• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci: Monika Beňová, Milan Cagala, Anton Danko, Igor Federič, Ivan Kiňo, Zuzana Plháková, Alojz Přidal, Ján Rusnák.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie zmlúv s KIA – Hyundai a PSA Citroen.

    Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 774.

    Dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh uznesenia uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil predmetný návrh uznesenia.

    Čo nie je tajné, je verejné, je to základný princíp zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je to rovnako aj základný princíp demokracie, v ktorej platí suverenita ľudu. Keďže štátna moc pochádza od občanov, ktorí len delegujú svojich zástupcov, občania majú právo vedieť a byť informovaní, ako sa nakladá so štátnym majetkom, s ich majetkom. Je to základný princíp kontroly, bez ktorého by naozaj demokracia nenapĺňala svoj obsah. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám nadobudol účinnosť 1. januára 2001. Preto hodnotíme ako absurdné nezverejňovanie takých výdavkov štátu, ktoré sa naozaj pohybujú v rádovo miliardových sumách. Investičné zmluvy uzatvorené medzi Slovenskou republikou a spoločnosťami KIA a PSA, v ktorých štát poskytuje štátnu pomoc v miliardových sumách, takýmito zmluvami určite sú. Protizákonnosť takéhoto konania potvrdila dokonca aj analýza ministerstva spravodlivosti. Osobne za smutný však považujem výrok pána ministra, že musíme sa trochu viac zaoberať dodržiavaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa môjho názoru zákon musí byť dodržiavaný striktne a presne, a nie trochu viac.

    Keď si pozrieme dôvody utajenia týchto informácií, sú najmä dva.

    Po prvé je to obchodné tajomstvo. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie ako obchodné tajomstvo povinná osoba nezverejní. Musíme si povedať, čo je obchodné tajomstvo, keďže ho vymedzujú presné ustanovenia § 17 až § 20 Obchodného zákonníka. Podľa § 17 obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti po prvé obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, po druhé, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, po tretie, ktoré nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, po štvrté, ktoré majú byť podľa vôle podnikateľa utajené, a po piate, ktorých utajenie podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Ide teda, tak ako som predniesol, o 5 pojmových znakov, ktoré musí napĺňať a spĺňať obchodné tajomstvo, aby mohlo byť označené za obchodné tajomstvo. V úlohách podnikateľa utajiť informáciu ako obchodné tajomstvo je len jeden z týchto pojmových znakov. Teda nie všetko, čo podnikateľ označí za obchodné tajomstvo, súčasne aj je obchodným tajomstvom podľa zákona.

    Na pochybách nás ďalej však nenecháva ani ustanovenie § 10 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa neho porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie, podľa písmena c) ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu. Ide tu teda o výnimku, ktorá napriek tomu, že informácia je obchodným tajomstvom, dáva povinnosť povinnej osobe aj takúto informáciu, ktorá sa týka nakladania s majetkom štátu, zverejniť. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám je to naozaj právo každého občana vedieť o nakladaní s majetkom štátu čo najviac. Z uvedeného je teda zrejmé, že vláda Slovenskej republiky už dlho porušovala predmetný zákon.

    Ako ďalší príklad utajenia informácií môžeme udať § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ide o obmedzenie zverejnenia informácie na základe toho, že informácia bola poskytnutá povinnej osobe takou osobou, ktorej takúto povinnosť zákon neukladá a ktorá oznámila, že so zverejnením tejto informácie nesúhlasí. Tu však tiež nemožno súhlasiť s takouto kvalifikáciou utajenia, pretože materiály, ktoré boli takýmto spôsobom vo vláde utajené, prerokúva vláda zo zákona. Ak napr. podľa § 4 ods. 3 zákona o investičných stimuloch ministerstvo predloží Úradu pre štátnu pomoc návrh na schválenie investičných stimulov, potom ministerstvo po schválení predloží tento materiál na rokovanie vlády. Návrh na poskytnutie investičných stimulov je teda oficiálnym materiálom, ktorý vypracúva a predkladá na rokovanie vlády ministerstvo. Preto tento oficiálny materiál vypracovaný ministerstvom a predložený na rokovanie vlády nemôžeme považovať za informáciu, ktorá by bola odovzdaná vláde bez právnej povinnosti. Taktiež musíme konštatovať, že podľa zákona o investičných stimuloch sú investičné stimuly štátnou pomocou a poskytujú sa z prostriedkov štátu, z prostriedkov teda všetkých daňových poplatníkov. Pri oboch obmedzeniach sprístupnenia informácií, teda pri obchodnom tajomstve a pri obmedzení na základe toho, že informácia bola poskytnutá bez právneho dôvodu, obsahuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám už aj predchádzajúcu spomenutú poistku. Informácia sa sprístupní, najmä ak bola získaná za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu. To si však, bohužiaľ, vláda neuvedomovala.

    Čo najviac ma mrzí, tak ako som spomínal, zákon o slobodnom prístupe k informáciám je účinný od 1. januára 2001 a na základe toho nie je právny dôvod, aby sa utajovanie alebo protiprávne utajovanie informácií skončilo od dátumu prijatia alebo schválenia právnej analýzy ministerstva spravodlivosti, nie je na to žiadny relevantný dôvod. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám musí byť dodržiavaný odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, ak sa v rozpore so zákonom materiály utajili od tohto obdobia, musia byť aj v súčasnosti podľa nášho názoru zverejnené.

    Pán predsedajúci, dovolím si ešte predniesť, tak ako je rozdané, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie zmlúv s KIA – Hyundai a PSA Citroen, ktorý znie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do 10 dní Národnej rade Slovenskej republiky všetky zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi vládou Slovenskej republiky a investormi KIA – Hyundai a PSA Citroen, vrátane dodatkov k nim.“

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že v porušovaní právneho poriadku aspoň v tejto veci Národná rada pristúpi na to, aby svojím rozhodnutím nabádala vládu k tomu, aby zákon bol dodržiavaný, a prosím o schválenie navrhovaných uznesení. A, pán predsedajúci, súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Žiadam vás, aby ste zároveň ako navrhovateľ plnili aj funkciu spravodajcu.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán spravodajca ako prvý a ešte ďalší dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Takže, pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Keďže už bolo aj v rámci bodu programu navrhnuté uznesenie týkajúce sa dvoch konkrétnych prípadov nezákonného utajenia informácií, ja by som si dovolil predniesť ešte druhé uznesenie, ktoré navrhujem, aby sme v generálnej všeobecnej rovine naozaj zaviazali alebo aspoň požiadali vládu Slovenskej republiky rešpektovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky po prvé dodržiavať zákon o slobodnom prístupe k informáciám pri zverejňovaní textov materiálov predložených na rokovanie vlády a po druhé bezodkladne zverejniť materiály, ktoré boli v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám utajené od účinnosti zákona 1. januára 2001.“

    Tento návrh uznesenia by mal naozaj zaviazať vládu, ak bol porušovaný zákon od účinnosti tohto zákona od 1. januára 2001, aby aj tieto chyby, ktoré boli naozaj v rozpore so zákonom, vláda napravila, nielen odo dňa schválenia predmetnej analýzy. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kondrót. Nech sa páči.

  • Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, svoje vystúpenie začnem nie príliš originálne, ale vzhľadom na vývoj na našej politickej scéne za posledný rok, sa mi zdá, primerane, a to jednoduchým konštatovaním. Slovensko je v kríze, a to v kríze hlbokej. Znechutenie našich občanov z politiky je toho dôkazom. Dôkazom je i nebývalá nedôvera k ústavným inštitúciám. Extrémne nízka účasť na voľbách do Európskeho parlamentu túto skutočnosť len podčiarkla. Prečo je to tak, vážené kolegyne a kolegovia? Podľa mňa preto, že občan sa cíti zneuctený, ponížený a oklamaný. Občania sa nielenže tak cítia, ale stupeň nedôvery naznačuje, že skôr vedia, že dňom uzavretia volebných miestností sa stanú nezaujímavými. Stali sa vazalmi tejto koalície. A byť vazalom tejto koalície neznamená nič iné, ako byť nájomníkom vo vlastnom dome. A preto ani Národná rada Slovenskej republiky sa neteší úcte a vážnosti občanov tohto štátu a niet sa tomu čo čudovať.

    Dňa 24. 6. poslanci koalície SDKÚ, SMK, ANO, KDH s podporou Slobodného fóra v tichosti a bez pozornosti médií schválili vládou predložený materiál: zámery a postup privatizácie a doprivatizácie účasti Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti Západoslovenská energetika, akciová spoločnosť. Materiál predkladal predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Jeho schválenie neznamená nič iné, len to, že vládne strany dokážu schváliť akúkoľvek nekoncepčnosť, neprofesionalitu, dokonca i s narážkami, že v súvislosti s privatizáciou došlo k porušeniu zákona. Pre predsedu vlády ako predkladateľa je totiž významným argumentom pre doprivatizáciu distribučných energetických spoločností, citujem zo strany 3 materiálu, „zosúladenie právneho a reálneho stavu v riadení týchto spoločností. Súkromným investorom bolo v minulom období predaných 49 % akcií distribučných spoločností. Súčasne však prostredníctvom transakčných dokumentov získali investori väčšinu hlasov v predstavenstve, a tým aj manažérsku kontrolu a reálne riadenie spoločnosti“. Vážené kolegyne a kolegovia, premiér vlády otvorene priznal, že skutočným vlastníkom je minoritný akcionár, a preto žiada o zosúladenie právneho a reálneho stavu.

    Okrem toho sa v materiáli uvádza, že vláda v distribučných podnikoch chce dosiahnuť vyššiu efektívnosť v dôsledku adresného súkromného vlastníka a priniesť manažérske skúsenosti. Ako to chce vláda urobiť, keď predá majetkovú účasť? A na druhej strane čo jej po predaji zostane z efektívnosti súkromnej firmy? A po tretie, vláda sama priznáva, že ju už riadi súkromný investor. Že by bol neefektívny? Po ďalšie, vláda chce formovať konkurenčné prostredie. Prosím vás, ako? Predajom? Veď nebude nič vlastniť. Vláda má zámer na efektívnom fungovaní distribúcie elektrickej energie. Teraz je distribúcia neefektívna? Potom nenašla správneho vlastníka. Treba vymeniť manažérov, a nie predávať. Ďalej sa dozvedáme, že vláda chce maximalizovať perspektívu ďalšieho rozvoja podnikov a ich ziskovosť. Ako, keď tieto podniky neriadi ani teraz, keď má majoritu? Vláda chce minimalizovať riziko politických zásahov do riadenia podnikov. Teraz do nich zasahuje? Veď tvrdí, že ju riadia manažéri zahraničného investora. Po ďalšie, vláda chce zabezpečiť rozvoj ďalších aktivít podnikov, zvýšiť technickú úroveň a prevádzkovú bezpečnosť. Ako a prečo to chce urobiť, keď po predaji nebude nič vlastniť? Vláda chce rozšíriť exportné možnosti. A predstavte si, riešením je predaj štátnej účasti. Okrem toho o aké exportné možnosti ide, keď Slovensku reálne hrozí nedostatok elektriny? A ako nulový vlastník, vážené kolegyne, kolegovia, chce vláda tieto zámery naplniť preto, aby podnik smeroval k efektívnemu fungovaniu a stabilite. V tomto materiáli vládou uvedené dôvody hovoria proti privatizácii prirodzených monopolov, lebo ani jeden zo zámerov nemožno bez majetkovej účasti štátu naplniť. Takže zámer vlády je jediný, predať za každú cenu a napriek všetkému.

    O čom svedčí ešte tento materiál? Nuž o tom, že vláde chýba hospodárska politika a v nej ako jej súčasť energetická koncepcia zabezpečenia budúcej spotreby, ale nechýba jej chuť predávať majetkové účasti štátu. Veď posúďte sami, na jednej strane z ministerstva hospodárstva konečne po rokoch zaznieva, čo politici Smeru tvrdia už niekoľko rokov, že Slovensko je na prahu energetickej krízy, a na druhej strane vláda i ministerstvo hospodárstva i privatizácie chce predávať majoritné podiely v distribučných spoločnostiach. Čo to znamená? Že na Slovensko sa bude dovážať elektrická energia, ale občan bude z profitu tohto strategického obchodu vylúčený i napriek tomu, že ide o jeho majetok postavený na území Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa odborných odhadov je o slovenskej elektroenergetike, teda o prevádzke jej výrobných kapacít rozhodnuté tak kvalifikovane, že okolo roku 2009 budeme dovážať 40 % elektrickej energie. Kto na tom zbohatne? Občania? To sotva keď už i pán minister Rusko vie, že nám hrozia regulačné stupne, a to z dvoch dôvodov. Po prvé v Európe bude nedostatok elektriny a po druhé, prenosová sústava nezvládne taký enormný dovoz zo zahraničia. Ako sa bude rozvíjať priemysel? Aká bude cena elektrickej energie? Dvojnásobná? Nehrozí nám hospodársky kolaps? Nie, vážené kolegyne, kolegovia, vláda Slovenskej republiky nekoná vo verejnom záujme. Je na to dostatok dôkazov. Pokútny predaj akcií VSŽ, privatizácia SPP, privatizácia Výskumného ústavu zváračského, predaj akcií RIF prostredníctvom Fondu národného majetku a nakoniec aj nedávny predaj PPC, keď o privatizácii rozhodlo Prezídium Fondu národného majetku i napriek námietkam ministerstva privatizácie a hospodárstva. Áno, táto vláda je zlý správca, zo svojho majetku profitujú nie občania, ale tretie osoby, a to i napriek tomu, že ich záujmy má zastupovať vláda. Privatizácia majetkových účastí bola len zásterkou na pokračujúce odsávanie likvidity v štátnych monopoloch prostredníctvom napr. predstieraného poradenstva. Koho zastupujú politickí nominanti z ministerstva hospodárstva a Fondu národného majetku? Záujem občanov? Neprivatizujú našu energetiku nakoniec cudzie štátne spoločnosti? Poslanci z KDH majú obavy zo straty suverenity v súvislosti so znením euroústavy. Bude ale štát bez majetku suverénny? Nebudú potom o našej budúcnosti rozhodovať predstavenstvá štátnych akcioviek cudzích štátov, resp. súkromných firiem? Naša vláda je však ochotná ísť ešte ďalej. Už dnes vyvlastňuje majetok našich občanov pre potreby cudzieho a súkromného kapitálu a tvrdí, že to je vo verejnom záujme. Kto je tá verejnosť? Občania, ktorí boli vyvlastnení? Je takýto prístup niečo iné ako znárodnenie? Samozrejme, je, je to niečo horšie. Vláda totiž odníme pôdu našim občanom a proti ich vôli ju odovzdá súkromnej firme. To však nie je všetko. Táto vláda, ktorá vytvorila skvelé investičné prostredie, si investorov kupuje. Samozrejme, keďže je to vo verejnom záujme, občania to aj financujú. Naši občania sú tak solidárni nielen navzájom, ale i so zahraničnou súkromnou firmou. Tak toto je globalizácia v poňatí našej vlády, a to všetko len preto, aby pomocou lacných peňazí mohli byť i lacnou pracovnou silou. No ani to nie je všetko.

    Naša vláda sa necíti viazaná ústavným sľubom či platnými zákonmi. Privatizačné zmluvy či zmluvy s veľkými investormi jednoducho odmieta zverejniť. To, že ide o záväzky, ktoré prejdú na bedrá všetkých občanov, resp. že ide o štátny majetok, nie je pre ňu dostatočný dôvod, dokonca ani zákon. Čo tak vláda protizákonne tají? Že by to, že konala v rozpore so zákonom? Vláda dnes tlačí napr. na Transpetrol kvôli dodávkam kaspickej ropy. No keby nepredala naše majetkové účasti, nemusela by tlačiť, mohla by rozhodovať. Nuž áno, vážené kolegyne, kolegovia, vláda Slovenskej republiky sama priznala, že porušuje zákon. Po tomto priznaní mala nasledovať demisia premiéra alebo jeho odvolanie Národnou radou vyslovením nedôvery. Táto vláda totiž už nemá žiaden mandát. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán podpredseda a vážené kolegyne, kolegovia, osobne si vážim a cením iniciatívu kolegu Madeja a možnože sa niektorí z vás pamätajú, že myšlienka súvisiaca s investíciami KIA – Hyundai a Peugeot Citroen nie je nová. Asi pred niekoľkými týždňami som vystupoval v Národnej rade Slovenskej republiky, kde som upozorňoval na skutočnosť finančných dopadov uvedených zmlúv, ktoré boli podpísané medzi vládou Slovenskej republiky a zahraničnými investormi. Vtedy sme hovorili, že si vážime všetkých investorov, ktorí prídu sem na Slovensko, ktorí majú záujem podnikať na území Slovenska a ktorí tu vytvoria nové pracovné možnosti. Situácia v tomto konštatovaní sa vôbec nezmenila. Myslím si, že v tom období, keď som dával ja návrh na uznesenie, to Národná rada neprijala aj z toho dôvodu, že ešte neboli jasné skutočnosti na ministerstve spravodlivosti ohľadom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Keďže sa tieto skutočnosti vyjasnili, som za to a doporučujem, aby sme uvedený návrh podporili a aby sme objasnili veci, ktoré sa týkajú celospoločenského, ekonomického a finančného záujmu tohto štátu. V opačnom prípade môžeme v septembri tohto roku prijať zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ale následne by sme tam mali potom dať aj dodatok, že okrem klasického normálneho štátneho rozpočtu môžeme odhlasovať aj tzv. tajný štátny rozpočet, ktorý bude obsahovať všetky doložky, položky, ktoré budú súvisieť so zmluvami, ktoré vláda prijala pri svojom vládnutí a o finančných, ekonomických a sociálnych dopadoch ktorých sme nemohli hovoriť. Preto vás žiadam, aby ste podporili uvedený návrh uznesenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať

    správou o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO (tlač 743).

    Spoločná správa je v tlači 743a.

    Správu uvedie minister kultúry Slovenskej republiky Rudolf Chmel. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 900 zo dňa 11. mája 2004 k žiadosti Národnej rady o podanie správ členov vlády Slovenskej republiky si vám dovoľujem predložiť podrobný rozpis čerpania verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO.

    Z celkovej sumy vyčlenenej uznesením vlády č. 214 z 10. marca 2004 k návrhu programu osláv vstupu Slovenskej republiky do EÚ vo výške 6,654 mil. Sk bola pokrytá výlučne organizácia slávnostného večera Slovenskej republiky v Slovenskom národnom divadle vysielaná v priamom prenose na STV 2 a následná recepcia v hoteli Carlton. Ďalšie podujatia oficiálnej časti vstupu ako slávnostné tedeum vo veľkom evanjelickom kostole, slávnostné zhromaždenie Národnej rady Slovenskej republiky a slávnostné zasadnutie Národného konventu si organizujúce strany hradili z vlastných rozpočtov. Všetky oficiálne aktivity koordinovala pracovná skupina zložená zo zástupcov Úradu vlády, Národnej rady, Prezidentskej kancelárie a jednotlivých rezortov.

    Oslavy vstupu do NATO sa konali 2. apríla 2004 a jej gestorom bolo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a ministerstvo zahraničných vecí. Oslavy boli financované z programu PRENAME v rámci aktivít venovaných práci s verejnosťou na základe uznesenia vlády č. 262 z 24. marca 2004 v celkovej sume 3 730 159 korún a 40 halierov.

    Predmetný materiál bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky dňa 2. júna 2004 a vzatý na vedomie uznesením č. 522/2004.

    Vážené dámy a páni, oslavy vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie napriek skromnému rozpočtu v porovnaní s inými pristupujúcimi krajinami vytvorili dôstojný rámec tejto historickej udalosti v dejinách Slovenska a prezentovali to najlepšie, čím naša krajina môže obohatiť veľkú rodinu európskych národov. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Zsolta Komlósyho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu.

    Zs. Komlósy, poslanec: Z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady túto správu výboru.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 756 zo 7. júna 2004 pridelil správu o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k správe iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnej správe zaujal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu stanovisko, aby Národná rada Slovenskej republiky správu zobrala na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanoviska k správe o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO vyjadreného v uznesení uvedenom pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO zobrať na vedomie.

    Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, naozaj budem veľmi stručný pri hodnotení tejto správy.

    Ja by som len chcel poukázať na jednu vec. Tých 3,73 mil. korún, ktoré stáli oslavy vstupu do EÚ, sú to peniaze, ktoré podľa môjho názoru sa dali ďaleko efektívnejšie využiť. Takýmto spôsobom robiť oslavy, využívať firmu, ktorá si musela prenajať divadlo, ktorá si musela prenajať filharmóniu, ktorá si musela prenajať istých tanečníkov a všetkých sólistov opery, ktorí išli cez túto firmu, toto sú isté obrovské finančné prostriedky, ktoré sa dali zužitkovať úplne iným spôsobom. Stačila jedna jediná vec, aby sa polovica týchto finančných prostriedkov dala ako účelovo viazané prostriedky, povedzme, do Opery Slovenského národného divadla. A Opera Slovenského národného divadla by bola poverená presne takýmto istým programom k vstupu, k oslavám, ako sa to robilo cez firmu. Opera Slovenského národného divadla disponuje kvalitným zborom speváckym. To znamená, nemusela by sa prenajímať Slovenská filharmónia za drahé peniaze. Opera Slovenského národného divadla má jeden z najkvalitnejších baletov na území Slovenska a aj na bývalom území Česko-Slovenska. Tento kvalitný baletný súbor by určite vedel za ďaleko lacnejšie prostriedky spraviť to, čo spravilo niekoľko poloamatérskych tanečníkov. Ja nechcem hovoriť o kvalite tohto programu, ktorý bol taktiež robený externým spôsobom. Slovenské národné divadlo disponuje kvalitnými dramaturgmi, ktorí takýchto programov za posledné desaťročia spravili niekoľko. Vždy to boli veľmi kvalitné programy k oslavám, ktoré stáli nepomerne menej finančných prostriedkov ako tento program. Čiže takto by som mohol pokračovať skutočne ďalej, nehovoriac o sólistoch, nehovoriac o dirigentovi Slovenského národného divadla, ktorý keby robil tento program cez firmu Slovenského národného divadla, ako robil mnoho programov predtým, určite by bol iným spôsobom honorovaný a určite by Slovenské národné divadlo, ktoré by na tom participovalo, urobilo tento program za ďaleko nižšie finančné prostriedky.

    Ja len preto kladiem jednu otázku, prečo sú vôbec takéto druhy programov a prečo sa míňajú finančné prostriedky vždy sprostredkovateľsky cez nejakú firmu, lebo keby sa tieto finančné prostriedky zadali priamo inštitúcii, tak by presne tieto isté programy vyšli na ďaleko lacnejšie peniaze. Takže berte moje vystúpenie len ako jeden veľký visiaci otáznik. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje

    správa o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy (tlač 700).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 700a.

    Správu uvedie minister kultúry Slovenskej republiky Rudolf Chmel. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný materiál, správa o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva ministerstvo kultúry a ministerstvo hospodárstva ako kompetentné orgány štátnej správy, bol vypracovaný na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 900 z 11. mája 2004 a uznesenia vlády č. 448 z 13. mája tohto roku. Správa bola prerokovaná na rokovaní vlády 2. júna 2004 a vzatá na vedomie uznesením vlády č. 523/2004. Názov predkladaného materiálu bol pozmenený. V pôvodnom názve navrhnutom Národnou radou sa vyskytoval termín prístupové fondy, ktorý sa však nepoužíva, a preto bol v názve nahradený termínmi predvstupové fondy a štrukturálne fondy.

    V rámci predvstupovej pomoci oblasť obnovy kultúrnych pamiatok nebola prioritnou z hľadiska čerpania fondov. Ministerstvo kultúry nebolo v rámci predvstupovej pomoci priamo zapojené do čerpania fondov. Napriek tomuto faktu bola revitalizácia pamiatok podporená v rámci programu PHARE v časti Cezhraničná spolupráca a v rámci programu SAPARD sumou nad 500 000 eur. V oblasti rozvoja cestovného ruchu bolo alokovaných 7 mil. eur prostredníctvom programu PHARE v rámci finančných memoránd 2002 a 2003. Táto oblasť tvorí jednu z priorít komponentu ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

    Druhá časť materiálu je venovaná možnostiam obnovy kultúrnych pamiatok a rozvoju cestovného ruchu v rámci štrukturálnych fondov. Vo vzťahu k revitalizácii kultúrnych pamiatok a rozvoju turizmu má dôležité postavenie ministerstvo hospodárstva, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a ministerstvo kultúry. Ministerstvo kultúry neplní funkciu ani riadiaceho, ani sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom. Na druhej strane ministerstvo kultúry sa bude môcť zapájať do procesu implementácie a koordinácie využívania finančných prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov na revitalizáciu kultúrnych pamiatok zo strany konečných prijímateľov pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že ministerstvo kultúry nie je priamo zodpovedným orgánom za riadenie a implementáciu štrukturálnych fondov, nebolo ani priamo zapojené do procesu budovania administratívnych kapacít.

    Pre problematiku revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoja cestovného ruchu sú relevantné nasledovné programy.

    Sektorový operačný program Priemysel a služby vypracovaný na programovacie obdobie 2004 až 2006, ktorý je v gescii ministerstva hospodárstva, obsahuje samostatnú prioritu venovanú problematike cestovného ruchu, ktorá sa skladá z troch opatrení orientovaných na zvýšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu a v rámci toho aj obnovy kultúrnych pamiatok využívaných pre cestovný ruch. Na realizáciu opatrení v oblasti cestovného ruchu a kultúry v rokoch 2004 až 2006 sú vyčlenené finančné prostriedky v objeme 113,304 mil. eur, z toho z prostriedkov ERDF v objeme 63,221 mil. eur v stálych cenách v roku 1999. Dňa 1. mája 2004 začala implementácia opatrenia 2.3. Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorba informačného systému SOP PS v hodnote 708,8 mil. Sk, ktorého končeným prijímateľom je Slovenská agentúra pre cestovný ruch.

    Do sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka bolo zaradené podopatrenie 2.3.2. Diverzifikácia poľnohospodárskych činností. Plánované finančné prostriedky z verejných zdrojov na roky 2004 až 2006 sú celkom 20,9 mil. eur. Intenzita pomoci je do výšky 50 % z celkových oprávnených nákladov a výška oprávnených nákladov na jeden projekt je minimálne 12 500 eur a maximálne 1 mil. eur. Medzi špecifickými cieľmi tohto podopatrenia je zadefinované zvýšenie rekreačných kapacít na vidieku a vytvorenie nových možností trávenia voľného času v prírode v spojení s aktívnym odpočinkom. Revitalizácia kultúrnych pamiatok nie je explicitne spracovaná.

    Operačný program Základná infraštruktúra v rámci jeho Priority 3 – Lokálna infraštruktúra. Sú definované nasledovné prostriedky na revitalizáciu kultúrnych pamiatok podporené zo zdrojov EÚ.

    Podopatrenie 3.1.4. Budovanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry a opatrenie 3.4. Renovácia a rozvoj obcí. Výzva na predkladanie projektu za oblasť kultúry bola zverejnená dňa 19. 1. 2004. V prvom kole hodnotenia projektov, ktoré bolo uzatvorené 1. marca 2004, bolo prijatých 77 žiadostí za kultúrnu infraštruktúru. V súčasnosti vrcholí proces administratívneho hodnotenia žiadostí, ktoré prišli k prvému kolu. V súvislosti s druhým kolom hodnotenia žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktoré sa uzatvorilo 23. apríla 2004, riadiaci orgán eviduje 93 žiadostí. Na základe analýzy došlých projektov je možné konštatovať, že sú zamerané väčšinou na rekonštrukciu a zvýšenie štandardu kultúrnych domov a múzeí. Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava cieľ 2 podporuje cez svoje opatrenia 1.3. a 1.4. Rozvoj cestovného ruchu a opatrenie 1.5. Obnova a rozvoj obcí revitalizáciu kultúrnych pamiatok.

    Výzva na predkladanie projektov bola vyhlásená 3. mája 2004. Príloha materiálu obsahuje analýzu stavu revitalizácie národných kultúrnych pamiatok aj so základnými štatistickými údajmi dokresľujúcimi stavebno-technický stav jednotlivých pamiatok podľa rozmiestnenia vo vyšších územných celkoch. Na vypracovaní materiálu sa podieľali Úrad vlády Slovenskej republiky, ministerstvo kultúry, ministerstvo hospodárstva a ďalšie ministerstvá relevantné pre problematiku revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoja cestovného ruchu prostredníctvom fondov Európskej únie. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Tomáša Galbavého, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady. Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy (tlač 700).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 754 zo 7. júna 2004 pridelil správu o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy (tlač 700), na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorému súčasne uložil podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Oba výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy, vziať na vedomie.

    Predmetná správa o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorského výboru z 23. júna č. 263.

    Dovolím si prečítať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy (tlač 700).

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy.“

    Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister ešte má zastupovať pána ministra zahraničných vecí pri predložení správy o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Pýtam sa, či môžem zaradiť tento bod teraz, aby pán minister tu nemusel čakať ešte, kým prejdú ďalšie tri body. Ďakujem pekne. Je všeobecný súhlas, takže nasleduje

    správa o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí (tlač 742).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 742a.

    Pán minister kultúry, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budem hovoriť v mene pána ministra zahraničných vecí a predkladaný materiál uvediem nasledovne.

    Národná rada prijala na podnet pána poslanca Dušana Jarjabka na svojom zasadnutí 11. mája 2004 v uznesení č. 900/2004 bod 2, ktorým požiadala ministra zahraničných vecí o predloženie správy o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich trvale alebo dočasne v zahraničí, najmä o Programe podpory informovanosti o vývoji v materskom štáte aj v súvislosti s nevyhnutnou prípravou satelitného vysielania STV a aktuálnymi problémami vo financovaní Rádia Slovakia International. Na tomto základe vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 448/2004 v bode B.7. uložila ministrovi zahraničných vecí v spolupráci s podpredsedom vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny, podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti a ministrom kultúry predložiť materiál na rokovanie vlády. Tento materiál vláda prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 2. júna 2004 uznesením vlády č. 541/2004 a poverila ministra zahraničných vecí uviesť ho na rokovaní Národnej rady.

    Problematika rozvoja zabezpečenia vzťahov spolupráce Slovenskej republiky so Slovákmi žijúcimi v zahraniční a s našimi krajanskými komunitami v zahraničí vychádza z čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky. Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 je táto problematika v pozornosti všetkých politických reprezentácií. Už v roku 1993 to bolo práve ministerstvo zahraničných vecí, ktoré v tejto otázke vypracovalo prvý koncepčný materiál. Odvtedy však táto agenda prešla pomerne bohatým vývojom, viacerými kompetenčnými aj ideovými zmenami. Podľa súčasne platnej legislatívy táto problematika už nepatrí prioritne do kompetencie ministerstva zahraničných vecí. Rezort zahraničných vecí si, pochopiteľne, plne uvedomuje svoju spoluzodpovednosť za túto problematiku, nemôže však nebrať do úvahy, že mu zostala už iba malá časť tejto agendy a príslušných kompetencií. Jej hlavná ťažisková časť spadá do kompetencie splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov a ním riadeného Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov, ktorý pôsobí pri Úrade vlády. Zároveň táto problematika spadá aj do portfólia podpredsedu vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny. Ďalšie kompetencie majú rezorty kultúry, školstva a vnútra, ktoré majú spolu s Úradom vlády vo svojich rozpočtových kapitolách na príslušné aktivity pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu.

    V pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí je podľa zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch v znení zákona č. 403/2002 Z. z. len rozhodovanie o priznaní postavenia zahraničného Slováka a vedenie evidencie držiteľov preukazu zahraničného Slováka. Pre vašu informáciu môžem uviesť, že od roku 1997 doposiaľ Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vydalo celkom 10 584 preukazov zahraničného Slováka. Od začiatku tohto roku bolo vydaných 539 žiadostí, 31 žiadostí je k dnešnému dňu v rozhodovacom konaní. Ako isto viete, v súvislosti s nedávnym vstupom Slovenska do Európskej únie bude zákon o zahraničných Slovákoch v krátkom čase potrebné novelizovať tak, aby vyhovoval legislatíve EÚ. Na novele sa už intenzívne pracuje, za vládu práce na nej koordinuje podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Ako som informovaný pánom podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti, návrh zákona by mal v priebehu niekoľkých týždňov predložiť na rokovanie vlády. Na príprave návrhu sa podieľa aj pán splnomocnenec vlády Claude Baláž.

    Ministerstvo zahraničných vecí ďalej v súlade s § 14, najmä ods. 2 písm. b), tzv. kompetenčného zákona v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje aj časť krajskej agendy minimálne nevyhnutnú pri realizácii cieľov zahraničnej politiky Slovenskej republiky. V tejto súvislosti rezort diplomacie koordinuje a metodicky usmerňuje činnosť zastupiteľských úradov Slovenskej republiky a slovenských inštitútov v zahraničí. Prostredníctvom zastupiteľských úradov a slovenských inštitútov udržiava kontakty s krajanskou komunitou, monitoruje postavenie a dodržiavanie práv krajanských komunít v príslušných krajinách, podporuje krajanské aktivity a v rámci možnosti im poskytuje pomoc. V potrebnej a účelnej miere sa na to využívajú priestory našich zastupiteľských úradov a slovenských inštitútov, ich technické vybavenie pracovníkov i bežné finančné prostriedky, ktoré majú zastupiteľské úrady v zahraničí a slovenské inštitúty vyčlenené na svoju prevádzku a prezentáciu krajiny v mieste pôsobenie či na reprezentačné účely. Ministerstvo zahraničných vecí však nedisponuje nijakými samostatnými finančnými prostriedkami na priamu a adresnú podporu krajanských organizácií alebo krajanských projektov. Naši diplomati sa usilujú byť primerane aktívni všade tam, kde existujú početnejšie skupiny našich krajanov. Vo veľkej miere sa to úspešne darí. Svedčia o tom mnohé úspešne realizované projekty a podujatia. Naše zastupiteľské úrady a slovenské inštitúty sú pre krajanov často hlavným a nezriedka jediným kontaktným a spájajúcim kultúrno-spoločenským, jazykovým a informačným miestom. Mnohí z vás sa už o tom napokon iste mali možnosť presvedčiť aj osobne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri príprave predkladanej správy ministerstvo zahraničných vecí oslovilo predovšetkým gestora a koordinátora problematiky, ktorým je podľa zákona o zahraničných Slovákoch a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1211/2002 splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov pán Claude Baláž a ním riadený Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov pri Úrade vlády. Súčasne boli oslovené rezorty kultúry, školstva a vnútra, ako aj Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. A boli požiadané o poskytnutie podkladov pre vypracovanie predkladanej správy. Správa je spracovaná prehľadne a sumarizuje hlavné aktivity, ktoré v tomto a v nadchádzajúcom období pripravili a realizujú jednotlivé inštitúcie.

    Záverom ešte dovoľte vyjadriť uspokojenie nad tým, že na podnet ministerstva zahraničných vecí sa na prerokovaní materiálu vo výboroch Národnej rady zúčastnili aj predstavitelia ostatných zainteresovaných inštitúcií. Prispelo to ku komplexnému a vecnému prerokovaniu materiálu. Vážený pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Bohumila Hanzela, aby podal správu o výsledku prerokovania tejto správy v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, správu o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí (tlač 742) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 763 zo dňa 8. júna 2004 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predmetnú správu v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 258 z 15. júna 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 214 zo 16. júna 2004, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 104 zo 14. júna 2004.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vzali správu na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky 1. vziať na vedomie správu o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí (tlač 742), 2. požiadať ministra kultúry Slovenskej republiky a ministra financií Slovenskej republiky, aby zabezpečil dofinancovanie nevyhnutných finančných prostriedkov Slovenského rozhlasu pre plnenie hlavných úloh verejnoprávneho vysielania v súlade so zákonom č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, 3. požiadať generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu pána Rezníka, aby prerokoval svoje rozhodnutie o ukončení zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu prostredníctvom krátkych vĺn vysielania a dofinancovanie Slovenského rozhlasu s ministrom kultúry Slovenskej republiky, ministrom financií Slovenskej republiky a ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky A. vziať na vedomie správu o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí (tlač 742), B. požiadať ministra kultúry Slovenskej republiky a ministra financií Slovenskej republiky, aby zabezpečil dofinancovanie nevyhnutných finančných prostriedkov Slovenského rozhlasu pre plnenie hlavných úloh verejnoprávneho vysielania v súlade so zákonom č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, C. požiadať generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu pána Rezníka, aby prerokoval svoje rozhodnutie o ukončení zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu prostredníctvom krátkych vĺn vysielania a dofinancovanie Slovenského rozhlasu s ministrom kultúry Slovenskej republiky, ministrom financií Slovenskej republiky a ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí (tlač 742) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 742a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 108 dňa 17. júna 2004.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku do rozpravy, od pána poslanca Čaploviča. Nech sa páči, pán poslanec, dávam vám slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí kolegovia, predložená správa neposkytuje pravdivý a celostný obraz o súčasnom stave poskytovanej podpory, chýba konkrétnejšia špecifikácia v oblasti vzdelávania, kultúry, chýba finančný súhrn z podporených projektov, chýba hodnotenie súčasného stavu štátnej starostlivosti a podpory Slovákov v zahraničí, osobitne, a to podčiarkujem, v susedných štátoch stredovýchodnej Európy, chýba akási syntéza návrhov a odporúčaní slovenských komunít a ich reprezentatívnych orgánov v zahraničí, najmä chýba komplexná analýza súčasného stavu, to znamená plusy, mínusy v aktivitách ústredných orgánov štátnej správy v tejto oblasti. V podstate chýbajú predstavy, návrhy ako ďalej, chýba strednodobý pohľad a následná vízia štátu v oblasti starostlivosti o Slovákov v zahraničí, čo táto správa, kde na základe návrhu pána kolegu Jarjabka bolo prijaté Národnou radou, aby vláda pripravila takúto správu, by mala obsahovať.

    Ide vlastne o materiál, ako ho výstižne nazval pri predkladaní v našom výbore Národnej rady, v krátkosti poviem, pre vzdelanie a kultúru pán minister zahraničia Eduard Kukan, ktorý sa pokúsil sumarizovať terajší stav v súvislosti s touto správou, keď povedal, že je viac-menej sumarizujúca a analyzujúca, ale nepredkladá isté ciele, tendencie, ktoré by v tejto oblasti sme mali vo vzťahu k Slovákom v zahraničí prijímať a riešiť, najmä zvlášť, a to podčiarkujem, tentoraz po vstupe do Európskej únii, najmä preto, že sa uvažuje dokonca v Európskej únii o komisárovi pre diaspóru Európanov v zahraničí, že sa uvažuje o veľmi silnom článku, aby v každom štáte sa touto problematikou zaoberali na základe záverov, ktoré boli súbežne s konferenciou v Solúne v júni minulého roku.

    Generálny sekretariát Úradu vlády Slovenskej republiky alebo pri Úrade vlády Slovenskej republiky, kde v správe je charakterizovaný ako centrálny koordinačný orgán štátnej správy, nie je orgánom štátnej správy, ale len pracoviskom, a to by som chcel podčiarknuť, Úradu vlády bez vlastného rozpočtu a bez výkonných kompetencií. Jeho terajšou úlohou nie je gestorovať, koordinovať a zastrešovať všetky aktivity v oblasti spolupráce Slovenskej republiky so Slovákmi v zahraničí. Plní len úlohy spojené s organizačným a administratívno-technickým zabezpečením činnosti splnomocnenca vlády, ktorý nie je výkonným, ale len poradným orgánom vlády Slovenskej republiky. Smutné je, že disponuje nízkymi rozpočtovými prostriedkami až vo výške, predstavte si, v závratnej výške 2,65 mil. Sk.

    Pripomínam tomuto váženému plénu, že na stálu konferenciu nie sú vyčlenené financie z rezervy vlády, teda systémom vyčlenené financie z rezervy vlády, ani s nimi v schválenom štátnom rozpočte sa vôbec nepočítalo, napriek tomu, že som vo svojom vystúpení na to poukázal. Nakoniec, rokovanie stálej konferencie v tomto nesystémovom chaose vo formovaní vzťahov starostlivosti a podpory Slovákov v zahraničí zo strany vlády Slovenskej republiky podporil, a to podčiarkujem, to je nesystémový krok, ale chvalabohu, zo svojej rezervy predseda vlády pán premiér Mikuláš Dzurinda. Patrí mu za to vďaka. Je však veľmi zlé, že takto sa postupuje každý rok, že je potrebné vyčleňovať osobitné prostriedky na stálu konferenciu a Dni zahraničných Slovákov z rezervy vlády, resp. z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Opäť chcem pripomenúť kolegyniam a kolegom v Národnej rade, že sa najmä koaliční poslanci zachovali doslovne macošsky k systémovým zmenám a návrhu na zvýšenie finančných zdrojov pre činnosť generálneho sekretariátu, ktorý tu bol navrhovaný, z 2,6 mil. na minimálne 21 mil. Sk pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na tento rok v decembri minulého roku. Som veľmi zvedavý, ako budú tieto prístupy zdôvodňovať zástupcovia exekutívy a zákonodarnej moci na stálej konferencii k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce Slovenská republika a zahraniční Slováci, ktorá sa bude konať 2. a 3. júla 2004, teda tento piatok, sobotu v rámci Dní zahraničných Slovákov Slovenskej republiky v Bratislave.

    Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, a to som už uviedol aj vo výbore, moji kolegovia z výboru si na to iste pamätajú, má ťažkopádny a nepružný systém udeľovania podpôr, ktorý vyvoláva oprávnenú nespokojnosť u zahraničných Slovákov. Konkrétne granty z roku 2003, a tie som zvlášť podčiarkol, boli vyplácané až v roku 2004. Tento systém predpokladá, že Slováci v zahraničí si na realizáciu projektov najprv požičajú peniaze, financie a až po ich uskutočnení, ak napr. ministerstvo kultúry im odsúhlasí ten konkrétny grant, môžu dostať dodatočne tieto finančné prostriedky vyplatené. Myslím si, že je to nedobrý, netransparentný a nezacielený projekt, ktorý takýmto spôsobom podporí zahraničných Slovákov alebo Slovákov v zahraničí.

    V súčasnom stave sa vynára otázka, aké projekty Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, a som rád, že je tu prítomný pán minister, podporuje prostredníctvom Domu zahraničných Slovákov, keď táto inštitúcia nemôže poskytovať kultúrne hodnoty alebo len vtedy ich môže poskytovať, ak niečo získa darom. Čiže aj táto inštitúcia je značne podfinancovaná, napriek istému zvýšeniu v rozpočte na tento rok pri prerokovaní rozpočtu minulého roku.

    V súvislosti s prípravou návrhu zákona o starostlivosti Slovenskej republiky o zahraničných Slovákov, lepšie je teda naozaj používať pojem Slovákov v zahraničí, pevne verím, že už naposledy sa presunula gescia za prípravu tohto zákona na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica. Taktiež pevne verím, že návrh zákona bude na rokovanie Národnej rady v prvom čítaní predložený na septembrovej schôdzi nášho parlamentu tohto roku. A nakoniec pevne verím vo vzájomné skvalitnenia a zefektívnenia starostlivosti a podpory pre Slovákov v zahraničí, že bude týmto zákonom vytvorený Úrad pre Slovákov v zahraničí buď pri Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, alebo pri Úrade vlády Slovenskej republiky, tak ako sme jednomyseľne prijali toto odporúčanie pre autorov a predkladateľov tohto návrhu zákona v našom Výbore Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Rád by som pripomenul, ctené kolegyne a kolegovia, že koncepcia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorá je spomínaná vo vzťahu k zahraničným Slovákom v tomto materiáli, v tejto správe o udeľovaní vládnych štipendií, je koncepciou pre zahraničných študentov z rozvojových krajín a krajanov. Zrejme v budúcnosti starostlivosť o Slovákov v zahraničí bude potrebné oddeliť a finančné toky sústrediť cez jeden kanál, v tomto prípade navrhovaný je Úrad pri vláde Slovenskej republiky. Terajší rozpis štipendií na roky 2004 až 2007 nezodpovedá súčasnému stavu ohrozenia národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí. A vrcholom tejto „koncepcie“ je, že finančná analýza predpokladá, že v nasledujúcich rokoch už nebudú prijatí noví študenti. Takto je to konštatované v jednom z materiálov. Toto je vlastne likvidácia, a nie koncepcia. Súčasne terajšia koncepcia je v podstate diskriminačná, najmä preto, že nezaručuje rovný prístup ku Slovákom v zahraničí, naopak, ich veľmi výrazne diferencuje.

    Som veľmi rád, že pán minister zahraničia Eduard Kukan veľmi rýchlo akceptoval a do praxe zaviedol návrh, ktorý odznel v našom výbore, aby sa do protokolu zahraničných ciest ústavných činiteľov pravidelne zaviedlo stretnutie so zahraničnými Slovákmi v tom-ktorom štáte, to znamená nielen v podstate so Slovákmi, ktorí sú tam dlhé desaťročia, ale aj Slovákmi, ktorí odišli do zahraničia a pracujú v zahraničí alebo konkrétne tam študujú na mnohých vysokých školách. Už posledne návšteva predsedu vlády Mikuláša Dzurindu to akceptovala pri jeho stretnutí s krajanmi v Zakarpatskej Ukrajine. Pripomínam, že by bolo potrebné voliť takýto prístup aj vo vzťahu k študentom na zahraničných univerzitách, ktorých počet je stále veľký, a takýmto spôsobom s nimi neprerušovať kontakty a udržiavať kontakty v materskej krajine.

    Verím, že prístup pána ministra zahraničia vo vzťahu k riešeniu finančného zabezpečenia zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu na veľmi krátkych vlnách bude nasledovať stále mlčiaci podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš, že čoskoro sa prejaví, že má aj srdce a ľudský prístup, vzťah nielen k bankovému sektoru a zahraničnému kapitálu, ale aj k zahraničnému vysielaniu Slovenského rozhlasu.

    Záverom mi dovoľte konštatovať, že napriek mojim kritickým pripomienkam, ktoré majú za cieľ zobudiť niektorých spiacich členov vlády Slovenskej republiky a niektorých poslancov vyslobodiť z pút nevšímavosti k Slovákom v zahraničí, považujem túto správu za dobré východisko pre ďalšiu diskusiu a nadväzne aj ďalšie opatrenia, prijatie nového zákona o Slovákoch v zahraničí, o vzťahu k starostlivosti štátu, nášho štátu o našich krajanov, teda, lepšie povedané, v zmysle novej koncepcie Slovákov v zahraničí. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Čaploviča. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Ja by som sa chcel skutočne stotožniť s tým, čo hovoril pán poslanec Čaplovič, a naozaj s celou touto analýzou, ktorú predložil, ba ešte k tomu v náväznosti na jeho slová naozaj len podotkol v krátkosti, že by sme si mali brať príklad z Maďarskej republiky, od našich maďarských priateľov a dokonca by som navrhol, aby sme si od našich maďarských priateľov nechali poradiť preto, lebo oni sú skutočne v tejto veci vynikajúci a je to aj celoeurópsky cítiť, na rozdiel od Slovenskej republiky, ktorá ako keby na túto tému akoby zanevrela. Často to nie je ani otázka finančná, je to otázka tej najlapidárnejšej pomoci tých najlapidárnejších kontaktov, možno prijatí na najvyššej úrovni. Súvisí to napr. aj s učebnicami, ktoré by sme mali ako istý dar voziť všade tam, kde máme svojich zahraničných Slovákov, ktorí majú svoje deti. Tieto učebnice, budeme to navrhovať aj v ďalších rokovaniach Národnej rady, by mali byť s nulovou DPH. Ale hovorím o tom, potom. A to už sú tie ďalšie konkrétne veci, ktoré by v tomto prípade mali byť takýmto spôsobom zrealizované. Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom návrhu, ktorým je

    výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2003.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.

    Prosím pána ministra Kaníka, aby návrh pod tlačou 702, kde máte spoločnú správu rozdanú ako tlač 702a, uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny predkladá v súlade s príslušnými ustanoveniami § 9 a § 10 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 2003.

    Národný úrad práce uzavrel posledný rok svojej existencie s celkovým zostatkom finančných prostriedkov vo výške 9,99 mld., v rámci ktorého 9,7 mld. prešlo v zmysle citovaného zákona spolu s kompetenciou vyplácať podporu v nezamestnanosti na Sociálnu poisťovňu. Bez prevodu zostatkov z minulých rokov vo výške 8,18 mld. bolo hospodárenie Národného úradu práce v súlade s ročnou účtovnou uzávierkou prebytkové, na úrovni 1,81 mld. Národný úrad práce zaznamenal v sledovanom období vlastné príjmy vo výške 11,62 mld., na ktorých sa najviac podieľal výber príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu v sume 10,59 mld., to je 97 % rozpočtovaného objemu.

    Európske spoločenstvá poskytli NÚP na financovanie aktívnej politiky trhu práce v rámci programu PHARE 2000 a PHARE 2001 čiastku 82,36 mil. a zo štátneho rozpočtu bola poskytnutá účelová dotácia na financovanie vybraných nástrojov aktívnej politiky trhu práce v celkovej výške 30,45 mil. Sk.

    Celkové výdavky NÚP v roku 2003 dosiahli výšku 9,92 mld., čo je 96 % ich celkovej rozpočtovanej výšky. Rozhodujúcu časť tvorili výdavky základného fondu, ktoré zahŕňajú financovanie aktívnej a pasívnej politiky trhu práce. Na aktívnu politiku vynaložil NÚP čiastku 2,81 mld., z ktorej sa takmer 1 mld. korún použila na financovanie záväzkov z dohôd uzatvorených v predchádzajúcom období. Bez ohľadu na to, či sa pomocou nástrojov aktívnej politiky trhu práce vytvárali nové pracovné miesta alebo sa zvyšovala zamestnanosť evidovaných nezamestnaných, NÚP zaradil, resp. podporil celkovo 61 290 evidovaných nezamestnaných. Realizáciou nástrojov aktívnej politiky trhu práce bolo v roku 2003 vytvorených 23 079 pracovných miest. Do rekvalifikácie bolo zaradených 24 711 evidovaných nezamestnaných a prostredníctvom verejnoprospešných prác bolo podporených 11 718 dohodnutých pracovných miest. Na podporu v nezamestnanosti a odvody poistného za evidovaných nezamestnaných poberajúcich podporu bolo vyplatených 5,12 mld. korún, čím sa vďaka opatreniam na trhu práce usporilo takmer 460 mil. Sk.

    Správny fond, ktorý zabezpečil plynulý chod všetkých výkonných orgánov NÚP, sa čerpal na 98 %, čo predstavuje 1,92 mld. Sk. Výrazne menej finančných prostriedkov vynaložil NÚP z garančného fondu na plnenie nárokov zamestnancov podnikov v konkurze odškodnených formou peňažných náhrad z garančného fondu, keď uvoľnil 76,17 mil. Sk, čo tvorí necelú tretinu rozpočtovaných zdrojov.

    Záväzky NÚP v závere roku 2003 dosiahli celkovú výšku 847 mil., z čoho záväzky z už podpísaných dohôd na financovanie aktívnej politiky trhu práce tvorili 810 mil. Sk, t. j. 96 %. Objem pohľadávok NÚP k 31. 12. predstavuje celkovú výšku 11,81 mld., čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom zníženie o 798 mil. Tento priaznivý stav vo vývoji pohľadávok bol dôsledkom činnosti úradov práce, ktoré venovali tejto problematike v poslednom období zvýšenú pozornosť. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Prosím pána poslanca Blajska, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 14. apríla 2004 č. 654 pridelil výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 (tlač 702) na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť takto:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 9. júna 2004 č. 245 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu schváliť s tým, že boli, nebudem vás informovať o všetkých číslach, ktoré máte v spoločnej správe uvedené na laviciach, len o základných údajoch, zdroje celkom 19,830 555 mld. slovenských korún, výdavky spolu 9,838 120 mld. Sk, bilančný rozdiel, zostatok 9,992 430 mld. Sk.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 10. júna 2004 č. 381 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu schváliť s tým, že boli zdroje celkom 18,830 555 mld. Sk, výdavky spolu 9,838 120 mld. slovenských korún, bilančný rozdiel 9,992 430 mld. Sk.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výboru k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Antona Blajska predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 14. júna 2004 č. 255.

    Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 (tlač 702), že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2003 s tým, že boli zdroje celkom 19,830 550 mld. Sk, výdavky spolu 9,838 120 mld. Sk a bilančný rozdiel, zostatok 9,992 430 mld. Sk.

    Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal písomne jednu prihlášku, pána poslanca Blajska. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť.

  • Ďakujem. Výročná správa o činnosti Národného úradu práce a účtovná závierka Národného úradu práce za rok 2003 je predložená na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Komplexne hodnotí činnosť a hospodárenie Národného úradu práce za rok 2003, pričom výsledky hospodárenia sú hodnotené vo väzbe na rozpočet na rok 2003, ako aj na výsledky hospodárenia za rok 2002.

    Výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 2003 treba súčasne chápať aj tak, že ňou sa uzatvára činnosť a hospodárenie Národného úradu práce ako verejnoprávnej inštitúcie, pričom aj samotná inštitúcia Národný úrad práce bola k 31. 12. 2003 zrušená. Z tohto hľadiska je záverečným dokumentom, ktorý uzatvára pôsobenie verejnoprávneho Národného úradu práce. Počnúc rokom 2004 sa budeme stretávať so začlenením príjmov a výdavkov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny do rozpočtu, resp. záverečného účtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je v zmysle zákona č. 453/2003 Z. z. štátnou rozpočtovou organizáciou zapojenou príjmami a výdavkami na rozpočet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Výročná správa o činnosti a hospodárení obsahuje všetky nevyhnutné podklady a údaje, ktorými sa tu dokumentuje činnosť a hospodárenie v roku 2003. Podrobne a s dostatočnou vypovedajúcou schopnosťou sa analyzuje situácia na trhu práce, činnosť Národného úradu práce a jeho hospodárenie. Treba uviesť, že Národný úrad práce v roku 2003 bol finančnou inštitúciou, ktorá zabezpečovala svoje úlohy v činnosti v súlade s platnými predpismi a v rámci možností daných právnym rámcom a schváleným rozpočtom.

    Pokiaľ ide o hospodárenie, úlohy sa realizovali v rámci schváleného rozpočtu prakticky bez priamej účasti štátneho rozpočtu. V porovnaní s rokom 2002 sa zvýšila úspešnosť výberu poistných príspevkov, pričom pozitívnejší bol aj vývoj inkasa dlžného poistného. Hospodárenie Národného úradu práce skončilo ku koncu roka 2003 celkovým prebytkom fondov v sume 9,992 430 mld. Sk, ktorý s účinnosťou k 1. 1. 2004 posilňuje zdroje Sociálnej poisťovne v rozsahu takmer 9,7 mld. Sk. Je to prevod zostatkov základného fondu, rezervného fondu a garančného fondu Národného úradu práce a v rozsahu 0,3 mld. Sk ako zostatok správneho fondu sa stáva zdrojom financovania Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Aktívnym výsledkom hospodárenia Národného úradu práce za rok 2003 sa vo veľkej miere pozitívne ovplyvňuje deficit verejnej správy.

    Treba uviesť, že k hospodáreniu Národného úradu práce sa vyjadril nezávislý audítor v tom zmysle, že účtovná závierka poskytuje ucelený, vecný, pravdivý obraz o finančnej situácii Národného úradu práce ku koncu roka 2003 o výsledkoch hospodárenia za rok 2003. Vo vzťahu k výročnej správe o činnosti Národného úradu práce audítor konštatuje, že údaje uvedené v správe bezprostredne nadväzujú na vykázané údaje v účtovnej závierke.

    Poznamenávame, že ide o kvalitný materiál s dostatočnou komplexnosťou, analýzami a zdôvodneniami.

    Treba oceniť prístup Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré ako nová inštitúcia v štátnej správe úlohu zabezpečilo v podmienkach zložitosti s rozhodnutím v činnosti nových orgánov štátnej správy. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Blajsko bol prihlásený písomne ako jediný poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol

    správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, táto správa bola vypracovaná v zmysle úlohy B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 448 z 13. mája a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 899.

    Táto úloha ukladala ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so zainteresovanými rezortmi predložiť správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a o pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov.

    Predložený materiál analyzuje stav jednotlivých regiónov z hľadiska rôznych ukazovateľov a predkladá prehľad už uplatňovaných, ako aj pripravovaných opatrení na elimináciu regionálnych rozdielov. Podklady k predloženej správe boli spracované za spolupráce ďalších rezortov, ministerstva hospodárstva, ministerstva dopravy, ministerstva životného prostredia a ministerstva financií.

    Medzi základné ukazovatele sociálno-ekonomickej situácie obyvateľstva v jednotlivých regiónoch sme zvolili HDP na obyvateľa v príslušnom regióne, ako aj ukazovatele trhu práce.

    Opatrenia smerujúce k vyrovnávaniu rozdielov medzi jednotlivými regiónmi Slovenska možno rozdeliť do 4 zásadných oblastí. A to je rozvoj infraštruktúry, realizácia sociálno-ekonomických programov, podpora mobility a fiškálna decentralizácia, ktorých napĺňanie je rozpracované v rámci predloženého materiálu.

    Ďakujem za pozornosť, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím povereného poslanca výborom pani poslankyňu Edit Bauer, aby z poverenia výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady, ktorú výbor schválil uznesením č. 256.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. júna č. 758 pridelil správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre verejnú správu, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci a bývanie.

    Správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia prerokovali a odporúčali Národnej rade vziať na vedomie nasledovné výbory: výbor pre pôdohospodárstvo uznesením zo 17. júna č. 213, výbor pre sociálne veci a bývania uznesením zo 14. júna č. 256, výbor pre verejnú správu uznesením zo 16. júna č. 213.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie správu prerokoval dňa 17. júna, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho prítomných členov.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu vyplýva pre Národnú radu nasledovný návrh: správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia prerokovať na septembrovej schôdzi Národnej rady.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výborov k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie.

    Dovoľte, aby som vás oboznámila tiež s návrhom uznesenia k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia (tlač 738).

    „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní správy o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia berie na vedomie správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.“

    To je všetko, pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal 2 písomné prihlášky.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Igor Šulaj. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, najprv by som sa chcel poďakovať všetkým tým poslancom, ktorí hlasovali za uvedené uznesenie, pretože si myslím, že sociálno-ekonomické rozdiely v rámci Slovenska sú naozaj veľmi veľké a koniec koncov možnože aj opozícia, aj koalícia by mala mať spoločný názor na to, ako riešiť sociálno-ekonomické rozdiely. Možnože tie formy prístupu budú trochu rozdielne, budú inakšie, ale v každom prípade, myslím si, je to aj prístupový krok koaličných poslancov k riešeniu tejto tak závažnej problematiky, pretože samotné programové vyhlásenie vlády má určité svoje ciele definované v rozvoji regiónov. Dovoľte mi, aby som zacitoval časť programového vyhlásenia vlády, tak ako to poníma tento dokument, materiál, ktorý je podľa môjho názoru záväzný pre vládu, takisto aj pre poslancov Národnej rady: „Vláda prijme strednodobý komplexný programový dokument rozvoja regiónov, zabezpečí prípravu, prerokovanie a schválenie plánovacích a programovacích dokumentov v oblasti regionálnej politiky s dôrazom na zlepšenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti a prehĺbi uplatňovanie princípu partnerstva. Vláda upraví rámcové podmienky regionálneho rozvoja decentralizáciou verejných financií a zavedie nový, efektívnejší systém finančného vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov vyšších územných celkov.“ Teda je to úloha a priorita, ktorá vyplýva z programového vyhlásenia vlády. A pokiaľ by sa táto priorita nenapĺňala, asi nastávajú všetky ďalšie skutočnosti, ktoré súvisia s neplnením programového vyhlásenia vlády.

    Na začiatok by som chcel ešte možnože pána ministra poprosiť. Ja som dostal asi len úvod tej správy, myslím, že obsah asi niekde inde skĺzol, nevadí, však to bude aj nahrané. A preto by som chcel, aby tento materiál bol po obsahovej stránke doplnený. Predpokladám, že tí, ktorí chcú počúvať, si z tohto dokumentu vyberú svoje a budú potom následne vedieť na uvedené skutočnosti reagovať.

    Materiál sa mal nachádzať alebo mal byť spracovaný v dvoch častiach.

    Prvá časť mala byť analytická, ktorá je podľa mňa veľmi zle a chabo spracovaná. Napr. v tejto analytickej časti sa vychádza z porovnania HDP podľa jednotlivých regiónov roku 2001. Ak sa zamyslíme nad týmto dátumom, pre živého boha, veď to je predchádzajúce volebné obdobie, to je ešte volebné obdobie inej vládnej koalície. Ako môžeme sociálno-ekonomické ukazovatele roku 2001 aplikovať na rok 2004? Ak sa na Slovensku neevidujú ukazovatele, ktoré by hovorili o sociálno-ekonomickej úrovni jednotlivých regiónov, tak je tu na mieste otázka prečo. Prečo Štatistický úrad napr. nevykazuje hrubý domáci produkt podľa jednotlivých regiónov, tak ako to robil v roku 2001? Pýtam sa: Je to zámer alebo je to politika? Sú to veľmi zlé ekonomické ukazovatele v jednotlivých regiónoch alebo je to zámer zastrieť nejasnosti a problémy, ktoré sú v regionálnej politike?

    Ak sa pozriem na prvú analytickú časť, dovoľte mi citovať zo správy o sociálno-ekonomickej úrovni jednotlivých regiónov, budem citovať zo záveru prvej analytickej časti. Analýzy ukazujú, že existuje minimálne časová súvislosť medzi reformnými opatreniami vlády a mierne priaznivým vývojom, pokiaľ ide o regionálne rozdiely v sociálno-ekonomickej situácii obyvateľstva – ako z nasledujúcej kapitoly vyplynie, vláda už prijala a vykonáva niekoľko opatrení smerujúcich k podpore rozvoja zaostalejších regiónov a prijíma ďalšie takéto opatrenia a chystá sa ich zaviesť v rámci bežného plánu práce –

  • Diskusia o sociálno-ekonomickej situácii by sa však mala skôr zamerať na dynamiku vývoja v oblasti zamestnanosti v jednotlivých regiónoch a vytváranie podmienok pre maximálnu dynamiku.

  • To neznamená, že sa regionálnym rozdielom netreba venovať, ale prílišný dôraz politike a opatreniam na rozdiely medzi regiónmi môže nakoniec znamenať pokles dynamiky priaznivého vývoja všade a pestovanie kultúry závislosti od transferov v zaostalých regiónoch. Skúsenosti z Európskej únie nám dávajú viaceré varovné príklady. Tak sa pýtam, či žijeme v divokom bantustane, v Bangladéši alebo či sa nachádzame na Slovensku. Veď Európska únia je o predvstupových a povstupových fondoch, je o vyrovnávaní sociálno-ekonomických rozdielov. Asi tento princíp nikto nemôže poprieť a koniec koncov aj táto správa hovorí o tom, ako jednotlivé fondy napomáhajú riešiť regionálne rozdiely. Ak sú skúsenosti z Európy, ktoré dávajú viaceré varovné príklady, tak ja by som žiadal, aby takéto negatívne skúsenosti boli do tohto materiálu zapracované. Pýtam sa: Prečo nie sú? Ak Európska únia má systém vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov, aký princíp podľa programového vyhlásenia vlády, ktoré by malo byť pre vládu záväzné, alebo aký systém spravila, vytvorila naša vláda na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov? Podľa tejto správy asi veľmi chabý, lebo, ešte raz, pán minister, ja toto považujem možnože za chabý úvod, ale nie obsah, ktorý vyžadovala Národná rada.

    Keby som išiel do opatrenia alebo do opatrení, ktoré mali byť podľa jednotlivých regiónov, tak si myslím, že tento materiál je priam nedostatočný. Keby som ja bol šéfom vyššieho územného celku, tak mám naozaj veľký problém vybrať si konkrétne opatrenia a tento materiál mal byť tak stanovený a tak znie aj názov, v jednotlivých regiónoch, aby som vedel, aké skutočnosti alebo aké opatrenia vláda prijala v investičnej politike. Nebudem hovoriť len o politike podpornej z fondov, ktorá je v tomto materiáli, ale aj pôdohospodárskej politike, politike cestovného ruchu, školskej politike, sociálnej politike a tak ďalej. Myslím si, že tieto skutočnosti, ktoré sú uvedené v tomto materiáli, sú úplne nedostatočné.

    Budovanie informačnej spoločnosti. Dovoľte mi, aby som citoval z uvedeného materiálu. V rámci úlohy budovania informačnej spoločnosti prostredníctvom modernizácie v telekomunikačných a informačných systémoch s prioritným orientovaním sa na využívanie telematických a inteligentných dopravných systémov sa v roku 2004 pokračuje na riešení štátnej objednávky inteligentných dopravných systémov. Neviem si ja konkrétne predstaviť, aký vplyv má uvedená skutočnosť na jednotlivé konkrétne regióny. To je všeobecné stanovisko.

    Nová koncepcia regionálnej podpory strategických investícií, tá ma veľmi zaujala. Pýtam sa, ako sa však realizuje v praxi. Zákon o investičných stimuloch definuje základný všeobecný rámec, v medziach ktorého je možné poskytovať investičné stimuly, pričom v prípadoch, keď sú splnené zákonom stanovené požiadavky na strategické investície, ponecháva vláde právo rozhodnúť o poskytnutí investičného stimulu a jeho výške. Pravidlá pre regionálnu podporu strategických investícií majú byť záväzným sprievodcom pri tomto rozhodovaní. Investičné stimuly by mali byť zamerané hlavne na kompenzáciu a zlepšenie nedostatočnej kvality produkčných faktorov. Pýtam sa, v mesiaci februári alebo v marci vláda prijala stanovisko, že sa budú podporovať štyri regióny. Myslím, že je tam Banská Bystrica, Nitra, košický región a prešovský región. Následne za dva týždne sme prijali investičné stimuly trinástim podnikom, jeden z toho vypadol, tri z nich sa nachádzajú na území týchto jednotlivých regiónov, ostatných deväť sa nachádza na regiónoch iných území. Tak potom sa pýtam: Aké máme kritériá a prerozdelenie investičných stimulov? Ja som za to, aby aj firma WELL dostala investičný stimul, ak vytvorí nové pracovné miesta. Je to dobré a je to naozaj prospešné, pretože sa tým vytvoria nové pracovné príležitosti a bude rásť HDP. Ale pýtam sa: Nenašli by sa iné kritériá aj v zaostalých regiónoch? V Banskobystrickom kraji priamo zahraničné investície do roku 2003 za 10 rokov boli vo výške 1 %. Prečo sme napr. takéto kritériá my nevybrali? Veď koniec koncov tento materiál o tom hovorí.

    Ďalej, chcel by som poukázať na niektoré ďalšie veci, ktoré som v rámci tejto správy nepochopil.

    Rozvoj cestovného ruchu. Pán minister, vedeli by ste mi vysvetliť ako rozvoj cestovného ruchu súvisí s vypilovaním lesov? Zoberte si tento materiál a pod rozvojom cestovného ruchu máte následne pododseky. Rozvoju regiónov môže pomôcť rozvoj spracovania a využívania domácej obnoviteľnej suroviny dreva a následne je tu povedané, že máme kupovať nové stroje a zriaďovať investície na drevospracujúci priemysel. Ja som istého času vyštudoval cestovný ruch, ovládam niekoľko definícií cestovného ruchu, pána Hunzikera, Krapfa, definíciu cestovného ruchu z banskobystrickej vysokej školy ekonomickej, ale nechápem, čo sme sledovali tým, že máme vyťať stromy. A potom následne budeme rozvíjať cestovný ruch? Prepáčte, to je už trošku pritiahnuté za vlasy.

  • Možnože ideme systémom Tuniska alebo Egypta a chceme to riešiť púštnym systémom. Ale tam naši ľudia chodia kvôli moru, a nie kvôli púšti. Takže to je ďalšia nejasnosť.

    Ďalej, miestne dane ako nástroj rozvoja. Pýtam sa: Alebo útlmu? Dovolím si citovať z tejto správy, kde miestna daň je ako najmä daň z nehnuteľnosti, však obce k rozvoju motivuje. Pýtam sa: Ako budú miestne dane motivovať tie obce, ktoré budú musieť zvýšiť o 20 % daň z nehnuteľnosti? Daň z nehnuteľnosti by totiž v nasledujúcom roku podľa východísk štátneho rozpočtu mala vzrásť zo 4 mld. na 5 mld. Daň z nehnuteľnosti sa väčšinou vyberá z nehnuteľností, ktoré majú podnikateľské osoby, ale aj súkromné osoby. Tam, kde vytvoríme nové podnikateľské aktivity ako je to napr. pre Trnavu, Žilinu alebo niektoré iné regióny, no tam sa asi tá daň z nehnuteľnosti bude vyberať iným spôsobom., tých 20 % sa prerozdelí na nové výrobné kapacity, na nové výrobné možnosti. Ale pýtam sa: Akým spôsobom ovplyvníme daň z nehnuteľnosti, dajme tomu, v Bujakove, Bacúchu alebo niekde inde, kde nové tieto výrobné možnosti nie sú? Možnože som si zobral niektoré obce, ktoré sú menšieho charakteru. Ale keď im povieme, že budú mať zvýšiť o 20 % daň z nehnuteľnosti, viete, bude to systémom koeficientu 1,2. Takže podľa môjho názoru, áno, budú mať aj progresívny charakter, ale v tých regiónoch, ktoré sú silné a ktoré majú podnikateľské zázemie, ktoré sa ďalej rozvíja, ale budú mať aj útlmový charakter v tých regiónoch, kde podnikatelia sa tak nerozvíjajú a budú musieť znášať to bremeno 20-percentnej vyššej daňovej zaťaženosti oproti roku 2003. Takže nakoniec možnože budeme konštatovať, že všetci sme si rovní a niektorí sme si rovnejší. Ale nechcem len kritizovať.

    Osobne si myslím, že analytická časť, na ktorú má právo aj opozícia poukázať, má určité svoje nejasnosti. Preto som si spracoval ja svoju vlastnú analýzu sociálno-ekonomickej úrovne, ktorá nemusí byť presná, ale myslím si, že je presnejšie ako tá, ktorá je uvedená v tomto materiáli.

    Ešte na záver, aby som nezabudol. Vzhľadom na to, že sa domnievam, že tento dokument je len úvod, doporučujem a je to môj návrh, aby sme uvedený dokument alebo materiál vrátili vláde na prepracovanie.

    Ak by som sa ja pozeral na analýzu jednotlivých krajov, tak môžem tieto kraje hodnotiť podľa rozlohy, podľa počtu obyvateľov. Ak sa na to pozrieme podľa rozlohy, najväčší je Banskobystrický kraj. Má 9 455 kilometrov štvorcových, najmenší je Bratislavský kraj, je tam takmer 4,5-násobný rozdiel. Čo sa týka však počtu obyvateľov, tie kraje sú približne na tej istej úrovni. Som rád, že do fiškálnej decentralizácie, ktorú budeme zase prerokúvať v mesiaci septembri, sa dostala už aj požiadavka rozlohy regiónu, pretože štát sa musí zaujímať o celé územie Slovenska a nielen o regióny, kde je hustota obyvateľov veľmi veľká. Na ďalšom grafe vidíte hustotu obyvateľov podľa jednotlivých regiónov a počet obcí. Na kilometer štvorcový Bratislava, samozrejme, má najväčšiu hustotu obyvateľstva, pritom Prešov zase má najviac počtov obcí. Banskobystrický kraj má najmenšiu hustotu obyvateľstva.

    Ale vráťme sa teraz trošku k sociálno-ekonomickým ukazovateľom. Myslím, že jednými zo základných sociálno-ekonomických ukazovateľov sú nezamestnanosť, tržby a riešenie problematiky priamych zahraničných investícií. Moje informácie vychádzajú z roku 2003, pretože niektoré sa dali zistiť len za celý rok, za mesiac február a za prvý kvartál roku 2004.

    Ak by som mal definovať nezamestnanosť za celý rok, tak podľa jednotlivých regiónov bola v prvom kvartáli miera nezamestnanosti nasledovná. Za prvý kvartál alebo k 31. 3. v Bratislave bola 5,5 %, ale v poradí v Banskobystrickom kraji, v Prešovskom, v Košickom bola za prvý kvartál až 18,5 %, 16,7 %, 18,4 %. Sú tu naozaj veľké diametrálne rozdiely. Pri tých číslach vidíte, kde nezamestnanosť klesla. A čo sa týka Banskobystrického kraja, Prešovského kraja, Košického kraja, to sú mínusové čísla. Je faktom naozaj, že nezamestnanosť klesá. A treba povedať, že tento fakt hodnotím pozitívne. Je však potrebné analyzovať, prečo táto nezamestnanosť klesá, či tu nie sú len štatistické údaje, ktoré majú inú vypovedajúcu schopnosť oproti roku 2003, alebo je to aj naštartovanie určitých proreformných krokov. Myslím si, že je to jedno s druhým. Veľmi dôležitý údaj je počet uchádzačov o zamestnanie nad 12 mesiacov. Keby sme si zobrali jednotlivé kraje, t. j. za druhý mesiac, tak k februáru bolo 466 385 nezamestnaných, z toho 213 517 bolo uchádzačov o zamestnanie nad 12 mesiacov. Najviac z nich bolo v Košickom kraji, Prešovskom kraji a v Banskobystrickom kraji. Bratislava mala najmenší počet uchádzačov o zamestnanie evidovaných nad 12 mesiacov. Čo je však veľmi dôležité? Veľmi dôležitá je táto tabuľka, ako sa na počet nezamestnaných vytvára nové pracovné miesto. Keď si zoberiem Banskobystrický kraj, tak na 97 nezamestnaných pripadá 1 voľné pracovné miesto. V Nitrianskom kraji je to 52, mohol by som ísť ďalej, v Bratislavskom kraji na 5 nezamestnaných je 1 voľné pracovné miesto. Čo to prakticky znamená? V Bratislave máte 20-násobnú väčšiu možnosť ako nezamestnaný, že sa zamestnáte, ako v Banskobystrickom kraji.

    Veľmi dôležitým ekonomickým ukazovateľom je priemerná mzda za rok 2003. Tu mám priemerné mzdy podľa jednotlivých krajov, ale aj s vplyvom na reálnu mzdu v porovnaní rokov 2003 a 2002. Priemernú mzdu za rok 2003 mal najvyššiu Bratislavský kraj, 18 877 korún, a najnižšiu Prešovský kraj, 11 385 korún. Pri priemernej mzde si však musíme uvedomiť ešte jednu skutočnosť. Je to otázka reálnej mzdy. Ak máte nízku nominálnu mzdu, ale potrebujete realizovať svoje životné potreby vo forme tovarov a služieb, ktoré podliehali deregulácii alebo ktoré podliehali vyššiemu zvýšeniu daní, napr. v potravinách, ktoré išli až na 19 %, vaša reálna mzda ide oveľa rýchlejšie nadol ako pri iných nominálnych mzdách v iných krajoch. Tak napr. nominálna mzda najviac poklesla za Trenčiansky kraj, Žilinský kraj, Bystrický kraj, až o 3 %, to je porovnanie roku 2003 a 2002. Najmenší pokles reálnej mzdy zaznamenali Bratislavský kraj a Košický kraj. Keby som mal porovnať počet zamestnaných v prvom kvartáli 2004 a priemerné nominálne mzdy, to vidíte na nasledujúcej tabuľke, priemerná nominálna mzda za prvý kvartál v Bratislavskom kraji vzrástla na 19 498 korún, pričom napr. v Bystrickom kraji bola len 11 994 korún. To sú veľké otrasné rozdiely, viac ako 7 000, 8 000 korún, a teda vláda by sa mala zaoberať aj týmito skutočnosťami. Veľmi dôležitý je pritom prírastok miezd od roku 2002 do prvého kvartálu 2004. Tento prírastok je definovaný na základe nominálnej mzdy. Takže napr. môžete zistiť, že v Bratislavskom kraji za volebné obdobie do 31. 3. vzrástla nominálna mzda o 1 872 korún, pričom napr. v Banskobystrickom kraji len o 353 korún. Teda asi aj život v Bratislavskom kraji bude o niečom inom ako v Banskobystrickom kraji.

    Dovoľte mi, aby som sa v stručnosti ešte venoval problematike tzv. výkonnostných ekonomických ukazovateľov podľa jednotlivých regiónov.

    Tržby v stavebníctve k prvému kvartálu 2004. V Bratislavskom kraji máte 26,4 % realizovaných tržieb v stavebníctve, v Banskobystrickom kraji je to 6 %. Keby som si tieto skutočnosti porovnal podľa počtu obyvateľov, tak prídete na to, že v Bratislavskom kraji je 11,1 % obyvateľov z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky, ale realizujeme až 26,4 % v stavebníctve. V Banskobystrickom kraji máme 12,3 % podiel na celkovom počte obyvateľov, ale máme len 6-percentné výkony v stavebníctve.

    Poďme sa pozrieť na tržby v maloobchode a v službách. V Bratislavskom kraji sa realizuje 38,8 % tržieb z celkových tržieb za jeden kvartál a v Banskobystrickom kraji je to 5,6 %. Zase, keby som si to zobral podľa počtu obyvateľov, tak pri 11,1 % počtu obyvateľov Bratislavského kraja realizujeme až 39-percentné tržby v maloobchode, čo sa týka tovarov a služieb, a len 5,6 % je to v Banskobystrickom kraji.

    Ešte by som vám chcel ukázať jednu tabuľku, lebo je pre mňa veľmi zaujímavá a je veľmi dôležitá. Sú to priame zahraničné investície za 10 rokov, teda do 31. 12. 2003. Pre Bratislavský kraj v miliardách korún je to 232 mld. korún z celkových 320 mld. korún. To je takmer 72 %. Pre Bystrický kraj je to 8,189 mld., to sú 2 %. Pre Prešovský kraj je to 5,764 mld., to je jedno percento. Do týchto investícií nie sú zahrnuté investície KIA – Hyundai a Peugeot Citroen.

    Takže snažil som sa vám na základe uvedených skutočností poukázať na iné kritériá sociálno-ekonomickej úrovne jednotlivých regiónov. Možnože vás to niektorých nezaujíma, ale myslím si, že pred voľbami dostanete otázku, ktorú my dostávame každý deň: Čo robíte pre nás, aby sa naša životná úroveň v regiónoch zlepšila? Podľa tohto materiálu ja svojim občanom a voličom neviem povedať, čo robí vláda, viem povedať aspoň to, že tie problémy sú tu a vláda sa nimi dostatočne nezaoberá. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený písomne pán poslanec Ondriaš, ktorého nevidím v rokovacej sále. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Blajsko, Angyalová, Vážny, Burian. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz, aby sme pristúpili k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch, po odhlasovaní ktorých budeme pokračovať v rozprave k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

    Budeme hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Madeja, ktorým je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie zmlúv s KIA – Hyundai a PSA Citroen.

    Pán poslanec predložil návrh uznesenia Národnej rady, ktorý máte predložený v laviciach.

    Prosím teraz pána poslanca Madeja, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ktoré by mala Národná rada prijať uznesením. Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, v rozprave vystúpili traja páni poslanci. V rámci tohto bodu programu máme dva návrhy uznesení, ktoré boli rozdané na lavice.

    Prosím, dajte hlasovať o prvom návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do 10 dní Národnej rade...

  • Pán poslanec, máme to všetci rozdané písomne do lavíc, len upresním, je to návrh pod č. 774.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 87 za návrh, 5 proti, 31 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

  • Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, ešte ďalší návrh.

  • Pán predseda, v rozprave som navrhol ďalší návrh uznesenia, ktorým Národná rada žiada vládu dodržiavať vo všeobecnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám a zverejniť aj tie údaje od účinnosti zákona 1. 1. 2001. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať aj o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Tento návrh považujem za samozrejmú povinnosť vlády dodržiavať zákon.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 85 za návrh, 7 proti, 26 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili

  • Teraz prosím pána poslanca Komlósyho, aby ako poverený člen gestorského výboru predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej

    správe o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO.

    Nech sa páči, pán poslanec

    Zs. Komlósy, poslanec: Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať vzhľadom na to, že v rozprave vystúpil len jeden poslanec, ale nepodal žiaden procedurálny návrh alebo zmenu návrhu uznesenia, dajte, prosím, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu do Európskej únie a NATO.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 76 za návrh, 19 proti, 35 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Galbavý bol poverený výborom, aby predniesol návrh uznesenia k

    správe o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy.

    Nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil nikto k tejto správe, preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie túto správu.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o uznesení, ktorým Národná rada berie správu na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za, 6 proti, 47 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Blajska, aby z poverenia výboru uviedol návrh uznesenia k prerokúvanej

    výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2003.

    Pán poslanec Blajsko.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave neboli vznesené žiadne pripomienky, a preto, pán predseda, dajte o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 91 za návrh, 3 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Prosím pána poslanca Hanzela, aby z poverenia výboru predložil návrh uznesenia k

    správe o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí,

    ktorú prerokúvame ako tlač 742.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nezazneli žiadne pripomienky, tak dovoľte, aby som vás požiadal, pán predseda, aby ste dali hlasovať o uznesení (tlač 742) tak ako to je rozdané v laviciach.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 102 za návrh, 1 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body programu.

    Budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní o

    správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šulaja sa ešte hlásia pán poslanec Ďaďo a Hamarčák a potom sú prihlásení štyria poslanci do rozpravy ústne: Blajsko, Angyalová, Vážny, Burian.

    Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že keď pán Šulaj v rozprave vystupoval, bol tu značný hluk tak ako teraz a mnohí z vás ani nesledovali, o čom hovoril, dovolím si podporiť jeho stanovisko v nasledujúcich veciach. Skutočnosti, ktoré sú uvedené v predloženej správe, sú nedostačujúce podľa môjho názoru, lebo sú všeobecné. Sú to všeobecné stanoviská, ktoré sú, jednoducho povedané, frázami, frázami, ktoré sú predložené nám poslancom Národnej rady bez nejakej úcty k tomu, či sme alebo nie sme tu zástupcovia zákonodarného zboru, pretože mali by sme dostať na stôl správu, ktorá je konkrétna a hovoriť o tom tak, ako by mal región vypadať, a nie v takýchto frázach.

    Ďalšia vec a jedna z tých fráz je regionálny rozvoj a spojenie s ním turistiky. Skutočne len koncepčná práca môže napomôcť, aby sa situácia zmenila, ale nie to, čo je tam konštatované. Prosím vás pekne, však som nevidel ešte, s prepáčením, takú ekonomickú nerozmyslenosť a ekologicky škodlivú náležitosť ako tam je konštatované, ako je, že ťažba dreva zvýši a tak ďalej. Však to je, jednoducho povedané, hlúposť. My miesto práce vyvážame von surovinu a ešte to chceme dávať za to, že je to príkladom pre rozvoj cestovného ruchu. Pritom v niektorých oblastiach snáď len situácia dokazuje to, že vláda alebo rezort k tejto správe pristupoval ako vo fráze, pretože to skutočne vyzerá ako podnet na rozvoj samosprávy.

    Najpodstatnejšia tam je asi tá situácia, ktorá konštatuje a kde by sme mali brať do úvahy pomer nezamestnanosti a priemernej mzdy, ktorá je v jednotlivých regiónoch. A tá nám ukáže, kde by sme mali ten rozvoj zamerať, a nie takéto frázy, ako sú uvádzané v danej správe. Ja si myslím, že tu ani nemá tá správa ani čo robiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Šulaj, chcete reagovať? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Blajsko, ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, mnohé veci už povedal kolega Šulaj, ale cez to všetko vystúpim s niektorými otázkami.

    Správa má pozostávať z dvoch častí a vychádza, samozrejme, zo starých dát, ako to už bolo uvedené aj v prejave pána Šulaja. Správa akože teda má pozostávať z dvoch častí, z časti o súčasnom stave sociálno-ekonomických disparít medzi krajmi a okresmi Slovenskej republiky a z časti o opatreniach na odstránenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi. V časti o súčasnom stave sociálno-ekonomických disparít medzi krajmi a okresmi sa hodnotia tendencie vývoja takých sociálnych a ekonomických ukazovateľov, ako sú HDP na jedného obyvateľa, miera nezamestnanosti, zamestnanosť, mzdy, poberatelia dávok sociálnej pomoci. Pokiaľ ide o voľbu ukazovateľov pre hodnotenie úrovne regiónov, v zásade s nimi možno súhlasiť. Prezentuje sa nimi úroveň základných sociálnych a ekonomických ukazovateľov, ktoré sa používajú aj v krajinách Európskej únie. Správa však neobsahuje hlbšiu analýzu dosiahnutej úrovne v krajoch, v regiónoch, a to hlavne mám na mysli VÚC a okresy. Skôr je informáciou o tendenciách vývoja v jednotlivých krajoch a disparitách v krajoch a okresoch.

    Očakávali sme, že správa o stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch sa viac dotkne aj takých sociálnych ukazovateľov, akými sú napr. podiel dôchodku na mzde, podiel dôchodku v percentách na celkovom počte obyvateľstva a pod., ako aj ukazovateľov charakterizujúcich kvalitu života, akými sú napr. priemerná dĺžka života, výstavba bytov na tisíc obyvateľov, priemerná obytná plocha, úroveň telefonizácie a podobne. Takto širšie zameraná správa mohla podať ucelenejší obraz o úrovni ekonomickej sily v regiónoch, a to aj v podmienkach života určujúcich kvalitu života občanov.

    Pri hodnotení takého sociálneho ukazovateľa, akým je miera nezamestnanosti, považujeme za žiadúce upraviť, resp. zjednotiť spôsob vykazovania miery nezamestnanosti používaný Štatistickým úradom a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny vzhľadom na značné hodnotové rozdiely vo vychádzajúcej miere nezamestnanosti. Považujeme za potrebu dať tiež do pozornosti aj skutočnosť, že pri hodnotení miery nezamestnanosti tak za Slovenskú republiku, ako aj v jednotlivých regiónoch by sa mala objektívne hodnotiť miera nezamestnanosti vo väzbe na vytvorené nové pracovné miesta vrátane miezd získaných reštrukturalizáciou hospodárstva. Porovnaním poklesu počtu nezamestnaných s tvorbou nových pracovných miest prichádzame k záveru, že znižovanie počtu nezamestnaných sa dosahuje predovšetkým, a je to stále opakovaná už myšlienka, administratívnymi metódami, nie reálnym vytváraním nových pracovných miest.

    Opatrenia na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov sú rozdelené do viacerých oblastí. Je to rozvoj infraštruktúry, dopravná infraštruktúra, budovanie informačnej spoločnosti, ochrana životného prostredia, sociálno-ekonomické programy, služby zamestnanosti, pomoc v hmotnej núdzi, koncepcia podpory regionálnych strategických investícií, priemyselných parkov, rozvoj cestovného ruchu, tretia oblasť, podpora mobility pracovnej sily, príspevok na sťahovanie, podpora rozvoja výstavby nájomných bytov, výchovy, výkony vo verejnej doprave a, po štvrté, fiškálna decentralizácia, ide o strategické myslenie úrovní samospráv, miestne dane a verejné služby. V rámci opatrení vláda podáva informáciu o projektoch, možnostiach podpory a zámeroch v jednotlivých oblastiach. Poznamenávame, že túto časť správy nemožno charakterizovať tak, že ide o komplexnú sústavu opatrení na odstránenie sociálno-ekonomických rozdielov.

    V súvislosti s prerokúvanou správou, ktorá sa pokúša popísať problémy odstraňovania sociálno-ekonomických rozdielov, ako aj regionálnych aspektov integrácie do Európskej únie, treba uviesť, že sociálno-ekonomické dimenzie disparít, dlhodobosť procesov regionálneho vyrovnávania a ich politická citlivosť si vyžadujú, aby sa regionálna politika stala jednou z ťažiskových vládnych politík. Ale, už tu bolo konštatované, podľa úrovne spracovania uvedeného materiálu vláda Slovenskej republiky asi neplní svoj vlastný vládny program. Preto je veľmi aktuálna stratégia regionálnej politiky Slovenskej republiky, v rámci nej rastových modelov voči rozvinutým regiónom všeobecnej podpory ekonomicky zaostávajúcim regiónom, využitia primárnych zdrojov regiónov vrátane zdrojov pracovných síl. V rámci stratégie sa žiada definovať aj zameranie jednotlivých politík rozvoja odvetví.

    Vážená Národná rada, odporúčam, aby uvedený materiál sa vrátil na dopracovanie predkladateľovi. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, chcela by som sa venovať z tejto správy iba určitému aspektu. A na základe toho by som potom chcela predložiť návrh uznesenia. Napriek tomu by som chcela trošku uviesť svoj príspevok.

    Táto správa, ako už moji predrečníci povedali, má vlastne dve časti. Prvá časť by mala byť nejakou sumarizáciou makroekonomických údajov, ktoré o stave regiónu máme. A na základe nich by potom malo prísť akési porovnanie. A druhá časť by mala byť vlastne akousi sumarizáciou vecí tých, ktoré vláda v prospech regiónov už robila, a tých, ktoré má vláda v pláne.

    Keď si všimnem túto prvú časť, tak si za ukazovatele, ktoré by mali dokumentovať stav regiónov, vybrala HDP na obyvateľa, nezamestnanosť, zamestnanosť a nominálne mzdy.

    Je pre mňa dosť zvláštne, že ten prvý ukazovateľ sú dáta z roku 2001, pretože táto správa evidentne má charakterizovať stav, ktorý je dnes, dneska máme rok 2004. Takže pravdepodobne tieto dáta nie sú sledované, pokiaľ viem, nie sú sledované Štatistickým úradom. A je trošku zvláštne, že ich nesleduje ani vláda buď tak, že by to robila cez ministerstvo financií, alebo tak, že by takéto zadanie zadala Štatistickému úradu, lebo takto vlastne nemá úplne jasný prehľad o tom, ako to naozaj je. Napriek tomu tie dáta z roku 2001 čosi vykazujú. A uvádza sa v tejto správe napr. veta, že rozdiely medzi ostatnými regiónmi okrem Bratislavy sú na hranici štatistickej významnosti. Pre každého, kto sa venoval štatistike a zoberie si tento graf napriek tomu, že k nemu nie sú prístupné dáta vo forme nejakej tabuľky exaktnej, je úplne zjavné z tohto grafu, že Trnavský kraj trvalo osciluje niekde okolo 90 až 100 % HDP na obyvateľa, kým pri Prešovskom kraji je to niekde okolo 60. Tak toto teda nie je štatisticky nevýznamné. To by som snáď chcela povedať, HDP na obyvateľa. Myslím, že sledovanie disparít je dôležité naozaj aj očistiť od inflácie. A tam sa to nakoniec aj spomína, že táto cenová hladina je rôzna v jednotlivých regiónoch, ale nie je sledovaná, preto je ťažké ten stav porovnať. Nuž tak sa pýtam, prečo nie je sledovaná, pretože opäť nie je potom k dispozícii údaj, ktorý by jasnejšie hovoril o tom, aké sú naozaj disparity medzi jednotlivými regiónmi, čo sa týka tohto ukazovateľa.

    Ďalej je tam ukazovateľ nezamestnanosti a tak zrkadlovo naproti tomu ukazovateľ zamestnanosti. Pri nezamestnanosti chcem povedať, že si naozaj myslím, že z hľadiska toho, ako sa chápe nezamestnanosť, a tu ide o evidovanú nezamestnanosť, naozaj môže byť štatisticky skresľovaná. Preto je aj efektívnejšie aj pre ekonóma dívať sa na ukazovateľ zamestnanosti, lebo tieto čísla sa až tak prispôsobovať nedajú. Tak z týchto čísiel, z toho, čo je v tejto správe, je zjavné, že slušným spôsobom rastie v Bratislavskom, Trnavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji, na nižšej priemerke aj v Nitre, neutrálne až niekedy v niektorých obdobiach do mínusu tu idú Košice, Prešovský kraj a Banskobystrický kraj, tri, ktoré sú trvalo v závese aj v iných ukazovateľoch.

    No a potom tam je ukazovateľ nominálne mzdy. A zaujímalo by ma inak, pretože Košický kraj je uvedený ako druhý v poradí, ako by vyzeral Košický kraj bez mesta Košice, pretože región Košice a okolie, trvalo Michalovce a ďalšie okresy, tu mi kolega našepkáva veľmi dobre, by asi naozaj mohli byť zaradené medzi okresy s veľmi, veľmi nízkou mierou zamestnanosti v zmysle rastu medziročného a takisto s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti a rovnako s veľmi nízkou priemerkou, čo sa týka nominálnych miezd.

    Preto to porovnávanie vlastne pri každom z týchto makroekonomických údajov je zvláštnym spôsobom skreslené a pre mňa je minimálne prekvapujúce, že vláda sa nesnaží tieto údaje vnímať v akomsi kontexte týchto problémov, týchto rozdielov, týchto drobných nuáns, ktoré potom môžu okrajovo vypovedať úplne inak, ako to s ním naozaj je.

    Ale chcem povedať, že a to je ten aspekt, ktorý som si chcela všimnúť, sa tam uvádza jeden odsek, ktorý by som rada odcitovala, tak ako je uvedený v správe. „Z pohľadu znižovania sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi sa ako veľmi efektívne javí byť budovanie cezhraničných diaľnic a rýchlostných komunikácií v prihraničných oblastiach, ktoré hraničia s oblasťou v susednom štáte s podstatne vyšším stupňom sociálno-ekonomickej rozvinutosti. Pozornosť sa sústreďuje na prípravu cezhraničnej rýchlostnej cestnej infraštruktúry v priestore Košice – Milhosť – Miškovec.“ Na túto tému sme v tomto parlamente mali už šancu počuť niekoľko otázok na hodine otázok a pomerne obsiahlych odpovedí, ktoré nám však veľa nepovedali. Mali sme tu dokonca šancu hlasovať pozmeňujúcom návrhu, ktorý na túto stavbu, na túto rýchlostnú cestu odporučil vyčlenenie 100 mil. korún. To, ako tieto peniaze skončia, to zatiaľ nechcem komentovať, lebo naozaj chcem počkať na koniec roka. Ale myslím si, že ak táto správa takto jasne hovorí o tom, že z pohľadu znižovania sociálno-ekonomických rozdielov je stavanie diaľnic úplne kľúčové, tak je pre mňa nepochopiteľné, že táto priorita je prioritou len naoko. A v skutočnosti, ak sa pozrieme na aktualizovaný plán, teda projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý bol schvaľovaný posledne niekoľko mesiacov dozadu, tak sa dozvieme, že táto rýchlostná cesta, ktorá je v zásade jedinou rýchlostnou cestou, ktorá sa v Košickom kraji má v najbližších rokoch stavať, je odporučená na výstavbu až od roku 2006, čo v praxi znamená, že jej dostavba, aj keby sa rovno začalo na tejto stavbe robiť v roku 2006, môže byť dokončená najskôr v roku 2010. Ja si myslím, že Slovensko by malo zostať na dvoch nohách. Ide o Košice a celý región spolu s prešovským regiónom, kde inak zhodou okolností je postavená už diaľnica medzi Prešovom a Košicami pred prepojením Košíc s Milhosťou, a teda následne s Miškovcom, samozrejme, po diskusiách s maďarskou stranou. To by bolo oveľa rýchlejším a lepším riešením pre tento región, ktorý by priniesol podstatne rýchlejšiu dynamiku rozvoja, na ktorú sa odvoláva aj táto správa.

    Takže dovoľte mi predložiť návrh uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o opätovné prehodnotenie aktualizácie nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a o zaradenie rýchlostnej cesty E4 v úseku Košice Milhosť do zoznamu priorít na roky 2003 až 2006. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, hovorili ste o rýchlostnej komunikácii z Košíc na hranicu do Sene, ale zabudli ste povedať, že kompetentní sa nevedia dohodnúť momentálne ešte ani, kadiaľ tá cesta povedie. Takže schválené prostriedky v rozpočte vo výške 100 mil. korún nemôžu byť objektívne použité. Ďakujem.

  • Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa nechce reagovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

  • Hlasy z pléna.

  • Už som skončil možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, z názvu správy vyplýva, že pojednáva o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

    Správa sa delí na dve časti, analytickú a východiská.

    Najprv sa dotknem tej analytickej časti veľmi stručne. Po oboznámení sa s touto správou konštatujem, že je to veľmi chabé hodnotenie sociálno-ekonomických disparít z hľadiska HDP, nezamestnanosti, miezd a už úplne tendenčný a neobjektívny záver, citujem, mierne priaznivého vývoja odstraňovania regionálnych rozdielov. Z takéhoto záveru mám dojem, že členovia vlády v regiónoch nikdy neboli. Príklad poviem. Z obce Trenč ma chytá ozaj nejaká depresia. A takýchto obcí je na Slovensku veľa, kde je 92 % nezamestnaných obyvateľov z ekonomicky činných obyvateľov, kde je 89 % Rómov. Jednoducho ja neviem, čo s tým ideme robiť, ale treba sa týmto problémom zaoberať. A takýchto obcí, opakujem, je na Slovensku veľmi veľa. Chápem a myslím si, že všetci okolo seba vnímame, že tento obrovský prepad životnej úrovne a naďalej sa prehlbujúce rozdiely vláda nechápe s takou prioritou, ako by mala.

    Ďalšia časť správy obsahuje honosný názov, opatrenia. Opatrenia sú rozdelené na štyri oblasti, ktorými sú rozvoj infraštruktúry, o ktorom tu už bolo hovorené, realizácia sociálno-ekonomických programov, podpora mobility, fiškálna decentralizáciu. Veľmi stručne, keď sa toho dotknem, je tu opísaný Národný rozvojový plán a jednotlivé opatrenia, operačné programy z Národného rozvojového plánu.

    Dotknem sa napr. infraštruktúry kde v správe je opísaný operačný program základnej infraštruktúry. A myslím si, že toto nebolo cieľom správy. A myslím si, že každý z poslancov, ktorý sa touto problematikou zaoberá, veľmi jednoducho a ľahko si nájde v rôznych materiáloch, čo vlastne operačný program a základná infraštruktúra obsahuje. A je tu len zameranie sa na kohézny fond a štrukturálne fondy z hľadiska dopravnej infraštruktúry. Samozrejme, je to výborné, že sa vláda týmto zaoberá, veď to bola jedna z podmienok vstupu Slovenska do Európskej únie, aby sme vyrovnávali európske rozdiely, ale ja očakávam od vlády viac, nejaký nadštandard, niečo nad rámec európskych fondov, pretože neberiem to ako samozrejmosť. Je tam tiež určitá úloha a zodpovedná úloha vlády, ale to naviac tu nie je ani o krôčik urobené. Spomeniem perličku, napr. rýchlostnú cestu Budča – Kováčová. Je to úsek, ktorý je dlhý 2,6 kilometra. A realizujeme ho už 3 roky. Neviem, či ho budeme realizovať štvrtý rok. Denne tade chodí 4 000 až 6 000 vozidiel, ktoré musia obchádzať 7-kilometrovú trasu. Keď sa spočíta len ten benzín a tie pohonné hmoty, samozrejme, aj tá strata času, ktorí tí vodiči v tej doprave vynaložia, tak z hľadiska efektívnosti je to úplne, úplne mimo. Ďalšiu perličku poviem. Podľa súčasného Plánu rozvoja dopravy, infraštruktúry a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, keď sa to spočíta, čo tam je načrtnuté, tak dobudujeme naše diaľnice a rýchlostné cesty v roku 2030 a neskôr. A toto je takisto alarmujúce. Ale správa nemala ambíciu iba dopravnou infraštruktúrou sa zaoberať.

    Ďalšia oblasť, ktorej sa dotknem, je oblasť sociálno-ekonomických programov. Tam takisto vidím veľké vákuum. Zasa sme sa sústredili iba na európske fondy, teda štrukturálne. Zase je tam len opísaný sektorový operačný program Ľudské zdroje. A jednoducho tam takisto je na zamyslenie veľa tém. Jednou z tých tém je napr. školenie po návrate dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Len zrejme vláda zabudla, že keď ich zaškolíme a ďalších 5 rokov nebudú mať robotu tí dlhodobo nezamestnaní, tak zase ich môžeme znovu školiť a možno si pomyslíme, že aspoň vyčerpáme štrukturálne fondy, je to v poriadku.

    Podpora mobility. Takisto je tam zameranie sa na podporu mobility, ďalšia oblasť. Ale darmo budeme my podporovať mobilitu na papieri, keď sa cestovné neustále zdražuje a pre toho, kto dochádza za prácou 15 – 20 kilometrov, už je to neefektívne, lebo na tom drahom cestovnom vynaloží 2 000 – 3 000 korún a jednoducho pri súčasnom plate, však všetci tú situáciu chronicky poznáme, keď dá 20 % za cestovné, tak sa mu ozaj do roboty neoplatí chodiť. A toto je tá podpora mobility? Čiže zase sa treba na to pozrieť z iného konca.

    Mám dojem, že predkladateľ k správe pristúpil, aby bolo toho viac, tak, že „opíšme z operačných programov to, čo sa týka vyrovnania rozdielov regionálnych“. Ale toto nie je zďaleka to, čo mala správa riešiť a na čo bola vyžiadaná touto Národnou radou. Predkladateľ takouto správou jasne ukazuje, že parlament má za zoskupenie koalično-opozičných poslancov, ktorému je na obtiaž a ktoré pokorne prijme hocijaký brak, ktorý mu predloží. Takýto dojem z toho mám. Na Slovensku je neštandardná situácia a tá si vyžaduje neštandardné riešenia, nielen aplikovať operačné programy z Európskej únie, ale my musíme pridať našu pridanú hodnotu a vláda sa musí jasne zaoberať takýmto riešením. A oblasť regionálnych rozdielov je oblasť, ktorej by sa ozaj mala vláda prioritne venovať. A mala by sa zaoberať ich riešením a konkrétnymi krokmi. Alebo počkáme na bývalú Nemeckú demokratickú republiku, na mestá Drážďany a Schwerin a Rostock, ako som to minule videl v televízii, kde populácia za posledných 5 rokov klesla o 20 %. Schwerin mal 700 000 obyvateľov, už má necelých 600 000 obyvateľov. Čiže všetci sa vysťahujeme z regiónov a posledný zhasne svetlo?

  • Ďakujem. Preto si myslím a dúfam, že každý z poslancov uzná, že úroveň tohto materiálu, ktorý má ambíciu nazvať sa správou o súčasnom stave a opatreniach, je ďaleko a veľmi vzdialená od solídnej koncepcie, ktorej cieľom je znížiť regionálne rozdiely. A myslím si, že každý poslanec toto uzná.

    Preto mi dovoľte na záver predniesť návrh uznesenia Národnej rady k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia: „Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky A. aby opätovne predložila Národnej rade správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia, z ktorej bude zrejmá koncepcia a konkrétne vecné a časové kroky, ktoré majú zabezpečiť zmierňovanie rozdielov sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska, B. aby správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov do konca volebného obdobia predkladala Národnej rade Slovenskej republiky pravidelne raz za pol roka.“

    Vzhľadom na naďalej sa prehlbujúce rozdiely v sociálno-ekonomickej úrovni medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska je potrebné tomuto problému venovať zvýšenú pozornosť vlády Slovenskej republiky. Situáciu v jednotlivých regiónoch je potrebné pravidelne hodnotiť, preto sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky predkladala svoju správu Národnej rade pravidelne dvakrát do roka. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Paška, Burian, predpokladám. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Otázka dopravnej infraštruktúry regiónov je už po dlhé roky klasickou ukážkou zneužívania politických prístupov. Mňa veľmi mrzí, že aj pri už spomínanej problematike riešenia dopravnej infraštruktúry bývalého Východoslovenského kraja, hovorím teraz o celom košickom a prešovskom regióne, rezonujú viac politické postoje a riešenia ako racionálne a ekonomické. Ukážka a prístup kolegyne, s prepáčením, je toho jasným dôkazom. Hovoríte pri porušovaní zákona o štátnom rozpočte, lebo to si zrejme nikto nevšimol, že tých 100 mil. korún, ktorých bolo vyčlenených v rozpočte roku 2004 na realizáciu rýchlostnej komunikácie Košice – Milhosť, je súčasťou zákona. Tieto peniaze sa rozplynuli aj na základe nezmyselných politických riešení niekde úplne inde. A hovoriť dnes, že dôvodom nečerpania finančných prostriedkov je neschopnosť kompetentných sa dohodnúť, to dávam do pozornosti, že väčšinou ide o politické nominácie strán vládnej koalície, ktoré dnes ovládajú či Cestný investorský útvar alebo ostatné príslušné štátne inštitúcie, ktoré rozhodujú o použití prostriedkov štátneho rozpočtu. Veľmi ma to mrzí. Ale verím, že na koniec dôjde k tomu, že sa presadí ratio, a to nielen v Košickom, Prešovskom alebo Bystrickom kraji, ale na území celého Slovenska, z hľadiska generelov dopravnej infraštruktúry preváži zdravý rozum a ekonomizujúce faktory. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Murgaš, neboli ste prihlásený s faktickou.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som v nadväznosti na to, čo tu deklaroval pán poslanec Vážny, uviesť, že počas pôsobenia súčasnej aj predchádzajúcej vládnej koalície sa miera sociálnej a regionálnej kohézie nezvýšila. Naopak, ten drastický proces dekohézie pokračoval a pokračuje aj v súčasnosti. Samozrejme, iba ignoranti z vládnej koalície si to nechcú uvedomiť a tvária sa, ako, s prepáčením, tie tri čínske opice, keď jedna má zakryté ústa, druhá má zakryté uši a tretia opica má zakryté oči. Treba otvorene povedať, dámy a páni, že miera regionálnych disparít v malej Slovenskej republike dosiahla také obludné rozmery, že je len otázka času, kedy pri ich neriešení dôjde k rozpadu sociálnej súdržnosti tejto spoločnosti s následným vyústením do vzniku sociálnych nepokojov. Napokon určité veci sa už na východnom Slovensku ukázali. Ak si táto vládna koalícia želá takéto vyústenie sociálnej nesúdržnosti, tak potom jej ja želám, aby naďalej zotrvávala v bezvedomí politiky regionálneho rozvoja. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, svoje vystúpenie začnem neštandardne, a to asi tým, že sa pripojím k návrhu uznesenia, ktoré tu prezentoval pán poslanec Vážny vrátiť túto správu na prepracovanie.

    Musím na začiatku povedať, že aj to opatrenie alebo aj to vlastne doporučenie prepracovať túto správu nie je, by som povedal, nejakým politickým záujmom, ale skôr realitou, pred ktorou, mám taký dojem, táto správa zatvára oči. Zatvára oči pred tým, že nechceme si priznať, že táto realita je tu a, bohužiaľ, regionálne rozdiely sú veľmi výrazné a veľmi, veľmi, by som povedal, zapríčiňujú úpadok regiónov, ktorý, si myslím, pri rozumnej politike by sa dal čiastočne odstrániť alebo minimalizovať.

    Táto správa, sociálna a ekonomická situácia obyvateľstva v jednotlivých regiónoch Slovenska popisuje v úvode, že je závislá od miery nezamestnanosti, rastu reálnych miezd, dostupnosti trhu práce, mobility za prácou, zloženia obyvateľstva. Myslím si, že táto definícia je veľmi zjednodušená. A dovolím si povedať, že pokiaľ by som si zobral základné ekonomické metódy a základný ekonomický štvorec, tak určite tam chýba rast HDP, chýba tam rovnováha, teda by som povedal, finančná. A to vychádza z rozpočtu jednotlivých regiónov. Určite je tam zamestnanosť, o ktorej aj tá správa hovorí, a cenová stabilita. Pri cenovej stabilite môžeme brať, že môže byť v jednotlivých regiónoch iná, teda je to popisne inflácia.

    Ak sa pozrieme na jednotlivé body tejto správy, tak začnem tou nezamestnanosť, ktorá už bola spomínaná v tejto správe. Musím na začiatku pripomenúť, že Slovenská republika bola kritizovaná za nedodržanie Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve. A kritika Výboru expertov hovorí: „Údaje, ktoré poskytla vláda, poukazujú na stále zvyšovanie nezamestnanosti od roku 1996, v roku 2002 s priemerom 18,5 %. Vláda uvádza podstatnú časť nezamestnanosti z dôvodu štrukturálnej nezamestnanosti. Dlhodobo nezamestnaní tvoria viac ako polovicu nezamestnaných. Je vysoká nezamestnanosť ľudí s nízkym vzdelaním. Mladí ľudia medzi 15 a 24 rokom sú tiež s vysokým počtom nezamestnaných. Celková zamestnanosť 51,8 % je najhoršia v regióne Košice. A za roky 1997 až 2000 celková nezamestnanosť poklesla o 4 %, v Bratislave vzrástla o 2 %...“ Výbor vníma s obavami najnovšie trendy trhu práce, ktoré hovoria o zhoršovaní situácie a zosilnení regionálnej nerovnováhy. Vidiecke oblasti majú najhoršiu situáciu v nezamestnanosti. K boju proti nezamestnanosti na vidieku vypracovala vláda program na tvorbu pracovných miest cez rozvoj existujúcich družstiev vrátane nových druhov družstiev zaangažovaných do sporenia a v poskytovaní kreditov lekárskej aktivity a tak ďalej. Vláda vysvetľuje nezamestnanosť medzi mladými, medzi 15 až 24 rokom ich veku, ako najväčší problém. Len na tejto ukážke by som chcel zdokumentovať, že regionálne rozdiely v nezamestnanosti sú tak veľmi vypuklé, že vlastne na základe štúdie, ktorú predložil aj pán poslanec Šulaj bolo vidieť obrovské rozdiely medzi Bratislavou a regiónmi východu. Myslím, že asi je namieste tu povedať aj to, že vyzerá, že my sme sa pripojili k základným štandardom, ktoré asi vo svete fungujú, to je bohatý západ, chudobný východ, eventuálne bohatý sever, chudobný juh. A myslím si, že Slovensko je takýmto príkladom. Bohužiaľ, Slovensko je krajina, ktorá je tak malá, že takéto vysoké rozdiely sa mi javia, ako, by som povedal, neexaktne reálne alebo nie dobre, a teda nie rozdiely, ktoré by sa mali na takomto malom teritóriu vyskytovať.

    Druhou časťou alebo druhou oblasťou, ktorá je tu rozoberaná, je rast reálnych miezd. Je jasné, že to je odrazom nezamestnanosti a odrazom vysokého počtu nezamestnanosti. Rast reálnych miezd je, by som povedal, pokiaľ berieme západnú časť Slovenska, Bratislavu a berieme východnú časť či už Prešovský alebo Košický kraj, pokles o 70 až 80 %.

    Dostupnosť trhu práce. Dostupnosť trhu práce je závislá práve od opatrení, ktoré by vláda mala prijať na to, aby sa ozdravil takýto systém alebo aby sa ozdravila jednak ekonomika a jednak rozvoj týchto regiónov, ktoré sú hlavne z východnej časti republiky. Dostupnosť trhu práce súvisí priamo s mobilitou pracovnej sily. Mobilita pracovnej sily je závislá od toho, ako ekonomicky dokážu títo ľudia zabezpečiť svoju mobilitu vzhľadom na to, že náklady, ktoré súvisia s touto mobilitou, sú veľmi vysoké a jednoducho bežný občan si nemôže dovoliť prejsť za prácou, by som povedal, cez celú republiku, aby si zabezpečil zároveň svoje základné náležitosti, svoje základné náležitosti tým, že sme schválili v zákone výšku 10 000 korún pre ľudí, ktorí teda sú nezamestnaní viac ako pol roka, a teda sa presťahujú za prácou na iné územie alebo do inej časti republiky.

    Myslím, že tieto ukazovatele, o ktorých som hovoril, sú, bohužiaľ, v tejto správe veľmi zahmlené a takisto aj ukazovatele HDP, ktoré sú v tejto správe uvedené len v grafickej štruktúre, sú veľmi, veľmi chabo popísané a zároveň sú veľmi, tak by som povedal, ako zneprehľadnené. Tá neprehľadnosť vyžaruje v tom, že je to na čiernobielej štúdii, kde nie je jasné, ktorá krivka odráža akú úroveň miery HDP, povedzme, miery nezamestnanosti, rastu reálnych miezd a tak ďalej. Myslím si, že bolo by namieste povedať si to, že tie ukazovatele, ktoré tu popísal pán Šulaj vo svojej prezentácii, sú vlastne ukážka toho, že práve tieto štatistické dáta mali byť prezentované v tejto správe. Je veľkou škodou, že tieto štatistické dáta nie sú v tejto správe. A, bohužiaľ, by som povedal, neuvádzaním týchto štatistických údajov sa vlastne zahmlieva celý tento proces. A myslím si, že ak by vláda a ľudia, ktorí pripravovali tento materiál, tento proces nezahmlievali, myslím, že by bola lepšia diskusia a každý by pochopil, že tieto rozdiely sú, a, doslova hovorím, nezatváral by pred týmito rozdielmi oči.

    Opatrenia. V druhej časti sa popisujú opatrenia, ktoré by mali zmierniť tieto regionálne rozdiely. V týchto opatreniach podstatnú časť tvoria aktivity, ktoré súvisia s regionálnou politikou, ktorá vyplýva z čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu. Myslím si, že je namieste otázka, akými opatreniami vláda prispeje k tomu, jednak aby tieto štrukturálne fondy boli naplňované alebo aby mohli byť čerpané na prospech regiónov, keďže v štátnom rozpočte nie je dostatok peňazí na dofinancovanie štrukturálnych fondov, a druhá vec je otázka na tom, aké opatrenia urobila vláda na to, aby zmiernila regionálne rozdiely. Vyzerá, že my vlastne riešime vlastne každú kapacitu ad hoc. Keď príde KIA – Hyundai tak začneme stavať diaľnicu, ktorú si vyžaduje primárne zmluva s touto firmou. A zároveň im dávame výhody, ktoré súvisia jasne s podporou strategického investora. Nemáme nič alebo nemám nič proti investovaniu alebo prijímaniu a dávaniu teda štátnej pomoci pre takýchto zaujímavých investorov, je otázka, do akej miery pre takýchto investorov by boli vytvorené podmienky na východe tejto republiky v prípade, že by sa rozhodol niektorý z investorov investovať na východe alebo v Prešovskom alebo v Košickom kraji, keď už dnes vieme, že investície, pokiaľ ide o Peugeot Citroen a KIA, vyprázdňujú štátnu pokladňu do tej miery, že nebude dostatok peňazí na to, aj keď teda počúvame rôzne zbožné želanie politikov, eventuálne vládnych činiteľov, že ďalšie investície prídu na východ. Tie jednoducho neprídu, pokiaľ základným procesom, ktorý je tu v tejto správe deklarovaný, je infraštruktúra a tento rozvoj infraštruktúry nebude a ani nie je rátaný v najbližšom pláne. Stotožňujem sa s tým, čo povedal poslanec Paška, že len minimum, ktoré bolo prijaté pre to, aby sa uskutočnilo prepojenie Košice – Miškovec, aj tieto peniaze, ktoré mali byť pôvodne na štúdiu a na rozbeh prác s diaľnicou Košice – Milhosť, sú v podstate, by som povedal, rôznymi politickými hrádkami rozdelené do iných podskupín, ktoré nesúvisia s výstavbou tejto diaľnice.

    Určite bolo tu dosť rozprávané o fiskálnej decentralizácii, o zvýšení alebo znížení regionálnych rozvojov fiskálnou decentralizáciou. Myslím, že to bude veľmi silnou otázkou alebo, by som povedal, veľmi silnou témou v čase, keď sa bude schvaľovať zákon o fiskálnej decentralizácii. A myslím, že riešiť to dočerpávanie zdrojov alebo získavanie ďalších zdrojov prostredníctvom dane z nehnuteľnosti, resp. zvýšením týchto daní nie je práve tou cestou, kde by teda tieto regióny boli natoľko bohaté, aby dokázali platiť alebo dokázali získať toľko peňazí, aby naplnili rozpočet mesta, obcí a vyšších územných celkov.

    Takže na záver by som k tejto správe chcel povedať, že ak by táto správa bola precízne upravená a precízne spracovaná, myslím si, že dnes by sme nemuseli vlastne žiadať a takisto, by som povedal, vynucovať si ďalšie požiadavky na to, aby tieto správy neboli len riešením regiónov, ale doslova poukazovali aj v rámci regiónov na nedostatky, ktoré sú, a tým by nevyvolávali rôznu vlnu nespokojnosti, ktorá je v týchto regiónoch. A dúfam, že poslanci opozície aj koalície budú mať záujem, aby v rámci týchto regiónov pomohli tým hlavne regiónom, ktoré práve v oblasti financií, v oblasti rozvoja potrebujú čo najviac pomoc. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa stručne reagovať vzhľadom na pokročilý čas, ale tu bolo mnoho povedané, niečo predsa len treba doplniť.

    Vystúpili v rozprave, myslím, napospol predstavitelia opozície. A ťažko by som mohol čakať, že by chválili túto správu, pretože základný nesúlad medzi ich očakávaniami a touto správou je zjavný. Táto správa zrejme mala priniesť potvrdenie katastrofických vízií, ktorými opozícia neustále častuje verejnosť, a potvrdenie toho, že Slovensko sa vyvíja zle. Keďže jednoducho sa tak nestalo, samozrejme, táto správa musí byť podrobená kritike.

    Nikde v tejto správe, ani jej cieľom to nebolo, nie je napísané, že regionálne rozdiely neexistujú. To, samozrejme, by nebolo pravdou. Táto správa sa snaží len reálne poukázať na to, aké sú súvislosti, a hlavne sa zamerať na dynamiku, to znamená, či sa niečo v tomto stave deje, či sa niečo mení alebo je to stav statický alebo sa situácia zhoršuje, alebo sa situácia zlepšuje. To je, myslím, podstatou toho, na čo sa má vláda zamerať, nie konštatovať, pán poslanec Šulaj. Aj my by sme, samozrejme, mohli naplniť správu množstvom štatistických údajov, ktoré popisujú najmä minulý stav a vychádzajú z minulých údajov. My sme sa úmyselne zamerali na to, aby sme sledovali dynamiku vývoja, či tu dochádza k zmenám na základe posledných opatrení. Tiež zdôrazňujem, že vláda realizuje tieto opatrenia za rok, pričom väčšina z nich sa začala napĺňať až prijatím reformných zákonov tohto roku. To znamená, že ešte ani nemohli sa naplno prejaviť. Napriek tomu už v niektorých parametroch cítime, a to je jasne zdokumentované na číslach, ktoré sú podľa mňa nespochybniteľné, že dochádza k pozitívnym zmenám. Preto správa hovorí ako prvé, že sa zastavilo zhoršovanie situácie a zväčšovanie rozdielov a že existuje mierny pozitívny vývoj. Určite logicky by sme sa na tom mali zhodnúť, keď uznal aj pán poslanec Šulaj, aj pán poslanec Burian, že došlo a dochádza k znižovaniu nezamestnanosti. Tak neviem, prečo popierať poslancom Vážnym to, že tu dochádza k miernym zlepšeniam. My nehovoríme, že tie zlepšenia za ten rok sú obrovské, ale začal sa istý proces. Keď bude pokračovať, tak dospejeme k väčším zlepšeniam, je to logický predpoklad. A keďže táto situácia nie je javom, ktorý vyvolala súčasná vláda, ale javom, ktorý sa tu budoval viac než 10 rokov, tieto regionálne rozdiely tak ako v každej krajine sú realitou a zapúšťali svoje korene za naozaj veľmi-veľmi dlhé obdobia, je naivné očakávať, že takáto situácia sa zmení z roka na rok. Ale myslím si, že to, že sa situácia nezhoršuje, je významným pokrokom vpred.

    Pán Šulaj sa zamyslel nad tým, že chýbajú tie príklady negatívnych riešení, na ktoré správa upozorňuje, tak k tomu samotnému. Samozrejme, nie je tým myslené a nemali sme v úmysle hovoriť, ani nikde to nie je napísané, že netreba venovať pozornosť regionálnym rozdielom, že netreba robiť opatrenia, ktoré zmierňujú regionálne rozdiely. Ale upozorňujeme na to, že ten prístup môže byť rôzny. Samozrejme, aj ideologicky bude prirodzený rozdiel, ľavicoví politici ťažko budú uznávať, že významným nástrojom na znižovanie aj regionálnych rozdielov je znižovanie daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, vylepšovanie podnikateľského prostredia, aby vznikali nové pracovné miesta, a viac by sa im páčilo, že vláda zapichne špendlík na mape a povie, že tu postavíme fabriku. Ale jednoducho takéto riešenia sa ukázali ako nefunkčné. A tým negatívnym príkladom je aj pánom poslancom Vážnym spomínaná bývalá NDR. Táto časť dnešného Nemecka je naďalej veľmi zaostalou časťou krajiny, vysídľuje sa, ako bolo správne povedané, je tam vysoká miera nezamestnanosti, presahujúca 20 %, a napriek tomu za roky od zjednotenia Nemecka tam miliardové čiastky natiekli najprv v markách, potom v eurách a tečú tam naďalej a napriek tomu to neprispieva k znižovaniu regionálnych rozdielov. To bolo poukázané v tej časti, ktorú pán Šulaj citoval, že na to si dajme pozor, aby sme robili také opatrenia, ktoré nielen budú smerovať k tomu, že budeme prerozdeľovať zdroje, ale bez očakávaného trvalého efektu.

    Spomínaná daň z nehnuteľnosti vo vzťahu k fiškálnej decentralizácii. Opäť, to je taký naozaj, by som povedal, ľavicový pohľad, z ktorého vyplýva, že musia sa tie dane zvyšovať. Nemusia sa zvyšovať, jednoducho samosprávy dostali voľnú možnosť, môžu sa kľudne aj znižovať. Je to otázka regionálnej politiky a nazerania aj na tento nástroj. A ja verím, že v mnohých regiónoch budú tak rozumní zástupcovia samospráv, že nepôjdu cestou jednoduchého a škodlivého mnohokrát zvyšovania daní.

    Viackrát sa tu hovorilo o voľných pracovných miestach. Tento ukazovateľ, povedzme si to naozaj úprimne a otvorene, ktorí o tom ešte nevedia, je veľmi nepresným ukazovateľom, pretože voľné pracovné miesta už v znení súčasných zákonov nie je povinnosť ani len nahlasovať. To znamená, my nemáme žiadnu reálnu evidenciu voľných alebo nových pracovných miest. A nebola ani v minulosti napriek tomu, že Národný úrad práce vykazoval akési číslo, pretože z reality života, z reálnych skúseností možno aj vy samy viete, že jednoducho množstvo podnikov jednoducho nenahlásilo voľné pracovné miesta a ich rýchlo obsadilo, pretože taký je život a tento mechanizmus sa ukázal ako nefunkčný, a preto aj bol v novej zákonnej úprave zrušený. Takže operovať nejakými číslami o voľných pracovných miestach je naozaj veľmi nepresný ukazovateľ. V regionálnych vzťahoch naozaj sa mnohé ukazovatele, inflácia napr., ale aj mnohé ďalšie, neevidujú, čo skresľuje celkový pohľad. Štatistický úrad jednoducho nevedie takéto štatistiky, a preto nemáme dostatočné údaje o cenovej hladine. Ale keby boli, pani poslankyňa Angyalová volala po tom, ako by bolo dobré, keby takéto údaje boli, no dovolím si tvrdiť naozaj z logiky vecí a z poznania stavu v regiónoch, že by vylepšili parametre tejto správy vo vzťahu k tomu, čo sme konštatovali, pretože cenová hladina je jednoznačne nižšia v regiónoch východného Slovenska ako v Bratislave. To na cenách akýchkoľvek je realitou a to sa dá preukázať, na to nemusíme mať ani štatistické informácie. To znamená, vylepšili by vo vzťahu k reálnym mzdám aj všetkým ostatným ukazovateľom a znížili by potom takto vykázané regionálne rozdiely. Ale nemáme tieto údaje, to hovorím, len naozaj využívam logiku a znalosť reálií, ktoré existujú, že takto by to jednoducho vyzeralo.

    Bol tu spomínaný vzťah cestovného ruchu a využitia drevnej hmoty. Nuž beriem to, že keď je to takto napísané za sebou, že dáva to príležitosť využiť to ako kritický bod. Ale myslím si, že každý, aj tí, ktorí to tvrdili, pán poslanec Šulaj vie, že ide o dve rozdielne témy zadelené do dvoch odsekov, ktoré vzájomne nesúvisia. A v takejto optike zas dovolím si povedať, že využitie drevnej hmoty ako suroviny 21. storočia je naozaj perspektívny zámer, o ktorom by zrejme vedel rozprávať minister pôdohospodárstva, nie ja. Ale určite to nemá žiadny vzťah s cestovným ruchom, tie témy nasledujú za sebou akurát zhodou okolností, ale sú oddelené odsekmi. Takže až došlo k nedorozumeniu, tak neviem, či prijímate takéto vysvetlenie k tejto záležitosti.

    Mnohokrát kritizované vykazované znižovanie nezamestnanosti. To pán Blajsko kritizoval. Ja som sa k tomu vyjadroval mnohokrát. A myslím si, že ten údaj je známy. Dve tretiny z tých ľudí, ktorí vypadávajú z evidencie úradov nezamestnaných, vypadávajú preto, lebo si našli reálne prácu. To je preukázaný fakt a kto tomu neverí, nech zájde na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a hĺbkovo si o tom podiskutuje s pánom riaditeľom. A na otázku rozdielov medzi štatistikami som na hodine otázok odpovedal práve minulý štvrtok. Sú vo všetkých krajinách, pretože štatistika robí prieskum verejnej mienky, ktorý pracuje so štatistickými odchýlkami, a úrady práce pracujú s presnými číslami na základe svojej evidencie. Vo všetkých krajinách existujú rozdiely, musia existovať aj na Slovensku, pretože naozaj prieskum verejnej mienky a realita sú veľmi odlišnými vecami. Znova použijem ten príklad, aj prieskumy verejnej mienky pred voľbami dávali niektorým politickým stranám iné predpoklady na úspech ako to, čo sa naozaj v realite volieb ukázalo. A zrejme nikto nespochybňuje výsledky volieb kvôli tomu.

  • Pán minister, poslanci majú nárok na obedňajšiu prestávku.

  • Áno, už končím, ospravedlňujem sa.

    Pán Burian citoval zo správy Medzinárodnej organizácie práce, ale sám uvádzal roky 1996 až 2000. No to sú značné zastarané údaje. Nachádzame sa v roku 2004 a dnes tá situácia je už iná. My sme si zvykli, že medzinárodné organizácie pracujú s istým oneskorením, a preto využívať na komentovanie dnešnej situácie tieto ukazovatele, aj rok 2002 je už zastaraný, pri dynamike vývoja na Slovensku, ktorá je naozaj veľmi vysoká, je to veľmi nepresné.

    Reálne mzdy za minulý rok klesali na celom Slovensku, vedeli sme o tom aj sme predpokladali, že to tak bude, nikto to nepopieral, na základe opatrení, ktoré boli tvrdé a nepríjemné. Ale tohto roku na základe týchto opatrení, to dnes už všetci tiež vieme, rastú. A rásť začali omnoho skôr, ako predpokladala väčšina dokonca aj vládnych ekonómov a už reálne rastú a rásť budú teda.

    Čerpanie štrukturálnych fondov je zabezpečené a my z nich už čerpáme, pán poslanec, pokiaľ o tom neviete, už niekoľko stoviek miliónov korún zo štrukturálnych fondov náš rezort čerpá a čerpať bude. Takže nemusíte mať žiadne obavy z toho, že by bolo ohrozené čerpanie štrukturálnych fondov. A to sa vzťahuje aj na rozvoj infraštruktúry aj keď opäť o tejto téme by zrejme iný minister vedel rozprávať viac. Ďakujem, to je všetko.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, prerušujem rokovanie 28. schôdze Národnej rady.

    A končím rokovanie o tomto bode programu.

    Pani spoločná spravodajkyňa nechcela vystúpiť v záverečnom slove k rozprave.

    Prajem vám príjemnú dobrú chuť, stretneme sa o 14.00 hodine v rokovaní o ďalších bodoch programu, pán minister.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pristúpime k rokovaniu o

    správe o plnení Národného programu ochrany starších ľudí.

    Správu ste dostali ako tlač 739, spoločnú správu výborov máte ako tlač 739a.

    Dávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Ľudovítovi Kaníkovi a prosím ho, aby správu uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vláda svojím uznesením č. 448 z 13. mája 2004 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia úloh z uznesení Národnej rady prijatých na 26. schôdzi uložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ministrom zdravotníctva predložiť správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí.

    Cieľom správy o plnení Národného programu ochrany starších ľudí je informovať vládu a Národnú radu o konkrétnych výstupoch realizácie zásad a princípov Národného programu ochrany starších ľudí a podať komplexnú informáciu o spôsobe, akým postupujú jednotlivé rezorty a ostatné ústredné orgány štátnej správy v otázkach ochrany starších ľudí.

    Prvoradým zámerom predkladanej správy je zhodnotenie rizík a dopadov prebiehajúcich reforiem na kvalitu života staršieho občana vrátane uvedenia nástrojov, ktoré rešpektujú sociálny status staršieho občana a ich dopad zmierňujú.

    Na príprave predkladanej správy spolupracovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj s jednotlivými ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy.

    Ďakujem, to je všetko, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Antonovi Blajskovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania správy o plnení Národného programu ochrany starších ľudí.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k správe o plnení Národného programu ochrany starších ľudí podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. júna 2004 č. 759 pridelil správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

  • Prosím vás, pán novinár, fotograf, buďte taký láskavý, toto si tu nedovoľujú ani poslanci. Ste tu vítaný vo vymedzenom čase, venujte sa svojej práci a nechajte priestor teraz pre poslancov.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre tak teda za dverami ale. Pokračujte, prosím.

  • Ďakujem. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením zo 16. júna 2004 č. 129, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 14. júna 2004 č. 257.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výborov k správe o plnení Národného programu ochrany starších ľudí odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Antona Blajska predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania predmetnej správy a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 257.

    Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení Národného programu ochrany starších ľudí (tlač 739), ktorým Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní správy o plnení Národného programu ochrany starších ľudí berie na vedomie správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Ešte pred poslancami, čo sa hlásia do rozpravy ústne, budú mať prednosť prihlásení poslanci za klub a písomne. Takže najskôr za klub sa prihlásil spravodajca pán Blajsko. Pán Blajsko bude hovoriť za Ľudovú stranu – HZDS. A potom písomne ako jediný je prihlásený a pripraví sa pán poslanec Džupa. Potom budeme mať príležitosť pre ústne prihlášky do rozpravy.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, treba zvýrazniť, že hodnotením plnenia Národného programu ochrany starších ľudí v roku 2004 sa začala vláda Slovenskej republiky zaoberať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že bez iniciatívy Národnej rady Slovenskej republiky by sa plnením Národného programu nebola v roku 2004 vláda vôbec zaoberala. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 343/2003 sa súhrnná správa o plnení Národného programu ochrany starších ľudí za roky 2003 až 2004 mala predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky až v termíne 31. marca 2005.

    Správa o plnení Národného programu ochrany starších ľudí nie je komplexným hodnotením prijatého Národného programu vo väzbe na schválený program a úlohy v ňom obsiahnuté na termíny určené pre plnenie, ako aj vo väzbe na jednotlivých nositeľov plnenia úloh. Správa je skôr obhajobou správnosti prístupov a krokov vlády uplatňovaných v súčasnosti v reforme sociálneho systému, resp. o presadenie ktorých sa bude usilovať vláda v horizonte budúcich dvoch rokov. Takéto zameranie potvrdzuje aj samotná správa, podľa ktorej cieľom je informovať o spôsobe postupu príslušných rezortov v otázkach ochrany starších ľudí a zhodnotiť dopady prebiehajúcich reforiem a ich riziká na kvalitu života starších občanov.

    Správa je, pokiaľ ide o oblasť sociálneho zabezpečenia a rodinnej politiky, značne neprehľadná. Obsahuje veľmi všeobecnú prezentáciu prístupov a krokov vlády v reforme sociálnej sféry, ako aj značne rozsiahlu časť o plnení úloh Národného programu ochrany starších ľudí v jednotlivých rezortoch, pričom sa rezortné hodnotenia týkajú v niektorých prípadoch aj roku 2002, sčasti aj roku 2003, ako aj súčasne realizovaných úloh.

    Úroveň spracovania správy svedčí o nedostatku koordinácie prác spojených s jej vypracovaním. Očakávali sme komplexnú súhrnnú správu s dostatočnou výpovednou schopnosťou, ktorá by bola zodpovedne zhodnotila plnenie Národného programu ochrany starších ľudí v roku 2003 s tým, že závery z hodnotenia by boli použité na modifikáciu úloh z Národného programu pre najbližšie roky.

    V oblasti sociálneho zabezpečenia sa dáva mimoriadne široký priestor propagácii dôchodkového sporenia ako druhého piliera dôchodkového systému. Treba uviesť, že dôchodkové sporenie sa netýka súčasných dôchodcov ani zásadne nerieši ich sociálne postavenie. Prínosy dôchodkového sporenia sa v zmysle zákona o starobnom dôchodkovom sporení prejavia najskôr o 10 rokov. Čakali sme hlbšiu analýzu Národného programu ochrany starších ľudí, najmä pokiaľ ide o sociálne postavenie a životné podmienky dôchodcov, ktoré sa nevyvíjajú priaznivo. Skupina dôchodcov znáša negatívne dopady cenových a daňových opatrení, pričom ide o dopady s výrazným vplyvom na výdavky dôchodcov a domácností dôchodcov. Na životné podmienky dôchodcov nepriaznivo pôsobili aj uplatňované reštriktívne opatrenia, najmä v skupine dôchodcov sociálne odkázaných, ako aj dôchodcov vdovcov a invalidných dôchodcov, reštrikcie v peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, posudzovanie miery funkčnej poruchy pre účely kompenzácií, posudzovanie invalidity pre účely dôchodkového zabezpečenia a podobne.

    Veľký priestor sa v správe dáva spôsobu zvyšovania dôchodkov v roku 2004. Schválené zvýšenie o 4 % k 1. februáru 2004 a predpokladané zvýšenie o ďalších 3,4 % s účinnosťou od 1. decembra 2004 je v celoročnej relácii len minimálne o 204 korún priaznivejšie ako valorizácia dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    V správe sa pracuje so značne zjednodušenými spriemerovanými dopadmi zvýšenia cien, energií, výdavkov spojených s bývaním a pod. a zjednotenia sadzieb DPH, z ktorých vyplýva podľa hodnotenia vlády, že súhrnný dopad predstavuje mesačne na priemerného dôchodcu 326 korún. Po kompenzácii prínosom zvýšenia dôchodkov v roku 2004 ide len o 68 korún, z čoho plynie podľa vlády optimistický záver, že v roku 2004 v žiadnom prípade nedôjde k drastickému zhoršeniu reálnej situácie dôchodcov.

    Treba skonštatovať, že s odbornými zjednodušenými, spriemerovanými dopadmi na výdavky priemerného dôchodcu pracovala vláda aj v správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomických a sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov.

    Poznamenávame, že s kvantifikáciou dopadov sa nestotožňujeme ani my, ani Jednota dôchodcov na Slovensku, ktorá poukazuje na to, že dopady sú vzhľadom na štruktúru výdavkov dôchodcovských domácností s 35-percentným podielom výdavkov na potraviny na celkových výdavkoch podstatne vyššie a dosahujú mesačne až 1 000-korunovú hodnotu na člena rodiny, teda dôchodcu.

    Tieto skutočnosti dávame do pozornosti aj v súvislosti s návrhom na poskytnutie jednorazového príspevku dôchodcom v roku 2004 v sume 1 000 Sk. Poskytnutím príspevku sa zásadne nevyrieši sociálna situácia dôchodcov. Možno povedať, že poskytnutý jednorazový príspevok pokryje jednomesačný dopad zvýšenia cien a úpravy daní na jedného dôchodcu.

    V správe sa zdôrazňuje, že nový dôchodkový systém už žiadnym spôsobom nebráni dôchodcom vrátane invalidných vykonávať zárobkovú činnosť. Túto skutočnosť vnímame skôr ako vytvorenie teoretickej možnosti zapojenia sa dôchodcov do zárobkovej činnosti, praktické naplnenie však závisí od množstva faktorov, akými sú situácia na trhu práce, regionálne problémy na trhu práce, vek dôchodcov a ich celkový zdravotný stav. Nazdávame sa, že cieľom sociálnej politiky voči starším ľuďom by nemala byť kalkulácia so zapojením a zapájaním sa dôchodcov do zárobkovej činnosti, aspoň by to nemalo byť cieľom spoločnosti, ktorá deklaruje sociálnu orientáciu ekonomiky.

    Z hľadiska ochrany starších ľudí plnia významnú funkciu sociálne služby. Tejto problematike sa správa prakticky absolútne nevenuje.

    Obdobne sa minimálna pozornosť venuje prechodu kompetencií zo štátnej správy na samosprávy. Naznačuje sa len, že prebieha postupný proces decentralizácie. Nazdávame sa, že tejto problematike sa mala venovať primeraná pozornosť, a to aj vzhľadom na váhu samosprávy pri zabezpečovaní a rozvíjaní sociálnych služieb, osobitne služieb poskytovaných dôchodcom.

    K hodnoteniu jednotlivých oblastí z hľadiska sociálnej oblasti správa konštatuje značnú nespokojnosť dôchodcov so situáciou, v ktorej sa nachádzajú. Uvádza pozitíva zákona č. 461/2003 Z. z. Mlčky necháva fakt, že na postavení súčasných dôchodcov sa nič nezmenilo. Zdôrazňovaním zásluhovosti a ústupom od solidarity sa rozdiely medzi dôchodcami do roku 2003 a od roku 2004 ešte viac prehĺbia, čo v blízkej budúcnosti, si myslím, môže vyvolať aj vlnu protestov.

    Zbytočne veľký priestor sa venuje dôchodkovému sporeniu, ako som uviedol a, doplnkovému dôchodkovému poisteniu. Dnešných dôchodcov sa to už nedotkne a efekt z nich sa ukáže, ako som uviedol, neskôr.

    Výpočet valorizácie je všeobecne známy. Jeho vysvetľovanie v správe je zbytočné. Čísla uvádzané v súvislosti s kompenzáciami a zvýšenou DPH vyvolávajú skôr úsmev a vôbec nesvedčia o reálnych hodnotách zo strany autorov textu.

    Zdôrazňovanie možnosti dôchodcov pracovať a zarobenou mzdou si vylepšiť svoj materiálny život je z viacerých dôvodov iluzórne.

    Proces decentralizácie v súvislosti s prechodom kompetencie je len naznačený a samotný program ho vlastne vôbec neobsahuje.

    V oblasti zdravotníctva formálne je rozpracovaný vo veľkom rozsahu. Autorom v tomto smere nemožno uprieť snahu. Zrejme je to spôsobené faktom, že predložený text správy je súčasne aj textom Národného programu podpory zdravia, to je nasledujúci bod. Základné ciele zvýšenia kvality dostupnosti rozvoja paliatívnej a hospicovej starostlivosti, prevencia a programy kardiovaskulárny, onkologický, diabetologický, program duševného zdravia sú prijateľné, treba však stanoviť ich časovosť a finančné krytie a podobne. Údaj, že Slovenská republika má len 54 špecializovaných geriatrických ambulancií so 49 lekárskymi miestami, je alarmujúci. Geriatrickú starostlivosť nemožno riešiť hospicmi, ich cieľom je niečo iné. V rámci zdravotníctva si vysoko vážime činnosť Štátneho ústavu verejného zdravotníctva. To, že v zdravotníctve sa v novo prijímaných zákonoch neprejavila žiadna forma diskriminácie voči starším občanom, nie je to tak. Ani zákon o zdravotnej starostlivosti v § 11 ods. 2 neuvádza vek ako antidiskriminačný faktor. Dostupnosť poskytovania zdravotných služieb pre starších ľudí sa zavedením poplatkov za služby a doplatkom za lieky znižuje. Voči starším a aj iným sociálne slabším občanom je to jednoznačne diskriminujúci faktor.

    V oblasti daní a poplatkov dopady spôsobené dereguláciou cien na zmeny DPH sú ďaleko vyššie. Aj celkový dopad na rodinu dôchodcu, ako som uviedol, je úplne iný, je vyšší. A my sa rozchádzame v tisíckorunáčke. Vážne je potrebné zaoberať sa daňami takisto aj motorových vozidiel. V každom prípade musí dôjsť k ich redukcii, lebo pre dôchodcu sa stáva automobil nedostupným.

    Na záver pristúpim ešte k formálnemu zhodnoteniu správy.

    Správa sa vôbec nevenuje tomu a nehodnotí, aký je stav plnenia základných princípov programu, ako je princíp nezávislosti, zúčastnenosti, starostlivosti, sebarealizácie a dôslednosti. Chýbajú niektoré zúčastnené rezorty, ministerstvo spravodlivosti, súdna ochrana, Štatistický úrad, ministerstvo zahraničných vecí a tak ďalej. Presne v Národnom programe sú všetky tieto inštitúcie uvedené a zaviazali sa plniť tento Národný program.

    Správa je zbytočne rozsiahla, ako som už uviedol. Jej rozsah by sa pokojne dal zúžiť aj do 10 strán textu namiesto 42 strán.

    Od správy sme očakávali zhodnotenie roku 2003, keďže posledné hodnotiaca správa je z roku 2002. Gestor plnenia programu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nerealizovalo prakticky žiadny zo záverov, ktoré prijali účastníci seminára k plneniu Národného programu ochrany starších ľudí za rok 2002. Zásadná požiadavka, aby gestor zvolal vždy začiatkom kalendárneho roka spoločnú poradu zodpovedných pracovníkov jednotlivých rezortov, na ktorej by sa stanovili konkrétne ciele pre daný rok, nebola vôbec realizovaná. Ťažko potom hodnotiť ročné plnenie. Hodnotiace texty rezortov sú plne príliš potom všeobecné a prakticky každý rok sa opakujú. V novelizácii sa neprejavila nutná novelizácia vyplývajúca zo zákonných noriem, ktoré nastali od roku 1999, presun kompetencií na samosprávu, madridský Medzinárodný akčný plán o starnutí, Berlínska konferencia o starnutí, zmeny v zdravotníctve a takisto v celom sociálnom systéme.

    Konštatujeme, že správa je úmyselne koncipovaná pozitívne a je ale v rozpore s realitou, ktorú v súčasnosti starší ľudia prežívajú v Slovenskej republike. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Karol Džupa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, jedným z dôležitých kritérií, ktoré dáva svedectvo o vyspelosti civilizácie štátneho útvaru, je aj to, akým spôsobom sa vysporiada so starostlivosťou o hraničné vekové skupiny, kde sa zvlášť citlivo vyhodnocuje starostlivosť o deti a o staršiu generáciu, tiež to, akým spôsobom sa vysporiada štát so starostlivosťou svojich občanov, ktorí sú zdravotne a sociálne odkázaní. Ak spojím tieto dve základné tézy, je nad slnko jasné, že práve generácia staršej populácie je predmetom záujmu, ako posúdiť vyspelosť toho alebo ktorého štátu v starostlivosti o svoju populáciu. Neobjavil som nič nového, zhruba táto téza sa objavuje v rétorike odborníkov aj politikov pravidelne, zvyčajne tesne pred voľbami, a to v snahe, aby získala voličskú základňu a voličské hlasy od populácie staršej, ktorá, ako je známe, ešte stále je dosť disciplinovaná a chodí k volebným urnám. Môže svojím spôsobom misky váh prikloniť na tú alebo inú politickú stranu či hnutie. Očakával som preto, že správa o plnení Národného programu ochrany starších ľudí bude z týchto aspektov vychádzať.

    Na úvod musím konštatovať, že vláda Slovenskej republiky si z parlamentu a z občanov Slovenskej republiky vrátane staršej populácie touto správou urobila dobrý deň. Som veľmi kritický k tejto správe. Považujem ju za povrchnú až lajdácku. Predovšetkým chcem povedať, v mnohých prípadoch, a povedal o tom už aj pán poslanec Blajsko, ide o súbor dôvodových správ, ktoré predkladala vláda Slovenskej republiky pri príležitosti predkladania noviel, zákonov či iných bodov programu, ktoré boli na rokovaní Národnej rady. Podľa takej rétoriky, podľa môjho názoru zvrátenej rétoriky, chceli ste v Národnej rade správu, dostanete ju. Tieto dôvodové správy sú usporiadané tak bez ladu a skladu, ako komu vyhovovali, nie raz sa ten istý text opakuje, dokonca niekedy aj s odstupom dvoch-troch strán po sebe idúcich. Tá správa nie je napísaná tak, že by z nej bolo cítiť, akým spôsobom vláda Slovenskej republiky pristupuje, pristúpila a bude realizovať svoju politiku, politiku vlády Slovenskej republiky v prospech staršej populácie, v prospech generácie, ktorá patrí medzi kritické, ohrozené a sociálne zraniteľné kategórie nášho obyvateľstva. Okrem toho vôbec nešpecifikuje ešte rôzne podskupiny či zdravotné alebo sociálne, ekonomicky zdatné či menej solventné v rámci celej kategórie populácie ľudí staršieho veku. Tiež vo všeobecnosti musím konštatovať, že správa predstavuje nejaký ideál, ktorý má „dokumentovať“ pozitívny prístup vlády aj prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky k dôchodcom, a teda nie iba k ľuďom pokročilého veku, a vytvoriť zdanie, že vláda tejto generácii našich obyvateľov pridala, nie ubrala, a to vo všetkých sférach, nielen čo sa týka dôchodkov, nielen čo sa týka hmotného, vyjadreného vo forme výšky dôchodku v priebehu jedného mesiaca či celého kalendárneho roku, nieto určitého obdobia. Ďalej, v správe, a stále som ešte pri hodnotení všeobecnom, je množstvo sľubov a odkazov na to, čo vláda ešte urobí v rozsahu osvedčenej taktiky, že treba sľúbiť, otázka ale je, kde sú vlaňajšie sľuby, ich naplnenie a aká je realita.

    Ak mám správu zhodnotiť stručne, tak mi to tak pripadá, že pred nejakým časom, čo sa týka starostlivosti o staršiu generáciu, bol, číselne vyjadrené, stav 100. Došlo k transformácii ekonomiky, hospodárstva, sociálnej oblasti, zdravotníctva alebo ďalej prebieha tento proces, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil, že z pôvodného stavu 100 majú naši dôchodcovia dneska 60. A tu je množstvo sľubov a optimistických vízií, že vo veľmi krátkej dobe zo stavu 100, zo stavu terajšieho bude o 50 % lepšie, v konečnom dôsledku, ak by aj tento optimistický scenár vyšiel, tak to bude nanajvýš 90, teda aj tak menej ako naši dôchodcovia, ako naša staršia populácia mala pred niekoľkými rokmi.

    Niekoľko príkladov, aj keď sa to bude ťažko citovať, pretože správa napr. nie je číslovaná, takže nemôžem povedať, na ktorej strane to je. Ale v jednej pasáži sa cituje alebo sa tvrdí, že väčšina reformných programov, ktoré majú dopad na situáciu staršieho občana, bola prijatá len pred rokom a ešte stále sa zavádza do praxe, mnohé reformné kroky sú toho času len v štádiu prípravy, z uvedeného dôvodu nie je možné v plnej miere hodnotiť možné riziká či ich dopad na kvalitu života staršieho občana. Nehnevajte sa na mňa, ale je to nehorázna lož, nežijeme v skleníku, nežijeme v priestoroch tejto Národnej rady, minimálne počas víkendov a počas prestávok medzi zasadnutiami Národnej rady sme v teréne a vieme koľko a aké výhrady prichádzajú len v sociálnej oblasti zo strany našich spoluobčanov. Ale tá istá správa o dva-tri odseky ďalej na jednej strane tvrdí, že sa nedajú vyhodnotiť dopady všetkých reformných krokov, ale konštatuje, že v roku 2004 sa dá počítať s vyššími dôchodkami oproti roku 2003 v priemere o 7 %, pričom ale životné náklady sa môžu zvýšiť o 8,7 %, nieže sa môžu zvýšiť, ony sa zvýšia nie o 8,7 %, ale podstatne viac. Ale optimistický záver je, že ide len o prechodné zhoršenie. Pre koho prechodné? Z akého časového rozsahu? Čo je prechodné obdobie pre 80-, 70-ročného človeka, je to koľko rokov, koľko týždňov, koľko mesiacov, koľko dní, koľko hodín na to, aby mu vznikla neriešiteľná sociálna situácia, ktorá mu ani neumožní dočkať sa svetlej perspektívy, ktorá vyplynie z transformácie sociálnej sféry? Na tej istej strane už skoro arogantne vyzerá konštatovanie, že nový dôchodkový systém už žiadnym spôsobom nebráni dôchodcom vrátane invalidných vo vykonávaní zárobkovej činnosti. Je to naozaj zaujímavé. Otázka je, kto, kedy, akým spôsobom, s akou kvalifikáciou zamestná dôchodcu, keď vieme, aké majú problémy tí päťdesiatnici, ktorí stratia prácu a nie sú atraktívni pre žiadneho zamestnávateľa, chýba im do dôchodku štyri-päť rokov. Tak teraz zrazu svetlá perspektíva, naši dôchodcovia budú môcť pracovať, je to vízia, ktorá bude znamenať prudký nárast ich životnej úrovne.

    V ďalšej časti tejto správy sa začne obratne narábať s termínmi a s číslami. Toto sa zvýši o percentá, toto o percentuálny bod, tamto o toľko korún, toto klesne o toľko korún. Keď to zrátame, tak na záver sa dá povedať, že sú tu zmiešané hrušky s jablkami, aby vyšlo konečné číslo, ktoré aspoň opticky ukazuje, že vlastne za posledný rok-dva sa naši dôchodcovia majú lepšie, lebo im bolo prilepšené. Takže je tam konštatovanie, že minimálne stúpnu náklady, ale zároveň na tej istej strane sa konštatuje, že sa vlastne neplní zákon, ktorý hovorí o navyšovaní dôchodkov. A summa summarum sa tu hneď aj v tej istej správe tej istej vlády priznáva, že skutočnosť nie je taká, aké boli očakávania, aké boli plány. Takže predkladateľom vychádza to, že vlastne náklady pre našich starších občanov sa vlastne len o 68 korún zvýšia oproti skutočnosti predchádzajúceho roka. Nedá sa to komentovať, to je záležitosť už hraničiaca aj s dobrými mravmi, že si niekto dovolí takúto vec dať do parlamentu a cez poslancov aj pre širokú verejnosť. Samozrejme, na záver tejto časti, kde sa konštatuje síce mierne zvýšenie nákladov na život, sa tvrdým spôsobom táto časť ukončí slovami, citujem: „Pri zachovaní ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok pre každého občana v hmotnej núdzi právny predpis akcentuje potrebu participácie občana na riešení vlastnej nepriaznivej sociálnej situácie s následnou možnosťou získania príspevkov.“ Povedané ináč, tí občania staršej vekovej kategórie, ktorí majú svoje sociálne a iné problémy, ktoré vyplývajú z jednoduchej skutočnosti, že sú pokročilejšieho veku, musia znášať časť dôsledkov za to, že sa dostali do takýchto sociálnych, zdravotných, ekonomických a iných problémov.

    V ďalšej časti sú načrtnuté východiská alebo opatrenia, ktoré sa budú realizovať v najbližších rokoch, s tým, že medzi ne patrí predlžovanie veku odchodu do starobného dôchodku, liberalizácia uzatvárania pracovných pomerov s poberateľmi starobných dôchodkov a rovnosť v prístupe k celoživotnému vzdelávaniu. To sú tri body, ktorými budeme riešiť sociálnu situáciu našej starej generácie. Takže naša stará generácia síce nebude mať peniaze na uplatnenie svojich základných životných potrieb, ale neskôr prídu konkurenti, lebo sa bude dlhšie robiť v produktívnej populácii, bude sa môcť vzdelávať celoživotne a bude jej umožnené nájsť si prácu. V zábavnej relácii prosím, ale v parlamente s takýmito vývodmi ako dôležitými ukazovateľmi najbližšej perspektívy riešenia situácie staršej populácie súhlasiť nemôžem.

    Jedna krásna kapitola pojednáva o tom, ako vláda pristupuje k filozofii rovnosti mužov a žien. Áno, je tu veľmi potrebná a veľmi dôležitá súčasť, s ktorou, samozrejme, treba rátať, sú s tým problémy. Ale akým spôsobom sa to týka dôchodcov? A zase máme z nedávna konkrétny príklad, keď opäť pán poslanec Blajsko inicioval, aby to, čo sa týka vdov v súvislosti s novelizáciou zákona a čo sa týka príspevku vdovského, sa týkalo aj mužov. Ústami pána ministra bolo tu prezentované, že vláda Slovenskej republiky s takýmto postupom nesúhlasí. Ale tu napíšeme, že budeme mať rovnosť príležitostí žien a mužov. Ďalšie príklady opačného garde by nebol problém uviesť.

    Čo sa týka zdravotníckej oblasti a časti tejto správy. Musím objektívne priznať, že po tej odbornej stránke, z ktorej vyplývajú následné organizačné kroky, nemám čo veľa vytknúť tejto správe. Ale tiež takým obratným a zaobaleným spôsobom obišla fakt, že komfort našich starých občanov sa výrazne zhoršil, aj čo sa týka zdravotnej starostlivosti. Aj oni musia platiť 20-korunový príspevok, aj oni musia platiť doplatok za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. A vieme, že z tejto kategórie obyvateľstva sa grupuje najväčší počet tých, ktorí chodia do ambulancie, alebo, keď to obrátim iným spôsobom, percento ľudí, ktorí chodia k lekárovi pravidelne či pre akútne stavy alebo pre chronické stavy, je vyššie v kategórii staršej populácie ako v ostatných sociálnych skupinách obyvateľstva. A to je fakt, títo ľudia musia priplácať. Takže doterajšie transformačné a reformné kroky im nepriniesli veľa pozitívneho, naopak, aj v ekonomickej oblasti, ktorá musí byť zakotvená v rozpočte týchto rodín, osôb, musí byť suma, s ktorou je potrebné kalkulovať ako s nutnosťou, pokiaľ pôjdu navštíviť lekára.

    Tiež nemožno v tejto chvíli prejsť mlčaním niektoré konštatovania. Špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť je poskytovaná na Slovensku 49 lekárskymi miestami geriatrov. Vieme, že to je dlhodobý problém, ktorý sa s väčším či menším úspechom pokúšali riešiť aj predchádzajúci ministri zdravotníctva. Ale faktom ostáva, že máme dnes na Slovensku jedného kvalifikovaného geriatra, ktorý musí obsiahnuť 200 000 klientov. Viem, že to odborné spoločnosti vedia, viem, že o tomto probléme vedia aj na ministerstve zdravotníctva, vedia o tom aj lekárske spoločnosti a komory, ale pokiaľ máme prezentovať Národný program podpory starších ľudí, tak takéto konštatovanie je málo. Tam musí byť jasne povedané, akým spôsobom sa tento počet zmení, ako bude zabezpečená sieť celoplošne v Slovenskej republike o to viac, keď pri každej príležitosti prezentujeme, že máme eminentný záujem, aby sme znížili počet hospitalizácií ľudí pokročilého veku a preniesli starostlivosť do ambulantnej sféry so 49 geriatrami v Slovenskej republike.

    V ďalšej kapitole v oblastí daní a poplatkov sa konštatuje to, čo už bolo v inej kapitole urobené, a tiež to dávam na zváženie. Konštatuje sa, že daňové a iné reformy nepriniesli zásah veľký do peňaženky starších obyvateľov. Ale v zákone je priložená tabuľka, z ktorej vyplýva, že majú potraviny a nealkoholické nápoje index 1,04, teda vyšší, alkoholické nápoje index nižší, odievanie a obuv nižšie, bývanie, voda, elektrika a plyn a iné palivá vyššie náklady, nábytok, bytové vybavenie nižšie náklady a všetko ostatné, zdravie, doprava, spoje, rekreácia, vzdelanie, hotely, rozličné tovary a služby a ostatné hrubé výdavky, vyššie náklady. Tak v jednej vete tvrdíme, že našej staršej generácii sa neprihoršilo a hneď tu dáme indexy vplyvu úpravy len DPH, akým spôsobom doľahli na peňaženku tejto generácie, a tiež o niekoľko strán ďalej už je to aj vyčíslené v sumách a je to tam potvrdené. Takže vlastne sama správa si odporuje, na jednej strane tvrdí, že dôchodcom sa zlepšilo a neustále sa bude zlepšovať, a na druhej strane dáva jasné argumenty o tom, že je to presne naopak.

    No a snáď takú perličku na záver si nechám, keď v oblasti hospodárstva sa realizuje podpora zamestnanosti starších ľudí a využívanie odborníkov z radov seniorov v poradenstve v oblasti malého a stredného podnikania. A z tejto správy vyplýva, že vytypovali 67 externých poradcov a z nich 8 je vo veku nad 60 rokov. Je to prenikavý úspech rezortu hospodárstva, keď nám v Slovenskej republike ôsmich ľudí vo veku nad 60 rokov vyškolil alebo pripravil ako odborníkov v poradenstve v oblasti malého a stredného podnikania.

    Tiež musím povedať a potvrdiť, čo povedal pán PaedDr. Blajsko. Predkladateľ si nedal ani námahu, aby materiál aspoň v úvodných častiach bol prepracovaný vo vláde. Všade sa cituje, že je to materiál pre vládu, materiál pripravený vládou a je to materiál, o ktorom rokuje Národná rada Slovenskej republiky a ktorý si ona vyžiadala. Ani takú námahu si predkladateľ nedal, aby ho preformuloval aspoň formálne a oslovil týmto materiálom Národnú radu Slovenskej republiky. Je to materiál neočíslovaný, je vypracovaný a bol predložený vláde Slovenskej republiky.

    Príznačný pre túto správu a vôbec je aj záver. A musím ho prečítať kompletne, pretože ešte raz podotýkam, je to správa vlády o plnení Národného programu ochrany starších ľudí. V závere sa píše: „Na základe predložených informácií zdôrazňujeme, že trvalou snahou jednotlivých rezortov je udržať životnú úroveň občanov na primeranej úrovni. Vzhľadom aj na demografické starnutie populácie sme presvedčení, že reformné kroky, na ktoré sa vláda podujala, vytvárajú veľmi dobré predpoklady pre rýchlejší dlhodobo udržateľný rast ekonomiky spojenej s rastom zamestnanosti a reálnych príjmov a v nadväznosti na to s výrazným rastom životnej úrovne pre široké vrstvy obyvateľstva.“ Je to záver hodný Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska v predchádzajúcom režime. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz, prosím, je príležitosť na ústne prihlášky.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán minister, chcete vystúpiť k tomuto vystúpeniu? Máte slovo, člen vlády má právo vystúpiť, kedykoľvek o to požiada.

  • Ďakujem pekne. Ja budem poslancom dávať procedurálny návrh, aby tá kamera bola vypnutá, lebo inak by sme veľmi rýchlo prišli k poznaniu, že zdravotná starostlivosť, pri ktorej sa pán poslanec venoval starším ľuďom, je v tejto chvíli dobrá a že treba čítať presne, pán poslanec, aj keď máte pravdu, že materiál nie je celkom precízny, pretože je napísané, že geriatrickú starostlivosť poskytujeme pacientom lekármi, geriatrami a inými špecialistami. A tých je tu tak asi 10 000, tak nie žiadnych 200 000 na jedného.

    Po druhé. Ako ste si asi ráčili všimnúť alebo nevšimnúť, sme zriadili Národné geriatrické centrum v Podunajských Biskupiciach, ktoré práve má začať vychovávať odborníkov v oblasti gerontoodbornosti, gerontoočného, gerontogynekológie, pretože je to iná medicína ako medicína všeobecná dospelých.

    Asi dobre viete, že máme problém, ktorý sa volá všade v Európe Ages, to znamená problém stúpajúceho veku našich klientov, ktorým nemôžeme odopierať zdravotnú starostlivosť, a že všetky zmeny, ktoré vláda robí, sú práve v prospech týchto ľudí. Pozajtra budete informovaní o zmenách v kategorizácii liekov, kde je úplne jasne vidieť, že to ide v prospech seniorov, že tam, kde ich lekár zbytočne pripravuje o peniaze, robíme opatrenia, aby sa im to už nepodarilo, aby teda pacienti mohli dostať lieky bezplatne tak, ako im to hovorí ústava, a nie so zbytočne veľkými doplatkami, ako to robí komerčná prax.

    Ja sa nechcem zastávať rezortu sociálnych vecí, pretože si myslím, že ten rezort má tých problémov habadej a rieši ich v maximálnej možnej miere, ale musím sa zastať tej časti, v ktorej sa hovorí o zdravotnej starostlivosti pre občanov staršieho veku, pretože o tom niečo viem. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra pán poslanec Džupa.

  • Ďakujem. Škoda, pán minister, že ste nepočuli celý môj príspevok a vyťahujete veci, ktoré nesúvisia a dávate ich dokopy. A nehnevajte sa, ja vám to tu napíšem, vlastne prečítam, čo je napísané v správe, že v Slovenskej republike je 54 špecializovaných geriatrických ambulancií, pričom som hovoril o špecializovanej starostlivosti, so 49 lekárskymi miestami. Na jedno lekárske miesto geriatra pripadá 177 762 obyvateľov, čo je 10 000 obyvateľov na 0,06 lekárskych miest. Je to fakt, ktorý je v tejto správe uverejnený. Ja som ho použil, a bez toho, aby som išiel do konfrontácie s ministerstvom zdravotníctva, som konštatoval, že v najbližších rokoch sa to musí zmeniť, aby sa zlepšila dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre túto populáciu. Rovnako, ako som na úvod hodnotenia časti zdravotníckej konštatoval, že čo sa týka odborného zamerania Národného programu ochrany starších ľudí zo strany rezortu zdravotníctva, nemám vážnych výhrad, ale napriek tomu musím upozorniť z hľadiska dlhodobého na niektoré fakty, medzi nimi aj na tento. V ďalšej časti som sa už potom venoval iným rezortom. Ďakujem.

  • Teraz je čas na ústne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Prihlásení sú poslanci Hrdlička a Burian. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Hrdlička, pripraví sa Burian.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som k predmetnému prerokúvanému bodu zaujal aj stanovisko v mene poslancov Komunistickej strany Slovenska.

    V predkladacej správe sa uvádza, že prvoradým cieľom tejto správy je zhodnotenie rizík a dopadov prebiehajúcich reforiem na kvalitu života staršieho občana vrátane uvedenia nástrojov, ktoré rešpektujú sociálny status staršieho občana a ich dopad zmierňujú. No musím podotknúť, že podľa nášho názoru sa táto správa podobne ako správy predošlé k sociálnym problémom spoločnosti míňa svojho účinku. Predložený materiál svojím obsahom vôbec nezodpovedá názvu, pod ktorým sa predkladá. Daný materiál je podľa nás predkladaný do Národnej rady vo veľmi optimistickom a zúženom duchu a navyše nevychádza zo skutočného poznania situácie tej skupiny obyvateľstva, o ktorej pojednáva. Teda nepozná situáciu, v akej žije staršia generácia. My všetci môžeme byť svedkami mnohých listov, mailov i osobných stretnutí, ktoré poukazujú naozaj na takmer až tragický život našich starších spoluobčanov.

    Tento pohľad, ktorý je uvádzaný v správe, je optimistický zrejme preto, že je spracovaný tými istými ľuďmi, ktorí uskutočňované reformy navrhovali, a teda nemôžu a ani nechcú sa pozrieť pravde do očí, pretože tým by sami spochybnili tempo a hĺbku reforiem, ktoré sa dotýkajú i našich dôchodcov. Museli by priznať i skutočnosť, ktorá sa zakrýva, že v záujme reforiem predovšetkým v sociálnej a zdravotníckej oblasti a pod rúškom avizovanej prosperity v budúcnosti „reformátori“ proste obetovali tú časť obyvateľstva, ktorá od deväťdesiatych rokov dodnes najviac dopláca na zmeny vlastníckych vzťahov a spoločensko-politického systému. Myslím si, že predkladaná správa je vo svojej podstate len zbožným želaním predkladateľa, aké by malo byť postavenie starších spoluobčanov, a nie je ničím iným, iba pohľadom cez prizmu suchých makroekonomických ukazovateľov.

    Zdá sa mi, že predkladatelia absolútne prehliadli neustále sa prehlbujúcu úroveň života našich dôchodcov, nevidia vplyv permanentnej inflácie na staršiu generáciu, prehliadajú vplyv zavedenia jednotnej 19-percentnej DPH, neustále zvyšovanie cien tovarov i služieb, zvyšovanie energií, absolútne zanedbávajú vplyv postupného spoplatňovania zdravotných služieb, platbu za recepty i za lieky na staršiu generáciu, ktoré pôsobia na ňu priam likvidačne.

    Myslím si, že reformy v sociálnej oblasti, ktoré prebiehajú, zavádzajú i určité prvky diskriminácie dôchodcov, mužov i žien, ako to niekoľkokrát v tejto poslaneckej snemovni i vo výbore dokumentoval pán poslanec Blajsko.

    Do Národnej rady by mal byť predložený materiál obsahujúci na jednej strany dôkladnú analýzu postavenia staršej generácie v spoločnosti a na strane druhej koncepciu riešiacu postavenie a životnú úroveň starších ľudí v dlhodobejšom výhľade. Som presvedčený, že práve postavenie a životná úroveň tejto skupiny obyvateľstva je už niekde na hranici chudoby a táto situácia si vyžaduje neodkladné riešenie. Nemám na mysli nekoncepčné riešenie, ako bol nedávno schvaľovaný zákon o jednorazovom príspevku pre poberateľov dôchodku v roku 2004, kde sme schválili nič neriešiacich 1 000 korún, ale mám na mysli naozaj koncepčné riešenie situácie života starších spoluobčanov.

    Keďže sa postavenie staršej generácie po zavedení reforiem prudko zhoršilo, dovoľujem si pripomenúť tým, ktorí pozabudli, ale aj tým, ktorí neboli v rokovacej sále, že poslanci z Komunistickej strany Slovenska, ale i celej opozície dávali niekoľko pozmeňujúcich návrhov k zákonom o sociálnom poistení, o dani z príjmu, o sociálnej pomoci a iným, ktoré by boli zmiernili dopady reforiem na obyvateľstvo a v tomto prípade i na staršiu generáciu.

    Treba zdôrazniť, že v klube Komunistickej strany Slovenska, poslancov za KSS sme neboli proti reformám ako takým, ale proti ich forme a tempu. Naše návrhy neboli spravidla ani vypočuté, ba ani odsúhlasené, hoci dodatočne niektorí poslanci začali prichádzať s podobnými návrhmi. A predpokladám, že budú prichádzať onedlho ďalší s ďalšími návrhmi, aby sa občanom tejto krajiny zapáčili.

    Ctená snemovňa, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky neprijala predloženú správu vlády Slovenskej republiky a uložila vláde Slovenskej republiky spracovať materiál obsahom zodpovedajúci názvu, podložený vecnými a dôveryhodnými údajmi, ktoré nie sú len zhrnuté do suchých makroekonomických ukazovateľov, ale budú vychádzať z konkrétnych, skutočných nákladov občanov tejto republiky a z reálneho života a postavenia našich spoluobčanov.

    Z týchto dôvodov, ktoré som spomenul, predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, pričom A. Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí, B. poveruje vládu Slovenskej republiky prepracovať správu vlády Slovenskej republiky o plnení Národného programu ochrany starších ľudí tak, aby vyjadrovala skutočný stav a postavenie ľudí v spoločnosti, C. ukladá vláde Slovenskej republiky spracovať koncepciu dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike a predložiť ju na rokovanie Národnej rady v mesiaci september 2004. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Burian ako posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, na začiatku chcem povedať, že táto správa o plnení Národného programu ochrany starších ľudí je podľa mňa lepšou vizitkou, ako bola predchádzajúca správa o sociálnych a ekonomických dopadoch na regióny. A už aj tak musím zase povedať, hodnotiť, že tá správa je veľmi, veľmi obsiahla. A tiež stotožňujem sa s názorom, že táto správa mohla byť v užšom ponímaní a v hutnejšom ponímaní na podstatne menej strán.

    V mojom príspevku nechcem siahodlho sa rozvíjať v rôznych rozpravách o problematike, teda, čo už tu bolo povedané, o ochrane starších ľudí, skôr by som sa dotkol faktov.

    Prvým vážnym faktom je to, že Slovensko sa prihlásilo k Lisabonskému dokumentu. Jedným z tých odporúčajúcich návrhov, by som povedal, o ktorom tento protokol hovorí, je, aby dôchodok človeka, ktorý teda je v staršom alebo v dôchodkovom veku, nebol nižší ako 60 % priemerného zárobku v danej krajine. To je prvý vážny fakt. A pokiaľ sa zamyslíme nad týmto faktom, zistíme, že úroveň dôchodkov na Slovensku je maximálne vo výške 45 % priemeru zárobku v Slovenskej republike, čo je teda dosť výrazná teda odchýlka od týchto zámerov. A myslím, že táto správa napr. nehovorí o takýchto faktoch.

    Druhým vážnym faktom je to, že vlastne tým, že teda valorizácia dôchodkov neprebiehala v súlade s infláciou alebo teda s nárastom cien v Slovenskej republike, stáva sa to, že po roku 1989 je tu prepad cirka o 30 % reálnych dôchodkov oproti stavu roku 1989. Na prelome rokov 2003 a 2004 prijímaním nových zákonov, teda daňových zákonov dereguláciou cien došlo k výrazným nárastom cenovým. Aj keď sa tu hovorí o tom, že o inflácii sa uvažuje na úrovni 8,5 % alebo niečo cez 8 %, musím povedať, že regulované ceny vzrástli o viac ako 22 %. A to je neodškriepiteľný fakt. A tento fakt regulovaných cien sa dotkne hlavne ľudí, ktorých dôchodok je iba jediný zdroj príjmu. Tým pádom tieto dopady na túto časť obyvateľstva sú najvyššie. Myslím si, že aj jednorazový príspevok, o ktorom sme vlastne rokovali minulý týždeň, ako kompenzačný nástroj, 1 000 korún, nezohľadňuje cenový nárast, ktorý teda bol na prelome rokov 2003 a 2004. A v každom prípade je to len slabou náplasťou toho, akým spôsobom ceny alebo inflácia pokračovala na Slovensku.

    Musím povedať, že nový systém o sociálnom poistení je pozitívom vo viacerých náležitostiach, avšak určite má v sebe riziká, o ktorých tiež by som chcel hovoriť.

    Prvým vážnym rizikom je to, že prechod rokov 2003 a 2004 dáva teda, by som povedal, výraznejší prospech ľuďom, ktorí odchádzali do dôchodkového veku v roku 2004, vzhľadom na to, že ich dôchodok narástol len tým, že odchádzali v roku 2004, výraznejšie, ako dôchodok ľudí, ktorí teda vstúpili do dôchodkového roku 2003.

    Ďalšie riziko sú starodôchodcovia. Je to skupina ľudí, ktorí odchádzali do dôchodku pred rokom 1980. A tam sa stáva, že títo ľudia majú dôchodok na úrovni 4 500 Sk. Vo výbore pre sociálne veci a bývanie dostávame listy, kde sa ľudia v podstate obracajú na výbor, eventuálne na poslancov s prosbou, akým spôsobom dokážu prežiť, keď vypočítajú všetky svoje náležitosti, ktoré potrebujú na pokrytie bývania, na pokrytie základných sociálnych potrieb, aby teda dokázali prežiť. Dokonca stáva sa, že po zaplatení všetkých náležitostí, ktoré sa týkajú bývania, týmto ľuďom nezostáva v podstate nič, dokonca niektorí sú v mínusovej položke. Čiže tým by som len chcel povedať, že určite v tejto oblasti starodôchodcov by sme nemali zabudnúť na túto časť populácie, ktorá odchádzala do dôchodku pred rokom 1980.

    Ďalším rizikom v zákone o sociálnom poistení je minimálny dôchodok. Keďže vlastne aj v tejto správe sa dosť silne vlastne rozoberá druhý alebo kapitalizačný pilier, myslím, že sú tam veľmi vyzdvihnuté vysoké pozitíva, treba upozorniť a treba byť korektný a treba povedať, že prvé pozitíva, pokiaľ by to boli pozitíva, čo teda môžeme teda o tom polemizovať, by sa mohli objaviť najskôr až po 10 rokoch. Čiže generácie ľudí, ktorí sú vo veku 50 rokov, sa táto časť nedotkne, nehovoriac o ľuďoch, ktorí sú v dôchodkovom veku. Čiže priamo ich ovplyvnenie určite týmto spôsobom nebude dotknuté.

    V každom prípade na záver môjho príspevku by som chcel povedať, že všetky náležitosti, ktoré súvisia s kvalitou života dôchodcov, či je to oblasť príjmová, či to je oblasť zdravotná, tým, že Slovensko prijalo filozofiu tvrdšej pravicovej politiky, ktorá má za následok, dá sa povedať, vyrovnávanie daní, úpravu cien, by som povedal, deregulačné opatrenia, ktoré niekedy nemajú opodstatnenie alebo vo väčšine prípadov nemajú opodstatnenie, sa dostávame k tomu, že sa dostáva táto skupina ľudí pod úroveň, by som povedal, hodnôt slušného prežitia a dostávajú sa poniektoré skupiny ľudí dôchodcov až na úroveň chudoby. Myslím, že Slovensko by si malo ctiť práve všetky náležitosti, kde sa Slovensko i zaviazalo pri všetkých vlastne bojovať proti chudobe a odstrániť tak v podstate následky, by som povedal, problémov, čo zapríčiní, povedzme, aby táto skupina ľudí prežila svoj dôchodkový vek na úrovni kľudného a možného prežitia. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Burian bol posledný v rozprave.

    Končím rozpravu.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, len veľmi krátko. Povedané bolo veľa, len k dvom veciam by som sa vyjadril.

    Pán Blajsko kriticky sa vyjadril k tej časti, ktorá vyzdvihuje ako pozitívum to, že dôchodca popri zamestnaní môže pracovať. Nepokladám to za nič antisociálne ani za nič, čo je nesprávne, pretože keby to tak bolo, keby to bolo nesprávne, museli by sme konštatovať, že nesprávna je celá politika Európskej únie v tejto oblasti, pretože jedným z bodov Lisabonskej stratégie, ktorou sa riadi Európska únia a celá sociálna politika Európskej únie, je zvýšiť podiel a počet ľudí, ktorí sú aktívni aj vo vyššom veku. Takže tu nedochádza k ničomu inému, len k napĺňaniu tejto Lisabonskej stratégie. A na Slovensku za minulý rok vzrástol počet ľudí nad 60 rokov veku, ktorí ďalej pracovali, až o 12 %, aj keď z veľmi nízkej východiskovej úrovne. Takže to nie je zas v absolútnom počte také vysoké číslo, ale určite to netreba považovať za nič negatívne. A myslím, by stačila len takáto upresňujúca poznámka na okraj. Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať bodom, ktorým je

    správa o plnení Národného programu podpory zdravia.

    Správu ste dostali ako tlač 740, spoločnú správu výborov máte ako tlač 740a.

    Slovo má minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Rudolf Zajac a prosím ho, aby uviedol túto správu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám správu o plnení Národného programu podpory zdravia za roky 2001 až 2003.

    Harmonogram realizačných projektov Národného programu podpory zdravia schválila vláda 18. októbra 2000 pod uznesením č. 832 s cieľom zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva a prispieť k zníženiu rozdielov v zdravotnom stave jednotlivých regiónov Slovenskej republiky v súlade s globálnou stratégiou Svetovej zdravotníckej organizácie pre 21. storočie, ktorá sa premietala aj do aktualizácie Národného programu podpory zdravia.

    Vzhľadom na nadrezortné, multirezortné zameranie Národného programu podpory zdravia prezentujú svoju účasť na riešení projektov nielen zdravotnícke subjekty, ale aj predstavitelia iných subjektov.

    Podľa údajov Štatistického úradu vo vývoji štruktúry úmrtnosti celej populácie podľa príčin smrti nedošlo ani v roku 2002 k výrazným zmenám. Dominujú choroby obehovej sústavy s podielom 54,5 %, nasledujú zhubné nádory s podielom 22,3 % a na treťom mieste sú poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčin v rozsahu 5,9 %, potom sú choroby dýchacej sústavy s podielom 5,7 % a nakoniec sú choroby tráviacej sústavy s podielom 5,4 %.

    Napriek tomu, že sa vek dožitia na Slovensku zvyšuje, z európskeho hľadiska sa naďalej radíme medzi priemerné krajiny. Predĺženie strednej dĺžky života súvisí nielen s poklesom dojčenskej a neurologickej úmrtnosti, ale aj s poklesom úmrtnosti na choroby obehovej sústavy, prevažne na ischemickú chorobu srdca. Napriek vcelku pozitívnemu vývoju strednej dĺžky života na Slovensku zaostáva mužská populácia za v Európe najdlhšie žijúcimi Švédmi o 8 rokov a ženská populácia za najdlhšie v Európe žijúcimi Francúzkami až o 5 rokov. Z dosiahnutých výsledkov riešenia projektov Národného programu podpory zdravia v predchádzajúcom období vyplýva, že projekty síce prispeli k zlepšeniu niektorých sledovaných ukazovateľov zdravotného stavu obyvateľstva, ale zatiaľ nemôžeme byť stále spokojní.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžeme konštatovať, že niektoré stanovené ciele boli splnené. Dôležitá je skutočnosť, že sa podarilo dosiahnuť zmenu v chápaní, že to je program všetkých rezortov, všetkých odvetví hospodárskeho a spoločenského života, ale aj každého občana v individuálnej polohe. Je len prirodzené, že na realizácii projektov Národného programu podpory zdravia sa podieľajú aj iné subjekty ako zdravotnícke organizácie.

    Výsledky projektov Národného programu podpory zdravia boli zahrnuté do dvoch materiálov, kde prvý je harmonogram projektov Národného programu podpory zdravia za roky 1995 až 1997 a druhý je podobný harmonogram za roky 1998 až 2000. Ich výsledky prispeli k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva a jednoznačne naznačili, že zdravotné intervenčné aktivity prinášajú svoj efekt najmä pri cielene uskutočňovanej dlhodobej intervencii, čo je výzvou pre potrebu zabezpečenia a realizácie intervenčných programov a projektov vo všetkých rezortoch aj v nasledujúcom období s tým, že by sa začali plniť očakávané pozitívne efekty na zdravotný stav obyvateľstva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Karola Džupu, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto dokumentu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní správy o plnení Národného programu podpory zdravia (tlač 740).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 755 zo 7. júna 2004 pridelil túto správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s termínom prerokovania do 18. júna 2004 s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval správu 14. júna 2004 a svojím uznesením č. 258 správu zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu o plnení Národného programu podpory zdravia dňa 17. júna 2004 a svojím uznesením č. 128 zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie. Výbor konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení Národného programu podpory zdravia zobrať na vedomie.

    Výbor pre zdravotníctvo zároveň poveril poslanca Karola Džupu predniesť správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch, ako i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Za klub mám len jednu prihlášku. Pán spravodajca sa prihlásil aj za klub. Prosím, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, úvodom dovoľte opäť konštatovať všeobecne známe a často opakované fakty a závery. Všeobecne je známe, že 70 až 80 % dnes známych chorôb má vo svojom predchorobí dlhodobú a vážnu poruchu v oblasti životosprávy a výživy. Adekvátne tomuto konštatovaniu platí, že 70 až 80 % dnes známych chorôb je možné významným spôsobom v tej liečebnej časti ovplyvniť pozitívnym zásahom do životosprávy a výživy. A z týchto dôvodov v klube poslancov Ľudovej strany – HZDS, rovnako aj v jeho odborných inštitúciách, ktorú predstavuje ústredný profesijný klub zdravotníctva Ľudovej strany – HZDS, považujeme dlhodobo Národný program podpory zdravia za kľúčový bod prevencie, nielen prevencie, ale hlavne prevencie slovenského zdravotníctva. Podrobným spôsobom ho máme rozpracovaný. A dovoľte z tohto hľadiska predniesť niekoľko pripomienok a postrehov k predloženému materiálu.

    Všetci si uvedomujeme predovšetkým, že každý takýto program, ktorý má zásadným spôsobom dlhodobo ovplyvniť nepriaznivé a negatívne návyky v oblasti životného štýlu a výživy, musí byť komplexný, otvorený, dlhodobý, interdisciplinárny, pričom do tejto kategórie zahŕňam aj úlohu priamo zainteresovať samotný hlavný objekt starostlivosti, to znamená pacienta, klienta, občana. Ďalej musí byť medzirezortný a reálny, čo sa týka predovšetkým zdrojov na naplnenie tohto Národného programu podpory zdravia, a teda nielen zdrojov ekonomických, ale aj predovšetkým ľudských zdrojov v podobe odborníkov, ktorí sa problematike rozumejú, venujú sa jej a dokážu ju aplikovane preniesť na širokú verejnosť. Tento projekt musí byť následne rozpracovaný a konkretizovaný, aby mohol byť účinne kontrolovaný a vyhodnocovaný. Nemožno uprieť predloženému materiálu, že ambície alebo základné body, ktoré som si dovolil citovať, tento materiál zapracované má. Naozaj je v ňom vidieť aj prvky komplexnosti, aj prvky toho, že je otvorený pre ďalšie dopracovanie, inováciu na to, aby sa tam vniesli nové prvky, ktoré vyplynú z dlhodobých sledovaní, výskumu a podobne. Aj má prvok interdisciplinárny. Dokonca som ochotný priznať, že je aj reálny, čo sa týka zdrojov. Nepochybujem totiž o tom, že ľudským potenciálom v podobe odborníkov na oblasť životosprávy a výživy a ďalších súčastí, ktoré by mal obsiahnuť Národný program podpory zdravia, teda týmito odborníkmi Slovenská republika bezpochyby disponuje. A trúfam si povedať, že sú to odborníci na veľmi vysokej úrovni v ničom nezaostávajúcej za úrovňou porovnateľných krajín a vyspelých krajín Európskej únie.

    Budem sa skôr venovať problematike medzirezortnej zainteresovanosti, pretože ako zo správy vyplýva, táto značne pokuľháva, ba, trúfam si povedať v tejto chvíli, je v mnohých prípadoch formálna a zďaleka sa odkláňajúca od proklamovaných téz a prehlásení pri vyhodnocovaní dôležitosti tohto programu pre obyvateľov, pre Slovensko ako také.

    Predtým než sa dostanem k jednotlivým rezortom, dovoľte niekoľko všeobecných poznámok.

    Predovšetkým som toho názoru a považujem to za zásadnú pripomienku, že cítiť, že chýba určitá koordinácia tohto Národného programu podpory zdravia. Chcem zároveň vysloviť názor, že je to problematika, ktorú by mal niekto konkrétny zastrešovať. Ponúka sa, samozrejme, na prvom mieste minister zdravotníctva a ministerstvo zdravotníctva. Tak dôležitá súčasť je vysoko efektívna, pretože dokáže relatívne nízke zdroje, hlavne finančné, vysoko efektívne využiť a dôsledky toho už dnes netreba dokazovať. Dôsledky správneho prístupu k programom v oblasti podpory zdravia už dokázali odborníci na celom svete. Čiže ide skutočne o investíciu, ktorá má mnohonásobné a vo výstupoch veľmi pozitívne výsledky. Čiže prvá alternatíva je a to aj dávam vláde na zváženie, aby celý projekt aj v jeho medzirezortnej časti zastrešovalo ministerstvo zdravotníctva a minister zdravotníctva. Nebál by som sa dokonca navrhnúť, aby túto oblasť ako jednu z národných programových koncepcií Slovenskej republiky zastrešoval vicepremiér vlády Slovenskej republiky. A ako tretiu možnosť dávam na zváženie, aby tým bol poverený ústav. Samozrejme, v tomto prípade by to bol Ústav verejného zdravotníctva, ktorý je vlastne zariadením ministerstva zdravotníctva, pretože tento ústav má s celým projektom Národného programu podpory zdravia najbohatšie skúsenosti, najdlhšie v tejto oblasti robí a, samozrejme, disponuje aj patričným počtom odborných organizačných pracovníkov. Je to návrh. Akým spôsobom s ním predkladateľ naloží, je na jeho zvážení. V každom prípade som si týmto dovolil prezentovať, ak Ľudová strana – HZDS bude pri vláde a bude zodpovedať za rezort zdravotníctva, určite pôjdeme touto cestou, lebo naozaj dôsledným dodržiavaním projektu Národného programu podpory zdravia tento projekt považujem za rozhodujúci, jeden z rozhodujúcich ukazovateľov na zníženie morbidity, teda chorobnosti, a mortality, teda úmrtnosti našej populácie, čo je vlastne aj základný cieľ uvedeného projektu.

    Ďalej si dovolím vo všeobecnej rovine povedať nasledujúce. Naozaj je cítiť, že absentuje určitý koordinátor. A tým pádom aj absentuje určitý kontrolný mechanizmus. Uvedomujeme si totiž jednu vec, že za každou aktivitou v tejto oblasti stoja aj finančné prostriedky. Mnohokrát, ak je realizácia Národného programu podpory zdravia rozptýlená na rezorty, čo je správne, potom práve tento koordinátor chýba. A aj z tejto správy je cítiť, že mnohé rezorty vynaložili podľa môjho názoru prostriedky určené na Národný program podpory zdravia nie vždy efektívne a nie vždy tak, aby splnili základné tézy Národného programu podpory zdravia.

    Tretia poznámka sa týka zainteresovanosti médií. Kritizujem médiá, že tejto problematike nevenujú dostatočnú pozornosť. Nemôžem ale nepostrehnúť, že je možné zaregistrovať určitý pozitívny posun dopredu. Hlavne relácie, ktoré sa zaoberajú kulinárskym umením, ktoré prinášajú nové receptúry, nové požívatiny do oblasti výživy nášho obyvateľstva, majú zaiste veľmi pozitívny vplyv na formovanie názoru populácie, čo sa týka racionality výživy a výživových návykov. Tieto relácie sú mimoriadne sledované a naozaj ovplyvňujú verejnú mienku. Ale samotné toto konštatovanie nestačí. Málo hovoríme o životnom štýle, málo dávame pozitívnych príkladov na to, aby sme našli vzory pre jednotlivé skupiny obyvateľstva, samozrejme, s veľkým dôrazom na najmladšiu generáciu. Vrátim sa opäť k jednej z téz, ktorú som si dovolil už predniesť. Aj to by mohlo byť jedno široké pole pôsobnosti koordinátora, ktorý by vypracoval a do dôsledkov realizoval koncepčnú mediálnu politiku a zosúladenie programových štruktúr jednotlivých médií tak, aby v tejto oblasti sme mohli takpovediac za málo peňazí mať veľa muziky a posunúť povedomie obyvateľstva v tvorbe a zmene zaužívaných systémov životného štýlu, výživy a ďalších súčastí života človeka, ktoré vplývajú na zdravie, pozitívnym spôsobom dopredu.

    Ak teda sa mám vrátiť k tomu, čo som už avizoval, a hodnotiť jednotlivé rezorty, tak ako to zapracovali do predmetnej správy, tak musím konštatovať, že ministerstvo školstva realizovalo projekt školy podporujúcej zdravie. Nanajvýš vítané a nanajvýš sympatické je, že do tohto projektu sa zapojilo 1 400 škôl celoplošne rozložených v rámci Slovenskej republiky. Z textu sa dá usudzovať, že ministerstvo školstva hodlá v tejto aktivite pokračovať, ale nejaký konkrétny výstup zrejme si ministerstvo nechcelo ako záväzok zapracovať do tohto materiálu.

    Čo sa týka ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, stručne poviem, sú to zbytočne vyhodené peniaze. Vedel by som si prostriedky určené na projekty podporujúce zdravie a životný štýl predstaviť vynaložiť iným a zmysluplnejším spôsobom. Jediným pozitívom snáď je, že v poradniach zdravia oslovili niečo okolo 2 000 klientov, predpokladám, zamestnancov tohto rezortu. Ale činnosť, ktorú tam vykonávali, sa prekrýva s činnosťou praktických lekárov. Teda nerobili sme akciu pre akciu len preto, aby sme si podčiarkli jednu súčasť programu, ktorý máme na starosti? Čo sa týka rezortu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, toto ministerstvo sa úplne minulo pôvodnému účelu a projektu a programu. Uvádza tu údaje alebo informácie, ktoré už dávno predtým spracovali a nejakým spôsobom programovo určili a rozpracovali iné rezorty. A navyše, nehnevajte sa, keď v správe je uvedené, že pre tento účel podpory zdravia zakúpili ultrasonografický denzitometer, naozaj si myslím, že sa prinajmenej trošku pomýlili, čo sa týka významu a čo sa týka účelovosti prostriedkov, ktoré majú byť vynaložené na rezortnú aplikáciu Národného programu podpory zdravia, aj keď, samozrejme, neznižujem potrebu, neznižujem význam tohto prístroja pre pacientov a klientov príslušného zdravotníckeho zariadenia, ktoré tento prístroj dostalo.

    Rovnako ministerstvo pôdohospodárstva. Sú to veľmi pekne napísané tézy, ale obsah je možné vyhodnotiť asi tak, že boli vytvorené bloky, ktoré zabezpečili tok štátnych peňazí pre protekčné subjekty na to, aby mohli realizovať svoje programy. Povedzme, bol dopracovaný softvér na jednej fakulte a začína sa pripravovať databáza Potravinovej banky a ďalšie súčasti tohto programu, ktoré končia až dokonca klientelizmom podľa môjho názoru, keď vlastne z tohoto projektu boli testované či overované nové produkty potravinárskeho priemyslu, následne ktoré boli zavedené do praxe.

    Čo sa týka ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Keď som si prečítal anotáciu projektu, zaplesalo moje srdce človeka, ktorý pracoval v aplikovanom výskume. Je to na jedničku pripravený projekt, ale štyri odseky nato je konštatované, že sa ani nezačalo s týmto projektom. Takže škoda, lebo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pripravilo pekný projekt, ale čo z toho, keď z neho sa nič nerealizovalo, navyše od roku 2001.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to nedostatočný projekt. Nech to nevyzerá tak, lebo v krátkom čase vystupujem druhýkrát a venoval som sa aj problematike, ktorá je prierezová, rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a rezortu zdravotníctva, ale aj teraz konštatujem nasledujúce. V rámci Komplexného programu pomoci, podpory a rozvoja rodiny v transformujúcej sa spoločnosti v rokoch 2001 až 2003 vycvičili 25 účastníkov odborníkov, ktorí sa majú zaoberať problematikou primárnej prevencie domáceho násilia a iných sociálne patologických javov. Vydali nejaké metodické materiály. Vďaka aspoň za ne.

    Čo sa týka ministerstva vnútra, myslím si, že je celkom solídne pripravený projekt navyše aj projekt, ktorý pohli do realizácie. A ak je pravda, čo je tu napísané, vďaka tomuto projektu sa zoznámili s návykmi 25 % pracovníkov rezortu výkonných policajtov.

    Ministerstvo kultúry konštatuje, že nemá naplánovaný žiadny projekt v oblasti Národného programu podpory zdravia. A potom tam eviduje z roku 2001, všetky sú z roku 2001, projekty, ktoré zaiste sú veľmi dôležité, zaiste sú prínosné a venujú sa hlavne sluchovo postihnutým spoluobčanom a ich etablovaniu sa v rámci ich zapojenia do života tejto spoločnosti.

    Ako opozičný politik síce nerád, ale musím konštatovať, že najlepšie prepracovaný projekt má ministerstvo zdravotníctva. Je vidieť, že je koncepčne pripravený. A treba len dúfať, že bude dosť priestoru, času a finančných prostriedkov na to, aby sa v projektoch pokračovalo, pretože naozaj tieto projekty sú pripravené tak, aby riešili celospoločensky závažné aj medicínsky závažné hlavné problémy chorobnosti Slovenskej republiky, jej obyvateľov podľa jednotlivých vekových skupín aj podľa určitého sociálneho zatriedenia. Jasne je vidieť, že sú koncipované tak, aby mali urobený priestor na zovšeobecnenie a na ďalšie pokračovanie v nasledujúcich etapách tohto projektu.

    Summa summarum povedané, ak by som si mohol dovoliť oznámkovať jednotlivé rezorty tak chtiac-nechtiac, pán minister, ako opozičný kritik by som dal ministerstvu zdravotníctva jedničku, ministerstvu kultúry päťku, ministerstvu vnútra dvojku, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny tri mínus, ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja päťku, ministerstvu pôdohospodárstva štvorku, ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií štvorku, ministerstvu školstva dvojku, čo sa týka vysvedčenia, slabú štvorku, to je tak medzi tri mínus a štvorkou. To je obraz, to je známka rezortov tejto vlády, ktoré sa majú podieľať na rozvoji Národného programu podpory zdravia. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi. On naozaj veľmi poctivo tú správu prečítal a naozaj našiel najslabšie miesto celého systému verejného zdravotníctva, lebo je vlastne problém verejného zdravotníctva jeho koordinácia.

    Ja som sa včera zúčastnil diskusie na protidrogovom fóre. To je vlastne to isté v malom, ľudí, ktorí sú chorí, pretože sú závislí. Závislosť sa považuje podľa Svetovej zdravotníckej organizácie za chorobu. A oni sú rovnako chorí, ako keď máte akútny zápal slepého čreva. A tam takisto zdravotníci väčšinou sa dostávajú do situácie, že už riešia len následky.

    Oceňujem aj to, čo povedal pán poslanec, a to, že my naozaj samotným poskytovaním zdravotnej starostlivosti tak zhruba na 25 % vieme zlepšiť alebo udržať zdravotný stav, 75 % je to správny životný štýl, správne stravovanie, dostatok vecí, ktoré dokonca nie sú finančne náročné.

    My zatiaľ máme prvú cestu verejného zdravotníctva schválením zákona o verejnom zdravotníctve, kde bol zriadený úrad miesto bývalého hlavného hygienika a kde bola zriadená štátna správa, na úrovni okresných alebo obvodných úradov 36 a 20 s laboratóriami. Teraz dorábame dosť zložito druhú časť, kde teda bude riešená tá časť preventívna a bude súčasne ale aj riešené, aby prinajmenšom na úrovniach VÚC vznikali tzv. strediská zdravotníckej výchovy, strediská správnej výchovy, strediská kde poradia, je to odborné poradenstvo o správnom životnom štýle, o správnom spôsobe stravovania a tak ďalej. Problémom je, že ide v podstate napevno na kapitoly rozpočtu špecializovaná štátna správa, táto druhá časť, druhá noha týchto úradov verejného zdravotníctva, s ktorou máme málo skúseností, lebo my sme odchovanci tej prokurátorskej ruskej hygienickej školy, zistí problém, vypáli pokutu epidemiológ, mikrobiológ, hygienik. Tam musíme trošku sa veľmi zamyslieť, ako to vlastne zmanažovať, aby sme dobehli, povedzme, to, čo je v Európe bežné, Anglicku, kde nemôže prejsť jeden zákon, ku ktorému by sa nevyjadrili verejní zdravotníci.

    Takže ďakujem za to, a teda dovolím si, pán poslanec, vášmu vystúpeniu dať jednotku s výkričníkom.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    správou vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období.

    Správu vlády máte v tlači 744, spoločnú správu výborov máte v tlači 744a.

    Správu vlády uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správu vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady v tomto volebnom období predkladám na základe uznesenia Národnej rady č. 899 z 11. mája 2004. Vláda ju vzala na vedomie na svojom rokovaní 2. júna 2004 a poverila ma jej predložením v pléne Národnej rady.

    Správa dáva ucelený prehľad o plnení uznesení Národnej rady vládou, resp. jej jednotlivými členmi v tomto volebnom období.

    Národná rada sa so svojimi žiadosťami na vládu a jej jednotlivých členov obrátila prostredníctvom 31 uznesení. Vláda nadväzne na prijaté uznesenia Národnej rady zabezpečila ich rozpracovanie do 74 úloh obsiahnutých v 59 uzneseniach. Na základe vyhodnotenia ich plnenia možno konštatovať, že uznesenia Národnej rady sú predsedom vlády a členmi vlády Slovenskej republiky plnené. Iba jedna úloha nebola splnená v termíne, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky malo úlohu B.2. uznesenia vlády č. 719 z roku 2003 k uzneseniu Národnej rady č. 335 z roku 2003. Aj táto úloha bola splnená s malým oneskorením.

    Tu považujem za potrebné uviesť, že nie so všetkými uzneseniami Národnej rady sa vláda stotožnila. Svojimi uzneseniami ich zobrala na vedomie, ale nie pri všetkých súhlasila s ich plnením, napr. uznesení Národnej rady č. 826 k schválenému návrhu poslankýň Národnej rady Černej a Bauer na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, v časti B. prostredníctvom ministerstva financií účelovo viazať schválené zvýšenie decentralizačnej dotácie pre samosprávne kraje vo výške 350 mil. na financovanie neštátnych subjektov na naplnenie zákonných nárokov subjektov poskytujúcich sociálnu pomoc.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, materiál je v Národnej rade predkladaný prvýkrát ako ucelený odpočet vlády Slovenskej republiky voči požiadavkám Národnej rady, a preto aj jeho členenie je zvolené tak, že je jasne vymedzená príslušnosť a vecná zodpovednosť jednotlivých členov vlády Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Mikuša, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady k prerokovaniu správy vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období, ktorú máme pod tlačou 744.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 765 z 9. júna 2004 pridelil správu vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady 12 výborom Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetnú správu v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, k správe o plnení uznesení vlády v tomto volebnom období nedostal iné stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnej správe zaujalo stanovisko pre Národnú radu zobrať na vedomie 11 výborov, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výbor pre pôdohospodárstvo, ktorý zároveň pridal ešte dve konštatačné uznesenia, ktoré máme v spoločnej správe pod bodmi A, B.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nesúhlasila s ním potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období zobrať na vedomie

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, pán predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi celkom úvodom povedať, že po tej formálnej stránke musím skonštatovať, že za každý rezort alebo za každý ústredný orgán štátnej správy, ktorému bolo smerované uznesenie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, je to vyhodnotenie rozdielne. Je použitá aj iná metodika, aj iná formulácia. Nepovažujem to za dobré riešenie. Je to dôkaz toho, že na Úrade vlády pozbierali všetky stanoviská z jednotlivých rezortov a spravili k tomu veľmi krátky komentár. Je to zlé predovšetkým z hľadiska prehľadnosti plnenia tých úloh. Niekde tie úlohy sú vymenované a je v textovej časti uvedené, akým spôsobom sa plnili. Niekde teda je len číslo toho príslušného uznesenia. Takže musím skonštatovať, že tento materiál nie je dostatočne prehľadný a nemá jednotnú metodiku, čo, si myslím, by sa nemalo stávať vo väzbe na to, že tento materiál si vyžiadala Národná rada Slovenskej republiky svojím osobitným uznesením.

    Pokiaľ sa týka niektorých vecí, a už som to tu spomínal na pléne Národnej rady Slovenskej, republiky, je v tom vyhodnotení plnenia uznesení niekoľko vážnych rozporov. Ak ako predkladateľ je pán podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš, tak mi dovoľte povedať niekoľko konkrétnych príkladov, pokiaľ sa týka Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vo väzbe na to aj výbor pre pôdohospodárstvo navrhoval, aby malo uznesenie aj svoju konštatačnú časť, to znamená pri vyhodnotení konštatačnú časť v tom smere, že náš výbor sa predovšetkým venoval uzneseniam, ktoré plénum uložilo ministerstvu pôdohospodárstva prostredníctvom vlády. A tam sme konštatovali, že ministerstvo pôdohospodárstva pri plnení úloh prijatých Národnou radou Slovenskej republiky postupuje dôsledne a dostatočne aktívne spolupracuje s výborom. Pri vyhodnotení plnenia uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v rezorte ministerstva financií je niekoľko zásadných nepresností, ktoré poukazujú na nedôsledné vyhodnotenie plnenia úloh a odporúčaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Taký konkrétny príklad, ale o tom budem hovoriť teda podrobnejšie až v ďalšom bode, ale využívam teda prítomnosť pána ministra, je uznesenie Národnej rady č. 273 z 25. apríla 2003, kde Národná rada odporučila vláde Slovenskej republiky v štátnych rozpočtoch Slovenskej republiky na roky 2004 až 2006 dodržať objem doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov Slovenskej republiky do výšky 55, 60 až 65 % úrovne súčasných členských krajín Európskej únie. Je tu spôsob zabezpečenia: Vláda konštatuje, že úloha bude riešená pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu. Tak takéto vyhodnotenie úlohy ja považujem za neprimerané, pretože vieme, ako vláda rešpektovala toto uznesenie v rozpočte v roku 2004 a poznáme východiská návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005.

    Ja už som tu spomínal ďalšiu konkrétnu úlohu. A bola to úloha spoločná pre ministerstvo financií a ministerstvo pôdohospodárstva zabezpečiť pre potreby Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry zdroje vo výške 800 mil. Sk (184 mil. korún zrušením viazania rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, 250 mil. Sk z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu). Tuná vláda konštatuje, že úloha je splnená. Nuž, dámy a páni, vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky aj prostredníctvom teda práce výboru pre pôdohospodárstvo sledovala plnenie tejto úlohy, tak viac-menej táto úloha bola uložená plénom Národnej rady vláde Slovenskej republiky ešte raz. Bola síce zúžená a týkala sa len problematiky zrušiť viazanie rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva pre rok 2003 vo výške 184 mil. Sk. Takže časť uznesenia, kde toto požadujeme, nám vláda pri vyhodnotení oznamuje. Vláda konštatuje, že úloha bola splnená. V tej konkrétnej veci, ktorú som ja spomínal, je spôsob zabezpečenia: Vláda nesúhlasí s plnením tejto úlohy. Tu vidím tú nedôslednosť. Na jednej strane nám v plnení oznamujete, že táto úloha bola splnená, a pri uznesení, ktoré je identické a tvorí len časť toho prvého uznesenia, nám oznamujete, že vláda s plnením tejto úlohy nesúhlasí.

    Rovnako teda je pre mňa prekvapujúce, že je to 9. uznesenie v poradí, ktoré bolo uložené vláde Slovenskej republiky a prostredníctvom vlády ministerstvu financií, a to uznesenie sa týkalo požiadavky predložiť legislatívny návrh na zrušenie dane z pôdy už od roku 2005. Toto uznesenie nakoniec bolo prijaté najskôr vo výbore a potom v pléne Národnej rady Slovenskej republiky predovšetkým z toho dôvodu, že je teda táto záležitosť riešená aj v programovom vyhlásení vlády, je riešená aj v tej aktualizovanej Koncepcii agrárnej politiky. A keď sme v pléne Národnej rady kedykoľvek diskutovali o tom, že odvetvie poľnohospodárstva je jediné, kde sa zvyšuje daňové zaťaženie aj priame, teda prostredníctvom dane z príjmu, aj nepriame, prostredníctvom dane z pridanej hodnoty, tak, pán minister, aj vašimi nám bolo odpovedané, že vláda Slovenskej republiky uvažuje v daňovej reforme zrušiť daň z pôdy. Vzhľadom na to, že náš záujem bol, aby to bolo čím skôr, tak sme v januári tohto roku požadovali, aby ten legislatívny proces sa naštartoval a aby táto ambícia, predsavzatie vlády v programovom vyhlásení aj v daňovej reforme, mohla byť splnená a naplnená od 1. 1. 2005. Tak vláda nám pri plnení alebo pri odpočte plnenia tých našich požiadaviek oznamuje spôsob zabezpečenia: Vláda nesúhlasí s plnením tejto úlohy. Takže ja už naozaj neviem sa teraz celkom v tom vyznať, či platí to, čo sa v koncepcii daňovej reformy písalo, či platí to, čo pán podpredseda vlády tu v Národnej rade ste niekoľkokrát povedali, alebo či teda definitívne platí to, čo je v tom plnení k tomu uzneseniu uvedené. Mám na mysli uznesenie č. 18 z roku 2003, ako som už spomínal, z 28. januára.

    Ja som si teda ako príklad vybral len teda ministerstvo financií vzhľadom na to, že teda pán minister je súčasne predkladateľom tohto návrhu. A pri tejto príležitosti, dámy a páni, musím to skonštatovať a budem to dnes ešte pravdepodobne niekoľkokrát opakovať.

    Odsek 1 v čl. 114 Ústavy Slovenskej republiky jasne hovorí, akú má kompetenciu Národná rada Slovenskej republiky vo vzťahu k vláde. Tie moje príklady, ktoré som tu uviedol, sú dôkazom toho, ako Národná rada Slovenskej republiky túto ústavnú kompetenciu využíva na to. To znamená, že Národná rada Slovenskej republiky rezignovala na kontrolu vlády Slovenskej republiky v oblastiach, ktoré sa týkajú bezprostredne Slovenskej republiky, ale na druhej strane prijímame ústavný zákon, prostredníctvom ktorého máme ambíciu kontrolovať vládu nevykonateľným spôsobom v oblasti zahraničnej politiky. Mám na mysli predovšetkým teda oblasť európskych záležitostí.

    Vážené dámy a páni, ja teda na záver môžem konštatovať, že napriek tomu teda, že v tom odpočte plnenia úloh je niekoľko vážnych nepresností, ktoré by v takomto dokumente, ktorý prerokováva plénum Národnej rady, nemali byť, nezostáva mi nič iné, len konštatovať, že je to po prvýkrát, tak ako to povedal pán podpredseda vlády, keď nám vláda dáva istý kompletný odpočet toho, čo splnila alebo nesplnila v súvislosti s uznesením pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho pohľadu teda tú skutočnosť hodnotím pozitívne. Na druhej strane pri tejto príležitosti veľmi jasne a zrozumiteľne konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky čl. 114 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neuplatňuje podľa mojich predstáv, na kontrolu vlády v oblastiach Slovenska rezignovala a na kontrolu vlády v európskych záležitostiach prijíma ústavný zákon, ktorý je podľa môjho názoru v podmienkach parlamentnej demokracie nevykonateľný. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, začnem tým, že veľmi súhlasím s tým, čo ste povedali na záver, že ten zákon, ktorý prijala Národná rada ohľadom kontroly vlády v Európskej únii, je nevykonateľný. Súhlasím s tým.

    Ale čo sa týka toho, čo ste povedali k tomu materiálu, ktorý predkladám. Ospravedlňujem sa, ak je ten materiál nedostatočne prehľadný a nemá jednotnú metodiku, budem tlmočiť Úradu vlády, aby sa to zlepšilo v budúcnosti, aby to tak nebolo.

    Vysvetlenie k tým veciam, na ktoré ste poukazovali, pán poslanec. Je na prvý pohľad naozaj nekonzistentné to vyhodnotenie tých úloh ohľadom viazania, ohľadom Intervenčnej agentúry, ale vysvetlenie je v tom, ale malo to byť nadpísané presnejšie, že tá úloha v uznesení č. 18 sa zaoberá len viazaním, kým tá úloha v uznesení č. 11 sa zaoberá nielen viazaním, ale aj presunom z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu do Intervenčnej agentúry. A pokiaľ si dobre pamätám, bolo to tak, že vláda súhlasila s tou časťou, s tým presunom z rezervného fondu, ale nesúhlasila so zrušením viazania. Čiže preto správne malo byť pri tom vyhodnotení tej širšej úlohy, že časť bola splnená a časť nebola splnená, lebo vláda s ňou nesúhlasí, a potom by tam nebola ani nekonzistentnosť.

    Čo sa týka dane z pôdy. Nie všetko, čo nakoniec bolo schválené v zákonoch, bolo presne podľa koncepcie. Napr. v koncepcii bolo napísané, že daň z nehnuteľnosti sa zmení len na daň z pozemkov, k tomu nedošlo, bolo v koncepcii napísané, že spotrebná daň z alkoholu sa bude zdaňovať podľa obsahu alkoholu jednotne pri rôznych alkoholických nápojoch, k tomu tiež nedošlo, jednoducho preto, že nakoniec sa schvaľujú zákony tu a sú schválené v tej forme, v akej sa nájde politická vôľa a väčšina v Národnej rade, a inak to nemôže by ť ani podľa ústavy.

    A dovoľte mi teda uzavrieť vaše hodnotenie toho, či parlament podľa vášho názoru rezignoval alebo nerezignoval na kontrolu vlády, a aj vyjadriť sa k tomu, čo je možno najcitlivejšie, že sú prípady, že vláda nemôže akceptovať odporúčania Národnej rady a plní tieto úlohy. Je to jednoducho preto, že ak by s nimi musela súhlasiť, tak by som to možno presnejšie povedal, potom by bola podľa môjho názoru porušená ústava, lebo ústava v čl. 119 jasne hovorí, že vláda rozhoduje o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o programe vlády a d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Takže ak by tá interpretácia mala byť taká, aká vyznela z vášho vystúpenia, že vláda to jednoducho musí akceptovať a že keď to neakceptuje, parlament abdikuje na svoju kontrolnú úlohu, tak potom by podľa môjho názoru bola porušená Ústava Slovenskej republiky. Teraz porušená nie je, aj keď si uvedomujem ten istý konflikt v tom zmysle, že keď plénum niečo, nejaké odporúčanie schváli a vláda to nevykoná, tak z toho môžu vyplynúť isté konzekvencie, samozrejme, v rámci ústavy. Ale treba tiež povedať, že v postavení menšinovej vlády zrejme týchto nezhôd alebo nie rovnakých názorov na to, čo je potrebné a možné, asi bude viac, ako ich bolo v minulosti. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o bode, ktorým je

    analýza dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami (tlač 733).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 733a.

    Materiál uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, materiál, ktorý predkladáme na rokovanie Národnej rady, vypracovalo ministerstvo financií na základe uznesenia vlády č. 177 zo dňa 3. 3. 2004. Ministerstvo financií analýzu rozšírilo aj o problematiku nelegálneho trhu s liehom a liehovinami popri analýze trhu s tabakovými výrobkami vzhľadom na to, že pri týchto dvoch komoditách podliehajúcich spotrebným daniam ide o podobnú problematiku s výrazným dopadom na príjmy štátneho rozpočtu.

    Cieľom predkladanej analýzy je zhodnotiť súčasnú situáciu v oblasti nelegálneho dovozu a predaja tabaku, tabakových výrobkov, liehu a liehovín a informovať o prijatých a navrhovaných opatreniach na minimalizáciu týchto nelegálnych negatívnych aktivít.

    Analýza dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami je rozdelená do 3 častí. V 1. časti je zhodnotená situácia v oblasti nelegálneho dovozu a predaja tabaku, tabakových výrobkov, liehu a liehovín a na základe poznatkov daňovej a colnej správy Slovenskej republiky sú opísané najčastejšie formy nelegálnych aktivít pri týchto komoditách. V 2. časti analýzy sú uvedené doposiaľ prijaté opatrenia na obmedzenie nelegálneho dovozu a predaja tabaku, tabakových výrobkov, liehu a liehovín a 3. časť analýzy je zameraná na informovanie o ďalších navrhovaných opatreniach. V rámci prijatých opatrení v oblasti legislatívy boli schválené zákony o spotrebných daniach s účinnosťou od 1. 5. 2004, ktoré vytvárajú legislatívny rámec na minimalizovanie nelegálnych aktivít v oblasti dovozu a predaja tabakových výrobkov, liehu a liehovín. Do zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a zákona o spotrebnej dani z liehu boli zapracované viaceré účinné kontrolné mechanizmy používané v členských krajinách Európskej únie, ktoré umožnia efektívnejšiu kontrolu a správu spotrebnej dane z tabakových výrobkov a spotrebnej dane z liehu. V oblasti správy spotrebných daní je kľúčová dôsledná kontrola vrátane pravidelnej fyzickej kontroly a vzájomná spolupráca a výmena informácií medzi colnými správami. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu Imricha Hamarčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo a ospravedlňujem sa za maličké meškanie. Dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ostatných výborov, ktoré prerokúvali túto správu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor v súlade so zákonom o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podáva túto správu výborov o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 757 zo 7. júna 2004 pridelil analýzu dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami (tlač 733) týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali analýzu v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania k analýze dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami, iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnej analýze zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky analýzu zobrať na vedomie zaujali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 412 z 15. júna 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 375 zo 17. júna 2004, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 264 zo 17. júna 2004 a výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 212 zo 17. júna 2004.

    Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú analýzu týchto dopadov vo vzťahu k zmene legislatívy spotrebnej dane z tabaku, tabakových výrobkov, liehu a liehovín.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k analýze dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto analýze v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky analýzu dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami zobrať na vedomie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k analýze dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami bola schválená uznesením gestorského výboru č. 407 zo dňa 23. júna 2004.

    Výbor zároveň určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán podpredseda, za slovo a doporučujem otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je

    informácia o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska (tlač 680).

    Dávam teraz slovo ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsoltovi Simonovi, aby túto informáciu uviedol teraz na pôde Národnej rady. Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady č. 627/2003 z 11. novembra 2003 bod B.7. k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky 2003 predkladám na rokovanie Národnej rady informáciu o plnení uznesenia Národnej rady č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska prijatého na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uznesenie Národnej rady č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska zabezpečila vláda svojím uznesením č. 541 z 2. júla 2003 a nesúhlasila len s úlohou v bode B.3., pričom ministerstvo pôdohospodárstva aj napriek nesúhlasu vlády tento bod zabezpečovalo. Týmto uznesením zároveň vláda Slovenskej republiky určila zodpovednosť gestorov za plnenie jednotlivých bodov petície. Plnenie úloh v priebehu roka 2003 vyplývajúcich z predmetnej petície je uvedené vo vlastnej informácii po jednotlivých bodoch B.1. až B. 6., ako prijala v uznesení Národná rada Slovenskej republiky ich a gestorov ich zabezpečovaní. Úlohy B.1., B.2., B.3a, B.5. a B.6. boli zabezpečované Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Z pohľadu ministerstva pôdohospodárstva k plneniu týchto úloh v roku 2003 ešte dodávame. Úloha B.1. Dohoda o pristúpení umožňuje v roku 2004 výšku priamych platieb do úrovne 55 %, z tohto 25 % z prostriedkov Európskej únie a doplnenie 30 %, pričom okrem štátneho rozpočtu na toto doplnenie môžu byť použité aj prostriedky z Plánu rozvoja vidieka. V zmysle čl. 33h nariadenia Európskej únie č. 1257/1999 počíta pre rok 2004 s príspevkom Spoločenstva 25 % z Plánu rozvoja vidieka. Tento podiel je upravený v dokumente Plánu rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorý bol 13. mája 2004 predložený Európskej komisii do Bruselu na odsúhlasenie. Z tohto dôvodu dôjde k navýšeniu objemu priamych platieb o 5 %, cirka o 315 mil. korún, a teda úroveň priamych platieb sa priblíži k 55 %. Uvedené sa v súčasnosti rieši medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom financií. Preto považujeme túto úlohu za splnenú. Úlohy B.2., B.3a sú tiež splnené. Úloha B.5. sa plnila. Na internetovej stránke ministerstva pôdohospodárstva je komplexná správa o činnosti Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, kde je hodnotené aj konkrétne zabezpečenie kontroly fytosanitárnych a zooveterinárnych opatrení za rok 2003. Úloha B.5. tiež je splnená. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zabezpečilo úlohu B.3b, na základe listu ministra hospodárstva č. 622/2004 zo dňa 11. marca bol odpočet v plnom znení zapracovaný do textu informácie. Taktiež úloha B.4. v kompetencii ministerstva financií je zapracovaná na základe listu ministra financií z 11. marca tohto roku v plnom znení do textu informácie.

    Informácia o plnení uznesení Národnej rady č. 273 z 25. apríla k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska bola dňa 9. júna 2004 prerokovaná vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím predsedu výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska, ktorú pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 722 zo 17. mája Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval o priebehu rokovania výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval uvedenú informáciu v stanovenej lehote a uznesením č. 205 z 9. júna 2004 ju vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tiež ju vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo požiadal o zaujatie stanoviska k predloženej informácii aj petičný výbor. Stanovisko petičného výboru je nasledovné:

    K bodu 1. Priame platby. Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2004 bola odsúhlasená úroveň priamych platieb vo výške 52,5 % priemeru Európskej únie, a nie 55 %, ako sa žiadalo v petícii a ako bol dohodnutý rámec i prísľub predsedu vlády Slovenskej republiky z Kodane. Do schválenej čiastky priamych platieb vo výške 52,5 % sa zahrnula aj čiastka 20-percentného doplatku z Plánu rozvoja vidieka. K odpočtu plnenia úloh je prísľub platby z úrovne 52,5 % vyšší o 300 mil. Sk, čím sa má priblížiť k úrovni 55 %. Petícia obsahovala požiadavku dať záväzný prísľub pri priamych platbách aj na roky 2005 a 2006 vo výške 60 % a 65 % úrovne súčasných členských krajín Európskej únie. Vláda takýto prísľub nedala a návrh rozpočtu na rok 2005 adekvátnu sumu nezahrnuje. Východiskový návrh rátal len s úrovňou 40 %. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Petícii poľnohospodárov a potravinárov teda petičný výbor v tomto bode s ohľadom na uvedené skutočnosti nepovažuje za splnené.

    K bodu 2. Podpora vývozu a ochrana pred dovozom. Požiadavka pre Intervenčnú platobnú agentúru na podporu vývozu bola 800 mil. Sk, z toho zo zrušenia viazania rozpočtovej kapitoly 184 mil. Vláda Slovenskej republiky uvoľnila nad rámec kapitoly ministerstva pôdohospodárstva len 250 mil. Sk z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu, ostatné prostriedky do výšky 750 mil. korún poskytlo ministerstvo pôdohospodárstva len na úkor ostatných zdrojov teda kapitoly na úkor iných dotácií. Požiadavka Národnej rady teda podľa petičného výboru k tomuto bodu petície sa nesplnila.

    K požiadavke spracovať strednodobú koncepciu petičný výbor má takýto názor. Vláda nepredložila Národnej rade Slovenskej republiky Strednodobú koncepciu ďalšieho rozvoja agropotravinárskeho komplexu a agrárnej politiky štátu so zameraním na podporu zvýšenia konkurencieschopnosti a obnovu prosperity poľnohospodárstva a potravinárstva, ako znie uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ale len dokument Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006. Tento dokument nemožno považovať za koncepciu rozvoja, ale skôr za prehľad legislatívnych, administratívnych a organizačných opatrení na aplikáciu agendy spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ktorá však nedáva dlhodobejšiu orientáciu podnikateľom v agrosektore a vecným zámerom štátnej, agrárnej a potravinovej politiky. Reálny je skôr ďalší pokles poľnohospodárskej a potravinárskej výroby v Slovenskej republike a ako aspoň pozvoľný vzostup osobitne v živočíšnej výrobe. Už z tohto roku hrozí aj prehĺbenie ekonomickej krízy veľkej časti agropodnikateľov. Národná rada Slovenskej republiky vzala aj takto zjednodušenú a oklieštenú koncepciu na vedomie. Úloha teda formálne bola splnená, ale v skutočnosti petičný výbor považuje túto úlohu za nesplnenú.

    Petícia žiadala prijať opatrenia na stabilizáciu hospodárenia na pôde, čo sa sčasti realizovalo prijatím zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov alebo poľnohospodárskeho podniku. Odďaľuje sa však prijatie ucelenej koncepcie a realizačných opatrení na podporu trhu s poľnohospodárskou pôdou.

    Petícia žiadala zabezpečiť také opatrenia pri poskytovaní podpory z národných dotácií a zdrojov Európskej únie, aby nedošlo k zníženiu podpory poľnohospodárstva v horských a v podhorských a ostatných znevýhodnených oblastiach. Táto požiadavka nebola síce zahrnutá v uznesení Národnej rady č. 273 z 25. apríla 2003 k petícii, ale Národná rada Slovenskej republiky prijala k nej osobitné uznesenie č. 788 z 5. februára 2004, v ktorom žiada vládu vyčleniť finančné prostriedky určené v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 na podporu poľnohospodárstva, na vyplatenie preddavkov osobitne podnikateľským subjektom v horších podmienkach ako zálohu zo zdrojov Európskej únie. Toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky vláda nesplnila, prostriedky zatiaľ neposkytla, štát neposkytol ani záruky na tieto preddavky pre banky, ktoré by ich poskytli ako osobitný úver.

    Dámy a páni, to je správa o prerokovaní tejto informácie vo výbore pre pôdohospodárstvo a stanovisko petičného výboru k správe o plnení tohto uznesenia. Ďakujem pekne, skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celkom na úvod by som chcel zdôrazniť, že považujem za čiastočne absurdné, že petíciou, ktorú sme prerokovávali 25. apríla minulého roku, sa v Národnej rade z hľadiska odpočtu plnenia úloh vyplývajúcich z tejto petície zaoberáme po 1,5 roku. To je opäť jeden z dôkazov, ako sme rezignovali na kontrolu plnenia vlády v súlade s tým čl. 114 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Rovnako mi dovoľte, aby som zdôraznil ešte niekoľko formálnych a procesných výhrad, čo sa vôbec s touto petíciou dialo. Chcel by som zdôrazniť, že túto petíciu podpísalo viac ako tristotisíc občanov Slovenskej republiky. Dámy a páni, ani jedna politická strana v eurovoľbách nezískala 300 000 voličov. Zdôrazňujem tento počet predovšetkým preto, že považujem skoro za absurdný postup, akým sa rozhodol postupovať predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, 300 000 občanov minulý rok podpísalo túto petíciu. Predseda Národnej rady nebol ochotný prijať petičný výbor a postúpil túto povinnosť na výbor pre pôdohospodárstvo. Nuž, dámy a páni, hovorím to v kontexte eurovolieb, hovorím to v tom kontexte, že na eurovoľbách sa zúčastnilo niečo viac ako 600 000 občanov tejto republiky, 50 % z nich tvorí počet 300 000. Nechcem tým povedať, že, prirodzene, boli splnené všetky podmienky pre petíciu, ktorá je v súlade s petičným zákonom. Ešte raz opakujem, tento postup považujem za nekorektný a predpokladám, že pán predseda Národnej rady sa k tomu nevyjadrí, pretože v tejto chvíli pri rokovaní nie je prítomný.

    Pokiaľ sa týka tých vecných prístupov. K tým formálnym veciam možno ešte jednu vec, ktorú som si predsavzal, je potrebné, aby som tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky povedal. Opäť to súvisí aj s eurovoľbami. O poľnohospodárov a vidiek sa zaujímame vtedy, keď sa blížia voľby, ale počas volebného obdobia nás ich starosti až tak veľmi neťažia. Aby som celkom teda jasne a zrozumiteľne hovoril, tak nehovorím teraz na adresu vašu, pán minister, hovorím predovšetkým na adresu nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A mám také vnútorné presvedčenie, že sa tu dosť hrá s agrárnou kartou. Dosť sa hrá s agrárnou kartou ale v tom zmysle, aby sa vytvoril všeobecný názor v tejto spoločnosti, že poľnohospodári sú tí, ktorí majú stále natrčenú ruku, že poľnohospodári dostávajú obrovské dotačné prostriedky. A dokonca sa tu prezentuje aj názor, že poľnohospodári sú tí, ktorí nakoniec tie dotačné prostriedky nevyužívajú v súlade so zákonom. Dokonca v tejto oblasti prekvitá obrovská korupcia.

    Prečo to hovorím, dámy a páni? Odkedy som aktívny v politike, odkedy sledujem dianie v politike na Slovensku, nepamätám si prípad, že by Slovenská informačná služba prostredníctvom svojho hovorcu informovala občanov, že máme takéto a takéto zistenie, toto a toto sme v oblasti poskytovania dotácií do poľnohospodárskeho sektora zistili a postupujeme tieto veci orgánom činným v trestnom konaní. Dámy a páni, zalistujme všetci spoločne do informácií, ktoré Slovenská informačná služba poskytuje. Po prvé, samozrejme, informačná služba by mala byť skúpa na informácie a mala by predovšetkým pôsobiť represívne prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. A súhlasím s tými, ktorí zastupujú ten názor, že jej úlohou nie je informovať občanov Slovenskej republiky. Nakoniec, teda pracuje v istom alebo vo vysokom stupni utajenia. O to pre mňa je šokujúcejšie, že práve teda v tejto oblasti takúto informáciu občanom Slovenskej republiky podsunula. Nevidím v tom opäť nič iné, len skupinové záujmy ľudí, ktorí chcú naozaj robiť zlý obraz o slovenskom poľnohospodárstve, o slovenskom potravinárstve. Takže ak je Slovenská informačná služba významnou spravodajskou jednotkou Slovenskej republiky, tak tento jej skutok považujem za istú spravodajskú hru. Chcel by som vás informovať, že budem žiadať riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby k tejto skutočnosti zaujal stanovisko.

    No a, dámy a páni, ak revidujeme to plnenie uznesenia č. 273 z 25. apríla 2003, tak opäť musím teda spomenúť ten čl. 114 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Po 1,5-ročnom snažení, ak si spravíme konfrontáciu, tak musíme skonštatovať, že v rozhodujúcich veciach, ktoré požadovalo 300 000 občanov Slovenskej republiky, vôľa 300 000 občanov Slovenskej republiky bola znásobená prijatím uznesenia pléna Národnej rady Slovenskej republiky, 80 % týchto požiadaviek vláda Slovenskej republiky nesplnila, nehovoriac o tom, že tie kľúčové splnila celkom inak, ako bola požiadavka petície. Takže v tejto chvíli ja sa naozaj pýtam, že koho v Národnej rade Slovenskej republiky zastupujeme, na čo reaguje a čo rešpektuje vláda Slovenskej republiky. Ja rešpektujem aj to príslušné ustanovenie čl. 119 Ústavy Slovenskej republiky, že v hospodárskych veciach vláda môže konať samostatne. Ale, dámy a páni, opäť v tomto kontexte musím zdôrazniť, aká je to nerovnováha v tom, čo máme ako ambíciu dosiahnuť v tom ústavnom zákone, ktorý sme schválili minulý týždeň, vo vzťahu ku kontrole vlády cez dianie na Slovensku. Je to podľa môjho názoru absolútne neharmonické. A pri tejto príležitosti naozaj musím zdôrazniť jednu skutočnosť, že občanov Slovenskej republiky podstatne viac zaujímajú, podstatne viac sa ich dotýkajú rozhodnutia vlády dovnútra krajiny ako to, čo sa vynegociuje v Európskej únii, pokiaľ sa týka európskych záležitostí.

    Dámy a páni, ja teda v súvislosti s tým, čo som povedal, chcem navrhnúť aj konštatačnú časť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Z hľadiska procesného a z hľadiska rokovacieho poriadku v tejto chvíli nám naozaj nezostáva nič iné, len rešpektovať tú 1. časť návrhu, ktorý predkladá pôdohospodársky výbor, kde berieme túto správu na vedomie. Je to čiastočne nekonzistentné, ale súčasne teda sa uchádzam o vašu priazeň doplniť toto uznesenie, kde Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že vláda Slovenskej republiky v zásadných a v rozhodujúcich oblastiach plne nezabezpečila úlohy vyplývajúce z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska. Ja som viac-menej už v tom mojom vystúpení aj zdôvodnil, prečo sa o takéto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v tejto chvíli uchádzam.

    A dovoľte mi ešte jednu poznámku. Opäť teda zdôrazním, že nie je to ľahké a jednoduché získať 300 000 podpisov pod petíciu. Preto zrejme asi ani kresťanskí demokrati nemajú interes organizovať petičnú akciu na vypísanie referenda, pretože som presvedčený, že by tých 350 000 podpisov, ktoré tu ukladá zákon, nezískali. Ale ešte raz zdôrazňujem, 300 000 ľudí sa podpísalo pod túto petíciu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením potvrdila tie požiadavky a vyhodnoteniu tej petície sa venujeme po 1,5 roku.

    Opäť teda dovoľte mi skonštatovať a spraviť analógiu s tým ústavným zákonom, ktorý sme schválili. Ak pri niektorých negociačných rokovaniach Európskej únie naozaj prebiehajú tie rokovania v priebehu niekoľkých hodín a vidíme, ako postupuje vláda, ako potom postupuje svojím spôsobom možno aj ťažkopádne parlament, tak aplikáciu toho zákona v právnom poriadku Slovenskej republiky, tak aby to efektívne slúžilo potrebám Slovenskej republiky, naozaj nevidím veľmi ružovo.

    Dámy a páni, ešte mi dovoľte povedať jednu alebo dve vety na margo plnenia uznesení Národnej rady Slovenskej republiky všeobecne, ktoré prezentoval potom v záverečnom vystúpení pán minister financií a podpredseda vlády. A je to analógia aj s týmto dokumentom. Pán minister pôdohospodárstva je viazaný stanoviskom vlády. Vláda nám predkladá skoro 100-percentné plnenie tých podmienok. V tej diskusii jasne vyplynulo, že tie požiadavky petičného výboru splnené neboli. Takže v tomto prípade sa nejde o nepresnosti, ktoré priznal podpredseda vlády a minister financií v tom prvom dokumente. Ale, dámy a páni, ak nechceme rezignovať na kontrolu, parlamentnú kontrolu členov vlády Slovenskej republiky, dokedy im budeme takéto nepresnosti tolerovať? Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Muňko. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, chcel by som podporiť pána predsedu poľnohospodárskeho výboru, aby skutočne tu poslanci venovali maximálnu pozornosť pri zostavovaní plánu na rok 2005, aby poľnohospodárstvo bolo doplatené na tých 55 až do 65 %. Pokiaľ priame platby budú činiť, tak ako uvažuje pán minister financií, 40 %, naše poľnohospodárstvo bude v kolapse. Treba uviesť skutočný stav, že nemôže konkurovať rakúskym alebo ktorýmkoľvek poľnohospodárom Európskej únie, ktorí majú 100-percentné platby. V poľnohospodárskom výbore sme podrobne túto petíciu prebrali aj za prítomnosti pána ministra. Čiže by som vás veľmi pekne poprosil, páni poslanci, aby sme skutočne tejto poľnohospodárskej problematike venovali pozornosť. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Ďakujem, nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je

    ročná správa o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2003.

    Správu ste dostali ako tlač 734, spoločnú správu výborov máte v tlači 734a.

    Prosím teraz guvernéra Exportno-importnej banky, pána Ladislava Vaškoviča, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás stručne oboznámil s ročnou správou o výsledku hospodárenia Eximbanky.

    Správa bola predložená v súlade so zákonom o Eximbanke, o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, a bola prerokovaná v Rade banky, bola prerokovaná v dozornej rade, ministerstvom financií a vo vláde Slovenskej republiky. Preto by som len stručne chcel vyzdvihnúť niektoré dôležité momenty z tejto správy a podčiarknuť dosiahnuté výsledky minulého roku.

    Pre nás najsyntetickejší ukazovateľ je podpora exportu, resp. percento podpory exportu Slovenskej republiky. Toto percento dosiahlo minulého roku 6,8 % a podporili sme export zo Slovenska v objeme 54,6 mld. Sk. Treba povedať, že ide o nárast o 700 mil. voči roku 2002. Tento objem podpory bol dosiahnutý predovšetkým v oblasti bankovej činnosti, kde sme dosiahli podporu 40,5 mld. korún, a v oblasti poisťovacích činností, kde sme dosiahli objem 14,1 mld. korún poistenia. Treba povedať, že na bankových činnostiach sa podieľali predovšetkým refinančné úvery v celkovom objeme 35 mld. korún, ďalej, záruky v objeme 3,6 mld. korún a ďalšie produkty. Chcel by som povedať, v refinančných úveroch, ktorých objem ku koncu roku dosiahol 4,7 mld. korún, sme v priebehu roka znížili základnú sadzbu, čo je dosť zaujímavé pre exportérov, z 5 % na 3,5 %, v súčasnosti dneska platí sadzba základná 3 % pre exportérov. Z hľadiska poistenia sme poskytli poistenie v rámci krátkodobého komerčného a politického rizika v objeme 11,2 mld. korún, krátkodobého politického rizika v objeme 1,1 mld. korún a strednodobého a dlhodobého politického rizika a kombinovaného rizika v objeme 1,7 mld. korún. Bilančná suma Eximbanky dosiahla 7,19 mld. korún, čo je mierne prekročenie pôvodného rozpočtu. Treba povedať, aj v oblasti finančného majetku na termínovaných vkladoch, pokladničných poukážkách a štátnych dlhopisoch sme mali uložené o vyše miliardy menej ako v roku 2002. Čo sa týka hospodárskeho výsledku, hospodársky výsledok sme dosiahli v objeme 96 mil. korún, čo je voči rozpočtu mierne prekročenie o 3 mil. korún. Hospodársky výsledok bol dosiahnutý aj vďaka úsporám všeobecných prevádzkových nákladov, kde sme voči rozpočtu znížili všeobecné prevádzkové náklady o 35 mil. korún a voči skutočnosti roku 2002 o 18 mil. korún.

    Chcel by som ešte na záver povedať, že v minulom roku tak ako predošlé dva roky sme nedostali žiadne prostriedky zo štátneho rozpočtu, hospodárili sme iba so zverenými prostriedkami a vlastnými prostriedkami.

    V oblasti teritoriálnej podpory sme sa začali ešte výraznejšie orientovať na krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a na krajiny rozvojové. Myslím, že to je jeden z hlavných cieľov našej banky. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Milana Murgaša, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

  • Dámy a páni, ako spravodajca gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, podávam Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 654 zo 14. apríla 2004 pridelil uvedený návrh ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky vrátane jej ročnej účtovnej uzávierky za rok 2003 (tlač 734) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Súčasne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 405 z 23. júna 2004 súhlasil s uvedeným návrhom ročnej správy, ktorá vykazuje výnosy vo výške 646,562 mil. Sk, náklady vo výške 550,821 mil. Sk a bilančný rozdiel 95,741 mil. Sk. Odporučil zároveň Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh ročnej správy schváliť.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som k tomuto bodu programu nedostal žiadne prihlášky. Ústne, prosím, kto sa hlási do tohto bodu programu? Pán poslanec Muňko. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Muňko ako jediný vystúpi v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť niekoľko poznámok k práci Eximbanky. Po preštudovaní tej správy môžem konštatovať, že činnosť Eximbanky je neefektívna. Z objemu podporného exportu cca 50 mld. Sk je väčšina pre finančné úvery, t. j. úvery, ktoré poskytujú komerčné banky z deponovaných zdrojov Eximbanky. Na čo je štátu potom Eximbanka, keď nedáva úvery priamo, ale cez komerčné banky? Tie sú všetky privátne. Takže z peňazí, ktoré vlastne dal do Eximbanky slovenský štát, tvoria profit komerčné banky. Banka totiž podľa legislatívy Európskej únie, ktorá bola premietnutá do slovenskej bankovej legislatívy, musí prijímať vklady a úvery, musí to byť akciová spoločnosť a musí mať povolenie pôsobiť ako banka. Nič z toho Eximbanka nespĺňa. Eximbanka by mala byť vládnou agentúrou na podporu exportu a ani sa nenazývať bankou. To sú len krátke poznámky, ktoré som povedal v tej prvej časti.

    Eximbanka v poslednom období odmieta takisto plniť poistné udalosti. Poistné inkasuje, ale keď dôjde k poistnej udalosti, správa sa, akoby sa jej to netýkalo. V prípade KONŠTRUKTA Trenčín viac ako rok nemôže vyplatiť poistnú udalosť, ktorú s Eximbankou má. Na čo potom Eximbanka prijíma poistné, keď nechce plniť záväzky.

    Mohol by som sa vrátiť vôbec k celkovej činnosti Eximbanky, ale myslím si, že k tejto organizácii treba zaujať stanovisko a pripraviť legislatívu, pretože v skutočnosti podľa mňa to nie je banka, ale mala by to byť platobná agentúra, ktorá bude pomáhať rozvoju exportu, podnikom, ktoré exportujú výrobky. Ďakujem.

  • Nikto viac nie je prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán guvernér, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, prosím.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, samozrejme, Eximbanka si hľadá svoju tvár. A treba povedať, podobne ako obdobné inštitúcie v okolitých krajinách plní svoje činnosti v dvoch oblastiach, ako som zdôraznil, bankových a poisťovacích. Vzhľadom na vstup do Európskej únie sme určitým spôsobom zladili naše činnosti tak, aby boli plne kompatibilné s činnosťou takejto podobnej inštitúcie Európskej únie. Čiže dneska tu neexistuje rozpor, ktorý by vyplýval z nášho členstva v Európskej únii.

    Čo sa týka konkrétneho prípadu, ktorý ste uviedli, nevyplatenia poistného, chcel by som iba podotknúť, že v tomto prípade nešlo o jednoduchý export do Juhoslávie, resp. Srbska, ale o pripravovaný reexport do ďalšej krajiny, ktorá je, nazvime, na listine krajín, kde sa nesmie vyvážať obdobný tovar. Išlo o zbrojársky tovar. Takže tie dôvody boli určité, prečo sme nemohli vyplatiť poistenie. A podľa posledného stavu bude vyplatené rádovo do jedného mesiaca, ale rýchlejšie to nemohlo byť z toho dôvodu, že celý prípad nebol v intenciách toho, čo máme podporovať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 697, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 723.

    Teraz prosím ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, predkladám na základe Plánu legislatívnych úloh.

    Platný zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky upravuje používanie štátneho jazyka vo verejnom styku. Podľa § 1 ods. 1 tohto zákona je štátnym jazykom na území Slovenskej republiky štátny jazyk. Toto ustanovenie vychádza z čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 1 ods. 1 zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky v § 1 ods. 4 vylučuje úpravu používania jazykov národnostných menšín. Používanie týchto jazykov upravuje zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

    Vecným dôvodom na novelizáciu platného zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je požiadavka Európskej komisie, ktorá označila niektoré jeho ustanovenia upravujúce používanie štátneho jazyka v hromadných informačných prostriedkoch, v hospodárskom styku a v službách za nezlučiteľné s článkami 28 až 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení. Účelom predloženého návrhu zákona je teda zosúladenie zákona Národnej rady č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s článkami 28 až 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.

    Novelizáciou § 5 a niektorých ustanovení § 8 sa upresňuje rozsah povinností používať štátny jazyk, pričom vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa sa umožňuje aj používanie iných jazykov alebo grafických symbolov a piktogramov, čím sa odstraňujú prekážky voľného pohybu tovarov a služieb. Zároveň sa docieľuje väčšia flexibilita v používaní jazykov pri poskytovaní mediálnych služieb, osobitne programových služieb pri vysielaní. Podľa súčasného znenia zákona o štátnom jazyku neumožňuje Slovenská republika vysielať programovú službu v inom ako v štátnom jazyku, čo je v rozpore s voľným pohybom služieb. Ale tým sa, samozrejme, nedotýka povinnosť slovenských vysielateľov dodržiavať zákon o štátnom jazyku. Zároveň sa týmto zákon o štátnom jazyku zlaďuje s relevantnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora.

    Úprava § 8 ods. 1, čl. I bodu 3, podľa ktorej sa v záujme ochrany spotrebiteľa štátny jazyk používa v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, si vyžiadala zároveň novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Novelizácia zákona o potravinách je obsiahnutá v čl. II predkladaného návrhu zákona. V čl. II sa zároveň transponuje smernica Rady 2000/13/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz žiadam spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pána poslanca Čaploviča, aby predniesol svoje stanovisko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 697), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol rozhodnutím zo 17. mája 2004 č. 723 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, poviem to už v skratke, a kultúru svojím uznesením z 9. júna 2004 č. 254. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé čo sa ním má dosiahnuť.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje takisto vyjadrenia súladu návrhu s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a návrh nie je v rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, hodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy a hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. mája 2004 č. 723 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 697), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, v lehote do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som a prosím, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Ako prvý sa hlási pán poslanec Čaplovič z pozície spravodajcu, nikto viac sa nehlási.

    Prosím keby sme mohli dosiahnuť všeobecný súhlas, aby pán poslanec ako jediný prihlásený v rozprave k tomuto bodu programu vystúpil, ukončiť rokovanie a dať potom v hlasovaní priestor hlasovaniu aj o tomto bode programu.

    Prosím, nech sa páči, pán Čaplovič, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som vás podrobnejšie informoval o krokoch, ktoré sa udiali vo schvaľovacom a legislatívnom procese predtým, ako sa dostal tento návrh novely zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v terajšej podobe. Navrhovaná novelizácia § 8 ods. 1, 3, 6 zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky prešla riadnym vnútrorezortným pripomienkovým konaním, poradou vedenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré sa vyhodnotilo. Následne mal ísť návrh zákona v takejto podobe na rokovanie Legislatívnej rady vlády. V takejto podobe ho poznali aj členovia Ústrednej jazykovej rady, ktorá je odborným, doslovne profesionálnym poradným orgánom ministra kultúry, ale vôbec celej legislatívy, ktorá sa dotýka zákonov o štátnom jazyku, jednotlivých vyhlášok, nariadení a podobne. Tak je to v každom vyspelom a demokratickom štáte, štáte, v ktorom sa ochrana a kultivácia štátneho či úradného, resp. dorozumievacieho jazyka považuje za vec vo všeobecnom záujme spoločnosti.

    Keď som bol predmetný návrh zákona ako poslanec Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá konzultovať na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra v Slovenskej akadémii vied u členov spomínanej Ústrednej jazykovej rady, poznali len pôvodnú verziu, konkrétne len znenie § 8, a to z webstránky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Dokonca aj tento pôvodný návrh nebol prerokovaný v poradnom odbornom orgáne ministra kultúry. Veľké prekvapenie nastalo, až keď som im ukázal návrh novely zákona vrátane nového znenia § 5, o ktorom absolútne nevedeli. Pripomínam, že Ústredná jazyková rada nezasadala od novembra minulého roku, aj keď sa jej členovia domáhali jej pravidelného zvolania s väzbou na prerokovávanie spomínaného pôvodného návrhu novely zákona o štátnom jazyku. Naopak, zvolanie Ústrednej jazykovej rady bolo trikrát odročené. Až 15. júna 2004 sa konalo jej zasadnutie, a to v čase, keď už sme mali na stole nový návrh novely zákona o štátnom jazyku. Členovia prijali uznesenie, že s údivom konštatujú, že tento návrh novely neprešiel odborným posúdením aj prostredníctvom tohto poradného odborného orgánu, a to napriek tomu, že majú v štatúte a v rokovacom poriadku schválené posudzovanie legislatívnych noriem týkajúcich sa štátneho jazyka.

    Aká je skutočná ďalšia genéza tohto podivne vypracovaného a schvaľovaného návrhu zákona? V čase, keď už bolo ukončené medzirezortné, a podčiarkujem, keď už bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie predkladanej novely s § 8, prišiel nový návrh pani Mgr. Zuzany Mistríkovej, generálnej riaditeľky odboru médií a audiovízie ministerstva kultúry, na zapracovanie nového znenia § 5. Napriek tomu, že už bolo ukončené medzirezortné konanie, napriek tomu, že tento návrh neprešiel vnútrorezortným pripomienkovým konaním, nebolo k novému návrhu § 5 zaujaté odborné stanovisko. Dokonca tento návrh nebol predmetom rokovania porady vedenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a, samozrejme, aj následného pripomienkového medzirezortného konania. Doslovne bol porušený legislatívny proces, pretože tento nový návrh bol jednoducho len zapracovaný do návrhu novely predloženého do Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. A tá ho s pripomienkami schválila bez toho, aby vyžadovala stanovisko medzirezortného pokračovania alebo vzťahu k § 5. Je to zrejme istý nečistý postup, ktorý opäť zakladá precedens nekvalitného a neprofesionálneho postupu vlády. Pán premiér možno o týchto krokoch nevedel, ale zásadne nemal o novele vo vláde dať rokovať a mal vrátiť návrh zákona do riadneho legislatívneho procesu. Stále však neviem, prečo sa tak neštandardne postupovalo, prečo bolo potrebné zmeny v § 5, ktoré sa dotýkajú vážnych zmien v programových službách, rozhlasového a televízneho vysielania, pri vydávaní tlače a pri poskytovaní ďalších služieb a produktov v oblasti kultúry, kultúrneho a výchovno-vzdelávacie podujatia, takto netradične zatĺkať, vážený pán minister, a nepostupovať art legis.

    V súčasnosti si dávam robiť dôslednú právnu a jazykovú analýzu takto navrhovaného znenia. Až na základe výsledkov právnej analýzy môžeme kvalitne vypracovať návrh novelizácie § 5, ktorý, opäť podčiarkujem, neprešiel riadnym legislatívnym procesom. Treba odstrániť viaceré terminologické nepresnosti či nejasnosti k doplneniam niektorých splnomocňujúcich ustanovení. Napr. pokiaľ ide o Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, vážený pán minister, ide o vypracovanie chýbajúcich vykonávacích predpisov, podrobnejšiu špecifikáciu podmienok dohľadu a výkonu kontroly posilnenia kompetencií dozorných orgánov, definíciu oprávnenia a povinnosti pracovníkov vykonávajúcich dohľad, ako aj povinnosti a oprávnenia kontrolovaného subjektu. Toto všetko obsahuje Koncepcia starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky, ktorý schválila prvá vláda Mikuláša Dzurindu 14. februára 2001, konkrétne uznesením č. 131.

  • Ruch v sále.

  • Neviem, vážení poslanci, keď hovorím o odborných veciach legislatívneho procesu, prečo sa bavíte.

  • Páni poslanci, väčší kľud v rokovacej sále.

  • Vyjadriť by sa mali všetky ústredné orgány štátnej správy, tak ako to z legislatívneho procesu vyplýva, a napokon aj podľa štatútu Ústredná jazyková rada. Z návrhu napr. nie je jasné, či všetci občania budú mať rovnaké právo prístupu k informáciám, zaručuje to ústava a patrí to medzi základné ľudské práva, a nie som si istý, či nepríde k diskriminácii časti občanov Slovenskej republiky.

    To sú otázky, na ktoré nebolo odpovedané v riadnom legislatívnom procese pred predložením novely zákona o štátnom jazyku do Národnej rady.

    Navrhovateľ, ministerstvo kultúry, by mal zabezpečiť riadny legislatívny proces schvaľovania predloženého návrhu zákona, predovšetkým odbornými pripomienkami, profesionálnym prístupom, tak ako sa patrí na 21. storočie, ako by mala pôsobiť aj naša vláda, profesionálne a odborne. Z toho dôvodu si dovolím podotknúť a poprosiť pána ministra, aby mi pán minister vysvetlil po skončení a uzavretí rozpravy tento postup, ktorý sa konal pri prerokovávaní a príprave tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko. Škoda, že všetky tie slová pána Čaploviča sme tak málo počúvali. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyne, páni poslanci, ja teraz nechcem zájsť do nejakých detailov pri tejto rozprave, lebo to nebolo cieľom tohto návrhu. Tá novela mala upravovať niektoré ustanovenia, ktoré mali zosúladiť zákon s legislatívou Európskej únie. A pri príprave tejto novely sme sa pridržiavali striktne požiadaviek Komisie Európskej únie, ktorými bolo zladenie zákona o štátnom jazyku s právom Európskej únie. Takže toto bolo naším cieľom, všetko ostatné je, pravdaže, nad rámec tejto novely, o čom, prirodzene, možno diskutovať, ale nie pri tejto príležitosti. Takže to je toľkoto. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým prerokovaným bodom a budeme postupne hlasovať.

    Najprv by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 647).

    Hlasovanie alebo teda rokovanie o tomto bode programu sme prerušili s tým, že na základe požiadavky poslancov sme ho vrátili do výboru. Tento návrh výbor prerokoval, takže pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, v súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky rozhodla Národná rada Slovenskej republiky všeobecným súhlasom dňa 25. júna 2004 prerušiť rokovanie pred hlasovaním o návrhu v druhom čítaní až do prerokúvania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných poslancami v rozprave gestorským výborom s tým, že rozprava bola ukončená. Určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor, aby prerokoval predložené poslanecké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané v rozprave a zaujal k nim stanovisko. Výbor prerokoval dňa 29. júna 2004 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov a zaujal stanovisko, že poslanci vyjadria svoj postoj k jednotlivým návrhom poslancov podaným v rozprave svojím hlasovaním. Toľko je záver dnešného zasadania výboru pre sociálne veci a bývanie.

  • Takže, nech sa páči, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

  • V rozprave vystúpilo 9 poslancov, prvá som vystúpila ja a predložila som 1 návrh. Upozorňujem, že tento bod sa dotýka bodu 2 zo spoločnej správy. Pani poslankyňa Bauer predložila 6 návrhov. Pán poslanec Brocka predložil 1 návrh. Pán poslanec Horváth predložil 2 návrhy a 1 procedurálny návrh, aby sa o bodoch 2, 3, 7 zo spoločnej správy hlasovalo osobitne. Pán poslanec Blajsko predložil 2 návrhy. Pani poslankyňa Angyalová predložila 1 návrh. Pani poslankyňa Černá predložila 1 návrh. Pani poslankyňa Sárközy predložila viacero návrhov a pán poslanec Opaterný predložil 2 návrhy. Navrhujem takýto postup hlasovania. Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Na osobitné hlasovanie boli vyňaté zo spoločnej správy body 2, 3, 7.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 4, 5, 6 a 8 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Hlasujeme o bodoch 1, 4, 5, 6 a 8.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 121, proti 1, hlasovania sa zdržali 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode 2, ale podotýkam, že body 2 a 3 spolu súvisia.

  • Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o bode 2.

    Odporúčanie gestorského výboru je?

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 59, proti 20, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že bod 2 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o bode 3. A opäť upozorňujem, že tieto body 2 a 3 spolu súvisia.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o bode 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 60, proti 19, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že ani bod 3 sme neschválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 75, proti 17, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 7 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhoch poslancov podaných v rozprave. Navrhovateľ nesúhlasí s návrhom poslancov pána Brocku, Černej, Blajska a Opaterného z dôvodu, že sú nad rámec zákona.

    Prosím ako o prvom dajte hlasovať o mojom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Navrátilovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 121, proti 1, hlasovania sa zdržalo 8.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Navrátilovej sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o návrhoch pani poslankyne Bauer.

  • Spoločne o všetkých jej návrhoch hlasujeme. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pani poslankyne Bauer.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 125, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy pani poslankyne sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Brocka, ale s jeho návrhom pán minister nesúhlasí.

  • Že je nad rámec. Pán poslanec?

  • Odpoveď z pléna.

  • V poriadku, nedávate námietku, takže ideme ďalej.

  • Štvrtý vystúpil pán poslanec Horváth a dal 2 návrhy. Musíme hlasovať o každom osobitne, ale o druhom návrhu nemôžeme hlasovať, pretože bol schválený bod 8 zo spoločnej správy, čiže hlasujeme len o 1. jeho návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 1. návrhu pána poslanca Horvátha.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 51, proti 13, hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Horvátha nebol schválený.

    Nech sa páči...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Blajsko dáva asi námietku. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Aby sa hlasovalo v pléne o mojom návrhu.

  • Prosím? Aby sa o ňom hlasovalo, áno. To znamená, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca, to znamená, či budeme hlasovať o návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 60, proti 16, hlasovania sa zdržalo 50 poslancov, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že túto námietku pána poslanca sme neschválili.

    Ideme ďalej.

  • Áno, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Angyalovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Angyalovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 122, hlasovania sa zdržalo 6, nehlasoval 1.

    Návrh pani poslankyne Angyalovej bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Siedma vystúpila pani poslankyňa Černá.

  • Tam je námietka. Teda je tam návrh alebo názor pána ministra, že je to nad rámec.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som chcela iba potvrdiť, že nebudem vznášať námietku v tomto prípade vzhľadom na to, že v rozprave pán minister sociálnych vecí a rodiny prisľúbil verejným prísľubom, že do júla pripravuje náhradný návrh zákona.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bloku návrhov pani poslankyne Sárközy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pani poslankyne Sárközy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 96, proti 2, hlasovania sa zdržalo 31 poslancov, nehlasoval 1.

    Tieto návrhy pani poslankyne boli prijaté.

    Nech sa páči.

  • Posledný vystúpil pán poslanec Opaterný a predložil 2 návrhy.

  • Pán minister tvrdí, že sú nad rámec.

  • Hlasy z pléna.

  • Vznášam námietku, trvám na tom, aby sa hlasovalo.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 62, proti 17, hlasovania sa zdržalo 47, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že námietku pána poslanca sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Tým sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 121, hlasovania sa zdržalo 7, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci tohto čítania, pýtam sa. Pani poslankyňa Navrátilová a pani poslankyňa Sárközy.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Jarjabek, vy ste mali procedurálny návrh, viem. Dve teda poslankyne sa hlásia do rozpravy v treťom čítaní. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa Navrátilová ako prvá a až potom pani poslankyňa Sárközy.

  • V návrhu, ktorý som predložila a ktorý bol tuná odsúhlasený, je formálna chyba, a preto navrhujem v siedmom bode v § 73 ods. 3 druhú vetu nahradiť vetou: „Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.“ Vecne to je to isté, len po formálnej stránke je to iné.

  • Pani poslankyňa, je to zmena oproti pôvodnému. No a keď je to zmena, to znamená, že nie je to technická nejaká...

  • Hlasy v sále.

  • Tak prečítajte pôvodný návrh.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • V pôvodnom texte sa v § 73 druhá veta nahrádza vetou: „Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.“ A oprava je len, že je to v siedmom bode v § 73, je to len upresnenie.

  • Áno, ďakujem pekne. To znamená, že je to formálna zmena.

    Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ja keď som vystúpila s pozmeňujúcim návrhom, ja som prečítala správne ten svoj pozmeňujúci návrh, ale prezreli sme si stenografický záznam a tam vypadla jedna veta, takže by som to chcela upresniť. A tam v čl. III, v prílohe sa slová „sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia najmenej 3 000 korún a najviac 10 000 korún“ menia na slová „sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia najmenej 1 000 korún a najviac 3 000 korún“. Bolo to prečítané, len v stenografickom zázname nie je suma uvedená.

  • To znamená, že táto veta vypadla pri prepise?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pri prepise. V poriadku, ale, pani poslankyňa Navrátilová, 30 podpisov musíte mať. Môžem jednu vec urobiť. Zatiaľ ešte rozprava ukončená nie je, prerušíme rozpravu a ideme k ďalším bodom a vrátime sa k tomu, keď všetko budete mať v poriadku. Ale, samozrejme, k tomu potrebujem súhlas poslancov Národnej rady, buď všeobecný...

  • Ruch v sále.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas prerušiť rozpravu. Pán Maxon ukazuje, že nie je. To znamená, že budeme hlasovať o tomto návrhu.

    Ešte predtým má procedurálny návrh pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán podpredseda, z hľadiska čistoty hlasovania nemôžeme akceptovať ani to, čo predniesla pani poslankyňa Sárközy, pretože my sme už hlasovali o tom texte, ktorý bol. To, čo ona dnes namieta, že ústne to bolo povedané, to jednoducho bolo treba spraviť bezprostredne pred hlasovaním alebo v druhom čítaní. Tak len z hľadiska legislatívnej čistoty, prosím, sa dohodnime, že prerušíme hlasovanie, vrátime to do druhého čítania a tieto problémy sa usporiadajú.

  • Je alebo nie je všeobecný súhlas, ešte raz, aby sme prerušili rokovanie?

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujeme rokovanie o tomto bode programu.

    Dovoľte mi jednu poznámku, aj keď ako predsedajúci by som to nemal robiť, chcel by som raz zažiť jeden jediný sociálny zákon, ktorý prejde bez kostí v tejto Národnej rade.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o

    správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia (tlač 738).

    Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, ako spravodajkyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Ešte predtým pán poslanec Jarjabek má procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, nie je to celkom procedurálny návrh. Ja už som to chcel spraviť dávnejšie, ale využívam to, že sme tu naozaj všetci a minimálne v mene dvoch poslancov, ale určite aj v mene viacerých by som chcel pánovi predsedovi a tým pádom aj všetkým Petrom a Pavlom zablahoželať k dnešnému ich veľkému sviatku, čiže všetko najlepšie.

  • Pripájame sa všetci. Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Demeterová má procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, ja som vás len chcela upozorniť, že viaceré sociálne zákony prešli dobre, napr. ako je zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý bol mimoriadne náročný, a sme to zvládli dobre.

  • Mýliť sa je ľudské.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bauer, ideme ďalej a pristúpime k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v spoločnej správe je procedurálny návrh, ktorý pochádza od výboru pre verejnú správu, ktorým navrhuje správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia prerokovať na septembrovej schôdzi Národnej rady. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za 68, proti 18, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia bol schválený.

    Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    správe o plnení Národného programu ochrany starších ľudí (tlač 739).

    Pán poslanec Blajsko, nech sa páči, ako spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, všetci máme v laviciach návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní správy o plnení Národného programu ochrany starších ľudí berie uvedený materiál na vedomie. A celkovo v rozprave vystúpili štyria páni poslanci a bol prednesený návrh na uznesenie Národnej rady od pána poslanca Hrdličku, ktorý máte takisto všetci v lavici.

    Navrhujem, aby sme hlasovali najskôr o návrhu uznesenia zo spoločnej správy.

  • Áno, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia zo spoločnej správy.

  • Zo spoločnej správy, že ju berieme na vedomie.

  • Spoločná správa musí ísť prvá.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za 122, proti 1, hlasovania sa zdržali 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Na základe toho teda nebudeme hlasovať o bode A, kde navrhuje pán Hrdlička odmietnutie danej správy, ale musíme dať hlasovať o bode B, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada 1. vládu Slovenskej republiky prepracovať správu vlády Slovenskej republiky o plnení Národného programu ochrany starších...

  • Hlasy z pléna.

  • To je v poriadku. Ale ak Národná rada brala na vedomie túto správu, nemôžeme žiadať prepracovať to, keď sme to už brali na vedomie. Inak by sme ju mali najskôr odmietnuť a až potom žiadať ju prepracovať.

  • Prepáčte, prečítam celé znenie toho návrhu, možno ho máte v lavici, neviem či ste ho čítali celé. Tam je zdôvodnenie. V ňom Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní správy vlády Slovenskej republiky o plnení Národného programu ochrany starších ľudí (tlač 739) žiada vládu Slovenskej republiky 1. prepracovať správu vlády Slovenskej republiky o plnení Národného programu ochrany starších ľudí tak, aby vyjadrovala skutočný stav a postavenie ľudí v slovenskej spoločnosti, 2. spracovať koncepciu dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike a predložiť ju na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v mesiaci september 2004.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za 66, proti 11, zdržalo sa 44 poslancov, nehlasovalo 6.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    správe o plnení Národného programu podpory zdravia (tlač 740).

    Pán poslanec Džupa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. V diskusii vystúpil jeden poslanec, nepadol pozmeňujúci návrh. Prosím, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie uvedenú správu.

  • Pán poslanec Burian, procedurálny návrh máte k tomu?

  • Nie, ja mám procedurálny návrh, že sa nehlasovalo, pán predsedajúci, o návrhu uznesenia poslankyne Angyalovej k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia, lebo o jednom uznesení sa hlasovalo, o ďalšom uznesení sa nehlasovalo. Takže potom uznesenie každé by malo byť, nie?

  • Musíte prečítať tie uznesenia a potom zistíte, či sa dá alebo sa nedá hlasovať. To len preto, že niekto podal uznesenie, to neznamená, že môžeme hlasovať. Ak sa navzájom vylučujú, tak sa nedá o nich hlasovať.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Džupa.

  • Takže, prosím, dajte hlasovať, že Národná rada berie správu na vedomie.

  • Nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 118, proti 7, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    správe vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období (tlač 744).

    Pán poslanec Jozef Mikuš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec a nepadol žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je prílohou spoločnej správy, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128, za 76, proti 23, hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    analýze dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami (tlač 733).

    Pán poslanec Hamarčák, budíček, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Veľmi sa ospravedlňujem...

  • ... ale kolegyňa Černá ma trošku zdržala.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k analýze dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami s tým, že Národná rada berie na správu vedomie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 89, proti 3, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    informácii o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska (tlač 680).

    Pán poslanec, predseda výboru Maxon, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, navrhujem, aby sme to uznesenie rozdelili na dve časti, na prvú časť teda, že Národná rada Slovenskej republiky berie správu na vedomie, a druhý je ten môj návrh konštatačný.

    Takže, pán predsedajúci teraz dávam návrh, aby sme hlasovali, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o plnení uznesenia Národnej rady č. 273 z 5. apríla 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 72, proti 44, hlasovania sa zdržalo 11, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že túto časť navrhnutého uznesenia sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o mojom návrhu, v ktorom sa konštatuje, že vláda Slovenskej republiky v zásadných a v rozhodujúcich oblastiach plne nezabezpečila úlohy vyplývajúce z uznesenia Národnej rady. Máte tu tento návrh písomne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za 66, proti 16, zdržalo sa 42, nehlasoval 1.

  • Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    ročnej správe o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2003 (tlač 734).

    Pán poslanec Murgaš, nech sa páči, máte slovo ako spravodajca.

  • Pán podpredseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, prosím preto, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho majú páni poslanci rozdaný v laviciach.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za 73, proti 5, hlasovania sa zdržalo 46 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    A ešte teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 697).

    Pán spravodajca, pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniam.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za 63, proti 6, zdržalo sa 55 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh zákona do druhého čítania.

  • Ďalej, prosím, pán predsedajúci...

  • Pán poslanec, neschválili sme návrh, to znamená, že nepostúpili sme návrh do druhého čítania, nemáme o čom hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 666).

    Spoločnú správu máte v tlači 666a.

    Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Rudolfa Chmela, aby vládny návrh zákona odôvodnil. A zároveň ho ešte predtým prosím, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kultúrne dedičstvo predstavuje nenahraditeľné bohatstvo každého štátu. V záujme jeho zachovania a neustáleho obohacovania je odovzdávané nasledujúcim generáciám. Nenapraviteľné škody však na tom spôsobuje nezákonný vývoz a obchod s kultúrnymi predmetmi. Je preto nevyhnutné prostredníctvom vnútroštátnej úpravy a medzinárodnej spolupráce zabezpečovať jeho ochranu.

    Problematika ochrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky je obsiahnutá v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky v právnych predpisoch, ktoré upravujú nakladanie s jednotlivými kategóriami kultúrnych predmetov, je to napr. zákon o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, zákon o ochrane pamiatkového fondu alebo zákon o knižniciach. Tieto predpisy vo vzťahu k zahraničiu upravujú najmä podmienky vývozu kultúrnych predmetov.

    Z hľadiska medzinárodného práva je Slovenská republika viazaná Dohovorom o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych predmetov a Dohovorom UNIDROID o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Ako členský štát Európskej únie sa Slovenská republika stala súčasťou systému Spoločenstva na ochranu kultúrneho bohatstva členských štátov. Základom tohto systému je priamo aplikovateľné nariadenie Rady č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru a smernica Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, ktorú sú členské štáty povinné prebrať do svojich vnútroštátnych úprav. Táto smernica bola do slovenského právneho poriadku prebraná zákonom č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených predmetov, ktorý nadobudol účinnosť vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Na základe tohto zákona ministerstvo kultúry plní úlohy vyplývajúce zo spolupráce s ostatnými členskými štátmi pri vyhľadávaní a navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, vypracovalo ministerstvo kultúry na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.

    Vypracovanie predloženého návrhu zákona je odôvodnené potrebou náležitej transpozície smerníc, ktoré menili a dopĺňali smernicu Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej dohody nezákonne vyvezených z územia členského štátu.

    Predložený návrh zákona upresňuje podmienky začatia súdneho konania o navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu. Ďalej, upravuje povinnosť ministerstva kultúry informovať členské štáty Európskej únie o začatí súdneho konania. V porovnaní so súčasnou právnou normou návrh zákona v prílohe rozširuje a upresňuje jednotlivé kategórie kultúrnych predmetov, na ktoré sa zákon vzťahuje.

    S doplňujúcimi návrhmi, ktoré Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor odporúča v spoločnej správe schváliť, sa stotožňujeme.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pánovi poslancovi Tomášovi Galbavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno. Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 666).

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som pána podpredsedu Bugára, aby bol tak úctivý a tolerantný, aby nevyrušoval, lebo naozaj ja ale nemôžem postupovať, pokračovať.

  • Pán poslanec, vedzte, že si vás zastanem, ale tento raz vyrušujú vaši kolegovia z koalície. A ja prosím všetkých, aby ako pánovi ministrovi, tak aj vám vytvorili podmienky na vaše kultúrne vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.

  • Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2004 č. 936 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané v súvislosti s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor NR SR neprijal platné uznesenie k predmetnému vládnemu návrhu zákona, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením z 8. júna 2004 č. 235 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť a s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Nebudem ich čítať, máte ich pred sebou. Pri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe svojho uznesenia uvedeného pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 666), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Gestorský výbor určuje mňa ako spravodajcu výborov, aby som vám podal informáciu a vystúpil v pléne.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 666), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorského výboru z 15. júna 2004 č. 256.

    Z mojej strany je to zatiaľ všetko. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Za klub nemám žiadne prihlášky. Písomne sa prihlásila jedna poslankyňa, pani Dana Podracká. Potom otvorím možnosť pre ústne prihlášky do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, len pred 3 dňami, 26. júna sme boli svedkami návratu starej slávnej ikony do Ruska zo Spojených štátov amerických. TA3 priniesla o tom krátku obrazovú správu bez komentára. Bol to monumentálny výjav, návrat toho, čo bolo odcudzené, domov za účasti kňazov, občanov, náhodných okoloidúcich zvedavcov, ale predovšetkým médií. Rovnako odzbrojujúci je napr. aj fakt, že Egypťania si nárokujú na prinavrátenie ukradnutých múmií starých aj 4 000 rokov a v tomto úsilí neustávajú. Považujú to za záležitosť národnej cti, dostať svojich mŕtvych a všetko, čo je posvätné, domov, ak sa to stalo predmetom svätokrádeže.

    Už v prvom čítaní som sa veľmi podrobne zaoberala tým, čo nám bolo ukradnuté a čo bolo vyvezené z nášho územia na územie iných štátov, Maďarskom počnúc a pokračujúc Nemeckom, Rakúskom, Českom či Ukrajinou a ďalšími štátmi. Som zarazená tým, aký laxný je náš vzťah k predmetom nesmiernej historickej a umeleckej kvality a hodnoty, ktoré nám patria, pretože boli vyvezené z územia dnešnej Slovenskej republiky, z územia, na ktoré máme historické právo.

    Novela zákona č. 416/2002 Z. z. hoci v mnohých ohľadoch je skutočne brilantná, pán minister, a oceňujem to, niektoré pasáže sú veľmi dobré a cielene premyslené, spochybňuje jeden základný fakt, ktorý je pre mňa faktom kardinálnym a má aj pre mňa kardinálny význam a ktorý sa stane aj predmetom môjho pozmeňujúceho návrhu v závere môjho vystúpenia. Spomínaná novela považuje za nezákonne vyvezený kultúrny predmet iba taký predmet, ktorý bol z územia Slovenskej republiky vyvezený po 31. decembri 1992. A to je meritum veci, rubikon, tento dátum, ktorý je teda pre mňa osobne, ale aj pre náš klub neprijateľný. Ak by v zákone tento dátum zostal, Slovenská republika ako autonómny subjekt by si tak uzatvorila právnu vymožiteľnosť týchto predmetov smerom do minulosti. Sami sebe by sme obmedzili právo prinavrátenia týchto nezákonne vyvezených predmetov. Netvrdím, že všetky ukradnuté kultúrne predmety sa nám vďaka tomuto zákonu za predpokladu, že bude prijatý môj pozmeňujúci návrh, vrátia, to by som bola veľmi naivná, že všetky budú vymožiteľné, asi nebudú. Ale ak tam ten dátum nebude, neuzatvorí sa nám možnosť uchádzať sa o ne, vyjednávať o nich, príp. aj niečo vrátiť či vymeniť, ako to bolo napr. v prípade bojnického oltára a 10 tabúľ, ktoré sme my ako protihodnotu poskytli Českej republike. Odmietam argumenty typu, že zrušením dátumu 31. december 1992 v zákone sa otvára nebezpečný precedens a môže to iniciovať znovu otváranie Benešových dekrétov. Považujem to za nezmysel. Tento zákon sa týka len a len ukradnutých kultúrnych predmetov a Benešove dekréty sú celkom v inom historickom súdku. Navyše sú a aj ich prípadné otváranie je a bude vecou tohto parlamentu, politických dohôd. A som presvedčená, že žiadne Benešove dekréty sa touto novelou otvárať nebudú.

    Ďalej odmietam aj argumenty, že dôvodom novely zákona č. 416/2002 Z. z. je harmonizácia so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 93/EHS z 15. marca 1993 a č. 96 Európskeho spoločenstva zo 17. februára 1997 v tom zmysle, že žiadna z týchto smerníc neuvádza, nenariaďuje ani časovo nevymedzuje to, čo majú v oblasti legislatívy národné politiky robiť a prijímať vo vzťahu napr. ku kultúrnemu dedičstvu. Argumenty tohto typu pre mňa teda pokrivkávajú na obidve nohy. Aj Zmluva zakladajúca Ústavu pre Európu má článok, ktorý sa týka kultúry. A tento má iba dve strany. A keby sme si pozorne tento článok prečítali, videli by sme, že kultúra národných štátov je vecou politiky národnej kultúry a ako si ona legislatívne upraví tieto pomery, tak ich tak bude upravené mať.

    Rovnako neprijímam argument, že vymožiteľnosť týchto ukradnutých pamiatok zakladajú mierové povojnové zmluvy po roku 1918, keď došlo k rozpadu Rakúsko-Uhorska, pretože tieto zmluvy boli vo vzťahu k Slovákom nejasné a nevykonateľné. Neproduktívne a často niekedy až kontraproduktívne a v náš neprospech prebehli aj rokovania napr. v roku 1924, keď uviazla ratifikácia tzv. Rímskych zmlúv, od ktorých sme si sľubovali ešte v bývalom Česko-Slovensku, že aj na územie Slovenska sa vrátia tie ukradnuté predmety, ktoré nám patria. Maďari však Rímske zmluvy dodnes neratifikovali. Vo vyjednávaní úplne stroskotali a zastali na mŕtvom bode. Ďalej, z hľadiska historického roku 1949 sa otázka navrátenia pamiatok z Maďarska mala riešiť ako súčasť Kultúrnej dohody československo-maďarskej, ktorá bola podpísaná 13. novembra 1951 v Prahe. Ale reštitučné rokovania sa stali predmetom tajných zmluvných dodatkov, o ktorých verejnosť nebola informovaná. Už v prvom čítaní som podrobne informovala o komisii napr. Dr. Varsika, ktorá sa usilovala zo všetkých síl, pričom niekoľko rokov pracovala na prinavrátení pamiatok, žiaľ, bezvýsledne. Nechcem sa k tomu znova vracať, ale myslím si, že takúto komisiu, ak by tento zákon prešiel s vypadnutím dátumu, by bolo treba znova založiť a znovu tak iniciovať aspoň prejaviť nejaké úsilie, aby sa tieto pamiatky vrátili. Veď už aj pri prvom vrcholnom stretnutí predstaviteľov Slovenska a Maďarska vo februári 1991 František Mikloško, to citujem z jeho knižky, hovoril, že hneď v úvode pri stretnutí s ministrom zahraničia Jeszenským vystúpil predseda vlády Mečiar s požiadavkou, aby nám Maďari vrátili všetky pamiatky, ktoré nám pri oslavách milénia vzali, ako to zaznamenal Mikloško, zoznamy máme hotové. To je jediný záznam, ktorý prejavil akúsi pseudolegislatívnu iniciatívu alebo aspoň ochotu rokovať o týchto problémoch, ale, žiaľ, nič z toho sa neuskutočnilo a nenaplnilo.

    Ďalej tiež neprijímam ani argument, aby sme začali písať novú históriu Slovenska niekde od začiatku, a to presne od 1. januára 1993, a aby sme týmto bodom, vznikom Slovenskej republiky urobili akúsi deliacu čiaru a nechali staré veci tam, kde sú, nerokovali o nich, boli veľkorysí a neprejavili voči nim záujem. Považujem ale takéto riešenie za znak historického bezvedomia Slovákov, ako sa bežne tento termín používa, a považujem to za nelegitímne, pretože nemôžeme predsa žiť v kultúrnom bezvedomí, ktoré nás samých, odkedy si sami spravujeme štát, robí benevolentnými voči vlastnej minulosti. Či nám je to úplne jedno, že nemáme a nebudeme mať barokové skvosty zo slovenských kostolov, ako sú napr. oltár Najsvätejšej Trojice z Novej Lesnej, ďalej gotické oltáre sv. Anny a Zvestovania Panny Márie, ktoré pochádzajú z levočskej dielne Majstra Pavla a boli prevezené do Budapešti zo Sabinova. A mnoho, mnoho ďalšieho by som tu mohla vymenovať, aspoň ďalších dvadsať skvostov, ale nebudem to vymenovávať, lebo to nie je potrebné. Dobre vieme, že po revolúcii 1989 pokračovali rabovačky najmä kostolov vo veľkom. Vtedy sa skutočne vykrádanie zmnožilo. Vyžiadala som si správu z Prezídia Policajného zboru, z odboru všeobecnej kriminality, odkiaľ mi bola doručená dokumentácia o ukradnutých umeleckých predmetoch po roku 1989, najmä teda z rokov 1991 a 1992 vrátane obrazovej dokumentácie. Rovnako je tam početná dokumentácia ukradnutých predmetov pred rokom 1989. V súčasnosti Prezídium Policajného zboru eviduje približne 900 umeleckých diel a predmetov kultúrneho dedičstva, o ktoré vyšetrovatelia majú záujem. Ale obávam sa, že prijatím novely tohto zákona, ak sa dátum vylúči, tak aj táto vymožiteľnosť bude ohrozená, aj keď viem, že niektoré záležitosti sú v pohybe. Medzi týmito predmetmi, ktoré boli ukradnuté po roku 1989, sú aj obrazy a dokumenty, sochy napr. obraz Poslednej večere z Príboviec pri Martine, kalichy, sochy, svietniky, kartuše, reliéfy, plastiky, monštrancie a množstvo ďalších.

    Obraciam sa na vás, neviem, ako by som vás mohla presvedčiť, najmä na koaličných poslancov a osobitne na poslancov zo strany kresťanských demokratov, aby nedopustili takúto svätokrádež. Keby som mala siahnuť absolútne do minulosti, tak už v Platónových zákonoch Nomoi je aj zákon o svätokrádežníkoch, o vykrádaní svätýň. Podľa tohto zákona bolo každému, kto vykradol svätyňu, vypálené na čelo znamenie. V slovenských ľudových rozprávkach toho máme neúrekom. Ale to bol skôr taký básnicky návrat do minulosti.

    Chcela by som vás presvedčiť, aby ste hlasovali za môj pozmeňujúci návrh. A ak sa nedá z minulosti použiť, tak použijem jeden magický obraz, príklad z moderného umenia. Keď Yoko Ono mala výstavu v Londýne, tak bolo treba po vysokých schodoch vyjsť a pozrieť sa kukátkom do protiľahlej miestnosti, kde bolo napísané jediné slovo: Yes. Keby ste takéto áno, by som bola rada, vyslovili aj vo vzťahu k môjmu pozmeňujúcom návrhu, kde v § 2 odsek 3 zákona znie: „Nezákonne vyvezený kultúrny predmet je predmet, ktorý bol z územia Slovenskej republiky vyvezený na územie iného členského štátu alebo z územia členského štátu na územie Slovenskej republiky v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky alebo s právnymi predpismi iného členského štátu alebo nebol vrátený po uplynutí lehoty zákonného dočasného vývozu alebo pri ktorom neboli dodržané iné podmienky tohto dočasného vývozu.“

    Odôvodnenie. Navrhovaná novela nerieši skutočné navrátenie kultúrneho dedičstva, pretože nezohľadňuje nezákonne vyvezené kultúrne predmety z územia Slovenskej republiky pred 31. decembrom 1992. Ďakujem.

  • Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Galbavý, potom sa ešte prihlásil pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

  • Pani poslankyňa Podracká, osobne si myslím, že bojovať za kultúrne predmety nie je len správne, ale je to aj našou povinnosťou. A v tomto kontexte je vaša iniciatíva mne osobne sympatická. Ale, bohužiaľ, musím konštatovať, že vymožiteľnosť vášho ustanovenia alebo vášho úmyslu je nulová, skôr, naopak, kontraproduktívna. Začali ste vaše vystúpenie poznámkou, že včera médiá uverejnili, že USA navrátili veľmi vzácnu kultúrnu pamiatku na územie Ruska, ktorá má nesmierny význam v kontexte kultúrneho dedičstva pre túto krajinu, čo je pochopiteľné a čo je chvályhodné. Ale USA vrátili túto kultúrnu pamiatku, konkrétnu ikonu nie vďaka zákonu alebo právnej norme, ktorú absolútne nemusí akceptovať cudzia krajina, ale vďaka nadštandardným korektným vzťahom, vďaka medzinárodným dohovorom, vďaka dobrej diplomacii. A od toho sa všetko odvíja. Aj váš zámer naozaj začína sympaticky, ale aj končí pri sympatii, pretože nie je možné dosiahnuť to, čo si vy želáte.

    Ja viem, že máte obavy, že keď tento zákon a táto právna norma nebude sa môcť uplatňovať, povedzme, spred 31. decembra 1992, že nebudeme môcť vymáhať nezákonne vyvezené kultúrne predmety, ktoré boli vyvezené z našej krajiny pred týmto rokom. Myslím si, že je to omyl a poviem hlavne prečo. Zákon, ktorý bol schválený v roku 2002 a ktorý predkladal ešte pán minister Kňažko, je veľmi kvalitný. Táto novela ho ešte vylepšuje. Predmetom novelizácie je potreba harmonizácie, naozaj je potreba harmonizácie so smernicou Európskej únie z roku 1993. Tento zákon sa bude vzťahovať len na členské štáty Európskej únie. To si musíme povedať a to je veľmi dôležité. Keď toto ustanovenie vaše by sme schválili, kde je záruka, že členské štáty čiže tretie subjekty budú túto vašu požiadavku nadštandardnú požiadavku akceptovať? No, samozrejme, nikde. Sú viazané záväzkami, ktoré vyplývajú zo smernice, z medzinárodných dohovorov a tak ďalej. Osobne si myslím, že naozaj k tomu sa bude musieť vyjadriť, a poprosím o to aj pána ministra, predkladateľa tohto návrhu zákona, čo by to urobilo, keby sme prijali takéto ustanovenie, ktoré naozaj bude v rozpore s harmonizáciou so smernicou Európskej únie. Pokiaľ poviete, že nič sa nestane, ja nebudem mať problém zahlasovať za takéto ustanovenie, hoci si myslím osobne, že jeho vymožiteľnosť je nulová, i napriek tomu, že je sympatická.

    Význam bezproblémového a urýchleného prijatia takejto právnej normy vidím v tom, že 1. mája 2004 už nebude existovať colná čiže fyzická kontrola na hraniciach členských štátov. I napriek tomu, že v priestore Európskej únie obchodovanie, vývoz a dovoz kultúrnych predmetov, kultúrneho tovaru bude spadať a spadá pod prísny režim, pod prísne pravidlá, stále tu bude rásť riziko pokušenia, aj vďaka tomu, že nebude existovať tá colná kontrola, o nelegálny vývoz, ak dnes niečo zbabreme a neprijmeme túto novelu alebo spochybníme prijatie zákona, ktorého aplikácia je nevyhnutá v kontexte vymáhania našich kultúrnych predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené zo slovenského územia.

    Chcem na záver povedať, pani poslankyňa, nemajte obavy, nevzdávame sa právneho nároku, naše postavenie Slovenskej republiky sa nezhorší v procese vymáhania kultúrnych predmetov nezákonne vyvezených zo Slovenskej republiky. Osobne si myslím, že tak ako každá krajina v Európe a na svete sa musí spoľahnúť len medzinárodné dohovory, musí sa spoľahnúť len na nadštandardné alebo korektné medzinárodné vzťahy, na dobrú diplomaciu. To je všetko, čo nám dopomôže v prípade nejakého zachytenia alebo identifikácie kultúrnych predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené z našej krajiny, navrátiť ich späť na Slovensko.

    Takže z mojej strany je to všetko. Nebudem z tohto dôvodu odporúčať, pani poslankyňa, aby sme podporili tento návrh, pretože vaše obavy sú zbytočné, právny nárok nestrácame a aj z Ameriky Rusko dostalo tú vzácnu ikonu, ktorú ste spomenuli, nie vďaka zákonu, pretože ten nemá takú relevantnú silu, aby mohol ovplyvniť správanie sa krajiny, kde táto právna norma neexistuje. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Maxon a potom na záver aj s reakciou pani poslankyňa Podracká bude na záver hovoriť.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja len nerozumiem, pán poslanec, tomu, čo si povedal, že nevzdávame sa právneho nároku. No ale veď, pán poslanec, ty si spravodajca, ty nie si predkladateľ. A tuná v tejto chvíli nie je otázka my alebo vy v systéme opozície alebo koalície, tu je otázka, my všetci občania Slovenskej republiky chceme vyriešiť čosi k lepšiemu. Tu nestojí otázka my a vy, ale my všetci spoločne. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Maxon sa vzdáva faktickej poznámky.

    Pani poslankyňa Podracká s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec, prijali by som vaše reči, keby od roku 1918 sa bola prinavrátila aspoň jedna významná pamiatka, ktorá je dodnes v Ostrihome alebo v Nemzet galérii v Budapešti, keby tu bola aspoň jedna taká, napr. Boží hrob z Hronského Beňadika, ktorý má nevyčísliteľnú cenu, je celý zo zlata a za ktorý sme dostali iba jednu sochu Krista, ktorá proste ako protihodnota nemá takmer žiadnu relevantnú hodnotu historickú a tak ďalej. Čiže ak mi vy ukážete jeden taký predmet, tak ja uverím tým vašim rečiam. Ale ja nemôžem tomu jednoducho uveriť.

    Keď ste spomínali Američanov, tak to je ekumenické gesto jednej superveľmoci vo vzťahu k inej superveľmoci. Ale my sme malý štát, my si nemôžeme dovoliť čakať na tieto gestá, keď po množstve komisií, po množstve vyjednávaní, po množstve dohôd, ktoré sa nedokázali naplniť, uskutočniť a zrealizovať, my sme nezískali nič, iba sme platili a vysielali tam množstvo komisií, ktoré nič nezískali, nič nevyriešili. Takže to všetko musí byť v tom zákone. My sme malý štát na to, aby sme čakali na veľké gestá.

  • Pani poslankyňa, dovoľte, aby som veľmi krátko zareagoval. Veľmi ma mrzí, že sme sa nepochopili, to je aj na adresu pána poslanca Jarjabka. Ja som na začiatku povedal, že mi je veľmi sympatické, že pani poslankyňa a, dúfam, aj my všetci bojujeme za kultúrne predmety, ktoré sú súčasťou nášho dedičstva, našej kultúrnej identity. Ale ja poukazujem na to, že vaše ustanovenie nezhorší, ale ani nezlepší postavenie Slovenskej republiky v procese vymáhania nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov zo Slovenska. Tam sa nerozumieme. Mne to je celkom sympatické a ja urobím preto všetko, čo budem môcť, aby sa tieto predmety navrátili. Ja sa odvolávam, že toto všetko a každá krajina na svete, nielen Slovensko sa musí spoľahnúť jedine na dobré, korektné medzinárodné vzťahy, diplomaciu a na medzinárodné dohovory. Právna norma krajiny predsa nemôže exteritoriálne ovplyvniť správanie sa tej krajiny alebo donútiť tú krajinu, aby tieto kultúrne predmety nám navrátila. O tom jedine s vami polemizujem. A tam vidím dôvod, prečo to nemôžem podporiť, pretože nedosiahneme tým nič. Vymožiteľnosť vášho ustanovenia je nulová. Nie je to o tom, že by som to ja nechcel, veľmi to chcem a, pevne verím, to chce každý z poslancov, je to našou povinnosťou. Nič to nezmení.

  • Teraz ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, máme na stole zákon s diabolským číslom šesť, šesť, šesť, 666 a je to naozaj pekelná problematika, ktorú preberáme v tejto chvíli.

    Už pred dvoma rokmi, keď sme sa na tomto mieste zaoberali návrhom zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, sme ani tak nediskutovali o návrhu zákona, ktorý do snemovne poslala vláda, ako skôr o potrebe zákona, ktorý nám vláda nepredložila, hoci by ho bolo treba. Obávam sa, že dejiny sa opakujú a dnes to neskončí inak, zasa budeme hovoriť najmä o tom, čo návrh novelizácie zákona č. 416/2002 Z. z. nerieši, než o tom, čo rieši a ako to rieši. Kľúčovým problémom totižto nie je to, že by sme mali rozdielne pohľady na objektívnu potrebu legislatívnej úpravy ciest a spôsobov, ako dostať späť kultúrne pamätihodnosti, ktoré sa nelegálne dostávajú do zahraničia. V tejto otázke sa zhodneme rýchlo. A keďže je to oblasť upravená aj v eurolegislatíve, mohla by byť celá novelizácia veľmi jednoduchou operáciou.

    Jadro sporu, ktorý vyvoláva istú nervozitu a spôsobuje, že budeme svedkami viacerých pokusov tento zákon obsahovo rozšíriť a významovo posunúť, je v tom, že slovenská legislatíva, ale najmä slovenská kultúrna reprezentácia nemá do tejto chvíle jasné, ako je to vlastne so slovenskými pamiatkami, ktoré nezmizli v dôsledku kriminálnej činnosti posledného poldruha desaťročia, ale ktoré sa do cudziny dostali v priebehu stáročí. Nik nám nemôže zazlievať, že využívame každú možnosť upriamiť pozornosť vládnej exekutívy, ale i verejnosti a médií na kultúrne poklady, ktoré doložiteľne patria našej kultúre, no ktorými sa chvália kultúry iné.

    Proces koncentrácie pozoruhodných a cenných výtvorov kultúrneho charakteru v dobových centrách moci je faktom, s ktorým ťažko polemizovať. Dodnes napr. grécko-britské, ale aj belgicko-konžské či rozličné iné vzťahy zaťažujú problém archeologických pamiatok získaných bádateľmi a prevezených do metropolitných zbierok. Má pravdu ten, kto zdôrazňuje, že výskumníci tieto pamiatky zachránili, alebo ten, kto hovorí o ich ulúpení.

    Najväčšie zbierky slovenského gotického umenia sú dnes v maďarských štátnych i neštátnych múzeách a napr. Boží hrob zo Svätého, dnes Hronského, Beňadika je ozdobou kresťanského múzea v Ostrihome napr. Je na jednej strane pravda, že sa tam dostal ako klenot, ktorý vznikol na území arcidiecézy, ktorým sa teda legitímne mal právo chváliť jej vrcholný predstaviteľ, pričom mu dal dôstojný priestor na prienik do povedomia ľudí. Na strane druhej je rovnako pravdou, že dnes je o tento unikát ochudobnená slovenská cirkevná provincia a naša kultúra i spoločnosť. Do zbierok v Budapešti, Viedni, Prahe a ďalších maďarských, rakúskych i českých miest prúdili zo Slovenska archívne dokumenty, sochy, obrazy, knihy, dobový nábytok, porcelán, zbrane, slovom, kultúrne predmety z rozličných dôvodov a rôznymi cestami. U nás niečo vykopali archeológovia, niečo skúpili priekupníci, niečo objavili vlastnícki učitelia, čosi si odviezli feudálni páni, niečo sa ulúpilo počas vojen, čosi sa ukradlo počas povstaní a tak ďalej a tak podobne. Dnes s ľútosťou môžeme iba hľadieť na exponáty, na ktorých sa zavše aspoň pripúšťa, že zo Slovenska pochádzajú, ale oveľa častejšie sú zaevidované pod menami nejestvujúcich miest a všeobecne znejúcim pojmom Horné Uhorsko.

    Nemožno sa teda čudovať, že pán spravodajca chýba. A v tejto chvíli by som si dovolil počkať na pána spravodajcu, lebo ťažko bude hodnotiť pán spravodajca...

  • Prerušujem na tri minúty rokovanie Národnej rady, aby tu bol spravodajca, aby naozaj mohol vypočuť hodnotný príspevok. Je tu pán spravodajca, prosím, pokračujte, pán Jarjabek. Ale bol uvoľnený.

  • Ďakujem veľmi pekne. Predpokladám, že pán spravodajca určite veľmi fundovaný a kultúrnym výstupom po mojom vystúpení zhodnotí tú časť, ktorá bola, keď bol práve na chodbe. A určite telefonát, ktorý mal, súvisel s mojím vystúpením. Takže pokračujem.

    Nemožno sa teda čudovať, keď, chvalabohu, pán spravodajca už je tu, naše úvahy smerujú k tomu, ako do jestvujúceho textu novely zákona č. 416/2002 Z. z. dostať aj obsah, ktorý tam, otvorene povedané, nepatrí, ale ktorý nie je v žiadnom inom zákone. Sú prakticky dve možnosti, ako sa s tým vyrovnať. Buď sa dohovoríme, že zákon č. 416/2002 Z. z. a jeho novelizácia sa týkajú iba kultúrnych predmetov, ktoré sa nezákonne do zahraničia dostávajú dnes, a vyzveme vládu, aby začala pripravovať iný zákon, ktorý sa pokúsi riešiť načrtnuté problémy z minulosti, alebo sa zamotáme a od zákona č. 416/2002 Z. z. budeme chcieť, aby cez doplnené odseky či paragrafy riešil dva veľmi vzájomne nesúvisiace okruhy problematiky.

    Dámy a páni, ako poslanec si myslím, že navrhovaná novelizácia je prijateľná a rieši problém ochrany a návratu predmetov, ktoré sa dnes dostávajú zo Slovenska nelegálnym vývozom či kriminálnou činnosťou. Apelujem však súčasne na to, aby sme vládu zaviazali na prípravu nového zákona, ktorým by sme dali právny základ rokovaniam o tom, ako vyriešiť problém v minulosti zo Slovenska vyvezených kultúrnych predmetov. Ďakujem za trpezlivosť a pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek bol posledný prihlásený v rozprave.

    Končím, uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    A pýtam sa pána navrhovateľa, pána ministra Chmela: Chcete vystúpiť? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja sa v podstate prikláňam k tomu, čo povedal teraz naposledy pán poslanec Jarjabek, keď povedal vlastne, že navrhuje prijať túto novelu tak, ako je navrhnutá, lebo si myslím, že to je novela, ktorá najmä hovorí o kompatibilite tejto legislatívy s normami, ktoré sú uplatnené v Európskej únii, a všetkými ostatnými medzinárodnými normami, ktoré by sme mali pri tejto príležitosti rešpektovať, a všetko ostatné patrí trošku do iného balíka, je teda nad rámec takto predloženej novely tohto zákona. Preto by som vás poprosil, keby ste hlasovali za predloženú novelu zákona, ktorá rieši ten rozmer, ak tak poviem, kriminálny alebo nelegálneho vývozu, a všetko ostatné tak, ako sa o tom zmienila pani poslankyňa Podracká, to je rozmer problematiky historický, ktorý v každom národe fakticky môže existovať, mohli by sme uviesť mnoho príkladov, ako Česi ešte môžu rekriminovať za napr. „ulúpené“ aj ulúpené veci až niekde vo Švédsku alebo inde. Proste v každom národe zrejme sa v priebehu minimálne tohto tisícročia historické pamiatky, zjednodušene povedané, takýmto spôsobom presúvali. Ale to je rozmer historický. Nás mnohých aj v tejto sále istotne viaže najmä ten sentiment uhorský, alebo slovensko-maďarský, ktorý sa pri tom vyskytuje. Nemám nič proti tomu, len by som poprosil, keby sa skrátka z tejto novely zákona vyňal a prijala sa teda novela v takom znení, v akom som ju predložil. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať a nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 613, spoločnú správu máte ako tlač 613a.

    Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, možno moje odôvodnenie vládneho návrhu zákona nebude úplne z voleja urobené hladko, lebo mal som tu celý zákon, ale dostal nohy.

    Vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza z predpokladu, ktorý vychádza zo zákona o sociálnom poistení. Vládny návrh zákona upravuje výšku odškodnenia za bolesť a výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prílohe je aj návrh vyhlášky. Doterajší existujúci stav, ktorý sme mali, vychádzal z vyhlášky č. 32/1965 Zb. bez opory v zákone, kde výška odškodnenia podľa vyhlášky bola možná len do výšky 240 000 korún. Na základe toho sa hromadili súdne žaloby, kde nejednotná súdna prax, hlavne na východnom Slovensku, priviedla rozsudky prvostupňové až do výšky 30 mil. korún. Pretože vychádzame z predpokladu, že odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť urobené na základe zákona, pripravili sme tento vládny návrh. Je postavený na filozofii...

  • Ruch v sále.

  • To si požičiam, ďakujem. Je postavený na filozofii, že výška bodu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa stanovuje ako 2 % z priemernej mzdy, to znamená, je zabezpečená istá valorizácia tohto odškodnenia automaticky zákonom. Po druhé, v navrhnutej vyhláške, ktorá zodpovedá skúsenostiam, sú rozlíšené rôzne formy poškodenia a rôzne formy odškodnenia, hlavne za sťaženie spoločenského uplatnenia. Po tretie, uvažujeme o možnosti v zákone, aby v prípadoch obzvlášť zreteľa hodných najvyššie navýšenie, ktoré je stanovované vyhláškou, vo výške 11 500 bodov bolo možné navýšiť o 20 %. Prevedené do reči čísiel v tejto chvíli poškodenie závažného charakteru môže občanovi priniesť odškodnenie vo výške 2,9 mil. až 3 mil. korún plus 20 % k tomu navrch. Poslednou charakteristikou vládneho návrhu zákona o odškodnení za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je jeho proporcionalita, pričom nedochádza k pozitívnej diskriminácii, pretože vyššie sa odškodňujú ženy ako muži v prípade, že ide o takú oblasť, ktorá by žene mohla spôsobiť vyššiu ujmu, napr. jazvy na nohách, jazvy na tvári, jazvy na rukách, jazvy, ktoré by u bežného muža nemali byť problémom.

    Súčasne sme absolvovali širokú diskusiu v rámci poslaneckých klubov. A musím povedať, že chceli sme upozorniť poslancov aj na existujúce odškodnenie v okolitých krajinách a v krajinách Európskej únie. V súčasti dôvodovej správy, ďakujem pánovi poslancovi Maxonovi, v uvedenej v tabuľke vidíte, že doteraz najvyššie odškodnenie bolo rozhodnutím prvostupňových súdov na Slovensku vo výške 30 mil. korún, v Českej republike od 5 000 do 2 mil. korún, v Maďarsku maximálne vo výške 200 000 korún, v Rakúsku od 15 000 do 5,2 mil. Sk, vždycky je to v slovenských korunách, v Belgicku od 6 000 do 10 mil. korún, v Dánsku maximálne vo výške 4 mil. korún, vo Švajčiarsku vo výške 4,5 mil. korún, vo Francúzsku od 12 000 do 2,5 mil. korún, vo Veľkej Británii maximálne vo výške 9 mil. korún, v Grécku maximálne vo výške 3,5 mil., v Nemecku maximálne vo výške 15 mil. a v Holandsku maximálne vo výške 4 mil. Nami navrhované odškodnenie môže dosiahnuť v dnešných priemerných mzdách výšku 3,6 mil., čím by sa Slovensko dostalo do vyššej polovice krajín Európskej únie.

    Dovolím si povedať, že je veľmi dôležité citlivo tento zákon posudzovať. Na jednej strane totiž má zabezpečiť primerané odškodnenie aj za choroby z povolania, ktoré doteraz neboli predmetom vyhlášky č. 32/1965 Zb. Ide o to, že choroby z povolania žalované súdmi dnes sú zhruba v úrovni niečo vyše 1 mld. korún, ktoré by musela vyplatiť Sociálna poisťovňa, pokiaľ by sme zákonom nestanovili presné počty. Takisto treba povedať otvorene, že komerčné poisťovne, ktoré poskytujú povinné poistenia áut zo zodpovednosti za škody, v tejto chvíli proti sebe evidujú žaloby vo výške 9 mld. korún, hoci v súčasnosti neboli na toto vytvorené oprávky. Je veľmi dôležité zákonom stanoviť podľa možnosti čo najpresnejšie pravidlá, pravidlá hry pre vyplácanie odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia.

    Ja sa ospravedlňujem, pán podpredseda, že som to musel hovoriť z hlavy, ale, žiaľbohu, osud zákona je teraz v rukách neznámeho páchateľa, teda môjho konkrétneho. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Petrovi Birošovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, máte to ako tlač 613, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 913 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor nedostal do začatia jeho rokovania podľa § 79 ods. 2 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 8. júna 2004. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia súhlasný s predloženým návrhom zákona nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 7 poslancov, za návrh uznesenia nehlasoval nikto, nikto nehlasoval proti návrhu a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 poslanec nehlasoval.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Je to uznesenie č. 375 z 9. júna 2004.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Ide o uznesenie č. 243 z 9. júna 2004.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Je to uznesenie č. 260 z 11. júna 2004.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, pozmeňujúce návrhy máte v spoločnej správe pod bodom IV, nebudem ich čítať jednotlivo. A teraz mi dovoľte, aby som pokračoval.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia schváliť.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať: schváliť body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, neschváliť body 7, 10, 12, 16 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Výbor poveril za spoločného spravodajcu výborov Petra Biroša predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorského výboru pod č. 124 zo 16. júna 2004.

    Pán predseda, prosím teraz, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyňa Záborská, pán poslanec Paška, pán poslanec Ivanko. Nikto viac sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Záborská, pripraví sa pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokúvanému zákonu o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

    Vo svojom príspevku sa nechcem stavať ani za poisťovne ani proti poisťovniam, ani za sudcov ani proti sudcom a advokátom, motívom môjho vystúpenia a takisto mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je jedine cudzím zavinením postihnutý občan Slovenskej republiky.

    Možno taká najzásadnejšia poznámka k predloženému zákonu je asi nasledovná. V tomto zákone ako keby sa hovorilo len o náhrade za bolesť a nehovorilo sa o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prečo to hovorím? Predpokladám, že ide o dve samostatné veci, ktoré môžu za určitých okolností ísť súčasne. A i keď bolesť možno kvalifikovať u mladého človeka rovnako ako u starého, sťaženie spoločenského uplatnenia, myslím, treba diferencovať a nie je možné, aby rovnako za sťaženie spoločenského uplatnenia bola ohodnotená 30-ročná baletka a 80-ročný dôchodca, ktorý v podstate odžil svoj život a u ktorého to sťaženie spoločenského uplatnenia je diskutabilné.

    Ďalšiu otázku mám na pána ministra. Veľmi sa ospravedlňujem, že som sa to neopýtala vo výbore, ale predsa sa spýtam, v § 5 ods. 5, kde sa hovorí „v prípadoch hodných osobitného zreteľa, najmä v prípadoch uznania invalidity“, či pod to slovíčko „najmä“ spadajú osoby, u ktorých nevznikne nárok na invalidný dôchodok, pretože máme ľudí, máme mladých študentov, ktorí si neplatia dobrovoľne na invalidný dôchodok a môžu utrpieť zavinením inej osoby vážne zranenie so sťažením spoločenského uplatnenia na celý život, takisto to môže byť žena, ktorá je dlhodobo na materskej dovolenke, ktorá si takisto neplatí svoj príspevok na invalidný dôchodok.

    V § 5 ods. 2 by som veľmi rada dala pozmeňujúci návrh, pretože v tomto paragrafe sa uvádza, že výška náhrady za bolesť a spoločenské uplatnenie sa vypočíta z priemernej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok, keď vznikol úraz. Za normálnych okolností prebieha medzi tým úrazom a nárokom určité obdobie, ktoré je minimálne 3 roky. Nemyslím tu umelo vyvolávané prieťahy, ale môže sa stať, že to trvá dlhšie ako tri roky, nehovoriac o tom, že môžu byť neskoré následky úrazu aj po niekoľkých rokoch a takto postihnutý človek by mohol byť poškodený hlavne pri tak dynamicky sa vyvíjajúcej priemernej mzde, ako je v Slovenskej republike za posledné roky. Preto si myslím, že by bolo lepšie, keby sa neuvádzal rok pred vznikom úrazu, ale rok pred nárokom na odškodnenie.

    V úvode som hovorila o tom, že sa chcem postaviť na stranu toho poškodeného, ktorý cudzím zavinením utrpel zranenie, často s trvalou invaliditou. A tento zákon je jedinou formou alebo jedinou možnosťou aspoň čiastočnej kompenzácie jeho ťažkej situácie. Ja chápem motívy, prečo sme sa snažili určiť určité rámce a znížiť odškodnenia, aby sa nestávali prípady, ktoré sa vyskytli v nedávnej minulosti. A chápem to, že dôvodom na takéto zníženie odškodnenia boli dva argumenty. Jedným argumentom bol veľký počet prípadov, ktoré boli na súdoch, a ich vyčíslenie. Ale tam možno som si mohla vyžiadať sumár spisov za posledné tri roky, koľko bolo za tieto roky vyplateného bolestného a koľko bolo vyplateného za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože tá výška, ktorá je požadovaná v podaných spisoch, sa málokedy rovná tomu konečnému odškodneniu, ktoré ten postihnutý dostane. Druhým argumentom bolo narastanie zákonného poistenia, nakoľko zdravotným poisťovniam sa zvyšujú náklady s odškodnením. Tu chcem povedať, že ak si predstavíme, že na Slovensku je asi 1,5 mil. áut a priemerné poistenie je 10 000 za rok, tam beriem, samozrejme, aj autobusy, nákladné autá a všetko ostatné do úvahy, vyjde nám veľká suma. A pritom nikto neuvažuje o tom, či preplatíme pomaly do poslednej koruny 5-miliónový mercedes, ale zvažujeme, ako znížiť odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia u postihnutého človeka. Samozrejme, sú prípady, keď sa aj táto vyhláška, ktorá bola doteraz v platnosti, zneužívala, ale bola by som rada, keby sme aspoň čiastočne mohli navýšiť tú konečnú sumu, o ktorej hovoril pán minister pred chvíľočkou, ktorá nedosahuje 4 milióny, ak pripočítame ešte aj tých 20 %.

    Dovoľte mi, aby som prečítala pozmeňujúce návrhy.

    V § 2 poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa dopĺňa o tieto citácie: „zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich“.

    Zdôvodnenie. V predloženom znení by sa zákon vzťahoval len na odškodňovanie pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. a odškodňovanie úrazov, ktoré vzniknú pri dopravných nehodách.

    Druhý návrh. „V § 5 ods. 2 sa slová „za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom došlo k poškodeniu na zdraví“ nahrádzajú slovami „za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu škody“.“

    Zdôvodnenie. Vzhľadom na proces pri stanovovaní nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia by mohlo dôjsť podľa predloženého návrhu zákona k významnej finančnej ujme poškodeného vzhľadom na významnú dynamiku rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

    Tretí návrh. „V § 7 v ods. 1 druhá veta znie: „Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia, alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.“.“

    Pôvodné znenie zakladá možnosť zbytočnej administratívy, a tým predlžovania procesu odškodňovania. Preto pri nižšom bodovom hodnotení je možné, aby vydal posudok ošetrujúci lekár.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. „V § 8 ods. 1 písmeno c) znie: „miesto, kde vzniklo poškodenie zdravia“.“

    Predložený text by sa mohol aplikovať iba pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Okrem toho pojem „organizácia“ sa od 1. januára 2002 nepoužíva, vtedy bola novela Občianskeho zákonníka.

    Ďakujem veľmi pekne. To by boli moje pozmeňujúce návrhy.

    A ešte chcem požiadať, aby bod 12 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem. Veľmi pozorne som počúval pani poslankyňu Záborskú. Chcel by som len pripomenúť, že pre mňa jednoznačne vyplýva, že pri navrhovanom postupe alebo navrhovaných postupoch v zákone ide o výrazný a neodôvodnený posun v riešení odškodnenia v neprospech poškodených pri dopravných a pracovných úrazoch. To mi je jasné, to som si dal konzultovať aj odborníkmi, aj vo svojom regióne. Takto tento návrh zákona vnímam. Teda je tu návrh zákona, ktorý je opäť namierený, hádajte proti komu, pán minister. Nuž proti občanom. Proti komu by v tomto štáte mal byť namierený zákon? A nadštandardne vychádza v ústrety pánom ministrom milujúcim poisťovniam, v jeho chcení akciovým spoločnostiam. Nuž a preto tento návrh zákona jednoznačne nepodporím.

  • By som vás chcel informovať teraz, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že páni poslanci Paška, Ivanko sa dohodli o výmene poradia vo vystúpení počas rozpravy o tomto bode programu. Takže dávam slovo pánovi poslancovi Ivankovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, vzhľadom na krátkosť času skrátim svoje vystúpenie tak, aby sme mohli ukončiť rokovanie do 19.00 hodiny.

    V mene 18 poslancov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (tlač 613).

    V § 5 ods. 5 návrhu zákona sa slová „zvýšiť najviac o 20 %“ nahrádzajú slovami „primerane zvýšiť, a to aj nad sumu ustanovenú v odsekoch 2 až 4, v obzvlášť závažných prípadoch s prihliadnutím na okolnosti súvisiace s poškodením zdravia a na trvalé následky poškodeného maximálne do výšky 10 mil. Sk v jednotlivom prípade“.

    Tento svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh odôvodním nasledovne. Navrhovaná zmena vychádza zo základných princípov odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, z naplnenia satisfakčnej funkcie a primeranosti poskytnutej peňažnej náhrady. Predložený návrh zákona mimoriadne nízko matematicky ohraničuje celkovú možnú výšku odškodnenia, znemožňuje adekvátne prispôsobenie odškodnenia reálne vzniknutým následkom osobe poškodeného, jeho spoločenskému postaveniu veku a podobne. O tomto už hovorila predo mnou predrečníčka, tak nebudem opakovať dôvody, s ktorými sa ja takisto stotožňujem. Navrhovaná zmena legitimuje súd ako nezávislý orgán spravodlivosti, tabuľkovo určenú všeobecnú peňažnú náhradu primerane zvýšiť, a tým prispôsobiť odškodnenie osobe poškodeného s prihliadnutím na všetky súvisiace okolnosti poškodenia zdravia a vzniknutých trvalých následkov. Oprávnenie súdu na zvýšenie náhrady je pritom podmienené tým, že musí ísť o prípad vhodný osobitného zreteľa, najmä čo sa týka invalidných osôb, a že zvýšenie náhrady bude primerané. Tu zdôrazňujem slová, že musí to byť primerané odškodnenie. Uvedeným návrhom sa musí súčasný právny stav upraviť tak, aby súdy pri svojom rozhodovaní mali ustanovenú maximálnu výšku náhrady v jednotlivom prípade, aby tu nedochádzalo k prípadom, ktoré tu už boli spomínané predkladateľom, že súdy v niektorých prípadoch 400-násobne zvyšovali cenu. Takže je tu postavený strop. Táto úprava plne korešponduje s podmienkami odškodňovania ujmy na zdraví v rámci Európskej únie.

    Ďakujem pekne a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Novotný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Nebudem zdržiavať, len zareagujem na predrečníka. Osobne nebudem súhlasiť s tým, aby sme zvyšovali náhradu, ktorú môže vymerať súd na viac, ako je 20 % z vypočítaného bolestného alebo z vypočítanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Krátko to odôvodním. Myslím si, že v tých reláciách, ako to uviedol aj pán minister, čo sa týka odškodňovania v ostatných krajinách Európskej únie, aj vzhľadom na to, že na Slovensku by to činilo pri veľmi ťažkom poranení, veľmi vážnych stavoch až 3 milióny korún, tá hranica 20 % je úplne dostatočná na to, aby súd naozaj v ojedinelých vážnych prípadoch mohol toto odškodnenie zvýšiť. Tým, že by sme prijali takúto všeobecnú formuláciu, ako navrhol pán poslanec, by sme sa znovu dostali do situácie, keď by napriek tomu, že pevne verím v nezávislosť slovenského súdnictva, sa mohli uplatniť rôzne špekulácie, ktorých cieľom bude získať a vysúdiť čo najviac peňazí, vytrieskať čo najviac prostriedkov zo Sociálnej poisťovne, a nie naozaj odškodniť toho, ktorý utrpel nejaké vážne poškodenie svojho zdravia. Takže z tohto hľadiska si myslím, že tých 20 %, ktoré dávame do rúk ešte nezávislému súdu je úplne dostačujúci nástroj. Ďakujem pekne za slovo.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Paška.

  • Dámy a páni, nechcem sa prieť o obsahu, ktorý je aj v pozmeňujúcom návrhu kolegu Ivanka. Osobne ho považujem za objektívny. Uvedomujem si, že je nesmierne ťažké vyjadriť finančne kvalitu a hodnotu ľudského života, zdravia, bolesti. Je to inštitút, o ktorý sa snažia ľudia už zrejme stáročia. Na druhej strane tak trošku mi vadí, že legislatívny proces v tejto Národnej rade ako keby a priori prijal nedôveru v inštitúty spravovania štátu, medzi ktoré bezpochyby patrí aj nezávislé súdnictvo, a na základe toho tvoril dikciu zákonov. Ja som presvedčený aj na základe skúseností, že väčšina súdov a sudcov pôsobí a koná a rozhoduje naozaj objektívne a že návrh, ktorý predložil kolega, obsahuje dostatok obmedzení, ktoré by snáď mohli vyvolávať nedôveru v neobjektívnosť rozhodovania súdu. Ale znovu chcem zdôrazniť, že ten problém kvantifikácie finančného vyjadrenia zdravia, bolesti, ľudského života je asi to najťažšie, čo by ale zrejme nemali byť meritom veci tohto zákonodarného zboru, ale možno tak trochu predmetom činnosti Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied. Napriek tomu zrejme podporím návrh pána Ivanka, pretože verím v nezávislosť slovenských súdov. Ďakujem.

  • Pán Ivanko s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Len krátko zareagujem. Nebudem reagovať nejako všeobecne, ale chcem pripomenúť kolegovi Novotnému, aby si pozrel ustanovenie § 3 ods. 1, kde sa jednoznačne hovorí, že tá náhrada musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví. A ten môj pozmeňujúci návrh presne reaguje na to ustanovenie § 3 ods. 1 vládneho návrhu zákona. Takže iba toľko chcem povedať. Ďakujem pekne.

  • Vážené dámy a páni, v rozprave budeme pokračovať, ak bude všeobecný súhlas, až zajtra ráno. Posledný v rozprave je prihlásený pán poslanec Paška.

    Prerušujem rokovanie 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Pekný večer, dovidenia do zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.