• Panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na ôsmom rokovacom dni 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Eva Antošová, Monika Beňová, Juraj Blanár, Milan Cagala, Anton Danko, Igor Federič, Ivan Kiňo, Karol Ondriaš, Zuzana Plháková, Alojz Přidal a Ján Rusnák. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiadny poslanec.

    Budeme pokračovať, páni poslanci, prerokúvaním včera prerušeného bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (tlač 613),

    ktorý prerokúvame ako tlač 613.

    Prosím teraz pána poslanca Biroša, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Poprosím pána ministra zdravotníctva, ktorý zatiaľ nie je prítomný v rokovacej sále, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Pašku, aby vystúpil ako posledný ústne prihlásený do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Paška, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte niekoľko krátkych poznámok k zákonu, ktorý nám predložil pán minister zdravotníctva. Nedá mi, aby som na úvod svojho vystúpenia nespomenul všetky peripetie, ktoré sprevádzali prijatie alebo návrh tohto zákona. Len pre lepšiu pamäť dávam do pozornosti celú genézu, ktorá vyvolala minimálne množstvo otázok nielen u mňa, ale aj u viacerých kolegov, a ktorá vyústila aj do podoby postoja, kde chcem otvorene spomenúť výraznú mieru lobingu a klientelizmu, ktorý sprevádzal prípravu tejto zákonnej normy. Niekedy koncom minulého roka - a treba povedať, že úplne odôvodnene -, pripravilo ministerstvo zdravotníctvo otvorením zákona č. 140 o lieku, vtedy prerokúvaného, riešenie problematiky, ktorá rezonovala v dvoch extrémoch. Nakoniec to pán minister pri úvode tohto zákona spomenul. Hovoril o extréme na strane určitých skupín, právnych zástupcov, ktorí sa snažili zneužiť nedokonalosť vtedy zastaranej vyhlášky č. 32 z roku 1965. Na druhej strane, prirodzenú snahu poisťovacích spoločností, pre ktoré narastal objem miliardových náhrad a dostával sa mimo kontrolu. Už vtedy som k tomu zaujal stanovisko, ktoré ani tak nesúviselo s obsahom, s ktorým sa chcem aj z tohto miesta stotožniť, a chcem povedať, že som veľmi rád, že tento zákon je v Národnej rade a že tento zákon v takom znení, ako je pripravený, a po prijatí niektorých pozmeňujúcich návrhov, o ktorých viem, že padli, by mohol splniť akýsi, alebo by mohol byť veľmi šťastným kompromisom z pohľadu aj záujmov poškodených občanov na zdraví, aj záujmov jednak právnych zástupcov, ale aj poisťovacích spoločností. Na druhej strane už vtedy som namietal spôsob...

  • Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, ale myslím, že toto je rozprava, ktorú by v prvom rade mal počuť pán minister zdravotníctva. Keďže nie je tu, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu a s dovolením snemovne využiť prítomnosť pána ministra životného prostredia, ktorý je predkladateľom, aj pána ministra pôdohospodárstva, budeme pokračovať v rokovaní o zákone o bolesti až potom, keď príde pán minister, lebo predpokladám, že budete chcieť počuť aj stanovisko ministra na vaše vystúpenie a nemá to zmysel. Dobre. Ďakujem veľmi pekne.

    Poprosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač605),

    ktorý prerokúvame ako tlač 605. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 605a. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládnym návrhom o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa upravujú podmienky a spôsob vykonávania súkromných veterinárnych činnosti a služieb, právo a povinnosti súkromných veterinárnych lekárov a postavenie a úlohy Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Hlavným cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť súlad upravovanej oblasti s príslušným právom predpisov Európskej únie v oblasti slobodného pohybu osôb, ktorý je jednou zo základných slobôd garantovaných zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, a taktiež zabezpečiť súlad s platnou legislatívou Slovenskej republiky v súvislosti s prijatím zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za konštruktívny prístup pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona vo výboroch a dovoľujem si vás požiadať o vyjadrenie súhlasu s ním. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Poprosím teraz, aby z poverenia výboru ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu pán poslanec Hamerlik o spôsobe prerokúvania a stanovisku výborov ako aj o odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Hamerlik.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. č. 928 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 200 z 9. júna 2004 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako ich máme všetci písomne pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 17 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo č. 209 z 17. júna tohto roku. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil som, môžeme otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadne písomné. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať rokovaním o

    vládnom návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (tlač 613).

    Pán minister sa dostavil do rokovacej sály. Poprosím vás, pán minister aj pán poslanec Biroš, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu a pána poslanca Pašku ako posledne prihláseného o vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať. Pán minister, krátke zhrnutie. Som rád, že táto norma je v Národnej rade. Vyhneme sa zbytočným špekuláciám o tom, či má byť na prospech záujmových skupín, právnych zástupcov alebo je to na prospech poisťovateľov. Som presvedčený, že stará vyhláška nespĺňala svojím obsahom potreby skutkovej podstaty a dnešného stavu na Slovensku, zároveň však chcem povedať, že tá genéza vývoja niesla svojím spôsobom všetky znaky klientelizmu a snahy o zásah a možno niekedy aj legitímneho lobingu a niesla so sebou aj niekoľko, z hľadiska legislatívnych mechanizmov, postupov, s ktorými som sa nie vždy vedel stotožniť. Myslím si, že snaha o otvorenie zákona nad rámec zákona 140 o lieku, ktorým sa začal celý proces prijímania tohto zákona minulý rok, nebola práve šťastná. Nakoniec, pamätáte si trošku obštrukcie a chaos, ktorý vznikol v druhom čítaní pri snahe presadiť takéto znenie, pôvodné znenie, ktoré, treba povedať, nie celkom korešpondovalo so záujmom profesionálnej praxe a terénu, pretože úplne vylučovalo z možnosti rozhodovania súdy a úplne vylučovalo možnosť občianskych podaní na civilných súdoch. Nakoniec vo výbore pre zdravotníctvo aj na základe odporučenia pána ministra došlo ku konsenzu a s kolegami, najmä s Karolom Džupom a ostatnými, ktorí, a to sa priznám, tejto problematike naozaj rozumejú, pretože sa jej venovali, sa pripravila konštrukcia návrhu, o ktorej sme si mysleli, že bude v tejto Národnej rade prednesená, výbor predložil tento svoj názor, nakoniec ho opäť pán minister stiahol, aby sme sa po niekoľkých mesiacoch dostali do stavu, ktorý považujem za objektívny, legitímny a najmä z pohľadu legislatívnej čistoty správny, a to je to, po čom sme volali od začiatku, aby namiesto unáhlených zásahov a otvárania zákonov nad rámec bola pripravená nová právna norma. Chcem povedať to, o čom som sa už zmienil, že som rád, že táto norma tu je, a som presvedčený, že s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené, je schopná plniť účel, pre ktorý bola pripravená. Ja poviem to, čo som sa včera snažil prezentovať v krátkej faktickej poznámke, pretože viem, že voči pozmeňujúcemu návrhu, ktorý hovorí o možnosti navýšiť maximálnu náhradu, môžu rozhodovať súdy až do výšky 10 miliónov korún, vyvoláva búrku nevôle, odvolávajúc sa na niektoré nekalé postupy ako právnych zastúpení, tak niektorých súdov, ako sa hovorilo najmä na východe. Nakoniec niektoré kauzy boli.

    Dámy a páni, ja naozaj verím v nezávislosť súdnictva. Som presvedčený a povedala to a je to taký moment z pripomienkového konania, tuším pani legislatívka z ministerstva práce a sociálnych vecí, veď my nakoniec nevieme prejudikovať súdy v občianskych konaniach, môžeme ich ohraničiť, a preto si myslím, že tento návrh za takých podmienok, kde veľmi jasne špecifikuje, kedy a akým spôsobom môže súd rozhodnúť, je úplne správny. Ja verím, že naše súdy sú objektívne a v prevažnej väčšine rozhodujú správne a pre mňa nie je možné prijať filozofiu vytvárania legislatívnych noriem apriori vo vedomí, že systém súdnictva koná nekalým spôsobom alebo že vymožiteľnosť práva na Slovensku nefunguje. Som presvedčený, že tá filozofia by mala fungovať inak.

    Dámy a páni, toľko k obsahu zákona. Poďme však k ďalšej závažnej problematike, ktorá súvisí tak trochu aj s tým, čo sa udialo včera pri hlasovaní v tejto Národnej rade. Pán minister, a opäť treba povedať, objektívne dokumentujúc požiadal pri návrhu tohto zákona vo výbore pre zdravotníctvo rozšírenie opäť pre zákon 273 z dôvodu možnosti naplniť uznesenia vlády z 19. mája, ktoré hovorí o oddlžení zdravotníctva, na ktoré všetci, ktorí robíme v zdravotníctve, tak dlho čakáme.

    Dámy a páni, včerajšie hlasovanie Národnej rady, ktoré schválilo v 7. bode spoločnej správy v čl. 1 v 21. bode v § 282a ods. 1 návrh, že sa slová „Sociálna poisťovňa môže“ nahrádzajú slovami „Sociálna poisťovňa nesmie“, závažným spôsobom zasiahla do celého procesu oddlženia, pretože celá konštrukcia oddlženia zdravotníctva, postavená na veľmi komplikovaných zápočtoch medzi daňovými pohľadávkami, medzi pohľadávkami sociálnej poisťovne voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, medzi pohľadávkami súvisiacimi s prerozdeľovacieho účtu a medzi príslušenstvami, napríklad tohto prerozdeľovacieho účtu, ktoré sú obsahom návrhu aj tohto zákona v hlave 3, kde sa otvára zákon 273, dámy a páni, padla. Neviem, či si uvedomujete, že sme včera odhlasovali, že nie je možné obchodovať a narábať s pohľadávkami sociálnej poisťovne. Objem pohľadávok sociálnej poisťovne voči poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti dosahoval niekoľko miliárd korún a mal byť cez Veriteľa, a. s., započítaný alebo odkúpený pohľadávkami daňového úradu voči neplatičom daní za 20 miliónov korún a zaplatený tak, aby zdravotnícke zariadenia zostali oddlžené. Vzhľadom na to, že sa ukázalo, dámy a páni, že platí nielen zákon o zachovaní hmoty a energie, ale tak ako som to už raz spomenul, aj zákon o zachovaní peňazí a nie je možné robiť „obchod“, v úvodzovkách, na papieri a nie je možné stavať konštrukcie fungovania zdravotníctva na imaginárnych peniazoch v konštrukcii akýchsi zápočtov a oddlžovania. Veľmi jasne sa ukázalo, a to treba zdôrazniť, že objem niekoľkých miliárd korún pohľadávok Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam je dlhom štátu. A chcem aj z tohto miesta vyzvať nielen ministra zdravotníctva, ale aj ministra financií a podpredsedu vlády pána Mikloša, aby konečne do systému prišli reálne peniaze. Spýtajte sa manažmentov zdravotníckych zariadení, jednoducho žiadne komplikované zápočtové schémy nevyriešia elementárny dlh, že nemajú lôžkové zariadenia, na toaletný papier, že nemajú na základné lieky, že si musia pacienti v ťažkých stavoch nosiť od príborov až neviem po čo. V tomto som presvedčený, že by sme mali požiadavky pána ministra podporiť a nedá mi, aby som v tejto súvislosti nespomenul, že asi jeho najkardinálnejšou chybou boli pri nástupe do funkcie vyhlásenia, že on pre reformu zdravotníctva nepotrebuje peniaze. Som veľmi zvedavý, akým spôsobom sa bude realizovať oddlženie zdravotníctva potom, ako padla schéma, ktorá bola pripravovaná skoro rok, pretože si treba uvedomiť, dámy a páni, že preambula všetkých reformných zákonov hovorí o možnosti o účinnosti a implementácie týchto zákonov len za podmienky, že celý systém bude pred nadobudnutím účinnosti oddlžený. Chcem sa z tohto miesta spýtať nielen pána ministra Zajaca, ale aj pána ministra financií, akým spôsobom teda bude realizované oddlženie zdravotníctva po páde schémy, ktorá súvisela s obchodovaním s pohľadávkami Sociálnej poisťovne, ktoré sme včera svojím hlasovaním znemožnili. Toľko. Ďakujem vám pekne.

  • Pán poslanec Elsner s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. V súvislosti s návrhom zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom na vyjadrenie predrečníka by som chcel uviesť niekoľko poznámok, ktoré v podstate zabudol vo svojej reči zvýrazniť. Dnes sa bavíme o tom, že tento zákon rieši problém ťažkých úrazov alebo úrazov, za ktoré by zamestnancovi alebo teda občanovi mali patriť isté náhrady. Tu sa však zabudlo na jednu podstatnú vec, že v podstate z tohto procesu sa nejakým spôsobom vylúčila otázka zamestnávateľa, ktorý často v súvislosti s tým, že zanedbá istú formálnu záležitosť vyplývajúcu z podradnej treťoradej normy, poviem teda z nejakej smernice inšpektorátu práce, a jednoducho na základe toho súdy často rozhodujú o tom, že teda je tu zodpovednosť aj zamestnávateľa a následne teda ak sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • A teda ak sa takéto plnenie zo strany poisťovne uskutoční často teda zo zákona, je táto poisťovňa teda povinná uplatňovať si náhradu voči zamestnávateľovi. A v podstate tento zákon, alebo tento návrh, ktorý dá pán Ivanko, navýšenie 10 miliónov korún, teda aby takéto odškodnenie bolo, práve privádza takéto firmy do situácie, že sú to likvidačné rozhodnutia. Treba si uvedomiť, že toto sa v praxi stáva, pretože sa začína, alebo bol a existuje skutočný lobing. Aj tento návrh vychádza z toho, že je tu určitý lobing na to, aby sa jednoducho určitým skupinám, nechcem pomenovať teda ktorým, jednoducho nechala takáto vôľa rozhodovať neobmedzene. Zvážte, panie kolegyne, kolegovia, že skutočne ten zamestnávateľ je na tom konci a ten je najviac bitý. A takto likvidujeme slušné podnikateľské subjekty. Poprosím, podporte návrh pána ministra, podporte tento návrh, je vynikajúci a myslím si, že donesie v právnej praxi opodstatnenie. Ďakujem.

  • Naozaj niekoľko záverečných poznámok. Súhlasím s kolegom Elsnerom, len som sa snažil niekde vymedziť ten priestor, v ktorom by sme mali právne operovať, na druhej strane už keď spomenul určité záujmy, je pravdou, že sa treba zamyslieť na tým, že tento zákon rieši aj obdobie pre prípady, ktoré boli podané do nadobudnutia účinnosti, a je fakt, že sa bavíme o objemoch, ktoré idú do miliárd korún. Hovorím teraz o možnosti aj mimosúdneho vyrovnania. Sú to všetko veci, ktoré ma takisto nútia potom, a nielen mňa, ale aj ľudí sa zamyslieť, kde by sa mohla nájsť tá stredná, kompromisná cesta a som presvedčený, že pozmeňujúci návrh, ktorý je podaný a ktorý veľmi jasne špecifikuje možnosti, ktoré sú veľmi obmedzené len pre prípady, kedy objektívne plnenie by malo byť vyššie, ako je 20-percentné navýšenie základnej sadzby. Nebude žiadnym strašným zaťažením a že pri objektivite súdov a celého procesu by to malo fungovať úplne normálne. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister si žiada záverečné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Niekoľko otázok padlo, nerád by som ich nechal nezodpovedané a rád by som sa vyjadril k pozmeňujúcim návrhom. K pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Záborskej, ktoré boli dva, jeden je podaný v štyroch bodoch, ako za predkladateľa vyjadrujem súhlas. Druhý bol, aby sa zo spoločnej správy hlasovalo zvlášť o bode 12. Chcem, panie poslankyne a páni poslanci, vás upozorniť, že budete hlasovať, či 20- alebo 50-percentné navýšenie v prípade rozhodnutia súdu. Je to na vás, ja sa prikláňam k 20-percentnému navýšeniu súdom, ale viem si predstaviť aj 50-percentné navýšenie súdu. Pani poslankyňa Záborská sa pýtala, k niektorým veciam, a teda hovorila napríklad, že je to vlastne zákon, ktorý robí náhradu za bolesť, ale nie odškodnenie za sťažené spoločenské uplatnenie. Chcem upozorniť, že nie je to celkom tak, je to riešené v zadných paragrafoch, kde je presný popis, ako sa to má robiť. Ale otázka žien a mužov sa nedá napísať do zákona pre nebezpečenstvo pozitívnej diskriminácie, ale vychádza sa, myslím, z § 10, kde sa hovorí jasne, že odškodnenie. Pri odškodnení sa posudzuje a zohľadňuje aj povolanie, priestor a tak ďalej. Tak iste herečka alebo hlásateľka v televízii alebo moderátorka, ktorá je odkázaná na tvár, bude inak odškodňovaná pri jazvách na tvári, ako bude odškodňovaný muž. Jedine, kto by nemal byť odškodnený v takomto prípade, ja to nechcem zľahčiť je Jeoffrey de Peyrac, lebo ten z tej jazvy žil. Tak sa postupuje a taká je aj naša prax a modus vivendi, tak sa postupuje aj pri nohách, napríklad, pretože je známe, že ženy, na rozdiel od slovenských mužov, nosia sukne a zohyzďujúce jazvy na nohách by im mohli sťažiť ich spoločenské uplatnenie, teda spôsobiť trvalé následky.

    Druhá otázka, čo mala pripomienku, riešiť otázku slovíčkom „najmä“. V § 5 ods. 5 je riešené, pretože je to riešené spoločne v správe v 11. bode.

    A tretiu pripomienku, rieši sa tiež v spoločnej správe pod 11. bodom. Takže myslím si, že tie pripomienky skôr idú, že ten zákon je napísaný trochu modernejším spôsobom. Včera, keďže som nemal pri sebe nič, pretože mi záhadným spôsobom zmizli všetky moje doklady, som zabudol povedať jednu podstatnú záležitosť, a to, že prvýkrát zákon stanovuje aj spôsob písania posudku. To, čo potom pani poslankyňa navrhla, aby sa zjednodušil, aby do 200 bodov to riešili jednoduchším spôsobom, akceptujeme.

    Záležitosti ďalšieho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Ivanko a ku ktorému sa vyjadrovali viacerí, akože dôverujú v naše súdy a v ich objektivitu, nemám s tým žiadny problém a prehlasujem z tohto miesta, tiež dôverujem v našej súdy a objektivitu. A mohol by som tento zákon podporiť vtedy, tento pozmeňujúci návrh, keby tam bola aj veta, hoci dôverujem aj našim právnikom, že honoráre za takto vysúdené peniaze nebudú vyššie ako 0,01 %. Pokiaľ by sme vedeli, ale, žiaľ, rozprava sa už skončila, takto upraviť ten návrh, nemal by som s tým skoro žiadny problém.

    Trošičku mi ešte prekáža jedna vec. Právnici vedia veľmi presne, čo je slovo gumený. Gumený znamená ťažko vyložiteľný. To znamená, nechávame na rozhodnutie tretieho. Nakoniec na to sú súdy. A my sme mali snahu čo najmenej gumených ustanovení dostať do tohto zákona, práve preto, aby občan čím presnejšie vedel, na čom je, a čím skôr mohol svoju náhradu dostať. Treba totižto vedieť, že pokiaľ sa ide súdiť o náhradu, tak to môže niekedy trvať do právoplatnosti aj 5 - 7 rokov a dovtedy nič nedostane, ani korunu. A treba tiež vedieť, že súdom, ktorí tak všetci dôverujeme tu, kľudne 5 až 7 rokov takéto spory trvajú.

    Poslednú poznámku by som mal k vystúpeniu pána poslanca Pašku. Chcem mu poďakovať, pretože naozaj veľmi objektívne vystihol tú situáciu, nie vinou rezortu zdravotníctva sa dostane do situácie, že sme museli ten zákon sa snažiť tlačiť do pozmeňujúceho zákona o liekoch. Bol to len taký zúfalý pokus o stihnutie termínu. Treba tiež povedať, že 6. júna, myslím tohto roku, Generálna prokuratúra podala podnet na Ústavný súd pre neústavnosť vyhlášky 32/19675 menovite, myslím, § 7 ods. 3, ktorý zhodou okolností je znova zopakovaný viac-menej v návrhu pána poslanca Ivanka. Súčasne chcem povedať, pán poslanec, že nezrušila sa štruktúra oddlžovania, alebo schéma, došlo len k situácii, že zdravotné zariadenia, ktoré budú oddlžené, musia byť zariadenia „kešom“. To znamená, Sociálna poisťovňa naozaj „obdrží keš“, ja som včera večer už vyjednával s ministrom financií tu a následne so štátnym tajomníkom Podstránskym a doniesol som im takú smutnú správu, že je mi ľúto, ale nijaké daňovo-sociálnopohľadávkové zápočty nebudú možné vzhľadom na stanovisko parlamentu, a teda zo štátnych aktív budeme potrebovať „keš“ do Sociálnej poisťovne. Úprimne povedané, nebol som, ja som tu aj vystúpil, pretože tak sme sa dohodli vo vláde, že mám vystúpiť, ale nebol som takým úplným nadšencom toho, aby jeden rezort išiel trošku na úkor druhého rezortu, a úlohou ministra zdravotníctva zaiste, všetci uznáte, napriek tomu, že všeličo som si zobral za úlohy, nie je zháňať zdroje. To je výsostná úloha ministra financií. To znamená, ak budeme oddlžovať, a podľa zákona č. 416, delimitované zariadenia oddlžiť musíme, tak v tejto chvíli vláda stojí pred úlohou zohnať na to zo štátnych aktív „keš“, čo nakoniec aj pán minister financií potvrdil, že to budeme musieť spraviť. On má jednu výhodu, že nebude sa rátať do deficitu, čo je u nás trochu fetiš, do deficitu, pretože to sú dlhy z minulých období, a do deficitu by sa rátal prípadný úrok z pôžičky, keby sme na takéto oddlžovanie si brali pôžičku. To len hovorím pre poriadok, že až taká tragédia, pán poslanec, to nebude. Sociálna poisťovňa nebude mať daňové pohľadávky dobytné, nedobytné, bude mať efektívny „keš“. To je zhruba rozdiel, ale žiadna schéma oddlžovania sa nezrúti a zodpovedne hovorím, zariadenia delimitované v zmysle zákona č. 416, budú oddlžené do konca leta a zariadenia, kde je zriaďovateľská pôsobnosť štátu, v polovici budú oddlžené do septembra tohto roku, októbra, ak dokážu včas predložiť doklady. Tam je vždy najväčší problém s uznávaním ich nimi deklarovaných dlhov.

    Napriek tomu vám ďakujem za podporné stanovisko k zákonu a že sa budeme prieť pri hlasovaní, 20 %, 50 %, to je výsostná úloha parlamentu. Ja požiadam vládu ešte, teraz idem na vládu, lebo, myslím, hlasovanie je neskoršie, aby mi dala mandát k ďalšiemu postupu v prípade, že by boli niektoré pozmeňujúce návrhy prijaté. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spoločný spravodajca nechce vystúpiť. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v jeho rokovaní hlasovaním o 11.00 hod. Teraz pokračovať v rokovaní ďalšími návrhmi zákonov, ktorých predkladateľom je pán minister pôdohospodárstva, ktorého prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve (tlač 667).

    Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister poľnohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004. Predložený návrh zákona upravuje pravidlá vyplývajúce z ustanovení právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v oblasti ekologicko-poľnohospodárskej výroby, ktoré sa dňom 1. mája 2004 stali záväznými pre Slovenskú republiku a budú sa v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na Slovensku aplikovať. Návrh zákona špecifikuje a konkretizuje realizáciu povinností a zodpovedností jednotlivých subjektov v systéme ekologickej výroby v podmienkach Slovenskej republiky. Ide o systém výkonu inšpekcie a certifikácie, výkonu povinností kompetenčného orgánu pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, systém registrácie záujemcov o ekologickú výrobu ako aj zavádzanie štátneho loga pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Prijatím predkladaného návrhu zákona sa v Slovenskej republike dovŕši prebranie právnej úpravy systému ekologickej poľnohospodárskej výroby a podporí sa realizácia významnej časti pôdohospodárskej politiky Slovenskej republiky. Podľa navrhovaného zákona ekologická poľnohospodárska výroba svoju ekologickú činnosť produkcie s vylúčením priemyselných hnojív, pesticídov, stimulátorov, antibiotík, geneticky modifikovaných organizmov bude mať pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života a vytvára priestor na rozvoj podnikateľských aktivít poľnohospodárskych a potravinárskych subjektov.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za konštruktívny prístup pri prerokovaní vládneho návrhu zákona a žiadam vás o podporu v ďalšom konaní. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby informovala Národnú radu o spôsobe a výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a o odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve, tlač 667. Národná rada pridelila vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej a poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výsledok rokovaní jednotlivých výborov je nasledujúci: ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a výbor pre financie, rozpočet a menu súhlasili s návrhom zákona a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre životné prostredie súhlasil s návrhom zákona bez pripomienok. Z rokovaní výborov a ich uznesení vyplýva 12 pozmeňujúcich návrhov uvedených v bode 4 spoločnej správy, o ktorých dám po ukončení rozpravy hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Na základe stanovísk výborov gestorský výbor odporúča vládny návrh zákona schváliť. Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za spravodajskú informáciu. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či okrem pani spoločnej spravodajkyne sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona je plne kompatibilný so smernicami Európskej únie k tejto problematike a po formálnej stránke jednoduchý, rámcový, odvolávajúci sa na nariadenia Európskeho spoločenstva. Zákon určuje orgány štátnej správy a kompetentný orgán pre ekologické poľnohospodárstvo, výkon inšpekcie a certifikácie dotknutých objektov, systém registrácie a zavádza štátne logo pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Vo výbore sme najviac diskutovali o výške sankcií. Považujeme za potrebné a v tomto sme podporili predkladateľa, aby sankcie za porušenie zákona zostali vysoké, tak ako boli navrhnuté a rozpätie pokút, aby bolo čo najmenšie, čím by sme eliminovali priestor pre korupčné správanie. Je to pochopiteľné, pretože konzument si kupuje produkt ekologického poľnohospodárstva v dobrej viere, že spĺňa nároky na kvalitu, bezpečnosť a zdravotnú nezávadnosť potravín, a dozorujúci orgán štátnej správy je povinný túto deklarovanú kvalitu zaistiť a kontrolovať. Inšpekcia a kontrola musia pokrývať celý výrobný proces, všetky jeho výrobné stupne vrátane skladovania, spracúvania a balenia. Za porušenie povinností sú okrem finančných postihov aj postih odobratia označenia ekologického výrobku, kvázi licencie. Inšpekcie sa vykonávajú minimálne raz ročne, ale navyše sa vykonávajú i náhodné kontroly. Tento spôsob hospodárenia predstavoval v roku 2000 v Európskej únii len približne 3 %, ale patrí k jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich sektorov v Európskej únii. Tento rozvoj je podnietený záujmom občanov o bezpečné a zdravotne nezávadné potraviny. Ekologické poľnohospodárstvo sa chápe ako trvalo udržateľný systém hospodárenia s kladným vplyvom na životné prostredie a rozvoj vidieka a je základom druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky.

    Mení sa aj filozofia na finančné kompenzácie. Zavádza sa systém, že ten kto znečisťuje, ten platí. Na strane druhej používanie prírode priateľských opatrení v rámci rozvoja vidieka umožňuje farmárom získať dotácie za environmentálne opatrenia.

    Musím troška sarkasticky poznamenať, že sa ide naprávať to, čo sa intenzívnou poľnohospodárskou výrobou motivovanou na výrobu orientovanými dotáciami napáchalo. Ekologické poľnohospodárstvo uprednostňuje obnoviteľné zdroje, recykláciu i návrat živín organických produktov späť do pôdy. Vyhýba sa používaniu herbicídov, chemických hnojív, rastových hormónov, antibiotík. Ožarovanie potravín a geneticky upravované materiály sú zakázané. V živočíšnej výrobe sa riadi ohľadmi na ustajnenie a takzvaný „welfare“ alebo „wohlfühlen“ zvierat a využívanie prírodných krmív. Podstatným faktorom pre uznanie bioprodukcie je i vysledovateľnosť z poľa až na stôl konzumenta, čo kladie aj nárok na kvalitnú evidenciu vo výrobných a spracovateľských jednotkách, na označovanie výrobkov i na informácie o pôvode potravín. Takto vyrobené produkty sú drahšie ako tradične predávané potraviny. Ich cena je preto limitujúcim faktorom spotreby aj výroby. Napriek tomu záujem spotrebiteľov o biopotraviny rastie.

    Na záver mi dovoľte poznamenať, že nie nepodstatným prínosom ekologického poľnohospodárstva je tvorba pracovných miest pri ich výrobe, pri ich spracovaní a s tým spojenými službami a je dobrým typom pre slovenských farmárov ako spestriť alebo naplniť svoj výrobný program. Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu vládneho návrhu zákona.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne, alebo nie? Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Pán predseda, nedá mi, aby som sa nepoďakoval pani poslankyni za podporné stanovisko, pretože naozaj, ekologické poľnohospodárstvo je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich sektorov poľnohospodárstva nielen na Slovensku, ale v celej Európe a myslím si, že takýto záujem sa jedine dá oceniť. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní

    návrhom vlády na prijatie zákona 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 665),

    ktorý prerokúvame ako tlač 665. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister, minister životného prostredia László Miklós. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o legislatívny čin, v tomto prípade keď chceme z našich právnych predpisov odstrániť duplicitu vzhľadom na to, že nariadenia Rady, ktoré platia u nás automaticky od dátumu vstupu do Európskej únie, platia, takže sú duplicitné ustanovenia. Takže tu v tomto prípade o nič iné nejde, len odstrániť tieto duplicity. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Muránskeho, ktorého poveril výbor pre životné prostredie, aby Národnú radu informoval o výsledku rokovania o návrhu vlády vo výboroch, ktorým bol zákon pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Muránsky, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som na základe poverenia výboru pre životné prostredie ako gestorského výboru pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona vystúpil. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, bola schválená uznesením gestorského výboru 16. júna 2004. Uvedený vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 36 v časti IV spoločnej správy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Sabolová sa hlási do rozpravy ako jediná, ústne. Pán poslanec Horák, druhý. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Jeden pozmeňujúci návrh. Na minulej schôdzi sme schválili pri novele zákona o živnostenskom podnikaní urýchlenú registráciu pri živnostiach a skrátili sme lehoty. Zrejme nedopatrením a možno nepreviazaním na zákon o správe daní a poplatkov sme skrátili aj lehoty, ktoré sa týkajú hlavne odvolacích konaní zo 60 na 30 dní, čo je v zmysle zákona nereálne naplniť, pokiaľ by sa malo možnosť odvolať, dovolávať daňový subjekt pri odvolaniach, ktorý má na to 14 dní a po 14 dní nedá sa splniť táto lehota, keďže týka sa toto odvolacie konanie aj zákona o odpadoch, preto si dovoľujem predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý však musím prečítať, pán minister.

    Je to nový článok, ktorý sa týka zákona č. 511/1992 Zb., a keď sa vloží nový článok, musia sa následne prečísľovať ostatné. Viem, že v spoločnej správe sa dopĺňa článok o obaloch, takže bolo by potom potrebné tie články zosúladiť. Čiže doplniť nový článok, ktorý znie: Článok, a teraz to bude zrejme čl. 3, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., ospravedlňujem sa, žiaľ, toľko noviel mal tento zákon, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 233/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 114/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z. a zákona č. 350/2004 Z. z., sa mení takto:

    1. V § 30a ods. 2 sa slová „15 dní“ nahrádzajú slovami „30 dní“ a slová „30 dní“ nahrádzajú slovami „60 dní“.

    2. V § 30a ods. 3 sa slová „30 dní“ nahrádzajú slovami „60 dní“. V § 30a ods. 4 sa slová „30 dní“ nahrádzajú slovami „60 dní“. Odôvodnenie som na začiatku už povedala, že došlo zrejme nedopatrením ku skráteniu lehôt, aj tých, ktoré sú pre odvolacie konania, zachováva sa registrácia živností v tom skrátenom konaní, tak ako bolo navrhnuté v poslednej novele. Následne však treba prečíslovať články v tejto novele zákona, tak ako som povedala. Prosím vás o podporu vzhľadom na to, aby bol zákon o daniach vykonateľný, a prosím kolegov z ústavnoprávneho výboru prípadne finančného výboru, aby pri najbližšej novele o správe daní a poplatkov požiadali vydať zákon ako úplné znenie, aby sme mali jedno číslo tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Horák.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k práve prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. V čl. 1 navrhujem vykonať nasledovné zmeny: za bod 3 vládneho návrhu doplniť nové body 4 a 5 v znení: 4 - v § 60 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: „3. Člena správnej rady a člena dozornej rady je možné odvolať aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v ods. 2“. Doterajšie ods. 3 a 4 sa označujú ako ods. 4 a 5. V § 60 ods. 5 sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 4“. Odôvodnenie: Vzhľadom na charakter činnosti recyklačného fondu, ktorý nie je regulačným orgánom, nie je potrebné ponechať úzke vymedzenie dôvodov na odvolanie členov orgánov recyklačného fondu. Navrhovaná zmena vytvára príslušným ministrom priestor na odvolanie členov orgánov, ktorých do funkcie menovali aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v platnom znení zákona. Zároveň táto zmena umožňuje efektívnejšie zabezpečenie pôsobenia odborníkov v orgánoch fondu s cieľom dozerať na nakladanie s prostriedkami fondu. Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Pán poslanec, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len jednu vec, tento posledný pozmeňujúci návrh, ten sme nemali možnosť preštudovať, ani o tom rokovať, takže ja to v tomto momente musím nechať na rozhodnutie parlamentu, ako to bude myslené, my sme sa jednoducho týmto nemohli zaoberať zatiaľ.

  • Pán poslanec Muránsky, spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol návrh na vyslovenie súhlasu, poprosím vás, nevyrušujte teraz pána ministra, páni poslanci! Páni poslanci! Predniesol v Národnej rade

    návrh na vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb, schválenému vo Washingtone 2. decembra 1946 a Protokolu zmien a doplnkov (tlač 759),

    ktorý prerokúvame ako tlač 759. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o medzinárodný dohovor prezidentskej povahy a podľa čl. 7 ods. 3 Ústavy SR nebude mať prednosť pred zákonmi. Ide o dohovor, ktorý podpísala aj Európska únia a v rámci nej teda Európske spoločenstvá, v rámci nej 11 členov. Len pre zaujímavosť, sú tam aj vnútrozemské štáty, ako je Rakúsko a Luxembursko. Prosím, aby ste podporili tento návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz poprosím pána poslanca Jaďuša, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k predloženému medzinárodnému dohovoru. Pán poslanec Jaďuš, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie ako gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením SR k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb a Protokolu zmien a doplnkov informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady. Spoločnú správu, tlač 759a, máte pred sebou. Spoločná správa výborov NR SR bola schválená uznesením gestorského Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody č. 137 dňa 24. júna 2004. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh na vyslovenie súhlasu NR SR s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb a Protokolu zmien a doplnkov, tlač 759, pridelil predseda NR SR svojím rozhodnutím č. 772 z 18. júna 2004 na prerokovanie Zahraničnému výboru NR SR a Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 109 z 24. júna 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 134 z 23. júna 2004. Odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb a Protokolu zmien a doplnkov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov uvedených k tomuto návrhu v súlade s § 88 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby rozhodla, že vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb a Protokolu zmien a doplnkov. To je všetko, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Prosím vás, páni poslanci, nevyrušujte teraz pána ministra, aby sa mohol sústrediť na prerokúvaný bod. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Nie sú žiadne ústne prihlášky. Končím rozpravu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi.

    Poprosím teraz pána ministra Palka, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 633),

    ktorý prerokúvame ako tlač 633. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona bol vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2004. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je riešenie vecných problémov súvisiacich s hlásením a evidenciou pobytu občanov od prijatia uvedeného zákona a potreba reagovať na zmeny vyplývajúce z reformy verejnej správy. Zmena technologického riešenia informačného systému registra obyvateľov a presun niektorých kompetencií zo štátnej správy na samosprávu si vyžadujú aj nevyhnutnú úpravu viacerých ustanovení zákona. Návrhom novely sa zjednocuje postup pri hlásení pobytu občanov, ktorí nemajú alebo nemôžu získať trvalé bývanie a vymedzujú sa spôsoby zániku trvalého pobytu. Miestom trvalého pobytu sa v týchto prípadoch určuje obec. Návrh zároveň „deklaruje“, že inštitút trvalého pobytu má iba evidenčný charakter a z jeho uplatňovania nevznikajú občanovi žiadne vlastnícke ani iné práva. Novelizáciou sa taktiež upravujú povinnosti štátnych orgánov a obcí vyplývajúce zo zmien v organizácii verejnej správy a jej obsahom sú aj opatrenia proti nečinnosti ohlasovní alebo iných právnických osôb. Návrh zákona prerokovali určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, s pripomienkami vyplývajúcimi zo spoločnej správy vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov súhlasím. Ide o legislatívno-technické pripomienky, ktoré návrh zákona vecne nemenia a uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skvalitňujú a spresňujú príslušné ustanovenia navrhovanej právnej úpravy.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste predložený návrh zákona svojím hlasovaním podporili a schválili aj so zmenami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Abrhana, ktorého poveril výbor pre verejnú správu, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som z poverenia gestorského výboru pre verejnú správu predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k predmetnému návrhu, k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade nasledujúcu spoločnú správu: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 931 z 12. mája 2004 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ďalej výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253, prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady nasledovne: Národnej rade Slovenskej republiky odporúčajú schváliť s pripomienkami Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 374 z 9. júna 2004, ďalej výbor pre verejnú správu uznesením č. 209 z 8. júna 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 235 z 11. júna 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. K predmetnému návrhu zákona bolo predložených vo výboroch 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253, a vyjadrení z uznesení uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť. Súčasne gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu poslanca Pavla Abrhana predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 212 zo 16. júna 2004. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Trošku veselšie, lebo ste uspali plénum, život do prejavu. Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som písomne nedostal žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Prerušujem rokovanie, ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi Abrhanovi. A poprosím pána ministra obrany, aby uviedol posledný návrh vlády na 28. schôdzi Národnej rady, ktorý prerokovávame v druhom čítaní, ktorým je

    vládny návrh zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 652),

    ktorý prerokúvame ako tlač 652. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona má vytvoriť legislatívne podmienky na realizáciu strategických zámerov reformy a modernizácie Ozbrojených síl Slovenskej republiky v oblasti vojenského školstva, najmä na zariadenie Akadémie ozbrojených síl ako jedinej vojenskej vysokej školy. Na zlúčenie vojenskej vysokej školy s verejnou vysokou školou a na zriadenie Národnej akadémie obrany ako vzdelávacieho a výcvikového centra v pôsobnosti ministerstva obrany. Reforma celého systému vojenského školstva je mimoriadne dôležitá na vytvorenie predpokladov reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Na dosiahnutie hlavných cieľov reformy celého systému vojenského vzdelávania je potrebné,

    po prvé, zriadiť jediné vzdelávacie a výcvikové centrum na prípravu a rozvoj dôstojníkov a práporčíkov na báze Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši s jediným logistickým zabezpečením,

    po druhé, oddeliť poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v rámci akreditovaných civilných študijných programov uchádzačom o výkon profesionálnej služby v nástupných funkciách plánovaných pre dôstojníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky od vzdelávania a výcviku v kariérnom rozvoji dôstojníkov a práporčíkov, ktoré bude realizované v centre kariérneho rozvoja a vykonávané inštruktormi z praxe,

    po tretie, vojenské odborné vzdelávanie a výcvik na získanie požadovanej vojenskej odbornosti poskytovať až po ukončení civilného vysokoškolského štúdia na Vojenskej vysokej škole,

    po štvrté, reformný proces zamerať tak, aby sa v maximálne možnej miere zachoval vedecko-pedagogický, materiálny, technický a priestorový potenciál vojenských vysokých škôl pre vysoké školstvo Slovenskej republiky.

    Zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach ako štátnej vysokej školy s Technickou univerzitou v Košiciach ako verejnej vysokej školy bolo legislatívne upravené v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Takýto postup zlúčenia bol v priebehu legislatívneho procesu navrhnutý Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Zlúčenie štátnej a verejnej vysokej školy je potrebné vykonať najmä z dôvodu zachovania unikátnych vedeckých, vzdelávacích a materiálno-technických kapacít, ktoré sú v rezorte ministerstva obrany nevyužiteľné. Výcvik pilotov nie je a nemôže byť vysokoškolským študijným odborom a v novom systéme vojenského vzdelávania a výcviku sa bude vykonávať úplne novým spôsobom. Národná akadémia obrany má byť podľa návrhu zákona vrcholným vojenským vzdelávacím a výcvikovým centrom v rezorte ministerstva obrany a nielen výcvikové zariadenie ozbrojených síl. Jej zriadenie zákonom dáva tejto vrcholnej ustanovizni v rezorte ministerstva obrany dôstojnosť, ktorá je i napriek svojej nevysokoškolskej forme prípravy v pôsobnosti ministerstva obrany veľmi dôležitá a potrebná, najmä pre rozvoj kvalifikovaného a špičkového dôstojníckeho personálu ozbrojených síl.

    Uchádzačov o prijatie do služobného pomeru s vysokoškolským vzdelaním možno získať náborom absolventov verejných a súkromných vysokých škôl, ale vojenské vzdelanie môže poskytnúť len vojenská ustanovizeň. Ide tu o zásadnú koncepčnú zmenu realizácie vojenského vzdelávania. S pripomienkami uvedenými v spoločnej správe súhlasím.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ladányimu, ktorého poveril výbor pre obranu a bezpečnosť, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorý predniesol pán minister obrany. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 652. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 932 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 8 poslancov, za návrh predneseného uznesenia nehlasoval nikto, nikto z poslancov nehlasoval proti návrhu a 8 poslanci sa zdržali hlasovania. Ostatné výbory súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: O bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zrušení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 262 na svojej 36. schôdzi. Prosím, pán predsedajúci, predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy piati páni poslanci: Buček, Šimko, Béreš, Paška, Čaplovič. Nech sa páči, ešte pred poslancami, ktorí sa hlásia do rozpravy ústne, vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Blajsko za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda ďakujem. Vážené poslankyne, poslanci, pán minister, jednou z významných oblastí obrany obrannej reformy a rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky je aj reforma vojenského školstva. V dôvodovej správe k predkladanému návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany je zvýraznený význam reformy vojenského školstva a celého systému vzdelávania, prípravy a rozvoja profesionálnych vojakov a civilného personálu ozbrojených síl, predovšetkým v kontexte nových úloh a požiadaviek po získaní členstva v NATO. Postup Slovenska alebo teda takto, vstup Slovenska do Aliancie a najmä nové požiadavky vyplývajúce z plnenia cieľov síl Coarse Goals, Force Goals vrátane dohodových požiadaviek v tejto oblasti, ktoré sa týkajú rozvoja vojenskej vedy a výskumu, ako aj ďalšie požiadavky vyplývajúce zo slovenských záväzkov v rámci pražských záväzkov spôsobilosti, potreba plnohodnotnej spolupráce s výbormi a pracovnými skupinami NATO, hlavne s odbornými orgánmi štandardizácie v oblasti C3, vyzbrojovania, operačnej logistiky a operačnej oblasti. Celkové trendy v rozvoji vojenstva ako takého a obranných zbraňových systémov, zabezpečenie potrebnej úrovne obranyschopnosti a ďalšie faktory jednoznačne potvrdzujú potrebnosť ponechania a ďalšieho rozvoja vojenského inžinierstva alebo inžinierskeho vzdelávania a takisto rozvoja vojenskej vedy, pokiaľ Slovensko nemá byť odsúdené do úlohy len druhotnej členskej krajiny Aliancie, čo v oblasti rozvoja obranných spôsobilostí platí aj v rámci spolupráce s Európskou úniou. V intelektuálnej obrannej závislosti a s ňou priamo spojenou závislosťou v mnohých ďalších oblastiach od nielen najvyspelejších, ale aj ďalších štátov Aliancie vrátane nových členov tohto zoskupenia. Nielen najvyspelejšie štáty NATO, ale aj prevažná väčšina štátov Aliancie vrátane Poľska, Bulharska, Rumunska má v sústave vojenských vysokých škôl a akadémií vzdelávacie inštitúcie univerzitného typu. Viaceré sú pritom pomerne úzko špecializované. V nadväznosti na uvedené skutočnosti so zohľadnením nielen tradícií vysokého vojenského školstva univerzitného typu na Slovensku, ale aj vo väzbe na jeho súčasnú úroveň, veľmi dobre akreditované odbory poskytujúce vysoko odborné a kvalitné inžinierske vzdelávanie s využitím nielen pre príslušníkov ozbrojených síl, ale aj pre civilnú sféru a vo viacerých odboroch skutočne špecificky špecializované vojensko-inžinierske vzdelávanie a doktorandské štúdium, by som sa rád opýtal a požiadal pána ministra obrany Slovenskej republiky o vysvetlenie, aké sú hlavné dôvody toho, že v § 1 písm. 2) zákona sa navrhuje, aby aj Akadémia ozbrojených síl bola vojenskou vysokou školou neuniverzitného typu. Súčasne prosím z jeho strany o vysvetlenie, ako môžu právo konať štátne skúšky v študijných odboroch inžinierskeho štúdia, obhajoby rigoróznych práv, doktorandské štúdium a udeľovanie vedecko-pedagogických hodností, v príslušných vedných odboroch prejsť od nadobudnutia účinnosti tohto zákona na Akadémiu ozbrojených síl, treba pozrieť § 5 písm. 3), keď táto inštitúcia bude neuniverzitného typu a má podľa dôvodovej správy poskytovať v prevažnej miere vysokoškolské vzdelanie v akreditovaných študijných odboroch prvého stupňa, t. j. bakalárske štúdium.

    V tejto súvislosti dávam do pozornosti skutočnosť uvedenú v dôvodovej správe, že pre výkon funkcií nielen dôstojníckych, ale dokonca aj generálskych hodnostiach, je kvalifikačným predpokladom len bakalárske vzdelanie. Skutočne si predkladatelia zákona myslia, že len bakalárske vzdelanie a len vyslovene kariérne vojensky zamerané kurzy sú postačujúce pre celý rad vysoko špecializovaných vojenských odborníkov, nehovoriac o tom, že vojenská technika pre modernizáciu a skúšky, obsluhu, údržbu a prevádzkovanie, ktorej bolo doposiaľ potrebné vojensko-inžinierske vzdelanie a ktoré vo viacerých prípadoch ešte dlhé roky zostanú vo výzbroji Ozbrojených síl Slovenskej republiky a dokonca aj pre udelenie dokonca generálskych hodností? Skutočne by ma zaujímalo, či je to tak v ďalších členských štátoch NATO, keď napríklad v Spojených štátoch existuje Národná univerzita obrany a súčasne aj viaceré špecializované vojenské univerzity, napríklad v belgických ozbrojených silách s hrdosťou nosia na rukávoch uniforiem označenie I ako inžinier, je skutočne zámyslom, že ak bude na vybraných funkciách v rezorte obrany požadované inžinierske vzdelanie, čo predpokladám, budú to len inžinieri, absolventi civilných vysokých škôl, ktoré plne zabezpečia prípadné požiadavky ozbrojených síl na inžinierske vzdelávanie vrátane úzko špecializovaných v takých oblastiach, ako sú výzbroj a technika pozemných a vzdušných síl a viaceré ďalšie? Nebude u žiadnych funkcií v rezorte obrany plánované aj vyššie ako inžinierske vzdelanie, t. j. vedecká hodnosť? Aké inštitúcie a akým spôsobom zabezpečia rozvoj vojenských vied? Budú to len vybraní jedinci, ktorým sa dá šanca absolvovať „draho platené“ zahraničné vojenské univerzity, ktorí skutočne zabezpečia to, čo rozvoj ozbrojených síl, aj samotný rozvoj vojenského vzdelávania bude na požadovanej úrovni z hľadiska požiadaviek na rozvoj moderných ozbrojených síl členského štátu NATO a Európskej únie? To sú niektoré otázky, o ktorých je potrebné diskutovať v rámci tohto druhého čítania. So zohľadnením uvedených skutočností a informácií vo väzbe na podľa mňa nedocenenie a de facto likvidáciu vojenského inžinierskeho vzdelávania a rozvoja vojenskej vedy v návrhu zákona predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh, odporúčam, aby obsah § 1 písm. 2) bol zmenený nasledovne: „Akadémia ozbrojených síl je vojenská vysoká škola univerzitného typu.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Blajsko bol prihlásený do rozpravy písomne, sám s faktickou poznámkou na jeho vystúpenie pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči, pani poslankyňa...

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcela by som podporiť všetko to, čo tu povedal pán poslanec Blajsko, hlavne pokiaľ ide o požiadavku zvýšiť úroveň štúdia na univerzitné. V každom prípade. Máme totiž taký dojem, že ministerstvu obrany vôbec nezáleží na kvalitných a vysokoškolsky vzdelaných kádroch, tak podobne na odborníkoch, pretože keď sa necháme informovať o tom, ako sa pripravuje reforma vojenských síl, a vzápätí nato sa dozvieme, ako narába naša armáda alebo ministerstvo obrany s materiálom, ktorí určili ako prebytočný, pozri včerajšie oznámenie o tom, že sa predáva osem kusov lietadiel SU-25, ktoré sú obdobou amerických A-10A, za takú smiešnu sumu, tuším 8 miliárd hovorili, a potom následne naša firma ich predáva za 36 miliárd, rada by som vedela, kto dal licenciu tejto firme na predaj lietadiel, kto dáva ministerstvu obrany právo, alebo kto vyžaduje od neho, aby likvidoval naše letectvo. Prosila by som, keby sa k tomu pán minister vyjadril. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Buček ako prvý ústne prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, Vojenská letecká akadémia generála Miroslava Rastislava Štefánika v Košiciach je akreditovaná vojenská vysokoškolská inštitúcia, ktorá bola zriadená rozkazom prezidenta republiky dňom 1. 9. 1973, pričom nadviazala na dlhoročné skúsenosti predchádzajúcich leteckých škôl na území mesta Košice. Vojenské letecké školstvo má v Košiciach takmer 65-ročnú tradíciu, ktorá sa z objektívneho pohľadu začína už 5. 11. 1939, čo je vo svete ojedinelé. Vojenská letecká akadémia je integrálnou súčasťou sústavy vysokých škôl Slovenskej republiky a je jednou z hlavných vzdelávacích inštitúcií Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Jej hlavné zložky sú katedry a výcviková letka bez fakultných medzičlánkov, pričom využívajú jedno logistické zabezpečenie. Jej hlavnou prednosťou je to, že ako relatívne malá, ale flexibilná vysoká škola je schopná zabezpečiť potrebu vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky a súčasne je schopná zabezpečiť centralizované vzdelávanie domáceho a zahraničného leteckého personálu. V súčasnosti vojenská letecká akadémia poskytuje vysokoškolské vzdelanie v leteckých odboroch vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského vzdelávania. Pripravuje špecialistov s vysokoškolskou kvalifikáciou v oblasti riadenia a pozemného zabezpečenia letectva plne kompatibilne s požiadavkami predpisov, Jednotné letecké predpisy slovenských leteckých úradov európskych krajín. Zároveň zabezpečuje aj celoživotné vzdelávanie v akademických a preškoľovacích kurzoch pre vojenských a civilných príslušníkov slovenského letectva ako aj pre zahraničných záujemcov. Vojenská letecká akadémia už tradične zabezpečuje štúdium zahraničných pilotov a leteckých pozemných špecialistov na základe medzinárodných dohôd. Doposiaľ na Vojenskej leteckej akadémii študovali leteckí odborníci z 22 krajín sveta. Pre ilustráciu je potrebné uviesť, že v rokoch 2000 až 2003 vo Vojenskej leteckej akadémii absolvovali krátkodobé preškolenie a výcvik piloti a leteckí špecialisti z Rwandy, Angoly, Ugandy, Estónska, Poľska, Maďarska a USA. Celkový výnos z tejto činnosti vojenskej leteckej akadémie v uvedených rokoch predstavuje sumu 160 mil. Sk. V porovnaní s prideleným rozpočtom pre vojenskú leteckú akadémiu na rok 2003 vo výške 165 mil. Sk to nie je zanedbateľná suma, ktorá naznačuje, že úvahy o ekonomickej samostatnosti vojenskej leteckej akadémie sú správne. Uvedené zároveň ukazuje, že rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky z roku 2001 o pričlenení výcvikovej letky k Vojenskej leteckej akadémii bolo veľmi správne, lebo spojenie akademickej a výcvikovej časti vo vojenských podmienkach je veľmi lákavé pre zahraničných partnerov a to prináša potrebný finančný zisk.

    V súčasnosti z celkového počtu študentov vojenskej leteckej akadémie je asi 40 % civilných študentov. Štúdium týchto študentov však nie je financované zo štátneho rozpočtu. Po zavedení plánovaného školného títo študenti opäť vylepšia finančnú situáciu Vojenskej leteckej akadémie. V súčasnosti má Vojenská letecká akadémia podpísanú medzinárodnú zmluvu s americkou spoločnosťou US Aviation Services vo výcviku súkromných pilotov a technikov lietadiel L-39 a L-29 z USA a Kanady na obdobie do 1. 1. 2007. Rovnako aj americká spoločnosť Glynnel International Ltd., registrovaná vo Veľkej Británii, prejavila záujem vytvoriť spoločne s Vojenskou leteckou akadémiou v Košiciach slovensko-americkú leteckú univerzitu, na ktorej by študovali piloti a leteckí špecialisti z rôznych krajín sveta. Uvedená inštitúcia okrem zabezpečenia zahraničných študentov sa chcela zaviazať, že do rozvoja materiálno-technickej a výcvikovej základnej leteckej univerzity investuje 200 miliónov USD v priebehu 10 rokov. Tieto atribúty a dosiahnuté výsledky školy sú dostatočným dôvodom pre to, aby popri určitom ekonomickom zoštíhlení Vojenská letecká akadémia v Košiciach mohla bez problémov aj naďalej plniť nielen prioritné požiadavky na ňu kladené z Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ale tiež od zahraničných partnerov. Veď na tomto našom malom Slovensku máme Vojenskú leteckú akadémiu, inštitúciu, ktorú nám svet závidí a vyslovuje nám slová uznania. Skúsenosti z posledných lokálnych vojen a bojov s terorizmom jednoznačne ukazujú na rastúci význam letectva, a preto by bola veľká škoda takúto významnú leteckú inštitúciu likvidovať.

    Môj návrh riešenia je nasledovný: Vzhľadom na medzinárodnú akceptovanosť Vojenskej leteckej akadémie ako aj zvýšený zahraničný dopyt aj z krajín NATO po leteckom vzdelávaní a výcviku v Košiciach ukazuje sa výhodnejšie Vojenskú leteckú akadémiu ponechať ako štátnu vysokú školu v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Kvôli zníženiu finančných nákladov na prevádzku a k zefektívneniu činnosti Vojenskej leteckej akadémie je však potrebné vykonať, po prvé, znížiť počet študijných programov presunom veliteľsko-štábnych a lobistických študijných programov na Akadémiu ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. Na Vojenskej leteckej akadémii by študovali len príslušníci leteckého personálu, piloti, riadiaci letovej prevádzky a leteckí technici. Po druhé, pre všetkých príslušníkov leteckého personálu zaviesť bakalárske štúdium a vzdelanie vykonať v duchu jednotných leteckých predpisov európskych krajín. Po tretie, vojensko-profesionálnu prípravu vykonať hlavne v rámci kurzov na Národnej akadémii obrany v Liptovskom Mikuláši. Na minimum znížiť počet profesionálnych vojakov a zamestnancov Vojenskej leteckej akadémie. Scivilnením profesionálnych vojakov sa ročne ušetrí približne 20 miliónov slovenských korún. Za úhradu umožniť štúdium civilných študentov pre potreby civilného letectva Slovenskej republiky. Školením zahraničných študentov zabezpečiť príjem 20 až 30 miliónov slovenských korún, ktoré by boli použité na rozvoj akadémie. Ponechaním Vojenskej leteckej akadémie sa vytvorí vhodná príležitosť rozvíjať pri nízkych nákladoch leteckú akadémiu ďalšej generácie, ktorá bude slúžiť medzinárodným požiadavkám niektorých členských štátov NATO a členských štátov v spojeneckých leteckých úradoch Európskych krajín. Podporou európskych leteckých štandardov sa Slovensko dostane do lepšieho kontaktu s vyspelými krajinami a bude schopné zúčastňovať sa viacerých spoločných projektov so západom. Výučbou a dodržaním európskych leteckých štandardov sa Vojenská letecká akadémia de facto stane štandardom pre letecké vzdelávanie a výcvik v Európe.

    K dôvodovej správe zákona mám určité pripomienky a to nasledovné: V dôvodovej správe na strane 2 sa uvádza, že cieľom zákona je vytvoriť legislatívny základ pre uskutočnenie plánovaných reformných a inovačných zmien v oblasti vojenského školstva všeobecne a osobitne pre zavedenie nových študijných programov a vojenských programov do systému prípravy vojakov a civilného personálu ozbrojených síl, integrovať vojenské vysokoškolské vzdelávanie, personálne, technické a materiálne kapacity, zriadiť akadémiu ozbrojených síl a národnú akadémiu obrany, ktoré preberú zodpovednosť za vojenské vysokoškolské vzdelávanie a za kariérne vzdelávanie dôstojníkov a práporčíkov Ozbrojených síl a tiež umožní zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach. V tejto súvislosti je potrebné povedať, po prvé, na zriadenie Národnej akadémie obrany, ktorá, ako sa v dôvodovej správe na strane 3 uvádza, bude systémom vstupných kurzov, kariérnych kurzov a odborných špeciálnych kurzov poskytovať ďalšie vzdelávanie dôstojníkom a práporčíkom, nie je potrebné prijímať zákon, takýto krok je v plnej kompetencii ministra obrany, veď ak minister obrany svojím rozhodnutím zruší vojenské stredné školy, tak svojím rozhodnutím môže zriadiť Národnú akadémiu obrany, ktorá bude vlastne len akýmsi doškoľovacím strediskom profesionálnych vojakov. Národná rada by nemala nahrádzať ministra obrany.

    Po druhé, zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie s Technickou univerzitou nie je inovačnou zmenou, je len zrušením Vojenskej leteckej akadémie, lebo návrh zákona nepočíta s tým, že Technická univerzita bude pripravovať odborníkov pre vojenské letectvo, čo potvrdzuje skutočnosť, že Technická univerzita bude plniť úlohy súvisiace s ukončením vysokoškolského vzdelania, vojenských a civilných študentov študujúcich na Vojenskej leteckej akadémii podľa doterajších predpisov a s prípravou leteckého a pozemného personálu a špecialistov v študijných odboroch konštrukčného inžinierstva a informácií pre civilné letectvo Slovenskej republiky, teda mimopilotných študijných odborov, pozri strana 4 dôvodovej správy.

    Po tretie, ako sa v dôvodovej správe na strane 4 ďalej uvádza, Vojenská letecká akadémia je aj akreditovaná vysokoškolská vzdelávacia a vedecká ustanovizeň, ktorá od roku 1993 je bezfakultnou vysokou školou s minimálnym počtom riadiacich článkov, ktoré sú situované v jednom objekte s jediným spoločným logistickým zabezpečením. V súčasnosti poskytuje vysokoškolské vzdelávanie vo všetkých troch stupňoch. Vojenská letecká akadémia má dlhoročné skúsenosti s leteckým výcvikom a odbornou prípravou zahraničného leteckého personálu na základe konkrétnych dvojstranných medzinárodných dohôd. Má veľmi intenzívne a dlhoročné budované zahraničné kontakty s obdobnými európskymi školami Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Francúzska, Anglicka, Nemecka, Ruska, Ukrajiny ako aj v USA. Je to inovačná zmena, keď sa zruší svetoznáma letecká akadémia, ktorá ako jediná v rámci aliancie NATO zabezpečuje školenie leteckého personálu na ruskú leteckú techniku, ktorú, ako bolo rozhodnuté, budú vzdušné sily ozbrojených síl ešte dlho prevádzkovať. Začína sa modernizácia lietadiel MIG-29 a vrtuľníkov MI-24. Nie je to náhodou narušenie prípravy personálu a v konečnom dôsledku aj narušenie bojaschopnosti vzdušných síl? Nebolo by vhodné pred takým závažným rozhodnutím, ako je zrušenie Vojenskej leteckej akadémie, vykonať poslanecký prieskum na tejto akadémii?

    Po štvrté, zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie s Technickou univerzitou, takzvanej štátnej vysokej školy s verejnou vysokou školou je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje, že zlučovať sa môžu len verejné vysoké školy. Novelizácia citovaného ustanovenia, tak ako to predpokladá navrhovaný zákon, je neprístupná, pretože by vytvárala precedens a narušila by pôvodný zámysel zákonodarcu dôsledne oddeliť štátne a verejné vysoké školy.

    Po piate, predložený návrh zákona spoplatňuje štúdium pre študentov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, čo je v súčasnej dobe v rozpore s platnou legislatívou.

    Po šieste, prechod vojenských študentov Vojenskej leteckej akadémie na Technickú univerzitu podľa navrhovaného zákona vôbec nerešpektuje ustanovenie § 141 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, ktorá definuje podmienky štúdia profesionálnych vojakov.

    Po siedme, predložený návrh zákona nerieši prípad, keď vojenskí študenti súčasných vojenských akadémií z dôvodu nemožnosti pokračovať v štúdiu na doterajších akadémiách ukončia svoj služobný pomer. Vzhľadom na to, že skončenie služobného pomeru nebude u nich z dôvodov nimi zavinených, nebude od nich možné vymáhať náhradu nákladov vynaložených na ich naturálne a finančné zabezpečenie počas ich doterajšieho štúdia, prípravy alebo výcviku v zmysle ustanovenia § 71 a zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.

    Pri súčasných počtoch vojenských študentov a súčasných problémoch so zaraďovaním nových absolventov vojenských akadémií na dôstojnícke funkcie vzhľadom na hodnostnú štruktúru môže ministerstvu obrany vzniknúť škoda vo výške až niekoľko desiatok miliónov korún. Kto túto škodu nahradí? Takýto prípad môže nastať zvlášť pri vojenských študentoch Vojenskej leteckej akadémie, ktorí vlastne po ukončení služobného pomeru budú môcť pokračovať v štúdiu vo svojej špecializácii na Technickej univerzite.

    Po ôsme, nedostatkom predloženého zákona je aj to, že neurčuje, ktorá súčasť Ozbrojených síl Slovenskej republiky zabezpečí pre vojenských študentov Vojenskej leteckej akadémie, ktorí po zlúčení s Technickou univerzitou prejdú na Technickú univerzitu, plnenie ich základných práv, naturálne zabezpečenie a uloženie zvrškov a iných osobných predmetov vrátane zbraní v zmysle ustanovení § 139, 139a a 143 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.

    Po deviate, prevod majetku štátu, ktorý je v správe Vojenskej leteckej akadémie, na Technickú univerzitu je v hrubom rozpore s ustanovením § 8 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ako aj s ustanovením § 3 a 4 zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok. Uvedené ustanovenia jednoznačne stanovujú, že ak o prebytočný majetok štátu neprejaví záujem iná štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia alebo obec či vyšší územný celok, musí sa uskutočniť osobitné ponukové konanie, na základe ktorého sa môže uskutočniť len odplatný prevod prebytočného majetku štátu. Vzhľadom na to, že Technická univerzita nie je štátnou rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou, schválenie navrhovaného prevodu majetku štátu v správe Vojenskej leteckej akadémie na Technickú univerzitu by vytvorilo neodpustiteľný precedens, ktorý by otvoril dvere nekontrolovaným prevodom štátneho majetku.

    Vzhľadom na to, že predložený návrh zákona porušuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ako aj zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok, podám procedurálny návrh predložený návrh vrátiť na prepracovanie. Súčasne podávam pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, a to v čl. 1, po prvé k § 2: doterajší § 2 sa vypúšťa v celom rozsahu, zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie s Technickou univerzitou, takzvanej štátnej vysokej školy s verejnou vysokou školou je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje, že zlučovať sa môžu len verejné vysoké školy. Novelizácia citovaného ustanovenia, tak ako to predpokladá navrhovaný zákon, je neprípustná, pretože by vytvorila precedens a narušila by pôvodný zámysel zákonodarcu dôsledne oddeliť štátne a verejné vysoké školy. Odkaz pod čiarou 3 sa vypúšťa. Zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie s Technickou univerzitou nie je inovačnou zmenou, je len zrušením Vojenskej leteckej akadémie, lebo návrh zákona nepočíta s tým, že Technická univerzita bude pripravovať odborníkov pre vojenské letectvo, čo potvrdzuje skutočnosť, že Technická univerzita bude plniť úlohy súvisiace s ukončením vysokoškolského vzdelávania vojenských a civilných študentov študujúcich na Vojenskej leteckej akadémii podľa doterajších predpisov a s prípravou leteckého a pozemného personálu a špecialistov v študijných odboroch konkurenčného inžinierstva a informácií pre civilné letectvo Slovenskej republiky, teda mimopilotných študijných odborov, pozri strana 4 v dôvodovej správe.

    Po druhé, k § 3, doterajší § 3 sa označuje ako § 2.

    Po tretie, k § 4, doterajší § 4 sa vypúšťa v celom rozsahu. Národnú akadémiu obrany, ktorá nebude vysokou školou, ale ktorá, ako sa v dôvodovej správe na strane 3 uvádza, bude systémom vstupných kurzov, kariérnych kurzov a odborných a špecializovaných kurzov poskytovať ďalšie vzdelávanie dôstojníkom a práporčíkom, nie je potrebné zriaďovať zákonom. Zriadenie takejto inštitúcie v zmysle čl. 7 ods. 6 písm. a) organizačného poriadku Ministerstva obrany Slovenskej republiky je v plnej kompetencii Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Podľa citovaného ustanovenia minister obrany Slovenskej republiky rozhoduje o zriadení, zrušení a zlúčení právnických osôb v pôsobnosti ministra. Poznámky pod čiarou k odkazom 4 až 9 sa vypúšťajú.

    Po štvrté, k § 5, doterajší § 5 sa označuje ako § 3. V doterajšom § 5 sa ods. 2 vypúšťa v plnom rozsahu. Prijatím uvedeného ustanovenia môže vzniknúť prípad, keď vojenskí študenti Vojenskej leteckej akadémie z dôvodu nemožnosti pokračovať v štúdiu na doterajšej akadémii ukončia svoj služobný pomer vzhľadom na to, že skončenie služobného pomeru nebude u nich z dôvodov nimi zavinených, nebude od nich možné vymáhať náhradu nákladov vynaložených na ich naturálne a finančné zabezpečenie počas ich doterajšieho štúdia prípravy alebo výcviku v zmysle ustanovenia § 71 a zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov pri súčasných počtoch vojenských študentov a súčasných problémoch v zaraďovaní nových absolventov vojenských akadémií na dôstojnícke funkcie. Vzhľadom na hodnostnú štruktúru môže ministerstvu obrany vzniknúť škoda vo výške až niekoľko desiatok miliónov korún. Poznámky pod čiarou k odkazom 10 až 12 sa vypúšťajú. V doterajšom § 5 sa ods. 3 označuje ako ods. 2. V doterajšom § 5 sa ods. 4 vypúšťa v plnom rozsahu.

    Uvedené ustanovenie v prípade vypustenia doterajšieho § 2 nie je potrebné. V doterajšom § 5 sa ods. 5 a 6 označuje ako ods. 3 a 4. V doterajšom § 5 sa v ods. 7, vypúšťajú slová. „a z vojenskej leteckej akadémie alebo národnú akadémiu a alebo na Národnú akadémiu obrany“.

    Uvedené slová v prípade vypustenia doterajšieho § 2 a § 4 nie sú potrebné. Doterajší ods. 7 sa označuje ako ods. 5. V doterajšom § 5 sa ods. 8 sa vypúšťajú slová: „alebo na Národnú akadémiu obrany“.

    Uvedené slová v prípade vypustenia doterajšieho § 4 nie sú potrebné. Doterajší ods. 8 sa označuje ako ods. 6. V doterajšom § 5 sa ods. 9 vypúšťa v plnom rozsahu.

    Uvedené ustanovenia v prípade vypustenia doterajšieho § 2 nie je potrebné. V doterajšom § 5 sa ods. 10, sa slová „7, 8, 9“ nahrádzajú slovami „5 a 6“. V doterajšom § 5 sa ods. 10 a 11 označuje ako ods. 7, 8. V doterajšom § 5 ods. 12 vypúšťa v plnom rozsahu.

    Uvedenie ustanovenia v prípade vypustenia doterajšieho § 2 nie je potrebné. V doterajšom § 5 sa ods. 13 označuje ako ods. 9. V doterajšom § 5 sa ods. 14 vypúšťa v plnom rozsahu.

    Prevod majetku štátu, ktorý je v správe vojenskej leteckej akadémie na technickú univerzitu, je v rozpore s ustanovením § 8 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku v znení neskorších predpisov ako aj s ustanovením § 3 a 4 zákona čl. č. 172/2004 Z. z. o prevode nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok.

    Uvedené ustanovenia jednoznačne stanovujú, že ak o prebytočný majetok štátu neprejaví záujem iná štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia alebo obec či vyšší územný celok, musí sa uskutočniť osobitné ponukové konanie, na základe ktorého sa môže uskutočniť len odplatný prevod prebytočného majetku štátu vzhľadom na to, že technická univerzita je štátnou rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou.

    Schválenie navrhovaného prevodu majetku štátu správy vojenskej leteckej akadémie na technickú univerzitu by vytvorilo neodpustiteľný precedens, ktorý by otvoril dvere nekontrolovaným prevodom štátneho majetku.

    Po piate, k § 6. Doterajší § 6 sa vypúšťa v celom rozsahu. Uvedené ustanovenia v prípade vypustenia doterajšieho § 2 nie je potrebné. K čl. 2 k ods. 1. Doterajší ods. 1 sa vypúšťa v celom rozsahu. Novelizácia ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov je neprípustná, pretože by vytvorila precedens a narušila by pôvodný úmysel zákonodarcu dôsledne oddeliť štátne a verejné vysoké školy. Poznámka pod čiarou k odkazu 3a sa vypúšťa.

    Po siedme, k ods. 2, doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 1. V doterajšom ods. 2 § 43 ods. 1 sa medzi slová, „študujú študenti“, vkladá slovo „najmä“. Slová „študenti, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, ukončia štúdium v akademickom roku 2005/2006,“ sa nahrádzajú slovami, „so súhlasom ministra obrany môžu na vojenských vysokých školách študovať aj študenti, ktorí nevykonávajú vojenskú službu“.

    Zákaz štúdia na vojenských vysokých školách pre študentov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, by zavádzal určitý stupeň diskriminácie. V doterajšom ods. 2 § 43 ods. 3 sa vypúšťajú slová „pre študentov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, nie je štúdium bezplatné“. Uvedené slová zavádzajú spoplatnenie štúdia, čo je v rozpore so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou k odkazu 20 sa vypúšťa.

    Po ôsme, k ods. 3. Doterajší ods. 3 sa označuje ako ods. 2. V doterajšom ods. 3 sa za slová „Akadémia ozbrojených síl“ pripájajú slová „v Liptovskom Mikuláši“ a dopĺňa sa názov „Vojenská letecká akadémia generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach“.

    K čl. III 9, k čl. 3, doterajší čl. 3 sa vypúšťa v celom rozsahu. Novelizácia zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nie je potrebná. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 sa vypúšťa. K čl. 4, doterajší čl. 4 sa označuje ako čl. 3. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Šimko, Jozef, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny poslancov predkladám pozmeňujúci návrh, v čl. I § 5 ods. 13 v treťom riadku nahradiť text „Okrem hnuteľného a nehmotného majetku určeného na plnenie poslania vysokej školy, odkaz 16, ktorý sa prevádza do správy“, nahradiť slovom „a“. To znamená, že bude tento paragraf a odsek znieť, že „majetok štátu, ktorý bol ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v správe Vojenskej akadémie, sa dňom účinnosti tohto zákona prevádza do správy Národnej akadémie obrany a Akadémie ozbrojených síl. O prevode správy majetku štátu na uvedené subjekty sa vyhotovia písomné protokoly.

    Chcem podotknúť, že vylúčenie vojenskej vysokej školy zo správy nehnuteľného majetku po vojenskej akadémii nie je zdôvodniteľné odvolávaním sa na § 1 ods. 4 zákona o vysokých školách, že explicitne nie je tam uvedené, že na naplnenie svojho poslania vysoká škola potrebuje spravovať nehnuteľný majetok. V spoločnej správe je zapracovaná zmena oproti pôvodnému vládnemu návrhu, zmena charakteru vysokej školy z neuniverzitnej na univerzitnú. Aj z tohto dôvodu, ale predovšetkým, že Akadémia ozbrojených síl a Národná akadémia obrany majú byť rovnocenné rozpočtové organizácie, nemôže byť z titulu správy nehnuteľného majetku niektorá z týchto inštitúcií stavaná do úlohy nerovnoprávneho partnera. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci. Dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu, ktorým sa zriaďuje Národná akadémia obrany a Akadémia ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši a zlučuje sa, respektíve spája sa Vojenská letecká akadémia v Košiciach s Technickou univerzitou. Najprv by som teda položil si otázku, prečo je vlastne potreba zachovania univerzity čo, samozrejme, veľmi vlastne podporujem. Chcel by som povedať, že v prípade zaradenia Akadémie ozbrojených síl medzi školy neuniverzitného typu bude nastavený taký stav, ktorý predurčí nižšiu kvalitu vzdelávania a dá sa povedať, že nižšiu kvalitu ako v súčasnosti. A to i napriek tomu, že v rezortných koncepčných materiáloch deklaruje sa práve požiadavka zvýšenia jeho kvality. Ide teda o transformáciu perspektívnej vojenskej školy na školu, prakticky, ktorá by vlastne nemala až takú vážnosť akú má v súčasnosti. Porovnávaním sa so zahraničím sa ukazuje, že práve táto cesta je jednoznačne krokom späť, keďže vo všetkých susedných krajinách sa transformujú práve vojenské školy na univerzitné vojenské školy. Chcel by som povedať, že napríklad v uplynulom roku vznikla celkom nová univerzita v Komárne ako univerzitná. Preto si myslím, že mala by byť vlastne podpora aj ďalších univerzít, v tomto prípade skôr zachovanie súčasného stavu.

    Akadémia ozbrojených síl nadväzuje na tradície a pokračuje v úlohách a odboroch, programoch vojenskej akadémie a jej predchodkyne Vysokej vojenskej technickej školy, ktoré mali a majú univerzitný charakter. V ich radoch pôsobí súčasnosti 17 vysokoškolských profesorov, z nich 13 na plný týždenný pracovný čas, a 44 docentov. Zriadením Národnej akadémie obrany ako samostatného právneho subjektu, ktorý má zodpovedať za plnenie vojenského programu a programu alebo organizáciu vojenského života študentov, nám predurčí nové úlohy, ktoré bude, samozrejme, nutné splniť.

    Chcel by som súčasne povedať niekoľko príkladov z okolitých krajín, kde naozaj tieto univerzity ostávajú alebo sa nanovo vytvárajú. Napríklad Česká republika. Vznikla Univerzita obrany v Brne s dvoma fakultami v Brne a Fakultou vojenského lekárstva v Hradci Králové. Poľsko. Akadémia národnej obrany vo Varšave, univerzitná vojenská škola s programami všetkých troch vysokoškolských štúdií. To znamená humanitné a manažérske. Škola zaisťuje i odbornú a špecializovanú prípravu ako i kariérne kurzy dôstojníkov. Vojenská technická univerzita vo Varšave s fakultami technického zamerania ďalšou integráciou vojenských vysokých škôl dochádza k tomu, že univerzitné vojenské školy letectva napríklad v Dubline, námorníctva v Gdyni a pozemných síl v Lodži sa pravdepodobne stanú fakultami práve vojenskej univerzity. Maďarsko. Univerzita národnej obrany Mikloša Zrínyho v Budapešti v sebe integrovala práve univerzitné vojenské vysoké školy a dalo by sa povedať, že vojenské vysoké školy všetkých druhov ozbrojených síl. Rakúsko. V oboznámení sa so systémom vojenského vysokého školstva na Slovensku postupne počas posledných desiatich rokov práve transformovala sa Vojenská akadémia vo Viedenskom novom meste podľa našich vojenských vysokých škôl, čiže vlastne bolo to na obraz, podľa slovenského modelu. Podobne sa uberá vývoj aj v ďalších európskych krajinách. Tam, kde vojenské školy nemajú univerzitný charakter, realizuje sa podľa platných zákonov spolupráca vojenských škôl s poprednými univerzitami práve v záujme akreditovania programov prípravy vojenského personálu. Ako príklad by som uviedol napríklad Írsko alebo Izrael. A v ďalších krajinách, kde právny stav požaduje uskutočňovania akreditovaných kurzov sebestačne, len samotnou vysokou školou, sa vojenské školy postupne akreditujú a nadobúdajú univerzitný charakter, pričom dôraz kladú na rozvoj programov, odborov, obrany bezpečnosti a vojenstva. Väčšia časť vojenských akadémií usiluje sa práve o vysokoškolskú akreditáciu svojich študijných programov a popri nich aj akreditovanie veliteľsko-štábnych kurzov.

    Chcel by som povedať, že práve Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši sa od roku 2001 prispôsobuje požiadavkám transformácie práve ozbrojených síl. Zredukovala personál na polovicu, čo je ako výrazný vlastne pokrok pri udržaní kvality vedecko-pedagogického zboru, zabezpečuje dokončenie vysokoškolských študijných odborov, ale aj podľa predchádzajúcich predpisov. Pripravila študijné programy všetkých troch stupňov podľa nových predpisov, z ktorých sa niektoré bakalárske z hľadiska časového harmonogramu nábehu programov aj akreditovali. Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky pri posudzovaní a vyjadrovaní sa k žiadostiam Vojenskej akadémie v rokoch 2003 až rokov 2004 konštatovala univerzitný charakter tejto školy. Vojenská akadémia v roku 2004 prijala opäť študentov do 1. ročníka vysokoškolského štúdia podľa nových predpisov. Prijatie normy, v ktorej by pokračovala Vojenská akadémia, vznikla by ako neuniverzitná vysoká škola, by znamenalo, samozrejme, degradáciu dosiahnutých výsledkov. Odstránenie tejto chyby, ktorej sa vecne navrhovatelia dopúšťajú, úsilím samotnej školy bude nesmierne náročné. Samozrejme, nedá sa ubrať ten proreformný charakter tejto zmeny, no bolo by naozaj vhodné, keby univerzita bola zachovaná. Vďaka aktivitám v oblasti prípravy personálu, rozvinutia spolupráce s britskou a holandskou stranou na projekte prípravy nižších štábnych dôstojníkov z krajín strednej a východnej Európy a zapojením sa do radu medzinárodných cvičení panelov vedecko-technického rozvoja, medzinárodných výstav a podobne, sa úspešne akreditovala Severoatlantická rada, oficiálne ešte pred orgánmi NATO sa úspešne akreditovala a vlastne dala štatút výcvikového strediska NATO. Takýchto výcvikových stredísk je približne, asi, desať na svete, takže myslím si, že práve vlastne akadémia, vojenská, ktorá v Liptovskom Mikuláši „predostrela“, že naozaj dokáže aj v rámci medzinárodného priestoru sa veľmi presadzovať.

    Ďalej by som chcel povedať, že navrhujem, vzhľadom na to, že vlastne tento návrh zákona ruší Vojenskú leteckú akadémiu v Košiciach, myslím si, že bolo by veľmi správne, keby vlastne ten honosný názov, v tomto prípade meno pána Štefánika a generála a diplomata súčasne, bolo zachované, preto v prípade zrušenia tejto vojenskej leteckej akadémie si myslím, že bolo by vhodné, keby niesla iná akadémia tento názov, toto meno, ktoré sa preslávilo v rámci celého sveta. Preto predkladám prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve vlastne pomenovania akadémie v Liptovskom Mikuláši, Vojenskej akadémie ozbrojených síl, podľa Milana Rastislava Štefánika.

    1. Do názvu zákona sa vkladajú slová: za slová „Akadémie ozbrojených síl“ sa vkladajú slová „generála Milana Rastislava Štefánika“.

    2., k čl. I § 1 ods. 1 vkladajú sa slová: za slová „Akadémia ozbrojených síl“ sa vkladajú slová „generála Milana Rastislava Štefánika“. Odôvodnenie. Je potrebné využiť dedičstvo a pomenovať novú vojenskú školu menom generála Milana Rastislava Štefánika, nakoľko meno tejto osobnosti sa vytratí z názov organizácií pôsobiacich v rezorte obrany Slovenskej republiky.

  • Druhý pozmeňujúci návrh by sa týkal pomenovania akadémie obrany, lepšie povedané Národnej akadémie obrany podľa maršala Andreja Hadíka. Chcel by som najprv, skôr ako prednesiem tento pozmeňujúci návrh, vysvetliť, prečo som sa rozhodol tento návrh predostrieť. Na dosiahnutie vyváženosti návrhu na označenie Akadémie ozbrojených síl menom generála Milana Rastislava Štefánika bude vhodné, aby sa najvyššia vojenská odborná a vzdelávacie inštitúcia na prípravu špičkových moderných vojenských lídrov od kadetov až po generálov označovala menom historicky významnej vojenskej osobnosti. Takouto osobnosťou nesporne je rakúsko-uhorský poľný maršal Andrej Hadík, ktorý bol Slovák, ktorý dosiahol najvyššiu vojenskú hodnosť a významné vojenské úspechy ako vojvodca. Narodil sa 16. októbra 1710 pravdepodobne v Šuranoch a zomrel 12. marca 1790 vo Viedni. Pochádzal zo slovenského uhorského turčianskeho zemianskeho rodu a bol povýšený do grófskeho stavu. Vierovyznaním bol rímsky katolík a študoval v jezuitských školách s protestantom generálom Štefánikom. Bojoval vo vojnách s Tureckom, Pruskom a Francúzskom a vyznačoval sa nielen vynikajúcim strategickým myslením, ale bol známy ako odvážny a chrabrý veliteľ so zmyslom pre netradičné riešenia. Víťazstvá neraz dosahoval najmä zásluhou prekvapujúcich manévrov nepočetných jednotiek uhorských husárov a pechoty, v jeho jednotkách bojovalo veľa Slovákov a tradícia pojmu napríklad husársky kúsok pochádza práve z metód jeho vedenia boja. Vynikol dobytím Berlína v roku 1757, odkiaľ sa korisťou a výkupným bez strát stiahol späť. Vysoké vojenské funkcie v štátnej správe až po predsedu dvorskej vojenskej rady vo Viedni ako prvý uhorský šľachtic a neskôr sa stal aj županom. Vo svojom erbe si zvoli krédo Virtui nihil inui vium - Pre chrabrosť nič nie je prekážkou.

    Z posudku historika na tento návrh chcel by som uviesť jednu vec. Návrh na pomenovanie Národnej akadémie obrany po maršalovi Andrejovi Hadíkovi si zasluhuje plnú podporu. Jeho realizácia by bola svedectvom, že nielen slovenskí historici, ale aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky a ich príslušníci sa hlásia k historickému významu a odkazu slovenského rodáka, ktorý patril medzi najslávnejších a najschopnejších európskych vojvodcov v druhej polovici 18. storočia.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci!

  • Na základe týchto faktov by som chcel predostrieť svoj druhý pozmeňujúci návrh.

    1., do názvu zákona sa vkladajú slová, za slová „Národnej akadémie obrany“ sa vkladajú slová „maršala Andreja Hadíka“.

    2., v čl. I § 4 ods. 1 vkladajú sa slová, za slová „Národnej akadémie obrany“ sa vkladajú slová „maršala Andreja Hadíka“.

    Odôvodnenie. Na dosiahnutie vyváženosti návrhu na označenie Akadémie ozbrojených síl menom generála Milana Rastislava Štefánika bude vhodné, aby sa najvyššia vojenská, odborná vzdelávacia inštitúcia na prípravu špičkových moderných vojenských lídrov až po generálov, ako som uviedol, označovala menom historicky významnej vojenskej osobnosti. Takouto osobnosťou je rakúsko-uhorský poľný maršal Andrej Hadík, ktorý dosiahol najvyššiu vojenskú hodnosť a významné vojenské úspechy ako vojvodca. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní po obedňajšej prestávke, poviem aj prečo. Teraz by sme pristúpili k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Potom odporúčam, aby sme uskutočnili tajnú voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu pred obedňajšou prestávkou, aby skrutátori mohli zrátať výsledky tajnej voľby a pokračovali by sme o 14.00 v rozprave o tomto bode programu. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi Ladányimu. Poprosím teraz o pokoj v rokovacej sále.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu, páni poslanci. Prerušili sme rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Prosím teraz pani poslankyňu Navrátilovú, ktorá bola poverená gestorským výborom ako spoločná spravodajkyňa, aby Národnú radu informovala, v akom stave sa nachádza rokovanie o prerušenom rokovaní o návrhu zákona o sociálnom poistení. Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Vážené dámy, vážení páni, v mene 30 poslancov predkladám návrh...

  • Pani poslankyňa, takto. Sme v treťom čítaní. Národná rada rozhodla o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní. Otváram rozpravu, ktorú otvoril pán podpredseda Bugár, ale neuzavrel rozpravu. Pani poslankyňa Navrátilová sa prihlásila ako spoločná spravodajkyňa do rozpravy, ktorá môže vystúpiť kedykoľvek, ak o to požiada. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Takže predkladám v mene 30 poslancov návrh na opakovanie druhého čítania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 647, a pozmeňujúci návrh smerujúci k odstráneniu iných chýb.

  • Pán predseda, ja sa len pre poriadok chcem spýtať, pri predchádzajúcej rozprave, neviem ako to už pomenovať, lebo to, čo sa tu predvádza pri tomto zákone, je ozaj estráda, pani spravodajkyňa už predložila jeden návrh, ale nemala podpisy. Kvôli tomu sa prerušilo, že nemala 30 podpisov, a teraz má 30 podpisov, ale čo s tým prvým pôvodným návrhom, ktorý tu už predložila.

  • Ja som nepredložila návrh na vrátenie zákona do druhého čítania.

  • Ja nehovorím o vrátení do druhého čítania, hovorím o návrhu, ktorý ste tu predložili, na zmeny a upozornenia, ktoré ste dávali, lebo to bolo predtým schválené už v druhom čítaní. Tak si zoberte stenozáznam. Skutočne robíte z toho šaškáreň.

  • Pán poslanec. Pani poslankyňa, nereagujte vy na vystúpenie pánov poslancov. Bol podaný návrh v rámci tretieho čítania v rozprave, ktorá bola otvorená v súlade s rokovacím poriadkom. Pani poslankyňa informuje Národnú radu, že má podpisy 30 poslancov, ktorým žiada, aby bol návrh zákona vrátený na opätovné prerokovanie v druhom čítaní.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Takže ten pôvodný návrh týmto sťahujem.

  • Pán poslanec Tkáč. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Dávam procedurálny návrh, aby ústavnoprávny výbor posúdil stav, ktorý vznikol v súvislosti s tým, že v treťom čítaní boli predložené návrhy, ktoré mali závažné legislatívnotechnické nedostatky. My sme o tejto skutočnosti vo výbore rokovali včera na mimoriadnom zasadnutí s tým, že tento proces legislatívnotechnických nedostatkov sa mal odstrániť v treťom čítaní. Akékoľvek kroky smerujúce k vráteniu do druhého čítania považujeme za skutočne neseriózne.

  • Pán poslanec, Národná rada musí rozhodnúť hlasovaním o návrhu, ktorý bol podaný v súlade s rokovacím poriadkom, môže sa gestorský výbor alebo ústavnoprávny výbor na žiadosť pléna, ak bude takýto záujem prejavený, zaoberať prípadnými chybami, ktoré sa vyskytli pri podávaní pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní, ak Národná rada o tom rozhodne, že to vráti do druhého čítania. V tejto chvíli mi nezostáva nič iné ako vyhlásiť rozpravu v treťom čítaní za skončenú a dať hlasovať o jedinom návrhu, ktorý podala pani poslankyňa, ktorá žiada vrátiť zákon na opätovné, vrátiť zákon do druhého čítania. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 99 za, 5 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, na základe schváleného návrhu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 641/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Aby sme mohli o tomto zákone rokovať, páni poslanci, keďže je otvorená rozprava, poprosím o účasť na rokovaní pána ministra Kaníka. Bez predkladateľa nie je možné rokovať o tomto návrhu. Poprosím kanceláriu, aby oznámila pánovi ministrovi rozhodnutie Národnej rady o vrátaní zákona do druhého čítania a aby zabezpečila jeho prítomnosť na rokovaní. Zatiaľ prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďakujem pani poslankyni Navrátilovej, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Poprosím pána ministra, pána poslanca Galbavého, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, ktorý prerokúvame ako tlač 666. Nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som viedol toto hlasovanie. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Z toho jedna pani poslankyňa Podracká podala pozmeňujúci návrh. Poprosím vás,

  • Smiech v rokovacej sále.

  • aby ste dali hlasovať najskôr o spoločnej správe, o pozmeňujúcich doplňujúcich návrhoch, gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a odporúča tieto body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 3 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 131 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh...

  • Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Podrackej. Máte ho pred sebou, nebudem ho čítať, určite na laviciach.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predložila, nie, nie, nemôžeme, v rozprave pani poslankyňa Podracká.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 67 za návrh, 19 proti, 47sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • No, trošku sme narobili problémy, naozaj, s týmto pozmeňujúcim návrhom. Poprosím ctenú snemovňu o kľud. Naozaj, Ferko, tak ako si povedal, je to. Je to nad rámec zákona.

  • Pán predsedajúci, minister Chmel včera otvorene povedal, že pokiaľ prejde toto, sťahuje zákon. To znamená, že toto je príliš vážny zásah. Vážený páni, to nejde len o pamiatky z 1907, tu ide o všetko pred 48. rokom. Otvárate jednu novú Pandorinu skrinku. Vy neviete, bojím sa, o čom hovoríte. Lebo v tom prípade potom, žiaľ, pán Jarjabek, nevieš. Čiže ja som za to, aby sme, navrhujem v mene troch poslaneckých klubov v tejto chvíli prestávku a nech sa minister kultúry vyjadrí. Všetkých štyroch.

  • Výkriky v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, ja neodporúčam prestávku, ja odporúčam pokračovať v rokovaní a prerušiť rokovanie o tomto bode programu a okamžite žiadam, aby pán minister kultúry sa dostavil na rokovanie Národnej rady a zaujal stanovisko k schválenému pozmeňujúcemu návrhu. Pán poslanec Galbavý, poprosím, aby ste zaujali iné miesto v rokovacej sále. Pán poslanec Maxon a Jarjabek ešte. Nech sa páči, pán poslanec Maxon. Nie? Pán poslanec Jarjabek. Poprosím o pokoj, páni poslanci.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Mne sa nezdá, že by v rokovacom poriadku niekde bolo napísané, že akýkoľvek minister má hovorcu v nejakom poslancovi tejto snemovne. Vy ste v tejto chvíli svojvoľne prerušili rokovanie bez toho, aby o tom rozhodol minister kultúry. Ja sa pýtam, na základe čoho? Na základe akého bodu v rokovacom poriadku?

  • Mohutný potlesk.

  • Pán poslanec Jarjabek, neporušil som rokovací poriadok, ubezpečujem vás. Okrem toho som mohol prerušiť rokovanie, vyhlásiť trojhodinovú prestávku na žiadosť poslaneckých klubov.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, udržte si svoje emócie na primeranej úrovni, nebudem s vami diskutovať takto. Takže budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o prerokovanom vládnom návrhu zákona o náhrade za bolesť, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vzhľadom na ten priebeh rokovania, hlasovania, organizujte, prosím, prácu Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby tu príslušní ministri, ktorých sa hlasovanie týka, boli prítomní. To by som považoval za štandardný postup.

  • Pán poslanec, ja by som považoval za štandardný postup a povinnosť, aby tu boli poslanci prítomní od 9.00 ráno do 19.00 a hlasovali sme o každom prerokovanom bode vždy po prerokovaní. Ak si to...

  • Tak musí odísť z vlády, tak nebude tam!... Takže, pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vo väzbe na to, čo ste povedali, v tejto chvíli navrhujem, aby sme zrušili systém, ktorý zaviedla koalícia v Národnej rade Slovenskej republiky, a hlasovali o každom bode osobitne, hneď po jeho prerokovaní.

  • Pán poslanec, nehovoríte pravdu. Tak ako už niekoľkokrát v tejto poslaneckej snemovni, keď vynášate rozhodnutia o tom, čo nie je pravda. Dohoda o tom, že budeme hlasovať každý deň o 11.00 a o 17.00, bola dohodou poslaneckého grémia a všetkých zástupcov všetkých politických strán zúčastnených v parlamente. Rokovací poriadok umožňuje takúto dohodu. Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím teraz pána poslanca Bíroša. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predseda, ja sa chcem ospravedlniť, ale ja som totiž hlasoval proti a zaznamenané je úplne ináč. Pomýlil som sa. Zrejme. Alebo teda stroj zlyhal, ja neviem.

  • Pán poslanec, podávate námietku, mám to chápať.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca Biroša.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 68 za návrh, 33 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Námietku pána poslanca Biroša sme schválili, to znamená, že budeme hlasovať ešte raz o návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Podracká.

    V tejto chvíli som však prerušil rokovanie o tomto bode. Poprosím pána poslanca Bíroša, aby ako poverený člen výboru pre zdravotníctvo uviedol návrhy hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pána ministra zdravotníctva, aby zaujal svoje miesto pre navrhovateľov a pána poslanca Bíroša o návrh hlasovania.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme pristúpili k schvaľovaniu bodov zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporučil hlasovať za body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20 s návrhom gestorského výboru schváliť. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 127 za návrh, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej poprosím, pán predseda, aby sme hlasovali o bodoch 7, 10 a 16 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Peter!

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 92 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh...

  • Teraz poprosím, aby sme hlasovali o návrhu pani poslankyne Záborskej vyňať bod č. 12 a hlasovať osobitne.

  • O tom netreba hlasovať, pán poslanec, hlasujeme o dvanástke. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 97 za, 1 proti, 35 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Ďalej v rozprave vystúpili traja poslanci, z nich dvaja dali pozmeňujúce návrhy. Tak poprosím, pán predseda, dajme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Záborskej, bod č. 1, 2, 3, 4 en block.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Záborskej.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 131 za návrh, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalšie návrhy...

  • Pán predseda, dajme hlasovať ešte o pozmeňujúcom návrhu pána poslanec Ivanka, s odporúčaním predkladateľa neschváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec Ivanko.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 41 za, 14 proti, 75 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz poprosím, pán predseda, dajme hlasovať o posunutí zákona do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 111 za, 9 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním...

  • Gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 116 za, 5 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia schválila.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico. Zapnite pána poslanca Fica. Prosím, pána poslanca Fica!

  • Ďakujem. Pán predseda, hlásil som sa hneď po tom, ako došlo k vzneseniu námietky, ale myslím si, že stala sa veľmi vážna vec. Po prvé, pán poslanec z Aliancie nového občana povedal, že sa pomýlil. Nebol absolútne žiadny dôvod na to, aby sa hlasovalo o námietke, pretože myslím si, že to má opodstatnenie iba v prípade, ak niekto povie, že mu nefunguje zariadenie, alebo má pocit, že niekde sa stala technická chyba. Pán predseda, toto sú nebezpečné precedensy. Hlasovanie v parlamente je o počtoch. Ak si nevie vládna koalícia zabezpečiť počty v tomto parlamente a prehrá nejaké hlasovanie, nemôže zvrátiť takéto hlasovania takým štýlom, že sa niekto prihlási, prejde mu námietka, teraz si počkáme tri hodiny, kým naženiete poslancov, a bude sa znovu o veci hlasovať. To je porušenie demokratických pravidiel hry a nikdy s týmto nemôžeme súhlasiť.

  • Mohutný potlesk.

  • Pán poslanec, ak sa v stenografickom zázname potvrdí to, čo hovoríte vy, že pán poslanec naozaj sa pomýlil, že vyjadril námietku len z tohto dôvodu, nebudeme opakovane hlasovať o tom návrhu, o ktorom sme už raz hlasovali. Došlo možno k nedorozumeniu, ale dám si pozrieť stenografický záznam z námietky, ktorú vzniesol pán poslanec Biroš, a podľa toho rozhodnem o ďalšom hlasovaní. Páni poslanci, pristúpime... Pán poslanec Tkáč.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vznášam tiež námietku proti postupu pri pripomienke pána poslanca za Alianciu nového občana. V čase, keď vy ste prerušili rokovanie o tomto bode, on vyhlásil, že sa pomýlil, to znamená, že o okolnostiach súvisiacich s prerušenou témou nebolo možné ani diskutovať, ani hlasovať. Čiže na rozdiel od toho, že pán poslanec doslova povedal, že sa pomýlil, ste vlastne zaradili hlasovanie o jeho omyle v čase keď bod, o ktorom sa on vraj pomýlil, bol prerušený.

  • Pán poslanec, ja som dal hlasovať o procedurálnom návrhu. Podľa rokovacieho poriadku sa má dať hlasovať o ňom ihneď, ale už nebudem opakovať to, čo som hovoril, keď vzniesol výhradu pán poslanec Fico. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, ako vždy veľmi kľudne by som sa vás chcel spýtať, aký máte kľúč, pán predseda, pri dávaní slova počas hlasovania jednotlivým poslancom? V prípade pána Mikloška ste prerušili hlasovanie a dali ste mu slovo, v prípade pána Fica a pána Tkáča ste tak neurobili. Zaujíma ma preto, či to je váš subjektívny pohľad, či to má nejakú oporu v rokovacom poriadku, alebo na základe čoho ste tak rozhodli, ako ste rozhodli. Ďakujem za pozornosť.

  • Má to oporu v rokovacom poriadku a postupujem v zmysle rokovacieho poriadku, pán poslanec. Pán poslanec Hamerlik, prosím, aby ste z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo uvádzali hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 605. Nech sa páči, pán poslanec Hamerlik.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec, teda nemohol byť podaný žiadny ani procedurálny, ani pozmeňujúci návrh, takže, pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 17, spoločne, s návrhom gestorského výboru, uvedené body schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 17 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 127 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval,

    návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, keďže sme schválili všetky body spoločnej správy, a z rozpravy nevyplynul žiadny pozmeňujúci návrh, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní, ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov a o zmene a doplnení zákona o veterinárnej starostlivosti.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 131 za návrh,

    návrh sme schválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve, tlač 667. Poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby uvádzala návrhy hlasovania.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave neodzneli žiadne návrhy, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 12 spoločnej správy spoločne, s návrhom gestorského výboru body schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 za návrh, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh...

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy, nakoľko mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní, ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 128 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve (tlač 667).

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť? Konštatujem, že nie. Končím rozpravu.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 131 za návrh.

    Návrh zákona Národná rada schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia gestorského výboru predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Nech sa páči, pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem. Pán predseda, vystúpili v rozprave dvaja poslanci, ktorí podali po jednom pozmeňujúcom návrhu. Presne jedna poslankyňa a jeden poslanec. Najprv by sme však hlasovali o bodoch spoločnej správy, a síce samostatne o bode 22 s odporúčaním výboru neschváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 32 za, 70 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Potom spoločne o bodoch 1 až 21 a 23 až 36, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Páni poslanci, 130 prítomných, 126 za návrh, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý podala v rozprave pani poslankyňa Sabolová. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 116 za návrh, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec Horák.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 22 za návrh, 42 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, mám poverenie výboru, aby som odporučil postúpiť zákon do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 128 za, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 665).

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Jaďuša, aby z poverenia výboru uviedol hlasovanie k prerokovanému návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb, ktorý prerokúvame ako tlač 759.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že v rozprave nikto nevystúpil, prosím vás, pán predseda, dajte hlasovať o pristúpení Slovenskej republiky, o vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb a Protokolu zmien a doplnkov, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že na prijatie platného uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 122 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh schválila.

    Ďakujem pánovi poslancovi Jaďušovi. Poprosím teraz pána poslanca Abrhana, aby ako poverený člen gestorského výboru uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pán predseda. V rozprave nevystúpil žiadny z poslancov, preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Najprv budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 7, 8, 9, 10 a 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 117 za návrh, 10 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh...

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 5, 6 a 12 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prosím páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 4 za návrh, 71 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám odporúčanie gestorského výboru, dajte hlasovať o postúpení predmetného návrhu zákona do tretieho čítania, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 115 za návrh, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov (tlač 633).

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil žiaden prítomný poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby dal hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 105 za návrh, 4 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána ministra kultúry Chmela a pána poslanca Galbavého, aby zaujali svoje miesto pre navrhovateľov. Pán poslanec Galbavý. Páni poslanci, pán minister kultúry Chmel požiadal o vystúpenie. Pán poslanec Galbavý, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia vlády sťahujem vládny návrh zákona č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov.

  • Piskot v rokovacej sále.

  • Ďakujem, pán minister. Panie poslankyne, páni poslanci, teraz odporúčam, keby sme pristúpili k tajnej voľbe kandidáta na sudcu. Páni poslanci, máme desať minút pred dvanástou.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, pýtam sa vás, poprosím o pokoj. Vrátili sme návrh zákona o sociálnom poistení do druhého čítania. Je súhlas s tým, aby sme teraz pokračovali? Nie.

    Pristúpime k tajnej voľbe kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu. Návrh a stanovisko ústavnoprávneho výboru ste dostali, páni poslanci, ešte nehlasujeme. Poprosím pána poslanca Miklušičáka, aby ako poverený člen ústavnoprávneho výboru Národnú radu informoval o návrhu kandidáta.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, páni ministri, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ján Kľučka a Daniel Šváby sa 26. apríla 2004 vzdali funkcie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá im podľa ustanovenia čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zanikla 30. apríla 2004. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať, to znamená štyroch. Pán predsedajúci, prosím vás pekne, ukľudnite sálu.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa ukľudnili. Páni poslanci! Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Vo voľbe 12. mája 2004 a v opakovanej voľbe 26. mája 2004 boli zvolení traja kandidáti. Vzhľadom na to je potrebné podľa ustanovenia § 115 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vykonať novú voľbu, v ktorej sa bude voliť štvrtý kandidát. V určenom termíne, t. j. do 11. júna 2004 bol predložený iba jeden návrh. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokoval na svojej 68. schôdzi 14. júna 2004. Uznesením č. 560 konštatoval, že navrhovaný Dr. Jozef Vanca spĺňa predpoklady ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, otvorte hlasovanie. Ďakujem.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Otváram rozpravu o návrhu kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k tajnej voľbe. Chcem pripomenúť, že tajnú voľbu uskutočníme tak, že vyjadríme pri mene a priezvisku kandidáta za, proti alebo zdržiavam sa. Hlasovací lístok sa neopravuje prečiarknutím alebo iným zásahom. Prosím všetkých overovateľov, aby zaujali svoje funkcie, dohliadli na hladký priebeh hlasovania. Otváram tajnú voľbu.

    (Akt tajnej voľby.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa vás, či všetci, ktorí ste chceli využiť právo vyjadriť sa v tajnej voľbe ku kandidátovi Ústavného súdu, ste tak urobili? Áno. Tí, ktorí nie, prosím, aby tak, ak chcú, urobili teraz. Vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú a prosím skrutátorov, aby po obedňajšej prestávke oznámili výsledok tajnej voľby. Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.

  • (Pokračovanie rokovania o 14.12 hodine)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nakoľko ešte sedia výbory, žiadam o trpezlivosť a radšej vyhlásim prestávku ešte do 14.30 hodiny a o 14.30 hodine začneme rokovať plnou parou, teda predpokladám, a výbory do tej doby by mali skončiť svoje rokovania. Takže ďakujem za pochopenie.

  • Prerušenie rokovania o 14.13 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.29 hodine.

  • Vážení páni poslanci, budeme rokovať, teda pokračovať v rokovaní, a to najprv prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok voľby kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu. Pán poslanec Kolesár, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 30. júna 2004. Nová voľba. Na tajné hlasovanie o návrhu na novú voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 100 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 100 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 15 neplatných a 85 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta pána Jozefa Vanca hlasovalo 16 poslancov, proti bolo 31 poslancov a zdržalo sa hlasovania 38 poslancov. Na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu ústavného súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu ústavného súdu kandidát zvolený nebol. Bratislava 30. jún 2004. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Konštatujem, že voľba kandidáta na vymenovanie za sudcu ústavného súdu úspešná teda nebola. Takže budeme potrebovať potom ďalšie kolo na niektorom rokovaní, ďalšom. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 652).

    Pán minister obrany už sedí na mieste navrhovateľa, ešte potrebujeme spravodajcu, ktorý zároveň je spravodajcom aj k jednej veci vo vlastnom výbore, takže chvíľku strpenia, prosím. Predpokladám, pán poslanec Paška, že aj vy potrebujete spravodajcu, totiž ak mienite niečo navrhnúť, spravodajca by tu mal byť, to je jednoznačné. Takže chvíľku strpenia. Takže máme tu aj spravodajcu, budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Paška, nech sa páči, máte slovo, pripraví sa pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som v mene skupiny 16 poslancov podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 652. V článku IV navrhujem, aby sa účinnosť, pôvodne za slová „15. augusta 2004“ nahradili slovami „1. januára 2005“. Je, dámy a páni, jasné, že problematika uvedeného zákona neumožňuje, aby boli všetky materiálne, technické a personálne podmienky splnené k uvedenému dátumu účinnosti, preto žiadam o zmenu účinnosti k 1. januáru. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať dve poznámky k prerokúvanému návrhu zákona, ktorým sa zlučuje Vojenská letecká akadémia Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach a zriaďujú sa Akadémia ozbrojených síl a Národná akadémia obrany.

    Poznámka prvá. Stále som presvedčený o tom, že tento krok nie je dobrý a prospešný pre vysoké vojenské školstvo v Slovenskej republike, teda nie je dobre pripravený vrátane s väzbou, a to podčiarkujem, to som povedal aj vo výbore, na celoživotné vzdelávanie a organizovanie kvalitných, opakujem kvalitných rekvalifikačných kurzov. Som presvedčený o tom, že ak by sa aj v našej armáde, ktorá má takú vysokú dôveru občanov, neprevyšovali často niektoré osobné záujmy pri vzniku týchto inštitúcií nad záujmami celku, celej spoločnosti, tak by bolo možné vyrokovať aj uchovanie Vojenskej leteckej akadémie Milana Rastislava Štefánika vrátane s teoretickou a praktickou prípravou nielen pre našich letcov a špecialistov v leteckej technike, to značí, aj pre štáty stredo-východnej Európy, ktoré vstúpili do Severoatlantického spoločenstva. Ak sa tak nestalo, pre mňa naďalej zostáva veľkou záhadou prečo, niečo tu spomenul môj kolega, pretože medializované zdôvodnenia nie sú hodnoverné, najmä ak vieme, že naši letci sa majú obrazne rekvalifikovať na iných lietadlách jednej či dvoch svetových mocností. Veľmi záhadnou v tomto budúcom podnikaní, zrejme i v dobrom biznise, zostáva postava bývalého štátneho tajomníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky pána Pivarčiho, ktorý sa veľkou mierou podpisoval na navrhovanom zániku Vojenskej leteckej akadémie Milana Rastislava Štefánika v Košiciach v predchádzajúcej vláde pána Mikuláša Dzurindu. Nie je mi jasné, ako sa bude transparentne nakladať s jej hnuteľným a nehnuteľným majetkom, ako sa využijú tieto skvelé priestory, teda myslím v Košiciach, pre kvalitnú a efektívnu civilnú vysokoškolskú výučbu. Preto som podporil, aby som to zdôvodnil, aj podpísal pozmeňujúce návrhy kolegu poslanca Jozefa Bučeka a budem za ne hlasovať.

    Poznámka druhá. Dlho som študoval návrh zákona, najmä s väzbou na jeho praktickú rovinu, aby sa mohla poskytovať kvalitnejšia a efektívnejšia vysokoškolská príprava. Na moje pochybnosti mi bolo na našom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, teda konkrétne pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá len čiastočne odpovedané, napokon som s pripomienkami obsiahnutými v spoločnej správe za návrh zákona v našom výbore aj zahlasoval. Opäť som sa však vrátil aj k obsahu navrhovaného zákona s možnými dopadmi na vysokoškolskú vojenskú prípravu v Akadémii ozbrojených síl, ale aj na prípravu vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom centre Národnej akadémie obrany. Zohľadňoval som ich efektivitu s prepojením na význam a znovu to podčiarkujem, to som povedal hneď v úvode, rekvalifikačných vzdelávacích kurzov a celého, aj vojenského systému celoživotného vzdelávania. Takto vnímam budúcnosť nášho vojenského školstva, pretože si myslím, že aj v tejto oblasti, čo sa týka vysokého školstva, civilného, aj vojenské školstvo, vojenské vysoké školstvo musí skutočne ísť cestou sústavných rekvalifikácií, sústavného celoživotného vzdelávania, pretože technika sa mení, vývoj vo svete sa mení a treba na to vedieť v predstihu reagovať. Nepovažujem za šťastné, že Akadémia ozbrojených síl by mala byť štátnou neuniverzitnou vysokou školou, preto podporím pozmeňujúci návrh kolegu poslanca Antona Blajska, aby bola vysokou školou univerzitného typu. V nadväznosti prikladám pozmeňujúci návrh o tom, aby Akadémia ozbrojených síl, teda pripájam sa k návrhu, ktorý tu predniesol kolega Béreš, niesla meno Milana Rastislava Štefánika, čiže takýmto symbolickým spôsobom by prevzala štafetu s väzbou na zanikajúcu či zlučujúcu sa Vojenskú leteckú akadémiu Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. Navrhovaným zákonom sa tvrdí, že sa rušia dve akadémie, ale celkový počet akadémií zostáva takmer rovnaký, len s tým rozdielom, že jedna je vysokoškolskou ustanovizňou a druhá, Národná akadémia obrany, ňou nie je. Preto je paradoxné konštatovanie v dôvodovej správe, kde sa uvádza, že sa zníži počet vysokých škôl, ale počet akadémií a riadiacich štábov zostane rovnaký. Žiadalo by sa pre študentov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, uviesť, že sa na nich vzťahujú ustanovenia ako na verejné vysoké školy, súčasne by sa žiadalo zvážiť možnosť zavedenia vojenských študijných programov v súlade so zákonom č. 131/2002, teda zákona o vysokých školách a, samozrejme, prestať špekulovať, hľadať spôsoby, ako sa to dá, a nehľadať dôvody, prečo sa to nedá. Na ceste možnosti skutočne plnohodnotného univerzitného vzdelávania, pretože na terajších dvoch štátnych vojenských vysokých školách boli veľmi dobré predpoklady pre rozvoj vedy a výskumu aj s existujúcim prepojením na výrobnú prax, ako aj na existujúce vybavenie laboratórií a učební, to jest až do tretieho stupňa v doktorandskom štúdiu či vedeckej príprave s udeľovaním titulu PhD.

    V závere mi dovoľte predložiť nasledovné pozmeňujúce návrhy aj s ich zdôvodnením: V článkoch I až II v bodoch 1 až 8, v mojich bodoch, sa mení a dopĺňa zákon nasledovne:

    Bod 1, v § 1 ods. 1 za slová „Akadémia ozbrojených síl“ vkladajú sa slová „generála Milana Rastislava Štefánika“ v zátvorke: Ďalej len Akadémia ozbrojených síl. Zdôvodnenie, a tu sa prikláňam k návrhu pána poslanca Béreša, ktorý bol mojím predrečníkom, zrušením Vojenskej leteckej akadémie v Košiciach by zanikla tradícia mať v názve vrcholnej organizácie rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky meno jednej z najvýznamnejších osobností z histórie našej vlasti aj vo vzťahu k modernému vojenstvu v 20. storočí.

    Bod 2, § 4 ods. 1 slovo „vrcholné“ tam by som žiadal opravu nahradiť slovom „najvyššie“, toto bude uvedené aj v materiáli, ktorý odovzdám pánu spravodajcovi. Zdôvodnenie: V § 1 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je uvedené, že vrcholné vzdelávacie vedecké a umelecké ustanovizne sú vysoké školy. Teda nie centrum, ako je uvedené v návrhu. Použiť prívlastok vrcholné konkrétne pre centrum uskutočňujúce činnosť podľa § 4 ods. 4 návrhu nezodpovedá obsahu činnosti. Body 3 a bod 4, ktoré som tu mal navrhované, sťahujem, aby sa o nich hlasovalo. Dostanete celý ten materiál.

    V bode 5, v § 5 ods. 5 sa slová „1. septembra 2004“ nahrádzajú slovami „1. februára 2005“ a v odseku 6 sa slová „1. september 2004“ nahrádzajú slovami „15. septembra 2004“, čiže uznávam ten návrh toho odseku 6, čo sa týka štatútu, ale ide predovšetkým o štandardný čas tohto procesu, predloženia vnútorných predpisov, ktorý je aj vo vysokoškolskom zákone jednoznačne definovaný, že do 6 mesiacov. Samozrejme, to nevadí, že by sa mohli aj tie vnútorné predpisy urobiť skôr, ale ten pätnásťdňový časový rámec považujem za skutočne veľmi rizikový a náročný na riešenie takého závažného riešenia v rámci vnútorných predpisov existencie tejto vojenskej vysokej školy.

    V bode 6 v § 5 ods. 10 sa za slová „vnútorným predpisom“ dopĺňajú slová „do 31. marca 2005“. Zdôvodnenie: Je žiadúce vydanie vnútorného predpisu ministerstvom termínovať, podobne ako to bolo vo vzťahu k rektorovi Akadémie ozbrojených síl, a čo sa týka štatútu vo vzťahu k veliteľovi Národnej akadémie obrany. Článok II, konkrétne môjho bodu 7, v § 43 ods. 16 v druhom riadku sa za slovo „najmä“ vložiť slová „vo výrobných a výskumných organizáciách“. Na konci textu sa za slová „ozbrojených síl Slovenskej republiky“ vkladajú slová: „s ktorými majú vojenské vysoké školy zmluvy“, teda v zmysle § 35 ods. 1. Zdôvodnenie: Predložený návrh neriešil významnú oblasť študijných programov a to praktickú prípravu a to považujem za veľmi dôležité aj vo vzťahu k verejným vysokým školám a to sa týka aj štátnych vysokých škôl a konkrétne aj vojenských vysokých škôl, teda praktickú prípravu v nevojenských výrobných, verejných a správnych organizáciách, vrátane terajších a nových zmlúv.

    Bod 8, v prílohe č. 2 sa za slová „Akadémie ozbrojených síl“ vkladajú slová „generála Milana Rastislava Štefánika“ v zmysle toho pozmeňujúceho návrhu, aby sme ten návrh legislatívne očistili, a bol čistý, tak sa vkladajú aj do prílohy č. 2.

    O pozmeňujúcich návrhoch, ctené dámy, vážení páni, obsiahnutých v bodoch 1 až 8, vyčleňujúc tie body, aby som bol presný, vynechajúc bod 3 a bod 4, ktoré som stiahol, žiadam hlasovať osobitne a súčasne si dovolím požiadať, aby sa o bode 1 a o bode 4 spoločnej správy tiež hlasovalo osobitne. Ďakujem vám za pozornosť, veľa úspechov.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Pokúsim sa vyjadrovať stručne a začnem pánom poslancom Blajskom, ktorý mal prvý pozmeňujúci návrh, aby z neuniverzitného typu bolo univerzitného typu, ja by som chcel iba pripomenúť, že v spoločnej správe pod bodom 1 tento návrh je, a ja som povedal už vo svojom príhovore, že všetky pozmeňujúce návrhy z výboru budem akceptovať, čiže ja toto akceptujem, tak pána Blajska tu, pán Blajsko, môžeme to takto akceptovať, lebo je to v spoločnej správe, takže neviem, či ho stiahnete, ten návrh. Ďakujem. Takže ten bude stiahnutý. Ďakujem.

    A druhý, druhý sa vyjadril pán poslanec Buček. Nevidím, nevidím tu pána poslanca Bučeka, tak neviem, či ostatným to bude jasné. Ja by som to odmietol en block, mám tu celé stanovisko k jednotlivým jeho siedmim bodom, ktoré to jednoznačne vyvracajú, a ide tu v podstate o prerobenie celého návrhu s úplne iným motívom a ten náš zámer bol iný, keďže tu pán poslanec nie je, nebudem tu teraz odborne zdôvodňovať, prečo to tak je. Rád mu ho doručím.

    Tretí návrh dal pán poslanec Šimko. Ja s tým súhlasím, ja s tým súhlasím.

    Štvrtý návrh dával pán Béreš, aby Národná akadémia obrany bola poľného maršala Andreja Hadíka. Súhlasím a takisto Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, čo nakoniec aj pán Čaplovič tento návrh má v bode č. 1, takže myslím, že tam sa pri tom ešte pristavíme.

    Pán Paška, no v spoločnej správe je navrhovaný september. Teraz nevidím tu pána Pašku. Viacerí ste navrhovali rôzne termíny. Pán Paška mi potom povedal, že on si to nevšimol, takže by ten svoj návrh stiahol a s pánom Čaplovičom podľa tých jeho ôsmich bodov, podstatne s bodom č. 1 áno, ale je to aj v spoločnej správe, takže myslím, že sa k tomu dá vyjadriť, sa to dá aj stiahnuť, lebo rieši to aj pán Béreš a rieši to aj spoločná správa. Bod č. 2 „vrcholné“ nahradiť „najvyššie“, ja s tým súhlasím. Ja s tým súhlasím. Bod č. 3, 4 bol stiahnutý a v podstate body 5, 6, 7, 8, no, dá sa o tom polemizovať, ale nemení to charakter, kľudne to tak môže byť, nechám už na vašom rozhodnutí, ale aj nemusí, pretože verím, že to stihneme aj tak, ako to bolo navrhnuté v spoločnej správe, ale ďakujem za tieto pripomienky. No škoda, že pán Buček nie je prítomný, á, už je. Treba? Môžem prečítať celé stanovisko. Ja som sa tu vyjadroval o tom, že... Môžem ho doručiť. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ján Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (tlač 675).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 675a. Dávam teraz slovo poslancovi Jánovi Drgoncovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Dámy a páni, konkurz sa stáva právnou formou, ktorou sa prelievajú peniaze alebo ktorou sa prelieva kapitál a nehmotný majetok v tomto štáte veľmi pochybným spôsobom. Na príčine je v nemalej miere nedokonalá platná právna úprava, ktorá pozostáva zo zákona, vyhlášky a nevyslovenej odpovede Ústavného súdu, či tá vyhláška je, alebo nie je v súlade s ústavou, pretože tri roky leží návrh na Ústavnom súde bez toho, aby dosiaľ bolo rozhodnutie o vzťahu týchto dvoch právnych predpisov. Celá situácia, ktorá je zapríčinená aj nekvalitou právnej úpravy, je zrelá na riešenie v podobe nového zákona o konkurze a vyrovnaní. Ja zďaleka nesiaham tak ďaleko. Snažím sa vyriešiť predloženým návrhom zákona jednu jedinú otázku, ktorá súvisí s konkurzným konaním, a je to otázka postavenia schôdze konkurzných veriteľov a sudcu, ktorý má byť prítomný na niektorých jej úkonoch. Na úkonoch, kde rozhoduje schôdza konkurzných veriteľov, kde sudca je iba prítomný, z nejasnosti alebo doterajšej nejasnosti právnej úpravy vyplýva, že keď oprávnené osoby vznesú proti sudcovi námietku zaujatosti, v súlade so všeobecnou úpravou Občianskeho súdneho poriadku sudcovia prerušujú konanie a vyčkávajú na rozhodnutie o námietke zaujatosti. To má za následok, že čas plynie a medzitým sa majetok stráca, rozplýva. Za účelom odstránenia tejto jednej nejasnosti, tohto jedného nedostatku platnej právnej úpravy navrhujem, aby zákon o konkurze výslovne hovoril, že vznesenie námietky zaujatosti voči sudcovi vo vzťahu k tým úkonom, kde sudca nerozhoduje, ale len svojou autoritou potvrdzuje istú zákonnosť diania, tak tam aby vznesenie námietky zaujatosti nevyvolávalo právne účinky, aby schôdza konkurzných veriteľov mohla ďalej konať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Alexejovi Ivankovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Z poverenia gestorského výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, tlač 675, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 12. mája 2004 pod č. 935 pridelila návrh poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní odporučili Národnej rade schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením č. 540 z 8. júna 2004 a výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 390 z 10. júna 2004 bez pripomienok. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprerokoval návrh zákona pre neprítomnosť predkladateľa. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru pod bodom 3 tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sú uvedené v časti IV, je ich celkom tri a gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a tie schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zo 14. júna 2004 pod č. 559. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 610),

    spoločná správa je v tlači č. 610a. Dávam slovo poslancovi Jozefovi Hurbanovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, z poverenia skupiny poslancov Národnej rady predkladám vám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona rieši situáciu, keď v dôsledku rozdelenia obcí nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza v katastrálnom území obce inej. V tomto konkrétnom prípade ide o obec Kežmarok a obec Ľubica. 1. januára 1974 sa zlúčila obec Ľubica s mestom Kežmarok a bytová výstavba, ktorá sa po roku 1974 uskutočnila na sídlisku Juh v Kežmarku, zasiahla aj do katastrálneho územia obce inej, teda obce Ľubica, a z toho teda vyplýva, že časť tohto sídliska sa nachádza v jej katastrálnom území. Po revolučnej eufórii, keď sa obec Ľubica oddelila od Kežmarku a 22. januára 1992 obce uzatvorili písomnú dohodu, ktorá riešila problém dotknutého sídliska tak, že najneskôr v júni 1992 obce uzatvoria zámennú zmluvu na výmenu dotknutého územia, ktoré predstavovalo asi 12 hektárov, toto sa však nestalo. Napriek tomu, že výmena tohto dotknutého územia bola podmienkou pre rozdelenie mesta, a teda napriek tomu, že v čase rozhodovania vlády, čiže 21. júla 1992 táto podmienka splnená nebola, chcem teda zdôrazniť, že napriek tomu vláda rozhodla o odčlenení obce Ľubica od mesta Kežmarok.

    Podľa názoru predkladateľov novely zákona a s ohľadom na to aj tie kolegyne, kolegovia, ktorí ste navštívili toto dotknuté územie a teda túto situáciu poznáte konkrétne v teréne, mi iste dáte za pravdu, že je veľmi pravdepodobné, že neboli vôbec splnené zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie vlády, aby vláda túto Ľubicu od Kežmarku oddelila. Ak sa to však napriek uvedeným faktom stalo, som presvedčený, že nemôže sa ani táto vláda zbaviť zodpovednosti za rozhodnutia vlád predchádzajúcich. Čo chcem zdôrazniť? Nie je možné ďalej akceptovať stav, keď obyvateľom Kežmarku sú upierané ústavou tohto štátu a zákonmi tohto štátu garantované práva. Chcem vás preto v mene skupiny poslancov poprosiť, ctené kolegyne a kolegovia, o podporu predloženého návrhu zákona. Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Karolovi Mitríkovi a prosím ho, aby uviedol alebo oboznámil s výsledkami rokovania Národnú radu.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, tlač 610, podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada svojím uznesením pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady k tomuto zákonu, určila na prerokovanie tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku. Návrh skupiny poslancov na vydanie uvedeného zákona, tlač 610, prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady nasledovne: Národnej rade ho odporúčajú schváliť s pripomienkami Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 391 z 10. júna 2004 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením č. 190 z 8. júna 2004. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady. Za návrh predneseného uznesenia nehlasoval nikto, 1 poslanec hlasoval proti a 6 poslanci sa zdržali hlasovania. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, sú celkom dva, kde gestorský výbor o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča hlasovať spoločne, teda body 1 a 2 spoločne schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 610, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov, tlač 610, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť. Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu. Spoločná správa výborov Národnej rady k návrhu skupiny poslancov, tlač 610, bola schválená uznesením výboru Národnej rady pre verejnú správu č. 211 zo 16. júna 2004. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Pataky za SDKÚ. Nech sa páči, ešte predtým procedurálny návrh pána poslanca Kaliňáka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja by som iba veľmi aktuálne potreboval zvolať na 15.30 pokračovanie rokovania mimoriadnej schôdze výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Pataky, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Pri výstavbe vodnej nádrže Veľká Domaša v roku 1968 bola pôvodná obec Dobrá nad Ondavou zaplavená a ľudia žijúci v nej presťahovaní do regiónov po celom Slovensku. Pôvodný kataster obce Dobrá nad Ondavou bol pričlenený k obci Kvakovce. Tento z hľadiska územného členenia nepochopiteľný krok totalitného zriadenia napáchal množstvo škôd, ktoré sa prejavujú až dodnes. Z toho dôvodu podávam pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 610.

    1., v § 2 ods. 6 sa slová „obce Kežmarok a Ľubica“ vkladá slovo „o Detrik“. Odôvodnenie: umožňuje sa vykonať zmenu územia obcí ako dôsledok rozdelenia obce aj bez súhlasu obce, avšak len v prípade, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce. Ide o obce Dobrá nad Ondavou k obci Detrik. Príslušným orgánom na rozhodnutie predmetnej veci je vláda Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec Číž, ale ja som sa pýtal a ste sa neprihlásili, ale v poriadku, dúfam, že je všeobecný súhlas s tým, že aj napriek tomu, pani poslankyňa vedľa pána poslanca Číža, nestačí, že kričíte len vy, ja potrebujem všeobecný súhlas, že pánovi poslancovi aj napriek tomu...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Výborne! Pán poslanec, nech sa páči, takže ako jediný ste sa prihlásili do rozpravy, takže som neukončil rozpravu, ale ako jediný môžete ústne teda z prihlásených poslancov vystúpiť v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredsedajúci, no ja nechcem eskalovať tieto formálne veci, ja pevne verím, že naozaj vás k tomu vedie zmysel pre správne rokovanie v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ale veď som sa pokúšal tam prihlásiť do rozpravy celý čas a že v tom zlomku sekundy nestihnem stlačiť, tak z toho nemôžeme predsa vyvodzovať, že musíte žiadať, aby som mohol vystúpiť o fórum, veď konajme aspoň trošku bona fide, to je v dobrej viere, pán podpredseda.

  • Pán poslanec, nech sa páči, k tej...

  • Ďakujem pekne, len opakuje sa to častejšie, preto inak...

  • No lebo iní stíhajú, pán poslanec.

  • Dovoľte mi k meritu veci teda. Vážení kolegovia, ten predložený návrh zákona, ktorý tu je, sme prerokovali v druhom čítaní, žiadne zásadné pripomienky k nemu neboli, ako jeden teda z tých, ktorý som podpísal ten návrh zákona, len sa chcem k niektorým veciam veľmi krátko, pretože okrem iného sme dostali na stoly aj list starostu obce Doviaka a podobne, sú stanoviskom legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré, bojím sa, že nie celkom korektne popisuje existujúci právny stav, ale myslím si, že netreba sa venovať polemike na túto tému nejako veľmi podrobne, chcem pripomenúť iba jednu vec, ktorá, mám taký pocit, že pri posudzovaní tohto problému uniká. Obec tvoria dva základné substráty, jeden z nich je územie obce a druhý z nich sú obyvatelia obce. V danom prípade predsa na sídlisku Juh a teda v tej časti, kde dochádza k spornej situácii, je stav taký, že niekoľko tisíc obyvateľov sa z jedného dňa na druhý stalo obyvateľmi inej obce. Predsa prebehlo referendum na túto tému, kde jednoznačne z 52 % zúčastnených na referende 95 vyslovilo jednoznačnú svoju politickú vôľu. Keďže ja osobne som dokonca presvedčený, že aj tie spory, ktoré sú okolo výmeny územia, veď územie obce je tiež dané, niekedy je dané historicky, niekedy inak, niektoré obce sú stabilné, niektoré sa rozvíjajú, niektoré obce proste postupne zanikajú a jednoducho, výstavba sídliska Juh na predmetnom území vznikla v čase, keď boli obidve, keď boli obidve dnes samostatné jednotky spoločné, boli v jednej obci, čiže za istých okolností podľa mňa, keby mali sme počítať, že teda obyvatelia sídliska Juh s obyvateľmi obce Ľubica, tak pôvodné referendum o odčlenení by malo byť vlastne neplatné a by sme sa museli vrátiť do úplne nového právneho stavu, pretože ten celkový počet obyvateľov je, hovorím niekoľko tisíc, nie iba ako počet obyvateľov Ľubice, a táto nelogickosť podľa mňa je úplne jasná a naznačuje, že nemožno to riešiť nejako inak, pretože základné ústavné právo občanov a tej väčšiny občanov v danom spore jednoznačne vyjadroval svoju vôľu, že chce byť v meste Kežmarok, takže ak chceme zachovať ducha zákona o obecnom zriadení, ale, samozrejme, aj Ústavy Slovenskej republiky, tak je nevyhnutné tieto veci riešiť. Pre mňa ako pre poslanca je trošku zarážajúci relatívne lacný prístup predovšetkým ministerstva vnútra k tejto problematike a osobitne teda nepochopiteľné je stanovisko Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré v priebehu, až do času, keď sme dali tento návrh zákona, urobilo také neuveriteľné kroky a porušilo zákon a vytvorilo traumatizujúcu situáciu, ktorá sa vlastne nedá riešiť nejako inak ako týmto osobitným zákonom. Je svojím spôsobom neštandardný, uvedomujem si aj to, že nejde celkom o perfektnú právnu normu, pretože naozaj ten normatívny charakter tam zachovaný nie je, faktom však je, že zdrojom konfliktov je to, že vláda a teda vlády, všetky vlády Slovenskej republiky nevedeli za 14 rokov vytvoriť normálny mechanizmus rozčleňovania obcí, nevedia prostredníctvom legislatívnej úpravy stanoviť orgán, ktorý pre prípad konfliktov bude riešiť tento spor, a to vlastne spôsobuje, že nielen v tomto prípade, ale v mnohých iných sú dnes veľké problémy, pokiaľ sa nepodarí dohodnúť v rámci klasického procesu rozdelenia obce, aj následný mechanizmus, predovšetkým teda vyrobiť perfektnú zmluvu o rozdelení obce, v rámci ktorej sa všetky podstatné náležitosti veľmi konkrétne uvedú. Fakt je aj taký, že dochádza k nedorozumeniam pri interpretácii príslušných ustanovení Európskej charty miest a obcí, kde sa explicitne hovorí o tom, že sa konzultujú vopred, teda nie územné zmeny, v danom prípade vznikol územný spor vo svojej prapodstate v roku 74 pri zlúčení obidvoch obcí, až následne pri odčleňovaní vznikol problém s tým, že neboli doriešené územnosprávne veci. Myslím si, že v danom prípade práve ten voličský a vôľa občanov patriť k tomu alebo onému celku je úplne primárna a vzhľadom na to, že nemôžeme vytvoriť právnu úpravu, novú, ktorá by dodatočne vedela vyriešiť tento právny stav štandardným, v normatívnom prostredí, musíme riešiť iba tento konkrétny prípad jednorazovo s tým, ale že chcem opäť povedať, že malo by to byť zároveň aj apel na vládu, aby aspoň následne ten mechanizmus rozdeľovania obcí a mechanizmus riešenia sporov dodatočne príslušnou právnou úpravou upravila.

    Ak mi ešte dovolíte, v tejto súvislosti by som zároveň predložil, aj keď je to relatívne nad rámec, ale myslím, so súhlasom kolegov, pozmeňujúci návrh, ktorí podpísalo 75 poslancov Národnej rady. A ten pozmeňujúci návrh znie: V čl. 1 bod 2 sa označí ako bod 3 a doplní sa nové znenie bodu 2, ktorý znie: § 13a ods. 2 sa mení a dopĺňa nasledovne, ods. 2 vzdanie sa mandátu starostu sa musí urobiť písomne a jeho účinky nastávajú dňom uvedeným v tomto písomnom úkone, najskôr však dňom doručenia obecnému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť. Doplnenie osobitnej časti, teda odôvodnenie, aby som to presnejšie povedal, podľa doteraz platnej právnej úpravy právne účinky vzdania sa mandátu nastávajú dňom doručenia obecnému úradu. Následne v zmysle § 48 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávnych obcí v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdnilo miesto starostu obce alebo primátora, obce predkladajú predsedovi Národnej rady žiadosti o vyhlásenie nových volieb. Medzi vzdaním sa mandátu, podaním žiadosti o vypísanie nových volieb, samotným vyhlásením volieb a voľbami však vzniká zbytočne zdĺhavý časový postup. Táto situácia je však v praxi nie vyhovujúca a to z viacerých dôvodov. Ďalší text odôvodnenia máte v rozmnoženom podaní, ktoré má k dispozícii, myslím, aj spravodajca. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie, predpokladám na vaše vystúpenie, nie s procedurálnym, ale s faktickou poznámkou pán poslanec Blajsko. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, včera a predvčerom sme dostali jeden taký zaujímavý list od pána starostu z Ľubice. Ja som sa zúčastnil a chcem zareagovať na svojho predrečníka v danej veci asi tak, ja som sa zúčastnil ako mediátor, ako sprostredkovateľ sporu medzi primátorom a starostom, bol som šesťkrát na návšteve, kde sme rozoberali dané problémy a ponuky od mesta Kežmarok boli podľa mňa štyrikrát výhodnejšie, ako hovorí sám pán starosta. Čiže je neprijateľné, čo bolo v tom liste, ja som sa neskoro, žiaľ, prihlásil do rozpravy, lebo ma novinári zastavili, takže sa ospravedlňujem, ale tento list nie je pravdou, ktorý máte v laviciach, len toľko. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (tlač 641).

    Spoločná správa je v tlači 641a. Dávam slovo pánovi poslancovi Hamarčákovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia skupiny poslancov uviedol poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o majetku obcí. Predložený návrh zákona chcem odôvodniť tým, že poslednou novelou zákona o majetku obcí zo 6. novembra minulého roku došlo k diskriminácii časti občanov pri nadobúdaní vlastníctva a vznikli výrazné rozdiely medzi právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k majetku obce a právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k majetku vyšších územných celkov. Nami predložená krátka novela zákona o majetku obcí ustanovuje okruh právnických osôb, ktoré v rámci opatrení boja proti korupcii nemôžu nadobúdať do svojho vlastníctva majetok obce ináč ako obchodnou verejnou súťažou. Súčasne reagujem aj na problémy, ktoré v praxi vznikajú tým, že platný zákon o majetku obcí na rozdiel od zákona o majetku vyšších územných celkov nelogicky, a som presvedčený, že tiež aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, umožňuje previesť starostovi obce, poslancom obecného zastupiteľstva a členom štatutárnych orgánov právnických osôb založených alebo zriadených obcou, zamestnancom obce a blízkym osobám uvedených fyzických osôb vlastníctvo k obecnému bytu, ktorý niektorá z týchto osôb užíva, ako aj k obecnému pozemku, na ktorom má niektorá z týchto osôb postavenú stavbu, iba a výhradne iba obchodnou verejnou súťažou. Ináč ako obchodnou verejnou súťažou obec podľa súčasného platného zákona nemôže na tieto fyzické osoby previesť ani podiel na majetku obce, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo podľa Občianskeho zákonníka. Na uvedené negatívne skúsenosti ma upozornili viacerí kolegovia z miestnej územnej samosprávy.

    Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v mene navrhovateľov požiadal o podporu tohto nášho úsilia a o odstránenie uvedených nedostatkov a o zosúladenie právnej úpravy prevodu vlastníckeho práva k majetku obce s právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva k vyšším územným celkom. Ďakujem vám za podporu. Skončil som.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu Zsoltovi Komlósymu, aby oboznámil Národnú radu s výsledkom prerokovania tohto poslaneckého návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte mi podať v mene výboru pre financie, rozpočet a menu túto spoločnú správu výboru o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorú máme ako tlač 641, týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu zákona stanoviská iných poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky takéto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov výboru bolo prítomných 6 a všetci 6 poslanci sa hlasovania zdržali. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe v písomnej forme, ktorú máte v laviciach v časti 4. Je ich spolu... 2 pozmeňujúce návrhy. V súlade s uznesením gestorského výboru budem po rozprave odporúčať hlasovať osobitne o bode 1 a osobitne 2, pričom bod 1 gestorský výbor odporúča neschváliť a bod 2 schváliť. Zatiaľ, pán podpredseda, ďakujem pekne. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o... Chcete zaujať ešte stanovisko? Však rozprava nebola, pán navrhovateľ.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom (tlač 674).

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 674, spoločnú správu ako tlač 674a. Dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec, nohy si zlomiť nemusíte, kľudne. Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona je už v druhom čítaní, takže ku všeobecnej stránke sa naozaj vyjadrovať nebudem. Očakávam, že už aj prebehla diskusia. Verím, že tento zákon aj v niektorých spoločných zmenách, na ktorých sme pracovali, naozaj prinesie prospech tým, ktorí to najviac potrebujú, že sa tým ochránia tie najslabšie skupiny obyvateľstva. Naozaj najčastejšie deti, teda vždy deti a najčastejšie matky, ktoré majú v starostlivosti tieto deti, že náhradné výživné by malo splniť ten účel ako dočasnej, istej sumy peňazí, ktoré na druhej strane by štát vymáhal náhradu od povinného, ktorý si neplatí, samozrejme, aj so sankciou, ktorú sme zosúladili so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi na 25 %, samozrejme, aj s trestným oznámením a ďalšími. Ja by som sa týmto ešte chcel poďakovať všetkým paniam a pánom poslancom, ktorí spolupracovali aj na pozmeňujúcich návrhoch, ktorí, ďakujem aj právnikom, advokátom, sudcom aj prokurátorom a mnohým ďalším mimovládnym organizáciám za to, že tento zákon by mal byť naozaj veľmi dobrý, prospešný a vykonateľný. Prosím o podporu tohto návrhu zákona. Pán predseda a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Nezbadali ste vášho pána kolegu Chovanca, ktorý tiež teda chcel, aby ste sa mu poďakovali za pomoc. Áno, ale sa pripája, takže je to v poriadku. Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor v návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 945 z 13. mája 2004 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 1. júna 2004 pod č. 202, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 241 z 9. júna 2004. Návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor 9. júna 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu 9. júna 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte rozdané na stoloch.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Po rozprave prednesiem, akým spôsobom budeme hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Do rozpravy ako prvý sa hlási pán navrhovateľ. Písomne mám prihlášku pani poslankyne Tkáčovej a potom otvorím možnosť, samozrejme, ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Takže najprv pán poslanec Madej, potom pani poslankyňa Tkáčová a potom ústni. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keď som hovoril, že sa diskutovalo naozaj veľmi vecne k tomuto návrhu zákona, dostali sme mnohé aj vecné pripomienky, aj filozofické pripomienky k celej filozofii zákona, aj legislatívnotechnické, tak dovolil som si predniesť sám k vlastnému návrhu zákona pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol byť do istej miery chápaný aj ako kompromis, ktorý znižuje hranicu nároku, teda zužuje a zmenšuje počet oprávnených osôb z tohto zákona. Dovolím si ho predniesť.

    Po prvé, § 3 sa dopĺňa novým odsekom 5, ktorý znie. „Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, odkaz pod čiarou pod č. 3, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a sumu životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu. Do úhrnu príjmov žiadateľa fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, sa nezahŕňa príjem povinného. Ide naozaj o istý kompromis kde z 2,5-násobku súčtu súm pre posudzovanie, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, znižujeme tento príjem. Teda v danom správnom stave by podľa návrhu zákona mala matka do príjmu čistej mzdy 15 300 korún nárok na náhradné výživné. Túto znižujeme na 13 800 korún, cca. Ide o kompromis, keďže bolo vytýkané, že mal by byť nadmerne rozdávačný, ideme priškrtiť jeho istú, vlastne na to, aby bol adresný a aby účelne boli využité prostriedky zo štátneho rozpočtu.

    Druhý pozmeňujúci návrh, v § 3 ods. 1 písm. a) sa slovo „zročnosť“ nahrádza slovami „splatnosť jednotlivých“ a slovo „zročnosti“ nahrádza slovom „splatnosti“.

    Tretí pozmeňujúci návrh beriem späť, ani ho neprednášam, lebo koliduje s bodom 7 alebo 8 spoločnej správy. Ide naozaj o návrhy, ktoré vyplynuli aj z diskusie, aj z pripomienok vlády Slovenskej republiky, konkrétne ministerstva. Ďalšie pozmeňujúce návrhy, pevne verím, že budú prijaté, nakoľko naozaj zlepšujú a skvalitňujú tento návrh zákona, ktorý naozaj v prípade schválenia bude účinný a prospešný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tkáčová a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, myšlienka náhradného výživného nie je nová a nie je špecifikom pre Slovensko. Súdy konajú veľmi pomaly, nezodpovední rodičia sa vyhýbajú prispievaniu všetkými možnými spôsobmi. Nevedia často pomôcť ani policajné orgány.

    Nezriedka jeden z rodičov upustí od vymáhania výživného a trestného oznámenia zo strachu pred útokom, pred vyhrážkami a psychickým vydieraním druhého rodiča. A tak sa javí myšlienka, že štát zaplatí za nezodpovedných rodičov výživné a potom si peniaze jednoduchšie vymôže, ako správne riešenie. Takýto zákon schválil parlament v druhom volebnom období vrátane zriadenia fondu náhradného výživného, ale k jeho naplneniu prakticky neprišlo, pretože bol zrušený na začiatku tretieho volebného obdobia. Teraz ho máme na stole v trochu zmenenej forme, podobe a prešiel do druhého čítania aj hlasmi poslancov, ktorí pred rokom hlasovali za jeho zrušenie. Túto schizofréniu nebudem komentovať, chcela by som skôr poukázať na problémy, ktoré vidím pri aplikácii návrhu zákona. Vlečúce sa konanie súdnych a justičných inštitúcií na dosiahnutie spravodlivosti nemôže a nesmie byť riešené nesystémovo odložením na iné plecia ako na tie zodpovedné a do inej doby ako do tej aktuálnej. Spravodlivosť, ktorá príde neskoro, už nie je spravodlivosťou. Stotožňujem sa s predkladateľom, že pomoc deťom v akejkoľvek kritickej situácii, ktorá ohrozuje ich zdravie, ich detstvo musí byť a je prioritou každej spoločnosti. Rodič, ktorý si neplní svoje povinnosti voči vlastnému dieťaťu, oberá ho o jeho práva, musí mať spoločnosťou obmedzené svoje slobody a vlastnú kvalitu života. V tejto súvislosti vzniká prvý zásadný problém s predkladaným riešením, a to diferenciácia. V návrhu zákona navrhujete testovať príjem rodičov alebo teda oprávnených osôb a v tomto momente sa dostávame do situácie, keď náhradné výživné sa stáva sociálnou dávkou, nie uspokojením oprávneného nároku dieťaťa na zaopatrenie. Tento nárok je právom každého dieťaťa bez ohľadu na príjem rodičov.

    Okrem toho v paragrafovom znení návrhu zákona nezohľadňujete situáciu, keď po rozvode bývajú bývalí manželia naďalej v spoločnej domácnosti, čím zužujete ďalej okruh detí, ktorých sa vyplácanie náhradného výživného môže týkať. Je to diferencovaný prístup aj k tým nezodpovedným rodičom, lebo trestajúca ruka zákona padne na nezodpovedných rodičov nie rovnakou silou, nie na všetkých a nie rovnako rýchlo. Že pôjde skôr o nevratnú sociálnu dávku ako zálohu na výživné, svedčia skúsenosti s vymáhaním náhradného výživného v zahraničí. V dôvodovej správe uvádzate, že počítate s 20-percentnou vymožiteľnosťou a ja som presvedčená, že je to optimistický odhad. Počula som aj pesimistickejšie názory, napríklad vymožiteľnosť 3 %. Preto by som privítala, keby ste v dôvodovej správe a predkladacej správe boli uviedli porovnanie vymožiteľnosti v štátoch, ktoré s alimentačným fondom majú viac skúseností.

    Moja druhá zásadná výhrada je k momentu demotivačného pôsobenia zákona. Cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami. Úmysel zákonodarcov vyplácať zo štátneho rozpočtu náhradné výživné však povedie podľa môjho názoru k podpore nezodpovedných, k nárastu neplatenia výživného a trestaniu tých, ktorí zodpovednosť voči svojim deťom cítia a ctia, pretože tí túto nezodpovednosť zaplatia. Ďalej je zaujímavá i úvaha, či rodič, ktorý preukazuje násilnícke sklony voči svojej bývalej rodine, nezareaguje na konanie štátu agresívnou odvetou práve voči osobám, ktoré podľa neho toto konanie zapríčinili, teda voči bývalej rodine.

    Tretia výhrada je systémového charakteru a vyčíta vám ju i vláda i Národný úrad práce, ktorý by mal agendu vykonávať. Zavádzate do právnej úpravy jedného problému dvojaké riešenie. Nie je pravda, že neexistuje právna úprava vyplácania náhradného výživného. Zákon č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi v §18 totiž rieši kompenzáciu nesplnenej vyživovacej povinnosti, pričom povinná osoba je povinná vrátiť vyplatenú sumu s 25-percentnou penalizáciou. Nárok na poskytnutie dávky podľa §18 má občan, ktorý spĺňa podmienky na dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Zároveň výška náhrady je do sumy určeného výživného alebo súdom určenej dohody. Rozdiely medzi platnou legislatívou a vaším návrhom sú teda vo výške vyplácaného náhradného výživného posudzovanom príjme žiadateľa a vo výške penále, ktoré ste však vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhli zmeniť.

    Schválenie vášho návrhu zákona spôsobí nevykonateľnosť ostatných právnych predpisov, hlavne zákona č. 599 o hmotnej núdzi. Funkčnosť systému pomoci v hmotnej núdzi je reálne ohrozená nielen tým, že nie je zrejmé, za čo sa bude pre účely posudzovania hmotnej núdze považovať náhradné výživné, ale aj to, že náhradné výživné sa môže poskytnúť aj zo systému pomoci v hmotnej núdzi aj na základe zákona o náhradnom výživnom. Navyše podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny právne účinky zákona o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného č. 245/2002, ktorým sa dopĺňa zákon o rodine, i napriek tomu, že bol zrušený, za určitých podmienok trvajú. Je teda možné, že oprávnený si bude môcť náhradu výživného uplatniť za určitých podmienok dokonca z troch systémov.

    V návrhu zákona je niekoľko legislatívnotechnických nedostatkov, ale predpokladám, že ste ich vyčistili vo výbore a prejavilo sa to v spoločnej správe. V §11 sa určuje, že žiadateľ výživné, ktoré mu nepatrilo, je povinný vrátiť. Samozrejme, je to správne, ale ustanovenie je veľmi všeobecné. Nie je určené dokedy, či s úrokmi, akým spôsobom sa bude postupovať, ak toto výživné nebude vrátené. Existuje tu však reálne riziko, že nakoniec exekúciám nebudú vystavení iba nezodpovední rodičia, ale i tí, ktorí o výplatu náhradného výživného v dobrej viere a bez bočných úmyslov požiadajú a aj bez vlastného zavinenia prevezmú.

    V §12 ods. 3 je zakopaná jedna mína, a to, že rozhodnutie o náhrade poskytnutého výživného sa spravidla vydáva raz za mesiac. Ak úrad vezme toto ustanovenie vážne, tak tvrdenie, že zákon nebude mať dopad na zamestnanosť, nebude pravdivý, pretože úrady budú žiadať o personálne posilnenie.

    Rozhodnutie o náhrade poskytnutého výživného je exekučným titulom, čo je v súlade s Občianskym súdnym poriadkom i exekučným poriadkom. Náklady na exekučnú činnosť znáša povinný, ale §197 exekučného poriadku hovorí, že exekútor môže od oprávneného žiadať primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov a v prípade, ak ide o vykonávanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, je platiteľom preddavku štát. Pri vymáhaní napríklad 10 000 korún môže táto záloha činiť okolo 2 000 korún, pretože náklady exekúcie bývajú často takmer také vysoké ako samotná vymáhaná suma a povedzme, že primeraná záloha je 20 %.

    Pán predkladateľ, v dôvodovej správe, kde uvádzate dopady na rozpočet, ste sa s týmto faktom nevysporiadali a tieto náklady ste nezohľadnili. Ďalej pri nízkej vymožiteľnosti istiny, ktorú odhadujete na 20 %, zostane minimálne 80 % pohľadávok nevymožených. Náklady na exekúcie budú však musieť byť zaplatené za všetky úkony. Viete vyčísliť tieto náklady? Kto, z akého zdroja ich bude uhrádzať, veď nebuďme naivní, exekútori nebudú pracovať zadarmo. Ako naloží úrad s nevymoženými pohľadávkami? Budú sa odpisovať, evidovať? Ani toto návrh zákona nerieši. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k vášmu návrhu zákona uvádza, že je finančne oveľa náročnejší, ako je vyčíslené v predkladacej správe. V kvalifikovaných odhadoch nie sú podľa ministerstva zohľadnené ďalšie dôležité formačné činitele:

    po prvé, celkový počet nevybavených návrhov na výkon rozhodnutia z predchádzajúcich rokov k 31. 12. 2003 - 2412 návrhov,

    po druhé, výšku priemerného výživného už v roku 2003 a v plnej miere v roku 2004 ovplyvňuje novela zákona o rodine, ktorá pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje u tých, ktorí majú príjem z inej než závislej činnosti, a nepredložili súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov, teda určuje výšku jeho mesačného príjmu v sume 20-násobku životného minima,

    po tretie, nezohľadňuje možný nárast v počte určeného výživného v tých prípadoch, kde súd doposiaľ výživné neurčil pre zlú majetkovú situáciu rodiča,

    po štvrté, výšku priemerného výživného ovplyvní v priebehu roka nová právna úprava minimálneho výživného, ktorú predpokladá návrh zákona o rodine,

    po piate, nezohľadňuje ani nárast neplatenia výživného ako dôsledok veľmi laxných podmienok na výplatu náhradného výživného v návrhu zákona.

    Váš návrh zákona tieto činitele nezohľadňuje, nekvantifikuje a ministerstvo predpokladá, že ročné náklady môžu dosiahnuť rádovo vyššie sumy vo výške viac ako 100 mil. korún ročne. Podčiarknuté a zhrnuté, ide o nesystémové riešenie veľmi závažného problému, na tom sa zhodneme, a nerieši príčinu, ale dôsledok. To, čo ste predložili, je sociálnym opatrením a takto malo byť aj riešené, buď ako sociálna dávka, alebo zmenou nastavenia parametrov zákon o hmotnej núdzi. Okrem toho navrhovaná právna úprava nesystémovo predchádza pripravovaným zmenám v rodinnom práve. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje návrh novej právnej úpravy, ktorej predmetom bude riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti. Návrh nového zákona o rodine, ktorý bude predložený na rokovanie Národnej rady pravdepodobne na jeseň 2004, sa navrhuje úprava vyživovacej povinnosti k deťom okrem iného aj tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorý predstavuje polovicu zo sumy určenej podľa osobitného zákona a tým je zákon 601/2003 o životnom minime. Cieľom návrhu novej právnej úpravy je zmena filozofie v určovaní výživného na maloleté dieťa, ktorá smeruje k tomu, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastného minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Navrhuje sa zakotviť minimálny rozsah výživného vo výške polovice zo sumy životného minima, ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy. Navrhovaná právna úprava zabezpečí, že každému rodičovi bude môcť určiť súd výživné na maloleté dieťa. Dnes je možné i to, že súd výživné neurčí. A v spojitosti s rozšírením možnosti výkonu rozhodnutia súdu o možnosť zrážky z dávky v hmotnej núdzi, ktorá je platná od 1. 9. 2003, predstavuje táto právna úprava systémové riešenie v oblasti určovania výživného ako aj vymáhania výživného. Zároveň návrh zákona o rodine nanovo upravuje príspevok na výživu, poskytovaný orgánom sociálno-právnej ochrany detí podľa osobitného predpisu. Pripravovaný je návrh zákona o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej prevencii vrátane prechodu nároku oprávneného na tento orgán, z čoho je jednoznačne zrejmá vzájomná previazanosť a nadväznosť obidvoch právnych predpisov, ktoré predpokladajú úpravu podpory toho rodiča, na ktorého v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča sa sústredila celá rodičovská zodpovednosť.

    Ešte raz opakujem to, na čom sa zhodneme všetci. Práva detí sú pre každú spoločnosť prioritou. Vyživovacia povinnosť je základnou povinnosťou rodičov, ktorí privedú dieťa na svet, a nárok na túto opateru je základným právom dieťaťa bez ohľadu na výšku príjmu rodičov. Preto takto koncipovaný návrh zákona, aj keď veľmi s ťažkým srdcom, pretože neodstraňuje príčiny, ale snaží sa iba riešiť dôsledky, nemôžem podporiť.

    Ešte niekoľko slov k návrhu na riešenie trestnoprávnej zodpovednosti. Najúčinnejšie sa javí v balíku noviel zákonov sfunkčniť rodinný súd, kde by samosudca po oznámení trestného činu neplnenia si vyživovacej povinnosti odsúdil nezodpovedného rodiča v presne stanovenom termíne na verejnoprospešné práce, ak neprejaví účinnú ľútosť zaplatením. Svoj účel to splní oveľa spravodlivejšie a s rovnakým prístupom ku každému rodičovi, ktorý si neplní povinnosti voči svojmu dieťaťu. V návrhu Trestného zákona, ktorý máme v druhom čítaní, sa navrhuje, že trestným činom je neplatenie výživného počas troch mesiacov, a v návrhu možných trestov sú navrhované aj tresty verejnoprospešných prác. Takže cesta k operatívnejšiemu riešeniu je otvorená. Pýtam sa, načo zatvoriť nezodpovedného rodiča do väzenia? Aby deti okrem materiálneho nedostatku mali traumu z toho, že ich rodič je vo väzení? Dovoľujem si vás, ctené kolegyne a kolegovia, požiadať, aby ste zvážili podporenie návrhu zákona, pretože jeho prijatím vnesieme chaos do právnej úpravy pomoci v hmotnej núdzi a vyplácanie náhrady za výživné. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Posledný je pán poslanec Cabaj. Pán poslanec Zubo, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len dve poznámky by som mal k pani poslankyni. Po prvé, ťažko si viem predstaviť seriózne vystúpenia, kritiku nejakého predloženého návrhu zo strany vlády alebo vládnej koalície, keď samotná vláda nepredložila lepší materiál, predsa ona má viacej možnosti, viacej pák, aby rozpracovala materiál do tej podoby, aby bol všestranne zabezpečený a vykonávateľný. To je jedna poznámka. Druhá poznámka, dávam jej za pravdu v tom smere, že skutočne v tomto parlamente v druhom volebnom období, na sklonku druhého volebného obdobia, bol prijatý zákon, ktorý tieto otázky riešil. Žiaľ, na začiatku tretieho volebného obdobia vďaka pánom poslancom a poslankyniam z vládnej koalície tento zákon bol zrušený a pán minister Kaník vtedy nám vysvetľoval, že vláda nemá dostatok finančných zdrojov na to, aby tento zákon teda náklady vyplývajúce z realizácie tohto zákona boli naplnené, a ponúkol možnosť, že vláda zabezpečí dostatočný počet právnikov, ktorí budú vymáhať, ak si spomínate, ktorí budú vymáhať tieto požiadavky od neplatičov, teda od rodičov, ktorí nie sú ochotní finančne sa podieľať na výchove svojich detí. No myslím si, že dva roky prešli a odpočet by bolo treba aj urobiť, aby sme sa pozreli, ako sa tie veci majú, či skutočne svoje sľuby naplnila, či sa zrealizovali tieto úlohy, alebo nezrealizovali. Myslím si, že aj teraz v súčasnosti platí, že tie priority vlády sú trošku na hlavu postavené. Tu sa hovorí otázka, vláda nemá, vláda nemôže. Ale ja si myslím, že na prvom mieste aj tu sú deti, deti, ktoré nie vlastnou vinou prišli o rodiča.

  • Pán predsedajúci, chcem si predtým overiť, bude ešte možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne, lebo som došiel. Tak potom ja sa hlásim do rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem len pani kolegynke povedať niekoľko poznámok. Po prvé, rokovací poriadok hovorí, že poslanec hovorí spravidla spamäti, môže používať pomôcky. Ak ste videli nový program, už na najbližšiu schôdzu dôjde pravdepodobne rokovací poriadok. Asi budeme musieť túto otázku ošetriť, pretože, viete, to, čo ste predniesli, síce predniesli ústa ženy, ale písali to muži. To je ten rozdiel, čo tu odznelo teraz v parlamente, lebo vy nás dostávate do zvláštnej situácie. Hodnotíte, či nie sú schizofréni tí poslanci, ktorí hlasovali za zrušenie fondu, a zároveň teraz hlasovali za zaradenie do druhého čítania. Ak by ste poznali tú problematiku, tak veľmi dobre viete, že tí, čo hlasovali za zaradenie do druhého čítania, boli tí, ktorí mali záujem, aby sa táto problematika riešila. Či už to bude tak alebo onak, je možnosť v druhom čítaní potom predložiť pozmeňujúce návrhy, aby to mohlo fungovať. Ale ak ste hovorili o schizofrénii, ja sa chcem spýtať: Na konci minulého funkčného obdobia mnoho poslancov tu v Národnej rade hlasovalo za sociálne podpory, sociálne dávky tým najchudobnejším občanom. Len čo ste prišli do vlády, hneď na začiatku volebného obdobia veľmi humánne ste zrušili 22 zákonov, aby ste ochudobnili a urobili čo najviac chudákov na Slovensku, pretože pánu ministrovi financií nevychádzali počty v ekonomike a nemal dosť finančných prostriedkov, tak bolo treba ušetriť práve na tých najchudobnejších. To nie je schizofrénia?

  • Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, lebo myslím si, že som dosť jasne povedala vo svojom vystúpení, aká právna úprava vzťahov medzi rodičmi a deťmi je na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pripravovaná, ale súhlasím s vami s tým, že je to prioritná otázka a že možno v tejto veci vláda troška mešká.

    Pán poslanec Cabaj, nemáte pravdu, ja si vždy svoje vystúpenia píšem sama a mrzí ma to, že neviem sa to naučiť naspamäť a že to musím čítať, ale keď vám to vadí, tak sa vám ospravedlňujem. A ešte pokiaľ ide k hlasovaniu v druhom volebnom období, toto komentovať nebudem, ani sa k tomu vyjadrovať nebudem, pretože som tu nesedela. Ďakujem.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási? Pán poslanec Fico, pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Fico, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, problém tohto návrhu zákona nie je v jeho obsahu, ale v tom, kto ho predkladá. Jednoducho chcem poprosiť pánov poslancov z vládnej koalície, keby zatvorili oči a nevideli poslanca zo strany Smer alebo opozičného poslanca, ale nech vidia návrh zákona, ktorý rieši konkrétnu vec. Tak teda čo robila vláda? Vláda má kabinety právnikov, inžinierov, pomocníkov, asistentov. Ako je to možné, že už štyri roky na Slovensku hovoríme o tom, že ženy, ktoré majú deti a muži im neplatia výživné, sa k tomuto výživnému nevedia dostať. Príde sem nejaký návrh zákona a vypracuje sa dobreže nie diplomová práca na 40 strán, pravdepodobne na ministerstve financií alebo na ministerstve práce, ako tento zákon zhodiť zo stola. Nepozerajte na tento zákon, že to je zákon, ktorý prichádza z dielne opozície. Je to zákon, ktorý potrebuje Slovensko a ktorý potrebujú najmä rodičia, ktorým partneri neplatia peniaze, ktoré im patria podľa zákona.

  • Chcem maximálne podporiť túto myšlienku, pretože na Slovensku sme svedkami obrovskej nerovnosti pred zákonom. Ľudia, ktorí majú peniaze, si dokážu svoje veci vydobyť, ale žena, ktorá má príjem 5 - 6 000 korún a jej manžel napríklad neplatí výživné, povedzte mi, ako sa má súdiť, kam má ísť, kto ju bude zastupovať zadarmo v nejakom dlhosiahlom súdnom spore. Nikto. Každý právnik bude dávať ruky od nej, len aby sa zbavil zastupovania takéhoto človeka, bez poskytnutia primeranej právnej odmeny. Preto vnímame návrh zákona, ako je pripravený pánom poslancom Madejom, ako zákon, ktorý vstupuje do tejto veľmi citlivej oblasti a zabezpečuje akú-takú rovnosť pred zákonom. Jednoducho, nech je to štát, ktorý sa bude vysporiadavať s ľuďmi, ktorí nie sú ochotní plniť si zákonné povinnosti, a ak druhá strana nemá možnosti a to niekedy aj vinou štátu, si túto zákonnú povinnosť vymôcť niekde na súde.

    Teraz veľmi konkrétne k tomu, čo možno hovorila najmä tá oponentúra, lebo ja to nevnímam ako oponentúru konkrétnej pani poslankyne, vnímam to ako oponentúru vládnej koalície voči opozičnému návrhu. Po prvé, aj ja dobre viem, pani poslankyňa, čo je v návrhu zákona o rodine. No ale ak prijmeme návrh zákona o rodine, ako je navrhovaný, nič sa nevyrieši so ženami. Ženy budú dokonca ešte v horšej pozícii, ako sú teraz. My navrhujeme mechanizmus, nech je to štát, ktorý tej žene pomôže. Zákon o rodine takýto mechanizmus nezavádza. Vy hovoríte, že budú priamo zrážky zo sociálnej dávky a ďalšie a ďalšie veci. Vy dobre viete, ako to funguje, tak či tak sa tieto peniaze nikdy nedostanú, kam sa majú dostať.

    Ďalej otázka Trestného zákona. Pani poslankyňa, hovoriť, že odsúdime človeka na verejnoprospešné práce, a čo z toho má tá žena, že niekto bude verejnoprospešne niekde pracovať. Že bude možno pracovať na kultúrnej pamiatke, na rekonštrukcii historického nejakého domu, alebo bude niekde upratovať. Kto bude pomáhať tej žene umývať riady, prebaľovať to dieťa? Asi to tak nejde. My hovoríme o reálnej finančnej dávke a viem, o čom hovorím, pani poslankyňa, pretože trest verejnoprospešné práce bol dvakrát predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v čase, keď ste o svojej politickej kariére ešte ani nesnívali.

    Posledná vec, ktorú chcem povedať, je otázka dopadov na štátny rozpočet. Národná rada Slovenskej republiky prijala v roku 1998 zákon o odškodňovaní obetí trestných činov. Rovnako tu bola kopu kriku, že bude sa zákon zneužívať, že prídu prostitútky a budú hovoriť, že boli sme znásilnené a budú od štátu pýtať veľké peniaze. Ministerstvo financií kričalo, koľko sto miliónov korún sa bude ročne vyplácať na odškodňovanie týchto ľudí. Aká je prax? Zanedbateľné stotisícové sumy sú vyplácané ročne osobám, ktoré sú obeťami násilnej trestnej činnosti, ale zákon tu je a je aká-taká možnosť ľudí sa obrátiť. Garantujem vám, že aj v tomto prípade pôjde z pohľadu štátneho rozpočtu o smiešne, absolútne smiešne sumy. Ale bude to ďalší posun k sociálnemu štátu. Štátu, kde hovoríme, že musí byť nejaká rovnosť občanov pred zákonom. Prosím všetkých poslancov Národnej rady, ktorí si chcú zachovať zdravý rozum a nepozerajú na to, kto je predkladateľom návrh zákona, aby tento dôležitý návrh zákona podporili. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, ako jediná.

  • Ďakujem pekne za slovo. Iba veľmi krátke dve poznámky. Problém vymáhania výživného tu nie je iba posledné štyri roky, pán poslanec, je tu podstatne dlhšie, to po prvé. A po druhé bola by som rada, keby sme nehovorili iba o matkách, pretože sa to vzťahuje aj na otcov, ktorým matky neplatia výživné, a radšej hovorme o rodičoch. Ďakujem pekne.

  • O slovo sa hlási pán minister Kaník. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, chcel by som uviesť len na pravú mieru niektoré vyjadrenia, ktoré tu zazneli. Nie je pravda, že dnes neexistuje náhradné výživné. Náhradné výživné existuje a reálne sa vypláca, ale náhradné výživné, tak ako má byť nasmerované náhradné výživné, ktoré je poskytované chudobným matkám, ktorým neplatí otec výživné. Každá žena, ktorá je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a jej partner neplatí výživné, má nárok na náhradné výživné a štát vypláca toto náhradné výživné. Takže nie je pravda, že táto situácia nie je dnes pokrytá. Návrh, ktorý tu je, rozširuje kategóriu týchto ľudí, a to by som chcel zdôrazniť, rozširuje ju takým spôsobom, že nárok na náhradné výživné bude mať každá rodina, ktorej príjem, hrubý príjem bude nižší ako zhruba 25 000 korún mesačne. Znova zopakujem, 25 000 mesačne. Tesne pod touto hranicou príjem rodiny už bude zakladať nárok na náhradné výživné. Položme si otázku, či toto je tá najchudobnejšia časť našej populácie, ktorej treba pomáhať zo strany štátu, a to ako tretiu vec by som chcel zdôrazniť, bez toho, aby boli využité všetky zákonné a právne možnosti na vymáhanie od povinnej osoby. Pretože zákon je postavený, návrh zákona je postavený tak, že vôbec nebude potrebné, vôbec sa nebude skúmať, či boli využité všetky možnosti, a napriek tomu už bude možné priznať náhradné výživné. Takže tento návrh zákona síce sa prezentuje ako veľmi ušľachtilá vec a ušľachtilá myšlienka, ale tak, ako je postavený, určite nebude a nie je orientovaný na pomoc pre tých, ktorí ju naozaj a nevyhnutne potrebujú.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči...

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpila k tomuto návrhu zákona s pozmeňujúcimi návrhmi. Prvým mojím návrhom, ktorý bude mať procedurálny charakter, v rámci hlasovania o spoločnej správe navrhujem, aby sme bod 6 spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie, pretože návrh, ktorý predložil pán poslanec Madej, sa týka bodu 6 a je to pozmeňujúci návrh, ktorým sa znižuje finančná hladina príjmu, o ktorom môžeme hovoriť pri poskytnutí náhradného výživného. Neuviedol to, že teda vyníma bod 6, tak to činím ja.

    Prvým návrhom, ktorý predkladám, je nasledovný návrh: V §2 v písm. d) sa slová „do rúk“ nahrádzajú slovami „alebo právnická osoba“ a slovo „oprávnenému“ nahrádza slovami „pre oprávneného“. Navrhuje sa medzi žiadateľov zahrnúť aj právnickú osobu, v ktorej zariadení sa dieťa nachádza, a jemu poskytovaná starostlivosť.

    Druhý návrh. V §2 písm. e) sa slovo „polovica“ nahrádza slovom „25 %“ a slovo „úrad“ nahrádza slovami „príslušný orgán“. Navrhuje sa znížiť výška penále na 25 % tak, aby táto sankcia bola v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a zároveň nebola až neúmerne prísna na povinných. V pôvodnom návrhu pána poslanca ide o sankciu alebo penále vo výške 50 %.

    Bod 3. V §3 ods. 1 písm. a) sa za slová „neplatenie výživného“ vkladajú slová „v plnej výške“. Uvedené sa navrhuje doplniť pre jednoznačnosť výkladu pri posudzovaní ustanovení o nároku na náhradné výživné.

    Štvrtý návrh. V §3 ods. 1 sa na konci pripája nové písmeno, ktoré znie „trvalý pobyt oprávneného na území Slovenskej republiky“. Za účelom, aby sa náhradné výživné vyplácalo len oprávneným s trvalým pobytom v Slovenskej republike, sa táto podmienka navrhuje do §3.

    Piaty návrh: §3 ods. 4 znie: „podmienka podľa odseku 1 písm. b) sa považuje za splnenú aj vtedy, ak oprávnená osoba ukončila povinnú školskú dochádzku alebo ak oprávnená osoba ešte nedosiahla vek povinnej školskej dochádzky“. Ide o odstránenie prípadnej neistoty, aby zákon výslovne predpokladal oprávneného aj v predškolskom veku, a ide o legislatívnotechnické upresnenie.

    Máte pred sebou v písomnej podobe aj návrh č. 6, ktorý neprednesiem, a prosím teda, aby ste si ho medzi tými pozmeňujúcimi návrhmi zrušili, pretože pôvodne som chcela navrhnúť, aby sa náhradné výživné poskytlo v prípade, ak príjem nie je vyšší ako 2,5-násobok sumy životného minima žiadateľa súm životného minima fyzických osôb, ale vzhľadom na to, že na rokovaniach sa našiel kompromisný návrh, aby to bol 2,2-násobok, ja tým pádom už svoj návrh nepredkladám.

    Ďalší návrh znie: §4 sa na konci dopĺňa novým odsekom, ktorý znie: „Ak si povinný neplní vyživovaciu povinnosť čiastočne, náhradné výživné sa poskytne vo výške nezaplateného výživného, obmedzenie maximálnej výšky náhradného výživného podľa ods. 1 týmto nie je dotknuté“. Navrhuje sa pre jednoznačnosť doplniť možnosť poskytovania náhradného výživného v prípade, ak si povinný plní vyživovaciu povinnosť len čiastočne.

    Ďalší návrh. V §6 ods. 2 sa vypúšťa písm. b). V tejto súvislosti sa vykoná preznačenie písmen. V záujme odstránenia byrokracie sa navrhuje vypustiť požiadavku predloženia rodného listu, nakoľko tento sa predkladá už počas konania na súde pri určení výživného.

    Ďalší návrh. V §6 ods. 2 písm. c) znie: „Potvrdenie príslušného súdu, že žiadateľ sa návrhom na výkon rozhodnutia domáhal platenia výživného, a to najneskôr v deň podania žiadosti o náhradné výživné.“ Ide o zosúladenie znenia §6 ods. 2 písm. c) s Občianskym súdnym poriadkom a znením ustanovenia §3 ods. 3 návrhu zákona.

    Ďalší návrh. V §7 sa vypúšťa ods. 3. Ods. 4 sa prečísluje ako ods. 3. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o neprípustnosti odvolania v prípade vydania rozhodnutia o zastavení konania. Právo na spravodlivý proces by malo zahŕňať aj konanie pred štátnymi orgánmi a jeho obsahom by malo byť aj preskúmanie rozhodnutí odvolacím orgánom.

    Ďalší návrh. V §7 ods. 4 sa slová: „vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody“ nahrádzajú slovami: „v plnej výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo v plnej výške súdom schválenej dohody“. Uvedené sa navrhuje doplniť pre jednoznačnosť výkladu ustanovenia §7 ods. 4.

    Ďalší návrh. V §8 sa na konci pripája nový ods. 6, ktorý znie: „Daňové úrady sú povinné poskytnúť na požiadanie príslušného orgánu informácie o majetku, majetkových hodnotách a príjmoch povinného za účelom zabezpečenia nároku štátu na náhradu za poskytnuté výživné a penále. Informácie poskytne daňový úrad do 30 dní od požiadania.“ Pre zvýšenie vymožiteľnosti pohľadávky štátu sa navrhuje informačná povinnosť daňovému úradu o majetku povinného.

    Ďalší návrh. V § 8 sa na konci pripája nový ods. 7, ktorý znie: „Ak príslušný orgán rozhodne podľa § 9 a § 12, je povinný informovať príslušný súd o prechode nároku oprávneného na výživné na štát.“ Navrhuje sa povinnosť príslušného orgánu informovať príslušný súd na výkon rozhodnutia o tom, že pohľadávka na výživné prešla na štát. Príslušný súd v zodpovedajúcej výške zastaví výkon rozhodnutia.

    Ďalší návrh. V § 9 ods. 1 znie: „Náhradné výživné sa poskytuje na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu o priznaní náhradného výživného. Náhradné výživné sa poskytuje mesačne pozadu, najskôr od 1. dňa v mesiaci, v ktorom žiadateľ podal žiadosť.“ V zmysle požiadaviek ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa upravuje ustanovenie o poskytovanie náhradného výživného.

    Ďalší návrh. V § 9 ods. 2 sa pred slovo „mesiace“ vkladá slovo „kalendárne“ a pred slovo „mesiacu“ vkladá slovo „kalendárnemu“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Ďalší návrh. V § 9 sa druhý odsek označený 2 prečísluje ako ods. 3, ktorý znie: „Príslušný orgán vypláca žiadateľovi náhradné výživné najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiadateľovi vznikol nárok na náhradné výživné na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, odkaz na ustanovenie pod čiarou, ktorá má povolenie pôsobiť ako banka na území Slovenskej republiky alebo na žiadosť žiadateľa vypláca náhradné výživné v hotovosti. Ak žiadateľ písomne požiada o zmenu spôsobu vyplácania náhradného výživného, príslušný orgán je povinný žiadosti vyhovieť. Náhradné výživné sa nevypláca do cudziny“. Odkaz pod čiarou znie: „Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nasledujúce odseky sa prečíslujú. Navrhuje sa upresniť spôsob vyplácania náhradného výživného.

    Ďalší návrh. V § 9 ods. 4 sa slovo „polovice“ nahrádza slovom „25 %“. Ide o úpravu nadväzujúcu na pozmeňujúci návrh v bode č. 2.

    Ďalší návrh. Názov § 10 znie: „Rozhodnutia o zastavení výplaty náhradného výživného a o zmene výšky náhradného výživného“.

    Návrh č. 18. V § 10 ods. 3 znie: „Príslušný orgán rozhodne o zmene výšky náhradného výživného, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre určenie výšky náhradného výživného, najmä právoplatné rozhodnutie súdu alebo súdom schválená dohoda. O zmene rozhodne príslušný orgán odo dňa, v ktorom nastala zmena skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky náhradného výživného“.

    Ďalší návrh. V § 10 sa pripája štvrtý odsek, ktorý znie: „Odvolanie podané proti rozhodnutiam vydaným podľa ods. 1 a 3 nemá odkladný účinok.“

    Posledný návrh. Pardon, ešte nie. V § 11 sa za slová A a B vkladajú slová: „alebo rozhodne o zmene výšky náhradného výživného podľa § 10 ods. 3“. Navrhuje sa zabezpečiť príslušný orgán kompetenciou vydať rozhodnutie, ktorým hoci aj spätne zníži platbu náhradného výživného. Ide o prípady, keď sa na súde začne konanie o zmene, napríklad znížení výživného. Orgán ale do rozhodnutia súdu vypláca pôvodné náhradné výživné.

    Ďalší návrh. § 11 sa na konci dopĺňa vetou: „Ak po výzve, nedôjde do 15 dní k vráteniu náhradného výživného, ktoré žiadateľovi nepatrilo, príslušný orgán môže túto pohľadávku započítať s náhradným výživným splatným v ďalšom období“. Ide o zjednodušenie, vrátenie preplatku na náhradnom výživnom započítaním.

    Ďalší návrh. V § 12 ods. 2 sa slovo „vrátane“ nahrádza slovom „a“ a slová „ods. 4“ sa nahrádzajú slovami „ods. 4 a 5“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Ďalší návrh. V § 12 sa vypúšťa ods. 3. Navrhuje sa vypustiť ods. 3 z § 12 vzhľadom na to, že vykonateľnosť a právoplatnosť rozhodnutí presne vymedzuje správny poriadok.

    Posledný návrh. V § 13 sa vkladá nový ods. 1, ktorý znie: „Rozhodnutia podľa § 9 a § 12 ods. 2 vydáva príslušný orgán za celý kalendárny mesiac. Príslušný orgán môže vydať spoločné rozhodnutie za niekoľko kalendárnych mesiacov“. Doterajšie ods. 1 a 2 sa označia ako ods. 2 a 3. Navrhuje sa upraviť právnu úpravu tak, aby bolo jednoznačné, že príslušný orgán vydáva rozhodnutia o vyplácaní náhradného výživného ako aj o uplatnenie náhrady za poskytnuté náhradné výživné za celý kalendárny mesiac.

    Dovoľte mi po týchto pozmeňujúcich návrhoch povedať ešte niekoľko vlastných stanovísk k návrhu pána poslanca Madeja. Samozrejme, že mnohí v Národnej rade už dopredu majú buď stanovisko pozitívne, alebo stanovisko negatívne. Ja som sa snažila získať materiály, ktoré hovoria o istej medzinárodnej aplikácii výživného a náhradného výživného. Zákony majú v niektorých krajinách uspôsobenie také, že sú v obrovskom množstve bodov v súlade s návrhmi, ktoré predkladá pán poslanec Madej, prípadne ktoré som predložila v rámci pozmeňujúcich návrhov ja. Úpravy vznikli na základe konzultácií s advokátmi, so sudcami, s Národnou asociáciou sudkýň, s občianskymi združeniami a najmä so ženskými občianskymi združeniami a nadáciami, ktoré sa venujú tejto problematike.

    Snažili sme sa to upraviť tak, aby vznikol istý kompromis. Aby si poslanci Národnej rady nemysleli, že ide o ojedinelý právny úkaz, ktorý predkladá pán poslanec, tak som pripravená veľmi stručne vás informovať o tom, čo platí v niektorých krajinách Európy, ktoré stavajú ochranu matky a dieťaťa do pozície, že je to za istých okolností prioritná ochrana, tak ako o tom hovorí aj Všeobecná deklarácia ľudských práv. Budem to predkladať z češtiny, takže, prosím, ospravedlňte ma, ak budem hovoriť trošku pomalšie.

    V Dánsku je situácia nasledovná: Pokiaľ nie je výživné vyplácané vôbec, alebo s omeškaním, štandardné výživné môže byť platené ako záloha orgánom miestnej správy. Tieto zálohy sú polročné a trvajú do veku 18 rokov dieťaťa. Nie sú dávkami sociálnej pomoci, ani nie sú započítavané ako príjem v prípadoch žiadosti o tieto dávky.

    Fínsko. Pokiaľ povinný rodič neplatí výživné na dieťa alebo pokiaľ nebolo určené otcovstvo, existujú takzvané verejné platby, verejné platby záloh na výživné, ktoré predstavujú určité percento z priemernej mzdy, a orgány miestnej správy, opakujem, orgány miestnej správy! vymáhajú dlžnú sumu výživného na povinnom rodičovi. Neponechávajú matku v situácii, že musí konať v tej zúfalej situácii, v ktorej sa nachádza, že ona je tá, ktorú štátne orgány tlačia do aktivity, na ktorú ona možno finančne, možno na základe právnych vedomostí nemá. V týchto krajinách to bez problémov presúvajú na orgány miestnej správy.

    Nórsko. Ministerstvo sociálnych vecí Nórskeho kráľovstva o stanovení výšky výživného a vymáhaní výživného hovorí, že je v kompetencii jednotlivých správ sociálneho zabezpečenia. Výživné bolo pôvodne vymáhané orgánmi miestnej správy, v súčasnej dobe však vymáha vyplatenú sumu na povinnom rodičovi Úrad pre vymáhanie príspevku výživného. Boli ochotní kvôli tomu zriadiť nový úrad. My tu hovoríme len o tom, že by sa táto kompetencia preniesla na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Podčiarkujem, nie je pravda, čo tvrdia niektorí predstavitelia ministerstva práce, že tento návrh zákona nemá v Európe obdobu. To nie je pravda.

    Rakúsko. Od roku 1976 existuje systém záloh na výživné pre neplnoleté deti v prípade, že povinný rodič s nimi nežije v spoločnej domácnosti a neplní povinnosť platenia výživného. Štát poskytuje zálohy na výživné tiež v prípadoch, keď povinný rodič je neznámeho pobytu alebo je vo výkone trestu odňatia slobody dlhšie než jeden mesiac. Výška zálohy na výživné závisí od výšky výživného stanoveného súdom, pričom existuje maximálna hranica. Závažné porušenie vyživovacej povinnosti zakladá skutkovú podstatu trestného činu. Nemajú s tým žiadny problém.

    Švédsko. Dieťa má za určitých podmienok právo na výplatu náhradného výživného z verejných rozpočtov. Rodič starajúci sa o dieťa môže podať žiadosť o zálohu na výživné na úrade sociálnej ochrany, ktorý zálohu na výživné vypláca a zároveň vymáha na povinnom rodičovi.

    To je len niekoľko príkladov z európskych krajín. Pár slov k tomu, čo hovorí ministerstvo práce, prípadne tlmočí to ústami pani poslankyne Tkáčovej v istej časti jej prejavu, že návrh zákona je nesystémový. No, je to iný zorný uhol pohľadu a možno preto niekto môže povedať, že je nesystémový. Ja som v tejto Národnej rade zažila niekoľko nesystémových riešení, a pritom bola všeobecná vôľa k ich prijatiu, pretože sa tým riešil nejaký vážny sociálny problém. Netvrdím, že tento návrh zákona je nesystémový, to nech hovoria tí, ktorí majú inú predstavu.

    Ak by sme prijali isté zdôvodnenie, že hranica by nemusela byť do 2,2-násobku, ale že by mohla byť 2,0-násobok, nikomu z poslancov nikto nebráni, aby hladinu znižoval. Pri 2,0-násobku, ak ide o matku s jedným dieťaťom, hovoríme, že návrh sa bude týkať žien, ktoré majú príjem do 12 240 korún a z toho ešte odpočítame prídavky na dieťa, tak nech je tá suma 11 960 korún. Ide aj o prípady, keď je príjem matky 7 000 korún a matka sa 10 rokov sa domáha výživného. Existujú prípady, keď matky 12 rokov neboli schopné dostať sa k výživnému, ktoré už dokonca bolo určené, výška výživného bola určená, napriek tomu ešte stále nedochádza k jeho platbe.

    Je pravda, že vymožiteľnosť práva je v tejto oblasti na veľmi nízkej úrovni, ale potom s tým treba niečo robiť. Myslím si, že sankcia, ktorá tam je, určite bude nejakým spôsobom toho neplatiča motivovať. Ak hovoria niektorí o tom, že poslanci by mali počkať, čo bude v septembri, viem si predstaviť odpoveď poslanca, ktorý povie: No dobre, ale zákon o rodine mal byť v júni, zákon o sociálnoprávnej ochrane detí mal byť v máji a je teda predpoklad, že by mohol byť vládou predložený v septembri. Snažila som sa dopátrať k tomu, keďže už je koniec júna, ako vyzerá paragrafované znenie zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Chcem vám povedať, že pred dvomi dňami mi bolo oznámené, že paragrafované znenie neexistuje, dnes mi bolo oznámené, že paragrafované znenie existuje, ale nebolo mi umožnené doňho nahliadnuť. S čím teda porovnávať? Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa bola posledná v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec z pozície navrhovateľa, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za vecnú diskusiu. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už len veľmi v krátkosti, keďže naozaj aj tá diskusia, aj každý povedal svoje vecné pripomienky, niektoré sa mi hodili skôr do prvého čítania a Národná rada sa už rozhodla posunúť, takže budem hovoriť k tým naozaj legislatívnym a vecným, ale nie principiálnym.

    Či chceme náhradné výživné neobmedzene, že každé dieťa má nárok na výživné, áno, určite, ale ak chceme šetriť prostriedky štátu, tak musíme dať istý limit. Aj môj záujem je naozaj účelne využiť všetky prostriedky štátneho rozpočtu, preto som nechápal trochu tú kritiku, že nedáva sa naozaj v každej situácii náhradné výživné. Veď to bol nakoniec aj argument v roku 2002 za zrušenie predchádzajúceho zákona a že tento je trochu iná forma. Naozaj ide o nový model, úplne iný systém, ktorý namiesto 1,5 mld. korún chce naozaj rádovo 20 mil. korún ročne.

    Čo sa týka pomoci v hmotnej núdzi, spoločná správa rieši vzťah k zákonu o pomoci v hmotnej núdzi, to znamená v tomto naozaj ja osobne nevidím problém. Takisto v týchto 25 pozmeňujúcich návrhoch, za ktoré pani poslankyni Rusnákovej veľmi pekne ďakujem, aj za spoluprácu, je riešené vydávanie spoločných rozhodnutí nielen za jeden mesiac, ale spoločne za niekoľko mesiacov. Že exekútor berie zálohy, ale musíme si uvedomiť, že keď exekútor vymáha pohľadávku, najprv napĺňa pohľadávku svoju a pohľadávku trov konania, to znamená, ak dôjde k vymoženiu pohľadávky, oprávneného to nestojí peniaze. Čo sa týka zmien v rodinnom práve, už to pán poslanec Fico hovoril, že náhradné výživné v rámci nového zákona o rodine riešené nie je. Je tam skoro to isté znenie určovania výživného až na to, že sa určuje minimálne výživné, ktoré musí byť v každom prípade stanovené. Takže to je jedna veľká zmena pri výživnom, ale vôbec to nekoliduje s návrhom zákona o náhradnom výživnom.

    Čo sa týka toho, že tento zákon rozširuje výhrady pána ministra a skupinu osôb, áno, týmto zákonom nechceme riešiť tých, ktorí sú v hmotnej núdzi, ale chceme riešiť aj ďalších ľudí, ktorí majú problém. Veď azda matka s jedným dieťaťom, ktorá poberá minimálnu mzdu alebo niečo vyššie, myslím si, že aj ona si zaslúži pomoc štátu pri domáhaní sa výživného, a nepočul som žiadny alternatívny návrh pri riešení toho stropu, teda podmienky nároku pri príjme. Vychádzam z toho, že naozaj ja sám som podal pozmeňujúci návrh, ktorý znižuje túto hladinu, ako istý kompromis a návrh na kompromis, ktorý, verím, že bude prijatý aj so všetkými ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi.

    Chcel by som veľmi pekne poprosiť, bez ohľadu na stanovisko k celkovému návrhu, podporiť všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy okrem bodu 6, na základe toho, že v rozprave bol trochu lepší, šetrnejší pozmeňujúci návrh a o podporu všetkých pozmeňujúcich návrhov z rozpravy.

    Chcem sa veľmi pekne poďakovať bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie za spoluprácu všetkým paniam poslankyniam a všetkým pánom poslancom a všetkým z odbornej praxe, ktorí na tomto návrhu zákona spolupracovali, a pevne verím, že tento návrh zákona nájde oporu vo väčšine tohto parlamentu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Praje si vystúpiť pani spravodajkyňa? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 679).

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 679 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 679a. Dávam slovo poslankyni Kláre Sárközy, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov sociálneho výboru predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Tento návrh zákona obsahuje zmeny a doplnenia v oblasti pomoci v hmotnej núdzi a sociálnej pomoci občanom s ťažkým zdravotným postihnutím v časti kompenzácií sociálnych dôsledkov i ťažkého zdravotného postihnutia. Aplikačná prax ukázala, že určitá skupina občanov sa následkom sociálnej udalosti, akou je invalidita, materstvo, starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté osoby dostáva do rizika sociálneho vylúčenia. Odlišne od občanov s príjmami zo závislej činnosti sa ich príjmy podľa súčasne platného právneho stavu v plnom rozsahu započítavajú na účely posúdenia v hmotnej núdzi. Účelom návrhu zákona je odstrániť túto nerovnosť pri započítavaní príjmov. V návrhu zákona navrhujeme rozšíriť okruh príjmov, z ktorých 25 % sa na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi nepovažuje za príjem. Ide o príjmy získané zo sociálneho poistenia a to jednak materské a invalidný dôchodok, ak jeho poberateľ je invalidný z dôvodu poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. V súvislosti s určením sumy, ktorá sa na účely posudzovania hmotnej núdze nepovažuje za príjem zo starobného dôchodku, sa navrhuje považovať obdobie celodennej osobnej a riadnej starostlivosti o ťažko zdravotne postihnutého občana za obdobie rovnocenné obdobiu dôchodkového poistenia. Obdobie, počas ktorého sa u osamelého rodiča neskúma možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou, sa navrhuje predĺžiť zo súčasných 14 týždňov veku dieťaťa na 31 týždňov veku dieťaťa, čím sa zvýši ochrana tejto zraniteľnej skupiny rodičov. Pre rodičov v hmotnej núdzi, ktorí poberajú rodičovský príspevok a súčasne študujú na strednej alebo na vysokej škole, sa navrhuje poskytovať aktivačný príspevok, čím sa zvýši príjem rodiny s dieťaťom v útlom veku. Návrh zákona v ustanoveniach o zúčtovaní sleduje cieľ predĺžiť ochranu občanov, ktorí vystúpia zo systému pomoci v hmotnej núdzi. Z tohto dôvodu sa navrhuje upustiť od vrátenia rozdielu medzi duplicitne vyplatenou dávkou sociálnej pomoci a dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi v období prehodnocovania pri prechode zo sociálnej pomoci na pomoc v hmotnej núdzi. Toto zúčtovanie sa navrhuje upraviť tak, aby sa vykonalo len do výšky poslednej výplaty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Týmto spôsobom sa zabezpečí, aby po zániku hmotnej núdze štát nemal pohľadávky voči občanom, ak si počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi riadne plnili svoje povinnosti. Účelom navrhovaných zmien pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodinu je zmierniť dopad nárastu výdavkov, ktoré im vznikajú v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v každodennom živote. Z tohto dôvodu sa v zákone o sociálnej pomoci pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím navrhuje zvýšiť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia zo súčasných 300 korún na 500 korún a zmierniť dopad na výšku peňažného príspevku za opatrovanie tak, že peňažný príspevok za opatrovanie, ktorý poberá fyzická osoba, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím a patrí do okruhu spoločne posudzovaných osôb s týmto občanom, sa nepovažuje za príjem. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť v zákone o životnom minime ustanovenie, ktoré taxatívne vymedzuje, čo sa považuje za príjem. Ďalej sa navrhuje nekrátiť peňažný príspevok za opatrovanie z dôvodu presahovania príjmov občana s ťažkým zdravotným postihnutím nad zákonom ustanovenú hranicu v prípade, ak občana s ťažkým zdravotným postihnutím opatruje fyzická osoba, ktorá poberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia. Navrhované úpravy v zákone o pomoci v hmotnej núdzi nezakladajú dopad na verejné financie. Celkový dopad navrhovaných zmien v zákone o sociálnej pomoci v oblasti kompenzácie pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím je zhruba 410 mil. korún.

    Vážení kolegovia, kolegyne, prosím vás, aby ste podporili tento návrh zákona, a súčasne vás prosím o to, aby ste podporili aj pozmeňujúce návrhy, ktoré budú v rámci rozpravy predložené, pretože tieto pozmeňujúce návrhy vylepšujú tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Edit Bauer, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov, ktorú schválil 14. júna uznesením č. 252. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 946 z 13. mája pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Návrh zákona odporúčali schváliť výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením z 9. júna č. 369, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 201 z 1. júna 2004, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 240 zo 14. júna. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 9. júna, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča tiež hlasovať o bodoch 1 až 5 uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy, hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Ďakujem pekne, to je všetko. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu, písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Burian a pani poslankyňa Navrátilová. Pán Horváth, procedurálny návrh? Nie, do rozpravy, tak až potom ešte ohlásim písomné možnosti prihlášok, prepáčte, ústne prihlášky. Teraz bude hovoriť pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúce návrhy k zákonu o hmotnej núdzi. Prvý návrh, teda pozmeňujúci návrh je čl. I, ktorý sa dopĺňa novým novelizačným bodom 1, ktorý znie: V § 4 písm. c) na konci sa pripájajú tieto slová: „a deti, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu“. Poznámka pod čiarou, 6a znie. 6a) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Doterajšie novelizačné body 1 až 14 sa označujú ako novelizačné body 2 až 15. Odôvodnenie: Navrhovaným doplnením sa rieši, aby sa do okruhu fyzických osôb, ktoré sa posudzujú, spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, nezahŕňali deti do 25. veku, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka... V článku 1 sa za bod 3 vkladá bod 4, ktorý znie: V § 10 ods. 3 sa vypúšťajú slová „písm. a) a c)“. Odôvodnenie: Zavedenie zvýšenia dávky o 350 korún mesačne pre tehotnú ženu ako aj jednotlivcovi, pre tehotnú ženu len ako jednotlivcovi, prípadne bezdetnej dvojice, je diskriminácia vo vzťahu k tehotným ženám, ktoré už majú deti.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V článku I sa za bod 9 vkladajú body 10 až 12, ktoré znejú: V § 13 ods. 2 písm. a) sa slová „780“ nahradzujú „1014“, v § 13 ods. 2 písm. b) sa slová „1330“ nahrádzajú slovami „1663“. Odôvodnenie: Prijatím nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi došlo k zrušeniu posudzovania dôvodov subjektívna a objektívna hmotná núdza, pričom v Občianskom zákonníku v § 710 sú chránení pred výpoveďou z nájmu občania, ktorí sa ocitli v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. A táto skutočnosť znamená zrušenie sociálnej obrany pred výpoveďou z nájmu pre nízkopríjmové domácnosti a staršie osoby, prípadne ďalšie osoby, ktoré z titulu veku, respektíve nepriaznivého zdravotného stavu nie sú schopné svojimi silami chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Výška príspevku bola odvodená od priemerného výdavku na bývanie a podielového vzťahu k nízkopríjmovým domácnostiam.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 17 v ods. 2 sa slovo príspevkov vkladajú slová: „okrem jednorazovej dávky v hmotnej núdzi“. Odôvodnenie: Keď je dávka v hmotnej núdzi nižšia ako 50 Sk mesačne, občanovi nie je vyplatená a zároveň nie je posudzovaný v hmotnej núdzi, o čom nedostane ani rozhodnutie príslušného úradu a tým mu obec nemôže vyplatiť jednorazovú dávku. Uvedené znenie odstraňuje tento právny paradox. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Navrátilová bude pokračovať v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Dávam procedurálny návrh za vyňatie bodov 1, 2 až 4 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďalej predkladám tri návrhy tohto znenia: V čl. I bod 1 znie: V § 5 ods. 4 sa za písm. b) vkladajú nové písm. c) až f), ktoré znejú: „c) 25 % z materského určeného podľa osobitného predpisu, odkaz 8a, d) 25 % z invalidného dôchodku určeného podľa osobitného predpisu, odkaz 8b, 25 % sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity a f) 25 % sirotského dôchodku určeného podľa osobitného predpisu, odkaz 8c“. Doterajšie písmená c) až m) sa označujú ako g) až r). Poznámky pod čiarou k odkazu 8a až 8c znejú: 8a - § 53 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, 8b - § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 8c - § 77 zákona č. 461/2003 Z. z.

    V podstate tieto návrhy obsahuje aj spoločná správa, ale vzhľadom na to, že je tam nedostatok v spoločnej správe, je toto len zjednotený text. Už som požiadala.

    Po druhé, v článku II sa bod 2 mení takto 2: V § 64a ods. 8 znie: 8, ak fyzická osoba uvedená v ods. 2, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím, poberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia okrem sirotského dôchodku a invalidného dôchodku poistenca, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, peňažný príspevok za opatrovanie podľa ods. 5 až 7 sa zníži o sumu, ktorá zodpovedá 50 % dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového poistenia, ktorú poberá táto fyzická osoba. Krátenie peňažného príspevku za opatrovanie podľa ods. 9 prvej a druhej vety sa nepoužije. Ide zase len o upresnenie textu, ktorý sa nejako nedostal do spoločnej správy.

    Druhý môj návrh znie: Článok IV sa mení takto: „Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. septembra 2004.“ Odôvodnenie je, k septembru sa budú valorizovať všetky sociálne dávky alebo väčšina sociálnych dávok a pre úrady práce sociálnych vecí a rodiny by znamenalo prijatie účinnosti k 1. júlu dvojnásobné vydávanie rozhodnutí a tým vlastne by prišlo k predĺženiu doby vybavovania, čo si nikto z nás neželá.

    Tretí môj návrh je, v článku II sa za novelizačný bod 1 vkladajú novelizačné body 2, 3, ktoré znejú: 2 - v § 64a sa za ods. 7 vkladá nový ods. 8, ktorý znie: „Peňažný príspevok za opatrovanie podľa ods. 5 až 7 sa zvyšuje o 1500 korún mesačne, ak je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická osoba uvedená v ods. 2 nemá v čase opatrovania príjem podľa osobitného predpisu, odkaz na 44a, a nepoberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia.“ Doterajšie odseky 8 až 14 sa označujú ako 9 až 15.

    3 - v § 64a ods. 10 sa slová: „podľa odsekov 5 až 8“ nahradzujú slovami: „podľa odsekov 5, 6, 7 a 9“. Po druhé, v článku II sa za novelizačný bod 3 vkladá novelizačný bod 4, ktorý znie: V § 64a ods. 13 sa slová: „podľa odsekov 5 až 9“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 5, 6, 7, 9 a 10“. V súvislosti s navrhovanou legislatívnou úpravou treba vykonať legislatívnotechnické úpravy článku II návrhu skupiny poslancov v bodoch 2 a 3 súvisiace s doplnením nových odsekov 64a a s tým súvisiacich predznačením odsekov. Dôvodom tohto môjho návrhu je navrhnúť zvýšenie výšky peňažného príspevku za opatrovanie v prípadoch, keď nezaopatrené dieťa alebo viacero nezaopatrených detí opatruje fyzická osoba, ktorej jediným zdrojom príjmu je len tento peňažný príspevok za opatrovanie. Predpokladá sa, že prijatie navrhovanej zmeny by predstavovalo nárast finančných prostriedkov na peňažný príspevok za opatrovanie v roku 2004 o cca 80 miliónov korún a v roku 2005 o cca 165 miliónov korún. Tento návrh sme konzultovali s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. To sú všetky tri, áno? Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy, prosím. Pán Horváth. Nikto viac? Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pán Horváth, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť tri pozmeňujúce návrhy k predmetnému návrhu zákona. Po prvé, v článku I v novelizačnom bode 1 v § 5 sa ods. 4 dopĺňa písm. s) ktoré znie: „25 % z vdovského dôchodku určeného podľa osobitného predpisu k odkazu 13a, ak vdova dovŕšila dôchodkový vek“. Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie: § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. Navrhuje sa doplniť okruh príjmov, z ktorých sa 25 % nezapočítava na účely posudzovania pomoci v hmotnej núdzi o vdovské dôchodky vdov, ktoré už dosiahli vek na nárok na starobný dôchodok.

    Po druhé, čiže môj druhý pozmeňujúci návrh, v čl. 1 sa novelizačný bod 9 vkladá nový novelizačný bod 10, ktorý znie: 10. V § 13 ods. 3 písm. a) sa za slová „nájomcom rodinného domu“ vkladajú slová „alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie“. K odkazu 25b, poznámka pod čiarou k odkazu 25b znie: § 717 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti sa vykoná preznačenie novelizačných bodov. Súčasný právny stav neumožňuje poskytovanie príspevku na bývanie občanov v hmotnej núdzi, ktorí nie sú vlastníkmi alebo nájomcami rodinných domov alebo bytov a bývajú v ubytovniach, v ktorých majú uzavretú riadnu nájomnú zmluvu. Navrhovaná úprava umožní poskytovať príspevok na bývanie aj v týchto prípadoch.

    Po tretie. Článok 2 sa dopĺňa novým novelizačným bodom 5, ktorý znie: 5. V prílohe č. 4, v časti 12 pohybový a podporný aparát v B2 dolné končatiny, body 6, 8 a 9 znejú:

    6. Strata jednej dolnej končatiny v predkolení s dostatočnou funkciou kýpťa a kĺbu 50, ôsmy bod, 8, strata nohy v členkovom kĺbe s dobrou alebo zoslabenou funkciou amputačného kýpťa, a) jednostranná 30 až 50, b) obojstranná 40 až 50.

    Deviaty bod. Strata nohy v chopartovom kĺbe s dobrou alebo oslabenou funkciou amputačného kýpťa, a) jednostranná s dobrým kýpťom 20 až 30, b) obojstranná 40 až 50. Uvedená zmena sa navrhuje v záujme možnosti považovať za občana s ťažkým zdravotným postihnutím aj občana s uvedeným druhom zdravotného postihnutia. Pán predsedajúci, skončil som.

  • O slovo požiadal pán minister Kaník ako posledný prihlásený do rozpravy k tejto téme.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, ja by som chcel len veľmi oceniť tento návrh zákona, ktorý bol vypracovaný v kooperácii medzi výborom a ministerstvom. Myslím si, že ten priestor, ktorý sa vytvoril realizovaním sociálnej reformy a tým, že realizácia týchto opatrení vytvorila finančný priestor na adresnejšiu, konkrétnejšiu a efektívnejšiu pomoc niektorým skupinám, tak tento návrh využíva vlastne tento priestor, včítane väčšiny pozmeňujúcich návrhov alebo doplňujúcich, ktoré tu zazneli, že ja by som len chcel veľmi oceniť všetkých poslancov zo sociálneho výboru, ktorí participovali a vytvárali a spoluvytvárali tento návrh, túto novelu a podporiť a vyzvať vás k podpore tohto návrhu. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce navrhovateľka sa vyjadriť? Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Úplne kratučko. Ja som sa vyjadrila v tom zmysle, že vás prosím o podporu aj pozmeňujúcich návrhov, ktoré vzišli z rozpravy, pretože tieto návrhy som poznala. Chcem sa opraviť v jednom. U pána poslanca Buriana, ktorý predkladá pozmeňujúci návrh, súhlasíme so všetkými, až na bod, ťažko teraz povedať, či je to bod 2, pretože on tam škrtal, ide o príspevok na bývanie a to § 13 ods. 2, kde sa zvyšuje zo 780 na 1150, a odsek, písmeno b), kde sa suma 1330 nahrádza slovom 1650. S týmto nesúhlasíme a to v tom zmysle, že vládnym nariadením sa táto suma príspevku na bývanie bude meniť od 1. septembra 2004, je to už hotové, takže okrem tohto vás prosím o podporu aj pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne.

  • Prosím, pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť na záver?

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým návrhom, ktoré sa budem snažiť pri hlasovaní uvádzať tak, ako nasledujú, aby boli prehľadné. Totiž niektoré pozmeňujúce návrhy boli prednesené inými poslancami, ako máte na stole rozdané. Niektoré vôbec neboli prednesené aj z tých písomných návrhov, ktoré máte ako na stole rozdané.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k zrodu tohto zákona. Treba povedať, že ide o určité zmiernenie reštrikcie, ktorú zaviedla táto reformná úprava, ktorá naozaj mala na niektoré skupiny pomerne nepriaznivé dopady. Niektoré skupiny sa veľmi ťažko dodnes vyrovnávajú s tými dopadmi, ktoré táto zákonná úprava priniesla.

    Chcela by som upozorniť na niektoré záležitosti, ktoré v týchto pozmeňujúcich návrhoch nie sú doriešené a zrejme čakajú, pán minister, vás a vaše ministerstvo, na doriešenie. Upravujú sa niektoré bodové hodnotenia zdravotného postihnutia. Zároveň sa neupravujú prechodné ustanovenia, to znamená úprava pre tie prípady, ktoré sú už v konaní, respektíve bolo vydané rozhodnutie na základe doterajšej právnej úpravy. To znamená, že v prechodných ustanoveniach je potrebné upraviť v týchto prípadoch, ako sa bude postupovať, či znovu majú podať všetci postihnutí žiadosti, ktorých sa to týka, alebo úrady budete inštruovať tak, aby boli brané do úvahy prinajmenšom v tých prípadoch, kde prípad ešte nie je uzavretý a rozhodnutie nebolo vydané.

    Chcem tiež uviesť, že bola snaha vyhovieť aj tej požiadavke, ktorá vyplýva z určitého vyššieho stupňa sociálnej spravodlivosti, a teda vyňať aktivačný príspevok z tých príjmov, ktoré sú spoločne posudzované na oprávnenosť pomoci v hmotnej núdzi. Musím sa priznať, že pri najlepšej snahe toto sa nám nepodarilo. Nepodarilo sa, lebo sa to týka dávky sociálnej pomoci, o ktorej alebo o ktorých je tento zákon. Bolo možné vyňať také príjmy, ktoré sú z iného systému, teda sociálnu podporu, dávky sociálnej podpory bolo možné vyňať. Dávky sociálneho poistenia bolo možné vyňať, ale nepodarilo sa nám siahnuť dosť dobre a dosť efektívne do tej spleti predpisov, ktoré znamenajú dávky sociálnej pomoci vo vzťahu k zákonu o zamestnanosti. Ja si myslím, že zostáva tu rad problémov otvorených, ktoré bude potrebné v budúcnosti doriešiť. Je to napríklad tento problém aktivačného príspevku, že ten, kto chce pracovať, aby ten aktivačný príspevok naozaj dostal. Ak filozofia zákona je taká, že chceme motivovať nezamestnaných, aby sa aktivizovali, nie je možné zároveň ich trestať tým, že za to nič nedostanú. To je jeden problém. Druhý problém je v súvislosti s príspevkom na bývanie. Tie výšky príspevkov, ktoré sú definované v tomto zákone, evidentne ďaleko zaostávajú za rastom výdavkov na bývanie, a teda bude potrebné v tomto smere prijať určitú právnu úpravu. Ak sa uvažuje nad tým, ako zdokonaliť systém sociálnych dávok, ja som presvedčená, že jediná cesta je smerom k adresnosti týchto sociálnych dávok, a myslím si, že bolo by vhodné a potrebné, najmä v súvislosti s uvažovanou zdravotnou reformou, v súvislosti so zmenami liekovej politiky a cenníkov liekov, ktoré sa menia, napríklad aj od zajtra, zvážiť zavedenie príspevkov na lieky, aby tí ľudia, ktorí majú nízke príjmy, aby sa dostali, aby mali prístup k zdravotnej starostlivosti, k liekovej starostlivosti aj cez takýto príspevok, aby nedostatok príjmov nezabránilo im v efektívnom liečení. Asi toľko by som chcela dodať na záver rokovania o tomto návrhu novely zákona. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz sa vrátime k bodu, ktorého rokovanie alebo o ktorom rokovanie sme prerušili, týka sa to

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    V tomto prípade sme vrátili zákon do druhého čítania. Žiadam pána ministra Kaníka, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pani poslankyňu Navrátilovú, aby zaujala miesto pre spravodajcu. Zároveň otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa vás, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Hlasy v sále.

  • Vieme, vieme. Vieme, pani spravodajkyňa, vieme, že vy vystúpite. Ústne sa okrem spravodajkyne pani Navrátilovej nikto nehlási. Takže, pani spravodajkyňa, máte slovo. Nech sa páči, v rozprave môžete vystúpiť.

  • V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, navrhujem tieto zmeny:

    Po prvé, v čl. 1, v siedmom bode, v § 73 ods. 3 sa druhá veta nahrádza vetou: „Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67“, po druhé, článok 3 znie: Článok 3. „Zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení zákonov v znení zákona č. 43/2003 Z. z., sa mení takto: V prílohe sa slová: „sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia najmenej 3 000 Sk, najviac 10 000 Sk“ nahrádzajú slovami „sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia najmenej 1000 Sk, najviac 3000 Sk“. Ide o legislatívnotechnické opravy v schválenom texte týchto paragrafov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, prajete si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime podľa programu k hlasovaniu o prerokovaných zákonoch. Áno, zazvoním ešte. Pani Bollová, máte procedurálny návrh, prosím?

  • Áno, ďakujem pekne. Pán podpredseda, ja som chcela požiadať, či by nebolo možné prerokovať posledný bod, ktorý máme na programe, a potom hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Pani Bollová, máte pravdu. Ale nie, nie, nie, tento zákon 60, nie. To je ten návrh uznesenia. Ideme hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Toto ešte pustíme? (Hlasy v sále.) Pustíme to? (Hlasy v sále.) Pustíme to, či ideme hlasovať? (Hlasy v sále.) Ja viem, len potom, dobre. Takže ešte pred tým ako budeme hlasovať, na návrh poslancov budeme pokračovať v rokovaní. Máme...

  • Šum v sále.

  • Pristúpime k rokovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o situácii v Iraku. Návrh uznesenia ste dostali ako tlač č. 757. Dávam slovo pánovi poslancovi Minárikovi, aby návrh uznesenia uviedol.

  • Abrhan, Abrhan, pán poslanec Abrhan uvedie tú správu.

  • Aha, pán poslanec Abrhan. Pán Cabaj, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ak bola urobená dohoda, že o 17.00 hodine budeme hlasovať, ja myslím, že bolo by oveľa praktickejšie teraz, keby sme odhlasovali všetky body, ktoré sa prerokovali, a potom môžeme pokračovať, lebo máme ešte ďalšie dva body, to nie je jeden bod, ale dva body.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teda k jednotlivým hlasovaniam. Takže vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, máme prerokovaných 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 zákonov, ktoré by sme teraz odhlasovali, potom by sme pokračovali v rozprave ešte o ďalších dvoch návrhoch uznesenia Národnej rady. Takže pristúpime teraz k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 652. Pán poslanec Ladányi ako spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili šiesti poslanci, pán poslanec Buček dal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na prepracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu vrátiť zákon na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 54, proti 60, zdržalo sa 7 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči...

  • Ďalej pán Čaplovič, pán poslanec Čaplovič dal návrh body č. 1 až 4 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, o každom zvlášť. Vzhľadom na to ideme hlasovať o bodoch spoločnej správy 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 a 10. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Nehlasujeme teraz o bode 1 až 4.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh hlasovalo 124 poslancov,

    tieto body sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 1 spoločnej správy, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 1, odporúča gestorský výbor aj tento bod zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, 94 za návrh hlasovalo, 1 proti, zdržalo sa 26 poslancov, 2 nehlasovali.

    Bod č. 1 sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 4 spoločnej správy, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, 87 za, 25 proti, 11 sa zdržali hlasovania.

    Bod č. 4 bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Dobre, ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Ako prvý vystúpil poslanec Blajsko. O tomto bode netreba hlasovať vzhľadom na to, že bod č. 1 spoločnej správy bol schválený, z neuniverzitného na univerzitný typ školy.

    Takže ďalej...

  • Pán poslanec Blajsko, nech sa páči. Súhlasíte? Áno, ďakujem pekne, nech sa páči, môžeme ďalej.

  • Pán poslanec Buček žiada vo svojich návrhoch hlasovať, že najprv o bode č. 1 až 4 pozmeňujúcich návrhoch zvlášť. Bod č. 1 a 3, spolu podal 10 pozmeňujúcich návrhov. Najprv bod č. 1 a 3 a zvlášť prvý bod a tretí bod. Takže...

  • Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 1 pána poslanca Bučeka. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, 55 za, 12 proti, 55 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Prvý bod sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme ďalej o bode č. 3 podľa návrhu poslanca Bučeka.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 57, proti 17, zdržalo sa 50 poslancov, 2 nehlasovali.

    Ani bod č. 3 sme neschválili.

    Nech sa páči. Pardon, pán poslanec Buček.

  • Keďže neprešiel ani prvý, ani druhý môj pozmeňujúci návrh...

  • Ďakujeme. Takže ideme ďalej, pán poslanec.

  • Áno, pokračujeme v hlasovaní. Ako ďalší v rozprave vystúpil poslanec Jozef Šimko. Dajte, prosím, hlasovať o jeho návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Jozefa Šimka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 79, proti 3, zdržalo sa 44 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Jozefa Šimka bol schválený.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Béreš, dal dva pozmeňujúce návrhy, tak dajte, prosím, hlasovať najprv o prvom a potom o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Béreša.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme najprv o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Béreša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, 117 za návrh, 3 proti, 5 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Prvý návrh pána poslanca Béreša sme schválili.

  • Dajte, prosím, pán predsedajúci o druhom návrhu pána poslanca Béreša hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Béreša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 77, proti 11, zdržalo sa 35 poslancov, 2 nehlasovali.

    Aj druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ďalej vystúpil v rozprave poslanec Paška. Nakoľko podal pozmeňujúci návrh, nakoľko v spoločnej správe bol schválený, účinnosť zákona, bola schválená účinnosť zákona, tak je bezpredmetné o tom hlasovať.

  • Áno, nech sa páči. Súhlasíte. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Tak ďalej môžeme pokračovať, pán poslanec Čaplovič vystúpil v rozprave ako ďalší a podal osem pozmeňujúcich návrhov. Pán poslanec žiada hlasovať o bodoch č. 1 až 8 osobitne s tým, že body č. 3 a 4 stiahol, takže sú vynechané z tohto hlasovania.

  • Pán spravodajca, o ktorom poslancovi hovoríte, lebo...

  • Jáj, Čaplovič. Takže budeme hlasovať o...

  • O bodoch č. 1 až 8 osobitne s tým, že body 3 a 4 sú vynechané, nakoľko stiahol tieto návrhy.

  • Takže hlasujeme o bode číslo...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • áno, bod č. 1 takisto bol odhlasovaný, takže aj bod č. 1 vynecháme.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, 114 za návrh, 1 proti, 12 sa zdržali.

    Bod č. 2 pána poslanca Čaploviča sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Áno, bod č. 3 a 4 sú vynechané, takže pristúpime k hlasovaniu podľa návrhu pána Čaploviča, bod č. 5.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 5.

  • Pardon, tam takisto je účinnosť, tak v spoločnej správe...

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

  • Takže ani o bode č. 5 nebudeme hlasovať, lebo sme odsúhlasili v spoločnej správe. Takže pristúpime k hlasovaniu k bodu č. 6.

  • Pán poslanec, spravodajca, tam je tiež účinnosť, ale k niečomu inému, dúfam.

  • K inému. O tom sme nehlasovali, tam nebol určený termín.

  • Áno, nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o bode č. 6 pána poslanca Čaploviča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, 107 za, 16 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali.

    Tento bod bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 7 návrhu pána poslanca.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 7.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126, za 122, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj tento bod sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o poslednom bode z návrhu pána poslanca Čaploviča, bod č. 8. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Pokiaľ ma pamäť nesklame, tak aj pán minister s tým súhlasil.

  • Áno, navrhovateľ súhlasí.

    B. Bugár, podpredseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, 121 za, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že aj bod č. 8 návrhu pána poslanca Čaploviča sme schválili.

  • Dobre, tak, pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy, tak uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, 111 za návrh, 13 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, hlasujeme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Aj s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, 98 za návrh, 27 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov tlač 675. Pán poslanec Ivanko ako spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil k tomuto poslaneckému návrhu nikto. Preto navrhujem, aby ste dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2 a 3 spoločne, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, 115 za, 6 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Aké máte odporúčanie?

  • Áno, pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru na prerokovanie poslaneckého návrhu zákona v treťom čítaní s návrhom ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Čiže prerokujeme tento poslanecký návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, 114 za, 6 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu tohto zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 124,

  • So smiechom.

  • zdržal sa 1 pán poslanec.

    Konštatujem, že tento poslanecký návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, tlač 610.

    Pán poslanec Mitrík, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Pataky a pán poslanec Číž. Predniesli pozmeňujúci návrhy. Najprv však budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy pod bodom 1 a 2. Gestorský výbor odporúča body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o dvoch bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, 106 za návrh, 19 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči k rozprave.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Patakyho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Patakyho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 39, proti 6, zdržalo sa 76 poslancov, nehlasovali 4.

    Tento návrh pána poslanca nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Číža.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 64, proti 7, zdržalo sa 47 poslancov, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh poslanca Číža sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, viac pozmeňujúcich návrhov z rozpravy nepadlo. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada postúpi zákon do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 88, proti 8, zdržalo sa 25 poslancov, 4 nehlasovali.

    Áno, schválili sme tento návrh. Sme teda v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Predpokladám, pán poslanec, dobre som predpokladal, že sa nehlásite. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Takže záverečné hlasovanie, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, 81 za návrh, 3 proti, 36 poslancov sa zdržalo hlasovania, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh skupiny poslancov sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 641.

    Pán poslanec Komlósy ako spravodajca, nech sa páči, uvádzajte hlasovania.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážená Národná rada, v rozprave nikto k tomuto návrhu zákona nevystúpil, takže pochopiteľne nebol podaný ani procedurálny ani doplňujúci, pozmeňujúci návrh, čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy. Sú tam dva body. Pán podpredseda, dajte hlasovať, prosím, o prvom bode zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, 51 za návrh, 39 proti, 33 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali.

    Tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o druhom bode zo spoločnej správy, gestorský výbor tento bod odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, 114 za návrh, 1 proti, 9 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod č. 2 sme schválili.

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Tým sme vyčerpali všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Z poverenia výboru navrhujem, aby sme predmetný návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, 117 za návrh, 2 proti, 5 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Vážený predsedajúci, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu o zákone ako o celku s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča zákon schváliť.

  • Schváliť. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Pán poslanec, telefonovať v rokovacej sále nejako dovolené nie je. Pardon, že len počúva správy. Otázne je, či SIS alebo niekoho iného.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 109, proti 1, zdržalo sa 13 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že aj tento návrh poslancov sme schválili.

    Preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom, tlač 674. Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, ako spravodajkyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Procedurálny návrh pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, poprosil by som ešte bod 5 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, keďže ho rieši pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej.

  • Pán poslanec, vy ste navrhovateľ a to nie je možné. V rozprave by ste mali vystúpiť a toto navrhnúť. Žiaľ. Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniam.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci a o slovo poprosil aj pán minister Kaník, najprv budeme hlasovať. Pani poslankyňa Rusnáková vyňala bod č. 6 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod bodom 1, 2, 3, 4, 5, 7 až 9 s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Nehlasujeme jedine o bode č. 6.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 118, proti 1, zdržali sa 4 poslanci, 2 nehlasovali.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 6. Odporúčanie gestorského výboru je tento bod schváliť, ale musím povedať, že v rozprave odznel pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja, ktorý je lepší a rieši túto situáciu.

  • Nech sa páči, prezentujeme a hlasujme o tomto návrhu s iným odporúčaním ako gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 4, proti 77, zdržalo sa 42 poslancov, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že bod č. 6 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Madej, máte rozdané v laviciach, a to pod bodom 1 a 2 spoločne. Bod tretí stiahol. Takže to nebolo ani prednesené v rozprave.

  • Nech sa páči, hlasujeme o návrhoch pána poslanca Madeja č. 1 až 2. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124, za návrh 114, proti 1, zdržali sa 8, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto dva body pána poslanca Madeja sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré v rozprave predniesla pani poslankyňa Rusnáková, ona ten bod 6 stiahla, takže to nepredniesla, o tom nebudeme hlasovať, a nakoľko sme odhlasovali bod č. 5 zo spoločnej správy, nebudeme hlasovať ani o bode č. 5 z pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Rusnákovej. Nehovorila a požiadala sa spolu. Takže budeme hlasovať o tých ostatných okrem bodu č. 5 a 6.

  • Nech sa páči, prezentujeme a hlasujme o návrhoch pani poslankyne Rusnákovej okrem bodu č. 5 a 6.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, 118 za návrh, 1 proti, 8, 6 sa zdržali hlasovania, ak som dobre videl, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli schválené a zdržali sa šiesti, nie ôsmi.

    Takže, nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, zbytočne hovoríte, že vznášate námietku proti bodu č. 5 zo spoločnej správy, Národná rada to už dávno schválila, takže s tým nemôžeme nič, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy a tie, ktoré odzneli v rozprave...

  • Mám splnomocnenie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • V treťom čítaní. Nech sa páči, prezentujeme a hlasujme o tomto návrhu, aby sme zákon prerokovali v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125, za 82, proti 3, zdržalo sa 34 poslancov, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Nech sa páči, prezentujeme a hlasujme o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 64, proti 4, zdržalo sa 53 poslancov, nehlasovali 6.

  • Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 679. Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, ako spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 3 až 5, gestorský výbor navrhuje schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujeme a hlasujme o týchto návrhoch. Gestorský výbor navrhuje tieto body zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 122, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Na osobitné hlasovanie pani poslankyňa Navrátilová žiadala vyňať hlasovanie o bodoch 1 a 2. Gestorský výbor odporúča schváliť, ale v návrhu pani poslankyne Navrátilovej tento problém je riešený prehľadnejšie a lepšie. Dajte hlasovať.

  • Pani poslankyňa, o bode č. 4 sme už hlasovali.

  • A o ostatných bodoch sme už hlasovali. Nech sa páči, hlasujme samostatne o bode 1 alebo obidvoch naraz.

  • Nech sa páči, prezentujeme a hlasujeme o bode č. 1 a 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za návrh 50, proti 14, zdržalo sa 55 poslancov, 3 nehlasovali.

    Body 1 a 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • O 3 a 5 sme hlasovali! Hlasovali sme teda o všetkých bodoch spoločnej správy. V rozprave prvý vystúpil pán poslanec Burian a žiadal o svojich návrhoch hlasovať osobitne. O prvom jeho návrhu budeme hlasovať, ten sa týka čl. 1 § 4 písm. c). Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 94, proti 9, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Buriana sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy máte na stole ako pozmeňujúce návrhy Jozefa Buriana a Edity Angyalovej. Prvé dva pozmeňujúce návrhy pán poslanec nepredniesol, takže o nich hlasovať nebudeme. Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je pod pôvodným č. 4 a týka sa čl. I § 10 ods. 3. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 97, proti 10, zdržalo sa 18 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana sa týka čl. I § 13 ods. 2. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 56, proti 17, zdržalo sa 52 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili a dokonca niekto aj odzvonil tomuto návrhu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana sa týka § 17 ods. 2. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, 122 za, 4 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďalej vystúpila v rozprave pani poslankyňa Navrátilová. Predložila na troch listoch 5 pozmeňujúcich návrhov. Ten posledný je signovaný ako návrh Jozefa Hurbana. Keďže pani poslankyňa si neželala hlasovať zvlášť o každom bode, myslím si, že je možné hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhov spolu, pokiaľ nenamieta.

  • Je to tak, pani poslankyňa Navrátilová? Tak sa prihláste, tam je gombík.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Lebo bez mikrofónu nie je to v zázname, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Podľa mojej mienky tým, že nebol vyňatý bod 4 zo spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o mojom návrhu, ktorý je, ktorý sa týka § 64 ods.8.

  • To znamená, že o tomto návrhu nemôžeme hlasovať. O ostatných bodoch áno.

  • Spoločne, ale o bode 2 z toho návrhu, ktorý bol označený ako 1, nemôžeme už podľa mojej mienky hlasovať.

  • O bode č. 2 vášho návrhu nebudeme hlasovať. O ostatných návrhoch budeme hlasovať spoločne. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, 122 za návrh, 2 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body, ktoré boli v návrhu pani poslankyne Navrátilovej, sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Horváth a predložil tiež na dvoch listoch spolu 3 návrhy. Keďže pán Horváth tiež nežiadal hlasovať osobitne o jeho návrhoch, navrhujem, aby sme spoločne, pokiaľ nenamieta.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o troch návrhoch pána poslanca Horvátha.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 125 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.

    Nech sa páči.

  • Týmto sme vyčerpali všetky návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Využívajúc oprávnenie, ktoré mám ako spoločný spravodajca, navrhujem, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, 121 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku. S návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku aj s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Odporučenie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, 117 za návrh, 2 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, keďže toto je pravdepodobne moje ostatné a posledné vystúpenie na tomto fóre, chcem sa všetkým vám poďakovať za spoluprácu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, samozrejme, aj my vám, ale aj ostatným poslancom, ktorí teda odchádzajú do Európskeho parlamentu a ktorí poprípade už nebudú mať vystúpenia ani na tej ďalšej schôdzi, ktorú začíname 6. júla, tak prajeme všetko dobré a dobrú spoluprácu aj s nami.

    A teraz budeme hlasovať o poslednom návrhu, ktorý sme prerokovali, a to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 647. Pani poslankyňa Navrátilová ako spravodajkyňa, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem za slovo. V opakovanom druhom čítaní som vystúpila len ja a zostalo nám teda hlasovanie o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, respektíve vylepšujúcich návrhoch, ktoré som predniesla. Poprosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o týchto návrhoch.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, 116 za, 4 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy tak zo spoločnej správy ako z vystúpení poslancov, mám poverenie výboru navrhnúť, aby sme prerokovali tento vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, 80 za, 43 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Chvalabohu nikto, takže na tretí pokus, nech sa páči, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu, a to rozpravu v tomto čítaní som vyhlásil za skončenú. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení pozmeňujúcich návrhov. S odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, 77 za návrh, zdržalo sa 49 poslancov.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu rokovaniu a to o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o situácii v Iraku (tlač 757).

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, chcem sa opýtať, toto sú procedurálne návrhy? Pán poslanec Vavrík, procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda, ani to nie je procedurálny návrh, ale chcem sa vyjadriť k jednému svojmu hlasovaniu v tejto sérii, ktorú sme práve dohlasovali. Hlasovali sme o návrhu zákona o náhradu výživného, tlač 674, v záverečnom hlasovaní som bol vykázaný ako hlasujúci za. Chcem oznámiť celej snemovni, že zásadne nesúhlasím s týmto zákonom. Pomýlil som sa pri hlasovaní. Nevznášam námietku, ale považujem za poctivé vám to aspoň takto povedať.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, navrhujem v mene troch poslaneckých klubov HZDS, Smer a KSS, aj v mene predkladateľov, aby sme o Iraku rokovali až na budúcej schôdzi v júli. Aby sme mohli preložiť tieto dva body na budúcu schôdzu.

  • Všeobecný súhlas nie je, ale je procedurálny návrh. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu, aby sme o týchto dvoch bodoch o Iraku hlasovali alebo rokovali až na budúcej schôdzi. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 113, za 52, proti 42, zdržalo sa 18, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol prijatý, °

    takže nech sa páči, tlač 757. Dávam slovo pánovi poslancovi Abrhanovi, aby návrh uznesenia uviedol, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť návrh uznesenia nasledujúceho znenia: „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o situácii v Iraku, o napĺňaní cieľov pobytu ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku a o podmienkach, za ktorých bude tento pobyt ukončený. Predmetná správa poskytne pre poslancov podklad pre diskusiu o cieľoch a spôsobe ich napĺňania pre pôsobenie našich príslušníkov ozbrojených síl v Iraku po viac ako ročnom pôsobení v rámci mnohonárodných síl.“

  • Páni poslanci, trošku väčší kľud a menej telefonovania, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Na základe správy bude potrebné stanoviť podmienky, za akých bude možné pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku ukončiť. Ďalšie argumenty sú uvedené v predkladacej správe. Prosím pánov poslancov o podporu predmetného návrhu uznesenia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Písomne? Ja som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Fico, vy ste boli jediný prihlásený písomne? Pardon. To je omyl v tom zhone. Takže, samozrejme, pán poslanec Fico, písomne prihlásený. Pán poslanec Mikloško, nemáte načo faktickú! Jaj, procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja to chápem tak, že dneska len chceme odsúhlasiť, či vláda nám na septembrovú schôdzu dá, alebo nedá správu o situácii v Iraku, to, čo od nej žiadame. Čiže v tomto zmysle by som vyzval kolegov, aby, ak to má byť konštruktívne, tak to nenaťahujme a poďme v septembri otvoriť túto problematiku.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fico, ste sa hlásili ako jediný do rozpravy. Ešte raz sa ospravedlňujem, ja som nejakým spôsobom to prehliadol. Takže nech sa páči, máte slovo. Páni poslanci, trošku väčší kľud. Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, napriek tomu, že bol predložený iba návrh uznesenia, ktorým žiadame vládu Slovenskej republiky o predloženie správy, domnievame sa, že ide o takú závažnú problematiku, o ktorej treba hovoriť, a kde by sme aj privítali účasť predstaviteľov vlády Slovenskej republiky. Napriek tomu, že je taká doba, aká je, že je hodinu pred skončením rokovacieho dňa, mi dovoľte, aby som zaujal pozíciu politickej strany Smer k návrhu uznesenia a rovnako sa aj vyjadril k návrhu predstaviteľov Komunistickej strany Slovenska, ktorí priamo žiadajú stiahnuť slovenských vojakov z Iraku.

    Smer, vážené dámy a páni, vždy odmietal použitie vojenskej sily v Iraku. História nielenže dokazuje, že použitie vojenskej sily a najmä hrubej vojenskej sily nevedie k žiadnym želaným výsledkom, ale čo je pre nás najpodstatnejšie, vážené dámy a páni, použitie tejto hrubej vojenskej sily bolo v rozpore s medzinárodným právom. Bolo to práve právo, medzinárodné právo a jeho nerešpektovanie, ktoré určovalo postoje Smeru a ktoré určovalo aj naše rozhodnutie, keď sme hlasovali proti vyslaniu bojovej chemickej jednotky do tejto krajiny. Malé krajiny ako sú aj Slovensko alebo ďalšie malé štáty majú jedinú šancu ako si zachovať vlastnú tvár a touto šancou je dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva. Odmietame v Smere servilnosť zahraničnej politiky. Neustále sme svedkami toho, ako aj naša diplomacia, naša zahraničná politika obchádza to, o čo sa všetci pokúšame v Európe. Je to snaha vytvoriť spoločnú európsku a zahraničnú politiku, cez ktorú by Slovensko definovalo aj svoje vzťahy k Spojeným štátom americkým. Práve naopak, vláda Slovenskej republiky na jednej strane formálne deklaruje záujem o podporu takejto spoločnej európskej politiky, na druhej strane v praktickej politike jednostranne spolupracuje so Spojenými štátmi a spoločnú európsku politiku obchádza. Musíme si postaviť otázku, čo je dôvodom takejto servilnosti a čo je dôvodom obchádzania spoločnej európskej politiky. Najmä máme právo takúto otázku si postaviť vtedy, ak ide o vojenské aktivity, o podporu týchto vojenských aktivít a tisícky civilných obetí, ktorých sme svedkami. V danom prípade sa nebavíme o bežnej parlamentnej alebo politickej agende, bavíme sa o použití zbraní, bavíme sa o vstupe na územie cudzieho štátu, bavíme sa o tom, ako sa postavíme k účasti slovenských vojakov na použití vojenskej sily, v rámci ktorého došlo k obrovským civilným obetiam. My svoju odpoveď máme, samozrejme, nie vždy s ňou budú všetci súhlasiť.

    Vyzerá to tak, vážené dámy a páni, že jediným cieľom, prečo je dnes taká miera servility slovenskej vlády vo vzťahu k Spojeným štátom, je predovšetkým snaha zabrániť, aby došla zo Spojených štátov amerických akákoľvek kritika na adresu vlády Slovenskej republiky kvôli korupcii, klientelizmu a ďalším veciam, ktoré sú typické pre vládnutie v rokoch 2002 až 2004.

    Určite mám právo postaviť otázku, ako by krajiny, ktoré sú v Iraku zaangažované, reagovali na niektoré kauzy na Slovensku, keby sa písal rok 1997 alebo rok 1996? Viem si predstaviť ten obrovský tlak na Slovensko, ako by každá kauza vyvolávala demarše, vyvolávala by prudké reakcie veľvyslancov, prudké reakcie oficiálnych štátnych miest. Tu však dochádza ku kauzám, na základe ktorých by padali iné vlády, ale všetci mlčia, pretože tu je primeraná miera servility slovenskej vlády k Spojeným štátom americkým a to je čosi, nad čím sa treba pozastaviť, lebo ak toto má byť účel účasti slovenských vojakov v Iraku, tak treba diskutovať, či tam naozaj majú, alebo nemajú byť.

    Predseda vlády Slovenskej republiky, keď odôvodňoval vyslanie bojovej chemickej jednotky do Iraku, hrubo klamal. Neverím, že nemal dostatok informácií, pretože hovoril o zbraniach hromadného ničenia. Hovoril o terorizme, hovoril o potrebe nastolenia demokracie v Iraku ako o hlavných dôvodoch, ktoré mali viesť poslancov Národnej rady k rozhodnutiu súhlasiť s vyslaním vojakov do Iraku. Absolútne nič sa nepotvrdilo. Dokonca sú to oficiálne miesta v Spojených štátoch, ktoré hovoria, že neexistuje žiadne prepojenie medzi útokom na dvojičky a režimom Saddáma Hussajna. Oficiálne miesta potvrdili, že neexistujú žiadne zbrane hromadného ničenia. Ukazuje sa, že dnes nie je Irak o nič demokratickejší, ako bol v minulosti, a predovšetkým Irak nie je o nič bezpečnejší, ako bol pred použitím vojenskej sily v rozpore s medzinárodným právom. Dokonca si dovolím zacitovať rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 22. júna 2004, ktorá konštatuje: „Situácia v Iraku naďalej predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť.“ Ak je toto výsledok použitia vojenskej sily a za týmto sú ešte ďalšie veci, tak potom treba klásť a to budeme určite sa pýtať predsedu vlády Slovenskej republiky, prečo teda slovenskí vojaci sa zúčastňovali na tomto vojenskom dobrodružstve.

    Čo je veľmi dôležité a o tom sa málo hovorí a bojíme sa to hovoriť, sú sprievodné javy, ktoré sa objavujú v Iraku. Vážené dámy a páni, tento parlament napríklad vôbec nehovoril o hrubom porušovaní ľudských práv pri zaobchádzaní s väzňami. Celý svet o tom hovorí, odcudzuje britských, amerických vojakov, len tu na tejto pôde sa neodvážil nikto nič k tejto téme povedať. To už nemáme ani vlastnú úctu k sebe? To už nechceme rešpektovať ani tie najelementárnejšie veci? Rada Európy, ktorá zasadal minulý týždeň, o tom hovorila veľmi jasne: V Iraku došlo k hrubému porušeniu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Došlo k hrubému porušeniu medzinárodných dohovorov, ktoré garantujú ľudskosť, dohovorov, ktoré garantujú najelementárnejšie ľudské práva a slobody, aké kedy človek mal. Musíme hovoriť aj o niečom inom. Čo by sa stalo, keby na Slovensku v nejakej väznici sme mučili, týrali alebo zabíjali väzňov? Slovensko by bolo postavené pred medzinárodný tribunál a hrozili by mu najprísnejšie sankcie. My namiesto toho, aby sme si dovolili povedať vlastný názor, mlčíme v rámci servilnosti a bojíme sa povedať, že toto je porušenie medzinárodného práva, ktoré treba v každom prípade odsúdiť.

    Chcem dokonca potvrdiť aj ďalšie veci a citujem z oficiálnych dokumentov Rady Európy. Jeden z týchto dokumentov, ktorý bol prijatý takisto minulý týždeň v Štrasburgu, hovorí - a teraz ma dobre počúvajte: „Existujú početné obvinenia zo zabíjania civilistov mnohonárodnými vojenskými silami, najmä americkými a britskými, za okolností, ktoré nasvedčujú nezákonnosť vzhľadom na použitie rozsiahlej vojenskej sily, hoci neexistovalo bezprostredné ohrozenie bezpečnosti vojakov, ktorí zasahovali.“ Sama Rada Európy hovorí, že v mnohých prípadoch bola použitá nadmerná vojenská sila. Vôbec nebolo treba takéto niečo urobiť a popritom zomieralo obrovské množstvo civilistov. Rada Európy pokračuje ďalej a hovorí, že je tu odhad, že zomrelo viac ako desaťtisíc civilistov ako výsledok vojenských operácií proti vojenským cieľom. Čiže desaťtisíc len pri vojenských aktivitách, ktoré išli proti vojenským cieľom, a okrem toho neodhadnutý počet civilistov, ktorí zomreli pri nadmernom použití vojenskej sily, hoci neexistovali podmienky a okolnosti na takéto použitie.

    Politická strana Smer veľmi opatrne hodnotí posledný vývoj v Iraku. Predovšetkým si uvedomujeme, že rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, ktorá bola prijatá 8. júna, bola prijatá na základe pozývacieho listu predsedu irackej dočasnej vlády. Prečo ostatné krajiny súhlasili s prijatím takejto rezolúcie? Nuž preto, lebo už sa nemohli pozerať na prehlbovanie ďalšej krízy v tomto priestore. Ale musím povedať aj písmeno B. Rezolúcia Bezpečnostnej rady z 8. júna nie je rezolúciou, ktorá by oprávňovala použitie vojenskej sily v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov. Táto rezolúcia len konštatuje, že budú nejaké mnohonárodné vojenské jednotky v Iraku na základe pozývacieho listu. Toto mi dokonca trošku pripomína aj situáciu v roku 1968, keď sme tu mali nejaké cudzie vojská a tvárili sme sa, že všetko je v absolútnom poriadku. Všetky politické strany sa pravdepodobne zhodnú na tom, že vláda, ktorá prevzala pred dňom alebo dvoma dňami moc v Iraku, je vládou bábkovou, že ide všetko o predstaviteľov disentu, ktorí pôsobili v zahraničí a ktorí boli veľmi pozorne vybraní zahraničnými, predovšetkým americkými a britskými službami, aby urobili to, čo sa od nich očakáva v súvislosti s riadením Iraku. Najpodstatnejšie na situácii v tejto krajine je to, že tam naďalej zostávajú početné mnohonárodné vojenské sily. Keby tieto vojenské sily odišli, aby sa naozaj odovzdala moc irackým orgánom, vrátane irackej armády, je to obrovský posun dopredu. Avšak pozerajúc sa na to, kto v Iraku zostal, kto je dnes členom dočasnej irackej vlády, musíme konštatovať, že v žiadnom prípade nedošlo k posunu, pokiaľ ide o suverenitu tohto štátu, naďalej je táto krajina plne pod kontrolou cudzích mocností.

    Irak je naďalej veľmi nebezpečný. A ak som použil formuláciou z rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že Irak naďalej predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, je potrebné, aby sme diskutovali, v akých podmienkach vlastne pôsobia slovenskí vojaci a čo je tam ich úlohou. Vieme, že tam máme dnes ženijnú jednotku a že tam je niekoľko vojakov, ktorí zabezpečujú bezpečnosť tejto ženijnej jednotky. Ak sa niekto opovážil prísť s návrhom, že treba týchto vojakov poslať domov, tak nás okamžite atakujú a hovoria, že to je zbabelosť, že tým vlastne navádzame teroristov a že sme proti demokratickému vývoju v Iraku. Ani jeden z týchto argumentov neobstojí. Zbabelosť, vážené dámy a páni, je nechať v mene servility slovenských vojakov v Iraku. Zodpovednosť a naša povinnosť je rešpektovať medzinárodné právo a povedať, či sú, alebo nie sú splnené podmienky na to, aby títo ľudia v Iraku boli. Jedno je isté, v čase, keď sme posielali bojovú chemickú jednotku do Iraku, bolo hrubo porušené medzinárodné právo. Dnes je potrebné, aby prišiel predseda vlády, minister zahraničných vecí a urobili analýzu medzinárodného práva a dali nám argumenty, ktoré nás presvedčia, že prítomnosť vojakov dnes v Iraku je v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov. Obávam sa, že to bude veľmi komplikované, lebo ani to, čo prijala Bezpečnostná rada, nie je to, o čom hovorí Charta Organizácie Spojených národov. Je našou povinnosťou ako malej krajiny rešpektovať medzinárodné právo. To je jediná cesta, ako si zachováme svoju tvár. Je to jediná cesta, ako obstojíme vo svetových konfrontáciách, pretože sme malí a slabí a nikdy si nemôžeme dovoliť to, čo veľkí a silní.

    O to viac vás prosím, vážené dámy a páni, aby, samozrejme, sme návrh, ktorý bol predložený, podporili. Pretože chceme, aby vláda Slovenskej republiky predstúpila, ja by som si konečne rád vypočul pána predsedu vlády Slovenskej republiky, aby sa vrátil k argumentom, na základe ktorých hlasovali niektorí poslanci za vyslanie vojakov do Iraku. Na druhej strane chcem poprosiť a používam úmyselne tento výraz aj našich partnerov z Komunistickej strany Slovenska. Toto všetko, čo som teraz povedal, sú naše subjektívne pohľady. Na základe informácií, ktoré máme k dispozícii z vlastných zdrojov, ale nie na základe konkrétnej správy. Ja verím, že tá správa, hoci od nej veľa neočakávam, ale vytvorí veľký priestor na objektivizovanie situácie v Iraku. Chcem poprosiť kolegov z komunistickej strany, či by sme nepristúpili k hlasovaniu o ich návrhu až potom, čo prebehne v parlamente diskusia na základe správy, ktorú predloží vláda. Ja osobne, vážené dámy a páni, si myslím, že slovenskí vojaci nemajú čo robiť v Iraku. A môžem povedať, že by som bol pripravený aj teraz zahlasovať za návrh, ktorý predložili kolegovia z komunistickej strany. Ale bude lepšie, ak si to v dobrom slova zmysle rozdáme s vládou Slovenskej republiky, s vládnou koalíciou, nech sa ukážu, nakoľko sú pripravení argumentovať a obhájiť svoje pozície, a potom by sme pristúpili ku konkrétnym návrhom, v rámci ktorých bude určite aj návrh, ktorý sa týka stiahnutia vojakov. Nechcem podávať tento procedurálny návrh alebo disponovať s návrhom, ktorým disponujú poslanci za komunistickú stranu. Je to z mojej strany prosba, myslím si, že naše hlasovanie a naše rozhodovanie bude potom objektívnejšie. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fica sa prihlásili Banáš, Zubo, Ondriaš, Hopta. Končím možnosť ďalších prihlášok k faktickým poznámkam. Ako prvý vystúpi pán poslanec Banáš, pripraví sa pán poslanec Zubo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som trošku v konfúznej situácii, lebo bola uzavretá v podstate rozprava a potom sa prihlásil kolega Fico. Ja som sa chcel prihlásiť...

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Tak potom by som sa hlásil do rozpravy.

  • Budeme pokračovať s faktickými poznámkami. Ďalej bude pán poslanec Zubo.

  • Ja by som len chcel skonštatovať, že skutočne hlboko si vážim vystúpenie pána Fica. Považujem ho za správne, pravdivé a objektívne. Na tie pripomienky, ktoré hovoril vo vzťahu k nášmu návrhu, by sa dalo aj pristúpiť za predpokladu, že by sme mohli veriť v serióznosť a vážnosť rokovania s vládnou koalíciou. Ale keďže aj v minulosti prísľuby a otázky súvisiace so stiahnutím vojsk z Iraku dopadli tak, ako dopadli, nemáme žiadne záruky toho, aby sme mohli vládnej koalícii v tejto otázke veriť, a neveríme ani tomu, že tá správa, ktorú má vláda predniesť, bude racionálna, a preto je náš návrh podaný, na stiahnutie našich vojsk z Iraku.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa pridal, že ja som skeptický, čo sa týka správy o Iraku, a myslím si, že nebude objektívna, a dokonca si myslím, že tú správu by som vedel napísať aj ja. Objektívne by bolo, keby sme si sem zavolali vojakov, ktorí bojujú v Iraku, a nielen našich, ktorí by nám ozaj povedali, o čo tam ide, ako to tam vyzerá. Ďakujem.

  • Ja by som podporil vystúpenie pána Fica. Len si myslím, že mal ho doplniť aj o vyjadrenie v tom slova zmysle, že to, že sme v Iraku, tak sme tam aj preto, že nielen lojálne podporujeme Spojené štáty, ale že sme aj súčasťou vojenského paktu NATO, aj keď som si vedomý, že nešli tam vojska NATO ako oficiálne, čiže na jednej strane strana Smer kritizuje náš pobyt v Iraku, ale na druhej strane boli to aj poslanci Smeru, ktorí podporili vstup Slovenskej republiky do vojenského paktu NATO.

  • Aby sme naplnili rokovací poriadok, prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Ako prvý sa prihlásil pán...

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Ospravedlňujem sa. Pán Fico chce reagovať? Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Ficovi.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem poprosiť pána Hoptu, aby nezavádzal. My sme hlasovali vo februári v roku 2003 o vyslaní bojovej chemickej jednotky do Iraku, všetci poslanci strany Smer, ktorí tu sedeli, hlasovali proti! Prosím, nevymýšľajte si, pán Hopta.

  • Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Banáš. Pripraví sa pán poslanec Chovanec, pán poslanec Ďaďo, pán poslanec Hopta. Končím možnosť prihlášok, ústnych, do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No má to tu trošku taký nádych presilovky. Ja chcem hneď v úvode povedať niekoľko poznámok na to, čo povedal pán kolega Fico, o tej analýze, ktorú ste urobili, samozrejme, sa dá veľmi dlho a veľmi dôkladne debatovať a som rád, že táto debata tu je, len už troška ste menej išli do tej polohy, že aké je riešenie, pretože aj tá rezolúcia Rady Európy, ktorú sme čítali v Štrasburgu, v podstate nehovorí o tom, že by sa mali stiahnuť spojenecké vojská z Iraku, pretože to riešenie by bolo ešte riskantnejšie. Ja predpokladám, že budeme debatovať aj pri návrhu kolegov z komunistickej strany bez emócií a bez snahy vytĺkať nejaký politický kapitál. Tu sa ozvala veľmi silná kritika vo vystúpení pána kolegu Fica, že vláda hrubo klamala a že informácie, ktoré poskytla americká vláda, boli zavádzajúce. Ja súhlasím s tou časťou, že informácie, na základe ktorých sa začala akcia v Iraku, neboli správne, ale nemôžem súhlasiť s argumentáciou, že vláda klamala. Pripomeňme si dva hlavné body, ktoré boli uvedené ako dôvody na začatie akcie v Iraku, a to bola hrozba zbraní hromadného ničenia, tam už svet mal isté skúsenosti so Saddámom a druhá hrozba bola prepojenie terorizmu najmä na sieť Al-kaida. To boli teda hlavné dôvody a ukázalo sa, že tieto dôvody správne neboli. No týmto dôvodom uveril americký ľud, ktorý svojho času, keď začala akcia, ju výrazne podporoval, uverili im spojenci, uverila im Bezpečnostná rada OSN a napokon aj tí poslanci Národnej rady, ktorí za vyslanie našej ženijnej jednotky do Iraku hlasovali, pokiaľ si pamätám, tak za toto vyslanie hlasovali, nehovorím, že všetci členovia jednotlivých klubov, ale okrem komunistov hlasovali za toto vyslanie poslanci zo všetkých klubov. Preto odmietam tvrdenie, že vláda klamala. Vláda sa rozhodovala - a my s ňou - na základe informácií, ktoré svetu dala americká administratíva. Zdá sa, že informácie, ktoré poskytla CIA, neboli správne, alebo je tu druhá možnosť, že správne boli, ale rozhodujúci ľudia vo Washingtone ich prezentovali inak. Ako sa ukazuje, Spojené štáty urobili aj ďalšie chyby, a to bol najmä unilateralizmus, takisto sa ukázalo, že Spojené štáty mali stratégiu pre vojnu, ale nemali stratégiu pre mier a ukazuje sa to, čo platilo vždy v histórii, že národy majú radi slobodu, ale nemajú radi osloboditeľov.

    Dámy a páni, v Iraku prebiehajú v podstate dva procesy. Prvý je proces obnovy, rekonštruujú sa školy, cesty, nemocnice, v súčasnosti pracuje v irackej vládnej správe 1,4 milióna občanov, v Jordánsku sú pripravené tri divízie na to, aby sa presunuli do Iraku. Toto je proces, ktorého sa zúčastňuje zhruba 98 % obyvateľov krajiny. Problém je však v tom, že tento proces je pre médiá nezaujímavý. Je to proces, ktorý nie je vzrušujúci, je to proces, ktorý neprináša výbuchy, samovražedné atentáty, vraždy, odrezávanie hláv a tak ďalej. Prichádzam k tomu procesu druhému, ktorý je proces deštruktívny, a keďže je zaujímavý aj dramatický, hovoria o ňom všetky svetové médiá. Nehovorím, že len naše, ale všetky svetové médiá. Keď si pozrieme CNN, BBC, prakticky sa hovorí len o týchto dramatických udalostiach. Vzniká teda dojem, akoby v Iraku bolo celoplošné povstanie. Jednoznačne treba povedať a vychádzam zo zdrojov amerických, britských, nemeckých, dokonca i francúzskych, že v Iraku celoplošné povstanie neprebieha, ale faktom je, že odpor radikálnych síl je veľmi silný a dokonca sa stupňuje. Ja by som chcel povedať, že mali by sme sa, lebo v tom, čo povedal kolega Fico, je veľmi veľa racionálneho. Ja som nakoniec tiež pripustil celý rad chýb, ktoré Američania urobili. Ale ja sa pýtam, čo s tým budeme robiť do budúcnosti!

    Dovoľte, aby som sa zmienil o dvoch zásadných veciach, ktoré sa udiali. Je to v prvom rade rezolúcia Bezpečnostnej rady 1546 z 8. júna a je to odovzdanie moci okupačnej správy Spojených štátov dočasnej irackej vláde, ktorá sa udiala predvčerom. Hlavným zmyslom tejto rezolúcie je pripraviť krajinu na demokratické voľby. Je to veľmi ťažká úloha, priamo sizyfovská úloha, pretože snažiť sa o pluralitné voľby v islamskej arabskej krajine, ktorá v podstate má minimálne tradície, pokiaľ ide o demokratické voľby, je veľmi náročné. Do konca januára má byť zvolená prechodná národná rada, ktorá má pripraviť ústavu a voľbu novej vlády. Pripomínam, že súčasťou rezolúcie je úplná kontrola Iračanov nad finančnými a prírodnými zdrojmi. Táto rezolúcia, to je podstatné, legitimizuje mandát mnohonárodných síl. Čiže nastáva zásadná právna zmena, dokonca ruský prezident Putin sa vyjadril, že touto rezolúciou bola vzatá ťarcha Iraku z pliec amerického ľudu. Touto rezolúciou vstupuje do riešenia irackého problému ráznejšie Európa, otvára sa cesta k podpore dočasnej vlády rozhodujúcou silou Iraku, a to sú Šiiti, vieme, že veľko-ajatoláh Al-Sistáni vyslovil podporu tejto vláde, dokonca extrémny šiitský vodca Al-Sadr oznámil, že ide založiť politickú stranu, ktorá by sa týchto volieb zúčastnila. A napokon táto rezolúcia zmocňuje spojenecké jednotky, aby zotrvali v Iraku do roku 2006. Dokonca by som ešte podotkol, že prezidentom Iraku sa stal šejk Al-Džavár, ktorého, mimochodom, Američania nechceli za prezidenta, a tento je najvyšším predstaviteľom najväčšieho arabského kmeňa Džavárov, ktorý súhrnne zahŕňa aj Šiitov aj Sunitov, s tým rozdielom, že majú rôzne náboženské vyznania alebo odnož islamu. Čiže je tu predpoklad, že by sa situácia mohla ukľudniť, hoci, samozrejme, treba povedať, že toto je plán od zeleného stola. Ak sme sledovali vyhlásenia svetových politikov, ale aj prostých Iračanov po odovzdaní moci dočasnej vláde, nastalo jednoznačné uľahčenie. Všetky svetové médiá to komentovali, akože je tu istá nádej, ale čo som si všimol predovšetkým na týchto vyjadreniach, je to podstatné slovo, a to je bezpečnosť. Ak ľudia nebudú môcť ísť do práce, do škôl, do obchodov či k volebným urnám, lebo sa budú báť, tak nie je proste v Iraku perspektíva na stabilitu.

    V tejto situácii prichádzajú kolegovia z klubu komunistickej strany s návrhom stiahnuť našu jednotku. Samozrejme, že sme realisti a vieme veľmi dobre, že vojenský význam našej jednotky v Iraku je symbolický a je to to, čo sa tu hovorí v kruhoch vládnej koalície, prejav solidarity, v kruhoch opozície ako prejav zbabelosti. Položme si však otázku, čo by sa stalo, keby sa udialo to, čo navrhol kolega Fico, aby sa stiahli spojenecké vojská z Iraku! Ja si vôbec nemyslím a nie je to môj názor, je to názor „obecný“, že by to bola pre Irak katastrofa. Ak teraz hovoríme, že táto naša malá jednotka, ktorá je tam s humanitárnou úlohou, by sa stiahla domov, samozrejme, že by mohol nastať istý proces domino efektu a aj aliancia by sa mohla politicky oslabiť. Ak by sme stiahli našich vojakov domov, tak by sa v oblasti Al-Hilla, kde pôsobia a kde odmínovali 10 miliónov štvorcových územia a zlikvidovali cez tisíc mín munície a nábojov, veľmi zvýšila možnosť, že budú hynúť Iračania. Ja musím na tomto mieste povedať, možno, že to vyznie neúprimne, ale som hlboko presvedčený, že naši traja vojaci, to znamená rotný Peter Dinga, čatár Vladimír Simonides a čatár Miroslav Frkáň sú slovenskými hrdinami, pretože my nevieme povedať, koľko životov zachránili tým, že zlikvidovali tieto míny. Každá nenašliapnutá mína odstránená slovenskými vojakmi zachránila iracký život a ja si myslím, že život iracký má rovnakú hodnotu ako život slovenský. Ak by sme oslabili spojeneckú koalíciu, zvýšilo by sa riziko, že sa stabilizácia situácie oddiali či dokonca znemožní, hrozilo by, že do konfliktu sa vtiahne Irán ako najväčšia šiitská krajina, že sa do konfliktu vtiahne Turecko, krajina, v ktorej žije takmer 14 miliónov kurdskej menšiny. Hrozilo by, že sa destabilizuje situácia v regióne, kde je 75 % objavených svetových zásob ropy. Hrozil by kolaps svetového hospodárstva, ak by sa oslabila koalícia, hrozí občianska vojna. 51 % občanov Iraku podľa posledných prieskumov túto obavu vyslovilo! Iračania nenávideli Saddáma Husajna, ale možno ešte viacej Američanov, ale situácia sa vyvinula tak, ako je, a dnes je evidentné, že keby sa spojenecké vojská stiahli, je tam vážna hrozba občianskej vojny a ak by vypukla, ja som to tu už raz spomínal, je veľká hrozba, že by nastali prúdy utečencov, a nikto nemôže vylúčiť, že aj na Slovensko. A napokon, na konci tejto občianskej vojny by zrejme hrozilo nastolenie staro-novej diktatúry.

    Mohol by som vypočítavať aj ďalšie hrozby, ak by sa koalícia oslabila. Ostáva nám veriť, nemáme inú možnosť, že sa podarí vybudovať také iracké bezpečnostné sily, ktoré budú postupne schopné prevziať bezpečnosť krajiny do vlastných rúk. Bude to ťažká úloha, ale som presvedčený, že práve teraz potrebuje dočasná iracká vláda a iracký ľud prejav solidarity medzinárodného spoločenstva, teda i prejav solidarity slovenskej. Preto chcem požiadať poslaneckú snemovňu, aby sme i ďalším zotrvaním slovenskej jednotky umožnili rekonštrukciu a stabilizáciu Iraku.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som v závere môjho vystúpenia odkázal dve veci aj našim americkým priateľom. Môžem vám povedať, že počas PZ NATO som veľmi otvorene diskutoval s americkými kongresmanmi a veci som im jasne pomenúval. Chcem americkému ľudu povedať, že mať silu ešte neznamená mať pravdu. Že aj keď som najsilnejší, potrebujem spojencov a priateľov. Myslím si, že Amerika je dostatočne silná na to, aby sa riadila osvedčenými demokratickými hodnotami, a nie strachom z terorizmu. Zároveň odmietam názor, že islam je agresívne a teroristické náboženstvo. Je to náboženstvo vychádzajúce z viery v Boha rovnako ako kresťanstvo a judaizmus. A kto povie, ktorý Boh je lepší? Náboženstvo je mierumilovné dovtedy, kým ho nezačnú zneužívať politici, extrémisti v každom náboženstve sú vlastne perfiditou pôvodného náboženstva a tak to je aj s kresťanstvom a tak to je aj s islamom. Náboženstvá musia viesť medzi sebou dialóg, tak ako nás k tomu vyzýva napokon aj pápež Ján Pavol II.

    Dovoľte, aby som ukončil moje vystúpenie citátom, veľmi zaujímavým. „Keď prišiel Ježiš s jasnými dôkazmi, povedal: Prišiel som k vám s múdrosťou, aby som vám objasnil niečo z toho, o čom máte rôzny názor. Bojte sa teda Boha a počúvajte ma, pretože vždy keď k vám prišiel posol s niečím, čo si vaše duše nepriali, spyšneli ste. Jedných ste prehlásili za klamárov a druhých ste zabili“. Dámy a páni, zdalo by sa, že toto je citát z biblie, toto je citát z koránu. Chcem povedať, že pre islam je Ježiš, po arabsky Izaia, podobne ako Abrahám, po arabsky Ibrahim, Jozef, po arabsky Jusú, Mojžiš alebo Moses, po arabsky Mussa či Dávid, po arabsky Davud, jedným z prorokov. V Koráne je Ježiš spomínaný v 12 súrach 132-krát, vždy vo veľkej úcte, ako syn Márie. Chcem tiež pripomenúť, že islam spolu s judaizmom a kresťanstvom ako tri západné monoteické náboženstvá majú spoločné korene. Je toho viac, čo židov, kresťanov a moslimov spája, ako rozdeľuje. Pracujme i my, slovenskí kresťania a slovenskí židia na tom, aby sme prispeli k porozumeniu a pochopeniu islamu. Je to jediná cesta ako zabrániť budúcemu civilizačnému konfliktu, ktorý by bol katastrofou pre všetkých. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Ondriaš, Fajnor, Juščík, Zubo a Číž. Končím možnosť faktických poznámok. Prosím, pán Ondriaš.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Banáš, ja by som pripomenul názor komunistickej strany na vojnu v Iraku, že o čo tam ide. Irak má druhé najväčšie zásoby ropy na svete. Pred dvomi rokmi Rusko, Čína, Francúzsko mali nakontrahované obchody s ropou za desiatky miliárd dolárov. Spojené štáty mali nakontrahované nulu a to bol hlavný dôvod vojenskej intervencie do Iraku, rozdeliť si korisť. Pán poslanec Banáš, všetko čo ste tu hovorili, ja sa ospravedlňujem za výraz, ale pokladám za rozprávky starej matere. Tam ide len a len o druhé najväčšie zásoby ropy na svete, o ktoré by Spojené štáty prišli, keby nezasiahli vojensky v Iraku. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som si dovolil reagovať na kolegu Banáša a pochváliť ho, že skutočne som rád, že bývalý režim dával vynikajúcich rečníkov do diplomatických služieb, myslím si, že sa naučil, a to mu patrí pochvala, ale ja by som dve také poznámočky na zamyslenie.

    Určite pán Banáš tým, že bol vychovaný bývalým režimom, je vzdelaný aj z histórie a vie, ktoré prvé civilizácie akú majú dĺžku. Určite vie, že na území dnešného Iraku tá civilizácia niekoľko tisíc rokov sa tam tvorila, a bolo by zaujímavé, keď zrazu chceme sizyfovskou robotou ju meniť na nejakú demokraciu amerického typu. Pritom je zaujímavé, že iné krajiny, kde vládnu šejkovia, zrazu nechceme ich meniť na demokraciu amerického typu alebo iného typu. Predstavme si, keby sa takto rozhodli Arabi, napadli by Spojené štáty a zavádzali by tam takto sizyfovsky islam. Tak myslím si, že tu sa, pán kolega Banáš, asi obidvaja rozídeme, pretože ja si myslím, že svet už je taký, aký je, on je rôznorodý, treba kultúry zachovávať, nie ich likvidovať. A i keď by som to vo faktickej poznámke nemal, tiež si myslím, že by sme sa mali ešte raz vrátiť k poznámke kolegu Karola Ondriaša, pretože tam je pravá príčina vojny. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec Juščík...

    <