svojej produktívnej doby tie finančné hodnoty, ktoré od nich vyžadoval štát v zákonom platnej legislatíve.

    Nevidím dôvod na to, aby sme napríklad znevýhodňovali docentov alebo vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí veľakrát pracujú na vysokých školách, aby títo ľudia platili vyššie dane i napriek tomu, že napríklad dosiahli už svoje vedecké tituly a školy ich potrebujú z hľadiska ich duševného potenciálu a možností, ktoré môžu poskytovať pre školu v rámci vyučovacieho procesu.

    Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste nielen logicky, ale aj sociálne uvažovali nad tým, prečo dôchodcovia pracujú, prečo sa chcú zamestnať a aké im vytvárame prekážky v podnikateľskej alebo závislej činnosti. Prosím vás, zvážte aj finančnú a ekonomickú situáciu dôchodcov, ktorá sa nepriamo odráža či už na zvyšovaní spotrebných daní, alebo dane z pridanej hodnoty. Vytvorme tým dôchodcom, ktorí chcú pracovať a ktorí poctivo pracujú, také isté podmienky a také isté možnosti, ako majú ďalší občania v produktívnom veku do 62 rokov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru podal túto spoločnú správu výborov k prerokovaniu tohto návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1025 z 18. júna 2004 pridelila predmetný návrh skupiny poslancov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v uznesení č. 387 zo dňa 24. augusta 2004 odporúča Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo neprijali platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v jednotlivých uvedených výboroch.

    V časti IV spoločnej správy, tak ako aj v písomnej forme, sú uvedené spolu 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré v gestorskom výbore bod 1, 3 a 4 dostali odporúčanie schváliť a bod 2 gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor na základe týchto stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona neschváliť.

    Toľko, ďakujem pekne, k spoločnej správe. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nie sú žiadne do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 731 a informáciu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch máte ako tlač 731a.

    Dávam slovo pani poslankyni Eve Černej, aby návrh zákona odôvodnila.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy a páni, milí kolegovia, aspoň tej hŕstke, čo vás ostala verných, by som si dovolila v druhom čítaní predložiť zákon o dani z príjmu, ktorý sa týka najmä živnostníkov podnikateľov, ktorí sú samozamestnávatelia.

    Prijatie nového zákona o dani z príjmu, ktorý sme robili pred časom, sa nepriaznivo v určitých smeroch dotkol ich postavenia v našej spoločnosti. Účelom predloženého návrhu zákona je teda úpravami v troch ustanoveniach tohto zákona dosiahnuť stav, aby sa daňovníkom s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti umožnilo uplatniť niektoré výdavky vynaložené na ich osobnú potrebu do daňových výdavkov.

    Konkrétne ide o výdavky na stravovanie, ak daňovník vykonáva činnosť mimo obvyklého miesta svojej činnosti. Ak vykonáva činnosť v zahraničí, do daňových výdavkov môže zahrnúť aj obdobné plnenie, ako je vreckové poskytované zamestnancom pri zahraničných pracovných cestách. Vreckové je možné zahrnúť do daňových výdavkov v sume najviac do výšky 40 % nároku na stravné podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

    Z uvedeného dôvodu bola vykonaná zmena aj v § 21 ods. 1 písm. i): „Daňovník s príjmami z podnikania inej samostatnej zárobkovej činnosti môže zahrnúť do daňových výdavkov aj preukázateľne vynaložené cestovné dopravnými prostriedkami.“

    Ak na cestu použije svoje vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré nemá zaradené do obchodného majetku, môže si do daňových výdavkov uplatniť podobne ako zamestnanec náhradu za spotrebované pohonné látky a sadzbu základnej náhrady podľa § 7 č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

    To je naozaj len niekoľko momentov, ktorými by sme mohli, ak by sa podarilo tento návrh zákona schváliť, pomôcť malým a stredným podnikateľom na Slovensku, teda najmä živnostenskému stavu, ktorý, osobne si dovolím tvrdiť, naozaj vykonáva ťažkú pozíciu už len tým, že sa samozamestnáva, a ja to nesmierne obdivujem, pretože sú to ľudia, ktorí sa dokázali sami postaviť na nohy, ktorí ručia celým svojím majetkom a ktorí nielenže zamestnávajú sami seba, ale zamestnávajú poprípade aj druhých. A ja si tento živnostenský stav mimoriadne vážim, a teda vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Imrichovi Hamarčákovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som z poverenia gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu predložil informáciu o výsledku prerokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k predmetnému návrhu pani poslankyne Černej a pána poslanca Jirka Malchárka. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1026 z 18. júna 2004 pridelila návrh poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 421 zo dňa 25. augusta 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 383 zo dňa 24. augusta 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 9 poslancov, za návrh hlasovali 3 poslanci, proti nebol nikto a 6 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky podaných pod bodom III tejto informácie vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v informácii v časti IV, ide o tri pozmeňujúce návrhy. Všetky tri pozmeňujúce návrhy gestorský výbor odporučil schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie a v stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto informácii v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady neschválil uznesením spoločnú správu k návrhu poslancov na vydanie tohto zákona.

    Predmetná informácia výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 445 zo 6. septembra 2004. Výbor určil mňa, aby som podľa § 80 ods. 2, § 81 ods. 2, § 81 ods. 1, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podal na schôdzi informáciu o výsledkoch rokovania výborov k predmetnému návrhu zákona a predložil návrh na ďalší postup.

    Skončil som, ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Malchárek. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Dubovská. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vzhľadom na krátkosť času budem veľmi telegrafická. Veľmi rýchlo.

    Chcem podporiť a veľmi vítam navrhovanú iniciatívu pomôcť aj drobnému, strednému stavu podnikateľov, ktorí sú naozaj v súčasnosti veľmi nedoceňovaní a hlavne, myslím si, nie je dosť kladený dôraz práve na túto cieľovú skupinu, ktorá výrazným spôsobom pomáha k vytváraniu hrubého domáceho produktu. Čiže mali by sme sa viac zamerať a viac sústrediť aj práve na nich. Myslím si, že toto je len jedna časť, ktorou by sme im mohli pomôcť.

    Naša ekonomika alebo hospodárstvo je viac orientované na príjem zahraničných investícií a na to, aby bolo atraktívne hlavne pre zahraničných investorov. Myslím si, že je veľký priestor a veľký deficit ešte v tom, čo by mohlo byť spravené voči slovenským podnikateľom, ktorí, myslím si, by mali mať dostatočne dôstojný priestor doma na svoje podnikanie. A myslím si, že práve tento návrh je veľmi dobrý. Budem ho veľmi rada podporovať. Myslím si, že aj kolegovia z klubu.

    Mám len ešte jeden taký dotaz, zaujímalo by ma, akým spôsobom ovplyvní rozpočet.

    Ďakujem.

  • Ďalej bude pokračovať v rozprave pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, drahí najvernejší kolegovia Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte, aby po dobrých skúsenostiach s predkladaním pozmeňujúcich návrhov som, samozrejme, sa v prvom rade veľmi potešil takémuto predloženiu návrhu od predkladateľov a dovoľte mi, aby som sa pokúsil formulovať pozmeňujúci, resp. doplňujúci návrh a poprosil ich aj o akceptáciu v tomto zmysle.

    Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 731), by som poprosil doplniť takto:

    V čl. I sa pridáva nové číslo 1, ktoré znie: V § 13 ods. 1 písm. a) za slovo „rozpočtových“ vložiť slová „príspevkových“. Ostatné body sa prečíslujú.

    Krátko zdôvodním. Schválením zákona č. 599/2003 Z. z. boli z oslobodenia od dane vyňaté príjmy príspevkových organizácií z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu, ako aj príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa. Z uvedeného vyplýva, že príjem z prenájmu, ako aj príjem z ostatnej činnosti príspevkových organizácií sa na rozdiel od predchádzajúceho znenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v súčasnosti zdaňuje rovnako ako u ostatných daňovníkov, čím dochádza k zvýšeniu zaťaženia, resp. nepriamemu zníženiu rozpočtu organizácie o 19 % daňou z príjmov dosiahnutých práve touto činnosťou. Činnosť mimo hlavné činnosti, ktorá je uvedená v prípade príspevkových organizácií v ich zriaďovacích listinách, nie je realizovaná za účelom dosiahnutia zisku a nemá podnikateľský charakter. Naopak, ide o príjmy, vlastné zdroje, ktoré organizácie používajú na financovanie výdavkov súvisiacich s realizovaním aktivít a ďalšieho rozvoja v príslušnej oblasti kultúry, resp. v oblasti, v ktorej organizácia plní svoje poslanie. Sústredením týchto zdrojov sa nevytvára skutočný zisk, pretože na ďalšie financovanie výdavkov týchto organizácií prispieva zriaďovateľ. Výška príspevku zriaďovateľa sa odvíja od výšky vlastných zdrojov. Rozpočet organizácie v aktuálnom čase tak vždy spĺňa požiadavku vyrovnanosti. Nie je zdrojom skutočného zisku, je to § 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Týmto návrhom neprichádza k žiadnemu zvýšeniu štátneho rozpočtu. Je tu iba akési urýchlenie cesty peňazí do kultúrnych organizácií vyrobených v kultúrnych organizáciách. Opäť len to potvrdzuje tú filozofiu, ktorú razíme, že peniaze, kde sa vyrobia, mali by ostať.

    Posúďte, budem rád, keď tento môj návrh bude akceptovaný. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, priniesol som si sem takýto papier a nebudem nič čítať, lebo nie je tam nič z toho, čo by som chcel povedať, ale v každom prípade ako jeden z predkladateľov tohto zákona chcem poukázať na fakt, že aký je práve súčasný stav, ktorý by sa mohol zmeniť prijatím tohto zákona.

    Dnes samostatný živnostník alebo živnostník, ktorý zamestnáva svojich zamestnancov, nemôže si dávať do základu dane stravné, cestovné, ubytovanie ani tú časť na diéty. Necítim to možno ako diskrimináciu, ale určite je to nevyvážený stav a nelogický, pretože na služobné cesty väčšinou ide aj kvázi ten majiteľ, kvázi ten živnostník a nie je to dosť logické, preto sme túto trhlinu v našom právnom systéme v tomto režime našli a myslím, že sme našli aj podporu vo väčšine výborov, myslím, že prakticky vo všetkých výboroch, kde sa tento zákon prerokoval.

    Bol som takisto aj na vláde predkladať tento zákon a nebol tam jediný hlas, ktorý by sa principiálne postavil proti prijatiu tohto návrhu zákona. Aby som bol korektný, jediný minister financií, samozrejme, že jemne protestoval, pretože pár korún zo štátneho rozpočtu to stáť bude, ale z hľadiska princípu nič nenamietal.

    Preto vás prosím, aby ste tento zákon nevnímali ako politický. Nič, žiadne politikum tam nie je a posúdime aj tú zmenu, ktorú predložil pán kolega Dušan Jarjabek, a pokiaľ ju budeme považovať ako predkladatelia za takú, ktorá by mohla ten zákon nejakým spôsobom doplniť a nespôsobiť jeho neprijatie, tak sa nad tým zamyslíme. Ale verím tomu, že tento zákon bude prijatý tak, ako je predložený.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Malchárek bol posledný v rozprave k tomuto návrhu. Končím rozpravu a prosím navrhovateľku, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela veľmi pekne poďakovať pani poslankyni Dubovskej za podporu a za pochopenie celej záležitosti, o čo vlastne ide. A veľmi pekne a ešte najkrajšie by som sa chcela poďakovať aj pánovi poslancovi Jarjabkovi a pevne verím, že pozmeňujúci návrh, ktorý dal, je tiež veľmi dôležitý a potrebný pre časť našej kultúrnej spoločnosti. Takže môj hlas, samozrejme, má.

    Chcela by som ešte zodpovedať malú otázku, ktorú ste mi dali, či bude mať tento zákon nejaký vplyv na štátny rozpočet. No, v konečnom dôsledku nejaký iste áno. Ale nie taký významný, aby to táto republika neprežila. A v konečnom dôsledku, tak ako ste aj vy povedali a to je to, aj čo sa snažím vysvetliť všetkým kolegom, že čím lepšie podmienky budú mať živnostníci na podnikanie, tak v konečnom dôsledku aj väčšie peniaze aj od nich budú tiecť do toho štátneho rozpočtu, pretože keď budú mať na prácu lepšie podmienky, budú môcť využívať svoj pracovný čas lepšie, nájsť, ja neviem, svojich ďalších spolupracovníkov, tvoriť zdroje a odvádzať do štátneho rozpočtu.

    Takže ja si myslím, že to nie je niečo veľmi výnimočné, čo týmto krokom by sme pre tých živnostníkov spravili. Je to podľa mňa len niečo veľmi nutné a prirodzené. Nič veľmi špeciálne, čo by ich nadsadzovalo nad nejakú inú skupinu ľudí. Ja si myslím, že tak, ako ste aj vy povedali, a preto sa to snažím aj správne vysvetľovať, že je to naozaj skupina ľudí, ktorá nemá zďaleka také podmienky, aké by mohla mať. Ja jej môžem dať len čistú jednotku s hviezdičkou, že aj v tom stave, v ktorom sa nachádza, je schopná ešte podnikať a držať svoju lajnu. Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 726 a spoločnú správu máte ako tlač 726a.

    Slovo má poslanec Jozef Mikuš a žiadam ho, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu novely zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení ďalších zákonov č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003, zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, zákona č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov za skupinu poslancov, ktorí navrhujú túto novelu.

    Chcel by som úvodom, tak ako v prvom čítaní, podotknúť, že predkladatelia sú všetci členovia buď výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre pôdohospodárstvo, kde obidva tieto výbory sa predmetným návrhom novely, resp. jej obsahom, zaoberali už aj v minulosti niekoľkokrát a táto novela rieši dva druhy okruhov, z ktorých jeden je pod gesciou jedného výboru a druhý druhého, preto aj predkladatelia sú z týchto dvoch výborov, a preto sa pod tento návrh zákona aj podpísali.

    Predmetná novela rieši dva okruhy problémov, ako som spomínal. Jeden je riešenie problematiky predaja tovarov oslobodených od spotrebnej dane fyzickým osobám na miestach tranzitu pri opustení územia Európskej únie, pričom takýto predaj dnes je riešený takým individuálnym spôsobom, ktorý umožňuje len v tranzitných priestoroch medzinárodných letísk a na palubách lietadiel predávať tovar fyzickým osobám, ktoré opúšťajú Európsku úniu.

    Predkladaný návrh zákona rieši v rámci predaja tovaru podliehajúci spotrebným daniam v tzv. duty-free obchodoch aj zavedenie tzv. dvojitého systému predaja tohto tovaru, kde na jednej strane pôjde o predaj tovaru so spotrebnou daňou fyzickým osobám, ktoré majú cieľové letisko na území Európskej únie, a bez spotrebnej dane fyzickým osobám, ktoré Európsku úniu opúšťajú. V praxi to znamená, že predajca pri tovare spravidla bude uvádzať dve ceny na základe predloženia cestovného dokladu (palubný lístok alebo letenka), predajca uplatní na tovar, ktorý zahŕňa spotrebnú daň alebo cenu, ktorá spotrebnú daň nezahŕňa. Či bude tá dotyčná fyzická osoba opúšťať alebo neopúšťať hranice Európskej únie. A takisto bez spotrebnej dane na palubách lietadiel.

    Druhým okruhom problémov je návrh v zákone o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467 o výrobe a uvádzaní liehu na trh a v znení zákona č. 211/2003. Vzhľadom na to, že v súčasnej legislatíve sú oznamovacie povinnosti riešené veľmi ťažkopádnym a veľmi zložitým administratívnym spôsobom a náročnosťou jednak pre výrobcov liehu a jednak pre colné úrady, navrhuje sa zjednodušenie týchto oznamovacích povinností, a to najmä pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikania nakupujú spotrebiteľské balenie liehu a predávajú ho na konečnú spotrebu anonymnému spotrebiteľovi vo veľkoobchode alebo maloobchode alebo na priamu spotrebu. A zároveň sa navrhuje zjednodušiť oznamovacie povinnosti pre prevádzkovateľov liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, tzv. pestovateľské liehovary.

    Ešte veľmi stručne k prerokovaniu vo výboroch. Chcel by som sa poďakovať všetkým, hlavne teda členom výboru pre financie a výboru pre pôdohospodárstvo, ktorí sa ozaj venovali dosť podrobne navrhovanej zmene, a takisto aj legislatívneho odboru jednak Národnej rady a jednak legislatíve vlády. Chcel by som povedať, že od prvého čítania do druhého uplynulo dosť času vzhľadom na to, že boli prázdniny, a bolo možné sa tomuto zákonu venovať viac. A takisto sa využil tento priestor ešte na ďalšie rokovanie jednak predkladateľov, jednak ministerstva financií a takisto aj odborných združení a výrobcov, ktorých sa novela dotýka. A využila sa táto možnosť na to, že sa určité zjednodušenia, ktoré neboli v novele, podarilo vyriešiť kompromisom aj v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy.

    Sú tam aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia prechodné ustanovenia. A len pre také uzrozumenie ostatných, resp. ctenej snemovne, poslancov, ktorí sa nezaoberali danou problematikou, tých veľa pozmeňujúcich návrhov je tam aj preto, lebo niektoré, minimálne osem ich je tam takých, ktoré upravujú vzájomne lepšie znenie toho istého pozmeňujúceho návrhu, a sú tam jednoducho tie, ktoré som spomínal, ktoré ešte zlepšujú navrhovanú novelu nejakou diskusiou, ktorá vznikla až po prvom čítaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu.

    Národná rada pridelila návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré tento návrh zákona v stanovenom termíne prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu poslancov výboru 11 bolo prítomných 9, za návrh hlasoval 1 poslanec, nikto nebol proti a 8 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe v časti IV pod bodmi 1 až 55. Gestorsky výbor na základe stanovísk jednotlivých výborov odporúča Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor určil poslanca Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že je 12.00 hodín, chcem si od vás vyžiadať súhlas na to, aby sme dokončili rokovanie o tomto návrhu zákona a potom máme ešte jeden zákon, ktorý sa týka environmentálneho fondu. Potom by som vyhlásil prestávku. Prosím, keby ste s týmto vyjadrili súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto návrhu, ktorý predkladá pán poslanec Jozef Mikuš?

    Pán spravodajca Hurban, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ja budem hovoriť veľmi krátko, len pár poznámok. Tak ako hovoril v mene skupiny poslancov kolega Mikuš, tieto pozmeňujúce návrhy sú výsledkom veľmi takých plodných diskusií v rámci nášho finančného výboru. Čiže vlastne všetky tie oblasti, ktoré boli také problematické, sa týmto vyriešili. Ja by som len chcel zdôrazniť, že, samozrejme, budem podporovať tento návrh a budem takéto stanovisko presadzovať aj v skupine poslancov zo Slobodného fóra. Určite tento návrh podporíme.

    Čo chcem zdôrazniť? Som rád, že tento návrhu je tu na stole, isteže, lepšie prepracovaný. Chcel by som len pripomenúť, že som podobné návrhy predkladal pred niekoľkými mesiacmi. Vtedy nenašli pochopenie. Možnože neboli ani legislatívne celkom v poriadku, ale to nie je podstatné. Ten návrh je teraz na stole a vyrieši problém, ktorý vtedy vznikol okolo duty-free shopov, proste špeciálne colné režimy, tranzitné colné sklady atď. Čiže toto ten návrh rieši. Takže toto ja naozaj veľmi vítam.

    Chcel by som upozorniť na jednu takú vec, ktorá je vlastne praktická. V zákone v § 44 v odseku 2 písm. b), c), d) a e), to je vlastne v platnom zákone, tak ako je alebo ako bol prijatý v minulosti, t. j. zákon č. 105, tam sa hovorí o evidencii spotrebiteľských balení v príjme, výdaji atď. To je vlastne celý ten režim. Ja chcem tu poukázať na jednu praktickú skúsenosť. Mám tu k dispozícii tlačivá. Volá sa to Oznámenie o výrobe, príjme a predaji liehu v spotrebiteľskom balení liehu, potom sú tu také kolónky ako výdaj, predaj, stav zásob v spotrebiteľskom balení atď. To je vlastne celý ten kolobeh. Tieto tlačivá sú z colného úradu. Príslušné, to, s čím sa stretávajú tí, ktorí majú tento zákon vykonávať. Myslím teraz tí, ktorí prijímajú, čapujú, predávajú, majú, no, ani nie že problém, ale je to neuveriteľne náročné administratívne, pretože proste tam sa musí viesť podrobná evidencia.

    Chcem azda len upozorniť na to, že ak toľko tlačív je a vlastne každá jedna fľaša, ak sa predá jedna fľaša za deň, vyčapuje sa na konci, teda vlastne sa odpíše jedna fľaša, tak sa tu vypĺňa evidencia. Môže sa nám stať, že za dva-tri roky bude Ústredná colná správa pýtať možno pol miliardy korún na to, aby mali prostriedky na výstavbu archívov a skladov, kde budú evidovať tieto tlačivá, lebo takto mi to vychádza a mám aj takú informáciu, že – aby som použil taký slušný výraz – povedzme obchodné reťazce alebo takí veľkí predajcovia jednoducho tieto ustanovenia zo zákona ignorujú a takúto evidenciu nevedú. Môžem poukázať na Billu, Kaufland atď. Ale tí, ktorých sa to najviacej dotýka, sú krčmári a také malé predajne s potravinami.

    Či by azda nestálo za zváženie prehodnotiť to, nemyslím meniť zákon, lebo ten zákon je jasný, je to napísané úplne jasne a zrozumiteľne, aj je veľmi ľahko vykonateľný, ale zdá sa mi, že tlačivá, ktoré pripravila Ústredná colná správa alebo jednotlivé colné úrady, zdá sa mi, že tam už je vlastne svojvoľný výklad. Tak chcel by som poprosiť ani nie tak predkladateľov, lebo to nie je ich parketa, ale vidím tu zástupcu z ministerstva financií, chcel by som ich poprosiť, aby sa na to pozreli.

    Inak hovorím, že ten zákon je dobrý a ja osobne ho určite podporím, aj naša skupina. Ďakujem pekne.

  • Nikto viac sa do rozpravy neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani Navrátilová, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 730 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 730a.

    Dávam slovo poslancovi Lászlóovi Kötelesovi, aby z poverenia výboru návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada, pán predsedajúci, vážení páni poslanci, v roku 2001 zákonom č. 553 o zrušení niektorých štátnych fondov bol s ďalšími štátnymi fondmi zrušený aj Štátny fond životného prostredia. Štátny fond životného prostredia sa tak stransformoval do Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ako program Realizácia environmentálnych opatrení v pôsobnosti sekcie realizácia environmentálnych programov. To sa stalo napriek tomu, že Štátny fond životného prostredia na rozdiel od ostatných zrušených štátnych fondov, ktoré mali príjmy iba zo štátneho rozpočtu, mal ako hlavný zdroj príjmov vlastné zdroje.

    Prostriedky boli čerpané zo všetkých druhov platieb za využívanie alebo znečisťovanie životného prostredia, ako aj zo sankčných postihov za porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Štátny fond životného prostredia pritom sledoval napĺňania zdrojov príjmov fondu vyplývajúce z rozhodnutia orgánov štátnej správy a vymáhal prostriedky s cieľom získať maximálny príjem.

    Zhromaždené prostriedky vo fonde boli účelovo viazané na podporu environmentálnych projektov. Prostriedky sa poskytovali na základe predložených žiadostí a v súlade so Štátnou environmentálnou politikou. Vybrané projekty boli podporované najskôr len formou dotácií, neskoršie aj formou tzv. mäkkých úverov s výrazne nižšou úrokovou sadzbou a so značne dlhšou dobou splácania. Štátny fond životného prostredia v rokoch 2000 až 2002 poskytol 84 úverov v celkovej výške 505 miliónov korún s 8-percentnou úrokovou sadzbou s dobou splácania 10 rokov. Všetky úvery sa poctivo splácali a splácajú. Obce tak mohli dokončiť rozostavané akcie. Úvery s 8-percentnou úrokovou sadzbou a 10-ročnou dobou splácania boli poskytnuté v období, keď z komerčných bánk sa dal získať úver s 20-23-percentnou úrokovou sadzbou s dobou splácania maximálne 5 rokov.

    Z výšky a počtu čerpaných úverov jasne vidieť, že obce, hlavne menšie, nie sú schopné zo svojho rozpočtu vziať si väčší úver na tej dlhej dobe splácania. Dodal by som, že počas existencie Štátneho fondu životného prostredia v rokoch 1992 až 2001 tvorili vlastné zdroje fondu 80 % celkového príjmu, ktorý sa pohyboval okolo 1 miliardy Sk. Transfer zo štátneho rozpočtu klesol z pôvodných 360 milión korún na 188 milión korún v roku 2001. Čo je pokles skoro na jednu pätinu celkového zdroja príjmu. Tak po 9 rokoch existencie sa stal v podstate Štátny fond životného prostredia nezávislým od štátneho rozpočtu.

    Vážené dámy, vážení páni, typickým prijímateľom environmentálnej podpory bol najmä komunálny sektor a podpora rozvoja environmentálnej infraštruktúry, t. j. zásobovanie pitnou vodou, čistenie komunálnych odpadových vôd, zmena palivovej základne verejnoprospešných budov a podobne. Práve pre komunálny sektor je charakteristická vysoká potreba riešenia environmentálnych problémov, tento však nedisponuje dostatkom prostriedkov, aby ju mohol riešiť z vlastných zdrojov. Navyše, takéto činnosti najmä v obciach charakterizuje vysoký stupeň rozostavanosti.

    Z 2 890 obcí v rámci Slovenskej republiky je len 387 obcí nad 2 000 obyvateľov, 2 500 má menej ako 2 000 obyvateľov. Z týchto obcí je 2 243 bez kanalizácie a 787 obcí bez verejného vodovodu. Tie údaje sú alarmujúce hlavne z tohto dôvodu, že obce do 2 000 obyvateľov nemôžu požadovať prostriedky zo štrukturálnych fondov, vlastné zdroje majú v minimálnom množstve a pri vysokej rozostavanosti, ktorá v súčasnosti je, hrozí umŕtvenie už vynaložených finančných prostriedkov, dokonca znehodnotenie celej investičnej akcie. Vytvorenie obcí ad hoc, ktoré by mohli dosiahnuť požadovaný počet obyvateľov, nie je však možný, prekážky sú vo vzdialenostiach obcí a tým v neefektívnom vynaložení prostriedkov na dĺžku kanalizácie, resp. výškové rozdiely a tým zvýšené náklady na prečerpávanie a vyústenie do ČOV, čím im znemožní získať podporu zo zahraničia.

    Z uvedených dôvodov navrhujeme vytvoriť samostatný Environmentálny fond. Navrhujeme, aby časť prostriedkov zo zdrojov príjmu Environmentálneho fondu bola vyčlenená na dotácie a časť na poskytovanie úverov s výrazne nižšou úrokovou sadzbou, akú poskytujú komerčné banky, s predĺženou dobou splácania úverov, resp. odkladom splácania úverov až po realizáciu projektu. Environmentálny fond bude využívať formu dotácie a úverov, ako aj ich kombinácie v závislosti od charakteru projektu a žiadosti. Takýmto spôsobom sa vytvoria predpoklady na účinnú, komplexnú, efektívnu podporu environmentálnych projektov.

    Zároveň bude možné podporiť investorov, ktorí nemajú možnosť získať zahraničnú pomoc, napríklad obce s menej ako 2 000 obyvateľmi, s cieľom postupného ukončovania rozostavaných stavieb environmentálnej infraštruktúry. Použitie prostriedkov fondov Európskej únie je úzko špecifikované a nezahŕňa podporu všetkých aktivít. Investori, ktorí nespĺňajú vyhlásené kritéria, majú často rozostavené stavby environmentálnej infraštruktúry. Strácajú tak možnosť získať podporu európskych fondov, hoci nemajú k dispozícii iné zdroje. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné ich podporiť z prostriedkov vlastných domácich zdrojov, ktoré, žiaľ, sa neustále znižujú. V opačnom prípade hrozí neukončenie týchto rozostavaných stavieb, spomaľovanie odstraňovania environmentálnych rizík a záťaží. Zároveň ohrozenie plnenia záväzkov Slovenskej republiky v rámci Európskej únie zameraných na riešenie environmentálnych opatrení v prechodnom období do roku 2015.

    Podporné stanovisko Európskej únie k existencii Environmentálneho fondu vyjadril už v roku 2000 generálny riaditeľ pán Wersting pri rokovaní práve s pani ministerkou Schmögnerovou. Vyslovil očakávanie za starostlivosť o životné prostredie, napríklad voda, ovzdušie, odpadové hospodárstvo atď. K úlohe fondov pre životné prostredie sa vyjadril, že v rámci Európskej únie sú s nimi dobré skúsenosti, najmä na začiatku vstupu do Európskej únie, a ich opodstatnenosť možno odhadnúť na 10 rokov. Dodal by som, že vo všetkých okolitých štátoch, v Českej republike, Maďarskej republike a Poľsku, exitujú také isté environmentálne fondy.

    Zároveň ako predkladateľ súhlasím s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Mikulášovi Juščíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú máte ako tlač 370, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, ktorú máte ako tlač 730a.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 730) bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody pod č. 148 zo dňa 7. septembra 2004.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1029 z 18. júna 2004 pridelia návrh Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 730) týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov pod tlačou 730 nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

    Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 142 z 25. augusta 2004. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona, ale neprijali platné uznesenia, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 34 v časti IV spoločnej správy (tlač 730a). Z tohto dôvodu ich nebudem osobne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorského výboru odporúčam hlasovať spoločne a odporúčam schváliť.

    Vážení kolegovia, kolegyne už tu nie sú, gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených i v uznesení uvedenom pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Otváram rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Tak ja len pre poriadok, vy nemôžete otvoriť rozpravu.

  • Áno, otvorím rozpravu.

    Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Otváram možnosť podania ústnych prihlášok. Prosím, ako spravodajca máte na toto prednostné právo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, ja len veľmi stručne, aby som nenatiahol čas, pretože je nás tu už len takto poriedko.

    Chcel by som zdôrazniť, že zodpovednosť za životné prostredie je skutočne na nás všetkých s tým, že si musíme uvedomiť, že sme zodpovední pre budúce generácie. Aj náš postoj k životnému prostrediu by mal byť predovšetkým týmto spôsobom aj formovaný.

    Tak ako predkladateľ uviedol, je potrebné tomuto životnému prostrediu venovať maximálnu pozornosť. A vieme, že tých prostriedkov každý rok je menej a menej. V prvom volebnom roku tohto volebného obdobia to bolo 830 miliónov, o chvíľu to bolo už len 600 a na budúci rok sa uvažuje len 170. Tak z tohto dôvodu treba, aby sme skutočne tento zámer úsilia Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody podporili.

    Chcel by som podotknúť jednu vec. Tak ako bolo v dôvodovej správe i predkladateľom povedané, čo sa týka environmentálnych stavieb, chcem len podotknúť, že 16 % obyvateľstva našej republiky nemá kvalitnú pitnú vodu. A na to je potrebných okolo 70 miliárd korún. A nie sú. A ani to málo, čo by sme mali dať, i to sa snažíme nejakým spôsobom utrhnúť. Ja si myslím, že podporou a obnovením tohto fondu sa urobia na to podmienky a zabezpečia podmienky, aby sme skutočne tieto environmentálne stavby, predovšetkým vodovody, kanalizácie a smetiská, mohli realizovať.

    Sú hlasy aj také, že áno, do životného prostredia ide strašne veľa peňazí predovšetkým z európskych fondov. Vážení, áno, vo výbore sme tak konštatovali, že je to síce pravdou, že je, ale je to svojím spôsobom holub na streche. Tieto peniaze idú, ale idú na veľké projekty pre dediny nad 2 000 obyvateľov. Osemdesiat percent dedín na Slovensku je pod 2 000 obyvateľov. To znamená, že dlho, dlho tieto obce nebudú môcť dostať prostriedky pre životné prostredie.

    Aj oni sú právoplatní občania, takí daňoví poplatníci ako všetci, a preto by som vás prosil o podporu tohto zákona a jeho schválenie. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem len pre záznam doplniť pána predsedu, aj keď tu už nie je veľa poslancov, že málokedy sa stáva, aby na pléne bol predložený návrh zákona, ktorý vypracoval alebo predkladá nejaký konkrétny výbor. Nie skupina poslancov, nie politická strana, ale výbor. Preto z tohto dôvodu chápem tento návrh alebo treba ho chápať ako naozaj odborný návrh. A návrh, ktorý rešpektuje istý zdravý rozum. A ja verím, že tento návrh zákona bude aj takto vnímaný v pléne Národnej rady a bude prijatý.

    Ale predsa len opäť pre záznam chcem povedať, čo znamená, keď tento zákon prijatý nebude. Tak to bude vylúčenie väčšiny obcí, ktoré majú pod 2 000 obyvateľov, z environmentálnych projektov a tým aj zo skvalitnenia ich hospodárskeho, sociálneho a vôbec životu únosného života v týchto obciach. Pretože my nie sme schopní riešiť také vypuklé problémy, ako sú napríklad obce, ktoré eminentne potrebujú vybudovanie vodovodnej infraštruktúry pre rozvoj cestovného ruchu, hoci veľmi často radi o cestovnom ruchu pre Slovensko ako typickú krajinu cestovného ruchu hovoríme.

    Takže verím, že bude vypočutý zdravý rozum a že sa vrátime k tomu, čo sme nešťastným spôsobom v minulom období zrušili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nie je nikto viac, kto by sa hlásil do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani Navrátilová, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážení kolegovia, zároveň vyhlasujem prestávku v rokovaní Národnej rady do 14.00 hodiny a od 14.00 hodiny potom preruším rokovanie Národnej rady 31. schôdze Národnej rady do 21. 9. 2004. Naše rokovanie bude pokračovať 21. 9. 2004 o 9.00 hodine ráno v súlade so schváleným programom 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za účasť a dobrú chuť a dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.26 hodine.