• Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za 9-minútové meškanie, ale bolo spôsobené skôr subjektívnymi ako objektívnymi príčinami.

    Otváram tretí rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali páni poslanci Danko, Tkáč a pán poslanec Vajda. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Jozef Banáš.

    Budeme pokračovať v rokovaní 31. schôdze ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh prerokúvame ako tlač 831. Poprosím pána navrhovateľa, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Dobré ráno. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Od 1. januára 2004 je účinný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zo znenia zákona, ako aj z jeho aplikácie v praxi je zrejmé, že vychádza zo súčasnej právnej filozofie legislatívy, ktorá je zameraná na šetrenie verejných výdavkov a na šetrenie výdavkov v sociálnej sfére. Súčasný platný zákon stanovil podstatne tvrdšie kritériá nároku na priznanie prekvalifikovaného čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku ako predchádzajúci zákon. Jednotlivé miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa platného zákona nesčítavajú. Dovoľuje sa pripočítať maximálne 10 % z ostatných diagnóz. Napríklad: Keď poistenec má päť diagnóz a každá znižuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť menej ako 40 %, nemá nárok na žiaden dôchodok i napriek tomu, že spolu tieto diagnózy znižujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 100 %. To znamená, že takýto občan nemá schopnosť pracovať, ale nemôže poberať ani dôchodok.

    Platný zákon ustanovuje i zmenu určenia sumy úrazovej renty. Ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, zníži sa mu suma úrazovej renty a na jej zníženie je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty. Pred účinnosťou tohto zákona poistenec mal nárok na úrazovú rentu vo výške, aká mu bola príslušnou sociálnou zdravotnou komisiou priznaná. V súčasnosti, ak poberateľovi dôchodku je podľa platného zákona znížený dôchodok, zároveň sa mu tým znižuje aj úrazová renta.

    Podľa súčasného zákona ten, kto splnil podmienky na priznanie invalidného dôchodku podľa predpisov platných do 31. decembra 2003, t. j. pred účinnosťou teraz platného zákona, a ktorý je nepretržite zamestnaný aj po vzniku tohto nároku, tomu sa určí dôchodok podľa príjmu, ktorý mal v čase vzniku nároku na dôchodok bez ohľadu, ako dlho je zamestnaný po 1. januári 2004. To znamená, že keď napríklad poistenec v roku 2004 má dvojnásobný plat, ako mal v čase, keď mu vznikol nárok na dôchodok, napríklad pred troma rokmi, prizná sa mu len taký dôchodok, na aký mal nárok v čase, keď mu vznikol nárok na dôchodok.

    Predchádzajúce príklady názorne ukazujú, že súčasný zákon je retroaktívny a je v rozpore s demokratickým právnym poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky, pretože platný zákon upravuje právne vzťahy, ktoré vznikli ešte pred jeho účinnosťou. Napríklad podľa platného zákona Sociálna poisťovňa preskúmava invalidné dôchodky, ktoré boli priznané do 31. decembra 2003, podľa kritérií, ktoré sú o 7 % tvrdšie ako kritériá, podľa ktorých boli tieto dôchodky priznané. Tým, že zákon v zmysle § 263 je retroaktívny, negatívne sa dotýka najmä tých, čo boli podľa predchádzajúcej právnej úpravy zaradení v kategórii 1.AA, napríklad baníci alebo aj iní ťažko zdravotne postihnutí.

    Do konca júla 2004 nový posudok o nároku na invalidný dôchodok podľa súčasne platného zákona už dostalo 25 723 zdravotne postihnutých ľudí. O invalidný dôchodok prišlo 3 284 ľudí, ďalším 3 228 postihnutým priznala Sociálna poisťovňa nižší dôchodok. Zdravotne postihnutí ľudia, ktorí prišli o prekvalifikovaný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo im bol znížený dôchodok, väčšinou nie sú schopní zapojiť sa znovu do pracovného procesu. Neumožňuje im to ani súčasná situácia na trhu práce. U tejto skupiny občanov dochádza často k stresom, depresiám a iným duševným poruchám.

    Mnou navrhovaná novela zákona odstraňuje retroaktivitu a pri jej aplikácii bude riešiť prípady, keď na základe retroaktívneho konania došlo k odobratiu alebo k zmene priznaného invalidného dôchodku. Mnou navrhovaná novela zákona umožní podľa navrhovaných paragrafov 263b vrátiť dôchodky tým dôchodcom, ktorým boli odobraté alebo znížené podľa súčasne platných predpisov zákona č. 461/2003 Z. z. Mnou navrhovaná novela zákona umožňuje sčítavanie jednotlivých poklesov schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým sa reálne zhodnotí celkový pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Okrem toho v mojej navrhovanej novele zákona navrhujem ustanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri prekvalifikovanom invalidnom dôchodku na hranicu o viac ako 33 % a pri invalidnom dôchodku o viac ako 63 %. Teda tak, ako to bolo podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2004. Mnou navrhovaná novela zákona to legislatívnotechnicky rieši tak, že napadnuté sporné ustanovenia sa navrhujú z platného zákona vypustiť a dotknuté právne vzťahy sa navrhujú v navrhovanej novele právne upraviť inak.

    Ospravedlňujem sa za dve pisárske chyby v texte návrhu novely zákona. V bode 5 v § 263 za číslo 8 je potrebné vložiť čiarku a číslo 9. V bode 6 v § 263a v odseku 4 je potrebné zmeniť číslo 8 na číslo 3.

    Nesúhlasím s tým, a verím, že aj vy, že vláda by mala šetriť už aj na invalidoch. Preto sa obraciam na vás, ctené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, o podporu návrhu zákona, aby predložený návrh zákona prešiel do druhého čítania. Za pochopenie a kladné hlasy vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Ondriašovi za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím povereného poslanca výborom pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Blajska, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona pánom poslancom Ondriašom. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 40. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Navrhovaná úprava podľa dôvodovej správy rieši negatívne dosahy zákona o sociálnom poistení najmä na tých, ktorí boli podľa predchádzajúcej právnej úpravy zaradení v kategórii 1.AA, napríklad baníci. Základom tohto návrhu je právna úprava platná do 31. decembra 2003.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 831 z 20. augusta 2004 prideliť návrh zákona (tlač 831) na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorsky výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 32 dní a gestorsky výbor do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda. Skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za, pardon.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, toto je tretí pokus napraviť určitý problém, ktorý z hľadiska dosahov zasiahol, myslím si, tú najviac hendikepovanú skupinu obyvateľstva, ktorí pre túto spoločnosť z hľadiska aj výkonu svojej práce niečo odovzdali. Naposledy to bol môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýkal presne uvedených paragrafov daného zákona a pri hlasovaní neprešiel o dva hlasy.

    Chcem vás poprosiť, aby sme zvážili a urobili všetko pre tých najodkázanejších do tých 34 dní, aby sme podporili a možno aj napravili niektoré malé chyby, ktoré sa vyskytujú v tomto návrhu, odstránili ich a podporili tento návrh, lebo ako člen výboru pre sociálne veci a bývanie prežívam trošku taký problém pri rozhodovacom procese, ako aj naposledy sme na výbore prerokúvali de facto zvýhodnenie platov vlastne dôchodkov sudcov, prokurátorov, a my na jednej strane musíme tam rozhodovať aj o takých veciach, kde evidentne vieme, že to poškodí z hľadiska reštrikcií tú najviac postihnutú skupinu obyvateľstva a na druhej strane ideme zvýhodňovať iné kategórie povolaní.

    Z tohto titulu vás chcem požiadať o racionálne zváženie tohto návrh zákona a jeho podporu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, spoločnému spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším

    návrhom, ktorý predkladá pani poslankyňa Navrátilová, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 832.

    Prosím pani poslankyňu, aby návrh uviedla a odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., tlač 832.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, uchádzam sa o vašu podporu pre môj návrh novely zákona č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení.

    Účelom tejto novely je v podstate odstrániť určité nedostatky, ktoré boli zistené v tomto zákone, a celkove obsahuje môj návrh 9 bodov, z ktorých 3 body majú vyslovene legislatívnotechnický charakter a ostatné body sa týkajú nasledujúcich vecí:

    Navrhujem legislatívnotechnické spresnenie, ktoré odstraňuje doterajšiu nejednoznačnosť zákona v oblasti dedenia. Navrhované znenie zabezpečí, že dedičia dostanú aj po skončení prípadného dlhotrvajúceho dedičského konania sumu, ktorá zodpovedá aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého. Súčasne sa jednoznačne špecifikuje predmet dedenia vzhľadom na účel dedičských konaní, analogicky napríklad zdedením aktív, ako sú cenné papiere a podobne. Ak by zostalo doterajšie znenie zákona a predmetom dedenia by bola peňažná suma určená ku dňu smrti poručiteľa, predstavovalo by to z hľadiska administratívy pre dôchodkovú správcovskú spoločnosť, a to vzhľadom na pravidlá nakladania s majetkom dôchodkových fondov, najmä ak by sa o smrti sporiteľa dozvedela po dlhšom čase, neúnosné a prakticky neriešiteľné komplikácie.

    Ďalej navrhujem vypustiť zo zákona povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti kupovať alebo predávať cenné papiere na verejnom trhu cenných papierov len prijímaním návrhov určených vopred neurčenému okruhu osôb, tzv. anonymnými obchodmi, z dôvodu, že v súčasnosti sa takéto obchody realizujú väčšinou na OTC trhoch cez brukerov, čím je táto povinnosť nesplniteľná. Povinnosť vynakladať pri nakladaní s majetkom v dôchodkovom fonde odbornú starostlivosť podľa § 61 ods. 3 a na to nadväzujúce vnútorné pravidlá dôchodkovej správcovskej spoločnosti schvaľované Úradom pre finančný trh sú dostatočnou zábezpekou obozretného nakladania s majetkom v dôchodkovom fonde.

    Ďalej navrhujem zaviesť jasné pravidlá a časové súvislosti pre postupy sporiteľov do dôchodkových fondov inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Tento návrh má za účel zamedziť špekulatívnemu uzatváraniu zmlúv za účelom zneužívania províznych systémov dôchodkových správcovských spoločností. Navrhované znenie je v súlade s požiadavkami na prevádzku druhého piliera, ktoré predpokladá Sociálna poisťovňa. Navrhujem vypustiť povinnosť zasielať Sociálnej poisťovni písomné vyhotovenia zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení, pretože rozsah elektronicky zasielaných údajov je postačujúci.

    Ďalej navrhujem zmenu úpravy pre spätné pripisovanie dôchodkových jednotiek z dôvodu, že ním dochádza k znižovaniu hodnoty dôchodkových jednotiek ostatných sporiteľov v dôchodkovom fonde a neodôvodneným a neprimeraným zásahom do procesov účtovania, nakladania s majetkom dôchodkového fondu a hospodárenia ako takého. Právo sporiteľa domáhať sa náhrady škody od osoby, ktorá neskoršie pri písaní jeho príspevku zavinila, je pritom možné aj bez ohľadu na existenciu takéhoto ustanovenia.

    A posledná vec, ktorá je azda najzrozumiteľnejšia z toho, čo predkladám, navrhujem, aby sa výpočtoch výšky aktív potrebných na vyplácanie doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku príslušnou poisťovňou nepoužívali zmiešané úmrtnostné tabuľky, ale úmrtnostné tabuľky vždy pre osoby rovnakého pohlavia. Keďže v súčasnosti je stredná dĺžka života žien v dôchodkovom veku vydaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky cca o 5 rokov vyššia ako u muža v tomto rovnakom veku, doterajšie znenie prislúchajúcej výšky dôchodku znevýhodňuje mužské pohlavie, čo je v rozpore so zákonom diskriminácie podľa § ods. 1. A dodám k tomu, že je to aj diskriminujúce voči ženám, pretože vzhľadom na to, že muži umierajú skoršie ako ženy, vdovské dôchodky by boli pri takomto znení zákona nižšie. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie informovala Národnú radu o stanovisku a odporúčaní výboru o predloženom návrhu pani poslankyne Navrátilovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, páni poslanci! Pán poslanec Minárik, Vavrík.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú správu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z. (tlač 832).

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Navrhovanou novelou sa odstraňujú niektoré nejednoznačnosti platného zákona a spresňuje sa postup pri dedičskom konaní. Novela nemá dosah na štátny rozpočet ani na verejné rozpočty.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, budem po rozprave odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 832 z 20. augusta 2004 prideliť návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. A za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 32 dní a gestorský výbor do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Poprosím pána poslanca Oremusa, aby netelefonoval v rokovacej sále. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie. Ďakujem pani poslankyni Navrátilovej a pani poslankyni Sárközy.

    A poprosím teraz pani poslankyňu Angyalovú, aby Národnej rade uviedla a odôvodnila

    návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 833.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., tlač 833.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, dovoľte mi uchádzať sa o vašu podporu pre môj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti v znení neskoršieho zákona č. 191/2004 Z. z. Tento návrh má iba tri body. Z toho dva sú vecné a jeden je účinnostný. Týka sa jednej jedinej oblasti, ktorú by som vám rada priblížila.

    V existujúcom zákone o službách zamestnanosti, ako aj v zákone o sociálnej pomoci je definovaný inštitút, ktorý zabezpečuje mechanizmus, ako má byť vypočítavaný predčasný starobný dôchodok. Keďže sme mysleli pri jeho schvaľovaní aj na ľudí, ktorí sú tesne k dôchodkovému veku a stratia prácu, tak sme tam poslaneckým návrhom pri jeho prerokúvaní vniesli možnosť, že ak má niekto nárok na podporu v nezamestnanosti a túto si od štátu nevezme, tak potom mu dobu, počas ktorej by si takýto nárok uplatňoval, čiže by poberal podporu od štátu, zohľadníme vo výpočte starobného dôchodku.

    V praxi to znamená to, že ak je poistenec poistený, stratí prácu, bol poistený menej ako 7 rokov, tak sa mu započíta doba poberania, potenciálneho poberania podpory v nezamestnanosti do výpočtu raz. Ak je poistený dlhšie ako 7 rokov, tak sa mu do výpočtu započíta dokonca 2-krát. Čo pre neho, samozrejme, znamená, že hoci predčasný starobný dôchodok je kráteným starobným dôchodkom, takto sa dostáva k trochu lepšej sume.

    V aplikačnej praxi nastal istý problém, ktorý spôsobuje zbytočné starosti jednak úradom a jednak takýmto uchádzačom o predčasný starobný dôchodok, pretože musia preukázať, že na tú podporu nárok majú a že si od štátu nevezmú. Spôsob, akým to preukazujú, je taký, že sa prihlásia na úrade práce a sú evidovaní ako nezamestnaní uchádzači o zamestnanie. Následne s takýmto potvrdením idú do Sociálnej poisťovne a žiadajú o predčasný dôchodok. Celý tento akt súčasne však znamená, že keď sú prihlásení na úrade práce...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o pokoj. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Keď sú prihlásení na úrade práce, tak potom musia tento úrad dvakrát do mesiaca podľa zákona navštevovať. Dokonca sú zo zákona povinní hľadať si prácu a úrad je povinný im prácu sprostredkúvať. A keďže, žiaľ, nejaký čas, ktorý sa v tomto konkrétnom období predlžuje vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa je zavalená žiadosťami o predčasný dôchodok, výsledkom je, že tých návštev, ktoré sú v podstate zbytočné, z vecného hľadiska neopodstatnené, tých návštev úradov je niekoľko a zbytočne zaťažujú tak uchádzača, ako úrad.

    Tento návrh zákona preto rieši možnosť dobrovoľne sa odhlásiť z úradu práce. V podstate hneď vzápätí po tom, čo sa uchádzač nahlásil. A následne umožňuje v prípade, žeby predčasný dôchodok nebol priznaný, opäť sa prihlásiť do evidencie úradu práce a normálne ďalej fungovať v systémoch, ktoré u nás bežia, bez sankcie 6 mesiacov, ktorá v štandardnej situácii nastupuje, keďže ide o dobrovoľné vyhlásenie sa z evidencie úradu práce.

    Vážení kolegovia, prosím vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím opäť pani poslankyňu Sárközy, aby Národnú radu informovala o výsledku a stanovisku gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie k návrhu pani poslankyne Angyalovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil výbor pre sociálne veci a bývanie na svojej 40. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Navrhovaná úprava vymedzuje možnosť vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok, a to tak, že v prípade nepriznania predčasného starobného dôchodku nenastupuje sankčné vyradenie z evidencie na 6 mesiacov. Ak občan preukáže rozhodnutie Sociálnej poisťovne, že mu nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol, zaradí sa do evidencie dňom nasledujúcom po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak žiadosť predloží do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak dňom podania žiadosti i sprostredkovanie zamestnania.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 32 dní a gestorský výbor do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Do rozpravy, ktorú vyhlasujem, sa hlási pani predkladateľka poslankyňa Angyalová. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela som povedať ešte určité veci, ktoré nesúvisia s predkladaním zákona, tak sa snažím postupovať podľa pravidiel, ktoré tu máme.

    Aby vám možno bolo jasné, prečo sme riešili danú situáciu tak, ako sme ju riešili, lebo to vyzerá kostrbato a možno vám všetkým mohlo napadnúť, že by sme to mohli riešiť tak, že sa vôbec neprihlásia na úrad práce a budú mať akési potvrdenie o tom, že by mali nárok na podporu, ale že teda si ju nevezmú. Veľmi dlho sme sa snažili takéto riešenie nájsť. Pravda je taká, že to narúša celý systém priznávania podpory v nezamestnanosti a celý systém, ako je postavená evidencia uchádzačov o zamestnanie. Boli s tým spojené ďaleko väčšie problémy administratívneho charakteru ako riešenie, ktoré predkladám. Takže preto sme sa rozhodli takto napriek tomu, že vecne vyzerá racionálnejšie to prvé.

    A ešte by som sa rada vyjadrila k vyjadreniu ministerstva financií k tomuto návrhu, pretože si dovolím s ním nesúhlasiť. Uvádza sa tu, že môže vzniknúť istý nárok na štátny rozpočet v prípade, že takýto uchádzač vlastne nebude, že mu nebude priznaný predčasný starobný dôchodok a opätovne sa zaradí do evidencie. No pravda je taká, že keď sme skúmali túto situáciu, mne vyplýva skôr s mojimi kolegami, že dôjde k istej úspore vzhľadom na to, že uchádzač nebude evidovaný, pretože sa rozhodne, že je preňho prijateľnejšie nechodiť počas obdobia, kým mu je priznávaný dôchodok, na úrad, tak nebude poberať od štátu vôbec nič. To znamená, že nemôže mať účasť na aktivačných programoch, ale aj na ďalších, povedzme na poistnom, ktoré zaňho v čase, keď je evidovaný, platí štát. Takže v tomto zmysle dochádza dokonca k úspore. A čo sa týka toho, že potom by po prípadnom nepriznaní bol opäť zaradený do evidencie, no tak to je nárok, ktorý sa len prenáša do ďalšieho obdobia, ktorý by vznikol tak či tak, pretože on by sa evidovať mohol. Nedostal by podporu, ale účasť na aktivácii by v istých prípadoch takisto mohol mať.

    Takže neviem celkom presne, ako vzniká takáto kalkulácia. Možno nie je úplne presne vyprecizované, o akých uchádzačov ide v návrhu, ale verím, že v druhom čítaní sa o tomto môžeme baviť a prípadne niektoré formulácie pozmeniť.

    Možno na záver chcem povedať, že sa to, tak ako sa to píše v tomto vyjadrení z ministerstva financií, vôbec netýka všetkých 5 900 dosiaľ nepriznaných dôchodkov, pretože ide len o tých žiadateľov o predčasný dôchodok, ktorí by mali nárok na podporu, ale nevezmú si ju. Čiže to je užšia skupina.

    Ďakujem vám pekne.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pani poslankyni Angyalovej, navrhovateľke, pani poslankyni Sárközy, spoločnej spravodajkyni.

    A poprosím teraz pani poslankyňu Majdovú, aby za skupinu navrhovateľov uviedla a odôvodnila

    návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 854.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené plénum, 1. júla vstúpila do platnosti novela zákona o obecnom zriadení, ktorej cieľom bolo zakotviť, pevnejšie zakotviť nezávislé postavenie kontrolórov obcí a vyšších územných celkov voči štatutárnym orgánom obcí a vyšších územných celkov. Bohužiaľ, pri úprave textov došlo k situácii, že sa do § 18 tohto zákona dostalo zmätočné ustanovenie, ktoré vlastne spochybňuje nezávislosť kontrolóra, a preto sa v tejto novele snažíme tento problém vyriešiť.

    Čiže vás prosím o podporu tohto nášho návrhu a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Poprosím teraz pána poslanca Mitríka, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o prerokovaní návrhu skupiny poslancov vo výbore pre verejnú správu. Nech sa páči, pán poslanec Mitrík.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu ma určil ako spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 854). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou Partnerstva pre vstup.

    Vážený pán predseda, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 20. augusta v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote 32 dní a gestorský výbor do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že... Pán poslanec Jarjabek, chcete? Konštatujem, že nie. Ďakujem pani poslankyni Majdovej, navrhovateľke, pánovi poslancovi Mitríkovi.

    Páni kolegovia, včera sme prijali dohodu, že budeme dnes hlasovať o 10.00 hodine, preto neodporúčam, keďže nasledujú zákony, ktoré budeme prerokúvať už v druhom čítaní, aby sme do 10.00 hodiny pokračovali v rokovaní prerokúvaním návrhov zákonov, ktorých predkladateľom bude z poverenia vlády Slovenskej republiky minister financií Ivan Mikloš.

    Do 10.00 hodiny vyhlasujem 7-8-minútovú prestávku. O 10.00 hodine budeme hlasovať o včera a dnes prerokovaných návrhoch zákonov v prvom čítaní. Po ich odhlasovaní budeme pokračovať v rokovaní o návrhoch zákonov, ktoré prerokúvame v druhom čítaní.

    Vyhlasujem prestávku do 10.00 hodiny. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných návrhoch zákonov. Poprosím teraz pána poslanca Hurbana.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále!

    Ešte pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu, pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi predložiť jeden procedurálny návrh. Dnes máme pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky si uctila pamiatku minútou ticha obete holokaustu, rasového násilia a iného násilia doma a vo svete.

  • Páni poslanci, prosím o minútu ticha.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hurban.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 798.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, v rozprave vystúpil iba pán poslanec Jarjabek, ale nepredniesol žiaden pozmeňujúci návrh. Odporúčam teda...

  • Ruch v sále.

  • Odporúčam teda, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasy z pléna.

  • Pracuje, pani poslankyňa. Musíte vy pracovať, už zariadenie pracuje.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 58 za, 24 proti, 36 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi za predloženie návrhu a poprosím, aby predložil ďalší návrh k prerokúvanému

    návrhu zákona skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. Prerokúvame návrh ako tlač 807.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., tlač 807.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto. Odporúčam teda...

  • Pán poslanec Vavrík! Nech sa páči, pán poslanec Hurban.

  • Odporúčam teda, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní. Je to zákon o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 56 za, 30 proti, 49 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Hurbanovi.

    Teraz poprosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru predniesol návrhy k prerokúvanému

    návrhu zákona, ktorý predložil v mene skupiny poslancov pán poslanec Opaterný, ktorý navrhuje, aby Národná rada zmenila zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

    Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 826.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, a odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že v súlade s rokovacím poriadkom odporúča tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 21 proti, 51 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, tlač 823.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, ani doplňujúce, ani procedurálne. Odporúčam teda, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 od. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 60 za, 25 proti, 51 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz poprosím pána poslanca Harnu, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 827.

    Nech sa páči, pán poslanec Harna.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 827.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, pretože v rozprave...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále!

  • Pretože v rozprave nikto nevystúpil, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 29 za, 52 proti, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom

    návrhu zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Ondriaš a ktorý prerokúvame ako tlač 831, ktorý navrhuje zmeniť a doplniť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Poprosím teraz povereného poslanca výboru pre sociálne veci a bývanie Antona Blajska, aby...

  • Veľký ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj!

    ... aby predložil návrhy hlasovaní k predloženému návrhu poslanca Karola Ondriaša. Nech sa páči, pán poslanec Blajsko.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 831.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý odporúča pán poslanec Blajsko, prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 63 za, 1 proti, 62 sa zdržalo, 10 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predniesla návrh na hlasovanie o

    návrhu poslankyne Ľubice Navrátilovej, ktorá žiada zmeniť a doplniť zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., tlač 832.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 126 za, 1 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Odporúčam, aby tento návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre sociálne veci a bývanie, ktorý bude súčasne aj gestorský výbor. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 32 dní a gestorský výbor do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 130 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu, aby predniesla návrhy hlasovaní k

    návrhu poslankyne Edity Angyalovej, ktorá navrhuje zmeniť a doplniť zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 833.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., tlač 833.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokuje ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a výbor pre sociálne veci a bývanie, ktorý bude súčasne aj gestorský výbor. A navrhujem, aby tento návrh prerokovali výbory do 32 dní a gestorský výbor do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 za, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Sárközy.

    A teraz poprosím pána poslanca Mitríka, aby z poverenia výboru pre verejnú správu predložil návrhy hlasovaní k

    návrhu skupiny poslancov, ktorí žiadajú zmeniť a doplniť zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Mitrík.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 854.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme za návrh skupiny poslancov, ktorí žiadajú zmeniť a doplniť zákon o obecnom zriadení.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 70 za, 3 proti, 57 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila výbor pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie zákona do 32 dní a gestorskému výboru do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 118 za, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované návrhy zákonov v prvom čítaní, teraz budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady prerokúvaním zákonov v druhom čítaní. Na základe včerajšieho rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky body programu súvisiace s fiškálnou decentralizáciou, ako aj návrhy zákonov súvisiace so zdravotnou reformou budeme prerokúvať až po prerušení schôdze Národnej rady od 21. septembra. Teraz budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním zákonov, ktorých predkladateľom je za vládu Slovenskej republiky pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

    Ešte pred tým, ako udelím slovo pánovi podpredsedovi, pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel len požiadať ctených kolegov zo zahraničného výboru...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, páni poslanci, o pokoj. Páni poslanci! Pán poslanec Paška.

  • Chcem len požiadať kolegov zo zahraničného výboru, aby sme sa o 11.00 hodine stretli pri schodoch, kde nás počká mikrobus, aby sme mohli spoločne odísť do budovy starej Národnej rady na stretnutie s predsedom izraelského knesetu. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, chcem tiež využiť túto príležitosť. Oznam pre členov výboru...

  • Ruch v sále.

  • ... pre sociálne veci a bývanie, že rokovanie výboru bude dnes o 12.30 hodine.

  • Páni poslanci, pán poslanec Paška upozorňuje členov zahraničného výboru, aby dodržali čas, ktorý protokol určil na stretnutie s predsedom izraelského knesetu. Pán poslanec Brocka, predseda výboru pre sociálne veci a bývanie, žiada členov výboru, aby sa zišli na rokovanie výboru o 12.30 hodine.

    Ja teraz navrhujem, aby sme prerokovali návrhy, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán podpredseda vlády. V prípade, že by sme ich prerokovali skôr ako do 12.00 hodiny, odporúčam po ich prerokovaní prerušiť rokovanie schôdze už aj vzhľadom na niektoré protokolárne povinnosti a potom by sme pokračovali v rokovaní o 14.00 hodine pravidelným bodom programu hodina otázok a odpovedí.

  • Veľký ruch v sále.

  • Teraz poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol... Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Prepáčte, pán podpredseda vlády.

    Páni poslanci, 5-minútová prestávka.

    (Päťminútová prestávka).

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci... Pán poslanec Vavrík, prosím, zatvorte dvere na rokovacej sále, ak vás môžem poprosiť, a pána podpredsedu vlády a ministra financií požiadam o uvedenie a zdôvodnenie

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., ktorý prerokúvane ako tlač 765.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladanej novely zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplývajú z prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/51 ES z 18. júna 2003, ktorou sa menia smernice 78/660 EHS, 83/349 EHS, 86/635 SES a 91/647 ES o ročnej a konsolidovanej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, bánk a iných finančných inštitúcií a poisťovní.

    Smernica nadobúda účinnosť 1. januára 2005. Súčasne sa týmto zákonom zabezpečuje aj rozšírenie účinnosti nariadenia č. 1606/2003 Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem a nariadenie Komisie č. 1725/2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných štandardov v nadväznosti na nariadenie č. 1606/2002 Európskeho parlamentu a Rady.

    Návrh zákona ustanovuje povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku na Slovensku od roku 2005 podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva vo všetkých spoločnostiach. Ďalej ustanovuje spoločnosti, ktoré začnú zostavovať svoju individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva od roku 2006.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre, pardon, pána poslanca Mikuša, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby z poverenia výboru ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003, ktorý máme pod tlačou 765, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1106 zo 6. júla pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení spomenutý zákon, trom výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona prijali dva výbory odporúčacie stanovisko schváliť – Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie – s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. V spoločnej správe máme 9 pozmeňujúcich návrhov, ktoré vzišli z rokovania výborov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec Mikuš.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som písomné prihlášky nedostal žiadne. Na svetelnej tabuli je prihlásený do rozpravy pán poslanec Igor Šulaj. Ďalšie prihlášky nie sú. Vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú.

    Pán poslanec Šulaj, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, najprv mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k zákonu o účtovníctve, ktorý znie:

    Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa mení takto:

    1. V § 9 ods. 1 sa za bodkočiarkou vypúšťajú slová „táto výnimka sa nevzťahuje na účtovnú jednotku, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty.“. Zároveň sa v tejto vete bodkočiarka nahrádza bodkou.

    2. V § 9 ods. 3 v prvej vete sa na konci vypúšťajú tieto slová „alebo ak sa stane platiteľom dane z pridanej hodnoty“.

    3. Vypúšťa sa § 39.

    Dôvodom navrhovaného pozmeňujúceho návrhu je, aby účtovné jednotky, ktoré sú platiteľom dane z pridanej hodnoty, nemuseli účtovať v sústave podvojného účtovníctva od 1. 1. 2005. Väčšinou ide o fyzické osoby podnikateľov, živnostníkov, ktorí z metodickej stránky by vedeli ťažko zvládnuť podvojné účtovníctvo, to znamená, že im štát nepriamo zvyšuje ich náklady s vedením účtovníctva. Toto k pozmeňujúcemu návrhu.

    Zároveň mi dovoľte, aby som vyjadril svoj vlastný názor k zákonu o účtovníctve. Som si vedomý – a dosť často používam túto vetu – politickej situácie alebo politickej reality asi pri hlasovaní aj k tomuto pozmeňujúcemu návrhu zákona. I napriek tomu všetky ostatné skutočnosti, ktoré sú navrhované vládou, považujem za rozumné, progresívne a osobne budem podporovať tento zákon o účtovníctve, aj keď som vyjadril svoje možnože obavy, ako sa bude hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu. Spravím to aj z toho dôvodu, že si uvedomujem v spoločnej správe v ods. 4, že ministerstvo financií trošku netradičným spôsobom vstupuje do problematiky už starších vecí alebo starších vzťahov súvisiacich s výkonom kontroly, pretože si myslím, že tu niekde v parlamente by sa mala zmyť hranica politika a mali by sme brať do úvahy aj pragmatické veci, ktoré chce vykonávať štát.

    Len profesionáli pochopia, o čom to asi je. Predpokladám, že pán minister asi tiež ovláda tú problematiku vlastne vykonávania kontrolného účtovníctva v roku 2003, vykonávania s následnými skutočnosťami, ktoré súvisia s pokutovaním subjektov, ktoré nedodržiavajú zákon o účtovníctve, ako aj vôbec vplyv na daňové kontroly, lebo bez toho, že by ste mohli kontrolovať účtovníctvo, vlastne podľa starého § 23 základu dane alebo podľa nového zákona by štát nemal asi dostatočný vplyv ani na kontrolu daňových povinností. Ide teda o metodickú zmenu, ktorú ideme teraz naprávať, a budeme sa správať, ja osobne sa pri nej budem správať pragmaticky.

    Ja by som len požiadal, ak budeme prerokúvať ďalšie zákony a vzniknú problémy v legislatíve pri ďalších daňových zákonoch, aby sme sa možnože takto pragmaticky držali aj iných vecí, možnože nepriamo narážam na zákon o dani z príjmov, ktorý o chvíľu bude v tejto miestnosti.

    Robím to možnože aj z toho dôvodu, že by som chcel pána ministra v mene podnikateľov poprosiť o jednu vec. Chcel by som ho požiadať, aby možnože takisto veľkoryso vedel zvážiť problematiku koeficientu 1,1, ktorý sa teraz vyskytuje na Slovensku a ktorý sa možnože niekedy dosť komplikovane dostáva na podnikateľskú sféru. Konkrétne mám na srdci úroky z omeškania, ktoré, myslím si, pri tomto koeficiente sa dosť často používajú a ktoré nie sú v súlade s pragmatickým vnímaním vecí a skutočností, ktoré by daňová kontrola mala dávať. Veď kto by si, pre živého Boha, chcel neznížiť daňový základ, keď ho mal 40-percentný a presúval si úroky z omeškania, keď je teraz 19-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty?

    Takže sú to metodické problémy. Ak bude chvíľa času, som ochotný na túto tému aj iným spôsobom spolupracovať alebo vysvetliť ju pragmaticky. Prosím vás, pán minister, ak bude chvíľa času u vás na ministerstve, zamyslite sa nad tým, ministerstvo v zmysle zákona o správe daní a poplatkov môže určité nezrovnalosti alebo nejasnosti vysvetliť. Nie je to moja osobná prosba, ja to cítim tak, ako sa na mňa obracajú podnikatelia z regiónu.

    Takže podporíme tento zákon, ja osobne ho budem podporovať a budem sa snažiť, aby ho podporili aj moji kolegovia, pokiaľ im to ich svedomie, vedomie a ich ďalšie rozhodnutia osobného charakteru umožnia. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šulaj bol jediný prihlásený k tomuto návrhu zákona do rozpravy. Pán podpredseda vlády sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi za pozitívne hodnotenie aj podporu tohto zákona. Ja a moji kolegovia sme, samozrejme, pripravení diskutovať o vecných záležitostiach nielen tohto, ale aj iných zákonov, aj toho zákona o dani z príjmov.

    K pozmeňujúcemu návrhu, ktorý pán poslanec predložil. Chápem dôvody, ktoré ho k tomu viedli, a naozaj ten problém je, len on má aj druhú stránku. Ten dôvod, prečo navrhujeme, aby museli podnikatelia s obratom nad 1,5 milióna korún povinne účtovať v podvojnom účtovníctve, je ten, že chceme zúžiť priestor, a teda znížiť možné daňové úniky alebo odkladania platenia dane presúvaním ziskov do nasledujúcich období. Pričom uznávam, že to bude znamenať pre tých, ktorí dodnes účtovali v jednoduchom účtovníctve a museli by podľa tohto ustanovenia účtovať v podvojnom, že to bude znamenať skomplikovanie situácie.

    Čiže sú tu dve stránky jednej a tej istej mince: na jednej strane snaha o zúženie priestoru pre daňové úniky alebo aspoň odkladanie platenia daní, na druhej strane isté zvýšenie administratívnej náročnosti.

    Poviem k tomu toľko, že ja, samozrejme, naďalej zotrvávam na stanovisku ministerstva financií, ktoré navrhuje toto ustanovenie, ale nepovažujem prípadné schválenie tohto pozmeňujúceho návrhu za taký zásah, ktorý by bol nejaký fatálny. A chápem, hovorím, aj tie dôvody, ktoré vás viedli k tomuto, a keďže poznám aj reakcie viacerých poslancov a poznám názory malých podnikateľov, ktorých by sa to týkalo, tak predpokladám, že to možno aj nájde podporu, tento váš návrh, a ja, samozrejme, s tým budem vedieť žiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Veľmi krátko. Nechcem polemizovať v pléne, pretože relatívne, myslím, veľa a dosť pragmaticky debatujeme vo výbore, ale veľmi krátko k tomu, čo povedal pán kolega Šulaj, škoda, že teraz odišiel.

    Na margo toho, že politické alebo nejaké iné rozhodovanie, ktoré môže ovplyvniť jeho politický návrh, chcem povedať, že rovnako sa dívame, alebo podobne sa dívame na tento problém ako aj on v tom zmysle komplikovanosti malých živnostníkov. Len problém je aj v tom, že zjednodušenie a skvalitnenie daňovej sústavy vedie ten krok, ktorý je platný v súčasnom platnom znení, vedie k tomu, že naša daňová sústava sa stáva oveľa atraktívnejšou a jednoduchšou. A je tam ešte ďalší problém, kde dostávame, alebo jeho pozmeňujúcim návrhom dostaneme do jednej úrovne malých živnostníkov, ktorí povedzme robia drobné živnosti, s obchodníkmi, ktorí majú povedzme obraty oveľa vyššie alebo ročné zásoby majú oveľa vyššie, ako je súčasný predpis na povinnosť robiť podvojné účtovníctvo.

    My sme sa tým zaoberali, chceli sme to riešiť poslaneckým návrhom trošku inak, kde by sa aj toto odlíšenie spravilo, ale keďže tento návrh je nový, budeme o ňom ešte diskutovať a do hlasovania sa dohodneme, akým spôsobom podporiť alebo nepodporiť tento návrh. Ďakujem.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o bankách a o znení a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády. Návrh prerokúvame ako tlač 753.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, tlač 753.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom predloženého návrhu zákona je plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu 2002/87 ES Európskeho parlamentu a Rady o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte.

    Táto smernica bola prijatá v dôsledku toho, že nový vývoj na finančných trhoch viedol k vzniku finančných skupín, ktoré poskytujú služby a produkty v rôznych sektoroch finančných trhov, ktoré sa nazývajú finančné konglomeráty. V tejto súvislosti sa návrh zákona dopĺňa o ustanovenia o doplňujúcom dohľade nad finančnými konglomerátmi najmä o to, čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou, ďalej o podmienky, kedy doplňujúci dohľad vykonáva Národná banka Slovenska, limity na identifikáciu finančného konglomerátu a požiadavky zabezpečujúce bezpečné podnikanie na úrovni finančného konglomerátu, ktorého súčasťou sú banky alebo inštitúcie elektronických peňazí, a spoluprácu Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu zodpovednými za dohľad nad ďalšími osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

    V návrhu zákona sa tiež spresňujú niektoré ustanovenia o hypotekárnom bankovníctve v súvislosti s presunom kompetencií na vyplácanie štátneho príspevku z ministerstva financií na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Tiež sa návrhom zákona upravuje zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku tak, že na inštitúciu elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, sa vzťahujú ustanovenia zákona o bankách upravujúce doplňujúci dohľad.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi.

    Poprosím teraz predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády vo výboroch, ktorým bol zákon pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1105 zo 6. júla 2004 pridelila vládny návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo na prerokovanie v druhom čítaní. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách, žiadne písomné stanoviská pánov poslancov v súlade s § 75 ods. 2 nášho rokovacieho poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 434, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 398 a výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 225. Ústavnoprávny výbor NR SR prerokoval 24. augusta tento návrh a neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch, ktoré to prerokovali, je ich spoločne 11. Všetky body odporúča gestorský výbor schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách, prijal uznesenie s tým, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v bode IV.

    Ďakujem pekne, vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánovi predsedovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Minárik. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ďalším pánom poslancom.

    Nech sa páči, pán poslanec Minárik.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k tomuto návrhu zákona predložil dva krátke pozmeňujúce návrhy.

    Jeden sa týka zosúladenia troch článkov tak, aby ich obsah, ale aj z formálnej stránky poradie, v ktorom sa určujú povinnosti pri odovzdávaní podkladov pre bankový dohľad, boli rovnaké. Týka sa to čl. XXVII, ktorý by znel takto: V § 42 ods. 2 sa slová „obsah, formu, členenie, termíny, spôsob a miesto predkladania“ nahrádzajú slovami „štruktúra, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob postupu a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie“. To je vlastne zosúladenie tohto článku s ďalšími dvoma článkami.

    Vecne dôležitejší je druhý návrh, ktorý chcem predložiť, a týka sa bodu 42 k čl. I. Tento bod nanovo preformulovávam a v pôvodnom znení obsahoval len prvé dva body m) a n). O čo ide vecne? Ide o prelomenie bankového tajomstva niektorými úradmi alebo inštitúciami a do zoznamu týchto inštitúcií sa pridáva v bode o) „justičná pokladnica na účely vymáhania súdnej pohľadávky podľa osobitného zákona od klienta banky a od pobočky zahraničnej banky“. Justičná pokladnica zhromažďuje pohľadávky štátu v oblasti súdnictva po lehote splatnosti a realizuje ich vymáhanie. Tieto pohľadávky sú ročne okolo 800 miliónov a je podľa mňa prirodzené, aby justičná pokladnica dostala toto oprávnenie, aby mala ďaleko, ďaleko lepšie možnosti na vymáhanie pohľadávok štátu voči svojim veriteľom.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Áno, súhlasím s tými pozmeňujúcimi návrhmi, dopĺňajú a spresňujú zákon tak, že s tým možno súhlasiť.

  • Nech sa páči, pán predseda výboru. Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem teraz rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chceli ste, pani poslankyňa? Nie. Tak ako sme sa dohodli, z dôvodov protokolárnych povinností súvisiacich s návštevou iných predstaviteľov parlamentov v Slovenskej republike do 14.00 hodiny. Budeme potom pokračovať v rokovaní prerokúvaním pravidelného bodu programu hodina otázok a odpovedí a o 15.00 hodine prerokúvaním bloku zákonov, ktorých predkladateľom je z poverenia vlády minister spravodlivosti Daniel Lipšic.

    Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní pravidelným bodom programu

    hodina otázok

    a odpovedí premiérovi vlády Slovenskej republiky, členom vlády a generálnemu prokurátorovi.

    Overovatelia vyžrebovali otázky, ktoré včera položili poslanci do 12.00 hodiny premiérovi a jednotlivým členom vlády.

    Teraz v prvej štvrťhodine bude na otázky poslancov odpovedať pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Ešte predtým ho poprosím, aby uviedol mená členov vlády, ktorí nebudú prítomní na pravidelnej hodine otázok, a tých pánov ministrov, ktorých poveril, aby zastupovali, resp. ak chce, aby odpovedal na otázky za nich on.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pani poslankyne, páni poslanci, namiesto neprítomného vicepremiéra Lipšica bude odpovedať minister Palko, namiesto ministra Fronca tiež minister Palko a neprítomní budú ešte aj členovia vlády Prokopovič, Csáky, Kukan, ale tí otázky nemajú.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Poprosím vás teraz, aby ste odpovedali na prvú otázku, ktorú vám položil pán poslanec Ševc, ktorý sa vás pýta: „Považujete za účelné sa stretnúť s protestujúcou pani Cingelovou?“

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, mám informácie, že pani Cingelovú prijali viaceré vládne úrady, viaceré ministerstvá a napokon aj pán vicepremiér Csáky. Pán vicepremiér o prijatí včera informoval vládu. Takže myslím, že mám všetky potrebné informácie.

    Všetko, pán predseda.

  • Pán poslanec Ševc, nech sa páči doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán predseda vlády, ja si uvedomujem, že váš čas je drahý a že nie každého môžete prijať, i keď sa žiada nielen ona sama, ale viacerí obyvatelia Slovenska, ale taký výkon ako ona podala, ak to mám v športovej terminológii hovoriť, peši z Košíc do Bratislavy, stálo by za to a ja sa prihováram aj napriek tomu, že ste vo vláde hovorili o týchto problémoch a pán Csáky je na to zrejme dostatočná osobnosť, že i napriek tomu a z toho ľudského hľadiska by ste sa mohli s ňou stretnúť. Ďakujem.

  • Pán predseda, nie je to primárne o mojom čase. Cestujem aj ja veľmi často po Slovensku a stýkam sa s obrovským množstvom ľudí. Neviem ale, či ste čítali memorandum s názvom Kde hladuje ľud, nech hladuje aj vláda od pani, na ktorú ste sa opýtali. Či poznáte, o čo jej vlastne ide. Ja si myslím, že viem, o čo jej ide. Buď ste to nečítali, alebo ak ste to čítali, pán poslanec, tak si myslím, že by ste nemali zneužívať problémy pani Cingelovej na politikárčenie. Čítal som, že vaša strana ju finančne aj podporuje. Myslím si, ak človeka v jej položení zneužívate na politikárčenie a na svoje politické ciele, že to je veľmi pekné, veľmi nechutné a veľmi nesprávne. A ešte do toho dávate aj svoje stranícke peniaze.

  • Ďakujem, pán premiér, za odpoveď.

    Poprosím vás teraz, aby ste odpovedali na ďalšiu otázku, ktorú a všetky ďalšie položil pán poslanec Ondriaš.

    Prvá v poradí: „Koľko má Slovensko miliardárov, multimilionárov, milionárov a koľko bezdomovcov, žobrákov a ľudí, ktorí vyberajú odpadky z košov? Koľko je ich spolu za 15 demokratických rokov?“

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, pýtate sa na štatistické údaje, ktoré štátna inštitúcia Štatistický úrad Slovenskej republiky o našich obyvateľoch nezhromažďuje. Preto vám ich, pochopiteľne, poskytnúť nemôžem.

    Ale poďme trošku k princípu alebo k podstate vašej, takpovediac, otázky. Áno, existujú aj žobráci a existujú aj bezdomovci. Obaja veľmi dobre vieme, že niektorí sa dostali do tejto situácie zhodou nešťastných okolností, ktoré nedokázali zvládnuť, a treba otvorene povedať, že niektorí aj vlastným pričinením. Ale vieme aj to, že existuje systém štátnej pomoci pre ľudí v hmotnej núdzi. Vieme aj to, že pomáhajú aj cirkvi, obce, samospráva, vyššie územnosprávne celky, že všetky tieto štátne, mimovládne, municipálne samosprávne organizácie sa snažia pomáhať. Pracujú a stále vznikajú napríklad ubytovne, rôzne charitatívne strediská. A myslím, že je naozaj dobré, že naša spoločnosť, naši občania už cítia spoluzodpovednosť za svoju komunitu, obec, mesto, že majú zmysel pre solidaritu a vedia pomáhať. Pretože, pán poslanec, počas vlády vašej strany, počas vlády strany komunistickej takýchto ľudí nebolo vidieť nie preto, že by neboli, ale preto, lebo ste ich buď ako príživníkov zatvárali do väzenia, alebo ste ich zatvárali na psychiatrie. Presne takto ste vy, komunisti, nakladali s osudmi ľudí, ktorých osud tu dnes pokrytecky zneužívate na vlastnú politickú propagandu.

    Všetko, pán predseda.

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Mňa prekvapilo, že nikto takéto údaje nezhromažďuje a nevie. Ja si myslím, že budú potrebné aj do budúcna, lebo raz historici budú hodnotiť túto epochu a bude ich potrebné niekde vyhľadať. Hovorili ste, že za socializmu takýchto ľudí nebolo, lebo boli niekde zavretí, alebo v blázinci, alebo kdekoľvek. Pán premiér, ja vám tu zodpovedne hovorím priamo a prepáčte mi za tie slová, klamete. A teraz dávam doplňujúcu otázku. Pretože ste mi neodpovedali, koľko ich je, skúste aspoň odhadnúť alebo mi povedať váš odhad, koľko máme miliardárov, multimilionárov, koľko máme žobrákov, koľko máme bezdomovcov a ľudí, ktorí vyberajú odpadky. Lebo ak mi to nepoviete, tak budem mať dojem, že takéto prízemné veci vás vôbec nezaujímajú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja na rozdiel od vás mám rešpekt k faktom a narábam rád s faktmi. Nemienim si ich vymýšľať. Už som vám odpovedal na vašu otázku, je vašou vecou, ako tú odpoveď prijmete.

    A čo sa týka môjho vzťahu k ľuďom, dovolím si povedať, pán poslanec, že ani zlomkovo sa vaše stretávania s občanmi nepribližujú k počtu ľudí, ktorých som stretol napríklad toto leto od východného Slovenska po západné, od severu po juh. Veľmi veľa cestujem, aj tento víkend budem medzi občanmi. Mám obrovskú úctu k ľuďom. A vážim si osud každého statočného, slušného človeka, ktorý si ctí zákony, aj keď neviem osud každého človeka ovplyvniť alebo jeho problémy vyriešiť. Myslím si, že vaše toporné úsilie zneužívať túto pôdu a túto hodinku na trápnu komunistickú propagandu nemá žiadny význam. Pán poslanec, nemá to absolútne žiaden význam. Isteže, historici zhodnotia našu epochu. Včera ju zhodnotila napríklad Svetová banka, keď vyhlásila, že Slovensko je najreformnejšou krajinou na celom svete a patrí medzi 20 krajín na svete s vyspelým podnikateľským prostredím.

    A ešte viac ako historici hodnotia ľudia, občania, pán poslanec. Toto je najdôležitejšie hodnotenie. Pre mňa je to kľúčové hodnotenie. A som si istý, že všetko, čo robíme, robíme pre ľudí, iste aj s chybami, ale v úprimnej snahe, aby sa ich podmienky života, životná úroveň postupne zlepšovali a v tomto budeme pokračovať, tešiac sa vášmu trvalému záujmu aspoň na týchto štvrťhodinkách otázok a odpovedí.

  • Ďakujem, pán premiér, za odpoveď na prvú otázku pána poslanca Ondriaša.

    Druhú formuluje takto: „Počet pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku klesol od roku 1988 do roku 2002 o 43 919 pracovníkov, a je len 32 % z počtu, ktorý bol v roku 1988. Otázka: V súvislosti s tým by som chcel vedieť, ako stúpal počet slovenských prostitútok na Slovensku a v zahraničí od roku 1988 do roku 2002?“

  • Pán poslanec, z veľkej úcty k vám budem odpovedať priamo. Neviem. Vaša predstava o tom, čo by mohol a mal vedieť predseda vlády v demokratickej krajine – a pokúsim sa to povedať veľmi jemne – sa vymyká mojej predstave. Mimochodom vo vašej otázke je aj typické, prepáčte, že to tak poviem, ale chcem byť opäť úprimný a priamy, také otvorené komunistické nezakryté pokrytectvo. Jav, o ktorom hovoríte, existoval aj počas vašej vlády, počas vlády komunistickej strany, počas 45 rokov komunistickej diktatúry. Nikto o tom verejne nehovoril, nepísal, ale všetci si to dobre pamätáme, čo sa dalo vidieť v rôznych hoteloch, čo sa dialo v rôznych kúpeľoch so zahraničnou klientelou, o ktorej tzv. valuty mal váš komunistický režim, samozrejme, záujem. Valuty nesmrdeli ani vám komunistom. Samozrejme, režim takéto správania v hoteloch, v kúpeľoch a v rôznych zariadeniach toleroval. A to už nehovorím o tom, že časťou tejto klientely boli ľudia spojení napríklad s terorizmom, ktorým vtedajší váš režim, pán poslanec, poskytoval neoficiálny azyl.

    Chcem vás, ale nielen vás upozorniť, že vo vašej otázke o počte pracovníkov vedy a výskumu používate nesprávne údaje, presnejšie, porovnávate neporovnateľné. Očividne ste do počtu pracovníkov vedy a výskumu pred rokom 1988 zahrnuli aj celý obslužný personál, vrátane upratovačiek, aby vám vyšlo opäť akési hrozivé číslo. Podľa informácií, ktoré ja mám k dispozícii, naozaj k poklesu došlo, ale nie k takému, ako uvádzate. Počet zamestnancov vedy a výskumu v roku 2002 predstavoval približne 60 % počtu pracovníkov v roku 1988. Tento pokles zahŕňa systémovú reštrukturalizáciu vedy a výskumu, vrátane celkovej transformácie a privatizácie výskumných inštitúcií. Z hľadiska efektívnosti je to trend normálny a pozitívny. Práve včera hovoril predseda Slovenskej akadémie vied o tom, že sa mnohonásobne zvýšila efektivita práce vedcov. Svedčí to teda aj o tom, že zďaleka nie všetko bolo efektívne a že aj vo vede a výskume bolo mnoho neefektívnych miest.

    Všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pán poslanec Ondriaš, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán premiér, ja keď som si pozeral tieto údaje zo Štatistickej ročenky Slovenskej republiky, nemám to od komunistov, ja to mám od Štatistického úradu, súčasného.

    V roku 1948 na Slovensku bolo 3 200 vedeckých pracovníkov vedy a techniky aj obslužný personál. V roku 1988 ich bolo 64 900, teraz ich je len 21 000. A mňa napadlo, kde tých 43 000 ľudí odišlo.

    A s tými pracovníčkami ma to napadlo, že ozaj, či sa tento stav nevyrovnáva, že z vedy to ide niekde tam inde. Čo sa týka efektivity vedy, to by sme mohli dlhšie diskutovať, tam sú iné otázky. Ja chcem povedať len to, že nesúhlasím okrem iného s vašou vetou, ktorú ste povedali, že počet pracovníkov vedy a techniky je na 60 %, alebo ako ste to hovorili, že to je dobré. Nie je to dobré. Vo všetkých štátoch, ktoré sú vpredu v technike, informatike, genetike, počet pracovníkov vedy a techniky stúpa. Ja nemám otázku.

    Ďakujem.

  • Pán premiér. Ale pán premiér chce predsa len zodpovedať.

  • Áno. veľmi rád.

    Pán poslanec, keď som vás počúval, tak mi prišlo na um, že šťastlivá tá strana, ktorá má poslancov, ktorým chodia po rozume len takéto veci.

  • To vaši voliči musia byť z vás absolútne šťastliví, pán Ondriaš.

    A ešte druhá vec ma tak napadla, keď som vás počúval, že nie všetci vedci alebo pracovníci z vedy prešli na ulice, ale niektorí dokonca sa dostali aj do parlamentu. Blahoželám vám.

  • Hluk a potlesk v sále.

  • Pán poslanec Ondriaš pokračuje vo svojich otázkach na vás, pán premiér.

    „Podľa správy Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR vo februári 2004 bolo na Slovensku 27 % domácností deficitných ako výsledok vášho vládnutia. To znamená, že 1,5 mil. obyvateľov Slovenska, aby prežili, musia žiť z úspor, predávať osobný majetok, zadlžovať sa alebo kradnúť. Otázka: Kedy sa im ospravedlníte a prenecháte vládu komunistom, ktorí zabezpečili, že nikto nemusel žiť z úspor, predávať osobný majetok, zadlžovať sa alebo kradnúť, aby prežil?“

    Pán premiér, nech sa páči.

  • Pán poslanec, najprv drobná poznámka. V našej vlasti sa už, dúfam, nikdy nebude odovzdávať vláda podľa predstáv vás komunistov, ako ste to predviedli v roku 1948, a potom sa už nikoho nepýtali a nechali si ju počas celých 40 rokov. Dokonca svoj monopol na moc ste zakotvili aj v ústave. V našej vlasti o politickej moci a vláde rozhodujú a už budú stále rozhodovať iba občania v tajných, rovných a slobodných voľbách a, samozrejme, Národná rada tak ako jej to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Mám pripravenú odpoveď, ktorá na základe konkrétnych čísel by opäť odhalila falošnosť narábania s číslami. To je pre vás typické, pán poslanec, takto stále sa snažíte narábať s číslami, ale vaše údaje sú veľmi skreslené a v podstate nepravdivé, ale každopádne vám ďakujem za pozornosť a dúfam, že mi ju zachováte aj po ďalšie schôdze Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem pánovi premiérovi.

    Čas na odpovede na otázky poslancov položené vám, pán premiér, vypršal.

    Teraz budeme pokračovať – ďakujem vám za odpovede – budeme pokračovať v odpovediach na otázky položené poslancami jednotlivým ministrom.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby odpovedal na prvú otázku, ktorú vám položil, pán podpredseda, pán poslanec Baška, ktorý sa vás pýta: „Dňa 27. mája 2004 som vám položil otázku týkajúcu sa predloženia uznesenia o vyplatení financií občanom za bezodplatné prevody energetickým podnikom. Vaša odpoveď znela, že uznesenie predložíte do vlády 30. júna 2004. Teraz máme september a uznesenie predložené nebolo. Aký je súčasný stav a kedy bude predložené uznesenie do vlády?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Moja odpoveď bude zároveň odpoveďou aj na otázku číslo 5, ktorú zrejme v rámci hesla Opakovanie je matka múdrosti, predložil pán poslanec Baška ešte raz a znie tak isto, len trochu s inou formuláciou.

    Áno, pôvodne sme chceli uzavrieť celý zoznam, pretože ministerstvo hospodárstva jednoznačne zastáva názor a sme presvedčení, že je to správne, že tak ako sa odškodňovali obce a mestá pri SPP, tak by sa mali aj pri energetických podnikoch, pretože vkladali objektívne zo svojich zdrojov na zveľadenie tohto majetku, ktorý keď sa privatizuje, nie je korektné, aby všetko išlo na štát. Chceli sme to urobiť do 30. 6. preto, lebo bol predpoklad, že do 27. 5. obce a mestá dajú svoje požiadavky, ktoré distribučné spoločnosti posúdia a uzavrú. Ale nestalo sa tak. My sme len vyšli mestám a obciam v ústrety, pretože nestihli termín. Avizovali nám, že majú po takej podlžnosti, len možno zavalení aj prechodom kompetencií nestihli včas reagovať a nestihli si podať tieto žiadosti. A zdalo sa nám také moc možno prísne z pozície štátu len to uzavrieť a povedať im, prišli ste o milión, o 500 000, o 800 000, čo z pohľadu malej obce je možno tretina rozpočtu, len kvôli tomu, lebo však my sme povedali, že do 27. mája a vy ste to nestihli. Požiadali sme preto my z vlastnej iniciatívy distribučné spoločnosti, aby vyšli v ústrety obciam a mestám, aby predĺžili tento termín a predĺžili ho tak, že môžu uzatvoriť zoznamy do 31. 7. Čiže my sme iniciovali predĺženie tohto termínu, keďže naozaj veľa obcí, a najmä menších obcí nás žiadalo o to a rozhodli sme sa, samozrejme, vyjsť v ústrety. My sme tu kvôli nim, nie obce kvôli nám.

    Takže do 31. 7. sa zoznamy skompletizovali. Máme ich komplexné a kompletné. Ministerstvo hospodárstva spracovalo materiál kvantifikácia objemu investícií, ktoré obce vynaložili na vybudovanie energetických zariadení, ktoré následne boli odovzdané bezodplatným prevodom energetickým podnikom. Materiál v auguste prešiel schvaľovacím konaním na ministerstve a pred jeho predložením do Porady ekonomických ministrov je, pochopiteľne, súčasťou medzirezortného pripomienkového konania, ktoré končí dnes, teda 9. 9.

    Po predložení a uznaní nárokov ďalších obcí po 24. 2. sa pôvodná celková suma finančných nárokov zvýšila zo 403 na 529 mil., čo budeme musieť riešiť tým, že časť zdrojov sa bude musieť presunúť na budúci rozpočet Fondu národného majetku. Teraz o tom rokujeme s Fondom národného majetku, lebo sa nám zdá korektné aj napriek tomu, že termín sa nestihol zabezpečiť, aby sa naplnila vecná stránka celého problému. Opakujem, nie z viny ministerstva, ani z viny distribučných spoločností, ale len tie obce a mestá, ktoré síce môžete potom vyhrešiť, no zdalo sa nám absolútne nekorektné, aby kvôli tomu, že si tam niekto možno niečo nevšimol, prišli obce a mestá o tieto sumy. Preto sa to predĺžilo, končí pripomienkové konanie, ide to do Porady ekonomických ministrov a paralelne s tým sa rieši ešte otázka navýšenia, resp. nájdenia zabezpečenia zdrojov, ktoré z týchto dodatočných nárokov obcí a miest, ale oprávnených, vznikli. Akonáhle to bude doriešené, peniaze budú vyplatené.

  • Pán poslanec Baška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán minister, chcem sa teda spýtať na termín, kedy to uznesenie bude predložené do vlády.

  • Najbližšia Porada ekonomických ministrov schváli a na najbližšej vláde možno 29., možno o týždeň neskôr tento materiál pôjde do vlády.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister.

    Teraz poprosím pána ministra vnútra Palka, aby odpovedal za neprítomného ministra školstva Fronca na otázku pána poslanca Kolesára, ktorý sa pýta: „V Košiciach dochádza z finančných dôvodov k zániku Botanickej záhrady pri UPJŠ. Nemienite ako minister prispieť k záchrane tejto unikátnej záhrady a zachovať ju po potreby vzdelávania ďalších generácií?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som zastúpil pána ministra školstva v otázke, na ktorú sa pýtate. Prideľovanie finančných prostriedkov na činnosť Botanickej záhrady pri UPJŠ je realizované prostredníctvom tzv. špecifík, t. j. ide o prídel finančných prostriedkov na pokrytie aktivít. Ide o prostriedky na špeciálne pracoviská prideľované nad rámec metodiky, čiže nie podľa počtu študentov a absolventov, ekonomickej a personálnej náročnosti študijných programov danej univerzity.

    V roku 2003 bolo zo štátneho rozpočtu prostredníctvom dotácie pre UPJŠ na činnosť Botanickej záhrady poskytnutý objem v celkovej čiastke 8 mil. 033 tisíc korún v členení na mzdové prostriedky 4 mil. 233 tisíc a na tovary a služby 3 mil. 800 tisíc. Celkový objem finančných prostriedkov vyčlenených na špecifiká z objemu bežnej dotácie pre verejné vysoké školy na rok 2004, ktorú v oblasti mzdových prostriedkov 95 % z objemu vyčleneného v roku 2003 na špecifiká a v oblasti tovarov a služieb iba 70 %. Úmerne tomu boli prideľované verejným vysokým školám finančné prostriedky na špecifiká a na ich konkrétne požiadavky. Na základe toho bolo na činnosť botanickej záhrady na začiatku roku 2004 v schválenom rozpočte UPJŠ pridelených spolu 6 mil. 681 tisíc korún, z toho v oblasti mzdových prostriedkov 4 mil. 021 tisíc korún a v oblasti tovaru a služieb 2 mil. 660 tisíc korún.

    V priebehu roku 2004 bol na činnosť botanickej záhrady navýšený objem vo výške 2 mil. korún. Po tejto úprave predstavuje objem a činnosť botanickej záhrady v roku 2004 8 mil. 681 tisíc korún, čo je o 648 tisíc viac ako v roku 2003.

    Po realizácii vládou pridelených finančných prostriedkov na dofinancovanie verejných vysokých škôl v objeme 250 mil. bola pre UPJŠ vyčlenená čiastka 9 mil. 643 tisíc korún a podľa rozhodnutia rektora a akademického senátu univerzity je možné z týchto prostriedkov vyčleniť ďalšie prostriedky na činnosť botanickej záhrady. Podotýkame, že Botanická záhrada UPJŠ nie je samostatným pracoviskom, ale súčasťou univerzity, z čoho vyplýva aj spolupodieľanie sa ostatných súčastí univerzity na zabezpečení jej činnosti, na vytváraní možnosti použitia vlastných zdrojov a taktiež úspornými opatreniami ako v oblasti personálnej, tak aj v oblasti materiálnej.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď v zastúpení pána ministra Fronca. Keďže tu nie je pán minister, tak ja by som len chcel vaším prostredníctvom ho poprosiť, aby aj on osobne ako minister školstva sa pričinil o to, aby skutočne došlo v Košiciach k záchrane tejto unikátnej botanickej záhrady, na ktorej desiatky, stovky ľudí desiatky rokov pracovali v tom zmysle, aby mala dnešnú podobu, aby slúžila mnohým generáciám aj do budúcnosti, a pre niekoľko stotisíc korún, ktoré dnes chýbajú, aby mohla prežiť nastávajúce zimné obdobie, by bolo, myslím si, nevyčísliteľnou škodou, keby sme nedokázali tieto finančné prostriedky, samozrejme, spoločne s UPJŠ nájsť. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, ďakujem, ale zostaňte ešte na mieste pre ministrov odpovedajúcich na otázky poslancov.

    Teraz vás poprosím, aby ste odpovedali za neprítomného pána ministra Lipšica na otázku pána poslanca Juščíka, ktorý sa pýta: „Vážený pán minister, vláda pripravuje odškodnenie príslušníkov PTP až do výšky 60 tisíc Sk. Pýtam sa vás: Budú tam zahrnutí aj tí príslušníci, ktorí sa dobrovoľne hlásili do týchto pracovných útvarov, aj tí, ktorí odmietali splniť si najčestnejšiu povinnosť – zúčastniť sa na obrane vlasti?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, odpoveď zo strany ministerstva spravodlivosti znie takto.

    Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nie je gestorom uvedeného právneho predpisu. Predmetný návrh zákona vypracovalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, preto je potrebné obrátiť sa s touto otázkou na ministra obrany, ktorý vie podať kvalifikovanú informáciu o uvedenej problematike.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ospravedlňujem sa, že som na nesprávnu adresu zacielil. Ale napriek tomu všetkému aj pred touto snemovňou by som chcel, ste jeden z členov vlády a teda nepripravuje to, pripravuje to vláda. Mňa zaujíma, lebo ja si veľmi dobre pamätám na tých účastníkov alebo príslušníkov PTP tzv. čiernych barónov, koľkí sa hlásili a vracali sa veľmi dobre zabezpečení s peknými peniazmi. Ja sa pamätám, bol som chlapec, keď prichádzali na motorkách – vtedy Jawa 350 bola tak ako dnes také auto okolo 500 - 600 tisíc v porovnaní – to boli tzv. frajeri. A dnes im táto vláda chce dávať odškodnenie? Tak stojí otázka fakt, že ako, či aj títo, a čo tí normálni vojaci, bežní, ktorí slúžili, ktorí brali 70 korún slúžneho, tí si nezaslúžia odškodnenie za to, že 2 roky čestne odslúžili v zmysle branného zákona?

    Ďakujem, toľko.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz poprosím pána ministra kultúry Chmela, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Podrackej, ktorá sa vás pýta: „Žiadate strojnásobiť objem finančných prostriedkov na kultúru do roku 2010. Prečo nie hneď?“

  • Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu otázku.

    Opakovane vyjadrujem svoje znepokojenie nad výškou rozpočtu pre rezort kultúry. Aj na včerajšom zasadnutí vlády som trval na tom, aby boli požiadavky ministerstva kultúry akceptované v plnej výške, pretože sme ich postavili reálne a žiadame naozaj adekvátne prostriedky voči iným rezortom i voči úlohám, ktoré sme si na rok 2005 stanovili. Zároveň je však potrebné povedať, že navyšovanie rozpočtu pre kultúru musí byť vývojovým procesom. Vo svojej stratégii štátnej kultúrnej politiky konštatujem, ktoré riadiace a ekonomické nástroje v oblasti kultúry nefungujú, resp. vôbec nie sú vytvorené. Medziiným napríklad ekonomicko-právne postavenie kultúrnych inštitúcií, ktoré je nevyhovujúce. Neumožňujú ich združené financovanie napríklad financovanie štátu spolu so samosprávnymi, či súkromnými spoločnosťami, zriaďovanie kuratórií pre inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva so zodpovedajúcimi funkciami a kompetenciami. Verejná služba neumožňuje zavedenie funkčných období riadiacich pracovníkov a tak ďalej.

    Bez zmien, ktoré je potrebné spraviť, by iba číre navyšovanie, zvýšenie rozpočtu znamenalo naliatie prostriedkov do nefunkčného systému. V konečnom dôsledku by sa mohlo stať, že prostriedky použijeme neefektívne a nebudú mať potrebný rozvojový potenciál. Taký postup by bol, myslím si, nezodpovedný. I keď, opakujem, súčasný návrh rozpočtu nezodpovedá reálnym potrebám rezortu kultúry v danom štádiu jeho vývoja. V stratégii štátnej kultúrnej politiky tiež uvádzam, že dnešných 0,6 z rozpočtu na kultúru by sme mali do roku 2010 zvýšiť na 1,8 %, čím by sme sa len priblížili k súčasnému stredoeurópskemu a ani nie európskemu štandardu. V konečnom dôsledku však o výške rozpočtu na kultúru pre budúci rok rozhodne tento parlament.

    Ďakujem pekne, skončil som, pán predseda.

  • Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.

    Spomínali ste možnosť neefektívneho využívania prostriedkov, keď nefunguje systém. Mám teda podotázku, že aj keď je peňazí skutočne málo, prečo sa nedostanú do tých inštitúcií, ktorým boli prisúdené, povedzme, už v januári alebo februári. Ako som informovaná, tak k 30. 8. tohto roka ešte stále neboli odvedené z ministerstva kultúry peniaze na projekt Zachráňme svoj dom, nedostali peniaze časopisy, pôvodné knihy, teda nedostali ich na účty vydavateľstvá, nedostali ich na účty redakcie časopisov alebo ich vydavatelia, rovnako divadlá a tak ďalej.

    Keď sme boli pred rokom a pol na poslaneckom prieskume u vás na ministerstve spolu s pánom Čaplovičom a Lintnerom, prisľúbili ste, že takéto veci sa už nebudú diať, že keď prostriedky, aj keď ich je málo, sú, v čo najkratšom čase sa budú prideľovať týmto inštitúciám, vydavateľstvám a tak ďalej. Prečo sa to tento rok tak nestalo a zopakovala sa história z minulého a predminulého roka?

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, história sa, bohužiaľ, nikdy neopakuje, či chvalabohu. Ten posun, ktorý som sa už vo viacerých médiách pokúsil vysvetliť, nastal tým, že sme vytvorili úplne nový grantový systém od tohto roku, grantový systém, v ktorom je okolo 0,5 miliardy korún, ktorý v jednotlivých programoch enormne navýšil finančné prostriedky. Z toho dôvodu v starom grantovom systéme PRO SLOVAKIA bolo okolo 65 mil. korún, vtedy, takpovediac, sme stihli všetko. Tento rok jednak komisie pracovali na grantovom systéme až niekedy do konca mája, do začiatku júna, jednoducho len samotný proces udeľovania, resp. vyhodnocovania projektov, keďže ich prišlo mnohonásobne viac ako v minulých rokoch, bol, bohužiaľ, trošku zdĺhavý, a jednak sme ho museli robiť, takpovediac, s dobrovoľníkmi, ktorí v tých komisiách zasadajú poväčšine zadarmo a jednak s tými istými a ešte dokonca s oveľa menšími pracovnými kapacitami, aké na ministerstve doteraz boli. Takže tým sa proces predĺžil. A niektoré programy ako program Obnovme si svoj dom, ktorý je financovaný aj z mimorozpočtových zdrojov, dajme tomu, z finančných zdrojov, príspevkov Slovenského plynárenského priemyslu, sa vyhodnocoval až v lete, takže zmluvy, ktoré predstavujú zase enormnú byrokraciu, sa uzatvárali, resp. vypracúvali len v letných mesiacoch a teraz v týchto dňoch, dá sa povedať, že dochádza k ich podpisovaniu, resp. už priamo k uvoľňovaniu peňazí.

    Takže na mnohé, na viaceré z tých programov tzv. jednoduchších programov, na kinematografický, na národnostné kultúry a na ďalšie menšie peniaze už išli, na niektoré ďalšie ako Obnovme si svoj dom, resp. na viaceré knižné programy išli tie finančné prostriedky pomalšie. To je ale všetko, ten zdĺhavý proces sa odstráni tým, že už teraz od septembra vypisujeme nový grantový systém, ktorý potom bude pokračovať od januára, ale tým, že sa to všetko deje s polročným sklzom, bohužiaľ, aj toto má sklz. Máme dohodu s ministerstvom financií, že najmä na program Obnovme si svoj dom finančné zdroje, prostriedky, ktoré prídu v tomto roku, sa prenesú aj do budúceho roku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku.

    Teraz poprosím, pán minister Kaník, prosím, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Juščíka, ktorý sa vás pýta: „Vážený pán minister, vláda pripravuje odškodnenie príslušníkov PTP vo výške 60 tisíc Sk. Pýtam sa vás a zároveň odporúčam, pripravujete aj vy odškodnenie všetkých tých nezamestnaných, ktorí po roku 1989 si nevedia nie svojou vinou nájsť adekvátnu, svojej kvalifikácii zodpovedajúcu prácu.“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, vy to možno neviete, ale myslím si, že väčšina ľudí to vie, možno s výnimkou poslancov komunistickej strany, že platíme teraz a ešte dlhé obdobie budeme platiť daň za to, akým spôsobom spravovala komunistická strana túto krajinu a akým spôsobom z vyspelej krajiny, stredoeurópskej krajiny, kde bola životná úroveň po druhej svetovej vojne vyššia ako v Rakúsku, a z krajiny, ktorá patrila medzi priemyselne vyspelé krajiny Európy, ste spravili za 40 rokov krajinu, ktorá stála na pokraji ekonomického kolapsu. Mohli sme možno podľa vás spokojne pokračovať v tých skvelých zajtrajškoch, ktoré ste tu rysovali všetkým a na čo sa veľmi dobre pamätám, a iste by sme dnes boli bližšie k tým krásnym komunistickým cieľom, ktoré dnes predvádza severná Kórea, Kuba a ďalšie nesmierne bohaté krajiny, kde vládne chudoba, hlad a rozpadá sa krajina. Toto bol program, kam viedla túto krajinu komunistická strana. To, že dnes, po tom ako sme sa zbavili tohto 40-ročného bremena, dochádza k ťažkým a bolestným prerodom, aby sa Slovensko stalo úspešnou, ekonomicky výkonnou krajinou, ktorá môže konkurenčne obstáť ako v Európe, tak aj v rámci celého sveta, za to musíme platiť krutú daň vďaka vášmu spôsobu spravovania a vedenia ekonomiky v tejto krajine.

    Takže, vážený pán poslanec, vy by ste mali a poslanci komunistickej strany platiť všetkým odškodnenie za to, že ste tak zdevastovali ekonomiku, že dnes ekonomická transformácia je taká bolestná, aká je. Chvalabohu, už vidno veľmi jednoznačne pozitívne výsledky, o čom, ako tu už dnes raz zaznelo, jednoznačne hovorí aj posledná správa Svetovej banky.

  • Pán minister Mikloš, prosím, aby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.

  • Pokiaľ pôjdeme po tejto ceste, budeme pokračovať v tej ceste alebo v tých výsledkoch, ktoré sú už badateľné v tom, že nám klesá nezamestnanosť, že nám ekonomika rastie, že rastú reálne mzdy, že rastie reálna výkonnosť ekonomiky a že Slovenská republika bude môcť obstáť v ťažkom a konkurenčnom boji. Keby nebolo toho dlhoročného panstva komunistickej strany, za ktorú tak horlíte, tak dnes sme tu nemuseli stáť pred ľuďmi, mnohokrát ťažko a bolestne vysvetľovať, prečo doliehajú niektoré opatrenia na ľudí tak ťažko, ako doliehajú, a mohli sme dnes žiť na obdobnej životnej úrovni, ako je Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Rakúsko a ďalšie krajiny, ktoré o panstve komunistickej strany ani nechyrovali.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister, za takúto odpoveď.

    Vidím, že som vám dal možnosť skutočne urobiť kus obrovskej propagandy. To už je jasné, na zopár otázok presne takéto licitácie dostávame všetci, že je to tak. Viete, je zaujímavé, že keď sa medzi tými ľuďmi človek pohybuje, možno povedať, že minimálne 70 % ľudí má úplne iný názor, že v socializme sa žilo lepšie, to sa teda rovná ére komunistov, ktorých ste takto jednoznačne teraz zotreli, čo všetko sme tu my neurobili, a keby sme to boli neurobili, tak treba povedať, že dnes za tých 15 rokov by ste nemali čo rozpredávať, nemali by ste z čoho vy alebo tieto vládne garnitúry žiť a hovoriť, ako sa to nezlepšuje. Veď je jednoznačné, že ide zo dňa na deň svojím spôsobom životná úroveň tohto národa dole. Ale napriek tomu všetkému by som vám ešte chcel jedno odporučiť. Je možnosť, keď som ja tú otázku postavil ohľadne týchto PTP táborov, že dnes sa užíva tzv. civilná služba, či nezvažujete alebo nebudete zvažovať o tom, že aj týchto „civilkárov“ potom nejakým spôsobom odškodniť, ak chce táto vláda odškodniť tých PTP. Lebo aj oni idú tiež mimo ako tí dobrovoľníci, o ktorých som hovoril, že išli predovšetkým za zárobkom, za peniazmi, aby sa naspäť mohli vracať skutočne dobre zabezpečení. Uvážte, či aj tých neodškodníte.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, táto konkrétna otázka je mimo mojej kompetencie, ale vyjadrím sa predsa len k tomu, čo ste vo svojej reakcii povedali. Keby ste vy alebo vaša strana neznárodňovali a nezobrali majetok všetkým ľuďom, ktorí tu podnikali, nemuselo sa privatizovať. A keby nebolo to, čo bolo, tak táto ekonomika je privátna tak ako všetky ekonomiky, ktoré sa vyvíjajú zdravo a normálne. Takže naozaj zakončím tým, čím som začal. Všetci, myslím, alebo prevažne všetci tomu rozumejú veľmi dobre, len poslanci a niekoľko priaznivcov komunistickej strany tomu nechce rozumieť a zrejme nikdy tomu rozumieť nebude a vždy nás budú oblažovať takýmito deformovanými pohľadmi na realitu dejín, ale s tým si musíme, na to sme si zvykli a na to si musíme zvyknúť, lebo komunisti už raz takí boli a navždy budú.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalšiu otázku dal pán poslanec Jarjabek, ktorý sa práve vrátil, už som chcel povedať, že nemôže odpovedať pán minister, keďže nie je tu, ale pán poslanec Jarjabek je a dal ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi túto otázku: „Konštatovali ste, že slovenská kultúra je na dne. Viete povedať, prečo a kedy sa na to dno prepadla?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán poslanec, možno by bolo presnejším vyjadrením, že slovenská kultúra je na kolenách, pretože prepadnutie na dno pochopili niektorí ako kritiku všetkých súčasných umeleckých a kultúrnych aktivít, takže takto som to naozaj nemyslel.

    Chcel som upozorniť na to, že rozpočet na kultúru sa v pomere k celkovému vývoju štátneho rozpočtu od roku 1990 neustále znižuje. Dôsledkom je fakt, že kultúrne inštitúcie sa nachádzajú na pokraji kolapsu, prestávajú plniť svoju funkciu. Niektoré oblasti umelecké sú na pokraji zániku, napríklad slovenská kinematografia. Neexistujú nástroje na motiváciu iných zdrojov do kultúry ako iba zo štátneho rozpočtu.

    Prečo a kedy tento stav vznikol? Postupne.

    Od roku 1990 nebola formulovaná žiadna relevantná stratégia pre kultúru vzhľadom na všetky spoločenské politické a hlavne ekonomické zmeny, ktorými Slovensko prechádzalo a ešte stále prechádza. Keďže nebola formulovaná, nemohla byť ani realizovaná. Počas ostatných 15 rokov zanikli staré mechanizmy podpory a financovania a neboli dostatočne nahradené novými. V procese decentralizácie boli kultúrne inštitúcie a niektoré kompetencie prevedené na vyššie územné celky, ale neboli vytvorené mechanizmy ako organizácie viaczdrojovo financovať, ani takéto financovanie motivovať. Boli obdobia, keď sa kultúra stala nástrojom politického a ideologického boja, o čom vás, pán poslanec, nemusím presviedčať. Udiali sa nevratné rozhodnutia, ktoré zásadne ovplyvnili jej ďalší vývoj. Napríklad vydarená, v úvodzovkách vydarená privatizácia Koliby znamenala definitívny zánik infraštruktúry nevyhnutnej pre filmovú tvorbu. Z nej sa slovenská kinematografia dodnes nespamätala.

    Na záver by som chcel uviesť, že veľký podiel na stave kultúry má slovenská verejnoprávna televízia, ktorá postupne za ostatných 12 rokov, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin rezignovala na svoje základné úlohy v spoločnosti. Bez jej reflektovania kultúry a umenia vo všetkých žánroch a úrovniach nemajú tieto aktivity základnú oporu, ktorú národné kultúry, verejnoprávne televízie v celej Európe poskytujú. Špirálu absolútnej komercionalizácie televízneho vysielania na Slovensku roztáča v tomto období paradoxne verejnoprávna televízia. Aj z tohto dôvodu je i napriek sizyfovskému úsiliu jednotlivcov a niekoľkých inštitúcií pozícia kultúry a vnímanie kultúrnych hodnôt na okraji záujmu celej spoločnosti.

    Skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte možnosť.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán minister, ja si vás nesmierne vážim a v mnohom, čo ste povedali, s vami absolútne súhlasím. Ale aj tak mi nedá povedať niekoľko pripomienok, nie otázok, aby sme sa nejako chytali za slovíčka, ale možno istých úvah. Za posledných šesť rokov –, lebo vy ste pomenovali šesť rokov v tom svojom príhovore, ktorý mám na mysli, o ktorý som sa oprel, keď som vám kládol túto otázku – za posledných šesť rokov koľkokrát sa vláda zaoberala samostatne problémom kultúry. Nemám na mysli jednotlivé zákony, samostatne problémom kultúry ako postavením v istom štáte, ako istou výkladnou skriňou štátu, ktorou táto kultúra existuje. Viem, že ani raz. Viete, akým spôsobom sa budeme podieľať na financovaní kultúry do budúcnosti a ako ste vy konkrétne, vy, pán minister, spokojný s rozpočtom a čo všetko robíte pre to, aby ste tú nespokojnosť vašu deklarovali aj mediálne. V tom som ja nespokojný, lebo si myslím, že vy ste mohli byť mediálne ešte nespokojnejší.

    A tragédiou pre mňa je, pán minister, to, že naposledy napríklad platy v kultúre sa zvyšovali v roku 1998. Neviem, či si to táto ctená snemovňa uvedomuje. V roku 1998 sa naposledy zvyšovali platy v kultúre. To znamená, do roku 1998 boli pre kultúru finančne vytvorené podmienky oveľa výhodnejšie, ako sú teraz, pán minister, po šiestich rokoch. A v roku 1998 sa kultúra zachraňovala a dnes sa už len pozeráme na to, ako je tá kultúra nezachránená, ako kdesi ide smerom a my nevieme kam. Všetko, čo ste povedali, je pravda. Ale čo ďalej, pán minister? A nechcem od vás naozaj nič iné, len aby ste mi povedali áno, alebo nie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Samozrejme, že táto téma by si vyžiadala nepochybne rozpravu oveľa širšiu, hlbšiu a na väčšom časovom priestore. Ja s vami v mnohých veciach takisto súhlasím, pán poslanec, ale pravda je aj tá, že ani, myslím si, v tejto ctenej snemovni nebol dostatok vôle, priestoru, príležitostí, aby sa otázky kultúry reflektovali akýmsi hlbším spôsobom.

    Ja pevne verím, že práve teraz, keď sme nedávno predložili stratégiu štátnej kultúrnej politiky, ktorá ešte takmer v podobe, keď ju málokto poznal, sa už stala takou akoby diskutabilnou, či kontroverznou a mediálne, chvalabohu, aspoň ako-tak, aj keď z takých povrchných indícií reflektovanou, tak si myslím, že práve pri tejto príležitosti možno by sme mohli uvažovať o tom, akým smerom sa kultúra na Slovensku má ďalej uberať.

    Samozrejme, človek v takej pozícii trošku aj nielen ako nejaký intelektuál ex offo, či ex professo, ale aj ako minister trošku v takej sizyfovskej, ale hádam nie celkom beznádejnej pozícii, sa usiluje hľadať nejaké východiská z tohto stavu, lebo čo si budeme vravieť, to dno, ktorého sa v kultúre dotýkame, možno ani nie je v takej tej inštitucionálnoriadiacej podobe, ale aj v tom vedomí, s akým slovenská spoločnosť jednoducho na kultúru reaguje, ako podlieha tomu konzumnému, komerčnému, gýčovému spôsobu života a to, samozrejme, nie je, takpovediac, v kompetencii jedného ministerstva, či nejakého ministra tomu zabrániť. Takže nad tým by sa bolo možno potrebné zamyslieť trošku tak aj komplexnejšie, kolektívnejšie a kompetentnejšie, a to je, samozrejme, aj možno úlohou tejto ctenej snemovne.

    Nie náhodou či v médiách, či kdekoľvek inde je kultúra stále chápaná ako naozaj nejaký apendix, ako čosi marginálne, čo je na okraji okraja. Je to také smutné, smutné konštatovanie. Voľačo pre to, samozrejme, robíme, aby sme eskalovaniu tohto stavu zabránili, ale mám taký pocit, že robíme stále málo. Samozrejme, aj tomu rozumiem, že nie všetko je len v peniazoch. Ale musíme sa usilovať spolu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Cuper, ktorý tu nie je, takže sa odpovedať na jeho otázku nebude.

    A poslednú otázku položila pani poslankyňa Mušková ministrovi školstva Martinovi Froncovi, ktorého tu zastupuje pán minister vnútra Palko. Otázka znie: „Koľko ZŠ a SŠ s vyučovacím jazykom slovenským a koľko ZŠ a SŠ s vyučovacím jazykom maďarským zaniklo a koľko vzniklo na južnom území Slovenska?“

    Nech sa páči, pán minister vnútra, môžete odpovedať na túto otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa, dovoľte, aby som teda zastúpil pána ministra Fronca. Pojem južné územie Slovenska nie je možné jednoznačne ohraničiť, vymedziť z dôvodu, že južné územie Slovenskej republiky zasahuje do 5 krajov. K 15. 9. 2003 bolo evidovaných na ministerstve školstva v 5 krajoch Slovenska – Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom 1 067 takýchto škôl s vyučovacím jazykom slovenským, 35 škôl s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským a 248 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Stredných škôl bolo evidovaných 643 s vyučovacím jazykom slovenským, 48 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským a 8 s vyučovacím jazykom maďarským.

    V roku 2004 ku dňu 31. augusta 2004 ministerstvo školstva vyradilo zo siete škôl a školských zariadení 33 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a žiadne školy s vyučovacím jazykom maďarským. K uvedenému dátumu ministerstvo školstva zaradilo do siete škôl a školských zariadení 8 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 1 základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským. K uvedenému dátumu bolo vyradených 9 stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a žiadna s vyučovacím jazykom maďarským a zaradených 8 škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 1 škola s vyučovacím jazykom maďarským.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Pán minister, ja viem, že toto nie je problematika, ktorou sa vy zaoberáte, chýba mi tu pán minister Fronc. Len toľko by som skonštatovala, že skutočne tie hlasy, ktoré zaznievajú v médiách, že sa rušia viac školy slovenské, sa ukazujú ako pravda.

    Ale ja by som sa chcela, pán minister, keďže vás tu mám, skôr obrátiť a upozorniť na reformy, ktoré sa robia v tomto volebnom období, či sa to už týka školstva, sociálnej oblasti, zdravotníctva, ale aj u vás, pán minister, myslím si, že sú šité horúcou ihlou, bez potrebných analýz a iba od zeleného stola. Majú nesmierne tvrdý vplyv na občanov a v mnohých prípadoch budú nezvratné, ako napríklad v školstve, ak sa zrušia materské školy, a to najmä slovenské, aký vplyv to bude mať na zaškolenie detí v predškolskom veku, ale aj na zamestnanosť. Ak sa zrušia základné školy, a nielen na južnom území v tých menších obciach, aké to bude mať dôsledky na vzdelanosť detí, ktoré unavené vzdialeným cestovaním sa budú musieť učiť v preplnených triedach.

    Ale rušia sa, bohužiaľ, aj také základné školy, ktoré sú v lukratívnych budovách a presúvajú sa tieto školy alebo zlučujú sa so školami a dávajú sa z týchto dobrých škôl do schátraných škôl. Skutočne, myslím si, že v budúcnosti sa môže stať, že nebude dostatok budov nielen na materské školy, ale ani na základné školy. To je vlastne viac-menej len konštatovanie a viem, že asi mi na to nebudete odpovedať, preto túto otázku ešte položím aj pánovi ministrovi Froncovi. Aké opatrenia sa robia, aby nedochádzalo k tomu, že práve k zlučovaniu škôl dochádza tak, že sa opúšťajú dobré budovy a žiaci i učitelia odchádzajú do zlých starých budov.

    Ďakujem vám.

  • Pani poslankyňa, asi sa zhodneme v tom, že dialóg medzi mnou a vami nemôže nahradiť dialóg medzi ministrom školstva a vami, takže z tohto by sme sa mohli odraziť k záveru mojej odpovede.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, končím hodinu otázok, keďže pani poslankyňa Mušková bola posledná, ktorá položila otázku niektorému členovi vlády.

    Budeme pokračovať o päť minút. Budeme pokračovať o päť minút.

  • Prestávka o 14.58 hodine.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 717. Spoločnú správu máte ako tlač 717a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o európskej spoločnosti sa jednak vykonáva nariadenie Rady z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti, ktoré je ako právny akt Európskej únie priamo záväzné pre členské štáty. Jednak sa transponuje smernica č. 2001/86/ES upravujúca postavenie zamestnancov európskej spoločnosti. Priama záväznosť nariadenia na území členského štátu znamená, že v prípadoch priamo upravených nariadením je vylúčená aplikácia domáceho práva a právo členského štátu uvedené otázky nemôže upraviť spôsobom odlišným od nariadenia. Národné právo je v dôsledku uvedenej skutočnosti možné aplikovať iba v prípadoch, ktoré nie sú nariadením upravené, alebo v prípadoch, keď sa nariadenie priamo odvoláva na národné právo členského štátu a predpokladá prijatie tzv. doplnkovej úpravy v rámci vnútroštátneho práva. Práve o doplnkovú úpravu ide v tomto prípade.

    Hlavným zámerom európskeho zákonodarcu pri tvorbe nariadenia o stanovách európskej spoločnosti bolo vo forme európskej spoločnosti poskytnúť podnikateľom možnosť založiť a riadiť kapitálovú obchodnú spoločnosť s európskou dimenziou, čím by sa súčasne odstránili prekážky vznikajúce v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych úpravách akciovej spoločnosti v jednotlivých členských štátoch.

    Základné pojmové znaky európskej spoločnosti ako novej supranacionálnej právnej formy podľa nariadenia a návrhu zákona sú takéto:

    Európska spoločnosť sa považuje za nadnárodnú obdobu akciovej spoločnosti, ktorá sa zapisuje do obchodného registra v členskom štáte svojho sídla. Zápis a výmaz z obchodného registra sa povinne zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Základné imanie európskej spoločnosti sa delí na akcie a musí dosahovať výšku najmenej 120-tisíc euro.

    Európska spoločnosť sa považuje na území Slovenskej republiky za podnikateľa podľa Obchodného zákonníka. V zmysle § 27 Obchodného zákonníka má mať obdobné postavenie ako slovenské obchodné spoločnosti. Z pohľadu charakteristických znakov sa európska spoločnosť najviac zhoduje s klasickou akciovou spoločnosťou založenou podľa slovenského práva. To znamená, že na záležitosti, ktoré nie sú upravené nariadením, odkazom na stanovy spoločnosti alebo týmto zákonom, sa budú subsidiárne používať ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie a činnosť akciovej spoločnosti.

    Nariadenie upravuje štyri rôzne spôsoby vzniku európskej spoločnosti:

    - Prvým z nich je splynutie alebo zlúčenie dvoch a viacerých akciových spoločnosti, z ktorých aspoň dve majú svoje sídla aspoň v dvoch členských štátoch.

    - Druhý spôsob predpokladá založenie spoločnosti v podobe holdingu aspoň dvoma spoločnosťami z rôznych členských štátov.

    - Ďalej je možné európsku spoločnosť založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. majúcich sídlo v rôznych členských štátoch.

    - Poslednou možnosťou je premena existujúcej akciovej spoločnosti majúcej sídlo alebo podnikajúcej na území Európskeho spoločenstva na európsku spoločnosť, pričom podmienkou je, že má aspoň dva roky dcérsku spoločnosť v inom štáte ako v tom, kde má svoje registrované sídlo.

    Druhá časť zákona o európskej spoločnosti predstavuje transpozíciu citovanej smernice, ktorá upravuje postavenie zamestnancov európskej spoločnosti a ich účasť na jej riadení, ktoré bolo potrebné regulovať vzhľadom na cezhraničný charakter tejto právnej normy.

    Dovoľte mi, pán predsedajúci, na záver sa vyjadriť k spoločnej správe. Stotožňujem sa so všetkými celkovo pätnástimi pozmeňujúcimi návrhmi vrátane posunutia účinnosti zákona tak, ako vyplývajú zo spoločnej správy, a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k zlepšeniu systematiky a zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Máme to ako tlač 717, spoločnú správu máte všetci v laviciach pod tlačou 717a.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. júna tohto roku č. 1013 pridelila vládny návrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/19996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výbor uznesením č. 570 z 25. augusta 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 417 z 25. augusta 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 401 z 25. augusta 2004 a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 264 z 25. augusta 2004. Chcem uviesť, že posledné tri výbory odporučili Národnej rade schváliť návrh zákona bez pripomienok.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v bode IV. Celkom ústavnoprávny výbor prijal 15 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 až 15 spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom tri tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 31. augusta 2004 pod číslom 610. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predniesla som spoločnú správu výborov, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne som prihlášky nedostal k tomuto bodu programu žiadne. Prosím, pýtam sa, kto sa hlási ústne? Ústne nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 755. Spoločnú správu máte ako tlač 755a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste sa predkladá za účelom zabezpečenia efektívnej účasti Slovenskej republiky v Eurojuste, v orgáne Európskej únie vytvorenom na účely zlepšovania koordinácie a spolupráce justičných orgánov členských štátov pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní najzávažnejšej trestnej činnosti. Z týchto dôvodov je nevyhnutné prijať zákonnú úpravu, ktorá bude zabezpečovať dôsledné plnenie úloh a záväzkov Slovenskej republiky, ktoré nám vyplývajú z rozhodnutia Rady ministrov 2002/187 z 28. februára 2002, ktorým sa zriadil Eurojust. Potrebné je najmä upraviť otázky vymenovania, vyslania a pôsobenia národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste, ďalej určenie jeho mandátu a dĺžky jeho trvania, ako aj jeho práv a povinností. Potrebná je tiež vnútroštátna úprava týkajúca sa vymenovania asistenta národného člena, určenia národných spravodajcov a zástupcu spoločného dozorného orgánu.

    Dovoľte mi vyjadriť sa, pán predsedajúci, k spoločnej správe výborov, s ktorou súhlasím s výnimkou pripomienok uvedených v bodoch 5 a 8, ktoré neodporúčam prijať. Sú to skôr legislatívnotechnické pripomienky, kde sa navrhuje vložiť slová „podľa doterajších predpisov“ do prechodného ustanovenia § 10 odseku 2 v článku I a rovnako do § 151 odsek 2 v bode 5 článku II. Nesúhlas zdôvodňujem tým, že doterajšie predpisy neupravovali postup vyplácania platu a náhrad sudcovi vyslanému na výkon práce do zahraničia a predložený zákon to rieši ako úplne nový predpis. To znamená, navrhujem tie legislatívne doplnenia pod bodom 5 a 8 neodsúhlasiť.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Slovo má teraz spoločný spravodajca z ústavnoprávneho výboru pán poslanec Gábor Gál. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením zo 6. júla 2004 č. 1109 pridelila vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 569 z 24. augusta 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 419 z 25. augusta 2004, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 112 z 24. augusta 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 228 z 24. augusta 2004.

    Z uznesení výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, celkom ich je 11, nebudem ich čítať, každý ich má pridelené na stole. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 až 11 spoločne s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 31. augusta 2004 č. 609. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Kto sa ústne hlási, prosím? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 718. Spoločnú správu máte ako tlač 718a.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je upraviť nároky sudcov spojené s prerušením výkonu funkcie sudcu z dôvodu odchodu na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo z dôvodu zániku funkcie sudcu. Rovnako sa návrh týka úpravy nárokov prokurátorov spojených so zánikom služobného pomeru prokurátora. Upravujú sa aj tie ustanovenia zákona, ktoré sa dotýkajú práv pozostalých po sudcovi alebo prokurátorovi, ktorý zomrel.

    Prijatím zákona o sociálnom poistení došlo k výraznej zmene výpočtového základu pre účely poskytovania príplatku za výkon funkcie sudcu alebo prokurátora, ktorým bol starobný dôchodok priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Príplatok upravený v platnom znení zákona nie je zahrnutý medzi dávky sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, preto nemá opodstatnenie ho viazať na starobný alebo invalidný dôchodok. Novonavrhovaný druh príplatku bude viazaný na výpočtový základ, ktorým je priemerný plat sudcu, teda trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento základ bude rovnaký pre sudcov a prokurátorov všetkých stupňov súdov a prokuratúr. Nebude závislý od počtu odpracovaných rokov, ktorý je významný z hľadiska výpočtu výšky starobného dôchodku a podstatným spôsobom ovplyvňuje dosiaľ určovanú výšku príplatku, ale od jednotného výpočtového základu.

    Transformácia pôvodného príplatku k dôchodku na príplatok za výkon funkcie sudcu alebo prokurátora od účinnosti navrhovanej právnej úpravy zabezpečí vyplácanie príplatku za výkon funkcie tak, aby príplatok vyjadroval rovnomerne a spravodlivo jeho cieľ zabezpečiť sudcom a prokurátorom vyplácanie systémovej dávky vyjadrujúcej zabezpečenie primeraného postavenia tejto kategórie právnických povolaní aj po skončení výkonu funkcie. V návrhu zákona navrhujeme degresívne určovanie percenta príplatku od 1,30 v roku 2005 cez 1,25 v roku 2006 až po 1 % v roku 2007 a v rokoch nasledujúcich.

    Návrh rešpektuje všetky odporúčania medzinárodných orgánov a inštitúcií týkajúcich sa sudcov a prokurátorov a ich ústavné postavenie a svojou úpravou im dáva možnosť voľby, či za vopred jasne určených pravidiel budú vykonávať funkciu sudcu alebo prokurátora ďalej, alebo požiadajú o jej skončenie a odchod do dôchodku.

    Ministerstvo spravodlivosti eviduje 142 sudcov a sudkýň, ktorí môžu požiadať o odchod do dôchodku v tomto roku, a 53 prokurátorov. Navrhovaná úprava okrem iného zohľadňuje aj tento aspekt a má zabrániť hromadnému odchodu vysokého počtu sudcov a prokurátorov, čo by mohlo mať výrazne destabilizujúci účinok na fungovanie našej justície. Funkcia sudcu a prokurátora je funkciou doživotnou a prináša so sebou celý rad obmedzení. Medzi ne patrí aj obmedzenie nemať žiaden iný príjem s výnimkou príjmu sudcu a prokurátora. Rovnako je služba sudcu a prokurátora osobitná od iných právnických povolaní. Zabezpečuje fungovanie štátu tým, že vymáha zákon. Je preto dôležité, aby sa odlíšenie prejavilo minimálne v tom, že sudca alebo prokurátor bude za výkon funkcie dostávať primeraný príplatok v čase, keď výkon svojej funkcie po dlhom celoživotnom pôsobení skončí.

    Dovoľte mi zároveň, pán predsedajúci, vyjadriť sa k spoločnej správe výborov Národnej rady, a to tak, že súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. júna 2004 č. 1012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 568 z 24. augusta, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 416 z 25. augusta 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 266 z 25. augusta 2004 prerušil rokovanie o návrhu zákona do 7. septembra z dôvodu, že požiadal ministerstvo práce a sociálnych vecí o stanovisko k návrhu zákona.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III vyplýva 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť. Navrhujem hlasovať o všetkých trinástich bodoch spoločne. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, vyjadrený v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zákona č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 31. augusta 2004 pod č. 612. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte by som chcel doplniť informáciu. 7. septembra bolo doručené uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 7. septembra pod č. 265a. Odporúča sa v ňom návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých časť je totožná s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi gestorského výboru. Druhá časť sa týka vecnej stránky prerokovaného zákona.

    Prosím vám, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky k tomuto bodu programu. Ústne kto sa hlási? Pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Brocka. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorého autorom sú a ktorý podpísali členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a ktorý znie takto:

    1. V článku I v piatom bode § 95 ods. 4 sa slová „1 % z priemerného platu sudcu“ nahradzujú slovami „0,8 % z priemerného platu sudcu“.

    2. V článku I v 13. bode § 151e ods. 1 sa slová „1,3 % z priemerného platu sudcu“ nahradzujú slovami „1 % z priemerného platu sudcu“.

    3. V článku I v 13. bode § 151e ods. 2 sa slová „1,25 % z priemerného platu sudcu“ nahradzujú slovami „0,9 % z priemerného platu sudcu“.

    4. V článku II v 2. bode § 135 ods. 1 sa slová „a) v roku 2005 1,3 % z priemerného platu prokurátora, b) v r. 2006 1,25 % z priemerného platu prokurátora, c) v r. 2007 1 % z priemerného platu prokurátora“ nahradzujú slovami „a) v roku 2005 1 % z priemerného platu prokurátora, b) v roku 2006 0,9 % z priemerného platu prokurátora a od roku 2007 0,8 % z priemerného platu prokurátora“.

    O čo vlastne ide v tomto pozmeňujúcom návrhu?

    Podstatou noviel zákona č. 385/2000 a zákona č. 154/2001 je úprava príplatku za výkon funkcie sudcu a prokurátora a príplatky k dôchodkom pozostalým. Právny stav v roku 2004 je nasledujúci: Starobné dôchodky vrátane predčasných sa priznávajú podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Príplatky k dôchodkom sudcov a prokurátorov sú v rámci platného zákona č. 385/2000, resp. zákona č. 154/2001 vo výške 3,75 % z priznaného dôchodku za každý rok celého funkčného obdobia sudcu alebo prokurátora. Podľa zákona č. 461/2003 došlo k nárastu výšky starobného dôchodku u osôb s vyššími platmi. Už počas prerokovania zákona č. 461/2003 boli zo strany poslancov námietky, že bez novely zákona č. 385, resp. č. 154 príde k neadekvátnemu nárastu dôchodkových príjmov sudcov a prokurátorov. Preto vítam novelu predloženú ministerstvom spravodlivosti, ktoré reaguje na túto požiadavku, aj keď s účinnosťou až od 1. 1. 2005.

    V dôvodovej správe na strane 1 sa uvádza, citujem, „aby príplatok za výkon funkcie sudcu vyplácaným ministerstvom spravodlivosti spolu s dôchodkom priznávaným podľa zákona o sociálnom poistení predstavoval vo výslednej sume pri maximálnej dobe platenia poistného 42 rokov a zákonom určenej maximálnej dobe pre priznanie dôchodkov, čo je 35 rokov, asi 60 % z priemerného platu sudcu“. Ak vezmeme do úvahy fakt, že dôchodky vyplácané podľa zákona o sociálnom poistení sú konštruované tak, aby predstavovali 50-percentnú náhradu mzdy za 40 odpracovaných rokov, je východisko ministerstva spravodlivosti ohodnotenia náročnosti práce sudcu príliš nízke. Ale tu vznikol problém, pretože podľa navrhovanej právnej úpravy je – a použijem nie celkom presný termín, ale zrozumiteľný – miera náhrady mzdy nie 60 %, ale 86 %. Čiže tu vidím rozpor medzi východiskom a znením zákona.

    Urobila som prepočet, čo by vlastne znamenalo, nebudem vás obťažovať podrobnými číslami, ale uvediem len niekoľko faktov. Najhoršie, čo môžeme urobiť, je neprijať žiadnu novelu. Pretože v roku 2004 by bol priemerný dôchodok sudcu okolo 33 000 korún a v roku 2007 by dosiahol až 61 000. Ak sa prijme novela tak, ako je navrhovaná ministerstvom spravodlivosti, rok 2004 je, samozrejme, taký istý, v r. 2005 sa zvýšia tieto dôchodky asi na 38 000 a v roku 2007 to bude 44 700 korún.

    Na ilustráciu ešte uvediem porovnanie dôchodkových príjmov sudcov a prokurátorov podľa legislatívy platnej do 31. 12. 2003. V roku 2004 priemerné dôchodkové príjmy sudcov a prokurátorov boli 22 270 korún a v roku 2007 by dosiahli úroveň 27 270 korún. Čiže aj po prijatí novely ide tu o podstatné zvýšenie dôchodkových príjmov sudcov a prokurátorov, čo je v súlade s konštrukciou zákona č. 461. Na druhej strane je úlohou výboru pre sociálne veci a bývanie strážiť, aby existovala istá solidarita medzi všetkými skupinami obyvateľstva. A domnievam sa, že náš návrh práve vychádza z toho, že upravuje dôchodkové príjmy sudcov a prokurátorov v kontexte s ostatnými dôchodkovými príjmami ostatného obyvateľstva.

    Ja som vychádzala najprv z toho, že som uvažovala, že tá miera náhrady by mala byť 70 %. Je tu jeden problém, pretože pri takejto konštrukcii by došlo k tomu, že dôchodkové príjmy sudcov a prokurátorov, ktorým boli priznané dôchodky podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2003, by poklesli. Takže výbor, ktorý schválil môj návrh, vlastne prijal také východisko, že nesmú poklesnúť dôchodkové príjmy oproti dôchodkovým príjmom, ktoré určovala legislatíva v roku 2003, a pomerne jednoduchým výpočtom sme sa dostali k tomu koeficientu 0,8. Pri tomto koeficiente 0,8, ktorý by mal byť platný v roku 2007, navrhujeme tiež isté prechodné obdobie, a to obdobie rokov 2005 a 2006, navrhujeme príplatok vo výške 1 % z priemerného platu, v roku 2006 0,9 % a v roku 2007 by to bolo 0,8 % z priemerného platu sudcu a prokurátora, čo je trojnásobok všeobecného vymeriavacieho základu. Výška priznaných príplatkov a celkové dôchodkové príjmy v rokoch 2005 až 2007 podľa nášho návrhu by boli takéto: V roku 2005 by to bolo – celkové dôchodkové príjmy – 34 120 korún, čo je tzv. miera náhrady 74 %, v roku 2006 37 440 korún a v roku 2007 približne 41 000 korún. Dostaneme sa tak na mieru náhrady okolo 78,7 %.

    Ja viem, že mi pán minister bude asi argumentovať tým, čím argumentoval aj vo výbore, že opierať sa o priemerný plat sudcu, ktorý predstavuje trojnásobok všeobecného vymeriavacieho základu, to znamená trojnásobok priemerného platu v hospodárstve Slovenskej republiky, nie je celkom korektné, pretože sudcovia a prokurátori odchádzajú do dôchodku nie s týmto platom, ale s asi 120 percentami tohto platu. To je fakt. Tento fakt je, ale na druhej strane zase musíme porovnávať aj tie skupiny obyvateľov, ktoré majú vyššie platy, napriek tomu sa im dôchodok vymeriaval len z trojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu.

    A preto sa mi zdá korektné viazať výšku dôchodkových príjmov sudcom a prokurátorom tak, aká je väzba medzi dôchodkami ostatného obyvateľstva. Som hlboko presvedčená, že sudcovia a prokurátori musia mať zabezpečený dôstojný život v dôchodku, pretože sú vystavení istému tlaku, ktorému pri ostatných profesiách nie sú obyvatelia vystavení. Na druhej strane, opakujem, musí tu byť aj ich solidarita s ostatnými časťami obyvateľstva.

    Ďakujem.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, je zaujímavé, ako tento návrh zákona nevzbudil nejakú mimoriadnu pozornosť či v tejto sále, alebo vôbec médií. A rozmýšľal som o tom, čím to je, že taký návrh zákona o zvýšení dôchodku prezidenta alebo o zvýšení platov ústavných činiteľov je predmetom skoro hysterickej diskusie v médiách, tak o tomto návrhu diskutujeme v takej pohode. A ja neviem, či je to pravda, mám pocit, že to je v tom, že obsah toho zákona je skrytý pod iným názvom. Málokto vie, že v tomto zákone, ktorým sa novelizuje zákon o sudcoch a prokurátoroch, je vlastne najpodstatnejšie to, že je to o dôchodkoch sudcov a prokurátorov.

    Dovoľte, aby som sa krátko vrátil trošku do minulosti, ako to na Slovensku s dôchodkami vlastne bolo a je. My sme 10 rokov po roku 1989 nenašli odvahu a guráž na reformu dôchodkového systému. My sme do roku 1990 alebo možno do roku 2000 robili len isté kozmetické úpravy v starom prekonanom dôchodkovom systéme, ktorý bol charakteristický tým, že existovali napríklad maximálne stropy dôchodkov. Že nebola možnosť dostávať aj dôchodok, aj poberať mzdu. Existovali v tom návrhu také nespravodlivosti, že napríklad dôchodok sa vyratúval iba z posledných....

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, pán kolega, mňa to vyrušuje.

    Dôchodok sa vyratúval napríklad len z posledných desať rokov aktivity, ale po roku 1989, keď sme boli svedkami nového fenoménu nezamestnanosti, tak mnohí ľudia, ktorí možno celý život pracovali aj s dobrým platom, tak dôchodok sa im vyratúval z podpory v nezamestnanosti. Aj také absurdnosti boli v tom starom systéme. Dokonca ten výpočet dôchodku bol rovnako nespravodlivý, lebo sa neoplatilo zarábať a mať vysoký príjem. Boli zvýhodňovaní tí s nízkymi príjmami. Naopak, s vysokými boli veľmi znevýhodňovaní. My sme, teda tá guráž na zásadnú zmenu toho dôchodkového systému tu dlhé roky nebola. A preto sme do toho vstupovali tak postupne.

    Napríklad: Najprv sme zrušili neoprávnené výhody z komunistického režimu tých, ktorí nieže mali vysoké platy, ale keďže štát nemal na ich vyššie dôchodky, tak sa im skladali ostatní a volalo sa to pracovné kategórie. Isté skupiny občanov, keď tá väčšina, tá treťotriedna, mala v roku 1999 maximálny dôchodok 6 300 korún, tak tí s tými vyššími kategóriami, v druhej, tí mali o tisíc korún viacej, tí v prvej mali o 2 000 tisíc. Tak to bolo v tom starom systéme.

    No a keďže stále dôchodková reforma nebola a my sme si uvedomovali, že po roku 1989 je tu istá skupina, ktorá nasadzuje život a žije a pracuje v oveľa ťažších podmienkach ako iní, a to boli práve sudcovia a prokurátori, tak my sme v starom systéme a v ich zákone prišli s myšlienkou príplatku k dôchodku. To znamená, ak sudcovi vyrátali dôchodok 6 300 korún, tak on ešte za svoju profesionálnu kariéru si ho mohol zvýšiť takmer o 150 %. Čiže mohol mať, 150 % k 6 000 je 15 000 korún. V roku 1999, v roku 2000.

    Keď tá guráž na zmenu dôchodkového systému prišla, to bolo v roku 2002, sme schválili nový zákon o sociálnom poistení a my sme, už boli zrušené pracovné kategórie, my sme v tomto novom systéme zrušili obmedzenie maximálneho dôchodku. My sme už umožnili pracovať aj poberať dôchodok. Samozrejme, táto jedna vec sa sudcov a prokurátorov netýka. My sme zaviedli nový spôsob výpočtu dôchodku a oveľa spravodlivejší najmä vo vzťahu k zárobku a príjmu. To znamená, kto mal vyšší príjem, bude mať aj vyšší dôchodok. A tak sudcovia, ktorých dôchodok je ako dôchodok poslanca, resp. príjem sudcu je ako príjem poslanca, tak aj jeho dôchodok bude taký ako dôchodok poslanca, ak by celý život pán poslanec robil poslanca.

    A tak sa zrazu stalo, že sudcovia a prokurátori, ktorí sú napojení na ten všeobecný univerzálny systém, sme im výrazne zvýšili dôchodky. No a keďže ten príplatok zo starého systému sme však nezrušili a zostáva a ten sa viaže na ten vypočítaný dôchodok, tak potom sa stala taká vec, o ktorej hovorila pani poslankyňa Navrátilová, že my dnes hovoríme o dôchodkoch na úrovni dnes 35 000, zajtra, na budúci rok 45-tisíc a v roku 2007 hovorila o čísle 50-55-tisíc.

    No, páni a dámy, tí bývalí slovenskí prezidenti musia puknúť závisťou, že oni majú reprezentovať Slovensko z 30-tisícového dôchodku. Ale prosím. My sme uznesením zaviazali vládu, že túto disproporciu musí napraviť. Vláda prišla so zákonom a aj ju napráva.

    Ja si myslím – a teraz prezentujem názor sociálneho výboru, ktorý jednohlasne, alebo jednomyseľne schválil pozmeňujúci návrh poslankyne Navrátilovej, že to musí byť korigované ešte viacej. A i napriek tomu, že to korigujeme ešte viacej, myslím si, že to bude naozaj ešte veľmi dobré, teda dobré. A preto by som nerád, keby sa sudcovia a prokurátori na nás hnevali.

    Čiže chcem vás poprosiť, aby ste podporili návrh poslankyne Navrátilovej. Je to vlastne návrh, ktorý bol schválený uznesením sociálneho výboru. Samozrejme, nebude to tak, ako by to zodpovedalo mojej miere spravodlivosti vo vzťahu k dôchodkom jednotlivých skupín občanov, ale určite to bude spravodlivejšie, ako to navrhovala vláda.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Pán poslanec Brocka bol posledný prihlásený do tejto rozpravy. Končím rozpravu.

    A pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem stručný, ale padol pozmeňujúci návrh. Nechcem polemizovať s číslami. Nechcem snemovni dávať grafy. Na to má od nás monopol pán minister zdravotníctva, ale v zásade ten rozdiel medzi tými percentami vyplýva z toho, že pani poslankyňa Navrátilová to percento počíta z priemerného platu sudcu, ktorým je trojnásobok priemernej mzdy, čo v zásade je nástupný plat sudcu. To nie je plat, s ktorým odchádza do dôchodku. Ten plat, s ktorým odchádza do dôchodku, je väčšinou 120 % z tohto platu, lebo väčšina sudcov je na prvých stupňoch na okresných súdoch, rovnako aj u prokurátorov. Čiže potom tie percentá z platu, s ktorým odchádza, sú, samozrejme, nižšie, keďže plat je vyšší.

    Ja som tejto snemovni už predložil a parlament schválil zákony, ktoré výraznou mierou zvyšujú zodpovednosť v justícii. A je to tak správne. Pretože kto iný by mal konať zákonne a eticky, ak nie sudcovia a prokurátori? Ale ak po 35 rokoch zostane v profesii sudca alebo prokurátor bez akejkoľvek ujmy, bez toho, aby sa dopustil protizákonného alebo neetického konania a bol z justície vylúčený, tak si myslím, že je spravodlivé, ak má adekvátne dôchodkové zabezpečenie už aj preto, že počas výkonu funkcie má svoj príjem limitovaný len a len svojím platom. A samozrejme, počas výkonu svojej funkcie justícia nikdy – ale ani v iných krajinách – nemôže konkurovať iným právnickým profesiám v rámci súkromného sektora, čo sa týka príjmu.

    Ak chceme, aby justícia bola kvalitná, aby sme mali kvalitných sudcov a prokurátorov, tak musíme poskytnúť adeptom – kvalitným právnikom aj zodpovedajúce zabezpečenie po skončení výkonu funkcie. V opačnom prípade hrozí, že tí najkvalitnejší budú v advokácii. Teraz to poviem tak, v trestnom konaní budú na strane obhajoby a štát nebude mať kvalitných zástupcov. A to, si myslím, je určitá hrozba, ktorej by bolo potrebné sa vyvarovať.

    Spomeniem možno ešte jeden fenomén. Uvedomujem si, že je to možno niečo nové pre sociálny výbor. Ja som to vo výbore spomenul. Sudcovia z povahy svojej funkcie rozhodujú konflikty. Medzi účastníkmi konania v civilnom konaní, v trestnom konaní medzi obvineným a prokurátorom. Čo je neuveriteľne stresujúca činnosť. Každý z nás sa snaží konfliktom vyhýbať. Pre každého z nás sú konflikty stresom. Ja sa tiež snažím vyhýbať konfliktom s parlamentom. Nie vždy sa mi to darí, ale snažím sa. A bytostnou podstatou funkcie sudcu je rozhodovať každý deň konflikty iných, čiže je to činnosť, ktorá je pod veľkým stresom, a preto je osobitná zo všetkých právnických profesií.

    Takže toľko k vystúpeniu pani poslankyne Navrátilovej. Samozrejme, budem rešpektovať rozhodnutie snemovne o tom, ako nastaví percento príplatku za výkon funkcie.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 721. Spoločnú správu máte ako tlač 721a.

    Prosím opätovne pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby predmetný vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je predovšetkým upraviť možnosť zabezpečovať ochranu poriadku a bezpečnosti Zborom väzenskej a justičnej stráže v súdnych objektoch a v objektoch prokuratúry, zosúladiť podmienky používania informačno-technických prostriedkov so zákonom o ochrane pred odpočúvaním, sprecizovať práva a povinnosti príslušníkov ZVJS, pričom sa navrhuje umožniť im pri zabezpečovaní ochrany a poriadku väzenských objektov právo odňať nielen zbraň, ale aj prostriedok audiovizuálnej techniky v snahe zabrániť ich nedovolenému prieniku do týchto objektov.

    Cieľom návrhu novely zákona je takisto presnejšie formulovať, kedy možno vykonávať služobné zákroky pod jednotným velením a v ktorých prípadoch je možné použitie ochranných kukiel príslušníkmi zboru.

    Zákon zároveň umožňuje, aby mohol obvineného dodať do miesta výkonu väzby aj príslušník zboru za podmienky, že obvinený je prítomný na verejnom zasadnutí, na ktorom odvolací súd rozhoduje o sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu, ktorým nebol okresným súdom vzatý do väzby a budova súdu je stavebne spojená s budovou ústavu na výkon väzby.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k informácii o prerokovaní zákona vo výboroch, s ktorou súhlasím s výnimkou pripomienky uvedenej v bode 5. Ide o vypustenie bodov 14 a 15 z návrhu. Tento nesúhlas s vypustením bodov 14 a 15 z návrhu odôvodňujem tým, že rozšírenie možnosti používať ITP Zborom väzenskej a justičnej stráže v bode 14 návrhu je viazané iba na prípady odhaľovania korupcie príslušníkmi zboru a zamestnancami zboru, pričom zbor by ich mohol použiť iba v objektoch zboru. Pritom podmienky použitia ITP vrátane udelenia súhlasu sudcu zostávajú rovnaké, tie upravuje zákon o ochrane pred odpočúvaním.

    Dôvody rozšírenia možnosti používať ITP sú viazané aj na posledné prípady zdokumentovania trestnej činnosti príslušníkom a zamestnancom zboru, kedy bolo odhalené ich korupčné správanie spočívajúce v nedovolenom vnášaní vecí pre odsúdených a obvinených, ako aj v situácii, kedy bolo menené a zlepšované hodnotenie slúžiace súdu ako jeden zo základných dokumentov na rozhodovanie o podmienečnom prepustení na slobodu. To, samozrejme, vytvára obrovský priestor na korupciu. A myslím si, že by sme tomu mali venovať mimoriadnu pozornosť.

    Druhá možnosť rozšírenia použitia ITP v návrhu je viazaná na poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ktorý je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu, a tiež na prípady odhaľovania trestných činov, ktorých stíhanie požaduje medzinárodná zmluva.

    Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vás požiadať o podporu vládneho návrhu novely zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada uznesením zo 17. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 571 z 24. augusta 2004, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 418 z 25. augusta 2004, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 270 z 25. augusta 2004 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 227 z 24. augusta 2004.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom II tejto informácie vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom 9 a máte ich pred sebou v tlači, o ktorej som už hovoril, takže ich nebudem čítať. V časti IV sa konštatuje, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II tejto informácie rokoval 31. augusta 2004 o spoločnej správe s odporúčaním vládny návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor spoločnú správu neschválil. Uznesením z 31. augusta 2004 pod č. 611 ma poveril, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov, ktorým bol zákon pridelený, a predkladal návrhy na ďalší postup podľa § 81 ods. 2, § 82 ods. 1, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 citovaného zákona.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám. Prosím, ústne kto sa hlási k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať

    informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 795.

    Informáciu uvedie podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Daniel Lipšic. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o štandardnú informáciu, ktorú predkladá vláda podľa zákona Národnej rade dvakrát za rok, raz polročne. V prílohe 1 sú uvedené vydané aproximačné nariadenia vlády za I. polrok 2004, kde boli 3 vydané podľa plánu legislatívnych úloh, 37 bolo vydaných nad rámec plánu legislatívnych úloh, teda celkom bolo v I. polroku 2004 vydaných 40 aproximačných nariadení vlády prevažne z oblasti pôdohospodárstva.

    Pokiaľ ide o zámer prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku, sú do plánu legislatívnych úloh vlády zaradené 2 aproximačné nariadenia vlády. Treba však zrejme znovu počítať s tým, že viacero návrhov aproximačných nariadení vlády bude predložených do legislatívneho procesu nad rámec plánu legislatívnych úloh.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Prosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla informáciu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní informácie o vydaných aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004, ktorú máte ako tlač 795.

    Povinnosť vlády Slovenskej republiky v polročných intervaloch písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období, zároveň o zámere na najbližší polrok vyplýva z ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona. V krátkej histórii platnosti tejto právnej úpravy parlament zatiaľ toto svoje právo nevyužil.

    Predložená informácia obsahuje údaje o počte vydaných aproximačných nariadeniach v I. polroku 2004 a o zámere na II. polrok tohto roku. Podľa plánu legislatívnych úloh vláda Slovenskej republiky mala vydať 7 nariadení daného druhu. Boli vydané 3, dve v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a jedno v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. O plánovaných ďalších troch rozhodla, že budú vydané v režime zákona. Nad rámec plánu bolo predložených ďalších 37 aproximačných nariadení. Na nadchádzajúce obdobia sa pripravujú 2 aproximačné nariadenia. Vychádzajúc z doterajších skúseností možno predpokladať, že ich počet sa určite zvýši.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetnú informáciu 24. augusta 2004 na svojej 72. schôdzi a uznesením č. 572 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne, prosím, kto sa hlási? Pani poslankyňa Tóthová. Kto viac? Nikto. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, moje vystúpenie bude viac otázka ako príspevok k danej správe.

    Počuli sme tu pred chvíľou, že z plánovaného počtu boli prijaté len 3 aproximačné nariadenia a že niektoré témy, ktoré mali byť vydané aproximačnými nariadeniami, sa rozhodla vláda upraviť zákonom.

    Teraz mám otázku, pán minister. Toto rozhodnutie vlády nebolo motivované tým, že vláda si už konečne uvedomila to, čo jej bolo namietané – a ja som s tým viackrát tu v parlamente vystúpila –, že pri novele ústavy sa zabudlo do príslušného článku ústavy, kde sa hovorí, že povinnosti možno vymôcť len tie, ktoré sú stanovené zákonom, že tam zabudli pri poslednej novelizácii ústavodarcovia zahrnúť aj ďalšie ustanovenie, že vymôcť možno aj tie povinnosti, ktoré sú dané aproximačným nariadením. Totiž do ústavy sa dalo, že aproximačným nariadením môže byť uložená povinnosť, ale už sa systémovo nedomyslelo, že v inom článku treba toto tiež upraviť, a to tam, kde ústava hovorí, čo možno vymôcť za pomoci donucovacej moci štátu. A tam je len to, čo je stanovené zákonom.

    Teda sa pýtam, pán minister, či toto nebol dôvod, že ste prešli na zákony, že ste si konečne uvedomili to, čo nebolo počuť napriek tomu, že to tu v sále bolo namietané. Či vaším motívom nebolo to, že ste prešli na zákon preto, lebo ste si uvedomili, že povinnosti uložené aproximačným nariadením ste nedotiahli v ústave tak, aby ich bolo možné za pomoci donucovacej moci aj realizovať.

    Pán minister, keby ste ešte v rozprave odpovedali, aby som prípadne faktickou poznámkou mohla nejako reagovať alebo sa spýtať ešte na to, čo nerozumiem, lebo ak mi budete reagovať v záverečnom slove, „klec padla“ a ja už nemám možnosť, jedine potom dvaja keby sme si to dodiskutovali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, ale na základe jej výzvy pán podpredseda vlády chce vystúpiť v rozprave.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najskôr som neporozumel tej hypotéze, z ktorej vychádzala pani poslankyňa, alebo tej premise, z ktorej vychádzala, že boli len 3 prijaté.

    Ono ich bolo prijatých 40 spoločne, 3 boli v pláne legislatívnych úloh a 37 bolo prijatých nad rámec plánu legislatívnych úloh. No ale tých 37 bolo, takmer všetky sú v prílohe uvedené, z rezortu pôdohospodárstva, jednoducho preto, že mnohé aproximujúce smernice, ktoré Rada ministrov pôdohospodárstva prijíma, tých je strašne veľa, to znamená, tie sa nedajú vopred predvídať v pláne legislatívnych úloh, lebo Rada ministrov sedí každý mesiac a schvaľuje nové smernice, ktoré je potrebné transponovať práve cez aproximačné nariadenia. To znamená, nespomínam si, že by vláda z dôvodu, ktorý spomínate, sa rozhodla upraviť niektoré návrhy nie podzákonným predpisom, ale zákonným predpisom. Samozrejme, vždy, keď rokujeme o aproximačných nariadeniach vlády, držíme sa textu novely ústavy, ale tiež zákona o podmienkach vydávania aproximačných nariadení vlády.

    Ja zatiaľ tam nejaký vážny ústavný problém nevidím. A pokiaľ by existoval, zrejme by ho musel v konkrétnom prípade posúdiť Ústavný súd.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Áno, pán minister, mala som obavu, ktorá sa mi potvrdila, a to, stále nemám odpoveď na to, či nepociťujete tú medzeru v ústave, že keď sa uloží aproximačným nariadením právna povinnosť, že ju v prípade nesplnenia, ak adresát ju nesplní, že nie je to možné vymôcť pomocou donucovacej moci štátu, pretože ústava jasne hovorí, že možno vymôcť len povinnosti uložené zákonom. A aproximačné nariadenie je niečo iné.

  • Pán minister, samozrejme, môžete reagovať na faktické, máte 2 minúty. Nech sa páči.

  • Nechcem to riešiť takouto polemikou, ale aby ešte mohla pani poslankyňa vystúpiť, tak nechcem uzavrieť rozpravu. No, nechcem riešiť polemiku vzťahu zákonných, podzákonných predpisov, ale tá premisa, ktorú ste povedali, sa mi javí byť nie celkom správna. Samozrejme, že je možné vymôcť aj normy, ktoré sú ustanovené v podzákonných predpisoch. Spomeniem normu, ktorú naše súdy používajú, aplikujú každý deň – vyhlášku ministerstva spravodlivosti o odmenách advokátov. Tú aplikujú naše súdy každý deň v stovkách rozhodnutí a ubezpečujem vás, že rozhodnutie o odmenách advokátov je plne vymožiteľné. Ja som toho presvedčenia, že novela ústavy umožnila, aby boli povinnosti ustanovené nielen zákonom, ale aj aproximačným nariadením vlády za podmienok stanovených osobitným zákonom, ktorý tu je.

    Takže ja zatiaľ tam ústavný problém nevidím. Myslím, že cieľ ústavodarcu v roku 2001 bol z tohto pohľadu celkom jasný. Myslím, že sa nedá vyložiť dvojzmyselne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 701. Spoločnú správu máte ako tlač 701a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona o obchodných reťazcoch, pretože bezprostredne po schválení zákona v auguste 2003 Európska komisia niekoľkokrát opakovane upozornila Slovenskú republiku, že zákon v schválenom znení je v rozpore so zásadami obchodnej politiky a voľného pohybu tovarov Európskej únie.

    Zásadné výhrady boli uplatňované voči definícii pojmu ekonomickej sily a k jednotlivým praktikám reprezentujúcim zneužívanie ekonomickej sily. Experti Európskej komisie trvajú na tom, že žiadny percentuálny podiel alebo absolútne číslo vyjadrujúce ročný obrat podnikateľa, tak ako je to doteraz definované v zákone, sa nemôžu použiť na vyjadrenie ekonomickej sily. Preto sa definícia pojmu ekonomickej sily musí zmeniť, a to tak, aby vyjadrovala vzťah prevádzkovateľa obchodného reťazca a jeho dodávateľa. V tomto vzťahu je dodávateľ od prevádzkovateľa obchodného reťazca závislý, lebo nemá na relevantnom trhu možnosť ponúknuť tovar inému podnikateľovi, a preto je prevádzkovateľovi obchodného reťazca nútený poskytovať výhodnejšie podmienky, aké by poskytol inému podnikateľovi.

    Praktiky, ktoré boli demonštratívne v zákone uvedené ako najčastejšie prípady zneužívania ekonomickej sily, sa v Európskej únii považujú za dovolené a obvyklé v obchodných vzťahoch. Taktiež obligatórne označenie výrobku výrobcom sa nepovažuje, okrem potravín, za nevyhnutné, ak sa predávajúci a výrobca dohodnú na označení výrobku výlučne značkou predávajúceho.

    Predložený návrh zákona prerokovali tri výbory. Dva výbory k tomuto návrhu zákona neprijali platné uznesenie, čo je tiež znakom toho, že ide o veľmi citlivý návrh zákona. Z rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo však vyplynulo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktoré predložený návrh zákona zlepšujú. Osobitne by som chcel spomenúť úpravu začatia konania voči obchodnému reťazcu v prípade porušenia zákona. Pôvodná striktná úprava v návrhu zákona, ktorá umožňovala začatie tohto konania len na základe podnetu dodávateľa obchodného reťazca, sa pozmeňujúcim návrhom, ktorý vzišiel z pôdohospodárskeho výboru, modifikuje tak, že ministerstvo hospodárstva začne konanie či už z vlastného podnetu, alebo na základe podnetu dodávateľa obchodného reťazca, alebo aj na základe podnetu akejkoľvek inej právnickej osoby. S takouto úpravou môžem vysloviť súhlas a domnievam sa, že zákon v takejto podobe nájde podporu aj v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Prosím vás o schválenie tohto zákona už aj preto, lebo výrazným spôsobom nadväzuje na zákon, ktorý už bol schválený. Pokiaľ nebude možné tento zákon schváliť, ostane v platnosti starý zákon, ktorý nie je v súlade s praktikami, resp. s názorom Európskej únie a Európskej komisie a hrozili by nám sankcie. Na druhej strane ísť nad rámec hodnotenia, posudzovania a kritérií Európskej komisie nie je záujmom ani ministerstva hospodárstva. To znamená, že akékoľvek tlaky, ktoré by tento zákon povyšovali nad súčasný platný stav, a akékoľvek dohody a pozmeňujúce návrhy, ktoré by takto zákon upravovali, môžu viesť k tomu, že budeme nútení tento zákon stiahnuť, aby sme nezhoršovali a nesprísňovali reguláciu vo vzťahu k obchodným reťazcom nad rámec súčasného stavu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obchodných reťazcoch (tlač 701).

    Národná rada pridelila návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému a výboru pre pôdohospodárstvo. Iné výbory návrh zákona neprerokovali. Vládny návrh zákona výbory, ktoré ho prerokovali, prijali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie, výbor pre pôdohospodárstvo odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami. Z rokovania výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Ďalej gestorský výbor podľa rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade o bodoch 1, 2, 3, 5 až 9 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 4 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť. Súčasne výbor ma poveril ako spravodajcu právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne nie sú žiadne prihlášky podané do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 705. Spoločnú správu máte ako tlač 705a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci druhého čítania uvádzam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

    Potrebu predloženia uvedeného zákona si vyžiadala skutočnosť vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Predložený návrh zákona zosúlaďuje doterajšie znenie zákona so zákonom č. 264/1999 Z. z. Novela zákona odstraňuje prekážky voľného pohybu tovaru, predovšetkým výbušnín, ale aj prekážky voľného pohybu podnikateľských subjektov. Návrh zákona podrobnejšie upravuje náležitosti potrebné pri vydaní banského oprávnenia, podrobnejšie upravuje oblasť uvádzania výbušnín a pyrotechnických výrobkov na trh. Súčasne návrh zákona upravuje doterajšie znenie fakultatívnych možností konania špecializovanej štátnej správy na obligatórne povinnosti, čo znamená, že obvodné banské úrady a Hlavný banský úrad, ak podnikatelia splnia všetky náležitosti ustanovené zákonom, musia dostať banské oprávnenie a všetky ďalšie povolenia zákonom vyžadované, a teda výrazne liberalizuje túto oblasť.

    V rámci prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bolo uplatnených viacero legislatívnotechnických a pozmeňujúcich návrhov, ktoré návrh zákona zlepšujú, preto súhlasím so spoločnou správou predloženou k návrhu zákona a odporúčam túto schváliť tak, ako je predložená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo Jánovi Rusnákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, aby takto urobil z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za udelené slovo. Keďže, vážení páni poslanci, materiál je v písomnej forme vypracovaný pred vami, ja sa sústredím len na niektoré podstatné veci.

    Čiže Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1010 zo 17. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 705), na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 27. augusta a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. V časti III máte uvedené uznesenia a stanoviská jednotlivých výborov, v časti IV sú zdôvodnenia k pozmeňujúcim návrhom s odporúčaniami gestorského výboru, ktorých je pomerne dosť, presne 28, 27, 27.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 9, 11 až 27 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 10 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Samozrejme, že výbor ma poveril povereniami, ktoré vyplývajú pre to, aby návrh mohol postúpiť do tretieho čítania.

    Poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Oznamujem, že písomné prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu nie sú žiadne. Ústne sa kto hlási, prosím? Nikto. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 709 a spoločnú správu máte ako tlač 709a.

    Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“).

    K vypracovaniu predmetného zákona pristúpil Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh. Najdôležitejšie zmeny navrhovaného zákona sú:

    - zrušenie vydávania oprávnení na jednotlivé podnikateľské činnosti a ich nahradenie vydávaním povolení okrem dodávateľskej sféry do jadrovej energetiky;

    - explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely;

    - precíznejšia úprava pôsobnosti Úradu jadrového dozoru;

    - rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a rámcové vymedzenie štátnej právnickej osoby zodpovednej za bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov;

    - zavedenie postavenia ÚJD ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí;

    - spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR);

    - precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie a vymenovanie inšpektorov jadrovej bezpečnosti;

    - riešenie vzťahov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. Národným inšpektorátom práce a ÚJD v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami;

    - sústrediť sa na systémové zabezpečenie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a upustenie od dozoru nad zabezpečovaním kvality v predprevádzkovej a dodávateľskej sfére a dôsledná transpozícia smerníc EÚ.

    Uznesením Národnej rady č. 1011 zo dňa 17. 6. bol návrh zákona pridelený na prerokovanie do siedmich výborov, pričom ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať vás o podporu vládneho návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo Alojzovi Přidalovi, spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 709) podáva týmto Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 zákona č. 350 o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1011 zo 17. júla 2004 pridelila vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 27. augusta a v gestorskom výbore do 3. septembra týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona (atómový zákon) prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, takto:

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 25. augusta 2004, neprijal platné uznesenie, pretože návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 25. augusta 2004 a uznesením č. 422 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 25. augusta 2004 a uznesením č. 395 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 25. augusta a uznesením č. 214 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona 26. augusta 2004 a uznesením č. 136 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona 25. augusta a uznesením č. 269 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetný návrh 25. augusta a uznesením č. 139 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako som ich prečítal, vyplynulo 21 pozmeňujúcich návrhov. Všetky tie pozmeňujúce návrhy sú v spoločnej správe. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 7 a 9 až 21 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 8 hlasovať samostatne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Otváram rozpravu. Ďakujem pekne, pán poslanec. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy a ústne, prosím, je teraz príležitosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Přidal ako spravodajca v pozícii účastníka rozpravy a ďalej sa prihlásil pán poslanec Béreš. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Přidal, máte slovo.

  • Dovoľte mi, aby som predniesol krátky upresňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    V § 15 ods. 12 sa za slová „z územia Slovenskej republiky“ vkladajú slová „do alebo zo štátov mimo Európskej únie“.

    To odôvodnenie je také, že pôvodný vládny návrh a dikcia § 15 ods. 12 ukladá prepravcovi rádioaktívnych materiálov zabezpečenie ohlásenia ich vstupu alebo výstupu z územia Slovenskej republiky pohraničnému colnému úradu. Ale po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je požiadavka z hľadiska verifikačného procesu sledovať iba pohyb týchto materiálov pri vstupe do EÚ alebo pri výstupe z EÚ a povinnosť ohlásenia vstupu a výstupu rádioaktívnych materiálov prichádza do úvahy len v prípade ich prechodu cez hranice Slovenskej republiky a Ukrajiny.

    Prerokoval som tento návrh aj s Úradom jadrového dozoru a súhlasia s ním.

    Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Béreš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, vážený pán minister, dovoľte len pár slov k atómovému zákonu. Skôr ako prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, chcel by som len povedať, že dosiaľ žiadne ustanovenie zákona nehovorilo konkrétne o kategorizácii atómového odpadu. Chcel by som povedať, že vlastne zákon o odpadoch, ktorý je v gescii ministerstva životného prostredia, neupravoval iste veľmi špecifickú oblasť a to je vlastne jadrový odpad, preto vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom by som sa chcel pokúsiť takpovediac precizelovať ustanovenie, ktorým by bolo jednoznačné, aby Úrad jadrového dozoru vykonával kategorizáciu jadrového odpadu. Následne Úrad jadrového dozoru by vytvoril útvar, odbor alebo organizáciu, ktorá by evidovala tento jadrový odpad a tým pádom by vlastne každý prevádzkovateľ a tým pádom aj producent jadrového odpadu bol povinný prakticky nahlasovať počty, množstvo tohto jadrového odpadu a vznikla by presná evidencia.

    Chcel by som teda predniesť svoj pozmeňujúci návrh.

    1. K § 4 ods. 1 vkladá sa písmeno 1 „spracováva kategorizáciu jadrového odpadu“.

    2. K § 21 vkladá sa nový ods. 4: „Evidenciu všetkých známych jadrových odpadov podľa kategorizácie vedie organizácia stanovená príslušným vykonávacím predpisom.“

    Odôvodnenie. V súčasnosti neexistuje žiadna kategorizácia ani evidencia jadrových odpadov, pretože zákon č. 17/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o životnom prostredí neobsahuje jadrovú problematiku. A zároveň je vhodné, aby problematiku jadrových odpadov, ich evidenciu a kontrolu upravoval práve atómový zákon.

    Na záver by som len chcel povedať, že dosiaľ skoro len teoreticky boli vždycky vlastne naznačené, akým spôsobom tieto kategorizácie sa majú vykonávať. V tomto zákone je konečne šanca, aby to bolo presne zakotvené a aby naozaj Úrad jadrového dozoru povinne vykonával túto činnosť.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Béreš bol posledný v rozprave. Končím všeobecnú rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa pána podpredsedu vlády Ruska, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 749 a spoločnú správu máte ako tlač 749a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva pána Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci druhého čítania uvádzam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Hlavný zámer novely zákona vychádza z analýzy poznatkov a skúseností pri aplikácii doterajšieho zákona v praxi, ako aj z odporúčaní národnej stratégie podpory investícií, ktorú v decembri 2003 schválila vláda Slovenskej republiky.

    Z národnej stratégie podpory investícií preto vyplynulo, že obce by sa mali podieľať na spolufinancovaní nákladov na zriadení priemyselného parku len do výšky 10 %. Ďalším problémom je, že zákon vyžaduje, aby v priemyselnom parku bola sústredená podnikateľská činnosť najmenej dvoch podnikateľov, teda pôvodný, resp. súčasný zákon, čo v praxi by znemožňovalo zriadiť priemyselný park aj pre jedného významného alebo strategického investora, pokiaľ sa obci nepodarilo získať do priemyselného parku ďalšieho investora alebo pokiaľ, naopak, strategický investor takéto spojenie odmietal.

    Hlavným zámerom navrhovaného zákona je preto umožniť, aby obec mohla zriadiť priemyselný park aj pre jedného podnikateľa, umožniť, aby priemyselné parky mohli zriaďovať aj viaceré obce, ktoré uzatvoria na tento účel zmluvu, znižuje sa povinný podiel obce na spolufinancovaní nákladov na zriadenie priemyselného parku na 10 %, upresňuje sa obsah zmluvy medzi obcou a podnikateľom v priemyselnom parku, upresňuje sa spôsob preukázania finančného zabezpečenia, zjednodušuje sa postup pri vybavovaní žiadostí, liberalizujú sa požiadavky na dokladovaní výšky opravných nákladov a umožní sa podnikateľovi v priemyselnom parku odkúpiť od obce pozemky a technickú infraštruktúru priemyselného parku za trhovú cenu pozemku a technickej vybavenosti a inžinierskych stavieb.

    Pri prerokúvaní návrhu zákona v gestorskom výbore boli prijaté pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy pána poslanca Vážneho. Ich hlavná myšlienka je v tom, aby sa výška spoluúčasti obce a štátu diferencovala podľa miery nezamestnanosti v príslušnom kraji, a to tak, aby sa obce podieľali inak v kraji a v regióne, kde je nižšia zamestnanosť, a inak, kde je v regióne zamestnanosť vyššia. S podrobným, resp. presným návrhom vystúpi pán poslanec Vážny, ktorý s predkladateľom tento návrh odsúhlasil, a tá nová podoba návrhu je nami akceptovaná.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prosím vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Jirkovi Malchárkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z. z., podávam Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1107 zo 6. júla 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 o priemyselných parkoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra, a to výborom: ústavnoprávnemu výboru, potom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, potom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor určila Národná rada výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a prerokovaním schválila spoločné správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, a to v súlade s § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 a zákon č. 180/1995, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, takto:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh zákona 25. augusta a neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 25. augusta a uznesením č. 414 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, privatizáciu a podnikanie návrh prerokoval 25. augusta a uznesením č. 394 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 30. augusta 2004 a uznesením č. 218 odporučil Národnej rade návrh zákona takisto schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, je ich spolu 17, s tým, že gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky bude navrhovať, ak nedôjde v rozprave k zmene, o bodoch 1 až 10, 15 až 17 hlasovať spoločne a schváliť ich a o bodoch 11, 12, 13, 14 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, rokovacieho poriadku sa rozhodol, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť a spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia zákony, o ktorých som hovoril pred chvíľou. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, skončil som svoje úvodné slovo, prosím, aby ste otvorili k uvedenému bodu rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som prihlášky do rozpravy nedostal žiadne, ústne otváram možnosť prihlásiť sa teraz. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Vážny, pán poslanec Maxon. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ešte sa ospravedlňujem, ešte tam pán Číž Miroslav. Pán Číž Miroslav, ešte pred tým, ako vystúpi pán poslanec Vážny v rozprave, prosím, s procedurálnym návrhom. Zapnite mikrofón pánovi Čížovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si len dovolím v zmysle § 24, tuším, ods. 5 zákona o rokovacom poriadku požiadať Národnú radu, aby sme nasledujúci bod 80, to je tá správa, ktorá je neorganicky v tom bode programu a z rôznych dôvodov by bolo vhodné, aby sme ju prerokovali neskôr, tak by som si dovolil požiadať, keby sme to mohli zaradiť ako bod 104, 105 medzi ostatné správy, kde text tejto správy, aj obsah, ktorý je v nej, organicky patrí. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa vás, panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas na tento návrh?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Preložte, prosím, tento materiál na – tak ako je navrhnuté – 104, 105.

    A budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslanca Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z. z., ktorý máte ako tlač 749.

    1. V čl. I bod 3 v § 4 ods. 1 písm. b) sa slová „minimálne 10 %“ nahrádzajú slovami „minimálne 15 %“.

    2. V čl. I za bod 5 sa dopĺňa nový bod 6, ktorý znie: V § 4 sa za odsek 4 dopĺňa nový odsek 5, ktorý znie: „Ak má byť priemyselný park zriadený na území okresu10b), v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti vyššia ako 10 % podľa štatistických údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky k poslednému dňu kalendárneho roka predchádzajúcemu kalendárnemu roku, v ktorom bola predložená žiadosť, podiel obce na spolufinancovaní nákladov na obstaranie a zriadenie priemyselného parku, uvedený v ods. 1 písm. b), sa znižuje na 5 %.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 10b) znie: „Zákon č. 22/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.“

    3. K čl. I bod 7. Bod 7 znie: § 5 vrátane nadpisu znie:

    „§ 5 Výška dotácie

    (1) Dotácia obcí na technickú vybavenosť územia a na inžinierske stavby, ktoré sú nevyhnutné na zriadenie priemyselného parku, možno poskytnúť o 85 % nákladov určených na tieto účely, najviac do výšky 50 % z hodnoty nákladov na obstaranie investícií podnikateľa v priemyselnom parku, ktorý má s obcou uzavretú zmluvu podľa § 4 ods. 1 písm. b). Výška týchto nákladov sa overuje znaleckým posudkom vyhotoveným podľa osobitných predpisov.

    (2) Dotácia na kúpu alebo iný prevod, nájom alebo zámenu pozemkov určených na zriadenie priemyselného parku alebo na zriadenie vecného bremena na pozemkoch určených na zriadenie priemyselného parku sa môže poskytnúť do 85 % nákladov určených na tieto účely, najviac však do výšky ceny pozemkov zistenej znaleckým posudkom podľa osobitných predpisov alebo ak ide o nájom pozemkov do 85 % dohodnutého nájomného za prvých 10 rokov ich nájmu. Nájomné za toto obdobie nemôže byť vyššie ako 10 % všeobecnej hodnoty pozemku zistenej znaleckým posudkom podľa osobitných predpisov11).

    (3) Dotácia na úhradu odvodov za vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu sa môže poskytnúť do 85 % celkovej sumy týchto odvodov.

    (4) Ak má byť priemyselný park zriadený na území okresu10b), v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti vyššia ako 10 % podľa štatistických údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky k poslednému dňu kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom bola predložená žiadosť, možno dotácie na účely podľa ods. 1 až 3 zvýšiť až do 95 % nákladov určených na tieto účely.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.“

    Odôvodnenie: Účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je upraviť výšku a pomer spolufinancovania štátu a obcí na zriaďovaní priemyselných parkov tak, že kritérium je miera nezamestnanosti v okrese. Ak je miera nezamestnanosti v okrese vyššia ako 10 %, znižuje sa podiel obce na 5 % a zvyšuje sa podiel štátu na zriadení priemyselného parku až na 95 %. Ak je miera nezamestnanosti v okrese nižšia ako 10 %, podiel obce na zriadenie parku bude 15 % a podiel štátu 85 %.

    Ako tu už odznelo z úst predkladateľa pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva, tento pozmeňujúci návrh bol kladne prerokovaný s ministerstvom hospodárstva ako s predkladateľom a zároveň v takomto duchu pozmeňujúci návrh bol schválený vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ale po následnej dohode – samozrejme, aj v gestorskom výbore – s ministerstvom hospodárstva sme upravili rôzne kozmetické úpravy a hlavne sme rozdelili na členenie podľa okresov a nie podľa krajov. Podľa okresov je určite členenie presnejšie a viacej vyjadruje skutočnosť v nezamestnanosti, ktoré je základným kritériom na prideľovanie dotácií na zriadenie priemyselných parkov.

    Zároveň žiadam spravodajcu, aby vyňal body 5, 9 a 10 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pretože v gestorskom výbore, ako som už spomenul, sme body 5, 9 a 10 schválili a týmto pozmeňujúcim návrhom ich upresňujeme a zavádzame tam členenie podľa okresov a nie podľa krajov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej bude v rozprave pokračovať pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokiaľ ste sa trošku venovali tomuto zákonu a zaregistrovali aj odporúčania odboru legislatívy a aproximácie práva, tak v bode 2 tejto správy, teda týchto návrhov, ktorá je premietnutá do spoločnej správy, sa navrhuje aj vypustiť v § 3 ods. 1 písmeno d) a tento návrh vypustiť je predložený predovšetkým z toho dôvodu – pán minister, bude z mojej strany otázka na vás, tak aj, pán kolega, veľmi rýchlo to vybavím. Odbor legislatívy navrhuje, aby sa to písmeno d) vypustilo predovšetkým preto, že úprava, ktorá sa vzťahuje na zrušenie povinnosti platiť odvody za odňatie poľnohospodárskeho pôdneho fondu bola upravená zákonmi. Myslím si, že to je skôr legislatívnotechnická pripomienka a berieme to ako fakt, že odvody za záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu na základe už citovaných zákonov sa neplatí.

    A chcem však zdôrazniť, že v oblasti hospodárenia s pozemkovým fondom máme duálny stav. Za poľnohospodársku pôdu sa odvody neplatia, naopak, za lesnú pôdu sa odvody platia a na margo toho sa teda navrhuje, aby aj na tieto odvody mohla byť poskytnutá 90-percentná dotácia zo štátneho rozpočtu vo väzbe na zriaďovanie priemyselných parkov. Ja chápem predkladateľa alebo aj ľudí, ktorí sa tomuto venovali, že chcú dosiahnuť optimálny stav, aby mohli tieto aktivity byť vyvíjané aj prípadne na pozemkoch, ktoré sú zaradené ako lesná pôda, ale nevidím v tom logiku. Skôr si teda myslím, že sa malo postupovať tým spôsobom, že keď sa zrušili odvody za záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu v tých špecifických prípadoch, ktorých sa týka tento zákon, tak analogicky sme to mali spraviť aj pri lesnej pôde, lebo ten odvod, ktorý príde zo štátneho rozpočtu, my recipročne potom vo forme 90-percentnej dotácie vrátime.

    Takže je to otázka skôr pre predkladateľa, či ministerstvo hospodárstva a ministerstvo pôdohospodárstva sa bude venovať tomuto problému a tento duálny stav, ktorý je, v niektorej najbližšej z právnych noriem odstráni, pretože vtedy by to malo logiku.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Veľmi stručne môžem povedať, že duálny stav napravíme, aj logicky vychádza z toho, že niektoré veci sa pohýbali skôr a niektoré neskôr, takže bude asi záujem do konca roka predložiť novelu, ktorá tento stav napraví tak, aby bola aj pôdohospodárska pôda, resp. lesná, orná, aj pôda lesná v rovnováhe, pokiaľ ide o platenie odvodov a resp. peňazí za vyňatie z fondov. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme hlasovať ďalej o zákonoch, ktoré sme dosiaľ prerokovali.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Najprv o

    vládnom návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 717).

    Pani poslankyňa Laššáková ako spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo. Pani poslankyňa, nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec ani neboli predložené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto navrhujem, aby sme hlasovali o návrhoch zo spoločnej správy, a to spoločne o bodoch 1 až 15 s návrhom gestorského výboru schváliť. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 15 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 113, zdržali sa 9, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy 1 až 15 sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme prijali body 1 až 15, prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o postúpení tohto návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 117, zdržali sa 7.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, záverečné hlasovanie.

  • Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku vrátane schválených zmien a doplnkov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 119, zdržali sa 9.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov aj so spoločnou správou, teda s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi sme schválili.

    Ešte by sme mali hlasovať o ďalších dvoch bodoch, ktoré sme prerokovali pred týmto zákonom, takže pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. (tlač 765).

    Pán poslanec Jozef Mikuš, nech sa páči, ako spravodajca môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil kolega Šulaj s jedným pozmeňujúcim návrhom. Súčasťou spoločnej správy je 9 pozmeňujúcich návrhov, o tých budeme hlasovať ako prvých s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 122, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Tieto body sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 126, proti 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Šulaja bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Odhlasovali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, či tento návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 126, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto v tomto čítaní do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Môžeme hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 127 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento vládny návrh zákona schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony (tlač 753).

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pán poslanec Farkas, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať najprv o bodoch zo spoločnej správy pod parlamentnou tlačou 753a. Táto tlač obsahuje spoločne 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a všetky body odporúča gestorský výbor schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 129, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Minárik, ktorý predložil v mene skupiny poslancov pozmeňujúci návrh, teraz navrhujem hlasovať o tomto návrhu v dvoch bodoch.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 97, proti 2, zdržalo sa 28, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Minárika sme schválili.

  • Pán podpredseda, hlasovali sme o každom návrhu, ktorý tu odznel a bol podaný v rozprave. Teraz odporúčam hlasovať o tom, aby sme tento návrh prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 97, proti 1, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa náhodou niekto nehlási do rozpravy. Konštatujem, že ani náhodou. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Pán podpredseda Národnej rady, dajte hlasovať o tom, že tento návrh v treťom čítaní odsúhlasíme, lebo gestorský výbor tiež odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 108, proti 1, zdržali sa 18, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme odsúhlasili.

    Teraz budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 755).

    Pán poslanec Gál, nech sa páči, ste spravodajcom, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil nik, dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o spoločnej správe, spoločne o všetkých 11 bodoch s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 129 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať, že predmetný návrh zákona postúpime do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 125, proti 2, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    A preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku, samozrejme, s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 110, proti 2, zdržali sa 4, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (tlač 718).

    Pán poslanec Ondrejka, nech sa páči, ako spravodajca môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, jedna poslankyňa dala pozmeňujúci návrh. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, o bodoch 1 až 13 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 111, proti 1, zdržali sa 12, nehlasovali 2.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Navrátilovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Navrátilovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 70, proti 6, zdržali sa 49, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne bol prijatý.

  • Pán predsedajúci, odsúhlasili sme všetky pozmeňujúce návrhy. Dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 74, proti 6, zdržalo sa 44, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do práve otvorenej rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 74, proti 5, zdržalo sa 50.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona aj s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok (tlač 721).

    Pán poslanec Miššík, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže nikto nevystúpil v rozprave, navrhujem, keďže išlo o informáciu, aby sa osobitne hlasovalo o bode 5 a potom spoločne o bodoch 1 až 4 a 6 až 9. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 5 uvedenom v informácii.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 85, proti 14, zdržali sa 29, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 a 6 až 9 z informácie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 99, proti 15, zdržali sa 15, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body z informácie boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy vyplývajúce z informácie, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 80, proti 10, zdržalo sa 40.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Číž? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nech sa páči záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 73, proti 32, zdržali sa 23.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.

    Budeme hlasovať o

    informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004 (tlač 795).

    Pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Informáciu Národná rada berie na vedomie. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 108, proti 1, zdržali sa 18, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme zobrali túto informáciu na vedomie.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch (tlač 701).

    Pán poslanec Janiš, nech sa páči, ako spravodajca môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu zákona nevystúpil nikto. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5 až 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 5 až 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 84, proti 11, zdržalo sa 32, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovaním schválili bod 3 spoločnej správy, o bode 4 nebudeme hlasovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Keďže sme tým pádom hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, rozprava k tomuto bodu nebola. Mám splnomocnenie gestorského výboru. Pán predsedajúci, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 74, proti 33, zdržalo sa 20, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tretieho čítania. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči hlasovanie o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 71, proti 48, zdržali sa 9, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358 o obchodných reťazcoch.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 705).

    Pán poslanec Rusnák, pán predseda výboru, máte slovo ako spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. V rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o spoločnej správe. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 9, 11 až 27 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 122, zdržali sa 3.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže sme bod 9 schválili, o bode 10 spoločnej správy nebudeme hlasovať, pretože tieto body sa vzájomne vylučujú. Mám odporúčanie gestorského výboru o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto odporúčaní gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 122, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto v tomto čítaní do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 126, proti 1, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 709).

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali dva pozmeňujúce návrhy. Najskôr budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

  • Pán poslanec, nepočujem, čo hovoríte.

  • Ja to zopakujem rád pre vás, pán podpredseda.

  • Smiech v sále.

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali dva pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán podpredseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 a 9 až 21 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 130 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o bode 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 8, proti 22, zdržalo sa 99.

    Konštatujem, že bod číslo 9 sme neschválili.

  • Pán podpredseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte hlasovať teda v tom poradí, ako odzneli, najprv o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Přidala.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 124, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Přidala boli prijaté, schválené.

    Nech sa páči.

  • Dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Béreša.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Béreša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 55, proti 10, zdržalo sa 59, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca sme neschválili.

  • Pán podpredseda, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 125, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Ševc, predpokladám, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku aj s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 125, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh zákona aj s ďalšími prijatými pozmeňujúcimi návrhmi sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z. z. (tlač 749).

    Pán poslanec Malchárek, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Keďže boli vyňaté z rozpravy tri body na spoločné hlasovanie, budeme hlasovať o bodoch 1 až 4, 6 až 8, 15 až 17 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 120, proti 1, zdržali sa 9.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o vyňatých bodoch zo spoločnej správy, keďže bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý je lepší. Čiže body 5, 9 a 10 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch 5, 9 a 10.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 8, proti 57, zdržalo sa 62, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto body 5, 9 a 10 sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, zostávajú nám zo spoločnej správy body 11, 12, 13 a 14. Na základe gestorského výboru odporúčam neschváliť. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporučením gestorského výboru neschváliť. Ide o body 11, 12, 13, 14.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 2, proti 65, zdržalo sa 62, dokonca 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neprijali, neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Ľubo Vážny, ktorý si žiada hlasovať o pozmeňujúcom návrhu ako o celku. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 118, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy pána poslanca Vážneho sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 116, proti 1, zdržali sa 10.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 118, proti 2, zdržalo sa 9.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona aj s pozmeňujúcimi návrhmi sme schválili.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 707).

    Vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Simon Zsolt. Ešte, pán minister, predtým procedurálny návrh, ak dobre vidím.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ja mám len... Prosím len o jednu informáciu, nie procedurálny návrh. Poprosila by som nových členov Rady Európy, aby sme sa stretli v miestnosti výboru č. 33. Teraz na 15 minút.

  • Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Predkladaný vládny návrh zákona vyplýva zo Strednodobej koncepcie politiky pôdohospodárstva na rok 2004 až 2006, v rámci ktorej sa proces pozemkových úprav musí zamerať okrem začiatočného priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva predovšetkým na realizáciu v projektoch pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení.

    Predložený vládny návrh zákona sa upravuje predovšetkým v oblasti výstavby...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ak tu nebude pokoj, vyhlásim 5-minútovú prestávku. A ak potom tiež nebude pokoj, tak preruším rokovanie.

    Päťminútová prestávka do 17.50 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Nasledujúcim bodom programu bude druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci...

  • Malý moment ešte, pán minister. Prosím, keby ste zatvorili dvere na rokovacej sále.

    A ešte musím informovať poslancov a poslankyne, že vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 707. A spoločnú správu máte ako tlač 707a.

    A teraz prosím, pán minister, keby ste uvedený vládny návrh zákona odôvodnili.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Predkladaný vládny návrh zákona vyplýva zo Strednodobej koncepcie politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006, v rámci ktorej sa proces pozemkových úprav musí zamerať okrem začiatočného priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva predovšetkým na realizáciu v projektoch pozemkových úprav plánovaných spoločenských zariadení a opatrení.

    Predloženým vládnym návrhom zákona sa upravujú predovšetkým oblasti výstavby spoločných zariadení, opatrení už v rámci schválenia úvodných podkladov po schválení návrhu zásad funkčného usporiadaní územia v obvode pozemkových úprav, čím sa dáva dostatočný časový priestor, aby hlavné spoločné zariadenia a opatrenia boli vybudované už pred zmenou vlastníckych vzťahov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem poslancom Národnej rady za návrhy na doplnenie predkladaného návrhu zákona pri prerokovaní vo výboroch, ktorými došlo k zosúladeniu tohto zákona so súvisiacimi zákonmi. Zároveň sa obraciam na vás o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo Richárdovi Hamerlikovi, spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1019 z 18. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona nasledujúcim výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorsky výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 229 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu tiež súhlasil s návrhom zákona, odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Tieto pripomienky sú uvedené v časti IV, body 1 až 15 a všetky body odporúča gestorsky výbor schváliť.

    Pán podpredseda, ja som teraz skončil a môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu som nedostal. Pýtam sa, ústne kto sa chce prihlásiť do rozpravy? Nikto? Končím rozpravu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 708, spoločnú správu máte ako tlač 708a.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.

    Cieľom navrhovanej novely zákona o hnojivách je zosúladiť zákon o hnojivách s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách ustanovuje podmienky uvádzania hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok do obehu v Slovenskej republike formou povinnej registrácie, ich následnej štátnej odbornej kontrole, agrochemického skúšania, pôdohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, skladovanie hnojív a používanie hnojív. Predkladaným návrhom novely zákona o hnojivách sa odstránia všetky prekážky voľného pohybu typizovaných hnojív a hnojív označených slovami „hnojivo S“ medzi Slovenskej republikou a členskými štátmi Európskej únie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov a nebude mať negatívny dosah na zamestnanosť a životné prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že prijatím navrhovanej novely zákona o hnojivách sa dosiahne úplná zlučiteľnosť s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo pani poslankyni Tkáčovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo predkladá spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona o hnojivách (tlač 708).

    Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre pôdohospodárstvo a Výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory, ktoré o návrhu zákona rokovali, prijali k nemu nasledujúce stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre pôdohospodárstvo s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie s vládnym návrhom zákona súhlasil a takisto ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV, o ktorých budeme hlasovať po ukončení rozpravy.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Prosím, ústne kto sa hlási? Nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz by sme mali prerokúvať ďalší zákon, je to vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov.

    Pán Maxon chce procedurálny návrh. Nech sa páči, pán Maxon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru k zákonu o Slovenskej lesníckej komore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo navrhol prerušiť rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o lesníckej komore, a navrhujem, aby sme tento bod programu prerokovali ako 104. alebo 105. bod rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Myslím, že 105. bod už bol navrhnutý v predchádzajúcom návrhu na zmenu programu. Pán poslanec Číž to navrhoval. V súlade s rokovacím poriadkom odporúčam, aby bol prijatý všeobecný súhlas na prijatie tohto návrhu výboru a preloženie rokovania o tomto bode programu v inom termíne, teda aby bol všeobecný súhlas s prerušením rokovania o tomto návrhu zákona.

    Je všeobecný súhlas, prosím?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať ďalej druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 763 a spoločnú správu máte ako tlač 763a.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z., vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády č. 830 z 3. septembra 2003. Podkladom na vypracovanie návrhu zákona bola vládou schválená Analýza vplyvu všeobecných profesijných a prierezových komôr na podnikateľské prostredie s návrhom ďalšieho postupu, zásady novelizácie zákonov upravujúcich komory.

    Hlavným cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zrušiť povinné členstvo v komore, čo je v súlade so schválenými zásadami. Týmto návrhom zákona sa ruší povinné členstvo v komore, ktoré vzniklo zo zákona fyzickým osobám a právnickým osobám zapísaným v Obchodnom registri, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v poľnohospodárstve, potravinárstve a biologických, technických a v obdobných službách pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona reaguje na uznesenie vlády č. 830 zo septembra 2003, tým sa ruší povinné členstvo v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo pánovi poslancovi Andrejovi Hajdukovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením č. 1112 zo 6. júla 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z. (tlač 763), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením č. 232 z 31. augusta 2004 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktoré máme pred sebou, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 2 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bode č. 1 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a uzatváram rozpravu. Zároveň aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 766 a spoločnú správu ako tlač 766a.

    Vládny návrh zákona odôvodní v zastúpení ministra obrany podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa má zladiť zákon o vojenskej službe s niektorými ustanoveniami ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a takisto so zákonom o Ozbrojených silách Slovenskej republiky a s tými ustanoveniami, ktoré sa týkajú úpravy základných zložiek Ozbrojených síl a ich vnútorného organizačného členenia. Návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré aspekty ustanovovania vojaka do funkcie a upresňujú sa niektoré ustanovenia týkajúce sa vojenských hodností.

    V súvislosti so zrušením branného zákona sa navrhuje tiež upresniť ustanovenie upravujúce prieskumné konanie vykonávané na účely posúdenia zdravotnej spôsobilosti vojaka tak, aby bola zabezpečená možnosť vykonávať prieskumné konanie pri všetkých kategóriách vojakov uvedených v § 2 ods. 2 písm. a) až f) zákona o vojenskej službe. Návrhom zákona sa navrhuje aj zmena tých ustanovení zákona, ktoré predstavujú režim právnej regulácie času zamestnania tak, aby nová právna úprava zodpovedala európskym štandardom.

    Na záver mi dovoľte, pán predsedajúci, vyjadriť sa k spoločnej správe. Súhlasím so všetkými návrhmi, ktoré sú v nej obsiahnuté, vrátane nevyhnutnosti posunúť účinnosť návrhu novely zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec Vavrík, tlač 766 máme?

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás stručne poinformoval o obsahu spoločnej správy výborov Národnej rady k vládnemu návrhu novely zákona č. 370 o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh bol pridelený trom výborom, a to výboru pre sociálne veci, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý bol zároveň určený ako gesčný výbor. Všetky tri výbory vládny návrh prerokovali. Dovoľte mi informovať vás o tom, že ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie. A výbor pre sociálne veci a takisto gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, predmetný návrh vlády schválili vrátane štyroch pripomienok, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. Všetky štyri pozmeňujúce návrhy výbor navrhuje, aby plénum podporilo, a preto aj navrhujeme, aby sa o tých pripomienkach hlasovalo spoločne.

    Myslím, to je všetko stručne zo spoločnej správy. A prosím pána podpredsedu Bugára, aby otvoril rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Prosím vás, zavolajte pána podpredsedu Bugára.

  • Smiech predsedajúceho.

  • Pána podpredsedu Vetešku, ja sa ospravedlňujem.

  • S radosťou. Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky nie sú žiadne podané. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pán spravodajca Vavrík. Pán poslanec, máte slovo. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Takže nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Veteška, ešte raz sa ospravedlňujem.

    Chcel by som podať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka bodu 24 predloženého vládneho návrhu zákona. Ten pozmeňujúci návrh by znel takto:

    Nové znenie bodu 24: V § 139b v ods. 1 písm. b) sa za slová „ktorý trvá nepretržite 12 hodín“ vkladajú slová „pri výcviku výkonného letca a výkonného výsadkára“.

    Dovoľte mi len voľnou úvahou zdôvodniť tento pozmeňujúci návrh. Ministerstvo obrany a vláda predpokladali, že týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý je v pôvodnej tlači 766, chceli docieliť to, aby výkonní letci a výkonní výsadkári dostali stravu od rezortu, bezplatnú, samozrejme, kedykoľvek sú na príslušnom výcviku. Ostatní vojaci a ostatní príslušníci Ozbrojených síl tento pôžitok majú až po 12 hodinách služby. Nezdá sa vhodné, aby tento 12-hodinový limit museli absolvovať alebo vykonať aj výkonní letci a výsadkári, a preto teda navrhujeme, aby tí dostali túto bezplatnú stravu, kedykoľvek sú v službe.

    Toľko z odôvodnenia. Prosím ctenú snemovňu o podporu tohto jediného pozmeňujúceho návrhu.

    A ďakujem za slovo ešte raz pánovi podpredsedovi Veteškovi.

  • Nikto viac sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Za navrhovateľa, pán minister Lipšic, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 712 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 712a.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, informujem vás o tom, že pán minister Gyurovszky chvíľočku bude meškať, zakrátko sa dostaví. A už je pán minister tu.

    Takže predmetný vládny návrh zákona prerokujeme ihneď po tom, ako ho bude môcť pán minister Gyurovszky odôvodniť v tejto chvíli.

    Nech sa páči, pán minister. Je to tlač 712, to znamená o rozvoji bývania, zákon č. 607.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona vychádza z aktualizácie Koncepcie rozvoja bytovej výstavby, ktorá bola schválená uznesením vlády č. 952 z roku 2003. V rámci predloženého materiálu sa navrhujú zmeny a doplnenia, ktorých prijatie prispeje k lepšiemu výkonu štátnej správy v oblasti poskytovania podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania. V tejto súvislosti ide najmä o rozšírenie okruhu žiadateľov pre možnosť získania podpory na výstavbu nájomných bytov neziskovej organizácie. Pritom ide len o organizácie založené výlučne na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu. Ďalšou zmenou je úprava limitu podlahovej plochy podporovaných bytov, kde sa navrhuje takisto zníženie plochy v oblasti bytov, bytových domov, ako aj v prípade rodinných domov.

    Kontrolu dodržiavania podmienok okrem fondu vykonávajú aj krajské stavebné úrady. Tieto úrady ďalej kontrolujú aj čerpanie podpory. V prípade kontroly čerpania podpory fyzických osôb, to však znamená, že došlo k vzdialeniu poskytovania služieb občanom. Tento proces teraz zvyšuje náklady u dlžníka, ale aj u krajského stavebného úradu, pretože je nevyhnutná fyzická kontrola na stavbe. V snahe riešiť túto situáciu sa navrhuje, aby sa na obce preniesol výkon kontroly čerpania podpory pre fyzické osoby, to znamená, že poverený zamestnanec obce overí vecnú stránku požadovanej úhrady a vyznačí na doklade jej súlad s predmetom podpory. Pre zamedzenie prípadného konfliktu záujmu je však kontrola žiadateľa, ktorými sú právnické osoby, zostáva naďalej v kompetencii krajských stavebných úradov.

    Návrh zákona bol prerokovaný v troch výboroch Národnej rady a pozmeňujúce návrhy majú charakter legislatívnotechnických návrhov, ktoré jednoznačnejšie určujú niektoré ustanovenia zákona a v zmysle toho bol s nimi vyslovený súhlas. Zároveň by som sa vám chcel poďakovať za prerokovanie predmetného návrhu zákona a dúfam, že ho schválite.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Márii Demeterovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1021 pridelila vládny návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pod bodmi 1 až 4 tejto spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k prerokovanému vládnemu návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy spoločne s návrhom schváliť.

    Ďakujem. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám. Ústne, prosím, kto sa hlási? Pán poslanec Vážny. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslanca Národnej rady Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 712.

    1. Za bod 9 sa dopĺňa nový bod 10, ktorý znie: V § 9 sa vypúšťa odsek 4, doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 4 a 5, doterajšie body 10 až 20 sa označujú ako body 11 až 21.

    2. Bod 13 znie: V § 10 ods. 4 písm. b) sa slová „240 m2“ nahrádzajú slovami „160 m2 bez plochy pre garáž“.

    3. Bod 15 znie: § 10 ods. 5 znie: „Ak je byt v rodinnom dome stavebne určený na trvalé bývanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 5 ods. 2 písm. a), podlahová plocha bytových priestorov a nebytových priestorov prislúchajúca k jednému bytu nesmie prevýšiť 180 m2 bez plochy pre garáž.“

    Odôvodnenie spoločné k bodom 1 až 3: Štátny fond rozvoja bývania podporuje v súčasnosti v súlade s § 5 ods. 1 písm. b) a d) výstavbu a kúpu bytu v rodinnom dome v dvoch variantoch.

    Podľa § 10 ods. 4 písm. b) podlahová plocha bytových a nebytových priestorov v rodinnom dome prislúchajúca k jednému bytu neprevyšuje 240 m2 a viac ako polovica z plochy je určená na bývanie.

    A druhý variant: Podľa § 10 ods. 5 ekonomickým a efektívnym riešením bytu v rodinnom dome je, ak podlahová plocha bytových a nebytových priestorov v rodinnom dome prislúchajúca k jednému bytu neprevyšuje 140 m2 a minimálne 60 % plochy predstavuje obytná plocha bytu.

    Aby sa finančné prostriedky zbytočne nerozptyľovali na projekty rodinných domov do 140 m2 a 240 m2 podlahovej plochy, navyše v predloženej novele zákona sa plocha 240 m2 znižuje na 200 m2 a tiež pre zjednodušenie prípravy žiadostí od žiadateľov a takisto aj pre zjednodušenie posudzovania žiadostí Štátnym fondom rozvoja bývania navrhujem zjednotiť plochy pre výstavbu a kúpu rodinného domu na 160 m2 bez plochy pre garáž a tým podstatne zjednodušiť a zefektívniť výstavbu rodinných domov, ktoré budú podporované zo Štátneho fondu rozvoja bývania, a zároveň presnejšie vymedziť cieľovú skupinu občanov, ktorých podporuje Štátny fond rozvoja bývania. To znamená, nerozdeľovať výstavbu rodinných domov na ekonomickú a neekonomickú, tzv. ostatnú, ale podporovať efektívnu, optimálnu výstavbu plošného štandardu rodinných domov, a to aj vo väzbe na spotrebu energií.

    V súčasnosti ponúkané katalógové projekty rodinných domov, cca 66 %, majú plochu na bývanie do 160 m2 bez plochy garáže, čo sa nám zdá byť optimum plochy pre bežného občana, ktorý sa podujal vziať výstavbu rodinného domu do vlastných rúk, samozrejme, za podpory Štátneho fondu rozvoja bývania. Štátny fond rozvoja bývania podporuje bývanie pre stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, t. j. do 3,5-násobku životného minima. Počet členov rodiny, obložnosť bytu klesá v súčasnosti na Slovensku a plocha na bývanie do 160 m2 je podľa nášho názoru optimum pre 4-člennú rodinu, znamená to bežnú obývačku, 3 spálne, pracovňu, sociálne zariadenie a vedľajšie priestory, ako komora, pivnica, kotolňa a podobne, a, samozrejme, neznamená to nejaký nadštandard alebo luxusné mnohoizbové bývanie, pre ktoré Štátny fond rozvoja bývania nie je určený.

    Ďakujem vám za pozornosť a predkladám pozmeňujúci návrh pani spravodajkyni.

  • Ďalej nie je nikto viac prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • No, pravdupovediac, tento návrh počujem prvý raz, to znamená, že ťažko k nemu zaujať nejaké stanovisko, ale v každom prípade si myslím, že by bolo osožnejšie, keby ten návrh bol zaznel niekde vo výboroch. Možnože zaznel, len nebol schválený. Ale myslím si, že v takejto podobe v tejto chvíli s tým nemôžem súhlasiť. Ale hovorím, že toto je na prvý pohľad, ťažko k tomu zaujať stanovisko. Zatiaľ si myslím, že skôr nie. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Takisto som sa nestretla, že by niekde vo výbore bol odznel tento pozmeňujúci návrh, ale myslím si, že môžeme ešte s pánom ministrom aj s pánom predkladateľom o návrhu hovoriť, zhodnotiť ho, zatiaľ ten návrh nevyzerá byť neracionálny z môjho pohľadu a odporúčam, aby sme sa ešte poradili.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 767, spoločnú správu máte ako tlač 767a.

    V zastúpení ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky odôvodní uvedený vládny návrh zákona pán minister Gyurovszky.

    Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prijatie Slovenskej republiky za plnoprávneho člena Európskej únie si vyžiadalo dokončenie aproximácie platnej európskej legislatívy v oblasti civilného letectva, a teda aj systémové zmeny v zákone o civilnom letectve. Predkladaný návrh novelizácie zákona bol vypracovaný rezortom dopravy a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 16. júna 2004.

    Uvedený návrh zosúlaďuje letecký zákon s právom Európskej únie. Ide najmä o dokončenie transpozície predpisov o licencovaní, o zodpovednosti leteckých dopravcov, dochádza k zrušeniu prekážok voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu v oblasti leteckej dopravy. Zároveň sa novelizáciou vykonávajú aj ďalšie nevyhnutné legislatívne a vecné úpravy. Významnou zmenou, ktorú predkladaný návrh rieši, je rozšírenie predmetu zákona aj na vykonávanie letov štátnych lietadiel podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo, čím návrh reaguje na integračné prvky v oblasti spoločnej obrany Európskej únie. Súčasne sa do zákona dopĺňajú pôsobnosti ministerstva obrany a ministerstva vnútra vo vzťahu k štátnym lietadlám.

    Zároveň mi dovoľte vyjadriť sa aj k návrhu spoločnej správy gestorského výboru. Počas prerokovania návrhu zákona vo výboroch predložili poslanci niekoľko pozmeňujúcich návrhov, pričom väčšina z nich návrh zákona zlepšuje. Keďže však body 1, 8, 16 a 18 spoločnej správy narúšajú filozofiu zákona a dokonca schválenie bodov 16 a 18 by spôsobilo rozpor v samotnom zákone o civilnom letectve, dovoľujem si odporučiť, aby o pozmeňujúcich návrhoch 1, 8, 16 a 18 spoločnej správy hlasovala Národná rada samostatne, ak to, samozrejme, niektorý poslanec navrhne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Branislavovi Opaternému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 767), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1108 zo 6. júla 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, takto:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 25. augusta 2004, neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 25. augusta 2004 a uznesením č. 390 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 25. augusta a uznesením č. 220 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona 25. augusta 2004 a neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo 20 pozmeňujúcich návrhov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 8 a 12 až 20 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 9, 10 a 11 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v druhom čítaní, bola schválená uznesením č. 413 z 31. augusta 2004. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právom podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Ďakujem za slovo.

  • Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási k tomuto návrhu zákona? Pán poslanec Šimko Jozef. Nikto viac sa nehlási. Končím možnosť, pardon, pán poslanec Vavrík. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Prosím, pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som sa dotkol bodu č. 14 spoločnej správy, ktorý hovorí o spôsobilosti personálu bezpečnostnej ochrany. Tu chcem uprieť pozornosť na to, že z navrhovaného obsahu preverovaných skutočností je zrejmé, že preverovanie sa bude konať aj v oblasti boja proti terorizmu. Táto problematika patrí do oblasti spravodajských informácií, ktorých zber a analýzu vykonáva najmä Slovenská informačná služba. Vzhľadom na navrhované použitie pojmu „orgán štátnej správy“ by nebolo možné zo strany Leteckého úradu požiadať Slovenskú informačnú službu o vyjadrenie sa, pretože tá je štátnym orgánom a nepatrí do sústavy orgánov štátnej správy.

    V tejto súvislosti chcem poukázať aj na obdobné ustanovenie, ktoré máme v zákone č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, ktorý obsahuje podobné ustavenie vo vzťahu k preverovaniu spoľahlivosti uchádzačov o licenciu na prevádzkovanie súkromných bezpečnostných služieb.

    Takisto odporúčam, aby bola lehota Policajného zboru na vybavenie dožiadania Leteckého úradu predĺžená z navrhovaných 14 na 30 dní. Preto, aby sa tento nedostatok odstránil, navrhujem, aby o bode č. 14 spoločnej správy sme hlasovali osobitne, a navrhujem, aby sme neprijali tento bod č. 14. A namiesto toho mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci poslanecký návrh v mene skupiny poslancov.

    Za 34. bod sa vkladá nový 35. bod, ktorý znie: 35. Za § 34 sa vkladá nový § 34a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    „§ 34a Spôsobilosť personálu bezpečnostnej ochrany

    (1) Personálom bezpečnostnej ochrany leteckého prevádzkovateľa, prevádzkovateľa letiska, prevádzkovateľa leteckých pozemných zariadení, poskytovateľa letových prevádzkových služieb, poskytovateľa služieb podľa § 45 ods. 1 písm. c), d) a e), oprávneného špeditéra alebo oprávneného poštového podniku sú jeho zodpovedný zástupca za bezpečnostnú ochranu a osoby, ktoré plnia v oblasti bezpečnostnej ochrany osobitné pracovné úlohy.

    (2) Člen personálu bezpečnostnej ochrany musí byť na výkon svojej činnosti

    a) spôsobilý na právne úkony,

    b) bez úhony,

    c) spoľahlivý,

    d) odborne spôsobilý,

    e) zdravotne spôsobilý.

    (3) Za bezúhonnú osobu sa nepovažuje ten,

    a) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný úmyselne,

    b) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti, marenia úlohy verejného činiteľa, všeobecného ohrozenia, ublíženia na zdraví formou ťažkej ujmy na zdraví s následkom smrti, podielnictva, neuposlúchnutia rozkazu, vyhýbania sa služobnému úkonu a výkonu vojenskej služby spáchanej z nedbanlivosti,

    c) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, opilstva, ohrozovania mravnej výchovy mládeže, porušovania povinností strážnej služby, porušovania povinností dozornej služby a porušovania povinností pri obrane vzdušného priestoru spáchaný čo aj z nedbanlivosti.

    (4) Za spoľahlivú nemožno považovať osobu, ktorá

    a) je alebo bola spoločníkom špiónov, teroristov, sabotérov alebo iných osôb v minulosti odôvodnene podozrievaných z týchto aktivít,

    b) je alebo bola členom alebo podporovateľom akejkoľvek organizácie, ktorá sa násilnými, podvratnými alebo inými nezákonnými prostriedkami usiluje odstrániť demokratický spoločenský poriadok,

    c) je pod preukázateľným nátlakom príbuzných alebo blízkych priateľov, ktorí sú zneužiteľní teroristickou skupinou, nelegálnou organizáciou, rizikovou skupinou alebo obdobným jedincom,

    d) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva iné omamné alebo psychotropné látky,

    e) je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie,

    f) je alebo bola zainteresovaná na akejkoľvek forme sexuálneho konania, ktoré vedie k vydieraniu a nátlaku,

    g) vážne alebo opakovane porušila bezpečnostné predpisy tým, že sa snažila neoprávnene prenikať do zabezpečených komunikačných alebo informačných systémov,

    h) bola v posledných piatich rokoch uznaná za vinnú zo spáchania niektorého z priestupkov vyskytujúcich sa na viacerých úsekoch správy, na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, na úseku používania výbušnín, na úseku všeobecnej vnútornej správy, proti verejnému poriadku, proti občianskemu spolunažívaniu, zo spáchania ublíženia na zdraví z nedbanlivosti inému alebo z úmyselného uvedenia nesprávneho alebo neúplného údaja pred štátnym orgánom, orgánom obce s cieľom získať neoprávnenú výhodu úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania, drobného ublíženia na zdraví, priestupku proti majetku alebo priestupku na úseku zbraní a streliva,

    i) prijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo zneužíva postavenie alebo funkciu na získanie neoprávnených pôžitkov,

    j) disponuje s majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná priznaným príjmom a ktorého legálnosť pôvodu nie je schopná alebo ochotná preukázať,

    k) z iných dôvodov neposkytuje záruku, že bude pri výkone bezpečnostnej ochrany dodržiavať právne predpisy a plniť povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí a iných opatrení vydaných podľa tohto zákona.

    (5) Spoľahlivosť posudzuje letecký úrad na základe žiadosti zamestnávateľa člena personálu bezpečnostnej ochrany. Letecký úrad si na posúdenie spoľahlivosti vyžiada vyjadrenie Policajného zboru. Okrem údajov zo svojich evidencií Policajný zbor v prípade potreby vykonáva aj previerky v mieste bydliska o spoľahlivosti člena personálu bezpečnostnej ochrany a previerky prostredia, v ktorom žije. O vyjadrenie môže letecký úrad požiadať aj iný štátny orgán alebo obec, v ktorej sa žiadateľ zdržiava alebo sa v posledných piatich rokoch zdržiaval. Policajný zbor, štátny orgán a obec je povinná žiadosti leteckého úradu o vyjadrenie vyhovieť v lehote 30 dní od jej doručenia.

    (6) Bezúhonnosť a spoľahlivosť sa overuje raz za päť rokov.

    (7) Odborne spôsobilou je osoba, ktorá absolvuje osobnú prípravu z bezpečnostnej ochrany. Ministerstvo určí požiadavky na jednotlivé odbornosti člena personálu bezpečnostnej ochrany vrátane povinnosti preukázať teoretické znalosti a praktické schopnosti na výkon tejto činnosti skúškou odbornej spôsobilosti. Skúšobnú komisiu vymenúva ministerstvo.

    (8) Odbornú prípravu z bezpečnostnej ochrany vykonávajú fyzické osoby alebo právnické osoby akreditované ministerstvom. Subjekty bezpečnostnej ochrany môžu pre vlastnú potrebu vykonávať odbornú prípravu z bezpečnostnej ochrany na základe povolenia ministerstva.

    (9) Zdravotnú spôsobilosť člena personálu bezpečnostnej ochrany môžu posudzovať len zdravotnícke zariadenia a lekári poverení ministrom.

    (10) Ustanovenie ods. 3, 4 a 7 sa primerane vzťahujú aj na členov posádok lietadiel a na osoby, u ktorých si plnenie osobitných pracovných úloh vyžaduje vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov na letisku.

    (11) Podrobnosti o kategorizácii a rozdelení personálu bezpečnostnej ochrany podľa jednotlivých odborností, o rozsahu odbornej prípravy pre jednotlivé odbornosti a o rozsahu odbornej prípravy členov posádok lietadiel a iných osôb, o pravidelnom opakovaní odbornej prípravy, o udeľovaní akreditácií a povoľovaní odbornej prípravy pre vlastnú potrebu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že chápete dôležitosť tohto pozmeňujúceho návrhu, a teda aby vlastne do toho preverovania tej spôsobilosti personálu bezpečnostnej ochrany bola zahrnutá aj Slovenská informačná služba. A je to možné dosiahnuť na základe prijatia tohto poslaneckého návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja len takú malú poznámku na margo spravodajcu. Mne sa zdá taký rozsiahly tento pozmeňovák, že či nezvážite rokovanie gestorského výboru, aby bolo jasné stanovisko gestorského výboru o takom rozsiahlom pozmeňováku. Ďakujem pekne.

  • V rozprave budeme pokračovať. Vystúpi pán Vavrík, pán poslanec Vavrík.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Keďže sa nestihol prihlásiť predkladateľ pozmeňujúceho návrhu a keďže sme spoločníci v tomto pozmeňujúcom návrhu, dovoľte mi, aby som reagoval na otázku pána poslanca Lintnera.

    Tento pozmeňujúci návrh je doslova totožný s pozmeňujúcim návrhom, ktorý je uvedený v spoločnej správe a pochádza z gesčného výboru pre hospodárstvo a podnikanie a ktorý rieši bezpečnostnú previerku pre personál letísk.

    Jeden jediný problém, ktorý je tam zmenený, je, aby bezpečnostné zložky, má sa tým na mysli Slovenská informačná služba, Policajný zbor, prípadne iný orgán štátnej správy, nemali lehotu na dodanie podkladov 14-dňovú, ako sa, bohužiaľ, v tomto pozmeňujúcom návrhu poslancov objavilo, pán poslanec Šimko navrhoval zmeniť túto lehotu na 30 dní. To je hlavná podstata tohto návrhu. A ešte tam bol nesprávne spomenutý ako orgán štátnej správy Slovenská informačná služba. Slovenská informačná služba je štátny orgán a nie orgán štátnej správy. Čiže to je len zmenený slovosled. To je všetko, čo je v pozmeňováku poslanca Joža Šimka.

    Dovoľte mi však, do rozpravy som sa prihlásil kvôli tomu, čo povedal pán minister Gyurovszky v úvodnom slove v zastúpení ministra Prokopoviča, že ministerstvu sa nezdajú úplne vyvážené pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod položkou 1, 8, 16 a 18, a prosím týmto spoločného spravodajcu, aby mal na pamäti moju prosbu, ktorú teraz snemovni predkladám, aby tieto štyri body boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Šimkovi, ktorý chcel ešte reagovať. Prosím, teraz máte príležitosť. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Šimkovi.

  • Ďakujem za slovo. Ja teda len doplním svojho kolegu pána poslanca Vavríka, že som sa to snažil aj tak rýchlejšie čítať, ale v podstate ide len o úpravu toho § 34a, bod č. 5 spoločnej správy, a teda miesto termínu „orgán štátnej správy“ sme tam upresnili „štátny orgán“. Čiže v takomto prípade je možné vyžadovať povinnosti Leteckého úradu voči SIS-ke, čiže tá spolupráca, takto je to v poriadku. No a tú lehotu sme po konzultácii s ministerstvom vnútra, aby to bolo reálne, vlastne upravili zo 14 na 30 dní. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Janiš.

  • Ja som bol predkladateľom vo výbore toho § 34a bodu 14, čo páni kolegovia chcú vyňať na osobitné hlasovanie a bolo to so mnou odkonzultované, takže vracať to späť do hospodárskeho výboru nie je potrebné.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa pán minister ako navrhovateľ vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalej.

    Pokračujeme druhým čítaním, druhým a tretím čítaním, druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky....

  • Reakcie z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 769 a spoločnú správu ako tlač 769a.

    Návrh vlády odôvodní v zastúpení ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pán minister Gyurovszky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol v druhom čítaní vládny návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohody o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 16. júna 2004 uznesením č. 579 súhlasila s ratifikáciou Dohody o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií. Bod C predmetného uznesenia ma poveruje odôvodniť návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou dohody. Je to dohoda medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane jednej a Spojenými štátmi americkými na strane druhej. Cieľom dohody je zabezpečiť interoperabilitu družicových navigačných systémov GALILEO a GPS a najmä lepšiu dostupnosť signálu v prospech užívateľov na celom svete. Dohoda sa týka všetkých opatrení, ktoré zmluvné strany zavedú a ktoré sa týkajú civilných navigácií pomocou družíc a časovacích signálov. Dohoda rešpektuje pravidlá a predpisy a postupy medzinárodných organizácií.

    Na základe súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky bude dohoda predložená prezidentovi Slovenskej republiky na ratifikáciu. Dohoda sa v zmysle rozhodnutia Rady ministrov bude vykonávať už pred nadobudnutím jej platnosti.

    Zároveň vás, vážená Národná rada, prosím o podporu pre vyslovenie súhlasu s ratifikáciou dohody podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Ľubomíra Vážneho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií, ktorú ste dostali ako tlač 769.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií v súlade s § 88 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 797 zo 16. júla 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výbore určil do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

    II. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 25. augusta 2004 a uznesením č. 403 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa § 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s dohodou súhlas. Zahraničný výbor Národnej rady prerokoval návrh 24. augusta 2004 a uznesením č. 111 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky súhlas s návrhom dohody a odporúča vláde Slovenskej republiky vyvinúť maximálne úsilie o zabezpečenie účasti slovenského dodávateľského potenciálu na vývoji, budovaní tohto systému a účasti na prevádzke a údržbe tohto systému v budúcnosti.

    III. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov dňa 31. augusta 2004 uznesením č. 414. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Prosím, ústne kto sa hlási? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené dámy, vážení páni poslanci, dámy už teraz nie sú medzi nami, ja odporúčam, aby sme ešte dva zákony, ktoré predkladá minister Gyurovszky, nie dva zákony, dve dohody, ktoré potrebujeme ešte prerokovať v Národnej rade, aby sme ich prerokovali, nehľadiac, že nám zostáva ešte málo času, myslím, že to rýchlo stihneme. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 803 a spoločnú správu ako tlač 803a.

    V zastúpení ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií tento návrh odôvodní minister Gyurovszky.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážení páni poslanci, pani poslankyne už nie sú prítomné na rokovaní, dovoľte mi na dnešnom stretnutí, na dnešnom rokovaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave.

    Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady podľa čl. 86 ods. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predkladaná dohoda sa začala pripravovať v roku 1994 na základe iniciatívy švédskej strany, kedy bol zaznamenaný značný nárast obchodnej výmeny medzi Švédskym kráľovstvom a Slovenskou republikou. Bola podpísaná až 31. mája 2004 v Bratislave, pretože k štádiu schvaľovacieho procesu došlo vo Švédsku ku kompetenčným zmenám a následne sa aj u nás zmenili legislatívne pravidlá týkajúce sa medzinárodných zmlúv.

    Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím dohody uznesením č. 107 z 13. februára 2003. Nadobudnutím jej platnosti sa končí platnosť dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej doprave z roku 1969, ktorá už nevyhovuje súčasným potrebám a európskym predpisom. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa radí k dohodám prezidentským a po jej podpise sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam preto plénu vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Ľubomíra Vážneho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie, pardon, panie poslankyne tu už nemáme, čiže len vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave, ktorú ste dostali ako tlač 803.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 820 zo 16. augusta 2004 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výbore vrátane v gestorskom výbore určil do 7. septembra 2004.

    II. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh 31. augusta 2004 a uznesením č. 614 odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 25. augusta 2004 a uznesením č. 405 odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    III. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov dňa 9. septembra 2004 uznesením č. 419. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nie sú žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto. Končím možnosť podania prihlášok. Zatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 804 a spoločnú správu ako tlač 804a.

    Návrh vlády v zastúpení ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky odôvodní pán minister Gyurovszky.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážení páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave.

    Prekladaná dohoda je štandartnou bilaterálnou dohodou, aké sme uzavreli s väčšinou európskych štátov v rámci obnovy zmluvnej základne po vzniku Slovenskej republiky a vzťahuje sa ňu v podstate všetko, čo som povedal v predchádzajúcom odôvodnení.

    Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa radí k dohodám prezidentským a po jej podpise sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam preto plénu vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz žiadam pána poslanca Ľubomíra Vážneho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády ako spoločný spravodajca z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave (tlač 804).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave (tlač 804) podáva Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom spoločnú správu výborov Národnej rady.

    I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 821 pridelil zo 16. 8. 2004 návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor je určený Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    II. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh 31. augusta 2004 a uznesením č. 615 odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s touto dohodou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 25. 8. a uznesením č. 406 taktiež odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s predmetnou dohodou.

    III. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 9. septembra 2004 a uznesením č. 420 súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ováram rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Prosím, ústne kto sa hlási? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a zároveň aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v dnešný deň, pokračujeme ráno o 9.00 hodine. A pre informáciu uvádzam hlasovanie o 10.00 hodine.

    Prajem pekný večer a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.