• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol otvoriť rokovanie 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla, aby som mohol zistiť počet prítomných poslancov na rokovaní Národnej rady.

    Páni poslanci, prosím, aby ste sa ešte raz prezentovali.

  • Prezentácia.

  • 81 prítomných poslancov. Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a panie poslankyne Abelovský, Beňová, Danko, Duray, Federič, Hurban, Chovanec, Kiňo, Ondrejka a Zuzana Plháková.

    Ďalej vás chcem informovať, že overovateľmi budú poslanci Tomáš Galbavý a Jaroslav Jaduš, ich náhradníkmi Pavol Abrhan a Maroš Kondrót.

    Písomný návrh programu 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky máte rozdaný v laviciach. Teraz pristúpime ku schvaľovaniu návrhu programu 29. schôdze. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie jednotlivých bodov programu 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky?

    Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, pán predseda, na 28. schôdzi sme končili program s prísľubom toho, že 29. schôdza sa bude začínať bodom č. 15, a to je návrh poslancov Dagmar Bollovej a Karola Ondriaša na prijatie uznesenia Národnej rady o stiahnutí našich vojsk z Iraku.

    Dávam procedurálny návrhy, aby dohoda bola dodržaná, aby sme ho prerokovali hneď ako prvý bod rokovania tejto schôdze.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám dva návrhy na zmenu programu.

    Môj prvý návrh je. Žiadam, aby bol bod č. 9, je to vládny návrh novely zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch vyradený z programu 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, pretože zákon svojou filozofiou jasne nadväzuje aj sa odvoláva na ešte neprijatý balík reformných zákonov v zdravotníctve, o ktorých je už teraz zrejmé, že prejdú v druhom čítaní rozsiahlym pripomienkovým konaním. Preto považujem za účelné zaradiť tento návrh zákona na rokovanie Národnej rady až na obdobie, keď bude známe konečné znenie šestice reformných zákonov, teda po ukončení druhého, prípadne tretieho čítania v septembri.

    Môj druhý návrh na zmenu. Žiadam, aby sme zaradili bod programu, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky požiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu o podmienkach uzatvorenej zmluvy so Svetovou bankou na čerpanie úveru na modernizáciu sektora zdravotníctva...

  • ... predovšetkým podmienky úverovej zmluvy, úroková sadzba, garancie, spôsob, doba splácania, ale najmä účel a objem čerpania vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, podmienky výberových konaní alebo priamych zadaní a adresáti plnenia za rok 2003 a za rok 2004 s údajmi k 30. 6. 2004. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, v mene štyroch poslaneckých klubov SDKÚ, SMK, KDH, ANO žiadam, aby v aktuálnom programe, ktorý sme dostali, bod č. 15 Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollovej a Karola Ondriaša na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ukončeniu pôsobenia príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku, ktorý sme dostali ako tlač 714, bol vyradený z rokovania tejto schôdze Národnej rady. Ďakujem.

  • Nechcem, aby sme o tom hlasovali, pán predseda, ja by som len vás ako predsedu parlamentu poprosil, ktorí ste ten sľub dali, aby ste splnili svoj sľub spred dvoch mesiacov a informovali poslanecké grémium o ďalšom osude problému, ktorý má parlament s istou nemenovanou redakciou, aby som nikomu nerobil reklamu, tak ho nebudem menovať. Je to dohovor, vieme, o čom hovoríme. Poprosil by som, aby sme to doriešili či už tak, alebo onak. To je druhá vec. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďalšie návrhy na doplnenie a zmenu programu nie sú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch.

    Pán poslanec Ďaďo žiada, aby sme bod programu návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollovej a Karola Ondriaša na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ukončeniu pôsobenia príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku zaradili ako prvý bod rokovania 29. schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 112 prítomných, 42 za návrh, 48 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Paška navrhuje, aby sme z bodu programu vypustili bod 9, to je pôvodný bod, ktorý ste dostali v pozvánke, a teraz je to bod 10, aby sme len vedeli posúdiť poradie bodov.

    Poprosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 55 za návrh, 35 proti, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Paška navrhol, aby Národnej rade bola predložená ministrom financií správa o podmienkach uzatvorenia zmluvy o pôžičke so Svetovou bankou, ktorej prostriedky majú slúžiť na reformu zdravotníctva. Zjednoduším, ale ide o tento návrh.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 58 za (potlesk), 25 proti, 29 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Hort navrhuje, aby bod 15 bol vyradený z rokovania 29. schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 58 za, 12 proti, 41 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Návrh pána poslanca Jarjabka budeme riešiť v poslaneckom grémiu.

    Tým sme odhlasovali všetky podané návrhy na zmenu a doplnenie programu.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 112 prítomných, 92 za návrh, 2 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného programu teraz pristúpime k rokovaniu o prvom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, ktorý prerokúvame ako tlač 753.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister financií a podpredseda vlády Ivan Mikloš.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona na základe plánu legislatívnych úloh vypracovalo ministerstvo financií a Národná banka a návrh tohto zákona schválila na svojom rokovaní vláda.

    Zámerom predloženého návrhu zákona je plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte.

    Táto smernica bola prijatá v dôsledku toho, že nový vývoj na finančných trhoch viedol ku vzniku finančných skupín, ktoré poskytujú služby a produkty v rôznych sektoroch finančných trhov nazývaných finančné konglomeráty. V tejto súvislosti sa návrh zákona dopĺňa o ustanovenia o doplňujúcom dohľade nad finančnými konglomerátmi najmä, čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou, podmienky, kedy doplňujúci dohľad vykonáva Národná banka Slovenska, limity na identifikáciu finančného konglomerátu a požiadavky zabezpečujúce bezpečné podnikanie na úrovni finančného konglomerátu, ktorého súčasťou sú banky alebo inštitúcie elektronických peňazí, spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu zodpovednými za dohľad nad ďalšími osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

    V návrhu zákona sa tiež spresňujú niektoré ustanovenia o hypotekárnom bankovníctve v súvislosti s presunom kompetencií na vyplácanie štátneho príspevku z ministerstva financií na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.

    Návrhom zákona sa zároveň v čl. 2 upravuje zákon o platobnom styku v znení neskorších predpisov tak, že na inštitúciu elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, sa vzťahujú ustanovenia zákona o bankách upravujúce doplňujúci dohľad.

    Návrh zákona schválila vláda uznesením č. 570 z roku 2004 na svojom rokovaní 16. júna tohto roka. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Farkasa, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výbore, ktorému bol návrh vlády pridelený na prerokovanie.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Pán predseda, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu. Potom po rozprave budeme hlasovať o jednotlivých hlasovaniach. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy k prvému čítaniu som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o bode programu, ktorý prerokúvame ako tlač 753 a teraz poprosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky pán minister financií a podpredseda vlády uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 765.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh na rok 2004 a patrí medzi priority z hľadiska aproximácie právnych noriem s právom Európskej únie.

    Cieľom predkladanej novely zákona je zapracovanie zmien vyplývajúcich z prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/51 ES, ktorou sa menia smernice 78/660 EHS, 83/349 EHS, 86/635 ES a 91/647 ES o ročnej a konsolidovanej účtovnej uzávierke niektorých typov spoločností, bánk a iných finančných inštitúcií a poisťovní.

    Smernica nadobúda účinnosť 1. januára 2005. Súčasne sa týmto zákonom zabezpečuje aj rozšírenie účinnosti nariadenia Európskych spoločenstiev č. 1606 z roku 2002 Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov a nariadenie komisie o prijatí určitých medzinárodných účtovných štandardov v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.

    Návrh zákona ustanovuje povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú uzávierku na Slovensku od roku 2005 podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva vo všetkých spoločnostiach.

    Ďalej ustanovuje spoločnosti, ktoré začnú zostavovať svoju individuálnu účtovnú uzávierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva od roku 2006.

    Navrhovaný zákon nebude mať priamy ani nepriamy dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 29. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní sa osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a poslancovi Mikušovi a poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 749.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorý reaguje na investičný boom v Slovenskej republike, ktorý vytvára lepšie podmienky a sprístupňuje obciam a mestám budovanie priemyselných parkov a zvýhodňuje tie obce, mestá, ktoré sú pripravené na tieto kroky tak, aby dokázali vyhovieť v pomerne krátkom čase aj novým investorom najmä na území od stredu cez východné Slovensko, respektíve na území stredného a východného Slovenska.

    Návrh zákona počíta s tým, že zlepšuje spôsob a zlepšuje možnosti, akým sa dostávajú obce a mestá k týmto prostriedkom, a to najmä tým, že znižuje pôvodnú hranicu a pôvodnú sadzbu spoluúčasti na 10 percent zo strany obcí a miest a zároveň nepotvrdzuje povinných dvoch, ale stačí iba jeden investor na to, aby sa takýto projekt mohol realizovať s podporou štátneho rozpočtu.

    Ďalej tento zákon rieši a jeho poslaním je, aby sa umožnilo, aby priemyselný park mohli zriaďovať aj viaceré obce. To znamená, aby sa mohli združovať do jedného subjektu za účelom realizácie takejto investície.

    Zároveň sa upresňuje obsah zmluvy medzi obcou a podnikateľom v priemyselnom parku a uskutočnenie jeho podnikateľského zámeru, uprednostňuje alebo teda nejakým spôsobom sa bližšie špecifikuje spôsob preukázania finančného zabezpečenia, a to podielu obce na spolufinancovaní nákladov na zriadenie priemyselného parku, ale aj realizácie podnikateľského zámeru podnikateľa v priemyselnom parku.

    Zjednodušuje sa postup pri vybavovaní žiadosti, liberalizujú sa požiadavky na dokladovanie výšky oprávnených nákladov na zriadenie priemyselného parku a umožňuje sa podnikateľovi v priemyselnom parku odkúpiť od obce pozemky a technickú infraštruktúru priemyselného parku za trhovú cenu pozemku a technickej vybavenosti a inžinierskych stavieb.

    Tým sa vlastne môže vytvárať konštrukcia, keď obec realizuje tento park, ale investor v priebehu rokov nadobudne dostatok zdrojov zo svojej činnosti, aby si mohol pozemok a budovy, ktoré k parku prináležia, privlastniť, respektíve získať do vlastného majetku, a teda do vlastníctva.

    Ak pôjde len o odpredaj určitej časti územia priemyselného parku, do tejto ceny predaja sa započíta aj pomerná časť nákladov na obstaranie technickej vybavenosti a inžinierskych stavieb priemyselného parku. Je to zákon, ktorý výrazne umožňuje obciam a mestám zlepšiť dostupnosť zdrojov, ktoré slúžia na budovanie priemyselných parkov práve pre to, aby sme v rámci regiónov s vyššou nezamestnanosť boli schopní kreovať ponuku, ktorá je pre nových veľkých investorov dostatočne zaujímavá a je náležite flexibilná.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás poprosiť a požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Poprosím teraz pána poslanca Malchárka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie informoval Národnú radu o odporúčaní a stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 380 z 23. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z. z.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Problematika štátnej pomoci je upravená v čl. 64 Európskej dohody o pridružení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali v lehote do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

    Pán predsedajúci, prosím, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky? Nie. Končím rozpravu. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a poslancovi pánovi Malchárkovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím teraz pána ministra Gyurovszkého, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 767.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prijatie Slovenskej republiky za plnoprávneho člena Európskej únie si vyžiadalo dokončenie aproximácie platnej európskej legislatívy v oblasti civilného letectva, a teda aj systémové zmeny v zákone o civilnom letectve.

    Uvedený návrh zosúladuje letecký zákon s právom Európskej únie, konkrétne s nariadeniami Rady a nariadením Komisie, ktoré sú uvedené v doložke zlučiteľnosti. Ide najmä o dokončenie transpozície predpisov o licencovaní, o zodpovednosti leteckých dopravcov, dochádza k zrušenie prekážok voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu v oblasti leteckej dopravy, čím sa zároveň zabezpečuje požiadavka čl. 3 písm. c) zmluvy o Európskej únii.

    Významnou zmenou, ktorú predkladaný návrh rieši, je rozšírenie predmetu zákona aj na vykonávanie letov štátnych lietadiel podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo, čím návrh reaguje na integračné prvky v oblasti spoločnej obrany Európskej únie. Súčasne sa zo zákona dopĺňajú pôsobnosti ministerstva obrany a ministerstva vnútra vo vzťahu k štátnym lietadlám.

    Navrhovaná úprava je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a nebude mať dopady na štátny rozpočet, negatívny vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Opaterného, aby...

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 320 zo 16. apríla 2004 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, takzvaný letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, takzvaný živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 767.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona je zahrnutý do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. júna 2004 č. 782 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor zároveň navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal k tomuto návrhu zákona žiadne písomné prihlášky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Opaternému a poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 755.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá za účelom zabezpečenia efektívnej účasti Slovenskej republiky v Eurojuste v orgáne Európskej únie vytvorenom na účely zlepšovania koordinácie a spolupráce justičných orgánov členských štátov pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní najzávažnejšej trestnej činnosti. Z týchto dôvodov je nevyhnutné prijať zákonnú úpravu, ktorá bude zabezpečovať dôsledné plnenie úloh a záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z rozhodnutia Rady ministrov z 28. februára 2002, ktorým sa zriadil Eurojust.

    Potrebná je najmä úprava otázok vymenovania, vyslania a pôsobenia národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste, ďalej určenia jeho mandátu a dĺžky jeho trvania, ako aj jeho práv a povinností. Potrebná je tiež vnútroštátna úprava týkajúca sa vymenovania asistenta národného člena, určenia národných spravodajcov a zástupcu spoločného dozorného orgánu.

    Návrh zákona v čl. 2 a v čl. 3 rieši aj postavenie sudcu a prokurátora v prípade jeho vymenovania za národného člena v Eurojuste. V čl. 4 a v čl. 5 sa novelizuje zákon o registri trestov a zákon o cestovných náhradách tak, aby umožňovali bez akýchkoľvek pochybností aplikovať tieto zákony aj na sudcu alebo prokurátora, ktorý zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Gábora Gála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu v ústavnoprávnom výbore, ako aj o odporúčaní výboru o ďalšom postupe prerokúvania návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona je predkladaný ako iniciatívny návrh vlády. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že nároky na štátny rozpočet vzniknú v súvislosti so zastúpením Slovenskej republiky v Eurojuste. Vládny návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomiky rozvoja.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení Národného programu pre prijatie acquis communautaire na rok 2004 Bielej knihy, Partnerstva pre vstup, aproximácie práva podľa skríningu.

    Návrh zákona je prioritou aproximácie práva vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 774 z 18. júna 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Gustáva Krajčiho.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, zákon o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste je veľmi potrebný a už teraz je oneskorený a v predloženej podobe je však neprijateľný najmä pre nasledujúce zásadné výhrady.

    Po prvé. Slovensko by bolo po prijatí zákona jediným z 25 členských štátov Európskej únie, ktorý by v Eurojuste nebol zastúpený prokurátorom alebo aspoň vyšetrujúcim sudcom, alebo policajným dôstojníkom s rozhodujúcou právomocou v oblasti vyšetrovania, akú má obvykle prokurátor, ale sudcom, ktorý v slovenskom právnom systéme nemá žiadne právomoci potrebné na výkon funkcie člena Eurojustu.

    Po druhé. Zástupca Slovenskej republiky v Eurojuste, ktorého aktivity sa týkajú výlučne prípravného trestného konania, by bol plne podriadený ministrovi spravodlivosti, ktorý by určoval aj okruh jeho oprávnení vo vzťahu k prokuratúre a polícii, mohol by ho odvolať aj pred uplynutím funkčného obdobia, mohol by mu vydávať pokyny a záväzné stanoviská, takže je zrejmé, že by nemal postavenie sudcu, ale ministerského úradníka.

    Po tretie. Zákon by najmä z uvedených dôvodov, ale aj z ďalších dôvodov nebol v súlade s rozhodnutím Rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom, ktorého vykonanie má zabezpečiť.

    Po štvrté. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2004, ale podľa prechodných ustanovení § 10 zákona a § 150e zákona č. 385/2000 Z. z. má vyvolať účinky spätne od 1. mája 2004.

    Vláda alebo jej podpredseda a minister spravodlivosti totiž v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy bez zákonného oprávnenia, ba dokonca v priamom rozpore s viacerými zákonmi už rozhodli o vyslaní sudcu ako zástupcu Slovenskej republiky do Eurojustu, o jeho postavení vedúceho diplomatickej misie, o jeho materiálnom a finančnom vybavení i jeho mandáte. Národná rada Slovenskej republiky má zohrať už len úlohu gašparka poskakujúceho tak, ako vláda poťahuje špagátikmi.

    Predložený vládny návrh zákona, komuniké a dôvodová správa obsahujú aj ďalšie nesprávne, nejasné, ale aj nepravdivé a zavádzajúce údaje, ktoré si neraz navzájom odporujú. Ak je pravdou, že rozhodnutie Rady má v našom právnom poriadku priame účinky, ako uvádza dôvodová správa, načo je potrebné, aby minister podľa § 3 ods. 1 návrhu vymedzoval rozsah mandátu národného člena v rozsahu a v súlade z rozhodnutím, ktorým sa zriadil Eurojust.

    Toto ustanovenie je navyše nejasné a tautologické, keď rozhodnutie Rady naopak v čl. 9 ustanovuje, že každý členský štát bude definovať charakter a rozsah súdnych právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi v rámci svojho vlastného územia. Taktiež bude definovať právo národného člena konať vo vzťahu k zahraničným súdnym orgánom v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.

    Priame účinky na fyzické osoby a právnické osoby v Slovenskej republike jednoznačne nemôže vyvolať napríklad text rozhodnutia Rady, ktorý je formulovaný napríklad takto: Národní členovia budú, pokiaľ ide o ich štatút, podliehať vnútroštátnemu právu ich členského štátu. Dĺžku funkčného obdobia národného člena určí členský štát pôvodu.

    Priame účinky nemôže vyvolať ani norma, ktorá znie: Každý členský štát bude definovať charakter a rozsah súdnych právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi v rámci svojho vlastného územia. Taktiež bude definovať právo národného člena konať vo vzťahu k zahraničným súdnym orgánom v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami. Alebo vzťahy medzi národným spravodajcom a príslušnými úradmi členských štátov budú upravované vnútroštátnym právom a podobne.

    Navyše článok 34 ods. 2 písm. c) Základnej zmluvy o Európskej únii, ktorá je nadriadená nášmu právnemu poriadku, výslovne ustanovuje, že rozhodnutia v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach nemajú priame účinky. Je teda jasné, že kamufláž s priamymi účinkami má slúžiť len na zamaskovanie skutočností, že vláda si nesplnila ďalšiu integračnú povinnosť a neprijala včas potrebné legislatívne opatrenia, ktoré by umožnili plnohodnotnú účasť slovenského zástupcu v Eurojuste odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Ak by bolo pravdou, že potreba prijať zákon nevyplývala z našich integračných povinností a ide len o iniciatívu ministra, ako uvádza dôvodová správa, prečo majú viaceré významné účinky zákona nastať spätne päť mesiacov pred jeho prijatím 1. mája 2004 a ako potom vysvetlí skutočnosť, že v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 1286 z 27. novembra 2002 k správe o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosných úlohách z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky bod P1, ktorým vláda uložila svojim členom plniť príslušné legislatívne úlohy uvedené v prílohe uznesenia.

    Toto je v časti prílohy venované kapitole č. 24 spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra pod bodom 24.20 úloha pre oblasť legislatívy implementovať rozhodnutie Rady č. 187 z 28. februára 2002 o vytvorení Eurojustu s cieľom posilniť boj proti závažnej trestnej činnosti. Termín 31. 12. 2003.

    Ako si vysvetliť skutočnosť, že samotné rozhodnutie Rady v čl. 42 výslovne ukladá členským štátom zosúladiť celé jeho znenie s vnútroštátnym právom, pri najbližšej príležitosti a v každom prípade najneskôr do 6. septembra 2003.

    Slovenská republika tak bola povinná urobiť do dňa, keď sa stala členským štátom Európskej únie, teda do 1. mája roku 2004.

    Podľa navrhovaného znenia § 13a zákona č. 385/2000 Z. z. by zástupca Slovenskej republiky v Eurojuste, ktorý by bol sudcom, naďalej mal postavenie a konal s výnimkou rozhodovacích právomocí ako sudca. Sudca však môže v trestnom konaní pred podaním obžaloby konať len o návrhu prokurátora na vzatie do väzby alebo na vyslovenie súhlasu so zákonom taxatívne určenými obmedzeniami slobody občanov, a to výlučne len vo veciach, v ktorých koná príslušný súd, na ktorý je sudca pridelený na výkon funkcie.

    Podľa uvedeného ustanovenia návrhu sudcu možno poveriť plnením úloh v orgáne Európskej únie, len ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje, aby bol stálym členom takéhoto orgánu sudca. Funkcia zástupcu si výkon funkcie sudcu nevyžaduje ani sčasti. Navyše sudca pridelený k orgánu Európskej únie by nemal podľa Trestného poriadku ani podľa navrhovaného textu zákona žiadne sudcovské kompetencie.

    Navrhované ustanovenie zákona, podľa ktorých vymenúva zástupcu v Eurojuste a určuje jeho mandát minister spravodlivosti aj vtedy, ak by nim bol prokurátor, je v zjavnom rozpore s čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky.

    Podľa § 5 ods. 2 zákona sa ukladá zástupcovi povinnosť postup vo vzťahu k nečlenským štátom Európskej únie a k medzinárodným orgánom a organizáciám vopred konzultovať s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bez vymedzenia, aký postup má byť konzultovaný, s kým konkrétne a s akou záväznosťou. Navyše je prinajmenšom sporné, prečo by vôbec mal byť postup v prípravnom trestnom konaní konzultovaný s ministerstvom.

    Keby napriek všetkému mal byť zástupcom sudca, potom by podľa článku 141a ods. 4 písm. d) ústavy per analogiam mala predkladať návrhy kandidátov na zástupcu Súdna rada Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na jeho postavenie ako vedúceho diplomatickej misie by bolo potrebné zvážiť, či by zástupcu nemal podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) ústavy výkonom funkcie poveriť prezident Slovenskej republiky a či postavenie sudcu ako zástupcu nie je v rozpore s čl. 145 ods. 2 ústavy a ostatnými ustanoveniami o súdnej moci a súdoch Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na uvedené chcem vyzvať ministra spravodlivosti, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré mu k 1. máju 2004 umožňovalo vyslať sudcu ako zástupcu Slovenskej republiky do Eurojustu. Ďalej, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré umožňovalo poskytnúť tomuto sudcovi príspevok na štúdium jeho detí a príspevok pre manželku počas pobytu v Haagu. Ďalej, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré mu umožňovalo poskytnúť vyslanému sudcovi úhradu za zariadený byť v Haagu. Ďalej, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré mu umožňovalo poskytnúť vyslanému sudcovi postavenie vedúceho diplomatickej misie a vydať mu diplomatický pas. Ďalej, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré vyslanému sudcovi umožní od 1. mája 2004 doposiaľ vykonávať akékoľvek oprávnenia súvisiace s výkonom funkcie zástupcu Slovenskej republiky v Eurojuste. Ďalej, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré vyslanému sudcovi v súčasnosti umožňuje bez absolvovania akéhokoľvek stupňa bezpečnostnej previerky zoznamovať sa s prísne tajnými skutočnosťami týkajúcimi sa vyšetrovania prípadov medzinárodného organizovaného zločinu, ktoré sa má vzhľadom na svoje postavenie právo dozvedieť od Úradu špeciálneho prokurátora, špeciálnych útvarov polície, colných orgánov a podobne, ale aj od zástupcov ostatných členských štátov Únie v Eurojuste.

    Chcem poprosiť ministra, aby uviedol jediný rozumný dôvod, prečo má byť Slovensko v Eurojuste zastúpené sudcom ako jediný z 25 členských štátov Únie, keď Eurojust sa má podľa znenia návrhu Zmluvy o Ústavnej listine Európskej únie pretransformovať na Úrad Európskeho prokurátora, ktorého činnosť má byť zavŕšená podaním žaloby.

    Ako uvádza aj dôvodová správa k § 1 zákona, úlohou Eurojustu ako samostatného orgánu Európskej únie bude v zmysle návrhu Európskej ústavy vytvoriť základ budúcej Európskej prokuratúry a napomôcť jej vytvorenie.

    Všetky ostatné členské štáty sú v Eurojuste zastúpené prokurátormi alebo osobami s faktickým postavením, aké má podľa právneho poriadku Slovenskej republiky prokurátor. Aj Slovensko bolo až doposiaľ tak v Projuste, ako aj v postavení pozorovateľa v Eurojuste zastúpené vždy prokurátorom. Aj keď z inštitucionálnych dôvodov boli príslušnými orgánmi Európskej únie o nominovanie zástupcu požiadaní vždy ministri spravodlivosti, vždy sa tak stalo s odporúčaním, aby určeným zástupcom bol prokurátor a minister Ján Čarnogurský, samotný Daniel Lipšic doposiaľ preto vždy odstupovali takéto požiadavky na vybavenie generálnemu prokurátorovi.

    Eurojust má kompetencie výlučne v etape vyšetrovania a trestného stíhania v predsúdnom konaní. Podľa čl. 2 ods. 1 rozhodnutia o zriadení Eurojustu Eurojust bude zložený z jedného národného člena s podporou každého členského štátu, ktorý bude v súlade s jeho právnym systémom, prokurátorom, sudcom alebo policajným dôstojníkom s rovnakou kompetenciou. Pojem s rovnakou kompetenciou nemožno však vyložiť tak, že všetci zástupcovia členských štátov v Eurojuste majú rovnakú kompetenciu.

    Rozhodnutie totiž ponecháva plne na členské štáty, aby vymedzili vnútroštátnu kompetenciu svojho zástupcu a jeho oprávnenia vo vzťahu k iným štátom čl. 9 ods. 1 a 3. Pojem s rovnakou kompetenciou sa môže preto vzťahovať len na kompetenciu, akú má obvykle prokurátor.

    Vzhľadom na uvedené a v zmysle zákona o rokovacom poriadku dávam preto procedurálny návrh, aby zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie a nepostúpil do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Krajči bol ako jediný písomne prihlásený. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Nikto.

    Pán podpredseda, chcete vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vidím, že keď existujú aj v justícii osobné ambície, tak aj nesporný návrh zákona môže mať v parlamente problémy, čo mi je veľmi ľúto, lebo som pokladal tento návrh zákona do vystúpenia pána poslanca Krajčiho za takmer nesporný.

    Pán poslanec Krajči však uviedol mnohé informácie, ktoré musím označiť hneď v úvode za nepravdivé. Zrejme informácie, ktoré mu boli poskytnuté, nie sú korektné a nie sú pravdivé. Spomeniem presne, o ktoré prípady ide.

    Eurojust bol schválený rozhodnutím Rady ministrov v roku 2002. Rozhodnutím Rady ministrov spravodlivosti. Jednou z funkcie Eurojustu je pripravovať podklady ministrom spravodlivosti na rokovanie rady. Eurojust ani jeho národní členovia nemajú žiadnu vyšetrovaciu kompetenciu, majú koordinujúcu kompetenciu, to znamená, nikoho nestíhajú ani nepodávajú obžaloby, preto je aj súvis s európskym prokurátorom, nech sa na mňa pán poslanec nehnevá, trochu vedľa. Je to úplne iný inštitút, aj v Európskej ústavnej zmluve úplne inak definovaný a inde zakotvený. To po prvé.

    Po druhé, mandát národného člena musí byť vymedzený v našom vnútornom poriadku, pretože tak znie čl. 9 ods. 3, ktorý pán poslanec citoval, že každý členský štát bude definovať samostatne charakter a rozsah, teraz spomeniem adjektívum, súdnych právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi.

    V zásade nie je pravda, máte zlú informáciu, pán poslanec, ak vám niekto tvrdil, že v Eurojuste sú len prokurátori. Nie sú. Niekoľko krajín tam má sudcov, ale súhlasím s vami v tom, že by tam prioritne mal byť prokurátor. Osoby, ktoré vás informovali, ale asi zabudli, ja vám doručím písomné materiály, že som ešte v januári oslovil bývalého generálneho prokurátora, aby mi navrhol kandidáta, ktorého budem notifikovať, predsedovi Kolégia Eurojustu.

    Pýtal som sa niekoľkokrát dnešného generálneho prokurátora, aby mi niekoho navrhli. Nenavrhli mi nikoho, navrhli mi potom prokurátora JUDr. Paludu, ktorý bol dlhoročný prokurátor a teraz je sudca Najvyššieho súdu. Dokumenty vám predložím aj môj list generálnemu prokurátorovi, môj zámer bol, aby išiel prioritne do Eurojustu prokurátor.

    Váš informátor, pán poslanec, vám nehovoril pravdu, ak vám hovoril niečo iné. A je mi to úprimne ľúto. Ak budete mať záujem, tak ten list vám, samozrejme, pošlem na vedomie.

    Čo sa týka dôvodu, pre ktorý zákon prichádza až dnes, mnohé krajiny, ešte aj staré členské krajiny Európskej únie dodnes nemajú právnu úpravu o Eurojuste, pretože ide o legislatívne dosť komplikovaný problém.

    My sme vychádzali pri návrhu zákona z úpravy rakúskej, francúzskej a belgickej. Boli veľké spory, či to má byť úprava v Trestnom poriadku, alebo osobitným zákonom, jednoducho tak ako pri Európskom zatýkacom rozkaze boli dlhšie diskusie o tom, akou legislatívnou formou pretaviť nariadenie rady do nášho právneho poriadku.

    Máte pravdu, pán poslanec, v tom, že nariadenie rady je priamo aplikovateľné, ale tu ide o takzvanú doplnkovú právnu úpravu, ktorú musí mať každý členský štát, ak chce takéto nariadenie Rady realizovať.

    Spomínali ste dokonca otázku ústavnosti. Tam ste ale veľa argumentov neuviedli, neviem, s akými článkami ústavy by to bolo v rozpore, spomínali ste Súdnu radu, ale Súdna rada nominuje kandidátov pre vládu do medzinárodných súdnych orgánov, ktorým nie je Eurojust, bez akýchkoľvek pochybností. Ten argument je ústavnoprávne úplne vedľa, musím povedať. Neviem vôbec, ako mohol ten argument vzniknúť. Spomínali ste, že ak tam bude sudca, nebude vykonávať svoju funkciu sudcovskú a že to je tiež protiústavné. No, do dnešného dňa máme v zákone o sudcoch a prísediacich možnosť, aby sudca vo funkcii bez prerušenia výkonu funkcie vykonával stáž napríklad na Ústavnom súde, napríklad na ministerstve spravodlivosti. Do dnešného dňa nikto nenamietal túto právnu konštrukciu. A je to úplne identická právna konštrukcia. Ja som úplne prekvapený, že vôbec názor o protiústavnosti takého riešenia mohol vzniknúť. Neviem, o ktorý článok ústavy by ste to mohli oprieť.

    Čiže veľmi jasne som povedal, že moja priorita bola pre prokurátora a by som vám odporúčal, pán poslanec, opýtať sa pána generálneho prokurátora, koľkokrát som ho žiadal, aby prišiel návrh z Generálnej prokuratúry a JUDr. Paluda bol návrh Generálnej prokuratúry, aj keď je sudca.

    Čiže toľko k otázkam, ktoré vzniesol pán poslanec. Mrzí ma, že mnohé boli dezinformácie a verím, že sa čoskoro vysvetlia.

    Ešte na záver k otázke Európskeho prokurátora. No, je to, samozrejme, veľmi sporný inštitút, ktorý je v návrhu ústavnej zmluvy, ale je celkom odlišný od Eurojustu. Eurojust len koordinuje trestné stíhanie pri určitých formách trestnej činnosti. Európsky prokurátor, ak vznikne, lebo podmienkou jeho vzniku je jednohlasný súhlas rady, ak vznikne, tak bude mať osobitnú trestnoprávnu jurisdikciu, zrejme obmedzenú na trestné činy súvisiace s ochranou finančných záujmov spoločenstva. Áno, to bude orgán činný v trestnom konaní, ktorý bude podávať obžalobu na súdoch členských štátov. Ale s Eurojustom Európsky prokurátor ako inštitúcia nemá nič spoločné.

    Ja verím, že sme si mnohé vysvetlili a v prípade záujmu pána poslanca, samozrejme, mu pošlem môj list - hneď po tom, ako prezident kolégia Eurojustu pán Kennedy ma vyzval nominovať národného člena -, ktorý som poslal Generálnej prokuratúre. Mrzí ma, že k takýmto dezinterpretáciám na rokovaní pléna pri tomto zákone prišlo. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ústavného zákona č. 140/2004 Z. z. a ústavného zákona č. 323/2004 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 761. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 776.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely ústavy nadväzuje na snahy v minulosti, ktorých účelom bolo, po prvé, limitovať imunitu niektorých ústavných činiteľov, a po druhé, zabezpečiť rozšírenie možnosti vonkajšej kontroly územných samospráv rozšírením právomocí Najvyššieho kontrolného úradu.

    Hneď na úvod by som rád zdôraznil, že vláda vo svojom programovom vyhlásení, ktoré bolo schválené v tejto snemovni, sa zaviazala k úprave ústavy, ktorá bude limitovať trestnoprávnu imunitu ústavných činiteľov len na imunitu, pokiaľ ide o výkon práv a povinností súvisiacich s výkonom tej ktorej ústavnej funkcie.

    Takto vytýčený cieľ je aj v súlade s Národným programom boja proti korupcii, ktorý bol prijatý ešte v roku 2000, ako aj odporúčaniami viacerých ďalších inštitúcií. Okrem toho v Národnom programe boja proti korupcii sa uvádza, citujem: „Ďalej bude potrebné zabezpečiť rozšírenie pôsobnosti NKÚ na kontrolu hospodárenia so všetkými verejnými prostriedkami a verejným majetkom bez ohľadu na to, či ide o centrálnu, alebo oblastnú úroveň,“ pričom rozšírenie kontrolných právomocí NKÚ na všetky verejné financie tiež odporúča viacero medzinárodných organizácií.

    Predložený materiál vznikol v úzkej koordinácii ministerstva spravodlivosti s Najvyšším kontrolným úradom aj odborom boja proti korupcii na Úrade vlády a je jednou z legislatívnych iniciatív, ktorá má zabezpečiť ochranu pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín a transparentnosť a kontrolovateľnosť verejného života na všetkých úrovniach vrátane územnej samosprávy. Má sa odbúrať potreba udelenia súhlasu s trestným stíhaním u poslancov, sudcov Ústavného súdu, sudcov a u generálneho prokurátora, pričom zostáva zachovaný súhlas so vzatím do väzby ako krokom, ktorý smeruje k obmedzeniu osobnej slobody a pri NKÚ sa má umožniť plná kontrola územných samospráv a niektorých ďalších subjektov.

    Materiál sa predkladá aj ako návrh, ktorý napĺňa uznesenie tejto snemovne zo 6. marca minulého roku, kde sa konštatuje, že korupcia a klientelizmus vo verejnom živote je vážnym problémom a kde sa vyzvala vláda Slovenskej republiky hlasmi ústavnej väčšiny poslancov, aby urýchlene dopracovala a predložila Národnej rade návrhy zákonov, ktoré okrem iného zabezpečia aj obmedzenie trestnoprávnej imunity ústavných činiteľov.

    Dovoľte mi na záver, pán podpredseda, dve poznámky. Keď v histórii vznikal inštitút poslaneckej imunity, vznikal ako ochrana poslancov pred možnou svojvôľou výkonnej moci, v tom čase reprezentovanej kráľom. Parlament vznikol a jeho základná funkcia bola obmedzovať právomoci kráľa pri vyrubovaní daní. To bola prvá kompetencia parlamentu. A práve preto, aby kráľ nemohol znefunkčniť parlament, ktorý obmedzoval jeho moc tým, že by obmedzil osobnú slobodu napríklad počas cesty na rokovanie parlamentu členom zákonodarného orgánu, tak sa v určitom rozsahu, napríklad počas cesty alebo počas rokovania parlamentu zabezpečovala poslanecká imunita.

    V súčasnosti o obmedzení slobody výkonná moc nerozhoduje. Rozhoduje moc súdna, ale napriek tomu sme považovali za potrebné, aby zostala zachovaná právomoc Národnej rady a Ústavného súdu rozhodovať v tých prípadoch, kde je hrozba obmedzenia osobnej slobody bezprostredná. To znamená, kde ide o možné väzobné stíhanie. To by malo zostať v kompetencii Národnej rady u poslancov a Ústavného súdu u sudcov ústavného súdu, sudcov všeobecných súdov a u generálneho prokurátora. Samozrejme, rozhodnutie o vine a treste je vecou nezávislej súdnej moci, takže ani tam zneužitie zo strany moci výkonnej nie je vôbec aktuálne.

    Takisto by som pri rozšírení kompetencií NKÚ spomenul potrebu, aby aj finančné toky na úrovni samospráv boli transparentné. Posledné podozrenia z korupcie na úrovni územných samospráv, a nie je ich málo, poukazujú na potrebu riešiť kontrolu nezávislou inštitúciou aj územných samospráv, a to aj prostriedkov, ktoré nemajú na výkon štátnej správy.

    Rád by som zdôraznil, že kontrolovať samosprávy pri výkone ich právomoci a pri ich financovaní nebude exekutívny orgán, ale Najvyšší kontrolný úrad ako orgán, ktorý je od vlády nezávislý. Myslím si, že aj z dôvodu dôveryhodnosti demokratických procesov na úrovni samosprávy je dôležité, aby takúto kompetenciu Najvyšší kontrolný úrad dostal a Najvyšší kontrolný úrad plne spolupracoval pri príprave tejto novely ústavy.

    Z toho dôvodu si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu návrhu novely ústavy a o posunutie návrhu novely ústavy do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Drgoncovi.

  • Dámy páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona sa predkladá mimo plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. V časti o zúžení imunity poslancov a sudcov je motivovaný programovým vyhlásením vlády a vychádza z uznesení vlády z minulého roku č. 213/2003 a č. 350/2003. V časti o Najvyššom kontrolnom úrade ide o reakciu na uplatňovanie platného zákona v praxi.

    Návrh z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách tak vlády Slovenskej republiky, ako aj uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh ústavného zákona, po prvé, nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, po druhé, nebude mať vplyv na životné prostredie, po tretie, nebude mať priamy dopad na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, a po štvrté, nebude mať vplyv na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu ústavného zákona. Problematika návrhu ústavného zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práve udelené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného okruhu Únie, nie je zaradený do Národného programu pre prijatie acquis communautaire. V práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie nie je problematika návrhu predmetného predpisu riešená.

    Pokiaľ ide o otázku novelizácie ústavy, lebo o tom je predložený návrh zákona, respektíve ústavného zákona, je to problematika, ktorej podstatu alebo základnú myšlienku vyjadril predchádzajúci minister spravodlivosti JUDr. Čarnogurský veľmi jasným sloganom o tom, že ústava nie je trhací kalendár. To nie je spochybňovanie predloženého návrhu ústavného zákona, len si myslím, že veľmi ilustratívne upozorňuje na jednu skutočnosť, ktorá sa v tomto kalendárnom roku zabúda, že ústava by naozaj nemala byť predmetom toľkých a tak častých novelizácií ako, ja neviem, zákon o konkurze a vyrovnaní alebo Obchodný zákonník, alebo rad ďalších zákonov, ktoré majú za sebou zhruba 30 novelizácií.

    Upozorňujem na to z jednoduchého dôvodu, že tie veci, ktoré sú predmetom aktuálnej novelizácie, by mali byť prežuté zo všetkých strán, ktoré môžu prichádzať do úvahy. Konkrétne hovorím napríklad o čl. 136 ústavy, ktorý je predmetom navrhnutej úpravy a rieši otázku imunity, a teda právomoci Ústavného súdu pri rozhodovaní o imunite. Toto isté ustanovenie ústavy čl. 136 hovorí zároveň o nejakých podmienkach rozhodovania o disciplinárnej zodpovednosti, teda presnejšie predsedu Najvyššieho súdu, podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora.

    V tejto chvíli v Slovenskej republike existuje skupina sudcov, ktorí sami osebe vlastne nepodliehajú disciplinárnej zodpovednosti. Sú to sudcovia Ústavného súdu, pričom súdna moc v Slovenskej republike je jedna. Člení sa na ústavné súdnictvo a všeobecné súdnictvo, ale ústava hovorí v spoločnej hlave o jednej súdnej moci. Myslím si, že otázka disciplinárnej zodpovednosti by teda mala byť vecou, ktorá by bola riešená v čl. 136 okrem toho, čo navrhuje vláda vo svojom ústavnom zákone.

    Keď to všetko zhrniem do stručného vyústenia, je možné, alebo je tu dôvod na to, aby sa prípadne hľadali ďalšie veci, ktoré by mohli byť predmetom riešenia v tých ustanoveniach, ktoré vláda Slovenskej republiky navrhuje zmeniť. Tento moment pokladám za dôležitý iba z jedného hľadiska, z hľadiska určovania termínu na prerokovanie návrhu zmeny alebo návrhu ústavného zákona v jednotlivých výboroch Národnej rady. Zatiaľ predložený návrh uvažuje s rokovaním vo výboroch v druhom čítaní v termíne vlastne do konca augusta. Gestorský výbor by mal návrh prerokovať do 3. septembra. Je to v tom istom čase, ako gestorský ústavnoprávny výbor má prerokovať návrh nového Trestného zákona, má prerokovať návrh nového Trestného poriadku a v podstate tak veľmi okrajovo by sa mal zaoberať v tom istom nápore práce aj zmenou ústavy.

    Osobne sa nazdávam, že tento skutkový stav je príčinou alebo opodstatňuje prerokovanie návrhu ústavného zákona o niečo v dlhšom termíne, teda hneď v nasledujúcom termíne, ktorý vyplýva z plánu činnosti Národnej rady a z plánu rokovaní o návrhoch právnych úprav v druhom čítaní.

    Ale pokiaľ ide o oprávnenia, ktoré ako spravodajca mám na základe § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 776 z 18. júna 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 13. októbra 2004 a v gestorskom výbore do 15. októbra 2004.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Teraz je priestor pre ústne prihlášky do rozpravy. Ústne sa do rozpravy hlási pán Maxon? S faktickou poznámkou pán Maxon. Pán Miššík, s faktickou poznámkou? Tiež. Takže do rozpravy nemám žiadne prihlášky.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím? Práve chcem povedať, že faktické poznámky nemôžu byť na stanovisko spravodajcu, a keďže v rozprave sa nevyjadruje, takže vám nemôžem dať priestor. Do rozpravy sa hlásia pán Miššík, pán Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán Miššík, máte slovo. Áno, pán Maxon, nech sa páči, je to tak.

  • Pán kolega, nemusíte mať obavu, že budem hovoriť dlho, pretože som to chcel povedať vo faktickej poznámke.

    Pán predseda ústavnoprávneho výboru, teraz som trošku na rozpakoch, lebo to, čo ste obsahovo hovorili v prvej časti, to je všetko súčasťou správy výboru. Vy ste boli splnomocnený ako spravodajca, a to, čo ste nám chceli povedať, tak malo odznieť v rozprave, nie v správe spravodajcu. Takže ja len pre poriadok. V súlade s rokovacím poriadkom sme mali postupovať takýmto spôsobom. Obsahovo z hľadiska toho, či je Ústava Slovenskej republiky trhací kalendár, alebo nie je, tak s obsahom vášho vystúpenia súhlasím, len mali by sme dbať aj na procedúru.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja budem reagovať na predrečníka, lebo som asi vedel, s čím vystúpi. Nemôžem súhlasiť s tým jeho názorom, pretože pán predseda ústavnoprávneho výboru vystúpil s vlastnou úvahou počas podávania spravodajskej informácie, čo je absolútne prípustné aj v poriadku, a tiež súhlasím s tým, čo v tej svojej vlastnej úvahe povedal. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán podpredseda, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ja len naozaj veľmi stručne. Ja sa nebránim diskusii. Takže súhlasím s posunom termínu a musím povedať, že novela ústavy naozaj vychádza z vládneho programu, ale aj z rozhodnutia parlamentu, ktoré získalo súhlas ústavnej väčšiny. Ja si myslím, že to rozhodnutie parlamentu je vecne správne. Sme v parlamentnej demokracii a vychádza z programového vyhlásenia vlády.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja to nerád hovorím, ale musím zabezpečiť pokoj pre vystúpenie navrhovateľa. Prosím poslaneckú snemovňu, aby dala šancu pánovi ministrovi hovoriť.

  • Vychádza z programového vyhlásenia vlády, lebo to tam je napísané. Preto z toho vychádza priamo v texte. Ja si myslím, že je to dôležitá zmena, parlament už rokoval v tomto roku o článku, ktorý sa týka poslaneckej imunity a indemnity, novela sa týkala verbálnych prejavov, kde imunita alebo indemnita bola rozšírená aj na občianskoprávnu oblasť. Ja som presvedčený o tom, že poslanec musí byť chránený za výroky a hlasovanie v snemovni. Chránený absolútne, určite v zmysle trestnoprávnom. Pri iných konaniach, ako sa priamo týkajú jeho funkcie, si myslím, že nie.

    Jeden princíp právneho štátneho je princíp rovnosti všetkých občanov. To nie je absolútna rovnosť, to znamená, pripúšťa sa aj nerovnosť, ale tá diferenciácia musí mať nejaký legitímny cieľ. Ona má legitímny cieľ, ak sa týka výrokov a hlasovania v parlamente, lebo každý poslanec nesmie byť viazaný príkazmi, ale podľa mňa už tá diferenciácia nie je celkom legitímna, čo sa týka mimoparlamentnej činnosti. Tam by každý z nás mal byť posudzovaný podľa svojich skutkov, nie podľa toho, v akej je funkcii konkrétne v danom čase.

    Takže z toho dôvodu si vás dovoľujem požiadať ešte raz o podporu návrhu a posunutie do druhého čítania. Ja nevylučujem aj to, že by bolo vhodné upraviť článok, ktorý spomínal pán predseda výboru. Máme viaceré anomálie, napríklad, že sudcovia Ústavného súdu nie sú disciplinárne stíhateľní. Máme naozaj viaceré anomálie v právnom poriadku, a ak by sme vedeli čo len malý zlomok z nich vyriešiť v tom návrhu novely ústavy, tak si myslím, že by to bolo pre ústavné právo na Slovensku dobré. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 762, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 778.

    Prosím, pán minister pôdohospodárstva, uveďte vládny návrh zákona.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003.

    Návrh zákona vychádza s vládou schváleného materiálu Analýza vplyvu všeobecných profesných a prierezových komôr na podnikateľské prostredie s návrhom ďalšieho postupu.

    Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zrušiť povinné členstvo v komore, čo je v súlade s týmto uznesením. V predloženom návrhu zákona sa podmienky členstva v komore ustanovujú tak, aby každý uchádzač mal právo na prijatie za člena komory za podmienok ustanovených zákonom. Návrh zákona bol 24. februára 2004 a 1. júna 2004 prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a dňa 16. júna bol schválený vládou Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predloženým návrhom zákona sa reaguje na uznesenie vlády z 3. septembra 2003 tým, že sa ruší povinné členstvo v Slovenskej lesníckej komore, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Pán minister, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo pán Zoltán Horváth.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, výbor pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 214 zo 17. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dopade na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. júna 2004 č. 778 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám prihlášky, prosím, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto. Končím rozpravu.

    Pán minister, ani keby ste chceli, nemáte k čomu ďalej hovoriť, váš návrh ste predložili. Chcete sa ešte na záver po spravodajcovi vyjadriť? Nie. Fajn. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 763. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 779.

    Pán minister, teraz máte slovo a prosím, aby ste uvedený návrh zákona uviedli.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej komore a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z. vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády č. 830 z 3. septembra 2003.

    Podkladom na vypracovanie návrhu zákona bola vládou schválená analýza vplyvu všeobecných profesných a prierezových komôr na podnikateľské prostredie a s návrhom ďalšieho postupu a zásady novelizácie zákona upravujúcich komory.

    Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je rušiť povinné členstvo v komore, čo je v súlade so schválenými zásadami. Týmto návrhom zákona sa ruší členstvo v komore, ktoré vzniklo zo zákona fyzickým osobám a právnickým osobám zapísaných v obchodnom registri, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v poľnohospodárstve, v potravinárstve a v biologických, technických a obchodných službách pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Predložený návrh zákona bol dňa 16. júna 2004 schválený vládou Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodársvo pánovi poslancovi Andrejovi Hajdukovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. júna 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám, ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Béreš. Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu a ešte pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová. Sú to už všetci poslanci? Áno. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Béreš ako prvý vystúpi v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, návrh, ktorý rieši poľnohospodársku a potravinársku komoru, je v súlade s ekonomickým programom ANO, kde bola stanovená práve úloha dobrovoľnosti členstva v komorách. Hovoríme, samozrejme, o predmetnej komore, pričom mnohí poberatelia podpôr môžu byť aj nepodnikateľskými osobami a obcami. Súvisí to, samozrejme, s rozvojom vidieka a celá filozofia spoločnej poľnohospodárskej politiky smeruje k rozvoju vidieka a krajinotvorbe, samozrejme, okrem výroby potravín.

    Malo by ísť teda o členstvo v komore, ktoré by malo byť, samozrejme, liberálnejšie, čo je v súlade s § 2 ods. 3 predmetnej novely. Treba však jasne špecifikovať, že členom komory môže byť aj fyzická osoba nepodnikateľ, nakoľko aj tieto osoby sú poberateľmi podpôr v poľnohospodárstve, ako aj štátne lesy, obce alebo cirkev. Ide o nadväznosť na služby a poradenstvo, ktoré môže komora poskytovať aj týmto osobám, nakoľko v oblasti poľnohospodárskych podpôr Poľnohospodárska a platobná agentúra túto službu neposkytuje a neposkytuje ju ani Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Naša Slovenská poľnohospodárstva komora teda poskytuje poradenstvo výhradne svojim členom a ostatným len za úhradu, respektíve v rámci projektov či aktivít zastrešených z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    V iných štátoch Európskej únie spolupracuje aj na administrovaní dotácií, pričom poskytovať poradenstvo je absolútne normálne, ale, samozrejme, záleží to vždy na konkrétnych podmienkach, ktoré sa vlastne dohodnú s príslušnou komorou, myslím tým buď člena, alebo nečlena.

    V súčasnosti nečlenom komory táto nechce bezplatne poskytovať poradenstvo, čo je logické a pracovníci agentúry túto činnosť vykonávať nesmú. Mohlo by ju vykonávať napríklad Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré si však zrušilo regionálne odbory.

    V niektorých krajinách Európskej únie poskytuje štát bezplatné poradenstvo prostredníctvom regionálnych zástupcov. Z toho dôvodu si mnohé fyzické osoby, napríklad záhumienkari či samostatní roľníci nevedia ani vyplniť žiadosti na dotácie, respektíve ich vypĺňajú chybne, čo môže mať za následok ich sankcionovanie, nepodanie žiadosti v najbližšom období a nevyčerpanie prostriedkov z Únie pre rezort pôdohospodárstva. Preto štát musí nájsť najrýchlejšie a profesionálne inú formu informovanosti, čo by v zmysle novely postavilo fungujúci systém poradenstva napríklad prostredníctvom regionálnych komôr.

    Treba zvážiť aj rakúsky model financovania komôr, keď jej pracovník vykonáva farmárovi prvú administratívnu kontrolu priamych podpôr alebo mu vypíše formuláre žiadostí o dotáciu, teda podieľa sa priamo na administrovaní dotácií, čím vykonáva časť tej činnosti, ktorú u nás robí napríklad prostredníctvom Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Možný by bol model aj väčšej prenesenej kompetencie, keď napríklad potravinárska komora v plnej miere administrovala domáce platby, za čo by dostala časť finančného balíka vyčleneného na účel ako úhradu za službu poskytnutú štátom.

    Rozpor medzi Slovenskou potravinárskou komorou a regionálnymi komorami je v odvodoch príspevkov okrem iného na činnosť, keď regióny chcú väčšiu časť financií pre svoju potrebu znížiť odvody do centra. Súvisí to aj s prenosom kompetencií, keď regionálne komory prevzali časť legendy, najmä štatistiku a informačné listy od zrušených regionálnych odborov ministerstva pôdohospodárstva a za úplatu od ministerstva pôdohospodárstva, no podľa názoru regiónov s neprimeraným rozdelením tejto úhrady viac v prospech poľnohospodárskej komory ako pre regionálne komory. Situáciu komplikuje aj platobná neschopnosť veľkých podnikov, ktoré neplatia napríklad svoje záväzky z členského, a teda znefunkčňujú samosprávu týchto komôr. Na druhej strane dobrovoľným členstvom sa skončí nečinnosť niektorých funkcionárov komôr, ktorí, ak budú chcieť prežiť, budú musieť vykázať viditeľnú činnosť pre členské organizácie, čo bude mať za následok aj omladenie okrem iného, samozrejme, týchto komôr.

    Nerozumiem celkom bodu č. 3, ktorý hovorí o upresnení úloh komôr najmä v nadväznosti na zákon č. 518/2003 Z. z., v ktorom nie je zmienka o potravinárskej komore, a nie je mi ani jasné, aké úlohy by presne táto komora mala vykonávať. Preto by som chcel požiadať aj pána ministra, aby špecifikoval, o ktoré úlohy by vlastne malo ísť, ktoré by vlastne komora mala povinne vykonávať.

    Zásadné výhrady k novele preto nemám, očakávam, že potravinárska komora bude mať voči nemu tvrdé výhrady. Vyplýva to z doterajšej reality zatiaľ platného zákona o potravinárskej komore, lebo aj keď nenapĺňa svoju funkciu podľa očakávania členskej základne, každá právnická osoba podnikajúca v poľnohospodárstve musela byť členom poľnohospodárskej komory, a teda aj povinne platiť členské, čo v iných záujmových, profesijných združeniach rezortu neexistuje.

    Myslím si, že napriek tomu táto novela predstavuje istý krok dopredu a chcel by som osobitne ešte raz požiadať, aby pán minister povedal, o ktoré presne úlohy by malo ísť, teda ktoré by komora mala plniť v zmysle aj tejto novely. Ďakujem pekne.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vláda vo svojom programovom vyhlásení hovorí o zásadnom znížení miery korporativizmu. Korporativizmus je definovaný nadštandardnými alebo privilegovanými vzťahmi určitej, zákonom definovanej skupiny pri vyjednávaní s vládou a táto skupina získava určitú komparatívnu výhodu pri tomto vyjednávaní a snaží sa, samozrejme, aj realizovať skupinové záujmy.

    Typickými príkladmi korporativizmu sú odbory alebo komory. Povinné členstvo v komore je obmedzením niektorých základných slobôd, teda napríklad slobody subjektu rozhodnúť sa, či sa na činnosti komory chce podieľať, alebo nie. Tieto komory mávajú rôzne kompetencie, ktorými napríklad osvedčujú bonitu subjektu, ktorými vydávajú licencie, osvedčenia o vzdelaní a podobne, a tým vstupujú do súťaže, môžu ovplyvňovať aj konkurenciu.

    V prípade Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ide aj o špecifický prípad donedávna, keď sa jej členovia stávali rozhodujúcim prvkom alebo súčasťou prvku v procese prideľovania dotácií, keďže jej zástupcovia boli do týchto dotačných komisií nominovaní. Vieme, že každá komisia môže byť potenciálnym zdrojom alebo možnou príčinou korupcie. Nikto nespochybňuje argument zástancov komôr, že majú chrániť čistotu profesií a profesionálnu morálku, čo môžu, samozrejme, robiť i na základe dobrovoľného členstva.

    Vláda svojím uznesením prijala zásady novelizácie zákonov upravujúcich komory. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora bola v materiáli ministerstva spravodlivosti uvedená medzi komorami, ktoré by mali byť zo zákona zrušené.

    Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je komora s definovaným dvojakým členstvom. To znamená, že právnické osoby zapísané v obchodnom registri sú povinne členmi komory, ostatní sú dobrovoľne, čo vytvára dvojaké členstvo, dvojaký meter. Po diskusiách s predstaviteľmi komory s ostatnými poľnohospodárskymi samosprávami, ako sú botkovci, vaškebovci, fabriciovci, sme vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo dospeli k presvedčeniu, že prvým krokom k zrušeniu komory by malo byť najprv upravenie zákona o poľnohospodárskej komore v zmysle zadefinovania dobrovoľného členstva. Je potom na predstaviteľoch poľnohospodárskej samosprávy, ako pružne sa jednotliví predstavitelia dokážu dohodnúť a vytvoria, zjednotia sa v jedinom samosprávnom subjekte, ktorý bude slovenských farmárov zastupovať v rámci Európskej únie.

    Na základe zákonov bolo v Národnej rade Slovenskej republiky zriadených 27 stavovských komôr, z ktorých väčšina má povinné členstvo, iba 6 z nich deklaruje dobrovoľnosť.

    Som presvedčená, že napriek dobrovoľnému členstvu môžu byť komory silné, keď dokážu presvedčiť svojich členov o svojej kvalite a profesionalite, ako to dokazujú regionálne obchodné komory napríklad v Holandsku, Nemecku alebo Rakúsku.

    Preto podporujem ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré predložilo návrh zákona s cieľom zaviesť jediné, a to dobrovoľné členstvo v komore. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja obsahovo súhlasím s vami, len chcel by som si ujasniť jednu vec. Vy ste spomínali vo svojom vystúpení aj našu dohodu, mám na mysli dohodu výboru pre pôdohospodárstvo so samosprávou, a konštatovali ste, že prvým krokom pred zrušením komory by malo byť dobrovoľné členstvo. My sme sa nedohodli na ničom takom, že komora by sa mala zrušiť, ale dohodli sme sa na tom, žeby malo byť dobrovoľné členstvo.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Maxon, keby ste ma troška pozornejšie počúvali, tak som nehovorila o zrušení komory, ale len zákona č. 30/1992 Zb. o zriadení komory.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, len v krátkosti na tú otázku, ktorá bola smerovaná od pána poslanca Béreša smerom ku mne.

    Úloha komory, to je záležitosť poľnohospodárskej samosprávy, ktorá sa nedá presne vyšpecifikovať, pretože komora a poľnohospodárska samospráva musí reagovať na aktuálny čas a požiadavky trhu a zastupovať záujmy poľnohospodárskej samosprávy. Dnes predpovedať, čo presne budem musieť vykonať v roku 2005, 2006, sa nedá presne predpovedať, ale z vývoja v posledných mesiacov jednoznačne vidieť, že poľnohospodárska samospráva, ktorá doteraz bola zoskupená v štyroch profesijných komorách, sa sústreďuje pomaly, ale iste do jedného.

    Je to dobrý a pozitívny trend z toho dôvodu, že aj v Európskej únii na zastupovanie a hájenie záujmov poľnohospodárska samospráva má založenú takzvanú Coppu – Cogecu, ktorá zastupuje poľnohospodárov pri Európskej komisii na úrovni celej Európy. Preto tento trend chceme podporiť aj tým, že zrušíme povinné členstvo, pretože sa nazdávam, že kvalitu a profesionalitu samosprávy vieme zvýšiť len tým, keď nebudeme umelo niekomu prikazovať, čo musí a čo nemusí.

    Týmto spôsobom si myslím, že tento zákon, táto novela prispeje k zvýšeniu kvality poľnohospodárskej samosprávy a hájeniu záujmov celého vidieka. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto len zareagujem na predrečníka pána poslanca Béreša. My sme naozaj vo výbore pre pôdohospodárstvo zvlášť po tom, ako vstúpil do platnosti nový systém podávania žiadostí o dotácie, naozaj videli obrovský kus práce, ktorý urobila samospráva, poľnohospodárska a potravinárska komora, pretože pri tom návale práce jednoducho v súbehu s pôdohospodárskou platobnou agentúrou a táto stavovská samosprávna organizácia dokázali v krátkom časovom úseku urobiť kus práce s tým, že nakoniec podnikatelia v agrosektore stíhali podávať žiadosti podľa nového predpisu a takýmto spôsobom vlastne dokázali, že sú životaschopní a pripravení vlastne na nové podmienky, a na druhej strane si myslím, že ak táto komora dnes bude na báze dobrovoľnosti, určite sa skvalitní táto ich činnosť a o tom, ako si rozhodnú regionálne zastúpenia, o tom je vlastne v zákone hovorené, že na základe prijatých stanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 758 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 775.

    Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona preberá príslušnú smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve. Namiesto toho, aby som išiel do detailov administratívneho obsahu tohto zákona, vám poviem fyzicky, o čo ide.

    Environmentálna stránka je nasledovná: Skleníkové plyny idú do atmosféry a rozptyľujú sa bez ohľadu na to, kde boli produkované. Z toho vyplýva, že aj kdekoľvek znížime tieto skleníkové plyny, tak sa znižujú, nehľadiac na to, v ktorom štáte, dokonca aj na ktorom kontinente. Ekonomická stránka tohto je, že v rôznych štátoch sa dajú znížiť skleníkové plyny za rôzne peniaze, a preto sa vymysleli stratégie, takzvané flexibilné mechanizmy jednak celosvetové, takzvaný keltský protokol, ktorý ale ešte nie je v platnosti, jednak v rámci Európskej únie.

    A ešte tretia taká ekonomická záležitosť je, že niektoré štáty v rámci sledovaného obdobia, ktoré od 1990 už znížili emisie a niektoré ešte nie, respektíve, samozrejme, nie štáty, ale subjekty v rámci daných štátov. Preto sa vytvoril systém alebo schéma obchodovania s emisiami, kde je možné, že ten subjekt, ktorý produkuje veľa emisií, sa môže rozhodnúť, či vie znížiť emisie v rámci svojej prevádzky, ale vie tie peniaze poskytnúť do takého regiónu, kde je možné toto zníženie za lacnejšie peniaze. Keď to zoberieme teraz regionálne alebo v rámci európskeho kontinentu, tak áno, Európska únia má záväzky znížiť svoje emisie, ale v rámci Európskej únie sú štáty, ktoré už znížili na danú mieru, a sú štáty, ktoré ešte neznížili. My patríme medzi štáty, ktoré už znížili, a preto mnohé subjekty majú už takzvané kvóty, s ktorými je možné obchodovať.

    Samozrejme, zákon rozoberá nuansy tohto systému a musím povedať, že ten celý systém je dosť zložitý, preto som si dovolil vám povedať skôr túto fyzickú stránku, ako ísť do detailov, ktoré sa priznám, každý detail ani nepoznám v tomto zákone.

    Takže toľkoto, pán predsedajúci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Libuši Martinčekovej.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 758, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom Slovenská republika prevzala záväzok dokončiť zosúlaďovanie legislatívy Európskej únie v oblasti životného prostredia s dôrazom na kvalitu životného prostredia ako celku a kontrolu priemyselného znečisťovania. Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok.

    Z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi normami a zabezpečuje úplnú zlučiteľnosť so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/87 Európskych spoločenstiev. Na zavedenie obchodovania s emisnými kvótami sa predpokladajú náklady v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Je možno očakávať príjmy do štátneho rozpočtu z predaja emisných kvót a z pokút.

    Prijatie zákona nespôsobí priame dopady na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iné právnické osoby. Umožní im zapojenie sa do obchodovania s emisnými kvótami. Predpokladaný návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na rozpočty obcí. Zákon bude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Jeho prijatie zabezpečí potrebné znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok tak, aby sa neprekročila úroveň národných emisných stropov alebo prípustné národné množstvá emisií vyplývajúce z medzinárodných záväzkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 64 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 775 z 18. júna 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor v lehote do 3. septembra 2004.

    Pán predseda, ďakujem, skončila som. Odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem, zaujmite miesto, prosím, pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám prihlášky do rozpravy, ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 754, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 771.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, navrhovaný zákon je po prvýkrát za obdobie, odkedy som nastúpi do funkcie ministra, ktorý nerieši aproximačné a harmonizačné problémy, otázky registrácie liekov, ale ktorý rieši národnú legislatívu, a to znamená oblasťami, ktoré naozaj nie sú harmonizované s Európskou úniou.

    V neharmonizovaných oblastiach v oblasti liekovej politiky Európska únia ponecháva v právomoci členského štátu kompetenciu upravovať vzájomné vzťahy v národnej legislatíve. Jej harmonizovanou oblasťou je poskytovanie lekárenskej starostlivosti ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti špecifického typu. Tento návrh zákona, tento návrh novely je zameraný najmä na poskytovanie lekárskej starostlivosti na území Slovenskej republiky.

    Čo chceme dosiahnuť? Ja som sa to snažil vám dať v taxatívnej forme, aby bolo jasné, že po prvýkrát chceme zaviesť istý poriadok, ktorý potrebujeme zaviesť v takej citlivej otázke, akou je lieková politika.

    Novelou zákona chceme umožniť zriadenie verejných lekární aj právnickým osobám za zákonom definovaných podmienok. Umožňuje sa predaj dnes už voľno predajných liekov v hypermarketoch a obchodných domoch za zákonom stanovených podmienok a za dodržania zdravotníckeho charakteru, to znamená samostatný pult, uzavretý pult, kvalifikovaný farmaceut predavač.

    Ustanovuje sa, čo považujeme za veľmi významné, lekárnikom povinnosť predkladať na štatistické spracovanie údajov o počte a sortimente zdravotníckych pomôcok a liekov vydaných bez predpisu. Zakotvuje sa povinnosť zabezpečiť výkon lekárenskej pohotovostnej služby. Ustanovuje sa povinnosť lekárom a lekárnikom poskytovať pacientom informácie o náhradných lacnejších, pre pacienta výhodnejšie generických liekov. Lekárnikom sa umožňuje vydať náhradný generický liek, ak s tým súhlasí predpisujúci lekár a pacient.

    Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť zmluvu medzi poskytovateľom, lekárňou a zdravotnou poisťovňou v oblasti verejného zdravotného poistenia. Veľmi výrazne sa sprísňujú požiadavky na vystavenie tlačiva lekárskych predpisov a na ich výdaj preskribujúcim lekárom. Ide o to, aby sa zabránilo v čo najväčšej možnej miere nežiaducim, neoprávneným a finančne náročným manipuláciám, často hraničiacim až na úrovni rozkrádania. Umožňuje sa, aby zdravotné poisťovne zaviedli liekové knižky, na ich evidenciu predpísaných vydaných liekov v prvej etape o najcitlivejšie skupiny, to je 15 percent pacientov, ktorí vyčerpávajú 85 percent zdrojov.

    Navrhuje sa, aby dohľad nad poskytovaním lekárenskej starostlivosti vykonával alebo novo utvorený úrad, alebo zdravotné poisťovne, alebo ministerstvo. Navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne vydávali preukaz zmluvným lekárom, na základe ktorého bude možné vydávať lekárovi prázdne tlačivá. Zákon obsahuje aj sprísnenie požiadaviek pre všetky subjekty zakladajúce s liekmi a so zdravotníckymi požiadavkami na evidenciu a inventarizáciu. Ustanovuje sa, že farmaceuti pracujúci na ministerstve zdravotníctva, prípadne na Úrade pre dohľad, v zdravotných poisťovniach a farmaceuti pracujúci v samosprávnych krajoch nesmú byť držiteľmi povolenia na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, ide o takzvaný konflikt záujmov.

    Navrhuje sa ďalšie legislatívne obránenie za zabránenie nežiaducim javom v oblasti praktickej realizácie liekovej politiky. Takisto sa navrhuje doplnenie pojmov so smernicou Európskej únie č. 2002/98 z 27. januára 2003 ustanovujúce normy kvality a bezpečnosti pre odber skúšania a spracovanie, uskladnenia a distribúcie ľudskej krvi a zložiek z krvi pozmeňujúcich smernicu 2001/83 ES.

    Návrhom novely zákona sa ako lieky upravujú aj prírodné liečivé vody plnené do spotrebiteľského balenia v súlade so smernicou Rady 80/777 EHS a v súlade s aproximáciou právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a obchodovanie s prírodnými minerálnymi vodami.

    Značnú časť novely, a tu uvidíte, je to takýto spis, zabezpečuje aproximácia týkajúca sa veterinárnych liekov. Návrhom novely zákona sa pristupuje k novelám ďalších zákonov, ktoré sú v priamom vzťahu s lekárskou starostlivosťou.

    Chcem povedať, že keď sa doteraz podarilo akýmsi spôsobom zabezpečiť v rámci prístupových rokovaní a v rámci prístupových procesov v rámci prístupovej zmluvy ako-tak registráciu, schvaľovanie a kategorizáciu liekov, teda všetko veci, ktoré platia v celej Európe, teraz po prvýkrát pristupujeme k výraznému zvýšeniu efektivity a k zníženiu možnosti nežiaducich javov na úrovni liekovej a lekárenskej politiky s tým, akoby sme liberalizovali trh, umožňujeme aj akciovým spoločnostiam, ale aj nemocniciam, ktoré môžu prevádzkovať verejné lekárne, výnos verejnej lekárne používať na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale súčasne výrazným spôsobom ideme do zavádzania, nerád to slovo používam, ale poriadku. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Birošovi. Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, takzvaný živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máte to pred sebou ako tlač 754.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh novely si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 771 z 18. júna tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa prihlásili... Pán Bódy, do rozpravy? Až potom ústne, hej, tak najskôr majú prednosť za kluby. Za klub HZDS sa prihlásil pán poslanec Džupa, potom pán poslanec Paška, a keď prednesú svoje vystúpenia, dám príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy.

    Tak ako prvý vystúpi pán poslanec Džupa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyvolá, predpokladám, hlavne počas druhého čítania dosť značnú pozornosť odbornej aj laickej verejnosti.

    Pokúsim sa pomenovať aspoň niektoré okruhy problematiky, kde predpokladám záujem nielen čisto odborný, ale aj lobistický záujem, pretože musím súhlasiť s predkladateľom a s argumentáciou, ktorou oslovil Národnú radu, že ambíciou tohto zákona alebo tejto novely, ktorá sa potom dotýka následne ďalších zákonných noriem Národnej rady Slovenskej republiky, ide o otvorenie siete, čo sa týka poskytovania lekárenských služieb, ale aj o sprísnenie režimov poskytovateľov a na nich nadväzujúcich systémov organizácií a dodávateľov čo, samozrejme, nemusí byť vždy prijaté s porozumením a s nejakou zvlášť veľkou radosťou.

    Preto pri zhodnocovaní prínosov a negatív takto navrhovaného znenia novely zákona, ktorý predložil v mene vlády minister zdravotníctva, zásadne musíme zvažovať, aký to prinesie prínos predovšetkým a v poradí pre klienta, pacienta, občana, pre zdravotníka a zdravotníckych pracovníkov až následne pre ostatné zložky, ktoré participujú na zdravotnej starostlivosti vrátane poskytovateľov aj povedzme z kategórie, ktorí poskytujú farmaceutické a lekárenské služby.

    Naozaj znenie tohto zákona je tak koncipované, že dáva záruky, čo sa týka sprísnenia režimov, že sa tieto dajú postrehnúť, vymáhať, kontrolovať a následne aj konkretizovať na jednotlivé komodity a výstupy.

    Z pozitív, ktoré prináša toto znenie novely, musím jednoznačne priznať, že ide o prísnu implementáciu tejto zákonnej normy s normami štátov Európskej únie a Európskeho spoločenstva.

    Ďalej musím kvitovať, že sa po prvýkrát v histórii kategorizuje voda ako liek a podľa noriem prislúchajúcich na posudzovanie lieku bude voda v prípade, že sa bude uchádzať o prívlastok liečivá voda, musieť podrobiť presne takým istým schvaľovacím, dokazovacím a kontrolným mechanizmom ako iné liečivá.

    Ďalej by som kvitoval zjednodušenie schvaľovacích administratívnych procesov pri klinickom skúšobníctve v prípade multicentrického skúšania, čo zaiste môže priniesť lepšie podmienky pre prácu klinických lekárov a skúšobníkov, ale aj významne skrátiť čas, ktorým sa dostane liek v takej alebo inej liekovej forme na pulty a k pacientom.

    Čo sa týka sporných záležitostí alebo okruhov, kde očakávam kritiku, očakávame aj lobizmus, je a vyplýva z toho, že lekárne budú môcť zriaďovať aj právnické osoby. Môžeme v tejto chvíli diskutovať, či je to dobré, alebo je to zlé. Či je to v prospech, alebo v neprospech veci. Ale ak sa držíme toho, čo som si dovolil už tu predniesť, či to prinesie, alebo neprinesie zlepšenie dostupnosti a služieb, skvalitnenie týchto služieb, či to donesie konkurenciu v prospech klienta, v prospech pacienta, občana, tak myslím si, že pokiaľ vymedzenie bude precizované, a ak sa vyskytujú nejaké chybičky v paragrafovom znení v podobe, ktorú nám predložila vláda, v druhom čítaní sa to dá odstrániť. Svoj osobný názor poviem. Nevidím dôvod, prečo by lekárne nemohli zakladať aj právnické osoby.

    Ďalej, čo sa týka predpokladanej diskusie, bude ďalší okruh problematiky, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že sa oddeľujú okresné hematologické oddelenia, takzvané transfúzky, a krvné banky. Opäť je tu veľké pole pôsobnosti na rôzne argumentácie pre a proti tomuto kroku, pre a v prospech tohto kroku, ale vcelku takáto organizačná zmena s presným vymedzením náplne práce krvných bánk môže vytvárať dobré podmienky na to, aby bola zamedzená možnosť s nezákonnou manipuláciou s krvou a krvnými derivátmi, pričom, samozrejme, rátam do tohto termínu aj rôzne snáď sťaby ambície kupčiť s ľudskou krvou, krvnými derivátmi. Nehovorím predávať a kupovať, ale kupčiť. Druhým aspektom, ktorý zase je v prospech takéhoto kroku, je skutočnosť, že sa pravdepodobne vytvorí právna norma, ktorá donúti zdravotnícke zariadenia, ktoré budú prevádzkovať krvné banky, aby sa nestávalo pravidelnosťou, že nepoužitý expirovaný krvný derivát pôjde do odpisu a vlastne znehodnotenia na ďalšie využitie v systéme zdravotnej starostlivosti či priamo klinickej, alebo následne potom v laboratórnych a iných činnostiach.

    Ďalším okruhom, kde očakávame diskusiu a množstvo pripomienok, je, či verejné lekárne a nemocničné lekárne môžu mať pobočky, alebo nemôžu mať pobočky a či tieto pobočky môžu byť v hypermarketoch, alebo nemôžu byť v hypermarketoch. Skutočne aj tu je možné použiť za priehrštie argumentácií podporujúcich alebo vyvracajúcich tie isté argumenty toho istého človeka, ktorý bude argumentovať pre alebo proti tomuto kroku.

    Ale musím podotknúť, čo som si už dovolil povedať niekoľkokrát počas tohto príspevku. Všetko je to postavené na zákonnej norme, na tom, aby bola vyprecizovaná a aby bola jasne definovaná v každom bode vrátane toho, s akou komoditou, akým postupom budú pobočky nakladať. Povedzme aj v tých hypermarketoch. A paragrafové znenie je tak koncipované, že znemožňuje, aby nedošlo ku dvojitej kontrole, čo sa týka diagnózy pacienta, ordinácie lieku a výdaja tohto lieku. Pokiaľ tento atribút bude splnený, tak potom je úplne jedno, či bude pobočka alebo výdajňa umiestnená v hypermarkete, alebo v nejakej celkom inej, možno pre niekoho „váženejšej“ budove.

    Ďalej za pozitíva musím považovať to, že zákon taxatívne určuje, že dodávatelia liekov pre lekárne a tak ďalej nesmú účtovať cenu obchodného výkonu. To je veľmi dôležitý ukazovateľ a myslím si, že aj vďaka tlaku nás opozičných poslancov a členov výboru pre zdravotníctvo sa demaskovala a týmto spôsobom dáva na správny rámec jedna oblasť, kde dochádzalo k nevhodným zásahom a manipuláciou s cenou a s účtovaním obchodného výkonu niekedy aj medzi dvoma subjektmi tej istej právnickej osoby. Takže toto jednoznačne považujem za pozitívum.

    Ďalším okruhom, kde bude veľká diskusia a je množstvo argumentov pre a proti, že zdravotné poisťovne budú môcť nakupovať lieky a špeciálny zdravotný materiál. No a tu opäť len táto jedna téza môže založiť diskusiu niekoľkohodinovú, niekoľkodňovú. Či je to možné, či to nie je možné, či je to v súlade s normami súťaže, či je to v súlade s tým, aby lekár mohol mať slobodnú voľbu pri výbere lieku, aby nebol tlačený zdravotnou poisťovňou zvoliť liekovú formu, ktorá nevyhovuje jeho presvedčeniu alebo je dokonca v rozpore s jeho presvedčením, čo sa týka konkrétneho pacienta, konkrétnej diagnózy, konkrétneho času, priestoru a podobne. Opäť si myslím, že je argumentácia 50 ku 50 v prospech a proti tomuto kroku.

    Čo rozhoduje? Rozhoduje opäť jednoduchá záležitosť. Pokiaľ zákon taxatívne vymenuje podmienky, za ktorých, akým spôsobom, kedy a kde bude môcť zdravotná poisťovňa nakupovať, akým spôsobom to ošetriť, cez koho, lebo, samozrejme, zdravotná poisťovňa nemá právomoc, aby to robila cez seba, musí mať sprostredkovateľskú organizáciu, právnickú, pravdepodobne najistejšie pre ňu je to právnickú osobu, ktorá tieto úkony urobí. Čiže očakávam aj v tejto oblasti silný tlak, ale šance uspieť v argumentácii pre a proti tomuto kroku dávam 50 ku 50.

    Ďalšia oblasť, kde očakávam diskusiu, je, že vlastne novela tohto zákona nabáda zdravotné poisťovne zaviesť liekovú knižku. Niektorých poisťovniam, podotýkam menším poisťovniam, myslím tým výšku obratu a počtu klientov, sa to osvedčilo. Môj osobný názor je, že lieková knižka môže byť pomôckou na prechodnú dobu. Ale v roku 2004 sa spoliehať na to, že budú mať naši pacienti „žiacke knižky“, s ktorými budú chodiť po lekároch, ktorí tam budú, alebo nebudú zapisovať lieky, ktoré užívajú, ktoré dostali predpísané, sa mi trošku zdá byť pritiahnuté za vlasy.

    Myslím si, že súčasná výpočtová technika poskytuje oveľa lepšie, transparentnejšie, úspornejšie a časovo menej náročné spôsoby, ako ustrážiť liekovú evidenciu, dokonca až na hodnote kusovej, nie na druhovej, šaržovej z hľadiska expiračnej doby a podobne.

    Ďalším okruhom, kde očakávam veľkú diskusiu a svojím spôsobom už aj počas hlasovania o programe tejto schôdze kolega poslanec magister Paška tu naznačil, je vykonateľnosť tohto zákona vzhľadom na ostatné zákony, ktoré ministerstvo zdravotníctva predložilo na májovej schôdzi a prešli do druhého čítania.

    Môže byť táto argumentácia veľmi silná, to priznávam, ale zase je text urobený tak, že všetky prechodné doby a prechodné obdobia, keď sa končia zákony a nabiehajú iné zákony, pretože určite ste zaregistrovali, že účinnosť jednotlivých zákonov nie je daná jedným termínom. Teda účinnosť sa presúva a posúva podľa toho, ako je potrebné zabezpečiť kompatibilitu týchto jednotlivých systémov. Takže ak to mám dať iba na tento zákon č. 140, ktorý predpokladá účinnosť od 1. októbra 2004, tak pre tento konkrétny zákon zásadný problém, čo sa týka kompatibility s reformnými zákonmi, nevidím.

    Problém by vznikol, ak by v reforme zákony neprešli v druhom čítaní, ale to nie je náš problém. Je to problém vlády, problém koalície a zase viem, že ak by tieto zákony neprešli v druhom čítaní, tak potom je povinnosť ministerstva v termíne od októbra do decembra, keď je vlastne to prechodné obdobie aj s ohľadom na účinnosť tohto zákona dať veci do súladu s predchádzajúcimi alebo doteraz platnými zákonnými normami.

    Čo sa týka poslednej výhrady, dovolím si upriamiť pozornosť na „§ 33a“, ktorý hovorí o súbežnom dovoze humánneho lieku alebo veterinárneho lieku. Tam sa totiž v prvom odseku hovorí, že ako súbežný dovoz sa rozumie dovoz humánneho lieku alebo veterinárneho lieku do Slovenskej republiky, ktorý je súčasne registrovaný v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, myslí sa v Európskej únii, ktorý nie je vykonávaný držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku Slovenskej republiky alebo v súčinnosti s nim.

    Tam chcem upriamiť pozornosť na to a upozorniť hlavne predkladateľa, aby pozorne prešiel paragrafové znenie, pretože ak beriem do úvahy ďalšie odseky a body tohto § 33a, môže sa stať, že prípadný dovoz mierne zmeneného, nie v základnej liekovej forme, ale v súčastiach, ktoré dopĺňajú túto zákonnú liekovú formu, mierne zmenený liek môže byť následne vyvezený do inej krajiny Európskej únie a zase s ohľadom na platnosť súhlasu členskej krajiny Európskej únie. A treba veľmi pozorne tieto paragrafy premyslieť a myslím si, že to urobíme aj vo výbore pre zdravotníctvo, pretože my tu musíme chrániť nielen nášho klienta, nášho pacienta, nielen naše zdravotníctvo, ale musíme rozmýšľať aj o tom, aby sme neurobili precedens, ktorý by nám s odstupom niekoľkých týždňov, niekoľkých mesiacov „otĺkla“ Európska únia o hlavu, že sme jej posunuli na trh liek, ktorý ona vo svojej krajine nemá schválený a je teda proti týmto normám.

    Niekto sa môže nad touto argumentáciou pousmiať alebo hodiť rukou. Ale pozor! My sme si ešte zatiaľ ani v teoretickej úvahe nepripustili skutočnosť, akým prísnym okom bude sledovaná farmakoterapia nielen dňom, keď sme vstúpili do Európskej únie, ale aj v najbližšej budúcnosti. U nás to nejako tak berieme, že keď sa lekár pomýli, tak prepáč, pán pacient, ale tieto pardony sa už dnes nebudú môcť brať do úvahy o to viac, ak by to malo byť generálne pardon od členskej krajiny Európskej únie.

    O to viac je táto obava aktuálna, keď si uvedomíme, že doba, keď môže subjekt dostať súhlas na súbežný dovoz humánneho alebo veterinárneho lieku je 45 dní, čo je teda o polovičku kratšia doba, ako je doba zavádzania iného lieku na trh Slovenskej republiky a do praxe zdravotníckych subjektov a zdravotníckych zariadení vrátane lekárenských služieb.

    Na záver. Ak zvážime plusy a mínusy, prínos a diskomfort, ktorý prinesie táto navrhovaná novelizácia predmetného zákona o liekoch, verím, že aj môj jednoduchý výklad dáva svedectvo o tom, že pozitíva prevyšujú negatíva. Navyše, tie negatíva sa v druhom čítaní odstrániť dajú. Z týchto dôvodov klub poslancov Národnej rady za Ľudovú stranu - HZDS podporí hlasovaním, aby zákon prešiel do druhého čítania. Ďakujem.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, chcel by som v úvode neobvykle reagovať na predrečníka Karola Džupu, ktorý jednak vyčerpal značnú časť problematiky, ktorú som vo všeobecnej časti chcel použiť, ale keďže som bol pri schvaľovaní programu 29. schôdze navrhovateľom zmeny a žiadal som, aby tento bod bol vyňatý a presunutý až na septembrovú schôdzu, nedá mi, aby som trošku neobjasnil tieto príčiny ešte raz a nezaujal negatívne stanovisko k postoju môjho kolegu aj z výboru pre zdravotníctvo Karola Džupu.

    Myslím si, že zákon č. 140 o liekoch až príliš súvisí s balíkom reformných zákonov, ktoré predložil do Národnej rady pán minister Zajac, a to nielen v parciálnych odkazoch pod čiarou, ale najmä v jednej zásadnej veci, a to je celá hlava hovoriaca o kompetenciách, právomociach a pôsobení Úradu pre dohľad, ktorý prevezme v oblasti kontroly, inšpekcie, ale aj sankcionovania významnú úlohu v celom systéme zdravotníctva aj voči nielen poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, ale aj voči distribúcii a výrobcom liekov.

    Bez ohľadu na to, že si uvedomujem, že obsah zákona je nevyhnutné prijať a že doba opäť pokročila a reálne vzťahy v systéme zdravotníctva vyžadujú novelizáciu aj tohto zákona, znovu chcem z tohto miesta vyzvať kolegyne a kolegov, keďže podám procedurálny návrh, aby sme skúsili porozmýšľať, či by vyslovene z procedurálnych dôvodov nebolo lepšie počkať na konečné znenie, na schválené konečné znenie zákonov, ktoré predkladá pán minister Zajac, aby sme aj v zmysle rokovacieho poriadku, aj keď nehovorím o priamej súvsťažnosti, ale odvolávam sa na spôsob, keď je obvyklé mať 30 dní ako možnosť na prerokovanie príslušných zmien, a ak uvážime, že v septembri prídu tieto zákony do Národnej rady a prejdú, a je to známe už teraz obrovským rozsahom zmien a doplňujúcich návrhov, ak pustíme tento návrh zákona v takejto podobe do druhého čítania, ocitne sa na septembrovej schôdzi bez ohľadu na to, že sa budú výbory zaoberať parciálne jeho znením, ak dôjde k zásadným zmenám v šestici zákonov, ale aj k niektorým, ktoré sa len odvolávajú, nebudeme mať, dámy a páni, dostatočnú lehotu na to, aby sme reagovali na čokoľvek a môže sa nám stať, že zákon, tak ako je to na Slovensku obvyklé, bude musieť prísť niekto s návrhom ďalšej novely.

    Chcem zdôrazniť, že tak ako som povedal, si uvedomujem nevyhnutnosť zadefinovania, ako to povedal pán minister pri svojom uvedení na záver v poriadku aj v tejto oblasti, ale chcel by som teraz veľmi krátko za poslanecký klub Smeru zaujať niekoľko stanovísk a pripraviť si tak pôdu na zmeny v druhom čítaní, ktoré nebudem tajiť, že sa pokúsime pripraviť tak, aby sme vás presvedčili, pretože sa domnievam, že zákon, tak ako je navrhnutý, obsahuje niekoľko minimálne problematických ustanovení, ktoré, ak ich prijmeme bezo zvyšku, môžu narobiť viac škody ako osohu po jeho zavedení do praxe.

    Je úplne normálne, že zdravotníctvo sa snaží reagovať na nové skutočnosti po vstupe do Európskej únie. Už tu odznela problematika paralelných dovozov alebo národná identita v registrácii a zosúladenie registračných procesov používania liekov, zdravotníckych pomôcok, ale nie celkom normálna mi pripadá viditeľná snaha púšťať sa do boja za tieto diskutabilné zmeny pod heslom zavádzania veľkého poriadku.

    Vyhnem sa v tomto úvode zámerne častiam zákona, ktoré sú, samozrejme, účelné a nevyhnutné a hovoria o veterinárnych liekoch, o vzťahoch vo veterinárnej oblasti, o časti, ktoré hovoria o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti a pokúsim sa naozaj zamerať skôr na oblasť liekov, zdravotníckych pomôcok, teda oblasť, ktorá je veľmi citlivá a asi naozaj bude aj v druhom čítaní oblasťou, kde dôjde k veľkému množstvu pozmeňujúcich návrhov.

    Chcem ale konštatovať, že dikcia zákona, tak ako je predložená z dielne ministerstva zdravotníctva, opäť ukazuje, že pán minister nestráca dobrodružného ducha, na ktorý sme si zvykli a bez ktorého si už pán minister zrejme svoj zápas s odbornou verejnosťou a stavovskými organizáciami nevie ani predstaviť.

    Kým sa pokúsim zadefinovať tie oblasti, len pripomínam, že zákon č. 140 sa neobjavuje po prvýkrát v tejto Národnej rade a že ak prebehne takou diskusiou, akú očakávam, bez ohľadu na to, či prijmete niektoré moje pozmeňujúce procedurálne návrhy, môže byť takou istou kultovou záležitosťou, ako bol v roku 2003 zákon č. 277 o zdravotnej starostlivosti. To znamená, že bude prebiehať obrovský boj medzi jednotlivými skupinami, ktoré sa na zdravotníckom pomyslenom trhu v tejto oblasti pohybujú. Zákon č. 140, keď sa objavil minulý rok po prvýkrát, bol tak trochu nástrojom výmeny názorov medzi pánom ministrom a lekárnickou komorou a zdá sa, že ani táto predložená novelizácia nie je celkom zbavená od rezíduí tohto napätia, aj keď treba objektívne povedať v prospech ministerstva, že tak, ako je predložená, nezaváňa protiústavnosťou a snahami vyrovnať sa priamo s odbojnými postavením lekárnickej komory a dotknutých stavovských organizácií.

    Samozrejme, vo vnútri a vo vzťahoch paragrafov, tak ako sú navrhnuté, sú ukryté oveľa účinnejšie zbrane, ktoré sa skrývajú za často používané vznešené reformné ciele finančných úspor, akejsi pomyselnej slobody pacienta pri voľbe lieku, hovorím o generickej substitúcii a už spomínaného poriadku, ekonomicko-finančné nástroje, hrozba zmeny vlastníckych vzťahov, ale najmä dôsledne centristický úrad s obrovskými právomocami a primeranou mierou subjektivity pri kontrole a sankciách minimálne v oblasti, ktorú s obľubou používame pod názvom kvalita, ma nútia opäť sa zamyslieť a použiť ak nie úplne negatívny postoj, tak veľmi opatrný postoj s apelom na všetkých z vás, aby sme, ak tento zákon postúpime do druhého čítania, venovali maximálnu pozornosť pozmeňujúcim návrhom, aby sme pozorne počúvali tých, ktorých sa to týka.

    Ja sa pokúsim zhrnúť niektoré tie oblasti veľmi stručne. Azda najdiskutovanejším problém je zmena možnosti získania licencie na prevádzkovanie. To je tá večná debata o tom, či môže licenciu na poskytovanie lekárenskej starostlivosti mať fyzická osoba, farmaceut, alebo môže ju mať aj právnická osoba. Musím za seba povedať, že azda najväčší problém vidím v samotnej histórii a v genéze tohto problému. Je to spoločenský fenomén, kde sa hľadajú aj politicky, ale aj právne veľmi ťažko riešenia, a či sa to páči, alebo nie, aj táto oblasť prešla od roku 1990, keď došlo k zásadnej zmene spoločenských pomerov, niekoľkými etapami, kde bola viditeľná snaha o dominanciu jedného alebo druhého názoru.

    Toto považujem za veľmi podstatné a za veľmi nebezpečné. Umelé zásahy do organizácie spoločenských, ale aj ekonomických vzťahov sú vždy veľmi citlivé nielen politicky, ale aj eticky.

    V roku 1990, keď sa naštartovala možnosť poskytovať privátnymi subjektmi lekárenstvo, bolo Slovensko alebo bývalé Československo azda najliberálnejšie vo vtedajšej Európe. Samozrejme, po trošku ozdravení vzťahov aj v stavovských organizáciách niekde v polovici 90. rokov došlo k opačnému reverznému tlaku a zaujímavé skupiny okolo farmaceutov presadili vtedy nie veľmi podľa mňa šťastný návrh, keď malo dokonca dôjsť k zániku vlastníckych vzťahov právnických osôb. Nakoniec sa vtedy situácia skončila patom a dnes funguje zhruba niečo menej ako 300 právnických osôb, pretože zákon dovolil pokračovať týmto osobám, a viac ako 700 fyzických osôb.

    Dnes sme, a považujem to za politicky legitímne, v perióde, keď politicky prevláda liberalizmus alebo neoliberalizmus ako prístup k trhu a návrh o tom, či vlastníctvo právnických, alebo fyzických osôb bude také alebo onaké, nechcem komentovať.

    Chcem len konštatovať, že sme za obdobie od roku 1990 už po tretíkrát alebo možno štvrtýkrát, keď spomeniem pána Finďa v roku 2002 so svojím návrhom v tejto Národnej rade, v situácii, keď sa táto citlivá téma otvára.

    S tým súvisí otázka vzťahov na úrovni logistiky, distribúcie, výroby, dodávok, opäť oblasť, ktorú sa zákon snaží prekoncipovať podľa mňa nie vždy šťastne, pretože, a to treba povedať, systém ako taký funguje.

    Dámy a páni, s výnimkou problému, ktorý ale zákon ani v tejto konštrukcii nerieši, a to je problém malých nerentabilných výdajní alebo lekární, systém lekárenstva a dostupnosti liekov zdravotníckych pomôcok v štruktúre, v sortimente, v cene a kvalite je na Slovensku napriek obrovským finančným problémom už roky fungujúcim systémom, preto nevidím dôvod najmä, aby snahy o zavedenie akýchsi zmluvných lekární alebo subjektov medzičlánkov, ktoré by pod kepienkom takzvaných úspor mali deformovať celý systém, mali byť úspešné.

    Nedá mi, aby som sa nepristavil, pretože súvisí to nakoniec aj s niektorými pohľadmi na znenia zákona, ktoré hovoria o usporiadaní vzťahov na úrovni zdravotnej poisťovne, lekárne, na úrovni distributér, výrobca a práve aj v súvislosti s tým, o čom som hovoril, a to je, aby sme vedeli, aká bude dikcia zákona o zdravotnom poistení, aká bude konečná dikcia zákona o zdravotných poisťovniach a o Úrade pre dohľad.

    Dámy a páni, vidím určitú mieru nebezpečenstva. Ja nepatrím k ľuďom, ktorý špekuluje, je pravda, že je to hypotéza, ale za predpokladu, že naozaj dôjde k transformácii verejných zdrojov na úrovni zdravotného poistenia a ich vlastníckej subjektivizácii, ak dôjde k prijatiu zákona o lieku v takejto podobe na úrovni povinného zmluvného vzťahu zdravotnej poisťovne a poskytovateľa, zabudnime na akúkoľvek autonómiu, zabudnime na akúkoľvek slobodu výkonu, pretože som presvedčený, že je otázka času, kedy na úrovni týchto vzťahov budú dominovať ekonomické a finančné vzťahy.

    Znovu opakujem, sú to možno pre niekoho fikcie, pre niekoho až príliš krutá realita, ak prejde zákon v takejto podobe. Opäť súvisiaca problematika prevádzkovania lekární, udeľovania licencií. Už som o tom hovoril. Napriek tomu, že oblasť výdajní je pomerne exaktne riešená, ale aj vzhľadom na určitú finančnú a ekonomickú efektívnosť podľa mňa nevyrieši dlhoročný problém a to, aby mohli vznikať malé lekárne alebo malé výdajne v odľahlých oblastiach v obciach, pretože ich ekonomická, finančná rentabilita nebude zabezpečená. S tým súvisí pohľad na hypermarkety, supermarkety.

    Kolega Džupa povedal jeden z možných pohľadov, druhý z možných, ktorý reprezentuje aj lekárnická komora, je, že nakoniec dnes v súvislosti s boomom tohto typu obchodnej siete vlastne asi na Slovensku všetky tieto zariadenia majú už vybavenú lekáreň. Riadnu lekáreň. Na druhej strane je faktom, že tieto lekárne často fungujú vo veľmi komplikovaných majetkovofinančných vzťahoch, pretože práve nemožnosť získať licenciu pre právnické osoby vidím ako hendikep. Možno by stálo za to uvažovať, ako vyriešiť tento vzťah. Na druhej strane napriek tomu, že nie som farmaceut, ale mám skúsenosti z 13-ročného pôsobenia aj najmä pre anglické firmy, ktoré, samozrejme, dominantne najmä v tejto oblasti presadzujú iný taký voľný obchodný vzťah, si myslím, že na Slovensku sme ešte nedospeli k tomu, aby voľné predajné lieky, ktoré budú obsahovať paracetamol, acetyl, salicyl, ibuprofen a ja neviem čo všetko, ešte boli dostupné za podmienok, ako stanovuje zákon.

    Totižto chýba mi logika, tvorca zákona sa snaží tomu dať, ako hovoria naši západní susedia, „řád“, pretože hovorí o minimálnej vybavenosti, hovorí o odbornej príprave toho predavača alebo predajcu. Teraz mi odpustia všetci farmaceuti, ktorým stavajú vlasy dupkom, keď som to použil, ale v dobrom zámere, ale domnievam sa, že je to riešenie, ktoré zbytočne len irituje odborný terén a nebude mať žiadny vplyv na zvýšenie dostupnosti.

    Už som spomínal ten veľmi nepríjemný okruh, ktorý súvisí so zadefinovaním povinného zmluvného vzťahu. Ja rozumiem logike a racionalite tej konštrukcie, pretože tá niť sa vlastne vinie od spomínaného zákona č. 277 a možno si je tak trochu na vine aj samotná lekárnická komora, ktorá v tom primárnom spore, keď bol pokus definovať v zákone o zdravotnej starostlivosti lekárenstvo či už ako službu, alebo zdravotnú starostlivosť, trvali na zdravotnej starostlivosti, čo následne cez konštrukciu paragrafov vytvorilo potom aj závislosť od celého obsahu príslušných zdravotných noriem.

    Na druhej strane ale nerozumiem aj v súvislosti s rizikami, o ktorých sme hovorili, prečo musí byť povinný zmluvný vzťah lekárne, poskytovateľa na zdravotnú poisťovňu. Dnes túto situáciu podľa mňa a opäť prax ukázala, že bezproblémovo rieši zákon č. 98 § 10, ktorý hovorí o tom, že zdravotná poisťovňa je povinná uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť v odbore lekárenstva v zmysle príslušných zákonných noriem aj bez povinného zmluvného vzťahu.

    Minimálne mi ale neracionálne pripadá v konštrukcii zákonov pána ministra, prečo, ak hovorí u poskytovateľov o elastickej sieti alebo o niečom, čo nazvime polootvorené, práve v oblasti lekárenstva je snaha o opačnú tendenciu, to znamená zaviazať poskytovateľov zmluvným vzťahom. Domyslené opäť úplne do dôsledkov, ak zdravotná poisťovňa, ktorá bude po schválení zákona, tak ako je predložený, mať možnosť legitímne podnikať aj v oblasti distribúcie, aj v oblasti lekárenstva, bude disponovať miliardami zdrojov, na ktoré sa budú skladať všetci občania, nebude mať chuť uzatvoriť povinný zmluvný vzťah so súčasným poskytovateľom.

    Žiadny problém, aby si zriadila novú lekáreň, právnickú osobu, fyzickú osobu a súčasného poskytovateľa vylúčila úplne z hry. Úplne najväčším paradoxom bude, ak dôjde k transformácii verejných zdrojov, že lekárnik, fyzická osoba, ktorý 14 rokov financuje deficit zdravotníctva a je poistencom poisťovne, zveruje svoje osobné privátne zdroje súkromnej zdravotnej poisťovni na to, aby ho doviedla do krachu, pretože nebude ochotný vstúpiť do tak zadefinovaného priameho obchodného vzťahu, ako o tom hovorí zákon. To je skutočne veľmi zaujímavá konštrukcia.

  • Ďalší okruh nazvem administratívno-prevádzkovými problémami. Tam sú veci, o ktorých treba hovoriť. Sú to diskutabilné nariadenia o čiarovom kóde, potom je to evidencia receptov s liekmi bez úhrady, ak je na recepte napísaný aj liek, ktorý je na úhradu, ktorý nie je. A predpokladám, že niekde fúka vietor v snahe znemožniť zneužívanie lekárenského systému na získavanie úhrady alebo zdrojov zo zdravotnej poisťovne na to, čo sa dnes bežne robí, a to všetci vieme, to sú tie náhrady, to sú tie rôzne zámeny, ktoré sa v lekárňach robia, a práve recept, ktorý je pol ku pol, umožňuje najlepšie urobiť alebo alternovať to, čo nazýva lekárnik kusovou inventúrou alebo množstvovou inventúrou, len takzvanou finančnou inventúrou. Tu ale chcem povedať, že to kvitujem a že som presvedčený, že naozaj do lekárenstva v záujme šetrenia peňazí treba vniesť poriadok tam, kde to treba urobiť.

    Na druhej strane som presvedčený, že dnes zákon rieši túto problematiku. Povinnosť kusovej evidencie po schválení zákona č. 277, to je otázka povinných doplatkov. Je to otázka povinnosti prispôsobovať pri znížení ceny doplatok, sú to všetky veci, ktoré pri riadnom výkone či už štátneho dozoru, alebo dozoru z poisťovní a pri povinnosti používať autorizované softvéry, ktoré nielen z dôvodu zákona o účtovníctve, ale aj zákona o zdravotných poisťovniach neumožňujú takzvané zásahy na tvrdo. Je možné nájsť takéto prešľapy a je možné po doplnení sankcií v zákone vyvodzovať dôsledky voči takýmto poskytovateľom.

    V tejto súvislosti by som chcel spomenúť ešte jednu vec, ktorá mi chýba tak trochu v koncepcii snažiacej sa o zvýšenie poriadku. Som presvedčený, že aj na základe skúseností z minulých rokoch by prospelo, keby podmienky udeľovania boli rozšírené o čosi, čo sa už objavilo aj v zákone o poskytovateľoch, to sú tie finančné audity, ale hlavne o čomsi, čo by sme mohli nazvať preukázanie finančnej spôsobilosti.

    Bez ohľadu na to, či bude prijatý zákon takto alebo inak, naďalej pôjde o podnikanie na základe osobitných predpisov, preto nevidím problém, aby takáto dôležitá podmienka bola súčasťou. Zabránilo by sa naozaj špekuláciám hlavne u právnických osôb, kde môže dochádzať v zmysle iného účtovníctva predsa len k úniku peňazí.

    Tých administratívno-byrokratických vecí je tam viacero. Sú to hlásenia o predaji liekov a pomôcok bez receptu. Naozaj obsahuje to každá štatistika a obsahuje to hlásenia výrobcov, čo je veľmi závažné ustanovenie, ktoré považujem za nerealizovateľné, to je rozsah doplnkového sortimentu. Má ho stanovovať Slovenská lekárnická komora, na druhej strane, dámy a páni, aj tento zákon neruší podmienku, že každá lekáreň je dnes živnostník, musí mať či už právnická, alebo fyzická osoba živnostenské povolenie a živnostenské povolenie je registrované ako voľná činnosť na kúpu a predaj tovaru za účelom ďalšieho predaja.

    Znamená to, že my sa môžeme pokúsiť zadefinovať minimálny sortiment, ale nevieme obmedziť celkom a hlavne vágnou definíciou, že sú to prostriedky slúžiace na podporu zdravia. Rozsah, či tá lekáreň bude mať ešte aj niečo, čo sa objaví ako čosi nové a bude na pomedzí.

    Za veľmi problematické považujem ustanovenia o možnosti rozbaľovať kompletné balenia, aj keď viem, že takisto sa často dá, a najmä v súvislosti s výdajom, lekárovi dosiahnuť určitá úspora. Sú tam technické problémy. Naozaj hovorím o tom len z pohľadu logistiky.

    Za veľmi vážny problém, dámy a páni, považujem problematiku generickej substitúcie ani nie tak z pohľadu kritiky, ktorá ide dovnútra techniky, ktorú zákon zavádza, ale uniká mi zmysel, dva pohľady. Prvý, ak by dnes takúto filozofiu, a treba podotknúť, že generická substitúcia je známa dlhé roky a je používaná aj v iných systémoch, ak by naozaj financovanie, ekonomika zdravotníctva vo všetkých krajinách používala takéto účelové prostriedky, dnes by nemal kto vyvíjať originálne lieky a možno by sme ďalej umierali na banálne choroby, a to vôbec nehovorím, pretože sa chcem zastávať originálnych výrobcov, ale, a to po druhé, prax veľmi jasne ukázala, že otázka sales supportu a marketingových nástrojov vždy v určitej časovej krivke vytlačí objem finančných nárokov či už pri používaní originálnych liekov, alebo generických liekov na identickú úroveň, to znamená celý primárny a veľmi rozumný zámer, ktorý sleduje úsporu prostriedkov, nakoniec si naháňa vždy vlastný chvost.

    No a na záver výhrada, ktorá tu už zaznela. Som presvedčený, že liekové knižky sú zbytočným administratívnym počinom. Skôr by som chcel požiadať, a pán minister vie, že to zdôrazňujem nie po prvýkrát, aby sa prostriedky napríklad aj z úveru Svetovej banky urýchlene použili na vybudovanie centrálneho informačného systému, aby sme boli schopní v 21. storočí používať inštitúty, ktoré sú tejto dobe vlastné, a aby sme nezahlcovali lekárov a farmaceutov prácou, ktorú robili možno ich predchodcovia pred 100 alebo 200 rokmi. Mohli by sme o tom debatovať strašne dlho. Ten účinok nie je efektívny napriek tomu, že viem, že tej Sidérii sa to možno osvedčilo, ale nepovažujem to za účelné.

    Dámy a páni, keďže som neuspel pri svojom návrhu na zmenu programu s návrhom, aby sme to posunuli naozaj z racionálnych dôvodov na september, chcem predložiť dva návrhy.

    Prvý je, aby sme práve z týchto dôvodov a aj z dôvodov širšej diskusie podľa § 73 ods. 3a vrátili zákon navrhovateľovi na prepracovanie.

    Zároveň chcem podať druhý návrh, ak by tento návrh neprešiel, chcel by som, aby sme rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelenie zákona výborom rozšírili ešte tak, že navrhujem, aby tento zákon bol pridelený nad rámec výborov, ktoré určil predseda Národnej rady, aj výboru pre sociálne veci, rodinu a bývanie, a zároveň navrhujem, aby sa lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch zmenili do 4. októbra 2004 a v gestorskom výbore do 15. októbra 2004. Je to v súlade s programom a plánom práce Národnej rady. Naozaj dosiahneme a učiníme zadosť aj rokovaciemu poriadku, pretože ak prejdú v septembri zákony, šestica zákonov v podobe po pozmeňujúcich návrhoch, budeme mať dostatočné obdobie, aby sme v súvislosti s paragrafovým znením tohto zákona vedeli reagovať vo výboroch aj v gestorskom výbore na príslušné zmeny. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol ako druhý v poradí prihlásený do rozpravy za poslanecký klub. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Bódy. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Prosím, mikrofón zapnite pánu poslancovi Bódymu. Ak pán poslanec bude vystupovať z miesta a v rámci rozpravy, tak mu tam naskakuje čas, tak aby nemal obmedzenie.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za možnosť vystúpiť z tohto miesta aj napriek tomu, že by som mohol byť zakrytý tými mikrofónmi, alebo by som musel predkladateľa požiadať o odstúpenie zo stoličky, ale nevadí. Budem vystupovať z tohto miesta.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na predchádzajúcom plenárnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky odznelo v rozprave v šiestich navrhovaných reformných zákonoch z dielne Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky množstvo skutočností, návrhov a pripomienok. Jednoznačne z nich rezonovala nutnosť reformovania poskytovania starostlivosti o zdravie občanov. Rovnako aj, že zdravie občanov nie je trhový artikel a zdravotníctvo nie je biznis.

    V tomto kontexte aj poskytovanie lekárenskej starostlivosti občanom ako súčasť systému starostlivosti o zdravie, ktorá je zahrnutá v predloženom návrhu zákona č. 140, by mala minimálne nadväzovať na šesticu reformných zákonov. Samozrejme, aj na oblasť poskytovania liekov obyvateľstvu sa vzťahujú už spomínané charakteristiky nutnosti reformovania, ako aj trhových aspektov. Táto oblasť je pre väčšinu alebo lepšie povedané pre laikov mnohokrát zúžená na liek, diagnózu, lekáreň, lekárnika s požiadavkou na kvalitu a, samozrejme, aj ekonomickosť, ekonomiku či hospodárnosť.

    Preto by som chcel vašu pozornosť upriamiť v stručnosti predovšetkým na nasledovné otázky. Týkajú sa niektorých oblastí práve v kontexte predkladaného návrhu zákona, a to lieku, lekárnika, definícií, sietí lekární alebo počtu lekární, reťazca lekární, monopolného vlastníka, respektíve ďalších požiadaviek, trhových aspektov a výdajne liekov v hypermarketoch, vlastníctva a istých konkrétnych snáď návrhov, ktoré by mohli zmeniť alebo mať charakter pozmeňujúcich návrhov, ak teda táto novela zákona alebo tento zákon prejde do druhého čítania.

    Preto k tomu lieku. Takou štandardnou definíciou je asi táto. Liek je stále „tovarom“ špecifikovaného charakteru, tak sa s ním má aj zaobchádzať. Aj liek bez potreby lekárskeho receptu má svoje pravidlá uchovávania, výdaja a užívania. Lekárnik, to je odborník s univerzitným vzdelaním, je posledným, „kontrolnou inštanciou lieku“ na jeho ceste od výrobcu až k pacientovi a jeho funkcia sa tak stáva rozhodujúca pre bezpečné a správne použitie lieku.

    Sieť lekární a počet lekární. Sieť lekární dnes počtom spĺňa európske parametre, rezervy sú práve v kvalite a táto novelizácia otvára práve priestor pre ďalší pokles kvality, prípadne nahradenie existujúceho stavu a počtu lekární reťazcom lekární orientovaných len obchodne.

    Pán minister, poprosím vás, keby... Počet lekární sa nezväčší, lebo novo otvorené lekárne s dobrým finančným pozadím vytlačia z trhu tradičné lekárne, najmä na vidieku a okrajových častiach.

    Čo sú to reťazce lekární? Reťazec lekární patriaci veľkodistributérovi liekov maximalizuje svoj zisk vo vertikálnej rovine, čo je proti zásadám dobrej obchodnej politiky. Okrem toho sa takto vytvára monopol, ktorý potom diktuje svoje podmienky nielen svojim odberateľom, ale aj tým, u ktorých nakupuje a neberie ohľad na nejaké spoločenské záujmy. Príklad. V Nórsku po otvorení trhu s lekárňami sa 90 percent súkromných lekární stalo súčasťou dvoch reťazcov, ktoré diktujú svoje podmienky vláde, ktorá už dnes proti nim nevie zasiahnuť a súčasne si vyberá výrobcov, od ktorých nakupuje. Po počiatočnom znížení nákladov na lieky nasledovalo prudké zvýšenie cien a kartelové správanie, výsledkom boli policajné razie v Nórsku a v Nemecku, ktoré zaistili dôkazy. Myslím si, že nemenovať taký fénix.

    Čo je to monopolný vlastník? Takýto monopolný vlastník väčšinou svoj zisk neutráca v krajine pôvodu, ale ho vyváža. Je to odliv financií z domáceho trhu. Nechcel by som sa orientovať na požiadavky, ale napriek tomu ministerstvo zdravotníctva, a to je len môj názor, by v návrhoch malo skôr posilniť kvalitu poskytovania lekárenských služieb, o čom v predkladanom návrhu nie je ani slovo. Stále nie je definovaná (legislatívne) pohotovostná služba, prevádzková doba, minimálny počet lekárnikov a ostatných pracovníkov lekárne, napríklad v susednom Rakúsku nie je možné lekáreň uzavrieť ani počas čerpania dovolenky.

    To je len minimum činiteľov, ktoré sa dotýkajú kvalitatívnej stránky poskytovania lekárenských služieb občanom a ktoré doposiaľ neboli riešené a nie sú zahrnuté ani v predmetnom návrhu.

    Rovnako zákon v súčasnom znení a ani v navrhovanej novele neposilňuje postavenie odborného zástupcu vo vzťahu k vlastníkovi lekárne, čo má za následok, že odborný zástupca nemôže garantovať, že majitelia lekární bez farmaceutického vzdelania budú mať prístup k liekom. No, trhové aspekty, slobodný trh Európskej únie neznamená, že by mal byť neregulovaný, budem o tom hovoriť v Charte Európskej lekárenskej spoločnosti, respektíve lekárenské skupiny Európskeho spoločenstva.

    Tie výdajne liekov v hypermaketoch. Veľmi stručne. Ak sa pamätám, voľakedy možno budem trošku nahrávať Charlesovi Chaplinovi, ktorý voľakedy na Klondiku doloval zlato. Malo to opodstatnenie, pán minister, že v týchto častiach sa ustanovil zákon, kde naozaj v tých predajniach zmiešaného tovaru alebo predajniach čohokoľvek, čo ten občan mohol kúpiť, sa predávali aj lieky. Ten zákon v Spojených štátoch zostal dodnes, ale my by sme naozaj mohli byť trošku na inej kultúrnej úrovni a ustanoviť, aby hypermarkety alebo iné inštitúcie, ktoré sú na základe trhového mechanizmu predajnými miestami, nemali možnosť alebo mali možnosť predávať alebo distribuovať lieky len za istých podmienok, pán minister, a tie podmienky nie sú v tomto zákone presne stanovené. Práve preto, že mne sa môže stať, že na jednej strane budem mať predaj platní, na druhej strane budem kupovať vysávače, ale hneď vedľa toho budem mať kopec analgetík, ktoré si môže ktorékoľvek dieťa, no, minimálne kúpiť alebo maximálne ukradnúť.

    Takže veľmi stručne, zreteľne predaj liekov v hypermarketoch nezapadá do siete zdravotníckych zariadení a tie nie sú prístupné všetkému obyvateľstvu, len čo ja viem snáď takému mobilnému motorizovanému. No a čo sa týka vlastníctva, z etických dôvodov by rozpočtu na lieky pomohlo, keby ani vlastníctvo lekární nebolo dovolené lekárom a veľkodistribúcii, ale to je na zváženie. Nebudem hovoriť teda o konkrétnych zmenách paragrafov, pretože to, ak teda posunieme do druhého čítania, bude mať snáď efekt pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Ale na záver ešte k tejto časti. Lekárnictvo ako povolanie má v Európe viac ako 750-ročnú tradíciu a históriu, ktorá zahŕňa vývoj lekárnictva v Európe, ktorý sa odlišuje od vývoja na ostatných kontinentoch. Bol by som rád, keby sme si ctili tú históriu oddelenia medicíny a lekárnictva ako distribúcie a poskytovania liekov.

    V ďalšom by som sa chcel trošku orientovať na krajiny, ktoré sú nám veľmi blízke nielen z hľadiska toho, že máme hranice, že sú to krajiny, ktoré majú snáď už teraz, keď sme v Európskej únii, podobný systém, ale napriek tomu by som veľmi rád prečítal alebo prezentoval Chartu Európskej lekárne alebo lekárnické skupiny Európskeho spoločenstva.

    Ja si myslím, že pán minister veľmi dobre pozná toto všetko, ale napriek tomu, európski lekárnici zastúpení lekárnickou skupinou Európskeho spoločenstva vedomí si skutočností, že dnešná spoločnosť má dnes lepšiu a viac kompletnú zdravotnícku pomoc a tiež si uvedomujúc nové európske perspektívy, ktoré majú byť dôsledkom vybudovania Európy bez hraníc a dosiahnutia jej vnútorného trhu, určujú týmto tie princípy, ktoré budú slúžiť ako základ pre súčasnú a budúcu prax, ich povolania v rámci Európskeho spoločenstva.

    Je tam niekoľko bodov, kde sa konkrétne uvádza základ toho, čo vlastne lekárnictvo je. No, jednoducho je to slobodné, nezávislé povolanie vyhradené pre tých, ktorí majú vysokoškolský farmaceutický diplom. Nevylučujem liberalizáciu v tom zmysle, ak má niekto peniaze, tak si zoberie 4 - 5 takýchto farmaceutov a zriadi si lekárne, ale napriek tomu sa mi zdá v súčasnom stave asi nekorektné brániť alebo eliminovať možnosť práve týmto lekárnikom a práve týmto vzdelaným ľuďom v našej spoločnosti dávať priority pre to, aby oni boli práve tými, ktorí nepustia do toho systému niekoho, kto síce má len peniaze, ale s prepáčením do toho nevidí. Liekový prípravok zohráva nenahraditeľnú súčasť v prevencii a v liečbe chorôb. Prostredníctvom svojej vedeckej prípravy je v oblasti liekových výrobkov jediným odborníkom lekárnik. Mám skončiť? Pardon.

    Z dôvodov verejného zdravia a v záujme spotrebiteľa má byť lekárnik prítomný pre verejnosť v každej fáze, od výroby až k vydávaniu liekových prípravkov. V prevencii chorôb a zabezpečovaní verejného zdravia má primárny význam úloha verejného lekárnika, čím sa lekáreň stáva prvoradým strediskom, kde sa uskutočňujú zdravotnícke, osvetové kampane a odhaľujú sa menej známe ochorenia, pričom lekárnik má tiež dohliadnuť, aby sa dodržal lekársky predpis. Lekárnik je zodpovedný za farmakovigilanciu, t. j. farmakoterapeutickú bezpečnosť a domácu starostlivosť, ako aj za určité ďalšie zdravotnícke zariadenia mimo vydávania liekov na predpis, ktoré sa majú vykonávať v súlade s ostatnými zdravotníckymi povolaniami.

    Nebudem dlho rozprávať, ale základným právom pacienta je slobodná voľba. Slobodná voľba pri výbere jeho lekárnika. Je zásadné, aby sa lekárne integrovali do rozličných zdravotníckych služieb krajiny, aby sa dosiahlo optimálne verejné zdravie. Vzťah medzi lekárnikom a jednotlivými zdravotníckymi systémami sa musí určiť na základe slobodne uznávaných zmlúv, kontraktov, ktoré zaručujú nezávislosť lekárnika a slobodu pacienta pri výbere verejnej lekárne, kde vlastne je lekárnik tým, ktorý má zodpovednosť za distribúciu aj vydávanie lieku.

    No, to, čo lekárnici hovoria, by mohlo byť povedané preto. Lekárnici sú si vedomí svojho poslania strážcov verejného zdravia, ktorí sú verejnosti neustále k dispozícii. Zaväzujú sa vykonávať povinnosti svojho povolania a dodržiavať vždy profesionálnu etiku a nezávislosť lekárne, lekárnictva.

    Na záver by som ale chcel ešte povedať, že v zákone, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva, nachádzam aj ustanovenia, ktoré sú veľmi pozitívne. Dotýkajú sa vydávania liekov a dotýkajú sa sortimentu lekární a zdravotníckych výdajní. Preto to, čo som doteraz hovoril, nechcem postaviť do pozície, ktorá by tento zákona nemala posunúť do druhého čítania, práve naopak, v rámci toho zneužívania receptov a sortimentu v jednotlivých lekárňach alebo zdravotníckych výdajniach a toho všetkého, čo sa nachádza v predkladanom návrhu zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. budem veľmi zdržanlivý a budem veľmi intenzívne konzultovať jednak s pánom ministrom, s predkladateľom a s naším klubom o podpore alebo o možných zmenách v rámci predloženého zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Fajnor, Džupa a Ševc. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý bude vystupovať pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som si dovolil podporiť pána Bódyho, a to hlavne v tej časti, kde hovoril o tom, že monopoly obyčajne investujú peniaze v inej krajine. Áno, je to pravda. Ale treba si uvedomiť, že keby sme túto všeobecne platnú pravdu aplikovali v celej ekonomike, tak by bola dnes situácia iná. Nedá sa totižto zdravotníctvo z kontextu celej ekonomiky vytrhnúť.

    Treba povedať, ak by sme neboli predali prirodzené monopoly, z tých ziskov sme mohli výdatne dotovať zdravotníctvo, a pokiaľ by sme všetky diery v zdravotníctve efektívne upchali, tak sme sa dnes nemuseli baviť o takzvanej reforme, ktorá zníži zdravotnú starostlivosť našich občanov, zdraví budú len tí, ktorí budú bohatí, ale sme sa mohli baviť o tom, akú kvalitu na začiatku 21. storočia občania Slovenskej republiky budú mať.

    Mohli sme sa baviť o tom, že Fakultná nemocnica na Rásochách mohla byť, obrazne povedané, štátnym sanatóriom pre 5,1 milióna obyvateľov, mala to byť alma mater našej medicíny, a nie to, čo, žiaľ, vidíme, tú ruinu, ktorá je tam, kde dnes fakultná nemocnica funguje. Takže aj o tomto je to, o celom komplexe otázok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec sa vybral do jedného teritória ohľadne profesionálnej zdatnosti a poslania farmaceutov, čo, samozrejme, musím kvitovať, aj keď na druhej strane treba povedať, že je to veľmi ťažká téma, kde sa veľmi zložitým spôsobom hľadajú argumenty pre a proti. A keď to mám aplikovať na prerokúvaný zákon, tak nie som si istý, či argumentácie, ktoré pán poslanec použil snáď ako kritické voči predloženej novele, vlastne nepotvrdzujú túto novelu. Neviem teda, či boli mienené ako kritické, či podporné tejto novele. Snáď by to bolo potrebné ešte v jeho záverečnej faktickej pripomienke upresniť. Mne aspoň vyzneli ako podporné pre toto znenie zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je mi sympatický názor pána Bódyho. Veľmi fundovane a možnože aj s trochou zodpovednosti, i keď nie je farmaceut, pozerá sa na tento problém a možno len plne s tým súhlasiť a podporiť ho. Mňa zaujala jedna faktická poznámka okolo budúcich alebo nebudúcich majiteľov lekární, že môže byť aj právnická osoba. Treba si skutočne veľmi sakramentsky rozmyslieť, do čoho ideme, či skutočne berieme to zdravotníctvo ako tovar a nesieme aj takú zodpovednosť, teda hľadať zisky a pre každého, alebo robíme farmaceutov a lekárne pre chorých. V tomto prípade chcem podporiť myšlienky pána poslanca kolegu Bódyho. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rád by som najskôr reagoval na pána Fajnora a pána Ševca. Naozaj máte pravdu, že mám isté výhrady voči predloženému návrhu zákona, ale tento zákon alebo tento návrh zákona nebol predkladaný, pretože by tá situácia na Slovensku bola od roku 1989 taká, že by sa vtedy tak rapídne zmenila. Práve opak je pravdou, ona sa kvasila a vyvíjala práve počas 40, možno 45 rokov, práve preto je teraz nutná nielen reforma zdravotníctva, ale možno aj reforma liekovej politiky. Ja som skôr...

  • Zapnite ešte mikrofón pánovi Bódymu.

  • Ja som skôr narážal na tie veci, ktoré sú možno v tom zákone kontraproduktívne, alebo ktoré nemajú takú vyváženosť. Tá jedna sa dotýka práve toho, čo povedal pán kolega Džupa, kde on možno nerozumel tým dvom rovinám. Tá jedna rovina je práve tá, ktorá dáva veľký liberálny priestor distribúcii a predaju liekov, a tá druhá rovina je možno trošku takou ochranou všetkých tých, ktorí majú vzdelanie a kompetenciu vykonávať služby v prospech občana v distribúcii a predaji liekov. Takže asi takto. Ďakujem za slovo.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ešte predtým, ako dám slovo pánovi ministrovi ako predkladateľovi, predseda parlamentu pán Hrušovský zvoláva teraz poslanecké grémium do rokovacej zasadačky za rokovacou sálou. Prosím, aby sa tam predsedovia poslaneckých klubov dostavili.

    Teraz, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Nebudem reagovať na pána poslanca Džupu, pretože najpresnejšie vystihol to, čo je podstatné.

    Budem reagovať na pána poslanca Pašku, pretože predniesol dva procedurálne návrhy, a chcem len toľko povedať, že sa hlboko mýli, keď viaže tento zákon na zákon o takzvanú reformnú šesticu. Jedno jediné styčné miesto je tam, raz je tam spomenutý Úrad pre dohľad. Všetko ostatné je úplne autonómny zákon a myslím si, že to siahodlhé expozé, ktoré mal, skôr viedlo k tomu nie vecne, ale z iných dôvodov oddialiť prijatie tohto zákona. Nevidím tam žiadny iný vážny vecný problém a skôr si myslím, že zastávať isté rigorózne stanovisko prakticky cez mŕtvoly v tomto prípade sa nedá. Logická pasca je v rukách pána poslanca, zavádzame poriadok, podčiarkujem poriadok, po ktorom ktosi tak volal.

    Najťažšie sa mi bude reagovať na pána poslanca Bódyho, ktorý, po prvé, je v nevýhode, lebo naozaj to, čo hovoril, dostal. A pán poslanec Džupa mu to naznačil, že treba byť opatrný, lieková politika je úžasne nebezpečná a môžeme si povedať niektoré čísla, aby sme si ich zopakovali.

    Celá skupina primárnej a sekundárnej ambulantnej starostlivosti, na ktorú je napojených na špecializovanú a primárku vyše 10-tisíc lekárov, stojí okolo 6 miliárd. Všetky nemocnice sú povinné vyjsť z 9 plus 6 miliardami, z toho drvivú väčšinu im tvoria mzdy. Lieková politika spotrebúva 35 až 38 percent existujúcich zdrojov, a to sa chválime pred celou Európou, ako sme znížili náklady.

    Nemôžem na jednej strane chcieť od lekára, aby bol iba na zmluvu a na nijaký iný spôsob nebol napojený na verejné zdravotné poistenie a doslova a do písmena v oblastiach, ktoré sú veľmi zložité, fungoval možno za 30-, možno za 40-tisíc korún, z čoho sa mu odráta nájomné, z čoho sa mu odrátajú náklady na sestru. A nemôžem chcieť dávať 38 percent, to je rádovo 30, 28 miliárd brutto a 23 až 24 miliárd netto z verejných zdrojov a nechať to len tak pod takými klišé, ako je slobodná voľba a etické oprávnenie.

    Aký je rozdiel medzi poskytovateľom lekárnikom a poskytovateľom lekárom a poskytovateľom sestrou? V tom, že jeden bude mať zmluvu a druhý nie? Obviňujete ma z nejakého neoliberalizmu, rád by som si pri kávičke podiskutoval o liberalizme, neoliberalizme, o ľavici a pravici, nie je to až super ultra extra neoliberalizmus, ak necháte lekárne napojené na verejné zdravotné poistenie, aby fungovali len tak? Na základe iných parametrov, ako je parameter zmluvy. Viete, prečo chcú poisťovne zmluvy? Aby mali možnosť kontrolovať, na čo idú verejné prostriedky, ktoré ony vynakladajú.

    Hovoríte o liekových knižkách. Neuvedomujete si, že stojí to skoro nič. Za čarovné považujem faktické poznámky komunistov, ktorí sa rok a pol domáhajú poriadku a v tejto chvíli sú ochotní poprieť aj to, že 2 a 2 sú 4, len aby mali pravdu. Aj to je spôsob opozície, ale v tejto chvíli mám výbornú pozíciu. Ten zákon je skvelý a zavádza konečne pravidlá hry po 14 rokoch do lekárnictva. Ale, čo chcem oceniť na pánovi poslancovi Bódym, že jasne povedal, ja som to počul, aj keď opatrne, predsa len chce tomuto zákonu dať šancu.

    Aby som nezdržoval, lebo ešte by sa dalo všeličo dnes prerokovať. Myslím si, že ani ten návrh, aby sme oddialili prijatie tohto zákona, ktorý je úplne autonómny, a pán poslanec Paška by mal preukázať nielen verbálne a len tak buchnúť, čo príde na jazyk, kde je väzba na reformné zákony v tomto? V tom, že chceme dať do poriadku veci, zaviesť zmluvy, robiť inventúry, chceme mať čipové karty, chceme mať liekové knižky, kópie receptov, chceme zabrániť tomu, čo sa stalo na východnom Slovensku, odkiaľ pochádzate, že pod jedným menom a jednou adresou na deviatich rôznych miestach to isté meno, tá istá ulica, len iné mesto sa objavili lieky rádovo za 4-, 5-tisíc korún, ktoré neexistujúci pacient mal údajne vyčerpať? Len 50-tisíc korún som dal na jednom sedení, Sideria vám to ukáže, úplne pokojne bez problémov je to teraz. Takýchto prípadov máme už stovky.

    Otázka, ktorá bude postavená, je otázka regulácie slobodného povolania a slobodné povolanie neznamená, robím si, čo chcem. Slobodné povolanie je viac regulované ako neslobodné, ak je takéhoto typu poskytovania. To je otázka, čo umožním a čo neumožním. Logicky sa budú lekárnici správať korporatívne. Nakoniec ide o 22-miliardový balík. Logicky sa právnické osoby budú domáhať toho istého práva, ako majú súkromné osoby, pretože zákon riešil situáciu, za ktoré právnická osoba môže poskytovať. A považujem túto zdravotnú starostlivosť za úplne legitímnu. A komora dostala veľké kompetencie, ako takých vyradiť, len by to museli chcieť robiť. Problémom, samozrejme, je, že máme dnes vyše 300 lekární, ktoré patria právnickým osobám, ak nie viac, ktoré ale vznikajú tak trošku nelegálne a tak trošku poza bučky cez takzvaných falošných lekárnikov a falošné nájmy.

    Je umenie veci pomenovať pravým menom? Otvoriť regulovaný trh, ale dohodnúť si ceny, dohodnúť si pravidlá hry? Iste nie. Zle sa proti takémuto zákonu ide, oceňujem, pán poslanec, jasne povedal, 12 rokov je v biznise a veľmi presne vie, keby bol on ministrom zdravotníctva, k čomu raz tiež príde, presne takýto istý zákon predloží prinajmenšom v oblasti práv a právnických osôb poskytovať túto starostlivosť tak, ako ju majú, nemocničnú, adosovú a inú, úplne nepochybne.

    Som presvedčený, že parlament pochopí, že nejde o žiadny siedmy zákon, nemá na to väzbu a môžeme ho prerokovať v normálnych termínoch, nevraviac o tom, že všetkých 150 poslancov bude pod úžasným lobingom. Nakoniec tí, čo ovládajú a majú prístup k 22-miliardovému balíku, ten lobing musia spraviť, však majú zdravý rozum a nepôjdu proti sebe. Tomu rozumiem a na tento lobing som pripravený, preto ďakujem pánovi poslancovi Paškovi, ktorý povedal, že som milovníkom dobrodružstiev, lebo presadzovať túto stoštyridsiatku, to naozaj bude pre mňa veľmi príjemné dobrodružstvo.

    A keď teda hovoríme o hodnotách a hodnoty sú pojem, ktorý sa v tomto parlamente začal objavovať, tak potom pre mňa je najvyššia hodnota, aby za tie isté peniaze naši občania dostali čo najviac kvalitnej zdravotnej starostlivosti, aby poslanci z komunistickej strany nemuseli mať obavy a aby čo najmenej peňazí zbytočne išlo inde, ako boli určené. A nepochybne v liekovej politike tieto veľké rezervy máme. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca si neželá vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 766, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 781.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zladenie zákona o vojenskej službe s niektorými ustanoveniami ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú úpravy základných zložiek ozbrojených síl Slovenskej republiky a jej vnútorného a organizačného členenia.

    Návrhom zákona sa majú tiež upraviť niektoré aspekty ustanovovania vojaka do funkcie a upresňujú sa niektoré ustanovenia týkajúce sa vojenských hodností.

    V súvislosti so zrušením branného zákona sa navrhuje tiež upresniť ustanovenie upravujúce prieskumné konanie vykonávané za účelom posúdenia zdravotnej spôsobilosti vojaka tak, aby bola zabezpečená možnosť vykonávať prieskumné konanie u všetkých kategórií vojakov uvedených v § 2 ods. 2 písm. a) až f) zákona o vojenskej službe.

    Navrhuje sa zmena aj tých ustanovení zákona, ktoré predstavujú režim právnej regulácie času zamestnania tak, aby nová právna úprava zodpovedala európskym štandardom.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister obrany, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre obranu a bezpečnosť podal spravodajskú správu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov. Máte ho doručený pod tlačou č. 766.

    Dovoľte mi ďalej konštatovať, že predložený vládny návrh zákona spĺňa všetky formálnoprávne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, najmä § 67 a § 68, a takisto aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Dovoľte mi ďalej, aby som vám navrhol v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada uzniesla podľa ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej mi ešte, prosím, dovoľte, aby som vám navrhol, aby túto tlač prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, ako gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť. Ďalej teda navrhujem, aby tento zákon bol prerokovaný v lehote do 27. augusta tohto roku a gestorský výbor do 3. septembra tohto roku. Toľko zo správy spravodajcu.

    Vážený pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Prosím. Písomne nemám žiadne prihlášky. Ústne sa kto hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Nikto. Končím všeobecnú rozpravu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 764, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 780.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Burianovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady dal návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Ide o krátku novelu. Základnou myšlienkou tejto novely je v podstate vypustenie článku 21, ktorý sa javí ako nadbytočný, článku 21 ods. 3, ktorý sa javí byť nadbytočný vzhľadom na to, že novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa odstránilo ustanovenie o daňovo uznateľných úrokoch prevyšujúcich štvornásobok, respektíve šesťnásobok vlastného imania.

    Vzhľadom na to, aby uvedený odsek nevyvolával pochybnosti a neistotu, respektíve problematický výklad, navrhujeme tento odsek vypustiť. Tento odsek hovorí o výpočte priemernej výšky úveru alebo teda pôžičky. Javí sa ako anachronizmus, ktorý môže vyvolávať určité pochybnosti.

    Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet. Navrhovaný zákon nebude zakladať nároky na pracovné sily, organizačné zabezpečenie a nebude mať dopad na životné prostredie. Návrh zákona nevyvolá žiadne právne problémy, pokiaľ ide o vzťah k Ústave Slovenskej republiky, ostatným zákonom, iným všeobecne záväzným predpisom, ako aj medzinárodným zmluvám, ktorými je Slovenská republika aj viazaná.

    Vážené kolegyne, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som vás poprosiť o podporu tejto novely zákona, ktorá je veľmi krátka a vlastne pomôže tomu, aby sa naplnilo to, čo sa vlastne už v zákone o dani z príjmu prijalo od 1. 1. 2003. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Farkasovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z., zaskakujem teraz za kolegu, ktorý je neprítomný, o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 764, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 29. schôdze, teda dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákonov uvedené v § 67 a v § 68 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemáme žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bod číslo 13 nemôžeme prerokovať, pretože teraz bude o 17.00 hodine zasadať ústavnoprávny výbor a výsledky rokovania tohto výboru sú potrebné na ďalšie prerokovanie tohto bodu v parlamente. Predpokladám, že ešte do konca dnešného rokovacieho dňa sa výsledky rokovania ústavnoprávneho výboru dozvieme a budeme môcť zaujať stanovisko.

    Ďalej v bode číslo 14 máme návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o situácii v Iraku. O tomto budeme len hlasovať a ďalej budeme pokračovať bodom

    návrh na zmeny v zložení členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách.

    Návrh uznesenia Národnej rady, ktorý bol vypracovaný na základe návrhov jednotlivých poslaneckých klubov, ste dostali ako tlač č. 778.

    Otváram rozpravu. Kto sa hlási, prosím, do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ktorý bude predmetom potom hlasovania. Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o uzatvorení zmluvy so Svetovou bankou na čerpanie úveru na modernizáciu sektora zdravotníctva.

    Návrh uznesenia ste dostali ako tlač č. 784.

    Dávam slovo poslancovi Pavlovi Paškovi, aby návrh uznesenia uviedol. Pán poslanec Paška! Prosím kolegov z poslaneckého klubu strany Smer, keby ste mohli pána poslanca Pašku vyhľadať, aby mohol predložiť, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za mierne zdržanie, dámy a páni. Problematika úveru Svetovej banky pre potreby modernizácie sektora zdravotníctva sa dostala do popredia zhruba pred dvoma, troma týždňami. Treba povedať, že nejde o žiadnu novú vec, ale o vec, ktorá sa tiahne od konca roka 2002, keď ministerstvo zdravotníctva predložilo vláde návrh projektu modernizácie sektora zdravotníctva, na ktoré odporučilo čerpať finančné prostriedky z úveru Svetovej banky. Po určitej genéze uznesení najprv vo februári tohto roku, keď najmä na základe výhrad ministerstva vnútra a ministerstva školstva bol materiál vrátený, nakoniec vláda prijala toto uznesenie o čerpaní.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že sa v súvislosti s uvedenou problematikou objavilo množstvo špekulácií, dohadov najmä o podmienkach poskytnutia tohto úveru, kde sú informácie dostupné len sprostredkovane cez všeobecné správy, ale najmä v súvislosti s čerpaním daného úveru, ktoré predpokladalo podľa uznesenia z marca tohto roku už pre rok 2003 čerpanie 400 miliónov korún a pre rok 2004 čerpanie skoro 900 miliónov, 930 miliónov korún za spoluúčasti rok 2003 32 miliónov a v roku 2004 66 miliónov korún zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, chcem požiadať, aby sme aj v zmysle slobodného prístupu k informáciám, ale najmä v súvislosti so snahou predchádzať zbytočným špekuláciám a zbytočným deformáciám pri prenose jednotlivých informácií, chcem predložiť toto uznesenie a požiadať vládu, aby príslušné informácie poskytla.

    Na záver chcem povedať. Môžeme politicky a morálne diskutovať o tom, či v súčasnej situácii sú tieto 3 miliardy korún alebo 2,8 miliardy korún v predmete, pre ktorých je to uznesením vlády určené, či je to zmysluplné čerpať, či tieto prostriedky sa naozaj nedali použiť ináč a či štruktúra plnenia, ktorú poznáme z uznesenia, ktorá mimochodom obsahuje aj podľa mňa veľmi dôležité riešenie komplexného informačného systému, sa nedala financovať iným spôsobom, napríklad z prevádzkových prostriedkov rezortu zdravotníctva.

    Preto bez ohľadu na to, aký máme na to politický pohľad, ak naozaj vláda rozhodla uznesením, ak podmienky plnenia sú objektívne, nevidím dôvod, aby jednak podmienky úverovej zmluvy, a to najmä garancia, splatnosť, úrokové sadzby, spoluúčasť na financovaní, predmet spoluúčasti na financovaní, ale potom najmä aj čerpania samotného úveru, ak bolo vôbec naplnené podľa uznesenia vlády, akým spôsobom, komu, kde, na základe akých kritérií boli tieto práce a služby zadané, preto chcem predložiť, dámy a páni, uznesenie nasledujúceho znenia.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu o podmienkach uzatvorenej zmluvy so Svetovou bankou na čerpanie úveru na modernizáciu sektora zdravotníctva, predovšetkým podmienky úverovej zmluvy, úroková sadzba, garancie, spôsob a doba splácania, ale najmä účel a objem čerpania vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, podmienky výberových konaní alebo priamych zadaní a adresáti plnenia za rok 2003 a za rok 2004 s údajmi k 30. 6. 2004. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, keby ste zároveň zaujali miesto pre navrhovateľov a zároveň plnili aj funkciu spravodajcu. Tak je to správne. Otváram rozpravu. Ako prvý sa prihlásil pán minister zdravotníctva Zajac. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Všetko, čo pán poslanec Paška požaduje, je odo dňa podpísania zmluvy od 2. decembra 2003 na internete. Celá zmluva je otvorená na ministerstve financií, ktoré je gestorom. Tak si nájdime internetovú stránku ministerstva financií a tam je kompletne dikcia, úroky, kto ju podpísal. Viete, že túto zmluvu podpisuje ministerstvo financií, a nie ministerstvo zdravotníctva. Takže, nech sa páči, ale pokojne si to ešte môžeme zopakovať aj tu.

  • Reakcie v pléne.

  • Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň, chcete sa, vraciam slovo späť, nemôžem ukončiť, máte záverečné slovo po skončení rozpravy.

    Nech sa páči, teraz máte slovo, pán Paška.

  • Dámy a páni, pán minister, v predchádzajúcom vystúpení som spomenul, že 21. storočie je plné zaujímavých informačných technológií a nie po prvýkrát v snahe získať informácie sme od predstaviteľa vlády získali odporučenie na internetovú stránku alebo na tento spôsob, určite veľmi zaujímavej treťotisícročnej komunikácie. Je škoda, že si to naozaj nevieme osvojiť. Jednak niektoré tie informácie je veľmi ťažko nájsť, po druhé, možno by sme aj ušetrili, ak by sa presadil takýto spôsob komunikácie nielen medzi vládou a parlamentom, ale aj medzi nami, tony a tony papiera a lesov Slovenska, ktoré nám predkladajú z našej rozmnožovne tejto Národnej rady každý deň alebo každý druhý deň do našich schránok.

    Napriek tomu si myslím, že niektoré údaje, ktoré v zmysle správy požadujem, nie sú uverejnené priamo, ale že sú len v sprostredkovaných úvodoch v dôvodových správach, v návrhoch uznesení vlády a čo určite nie je ale uverejnené nikde a veľmi rád si nechám ešte raz vysvetliť, kde je otázka akým spôsobom, komu, ak boli tieto prostriedky čerpané, boli zadané, či priamym zadaním, či to bola verejná súťaž, ak bola, kde bola, aká bola, na základe akých kritérií bola určená.

    Minimálne z týchto dôvodov by som sa, dámy a páni, priklonil k tomu, aby predsa len vláda takúto správu predložila, pretože nielen vzhľadom na niekedy veľkú vyťaženosť elektronických liniek, ale aj z dôvodu štandardných, možno minulostoročných, verbálnym spôsobom komunikácie s našimi voličmi by som ich rád s takýmito informáciami oboznámil. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, informujem vás, že sme prerokovali všetky body schváleného programu rokovania tejto júlovej schôdze Národnej rady. Ostáva prerokovať bod návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač č. 516. O tomto bode programu ešte musí rokovať Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás ďalej informovať, že v súčasnosti v tejto chvíli zasadá poslanecké grémium, ktoré zvolal predseda Národnej rady pán Hrušovský.

    Pokiaľ nemáme výsledky rokovania ústavnoprávneho výboru a výsledky rokovania aj poslaneckého grémia, nemôžeme pristúpiť ešte k hlasovaniu, pretože ten návrh sa očakáva pravdepodobne nasledovný. Po ukončení poslaneckého grémia budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu a počkáme si na výsledky ústavnoprávneho výboru, aby sme mohli prerokovať aj tento posledný bod programu. Na základe výsledkov týchto rokovaní rozhodneme o tom, ako budeme postupovať v dnešnom rokovaní, pričom je predpoklad, že ešte budeme hlasovať. Teraz prerušujem schôdzu na pätnásť minút.

  • Prerušenie rokovania o 16.45 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch programu 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Pán poslanec Veteška sa hlási ešte pred hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

    Pán podpredseda Veteška, nech sa páči.

  • Poprosím, keby ste, pán predseda, mohli zabezpečiť trošku pozornosti členov.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, ešte som nikdy nebol v takej situácii ako teraz, ale cítim sa, že ju unesiem, pretože niekedy pred rokom, keď poslanecký klub HZDS opustilo 11 poslancov, som stál pri tom hlavnom rečníckom pulte a vyzýval som Národnú radu Slovenskej republiky, aby nepodporovala také kroky, ktoré môžu v budúcnosti niekedy našu Národnú radu oslabovať a znižovať jej dôveryhodnosť u občanov Slovenskej republiky.

    Hovoril som to preto, že som si myslel, že sa môže opakovať situácia aj v iných poslaneckých kluboch a nenašiel som vtedy oporu v mojom vystúpení ani podporu nikoho, pretože sa povedalo aj istými, úprimne povedané aj úsmevmi o tom, že sa to môže stať len v HZDS.

    S odstupom času sa ukázalo, hoci to nerád s hrdosťou hovorím, to nie je hrdosť, ukázalo, že som mal pravdu, že neskôr opustili poslanecké kluby aj členovia poslaneckého klubu za politickú stranu ANO aj SDKÚ. Situácia sa nakoniec vyvinula tak, že dnes parlament má stále ohrozenú stabilitu, koalícia nemá väčšinu, opozícia nie je schopná presadiť svoju pozíciu a dostali sme sa do situácie, keď 21 poslancov je akože nezávislých. Z tohto vyplývalo aj to, že jednotlivé výbory Národnej rady obsadzovali poslanci, ktorí postupom času prestali byť reprezentantmi politických strán, ktoré prešli riadnymi parlamentnými voľbami, a tak sa stalo aj to, že predsedom výboru pre sociálne veci bol zvolený pán Tkáč.

    Ja v tejto chvíli musím navrhnúť vzhľadom na to, že pán Tkáč nemá ani klub, nie je ani členom žiadneho klubu, ani Ľudová únia nefunguje, chcem, vážený pán predseda, navrhnúť, aby Národná rada v tajnom hlasovaní odvolala pána Tkáča z funkcie predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Hovorím však otvorene, pán Tkáč, pán kolega Tkáč, tebe do očí pred všetkými, vážim si ťa ako človeka, odborníka na sociálne otázky, ale politické riešenie situácie v parlamente si vyžaduje, aby som takýto návrh predložil. A vám ďakujem za porozumenie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, je to návrh na zaradenie nového bodu programu do rokovania 29. schôdze Národnej rady. Poprosím vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu, ktorý predložil podpredseda Národnej rady pán Veteška, v mene troch poslaneckých klubov návrh na zaradenie nového bodu programu odvolanie predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie Vojtecha Tkáča.

  • Hlasovanie.

  • 108 prítomných, 67 za návrh, 27 proti, 8 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Podľa Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada tajným hlasovaním. Nie je riešený spôsob odvolávania, ale v tejto chvíli odporúčam, aby sme podobne ako voľbu predsedov výborov uskutočnili tajným hlasovaním aj odvolanie predsedu výboru, tak ako navrhol podpredseda Národnej rady pán Veteška.

    Pán poslanec Číž.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo, len teraz, aby som tomu dobre rozumel, pán podpredseda navrhol bod programu. Čiže v rámci bodu programu pán podpredseda odôvodní tento návrh, v rámci neho sa otvorí rozprava a podobne. Áno?

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som predložiť procedurálny návrh, aby sme o danom bode programu hlasovali verejne.

  • Pán poslanec, už som odôvodnil prečo tajne. Podľa Ústavy Slovenskej republiky Národná rada volí v tajných voľbách predsedov výborov. To znamená, že vychádza mi z toho aj odvolávanie predsedov parlamentných výborov. Ale, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu tajnou voľbou uskutočniť odvolanie.

  • Ruch a reakcie v pléne.

  • Páni poslanci, ruším toto hlasovanie. Páni poslanci, ja som už povedal prečo. Národná rada má rozhodnúť o odvolaní tajne. Pán poslanec Hrdlička dal návrh, aby sme hlasovali o odvolaní verejne.

    Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, keďže ste urobili výklad ústavy a hovoríte o analógii, pokiaľ ide o použitie ustanovenia o tajnej voľbe predsedu výboru, dovoľte mi protiargumentovať. Štátne orgány môžu iba to, čo umožňuje zákon alebo ústavný zákon. Ústava Slovenskej republiky v danom prípade hovorí iba o voľbe tajným spôsobom, pokiaľ ide o odvolávanie, nie je to upravené.

    Čiže nemôžete použiť analógiu. Jediné, čo by bolo možné, je, aby Národná rada schválila klasický volebný poriadok, v ktorom stanoví pravidlá na odvolávanie predsedu konkrétneho výboru. Na tom sa musí uzniesť Národná rada Slovenskej republiky. Iný spôsob neprichádza do úvahy. Čiže výklad ústavy, že tajne, to nie je jednoducho výklad, ktorý môžeme akceptovať.

  • Pán poslanec Fico, bolo tu už niekoľko precedensov, ktorý Národná rada pri spôsobe voľby prijala uznesením hlasovaním. Odporúčam, aby sme tak urobili aj teraz o spôsobe voľby. Tajne alebo verejne. Ja zastávam názor, že by sme mali hlasovať tajne. Pán poslanec Hrdlička dal návrh hlasovať verejne. Rozhodneme teraz hlasovaním o tom, akú formu hlasovania Národná rada Slovenskej republiky zvolí. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hrdličku, ktorý navrhuje hlasovať verejne.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcie v pléne.

  • Hlasujeme, páni poslanci.

    Páni poslanci, vyhlasujem hlasovanie za zmätočné.

    Páni poslanci, prosím, aby ste teraz nediskutovali. Neprešlo to.

  • Reakcie v sále.

  • Páni poslanci, pred skončením hlasovania som vyhlásil toto hlasovanie za neplatné. Aby sme si ešte raz povedali, o čom hlasujeme.

    Pán poslanec Hrdlička navrhol, aby sme o spôsobe odvolania predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie hlasovali verejne. Prosím, páni poslanci.

    Pán poslanec Mečiar. Zapnite pána poslanca Mečiara.

  • Pán predseda, o návrhoch sa má hlasovať v poradí, v akom boli predložené. Prvý návrh ste predložili vy. Ste poslanec, ktorý má plnohodnotné právo a výkon. Takže budeme hlasovať najprv o vašom návrhu, potom o návrhu pána Hrdličku.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Mečiar, ja som vyslovil môj právny názor, že som toho názoru, že by sme mali použiť analógiu tajnej voľby aj tajnej voľby odvolania. Keďže ústava ani rokovací poriadok neupravuje presnú procedúru, ako postupovať v prípade takéhoto sporu, pán poslanec Hrdlička navrhol jasný a konkrétny procedurálny návrh, aby sme o spôsobe odvolania hlasovali verejne. Teda ja odporúčam, aby sme rozhodli o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Hrdlička a rozhodneme o všetkom, aj o mojom, aj o pánovi poslancovi Hrdličkovi.

    Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu poslanca Hrdličku hlasovať verejne.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných (potlesk), 77 za návrh, 22 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Budeme hlasovať o návrhu na odvolanie pána poslanca a predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie verejne. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu, pretože tento bod programu bol zaradený na rokovanie dodatočne.

    Teraz poprosím pána poslanca Farkasa, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby z poverenia výboru predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, ktoré prerokúvame ako tlač 753.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) nášho rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 94 za návrh, 9 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 777 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Nech sa páči, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 113 za návrh, 9 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Mikuša, aby uvádzal hlasovania k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 765.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    Môžeme hlasovať, pán predseda.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 104 za návrh, 1 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 783 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Môžeme hlasovať, pán predseda.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 124 za návrh, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Malchárka. Pán poslanec Malchárek, aby ste z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uviedli návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z. z.

    Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nakoľko v rozprave nikto nevystúpil, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 113 za návrh, 7 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste v súlade s vaším rozhodnutím dali hlasovať o tom, že navrhovaný zákon prerokujeme vo výboroch, a to v ústavnoprávnom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a súčasne ďalej, aby ste za gestorský výbor určili hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní v lehote do 17. augusta a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Dávam hlasovať, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Malchárek, ktorý navrhuje prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 114 za návrh, 2 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím pána poslanca Opaterného, aby z poverenia výboru uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiadny pán poslanec, nezazneli žiadne procedurálne návrhy, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 72 za návrh, 46 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú vo výboroch do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 96 za návrh, 5 proti, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím teraz pána poslanca Gála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré prerokúvame ako tlač 755.

    Pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Krajči, ktorý navrhol, aby sme vrátili návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujme, páni poslanci o návrhu vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 62 za návrh, 65 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 88 za návrh, 28 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť lehotu na prerokovanie zákona v druhom čítaní, ako aj stanoviť gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 108 za, 5 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána Drgonca, aby z poverenia výboru predniesol návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. Z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ústavného zákona č. 140/2004 Z. z. a ústavného zákona č. 323/2004 Z. z.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí...

  • ... nepredniesli nijaký návrh, ktorý by mal byť predmetom hlasovania, takže prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 41 za, 8 proti, 72 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem, pán predseda.

    Poprosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo uviedol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore, ktorý prerokúvame ako tlač 762.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Pán poslanec navrhuje prijať uznesenie, ktorým Národná rada odporúča prerokovať zákon v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 102 za návrh, 1 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Pán poslanec, prosím, hlasnejšie, nepočujem vás.

  • ... na prerokovanie výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 27. augusta a gestorský do 3. septembra 2004. Prosím, dajte hlasovať.

  • Pán poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 111 za návrh, 1 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Hajduka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo uviedol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 763.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 106 za návrh, 1 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 106 za návrh, 1 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Martinčekovú, aby z poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody predniesla návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 758, v druhom čítaní.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 99 za návrh, 1 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle zákona § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 775 z 18. júna 2004 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor v lehote do 3. septembra 2004.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa, ktorá navrhuje prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 102 za návrh, 1 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Biroša, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo predniesol návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákona) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení a niektorých ďalších zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave zaznel jeden procedurálny návrh poslanca Pašku, ktorý hovorí o tom, aby sa návrh zákona vrátil na prepracovanie navrhovateľovi. Prosím pekne, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Pašku vrátiť návrh zákona na prerokovanie navrhovateľovi.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 50 za, 31 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča pán poslanec Biroš, aby Národná rada prerokovala zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 74 za návrh, 21 proti, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. V tejto súvislosti poslanec Paška navrhol ešte prideliť zákon na prerokovanie aj do výboru pre sociálne veci a bývanie. Prosím, môžeme dať hlasovať o tomto návrhu spoločne.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrh uznesenia.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, nie, nehlasujeme spoločne o výboroch. O výboroch, tak ako doplnil rokovať pán poslanec Paška.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 106 za návrh, 4 proti, 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím návrh na lehotu.

  • Ďalej, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Páni poslanci, pán poslanec Paška dal procedurálny návrh na zmenu termínu. Najskôr budeme musieť hlasovať o... Ruším toto hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Paška. Ak nebude schválený, o pôvodnom termíne, ktorý bol navrhnutý.

  • Pán poslanec Paška navrhol, aby vo výboroch bol zákon prerokovaný do 4. októbra a v gestorskom výbore do 15. októbra 2004. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 54 za návrh, 17 proti, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím teraz pôvodný návrh.

  • Takže poprosím teraz, pán predseda, dajte hlasovať, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 27. augusta tohto roku a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 84 za návrh, 9 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Vavríka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Vavrík.

  • Pán predseda, ďakujem pekne. Dajte, prosím, hlasovať o tom, aby podľa zákona o rokovacom poriadku § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada prerokovala tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 116 za návrh, 7 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, poprosím ešte o jedno hlasovanie, a to pridelenie do výborov. Konkrétne navrhujem, aby bol prerokovaný tento návrh vo výbore ústavnoprávnom, vo výbore pre sociálne veci a bývanie a napokon vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ktorý by bol gestorským výborom. Ďalej navrhujem, aby výbory prerokovali tento návrh do 27. augusta tohto roku a gestorský výbor do 3. septembra.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu, pán predseda.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 115 za návrh, 3 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby uviedol návrhy hlasovaní k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 58 za návrh, 5 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Páni poslanci, chcem vás informovať, že na základe rokovania poslaneckého grémia a informácie predsedu ústavnoprávneho výboru, ale aj spoločného spravodajcu pána poslanca Miššíka ústavnoprávny výbor odporúča, aby sme z rokovania 29. schôdze Národnej rady vypustili bod návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku s odporúčaním, aby bol tento bod programu zaradený ako prvý bod 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa začne 7. septembra.

    Je všeobecný súhlas s týmto návrhom, páni poslanci?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme pokračovať hlasovaním o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rady Slovenskej republiky žiada vládu, aby vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o situácii v Iraku.

    Poprosím teraz pána poslanca Abrhana, aby predmetný návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky uviedol. Návrh uznesenia máte rozdaný, páni poslanci, v laviciach.

    Pán navrhovateľ, odporúčate Národnej rade...

  • Pán predseda, dajte o predmetnom návrhu uznesenia hlasovať, ktorý je rozdaný poslancom v laviciach.

  • Páni poslanci, návrh uznesenia máte ako tlač 757. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 119 za návrh, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o

    návrhu uznesenia na zmeny v zložení členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách, ktorý máte rozdaný ako tlač 778.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Pán poslanec Banáš, ale rozprava o tomto bode programu už bola skončená. Bod sme prerokovali.

  • Ja som len chcel povedať, pán predseda, že som dal aj návrh na dovolenie ďalších členov ako delegácie v Rade Európy, tak aj v PZ NATO. Tu sú len zmeny, ale tam treba ešte dovoliť do Rady delegácie, teda delegácie pri Rade Európy troch ľudí a do PZ NATO piatich ľudí.

  • Pán poslanec, dohodli sme sa tak, že budeme robiť zmeny v zložení členov delegácií vtedy, keď budeme zaraďovať náhradníkov za siedmich poslancov do jednotlivých výborov, aby to bol návrh už potom, ktorý bude zohľadňovať aj nastúpenie nových poslancov. Takže teraz dám hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý máte rozdaný v laviciach. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 124 za návrh, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    návrhu pána poslanca Pašku na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o uzatvorení zmluvy so Svetovou bankou na čerpanie úveru na modernizáciu sektora zdravotníctva.

    Návrh uznesenia máte rozdaný ako tlač 784.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu uznesenia, páni poslanci. Prosím, aby sme sa prezentovali a budeme hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 66 za návrh, 8 proti, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Zostáva nám prerokovať bod programu, ktorý sme zaradili dodatočne na rokovanie 29. schôdze, a to je

    návrh na odvolanie pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie Vojtecha Tkáča z funkcie predsedu výboru.

    Pán poslanec Tkáč, do rozpravy. Poprosím teraz pána podpredsedu Národnej rady Vetešku, aby návrh na odvolanie predsedu výboru pána poslanca Tkáča... Pán poslanec Tkáč sa hlási do rozpravy po návrhu, ktorý odôvodní podpredseda Národnej rady pán Veteška.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážené dámy a vážení páni, tak ako som už uviedol v pôvodnom návrhu, toto, čo robím teraz, nerobím rád...

  • ... ale urobím to otvorene s otvoreným pohľadom do očí každému jednému z nás.

    Návrh na odvolanie pána poslanca Tkáča z pozície predsedu výboru vychádza z politickej situácie v parlamente, kde nestabilita je zavedená 21 poslancami, ktorí odišli od svojich materských politických strán a neplnia si programové úlohy tých strán, pre ktoré vstupovali do parlamentu.

    Druhý dôvod je ten, že sám parlament nie je dostatočne funkčný, pretože nemá obsadené viaceré funkcie predsedov výborov, a či by sme tento návrh predložili zo strany HZDS, určite by takýto návrh predložil niekto iný zakrátko, aby došlo ku generálnej dohode na obsadenie funkcií podpredsedov Národnej rady a výborov, ktoré budú súvisieť s uvoľnenými postmi, ktoré sú. Týka so to aj výboru pre európske záležitosti, zahraničného výboru a tohto sociálne výboru.

    Z toho dôvodu navrhujem, keďže nedošlo v priebehu troch mesiacov k dohode predstaviteľov politických klubov na tom, aby sa miesta obsadili takými poslancami, ktorí reprezentujú svoje politické strany, ktoré prešli riadnymi parlamentnými voľbami, tak sme toto navrhli, aby prekážka na obsadenie ďalších funkcií odišla. Nahlas hovorím aj pánovi Tkáčovi, pokiaľ plnil funkciu predsedu v záujme sociálnej starostlivosti o sociálny život našich občanov v dostatočnej kvalite, za to mu vyjadrujem poďakovanie. Ale ide o politickú stabilitu, je potrebné takýto návrh predložiť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán predseda výboru Tkáč, pán poslanec Číž a pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč. Páni poslanci, prosím o pokoj.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás ľudsky požiadal, aby ste moje vystúpenie nechápali ani ako minimálny pokus o obhajobu svojej funkcie. Nikdy v živote mi nezáležalo na funkcii vtedy, ak som vedel a videl, že jednoducho táto funkcia je rozhodnutím kohosi iného, kdesi mimo mojej vôle a mojich predstáv. Preto toto vystúpenie som si nenaplánoval ako obhajobu. Považujem ale za potrebné aj z dôvodu historickej pravdy uviesť veci na pravú mieru.

    Predovšetkým je mimoriadne závažnou skutočnosťou, že vy, pán predseda, ste na úvod funkčného obdobia tohto parlamentu vytýčili tézu o politickej kultúre v tomto parlamente. Je mimoriadne pochybnou skutočnosťou fakt, že predseda výboru parlamentu, ktorý riadite, sa dozvie z médií o skutočnostiach, že by mal z funkcie odísť. Okrem redaktora SME, ktorý mi zavolal, som s nikým oficiálne o týchto otázkach nediskutoval. Nikto ma oficiálne nepozval na rozhovor a nikto mi ani neponúkol šancu či priestor povedať svoj názor, alebo prípadne zvažovať svoj odchod z tejto funkcie.

    V tejto súvislosti si spomínam na rokovania poslaneckého grémia, kde v iných prípadoch, myslím si, že aj menej podstatných, ste prizývali kolegov najmä z koalície, ktorí boli prizvaní k jednotlivým bodom rokovania. Toto považujem za prejav nekultúry v tomto parlamente.

    Po druhé, chcem uviesť, že v čase, keď som vystúpil z Klubu nezávislých poslancov, sa začali diať mimoriadne pochybné a bizarné záležitosti okolo môjho bytu, domu, okolo teda činžiaku, v ktorom bývam, okolo bytu mojich ľudí z okruhu sa pohybujú záhadné autá, jednoducho sa mi mení zvuk v mobile a po tom, čo som vyhlásil hlasovanie o zdravotníckych zákonoch za špinavosť tohto parlamentu, sa dejú veľmi bizarné, pochybné veci a jednoducho sa začal proces diskreditácie ľudí s vlastným názorom.

    Po tretie. Chcem pre pána poslanca podpredsedu Vetešku uviesť takisto veci na pravú mieru. V čase, keď som tu vystupoval so žiadosťou, aby ste zaregistrovali Klub nezávislých poslancov, sa tu priamo pred pultom diali určité manévre niekoľkých poslancov, takže ste asi nepochopili alebo nerozumeli, alebo nechcete vedieť, ako sa všetko stalo. Ja s úžasom čítam v médiách, pričom po mojich skúsenostiach o politike viem, že je to mimoriadne povrchná ľudská činnosť, že 11 odídencov odišlo z HZDS. To je lož.

    Vážený pán podpredseda Veteška, my sme z HZDS - Ľudovej strany neodišli, my sme boli vylúčení a boli sme vylúčení tým, že sme dostali fax a telegram podpísaný dvomi členmi klubu Ľudovej strany - HZDS s tým, že sme vraj podozriví, že chceme zakladať nový politický subjekt. Čiže ak tu niekto menil pomery v parlamente, tak to nebolo 11 ľudí, ktorí boli vylúčení z HZDS, ale boli to práve funkcionári strany, ktorú vy, pán podpredseda HZDS, pán Veteška, v tomto parlamente predstavujete.

    V tejto súvislosti je rozdiel medzi tým, či niekto vystúpi z klubu, alebo z politickej strany, navyše a nota bene, ak tá politická strana vás vylúči a jedným hlasom vás vylúči a druhým žiada, aby ste vrátili mandát, a to len preto, že ste chceli demokratizovať vnútorné pomery v strane. Je to už historická udalosť, pre mňa je to oslobodenie, ale je to realita, že nie ja som ani moji kolegovia, ktorí v Klube nezávislých poslancov pracovali, menili pomery v tomto parlamente.

    Ďalej by som chcel ešte uviesť na záver svojho vystúpenia to, že jednoducho treba rozlišovať, či niekto vystúpi z politickej strany, ktorá nominovala svojho poslanca do volebnej kandidátky a bola úspešná, alebo je z tejto kandidátky vylúčený. S tým súvisí napríklad aj hmotné zabezpečenie tých 11 poslancov, ktorí odišli, pretože subjekt, ktorý vás vylúči, jednoducho konzumuje sumy, ktoré nie sú malé, na činnosť politického subjektu. V tejto súvislosti naozaj budem rešpektovať rozhodnutie parlamentu, naozaj rešpektujem aj to, že sú rozbehnuté niektoré procesy. Dovolím si upozorniť v rámci výboru pre sociálne veci a bývanie, že máme projekt vytvorenia ďalšej komisie pre otázky populačného rastu Slovenskej republiky, že je tu pripravovaný seminár s Radou Európy 23. a 24. septembra, ktorý bude najvýznamnejšou akciou Národnej rady v tomto volebnom období s Radou Európy.

    Nechcem teraz komentovať ďalší osud a vývoj v Klube nezávislých poslancov. Jednoducho vládna koalícia získavaním hlasov z bývalého Klubu nezávislých poslancov porušila etiku hlasovania, jednoducho hlasovanie o zdravotníckej reforme je príčinou toho, o čom tu vlastne dnes diskutujeme.

    Budem rešpektovať akékoľvek vaše rozhodnutie, chcem ale jasne povedať, že je rozdiel, či vy z politickej strany alebo poslaneckého klubu vystúpite, alebo vás niekto vylúči. Považujem toto za podstatné pre zápis, ak sa raz niekto bude dnešnou situáciou zaoberať. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči, ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, no, k návrhu, ktorý predložil podpredseda Národnej rady pán Veteška, je, samozrejme, nevyhnutné povedať pár slov. Vieme, že situácia v parlamente po relatívne dlhej vleklej vážnej kríze sa dostala tiež do situácie, že často sa číta opozícia, často sa číta koalícia, dochádza k nestabilite, predovšetkým teda v legislatívnej činnosti, sú problémy v riadení parlamentu, keď vlastne máme k dispozícii iba dvoch podpredsedov, respektíve troch.

    Sme v situácii, keď Národná rada na rozdiel od iných parlamentov sveta vlastne nemá demokraticky zvolený výbor na tvorbu programov, riešenie otázok, ktoré sa dotýkajú Národnej rady, a vlastne jediným zborom pre takéto čosi je podpredseda, teoretické stretávanie predsedu s predsedami výborov a, samozrejme, politické grémium, ale vyslovene ako poradný orgán.

    Myslím si, že toto je zhruba vymedzenie okruhu problémov, ktoré sme mali riešiť zvlášť teraz, keď teda po voľbách do Európskeho parlamentu sa opäť destabilizuje štandardný funkcionársky aktív Národnej rady a bolo treba, samozrejme, hľadať základné východiská. Smer podporoval v rámci diskusií, ktoré prebiehajú v parlamente, jednoznačne to, aby sme jednoducho zadefinovali stav, ktorý tu je, a teraz vyriešili otázku, ako budeme chápať 21 poslancov, ktorí sú nezávislí, či sa budú, alebo nebudú zúčastňovať, v akej miere, v akej intenzite na práci parlamentu, ako bude s ich právom voliť, či prípadne byť volený do príslušných funkcií.

    Ak si zadefinujeme nejaké nové pravidlá v rámci politických strán, ktoré fungujú v politickom grémiu, s cieľom zastabilizovať parlament aspoň v tom, aby boli jasné pravidlá hry a mechanizmus zodpovednosti za výkon jednotlivých zásadných otázok fungovania parlamentu.

    No, tieto diskusie, samozrejme, sú neskončené, nie sú vyriešené základné otázky, nie je stanovený ani len zásadný hodnotový...

  • ... rámec, v rámci ktorého máme pristúpiť k relatívne veľkej alebo teda malej rekonštrukcii parlamentu. No, a do toho návrh pána podpredsedu, ktorý má podľa jeho názoru čosi vyriešiť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nevyrieši nič. Jeho návrh smeruje k tomu, aby sme zrejme následne potom hlasovali iba o dvoch uvoľnených miestach v parlamente, a to je výbor integračný, respektíve teraz už výbor pre európske záležitosti, a druhý, samozrejme, zahraničný s tým, že zrazu sa má vyriešiť aj výbor pre sociálne veci.

    V pozadí má byť návrh, že Smer, ktorý je úplne prirodzeným následníkom, respektíve Smerom navrhnutý funkcionár vo výbore integračnom, kde teda Smeru prichádza právo, ktoré sa tu rešpektuje a ktoré bolo úplne samozrejmé na to, aby nastúpil, aby nominoval člena na vedenie tohto výboru, tak z ničoho nič práve HZDS, ktorého záujmy si, samozrejme, vážim, ale ktoré už nemá dnes 37, ale má iba 26 poslancov, zrazu potrebuje nejaký ďalší výbor a nasleduje tu čosi, čo má momentálne preklenúť schopnosť dohodnúť sa v rámci stabilizujúcom tú situáciu a podobne.

    Pre mňa je to osobne sklamanie, ja si myslím, že tento návrh, vážený pán podpredseda, je malicherný, nečestný aj zbytočný. Ja nevidím za Smer absolútne žiadny dôvod, aby mal súťažiť môj kolega, pán podpredseda Paška s pánom Mikušom, aby sme tu nezmyselne teraz viedli vojnu na túto tému a paralyzovali opozíciu. To ja považujem za nezmyselné. Som presvedčený o tom, že vážne je potrebné, aby sa tento zbor bol schopný oslobodiť od úzkych, malicherných, skupinových záujmov, aby sme našli naozaj kľúč na reobsadenie v podstate až 40 až 50 percent funkcií parlamentu. Veď nezabúdajme, že ešte odchádzajú poslanci, bude voľný výbor pre zdravotníctvo a podobne.

    Nemáme vyriešenú pozíciu koalíciu, opozíciu, teda v užšom vedení parlamentu a podobne. Veď to sú zásadné otázky, ktoré má, ak teda hovoríme o politickej kultúre, ktorých sa máme zmocniť v kluboch a nájsť zmysluplné a racionálne riešenie. Ak to má byť tak, že niekto teraz niekde využije možnosť a s niekým sa tajne dohodne, podľa mňa je to nezmyselné, ja za Smer chcem povedať, že my do žiadnych dohôd tohto typu, ktoré nebudú korektné a nebudú vychádzať z prirodzeného princípu parity a pomerného zastúpenia, ktorý tu je, sa Smer jednoducho nezapojí.

    Rešpektujeme úlohu koalície, nemáme nič proti tomu, aby koalícia venovala svoje sily zabezpečovaniu vlastnej stability. Na druhej strane ale považujeme za potrebné, aby aj opozícia sama seba nezmyselne neparalyzovala...

  • ... aby sa v danom prípade jasne zadefinovali základné princípy, na základe ktorých máme nájsť riešenie z tejto nie celkom jednoduchej situácie. Teda chcem ešte raz povedať, že Smer nebude v honbe za funkciami robiť žiadne tajné jednostranné dohody a už vôbec nie na úkor opozície.

    Pevne verím, že nepodporíme rozhodnutie odvolať pána Tkáča, pretože nie je súčasťou komplexného riešenia. Ukazuje sa v rámci tohto návrhu dokonca ten paradox, na jednej strane pán kolega Veteška nesmierne zvýrazňuje objektívne odbornosť pána Mikuša, na druhej strane, teda síce pán predseda Tkáč odborník je, ale nemá politické krytie. No tak teda buď ideme nájsť nejaké seriózne a korektné princípy, v rámci ktorých ideme hľadať riešenia, alebo to ideme riešiť tak, že kto budeme mať silnejšie lakte a v zákulisí vytlčieme nejaké nezmyselné dohody.

    Chcem len vyjadriť presvedčenie, že som presvedčený, že toto k stabilite parlamentu neprispeje ani jeho etike. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Číža štyria páni poslanci - Fico, Hopta, Jasovský a pán poslanec Mečiar. Pán poslanec Zubo. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Zubo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, napriek tomu, že viacerí poslanci sa domáhali vedieť, na základe ktorých troch konkrétnych poslaneckých klubov príslušný návrh je predložený, do tejto chvíle sme sa to ešte nedozvedeli. Preto vás žiadam, aby ste tak urobili.

  • No, chcem povedať, že to nebolo na návrh Smeru, aby neboli žiadne pochybnosti. To je prvá vec, ktorú by som rád zdôraznil. Rád by som sa dotkol vystúpenia predrečníka, kolegu poslanca pána Číža, pokiaľ hovoril o odbornosti.

    Vážené dámy a páni, koľko sme sa narozprávali v tomto parlamente, že vo funkciách na čele výborov by mali byť predovšetkým experti, ľudia, ktorí sa vyznajú. Ja nepoznám v parlamente Slovenskej republiky človeka, ktorý by mal lepšie profesionálne skúsenosti z tej oblasti, ktorú zastupoval, ako je pán docent Tkáč. Avšak nevyhovuje, tak treba ho odvolať.

  • Na druhej strane, vážené dámy a páni, keď sme sa pýtali na argument, prečo napríklad Hnutie za demokratické Slovensko navrhuje za predsedu výboru pre európske záležitosti pána Mikuša, tak bol jediný argument, lebo vraj je najlepší a lepšieho jednoducho niet, hoci v žiadnom prípade nie sú žiadne argumenty ani dôvody na to, aby Hnutie za demokratické Slovensko tento post obsadzovalo.

    Takže prosím, plne sa stotožňujem so slovami pána kolegu Číža, treba stanoviť určité princípy a pravidlá hry, lebo tento cirkus, ktorého sme svedkami v posledných týždňoch, je absolútne neakceptovateľný a je smiešny. Ďakujem pekne.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Viacerí rečníci hovoria o čistote v parlamente. Ja si myslím, že práve o to nám dnes v súčasnej situácii ide. Ak aj pán poslanec Tkáč hovoril o tom, že hnutie používa zdroje a prostriedky aj za poslancov, ktorí dnes nie sú členmi strany HZDS, veď ale zákon o financovaní politických strán hovorí jednoznačne za mandát tých poslancov, ktorí boli na kandidátke príslušnej politickej strany. Oni u nás boli, a teda, že tam nie sú, to nie je náš problém. A nakoniec rozhovory, ktoré sme viedli pred ich rozhodnutím o tom, že odísť z našej strany, jednoznačne potvrdili ich úmysel odísť a žiadne vylučovanie, o žiadnom vylučovaní ja ani neviem, že by takto to bola strana riešila.

    Som dosť prekvapený, že politická strana Smer vstupuje do týchto debát. Som presvedčený, že je to problém našej politickej strany a že ak chceme teda čistotu, máme právo dostať funkcie, ktoré nám patria v čase, keď sme vstupovali do tohto parlamentu a keď sme hlasovali o funkciách, ktoré v tomto parlamente sú.

    A mne sa napríklad zdá celkom logické, pán predseda parlamentu, že v súčasnej dobe fungujú dvaja podpredsedovia v tomto parlamente. Je to podpredseda, ktorý zastupuje koalíciu, je to podpredseda, ktorý zastupuje opozíciu. Mne sa zdá, že títo dvaja podpredsedovia úplne stačia a vôbec nemám pocit (smiech v sále), že by mali byť dnes dopĺňané tieto pozície o ďalších podpredsedov. Je to znovu účelová taktika tých členov strany, ktorí pred chvíľočkou vystupovali. My práve dnes chceme, aby tu platili pravidlá, aby sa v tomto parlamente nepotulovalo 21 poslancov, ktorí sú bezprizorní a ktorí nie sú riadení žiadnymi princípmi, ktoré sú podľa môjho názoru v demokratickej spoločnosti normálne a logické.

  • Pán poslanec Číž ma hlboko presvedčil svojimi argumentmi, ktoré sú bohaté. Preto, aby sa nestalo to, čo predvída, očakávam, že nám oznámi, že pán Paška sa svojej kandidatúry zrieka. V mene presne toho istého, o čom hovoril.

    Pokiaľ ide o rokovanie o tom, či Smer má nejaký nárok na nejaký výbor a podobne, tak si dovolím povedať, že takýto nárok neexistuje. Eurovýbor v tomto zložení je schválený teraz ústavným zákonom a právo uchádzať sa o kandidatúru na predsedu má ktorákoľvek strana legitímne a nemôže sa preto niekto urážať, že niekto vstupuje do súťaže.

    Tretie. Dohody, ktoré boli uzatvorené pred začiatkom tohto funkčného obdobia, sa týkali všetkých výborov a prvý, kto ich porušil, bol Smer. Aj podpredsedov výborov.

    Ďalej. Pokiaľ ide o pôsobenie týchto výborov a v týchto výboroch, tak ide o zhodnotenie, ktoré je pred Národnou radou otvorené dnes pre štyri výbory, otvorené je pre pomery, ktoré v parlamente nastali zmenou podpory vlády a opozície na zostavenie výborov, predsedov výborov, podpredsedov výborov i podpredsedov parlamentu. Ale ak v tomto smere neexistuje dohoda, nech si spytuje svedomie Smer. Nám nechýba ani vôľa k dohode, ani ochota sa dohodnúť.

    Ďalej k pánovi Ficovi by som rád povedal, že pán Tkáč bol odborníkom na sociálnu politiku. Tie časy sú preč.

    Pokiaľ ide o vystupovanie z HZDS, nebol nikto vylúčený, strana stanovuje, kto vstúpi do strany inej, nemá miesto v strane tejto. Vstúpením do prípravného výboru inej strany páni dobrovoľne odišli, vedeli a poznali a boli upozornení, bolo to ich rozhodnutie a nemienime v tomto smere zamieňať lži za nekultúrnosť.

  • Pán poslanec Číž chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, nič proti názorom, veď situácia je relatívne zložitá až na to teda, že patria (smiech v sále)... veľmi zložitá, ide o to, že ak rešpektujeme elementárne zásady parlamentarizmu, tak jednoducho tvorba a vedenie parlamentu nebude stáť celkom na pocite, či máme pocit, vážený pán kolega Jasovský, či stačia dvaja. Jednoducho tvorba a riadenie parlamentu má svoje vnútorné náležitosti a tam je váš názor pravdepodobne neudržateľný v tejto podobe. Samozrejme, dajú sa dvaja, ale potom treba dovoliť práve ten výbor, ktorý sa bude zaoberať tými nuansami a ktorý bude hlasovať a ktorý bude mať to miesto, ako takýto výbor máva obvykle v normálnych parlamentoch.

    A k pánovi Mečiarovi, no áno, len, pán Mečiar, ja vás vždy pozorne počúvam. Problém je ten, že tieto veci pravdepodobne treba riešiť iným spôsobom, ako to riešime, a aj v mojom vystúpení som sa snažil hovoriť čo najmenej v tom zmysle, že nechcem až natoľko potešiť vážených kolegov z koalície na tom, aby som demonštroval, aké nezmyselné problémy si navzájom robíme, aby sme nevedeli aspoň v tých technických otázkach nájsť východiská.

    Faktom jednoducho je, či je tak, alebo onak, pri racionálnom chápaní sa nedá chápať výbor integračný, ako keby bol niečím iným, ako je výbor pre európske záležitosti. A v danom prípade je úplne zrejmé, že ak si navzájom budeme spochybňovať elementárne veci, ktoré sú dohodnuté a rešpektované dva roky, tak výsledkom môže byť len nezmyselný chaos. Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon je ďalší prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým by som chcel skonštatovať, že pokiaľ by boli napriamené vzťahy v Národnej rade Slovenskej republiky, tak by sa vytváral reálny predpoklad na to, aby sme takéto trápne diskusie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky nemuseli absolvovať. A ja sa v žiadnom prípade nechcem vracať do minulosti, nechcem sa vracať do tej diskusie, ktorá bola tu v Národnej rade Slovenskej republiky pri konštituovaní poslaneckého Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Napriek tomu, že tento klub vznikol bez nášho súhlasu, rešpektovali sme demokratické rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky a podľa tohto demokratického rozhodnutia, ktoré vzišlo z poslaneckej väčšiny alebo z nadpolovičnej väčšiny v Národnej rade Slovenskej republiky, sme rešpektovali aj organizáciu práce v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, dnes tá situácia, ktorá bola pred tri štvrte rokom, jednoducho neodráža aktuálny stav v Národnej rade. Ak by mali zostať isté pozície zachované, a teraz konkrétne hovorím o predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie, tak jednoducho je potrebné, aby mal zodpovedajúce, poviem to veľmi otvorene, politické krytie zabezpečené parlamentnou väčšinou. Dnes teda diskutujeme o tom, či túto parlamentnú väčšinu má a zdá sa, že opak bude pravdou.

    Napriek tomu, že aj ja mám vysokú mieru úcty k odborným schopnostiam pána Vojtecha Tkáča, dámy a páni, to nie je v tejto chvíli o obhajovaní profesionálnych schopností, ale je to jednoducho o parlamentných dohodách, ktoré majú vyústiť do demokratického rozhodnutia. Ale keď už sme teda v takej nepríjemnej atmosfére, aspoň ja to tak vnímam, tak prepáčte mi, ale ja do tejto nepríjemnej atmosféry prispejem.

    Ak na jednej strane hodnotíme odborné schopnosti pána Vojtecha Tkáča, na druhej strane, dámy a páni, si, prosím, zrekapitulujme ostatné rokovania o ťažkých zákonoch, podotýkam ťažkých zákonoch, kde gestorom bol výbor pre sociálne veci a bývanie. Vy, ktorí ste to dôkladne sledovali, tak musíme skonštatovať, že v tomto ten výbor významným spôsobom pokrivkával. A to už nie je o odbornosti, to je o organizačnom nasadení a venovaní sa práci toho výboru.

    Vojto, mňa to veľmi mrzí, že sme vôbec takúto diskusiu otvorili a že ja tiež do nej prispievam, ale je to reálny fakt a všetci sme to v Národnej rade Slovenskej republiky cítili. Špeciálne som to pociťoval aj ja, ktorý nie som, necítim sa odborník v tejto oblasti, a chcel som sa oprieť a snažil som sa oprieť o stanoviská výboru v tejto oblasti a musím skonštatovať, že za ostatný rok to nebolo možné.

    Ale, dámy a páni, chcel by som povedať ešte ďalšiu vec. Ak hovoríme alebo ak sa snažíme hovoriť o vyrovnaných vzťahoch, a tie vzťahy vyplývajú z toho, aká skupina je v Národnej rade Slovenskej republiky podporovaná z hľadiska tých riadiacich funkcií v Národnej rade Slovenskej republiky, a ak chceme byť dôslední, tak by sme v tejto chvíli mali povedať, že alebo prosím, je to teda z mojej strany priamo výzva pre jednotlivé výbory Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa na svojich najbližších rokovaniach venovali aj postom podpredsedov výborov.

    Dámy a páni, ak na jednej strane nájdeme prísny meter, ja si v tejto chvíli myslím, že je demokratický a spravodlivý, aj keď je nepríjemný, na Vojtecha Tkáča, tak rovnaké prísne metre musíme hľadať aj na podpredsedov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    A pán poslanec Číž, Hnutie za demokratické Slovensko tu nezačalo obchodovať s funkciami v Národnej rade, naozaj nie. Ak, žiaľ, sme neboli schopní dospieť k dohode, tak máme legitímne demokratické právo, aby sme ponúkali tú kvalitu, ktorú v našom poslaneckom klube máme. Napriek tomu teda chcem vyjadriť nádej, že aj keď v tejto chvíli ešte, samozrejme, oficiálne kandidatúra ani jedného, ani druhého nie je ohlásená, že existuje možný priestor na dohodu.

    Na druhej strane ale chcem všetkých vyzvať, ak tento priestor na dohodu neexistuje, tak musí v každom prípade rozhodnúť Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním. A nevidím na tom nič nekorektné, nevidím na tom nič zlé. Podstatne lepšie by bolo, keby sme sa dokázali dohodnúť.

    A teraz, dámy a páni, poviem to, čo som možno mal povedať celkom na úvod a možnože to malo zaznieť aj z úst predkladateľa. Jednoducho musíme rešpektovať, že sa pomery v Národnej rade Slovenskej republiky zmenili, celkom na začiatku sa tie pomery zmenili aj s pričinením Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Dnes tieto zmeny už ovplyvniť nemôžeme, ale z hľadiska personálneho obsadenia na to reagovať musíme. A ja osobne si myslím, že ak tieto zmeny vnímame tak, ako sa dejú, tak predovšetkým by mali na to reagovať tí, ktorých sa tie zmeny dotýkajú, a ak by sme demokratickým parlamentným systémom na to reagovali, tak by sme dnes nemuseli o tomto probléme diskutovať, lebo pri takejto zmene sa dá predpokladať, že funkcionár, ktorý viedol a stratil poslanecký klub, sa svojej funkcie, ktorú v Národnej rade Slovenskej republiky zastáva, normálnym spôsobom vzdá.

    Takže pri tejto príležitosti trošku mi aj sťahuje hrdlo. Vojto, ja by som ťa chcel vyzvať, aby si nás zbavil tejto trápnej situácie, aby sme rozhodovali o tomto hlasovaní, a chcel by som Ťa poprosiť, aby si sa funkcie predsedu výboru vzdal. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Maxona s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím. Pán poslanec, prečítajte si už konečne rokovací poriadok. Na vystúpenie pána poslanca Maxona najprv faktické poznámky, potom dám možnosť na procedurálny návrh. Takže štyria s faktickými poznámkami.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. V nadväznosti aj na to, čo povedal pán poslanec Maxon, a keď už takto úprimne hovoríme, tak v prvom rade ma skutočne nesmierne štve, že je toto opozično-opozičný konflikt a myslím si, že nepridáva v tejto chvíli na percentách ani jednej z opozičných strán. Hovoríme tu o kritériách, kde sú tie kritériá, či sú politické, alebo profesionálne? Veď je to veľmi jednoduché. Pred voľbami sú vždy tie kritériá profesionálne, predsa nikto z nás tu nesedí len preto, že je, ale vždy tu je za to, že reprezentuje nejaký odbor, v ktorom je dobrý podľa posúdenia istej politickej strany.

    No, keď už sme v tom parlamente, tak pochopiteľne nasledujú len politické kritériá, a tie politické kritériá predsa sú úplne jasné, a keby neboli, tak by sme nemohli zvoliť žiadneho podpredsedu parlamentu, žiadneho predsedu parlamentu, ktorého volí nejaká koaličná väčšina, takže naozaj tu niet o čom hovoriť. Do volieb sú určité kritériá profesijné a po voľbách sú kritériá politické. Inak to nejde, a tak je to logické aspoň pre mňa. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále. Ďakujem.

    Pán poslanec Bódy, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, nerád by som sa vracal k jednej impertinentnej poznámke o bezprizornosti 21 poslancov, ale budem fakt reagovať len na pána Maxona, ktorý hovorí o strate 21 poslancov s tým, že vlastne tieto strany a poslanecké kluby volili do svojich postov, do výborov predovšetkým odborníkov. Pre mňa je veľmi ťažko akceptovať to, že sú tu nejaké stranícke a klubové nominácie aj napriek tomu, že tu máme odborníkov, ktorí naozaj v tých výboroch dokážu presadzovať myšlienky či už v tom klube, respektíve vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ktoré sa týkajú sociálnej politiky a netýka sa to len poslancov, ktorí sú v koalícii, respektíve v opozícii, ale aj poslancov, ktorí sú v koalícii. V tomto výbore odchádza aj pani poslankyňa Edit Bauer, takže bude veľmi ťažké konštituovať celý tento výbor s tým, aby náhrada za takých kvalitných ľudí bola adekvátna. Viem si predstaviť, samozrejme, aby to boli opäť nie politické, nie klubové nominácie, ale nominácie na základe odbornosti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem sa dotknúť iba jednej časti vášho vyjadrenia, pretože som o tom presvedčená, že ste hovorili nielen o predsedovi výboru, ale aj o práci výboru ako takého. A myslím si, že napriek tomu, že sme spolu s členmi výboru pre sociálne veci a bývanie nehovorili o vašom vystúpení, za všetkých určite môžem povedať, že výbor pracuje korektne, konštruktívne a všetky, a ak nie všetky, tak 99 percent problémov, ktoré vznikli, technických problémov, ktoré vznikli napríklad aj na poslednej schôdzi, čo sa týka sociálnych zákonov, nevznikali pre to, že výbor zle pracoval alebo že nevedel prijať normálne uznesenie, ale preto, lebo to boli predovšetkým politické otázky, pre ktoré sme sa viackrát vracali do druhého čítania, spory o tom, ako majú jednotlivé ustanovenia vyzerať. Ja sa vážne ohradzujem voči tomu, že by sociálny výbor pracoval zle. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru Maxon vystúpil tiež v čase, keď vznikal Klub nezávislých poslancov. A ja som si mnohokrát prečítal svoj uvádzací prejav v tomto zmysle a doteraz si myslím, že ani jedna veta sa nedotkla cti ani jedného z poslancov, ani jedného z členov či voličov HZDS. Hovoril som len a len fakty. Preto som absolútne znepokojený povrchnosťou, s akou pristupuje aj on k tejto problematike a už po vystúpení pána poslanca Jasovského mi to vôbec teda je jasné, že pán Jasovský ani nevie, že sme boli vylúčení z Hnutia za demokratické Slovensko, čiže zmenu pomerov sme neurobili my.

    Pán Mečiar klamal pred krátkou chvíľou, keď tvrdil, že prípravný výbor vznikol pred tým, než sme boli vylúčení. My sme boli najskôr telegramom a faxom upozornení, že máme zákaz vstupu na stranícku pôdu na rokovanie nejakého orgánu a o týždeň na to faxom prišiel vylučovací list, ktorý podpísal pán Mečiar a pán Kovarčík. To je na margo toho, čo hovoril pán Maxon.

    Pán Maxon, vy ste tiež klamali, keď ste sa snažili preniesť problémy, ktoré v sociálnej legislatíve tento parlament zažíva, na úroveň výboru pre sociálne veci a bývanie. Tento výbor pre sociálne veci a bývanie trpí tým, že na čele ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je nekompetentné vedenie. Tento výbor trpí a vôbec parlament tým, aké poslanecké návrhy na zmenu sociálnej legislatívy prichádzajú z radov poslancov.

    Chcel by som ešte reagovať na vaše posledné slová, prečo som neodstúpil. Pán poslanec, podpredseda Veteška mal mandát na rozhovor so mnou a núkal mi písomnú zmluvu, keď som vystúpil z Klubu nezávislých poslancov. Keďže nemá „hochmes“ aj v súčasnosti a vystúpil s mojím odvolaním, oznamujem vaším prostredníctvom, že „nie“.

  • Pán poslanec Maxon, môžete reagovať na faktické, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ešte raz teda opakujem, že nie je dobré o týchto veciach diskutovať, ale jednoducho pán Tkáč si to asi praje. Takže neviem, či budeš mať Vojto ešte možnosť na mňa reagovať.

    Ja som v žiadnom prípade nehovoril o zlej práci výboru. Ja som upozorňoval na nedostatočnú koordináciu a koordináciu má na starosti predseda výboru.

    Chcel by som pri tejto príležitosti položiť otázku, koľkokrát rokovanie výboru viedol podpredseda alebo dokonca ďalší zástupca? To tiež istým spôsobom vypovedá o aktivite predsedu výboru. A istú analógiu som videl v tom, čo spravidla pani expodpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Martináková, keď sa jednoducho zmenili pomery v Národnej rade Slovenskej republiky, tak abdikovala z postu podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ja nevidím dôvod, prečo by sa to nemalo takýmto spôsobom uskutočňovať aj na nižších riadiacich stupňoch v Národnej rade, a ak si teda hovoríme, že by sme mali tento problém riešiť kultúrne, tak to bolo aj kultúrne, aj demokratické gesto, čo spravila pani poslankyňa Martináková. Mne pri tejto chvíli opäť neostáva nič iné, len aby som pána Vojtecha Tkáča o takéto gesto požiadal, pretože sú na to...

  • Pán poslanec Zubo, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pri všetkej korektnosti bez toho, aby sme si pozreli na ústa a odkukávali, kto čo momentálne hovorí, ja len chcem pripomenúť, že skutočne pána predsedu počas jeho predsedovania som sa pýtal to, čo má právo vedieť každý poslanec, ktoré tri parlamentné kluby predkladajú tento návrh. Myslím si, že dosť času uplynulo, že už sa aj kluby navzájom presvedčili a že sa môžeme dozvedieť, o návrh ktorých troch poslaneckých klubov ide. Len to a nič viacej som nechcel vedieť.

  • Pán poslanec, bez problémov, ja vám dám, samozrejme, na to odpoveď, ale ešte raz, najprv faktické poznámky a potom procedurálne návrhy, lebo reagovali na pána predrečníka. Takže všetky kluby vládnej koalície plus HZDS, teda klub poslancov za HZDS - Ľudová strana. Nech sa páči.

    Takže, nech sa páči, pán podpredseda Veteška, ktorý ste ako navrhovateľ, samozrejme, máte slovo. Pred tým ale, samozrejme, končím rozpravu o tejto téme.

    Ako navrhovateľ, pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni, jediným mojím cieľom bolo vniesť režim do rokovania Národnej rady. To, že sa z toho strhla takáto diskusia, aspoň sa ukázalo, ako sa veci majú.

    Chcem ti Vojto, povedať, tu chodím s otvorenými očami, na teba sa budem dívať s otvorenými očami a s rovnou chrbticou, a chcem povedať aj priateľom zo Smeru, pretože naozaj ste priatelia a poznám sa s vami. S vaším pánom predsedom som rozprával o odvolaní pána Tkáča, to znamená, som prekvapený, keď sa teraz správame ináč. Preglgnime túto chvíľu (hlasy v sále), preglgnime túto chvíľu, riešime Národnú radu v záujme sfunkčnenia Národnej rady, a to neznamená, že budeme na seba nečestní.

    Ja vám ďakujem za pozornosť, a keď nebude odvolaný pán Tkáč, budem rešpektovať výsledky volieb.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Prečítam vám, aby sme vedeli, o čom budeme teraz hlasovať.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odvoláva poslanca Vojtecha Tkáča z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s tým, že, samozrejme, ostáva členom tohto výboru.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za návrh hlasovalo 72, proti 31, zdržalo sa 8 poslancov, nehlasovali 5.

    Konštatujem, že uznesenie bolo schválené.

    Pán poslanec Fajnor, procedurálny návrh?

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Minárik, nech sa páči, máte už slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov si dovoľujem navrhnúť do programu zaradiť bod, v ktorom budeme voliť troch predsedov výborov, ktoré sú uvoľnené.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu zaradiť bod voľba predsedov výborov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za 83, proti 12, zdržalo sa 24 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod sme schválili.

    Teraz vyhlasujem päťminútovú prestávku. Ešte pred tým, pán poslanec Minárik znovu? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že môj návrh prešiel, dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali po 19.00 hodine.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za 83, proti 16, hlasovania sa zdržali 18, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj tento procedurálny návrh bol schválený.

    Takže tým pádom vyhlasujem teraz prestávku do 19.00 hodiny, potom budeme pokračovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, pán predseda pozýva predsedov poslaneckých klubov do tej zasadačky, kde vždy rokuje poslanecké grémium aj z toho dôvodu, že treba podať jednotlivé návrhy. Takže, nech sa páči, bude porada predsedov poslaneckých klubov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa programu ďalšími bodmi sú návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Navrhujem, aby sme zlúčili rozpravu o týchto bodoch, ako aj tajné hlasovanie o týchto troch bodoch programu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Áno. Ďakujem pekne. Takže otváram rozpravu. Pán poslanec Fico, do rozpravy? Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy okrem pána poslanca Fica a Minárika? Nikto. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu strany Smer navrhol kandidáta na post predsedu výboru pre európske záležitosti, a to pána poslanca Juraja Blanára. Pán poslanec Blanár pôsobil v integračnom výbore, má všetky skúsenosti, jazykové, odborné, profesionálne, na to, aby mohol zvládnuť takúto pozíciu v Národnej rade Slovenskej republiky. Prosím poslancov Národnej rady o podporu tohto návrhu.

    Pokiaľ ide o zahraničný výbor, tak strana Smer nepredkladá žiadneho kandidáta. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Minárik, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, poslanecké grémium sa zišlo, aby hľadalo riešenie, pritom sme chceli vychádzať z tých dohôd, ktoré boli urobené na začiatku tohto parlamentu. Vzhľadom na to, že v tejto chvíli sú voľné tri výbory, z ktorých sme predpokladali, že dva budú patriť opozícii a jeden koalícii, Kresťanskodemokratickému hnutiu, ktoré v osobe Jána Figeľa stratilo miesto predsedu zahraničného výboru, hľadali sme dohodu v tomto garde možno s nejakým presunom vo výboroch.

    Vzhľadom na to, že takéto riešenie sa nepodarilo, Kresťanskodemokratické hnutie navrhuje svojho člena Júliusa Brocku za predsedu výboru pre sociálne veci výboru a bývanie. Myslím si, že Júliusa Brocku netreba predstavovať, pretože patrí k jednému zo služobne najstarších členov tohto parlamentu a má skúsenosti z vedenia príslušného rezortu, ktorého mal česť byť ministrom. Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda Národnej rady Veteška. Nech sa páči, podľa rokovacieho poriadku dostane slovo, keď sa o slovo prihlási. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené dámy a páni, v súlade s priebehom rokovania tejto schôdze predkladám návrh na obsadenie funkcie predsedu výboru pre európskej záležitosti člena klubu Ľudovej strany - HZDS pána Tibora Mikuša. Svoj návrh odôvodňujem tým, že Tibor Mikuš je doma aj medzinárodne uznávaný odborník v rôznych oblastiach hospodárskeho života, je jazykovo odborne zdatný v jazyku anglickom, nemeckom a ruskom a je to človek, ktorý požíva všeobecnú autoritu aj v tomto parlamente.

    Ďalej by som chcel povedať, že výbor pre európske záležitosti je novým výborom, ktorý má spájať tento parlament vo vzťahu k vláde a k európskym štruktúram. Vzhľadom na povahu človeka a jeho osobné vlastnosti a schopnosti som presvedčený, že voľbou tohto muža získa aj celý kolektív poslancov Národnej rady Slovenskej republiky partnera pre dobré odborné, profesionálne a politické a nepochybne i ľudské vzťahy s európskymi štruktúrami, ktoré potrebujeme. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o týchto troch bodoch za skončenú. Ešte pred tým, než pristúpime k tajnému hlasovaniu, zatiaľ sa, samozrejme, pripravujú volebné lístky, dám slovo pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky mimo tohto bodu. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, som si vedomý toho, že možno teraz trošku porušujem rokovací poriadok, ale využívam túto chvíľu, keď je tu ešte dosť poslancov prítomných v rokovacej sále. Dnes sme na poslednom rokovaní schôdze Národnej rady, keď tu s nami sedia siedmi naši kolegovia, ktorí nastúpili ako zvolení poslanci v tomto volebnom období do Národnej rady Slovenskej republiky. Pred pár týždňami im občania Slovenskej republiky vyjadrili dôveru a boli zvolení za poslancov do Európskeho parlamentu.

    Chcem sa im v mene svojom, ale predpokladám, že môžem si dovoliť aj v mene všetkých vás poďakovať za prácu, ktorú v tomto volebnom období počas týchto dvoch rokov funkčného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky urobili. Osobitne všetkým siedmim - pánovi poslancovi Gaľovi, pani poslankyni Záborskej, pani poslankyni Beňovej, pani poslankyni Belohorskej, pánovi poslancovi Kozlíkovi, pánovi poslancovi Arpádovi Duka-Zólyomimu a pani poslankyni Edit Bauer.

    Chcem vám popriať, páni poslanci, aby ste dôstojne a zodpovedne hájili a zastávali záujmy Slovenskej republiky a využili tak svoj mandát poslanca Európskeho parlamentu na dôstojné reprezentovanie Slovenskej republiky v tejto nadnárodnej európskej inštitúcii.

  • Chcem sa aj vám, páni poslanci, poďakovať za prácu, ktorú ste odviedli počas tohto letného, ja som to nazval, semestra, ktorý nebol jednoduchý v Národnej rade.

    Chcem vám popriať všetkým príjemnú dovolenku, načerpania nových síl, trošku oddychu, potrebujeme ho všetci, a teším sa na stretnutie s vami 24. augusta tohto roku. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, páni podpredsedovia, kolegyne a kolegovia, nechcem zdržovať a ani nezvolávam Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, ale chcem sa vám všetkým poďakovať za spoluprácu. Nebudem hovoriť dlho, možno len jeden výrok, ktorý som kedysi čítala. Ľudia zabudnú, čo počuli, ľudia zabudnú, čo urobili, ale ľudia nezabudnú, ako sa cítili. Ja aj napriek možno niekedy nezrovnalostim, ja som sa tu cítila veľmi dobre, a keďže zostávame naďalej v dobrej spolupráci aj do budúcnosti, na ktorú sa veľmi teším, ale všetkým ďakujem.

  • Aj ja ďakujem za slovo. Chcem sa pripojiť a chcem povedať toľko, že možno sme radi, že ideme, ale nie sme radi, že odchádzame. Prepáčte, ak niečo bolo a nemalo byť, ak niečo malo byť a nebolo, budete nám chýbať, a tak trochu samoľúbo si myslíme, že aj my vám budeme chýbať. Radi sa medzi vás vrátime.

  • Potlesk a smiech.

  • Ďakujeme. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte nie sú pripravené hlasovacie lístky, takže dávam slovo ďalším poslancom, ktorí sa hlásia.

    Pán poslanec Nagy, vy ste neboli zvolený síce do Európskeho parlamentu, ale predpokladám, že nám máte čo povedať. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Naozaj už menej slávnostne, iba chcem oznámiť poslancom výboru pre ľudské práva a národnosti zmenu termínu začiatku zajtrajšej schôdze. Nebudeme rokovať o 12.00 hodine, ale o 9.30 hodine v našej zasadačke za Mikulášskou bránou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. A medzičasom mi signalizovali, že môžeme pristúpiť k tajnému hlasovaniu. Ešte pred tým sa snaží hlásiť pani poslankyňa Belohorská, ktorá nevie nájsť svoju kartu. Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni, sedí na svojom mieste, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán predseda, páni podpredsedovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa aj ja poďakovala za spoluprácu, ktorú sme tu mali, koalično-opozičnú, aby som sa vám poďakovala za váš vzťah aj s tými poslancami, s ktorými sme tu sedeli už viac období, aj s tými, s ktorými sme absolvovali mnohé zahraničné delegácie. Ja by som sa vám poďakovala za to, že vždy sme vedeli nájsť určitý modus vivendy.

    Odchádzame robiť prácu, ktorú nepoznáme, aká bude. A ja vás naďalej prosím, aby sme zostali v kontakte, aby sme mali vašu podporu, lebo si myslím, že bez toho sa to nedá dosť dobre.

    Ja vám môžem v mojom mene a určite aj v mene pána poslanca Kozlíka prisľúbiť, že akúkoľvek spoluprácu budete potrebovať zase z našej strany, že, samozrejme, urobíme všetko pre to, aby sme naplnili ambície našich voličov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme, pani poslankyňa. A teraz, ak dovolíte, pristúpime k tajnému hlasovaniu, ktoré vykonáme naraz osobitnými hlasovacími lístkami. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku každého kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete za, proti alebo zdržiavam sa. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená len jedna z alternatív.

    Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Prosím členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, že zvolávam zasadnutie výboru na 19.45 h do miestnosti č. 31. Ďakujem.

  • Ja by som chcel len poprosiť členov mandátového a imunitného výboru, aby si fixovali termín pol hodinu pred začiatkom schôdze 24. augusta na schôdzu mandátového a imunitného výboru. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či ste všetci, ktorí ste v budove, využili právo voliť. Vyzývam vás, aby ste tak urobili, aby voľby boli platné.

    (Akt tajného hlasovania sa skončil.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem tajné voľby za skončené a zároveň vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máme výsledky tajných hlasovaní. Takže prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky volieb. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti konaného 6. júla 2004.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu výboru pre európske záležitosti 1 poslanec neodovzdal hlasovacie lístky. Zo 124 odovzdaných lístkov bolo 15 neplatných a 109 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Juraja Blanára hlasovalo 31 poslancov, proti bolo 42 a hlasovania sa zdržalo 36.

    Za kandidáta pána Tibora Mikuša hlasovalo za 72 poslancov, proti hlasovalo 19 poslancov a hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Na voľbu predsedu výboru pre európske záležitosti je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti zvolený pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie si poslanci prevzali 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie 1 poslanec neodovzdal hlasovacie lístky a zo 124 platných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 119 platných. Výsledky.

    Za kandidáta Júliusa Brocku hlasovalo za 84 poslancov, proti bolo 14 poslancov a 21 poslancov sa hlasovania zdržalo.

    Na voľbu predsedu pre sociálne veci a bývanie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie zvolený pán poslanec Július Brocka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kolesárovi. Konštatujem, že za predsedu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti bol zvolený pán poslanec Tibor Mikuš a za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie bol zvolený pán poslanec Július Brocka.

    Týmto sme vyčerpali program 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, preto vyhlasujem 29. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

    Prajem každému príjemný oddych a nie šťastné a veselé, ale príjemnú dovolenku a najskôr alebo najneskoršie 24. augusta sa stretneme. Dovidenia.

  • Rokovanie 29. schôdze NR SR sa skončilo o 19.59 hodine.