• Panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na druhom rokovacom dni 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Karol Fajnor a na zahraničnej služobnej ceste dnes bude pani poslankyňa Irena Belohorská, ktorá odcestuje v priebehu rokovacieho dňa.

    V rokovaní 3. schôdze Národnej rady budeme pokračovať bodom

    Návrh na zmenu predloženia návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2003 vrátane príloh, najmä rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov.

    Návrh, ktorý pripravil výbor pre financie, rozpočet a menu, ste dostali ako tlač 27.

    Prosím teraz predsedu výboru pána poslanca Farkasa, aby návrh uznesenia uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vám v mene výboru pre financie, rozpočet a menu predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý reaguje na stav po voľbách do Národnej rady v septembri roku 2002. Ide o to, že zákon o rozpočtových pravidlách č. 303/1995 Z. z. stanovuje termín vláde na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok vždy k termínu 15. október daného roka. Vzhľadom na to, že tento termín z objektívnych dôvodov nie je možné splniť v roku 2002, výbor pre financie, rozpočet a menu na základe žiadosti predsedu vlády prerokoval tento problém a navrhuje termín 18. november 2002.

    Ďalším problémovým okruhom, ktorý riešime v návrhu uznesenia, je, že v zákone o Najvyššom kontrolnom úrade č. 39/1993 Z. z. v § 5 ods. 2 je stanovené, že Najvyšší kontrolný úrad na požiadanie Národnej rady vypracuje stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu a predloží orgánom Národnej rady na rokovanie. Teraz odporúča výbor pre financie, rozpočet a menu prijať uznesenie, že požiadame Najvyšší kontrolný úrad o predloženie takéhoto stanoviska s termínom do 22. novembra 2002.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte vás chcem informovať o tom, že som rokoval s pánom predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa vyjadril pozitívne k tomuto termínu, a taktiež som požiadal guvernéra Národnej banky, aby predložil stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Žiadam vás o podporu tohto návrhu uznesenia.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu za uvedenie návrhu uznesenia výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Nech sa páči, sadnite si na miesto navrhovateľa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky k prerokúvanému bodu. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím pána predsedu, aby uvádzal návrhy na hlasovanie.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pod parlamentnou tlačou 27a máte návrh uznesenia. Teraz odporúčam hlasovať o tomto návrhu uznesenia ako o celku.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 88, proti 13, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom rokovania 3. schôdze sú

    návrhy na skrátené legislatívne konanie, ktoré vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých je celkom 22.

    Dovoľte mi, aby som navrhol, ak snemovňa prijme procedurálny postup pri prerokúvaní návrhov vlády na skrátené legislatívne konanie. Odporúčam, aby sme jednotlivé návrhy vlády prerokovali v blokoch podľa toho, ktorý z ministrov vlády Slovenskej republiky je poverený vládou ako predkladateľ, aby v bloku odôvodnil tieto návrhy na skrátené legislatívne konanie, po navrhovateľovi by vystúpili poverení spravodajcovia, respektíve určení poslanci výborom, ktorému bol pridelený návrh na prerokovanie. Po vystúpení spravodajcu by bola ku každému bodu otvorená rozprava a potom by sme jednotlivo hlasovali o každom návrhu na skrátené legislatívne konanie.

    Pán poslanec Tkáč sa hlási s procedurálnym návrhom.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám procedurálny návrh, aby sme otvorili rozpravu k problému, či môže vláda predkladať návrhy zákonov vrátane návrhov na skrátené konanie v čase, keď ešte nie je schválené programové vyhlásenie a vláda nemá dôveru. Ak by tento môj návrh neprešiel, tak potom navrhujem, aby sa zišiel na mimoriadnej schôdzi ústavnoprávny výbor, aby túto otázku za prítomnosti aj iných kolegov, nečlenov výboru, poslancov posúdil. Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tom, či vláda môže v čase, keď ešte nemá vyslovenú dôveru, predkladať návrhy zákonov do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné, pretože dochádza k nedorozumeniu.

    Pán poslanec Tkáč, prosím, aby ste formulovali ešte raz svoj návrh.

  • Mám procedurálny návrh, aby sme otvorili rozpravu v pléne o tom, či vláda môže predkladať návrhy zákonov vrátane návrhov na skrátené konanie predtým, než sa predloží a prediskutuje programové vyhlásenie vlády, ktoré je schválené a vláda má dôveru. Ak by tento procedurálny návrh neprešiel, navrhujem, aby sme prerušili schôdzu, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor s tým, aby túto otázku posúdil aj za prítomnosti iných poslancov než členov ústavnoprávneho výboru.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu otvoriť rozpravu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za návrh 64, proti 59, zdržalo sa 18, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Tkáč v súlade s § 146 zákona o rokovacom poriadku a navrhuje, ak vznikne pochybnosť pri prerokúvaní ktoréhokoľvek bodu programu, aby o ďalšom postupe rozhodlo plénum na návrh ústavnoprávneho výboru.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je142 poslancov, za návrh 66, proti 55, zdržalo sa 21.

    Ani tento návrh nezískal podporu v pléne Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, oboznámil som vás s postupom návrhu pri prerokúvaní skrátených legislatívnych konaní. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

    Ďakujem.

    Pristúpime k rokovaniu o návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré odôvodňuje podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Ivan Mikloš. Ide o návrhy uvedené pod bodmi 3 až 8, ktoré sú uvedené pod tlačou 45, 47, 73, 49, 51 a 33. Súčasťou návrhov vlády sú aj návrhy uznesení Národnej rady.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie v uvedených bodoch, ktoré som uviedol, odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie šiestich návrhov zákonov, ktoré patria pod gesciu ministerstva financií.

    Ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, ďalej zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov a návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

    Na zdôvodnenie týchto návrhov mi dovoľte uviesť, že vláda a ja osobne si uvedomujeme, že inštitút skráteného legislatívneho konania je výnimočným inštitútom a je inštitútom, ktorý sa môže a musí používať len v súlade s rokovacím poriadkom, teda so zákonom. Sme presvedčení, že v tomto prípade je naplnené to kritérium zákona, ktoré hovorí, že inštitút skráteného legislatívneho konania možno použiť v prípade hrozby značných hospodárskych škôd. Chcem to zdôvodniť tým, že ak by tieto zákony neboli schválené v skrátenom legislatívnom konaní, potom by buď nebolo možné schváliť štátny rozpočet ešte v tomto kalendárnom roku, a teda nevyhli by sme sa rozpočtovému provizóriu, pričom rozpočtové provizórium znamená celkom jasne a jednoznačne hospodárske škody, alebo by tu bola iná možnosť, ak by sme tieto zákony neschválili v skrátenom konaní, potom by sa štátny rozpočet síce dal pripraviť a schváliť ešte v tomto roku, ale len tak, že deficit verejných financií by bol o 25 miliárd korún vyšší, ako je ten, ktorý je navrhovaný vo vládou schválenom návrhu štátneho rozpočtu. Deficit v takej výške by taktiež znamenal pre ekonomické prostredie, pre ekonomiku ako takú veľké hospodárske škody. Takže som presvedčený, že napriek tomu, že si uvedomujeme, že ide o výnimočný inštitút, ktorý by sa mal používať výnimočne a len v súlade so zákonom, som presvedčený, že v tomto prípade tieto kritériá sú splnené, a teda že sú splnené náležitosti na skrátené legislatívne konanie o týchto zákonoch. Preto vás chcem požiadať v mene vlády o podporu skrátených konaní a o podporu týchto návrhov zákonov, ktoré vláda predkladá a z ktorých šesť, ktoré som menoval, je predkladaných v gescii ministerstva financií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Teraz prosím pána poslanca Farkasa, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19 z 31. októbra 2002 pridelil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 45, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov prerokoval na 2. schôdzi dňa 5. novembra 2002 a v prijatom uznesení číslo 7 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážený pán predseda, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Na základe procedurálneho návrhu na začiatku prerokúvania všetkých návrhov som odporučil a plénum súhlasilo s tým, že rozprava o tomto bloku bude spoločná a po odznení stanovísk poverených poslancov gestorskými výbormi, ale pán predseda, keďže ste aj predseda výboru, tak zostaňte sedieť na mieste spravodajcu ku všetkým návrhom zákonov.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval o stanovisku k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o zákone č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia. Vzhľadom na súčasný stav schodku štátneho rozpočtu je vláda presvedčená, že je potrebné zlepšiť hospodárenie štátu v smere postupného znižovania schodku štátneho rozpočtu. Preto je potrebné pred schválením zákona o štátnom rozpočte prijať legislatívne opatrenia, ktoré zabezpečia obmedzenie výdavkov štátneho rozpočtu. Jedným z týchto legislatívnych opatrení je aj novela zákona o stavebnom sporení. Vláda požiadala, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní rokovali o tomto návrhu aj z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na krytie výdavkov štátu. Ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu sa stotožňujem s predkladateľom, že výrazným zvýšením deficitu štátneho rozpočtu by štátu vznikli značné hospodárske škody, a preto je dôvod na rokovanie o tomto návrhu zákona v skrátenom konaní. Predseda Národnej rady pridelil tento návrh zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení výboru pre financie, rozpočet a menu, aby o ňom rokoval ihneď. Tento výbor ho prerokoval a v uznesení, ktoré schválil 5. novembra, ma schválil za spoločného spravodajcu k tomuto zákonu v pléne a zároveň odporučil Národnej rade, aby prerokovala uvedený návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Poprosil by som vás ešte predtým, aby ste uviedli stanovisko gestorského výboru k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k zákonu č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážení kolegovia. Z toho istého dôvodu, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na krytie výdavkov štátu nás vláda žiada, aby Národná rada aj pri novele zákona o dani z pridanej hodnoty, tlač 73, zákon č. 289/1995 Z. z. sme rokovali o tomto návrhu v skrátenom konaní. Ak by sme tak neurobili, hrozí výrazné zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu a z toho vyplývajúce hospodárske škody. Súhlasím s predkladateľom ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu a len podotýkam, že prijatím opatrení, ktoré sa navrhujú v tomto zákone, sa zvýšia príjmy štátneho rozpočtu z tejto dane o 8,3 miliardy korún. Gestorský výbor rokoval včera o tomto návrhu zákona a prijal uznesenie, v ktorom ma poveril, aby som bol spravodajcom o tomto zákone v pléne, a zároveň odporúča Národnej rade, aby sme prerokovali uvedený návrh v skrátenom konaní.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi. Teraz poprosím pána poslanca Komlósyho, ktorého poveril výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k návrhu vlády na prerokovanie zákona č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov na skrátené legislatívne konanie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 23 z 31. októbra 2002 pridelil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu prerokoval na svojej 2. schôdzi včera 5. novembra 2002 a v prijatom uznesení číslo 5 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem, to je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie stanoviska výboru. Teraz poprosím pána poslanca Mikuša, aby informoval o stanovisku výboru k návrhu vlády na prerokovanie zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 51.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci. Ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu predkladám uznesenie tohto výboru ohľadne prerokovania návrhu v skrátenom legislatívnom konaní zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, tlač 52, ktorý predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 25 z 31. októbra 2002 pridelil nášmu výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, prerokoval včera na 2. schôdzi 5. novembra 2002 v prijatom uznesení číslo 6 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie k bodom, ktoré sme prerokovali. Chcem vás informovať, že písomne som dostal do rozpravy jednu prihlášku pána poslanca Fica.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni. Dovoľte mi, aby som vystúpil ako predseda poslaneckého klubu strany Smer v mene tohto poslaneckého klubu k problematike skráteného legislatívneho konania. Od začiatku tohto volebného obdobia často počúvame výzvy vládnej koalície na novú politickú kultúru, aby už Národná rada nebola dejiskom politických súbojov, aby prestalo nadradené postavenie vlády voči Národnej rade Slovenskej republiky. Zdá sa, že ide len o vyhlásenia, ktorých jedinou snahou je využiť atmosféru bezprostredne po voľbách, keď je verejnosť prirodzene unavená z množstva politických aktivít v rámci predvolebnej kampane a zakryť tie isté praktiky, ktorých sme boli svedkami do septembra 2002.

    Vážené dámy a páni. Vláda Slovenskej republiky si znovu mieni robiť z Národnej rady ako najvyššieho zákonodarného a štátneho orgánu slúžku. Vo verejnosti sa často stretávame s prípadmi, keď nie sú celkom zrejmé rozdiely medzi zákonodarnou a výkonnou mocou, dokonca nie sú celkom zrejmé rozdiely medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Toto však nesmie platiť pre poslancov Národnej rady, a preto vás chcem všetkých bez ohľadu na to, či patríte do vládneho, alebo opozičného tábora požiadať, aby sme parlamentu vrátili jeho miesto v sústave orgánov Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky zodpovedá parlamentu, lebo Slovensko je typická parlamentná demokracia. Parlament nemôže zodpovedať vláde, o čo sa vláda dlhodobo pokúša a robí tak aj teraz na začiatku tohto volebného obdobia. Najlepším dôkazom môjho tvrdenia je balík návrhov zákonov súvisiacich so štátnym rozpočtom podaných pred vyslovením dôvery vláde a ešte lepší dôkaz je podanie návrhu vlády na prerokovanie týchto návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Tento počin vlády vyvoláva súhrn ústavnoprávnych, politických a ďalších otázok, na ktoré treba reagovať.

    Ak dovolíte, začal by som ústavnoprávnymi aspektmi. Ako som naznačil, poslanecký klub Smeru považuje za, jemne povedané, unikátne, ak v systéme parlamentnej demokracie si dovolí vláda predložiť do parlamentu návrhy zákonov, a to už nehovorím o skrátenom legislatívnom konaní, pred vyslovením dôvery vláde. Zo strany vlády je to absolútne ignorovanie Ústavy Slovenskej republiky a najmä totálne ignorovanie nadradeného postavenia Národnej rady ako orgánu, ktorému vláda plne zodpovedná. V parlamentných systémoch, aký má podľa Ústavy Slovenskej republiky zakotvený aj Slovensko, by bolo neakceptovateľné, nevídané a, samozrejme, parlamentom nedovolené, ak by sa vláda takto správala.

    Vo Veľkej Británii, typickej parlamentnej demokracii, vláda ihneď po vymenovaní panovníkov predstupuje pred Dolnú snemovňu a žiada ju o vyslovenie dôvery. V Taliansku tak musí urobiť vláda dokonca pred obidvoma komorami, a to do desiatich dní veľmi slávnostným formálnym spôsobom, keď dokonca poslanci vyslovujú dôveru vláde podľa mien. Podobné úpravy sú v Českej republike, v Poľsku či v Maďarsku. Vyslovenie dôvery ako ústavný inštitút slúži totiž na to, aby sa ústavne hlasovaním poslancov parlamentu zakotvila podpora väčšiny zákonodarného zboru v exekutíve. Ide technicky povedané o vystavenie certifikátu stability pre politický systém krajiny prinajmenšom na určité začiatočné obdobie novej vlády. Nepoznáme, vážené dámy a páni, žiadny prípad z parlamentných demokracií, kde by pred vyslovením dôvery vláde si táto dovolila čokoľvek predložiť do parlamentu. U nás na Slovensku sa to, samozrejme, stalo, pretože vláda dodnes nepochopila jej postavenie vo vzťahu k najvyššiemu zákonodarnému orgánu a ignoruje ho. Ignorovanie parlamentu dotiahla pritom do dokonalosti, pretože nielenže pred získaním dôvery podala návrhy zákonov, ale ešte tak urobila aj v režime skráteného legislatívneho konania.

    Vážené dámy a páni, ak by vláda v akomkoľvek parlamentnom systéme nezískala po svojom vzniku dôveru parlamentu, musela by podať demisiu. Z toho jednoznačne vyplýva a potvrdzujú to všetky praktické aj teoretické ústavné práce v Európe, že nutnou podmienkou na výkon funkcií vlády vrátane zákonodarnej iniciatívy je získanie dôvery. Jednoducho vláda nemôže podať návrh zákona dovtedy, pokiaľ nemá odobrené svoje postavenie rozhodnutím parlamentu o vyslovení dôvery. Vzhľadom na uvedené považujeme podanie balíka návrhov zákonov, a to dokonca v režime skráteného legislatívneho konania, za porušujúce všetky pravidlá parlamentnej demokracie a ponižujúce parlament. Ak chceme, aby toto ponižovanie parlamentu zo strany vlády prestalo, musíme rokovanie o predložených návrhoch odmietnuť. Ak tak neurobíme a rokovať o návrhoch budeme pred vyslovením dôvery, ústavný inštitút vyslovenia dôvery ako základnej podmienky výkonu funkcií vlády vo vzťahu k parlamentu poprieme a stráca akýkoľvek význam. Certifikát vláde, že má väčšinu, a tým v určitom čase aj garantovanú stabilitu totiž vyslovíme hneď po prvom úspešnom hlasovaní o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Znevažovať a popierať ústavný inštitút vyslovovania dôvery vláde obyčajným hlasovaním o skrátenom legislatívnom konaní odmietame. A to už na tomto mieste je nám všetkým zrejmé, že návrh na skrátené legislatívne konanie nemá oporu v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady. Podávam preto procedurálny návrh, vážený pán predseda, o ktorom žiadam hlasovať bez rozpravy ihneď po skončení môjho vystúpenia, aby Národná rada Slovenskej republiky prerušila rokovanie o návrhoch vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie až do okamihu, kedy Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde Slovenskej republiky dôveru postupom určeným Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími príslušnými právnymi predpismi.

    Rád by som teraz zaujal postoj, stanovisko ku skráteným legislatívnym konaniam. Ako všetci vieme, a teraz sa najmä prihováram k novým poslancom Národnej rady, tento inštitút bol predmetom zneužívania celé predchádzajúce obdobie, keď ho vláda v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku predkladala do Národnej rady a vládna väčšina ho schvaľovala. Príliš ma neprekvapuje, že podobné praktiky pokračujú, veď osoby obsadenia sú rovnaké ako v predchádzajúcej časti tohto nešťastného slovenského seriálu. Hoci za najpodstatnejšie poníženie Národnej rady Slovenskej republiky zo strany vlády považujem predloženie návrhov na skrátené prerokovanie návrhov zákonov pred vyslovením dôvery vláde, tento principiálny argument na chvíľku opustím a predložím niekoľko údajov o tom, prečo považujeme predloženie návrhov na skrátené legislatívne konanie za porušujúce zákon o rokovacom poriadku. Keďže, a ja verím, že noví poslanci, nové poslankyne mali dostatok času na preštudovanie rokovacieho poriadku, predsa si len dovolím odcitovať § 89 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje skrátené legislatívne konanie. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Teda buď musí dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.

    Zoberme si jeden z návrhov, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, je to napríklad návrh zákona, ktorý sa týka príspevku na dieťa. Absolútne nie sú naplnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, pretože zákonodarca mal na mysli úplne iné ohrozenie štátu značnými hospodárskymi škodami. Napríklad povodeň, iná pohroma alebo niečo, kde treba okamžite prijať zákon, aby sa upravili niektoré procesy. Ibaže by sme si vysvetlili nástup tejto vlády ako povodeň alebo inú pohromu, čo nie je ďaleko od pravdy. Je fakt, že nástupom súčasnej vlády (potlesk) hrozia štátu značné hospodárske škody. Veď si spomeňme len stratu 8,5 miliardy korún pri predaji Slovenského plynárenského priemyslu pri zmene kurzu. Apelujem, vážené dámy a páni, na vedenie Národnej rady Slovenskej republiky, najmä na predsedu Národnej rady pána Hrušovského, ktorý mal v poslednom čase veľa vyhlásení o novej kultúre a dodržiavaní pravidiel hry, aby neakceptoval podobné vysmievanie sa parlamentu. Sám dobre vie, je v parlamente dosť dlho na to, že ide o hrubé porušenie zákona o rokovacom poriadku. Jednoducho nie sú naplnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Pokiaľ mieni akceptovať takéto znevažovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a to sa už vôbec nevraciam k problematike vyslovovania dôvery vláde, jeho postavenie primus inter pares bude v očiach Smeru značne naštrbené.

    Vážené dámy a páni, chcem pripomenúť, že rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky je zákon, a nie nejaké vnútorné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Rokovací poriadok sme si tu neschválili nejakým vlastným uznesením, je to normálna legislatívna norma. Ak je návrh na skrátené legislatívne konanie v zjavnom rozpore so zákonom, túto chybu nemôžeme napraviť hlasovaním. Súhlas nadpolovičnej väčšiny Národnej rady nemôže odstrániť túto zákonnú prekážku. Bolo by veľmi vítané, keby Národná rada naozaj začala svoje pracovné rokovanie dôsledným dodržiavaním zákonov, najmä toho vlastného upravujúceho podmienky rokovania.

    Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky porušuje svojím postupom nielen Ústavu Slovenskej republiky, zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, ale porušuje aj zákon o tripartite, teda zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve. Podľa tohto zákona mali byť všetky návrhy zákonov, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, prerokované v tomto orgáne. Máme k dispozícii zápisnicu z rokovania Rady o hospodárskom a sociálnom partnerstve, kde je jasne zaznamenané, že tieto návrhy zákonov neboli prerokované, čím došlo k porušeniu tohto zákona.

    Vážené dámy a páni, pokiaľ nebude schválený môj prvý procedurálny návrh, ktorý som predložil, žiadam vás pán predseda, aby ste dali hlasovať o druhom návrhu tohto znenia: Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o návrhoch vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie do času, kým vláda Slovenskej republiky nepredloží návrhy zodpovedajúce požiadavkám zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a zákona o tripartite. Rovnako, pán predseda, dávam návrh na okamžité stretnutie poslaneckého grémia.

    Ďakujem pekne.

  • Ešte predtým, ako dám hlasovať o návrhoch, ktoré predniesol v rámci rozpravy pán poslanec Fico, o slovo požiadal podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pán poslanec Fico používal veľmi silné slová a musím povedať, že zásadne, zásadne nesúhlasím s jeho argumentmi, a preto ešte pred hlasovaním o jeho návrhoch považujem za potrebné ako predkladateľ týchto zákonov vyjadriť sa.

    Po prvé, chcem povedať, že je naplnené ustanovenie § 89 o rokovacom poriadku, pretože ak by tieto zákony schválené neboli, ak by neboli schválené v skrátenom legislatívnom konaní, hrozili by značné hospodárske škody. Hrozili by preto, že bez schválenia týchto zákonov by boli len dve možnosti. Buď by sa nedal prijať, nedal schváliť štátny rozpočet ešte do konca tohto roka, a teda bolo by nevyhnutné riadiť sa minimálne počas prvého štvrťroka rozpočtovým provizóriom, alebo iná možnosť by bola tá, že by sa síce dal schváliť zákon o štátnom rozpočte ešte v tomto roku, ale s deficitom vyšším o 25 miliárd korún, ako je ten deficit, ktorý je predpokladaný v schválenom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte. Obidve tieto možnosti, teda buď rozpočtové provizórium, alebo deficit vo výške 7,5 percenta hrubého domáceho produktu, by znamenali značné hospodárske škody, pretože by sa preniesli do zhoršenia podnikateľského prostredia, do zvýšenia úrokových sadzieb, do zhoršenia ratingu, do tlaku na kurz slovenskej koruny. Som teda presvedčený o tom, že nie je tento návrh v rozpore s rokovacím poriadkom, s jeho § 89, a že je jednoznačne naplnený jeden z dôvodov predkladania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.

    Čo sa týka zákona o tripartite. Pred každým rokovaním Rady hospodárskej a sociálnej dohody prebieha rokovanie predsedníctva, na ktorom dochádza k dohode po vzájomnej dohode medzi sociálnymi partnermi, dochádza ku schváleniu programu najbližšieho rokovania rady. Na takomto predsedníctve, ktoré sa konalo pred rokovaním RHSD, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň k štátnemu rozpočtu, sme sa dohodli, zdôrazňujem dohodli so sociálnymi partnermi na tom postupe, ktorým rokovanie o štátnom rozpočte, návrhu štátneho rozpočtu aj o zákonoch súvisiacich s týmto rozpočtom prebieha. Sociálni partneri požiadali v súlade so zákonom o opätovné prerokovanie zákona o štátnom rozpočte, o ktorom budeme opätovne rokovať ešte pred definitívnym schválením vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý bude schválený 13. novembra a budeme rokovať aj o zákonoch, ktoré vám dnes predkladáme v návrhoch na skrátené legislatívne konanie. Takže chcem veľmi jasne povedať a zdôrazniť, že nebol porušený zákon o tripartite, že tripartita prebieha, pokračuje a rokuje v súlade so zákonom aj o návrhu štátneho rozpočtu, aj o zákonoch, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom.

    Tretia vec, ktorú pán poslanec Fico veľmi kategoricky nadniesol, je údajný rozpor s ústavou, keď vláda predkladá návrhy zákonov a návrhy na skrátené konanie predtým, ako bola parlamentom vyslovená vláde dôvera. Do tretie musím taktiež povedať, že zásadne s týmto argumentom nesúhlasím a nielen ja, ale aj právna analýza, ktorú mám k dispozícii a s ktorou vás oboznámim, ukazuje, že to tak nie je. Chcem teda zdôrazniť a poukázať na to, že Ústava Slovenskej republiky v článku 119 vymedzuje kompetencie a povinnosti vlády. V článku 119 je presne vymedzené v písmenách a) až r), o čom vláda rozhoduje. Vláda rozhoduje v zbore, písmeno a) je o návrhoch zákonov a potom sú tam ďalšie, ďalšie povinnosti, ktoré vláda má, a veci, o ktorých rozhoduje. Ak by platila interpretácia pána Fica, že vláda môže uplatňovať svoje kompetencie podľa článku 119 až potom, ako dostane dôveru, tak by nemohla robiť nič. Pretože článok 119 vymedzuje všetky povinnosti vlády, medzi ktoré patria aj veci, ktoré vláda musí robiť, pretože ak by ich nerobila, tak by nemohla ani prísť s návrhom programového vyhlásenia, pán Fico. Čiže ak by sme vzali vašu interpretáciu, tak potom by sme sa ocitli v bludnom začarovanom kruhu, z ktorého by nebolo východisko, pretože vláda by nemohla spraviť nič. Nemohla by prísť sem ani so schváleným návrhom programového vyhlásenia, ani s inými dokumentmi. Nemohla by sa dokonca ani zísť a rokovať.

    Dovoľte mi, mohol by som predniesť teraz stanovisko, ktoré je veľmi precíznym právnym stanoviskom, ktoré na základe paragrafov a na základe právnej analýzy toto všetko podrobne rozoberá, nebudem vás oberať o čas, ale to stanovisko je jednoznačné a hovorí, tak ako hovorí aj zdravý rozum pri analýze článku 119 Ústavy Slovenskej republiky, o tom, že argumenty pána Fica nie sú podložené a že jednoducho vláda má túto kompetenciu predkladať návrhy zákonov ešte predtým, ako bude rozhodnuté v parlamente o tom, či dostane dôveru, alebo či ju nedostane.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz dám hlasovať o procedurálnych návrhoch, ktoré predniesol v rámci rozpravy vo svojom vystúpení pán poslanec Fico. Prosím pána predsedu finančného výboru, aby uviedol tieto návrhy.

  • Pán predseda, teraz odporúčam hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Fica v tomto znení, že Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o návrhoch vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie až do okamihu, kedy Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde Slovenskej republiky dôveru postupom určeným Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími príslušnými právnymi podpismi.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za návrh 68, proti 66, zdržalo sa 10.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Tým, že tento návrh neprešiel, teraz budeme hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pána poslanca Fica v takomto znení, že Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o návrhoch vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie do času, kým vláda Slovenskej republiky nepredloží návrhy zodpovedajúce požiadavkám zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a zákona o tripartite.

    Nech sa páči, dajte o tom hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme, páni poslanci, prezentujte sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 146 poslancov, za návrh 68, proti 70, zdržalo sa 8.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Fico žiadal vo svojom vystúpení, ak nebude schválený ani jeden z týchto procedurálnych návrhov, zvolať poslanecké grémium.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

    Zapnite pána poslanca Cabaja.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, náš poslanecký klub sa pripája ako druhý k zvolaniu poslaneckého grémia.

  • Ešte predtým, ako zvolám poslanecké grémium, chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či mená na svetelnej tabuli znamenajú prihlášky do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Tkáč, Gabriel bol prihlásený.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, ja sa pýtam, pretože nechcem, ja dám faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu vlády, ale sa pýtam, či tie mená sú menami, ktoré znamenajú ústne prihlásenie sa do rozpravy. Áno. Pán poslanec Tkáč, Husár, Abelovský, Hopta, Urbáni, Maxon, Jasovský, Gabriel bol napísaný ako druhý v poradí, preto som sa pýtal. Prosím, ďalší poslanci sa nehlásia. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Zrušte mená na svetelnej tabuli a teraz sa môžu prihlásiť poslanci, ktorí chcú faktickou poznámkou reagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, moment, pán poslanec Fico, Mikloško, Belohorská. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Zvuk z mobilného telefónu.

  • Páni poslanci, to sú mobilné telefóny, len aby ste vedeli.

  • Pán predseda, pán predseda, teraz vystupujem...

  • Prosím? Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, teraz nevystupujem s faktickou poznámkou na pána podpredsedu vlády, ale keďže bol jediný, ktorý vystúpil v súvislosti s mojím vystúpením, tak na záver tohto vystúpenia mám právo na dvojminútovú reakciu. Chcem pripomenúť...

  • Zvuk z mobilného telefónu.

  • Nech sa páči, môžete skontrolovať. Vráťte čas pánovi poslancovi Ficovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne. Chcem naozaj zareagovať iba krátko, keďže bolo jediné...

  • Zvuk z mobilného telefónu.

  • Chcem zareagovať na vystúpenie pána podpredsedu Mikloša, pretože bol jediný, ktorý reagoval na moje vystúpenie. Predovšetkým sa mi zdá, pán podpredseda vlády, že ste prišli z iného sveta. Vy ste predsa ako podpredseda vlády pre ekonomiku koordinovali všetky zákony, ktoré teraz meníte, rušíte alebo iným spôsobom upravujete, tak nerozprávajte, prosím, o hospodárskych škodách. Ak hovoríte o hospodárskych škodách, hovoríte o tých, ktoré ste spáchali vy vo funkcii podpredsedu vlády pre ekonomiku. To je jedna vec.

    Druhá vec, ktorú chcem pripomenúť, je, že predkladanie programového vyhlásenia vlády nie je návrh zákona. Podľa ústavy sa predpokladá, že okamžite po tom, ako vznikne vláda, do 30 dní predstúpi vláda a predloží návrh programového vyhlásenia a požiada parlament o vyslovenie dôvery. Do tohto okamihu môžete zasadať, môžete konať, môžete robiť, čo chcete, len nemôžete podávať návrhy zákonov a robiť svoju legislatívnu iniciatívu, lebo nemáte dôveru parlamentu. Dôvera parlamentu je ten inštitút, ktorý umožňuje vláde predkladať návrhy zákonov. Navyše, prosím, povedzte nám autora tej obrovskej právnej analýzy, ktorú máte, je to pán Drgonec? Ak je to on, tak sa nečudujem, že je taká, aká je. Alebo kto to je? Povedzte nám mená autorov tejto právnej analýzy, aby sme vedeli, akú má kvalitu a že v podstate o čo tu ide. Pretože, ak ju robí predstaviteľ...

  • Pán poslanec, prosím, neurážajte svojich kolegov. Vyjadrujte sa slušne.

  • Ja neurážam nikoho, ja len hovorím, že ak ide o predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý zastupuje vládnu koalíciu, je celkom zrejmé, že vyrobí takú právnu analýzu, ktorá zodpovedá predstavám vládnej koalície. Nič iné som nepovedal.

    Ďakujem pekne.

  • Neviem, kde beriete toľko odvahy, že sa pokúšate pomenovať autora, a pritom nemáte žiadny dôkaz na to, že to robil pán Drgonec.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Ja mám plné pochopenie pre pána poslanca Fica, že sa v poslednom čase venoval viac politike ako právu, a preto tam začína mať medzery.

  • Vláda Slovenskej republiky prijala programové vyhlásenie vlády uznesením a uznesenie je normálny právny akt zo strany vlády. Ak by vláda nemohla dávať zákony, tak nemôže ani prijímať uznesenia. Prosím vás, veď to už ja viem, ktorý som v matematike a ktorý som právo vôbec neštudoval. Alebo môže vláda vykonávať všetky právomoci, ktoré jej dáva ústava, alebo žiadne, ale skutočne je to bludný kruh a prvý krok, ktorý urobila, že prijala uznesením programové vyhlásenie vlády, to znamená, že môže všetky ďalšie robiť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcela by som podpredsedu vlády upozorniť len na jednu vec, že keď sme žiadali, aby sa parlamentné voľby uskutočnili v skoršom termíne, teda v júni, upozorňovali sme na to, že každá vláda, ktorá nastúpi zo septembrových volieb, bude nútená robiť podobné rozpočtové provizórium, takže o tejto situácii ste vedeli. Dovolila by som si v jednej veci trochu nesúhlasiť s pánom poslancom Ficom, keď hovoril, že rokovací poriadok hovorí len o živelných pohromách. Možno, keď sa pripravoval tento rokovací poriadok, sa nevedelo, že Dzurindova vláda pre Slovensko bude ešte horšia ako živelná pohroma.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie do 10.30 hodiny a zvolávam poslanecké grémium.

  • Prerušenie rokovania o 10.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 10.43 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Ospravedlňujem sa, že sme nedodržali čas na rokovanie poslaneckého grémia, ale diskusia bola náročná a závery rokovania poslaneckého grémia sú také, že budeme pokračovať v rokovaní diskusiou o návrhoch zákonov na skrátené legislatívne konanie, ktoré uviedol podpredseda vlády pán Mikloš. Vystúpili spravodajcovia. Prvý poslanec ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tkáč.

    Prosím, páni poslanci, upokojte sa, aby pán poslanec Tkáč mohol pokojne a nerušene v rozprave vystúpiť.

    Spravodajca, navrhovateľ, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení zaujal právny názor k stavu, ktorý v oblasti štátnosti a ústavnosti na Slovensku v súčasnosti prebieha. Povedané slovami českého básnika tento spôsob preberania moci a pokračovania vo vláde je trošku zvláštny. Zvláštnosťou je tu to, že sledujeme neustály súboj o kompetencie medzi jednotlivými rezortmi, keď sa kreuje vláda, kreuje sa parlament, vytvárame výbory, vytvárame delegácie do zahraničných inštitúcií na jednej strane a na druhej strane v čase, keď ešte nie je kompetenčný zákon, tak sa diskutuje o tom, kto bude riadiť rómsku problematiku. Ústavnosť i štátnosť na Slovensku sa končí tam, že niekto zrazu vyhlási, že rómsku problematiku ako regulárnu funkciu štátu zoberie politická strana ANO. Pred tromi či štyrmi mesiacmi podpredseda vlády pán Mikloš vyhlásil, že sa vzdáva agendy verejnej správy, reformy verejnej služby. Dnes pán podpredseda vlády Csáky vyhlási, že sa vzdáva agendy rómskej problematiky, ale zákon o kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy ešte neuzrel ani svetlo sveta. Aj toto je otázka štátnosti, otázka právneho štátu. Pod štátnosťou ja tiež rozumiem aj to, že súčasťou, atribútom slovenskej demokratickej štátnosti je otázka práva, otázka právneho štátu, a to znamená, že súčasťou právneho štátu je aj viazanosť štátnych orgánov právom. Pod princípom viazanosti štátnych orgánov právom ja chápem aj to, že štátnym orgánom je Národná rada Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky je viazaná svojou malou ústavou, a tá malá ústava je zákon o rokovacom poriadku. Zákon o rokovacom poriadku je typickým zákonom a mal som česť byť pri jeho zrode, ktorý sa zrodil z lona opozície i koalície spoločne, čiže bol konsenzus pri jeho zostavení. Ale to nie je zákon, kde by akýmkoľvek spôsobom a právom exekutíva, vláda vykladala tento zákon. Právo na výklad tohto zákona má len Národná rada.

    A toto si treba podľa mojej mienky jasne uvedomiť, ak chceme hovoriť o suverenite jednotlivých zložiek moci, ak chceme hovoriť o deľbe moci a ústavnosti a o právnom štáte. V tejto situácii ja nemôžem zobrať ako bernú mincu anonymný výklad podpredsedu vlády, ktorý nás tu poučuje, súc ekonómom, aby sme verili, že nejaká abstraktná skupina právnikov rozhodla kdesi mimo parlamentu a mimo pôdy ústavnoprávneho výboru, ktorý je jediný kompetentný ex lege zo zákona zaujať v pochybnostiach stanovisko. Aj preto som vystúpil a žiadal som, aby sa touto otázkou parlament a parlamentný výbor zaoberali, pretože to nie je jednoduchá záležitosť. Zákon o rokovacom poriadku má špeciálne ustanovenia na určité situácie. Tieto špeciálne ustanovenia sú vo vzťahu k voľbám, vo vzťahu k, myslím si, vnútorným orgánom, vo vzťahu k ustanovujúcej schôdzi Národnej rady. Tieto špeciálne ustanovenia sú napríklad k voľbám sudcov, sudcov Ústavného súdu, sú špeciálne režimy pre voľby napríklad samosprávnych orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, ktoré riadime ako Národná rada a súčasťou toho je aj pasáž - dvanásta časť, ktorá má názov Rokovanie o programovom vyhlásení vlády a o dôvere vláde alebo jej členovi. Toto rokovanie je samostatným uzavretým autonómnym celkom, ktorý je obsiahnutý v Ústave Slovenskej republiky, ktorý je charakteristický svojím procesom, ale aj svojou hmotnou bázou a jeho začiatok a koniec je stanovený v zákone o rokovacom poriadku. V čase, keď sa rokuje o programovom vyhlásení vlády, sa nemalo stať to, čo sa stalo dnes, že sa otvorí problém, pán predseda vlády vystúpi a na druhý deň sa začne rokovať o skrátenom legislatívnom konaní návrhov tých zákonov, ktoré predkladá vláda, ktorá si len otvorila účet pred parlamentom, očakáva, že bude vyslovená dôvera tým, že bude schválené programové vyhlásenie vlády.

    Myslím si, znovu parafrázujúc českého básnika, že tento spôsob prevzatia vlády je veľmi zvláštny. Veľmi zvláštny je aj postup vlády v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním. Keď sme diskutovali ešte na pôde ústavnoprávneho výboru na koalično-opozičnej báze, znovu zvýrazňujem, o tom, ako zaviesť tento inštitút, tak bolo známy inštitút legislatívnej núdze, ktorý je známy v iných parlamentoch. Otázka, čo je legislatívna núdza, je možno kauza pre prednášku na právnickej fakulte, ale ak si ctíme platné právo, tak ten výklad, ktorý použil pán podpredseda vlády, je absolútne neprijateľný pre mňa. Neprijateľný je z viacerých dôvodov. Mimoriadne záležitosti pri skrátenom legislatívnom konaní obsahujú samostatné skutkové podstaty. Tie samostatné skutkové podstaty sú štyri. Po prvé, je to stav, že musia nastať mimoriadne okolnosti. Ja sa pýtam, čo je mimoriadne na tom, čo sa dnes na Slovensku stalo. Prebehli demokratické voľby, prebehli kreovania parlamentu mocenských orgánov, pán prezident vymenoval členov vlády. Je to niečo mimoriadne? Mimoriadne je to, že sa to stalo koncom septembra a takisto ako spôsob prevzatia vlády je nešťastný, myslím si, že pre Slovensko aj pre budúce desaťročia je termín volieb do parlamentu na konci septembra nešťastným termínom. Bude treba s tým niečo podľa mojej mienky robiť. Bez ohľadu na to, aká vláda nastúpi, bude mať vždy ťažkosti pri tvorbe rozpočtu, pri prevzatí moci, pri kreovaní orgánov, inštitúcií. Včera sme obišli podľa mojej mienky s noblesou ústavnoprávny problém, keď ste si vymenovali po druhýkrát do funkcií štátnych tajomníkov a ministrov svojich funkcionárov parlamentu a parlament zostal v podstate na báze šancí na parlamentnú krízu na neschopnosti vládnej koalície rokovať v Národnej rade.

    V tejto situácii sa tu teda nič mimoriadne nedeje. Čiže nenastáva ani to, čo je pred zátvorkou v § 89, že musí dôjsť k mimoriadnym okolnostiam. A skutkové podstaty sú tam také, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Veľmi vážne pochybnosti mám, že princípy skráteného legislatívneho konania, budem o tom hovoriť vo vecnej stránke, vlastne smerujú k tomu, že dochádza už v tých návrhoch k obmedzeniu ľudských práv a slobôd, lebo súčasťou ľudských práv a slobôd, vážení, sú aj sociálne, kultúrne a hospodárske práva, a to, čo sa tu neguje vo vecných stránkach pred skráteným legislatívnym konaním, sú otázky týkajúce sa dôstojnej staroby, otázky týkajúce sa starostlivosti štátu o ženu, matku, o deti, o zabezpečenie výchovy a vzdelávania, starostlivosti o zdravotný stav občanov, o bezplatnú starostlivosť a podobne. Čiže ak môžem povedať prvý jeden zásadný záver, práve navrhované opatrenia podľa mojej mienky sú ohrozením základných ľudských práv a slobôd. Tie opatrenia, pre ktoré chcete vykladať zákon o rokovacom poriadku podľa svojho gusta. Ďalej je tu skutková podstata, že má dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo, že ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Vtedy je možné sa uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Keď som uvažoval nad tým aj ako predseda výboru, čo predkladáte z hľadiska vecného, tak som si často predstavil tváre vašich kolegov, ktorí tu sedávali ešte od jari, a ako sa teraz tvária nad vrátane tých, ktorí tu sedíte opätovne, akým spôsobom viete aj intelektuálne, aj, povedal by som, mentálne stráviť ten stav, že sa tu ešte mnohí z vás a vašich kolegov bili do pŕs, keď sme im vykladali, že tieto záležitosti, ktoré sú, budú znamenať enormnú záťaž štátneho rozpočtu, že budú znamenať skutočne neregulovateľnú infláciu. Spomeňte si na Veľkú noc na budúci rok, čo narobí inflácia s tými opatreniami, ktoré pripravujete, a v tejto situácii je tu otázka naozaj viazanosti vlastným hlasovaním a otázka čistoty svedomia toho, kto sa bil do pŕs, aby vyhral voľby a zvyšoval prídavky na deti na bežiacom páse a teraz zrazu bude hlasovať o tri štyri - mesiace, aby to občanom znovu zobral. Zostáva tu alebo vzniká tu paradox, že napríklad Fond náhradného výživného bude platiť 30 dní. 30 dní, ak ministerstvo práce, pán minister Kaník, nebude do konca novembra, pokiaľ to nezrušíte neskôr alebo včas, ak nebude konať, tak porušuje jeho ministerstvo princípy právneho štátu. 30 dní musí realizovať, naplniť tento zákon. Aj to už v čase, keď ho budete meniť. Tak je to normálne a zdravé, je to otázka princípu právneho štátu, je tu otázka naplnenia štátnosti? Ak v tejto situácii sa pri reforme verejnej správy napríklad presúvali kompetencie, že ministerstvá museli odpovedať na legislatívne kroky reformy verejnej správy na adresu M.E.S.A. 10, ja som z tohto miesta vtedy vyhlásil, čo to je za štátnosť, keď podľa kompetenčného zákona reformu verejnej správy má ministerstvo vnútra a každý rezort musel odpovedať pod sankciou alebo pod prísnym režimom na M.E.S.A. 10. Dnes zrazu zisťujeme, že rómsku problematiku bude mať strana ANO, no tak dajte do kompetenčného zákona stranu ANO a dajte tam aj adresu, aj poštové smerovacie číslo, aby sme vedeli, ako treba rómsku problematika riešiť. To sa vás pýtam ako človek, ktorý je štyri zodpovedný za koordináciu rómskej problematiky v Rade Európy. A takýmto spôsobom by sme mohli ísť pri upevňovaní štátnosti a právneho štátu aj ďalej.

    Ďalej by som chcel ešte uviesť, a toto sa pýtam pána podpredsedu vlády, či má v tom stanovisku, ktoré nám tu preukazoval a kto z vás sa vyzná v literatúre a čítal knižku Franza Kafku Zámok, knižku o tom, že prišiel zememerač do podzámku a o tom zámku nikdy nepočul ani ho nevidel, ale stále o nejakom zámku je a teraz tu zrazu pán podpredseda vlády dá nejaký odkaz na nejakú skupinu právnikov a celý parlament sa má postaviť do pozoru a máme to privítať. Tak toto je, tak toto je právny štát?

    Čo sú to značné hospodárske škody? Škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Vážení, ak sa pri filozofii schvaľovania štátneho rozpočtu dostaneme do určitej roviny abstrakcie, tak poprosím, keby ste to so mnou zvládli, ak mocnár, ktorý má právo rozhodnúť o tom, či dá milosť odsúdenému na smrť, celú noc nespí a nad ránom podpíše ortieľ, tak takisto každý z nás, keď bude schvaľovať zákon o štátnom rozpočte a nedá všetky peniaze do zdravotníctva, vlastne si uvedomte, že podpisujeme rozsudok smrti nad tým, ktorý nebude mať na lieky, na CT a podobne.

    To je vážna štátnická zodpovednosť pri takýchto rozhodovaniach a v tejto situácii, ak sa za značnú hospodársku škodu považuje to, že sa zo štátneho rozpočtu uberú prostriedky na štátne dávky sociálnej sféry, na rodinné dávky a podobne, kde sa realizuje regulárna funkcia štátu všade vo svete uznávaná a toto sa nazve značná hospodárska škoda, tak od cynizmu po aroganciu ja už neviem, aké termíny môžem použiť, to skutočne nemá absolútne ďaleko. Chcem tým povedať, že ak budeme redukovať prídavky na deti alebo rodičovský príspevok a vyhlásime, že ak toto nespravíme, tak sa vytvoria značné hospodárske škody a naplní sa skutková podstata, tak to už je skutočne od zdravého rozumu príliš vzdialené. V tejto súvislosti by som chcel ešte povedať, že zodpovedne vyhlasujem, že tie opatrenia, ktoré prijímate, budú vytvárať značné hospodárske škody. A o týchto dôsledkoch nám povedzte podstatu veci. Povedzte nám to, akým spôsobom cez tieto reštriktívne opatrenia stúpnu ceny, aký bude multiplikačný efekt na infláciu, aký bude multiplikačný efekt na znižovanie životnej úrovne a na zvyšovanie životných nákladov. Ak dôjde k zvyšovaniu životných nákladov, naplnia sa alebo nenaplnia sa ustanovenia iných zákonov, že sa bude musieť valorizovať minimálna mzda, že sa budú musieť upravovať všetky súvislosti súvisiace so životným minimom vo väzbe na rast životných nákladov, a verejne sa pýtam, aká to je značná hospodárska škoda, či pri týchto cenových, daňových, finančných i sociálnych opatreniach, ktoré prijímate, nevznikne naplnená skutková podstata zákona o zvyšovaní dôchodkov pre rast životných nákladov. A pýtam sa vás, odkiaľ chcete zobrať zdroje na zvyšovanie dôchodkov nevyhnutných z titulu dopadu sociálnych opatrení, daňových opatrení a finančných opatrení na rast životných nákladov obrovskej skupiny týchto občanov. Tak aká tu je značná hospodárska škoda. Reštrikcia, redukcia sociálnych výdavkov štátu, ktorá súvisí s regulárnym naplnením funkcií štátu v oblasti starostlivosti o rodinu a určité skupiny občanov, o zdravie občanov sa volá značná hospodárska škoda?

    Ja si nerobím pochybnosti alebo nie som teda taký snaživý, aby som si myslel, že to neodhlasujete. Ja si len považujem aj vzhľadom na svoje svedomie a právnickú česť upozorniť na to, že sa tu regulárne porušuje zákon, že ste mali regulárne nechať diskusiu o programovom vyhlásení vlády, mali ste si odhlasovať dôveru tejto vláde a potom mohla vláda nastúpiť s tými opatreniami, ktoré prichádzajú. Prerušiť rokovanie o programovom vyhlásení vlády, rokovať o skrátenom konaní považujem za protiústavné, v rozpore s princípom právneho štátu a za ohrozenie slovenskej štátnosti.

    Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

  • Ďalší do rozpravy ústne prihlásený je pán poslanec Gabriel.

  • Vážený pán predseda, členovia vlády, dámy, páni, snemovňa. Žiaľ, pán Tkáč mi zobral vietor z plachiet, povedal veľa vecí, čo som chcel povedať ja. Upozorním iba na niektoré veci, ktoré sú tu, čo sa týka škôd. Nie som právnik a nie je tu Ferko matematik, takže do toho sa nechcem nejako miešať - do ústavnosti právneho štátu a tak ďalej, ale chcem upozorniť na škody ako také. Mám tu jeden z tých zákonov o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení ďalších zákonov s tým súvisiacich. Prosím vás, je tu dôvodová správa, ktorú predložila vláda. V dôvodovej správe sa konštatujú niektoré veci. Vychádzajúc z uznesenia vlády číslo a tak ďalej, zmenám a tak ďalej, štátneho rozpočtu 2003 s cieľom odstránenia nesystémového opatrenia valorizácie a funkčných platov. Pred pár mesiacmi sme tu odhlasovali viacerí terajší členovia parlamentu tento zákon a teraz zisťujeme, že je to zákon nesystémový. Tomáš, hlasoval si aj ty. Ďalšie citácie z dôvodovej správy. Predmetom navrhovanej novely zákona o štátnej službe colníkov je vytvorenie väzby na zákon a tak ďalej. Návrh zákona o štátnom rozpočte upravuje percentuálne zvýšenie funkčných platov colníkov o 5 percent. Takéto riešenie zakladá nárok na štátny rozpočet vo výške 12,5 milióna, čo oproti pôvodne predpokladaným výdavkom predstavuje úsporu 7,5 milióna. Ja sa pýtam, pri desiatkach miliárd schodku štátneho rozpočtu je toto nejaká vážna škoda? Týchto 7,5 milióna, čo tu momentálne je predložených, je naozaj riešenie toho obrovského očakávaného schodku štátneho rozpočtu? Myslím si, že minimálne tento zákon nezakladá právo na jeho prerokovanie už nehovorím kvôli právnym veciam, ale kvôli škode ako takej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Husár.

    Ešte predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem ešte dokončiť aj moje myšlienky, ale v nadväznosti na colníkov, ktorých spomínal pán poslanec Gabriel, mám otázku aj na pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky, keďže vo vzťahu k vystúpeniu štátnej a verejnej služby aj k odborárom pána poslanca Fica, čo chce vláda urobiť s kolektívnou dohodou, ktorú ste uzavreli, v zastúpení zamestnávateľov a zamestnancov podľa predpisov o štátnej a verejnej službe, ktorá prešla cez Zbierku zákonov pred niekoľkými týždňami. Akým spôsobom vrátane aj colníkov, o ktorých hovoril pán poslanec Gabriel, chcete sa s touto Zbierkou zákonov, ale aj najmä s morálnou stránkou toho, čo sa raz dohodlo, pričom možno pre ekonómov bude nový princíp pacta sunt servanda, ale ten princíp znamená, že zmluvy sú sväté a treba ich dodržiavať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia. Nebudem sa odvolávať na pána kolegu Tkáča, ktorý je dnes vo forme, ale aj tak svoje vystúpenie vzhľadom na to, čo povedal, skrátim. Úprimne sa priznám, že začínam závidieť ľahkosť bytia a žitia niektorým našim ústavným činiteľom. Pretože ak si pozriete všetky materiály, ktoré sa vám dostali na stôl, v zdôvodňovaní príčin, podstatných príčin a v naplňovaní skutkovej podstaty § 89 rokovacieho poriadku sú v každom jednom opísané tie isté vety. Možno mi pán minister povie, že v každom jednom sú aj tie isté dôvody. Ale ani v jednom nie sú skutočné a reálne dôvody, pán minister, a zásadne nemožno súhlasiť s vaším stanoviskom, že sú naplnené všetky podmienky na použitie § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku.

    Ja sa trošku bližšie pokúsim zastaviť pri probléme, ktorý otvoril pán kolega Tkáč, a to je naplnenie podmienok na zákonnú aplikáciu § 89 v praxi parlamentu. Ak si pozorne prečítate toto ustanovenie, zistíte, že v podstate obsahuje dve relevantné a rovnocenné podmienky na to, aby mohlo byť toto ustanovenie rokovacieho poriadku v zákone aplikované. Prvou z nich je a prvou z nich je aj znenie tohto paragrafu, ktorý sa začína: za mimoriadnych okolností čiarka. Druhou je - dôsledky týchto mimoriadnych okolností, ktoré sú potom už diferencované do hrozby ohrozenia základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti alebo do škôd hroziacich štátu v značnom rozsahu. Ale zdôrazňujem ešte raz bez toho, aby boli naplnené obidve tieto podmienky, nie je možné zákonne aplikovať ustanovenie tohto paragrafu.

    Opýtam sa ešte raz zhodne s pánom Tkáčom a poprosím pána ministra o odpoveď na túto otázku, aby nám, keďže to nie je v písomnom materiáli ani pri jednom návrhu zákona, vysvetlil a zdôvodnil, čo považuje vláda za mimoriadne okolnosti, z ktorých dôsledkov vyplýva skutočnosť vysokých alebo značných škôd hroziacich štátu.

    V argumentácii, ktorá sa používa doposiaľ vo výboroch, v médiách, ale aj tu, odznievajú v podstate dva dôvody. Je tu nová vláda, ktorá predkladá svoje programové vyhlásenie a štátny rozpočet podľa termínu mal byť predložený do 15. októbra. Ak tieto opatrenia neprijmeme, štátny rozpočet, jeho skladba bude ohrozená. Opäť sa pýtam zhodne s pánom Tkáčom. Je čo len jeden z týchto argumentov mimoriadnou okolnosťou? Veď všetky tieto skutočnosti predpokladá dokonca najvyšší zákon tohto štátu, ústava, ktorá v čl. 73 jasne stanovuje volebné obdobie Národnej rady na štyri roky, a teda hovorí, že každé štyri roky cyklicky nejaká vláda bude končiť a po nej nastúpi nová, čo upevňuje i čl. 117 ústavy, ktorý jednoznačne stanovuje, že vláda, teda stará vláda podá demisiu po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady. Nehovoriac o samozrejmosti, že termín predkladania zákona o štátnom rozpočte do parlamentu stanovuje taktiež osobitný zákon č. 303/1995 Z. z.

    Vážené kolegyne, kolegovia, keď sme sa akokoľvek pokúšali v klube a v odbornej debate nájsť takzvané mimoriadne okolnosti, ktoré by vláda mohla použiť, nenašli sme ich. Ak ich neuvádza, čo si v tomto prípade nevymýšľam, ak ich neuvádza ani vláda v predloženom odôvodnení a návrhoch, tak pravdepodobne neexistujú. Ak ich tam zabudla uviesť, ešte raz prosím pána ministra, aby tieto okolnosti uviedol. Nemôžem si odpustiť aj bez toho, aby som chcel porušovať naše posvätné predsavzatie o politickej kultúre, ktorú sa budeme snažiť dodržiavať v tomto parlamente, povedať ešte toto. Ak hovoríme o značných škodách, ktoré by hrozili tým, že by sme tieto návrhy neprijali, ja sa musím opýtať a zase adresne pána ministra, keďže absolútna väčšina pôvodných zákonov pochádza z dielne vlády Slovenskej republiky, vy ste v čase podávania týchto návrhov nevedeli, že ich účinnosťou a aplikáciou v spoločenskej praxi môžu vzniknúť závažné hospodárske škody a vznikne obrovská napätosť v štátnom rozpočte? Alebo niekto, a teraz prosím, to nehovorím na adresu vlády, pretože existujú aj poradcovia a iní ľudia, alebo sa niekto pokúšal tomuto štátu tieto škody spôsobiť úmyselne?

    Alebo tieto škody by mali byť spôsobené tomuto štátu z nevedomosti, z neodbornosti? Aj na toto potrebujeme, pán minister, odpoveď, aby sme vedeli posúdiť naše rozhodovanie pre budúcnosť, aby sme sa vedeli vyvarovať a aj vládu vyvarovať podobných krokov v budúcnosti. Domnievam sa však za tohto stavu a nie, že sa domnievam, ale som veľmi vážne presvedčený, že pokiaľ vláda riadnym spôsobom parlamentu nezdôvodní naplnenie prvej zákonnej podmienky aplikácie § 89, teda existenciu mimoriadnych okolností, akékoľvek hlasovacie víťazstvo tohto parlamentu bude porušením zákona o rokovacom poriadku, a preto si dovolím tlmočiť zároveň stanovisko klubu Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudovej strany, že za týchto okolností tento návrh nielenže nepodporíme, ale ani nemôžeme podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďalším do rozpravy ústne prihláseným je pán poslanec Abelovský.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. S uspokojením som prijal správu nášho predsedu, že tejto Národnej rade sa dostane to postavenie, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky jej patrí a ktoré vyplýva z čl. 72 ústavy, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Domnieval som sa, že sa týmto stanoví aj ústavná subordinácia orgánov tejto republiky s tým, že bude plne rešpektovaná funkcia tohto parlamentu smerom k výkonnej moci a k jej kontrolnej funkcii. Predložený balík zákonov, ktorý navrhuje vláda prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, však tomu nenasvedčuje. Nechcem, aby moje vystúpenie vyznelo politicky, pretože politikom som veľmi krátko a celý život som bol advokátom, ale napriek tomu chcem poukázať na určité právne aspekty rokovacieho poriadku, ktorý je skutočne malou ústavou a jeho rešpektovanie je zákonnou povinnosťou tohto poslaneckého zboru. Ak vychádzame z marginálneho ustanovenia desiatej časti rokovacieho poriadku, rokovanie o návrhu zákonov, rokovací poriadok predpokladá štandardný postup pri prijímaní zákonov od § 67 rokovacieho poriadku. Má len tri osobitné konania, ktoré sú zvýraznené z hľadiska zákonodarcu ich umiestnením na záver tohto desiateho oddielu a osobitné spôsoby konania predpokladá len o konaní o štátnom rozpočte, konaní o medzinárodnej zmluve a skrátené legislatívne a osobitné spôsoby konania predpokladá len o konaní o štátnom rozpočte, konaní o medzinárodnej zmluve a skrátenom legislatívnom konaní. Tým dal zákonodarca jasne najavo, čo predpokladá, že ide o mimoriadne osobitný stav konania, ktoré treba rešpektovať.

    Chcem poukázať na to, a hovorili to aj moji predrečníci, že podmienky ustanovenia § 69 ods. 1 nie sú naplnené. Keďže časť toho povedali moji predrečníci, nebudem sa opakovať. Ale chcel by som sa zaoberať zákonným termínom značné hospodárske škody, ktorý je asi kľúčový na posúdenie aplikácie tohto ustanovenia. Samozrejme, nikde sa v zákone nevysvetľuje tento pojem a značná škoda ako právny termín je termín trestného práva hmotného. Zrejme analógiu legis v tomto prípade nemožno uplatniť. Napriek tomu si myslím, že bude treba pomenovať tento termín a kvantifikovať ho. Pretože ak by sme si napriek tomu porušili známu právnu zásadu, že analógia legis nie je prípustná, tak značná škoda podľa trestného práva hmotného je podľa súčasného stavu priemernej mzdy a jej navýšenia okolo 300-tisíc korún. Čiže ani týmto si asi nepomôžeme.

    Druhá alebo ďalšia moja výhrada v poradí smeruje k úrovni predložených návrhov zákona aj tej časti, ktorá sa týka skráteného legislatívneho konania. Prepáčte mi za použitie subštandardného výrazu. Ale všetky odôvodnenia sú na jedno kopyto. Predkladateľ si nedal ani toľko práce napriek tomu, že zákony, ktoré budeme prijímať, sa týkajú a bolestne sa budú týkať miliónov našich spoluobčanov a ich rodín, aby ich odôvodnil vzhľadom na prerokúvanú problematiku zodpovedajúcu obsahu týchto zákonov. Je to počítačová schéma, kde boli len prakticky doplnené jednotlivé predložené zákony. Ja sa nebojím povedať v tomto, že je to hanba, že tomuto najvyššiemu zákonodarnému orgánu sa odôvodňujú takéto zákony takýmto nekultúrnym spôsobom. Ich rozsahom, ale aj argumentačne. Pozrite sa na to. Sú všetky, prakticky 23 zákonov, odôvodnené takmer rovnako.

    Ak to bude v tomto parlamente tak, že hlasovacia mašinéria odhlasuje toto podľa mňa protizákonné skrátené legislatívne konanie, sme rozhodnutí so skupinou právnikov požiadať, obrátiť sa na Ústavný súd, aby rozhodol o skrátení našich práv ako poslancov na to, aby sme postupovali podľa rokovacieho poriadku, teda v zmysle § 67 a nasledujúcich rokovacieho poriadku Národnej rady. Pretože nám právo dodržať riadny legislatívny proces bolo odňaté týmto rozhodnutím parlamentu. A nebol na to žiadny zákonný dôvod. Aby sa o tom rozhodlo raz a navždy. Minimálne počas tohto volebného obdobia alebo dovtedy, pokiaľ toto ustanovenie nebude zákonným spôsobom novelizované.

    Preto ako poslanec za klub za Hnutie za demokratické Slovensko nemôžem hlasovať len tak, že budem proti tomu, aby tieto zákony boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Urbáni. Pardon, Hopta. Ospravedlňujem sa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom klubu poslancov Národnej rady za Komunistickú stranu Slovenska. Vláda Slovenskej republiky odvolávajúc sa na § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady predložila do parlamentu približne 20 noviel zákonov, ktoré podľa vlády, ak nebudú prijaté v skrátenom legislatívnom konaní, spôsobia štátu údajne značné hospodárske škody. V návrhoch vlády sú dokonca aj tieto škody vyčíslené. Po podrobnom preštudovaní navrhnutých noviel zákonov klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska sa rozhodol, že nepodporí žiadnu novelu z týchto zákonov. Výnimku bude tvoriť, ak to bude v súlade s právom, respektíve ak sa predloží navrhovaná novela zákonov - zmrazenie platov ústavných činiteľov. V tejto súvislosti jedna poznámka, že ak zmrazujeme platy ústavných činiteľov, mali by sme sa trošku zaoberať aj platmi starostov a primátorov obcí, pretože najmä primátori majú mnohokrát vyššie platy ako ústavní činitelia, aj tí najvyšší ústavní činitelia. Ak chce samospráva, aby sme im dali viac finančných prostriedkov, mala by začať aj sama šetriť.

    Prečo nepodporíme tieto novely zákonov? Po prvé. Je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Po druhé. Komunistická strana Slovenska a jej poslanci sú presvedčení, že novely týchto zákonov by výraznou mierou znížili životnú úroveň väčšiny občanov Slovenskej republiky, ktorá aj bez prijatia týchto noviel zákonov je na veľmi nízkej úrovni a nedosahuje ani úroveň spred roku 1989. Po tretie. Členovia vlády Slovenskej republiky doslova iba pred niekoľkými dňami skladali ústavou predpísaný sľub, v ktorom sa okrem iného hovorí. Citujem: „Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov.“ Koniec citátu. Poslanci za Komunistickú stranu Slovenska sú presvedčení, že nie je v záujme občanov Slovenska, aby tieto protiľudové zákony boli prijaté. Práve naopak, je to v hlbokom rozpore so záujmami väčšiny občanov našej krajiny. Po štvrté. Tieto predložené novely zákonov sú aj v absolútnom rozpore s tým, čo pred voľbami deklarovali strany súčasnej vládnej koalície. Veď ešte všetci máme v živej pamäti vaše predvolebné sľuby hovoriace o tom, že len vy a jedine vy dokážete zabezpečiť občanom vysokú životnú úroveň. Od parlamentných volieb neubehli ani dva mesiace a vy, čo ste občanom, obrazne povedané, sľubovali raj na zemi, dnes im pripravujete doslova peklo. Preto takto navrhnuté novely zákonov Komunistická strana Slovenska chápe ako nehorázny volebný podvod uskutočnený na občanoch Slovenskej republiky zo strany súčasnej vládnej koalície. Po piate. Väčšina zákonov, ktoré sa majú novelizovať, bola prijatá v tomto, respektíve v minulom roku, teda de facto stranami, ktoré prakticky tvoria aj súčasnú vládnu koalíciu. Pýtam sa preto, kto pred pár mesiacmi, respektíve pred rokom ste, vážené dámy, vážení páni, nevedeli, aké zákony prijímate, že dnes odvolávajúc sa na hospodárske škody ich sami navrhujete v skrátenom legislatívnom konaní novelizovať. Alebo v snahe osloviť pred voľbami čo najviac občanov Slovenska ste robili páčivú politiku, ktorú teraz po voľbách meníte na drastické ožobračovanie občanov našej krajiny? Po šieste. Ak by sme aj prijali vládou predložený argument, že štátu hrozia značné hospodárske škody, právom by mala nasledovať otázka, kto tieto škody spôsobil a akým spôsobom bude braný na trestnoprávnu zodpovednosť. Kladiem otázku - podá súčasná vláda trestné oznámenie na minulú vládu, respektíve na jej jednotlivých členov za spôsobenie miliardových škôd?

    Vážené dámy, vážení páni, to boli v stručnosti dôvody, prečo komunistickí poslanci nemôžu podporiť navrhnuté novely zákonov. Sme totiž pevne presvedčení, že ekonomické problémy krajiny sa nedajú riešiť iba zvyšovaním cien a rozpredajom majetku vybudovaného za socializmu. To nie je rozumná ekonomická politika. To je cesta do záhuby, ktorú my nikdy podporovať nebudeme. To je cesta, ktorá zo Slovenskej republiky urobí banánovú republiku a pripraví občanov o zvyšok sociálnych istôt. To je cesta - vydržte (ruch v sále) - to je cesta, ktorá možno síce vyhovuje úzkej skupine bohatých či zahraničným monopolom, ale určite nevyhovuje väčšine občanov Slovenska.

  • ... tak mi dovoľte dokončiť vystúpenie.

  • Preto poslanci za Komunistickú stranu Slovenska sa od takejto ekonomickej politiky či lepšie povedané od navrhovaného drastického zdražovania, ktoré bude mať za následok rapídny pokles životnej úrovne, verejne dištancujú a nepodporia ho.

    Ďakujem vám za vašu trpezlivosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Urbáni.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Nech sa páči, s faktickou poznámkou pán poslanec Zubo.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci. Nedá sa ináč ako nesúhlasiť, čo pán Hopta povedal. Ja len na doplnenie by som chcel jednu vec. Chcel by som sa obrátiť na všetkých poslancov tu prítomných v súvislosti s listom, ktorý sme dostali od Konferencie biskupov Slovenska, kde hovoria o sociálnom cítení s ľuďmi tejto krajiny. Myslím si, že ak sa niekto považuje za veriaceho, jeho prvoradou povinnosťou by bolo prejaviť konkrétnym činom toto sociálne cítenie a súhlasiť s tým, aby v skrátenej podobe neboli tieto zákony prijaté.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Urbáni.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia.

  • Keď minulá vláda privatizovala strategické podniky, ja som tajne dúfal a v dobrom, že zo zdrojov, ktoré budú, si chystajú pre budúcu vládu a že začnú a naštartujú procesy, ktoré treba naštartovať na Slovensku. Čakal som, že v skrátenom legislatívnom konaní by išli niektoré zákony, ktoré by naštartovali ekonomiku a konečne skutočne podporili malé a stredné podnikanie. Som zhrozený, že túto ekonomiku a tento štát majú zachraňovať fajčiari. Zákon č. 312 o spotrebnej dani z tabaku vlastne neviem, či vytiahne tento štát, a preto ide v skrátenom legislatívnom konaní. Fajčenie samotné má niekoľko dimenzií - sociálnu, medicínsku a ekonomickú. Štatisticky nie je dokázaná korelácia medzi zvyšovaním cien tabaku a tabakových výrobkov a medzi zvyšovaním percenta nefajčiarov. V tomto zákone sa práve postihujú tí, ktorí fajčiť neprestanú, tí, čo fajčia kratšie cigarety a čo si šúľajú cigarety. Nemal by som absolútne výhrady, keby zdraželi cigarety, ktoré fajčia sociálne skupiny, ktoré sú na tom ekonomicky lepšie. Z medicínskeho hľadiska na Slovensku 21 percent úmrtí je na rakovinu, z toho 20 percent je na rakovinu pľúc. Okolo 12-tisíc občanov trpí na rakovinu pľúc. A čo ma viac prekvapuje, čo som počul iba v médiách, zatiaľ som to nečítal v oficiálnych materiáloch, že z tejto predpokladanej ušetrenej 1,6 miliardy sa neplánuje ani halier do zdravotníctva. Pán minister Zajac opakovane hovorí, že nemáme na základné vitálne liečby týchto ochorení. A môžem to potvrdiť. Žeby som očakával, keď sa predkladá takýto zákon, aby som videl aj ekonomiku. Liečba jedného pacienta s rakovinou pľúc stojí 250-tisíc korún v priemere. U niekoho je to 5 miliónov, u niekoho menej, ktorý nemá to šťastie a zomrie skôr. Čiže z týchto výdavkov by som predpokladal a poprosil pána ministra, aby išlo do zdravotníctva aspoň tých 100 miliónov na liečbu a nejaká suma 50 miliónov na zdravotnú výchovu a ostatné podporné fondy, ktoré sú potrebné v starostlivosti o onkologicky chorých.

    Žiaľbohu, keď toto zákon neobsahuje, neuspokojuje ma to a nemôžem podporiť túto novelu.

    Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda výboru, dámy a páni. Musím celkom na úvod povedať, že sa stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Fico v rozsahu právomocí vlády Slovenskej republiky a naozaj by bolo zaujímavé, pán podpredseda vlády, keby to z vašej strany bolo možné, aby ste zverejnili meno toho právneho experta, ktorý vám spravil veľmi zásadné stanovisko, že túto kompetenciu z hľadiska legislatívnej iniciatívy vláda Slovenskej republiky má. Ja som ten čas medzi vaším vystúpením a časom, kedy som prišiel na poradie vystúpiť, tak som veľmi intenzívne listoval takpovediac v právnickom slovníku a hľadal som optimálnu definíciu termínu škoda, ktorý by bolo možné aplikovať vo väzbe na § 89 zákona o rokovacom poriadku. Prenechávam však, venoval som sa tomu len z hľadiska môjho záujmu, ale prenechávam túto oblasť právnikom. Ale čo ja považujem z hľadiska procesného za absolútne kľúčové, je to, že včera predseda vlády vystúpil pred snemovňou s návrhom programového vyhlásenia vlády. Ja by som všetkých vás kolegov chcel požiadať, aby ste si prečítali v programovom vyhlásení kapitolu dane a odvody. Pretože to, čo sa deje teraz v súvislosti so skrátením legislatívnym konaním, je v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády. Ešte sa len uchádzate o dôveru prostredníctvom programového vyhlásenia vlády a v reálnych legislatívnych krokoch programové vyhlásenie vlády porušujete. V kapitole dane a odvody nie je ani jediná zmienka o tom, že by sa malo daňové zaťaženie zvyšovať. Ani jedna jediná takáto formulácia. Je tam niekoľko konštatovaní, že by sa mali sadzby zbližovať. K tomu sa hlavne, teda čo sa týka dane z pridanej hodnoty, k tomu sa vyjadrím. Ale pokiaľ si naozaj veľmi dôkladne preštudujeme tú časť dane a odvody, tak to, čo sa deje v súvislosti predovšetkým s daňovými zákonmi, ktoré idú alebo chceli by ste, aby išli v skrátenom legislatívnom konaní, je to, prosím, v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré má byť ešte len schválené a na základe ktorého sa uchádzate o dôveru. Môj osobný názor je ten, že podľa § 89 značné hospodárske škody tejto krajine hrozia, keď tie zákony schválime. Vy hovoríte, že značné hospodárske škody tejto krajine hrozia, keď tieto zákony neschválime. Nuž vážený pán podpredseda vlády, v skrátenom legislatívnom konaní je 19 zákonov, z toho 14 zákonov je z vašej dielne alebo z dielne vašich koaličných partnerov, takže vy ste tu vládli ostatné štyri roky tak, aby ste dnes mohli predstúpiť pred túto snemovňu a povedať, že vaše vládnutie smerovalo a smeruje k značným hospodárskym škodám. Veď je to absurdné. Každý jeden zákon, keď si zoberieme, aká diskusia bola v predchádzajúcich štyroch rokoch, tak jednoznačne treba konštatovať, že sú to vaše zákony, na základe ktorých sa dnes odvolávate na § 89 a hovoríte, že Slovensku vzniknú značné hospodárske škody. No a máte veľmi rozdielny meter na povinnosť predkladať zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Tam, kde potrebujete dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, tak tam sa odvolávate na § 89, tam, kde je vašou povinnosť predložiť zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tam, pán podpredseda vlády a minister financií, tam jednoducho cudne mlčíte. Dovoľte mi vás upozorniť, že existuje zákon č. 240/1998 Z. z., je to zákon o poľnohospodárstve a zmene a doplnení ďalších zákonov. Tento zákon bol novelizovaný zákonom č. 361 v roku 2000. V tomto zákone sa presne definuje predmet zákona a štátna podpora poľnohospodárstva prostredníctvom prostriedkov štátneho rozpočtu a v odseku 6 § 1 sa uvádza: Suma poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok na účely podľa odseku 2 sa upraví o vplyv inflácie uvedenej v zákone o štátnom rozpočte. Takže vážený pán podpredseda vlády, ak sa odvolávate, že všetky tieto zákony vo väzbe na pripravovaný zákon o štátnom rozpočte treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak vás tu vyzývam, aby zákon o štátnom rozpočte v kapitole pôdohospodárstvo nebol v rozpore s príslušným zákonom, ktorý som citoval, buďte taký láskavý a predložte návrh na skrátené legislatívne konanie, v ktorom by sa zrušilo ustanovenie § 1 ods. 6 zákona o poľnohospodárstve. Za predpokladu, že to nespravíte, tak návrh zákona o štátnom rozpočte v kapitole pôdohospodárstvo nebude v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

    No a dovoľte mi povedať niekoľko slov o dani z pridanej hodnoty. Zbližujete sadzby nie tak, ako to Európska únia naznačila, ale podľa toho, ako ste boli schopní sa politicky dohodnúť a podľa toho, čo vám z hľadiska príjmu do štátneho rozpočtu prinesie väčší efekt. Ale dovoľte mi citovať dôvodovú správu k zákonu o dani z pridanej hodnoty. V súlade s prípravou zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 je potrebné zabezpečiť tiež schválenie návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty, aby sa v rámci zosúladenia našej legislatívy s legislatívou EÚ zabezpečilo zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2003. Ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť pán podpredseda vlády, buďte taký láskavý a vysvetlite nám to, čo to z hľadiska formulácie znamená, ideme zosúlaďovať legislatívu EÚ, aby sme dosiahli vyššie príjmy do štátneho rozpočtu v roku 2003. Nepoznám žiadnu právnu normu ani smernicu Európskej komisie, ani Európskej únie, ktorá by niečo hovorila o príjmoch štátneho rozpočtu, prirodzene, že sú potom úpravy či už maastrichtské kritériá, ale iné vážne dokumenty, ktoré hovoria o parametroch štátneho rozpočtu, ale z hľadiska metodiky získavania príjmov žiaden záväzok v rámci Európskej únie prijímať nemusíme. Takže z toho pohľadu konštatovanie, ktoré tam je uvedené, ja hodnotím za neobjektívne a nič neznamenajúce preto, aby mohol byť uplatnený § 89 rokovacieho poriadku. Nuž a čo ideme v rámci Európskej únie zbližovať, v čom sa ideme teda prispôsobovať Európskej únii.

    Dámy a páni, všeobecne platí také zaklínadlo, povie sa vždy, že Európska únia z hľadiska prístupového procesu to od nás vyžaduje, nuž dovoľte mi povedať alebo skonštatovať, že v tomto smere od nás nevyžaduje nič. V tomto smere je úplné jasná a zrozumiteľná smernica č. 6 Európskej únie a tá členské štáty a štáty, ktoré sú asociované, zaväzuje, po prvé, uplatňovať jednu základnú sadzbu nie nižšiu ako 15 percent. Slovenská republika to bez problémov spĺňa. Po druhé. Uplatňovať jednu alebo dve nižšie sadzby nie nižšie ako 5 percent. Slovenská republika to bez problémov spĺňa. No a dovoľte mi spraviť veľmi krátky exkurz do toho, ako to v Európskej únii existuje. Napríklad vo Veľkej Británii je znížená sadzba DPH 5 percent. V Grécku znížená sadzba je 8 percent, v Portugalsku je znížená sadzba od 5 do 12 percent a základná sadzba v týchto štátoch je 17,5 percenta, vo Veľkej Británii, myslím si, že 18 percent a v Grécku 17 percent. No a v rámci smernice Európskej únie číslo 6 je ešte aj super znížená sadzba, to znamená, že sú viaceré krajiny, ktoré uplatňujú tri sadzby dane z pridanej hodnoty, a super znížená sadzba znamená nulovú sadzbu dane z pridanej hodnoty a nulová sadzba DPH je uplatňovaná vo Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, Portugalsku, Rakúsku, Holandsku a Belgicku, prirodzene, že sa týka veľmi obmedzeného okruhu tovarov, predovšetkým farmaceutických tovarov, tovarov pre ťažko zdravotne postihnutých a zdravotníckych tovarov. Takže dámy a páni, podľa toho, ako som sa vám pokúsil spraviť stručný rozbor toho, ako sa uplatňujú sadzby, to znamená základná sadzba, znížená sadzba, super znížená sadzba dane z pridanej hodnoty v krajinách Európskej únie, tak v tomto smere Slovensko môže pevnou nohou vstúpiť do Európskej únie, pretože tieto kritériá jednoznačne spĺňa. To znamená, že všetko to, čo je tam napísané, že sleduje cieľ hľadať kompatibilitu s Európskou úniou, nie je pravdou, prirodzene, že podľa toho rozboru, ktorý som vám spravil, je úplne jasné a jednoznačné, že Slovenská republika musí mať sadzbu, musí mať ambíciu zbližovať sadzby, ale nie tak, že sa znížená sadzba zvýši a základná sadzba zníži. Jediná možná cesta je znižovanie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty. To sú veľmi vážne dôvody na to, aby sme jednak z legislatívnej stránky skonštatovali, že nie sú naplnené podmienky § 9, ale za predpokladu, že by aj naplnené boli, tak tieto kroky nemajú žiadne opodstatnenie vo vzťahu k podmienkam a požiadavkám Európskej únie. Summa summarum, ak na tomto riešení budete trvať, tak, prosím, vypustite tie konštatovania o Európskej únii jednoducho úplne jasne a zrozumiteľne tam napíšte, že potrebujete tú príslušnú čiastku do štátneho rozpočtu, lebo štyri roku predtým ste tu vládli tak, že Slovensku hrozia značné hospodárske škody.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Bódy.

  • Vážený pán predseda, vážená poslanecká snemovňa, je mi ľúto, že práve poslanci HZDS a Smeru deklarujúci vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie nechápu snahu súčasnej vlády na zníženie schodku štátneho rozpočtu vo výške 25 miliárd korún. Tu nejde o 25 miliárd korún len tak z ničoho nič. Jednoducho tu ide o budúcnosť Slovenska, keď už v roku 2004 Európska únia poskytne 1,7 miliardy eur Slovenskej republike, ktorá bude prijatá do Európskej únie. A toto je ohrozenie, respektíve hrozba hospodárskych škôd, tá najväčšia hrozba. Potom je tu aj ohrozenie základných ľudských práv. Ak deklaruje, ak hovorí 70 percent obyvateľov Slovenska, že chceme vstúpiť do týchto inštitúcií, potom si myslím, že práve ich ľudské práva by boli nenaplnené. A takisto bezpečnosť, pretože je tu Severoatlantická aliancia, do ktorej sami chcete vstúpiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon chce reagovať na vystúpenie pána poslanca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja predpokladám, pán kolega, že v tom smere som bol zle pochopený. Hnutie za demokratické Slovensko nemá dôvod a taký dôvod ani neexistuje, aby menilo svoju stratégiu z hľadiska integračných ambícií Slovenskej republiky. My jednoducho však nie sme spokojní s tým, aké procesy v súvislosti s integráciou prebiehajú. Nuž to, čo sú výsledky berlínskeho samitu, že slovenskí poľnohospodári v roku 2004 budú mať 25 percent priamych platieb a Slovenská republika sa nezamýšľa nad tým, aby to premietla do návrhu rozpočtu na roku 2003, tak to je porušovanie základných práv podnikania na pôde. Česká republika veľmi radikálne zvýšila dotácie do poľnohospodárstva v rozpočte 2003 o 20 percent, aby jednoducho upravila východiskovú základňu napriek tomu, že rozpočtové hospodárenie aj v Českej republike má svoje napätie. Ale ja som jednoducho chcel povedať predovšetkým to, že ja nechcem povedať, že je to lož, ale tie odôvodnenia predovšetkým v oblasti dane z pridanej hodnoty, že potrebujeme hľadať kompatibilitu s legislatívou Európskej únie, neobstoja. Neobstoja a jasne o tom hovoria sadzby, ktoré sú v členských krajinách Európskej únie uplatňované. Vo všetkých tých rozmedziach sa Slovenská republika v tomto období bez akýchkoľvek problémov pohybuje.

  • Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jasovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, členovia vlády, dámy a páni poslankyne, poslanci. Pred dvoma týždňami boli plné noviny toho, ako začína seriózne rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, aká tu panuje idylka. Dnešným dňom mám pocit, že sa táto idylka končí. Začali sme hovoriť o konkrétnych veciach a je potrebné prestať sa hladkať, pretože situácia na Slovensku dobrá nie je. Ja dám hneď na úvod otázku, čo robila vláda Slovenskej republiky za obdobie posledných štyroch rokov, ak dnes nevie postaviť rozpočet a žiada Národnú radu o skrátené legislatívne konania a žiada o úpravu zákonov, ktoré jej vytvoria podmienky na to, aby vôbec rozpočet mohol byť postavený.

    Ja som chcel niekoľko slov povedať k otázkam spotrebnej dane z minerálnych olejov. Nechcem hovoriť veľmi veľa, pretože mnohí predrečníci o veciach, ktoré sú logické, už hovorili. Ale hovorme o spotrebnej dani, povedzme niekoľko slov k otázkam, čo budú riešiť dopravcovia a prepravcovia so zvýšenou spotrebnou daňou. Ich problém to zrejme nebude, ale treba povedať, že táto daň sa zrejme premietne do všetkých cien výrobkov, do všetkých cien prepráv, ktoré na Slovensku budú existovať a, samozrejme, že bude dochádzať k ďalšiemu zdražovaniu. Povedzme si niekoľko slov k tomu, čo dnes znáša občan v súvislosti s nástupom tejto vlády. Ak hovoríme len o zdražovaní cestovného v železničnej doprave a hromadnej autobusovej doprave, zvýšenie dnes o 15 percent, treba, aby sme si celá táto snemovňa uvedomili, že zdraženie a úprava zliav, ktorá je napríklad pri študentských cestovných lístkoch, môže v najbližšom čase znamenať, že cena cestovného lístka narastie prakticky na dvojnásobok. A je teda otázkou, ako sa my ako snemovňa k tejto otázke postavíme. Ako budeme počúvať reakcie občanov na výjazdoch, ktoré nás ešte len budú čakať. Ja osobne sa domnievam, že tých proklamovaných štyristo korún, o ktorých hovoril pán podpredseda vlády, na jednu rodinu nie je skutočnosťou. Vyplýva to aj z ďalších vecí, o ktorých by bolo možné dnes hovoriť. Ak teda hovoríme o 15-percentnom zdražení cestovných lístkov, je to len zdraženie, ktoré vyplýva vraj z inflácie, ktorá bola v roku 2002. Ja sa pýtam, kto potom zaplatí túto zvýšenú spotrebnú daň, ak je to nad rámec inflácie a nad rámec 15-percentného zdraženia. Nenahovárajme si, že zvýšenie spotrebnej dane znamená priblíženie sa ku krajinám Európskej únie. Ak porovnám spotrebnú daň z minerálnych olejov s krajinami Európskej únie, ubezpečujem vás, že sme minimálne na priemere Európskej únie. To znamená, že určite sa nepotrebujeme v tejto oblasti ponáhľať do Európy, do Európskej únie. Ale na druhú stranu si postavme otázku, ak chceme hovoriť o priemere, postavme si otázku aj príjmov tohto obyvateľstva a porovnajme potom príjmy nášho obyvateľstva s príjmami v krajinách Európskej únie. Vláda myslím si, že v tomto prípade, a my znovu máme len napomáhať zachraňovať nefunkčnú ekonomiku tohto štátu, a myslím si, že legislatíva určite v tomto prípade neumožňuje snemovni, aby používala princíp skráteného legislatívneho konania. Vláda sa dnes bojí povedať, že vlastne zachraňuje len to, čo zdedila sama po sebe. Je paradoxom, že vláda dnes hovorí o tom, že pre rozpočet potrebuje podmienky, ktoré jej má vytvoriť táto snemovňa. To znamená, urobme skrátené legislatívne konania, pripravme zákony, ktoré budú viesť k ďalšiemu zbedačovaniu ľudí na Slovensku a vláda potom postaví rozpočet. Ja si myslím, že postupnosť je úplne iná. Najprv programové vyhlásenie vlády, diskusia na túto tému, potom rozpočet, kde by sme mali hovoriť o tom, ako vyzerá príjmová a výdavková stránka rozpočtu, a až potom by sme mohli a mali hovoriť o otázkach zákonov, ktoré by mohli rozpočet podporiť. Dnes to robíme úplne ináč. Mohli by sme hovoriť na ďalšie témy. Všimnite si prosím, ak hovoríme o minerálnych olejoch, všimnime si napríklad otázku zákonov poistenia pre budúci rok. Na túto tému sme ešte neotvorili debatu. Všimneme si ďalšie veci, ktoré s dopravou súvisia, a všimnite si, ako to bude vyzerať v otázkach dopravy aj v budúcom roku, a to nehovorím o 70 miliardách dlhov železníc, za ktoré nesie vláda garanciu a podobne.

    Takže myslím si, čo sa zmenilo. Ak sme sa my posledné štyri roky ako opozícia mnohé veci v tomto parlamente snažili vysvetľovať, mne osobne chýbalo a prekážalo mi to, že zástupcovia alebo poslanci vládnej koalície nezvykli vystúpiť na podporu návrhov súčasnej vlády. A tak je tomu aj dnes. Je na škodu, že tri hlasy v parlamente chýbajú alebo prevládajú, pretože diskusia by bola zrejme úplne inakšia. Ak máte páni poslanci vládnej koalície iný názor, ako máme my, prosím, vyjadrite ho tu a povedzte, aké máte odborné a ekonomické dôvody na to, aby mohlo dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu, aby mohlo dôjsť k návrhu a schváleniu tých zákonov, o ktorých dnes máme rokovať. V dnešných novinách nás vyzývajú novinári, že máme prijímať kvalitné zákony, pretože máme neskutočné výhody. Máme asistentov, máme počítače a máme lacnú bufetovú kávu. Ja vás poprosím, my môžeme prijímať len také zákony, aké máme navrhnuté. Ak ich budeme prijímať, tak ako fungovala mašinéria v predchádzajúcom období, škoda sedieť v tomto parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Mňa predovšetkým zaujala pasáž pána poslanca Jasovského, kde spomenul frekventovaných 400 Sk ako vykvantifikovaný dopad na jednu rodinu v súvislosti aj s týmito opatreniami, ktoré ideme realizovať. A rovnako hovoril, že by sme mali mať ambíciu spraviť si analýzy a prijímať čo najkvalitnejšie právne normy. Chcel by som za seba aj za moju asistentku povedať, že máme ambíciu a spravili sme si veľa analýz a dostatok rozborov, ale dovoľte mi, aby som vás upozornil na jednu drobnosť, keď som niektoré analýzy, ktoré som mal k dispozícii, konzultoval vo verejnom dialógu s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a použil tam opäť sumu 400 Sk ako dopad na jednu rodinu a predložil som mu výsledky analýzy Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny a povedal som, že tento ústav považujem za hodnoverný v tejto oblasti a 387 korún uvádza len v oblasti bývania. To znamená, že na ostatné cenové úpravy, ktoré idete realizovať, zostávajú 3 koruny, to je absurdné. Ale čo chcem v závere povedať, a to ma priamo šokovalo, pán minister povedal, že áno, vidíte, takéto nepravdivé a skreslené údaje Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny dlhodobo dáva k dispozícii občanom Slovenskej republiky.

    Áno, pán minister, povedali ste to. To znamená, že za peniaze nás daňových poplatníkov nás tento výskumný ústav štyri roky klamal.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Áno, ďakujem pekne za vystúpenie pánu poslancovi Maxonovi. Nebol časový priestor, pretože zrejme chceme ešte hlasovať pred dvanástou hodinou, na to, aby som mohol hovoriť o ďalších dôsledkoch zvýšenia spotrebnej dane v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ale osobne som veľmi nepríjemne prekvapený tým, že dochádza k plošnému zdražovaniu bez toho, žeby akákoľvek analýza existovala, bez toho, žeby si ktosi na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií všimol, aké následky pre občanov tohto štátu to bude mať. Veď tu predsa existuje možnosť zistiť si tie skupiny obyvateľov, ktorých sa zdraženie mimoriadne môže dotýkať a urobiť adresné možnosti poskytovania určitých zliav týmto skupinám občanov, ale dnes urobiť len plošné zdraženie dokáže skutočne urobiť ktokoľvek v tomto štáte. Ja osobne si myslím, že toto nie je cesta k tomu, aby sme dokázali naštartovať ekonomiku v tomto štáte a mali by sme si veľmi otvorene povedať o tom, aké dôsledky budú mať prijatia týchto zákonov, najmä teda na tých, ktorí nás v týchto voľbách volili.

    Na záver ja len musím povedať, že podporiť skrátené legislatívne konanie alebo podporiť vôbec fungovanie týchto zákonov v tomto parlamente za moju osobu nie je možné.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pokúsim sa byť stručný a budem reagovať na tie veci, ktoré považujem za dôležité. Najskôr chcem povedať, že poslanci, ktorí vystúpili, jasne deklarovali, že nepodporia skrátené konanie. Zároveň sa pýtali na niektoré veci, takže ja sa im pokúsim zodpovedať na tieto otázky, aj keď zrejme nie je reálne a nie je šanca, žeby ich názor sa mohol zmeniť. Najskôr chcem povedať toľko k opakovanej otázke o dôvodoch a hospodárskych škodách, že som presvedčený o tom, že ustanovenie § 89 je naplnené a že ak by nedošlo k týmto novelám zákonov, a teda ak by k nim došlo v skrátenom konaní, tak z časového dôvodu by došlo k značným hospodárskym škodám. Môžeme sa sporiť o tom, ako vysoko sa dajú vyčísliť, ale odporúčam obrátiť sa na inštitúcie, ktoré zrejme sú renomované, ako je Národná banka, ako sú medzinárodné finančné inštitúcie, prípadne analytici, nezávislí experti, ktorí toto tvrdenie, som si istý, potvrdia. A potvrdia ho v plnej miere.

    Čo sa týka väzby na programové vyhlásenie, tu by som rád zdôraznil, že nie je žiaden rozpor v tých zámeroch, ktoré sú týmito zákonmi predkladané a predloženým programovým vyhlásením. Naopak, bez schválenia týchto zákonov by nebolo možné naplniť niektoré zo zásadných cieľov programového vyhlásenia. V programovom vyhlásení napríklad hovoríme, že chceme znižovať postupne deficitné financovanie a deficitné hospodárenie štátu, že chceme do roku 2006 deficit verejných financií znížiť tak, aby sme plnili maastrichtské kritérium, teda na úroveň 3 percent hrubého domáceho produktu. Považujeme to za veľmi dôležitý cieľ a bez schválenia rozpočtu, tak ako je navrhnutý pre rok 2003 vrátane zmien, ktoré sú navrhované skráteným konaním, by nebolo možné tento ambiciózny cieľ a cieľ dôležitý pre Slovensko a jeho občanov naplniť.

    Tu sa dostávam k ďalšej veci, ktorá tu bolo viackrát opakovaná, že tieto zákony znižujú životnú úroveň, že nie sú v záujme občanov. Tieto zákony navrhujú veci, ktoré nie sú populárne. Ani nám sa nenavrhujú ľahko. Aj my sme politici tak ako vy. A politici neradi prijímajú nepopulárne opatrenia. My ich napriek tomu navrhujeme, pretože sme presvedčení o tom, že sú nevyhnutné, a preto, že sme presvedčení, že keby tieto opatrenia neboli prijaté, tak v konečnom dôsledku, dopady a dôsledky na životnú úroveň a sociálne postavenie občanov by boli rádovo horšie a rádovo väčšie a vyplývali by zo zhoršenia ekonomickej stability, zo znehodnotenia podnikateľského prostredia, z tlaku na kurz koruny, a teda na sociálne dopady, ktoré by z tohto titulu boli omnoho, omnoho rádovo vyššie.

    Samozrejme, môžeme diskutovať o tom, či cieľ je legitímny znižovať deficit verejných financií, ja som presvedčený, že je a že je v prospech občanov Slovenskej republiky, pretože ak by sme to nerobili, tak v konečnom dôsledku to vždy zaplatia občania Slovenskej republiky, ale tie dôsledky neuskutočnenia týchto krokov na životnú úroveň by boli omnoho, omnoho horšie.

    Nechcem tu viesť odbornú polemiku na tému dane z pridanej hodnoty. K pánovi poslancovi Maxonovi poviem, že formulácia, ktorú ste citovali, naozaj nie je šťastne napísaná, a teda je zmätková v tomto zmysle, za túto formuláciu sa ospravedlňujem, zároveň však musím povedať, čo sa týka dane z pridanej hodnoty, my netvrdíme, že zbližovanie dane z pridanej hodnoty alebo jedna sadzba je podmienkou Európskej únie. My tvrdíme, že podmienkou Európskej únie je zvýšenie spotrebných daní na tie komodity, ktoré sú tu navrhované na minimálnu úroveň stanovenú Európskou úniou, a tvrdíme, že niektoré položky bude potrebné presunúť do základnej sadzby. Je pravdou, že termín, kedy to budeme musieť urobiť, je najneskôr k 1. 1. 2004 a otvorene hovoríme, že to navrhujeme urobiť o rok skôr aj preto, že to má rozpočtové dôsledky a že to pomôže riešiť napätosť verejných financií.

    Takže dovoľte mi skonštatovať, že napriek tým argumentom, ktoré tu boli položené, ešte som zabudol jednu konkrétnu otázku i pánovi Tkáčovi, čo sa týka kolektívnej dohody. Základné ustanovenia kolektívnej dohody o raste platov vo verejnom sektore sú a budú naplnené aj po týchto zmenách, ktoré sú dané týmito zákonmi, pričom chcem zdôrazniť, že kolektívna dohoda má ustanovenie, ktoré záväzok, ku ktorému sa vláda zaväzuje, podmieňuje vytvorením priestoru v štátnom rozpočte, pretože kolektívna dohoda nemôže obmedzovať a prejudikovať, aký štátny rozpočet má byť. Čiže ak by aj nedošlo k naplneniu, ale opakujem, dôjde k naplneniu tých základných záväzkov, ale ak by aj nedošlo, tak kolektívna dohoda na to myslí v tom ustanovení, ktorým podmieňuje platnosť týchto záväzkov s rámcom daným parlamentom schváleným štátnym rozpočtom.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pokiaľ ide o obsahovú stránku, na položené otázky pán minister už odpovedal, ale na jednu otázku by som chcel sformulovať určitú odpoveď aj ja najmä v tom smere, že sa viacerí vyjadrili, že ak nezmeníme jesenný termín parlamentných volieb, tak sa každá vláda bude stretávať s týmto problémom, pred ktorým stojíme aj teraz. To je jedna alternatíva riešenia tohto problému, ale existuje aj reálnejšia alternatíva, lebo k prvej alternatíve treba dospieť politickou dohodou a možno dosiahnutie takejto politickej dohody je veľmi obťažné v súčasnom období. Avšak druhá alternatíva smeruje k tomu, že v budúcnosti budeme musieť pri rozpočte, pri prerokúvaní rozpočtu tento harmonogram prijímať a systémom programového rozpočtovania vždy prerokúvať návrh štátneho rozpočtu, a to znamená, že budeme musieť prerokúvať rozpočty na dlhšie časové obdobie, nie v hraniciach jedného kalendárneho roka. Je tu jasný príklad v západných demokraciách, kde už prijímajú rozpočty na päť rokov, na sedem rokov, ba dokonca aj v susedných krajinách je pozitívny príklad v Maďarsku, kde už druhé volebné obdobie budú prijímať rozpočet na dva kalendárne roky a teraz majú ambíciu na tri roky prijímať rozpočet. Teda je tu aj ďalšia alternatíva, o ktorej budeme neskôr diskutovať a budeme chcieť riešiť aj tento problém.

    Ináč v rozprave spoločne vystúpilo deväť poslancov. Z týchto poslancov nikto nepredložil procedurálny návrh, teda môžeme teraz hlasovať postupne o jednotlivých návrhoch, pán predseda, tak ako sme to prerokovali. Najprv odporúčam hlasovať o tom, že návrh o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, tlač 45, aby sme hlasovali o tom, že prerokujeme tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o prvom návrhu na skrátené legislatívne konanie, a to je návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za návrh 76, proti 55, zdržal sa 1, nehlasovali 4.

    Návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o štátnej službe colníkov Národná rada odporučila prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím ďalší návrh.

  • Áno, pán predseda, teraz budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, tlač 47.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s prerokovaním návrhu zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za návrh 78, proti 63, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie, pán spravodajca.

  • Pán predseda, teraz odporúčam hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, tlač 73.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa, hlasujeme o návrhu na vyslovenie súhlasu so skrátením legislatívnym konaním pri prerokúvaní zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za návrh 78, proti 65, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím, pán spravodajca, ďalší návrh.

  • Odporúčam teraz hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, tlač 49.

  • Prosím, prezentujme sa, hlasujeme o návrhu, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca, o vyslovení súhlasu s návrhom vlády na prerokovanie návrhu zákona č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za návrh 77, proti 62, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, teraz odporúčam hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov, tlač 51.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za návrh 78, proti 67.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov v skrátenom legislatívnom konaní.

    Páni poslanci, poslankyne, prerušujem rokovanie 3. schôdze Národnej rady na obedňajšiu prestávku.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.05 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Takže pristúpime k rokovaniu o bloku návrhov vlády na skrátené legislatívne konania, ktoré odôvodňuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovít Kaník. Ide o návrhy uvedené pod bodmi 8 až 16, tlače 33, 53, 55, 57, 59, 61, 63, 65 a 67. Súčasťou návrhov vlády sú aj návrhy uznesení Národnej rady.

    Teraz dávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Ľudovítovi Kaníkovi a prosím ho, aby odôvodnil návrhy vlády.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, ďalej zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413 o sociálnom poistení, zákon č. 306 o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ďalej zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ďalej zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/1998 o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z. z., ďalej zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313 o verejnej službe v znení neskorších predpisov, a zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Týchto deväť noviel zákonov je reakciou na opatrenia vlády Slovenskej republiky pri príprave návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Ich prijatie podmieňuje vyvážené zostavenie štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov tak, aby sa tento systém nedostal do nerovnováhy. V snahe zabrániť negatívnemu ovplyvneniu ekonomických podmienok Slovenskej republiky v roku 2003 navrhuje vláda, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konanie o uvedených vládnych návrhov zákonov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby si sadol na miesto určené pre navrhovateľov. Teraz prosím spravodajkyňu poslankyňu Sárközy, aby uviedla jednotlivé návrhy, ktoré boli prerokované v jednotlivých výboroch, a informovala o výsledku prerokovania návrhov vlády vo výbore.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctená snemovňa. Dovoľte mi, aby som vám prečítala správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania pridelených návrhov vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konania o vládnych návrhoch zákonov vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil rozhodnutím číslo 7 z 31. októbra 2002 návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo 27 z 31. októbra 2002 návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov, pod číslom 29 z 31. októbra 2002 návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, pod číslom 31 z 31. októbra 2002 návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, pod číslom 33 z 31. októbra 2002 návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon č.125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z. z., pod číslom 35 z 31. októbra 2002 návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, pod číslom 37 z 31. októbra 2002 návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa, pod číslom 39 z 31. októbra 2002 návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, pod číslom 41 z 31. októbra 2002 návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a poveril ho informovať Národnú radu Slovenskej republiky o jeho výsledku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pridelené návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnych návrhoch zákonov prerokoval na 2. schôdzi dňa 5. novembra 2002 a uznesením pod číslom 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11 zo dňa 5. novembra 2002 súhlasili s ich prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vládnych návrhov zákonov tlač 34, 54, 56, 58, 60, 62, 64, 66, 68 v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie Národnej rady Slovenskej republiky sa uskutoční na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor poveril poslankyňu Kláru Sárközy informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedených návrhov vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie vo výbore.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu, po rozprave prednesiem návrh na uznesenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k týmto bodom. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Takže pristúpime k hlasovaniu, pani poslankyňa, nech sa páči, potom budete uvádzať jednotlivé uznesenia, ale najprv zvolám poslancov, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o týchto deviatich bodoch. Budeme hlasovať o tom, či Národná rada, samozrejme, jednotlivo, či Národná rada súhlasí s prerokovaním týchto bodov v skrátenom legislatívnom konaní.

    Takže pani poslankyňa, nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Dovoľte mi, aby som vám predniesla uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 2002. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za návrh 74, proti 49.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pani poslankyňa, budeme pokračovať hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. zákon o rodine v znení neskorších predpisov, tlač 53.

    Nech sa páči, návrh uznesenia.

  • Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. zákona o rodine v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 77, proti 52, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, môžete uviesť ďalšie hlasovanie.

  • Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 77, proti 57.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 76, proti 54, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • Národná rada Slovenskej republiky v súlade so zákonom o rokovacom poriadku na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z. z. prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za návrh 76, proti 45, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 77, proti 50, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Môžeme postúpiť ďalej.

  • Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa, o príspevku k prídavku na dieťa prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 77, proti 54, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 75, proti 56, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, ešte jedno hlasovanie.

  • Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za návrh 86, proti 51.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pani spravodajkyni.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Len by som chcel oznámiť, nemám námietku voči hlasovaciemu zariadeniu, len by som chcel oznámiť, že v hlasovaní číslo 18 som sa pomýlil.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za oznámenie. Pán poslanec Gaľa, už nie.

    Ďakujem.

    Takže v rokovaní budeme pokračovať blokom návrhov vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré odôvodňuje podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Ide o návrhy uvedené pod bodmi 17 až 19, tlače 43, 71 a 41. Súčasťou týchto návrhov sú aj návrhy uznesení Národnej rady.

    Dávam teraz slovo podpredsedovi vlády, ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi a prosím ho, aby návrhy vlády odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľujem si v mene vlády predložiť na skrátené legislatívne konanie tri návrhy právnych predpisov. Ide o vládny návrh zákona o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., o vládny návrh zákona o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a tretím je návrh novely zákona č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom. Pri prvých dvoch návrhoch noviel je návrh posunúť účinnosť niektorých ustanovení obidvoch zákonov z 1. januára 2003 na 1. 7. 2003. Ide o ustanovenia, ktorými sa ustanovujú vyššie funkčné platy sudcov a prokurátorov, ako aj 14. plat sudcov a prokurátorov. Zvýšenie platových náležitostí sudcov a prokurátorov by založilo mimoriadne zložité podmienky na zostavovanie ekonomicky únosného štátneho rozpočtu na budúci rok. Preto z dôvodov uvedených v § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, aby nedošlo k značným hospodárskym škodám štátu, vláda navrhuje Národnej rade, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o týchto dvoch návrhoch zákonov. Čo sa týka možnej úspory, ide o úsporu asi v rozsahu 190 miliónov korún spolu - pri platových pomeroch prokurátorov a sudcov.

    Čo sa týka tretieho návrhu novely zákona, v ňom sa navrhuje nie posunúť účinnosť zákona, pretože zákon už je účinný, ale navrhuje sa posunúť vyplácanie priznaných príspevkov zo Sociálnej poisťovne, a to až od 1. 1. 2004. Uvedená zmena sa takisto navrhuje z dôvodu, že štátny rozpočet v súčasnosti nedisponuje prostriedkami, z ktorých by bolo možné uhradiť priznané príspevky a ich vyplácanie v priebehu tohto a budúceho roku. Tu nie je možná presná kvantifikácia finančnej úspory, pretože nie je známy presný počet oprávnených osôb, ale približná úspora sa týka okolo 500 miliónov korún. Takisto v súlade s § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby sa Národná rada uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní z titulu hrozby značných hospodárskych škôd.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Alexeja Ivanka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhov vlády vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 31. októbra 2002 číslo 15, číslo 17 a číslo 45 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady tri návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie, a to o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku politickým väzňom, tlač 41. Ďalej o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., tlač 43. Ďalej o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, tlač 71, s termínom na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval všetky tri vládne návrhy na svojej 3. schôdzi 5. novembra 2002. Posúdil splnenie podmienok na skrátené legislatívne konanie podľa § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie takto: uznesením č. 8 o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku politickým väzňom, ďalej uznesením z 5. novembra 2002 č. 9 o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. Ďalej svojím uznesením z 5. novembra 2002 č. 10 o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu. Po rozprave predložím návrh na uznesenie.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, sadnite si na miesto spravodajcov. Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov a poslankýň, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy ústne k týmto trom bodom. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Pristúpime teraz k hlasovaniam o týchto troch bodoch.

    Nech sa páči, postupne uvádzajte jednotlivé hlasovania, pán spravodajca.

  • Áno, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o prvom. Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom, tlač 41.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň aj hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 77, proti 50, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas na návrh vlády s tým, aby sme tento návrh, vládny návrh zákona prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

  • Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., tlač 43.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto vládnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 77, proti 49, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, posledné hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, tlač 71.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za návrh 78, proti 52, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj pánovi spravodajcovi.

    Teraz v rokovaní budeme pokračovať blokom návrhov vlády na skrátené legislatívne konania, ktoré odôvodňuje minister vnútra Slovenskej republiky Vladimír Palko. Ide o návrhy uvedené pod bodmi 20 až 22 tlače 37, 35 a 39. Súčasťou návrhov vlády sú aj návrhy uznesení Národnej rady.

    Dávam slovo ministrovi vnútra Slovenskej republiky Vladimírovi Palkovi a prosím ho, aby návrhy vlády uvádzal.

    Nech sa páči, môžete ich odôvodniť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore, ku ktorému vláda predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie, bol schválený 30. októbra 2002 svojím uznesením č. 1152. Na tomto rokovaní vlády bol uznesením tiež schválený návrh na skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu. V tomto zákone sa navrhuje neuplatniť v roku 2003 ďalší plat príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, ako aj posunúť účinnosť príslušného ustanovenia, v ktorom je zakotvený vyšší hodnostný príplatok príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, a ide o posunutie od 1. januára 2003 na 1. január 2004. V súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku sa navrhuje, aby Národná rada prijala uznesenie o skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na krytie výdavkov štátu. Nakoľko takéto krytie nie je možné bez výrazného zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu, čo by predstavovalo isté hospodárske škody, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom konaní o predkladanom vládnom návrhu zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zároveň predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. I tento návrh na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona sa predkladá v súlade s § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Aplikácia doterajšieho znenia § 85 ods. 5 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, podľa ktorého po ustanovení podmienok dochádza automaticky ku zvýšeniu funkčných platov príslušníkov Policajného zboru, táto aplikácia je totiž podmienená zabezpečením potrebného objemu finančných prostriedkov v štátnom rozpočte na rok 2003. Takéto krytie však v súčasnosti nie je možné bez výrazného zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu, čím by vznikli štátu značné hospodárske škody.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti si vás dovoľujem požiadať, aby ste sa na dnešnom rokovaní uzniesli na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a tak ďalej a tak ďalej.

    Zároveň si dovolím, panie poslankyne, páni poslanci, do tretice predložiť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a krajské úrady. Tento návrh zákona ráta s oddialením účinnosti nového registra obyvateľov a prechodu správnych agend o jeden rok, teda na 1. júl 2004. Oddialením účinnosti dôjde v roku 2003 k zníženiu čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu o sumu cca 1,1 miliardy korún, zníženú o nevyhnutné výdavky Policajného zboru na ďalšiu prevádzku týchto agend do 1. júla 2004. Vzhľadom na to, že vláda zase sleduje cieľ znížiť schodok verejných financií, a tým zabrániť vážnym hospodárskym škodám, odporúčam predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákona súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi vnútra za odôvodnenie týchto vládnych návrhov. Teraz prosím predsedu výboru pre verejnú správu pána poslanca Milana Horta, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona o Hasičskom a záchrannom zbore vo výbore.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Oboznámim vás s informáciou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 11 z 31. októbra 2002 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona , ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., tlač 37, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu s termínom ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval predložený návrh vlády na svojej 2. schôdzi výboru dňa 5. novembra 2002. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov. Podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku za hlasovalo 6 poslancov, proti hlasovalo 6 poslancov a hlasovania sa nezdržal nikto. Počet členov výboru je 12 a prítomných bolo 12. Napriek uvedenému navrhnem v rozprave, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním rozhodla, že súhlasí so skráteným legislatívnym konaním k uvedenému návrhu zákona.

    Pán predseda, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, ešte ideme na ďalšie dva návrhy, potom otvorím rozpravu ku všetkým trom. Teraz dávam slovo, niekde zvoní mobilný telefón, takže nerád by som upozornil poslanca, to nie je budík, ale mobilný telefón, takže upozorňujem ešte raz všetkých, že v rokovacej sále nie je prípustné nielenže používať, ale vôbec doniesť do rokovacieho priestoru mobilné telefóny. Takže dávam slovo predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Robertovi Kaliňákovi, aby informoval o výsledku prerokovania ďalších dvoch návrhov vlády vo výbore.

    Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vám predložil informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, tlač 35. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 9 z 31. októbra 2002 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov na prerokovaniu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov prerokoval na svojej 2. schôdzi 5. novembra 2002 a neprijal k tomuto návrhu platné uznesenie, nakoľko z celkového počtu 12 prítomných poslancov za návrh hlasovalo 6 poslancov, proti boli 6 poslanci a nikto sa nezdržal hlasovania.

    Čo sa týka ďalšieho návrhu, ide o návrh na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona, ktorým sa menia zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 13 z 31. októbra 2002 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona, ktorým sa menia zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona, ktorým sa menia zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady prerokoval na svojej 2. schôdzi dňa 5. novembra 2002 a v prijatom uznesení č. 4 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní v termíne ihneď.

    Poprosím vás pán predsedajúci, aby ste k týmto návrhom otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu a ďakujem za uvedenie týchto návrhov.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    To je v poriadku. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Pán poslanec Hort a pán poslanec Krajči. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Hort, nech sa páči, máte slovo.

    M. Hort: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v rozprave požiadal o podporu návrhu uznesenia, ktoré teraz prečítam. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z. prerokuje v skrátenom konaní na svojej 3. schôdzi. To je jeden návrh.

    Rovnako vás žiadam o podporu ďalšieho návrhu uznesenia, a to je: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom konaní na 3. schôdzi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Cabaj. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, na vystúpenie kolegu Horta chcem pripomenúť tým poslancom, ktorí nevedia, o čom toto vystúpenie bolo, realita je taká, že výbory, ktoré mali na starosti prerokovanie vládnych návrhov na skrátené legislatívne konanie, nepodporili vládny návrh, pretože nezískal podporu v týchto výboroch. Len pre pozornosť, keď ešte neovládajú rokovací poriadok.

  • No, treba však povedať, prečítal to aj jeden, aj druhý spravodajca, bolo to šesť ku šesť a tam je pomer poslancov sedem ku šesť, to znamená, že neboli schopní prijať. Súhlasím s vami, samozrejme, pán poslanec.

    Takže ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k návrhu na skrátené legislatívne konanie k zákonom, ktoré boli čítané a ktoré sa týkajú pracovníkov, ktorí sú v silových zložkách, myslím tým konkrétne Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a Železničnej polície. Chcem povedať, že dopad na tieto skupiny bude dosť značný a práve preto by som vás chcel oboznámiť s tým, čo to prinesie do praxe. Ale aby sme sa držali merita veci, keďže sa dnes rokuje o tom, či skrátené, alebo nie skrátené konanie, samozrejme, pripájam sa ku svojim kolegom, ktorí vystupovali na začiatku tejto schôdze, ktorí upozornili na to, že táto metóda návrhu na skrátené legislatívne konanie sa stala pracovnou metódou predchádzajúcej vlády a vidím, že aj nová vláda si ju značne osvojuje. Táto novela, ktorá sa týka valorizácie platov príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, je novela, ktorá je do značnej miery nesociálna a diskriminačná voči týmto skupinám. Ide proti všeobecnému a spoločenskému blahu a finančné prostriedky štát usporí na úkor ľudských zdrojov. Avšak aj návrh na skrátené legislatívne konanie je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Ten jasne definuje okolnosti využitia inštitútu skráteného legislatívneho konania. Zákon vláde vymedzuje jasné podmienky, za akých má možnosť tento inštitút využiť. Ide o situácie, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť štátu, to znamená výnimočné situácie alebo iné vážne situácie. Preto ide v aplikácii tohto inštitútu pri prijímaní spomínanej novely nad rámec zákona o rokovacom poriadku. Predchádzajúca vláda už v minulom období zneužívala inštitút skráteného legislatívneho konania na svoje politické účely. Znásilňovala rokovací poriadok a vytvorila tým nebezpečný precedens, v ktorom pokračuje aj dnes už v novom zložení. Skrátené legislatívne konanie nevyužívala len za výnimočných okolností, ale, naopak, vtedy, keď sa to hodilo. Ako ukážku zneužívania tohto inštitútu Dzurindovou garnitúrou použijem štatistiku. V uplynulom volebnom období Národná rada Slovenskej republiky prijala až 104 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Z celkového počtu schválených 532 zákonov to predstavuje až 20 percent. Je smutné, že nová vláda svojich úvodných vyše 20 právnych úprav predkladá práve v skrátenom legislatívnom konaní.

    Základná otázka znie, prečo vláda predložila spomínaný balík zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Návrhy úzko súvisia s pripravovaným rozpočtom na rok 2003. Dzurindova garnitúra pred ostatnými voľbami v roku 2002 schvaľovala populistické, prosociálne zákony, aby na chvíľu zaslepila oči občanov o jej protiľudskej politike. To sa im napokon aj vydarilo a voľby dopadli tak, ako dopadli. Dzurindova vláda však ani vo sne nepredpokladala, že bude opäť zostavovať vládnu koalíciu. Spomínané populistické zákony mali neskôr pôsobiť ako ekonomické nášľapné míny pre novú politickú garnitúru. V tom sa prepočítali a negatívnosť spomínaných zmien sa začína prejavovať. Pri zostavovaní rozpočtu na budúci rok začali ekonomické míny vybuchovať, preto je ich potrebné likvidovať. Deficit sa prehlboval a vláda nemôže získať peniaze. Preto ide svoje vlastné rozhodnutia a svoje vlastné zákony meniť. Chcem povedať len jedno, pokiaľ sa naozaj chce šetriť, a sú tu isté skupiny štátnych pracovníkov, ktorí sú zhruba na jednej úrovni, napríklad sú to orgány činné v trestnom konaní, tak by sa mal jednoznačne používať aj jednotný meter, pretože v opačnom prípade ide o diskrimináciu istých skupín pracovníkov v štátnej správe. Preto chcem povedať, že napríklad u policajtov sa týmto zákonom, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní, hovorí o takzvanej nulovej valorizácii, to znamená, v roku 2003 nebudú mať valorizované platy. Vyníma sa to zo zákona č. 73 a dáva sa táto možnosť ustanoviť to v zákone o štátnom rozpočte. Podobný postup však nie je pri platových podmienkach sudcov a prokurátorov, ktorým tieto valorizačné príspevky ostávajú v ich zákonoch, v ich právnych normách, a teda neodoberá sa možnosť valorizácie v priebehu budúceho roku. Tým, samozrejme, dochádza k diskriminácii jednej skupiny štátnych zamestnancov, v tomto prípade príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a Železničnej polície.

    Preto by som chcel poprosiť, po prvé, aby sme nepostupovali v zmysle navrhovaného zákona na skrátené konanie, ale aby sme to zastavili.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Áno, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Len krátko chcem zareagovať na to, čo povedal pán poslanec Krajči vo svojom vystúpení, keď hovoril o ťažkom sociálnom dopade týchto opatrení na policajtov - hasičov. Chcem povedať, že u hasičov, tam sa iba odkladá prijatie vyššieho hodnostného príplatku, teda neberie sa im niečo, čo by mali, iba sa odkladá o jeden rok. Čo sa týka toho, že, bohužiaľ, navrhuje sa neuplatniť v roku 2003 ďalší plat príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, áno, to je pravda, pripomínam, také čosi bolo bežné za ministrovania pána poslanca Krajčiho v prípade policajtov.

    Čo sa týka novely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, tak tam chcem povedať, že síce je možné, že nebude valorizácia platov, pretože sa ruší pravidlo, že ak náklady stúpnu o 5 percent, tak potom dôjde k valorizácii, ale na druhej strane, pán poslanec Krajči, po prvýkrát, po prvýkrát dostanú všetci policajti za rok 2002 nielen 13., ale aj 14. plat. Po prvýkrát od platnosti zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorý platí päť rokov, garantoval 13. a 14. plat. V prvom roku, keď ste ešte vy boli ministrom vnútra, tak nedostali ani 13., ani 14. plat. Za minulej vlády začali dostávať 13. a tentoraz po prvýkrát dostanú 13. aj 14. Aj toto treba povedať v tejto súvislosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pán spravodajca, chcete sa k tomu vyjadriť? Nie? Nie, ďakujem pekne. Takže pristúpime k trom hlasovaniam. Najprv poprosím pána spravodajcu, predsedu výboru pána poslanca Horta. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., tlač 37.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať, že zákon, ktorý ste vymenovali, prerokuje Národná rada Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní na svojej 3. schôdzi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za návrh 77, proti 57, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, tlač 35.

    Pán poslanec Kaliňák ako spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Poprosím, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada súhlasí s tým, že návrh na skrátené legislatívne konanie o zákone, ktorý pán predsedajúci teraz citoval, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní Národná rada na svojej 3. schôdzi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Kaliňáka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 77, proti 55, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nasleduje tretie hlasovanie.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Hlasujeme o tom, že Národná rada súhlasí s tým, že návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné a krajské úrady prerokuje Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní na svojej 3. schôdzi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 77, proti 58.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    V rokovaní budeme pokračovať bodom Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 31. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Ivan Šimko.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov. Nebudem vás oberať o čas, pretože ide o súčasť vlastne celého balíka zákonov, ktoré vláda navrhuje prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala tým, že sa pripravuje nový štátny rozpočet a že v prípade, že by rozpočet nebol reálnym spôsobom pripravený, to znamená, že by sa nezohľadnili tie otázky, ktoré vyplývajú z legislatívy, ktorú nie je možné zo zdrojov, ktoré sa vytvorili, naplniť, tak nie je možný iný postup, ako buď urobiť nereálny rozpočet, alebo riskovať rozpočtové provizórium, z čoho by vznikli štátu značné hospodárske a aj politické škody. To je aj základný dôvod, prečo predkladáme tieto návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a prečo predkladám aj ja návrh na skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Teraz poprosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Roberta Kaliňáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci. Dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 31. októbra 2002 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov prerokoval na 2. schôdzi dňa 5. novembra 2002 a v prijatom uznesení číslo 5 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní v termíne ihneď.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nakoľko som omylom stlačil aj hlasovanie, takže sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy a keby aj zdvihol ruku, lebo nevidím.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, netreba. Počkajme, o chvíľočku sa tabuľa vymaže a potom sa môžete prihlásiť ústne do rozpravy, nakoľko žiadnu písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu.

    Pán predseda výboru ako spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť toto hlasovanie.

  • Hlasujeme o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s prijatím návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov s tým, že to Národná rada prerokuje na svojej 3. schôdzi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 77, proti 55, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem aj pánu ministrovi, takisto aj spravodajcovi.

    Pristúpime k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Návrh vlády ste dostali ako tlač 69. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolf Zajac.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení podpredsedovia, vážené poslankyne, vážení poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, a to na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1144/2002 k zmenám legislatívnych noriem podmieňujúcich návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 zo dňa 23. októbra. Pri prerokúvaní východísk štátneho rozpočtu na rok 2003 bola konštatovaná potreba znížiť v záujme nezvyšovania štátneho deficitu tie výdavky, ktoré nemajú dopad na zásadné sociálne a ekonomické záujmy. Vláda Slovenskej republiky preto navrhla systémové nástroje za účelom zníženia týchto výdavkov aj v oblasti legislatívy tak, že odporučila odstránenie tých ustanovení prijatých právnych predpisov, ktoré zakladajú čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, to znamená zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, o zriaďovateľoch a tak ďalej. Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 v tom znení, vylučuje možnosť úhrady záväzkov zrušenej zdravotnej poisťovne za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči zdravotníckym zariadeniam a ďalším zariadeniam v zdravotníctve zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo z iných účelovo určených zdrojov. Predložený návrh zákona na skrátené legislatívne konanie bol prerokovaný a schválený vo vláde Slovenskej republiky dňa 30. októbra 2002.

    Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, vážené poslankyne, vážení poslanci.

    Vzhľadom na uvedené mi dovoľte obrátiť sa na vás so žiadosťou o podporu tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Prosím teraz predsedníčku výboru pre zdravotníctvo pani poslankyňu Annu Záborskú, aby informovala o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výbore.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne a kolegovia poslanci. Dovoľte mi, aby som vám predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. parlamentná tlač 69. Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 43 z 31. októbra 2002 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne ihneď. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh vlády na svojej 2. schôdzi výboru dňa 5. novembra 2002 a poveril ma za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu. Výbor po rozprave pristúpil k hlasovaniu o návrhu uznesenia, v ktorom som ako spravodajkyňa navrhla vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z celkového počtu členov výboru 11 bolo prítomných 10, za návrh hlasovalo 5 poslancov, proti boli 2 poslanci a 3 poslanci sa hlasovania zdržali.

    Vážený pán predseda, keďže Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo neprijal platné uznesenie, skončila som informáciu. Môžete otvoriť rozpravu a zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani predsedníčka výboru. Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Ako jediná pani spravodajkyňa. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia poslanci. Vzhľadom na to, že gestorský výbor neprijal uznesenie k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, navrhujem po rozprave, aby Národná rada súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pani spravodajkyňa tiež nie, lebo ona sama predložila tento návrh. Takže pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pani predsedníčka výboru, môžete predniesť návrh na hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o mojom návrhu zákona, aby sa...

  • ... o návrhu uznesenia, ktoré som predniesla v rozprave s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za návrh 73, proti 53.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva teraz poslanecké grémiu, takže vyhlasujem 15-minútovú prestávku. V rokovaní budeme pokračovať o 15 minút.

  • Prerušenie rokovania o 15. 25 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 16.15 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme pokračovať v rokovaní. Samozrejme vyzývam aj členov vlády, aby prišli do rokovacieho priestoru, budeme rokovať o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali a dostali súhlas na skrátené legislatívne konanie, budeme rokovať o nich v prvom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o vládnych návrhoch zákonov v prvom čítaní, a to o každom návrhu osobitne vrátane všeobecnej rozpravy. Chcem pripomenúť, že hlasovať budeme po prerokovaní všetkých vládnych návrhov zákonov v príslušnom bloku, osobitne o každom z nich.

    Pristúpime k rokovaniu o vládnych návrhoch zákonov, ktoré uvádza podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Ako o prvom budeme rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmena a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 46, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rade máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 20.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. júla 1998. Bol niekoľkokrát novelizovaný, naposledy zákonom o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravil mechanizmus zvyšovania platov colníkov v nadväznosti na zvýšenie priemerných platov zamestnancov národného hospodárstva, a to podľa predchádzajúceho kalendárneho roka počínajúc rokom 2002. Takýto spôsob valorizácie nepovažuje vláda za systémový a zároveň navrhuje zmenu tohto spôsobu valorizácie aj z dôvodu potrebnej úspory verejných výdavkov. Na základe uvedeného odporúčam schválenie predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru poslancovi Pálovi Farkasovi.

    Pán poslanec, pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, pán minister. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 46, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú politiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Skončil som, pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy ústne niekto z poslancov? Pán poslanec Maxon, predseda výboru. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán predseda Maxon, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda výboru. Celkom na úvod mi dovoľte skonštatovať, že je mi trochu ľúto, že musíme takýmto spôsobom alebo, že ste sa rozhodli takýmto spôsobom vstupovať do zákona č. 200/1998 Z. z. Sme tu minimálne dvaja pamätníci, ktorí si pamätajú peripetie, ktoré sme prežili pri tvorbe a schvaľovaní tohto zákona a bez akejkoľvek dávky skromnosti alebo bez akejkoľvek dávky namyslenosti mi dovoľte, aby som skonštatoval, že to, že zákon č. 200/1998 uzrel svetlo sveta, to považujem za jeden z kľúčových úspechov za to krátke obdobie, čo som pôsobil na ministerstve financií, a to, čo sa uvádza v dôvodovej správe, tak mi dovoľte, aby som vyjadril úplne opačný názor. Ja automatickú valorizáciu platov colníkov a nakoniec všetkých zamestnancov verejnej a štátnej správy vo väzbe na dosiahnutý priemerný zárobok v národnom hospodárstve považujem v každom prípade za systémové riešenie. Za nesystémové riešenie považujem to, že poviete, že od 1. 7. to bude o 5 percent. To je nesystémový prvok. To je nesystémový prvok aj v oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, s ktorým sme sa borili veľmi dlho, nesystémový v tom, že takéto riešenie podlieha politickým požiadavkám, politickým vplyvom a determinuje to, samozrejme, aj schopnosť tvorby rozpočtu v súlade s predstavami vlády, na druhej strane ja som teda v každom prípade presvedčený, že automatická valorizácia upravená v zákone je systémovým riešením a dáva aj stabilitu celému tomuto systému. Vy pán minister veľmi dobre viete a počas svojho pôsobenia sa aj presvedčíte, aké problémy sú v colnej správe a neodporúčal by som vám, aby ste si takýmito úpravami vyrábali ďalšie problémy.

    Dovoľte mi, ale v súvislosti s tým, samozrejme, nechcem povedať, že colná správa Slovenskej republiky nepracuje dostatočne efektívne, samozrejme, všade sú ešte rezervy, všade sú rezervy personálne, všade sú rezervy organizačné a ešte raz zdôrazňujem, toto riešenie bolo systémovým riešením upraveným v zákone, ktorý stabilitu tohto systému nabúrava. Ale v súvislosti s týmto zákonom, ak sa odvolávate na systémové riešenie, tak mi dovoľte možno trošku preskočiť časový horizont a bude sa tu hovoriť aj o valorizácii platov učiteľov. Ak sa tu odvolávame na to, že toto je systémovejšie riešenie ako to, ku ktorému sme sa dopracovali v zákone č. 200/1998 Z. z., nuž tak to, čo sa mieni robiť s platmi učiteľov, tak to považujem za absolútne nesystémové riešenie a trestuhodný precedens. Pán minister, vy ste členom vlády Slovenskej republiky, a ak si myslíte, že ste kanibali, tak to je váš problém. A myslím si, že na pôde Národnej rady občas je vhodné zavtipkovať, ale tento váš vtip nebol na mieste. Ak ako minister vnútra takýmto spôsobom chcete vtipkovať aj ďalej, tak predložte ešte jeden návrh v skrátenom legislatívnom konaní, a to je návrh na skrátenie volebného obdobia tejto vlády.

  • Dovoľte mi však dokončiť myšlienku. Vo vašich návrhoch aj v zákone o štátnom rozpočte uvažujete, že sa platy vysokoškolským učiteľom budú upravovať od 1. 7. 2003. Možno, že sa mýlim, že to nakoniec bude smerovať až k termínu 1. 9. 2003, prosím, nechytajte ma teraz za slovo z hľadiska termínu. Ale dovoľte mi povedať niečo k princípu. Ak sa tu odvolávame na systémové riešenie, tak vaše systémové riešenie v oblasti valorizácie platov ide tak ďaleko, že robíte dve kategórie učiteľov. Jednu kategóriu učiteľov, ktorú si treba vážiť, a to sú vysokoškolskí učitelia, a druhú kategóriu učiteľov, ktorú si netreba všímať. Veď to je bezprecedentné riešenie. Opäť sa môžeme baviť o dopadoch na štátny rozpočet, ale tu musí platiť nejaký princíp spravodlivosti a toto riešenie princíp spravodlivosti hlbokým spôsobom potiera. Vy všetci, ktorí tu sedíte, veľmi dobre viete, ja sa v žiadnom prípade nechcem dotknúť vysokoškolských učiteľov, naopak, ja si túto skupinu ľudí, ktorí pôsobia v tejto krajine, mimoriadne vážim, ale vy veľmi dobre viete, že je to skupina, ktorá, ak má dostatok invencie, ak má dostatok ctižiadosti, tak je to skupina ľudí, ktorí sú schopní nájsť spôsob, ako si k vysokoškolskému platu nejakú korunu privyrobiť. Samozrejme, je aj taká skupina, ktorá získava len na tom, že sa menej koncentrujú na pedagogickú prácu a viac sa koncentrujú na tú skutočnosť, o ktorej som hovoril. Im ideme valorizovať platy, či už od 1. 7., alebo od 1. 9., no a skúste mi, prosím, povedať, akú možnosť zárobku má učiteľ základnej školy. Nuž môže ísť robiť poisťovacieho agenta, áno, alebo môže vykonávať takého práce, ktoré nie sú hodné postaveniu učiteľa na Slovensku, a ak, prosím, aj má invenciu a schopnosti, aby si mohol zarobiť, tak jeho podmienky, koľko pracovného času musí venovať priamo výučbe, mu jednoducho tento priestor nedávajú. Vysokoškolskí učitelia tento priestor majú. Ešte raz prosím, neberte to tak, že kritizujem vysokoškolských učiteľov, ale ak sa odvolávate na systémové riešenie, tak práve aj v zákone o colníkoch sa systémové riešenie bezprecedentne narúša v úvahách o valorizácii platov učiteľov, nehovoriac o tom, že kategorizujeme učiteľov na lepších a horších. A to je podľa môjho názoru neakceptovateľné.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Na jeho vystúpenie s faktickou poznámkou pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ja chcem podporiť pána poslanca v tom, čo hovoril o ocenení učiteľov základných a stredných škôl. Skutočne, pokiaľ učitelia malého školstva, ako sa nazýva, nebudú ocenení, ani vysoké školstvo nebude mať na čom stavať. Ale k zvýšeniu platov učiteľov vysokých škôl poviem len toľko. Aj v tomto prípade sa vláda ukázala ako vláda korupčná, pretože pristúpila k tomuto kroku len vtedy, keď chcela podporu akademickej obce pri schvaľovaní zákona o vysokých školách. Napriek tomu, že sľúbila učiteľom vysokých škôl tieto platy, ako vidíte, slovo nedodržala a opäť im ich posúva a vlastne odoberá.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k tomuto v tejto rozprave.

    Nech sa páči, máte možnosť.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa vyjadriť k tomu, pretože otázka, či je to systémové riešenie, alebo nie, či doteraz to bolo systémové, alebo nie, je, myslím si, dôležitá. A netýka sa len tohto zákona. Týka sa aj ďalších zákonov, ktoré navrhujú zrušiť automatickú valorizáciu viazanú na vývoj miezd v národnom hospodárstve. Ja trvám na názore, s ktorým sa stotožnila aj vláda, že doterajší spôsob nebol systémový. Musím povedať, že ma možno až tak neprekvapuje, že v tom máme iný názor s pánom Maxonom. Nakoniec HZDS, keď tu robilo ekonomickú politiku, tak vychádzalo z iného chápania systémových riešení v mnohých oblastiach. Takže zrejme naše nazeranie na to, čo je systémové a čo nie je systémové, je rôzne. A je rôzne aj v tejto oblasti. Nepovažujem za systémové riešenie automatickú valorizáciu na základe vývoja priemerných miezd v národnom hospodárstve jednoducho preto, že takýto princíp nezohľadňuje možnosti štátu a takýto princíp navyše nezohľadňuje to, že z hľadiska mzdového je potrebné rozlišovať vývoj miezd v súkromnom a verejnom sektore. V súkromnom sektore všade na svete sú platy vyššie aj preto, že pôsobenie v súkromnom sektore je spojené s väčšími rizikami, s menšou stabilitou, s menšími výhodami v niektorých iných oblastiach. Zase pôsobenie vo verejnom sektore aj cez zákony, ktoré sme schválili o štátnej službe a verejnej službe, je síce, zvykne byť úroveň platov nižšia vo verejnom sektore, ale je to kompenzované inými vecami, ktoré v súkromnom sektore nie sú. Väčšou stabilitou, stálou štátnou službou napríklad a inými vecami. Takže aj preto toto automatické naviazanie platov, a nielen colníkov, ale aj ozbrojených zborov, lebo bude sa to týkať policajtov, bude sa to týkať ďalších ozbrojených zložiek, nepovažujem za systémové, a preto je návrh zmeniť to.

    Dve vety aj k školstvu, lebo debata bola nad rámec zákona, ktorý navrhujem, ale keďže, samozrejme, má svoju silnú politickú dimenziu, vyjadrím sa k tomu, čo pán poslanec Maxon hovoril. My sme deklarovali a trváme na tom, že školstvo má byť prioritou a bude prioritou aj z hľadiska odmeňovania, ale, a to chcem zdôrazniť - vo väzbe na uskutočnené reformné kroky. Vo väzbe na to napríklad, že chceme, aby v školstve bolo zavedené viaczdrojové financovanie. Máme to jasne napísané v programovom vyhlásení, prostredníctvom ktorého príde väčší objem peňazí do školstva a umožní aj zásadnejšie zvýšenie platov, ale aj vo väzbe na racionalizáciu školskej siete napríklad, ktorá, žiaľbohu, doteraz dostatočne racionalizovaná nebola napriek tomu, že demografický vývoj je taký, že počet aj podiel detí klesá, počet škôl a tried neklesal, čiže aj tam určite je priestor na úspory a deklarujeme to v programovom vyhlásení, že tieto reformy chceme robiť a vo väzbe na tieto reformy aj prostredníctvom viaczdrojového financovania, ale aj prostredníctvom financovania z verejných zdrojov chceme riešiť aj platy v školstve, ktoré nepovažujeme za dostatočné. V roku 2003 to ešte nebude možné v tej miere, v akej to bude možné v ďalších rokoch aj z hľadiska efektov reforiem, o ktorých hovorím. A stavať proti sebe vysokoškolských učiteľov a iných učiteľov považujem za neadekvátne a považujem to jednoducho za len politicky účelovú hru. My sme, panie poslankyne, páni poslanci, neschválili zvýšenie platov pre vysokoškolských učiteľov, pretože dnes už po schválení zákona, ktorí ste tu vy schválili, vysokoškolského, je miera autonómie vysokých škôl omnoho vyššia a tabuľkové platy, ktoré sú tam uvedené, sú len akýmsi odporúčaním a spodnou hranicou. My sme pri schvaľovaní istého navýšenia peňazí do kapitoly školstva hovorili o tom, že zrejme závisí od vysokých škôl, ako tieto peniaze použijú. Dá sa predpokladať, že menšia časť z navýšených prostriedkov môže byť a bude použitá aj na platy, ale predpoklad ministra a ministerstva je, že to bude len menšia časť. Čiže takto stavať proti sebe vysokoškolských učiteľov a iných učiteľov považujem za politicky účelový krok a neopodstatnenú argumentáciu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete mať. Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 48. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 22.

    Teraz dávam slovo znovu podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi a prosím ho, aby návrh odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Cieľom tejto novely zákona je priblíženie výnosovosti stavebného sporenia úrovni výnosovosti dlhodobých termínovaných vkladov v komerčných bankách. Navrhovanými zmenami v systéme, teda znížením percentuálnej sadzby na 20 percent a zmenou štvrťročného vyplácania na polročné pri maximálnej výške prémie 3 500 korún sa dosiahne pre rok 2003 úspora vo výške 9 000 miliónov korún v porovnaní s alternatívou, ktorá by bola, keby nedošlo k zmene tohto zákona. Ten dôvod nie je len tento rozpočtový efekt, ale dôvodom je aj riešenie disproporcie, ktorá vznikla na finančnom trhu tým, že bola omnoho vyššia výnosovosť pri vkladoch do stavebných sporiteľní pri vkladoch do komerčných bánk, čo jednoducho narúša aj stabilitu finančného trhu a aj rovnosť šancí a férovú súťaž. Chcem podotknúť a povedať, že došlo po rokovaní s predstaviteľmi stavebných sporiteľní aj k dohode v tom zmysle, že akceptujú takéto riešenie a bolo to aj verejne deklarované.

    Takže chcem vás požiadať, vážené poslankyne, vážení poslanci, o podporu a schválenie tejto novely zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Júliusovi Brockovi.

    Pán poslanec, nech sa páči, môžete informovať Národnú radu.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia. Vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Súhlasili sme s tým. Rokujeme v prvom čítaní a aj pán predseda tento návrh posúdil tak, že spĺňa všetky kritériá nielen z formálnoprávnej stránky, aby sme o ňom rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ja by som chcel povedať len jednu - dve vety navyše a využijem príležitosť, že som spravodajcom k tomuto návrhu zákona. Ak pán podpredseda vlády hovorí, že sledujeme týmto opatrením priblížiť výnosnosť stavebného sporenia k úrovni výnosnosti z termínových vkladov v komerčných bankách, súhlasím s ním, len chcem podotknúť, že tu by som očakával od koaličnej vlády, ktorej som súčasťou, väčšiu guráž a odvahu pri šetrení výdavkov štátneho rozpočtu. I pri tomto návrhu znížení z 25 na 20 percent štátnej prémie a v absolútnom vyjadrení zo 4 000 korún na 3 500 korún šetríme v rozpočte na budúci rok takmer 900 miliónov korún. I napriek tomu to budú takmer 3 miliardy korún, ktorými prispievame tým, ktorí zo svojej, by som povedal, nadstavby a z toho, čo im zostane, si môžu uložiť dnes do stavebnej sporiteľne, čo je najlepšie zúročenie svojich vkladov, a ja by som očakával, keďže sme vo veľmi zlej ekonomickej situácii a budeme schvaľovať zákony, ktorými veľmi tvrdo uťahujeme opasky našim spoluobčanom, že by sme to mohli proporcionálne rozložiť, aby sa to týkalo viac tých, ktorí si odkladajú zo svojej nadstavby. To považujem za potrebné povedať. Na porovnanie, ak schválime aj toto zníženie stavebnej prémie, tak ešte stále to bude veľmi atraktívne a v porovnaní aj s vyspelými európskymi krajinami to bude nadštandardné podporovanie týchto súkromných stavebných sporiteľní. V Rakúsku stavebná prémia je na úrovni 4,5 percenta. V Nemecku je to 10 percent. A u nás to bude 10,5 percenta aj po tomto znížení. Čiže ja toto nepovažujem za návrh, ktorý je nejakým výrazne reštriktívnym opatrením zo strany vlády, je to celkom racionálne opatrenie, s ktorým ja súhlasím, ale by som chcel nabádať vládu k tomu, aby pri takýchto legislatívnych opatreniach bola oveľa razantnejšia a smelšia, lebo si myslím, že by sme mohli práve úspory pri tomto zákone alebo v tejto oblasti kompenzovať možno menšími úsporami v iných oblastiach, ktoré naši občania vnímajú veľmi citlivo.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 74. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona máte v tlači číslo 48.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o dani z pridanej hodnoty, pričom účelom tohto zákona je priblíženie sadzieb dane z pridanej hodnoty z dnešnej úrovne 10 a 23 percent na úroveň 14 a 20 percent. Tento krok je aj v súlade so zámerom, ktorý je vyjadrený v programovom vyhlásení vlády, kde vláda deklaruje svoj úmysel do vstupu do Európskej únie zaviesť jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Tento krok bude mať pozitívne rozpočtové efekty vo výške zhruba 8,3 miliardy korún, pričom efekt je nielen zo samotnej zmeny sadzieb, ale najmä z toho, že sa zužuje priestor na úniky pri tejto dani. Tento priestor vzniká najmä veľkým rozdielom medzi základnou a zníženou sadzbou a najmä pri tých tovaroch alebo pri tých podnikateľských subjektoch, ktoré pri vstupe používajú základnú, teda vyššiu daň a pri výstupoch prevažne nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty. Takže aj z tohto titulu predpokladáme pomerne vysoký zvýšený príjem štátneho rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Teraz dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi.

    Pán poslanec, nech sa páči, môžete informovať Národnú radu.

  • Áno. Vážený pán podpredseda, ďakujem. Dovoľte mi, aby som predniesol veľmi krátku správu ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Ako spravodajca výboru si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Len pripomeniem, že zo schválenia tohto zákona vyplýva zvýšenie výnosu na tejto dani o 8,3 miliardy korún.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do všeobecnej rozpravy. Pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do všeobecnej rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády. Ja naozaj ešte raz chcem zdôrazniť. Všetko to, čo sa deje okolo dane z pridanej hodnoty, má jednu jedinú koncovku, a to je to, čo povedal pán spravodajca, že je to príjem do štátneho rozpočtu 8,6 miliardy s aproximáciou a vo väzbe aj na tie porovnania, aké sadzby sú, aké základné sadzby sú v Európskej únii, aké znížené sadzby sú v Európskej únii a aké super znížené sadzby sú v Európskej únii, jasne hovoria, že to s aproximáciou nemá nič spoločné. Ja som už k tejto problematike nechcel vystúpiť, lebo naozaj nechcem plytvať čas, ale pán minister, naozaj ma trošku zarazilo vaše vyjadrenie, že zblíženie sadzieb uľahčí výkon správy tejto dane a zlepší výber. Nuž vážim si, tak ako si vážim prácu colníkov, tak si vážim aj prácu daniarov, ale to, čo je povinnosť subjektov, ktoré túto nepriamu daň majú platiť, a to, čo je povinnosť subjektov, ktoré túto daň kontrolujú, tak nemôžeme suplovať zákonom. A jednoducho tomu, čo ste povedali, že to zlepší výber, jednoducho nemôže nikto nijakým spôsobom, a zníži možné úniky, tomu jednoducho nemôže naozaj nikto veriť. A ešte raz teda zdôrazňujem, to nie je, prosím, len 8,6 miliardy príjmu do štátneho rozpočtu, to je 8,6 miliardy, ktoré vytiahneme najskôr z disponibilných zdrojov podnikateľského sektora, kde je potom vaša proklamovaná podpora podnikateľského prostredia, a v konečnom dôsledku 8,6 miliardy zaplatí občan Slovenskej republiky. Takže šermovať len s tým, že to je 8,6-miliardový príjem a že to nebude mať ďalšie dopady, tak je naozaj nesprávne.

    V tejto súvislosti mi dovoľte povedať ešte jednu vec. Jedno možno zrozumiteľné číslo, aj keď ja sám uznávam, že má veľmi ďaleko od odborných analýz a odborných komparácií. Všetky tieto opatrenia, o ktorých hovoríme, a týka sa to aj dane z pridanej hodnoty, prinášajú do štátneho rozpočtu 25 miliárd Sk. Ešte raz opakujem 25 miliárd Sk. Potom sa tu mesiac šermuje s tým, že tieto opatrenia majú dopad 400 Sk na rodinu. Nuž štatistické údaje hovoria, že slovenská rodina je štvorčlenná. Tak si potom láskavo, prosím, vydeľte 25 miliárd počtom obyvateľov na Slovensku a zistíte, že je to 5-tisíc korún na osobu a 2-tisíc korún na rodinu.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pôvodne som nechcel zaujímať stanovisko, ale po výkone pána poslanca Maxona ohľadom toho prepočtu musím.

    Pán poslanec Maxon, musím povedať, že tak ako ste argumentovali o dani z pridanej hodnoty, ten váš prepočet ilustruje mieru odbornosti vašich argumentov. A dovoľte mi k tomu prepočtu povedať, pretože nechcem zdržiavať ctenú snemovňu, že prepočet stojí, ale absolútne, ale absolútne na vode a svedčí o nepochopení základných ekonomických súvislostí. Po prvé. Hovoríme o tom, že ak by neboli prijaté opatrenia, ktoré navrhujeme, deficit verejných financií by bol o 25 miliárd korún väčší, čo v žiadnom prípade neznamená, že zvyšujeme príjmy o 25 miliárd korún. My zvyšujeme príjmy zhruba o 12 až 13 miliárd korún a znižujeme možné potenciálne výdavky, ktoré by boli nevyhnutné, ktoré by sme museli navyše vydať, ak by sme tieto zákony neschválili. Inými slovami, suma, ktorú ste delili, nie je 25 miliárd korún, ale je 12 až 13 miliárd korún. To po prvé. Po druhé. Táto suma vôbec a v žiadnom prípade nejde v plnej miere, aj keď v istej miere ide z vreciek občanov. Pretože keď som hovoril o dani z pridanej hodnoty, konkrétne o tomto návrhu zákona, tak my predpokladáme, že suma vyššieho výnosu, efekt vyššieho výnosu na výbere dane z pridanej hodnoty práve zblížením sadzieb, a to je vec, ktorú síce pán poslanec spochybnil, ale ktorú unisono tvrdia všetci experti, všetci analytici, všetky aj medzinárodné organizácie, že to efekt bude mať, teda len z toho zblíženia predpokladáme zhruba 3,5 miliardy korún vyšší výnos len z titulu zníženia únikov, daňových únikov, ktoré cez nadmerné odpočty prostredníctvom zneužívania toho veľkého rozdielu v sadzbách prosto existujú. Čiže takéto delenie a takéto vyvodzovanie potom nejakých súm, koľko sa to dotkne občana, je postavené na vode, je absolútne nekompetentné. Ale dovoľte mi povedať, koľko je odhad, pretože ja som povedal na jednej tlačovej konferencii predbežný odhad, ktorý ešte nebol úplný a predbežný odhad bol okolo 400 korún, prepočty, samozrejme, ďalej pokračovali, odhad teraz spresnený je vyšší, pohybuje sa okolo 500 až 560 korún, teda nie 400 korún, ale dopad vyšší, ale v žiadnom prípade nie dopad, aký vypočítal pán poslanec Maxon.

  • Pán poslanec, rozprava už bola uzavretá. Pán minister a podpredseda vlády vystupuje a reaguje na rozpravu, rozprava už je skončená. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem vám pán spravodajca.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 50 a rozhodnutie predsedu Národnej rady na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v tlači 24.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby vládny návrh odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh novely zákona č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov. Pri tejto dani ide o zvýšenie spotrebnej dane na krátke cigarety, čo je podmienka vstupu do Európskej únie z hľadiska plnenia minimálnej výšky tejto sadzby. Týmto zvýšením ešte nebudeme dosahovať tú úroveň, ktorú bude potrebné dosiahnuť z hľadiska kritérií Európskej únie, ale približujeme sa k tejto sadzbe tak, aby sme vlastne mohli záväzky, ktoré sme uzavreli v kapitole s Európskou komisiou, potom aj napĺňať. Bude to mať aj dopad na zvýšené príjmy štátneho rozpočtu, takže účelom tejto novely je aj plnenie kritérií vstupu do Európskej únie, aj vyšší prínos do štátneho rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu.

    Pán poslanec, nech sa páči, môžete oboznámiť Národnú radu s výsledkom rokovania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som podal stručnú správu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač č. 50, ako spravodajca poverený výborom pre financie, rozpočet a menu. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie Národnej rady. Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa to navrhuje v predmetnom návrhu, a to ešte pred rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, pretože určite každý uzná, že má dopad na príjmovú časť rozpočtu. A pravdepodobne budem mať ľahšiu úlohu ako predchádzajúce a ďalšie zákony, lebo jednak, ako uviedol aj pán podpredseda vlády, je to približovanie sa k normám Európskej únie, a jednak nevyvoláva zvýšenie ceny cigariet také spoločenské alebo sociálne napätie ako iné návrhy zákonov. Prosím Národnú radu o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 52 a pridelenie výborov máte v tlači č. 26.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh novely zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Dôvodom predloženia tohto návrhu je priblíženie sadzieb k minimálnym sadzbám stanoveným príslušnou smernicou Európskej únie a tiež zámer získať zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, a prosím vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania vášho výboru.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady, kde sme odsúhlasili jeho skrátené legislatívne konanie. Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Chcel by som len doplniť k tomu, čo povedal pán podpredseda a pán minister vlády, že pri zachovaní súčasnej spotreby automobilových benzínov a motorovej nafty by navrhované úpravy sadzieb mohli znamenať zvýšenie výnosov o 1,1 miliardy Sk. Sadzby pri ostatných minerálnych olejoch nemajú podstatný vplyv na rozpočet, a ak by navrhované zvýšenie sadzieb daní pri automobilových benzínoch a motorovej nafte bolo premietnuté v plnej výške do ceny konečného spotrebiteľa, tak by to znamenalo zvýšenie zhruba o 80 halierov vrátane DPH na jeden liter.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A teraz budeme ešte pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 34 a rozhodnutie predsedu Národnej rady na pridelenie vládneho návrhu zákona výborom máte v tlači číslo 8.

    Pán podpredseda vlády, pán minister, nech sa páči, môžete odôvodniť návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe, a to v tom zmysle, že dnes platný zákon o štátnej službe v ustanovení § 164 priznáva štátnym zamestnancom v druhom polroku 2003 ďalší 13. plat. Nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva objemovo značný medziročný rast nákladov v mzdovej oblasti, ktorý nie je rozpočtovo únosný, schválenie predkladaného návrhu, ktorý predpokladá vyplatenie 13. platu, sa neuskutoční, čím dôjde k úspore prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 912 miliónov korún. K tomu chcem ešte povedať, že toto opatrenie nebude znamenať pokles platov v štátnej správe, bude znamenať pribrzdenie nárastu týchto platov. V celom verejnom sektore, ak schválime toto, ak schválime aj ten zákon o verejnej službe, ktorý zruší polovicu 13. platu, tak predpokladáme, že v celom verejnom sektore dôjde k nominálnemu rastu miezd vo výške 10,6 percenta, čo pri 8,8-percentnej inflácii znamená 1,6-percentný rast reálnych miezd. Teda aj vo verejnom sektore by malo dôjsť k rastu reálnych miezd, aj keď rast bude omnoho nižší, ako je rast, ktorý zrejme bude v tomto roku, v roku 2002.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni z gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete oboznámiť Národnú radu o výsledku rokovania výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctená snemovňa. Dovoľte mi, aby som vám predložila spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu vlády ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 2. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Navrhovateľ v dôvodovej správe odôvodňuje návrh zákona úsporou 912 miliónov korún z dôvodu neuplatnenia realizácie ďalšieho platu v roku 2003 u zamestnancov v štátnej službe.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Kozlík ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi stručne zareagovať nielen na súbor zákonov, ktoré sú prerokúvané v skrátenom konaní, ktoré predkladá pán podpredseda vlády, ale týka sa to aj ďalších zákonov, ktoré prerokujeme v skrátenom konaní. Chcem uviesť, že súbor vládnych opatrení vo svojich tituloch zdražovania obsahuje vlastne celú abecedu. Keď uvediem: po a) je to zdraženie automobilov, po b) benzínu, po c) cigariet, po d) dopravy, po e) energií, po f) všetkého. To znamená, že nápočty, ktoré uvádza pán podpredseda vlády, pokiaľ sme komunikovali s odbormi, je zrejmé, že tie dopady budú oveľa výraznejšie a je skúsenosť, historická skúsenosť, že skúsenosti odborov, ale najmä občanov sú vždy dramatickejšie než vládne prepočty. Takže odbory zatiaľ uvádzajú nápočty okolo 1 600 korún na rodinu, nie 400 ani nie 500, ani nie 600 korún. Pritom ide o jednostranne definované opatrenia, ktoré plnou váhou dopadajú na občanov bez toho, že by tu bola definovaná druhá strana, nejaké oživenie, riešenie problémov zamestnanosti a tak ďalej, čo by dávalo občanom určité východiská v reálnom, podotýkam v reálnom čase. Ďalej ide o opatrenia, ktoré nie sú skalkulované. Zrejme sú šité horúcou ihlou, to znamená, že je tu nepredvídateľný vývoj potom v ďalšom období rozpočtového hospodárenia. Takže určite zo strany klubu HZDS nebudeme môcť podporiť takto postavené zákony v skrátenom konaní.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyzývam pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných zákonoch v prvom čítaní.

    Takže panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o tomto bloku vládnych návrhov zákonov.

    Prosím teraz pána poslanca Farkasa, pána predsedu výboru, aby uviedol hlasovanie o novele zákona o štátnej službe colníkov, tlač 46.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam hlasovať o tom, aby Národná rada prerokovala predložený návrh zákona podľa § 73 ods. 3 písm. c) v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za návrh 79, proti 46, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Druhé hlasovanie, pán predseda výboru.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný v termíne do 8. novembra a v gestorskom výbore do 11. novembra 2002.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 97, proti 23, zdržali sa 8.

  • Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Chcem len upozorniť nových poslancov, že aby sa tak netešili, lebo keby toto druhé hlasovanie neprešlo, automaticky platí rozhodnutie pána predsedu Národnej rady.

    Teraz prosím poslanca Brocku, aby uvádzal hlasovania o ďalších dvoch návrhoch zákonov. Najprv o novele vládneho návrhu zákona o stavebnom sporení, tlač 48.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 80, proti 48, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie, pán poslanec.

  • Odporúčam, pán podpredseda, prideliť v druhom čítaní návrh výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru s tým, že gestorským výborom bude výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný v termíne do 8. novembra a v gestorskom výbore do 11. novembra 2002.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 100, proti 18, zdržali sa 12.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Nech sa páči. Budeme pokračovať ďalším zákonom a hlasovaním o novele zákona o dani z pridanej hodnoty, tlač 74.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je131 poslancov, za návrh 80, proti 39, zdržalo sa 12 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spravodajca, môžete uvádzať druhé hlasovanie.

  • Pán podpredseda, odporúčam prideliť v druhom čítaní tento návrh dvom výborom - výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný v termínoch do 8. novembra v ústavnoprávnom a v rozpočtovom a v gestorskom do 11. novembra.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 98, proti 17, zdržalo sa 14.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz prosím pána poslanca Komlósyho, aby uvádzal hlasovanie o novele zákona o dani z tabaku a tabakových výrobkov, tlač 50.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Navrhujem prijať uznesenie Národnej rady, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 81, proti 43, zdržali sa 7.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že aj tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán poslanec.

  • V druhom hlasovaní odporúčam prideliť v druhom čítaní tento návrh zákona Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný v termínoch do 8. novembra 2002 a v gestorskom výbore do 11. novembra 2002.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 94, proti 16, zdržalo sa 17, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Teraz dávam slovo poslancovi Mikušovi, aby uvádzal hlasovanie o novele zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov, tlač 52.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 75, proti 44, zdržalo sa 8, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že aj tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďalej navrhujem v druhom hlasovaní prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný v termíne do 8. novembra a v gestorskom výbore do 11. novembra 2002.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 90, proti 16, zdržalo sa 19, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Prosím teraz poslankyňu Sárközy, aby uvádzala hlasovanie o novele zákona o štátnej službe, tlač 34.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že snemovňa prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, že prerokujeme tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za návrh 79, proti 42, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie, pani poslankyňa.

  • Dajte hlasovať o tom, že predmetný vládny návrh zákona bude pridelený ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom tento výbor bude aj gestorský výbor, a dajte hlasovať aj o tom, že v ústavnoprávnom výbore sa predmetný vládny návrh zákona prerokuje do 8. novembra a v gestorskom výbore v lehote do 11. novembra 2002.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za návrh 86 poslancov, proti 18, zdržalo sa 23.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o bloku vládnych návrhov zákonov, ktoré uvádza minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovít Kaník.

    Dávam slovo pánu ministrovi a prosím ho, aby uviedol prvý z týchto návrhov zákonov, a to vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. zákon o rodine v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 54, rozhodnutie predsedu Národnej rady na pridelenie výborom máte v rozhodnutí číslo 28.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vláda Slovenskej republiky schválila 30. októbra 2002 uznesením č. 1165/2002 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov. Predložený vládny návrh zákona navrhuje vypustiť článok 1, ktorý upravuje náhradné výživné vzhľadom na jeho nesystémovosť, nesúlad s inými právnymi predpismi a v konečnom dôsledku na skutočnosť, že realizácia tohto zákona si vyžaduje značné finančné prostriedky, ktoré by veľmi nepriaznivým spôsobom zasiahli do vývoja verejných financií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pani poslankyňu Kláru Sárközy, ktorú poveril gestorský výbor, aby informovala Národnú radu o stanovisku k návrhu vlády na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám prečítala spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu vlády ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 2. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Z dôvodovej správy vyplýva, že článok 1 uvedeného zákona nie je v súlade so systémom riešenia hmotnej núdze so systémom podpory štátom uznaných životných situácií s kompetenciami orgánov štátnej správy, samosprávy, škôl a školských zariadení so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách a z týchto dôvodov sa navrhuje vypustiť článok 1 uvedeného zákona.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350 na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási ústne pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, pán minister, v úvode dôvodovej správy prerokúvaného návrhu vlády o zrušení Fondu náhradného výživného sa konštatuje, že zákon o náhradnom výživnom bol schválený napriek nesúhlasu vlády 10. apríla 2002. Nebudem sa vyjadrovať k tomu, že sotva pol roka platný zákon chce vláda zrušiť, ani k tomu, že vláda v predchádzajúcom konštatovaní robí z parlamentu nesvojprávny orgán, čím vlastne spochybňuje ústavnosť, demokraciu i celý náš parlamentný systém. Chcem vás však informovať o tom, čo v dôvodovej správe nie je a čo predchádzalo prijatiu tohto zákona. Predovšetkým to nebolo tak, že poslankyne, ako sa to píše v dôvodovej správe, predložili návrh zákona a Národná rada im tento návrh schválila. Najskôr tu boli informácie v médiách od odborníkov zaoberajúcich sa problematikou detí a nakoniec i od samotných rodičov, ktorí mali takéto deti vo výchove. Informácia o tom, že stále častejšie sa vyskytujú prípady, keď deťom v neúplných rodinách povinná osoba, či už otec alebo aj matka, z rôznych dôvodov neplatia výživné. Informácie o tom, ako tieto deti trpia núdzou, pretože aj keď u nás platí medzinárodný dohovor o právach dieťaťa, aj keď máme ústavu, v ktorej sa garantuje právo dieťaťa, právo na dôstojný život alebo aj zákonmi, ktoré upravujú problematiku rodiny a detí, vďaka nevymožiteľnosti práva v tomto štáte, všetky tieto spomínané dokumenty sú iba zdrapmi papiera. Poslanci teda poznali situáciu v týchto rodinách, vedeli o tom, akí vynaliezaví sú tí, ktorí majú svojim deťom platiť výživné, aby sa vyhli tejto povinnosti. Vedeli, ako dlho trvá vymáhanie výživného, ak sa vôbec na to predovšetkým žena odhodlá vďaka strachu pred násilným partnerom a je ďalších tisíc prípadov, ako sú naše zákony nedokonalé a ako deti nedostanú ani to minimum, čo výživné predstavuje. Dieťa rastie, každý deň potrebuje jesť, obliecť sa, pomôcky do školy, nemôžete ho predsa nechať odložené na poličke a čakať, kým prídu nejaké peniaze. Poslanci vedeli, že tento zákon aspoň čiastočne zapláta legislatívnu dieru, cez ktorú deti padajú do chudoby. Nikto netvrdil, že tento zákon má byť večný. Tvrdili sme, že tento zákon má byť dovtedy, pokiaľ sa neprijmú také legislatívne normy, ktoré zabezpečia deťom dôstojný život, že sa potiaľ, pokiaľ sa neupravia zákony, pokiaľ sa nepredložia nové zákony, ako napríklad Zákon o rodine číslo 94, ktorý platí od roku 1963.

    Myslím si, že tento fond je skutočne len dočasný, ale netreba ho rušiť, aspoň nie teraz, keď nič nechráni tieto deti. Vláda tvrdí, že sa chceme aj v legislatíve približovať štátom Európskej únie. Porovnajte teda legislatívu štátov Európskej únie, ako chráni svoje deti. Ten, kto má dieťa v opatere, dostáva všetko. U nás je to presne naopak. Ten, ktorý dieťa a rodinu tyranizoval, má všetko a dieťa častejšie s matkou odchádza úplne bez všetkého. Často takýto rodič, ktorý neplatí výživné svojim deťom, žije v blahobyte. Mala by som sa spýtať rečníckou otázkou, čo sme to za krajinu, keď si nevieme chrániť naše deti. Tento zákon nebol náhodne schválený, bol skomparovaný z návrhov poslankýň aj vládnej koalície, aj opozície. Stalo sa to vlastne po prvýkrát v histórii tohto parlamentu v minulom volebnom období a schválili ho poslanci tak vládnej koalície, ako aj opozície, lebo tak im to kázalo svedomie a chcem im opäť z tohto miesta poďakovať, tak ako chcem poďakovať aj médiám, ktorým záleží na týchto deťoch a ktorým svedomie káže písať o nich.

    Vážení kolegovia, verím, že nesklamete tieto deti, že nepodľahnete politickému tlaku a zákon nezrušíte aspoň nie dovtedy, kým v Národnej rade nebudú také legislatívne normy, ktoré týmto deťom nezabezpečia dôstojný život, na ktorý majú právo, pretože tieto deti sú obeťami, obeťami našej nedostatočnej legislatívy. Zákon však od 1. novembra platí. Rodičia môžu podávať žiadosti a je tragické, že táto vláda nerešpektuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky, a je ešte tragickejšie, ako je táto vláda ľahostajná, ako som povedala, k deťom, k obetiam, ktoré žijú v nedôstojných podmienkach.

    Ďakujem za pozornosť a prepáčte mi emotívnosť, pretože je to moja srdcová záležitosť.

  • Nás všetkých, pani poslankyňa, chcem vás ubezpečiť, nielen vaša. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Snaha o pomoc ženám, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii, je z toho dôvodu, že povinná osoba neplatí výživné, je skutočne chvályhodná a treba ju oceniť. Treba však zároveň povedať alebo si uvedomiť, že snaha, ktorá sa pretransformovala do tohto zákona, žiaľbohu, prináša so sebou aj negatíva. To negatívum napriek skutočne dobrej snahe, ja nepodozrievam predkladateľov návrhu zákona, že mali akýkoľvek zlý úmysel, ale táto forma zákona by bola zároveň zákonom, ktorý by bol motivačným zákonom pre neplatenie výživného. Tento zákon, pretože absolútne len automaticky rieši situáciu, keď sa vyskytne neplatenie výživného, by znamenal, že počet neplatičov výživného by rapídne vzrástol, a to aj v prostredí, kde to vôbec nie je nutné, kde to nie je potrebné, kde povinné osoby majú dostatok zdrojov na to, aby výživné platili, jednoducho by si povedali, prečo by som to mal platiť ja, keď to za mňa urobí štát, a takýto zákon nie je dobré mať v právnom poriadku, nie je dobré motivovať k neplneniu svojich povinností, netrestať tých, ktorí si povinnosti neplnia a podporovať vlastne v tom, aby naďalej pokračovali v tejto snahe.

    Preto si myslím, že štát má podať pomocnú ruku tým ženám, ktoré sa v takejto situácii ocitli, ale pomocná ruka má mať inú formu. Tá pomocná ruka má znamenať, že bude rukou, ktorá tvrdo zasiahne proti tým, ktorí si neplnia svoje povinnosti a že vytvorí dostatok právnych a silových nástrojov za pomoci štátu, ktorý ženám, ktoré sú v ťažkej sociálnej situácii, dokáže nahradiť ich menšiu silu pri vymáhaní svojich práv, ktorá dokáže zapojiť do toho silu štátu, štátnej mašinérie, ktorá dokáže zvýšiť sankciu za neplnenie povinností, ktorú povinná osoba má, a preto ministerstvo práce a sociálnych vecí v čo najkratšom čase predloží návrh zákona, ktorý bude riešiť túto situáciu, ale nie tým, že bude pasívne preberať úlohu povinnej osoby na štát, a tým výraznou mierou podporovať neplatenie výživného, ale tým, že bude tvrdo a nekompromisne postihovať tých, ktorí výživné neplatia, ktorý odstráni týmto spôsobom nízku vymáhateľnosť práva v tejto oblasti a podá pomocnú ruku naozaj tam, kde ju podať treba.

    Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu vlády, ktorým je zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných k roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 56. Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení návrhu zákona na prerokovanie jednotlivým výborom.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky schválila 30. októbra 2002 uznesením č. 1167/2002 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Obsahom predloženého vládneho návrhu zákona je úprava ustanovení zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré majú väzbu na posunutie účinnosti tohto zákona z 1. júla 2003 na 1. január 2004. Zároveň v nadväznosti na zmeny v zákone o sociálnom poistení sa navrhujú aj zmeny v zákone č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pani poslankyni Sárközy, ktorú poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informovala o odporúčaní výboru pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi predniesť spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 o sociálnom poistení a o zmene zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodku v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu vlády ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 2. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje jednak paragrafované znenie, a jednak dôvodovú správu. Účelom vládneho návrhu zákona je odložiť účinnosť tohto zákona z dôvodu nepripravenosti Sociálnej poisťovne na tento krok a s ohľadom na prípravu štátneho rozpočtu na rok 2003.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných pánov poslancov prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 58.

    Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie o pridelení návrhu na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pred poslancami pán minister Ľudovít Kaník.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, pani poslankyne. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, je reakciou na opatrenie vlády Slovenskej republiky pri príprave návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Účelom predkladaného vládneho návrhu je zmena tých ustanovení zákona, ktoré zakladajú nárok na účelovú dotáciu zo štátneho rozpočtu do garančného fondu a na účelovú dotáciu zo štátneho rozpočtu na úhradu príspevkov na niektoré nástroje aktívnej politiky trhu práce. Navrhuje sa preto zmeniť financovanie tvorby garančného fondu tak, že účelová dotácia zo štátneho rozpočtu bude poskytnutá v tom prípade, ak tak určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a pri vybraných nástrojoch aktívnej politiky trhu práce sa navrhuje zmeniť obligatórny charakter účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu na jej fakultatívny charakter s možnosťou spoluúčasti financovania týchto vybraných nástrojov aktívnej politiky trhu práce z prostriedkov Národného úradu práce. Predpokladaným návrhom sa navrhuje aj zmena ustanovení týkajúcich sa evidencie nezamestnaných tak, aby sa sprísnili podmienky na zotrvávanie v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.

    Ďalej sa navrhuje, aby obce spolupracovali s okresnými úradmi práce pri hľadaní možnosti pracovného uplatnenia evidovaných nezamestnaných občanov, najmä dlhodobo nezamestnaných v rámci sezónnych prác a príležitostných prác v obci. Zapojením obcí do riešenia pracovného uplatnenia predovšetkým rizikových účastníkov trhu práce, ktorí sú spravidla poberateľmi dávky sociálnej pomoci, sa predpokladá aj eliminácia nelegálnej práce u týchto skupín občanov. V nadväznosti na navrhované kompetencie obcí sa navrhuje rozšíriť aj vykonávateľov politiky zamestnanosti a účastníkov právnych vzťahov o obce. Navrhuje sa tiež, aby Národný úrad práce poskytoval aj obciam údaje zo svojho informačného systému na účely spolupráce pri riešení pracovného uplatnenia evidovaných nezamestnaných, a to bezplatne. Navrhuje sa účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona od 1. januára tak, aby tento zákon nadobudol účinnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona Národnej rady o štátnom rozpočte. Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na verejné financie, naopak, predpodkladá sa zníženie finančných nárokov na štátny rozpočet a ďalšie dodatočné úspory vyplývajúce z uvedených opatrení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pani poslankyňu Edit Bauer, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie uviedla stanovisko gestorského výboru k prerokúvanému návrhu vlády.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, tlač 58. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Obsahom návrhu predkladanej novely je úprava tých ustanovení, ktoré zakladajú nárok na účelové dotácie zo štátneho rozpočtu do garančného fondu a na účelovú dotáciu zo štátneho rozpočtu na úhradu príspevkov na niektoré nástroje aktívnej politiky práce, ako aj o rozšírenie vykonávateľov politiky zamestnanosti o obce.

    Dámy a páni, na základe § 73 rokovacieho poriadku...

  • Na základe § 73 rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem a prosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 60.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte a odôvodnite predmetný návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Vláda Slovenskej republiky schválila 30. októbra uznesením č. 1171/2002 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z. z. Účelom vládneho návrhu zákona je zvýšiť adresnosť a zabezpečiť motiváciu občana pri poskytovaní dávky sociálnej pomoci tak, že sa navrhuje ustanoviť pevnú sumu dávky sociálnej pomoci pre občana v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ako aj pevnú sumu dávky sociálnej pomoci pre občana v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov s výrazným rozdielom výšky dávky sociálnej pomoci a zachovaním proporcionality medzi oboma úrovňami dávky a zabezpečiť motiváciu občana dostať sa z takzvanej pasce chudoby prijatím zamestnania aj v prípade, že je za prácu odmeňovaný minimálnou mzdou.

    Vzhľadom na návrh, ktorým sa limituje horná hranica možnej poskytnutej dávky sociálnej pomoci nezapočítavať do príjmu rozhodujúceho na vznik nároku na dávku sociálnej pomoci paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas absolventskej praxe a príspevok na bývanie, čím sa u poberateľov dávky sociálnej pomoci umožní nad rámec dávky využiť poskytnutý príspevok na bývanie účelovo a adresne. Zvýšiť adresnosť pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia s cieľom podporiť tie aktivity občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú integračný charakter, čo je základný zámer zákona o sociálnej pomoci v oblasti kompenzácií a dosiahnuť vyššiu mieru participácie rodiny pri uspokojovaní životných potrieb jej členov s ťažkým zdravotným postihnutím tak, aby princíp subsidiarity v rámci rodinných vzťahov viedol aj k úspore finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Pani poslankyňa, všetko je už v poriadku? A poprosím opäť pani poslankyňu Bauer, aby z poverenia gestorského výboru pre sociálne veci a rodinu uviedla stanovisko gestorského výboru k návrhu vlády, ktorý odôvodnil pán minister Kaník.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, pán minister, vážená Národná rada. Z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon č. 125 o životnom minime a o ustanovení súm na účely sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000, tlač 60.

    Na základe predloženého návrhu konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z dôvodovej správy vyplýva, že súčasná právna úprava systému sociálnej pomoci je pre podmienky slovenskej ekonomiky nielen finančne náročná, ale aj málo efektívna a málo transparentná, preto sa navrhuje jej úprava. Týka sa to predovšetkým peňažného príspevku za opatrovanie, ktorý sa navrhuje poskytovať v nižšej sume ako doposiaľ, týka sa však aj niektorých ďalších aktívnych opatrení, ktoré by mohli zvýšiť zamestnanosť. Prijatím navrhovanej úpravy v oblasti kompenzácie formou peňažných príspevkov by mohlo dôjsť k úspore oproti roku 2002 o 1,2 miliardy. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle ods. 3 písm. c) tohto paragrafu na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu, páni poslanci, o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto z prítomných do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.

    Budeme pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 62. Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení návrhu vlády na prerokovanie výborom.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Vláda Slovenskej republiky schválila 30. októbra 2002 uznesením č. 1173/2002 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku. Predložený vládny návrh zákona znižuje vekovú hranicu dieťaťa na tri mesiace, dokedy môže druhý rodič pri súbežnej starostlivosti obidvoch rodičov o to isté dieťa poberať rodičovský príspevok za jeden kalendárny mesiac. Vylučuje poskytovanie rodičovského príspevku popri poberaní peňažnej pomoci v materstve a posúva účinnosť valorizačného mechanizmu na september roku 2004.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu a opäť prosím pani poslankyňu Bauer, aby informovala o výsledku prerokúvania návrhu vlády v gestorskom výbore.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, vážená Národná rada. Opäť na základe poverenia výboru a na základe § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280 o rodičovskom príspevku, tlač 62. V súlade s uvedeným paragrafom konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 tohto zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu na rok 2003 a potrebu zníženia finančných prostriedkov na tieto účely sa navrhuje zúžiť okruh poberateľov rodičovského príspevku, ako aj skrátiť obdobie na poskytnutie rodičovského príspevku druhému rodičovi z troch rokov na tri mesiace veku dieťaťa tak, aby sa neminul účel pôvodného zákona. Súčasne sa posúva účinnosť valorizačného mechanizmu. Navrhovaná zmena predpokladá v roku 2003 úsporu asi 346 miliónov korún. V zmysle zákona č. 73 Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na základe § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Tiež nevidím, že by sa niekto z prítomných pánov poslancov hlásil do rozpravy ústne. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pani poslankyni Edit Bauer za spoluprácu pri prerokúvaní návrhov vlády.

    Budeme pokračovať v poradí ďalším bodom programu, ktorým za vládu Slovenskej republiky ako navrhovateľ bol poverený pán minister Ľudoví Kaník, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa, ktorý prerokúvame ako tlač 64.

    Prosím, pán minister, aby ste predmetný návrh zákona uviedli a odôvodnili.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Vláda Slovenskej republiky schválila 30. októbra uznesením č. 1175/2002 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa. Predložený vládny návrh zákona obsahuje najmä tieto opatrenia. Znižuje sa celoplošná výška prídavkov na dieťa o 200 korún mesačne a zároveň sa zvyšuje príspevok k prídavku na dieťa o 200 korún mesačne pre príjmovo najslabšie rodiny, ktoré patria do skupiny sociálne odkázaných tak, aby sa neznížila pre túto skupinu celková výška prídavkov na deti. Posúva sa valorizácia súm prídavku na dieťa aj príspevku k prídavku na dieťa až na september roku 2004.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz prosím gestorským výborom poverenú pani poslankyňu Evu Černú, aby Národnú radu informovala o stanovisku návrhu prerokúvaného zákona, ktorý predložil pán minister Kaník.

    Pani poslankyňa, guráž do toho.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia. Predkladám vám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa, tlač 64. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu vlády ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 2. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z tohto vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu na rok 2003 a potrebu zníženia finančných prostriedkov určených na výplatu prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa treba podľa navrhovateľa upraviť výšku prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa a súčasne posunúť účinnosť valorizačného mechanizmu. Navrhovaná zmena znamená úsporu v štátnom rozpočte na rok 2003 cca 1,8 miliardy.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, všetko. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k návrhu zákona. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Brocka. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážený pán minister. Ja sa ospravedlňujem, že pri takomto promptnom rokovaní o návrhu zákonov vystúpim v rozprave s príspevkom, ktorý možno vyvolá aj polemické reakcie. Možno zastavil aj vás pri ceste do parlamentu niektorý z kamenárov, ktorí kládli dlažbu pred Národnou radou. Sú to ľudia z východného Slovenska, ktorí sem chodia na týždňovky a jeden z tých ľudí mi povedal, že má doma štyri deti, a keď príde po týždni z Bratislavy, z práce domov, tak sa s ním manželka cez víkend nerozpráva, lebo sleduje noviny, vie, čo čaká jej rodinu od nového roka, a keby som použil čísla, ktoré tu pred chvíľou povedal podpredseda vlády a minister financií Mikloš, že dopad bude 400, 500 korún na osobu mesačne, tak v prípade toho kamenára, ktorý ma doma štyri deti to bude pri tom nižšom dopade 2 400 korún, ale on je zodpovedný rodič, on nie je odkázaný na sociálne dávky. On pracuje. On dostával prídavky na deti aj pred celoplošným poskytovaním, ktoré sme zaviedli pred pol rokom. Jemu znížime dávku, na ktorú bol už roky zvyknutý, o ďalších 800 korún. Čiže dopad z prijatia týchto opatrení bude na tohto jedného kamenára, ktorý sa živí prácou svojich rúk ďaleko od svojej rodiny, vyše 3 000 korún mesačne. Ja som tento príklad zvolil preto, lebo takých kamenárov a takých zodpovedných rodičov, ktorí si hľadajú prácu aj mimo miesta svojho bydliska, je na Slovensku ešte našťastie veľmi veľa. Niektorí majú ešte aj viac detí, čiže nie sú to tí, ktorí parazitujú na sociálnom systéme. A teraz mi dovoľte, aby som hovoril tiež k veci, ale spomenul aj návrh, ktorý sme tu už, by som povedal, prerokovali, zrušenie Fondu náhradného výživného. Súhlasím s vládou a budem hlasovať za zrušenie Fondu náhradného výživného. Súhlasím aj s argumentmi, keď hovorí predstaviteľ vlády, že to bol poslanecký návrh zákona. To bol poslanecký návrh zákona pred pol rokom a naozaj niektorí páni poslanci sa správali, myslím si, dosť populisticky a málo zodpovedne, lebo tento návrh zákona podporuje nezodpovedné správanie. Čiže pri Fonde náhradného výživného budem súhlasiť so všetkým tým, čo hovorí predstaviteľ vlády, že návrh zákona nebol dobrý, bol zlý a treba zákon zrušiť. Ale zákon pred pol rokom o celoplošnom poskytovaní prídavkov na deti, to nebol poslanecký návrh, to bol návrh vlády, kde bol zhodou okolností pán minister podpredsedom pre ekonomiku a my sme sa vrátili k nesystémovému celoplošnému poskytovaniu prídavkov na deti. Ja som na to trošku citlivý aj preto, že som bol minister sociálnych vecí v roku 1994, keď vláda mala odvahu zaviesť testovanie prídavkov na deti. To znamená, celoplošné sme zrušili a dostávali ho iba isté skupiny, to znamená tí, ktorí mali nižšie príjmy a my sme ich aj definovali, že sú pod hranicou dvojnásobku životného minima. Čiže ak by povedala vláda, že to bolo na nátlak SDĽ alebo ľavicovo orientovaných kolegov vo vláde, a preto sme schválili celoplošné poskytovanie prídavkov na deti, aj to beriem, lebo to tak bolo. V bývalej koalícii sa naozaj museli robiť aj takéto veľké kompromisy. Ale ja by som sa na strane reformnej vlády zasprával tu reformne a reformné by bolo napríklad vrátiť sa k tomu pôvodnému spred pol roka platnému zákonu o poskytovaní prídavkov na deti adresnom. To znamená, že by prídavky znovu dostávali len tí do toho 2 alebo 2,2-násobku životného minima. Nikto by nás nemohol obviniť, že nie sme reformnou vládou. Ale vláda tu navrhuje znížiť prídavky na deti o 200 korún, ale aj tým, čo ich dostávali ešte aj v tom starom systéme testovania, to znamená, znižujeme ich aj tomu kamenárovi, aj tým, ktorí majú príjem vyšší ako 1,37-násobok životného minima. A to sa mi zdá už príliš tvrdá káva. A to teraz nehovorím a nebudem vás zdržovať demografickým vývojom. Nebudem vás zdržovať tým, že kto je tu najviac ohrozenou skupinou spoločnosti, ani vás nebudem zdržiavať tým alebo informáciami o tom, ako za posledných 10 rokov nerástli výdavky na podporu rodín s deťmi zo strany štátu. To je možno na debatu pri iných bodoch, ale ja by som spomenul len to, čo už vieme a čo poznáme z obsahu návrhov, ktoré budeme teraz schvaľovať a prerokúvať, že sa to dá urobiť aj inak. Ja, samozrejme, teraz nemôžem dávať pozmeňujúce návrhy, lebo je prvé čítanie, ale nedá mi, aby som sa nezapojil do filozofickej diskusie trebárs o tomto návrhu zákona, keďže rodiny sú, podľa môjho názoru, rodiny s deťmi, mladé rodiny najviac ohrozenou skupinou v tejto spoločnosti. Navrhované opatrenia sa tak či tak dotknú rodín s deťmi a toho kamenára, teda 2 400 korún mesačne aj bez toho, aby sme mu siahli na prídavky na deti. Ja preto ponúkam v druhom čítaní do diskusie, aby sme sa tým zaoberali, čo by sa stalo, keby sme napríklad znížili nie takmer celoplošne, lebo teraz návrh tak vyzerá, že znižujeme o 200 korún až po úroveň 1,37-násobku životného minima, že by sme znížili o 200 korún, ale iba do dvojnásobku životného minima, to znamená do stavu, keď dostávali rodiny s deťmi prídavky na deti aj v lepších časoch alebo v horších časoch, ako chcete. Tak ako dostávali do roku 2002, do 1. júla tohto roka.

    Ja som si to aj preto dovolil povedať, lebo pred týždňom, dvoma som bol veľmi disciplinovaný v tom smere, že musíme byť zodpovední a chrániť verejné financie, neohrozovať ich, neprehlbovať schodok verejných financií, štátneho rozpočtu, lebo to môže mať veľmi zlé dôsledky pre celú ekonomiku. Lenže medzi 25. októbrom a 26. októbrom tohto roka vzrástli výdavky uvažované v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok o 5,5 miliardy korún. Dobre počujete. To sú čísla z tlače. Ešte v piatok bol schodok štátneho rozpočtu o 5,5 miliardy menší ako nasledujúci deň, keď jednotliví ministri nafúkli svoje kapitoly o 5,5 miliardy. Čiže ak sme mohli alebo ak je to možné, tak ja by som naozaj rád diskutoval o tom, že kde ešte môže vláda šetriť alebo kde sú tie možnosti, a hovorím to preto, lebo som si istý úvod pripravil pri stavebnom sporení.

    Tak ak vláda bude dávať 2,8 miliardy korún a podporovať sporenie, to znamená, že si neodtŕhate od úst, ale odkladáte to, čo vám zostane, a vláda podporuje stavebné sporenie, z ktorého používate peniaze na zariadenie bytu a niekedy aj na kúpu auta alebo iných vecí, ktoré s bývaním nemajú niekedy veľa spoločného, čiže chcem poukázať, že sú tu obrovské rezervy a ja by som chcel v tomto vyzvať najmä reformných ministrov, ktorí na to majú väčší priestor ako poslanec alebo poslanci, aby sme ešte využili čas na diskusiu o tom, či v prípade tohto zákona o prídavkoch na deti, lebo to sú deti voličov ANO, SMK, HZDS aj KDH, že by sme mohli v tomto jedinom prípade prejaviť oveľa väčšiu citlivosť vo vzťahu k rodinám s deťmi, keď vieme, čo nás po novom roku čaká.

    Dámy a páni, prepáčte mi, že som vás zdržal pri rokovaní o týchto skrátených konaniach.

  • Pán poslanec Brocka bol jediný prihlásený. S faktickou poznámkou na vystúpenie sa hlási pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Pán poslanec Brocka sa vyjadril, že nepodporí nezodpovedné správanie tých, čo majú platiť výživné na deti. V pokoji však zruší zákon o Fonde náhradného výživného, čím podporí nezodpovedné správanie sa štátu voči deťom. Vôbec sa pán poslanec nedomáha zlepšenia a nápravy v tejto oblasti. Je príznačné pre túto vládnu koalíciu, že ju nezaujímajú slabí. Hlavná vec, že silní, máte všetko.

  • Pán poslanec Brocka chce reagovať.

    Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Mušková ma pravdepodobne nerozumela, lebo ja som sa možno nevyjadril dosť jasne. Návrh zákona, ktorý sme tu schválili pred pol rokom, podporuje nezodpovedné správanie tých rodičov, ktorí neplatia na svoje deti. A keď taký zákon je na svete, tak predpokladám, že len hlupáci budú ešte platiť na svoje deti, keď tu existuje takýto fond, ktorý to urobí za nich. Čiže je to trošku inak.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu vlády k návrhu zákona o prídavku a príplatku na dieťa.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu, ktorého predkladateľom je pán minister Kaník, vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 66.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister Kaník.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť podmienky odmeňovania zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby v rámci viacerých opatrení zameraných na stabilizáciu ekonomiky v súvislosti s prípravou návrhu štátneho rozpočtu. Ide o nasledovné úpravy. Neposkytnúť v roku 2003 zamestnancom verejnej služby ďalší plat vo výške 0,5 funkčného platu, posunúť účinnosť § 19 zákona o verejnej službe, ktorý bol novelizovaný zákonom č. 131/2002 Z. z. a zákonom č. 408/2002 Z. z. od 1. septembra 2003. Citovanými novelami sa mal tarifný plat s účinnosťou od 1. januára 2003 určovať podľa osobitných stupníc platových taríf, ktoré tvoria prílohy k zákonu o verejnej službe. Podľa prílohy č. 4 učiteľovi vysokej školy alebo vedeckovýskumnému zamestnancovi, podľa prílohy č. 7 zamestnancovi, ktorý vykonáva odborné činnosti v pedagogicko-psychologickej poradni, po b) zamestnancovi, ktorý vykonáva odbornú činnosť pri ochrane a využívaní archívnych dokumentov a tak ďalej, po c) zamestnancovi, ktorý vykonáva odborné činnosti v oblasti geológie, ochrany prírody, krajiny a tak ďalej. V záujme umožniť individuálnu diferenciáciu miezd a mobilitu zdravotníckych zamestnancov v zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, navrhuje sa osobitný spôsob určovania tarifných platov a s tým súvisiace úpravy. Navrhované úpravy podmieňujú vyvážené zostavenie štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov tak, aby sa tento systém nedostal do nerovnováhy, nakoľko v opačnom prípade by schodok verejných rozpočtov výrazne negatívne ovplyvnil ekonomické podmienky Slovenskej republiky s ďalšími možnými negatívnymi dopadmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Opäť dávam slovo pani poslankyni Eve Černej a prosím ju, aby z poverenia gestorského výboru informovala Národnú radu o stanovisku k návrhu vlády, ktorý predniesol pán minister Kaník.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážení kolegovia. Predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, tlač 66. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 2. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Z dôvodovej správy vyplýva, že podľa platného zákona v roku 2003 by sa mal zamestnancom verejnej služby poskytnúť ďalší plat vo výške polovice funkčného platu. Touto úpravou sa ruší predmetné ustanovenie. Podľa zákona č. 331/2002 Z. z. a zákona č. 408/2002 Z. z. sa mal tarifný plat vymenovaných skupín zamestnancov s účinnosťou od 1. januára 2003 určovať podľa osobitných stupníc. Navrhovanou úpravou sa posúva účinnosť tohto ustanovenia na 1. september 2003. Prijatie týchto zmien v podmienkach odmeňovania zamestnancov vo verejnej službe si vyžaduje príprava návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, páni ministri. V krátkosti sa chcem vyjadriť k predloženej novele zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť pre ňu v charakteristickom termíne 1. apríla. Hoci niektoré zákonom upravené zmeny mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2003, tak už schválením predloženej novely platiť nebudú. Podobných noviel zákonov, ktorými si musí vláda Slovenskej republiky pomôcť vykryť neúmerný deficit štátneho rozpočtu na rok 2003, máme v programe tohto rokovania Národnej rady viac, a preto moje myšlienky môžem aj zovšeobecniť. Spoločným menovateľom tohto negatívneho javu predkladania noviel nedávno schválených zákonov je zlý stav hospodárenia vlády pána Dzurindu, hlavne jej ekonomických rezortov v predchádzajúcich rokoch. Vláda nedokázala naštartovať ekonomické rozvojové programy a nevytvorila tak príslušné finančné zdroje pre mzdové ohodnotenie pracovníkov podliehajúcich pod zákony o verejnej a štátnej službe. Tento fakt je verejnosti všeobecne známy a tvrdia to aj experti pána ministra financií Mikloša, bývalého podpredsedu vlády, ktorý bol osobne zodpovedný za tento úsek v predchádzajúcej vláde. Je paradoxom, že namiesto osobného postihu mu bolo pridelené miesto ministra a riadi ministerstvo financií, ktoré vytvorené finančné zdroje nemá, teda aj vďaka nemu, a hľadá riešenia. Riešenie sa našlo, lenže také, ktoré bude mať silný dopad na občanov strednej a nižšej príjmovej skupiny, dôchodcov, sociálne odkázaných občanov a nakoniec aj pracovníkov rezortu školstva, kultúry, vedy a podobne. Dosť paradoxne vyznieva preto citát z predloženého programového vyhlásenia, ktoré sme si mohli už preštudovať. Citujem: „Vláda si uvedomuje strategický význam výchovy a vzdelávania pre ďalší vývoj a fungovanie spoločnosti a pre budúcnosť Slovenska v spoločenstve európskych národov.“ Priam provokačne k predloženej novele zákona o verejnej službe je zadefinovaná úloha vlády v programovom vyhlásení. Citujem: „Bude (rozumej vláda pána Dzurindu) sa usilovať o vyššie spoločenské uznanie a diferencované platové ohodnotenie pedagogických pracovníkov na všetkých úrovniach adekvátne kvalite ich práce a významu tohto povolania pre spoločnosť tak, aby sa táto práca stala atraktívnejšia aj pre mladých učiteľov.“ Koniec citátu.

    Aby som všetko nekritizovala, samotnú novelu zákona č. 313, ktorú máme zaradenú v prvom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní, možno hodnotiť na jednej strane ako progresívnu, naprávajúcu hádam to, čo sa v minulom roku zabudlo a čo pán minister Zajac zrejme svojim voličom sľuboval. Novela zákona priberá priamo pod svoje krídla aj zamestnancov zdravotníckych zariadení, ktorí majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami a umožňuje prechod na vhodnejší spôsob stanovenia ceny práce zdravotníckeho zamestnanca. V tomto bode by som hádam mohla novelu podporiť, pokiaľ bude istota, že riaditelia zdravotníckych zariadení budú objektívne posudzovať odvedené výkony pracovníkov a odbúra sa klientelizmus, politikárčenie a lobizmus, ktorý zasahuje všetky úrovne vlády, riadenia minulej a dnešnej vlády pána Mikuláša Dzurindu.

    Nový spôsob financovania pravdepodobne umožní postupne znížiť stav zamestnancov zdravotníckych zariadení, a to hlavne lekárov. A preto upozorňujem na možnosť zvýšenia percenta nezamestnanosti v tejto kategórii zamestnancov, že je tak hrozivá situácia na Slovensku, ktorú nezamestnanosť predstavuje. Táto novela schválením prinesie podľa odhadu odborníkov minimálne 10 percent. Na zabránenie tomuto javu bude potrebné urýchlene vytvoriť vhodné legislatívne prostredie, aby súkromná prax lekárov nebola blokovaná inštitúciami, ako je napríklad komora lekárov, zdravotníckymi poisťovňami a podobne. Pokiaľ nám všetkým ide o kvalitu poskytovania lekárskych služieb, musíme vytvoriť aj pre lekárov vyššie konkurenčné prostredie, aby pacient mal skutočne, lebo doteraz to, aj keď to zákon hovorí, ale neplatí, aby mal možnosť sám sa rozhodnúť, ktorému lekárovi dá svoju dôveru, a tým aj možnosť finančnej prosperity.

    Druhý problém, ktorý novela zákona rieši, je problém mzdového ohodnotenia učiteľov, vysokoškolských pracovníkov, vedcov, umelcov a ďalších pracovníkov, ktorí prichádzajú o sľúbené mzdové výhody ako náhradu za veľmi nízke mzdové a spoločenské ohodnotenia z predchádzajúcich štyroch rokov. Očakávam, že k novele zákona hlasne prehovoria aj odborové združenia a zastanú sa týchto zamestnancov. Bolo by dobré vypočuť si tu v parlamente, aspoň vo výbore, názor Rady vysokých škôl a Slovenskej rektorskej konferencie, ktorí sú zo zákona o vysokých školách kompetentní vyjadrovať sa k vážnym problémom, ktoré postihujú rezort vysokých škôl. Mediálne široko prezentovaná neschopnosť vlády otvorene povedať, že predvolebné sľuby postavené do noviel zákona neboli myslené vážne a že veriť politickým stranám tejto koalície môže už len naivný volič, aj to tu v tejto novele vidieť. Nesúhlasíme s reštrikčnými bodmi obsiahnutými v tejto časti novely zákona a budeme v druhom čítaní predkladať pozmeňujúce návrhy na nápravu, respektíve zmiernenie dopadu takto navrhovanej novely pre pracovníkov rezortu školstva.

    Vážení kolegovia, myslím si, že to, čo je uvádzané vo všeobecnej časti dôvodovej správy, že predkladané opatrenia sú na zabezpečenie stabilizácie ekonomiky, a preto je vláda nútená siahať na mzdové ohodnotenie pracovníkov v rezortoch, ktoré sú v stupnici mzdových príjmov pod celoštátnym priemerom, kde kvalita ich práce má nesmierny dopad na kvalitu vzdelania budúcej generácie občanov tohto štátu, kde pracoviská týchto rezortov bojujú o udržanie vekového priemeru niekedy pod dôchodkovým vekom, napríklad priemerný vek profesorov vysokých škôl, a kde hrozí, že nová generácia vedcov na Slovensku v niektorých vedných odboroch vôbec nemusí vyrásť, je myšlienka nesprávna, ba scestná. Dávam preto na zváženie, či pán minister v zastúpení vlády navrhovateľa zákona by nemal návrh novely zákona z rokovania parlamentu stiahnuť a vláda by mala prehodnotiť svoje predstavy brať každému, kto nevie kričať alebo sa nevie brániť, lebo má smolu, že práve nepatrí k silovým rezortom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková bola jediná prihlásená do rozpravy k návrhu vlády. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ďalším návrhom vlády, ktorým je zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v Slovenskej republike v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 68. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Účelom vládneho návrhu zákona je okrem iných prijatých opatrení zameraných na stabilizáciu ekonomiky upraviť aj podmienky odmeňovania ústavných činiteľov. Navrhuje sa pre rozpočtový rok 2003 neuplatňovať valorizačný mechanizmus úpravy ich platov v závislosti od priemerného platu zamestnancov národného hospodárstva Slovenskej republiky. Prípadné zvýšenie platov ústavných činiteľov a termín účinnosti tohto zvýšenia určí zákon o štátnom rozpočte na ďalší rok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pani poslankyni Eve Černej, aby opäť informovala Národnú radu ako poverená poslankyňa o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážení kolegovia a kolegyne. Predkladám vám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 68. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu vlády ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bývanie na svojej druhej schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Z dôvodovej správy vyplýva, že pre rok 2003 sa navrhuje neuplatňovať valorizačný mechanizmus platov ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov. Úroveň ich platov by mala zostať na úrovni ich platov poskytovaných v roku 2002, prípadne zvýšenie platu poslanca a termín účinnosti tohto zákona určí zákon o štátnom rozpočte na rok 2003.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/19996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie stanoviska výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programe sa skončenú. Na základe dohody o spôsobe prerokúvania návrhov zákonov v prvom čítaní a o spôsobe hlasovania teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných návrhoch, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky bol pán minister Kaník. Odporúčam, aby sme využili prítomnosť spravodajkyne pani poslankyne Černej a odhlasovali, ak je všeobecný súhlas snemovne, tri návrhy, ktorých ona bola spravodajkyňou z poverenia gestorského výboru, a potom by som pokračovali v poradí tak, ako ich uvádzal pán minister Kaník. Je s takým to návrhom súhlas, páni poslanci?

    Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, prosím, o prvý návrh.

  • Vážený pán predseda, páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia. Odporúčam, aby bol tento návrh prerokovaný v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 38 z 31. októbra 2002 prideliť vládny návrh zákona na prerokovanie...

  • ... Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výboru navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 8. novembra 2002 a gestorský výbor v lehote do 11. novembra 2002.

  • Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhov. Najskôr budeme hlasovať o návrhu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Prosím, pán poslanec Fico.

    Ja som hovoril, že je to zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za návrh 91, proti 13, zdržali sa 4, nehlasovalo 7.

    Teraz budeme hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za návrh 105, proti 11, zdržalo sa 6.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, ktorý sme prerušili ukončením rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, prosím, aby ste predniesli návrh uznesenia.

  • Odporúčam, aby bol tento návrh prerokovaný v druhom čítaní a súčasne odporúčam prideliť vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

  • Páni poslanci, oddelíme tieto hlasovania. Najskôr budeme hlasovať o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za návrh 74, proti 39, zdržalo sa 5, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh. Pani poslankyňa, prosím, aby ste teraz uviedli návrh, ktorým odporučíte prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona.

  • Odporúčam vládny návrh zákona...

  • ... prideliť ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 8. novembra 2002 a gestorský výbor v lehote do 11. novembra 2002.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za návrh 95, proti 19, zdržalo sa 11, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa.

    Prosím pani poslankyňu Černú, aby opäť uviedla návrh na uznesenie.

  • Opäť odporúčam, aby bol tento návrh prerokovaný v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za návrh 76, proti 42, zdržali sa 3, nehlasovali 4.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Odporúčam, aby bol tento návrh pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol pridelený, ho prerokoval v lehote do 8. novembra a gestorský výbor v lehote do 11. novembra.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie s lehotami ústavnoprávny výbor do 8. 11., gestorský do 11. novembra 2002.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za návrh 93, proti 18, zdržalo sa 12, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Eve Černej za úvodné spravodajské vystúpenia v III. volebnom období.

  • Teraz poprosím pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby z poverenia výboru uvádzala návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Prosím o návrhy.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že citovaný vládny návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za návrh 78, proti 45, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada prijala uznesenie a odporučila prerokovať návrh vlády v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam, aby citovaný vládny návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie, pričom za gestorský výbor navrhujeme výbor pre sociálne veci a bývanie a lehoty na prerokovanie v ústavnoprávnom výbore do 8. novembra a v gestorskom výbore do 11. novembra roku 2002.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za návrh 89, proti 19, zdržalo sa 13, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Prosím, pani poslankyňa, aby ste uvádzali návrhy na uznesenie.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že citovaný vládny návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za návrh 77, proti 42, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam, aby citovaný vládny návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom za gestorský výbor navrhujeme výbor pre sociálne veci a bývanie a lehotu v ústavnoprávnom výbore na prerokovanie do 8. novembra a v sociálnom výbore ako gestorskom výbore do 11. novembra 2002.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh na pridelenie zákona výborom, ako aj stanovenie gestorského výboru a lehoty na prerokovanie. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za návrh 93, proti 16, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 58.

    Prosím pani poslankyňu Bauer, aby z poverenia gestorského výboru uviedla návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za návrh 75, proti 39, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že v zmysle § 73 rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady predmetný návrh zákona sa pridelí Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 8. novembra a gestorský výbor v lehote do 11. novembra.

    Ďakujem.

  • Počuli ste návrh, páni poslanci. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za návrh 97, proti 16, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovanom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o stanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z. z.

    Prosím teraz pani poslankyňu, aby uviedla návrhy na uznesenie.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za návrh 77, proti 42, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že v zmysle rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu predmetný návrh zákona sa pridelí ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol udelený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 8. novembra a gestorský výbor do 11. novembra.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za návrh 94, proti 17, zdržalo sa 11, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, ktorý prerokúvame ako tlač 62.

    Prosím pani poslankyňu, aby k predmetnému návrhu predniesla návrhy na uznesenie.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za návrh 79, proti 42, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o určení výborov a o lehotách na prerokovanie uvedeného návrhu zákona takto: Navrhujem prideliť zákon Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval do 8. novembra a gestorský výbor v lehote do 11. novembra.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona v pridelených výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za návrh 94, proti 16, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 3. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine prerokúvaním návrhov zákonov v prvom čítaní.

    Poprosil by som pánov ministrov, spravodajcov, ale aj poslancov o dochvíľnosť na rokovaní pléna Národnej rady. Ak boli zvolané výbory, tak po prerušení schôdze zajtra, ale dávam ešte teraz slovo pánovi poslancovi Maxonovi, Figeľovi a Záborskej.

    Zapnite pána poslanca Maxona.

    Nech sa páči.

  • Potom by ste analogicky, pán predseda, museli povedať, že rozopnite pani poslankyňu, keď hovoríte, že mňa treba zapnúť.

  • Ďakujem pekne. Chcem poprosiť členov výboru pre pôdohospodárstvo, aby sa v súlade s pozvánkou zúčastnili na rokovaní výboru, ktoré sa začne o pätnásť minút.

  • Pán predseda, ďakujem. Ja som pozval na rokovanie zajtra na 9.00 hodinu členov zahraničného výboru, k čomu je pripojené aj rokovanie výboru pre európsku integráciu. Chcel by som týmto oznámiť, že sa zídeme po rokovaní pléna. Teda odhadujem, že to môže byť okolo 11.00 hodine, ale to závisí od nás všetkých zajtra.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem požiadať členov výboru pre zdravotníctvo a zároveň im oznámiť, že pracovné stretnutie s pánom ministrom sa zajtra neuskutoční a zasadnutie výboru bude po skončení pléna.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcem oznámiť členom hospodárskeho výboru, že zajtrajšie rokovanie sa začne pol hodinu po skončení zajtrajšieho pléna.

    Ďakujem pekne.

  • Zajtra by sme urobili výbor pre sociálne veci a bývanie okamžite po skončení pléna.

    Ďakujem.

  • Takisto výbor pre verejnú správu sa uskutoční zajtra pätnásť minút po skončení pléna.

  • To isté sa vzťahuje aj na členov výboru pre ľudské práva a národnosti ako na ostatných.

  • To isté sa vzťahuje na členov výboru pre vzdelanie, pätnásť minút po zasadnutí pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za účasť na rokovaní. Prajem vám príjemnú dobrú noc. Dovidenia ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.