• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na rokovaní 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prerušení 3. schôdze Národnej rady budeme pokračovať prerokúvaním bodu programu

    návrh na vyslovenie dôvery vláde,

    ako aj o prerokúvaním

    Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni nepožiadal žiaden poslanec. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.

    K predloženému návrhu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky rokovali výbory, ktorým bolo programové vyhlásenie vlády pridelené. Správu o prerokovaní programového vyhlásenia vlády ste dostali ako tlač 22a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz žiadam pána premiéra vlády Slovenskej republiky ako navrhovateľa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovávania návrhu programového vyhlásenia vlády v gestorskom výbore – vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Prosím pána premiéra, v prípade, ak nebude prítomný na rokovaní, aby určil ako navrhovateľa niektorého z členov vlády. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážená vláda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vás informoval o obsahu správy o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady. Slovenskej republiky.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery predložila vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda predniesol Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky dňa 5. novembra 2002 s tým, že schôdza Národnej rady bola prerušená do 12. novembra 2002. Počas tohto obdobia zasadali výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery bolo doručené v písomnej forme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pred 3. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač 22.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 49 zo dňa 4. novembra 2002 pridelil podľa § 107 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva na prerokovanie do 8. novembra 2002.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý na základe uznesení výborov predloží na schôdzu Národnej rady správu o prerokovaní programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch a návrhy z rozpravy ako podklady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Programové vyhlásenie vlády SR a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery prerokovali v stanovenom termíne všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory vyslovili súhlas s predloženým Programovým vyhlásením vlády SR a žiadosťou vlády o vyslovenie dôvery a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schváliť a vysloviť vláde dôveru, to jest výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre zdravotníctvo, pre ľudské práva, pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor a výbor pre vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, kde výbor uznesením č. 3 zo dňa 6. novembra 2002 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Programové vlády SR neschváliť a nevysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, kde výbor neprijal platné navrhnuté uznesenie, pretože z celkového počtu 17 poslancov 14 poslancov bolo prítomných, za uvedený návrh hlasovalo 7 poslancov a 7 poslancov bolo proti a nikto sa hlasovania nezdržal.

    Ďalej okrem výboru pre verejnú správu, kde výbor neprijal platné navrhnuté uznesenie, pretože z celkového počtu 12 poslancov za uvedený návrh hlasovalo 6 poslancov a 6 poslancov bolo proti, nikto sa hlasovania nezdržal. Zároveň výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá skonštatoval, že skupina 5 poslancov požiadala podľa § 52 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov o uvedenie stanoviska v tomto znení, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prerokoval Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a osobitne časť 3 D kultúra a nesúhlasí s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky neschváliť ako aj nevysloviť dôveru vláde. Teda ide o stanovisko piatich poslancov. Pod bodom D je poskytnutý prehľad ďalších návrhov a doporučení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pod bodom 1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo podporil ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky v opodstatnenom úsilí zachovať vzťah Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky k potravinárstvu ako k celku i potravinárskeho priemyslu v súlade so súčasným platným kompetenčným zákonom.

    Po druhé, Výbor Národnej rady pre obranu bezpečnosť odporučil Národnej rade požiadať vládu o rozpracovanie programového vyhlásenia do konkrétnych terminovaných úloh na rok 2003 a nasledujúce roky 2004, 5 a 6 a zabezpečiť následnú kontrolu plnenia úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády, požiadal ministra obrany a ministra vnútra vymedziť priority a hlavné úlohy vyplývajúce pre rezort z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a nasledujúce roky 2004, 5 a 6. O tomto návrhu budeme hlasovať potom po skončení rozpravy k prerokovanému bodu.

    Pod bodom III je uvedené uznesenie nášho výboru, teda výboru pre financie, rozpočet a menu a výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade schváliť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery bola schválená uznesením č. 17.

    Súčasťou tejto správy, pani poslankyne, vážení páni poslanci, je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o tomto návrhu, samozrejme, budeme hlasovať potom, po skončení rozpravy k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predsedovi výboru za oboznámenie s návrhom uznesenia, ktoré prijal gestorský výbor.

    Otváram rozpravu o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a jej žiadosti o vyslovenie dôvery. Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí budú v rozprave vystupovať a ktorí chcú podať pozmeňujúce návrhy, aby poverenému spravodajcovi odovzdali riadne sformulované návrhy písomnou formou.

    Chcem vás ďalej informovať, že do rozpravy sa celkom prihlásilo 63 poslancov. Za poslanecké kluby sa prihlásili pán poslanec Robert Fico za poslanecký klub strany Smer, pán poslanec Vladimír Mečiar za poslanecký klub HZDS, pán poslanec Jozef Ševc za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska, pani podpredsedníčka Zuzana Martináková za poslanecký klub SDKÚ, pán poslanec Ľubomír Lintner za poslanecký klub strany ANO, pán poslanec Gyula Bárdos za poslanecký klub Strany maďarskej koalície a pán poslanec Pavol Minárik za poslanecký klub KDH.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásili v tomto poradí poslanci: Sergej Kozlík, Vladimír Ďaďo, Dušan Čaplovič, Ján Jasovský, Milan Cagala, Milan Murgaš, Dagmar Bollová, Ján Mikolaj, Jaroslav Paška, Eva Antošová, Ján Gabriel, Ľudmila Mušková, pán poslanec Žiak, pán poslanec Miroslav Chovanec, Maroš Kondrót, pán poslanec Urbáni, Jarjabek, Abelovský, Tibor Mikuš, Igor Šulaj, pani poslankyňa Dana Podracká, Karol Džupa, Ladislav Polka, Miroslav Číž, Jozef Burian, Ivan Kiňo, Viliam Soboňa, Milan Rehák, pani poslankyňa Zmajkovičová, Vážny, pán podpredseda Veteška, Karol Ondriaš, Anton Blajsko, Jozef Elsner, Samuel Zubo, Eduard Kolesár, Jozef Hrdlička, Tibor Cabaj, Karol Fajnor, Michal Vajda, pán poslanec Hurban, Kajči, pán poslanec Zala, Kovarčík, Jozef Brhel, pán poslanec Milan Hort, Jaduš, pán poslanec Gabriel, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Muňko, pán poslanec Maxon, Galbavý a posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Pinkava.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ficovi, predsedovi poslaneckého klubu strany Smer. Nech sa páči, pán poslanec vystúpi v rozprave ako prvý.

  • Vážený pán predseda vlády, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu strany Smer k programovému vyhláseniu vlády.

    O programovom vyhlásení vlády budeme hlasovať približne v tých istých dňoch mesiaca, keď sa pred trinástimi rokmi u nás rozhodovalo o zásadnej zmene politických, spoločenských a ekonomických pomerov. Ani tí najväčší pesimisti však v novembri 1989 nemohli predpokladať, že na konci roku 2002, hoci pred bránami Európskej únie a NATO, bude mať podstatná časť obyvateľov Slovenska nižšiu životnú úroveň ako v roku 1989 a že podstatná časť majetku štátu bude v cudzích rukách. Programové vyhlásenie vlády by malo byť súhrnom strategických rozhodnutí vlády na najbližšie štvorročné obdobie. Malo by reagovať nielen na súčasné postavenie Slovenska, na definovanie a odstraňovanie najakútnejších defektov či na podporu vyskúšaných priorít. Programové vyhlásenie by malo byť aj ucelenou štvorročnou súčasťou dlhodobejšieho pohľadu politikov na miesto Slovenska v Európe a vo svete. Na aké Slovensko má vlastne programové vyhlásenie vlády reagovať? Na také, aké ho už piaty rok vykresľujú vládni politici, alebo na skutočnú, každodennú realitu? V Smere sme vždy dávali priestor tvrdej realite, a preto mi dovoľte, aby som v stručnosti charakterizoval, ako dnes vidíme Slovensko a na aké Slovensko by malo programové vyhlásenie reagovať.

    Slovensko je dnes krajina, ktorá stojí nepripravená na vstup do únie. Do únie, ktorá je veľkým ringom národných ekonomických záujmov a najnovšie aj spoločných záujmov súčasných členských krajín proti nastupujúcich nováčikom. Slovensko nemá veľkú šancu zohrávať v tomto ringu rovnocennú úlohu a stane sa obeťou tých slovenských politikov, ktorí urobili z Európskej únie nedotknuteľnú, posvätnú inštitúciu. Slovensko stojí pred rizikom povstupového šoku, pretože prehnané očakávania neinformovaných ľudí nebudú ani sčasti naplnené a vietor do plachiet dostanú extrémne sily. Slovensko je dnes krajina významne podkapitalizovaná a s nízkou kvalitou priamych zahraničných investícií. Okrem niekoľkých výnimiek sa k nám presunula výroba s nízkou pridanou hodnotou, na ktorú nevedia nájsť západné krajiny pracovnú silu doma. Hovorme o tom, že na Slovensku máme cudzie spoločnosti, ktoré nechávajú našich ľudí vo vysokom tempe pracovať za 7 - 8 000 korún mesačne pri ručnom montovaní káblov, skladaní výrobkov zo súčiastok vyrobených v zahraničí či pri výrobe výkovkov spracovávaných v zahraničí.

    Žiadajme odpoveď na otázku, ako dlho budú chcieť naši ľudia pracovať za takúto východoeurópsku mzdu pri západných cenách? Žiadajme odpoveď na otázku, čo urobíme, ak tento typ investícií využívajúcich lacnú pracovnú silu odíde z krajiny ďalej na Ukrajinu či do Rumunska, keďže príde tlak na zvyšovanie miezd. Aké alternatívy má pripravené vláda pre ľudí bez kvalifikácie okrem ich zaradenia do sociálnej siete. Slovensko je dnes krajina so zdeformovaným podnikateľským prostredím, neustále zmeny legislatívy, korupcia pri získavaní zákaziek, kedy podnikateľ musí dopredu zaplatiť niekoľko percent z objemu zákazky ako úplatok, aby vôbec zákazku dostal. Či situácia, kedy sa k úverom dostávajú len top klienti, toto všetko významne vplýva na životaschopnosť našej podnikateľskej sféry. Slovensko je krajina bez vlastných presne definovaných hospodárskych priorít. Stále nepoznáme kvalifikovanú odpoveď na otázku, na čo má táto krajina predpoklady, akú úlohu budeme zohrávať po vstupe do Európskej únie.

    Život neskončí po vstupe do únie a vstup sám osebe nemôže byť strategickým cieľom, pretože členstvo v únii treba využiť ako prostriedok na formovanie vlastného obrazu krajiny, a nie toho, ktorí by radi videli iné krajiny. Slovensko je krajina, ktorá sa nezmyselne zbavuje strategického majetku a kontroly nad ním. Politici tejto vlády trestuhodne vzali Slovensku energetickú a potravinovú bezpečnosť. Budeme dovážať energiu, potraviny. Pokračovaním v privatizácii strategických podnikov zbavia štát opakovateľných príjmov v podobe dividend z obrovských ziskov, ktoré budú mať monopoly po drastickom zvýšení cien. Po plyne a elektrine prichádza na rad útok tejto vlády na lesy ako neuveriteľne cennú surovinu, pretože transformácia lesov štátneho podniku na akciovú spoločnosť nie je ničím iným ako prípravou na privatizáciu. Slovensko je krajina, kde je vzdelanosť nie cťou a výhodou. Nenasledujeme príklad malých vzdelaných krajín, ktoré svoj úspech postavili práve na špičkovom systéme vzdelávania a vysokej profesionalite. Dosiahnutie špičkového vzdelania je motivované iba možnosťou zamestnať sa v zahraničí bez perspektívy návratu domov.

    Slovensko je krajinou, v ktorej sa neoplatí pracovať, a oplatí sa páchať trestnú činnosť. Veľa ľudí si vyberie možnosť nepracovať, ak za prácu dostane presne toľko alebo menej ako za zotrvanie v sociálnej sieti. Korupcia, provízie, nekontrolované a nezdanené čierne príjmy sú základným zdrojom pri formovaní životného štandardu mnohých ľudí na Slovensku. Legálne zbohatlo na Slovensku len veľmi málo ľudí a len veľmi málo si dokáže zo svojho oficiálneho platu zabezpečiť slušný životný štandard. No a nakoniec, Slovensko je krajina, ktorá starne. Oveľa viac ľudí bude za krátky čas odkázaných na dôchodky. Slovensko je krajina, kde narastá počet detí, ktoré vzhľadom na životný štýl svojich rodičov nemajú veľkú perspektívu a ktoré sa stávajú zdrojom príjmov vlastných rodičov.

    Vážené dámy a páni, programové vyhlásenie vlády by malo reagovať na takéto Slovensko, a nie na Slovensko vymyslené v hlavách niekoľkých politikov, ktorí dávno stratili zmysel pre realitu. Slovensko potrebuje poriadok, vytváranie nových zdrojov a silnú sociálnu solidaritu, aby zvládlo nielen dedičstvo prevzaté v roku 1989, ale najmä dedičstvo posledných trinásť rokov. Predložené programové vyhlásenie túto ambíciu vôbec nespĺňa. Je iba súhrnom názorov niekoľkých štátnych úradníkov, ktorí dostali za úlohu na jednotlivých ministerstvách pripraviť podklady na vypracovanie programového vyhlásenia. Nie je súčasťou žiadnej dlhodobejšej vízie krajiny, ktorú vláda doteraz nepredložila, hoci disponuje všetkými prostriedkami na splnenie tejto úlohy. Dokonca sa zdá, že klientelizmus bol aj pri zákazke, ktorá prišla z úradu vlády na vypracovanie vízie krajiny do roku 2020, keď v komisii, ktorá rozhodovala o víťazovi tejto súťaže, bola osoba, ktorá bola členom správnej rady víťaznej inštitúcie, ktorá takýto tender vyhrala.

    Jedno treba vláde uznať. Poučila sa z chýb, z minulosti a do programového vyhlásenia nezaradila konkrétne záväzky, napríklad mieru želateľnej nezamestnanosti v roku 2006, ambície v bytovej politike či pri výstavbe diaľnic. Takto nebude musieť predseda vlády pred skončením volebného obdobia hovoriť o splnení sľubov na 30 alebo 50 %. Programové vyhlásenie je také všeobecné, že už dnes sa dá pri určitom výklade považovať za splnené. Príznačné pre túto vládnu koalíciu, ako to bolo aj v rokoch 1998 až 2002, je to, že absolútne najkonkrétnejšie sú časti programového vyhlásenia týkajúce sa postavenia maďarskej národnostnej menšiny.

    S predloženým programovým vyhlásením sú spojené ešte dve skutočnosti. Jedna závažná, druhá paradoxná. Pokiaľ ide o závažnú skutočnosť súvisiacu s programovým vyhlásením, tak treba uviesť, že podľa čl. 56 ods. 1 slovenskej ústavy sa hospodárstvo Slovenska zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky, opakujem, sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Pre takúto definíciu sme sa v roku 1992 pri prijímaní ústavy nerozhodli náhodne, ale bola vyslovením vôle uskutočňovať silnú sociálnu úlohu štátu. Totiž už v roku 1992 bolo zrejmé, že dopady transformácie na obyčajných ľudí budú také významné, že ich schopnosť vysporiadať sa s nimi bude minimálna. Až do septembra 2002 existovala aká-taká snaha realizovať čl. 56 ods. 1 ústavy v praxi. Takto sme vnímali aj celý rad zákonov schválených v roku 2002, niekoľko z nich dokonca bezprostredne pred voľbami. To, že išlo o kolosálny podvod alebo o míny nastavené inej vláde, sme zistili okamžite po voľbách.

    Dnes je úplne zrejmé, že programové vyhlásenie spolu s návrhom štátneho rozpočtu a súvisiacimi dvadsiatimi dvoma návrhmi zákonov s drastickým zvyšovaním cien všetkého je jasným dôkazom otočenia azimutu vývoja Slovenskej republiky o 180 stupňov. Realizácia programového vyhlásenia v praxi znamená jasný odklon od sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. Vzniká otázka, či takého zásadné zmeny v charaktere ekonomiky nevyžadujú aj zmenu slovenskej ústavy, aby ústavný text zodpovedal praktickým krokom vlády. Programovému vyhláseniu vlády by totiž zodpovedal ústavný text, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenska zakladá na princípoch čisto trhovej ekonomiky bez ohľadu na sociálne dopady. Pokiaľ ide o paradoxnú skutočnosť, súvisiacu s programovým vyhlásením, bolo by veľmi dobré, keby takto načrtnutá čisto pravicová orientácia vláda bola dopredu pripravená a odkonzultovaná. Keby sme za zámerom vlády videli niečo viac, obavám sa však, že nič viac hľadať nemožno, pretože vláda len kŕčovito reaguje na svoje vlastné hospodárske „úspechy“ z rokov 1998 až 2002 a ekonomické míny, ktoré si sama nachystala. A jej neschopnosť sa prejavuje v tom, že síce hovorí o pokračovaní v reformách a o reformách, ale v skutočnosti ide len o bohapusté zdražovanie, znižovanie sociálneho štandardu a výpredaj posledného cenného majetku. Ak aj odpustíme pravicovej vláde nepripravenosť na vládnutie, s ktorou sa prezentovala už v roku 1998, na takúto antisociálnu politiku nemá ani len morálne právo.

    Vážené dámy a páni, politika novej vlády, čo sa odzrkadľuje aj v programovom vyhlásení vlády, je založená na filozofii, podľa ktorej trh vyrieši všetko. Ide o prístup typický pre prelom 19. a 20. storočia. Rád by som členom vlády pripomenul, že je prelom 20. a 21. storočia, keď aj tie najkapitalistickejšie krajiny pripúšťajú určitú mieru aktívnej úlohy štátu v riadení spoločnosti a ekonomiky. Neexistuje žiadna zázračná ruka trhu. Práve naopak. V krajinách, v ktorých je toľko neporiadku a korupcie ako na Slovensku, kombinácia voľného trhu a klientelizmu nevyhnutne vedie k obrovským rozdielom medzi bohatými a chudobnými, a to nehovorím len o ľuďoch. Týka sa to aj regiónov. Slovensko je veľmi malá krajina. Sme v ňom však svedkami obrovských regionálnych rozdielov, kde napríklad v Bratislave dosahujú obyvatelia životnú úroveň Európskej únie a napríklad na východnom Slovensku niektoré okresy zápasia s tridsať- a viacpercentnou nezamestnanosťou. Programové vyhlásenie však neobsahuje žiadne recepty, ako proti takémuto vývoju postupovať. Aj preto môžeme programové vyhlásenie s pokojným svedomím premenovať na dokument s názvom Bohatí budú bohatšími a chudobní budú chudobnejšími.

    Tragédia programového vyhlásenia v spojení so zdražovaním a reštrikciami je aj v tom, že sociálne najslabší dostávajú dva údery naraz. Ak krajina pristupuje k liberalizácii cien, je bežné, že poskytuje občanom sociálny dáždnik, aby zvyšovanie ako-tak prežili. Naša vláda namiesto sociálneho dáždnika dáva sociálne najslabším najavo, ako si ich váži, prichádza so sociálnymi reštrikciami, teda obmedzovaním existujúceho sociálneho štandardu.

    Vážené dámy a páni, Smer v porovnaní s pravicovou vládou dlhodobo prezentoval odlišné názory na štát. Práve v období transformácie, kedy sú ľudia najzraniteľnejší a kedy pravicová vláda jeho silu z neznalosti úplne opúšťa, musí byť štát podstatne aktívnejší. Nemáme na mysli byrokratický, ťažkopádny moloch, ale efektívny výkon štátnych funkcií. V prípade účasti vo vláde by sme trvali na zániku polovice okresných úradov už od 1. januára 2003, na zrušení krajských úradov v tom istom termíne a na vytvorení integrovaného modelu verejnej správy na krajskej úrovni. Čo by v praxi znamenalo zlúčenie orgánov VÚC a krajskej štátnej správy. Nerozpakovali by sme sa znížiť ani počet nezamestnaných na ústredných orgánoch štátnej správy minimálne o 20 %, pretože je na nich obrovská prezamestnanosť. Nič podobné vláda napriek predvolebných sľubom neurobila. Jediným výsledkom jej útoku na prebyrokratizovanú štátnu správu je to, že má viac štátnych tajomníkov ako vláda v roku 1998 - 2002. A naviac, nechala regionálnu a miestnu samosprávu, o ktorej toľko hovorí v súvislosti s prenosom kompetencií, bez peňazí. Súčasná vláda teda úlohy štátu opúšťa, ale ponecháva štát v tej istej zbyrokratizovanej podobe. Je to najhoršia kombinácia, aká nás mohla postihnúť.

    Čo od štátu očakáva v transformačnom období Smer? Najmä to, aby sa ekonomickými pohybmi v rámci globalizácie a transformácie neobmedzila suverenita ľudí a aby sa zahraničnými investíciami orientovanými na menej kvalifikovanú pracovnú silu nezaložila faktická sociálna nerovnosť a aby sa nezastavil proces vytvárania vhodných podmienok pre malé a stredné podnikanie. Štát by si podľa nás mal rovnako v neobmedzenej miere zachovať všetky nástroje menovej a finančnej politiky ako aj kontrolu surovinových, potravinových a energetických zdrojov a zdrojov pitnej vody. Zdá sa, že po ekonomickej vlastizrade, ktorej sa súčasná vládna garnitúra dopustila v rokoch 1998 - 2002 a v ktorej lacným výpredajom strategického majetku chce pokračovať, štát už nikdy nebude môcť takúto dôležitú funkciu plniť.

    Vážené dámy a páni, v úvode svojho vystúpenia som naznačil niekoľko výziev, na ktoré by malo programové vyhlásenie vlády reagovať. Prvou výzvou je určite reálny vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004, teda v polovici volebného obdobia. Programové vyhlásenie odhaľuje naivnú vieru vlády, že vstup Slovenska do únie vyrieši všetky ťažkosti. Vo vstupe, ktorý je pre vládu konečným cieľom, a nie prostriedkom, vidí vláda svoju vlastnú spásu. V mene vstupu vláda už obetovala energetickú a potravinovú bezpečnosť a ak ju pozorne sledujeme, je schopná urobiť všetko bez ohľadu na katastrofálne dopady na Slovensko v budúcnosti. Vláda takto buď úplne ignoruje, alebo si toho vôbec nie je vedomá, že pri spájaní západného a východného sveta budeme ťahať za kratší koniec a že obava našich západných partnerov z ohrozenia vlastných životných záujmov je silnejšia ako snaha vytvoriť adekvátne podmienky pre kandidátske krajiny. Ak vláda v úvode programového vyhlásenia vyhlasuje, citujem: „Náš program je plánom, aby Slovensko využilo svoju príležitosť a zaujalo v európskom spoločenstve dôstojné, rešpektované a zodpovedné postavenie.“ Koniec citácie. Už dnes musí vedieť, že jej plán je nereálny, pretože podmienky vstupu Slovenska do únie takéto postavenie neumožňuje. Závažnou skutočnosťou je aj to, že programové vyhlásenie hovorí len pár všeobecných fráz o tom, čo bude po vstupe do únie. Je zrejmé, že vláda chce vydať Slovensko napospas európskych štruktúram bez toho, aby dnes mala odvahu odpovedať niečo na otázky týkajúce sa budúcnosti Európskej únie. Z obsahu programového vyhlásenia sa dá vydedukovať, že vláda by súhlasila aj s európskym superštátom, ale možno aj s federáciou či konfederáciou, teda so všetkým alternatívami. Vstup Slovenska do únie bude vzhľadom na nadradenosť legislatívy únie a ďalšie faktory tak závažne ovplyvňovať život na Slovensku, že vývoj od roku 2004 nie je možné odbiť pár všeobecnými frázami!

    Program vlády Slovenskej republiky na obdobie po vstupe do únie by mal rozsahom predstavovať minimálne polovicu programového vyhlásenia vlády. Iba že by sa vstupom Slovenska do únie pre túto vládu všetko skončilo. Aj tak bol jej volebný úspech založený len na vytváraní nekonečne pozitívneho obrazu vývoja Slovenska po vstupe do tejto inštitúcie. Ak je to tak, uvažujme v záujme čo najväčšej účasti ľudí na voľbách poslancov do Európskeho parlamentu, o spojení týchto volieb s parlamentnými voľbami, pretože v roku 2004 sa začína pre Slovensko úplne nová etapa vývoja.

    Ak sa v súvislosti s úniou dotýkame zahraničnej politiky, vláda by mala mať odvahu pripustiť, že okrem členských krajín EÚ, NATO a našich susedov existujú aj také krajiny ako napríklad Ruská federácia, Čína či Izrael. Nemeniac nič na základnej zahraničnopolitickej orientácii Slovenska na úniu a NATO treba jasne povedať, že sú tu aj iné krajiny a medzi nimi určite aj tie, ktoré som vymenoval, ktoré vytvárajú obrovské obchodné príležitosti, ktorým by mala zodpovedná administratíva venovať riadnu pozornosť.

    Druhou výzvou je nedostatok vnútorných zdrojov. Programové vyhlásenie vlády len sucho konštatuje, že vláda podporí prílev investícií, ale akých a ako? Investorom nestačí, že na Slovensku je lacná pracovná sila a že vládu zostavovala SDKÚ. To by tu už v rokoch 1998 - 2002 bol pretlak investícií, k čomu však nedošlo. Ani pozvánka do NATO nemusí byť okamžite certifikátom na masívny vstup investícií, hoci by sme boli všetci veľmi radi. Smer vníma ako základ prílevu kvalitných, nie špekulatívnych investícií, dôveru obchodných partnerov v právny štát a politickú stabilitu. Sme prvá krajina na svete, v ktorej došlo ku skorumpovaniu kapitálového trhu, čo bolo doteraz považované za nemožné. Meno, ktoré si vďaka úrovni korupcie urobila minulá a teda aj súčasná vláda, sa nedá zmyť prázdnymi frázami o boji proti klientelizmu. Politická stabilita na Slovensku je tiež diskutabilná, pretože tesná väčšina a prvé príznaky vydierania v jej vnútri nejdú príliš spolu. Smer má záujem, aby na územie Slovenska vstupovali predovšetkým väčšie investičné celky do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Takíto investori budú vždy vítaní a štát by im mal vytvoriť všetky potrebné podmienky.

    Treťou vážnou výzvou je stanovenie vlastných, presne definovaných priorít Slovenska, ktoré chceme presadzovať aj po vstupe do únie. Takéto priority sa vyčítať z programového vyhlásenia vlády jednoducho nedajú. Programové vyhlásenie je všeobecnou všehochuťou bez jasného koncepčného smerovania, najmä vo vnútornej hospodárskej politike, Aj Smer bol pripravený na dôsledné šetrenie výdavkov zo štátneho rozpočtu. Súčasne však chcel akumulované zdroje prednostne použiť na niekoľko priorít, a to aj na úkor iných oblastí. Išlo o priority, bez naplnenia ktorých nemá Slovensko šancu na úspech. Prednostne sme mali záujem investovať do vytvorenia skutočného právneho štátu. Ak sa pozrieme na súčasné výdavky, plánované výdavky v rezortoch vnútra, spravodlivosti či prokuratúry, ihneď pochopíme, že v nasledujúcich rokoch nemôže dôjsť k výraznej zmene kvality právneho štátu.

    Ďalšou prioritou financovanou na úkor iných oblastí by boli diaľnice a podpora presne kvantifikovaného rozsahu bytovej výstavby ako oblasti s významným multiefektom. Pri pohľade do návrhu štátneho rozpočtu a súvisiacich návrhov zákonov hneď pochopíme, ako to bude v nasledujúcich rokoch v týchto oblastiach.

    Treťou prioritou malo byť poľnohospodárstvo, nielen ako zdroj potravinovej bezpečnosti, ale ako krajinotvorný faktor a faktor významne ovplyvňujúci rozvoj vidieka. Osobitne sa mala pozornosť venovať drevospracujúcemu priemyslu, ktorý môže byť v mnohých oblastiach Slovenska spolu s poľnohospodárstvom a podporou cestovného ruchu jedinou možnosťou na vytvorenie nových pracovných miest. Kto pozná oblasti, akou je napríklad Sobranecko, vie, o čom v tomto okamihu hovorím. Ako to vláda myslí s drevom, dala jasne najavo pri nominácii štátneho tajomníka na ministerstve pôdohospodárstva.

    A nakoniec, pokiaľ ide o priority, to bola plná podpora vzdelanosti a osobitne projektom spojených s informačnými technológiami, ktoré mohli znamenať šancu pre zamestnávanie našich technických špičiek inak smerujúcich do zahraničia. Len poriadok, výroba a silná sociálna solidarita môžu byť programom pre takú krajinu transformácií, akou je aj Slovensko.

    Štvrtou dôležitou výzvou pre novú vládu je zmierňovanie dopadov spôsobených tlakom na liberalizáciu cien. Tu sa vláda vyfarbila ako pravicové zoskupenie, ktorému je úplne jedno, ako ľudia zvládnu obrovský cenový šok počnúc 1. januárom 2003. Ukázalo sa, že vláda a ďalšie orgány pristupujú k zvyšovaniu cien bez poznania skutočnej sociálnej sily ľudí. Aj Smer pri príprave na vládnutie musel pripustiť postupnú liberalizáciu cien. Chcel ju však kompenzovať predkladaním programov, ktoré by nielen viedli k zmierneniu dopadov, ale aj k vytváraniu nových pracovných miest. V súvislosti so zvyšovaním cien plynu a elektriny mal Smer takto pripravený celoslovenský program zatepľovania bytov a rodinných domov a program masívneho spracovania odpadového dreva, ktorého je v našich lesoch prebytok. Nič podobné v programovom vyhlásení vlády nenachádzame, pretože vláda ho pripravovala podľa svojich peňaženiek, a nie podľa šesť- sedemtisícových platov alebo päťtisícových dôchodkov. Nakoniec, čo môžeme očakávať od vlády, ktorá lacno predala 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu a vyrobila pritom ešte aj takmer deväťmiliardovú kurzovú stratu. A to predala Slovenský plynárenský priemysel, vážené dámy a páni, po tom, čo sa len donedávna dokončovala na Slovensku najväčšia plynofikácia v Európe s cieľom sprístupniť najväčšiemu množstvu obyvateľov Slovenska tento druh paliva. Je logické, ak štát pomáha občanovi tak, že mu umožní prístup k plynu za rozumnú cenu, ktorú dotuje obrovskými ziskami z tranzitu, to je politika na prospech ľudí. My však najskôr splynofikujeme krajinu tak, že to Európa ešte nevidela, potom predáme SPP za pár korún a dovolíme zdvihnúť ceny plynu o 40 - 45 %. Vyznieva to ako zlý žart. V praxi to však môže viesť k zmareniu mnohomiliardových štátnych investícií do plynofikácie, ak sa verejnosť z dôvodu neschopnosti platiť vysoké ceny plynu vráti k iným druhom paliva.

    Od vlády sme očakávali, že bude v programovom vyhlásení dôsledne reagovať na výzvu nezamestnanosti. Časť programového vyhlásenia o nezamestnanosti nám v praxi detailne priblížil balík antisociálnych návrhov zákonov z dielne ministra práce, rodiny a sociálnych vecí. Je hlbokým omylom, ak si niekto myslí, ako sa cituje na strane 21 programového vyhlásenia, že opatrením, ktoré zvýši motiváciu jednotlivca nájsť a udržať si zamestnanie, je zníženie hornej hranice sociálnych dávok sumárne len na sumu niečo vyššiu ako 10 000 Sk. Takéto opatrenia smerujú len k podpore majetkovej a ekonomickej kriminality. Ako zlý žart pôsobí, ak sa vedľa vyhlásenia o podpore mobility pracovnej sily, ktoré je v programovom vyhlásení, objaví návrh na zvýšenie cestovného. Smer je za poriadok v sociálnom systéme štátu, za poriadok, ktorý má viesť k tomu, aby tí, ktorí si naozaj prácu nájsť nemôžu, mohli prežiť v dôstojných podmienkam, a aby tí, ktorí systém zneužívajú, boli zo systému urýchlene vytlačení. Na tento účel Smer už v predchádzajúcom volebnom období predložil návrh zákona o pracovnom teste, ktorý aj podľa vyjadrenia Národného úradu práce mohol významne ovplyvňovať mieru čiernej práce. Návrh tohto zákona opätovne ponúkame. Vo vzťahu k nezamestnanosti však Smer zastáva názor, že ju nikdy nevyriešia reštrikcie v sociálnom systéme, ale len poriadok v štáte, vytvárajúci podmienky na podnikanie a s ním prichádzajúce nové pracovné miesta.

    A nakoniec je to výzva, vážené dámy a páni, ktorú permanentne na Slovensku predstavuje korupcia a ekonomická kriminalita, spôsobujúca štátu miliardové škody. Smer vyjadruje obavu, či sú príslušné orgány bez primeraného finančného krytia schopné dosiahnuť významnejšie výsledky. Mali sme záujem sústrediť sa v boji proti korupcii výhradne na najvyššie orgány štátu, najmä parlament, vládu a iné ústredné orgány štátnej správy, ďalej súdy, prokuratúru, políciu, daňové a colné orgány. Na tento účel sme rátali s nadštandardne vybavenými špeciálnymi tímami a masívnejším nasadzovaním agentov provokatérov. Boj s korupciou, s ekonomickou kriminalitou nie je možný na všetkých frontoch naraz, ale už vôbec nie vtedy, ak nie sú dostatočné finančné zdroje. Smer privítal záujem vlády prijať zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý sme v prísnej podobne opakovane predkladali do tejto Národnej rady. Naše nadšenie však ochladlo, keď sa objavili úvahy, že zákon má byť iba kompilátom existujúcich právnych mechanizmov ako siahnuť niekomu na majetok, pôvod ktorého nevie vysvetliť, čiže nesiahneme na majetok nikomu. Osobne sa takémuto cieľu nečudujem, pretože na Slovensku je veľa politikov, ktorí by mali vážny problém vysvetliť pôvod svojho majetku. Smer je však pripravený spolupracovať na schválení zmysluplného zákona o preukazovaní pôvodu majetku a to isté platí aj o zákone o konflikte záujmov.

    Vážené dámy a páni, Smer mieni pôsobiť v novom volebnom období ako sociálna alternatíva pravicovej vlády. Chceme robiť politiku tretej cesty, pre ktorú je príznačný silný pragmatizmus a racionalita spojená s hodnotami sociálnej spravodlivosti. Podporíme v Národnej rade všetko rozumné a nemáme záujem obštrukciami blokovať rokovanie najvyššieho zákonodarného zboru. Dobrú vôľu sme ukázali pri hlasovaní o nastúpení náhradníkov za členov vlády. Chceme sa aktívne zúčastniť na vytváraní nových podmienok fungovania slovenského politického systému, najmä formovaním nového volebného systému, kde Smer neustále presadzuje myšlienku, aby aspoň časť poslancov Národnej rada bola volená priamo v jednomandátových volebných obvodoch, ktoré ako jediné môžu zabezpečiť priamu zodpovednosť poslanca voči voličovi. Smer však nemieni podporovať živelný, pravicový vývoj Slovenska, sociálny cynizmus a neprofesionalitu. To sú tri charakteristické črty predloženého programového vyhlásenia vlády.

    Programové vyhlásenie vlády predložené Miklošovou vládou s premiérom Dzurindom je naozaj výnimočné. Absentujú v ňom čo i len náznaky kvantifikácie predstavených zámerov. Tak sa programové vyhlásenie degradovalo na mimoriadne množstvo všeobecných konštatovaní, sľubov a nepodložených tvrdení bez akejkoľvek spätnej väzby na kontrolu alebo analýzu, či a do akej miery vláda programové vyhlásenie plní. Jednoducho povedané, z programového vyhlásenia sa nebude dať ani v roku 2006, ani priebežne medzitým urobiť odpočet jeho plnenia. Ak bolo toto zámerom vlády, tak programové vyhlásenie ho do bodky spĺňa.

    Programové vyhlásenie poskytuje zreteľný dôkaz o pokračovaní bezkoncepčnej politiky a chaotického správania sa štátu staro-novou vládou. Vládnuca garnitúra si nepostavila otázku, ako mať vyzerať Slovensko, ako tu majú žiť ľudia. Vôbec ľudia, tí normálni, plniaci si každý deň svoje povinnosti, na peňaženkách ktorých má byť postavený úspech pravicovej vlády, ako keby úplne vypadli zo zorného uhla súčasnej vlády. Nekoncepčnosť vláda zakrýva prázdnymi frázami o slobode a demokracii alebo o všeobjímajúcej a všespasiteľnej integrácii. Bez jasnej definície národnoštátnych záujmov a stanovenia zreteľných cieľov v strednodobom a dlhodobom horizonte nemá žiadny dokument na úrovni programového vyhlásenia šancu získať oprávnené označenie štátnický dokument. Aj preto opätovne žiadam ostatné politické strany, aby pristúpili k rokovaniam a k dosiahnutiu všeobecnej dohody relevantných politických strán na vypracovaní štátnej doktríny Slovenskej republiky, ktorá by sa stala nadstraníckou, zjednocujúcou základňou aj pre programové vyhlásenia v budúcich volebných obdobiach. Smer svoje predstavy o štátnej doktríne už prezentoval a je pripravený výsledky svojej práce okamžite poskytnúť.

    Vážený pán predseda vlády, vážené dámy a páni, programové vyhlásenie pravicovej vlády je pre Smer v predloženej podobe, v obsahu a v kvalite neprijateľný dokument. Preto ho poslanci tejto politickej strany nepodporia. Rešpektujeme legitímne právo súčasnej vlády na vládnutie, ale urobíme všetko preto, aby nenarobila veľa škôd, kým bude vymenená. Ďakujem pekne.

  • Ďalší do rozpravy je za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko prihlásený pán poslanec Vladimír Mečiar. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky. Slovensko je naším domovom, buduje sa obraz jeho vývoja na budúce štyri roky. Každá pravda sa rodí v spore. Predstavujeme alternatívu tohto sporu a berte ju ako pomoc pri hľadaní pravdy a hľadaní východísk. Program vlády je vládny dokument, ktorým je vopred stanovený plán činnosti, ktorým sa vecne a časovo tvoria postupy pri plnení úloh. Ak hodnotíme, čo v programe vlády je a čo v programe vlády nie je, tak nie je časovo zladený, nie je kontrolovateľný, neexistujú žiadne konkrétne merateľné údaje, takže vláda sa zaväzuje všeobecne, údaj ako znížime, ak znížime zadlženosť o korunu, tak sme program splnili. Postup nedáva záruky, že strategické ciele naplnené budú. Zaoberá sa skôr časťou rozdeľovacích procesov než tvorbou a výsledkami.

    Privítali sme kroky, ktoré sa robili v oblasti verejnej správy s tým, že proces sa začal, nie sme spokojní so stavom doteraz. Začatý proces znamená viac úradov, viac úradníkov ako v dobe pred začiatkom tohto rozvoja. Absolútne absentujú otázky okolo miestnej samosprávy, keď je všeobecne známe, že viacej ako 60 % obcí nie je schopných plniť samosprávne úlohy. Všade v Európe na to reagujú zriaďovaním stredísk správnych obcí, v našom programovom vyhlásení sa o tomto neuvažuje. V programovom vyhlásení sa hovorí o rušení okresov, ale nehovorí sa nič o správnom dualizme, ktorý zavádza riešením správy na úrovni krajov, kde dve tretiny problémov vybavuje jedna tretina samosprávnych úradníkov a jednu tretinu problémov dve tretiny úradníkov štátnej správy. Na tento stav nereaguje, nepočíta s ním a nemá celkom jasné východiská. Pokiaľ ide o tento dualizmus, je ešte podmienený tým, že zachováva sa centrálne rozdeľovanie zdrojov a vlastne samosprávny charakter je prísne potlačený. Dostanú tie zdroje, ktoré im rozpočtom budú pridelené, a aj to znovu cez úrady štátnej správy. Doteraz, za dobu viac ako rok, si predseda vlády nenašiel čas na stretnutie so všetkými predsedami vyšších územných celkov. Z hľadiska výhľadov centrálnej správy síce je veľa hovorené o tom, ako bude redukovaná, znížená a podobne, zriaďovaním nových úradov sa jej charakter posilňuje, úloha a postavenie ministerstiev výrazne oslabuje.

    Pokiaľ ide o občiansky charakter štátu, vidíme, že je veľký rozpor medzi ústavou a zákonníkmi. V podstate všetky rozhodujúce zákonníky, či je to Trestný či Občiansky, či je to Zákonník o správnom konaní, sú socialistické. Existujú k nim drobné dodatky a vlastne ešte neboli prebudované. V roku 1998 sme nechali pre novú Národnú radu hotové dokumenty s tým, aby sa o nich rokovalo. Rokovanie nebolo a tento základ spôsobuje v mnohých oblastiach nefunkčnosť, korupčnosť, dezinformáciu a dvojkoľajnosť pri riadení spoločenských procesov. Nemôžeme budovať novú spoločnosť zákonmi zodpovedajúcimi typu inej spoločnosti. Tým sú aj oslabené záruky plnenia občianskeho charakteru, teda občianskych slobôd, politických i právnych. V mnohých rozporoch už dnešná Ústava Slovenskej republiky je v zásadnom rozpore s Trestným zákonníkom a dôsledné uplatňovanie ústavy by v podstate znamenalo vyradenie postupu polície, policajného zákona aj Trestného zákona z pôsobnosti.

    Pokiaľ ide o volebný systém, sme za to, aby terajší systém bol zmenený. V roku 1990 bol prevzatý zo vzoru, ktorý sa uplatňoval v Taliansku a skončil sa totálnou korupciou talianskej politiky a hrozil rozpadom talianskeho štátu. Od tohto obdobia odišli od tohto systému všetci. Treba si priznať, že terajší volebný systém plodí korupciu, z volieb robí obchod, pri ktorom zarábajú agentúry, a už nejde o vlastnú politiku a že doplácajú na to všetci. Sme za to, aby sa v Slovenskej republike uplatnil nový, väčšinový, jednokolový volebný systém, sme za to, aby sa zrušili rozdiely, ktoré existujú medzi zástupcom a občanom, a isté odcudzenie zástupcov občanovi, ktoré sa nahrádza smiešnou kritikou toho, za koľko korún je káva v poslaneckom klube. Podstata je v niečom celkom inom a v celkom iných vzťahoch.

    Pokiaľ ide o volebný systém, tak Slovensko musí vychádzať z toho, že vlastne má všetky druhy volebných systémov. Inak volí primátorov, inak zástupcov, inak vyššie územné celky a inak poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky. Je čas zjednotiť volebný systém a dať mu zásadný charakter. Doterajší stav je neúnosný. Parlamentarizmus ako sústava vzťahov orgánov, pri ktorých parlament je dominujúci, je do istej miery prelomený tým, že druhé konanie alebo schvaľovanie zákonov a kontrola a preverovanie súladu s ústavou vykonáva prezident Slovenskej republiky. Vo všetkých krajinách, kde parlamentarizmus je rozvinutý, to vykonáva druhá komora parlamentu. Preto navrhujeme, aby Slovenská národná rada bola prijatá zmenou ústavy tak, aby mala dve komory - senát, ktorý bude kontrolu zákonnosti s ústavou vykonávať, a takisto kongres, ktorý bude plniť úlohy zastupovania občanov a prijímania právnych noriem. Odpadne mnoho chybných kalkulácií, odpadne mnoho procedurálnych otázok, pričom nemusí narásť počet poslancov ani počet pracovníkov Národnej rady. Rovnako sa môže zmeniť voľba prezidenta, môže byť viceprezident, ktorý bude súčasne šéfom senátu a v prípade choroby prezidenta môže ho zastupovať.

    Pokiaľ ide o otázky vývoja politického, dávam na zváženie ďalšiu otázku, či potrebuje Slovensko s 5 300 000 ľuďmi aj funkciu prezidenta, aj predsedu vlády. Či by ich nemohol zlúčiť na ten spôsob, ako je v Spojených štátoch amerických, pričom bude zachovávať iný volebný systém.

    Pokiaľ ide o otázky etník. Sú tu problematické viaceré skutočnosti, pred niektorými vláda otvára dvere, pred niektorými zatvára. Pokiaľ ide o etniká rómske, je tu dobrý úmysel, ale chýbajú konkrétne kroky a nie sú kvantifikované zdroje. Z hľadiska Slovákov treba otvorene povedať, že žiadame od vlády to, čo v programe nie je, aby prehodnotila súčasnú situáciu Slovákov v obciach a mestách, kde sú Slováci v menšine. Všade. A aby o nej podala správu verejnosti a urobila kroky na nápravu. Vidíme, že je tu návrh zriadenia univerzity v Komárne, nič proti tomu, že tam univerzita bude, ale nemôžme sa stotožniť s tým, že vyučovací jazyk na tejto univerzite má byť jazyk maďarský! To je diskriminácia všetkých ostatných študentov, ktorí po maďarsky nevedia. Takto si univerzitu nepredstavujeme a tento stav podporovať nemôžeme.

    Pokiaľ ide o financie, ktoré vláda prezentuje, a spôsob, ako ich chce riešiť. Hovoríme, že financie sú sústavou peňažných vzťahov, súvisiacich s tvorbou, rozdeľovaním a používaním peňažných prostriedkov. Po dobrom prečítaní programového vyhlásenia o tvorbe peňažných prostriedkov tam nie je nič. O prerozdeľovaní je tam viac. Použitie peňazí nie je kvantifikovateľné, nie je merateľné a nie je postupné v čase. To vytvára rozpor, aby sme vôbec vedeli okrem hesiel stanoviť alebo odhadnúť, aký bude približne ďalší vývoj. Pôsobia tu faktory vonkajšie, predovšetkým vysoká vonkajšia zadlženosť, ktorá je podstatne väčšia ako v roku 1998, bude treba splácať dlhy, je tu pomerne veľký vnútorný deficit, je tu pomerná veľká strata, spôsobená zlým hospodárením. Ak by sme mohli podporiť návrh programového vyhlásenia vlády, museli by sme sa v ňom dočítať aspoň raz a aspoň na niektorom mieste, že sa vláda zaväzuje, že schodok verejných financií bude držať na 3,5 % HDP v zmysle modelu hodnotenia Európskej únie. Ak to tam nie je a naopak, budú tam údaje o siedmich percentách, nemôžeme takýto rozpočet podporiť! Naviac je tu dlh podnikov, ktoré sú stále štátne a ktoré budú zaťažovať všetkých a vláda si ani nekladie za úlohu dlh znížiť, ona iba hovorí, že ho bude rozvíjať tak, aby ďalej veľmi nerástol. Koľko je to veľmi? Pre každého to môže byť iné číslo a iná hodnota.

    Ďalej sa nemôžeme stotožniť s nástrojmi a krokmi, ktoré vláda robí. Vidíme, že kroky v oblasti cenovej výrazne obmedzia osobnú spotrebu, ale je otázka, kde sa peniaze, ktoré sa týmto pohybom získajú, prelejú. Kde pôjdu, na aký účel budú použité? Budú z nich investície, budú podporené verejné zdroje alebo sa stanú príjmom tých spoločností, ktoré teraz privatizovali organizácie? Prečo bolo treba s mnohými opatreniami čakať tri roky, tváriť sa pre verejnosť inak a po voľbách inak a mať dve tváre? Takže práve obmedzovanie osobnej spotreby, posilňovanie verejnej spotreby vzbudzuje otázku, aká je vlastne táto politika? Je to reštriktívna politika? Rastie schodok a rastie spotreba - aká reštrikcia, v čom? To, čo sa tu prezentuje, je reštrikcia vo vzťahu k prísľubom budúcim, ako sa ľudia budú mať dobre po novom volebnom období. Tie prísľuby sa berú späť. Ale reálna reštrikcia nie je a ani s ňou vláda reálne na štyri roky nepočíta.

    Pokiaľ ide o skúsenosť, ktorú máme, za minulé obdobie disponovala vláda zdrojmi približne 300 mld. Sk, mimorozpočtovými. Kde sú? Odpoveď nemáme. Pokiaľ ide o znižovanie príjmov a zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu - dokedy to vydrží? Kde je tá hranica, stabilizačná? Ak ide o zdroje Európskej únie, tak sa súčasne musíme opýtať, či sa vytvorili vo vláde mechanizmy, ktoré by zdroje ekonomické mohli vôbec považovať sa za využiteľné, jednak vybudovaním inštitucionálneho rámca, ale aj zakotvením rozpočtových zdrojov, to, čo spoluúčasť štátu vyžaduje. Zatiaľ to tak nie je .

    Pokiaľ ide o investície. Rozlišujeme ich na pasívne a aktívne. Pasívne sú tie, ktoré idú do výpredaja majetku a tam program máte, aj keď nie je presne identifikovaný, ale zámer zrejme bude taký, že vytvoríte stav, keď nebude možné rozdiely v hospodárení udržať inak ako rýchlym dopredajom ďalšieho majetku, ale smerovanie, jasné zásady v programovom vyhlásení nie sú. Takže ak sa hovorí, že je to vláda reštrikcií, zatiaľ nie ste vládou reštrikcií, zatiaľ ste vládou obmedzovania osobnej spotreby a posilňovania spotreby verejného sektoru a rastu deficitov. Ak táto taktika pôjde ďalej, nevydrží to dlho hospodárstvo.

    Pokiaľ ide o podporu podnikania a konkurencieschopnosti, v programe nie je obsiahnuté takmer nič! Z hľadiska uzákonenia podnikateľských slobôd nie je navrhnuté nič! Vyžaduje sa, aby sa zmenila štruktúra celej ekonomiky, aby sa dosiahlo technické a technologické prebudovanie úrovne práce. O tom sa v programe nehovorí celkom nič. Žiada sa, aby bola stimulácia investičných programov. Ak stimulovať, tak uznajme rovnosť domácich a zahraničných investorov, uzákoňme ju a zrušme výhody pre zahraničných, alebo uzákoňme pre všetkých, ktorí budú investovať akýmkoľvek spôsobom na Slovensku.

    V obchodnej politike v programe nie je nič. V infraštruktúre veľmi málo. Nejaký náznak postupu, nekvantifikovaného, pričom by sme povedzme vedeli pomôcť aj urobiť veci, pokiaľ by k dohodám došlo.

    Záver. O celom hospodárskom bloku možno povedať - vláda nemá hospodársku politiku. O privatizácii vláda cudne či čudne mlčí. Podpora diaľničnej výstavbe v obmedzenom rozsahu vo všeobecných tézach bez konkrétnych záverov, doplnkov. Vieme pomôcť, aby sa veci urýchlili aspoň o rok a sme pripravení pomôcť.

    Z hľadiska pôdohospodárstva. Hovorí sa o novom termíne konkurencieschopnosť. V poriadku, ale ako si s ňou poradiť, keď je to len 25 % dotácie toho, čo budú mať konkurenčné výrobky, ktoré sem prídu, keď je zanedbaná hlboko investičná činnosť, bude existovať rovnosť na trhu, ale nerovnosť v podmienkach. Európska únia dnes umožňuje vládam republík, aby prijali doplnkové programy, ktoré by umožnili zachovať poľnohospodárstvo. Nie je to tak, že môže byť len to, čo EÚ. V programovom vyhlásení sa o tom nehovorí nič.

    Považujem za protiústavný fakt, že vláda hovorí o tom, že chce do roku 2006 odňať neidentifikovanú pôdu. Je to nielen protiústavné, ale už keby len toto bolo v programovom vyhlásení, musíme byť proti. V podstate ide o to, že identifikovaná pôda je tá, ktorá má polohu, výmeru a vlastníka. Na Slovensku platilo uhorské obyčajové právo a vlastníctvo sa nadobúdalo plesnutím do dlane. Zápis nebol nutný. Tak sa stalo, že nie sú v poriadku ani mapové operáty, nie sú zaznamenané dedičské konania, nie je zaznamenaný vývoj, v päťdesiatych rokoch sa zrušili vložky, v roku 1964 sa začalo robiť s emkami. Naša vláda sa pokúšala tento stav zmeniť s tým, že začala prijímať opatrenia na identifikáciu pôdy, prišla vaša vláda, nedali ste peniaze, stav sa zastavil a dnes hovoríte, že treba, aby sa neidentifikovaná pôda odovzdala obciam. Vážení, viete, koľko je to? V niektorých krajoch od 60 do 80 % obcí. Zoberte to vlastníctvo. A každé vlastníctvo je nedotknuteľné, to urobiť nemôžete. Treba hľadať zdroje na urýchlené identifikovanie pôdy, urýchlené identifikovanie vlastníkov a až po skončení tohto procesu, a to nebude rok 2006, uvažovať inak. Tu vidím, že chcete urobiť zadosťučinenie v programovom vyhlásení z jednej strany, ale poškodíte základné ústavné právo na vlastnenie. Navrhujeme preto, aby sa neznárodňovalo a aby občania neboli trestaní za nedostatky v evidencii nehnuteľností.

    Pokiaľ ide o bytovú politiku, budeme podporovať vládu vo všetkom, čo bude chcieť rozvíjať, sme za to, aby sa rozvíjali byty, sociálne, aby mladí ľudia dostali podporu, aj daňovú, pri získavaní prvého bytu, aby sa používali efektívnejšie daňové aj úverové nástroje, je to možné dosiahnuť, isté predstavy máme, sme pripravení konzultovať.

    Pokiaľ ide o sociálny model, ktorý sa vcelku dnes predstavuje. Treba povedať, že nie je neznámy. Tento sociálny model pôsobí vo viacerých krajinách Európskej únie a je vlastne aj výsledkom, ktorý prináša. Starnutie populácie, zníženie pôrodnosti, oslabovanie rodín. Čo vy na to, kresťanskí demokrati? Ak teda by tu mala byť postavená sociálna politika, tak by sme čakali, že bude aspoň jedna veta v programovom vyhlásení, ako zastaviť vymieranie Slovenska. Taká veta neexistuje. Čakali sme, že sa budú jasne definovať pravidlá vo vzťahu zamestnávania dôchodcov. Taká veta tam nie je. Čakali sme, že budú prijímané opatrenia na podporu mladých matiek, mladých rodín, pri ich zakladaní, pretože situácia sa ozaj rapídne zhoršuje. Také kroky tam nie sú. Ak tam teda tieto kroky absentujú a k mladým ľuďom sa vracajú iba v časti vzdelanie tak, že si budú priplácať za štúdium, tak pre koho je potom tá reforma? Ak nemá byť pre ľudí, je to pre nikoho! Ak sa hovorí o reforme dôchodkového systému, je otázka metódy, dvadsaťročnej, okamžite, som za tú dvadsaťročnú, ktorá by postupne umožnila nabiehanie viacerých systémov a bola lepšie spoločensky zvládnutá. Veľmi veľa hovoríte o nutnosti boja proti korupcii a už sa aj menujú nástroje. Po mimoriadnych vyšetrovateľoch sa má zaviesť inštitút mimoriadneho prokurátora. Prosím vás, tieto veci sa nikdy nekončia dobre! Každý, kto začínal s mimoriadnymi vyšetrovateľmi, potom prešiel na mimoriadnych prokurátorov a skončil na mimoriadnych súdoch. Potom ho to síce tiež zomlelo, ale medzi tým časom bola kopa ľudí, ktorých bolo treba po čase rehabilitovať. Sme za to, aby neboli prekračované hranice terajšieho ústavného systému. Sme za to, aby sa najprv zmenili zákony! Nie sme za to, aby sa prenášala zodpovednosť a personifikovala zodpovednosť na súdoch bez ohľadu na to, že objektívne existujú kritériá, ktoré znižujú funkčnosť súdov! Treba zaviesť pomocných tajomníkov každému sudcovi, treba zrýchliť pojednávanie na súdoch, ktoré umožní sfunkčnenie, treba zmeniť legislatívu, ktorá je zastaraná, zlá a láme spoločenské vzťahy od socializmu až po dnešok. Treba urobiť kroky k tomu, aby sa výkon práva zlepšil, a potom môžeme dávať nejaké okrasy, prokurátorov alebo iné cukrovinky, ktoré by mali niečo zmeniť. Ak sa nezmení legislatíva, kontrolné mechanizmy štátu, nedosiahne sa lepšia prehľadnosť v rozhodovaní štátu, žiadni špeciálni prokurátori nič nevyvrátia. Zoberme si, že by každý deň objavil jednu vec. To je do roka 365 a koľko ich je za rok - desaťtisíc. Taký bude efekt činnosti. Veci sa stanú tajnejšími, no a tí, čo berú, budú brať viac, lebo je to spojené s rizikom, zarátajú si to do úplatku. Nie sme za túto cestu a nemyslíme si, že by toto bolo správne.

    Rovnako sa nestotožňujem ani so všetkými krokmi, ktoré sa majú robiť v reforme zdravotníctva. Začína sa tým, že sa prenáša zodpovednosť na človeka, ktorý má odovzdávať kvázi za ubytovanie a stravovanie peniaze zdravotníckemu zariadeniu bez toho, aby sa dávala záruka, že tieto zdroje budú použité v jeho prospech. Znova sa zníži osobná spotreba, ale zväčší sa spotreba zdravotníckych zariadení bez skvalitnenia služby. Nemôžme prijať takéto opatrenia. Ani ako čiastkové, ani definitívne. Nie je to reforma. V podstate sa začína proces, ktorý ak zostane stáť na tomto, bude spoločensky škodlivý a vyvolá iba sociálny nepokoj.

    Pokiaľ ide o zdravotnú ochranu, absolútne nič sa nehovorí o primárnej starostlivosti. Treba sa aj v tomto smere zamerať na zdravotnícke zariadenia, investície, lieky.

    Ďalej, to isté platí v školstve. Vnútorný obsah výučby nie je predmetom tohto programu. Snaha prispôsobiť absolventov trhu práce nie je predmetom tohto programu. Pritom sú to otázky transformácie a zmeny podstatné. Pokiaľ ide o členstvo v Európskej únii, máme zhodu v cieľoch. Ale pokiaľ ide o cesty, tam sa rozchádzame. Vytýkame vláde nevybudovanie infraštruktúry, ktoré mešká. Bude sa vyžadovať vstup do ústavy Slovenskej republiky a sme pripravení tak vykonať, aby sa presun kompetencií aj prenos vzťahov zo Slovenskej republiky na orgány Európskej únie urýchlil. Sme za to, aby sa zrýchlili veci transformácie práva, sme za to, aby sa vybudovali jednotné inštitúcie, ktoré umožnia transfer peňazí z Európskej únie pre Slovensko. Upozorňujeme na nutnosť politických krokov, predovšetkým referendum, nielen v tom, že referendum bude, to vieme všetci, ale považujeme za chybu tejto vlády, ak už tu pred týmto parlamentom niekoľkokrát sa odvolávala na Európsku úniu vo veciach, v ktorých vyložene zlyhali osoby vo vláde, ktoré nemajú s Európskou úniou nič spoločné. Je veľmi nezodpovedné v tomto čase vyvolávať pred integráciou negatívne pocity vo vzťahu k EÚ. Nezabúdajte, že výnos bude platný vtedy, keď sa ho zúčastní 50 % ľudí a to sa ešte ani raz nestalo. Pokiaľ ide o otázky voľby do Európskeho parlamentu, odporúčame spojiť ich s voľbami prezidenta. Boli by lacnejšie, rýchlejšie. Veľmi ma mrzí, že v programovom vyhlásení som nenašiel nič, čo by hovorilo o tom, čo bude na druhý deň po integrácii. Upozorňujem, že s integráciou sa spájajú veľké očakávania, ale minimálne znalosti o reálnom stave. Tento stav je nutné odstrániť, len ľudia, ktorí vedia, čo ich čaká, budú vedieť aj reagovať. HZDS podporuje politickú integráciu Európy, ale podporuje ju aj vláda? Ste za to, aby vznikli Spojené štáty európske? My hovoríme áno, ale v programovom vyhlásení takéto východisko nenachádzam. Pekne hovoríte, že Európska menová únia bude do roku 2006. Nebude, je nerealistické očakávať, že by sa ekonomické vzťahy vo vnútri dokázali v tomto období vypočítať tak, aby sme mohli byť prijatí do Európskej menovej únie. Ak je úloha nereálna, nie je ani vecná a ani mobilizačná.

    Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, budeme ju podporovať vo všetkých oblastiach, ale aj zahraničná politika musí prestať byť stranícka. Musí vytvoriť priestor na účasť všetkých strán na tvorbe zahraničnej politiky a nemôže byť vykonávaná v rozpore ku skupine občanov alebo k politickým stranám iná.

    Podobne podporujeme rozšírenie do NATO a kroky, ktoré Organizácia Spojených národov na naplnenie funkcie NATO v Iraku prijíma.

    Pokiaľ ide o otázky na záver, hľadal som prirovnanie k tomu, čo dnes na Slovensku beží. Hovorí sa, že vláda je nová, pričom vo vláde sedia tri politické strany, ktoré aj predtým a tvorili väčšinu vlády, čiže len doplnok sa obmenil. Ďalej sa hovorí, že vláda je poučená, a z programového vyhlásenia to tak nevyzerá. Ďalej sa hovorí, že vláda je na štyri roky, a tiež sa to nezdá pravdivé. Hľadal som k týmto trom veciam analógiu histórie a našiel som ju v histórii socializmu v Sovietskom zväze, kde našinec uvažuje. Hovorí: No ako tomu mám rozumieť, Lenin sa volal Uľjanov, Stalin Ďžugašvili a októbrovú revolúciu robili v novembri, no kto by tomu uveril! Ozaj, kto by tomu uveril? Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Jozef Ševc. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená Národná rada, ctení kolegovia poslanci. Programové vyhlásenie vlády si kladie ambiciózny cieľ - byť novým impulzom pre rozvoj našej vlasti s tým, že program vlády má byť plánom na riešenie problémov Slovenska. Jeho obsah naznačuje množstvo problémov z oblasti politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života spoločnosti, ale väčšinou neodpovedá na otázku, ako tieto problémy riešiť. Je v rozpore s predvolebnými sľubmi pravicových strán, ktoré vytvorili vládnu koalíciu, ide najmä o sociálnu politiku. Pred voľbami ste nehovorili o zvyšovaní cien a znižovaní životnej úrovne občanov. Programové vyhlásenie, ktoré si nekladie za cieľ znížiť nezamestnanosť za štyri roky aspoň pod hranicu 12 %, zabezpečiť rozvojové impulzy v národnom hospodárstve, rast HDP aspoň 3,5 % ročne, konkrétnymi opatreniami vyriešiť rozdiely v ekonomickej sile regiónov a odstránenie biedy, ako riešiť zadlženosť, zásadne vyriešiť problémy poľnohospodárstva, hľadanie zdrojov na rozvojové programy a prerozdeľovanie, nemôže tvrdiť, že je impulzom pre rozvoj Slovenska.

    Programové vyhlásenie sa v prevažnej väčšine vyhýba konkrétnostiam, je vo všeobecnej rovine v konštatovaniach: „... vláda sa bude usilovať, si je vedomá, vláda prehodnotí, vláda vytvorí podmienky, vláda podporí, vláda bude motivovať“ a tak ďalej a tak ďalej.“ Takto formulované programové vyhlásenie je nekontrolovateľné a na mnohé prístupy a vyjadrenia už dnes môže vláda odpovedať, že sú v podstate splnené. Nedá sa porozumieť zámeru posilniť princíp zásluhovosti a osobnej zodpovednosti občana za vlastnú pracovnú a sociálnu situáciu, najmä v prípade, keď občan vie, chce, ale nemá príležitosť pracovať. Zámery, ktoré vedú vládu k návrhu novelizácie Zákonníka práce, budú viesť k ďalšiemu posilneniu právomocí zamestnávateľa na úkor zamestnanca.

    Vláda chce pripraviť legislatívne riešenia základných zdravotníckych zákonov. V praxi to znamená, že chce v neprospech občana po novom definovať pojem zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe povinného zdravotného poistenia a pojem preventívna zdravotná starostlivosť. Vzhľadom na to, že návrh pripravuje pravicová vláda, možno predpokladať ďalšie zvýšenie poplatkov za zdravotnú starostlivosť zo strany občana. KSS je jednoznačne za bezplatnú zdravotnú starostlivosť a konštatuje, že každý odklon od tohto princípu je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Diskriminujúci je zámer pre poskytovanie takzvanej sociálnej medicíny, ale najmä zámer adresnosti dávok príspevkov na úhradu zdravotnej starostlivosti nad rámec solidárneho balíka. Zdravotná starostlivosť smeruje k tomu, že prístup k optimálnej zdravotnej starostlivosti budú mať len majetné vrstvy spoločnosti. KSS neustúpi od požiadavky, aby zdravotná starostlivosť bola poskytnutá každému, a jej rozsah musí určiť jedine lekár na základe diagnózy.

    KSS podporuje snahu vlády o posilnenie vymožiteľnosti práva a o zásadnú zmenu v trestnej politike štátu. Treba urobiť také legislatívne kroky, aby došlo predovšetkým k zrýchleniu súdneho konania a k tomu, aby súdnictvo nebolo štátom v štáte, ktoré môže zneužívať svoju nezávislosť v neprospech spravodlivosti a občana. Úpravy konkurzu a vyrovnania musia sledovať cieľ, aby správca konkurznej podstaty nebol v poradí ďalším tunelárom majetku, ktorý má spravovať v zmysle zákona.

    V podstate možno súhlasiť aj so zámermi vlády v časti vnútorná bezpečnosť za predpokladu ich prísneho dodržiavania. Vyhlásili sme, že chceme byť v Národnej rade Slovenskej republiky konštruktívnou a produktívnou súčasťou opozície v tom zmysle, že budeme pomáhať budovať a strážiť slovenskú štátnosť, záujmy Slovenskej republiky a jej ľudu. Najmä tých, čo sú najviac odkázaní na ochranu a solidaritu štátu. Naša konštruktívnosť sa však nebude prejavovať v mlčanlivom obchádzaní problémov sociálnej skrivodlivosti, deformácií pri výkone štátnej moci a správy. V tomto zmysle sme pripravení spolupracovať s každým, kto nás svojím konaním a svojimi návrhmi a iniciatívami presvedčí, že zmyslom a cieľom jeho pôsobenia v parlamente, vo vláde, v štátnej správe respektíve v súdnictve je slúžiť občanom, ľudu Slovenskej republiky, presadzovať jej záujmy.

    Sme si vedomí toho, že náš príchod do parlamentu je výsledkom značného posunu vo vedomí ľudí a reflektuje spoločenskú objednávku, vyjadrujúcu prirodzenú potrebu občanov Slovenskej republiky systémovo a systematicky riešiť zložitú sociálnu situáciu, v ktorej sa čoraz neznesiteľnejšie ocitávajú v dôsledku pokračujúcej protiľudovej politiky na Slovensku. Podpredseda vlády a minister financií cez Markízu odkázal občanom Slovenskej republiky, že chce predať aj kontrolné balíky akcií najväčších sprivatizovaných slovenských podnikov. Zdôvodnil to hlavne potrebou zabezpečiť v nich silných zahraničných investorov a získaním potrebných prostriedkov na sociálnu, zdravotnú a školskú reformu. Niekoľkokrát zdôraznil, že podľa jeho názoru je najlepšie, keď majetok ľudu prejde do cudzích rúk, pretože štát ho nevie efektívne spravovať. KSS je zásadne proti ďalšej privatizácií strategických podnikov. Sme za reprivatizáciu v tom zmysle, aby štát mal majoritný podiel. Opakujem ešte raz, KSS je za všetky formy vlastníckych vzťahov a je proti znárodňovaniu. Niekto môže predávať len to, čo mu patrí. Keďže zrejme ide o jeden z kľúčových momentov budúcej štvorročnej politiky súčasnej koalície a vlády na nasledujúce štyri roky, nemožno to len tak obísť. Všetci dobre vieme, že výsledky volieb nikoho neoprávňujú vlastniť túto krajinu, iba spravovať, a nie hocijako, ale tak, aby sa úspešne rozvíjala v prospech jej ľudu, jeho dôstojného života a napredovania. Je pravda, že si víťazi môžu odhlasovať čokoľvek a prijať akékoľvek zákony. Nemali by však zabúdať, že vlády prichádzajú a odchádzajú a história ich bude súdiť nie podľa toho, ako sa správali podľa vlastných zákonov, ale predovšetkým podľa skutočných výsledkov, podľa toho, či napomáhali rozkvet alebo úpadok Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o silných zahraničných investorov, zrejme vláda už vie, komu chce tieto akcie predať. Vzniká však otázka: Ešte existujú v Európe väčší a silnejší investori, napríklad v oblasti plynu, ako je Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom? Respektíve v oblasti telekomunikácií už tu prítomný nemecký gigant? Vždy keď bolo treba zmanipulovať občanov, aby sa neprotivili odovzdávaniu nášho národného striebra za veľmi nízke ceny, ako tromf sa vytiahla potreba získania nevyhnutných prostriedkov na sociálnu, zdravotnícku a školskú reformu. Robilo sa to, najmä keď išlo o veľké vysokoziskové slovenské odvetvia ako energetický priemysel, spoje, SPP. Teraz sa tiež tvrdí, že majetok ľudu treba predávať cudzincom preto, lebo sú potrebné peniaze na spomínané reformy. Pozrime sa na vec bližšie. Tvrdí sa, že peniaze budú použité na zdravotnícke, sociálne a iné zabezpečenie občanov. Minister zdravotníctva už nariadil, aby občania doplácali na lieky nielen o 30 % viac, ako budú rásť ceny energie, ale v niektorých prípadoch už dnes občania doplácajú na lieky viac ako pred 1. októbrom. Okrem toho vláda chce ušetriť na pacientoch miliardy korún a pán Zajac to dešifruje ako: budeš platiť za pobyt v nemocnici, za stravu, dokonca 20 korún za recept. Čo si o tom má myslieť občan, každodenne stresovaný zo strachu, či ešte bude mať na tie najelementárnejšie potreby.

    Minister zdravotníctva by zo svojej profesie a zo svojej funkcie mal vedieť, že strach je dnes najväčšou pliagou, ktorá devastuje zdravie ľudí. Preto ak mu neide o genocídu určitých sociálnych skupín, mal by skôr rozmýšľať, ako pomôcť občanom a vymierajúcemu národu. Chcem len pripomenúť, že samotné zvýšenie DPH na potraviny z 10 na 14 % postihne najmä dôchodcov, mladé a početné rodiny. Aký to bude mať dopad na zdravotný stav obyvateľstva, na kvalitu života, na pôrodnosť a úmrtnosť, o tom sa nehovorí. Sme za 6 % DPH na potraviny. Uľahčilo by to život rodiny.

    Bezprecedentná, ťaživá nezamestnanosť nás tlačí na dno už nejeden rok. Ani jedna ponovembrová vláda nedokázala vytvoriť účinný mechanizmus na riešenie kritickej situácie na trhu pracovnej sily. Dnes sa miera nezamestnanosti pohybuje okolo plus - mínus 20 %. To je jedna z hlavných príčin našich ťažkostí. Inými slovami, trh pracovnej sily je v dezolátnom stave. Dokonca možno povedať, že je rozvrátený. Dôrazne na túto skutočnosť upozornila aj OECD a Európska únia. Opatrenia týkajúce sa bezprostredne trhu pracovných síl, ktoré sú obsiahnuté vo vládnom vyhlásení a v návrhu rozpočtu na rok 2003, nemožno považovať za systémové, ale ani za rozvojové. Odborári sa oprávnene rozhorčujú nad laxným prístupom vlády k nezamestnanosti a k problémom trhu pracovnej sily. Vzťah štátu k pracovnej sile, k reprodukčnému procesu spoločenskej pracovnej sily vždy bol a bude indikátorom špecifickej váhy sociálneho charakteru ekonomiky, obrazom starostlivosti štátu o človeka. Mnohí ministri však do omrzenia opakujú, že občan je povinný sám sa o seba postarať. Tu sa vynára otázka, na čo je taký minister? V predvolebnej kampani takmer všetky politické strany sľubovali, že urobia všetko, aby sa slovenská ekonomika rozvíjala ako sociálne orientovaná. Bolo to už tu povedané. A aká je skutočnosť? Počuli sme to z programového vyhlásenia vlády. Vláda chce ušetriť 25 miliárd, aby deficit verejných financií neprekročil únosnú mieru. Je to logické, samozrejme a potrebné. O tom nikto nepochybuje. Občanov a odborníkov znepokojuje spôsob, akým to chce dosiahnuť. Na úkor čoho a koho chce vláda v nasledujúcich štyroch rokoch šetriť a aké budú dôsledky toho šetrenia pre jednotlivé sociálne skupiny obyvateľstva a pre Slovensko? Občan bude obšťastnený citeľným nárastom cien elektrickej energie, plynu, tepla a vody od 1. januára 2003, ktorý podstatne zníži aj tak už mizernú kvalitu života na hranici biedy, takmer milióna ľudí. A čo milionári, ktorí ich získali nie výrobou alebo čistým ziskom? O tom sa nič nehovorí. Nie sme za rovnú daň, ale za jej sprogresívnenie. Ako vidieť, spor nie je o tom, či treba šetriť, problém je v tom, že keď sa aj bude drasticky šetriť na občanovi, štátne výdavky budú viac ako 50 miliárd vyššie ako jeho príjmy a nič sa nevyrieši.

    Pri riešení najzávažnejšieho problému nezamestnanosti sa vláda spolieha na zahraničný kapitál. Skúsenosti za uplynulé desaťročie jednoznačne potvrdzujú, že to nie je a nebude cieľom zahraničného kapitálu. Cieľom zahraničného kapitálu je dosahovanie maximálneho zisku, a nie riešenie našich problémov. Veď doteraz všade, kde prišiel na Slovensko zahraničný kapitál, nezvyšoval sa počet pracovných miest, ale znižoval. Pripomeňme si len VSŽ Košice, Slovenské telekomunikácie, SPP, Slovnaft, energetika. Niekto by mohol povedať, že na Slovensku boli vybudované aj niektoré prevádzky na elektrokabeláž, na poťahy do áut a podobne. Odporúčame, aby si urobili súvahu zaniknutých a vzniknutých pracovných miest v dôsledku príchodu zahraničného kapitálu. Potom bude všetko jasné.

    V týchto dňoch prichádzajú na slovenský kapitálový trh zahraniční portfólioví investori a hľadajú možnosť ako najlepšie zarobiť. Ich hlavným cieľom je s malým kapitálom a nízkym rizikom dosiahnuť zisk. To, čo je dôležité pre ozdravenie chorej slovenskej ekonomiky, prílev priamych zahraničných investícií, na Slovensko neprichádza. Preto je nereálny a zavádzajúci predpoklad, že nám prílev zahraničného kapitálu vyrieši problém nezamestnanosti a iné problémy. Teória voľného trhu nevyrieši naše boľavé miesta. Je to nereálne dnes. Takisto by sa nemali vytvárať škodlivé ilúzie okolo súčasného kurzu slovenskej koruny oproti euru. Odborníci otvorene hovoria, že je to bublina, ktorá vznikla na inom ako na ekonomickom základe. Mohlo by byť veľmi škodlivé vychádzať z tohto krátkodobého efektu v reálnych ekonomických kalkuláciách.

    Vážené dámy, vážení páni, niekoľko poznámok k zahraničnej politike programového vyhlásenia vlády. Nemyslíme si, že členstvo Slovenskej republiky v NATO a v Európskej únii je prvoradá úloha. Členstvo vo všetkých medzinárodných štruktúrach netreba považovať za cieľ, ale za prostriedok dosahovania záujmov Slovenskej republiky. Sme za princíp priateľského spolunažívania rôznych kultúr a civilizácií. Naším cieľom je mierový svet bez zbraní, násilia a vykorisťovania. Sme za to, aby vláda vstupu Slovenska do NATO sa oprela o názor občanov, i keď ústava to po novele priamo nevyžaduje. Bol by to prejav priamej demokracie a jej súhlasné stanovisko, ktoré by vyšlo z referenda, by KSS rešpektovala. V tomto prípade KSS nevidí zmysel vstupu Slovenskej republiky do NATO, keď je možnosť obnoviť pôvodné poslanie OBSE ako univerzálnej európskej bezpečnostnej organizácie. Treba sa usilovať, aby celoeurópska bezpečnosť bola súčasťou celosvetovej bezpečnosti pod patronátom OSN. Každé nasadenie ozbrojených síl Slovenskej republiky v cudzine je potrebné podmieňovať súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN. OSN považujeme za významný nástroj celosvetového kolektívneho politického rozhodovania. Sme za posilnenie jeho váhy pri riešení konfliktov na zásadách vzájomného rešpektovania a kolektívnej bezpečnosti. OSN musí byť suverénna organizácia a nesmie byť pod vplyvom žiadnej mocnosti. Podporujeme rozhodujúcu úlohu OSN v boji s medzinárodným terorizmom v súlade s Chartou OSN. Sme za dôsledné uplatňovanie slovenského národného záujmu v procese vyjednávania o prípadnom vstupe Slovenskej republiky do EÚ. V rámci Európskej únie treba presadzovať rovnaké právo občanov Slovenska na voľný pohyb pracovných síl a zamestnanie v Európskej únii, rovnaké právo na spravodlivú odmenu za prácu a rovnaký prístup v príprave na povolanie a na dôchodkové a zdravotné zabezpečenie ako v ostatných členských štátoch. Žiadame zapracovať do programového vyhlásenia prijatie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia. Sme za integračné vzťahy Slovenskej republiky s Európskou úniou ako rovný s rovným pri zachovaní svojej vlastnej zvrchovanosti a suverenity, pri vlastnom rozhodovaní o osude svojej krajiny. Sme za vytváranie hlbších väzieb aj mimo rámca Európskej únie. Vláda a celá koalícia vychádzajú z toho, že EÚ je rovnocenné a solidárne partnerstvo. Všetci vieme, že zatiaľ to nie je rovnocenné a už vôbec nie solidárne partnerstvo. Zatiaľ je viac bojiskom za vlastné záujmy ako „súročenstvo“ štátu. Veľmi okato sa to prejavuje najmä v takej citlivej oblasti, akou je poľnohospodárska politika. Tu by potrebné bolo hovoriť pravdu ľuďom i o ťažkostiach, ktoré vznikajú pri asociačných dohodách.

    Ešte krátku poznámku k prioritám zahraničnej politiky. Myslím si, že žiadna rozumná slovenská vláda by nemala zanedbávať dobré vzťahy aj s Ruskom. Treba rešpektovať realitu. Slovensko môže zvyšovať svoju životnú úroveň iba na základe práce. Pri tom sme odkázaní na dovoz surovín a trhy pre naše výrobky. To je aj Ruská federácia. Že sa Rusko niekomu nepáči? Pre Mexiko USA nie je najmilší partner, ale usiluje sa o priateľské vzťahy. Preto vítame avizovanú návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky v Ruskej federácii.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, poslanecký klub za KSS, vychádzajúc zo svojho volebného programu, nemôže podporiť programové vyhlásenie vlády ako celok. Ak Národná rada prijme predložený program vlády a návrh štátneho rozpočtu na rok 2003, ktorý je jeho štartérom a súčasne azimutom, Slovensko sa vydá na cestu, ktorá síce bude plná obetí, ale nebude východiskom z krízy. Predbežne za tento experiment zaplatia ľudia 25 miliárd. Je až ťažké pomyslieť si, čo sa všetko za tým skrýva. Programové vyhlásenie sa môže premeniť na sociálny pogrom. Bola by to tragédia, sme za sociálne istoty a úctu k človeku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá vystúpi za poslanecký klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán premiér, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, programové vyhlásenie vlády, ktoré dnes posudzujeme a analyzujeme, dáva obraz o tom, akým smerom sa bude naša spoločnosť uberať v najbližšom volebnom období počas mandátu, ktorý voliči tejto vládnej koalícii dali k dispozícii. Program vlády je zrkadlom jej zloženia a v tej chvíli, ako boli definitívne potvrdené výsledky volieb, bolo zrejmé, že na Slovensku vznikla príležitosť sformovať ucelený, ideovo a programovo veľmi blízky program, ktorého realizácia prinesie podstatné zmeny v celej spoločnosti.

    Keďže ide o ucelený a ako som už povedala, programovo vyprofilovaný dokument, je celkom prirodzené, že ideovo odlišné politické subjekty budú vo svojich analýzach nekompromisne kritické a odmietavé. Počítame s tým.

    Parlament však podporou vládnemu programu a potvrdením vlády, k čomu sa Slovenská demokratická a kresťanská únia hlási, preberá svoj diel zodpovednosti za spravovanie krajiny, a preto je dôkladná analýza obsahu vládneho programu v záujme nás všetkých a je povinnosťou všetkých poslancov, nielen opozičných.

    Najčastejšie opakovaným argumentom od chvíle, ako bolo programové vyhlásenie vlády zverejnené, je tvrdenie, že je to program príliš všeobecný a nekonkrétny. Ja si myslím, že ide o povrchné konštatovanie. Každému, kto má seriózny záujem dozvedieť sa o zámeroch vlády, ktoré bude presadzovať, tomu poskytuje programové vyhlásenie dostatok informácií a veľmi konkrétnych krokov a opatrení.

    Z jednotlivých kapitol som si vybrala len tie najpodstatnejšie, ktoré sú dokonca vyjadrené vo veľmi konkrétnych legislatívnych zámeroch a budú sa týkať aj parlamentu. Všetky tieto návrhy dostaneme onedlho a počas celých štyroch rokov na stôl.

    V kapitole demokratický štát je jasne definované, že vláda navrhne ústavný zákon o konflikte záujmov, zníženie miery imunity ústavných činiteľov, zákon o lobingu a o preukazovaní pôvodu majetku. Dočkáme sa zmien vo volebných zákonoch, nového zákona o voľbách do Európskeho parlamentu či zákona o menšinách.

    Zásadná legislatíva je sľubovaná aj v oblasti verejných financií. Nové zákony, ktorými sa stanovia daňové príjmy obcí a vyšších územných celkov a kritériá ich prerozdeľovania do obcí a vyšších územných celkov, osobitný zákon bude riešiť aj vyrovnávanie rozdielov z daňových príjmov obcí a VÚC na princípe spravodlivosti, solidarity a motivácie. Každý mi dá za pravdu, že takéto nástroje výrazne zmenia terajšie fungovanie samospráv.

    Vláda sa zaväzuje zjednodušiť daňovú legislatívu, ktorá zabráni nejednoznačnému výkladu a zjednoduší sankčný systém v daňovej oblasti. Pokračovať bude harmonizácia legislatívy Slovenskej republiky a Európskej únie v takých oblastiach, ako je ochrana spotrebiteľa, priemyselnej politiky, malého a stredného podnikania a energetiky.

    Doslova výraznými zmenami a zásadnými zmenami prejde celá sociálna oblasť. V kapitole sociálna politika sú aj veľmi konkrétne definované zámery a postupy. V dôchodkovej reforme bude prijatých niekoľko kľúčových legislatívnych noriem, potrebných pre vznik povinného kapitalizačného piliera dôchodkovej reformy. Zmeny sa dotknú zákona o sociálnom poistení, legislatívy, ktorá bude eliminovať riziká a poškodenia klientov. Vláda sľubuje reformu Národného úradu práce a poistenia v nezamestnanosti a zmeny v Zákonníku práce a novelu zákona o štátnej službe. Celkom konkrétne sa hovorí o prijatí nového zákona o rodine, o zákonnom riešení ochrany práv detí a zavedení detských daňových kreditov.

    V kapitole zdravotníctvo sa doslova hovorí o novom legislatívnom riešení všetkých základných zdravotníckych zákonov.

    Rovnako zásadné zmeny sa predpokladajú aj v rezorte školstva. Kritizované mediálne zákony - predpokladá sa, že bude prijatý nový mediálny zákon, zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase.

    Kapitola č. 4 o bezpečnom a efektívnom štáte je vlastne súhrnom pripravovaných veľmi konkrétnych právnych noriem, ktoré zásadne zasiahnu do systému a fungovania súdnictva. Zreformujú celý trestnoprávny proces. Vymenujem len niektoré. Princíp nulovej tolerancie vo všetkých právnických profesiách. Trestnoprávny inštitút Trikrát a dosť. Zavedenie trestu absolútneho doživotia, možnosti uloženia alternatívnych trestov, vytvorenie špeciálneho súdu a úradu špeciálneho prokurátora pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Ten výpočet už začína byť pomaly nudný a absolútne zďaleka nie je kompletný. A to hovorím len, ako som povedala na úvod, o veľmi konkrétnych, o veľmi konkrétnych a jasne definovaných legislatívnych zámeroch.

    Myslím si však, že zďaleka nie je také dôležité venovať sa tejto formálnej stránke programového vyhlásenia, ale skôr obsahu a cieľom, ku ktorým majú smerovať tieto konkrétne kroky, ktoré vláda vo svojom programovom vyhlásení predpokladá.

    Realizáciou politiky, ktorá je definovaná vo vládnom programe, ako ho máme predložený, prinesie po štyroch rokoch kvalitatívne úplne inú úroveň celej spoločnosti. A prispejú k tomu aj historické zmeny, ktoré bezprostredne pred Slovenskom stoja a sú spojené s jeho členstvom v NATO a v Európskej únii.

    Niet pochýb o tom, že máme pred sebou programové vyhlásenie vlády, ktorá je odhodlaná realizovať zásadné reformy. Ich cieľom, ako ich definoval vládny kabinet, je podporovať a povzbudzovať každú poctivú občiansku a ekonomickú aktivitu tak, aby Slovensko bolo krajinou, kde sa vypláca slušnosť, poctivosť a zodpovednosť. K takémuto záväzku sa hlásia aj poslanci za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu v parlamente a za takúto zodpovednosť a za takýto cieľ sme ochotní niesť aj svoj diel zodpovednosti. Preto vládny program podporíme. Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ľubomír Lintner, ktorý vystúpi za poslanecký klub strany ANO. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážení prítomní členovia vlády, vážená Národná rada. Keď som uplynulý týždeň vnímal mediálne vystúpenia našich kolegov z opozície k programovému vyhláseniu, svoje hodnotenia sumarizovali predovšetkým v prívlastkoch:

    „Vládny program je málo konkrétny, je to príliš všeobecný dokument, program je málo razantný.“ Predseda strany Smer pán poslanec Fico to v jednom vystúpení klincoval slovami, že: „ide o všeobecný výkvet rôznych vyjadrení, v ktorom nejde o nič podstatného“. Nuž uznávam, že v tomto programovom vyhlásení nenájde ani pozorný čitateľ žiadne konkrétne číslo miery nezamestnanosti v horizonte roka, dvoch, či konca volebného obdobia.

    Pýtam sa však, čo je lepšie. Predkladať bombastické ambície, vyslovovať neuskutočniteľné predsavzatia alebo radšej vysloviť jednoznačné odhodlanie popasovať sa s najzložitejšími problémami.

    Treba si uvedomiť, že konkrétnosť nespočíva v uvedení niekoľkých čísel, ale je tu evidentne snaha povedať ľuďom, čo ich skutočne čaká. Namiesto rôznych prívlastkov, ktorými sa častuje predložený vládny program, by bolo korektnejšie povedať, že ani opozičné subjekty by nemali iné varianty vládneho programu, pretože skutkový stav ekonomiky na Slovensku je taký, aký je. A dalo ba sa ďalších pár minút rozprávať, ktorá z vlád od roku 1993 má na tom aký podiel.

    Oceňujem na tomto programe práve ten moment, že nemá snahu dívať sa dozadu, ale vo viacerých pasážach má tendenciu pozrieť sa pravde do očí a napriek tejto trpkej pravde je evidentné vidieť snahu urobiť konečne konkrétne kroky, predovšetkým v sociálnej oblasti, v rezorte zdravotníctva aj školstva.

    Mnohé z toho už mohli postupne robiť aj predchádzajúce vlády. Mohli, ale, žiaľ, neurobili, o to výraznejšie je táto vláda postavená pred nutnosť urobenia nevyhnutných reformných riešení. Tu chcem oceniť konštruktívne námety, ktoré odzneli vo vystúpeniach pánov poslancov Fica a Mečiara.

    Nechcem vôbec vyvracať argumenty kolegov z opozície, že mnohé z opatrení pocítia na svojich pleciach občania. Ak však chceme byť konečne zodpovední voči generácii našich detí, jednoducho sa riešenia už nedajú posúvať pred sebou.

    Ako spomínala moja predrečníčka pani podpredsedníčka Martináková, tomuto vládnemu programu sa vyčíta nekonkrétnosť. Neviem však, či kritici, ktorí používajú pri hodnotení programu spomínaný prívlastok, čítali pozorne pasáže, ktoré sa týkajú rezortu zdravotníctva, rezortu sociálnych vecí alebo rezortu školstva. V každej z týchto oblastí sú totiž veľmi konkrétne pomenované veci, ktoré sa majú uskutočniť.

    Či nie je konkrétnosťou, že zákon o liečebnom poriadku bude definovať rozsah a obsah zdravotných výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok poskytovaných na základe povinného zdravotného poistenia? Pýtam sa, dá sa splnenie tohto vládneho predsavzatia skontrolovať? Myslím si, že áno. Dá sa jednoznačne skontrolovať predsavzatie vlády, že pripraví nový právny predpis o zdravotnom poistení, ktorý v nadväznosti na zákon o zdravotnej starostlivosti a Liečebný poriadok zavedie dva typy zdravotného poistenia, po prvé povinné zdravotné poistenie založené na princípe solidárnosti, ktoré budú vykonávať zdravotné poisťovne na základe povolenia vydaného regulačným orgánom bez limitácie počtu poistencov, s prísnou kontrolou solventnosti. Na jeho základe sa bude financovať takzvaný solidárny balík, ktorého súčasťou bude aj financovanie siete rýchlej zdravotnej pomoci.

    A po druhé, doplnkové zdravotné poistenie v alternatíve s priamou úhradou nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré budú vykonávať poisťovne na základe povolenia vydaného regulačným orgánom. Na jeho základe sa bude financovať zdravotná starostlivosť nad rámec takzvaného solidárneho balíka.

    To sú citáty z vyhlásenia vlády v oblasti zdravotníctva. Nemám z nich pocit nekonkrétnosti, naopak, dá sa veľmi hladko skontrolovať naplnenie tohto predsavzatia.

    Krátka poznámka pánu poslancovi Mečiarovi, ktorý vo svojom vystúpení kriticky hodnotil aj pripravovanú reformu zdravotníctva. Mal som možnosť počas uplynulého roku s pánom doktorom Zajacom stráviť doslova v teréne viacero hodín. A boli to diskusie s odbornou verejnosťou a boli to aj diskusie s odbornou verejnosťou, ktorá sa hlási k HZDS. Iste, všetko závisí od ľudí, ktorí budú napĺňať možnosti, ktoré otvára pripravovaná legislatíva. A ľudia môžu reforme pomôcť, ale môžu ju aj ponížiť. Riešenia sú však nutné.

    A pán poslanec Ševc. Cieľ reformy je dospieť k stavu, ktorý bude na prospech pacienta, občana.

    Podobne je to s vládnym programom v sociálnej oblasti. Program veľmi konkrétne pomenúva, ako bude perspektívne vyzerať to, čo je v tejto oblasti na financie najnáročnejšie, a to dôchodkový systém. Doterajším vládam chýbala odvaha začať tieto kroky, pritom súčasná vláda predstupuje s ambíciou od základov zmeniť dôchodkový systém.

    Programové vyhlásenie, a netreba tieto pasáže hľadať s lupou, veľmi konkrétne pomenúva spôsob, ako vláda zreformuje systém práceneschopnosti a zníži s tým súvisiace odvody.

    V programe sa dá bez problému nájsť veľmi konkrétny záväzok výrazne sflexibilniť Zákonník práce. Je tu prísľub predložiť zákon o kolektívnom vyjednávaní. Je tu jednoznačné predsavzatie o novom zákone o zamestnanosti. A práve v týchto opatreniach treba vidieť perspektívu zníženia nezamestnanosti.

    Vo vládnom programe v oblasti školstva sú konkrétne vymenované predstavy o efektívnejšom využívaní existujúcich finančných prostriedkov. Určite si všetci uvedomujeme, že na ceste od ministerstva cez príslušné regionálne orgány štátnej správy sa finančné prostriedky určené na vzdelanie, podivne strácali. V programe vlády je konkrétne predsavzatie stanoviť zákonom motivačný systém, viaczdrojové financovanie škôl, bez zbytočných medzičlánkov, prerozdeľovania, s ťažiskom smerom k vzdelávacím poukazom. Domnievam sa, že splnenie tohto vládneho predsavzatia sa bude dať veľmi dobre po skončení funkčného obdobia skontrolovať.

    Mohol by som takto vo vládnom programe postupovať ďalej a pripomínať ďalšie konkrétne kroky. A tak prívlastok nekonkrétnosti tomuto vládnemu programu neobstojí.

    Často sa o tomto vládnom zoskupení hovorí ako o vláde kontinuity. Poslanci Aliancie nového občana vysoko oceňujú dôveru občanov, ktorá posunula náš politický subjekt k možnosti prebrať patričný podiel zodpovednosti na vládnutí. Tú kontinuitu vidíme v tom, že politické strany, ktoré boli vo vláde aj v predchádzajúcom volebnom období a dostali od voličov šancu pokračovať, pripravili v zahraničnopolitickej oblasti pôdu, aby Slovensko dostalo pozvánku na vstup do Severoatlantickej aliancie. Poslanci Aliancie nového občana svojím podielom na novej vláde spomínaný predpoklad len potvrdili.

    Chcem na tomto mieste oceniť, že aj v dvoch najsilnejších opozičných subjektoch HZDS a Smer zaznievajú slová o podpore integračného smerovania. Určite však nechceme vidieť kontinuitu tohto vládneho zoskupenia v aspektoch, ktoré sme s výraznou razanciou aj v Aliancii nového občana v predchádzajúcom roku kritizovali. Boli by sme radi, keby naši koaliční partneri nepochopili úspešnosť vo voľbách ako odobrenie správania sa v celej šírke politických postojov. Aliancia nového občana nebude vytvárať kontinuitu s podozrievaniami z klientelizmu a korupcie, nechceme vytvárať kontinuitu s obdobím škodlivých kompromisov. V tomto prípade vidíme úspešnosť výsledkov vo voľbách pre našich koaličných partnerov ako možnosť druhej šance. Aby táto šanca nebola premárnená, chceme prebrať svoj diel zodpovednosti.

    Chcem pred snemovňou v mene poslaneckého klubu Aliancie nového občana veľmi zodpovedne vyhlásiť, že nie je pre nás jednoduché dvíhať ruky za novely zákonov, ktoré zasahujú do sociálnej oblasti. V tomto prípade sa ocitávame v špecifickej pozícii, keď sme schvaľovanie zákonov, ktoré zaťažovali oblasť verejných financií, pred voľbami kritizovali. Na druhej strane kvitujeme povolebný postoj našich koaličných partnerov, že uznali chybné kroky a vláda príde do parlamentu s rozpočtom, ktorý reálne zohľadňuje stav ekonomiky. A hoci odborári sa rozhodli nepočkať nieže tradičných sto dní, ale po predložení vládneho programu ani desať a už chcú vyjadriť nesúhlas, poslanci Aliancie nového občana vyslovia vláde dôveru s vierou, že ich hlas otvorí tejto vláde priestor do obdobia, ktoré budeme môcť na konci označiť ako úspešné, hoci v týchto dňoch, a treba si to priznať, je to obdobie kritické.

    Ak pán poslanec Fico spomenul paralelu s novembrovými dňami roku 1989 a od toho času uplynulo trinásť rokov, trinástka sa považuje za nešťastné číslo, tak chcem len na záver poznamenať, že verím, že trinástka uzatvára obdobie, ku ktorému sme mali kritické výhrady a začína sa obdobie, ktoré bude obsahovať pozitívne prvky. A nejde o otočenie azimutu, pán Fico, je to nastavenie azimutu reálnej skutočnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďalším v poradí, prihláseným do rozpravy, je pán poslanec Gyula Bárdos, ktorý vystúpi za poslanecký klub Strany maďarskej koalície. Nech sa páči, pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán premiér, páni ministri, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia. Po zasadnutí vlády, na ktorom bolo jednomyseľne schválené programové vyhlásenie, jeden z denníkov priniesol reportáž pod titulom Čakajú nás samé zmeny. Po prečítaní samotného dokumentu, teda návrhu programového vyhlásenia vlády, som musel dať zapravdu novinárovi, veď v zásade niet oblasti politického, hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života štátu, ktorá by nebola spomenutá ohľadom reforiem, nových prístupov, teda zmien oproti terajšiemu stavu. Sú pritom oblasti, ktoré potrebujú pokračovanie už začatých reforiem ako napríklad vo verejnej správe alebo školstve, ale sú aj také, kde zmeny treba uvádzať do života v zásade od základov, ako napríklad v zdravotníctve.

    Klub Strany maďarskej koalície plne podporuje hlavné ciele vlády, menovite posilnenie právneho štátu a plnú integráciu Slovenskej republiky do medzinárodných bezpečnostných a hospodárskych štruktúr, teda do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Strana maďarskej koalície podporuje aj všetky ďalšie kroky, ktoré súvisia s integráciou, predovšetkým ten zámer vlády, aby Slovensko bolo dobre pripravené na vstup do Európskej únie, čo znamená medzi inými efektívnu pomoc v podnikateľskej sfére, veď iba silná domáca ekonomika môže zabezpečiť ozajstné, plnohodnotné členstvo v tejto hospodárskej spoločnosti.

    Strana maďarskej koalície však bude požadovať od vlády včasnú, presnú a rozsiahlu informáciu o tom, aké sú podmienky vstupu na základe vyjednaných a uzavretých kapitol v procese prístupových rokovaní medzi Slovenskom a Európskou úniou. Spoločnosť, teda občania Slovenskej republiky totiž majú právo na pravdivé informácie o pozitívach a o prípadných negatívach vstupu a to nielen preto, aby na základe takýchto informácií mohli zodpovedne povedať svoj názor na vstup formou referenda, ale predovšetkým preto, aby každý jeden občan, ktorý o to má záujem, mohol sa pripraviť na zmeny, aby nielen politicky a legislatívne, ale aj psychicky bola pripravená naša spoločnosť na integráciu do Európskej únie.

    Poslanci Strany maďarskej koalície vítajú zámer vlády zostriť boj proti korupcii. Boj proti korupcii sa spomína veľmi často v programovom vyhlásení vlády, pričom sú obsiahnuté prakticky všetky oblasti, počnúc zdravotníctvom a školstvom, končiac justíciou a verejným životom. Očakávajme od vlády v tomto smere veľmi presné a ľahko kontrolovateľné prvky, ktoré budú obsahovať aj konkrétne možnosti postihu všetkých, ktorí sa dopustia trestného činu tohto druhu. Sme presvedčení, že korupcia je taký jav v našej spoločnosti, ktorý bráni posilneniu právneho vedomia občanov a teda aj budovaniu právneho štátu a je aj brzdou hospodárskeho rozvoja, keďže vieme, že viacerí zahraniční investori neprichádzajú na Slovensko práve kvôli vysokej miere korupcie. Treba teda dosiahnuť, aby boj proti korupcii nebol len oznámený alebo vyhlásený, ale aby priniesol aj konkrétne výsledky, teda aby boli kroky vlády účinnejšie ako doposiaľ. V tejto snahe bude určite nápomocná aj Národná rada Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Strana maďarskej koalície roky upozorňuje na to, že rozvoj Slovenskej republiky je nerovnomerný, že sú obrovské rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, čo nie je žiaduci jav. Roky hovoríme aj o tom, že sú na Slovensku regióny, ktoré sú zanedbávané už desaťročia, čo znamená, že bez pomoci štátu, trebárs aj konkrétnych štátnych investícií, nie sú schopné rozvoja, nie sú v stave dobehnúť rozvinutejšie časti štátu.

    Hovoríme o tom, že Slovensko nie je len hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a okolie. Preto poslanci Strany maďarskej koalície podporujú zámer vlády venovať väčšiu pozornosť týmto regiónom. Dúfame, že vláda a jej poverené orgány budú dbať aj o to, aby tieto regióny plnohodnotne sa mohli zapojiť aj do čerpania finančnej podpory z rôznych fondov Európskej únie a týmto cieľom poskytne aj odbornú pomoc v procese vypracovávania projektov podľa požiadaviek príslušných orgánov Európskej komisie.

    V spojitosti s touto otázkou chcem ubezpečiť vládu Slovenskej republiky, že klub poslancov Strany maďarskej koalície bude ju podporovať v úsilí reformy daňového systému tak, ako je to sformulované v programovom vyhlásení vlády, to znamená postupne znižovať daňové a odvodové povinnosti právnických a fyzických osôb a zároveň dosiahnuť decentralizáciu daňového systému tak, aby miestne samosprávy a samosprávne kraje získali stále viac finančných prostriedkov z daní a odvodov bez prerozdeľovacieho procesu.

    Súhlasíme s programovým vyhlásením vlády aj v tom, že treba dosiahnuť zníženie deficitnosti verejných financií, ako aj tým, že treba zreformovať predovšetkým tie rezorty, ktoré sú významné výdavkové sféry, lebo znižovanie daní a odvodov bez takýchto zmien v zásade je nezrealizovateľné.

    Čakajú nás samé zmeny, sformuloval svoj názor jeden z novinárov, a som rád, že vláda vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala k razantným krokom, k reformám v školstve, zdravotníctve, sociálnej sfére, justícii, k zmenám vo verejnej správe, v daňovom systéme, v poľnohospodárstve, v regionálnej politike. Skúsenosti Strany maďarskej koalície z predošlých štyroch rokov však nabádajú poslancov, aby dôsledne požadovali od vlády a jednotlivých ministerstiev konkrétne kroky, aby zmeny boli uskutočnené bez prieťahov, rýchlo a razantne. Poslanci Strany maďarskej koalície budú požadovať od vlády, aby zákony a nariadenia, ktoré je potrebné prijať k uskutočneniu konkrétnych zmien, pripravili podľa možnosti v prvom roku vládnutia, predložili v parlamente a to tak, aby poslanci koaliční, ako aj opoziční, mali dostatok času na preštudovanie jednotlivých návrhov, aby výbory parlamentu mali dostatok času na dôkladnú a podrobnú diskusiu o jednotlivých návrhoch.

    Nesmieme zopakovať chyby z uplynulých štyroch rokov, nesmieme dopustiť, aby sa dobré úmysly a zámery stali obeťou nekonečných politických dohadovaní a aby potom všetky závažné rozhodnutia bolo treba prijať bez možnosti odbornej analýzy a dôkladnej diskusie.

    Vážený pán predseda, vážený pán premiér, páni ministri, kolegyne, kolegovia. Poslanecký klub Strany maďarskej koalície podporuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a urobí všetko pre to, aby vláda postupovala rozvážne a razantne, aby zmeny, ktoré sú predostreté v programovom vyhlásení, boli dosiahnuté čím skôr. Sme presvedčení o tom, že Slovensko potrebuje tieto zmeny, sme presvedčení i o tom, že tieto zmeny pomôžu vytvoriť podmienky udržateľného rozvoja na Slovensku, pomôžu zdravému rozvoju štátu, politiky, hospodárstva a spoločnosti tak, aby sme mohli byť už v blízkej budúcnosti rovnocenným partnerom štátov Európy a plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

    Dámy a páni, záverom mi dovoľte tlmočiť stanovisko poslaneckého klubu. Poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať za programové vyhlásenie vlády Mikuláša Dzurindu a tým vyjadria aj podporu novému kabinetu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Posledným prihláseným za poslanecké kluby je predseda poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia pán Pavol Minárik. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán premiér, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, rokujeme o schválení programového vyhlásenia tretej vlády od vzniku Slovenskej republiky. Pokúsim sa túto vládu charakterizovať v porovnaní s predchádzajúcimi vládami. Z tohto porovnania totiž vyplývajú najdôležitejšie argumenty, prečo poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia podporí programové vyhlásenie tejto vlády.

    Národná rada Slovenskej republiky schvaľovala prvýkrát programové vyhlásenie po voľbách v roku 1994. Vládu vytvorili tri programovo a ideologicky odlišné subjekty, takže najvyšším spoločným menovateľom tejto vlády sa preto nemohlo stať nič iné ako moc a v mnohých prípadoch aj jej zneužitie. Po druhýkrát schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky programové vyhlásenie vlády po voľbách v roku 1998. Vládu tvorili SDK, SDĽ, SMK a SOP. Najvyšším spoločným menovateľom bol nielen štýl demokratického vládnutia, ale aj európska integrácia a začlenenie Slovenska do transatlantických bezpečnostných štruktúr. Situácia v krajine sa vďaka minulej vláde politicky upokojila a Slovensko získalo vo svete aj rešpekt, obnovilo svoje postavenie. Programová odlišnosť strán bývalej vládnej koalície však zabránila urobiť zásadné kroky v reforme štátu, ktoré sa však už ďalej odkladať nedajú. Tretia slovenská vláda je tiež štvorkoaličná, ale už svojím zložením robí krok ku kvalitatívne vyššiemu spôsobu vládnutia.

    Nová slovenská vláda je po prvýkrát od vzniku Slovenskej republiky tvorená programovo blízkymi stranami. Prvýkrát od vzniku Slovenskej republiky je teda nádej, že vláda sa bude viac zaoberať riešeniami, ako namáhavo hľadať programový kompromis. Slovenská vláda je po prvýkrát zložená zo strán, ktoré sú odhodlané realizovať nevyhnutné ekonomicko-sociálne reformy. Uvedomujeme si, že tieto reformy nebudú ľahké a ani populárne. Ale historická príležitosť, ktorú dali tejto vláde slovenskí voliči, sa nemusí opakovať, a preto máme morálnu povinnosť ju využiť.

    Nová slovenská vláda ponúka príležitosť na novú politickú kultúru v slovenskom parlamente ako aj v slovenskej politike vôbec. Vláda je programovo vyhranená, a preto ponúka opozícii príležitosť na polemiky o vecnom riešení problémov. Rozpravy v Národnej rade Slovenskej republiky sa môžu stať najmä súbojom argumentov a oveľa menej súbojov emócii. Pri diskusiách o programových otázkach budú názory koalície a opozície, prirodzene, rozdielne. Akokoľvek však budú programové postoje koaličných a opozičných poslancov odlišné, môžeme navzájom rešpektovať jeden druhého. Za posledný klub KDH vyhlasujem, že sme pripravení vecne debatovať o programových otázkach a nebudeme zamietať rozumné a vecné argumenty iba preto, že padli z opozičných lavíc.

    Nová slovenská vláda je odhodlaná realizovať veľké ekonomicko-sociálne reformy, ktoré zmenia charakter štátu. Sme presvedčení, že programové vyhlásenie vlády udáva dostatočne jasný a čitateľný rámec, v ktorom sa budú tieto reformy realizovať. Nová slovenská vláda má od voličov mandát zavŕšiť vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Veríme, že pozvanie na vstup do NATO dostaneme od aliancie už na budúci týždeň. Pre Slovenskú republiku bude vstup do NATO symbolickým znakom dovŕšenia príslušnosti k západnej civilizácii. Onedlho tiež očakávame pozvanie k vstupu do Európskej únie. Úlohou vlády bude úspešne ukončiť predvstupové rokovania a zabezpečiť dostatočnú podporu pre vstup do únie v referende začiatkom júna budúceho roka. Vstupom do NATO a EÚ sa stane Slovensko definitívne súčasťou západného civilizačného okruhu nielen de facto, ale aj de iure. Je pre nás veľkou cťou, že tento historický proces môže ukončiť práve táto vláda s našou účasťou. Programové vyhlásenie vlády reflektuje potreby a stav na Slovensku vo väčšine oblastí života. Integrácia, reformy, potláčanie korupcie sa dajú nájsť prakticky v každej kapitole, na každej stránke predkladaného dokumentu. Poslancom nášho klubu však chýba väčší dôraz na rodinu. Nie je to len potreba plynúca z neutešeného demografického vývoja. Zdravá rodina je cesta pozdvihnutia duchovej a reálnej úrovne Slovenska. Naviac podpora rodiny je prioritou nielen hodnotovou, ale aj ekonomickou. Musíme preto rodine vytvoriť nielen legislatívne, ale aj ekonomické podmienky na to, aby mohla plniť svoju nezastupiteľnú úlohu v spoločnosti. Na to nestačí len záväzok k novému zákonu o rodine či riešenie takých parciálnych otázok, ako je napríklad ochrana detí pred zneužívaním. Našťastie nikdy nie je napísané, že čo nie je napísané, sa nemôže. Veríme, že problematika posilnenia postavenia rodiny sa bude prelínať celou činnosťou vlády prinajmenej tak ako iné priority definované v programovom vyhlásení. K tomu bude mať vláda v našom poslaneckom klube zvláštnu podporu a zároveň hovoríme, v tomto smere vyvinieme aj potrebný tlak a iniciatívy.

    Vláda musí uskutočňovať reformy s vedomím, že sú na prospech všetkých občanov Slovenskej republiky, nielen voličov vládnych strán. Sme presvedčení, že po zrealizovaní reforiem avizovaných v programovom vyhlásení bude Slovenská republika moderným a konkurencieschopným štátom. Veríme, že po zrealizovaní reforiem bude môcť Slovensko plnohodnotne súťažiť s ostatnými krajinami Európskej únie o vytvorenie dobrých podmienok pre život našich občanov.

    Vážené dámy a páni, nová slovenská vláda si postavila ciele, pozná cestu a dnes je takpovediac pripravená v štartovacích blokoch. Schválenie programového vyhlásenia je štartovým výstrelom, po ktorom začne nová vláda svoj štvorročný závod. Závod, v ktorom sa budú pod prísnym dohľadom Národnej rady dodržiavať pravidlá, a nevynechá sa žiadne méta. S vierou a presvedčením, že táto vláda bude dobrou vládou pre všetkých občanov Slovenska, budú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za KDH hlasovať za schválenie predloženého programového vyhlásenia vlády. Ďakujem.

  • Ďalším poslancom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kozlík z Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení predstavitelia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi hneď úvodom k predkladanému programovému vyhláseniu vlády povedať tri základné kritériá hodnotenia, ktoré pokladám za rozhodujúce pri posudzovaní predloženého návrhu programového vyhlásenia.

    Prvým kritériom je naplnenie volebných programov, to znamená, či programové vyhlásenie vlády vyjadruje sľuby, ktoré vládne strany dali občanom, či ich vyjadrenie je zlúčením sľubov jednotlivých politických strán, ktoré sa podieľajú na zložení súčasnej vlády alebo naopak, volebný program vylučuje sľuby jednotlivých strán, pretože oni často sú síce sľubom jednej politickej strany, ale nie sú sľubom ďalšej politickej strany. Myslím si, že je logické hovoriť o konjunkcii, o spojení sľubov vládnych politických strán, a nie o vylučovaní sľubov jednotlivých politických strán len preto, že iná politická strana vládnej koalície nemala takýto sľub vo svojich volebných programoch obsiahnutý, predsa vládne koalície sa spájajú práve na tom, že spájajú svoje sily, hlasy, ktoré dostali vo voľbách a jednotlivé politické strany tie hlasy dostali na základe svojich volebných sľubov. Takže určite kriteriálny pohľad cez sľub jednotlivých politických strán, najmä tam, kde boli konkretizované, sú jedným zo základných kritérií hodnotenia kvality programového vyhlásenia vlády, lebo ináč ide o volebný podvod. Tu politické strany občanom niečo sľúbili, ale programové vyhlásenie vlády takéto sľuby neobsahuje. Takže to je jedno, a myslím si, že so mnou budete súhlasiť, z veľmi významných kritérií.

    Druhé kritérium sa dotýka už samozrejme vlastného programového vyhlásenia a hovorí o tom, či akceptujeme správnosť smerovania programového vyhlásenia, jeho jednoznačnosť, vnútornú logiku a previazanosť, tak, aby skutočne to bol program, podľa ktorého rozumne sa bude riadiť tento štát.

    Tretie významné kritérium je kontrolovateľnosť plnenia vládneho programu na báze reálnych parametrov konkrétnych údajov tak, aby či už priebežne, ale najmä na konci funkčného obdobia vlády bolo možné korektne posúdiť mieru splnenia programových zámerov či zo strany opozície, ale najmä zo strany občanov, ktorí budú vo voľbách, nasledujúcich parlamentných voľbách tejto vláde dávať vysvedčenie. Takže treba povedať, že život nie je o záplave vzletných slov a o dobrých predsavzatiach, ale o skutkoch a reálnych výsledkoch.

    Takže dovoľte mi posúdiť programové vyhlásenie vlády podľa prísľubov, ktoré politické strany, zúčastnené na súčasnej vládnej koalícii, dali vo voľbách 2002. Nenárokujem si na vyčerpávajúcu definíciu, skôr by som sa dotkol tých prísľubov, ktoré mali konkrétne číselné vyjadrenia. Nebudem hovoriť, ktoré strany dali, je to záväzok politických strán, ktoré sa zúčastňujú na súčasnej vláde. Je to predovšetkým: „Budeme presadzovať zníženie počtu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky na 100, počet sudcov je nevyhovujúci a má výrazný vplyv na prieťahy v konaní, počet sudcov je potrebné zvýšiť minimálne o 50 %. Chceme znížiť sadzby dane z príjmov právnických osôb na úroveň 15 - 19 %. Zavedením daňovej, dôchodkovej a sociálnej reformy spolu s reformou rozpočtovej politiky systému štátnej pokladnice a manažovania štátneho dlhu, znížime výdavky štátneho rozpočtu o jednu tretinu v horizonte 4 - 6 rokov. Chceme dodržať od roku 2003 vyrovnané priebežné financovanie miest, obcí a vyšších územných celkov.“ Najmä poslancov vládnej koalície prosím, aby pozorne počúvali. „Budeme presadzovať spolufinancovanie kľúčových reforiem v jednotlivých odvetviach dodržiavaním princípu 30 % zdrojov z Európskej únie, 30 % zdrojov zo štátneho rozpočtu a 40 % zdrojov zo samospráv. Naším cieľom je znížiť odvodové zaťaženie z dnešných 28 % na 21 % z vymeriavacieho základu, pričom 7 % pôjde na osobné účty občanov a 14 % bude určených na odvody zo Sociálnej poisťovne. Na plnenie úloh transformačného procesu a úloh vyplývajúcich z členstva v NATO chceme ročne vyčleniť pre potreby rezortu obrany 2 % z hrubého domáceho produktu.“ Ďalšími sľubmi bolo: „Jednou z najvyšších priorít je zabezpečiť, aby v priebehu 5 - 6 rokov kapacita vyššieho ako stredného školstva sa zvýšila tak, aby mohol študovať v zásade každý, kto chce a spĺňa formálne kritériá. Budeme presadzovať pokračovanie každoročného zvyšovania príjmu rozpočtovej kapitoly vysokého školstva tak, aby sa do konca roka 2006 dostalo financovanie vysokého školstva zo štátneho rozpočtu na úroveň 1 % hrubého domáceho produktu ročne. Budeme presadzovať, aby prídavky na deti ako súčasť rodinnej politiky boli vyplácané iba do 18. roku života dieťaťa. Podpora pre študentov zo sociálne slabších rodín by sa mala zabezpečovať systémom sociálnych štipendií a študentských pôžičiek. Zasadíme sa za postupné zníženie daňového a odvodového zaťaženia tak, aby podiel verejných financií na hrubom domácom produkte výhľadovo dosiahol úroveň 30 - 35 %. Podporujeme myšlienku zavedenia rovnakej dane na úrovni 14 - 15 %. Prijmeme zákon o kriminalite detí a mládeže, bude sa vzťahovať na násilné delikty, ktoré spáchali deti vo veku 10 - 14 rokov.“ Ďalej zo sľubov je tu: „Budeme dbať o efektívne využívanie rozpočtových prostriedkov, budeme podporovať výdavky na obranu vo výške 2 % ročne.“

    Z ďalších prísľubov. „Jedným z najdôležitejších úloh tohto volebného obdobia je zabezpečenie pomerne vysokého, štyri- až päťpercentného trvalo udržateľného hospodárskeho rastu.“ Ďalšia úloha: „Pomerne vysoká, štyri- až päťpercentná úroveň hospodárskeho rastu sa musí preukázať v raste reálnych miest, aby sa tým sa zvýšila životná úroveň obyvateľstva. Treba zabezpečiť udržanie schodku štátneho rozpočtu na nízkej úrovni. Musíme sa usilovať o to, aby objem schodku nepresahoval 3,5 % hrubého domáceho produktu a objem schodku celkového štátneho rozpočtu, štát, samosprávy, štátne fondy respektíve verejnoprospešné fondy a spoločnosti 4 % hrubého domáceho produktu. Chceme dosiahnuť, aby hrubý domáci produkt na jednu osobu sa priblížil k 60 % európskeho priemeru namiesto doterajších 50 %. Chceme zabezpečiť, aby sa v budúcnosti minimálna mzda postupne priblížila k 50 % platenej priemernej mzdy. Ako jednu zo súčastí na podporu prvého zamestnania navrhujeme zvýšiť štátny príspevok pre zamestnávateľa na výdavky spojené so zamestnancom o 50 %.“ A ďalej: „Zavedieme systém výhodných úverov pre začínajúcich pedagógov. Tento systém predstavuje nízkoúročené úvery s päť- až desaťročnou splatnosť, viazané na kúpu bytu, bytového zariadenia a výstavbu bytu.“

    Vážené kolegyne, kolegovia, to všetko boli prísľuby, na základe ktorých vládne politické strany naháňali do svojich košiarov voličské hlasy. Podotýkam, ani jeden z týchto parametrov, ani jeden nie je číselne, vecne obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády. Takže môžem povedať, že zas jedny voľby sa skončili, občania zabudnite a sme opäť svedkami akéhosi volebného podvodu, možno nie na úrovni dvojnásobných platov z roku 1998, ale ak si uvedomíte, koľko záväzných parametrov, ukazovateľov z volieb v roku 2002 som zacitoval, nesporne ide o oklamanie občana voliča, pretože programové vyhlásenie vlády v tomto smere konkretizáciu v číselných parametroch neobsahuje. Takže treba hneď na úvod povedať, a nesúhlasím s výrokmi predchodcov, rečníkov, ktorí vystupovali za vládne poslanecké kluby, že je nekorektné zo strany opozície kritizovať programové vyhlásenie vlády ako nekorektné, ako neúplné a nie celkom parametrami vyjadrené.

    Pravdou je to, že navrhované alebo predkladané programové vyhlásenie vlády je samoobsluhou pre vládu. Ja to poviem postupne, sústredím sa predovšetkým na oblasť hospodárskej politiky nastupujúcej vlády. Vláda sľubuje, že sa zameria na dlhodobo udržateľný ekonomický rast. Nehovorí o troch percentách, ani o štyroch, o piatich, ktoré niektoré politické strany vo volebnej kampani sľúbili, ale jednoducho aj 0,1-percentný rast je splnením programového vyhlásenia vlády po štyroch rokoch, ale vzdiali nás od výkonnosti Európskej únie! Takže samoobsluha pre vládu, síce správna téza, udržateľný, dlhodobý ekonomický rast, ale bez toho, že by vláda bola viazaná na jeho konkrétnu úroveň, trebárs minimálne 3,5 % rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách ročne, ktorý by zabezpečoval aspoň minimálne predpoklady pre tvorbu nových pracovných miest a ktorý by zabezpečoval približovanie sa výkonnosťou krajinám Európskej únie. Typická samoobsluha pre jednu vládu.

    Podobne hovorí programové vyhlásenie, že vláda uskutoční potrebné opatrenia, aby Slovensko v prípade priaznivého vonkajšieho ekonomického prostredia plnilo podmienky pre vstup do Európskej menovej únie do roku 2006, ale už počujeme pána podpredsedu vlády Mikloša pred dvoma-troma dňami hovoriť o tom, a veď to nie je 2006, to je skôr reálne v roku 2008. Tak ešte nie je schválené programové vyhlásenie, ale už sa hovorí o roku 2008 a ja s pánom podpredsedom vlády súhlasím, ale potom aká je tu jasnosť definícií v programovom vyhlásení vlády, keď viaceré záležitosti, na ktoré sa možno za chvíľočku bude vo svojom príspevku odvolávať pán premiér Dzurinda, že sa na tlačovkách hovorí o kritériách Maastrichtu, ale v programovom vyhlásení o Maastrichte niet ani zmienky. Takže podobne, keď hovoríme o reforme verejných financií. Cieľom fiskálnej politiky vlády bude zníženie podielu verejného dlhu na hrubom domácom produkte počas volebného obdobia. Chvályhodná téza, no ale aká bude miera jej plnenia? Do akej úrovne sa vláda chce dostať pri znížení podielu verejného dlhu a aké prostriedky chce na to použiť? To znamená, tu je, my musíme žiadať od vlády jasnú definíciu. Pán premiér, to znížite verejný dlh s použitím prostriedkov z privatizácie strategických podnikov a zaťažíte budúce generácie zdrojmi, ktoré budú musieť zaplatiť v rámci privatizačných nákladov pri privatizácii strategických podnikov? Tak to chcete urobiť, alebo predajom ruských deblokácií za zlomok hodnoty? To znamená, potrebujeme na to odpoveď a budeme ju žiadať v rámci diskusie a v rámci doplnenia uznesenia k tomuto programovému vyhláseniu vlády, pretože verejný dlh sa dá znižovať mnohými spôsobmi, ale je jediné zdravé znižovanie verejných dlhov, a to z reálnej ekonomiky.

    Ďalšie výhrady možno mať k tomu, že vláda hovorí zase dobrú tézu, že vytvorí spolu s reformami v najvýznamnejších výdavkových rezortoch priestor na zníženie odvodov a priamych daní. Ale my sa pýtame, aký priestor a aké, v akej úrovni zníženie odvodov a priamych daní, keď v ďalších pasážach, ktoré sa priamo týkajú odvodového a daňového zaťaženia, vláda nič konkrétne nehovorí, a pritom vieme, že v roku 2003 v rozpočte príde k významnému výraznému nárastu daňového zaťaženia a pritom nepríde k žiadnemu zníženiu odvodového zaťaženia. Vieme dobre, že návrh rozpočtu na rok 2003 nezakladá reálne predpoklady pre ekonomický rast na úrovni 3,6 % hrubého domáceho produktu, že stagnuje hrubý fixný kapitál, to znamená, stagnujú investície, a teda nie je tu predpoklad pre nejaký dlhodobejší udržateľný ekonomický rast na úrovni aspoň 3,5 % ročne. O tom budeme hovoriť určite pri parametroch štátneho rozpočtu, a teda sa nevytvárajú reálne predpoklady pre významné znižovanie daňového a odvodového zaťaženia, ale súhlasím s tézou. Ale vážení páni, povedzte nám, v akej úrovni, o 1 %, o 3 %, o 10 %? Predsa to musí byť kontrolovateľné zo strany občanov.

    Ďalšiu výhradu mám k tomu, že vládny program pomerne veľa hovorí o liberalizácii cien, ktorá sa dá samozrejme premietnuť do zdražovania. Je nesporné, že viaceré tieto kroky je potrebné vykonať. Chýba na druhej strane koncovka. Je tu istá, nie celkom vnútorná logika tej výstavby vládneho programu, pretože na viacerých miestach sa hovorí o liberalizácii, ale ani na jedinom mieste sa nehovorí o valorizácii, o riešení sociálnych problémov najnižších príjmových skupín a dôchodcov. O dôchodkoch ani zmienky a o vývoji životnej úrovne ani jediná veta.

    Takže ja by som povedal, že historicky máme pred sebou prvé vládne vyhlásenie, prvý vládny program, ktorý oblúkom a cielene oblúkom obišiel vývoj životnej úrovne obyvateľstva.

    Podobne veľmi hmlisto je postavená privatizácia. Hovorí sa o tom, že bude pokračovať v transformáciách, že vláda dokončí proces privatizácie za podmienok ekonomickej výhodnosti pre štát, dodržania transparentnosti pravidiel hospodárskej súťaže, ale hneď tými istými ústami hovorí, že vláda zabezpečí presadzovanie záujmov štátu už v privatizovaných podnikoch s účasťou štátu a dokončí druhú etapu privatizácie v zdravotníctve. Zase oblúkom sa obchádza problém alebo konkretizácia, čo vláda mieni privatizovať. Chce pokračovať v privatizácii strategických podnikov? Je z kontextu, je možné dovtípiť sa to, ale opäť je to samoobsluha pre vládu. Môžeme sa tu hádať o pár týždňov, či skutočne to mala zámerom alebo je to tam obsiahnuté v rôznych oblúčikoch zakódované, že vláda pristúpi aj k „do-privatizácii“ už rozbehnutých strategických podnikov sieťových odvetví. Preto tá otázka aj na znižovanie verejných dlhov alebo podielu verejného dlhu na hrubom domácom produkte, ale aj preto jasná výzva pre vládu, aby povedala, ako mieni pokračovať v oblasti strategických podnikov, ako mieni pokračovať v oblasti pôšt a ďalších významných monopolných inštitúcií, pretože takto ten vládny program v časti privatizácia je mačkou vo vreci.

    Podobne by sa dalo diskutovať o mnohých ďalších otvorených otázkach. Vláda hovorí trebárs v oblasti poľnohospodárstva, že zásadnejšie prehodnotí doteraz platný dotačný systém podľa kritérií Európskej únie. Iste, správna téza, na druhej strane otázka poľnohospodárov bude, vážená vláda, ale čo urobíte s dotáciami zo štátneho rozpočtu? Zostanú na úrovni, akej sú, vzrastú v čase, keď narastajú dotácie pre poľnohospodárov v okolitých krajinách, ktoré sa cieľavedome pripravujú na vstup do Európskej únie a vedia, že poľnohospodárstvo bude nesmierne zložitým problémom, alebo dokonca poklesnú dotácie pre poľnohospodárstvo? A všetci sme uzrozumení s tým, že akékoľvek prostriedky pre poľnohospodárstvo budú poskytnuté, že musia byť využívané efektívne a cieľavedome, ale otázka, či vláda pôjde s prírastkom dotácie, aby vytvorila dobrú štartovaciu čiaru pre poľnohospodárov, o tom v programovom vyhlásení vlády nenájdeme ani zmienku.

    Veľmi zaujímavá je bytová politika, kde v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu bude vláda pokračovať v podpore bývania, v bonifikácii hypotekárnych úverov a v podpore stavebného sporenia s cieľom stimulovať súkromné investovanie do bytovej výstavby. No ale podľa rozpočtu 2003, návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 je zrejmé, že vláda hodlá podporovať bytovú výstavbu znižovaním podpory bytovej výstavby. Takže opäť je tu oprávnená obava a, jednoducho, chýbajú parametre, koncové parametre, ako má vyzerať trebárs podpora rozvoja bytovej výstavby, ale podobne by sa dalo diskutovať o doprave, o rozvoji diaľničnej, železničnej dopravy a tak ďalej. Takže ja si myslím, že naplno, naplno platí téza, že pokiaľ ide o kontrolovateľnosť vládneho programu, tak tá kontrolovateľnosť je mizivá, prakticky neexistuje, že dôkladne sa vláda vyhla akémukoľvek parametru, akémukoľvek číslu, ktoré by bolo jasne kontrolovateľné, či priebežne, alebo na konci volebného obdobia.

    Úplne taký typický príklad je, kde už idem trošku do tej sociálnej sféry, miera nezamestnanosti, kde vláda úplne, by som povedal, plytko, povrchne definuje nástroje, definuje prístupy k riešeniu zamestnanosti alebo k riešeniu problému nezamestnanosti. No a je potom samozrejmé, že sa vyhla číslu, koncovému číslu, kam by chcela mieru nezamestnanosti dostať, ako jeden z kľúčových parametrov, ktoré sa odvíjajú v priebehu vládnutia, predsa každoročne sú vyjadrované v návrhoch štátnych rozpočtov, ale cieľový parameter by mal vo vládnom programe byť obsiahnutý, pokiaľ to má byť programové vyhlásenie s vypovedacou hodnotou. Dobre všetci vieme, že nezamestnanosť je problém, ktorý ľudí na Slovensku trápi najviac. Vláda nielenže reaguje vo vyhlásení plytko na riešenie tohto problému, ale ani nedáva žiadny záväzok, na akú úroveň v oblasti miery nezamestnanosti sa chce dostať.

    Takže z tohto hľadiska pokladám programové vyhlásenie vlády skutočne za otvorené, za samoobsluhu pre vládu a budeme sa snažiť v rámci rozpravy dostať definíciu konkrétnych parametrov do uznesenia, ktoré bude rámcovať programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Vladimír Ďaďo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážené kolegyne a kolegovia poslanci. Po trinástich rokoch reforiem hospodárstva Slovenskej republiky a nutnosti rôznych úsporných opatrení je dôvera občana, nášho voliča voči nám, poslancom Národnej rady, ako aj súčasnému programovému vyhláseniu vlády na bode mrazu, respektíve ak to skonštatujem z druhej strany, tak málo pod bodom varu nespokojností. Tí, ktorí cestujeme verejnými dopravnými prostriedkami, respektíve sa stretávame s ľuďmi v bežných diskusiách, tí iste zdieľajú podobný názor. Bol by som veľmi rád a myslím to skutočne čo najúprimnejšie, keby sme túto mienku ako zástupcovia našich voličov brali nesmierne vážne. Hovorím to hlavne, pretože viem, čo to je stratiť politickú dôveru občana. Viem, aké sú následky.

    Uvažujme teda spolu: máme právo či stranícku povinnosť odsúhlasiť programové vyhlásenie vlády, ktoré je reštrikčné, ktoré bude znamenať v nasledujúcich štyroch rokoch prehlbovanie chudoby väčšiny národa? Budeme sa môcť pozrieť my, poslanci Národnej rady, do očí občanom, ktorí by mali dôstojne žiť a prežiť zaslúžený odpočinok, a budú si musieť utŕhať od úst? Akú perspektívu dávame týmto programovým vyhlásením vlády mladým ľuďom pri založení ich rodiny? Kedy a ako vlastne môžu získať vlastné bývanie? Žijeme v prostredí trhovej ekonomiky a súkromného vlastníctva. A ja sa pýtam, kde sú ľudia zamestnaní, keď v zmysle programového vyhlásenia vlády je predpoklad ďalšieho krachu celého radu drobných a stredných podnikateľov. Kde budú ďalej pracovať? Každý máme právo túto úvahu premeniť v hlasovaní k svojmu svedomiu. Ja tak určite spravím. Na základe toho mi neostáva nič iné, ako programové vyhlásenie vlády svojim hlasom nepodporiť. Dôvod je nasledovný: V úvodnej časti programového vyhlásenia vlády za demokratický postoj a garantovanie trhovej ekonomiky považujeme to, aby sme sa zamerali a výlučne orientovali len na trhovú ekonomiku. Bolo by to v poriadku, ale monopol, ten tu už raz bol. Uvedomte si, aké boli názory mnohých na situáciu z päťdesiatych rokov.

    V časti ekonomická politika je zrejmé, že táto oblasť sa vláde - mierne povedané - nevydarila. Nie je predsa možné upokojiť sa so stavom nedostatočného vytvorenia prirodzených zdrojov, a teda potrebných zdrojov v rozpočte v takej miere, ako to predkladá v programovom vyhlásení vládny nám poslancom. Zarážajúca je pritom pre mňa hlavne tá skutočnosť, že okrem daní a poplatkov nie je v tomto dokumente vidieť snahu nájsť dostatok odvahy zaviazať vládu k vytvoreniu väčšej schopnosti mať a vytvoriť si potrebné zdroje okrem týchto poplatkov. Takýto stav samozrejme nedovoľuje realizovať potom potrebné systémové zmeny a následné problémy v rozpočtovej fáze, kde je problém potom uspokojiť jednotlivé rezorty. Naopak, pozitívom v programovom vyhlásení vlády v bode 2. písm. a) vidím prísľub vlády sprísniť kritériá a pravidlá transparentnosti, užívania a predaja štátneho majetku. Aj keď je tu jeden otáznik, lebo práve tí, ktorí v minulom volebnom období hrali pri týchto transakciách rozhodujúcu úlohu, sú opäť členmi vlády.

    V podmienkach predloženej hospodárskej politiky, ktorá nám bola predložená, nie je reálne uskutočniť reformu verejných financií, pretože samotným zvýšením efektívnosti využívania verejných zdrojov sa tento deficit nevyrieši a naopak, môže znamenať i veľký balvan, ktorý budeme pred sebou stlačiť na ceste do eurozóny. Tu nepomôže poriadok a neprekročenie pridelených zdrojov rozpočtov, aj keď poriadok a disciplína musia byť. Ale tu pomôžu predovšetkým financie a to, aby tieto rezorty mohli v spokojnosti pracovať a uspokojovať potreby občana. Napriek pozitívu, že vláda má záujem rešpektovať právo samosprávy na vlastné finančné zdroje a chce posilniť postavenie územnej samosprávy, že má chuť vyrovnávať rozdiely územných celkov, nie je podľa môjho názoru reálne pri súčasnom stave hospodárstva a hlavne perspektívach, očakávať splnenie tejto úlohy. Ak sa vláda zaväzuje ako celok riešiť verejné financie, potom je nevyhnutné prijať i opatrenia operatívne a kontrolné mechanizmy hlavne u sociálnej a zdravotnej poisťovne. Je neskoro vyvádzať potom potrebné legislatívne a ďalšie opatrenia, ak zameškáme milióny korún.

    Daňové zaťaženie pre drobných a stredných podnikateľov je a bude vždy predmetom rôznych náhľadov a myšlienok. Ale pri myšlienke rovnakej dane ma napadali dve možnosti. Alebo je to dobre premyslený ťah na viac daní od občanov, alebo potvrdenie socialistického daňového systému. Dodatočné zdanenie prírastkov majetku, ak sa preukáže jeho neopodstatnenosť, to silne zaváňa retroaktivitou a nereálnosťou. Táto oblasť nie je dostatočne čitateľná a preto je to ďalší bod, ktorý umocňuje moje rozhodnutie nesúhlasiť s týmto programovým vyhlásením vlády.

    Podnikateľské prostredie nie je v predloženom materiáli dostatočne legislatívne riešené. Myslím tým vzťah právnických a fyzických osôb, respektíve ich postavenie. Slovenskí drobní podnikatelia sú nadnárodnými spoločnosťami nútení k prepúšťaniu zamestnancov. Taký je skutočný stav. Následným krachom a neraz i celoživotným problémom. Je všeobecné toto prehlásenie a táto časť bez čo i len náznaku konkrétneho riešenia rozvojových programov jednotlivých regiónov. Zastavím sa pri tom jedným konštatovaním z praxe. Zahraničný kapitál pri jeho vstupe by mal predovšetkým zvýšiť produktivitu práce, mal by dokázať modernizovať výrobu, ale zvýšiť i mzdy zamestnancov. Zatiaľ sa tak stáva zriedka, ak nechcem povedať že vôbec. Príprava na členstvo v únii je programovým vyhlásením vlády chápaná ako automatika prispôsobiť sa podmienkam existujúceho stavu, respektíve požiadavkám Európskej únie. Harmonizáciu však nemožno chápať ako samotné zosúladenie so zahraničím bez národnej hrdosti a prosperity. Pritom treba na túto oblasť klásť nemalý dôraz.

    Všeobecný výklad hospodárskej politiky v sieťových odvetviach je zameraný predovšetkým na liberalizáciu. No a konkurenčné prostredie v energetike nie je zárukou ďalšieho progresu, efektívnosti a lepších cenových taríf pre podnikateľov ani občanov, ale na opak, je tu veľké riziko zvýšenia cien a nárastu nezamestnanosti, čo výrazne môže zasiahnuť do životnej úrovne našich obyvateľov.

    Dámy a páni, sme zákonodarný orgán, a preto sa pýtam, ako máme s čistým svedomím schváliť programové vyhlásenie vlády v oblasti privatizácie národného majetku, keď sme podriadili majetok monopolu súkromného vlastníctva, keďže nám predložená nekonkrétna predstava, charakterizovaná slovami: „za podmienok ekonomickej výhodnosti“. Opäť sa pýtam, čo je to podmienka ekonomickej výhodnosti. 50 miliárd, 20 miliárd, alebo aká to je suma. Nie raz z úst podpredsedu vlády bolo konštatované: „Štát nie je dobrým vlastníkom.“ Je samozrejmé, že tento argument nemôžem prijať a nemôžem ho vôbec brať ako vážny. Lebo ak by to bolo tak, potom musí platiť aj druhá zásada, že vláda, ktorá ho riadi, nie je dobrý manažment a pre riadenie hospodárskej politiky nie je hodná dôvery vlády Slovenskej republiky.

    Taká závažná oblasť ako je doprava, si rozhodne zaslúži i tomu zodpovedajúcu pozornosť vlády, čo však v programovom vyhlásení nie je vidieť ani medzi riadkami. Môže nás uspokojiť holé konštatovanie, že budeme pokračovať vo výstavbe, rekonštrukcii, obnove a údržbe ciest a diaľnic? Konštatujem: Nie. Viem a uznávam, že všetky detaily nie je možné v programovom vyhlásení vlády zahrnúť, aj rovnako nie je možné použiť všeobecnú rovinu, a to predovšetkým preto, aby sme nepodľahli dopravnému systému typu Vietnamskej republiky, teda ich bicyklom, a 500 km necestovali autom za 10 hodín. Aby na cestách zbytočne neumierali tisícky ľudí pre našu neschopnosť dobudovať diaľničný úsek východ - západ.

    V časti programového vyhlásenia vlády 2 písmeno e) regionálny rozvoj a bývanie je plne vidieť, že tento dokument je politický, a nie politicko-ekonomický a konkrétne zameraný na odstránenie existujúcich nedostatkov. Bolo by žiaduce, keby tu vláda Slovenskej republiky presnejšie oznámila parlamentu, ktoré regióny chce posilniť v záujme vyrovnania existujúcich rozdielov. Pretože je ozaj rozdiel medzi Bratislavou a Sobrancami alebo Rimavskou Sobotou.

    Bytová politika Slovenskej republiky je žalostná. Vôbec nedáva nádej mladej generácii na tendenciu založenia si rodiny u bežných občanov a program rozvoja bývania je taký všeobecný, že vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a útlm stavebníctva i nereálny. Útlm ktoréhokoľvek odvetvia sa preto musí, a to je zásada, a aj sa tak stane v podmienkach trhovej ekonomiky, prejaví nielen v znížení výkonov, ale aj v raste nezamestnanosti. Je potrebné si uvedomiť, že stavebníctvo a bytová politika sú spojené nádoby, ktoré nie je možné podceňovať.

    Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, v závere svojho vystúpenia vás chcem požiadať o nasledovné zamyslenie sa. Uvedomme si všetci, ako sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky, že síce pochádzame z istých strán a reprezentujeme určité stranícke tričká, ale sme predovšetkým zástupcovia ľudu, ktorý od nás očakáva, že budeme obhajovať predovšetkým jeho záujmy. Vláda si žiada vyslovenie dôvery a má sa nám zodpovedať za svoj program a jej činy. Plne uznávam, že máte ako koalícia právo zostaviť vládu, akúkoľvek vládu, akékoľvek mená a vysloviť dôveru tejto vláde. Neseďte však mlčky. Žiadajte od vlády zmenu v programovom vyhlásení, aby ste sa mohli na ulici pozrieť ľuďom do očí so vztýčenou hlavou. Našim právom, a teda i koaličných poslancov, je žiadať pre občanov dostatok práce, primeranú životnú úroveň, slušné bývanie, dôstojný dôchodok. Aj bezdomovec je totiž človek, ktorý túži žiť tak ako my a nemá chuť umrieť v kanáli. Súčasná vláda sa nemôže vyhovárať na tú predošlú. Je pokračovateľkou svojej práce. A preto nie je dobré, keď predstúpi pred Národnú radu Slovenskej republiky s takýmto antisociálnym programom, po ktorom občania, a to, prosím, nie je moje konštatovanie, ale občanov, konštatujú, že v rámci úsporných opatrení im ostáva jediné šetriť si na povraz a pred ukončením života zhasnúť svetlo, aby uchovali životy ďalším, ktorí zostanú žiť. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, keďže je 5 minút pred 12.00, aby sme už nediskutovali ďalej, a pán poslanec Čaplovič, ktorý je ďalší prihlásený do rozpravy, vystúpi o 14.00 hodine po skončení obedňajšej prestávky.

    Týmto prerušujem rokovanie Národnej rady. Prosím členov vlády, aby sa na 14.00 hodinu dostavili na pokračovanie rokovania 3. schôdze Národnej rady. Ešte predtým chce požiadať o slovo pán poslanec Hort.

  • Chcel by som iba pripomenúť členom výboru pre verejnú správu, že máme teraz o 12.00 hodine zasadnutie gestorského výboru k zákonu o hasičskom zbore. Ďakujem za porozumenie.

  • Prerušujem rokovanie schôdze do 14.00.

  • Prerušenie rokovania o 11. 57 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 14.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to v rozprave o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Ďalej v rozprave by mali vystúpiť ďalší poslanci. Ako prvý pán poslanec Čaplovič. Pripraví sa pán poslanec Jasovský. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážení ministri, vážená Národná rada, ctené dámy, vážení páni. Predovšetkým sa chcem vyjadriť k tým častiam Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rezortov školstva a kultúry. Ešte predtým mi dovoľte, ctené dámy, vážení páni, povedať pár viet k predkladanému vládnemu programu ako k celku a k dvom konkrétnym krokom, o ktorých vláda uvažuje, ktoré majú aj historický rozmer.

    Programové vyhlásenie staro-novej vlády Mikuláša Dzurindu je absolutizáciou neoliberálnej politiky, tej politiky, ktorá podceňuje a ničí pozitívne úlohy štátu v sociálnom, ekonomickom a kultúrnom živote spoločnosti a naproti tomu neprimerane vyzdvihuje ako spásu globálny trh.

    Realizácia takéhoto programu, to treba povedať otvorene, je zásadnou ekonomickou a politickou zmenou charakteru nášho štátu. Ústup štátu zo svojich doterajších sfér vplyvu v čase 20-percentnej nezamestnanosti, rozpadu sociálnej siete, takmer nulových investícií, nespustených alebo nedokončených reforiem a predovšetkým v čase, a to podčiarkujem, potrebného začleňovania Slovenska do ekonomicky vyspelejšieho celku Európskej únie nesporne spôsobí ochromenie celého spoločenského systému. Po prvýkrát budú mať občania Slovenskej republiky príležitosť zažiť, čo to znamená čisto pravicová vláda. Čiastočne to pocítili aj v minulom období, pretože strojcami a vykonávateľmi bývalého i súčasného vládneho programu sú predovšetkým tí istí, „už“ v úvodzovkách osvedčení, promovaní inžinieri, teoretici, ktorí občanov Slovenskej republiky považujú za bezduché figúrky na svojej antisociálnej ekonomickej šachovnici. Vy ste sa rozhodli ísť cestou individualizmu a minimalizácie štátu. Odmietli ste v Európe osvedčenú emancipačnú politiku so silnejšími zásahmi štátu najmä do takých oblastí, ako je rodina, práca, osobná a kultúrna identita, výchova a vzdelanie.

    K dvom spomínaným konkrétnostiam mimo rezorty školstva a kultúry. A), považujem za nezodpovedné, žiaľ, to patrí už do programového vyhlásenia vlády a je to jeden z konkrétnych krokov, ktorých sme svedkami na tomto zasadnutí Národnej rady, že jedným z konkrétnych krokov programového vyhlásenia vlády je ročné posunutie termínu vyplácania odškodného politickým väzňom, ktorí si podobne ako účastníci zahraničného odboja, partizáni a deportovaní Židia svoje vytrpeli v komunistických väzniciach, v lágroch a na nútených prácach. Pýtam sa, čaká sa jeden rok v nádeji, že mnohí už nebudú medzi nami? Tento skutok je z historického hľadiska nehumánny. Vážení, nezabúdajte, že si píšete svoje dejiny. B), obnovenie lehoty na uplatnenie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku v znení neskorších predpisov, ktorým sa umožní náprava krívd spáchaných pred rokom 1989 vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde, považujem za účelové, za veľmi účelové so vzťahom k Strane maďarskej koalície. V podstate ide o skryté, rafinované otvorenie Benešových dekrétov. Je to zo strany vlády Slovenskej republiky nezodpovedné aj voči českej a poľskej vláde, pretože sa tým otvára proces revízie, čo je z historického hľadiska uzavreté. V Postupime, ale aj mierovou zmluvou z roku 1947 v Paríži, kde sa maďarská vláda zaviazala, že sa zriekne podpory rôznych revizionistických organizácií a cieľov a akýchkoľvek aktivít voči spojencom, víťazným mocnostiam. Sústavné otváranie histórie, vraj v záujme historickej spravodlivosti, nepomáha rany liečiť, ale jatriť. Strana maďarskej koalície zabúda, že históriou nie sú len roky 1945 - 1948, ale obdobie 1938 - 1945, keď od 15. novembra 1938 do 14. marca 1939 boli z okupovaného, zo zabratého územia južného Slovenska vyhostení do okyptenej Česko-Slovenskej republiky Slováci a Židia s konfiškáciou pôdy. Konfiškácia, najmä židovského majetku, pokračovala aj v rokoch 1939 - 1945, teda do začiatku roku 1945. Dnes sa neuvažuje o tom, ako odškodniť tých, ktorí boli z pôdy vyhnaní, ale sú vedomé pokusy, že keď už niet koho z tejto pôdy vyhnať, tak ju aspoň pre Stranu maďarskej koalície zabrať. Pred predložením novely zákona vám poskytnem historickú i právnu analýzu zo strany nielen slovenských, ale aj českých, poľských, ale aj izraelských a rakúskych historikov a verím aj z Maďarska, ktoré dokážu tieto konkrétnosti na základe archívnych dokumentov, ktoré sa už spracovávajú. Už nie je možné, aby politici parazitovali na tabuizovanom období okupovaného južného Slovenska v rokoch 1938 - 1945. Je to chyba tak slovenskej histórie, ako aj maďarskej histórie, ako keby to bola zem nikoho. My sme riešili len prvú Slovenskú republiku a Maďari si riešili svoju vlastnú históriu. Preto práve v poznaní udalostí týchto rokov, podčiarkujem, je aj kľúč pre poznanie pravdy o značnej časti takzvanej pôdy neznámych vlastníkov.

    Dovoľte teraz prejsť k častiam vládneho programu z oblasti školstva a kultúry. Vzdelanie a vyššia kvalifikácia sa stávajú v súčasnom období rozhodujúcou silou spoločnosti. Vážený pán minister financií, potrebu zvyšovania kvalifikácie a investícií do vzdelania vnímajú aj neoliberáli spolu s konzervatívcami a socialistami ako imperatív západoeurópskych vlád, pretože sú, citujem: „kľúčom k takzvanému prerozdeľovaniu možností“. Najväčší a, hovorí sa, brutálny škrtič rozpočtov Göram Persson, švédsky ministerský predseda, škrtil všetky rozpočtové kapitoly, keď mal problémy s rozpočtom, len nie do oblasti vzdelania a nie do oblasti informačných technológií. Do týchto oblastí nalial obrovské finančné prostriedky a vidíme, ako sa vyvíja Švédsko.

    Investície do ľudských zdrojov sa ukazujú aj ako hlavný zdroj perspektívneho silného postavenia firiem a kľúčových sektorov ekonomiky. Nie náhodou sa aj v prácach neoliberálov používa vždy spojenie, citujem: „vzdelanie ako ľudský kapitál“. Preto by vzdelanie malo byť prioritou priorít aj súčasnej slovenskej vlády. Z rozháranej zmesky priorít strán vládnej koalície to však úplne nevyplýva. Budem konkrétny.

    V programovom vyhlásení vlády chýba rozpracovaný proces celoživotného vzdelávania, ktorý by bol istený kvalitnými vzdelávacími programami. Absentuje časť, čo urobí vláda pre kompatibilitu slovenského školstva so školstvom v Európskej únii, čo budeme akceptovať z Bielej knihy Európskej únie, ktorá sa týka vzdelávania, vedy a výskumu. Čo urobíme preto, aby žiaci a študenti boli úspešní v európskom vzdelávacom a výskumnom priestore. Ako sa konkrétne vysporiadame so závermi barcelonského summitu, ktorý odporučil štátom Európskej únie do roku 2007 zaviesť predškolskú prípravu a jasle. Za cudzí prvok považujem termín regionálne školstvo a ustúpenie od pojmu základné a stredné školstvo. Čo urobíme s tým, aby nám neostávali stredoškoláci a vysokoškoláci na úradoch práce? Preto mi chýba, akú pozornosť budeme venovať praktickej výchove mladých ľudí, napr. v oblasti ekonomickej a manažerskej prípravy, aby mal absolvent aj praktické vedomosti a mohol sa ešte úspešnejšie uplatniť na trhu práce nielen doma, ale prirodzene aj v zahraničí. Chýba mi zmienka o postavení základného umeleckého školstva a konzervatórií v školskej sieti, ale aj špeciálneho školstva, ktorému sa všade v zahraničí venuje veľká pozornosť, deťom mentálne postihnutým, ale aj školám pre deti postihnuté talentom. Vítam zavedenie štátnej maturitnej skúšky na stredných školách a podporu profesionalizácie štátnej školskej inšpekcie. Treba zvážiť, či by nebolo únosné, aby raz ročne hlavný školský inšpektor predložil do Národnej rady správu o stave slovenského školstva či školstva v Slovenskej republike. Zaujímavá by bola správa, ako žiaci a študenti ovládajú slovenský jazyk na zmiešaných územiach. Mrzí ma, že sa neuvažuje o zriadení špecializovanej školskej správy, školských úradov, a to aj napriek tomu, že sa na takzvané regionálne školstvo má dostať cez okresné a krajské úrady v budúcom roku suma vo výške 35 mld. Sk. Poslúžilo by to transparentnosti financovania, vyvažovania regiónov s vyššou populáciou, sociálne neadaptabilnou populáciou, inými klimatickými pomermi, ale aj pre zachovanie štandardov vo vzdelávaní.

    Úvahy o viaczdrojovom financovaní sú pre mnohé regióny len vzdialená vízia. Obávam sa, že nastupuje doba, keď získavanie vedľajších zdrojov pôjde na úkor vzdelávacieho procesu a prehĺbi závislosť školy od sponzora či mecéna, otecka či mamičky, žiaka, študenta. Viaczdrojovému financovaniu by predovšetkým mala predchádzať dôsledná daňová reforma, o ktorej sa v programovom vyhlásení mlčí, to znamená s vyššími podielovými daňami na obce, mestá a vyššie územné celky. Neuvádza sa, ako si štát splní pohľadávky takzvanej skrytej zadlženosti škôl. Za odvážne považujem presunutie kompetencií pri výbere učebníc na školy, čo môže viesť v konečnom dôsledku k rozvráteniu systému normatív či štandardov vzdelávania v Slovenskej republike a pritom vydávanie učebníc v takýchto malých nákladoch by tak bolo až desaťnásobne drahšie.

    Pozornosť by si zaslúžila aj nová učiteľská platová tabuľka a nielen vágne uvažovanie o motivačnom systéme odmeňovania. Úplne mi chýba čo i len zmienka o úspešnom projekte Infovek.

    Čo sa týka súkromného školstva, rád by som pripomenul, že európsky trend bol v legislatívnej podpore jeho rozvoja, najmä v etapách hospodárskych kríz a tým sa odľahčoval štátny rozpočet, pretože prenášal ťarchu vzdelávania na bohaté súkromné subjekty, ktoré boli zriaďovateľmi škôl, respektíve majetnejšia rodina mohla financovať vzdelávanie súkromnej škole. Všeobecné je aj konštatovanie o tom, že vláda urobí konkrétne opatrenia, aby sa financovanie školstva zo štátneho rozpočtu, vyjadrené ako podiel z HDP, postupne približovalo k úrovni porovnateľnej s krajinami Európskej únie. Pre pripamätanie, v tomto roku je to 3,7 %, na rok je len 3,5 % a v Európskej únii je to v priemere okolo 5 %.

    V oblasti vysokého školstva nie sú explicitne uvedené zásadné reformné kroky, pretože naše dnes už verejné vysoké školy, všetko univerzity, čím sme, samozrejme, svetovým unikátom na počet obyvateľov, neprešli ani personálnou reformou. Výraznejší akcent by si zaslúžilo vyššie odborné školstvo aj vo väzbe na bakalárske vysokoškolské štúdium. Zatiaľ nám zostalo, vážení páni, ctené dámy, od roku 1991 len ako nevyhodnotený experiment, ktorý pripravil ešte pán minister Pišút, bez realizačného procesu. Ambíciu, aby sa vysokoškolské vzdelanie na garantovanej úrovni a na medzinárodných štandardoch stalo v priebehu 5 - 6 rokov prístupné všetkým občanom, považujem za viac ako odvážne. Pokiaľ sa nevytvoria personálne a priestorové podmienky.

    Ešte by som povedal takú poznámku, pozrite sa, rektor Univerzity Komenského vzdychá, že nemá dostatok internátov, rektor Univerzity Konštantína Filozofa, že má nedostatok vyučovacích priestorov a okrem toho sú tu problémy personálneho riešenia vysokého školstva, čiže považujem to skutočne za veľmi odvážnu ambíciu. Pokiaľ sa však nevytvoria legislatívne predpoklady pre mnohoúrovňový systém štipendijných fondov, ale to znamená najskôr systém mnohoúrovňových štipendijných fondov a pôžičkový systém, respektíve podmienky pre zmluvu študenta danej školy či univerzity, fakulty alebo katedry, ktorá umožní absolventovi, ktorý sa uplatnil na trhu práce aj v zahraničí, splácať časť nákladov podľa dohody v takzvanom kontingenčnom splácaní danej škole, nepovažujem akékoľvek úvahy o zavedení príspevkov pre študentov v dennej forme za správne.

    Vytvorenie univerzity pre vysokoškolskú prípravu občanov maďarskej národnosti vo vyučovacom jazyku čisto maďarskom považujem na začiatku 21. storočia za anachronizmus. Rozbijú sa kvalitné viaceré katedry na fakultách, ktoré kvalitne pracujú, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, poznám tam maďarských kolegov, ktorí tam robia, a kvalitne robia, a Univerzita Komenského v Bratislave. Jej existencia bude v podstate pozitívne diskriminovať občanov maďarskej národnosti. V zmysle prijatej koncepcie rozvoja vysokého školstva, ale aj vedy a techniky, ktorú prijala minulá vláda, mi chýba percentuálne - to sa nebojme povedať jasnejšie - vyjadrenie štátnej ekonomickej podpory z každoročného HDP v rokoch 2003 - 2006 v tomto horizonte, teda tejto vlády, aké tieto finančné prostriedky budú. Taktiež chýbajú spôsoby adresného financovania a vytvárania podmienok pre voľnú súťaž, opakujem, voľnú súťaž v transparentnom nadrezortnom grantovom systéme v oblasti vedy a techniky. Dnešná agentúra to jednoznačne nezabezpečuje a často nám to pripomína bývalý štátny plán základného výskumu.

    Rovnako tŕnistý je pohľad aj na oblasť mládeže a športu. Vláda len vágne spomína, že prijme opatrenia na podporu rozvoja telovýchovných a športových aktivít. Žiadalo by sa skonkrétniť, aspoň rozhodnutím spracovania a prijatia zákona o športe asi tak, ako ho pred rokom prijali v susednej Českej republike. Zákonom by bolo definované, čo pre šport a telovýchovu robí štát, samospráva na úrovni vyšších územných celkov, miest a obcí, telovýchovných jednôt, športových klubov, ale aj športových a telovýchovných organizácií, aké podmienky budú vytvorené pre transparentný sponzoring, samozrejme najmä vo vzťahu k mládežníckemu a regionálnemu športu, ale, prirodzene, aj vo vzťahu k športovej reprezentácii. Potom sa už nemôže stať, že sa nesystémovo vo vláde prijme financovanie grandiózneho projektu národného tenisového centra, ktoré sa neskôr po slovensky sprivatizuje, a v nadväznosti na to sa prijme projekt Vráťme šport do našich škôl, o ktorom sa v terajšom vládnom vyhlásení už mlčí. V uvedenej časti úplne vypadla podkapitola mládež, aj keď už teraz zasurmili surmity vo vzťahu k Fondu detí a mládeže, Juventy v Dúbravke a pod Slavínom, ale aj k hotelovým zariadeniam. Veľmi sa teším, že väčšina tohto majetku sa už nachádza v Nadácii detí a mládeže a že isté aktivity, ktoré by boli v tejto oblasti, budú týmto spôsobom zamedzené.

    V oblasti rezortu kultúry by som očakával oveľa konkrétnejšie pomenovanie nástroja na podporu pôvodnej slovenskej kultúry a umenia, ale aj miestnej a tradičnej kultúry a to s ohľadom na narastajúci význam národných kultúr v globalizujúcom sa svete. Ak sme sa to už nedočítali v programovom vyhlásení vlády, verím, že aspoň ministrom kultúry avizovaná koncepcia štátnej kultúrnej politiky bude konkretizovať všeobecne naznačené úlohy, napríklad aktuálny národný program kultúry, dokument o ochrane verejných záujmov v kultúre a súčasne koncepciu finančnej politiky v kultúre. Pozitívne hodnotím celonárodný program obnovy kultúrnych pamiatok Obnovme si svoj dom. Úprimne som však zvedavý na jeho finančné zabezpečenie.

    Vláda v programovom vyhlásení venovala médiám, respektíve mediálnej politike až šesť viet. Už toto je dôkazom toho, že je to opäť vláda, ktorá nepochopila, že mediálny trh a systém zásadným spôsobom ovplyvňuje vedomie ľudí a spoločenské procesy a je v tomto zmysle jednou zo strategických oblastí, v ktorej štát musí hrať aktívnu programovú, legislatívnu a regulačnú úlohu. Svedčí o tom aj to, že v časti mediálna politika nie sú ani len všeobecné načrtnuté princípy štátnej mediálnej politiky, teda toho, čo bude smerovať k naplneniu záujmov štátu v oblasti médií a čo vláda považuje za tieto záujmy.

    Chýbajú zmienky o takých oblastiach mediálneho systému, ako je periodická tlač a reklamný trh a spravodlivá hospodárska a publicistická súťaž na mediálnom trhu. Tu sa myslí predovšetkým na zakotvenie princípu transparentnosti vlastníkov a vlastníckych vzťahov v periodickej tlači, v agentúrnom spravodajstve, v rozhlasovom a televíznom vysielaní ako aj v ekonomicky, produkčne a technologicky v súvisiacich odvetviach. Je správne, že na prvom mieste stojí zmienka o verejnoprávnych médiách a je zakotvená vôľa riešiť ich problémy. Je však absurdné, no pre túto vládu príznačné, že jediné jasné konkrétum sa viaže na záväzok zo zákona vytvoriť samostatnú redakciu pre maďarské vysielanie v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase. To, že zo zákona je zriadená len samotná Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas a ich štúdiá, má jasnú logiku. Redakcie sú totiž vnútorné organizačné jednotky, ktoré sa v strednodobom výhľade vyvíjajú, sú flexibilné a musia sa pružne prispôsobovať podmienkam a potrebám doby. Dnes má napríklad Slovenská televízia namiesto redakcií producentské centrá, zajtra možno dospeje manažment k tomu, že najefektívnejší bude systém tvorivých skupín. Navyše ide o zámer zákonom zakotviť to, čo už existuje, pretože v Slovenskej televízii, ctené dámy a vážení páni, je samostatné producentské centrum maďarských relácií, tak ako existujú producentské centrá športu, zábavy, dokumentu, duchovného života, dabingu a tak ďalej a v Slovenskom rozhlase je samostatná redakcia pre maďarské vysielanie. Okrem toho by ma zaujímalo, ako vláda obháji fakt, že zo zákona nezriadi iné redakcie, rovnako spoločensky dôležité, povedzme pre deti a mládež, keď už hovoríme o rodine, keď hovoríme o tom, ako sa má dieťa, ako sa má žena a matka, taký je aj stav v spoločnosti. Ako obháji tento diskriminačný výsledok, že zo zákona zriadená redakcia sa bude týkať len jednej, vybranej národnostnej menšiny. Je pritom zarážajúce, že popri takejto nadštandardnej pozornosti venovanej maďarskej menšine obchádza mediálna politika vlády Slovenskej republiky vlastnú menšinu v zahraničí. Bolo by veľmi žiaduce, vážený pán minister, aby sa pristúpilo aspoň k príprave špecializovaného programu STV pre krajanov v zahraničí či úvahy o tom, čo majú maďarskí priatelia, vysielanie Duna cez satelit. Je to náročná investícia, ale mali by sme o tom takisto uvažovať, samozrejme, nielen v slovenskom, ale aj v cudzích jazykoch.

    Dovoľte mi na záver konštatovať, že vládny program pre rezorty školstva a kultúry je v prevažnej miere neadresný, často nekonkrétny a tým pádom aj ťažko kontrolovateľný. Celkovo jeho ekonomický technokratizmus, ktorý je pod ním špeciálne podpísaný, nie je primerane vyvážený. Súhlasím, že je tam ten ekonomicky akcent cítiť, ale nie je primerane vyvážený, pán podpredseda vlády, sociálnym a duchovným rozmerom. Preto od prvého okamihu program tejto pravicovej vlády začína výraznejšie tlmiť sociálny, vzdelanostný a duchovný rozvoj Slovenska a to znamená aj budúcnosť nášho štátu v Európskej únii. Aj z toho dôvodu toto programové vyhlásenie vlády ja osobne taktiež nepodporím. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský, pripraví sa pán poslanec Cagala. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Prerokúvame programové vyhlásenie vlády v takej zaujímavej atmosfére. Národná rada sa dostala do pozície, keď máme prijať zákony, skrátené legislatívne konania, máme urobiť podmienky pre určité fungovanie, máme zobrať zodpovednosť za zdražovanie, ktoré začína byť enormné, máme schváliť rozpočet, ale počas jeho prerokúvania si nemáme dovoliť urobiť nejaké pozmeňujúce návrhy, pretože tie nebudú prijaté, to znamená, urobte všetko a my už potom budeme len vládnuť.

    Znenie programového vyhlásenia je veľmi zvláštne z môjho pohľadu, tak ako hovoria všetci moji kolegovia, s ktorými som hovoril na túto tému, je mimoriadne všeobecné, rozvláčne a nič nehovoriace. Hovorí sa síce o korupcii, napríklad o blokácii korupcie v tomto programovom vyhlásení vlády, ale bol by som veľmi rád, keby už súčasná vláda povedala na tú predchádzajúcu, teda na tú istú prakticky, ako vlastne tie kauzy za tie minulé štyri roky vyzerali, kto za ne bude niesť zodpovednosť a kto ich vlastne vyrieši.

    Ja budem hovoriť k časti najmä telekomunikácií, k časti pôšt, našťastie, dnes už mám v parlamente kolegu, ktorý bude hovoriť k otázkam dopravy, to znamená, tej sa budem už venovať len okrajovo, nebudem musieť hovoriť podrobne tak ako predchádzajúce štyri roky.

    Skúsim teda niekoľko myšlienok z môjho pohľadu. Znenie programového vyhlásenia, aj keď to bude nejako zvláštne, v časti telekomunikácií správne určuje základné ciele telekomunikácií a informačnej spoločnosti, ale takmer nič viac na ich konkrétnu realizáciu a celý text je taký všeobecný, že prakticky nebude možné následne sledovať jeho plnenie a jednoznačne ho vyhodnotiť. Programové vyhlásenie vlády totiž nemá konkrétny termín plnenia úloh a splnenie závisí od iných skutočností, keď napríklad z celosvetového trendu konvergencie telekomunikácií informačnými technológiami médií vyplýva nevyhnutnosť prijatia zákona o elektronických komunikáciách, teda už nie samostatných zákonov o telekomunikáciách, vysielaní, retransmisie a tak ďalej. Programové vyhlásenie túto skutočnosť akceptuje, to je síce pravda, ale jeho prijatie viaže na neurčitý termín prijatia Slovenska do Európskej únie, pričom nezávisle na tomto prijatí Slovenskej republiky do Európskej únie bude z hľadiska medzinárodnej koordinácie týchto činností bezpodmienečne nutné takýto zákon prijať najneskôr s účinnosťou od 1. 1. 2004. Chcel by som to dať do pozornosti ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Rovnako je potrebné, aby oblasť regulácie a koordinácie elektronických komunikácií a rozvoj informačnej spoločnosti vykonával jeden regulačný orgán, čo programové vyhlásenie síce deklaruje, ale uspokojilo sa len s nič nehovoriacim textom niekoľkých slov, že vláda pripraví podmienky na sústredenie kompetencií v oblasti. Nič mi to teda bližšie nehovorí.

    Skúsim jednotlivé body k otázkam informačnej spoločnosti - vláda vytvorí podmienky a tak ďalej, nebudem citovať programové vyhlásenie, každý ho má pred sebou. Rozvoj informačnej spoločnosti bez telekomunikačnej infraštruktúry nie je možný. Telekomunikácie však kompetenčne stále patria pod ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a otázky informatiky pod Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Už tu je teda badať určitú roztrieštenosť. Kľúčové otázky, ktoré súvisia s informatizáciou spoločnosti, nie sú riešené orgánom, ktorý sa zaoberá vládnou politikou, do ktorej spadá aj budovanie telekomunikačnej infraštruktúry. Pokiaľ má v tejto oblasti nastať zefektívnenie, je potrebné povedať aj to, ako ho dosiahneme, a k tomu sú nevyhnutné systémové kroky a ja ako dobrý opozičný poslanec si ich dovolím povedať a dať ich na vedomie ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií. Je potrebné urobiť zmenu kompetenčného zákona, ktorá by vyriešila prípadné budovanie a priradenie budovania informačnej spoločnosti a telekomunikácií do pôsobnosti jedného štátneho orgánu. Je potrebné prijať štátnu komunikačnú politiku, je potrebné prijať národný program budovania informačnej spoločnosti, je potrebné prijatie novej legislatívy v rámci aproximácie práva k právu Európskej únie, kde budú dôsledne presadené podmienky transparentného konkurenčného prostredia v telekomunikáciách, aby umožnil dôslednú liberalizáciu telekomunikačného trhu. V rámci tohto je nevyhnutné posilnenie právomocí regulačného orgánu, ale aj povinností a sankcií pri nedostatočnom presadzovaní podmienok spravodlivého konkurenčného prostredia vydávaním regulačných opatrení na podporu krokov pri nástupe úplnej liberalizácie telekomunikačného trhu. Do prijatia nového zákona bude potrebné aj na prechodné obdobie necelého roka možno prijať novelu zákona o telekomunikáciách, ktorá by vyriešila umožnenie nástupu konkurencie na telekomunikačný trh v podmienkach úplnej liberalizácie.

    Bez týchto konkrétnych krokov sa oblasť informatizácie spoločnosti nedá pohnúť dopredu, avšak v programovom vyhlásení vlády o týchto krokoch nie je ani zmienka. Tu treba tiež pripomenúť, že potrebná novela zákona bola na svete na konci predchádzajúceho volebného obdobia, ale bol to práve súčasný minister dopravy, pôšt a telekomunikácií - nie je žiaľ, tu - ktorého môžeme zaradiť tiež medzi tých poslancov, ktorí svojím hlasovaním o tejto novele nepodporili konkurenčné prostredie, dali prednosť záujmom súkromného monopolu a lobovaniu v tejto otázke. Kladiem si však otázku, či v priebehu tých pár mesiacov, ktoré uplynuli od posledného hlasovania, zmenil pán minister svoj názor z názoru poslanca pred pár mesiacmi natoľko, aby mohol podporovať rozvoj v tejto oblasti, alebo znovu podľahne lobovaniu v tejto časti.

    „Zámerom vlády...“, citujem z programového vyhlásenia, „... je eliminácia...“ a tak ďalej. Treba povedať, že pre licenčný režim nie sú stanovené dopredu jasné a transparentné pravidlá pre pridelenie licencie, samotné licencie totiž nie sú zverejňované. Licenčný systém celý je komplikovaný, neprehľadný a tiež, čo je nevýhodou zo strany opozície, výhodou zo strany koalície, nie je transparentný. Čiastočne tento stav mohla napraviť už spomínaná novela zákona o telekomunikáciách, ale pýtam sa, je tu vôbec potreba takej zmeny, keď sám minister, ktorý zodpovedá dnes za tento rezort, takúto zmenu nevyjadril svojou podporou pre novelu zákona o telekomunikáciách. Možno nám tento postoj pomôže osvetliť, keď sa pozrieme na niektoré zásadné dokumenty, ktoré som už spomínal, a v časoch, keď pán minister možno bude predkladať novelu zákona o telekomunikáciách, ktorá, dúfam, bude a ja sa ho potom na to opýtam.

    V návrhu národnej komunikačnej politiky je vyjadrená spokojnosť nad uzatvorením kapitoly č. 19 telekomunikácie a informačné technológie v rámci negociačných rokovaní s Európskou úniou v máji 2001 s tým, že to znamená potvrdenie zo strany Európskej únie, že Slovenská republika vyhovela v tejto oblasti požiadavkám kladeným na kandidátsku krajinu pred vstupom do Európskej únie. Aká je však skutočnosť? Skutočne sme vyhoveli požiadavkám? Čo hovorí posledná hodnotiaca správa pre kapitolu číslo 19 telekomunikácie a informačné technológie. Budem citovať: „Slovensko ešte neukončilo harmonizáciu ZAKYS, zatiaľ čo bol dosiahnutý pokrok v sektore pôšt prijatím zákona o poštových službách“, za čo ďakujem všetkým kolegom, ktorí tu s nami v parlamente boli v predchádzajúcom období, „harmonizácia v telekomunikačnom sektore nenapredovala, keďže slovenský parlament odmietol prijať ďalšie potrebné dodatky v hodnotenom období. Oddelenie regulačných a vlastníckych funkcií, takisto uvedené v akčnom pláne, nebolo ešte ukončené, pretože ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pokračuje vo vykonávaní štátnych vlastníckych práv“. Prosím, Európska komisia. „Priority Partnerstva pre vstup boli splnené len v obmedzenej miere, implementácia opatrení v rámci akčného plánu je len čiastočne na správnej ceste.“ Prosím, kapitola 19, telekomunikácie.

    Strategickým záujmom vlády je vstup zrejme do Európskej únie, tak to deklaruje v programovom vyhlásení vláda, ale zdá sa, že nevyhnutné kroky, ktoré sú potrebné pre tento vstup, nie sú pre vládu natoľko dôležité, aby sa nimi zaoberala v programovom vyhlásení vlády. A pýtam sa vás, vážené dámy a páni, kde najmä by to malo byť uvedené, ak nie v tomto základnom dokumente, ktorým nás vláda žiada o potvrdenie jej dôvery pre možnosť fungovania na ďalšie obdobie. Informačná spoločnosť, časť, ktorá je v programovom vyhlásení, citujem znovu trošku vládu, tá si uvedomuje výzvy informačného veku a tak ďalej a tak ďalej. Tu je potrebné pripomenúť, že program E-Europe Glass, ku ktorému sa prihlásila už minulá vláda, na Slovensku skončil iniciatívou podporovanou samotným pánom premiérom, staro-novým premiérom pod hlavičkou E-Slovakia. Čo je však v skutočnosti za týmto združením? Súkromná spoločnosť, ktorá v rámci deklarovania rôznych rozvojových iniciatív a pomoci školám posilňuje svoje postavenie najmä na trhu internetových služieb. Je toto cesta, ktorou sa vláda chce naďalej uberať? Je iniciatíva jednej súkromnej spoločnosti základom pre smerovanie vlády a samotného premiéra pre rozvoj informatizácie? O konkrétnych krokoch, ktoré by nás posunuli ďalej, znovu programové vyhlásenie vlády cudne mlčí.

    Vláda pripraví zákon o elektronických komunikáciách, píše sa v programovom vyhlásení vlády. K otázke potreby novej legislatívy som už trošku hovoril a názor Európskej komisie som už citoval. V tejto súvislosti je však potrebné spomenúť, že všeobecná formulácia problému v programovom vyhlásení vlády nepovedie jednoznačne k vytýčeným cieľom. Rád by som predostrel, že už v návrhu súčasnej telekomunikačnej politiky sa uvažuje s účinnosťou nového zákona o elektronických komunikáciách od 1. 1. 2004, najneskôr však ku dňu vstupu do Európskej únie. Je to náhoda, alebo opäť zámer? Do Európskej únie vstúpime de facto až po všetkých ratifikačných procedúrach, a teda tým sa opätovne nenápadne otvára priestor pre zachovanie súčasného neprehľadného stavu na trhu elektronických komunikácií.

    Vláda hovorí: „V oblasti podpory prístupu k širokopásmovým elektronickým komunikačným službám,“ a tak ďalej, „... bude venovať pozornosť.“ V oblasti širokopásmových služieb, tak ako som povedal, aj súčasný minister prispel svojou troškou pri hlasovaní k neprijatiu zákona o komunikáciách alebo telekomunikáciách, ktorá obsahovala aj takzvané uvoľnenie miestneho vedenia, ktoré by de facto umožnilo využívať miestne vedenia iným operátorom, samozrejme, za úhradu, s čím úzko súvisí aj širokopásmový prístup. Zablokovaním tejto novely sa však vytvorili podmienky pre zneužívanie dominantného domáceho postavenia na trhu a zmrazeniu konkurencie v oblasti širokopásmového prístupu. Pri existencii takzvaného uvoľnenia miestneho vedenia v legislatíve, čo tá neprijatá novela, samozrejme, umožňovala, by mal občan možnosť na tej istej telefónnej linke napríklad telefonovať cez súčasného operátora, to znamená súkromné slovenské telekomunikácie, alebo cez širokopásmový prístup na internet by si mohol cez rovnaké vedenie vybrať iného operátora, pokiaľ by boli podmienky výhodnejšie, to znamená jasná konkurencia a jasné ďalšie možnosti, ale v tom tkvie podstata, vláda síce v programovom vyhlásení deklaruje podporu širokopásmovému prístupu, ale tým, že neprijmeme ďalšie opatrenia, ako je novela zákona o telekomunikáciách, ešte pred prijatím zákona o elektronických komunikáciách, ponecháva doterajší status, ktorý nepodporuje trh a v konečnom dôsledku teda aj občana, ale podporuje postavenie súkromnej spoločnosti, v ktorej je, samozrejme, sama táto vláda prostredníctvom ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií vlastníkom. Pokiaľ sa štát nezbaví tejto schizofrénie, keď je na jednej strane vlastníkom a na strane druhej má zabezpečovať spravodlivé a konkurenčné prostredie, ťažko očakávať nejaké napredovanie v tejto oblasti.

    V programovom vyhlásení jednoznačne chýba zakomponovanie tých konkrétnych výhrad Európskej komisie, ktoré som už citoval, do programového vyhlásenia, som presvedčený, že to tam malo byť na prvom mieste. K tézam, ktoré by mali byť v programovom vyhlásení obsiahnuté, preto patrí najmä oddelenie vlastníckych vzťahov ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a Slovenských telekomunikácií, finančnej nezávislosti regulátora, Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktorý je napojený, čo je trápne, na rozpočtovú kapitolu ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií, posilnenie právomocí regulátora v novele zákona, ktorá by umožňovala regulátorovi vykonávať svojou nečinnosťou nadprácu pre dominantného operátora, ktorému, samozrejme, tento stav len vyhovuje. Prečo? Prečo to vyhovuje Slovenským telekomunikáciám? Pretože si len upevňujú a predlžujú svoje dominantné postavenie na trhu. Všetko bude mať pravdepodobne hlbšie korene a súvisí to nielen s vlastníckymi pomermi, ale najmä s privatizačnou zmluvou, ktorá je, stále sa tak tvária telekomunikácie, tajná pre občanov tohto štátu a najmä s podmienkami, za akých bola uzatvorená, ale o tom by sme sa mohli porozprávať niekedy nabudúce.

    Nedá mi nepovšimnúť si aj iné časti z kapitoly programového vyhlásenia, ktoré súvisia s činnosťou, o ktorej som hovoril, pretože napríklad v programovom vyhlásení sa hovorí, že Slovenská republika bude aktívne pôsobiť v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v Organizáciách Spojených národov. Chcel by som, vážená snemovňa, len poznamenať a na margo tohto vyhlásenia povedať niekoľko slov o skutočných aktivitách Slovenskej republiky za čias fungovania tejto a minulej vlády. Koncom septembra a októbra prebehla významná udalosť jednej zo špecializovaných organizácií OSN, takzvanej Medzinárodnej telekomunikačnej únie. Vážna organizácia, skutočne, veľmi vážna. Konala sa konferencia vládnych splnomocnencov, kde sa Slovenská republika napriek mesačnej účasti úradníkov, slovenských úradníkov, vládnych úradníkov, nepodarilo presadiť zvolenie Slovenskej republiky do takzvanej rady, ale dostali sa tam krajiny ako napríklad Rumunsko, Bulharsko a ďalšie. To len na margo, pretože takéto informácie, samozrejme, v slovenskej tlači neprebehli. Takže Slovensko má to postavenie aj v iných organizáciách nie bohvieaké a nie také, ako to deklaruje súčasná vláda, akí sme špičkoví.

    Napriek tomu, že som chcel hovoriť o otázkach telekomunikácií a informatike ako takej, dovoľte mi, vzhľadom na to, že som tak robil štyri roky tu, v tomto parlamente, aby som pár poznámok povedal aj k otázkam dopravy, aj o tom, aj keď o tom podrobnejšie bude hovoriť môj pán kolega.

    Vláda hovorí o tom, že bude pokračovať v transformácii železníc. Pýtam sa v akom tempe, vážené dámy a páni, aké budú etapy, čiastkové, aký bude konečný cieľ transformácie železníc. Zruší vláda regionálne trate, 32 tratí? Viete si predstaviť, čo to znamená, čo to znamená pre tých ľudí, ktorí sú zamestnaní na regionálnych tratiach, čo to znamená pre tých, ktorí ráno štartujú, čo to znamená pre ekológiu tejto krajiny. Viete si to predstaviť? Je to veľmi jednoduché povedať, zrušíme 32 tratí a presunieme týchto ľudí do najväčšej fabriky, ktorá je na Slovensku a je to fabrika pána ministra Kaníka. Je to veľmi jednoduché. 40 000 ľudí robí v železniciach, 40 000 ľudí, ktorí sú odkázaní na túto prácu, pretože ich rekvalifikácia ani nie je možná, ani ju nikto nechystá. Pán podpredseda vlády hovoril o tom, ako sa železnice zadlžili do roku 1998.

    Dámy a páni, dnes sú zadlžené sumou viac ako 50 miliárd Sk, odhaduje sa táto suma, že sa blíži až k 70 miliardám. Ja mám otázku, čo v roku 2003, kto zaplatí 4,2 miliardy Sk. ktoré je potrebné zaplatiť, kto zaplatí 16,5 miliardy, ktoré je potrebné zaplatiť v tomto volebnom období a ja si pamätám rok 1998, to zadlženie železníc, ktoré sa blížilo k sume 18 miliárd Sk. Takže prosím, nenarástol dlh za našej vlády, ten dlh narástol za vlády od roku 1998 do 2002 a narástol tak, že železnice majú všetky úvery garantované súčasnou vládou. Chýba mi rozpracovanie oddlženia železníc na prvom mieste, akým spôsobom ďalej a chýbajú mi, samozrejme, chýbajú mi otázky privatizácie najmä v oblasti nákladnej dopravy. Páči sa mi veta: „... zreálniť tempo modernizácie dopravnej infraštruktúry“. Čo to znamená zreálniť? Tak ako poznám myslenie tejto vlády, znamená to spomaliť, čo odporuje a upozorňujem, že odporuje, a Európska únia na to upozorňuje v dopravnej politike a nie je v súlade ani s tým, čo vláda deklaruje v úvode svojho programového vyhlásenia. A pýtam sa, vážené dámy a páni, odpovedzte mi, ktorí viete, čo sú to koridory IV, V, VI, ja som presvedčený, že ani vy ich nepoznáte, neviete ich vymenovať, a pýtam sa, ktorí občania v tomto štáte budú vedieť povedať, čo je koridor IV, V a VI a teda ako bude napĺňaný. A ak vláda zreálňuje tempo v medzinárodných koridoroch, prečo potom píše vôbec programové vyhlásenie vlády, že bude riešiť infraštruktúru v regiónoch. Prosím vás pekne, tí, ktorí jazdíte cez Hronský Beňadik, vidíte to zreálnenie, trošku nejakých sto metrov postavených kdesi v Novej Bani, to je všetko za obdobie posledných štyroch rokov. Nedajú sa podľa mňa budovať naraz rozumným tempom, niečo o tom viem, som nakoniec docent dopravných technológií, budovať rozumným tempom multimodálne koridory a zároveň podporovať rozvoj infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch, tak to vláda píše. Otázka priorít musí byť vyriešená, mala byť povedaná v programovom vyhlásení vlády. Je tam veta: „vstup neverejných zdrojov do výstavby diaľnic“, teoreticky je to veľmi správna téza, aj my sme sa s touto myšlienkou pohrávali, ale musím povedať, že je prakticky nerealizovateľná. Nízka životná úroveň na Slovensku a z toho vyplývajúca nízka hybnosť obyvateľstva neumožnia návrat súkromným spoločnostiam, súkromným financiám v reálnom čase a treba povedať, že od zahraničných dodávateľov neexistujú žiadne reálne ponuky pre výstavby diaľnic na Slovensku.

    Vláda píše o tom, že posilní samosprávne kraje prevodom ciest 2. a 3. triedy. Je to otázka zákonov, dámy a páni, je to otázka vykonávacích predpisov. Pretože ak vláda nedá financie, to znamená, ak nebudú reformované dane, tak sa vláda chce zbaviť len zodpovednosti za cesty 2. a 3. triedy a kritiku občanov presunie na kraje, respektíve na samosprávne celky. Páči sa mi veta: „... princíp nárokovateľnosti na prepravné povolenia po splnení podmienok“. Kto, prosím, robí najväčšiu korupciu v otázkach povolení, ak nie teda úradníci tu na vrcholových orgánoch. Ako to vlastne skĺbi táto vláda, túto vetu, ktorú dnes v tomto programovom vyhlásení povedala, zabudla vláda, že tie centky nám prideľuje niekto iný, že si ich nevymýšľame sami, že tu sú nejaké zahraničné vzťahy, a ako to chce vláda teda vyriešiť? Veľmi ľahko to napíše v programovom vyhlásení, je to nerealizovateľná veta a nakoniec vláda tam píše len sama o sebe. Tu treba zapojiť a treba to riešiť prostredníctvom nie ministerských úradníkov, ale cez dopravcov, cez rôzne združenia, cez veľkých prepravcov, cez predstaviteľov, ja neviem, nejakých výrobných združení a podobne.

    „Ochrana životného prostredia pred individuálnym motorizmom,“ je to veta, ktorá je tam veľmi ľahko napísaná.

    Dámy a páni, čo však robíme my v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním. Veď tieto opatrenia, ktoré sú dnes prijímané, absolútne spôsobia, že občania sa budú musieť orientovať na individuálny motorizmus, pretože je to už dnes lacnejšie ako napríklad cestovné na železnici. Ale individuálny motorizmus znamená niečo iné. Znamená parkoviská, znamená možnosti prístupu a nakoniec, čo robíme hneď dnes, alebo čo robí táto vláda v súvislosti s tým, že nám hovorila o tom, že keď sa rozpustí zákonné poistenie na viacero poisťovní, dôjde ku konkurencii a k zlacneniu. Ako zlacnieva dnes zákonné poistenie, ktoré narastá o obrovské sumy! Takto vláda podporuje dnes teda otázku hromadnej dopravy, alebo otázku individuálneho motoristického prístupu do roboty, do zamestnania, k lekárovi a podobne? Ako bude vláda dnes diktovať svoje možnosti v SAD-kách, ktoré sú privatizované a v železniciach, ktoré sú tak enormne zadlžené. Veľmi sa mi páči veta: „... vytvorí podmienky pre transformáciu správy letísk“. Držím palce, od roku 1991 poznám túto vetu. Od roku 1991 vedel som si predstaviť, ako do letísk vstúpia regióny, možno cestovné kancelárie, možno veľké firmy a veľké fabriky. Od roku 1991 nič, mám pocit, že sme boli veľmi ďaleko, bohužiaľ, bol som krátko v tej oblasti.

    Rozvoj dopravných a prístavných kapacít vodnej dopravy, nebuďte, prosím, trápni, vážená vláda. Nebuďte trápni, veď ste predali všetky námorné lode za predchádzajúce obdobie, čo chcete ešte teda robiť? Predáte prístav, predali ste Slovenskú plavbu a prístavy, viete o tom, že je dnes Slovenská plavba a prístavy rozpredávaná rôznym záujemcom, tomu ide jachta, tomu ide tá budova, nože si to troška preverte a nepíšte, prosím, takúto science fiction, netreba, aby sme to čítali a zabíjali tu týmto čas. Nestojí to za komentár.

    Rád by som počul aj to, čo bude s obsiahlymi protokolmi Najvyššieho kontrolného úradu. Ministerstvo dopravy, bolo známe, že vzhľadom na to, že malo železnice, bolo tam najväčšie množstvo prestupných staníc za obdobie predchádzajúcich rokov sa tam ministri striedali ako výpravcovia po šichte a každý za sebou nechal nie množstvo vykonanej roboty, ale množstvo protokolov na Najvyššom kontrolnom úrade. To množstvo je obrovské. Ja som veľmi zvedavý, či si niekto v tomto štáte všimne, čo všetko je tam popísané, aké milióny a miliardy korún tam sú a tie sa stratili, prosím, z rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Mrzí ma, že v programovom vyhlásení vlády nie je ani zmienka o tom, že existuje nejaká dopravná polícia, je tu pán minister vnútra, až ma mrzí, že som to vyslovil, myslel som si, že budete tu sedieť, sedíte skoro na svojom predchádzajúcom mieste. Bolo by mi ľúto, keby dochádzalo k rušeniu Železničnej polície, ja by som osobne bol rád, keby sme nešli cestou Maďarska a Česka, ktoré doplatili na likvidáciu Železničnej polície, ale keby sme išli cestou Anglicka, Nemecka, ktoré majú dopravnú políciu, ktorá sa veľmi dobre osvedčila. Ale je to otázka ministra dopravy pôšt a telekomunikácií a, samozrejme, k tejto otázke sa v parlamente vyjadrovať budem.

    A snáď posledná otázka, o ktorej niečo poviem, sú to pošty. Pošty sú jeden krásny podnik. Podnik, ktorý sa veľmi pekne rozvíjal, podnik, ktorý za obdobie posledných štyroch rokov nezautomatizoval ani jednu ďalšiu novú poštu. Podnik, ku ktorému budem musieť hovoriť, pretože v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty by tento podnik mohol dostať jednu morovú ranu, budem o tom hovoriť v najbližšom počas prerokovania zákonov. Chcel by som len poznamenať, že súhlasím s transformáciou Slovenskej pošty. Ale dám hneď otázku, či pozná niekto privatizovanú poštu v rámci sveta. Ak nie, Slovensko bude mať raritu, bude prvou krajinou na svete, ktorá sprivatizuje Slovenskú poštu. Upozorňujem, že je možné sprivatizovať lukratívne činnosti, je to Pofis, to sú známky, je možné v oblasti dopravy, je to možné v oblasti dodávania technickej ústredne takzvanej, pôšt, obálok a tlačovín do pošty. Je to možné v oblasti rekreačných zariadení, ale potom vás, vážené dámy a páni upozorním, že 600 pôšt má ísť do takzvaného nájmu, to znamená môže byť rušených. A aj v pošte pracuje viac ako 18 000 ľudí a upozorňujem vás, že týchto 600 pôšt môže veľmi rýchlo prísť o svoju prácu.

    V závere v časti o pošte by som chcel poprosiť pána ministra dopravy, mali sme tu už v parlamente materiál, ktorý hovoril o tom, že poštový úrad funguje trištvrte roka bez svojho predsedu, a bolo by už takou slušnosťou, aby sme schválili tohto predsedu v tomto parlamente, pretože je volený parlamentom, aby aj poštový úrad mohol zaujať tú pozíciu, ktorú má.

    Dámy a páni, mám ešte veľa poznámok, ale mám pocit, že som toho veľa narozprával, chcem dať možnosť ešte niekomu ďalšiemu. Ja viem, že úbohý opozičný poslanec tu môže toho narozprávať hodne, môže hovoriť čokoľvek, čo je odborné, bohužiaľ, vystupujú znova len poslanci opozície, koaliční poslanci sú tu na to, aby stlačili tlačidlo áno. Ja musím povedať, že musím byť na základe týchto odborných argumentov proti schváleniu tohto programového vyhlásenia vlády. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cagala, pripraví sa pán poslanec Murgaš. Nech sa páči, pán poslanec Cagala, máte slovo.

  • Vážení členovia vlády, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som niekoľkými slovami zaujal stanovisko k programovému vyhláseniu vlády, ktoré máme už niekoľko dní na stole. Vláda sa poučila z predchádzajúceho obdobia z roku 1998, ktoré sa len tak hemžilo číslami a konkrétnymi krokmi, ako bola výstavba bytov ročne, päťročná materská dovolenka, trojpilierový systém sociálneho poistenia a tak ďalej. Na rozdiel od toho terajšieho, kde je dosť ťažké nájsť predkladaným deklaráciám kvantifikáciu alebo termíny plnenia. Súhlasím aj s tým, aj takéto programové vyhlásenie sa dá realizovať, ak, samozrejme, budú nasledovať kroky, ktoré ho naplnia konkrétnymi číslami. Navrhované opatrenie textu vládneho programu hľadajú riešenia pre budúci hospodársky rast zastavením rozpočtového schodku, čo je pozitívny krok. Nedostatočnými sa však javia prevažne makroekonomické a fiskálne opatrenia, zamerané na zvyšovanie daňového zaťaženia. Vlády program neobsahuje konkrétne ani systémové podporné opatrenia pre rast výroby a služieb ako hlavného zdroja hrubého domáceho produktu a rastu daňového základu. Teda celkovo mi troška v tomto programovom vyhlásení chýba hospodárska politika. Je tu vôbec málo spomínaná. Možno v rámci rozpočtu sa o nej dozvieme trošku viac.

    O vytvorení priaznivého podnikateľského prostredia vo vládnom programe pre rozvoj podnikateľskej sféry sa hovorí iba raz, a to v úvode kapitoly II, ekonomická politika, časť A, makroekonomické a verejné financie. Systémové opatrenia, konkrétne ani všeobecné v ďalších častiach kapitoly však nie sú uvedené. Zastavenie rozpočtového deficitu je účinnejšie cez zvyšovanie výroby a domáceho produktu zvýšením absolútneho príjmu z výberu daní. Vládny program je potrebné doplniť práve o takéto opatrenia, ktoré umožnia okamžitú reakciu podnikateľov a podnietia ich záujem na zvyšovaní výkonov cez objem výroby alebo investovanie do rozvoja výroby a služieb. Dovoľte, aby som teda spomenul niektoré oblasti, ktoré mi v tomto programovom vyhlásení práve chýbajú.

    Trošku málo sa spomína oblasť vedy a techniky. V prístupových podmienkach, ktoré vláda alebo už vo vláde schválili, vstupu do Európskej únie, máme záväzok v rámci acquis communautaire, ktorý hovorí, že v tomto roku by mal predstavovať podiel, podiel investícií alebo podiel zdrojov do vedy a techniky 1,4 % k hrubému domácemu produktu. Žiaľ, u nás tento podiel dosahuje dnes málo cez pol percenta. Keď porovnáme túto sumu s okolitými krajinami, sme troška za Čechmi, asi o 0,4 % a takisto za Maďarskom a Poľskom v tých intenciách. Ja viem, že 1,4 možno bolo troška hrdý krok, ale minimálne 1 % už dnes mal v tejto oblasti byť objem zdrojov, ktoré vieme do vedy a techniky investovať. Je to jedna vec, ktorá ma trápi. Druhá, je nezmyselný krok, ktorý sa urobil vlani, že sa presunul z ministerstva hospodárstva, zdroje na vedu a techniku, na ministerstvo školstva. Ja nič nemám k tomuto odvetviu, naopak. Ale si myslím, že dnes skúmame, ako hlboko je morské dno, ktoré nemáme, a neskúmame veci, ktoré prinesú v budúcnosti prácu do našich firiem, to je jedno či štátnych alebo aj súkromných. Každá vláda, aj v Taliansku je veľa súkromných firiem, napriek tomu podporuje vedu a techniku, podporuje konkrétny aplikovaný výskum. Ja si myslím, práve že tu je priestor a tiež by tam možno taká zmienka malá bola, že sa napraví chyba možno z minulosti, že minister školstva, ktorý bol neskôr ministrom hospodárstva, tieto presunul tam, kde si myslel, že to bude dobré. Pevne verím, že pán predseda počul teraz a že to v krátkej dobe tento nezmyselný krok zrealizuje a že sa ozaj bude realizovať vývoj, tak ako bol voľakedy naplánovaný a aj dnes nedoplatený niektorým štátnym organizáciám.

    Ďalej mi tam troška chýba niekoľko vecí k regionálnemu rozvoju. Minister tejto vlády už prednedávnom, meno som prepočul, v rádiu hovoril, že regionálny rozvoj je realizovaný na Slovensku nie dobre, že Bratislava je podporovaná na úkor iných regiónov. Ja som rád, chvalabohu, že máme Bratislavu, že máme európske mesto, a ja by som bol rád, aby sme priblížili regióny ostatné práve tomuto regiónu bratislavskému, čiže nechajme Bratislavu Bratislavou a realizujme kroky, ktoré je možné urobiť v rámci regiónov, aby sme aj tieto pozdvihli na vyššiu úroveň. Čo mne v tom troška chýba, je jedna vec, kvitujem, čo vláda vykonala, že sa budujú priemyselné parky, ale v regiónoch máme veľa ešte takzvaných hnedých parkov. Bol by som skutočne rád, keby sme to neopomenuli, aby sme vytvorili zdroje najmä z pripravovanej ďalšej privatizácie, aby sa pripravili aj tieto priestory pre zahraničné investície, aby sme opravili, oprášili už padajúce niektoré budovy, ktoré v regiónoch sú, a tak prilákali kapitál nielen na zelených lúkách, ale aj v týchto oblastiach, kde skutočne je priestoru dosť, je nevyužitých podľa mojich informácií okolo 40 % kapacít priemyselných v hociktorých odvetviach, takže je tu priestor práve na to, kde by som myslel, že by sa v tomto programe tiež mohlo pamätať.

    Ďalšia oblasť, ktorá mi tam chýba, ani nie konkretizácia, ani čísla, sú tu niektoré veci, kde sa hovorí, že vláda bude podporovať malé a stredné podnikanie. Ja viem, že sa nedá napísať presne a detailne, koľkými korunami, prípadne miliónmi. Chcem však povedať len pár čísiel. Dnes máme na Slovensku 300 000 živnostníkov, čiže fyzických osôb, 71 000 právnických subjektov, ktoré zamestnávajú do desať pracovníkov. Keď to zoberieme, to je viac ako pol miliardy pracovníkov v tomto odvetví a práve živnostenská komora má konkrétne kroky, má dokument vypracovaný, ktorý by som dával možno do pozornosti vlády, aby sa ním zaoberala, kde sú kroky, ktoré by ozaj tomu malému strednému stavu pomohli, pretože on dnes tvorí nie malý podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu. Je to niečo cez 50 %, verím, že tá suma sa niektorými krokmi dá ešte zvýšiť.

    Čo mi chýba, ďalšia taká oblasť v tomto vyhlásení, programovom, je využitie sieťových odvetví na prenos informácií. My dnes, dobre viem, v tomto našom štáte a vôbec ešte v bývalých štátoch východného bloku troška menej pracujeme s informáciami, tak ako dnes pracujú vyspelé štáty, či to je Nemecko, Anglicko, Francúzsko, kde mi chýba využitie práve dnes sieťových odvetví, ktoré vlastnia Slovenské elektrárne, SPP, rozvodné závody Slovenských elektrární, to jest západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské a takisto Transpetrol. Disponujú prenosovými sieťami s voľnými kapacitami, ktoré je možné skutočne využiť z hľadiska riadenia štátu. Na čo chcem však upozorniť. Chcem upozorniť na jedno, možno aj z pohľadu už troška mojej terajšej funkcie, aby vláda prijala opatrenia a možno aj na parlamentnej úrovni, aby sme nepripustili, aby tieto informácie sa dostali nedajboh do rúk nezodpovedných, súkromných, alebo do rúk zahraničného investora. Myslím, že tu je priestor aj pre informácie, ktoré nie sú len náhodné, sú dôležité, možno i niektoré tajné. To je priestor, ktorý, skutočne by som si myslel, že je potrebné zobrať do úvahy a mohol by sa, aj keď nie je v programovom vyhlásení, realizovať. Vo výboroch prešlo, aj tu programové vyhlásenie prejde, tak ja nechcem podávať ani pozmeňujúce návrhy, na tie tu ani nie je priestor, nechcem požiadavku dávať, aby sme doplnili programové vyhlásenie vlády. Chcem však povedať, niektoré konkrétne kroky na doplnenie jednotlivých statí, ktoré by možno pomohli troška tomu, aby bolo programové konkrétnejšie, realizovateľnejšie a samozrejme, možno by uspokojilo i podnikateľskú vrstvu, ktorá ma oslovila, aby som takýmto spôsobom dnes niektoré tieto požiadavky prečítal. Tak dovoľte konkrétne aj niektoré opatrenia, aby sme neboli, že len kritizujeme, chcem aj navrhnúť riešenia a možnosti rozšírenia tohto vládneho programu.

    V rámci makroekonomiky chýba aspoň zmienka, čo mieni vláda urobiť s pohľadávkami štátnych a kvázištátnych organizácií, Sociálna poisťovňa, Daňový úrad, Národný úrad práce a tak ďalej. Tieto pohľadávky, ak nebudú vymožené, zaplatia nakoniec tí, čo dane dnes platia. Dobrým prípadom doterajšej nemohúcnosti v riešení pohľadávok štátu sú pohľadávky bánk, presunuté zo Slovenskej konsolidačnej, a. s., pred privatizáciou. Pohľadávky onoho typu sú kryté, samozrejme, záložnými právami, takže ja myslím, že tu by sa tiež malo pohnúť s týmto, a nie netransparentne dnes s týmto narábať, ale to je menší problémik, skôr by som povedal v kapitole makroekonomika verejných financií navrhujem doplniť za 1. odstavec nasledovný text: „Vláda v spolupráci s podnikateľskými subjektmi, zväzmi, pripraví systémové opatrenia pre zakladanie a rozširovanie priemyselných podnikov, menovite zjednodušením administratívnych postupov štátnej správy, úpravami daňových zákonov pre zvýhodnenie investičnej činnosti podnikateľov, získavanie štátnej pôdy pre priemyselnú výstavbu a prehodnotenie existujúceho systému štátnych záruk za bankové úvery.“

    Ďalej do kapitoly reforma verejných financií doplniť za 4. odstavec od konca opatrenie, ktoré by znelo: „Reforma daňového zaťaženia sa zameria na aktívnu účasť a zainteresovanosť platcov, zvyšovať daňový základ za súčasného znižovania výšky dane. Zvýšenie bytovej výstavby bude riešiť vláda použitím daňového odvodu stavebníka v prospech jeho investície do bývania.“

    Ďalej doplniť za odstavec na podporu podnikania vetu: „Do procesu vláda zapojí aj samosprávne orgány, podnikateľov a živnostníkov.“

    Za odstavec tretí doplniť by sa mohlo tiež: „Do rozvoja hospodárstva zainteresuje podnikateľské zväzy priamou spoluprácou s ministerstvom hospodárstva a financií.“

    V 3. odstavci, na podporu malého a stredného podnikania doplniť vetu: „Osobitnú pozornosť bude venovať zabezpečeniu a efektívnemu získavaniu a narábaniu s finančnými zdrojmi určenými na podporu malého stredného podnikania, a to komplexne zo zdrojov štátu, inštitúcií pôsobiacich v Európskej únii a ďalších tuzemských a zahraničných komerčných a nekomerčných finančných a nefinančných inštitúcií a orgánov.“

    V 4. bode terajší text: „Vláda prehodnotí doterajší spôsob financovania aplikovaného výskumu s cieľom zvýšiť účelnosť, návratnosť a transparentnosť použitých prostriedkov,“ nahradiť novým textom: „Vláda prehodnotí doterajší nedostatočný spôsob financovania aplikovaného výskumu s cieľom zvýšiť účelnosť, návratnosť a transparentnosť použitých prostriedkov, pritom v spolupráci s podnikateľskou sférou bude osobitnú pozornosť venovať realizácii výstupov aplikovaného výskumu v oblasti špičkových „hájtechnológií“ a „rapidtechnológií“. Zároveň zo strany štátu prijme opatrenia na zlepšenie podmienok pre nevyhnutnú aktívnu podporu týchto procesov vrátane potrebného finančného zabezpečenia rozpočtových a iných zdrojov. Vláda pri podpore reštrukturalizácie priemyslu bude prostredníctvom ministerstva hospodárstva a ministerstva obrany v spolupráci s podnikateľskou sférou aktívne využívať mechanizmy ofsetových programov, predovšetkým na zabezpečenie prílivu zahraničných investícií a technológií do ekonomického priestoru Slovenskej republiky. Vláda prijme aktívne opatrenia, zamerané na podporu vstupu zahraničného i tuzemského kapitálu do procesu reštrukturalizácie priemyslu nadväzujúceho na dokončenú reštrukturalizáciu bánk, a to budovaním predovšetkým priemyselných parkov na spomínaných zelených i hnedých plochách.“

    V oblasti sociálnej politiky pochvalu si zasluhuje časť o pripravovanej reforme pracovného práva. Považujeme ju za kľúčovú na oživenie priemyslu a podporu podnikania. V oblasti výchovy a vzdelávania, vedy a techniky za 1. odstavec tejto časti by som videl za vhodné vsunúť za časť veda a technika doplniť, a transformáciu štruktúr, odporúčam vsunúť nasledovný odstavec: „V záujme splnenia týchto úloh bude vláda venovať osobitnú pozornosť organizáciám, organizačnému, inštitucionálnemu a finančnému zabezpečeniu rozvoja vedy a techniky, a to vrátane výraznej podpory zo strany štátu pri zabezpečení a rozvoji činnosti prepojením pracovísk priemyselnej vedecko-výskumnej základne s vedecko-výskumnými pracoviskami jednotlivých vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied.“

    V rámci bezpečného a efektívneho štátu takisto by som vedel doplniť text v bode a) súdnoprocesné reformy konkurz a to v rámci o konkurze. Konkurz a vyrovnanie je nástrojom ozdravovania ekonomiky a ako taký má neobyčajne silný rozmer ekonomický, ktorý je však v súčasnej právnej úprave potláčaný. Sme takmer denne svedkami toho, ako ekonomicky neodborne vedený konkurz vedie k zániku inak ozdraviteľných firiem a k nárastu nezamestnanosti. Príčinou je pretrvávajúca faktická motivácia správcom konkurzných podstát a nepriamo aj sudcov na likvidácií firiem, a nie na ich oživovaní. Navrhujem preto za posledný odstavec doplniť: „Cieľom právnej úpravy budú také úpravy, ktorá posilnia orientáciu procesu konkurzu a vyrovnania, na zvýraznenie jeho ekonomickej dimenzie a zvýšenie odbornej úrovne správcov.“

    To sú veci, ktoré, ešte raz hovorím, nepodávam ako na doplnenie, ale myslím si, že by sa vláda mohla týmito navrhovanými doplnkami zaoberať, aj keď viem, že vyhlásenie programové, ktoré vo výboroch prešlo, prejde v tom znení, že sú to veci, ktoré ak sa troška všimnú, skvalitnia toto vyhlásenie, umožnia tak podnikateľským vrstvám, sféram, to je jedno, či v malej, či veľkej oblasti, byť nápomocnými pri tom, ako si všetci želáme, aby sme rozvíjali ekonomiku tohto štátu, rozvíjali reformy, o ktorých tu bolo hovorené, a rozvíjali, samozrejme, napredovanie, tak ako si to všetci želáme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Murgaš. Pripraví sa pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda vlády, dámy a páni. Každý dokument, ktorý si nárokuje prívlastok programový, musí spĺňať určité kritériá. Medzi tieto kritériá patria kvantifikovateľné ciele, nástroje, metódy a reálne zdroje na dosiahnutie cieľov ako aj termíny, v ktorých ciele majú byť dosiahnuté. Splnenie či nesplnenie takéhoto programu je potom kontrolovateľné. S ľútosťou musím konštatovať, že dokument, ktorý vláda Slovenskej republiky nominovala ako svoje programové vyhlásenie, nespĺňa kritériá programu. Dovoľte mi v tejto súvislosti citovať denník Die Presse zo dňa 7. novembra tohto roku, ktorý v stati pod názvom Programové vyhlásenie - finta na kritikov, uvádza, citujem: „Na kritikov svojich nesplnených sľubov reaguje súčasná vládna štvorkoalícia na Slovensku fintou. Pokiaľ to okolnosti dovoľujú, vyhýba sa konkrétnym číslam a termínom. Príliš nepríjemné sú aj dnes spomienky na sľuby typu dvojnásobné zvýšenie platov a zníženie nezamestnanosti na 10 %, ktoré Dzurinda v uplynulých štyroch rokoch nesplnil.“ Koniec citátu. Vláda sa uchádza pred parlamentom o vyslovenie dôvery tým, že predkladá dokument plný vágnych formulácií, v ktorom absentujú nielen kvantifikovateľné ciele, ale tiež termíny splnenia všeobecne formulovaných cieľov. Nemôžem sa ubrániť dojmu, vážené dámy a páni, že vláda sa zámerne vyhýba konkrétnym formuláciám, aby si vytvorila dostatočne veľký manévrovací priestor pre lavírovanie pri kontrole zo strany parlamentu a snaží sa zakryť svoju vlastnú nedôveru voči programu, ktorý sama navrhuje.

    Dovoľte mi teraz uviesť niekoľko vecných poznámok k tej časti programového vyhlásenia, ktorá sa zaoberá makroekonomikou a verejnými financiami. Ak som sa kriticky vyjadril k absencii termínov pre plnenie cieľov, tak v tejto časti je predsa len jeden termín uvedený. Podľa predkladateľov vyhlásenia chce vláda uskutočniť všetky potrebné opatrenia, aby Slovensko splnilo podmienky pre vstup do Európskej menovej únie do roku 2006. Ak vychádzame zo skutočnosti, zo skutočných možností slovenskej ekonomiky splniť do konca roku 2005 maastrichtské kritériá, sme nútení konštatovať, že termín stanovený vládou nie je reálny. Pravda, môže sa stať, že vláda znásilní realitu, ako to občas býva jej zvykom, a do Európskej menovej únie vstúpime v uvedenom termíne. Takéto počínanie vlády by však bolo nielen nezodpovedné, ale aj vysoko rizikové, s nepredvídateľnými negatívnymi dopadmi na národné hospodárstvo Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, od dôb, keď sa v politickej praxi začal používať termín pravica a ľavica, nepoznám v mierových časoch situáciu, keď vláda, ktorá sama sebe dáva prívlastok pravicová, začína svoje vládnutie zvyšovaním daní. V tom sa súčasná vláda určite zapíše do politických dejín ako prvá, ktorá takto postupovala.

    Vláda chce zjednotiť sadzby dane z pridanej hodnoty pred vstupom do Európskej únie. Ako ekonóm nie som apriori proti. Žiadam však vládu, aby ma presvedčila, že takéto opatrenie bude mať pozitívny dopad na ekonomiku Slovenska a na životnú úroveň jej obyvateľov. Podľa môjho názoru realizácia tohto opatrenia prinesie pre nižšie príjmové skupiny ďalšiu ekonomickú a sociálnu destabilizáciu, pretože zdražejú životne nevyhnutné tovary a služby. Privítal by som, aby sa aj v tejto súvislosti vláda prestala schovávať za sukne Európskej únie. Pravda je totiž taká, že Európska únia to síce odporúča, ale neprikazuje. Veď napokon v niektorých členských krajinách Európskej únie sú tiež rozdielne sadzby dane z pridanej hodnoty. Podmienka je len, že znížená sadzba musí byť na minimálnej úrovni 5 %. Napokon aj Česká republika má takúto zníženú sadzbu a nikto ju preto spred brán Európskej únie neodstrkuje.

    Ukazuje sa, že zatiaľ toto zjednocovanie sadzieb prebieha štýlom zvyšovania príjmov z dane z pridanej hodnoty. Vláda však nepredložila žiadnu serióznu analýzu, výsledky, ktoré by potvrdzovali ekonomickú opodstatnenosť a užitočnosť takýchto opatrení. Žiadam predložiť takúto analýzu, pán minister financií.

    „Vláda bude analyzovať možnosti zavedenia rovnej dane.“ Ja osobne ako ekonóm neviem, čo je rovná daň. Viem si predstaviť, čo je rovnaká daň, preto budem radšej používať termín rovnaká daň, lebo rovná daň je terminus technicus v českom jazyku.

    Dúfam, že analýza bude objektívna, korektná a jej výsledkom bude nezavedenie rovnakej dane. Jej zavedenie by totiž spôsobilo vážne poškodenie príjmov slabých skupín a ešte viac zhoršilo ich sociálny status.

    Treba otvorene povedať, dámy a páni, že moderný svet takýto nástroj používa ojedinele.

    Obozretný prístup chce vláda realizovať v oblasti využívania príjmov z privatizácie, čo možno iba privítať. Príjmy chce využiť len na zníženie verejného dlhu alebo na reformy dôchodkového systému a školstva. V tejto súvislosti však očakávam odpoveď na otázku, ktoré konkrétne procesy mieni vláda financovať v školstve využitím príjmov z privatizácie a aké mechanizmy má na to pripravené, lebo z programového vyhlásenia sa to čitateľ nemôže dozvedieť.

    Vo vyhlásení úplne absentuje colná politika. Mám tomu rozumieť tak, že vláda nepovažuje za potrebné mať jasno v takých vážnych otázkach, ako je napríklad colná únia s Českou republikou? Colná politika vo vzťahu ku krajinám CEFTA, potieranie colnej kriminality a tak ďalej?

    Vláda chce zabezpečiť dodatočné zdanenie prírastkov majetku, ak sa preukáže, že tento nepochádza z legálnych príjmov.

    Dámy a páni, toto je výsmech všetkým tým, ktorí nekradnú, poctivo pracujú a platia dane. Je to zároveň povzbudenie daňových podvodníkov. Vláda inými slovami hovorí: Ak sa preukáže, že majetok nepochádza z legálnych príjmov, tak vás dodatočne zdaníme, ale žiadnych iných sankcií sa nemusíte báť. Zdá sa, že ani súčasná, tak ako predchádzajúca vláda, nedokázala pozbierať dostatok odvahy na to, aby začala bojovať efektívnymi opatreniami proti ekonomickej kriminalite a korupcii, aj keď to verbálne deklaruje.

    Významnými aktérmi finančného trhu budú po naštartovaní reformy penzijného poistenia penzijné fondy. Tieto budú postupne disponovať zdrojmi vo výške vyššej, ako je hodnota ročného hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky.

    Vláda sa síce podujala zabezpečiť nezávislý dohľad nad všetkými oblasťami finančného trhu, neformuluje však jasne, čo si pod touto nezávislosťou predstavuje. Aj tu žiadam konkrétnejšiu formuláciu. S nezávislosťou majú totiž občania tejto republiky nie vždy najlepšie skúsenosti, o čom svedčí napríklad situácia slovenskej, v úvodzovkách, „nezávislej“ justície.

    Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky chce získať dôveru od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Je mi ľúto, že nepredložila také programové vyhlásenie, aby si aj u mňa získala túto dôveru. Toto vyhlásenie mi v mnohom pripomína vyhlásenie predchádzajúcej vlády. Aj v ňom bolo veľa sľubov a dnes už musíme povedať, že väčšinou nesplnených. Mám obavy, že niečo podobné budeme konštatovať aj o štyri roky. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Bollová, pripraví sa pán poslanec Mikolaj.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, dámy a páni. Programové vyhlásenie nám predkladá vláda zložená z politických strán, ktoré získali vo voľbách 1 222 523 hlasov, čo sa rovná 29,93 % oprávnených voličov. Rešpektujeme ju, ale pripomíname, že má teda mandát asi jednej tretiny občanov. A veľkodušne sa zaväzuje zabezpečiť európsku budúcnosť pre všetkých. Prehliada, že dve tretiny obyvateľov by privítali jej starostlivosť o budúcnosť Slovenskej republiky, ktorá je ich domovom. Vidiac, že všetky národy kladú pred euroobčianstvo a svetoobčianstvo prioritu blahobytu a budúcnosti vlastného národa a štátu, o čom sa program slovenskej vlády vôbec nezmieňuje.

    Dokazuje je to jej podriadenosť a poklonkovanie svetovému kapitálu, snahu ponížiť občanov Slovenska do slúžnovského stavu a Slovenskú republiku do takzvanej technologickej zóny lacných pracovných síl, ekologicky škodlivých a technicky nenáročných výrob, zabezpečujúcich potreby zlatej miliardy.

    Programové vyhlásenie je cynickým sprisahaním proti vlastným občanom. Nekonkrétne a neadresné konštatácie sú dôkazom toho, že vláda Slovenskej republiky je prísne podriadená finančnej a manipulačnej substancii a jej koordinátorom s cieľom vytvárania nového svetového poriadku, čo je i názor rezolúcie Organizácie Spojených národov č. 66, ktorá sa začína slovami: „Súčasná charta OSN bude zmenená, aby zabezpečila ústavu pre svetovládu.“ A senát Spojených štátov amerických prijal oficiálne vyhlásenie, v texte ktorého sú slová: „Budeme mať svetovládu, nech sa to komu páči alebo nie.“ A tejto vláde sa to zrejme páči.

    Za veľmi závažnú časť programového vyhlásenia považujem preto štvrtú časť, ktorá sa volá bezpečný a efektívny štát. Dovolím si poukázať na niektoré vecné nedostatky v jednotlivých kapitolách.

    V kapitole A s názvom spravodlivosť sa uvádzajú kamuflované presuny pracovníkov súdnictva, ktoré nie sú relevantnou zárukou posilnenia vymoženosti práva a neznamenajú, v úvodzovkách, ako sa uvádza, dôslednú reformu súdnictva. Tá totiž bola zaklínadlom na virtuálne riešenie problémov nedostatkov už za minulej vlády. Súdne procesy sú naďalej nočnou morou čakateľov na výkon spravodlivosti v občianskych sporoch sedem i viac rokov a zároveň sú fraškou pre vinníkov, bezpečne unikajúcich postihu za mnohé, i veľmi závažné trestné činy. Absolútne nezaujímavý pre občanov je zámer vlády publikovať súdne rozhodnutia na internete, ak súdnictvo nezačne aktívnejšie a rýchlejšie riešiť súdne spory v záujme poškodených. Hlboko do anonymity riešení je ponorená trestnoprávna reforma, uvádzajúca text v podmieňovacom spôsobe a trpnom rode typu „malo by sa, bolo by dobré“.

    Pár poznámok k oblasti väzenstva. Rozširovanie kapacít väzníc pri predpokladaných sprísnených opatreniach v boji proti zločinnosti v situácii jej nárastu v porovnaní s rokom 1988 na dvojnásobok je neadekvátne podmieňovať možnosťami štátneho rozpočtu, ako uvádza predkladané programové vyhlásenie. Na zmienený účel v súčasných spoločenských podmienkach treba prideľovať zvýšené prostriedky podľa stupňa naliehavosti, hoci v tomto vystúpení nie je priestor na analýzu hrozivo stúpajúcej krivky kriminality. Je to zrejme dôsledok súčasnej živelno-demokratizačnej epochy, v ktorej je potrebné budovať nové väznice. K prijateľnosti programového vyhlásenia by prispela prognóza vytvárania životných podmienok ku zníženiu kriminality. Budovanie škôl a nemocníc, a nie prognóza nutnosti výstavby žalárov.

    Kapitola B venovaná vnútornej bezpečnosti začína veľmi zaujímavou štylistickou ekvilibristikou. Citujem: „Úsilie o bezpečie občanov bude trvalým úsilím vlády.“ Koniec citátu. Zaujímavé bude tiež zdôvodnenie proklamovanej potreby prepojenia relevantných registrov a prístup do nich, čím sa bude zrejme zapodievať Národný schengenský informačný systém a Národný ústav SIRENE. Tento zámer nápadne korešponduje s § 92 a 118 Schengenskej dohody, ktoré vyžadujú zakladanie elektronických archívov a počítačové spracúvanie osobných informácií o občanoch s cieľom ich kontroly. Uvedené paragrafy doslova ničia súkromný a osobný život, právo na slobodný rozvoj osobnosti, na súkromie a anonymitu.

    A § 5, § 29, § 25 - § 38 preferujú usporiadanie občanov do kategórie nežiadúcich osôb na základe ich príslušnosti, rozumovej úrovne, ideológie a spoločenského pôsobenia. Odporúčam, aby vláda dala pokyn na zverejnenie textu Schengenskej dohody. Väčšina občanov ho nepozná a nevie, že dáva podmienky na totálnu kontrolu a manipuláciu s nimi a vytvára podmienky pre vznik policajného štátu.

    Kapitola C obrana štátu je celá poeticky podfarbeným pokrytectvom so zrejmým cieľom vyslúžiť si pochvalu a odmenu od súčasných mocných, zaslepených fatamorgánou budúcej svetovlády. Uvádza sa v nej napríklad, že jedným z charakteristických znakov bezpečnostného prostredia súčasného sveta naďalej zostáva zníženie pravdepodobnosti rozsiahleho ozbrojeného konfliktu. Väčšina sveta si uvedomuje pravý opak. Prečo inak by sa schádzali státisíce odporcov globalizácie a pripravovaného útoku NATO na Irak?

    O tom, ako veľmi leží tejto vláde na srdci obrana našej krajiny, svedčia i minulé a možné budúce rozhodnutia o transporte vojenskej techniky cez naše územie bez podpisu náležitých dohôd o ochrane v prípade potreby. Starostlivosť o bezpečnosť našich obyvateľov si tiež vláda predstavuje svojsky, ak pripravuje vojenské jednotky na účasť vo vojenských operáciách, ktoré sa volajú mierové misie spolu so silami NATO, ktorého zbraňové systémy a munícia obsahujú urán s prirodzenou aktivitou.

    V Ústave Slovenskej republiky nie je náležite rozpracovaná hlava s názvom Obrana. Nemáme štátnu doktrínu. Výzbroj armády je v úbohom stave, financií na jej obnovu niet. Úroveň bojovej prípravy mladých mužov počas výkonu brannej povinnosti vyvoláva rozpaky. Našu armádu predstavuje vyparádená jednotka stráže prezidentského paláca, ostatné zložky možno použiť pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof. Politicko-ekonomicko-právny chaos a zmätok v celej spoločnosti sa najvypuklejšie prejavuje v obranno-bezpečnostnom systéme. Predkladaný vládny návrh riešenie nezaručuje. Vidno, že vláda netrpezlivo očakáva, že ju zbaví tejto povinnosti spoločné velenie po začlenení do NATO. Programové vyhlásenie totiž uvádza jednoznačne NATO ako jedinú efektívnu organizáciu, schopnú garantovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Áno, schopnú zaiste, ale kde má vláda dôkaz, že i ochotnú? Doterajšie snahy vlády o začlenenie Slovenskej republiky do NATO spôsobili iba negatívne skúsenosti. Všetci ich poznáme. V oblasti ekonomiky takmer úplná likvidácia špeciálnej výroby, úpadok strojárstva a stagnácia vedecko-výskumnej základne. Po druhé, v oblasti životnej úrovne, vysoký nárast nezamestnanosti v regiónoch tradičných zbrojárskych výrob. Po tretie, v oblasti mravnej propagácia kultúry násilia a profesionálnych zabijakov. Volá sa to príprava jednotiek špeciálneho nasadenia. Po štvrté, v oblasti morálnej negácia národnej hrdosti a pocitu zodpovednosti za svoju vlasť.

    Dámy a páni, dovoľte mi ešte poznamenať. Preambula zakladajúcej washingtonskej zmluvy uvádza, že zmluvné strany sa budú snažiť podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti. Až v roku 1994 bola štylizácia opravená na euro-atlanickú oblasť.

    Všetky predvstupové rokovania podrobne rozpracúvajú podmienky, ktoré treba splniť. Garancie rozpracované nie sú. Veľmi veľa je neznámeho a nevysvetleného v snahách o rozširovanie Severoatlantického paktu. Je však zrejmé, že to pre nás bude znamenať stratu štátnej suverenity, národnej identity, úplný kolaps sociálnej sféry v dôsledku enormného zvýšenia výdavkov na zbrojenie, absolutizáciu pseudokultúrnych foriem v zmanipulovaných médiách a tak ďalej.

    Komunistická strana Slovenska preto žiada, aby programové vyhlásenie bolo doplnené opatreniami na zabezpečenie objektívnej informovanosti občanov o podmienkach, ale i dôsledkoch nášho vstupu do NATO a aby bola doň zaradená i možnosť vyjadriť sa občanom k nemu v celonárodnom referende. Obsah dokumentu, ktorý dnes nám prišlo posúdiť, je hmlistý, čiastočne spĺňa normy kváziumeleckého doplnkového čítania pre poslancov a intelektuálnemu potenciálu tohto auditória nedáva dôvod na vyslovenie dôvery jeho predkladateľom. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikolaj, pripraví sa pán poslanec Baška. Pardon, pripraví sa pán poslanec Chovanec. Ďakujem pekne za upozornenie. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené dámy, vážení páni. Vo svojom vystúpení by som sa dotkol troch častí, a to je oblasť dopravy, oblasť stavebníctva a oblasť zahraničnej politiky.

    Po preštudovaní kapitoly doprava musím alebo môžem hneď na úvod konštatovať, že vo vyhlásení nie sú uvedené priority, nie je spomenutý žiadny región či uvedené termíny. Situácia v doprave je pritom mimoriadne zlá a môže mať veľmi zlý dopad na celé hospodárstvo štátu. Železnice, a ja si pamätám, vážený pán predseda, ale teraz to nemyslím zle, vaše vyjadrenie na jar 1998, keď ste na jednej tlačovej konferencii hovorili, že zadlženosť železníc je 20 miliárd Sk a ešte ste to trikrát zopakovali, zrejme sa na to pamätáte. 20 miliárd, no, dnes máme 60 miliárd, z čoho vychádza, že od roku 1998 nám vzrástol dlh železníc o viac ako 30 miliárd a ročné tempo zadlženia je 7,5 miliardy Sk. Vo vládnom vyhlásení sa pritom hovorí, že vláda bude klásť dôraz na racionalizáciu nákladov vo verejnom záujme. Nič sa teda nehovorí o zastavení či spomalení tohto hrozivého zadlženia a ako tento zložitý problém riešiť. Zmeniť treba aj celkový prístup k uhrádzaniu nákladov vo verejnom záujme. Štát by si mal vo verejnom záujme objednávať iba to, čo skutočne potrebuje a čo si môže dovoliť. Nie to, čo mu vypočítajú železnice. Štát, teda ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií si musí dať vypracovať audit, aby sa nestávalo, že vo verejnom záujme sa uhrádza aj neefektívnosť hospodárenia železníc.

    Taktiež si myslím, že nestačí hovoriť iba o tom, že sa bude pokračovať v transformácii železníc, nie je totiž celkom jasné, čo sa tým myslí. Neuvádza sa ani to, že dnes už ide o dve spoločnosti, z ktorých jedna je akciovou spoločnosťou a transformovaná teda bola. V programovom vyhlásení sa taktiež nehovorí o regionálnych tratiach, hoci už medzitým vyšla informácia o ich obmedzení či zrušení.

    Cestné komunikácie. V programovom vyhlásení sa hovorí o zreálnení tempa modernizácie a rozvoja dopravnej infraštruktúry. Otázkou naozaj je, o aké zreálnenie tempa výstavby ide, keď o zreálnení výstavby sa hovorilo počas ostatných štyroch rokov. Podľa môjho názoru by bolo správnejšie definovať, o aký rozsah výstavby pôjde, stanoviť základné priority, napríklad podľa zaťaženia úsekov alebo podľa výnosových analýz. Na cestnej sieti sú dnes úseky, ktoré už z hľadiska svojej kapacity nevyhovujú. Napríklad úsek medzi Žilinou a Martinom je dnes prekročený kapacitne dvaapolkrát a tento úsek nie je možné obísť, táto cesta je jediná.

    Kritický musím byť k stavbe Ladce - Sverepec, pretože sa buduje už päť rokov a podľa schválených dokumentov sa ešte ďalšie tri bude, čiže osem rokov. Desaťkilometrový úsek za osem rokov, čo je teda tempo dosť, dosť pomalé. Pritom ide z hľadiska dopravnej záťaže o najhorší úsek na Slovensku a keď sme prepočítavali jeho výnosnosť v eurách, kde sme oceňovali prepravný čas, tak vychádza aj najhorší v strednej Európe.

    V programovom vyhlásení sa hovorí, čo je správne, že sa bude pokračovať v trasách multimodálnych koridorov IV, V, VI a menej rozvinutých regiónov. Zabudlo sa však, že tu máme aj rýchlostné komunikácie a cesta medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom, teda úsek okolo Žarnovice a Novej Bane patrí medzi rýchlostné komunikácie a keby platilo do bodky to, čo je napísané v programovom vyhlásení, tak tento úsek by sa nemohol budovať.

    Taktiež si myslím, že nestačí, keď sa konštatuje, že pre urýchlenie tempa efektívnosti sa navrhne mechanizmus neverejných zdrojov. Takýto pojem sa už nepoužíva, pretože nie je celkom jasné, o čo ide. Používa sa ale termín spoplatnenia diaľnic či výstavba koncesným spôsobom s účasťou súkromného investičného kapitálu, čo je jediná perspektívna cesta, ako financovať výstavbu diaľnic, ktorú odporúča aj Európska únia.

    V programovom vyhlásení sú aj určité terminologické nezrovnalosti, keď napríklad pojem prevádzkovej spôsobilosti sa používa, ale iba v súvislosti s kvalitou vozovky, a nie dopravnej infraštruktúry ako takej. Taktiež si myslím, že zabezpečenie opráv a údržby by malo byť definované presne. V texte sa uvádza: „prijme potrebné programy“, ale existuje aj v zahraničí iba jeden program, a to je systém hospodárenia s vozovkou.

    V programe mi taktiež chýba, ako chce štát pomôcť hlavnému mestu Bratislava v oblasti dopravy, pretože oblasť dopravy v Bratislave sa dostáva do kolapsovej situácie a určite by bolo dobré, keby si štát premyslel otázku podpory na nasledujúce štyri roky.

    Myslím si, že programové vyhlásenie vlády v oblasti dopravy a vy, pán predseda vlády, ste odborník na dopravu, neprešlo oponentúrou odbornej verejnosti, ktorá by predsa len, si myslím, vedela trochu exaktnejšie stanoviť aj priority rezortu na nasledujúce štyri roky. Chýba mi takisto aj riešenie v oblasti nehodovosti, pretože ak zoberieme počet nehôd, a veľmi ťažkých dopravných nehôd na Slovensku, a prepočítame ich na počet kilometrov cestnej siete a na počet vozidiel, tak sme už najhorší v Európe.

    Pokiaľ ide o stavebníctvo, celých šesť riadkov, ktoré sú tam, sa venujú kvalite. Myslím si však, že kvalita nie je jediný problém v stavebníctve a rozhodujúce stavebné firmy dnes už majú ISO certifikáty. Takisto je doriešený systém certifikácie stavebných výrobkov a takisto autorizácie projektovania stavieb. Problém kvality pri postupnej implementácii európskych predpisov teda rozhodujúcim problémom nie je. Problémom však je otázka stavebného konania a modelov financovania.

    Zahraničná politika je podľa môjho názoru vypracovaná vyváženejšie a keby bolo možné hlasovať iba za túto samostatnú kapitolu, tak ja osobne by som ju podporil. Pripomienky však mám k systému prípravy projektov a celého schvaľovacieho procesu pre využívanie európskych fondov a prípravy na uskutočnenie referenda o vstupe do Európskej únie.

    V kapitole cezhraničná spolupráca si myslím, že prioritou by malo byť aj odstraňovanie problémov, ktoré v tejto oblasti sú, najmä pokiaľ ide o dopravné cesty a hraničné prechody. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Chovanec. Pripraví sa pani poslankyňa Antošová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, dámy a páni. Som lekár a člen výboru pre zdravotníctvo, a preto sa budem pochopiteľne vyjadrovať k zdravotníctvu.

    Ak sa s kapitolou zdravotníctvo oboznámi ktorýkoľvek občan, nemá s jeho všeobecným obsahom veľký problém súhlasiť. Hovorí sa v ňom o zastavení rastu dlhu, o zvýšení dostupnosti a flexibilite zdravotníckej starostlivosti, o uvoľnení ambulantnej siete, o posilnení prevencie, o prijatí antikorupčných opatrení, o doplnkovom zdravotnom poistení, popisujú sa novokonštituované kontrolné mechanizmy, nový rámec inštitucionálneho vzdelávania, decentralizácie a iné. Obsah potvrdzuje, že vieme - a už dlho - čo robiť, ale, žiaľ, nedokážeme to urobiť. K uvedeným, ale aj k ďalšiemu obsahu sa budeme môcť vyjadriť až vtedy, keď dostaneme znenie zákonov, prostredníctvom ktorých sa ambície vlády majú realizovať. Už dnes však vieme, že sa v rámci reforiem počíta podľa môjho názoru s neadekvátnym vťahovaním pacienta do riešenia finančnej insuficiencie systému. Nehovorím to len preto, že to pokladám za sociálne neúnosné, ale som presvedčený, že je to aj málo odôvodnené alebo skôr neodôvodnené.

    V kapitole zdravotníctvo sa okrem iného môžeme dočítať: „Vláda pripraví legislatívne riešenia základných zdravotníckych zákonov.“ Pán minister musí konštatovať, že po rokoch transformácie a štyroch rokoch vládnutia vlády, ktorá sa vydáva za vládu kontinuity, nie sú prijaté základné zdravotnícke zákony. Pán minister musí konštatovať, dokonca na výbore pre zdravotníctvo, že v zdravotníctve je rozvrat. Pán minister má podporu poslaneckého klubu Smeru pri reformách, ktoré je v zdravotníctve bezpochyby potrebné vykonať. Neznamená to však, pochopiteľne, že budeme podporovať a akceptovať všetky kroky, ktoré doteraz prezentoval. Ako som už spomenul, hlavne neprimerané vťahovanie pacienta do riešenia katastrofálnej situácie, ktorá v zdravotníctve mnoho rokov systematicky vznikala. Najskôr sa však chcem spýtať, prečo pán minister Zajac, člen terajšej vlády, musí siahať k takým radikálnym krokom? Prečo sa viaceré jeho návrhy akceptujú až dnes, keď sa o nich hovorilo už mnoho mesiacov, vlastne rokov? Prečo sa umožnilo dlhodobé, bezbrehé navršovanie dlhov? Pán minister, ale nielen on vyčíslil pravidelný, priam systémový nárast zadlžovania mesiac čo mesiac, rok čo rok. Opakujem, akceptujeme nutnosť razantných krokov v zdravotníctve, aj keď ich mieni vykonať nový minister, jeden z najväčších a oprávnených kritikov predchádzajúcej vlády, nezabúdame, že väčšina tejto vlády je zodpovedná za stav, v ktorom sa zdravotníctvo nachádza, za stav, ktorý pán minister právom charakterizuje nutnosťou novembra 1989 v zdravotníctve.

    Je možné pripustiť, že sa naozaj nedalo v predchádzajúcom období vykonať všetko, ale je len veľmi ťažko možné pripustiť a akceptovať, že v zdravotníctve sa vykonalo len tak málo. Úroveň, z ktorej musíme vychádzať pri jeho transformácii, je žalostne nízka východzia pozícia, nepomerne zložitejšia, ako mohla a mala byť.

    Začnem poisťovňami. Ako je možné, že poisťovací systém môže tak dlho zle fungovať. Dlhodobo sa akceptoval priam legislatívny chaos v poisťovníctve. Novelizácia striedala novelizáciu, nikdy však neviedla k takému postaveniu poisťovní, takým právomociam a hlavne zodpovednosti, ako by poisťovne mali mať respektíve musia mať. Len minimálne kontrolné právomoci voči poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, len s minimálnymi možnosťami, skôr teoretickými právami uloženia sankcií. Namiesto toho, aby poisťovne mali takmer dominantné postavenie vo vzťahu pacient - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, krčili sa kdesi v administratívnych prekáračkách medzi nemocnicami, lekármi, pacientmi, ministerstvom a neplatičmi poistného. A navyše, akú zodpovednosť mali za svoju činnosť? Štát si zobral garanciu za dlhy, ktoré po sebe zanechali ako huby po daždi vznikajúce a následne zlučujúce sa a zanikajúce vrajpoisťovne. Dnes túto hrubú chybu ideme riešiť na úkor tých, ktorí dodržiavali zákon, rešpektovali povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle Liečebného poriadku. Ako je možné, že jeden manažment nemocnice ako-tak udržal mieru narastania dlhov a iný prekračoval aj astronomické čísla.

    Sme pripravení podporiť kroky, ktoré povedú k zreálneniu potrebného počtu zdravotníckych pracovníkov. Práve prezamestnanosť alebo skôr lepšie povedané neproporcionálne využitie zdravotníckych pracovníkov pokladáme za potrebné urýchlene riešiť. Taktiež sme presvedčení, že na naše možnosti, ale aj potreby neodôvodnene široká sieť zdravotníckych zariadení osobitne v Bratislave, ale aj v iných veľkých mestách a v niektorých krajoch. Neúnosná situácia je v spotrebe liekov, preskribcii, ich racionálnom využití. Pri riešení tohto problému sa však asi nezhodneme s návrhmi pána ministra. Sme presvedčení, že práve pacient, aj keď to znie paradoxne, je, žiaľ, to posledné ohnivko v reťazci záujmov. Ďaleko pred ním sú záujmy výrobcov, distribútorov a niektorých lekárov. Medzi týmto subjektmi existujú spätné väzby, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú kvalitu aj kvantitu preskribcie. Ak sa systémovo podarí narušiť existujúce väzby, pacient má len minimálnu šancu ovplyvniť narastanie spotreby liekov. Z občana sa stáva pacient až po vyšetrení lekárom, po zhodnotení klinického stavu, laboratórnych vyšetrení a je plne na odbornosti a zodpovednosti lekára, akú formu terapie zvolí, aký rozsah a druh medikamentov predpíše. Nie pacient predpisuje recepty, nie pacient rozhoduje, že lekár systematicky predpisuje len určité skupiny a druh liekov. Ak lieky nebudú zbytočne a neodôvodnene predpísané, nebudú v lekárni vybrané, nebudú ani v šuplíkoch uskladňované a potom do kontajnerov vyhadzované.

    Určite nebudeme môcť podporiť zámer pána ministra o finančnú participáciu pacienta pri poskytovaní základnej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach, zdôrazňujem základnej. Pobyt v nemocnici nie je zadarmo. Hradí sa z finančných príspevkov zdravotného poistenia. Ak sa vykoná operácia, nie je posteľ, bielizeň, strava súčasťou základnej zdravotnej starostlivosti? Áno. Spoplatňujme nadštandardné služby v nemocnici - jednoposteľovú izbu, výberovú stravu, niektoré výkony, i operačné, nadštandardnú starostlivosť strednozdravotného personálu, výber operatéra respektíve ošetrujúceho lekára, dennú výmenu bielizne, ale hoc aj celé bloky zdravotnej a lekárskej starostlivosti. Podporujeme kroky, ktoré povedú k presunu pacienta do ambulantnej starostlivosti vo všetkých indikovaných prípadoch. Vykonávajme práve v ambulantnej sfére všetko to, čo je v nej možné vykonať. Aký je záujem o takýto postup dnes? Takmer žiadny. Kapitácie u časti privátnych lekárov nabiehajú s väčšou alebo menšou pravidelnosťou, ale nabiehajú. Vzniká obrovský paradox. Čím menší výkon, tým väčší zisk. U odborných ambulantných lekárov platí obmedzenie bodov za výkon, čo taktiež nevedie k žiadnemu záujmu o vykonávanie odbornejších výkonov ani o rozšírenie ich spektra. V nemocniciach nie je žiadny záujem skracovať hospitalizáciu nie zo strany pacientov, ale lekárov. Predsa potrebujú dokázať, že práve ich nemocnica, ich oddelenie je to najpotrebnejšie. Výkony, ktoré sa v niektorých nemocniciach robia ambulantne, v iných nemocniciach sa riešia štvor-, päťdňovou hospitalizáciou. Môžem poslúžiť príkladmi. Porovnajme priemernú ošetrovaciu dobu jednotlivých oddelení. Porovnajme počet lekárov s počtom výkonov na porovnateľných oddeleniach a nemocniciach, náklady na poistenca, náklady na hospitalizovaného pacienta, nehovoriac už na absolútne neporovnateľné využitie zdravotníckeho personálnu, zdravotníckej techniky v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, nehovoriac už o nočných službách a dňoch pracovného voľna. Ak tieto a mnohé ďalšie deformity vyriešime a pán minister určite veľmi dobre vie, že ich riešenie bude nepomerne bolestivejšie, ako tie s pacientmi, a až potom sa zamyslíme nad nutnosťou, ešte lepšie a pravdivejšie vyjadrené, možnosťou pacienta finančne participovať na poskytovaní aj základnej, štandardnej zdravotnej starostlivosti.

    Prípadné kompenzačné opatrenia sú len ťažko predstaviteľné, aj keď pripúšťam, teoreticky možné, ale v inak fungujúcom hospodárskom a spoločenskom systéme. Štátna správa či samospráva nemá peniaze ani na mnohé najzákladnejšie činnosti. Poisťovňa, Zdravotná alebo Sociálna, bude mať dosť a dosť iných problémov ďaleko finančne a organizačne náročnejších. Hrozí úplne reálny predpoklad, že pacient v záujme šetrenia alebo proste z nedostatku finančných prostriedkov bude odmietať aj takú hospitalizáciu, ktorá bude nevyhnutná pri prihliadnutí na závažnosť jeho ochorenia. Do nemocnice sa nám vráti v ďaleko horšom stave, ako bol pred jej odmietnutím. Navyše tým, že sa očakáva finančná participácia občana na základnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, nezbavuje sa pochopiteľne povinnosti platiť za nájom, kúrenie a iné služby v jeho byte. Veď asi 70 % ľudí žije z príjmov do výšky priemerného platu. Mnohí hlboko pod ním. Navyše okrem povinnosti finančného príspevku v zdravotníctve čaká ich, ako už bolo opakovane konštatované, ďalšie navyšovanie nákladov - plyn, elektrika, voda, ďalšie komodity, naviazané na tieto základné, navyše zmrazenie príjmov.

    Ako ste si iste všimli, neplačem nad finančnou insfucienciou v systéme, ktorá určite existuje. Sme však toho názoru a mnohokrát sme to zdôrazňovali., že až po systémových zmenách v zdravotníctve môžeme hovoriť o dostatku alebo nedostatku financií s prihliadnutím na skutočné možnosti našej ekonomiky. Ak budeme chudobní, ak ekonomika bude len málo prosperujúca, peniaze proste nebudú, chudobné bude aj zdravotníctvo. V akom stave sa ekonomika nachádza a prečo, to je už parketa pre iných.

    Vrátim sa k textu programového vyhlásenia v kapitole zdravotníctvo. Podporíme tie časti, ktoré povedú ku skvalitneniu starostlivosti o pacienta, k adekvátnemu postaveniu zdravotníckych pracovníkov, lekárov a zdravotných sestier v spoločenskej hierarchii, ale jednoznačne aj k adekvátnemu finančnému ohodnoteniu ich práce. To, v akej situácii sa dnes ocitli zdravotné sestry, je naozaj absolútne neúnosné. Navyše mnohé z nich priam zo dňa na deň stratili postupne získané kvalifikačné predpoklady. Som veľmi rád, že aj pán minister prezentoval na výbore pre zdravotníctvo pohoršenie nad vzniknutou situáciou.

    Jedna z dôležitých úloh v programovom vyhlásení je aj boj s korupciou. Áno, iste, možno súhlasiť, že existuje na všetkých možných úrovniach, úroveň zdravotnícky pracovník - pacient nevynímajúc. Pranierujme konkrétne prípady, postihujme konkrétnych jedincov, nezľahčujme túto skutočnosť, ale, prosím, nezovšeobecňujme. Som presvedčený, že korupcia v nepomerne väčšej miere existuje na iných úrovniach systému, nehovoriac už o iných rezortoch. Ak by všade existovala, aj keď ju, a to zdôrazňujem, nechcem ospravedlňovať, na takej úrovni, ako je na úrovni medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom, určite nás nezaradia medzi také skorumpované krajiny, ako nás zaraďujú. K odstraňovaniu tohto neduhu na všetkých úrovniach sa však s plnou vážnosťou, vážený pán minister, hlásime.

    Prezentoval som len niekoľko pripomienok na súčasný stav a len niekoľko podnetov na možnosti riešenia. Máme ambíciu vecnou argumentáciou, predkladanými návrhmi byť sociálnejšou alternatívou k tomu, čo sa na občana chystá. Sme pripravení podporiť všetko to, čo sa podporiť dá. Odmietame však participovať na priam systémových krokoch, tlačiacich občanov financovať všetky nedostatky, chyby a mnohé, mnohé nevynútené a zlé riešenia, ktoré sa prijali v predchádzajúcich rokoch, v predchádzajúcich volebných obdobiach. Skutočná reforma musí priniesť kvalitnejšiu a adresnejšiu zdravotnú starostlivosť pacientovi, adekvátnu možnosť odbornej realizácie, ale aj spoločenského postavenia pre zdravotníckych pracovníkov. Očakávame a podporíme kroky, ktoré tých dobrých zvýhodnia a tých najlepších prestanú vyháňať do Čiech, Rakúska či Nemecka. A ak, tak len za čerpaním nových skúseností a za prehlbovanie odbornosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave pani poslankyňa Antošová. Pripraví sa pani poslankyňa Mušková. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená Národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Materiálu, ktorým sa dnes zaoberáme, som naozaj venovala veľkú pozornosť a po jeho podrobnom preštudovaní a analýze jednotlivých kapitol prichádzam k záveru, že programové vyhlásenie vlády, ktorým sa vláda Slovenskej republiky uchádza o dôveru parlamentu, teda najmä o dôveru občanov, je veľmi nekonkrétny a nevyvážený materiál, pripomínajúci volebný program, v ktorom platí heslo: Nikto vám nemôže splniť to, čo vám my môžeme sľúbiť.

    Ak hneď v úvode je proklamovaná túžba vlády stať sa efektívnou a realistickou, naskytá sa otázka, či sa realisticky pozrela na život ľudí v jednotlivých regiónoch Slovenska, pretože z predloženého dokumentu to nie je celkom zrejmé. Zaujali ma napríklad veľmi úsporne vypracované kapitoly regionálny rozvoj a verejná správa, kde vláda sľubuje zvýšiť mieru informovania verejnosti v oblasti regionálnej politiky. Nuž, pánboh zaplať. Teraz chceme informovať občanov o tom, čo v podstate tá istá vláda v predchádzajúcom období štyroch rokov zmätočne a chaoticky rozbehla a vysvetľovanie v tom čase zámerne nechala na pleciach starostov a primátorov? Alebo chce dnes vysvetľovať, že takmer tá istá vláda a tí istí ústavní činitelia si zabudli pri tvorbe a schvaľovaní zákona o prechode kompetencií zo štátu na samosprávu osvojiť odborné stanoviská jednotlivých ministerstiev a ignorovali stanoviská najväčšej stavovskej organizácie, Združenia miest a obcí Slovenska, a taktiež sa boja priznať, že nie samosprávy, ale najmä vysokí štátni úradníci nevedeli dôsledne plniť opatrenia vlády?

    V októbri v roku 2001 som si prečítala úvahy vtedajších politikov v jednom známom denníku, ktoré vyjadrovali všetko jednou vetou: Reforma verejnej správy potrebuje reparát. A predpokladala som, že nová vláda, zložená z akýchkoľvek politických strán, prizná a pomenuje riziká, ktorým sa nevedela vyhnúť, ale čo je horšie, nevedela ich ani riešiť. Tie najvážnejšie pritom ohrozujú kvalitný výkon orgánov na všetkých úrovniach. Veď hrubé nedôslednosti pri prechode kompetencií z orgánov štátu na orgány územnej samosprávy, najmä chýbajúca, miestami až rozporuplná legislatíva, absencia personálneho, finančného a materiálneho zabezpečenia, to všetko tu už predsa bolo. Aj preto som očakávala, že vláda v programovom vyhlásení aspoň načrtne východiská financovania ako napríklad transformácia miestnych poplatkov na miestne dane, zmena postavenia dane z nehnuteľností, preradenie dane z darovania a podobne.

    Som presvedčená, že systémové opatrenia, ktoré sú veľmi stroho a skôr formálne a deklaratívne uvedené v programovom vyhlásení, by mali byť garantované nielen časovými hranicami, ale absolútne mi tu chýba čo i len zmienka o zodpovednosti za ich realizáciu. Nakoľko je evidentné a z programového vyhlásenia vlády zrejmé, bohužiaľ, musím skonštatovať, v skvalitnení života v oblasti verejnej správy strácame čas, ďalšie štyri roky. Vláda napríklad neplánuje dať do poriadku chaotickú legislatívu, kde jeden zákon absolútne odporuje druhému. Obchádza problematiku privatizácie SAD, nejasná je transformácia zdravotníckych zariadení pod obce a VÚC a mlčí o ďalších krokoch transformácie vodární a kanalizácií.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem vás upozorniť, že nevenovať pozornosť programovému vyhláseniu vlády je neúcta voči nášmu štátu, ale predložiť takýto materiál poslancom Národnej rady Slovenskej republiky je neúcta k občanom, ktorých tu my zastupujeme. Je to nielen znevažovanie kontrolnej právomoci parlamentu vo vzťahu k vláde, ale aj deformovanie funkcie programového vyhlásenia vlády ako nástroja parlamentnej demokracie. Tento všeobecný, nekonkrétny materiál nedáva podklad parlamentu vôbec sledovať, ako sú plnené ciele, ktoré sú tu ako-tak načrtnuté.

    Dovolím si, vážení kolegovia, kolegyne, pristaviť sa aj okrem mne blízkej téme, ktorou je verejná správa, aj pri inej blízkej téme, ktorá sa ozaj týka nás všetkých. Je až zarážajúce, ako sa vláda postavila k problematike o rodine. Jeden z koaličných partnerov si svoj politický imidž budoval na sľuboch o podpore rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Preto je priam trestuhodné pristupovať v programovom vyhlásení vlády k riešeniu a podpore rodín doslova diletantsky, formálne a nevyvážene, bez kompenzačných opatrení vo vzťahu k sociálne slabším rodinám. Balíček ekonomických opatrení je programovaný bez analýzy dopadu na sociálne slabších. Veď aj takzvaná učesaná správa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z roku 2001 musela konštatovať, že každé piate dieťa na Slovensku žije v podstate v biede. Reštrikčné opatrenia nemyslia ani na to, aký vplyv budú mať na nárast kriminality, čiže vôbec neuvažujú o dopade na morálku a zdravie rodín.

    Podľa informácií v roku 2001 na Slovensku prudko rastie napríklad tuberkulóza detí. Pre tieto a mnohé vážne dôvody chcem apelovať na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby téme rodina venovali náležitú pozornosť, takú, akú si naozaj zaslúži. Treba si uvedomiť, že značná časť rodín sa dostáva do ekonomickej krízy, ktorá ohrozuje nielen funkciu reprodukcie, ale aj zdravý vývoj našej mládeže. Mrzí ma, že v programovom vyhlásení vlády nie je ani len zmienka o matkách a ich postavení, o osamelých matkách alebo o otcoch, vdovcoch a podobne. Pritom každá deviata rodina je neúplná.

    Na záver chcem upozorniť, že základnou bázou rozvoja rodiny je skutočne riešenie nezamestnanosti. Popri nej realizáciou zvyšovania cien energií, služieb, poplatkov, nájomného a tak ďalej sa bezpochyby znásobí počet rodín, ktoré určite budú žiť v biede a v dôsledku toho sa začnú rozpadávať. Je načase nielen sa zamyslieť nad touto situáciou, ale som presvedčená, vážené poslankyne a poslanci, že je načase tento problém aj riešiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pán poslanec Žiak.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, myslím, že sú tu dvaja. Každé štyri roky predkladá v tomto parlamente predseda vlády program slovenskej vlády, s ktorým sa vláda uchádza o dôveru nás poslancov a prostredníctvom nás aj občanov Slovenska, ktorí nám dali vo voľbách dôveru a mandát. Je preto našou svätou povinnosťou dôkladne posúdiť tento materiál, ktorý na štyri roky poznačí politický, hospodársky, kultúrny a sociálny program smerovania našej krajiny. Krajiny, ktorá sa dnes po štyroch rokoch vládnutia tejto vlády prakticky bez malých zmien tej istej vlády uchádza o vstup do NATO a Európskej únie. S veľkou pravdepodobnosťou ponuku na vstup dostaneme, ale treba pripomenúť, že nikdy v našej novodobej histórii nebola naša krajina podrobená takej biede a chudobe, ako je to teraz. Ocenenie na jednej strane, že Slovensko sa pridá k vyspelým štátom Európskej únie, ale aj určité obavy o svoj ďalší osud na strane druhej.

    Správne zostavený vládny program práve v tomto volebnom období je nesmierne dôležitý, lebo výraznou mierou môže ovplyvniť život Slovenska nielen na štyri roky, ale na omnoho dlhšie obdobie. Necitlivá a sociálne nespravodlivá politika pravicovej vlády môže výrazne ovplyvniť aj výsledky referenda k vstupu našej republiky do európskych štruktúr. Od prijatej politiky občan sám bude čoskoro citlivo zvažovať dôveru slovenskej vlády a príslušných riadiacich orgánov Európskej únie. Verím, že podobne ako ja si všetci v tomto parlamente uvedomujeme túto významnosť, dôležitosť a jedinečnosť chvíle schvaľovaného predloženého programového vyhlásenia vlády.

    Celý text jednotlivých kapitol programového vyhlásenia vlády sa nesie v rovine deklaratívnej, bez predložených konkrétnych metód a postupov riešenia. Každý posudzovateľ programu musí mať dojem, že v niektorých tézach ministri nemajú racionálne predstavy o tom, ako sa budú úlohy, a to väčšinou úlohy problémového charakteru riešiť. V celej kapitole sa nenachádza žiadna kvantifikácia riešenia problému, čo v závere vládnutia znemožní jednoznačné zhodnotenie plnenia alebo neplnenia predloženého programu. V texte sú používané slovné finty v slovných zvratoch ako napríklad: „pokiaľ to okolnosti dovoľujú.“ V zásade sa v texte nevyskytujú konkrétne čísla a termíny. V tomto prípade sa tejto vláde ani nečudujem, že sa bojí stanoviť číselnú kvantifikáciu, keď neslávne sľuby v predchádzajúcom období o dvojnásobných platoch a znížení nezamestnanosti pod úroveň 10 % dodnes vzbudzujú úsmev za nevydarený, ale krutý žart predsedu vlády pána Dzurindu.

    Program je silne poznačený zmenami a reformami a transformáciami, ktoré majú veľakrát reštrikčný charakter a použijú sa aj tam, kde reformy už prebehli. Občania, nepoznajúc výsledok snáh tejto pravicovej vlády, majú obavy a u niektorých skupín občanov sa prejavuje strach z ich ďalšieho životného osudu na nasledujúce štyri roky.

    Podľa mediálneho vyhlásenia slovenského premiéra sú v programovom vyhlásení vlády akceptované nasledovné priority: boj proti korupcii, rozsiahle úsporné opatrenia v štátnom rozpočte a zlepšenie situácie rómskej menšiny. Tragédiou je, že sa v týchto prioritách neobjavila výchova a vzdelávanie. A to je práve časť, ktorej by som sa rada v mojom krátkom vystúpení venovala.

    Vláda si kladie za cieľ transformáciu v oblasti výchovy a vzdelávania vo všetkých jej súčastiach - od regionálneho školstva, podľa mňa malého školstva - až po šport a mládež a až po vysoké školy. O tom, či je to nereálne alebo nie, nechcem teraz polemizovať, ale len pripomínam, že snaha prebudovať už nedávno prebudované len preto, aby som prebudoval, je absurdná. Dvanásť rokov všetci predchádzajúci ministri pracovali na koncepciách a transformáciách jednotlivých oblastí vzdelávacej sústavy. Myslím si a experti za školskú problematiku mi dajú určite zapravdu, že naším prvoradým záujmom musí byť zabezpečenie vysokej kvality poskytovaného vzdelávania, kde kvantita poskytovaných služieb musí byť len na druhej pozícii, pokiaľ sa nevytvoria také materiálne a personálne podmienky, ktoré to dokážu zabezpečiť súčasne. Pomerne veľa práce budeme mať pri dokončení presunu kompetencií na nižšie územné celky vo väzbe na riadenie a finančné zabezpečenie základných a stredných škôl. Tu treba jasne povedať, že nebyť rozhádanej koalície predchádzajúcej vlády, mohla byť dnes situácia iná. Problémy, ktoré čakajú urýchlene na riešenie, mohli byť vyriešené a obavy primátorov a predsedov vyšších územných celkov mohli byť už celkom rozptýlené.

    Vysoké školstvo od roku 1991 prebieha transformáciou, ktorá je v dosť pokročilom stave rozpracovanosti. Čaká na dotiahnutie niektorých legislatívnych noriem nižšej úrovne a významné dofinancovanie zo strany štátu formou dotácií. Tu vidím jeden vážny problém, ktorý môže celú predloženú predstavu vlády k náprave vysokého školstva cez zavedenie príspevku k študentom na vzdelávanie v rozmedzí 10 - 20 % nákladov narušiť. Jasne to prezentoval aj predseda nášho výboru pre školstvo, vedu, kultúru, médiá a šport pán Ferdinand Devínsky, rektor najväčšej univerzity na Slovensku, ktorý povedal, že názor, že zavedenie príspevkov študentov na vzdelanie vyrieši problém financovania vysokých škôl, je naivný.

    Jediným riešením, ktoré zastaví vysoký úpadok vysokoškolského vzdelávania, je poskytnutie v rozpočte dostatok finančných zdrojov, podobne ako sa to realizuje v ostatných transformujúcich sa krajinách a v štátoch Európskej únie. Česká republika by nám mohla byť skutočne vzorom. Len za tohto predpokladu dokážeme naštartovať zmeny a návrat k európskej kvalite vzdelávania. Jasne a významne to deklarovali v dennej tlači aj členovia kolégia rektora Univerzity Komenského v Bratislave. Dovolím si ešte zacitovať: „Kolégium rektora Univerzity Komenského s prekvapením prijalo informáciu o zamýšľaných úsporných opatreniach vlády v školstve pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2003. Kolégium upozorňuje, že tieto opatrenia sú v rozpore s deklarovanou podporou vzdelanosti a vysokého školstva na Slovensku, ktorá je nevyhnutným predpokladom jej ďalšej ekonomickej prosperity. Zmeny, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky, urýchlia odchod aj zvyšku talentovaných vysokoškolských učiteľov do cudziny, do súkromného sektora či iných oblastí spoločenského života. Kolégium rektora Univerzity Komenského sa preto obracia na vládu s naliehavou výzvou, aby nezačínala svoje pôsobenie krokom, ktorý odporuje volebným programom všetkých strán, ktoré sú teraz vo vláde.“

    V súvislosti so zavedením poplatkov za vysokoškolské štúdium treba povedať, že v praxi to bude znamenať sumu tak 300 000 korún za kompletné päťročné vysokoškolské štúdium najmä pre študentov, ktorí nebývajú v meste, kde sa vysoká škola nachádza. Ak takéto opatrenie prejde, potom nepôjde o nič iné, iba ako o tvrdý úder pod pás mladým ľuďom, študentom, ktorí, dá sa povedať spolovice volili práve túto vládu alebo túto koalíciu. Nárast nákladov môže mať pre celú spoločnosť nedozerné následky. Celkom ľahko sa môže udiať to, že sa staneme národom nevzdelancov. Veď ktorý rodič si bude môcť dovoliť nechať študovať jedno alebo viac detí na vysokej škole, keď podľa oficiálnej štatistiky 70 % obyvateľov žije na hranici chudoby a nepriaznivé ekonomické nožnice sa stále roztvárajú. Pritom pre študentov nesvitá ani nádej na vylepšenie ekonomiky a následnú možnosť privyrobiť si počas štúdia na nejakej firme a tým minimalizovať neúmerné náklady na študentské živobytie. Nuž čo, vláda sa asi rozhodla hazardovať s talentmi, ktoré máme. Už teraz je situácia taká, že mnohé rodiny z regiónov nedokážu zabezpečiť štúdium pre svoje talentované deti, lebo jednoducho na to nemajú. Po januárovom zvýšení cien za energie sa celková situácia ešte zhorší, bude sa aj naďalej zhoršovať a bude dochádzať k masívnejšiemu odchodu mladých ľudí do zahraničia, pretože už dnes sa hovorí, že podľa hrubých štatistických odhadov už v zahraničí máme takmer 200 000 našich mladých ľudí.

    Druhá moja poznámka je orientovaná na časť textu, ktorý znie, citujem z programového vyhlásenia: „Vláda sa bude usilovať o vyššie spoločenské uznanie a diferencované platové ohodnotenie pedagogických pracovníkov na všetkých úrovniach, adekvátne kvalite ich práce a významu tohto povolania pre spoločnosť tak, aby sa táto práca stala atraktívnejšia aj pre mladých učiteľov.“ Myšlienka, proti ktorej nemožno namietať, keby to súčasná vláda myslela skutočne úprimne. V súčasnosti sme totiž svedkami pravého opaku. Novelizuje sa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe len preto, aby sme oddialili platnosť pre učiteľov výhodnejšej platovej tabuľky. Vláda tiež nedokáže vytvoriť zdroje na naplnenie zákona o pôžičkovom fonde mladých učiteľov, hoci takýto fond už sľubovala alebo zaviazala sa k nemu už v minulom programovom vyhlásení vlády.

    „Uskutočnenie obsahovej prestavby a modernizácia učiva s dôrazom na skvalitnenie výučby cudzích jazykov a urýchlene procesu informatizácie školstva.“ Myšlienka znovu citovaná z programu vlády. Bohužiaľ, nie je tu pán minister školstva, aby som sa ho spýtala, s kým chce urýchlene realizovať výučbu v zmysle citovanej vízie, keď učitelia pre informatiku a s jazykovými aprobáciami unikajú z rezortu školstva z dôvodu slabého finančného ohodnotenia a nevyhovujúcich sociálnych podmienok. Chcela by som tu tak ako už moji predrečníci upozorniť na tabuľku pedagógov základných a stredných škôl, ktorá sa nachádza na úplnom okraji alebo je najhoršia zo všetkých tabuliek pre pracovníkov verejnej služby. Pomerne veľa nádeje v programe vlády vkladá vláda do novej formy financovania prostredníctvom normatívneho financovania na žiaka. Súčasne prebieha v tlači názorová konfrontácia medzi ministrom školstva a jeho štátnym tajomníkom pánom Františkom Tóthom. Ak sa presadí poukážkový model financovania škôl, následná likvidácia neperspektívnych, takzvaných neperspektívnych škôl, a vytvorenie systému zvážania žiakov autobusmi do strediskových škôl bude pri súčasnom zložení strán vo vládnej koalícii znamenať výrazné znižovanie počtu základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, bojím sa, že práve na národnostne zmiešanom území. Dôsledky, ktoré z toho môžu vyplynúť, si nechcem predstaviť.

    Priestupnosť nového školského systému je asi jediný nový pojem, ktorý som v texte v uvedenej časti programového vyhlásenia vlády objavila. Priestupnosť je vztiahnutá k dvom snahám. Po prvé, k odstráneniu prijímacích pohovorov na stredných a vysokých školách, po druhé, minimalizácie podmienok na korupciu v školstve. Niektorí rektori vysokých škôl už vopred avizujú, že štátnu maturitnú skúšku nebudú môcť rešpektovať ako kritérium na prijatie na vysokoškolské štúdium. Podobne veľa študijných programov vyžaduje talentové skúšky, ktoré maturitná skúška nemôže nahradiť. Prijímanie na strednú školu bude musieť byť regulované cez vopred stanovené kritériá v obmedzenom množstve. Nemôžeme vychovávať kaderníčky pre celú Európsku úniu, ani automechanikov, ktorí nebudú mať čo opravovať. Miestny lobizmus a protekcionárstvo bude aktuálne dovtedy, pokiaľ školy budú závislé od darov štedrých sponzorov, rodičov. Ak financovanie škôl a mzdové ohodnotenie bude na európskej úrovni, zanikne problém korupcie v školstve. V tejto súvislosti chcem upozorniť na zákon, ktorý sa tiež podľa programového vyhlásenia má pripravovať pre malé školstvo, kde sa vlastne financovanie školstva chce urobiť tak ako pri vysokoškolskom zákone, viaczdrojovo. Vláda sa chce na to spoliehať. Ale ja si skutočne neviem predstaviť, ako by sa mohlo viaczdrojovo zohnať, teda okrem sponzorov, možno, že sa nájdu v nejakej malej vidieckej škole, dakde v západnom kraji. Myslím si, že tu je opäť miesto pre korupciu a okrem toho myslím si, že je to aj protiústavné, pretože ústava hovorí o tom, že základné a stredné školstvo, a hovorí to striktne, je bezplatné.

    Široko diskutovanou tézou programového vyhlásenia vlády spoločnosti je záväzok vlády zriadiť v prvom kroku volebného obdobia univerzitu pre prípravu občanov maďarskej národnosti. Uvádzané dôvody preklenutia rozdielov vo vzdelanostnej úrovni a vzdelanostnej štruktúre slovenských občanov maďarskej národnosti však doteraz nikto nedokladoval žiadnou analýzou. Dôvod sa mi preto javí vysoko účelový. Som toho názoru, že vynaložené finančné prostriedky, ktoré odhadujem na 50 miliónov v začiatkoch a 100 miliónov ku koncu, teda po päťročnom štúdiu univerzity, by bolo vhodnejšie využiť pre zlepšenie výučby slovenského jazyka na stredných školách s výučbou v maďarskom jazyku, a tým zabezpečiť vyššiu priechodnosť študentom v štúdiu na existujúcich vysokých školách.

    Na pána ministra by som mala v tejto súvislosti dve otázky. Možno, že ma dakde v kuloároch počuje. Chcela by som sa ho spýtať, či bude podporovať vznik univerzít aj s vyučovacím jazykom nemeckým, rusínskym alebo rómskym a kde na to zoberie finančné prostriedky a ďalej by som sa ho chcela spýtať, bude môcť na univerzite v Komárne s vyučovacím jazykom maďarským študovať študent slovenskej národnosti, ovládajúci maďarský jazyk? Teda aspoň takýto príslušník majoritného, štátotvorného národa? Ak mi odpoviete v tejto druhej otázke áno, tak vás upozorním, že podľa textu programového vyhlásenia to takýto študent umožnené mať nebude. Nebude môcť študovať na slovenskej vysokej škole, hoci jeho rodičia sú riadnymi platiteľmi daní, z ktorých túto univerzitu bude platiť. Naopak, podľa Bolonskej výzvy, ktorú podpísal predchodca pána ministra, musia umožniť na tejto škole študovať alebo absolvovať štúdium študentom z maďarskej univerzity. Ak mi odpoviete nie...

  • Pán poslanec Kozlík, s tým telefónom vás poprosím.

  • ... nie, je to jasný znak diskriminácie Slovákov, ktorý Ústavný súd, verím, vyrieši veľmi striktne.

    Dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie ukončila výzvou k vláde. Vláda Slovenskej republiky by si mala uvedomiť, pán predseda vlády, že najväčšie bohatstvo, ktoré máme, je v mladých ľuďoch a už vôbec by nemala hazardovať s perspektívnym tvorivým potenciálom tejto krajiny. Treba si pripomenúť, že v predchádzajúcom období si vláda v programovom vyhlásení stanovila školstvo ako svoju prioritu a zaviazala sa zvyšovať podiel financovania celého školstva s vytvorením lepších podmienok pre štúdium čo najväčšieho počtu mladých ľudí. Čo síce, žiaľ, nesplnila, no v dnešnom programovom vyhlásení takáto priorita ani neexistuje. Ak chceme ísť do Európskej únie, potom nemôžeme znižovať financie na školstvo. Ak to myslíme s týmto národom vážne, nemôžeme znižovať financie na školstvo, pán predseda vlády. Pri dnešnom demografickom vývoji sa nám celkom ľahko môže stať, že v tomto štáte zostanú po istej dobe už iba ľudia v dôchodkovom veku a široká škála občanov patriacich do sociálnej siete. Po takejto rošáde sa otvorí priestor pre nové osídľovanie vyľudnených priestorov a to, predpokladám, nechce ani táto vláda a opozícia už vôbec nie. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Žiak a pripraví sa pán poslanec Baška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé dámy, vážení páni. Na výbore, zahraničnom, pán minister pri prerokovávaní tohto návrhu vládneho programu poďakoval koalícii za podporu, čo sa týka programu. Dzurindovej vlády bývalej, ale aj terajšej v týchto dňoch, dá sa povedať tiež programu, čo sa týka zahraničnej politiky, áno, poslanci za HZDS ale aj strana HZDS podporovala a podporuje zahraničný program, týkajúci sa hlavne integrácie Slovenska do Európskej únie a do NATO a podporuje všetky kroky, ktoré sú v záujme Slovenskej republiky a podľa nášho programu práve integrácia do EÚ a NATO v záujme Slovenska je. Zároveň som však ja povedal pánovi ministrovi, že, bohužiaľ, po prečítaní tohto návrhu vládneho programu nebudem môcť podporiť, aspoň ja osobne, tento vládny program. A teraz mi dovoľte zdôvodniť prečo.

    Pri prvom čítaní sa mi zdalo, že práve časť týkajúca sa zahraničnej politiky je oproti celému obsahu veľmi stručná, a to bolo ozaj len pri tom prvom čítaní, pretože keď som si prečítal návrh vládneho programu podrobne, zistil som, že celý vládny program je vlastne o integrácii. Zvlášť o integrácii Slovenska do Európskej únie. Dokonca až mi chýba, že nie je jasné, aká vláda napísala tento program. Chýba mi zmienka o tom, že ide o slovenské záujmy, o záujmy Slovenskej republiky, teda že písala tento program vláda Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu sa mi nezdá veľmi vyvážený tento program, pretože je tu zámena cieľov a prostriedkov v tom, že jediný cieľ je tam stanovený integrácia a málo sa hovorí jednak o tom, aké kroky je potrebné urobiť v rámci tejto integrácie Slovenska do Európskej únie a do NATO, ale aj ako budeme brániť naše záujmy, záujmy Slovenskej republiky. Už bolo viacerými predrečníkmi povedané, že tento program je veľmi všeobecný, nekonkrétny, ja by som dokonca povedal, z tohto pohľadu až anonymný. Niektoré časti sú takmer autentické s programom vlády 1998, čo možno svedčí o kontinuite Dzurindovej vlády, ale zároveň sa dá povedať, že nedal si možno ten tím, ktorý pripravoval tento program, veľa práce s obmenou alebo aktualizáciou. Pozitívne by som hodnotil v úvodnej časti to, že oproti roku 1998, keď vláda Mikuláša Dzurindu predstúpila so svojím programom pred Národnú radu Slovenskej republiky a pred svojich voličov, dnes, citujem „predstupuje so svojím programom - programovým vyhlásením - pred všetkých občanov.“ V tom je pozitívny posun. Vláda ďalej hovorí o odhodlaní a pripravenosti urobiť rozhodujúce kroky pre vstup Slovenska do NATO a do Európskej únie a zabezpečiť Slovensku jeho občanom európsku budúcnosť. Je to ambiciózny cieľ, ale ako som už povedal, v programe i napriek tomu, že Európska únia je spomenutá na každej strane možno štyri- až päťkrát, sa takmer nič nehovorí o konkrétnych krokoch, ktoré preto chce táto vláda urobiť a vlastne o akej európskej budúcnosti hovoríme. V časti demokratický štát sa píše: „Vláda chce byť efektívnou, realistickou a program je plánom na riešenie problémov Slovenska.“ Vážení poslanci, už dnes sme svedkami, že táto vláda, skôr ako dostala dôveru tohto parlamentu, predložila novelu zákonov, ktoré vytvárajú nové problémy občanom Slovenska. Základným problémom občanov sa momentálne stáva prežiť.

    V časti ekonomická politika sa píše, citujem: „Všetky opatrenia vláda vykoná, aby Slovensko plnilo podmienky pre vstup do Európskej menovej únie do roku 2006.“ Všetci kandidáti musia splniť takzvané maastrichtské kritériá zamerané na dosiahnutie synchronizácie ich ekonomík a finančných trhov so súčasnými krajinami Európskej únie. Chcem upozorniť, to sú veľmi tvrdé kritériá a ja veľmi fandím tejto vláde, aby dokázala dostať Slovensko do Európskej menovej únie v roku 2006, čo je možno ambícia, ktorá je, až by som povedal nereálna, pretože tie kritériá sú napríklad, že deficit rozpočtu bude maximálne 3 % HDP, dlh verejných financií maximálne 60 % HDP a podobne. A ja myslím, že ani česká vláda, ani iné, ktoré sú minimálne na tejto úrovni ekonomiky ako naša, takú silnú ambíciu nemajú.

    Mám výhrady aj k nejasne formulovanému zámeru otvorenia reštitučného zákona. Obnovením lehoty na uplatňovanie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému majetku v znení neskorších predpisov sa umožní náprava krívd spáchaných pred rokom 1989 vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde.

    Vážení, ak vláda chce otvoriť opätovne otázku povojnového usporiadania, bojím sa, že naruší tým status quo v Európe. Môže sa narušiť stabilita v stredoeurópskom priestore a môže to skomplikovať aj situáciu niektorých našich susedov.

    V časti sociálna oblasť sa píše jedna veľmi zaujímavá vec, ináč sociálnu oblasť nechám odborníkom, len ako perličku by som povedal, že pod nadpisom Propagácia slovenskej kultúry v zahraničí je text: „Na základe dohôd o kultúrnej spolupráci a ostatných medzinárodných záväzkov vláda zabezpečí prezentáciu zahraničnej kultúry na Slovensku, takže tam je asi opačné garde, je to asi nepochopenie, o čo tam vlastne ide.

    V štvrtej časti týkajúcej sa bezpečného afektívneho štátu sa v kapitole obrana štátu objavila jedna formulácia, ktorá ma pobavila, dá sa povedať, kde sa píše: „Úroveň ohrozenia novými hrozbami nie je vyššia, ale ani nižšia než je ohrozenie väčšiny členských štátov NATO.“

    Je to taká formulácia, viete ako sa na Slovensku hovorí, je taká, aká je. Asi takto vyznie, ale nič nám nepovie, aká vlastne je tá úroveň ohrozenia. To je ako doloženie toho, čo som povedal na úvod, že je veľmi všeobecne formulovaná nielen táto časť, ale aj ostatné.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa podrobnejšie zaoberal teraz aj zahraničnou politikou. Predošlá Dzurindova vláda chcela vykonávať „... modernú, dôveryhodnú a presvedčivú zahraničnú politiku.“ To je citát z ich programového vyhlásenia z roku 1998. Táto súčasná nám predkladá návrh, kde píše, že chce vykonávať „... primeranú a realistickú zahraničnú politiku.“ Pýtam sa, aká je to primeraná zahraničná politika? A prečo už nechceme vykonávať dôveryhodnú a presvedčivú zahraničnú politiku? Je to množstvo prívlastkov, ktoré sa bojím, nám nič nepovedia, pokiaľ nie sú podložené niečím konkrétnym a nebudú objasnené. Celý program, ako som povedal, je o integrácii Slovenska do Európskej únie, ale veľmi nejasné sú formulované ciele, konkrétne kroky, ktoré treba urobiť a zvlášť nemám tu nikde odpoveď na to, čo chceme, keď budeme v Európskej únii.

    Je tu taká zaujímavá veta, že vláda považuje za kľúčové priority slovenskej zahraničnej politiky dosiahnutie členstva a následne efektívne pôsobenie v Európskej únii a NATO. Nie je tu však povedané, čo sa myslí tým „efektívnym pôsobením“. Verím, že tým sa myslí aj presadzovanie záujmov Slovenskej republiky, a to nie na druhom mieste, ako to uvádza text, ale na prvom mieste. Je tam totiž veta, že sa bude snažiť o presadzovanie priorít a národných záujmov Slovenskej republiky. Integrácia, ako už všetci viete, a je to viackrát povedané, nie je cieľom, ale prostriedkom dosiahnutia stability, bezpečnosti a prosperity Slovenska. Takisto nerozumiem, čo je myslené formuláciou, citujem: „Po vstupe do Európskej únie sa bude vláda zasadzovať za reformy a opatrenia, ktoré budú v primeranej miere zohľadňovať vplyv členských krajín nezávisle na ich veľkosti, ako aj za zachovanie národnej identity v kultúrno-etnických záležitostiach, pristúpenie Slovenska k menovej únii“. Je to zaujímavá veta, ale pýtam sa, kto vypracuje tieto reformy a opatrenia, o čom budú tieto reformy a opatrenia, o akom vplyve sa tu hovorí, aký vplyv chce presadzovať slovenská vláda a čo vlastne urobí táto vláda na zachovanie národnej identity. Z tohto textu mi to nie je jasné. Slovensko sa už dnes zúčastňuje na diskusii o budúcom ústavnom právnom usporiadaní Európskej únie, a preto veta, že budeme sa zúčastňovať, je, myslím, nepresná. Skôr mi tu chýba, ako som povedal, niečo o tom, čo chceme presadzovať v rámci tejto diskusie. Aká bude naša pozícia, stanovisko. Akú Európu chceme podporovať? Bude tu unitárný štát, federácia, konfederácia?

    Vážení, za pár mesiacov tu máme referendum a bude veľmi zaujímavé, ako chceme osloviť našich občanov, čo im predložíme, aby rozhodli, o akú Európu nám ide! V texte o referende sa vláda zaväzuje alebo píše, že toto referendum by malo dokumentovať udržanie širokej podpory verejnosti. Ja si myslím, že vláda by nemala usporiadať referendum o tom, aby dokumentovala udržanie širokej podpory. Naopak, ja som tu očakával, že v tejto kapitole o referende bude niečo o tom, čo chce vláda vykonať pre úspešnosť tohto referenda, to znamená, aké konkrétne kroky, aktívne chce vykonať, aby bolo úspešné toto referendum a zároveň by som chcel upozorniť vládu, aby v tomto čase nevzbudzovala u občanov falošné nádeje a očakávania, aby ozaj otvorene hovorila v rámci tejto diskusie, pretože občan, zdá sa, nie vždy je informovaný o tom, čo nás čaká. Zároveň chcem upozorniť vládu, aby nespájala svoje negatívne kroky, a často nekompetentné, ktoré majú dopad na sociálnu situáciu občanov, s otázkou integrácie do Európskej únie, najmä terajšia liberalizácia cien, zvyšovanie cien a znižovanie alebo zmrazenie platov sa často vysvetľuje, že je to potreba pre úspešnú integráciu. Ja si myslím, že je to iba čiastočne pravda.

    V časti vzťahy so susednými štátmi a cezhraničná spolupráca sa vláda zámerne vyhýba zásadným otázkam, ako sú implementácia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci sústava vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, prípadne aj otázka zákona o zahraničných Maďaroch, ktorý je stále zásahom do suverenity Slovenska. Vláda vôbec nedefinuje vzťahy napríklad s Ruskou federáciou, pričom práve vo vzťahu k Rusku je tu niekoľko tém, ktoré majú pre Slovensko strategický význam. Stále pretrvávajúca závislosť od dodávky energetických surovín, vysoký deficit zahraničného obchodu, deblokácie ruského dlhu, je tam stále vyše 1 mld. USD a podobne. Pri menovaní krajín, s ktorými chce rozvíjať svoje vzťahy, myslím, pozabudla na niektoré, napríklad na Austráliu.

    V časti venovanej krajanom, ktorá je veľmi stručná a nekonkrétna v súvislosti so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, mi chýba ambícia tejto vlády zlepšiť vzťahy so Slovákmi v zahraničí. Ja veľmi pozitívne vnímam, že aj pod gestorstvom vlády vzniklo Združenie Slovákov v zahraničí a začalo pracovať, ale v tomto programe mi chýba zmienka o tom, čo vláda chce konkrétne v tejto oblasti urobiť, pretože je potrebné zlepšiť tieto vzťahy, nielen vzťahy Slovenska k týmto Slovákom v zahraničí, ale spätne, aby tí Slováci cítili, že majú svoju vlasť.

    Rozvoj spolupráce v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode po vstupe do Európskej únie bude takisto potrebné definovať nanovo. O tom sa tu nepíše nič. Ide o nové vzťahy so štátmi, ktoré nebudú členskými štátmi Európskej únie na jednej strane a o definovanie vzťahu so štátmi v rámci regionálneho záujmového zoskupenia vo vnútri Európskej únie. Programové vyhlásenie nevenuje pozornosť ani zoskupeniu Višegrádska štvorka. Ja si myslím, že aj po vstupe do NATO a Európskej únie je potrebné zachovať V 4 ako formu regionálneho a konzultačného zoskupenia. V časti optimalizácia zahraničnej služby sa deklaruje staro-nová úloha ekonomizácie diplomacie s tým, že pre plnenie tejto úlohy sa vytvoria náležité administratívno-organizačné predpoklady a systémové opatrenia zamerané na zjednotenie pôsobenia zahraničnej služby v tejto dôležitej oblasti.

    Vážení, neviem, čo sa tým myslí, viem, čo sa hovorí o tom, že má byť zmena kompetencií medzi ministerstvom hospodárstva a zahraničných vecí v tom, že niektoré činnosti prejdú opätovne pod ministerstvo zahraničných vecí, aby bola zjednotená zahraničná služba. Tu sa o tom nepíše nič. To znamená, je to všeobecné konštatovanie a je to veľmi aj pikantné v spojení s ďalším textom, kde sa hovorí, že sa odmieta štátny paternalizmus, ktorý je zdrojom korupcie a klientelizmu. No neviem, čo sa tým myslelo v súvislosti s ekonomizáciou a so zahraničnou službou. Hovorí sa veľa o realizácii kvalitnej personálnej politiky v rezorte zahraničných vecí, ale ja si myslím, že je tu hlavne potreba, aby bol prijatý kvalitný zákon o zahraničnej službe. Čo sa týka týchto personálnych vecí, ja by som chcel podotknúť, že už to bolo aj dnes spomenuté, treba sa nám vyvarovať straníckosti v zahraničnej službe, v zahraničnej politike. Sama skúsenosť z minulosti, nechcem spomínať len poľskú šifru, viete asi, o čo ide, ale aj konkrétne vystúpenia diplomatov v zahraničí, ktorí často negovali vystúpenia predstaviteľov politických strán, ktorí nepatrili do vládnej koalície, dokonca zverejnili obsahy rozhovorov a podobne, čo, myslím, nesvedčí o profesionalite týchto ľudí a vôbec to nepomohlo ani menu Slovenska v zahraničí.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, mohol by som takto pokračovať vo výpočte možno nedostatkov programového vyhlásenia tejto vlády alebo tohto návrhu. Ako bolo povedané, každý program by mal obsahovať konkrétne ciele, merateľné úlohy s upresnením času, kvality, kvantity. Ak sa nemýlim, vo dvoch prípadoch je tu konkrétne napísaný aj termín, dokedy by stanovená úloha mala byť splnená. Je to, ako som spomínal, pri otázke vstupu do Európskej menovej únie, je tam rok 2006 a ďalej pri otázke týkajúcej sa, citujem: „preklenutia rozdielov vo vzdelanostnej úrovni a štruktúre, kde sa vláda v prvom roku volebného obdobia zaväzuje k vytvoreniu univerzity pre vysokoškolskú prípravu občanov maďarskej národnosti“. To znamená, vidíme priority, kde sme si dokázali stanoviť aj termín a je to tá maďarská univerzita. Ja sa jej nebránim, tejto univerzite, ale na rozdiel od iných dôležitých priorít, by som povedal, je tu daný termín a inde nie, tak preto to takto spomínam.

    Bohužiaľ, chcem povedať, že ako som na úvod povedal, tento program sa mi nezdá ako program alebo návrh programu slovenskej vlády.

    Dovoľte mi možno netradične na záver citovať z vystúpenia poľského premiéra na porovnanie, poľského premiéra Leszeka Müllera k programovému vyhláseniu poľskej vlády z 25. októbra 2001. „Úlohy, pred ktoré je postavený parlament a vláda, sú ohromné. Musíme ich splniť tak, aby sme o štyri roky mohli povedať: Dobre sme slúžili Poľsku, lebo len preto nás zvolili, len preto sme tu. Sme tu preto, aby sme budovali silné Poľsko. Poľsko ľudí, ktorí sú pyšní na seba a na svoju vlasť. Ľudí, ktorí majú dobrý pocit zo svoje práce a spokojných so svojou životnou úrovňou. Ľudí využívajúcich možnosti, ktoré im poskytuje členstvo v NATO, v Európskej únii.“ Ja by som bol rád, keby aj my sme k tomu tak pristupovali a hlásili sa k tomu, že sme občania Slovenska, som za dôsledné dodržanie občianskeho princípu, ale bohužiaľ, ako hovorím, nie je to tak. Na základe tohto návrhu, ktorý som niektorými poznámkami takto chcel pripomienkovať, musím povedať, že nepodporím tento návrh a budem hlasovať proti. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jaroslav Baška, pripraví sa pán poslanec Kondrót.

  • Vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážení podpredsedovia Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci. Tak ako tu už dnes viackrát zaznelo, niektoré časti programového vyhlásenia vlády sú formulované vo všeobecnej rovine. Vyznieva to tak, ako keby sa vláda bála nasledujúce štyri roky robiť vôbec nejaké kroky. Obávam sa, či už vláda urobí nejaké kroky alebo nie, programové vyhlásenie bude splnené. Inými slovami, aké povinnosti vyplývajú vláde z tohto programového vyhlásenia? Predsa každý dobrý hospodár si dáva kvantifikovateľné úlohy s cieľom dosiahnuť čo najlepší hospodársky výsledok.

    V mojom príspevku do rozpravy sa chcem dotknúť len jednej časti programového vyhlásenia, a to rozvoja informačnej spoločnosti. Aj tejto časti chýbajú konkrétne kroky, ktoré by mala vláda vykonať. Je pekné, že vláda si uvedomuje výzvy informačného veku, ale je potrebné tieto výzvy aj nejakým spôsobom podporiť a uviesť do reálu aj na Slovensku.

    V programovom vyhlásení by sa nemali nachádzať vety typu, citujem: „Vláda bude presadzovať čo najširšie informovanie verejnosti o činnosti orgánov štátnej správy prostredníctvom internetu“. Sú to len holé konštatovania, z ktorých nie je známa žiadna pridaná hodnota. Z vlastných skúseností a pôsobenia v podnikovej sfére viem, čo obnáša získať relevantné informácie, a aké dôležité sú, či už pri zostavovaní strategického alebo podnikateľského plánu, jeho realizácii, vyhodnotení a kontrole. Podnik, v ktorom som pôsobil, investuje značné množstvo finančných prostriedkov práve do oblasti informačných technológií, ktoré potrebnú údajovú základňu dokážu zabezpečiť. Veľmi dobre si uvedomuje, že len tak môže prežiť v silnom konkurenčnom prostredí a dokonca využívaním informačných systémov a technológii získať konkurenčnú výhodu.

    Toto by si mala uvedomiť aj vláda, ak chce efektívne vládnuť tomuto štátu. Štát podobne ako iné spoločnosti môže v praxi len ťažiť zo zavádzania a následného využívania informačných technológií a systémov. Zoberme si len celosvetový trend informatizácie, každá krajina, ktorá sa venuje podpore IT, je na vysokej ekonomickej a hospodárskej úrovni. Ďalším príkladom je TOP 10 najbohatších spoločností na svete, medzi ktoré patria aj spoločnosti z IT priemyslu. Aj Európska únia si uvedomuje svoju slabú stránku práve v oblasti informačných technológií a zaostáva aj za Spojenými štátmi.

    Veľmi dôležitým prvkom, na ktorý sa v programovom vyhlásení zabudlo, je prijatie národnej stratégie rozvoja informačnej spoločnosti a následne podpora takejto stratégie vytvorením, prijatím a zavádzaním projektov akčných plánov, ktoré zabezpečujú ich uvedenie do praxe. V takejto stratégii musia byť prijaté základné ciele, smery, právne predpisy a zadania realizačných programov a projektov rozvoja informačnej spoločnosti v nadväznosti na pristúpenie Slovenskej republiky k spoločnému akčnému plánu e-Europe+ kandidátskych krajín EÚ, ktorého cieľom je pripojenie sa k budovaniu informačnej spoločnosti Európskej únie, v ktorom sa okrem iného hovorí, že treba urýchliť poskytovanie primeraných komunikačných služieb pre všetkých, poskytovať lacnejší internet, vychovávať mládež v digitálnom veku, zakladať na znalostnej ekonomike, podporovať e-obchod a s ním spojený elektronický podpis. Zavádzať inteligentné dopravné systémy a sprístupniť celú verejnú správu on-line.

    V programovom vyhlásení nie je vôbec zmienka o tom, ako bude vláda postupovať v dobudovaní štátnej siete Govnet. Nie je ujasnená cieľová predstava a koncepcia štátneho informačného systému. Pri výberoch informačných systémov a technológií neexistuje prakticky žiadna koordinácia rezortov, čo spôsobuje medzi iným aj roztrieštenosť finančných prostriedkov. Naskytá sa otázka, či vláda bude mať tú silu a vytvorí orgán štátnej správy, ktorý bude koordinovať všetky aktivity súvisiace so zavádzaním a podporou informačných technológií a nielenže, ako sa konštatuje v programovom vyhlásení, pripraví podmienky pre vznik takéhoto regulačného orgánu.

    Ďalším opomenutým bodom je rozvoj a skvalitnenie verejnej správy pomocou informačných systémov. Základným cieľom je pomocou informačných technológií zlepšiť služby občanom poskytovaných verejnou správou a tiež zefektívniť ekonomické procesy vo verejnej správe. Výhodami potom je, zlepšenie rozhodovacích procesov, lepšie prepojenie medzi rezortmi, zvýšená prístupnosť verejných informácií občanom, úradom, prepojenie verejnej správy so samosprávou, VÚC, mestami a obcami, transparentné nakladanie s verejnými financiami, nemalé zníženie nákladov na prevádzku verejnej správy, zvýšenie informačnej gramotnosti, poriadok vo verejnom obstarávaní.

    Pri nedostatočnom a pomalom zavádzaní informačných technológií dochádza k veľkým hospodárskym stratám. Spomeniem len taký IACS, ako dlho sa už vyberá. Pýtam sa, má vôbec štát záujem na sledovaní a kontrole dotácií z európskych fondov do poľnohospodárstva? Je to zámer vlády, nemať takéto záležitosti pod kontrolou? Vie vláda, ako je nakladané s takýmito prostriedkami?

    Neoddeliteľnou súčasťou rozvoja informačných technológií je aj transparentné, liberalizované telekomunikačné prostredie, ktoré bude musieť vláda podporiť zmenou telekomunikačného zákona, napríklad sprístupní poslednú míľu takzvaného local loop unbundling, ako to už spomínal dnes pán Jasovský, tento zákon neprešiel prednedávnom v parlamente. Sprístupniť túto poslednú míľu alternatívnym poskytovateľom telekomunikačných služieb a tým umožniť výber lacnejších služieb, čo v konečnom dôsledku znamená zvýšenú penetráciu prístupu obyvateľstva na internet.

    Čo sa týka rozvoja informačnej gramotnosti, toto bolo už dnes niekoľkokrát spomínané, spomenul to aj môj kolega Dušan Čaplovič, vôbec nie je v programovom vyhlásení spomenutý projekt Infovek. Pre tento projekt, vláda by mala urobiť všetko pre to, aby bol skončený do konca roku 2004. Samozrejme, vláda by mala riešiť a zamedziť odchodu mladých, ale vedomostne zdatných, vzdelaných ľudí do zahraničia.

    Vláda by mala ďalej podporiť zapojenie súkromného sektora do informačných programov Európskej únie a ukázať, že aj Slovensko má spoločnosti a odborníkov z takejto oblasti s pridanou hodnotou. Ďalej by mala podporiť aktivity tých spoločností, ktoré dokážu prispieť k rastu ekonomiky exportom informačných technológií. Podporiť podnikateľské prostredie IT konkrétnymi legislatívnymi a ekonomickými opatreniami. Z príkladov, ktoré by sa mohli realizovať ihneď, spomeniem snáď vytvorenie jednotnej štruktúrovanej prezentácie Slovenskej republiky ako celku pomocou informačných technológií, vytvorenie národného informačného systému cestovného ruchu Slovenskej republiky s podporou štátu. Všetky takéto a podobné kroky majú pozitívny vplyv na rast HDP, rast exportu, zvýšený príjem do štátneho rozpočtu, zníženie nezamestnanosti, rozvoj regiónov a v nemalej miere prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí a zvýšenie jej kredibility. Zavádzaním informačných systémov a technológií môže vláda tomuto štátu významným spôsobom ušetriť financie vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu a nešetriť takým spôsobom, o akom sa v súčasnosti diskutuje, že sa siaha na platy štátnych úradníkov.

    Nakoniec vyzývam vládu, aby sa začala vážnejšie a vo vyššej miere venovať rozvoju a podpore informačných technológií, pretože na Slovensku sa dá pre ne vytvoriť skutočne veľký priestor, z ktorého môže v budúcnosti profitovať každý občan tejto republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maroš Kondrót, pripraví sa pán poslanec Urbáni. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Programové vyhlásenie vlády má hovoriť o zámeroch a ambíciách vlády na celé volebné obdobie. Má obsahovať nielen vízie, ale aj konkrétne ciele, má byť formulované tak, aby jeho plnenie bolo kontrolovateľné a samozrejme má byť vnútorne konzistentné. Toto programové vyhlásenie je však také nekonkrétne a všeobecné a vnútorné protirečivé, že v skutočnosti nie je ničím iným ako kompilátom vzájomne si odporujúcich téz, respektíve k ničomu nezaväzujúcou slohovou úlohou. Tento sloh sa svojím duchom, frázami a alibizmom hodí skôr do obdobia zjazdov štátu strany. Predložený text, ktorým sa vláda uchádza o dôveru Národnej rady Slovenskej republiky, je taký povrchný a nekompetentný, že len dokresľuje biedu súčasnej koalície, ktorá predložením takéhoto programového vyhlásenia do Národnej rady nehovorí nič viac ako to, že politické špičky koaličných strán chápu parlamentnú demokraciu tak, že parlament je vo vzťahu k vláde druhoradého významu. Podľa môjho názoru prijatie takéhoto, nazvime to programového vyhlásenia vlády, je nielen ponížením parlamentu ako najvyššieho zákonodarného orgánu, ale i podcenením voličov a vystavením bianko zmenky na všetko a nič, podľa toho, ako si to vláda vyloží. I napriek deklarovanej jednoliatosti koalície táto vláda nepredkladá žiadne konkrétne riešenia, jednak preto, že jej chýba odvaha, a jednak preto, že zaskočená výsledkami volieb ani žiadne riešenie nemá. Jedno predsa, reformy budú a zaplatia ich občania a fatálne znehodnotenie majetku štátu. Už teraz je zrejmé, že hlavnou riadiacou metódou tejto vlády bude nedostatok koncepcií a nadbytok improvizácie. Za hlavné kritériá úspešnosti každej vlády možno považovať rast majetku štátu občanov, prístup k vzdelanosti a rast kvality života občanov v najvšeobecnejšom slova zmysle. Nevyhnutnými podmienkami na splnenie týchto troch faktorov je rast priemernej mzdy, rast HDP a efektívnej správe štátu. Efektívna správa štátu znamená pomer nákladov na štátnu správu v rozsahu a kvalite služieb, ktoré štát občanom poskytuje.

    Vo svojom programovom vyhlásení ako keby vláda konštatovala, a prvé kroky k tomu i nasvedčujú, že ona vidí zmysel svojho vládnutia v niečom inom. V prvom rade sa vláda správa tak, že za zbabranú transformáciu direktívnej ekonomiky na trhovú nesie zodpovednosť občan, a nie politici, ponevierajúci sa bezcieľne desať rokov na politickej scéne. Na Slovensku chýba stredná vrstva, doterajšie vlády stihli vybudovať len dve - chudobných a extrémne bohatých. Vzhľadom na to, že vláda respektíve minister financií má v úmysle, i keď za súčasnej štruktúry príjmu obyvateľstva úplne nezmyselne, zvyšovať úroveň nepriamych daní, dalo by sa očakávať, že to bude kompenzovať masívnou podporou stredného stavu. To znamená, že podporíme živnostníkov, malých a stredných podnikateľov a rozvoj služieb vrátane cestovného ruchu. Navyše prijme také opatrenia v štátnom rozpočte, ktoré pomôžu zaradiť sa do tejto skupiny i učiteľom. Budovanie strednej vrstvy ako jedného z kľúčových pilierov politicko-ekonomickej stability s priaznivým účinkom i na spoločenskú stabilitu vôbec, vláda vo svojom vyhlásení odbila v časti B dvoma vetami, citujem: „Vláda prehodnotí doterajší spôsob podpory malého a stredného podnikania s akcentom na územnú samosprávu a prihraničnú spoluprácu. Vláda zabezpečí zlepšenie koordinácie podporných programov a inštitúcií.“ To je koniec citátu. Takýmito pasívnymi a alibistickými formuláciami je husto popretkávané celé programové vyhlásenie. V skutočnosti už teraz je zrejmé, že vláda má zámer uviesť do života také opatrenia v daňovej, dotačnej i legislatívnej oblasti, ktoré na jednej strane existenciu stredného stavu na Slovensku ešte viac skomplikujú a na strane druhej sa neodrazia v očakávanom rozsahu v príjmoch štátneho rozpočtu.

    Najhoršie z týchto opatrení sa ukazuje účelová manipulácia s daňou z pridanej hodnoty, ktorá sa obyvateľstvu v rozpore so skutočnosťou podsúva ako požiadavka akcentovaná z Európskej únie či iných nadnárodných inštitúcií. Pritom rast DPH o proklamovaných 10 % v stavebnej výrobe bude mať veľmi nepriaznivý dopad nielen na investičnú výstavbu, ale vyvolá aj tlak na rast nezamestnanosti, sťaží dostupnosť bývania mladým rodinám, spôsobí starnutie bytového fondu a súčasne spôsobí pre nedostatok bytov nových neprimeraný rast cien bytov starých, čo negatívne ovplyvniť populačné správanie sa obyvateľstva.

    Minister financií má pritom zámer redukovať podporu štátu ako stavebnému sporeniu, tak i hypotékam. Tieto opatrenia v kombinácii s rastom DPH za poskytovanie reštauračných služieb sú likvidačné nielen pre reštaurácie samotné, ale i pre celý cestovný ruch.

    Presúvať daňové zaťaženie smerom k nepriamym daniam má na rast príjmu štátneho rozpočtu kladný vplyv, najmä vtedy, keď je majetok medzi občanmi rozdelený rovnomernejšie, ako je to u nás a súčasne existuje rozvinutá stredná vrstva, ktorá je hlavným konzumentom služieb, pri ktorých DPH rastie. To však musí ísť ruka v ruke s poklesom daňového zaťaženia tejto skupiny obyvateľstva a tak sa táto skutočnosť nemusí prejaviť poklesom HDP. Na druhej strane však treba povedať, že pri takej slabej ekonomike ako ekonomika Slovenskej republiky, s veľmi krehkou rovnováhou udržiavanú za cenu rapídneho poklesu majetku štátu, sú úvahy o rovnej dani v programovom vyhlásení neopodstatnené, povedal by som až nezodpovedné.

    V oblasti bytovej politiky sa vláda priamo zbavuje zodpovednosti konštatovaním, že, citujem: „Decentralizáciou kompetencií sa presunula podstatná časť zodpovednosti za rozvoj bývania na obce.“ Ale na druhej strane tvrdí, že bude naďalej podporovať rozvoja bývania vytváraním legislatívnych, inštitucionálnych a finančných podmienok. Ako? Žeby krátením štátnej podpory a štátnych príspevkov? Predchádzajúce vlády, ako aj vláda súčasná, mali v podstate skôr voľne regulované ceny energií, ale predtým boli zdroje znehodnotené prostredníctvom dotácie energií potrebnej použiť na investície do zateplenia budov a rodinných domov, a nie umelo udržiavať nízko cenovú úroveň energií. Zdroje minuté na takéto dotácie sa mohli takto použiť nielen do poklesu nákladov na vykurovanie, a tým na zvýšenie úžitkovosti budov, ale znamenali by i rozvoj stredného stavu a to nielen priamo v oblasti stavebnej výroby. Túto povrchnosť a nekoncepčnosť vlády, predchádzajúcej, kopíruje vláda súčasná, ale účet za to vystaví obyvateľstvu v podobe prudkého rastu regulovaných cien, k čomu sa hrdo hlási už v programovom vyhlásení. K týmto antisociálnym zámerom vlády treba prirátať jej ochotu zaviesť poplatky za vysoké školy, hoci na druhej strane nevytvorila dostatočný rámec pre študentov z ekonomicky slabších vrstiev, možnosť financovať si štúdium prostredníctvom prepracovaného modelu študentských pôžičiek. Ak uvážime, že jediné zdroje, ktoré táto krajina má, sú v prvom rade kvalitné ľudské zdroje, tak potom takéto opatrenia, nielen čiastočné, ale robí deti zodpovedné za to, že ich rodičia sú ekonomicky neúspešní a zbavuje ich šance zapojiť sa rovnocenne do súťaže na trhu práce.

    Študentské pôžičky by štát nemal vykrývať rastom DPH, ale napríklad úsporami v štátnej správe, ktorej rozsah je jednou z príčin deficitov, pretože nielen parazituje na štátnom rozpočte, ale je dlhodobou brzdou reforiem, samozrejme, popri politikoch, ktorí trinásť rokov udržiavali v obyvateľstve dojem sociálneho štátu pri postupnom poklese zdravotnej starostlivosti, sociálnej úrovne a kvality školského systému. Rovnako úspešne korumpovala obyvateľstvo sociálne ladenými zákonmi i podstatná časť súčasnej koalície a súčasne zastierala biedu, v akej sa nachádzajú verejné financie. Hneď po voľbách tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní ide rušiť, čo nemožno nazvať inak ako vykalkulovaný podvod na voličoch. Navyše vláda podľa programového vyhlásenia má zámer novelizovať aj Zákonník práce, ktorý pravicová časť vlády v minulom období sama presadila a pri čítaní programového vyhlásenia vlády človek nadobúda dojem, že to je hlavná prekážka pri zvyšovaní zamestnanosti a dokonca má byť príčinou nepružnosti trhu práce. Takéto závery sú zvlášť absurdné pri devätnásťpercentnej nezamestnanosti, iba ak by vláda chcela tvrdiť, že lenivosť je obyvateľstvu Slovenska vrodená.

    Vyzerá to tak, že tento štát spravuje veľmi zlá vláda a v dôsledku jej vládnutia bude rast biedy, útek mladých, vzdelaných a zdravých do rozvinutých krajín, o dôchodcoch ani nehovoriac. Podľa tejto vlády a správania sa členov koalície sa navyše javí, že ako prví pochopili, že problém rómskej väčšiny ani neexistuje, a keď áno, tak len v kultúrnej rovine. Nepomáhajú pri tom ani protesty veľkého európskeho brata, ktorý je zjavne iného názoru. Takéto programové vyhlásenie vlády sa nemalo uchádzať o podporu v parlamente, preto ho s čistým svedomím nepodporím.

    Podpora informatizácie v spoločnosti sa vyskytuje v prvom vyhlásení na viacerých miestach, ale je nekonzistentná, obsahuje vzájomné rozpory a vidno, že vláda nemá ani v tejto oblasti ucelenú stratégiu. Vláda sa zaväzuje napríklad k zavedeniu elektronického obstarávania. Pokladám to v tomto čase za pomerne samoúčelné a je to dôkaz chýbajúcej koncepcie, pretože predpokladám, že novela zákona o verejnom obstarávaní umožní elektronickú formu obstarávania metódami a prostriedkami automatizovaného spracovania dát. Nemyslím tým iba výmenu dokumentov v elektronickej forme, ale realizáciu celého procesu vrátane rozhodovania. Je potrebné dotiahnuť legislatívu pre používanie elektronických dokumentov v obchodnom a verejnom styku. Zavedenie elektronického podpisu a následne zrovnoprávnenie elektronických dokumentov v obchodnom styku a komunikácie so štátnou správou umožňuje podávanie elektronických dokumentov označených elektronickým podpisom, čiže aj daňových priznaní. Takto vypichovanie jednotlivých dokumentov, ako sú daňové priznania, majetkové priznania a podobne a ich vymenovanie v programovom vyhlásení vlády pokladám za banalitu a lacný populizmus. To isté platí pre vypichnutie zefektívnenia práce obchodného registra a možnosti podávania návrhov v elektronickej forme, pretože nejde iba o obchodný register, ale ide o vytvorenie predpokladu pre komunikáciu občana so štátom, so štátnou správou všeobecne a v celom rozsahu a ide o odstránenie šikanovania občana štátom.

    Informatizácia nie je všeliekom. Informatizácia neporiadku je informatizovaný neporiadok a počítače samy osebe neodstránia duplicity. Je potrebné najskôr zefektívniť rozhodovacie a riadiace procesy a znížiť administratívnu náročnosť, rušenie nepotrebných, viacnásobne vykonávaných neefektívnych riadiacich a správnych činností a až potom tieto činnosti informatizovať.

    Vláda si vraj uvedomuje výzvy informačného veku, chce prijať účinné opatrenia na podporu informatizácie spoločnosti doriešením akejsi inštitucionálnej podpory. Čo to má byť? Takáto definícia je veľmi vágna, nekonkrétna. Takáto inštitúcia, v Čechách je to napríklad ministerstvo, musí prevziať zodpovednosť za definovanie vízie, stratégie krokov, legislatívnych návrhov, určenie náplne práce a koordináciu aktivít. U nás sme zatiaľ svedkom toho, že každá inštitúcia má svojich odborníkov rozličných úrovní, mnohokrát proti sebe idúcich. Vláda chce urýchliť proces informatizácie školstva. Je to opäť všeobsahujúci a nič nekonkretizujúci pojem. Znamená to len napojenie škôl na internet? Znamená to aj zmenu osnov smerom k získaniu počítačovej gramotnosti a zaradenie výpočtovej techniky do procesu vzdelávania tak, aby žiaci získali rutinné návyky pre prácu s výpočtovou technikou? Je potrebné presnejšie definovať pojem informatizácie školstva takisto ako ostatné už spomenuté pojmy. Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Milan Urbáni, pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister... Sa nám zoštíhlila vláda, to je fajn. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja chcem povedať len pár slov ohľadom programu o zdravotníctve. Na začiatku je potrebné zdôrazniť, že zdravotnícka starostlivosť na Slovensku nie je až taká zlá, i keď sa vyskytnú individuálne niektoré negatívne javy. Je však rozpor na Slovensku medzi legislatívnymi garanciami poskytovania zdravotníckej starostlivosti a schopnosťou ju ekonomicky pokryť. Zdravotnícky manažment na Slovensku je veľmi insuficientný. Narastá nespokojnosť poskytovateľov, čo sa v budúcnosti môže prejaviť na nenaplnení cieľa celého snaženia spokojnosti pacienta, spokojnosti občana. Stále nie je dostatočný rešpekt pre hodnotu pacientov, chýba koordinácia zdravotníckej starostlivosti. Je potrebné myslieť a hovoriť o zdravotníctve 21. storočia, kedy sa bude zvýrazňovať sociálno-medicínsky jav starnutia populácie. Prinesie to zvýšenie nákladov pri zabezpečovaní zdravotníckych služieb a bude sa musieť zmeniť aj medicínsky postoj. Tento epidemiologický posun bude mať vplyv na zdravotníctvo. Už dnes 50 % nákladov na zdravotníctvo ide na populáciu nad 65 rokov. Ostatných 50 %, lebo peňazí nie je nikdy dosť, bude treba veľmi citlivo prehodnotiť. Musíme začať s kvalitnou starostlivosťou o matku a dieťa a starať sa o občana počas celého života. V niektorých krajinách už starobu dnes berú ako onemocnenie. Je pozitívne, že sa konečne začína hovoriť viac o zdravotníctve na Slovensku. Je to vďaka hlavne zdravotníckemu klubu za HZDS ako i doktorovi Zajacovi, ktorý potom svoj program preniesol do ANO. Nechcem tým znevažovať prácu iných zdravotníckych klubov v iných politických stranách, ale ani jednej okrem týchto dvoch subjektov sa nepodarilo pripraviť celkovú koncepciu zdravotníctva na Slovensku. Na Slovensku je stále zlý, socialistický zdravotnícky systém. Zlý systém sa nedá reformovať, preto treba pripraviť nový zdravotnícky systém, apolitický zdravotnícky systém, neexistuje HZDS zdravotníctvo, KDH zdravotníctvo a tak ďalej, existuje len dobré zdravotníctvo Slovenska! Na tom sa budeme musieť podieľať všetci.

    Ja s potešením z tohto krátkeho pôsobenia v parlamente musím povedať, že zdravotnícky klub je zložený z profesionálov, ľudí, ktorí rozumejú problematike, a verím, že môžeme aktívne prispieť k tomu, aby sme konečne na Slovensku pripravili dobrý zdravotnícky systém a dobrý program. Zdravie sa nezabezpečuje budovaním viac nemocníc iba, viac doktormi, je to výsledok celej spoločnosti. Zdravie je aj produkt aj zdroj ekonomicko-sociálneho rozvoja. Očakávania občanov od zdravotníctva sú hlavne kvalita života a kvantita práv.

    Na Slovensku sa tvárime, keď máme článok 40 našej ústavy, že sa nás to netýka a v zdravotníctve je všetko v poriadku a ten článok nejako automaticky sám všetky problémy vyrieši. Dnes máme vyše 93 % verejných zdrojov, ktoré ja skôr by som nazval spoločnými zdrojmi, pretože verejné to mi pripadá ako, že z niekadiaľ len tak prišli a môžeme ich rozhadzovať, sú to spoločné zdroje, ktoré sa zbierajú, aj príjmová zložka, aj výdavková zložka, na základe ekonomických pravidiel. Máme v programe aj my a budeme podporovať to, aby sa verejné zdroje znížili a dosiahli sme európsku úroveň 75 % verejných zdrojov pre zdravotníctvo. Mám ďaleko od ľavicového politika, ale znižovanie týchto verejných zdrojov nesmie ísť na úkor najslabšej sociálnej populácie na Slovensku. Je potrebné v prvom rade zlepšiť ekonomiku v štáte, zvýšiť zamestnanosť, treba konečne nielen hovoriť, ako tu počúvame dvanásť rokov, malé a stredné podnikanie, ale ho zreálniť v živote, zaviesť rovnú daň, nepáči sa mi, že vo vládnom vyhlásení je napísané: „... budeme analyzovať, či ju budeme môcť zaviesť.“ Dokedy? Už konečne by sme mali realizovať aj niečo z toho, čo hovoríme.

    A samozrejme, čo je veľmi dôležité, treba si uvedomiť, že zdravotníctvo je ako hociktorý iný ekonomický rezort. Má svoju cenu, má svoje vstupy a má svoje výstupy. Dnes s pribúdaním zdravotníckych technológií, ktoré sú ekonomicky veľmi náročné, s pribúdaním nových liekov, ktoré nie sú lacné a nebudú lacnejšie, nerobme si ilúzie, všetko bude, tieto vstupy budú narastať, je potrebné, aby sme o tom začali hovoriť, ako to budeme organizovať, ako v samotnom zdravotníctve zracionalizujeme našu prácu, týka sa to organizátorov, manažerov v zdravotníctve.

    Vo vládnom vyhlásení sa hovorí, že: „Vláda deklaruje zámer zvyšovať akcieschopnosť systému poskytovania zdravotnej starostlivosti zodpovedajúcej potrebám obyvateľov.“ Potiaľ dobre, ale ďalšia časť: „... pri zohľadnení reálnych finančných zdrojov“. Ako tomu mám rozumieť? Keď náhodou vláde nepôjde, tak v zdravotníctve nebudú peniaze? Je to absolútne proti tomu, čo som hovoril pred chvíľou.

    V ďalšej časti ohľadom prevencie. Je spomenuté, že bude sa prevenciou zaoberať vláda a bude zohľadňovať aj kardiovaskulárny a onkologický program. Ja by som očakával, že ohľadom prevencie, ktorú pokladám za veľmi dôležitú v zdravotníctve, bude venovaná väčšia pasáž vo všetkých troch častiach, ktorá prevencia obsahuje, a nielen v onkologickom a vaskulárnom programe, ale pre každého aj zdravého pacienta je to potrebné.

    Čo sa týka antikorupčných opatrení, ktoré by mala byť spoluúčasť občana pri úhrade určitých výkonov alebo spoluúčasť pri úhrade služieb súvisiacich s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Áno, bude mať svoj efekt, nie som proti nej, ale nie v terajšej dobe. Ale o tom budeme, myslím, hovoriť neskoršie pri realizovaní zákonov. Najlepším antikorupčným opatrením je dobrý systém, fungujúci systém a čo je veľmi dôležité, je informovanosť občanov. Absolútne chýba informácia zdravotníckych pracovníkov prenesená na občanov, nehovoriac o chýbajúcej zdravotnej výchove. Musíme vedieť, napríklad v Amerike je 2,3 - 3,5 % chýb, medicínskych, ktorým sa dalo predísť. Z toho 14 % zomiera, čo tvorí 98 000 úmrtí. Na Slovensku, žiaľ, tieto štatistiky nemáme, nemôžem vás informovať o nich. Zomiera viac ľudí v Amerike na medicínske chyby, ktoré sa stali, ktoré končili v nemocnici úmrtím, ale väčšinou sa stali v ambulantnej sfére. Je to viac úmrtí ako pri autohaváriách, ako pri ochorení na aids, ako pri ochorení, pri rakovine prsníka. O tomto musíme hovoriť a musíme sa tým zaoberať pri robení programu pre zdravotníctvo.

    Čo sa týka zdravotných poisťovní. My sme za pluralitu zdravotných poisťovní, nebudem to bližšie rozoberať, lebo moji kolegovia niektorí budú o tom viac hovoriť, sme aj za doplnkové poistenie. Definitívne a podľa jasne stanovených pravidiel. Rozhodne, ale v tejto fáze, v ekonomickej, ako sa nachádzajú zdravotné poisťovne, nemá absolútne logiku, keď vyhlásime vo vládnom programe, že toto doplnkové poistenie budú momentálne realizovať komerčné poisťovne. Je potrebné, aby ich realizovali zdravotné poisťovne. V budúcnosti, keď sa ekonomická situácia v štáte a v zdravotníctve vylepší, niet absolútne námietok, aby sa realizovalo aj cez komerčné formy.

    Vláda sa zároveň zaväzuje presadiť v zdravotníctve tvrdé rozpočtové obmedzenia. Tomu nerozumiem. To už tu skúšal doktor Šagát svojho času za minulej vlády a vieme, ako tieto tvrdé rozpočtové obmedzenia dopadli.

    Čo je dôležité a čo vláda musí robiť, musí sa zaujímať aj o príjem do zdravotných poisťovní, spomínal som to pred chvíľou. A nielen o tvrdé rozpočtové obmedzenia. Nejde o rozpočtové obmedzenia, ide o kontrolu tokov, kontrolu príjmov a kontrolu výdavkov v zdravotníctve.

    Ďalej. „Vláda zriadi úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zriadi úrad pre finančný trh.“ Tomuto nerozumiem. Čo bude potom robiť ministerstvo zdravotníctva? Ja si myslím, že to ono by malo robiť stratégiu a malo by robiť aj kontrolu, samozrejme, aj legislatívu. Čiže toto nie je správne, čo ja považujem za správne a budem navrhovať, už to poviem dnes, celá činnosť v zdravotníctve sa musí monitorovať od obvodného lekára, cez poskytovateľov, zdravotné poisťovne až po ministerstvo centrálnym elektronickým informačným systémom. V nemocniciach absolútne nemáme monitorovaný systém, koľko minieme a prečo minieme. Nemonitorujeme absolútne kvalitu zdravotnícky služieb, nemonitorujeme absolútne následnú starostlivosť, pacient u nás je prepustený z nemocnice, ide domov a nevieme, čo sa s ním deje, či zomrel, alebo mu niekto poskytol lieky. Keď nemáme tento informačný systém, dochádza, alebo nemôžeme naplniť takzvaný linking, kde toho pacienta sledujeme od narodenia, kde vieme, že nebude mať interakcie, dostane lieky, ktoré môžu mať interakcie, môžeme poškodiť jeho zdravie, nebudeme robiť duplicitné vyšetrenia a tak ďalej. Čiže toto je monitorovanie a sledovanie a nevytváranie úradov, zásadne s tým nesúhlasím.

    Chýba mi vo vládnom programe viac prepojenia na sociálnu medicínu a na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Sú tam spoločné činnosti medicínsko-sociálne a sociálno-medicínske, ktoré keby boli dobre rozpracované a pripravené, mohli by priniesť značnú úsporu a značnú úľavu pre mnohých ľudí na Slovensku. Na Slovensku je dnes sedemtisíc čakateľov na domovy dôchodcov, tritisíc čakateľov na špeciálne ústavy, rôzne a my chceme zatvárať nemocnice, my nepotrebujeme zdravotníckych pracovníkov, skrátka, nebudem sa o tom zmieňovať dlhšie, bude, myslím, priestor pri predkladaní zákonov o tom viac a detailnejšie hovoriť.

    V liekovej politike treba urobiť, samozrejme, poriadok v celom liekovom reťazci. Dnes výroba liekov, nových, je veľmi nákladná, predražuje sa. V roku 1976 napríklad výroba jedného lieku stála 50 miliónov dolárov, dnes už stojí 800 miliónov dolárov. Treba si uvedomiť, že je to proces, ktorý trvá 10 až 14 rokov. Firmy vyrábajú a skúšajú lieky 4, 5, 6. Možno sa ujme jeden na trhu, čiže tá cena sa musí premietnuť. Zaoberajú sa, našťastie, tým ľudia už aj v Spojených štátoch, rôzne asociácie, pretože ja si myslím, že tu je základná chyba, základná chyba je v liekovej politike u výrobcov v tom, že každý robí, my tu takzvane, aj ja viem vyrábať, keď niekto vyrába. Dnes by sa mali vyrábať lieky na choroby, na ktoré nie sú lieky, a mali by sa vyrábať lieky s vysokou pridanou terapeutickou hodnotou. Tie môžeme akceptovať, tie môžeme zaplatiť aj u nás v zdravotníctve.

    Veľmi pozitívne hodnotím v programovom vyhlásení vlády v časti zdravotníctvo, že cenotvorba v liekovej politike konečne prejde na ministerstvo zdravotníctva. Nie je mysliteľné, aby gazdovi niekto iný dával ceny a on si sám gazduje na ministerstve so svojím rozpočtom a nemá do toho čo hovoriť, alebo veľmi málo. Čiže toto pokladám za pozitívum a držím palce, aby sa to podarilo tejto vláde.

    Čo mi chýba v programovom vyhlásení vlády pre zdravotníctvo. Chceme ísť do Európy a absolútne nejako nevidím tam náznak, aby sme spolupracovali s WHO, aby sme spolupracovali s OECD, s OSN, s inými inštitúciami, so samotnou Európskou úniou, čiže to by tam podľa mňa dnes malo byť.

    Veľmi mi chýba v celom programe nielen pre zdravotníctvo, intersektorálne prepojenie a v tomto zdravotníctve zvlášť, s inými rezortmi. Hovoril som na začiatku, že zdravotníctvo sa nedá oddeliť od celkového fungovania ekonomiky štátu, čiže to by tu malo byť. V minulom programe vlády, ktorý, môžem povedať, že bol pre zdravotníctvo veľmi dobrý, žiaľ nerealizovalo sa z neho nič. Tento program, ktorý predkladá terajšia vláda, pre zdravotníctvo je heslovitý, veľmi je tam málo vecí, detailnejšieho o reforme, nechcem tam mať čísla, nechcem tam detailné rozoberanie, ale mali by tam nejaké ciele a eventuálne terminovanie nejaké by som bol prijal, ale chcem veriť, že keď je takto krátky, možno bude lepší výsledok, pretože mám záujem na tom, aby bolo zdravotníctvo na Slovensku lepšie.

    Verím aj v to, že spoločne s ministrom zdravotníctva a so zdravotníckym výborom sa nám podarí, keď bude predkladať zákony, hlavne najdôležitejšie zákony, 277, sedem trojku, deväťdesiatosmičku o zdravotnej starostlivosti, ktoré musia byť predložené naraz, že si ich riadne prediskutujeme predtým a ponúkame pomocnú ruku preto, aby sa nám podarilo na Slovensku vytvoriť dobré zdravotníctvo. Ešte bude musieť pán minister zdôvodniť pred istou skupinou zdravotníckych pracovníkov aj pred obyvateľmi, že je strašne málo v tomto zdravotníckom programe o takzvanom verejnom zdravotníctve, o ochrane zdravia na Slovensku, čo by si zaslúžilo také vládne vyhlásenie, trošku viacej. Ale ja si myslím, že pri dobrej chuti, keď spojíme sily, doladíme to, ale celkovo ako vládny program, žiaľ, nesplnil moje očakávania, takže ho nebudem môcť podporiť, ale ponúkame spoluprácu v ďalšom pripravovaní a realizovaní zákonov pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Abelovský. Faktická poznámka, pán poslanec Hopta... Pán poslanec Hopta.

  • Ja by som mal dve poznámky k vystúpeniu pána poslanca. Predovšetkým si myslím, že naozaj teraz svojím vystúpením dokázal, že Hnutie za demokratické Slovensko je pravicovou stranou, pretože ním podporovaná rovná daň urobí z bohatých ešte bohatších a z chudobných ešte chudobnejších. Čo sa týka kritizovania socialistického zdravotníctva, chcem mu odporučiť, aby išiel do zdravotníckych zariadení, aby sa spýtal ľudí a položil im otázku, kedy sa im lepšie darilo v zdravotníckych zariadeniach, teraz či za socializmu, ja si myslím, že by dostal jednoznačnú odpoveď. Neviem, kde sa on lieči, ale zrejme chodí do nejakých iných zariadení, pretože v toľko kritizovanom socialistickom zdravotníctve, naozaj bolo bezplatné zdravotníctvo, neplatilo sa za lieky, neplatilo sa ani za pobyty v nemocnici, ako sa pripravuje, a ani za stravu. Bolo sociálne zabezpečenie zdravotníkov na oveľa vyššej úrovni, nerušili sa zdravotnícke zariadenia, ako sa pripravuje rušenie teraz a zo zdravotníctva sa neurobil výnosný obchod. Chcem povedať asi toľko, že v súlade s ústavou vtedajšej krajiny zdravotnícka starostlivosť bola naozaj bezplatná a mohli ju užívať aj naši dôchodcovia, ktorí teraz naozaj nemajú niekedy a vydávajú posledné koruny za lieky, aby mohli prežiť.

    Čiže ak podporuje časť HZDS tento zdravotnícky program tejto vládnej koalície, tak je mi veľmi, veľmi ľúto a som trošku z toho sklamaný. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán podpredseda Pavol Rusko. Nech sa páči. Poprosím, pán Mikloško, poprosím pokoj!

  • So smiechom.

  • Ja chcem, naopak, na rozdiel od svojho kolegu pochváliť a vyjadriť také poďakovanie za to, že opozícia si dokázala všimnúť aj pozitíva, najmä na zdravotníckom programe aliancie. Verím, že HZDS nezostane v konštruktívnej opozícii len počas rozpravy, ale podporí programové vyhlásenie práve preto, lebo je v ňom zakomponovaný program, tak ako ste sa o ňom vyjadrovali, a, pán poslanec, keď som vás tak počúval, tak vás je pomaly v tej opozícii škoda. Pozrite sa, s akými kolegami tam sedíte. Ďakujem.

  • Pán poslanec Urbáni, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Počuť ma? Ja by som pánovi kolegovi Hoptovi chcel rád povedať, že ja robím 35 rokov v zdravotníctve a za socializmu bola dobrá organizácia zdravotníctva, boli niektoré veci dobré, lenže pán Hopta, brufén išiel pod pultom za úplatky, ultrazvuk bol pre jeden milión obyvateľov... Chcete ďalej? Operácie sa robili zastaraným spôsobom, neboli absolútne technológie. Spomínal som lieky? Čiže nehovorme, že nešlo dopredu zdravotníctvo na Slovensku za posledných dvanásť rokov, išlo dopredu a prosím vás pekne, buďme realisti. Buď chceme trhovú ekonomiku, k nej sme sa prihlásili, tak tomu musíme prispôsobiť aj zdravotníctvo, ale, samozrejme, tu som apeloval aj na vládu, aby si to tiež uvedomila, že tak sa musí aj k zdravotníctvu správať, a nie článok 40, ktorý sme ešte zdedili, ale ten mi nevadí, pretože zdravotnícky zákon a liečebný poriadok môže všetko vyriešiť. Čiže, pán Hopta, ja som k tomuto presvedčeniu prišiel po mnohých úvahách ako lekár, aj ako organizátor zdravotníctva a budem si za nimi stáť, či sa to bude KSS páčiť alebo nie.

  • Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rozprave k programovému vyhláseniu vlády. Slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek. Pripraví sa pán poslanec Abelovský.

  • So smiechom.

  • Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán premiér, ctení páni ministri, kolegyne, kolegovia. Pred štyrmi rokmi sme v tejto snemovni počúvali vtedy nového ministra kultúry prvej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý nám tu čítal vzletné slová o odpolitizovaní, odbornosti a o podpore dialógu. Zažili sme štyri roky plošných politických čistiek, tvrdo označovaných za deratizáciu, v rámci ktorých sa nositelia iného ako ministrovho názoru v rezorte kultúry nielen odvolávali z funkcií, ale aj prepúšťali pre údajnú nadbytočnosť, ba dokonca sústreďovali v koncentračných strediskách pre nepohodlných, viď Slovenská televízia, verejnoprávna inštitúcia, viď niektoré kultúrne ustanovizne, ktoré dnes už neexistujú. Pripomínam to nie preto, že by som po skúsenostiach s pánom Kňažkom dopredu nedôveroval pánovi ministrovi Chmelovi, ktorého si premiér Mikuláš Dzurinda vybral do svojej druhej vlády, ale preto, aby som vám všetkým pripomenul starú pravdu, že papier znesie všetko, a nie podľa slov, lež podľa činov bude treba hodnotiť aj túto vládu.

    Programové vyhlásenie vo všetkých svojich častiach je poučené štyrmi rokmi prvej vlády Mikuláša Dzurindu, je do maximálnej dosiahnuteľnej miery nekonkrétne, aby sa eliminovalo riziko, že sa občania alebo my, ich volení zástupcovia, budeme po čase nepríjemne pýtať. V tom je asi ona, často opakovaná takzvaná kontinuita, čo sa dnes tvrdohlavo predkladá občanom ako neoddiskutovateľné pozitívum, hoci pokračovať možno naozaj vo všeličom vrátane činností obzvlášť ohavných a zavrhnutiahodných. Ak pred štyrmi rokmi pán premiér pripustil v programovom vyhlásení aj niekoľko čísiel, ktoré sa však ukázalo ľahšie napísať ako v praxi dosiahnuť, tentoraz si na čísla dával veľký pozor. Ani v kapitolke, ktorá je venovaná kultúre, ich nie je veľa, ba chýbajú tam i niektoré z tých, ktoré pokladám za mimoriadne dôležité. Vieme napríklad, že minister Kňažko namiesto odovzdania novostavby Národného divadla nechal svojmu nástupcovi na tejto investičnej akcii asi miliardový dlh. Vieme, že prvá vláda Mikuláša Dzurindu v tomto roku odsúhlasila začatie rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie, ktorá v čase ministrovania pána Kňažka musela uzatvoriť svoje najväčšie expozície pre havarijný stav budovy a vzápätí vyslovila súhlas aj s rozsiahlou rekonštrukciou Slovenskej filharmónie. Ak pripočítame prebiehajúcu obnovu Univerzitnej knižnice a nevyhnutnosť pripravovať generálku opery Slovenského národného divadla a Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde sa pomaly už naozaj trasú, či tam náhodou nezavíta „najročnejší“ inšpektor bezpečnosti pri práci, vychádza mi z toho, že rezort bude v najbližších štyroch rokoch potrebovať iba na investície 1,5 až 2 mld. korún v dnešných cenách, no programové vyhlásenie vlády veľmi cudne mlčí o ušľachtilom úmysle zdvojnásobiť rozpočet rezortu oproti minulým a tomuto roku. Pretože iba v tom prípade by potrebnou sumou rezort disponoval. Buď sa teda vláda z vrodenej skromnosti radšej vo vlastnom vyhlásení nechce priznávať ani k tomu, za čo by sme ju tu mohli verejne pochváliť a vyniesť do neba, alebo tie prostriedky jednoducho nemá a pre rezort neplánuje. A celá tá investičná veľkorysosť bola iba lacnou súčasťou predvolebnej kampane, sľubom s hodnotou dvojnásobných platov či bezplatného školstva.

    Programové vyhlásenie vlády zdôrazňuje, citujem: „... právo na prístup ku kultúre ako jedno zo základných práv občanov“, ale ako vieme, aby sa človek o svoje právo mohol uchádzať, musíme ho najprv pomenovať, dať mu konkrétny obsah. Žiaľ, v závere desiateho roku jestvovania nášho štátu ešte stále nemáme definované akési kultúrne minimum, ktoré sa naša republika zaväzuje občanom zabezpečiť a poskytnúť. Viem, nie je to ľahké, pretože každý záväzok zväzuje potom svojvôľu úradníkov, ale vyslovene mi chýba artikulovanie ambície aspoň sa v najbližších štyroch rokoch o čosi také pokúsiť. Pretože, dámy a páni, ak to pán minister a vláda s rétorikou o transparentnosti a objektivite myslia aspoň trochu vážne, potom toto je ideálna cesta stanoviť pravidlá. Veď ak dnes pred zákonom úplne rovnaké skupiny občanov, daňových poplatníkov, majú diametrálne odlišné možnosti prístupu ku kultúrnym hodnotám, dotovaným z verejných zdrojov, iste to nie je ani normálne, ani logické, ani spravodlivé. Budeme naďalej trestať tých slovenských občanov, ktorí nebývajú v prvom bratislavskom obvode? Sú ich peniaze azda štátu menej milé, keď sa cez dane skladajú na zdroje, z ktorých očakávajú ako-tak primeranú ponuku služieb? Myslím, že opatrenia pána Mikloša sa dotknú rovnako ľudí vo Vranove ako v Dunajskej Strede, rovnako v Kežmarku i Nemšovej, ale na rozdiel od rezortu dopravy, vláda sa tvári, akoby nebolo treba nájsť respektíve prijať rozhodnutie, či je to diaľnica, kade povedie a kedy bude stáť a kde musia stačiť cesty nižších tried. Aby sa nám nestávalo, že do kultúrnych aktivít, ktorých spoločenský dosah je kdesi na úrovni okresnej cesty, sypeme z verejných zdrojov hrče peňazí, ani čo by sme stavali šesťprúdový diaľničný privádzač. Viem, že to nebude ľahké, aj to iste narazí na isté lokálpatriotické sebectvá a pokusy zalobovať, aby sme všetci uverili, že tá či oná okresná galéria je vlastne Louvre a že sa netreba dívať na záujem verejnosti, pretože dôležité sú umelecké ambície niektorých našich tvorcov, ktorým akosi „zaostalí“ občania nie a nie prísť na chuť. Ale inak to neide. Práve preto ma veľmi mrzí, že programové vyhlásenie vlády ani len v náznaku neprezrádza, či sa o objektivizáciu základných kritérií má v úmysle pokúsiť alebo či naďalej bude verejné zdroje prerozdeľovať tou zvláštnou technológiou prihliadania k tradičným zvyklostiam, osobným konexiám a schopnosti vytvoriť v správnom čase správny tlak na správnych činiteľov. Viem, že sa minister kultúry ako člen vlády zaväzuje pripraviť koncepciu štátnej kultúrnej politiky. Ako je známe, s takouto iniciatívou v uplynulých štyroch rokoch vystúpili viaceré subjekty vrátane prezidenta republiky, žiaľ, prvá vláda Mikuláša Dzurindu ich iba vyposmeškovala. Verím, že pri práci na tomto dokumente ministerstvo nezľaví z ohlásenej zásady rešpektovania plurality názorov a že vznikne koncepcia, ktorú nebude potrebné novelizovať po každých voľbách. Azda už nežnorevolučný omyl, že plánovanie vývoja je boľševický hriech, patrí skutočne minulosti a budeme sa v tomto zmysle správať normálne a zodpovedne. Mimoriadne ma znepokojilo, keď som v texte zazrel formuláciu: „Vláda uskutoční audit ministerstva kultúry a organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti“. Jeden audit sme už zažili. A je jasné, že to bol len krycí manéver na zinventarizovanie zaujímavého majetku štátu, aby si z neho poľahky kde-kto povyberal hrozienka. Ak má byť „audit“ tentoraz cestičkou ako nájsť argumenty na likvidáciu ministerstva kultúry a prenos jeho kompetencií na iný ústredný orgán štátnej správy, potom by som rád dal do pozornosti anketu, ktorá na stránkach Nového dňa v septembri priniesla odpovede takmer päťdesiatich popredných umelcov, riaditeľov kultúrnych inštitúcií, vedcov i cirkevných činiteľov na otázku, či slovenské problémy s verejnými financiami vyrieši zrušenie ministerstva kultúry, ak totiž platí, že politika je službou občanovi, potom názor ľudí treba brať do úvahy. Sú veci, s ktorými sa nešpásuje a rezort kultúry a potreba samostatného ústredného orgánu štátnej správy patrí medzi ne. Ak sa táto vláda tak rada zaklína nevyhnutnosťou vyplývajúcou z integrácie Slovenska, nechápem, prečo tak dôsledne ignoruje skúsenosti členských krajín Európskej únie, ktoré v rokoch nedávnych celoštátne ministerstvá kultúry zriadili aj v štátoch, kde dlhodobo v oblasti kultúry patrilo rozhodovanie územnej samospráve. Alebo pre kultúru výnimočne neplatí, že Európska únia je naším vzorom? Vítam avizovaný program Obnovme svoj dom ako celonárodný program obnovy kultúrnych pamiatok, i keď nemôžem neupozorniť na to, že spoločenský dlh v tejto oblasti predstavuje desiatky miliárd, a teda ak nezostane len pri niekoľkých stavbách na ukážku, musí ministerstvo absolvovať tvrdé rokovanie s ministerstvom financií, ako získať potrebné zdroje. Akcia Obnovme svoj dom by mala disponovať dostatočným objemom prostriedkov a tie je možné získať iba korekciou daňových zákonov, aby fyzické i právnické osoby mohli časť svojej daňovej povinnosti poukázať priamo na podporu obnovy vybranej kultúrnej pamiatky. Alternatívou je potom už len rozpredaj našich kultúrnych pamiatok, kostolov, múzeí, hradov či pamätníkov súkromným vlastníkom, ktorí by si ich potom prestavali na svoj dom. Netreba azda ani dodávať, že z národných kultúrnych pamiatok by sa mohli stať monumenty našej nekultúrnosti. Zarazilo ma, že v programovom vyhlásení sa neobjavila ani zmienka o avizovanom zámere pripraviť zákon o knihe. Dozvedeli sme sa na výbore pre školstvo, vedu, kultúru, médiá a tak ďalej a tak ďalej, to je ten nový veľký výbor, ktorý dúfam, po čase znova sa stane dvoma výbormi, že zákon o knihe sa na ministerstve kultúry pripravuje. Škoda, že nie je spomenutý.

    Je mi sympatická sebakritickosť Dzurindovho kabinetu, ktorú vidím v konštatovaní neefektívneho riadenia, fungovania a zadlžovania verejnoprávnych médií. Po štyroch rokoch absolútneho ovládania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu ľuďmi premiérovi blízkymi, no a výnimočne sa zhodneme nielen my, reprezentanti parlamentných politických strán, ale aj občania, že najmä Slovenská televízia je v stave absolútnej krízy a chaosu. Ak prvá Dzurindova vláda sľubovala naprávať v STV chyby, treba dnes odpovedať jasne a otvorene, že z malých urobila veľké a z veľkých obrovské. A ak sa dnes nájde niekto, kto bude chcieť Slovenskej televízií vrátiť kvalitu, verejnoprávnosť a spoločenskú autoritu, ktorá médiu tohto typu prirodzene patrí, bude mať roboty skutočne ako na kostole. Experimenty a nezodpovednosť v riadení, chaos v organizácií, neefektívnosť a korupcia vo výrobe, to je daň za poslušnosť spravodajstva., vážený pán premiér. Bohužiaľ, už tu nie je, možno počul.

    Rád vám však už dnes a verejne sľubujem, že ak budete pripravovať zákony o verejnoprávnych inštitúciách, o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, teda ak si nebudete uzurpovať politický vplyv na tieto médiá, radi vám nielen ja, ale iste aj moji kolegovia pomôžeme zákon sformulovať i prijať, pretože nám všetkým kvalitná a objektívne pôsobiaca verejnoprávna televízia i rozhlas chýbajú.

    Treba však na tomto mieste povedať, že v programovom vyhlásení výnimočne konkretizovaný zámer vytvoriť samostatnú redakciu pre maďarské vysielanie v Slovenskej televízií a v Slovenskom rozhlase je nezdôvodnený a nelogický. Dá sa vysvetliť iba ako erupcia, prepáčte, skrývaného nacionalizmu, pretože ani v jednej ani v druhej inštitúcii niet čo vytvárať. Samostatné redakcie maďarského vysielania jestvujú roky. A sú dokonca až také samostatné, že ak riaditelia týchto médií chcú vedieť, za čo ako štatutári nesú zodpovednosť, musia si dávať vyrábať monitoring ich vysielania, pretože ešte aj spravodajstvo tieto redakcie pripravujú nezávisle na hlavných redakciách spravodajstva, i keď to už zjavne prekračuje hranice akejkoľvek diskusie o efektivite a úspornosti. Ak skutočne však chcete takéto organizačné jednotky zakotviť v zákone, odporúčal by som to najskôr prerokovať s príslušnými inštitúciami Európskej únie, pretože na základe takéhoto precedensu v správnom poriadku jednej z členských krajín, onedlho by sa mohli do mimoriadne delikátnej situácie dostať vlády iných štátov Európskej únie, v ktorých často žijú menšiny početnejšie, ako je časť slovenskej populácie, ktorá sa hlási k maďarskej národnosti.

    Podporujem zámer vlády podporovať naše aktivity v medzinárodných vládnych i mimovládnych organizáciách v oblasti kultúry a umenia a bol by som veľmi rád, keby v tejto oblasti už prestali platiť politické filtre a názorové sitá, ktorými ministerskí činovníci delia slovenské reprezentácie v mimovládnych organizáciách na také, ktorým verejné zdroje sú otvorené a na také, ktoré si nielen náklady na činnosť, ale dokonca aj členské poplatky a účasť svojich predstaviteľov vo valných zhromaždeniach musia hradiť výlučne zo svojich prostriedkov. Prišli sme o niekoľko ponúknutých možností ovplyvniť činnosť takýchto organizácií na prospech našej kultúry iba preto, lebo navrhovaní kandidáti do exekutív zo Slovenskej republiky nemohli na seba záväzok vziať, hradiť si cestovné náklady na rokovania, pritom je všeobecne platné konštatovanie, že v oblasti kultúry a umenia sa aspoň deväť z desiatich zahraničných účinkovaní slovenských umelcov a súborov dá vybaviť na základe osobných kontaktov za málo peňazí a tá jedna, desiata prezentácia, ktorú usporiada profesionálna agentúra. často stojí viac, ako tých deväť.

    Dámy a páni, ako spravodajca výboru som konštatoval, že návrh programového vyhlásenia vlády obsahuje niekoľko sympatických predsavzatí, ktoré by som nijako neváhal podporiť. Ale je v ňom priveľa všeobecných téz a primálo konkrétnych projektov, priveľa diplomatických fráz a neveľa kontrolovateľných zámerov. Navyše v okamihu, keď máme hlasovať o tomto programe druhej Dzurindovej vlády, ešte stále platí materiál, ktorý tento parlament schválil na návrh prvej Dzurindovej vlády a vtedajšej ministerky Schmögnerovej na jeseň 2001, teda strednodobý výhľad štátneho rozpočtu a ten na roky 2003 a nasledujúce nedáva nijakú garanciu, že takto definované ambície rezortu budú aj finančne zabezpečené.

    Dámy a páni, programové vyhlásenie vlády pripomína žiadosť o úver. Jedna strana čosi prisľúbi a druhá strana má posúdiť, či je to projekt životaschopný a efektívny. Banky sú pred nami vo výhode. Tie môžu povedať, že peniaze poskytnú, ak uchádzač je ochotný do podnikateľského rizika investovať svoj majetok. Čo nám ako záruku ponúka za našu dôveru a súhlas tato vláda? Má premiér Dzurinda po štyroch rokoch šéfovania v exekutíve povesť schopného a obratného politika, renomé muža, nepoškvrneného podozreniami z korupcie? Šafárenia so štátnym majetkom a verejnými zdrojmi? Kto z nás môže po štyroch rokoch a najmä v predvolebnej kampani zodpovedne zodvihnúť ruku a povedať áno, toto je zbor kompetentných, zodpovedných a čestných ľudí, ktorí svoje postavenie vnímajú ako službu občanom. Viacerých ministrov tejto vlády poznáme. Vieme o ich prednostiach i slabostiach. Viacerí zatiaľ pripomínajú knihy menej ohmatané, ale tiež prichádzajú do vrcholných priestorov verejného života s istými životnými príbehmi. Nechcem byť skeptik, ale dôvodov na optimizmus nevidím veľa. Možno je to preto, lebo nie som prvovolič, ale ja tento bianko šek veru podpísať nemôžem, na to beriem aj voči prvovoličom aj voči ostatným občanom tohto štátu poverenie zastupovať ich v tomto parlamente príliš seriózne a zodpovedne. Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Miroslav Abelovský, pripraví sa pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, nikto z mojich predrečníkov, ak som dobre počúval, sa nezaoberal časťou vládneho vyhlásenia, ktoré má názov bezpečný a efektívny štát a podnázov spravodlivosť.

    V začiatku vystúpenia musím konštatovať, že časť vládneho programu týkajúca sa spravodlivosti je veľmi všeobecná, neobsahuje zásadné riešenia a je postavená len vo všeobecnej rovine. Hovorí síce o dôslednej reforme súdnictva, ale nástroje, ktoré mieni na to použiť, určite nebudú smerovať k deklarovanej, a to dôslednej reforme. Pritom zabezpečenie vymožiteľnosti práva je legitímny a správny cieľ. Je všeobecne známe, že inštitúcie Európskej únie sa v posledných štyroch rokoch vyjadrovali veľmi kriticky k stavu súdnictva na Slovensku, stavu jeho nezávislosti a hodnotiace správy opakovane kritizujú jeho stav a spôsob riadenia. Súdny manažment ako metóda zmeny je len čiastkovým riešením, nie zásadnou zložkou reformy. Napokon ani toto čiastkové riešenie nebolo konzultované na odbornej úrovni so sudcami - profesionálmi, pretože dôsledne nevystihuje prípady, keď je tento systém zásadne nepoužiteľný, ako napríklad pri vrátení veci krajským súdom na okresný súd a podobne.

    Deklarovaný cieľ - zvýšenie kvality a rýchlosti súdneho konania sa nedosiahne ani znížením počtu okresných a krajských súdov. U niektorých okresných súdov je to výnimočne možné pripustiť, ale len po dôslednej odbornej diskusii. Ale u krajských súdoch to považujem za úplne zbytočné. Zrušenie krajských súdov bude mať smerom k deklarovanému cieľu skôr opačný účinok. Krajské súdy sa od svojho zriadenia materiálne a personálne vybudovali. Sú stabilizované a ich výkonnosť a kvalita je dobrá. Takýto krok nie je krokom systematickým, môžem ho nazvať len ako pseudokrok.

    V časti, kde vláda hovorí o exekučnom konaní ako o jednej zo zložiek vymožiteľnosti práva, navrhuje príslušnú právnu úpravu zaviesť cez novelu občianskeho súdneho poriadku. Ide znovu len o čiastkové riešenie. Podľa nášho názoru práve exekučná časť by mala byť z občianskeho súdneho poriadku vynechaná, pritom by zostala len exekúcia v rodinných veciach, pretože podľa zákona 233/1995 Z. z. bol prijatý exekučný zákon a exekútori plne a zodpovedne vykonajú súdne a ostatné rozhodnutia. Skôr by sa naopak javilo potrebné, aby výkony, rozhodnutia robili zásadne len súdni exekútori a súdom by odpadla táto činnosť, čo by v konečnom dôsledku ich odbremenilo až na uvedenú výnimku, teda exekúciu v rodinných veciach, by neboli aktívni pri výkone rozhodnutia.

    Pokiaľ vládny program rieši status sudcov, tento je podľa nášho názoru riešený kontraproduktívne. Na jednej strane je snaha o porovnateľnosť s inými európskymi krajinami, ale na druhej strane je snaha o postih. Tento postih však nesmeruje proti úkonom spočívajúcich v prieťahoch súdneho konania, ale v iných skutočnostiach, ale smeruje proti charakteru rozhodovania, teda proti tomu, ako sudca rozhodne. Toto určite nie je v súlade s európskym právom, ale zároveň je snahou o rozhodovanie v duchu politickej línie.

    Sudca môže totiž rozhodnúť len podľa zákona, nie podľa priania tej-ktorej vládnej moci. Nie vždy ja navine sudca. Navine môže byť zlý zákon, a preto je vecou parlamentu, aby zákon upravila a schválila v prijateľnom znení. Najmä preto si myslíme, že rozhodovanie podľa zákona nemá nič spoločné s etikou. Laický prvok v disciplinárnom senáte nie je a nebude šťastným riešením. Povedie len k obavám sudcov vo veciach v zákone rozhodovať.

    Zodpovednosť pri rozhodovaní je správny predpoklad, ale nik ho zatiaľ nezadefinoval. Zodpovednosť pri rozhodovaní je samozrejmosťou. Tá však nemôže spočívať vo vyslovení právneho názoru, ktorý má formu rozsudku, ak sa toto rozhodnutie niekomu nepáči. Na to je systém opravných prostriedkov, ktorý by mal vykonať nápravu.

    V trestnoprávnej oblasti je potrebné zaviesť inštitút procesného práva zásadného charakteru, ktorý zjednoduší a zrýchli celý proces, pričom navrhovaná úprava vo vládnom programe je len čiastkovým riešením.

    Inštitút špeciálneho prokurátora a osobitne špeciálneho súdu vychádza zo zásady nedôvery voči súdom a jeho zriadenie vytvára minimálne dva ústavnoprávne problémy, ktoré sa budú musieť veľmi starostlivo zvážiť. Nikdy však nepodporíme taký návrh zákona, ktorý nebude vychádzať z parlamentnej kontroly uvedených ustanovení.

    Považujeme za absurdné, aby niekto v právnom štáte mohol navrhnúť, že zvláštneho prokurátora na návrh generálneho prokurátora by vymenovala vláda, ktorá je zostavená výsledne z politických nominantov. Takýto zákon, ak bude prijatý, musí mať také garancie, aby ani raz v budúcnosti nemohol byť zneužitý voči politickej opozícii bez ohľadu na to, ktoré politické strany ju budú tvoriť.

    Niekedy máme dojem, že vytvorenie špeciálnych prokurátorov a súdov zaváňa päťdesiatymi rokmi, kedy tiež existovali osobitní prokurátori, súdy a sudcovia, ktorí rozhodovali výlučne politické procesy.

    Vo vládnom programe sa objavuje aj zásadný programový cieľ, aj trestnoprávny inštitút Trikrát a dosť, zavedenie trestu absolútneho doživotia, prelomenie absorbčnej zásady ukladania trestu, zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby pri súbehu trestných činov o polovicu. Aj bez hlbšej analýzy možno konštatovať, že zavedenie zásady Trikrát a dosť, ktorá ináč je politickou agendou jednej koaličnej strany, vyvoláva pochybnosti o jej ústavnosti. Je nesystémová a protiústavná, v evidentnom rozpore s čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Ak by sa aplikovala táto zásada, ktorá ináč už bola premietnutá do pripravovaného ustanovenia § 43 novely Trestného zákona, by v podstate znamenal, že trest za vypočítané trestné činy by bol dopredu určený, nebude možné uložiť iný trest ako trest doživotný, zákon nepozná žiadne výnimky ani s ohľadom na povahu činu, na pomery páchateľa, dokonca ani s ohľadom na zákonnú fikciu, to znamená zahladenie odsúdenia.

    Takýto princíp storočiami vytvárané princípy trestného práva na európskom popiera, storočiami vytvárané princípy trestného práva na európskom kontinente najmä v stredoeurópskom poňatí a mimoriadne prepína úlohu trestnej represie. To, že súd by vôbec nemohol prihliadnuť na spôsobený následok, výber skutkových podstát pre doživotný trest, zrejme naznačuje, že by postačovalo napríklad pri trestnom čine lúpeže len nepatrná škoda, nepatrný stupeň násilia. Podobne je to u trestného činu vydierania. Ani na iné okolnosti by v dôsledkoch znamenalo, že v rade prípadov by uložený doživotný trest nielen samotní páchatelia, ale i značná časť verejnosti vnímala ako nespravodlivý. Tým by sa podrývala autorita trestného práva oveľa viac, ako si autori alebo predkladatelia myslia.

    Recidíva najzávažnejších trestných činov vedúcich k strate života, napríklad pri trestnom čine teroru, vraždy, úmyselného všeobecného ohrozenia po tom, čo si páchateľ po odsúdení trest skutočne odpykal, je v praxi úplne výnimočná. Akokoľvek sme pátrali, kedy v minulosti došlo k takejto recidíve, posledná sa odohrala niekedy v roku 1950 a je jedinou recidívou vraždy po dlhodobom výkone trestu.

    Ak si autori takéhoto počinu dávajú za úlohu takzvané vyčistenie ulíc, podľa názoru by sa tiež nekonalo. Objasnenie lúpeží, vydieranie, znásilnenie a pohlavného zneužitia je relatívne nízka. Pohybuje sa v priemere medzi 50 a 60 percentami, pri lúpežiach je ešte nižšia. Hlavný preventívny faktor, teda neodvratnosť trestu by tiež nefungoval.

    Prijatie novely by malo za následok, čo predkladajú najmä kriminológovia, dôsledky spočívajúce vo zvýšenej miere krutosti páchateľov. Totiž pri ohrození doživotným trestom je možné dôvodne predpokladať, že by páchatelia častejšie ako doposiaľ siahali k odstraňovaniu obetí. Kriminológovia upozorňujú, že je to dejinami preverená pravda, že miera krutosti v spoločnosti je priamo úmerná krutosti trestania. Z pohľadu... To neznamená naše apriórne odmietnutie sprísnenia postihu tam, kde je na mieste. Ale to len po serióznej diskusii o možnostiach zlepšenia Trestného zákona, trestného poriadku s lepším vymedzením okruhu a úloh trestného práva. Takúto diskusiu však treba viesť na základe dôkladnej znalosti pôsobenia trestného práva spoločnosti, na základe dôkladnej znalosti vývojových trendov kriminality a ich zmien v závislosti od zmien v spoločenskej atmosfére a zmien trestného práva.

    Máme pocit, že programové ciele spočívajú v takzvanej vláde tvrdej ruky, pri podpore ktorej takýto návrh vedie v dôsledku až k nebezpečenstvu vytvorenia nového totalizmu. Malo by byť predovšetkým úlohou odborníkov pôsobiacich v orgánoch činných v trestnom konaní alebo zaoberajúcich sa trestným právom, aby pri takýchto nebezpečných tendenciách prenášali argumenty tak, že trestné právo zostane v medziach, ktoré mu prináležia. A to v medziach určených zásadami subsidiarity a ekonómie trestnej represie. Len tak mimochodom treba uviesť, že podobný problém nedávno bol riešený v Českej republike, kde na návrh skupiny poslancov bol predložený takýto zákon. Česká vláda ho jednomyseľne odmietla. U nás je vo vládnom programe.

    Vo vládnom programe sa vôbec nerieši otázka správneho súdnictva. Vezmime si zase len nedávny vývoj v Českej republike, kde Ústavný súd Českej republiky zrušil ako neústavnú celú časť týkajúcu sa správneho súdnictva, ktorú obsahuje Občiansky súdny poriadok a tak od 1. 1. 2003 v Čechách z tohto dôvodu zanikajú správne súdy v takej podobe, v akej existujú u nás. Keďže základy Občianskeho súdneho poriadku sú s Českou republikou rovnaké, vznikli ešte za bývalej federácie, takýto stav reálne hrozí aj na Slovensku.

    Ústavný súd Českej republiky konštatuje, že právne úprava z roku 1991, keď bola vykonaná zásadná novelizácia Občianskeho súdneho poriadku, mala výslovne dočasný a prechodný charakter. Ide o vyriešenie zásadnej otázky postavenia správneho súdnictva, a to tak, či má byť súčasťou všeobecného súdnictva, ako je doteraz, alebo má sa vytvoriť osobitné správne súdnictvo.

    Je potrebné vymedziť status správneho súdu, rozsah jeho právomocí smerujúcich na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy a k tomu prispôsobiť štruktúru, personálne obsadenie a celý rad ďalších otázok, ktoré by vyžadovali špeciálne riešenie. O tom nie je vo vládnom programe ani zmienka, hoci ide celý rad problémov, ktoré bude nastoľovať prax v súvislosti so zvýšením právomoci orgánov samosprávnych celkov, ale aj ostatných orgánov miestnej správy.

    Okrem toho som už spomenul, že vládne vyhlásenie sa nevenuje ani postaveniu jednotlivých súdov a to najmä Najvyššieho súdu republiky. Je ponižujúce, ak sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberá takými otázkami, ktoré mu zjavne neprislúchajú, ako je rozhodovanie o miestnej a vecnej príslušnosti, o súdnych poplatkoch a podobne na úkor zásadného postavenia tohto súdu. Tento by mal mať, tak ako je to vo všetkých vyspelých demokratických štátoch, rozhodovať len o mimoriadnych opravných prostriedkoch, publikovať, podieľať sa na tvorbe justičných zákonov a zovšeobecňovať súdnu prax. Tým by sa skvalitnila práca nielen tohto súdu, ale najmä súdov nižšieho stupňa. Musí byť riešené zásadným spôsobom v naznačenom smere zmenou systému opravných prostriedkov, v sústave súdov, pretože avizovaná čiastková novela Občianskeho súdneho poriadku to nevyrieši a ani takéto ustanovenia však vo vládnom programe nie sú.

    Vážené kolegyne, kolegovia, keby pre nič iné, tak pre skutočnosti, ktoré som spomenul vo svojom vystúpení, by som programové vyhlásenie vlády nemohol podporiť. Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Tibor Mikuš, ďalším v poradí je pán poslanec Igor Šulaj.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené dámy a páni. Programové vyhlásenie vlády z môjho pohľadu má byť naznačením hlavných cieľov a priorít s uvedením časových následností, samozrejme, nie presných termínov, v akých sa majú dosiahnuť určité známe horizonty. Čiže má byť definované, akým spôsobom sa dosiahne určitý stupeň vývoja našej spoločnosti. Som presvedčený, že pri spracovaní programového vyhlásenia vlády je potrebné využiť pripomienku všetkých odborníkov a odborných grémií, bez ohľadu na to, aká je ich politická príslušnosť alebo náklonnosť. Musím však konštatovať, že tak teraz, ako aj často v minulosti neboli názory odborníkov rešpektované a zdá sa mi, že ani vypočuté. Na úvod chcem ešte podotknúť, že si vážim prácu všetkých tých, ktorí v dobrom úmysle pracovali na programovom vyhlásení vlády.

    Chcem zdôrazniť, že som presvedčený, že každý člen vlády a každý poslanec, podotýkam, naozaj každý, má svojou prácou prispieť k udržaniu a rozvíjaniu hodnôt, ktoré sme zdedili a ktoré nás spájajú. Podstatnou časťou týchto hodnôt je demokratická a prosperujúca Slovenská republika, ktorá poskytuje podmienky na slobodný a spokojný, pokojný život každého občana, ktorý si ctí a váži zákony. Slovenská republika, ktorá bude prínosom a pevnou súčasťou Európskej únie, Slovenská republika, ktorá bude obohatením medzinárodného spoločenstva. Aby sa tieto očakávania a snahy naplnili, je potrebné zodpovedne pripraviť programové vyhlásenie vlády a zodpovedajúci plán činnosti vlády. Aby sme mohli dosiahnuť ciele, o ktorých som sa zmienil, musí programové vyhlásenie vlády obsahovať všetky tituly, ktoré sú dôležité z pohľadu funkčnosti Slovenskej republiky v dlhodobom časovom horizonte. Opakujem, všetky tituly, všetky činnosti a ich vzájomné súvislosti. S poľutovaním však musím konštatovať, že predkladané programové vyhlásenie vlády takéto požiadavky nespĺňa.

    Verím, že mi dáte za pravdu, že jeden z najväčších problémov, ktorý trápi našu spoločnosť, je nezamestnanosť. Samozrejme, má vzťah, pevný vzťah ku konkrétnym oblastiam hospodárstva, a preto uvediem oblasti a súvislosti, ktoré jednoznačne chýbajú. Ako som už povedal, nezamestnanosť. Nenašiel som snahu riešiť tento problém. S využitím nástrojov, ktoré ponúka rezort hospodárstva alebo aj iné rezorty. Už som počul názor, že zamestnanosť, ak niekto hovorí o zamestnanosti, má si urobiť jasno v tom, v ktorej časti politického spektra sa pohybuje. Ja som presvedčený, že riešenie problému zamestnanosti nie je otázkou politickou, ale je to otázka, ktorou sa musí zaoberať každý, kto cíti zodpovednosť za svoju krajinu a za jej prosperitu. Zmysluplná zamestnanosť a optimálna zamestnanosť znamená na jednej strane z pohľadu ekonomického zvyšovanie príjmov do štátneho rozpočtu a na druhej strane znižovanie výdavkov štátneho rozpočtu. Ako dosiahnuť optimálnu zamestnanosť je otázka, na ktorú sa nedá jednoducho odpovedať, samozrejme, ale určite sa dá povedať pár slov k princípom, zásadám, ktoré treba dodržiavať, aby sme túto optimálnu, zmysluplnú zamestnanosť dosiahli.

    V prvom rade si myslím, že treba dôsledne uplatňovať zásadu, že to, čo vieme vyrobiť sami, kvalitne a konkurencieschopné z hľadiska ceny, by sme mali podporovať a dovážať iba v minimálnej miere, v takej miere, aby motivovala našich výrobcov k ďalšiemu skvalitňovaniu ich výroby a samozrejme, k vyššej konkurencieschopnosti. Som teda presvedčený, že by bolo treba urobiť určitú inventúru našich potrieb a našich produkčných možností.

    Ďalej som presvedčený, že je potrebné, aby sme komodity, ktoré sú úspešné doma a mohli by byť úspešné vonku, podporovali, aby sme podporovali ich výrobcov v exporte. Je to teda otázka obchodnej politiky. Verím, že ste tu tak ako ja v tomto programovom vyhlásení, nenašli zmienku o tom, ako to robiť.

    Ďalšia zásada, ktorú treba dodržiavať, je samozrejme snažiť sa o podporu prílevu zahraničných investícií. Je potrebné vytvoriť podmienky a nástroje pre ich prílev, ale treba mať na pamäti, samozrejme, aj možné ohrozenie domácich výrobcov touto konkurenciou. Možno si pamätáte na reakcie niektorých krajín z posledného obdobia, keď sa zaoberali otázkami ochrany vlastných výrobcov a ochrany vlastného trhu.

    Ďalší dôležitý titul, ktorý nie je dostatočne rozpracovaný, respektíve z môjho pohľadu prakticky chýba, je podpora malého a stredného podnikania. Dnes už tu odzneli mnohé slová, množstvo argumentov, množstvo faktov o dôležitosti malého a stredného podnikania. Nebudem ich opakovať. Poviem len jedno, súkromný sektor dnes vytvára viac ako 87 %, pokiaľ sa nemýlim, hrubého domáceho produktu. Malé a stredné podnikanie má význačné postavenie. Je preto potrebné určite dodržiavať zásadu, aby zákony boli jednoznačné, aby vykonávacie predpisy boli jednoznačné, aby boli stabilné v čase a aby ich platnosť, respektíve vstupovanie do platnosti, bolo ohlasované s dostatočnou časovou rezervou. Dáte mi asi za pravdu, že to, čo sa udialo na minulej schôdzi, týmto zásadám nezodpovedá.

    Treba urobiť veľa v oblasti vymožiteľnosti práva, v oblasti zrovnoprávnenia podnikateľa so štátom. Je potrebné nespochybňovať podnikateľov, ale dopriať im status, ktorý si zaslúžia. Sú to ľudia, ktorí vytvárajú hodnoty. Je ďalej potrebné, samozrejme, zaoberať sa daňovými zákonmi a pracovnoprávnymi vzťahmi.

    Ďalej je potrebné rozvíjať odvetvia, ktoré môžu priniesť v priebehu jedného volebného obdobia v násobkoch väčšiu zamestnanosť, než je súčasný stav. Je to oblasť cestovného ruchu. Z môjho pohľadu nie je ani zďaleka dostatočne rozpracovaná v programovom vyhlásení vlády, pretože nie sú definované nástroje, ktoré pomôžu k zlepšeniu v oblasti cestovného ruchu. Absolútne chýba energetika. Riskujeme kolaps vlastnej krajiny, pokiaľ sa nebudeme zaoberať dôsledne energetikou, energetickou sebestačnosťou v strednodobom časovom horizonte. Nie je dostatočne rozpracovaná oblasť budovania infraštruktúry krajiny. Sú to všetko oblasti, ktoré môžu poskytnúť veľkú zamestnanosť.

    Ďalšia zásada - je potrebné prehodnotiť privatizáciu a neuskutočňovať ju ďalej takým spôsobom, akým bola uskutočňovaná doteraz. Utrpeli sme obrovské straty. Straty nielen tým, že sa nedosiahla optimálna cena, ale straty, ktoré budeme musieť znášať ďalšie roky, možno až desaťročia. Budú to straty, ktoré budú rezultovať z transferu zisku do iných krajín, straty, ktoré budú rezultovať zo straty primárnej a sekundárnej zamestnanosti. Nesmieme pokračovať v tom, aby minoritný vlastník ovládal spoločnosti. Je to veľmi zlý prístup. Nesmieme ísť cestou, ktorá najprv privatizuje oblasť obchodu a až potom oblasť výroby v strategických podnikoch. To sú všetko chyby, ktoré už sa nedajú, samozrejme, nedajú opraviť, ale treba urobiť maximum, aby privatizácia neprebiehala ďalej takým spôsobom, že hlavným argumentom bude rýchlosť. To jednoducho treba zastaviť.

    Dôsledne treba obhajovať oprávnené ekonomické záujmy Slovenskej republiky v rokovaniach o vstupe do Európskej únie. Nedosiahli sme dobré výsledky, aspoň v oblasti energetiky nie. Krajiny, ktoré majú jednoznačne horšie elektrárne od nás, dosiahli lepšiu pozíciu, ako dosiahlo Slovensko. Len strata, ktorú bude znášať táto ekonomika, vyplývajúca z odstavenia elektrárne V1, je takmer na úrovni jedného štátneho rozpočtu. Pri argumentácii pri rokovaniach s Európskou úniou jednoznačne treba využívať domácich odborníkov a takisto stanoviská medzinárodných odborných inštitúcií. Vzhľadom na to, aké výsledky sme dosiahli v niektorých oblastiach, mám pocit, že znovu odborníci neboli braní do úvahy.

    Ďalšia vec, ak hovoríme o tom, že by sme chceli skvalitniť výrobu, chceli by sme dosahovať lepšie výsledky, treba sa jednoznačne zaoberať sa možnosťami uplatnenia výsledkov aplikovanej vedy a výskumu. Mám na mysli biotechnológie, informačné technológie, technológie vedúce k znižovaniu energetickej náročnosti. Nenašiel som takéto tituly.

    Ďalej, ak hovoríme o informatizácii spoločnosti, treba sa dôsledne zaoberať prenosovými kapacitami sieťových odvetví z hľadiska zamestnanosti a bezpečnosti prenosu informácií dôležitých z hľadiska funkčnosti štátu. V programovom vyhlásení nie je o tomto ani zmienka. Ak hovoríme o využívaní fondov Európskej únie, tak jednoznačne bolo už konštatované, že chýba nám implementačná jednotka. Chýba nám nástroj, ktorý by umožnil slovenským podnikateľom alebo inštitúciám pripravovať ponuky alebo žiadosti do tendrov, ktoré by mohli byť úspešné. Takisto je potrebné zamýšľať sa nad časťou zdrojov, ktoré si vyžaduje využívanie fondov z Európskej únie a ktoré musia pochádzať z domáceho prostredia.

    Hovoril som, všetko toto má spoločný titul - zamestnanosť. Zamestnanosť v súvislosti s niektorými hospodárskymi otázkami a oblasťami. Chýba v programovom vyhlásení, toto tvrdenie je neoddiskutovateľné. Treba sa tým vážne zaoberať. Použil som pojem oprávnené ekonomické záujmy Slovenskej republiky. Určite sa dá do tejto kategórie zaradiť množstvo pojmov, ktoré tu odzneli - potravinová bezpečnosť, energetická bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj, kvalitný a spokojný život občana. Predkladané programové vyhlásenie neobsahuje vyčerpávajúcim spôsobom ani tieto pojmy, ktoré sú dôležité z hľadiska funkčnosti našej krajiny.

    Ďalej toto programové vyhlásenie neobsahuje súčasti, ktoré jednoznačne spadajú do rezortu hospodárstva, chýba jednoznačne zmienka o hospodárskej politike ako o celku a o jej jednotlivých organizačných, organických a integrálnych súčastiach, to jest chýba priemyselná politika. Vážení páni poslanci, pozrite sa na to, nie je tam! Chýba surovinová politika, nie je tam! Chýba energetická politika! Riskujeme kolaps spoločnosti ako celku, pokiaľ sa nebude vláda zaoberať energetickou politikou. Chýba jednoznačne obchodná politika so zameraním na vnútorný a zahraničný obchod. Chýba politika podpory rozvoja zahraničných investícií. Chýba stratégia rozvoja aplikovanej vedy a výskumu a stratégia využívania ich výsledkov. Chýba koncepcia rozvoja cestovného ruchu. Chýba koncepcia rozvoja malého a stredného podnikania. Chýba analýza dôsledkov privatizácie, ktorá bola vykonávaná doteraz na štátny rozpočet, chýba analýza tejto privatizácie a jej dôsledkov na zamestnanosť v dlhodobom časovom horizonte a chýba analýza tejto privatizácie a jej dôsledkov na funkčnosť jednotlivých odvetví našej ekonomiky a štátu ako celku. Chýba, samozrejme, aj analýza plnenia ekonomických kritérií na vstup do Európskej únie. Tieto tituly chýbajú ako nástroje, ktoré majú spolupôsobiť na znižovaní pasívneho salda zahraničného obchodu, na znižovanie zahraničnej a vnútornej zadlženosti, v konečnom dôsledku ako nástroje, ktoré majú za cieľ dosiahnutie alebo spolupôsobiť pri dosiahnutí vyrovnaného hospodárenia Slovenskej republiky v dlhodobom časovom horizonte. A, samozrejme, chýbajú súvislosti medzi jednotlivými odvetviami, ktoré podmieňujú ich funkčnosť alebo rozvoj. Ak povieme, že chýba energetická politika, chýba jej súčasť zameraná na šetrenie, tak, samozrejme, to má dôsledok na stavebníctvo, má to samozrejme dôsledok na zahraničný obchod. Ak povieme, že chýba energetická politika zameraná na rozvíjanie alternatívnych zdrojov, obnoviteľných zdrojov, ako sú malé vodné elektrárne, tak to má tiež vplyv na infraštruktúru krajiny, na stavebníctvo, na zahraničný obchod a sebestačnosť. Príkladov toho, čo chýba, je obrovské množstvo. Nebudem s tým unavovať.

    Programové vyhlásenie vlády taktiež neobsahuje kvantifikáciu cieľov a prísne vzaté, z môjho pohľadu by ich ani nemuselo obsahovať, pokiaľ by obsahovalo jednoznačne princípy a zásady, ktoré budú dodržiavané v budúcom volebnom období a ktoré budú zohľadňovať oprávnené ekonomické záujmy Slovenskej republiky a teda aj oprávnené ekonomické záujmy každého občana. Tieto princípy a zásady nie sú uvedené a nie sú teda, samozrejme, ani dostatočným spôsobom potom prezentované ich dôsledky a súvislosti.

    Zároveň chcem povedať, že ja a celý poslanecký klub HZDS podporujeme zahraničnú politickú orientáciu Slovenska. Ja osobne podporujem zmysluplnú privatizáciu, ktorá má priniesť zefektívnenie činností jednotlivých odvetví, a teda aj zefektívnenie hospodárstva celej Slovenskej republiky s rešpektovaním zásad trhovej ekonomiky a so zachovaním optimálnej zamestnanosti. Podporujem opatrenia, ktoré prispejú k tomu, že sa zlepší hospodárenie, reformy. Podporujem opatrenia, ktoré prispejú k tomu, aby Slovenská republika bola spoľahlivým partnerom a obohatením medzinárodného spoločenstva, ale nepodporujem toto programové vyhlásenie vlády, pretože neobsahuje to, čo je životne dôležité pre funkčnosť nášho hospodárstva ako celku.

    Vážené dámy, vážení páni, členovia vlády, osobne veľmi oceňujem úroveň politického dialógu, ktorá tu zavládla, a dúfam, že všeobecná snaha udržať ho na vysokej kultúrnej úrovni aj vydrží. Čo však musím s poľutovaním konštatovať, je čo zlepšovať na úrovni dialógu predstaviteľov vlády s odborníkmi, pretože aj pri nepochybnej snahe pripraviť kvalitné programové vyhlásenie vlády, mnohé z pohľadu, znovu opakujem, funkčnosti hospodárstva Slovenskej republiky, mnohé dôležité tituly v tomto programovom vyhlásení buď čiastočne, alebo úplne chýbajú. Je veľa čo naprávať a dopĺňať na tomto programovom vyhlásení. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším v poradí je do rozpravy prihlásený pán poslanec Igor Šulaj, pripraví sa pani Dana Podracká.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení podpredsedovia Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, stojím tu dnes prvýkrát na tejto historickej pôde Národnej rady, vždy som si osobne vážil Národnú radu ako inštitúciu progresívnu, pristupoval k nej s úctou a vážnosťou. I napriek tomu, že som nevedel pochopiť zmysel niektorých účtovných, daňových a ekonomických zákonov. Preto by som sa vo svojom príspevku chcel v prvej časti zaoberať predovšetkým problematikou koncepcie tvorby programového vyhlásenia a v druhej časti ekonomickou oblasťou.

    Vyplývajúc z textu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky musím konštatovať nasledovné skutočnosti: Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky by malo vychádzať z celospoločenských potrieb, ktorých konkrétne riešenie bolo súčasťou predvolebných programov politických strán združených v súčasnej pravicovej vládnej koalícii. V opačnom prípade sa občania voliči môžu cítiť podvedení a zostane im znovu len konštatovanie o predvolebných sľuboch politikov, ktorí po nástupe do vládnej garnitúry zmenia svoje predvolebné kritériá. Pre občanov a Národnú radu Slovenskej republiky by hlavné ciele vlády mali byť definované tak, aby bolo možné posúdiť ich plnenie v reálnom čase, aby nevyjadrovali len všeobecné fakty typu: „zlepšíme, zefektívnime, budeme analyzovať, budeme podporovať, sprehľadníme“. Najmä v oblasti makroekonomiky a verejných financií by mali byť definované konkrétne číselné parametre rozhodujúcich ekonomických veličín ako napríklad vývoj štátneho dlhu, verejného dlhu a tak ďalej. Programové vyhlásenie vlády by malo definovať priority, ku ktorým by nesporne malo patriť riešenie nezamestnanosti, podpora podnikateľských aktivít, zníženie a skvalitnenie rozsiahleho štátneho aparátu a zmierňovanie veľkých sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi. Domnievam sa, že predovšetkým tieto veľké problémy trápia značnú časť obyvateľov Slovenska. Preto by podľa môjho názoru bolo potrebné a prehľadné, aby každá časť programového vyhlásenia mala vo svojom závere konkrétne riešenia, týkajúce sa uvedených úloh. Programové vyhlásenie vlády by malo obsahovať i sociálno-ekonomické dôsledky riešenia reforiem, ktoré by nemali znášať len občania tohto štátu. Vláda by mala pristupovať pri reformách a pri liberalizáciách cien systémovo a mala by zobrať na seba i zodpovednosť súvisiacu so zložitou ekonomickou situáciou. Nemôže presúvať celú ekonomickú a finančnú ťarchu z takýchto reforiem len na občanov.

    Na druhej strane oceňujem v programovom vyhlásení vlády konkrétny cieľ súvisiaci so vstupom Slovenska do Európskej únie a NATO, a to v reálnych časových intervaloch. Myslím si, že členstvo v obidvoch inštitúciách prinesie pre Slovensko nové ekonomické, sociálne a bezpečnostné možnosti. V tejto súvislosti je však potrebné dopracovať v programovom vyhlásení vlády súbor takých opatrení, aby vstup Slovenska do EÚ a NATO bol pre Slovensko a pre obidve inštitúcie vzájomne výhodný a vytvorený na báze partnerských vzťahov. Občania tejto krajiny musia vedieť, ako sa zmenia ich sociálno-ekonomické podmienky života.

    V druhej časti svojho príspevku by som sa chcel venovať niektorým kapitolám alebo niektorým nejasnostiam súvisiacimi s ekonomickou politikou. Vláda sa v programovom vyhlásení zaväzuje uskutočniť všetky potrebné opatrenia, aby Slovensko v prípade priaznivého vonkajšieho ekonomického prostredia plnilo podmienky pre vstup do Európskej menovej únie do roku 2006. V praktickom slova zmysle by teda vláda mala plniť maastrichtské konvergenčné kritériá, ktoré možno definovať nasledovne: Dlh nesmie prekročiť 60 % HDP, deficit verejnej správy nesmie presiahnuť podiel 3 % na hrubom domácom produkte, inflácia nesmie prekročiť o viac ako 1,5 % bodu infláciu troch štátov EÚ s najnižšou mierou inflácie. Zároveň sa v programovom vyhlásení vlády konštatuje, že v prvej časti volebného obdobia, čo je podľa môjho názoru asi myslené na roky 2003 - 2004, sa bude vláda sústreďovať na zníženie deficitu verejných financií tak, aby táto oblasť nebola prekážkou pre vstup do eurozóny. Preto odporúčam, aby všetky tieto kritériá týkajúce sa výšky dlhu k HDP, deficitu verejnej správy ako aj vývoja inflácie boli definované číselne. Len takéto číselné parametre môžu byť objektívne vyhodnotené a porovnateľné s plnením programového vyhlásenia vlády. Samozrejme, že ich kritické hodnoty by mali byť ohraničené maastrichtskými konvergenčnými kritériami.

    V programovom vyhlásení vlády v časti ekonomická politika sa nenachádza ani zmienka o účtovníctve, v ktorom sa v súčasnosti robí reforma v súvislosti so zavedením medzinárodných účtovných štandardov. O problematike nevyhnutnosti stanovenia úloh v tejto oblasti nás presviedčajú i celosvetové problémy a skúsenosti zo Spojených štátov a Európy. Pozrime sa len na Spojené štáty a problematiku firmy Enron. V prípade vstupu do EÚ sa bude musieť i slovenské účtovníctvo prispôsobiť európskym a celosvetovým trendom. Prvým pozitívnym krokom bola novela zákona o účtovníctve z tohto roku, ktorá má byť účinná od 1. 1. 2003 a ktorá je spracovaná podľa kritérií Európskej únie na dobrej metodickej úrovni. Upozorňujem však, že podľa tejto novely musia byť ministerstvom financií publikované v Zbierke zákonov i nasledujúce legislatívne predpisy: účtová osnova pre podnikateľov, postup účtovania v sústave jednoduchého účtovania, účtová osnova pre politické strany a hnutia a iné nezárobkové organizácie, účtová osnova pre rozpočtové, príspevkové organizácie, pre banky, poisťovne, zdravotníctvo a tak ďalej. Možno, že som zabudol len na rýchle šípy a skautov. Uvedené legislatívne normy by mali byť účinné od 1. 1. 2003. Do dnešného dňa, ešte raz, do dnešného dňa nebola ani jedna takáto legislatívna norma publikovaná v Zbierke zákonov. Ich zavedenie do praxe si bude vyžadovať dôslednú analýzu všetkých subjektov, ktorých sa táto problematika týka, a následne zmenu ekonomických programov spracovávaných výpočtovou technikou. Už teraz je možné konštatovať, že je neskoro, a tak zase postavíme predovšetkým podnikateľskú sféru pred otázku riešenia časovo neriešiteľných problémov. Ak si uvedomíme skutočnosť, že správne vedené účtovníctvo poskytuje údaje i pre dane, napríklad pre daň z príjmu pridanej hodnoty alebo pre daň z príjmov, tak považujem programové vyhlásenie vlády v časti odvody a dane súvisiace so zvýšením efektívnosti výberu daní a odvodov a zjednodušenie daňovej legislatívy za nerealizovateľné. Je to smutné konštatovanie, keď v štáte, v ktorom chýbajú finančné prostriedky, nevenujeme adekvátnu pozornosť jasným účtovným a daňovým zákonom, ktoré sú predpokladom na správne a včasné platenie daní. Kto je zodpovedný za tento stav? Je to stará vláda? Nová vláda? Občanom a podnikateľským subjektom je to asi jedno. Chcú mať zákony, ktoré ich chránia a ktoré vytvárajú prehľadné a jasné podnikateľské prostredie. Mne to pripadá tak, že sme asi naozaj veľmi bohatý štát a nepotrebujeme v prvom kvartáli roku 2003 mať naozaj jasné legislatívne normy na to, aby podnikateľská sféra vedela odvádzať kvalitne dane.

    Do dnešného dňa neexistujú v slovenskej daňovej legislatíve jednoznačne vymedzené pojmy zdanenia, predaja podnikov, predaja časti podnikov, fúzií spoločnosti, rozdelenie spoločností do konkurzov a likvidácií. Preto namiesto konštatovania zjednodušenia daňovej legislatívy v programovom vyhlásení navrhujem vôbec riešenie takýchto základných problémov. Máme takmer trinásť rokov po revolúcii a budeme sa zoberať problémami, ktorá ekonomická prax rieši v každodennom živote.

    V programovom vyhlásení sa vláda zaväzuje analyzovať možnosť zavedenia priamej dane a zjednotenia sadzieb dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Z uvedeného textu mne osobne nie je jasné, a to i napriek predvolebným proklamáciám niektorých politických strán, či táto otázka analýzy bude i skutočnosťou v daňovej legislatíve. Následne sa v programovom vyhlásení vlády vláda zaväzuje posilniť vlastné daňové príjmy obcí a stanoviť vlastné daňové príjmy vyšších územných celkov. Myslím si, že táto iniciatíva vládnej koalície bude prijatá v Národnej rade pozitívne. Osobne sa domnievam, že okrem samostatne pripravovaného zákona, ktorý by mal definovať daňové príjmy vyšších územných celkov, už v príprave zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 môže byť uplatnené prvky regionálne spravodlivejšieho rozdelenia daní pre vyššie územné celky, mestá, obce. Veď časť podielovej dane z príjmov právnických osôb sa prerozdeľuje podľa sídla spoločnosti, a to aj takých spoločností prirodzených monopolov, ktoré realizujú zisky na území celého štátu. Ide napríklad o SPP, bankové a finančné inštitúcie. Preto predpokladám, že pri zostavovaní návrhu o štátnom rozpočte bude koalícia brať vážne do úvahy nové spôsoby prerozdeľovania daní postavené na objektívnejšej prepočtovej základni na regióny, a to či už cez počet obyvateľov, alebo iné podobné kritériá. Uvedomujem si následne nevyhnutnosť predloženia zákona o rozpočtových pravidlách, tak ako je to definované vo vyhlásení. Do uvedeného zákona však potrebujem dostať v čo najkratšom čase i nové kritériá pre hodnotenie hospodárenia a zánik príspevkových organizácií, a to v reálnom čase. Tento zákon nesmie byť diskriminačný a nesmie napríklad v krátkych časových lehotách napríklad dvoch rokov pri vykazovaní straty likvidovať príspevkové organizácie. V programovom vyhlásení sa konštatuje, že vláda zabezpečí dodatočné zdanenie prírastkov majetku, ak sa preukáže, že pochádza z iných ako zo zdanených a legálnych príjmov. V tejto súvislosti upozorňujem na to, že už teraz platný zákon o daniach z príjmov v § 13 ako aj v následných paragrafoch definuje sadzby dane zo zistených majetkových prírastkov v sadzbe 38 % pre tento rok. I napriek tomu, že som istého času pracoval v ekonomickej oblasti, nerozumiem, čo vláda vlastne chce spraviť. Či chce ešte raz dodatočne zdaniť fyzickú osobu, ktorá zaplatila daň vo výške 38 % z takéhoto majetku, čo by bolo asi v rozpore s ústavou, pretože nie je možné retrospektívne dať dva tresty za jeden priestupok, alebo chce zaviesť zdanenie, ktoré už podľa platných zákonov platí. Pri mojom nepochopení mi zostáva už len veriť, že toto ustanovenie nebolo odpísané z predchádzajúceho programového vyhlásenia vlády.

    Následne sa vláda zaväzuje prijať zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Domnievam sa, že obidve právne normy, zákon o správe daní a poplatkov, v zmysle ktorého sa predkladajú majetkové priznania, sú veľmi komplikované a nelogické a následne zákon o preukazovaní pôvodu majetku, musia byť spracovávané vo vzájomnej súvislosti. V opačnom prípade sa nám môže stať to, že napríklad bankovému zlodejovi najprv zdaníme nelegálny príjem a potom mu ho zoberieme v zmysle nepreukázateľnosti nelegálneho príjmu.

    V programovom vyhlásení vláda konštatuje, že chce zjednodušiť daňové zákony a zjednotiť sadzby dane z pridanej hodnoty pred vstupom do Európskej únie. Domnievam sa, že iniciatíva súvisiaca so zjednodušením daňových zákonov bude prijatá ústretovo i opozíciou.

    V tejto súvislosti upozorňujem predovšetkým na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá je veľmi zložitá, tá, ktorá v súčasnosti už platí, a komplikovaná a ktorá má účinnosť od 1. 1. 2003. Pripojíme sa k iniciatíve novelizovať tento zákon tak, aby bol čitateľný a vykonateľný v reálnom čase. Osobne sa domnievam, že tento zákon je taký komplikovaný, že sa nedá uplatniť v praxi.

    Zároveň bude potrebné pozitívne zmeny pozorne sledovať a chceme takisto sledovať zavedenie jednotnej sadzby DPH, a to tak, aby táto zmena nevyvolala ďalšie sociálno-ekonomické napätie. V programovom vyhlásení mne osobne chýba zámer vlády súvisiaci so vstupom Slovenska do Európskej únie v oblasti riadenia správy daní a colnej správy. Vláda sa bude musieť jednoznačne rozhodnúť, ktorú z uvedených inštitúcií bude intenzívnejšie budovať, a to v súvislosti s jednotným európskym trhom. Túto skutočnosť by mala vláda deklarovať v programovom vyhlásení a následne v legislatívnych a finančných aktivitách. V programovom vyhlásení vláda konštatuje, že skvalitní legislatívne prostredie za účelom stabilizácie finančného trhu. Myslím si, že najmä občania, ktorí prišli o svoje celoživotné úspory v inštitúciách typu Horizont alebo BMG Invest budú hľadať v tomto vyhlásení postup novej vlády pri vymáhaní ich pohľadávok. Preto by toto vyhlásenie vlády malo jasne konštatovať postoj novej vlády k niekoľkomiliardovému podvodu na občanoch tohto štátu.

    Veľmi dôležitou časťou programového vyhlásenia je časť súvisiaca so správou a privatizáciou národného majetku. Vláda deklaruje skutočnosť, že chce dokončiť proces privatizácie. Vláda však nestanovila v programovom vyhlásení kritériá pre privatizáciu. Z uvedeného dokumentu sa nedá určiť, o ktoré rezorty a ktorých strategických podnikov sa bude privatizácia týkať. Je teda otázne, či sa bude privatizovať pošta, štátne lesy, železnice alebo sa dokončí privatizácia už časti sprivatizovaných strategických podnikov, ako je napríklad SPP. Vzhľadom na to, že ide o značnú časť majetku štátu, bolo by potrebné v programovom vyhlásení jasne a presne tieto zámery definovať. V programovom vyhlásení nie sú definované kritériá foriem privatizácie, ktoré bude vláda uprednostňovať pri dokončení privatizácie. Už v minulom období bola predchádzajúca vláda kritizovaná za netransparentný prístup k výberu foriem privatizácie, a preto by táto skutočnosť mala byť súčasťou tohto vyhlásenia. V tomto vyhlásení nie sú definované žiadne systémové opatrenia súvisiace s obhospodarovaním a ekonomickou správou finančných prostriedkov získaných z privatizácie. O nevyhnutnosti takýchto opatrení sme sa presvedčili pri takmer deväťmiliardovej kurzovej strate pri predaji SPP.

    V oblasti železničnej dopravy sa vláda zaväzuje každoročne kryť zmluvne dohodnuté výkony vo verejnom záujme v plnej miere. Nuž, bolo by to naozaj vyslovene smutné a protiprávne konštatovať, že zmluvné záväzky medzi železnicou a štátom o výkonoch vo verejnom záujme by si štát neplnil. Problém, ktorý programové vyhlásenie vlády však nerieši, je definovanie a stanovenie takéhoto mechanizmu, ktorý by jasne určil vzťah medzi finančnými možnosťami štátneho rozpočtu a potrebami v osobnej preprave. To znamená, že je potrebné zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerstva financií definovať princípy výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov na výkony v osobnej preprave. V opačnom prípade budú železnice i naďalej vykazovať niekoľkomiliardový rozdiel pri rôznych možných výpočtoch hospodárskeho výsledku tak, ako to bolo v predchádzajúcom roku.

    Vláda sa vo svojom vyhlásení zaviazala urýchliť tempo výstavby diaľnic. Bez číselnej kvantifikácie a geografického určenia výstavby diaľnic je táto úloha takmer nekontrolovateľná. Je teda nevyhnutné vo vyhlásení tieto skutočnosti konkretizovať. Predovšetkým občania regiónov, ktoré majú značné ekonomické a sociálne problémy, ku ktorým patrí aj banskobystrický kraj, sa pýtajú, kedy budú dokončené diaľnice do stredu Slovenska. Veď kvalitná cestná infraštruktúra je jedným zo základných podmienok rozvoja tuzemských i zahraničných podnikateľských aktivít.

    V poľnohospodárskej politike je cieľom prehodnotenie dotačného systému podľa kritérií EÚ pri rešpektovaní a podpore voľného trhu s agropotravinovými výrobkami. Vláda by však jasne mala v programovom vyhlásení definovať kompenzačné opatrenia súvisiace s finančnými rozdielmi. Tieto vzniknú medzi priamymi platbami do poľnohospodárstva, ktoré by sa mali pohybovať do výšky predpokladaných 25 - 30 % a trhovými podmienkami, pri ktorých vstupy do poľnohospodárstva sú totožné so vstupmi ostatných európskych štátov.

    V lesnom hospodárstve predpokladá vláda postupne odbúrať dotácie zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti upozorňujem na to, že uvedené dotácie slúžili tak pre súkromný ako aj štátny sektor. Ich cieľom bola podpora pestovateľskej činnosti, podpora výskumu, zachovanie genofondu lesa ako aj obhospodarovanie takmer 25 % lesov, ktoré obhospodarujú Štátne lesy a ktoré neboli prevedené vlastníkom, a to i z dôvodu neekonomického využitia. Zároveň si je potrebné uvedomiť, že Štátne lesy obhospodarovali i lesné cesty a mosty, ktorých význam sme si uvedomili až pri záplavách na Horehroní. Z uvedených dôvodov nesúhlasím s odbúraním dotácií do lesného hospodárstva bez následných systémových ekonomických opatrení.

    Vláda sa zaväzuje prijať opatrenia súvisiace s dereguláciou nájomného a energetického trhu do času vstupu do EÚ. V tejto súvislosti upozorňujem na skutočnosť, že ak štát presunie značnú časť finančnej zodpovednosti na občana a rodinu, bude musieť vytvoriť i následné opatrenia v sociálnej politike, ktoré budú kompenzovať tieto silné finančné dopady predovšetkým pre rodiny s nižšími príjmami. Na základe uvedených skutočností konštatujem, že pre mňa ako pre osobu je programové vyhlásenie vlády chápané ako otvorený materiál, ktorý je spracovaný formálne, to znamená, že nedáva jasnú konkrétnu odpoveď na riešenie zložitých sociálnych a ekonomických problémov, o ktorých som sa zmienil. Preto odporúčam uvedený dokument prepracovať s cieľom odstránenia uvedených nedostatkov. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Dana Podracká. Ďalším v poradí je pán poslanec Karol Džupa.

  • Vážená pani podpredsedníčka, páni ministri, panie poslankyne a poslanci. Za týmto špiritistickým stolíkom sa budem znova a znova pokúšať vyvolávať ducha kultúry, aj keď tuším, že to bude tak, ako hovorí básnik - vždy bezvýsledne. Stačilo mi niekoľko dní strávených v parlamente, keď sa v prvom čítaní schvaľovalo 22 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, aby som pochopila, že Slovensko je choré na liberalizmus a je na konci s ekonomickým dychom. V tomto fóre nerozhoduje logika, ale štatistika. Stačí mať o štyri hlasy viac a jednoduchá väčšina rozhodne o osude piatich miliónov. Pre spisovateľa je táto skutočnosť náramne zaujímavá, ale pre občanov je iba potvrdením ich vlastnej nemohúcnosti. Dobre viem, že robiť kultúrnu politiku v malom štáte je mimoriadne obťažné. Čo ma zaráža, je fakt, že úplne zlyhal ochranný systém národnej kultúry a všetko ide od desiatich k piatim. Žijeme kultúrnu anarchiu, stav kultúry je taký ako súčasné umenie. Hovorí o chaose, gestikuláciách v samote alebo o histórii vlastnej jalovej duše. Akú cenu má pre našu neoliberálnu pravicovú vládu kultúra, sa dozvieme o niekoľko dní pri návrhu rozpočtu, ale už dnes vieme, že to bude krádež desaťročia.

    Mysleli sme si, že štvorročné obdobie vládnutia minulej vlády bude len tragickou epizódou v dejinách slovenskej kultúry. Verili sme, že štátna podpora kultúry sa stane základnou úlohou štátnej politiky, ale zlikvidovalo sa Národné centrum mediálnej komunikácie, Matici slovenskej sa odňali financie, kompetencie a budovy, slovenská kinematografia vytvárala menej diel ako v deväťdesiatych rokoch (20. storočia), divadlá sa skomercionalizovali a začali uvádzať sezóny dielami cudzích, nie domácich autorov. Napríklad Zahradníkova hra Azyl musela hľadať azyl v moskovskom divadle, pretože na domácej pôde bola ministrom Kňažkom zakázaná.

    Jediné, v čom sme nezlyhali, bolo nájsť ľudí, ktorí vedeli, ako sa likvidujú súbory, prehliadky, festivaly, ústavy a centrá spolu s ľuďmi. Ale čo si budeme navrávať. Pravda patrí víťazom a je to tak aj v programovom vyhlásení vlády, ktorá sa v ňom okrem iného zaviazala, že bude, citujem: „... vytvárať podmienky na dôslednú ochranu duševného vlastníctva a práv z toho vyplývajúcich“. Keďže som milovníčka duševného vlastníctva, podrobne som si preštudovala autorský zákon č. 383/1997 Z. z. Vyčerpávajúcim spôsobom hovorí o autorskom práve vo všetkých oblastiach tvorby, distribúcie a šírenia diela.

    Legislatívna ochrana autora v tomto zmysle zákona je nespochybniteľná. Aká je však prax? Autor je posledným a zanedbateľným reťazcom trhového mechanizmu. Je žobrákom naháňajúcim vlastnú žobračenku. Pravda je na strane trhu, nie na strane autora a jeho diela. Podobná situácia je aj v oblasti literárnych časopisov. Byrokratický aparát na ministerstve kultúry po poskytnutí čiastkovej dotácie v januári kalendárneho roka vynaložil všetky svoje schopnosti na to, aby sa dotácia dostala do redakcií až po deviatich mesiacoch, teda v septembri. A je to tak každoročne.

    Peklo je pre umelcov. Sú žobrákmi v slobodnom svete matérie, ktorý kultúru odsunul na vedľajšiu koľaj. A aj v programovom vyhlásení vláda preň našla výhybku až za športom. Chceme veriť, že stratégia rozvoja slovenského knihovníctva, proklamovaná v programovom vyhlásení vlády, nezabudne ani na čitateľa, ale ani na autora a ministerstvo kultúry zabezpečí distribúciu pôvodnej slovenskej literatúry do knižníc tak, že od vydavateľa odkúpi časť nákladu, čím pomôže trom veciam odrazu - vydavateľovi, autorovi i čitateľovi. Rovnako je nevyhnutné vytvorenie koordinačného centra prekladov slovenskej knihy do zahraničia, ktoré by pracovalo nie „voluntárne“, ale koncepčne až po uvedenie knihy na zahraničnom trhu. Rovnako chceme veriť, že vláda presadí podľa českého vzoru päťpercentné DHP vzťahujúce sa na pôvodnú slovenskú literatúru, aby vydávanie kníh slovenských autorov bolo atraktívne pre vydavateľa, ale aj pre čitateľa, najmä pre študujúcu mládež.

    Opozícia sa vždy dožadovala vysielacieho času pre prenosy z parlamentu, aby občania mali možnosť na vlastné oči vidieť, aký boj sa tu zvádza o presadenie straníckych záujmov a až potom o občana. Budeme sa dožadovať aj zákona na podporu opozičných médií, ako je to vo Francúzsku, aby tí, ktorí majú iný názor, mali svoje miesto na trhu myslenia a práce a nemuseli zato patriť k občanom druhej kategórie. Potešilo by nás založenie Inštitútu slovenskej národnej štátnosti, ako je to v niektorých susedných krajinách, napríklad v Poľsku majú aj Inštitút samostatnosti, aj Valesov inštitút. Inštitút slovenskej národnej štátnosti by vláda mohla založiť v roku 2003 na počesť 10. výročia vzniku Slovenskej republiky. Inštitút by sa mal zameriavať na kultúrne aktivity súvisiace s pôvodnou slovenskou tvorbou, od literárnej po filmovú, ako aj na vedecké aktivity, tvorbu učebníc zameraných na dejiny, ako aj občiansku a vlasteneckú výchovu. Odborníci by mohli viesť vedecké a magisterské práce. Prevzali by na seba aj starostlivosť o internetovú stránku zameranú na vznik a vývoj slovenskej štátnosti. Slovensko by malo aspoň inštitucionálnu záruku, že zostane samo sebou na americkej mape Európy.

    Na našom poslednom zasadaní výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá sa hovorilo aj o odpolitizovaní Rady Slovenskej televízie a rozhlasovej rady. Je mi to opozične sympatické, pretože niet škodlivejšieho predsudku ako prisudzovať štátnu moc v oblasti kultúrnej tvorby, pretože každá politická moc je sterilná. Je sterilná, je arogantná a jej podstatou je iba ekonomické ovládanie ľudí. Patrím k tým idealistom, ktorý sa nevzdávajú čakania na takú vládu, ktorá bude duševné vlastníctvo stotožňovať s občanmi Slovenskej republiky. Víťazi sa zachránia, len ak si vážia porazených. Opozícia musí dokázať, že sme hodní hanby, ktorá v podobe tejto vlády postihla Slovensko. Preto programové vyhlásenie vlády v tejto podobe nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, nechcem skutočne zdržiavať, ale v nadväznosti na slová pani poslankyne Podhradskej a vidiac tu prítomného pána ministra kultúry Chmela by som bol veľmi rád, keby pán minister eventuálne v debate v nejakom ďalšom dni prerokovávania tohto programového vyhlásenia vystúpil s jednou jedinou poznámkou, ako je to s útlmovým programom ministerstva kultúry. Nehovoríme o tom v tejto chvíli vôbec, ale prečítali sme si to v médiách, zhruba pred tromi-štyrmi týždňami, proste visí to tu stále vo vzduchu. Keď hovorila pani poslankyňa o kultúrnom chaose, naozaj to bol kultúrny chaos. Chcem tieto slová podčiarknuť a práve preto my vkladáme do tohto nového ministerstva kultúry nádeje istého nového poriadku. Hovorili sme často o kultúrnom minime, ktoré sa objaví v tomto programovom vyhlásení ako veľmi sympatický pojem. Preto na druhej strane útlmový program ministerstva kultúry sa mi zdá v protirečení k tomuto vyhláseniu, ktoré sme si mohli prečítať. Takže ešte raz by som poprosil, ak by si pán minister kultúry našiel čas v priebehu ďalších dní a poctil by nás svojou prítomnosťou, boli by sme veľmi radi, keby sa k tomuto takzvanému útlmovému programu ministerstva kultúry vyjadril. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave pokračuje pán poslanec Karol Džupa. Nech sa páči. Ďalším v poradí je pán poslanec Ladislav Polka.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy, vážení členovia vlády, páni. Vo svojom príspevku sa chcem venovať predovšetkým zdravotníctvu a hodnoteniu tejto kapitoly programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Predsa nemôžem opomenúť ďalšie oblasti, lebo až ich posúdením možno získať ucelenejší názor.

    Pri letmom čítaní programového vyhlásenia vlády človek musel nevdojak konštatovať, že ho možno považovať dňom schválenia za splnený. Podrobnejšie štúdium dáva predsa len iný pohľad. Vláda Slovenskej republiky, respektíve určité záujmové skupiny do programového vyhlásenia vlády zapracovali svoje skutočné ciele, niekoľko oblastí prioritného záujmu a obalili ich textom, ktorý ľudia chcú počuť, ale v konečnom dôsledku nie je záväzný. Použijem dva príklady. V kapitole sociálna oblasť z hľadiska spravovaného objemu štátnych financií dosť lukratívnej, obsahuje programové vyhlásenie vlády niektoré priority zoradené do téz. Stačí ich iba trochu prehodiť bez obavy, že stratia na význame, či budú vyňaté z kontextu, citujem: „Zámerom vlády je posunúť úhrady nemocenských dávok pri krátkodobej pracovnej neschopnosti zo Sociálnej poisťovne na zamestnávateľa a,“ a to podčiarkujem, „s primeranou participáciou zamestnanca“. Koniec citátu. Téza, o ktorej možno a aj sa bude dlho diskutovať, takzvaná odpútavacia téza. Ale pokračujem, opäť citát: „Vláda prehodnotí platné znenie zákona o sociálnom poistení ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti.“ Teda téza s jasným signálom, že vláda bude apelovať na rýchlosť legislatívnej úpravy. Prečo asi? Ďalšia téza následne hovorí, opäť citát: „Vláda prehodnotí aj štruktúru a pôsobnosť orgánov Sociálnej poisťovne“. Nás už posúva konkrétnejšie ďalší citát: „Vláda posúdi možnosti decentralizácie systému dávok sociálnej pomoci“. Teda zmena štruktúry aj systému. Programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti pokračuje: „Vláda dôkladne zanalyzuje Zákonník práce a zákon o kolektívnom vyjednávaní, v iných oblastiach programového vyhlásenia vlády aj zákon o verejnej a štátnej službe a navrhne zmeny“. A systém sa začína uzatvárať. Najmä keď do programového vyhlásenia vlády je zahrnuté, že vláda navrhne transformáciu sociálnych služieb na princípe decentralizácie a odštátnenia ich služieb. A kruh sa uzatvorí, lebo: „... vláda zavedie základné štandardy na financovania a kvalitu sociálnych služieb, systém udeľovania licencií a kontroly“. Koniec citátu. Ide naozaj o decentralizáciu a deetapizáciu alebo o centralizáciu a monopolizáciu.

    Iný príklad z inej oblasti. V kapitole výchova a vzdelanie v časti regionálne školstvo sa jedným dychom konštatuje, citát: „Hlavným poslaním je poskytovať služby na základe slobodnej ponuky a dopytu.“ Pritom v ďalšej časti pokračuje: „... aby v zásade každý mohol študovať po splnení predpísaných kritérií na takom type školy, o ktorý má prioritne záujem“, čo už samo osebe je v určitom rozpore. Ale ďalej v kapitole sociálna oblasť, podkapitola sociálna politika, odsek rodina programové vyhlásenie vlády konštatuje že, citujem: „Zámerom vlády je oddeliť poskytovania prídavkov na deti od finančnej podpory študentov vysokých škôl, ktoré bude riešiť osobitným systémov štipendií v rámci dokončenia reformy vysokoškolského štúdia“. Vzápätí text pokračuje: „Vláda zváži, do akej miery tento krok uskutoční aj v rámci stredných škôl“. A okruh sa pekne opäť uzatvoril. Teda nielen výber uchádzačov o vysokoškolské štúdium bude limitovaný solventnosťou rodinného zázemia s prípadným prísľubom nejakej výpomoci, ale bude sa presúvať aj na záujemcov o stredoškolské vzdelanie. Potom je jasné, že prijímacie pohovory nebudú musieť byť, lebo budú všetci prijatí a/lebo - budú platiť. Uvedené dva príklady zapadajú do všeobecného hodnotenia. Pred voľbami a po voľbách v roku 1998 vláda sľubovala, ale nesplnila. Po voľbách 2002 opäť sľubuje a aj splní, lebo si to ľudia zaplatia. A kým sa spamätajú, nastane nevídaná koncentrácia, monopolizácia a centralizácia rozhodovacích kontrolných systémov a vládnych kompetencií do rúk presne a dopredu definovaného súkromného sektora priamo alebo v dvoch-troch krokoch cez systém verejného sektora. A toto je základný rozdiel nášho ponímania problematiky. Nespochybňujeme dôležitosť a potrebu odštátnenia a presunu kompetencií, ale z pohľadu rozsahu výkonu rezortnosti, medzirezortnosti, musí mať zásadnú koncepčnú a kontrolno-metodickú úlohu najmä v tomto priestore a čase štát. Lebo v prípade, ako ho definuje programové vyhlásenie vlády, čo vlastne vláda odsúva spod svojho vplyvu a vplyvu štátu, rozhodovanie či rozdeľovanie toku štátnych finančných prostriedkov? Prerozdeľovanie alebo jeho ovplyvňovanie? Použil som len dva príklady, predpokladám a už sa aj čiastočne deje, že kolegovia odborníci na jednotlivé oblasti nielen nášho klubu pomenujú ďalšie a skomentujú omnoho dôkladnejšie a presnejšie. Mne mali príklady poslúžiť len na to, aby poukázali, že takýto vývoj výstupov programového vyhlásenia vlády je skutočným, kontinuálnym pokračovaním toho, čo sa v našej krajine dialo v poslednom volebnom období. Na konci tohto predpokladá programové vyhlásenie vlády taký stav rozpracovanosti systému a do takej podoby, ktorú už žiadny výsledok ďalších volieb neovplyvní, lebo v základných systémoch rozhodovania a rozdeľovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu na záver tohto volebného obdobia už bude všetko zabetónované, nemenné a definitívne. Či potom vláde Slovenskej republiky záleží skutočne na obyvateľovi, alebo pripravuje pôdu pre vlastné záujmové skupiny, si môže zodpovedať každý sám.

    Predseda vlády Slovenskej republiky charakterizoval programové vyhlásenie vlády ako víziu či vízie vlády na najbližšie obdobie. Ale koncipované tézy v mnohých kapitolách neberú do úvahy predchádzajúce obdobie, akoby neexistovalo, alebo bolo ucelene ukončené, by vytvorilo solídnu bázu pre súčasnosť a budúcnosť. Programové vyhlásenie vlády neobsahuje zmienku alebo záväzok dopracovať, ale hlavne opraviť to, čo bolo urobené zle a horšie za posledné štyri roky. Najmä z hľadiska ekonomických dopadov na štát a jeho obyvateľov. Samotný fakt, že Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní urýchlene rokuje o novelizácii vyše dvadsiatky zákonov, hovorí za mnohé. Aj z programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že budú nasledovať ďalšie novely s predpokladom urýchleného prerokovania v parlamente. Hovoriť preto o programovom vyhlásení ako o víziách je nanajvýš príhodné. Lebo pokým sa tieto dostanú hoci len do nábehu a to v každom rezorte, v každej jeho oblasti a v medzirezortnom priestore budú dobiehať dôsledky predchádzajúceho obdobia. Preto nemožno predpokladať, že nová vláda novým programovým vyhlásením začína stavať takpovediac na zelenej lúke, ani to, že má základy, na ktorých môže stavať múry, lebo jedinou kontinuitou sú výmysly s presunom, nakladaním a presmerovaním a novou inštitucionalizáciou zdrojov štátu s cieľom de facto ovládať štát. Ak sa to naplní, bude jedno, kto vyhrá nasledujúce voľby. A takáto logika a vývoj zakladajú veľké riziká pre všetkých obyvateľov Slovenska.

    Aj v kontexte povedaného musíme posudzovať programové vyhlásenie vlády v kapitole zdravotníctva, predovšetkým si položiť otázku, je skutočnou alebo proklamovanou prioritou vlády Slovenskej republiky? Nie je v nej určitá paralela s príkladmi zo sociálnej oblasti a školstva, ak si dáme do súvislosti, vláda mala dať - dala, chcela vziať a vzala? Totiž po pravde treba priznať, že programové vyhlásenie vlády v kapitole zdravotníctvo je menej zaťažené prioritami jednotlivcov alebo záujmových skupín a na mnohé prvky transformácie v prospech troch základných zainteresovaných zložiek - to jest občana, zdravotníka a štátu, preto sa s niektorými možno stotožniť a ich aj podporiť. Najvážnejší brzdiaci faktor prezentovaných téz je skutočnosť, že aspoň v teoretickej rovine nezohľadňuje vývoj v rezorte za posledné štyri roky a výraznejšie hendikepuje vo svojich dôsledkoch predovšetkým občana a zdravotníckych pracovníkov. Obdobie posledných štyroch rokov spôsobilo, že Slovenské zdravotníctvo sa dostalo do vážnej ekonomickej, organizačnej, ale aj odbornej a morálnej krízy. Dôsledky sú zreteľné a budú ešte dobiehať. Ich rozsah a stupeň závažnosti je dnes taký, že obrazne povedané, ak vláda chce rozbehnúť navrhované transformačné kroky, bude potrebovať dve ministerstvá zdravotníctva, transformačné a naprávacie. Dôležitou súčasťou pri transformácii zdravotníctva je ľudský faktor, snáď o niečo zreteľnejšie ovplyvňujúci praktickú aplikáciu transformácie ako v iných odvetviach. Záujem štátu v programovom vyhlásení vlády sa, žiaľ, prezentuje predovšetkým enormnou snahou znížiť nároky na štátny rozpočet a to je málo. Programové vyhlásenie vlády totiž akoby automaticky predpokladalo pokročilý stupeň organizačno-koncepčného kontextu, teda určitý stupeň rozpracovanosti, hlavne odborno-organizačného a aplikačného a toto chýba. A ďalej predpokladá určitý stupeň uvedomelosti zainteresovaných, teda občana a zdravotníka a ten už nemá veľa rezerv. Preto nie je zvlášť ťažké odhadnúť predpokladaný vývoj. Naozaj hrozí, že budeme svedkami razantného nástupu reformy, vzápätí aj jej razantného ústupu, ktorý, mimochodom, niekomu zlomí väzy. V konečnom dôsledku dopadne negatívne aj na rezort. Narazí na bariéru uvedeného hendikepu ľudských zdrojov, nevôľu, neochotu, netrpezlivosť, na protesty brzdiace mechanizmy a podobne, v celej palete ľudí, profesií a záujem nepreberného a ľudského profesionálneho zamerania. Ak prirátam, že naštartovanie transformácií bude súbežne spomaľovať odstraňovanie chýb z nedávnej minulosti, jej skutočný nábeh sa bude odďaľovať alebo brzdiť. Aj preto musíme niekoľkokrát uvádzanú proporcionalitu a nadväznosť z pohľadu proklamovaných téz spochybniť, lebo kontinuita tu jednoducho nie je, nebola založená. Nový systém to sám osebe nevyrieši, lebo najmä v reálnej praxi nemá vybudované aplikačné a realizačné systémy a tými predovšetkým v zásade v tej ideovej oblasti a následne aplikačnej. A teda nielen na centrálnej, ale na výkonnej úrovni, česť výnimkám. A to je najväčší problém proklamovanej transformácie a jej najväčšie riziko. Sme pripravení napomáhať jeho riešenie, lebo bude potrebovať absolútnu mobilizáciu odborno-organizačných kapacít a tých vo všeobecnosti na Slovensku nemáme prebytok. Nie to, aby s nimi disponovala jedna či štyri politické strany. Ale dôsledky v zmysle politických dopadov, najmä vo vnútri koalície, nevieme a ani pravdepodobne nebudeme schopní ovplyvniť a to je už veľmi vážny problém.

    Povedal som, že mnohé priority programových téz v kapitole zdravotníctvo môžeme podporiť. Neznamená to, že všetky. Na niektoré musím poukázať. Predovšetkým vnímame úlohu štátu a vlády v danom čase a v danom priestore v rezorte zdravotníctva ako povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Podotýkam ešte raz, v danom priestore a v danom čase.

  • Pán poslanec, musím vás upozorniť, že sa skončil rokovací deň. Chcem sa vás spýtať, či vaše vystúpenie bude ešte dlhé, tak aby sme teda prípadne pokračovali zajtra, alebo či skončíme v nejakom krátkom časovom horizonte.

  • Pani podpredsedníčka, moje vystúpenie je pripravené v súlade so závažnosťou problematiky, ktorú parlament prijíma.

  • O tom nepochybujem. Pýtam sa iba na tie časové súvislosti.

  • Neviem, neviem to odhadnúť. Desať minút.

  • Myslím si, že by sme mohli pokračovať zajtra o 9.00 hodine vaším vystúpením.

  • Vy ste predsedajúca, vy rozhodujete.

  • Ďakujem veľmi pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 3. schôdze Národnej rady, pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine. Ďakujem za spoluprácu, dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.