• Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k samotnému rokovaniu, chcem poprosiť pánov poslancov, aby sme si minútou ticha uctili obete nesmiernej tragédie, ktorej sme boli svedkami, v severoosetskom Beslane.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz, prezentujme sa stlačením tlačidla, aby som mohol zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále a zistiť, či je Národná rada uznášaniaschopná.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 96 poslancov.

    Národná rada je schopná uznášať sa.

    Ešte predtým, ako pristúpime k samotnému priebehu rokovania, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Devínsky, Drgonec, Soboňa a pani poslankyňa Zmajkovičová. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Jozef Banáš.

    Ďalej vás chcem informovať, že overovateľmi na 31. schôdzi budú poslanci Zoltán Horváth a Jozef Hrdlička, ich náhradníkmi budú Jozef Šimko a Ľudmila Mušková.

    Program 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vám bol rozdaný do lavíc, pristúpime teraz k schvaľovaniu programu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či má niekto návrhy na zmenu alebo doplnenie rokovania 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby sme na piatok 10. septembra ako prvý bod programu zaradili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by žiadal vládu Slovenskej republiky predložiť do 30 dní správu o plnení úloh o súčasnom stave športu Slovenskej republiky a pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít, na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých. Návrh prosím zaradiť ako prvý bod programu na piatkovú schôdzu, odôvodnený návrh uznesenia s odôvodnením predložím osobitne.

  • Vážený pán predseda, v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby body 64 až 69 čiže zákony týkajúce sa zdravotníckej reformy boli stiahnuté z rokovania tejto schôdze Národnej rady. Myslím si, že prijatie takýchto zákonov by do značnej miery poškodilo občanov Slovenskej republiky a práve úlohou poslancov Národnej rady je ochraňovať oprávnené záujmy občanov v oblasti aj sociálnych otázok. Čiže navrhujem ich stiahnuť z rokovania tejto schôdze. Ďakujem.

  • Pán predseda, nie je to návrh do programu, je to skutočne poďakovanie vedeniu parlamentu, poďakovanie aj vám ako predsedovi parlamentu za to, že v parlamente bol realizovaný skutočne po dlhej dobe čakania nový televízny systém, ktorý zabezpečuje priame prenosy a záznamy televízií, či už verejnoprávnej alebo súkromných. Myslím si, že túto kauzu v tejto chvíli a naplnenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám môžeme považovať za uzavreté. A dovoľte mi, aby som za všetkých tých, ktorí to chceli, aj vám osobne vyslovil poďakovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikuš.

  • Ruch v sále.

  • Tibor. Pán predseda, prosím, sadnite si na svoje miesto a prosím operátorov, aby zapli mikrofón pánovi predsedovi výboru pre európske záležitosti, a vás prosím, keby ste svoju kartu vložili do svojho hlasovacieho zariadenia. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dovolím si požiadať o rozšírenie programu rokovania, síce na návrh štyroch poslaneckých klubov, Ľudovej strany – HZDS, Smeru a KSS, o návrh uznesenia o Jadrovej elektrárni V1. A zároveň si dovolím požiadať o prerokovanie návrhu uznesenia o dostavbe Jadrovej elektrárne Mochovce, 3. a 4. bloku, na návrh štyroch poslaneckých klubov, Ľudovej strany – HZDS, Smeru, KSS a ANO. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, na základe diskusie, ktorá dnes bola na poslaneckom grémiu, dávam návrh, aby sme o bode programu č. 39, je to tlač 824, návrh poslanca Národnej rady Pavla Pašku na vydanie zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, rokovali ako o prvom bode rokovania zajtra ráno o 9.00 hodine.

  • Ďalšie návrhy na zmenu a doplnenie programu nie sú.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, o prvom návrhu, pána poslanca Čaploviča, ktorý žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky v piatok ráno ako prvý bod rokovania prerokúvala návrh uznesenia, ktorým Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky spracovať, do Národnej rady predložiť správu o plnení úloh o súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a o návrhu hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 76 za návrh, 1 proti, 53 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hoptu, ktorý navrhol, aby sme body 64 až 69, čo sú zákony súvisiace so zdravotníckou reformou, stiahli z rokovania 31. schôdze. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 65 za návrh, 42 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Mikuš, vlastne podal dva návrhy, prvý návrh, ktorý sa týka V1 Jaslovské Bohunice, termínu prevádzky. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom z dvoch podaných návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 68 za, 2 proti, 61 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Druhý návrh. Pán poslanec Mikuš navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým vyjadrí svoj postoj k dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 za, 2 proti, 52 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Fico navrhol, aby sme bod programu, ktorý je uvedený pod poradovým č. 39, prerokovali zajtra ráno o 9.00 hodine ako prvý bod programu. Pýtam sa, páni poslanci, či je všeobecný súhlas aj bez hlasovania. Na poslaneckom grémiu sme uviedli dôvody, prečo je vhodné a nutné, aby sme tento bod predradili na rokovanie pred ostatné. Pán poslanec pán predseda zahraničného výboru Paška ako súčasť stálej delegácie zajtra, štvrtok a piatok sprevádza predsedu izraelského knesetu a je jediný a sám predkladateľ tohto návrhu zákona. Je to len z toho dôvodu, zo žiadneho iného.

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky návrhy na zmenu a doplnenie programu. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu programu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 122 za návrh, 2 proti, 13 sa zdržalo.

    Program 31. schôdze Národnej rady sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu o prvom bode programu, ktorým sú

    návrhy na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 860, máte ho v laviciach, vychádza z politickej dohody poslaneckého grémia.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Hlási sa pán poslanec predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Kaliňák. Končím ďalšiu možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy a páni, v súvislosti s dohodou v našom poslaneckom klube strany Smer by som rád podal pozmeňujúci návrh, v ktorom by sme pod bodom B. navrhli doplniť bod 7, v ktorom z Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky odvolávame poslanca Roberta Kaliňáka, a v ktorom v bode C. v novom bode 6 by sme zvolili za člena mandátového a imunitného výboru poslanca Miroslava Číža.

    Dovolil by som si odôvodniť tento pozmeňujúci návrh tým, že vo výboroch, v ktorých som už v tejto chvíli, čiže výbore pre obranu a bezpečnosť, výbore na kontrolu činnosti NBÚ, Stálej delegácii v Parlamentom zhromaždení NATO už majú takú širokú agendu, že sa nemôžem tejto funkcii dostatočne venovať, preto by som prosil, aby aj ostatní kolegovia poslanci a poslankyne zobrali tento návrh na vedomie. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Páni poslanci, keďže nie sú ďalšie pripomienky k predloženému návrhu, pristúpime k hlasovaniu. Odporúčam, aby sme o všetkých troch častiach uznesenia hlasovali spoločne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme vrátane pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal pán poslanec Kaliňák.

  • Hlasovanie.

  • Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Budeme hlasovať najskôr o návrhu zmeny uznesenia, ktorý podal pán poslanec Kaliňák, ktorý žiada doplniť bod B. uznesenia o nový bod 7 a bod C. o nový bod 6. Odporúčal v bode 7 odvolať z mandátového a imunitného výboru pána poslanca Kaliňáka a v bode 6 zvoliť za člena tohto výboru pána poslanca Číža. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 130 za návrh, 1 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia ako o celku vrátane schváleného pozmeňujúceho návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 123 za návrh, 1 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz pristúpime k prerokúvaniu návrhu uznesenia k

    návrhom na zmeny v zložení členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách,

    ktoré máte ako tlač 861.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, tak ako ho máte rozdaný v laviciach. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 114 za návrh, 1 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o

    zákone z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k druhému čítaniu o vrátenom návrhu zákona, chcem vás informovať, že som pána prezidenta písomne požiadal o jeho účasť na prerokovaní tohto bodu programu. Pán prezident požiadal Národnú radu Slovenskej republiky o ospravedlnenie neúčasti. Uviedol, že vrátenie zákona je v písomnom rozhodnutí dostatočne odôvodnené a dôvody, ktoré uviedol, sú nesporné. Preto vyjadril presvedčenie, že jeho účasť na schôdzi Národnej rady v tomto prípade nie je nevyhnutná.

    Návrh ste dostali ako tlač 801.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu Karola Mitríka, člena výboru pre verejnú správu, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania vráteného zákona pánom prezidentom. Nech sa páči, pán poslanec Mitrík.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil informáciu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, vo výboroch Národnej rady. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov túto informáciu o prerokovaní uvedeného vráteného zákona prezidentom republiky.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 803 pridelil zákon z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu. Zároveň určil k predmetnému vrátenému zákonu Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady výbor pre verejnú správu podáva Národnej rade informáciu o výsledku ich rokovania.

    Výbory predmetný návrh zákona prerokovali nasledovne.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporúča schváliť zákon v pôvodnom znení v uznesení č. 427 z 25. augusta 2004.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu odporúča schváliť zákon so zmenou uvedenou v časti III bode 2 rozhodnutia prezidenta republiky z 22. júla 2004.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval zákon a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v zmysle rokovacieho poriadku. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 9, za návrh uznesenia nehlasoval z poslancov nikto, nikto nehlasoval proti návrhu a 9 poslancov sa zdržalo hlasovanie.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko v zmysle rokovacieho poriadku.

    Gestorský výbor k uvedenému vrátenému zákonu prezidentom Slovenskej republiky odporúča Národnej rade tieto zmeny: 1. v čl. I sa vypúšťajú prvý bod a tretí bod a súčasne sa zrušuje označenie druhého bodu, gestorský výbor odporúča túto zmenu neschváliť, 2. Čl. II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2004.“ Výbor pre verejnú správu ako gestorský výbor odporúča túto zmenu schváliť. O pripomienkach uvedených v časti III rozhodnutia prezidenta republiky sa odporúča hlasovať osobitne.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, v druhom čítaní nebola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu z 2. septembra 2004, nakoľko nezískala podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov členov výboru. Počet členov výboru je 14, prítomných bolo 9, za jej návrh hlasovalo 5 poslancov, proti jej návrhu nehlasoval nikto a 4 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Výbor ma zároveň poveril, aby som informoval na schôdzi Národnej rady o výsledku rokovania výborov.

    Vážený pán predseda, v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku ako spravodajca navrhujem hlasovať o pripomienkach uvedených v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky osobitne.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne hlásia pán poslanec Číž, pán poslanec Béreš. Písomne je prihlásený pán poslanec Hurban, ospravedlňujem sa, dostal som až teraz jeho písomnú prihlášku.

    Chcem vás požiadať, aby sme po prerokovaní vráteného pánom prezidentom zákona hlasovali a potom ďalšie hlasovania uskutočnili o 17.00 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Hurban.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, prezident Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 22. júla 2004 vrátil Národnej rade zákon z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Chcem ctenému auditóriu pripomenúť, že tento zákon predovšetkým a prioritne riešil alebo rieši dlhodobý spor mesta Kežmarok a obce Ľubica o stanovenie nových katastrálnych hraníc na sídlisku Juh.

    Ako jeden z predkladateľov zákona chcem sa vyjadriť k dôvodom, ktoré viedli pána prezidenta k vráteniu zákona na opätovné prerokovanie v Národnej rade. V časti II je vyslovená domnienka, že kompetencia vlády rozhodnúť o inej zmene územia obce aj bez jej súhlasu je zásahom do ústavného princípu samostatnosti obce a že podľa rozhodnutia Ústavného súdu č. 5/1997 rešpektovanie územnej samosprávy je rovnako ako zachovávanie základných práv a slobôd nevyhnutným komponentom právneho štátu a zároveň že obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.

    Ak žijeme v právnom štáte, kladiem si nasledovné otázky. Ako je možné, že vyše 4 500 obyvateľov dotknutej časti sídliska Juh sa prihlásilo k trvalému pobytu v meste Kežmarok. Štatistický úrad Slovenskej republiky porušil zákon č. 165/1998 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, keď neodôvodnene a na základe nezákonného výkladu citovaného zákona Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zmenil výsledky sčítania obyvateľov a pričlenil ich k obci Ľubica. Ďalej, Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe nezákonných podkladov od Štatistického úradu Slovenskej republiky nezákonne od roku 2002 poukazuje podielové dane na dotknutých obyvateľoch sídliska Juh v obci Ľubica, čo predstavuje za roky 2002 až 2004 takmer 25 mil. korún. Ďalej, 4 500 obyvateľom Kežmarku sú upierané ich práva na vlastníctvo bytu a iné ústavou a zákonmi tohto štátu garantované práva. Takto by som mohol pokračovať v kladení otázok, ale o týchto veciach, takých citlivých, sa vo výhradách pána prezidenta nehovorí nič. Ja sa pýtam, kde zostal občan a človek. Ďalej, problematické je slovné spojenie: urbanistická súčasť. Sporné územie nielen administratívne, ale aj technicky, infraštruktúrne a urbanisticky úplne splynulo s mestom Kežmarok a tvorí jeho prirodzenú urbanistickú súčasť. Stačí naozaj jedna návšteva tohto dotknutého územia a netreba ďalšie teoretické výklady a poučky. Ďalej, zákon neustanovuje, čo je verejný záujem. Čo môže byť jasnejším a zrozumiteľnejším znakom verejného záujmu ako to, že dotknutí obyvatelia sídliska sú všetci prihlásení k trvalému pobytu v meste Kežmarok, nikdy, v žiadnom čase ani jeden z obyvateľov nebol prihlásený ani nevyjadril vôľu prihlásiť sa k trvalému bydlisku v obci Ľubica, alebo niekoľkonásobné petície, v ktorých podstatná časť týchto obyvateľov aj verejne prejavila vôľu byť obyvateľmi Kežmarku. Ďalej, podľa čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy so zainteresovanými samosprávami sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, príp. sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Hovorím zodpovedne, že toto prekonzultované so štatutárnymi zástupcami mesta Kežmarok aj obce Ľubica bolo. A nakoniec konštatovanie, že zmena územia je spojená aj so zmenou vlastníckych vzťahov, je úplne nesprávne, pričom ako keby podsúvalo predkladateľom zákona akýsi nejasný či dokonca zlý úmysel. Priamo v zákone je stanovené, že zmena katastrálnej hranice nezasiahne do vlastníckych vzťahov, teda vlastnícke práva zostávajú zachované v takom rozsahu, ako sú doteraz.

    Dovolím si tvrdiť a znovu zopakovať, že je vysoko pravdepodobné, že 21. júla 1992 naozaj neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o odčlenení obce Ľubica od mesta Kežmarok. Ak sa tak napriek tomu stalo, myslím si, že je povinnosťou Národnej rady a vlády Slovenskej republiky, ktorá v tejto novele zákona túto kompetenciu dostáva, túto chybu zákonným spôsobom napraviť. Chcem vás teda prosiť a vyzvať zároveň, aby sme konečne dali priechod spravodlivosti a právu v meste Kežmarok. Prosím vás preto, ctené kolegyne a kolegovia, v mene skupiny poslancov, ale aj v mene obyvateľov mesta Kežmarok a najmä tej dotknutej časti sídliska Juh o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová sa hlási s faktickou poznámkou. Predpokladám, že pán poslanec Číž a Béreš sú prihlásení do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nedá mi neupozorniť na jedno, o čom sa zmienil pán poslanec, a síce na to, že pre predložený zákon nie je jasný pojem verejný záujem. Ak si pamätáte, v tejto snemovni sa prijímal ústavný zákon o konflikte záujmov, slangom povedané, a tam bola veľká diskusia o tom, čo je to pojem verejný záujem. Keďže je to ústavný zákon, musí platiť na všetky zákony. Vtedy som apelovala na pána ministra spravodlivosti, aby tento pojem z ústavného zákona vypustil, lebo sa nemôže aplikovať na všetky prípady v oblasti verejnej správy. A už tu narážame na to, pretože pojem verejný záujem, ktorý je definovaný v ústavnom zákone, sa na tieto prípady, kde tiež ide o verejný záujem, vôbec nemôže, resp. veľmi ťažko môže použiť. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Číž a Béreš sú prihlásení do rozpravy ústne. Pán poslanec Miklušičák je ďalší prihlásený do rozpravy? Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko. Predložený návrh zákona, ktorý pán prezident vrátil, uvádza dva dôvody. Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že tieto dôvody, ktoré pán prezident uvádza v písomnej časti svojho podania, sme veľmi podrobne prebrali tak na rokovaní výborov, tak na rokovaní Legislatívnej rady vlády a tak aj na rokovaní vlády. A mám pocit, že po hlbšom posúdení tej veci tak boli akceptované tie dôvody. A z toho dôvodu vlastne keby sme prijali pánom prezidentom vrátené dve pripomienky, tak vlastne zákon prestáva existovať. Potom by bolo lepšie navrhnutý zákon prijať ako celok, pretože s tým jedným bodom, ktorý by tam zostal, sme ako navrhovatelia súhlasili, ale nemá s predmetom veci nič spoločného.

    Dovoľte len veľmi krátko k tým dôvodom. Základným atribútom obce sú dva základné znaky, jedným je územie, o ktorom toľko hovoria kolegovia z Ľubice, a druhým sú tí, ktorí sú občania. Obec Ľubica a mesto Kežmarok fungovali asi 30 alebo 40 rokov, neviem ten termín presne, spolu ako jeden celok. V rámci toho sa prirodzene rozvíjal, mal katastrálne územie, ktoré patrilo celé do Kežmarku. V tom období spoločného spolužitia sa začalo stavať sídlisko, na ktorom žije teraz 4 000 ľudí, ktorí petíciou potvrdili, že sa cítia Kežmarčanmi a chcú byť v Kežmarku. Neviem si predstaviť, ako nejakým administratívnym právnym, nejakým divným výkladom urobíme zo 4 000 ľudí obyvateľov inej obce, ktorá ich má 1 200. Chcem pripomenúť, keď sme prijali fikciu, že to územie patrí Ľubici, potom by bolo vlastne neplatné aj rozčlenenie obce Ľubica, pretože za odčlenenie hlasovalo iba 1 200 obyvateľov Ľubice a tých 4 000 ľudí predsa nehlasovalo. Podľa môjho názoru dokonca ani majetok tam nie je. Ak citujem dotknuté ustanovenie zo zákona o obecnom zriadení, hovorí sa o časti obce spravidla s vlastným katastrálnym územím. Z toho logicky nevyplýva, že v čase spoločného užívania sa musí vrátiť teraz do obce celé katastrálne územie, ako to bolo predtým, pretože tam jednoducho boli zmenené právne pomery, už tam žijú noví občania, noví ľudia. Preto bolo treba jednoducho odčleniť a upraviť kataster vo väzbe na reály, ktoré vznikli počas 40-ročného spoločného života. Je nesmiernym problémom, že toto sa nepodarilo vyriešiť vláde tým, že sú neustále nejaké úvahy o tom, či je dotknutý záujem obce a či sa môže alebo nemôže s tým rokovať. V danom prípade je primárne to, že jednoducho právo 4 000 ľudí, ktorí sú občanmi Kežmarku, musíme vrátiť. Vzhľadom na retroaktivitu a nepresnosť a nedobrú právnu úpravu od roku 1990 do roku 1992, ktorá je recipovaná ale aj do súčasnej právnej úpravy, sa to vo väzbe na inú právnu úpravu nedá, pretože by išlo o retroaktivitu. Uznávam aj to, čo hovorí pani Tóthová. Ale nemôžeme vytrestať teraz ľudí, ktorých žije až 4 tisíc, za to, že nie je to definované poriadne. A to súhlasím s vami so všetkým, čo ste povedali.

    Ja som presvedčený, že tento zákon, ktorý je naozaj vecný, ktorým sme navrhovali prierezovo zo všetkých poslaneckých klubov vyriešiť situáciu, je korektný, neškodí ani obyvateľom Ľubice, objektívne im neškodí. Predsa otázka katastra a súčasti katastra, to nie je majetkový vzťah, to je spravujúci vzťah, ktorý má celkom iný charakter ako vlastnícke vzťahy, niekto to tu už aj vysvetlil. Ja to nechcem vysvetľovať podrobnejšie, ale som vnútorne absolútne presvedčený, že toto je naozaj nepolitický zákon, ktorým pomôžeme občanom v území, a je spravodlivý. Jednoducho musíme už vyriešiť spor. A je na vláde, aby následne predložila potom ďalší zákon, ktorý znemožní akékoľvek ďalšie takéto problémy, a to tým, že keď jednoducho v časti hovoríme o rozdelení obce, zároveň určíme orgán, ktorý je zodpovedný za to, že ak vznikne nejaký spor, tak ten problém vyrieši. Zatiaľ to nemáme. Nedá sa to vyriešiť týmto nie celkom perfektným spôsobom, ale z právneho hľadiska mu nemožno nič vyčítať. A myslím si, že takto prijatý zákon veci jednoznačne pomôže. Nestačí upozorňovať na problémy spojené s vyriešením tejto situácie, právnik nemôže upozorniť len na to, že niektoré riešenie má úskalia, ale musí navrhnúť, ako vec vyriešiť. A toto riešenie podľa môjho názoru je jediné a je korektné. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister, dovoľte len pár takých informácií, ktoré sa týkajú celej tejto záležitosti. Samozrejme, hovoríme celý čas vlastne o území, dalo by sa povedať, sídlisku Juh, ktoré sa nachádza, dalo by sa povedať, trošku v Ľubici, trošku v Kežmarku. V každom prípade si myslím a cítim to na základe tých informácií, ktoré som si preštudoval, iste mi dáte za pravdu, že najhoršie sú na tom obyvatelia sídliska Juh, áno. Celý čas hovoríme o tom, ku ktorému vlastne katastru by to malo patriť. Myslím si, že najviac to škodí celý čas obyvateľom tohto sídliska. A neskôr aj vysvetlím, prečo to tak je.

    Chcel by som ísť len trošku do histórie. V roku 1997 a ešte skôr, v roku 1974 došlo k zlúčeniu Ľubice a Kežmarku. V roku 1991 boli zasa rozdelení, pričom v osemdesiatych rokoch bolo postavené menované sídlisko. Chcel by som povedať, že 22. januára 1992 bola podpísaná zmluva medzi Ľubicou a Kežmarkom, na základe ktorej sa vlastne toto sídlisko malo dostať a dostalo sa vlastne nie celkom ešte vtedy ako úplne do katastrálneho územia Kežmarok, avšak s tým, že bude vlastne poskytnutá nejaká refundácia, resp. nejaké iné územie práve obci Ľubica. Vlastne reakciou na túto zmluvu bola vlastne ponuka, ktorá išla z Kežmarku, s tým, že 42 hektárov bolo vlastne ponúknutých v podobe lesa práve obci Ľubica. Treba povedať, že vlastne ide o štyrikrát väčšie územie, keby som myslel tým rozlohu, ako bolo sídlisko Juh. A musím teda povedať, že vlastne došlo k odmietnutiu tejto ponuky. Preto si myslím, že celý čas ide tu svojím spôsobom, domnievam sa, o nejakú špekuláciu súvisiacu s podielovými daňami. A celý čas, myslím si, bolo to prakticky hlavným kritériom posudzovania zo strany Ľubice.

    V každom prípade chcel by som povedať jednu vec, že, hovoril to aj kolega poslanec Číž, bola tam podpísaná petícia. Naozaj toto je záujem týchto obyvateľov, len pripomeniem, že ide o 4 500 obyvateľov, pričom 3 227 ľudí podpísalo petíciu, ktorou vlastne chceli byť pričlenení ku Kežmarku. To znamená, že jednoznačne toto je vôľa týchto ľudí. A, samozrejme, právnici budú namietať, že ide vlastne o protizákonný, protiústavný stav. V každom prípade jedno je isté, že títo ľudia chcú patriť do Kežmarku.

    Samozrejme, je tu ešte jeden faktor, ktorý je, myslím si, veľmi dôležitý, že reálne sa o verejné osvetlenie, ako aj napr. o odvoz smetí a tak ďalej stará práve Kežmarok, áno. To znamená, že vlastne ten reálny servis, ktorý sa týka práve tohto sídliska, ide zo strany Kežmarku, ktorý prišiel toho času plus-mínus o 20 mil. Sk. To znamená, že istým spôsobom ide tu vlastne o prirodzený servis zo strany mesta Kežmarok, čím sa dá dedukovať ten vzájomný vzťah medzi sídliskom a mestom Kežmarok.

    Chcel by som ešte jednu vec povedať, ktorú som povedal v úvode, veľmi stručne, že najviac na to doplácajú občania práve menovaného sídliska. Myslím si, že ide napr. aj o takú vec, ako je napr. odkúpenie bytov, ktoré zatiaľ jednoducho nemôžu ísť do osobného vlastníctva, áno. Tým, že vlastne ide o nevysporiadané územia a tým pádom vlastne aj o tie byty, tak prakticky nie je možný žiaden prevod, odkúpenie a tak ďalej. Čiže vlastne reálnym spôsobom blokujeme záujem občanov, ďalej nejakým spôsobom vlastne zobrať si tieto byty napr. do osobného vlastníctva. A čím ďalej odsúvame tento problém, ak ho nevyriešime napr. v podobe zákona, domnievam sa, že tento problém tým naďalej bude pokračovať. A som presvedčený, že tieto dve obce sa nemôžu alebo nevedia dohodnúť, áno. Je to jednoznačné. Tento spor sa ťahá prakticky od roku 1991, pretože už vtedy vlastne boli prvé náznaky rôzneho názoru na túto vec. Takže domnievam sa, že bol tu dosť dlhý čas na to, aby sa dohodli tieto obce. Myslím si, že aj referendum by to jednoznačne neukázalo a opäť by vlastne sa nedospelo vlastne ku konečnému výsledku.

    Takže týmto si dovoľujem vás poprosiť o vlastne podporu tohto zákona, pretože myslím si, že je správne to rozhodnúť touto Národnou radou. A nerád by som ako kolega Hurban, myslím, hovoril, čo je spravodlivé, pretože asi sú tu dva takéto rôzne názory, ale chcel by som vás naozaj poprosiť o podporu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Miklušičák najskôr s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem len upresniť slová kolegu v súvislosti so spomínanou zmluvou. Treba pravdu povedať aj, že tú zmluvu neskôr súd zrušil. A preto nemá právne účinky a spomínať ju ako právne záväznú je zavádzajúce. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Béreš chce reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Áno, samozrejme, súhlasím s tým, čo povedal kolega Miklušičák. Chcel by som len povedať, že faktom ostáva, že v čase, keď sme sa to domnievali a táto zmluva bola otvorená, bola platná, tak Ľubica jednoducho odmietla akúkoľvek vlastne nápravu, akýchkoľvek tých 48 hektárov, o ktorých som hovoril. Takže toto je reálna situácia. Jednoducho bola odmietnutá akákoľvek ponuka zo strany obce Ľubica.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupoval som k tomuto zákonu, aj keď bol prvýkrát predkladaný alebo keď bol prvýkrát pokus o predloženie tohto zákona v parlamente. A vystúpil som vtedy so zamietavým stanoviskom aj v súvislosti s riešením sporu Ľubica – Kežmarok, hoci sa týkal aj ďalších vecí.

    Súhlasím s tou časťou vystúpenia pána poslanca Hurbana a aj kolegu Béreša, keď bolo spomínané, že vlastne obyvatelia sídliska Kežmarku, sídliska Juh sú vlastne rukojemníkmi, to je pravda, s tým sa súhlasiť dá, a sú vo veľmi nevýhodnej situácii. Nemôžeme však riešiť ich ťaživú situáciu tým, že zoberieme územie obci Ľubica a pričleníme ho ku Kežmarku.

    Ja som aj vtedy vystúpil a trvám na tomto stanovisku dodnes, že vláda urobila veľmi málo na vyriešenie toho problému. Naozaj, samozrejme, Ľubica nesúhlasí s výmenou kusa za kus. Aj cena pozemkov pod KIA nie je tá, ktorá bola dovtedy, kým sa nerozhodlo, že toto územie bude slúžiť pre výstavbu závodu. Samozrejme, keďže vznikol dopyt po tomto území, stúpla aj cena. Takisto aj pre Ľubičanov má toto územie tou udalosťou, ktorá tam nastala, vyššiu cenu. A určite čakajú lepšiu ponuku ako len výmenu kusa za kus.

    Rozhodne nie je možné riešiť to takýmto zákonom a volať, spoliehať sa, pán kolega Číž, na vládu, že vláda potom predloží zákon, ktorý zamedzí zneužívanie tohto zákona. No, pán kolega, naozaj veľmi ma to mrzí, z vašich úst som už počul veľa múdrych rečí, ale takýto úlet sa vám hádam ešte ani nestal.

    Budem hlasovať za pripomienky pána prezidenta a proti zákonu v prípade, že nebudú prijaté. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No ja sa zdržím vecnej polemiky, len dve také veľmi krátke pripomienky. Zásadné nedorozumenie spočíva v tom, že tu nejde o vlastnícky vzťah. Pokúsim sa, pán kolega, uviesť jeden malý príklad. Obyvatelia mestskej časti Bratislava-Lamač, starej historickej dediny sa rozhodnú, že sa odčlenia od Bratislavy. Odčlenia sa tým, že ich bude hlasovať koľko ja neviem, možno 1 000. Potom zistia, aké bolo ich staré katastrálne územie, na základe toho vznikne 40-tisícový osobitný Lamač, pretože na katastrálnom území bývalej obce Lamač dneska sú veľmi vážne sídliská. To by sa podľa takéhoto výkladu mohlo veľmi ľahko stať. A sami vieme, že to je predsa nezmysel. Obec tvoria obyvatelia a územie. Čiže obci Ľubica patrí a treba vyčleniť nové katastrálne územie, na ktorom bývajú obyvatelia Ľubice, a priľahlé pozemky. Ak je tam dohoda, že je možné dať tú výmeru, ktorá akože kvázi pripadne Kežmarku, tak to treba urobiť a je to korektné napriek tomu. Ale jednoducho pričleniť 4 000 ľudí k malej obci, to je predsa nezmysel a nad týmto sa treba zamyslieť. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skočenú.

    Pán spravodajca sa chce vyjadriť? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu, keďže pán spoločný spravodajca nechce zaujať svoje stanovisko, prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, o pripomienkach pána prezidenta, ktoré sú uvedené v časti III.

    Prosím pána poslanca Mitríka, aby uvádzal návrhy hlasovaní.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o bode 1, ktorý sa nachádza v časti III, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke 1 v časti III.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 30 za návrh, 55 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím druhý návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom bode, kde je odporúčanie gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o druhej pripomienke.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 63 za návrh, 11 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pripomienku pod bodom 2 pána prezidenta sme neschválili.

    Teraz pristúpime k tretiemu čítaniu a hlasovaniu o zákone ako...

  • Chcem upozorniť, že na opätovné schválenie je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 93 za návrh, 14 proti, 15 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona prerokovávame ako tlač 771.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh uviedol a odôvodnil podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, prosím vás ešte o krátku chvíľu. Páni poslanci, pani poslankyňa, pán poslanec Číž, prosím o pokoj. Nech sa páči, choďte si vydiskutovať pokojne do parlamentnej kaviarne veci.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom návrhu zákona je predovšetkým plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskej únie č. 2002/87/ES o doplňujúcom dohľade nad finančnými konglomerátmi a smernicu č. 6/2003/ES o zneužívaní trhu a harmonizovať úpravu záložného práva k cenným papierom so smernicou Európskeho parlamentu a Európskej rady č. 2002/47/ES o finančných kolateráloch.

    Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, patrí najmä sprísnenie doterajšej úpravy manipulácie s trhom a zneužívania dôverných informácií pri obchodovaní s investičnými nástrojmi a jej rozšírenia aj na obchody uzavreté mimo regulovaných trhov, zavedenie pravidiel pre vypracovávanie a šírenie investičných odporúčaní v oblasti finančného trhu, doplnenie úpravy doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi tvorenými bankami, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi, úprava niektorých ustanovení týkajúcich sa záložných práv k cenným papierom a iným finančným nástrojom za účelom zjednodušenia niektorých postupov pre záložcov a záložných veriteľov, ktorí sú verejnými orgánmi alebo finančnými inštitúciami.

    Súčasťou predkladaného návrhu sú aj novelizácie zákonov o Burze cenných papierov, zákona o kolektívnom investovaní, Občianskeho zákonníka, ktoré boli vyvolané zavedením doplňujúceho dohľadu a úpravou ustanovení v záložných právach. Novela Občianskeho zákonníka okrem toho obsahuje aj úpravu nakladania s vkladmi na doručiteľa zrušenými k 31. 12. 2003 za účelom rešpektovania požiadaviek Európskej únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

    Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 23. 6. 2004. Vážený pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prosím teraz pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vlády a o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený podpredseda vlády, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67, § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa v návrhu navrhuje.

    Ďakujem pekne, pán predseda, toľko.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi poslancovi Komlósymu.

    A prosím pána podpredsedu vlády, aby uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 772.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetnou novelou sa najmä v súlade so smernicou Európskej únie č. 2002/87/ES sa zavádza doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorého cieľom je sledovanie a regulácia rizík, ktorým sú poisťovne alebo zaisťovne a ďalšie regulované finančné inštitúcie vystavené v dôsledku ich účasti v skupinách tvorených finančnými inštitúciami, ktoré pôsobia v rôznych finančných sektoroch. Touto novelou sa ďalej ukončuje proces preberania smerníc Európskej únie, ktoré vyplývajú z Komplexnej monitorovacej správy Európskej komisie, za oblasť poisťovníctva, v oblasti ochrany, ide najmä o spolupoistenie, poistenie právnej ochrany a rozhodné právo pri výkone poisťovacej činnosti.

    V čl. II návrhu novely sa upravuje v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade so smernicou EÚ č. 2000/26/ES povinnosť Informačného strediska Slovenskej kancelárie poisťovateľov poskytnúť údaje o likvidačných zástupcoch informačným strediskám členských štátov.

    Návrh bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky 23. júna 2004. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi za uvedenie návrhu.

    Prosím pána poslanca Horáka ako povereného člena výboru, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 772), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Ďakujem za pozornosť a prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási žiaden z prítomných pánov poslancov.

    Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A prosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 786.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom novely zákona o stavebnom sporení je zefektívnenie a rozšírenie činnosti stavebných sporiteľní v súvislosti s obchodovaním s vybranými produktmi finančného trhu, ako aj s rozšírením možností poskytovania stavebných úverov za komerčných podmienok právnickým osobám z dočasne voľných zdrojov fondu stavebného sporenia bez nároku na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

    Novela zásadným spôsobom mení určovanie výšky percentuálnej sadzby štátnej prémie, a to v ustanovení matematickej závislosti rendity stavebného sporenia pri referenčnej trhovej hodnote. Zároveň ohraničuje minimálnu a maximálnu výšku percentuálnej sadzby štátnej prémie. Novela ďalej prenáša kompetencie v oblasti návrhu celkového objemu prostriedkov určených na štátnu prémiu, ako aj v jej vyplácaní na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Návrh zákona bol upravený o pripomienky Legislatívnej rady vlády, ktorá ho prerokovala 29. júna 2004. A vláda predmetný návrh zákona schválila 7. júla 2004. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz prosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o stanovisku, ktoré prijal výbor k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady tento návrh posúdil podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce okrem pána poslanca Béreša prihlásiť do rozpravy ďalší poslanec. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem možnosť ďalších prihlášok do rozpravy za skončenú. Pán poslanec Béreš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, vážený pán minister, dovoľte len veľmi krátky príspevok k predmetnému zákonu. Samozrejme, v zásade súhlasím s jeho znením, akurát mal by som jednu možno takú poznámku, ktorá sa týka cudzincov, ktorí vlastne dostali pobyt, môžu teda legálne vlastne bývať a žiť na území Slovenskej republiky, ale v zmysle tohto zákona nemajú možnosť zapojiť sa do stavebného sporenia. Tým pádom súvisí to aj so získavaním štátnej prémie a podobne. Čiže sú to vlastne benefity a všetky veci, ktoré súvisia s týmto stavebným sporením. Takže tento pozmeňujúci návrh predložím až teda vo výbore pre verejnú správu počas jeho ďalšieho prerokúvania, len rád by som bol teda ešte predtým, keby sa mohol aj pán minister príp. k tomu vyjadriť, či by nebolo možné podporiť napr. aj občanov tým pádom Európskej únie, ktorí sú teda cudzinci, ale majú teda legálny pobyt na území Slovenskej republiky a chceli by sporiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja to dám preskúmať, samozrejme, ak tomu nebráni niečo závažné, tak podporím, aby sa to rozšírilo aj na takýchto ľudí. Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A prosím vás, pán podpredseda, aby ste z poverenia vlády uviedli ďalší návrh zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 815.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh novely zákona reaguje na zmeny vykonané v jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonoch, predovšetkým v zákone o dani z príjmov, v zákone o dani z pridanej hodnoty. Ďalšie zmeny vyplynuli z poznatkov, ktoré sa získali z aplikácie tejto právnej normy, napr. v oblasti daňovej kontroly, sankcií, registrácie, odvolacieho konania, preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, poskytovania úľav, ako aj zavedením nových ustanovení, ako je napr. doručovanie písomností správcovi dane, daňovým subjektom na základe písomnej dohody elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu.

    Súčasťou novely procesného zákona o správe daní a poplatkov sú aj novely ďalších zákonov, zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, zákona č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v súvislosti s poskytovaním údajov členským štátom Európskej únie o vyplatených úrokoch alebo iných výnosoch fyzickej osobe z členského štátu Európskej únie, transponovaním ustanovenia o doručovaní rozhodnutí a iných písomností príslušným orgánom Slovenskej republiky, ktoré boli vydané príslušným úradom zmluvného štátu, daňovým subjektom na území Slovenskej republiky, a návrh postupu pri simultánnej daňovej kontrole u daňových subjektov, ak o jej vykonanie majú záujem dva alebo viaceré členské štáty Európskej únie. A tiež súčasťou novely tohto procesného zákona je zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. IV, v ktorom nadväzne na zákon o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok sa definuje prenos pomocou elektronických prostriedkov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu vlády Slovenskej republiky na zmenu zákona č. 511/1992 Zb. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 815), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu.

    Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 31. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Potom po rozprave, pán predseda, budem odporúčať, aby sme prerokovali tento zákon v druhom čítaní a v druhom čítaní aby bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a ako gestorský výbor aby bol určený výbor pre financie rozpočet a menu.

    Ďakujem pekne. Nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť ústne, keď som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o bode 7 programu 31. schôdze Národnej rady.

    Pristúpime k rokovaniu o bode 8, ktorým je

    vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 816.

    Pán podpredseda, prosím, aby ste z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v predloženom návrhu zákona sa navrhuje nová štruktúra daňových orgánov so systémom dvojstupňového riadenia s cieľom zjednodušenia a zefektívnenia daňovej správy. Z doterajších 101 daňových úradov sa navrhuje vytvoriť 8 daňových úradov s pôsobnosťou v územnom obvode jednotlivých krajov. Novozriadené daňové úrady vzniknú z doterajších pracovísk Daňového riaditeľstva. Súčasne sa navrhuje, aby na zabezpečenie niektorých činností daňového úradu minister financií na návrh generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva mohol zriadiť pracoviská daňových úradov a určiť rozsah ich činnosti a pôsobnosti. Koncentrácia väčšieho množstva zamestnancov na novozriadených daňových úradoch umožní väčšiu špecializáciu zamestnancov a efektívnejšie využitie technických prostriedkov. Podľa navrhovaného zákona daňové úrady zriadené podľa doterajších predpisov budú pracoviskami daňového úradu s určenou činnosťou a rozsahom pôsobnosti, čím sa nezhorší prístup daňových subjektov k správcovi dane.

    Predložený návrh zákona ďalej obsahuje rozšírenie kompetencií Daňového riaditeľstva a daňových úradov súvisiacich so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, a to v oblasti medzinárodnej pomoci pri výmene informácií a vymáhaní daňových pohľadávok.

    Navrhuje sa zrušenie Úradu daňového preverovania a nadväzne na jeho zrušenie novelizácia zákona o Policajnom zbore a zákona o Železničnej polícií. Súčasne sa navrhuje aj novela zákona č. 312/2002 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu navrhovaných zmien v odmeňovaní zamestnancov daňových orgánov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam teraz slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 816) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši veľmi závažnú problematiku, o ktorej bude treba ešte diskutovať.

    Vážené dámy, vážení páni, po rozprave odporučím, aby sme hlasovali o tom, že tento zákon prerokujeme v druhom čítaní, a odporúčam prerokovať tento zákon v druhom čítaní a prideliť tento zákon v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a za gestorský výbor určiť výbor pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, a potom pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, možno neobvykle, na základe odborných podkladov a mojej skúsenosti spred dvoch rokov, keď sme sa zaoberali v tejto Národnej rade generálnou úpravou postavenia orgánov štátnej správy vo veci daní, dovolím si predniesť môj názor, s ktorým sa stotožňujem a ktorý je z praxe a z regiónu.

    Nebudem sa už vracať k tomu, čo aj kolega spravodajca, ako aj pán minister povedali, o čom je vlastne návrh zákona a o aké postavenie a úpravu organizácie pôsobnosti orgánov ide. Možno hneď na začiatku ale poviem, že ak sa predpokladá jeho účinnosť 1. januára a dnes je september, myslím si, že aj účinnosť zákona je už na hrane toho, aby celá daňová správa mohla fungovať tak, aby boli na to pripravené všetky úrady v prípade, že tento návrh zákona by mal prejsť.

    V predkladanom návrhu sa navrhuje zrušiť Úrad daňového preverovania, v dôsledku čoho sa odporúča presunúť túto záležitosť na Policajný zbor. Vy, pán minister a podpredseda vlády a aj v minulom volebnom období ako podpredseda vlády, veľmi dobre poznáte môj názor, keď som hovorila, že jednou krátkou zmenou v návrhu zákona bolo možné presunúť kontrolu nad hospodárením alebo nad daňovou správou na Policajný zbor, na finančnú políciu. Bohužiaľ, vtedy na základe odporúčania jednak bývalej ministerky a ministra a aj vás sa vytvoril tento úrad s veľkými problémami, s veľkou komplikáciou, dokonca už pri výberovom konaní na šéfa úradu neboli v poriadku ani konkurzné podmienky. Sami sme zistili, že dnes po dvoch rokoch je to nefunkčný úrad, ktorý tak či tak musí využívať vyšetrovacie orgány a musí byť použitý. Je na škodu veci, že sa vložilo mnoho finančných prostriedkov do tvorby tohto úradu a, bohužiaľ, nesplnil predpokladané predstavy. A myslím, že vtedy bol jasný aj súhlas ministra vnútra, ktorý hovoril, že veľmi krátkou a malou úpravou zákona je možné tento úrad zrealizovať.

    Ďalej hovoríte, že úlohami Daňového riaditeľstva sa navrhujú rozšíriť kompetencie, ktoré by boli v oblasti medzinárodnej pomoci pri výmene informácií, pri vymáhaní daňových pohľadávok. Ja si myslím, že už aj dnes zákon ukladá Daňovému riaditeľstvu túto spoluprácu, túto činnosť. Čiže nie je to podstatný dôvod na to, aby sme potrebovali nejakú takúto základnú úpravu.

    V dnešnej dobe, keď daňová správa sa topí v problémoch a v úlohách, ktoré sú na ňu kladené v nadväznosti na reformu jednotlivých druhov daní, na nestabilnú legislatívu, daňové zákony, bohužiaľ, patrí to do našich radov, ale príprava je vždy v rezortoch, sa menia v priebehu roka aj niekoľkokrát. Už aj predchádzajúci návrh zákona, ktorý sme prerokovali v predchádzajúcom bode, bol prerokovaný minimálne trikrát, keď nie viackrát tohto roku, došlo k nejakej úprave, aj keď možno článkami v iných zákonoch. Čiže ak je nestabilná legislatíva a chceme robiť totálnu zmenu, reorganizáciu daňovej správy, ja to nepovažujem za prospešné a efektívne, pretože ide o jednu veľkú skupinu ľudí. Možnože poviete, že však sa nič nedeje, bude môcť zriaďovať ministerstvo financií na návrh Daňového riaditeľstva pracoviská, ale daňová správa so svojimi 5 000, asi 5 500, možno 6 000 ľuďmi bude otrasená. Vy určite, pán minister, lepšie ako ja poznáte, ako funguje alebo ako by mala fungovať. A viete veľmi dobre, akými úlohami sú dnes zaťažené tieto úrady, že sa nám podarilo, a myslím, že o tom svedčia aj príjmy do štátneho rozpočtu, akosi minimálne stabilizovať aj výber daní a poplatkov. A tým vlastne sa ukázal aj systém, ktorý je rozbehnutý a prebiehal aj v tejto Národnej rade dosť veľkej diskusii. Je na škodu veci ho meniť. Možno to len veľmi krátko spomeniem a nebudem históriu rozoberať, je to tu popísané možno na jednej strane, ale po vzniku, teda z histórie daňovej správy vidíme, že od roku 1991, keď vznikla a keď vznikli daňové orgány, prešla vážnou reorganizáciou v rokoch 1992, 1993, 1995, potom vlastne v rokoch 2001, 2002 v Národnej rade. Nie je možné po veľmi krátkom období meniť vždy ten systém, kde je orgán s právnou subjektivitou, niečo sa zastabilizuje. Nie som zástanca, že treba možno aj širokú sféru daňových úradov, ktoré sú aj v tých možno malých, celkom maličkých mestečkách, kde sú veľmi malé pracoviská. Môžeme o tom hovoriť, vecne diskutovať, ale v žiadnom prípade nie je to možné, celý návrh zákona vlastne v jednoduchosti hovorí o centralizácii daňovej správy, a nie o decentralizácii na výkon bližšie k daňovníkovi.

    Tu si dovolím povedať aj jednu poznámku na úkor Daňového riaditeľstva, pretože vznikom nového úradu v Banskej Bystrici, kde dnes možno pracuje podľa odhadov, ktoré sú, 600 ľudí, vznikol jeden veľký orgán, ktorý dnes nerobí základný výkon, robia ho daňové úrady v regiónoch, robia ho daňové pracoviská, a, bohužiaľ, jeden veľký orgán, ktorý by mal byť metodickým nejakým centrom, myslím si, v mnohom nespĺňa tie náležitosti, ktoré sú naňho kladené, alebo predstavu, aká bola pri jeho tvorbe. A myslím si, že na výkon, ktorý robí, je naddimenzovaný, a na výkon, ktorý je v regiónoch, má málo pracovníkov.

    Ak tento návrh zákona prijmeme a vytvoríme z pracovísk Daňového riaditeľstva úrady s právnou subjektivitou čiže daňové úrady, stane sa, že budú ľudia k správcovi dane cestovať v jednom regióne, lebo ich bude 8 v krajských mestách. Keď si zoberieme od Sniny po Svit, po Poprad alebo od Sobraniec po Rožňavu celý región, bude ten výkon sústredený na základný výkon dane do centra regiónu, vytvárame zbytočne náklady pre daňovníkov. Je tam aj nejaký výkon funkcie v regiónoch, aj to je vlastne len na rozhodnutí ministra a na rozhodnutí riaditeľstva. Čiže ak nebude zo zákona zadefinované, aký rozsah by mal byť vo výkone, tiež nie som presvedčená o tom, že je to správne, že by to malo byť len na nejakom rozhodnutí ministerstva alebo riaditeľstva.

    Dnes vývoj jednoznačne ukázal, že samotné pracoviská, ktoré sú v regióne a sú takto fungujúce, sú funkčné. V čase, keď sme to prijímali v rokoch 2001, 2002, tá rozprava bola veľká a mali sme tu aj stanoviská Medzinárodného menového fondu a vyplynuli vlastne z Medzinárodného menového fondu závery v tom čase, že bolo treba posilniť pracoviská regionálne. My sme posilnili kompetencie do okresov a tie pracoviská dostali isté kompetencie. Čiže ja ako neodborník, nie ekonóm, ale snáď s logickým myslením ako technik si dovolím povedať, že taký chaos alebo taká nekonečná stála zmena v správe daní nerobí dobre ani pre občana, ani pre úradníka. A budem vždy aj tým prostredníkom medzi jedným aj druhým. A teda podľa môjho názoru nie je opodstatnené zmeniť v tejto situácii systém, pretože sa mi zdá, že nejdeme k horšiemu, ale možno k lepšiemu výberu daní. A ja navrhujem, aby sme o tomto zákone nerokovali ďalej. A považujem ho za vážne rozhodnutie, ktoré by malo podliehať diskusii odbornej a diskusii aj, by som povedala, parlamentnej, pretože je to zmena, ak by prebehla, na veľmi dlhé obdobie a verím, že nielen na 2 roky.

    A posledná poznámka. Mne chýba v dôvodovej správe, po tom, keď som si prečítala veľmi krátku dôvodovú správu k tak vážnej zmene, pretože ja to považujem za dosť vážnu, ekonomické zhodnotenie. Hovorí sa, že zmena alebo návrh zákona neprináša požiadavky na navýšenie administratívneho aparátu, a tým vlastne ani na navýšenie nejakej ekonomickej potreby. Nikde to nie je vyčíslené. A tu si dovolím, možno byť taká trošku adresnejšia. Ak to nemáme v našich poslaneckých návrhoch, ak sa to nenachádza v návrhoch zákonov od iných rezortov, vždy ministerstvo financií žiada toto ekonomické zhodnotenie. Mne v tomto zákone chýba vyčíslenie, čo reorganizácia v tak krátkom čase, ako je to do 1. januára 2005, môže priniesť, pretože ani pracoviská nie sú pripravené na to, aby prišli ľudia z tých okresov na pracoviská, čiže bude to stáť nejaké zdroje finančné, a čo bude s ľuďmi, ktorí dnes, a to je ešte možno jedna poznámka, sú v dočasnej štátnej službe, mali by teraz podliehať skúškam, je to samozrejmé. A tu treba jasne povedať, že, bohužiaľ, vládne taká obava v celej tej daňovej sfére, tí ľudia či sa majú vyjadrovať, či sa nemajú vyjadrovať, či nebudú náhodou za to nejakým spôsobom ohrozovaní alebo či nebudú niektoré vážne problémy v ich pracovnoprávnom vzťahu.

    A o konkrétnych problémoch, pán minister, potom s vami osobne. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj. Nech a páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame jeden z ďalších reformných zákonov, ktorý sa dotýka priamo organizačnej štruktúry daňových úradov. Ja sám osobne som si vedomý politickej sily, ktorá je tu v Národnej rade, asi aj skutočností, ktoré ju sprevádzajú.

    Chcel by som upozorniť však len na jednu pragmatickú vec. Predpokladám, že každá reforma, tak ako je navrhnutá, by mala doniesť určitý prínos ekonomický, personálny, finančný alebo iné prínosy súvisiace so správou daní a poplatkov. Je tu namieste otázka, či tento zákon bude vedieť okamžite a rýchlo reagovať na potreby doby, pretože ak ho schválime tak, že bude platiť od 1. 1. 2005, by sme mali dôjsť k novej organizačnej štruktúre, ktorá je tu navrhnutá. Preto si myslím, že v ďalšej rozprave, ktorá môže byť v druhom čítaní, by pán minister mal vysvetliť aj problematiku zavádzania nového informačného systému, ktorý doteraz bol robený pre daňové úrady a ktorý bol prispôsobovaný výkonným rozhodnutiam daňových úradov. Predpokladám, že mala by byť vysvetlená aj problematika personálna, pretože podľa mojich skúseností, podľa informácií, tak ako som sa rozprával s pracovníkmi daňových úradov, niektorí len teraz pred dvoma týždňami skončili výberové konania. Ak navrhneme novú organizačnú štruktúru, predpokladám, že asi budeme znova musieť otvoriť výberové konania. Je otázka, ako budujeme a spracujeme personálnu základňu na daňových úradoch. A takisto je tu aj otázka finančná, či naozaj tie daňové pracoviská, ktoré zriadime a ktoré budú podliehať daňovým úradom, budú mať efektívnosť činnosti na takej úrovni, že budú lepšie a efektívnejšie využívať prostriedky daňových poplatníkov tohto štátu. Bez zodpovedania týchto otázok je naozaj nový zákon veľmi problematický a môže spôsobiť veľké problémy. Preto predpokladám, že v druhom čítaní sa budeme rozprávať aj na takéto témy.

  • Pán poslanec Šulaj bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy.

    Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Áno, rád by som sa vyjadril k vystúpeniam pána poslanca Šulaja a pani poslankyne Sabolovej.

    Najskôr k tomu, čo povedal pán poslanec Šulaj. Áno, a súvisí to aj s tým, čo povedala pani poslankyňa Sabolová, tento zákon je zákonom, je legislatívnou normou, ktorá vytvára predpoklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu daňovej správy. A faktom je, že mnohé otázky aj tie, na ktoré poukázal pán poslanec Šulaj, my, samozrejme, riešime a pripravujeme. Takže ja v druhom čítaní veľmi rád odpoviem aj na tieto, aj na ďalšie otázky, ktoré súvisia vlastne s tým vecným obsahom, ktorý tento zákon rámcuje.

    A k vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej, ktoré bolo dlhšie a obsažnejšie, musím najskôr povedať, že som bol trochu prekvapený týmto vystúpením, pretože tento zákon napĺňa programové vyhlásenie vlády, jeho cieľom je zvýšiť, práve výrazne zvýšiť efektívnosť správy a výberu daní. Tento zákon nezhoršuje prístup daňovníkov k službám daňovej správy, tento zákon ale mení štruktúru, ktorá je drahá, nepružná a neudržateľná a neefektívna. Dnes je štvorstupňové riadenie v daňovej správe, to asi uznáme, že je neudržateľné. Navrhujeme dvojstupňovú štruktúru, ktorá ale nebude znamenať, že sa zhorší prístup daňovníkov k daňovej správe, z hľadiska miest, na ktoré chodia daňovníci, sa počet týchto miest vôbec nezníži, nezmení, len sa znížia stupne riadenia, nebude toľko riaditeľov, nebude toľko sekretariátov, nebude toľko služobných áut, áno, toto všetko je pravda, ale z hľadiska styku daňovníka a daňovej správy sa pre daňovníka nič nezhorší, naopak.

    Ale ja by som, lebo mohol by som podrobne hovoriť k jednotlivým tým argumentom, k tomu Úradu daňového preverovania chcel len povedať, že problém tohto útvaru bol v tom, že tie kompetencie neboli dostatočné, aby mohol efektívne fungovať, a zároveň nebola vôľa rozširovať kompetencie tohto Úradu daňového preverovania. A ja musím osobne povedať, že ani neviem, či by bolo účelné mať paralelné štruktúry v oblasti vyšetrovania. Takže prišli sme k záveru, že naozaj neosvedčil sa, ale nie preto, že by tam neboli schopní ľudia alebo že by tam boli nejaké subjektívne príčiny, ale jednoducho preto, že tie kompetencie určené zákonom neboli dostatočné. A preto sme usúdili, že lepšie bude, aj keď je to asi netypické, že sa ktorékoľvek ministerstvo alebo minister vzdáva takejto zložky, ju nemať, ako mať ju neefektívnu.

    A k všetkým tým vecným otázkam chcem poprosiť naozaj pánov poslancov aj konkrétne osobne pani poslankyňu Sabolovú, aby sme nedávali, príp. nepodporovali ten návrh nepokračovať v tomto zákone. Ja sa ospravedlňujem za to, že teda tie informácie neboli úplne a dostatočné. Ja poskytnem vám všetkým poslancom ten materiál, ktorý vlastne vecne obsahuje ten návrh reštrukturalizácie daňovej správy aj s cieľmi, ktoré tam sú. My chceme výrazne zvýšiť efektívnosť daňovej správy, chceme zvýšiť napr. dobrovoľný výber, čo je najdôležitejší ukazovateľ efektívnosti daňovej správy, je to percento dobrovoľného plnenia daňových povinností, ktoré dnes na Slovensku je okolo 88 %. Chceme ho v priebehu štyroch rokov zvýšiť na 94-percentnú úroveň, ktorá je už porovnateľná s krajinami Európskej únie, ale nemôžeme to dosiahnuť a nevieme to dosiahnuť bez reštrukturalizácie daňovej správy aj tej, ktorá je navrhnutá týmto zákonom.

    Ten materiál, o ktorom hovorím, ktorý vecne obsahuje všetky tie zámery, je tam sedem hlavných cieľov k tej reštrukturalizácii zvýšenia efektívnosti daňovej správy, je na internete, na stránke aj Daňového riaditeľstva, aj ministerstva financií. Len podotknem, že aj s tou výčitkou, čo sa týka počtu zamestnancov Ústredného daňového riaditeľstva, ja sa stotožňujem. Ale práve preto prebieha audit na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici, ktorého cieľom je práve aj zmenšenie počtu zamestnancov a zvýšenie efektívnosti.

    Takže ja by som si dovolil požiadať vás o to, aby ten zákon mohol prejsť do druhého čítania. A v druhom čítaní veľmi rád vysvetlím tieto všetky vecné pripomienky a budem o nich diskutovať a zároveň si dovolím doručiť vám aj ten materiál o reforme daňovej správy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja iba veľmi krátko, lebo pán podpredseda vlády a minister financií sa snažil zodpovedať všetky otázky, teda dať odpoveď na každú otázku.

    Ja len jednu otázku chcem vyzdvihnúť, o ktorej tu hovorila pani kolegyňa Sabolová. A to je Úrad daňového preverovania, ktorý navrhujeme zrušiť teraz v tomto zákone. Naozaj v tejto Národnej rade bola určitá skupina, ktorá vtedy bojovala proti tomu, aby takýto úrad bol zriadený, konkrétne pod gesciou Daňového riaditeľstva, ministerstva financií. Ale vtedy práve poukázali obhajcovia takéhoto riešenia na výnosnosť a efektívnosť alebo na vyššiu efektívnosť v činnosti tohto úradu. A v tejto súvislosti plne súhlasím s pani kolegyňou Sabolovou. A chcem sa zastať jej v tom úsilí naozaj. Ona bola čelnou predstaviteľkou takéhoto úsilia, aby takýto úrad nebol zriadený na úrovni ministerstva financií a Daňového riaditeľstva.

    Pokiaľ ide o ďalšiu vec, každá organizačná zmena v daňovej správe je veľmi bohato prediskutovaná v Národnej rade. A je to veľmi citlivá otázka, lebo daňové úrady pracujú v regiónoch. Tam sú priame vzťahy či vo vzťahu k poslancom, či vo vzťahu k podnikateľskej sfére. A každá snaha o centralizáciu a posunutie určitých právomocí vyššie vyvoláva určitú prirodzenú reakciu. Ale táto snaha je tu v tomto návrhu daná na stôl.

    Ja si myslím, že je v takom stave tento návrh, že budeme môcť v druhom čítaní o tomto návrhu veľmi úspešne diskutovať a príp. aj predkladatelia, tak ako sa vyjadril pán podpredseda vlády a minister financií, sú otvorení diskutovať o týchto otázkach a my budeme musieť potom prijať niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú tento pôvodný návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov (tlač 848).

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 862.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby tento daný návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom na vypracovanie tohto návrhu zákona bola potreba zosúladenia niektorých ustanovení zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite so zákonom o štátnej službe, ďalej, príprava nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktoré sú zaradené na prerokovanie v druhom a treťom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady a ktoré nahradia súčasne platný zákon o rozpočtových pravidlách.

    Predkladaná novela zákona č. 502/2001 Z. z. upravuje kontrolné pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, správ finančnej kontroly a rozpočtových kapitol na vykonávanie kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktoré v nových zákonoch o rozpočtových pravidlách už upravené nebudú. Do predkladaného návrhu je zapracovaná aj novelizácia zákona č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, ktorá súvisí s novu právnou úpravou rozpočtových pravidiel. Predkladaný návrh zákona obsahuje aj upravené znenie niektorých ustanovení zákona č. 502/2001 Z. z. týkajúce sa finančnej kontroly a vnútorného auditu, ktoré vyplynuli z doterajšieho uplatňovania zákona v praxi, ako aj z odporúčaní twinningových expertov a z odporúčaní externých auditov vykonaných na Ministerstve financií Slovenskej republiky, vzhľadom na to, že nové zákony v rozpočtových pravidlách, ktoré už neupravujú kontrolné pôsobnosti na kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami, nadobudnú účinnosť od 1. januára 2005, kde z hľadiska zabezpečenia kontinuity právnej úpravy kontrolných pôsobností je dôležité, aby predkladaný návrh zákona nadobudol účinnosť rovnako 1. januárom 2005. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 811).

    Návrh na pridelenie tohto vládneho návrhu na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pána predsedu pod č. 823.

    Znovu prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby uviedol návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh novely zákona o dani z príjmov nadväzuje na programové vyhlásenie vlády a je v súlade so schválenou Koncepciou daňovej reformy na roky 2004 až 2006.

    Zákon o dani z príjmov je jedným z kľúčových zákonov v daňovom systéme Slovenskej republiky a jeho zmena je nevyhnutná v nadväznosti na ďalšie zmeny, ktoré sa uskutočnili a uskutočňujú v oblasti sociálneho systému, dôchodkového zabezpečenia a zdravotníctva.

    So vstupom Slovenska do Európskej únie bolo potrebné prijať opatrenia v oblasti daní z príjmov tak, aby boli v súlade so záväznými dokumentmi Európskej únie, najmä so smernicami Európskej únie v oblasti priameho zdaňovania, týkajúcimi sa hlavne zdaňovania úrokov, licenčných poplatkov materských a dcérskych spoločností.

    Predložený návrh novely zákona obsahuje najmä spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať vzhľadom na zmeny ostatných právnych predpisov, ktoré nadväzujú na predložený návrh zákona. Ide najmä o zosúladenie zákona o dani z príjmov so znením nového zákona o dani z pridanej hodnoty, upresnenie zdaňovania príjmov fyzických osôb z predaja bytu, príjmov z prenájmu, oslobodenie príjmov z predaja štátnych dlhopisov, ktoré zabezpečuje zahraničná právnická osoba, oslobodenie príjmov z úrokov a vkladov vedených v štátnej pokladnici, oslobodenie úrokov z iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách vyplácaných daňovníkom so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte Európskej únie. Ďalej sa spresňujú ustanovenia týkajúce sa odpisovania hmotného a nehmotného majetku z dôvodu jednoznačnosti, racionalizácie a odstránenia nepresností vo väzbe na zákon o účtovníctve. Navrhuje sa nový spôsob zahrnovania rozdielov z precenenia cenných papierov a derivátov tak, aby nevznikali rozdiely medzi účtovníctvom a základom dane. Spresňuje sa platenie preddavkov. Upresňuje sa stanovenie dĺžky zdaňovacieho obdobia v prípade zmeny kalendárneho roka na hospodársky rok. Predložený návrh novely zákona o dani z príjmov okrem uvedených základných zmien obsahuje aj ďalšie spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať z dôvodu uplatňovania prijatého nového zákona o dani z príjmov v praxi a odstránenia nezrovnalostí, ako aj zosúladenia s prijatými novými právnymi normami. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 811, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Po prvom hlasovaní budem navrhovať, aby predmetný návrh bol v druhom čítaní prerokovaný v ústavnoprávnom výbore a Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým , že za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Šulaj ako prvý máte slovo, pripraví sa pán poslanec Béreš.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi si niektorí ešte pamätáte koniec zákona č. 366/1999 Z. z., to bol zákon o daniach z príjmov, ktorý platil do 31. 12. 2003. V tejto súvislosti si uvedomujem tú skutočnosť alebo chcem upozorniť na tú skutočnosť, že ešte v tomto zákone platili niektoré, myslím si, veľmi progresívne veci ako odpočítateľné položky alebo nezdaniteľné položky súvisiace s doplnkovým dôchodkovým sporením. Keď sa prijímala novela zákona o rovnej dani, platná od 1. 1. 2004, navrhovali sme, aby v tejto rovnej dani bola takisto aj odpočítateľná položka 24 000 korún. Nakoniec sme sa dohodli, že to, myslím, prešlo do prechodných a záverečných ustanovení vzhľadom na to, že ešte nebol doriešený systém doplnkových dôchodkových poisťovní. Myslím si, že tento štát sa pomaly vzdáva určitých svojich majetkových hodnôt. Napr. privatizáciou prechádzajú niektoré podnikateľské subjekty do súkromných rúk. Štátu zostáva teda menej ekonomických nástrojov na to, aby mohol realizovať aj svoju sociálnu politiku. Ak ju chce realizovať, mal by ju realizovať určitým premysleným spôsobom. Súčasne platný zákon umožňuje na doplnkové dôchodkové sporenie odpočítať si nezdaniteľnú časť 24 000 korún. Ak teda doplnkové dôchodkové sporenie alebo ďalšie typy sporenia, poistné na životné poistenie, účelové sporenie platené v banke, chceme dávať do popredia a riešiť tak aj ekonomickú, finančnú situáciu obyvateľstva a jeho dôchodkovú situáciu, mali by sme brať do úvahy aj určité vývojové trendy. Preto si myslím, že tá odpočítateľná položka, ktorá je momentálne navrhnutá vo výške 12 000 korún, je sporná a nevychádza z určitých skutočných ekonomických podmienok, ktoré boli nadstavené v tomto štáte.

    Vzhľadom na to, že hoci sú teda tu v tomto zákone o dani z príjmov aj veci, ktoré po pragmatickej stránke upravujú spôsoby zdaňovania pre nasledujúce obdobie, ale sú tam aj takéto veci, ktoré sú podľa mňa sociálne neprijateľné a neschodné, ja doporučím, aby sme sa pri tomto zákone zdržali hlasovania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Béreš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi uviesť jednu takú pripomienku k predmetnému zákonu. Samozrejme, budeme ešte vo výboroch sa k tomuto vracať, keďže sme ešte len v prvom čítaní. Napriek tomu by som prichádzal vlastne s návrhom takým, aby práve vlastne úroky, ktoré vyplývajú z výnosov z investovania v dôchodkovom vlastne sporení, v DDP alebo v dôchodkovom doplnkovom sporení, nepodliehali zdaňovaniu. Nazdávam sa, že stále na Slovensku máme veľké množstvo ľudí, ktoré, samozrejme, je pod prahom nejakých vlastne možno existenčných životných podmienok. A domnievam sa, že ten balík tých zdrojov, s ktorými prichádzajú do dôchodkového doplnkového sporenia, je dosť malý. A myslím si, že mohlo by to zvýšiť motiváciu ľudí práve podieľať sa na takomto sporení. Veľmi dobrým príkladom možno je vlastne to porovnanie s tým stavebným sporením, kde je, samozrejme, tou hlavnou motiváciou pre väčšinu ľudí práve tá štátna prémia. Čiže nazdávam sa, že práve takéto typy sporenia, ako je napr. DDP, tak nie sú ešte celkom zaužívané na Slovensku a mohlo by to výrazne naštartovať práve aj zväčšovanie sa týchto zdrojov.

    Trošku by som dovolil si polemizovať s pánom poslancom Šulajom, ktorý vlastne uviedol taký príklad, že vlastne štát sa vzdáva istých vlastne majetkových hodnôt a tým pádom aj nejakého priestoru pre sociálne zabezpečenie. Tu si zasa myslím, že ak sú dobre vlastne nastavené podmienky aj pre tie pre tie privatizácie, tak môže to priviesť v druhej fáze viac peňazí do systému v podobe daní a práve toto môže byť podkladom pre sociálne zabezpečenie štátu. Takže zrejme nás teda oddeľuje trošku filozofia vnímania vlastne ekonomických procesov.

    Takže ja by som len poprosil pána ministra, keby mohol k tomu vlastne oslobodeniu od daní z úrokov výnosov z dôchodkového sporenia povedať svoj názor. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Takže obidva tie príspevky sa vlastne týkali doplnkových dôchodkových poisťovní, príp. podobných produktov a daňovej motivácie vlastne pri podpore týchto produktov.

    Pán poslanec Šulaj kritizoval nízku čiastku, ktorá je daňovo odpočítateľnou položkou, a pán poslanec Béreš navrhol iný spôsob, aby úroky neboli zdaňované. Nezdaňovanie úrokov by bolo v rozpore s koncepciou reformy aj s tým, že teda chceme každý príjem zdaňovať rovnakou daňou. Pritom zároveň my teda navrhujeme podporovať tieto produkty, ale nie nezdanením týchto príjmov, ale daňovo odpočítateľnou položkou. Aká má byť jej výška? Je pravdou, že doteraz to bolo v DDP 24 000, ale pravdou tiež je, že sme stimulovali len DDP. Ale sú aj iné produkty, úplne porovnateľné, napr. životné poistky, ktoré ak sú dlhodobo viazané, tak vznikalo a existovalo nerovnomerné postavenie, keď porovnateľné produkty jedny boli daňovo zvýhodnené, iné zvýhodnené neboli. Takže myslím si, že navrhujeme systémové riešenie v tom, že navrhujeme nielen produkty, nielen doplnkové dôchodkové poistenie daňovo stimulovať, ale stimulovať aj iné porovnateľné produkty, ak sú splnené podmienky, že tie peniaze sú dlhodobo viazané a môžu sa vyberať až po vstupe do dôchodkového veku. Preto je aj to zníženie tej čiastky z 24 000 na 12 000, pretože pri tejto čiastke je zhruba odhad, že tie náklady, ktoré bude s tým mať štátny rozpočet, a teda aj miera tej motivácie bude zachovaná, síce pri nižšej čiastke, ale rozdelením na väčšie množstvo produktov, a teda aj pre väčší počet ľudí. Myslíme si, že tých 12 000 korún je dostatočná hranica, pretože ak chceme a máme stimulovať najmä tých príjmovo nižších, tak tam sa dá predpokladať, že u väčšiny z nich to doplnkové dôchodkové sporenie alebo poistenie alebo podobné produkty sa nebudú pohybovať nad touto hranicou. U tých ľudí, ktorí budú sporiť viac, predpokladáme, že to budú najmä stredné a vyššie príjmové skupiny, ktoré sú už vlastne zvýhodnené tým oproti minulým sadzbám progresívnym, že sme tú sadzbu vlastne znižovali. Takže toto je dôvod, prečo prichádzame s tým návrhom, tak ako s ním prichádzam.

    A ešte by som doplnil, že ten dôvod, prečo si myslím, že aj vecne treba stimulovať tieto produkty, je v tom, že chceme podporovať ľudí, aby sa zabezpečovali, aby sporili na budúcnosť, a chceme ich teda stimulovať k tomu, aby dlhodobo viazali svoje zdroje, ktoré budú môcť čerpať až po odchode do dôchodku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.,

    ktorý máte pod tlačou 834.

    Rozhodnutie pána predsedu na pridelenie tohto návrhu na prerokovanie výborom máte pod č. 852.

    Znovu prosím pána ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby uviedol návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Rada Európskej únie prijala 7. októbra 2003 smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa základná smernica v súvislosti s pravidlami o mieste dodávok plynu a elektriny. Podľa čl. 2 tejto smernice musia členské štáty uviesť do platnosti zákony, ktorými sa dosiahne súlad s touto smernicou od 1. januára 2005. Preto bol pripravený návrh novelizácie zákona č. 224/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.

    Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa vykonajú v platnej úprave zmeny a doplnenia, ktorými sa dosiahne skutočný vnútorný trh pre elektrinu a plyn bez prekážok dane z pridanej hodnoty. Aby sa dosiahol skutočný vnútorný trh pre elektrinu a plyn, miesto dodávky plynu v rozvodnom systéme zemného plynu a elektriny predtým, ako tovar dosiahne konečnú fázu spotreby, by sa malo určiť ako miesto, kde má spotrebiteľ zriadený svoj podnik. Tým sa zabezpečí zdaňovanie v krajine, kde nastáva skutočná spotreba. Súčasne sa zabezpečí harmonizácia pravidiel, ktoré upravujú miesto poskytovania služieb prenosu a prepravy rozvodnými sieťami, aby nedochádzalo k dvojitému alebo žiadnemu zdaneniu. Dovoz plynu pomocou rozvodného systému zemného plynu alebo dovoz elektriny by mali byť oslobodené od dane, aby nedochádzalo k zdaneniu dvojitému.

    Okrem toho novela zákona dopĺňa a upresňuje niektoré ďalšie ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty. Upresňujú sa povinnosti správcov dane pri registrácii nových platiteľov dane. Navrhuje sa do zákona doplniť osobitná úprava z uplatňovania dane pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu zahraničnou osobou, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň, ak bude tovar umiestnený v tuzemsku v systéme tzv. call of stock. Pôjde o premiestnenie tovaru do tuzemska, keď tovar bude umiestnený v sklade a bude určený na dodanie pre jediného vopred určeného zákazníka, ktorý sa následne stáva vlastníkom tovaru, t. j. tovar bude podľa potrieb odberateľa postupne predávaný zahraničnou osobou. S cieľom zjednodušenia uplatňovania zákona pre zahraničných podnikateľov, ktorí dovážajú tovar z tretích štátov cez Slovenskú republiku, sa navrhuje možnosť zvoliť si z ich strany v tuzemsku daňového zástupcu pri dovoze tovaru. Tento bude podávať daňové priznania a súhrnné výkazy pod osobitným identifikačným číslom pre daň prideleným daňovým úradom. Daňový zástupca bude môcť zastupovať aj viacerých dovozcov. Nadväzne na pripravovaný nový zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení sa navrhuje doplniť oslobodenie správy dôchodkového fondu a správy doplnkového dôchodkového fondu od dane z pridanej hodnoty. V ustanoveniach, kde je upravené podávanie súhrnného výkazu elektronicky, sa navrhuje doplniť ich o text, ktorý nadväzuje na zákon o správe daní a poplatkov. Platiteľ dane bude mať možnosť doručovať správcovi dane súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Vladimírovi Horákovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/20004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. (tlač 834), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Ďakujem za pozornosť a prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Šulaj ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zákon o dani z pridanej hodnoty je jedným zo základných ekonomických a daňových nástrojov, ktorý môže podstatne ovplyvniť ekonomiku tohto štátu. Zavedením tzv. jednotnej sadzby dane podľa môjho názoru, si myslím, sme si spôsobili do budúceho obdobia ďalšie značné ekonomické a daňové problémy.

    Nechcem hovoriť o DPH, ktorú budeme prednášať o jeden alebo o dva dni. Chcel by som upozorniť len na novelu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, kde pán minister bude vystupovať aj s problematikou tzv. energetických daní, kde kvázi energetické komodity budú vystupovať v časovom priebehu, myslím, že je to asi od roku 2007, ako samostatné spotrebné dane, ktoré následne budú zdanené 19-percentnou daňou z pridanej hodnoty, pretože poznáme len túto sadzbu alebo oslobodenie od DPH. Bude to skutočnosť, ktorá bude zase vplývať na inflačné tendencie, ktoré sú veľmi vysoké v tomto štáte. A bude to znamenať ešte väčšie daňové zaťaženie pre obyvateľov štátu. To je možnože ekonomicko-politický rozmer tejto dane.

    Chcel by som však upozorniť ešte na pragmatický rozmer. A to je problematika § 19, vzniku daňovej povinnosti. Možnože niektorí tí, ktorí sledujete odborne problematiku DPH, asi viete, že som vystupoval na túto tému v Národnej rade vtedy, keď sme schvaľovali zákon o dani z pridanej hodnoty a jeho novelu, a upozorňoval na opakované plnenia, kde vzniká problém vzniku daňovej povinnosti. Vtedy mi bolo odpovedané, že to riešenie, ktoré je navrhované v zákone, je správne. A vlastne konštatuje sa tam tá skutočnosť, že pri opakovanom plnení nastáva vznik daňovej povinnosti v tom období, keď je platba zaplatená, nie ako to bolo v predchádzajúcich rokoch, nie najneskôr do obdobia platby. S týmto vznikli ďalšie daňové problémy, ktoré sa prejavovali v našom štáte a prejavujú predovšetkým pri veľkých monopoloch, ako sú telekomunikácie, EuroTel, Orange, plynárenstvo a tak ďalej. Ak vtedajšie riešenie, ktoré vysvetľoval pán minister, bolo správne, pýtam sa, prečo meníme teraz zákon a § 19 a dostávame ho do nového iného znenia. „Daňová povinnosť vzniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bola služba dodaná,“ je to v bode 16, „najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje.“ Myslím si, že toto nám znova môže priniesť rôzne metodické problémy. Predpokladám, že ak sa navrhovaný zákon dostane do druhého čítania, tak aj tento § 19 bude nejakým spôsobom správne po metodickej stránke upravený a bude vyhovovať tak podnikateľskej verejnosti, ako aj štátu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister financií, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • K tomu § 19 sa vyjadrím v druhom čítaní.

    Ale k tej prvej vete, ktorú pán poslanec spomínal, a to sú spotrebné dane z elektriny, a teda z energetických nosičov. S nimi daň z pridanej hodnoty nijako nesúvisí, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína (tlač 839).

    Rozhodnutie je v tlači pod č. 854.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Hlavným dôvodom na vypracovanie návrhu zákona je na základe návrhu ministerstva zahraničných vecí nahradenie systému vrátenia spotrebnej dane osobám iných štátov používajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, tzv. zahraničným zástupcom systémom priameho oslobodenia od spotrebnej dane pri nákupe vína.

    V súlade s čl. 23 smernice 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v znení neskorších zmien a doplnkov je víno oslobodené od spotrebnej dane, ak je určené pre zahraničných zástupcov, pričom oslobodenie od spotrebnej dane je možné riešiť vrátením spotrebnej dane, čo je v súčasnosti premietnuté v platnom zákone o spotrebnej dani z vína, alebo priamym oslobodením tovarov od spotrebnej dane. Vzhľadom na to, že súčasný systém je považovaný za administratívne náročný, navrhuje sa umožniť predaj vína zahraničným zástupcom v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov, a to na základe povolenia na nákup vína oslobodeného od spotrebnej dane v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov.

    Vzhľadom na vyššiu administratívnu náročnosť súvisiacu so zmenou doterajšieho systému vrátenia spotrebnej dane zahraničným zástupcom na systém priameho oslobodenia pri nákupe vína spojenú s vydávaním povolenia prevádzkovania daňových skladov pre zahraničných zástupcov a povolení na nákup vína oslobodeného od spotrebnej dane v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2004 s tým, že ustanovenia dotýkajúce sa samotného prevádzkovania daňových skladov pre zahraničných zástupcov a možnosti nákupu vína v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov nadobudnú účinnosť až dňom 1. januára 2005. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Zsoltovi Komlósymu. Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína (parlamentná tlač 839), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie bolo uskutočnené najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený vládny návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 31. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecné rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Šulaj. Nech sa páči, máte slovo a končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Sľubujem, že je to poslednýkrát k daniam. Chcel by som mať len jednu poznámku. Spotrebná daň, či už spotrebná daň z vína, z minerálneho oleja alebo iné typy spotrebnej dane, je súčasťou základu pre výpočet dane z pridanej hodnoty. Čiže akonáhle zvýšime hocijakú spotrebnú daň, teoreticky keby sme zvýšili spotrebnú daň z vína, o ktorej momentálne hovoríme, o korunu, zvyšujeme tým pádom teda daňové zaťaženie aj DPH, pretože k tomu musíme prirátať ešte 19 halierov dane z pridanej hodnoty. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.,

    ktorý ste dostali ako tlač 840.

    Pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vecne ide o presne ten istý problém, ktorý som uvádzal pri tlači 839, pri zákone o spotrebnej dani z vína, teda ide o zmenu režimu, o oslobodenie platby dane z pridanej hodnoty pri liehu v tomto prípade pre zahraničných zástupcov, zmenu z doterajšieho ex post vracania tejto dane na predaj bez dane v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., ktorý máme pod tlačou 840, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie 31. schôdze Národnej rady.

    Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (tlač 841).

    Pán podpredseda vlády Ivan Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Zase vecne ide o to isté riešenie, ktoré som zdôvodnil pri zákone o spotrebnej dani z vína a z liehu, teda zmenu režimu vracania dane z pridanej hodnoty pre zahraničných zástupcov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Zsoltovi Komlósymu. Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážení prítomní, dovoľte mi ešte raz vystúpiť ako spravodajcovi, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

    Tak ako aj v predchádzajúcich prípadoch uvedený návrh bol doručený v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady posúdil tento uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona a ho zaradil na dnešné rokovanie Národnej rady.

    Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že spĺňa tento návrh všetky formálnoprávne stránky a náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku, ako aj v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska rieši návrh takú problematiku, ktorú treba navrhnutým spôsobom upraviť, teda súhlasím s týmto vládnym návrhom.

    Môžete, pán predsedajúci, otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.

  • Áno, ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do tejto rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu prvému čítaniu, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva (tlač 842).

    Pán podpredseda vlády Ivan Mikloš, nech sa páči, máte znovu slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, vecne ide znovu o ten istý problém a jeho riešenie ako pri spotrebnej dani z liehu, vína a tabakových výrobkov, teraz o zmenu režimu vracania DPH pre zahraničných zástupcov pri pive. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi navrhnutého gestorského výboru, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku a zaradil ho na dnešné rokovanie Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní zastávam názor, že tento návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú zakotvené do nášho rokovacieho poriadku a do legislatívnych pravidiel Národnej rady.

    Z hľadiska vecného tiež zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako to navrhuje vláda v tomto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto z prítomných poslancov ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (tlač 843).

    Pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš uvedie tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom na vypracovanie tohto zákona je potreba zosúladenia platného právneho stavu so smernicou Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii rámcových predpisov Spoločenstva k zdaneniu energetických produktov a elektrickej energie, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2004.

    Zámerom návrhu zákona je v tejto etape premietnutie povinných článkov smernice Rady, ktorá upravuje zdaňovanie energetických produktov a elektrickej energie a rozširuje okruh predmetu spotrebnej dane o zemný plyn, pevné palivá, uhlie a koks a elektrickú energiu so zohľadnením prechodného obdobia poskytnutého Slovenskej republike. Novelou zákona sa rozširuje predmet spotrebnej dane v súlade s citovanou smernicou s výnimkou pevných palív a elektrickej energie, na ktoré bolo v tejto súvislosti Slovenskej republike poskytnuté prechodné obdobie.

    Od navrhovaného zákona vypracovaného na základe uvedených princípov je možné očakávať, že výnos spotrebnej dane z minerálneho oleja pri ponechaní súčasnej úrovne sadzieb spotrebnej dane a zachovania úrovne súčasnej spotreby bude na úrovni súčasného výnosu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Znovu dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, aj v tomto prípade predložený návrh zákona obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú zakotvené do rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj do legislatívnych pravidiel.

    A pán predseda posúdil tento návrh podľa príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku a zaradil ho na dnešné rokovanie Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní som si osvojil stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Ďakujem, nech sa páči, otvorte rozpravu, pán podpredseda,

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do tejto rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 844).

    Pán podpredseda vlády a minister financií, nech sa páči, máte znovu slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, potreba vypracovať nový zákon vyplynula z procesu transformácie colnej správy a jej prispôsobenia sa novým podmienkam súvisiacim so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

    V súvislosti s prechodom správy nepriamych daní z daňových orgánov na colné orgány bolo potrebné rozšíriť právomoci colných orgánov aj pri odhaľovaní obzvlášť závažných trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov upravujúcich nepriame dane a pri odhaľovaní ich páchateľov a vytvoriť podmienky na efektívne a pružné odhaľovanie daňových únikov.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť právnu úpravu v rozsahu pôsobnosti a špecifikovať činnosti colnej správy v súlade so spoločenskou potrebou tak, aby výkon úloh colnej správy bol profesionálny a efektívny.

    Návrh zákona reaguje aj na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o používaní informačných technológií na colné účely vrátane Protokolov k tomuto Dohovoru a k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými orgánmi.

    Predkladaným návrhom zákona sa novelizujú ďalšie zákony, ktorých sa vecne dotýka problematika uvedeného návrhu zákona a súčasne sa zohľadnia potreby aplikačnej praxe a novelizuje zákon č. 199/2004 Z. z. colný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Imrichovi Hamarčákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 31., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné opraviť spôsobom, tak ako je navrhované v predmetnom návrhu zákona. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do tejto rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 814).

    Prosím teraz pána ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby uviedol tento návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vypracovanie novely zákona č. 80/1997 Z. z. o Eximbanke v znení neskorších predpisov vyplýva zo základných programových dokumentov vymedzujúcich ciele a postupy Eximbanky, vychádza z dosiahnutého stavu vo vývoji tejto inštitúcie, ako aj z potreby zosúladenia uvedeného zákona s legislatívou Európskej únie. Navrhovanou novelou zákona sa tiež umožní širšie uplatnenie podpory slovenských vývozcov.

    Novelizáciou zákona o Exportno-importnej banke sa umožní poistenie tuzemského rizika vývozcov súvisiace s vývozom.

    Doplňujú sa pojmy v zákone o obchodovateľné a neobchodovateľné riziká v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie a do návrhu zákona sa transponujú smernice Rady.

    V nadväznosti na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa špecifikuje tvorba a použitie rezerv, doplňujú sa ustanovenia týkajúce sa poskytovania informácií, ďalej sa menia názvy fondov a upresňuje sa postup pri menovaní a odvolávaní guvernéra a viceguvernérov, pričom sa mení ich pomenovanie na generálny riaditeľ a námestníci generálneho riaditeľa. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo znovu spravodajcovi pánovi poslancovi Imrichovi Hamarčákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ako v predchádzajúcom prípade, tak aj tento návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. návrh bol doručený najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Osvojujem si stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, a doporučujem, aby bol návrh zákona prerokovaný v prvom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto.

    Preto vyhlasujem túto rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok (tlač 775).

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide o relatívne stručnú novelu zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, ktorá súvisí s postupným prevádzaním súdnych pohľadávok do justičnej pokladnice podľa jednotlivých obvodov krajských súdov. A je potrebné, aby sa niektoré problémové okruhy vyriešili.

    Cieľom navrhovanej novely je zosúladiť ustanovenia týkajúce sa trvalého upustenia od vymáhania súdnych pohľadávok a odpustenia súdnych pohľadávok s ustanoveniami zákona o správe majetku štátu. Tieto ustanovenia upravujú, že súhlas zriaďovateľa s rozhodnutím o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky sa vyžaduje až pri pohľadávke vyššej ako 50 000 korún a pri odpustení pohľadávky sa ustanovuje maximálna suma 30 000. Takže to je celý cieľ návrhu novely zákona, ktorá nemá žiaden finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Alexejovi Ivankovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 24. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok (tlač 775). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh. Dôvodom je skutočnosť, že v súvislosti s postupným prevádzaním súdnych pohľadávok do justičnej pokladnice treba, aby ustanovenia zákona riešili a upravili aj správu o vymáhaní súdnych pohľadávok vznikajúcich z činnosti vojenských súdov a z činnosti špeciálneho súdu.

    Návrh zákona z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani tvorbu pracovných miest a nebude mať vplyv na životné prostredie. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 794 zo 14. júla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa vládny návrh zákona prerokoval v týchto výboroch: ústavnoprávnom výbore a vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Skončil som, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do všeobecnej rozpravy ústne niekto z prítomných poslancov. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. Z.,

    ktorý máte ako tlač 777.

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika je povinná podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva preberať smernice a vykonávať nariadenia a rozhodnutia Európskeho spoločenstva. Aproximačné nariadenie predstavuje jeden zo spôsobov vykonávania transpozičných opatrení na prebratie smerníc a implementáciu nariadení a rozhodnutí Európskeho spoločenstva tak, ako to umožňuje naša ústava.

    Dôvodom predloženia návrhu je aktualizovanie platného zákona po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Návrh novelizuje len tie ustanovenia zákona, ktoré sa prestali uplatňovať z dôvodu nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení.

    Ďalej, zavádza tzv. aproximačný odkaz, ktorý umožní odkazom prebrať tie ustanovenia právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva, ktoré by si inak vyžiadali ich doslovné prekopírovanie do príslušného návrhu vnútroštátneho právneho predpisu.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie návrhu novely tohto zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo poslancovi z navrhnutého gestorského výboru, ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení podpredsedovia vlády, vážení prítomní, Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá z dôvodu potreby aktualizácie ustanovení zákona č. 19/2002 Z. z. pre obdobie po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitostí uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovaného právneho predpisu.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, nebude mať finančný, ekonomický environmentálny vplyv ani vplyv na nezamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, nepatrí medzi krátkodobé priority Národného programu na prijatie acquis communautaire, nepatrí ani medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie (tzv. Bielej knihe), nie je prioritou aproximácie práva podľa skríningu. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákon v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 796 zo 16. júla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor, a to v lehote do 15. októbra 2004. Avšak vzhľadom na obsah a charakter navrhovanej právnej úpravy zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval v lehote do 13. októbra 2004 aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. A pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (tlač 810).

    Znovu prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ministerstvo spravodlivosti bolo zaviazané uznesením vlády z 5. mája predložiť novelu zákona o sudcoch a prísediacich a novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorej cieľom je odložiť vyplácanie 14. platu sudcov a prokurátorov. Nie som nadšený týmto návrhom zákona a jeho jediný cieľ je stabilizovať verejné financie. Verím, že to je poslednýkrát, keď takýto návrh noviel dvoch zákonov prichádza do Národnej rady.

    Práve dnes sme rokovali o dôchodkovom zabezpečení sudcov a prokurátorov v sociálnom výbore. Považujem obidve právnické profesie, ako sudcovskú, tak aj prokurátorskú, za nevyhnutné pre riadne fungovanie právneho štátu. A to by mal reflektovať rozhodne aj zákonodarný orgán pri rozhodovaní o platových a dôchodkových náležitostiach sudcov a prokurátorov. Sudcovia a prokurátori nemôžu nijako podnikať počas výkonu svojej funkcie. Ich príjem je obmedzený len na príjem z funkčného platu a rozhodne nesmú mať žiaden iný.

    Takže asi toľko, pán predsedajúci, k návrhu novely zákonov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi. Pán poslanec, nech sa páči, mikrofón je voľný.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 429 z 5. mája 2004, ktorým vláda zaviazala ministra spravodlivosti predložiť na rokovanie vlády vládny návrh na zmenu ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov za účelom uplatnenia len jedného ďalšieho platu pre sudcov a prokurátorov v roku 2005.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhnutej úpravy.

    Dôvodová správa nerieši otázku súladu s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná úprava bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Úprava predstavuje 85,071 mil. korún. Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky, nemá vplyv na životné prostredie, neovplyvní nezamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu na prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie a skríningu. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 839 z 20. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do tejto rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Zároveň prerušujem aj rokovanie o tomto bode.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie (tlač 817).

    Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, veľmi budem stručný. Potom ako parlament nedávno schválil návrh zákona o Úradnom vestníku Európskej únie, ma požiadal prezident republiky, aby ministerstvo spravodlivosti doručovalo Úradný vestník Európskej únie aj jeho kancelárii, teda prezidentovi. Ja si myslím, že je to oprávnená požiadavka. A z toho dôvodu sme pripravili veľmi jednoduchú, stručnú novelu zákona, ktorým sa dopĺňajú subjekty okrem justičných orgánov, okrem súdov a prokuratúry aj o to, aby ministerstvo jeden výtlačok Úradného vestníka zasielalo prezidentovi republiky pre účely jeho kancelárie. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, pána poslanca Petra Miššíka, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. augusta 2004 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie. Podľa rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z dôvodovej správy vyplýva, že výdavky, ktoré budú spojené s prijatím návrhu zákona, budú hradené v rámci záväzných limitov z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny ani iný vplyv a ani vplyv na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. V práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie nie je problematika návrhu právneho predpisu upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 845 z 20. augusta 2004 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať ďalším prvým čítaním, a to o

    vládnom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 835).

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ide o veľmi dôležitý návrh zákona, o nový zákon o konkurze, ktorý rekodifikuje platné konkurzné právo.

    Právny poriadok musí upravovať efektívny vstup do podnikania. A to sme urobili zmenou systému obchodného registra a tá zmena funguje. Ale trhové prostredie musí vytvoriť aj rámec pre tých, ktorí sú v podnikaní neúspešní, a musí zabezpečovať aj efektívny výstup z podnikania a to je konkurz. Po skúsenostiach sa ukazuje, že dnešný zákon je zneužiteľný a konkurzné konanie trvá príliš dlhú dobu. To sú jedny z najčastejších námietok k platnej právnej úprave a jej aplikácii.

    Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívneho zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda v júli minulého roku. Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia dnešného zákona o konkurze a vyrovnaní by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Preto sme pristúpili k vypracovaniu a predloženiu nového, samostatného zákona.

    Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne prodlžníckych až po výrazne proveriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na proveriteľské a prodlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné, základný proveriteľský smer sa javí ako žiaduci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Proveriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavenia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí. Tento smer je dnes reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z jej právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny románskeho sveta, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Belgicko a väčšina latinskoamerických krajín. Tretia veľká skupina sa sformovala okolo strednej cesty a to je napr. prípad Spojených štátov amerických alebo Rakúska. To znamená, že nejaké schematické delenie právnych systémov v oblasti konkurzného práva na anglo-americké a kontinentálne je absolútne irelevantné. Práve rakúska úprava je veľmi podobná dnešnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila.

    Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania, ktorá je od 3 do 7 rokov, vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený. Zabezpečeným veriteľom, ktorí majú svoje pohľadávky zabezpečené najmä cez záložné právo, sa málokedy podarí cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10 % zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania ako nelikvidačnej alternatívy ku konkurzu sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali a pristupujú ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

    Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža proveriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník nezostal bez akejkoľvek ochrany. Práve naopak, snažíme sa posilňovať ochranu dlžníka pred špekulatívnymi návrhmi na vyhlásenie konkurzu najmä tým, že pohľadávky, ktoré budú iniciovať konkurzné konanie, musia byť pohľadávkami judikovanými. Prípady manipulatívnych konkurzov sú všeobecne známe a všeobecne známy je aj postup rezortu spravodlivosti v týchto prípadoch. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácii ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

    Rád by som zdôraznil, ako som už v úvode spomenul, dva podstatné prvky novej úpravy. Tým, že zavádzame mnohé lehoty pre konkurzné konanie, máme za cieľ skrátiť celkovú dĺžku, celkový čas konkurzného konania, zároveň zavádzame vyššiu mieru zodpovednosti a dohľadu nad správcami konkurznej podstaty, o čom bude ďalší návrh zákona o správcoch, dávame dôraz na odbornosť, ale zavádzame aj náhodný výber správcu prostredníctvom generátora, pretože skúsenosti nám preukazujú, že boli prípady, keď si v zmanipulovaných konkurzoch veritelia, či reálni alebo fiktívni, vyberali, ktorý správca bude speňažovať konkurznú podstatu.

    Medzi ciele novej právnej úpravy teda patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania, zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany, urýchlene konať a v konaní postupovať proaktívne, naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom, zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov, zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy, odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie terajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného, teda kolíznych noriem v oblasti konkurzu.

    Návrh zákona upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Návrh zákona takisto upravuje aj možnosť oddlženia fyzickej osoby, nepodnikateľa, ktorá sa dostane do situácie úpadku.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v konkurznom práve je vždy dôležité nájsť rovnováhu medzi záujmami veriteľov a dobromyseľných dlžníkov. Som presvedčený, že sa nám to v návrhu nového konkurzného zákona podarilo. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Laššákovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov spravodajskú informáciu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil ako spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 835. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, prijatie návrhu nebude mať ekonomický, ani environmentálny vplyv, môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nemožno toho času odhadnúť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe na prijatie acquis communautaire. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 850 z 20. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončila som, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa okrem pani spravodajkyne kto sa ešte hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako uviedol predkladateľ, skutočne rokujeme o veľmi vážnom vládnom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý ovplyvní ekonomiku a hospodárstvo Slovenskej republiky. Za trinásťročné pôsobenie zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý je doteraz platný, č. 328/1991 Zb. došlo k jeho 22 novelizáciám. Chcem povedať, že skutočne tá novelizácia z roku 2000 mala za cieľ, aby sa konkurzné konania urýchlili, aby konkurz bol transparentný, čo sa v praxi ukázalo podľa pána ministra, že to tak nie je. Tento nový zákon, o ktorom rokujeme dneska, si kladie takisto za cieľ urýchliť konkurzné konanie a stransparentniť ho. Myslím, že je na škodu veci, že nebola súčasťou predloženého návrhu zákona vykonaná podrobná analýza konkurzných konaní od roku 1991 až doteraz vrátane nejakých následných dopadov, čo vlastne od tohto zákona očakávame.

    Pokiaľ som podrobne sledovala diskusiu k návrhu zákona, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, môžem povedať, že aj zo strany odbornej verejnosti, či už sudcov alebo Združenia správcov konkurzných podstát, k návrhu zákona skôr odznievali výhrady ako jeho pozitívne prijatie. Tie výhrady spočívajú hlavne v tom, že odkláňame sa od kontinentálneho systému práva a celý zákon je vlastne v anglo-americkom systéme práva, ktorý je naozaj voľnejší a nie je na tých princípoch, na ktoré sme doteraz zvyknutí.

    Myslím si, že celý zákon, som si ho podrobne prešla, skôr v praxi vyvolá chaos možno ako očakávané ciele a výsledky. Keď si zoberieme, že doručovanie bude cez Obchodný vestník, ja sa chcem opýtať pána ministra, či naozaj Obchodný vestník je pripravený na to, že budú v ňom zverejňované či už uznesenia o začatí konkurzného konania, potom všetky dôležité rozhodnutia vrátane rôznych správ, ktoré správca bude povinný zverejňovať.

    Takisto si myslím, že aj celé konkurzné konanie sa vôbec neskráti, ale len predĺži, pretože pri veľkých konkurzoch, pokiaľ sa bude robiť oddelený súpis majetku všeobecnej podstaty, osobitných podstát, každá pohľadávka musí byť prihlásená osobitne, dokonca pod návrh na vyhlásenie konkurzu podpis navrhovateľa musí byť úradne overený, to znamená, že je tu skutočne množstvo administratívnych úkonov, ktoré podľa môjho názoru celé konkurzné konanie len skomplikujú.

    Ďalej, čo mi chýba v predloženom návrhu zákona, je finančná analýza a finančné dopady, ktoré zákon prinesie. Za 13 rokov, ako som už uviedla, účinnosti zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. vypracoval sa už určitý systém, takisto na súdoch bolo programové vybavenie, naozaj už sa za ten čas aj zo strany Najvyššieho súdu rôzne rozporné veci, ktoré boli, prekonzultovali a naozaj aj judikatúra už bola v niektorých veciach vyjasnená. Nové konkurzné konanie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii bude so sebou viesť aj nový systém výpočtovej techniky. Tým, že sa presunie celé konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie na okresné súdy, bude treba vyškoliť pracovníkov a už nehovorím o tom, že za konkurzné konanie vrátane vedenia zoznamu správcov konkurzných podstát a vrátane ich školenia a skúšok bude mať celú ingerenciu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tu si myslím, že takisto aj zo strany ministerstva to vyžiada viacej pracovných síl.

    Keď by som sa vrátila k dĺžke konkurzného konania, myslím si, a z doterajšej praxe to len môžem potvrdiť, že konkurzné konania predlžujú hlavne spory, ktoré sú konkurzom vyvolané, to znamená spory o vylučovacie žaloby a rôzne incidenčné konania, či už je to popretie pravosti alebo výšky pohľadávky alebo poradia pohľadávky. Keby bol doteraz vyriešený spôsob a rýchlosť rozhodovania týchto konaní, myslím si, že aj podľa doteraz platného zákona by tie konania mohli skončiť tak, ako je v zákone povedané, že do 18 mesiacov od vyhlásenia konkurzu by správca mal podať konečnú správu. Ani v tomto novom predloženom návrhu zákona táto otázka nie je riešená. A myslím si, že tie spory, ktoré súvisia s konkurzným konaním, naozaj pokiaľ sa budú prerokovávať tak ako doteraz, s dlhými lehotami, tak takisto môže trvať aj dva, aj tri roky, aj päť rokov, dokiaľ sa celý tento konkurz neskončí.

    Takže myslím si, že keď sme chceli takýto vážny zákon prijať, bolo by naozaj bývalo veľmi vhodné, aby sa bola rozvinula široká diskusia s odbornou verejnosťou tak, ako je to napr. v Českej republike, kde na túto tému bola odborná konferencia a skutočne veľmi, veľmi citlivo pristupujú k takejto závažnej právnej norme.

    Vzhľadom na to, čo som povedala, myslím si, že Slovensko zatiaľ nie je pripravené na to, aby aplikovalo takýto právny predpis a ja budem hlasovať proti uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Dubovská. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcem vyjadriť svoj súhlas s tým, čo povedala moja predrečníčka. Pri všetkej úcte voči predkladateľovi a jeho rezortu naozaj aj mne sa zdá, že práve predkladaný materiál nielenže vychádza z, ale je takým trošku prekladovým kompilátom nejakého anglosaského, teda anglo-amerického systému, a teda práva. Myslím si, že je opäť ako väčšina niektorých vecí, ktoré ste nám predkladali, jedným z tých, ktoré sú príliš nadčasové a nie je možné adaptovať na naše pomery. Mám pocit, že zo sudcov chceme robiť ekonómov, ktorí sa majú vyznať v súvahách a v ďalších odborných veciach, ktoré im dodnes neboli veľmi blízke, a preto si myslím, že skôr tento zákon by mal byť stiahnutý na prepracovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, niekedy na odmietnutie návrhu zákona, a nie je to prvýkrát v tejto snemovni, sa použije relatívne jednoduchý argument – to je prebraté z anglo-amerického právneho systému. Nepovie sa ani v čom to je, povie sa všeobecný argument, ktorý by mal byť tým korunným na odmietnutie návrhu zákona.

    Pani poslankyňa Laššáková povedala, že je to inšpirované anglo-americkým prístupom. Musím spomenúť, že prístup Británie a USA je diametrálne odlišný v konkurznom práve, ale pre tento moment to nechám nepovšimnuté.

    Dnešný návrh zákona o konkurze má 70 paragrafov, tento návrh zákona má 208 paragrafov. Definuje viac vecí presnejšie, jasnejšie, aby nebola možnosť svojvoľného rozhodovania či na úrovni súdu alebo správcu. Tento návrh zákona bol najmä inšpirovaný nemeckou právnou úpravou. A pokiaľ viem, Nemecko zatiaľ nepatrí do Únie severoamerických štátov. Podobnú úpravu má Holandsko a Švédsko. Takže by som sa radšej pohyboval v rovine konkrétnych argumentov, lebo tento všeobecný sa mi zdá byť, že sa nedá ani zodpovedať, lebo v zásade nič nehovorí.

    Čo sa týka Obchodného vestníka, Obchodný vestník vychádza denne. Čiže tam problém s uverejňovaním nie je. Koniec koncov už aj podľa platnej úpravy mnohé veci sa doručujú dnes v konkurznom konaní prostredníctvom Obchodného vestníka, čo je aj nevyhnutné, keď v niektorých prípadoch sú stovky, tisíce, niekedy aj desaťtisíce veriteľov.

    Čo je dôležitý prvok tohto návrhu zákona, je transparentnosť. Platný zákon od roku 1991 bol niekoľkokrát novelizovaný. Ministerstvo spravodlivosti prednedávnom dokončilo previerku jedného z troch konkurzných súdov, Krajského súdu v Bratislave, kde na konkurznom oddelení pôsobilo 7 sudcov. Šesť z nich je disciplinárne stíhaných. Naozaj chceme zachovať platný právny stav? Áno. Platný právny stav vyhovuje, a poviem to veľmi otvorene, organizovaným skupinám, ktoré sa snažia získať majetky v obrovskej hodnote v konkurznom konaní. A tie budú robiť absolútny lobing, aby sme návrh zákona neurobili viac transparentným, aby ďalej mohli zneužívať konkurzné konanie na obohacovanie samých seba, taká je pravda. Ja nehovorím, že to je motív poslancov, ale taká je pravda, že tieto skupiny budú bojovať proti tomu, aby nový konkurzný zákon bol schválený.

    Musím povedať, že presun agendy konkurznej z krajských súdov na okresné súdy je schválený. A práve preto je logické, že prichádza nová právna úprava, pretože aj keby bola stará právna úprava platná, tak ju budú robiť noví sudcovia, ktorí budú potrebovať vzdelávanie, školenie. Preto je to správny okamih na prijatie novej právnej úpravy. Asi by sme lepší nevedeli nájsť.

    K diskusiám a analýzam. Vláda schválila pred rokom legislatívny zámer zákona o úpadku. To nie je nejaký okamžitý rozmar vlády, kam prišiel návrh paragrafového znenia. A musím povedať, že po mnohých rokovaniach, ktoré viedla pani štátna tajomníčka Žitňanská, sa dosiahol takmer konsenzus podnikateľskej verejnosti, že ide o dobrý krok, ide o dobrý návrh zákona. Jediná otvorená otázka zostala dĺžka legisvakancie. A to je vec, samozrejme, o ktorej asi, ak zákon do druhého čítania prejde, budeme ďalej diskutovať.

    Pani poslankyňa na záver spomenula, že Slovensko nie je pripravené na takýto návrh zákona a trochu to rezonovalo aj vo faktickej poznámke ďalšej pani poslankyne. Mne sa zdá, že tento argument má jeden problém. Kto povie, kedy je Slovensko pripravené? Kedy bude Slovensko pripravené? Podľa mňa je to tak arbitrárny argument, ktorému sa tiež nedá nijako oponovať, lebo nie je v ničom konkrétny.

    Ja si myslím, že Slovensko je pripravené na nový zákon, keď má platnú úpravu, v ktorej konkurzné konanie trvá 7 rokov, v ktorej výťažnosť v konkurze je 5 % a v ktorej sú konkurzy zneužívané na tunelovanie miliardových hodnôt. To pre mňa je stav, keď musíme byť pripravení na novú úpravu. Kedy inokedy? Ja sa pýtam. Ja si myslím, že tá vhodná úprava je práve teraz, že ide o odborne kvalitný návrh zákona. Bol by som nerád, keby sa z neho stal predmet politickej polemiky, lebo konkurzné právo by malo byť najmä o rovine odbornej, nie o rovine politickej, a preto by som vás chcel požiadať o schválenie návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, ak chcete, môžete reagovať, ale reagujete na rozpravu. Nech sa páči.

  • Viac-menej môžem si zareagovať sama na seba teda a na pani poslankyňu Dubovskú. Keď som vystúpila v rozprave, tak chcela som poukázať všeobecne na niektoré veci, čo sa týka zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

    Myslím, že teraz, keď sa návrh zákona predkladá, hovoríme, čo od neho očakávame. To isté sa hovorilo, čo sa od zákona očakávalo v roku 2000, keď bola rozsiahla novela. A pritom mňa mrzí to, že pokiaľ to v praxi nevyjde, tak nevyvodí sa žiadna zodpovednosť za to, že ten zákon nesplnil naše očakávania. Takže ja si nemyslím, že to, čo som tu v rozprave uviedla, bolo až také zlé a že proste podporujeme skupinu nejakých tunelárov a správcov konkurzných podstát, ktorí skutočne konkurzy robia tak, že, dá sa povedať, likvidujú túto ekonomiku. Myslím si, že naozaj robiť správcu konkurznej podstaty za tejto situácie je vec náročná.

    Ja si myslím, že pri tomto zákone, konkrétne jednotlivých ustanoveniach, pokiaľ zákon prejde do druhého čítania, určite budeme odborne diskutovať, ale teraz k zákonu ako celku som považovala v rozprave povedať to, čo som povedala. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov (tlač 836).

    Pán podpredseda, nech sa páči, znovu máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o doplňujúci návrh zákona k návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý upravuje postavenie správcov, ktorí vykonávajú činnosť podľa zákona o konkurze, základné práva a povinnosti správcu, základné predpoklady na výkon profesie správcu, vzdelávanie správcov a dohľad nad výkonom činností správcov.

    Vo vyspelých trhových ekonomikách sa vyskytujú dva základné modely regulácie výkonu činnosti správcov. Jeden je formálny systém, ktorý je presne v zákone upravený a v ktorom je regulačným orgánom zväčša orgán štátnej správy. Druhý je systém neformálny, t. j. systém, ktorý je spravidla v rukách súdu a špecializovaných servisných organizácií. Z pohľadu cudzích právnych úprav je formálny model typický pre Kanadu, Spojené štáty americké, Austráliu a niektoré európske krajiny. V iných krajinách prevláda skôr neformálny model regulácie. Je, musím povedať, príznačné, že i keď ekonomiku spomenutých anglosaských štátov možno označiť ako vysoko liberálnu, majú tieto štáty silne formálny model regulácie.

    Racionálnym argumentom pre formálny model je nepochybne i skutočnosť, že bankrot ako taký kontroluje súd, ktorý potom ale nemá adekvátny priestor na účinnú reguláciu správcov. Regulácia správcov je následne spravidla ponechaná na príslušných stavovských komorách, ktoré však regulujú správcu v prvom rade ako svojho advokáta, audítora, exekútora a pod., až následne ako správcu. Výkon takejto regulácie však nemôže byť rovnocenný, ale ani účinný, nakoľko je vykonávaný u každého správcu podľa príslušnosti ku komore odlišne.

    Presadzovanie formálneho modelu je viditeľné v posledných 15 až 20 rokoch v mnohých krajinách. Je to následkom uznania dôležitosti roly kvalifikovanosti správcov stále rastúcej zložitosti ekonomiky, ako aj vhodnosti redukovať administratívnu záťaž súdov a uznania potreby mať systém, ktorý je transparentný a spoľahlivý. Z tohto dôvodu návrh zákona vychádza z formálneho modelu regulácie. Aj keď za hlavný regulačný orgán sa navrhuje rezort spravodlivosti, je vhodné niektoré funkcie regulácie delegovať na súkromný sektor. Po vytvorení fungujúceho modelu regulácie bude preto potrebné delegovať tie funkcie, ktorých výkon vie súkromný sektor lepšie zabezpečiť a ktoré na druhej strane budú zbytočne administratívne zaťažovať ministerstvo spravodlivosti.

    Úplný model regulácie by mal plniť licenčnú funkciu, vzdelávaciu funkciu a monitorovaciu funkciu. Licenčnú funkciu bude vykonávať ministerstvo spravodlivosti. Na funkciu správcu bude právny nárok po splnení zákonných predpokladov. O udelení licencie bude rozhodovať podľa správneho poriadku ministerstvo spravodlivosti a jeho rozhodnutie bude preskúmateľné súdom. Vzdelávaciu funkciu bude vykonávať ministerstvo alebo ním poverená osoba. Vzdelanie bude rozdelené na prípravné a vzdelávanie následné. V prípade pochybnosti o dostatočnosti vzdelania správcu bude možné nariadiť preskúšanie správcu. Rozsah vzdelávania bude presnejšie vymedzený v podzákonnom právnom predpise. Hlavnú monitorovaciu funkciu bude vykonávať ministerstvo spravodlivosti, tým však nebude dotknutá monitorovacia funkcia konkurzného súdu. Monitoring bude jednak aktívny, ale aj pasívny. Prípadné zistené porušenia povinnosti správcu vyústia do sankcie, príp. odňatia licencie. Fungujúci model regulácie je prioritne záujmom štátu, a preto bude financovaný zo štátneho rozpočtu, čiastočne poplatkami správcov a čiastočne pokutami uloženými v správnom konaní. Vzdelávacia funkcia regulácie bude financovaná výlučne poplatkami správcov. Tieto poplatky pritom pripadnú tomu, kto vzdelávaciu funkciu zabezpečí. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo znovu spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Laššákovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ktorý máme ako tlač 836.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta tohto roku ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet a na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu na prijatie acquis communautaire odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 86 z 20. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Skončila som prednes spravodajskej informácie, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 837).

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona o súdoch je nanovo a komplexne upraviť organizáciu a správu súdov, odstrániť existujúce nedostatky doterajšej právnej úpravy a zohľadniť pri tom požiadavky a potreby praxe v oblasti riadenia a správy súdov.

    Ústrednou myšlienkou návrhu zákona, ktorej je podriadená aj jeho vnútorná štruktúra, je efektívne a účelné oddelenie zložky riadenia súdov a správy súdov, a to za účelom ich efektívnejšieho a hospodárnejšieho výkonu a v neposlednom rade aj za účelom zrýchlenia súdneho konania, keďže nová právna úprava odbremeňuje predsedov súdov od výkonu činností nesúvisiacich s výkonom súdnictva, pričom tieto činnosti zveruje do pôsobnosti riaditeľov správy súdov, čím sa vytvára pre predsedov súdov možnosť zamerať svoju činnosť na samotný výkon súdnictva. Návrh v tomto vychádza z programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaviazala na vznik funkcie manažéra súdu, to je ten riaditeľ správy, ktorý bude zodpovedný za chod súdu.

    Návrh zákona sčasti preberá doterajšou praxou osvedčené právne inštitúty, pričom v podstatnej miere zavádza niektoré nové právne inštitúty, ako je napr. vnútorná revízia súdov, proces prípravy a tvorby rozpočtu súdov, grémiá okresných súdov a kolégiá krajských súdov, nanovo upravený transparentný proces obsadzovania funkcie predsedu súdu či zavedenie funkcie riaditeľa správy súdu ako štatutárneho zástupcu súdu s pôsobnosťou v presne vymedzených oblastiach, najmä v rámci ekonomického a administratívneho chodu súdu.

    Uvedené zmeny si vyžadujú taktiež presné vymedzenie vzájomných právnych vzťahov a väzieb medzi jednotlivými orgánmi, ktoré sa podieľajú na riadení a správe súdov s prihliadnutím na precízne špecifikovanie zodpovednostných vzťahov ako jednej z podmienok efektivity a transparentnosti v akejkoľvek oblasti organizovanej ľudskej činnosti, riadenie a správu súdov nevynímajúc.

    Návrhom zákona o súdoch sa zrušujú doteraz platné zákony upravujúce túto oblasť výkonu súdnej moci, a to zákon o súdoch a sudcoch a zákon o sídlach a obvodoch súdov v štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich.

    Prijatie návrhu zákona nadväzuje na reformné procesy v oblasti justície započaté v posledných rokoch a zavŕši tak jednu z etáp vývoja súdnictva v Slovenskej republike. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 24. augusta určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máme to v tlači 837. Podľa rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné predpoklady na efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, tak ako je to vyčíslené v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov. Nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky. Nemá vplyv na životné prostredie a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu na prijatie acquis communautaire odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie (tzv. Bielej knihe) a skríningu. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu v zmysle rokovacieho poriadku vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 853 z 20. augusta 2004 v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do tejto rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 838).

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby tento návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o rodine predkladá vláda do legislatívneho procesu v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa vláda zaviazala predložiť do parlamentu nový zákon o rodine.

    Základný cieľ nového zákona je zvýšiť šance slabších. Návrh zákona tak robí v oblasti výživného, v oblasti osvojenia, v oblasti utajených pôrodov.

    V oblasti výživného je základnou zásadou, z ktorej sa odvíja návrh zákona, že dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Návrh zákona definuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku o príjmoch povinného, pokiaľ povinný nepreukáže príjmy. A táto prezumpcia je stanovená na 20-násobok životného minima, čo je dnes 91 000 korún. Zakotvuje nové inštitúty, ako je tezaurácia výživného, to znamená zloženie čiastky na výživné splatné v budúcnosti. Zároveň umožňuje zriadiť osobitný účet maloletého, kde sa môžu tvoriť úspory napr. na budúce štúdium alebo niečo podobné.

    V oblasti osvojenia rozširujeme možnosti osvojenia. Súhlas rodičov sa nebude vyžadovať aj v prípade, ak najmenej dva mesiace po narodení dieťaťa neprejavia o dieťa žiaden záujem. Chceme čo najviac umožniť osvojenia. Ak dieťa nemôže vyrastať v biologickej rodine, malo by mať šancu vyrastať v náhradnej rodine, a nie v ústave, ale v rodine, ktorá ho s láskou prijme. A na Slovensku máme stovky, ak nie tisíce, manželských párov, ktoré majú o osvojenie skutočný záujem. Návrh nového zákona upúšťa od zrušiteľného osvojenia a zavádza nový inštitút, tzv. konanie o osvojiteľnosti, ktoré začne súd aj bez návrhu, akonáhle zistí, že dieťa je právne voľné. V lehote troch mesiacov musí rozhodnúť o osvojiteľnosti a potom už je možné dieťa vo veľmi rýchlom konaní osvojiť konkrétnymi osvojiteľmi. Tým sa smeruje k tomu, aby celý proces adopcie bol čo možno najrýchlejší, pretože aj na rozhodnutie o osvojení sa stanovuje lehota troch mesiacov, je v novele Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je súčasťou návrhu nového zákona o rodine.

    Zároveň návrh zákona umožňuje utajené pôrody. Utajené pôrody nie sú preferovanou alternatívou, sú alternatívou v tom prípade, ak by sa budúca matka rozhodla pre niečo oveľa horšie, buď pre interrupciu, alebo v najhoršom prípade aj pre usmrtenie novonarodeného dieťaťa. To znamená, chceme dať šancu a alternatívu žene v ťažkej životnej situácii. A myslím, že tento návrh našiel podporu naprieč politickým spektrom aj v Národnej rade.

    Na záver mi dovoľte spomenúť ešte niektoré ďalšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu nového zákona o rodine. Týkajú sa najmä upresnenia doterajších okolností vylučujúcich uzavretie manželstva, zakotvenia možnosti súdu upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami v prípade rozvodu, zániku manželstva smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho.

    Nová úprava vymedzuje explicitne formou demonštratívneho výpočtu súhrn práv a povinností, ktoré tvoria obsah inštitútu rodičovských práv a povinností. V návrhu je zakotvený nový inštitút majetkového opatrovníka a komplexné zmeny sa v návrhu týkajú náhradnej starostlivosti, ako aj rozlišovania inštitútov poručníctva a opatrovníctva. Priamo v zákone je vyslovená zásada, ktorá platí v našom právnom poriadku, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, to znamená, návrh explicitne formuluje túto zákonnú domnienku materstva.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rodinné právo pozná každý z nás, a preto očakávam veľkú diskusiu o zákone o rodine, ale myslím, že by mala byť sústredená práve na ten základný cieľ, ktorý sledujeme návrhom zákona, a to je zvýšiť šance slabších, najmä detí. A to sa snažíme pretaviť do jednotlivých ustanovení zákona o rodine. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Róbertovi Madejovi a zároveň vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, potom pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a nad rámec Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004, ktorý ukladá ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky vypracovať novelu zákona o rodine v znení neskorších predpisov. Rozsah navrhovaných zmien však prekročil možnosti priamej novelizácie zákona a vyžiadal si zmeniť nielen pôvodnú systematiku zákona, ale i prijatie úplne nového zákona.

    Z formálnoprávnej stránky obsahuje návrh zákona všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtov obcí a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority Národného programu na prijatie acquis communautaire, nepatrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Bielej knihy) a nie je prioritou aproximácie práva podľa skríningu. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 861 z 20. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že tri panie poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Takže potom bude vystupovať pani poslankyňa Podracká, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Angyalová.

    Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o návrhoch, ktoré sme prerokovali.

    Najprv prosím o slovo pána poslanca Zsolta Komlósyho, budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 771).

    Prvé čítanie, prvé hlasovania, pán poslanec, pán spravodajca, nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave neodznel žiadny príspevok ani žiaden návrh doplňujúci alebo pozmeňujúci, takže v prvom hlasovaní odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či tento návrh zákona postúpime do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za návrh hlasovalo 90, proti 1, hlasovania sa zdržalo 26 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 125, proti 1, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona pridelili výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 772).

    Pán poslanec Horák ako spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Do rozpravy sa nikto neprihlásil, preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 106, proti 1, hlasovania sa zdržalo 26 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči, výbory.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 791 zo 6. júla 2004 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na dnešnej schôdzi. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 128, hlasovania sa zdržalo 5.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 786).

    Pán poslanec Hurban ako spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Béreš, ale nepredniesol žiaden pozmeňujúci návrh. Takže odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Pán podpredseda, dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 98, proti 30, hlasovania sa zdržali 4.

    Tento návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 812 z 27. júla 2004 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Dajte, prosím, hlasovať o tom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 126, hlasovania sa zdržalo 5.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 815).

    Spravodajcom je pán predseda výboru, pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa príslušného paragrafu nášho rokovacieho poriadku na tom, že odporučíme tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 79, proti 21, zdržalo sa 32 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Áno, odporučím prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Nech sa páči, dajte o tomto návrhu hlasovať, pán podpredseda.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 100, proti 2, hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Pokračujeme hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 816).

    Pán poslanec Farkas, nech sa páči.

  • Áno, k tomuto návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, ale ani jeden z nich nepredložil návrh podľa § 73 nášho rokovacieho poriadku, preto teraz odporúčam, aby sme sa uzniesli na tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 68, proti 33, zdržalo sa 29 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Takže nech sa páči.

  • Áno, teraz odporúčam, aby sme pridelili tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu na rokovanie aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra, gestorský výbor do 15. októbra 2004. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 102, proti 2, hlasovania sa zdržalo 30.

    Konštatujem, že sme pridelili tento návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o ďalšom vládnom návrhu v prvom čítaní, budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov (tlač 848).

    Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, k tomuto návrhu zákona vystúpil jeden poslanec, ktorý však nepredložil žiadny návrh v súlade s § 73 nášho rokovacieho poriadku, preto odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia, v ktorom navrhujem, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 102, proti 3, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Odporúčam, aby tento návrh v druhom čítaní prerokoval okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a odporúčam, aby prerokoval tento návrh ústavnoprávny výbor do 13. októbra 2004 a gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, do 15. októbra 2004. Prosím, dajte hlasovať o tom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 119, proti 2, hlasovania sa zdržalo 10.

    Tento návrh uznesenia sme schválili.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 811).

    Pán poslanec Mikuš, ste spravodajcom, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nedal pozmeňujúci návrh, takže odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 81, proti 3, hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili, že aj tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne navrhujem, aby v druhom čítaní prerokovali tento návrh výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Môžeme hlasovať, pán podpredseda.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 123, proti 1, hlasovania sa zdržalo 10.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme pridelili výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.,

    ktorý prerokúvame ako tlač 834.

    Pán poslanec Horák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Do rozpravy sa prihlásil jeden poslanec, ale nemal žiadny návrh, o ktorom by sme mali teraz hlasovať. Takže prosím a odporučím, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 101, proti 1, hlasovania sa zdržalo 30.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v súlade s rokovacím poriadkom a v súlade s rozhodnutím predseda Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 126, proti 1, hlasovania sa zdržalo 6.

    Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína (tlač 839).

    Pán poslanec Zsolt Komlósy, ste spravodajcom, nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy a páni, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že posunieme tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 96, proti 2, hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Súčasne navrhujem podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku, aby Národná rada pridelila tento návrh zákona na prerokovanie okrem gestorského výboru aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo. Súčasne za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. A odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004. Môžeme hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 128, proti 2, hlasovania sa zdržalo 5.

    Konštatujem, že sme tento návrh uznesenia schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.,

    ktorý prerokúvame ako tlač 840.

    Pán poslanec Jozef Mikuš, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nedal pozmeňujúci návrh, takže odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 94, proti 1, zdržalo sa 36 poslancov.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že aj tento vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra a gestorský výbor do 15. októbra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 122, proti 2, hlasovania sa zdržalo 10.

    Konštatujem, že sme pridelili tento vládny návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (tlač 841).

    Pán poslanec Komlósy, nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Vážená Národná rada, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať o tom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 96, proti 3, zdržalo sa 33 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďalej navrhujem, aby Národná rada pridelila návrh na prerokovanie okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň navrhujem, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra a gestorský výbor do 15. októbra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 120, proti 1, hlasovania sa zdržalo 10, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva (tlač 842).

    Spravodajcom je pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave neodzneli návrhy, preto odporučím, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že postúpi tento návrh do druhého čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 82, proti 4, hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento vládny návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďalej odporúčam v zmysle príslušných paragrafov rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra a gestorský výbor do 15. októbra 2004. Dajte, prosím, hlasovať o tom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 126, proti 2, hlasovania sa zdržalo 8.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (tlač 843).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Minárik. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne. Ani v rozprave k tomuto návrhu neodzneli návrhy. Preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 81, proti 9, hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Odporúčam pred druhým čítaním, aby sa tento návrh prerokoval vo výbore pre financie, rozpočet a menu, v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vo výbore pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra a gestorský výbor do 15. októbra 2004. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 125, proti 3, zdržalo sa 8 poslancov.

    Aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 844).

    Pán poslanec Hamarčák, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že v rozprave nikto nevystúpil a nepredložil návrh, o ktorom by sa dalo hlasovať, odporúčam podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 86, proti 3, hlasovania sa zdržalo 45 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Súčasne v súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 859 z 20. augusta 2004 odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 109, proti 2, hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 814).

    Pán poslanec Hamarčák, nech sa páči.

  • Keďže ani v tomto prípade v rozprave nebol predložený žiadny pozmeňujúci návrh, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať o tom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127, za návrh 70, proti 10, hlasovania sa zdržalo 46 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 842 z 20. augusta 2004 prideliť v druhom čítaní tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Odporúčam tiež, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Dajte, prosím, o tom hlasovať

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 119, proti 3, hlasovania sa zdržalo 12, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok (tlač 775).

    Pán poslanec Ivanko ako spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniam. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave v prvom čítaní neodzneli návrhy, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 93, proti 7, hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Áno. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ďalej, aby za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v druhom čítaní do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 113, proti 2, hlasovania sa zdržalo 17.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z.,

    ktorý prerokúvame ako tlač 777.

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 99, proti 5, hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Tento návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru v lehote do 15. októbra 2004 a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti v lehote do 13. októbra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za návrh 120, proti 2, hlasovania sa zdržalo 12, nehlasovali 2.

    Návrh tohto uznesenia sme schválili.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (tlač 810).

    Pán poslanec Ondrejka, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 73, proti 52, zdržalo sa 8 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 91, proti 4, hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie (tlač 817).

    Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, nakoľko nikto v rozprave nevystúpil, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle rokovacieho poriadku uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 125, proti 1, hlasovania sa zdržalo 5.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu a výboru pre financie, rozpočet a menu, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 127, proti 2, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Budeme hlasovať teraz o

    vládnom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 835).

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave som vystúpila iba ja, ale nebol prednesený žiaden pozmeňujúci ani procedurálny návrh, preto, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za návrh 70, proti 23, zdržalo sa 40 poslancov.

    Konštatujem, že návrh tohto zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Teraz, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 110, proti 2, hlasovania sa zdržalo 19, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov (tlač 836).

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 76, proti 14, zdržalo sa 44 poslancov.

    Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 102, proti 1, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o poslednom dnes prerokovanom

    vládnom návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 837).

    Pán poslanec Miššík, nech sa páči, máte slovo.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 67, proti 10 poslancov, hlasovania sa zdržalo 51.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona v druhom čítaní prerokujú určené výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od prerokovanie na dnešnej schôdzi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124, za 108, proti 4, hlasovania sa zdržalo 12.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme pridelili výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o

    vládnom návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 838).

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, a pán poslanec Madej, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Podracká, pani poslankyňa Tóthová a pani poslankyňa Angyalová.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Podracká. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Zároveň vyzývam pánov poslancov a, samozrejme, aj panie poslankyne, aby zachovali kľud v rokovacej sále, lebo potom budem nútený prerušiť rokovanie.

  • Neustály ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 31. schôdze Národnej rady prerokúvaním vládneho návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím pána ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Pán poslanec Malchárek, prosím, aby ste zatvorili dvere, ak...

  • Odpoveď z pléna.

  • Pán poslanec Mikloško, môžem vás poprosiť zatvoriť dvere?

    A pána poslanca Madeja prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, kolegyne a kolegovia, vždy keď sa predkladá nejaký zákon, tak sledujem duch nového v tomto zákone, novoty, ktoré by nepretrvali len tu a teraz, ale by oslovili aj dve-tri generácie, ktoré prídu po nás. V predkladanom zákone o rodine vidím takéto novoty napr. vo výživnom splatnom v budúcnosti alebo v inštitúte utajovaných pôrodov, čo veľmi vítam.

    Ale chcela by som v týchto súvislostiach upozorniť na jednu novotu, ktorá mne aspoň v tomto zákone chýba, a bola by som rada, ak by v druhom čítaní sa mohla do zákona nejakým spôsobom dostať a ak by sa tam nedostala, aby sa aspoň o nej hovorilo a v budúcnosti aby sa nejakým spôsobom medializovala. Takouto novotou, ktorá v tomto zákone nie je, je inštitút predmanželskej zmluvy, ktorý vlastne upravuje budúce majetkové vzťahy a ich vysporiadanie v prípade rozvodu, máme množstvo skúseností najmä teda z psychologických poradní, manželských a predmanželských, kde už prebieha rozvod alebo manželia sú po rozvode, a všetci psychológovia by takúto zmluvu privítali. Ako príklad chcem uviesť, že v novom zákone o rodine v Českej republike takýto inštitút predmanželskej zmluvy je zakomponovaný priamo v zákone a má určitú právnu silu. A myslím si, že ak máme myslieť na dve-tri generácie dopredu, podľa mňa o 20 rokov, keď sa budú uzatvárať manželstvá, tak každé mladé manželstvo si takéto zmluvy bude chcieť ustanoviť a vytvoriť. Hovorím o tom preto, lebo ja sama som prešla rozvodom, nechcem tu hovoriť o súkromných skúsenostiach, ale keby som takúto zmluvu bola mala, určite by som bola lepšie dopadla, ako som dopadla, pretože množstvo žien pri rozvode je tak psychicky oslabené, že radšej necháva manželovi majetok, zoberie dieťa aj s kufrom a odchádza a nemá dostatok psychických síl viesť akúsi vojnu Roseovcov po slovensky a bojovať, niet proste takýchto síl. A sama žena, keď sa jej oči otvoria, by takúto zmluvu veľmi privítala. Viem, že teda už takéto zmluvy v Amerike sú od roku 1983, veľmi dobrú tradíciu majú aj v Anglicku. A u nás je aj osvetová práca v tejto sfére veľmi zanedbaná. Vôbec sa skoro o tom nehovorí, je to akési tabu, neistota, dokonca sa k tomu pristupuje aj tak, že ak by niekto uzatvoril takúto zmluvu, tak sa určite rozvedie. Sú voči tomu takéto celkom nezdravé a zlé názory. Takisto aj medializácia je skôr pre VIP osoby skôr škandalizujúca alebo neviem aká ozvláštňujúca ako, povedzme, že predmanželskú zmluvu uzavrela Catherine Zeta-Jones s Michaelom Douglasom a čo ja viem ak jej on bude neverný, musí jej zaplatiť 7 mil. dolárov. Proste to sú také nereálne veci. Ale ako hovorí inštitút predmanželskej zmluvy, predmetom takejto zmluvy môže byť čokoľvek. A toto čokoľvek teda nemusí byť len majetok, ale môže to byť aj duchovné vlastníctvo osoby, môže to byť aj spôsob etického správania partnerov, jedného k druhému. A keď hovorí právo, že to môže byť čokoľvek, tak vlastne manželia si budú môcť určiť dopredu v podstate víziu svojho vzťahu a manželstva. Myslím si, že hlava prvá by takéto niečo mohla obsahovať. Mohli by sme to „odkopírovať“ zo zákona o rodine, ktorý platí v Čechách, a bolo by to z hľadiska budúcnosti veľmi potrebné, aj keď viem, že právne je možné, aby takéto zmluvy boli uzatvárané aj teraz, ale veľmi sa to nepraktizuje, iba ak možno niekde tuná v hlavnom meste, ale nie tam vonku.

    Takže by som bola rada, pán minister, keby ste sa k tomu vyjadrili, či by ste takéto niečo privítali. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem podporiť návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Podracká, aby sa do nového zákona o rodine zaradil aj inštitút predmanželských zmlúv. Naozaj, keď už robíme nový zákon, tak nech obsahuje aj moderné prvky a nech vidí trošku ďalej dopredu. Myslím si, že by to bolo prospešné a určite by sa to ujalo a uvítali by mladé manželské páry tento inštitút, keby bola možnosť daná. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážené dámy, vážení páni, prerokúvaný zákon o rodine je jeden z dlho očakávaných zákonov a už viac rokov bol aj v legislatívnom pláne a myslím si, že je dobré, že sa dostal teraz do parlamentu.

    Tento zákon má pozitívne aj negatívne momenty. Začnem hovoriť o tých pozitívnych. Som rada, že po porade na ministerstve spravodlivosti, kde sme boli viacerí poslanci a kde som mala tú česť byť aj ja, prerokúvané pripomienky boli zo strany pána ministra vzaté na vedomie a do určitej miery zapracované.

    Pozitívne hodnotím, že z návrhu bolo vynechané spojenie rodičovská zodpovednosť, pod čo boli subsumované tak práva rodičov, ako aj povinnosti. Myslím, že tento počin je správny, pretože každý právnik vie, že zodpovednosť je – niesť právne následky za porušenie právnej povinnosti. Konečne, právnici vedia, že akademický klub mal veľkú monografiu na túto tému a celá bývalá česko-slovenská teória aj zahraničná sa odrážala od tohto vymedzenia. Možno ministerstvo pri zahrnutí spojenia rodičovská zodpovednosť namiesto práva a povinností bolo inšpirované článkom z Justičnej revue č. 6 a č. 7, kde autorka Elena Berthotyová píše, že z obsahového hľadiska by pojem rodičovská zodpovednosť bolo možné definovať ako súhrn práv a povinností. Chcem povedať, že som veľmi rada, že ministerstvo sa s týmto chybným ponímaním nestotožnilo a že urobilo ten krok, ktorý som spomínala. O tom, že to bolo urobené na poslednú chvíľu, svedčí aj, že napr. prehľad jednotlivých častí ešte pojem rodičovská zodpovednosť obsahuje. Takže je vidieť, že úplne to bolo urobené v chvate a narýchlo.

    Ďalej, pozitívne hodnotím, že tvrdostná klauzula bola vo vláde Slovenskej republiky vypustená, preto nejdem k tejto klauzule viac hovoriť. Myslím, že aj celé rokovanie o tomto návrhu zákona sa skráti vzhľadom na to, že o tejto otázke by bola veľká diskusia.

    Predložený legislatívny návrh má podľa môjho názoru aj slabé miesta.

    Ako už bolo povedané aj na porade, ide o zákon o rodine, ale rodina nie je definovaná. Je to z mála prípadov, keď zákon, ktorý niečo upravuje, nedefinuje alebo aspoň neopíše predmet svojej úpravy. V predložených ustanoveniach nikde nenájdeme vysvetlenie, čo je to rodina. Je rodina vzájomné žitie nezosobášených dvoch jedincov mužského a ženského pohlavia, ktorí majú viac detí? No, zo zákona to nevyplýva, z praxe to vyplýva. A možno by bol taký posun veľmi dobrý, pretože takéto zoskupenia veľmi dobre vychovávajú deti, plnia spoločenskú funkciu a podobne. Ja mám obavy, že môže vývoj ísť aj smerom, že rodinou budú dvaja muži, ktorí budú vychovávať adoptované deti, čo by sme zrejme viacerí neradi videli. Ale situácia je taká, že skutočne pojem rodina tu nie je definovaný ani naznačený, nie sú tu pojmové znaky, zrejme prax bude sa pohybovať v doterajších koľajach a pomôže si občianskym zákonom, osobami blízkymi či príbuznými a podobne.

    Ďalej by som chcela upriamiť pozornosť na § 37 ods. 1, ktorý hovorí: „Každý môže oznámiť orgánu, príslušnému, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.“ Myslím, že tu nie je namieste formulácia môže. Ak je známe, že niekto neplní svoje rodičovské povinnosti, bolo by namieste keby tam bolo ustanovenie, z ktorého vyplýva preňho určitá povinnosť. Ak vychádzame z toho, že plnenie povinností rodičov sú povinnosti, ktoré z gradácie spoločenských záujmov stoja na vysokom stupni spoločenskej potreby a preferovania, potom si myslím, že tolerancia, ktorá vyplýva z § 37 ods. 1 nie je namieste.

    Ďalej mám otáznik k § 82, ktorý nie je koncipovaný z hľadiska perspektívneho vývoja, na čo konečne aj pani poslankyňa Podracká apelovala, aby zákon viac išiel do úpravy, vnímajúc vývoj v najbližších rokoch. Ak totiž zakotvíme, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila, vlastne neuvažujeme o tom, že môže často žena porodiť dieťa, kde nie je ani biologicky spätá a nie je ani právne a citovo spätá s otcom dieťaťa. Sú prípady, že úplne cudzia matka oplodnené vajíčko vynosí a porodí dieťa, ktoré skutočne je geneticky nasledovateľom ženy, ktorá poskytla vajíčko, a muža, ktorý poskytol spermie, Čiže geneticky bude niesť znaky týchto dvoch jedincov a nebude mať nič spoločné so ženou, ktorá ho porodila. Avšak podľa tohto zákona by bola matkou. A zároveň zákon hovorí, že všetky zmluvy, ktoré by boli inak koncipované, sú v rozpore s odsekom 1, a teda sú neplatné. Dávam pán minister na zváženie, či tento paragraf je z hľadiska vývoja medicíny a ďalších odvetví vedy súladný s požiadavkou, aby zákon bol účinný dlhšie roky a mohol regulovať spoločenské pomery a vzťahy, ktoré nastanú.

    A posledná pripomienka, možno ani nie pripomienka, ale taká úvaha, ktorá sa mi akosi v mysli stále v súvislosti s utajovanými pôrodmi vynára. Pri utajovanom pôrode má matka právo absolútne sa vzdať dieťaťa. Je tu myslené aj na právo otca? Čo keď sa uskutoční utajovaný pôrod a otec príde do nemocnice, keďže je, dajme tomu, v určitej oblasti jediná a vie, že tam tá žena išla, a vie, že čaká dieťa, a vysloví nesúhlas, vie, že manželka nechcela to dieťa? Povie napríklad: „Ak by toto ustanovenie chcela využiť moja manželka, nesúhlasím s tým, Ja som otcom a chcem, aby to dieťa ostalo v rodine.“ O koľko je slabšie právo otca ako právo matky. Je to úvaha, ale stále mne táto otázka sa vynára. Sama neviem na ňu odpoveď, ale zdá sa mi, že bolo by treba nejako ešte pouvažovať. Možno v druhom čítaní prídem s návrhom.

    Pre prvé čítanie len táto pripomienka. Vážené dámy, vážení páni, ja vám ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel len v krátkosti zareagovať. V prvom rade, čo sa týka rodiny ako takej, myslím si, že aj v budúcnosti právna úprava by nemala zabúdať na osamelých rodičov s jedným alebo viacerými deťmi pri definícii rodiny ako takej, pretože je to v prípade, keď jeden alebo druhý z partnerov či už umrel, odišiel. Takže aj takéto rodiny majú právo na podporu štátu a majú právo na všetky výhody, ktoré by z toho mali vyplývať.

    Čo sa týka anonymných pôrodov, tu dávam len svoje naozaj osobné stanovisko, možno aj z praxe, ktorá prebieha na súdoch. Je veľké množstvo mladých ľudí, ktorí naozaj by podľa môjho názoru aj z tých pojednávaní 21-, 19-ročných, ktorí majú alebo čakajú ďalšie už deti, boli takýmto zákonom, anonymnými pôrodmi vedené k nezodpovednosti, pretože budú vedieť, že nemajú elementárnu rodičovskú zodpovednosť vyživovať dieťa. A dokonca v mnohých týchto prípadoch na súdoch si s nimi vlastní rodičia, teda starí rodičia detí nevedia poradiť, pretože oni dávajú, starí rodičia dávajú návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči svojmu vnukovi zo strany ich dieťaťa, ktoré je takto nezodpovedné a ktoré už niekoľkokrát v živote zlyhalo. Ja osobne sa naozaj pýtam, či tieto zadné dvierka pre nich nebudú až príliš zneužívané a či si nezvyknú na to pohodlie, že budú môcť často v živote zlyhať a potom to dieťa stále a stále ďalšie v nemocnici odložiť. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, chcem na úvod povedať, že som rada, že tento zákon je konečne tu, lebo bol naozaj potrebný. A myslím, že ten zákon, čo pretrval toľké roky, od roku1963, už naozaj v mnohých oblastiach nereflektuje súčasnú realitu.

    Chcem tiež povedať, že vítam, že je to nový zákon, že to nie je novela, lebo keď si čítame ten starší zákon, tak naozaj je už aj jazykovo tak vybavený, že by bolo obtiažne do neho nejakým spôsobom vstupovať iba zmenami.

    Asi začnem takisto ako moja pani kolegyňa vecami, ktoré považujem za pozitívne, a potom by som možno povedala určité problematické oblasti.

    Tú časť, ktorú ja najviac vítam v zákone o rodine, je časť o osvojení, pretože som sa osvojeniami aj počas prieskumov, ktoré sme mali vo výbore aj na iných fórach, zaoberala. A myslím, že proces osvojenia na Slovensku až doteraz je ešte stále nepružný napriek mnohým snahám mnohých ľudí, aby sa zlepšil. Tento návrh naozaj tomuto procesu môže pomôcť, aj keď vidíme ešte drobné detaily, ktoré by sme mohli doriešiť v druhom čítaní. Takže to, čo ja naozaj vítam, je práve tá časť o osvojení, ale aj o ostatných formách náhradnej starostlivosti v zmysle istého aj spojenia so zákonom, ktorý sa volá zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže, myslím, že to je jeho presný názov. V tejto súvislosti je mi iba ľúto, že tento druhý zákon neprichádza súčasne s týmto zákonom o rodine, a to preto, lebo v tej časti osvojení sa naozaj veľmi dopĺňajú. A bolo by fajn, keby sme v druhom čítaní vnášali zmeny tak do jednej, ako do druhej normy, aby sme naozaj vytvorili kompaktný systém a nie príp. spätne museli možno v tomto zákone niečo v druhom čítaní doplňovať. Takže mám takú otázku na pána ministra, či by sme nemohli skúsiť uvažovať o tom, pretože viem, že by mal zákon o sociálnoprávnej ochrane ísť v októbri, či by sme predsa len neskúsili, neviem do akej miery, je dôležité, aby to bolo prijaté v druhom čítaní v októbri, počkať na druhé čítanie, aby sme to mali spoločne. Ale je to iba návrh a nejako na tom nechcem trvať.

    Rovnako vítam, ako som už povedala, ďalšiu formu toho, ako je ošetrená náhradná starostlivosť v ostatných formách. Takisto veľmi vítam to, že je povedané explicitne v zákone, akým spôsobom sa má spravovať majetok dieťaťa, pretože to bola oblasť, ktorá naozaj vyvstala až v ostatných rokoch a v pôvodnom zákone nebola dostatočne upravená, a vítam tiež to, že sa začína podstatne viac vnímať záujem dieťaťa a že to je prvotný záujem, ktorý je vyzdvihovaný.

    Ako som povedala, sú tu isté problematické oblasti. Povedala by som také tri dôležité, ktoré my vidíme ako také, ktoré budú musieť byť zmenené v druhom čítaní.

    Prvý taký problémový okruh, nazvem to tak, sa týka rozvodov a rozvodového konania. Ja nie som právnik, a preto sa k tomu dosť ťažko viem vyjadriť, ale čisto z pohľadu človeka, ktorý pracuje v sociálnom výbore, chcem povedať, že mi pripadá, že zbytočne paternalisticky pristupujeme k rozvodu a k tomu, ako sa dvaja jedinci majú v rozvodovom konaní vlastne správať, ako k nemu majú pristupovať. Aj ten prvý paragraf, ktorý sa týka rozvodov, ktorý spomína ľahkomyseľný pomer, je pre mňa trošičku paternalistickým prístupom. Myslím si, že by bolo možné hľadať aj trošku jemnejšiu formu vyjadrenia. A je pravdepodobné si myslím, že aj z iných klubov prídu určité návrhy.

    Druhá problematika, ktorú spomenula už moja pani kolegyňa, myslím tesne predo mnou, sa týka toho, že je definovaná ako matka žena, ktorá dieťa porodila. A naozaj bolo by fajn, keby toto bol zákon, ktorý by mohol prežiť toľko, ktorý prežil doterajší platný zákon, čo ale znamená, že sa musíme dívať dopredu a naozaj je to istá forma riešenia problémov neplodnosti matky, ak iná žena porodí dieťa. Takže by som chcela, aby sa k tomu pán minister vyjadril, najmä v tom zmysle, či je ochotný akceptovať zmeny, ktoré by otvárali dvere takémuto riešeniu v budúcnosti.

    Tretia oblasť, ktorá je tiež za istých okolností, a teraz pre mňa osobne poviem, problematická, je koncepcia priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela. A hovorím to preto, že ona do značnej miery vychádza z pôvodného zákona. A pokiaľ ja viem, tak sú prípady v praxi, ktoré spôsobujú potom ťažkosti a dokonca, by som povedala, nie vždy sú v súlade s dobrými mravmi, tým, akým spôsobom vlastne rozvedený manžel musí prispievať na bývalú manželku. Takže možno o tomto bude diskusia aj v druhom čítaní.

    Jedna drobnosť, ktorú som si, no nie je to drobnosť z vecného hľadiska, všimla. Medzi dôvodmi, pre ktoré je možné rozviesť manželstvo, sa neuvádza násilie v rodine. A pokiaľ ide o násilie v rodine vôbec, nevidím, že by bolo nejakým špeciálnym spôsobom upravené v tomto zákone. A myslím si, že by bolo dosť dobré, keby zákon o rodine o násilí v rodine hovoril. Viem, že do nejakej miery sa táto vec upravuje v tom druhom zákone, o sociálnoprávnej ochrane, ale tam sa týka detí. Takže by som poprosila pána ministra, keby sa vyjadril aj k tomuto.

    No a utajené pôrody. To je téma, ktorá možno naozaj pôjde skrz všetky kluby. A budú ľudia, ktorí budú súhlasiť i nesúhlasiť. Možno na rozdiel od môjho kolegu poviem, že ja v zásade vítam takúto formu podpory a ochrany života, ale myslím si, že by sme naozaj mohli hovoriť o určitých detailoch alebo o určitých situáciách, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní tohto návrhu. Takže budem takisto vítať diskusiu v tejto oblasti v druhom čítaní.

    Takže, aby som to snáď zhrnula, sú isté oblasti, kde mi tento návrh pripadá konzervatívnejší, ako je reálna situácia v spoločnosti, v zásade si však myslím, že by mohol byť posunutý do druhého čítania a v druhom čítaní by mohli byť urobené zmeny tak, aby naozaj odrážal to, aká je konzervatívna alebo liberálna táto spoločnosť, aby sa tak trochu díval dopredu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Madej s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na to, že som sa neprihlásil do rozpravy, využijem možnosť faktickej poznámky. Chcel by som podporiť vystúpenie kolegyne a povedať niečo o príspevku na výživu rozvedeného manžela. Naozaj v praxi tento inštitút časti výživného spôsobuje veľké problémy. Matka napr., ktorá zarába hrubé 10 000 korún a stará sa o 2 deti, žiada od rozvedeného manžela pre každé dieťa po 1 000 korún, teda 2 000 korún na súde, proti tomu manžel rozvedený, bývalý manžel je nezamestnaný, ktorý preto, aby dostal dávku v hmotnej núdzi, musí požiadať o príspevok na výživu rozvedeného manžela od bývalej manželky, ktorá sa navyše stará o dieťa. Takýto príklad je zo Žiliny, je jeden návrh na 2 000, 1 000 pre každé dieťa a na druhej strane protinávrh 2 000 pre rozvedeného manžela. Je množstvo takýchto príkladov a právne predpisy sú naozaj posplietané, a preto by som aj vyzval pána ministra, aby spolupracoval s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože v § 9 v zákonných nárokoch okamžite, automaticky v prípade, ak rozvedený manžel žiada o dávku v hmotnej núdzi, nedostane ju, kým nepožiada o príspevok na rozvedeného manžela, bez ohľadu na to, či ten druhý sa stará o 1 dieťa, 2 deti alebo viacej detí. Takže tieto inštitúty sú naozaj pospájané s inými v rôznych zákonoch a je preto otázne, či by sme nemali sa aj touto otázkou zaoberať. Nakoniec zmysel tohto príspevku naozaj supluje hmotnú núdzu, lebo len vtedy, keď je niekto v hmotnej núdzi, má...

  • Prerušenie faktickej poznámky časomierou.

  • Pani poslankyňa Černá a Kahanec sú prihlásení na vystúpenie pani poslankyne Angyalovej. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Černá.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa naozaj veľmi teším na túto debatu v druhom čítaní a som rada, teda aspoň mám taký vnútorný pocit a mala som ho vlastne aj na stretnutí, keď sme boli pozvaní za politické strany u pána ministra spravodlivosti k zákonu o rodine, že konečne sme taký širší parlament na takmer jednej vlnovej dĺžke a všetci chceme, aby tento zákon prešiel, nie je dokonalý, minimálne však za tie deti, za osvojenie a za náhradnú rodinnú starostlivosť a za mnohé iné veci, ktoré sú pozitívne, som rada, že sme našli spoločnú reč. A ja pevne verím, že aj pán minister si teda vypočul návrhy všetkých nás ešte pred mesiacom, dnes ste tu mnohí dávali ďalšie návrhy, s ktorými absolútne súhlasím. A pevne verím, že pán minister takisto bude sa snažiť stotožniť sa s návrhmi, ktoré v druhom čítaní budeme všetci predkladať, v každom prípade určite preto, aby tento zákon bol dobrý pre deti aj pre rodičov. No a v konečnom dôsledku si myslím, že už nemá zmysel rozoberať na tie dve minúty, čo ešte by som chcela povedať. Nakoniec sme si, pán minister, povedali, že si ešte k tomu sadneme, ale vidím to veľmi pozitívne a hrozne sa teším. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto by som chcel privítať túto diskusiu, lebo určite diskusia pri takýchto zákonoch je potrebná, aby sa našiel v spoločnosti nejaký spoločný konsenzus.

    Ale ja by som zároveň podporil popritom aj toto, čo tu pred chvíľou zaznelo, ako takú výhradu voči tomuto zákonu, že je príliš konzervatívny voči spoločnosti. Ale podľa môjho názoru je, myslím, potrebné zákony navrhovať tak, aby sa vytvorili lepšie podmienky pre spoločnosť a v spoločnosti. Čiže zákony by tú spoločnosť mali aj viesť. A preto si myslím, že tento zákon, keď má konzervatívnejší prístup, takže mu ide predovšetkým o dobro rodiny a o dobrú spoločnosť v budúcnosti a keď je tá spoločnosť momentálne nejaká iná, to neznamená, že nemôže byť v budúcnosti lepšia. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán minister, chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, budem sa snažiť byť stručný. Vítam diskusiu, ako som už v úvodnom slove povedal, lebo je to veľmi dôležitý návrh zákona. Takže ďakujem aj za podnety. Vyjadrím sa k nim naozaj len telegraficky, bude diskusia v druhom čítaní.

    Čo sa týka predmanželských zmlúv, myslím, že tie by mali byť riešené v Občianskom zákonníku, teda v zákone, ktorý upravuje majetkové spoločenstvo manželov. Zákon o rodine ho neupravuje a z toho dôvodu sme predmanželské zmluvy ani neriešili v návrhu zákona o rodine, lebo je mimo rozsahu, na ktorý sa zákon sústreďuje. Samozrejme, v budúcnosti by rodinné právo malo byť súčasťou Občianskeho zákonníka, ale to je hudba trochu vzdialenejšej budúcnosti.

    K pani poslankyni Tóthovej, ktorá najskôr namietla absenciu definície rodiny, o tom sme dlho diskutovali. Ani platný zákon nedefinuje rodinu. Obávam sa, že by sme sa dostali do obrovských komplikácií, keby sme mali ambíciu definovať rodinu, lebo každý má trochu inú predstavu. A zrejme je lepšie ponechať platný stav, lebo nenájdeme konsenzus zrejme ani v snemovni, zrejme ani v spoločnosti v otázke definície rodiny.

    Pani poslankyňa namietla ešte § 37, kde je možnosť každého, kto zistí, že sú porušované rodičovské povinnosti, aby to oznámil príslušnému orgánu. Navrhla tam zakotviť povinnosť. Lenže pokiaľ tam nebude sankcia, tak to bude typická imperfektná norma, ktorá nebude vykonateľná, a tých máme v právnom poriadku už dosť.

    Čo sa týka vážneho problému zákonnej prezumpcie materstva, je to vážny problém, určite etický, určite aj právny, právny preto, že pokiaľ dochádza k rozličným formám dohôd, tak majú v mnohých krajinách, kde to umožnené je, tendenciu stávať sa predmetom súdneho sporu. To znamená, dôjde k dohode o vynosení dieťaťa a potom si to matka, ktorá dieťa vynosí, rozmyslí a chce si ho nechať a nastane súdny spor. Nie je nič horšie ako, aby v prvých rokoch dieťaťa existoval súdny spor o tom, kto je jeho matka. A zatiaľ to nebolo nikde uspokojivo vyriešené. Ak chceme chrániť deti, tak nedávajme do zákona určitú zakódovanú možnosť existencie sporu nie o otcovstvo, to je štandardné, ale ešte o materstvo. To je vážny problém. Nechcem sa vyjadrovať v tej rovine biologickej, psychologickej, že počas 9 mesiacov gravidity kto je biologickou matkou. Genetickú, tú asi poznáme. Ale tá matka, ktorá dieťa za deväť mesiacov vynosí, nie je biologickou matkou? Neprichádza tam k nejakému putu medzi ňou a jej dieťaťom? Je naozaj všetko len o chromozómoch a DNA? To je ťažká otázka, veľmi ťažká. Ale nemali by sme sa unáhliť v tejto oblasti, lebo môže mať veľmi rozsiahle následky.

    K utajovanému pôrodu. Je to ďalšia veľká téma. Pani poslankyňa Tóthová spomenula, že kde je právo otca. Je to zaujímavá myšlienka, len utajovaný pôrod nie je preferovaná alternatíva, to je núdzové riešenie pre ženu v ťažkej životnej situácii. A keď sa má žena rozhodnúť medzi dvoma situáciami, jedna je horšia ako druhá, medzi interrupciou a utajeným pôrodom, keď skomplikujeme možnosť utajeného pôrodu a budeme ho viazať na súhlas otca, pôjde na interrupciu, kde súhlas otca nepotrebuje. To znamená, ak budeme komplikovať podmienky utajeného pôrodu, budeme tlačiť ženu v ťažkej situácii k horšej alternatíve, ktorá predstavuje smrť nenarodeného dieťaťa, a nie jeho život, čo je preferovaná alternatíva.

    Čo sa týka pani poslankyne Angyalovej, to posunutie na novembrovú schôdzu, k tomu nemám vážne výhrady. Je naozaj dôležité zodpovedne, detailne, v kľude, v pokoji o návrhu zákona diskutovať.

    K rozvodom. My sme prebrali platnú právnu úpravu rozvodov. A zrejme v tak citlivej otázke by nebolo vhodné to otvárať. My sme sa na vláde zhodli, že tak, ako nebude otváraná otázka rozvodov z pohľadu konzervatívneho, nebolo by vhodné to robiť ani z pohľadu liberálneho. Asi by ani pre mňa nebolo prijateľné, aby návrh zákona liberalizoval platnú úpravu. Proste je to citlivá otázka, a preto je asi vhodnejšie ponechať status quo, pokiaľ nevzíde iný spoločenský konsenzus.

    Na záver len k domácemu násiliu. Samozrejme, domáce násilie okrem toho, že je trestným činom a dnes už veľmi prísne sankcionovaným, vytvára rozvrat v rodine, čo je podmienkou rozvodu. Čiže tam problém nie je z tohto pohľadu, že by domáce násilie nemohlo byť príčinou rozvodu. Samozrejme, je, je to úplne klasický prípad, bez akýchkoľvek pochybností.

    A na záver k príspevku na výživu rozvedeného manžela. Tam môžeme o tom diskutovať. My sme to spresnili. A spresnili sme to tak, že sme zakotvili v ustanovení § 72 ods. 3, že súd môže aj nad päť rokov zaviazať manžela na príspevok, ak tá oprávnená osoba, bývalý manžel nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí piatich rokov, najmä ak ide o manžela, ktorému bola zverená do osobnej starostlivosti osoba, teda dieťa, s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo ten manžel má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Proste je to v tej línii, že chceme chrániť slabšieho, či ide o dieťa alebo o manžela, ktorý je v najhoršom zdravotnom stave.

    Takže toľko asi stručné reakcie, pán predseda, k rozprave. A pokiaľ návrh prejde do druhého čítania, tak, samozrejme, sa teším na diskusiu v rámci druhého čítania.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. 110/2003 Z. z.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Veľmi stručne. Ide o veľmi krátku novelu zákona, ktorá stanovuje priamo v zákone odmena predsedov a členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Doposiaľ nebola stanovená v zákone a určovali ju len stanovy ústavu. Myslím si, že ústav je verejnoprávna inštitúcia a jeho predstavitelia by mali mať stanovenú výšku odmeny priamo v zákone.

    Navrhujem, aby sa výška odmeny odvíjala od výšky priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, pričom predsedovi správnej a dozornej rady sa navrhuje stanoviť odmenu vo výške trojnásobku priemernej mzdy, teda na úrovni poslaneckého platu, a ostatným členom týchto rád, teda správnej a dozornej, vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Nech sa páči, pán predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 229 z 24. augusta ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o pamäti národa v znení zákona č. 110/2003 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžadujú rokovací poriadok a legislatívne pravidlá.

    Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Po rozprave budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 804 z tohto roka navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, výbor pre ľudské práva a národnosti a tak ďalej s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Návrh by mali prerokovať výbory do 13. októbra a gestorský výbor do 15. októbra.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu prihlášku, od pána poslanca Ondriaša. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, diskutujeme o novele zákona o pamäti národa (tlač 787). Cieľom novely, ako ste už počuli, je zabezpečiť predsedovi správnej rady a predsedovi dozornej rady mesačnú odmenu vo výške trojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, to je, aby mal mzdu ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, a ostatným členom správnej rady a dozornej rady zabezpečiť za výkon funkcie mesačnú odmenu vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy. Mám poznámku alebo skôr otázku. Rád by som vedel, za čo má dostať predseda správnej rady a predseda dozornej rady mesačnú odmenu vo výške trojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy, t. j. takú mzdu, akú dostáva poslanec Národnej rady, a za akú prácu to má dostávať a ďalej, samozrejme, za čo a za akú prácu majú dostávať členovia správnej rady a dozornej rady mesačnú odmenu vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy. Možno by to radi chceli vedieť aj členovia 27 % domácností na Slovensku, ktoré sú deficitné, kde 1,5 mil. občanov Slovenska má tak nízky príjem, že sa musí zadlžovať alebo predávať svoj majetok, alebo kradnúť, aby vyžilo. Som taktiež prekvapený, že väčšina mediálnych redaktorov sa nepýta predsedov a členov správnych a dozorných rád rôznych štátnych alebo súkromných inštitúcií, aké veľké odmeny dostávajú, aké veľké platy majú a za akú prácu ich dostávajú. Stále sa pýtajú na to len poslancov Národnej rady.

    Mám ďalšiu poznámku. Pokladám Ústav pamäti národa za nemorálnu inštitúciu, a preto by ju bolo užitočné pozmeniť alebo zrušiť. Ja spomeniem aspoň tri dôvody, prečo si myslím, že je nemorálna.

    Ústav pamäti národa dáva znamienko rovnosti medzi fašizmom a komunizmom na Slovensku. Len ľudia alebo spoločnosť, ktorá morálne upadla, dáva znamienko rovnosti medzi fašizmom a komunizmom.

    Ústav pamäti národa sprístupňuje dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989, nesprístupňuje dokumenty pred týmto rokom ani po roku 1989. Zrejme v pamäti národa má byť zamlčované toto obdobie, pred rokom 1939 a po roku 1989. Kto vymyslel túto selekciu našej pamäti národa? Sú predsedovia a členovia správnej aj dozornej rady v ústave aj za toto platení?

    Ústav pamäti národa uznáva za bezúhonného občana toho, kto nebol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska alebo Komunistickej strany Slovenska. Ústav pamäti národa uznáva bezúhonným občanom mnohonásobného vraha, pedofila, dílera drog alebo obchodníka s ľuďmi, samozrejme, pokiaľ nebol členom Komunistickej strany. Len ľudia alebo spoločnosť, ktorá morálne upadla, môže takto definovať bezúhonného človeka, ako to definuje Ústav pamäti národa. Pýtam sa: Aj za toto budú predsedovia a členovia Správnej a Dozornej rady Ústavu pamäti národa brať odmeny?

    Mám tretiu a poslednú poznámku. Prečo tu vôbec máme Ústav pamäti národa? Odpoveď je jednoduchá: Aby sme si pamätali a aby sme už nikdy sa nevrátili do čias socializmu, keď si Slovensko úspešne vybudovalo poľnohospodárstvo, stavebníctvo, priemysel a kultúru, keď zisk, ktorý sme tu vytvárali, ostával všetok na Slovensku. Ústav pamäti národa je tu preto, aby ekonomický, politický a kultúrny vplyv zahraničia na Slovensko prebiehal bez problémov a po dlhé roky. Ústav pamäti národa je tu preto, aby zahraničie malo zo Slovenska zisk, a to dlhodobo.

    Preto podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, § 73 ods. 3 písm. b), navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. Stihol som to.

  • Pán poslanec Juščík sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa do faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja chcem len podporiť svojho kolegu v tom, keď povedal, že áno, Ústav pamäti národa stotožňuje komunizmus s fašizmom. Je to jednoduchá odpoveď, platí to Goebbelsove, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. A ten ústav je predovšetkým na to, aby túto lož opakoval, opakoval a opakoval a tomuto národu a predovšetkým mladej generácii vbíjal do hlavy, že áno, táto lož je pravda. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem, pán predseda, že ste vydržali a počkali na moje prihlásenie. Chcem sa spýtať, samozrejme, podporujem predrečníka, či Ústav pamäti národa zhromažďuje dokumenty skutočne od roku 1939. Sú tam zhromaždené aj dokumenty o príslušníkoch pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, ktorí sa zúčastňovali na vyvraždení Kľaku a iných obcí? Ak tam nie sú takéto dokumenty, potom je tam skutočne ten rok 1939 napísaný iba fiktívne, nemá to nič spoločné s tým ďalším obdobím. To je jedna vec.

    Druhá vec. Keď sme prijímali zákon o ustanovení tohto ústavu, vystupovala som s pripomienkami, že tento ústav nemá priliehavý názov, pretože pamäť národa je niečo celkom iné ako to, čím sa zapodieva pán Langoš a jeho kolektív. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátku poznámku, ktorá len poukazuje na to, že poslanci Komunistickej strany majú zápal v očiach, ale si návrh zákona neprečítali. Musím povedať, že ak by ten návrh zákona neprešiel, tak členovia správnej a dozornej rady sú odmeňovaní v oveľa vyššej výške. Ak ho nepodporíte, tak to tak bude. Treba uvažovať.

    A poviem ale ešte jednu vec, keď ste sa opýtali na Hlinkove gardy. Zločiny fašizmu na Slovensku boli po roku 1945 trestnoprávne postihnuté. Zločiny komunizmu na Slovensku trestnoprávne postihnuté doposiaľ neboli. Ústav pamäti národa robí všetko pre to, aby tento stav v malinkej časti napravil, a preto má moju plnú podporu.

  • Páni poslanci, prosím, aby sme sa nerozchádzali v zlom.

    Končím rokovanie prvého dňa 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Rokovanie prvého dňa prerušujem.

    Zajtra ráno o 9.00 hodine dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.

  • Druhý deň rokovania Národnej rady Slovenskej republiky 8. septembra 2004 o 9.00 hodine ___

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Anton Danko a Renáta Zmajkovičová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Banáš.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 824. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v tlači pod č. 828.

    Teraz dávam slovo navrhovateľovi pánovi poslancovi Paškovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som veľmi krátko uviedol návrh zákona o zdravotných poisťovniach a zdravotnom poistení. Súčasný systém pluralitného povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike zaviedol od 1. januára 1995 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon od 1. novembra 1994 inštitucionálne usporiadal systém zdravotného poistenia tým, že rozdelil pôvodnú národnú poisťovňu.

    Od zavedenia pluralitného systému povinného zdravotného poistenia v roku 1995 sa predovšetkým očakávalo zabezpečenie dostupnosti, rozsahu a kvality zákonom garantovanej a definovanej bezplatnej zdravotnej starostlivosti, posilnenie solidarity, vytvorenie predpokladov na viaczdrojové financovanie zdravotnej starostlivosti, zvýšenie motivácie a zainteresovanosti všetkých subjektov v systéme, odstránenie takzvaného zvyškového financovania zdravotníctva zo štátneho rozpočtu a jeho nahradenie vlastnými zdrojmi a nakoniec vytvorenie podmienok na efektívnu integráciu nášho zdravotného systému do podmienok Európskej únie.

    Očakávania, ktoré sa vkladali do pluralitného systému povinného zdravotného poistenia, sa naplnili len čiastočne a najväčším problémom sa stal nárast deficitu finančných prostriedkov na financovanie zákonom garantovanej zdravotnej starostlivosti. Treba povedať, že základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti vrátane liekov, zdravotných pomôcok poistencom zdravotného poistenia.

    V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa dlhodobo prejavujú určité systémové nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť legislatívnymi úpravami. Každým dňom sa zvyšuje, a je to všeobecne známe, vnútorná vonkajšia zadlženosť zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení, a to napriek opatreniam, ktoré začal realizovať minister Zajac po svojom nástupe do funkcie v roku 2002.

    Z uvedených dôvodov, dámy a páni, predkladaná právna úprava - návrh zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach -, má snahu vyriešiť základné neuralgické body a problémy fungovania systému tvorby zdrojov, jeho spravovania a jeho prerozdeľovania. V podstate zákon rieši dve základné oblasti, a tou je povinné verejné zdravotné poistenie a rozsah definovaný zo zákona a druhým je nepovinné individuálne zdravotné poistenie.

    Dámy a páni, predkladaný návrh v štruktúre, tak ako ho neskôr predstavím, je podľa nás dobrým inštrumentom na to, aby sa podarilo odstrániť najzávažnejšie problémy fungovania slovenského zdravotníctva.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Jánovi Gabrielovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet a verejné financie. Dôvodom dopadu na rozpočet bude, že štát nebude určovať sumu poistného v štátnom rozpočte. Odvod štátu na poistencov na nasledujúci rok sa bude počítať vždy z oficiálnych zdrojov za predchádzajúci rok. V návrhu zákona sa stanovuje, že štát platil 6 percent z priemernej mesačnej mzdy, ktorá je o dva kalendárne roky posunutá dozadu voči aktuálnemu rozpočtovému roku. Návrh nepredpokladá výraznejší dopad na zamestnanosť.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Paška. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Poprosím o chvíľočku. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov na úvod, kým si dovolím odprezentovať základné obsahy navrhovaného zákona v podobe, ktorá mala predsa len napomôcť lepšie pochopenie z vašej strany a možno aj navodiť atmosféru budúcej polemiky a diskusie o postupoch, ktoré, a je to rešpektovateľné, určite majú aj svoj politický rozmer.

    V posledných dňoch rezonuje téma zdravotníctva na Slovensku čoraz viac a najmä v súvislosti s tým, že na schôdzi Národnej rady, ktorá sa začala včera, budeme podľa programu prerokúvať šesticu reformných zákonov pána ministra Zajaca v druhom čítaní. Sám som veľmi zvedavý aj na základe skúsenosti, ktorú tvorí suma poznatkov s polemikou stavovských organizácií, pacientských organizácií, akademickej obce, ale aj odborníkov z oblasti poistenia, ktoré sú vyjadrené v desiatkach a desiatkach pozmeňujúcich návrhov k šestici reformných zákonov pána Zajaca, ako nakoniec tento zápas o reformu dopadne a či záverečné hlasovanie bude vyjadrenie logiky rozumu, alebo jednoducho opäť prevládne napriek všetkým negatívam a rizikám, ktoré z takéhoto postupu vyplývajú, politický postup v duchu účel svätí prostriedky.

    Všetci sme už možno aj trošku unavení po tých obrovských diskusiách, chcem vás láskavo požiadať, aby ste hlavne tí, ktorí máte záujem o túto problematiku, venovali trochu pozornosti prezentácii našej reálnej alternatívy ozdravenia slovenského zdravotníctva trpiaceho dlhodobo známymi a pomenovanými chorobami.

    Asi minulý týždeň sa objavil v médiách názor, že tak prezentácia vízie Slobodného fóra, ako aj náš návrh alternatívy, aj keď ide len do podstaty systému v zdravotnom poistení a v zdravotných poisťovniach, sú akési narýchlo pozliepané, nekoncepčné a ušité veci, ktoré v žiadnom prípade nemôžu fungovať.

    Chcel by som sa ohradiť a pripomenúť, že Smer od októbra alebo od novembra roku 2002, keď sa objavili prvé malé náznaky „ozdravenia“ z ministerstva zdravotníctva, striktne odmietol vtedy, samozrejme, ešte len filozoficky koncipovanú víziu ozdravenia zdravotníctva z dielne pána ministra Zajaca.

    Chcem zdôrazniť, že na tomto zákone sa podieľal tím ľudí, odborníkov, ktorí, samozrejme, na rozdiel od poradcov, oficiálnych poradcov ministerstva to robia dobrovoľne, ale treba povedať, že je za tým kus roboty a dobrej viery, aby sa podarilo dostať systém do podoby, kde v konečnom dôsledku by sme videli pred sebou spokojného občana, pacienta a poskytovateľov, ktorí bez obáv môžu rozvíjať svoju činnosť a pôsobiť v systéme zdravotníctva.

    Predložený návrh zákona o zdravotných poisťovniach a zdravotnom poistení je kontinuálnym pokračovaním, budeme o tom hovoriť, chcem ale ešte predbehnúť trošku tú prezentáciu a zareagovať aj na základe skúseností z včerajšej prvej oficiálnej mediálnej prezentácie na niektoré veci, ktoré ma tak trochu mrzia.

    Musím povedať, že som trošku sklamaný z toho, že sa interpretácie dostali do polohy, ako keby podstatou celého zákona bolo len to, že Smer populisticky chce drancovať štátny rozpočet a že navrhuje ďalšie miliardy korún.

    Dámy a páni, každý, kto len trošku seriózne si dal tú robotu a pozrel sa na vývoj charakteristiky dlhu a urobil si analýzu vývoja nákladovosti, a to nielen v súvislosti s technologickým a medicínskym pokrokom, ale aj so všetkými finančnými súvislosťami, musí jednoznačne dospieť k názoru, že niekto raz ten účet zaplatiť musí.

    Chcem zdôrazniť, že aj keď sa hovorí o desiatich miliardách korún, že v konečnom vyjadrení táto suma, ktorú štát prostredníctvom platieb za ekonomicky neaktívnych obyvateľov do systému bude dávať, bude oveľa nižšia. Sme presvedčení, že treba zmeniť systém kapitálových výdavkov, rádovo ešte pre rok 2005 sa aj v rozpočte od pána ministra Zajaca počíta so sumou skoro 3,8 miliardy korún, už by sme sa dostali niekde na úroveň len 6 miliárd korún, a čo je veľmi dôležité, nami navrhovaný systém nepočíta so žiadnymi ďalšími finančnými vstupmi štátu a žiadnymi finančnými a majetkovými garanciami fungovania štátu. Preto, a ukážeme si to v prezentácii, je veľmi dôsledne rozpracovaná činnosť kancelárie spoločných činností a dohľadu nad výkonom systému tak, aby sa zabraňovalo veľmi striktne popísaných mechanizmov tvorbe dlhu, ale aby sa dosiahla optimálna vymožiteľnosť.

    Dnes chcem len pripomenúť, že postupne od roku 2002 sa aj v navrhovaných zmenách zákonov č. 277 a č. 273 dosiahol stav, keď vlastne štát ručí len za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nie sú vymožiteľné príslušenstvá a problematicky vymožiteľná je aj istina.

    Chcem zdôrazniť, že prax veľmi jasne ukázala, akým spôsobom sa kumuluje potreba zdrojov. Ja použijem len tri príklady a každý, kto tomu rozumiete, budete vedieť, o čom hovorím. Dnes sú najlukratívnejšie a najefektívnejšie fungujúce tri oblasti. Trošku to zjednodušujem. Podotýkam, že všetky sú odštátnené a tie, ktoré nie sú, je o nich obrovský boj. No, nečudo. Hovoríme o výkonoch kardio, fungovanie kardiocentier, hovoríme o obrovskom zápase o dialyzačné centrá a hovoríme o biochémiách a o svalzoch.

    Dámy a páni, z veľmi jednoduchého dôvodu v týchto troch oblastiach bola výrazným spôsobom prostredníctvom cenového výmeru navýšená cena výkonov, a sú to oblasti, kde po prvýkrát ceny korešpondujú s objektívnymi priamymi nákladmi, režijnými nákladmi a nevyhnutnou mierou zisku, ale aby sme sa dobre rozumeli, to je to, čo každý poskytovateľ potrebuje z hľadiska svojich strednodobých a dlhodobých investícií na pokrytie miery odpisu. To je mimochodom problém, ktorý sa dnes ukazuje v zariadeniach, ktoré majú VÚC, a to bude problém, ak prejde reforma pána ministra Zajaca, aj budúcich poskytovateľov, či už budú akciové spoločnosti, alebo iné formy obchodných spoločností.

    Tvorba odpisov rádovo v desiatkach miliónov korún ročne, ktorá nie je dnes súčasťou konečného ocenenia v cenovom výmere, zabije všetkých poskytovateľov, ktorí sa nedostanú k zdrojom. Účet musí niekto zaplatiť. Buď nájdeme ústavné riešenie, to znamená poskytneme zo strany štátu, ktorý je dnes garantom výkonu zdravotnej politiky taký objem finančných zdrojov, aby sa dali ceny zreálniť, pretože len vtedy je možné povedať a skončiť ten cirkus na trhu, kto vlastne objektívne je dobrý a schopný ekonomicky a finančne prežiť a kto sa vlastne priživuje.

    Dnes to neviete posúdiť, s výnimkou niektorých neziskových organizácií, ktoré vykazujú vyrovnané hospodárenie, myslím si a veľmi dobre vieme, prečo všetci ostatní tvoria dlh, nikto z vás nevie dnes ani na regionálnej úrovni, ani na celoslovenskej povedať, či je dobrá nemocnica vo Vranove alebo v Humennom, či je dobrá v Prešove, či je tam, jednoducho ceny a príjmy za realizované výkony nekorešpondujú s reálnymi nákladmi, a pokiaľ sa tak nestane, nebude možné naozaj štandardným objektívnym spôsobom rozlíšiť, ktoré zariadenia majú odôvodnenie zostať na trhu a ktoré nemajú.

    Veľmi stručne už len poviem, že návrh zákona upravuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe poistenia a prerozdeľovanie poistného, potom je to organizácia zdravotného poistenia, financovanie zdravotného poistenia, postavenie zdravotných poisťovní a podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, činnosť zdravotných poisťovní, ich organizácia, riadenie, zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zriadenie Spoločnej zdravotnej poisťovne, zriaďovanie rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, podmienky na výkon nepovinného zdravotného poistenia, čo je nový inštitút, ktorý by mohol napomôcť výrazným spôsobom, potom je to zriadenie kancelárie pre správu činnosti spoločného záujmu a dohľad nad výkonom systému, nakoniec zriadenie inštitútu dohodovacieho konania a zriadenie stáleho rozhodcovského súdu.

    Chcem ešte poznamenať, že z pohľadu štruktúry poistenia nie je tajomstvom, prebieha dlhšiu dobu zápas o tom, či je opodstatnené zachovať na Slovensku pluralitný systém fungovania zdravotných poisťovní, alebo či by nebola z hľadiska aj vývoja režijnej nákladovosti alebo priamej nákladovosti na správu koncentrácia do jednej poisťovne. Sme presvedčení, že pluralitný systém sa osvedčil ako na Slovensku, tak aj v celej Európe a že jednoducho práve naopak zníženie alebo dosiahnutie určitej optimálnej hladiny počtu poistencov, kde na základe skúseností poisťovní hovoríme niekde o čísle 800 000, maximálne milión, to je suma, kde z hľadiska správy, dozoru a revíznych činností aj na úrovni ekonomických finančných vzťahov je zdravotná poisťovňa aj v súčasnom stave schopná realizovať relatívne vyrovnané hospodárenie. Príklady Sideria, Dôvera, menšie poisťovne, najzávažnejší negatívny prípad Všeobecná zdravotná poisťovňa, kde po tej snahe skoncentrovať trh poisťovní došlo k absolútnej alebo k preregistrácii veľkého počtu členov alebo poistencov.

    Poďme ale už na prezentáciu, aby som vám ozrejmil aspoň niektoré zásadné veci. Na rozdiel od reformy, ktorá prišla z dielne pána ministra Zajaca, tento zákon považujeme za alfu a omegu, za základ fungovania celého systému, ale jeho obsah a navrhované mechanizmy riešení sú kontinuálnym pokračovaním z doterajšieho vývoja v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti, čo je ale veľmi dôležité po zaradení Slovenska do Európskej únie, samozrejme, reagujeme veľmi rýchlo aj na podnety, ktoré vyplývajú z nášho pristúpenia, a v tom je tento zákon prostriedkom na ďalší rozvoj a systém v intenciách začlenia sa Slovenskej republiky do systémov uplatňovaných v Európskej únii. Budeme ďalej hovoriť, čo tam je, len na zdôraznenie nášho, a vôbec sa nebudem tajiť, trošku politického, ale aj ideového a filozofického prístupu k riešeniu systému treba povedať, že striktne vychádzame zo skúseností európskych krajín a európskych demokracií, kde systém zdravotného poistenia funguje už 120 rokov a vykonávajú ho zdravotné a vzájomné poisťovne na základe princípov, ktoré sú implementované v návrhu zákona, je to zabezpečenie zdravia, solidarity, autonómneho riadenia, neziskovej orientácie, to je jeden zo zásadných rozdielov v našom prístupe oproti prístupu ministra zdravotníctva, zodpovednosti a sociálnej demokracie.

    Návrh zákona je v súlade so základnými princípmi solidárneho zdravotného poistenia, najmä s princípom nezávislej a autonómnej samosprávy poistencov a platiteľov poistného, s princípom autonómneho financovania. Bolo by veľmi časovo náročné ozrejmiť, ale ak sa pozriete na riešenia riadenia fungovania poisťovne z hľadiska tvorby správnych orgánov a výkonných orgánov, veľmi jasne uvidíte, že navrhované riešenie v oblasti tvorby, ale aj personálneho obsadenia je výlučne apolitické a že zabezpečuje participáciu všetkých zúčastnených na príprave a personálnom riadení tohto systému a že jednoducho vylučuje politické vplyvy a zasahovanie a umožňuje narábať autonómnym samosprávnym spôsobom jednak so systémom, so zdrojmi, ale na druhej strane, keďže celý systém je vyjadrením vzťahu medzi zdrojmi a pacientom, umožňuje participovať pacientom na všetkých úrovniach správy, riadenia, prípravy, pripomienkovania a výkonu zdravotného poistenia.

    Predložený návrh zákona vychádza zo zákona č. 273 o zdravotnom poistení a zákona č. 280 o Spoločnej zdravotnej poisťovni. Tu chcem len poznamenať, že na rozdiel od tých, ktorí sa snažia zlikvidovať Spoločnú zdravotnú poisťovňu, sme presvedčení, že takáto rezortná zdravotná poisťovňa má opodstatnenie na trhu nakoniec keď pre nič iné, tak funguje naozaj dobre, a po druhé, je obvyklé, že si štát všade vo svete zachováva inštitúty, ktorými môže realizovať určité motivačné opatrenia pri stabilizácii ľudských zdrojov, najmä v represívnych orgánoch, mám na mysli políciu a ostatné aparáty. Som presvedčený, že to, čo sa dáva ako negatívum, že spotrebúva jedno percento, to, čo majú navyše dnes z hľadiska rozsahu na preventívne prehliadky, je to minimum, čo môžeme pri dnešných nízkych úrovniach miezd či už policajtov, alebo iných pracovníkov ponúknuť ako takzvané naturálne plnenia a inú motiváciu stabilizácie ľudských zdrojov.

    Samozrejme zákon zosúlaďuje terminológiu aj so zákonom o sociálnom poistení, ten dôvod je veľmi jednoduchý. Snažili sme sa, priznám sa, že do poslednej chvíle bol obsahom zákona takzvaný inštitút poistníka, budeme o tom hovoriť, sme presvedčení, že tento zákon, ak by bol prijatý, by bol dobrým východiskom na postupnú zmenu a prechod na systém takzvaného rodinného poistenia a zníženie účasti štátu, a tým aj možnej deformácie tvorby zdrojov. Preto, keďže to vyžaduje zásah do daňového a sociálneho systému, už tento zákon je terminologicky zosúladený so zákonom o sociálnom poistení.

    Ďalej sa zosúlaďuje a zrovnoprávňuje postavenie zdravotných poisťovní v prostredí Slovenskej republiky, zabezpečuje dostupnosť, rozsah a kvalitu zákonom garantovanej zdravotnej starostlivosti, a tým aj zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a znižovanie chorobnosti.

    Treba povedať, všetky zdravotné poisťovne, aj všeobecná, aj zdravotná, aj ostatné rezortné, občianske a odvetvové, sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré pracujú na rovnakých princípoch. Zákon im veľmi jasne definuje rozsah a obsah ich činnosti a zakazuje im vykonávať podnikateľské činnosti alebo narábať so zdrojmi iným spôsobom, ako predpisuje zákon.

    V tejto súvislosti opäť trošku odbočenie, určite viete, že najväčšia kritika zo strany pána ministra Zajaca k inštitútu verejnoprávnosti má dva rozmery, a to prvá, že nikto nevie, čo je to verejnoprávne, a po druhé, že tento typ právnickej osoby, a to chcem zdôrazniť, aby nevznikali nedorozumenia, keď tam čítate, že zdravotná poisťovňa je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri, to je § 33 súčasného zákona. Tieto poisťovne sú verejnoprávne a sú zapísané ako iné právnické osoby, narábajú s obchodným menom, majú ho registrované, nič to ale nemení na ich verejnoprávnom charaktere.

    Čo sa týka tej výčitky, že verejnoprávne inštitúcie a poisťovne majú účtovníctvo ako politické strany, že je tam „bordel“ a nikto nevie, kde je koruna, no, dovolím si aj na základe rozhovoru so skúsenými audítormi a ekonómami povedať, že dnes je účtovná osnova zdravotnej poisťovne oveľa transparentnejšia, prehľadnejšia a striktnejšia aj z hľadiska výkonného dozoru, ako je napríklad účtovná osnova akciovej spoločnosti v zmysle obchodného práva.

    Dovoľte mi pri tej polemike o tom, či zachovať verejnoprávny charakter, či nie, či ísť do jurisdikcie obchodného práva a s tým súvisiacej zmeny vzťahov. Toto je tabuľka, ktorú ste už videli, všetky európske krajiny s výnimkou, samozrejme, často používaného Holandska, kde ide len o čiastočné fungovanie niektorých malých akciových spoločností, za desiatky rokov bez ohľadu na to, či vládli socialisti, či vládli konzervatívci, či vládla taká koalícia, nesiahli na základné princípy a zachovali sociálne poistenie aj zdravotné poistenie v podobe verejnoprávnosti a neziskovej orientácie. Sú tam všetky krajiny Európskej únie, Švajčiarsko. V návrhu sa mení štruktúra hospodárenia zdravotných poisťovní, čo je významný stabilizačný prvok. Správny fond sa znižuje zo 4 percent na 3,8 percenta, rušia sa fondy rezervný a účelový a zavádzajú sa fondy, o ktorých každý bude vedieť, na čo sú a ako sa budú využívať. Je to fond plnenia záväzkov vo vzťahu k členským štátom, je to problematika, určite viete, že po vstupe do Európskej únie reciprocita poskytnutia zdravotnej starostlivosti občanom Slovenska v zahraničí a občanom zahraničia alebo členských štátov Európskej únie u nás. Je to riešenie, ktoré už dnes majú zdravotné poisťovne problém, je to otázka klíringového centra, aj keď sa to nezdá, ale o pár mesiacov, možno do roka je otázka vzájomného finančného vyrovnania v rádovo v desiatkach, možno stovkách miliónov korún. Je to nevyhnutné riešiť, preto zavádzame tento fond plnenia záväzkov vo vzťahu.

    Ďalej je to fond na úhradu zvlášť finančne náročných výkonov. Tu by som sa chcel trošku zastaviť a ukázať vám, ako to funguje. Matematika je zázračná veda, keď sa pozrieme čisto štatisticky alebo štatistika, tak, samozrejme, všetci z pohľadu nákladov máme matematicky tie isté náklady na svoje zdravie a na svoju zdravotnú starostlivosť. V skutočnosti je to ale inak, pretože sú to oficiálne údaje na základe analýz. Je známym faktom, že jedno percento ľudí čerpá až 29 percent výdavkov, teda z celkových nákladov, 10 percent ľudí čerpá až 74 percent výdavkov, chcem požiadať, aby ste nerobili matematiku, počítať viem aj ja, že 74 a 29 je už 103 a ešte 2 percentá, tam je prienik, dobre, aby si niekto nemyslel, že neviem počítať do štyri, a 50 percent ľudí čerpá menej ako 2 percentá výdavkov, čo je opäť nejaké štatistické vyjadrenie. Je faktom, že teda najväčšia nákladovosť na poskytovanie je koncentrovaná do relatívne úzkej skupiny ľudí, ktorá má svoju sociálnu, ekonomickú a inú štruktúru, nie je to podstatné.

    Prístup, ktorý je prezentovaný v návrhoch reformných zákonov, hovorí zjednodušene toto. Keďže nemáme dosť peňazí, aby sme pokryli všetky náklady a že vysoká koncentrácia nákladov je práve v týchto skupinách, poďme povedať, čo sú tie finančne náročné spôsoby liečby, povedzme, komu ich budeme dávať, a toto bude priorita, no ale keďže objem zdrojov je limitovaný, tak v tej hierarchii alebo pomyslenej hierarchii, čo nie je pre mňa prijateľné, diagnóza liečebných postupov sa niekde ocitne 10, 20, 50, 100, 1 000, 2 000, 3 000 diagnóz a tu sa povie, že s týmto sa dá relatívne žiť a to nie sú život ohrozujúce diagnózy, a to si buď zaplať sám, alebo si nájdi riešenie.

    Prichádzame s úplne iným riešením, a preto vytvárame fond, špeciálny fond, ktorý je ale tvorený percentuálne zo všetkých poisťovní a spravuje ho potom kancelária príslušným spôsobom, budeme o tom hovoriť.

    Posledná poznámka. Samozrejme rozsah zdravotnej starostlivosti, tak ako je definovaný dnes zákonom č. 98, považujeme za relatívne konzistentný a nepovažujeme za účelné v ňom robiť zásadné zmeny. Chcem len povedať, či stavovské organizácie, ale aj na základe zadania ministerstva zdravotníctva už prebieha dnes tvorba nového rozsahu alebo takzvaného Liečebného poriadku.

    Poďme sa pozrieť na zdroje a náklady, pretože na pochopenie týchto postupov, ako aj toho, o čom som hovoril, prečo si myslíme, že tento systém by mohol vytvoriť veľmi dobré predpoklady na postupné znižovanie paternalizmu štátu a jeho aj finančných vstupov, je prechodná na iný spôsob a treba tam pochopiť, ako sa tvoria zdroje. Jasne vidieť na základe vekovej štruktúry platcov, ako sa tvoria zdroje, samozrejme, ekonomicky aktívni, produktívni ľudia dodávajú do systému najviac, paradoxne najmenej od neho očakávajú. Na ľavej časti spektra máme naše deti alebo mládež až zhruba do tých 19 rokov, kde, samozrejme, tá tvorba zdrojov je definovaná platbami štátu a úroveň nákladov má svoju štandardnú charakteristiku a potom máme veľmi veľkú a zraniteľnú skupinu dôchodcov alebo sociálne odkázaných, kde ich príspevok, samozrejme, do systému je minimálny, rast nákladov je obrovský.

    Sme presvedčení, že od prechodu po stabilizácii pri dostatočnom objeme zdrojov by sa mohol zmeniť systém tak, že skupinu detí vie pokryť typ takzvaného rodinného poistenia, predpokladá to zmenu v daňovom a sociálnom systéme, hovoríme o daňových nákladoch a tak ďalej a tak ďalej. Takisto skupina dôchodcov, za ktorú dnes platí štát, by sa mohla dostať do polohy samoplatcu poistného, samozrejme, za predpokladu, že by sociálny systém a úroveň dôchodkov bola navýšená takým spôsobom, aby to bolo možné realizovať. Dôležité je povedať, že vychádzame z princípu motivácie poistenca a pacienta, ktorá je nakoniec aj v našom zákone vyjadrená potom určitými postupmi, prístupom k osobnému účtu, k nákladom, k sledovaniu nákladovosti, konzultovaniu tohto vývoja.

    Ešte k tým podstatným zmenám chceme ukázať, že podiel na hrubom domácom produkte je akýsi ohraničujúci parameter, na základe ktorého sa kreujú všade systémy. Vidieť na základe porovnávacej tabuľky, že podiel financovania zdravotníctva z hrubého domáceho produktu na Slovensku je najnižší, v krajine Európy má 5,9 percenta. Chcem povedať, že argument na to nemáme, hrubý domáci produkt je všade taký, aký je, hovoríme o politickom prístupe a o stanovení priority a proporcionality prerozdelenia tohto hrubého domáceho produktu a vrátim sa k tomu, čo som povedal na začiatku, paradoxne to, čo je dnes kritizované a označované za populizmus, je najlepším nástrojom na to, aby sa systém dostal do vyrovnaného hospodárenia a pre budúce obdobia odstránil bolehlav každej vlády a politických reprezentácií, pretože by sa postupne znížila úroveň vplyvu, aj finančného vplyvu štátu.

    V samostatnej časti zákona riešime nepovinné zdravotné poistenie, k nemu veľmi krátko. Dodatkové, doplnkové, môžu ho vykonávať len zdravotné poisťovne spôsobom vymedzeným v zákone. Treba povedať, že od nepovinného zdravotného poistenia neočakávame zázraky, predpokladáme, že by sa jeho zdroje mohli pohybovať niekde na úrovni možno dvoch, možno maximálne štyroch miliárd korún. Treba si uvedomiť, že sa bavíme o skupine ekonomicky aktívnych ľudí, ktorých je dnes na Slovensku cirka niečo menej ako 2 milióny s príjmovými hladinami nad 20-tisíc korún. Ak začneme počítať 20-percentnú účasť niekde s tisíckorunovým poplatkom, ktorý bude vyjadrovať mieru nákladov či už na doplatok na lieky, neočakávame veľké príjmy, na druhej strane treba povedať, že práve systém nepovinného zdravotného poistenia zvyšuje mieru motivácie a je pre najmä obdobie stabilizácie siete, kde sa domnievame, že je nevyhnutné sieť uzatvoriť, umožňuje zotrvanie na trhu poskytovateľov, ktorí poskytujú špecializované zdravotné služby práve cez platby poistencov na báze nepovinného zdravotného poistenia. Je to inštitút, ktorý je vonku bežný a určite na Slovensku ho bude treba implementovať, pretože bez ohľadu na to, že zo začiatku nebude tvoriť veľa zdrojov, z pohľadu sociálneho a ekonomického a hospodárskeho vývoja, ktorý všetci predpokladáme, bude tak pozitívny, ako je nám prezentovaný, môže nadobúdať významnejší rozmer.

    Úplne v závere najpodstatnejší zásah je opäť kancelária spoločných činností a kancelária pre dohľad. Inštitút, ktorý vyvoláva, že sa v nejakej podobe objavuje aj v zákonoch pána ministra Zajaca, objavilo sa aj v prezentácii Slobodného fóra veľa dohadov. Chcem upresniť niektoré zásady a rozdiely. Táto kancelária naozaj primárne vzniká ako prienik činností, ktoré dnes vykonávajú všetky zdravotné poisťovne, a všetky zdravotné poisťovne na ne vynakladajú nemálo finančných prostriedkov, združuje sa táto činnosť na jedno miesto, pričom ju zdravotné poisťovne financujú zo svojho vlastného správneho fondu. To je zásadný, dámy a páni, rozdiel oproti návrhu, ktorý poznáme od pána ministra Zajaca, kde úrad pre dohľad je financovaný paušálnou sadzbou 0,5 percenta, ale z objemu vybraných zdrojov, to znamená, v danom prípade zriadenie kancelárie nie je navyšovanie fixných nákladov, ale je to len presunutie, a práve naopak na úrovni výkonu spoločných činností môže dôjsť k výraznej úspore. Len samotné zníženie správneho fondu rádovo dáva do systému ďalších 140 miliónov korún, ktoré môžu ísť potom na krytie úhrad poskytovateľom. Je tam výkon spoločných činností vyplývajúcich zo zdravotného poistenia, plnenie medzinárodných záväzkov, to je to, čo už som spomínal z hľadiska našich povinností, potom je tam ďalší rozsah činností, kde dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, spolupracuje so štátnymi orgánmi, vydáva povolenie, iné rozhodnutia podľa tohto zákona a dohliada na plnenie podmienok.

    Chcem povedať, že aj v našom systéme, samozrejme, zdravotná poisťovňa ako inštitúcia plní vážnu a zásadnú úlohu regulátora, preto chcem týmto aj odpovedať kritikom, ktorí nemajú radi takúto formu inštitucionalizácie, že ukázala aj súčasná prax a budúcnosť, nevyhnutne potrebuje revízne a kontrolné činnosti na jednotlivých úrovniach, ale zvnútra systému, čiže to je zásadný rozdiel opäť oproti takzvanému úradu pre dohľad, ktorý zvonku nemá skoro žiadne povinnosti, ale má len práva a vstupuje do niektorých aktov, ktoré majú samosprávny charakter na úrovni zdravotného poistenia. Toto je zásadný rozdiel. Zdravotná poisťovňa aj v našej koncepcii je základným regulátorom a na to, aby systém fungoval vybalansovaný z pohľadu finančných zdrojov, potrebuje svoje vnútorné úrovne kontroly.

    Je tam ešte ďalší rozsah tých činností, poskytovatelia, medzinárodné vzťahy, plní ďalšie záväzky zdravotných poisťovní v oblasti zdravotníctva vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, určuje spôsob vykazovania poistného, schvaľuje vzor poistenca, vedie účet prerozdeľovania povinného zdravotného poistenia, prerozdeľuje poistné na povinné zdravotné poistenie, fond plnenia záväzkov vo vzťahu k členským štátom, fond na úhradu zvlášť finančných náročných výkonov zdravotných poisťovní, centrálny register poistencov, zoznam zdravotných poisťovní, ktoré vykonávajú poistenie, zoznam poskytovateľov, zoznam kódov, register príslušných inštitúcií členských štátov, register zvlášť finančne náročných výkonov, čakacie listy, stanovuje dátové rozhranie na vykazovanie, spracovanie zdravotníckych výkonov, lekárskych predpisov a poukazov, treba povedať, že tá miera informatizácie paradoxne v celom systéme je veľmi nízka. Dnes všetci poskytovatelia a všetky prvky systému používajú výpočtovú techniku, majú napojenie na internet, ale za celé roky, a začalo sa o tom hovoriť už niekedy v roku 1993, sám si pamätám, keď vtedy Národná poisťovňa predstavovala prvý projekt centrálneho informačného systému, sa neurobilo vôbec nič a jednotlivé úrovne nie sú schopné vzájomne komunikovať a miera vypovedateľnosti dát, ktoré obsahujú, je veľmi nízka.

    Návrh zákona rieši postup pri zriadení centrálneho informačného systému, ktorý bude obsahovať všetky nevyhnutné dáta o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, o jej nákladoch a umožní tak veľmi flexibilne cez inštitúty, ktoré na záver spomeniem, a to je dohodovacie konanie, rozhodcovské konanie, udržiavať systém rovnováhy.

    Ďalej je tam spolupráca s ministerstvami financií, zdravotníctva, regulácia cien, jednotná metodika, ďalej je to usmerňovanie zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami, zdravotnými zariadeniami, výkon činností stáleho rozhodcovského súdu, výkon činností inštitútu dohodovacieho konania, vypracovať návrh zásad revíznej činnosti zdravotnej poisťovne.

    Čo je veľmi dôležité, že nad vlastne fungovaním týchto vzťahov dohliada Národná rada Slovenskej republiky, a preto kancelária zostavuje, predkladá Národnej rade aj vláde správu o činnosti, správu o stave verejného poistenia, rozpočet, súhrnnú správu z poistných rozpočtov. Na záver poskytuje bezplatné požadované informácie, údaje ministerstvu zdravotníctva a prideľuje číselné kódy, odporúča ministerstvu zdravotníctva zaviesť nútenú správu. Je tam viac inštitútov, chcem zdôrazniť, že je to dosť podstatný rozdiel a ekonómovia tomu budú určite rozumieť, dnes otázka vymožiteľnosti je nulová, pretože od elementárnej úrovne takzvaného obchodného vzťahu až po súdne konanie sú všetky úrovne buď zablokované legislatívne, alebo jednoducho z hľadiska nevymožiteľnosti práva subjektívne dlžníci neplnia svoje záväzky.

    Veľmi jednoduchý prepočet, ak kumulovanie, tvorba deficitu ročne od roku 1996 predstavovala rádovo niekde 6, 7, 8 miliárd korún, pri objeme zdrojov, ktoré sa ročne pohybovali a rástli postupne od 54 až na súčasných 70 miliárd korún, sa z hľadiska splatnosti a likvidity cash-flow pohybujeme niekde na predĺžení splatnosti od 30 do 60 dní.

    Pýtam sa, ako je možné, že dnes evidujeme v systéme pohľadávky, ktoré majú tri roky a nie sú stále zaplatené. No, je to tým, že bola znížená vymožiteľnosť práva, na jednotlivých úrovniach sa to premietlo do špekulácií, lobizmu a klientelizmu.

    Zákon navrhuje veľmi jasne, akým spôsobom z úrovne dohľadu a dozoru môžu vstupovať aj do takýchto elementárnych vzťahov a môžu cez inštitúty nútenej správy, ozdravenia až po vyrovnanie a konkurz v subjektoch, a nehovorím len o poisťovniach, ale aj poskytovateľoch, ktorým sa preukáže porušenie či už účtovných a ekonomických zákonov, alebo súvisiacich právnych noriem zásadným spôsobom do toho zasiahnuť a nedovoliť tak, aby dochádzalo k disproporciám.

    Dámy a páni, dovoľte mi na záver tejto prezentácie, kde by sme, samozrejme, mohli hovoriť ešte veľmi dlho, ten zákon je rozsiahly a podrobný. Napriek tomu, že som počul názory od niektorých, že tomu tak nie je, by som vás požiadal na záver o jednu jedinú vec. Ja viem, že budeme alebo mali by sme od dvadsiateho prvého v druhom čítaní hovoriť o reformných zákonoch pána ministra Zajaca. Keď tieto zákony prišli do prvého čítania a stretli sa s primeranou mierou rezistencie, ozvalo sa aj z úst niektorých kolegov, ktorí boli proti, ozval sa argument, že pusťme túto právnu normu do druhého čítania, veď v druhom čítaní je možnosť vždy zásadným spôsobom cez pozmeňujúce návrhy obsah zákona upraviť alebo nakoniec takisto v zmysle rokovacieho poriadku zákon vrátiť.

    Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby aj táto právna norma, ktorú považujem za reálnu alternatívu, v ktorej je možné aplikovať veľmi rýchlo a ktorá môže stabilizovať systém, aby ste jej umožnili prejsť do druhého čítania. Ak prejdú reformné zákony pána ministra Zajaca, objektívne v zmysle rokovacieho poriadku v zákone nebudeme pokračovať. Ak neprejdú, a reagujem opäť na to, čo povedal aj pán minister, že jeho stabilizačné opatrenia sa vyčerpajú a bude treba so systémom niečo robiť, máme dobré východisko na diskusiu, aby sme mohli robiť také efektívne ekonomické opatrenia, ktoré by zabránili ďalšiemu rastu dlhu a mohli by sme pokračovať v reforme systému zdravotníctva. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť? Nie. Ešte predtým musím vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú, pretože pán Paška ako navrhovateľ zároveň bol aj jediný prihlásený do rozpravy. Pán spravodajca sa vzdal slova, to znamená, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a

    budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 818. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 846.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona predložil a uviedol.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh Slovenskej republiky na rok 2004.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasného systému doplnkového dôchodkového poistenia, zvýšiť transparentnosť systému dôchodkového sporenia ako tretieho piliera dôchodkového systému v Slovenskej republike.

    V právnej úprave účasti na dôchodkovom sporení sa zachováva zamestnanecko-zamestnávateľský princíp a novo sa umožňuje individuálny vstup do systému každej fyzickej osobe, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku. Z doplnkového dôchodkového sporenia sa navrhuje poskytovať doplnkový starobný dôchodok, doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a odstupné. V právnej úprave doplnkového starobného dôchodku sa navrhuje sprísniť podmienky jeho vyplácania, a to zvýšením minimálneho veku z 50 rokov na 55 rokov a predĺžením minimálneho obdobia doplnkového dôchodkového sporenia späť na 10 rokov.

    Vo vzťahu k zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 podmieňujúce vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku, sa zachováva povinnosť ich zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie najmenej vo výške 2 percentá z vymeriavacieho základu. V právnej úprave výšky odstupného sa na rozdiel od súčasnej úpravy navrhuje vyplatiť nielen príspevky účastníka vrátane výnosov z hospodárenia s týmito príspevkami, ale aj príspevky zamestnávateľa a výnosy z hospodárenia s týmito príspevkami, a to v sume určenej dávkovým plánom, ktorá nesmie byť nižšia ako 80 percent zostatku na osobnom účte účastníka. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy doplnkového dôchodkového poistenia sa navrhuje, aby v doplnkovom dôchodkovom sporení predmetom dedenia bola celá suma zostatku na osobnom účte účastníka vrátane príspevkov zamestnávateľa a výnosov z ich investovania.

    Navrhuje sa transformácia doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré budú vykonávať doplnkové dôchodkové sporenie výlučne na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeleného úradom pre finančný trh. Výkon dohľadu v doplnkovom dôchodkovom sporení prechádza z pôsobností Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky na úrad pre finančný trh.

    Súčasne sa navrhuje novelizovať živnostenský zákon z dôvodu, aby činnosť sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia nebola živnosťou, zákon o ochrane vkladov tak, aby sa na vklady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vrátane majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde tento zákon nevzťahoval, zákon o dohľade nad finančným trhom z dôvodu rozšírenia pôsobností úradu pre finančný trh o dohľad nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a zákon o dani z príjmov tak, aby príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie boli nezdaniteľnou časťou, o ktorú sa znižuje základ dane, a to v úhrne najviac 12-tisíc korún za zdaňovacie obdobie, a aby zdaneniu daňou z príjmu podliehali výlučne príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a nie príjmy z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister, teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Navrátilovej.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 40. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z tohto vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy doplnkového dôchodkového poistenia, zvýšiť jeho transparentnosť a transformovať doplnkové dôchodkové poisťovne na štandardné subjekty finančného trhu.

    Predložený návrh zákona upravuje osobný rozsah doplnkového dôchodkového sporenia, vznik, prerušenie a zánik doplnkového dôchodkového sporenia, platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, vecný rozsah doplnkového dôchodkového sporenia, vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, vytváranie a správu doplnkových dôchodkových fondov, dohľad nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a transformáciu doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 846 z 20. augusta 2004 prideliť návrh zákona, ktorý máme ako tlač 818, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 32 dní a gestorský výbor do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne, prosím, do rozpravy sa hlási pán poslanec Burian. Nikto viac. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dostávame návrh o doplnkovom dôchodkovom sporení. Musím povedať, že na začiatku by bolo dobré, aby sme sa sústredili na tie najpodstatnejšie zmeny, ktoré v tomto zákone sú a ktoré v tomto zákone, upravujú zmeny oproti pôvodnému zneniu zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení.

    Tak po prvé. Znížila sa podstatne výška daňovo uznateľných nákladov pre zamestnanca, z 24-tisíc korún klesla na 12-tisíc korún, teda výška, do ktorej je daňovo uznateľný výdavok pre zamestnanca. Zamestnávateľ mal obmedzenú výšku, do výšky teda troch percent z vyplatených miezd mohol prispievať zamestnávateľovi a dostával daňovo uznateľný náklad.

    Ďalej doplnkové dôchodkové poisťovne neboli spracované alebo nepracovali na ziskovej báze, čo si myslím, že sa dosť opomenulo aj v úvodnej reči pána ministra vzhľadom na to, že to vidím ako dosť významnú, podstatnú zmenu. Doteraz doplnkové dôchodkové poisťovne mohli používať alebo používali na začiatku šesť, potom neskôr tri percentá na správnu réžiu z výnosov, ktoré realizovala daná poisťovňa alebo daná doplnková dôchodková poisťovňa na správu svojich nákladov.

    Dnes sme zmenili celkom filozofiu doplnkových dôchodkových poisťovní a zmenili sme filozofiu v tom, že zo spoločností, ktoré pracovali na neziskovej báze, dnes otvárame spoločnosti alebo transformujeme na spoločnosti, ktoré budú pracovať na komerčnom princípe, teda už zisky tejto spoločnosti nebudú pripisované na výnosy alebo k výnosom, alebo výnosy pre konkrétnych sporiteľov, ale bude to konkrétnym ziskom danej spoločnosti, danej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá týmto spôsobom si už bude zabezpečovať svoju réžiu a svoju ziskovosť na inej báze ako doteraz. Je jasné, že zisky alebo teda správna réžia, ktorá nebola použitá touto doplnkovou dôchodkovou poisťovňou, bola redistribuovaná v podstate na účty sporiteľov.

    Treba tiež povedať, že významnou zmenou oproti tomuto stavu je aj to, že túto výhodu vláda alebo vládny návrh poskytuje aj pre komerčné poisťovne tým, že dáva rovnaké daňové výhody pre komerčné poisťovne. Ja sa dnes pýtam a je asi na mieste otázka, či vôbec dnes je dôležité, aby sme mali dva zákony, jeden upravujúci fungovanie komerčných poisťovní a jeden zákon, ktorý sa týka doplnkových dôchodkových spoločností alebo doplnkového dôchodkového sporenia.

    Je jasné, že v princípe poistnom systéme existujú schémy, ktoré tiež sú založené na sporivom systéme a vlastne vláda sa rozhodla o tom, že urobí určitú nivelizáciu medzi tým, čo robia konkrétne komerčné poisťovne a čo robí doplnková dôchodková spoločnosť. V každom prípade ale treba, by som povedal, jasne povedať, že my sme vlastne z doplnkových dôchodkových poisťovní urobili dnes normálne komerčné poisťovne a dnes vlastne sme pred otázkou, či vôbec a akú vôbec logiku má dnes nastaviť takéto parametre, keď vlastne už sme vytvorili rovnakú bázu pre všetkých tých, ktorí sa zaoberajú sporivým systémom, ktorý je minimálne na desať rokov a má určité parametre, ktoré obsahuje tento zákon.

    Myslím si, že z daňového hľadiska by ešte bolo dosť zaujímavé povedať, že v terajšom zákone nie je obmedzená výška poskytovania príspevku zo strany zamestnávateľa, kde v minulom zákone to bolo obmedzené do výšky troch percent z celkových vyplatených miezd. Dnes nie je obmedzenie. Čiže vlastne zamestnávateľ môže poskytnúť v neobmedzenej výške tento príspevok, avšak zdaňovať to bude konkrétny prijímateľ, teda zamestnanec. Čiže my sme vlastne dnes postavili alebo tú ťarchu toho zdanenia previedli na zamestnanca, ale treba tiež povedať, že tieto vyplatené peniaze zo strany zamestnávateľa nebudú podliehať odvodovým náležitostiam, teda odvodom na sociálne, zdravotné, nemocenské a poistenie v nezamestnanosti, čiže budú oslobodené od týchto náležitostí a trocha si myslím, že musím pripomenúť to, že môžu nastať určité špekulácie vzhľadom na to, že odvodové náležitosti pri vyplatenej korune miezd sú zo strany zamestnávateľa na úrovni 35 percent, na úrovni zamestnanca od 12 percent. Čiže tam môžu nastať určité špekulácie o tom, že zamestnávateľ môže takýmto spôsobom obchádzať vyplácanie, alebo by som povedal zlacňovanie výdavkov alebo zlacňovanie príjmov pre zamestnávateľa.

    Čo je ďalšou dôležitou vecou, čo vidím, je v podstate aj určitým spôsobom taká malá retroaktivita, lebo tento zákon v spoločných alebo záverečných ustanoveniach hovorí o tom, že v rámci transformácie doplnkových dôchodkových sporení sa môžu zúčastňovať iba tí zriaďovatelia, ktorí boli k dátumu 31. 12. 2003 zriaďovateľmi doplnkovej dôchodkovej poisťovne, alebo osoby, ktoré poskytli finančné prostriedky na zabezpečenie vykonávania doplnkového sporenia.

    Čiže tu je vážny precedens v tom, že my dnes v roku 2004 ideme transformovať doplnkové dôchodkové poisťovne, ale zákon hovorí o tom, alebo návrh vládneho zákona hovorí o tom, že zúčastňovať sa na takejto transformácii sa môžu iba tí zriaďovatelia alebo tí, ktorí poskytli finančné prostriedky, ktoré boli realizované k dátumu 31. 12. 2003.

    Myslím si, že neobstojí vôbec ani úvaha o tom, že by mohli nastať špekulácie, ak by sa ten dátum posunul, teda do dátumu účinnosti tohto zákona alebo teda od účinnosti tohto zákona od 1. 1. 2005, lebo si myslím, že logika veci káže, že chceme, aby tie doplnkové dôchodkové poisťovne mali svojich aj v zmysle tohto zákona vlastníkov, jasných vlastníkov a filozoficky by to mali byť vlastníci, ktorí sú silní, ktorí by mali byť, dá sa povedať, z okruhu bánk alebo z okruhu spoločností, ktoré dávajú vierohodnosť tohto systému. Ja si myslím, že poisťovne práve tie, ktoré neprijímali žiadne finančné prostriedky, ktoré pracovali len na báze správy peňazí alebo peňazí, ktoré získali na správu z výnosov, ktoré realizovali v danom období, ktoré nepotrebovali na ďalšiu správu ďalšie peniaze, tak títo budú týmto spôsobom potrestaní, lebo teraz je otázka o tom, do akej miery zriaďovatelia budú mať záujem na tejto transformácii. V tejto transformácii treba zabezpečiť základné imanie, ktoré je na úrovni 50 miliónov korún a tak ďalej.

    Čiže ja si osobne myslím, že by sme mali dať priestor na to, aby sa konkrétni a reálni vlastníci alebo reálni vlastníci, skôr by som povedal subjekty, ktoré pracujú na finančnom trhu a ktorí dajú vierohodnosť tohto systému, aby mohli reálnym a legálnym spôsobom vstúpiť do tohto systému nie tým, že dáme obmedzenie, že iba tí môžu vstupovať, ktorí boli zriaďovatelia k 31. 12. 2003. Treba jasne povedať, že keďže boli na zamestanecko-zamestnávateľskom princípe realizované doplnkové dôchodkové poisťovne, tieto boli na iných princípoch pri tom zriaďovaní realizované, dnes sú zriaďovatelia v podstate takí, by som povedal nedefinovaní vlastníci a obmedziť to teda tým dátumom znamená to, že tí, ktorí do toho vstupovali s iným úmyslom ako neziskovým úmyslom, dnes sa zmenila celá situácia a my dnes postavíme tento dátum ako ten určujúci, nehovoriac o tom, že spoločnosti, v ktorých boli zriaďovatelia, buď zanikli, alebo sa pretransformovali na iné spoločnosti a dnes môžeme mať konkrétny paradox, že zamestnávateľ, ktorý poskytuje stámiliónové príspevky za zamestnanca, dnes nie je zriaďovateľom a on nemá de iure a de facto žiadnu kontrolu nad konaním s týmito peniazmi a jednoducho určitým spôsobom vytvoril sociálny program a vytvoril sociálny program pre svojich zamestnancov, ktorým prispieva a nemá žiadnu ani minimálnu, by som povedal kontrolu ani dosah na to, či tieto zverené peniaze v tejto spoločnosti budú využívané, dá sa povedať v prospech zamestnancov a nebudú realizované len na ziskovej báze, aby si konkrétna poisťovňa riešila svoju ziskovosť alebo si zlepšila svoje hospodárenie.

    Čiže ja by som chcel na záver tohto môjho príspevku povedať. Pokiaľ bude na tomto princípe postavený tento zákon a nebude akceptovať povedzme určité výhody, ktoré dnes sú poskytovateľom pre doplnkové dôchodkové poisťovne, keď budeme fixne trvať na dátumoch, ktoré, by som povedal, zaváňajú retroaktivitou, myslím si, že nie je ochota takýto zákon podporiť v takomto znení. Čiže dávam procedurálny návrh na to, aby tento zákon bol dopracovaný a potom daný na opätovné prerokovanie do Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem. Zaznel len jeden príspevok, pokúsim sa na niektoré hlavné veci zareagovať, pretože podľa môjho názoru nevychádzajú zo skutočnej reality a skôr to znamená, že by nás zaviedli na úplne slepú koľaj a slepú uličku.

    V prvom rade, prečo vlastne je potrebné zmeniť súčasnú podobu doplnkových dôchodkových poisťovní? Preto, lebo tu máme dôchodkový systém, ktorý je komplexný. Súčasné doplnkové dôchodkové poisťovne sa vymykajú z tohto systému. Zámerom, snahou a v súlade so schválenou koncepciou dôchodkovej reformy je, že všetky tri piliere vzájomne na seba nadväzujú ako skladačka. To znamená, nie je žiaden racionálny dôvod, aby tretí pilier bol postavený na úplne iných principiálnych základoch, ako je postavený druhý pilier, ktorý máme schválený. Keď druhý pilier funguje na báze akciových spoločností, ktoré sú špecializované na spravovanie dôchodkových úspor občanov na základe povinnej účasti, nie je žiadny racionálny dôvod, prečo by v treťom pilieri nemali fungovať takisto akciové spoločnosti, ktoré na tom istom princípe spravujú úspory občanov založené na dobrovoľnom princípe, na dobrovoľnom prispievaní si na vlastné osobné účty, ale to je jediný rozdiel a väčšia liberálnosť tohto piliera oproti druhému pilieru. Žiaden iný dôvod tam racionálne nemá existovať, pretože pokiaľ by to bol iný systém, bol by to chaos. Bol by to úplne nesúrodý systém.

    Neziskovosť a akciové spoločnosti. No, dnes tvrdiť po fungovaní, mnohoročnom fungovaní doplnkových dôchodkových poisťovní, že tieto spoločnosti fungujú naozaj na neziskovom princípe, to znamená asi na báze charity alebo nejakého iného systému, je naozaj skôr úsmevnou záležitosťou. Sú to všetko súkromne vlastnené, tvrdo komerčne orientované inštitúcie, ktorých jediným cieľom je dosahovanie zisku, samozrejme, ako každej komerčnej inštitúcie. A ich podivuhodná forma, ktorá bola založená ako nezisková, vytvorila nejasnosť a netransparentnosť vlastníctva, zmiešavanie vlastníctva vkladateľov alebo poistencov s vlastníctvom samotných spoločností a nejasnosť rozlíšenia tohto vlastníctva, čo ohrozuje, reálne ohrozuje do budúcnosti zachovanie a rozvoj vlastníctva vkladateľov, pretože ich majetok je zmiešaný.

    Po druhé, vytvorila v realite taký systém, že doplnkové dôchodkové poisťovne existujú prevažne ako škrupinka, to, kde sú zamestnaní dvaja ľudia, možno jeden z nich je obslužný personál a všetky činnosti vykonávajú zmluvné spoločnosti, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, ktoré na báze zmlúv inkasujú za tieto služby peniaze od doplnkových dôchodkových poisťovní, ktoré nie sú malé a ktoré podľa našich analýz hovoria o tom, že táto sféra činnosti je dosť drahá pre jednotlivých vkladateľov, pre samotný systém, to znamená pre ľudí. Určite nie je pravdou, že zisk sa používa naozaj na zvyšovanie hodnoty majetku všetkých vkladateľov. Len zostatok zisku, ktorý nevytiahnu z tejto spoločnosti servisné spoločnosti, ktoré poskytujú služby, v súlade, samozrejme, so zákonom, ale určite nie v súlade s dobrými mravmi, ktoré by sme mohli chcieť, aby tu fungovali, a preto táto zmena je potrebná, aby bolo všetko čisté, jasné, transparentné, aby každý vkladateľ vedel, koľko jeho spoločnosť zinkasuje za to, že mu spravuje prostriedky, aby jasne videl prírastky na svojom účte, aby jasne bolo oddelené jeho vlastníctvo od vlastníctva samotnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje túto správu.

    Prečo 12-tisíc korún maximálne ročne oproti 24-tisícom. Pán poslanec to povedal nakoniec sám. Myslím si, že je správne, aby sme nevytvárali zvýhodnenú skupinu, ktorá pôsobí na trhu. Dnes tou zvýhodnenou skupinou sú doplnkové dôchodkové poisťovne, ktoré požívajú daňové výhody, a spoločnosti, ktoré poskytujú obyvateľstvu obdobné druhy produktov, tieto výhody nepožívajú. Životné poisťovne nemajú žiadne výhody, obchodníci s cennými papiermi nemajú žiadne výhody, správcovia aktív, správcovské spoločnosti nemajú žiadne výhody. To je diskriminácia jednoznačne a je, myslím si, a bolo to veľmi kritizované, je veľmi správne, že dochádza k rozšíreniu daňového zvýhodňovania na všetky typy produktov, ktoré majú spoločnú charakteristiku, že sú dlhodobé, že sú určené na dôchodkový vek, na prilepšenie k dôchodku, a to nemusia byť len doplnkové dôchodkové spoločnosti alebo poisťovne v dnešnom ponímaní. Ale keďže dochádza k rozšíreniu, je logické, že možnosti štátneho rozpočtu sú obmedzené a zároveň je teda potrebné pristúpiť k redukcii na istú mieru. Ja by som osobne, samozrejme, mohol byť potešený, keby tá daňová výhoda bola vyššia. Ale je to dané možnosťami štátneho rozpočtu a dnes možnosti sú také, že zakladajú tisíc korún na mesiac.

    Trošku takú politickú, ideologickú poznámku. Tisíc korún na mesiac, že si človek môže odložiť, to znamená, že, alebo poviem to inak, najmä u nižších príjmových skupín je dosť ťažko očakávať, že si budú môcť odložiť každý mesiac viac ako tisíc korún na doplnkové dôchodkové sporenie. To znamená, znížením na túto sa zachováva širokospektrálnosť tohto produktu a umožňuje sa, neobmedzuje sa nejakým spôsobom to, že najmä nízkopríjmové skupiny môžu do tohto vstupovať. Zvyšovaním tejto latky, samozrejme, urobíme výhodu pre bohatších, ktorí si môžu dovoliť viac. Od ľavicovej strany, za ktorú sa Smer definuje, je pozoruhodné počuť, ako sa snaží vytvoriť priestor pre tých bohatších, aby si mohli odkladať daňovo zvýhodnenie viac, aj keď skôr by som čakal námietku, že oni to už nepotrebujú a že treba daňovo zvýhodňovať predovšetkým tie nižšie príjmové skupiny. Ale tieto paradoxy v strane Smer, na to som si už zvykol.

    Z hľadiska daní, poznámka na stranu daní. Je logické v každom daňovom systéme a v tomto, ktorý u nás je a ktorý je myslím naozaj čistý a transparentný, že zdaňuje ten, ktorý je prijímateľom, ktorý dostane peniaze, nie ten, ktorý mu ich dá. To je proti logike veci. Ako ten, kto dostane a užíva peniaze, ten platí daň, takže je úplne logické, že to zdaňovanie je na strane prijímateľa, nie na strane toho, kto dáva peniaze a prostriedky.

    Posledná poznámka sa viaže na otázku dátumu, ktorý tu bol spomenutý. Možno na vysvetlenie pre tých, ktorí to ešte nemajú tak dobre preštudované. Najkomplikovanejšou časťou pri transformácii doplnkových dôchodkových poisťovní na akciové spoločnosti je transformácia, pretože to je reálne existujúci subjekt, ktorý má svojich vkladateľov a v žiadnom prípade sme nechceli spraviť nič, čo by vyrušilo samotných účastníkov, ktoré by zatriaslo týmto systémom, znepokojilo vkladateľov a spôsobilo nejaké pochybnosti jednotlivých účastníkov. Preto táto pasáž bola najkomplikovanejšia, nájsť spôsob, ako to dosiahnuť. Veľmi veľa času sme venovali diskusiám s jednotlivými doplnkovými dôchodkovými poisťovňami a s asociáciou týchto spoločností a dospeli sme ku konsenzu. To, čo dnes máte na stole, je výsledkom prerokovania. Žiadna z dnes existujúcich doplnkových dôchodkových poisťovní nevzniesla a nevznáša závažné námietky proti tomuto spôsobu. Prečo 31. 12. 2003. Pretože ide o dátum, ktorý je minulosťou, do ktorého už nie je možné vstupovať a je to úmyselne dané. Pretože keby sme ten dátum posunuli dopredu, vyvolali by sme alebo vytvorili by sme priestor na to, aby v snahe získať čo najväčší budúci akcionársky podiel sa vytvorili alebo rozbehli všetky možné aj nemožné, ktoré si nevieme možno dnes ani predstaviť, boje, vnútorné boje v jednotlivých doplnkových dôchodkových poisťovniach, zmeny pomerov, nové vklady, súboje skupín, ktoré tam dnes existujú, aby dosiahli nadvládu nad týmito doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, pretože ich budúce akcionárske podiely sa budú vytvárať podľa toho, koľko jednotlivé spoločnosti majú dodnes tam vložené alebo teda do 31. 12. 2003. Keď dáme dátum, ktorý už sa stal, tak vieme, že takýto boj už nemôže existovať, pretože sa nedá realizovať. Keď dáme dátum, ktorý je do budúcnosti, otvárame voľné pole naozaj možno niekedy až veľmi nepredstaviteľne dravej a možno aj bezohľadnej súťaže o to, kto bude mať navrch a akými právnymi, neprávnymi a inými prostriedkami to dosiahne. A ja by som sa veľmi vyvaroval toho, aby sme takýto priestor vytvorili, pretože to je skôr snaha o istý lobizmus niektorých záujmových skupín, ktoré majú snahu zmeniť pomery, ktoré dnes existujú.

    Poznámka k tomu, že niektorí zamestnávatelia vkladajú vlastne veľké prostriedky na účty svojich zamestnancov v doplnkových dôchodkových poisťovniach a že na základe tohto by mali mať vlastne vlastnícke podiely. Nuž kladiem otázku, prečo potom v druhom pilieri, kde zamestnávatelia budú odvádzať deväť percent za svojich zamestnancov na ich osobné účty, tiež sa nezamýšľame nad tým, prečo tento odvod im nezakladá akési vlastnícke podiely v týchto spoločnostiach, na ktoré budú odvádzať v týchto správcovských spoločnostiach. Odpoveď je jednoduchá. Pretože to nie sú ich peniaze, to je ich rozhodnutie o tom, že ich dávajú svojmu zamestnancovi a sú to peniaze ich zamestnanca tým pádom. To nie sú vklady spoločnosti. To sú vklady, tak ako je mzda. To by sme mohli povedať, že mzda je vlastníctvom spoločnosti, pretože ju vyplatil zamestnávateľ. Samozrejme, nemôžeme sa na to nijakým spôsobom dívať ako na vklad spoločnosti. Vklad je to, čo vložili zriaďovatelia do spoločnosti, pretože to je isté pripodobenie k akcionárskemu podielu. Že vznikli tak, ako vznikli, to už škoda rekriminovať dozadu, ale jednoducho nie je to štandardná spoločnosť. Však koniec koncov ani nikto netvrdil, že takou spoločnosťou DDP sú. Takže z tohto pohľadu je to veľmi problematické sa dívať takto na tieto prostriedky a myslím si, že ani z právnej stránky to neobstojí. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som sa vyjadriť k dvom veciam, ktoré odzneli v rozprave vo vystúpení pána kolegu a pána ministra. Ja som hlboko presvedčená, že tento zákon je potrebný a že na trhu by mali byť štandardné spoločnosti. S čím však nemôžem celkom súhlasiť, a to mierim teraz vlastne na znenie zákona, ktorý nám bol predložený, že sa zníži samotný priestor na to, aby tieto spoločnosti neodovzdávali prevádzku väčšiny svojej činnosti ďalším firmám. Práve naopak, táto právna úprava vytvára priestor na to, aby sa ešte vo väčšej miere mohli správcovské spoločnosti správať tak, že v podstate budú fungovať na báze dvoch, troch ľudí.

    Nie je mi tiež celkom jasné, prečo sa hovorí o tom, alebo prečo v diskusii odznelo vyjadrenie, že táto právna úprava umožní ľuďom, ktorí vstúpia do tretieho piliera, získavať lepšie podmienky pre dávky z tohto systému. Ak si pozorne prečítate tento zákon, zistíte, že podmienky na získavanie dávok sa sprísňujú.

    Otázka teda znie. Prečo sa vlastne sprísňujú a komu to bude slúžiť? Myslím si, že je tam kopa otázok, ktoré si budeme musieť vydiskutovať, ale opakujem, som rada, že ten zákon tu je a budeme viesť asi korektnú diskusiu o tom, ako majú vyzerať dávky a či napríklad majú byť vyplácané aj vdovské dôchodky. Ďakujem.

  • Pán poslanec, nemôžete mať faktickú poznámku, už je koniec rozpravy a to boli záverečné vystúpenia. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 770).

    Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaný hlavne z dôvodu, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie automatické nariadenia Európskej únie sa stávajú platnými aj v Slovenskej republike, sú priamo aplikovateľné. Keby sme tie ustanovenia, ktoré majú byť duplicitné a ktoré bolo treba doplniť, keby sme mali doplniť do existujúceho zákona, tak ten zákon by bol prakticky nečitateľný, preto sme sa rozhodli, že pripravíme návrh zákona ako celok, ako nový zákon. Ešte raz, hlavným zmyslom je prebratie príslušných nariadení Komisie. Okrem toho sa tu ešte zapracovala nová smernica Rady o dovoze koží určitých tuleních mláďat a výrobkov z nich do členských štátov. To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Petrovi Muránskemu. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zároveň odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 83 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, pre financie rozpočet a menu, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu a pre životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň odporúčam, aby gestorským výborom bol výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bude pridelený tento zákon, ho prerokovali do 13. októbra 2004 a gestorský do 15. októbra 2004. Ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu o tomto vládnom návrhu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Pán poslanec Muňko ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, predtým, ako sa vyjadrím k zákonu č. 770, chcel by som sa vyjadriť k zákonu č. 237, ktorý je zákon č. 770, je návrh nového znenia. Pán minister povedal, že zákon je aproximáciou zákona Európskeho parlamentu. Keď požiadalo ministerstvo životného prostredia skupinu expertov Európskych spoločenstiev, aby sa vyjadrila k zákonu č. 237/2002 Z. z., o stanovisko, ktoré potvrdilo, že je s rozporom nariadenia Rady Európskej únie č. 338/1997 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín, reguláciu obchodu s nimi v znení nariadenia Komisie Európskeho spoločenstva č. 1497/2003 a nariadenia Komisie Európskeho spoločenstva č. 1808/2001 o ustanovení podrobných pravidiel týkajúcich sa implementácie nariadenia Rady Európske únie č. 338/1997 o ochrane voľne žijúcich živočíchov, rastlín a regulácie obchodu s nimi.

    Mám tu správu o kontrole a zhody nariadenia Rady Európskej únie Európskeho spravodajstva č. 338/1997 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a riadení obchodovania s nimi zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/2002.

    Záver tejto správy. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie budú ustanovenia nariadenia Európskeho spravodajstva priamo aplikovateľné. Preto bude nevyhnutné zabezpečiť vymazanie, rušenie väčšiny implementovaných ustanovení v slovenskom zákone alebo vyhláške s účinnosťou od dátumu vstupu. Nebudem čítať všetko ďalej, pretože si to môžete prečítať a pán minister túto záležitosť pozná.

    Záver je ale nasledovný. Keďže veľkú väčšinu ustanovení slovenského zákona alebo vyhlášky bude potrebné vymazať alebo zrušiť, Slovensko môže zvážiť, či je žiaduce v záujme jasnosti a jednoty zrušiť uvedené nástroje k ich úplnosti a uzákoniť nové vnútroštátne ustanovenia s účinnosťou od vstupu do Európskej únie.

    Pán minister tu uviedol, že preto je novela zákona, pretože ide len o tulenie mláďatá. Pokiaľ by išlo o kože a predaj, tak by sa nemusel novelizovať tento zákon. Čo je ale podstata novely zákona č. 770, že ministerstvo životného prostredia nespravilo nič, len poprehadzovalo odseky a paragrafy a znova predložilo ten istý zákon do parlamentu, ktorý komisia expertov povedala, v akom stave je. Môžeme si ten zákon č. 237 porovnať so zákonom, keď si ho porovnáte so zákonom č. 770.

    Čo sa týka vyhlášky, samozrejmá vec, ministerstvo ju upravilo. Chcem vás, pán minister, upozorniť, a vy to viete veľmi dobre, že vtáky, ktoré chováte, by mali byť očipované, alebo by mali byť okrúžkované. Certifikát na očipovanie ste dostali od veterinárnej správy, rozhodnutie veterinárnym transportérom 29. 10. 2002. Kedy začala vyhláška platiť? Kedy začal platiť zákon č. 237/2002 Z. z., pričom naháňate chovateľov, pričom ste nemali zásadné rozhodnutie, že sa vtáky majú čím a ako očipovať. Dostali ste ho, kedy? Čiže zavádzate verejnosť v tejto celej záležitosti.

    Čo sa týka ešte zákona č. 770. Keď sme tento zákon dali na prerokovanie chovateľským zväzom, občianskej verejnosti, pre ktorých my tento predmetný zákon pripravujeme, boli za účelom diskusie o súčasnej legislatíve rezortu životného prostredia Slovenskej republiky smerujúcej k chovateľom exotických zvierat, akváriových rybiek, plazov a vtáctva, pestovateľov okrasných rastlín a drevín, chápu legislatívu ministerstva životného prostredia ako likvidačnú a zameranú proti nažívaniu človeka so zvieraťom alebo relaxu v prostredí okresných rastlín.

    Prítomní konštatovali, že sa legislatíva predmetnej činnosti podstatne odlišuje od legislatívy Európskej únie, pričom ide o záujmovo-relaxačnú činnosť zameranú na vzdelávanie, v mnohých prípadoch záchranu vzácnych a miznúcich druhov našej planéty. Po analýze právnych noriem experti zistili, že tvorcovia slovenskej legislatívy tvorili neprofesionálne, pričom filozofii tvorby zákonov chýba ústredná myšlienka rezortu životného prostredia – záchrana a skvalitňovanie podpory životu.

    Experti v Európskej únii zistili 64 rozdielov v neprospech slovenského občana, pričom ide o porušovanie základných ľudských práv a slobôd, porušovanie Ústavy Slovenskej republiky, ako aj nezhody s nariadeniami a uzneseniami Rady Európy. Pri analýze legislatívy vzniká dojem, že chovateľ je priekupník a pašerák. Zo slovenskej legislatívy ďalej vyplýva, že jej tvorcovia sú predpojatí chovateľskej verejnosti, ktorá v Slovenskej republike tvorí 250- tisícovú skupinu občanov. Niektoré paragrafy prezrádzajú nebiologickú vzdelanosť ich tvorcov, ich silné emotívne vplyvy, ktorých snahou je pustiť do prílohy každé, už aj domestikované zviera. Zabúdajú a dehonestujú obrovský význam chovateľstva, ktoré je vysoko kvalifikované a v mnohých prípadoch na vyššej odbornej úrovni ako tvorcovia zákona a príslušná exekutíva, ako aj na to, že v mnohých prípadoch práve chovateľské skúsenosti zachránili rastlinné a živočíšne druhy pred úplným vyhynutím alebo vyhubením.

    Vážené dámy, vážení páni, prečo poukazujem na tento zákon a prečo sa ho snažím tak široko rozobrať. My sme prijali nielen tento zákon, ale prijali sme z hľadiska životného prostredia zákony, ktoré išli do praxe a nie sú schopné, samozrejmá vec, naši občania a naše právnické subjekty naplniť, pretože na to nemajú finančné prostriedky.

    Preto na záver by som chcel povedať, že tento zákon nemôžem podporiť a navrhujem v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť zákon na dopracovanie jeho navrhovateľom. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Predovšetkým sa chcem poďakovať pánovi poslancovi za pripomienky a chcel by som na niektoré reagovať, na niektoré sa, samozrejme, nedá. Znovu by som zopakoval, prečo sme pripravili tento návrh zákona ako nový zákon. Preto, lebo keby sme to urobili len legislatívnotechnickými vsuvkami a najrôznejšími inými technikami, tento zákon by bol nečitateľný. Čiže naozaj je to tak, pán poslanec, že sa niektoré kapitoly prehodili oproti pôvodnému zákonu preto, aby ten zákon bol čitateľný. Takže preto je to takto.

    Druhá vec. Kritizovali ste, že ako je to v porovnaní s európskymi normami. Na to boli povolaní právnici na Úrade vlády, Legislatívna rada vlády a všetci ostatní skonštatovali úplnú zhodu tohto zákona s príslušnými nariadeniami Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Takže, keď skutočne budete mať konkrétne veci, ktoré sa vám zdajú, že nie sú v zhode, tak, samozrejme, sme ochotní prerokovať každý jeden paragraf, čo podľa vás nie je v zhode.

    Čo sa týka tých konkrétnych vecí, to si tiež myslím, tam, čo ste spomínali o čipovaní, tak, samozrejme, je možné prerokúvať počas legislatívneho procesu tu v parlamente a neuzatvárajme sa pred akýmikoľvek vylepšeniami a zracionálnením tohto zákona. Čiže to je v poriadku. V tomto momente na to neviem reagovať, ale na to budú rokovania vo výboroch. No ale to, čo ste potom nakoniec povedali vo všeobecnosti, že je to zákon likvidačný a že považuje každého obchodníka za priekupníka a tak ďalej, tak to musím odmietnuť. Ten zákon je ale naozaj na to, aby upravoval obchod s chránenými druhmi živočíchov a rastlín, pretože ten obchod existuje a ten, kto dodržiava zásady tohto obchodu, ktorý je zameraný práve na to, aby sa nevyberali z prírody živočíchy a rastliny, tak ten sa nemusí tohto zákona obávať. Isteže, každá regulácia prináša so sebou ťažkosti a naozaj je to zamerané na reguláciu obchodu. Ja aj to viem prežiť, že tí, ktorí obchodujú, tak to považujú z hľadiska svojho biznisu, teda zo svojho obchodu ako obmedzenie, ale v žiadnom prípade nejde o likvidáciu. No a ešte ste povedali niekoľko slov o spolužití ľudí, živočíchov a rastlín. No, musím povedať, že najideálnejšie spolužitie je, keď tie rastliny a živočíchy sú vo voľnej prírode, a nie v izbách, hoci nemám absolútne žiadne problémy s tým, že sú chovatelia, zberatelia a tak ďalej a tak ďalej, s tým ja nemám žiadne problémy, len toto je môj názor a celkom iste tí, ktorí chcú mať tieto zvieratá a rastliny pre potešenie, že si to chcú kúpiť a kúpia to legálne, tak nebudú mať s tým žiadne problémy.

    Znovu hovorím, zákon je práve preto, lebo ho uznáva celá Európska únia, je preto, aby sa obchodu a najmä nelegálnemu obchodu týmto zákonom zabránilo a aby sa obchod reguloval. Znovu na záver ale chcem povedať, že keď budete mať konkrétne podnety a konkrétne pripomienky ku konkrétnym ustanoveniam zákona tak, samozrejme, sme otvorení ich prerokúvať. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane pred povodňami (tlač 788).

    Prosím znovu pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Doteraz ochranu pred povodňami upravovali viaceré všeobecne záväzné právne predpisy. Ak by som ich spočítal, je ich asi 15, takže celá problematika bola dosť roztrieštená a boli ťažko uskutočniteľné, respektíve ťažko regulovateľné tie ustanovenia, ktoré sú potrebné na ochranu pred povodňami. Okrem toho sa zmenili určité administratívne podmienky vykonávania zákona, vytvorili sa samostatné úrady životného prostredia a v tomto zákone upravujeme aj nové povinnosti no a nakoniec treba povedať, že aj v rámci novej organizácie pôsobnosti ministerstiev došlo k zmene tým, že voda ako celok prešla do pôsobnosti ministerstva životného prostredia. Všetky tieto dôvody nás nútili, respektíve vyvolali potrebu spracovania nového zákona.

    Zákon upravuje podmienky na ochranu života, zdravia a majetku pred povodňami, vymedzuje jednotlivé druhy opatrení, vymedzuje povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb aj fyzických osôb, upravuje zriaďovanie povodňových komisií a ustanovuje sankcie za porušovanie povinností ustanovených v týchto zákonoch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Mikulášovi Juščíkovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane pred povodňami, ktorý máme ako tlač 788.

    Ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a zároveň aj náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky uznesením v zmysle § 73 písm. 3 ods. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 802 z 21. júla 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 792).

    Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika sa v rámci integračného procesu zaviazala realizovať požiadavky a odporúčania týkajúce sa zabezpečenia vyššej bezpečnosti a ochrany nových cestovných dokladov. Realizácia záväzku je podmienená prijatím zmien a doplnkov súčasnej platnej právnej úpravy tak, aby sa nové cestovné doklady Slovenskej republiky formátu Európskej únie vydávali od 1. januára 2005.

    V súvislosti s technickým procesom získania podoby občana je potrebné uzákoniť povinnosť občana podrobiť sa nasnímaniu podoby za účelom vydania cestovného dokladu. Navrhuje sa tiež úprava, podľa ktorej môže byť občan držiteľom najviac dvoch platných cestovných dokladov rovnakého druhu. Súčasná právna úprava takéto obmedzenia neobsahuje. Uvedené zmeny sú odrazom zámeru Slovenskej republiky zaviesť a zabezpečiť aplikáciu skvalitnených bezpečnostných a preventívnych opatrení súvisiacich s vydávaním cestovných dokladov.

    Významnou zmenou, ktorá vyplýva z bodu 12 Bruselskej deklarácie o zamedzení pašovania detí, je uzákonenie povinnosti pre občanov starších ako päť rokov, aby boli držiteľmi vlastného cestovného dokladu bez možnosti ich zápisu do cestovného dokladu rodiča. V súvislosti s prijatím navrhovanej zmeny sa pristúpilo aj k úprave časovej platnosti cestovných pasov u detí od 5 do 15 rokov tak, aby im cestovné doklady boli vydávané s platnosťou na päť rokov. Podľa súčasnej úpravy sa cestovné pasy deťom do 15 rokov vydávajú s platnosťou na dva roky.

    V súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii sa tiež navrhuje rozšírenie okruhu osôb, ktorým sa vydáva diplomatický pas, o zástupcov Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie. Ide napríklad o člena Európskej komisie, poslancov Európskeho parlamentu, sudcu Súdneho dvora a sudcu súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev za Slovenskú republiku.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 278 z 25. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. júla 2004 č. 805 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime ešte k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov (tlač 813).

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby uviedol tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedol vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, ktorý predstavuje základ novej energetickej legislatívy.

    Hlavným dôvodom na vypracovanie tohto návrhu zákona je to, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike bolo v roku 2001 a 2003 prijatých viacero smerníc Európskej únie, ktoré sa týkajú predmetu úpravy tohto zákona a ktoré je nutné transformovať do právnych predpisov v oblasti energetiky. Ide najme o transpozíciu smerníc Európskej únie týkajúcich sa spoločných pravidiel na vnútornom trhu s elektrinou a so zemným plynom.

    Ďalším dôvodom na prípravu tohto návrhu zákona boli doterajšie skúsenosti z aplikácie platnej právnej úpravy pre oblasť energetiky v praxi. Skúsenosti z praxe poukazovali na nedostatočnú liberalizáciu, netransparentnosť a malú otvorenosť trhu s energiou.

    Navrhovaný zákon o energetike teda ustanovuje princípy týkajúce sa výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny, ako aj výroby, prepravy, distribúcie, uskladňovania a dodávky plynu. Návrh zákona upravuje podmienky podnikania výkonu štátnej správy v energetických odvetviach a ustanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov. Zákon upravuje transparentné a nediskriminačné pravidlá trhu s elektrinou a plynom a tiež pravidlá prístupu do týchto sústav.

    Ambíciou nového zákona o energetike je zvýšenie hospodárskej súťaže, nové zvýšenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, ale i zvýšenie efektívnosti a spoľahlivosti prevádzky elektro-energetických a plynárenských sústav.

    Nový zákon o energetike urýchľuje harmonogram liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, zvyšuje transparentnosť vzťahov medzi účastníkmi trhu a zavádza niektoré nové pravidlá. Cieľom zavádzania spoločných pravidiel je využívanie výhod, ktoré môžu vyplývať z vnútorného trhu s elektrinou a plynom v zmysle väčšej efektívnosti prevádzkovania sústav, lepšej úrovne služieb, zníženia cien a väčšej konkurencieschopnosti.

    Návrh zákona transparentne oddeľuje dodávku elektriny a plynu od energetickej dopravnej cesty od prenosu a distribúcie elektriny a od prepravy a distribúcie plynu. Ustanovuje podmienky podnikania pri prevádzkovaní potrubí na prepravu ropy a podnikania so skvapalneným uhľovodíkovým plynom.

    Návrh zákona vytvára možnosť uplatnenia energetických technológií, ktoré šetria životné prostredie a zabezpečujú trvalo udržateľný rozvoj. Zabezpečuje využitie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a v zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

    Návrh zákona stanovuje opatrenie na ochranu zraniteľných zákazníkov, v súlade s implementovanou európskou legislatívou zabezpečuje ochranu domácností. Prípravu tohto návrhu zákona priebežne prerokúvala a hodnotila aj Komisia pre energetiku pri Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu pri prerokovaní a postúpení do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Jánovi Rusnákovi. Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k uvedenému zákonu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 320 zo 16. apríla 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 813.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh na hlasovania uvediem po rozprave.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Pán poslanec Přidal ako jediný. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o prerokovaných zákonoch.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 838).

    Pán poslanec Madej, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za návrh 111, proti 1, hlasovania sa zdržali 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 129, proti 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. 110/2003 Z. z. (tlač 787).

    Pán predseda výboru, pán poslanec Nagy, nech sa páči, ste spravodajcom.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. V rozprave vystúpil pán poslanec Ondriaš, ktorý navrhoval, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona, takže najprv budeme musieť hlasovať o jeho návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu nepokračovať v rokovaní tohto zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 11, proti 74, zdržalo sa 50, nehlasoval 1.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja som v zmysle rokovacieho poriadku predložil návrh uznesenia, aby návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 127, proti 10, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 804 som navrhol, aby návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch: ústavnoprávnom, vo výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 13. októbra a gestorský výbor do 15. októbra. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia určiť gestorský výbor, prideliť tento návrh výborom, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 129, proti 1, hlasovania sa zdržali 7, nehlasoval 1.

    Uznesenie sme schválili.

    Budeme hlasovať o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach (tlač 824).

    Pán poslanec Gabriel, nech sa páči, máte slovo ako spravodajca. Je to bod 39, ktorý bol včera so súhlasom Národnej rady presunutý nadnes. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona pána poslanca v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 68, proti 20, zdržalo sa 47 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada nepostúpila tento návrh zákona pána poslanca Pašku do druhého čítania.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 818).

    Pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave odznel jeden procedurálny návrh pána poslanca Buriana vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 61, proti 56, zdržalo sa 22 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 103, proti 15, zdržalo sa 20 poslancov.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 846 z 20. augusta 2004 bol návrh zákona pridelený na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 32 dní, gestorský výbor do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 110, proti 3, hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 770).

    Pán poslanec Muránsky ako spravodajca, môžete navrhnúť prvé hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil pán poslanec Muňko, ktorý navrhol vrátiť zákon na dopracovanie. Najprv dáme hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 41, proti 61, zdržalo sa 30 poslancov, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca prijatý nebol.

  • Teraz, pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 108, proti 10, hlasovania sa zdržali 18.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Teraz odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol pridelený nasledovným výborom: ústavnoprávnemu, pre financie, rozpočet a menu, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a lehoty výborom, ktorým je vládny návrh zákona pridelený, aby ho prerokovali do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 114, proti 1, zdržalo sa 24 poslancov.

    Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o ochrane pred povodňami (tlač 788).

    Pán predseda výboru Juščík, ste spravodajcom, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o zákone, nakoľko nikto nevystúpil v rozprave, o zákone o ochrane proti povodniam, aby sme ho postúpili do druhého čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 132, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 789 z 2. júla 2004 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a výbory, ktorým je vládny návrh zákona pridelený, aby ho prerokovali do 13. októbra 2004 a gestorský výbor v lehote do 15. októbra 2004.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 135, proti 1, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 792).

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči, Jozef Šimko, môžete navrhnúť prvé hlasovanie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto z poslancov, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 125, proti 2, hlasovania sa zdržali 14.

    Národná rada schválila tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujú nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničných výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 132, proti 3, hlasovania sa zdržali 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme určili výbory, gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, čo by sme pokračovali v rozprave, pán poslanec Minárik, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene štyroch poslaneckých klubov navrhujem zmenu programu. Body 58 až 61, teda tlače 725, 724, 719 a 670, teda balík zákonov, ktoré sa označujú ako fiškálna decentralizácia, presunúť za body 64 až 69, teda za zdravotnícku reformu.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže hlasovať o tomto nemusíme. Tak sme sa rozhodli, že prerokujeme tieto návrhy týkajúce sa fiškálnej decentralizácie až po zdravotníckej reforme.

    Pán poslanec Mikuš, pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si navrhnúť, aby bol program rozšírený na piatok, aby návrh uznesenia o dostavbe Jadrovej elektrárne Mochovce bol zaradený ako druhý bod programu piatkového rokovania. Ďakujem.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas aj s týmto návrhom?

  • Všeobecný súhlas a reakcie v pléne.

  • Jeden klub vyjadruje nesúhlas, takže budeme hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme bod 109, ktorý bol včera odsúhlasený do programu tejto schôdze, prerokovali v piatok ako prvý bod.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za návrh 86, proti 1, hlasovania sa zdržalo 34, nehlasovali 11.

    Konštatujem, že bod č. 109 o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dostavbe tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce sme predradili na piatok ako prvý bod.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni..., ako druhý?

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, ja som sa pomýlil, mýliť sa je ľudské, takže druhý bod, pardon.

    Takže pristúpime k zákonu, v ktorom budeme pokračovať, a je to

    vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov (tlač 813).

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, takisto aj pána spravodajcu Rusnáka a jediný sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Přidal. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem dlho, ale predsa, nedá mi aspoň pár slov povedať k predkladanému návrhu zákona. V prvom rade som veľmi rád, že sa v parlamente objavili tri zákony, ktoré sú dôležité pre energetickú budúcnosť Slovenska aj vzhľadom na liberalizáciu trhu. Sú to zákony o energetike, o tepelnej energetike a o regulácii sieťových odvetví, ktoré tvoria taký ucelený celok a vznikli ako kompromis, dúfam, že taký optimálny kompromis všetkých zainteresovaných. Ja by som využil toto fórum a poďakoval sa členom energetickej komisie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorí naozaj veľmi participovali na príprave tohto zákona. Takže som rád, že tento zákon tu je alebo všetky tieto tri zákony, aj keď sa mi zdalo na môj vkus, že ich príprava trvala dosť dlho.

    Jedným z dôležitých ustanovení v zákone o tepelnej energetike aj o energetike je povinnosť ministerstva hospodárstva, aby vypracovalo dlhodobú koncepciu energetickej politiky, ktorú schvaľuje vláda. Chcem len pripomenúť, že zatiaľ Slovensko energetickú politiku schválenú má, aj keď o tejto energetickej politike sa hodne diskutuje a spochybňujú ju aj odborníci, teda tak, ako je teraz platná, ale najviac, kto ju spochybňuje, je práve ministerstvo hospodárstva aj na základe štúdie, ktorú vykonali Slovenské elektrárne. Samozrejme niektoré veci, ktoré sú v tej štúdii, je možné akceptovať a ja sa s nimi stotožňujem, ale uvítal by som, keby v zákone ministerstvo hospodárstva si stanovilo termín, dokedy vypracuje dlhodobú koncepciu energetickej politiky, ale nielen to, dokedy ju vypracuje, aj ako často ju bude aktualizovať.

    Vrátil by som sa ešte k včerajšiemu hlasovaniu o zaradení do programu návrhu uznesenia, ktoré predkladal Tibor Mikuš k dostavbe tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Ja, keď som videl pôvodný návrh toho uznesenia, tak tam bola aj druhá odrážka, kde sa ministerstvu hospodárstva stanovilo, do akého termínu má vypracovať novú koncepciu energetickej politiky a potom to odtiaľ vypadlo. Ale už keď som pri tom, chcel by som sa vyjadriť aj k tým Mochovciam. Chcem povedať, že KDH je pripravené podporiť aj dostavbu EMO, ale v tom prípade, keď objektívna štúdia realizovateľnosti dostavby ukáže, že takáto dostavba je pre vlastníka Slovenských elektrární výhodná. Navyše, pán minister, v pondelok ste oznámili, že ste dali príkaz na začatie prípravných prác na dostavbu mochovskej elektrárne. Mňa by celkom zaujímalo, prečo takýto príkaz musel dať minister a podľa akého zákona, akého ustanovenia a čo robili orgány Slovenských elektrární, či sú nekompetentné, teda predstavenstvo a dozorná rada, a kto bude niesť zodpovednosť, ja dúfam, že sa tak nestane, za prípadné zmarené investície v tom prípade, keď budúci vlastník alebo teda vlastník Slovenských elektrární sa rozhodne nepokračovať v dostavbe elektrární.

    Ale to najdôležitejšie, prečo som chcel vystúpiť, je to, ako som už hovoril, na príprave tohto zákona pracovali viacerí odborníci a predposledná verzia alebo posledná pred tou, ako sme dostali túto v parlamente, hovorila tiež o výberových konaniach na nové energetické zariadenia a ja by som zacitoval z tej poslednej verzie, ktorú sme dostali a veľmi ma to prekvapilo, kde v § 15 ods. 2 sa hovorí, že ministerstvo môže uložiť povinnosť prevádzkovateľovi energetického zariadenia zaviesť technológie, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby energie, a teraz chcem zdôrazniť, alebo uložiť opatrenia na prípravu výstavby a na výstavbu nových energetických zariadení, a čo je veľmi teda pre mňa prekvapujúce, financovanie týchto opatrení sa zabezpečuje z verejných zdrojov, ak sa ministerstvo a prevádzkovateľ energetického zariadenia nedohodnú inak.

    No, keby som ja bol prevádzkovateľ energetického zariadenia, tak sa s vami nedohodnem inak, keď budem vedieť, že tie opatrenia na prípravu výstavby a na výstavbu nových energetických zariadení sa budú financovať z verejných zdrojov. A potom sa pýtam, do akej výšky sú to opatrenia? To sú opatrenia, ktoré môžu stáť desiatky miliárd korún, a preto sa mi nezdá celkom v poriadku, aby takúto kompetenciu malo ministerstvo, keď sa naozaj ukáže, že treba takéto opatrenia na výstavbu nového energetického bloku, tak si myslím, že to musí byť minimálne v kompetencii vlády Slovenskej republiky.

  • Ďalší do rozpravy nie je prihlásený nikto z prítomných poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Přidala, poďakovať mu, že si všimol prácu energetickej komisie a zároveň oceniť prístup pánov poslancov a chcem ich poprosiť, aby v druhom čítaní využili priestor v našej komisii a svoje odborné pripomienky tlmočili komisii. Ja ju zvolám ešte pred zasadnutím výboru v druhom čítaní, pretože to je platforma, kde sa riešia odborné veci, a som veľmi rád, že táto jednoročná práca sa blíži k záveru a že jednoducho tieto tri dôležité zákony sú v parlamente, čo ja pokladám aj za ocenenie práce ľudí v komisii. Ďakujem pekne.

    V. Veteška: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky nemám žiadne, prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy?

  • Reakcie v sále.

  • Ja sa ospravedlňujem, že som, ďakujem pekne za porozumenie. Pán Muránsky, prosím vás. Pán spravodajca vystúpil ako posledný, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a

    pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 830. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 849. Vládny návrh zákona predloží podpredseda vlády a minister hospodárstva pán Pavol Rusko. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, len na margo toho, prečo som nevystúpil a už som sa naučil, že niektoré veci je potrebné diskutovať na úrovni a fóre tomu zodpovedajúcemu, takže pánovi poslancovi budem odpovedať v rámci výboru a komunikácie s ním. Na margo toho zákona a všetkých troch zákonov chcem podotknúť, že nielen poslanci pracovali, ale aj ministerstvo, a dosť intenzívne.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodniť v poradí už tretiu novelu zákona o regulácii sieťových odvetví. Hlavným dôvodom na predloženie návrhu novely tohto zákona je to, že po nadobúdaní účinnosti č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví Európska únia v roku 2003 prijala tri nové smernice, ktoré sa týkajú pravidiel trhu s elektrinou a plynom a regulácie v sieťových odvetviach a ktoré je nutné vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide konkrétne o transpozíciu týchto smerníc Európskej únie: č. 2003/54, č. 2003/55 a č. 90/377.

    Zároveň bolo potrebné v tejto novele zákona upraviť aj inštitucionálne zabezpečenie práv a povinností, ktoré pre Slovenskú republiku vyplynuli z nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2003/1228.

    Okrem už uvedenej potreby zapracovať do právneho poriadku Slovenskej republiky uvedenú legislatívu, zámerom navrhovanej novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach je riešiť tie nedostatky v právnej úprave rozhodovania a činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, na ktoré poukázala doterajšia prax pri aplikácii zákona, zvýšiť transparentnosť a objektívnosť v rozhodovaní úradu najmä zavedením možností uplatňovania opravných prostriedkov v prípade nezákonného rozhodnutia regulačného úradu, zosúladiť kompetencie regulačného úradu zodpovedného za vecnú a cenovú reguláciu v oblasti energetiky a ministerstva hospodárstva, ktoré je zodpovedné za výkon štátnej správy v oblasti energetiky a za uplatňovanie energetickej politiky štátu.

    Okrem rozhodovania o vydaní, zmene alebo odňatí povolenia na vykonávanie regulovaných činností a cenovej regulácie v elektrine, plyne, v teple (do 1. 1. 2008) vo vodohospodárskych službách, vo verejných vodovodoch a vo verejnej kanalizácii bude regulačný úrad podľa navrhovanej novely zákona rozhodovať aj o sporoch o prístupe do sústavy a siete a o pravidlách a postupoch pri udeľovaní kapacít prenosovej sústavy elektrickej a prepravnej sústavy plynu.

    Ďalej bude navrhovať pravidlá na fungovanie trhu s elektrinou, plynom a teplom, určovať mechanizmy kompenzačných systémov a výšku poplatkov za cezhraničný prenos elektriny, spolupracovať s ostatnými regulačnými úradmi v Európskej únii a ukladať pokuty a iné sankcie za prerušenie povinnosti regulovaných subjektov. Všetky uvedené kompenzácie regulačného úradu vyplývajú z vyššie uvedených smerníc.

    Predložený návrh zákona bol vypracovaný tak, že zároveň bol koordinovaný z hľadiska vecného, inštitucionálneho i kompetenčného s návrhom nového zákona o energetike a s návrhom nového zákona o tepelnej energetike, ktoré sa na rokovanie orgánov Národnej rady predkladajú súčasne s týmto návrhom zákona.

    Rád by som zdôraznil, že táto trojica zákonov bola s najväčšou pravdepodobnosťou najťažšia, aká sa za posledné roky na ministerstve hospodárstva pripravovala. Že sme to zvládli v takom rekordne krátkom čase, to je naozaj zásluha ľudí, ktorí nielen v Národnej rade, ale aj na ministerstve sa tomuto zákonu venovali. Prišlo množstvo pozmeňujúcich návrhov, celé mesiace sa rokovalo a predkladaný návrh je rozumným kompromisom všetkých zainteresovaných inštitúcií. Preto vás žiadam o jeho podporu pri prerokúvaní a postúpení do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Janišovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, tlač 830.

    Ako spravodajca konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, ďalej navrhujem, aby predmetný návrh prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tento výbor aj ako gestorský. Ďalej odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný do 32 dní vo výboroch a do 34 dní v gestorskom výbore odo dňa jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Ďakujem, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Ústne sa kto hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca nebudú ďalej hovoriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a

    budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 511/2003 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 812. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 840.

    Opäť žiadam podpredsedu vlády a ministra hospodárstva pána Ruska, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.